Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2013 o rozvoji miest ako príspevku k hospodárskemu rastu v rámci politiky súdržnosti EÚ (2011/2311(INI))

P7_TA(2013)0001 A7-0406/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 174 a 176 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorých sa ustanovuje cieľ hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a vymedzujú sa finančné nástroje a štrukturálne fondy, ktoré sa majú vytvoriť, a zaručuje cieľ Európskeho fondu pre regionálny rozvoj prispievať k odstraňovaniu hlavných regionálnych rozdielov v Únii,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o prínose politiky súdržnosti k dosahovaniu lisabonských cieľov a cieľov stratégie EÚ do roku 2020(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2010 o dosiahnutí skutočnej územnej, sociálnej a hospodárskej súdržnosti v EÚ – nevyhnutná podmienka pre globálnu konkurencieschopnosť?(2),

–  so zreteľom na piatu správu Komisie z 9. novembra 2010 o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti: budúcnosť politiky súdržnosti (piata správa o súdržnosti) (COM(2010)0642),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. novembra 2010 s názvom Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta: európsky príspevok k plnej zamestnanosti (COM(2010)0682),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2010 s názvom Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: európsky rámec pre sociálnu a územnú súdržnosť (COM(2010)0758),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. januára 2011 s názvom Európa efektívne využívajúca zdroje – hlavná iniciatíva v rámci stratégie Európa 2020 (COM(2011)0021),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. júna 2011 o aktuálnej situácii a budúcich synergiách pre väčšiu účinnosť EFRR a ostatných štrukturálnych fondov(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 s názvom Viac ako HDP – Meradlo pokroku v meniacom sa svete(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 o investovaní do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2011 o piatej správe Komisie o súdržnosti a stratégii pre politiku súdržnosti po roku 2013(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2011 o čerpaní finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu: poučenie pre budúcu politiku súdržnosti EÚ(7),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady zo 6. októbra 2011, ktorým sa stanovujú niektoré spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom fonde námorného a rybného hospodárstva zahrnuté do spoločného strategického rámca a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (COM(2011)0615),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady zo 6. októbra 2011 o osobitných ustanoveniach o Európskom fonde regionálneho rozvoja a cieli Investície pre rast a zamestnanosť, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (COM(2011)0614),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady zo 6. októbra 2011 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006 (COM(2011)0607),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady zo 6. októbra 2011 o programe Európskej únie v oblasti sociálnej zmeny a inovácie (COM(2011)0609),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2011 o európskej platforme proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2008 o novej kultúre mestskej mobility(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2009 o mestskom rozmere politiky súdržnosti v novom programovom období(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. apríla 2009 o akčnom pláne pre mestskú mobilitu(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. júna 2011 o európskej mestskej agende a jej budúcnosti v politike súdržnosti(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. októbra 2005 o urbanistickom rozmere v súvislosti s rozšírením(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. septembra 2006 o tematickej stratégii pre životné prostredie v mestách(14),

–  so zreteľom na Chartu z Lipska o trvalej udržateľnosti európskych miest, ktorá bola prijatá na neformálnom zasadnutí ministrov o rozvoji miest a územnej súdržnosti, ktoré sa konalo 24. – 25. mája 2007 v Lipsku,

–  so zreteľom na vyhlásenie o rozvoji miest z Toleda, ktoré bolo prijaté počas neformálneho stretnutia ministrov, ktoré sa konalo 22. júna 2010 v Tolede,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0406/2012),

A.  keďže 80 % občanov Európy žije v mestskom prostredí (tento podiel sa ďalej zvyšuje v dôsledku zrýchľovania migračných tokov z vidieka do miest) a keďže sú to práve najmä mestá, ktoré čelia dôsledkom hospodárskej krízy a výzvam spojeným s bojom proti zmene klímy, vytváraním pracovných miest, blahobytom a kvalitou života;

B.  keďže mestské oblasti by mali vypracovať strednodobé a dlhodobé plány v oblasti udržateľnej hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti;

C.  keďže mestá predstavujú hybnú silu hospodárstva, výroby a zamestnanosti a zároveň tvoria prostredie, v ktorom sa prejavujú problémy odlivu obyvateľov do predmestí, nezamestnanosti a všeobecnejšie problémy sociálneho vylúčenia a segregácie, ako aj znečisťovania životného prostredia;

D.  keďže silné mestské oblasti majú takisto pozitívny vplyv na priľahlý vidiek, čo môže viesť k účinkom presahovania;

E.  keďže je potrebné prehodnotiť koncepciu periférií miest s cieľom zvrátiť súčasnú tendenciu územnej segregácie, ktorá spôsobuje polarizáciu spoločnosti;

F.  keďže prebiehajúca transformácia mestského prostredia vytvára rastúce očakávania a problémy, ktoré tradičná verejná správa nevie vyriešiť, a preto sú potrebné inovačné a integrované mechanizmy hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti;

G.  keďže v dôsledku sociálno-demografických zmien obyvatelia mnohých miest opustili svoje obydlia v starších mestských oblastiach a presťahovali sa do nových obytných štvrtí ďalej na periférii, do mestských oblastí na vonkajších okrajoch miest alebo jednoducho do nových sídlisk v blízkosti veľkých aglomerácií;

H.  keďže sociálna nerovnosť je v mnohých mestských oblastiach problémom a keďže rozdiely medzi jednotlivými štvrťami sú často dôsledkom nevhodnej bytovej politiky a skutočnosti, že poskytovanie služieb sa často obmedzuje na bohatšie oblasti;

I.  keďže prehodnotenie tradičných postupov sa môže stať príležitosťou na začatie procesu experimentálneho prístupu k rozvoju miest a vypracúvania projektov založených na zmene chápania činností plánovania spoločných priestorov, potrieb spoločenstva a účasti občanov;

1.  zdôrazňuje, že model miestneho rozvoja predstavuje silný bod politiky súdržnosti, pretože mobilizuje rozhodujúce faktory a povzbudzuje výber najlepších možností čo najbližších k občanom, spoločné akcie a dôslednejšie, efektívnejšie a účinnejšie opatrenia, pričom poukazuje okrem iného aj na pomoc Spoločenstva v oblastiach EÚ, ktoré čelia najzložitejším výzvam;

2.  požaduje novú fázu regulácie v rámci EÚ spojenú s plánom na ochranu a obnovu mestských oblastí, ktorá pri súčasnom dodržiavaní zásady subsidiarity môže poskytnúť potrebný právny základ, vymedziť spoločné a zdieľané strednodobé až dlhodobé ciele a optimalizovať využívanie fondov politiky súdržnosti;

3.  očakáva prijatie opatrení zameraných na dokončenie a rekonštrukciu existujúcich častí miest vrátane marginalizovaných štvrtí, funkčnú premenu nevyužívaných oblastí a konverzných plôch, zvýšenie atraktívnosti miest, kde žijú ľudia, prostredníctvom dynamického procesu vývoja, a na vrátenie miest do spoločnosti, ktoré majú významnú symbolickú a historickú hodnotu, no neplnia už svoju pôvodnú funkciu a sú čoraz viac zanedbávané pri súčasnej podpore kultúrneho dedičstva;

4.  žiada mobilizáciu kultúrnych a hospodárskych zdrojov, pričom ako priorita by sa mala stanoviť téma sociálnej udržateľnosti transformácie miest, čím sa prispeje k mestskej solidarite, sociálnemu začleneniu a integrácii zraniteľných a marginalizovaných skupín v mestských oblastiach, aby sa plne využil rozvojový potenciál uvedomujúc si, že obnova miest so sebou vždy prináša riziko vyhostenia najslabších skupín obyvateľstva; zdôrazňuje preto, že je potrebné úzke zapojenie obyvateľov od čo najskoršej fázy;

5.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú musia mestské oblasti zohrávať pri plnení hospodárskych, sociálnych a environmentálnych cieľov stratégie Európa 2020, a zdôrazňuje skutočnosť, že Únia môže byť globálne konkurencieschopná iba vtedy, ak politika súdržnosti plne využije rozvojový potenciál všetkých jej regiónov a mestských oblastí;

6.  očakáva integrovaný prístup, ktorý stanoví prepojenie prírodného a environmentálneho systému s historickým a kultúrnym systémom a sociálnym a výrobným systémom a zároveň zaručí rozvoj infraštruktúrnych sietí, zlepšenie mestských oblastí a nárast hospodárskej štruktúry a podporí zmiešané využívanie územia prostredníctvom integrácie bytových a nebytových stavieb, fyzických infraštruktúr a systémov nemateriálnych vzťahov;

7.  zdôrazňuje, že sú potrebné nové formy sanácie miest, ktoré sa zamerajú na potrebu poskytnúť spoločenstvám verejné priestory, parky, činnosť vo voľnom čase, kultúru a šport;

8.  očakáva, že sa zvýši trend spoločného a partnerského plánovania so združeniami a občanmi, aby sa zabezpečilo potrebné prepojenie medzi všeobecnými politikami a konkrétnymi územnými oblasťami s cieľom zlepšiť ich osobitosť, identitu, spomienky a históriu posilnením pocitu spolupatričnosti ku komunite a dôvery v inštitúcie;

9.  zdôrazňuje, že sanácia miest a hospodárska obnova sú úzko prepojené a že vybudovanie atraktívnej lokality sa môže stať znakom oživenia hospodárstva; poukazuje na to, že na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné zaviesť nový prístup k sanácii miest na zabránenie úpadku miest, podporu rozvoja znevýhodnených a marginalizovaných oblastí a podporu miestneho hospodárskeho rastu a vytváranie pracovných miest doplnený sociálnymi opatreniami;

10.  požaduje rozhodné kroky v boji proti energetickej neefektívnosti, a to prostredníctvom funkčnej premeny budov a budovania zdrojovo efektívnejších obydlí vrátane sociálneho bývania; obmedzovaním dopravného preťaženia, znečistenia a hluku s cieľom zabezpečiť väčšiu konkurencieschopnosť miest z hľadiska environmentálnych problémov;

11.  zdôrazňuje potrebu stratégie na zachovanie a zabezpečenie mestského dedičstva a bytových priestorov v oblastiach, ktoré sú zaradené medzi oblasti s vysokým rizikom zemetrasení či záplav;

12.  zdôrazňuje, že je potrebné zamerať využívanie fondov na zaručenie integrovaného prístupu k problémom súvisiacim s demografickým vývojom, postupným starnutím obyvateľstva a koncentráciou obyvateľov v mestách; upozorňuje, že projekty v rámci štrukturálnych fondov môžu pomôcť pri poskytovaní riešení závažných problémov a mali by sa zameriavať na ľudí a osobitne zohľadňovať znevýhodnené osoby v tejto spoločnosti, t.j. deti, mladých ľudí, ženy a starších;

13.  víta kroky prijaté na podporu vytvárania sietí medzi mestami a výmenu skúseností a osvedčených postupov; poukazuje na to, že tieto kroky by sa mali posilniť a rozšíriť na funkčné mestské oblasti; žiada rozšírenie jestvujúcich nástrojov na tento účel, zároveň však zdôrazňuje, že pred vytvorením nových štruktúr by sa mali využiť existujúce programy a subjekty;

14.  víta vyčlenenie aspoň 5 % z finančných prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) na integrované opatrenia zamerané na udržateľný rozvoj miest, ktoré sa na účely správy delegujú na mestá; zdôrazňuje, že toto číslo predstavuje minimálny cieľ a malo by sa použiť na podporu rozvoja vo funkčných mestských oblastiach; žiada, aby rôzne úrovne orgánu využívali nové nástroje, ako je miestny rozvoj vedený Spoločenstvom;

15.  odmieta strnulosť využívania uvedených zdrojov pri vykonávaní integrovaných územných investícií; zastáva názor, že členským štátom by sa malo umožniť vykonávať integrované opatrenia zamerané na udržateľný rozvoj miest aj prostredníctvom špecifického operačného programu alebo špecifickej prioritnej osi;

16.  zdôrazňuje, že hoci mestské oblasti môžu v niektorých regiónoch znamenať rozhodujúci prínos ako centrá a hybné sily rastu, zdôrazňuje, je nevyhnutné zapojiť aj vidiecke oblasti a prepojiť ich potreby s potrebami mestských oblastí, aby sa podporil nekonfliktný, vzájomne sa doplňujúci a synergický vzťah a aby sa riešila postupná strata oblastí na prechode medzi mestom a vidiekom v dôsledku tendencie premieňať tieto územia na stavebné pozemky a premena vidieckych oblastí na stavebné pozemky, pri súčasnom rozvíjaní prístupnosti k verejným službám;

17.  požaduje zlepšenie administratívnej kapacity – napríklad prostredníctvom intenzívnejšieho využívania technickej pomoci – miestnych a regionálnych orgánov a hospodárskych a sociálnych subjektov pri riadení štrukturálnych fondov s cieľom zabezpečiť skutočné viacúrovňové riadenie, ktoré zaručí splnenie cieľov; považuje za rozhodujúce, aby sa vyvíjali a podporovali udržateľné multifunkčné siete založené na osvedčených postupoch takým spôsobom, ktorý bude stimulovať formovanie živých a integrovaných partnerstiev medzi mestami a vidiekom založených na potrebách jednotlivých regiónov;

18.  zdôrazňuje možnosť vytvárať siete medzi pilotnými projektmi udržateľného rozvoja miest financovanými z EFRR a novým viacročným programom Horizont 2020 s cieľom zabezpečiť inovačné riešenia a opätovne použiteľné stratégie v oblasti sanácie miest;

19.  je presvedčený, že skúsenosti získané na základe Dohovoru primátorov a starostov môžu predstavovať dobrý východiskový bod pre ďalší rozvoj v dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020;

20.  požaduje vytvorenie udržateľného modelu riadenia mobility prepojeného s územným plánovaním a zahŕňajúceho viac prostriedkov verejnej dopravy a systémových logistických sietí zodpovedajúcich potrebám distribúcie tovaru a služieb v meste s primeranou pozornosťou venovanou ekologickej doprave;

21.  je presvedčený, že environmentálne problémy, napríklad nakladenie s odpadom, sú problémom, ktorý presahuje výlučne technické aspekty a má dosah na sociálne otázky; ďalej naliehavo vyzýva, aby pokračovali opatrenia na zabezpečenie kvalitných dodávok vody a služieb jej čistenia v mestách, pretože to má prospech pre verejnosť a súčasne pre životné prostredie;

22.  zdôrazňuje, že zvýšenie množstva zelených plôch a mestských parkov má veľmi veľkú hodnotu z hľadiska prírodného, historického a kultúrneho dedičstva, prispieva k zmierňovaniu nepriaznivých dôsledkov mikroklímy, lepšiemu rozpočtu na energetiku a finančným úsporám, posilňuje udržateľnosť a kvalitu životného prostredia v mestách a umožňuje napĺňať rekreačné a spoločenské potreby;

23.  očakáva, že vo vymedzení krokov sanácie miest sa uprednostnia materiály a technické riešenia, ktoré umožnia štandardnú úsporu energie v súlade s cieľmi politík Spoločenstva;

24.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 120. (2) Ú. v. EÚ C 169 E, 15.6.2012, s. 29. (3) Ú. v. EÚ C 390 E, 18.12.2012, s. 27. (4) Ú. v. EÚ C 380 E, 11.12.2012, s. 81. (5) Ú. v. EÚ C 380 E, 11.12.2012, s. 89. (6) Prijaté texty, P7_TA(2011)0316. (7) Prijaté texty, P7_TA(2011)0403. (8) Prijaté texty, P7_TA(2011)0495. (9) Ú. v. EÚ C 294 E, 3.12.2009, s. 42. (10) Ú. v. EÚ C 117 E, 6.5.2010, s. 73. (11) Ú. v. EÚ C 184 E, 8.7.2010, s. 43. (12) Ú. v. EÚ C 390 E, 18.12.2012, s. 10. (13) Ú. v. EÚ C 233 E, 28.9.2006, s. 127. (14) Ú. v. EÚ C 306 E, 15.12.2006, s. 182.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2013 o optimalizácii úlohy územného rozvoja v politike súdržnosti (2011/2312(INI))

P7_TA(2013)0002 A7-0421/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej hlavu XVIII,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999(1),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2006/702/ES zo 6. októbra 2006 o strategických usmerneniach Spoločenstva o súdržnosti(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2011 o piatej správe Komisie o súdržnosti a stratégii pre politiku súdržnosti po roku 2013(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. júna 2011 o aktuálnej situácii a budúcich synergiách pre väčšiu účinnosť EFRR a ostatných štrukturálnych fondov(4),

–  so zreteľom svoje uznesenie z 8. júna 2011 o investovaní do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. júna 2011 o európskej mestskej agende a jej budúcnosti v politike súdržnosti(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. júna 2011 o cieli 3: výzva pre územnú spoluprácu – budúca agenda cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. októbra 2010 o politike súdržnosti a regionálnej politike EÚ po roku 2013(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o prínose politiky súdržnosti k dosahovaniu lisabonských cieľov a cieľov stratégie EÚ do roku 2020(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o vykonávaní súčinnosti medzi finančnými prostriedkami vyčlenenými na výskum a inováciu v nariadení (ES) č. 1080/2006, pokiaľ ide o Európsky fond regionálneho rozvoja a siedmy rámcový program pre výskum a vývoj v mestách a regiónoch, ako aj v členských štátoch a v Únii(10),

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Politika súdržnosti po roku 2013: kritické hodnotenie legislatívnych návrhov, ktorú zverejnil Európsky parlament,

–  so zreteľom na závery poľského predsedníctva z 24. – 25. novembra 2011 o územnom rozmere politík EÚ a budúcej politike súdržnosti(11),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady zo 6. októbra 2011 , ktorým sa stanovujú niektoré spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom fonde námorného a rybného hospodárstva zahrnuté do spoločného strategického rámca a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1083/2006 (COM(2011)0615),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady zo 6. októbra 2011 o osobitných ustanoveniach o Európskom fonde regionálneho rozvoja a cieli Investície pre rast a zamestnanosť, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (COM(2011)0614),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. novembra 2010 s názvom Závery piatej správy o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti: budúcnosť politiky súdržnosti (COM(2010)0642),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. októbra 2010 s názvom Preskúmanie rozpočtu EÚ (COM(2010)0700) a na jeho technické prílohy (SEC(2010)7000),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2010 s názvom Príspevok regionálnej politiky k inteligentnému rastu v rámci stratégie Európa 2020 (COM(2010)0553),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 31. marca 2010 s názvom Politika súdržnosti: Strategická správa 2010 o vykonávaní programov 2007 – 2013 (COM(2010)0110),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom EURÓPA 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na nezávislú správu s názvom Program reformovanej politiky súdržnosti – územný prístup k plneniu výziev a očakávaní Európskej únie, ktorú na žiadosť komisárky pre regionálnu politiku Danuty Hübnerovej vypracoval Fabrizio Barca (apríl 2009),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a na stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0421/2012),

A.  keďže politika súdržnosti sa zameriava na zmenšovanie rozdielov medzi regiónmi EÚ posilňovaním ekonomickej, sociálnej a územnej súdržnosti a keďže je účinná pri propagovaní európskej integrácie prostredníctvom sociálneho a ekonomického rozvoja;

B.  keďže nariadenie o spoločných ustanoveniach vytyčuje spoločné pravidlá platné pre všetkých päť európskych programov financovania (Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond (ESF), Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond námorného a rybného hospodárstva (EFNRH)), ktoré sú určené na uskutočňovanie politík súdržnosti, rozvoja vidieka a v oblasti rybného hospodárstva;

C.  keďže spoločný strategický rámec skúma mechanizmy na dosiahnutie lepšej koordinácie medzi fondmi, na ktoré sa vzťahuje nariadenie o spoločných ustanoveniach (EFRR, ESF, Kohézny fond, EPFRV, EFNRH), a lepšej integrácie fondov, na ktoré sa vzťahuje uvedené nariadenie, s ďalšími oblasťami politík EÚ;

D.  keďže územný rozmer je prelínajúcim sa aspektom politiky súdržnosti a európskym regiónom ponúka možnosť na využívanie individuálneho územného potenciálu s cieľom pracovať na plnení cieľov politiky súdržnosti;

E.  keďže územná súdržnosť sa teraz v Lisabonskej zmluve uznáva ako základný cieľ EÚ;

Preklenovacie záujmy: posilňovanie územného cieľa

1.  uznáva zjednodušený viacúrovňový systém riadenia ako integrálnu zložku rozhodovacieho procesu v rámci politiky súdržnosti, pričom spolupráca je potrebná v každej fáze plánovania, rozvoja a realizácie programov európskeho financovania na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni; vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby sa to odrážalo v príprave jasných a podrobne definovaných partnerských zmlúv;

2.  uznáva dôležitosť európskeho kódexu správania pre členské štáty, regióny a miestne orgány pri príprave, uskutočňovaní a monitorovaní programov financovania; uznáva, že v záujme dosiahnutia takejto spolupráce je dôležité zabezpečiť, aby sa rozhodnutia prijímali na úrovni čo najbližšej k občanom;

3.  zdôrazňuje, že aj napriek významnému pokroku dosiahnutému v oblasti konvergencie rozdiely medzi regiónmi EÚ (napr. z hľadiska prístupnosti) stále existujú a naďalej sa rozširujú; zdôrazňuje skutočnosť, že rozpočet na politiku súdržnosti po roku 2013 sa musí zachovať aspoň na súčasnej úrovni s cieľom zabezpečiť, aby podpora ďalej dosahovala oblasti, ktoré potrebujú ekonomické a sociálne oživenie, vo všetkých regiónoch EÚ;

4.  víta návrhy Komisie zamerať sa na merateľné výsledky dosiahnuté vďaka politike súdržnosti, aby sa zvýšila udržateľnosť investícií a zaručila efektivita programov financovania; zdôrazňuje, že je potrebné, aby systém založený na výsledkoch bol flexibilný a zahŕňal národnú, regionálnu i miestnu úroveň, aby prihliadal na zjednodušenie, priority programovania a partnerstvo tak, že systémy založené na výsledkoch budú špecifické podľa regiónov;

5.  podporuje preklenovacie návrhy Komisie v celom nariadení o spoločných ustanoveniach s cieľom znížiť administratívnu záťaž; preto zdôrazňuje skutočnosť, že pravidlá, kontroly a oprávnenosť musia byť od začiatku jasné a že účinné zjednodušenie administratívnych postupov možno dosiahnuť pomocou integrovaného prístupu k využívaniu fondov;

6.  zdôrazňuje význam zabezpečenia spravodlivej rovnováhy medzi potrebnými kontrolami čerpania fondov a ich účinnosťou pri tvorbe a uskutočňovaní politiky súdržnosti;

7.  zdôrazňuje potrebu zaistiť pružný prístup k stanovovaniu miestnych a regionálnych cieľov, pričom budú vo všetkých fázach zapojené zainteresované subjekty, aby sa zabezpečilo, že európske programy financovania uspokoja potreby v súvislosti s riešením sociálnych a ekonomických rozdielov;

8.  zdôrazňuje, že pružnosť by sa mala rozšíriť na lepšie zabezpečenie toho, aby projekty fungovali naprieč jednotlivými fondmi, na ktoré sa vzťahuje nariadenie o spoločných ustanoveniach, a že táto väčšia pružnosť by pomohla zjednodušiť realizáciu projektov a posilnila by doplnkové a prelínajúce sa aspekty európskeho financovania;

9.  zdôrazňuje, že ciele v oblasti územnej súdržnosti sú neoddeliteľne späté s ekonomickými a sociálnymi problémami, a uznáva, že politika súdržnosti môže významne prispieť k dosahovaniu cieľov stratégie Európa 2020, najmä pokiaľ ide o zamestnanosť, vzdelávanie a znižovanie chudoby, a to zavedením územného rozmeru stratégie Európy v oblasti rastu;

10.  zdôrazňuje skutočnosť, že pri plnení cieľov stratégie Európa 2020 by sa malo brať do úvahy aj využívanie iných programov financovania (napr. Horizontu 2020), prípadne v spojení s financovaním politiky súdržnosti;

11.  lepšie zameranie na mestá a mestské oblasti považuje za hybnú silu hospodárskeho rastu;

12.  zdôrazňuje, že je dôležité posilňovať existujúce prepojenia mestských a vidieckych oblastí a podporovať vytváranie nových; zdôrazňuje, že si to vyžaduje pevné viacúrovňové zameranie sa a spoluprácu medzi vidieckymi a mestskými účastníkmi a že je potrebné vytvoriť správne podmienky formou podpory partnerstiev a sietí s cieľom iniciovať účasť vidieka v integrovaných činnostiach daného funkčného geografického celku;

13.  zdôrazňuje, že je potrebné efektívnejšie prepojiť programy územnej spolupráce s územnými stratégiami, a zdôrazňuje potenciálnu úlohu európskeho zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS) pri dosahovaní tohto cieľa;

14.  zdôrazňuje, že vzhľadom na rozdielnu veľkosť, zdroje a sociálne i ekonomické aspekty miest a mestských oblastí v EÚ sa o definovaní týchto oblastí rozhoduje na úrovni členských štátov;

15.  zdôrazňuje, že územná súdržnosť sa týka aj súdržnosti v rámci území, t. j. zabezpečenia, aby k hospodárskemu rastu prispievala celá oblasť, nie iba veľké mestá, a zdôrazňuje, že by sa nemal prehliadať potenciál malých a stredných miest z vidieka, ktoré dokážu významne prispievať k rozvoju regiónu;

16.  zdôrazňuje, že v záujme riešenia prierezových aspektov územnej súdržnosti s cieľom dosahovať hmatateľné výsledky na regionálnej úrovni a plne využívať individuálny potenciál regiónov sú nevyhnutné jasné a dobre definované zmluvy o partnerstve; zdôrazňuje, že to možno dosiahnuť iba zapojením aktérov na miestnej a regionálnej úrovni, aby všetky zúčastnené strany mohli prispievať k príprave a realizácii programov; zdôrazňuje, že toto je zvlášť dôležité pri zámere podporiť územia, ktoré čelia špecifickým problémom, ako sú cezhraničné, horské, ostrovné a najvzdialenejšie regióny;

Lepšia integrácia európskych fondov na roky 2014 – 2020

17.  víta návrhy nariadenia o spoločných ustanoveniach, ktoré nabádajú na lepšiu koordináciu a integráciu programov financovania s cieľom zabezpečiť väčší dosah fondov a rozhodnejšiu prítomnosť územného rozmeru politiky súdržnosti v rokoch 2014 – 2020;

18.  zdôrazňuje, že rozhodnejší a integrovanejší územný prístup k európskemu financovaniu spolu s primeraným budovaním kapacít a zapojením sociálnych partnerov a partnerov z občianskej spoločnosti na miestnej a regionálnej úrovni v mestskom i vidieckom prostredí je pozitívnym spôsobom, ako zabezpečiť, aby sa peňažné prostriedky venovali na riešenie dlhodobých sociálnych a hospodárskych výziev Európy;

19.  zdôrazňuje, že lepšia harmonizácie medzi politikou súdržnosti a ďalšími politickými oblasťami načrtnutými v nariadení o spoločných ustanoveniach umožní európskym regiónom ďalej sa ekonomicky rozvíjať a zároveň využívať ich individuálne výhody;

20.  ako príklad uvádza Waleský úrad pre správu európskych fondov (Wales European Funding Office – WEFO) a jeho zámer na integrovanie európskych fondov vo Walese vytvorením jednotného portálu, ktorý by poskytoval prístup k informáciám o všetkých fondoch zahrnutých do nariadenia o spoločných ustanoveniach; zdôrazňuje potenciál portálu WEFO, ktorý zahrnie spoločnú platformu s jednotnou aplikáciou, platbami, monitorovaním a hodnotiacim procesom pre všetky fondy zahrnuté do nariadenia o spoločných ustanoveniach; zdôrazňuje, že tento prístup by umožnil ľahšie určovať potenciálne synergie a integráciu medzi finančnými tokmi, čím by sa harmonizoval a zjednodušil proces podávania žiadostí o príspevok z európskych fondov;

21.  zdôrazňuje, že vzhľadom na spoločné charakteristiky fondov zahrnutých do nariadenia o spoločných ustanoveniach a iných programov financovania (napr. Horizont 2020, LIFE+) by sa efektivita európskeho financovania mohla zvýšiť preskúmaním potenciálneho prelínania medzi týmito fondmi;

Mechanizmy na integrovanie európskych fondov

22.  víta návrhy regulačného rámca zameraného na miestny a integrovaný rozvoj prostredníctvom „miestneho rozvoja riadeného spoločenstvom“, „spoločných akčných plánov“ a „integrovaných územných investícií“;

23.  zdôrazňuje, že podľa návrhu Komisie všetky investície musia dopĺňať miestne potreby a nesmú sa prekrývať s inými projektmi;

24.  požaduje plne integrovaný prístup k príslušným výkonným nástrojom (miestny rozvoj riadený spoločenstvom (MRRS), integrované územné investície (IÚI) a spoločné akčné plány), ktoré umožňujú miestnym partnerstvám vybrať si podľa individuálnych potrieb rozličné kombinácie týchto nástrojov, a žiada, aby sa zvážila možnosť uplatňovať pružné formy sústreďovania zdrojov, pričom sa vezmú do úvahy osobitné potreby členských štátov a regiónov;

25.  zdôrazňuje, že je potrebné uplatňovať navrhovaný nástroj čo najjednoduchšie, aby sa zabránilo ďalšiemu administratívnemu zaťažovaniu miestnych orgánov, a dodržiavať ciele zjednodušenia;

26.  domnieva sa, že inštitucionálne možnosti na rozličných úrovniach zasahovania sú významným prvkom, ktorý zabezpečuje úspešnosť uplatňovania územného prístupu;

27.  poukazuje na príklad subdelegácie do rád v Holandsku, kde boli časti programov financovania (napr. EFRR) delegované z regionálneho orgánu na miestne orgány, ako aj na opatrenia na miestnej úrovni na riešenie miestnych potrieb; zdôrazňuje, že prenesenie riadiacej zodpovednosti na miestne orgány poskytuje väčšie možnosti na použitie najvhodnejšej kombinácie fondov prispôsobenej miestnym potrebám; zdôrazňuje, že s riadiacimi štruktúrami na miestnej úrovni, ktoré už existujú, by tento prístup mohol byť prospešný pri použití integrovaných územných investícií na miestnej alebo nižšej úrovni;

Miestny rozvoj riadený spoločenstvom (MRRS)

28.  podporuje návrhy Komisie na MRRS ako dôležité opatrenie nariadenia o spoločných ustanoveniach, ktoré sa zameria na vytváranie spolupôsobenia medzi všetkými fondmi zahrnutými do uvedeného nariadenia;

29.  tento nástroj považuje za vynikajúci spôsob podnecovania účasti zdola – reprezentatívnych aktérov miestneho spoločenstva, ktorí sa snažia o plnenie udržateľných územných cieľov; v tejto súvislosti víta ďalšie posilnenie administratívnych kapacít na regionálnej a miestnej úrovni zameraných na budovanie pozícií, vďaka ktorým sa zlepší účasť regionálnych orgánov i miestnych sociálnych partnerov;

30.  uznáva, že minulý úspech programu LEADER bol dôležitým nástrojom uskutočňovania politiky rozvoja vidieka, a nazdáva sa, že prostredníctvom MRRS môže tento mechanizmus pomáhať pri riešení miestnych a regionálnych výziev; podporuje využívanie MRRS aj v prípade rozvoja miest;

31.  požaduje od Komisie, aby objasnila návrhy o MRRS v realizačnej fáze s cieľom umožniť potenciálnym účastníkom presne stanoviť predpokladaný účel, rozsah a účinok MRRS; s potešením očakáva uverejnenie príručky k MRRS pre riadiace orgány;

32.  uznáva pokrok dosiahnutý od roku 2007 s miestnymi akčnými skupinami pre rybné hospodárstvo, ktoré spolupracujú s miestnymi akčnými skupinami programu LEADER, ako príklad toho, ako by budúci MRRS mohol na miestnej úrovni kombinovať finančné prostriedky zo všetkých fondov zahrnutých do nariadenia o spoločných ustanoveniach; zdôrazňuje príklad jedenástich miestnych partnerstiev v Dánsku, ktoré využívajú EPFRV (LEADER) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo (os 4) na financovanie projektov s použitím rovnakého realizačného systému a administratívy;

33.  zdôrazňuje potrebu hľadania príkladov – ako je integrované využívanie fondov EPFRV a EFRH (Európsky fond pre námorné otázky a rybné hospodárstvo) prostredníctvom  MRRS v budúcom programovacom období – ako spôsob rozvíjania spolupôsobenia všetkých fondov zahrnutých do nariadenia o spoločných ustanoveniach;

Spoločné akčné plány

34.  podporuje návrhy nariadenia o spoločných ustanoveniach na zavedenie spoločných akčných plánov, aby sa skupiny projektov mohli financovať viacerými operačnými programami;

35.  uznáva spoločné akčné plány ako pozitívny krok smerom k riadeniu založenému na výsledkoch, v súlade s jedným z preklenovacích zámerov politiky súdržnosti po roku 2013;

36.  zdôrazňuje dôležitosť zabezpečenia toho, aby sa tieto nástroje vyvíjali spolu s MRRS s cieľom zabezpečiť, že MRRS sa vyvinie na viac než len strategický nástroj na rozvoj miestnej kapacity, ale že bude sám investičným cieľom, pričom bude okrem iného podporovať sociálne začleňovanie a riešiť problém chudoby;

37.  požaduje objasnenie rozsahu a integrácie spoločných akčných plánov, ako aj to, či sa použijú na realizáciu celých programov alebo len ich častí;

38.  uznáva, že spoločné akčné plány môžu priniesť účinnú pomoc pri dosahovaní vyváženej integrácie mladých ľudí do trhu práce; pripomína však, že príliš dlhým rozhodovacím procesom a administratívnym postupom treba zamedziť;

Integrované územné investície (IÚI)

39.  víta návrhy na IÚI, ktoré by mohli mestám poskytnúť možnosť na uspokojenie ich vlastných konkrétnych potrieb využívaním financovania z viacerých prioritných osí s cieľom realizovať operačné programy integrovaným spôsobom;

40.  víta bližšie vysvetlenie o rozsahu pôsobnosti IÚI a o možnosti využiť tento nástroj, ak to vyhovuje miestnym potrebám, aj v oblastiach mimo miest a v prímestských oblastiach, a to s použitím všetkých fondov zahrnutých do nariadenia o spoločných ustanoveniach; zdôrazňuje, že musí byť zabezpečené prepojenie IÚI so stratégiami udržateľného regionálneho rozvoja, aby sa zlepšila hospodárska a sociálna súdržnosť nielen medzi regiónmi, ale aj medzi mestskými a inými oblasťami v rámci regiónov;

41.  poukazuje na príklad navrhovaného modelu pre IÚI z Manchestru, ktorý integruje financovanie z čo najviac možných zdrojov s cieľom dosiahnuť za investície vyššiu hodnotu; poukazuje na skutočnosť, že rozvíjanie tohto modelu pokračuje a mohol by sa eventuálne využiť na podporu stratégie, ktorá prinesie mestskému regiónu ekonomické a sociálne výhody; zdôrazňuje, že navrhované IÚI by integrovali priority EFRR s opatreniami ESF a vzhľadom na intenzívnejšie zameranie sa EFRR na malé a stredné podniky a inovácie existuje možnosť, že sa v IÚI podarí v budúcnosti vytvoriť prepojenia s projektmi programu Horizont 2020;

Finančné nástroje

42.  víta návrhy Komisie na rozsiahlejšie využívanie a rozšírenie pôsobnosti finančných nástrojov vypracovaním jednoduchších a jasnejších pravidiel s cieľom zabezpečiť väčšiu efektívnosť všetkých piatich fondov zahrnutých do nariadenia o spoločných ustanoveniach;

43.  zdôrazňuje potenciál finančných nástrojov vrátane mikroúverov pri sprístupňovaní alternatívnych zdrojov financovania pre širokú škálu subjektov s cieľom doplniť tradičné metódy financovania; zdôrazňuje, že v budúcom rámci financovania by v prípade finančných nástrojov mala existovať možnosť získavať súkromné financovanie a ponúkať členským štátom a regiónom flexibilitu pri prispôsobovaní cieľových odvetví a metód realizácie ich osobitným potrebám;

44.  zdôrazňuje, že finančné nástroje ako mechanizmy umožňujúce spoluprácu medzi podnikmi, organizáciami verejného sektora a vzdelávacími inštitúciami treba tiež podporovať ako prostriedok na rozvoj integrovaného prístupu k financovaniu;

Integrácia fondov zahrnutých do nariadenia o spoločných ustanoveniach s ostatnými politikami a nástrojmi EÚ

45.  víta návrhy v spoločnom strategickom rámci, aby partnerské zmluvy obsahovali náčrt možnosti zosúladenia medzi fondmi zahrnutými do nariadenia o spoločných ustanoveniach a ostatnými programami financovania, akými sú rámcový program EÚ pre výskum a inovácie (predtým 7. rámcový program, teraz Horizont 2020), LIFE+ a Nástroj na prepojenie Európy;

46.  uznáva, že kým programy financovania ako Horizont 2020 sa v prvom rade zameriavajú na excelentnosť, štrukturálne fondy mali predtým úspech v úlohe „budovania kapacít“ poskytovaním finančných prostriedkov na rozvoj podnikov a organizácií, ktoré sa potom stali partnermi projektov 7. rámcového programu alebo programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP);

47.  zdôrazňuje, že existujúca súčinnosť medzi fondmi zahrnutými do nariadenia o spoločných ustanoveniach a fondu programu Horizont 2020 znamená, že oba zdroje financovania by mohli byť eventuálne využité na dosiahnutie doplnkových tematických cieľov;

Zamestnanosť a sociálne aspekty

48.  zdôrazňuje, že politika zamestnanosti a sociálna politika majú veľký význam pre trvalo udržateľný a sociálne vyvážený územný rozvoj a významne prispievajú k znižovaniu regionálnych rozdielov a zvyšovaniu prosperity všetkých občanov, pričom poskytujú rovnaké príležitosti všetkým občanom;

49.  zdôrazňuje, že boj proti chudobe zahŕňa boj proti vylúčeniu a že vidiecke regióny s nízkou hustotou obyvateľstva alebo so starnúcim obyvateľstvom musia riešiť problém nedostatočného poskytovania služieb zdravotnej starostlivosti, čo by bolo možné vyvážiť do určitej miery lepšou dostupnosťou širokopásmových technológií a presadzovaním telemedicíny;

50.  nazdáva sa, že územný prístup by mal byť účinným mechanizmom na podporu malých a stredných podnikov pri vytváraní nových udržateľných pracovných miest a pri iniciovaní alebo rozvoji programov odbornej prípravy; domnieva sa, že podnikateľská činnosť zameraná na rast a zamestnanosť a využívanie potenciálu môžu fungovať bez ohľadu na administratívne územné hranice, a vyzýva členské štáty, aby zlepšili súčasné podmienky pre nových podnikateľov s cieľom lepšie využiť ich vysoký potenciál na vytváranie nových udržateľných pracovných miest;

51.  zdôrazňuje význam vytvorenia silnej synergie medzi politikou súdržnosti a inými politikami EÚ, a to s cieľom ochrániť účinnosť politiky súdržnosti pri riešení súčasných výziev v oblasti zamestnanosti a v sociálnej oblasti;

52.  upozorňuje, že územná spolupráca a makroregionálne stratégie by mohli byť užitočnými nástrojmi pri zisťovaní regionálnych rozdielov, napríklad v prístupe ku vzdelaniu a zamestnaniu, ako aj v boji proti týmto rozdielom a pri podpore zbližovania európskych regiónov;

53.  domnieva sa, že dobrovoľná mobilita pracovníkov a mladých absolventov v rámci EÚ by mohla byť riešením nedostatku ponúk na regionálnom a miestnom trhu práce, a nabáda členské štáty a regióny, aby mobilitu účinnejšie využívali na podporu územného rozvoja a súdržnosti;

54.  domnieva sa, že je veľmi dôležité koordinovať činnosti, ktoré ESF podporuje na rozličných úrovniach politiky, s cieľom umožniť efektívny územný prístup; považuje za nevyhnutné predovšetkým prepojenie vzdelávacích služieb a inštitúcií s potrebami miestneho pracovného trhu;

55.  domnieva sa, že je nanajvýš dôležité podporovať výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi v kontexte zmysluplného a účinného dlhodobého plánovania územného rozvoja a prostredníctvom presadzovania dôstojnej a udržateľnej zamestnanosti s cieľom predchádzať chudobe a nezamestnanosti a bojovať proti nim;

o
o   o

56.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25. (2) Ú. v. EÚ L 291, 21.10.2006, s. 11. (3) Prijaté texty, P7_TA(2011)0316. (4) Ú. v. EÚ C 390 E, 18.12.2012, s. 27. (5) Ú. v. EÚ C 380 E, 11.12.2012, s. 89. (6) Ú. v. EÚ C 390 E, 18.12.2012, s. 10. (7) Ú. v. EÚ C 390 E, 18.12.2012, s. 18. (8) Ú. v. EÚ C 371 E, 20.12.2011, s. 39. (9) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 120. (10) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 104. (11) Závery poľského predsedníctva o územnom rozmere politík EÚ a budúcej politike súdržnosti pod názvom Towards an integrated, territorially differentiated and institutionally smart response to EU challenges, 24. - 25. novembra 2011, Poznaň.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2013 o Fonde solidarity Európskej únie, vykonávaní a uplatňovaní (2012/2075(INI))

P7_TA(2013)0003 A7-0398/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 175, 212 a 222 ZFEÚ,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie(1),

–  so zreteľom na medziinštitucionálnu dohodu zo 7. novembra 2002 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o financovaní Fondu solidarity Európskej únie, nahrádzajúcu medziinštitucionálnu dohodu zo 6. mája 1999 o rozpočtovej disciplíne a zlepšení rozpočtového postupu(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – budúcnosť Fondu solidarity Európskej únie (COM(2011)0613),

–  so zreteľom na správu Komisie o Fonde solidarity Európskej únie za rok 2010 (COM(2011)0694),

–  so zreteľom na správu Komisie o Fonde solidarity Európskej únie – výročnú správu za rok 2008 a správu o skúsenostiach získaných po šesťročnom uplatňovaní nového nástroja (COM(2009)0193),

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 18. mája 2006 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie(3),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Budúcnosť Fondu solidarity Európskej únie(4),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 3/2008 s názvom Fond solidarity Európskej únie – do akej miery je rýchly, účinný a pružný?(5),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0398/2012),

A.  keďže článok 222 ZFEÚ stanovuje, že Únia a jej členské štáty konajú spoločne v duchu solidarity, ak sa niektorý členský štát stane obeťou prírodnej katastrofy alebo katastrofy spôsobenej ľudskou činnosťou alebo objektom teroristického útoku;

B.  keďže Fond solidarity Európskej únie (FSEÚ) je hlavným nástrojom na preukázanie solidarity Únie poskytovaním významnej finančnej podpory členským štátom alebo regiónom postihnutým vážnou katastrofou;

C.  keďže Fond solidarity EÚ je v prípade, keď je nutná jeho mobilizácia, všeobecne považovaný za jeden z najuspokojivejších nástrojov dostupných v Európskej únii, pretože je najpriehľadnejším, najrozhodnejším a najvýznamnejším vyjadrením európskej solidarity s občanmi nachádzajúcimi sa v ťažkej situácii;

D.  keďže Európsky parlament v roku 2005 v širokej miere podporil legislatívny návrh týkajúci sa nového nariadenia o Fonde solidarity, ktorý však väčšina členských štátov neprijala a ktorý Komisia nakoniec stiahla;

E.  keďže súčasná kríza núti členské štáty a EÚ k tomu, aby nemali prílišné výdavky;

F.  keďže v sérii správ(6) sa dospelo k záveru, že súčasné nariadenie o Fonde solidarity EÚ je nutné zmeniť a doplniť predovšetkým preto, aby bol pružnejší a aby sa zlepšila jeho funkčnosť, dodržujúc pritom zásadu subsidiarity;

Vykonávanie Fondu solidarity EÚ

1.  zdôrazňuje význam Fondu solidarity EÚ ako hlavného nástroja umožňujúceho Európskej únii reagovať na vážne katastrofy, ku ktorým dochádza na území Únie alebo v krajinách rokujúcich o pristúpení k EÚ;

2.  zdôrazňuje, že napriek tomu, že verejnosť vníma fond veľmi pozitívne, je nutné zlepšiť jeho fungovanie, aby bol pružnejší a viditeľnejší, s cieľom zvýšiť dôveryhodnosť Európskej únie v očiach svojich občanov;

3.  zdôrazňuje význam pomoci, ktorú Fond solidarity EÚ poskytuje členským štátom s cieľom odľahčiť verejné financie pri riešení núdzových situácií spôsobených vážnou katastrofou, ktorú sami nezvládajú;

4.  domnieva sa, že čas, ktorý je v súčasnosti vyhradený na mobilizáciu fondu je neprijateľne dlhý, a preto zdôrazňuje potrebu zlepšiť účinnosť a rýchlosť administratívnych postupov nutných na mobilizáciu fondu, ktorá si vyžaduje zásah troch európskych inštitúcií, aby bolo udelené povolenie, čo spôsobuje, že tieto postupy nadmerne odďaľujú pomoc členským štátom postihnutým katastrofou a nedarí sa dosiahnuť očakávané výsledky;

5.  poukazuje na skutočnosť, že väčšina žiadostí (63 %) bola predložená v rámci výnimočnej kategórie „regionálna katastrofa“ a že 66 % z nich bolo zamietnutých na základe hodnotenia Komisie;

6.  domnieva sa, že v prípade „pomaly sa rozvíjajúcich“ katastrof súčasné ustanovenia tohto nariadenia predstavujú pre uvoľňovanie prostriedkov z fondu právne a praktické ťažkosti, a preto žiada Komisiu o preukázanie väčšej pružnosti, pokiaľ ide o termíny na predkladanie žiadostí, aby bolo možné venovať osobitnú pozornosť zabezpečeniu toho, aby sa na takéto škody tiež vzťahovala pomoc z Fondu solidarity EÚ;

Odporúčania na zlepšenie Fondu solidarity EÚ

7.  víta rozhodnutie Komisie týkajúce sa potreby preskúmať súčasné nariadenie o Fonde solidarity EÚ s cieľom zlepšiť jeho fungovanie a operatívnosť; súhlasí so stanoviskom Komisie, že vzhľadom na súčasnú hospodársku krízu navrhovaná zmena a doplnenie nariadenia by nemali vytvoriť žiadnu ďalšiu záťaž pre rozpočty Únie alebo členských štátov;

8.  poukazuje na to, že by sa mala naďalej uplatňovať zásada, že ten, kto spôsobil škodu, musí platiť, aby sa využitím Fondu solidarity EÚ nemohli zbaviť zodpovednosti tí, ktorí katastrofu spôsobili;

9.  domnieva sa, že odmietavé stanovisko niektorých členských štátov obávajúcich sa, že významné zmeny právneho základu tohto nástroja by spôsobili vyššie finančné výdavky, je neopodstatnené a obmedzuje prispôsobenie nariadenia z roku 2002 niektorým vyjasneniam a obmedzuje pokus o zlepšenie jeho operatívnosti; poukazuje na to, že odkedy bol fond zriadený, sa množstvo, rozmanitosť, závažnosť a intenzita katastrof v regiónoch Európskej únie, žiaľ, zvýšili a ich charakter sa zhoršil;

10.  napriek tomu víta skutočnosť, že jednoduchým zavedením niektorých úprav platných ustanovení sa dosiahnu významné zlepšenia vo fungovaní fondu, pričom sa zachová jeho základný princíp a charakter, t. j. predovšetkým byť pružným a účinným nástrojom, ktorý môže poskytnúť okamžitú pomoc občanom postihnutým takým javom, ktorý má vážne dôsledky na ich životné podmienky;

11.  kladie si otázku, či jasnejšie a presnejšie vymedzenie pojmu katastrof by mohlo pomôcť znížiť nedôveru, ktorú pociťujú v mnohých členských štátoch, ktoré sa stavajú proti hĺbkovej reforme tohto nástroja EÚ;

Skrátenie času potrebného na poskytnutie pomoci

12.  zdôrazňuje naliehavú potrebu zjednodušiť administratívne postupy potrebné na uvoľnenie prostriedkov z tohto nástroja EÚ s cieľom skrátiť čas, ktorý uplynie medzi okamihom, keď katastrofa nastane, a časom, v ktorom postihnutý členský štát alebo región dostáva pomoc, ktorý v niektorých prípadoch trvá viac ako jeden rok; poukazuje však na to, že tento nástroj nebol vytvorený s cieľom poskytovať rýchlu odpoveď, ale s cieľom prefinancovať núdzové operácie pôvodne financované verejnými orgánmi v postihnutej krajine;

13.  víta návrh Komisie prispieť k zjednodušeniu postupov na európskej úrovni s cieľom obmedziť prieťahy; zdôrazňuje, že aj členské štáty by mali analyzovať svoje administratívne postupy a identifikovať a odstrániť potenciálne prekážky, ktoré by mohli obmedzovať rýchlejšiu mobilizáciu pomoci postihnutým regiónom;

14.  vyzýva členské štáty, aby úzko spolupracovali s miestnymi a regionálnymi orgánmi vo všetkých fázach vykonávania s cieľom zaistiť, aby pomoc Únie bola viditeľná a účinná v praxi, a podporovať trvalo udržateľné riešenia;

15.  domnieva sa, že návrh Komisie na spojenie rozhodnutí o subvenciách s vykonávacími dohodami medzi Komisiou a členskými štátmi je zaujímavý a vhodný, keď Európsky parlament a Rada sprístupnia finančné zdroje, pretože by to ušetrilo čas a umožnilo tak rýchlejšiu reakciu;

16.  domnieva sa, že vzhľadom na neistotu a nepredvídateľnosť, pokiaľ ide o počet a závažnosť katastrof, ktoré môžu nastať, by mal Fond solidarity EÚ zostať mimo rozpočtu Únie, tak ako je to v súčasnej dobe, a mal by byť mobilizovaný v prípade katastrofy;

17.  podporuje myšlienku, že zavedenie možnosti platieb vopred ihneď, ako postihnutý štát požiada o pomoc, je tiež možnou alternatívou v záujme urýchlenia sprístupnenia pomoci krajinám postihnutým veľkou katastrofou, a že by to pomohlo, aby bol Fond solidarity EÚ účinnejší; domnieva sa, že ak sa toto rozhodnutie prijme, mali by zálohy predstavovať pevnú percentnú časť z celkovej pomoci, ktorá by sa mala podľa odhadov poskytnúť, a museli by sa vrátiť do rozpočtu Únie v prípade zamietnutia žiadosti;

Väčšia jasnosť rozsahu pôsobnosti a vymedzení

18.  vyzýva Komisiu, aby jasne vymedzila rozsah a oblasť pôsobnosti fondu, odstránila tak akúkoľvek prípadnú právnu neistotu týkajúcu sa rozsahu pôsobnosti a zabránila situácii, keď členské štáty predkladajú žiadosti pod tlakom svojich občanov, aj keď vedia, že ich žiadosti sa budú musieť zamietnuť;

19.  zastáva názor, že v prípade, keď má katastrofa „kaskádové“ účinky, fond by mal hradiť i vedľajšie škody, ak majú významný vplyv na sociálno-ekonomickú štruktúru regiónu;

20.  zdôrazňuje, že je potrebné jasne vymedziť, čo je katastrofa na regionálnej úrovni, a objasniť oprávnenosť v prípade katastrof, ku ktorým dochádza na regionálnej úrovni, a to zavedením jednoduchého a objektívneho kritéria, ktoré by umožnilo pričleniť ich k ďalším katastrofám a odstrániť tak akúkoľvek možnosť špekulatívneho výkladu a akúkoľvek pochybnosť žiadateľov o ich oprávnenosti;

21.  domnieva sa, že kritérium založené na hraničnej hodnote národného dôchodku by mohlo byť použité ako všeobecné základné kritérium pre všetky typy katastrof; zdôrazňuje, že v prípade, že je nastavené ako ukazovateľ pre stanovenie oprávnenosti regionálnej katastrofy, malo by byť upravené v súlade s regionálnym HDP v poslednom roku, pre ktorý sú k dispozícii oficiálne údaje, uplatňujúc vopred definovaný korekčný faktor, ktorý by zahŕňal straty, ktoré sa nedajú číselne vyjadriť, pokiaľ ide o národný dôchodok, a priame a nepriame účinky zvyčajne sprevádzajúce regionálnu katastrofu, ktoré sú často oveľa väčšie než straty z hľadiska národného dôchodku;

22.  domnieva sa, že navrhovaná hraničná hodnota škody 1,5 % regionálneho HDP na úrovni NUTS 2(7) na účel stanovenia oprávnenosti regionálnej katastrofy by objasnila očakávania, pokiaľ ide o to, či je alebo nie je žiadosť o uvoľnenie prostriedkov z fondu oprávnená, ale zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že to prinesie prakticky rovnaký výsledok ako súčasné kritériá pre regionálne katastrofy, budú prakticky všetky tieto regionálne katastrofy naďalej neoprávnené; poukazuje preto, že takáto vysoká hraničná hodnota neumožní odpoveď, ktorú občania očakávajú, a spôsobí tak sklamanie obetí katastrofy, ktoré budú naďalej odsudzovať činnosť Únie a obviňovať ju z nedostatku citlivosti voči svojim občanom;

23.  pripomína, že prevencia katastrof zohráva v politikách Únie mimoriadne dôležitú úlohu a je najmenej nákladným spôsobom znižovania zraniteľnosti voči katastrofám; zdôrazňuje, že regióny EÚ by mali premyslene využívať všetky rôznorodé príležitosti na financovanie trvalo udržateľnej prevencie katastrof;

24.  zdôrazňuje, že musí byť jasné, že sucho sa bude naďalej považovať za druh katastrofy, ktorá je oprávnená na prostriedky z Fondu solidarity EÚ, s cieľom zmierniť sociálno-ekonomický a environmentálny vplyv sucha v kontexte rámcovej smernice o vode, pričom sa berie do úvahy skutočnosť, že ide o trvalý štrukturálny problém, ktorý je ťažké zladiť s lehotami na podanie žiadosti a ktorý má vážne dôsledky na sociálny a ekonomický rozvoj postihnutých regiónov; naliehavo žiada, aby sa v prípade závažného sucha alebo iných pomaly sa rozvíjajúcich katastrof zaviedli osobitné ustanovenia stanovujúce dátum prvého zásahu verejného orgánu v boji proti katastrofe, čím sa umožní rýchla a právne jasná reakcia;

25.  naliehavo žiada Komisiu, aby preskúmala a upravila kritériá tak, aby Fond solidarity EÚ mohol reagovať na prírodné katastrofy v stredomorskej oblasti, ktoré – čiastočne v dôsledku zmeny klímy – predstavujú najzávažnejšie prírodné katastrofy, ku ktorým dochádzalo v Únii v posledných rokoch;

26.  poukazuje na to, že FSEÚ nekryje všetky škody spôsobené prírodnými katastrofami, a preto by sa škody kryté z tohto nástroja mali riadne vymedziť v budúcom návrhu nariadenia;

27.  poukazuje na to, že s existujúcimi nástrojmi je veľmi ťažké primerane reagovať na úrovni EÚ na vážne krízy spôsobené človekom – ako bolo vidieť v prípade priemyselných nehôd a vážnych kríz v oblasti verejného zdravia, a že tam, kde dochádza k takýmto katastrofám, Únia musí mať k dispozícii primerané nástroje na vhodnú reakciu;

28.  zdôrazňuje, že treba, aby FSEÚ pri reakcii na prírodné katastrofy dopĺňal iné výhody súčinností s týmito mechanizmami a súvisiacimi programami;

29.  zdôrazňuje, že regióny by mali mať dostatočnú pružnosť v budúcom finančnom rámci 2014 – 2020 a mali by byť schopné prerozdeliť prostriedky, ktoré sú im pridelené, aby tak v prípade katastrofy mohli zvýšiť dostupné prostriedky, ak to považujú za nutné a vhodné, a vyzýva Komisiu, aby včas preskúmala súčasné nariadenie z hľadiska nového finančného rámca;

o
o   o

30.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3. (2) Ú. v. ES C 283, 20.11.2002, s.1. (3) Ú. v. EÚ C 297E, 7.12.2006, s. 331. (4) Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 52. (5) Ú. v. EÚ C 153, 18.6.2008, s.1. (6) Osobitná správa Dvora audítorov č. 3/2008; správa Komisie o Fonde solidarity Európskej únie za rok 2010; správa Komisie o Fonde solidarity Európskej únie – výročná správa za rok 2008 a správa o skúsenostiach získaných po šesťročnom uplatňovaní nového nástroja; stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – budúcnosť Fondu solidarity Európskej únie. (7) Nomenklatúra Eurostatu pre územné jednotky na štatistické účely, regionálna úroveň 2: základné regióny na uplatňovanie regionálnych politík.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2013 s odporúčaniami pre Komisiu o správnom práve procesnom Európskej únie (2012/2024(INL))

P7_TA(2013)0004 A7-0369/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 298 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 41 Charty základných práv Európskej únie, v ktorom je stanovené, že právo na dobrú správu je základným právom,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie(2),

–  so zreteľom na rozsiahlu judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, v ktorej sa potvrdzuje platnosť súboru všeobecných zásad právnych predpisov o administratívnych postupoch vychádzajúcich z ústavných tradícií členských štátov,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. septembra 2001 o osobitnej správe európskeho ombudsmana pre Európsky parlament, ktorá bola vypracovaná na základe vyšetrovania z vlastnej iniciatívy zameraného na existenciu kódexu dobrého administratívneho správania v rámci rôznych inštitúcií a orgánov Spoločenstva a prístup verejnosti k nemu(3),

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie 2000/633/EC, ESUO, Euratom zo 17. októbra 2000, ktorým sa mení a dopĺňa jej rokovací poriadok pripojením Kódexu dobrého úradného postupu zamestnancov Európskej komisie vo vzťahu k verejnosti(4),

–  so zreteľom na rozhodnutie generálneho tajomníka Rady/vysokého predstaviteľa pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku z 25. júna 2001 o Kódexe dobrého administratívneho správania pre Generálny sekretariát Rady Európskej únie a jeho zamestnancov v ich profesionálnych vzťahoch s verejnosťou(5),

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy CM/Rec(2007)7 pre ministrov členských štátov z 20. júna 2007 o dobrej správe,

–  so zreteľom na Zásady verejnej služby pre verejnú službu EÚ, ktoré 19. júna 2012 zverejnil európsky ombudsman,

–  so zreteľom na prieskum týkajúci sa zásad dobrej správy v členských štátoch Európskej únie, ktorého vypracovanie zadala švédska vláda Národnému úradu pre verejnú správu(6),

–  so zreteľom na informačné materiály prezentované na Konferencii o právnom predpise o administratívnych postupoch EÚ, ktorú organizovalo tematické oddelenie Výboru pre právne veci Európskeho parlamentu a Univerzita v Leóne (León, Španielsko, 27. – 28. apríla 2011),

–  so zreteľom na odporúčania, uvedené v pracovnom dokumente o súčasnom stave a vyhliadkach do budúcnosti, pokiaľ ide o správne právo EÚ, ktorý prezentovala pracovná skupina pre správne právo EÚ Výboru pre právne veci 22. novembra 2011,

–  so zreteľom na hodnotenie európskej pridanej hodnoty správneho práva procesného Európskej únie, ktoré Výboru pre právne veci 6. novembra 2012 predložilo oddelenie pre európsku pridanú hodnotu,

–  so zreteľom na článok 42 a článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre ústavné veci a Výboru pre petície (A7-0369/2012),

A.  keďže s rozvojom právomocí Európskej únie sú občania stále priamejšie konfrontovaní so správnymi orgánmi Únie bez toho, že by mali príslušné procesné práva, ktoré by proti nim mohli uplatniť v prípadoch, keď by sa takéto kroky mohli ukázať ako nevyhnutné;

B.  keďže občania Únie majú právo od administratívy Únie očakávať vysokú úroveň transparentnosti, efektívnosti, rýchle konanie a reakcie bez ohľadu na to, či podávajú formálnu sťažnosť alebo uplatňujú svoje petičné právo v zmysle zmluvy, a tiež vysokú úroveň poskytovania informácií žiadateľom, pokiaľ ide o prípadnú možnosť ich ďalšej činnosti;

C.  keďže existujúce pravidlá a zásady Únie týkajúce sa dobrej správy sú rozptýlené v celej škále rôznych zdrojov: v primárnom práve, judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, sekundárnych právnych predpisoch, tzv. soft law a jednostranných záväzkoch inštitúcií Únie;

D.  keďže Únia nemá jednotný a komplexný súbor kodifikovaných pravidiel administratívnych postupov, pre občanov je ťažké pochopiť ich práva v oblasti správy, ktoré im vyplývajú z právnych predpisov Únie;

E.  keďže existujúce interné kódexy správania rôznych inštitúcií majú obmedzené účinky, navzájom sa odlišujú a nie sú právne záväzné;

F.  keďže v uvedenom uznesení zo 6. septembra 2001 Parlament schválil zmenený a doplnený Európsky kódex dobrej správnej praxe navrhnutý európskym ombudsmanom, pretože sa domnieva, že pre všetky inštitúcie, orgány a agentúry Únie by mal platiť jeden a ten istý kódex dobrej správnej praxe;

G.  keďže v tomto uznesení Parlament vyzval Komisiu, aby predložila návrh nariadenia obsahujúci kódex dobrej správnej praxe na základe článku 308 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva;

H.  keďže, ako zdôraznil ombudsman, toto by prispelo k odstráneniu nejasností, ktoré v súčasnosti vznikajú v dôsledku existencie dvoch rôznych kódexov platných pre väčšinu inštitúcií a orgánov Únie, zaručilo by, aby inštitúcie a orgány vo svojich vzťahoch s občanmi uplatňovali rovnaké základné zásady, a občanov, ako aj úradníkov by to upozornilo na význam takýchto zásad;

I.  keďže všetky činnosti Únie musia byť v súlade so zásadami právneho štátu a prísnym oddelením právomocí;

J.  keďže základné právo na dobrú správu zakotvené v článku 41 Charty základných práv Európskej únie nadobudlo právnu záväznosť ako primárny právny predpis;

K.  keďže pravidlá dobrej správy podporujú transparentnosť a zodpovednosť;

L.  keďže naliehavým problémom, ktorému Európska únia čelí v súčasnosti, je nedostatok dôvery časti občanov, čo môže ovplyvniť jej legitímnosť; keďže Európska únia musí osloviť občanov rýchlymi, jednoznačnými a viditeľnými odpoveďami s cieľom reagovať na ich obavy;

M.  domnieva sa, že zavedenie zásady služby – teda zásady, podľa ktorej sa správa snaží usmerňovať občanov, pomáhať im, slúžiť im a podporovať ich, koná s náležitou zdvorilosťou, a tým sa vyhýba zbytočne ťažkopádnym a zdĺhavým postupom, čo ušetrí čas a námahu občanom a takisto úradníkom – by pomohlo splniť oprávnené očakávania občanov a prinieslo by osoh občanom a aj správe v podobe lepších služieb a vyššej efektívnosti; keďže by sa mala zvyšovať informovanosť občanov Únie o dobrej správe, a to aj prostredníctvom príslušných informačných služieb a sietí Komisie;

N.  keďže, berúc do úvahy odporúčania Skupiny štátov proti korupcii (GRECO) Rady Európy, by jasný a záväzný súbor pravidiel pre správu Únie mohol predstavovať pozitívny signál v boji proti korupcii vo verejnej správe;

O.  keďže základný súbor zásad dobrej správy členské štáty v súčasnosti všeobecne uznávajú;

P.  keďže judikatúra Súdneho dvora vytvorila zavedené procesné zásady, ktoré sa uplatňujú na postupy členských štátov v záležitostiach Spoločenstva a ktoré by sa mali a fortiori uplatňovať na priamu správu Úniou;

Q.  keďže európske správne právo procesné by administratíve Únie pomohlo pri využívaní jej právomoci medzinárodnej organizácie s cieľom podporovať a propagovať najvyššie štandardy spravovania;

R.  keďže európske právo administratívnych postupov by posilnilo legitimitu Únie a zvýšilo dôveru občanov v správu Únie;

S.  keďže európske právo administratívnych postupov by mohlo posilniť spontánne zbližovanie vnútroštátnych predpisov v oblasti správy, pokiaľ ide o všeobecné procesné zásady a základné práva občanov vo vzťahu k administratíve, a tým posilniť aj proces integrácie;

T.  keďže európske správne právo procesné by mohlo posilniť spoluprácu a výmenu osvedčených postupov medzi vnútroštátnymi správami a správou Únie s cieľom splniť ciele stanovené v článku 298 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

U.  keďže nadobudnutím účinnosti Lisabonskej zmluvy Únia získala vhodný právny základ pre prijatie právneho predpisu o administratívnych postupoch;

V.  keďže legislatívne opatrenie, ktoré sa požaduje v tomto uznesení, by malo byť založené na podrobných posúdeniach vplyvu, v ktorých sa okrem iného vyčíslia náklady správnych postupov;

W.  keďže Komisia by sa mala angažovať v primeranej konzultácii so všetkými relevantnými účastníkmi a osobitne využiť predovšetkým skúsenosti a expertízu európskeho ombudsmana, pretože práve on prijíma sťažnosti na nesprávne postupy európskych inštitúcií a orgánov;

1.  žiada Komisiu, aby na základe článku 298 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a vychádzajúc z podrobných odporúčaní uvedených v prílohe predložila návrh nariadenia o európskom právnom predpise o administratívnych postupoch;

2.  potvrdzuje, že tieto odporúčania sú v súlade so základnými právami a zásadou subsidiarity;

3.  domnieva sa, že vyžiadaný návrh nemá žiadne finančné dôsledky;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a podrobné odporúčania uvedené v prílohe Komisii a Rade, európskemu ombudsmanovi a parlamentom a vládam členských štátov.

PRÍLOHA

PODROBNÉ ODPORÚČANIA K OBSAHU VYŽIADANÉHO NÁVRHU

Odporúčanie 1 (k cieľom a rozsahu pôsobnosti nariadenia, ktoré sa má prijať)

Cieľom nariadenia by malo byť zaručenie práva na dobrú správu prostredníctvom otvorenej, efektívnej a nezávislej správy na základe európskeho práva administratívnych postupov.

Nariadenie by sa malo uplatňovať na inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie (ďalej len „administratíva Únie“), pokiaľ ide o ich vzťahy s verejnosťou. Jeho rozsah pôsobnosti by teda mal byť obmedzený na priamu správu.

Mali by v ňom byť kodifikované základné zásady dobrej správy a mal by sa ním regulovať postup, ktorým sa riadi administratíva Únie v individuálnych prípadoch, v ktorých sú stranami fyzické alebo právnické osoby, a v iných situáciách, keď jednotlivec prichádza do priameho alebo osobného kontaktu s administratívou Únie.

Odporúčanie 2 (k vzťahu medzi nariadením a sektorovými nástrojmi)

Súčasťou nariadenia by mal byť súbor všeobecných zásad a mal by v ňom byť ustanovený postup uplatňovaný ako pravidlo de minimis v prípadoch, keď neexistuje lex specialis.

Záruky poskytované osobám v sektorových nástrojoch nesmú nikdy poskytnúť menšiu ochranu ako záruky ustanovené v tomto nariadení.

Odporúčanie 3 (k všeobecným zásadám, ktorými by sa mala riadiť administratíva)

Nariadením by sa mali kodifikovať tieto zásady:

–  Zásada zákonnosti: administratíva Únie koná v súlade s právom a uplatňuje pravidlá a postupy stanovené v právnych predpisoch Únie. Správne právomoci sú založené na práve a sú s ním v súlade.

Prijaté rozhodnutia alebo opatrenia nie sú nikdy svojvoľné a neslúžia na účely, ktoré nie sú založené na práve alebo odôvodnené verejným záujmom.

–  Zásada nediskriminácie a spravodlivého zaobchádzania: administratíva Únie predchádza akejkoľvek neodôvodnenej diskriminácii medzi ľuďmi založenej na národnosti, pohlaví, rase, farbe pleti, etnickom alebo sociálnom pôvode, jazyku, náboženstve alebo viere, politickom alebo inom názore, zdravotnom postihnutí, veku alebo sexuálnej orientácii.

S osobami, ktoré sú v podobnej situácii, sa zaobchádza rovnakým spôsobom. Rozdiely pri zaobchádzaní sú odôvodnené len objektívnymi vlastnosťami predmetnej záležitosti.

–  Zásada proporcionality: administratíva Únie prijíma rozhodnutia ovplyvňujúce práva a záujmy osôb len v prípadoch potreby a v rozsahu, ktorý je potrebný na dosiahnutie stanoveného cieľa.

Pri prijímaní rozhodnutí úradníci dbajú na zabezpečenie rovnováhy medzi záujmami súkromných osôb a všeobecným záujmom. Predovšetkým nevytvárajú žiadnu administratívnu alebo hospodársku záťaž, ktorá je neprimeraná v porovnaní s očakávaným prínosom.

–  Zásada nestrannosti: administratíva Únie je nestranná a nezávislá. Neuskutočňuje žiadne svojvoľné opatrenia s negatívnym účinkom na osoby a neuplatňuje prednostné zaobchádzanie z akýchkoľvek dôvodov.

Administratíva Únie vždy koná v záujme Únie a vo verejnom záujme. Žiadne konanie sa neriadi osobnými (vrátane finančných), rodinnými alebo národnými záujmami ani nepodlieha žiadnemu politickému nátlaku. Administratíva Únie zaručí spravodlivú rovnováhu medzi rôznymi typmi záujmov občanov (podnikateľských, spotrebiteľských a iných).

–  Zásada konzistentnosti a oprávnených očakávaní: Administratíva Únie sa vo svojom konaní vyznačuje konzistentnosťou a riadi sa svojimi bežnými správnymi postupmi, ktoré sú verejnosti prístupné. V prípade, že existujú legitímne dôvody odchýlenia sa v jednotlivých prípadoch od takýchto bežných správnych postupov, by sa malo predložiť dostatočné odôvodnenie takéhoto odchýlenia.

Mali by sa rešpektovať oprávnené a primerané očakávania, ktoré by určitá osoba mohla mať v súvislosti so spôsobom, akým administratíva Únie konala v minulosti.

–  Zásada rešpektovania súkromia: Administratíva Únie rešpektuje súkromie jednotlivcov v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001.

Správa Únie nespracováva osobné údaje na nelegitímne účely a nepostupuje ich neoprávneným tretím stranám.

–  Zásada spravodlivosti: musí sa dodržať ako základná právna zásada nevyhnutná pri vytváraní atmosféry dôvery a predvídateľnosti vo vzťahoch medzi jednotlivcami a správou;

–  Zásada transparentnosti: administratíva Únie je otvorená. Vedie dokumentáciu administratívnych postupov a príslušné záznamy prichádzajúcej a odosielanej elektronickej pošty, doručených dokumentov a prijatých rozhodnutí a opatrení. Všetky príspevky poradných orgánov a zainteresovaných strán sa mali sprístupniť verejnosti.

Žiadosti o prístup k dokumentom sa vybavujú v súlade so všeobecnými zásadami a obmedzeniami stanovenými v nariadení (ES) č. 1049/2001.

–  Zásada efektívnosti a služby: činnosti zo strany administratívy Únie sa riadia zásadou efektívnosti a verejnej služby.

Zamestnanci poskytujú verejnosti rady o spôsobe, akým sa bude riešiť určitá záležitosť patriaca do ich právomocí.

Ak im je doručená žiadosť týkajúca sa záležitosti, ktorá nepatrí do ich pôsobnosti, nasmerujú žiadateľa na príslušný útvar.

Odporúčanie 4 (k pravidlám prijímania administratívnych rozhodnutí)

Odporúčanie 4.1: začatie administratívneho postupu

Administratíva Únie môže prijímať administratívne rozhodnutia z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť zainteresovanej strany.

Odporúčanie 4.2: k potvrdeniu o doručení

Prijatie žiadostí o individuálne rozhodnutie sa potvrdzuje písomne, pričom sa uvedie lehota, v ktorej sa má dané rozhodnutie prijať. Uvedú sa následky, ak sa v danej lehote rozhodnutie neprijme (nevyjadrenie sa).

Ak sa v žiadosti vyskytujú nedostatky, v potvrdení o doručení sa uvedie lehota na nápravu týchto nedostatkov alebo na poskytnutie chýbajúcich dokumentov.

Odporúčanie 4.3: k nestrannosti administratívnych rozhodnutí

Žiadny zamestnanec administratívy sa nepodieľa na prijatí administratívneho rozhodnutia, v súvislosti s ktorým má finančné záujmy.

Dotknutý zamestnanec oznámi akýkoľvek konflikt záujmov svojmu bezprostrednému nadriadenému, ktorý môže rozhodnúť o vylúčení tohto zamestnanca z postupu, pričom zohľadní osobitné okolnosti daného prípadu.

Akákoľvek osoba z radov verejnosti môže požiadať o vylúčenie úradníka z účasti na prijímaní akéhokoľvek rozhodnutia, ktoré bude mať dosah na individuálne záujmy tejto osoby. Žiadosť na takýto účel sa predloží písomne a uvedú sa v nej dôvody, ktoré k nej viedli. Bezprostredný nadriadený daného úradníka po jeho vypočutí prijme rozhodnutie.

Pre postupovanie v prípade konfliktov záujmov by sa mali stanoviť primerané lehoty.

Odporúčanie 4.4: k právu na vypočutie

Práva na obhajobu sa musia rešpektovať v každej fáze postupu. Ak administratíva Únie prijme rozhodnutie, ktoré bude mať priamy dosah na práva alebo záujmy osôb, dotknutým osobám sa poskytne možnosť, aby vyjadrili svoje stanoviská písomne alebo ústne pred prijatím rozhodnutia, ak je to potrebné, alebo, ak sa tak rozhodnú, s pomocou osoby podľa vlastného výberu.

Odporúčanie 4.5: k právu na prístup k vlastnému spisu

Zainteresovanej strane sa poskytne plný prístup k jej spisu. O tom, ktoré nedôverné dokumenty sú dôležité, by mala rozhodovať zainteresovaná strana.

Odporúčanie 4.6: k lehotám

Administratívne rozhodnutia sa prijímajú v rámci primeraných lehôt a bez odkladov. Lehoty sa stanovia v súlade s príslušným ustanovením, ktorým sa riadia konkrétne postupy. Ak nie je stanovená žiadna lehota, nemalo by to trvať viac ako tri mesiace odo dňa prijatia rozhodnutia o začatí konania, ak bolo začaté z úradnej moci, alebo odo dňa žiadosti zainteresovanej strany.

Ak v danej lehote nemôže byť prijaté žiadne rozhodnutie z objektívnych príčin, ako je potreba poskytnúť čas na nápravu žiadosti obsahujúcej nedostatky, zložitosť predložených záležitostí, povinnosť pozastaviť konanie až do rozhodnutia tretej strany atď., dotknutá osoba je o tom informovaná a rozhodnutie sa prijme v čo najkratšom čase.

Odporúčanie 4.7: k forme administratívnych rozhodnutí

Administratívne rozhodnutia sú písomné a sú formulované jasným, jednoduchým a zrozumiteľným spôsobom. Vypracujú sa v jazyku, ktorý si zvolí ich adresát, pokiaľ ide o jeden z úradných jazykov Únie.

Odporúčanie 4.8: k povinnosti uviesť dôvody

V administratívnych rozhodnutiach musia byť jasne uvedené dôvody, na ktorých sú založené. Uvedú sa v nich relevantné skutočnosti a ich právny základ.

Administratívne rozhodnutia musia obsahovať samostatné odôvodnenie. Ak to nie je možné vzhľadom na skutočnosť, že veľkého počtu osôb sa týkajú podobné rozhodnutia, malo by byť možné vypracovať štandardné oznámenia. V taktom prípade by sa však každému občanovi, ktorý vyslovene požiada o individuálne odôvodnenie, malo toto odôvodnenie poskytnúť.

Odporúčanie 4.9: k oznamovaniu administratívnych rozhodnutí

Administratívne rozhodnutia, ktoré majú dosah na práva a záujmy jednotlivcov, sa písomne oznámia dotknutej osobe alebo dotknutým osobám hneď po ich prijatí.

Odporúčanie 4.10: k uvedeniu dostupných opravných prostriedkov

V administratívnych rozhodnutiach sa – v prípadoch, keď tak ustanovuje právo Únie – jasne uvedie, že je možné odvolanie, a opíše sa postup predloženia tohto odvolania, ako aj meno a úradná adresa osoby alebo útvaru, na ktorý sa odvolanie podáva, a lehota na jeho predloženie.

V náležitých prípadoch sa v správnych rozhodnutiach poukáže na možnosť začať súdne konanie a/alebo podať sťažnosť európskemu ombudsmanovi.

Odporúčanie 5 (k preskúmaniu a oprave vlastných rozhodnutí)

Nariadenie by malo zahŕňať aj to, že administratíva Únie má možnosť z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť dotknutej osoby kedykoľvek opraviť administratívnu chybu, chybu vo výpočte alebo podobnú chybu.

Mali by sa do neho zaradiť ustanovenia o oprave správnych rozhodnutí z iných dôvodov, pričom sa jasne odlíši postup v prípade preskúmania prijatých rozhodnutí, ktoré majú nepriaznivý vplyv na záujmy určitej osoby, od postupu v prípade rozhodnutí v prospech tejto osoby.

Odporúčanie 6 (k forme a uverejneniu nariadenia)

Nariadenie by malo byť formulované jasným a vecným spôsobom a malo by byť ľahko zrozumiteľné pre verejnosť.

Malo by sa náležite uverejniť na internetových stránkach každej inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Únie.

(1) Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1. (2) Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43. (3) Ú. v. ES C 72 E, 21.3.2002, s. 331. (4) Ú. v. ES L 267, 20.10.2000, s. 63. (5) Ú. v. ES C 189, 5.7.2001, s. 1. (6) http://www.statskontoret.se/upload/Publikationer/2005/200504.pdf.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2013 s odporúčaniami Komisii o informovaní pracovníkov a konzultáciách s nimi, predvídaní a riadení reštrukturalizácie (2012/2061(INL))

P7_TA(2013)0005 A7-0390/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 9 a 151 a článok 153 ods. 1 písm. e) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 14, 27 a 30 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na hodnotenie európskej pridanej hodnoty opatrenia Únie o informovaní pracovníkov a konzultáciách s nimi, predvídaní a riadení reštrukturalizácie, ktoré vypracovalo oddelenie Európskeho parlamentu pre európsku pridanú hodnotu, a ktoré bolo postúpené Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci 19. novembra 2012(1),

–  so zreteľom na záverečnú správu o riadení zmien skupiny na vysokej úrovni o hospodárskych a sociálnych vplyvoch priemyselných zmien (Managing change – Final report of the High Level Group on economic and social implications of industrial change) zriadenej na samite o zamestnanosti v Luxemburgu v novembri 1997(2),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady 92/443/EHS z 27. júla 1992 o podpore účasti zamestnancov na zisku a výsledkoch podniku (vrátane kapitálovej účasti)(3),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2157/2001 z 8. októbra 2001 o stanovách európskej spoločnosti (SE)(4),

–  so zreteľom na smernicu Rady 98/59/ES z 20. júla 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania(5),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(6),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov(7),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2001/86/ES z 8. októbra 2001, ktorou sa dopĺňajú stanovy európskej spoločnosti v súvislosti s účasťou zamestnancov na riadení(8),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES z 11. marca 2002, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve(9),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2003/72/ES z 22. júla 2003, ktorou sa dopĺňajú stanovy európskej spoločnosti v súvislosti s účasťou zamestnancov na riadení(10),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie(11),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES z 26. októbra 2005 o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností(12),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/38/ES zo 6. mája 2009 o zriaďovaní európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni Spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni Spoločenstva na účely informovania zamestnancov a porady s nimi(13),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 31. marca 2005 s názvom Reštrukturalizácia a zamestnanosť: Predvídať a sledovať reštrukturalizáciu s cieľom rozvíjať zamestnanosť: Úloha Európskej únie (COM(2005)0120) a na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. decembra 2005(14),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o sociálnom programe (COM(2005)0033),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2010/707/EÚ z 21. októbra 2010 o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov(15),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie: Konkurencieschopnosť a udržateľnosť v popredí záujmu (COM(2010)0614),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Na ceste k Aktu o jednotnom trhu (COM(2010)0608 v final/2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta (COM(2010)0682),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Zelená kniha: Reštrukturalizácia a pripravenosť na zmenu: aké ponaučenia vyplývajú z nedávnych skúseností? (COM(2012)0007);

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2011 o strednodobom hodnotení európskej stratégie v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie na obdobie 2007 – 2012(16),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest (COM(2012)0173),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2005 o programe sociálnej politiky na obdobie 2006 – 2010(17),

–  so zreteľom na iniciatívne stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 25. apríla 2012 s názvom Družstvá a reštrukturalizácia(18),

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 10. mája 2007 o posilnení európskych právnych predpisov v oblasti informovania zamestnancov a konzultácií s nimi(19),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2011 o priemyselnej politike vo veku globalizácie(20),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2011 s názvom Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje (COM(2011)0571),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. marca 2011 s názvom Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (COM(2011)0112),

–  so zreteľom na výsledky výskumu a prieskumu Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok,

–  so zreteľom na článok 42 a článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0390/2012),

A.  keďže reštrukturalizácia nie je v Európe novým javom, ale postupom, ktorý sa stal bežnejším v dôsledku hospodárskych výziev a keďže v posledných rokoch sa stal častejším, a má viacero rôznych foriem, v niektorých odvetviach zosilnieva a rozširuje sa v rámci iných odvetví a pre hospodársku a sociálnu štruktúru členských štátov má nepredvídateľné dôsledky;

B.  keďže celosvetová hospodárska kríza začínajúca v roku 2008 vyžaduje, aby firmy a ich zamestnanci prijali potrebné zmeny na zabezpečenie konkurencieschopnosti a zamestnanosti, a keďže túto krízu výrazne zhoršili finančné špekulácie vo finančnom sektore, ktoré prudko urýchlili rýchlosť zmeny, čím zvýšili na alarmujúcu úroveň tlak na pracovníkov, územia a na všetkých úrovniach štátnej správy na štrukturálne úpravy;

C.  keďže v dôsledku radikálnych zmien v hospodárskych stratégiách nastal za posledných 30 rokov masívny presun bohatstva od reálneho hospodárstva k finančnému hospodárstvu; a keďže je potrebné zlepšiť situáciu tých, ktorí vyrábajú všetok tovar a poskytujú všetky služby, ale v plnej miere znášajú dôsledky hospodárskej krízy;

D.  keďže reštrukturalizácia sa pre zainteresované strany stáva problémom iba v neskoršom štádiu, najčastejšie až vtedy, keď zvažujú prepúšťanie;

E.  keďže počas procesu reštrukturalizácie priťahuje najväčšiu pozornosť bezprostredný a ľahko rozpoznateľný vplyv na zamestnanosť, zatiaľ čo nepriaznivý účinok na pracovné podmienky a zdravotný stav pracovníka nie je náležite zohľadnený a ani sa nevyvíja úsilie na jeho riešenie;

F.  keďže viaceré a rôznorodé zainteresované strany, ktoré sa podieľajú na reštrukturalizácii, sú izolované a len málokedy dlhodobo spolupracujú;

G.  keďže v nedávnych politických dokumentoch Komisie, konkrétne v oznámení z 28. októbra 2010 s názvom Stratégia Európa 2020 a priemyselná politika, sa neustále zdôrazňovalo, že „Lepšie predvídanie a riadenie reštrukturalizácie by zamestnancom a spoločnostiam pomohlo prispôsobiť sa zmenám vynúteným nevyužitými kapacitami ako aj modernizáciou a štrukturálnym prispôsobením.“ […] „Manažment a zástupcovia pracovníkov sú kľúčovými aktérmi, ktorí dojednávajú reštrukturalizačné stratégie na úrovni spoločností. Takúto reštrukturalizáciu by mali sprevádzať politické zásahy s cieľom predchádzať sociálnym konfliktom a podporovať nové zručnosti a pracovné miesta, čím sa minimalizuje hromadné prepúšťanie a úpadok celých regiónov či relokalizácia celých priemyselných odvetví a zároveň sa tým uľahčí hospodárska transformácia a prechod medzi zamestnaniami“;

H.  keďže kríza viedla k novej správe ekonomických záležitostí na úrovni Únie prostredníctvom ročného prieskumu rastu a európskeho semestra, a keďže nová správa môže sama samo osebe viesť k reštrukturalizácii a vyžaduje preto si zapojenie sociálnych partnerov;

I.  keďže je potrebné včas pripraviť pracovníkov na prechod na hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje a je šetrné ku klíme a ktoré má obrovský potenciál zamestnanosti, ale ktoré bude viesť k reštrukturalizácii neudržateľných odvetví a spoločností;

J.  keďže počet zrušených pracovných miest v treťom štvrťroku 2011 bol oproti počtu vytvorených pracovných miest takmer dvojnásobný a tento trend sa vzhľadom na oznámené veľké reštrukturalizácie v strategických oblastiach pravdepodobne ešte zosilní;

K.  keďže v odvetviach stavebníctva a výroby v rokoch 2008 až 2011 došlo k strate 6,4 milióna pracovných miest;

L.  keďže všetky členské štáty, v ktorých sa od začiatku krízy prepustilo relatívne málo pracovníkov, majú veľmi dobre vyvinutý systém pracovnoprávnych vzťahov, v rámci ktoré udeľujú pracovníkom a ich zástupcom relatívne veľa práv v oblasti konzultácií, informácií a spolurozhodovania, opatrení, ktoré viedli k spoločným dohodám uzatvoreným na úrovni podniku a v súlade so zákonmi a kolektívnymi zmluvami;

M.  keďže v ročnom prieskume rastu sa v súvislosti s presadzovaním komplexného riešenia krízy v Únii uvádza, že „Priaznivé vývozné ukazovatele v niektorých členských štátov naznačujú, že úspech na svetových trhoch nespočíva iba v cenovej konkurencieschopnosti, ale aj v ďalších faktoroch, akými sú napríklad produktová špecializácia v rámci odvetví, inovácie a úroveň kvalifikácií.“; keďže podniky v niektorých členských štátoch aj napriek osobitnému kontextu krízy zaujali dlhodobý prístup a vynaložili všetko úsilie na to, aby si udržali svojich kvalitne vyškolených a veľmi skúsených pracovníkov;

N.  keďže pre podniky Únie môže byť ťažké uspieť na svetovom trhu iba prostredníctvom znižovania cien v porovnaní so svojimi konkurentmi, a mali by sa radšej upriamiť na vytváranie dobrých výrobkov, postupov a služieb;

O.  keďže zamestnancom v neudržateľných odvetviach by sa mala poskytnúť pomoc a školenia na prechod na ekologické pracovné miesta;

P.  keďže existuje nebezpečenstvo, že na správne postupy identifikované v dôsledku krízy, a to najmä vďaka Medzinárodnej organizácii práce, sa zabudne a nepoužijú sa na riešenie budúcej krízy; keďže inštitúcie Únie by mali preto vyšetrovať a dokumentovať tieto osvedčené postupy, aby sa tak mohli použiť pri vykonávaní reštrukturalizácie;

Q.  keďže Komisia vo svojom oznámení z 23. novembra 2010 s názvom Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta takisto uznala, že prispôsobivosť a proaktívnosť pri zmene pracovných miest a zamestnaní však môže byť obmedzovaná neistotou, pretože zmeny prinášajú so sebou možné riziko nezamestnanosti, nižších miezd a sociálnej neistoty; keďže pozitívne zmeny v kariérnom postupe ľudí sú teda zásadné pre to, aby sa mohli neustále prispôsobovať, pričom sa zachová a zvýši zamestnateľnosť a zároveň zabezpečí istota pre jednotlivcov a pružnosť na pracovných trhoch;

R.  keďže prepúšťanie, ak sa mu počas reštrukturalizácie nedá vyhnúť, sa týka skôr zraniteľných kategórií pracovníkov ako mladších a starších pracovníkov, než iných vekových skupín, aj keď to podľa príslušných právnych predpisov Únie predstavuje diskrimináciu na základe veku;

S.  keďže v oznámení Komisie s názvom Na ceste k Aktu o jednotnom trhu sa uvádza, že sa dá „únava, ktorú niektorí pociťujú vo vzťahu k vnútornému trhu, vysvetliť aj dojmom, že jednotlivé liberalizácie sa uskutočnili na úkor sociálnych práv, ktoré nadobudli rôzni hospodárski aktéri“; Lisabonská zmluva a potvrdenie konceptu „vysoko konkurencieschopného sociálneho trhového hospodárstva“ ako jedného z kľúčových cieľov nás zaväzujú k ucelenejšiemu pohľadu na jednotný trh. Ekonomické slobody a slobody kolektívnych opatrení sa musia „zosúladiť“. Oživenie dialógu medzi sociálnymi partnermi je veľmi dôležité a navyše bude môcť vyústiť do legislatívy „od a pre“ sociálnych partnerov, ako sa výslovne ustanovuje v Lisabonskej zmluve.„; (...) Okrem krokov, ktoré len reagovali na hospodársku a finančnú krízu, práve anticipačné stratégie umožnili podnikom predchádzať sociálnym konfliktom pomocou proaktívneho riadenia a vyjednávania v rámci reštrukturalizácie. Je to podmienka hospodárskej úspešnosti a zároveň sociálny imperatív, pretože to umožňuje nové prerozdelenie zdrojov smerom k rozvíjajúcim sa odvetviam a dáva pracovníkom nové príležitosti, ak je ich pracovné miesto ohrozené“; keďže akt Únie pre reštrukturalizáciu by umožňoval vytvoriť prostredie založené na vzájomnej dôvere;

T.  keďže prehĺbenie jednotného trhu vedie k ďalšej konkurencii, ktorá môže viesť k reštrukturalizácii; keďže Únia by mala prevziať zodpovednosť za tento proces tým, že ustanoví rámec na zmiernenie sociálnych dôsledkov reštrukturalizácie;

U.  keďže po „Usmerneniach týkajúcich sa riadenia zmien a ich sociálnych dôsledkov“ vypracovaných sociálnymi partnermi v októbri 2003 nenasledovalo žiadne významné nadväzujúce opatrenie, len dva cykly vnútroštátnych seminárov, ktoré usporiadali sociálni partneri v rámci svojich viacročných pracovných programov; keďže tieto usmernenia sú dodnes pomerne neznáme nielen pre vnútroštátne organizácie a organizácie sociálnych partnerov v jednotlivých odvetviach, ale tiež pre podniky a zástupcov pracovníkov, čo je ešte väčším problémom; keďže včasné a účinné uplatňovanie princípov, ktoré sú objasnené v týchto orientáciách a ktoré vyplývajú aj z mnohých štúdií a správ, má taktiež veľký význam; keďže podniky v tejto oblasti skôr reagujú, ako by mali konať, a príliš zasahujú do priebehu rozhodovacieho procesu a nezahŕňajú externé subjekty, ktoré by mohli zohrať dôležitú úlohu pri účinnom a včasnom zmierňovaní sociálnych dôsledkov;

V.  keďže Komisia očakávala konkrétne príspevky s cieľom ďalej rozvinúť politiku v tejto oblasti prostredníctvom svojej Zelenej knihy: Reštrukturalizácia a pripravenosť na zmenu: aké ponaučenia vyplývajú z nedávnych skúseností?, v ktorej uznáva, že „technologické zmeny a inovácie môžu urýchliť prijatie strategických zmien v podnikoch a na trhu prácu, ale zároveň sa ukazuje, že inovácie spolu s výskumom a vzdelávaním môžu pre Európu znamenať účinný spôsob, ako sa dostať z krízy.“;

W.  keďže družstvá riadia reštrukturalizáciu sociálne zodpovedným spôsobom a vďaka ich špecifickému modelu riadenia, založenému na spoločnom vlastníctve, demokratickej účasti a kontrole členov, ako aj vďaka schopnosti družstiev spoliehať sa na svoje vlastné finančné zdroje a podporné siete, sú flexibilnejšie a inovatívnejšie pri postupnom riadení reštrukturalizácie, ako aj pri vytváraní novej podnikateľskej činnosti;

X.  keďže Komisia napriek dôrazným vyhláseniam uvedeným vyššie podala neuspokojivé odpovede na uznesenia Parlamentu v oblasti informovania, konzultácií a reštrukturalizácie, ako aj na žiadosti ostatných relevantných hospodárskych a sociálnych subjektov, čo zdôrazňuje potrebu naliehavých a konkrétnych krokov v tejto oblasti;

Y.  keďže týmto uznesením nie sú dotknuté povinnosti týkajúce sa informovania vyplývajúce z iných právnych predpisov Únie a jednotlivých členských štátov; keďže v rámci právnych predpisov Únie a jednotlivých členských štátov by sa na vykonávanie odporúčaní stanovených v tomto uznesení mali v plnej miere využívať informačné postupy;

Z.  keďže toto uznesenie sa netýka povinností súvisiacich s ochranou zamestnanosti a povinností spojených s ukončením pracovného pomeru, ktoré vyplývajú z vnútroštátnych právnych predpisov;

AA.  keďže sú v súčasnej dobe veľké rozdiely vo vnútroštátnych právnych predpisoch týkajúcich sa zodpovedností zamestnávateľov voči ich zamestnancom pokiaľ ide o proces reštrukturalizácie; keďže sa za posledné desaťročie dvakrát usporiadali konzultácie s európskymi sociálnymi partnermi, a Komisia nekonala;

AB.  keďže riadne a efektívne informovanie a konzultácie v súvislosti s reštrukturalizáciou znamená že príslušné opatrenia by sa mali prijať niekoľko mesiacov pred navrhovanou reštrukturalizáciou a mali by sa taktiež týkať závislých spoločností a zahŕňať rýchle poskytovanie rekvalifikačných kurzov s cieľom podporiť zvýšenie konkurencieschopnosti podnikov a Únie a ubezpečiť občanov a investorov Únie v období krízy o istote a transparentnosti;

AC.  keďže podniky, ktorým sa nepodarilo prispôsobiť sa meniacim sa okolnostiam, nebudú z dlhodobého hľadiska schopné udržať krok so svojimi konkurentmi; keďže podniky, pracovníci a odvetvia majú tendenciu najlepšie ohodnotiť svoje vlastné reštrukturalizačné potreby; keďže každý členský štát je zapojený do rôznych procesov reštrukturalizácie a dôsledky sú v každej krajine iné;

AD.  keďže Komisia v snahe pomôcť pracovníkom a podnikom efektívne sa pripraviť na zmeny vypracovala podrobný výskum a štúdie o fenoméne samotnej reštrukturalizácie a dohľade nad odvetviami hospodárstva vrátane série štúdií o zmenách, ktorými prejde zamestnanosť od dnešného dňa do roku 2020(21); keďže táto analýza budúceho vývoja sa vykonala v spolupráci s nezávislými výskumníkmi, sociálnymi partnermi a ďalšími inštitúciami Únie, ako je Európsky parlament a agentúrami či inštitúciami Únie, ako napr. Európske stredisko pre monitorovanie zmien(22) pri Európskej nadácii pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok a Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania;

AE.  keďže nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii(23), sa v súčasnosti reviduje;

1.  vyzýva Komisiu, aby podľa článku 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a po konzultácii sociálnych partnerov čo najskôr predložila návrh právneho aktu o informovaní pracovníkov a konzultáciách s nimi, predvídaní a riadení reštrukturalizácie, v nadväznosti na podrobné odporúčania uvedené v prílohe;

2.  potvrdzuje, že tieto odporúčania sú v súlade so základnými právami a zásadou subsidiarity; ďalej potvrdzuje, že odporúčania dodržiavajú zásadu subsidiarity, slobodu podnikania a právo na majetok;

3.  potvrdzuje význam silného sociálneho dialógu založeného na vzájomnej dôvere a spoločnej zodpovednosti a považuje ho za najlepší nástroj na hľadanie konsenzuálnych riešení a spoločných vyhliadok pri predvídaní a riadení procesov reštrukturalizácie a pri zabraňovaní v nich;

4.  vyzýva Komisiu, aby posúdila, či je potrebné prijať opatrenia na úrovni Únie s cieľom dohliadať na činnosti podnikov, aby sa zabránilo akémukoľvek zneužívaniu s nepriaznivým vplyvom, najmä pokiaľ ide o pracovníkov;

5.  žiada Komisiu, aby zabezpečila, že prepúšťanie sa bude považovať za poslednú možnosť a až po zvážení všetkých alternatívnych možností bez toho, aby sa znížila konkurencieschopnosť podnikov;

6.  domnieva sa, že predložený návrh nebude mať žiadne finančné dôsledky;

7.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a pripojené podrobné odporúčania Komisii a Rade.

PRÍLOHA

PODROBNÉ ODPORÚČANIA K OBSAHU VYŽIADANÉHO NÁVRHU

EURÓPSKY PARLAMENT

Odporúčanie 1

keďže:

1.  Pri plánovaní, príprave a riadení reštrukturalizácie konajú spoločnosti, zástupcovia pracovníkov, orgány verejnej správy a iné zainteresované strany, každá v rámci svojich možností a schopností a v čase, ktorý zodpovedá ich rôznym právomociam, v duchu spolupráce a na základe včasného a úplného informovania a konzultácií a uznávajú, že cieľom týchto procesov je chrániť záujmy spoločností z hľadiska konkurencieschopnosti a udržateľnosti a zároveň záujmy ich pracovníkov.

2.  Hospodársky úspešná a sociálne zodpovedná reštrukturalizácia vyžaduje integrovanie do dlhodobej stratégie, ktorá sa sústredí na zabezpečenie a posilnenie dlhodobej udržateľnosti a konkurencieschopnosti spoločnosti. Vyžaduje tiež zaradenie ľudských zdrojov do stredobodu strategického rozvoja spoločností.

3.  Zamestnávatelia pri výbere pracovníkov, ktorých chcú prepustiť, dodržiavajú antidiskriminačné právne predpisy, a to najmä v oblasti diskriminácie na základe veku.

4.  Plánovanie, príprava a riadenie zmeny sa musia uskutočňovať v kontexte posilňovania sociálneho dialógu a v záujme podpory zmeny spôsobom, ktorý je zlučiteľný so zachovaním prioritných cieľov konkurencieschopnosti a zamestnanosti a zdravia pracovníkov.

5.  Je potrebné plánovať, podporovať a posilňovať opatrenia, ktoré sa vzťahujú na situáciu daného podniku a pravdepodobný vývoj v oblasti zamestnanosti a pracovných podmienok, najmä v prípade, že môžu byť ohrozené.

6.  Reštrukturalizácia je jednoduchšia a jej dosah je miernejší, pokiaľ spoločnosti ustavične rozvíjajú zručnosti a schopnosti svojich pracovníkov, čím posilňujú ich schopnosť zamestnať sa a ich vnútornú a vonkajšiu mobilitu.

7.  Prispôsobivé spoločnosti a odolní pracovníci v spolupráci so zástupcami pracovníkov, orgánmi na regionálnej a miestnej úrovni a inými príslušnými organizáciami rozvíjajú mechanizmy na predvídanie a plánovanie budúcich potrieb v oblasti zamestnanosti a zručností. Uznávajú právo každého pracovníka na využívanie príslušnej odbornej prípravy. Pracovníci uznávajú, že vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie sú nevyhnutné na posilnenie ich zamestnateľnosti.

8.  Keďže spoločnosti čoraz viac pracujú v rámci sietí, vplyv reštrukturalizačných procesov presahuje rozsah jednej spoločnosti, čo zintenzívňuje potrebu zriaďovať mnohostranné fóra na diskusie o sociálnych otázkach.

9.  V rámci osvedčených postupov reštrukturalizácie je nevyhnutné začať prípravu reštrukturalizácie čo najskôr, a to hneď, ako sa prvýkrát uvažuje o jej potrebe, aby sa zabránilo hospodárskym, sociálnym, environmentálnym a územným dosahom alebo aby sa tieto dosahy obmedzili na minimum.

10.  Všeobecne sa uznáva, že každú reštrukturalizačnú činnosť, najmä významnej veľkosti a s podstatným vplyvom, by malo sprevádzať vysvetlenie a zdôvodnenie zúčastneným stranám, ktoré uvedie voľbu predpokladaných opatrení v pomere k cieľom a k alternatívnym možnostiam a úplné a primerané zapojenie zástupcov pracovníkov na všetkých úrovniach, v dostatočnom predstihu, ktorý umožní zúčastneným stranám sa pripraviť na konzultácie skôr, než spoločnosť prijme rozhodnutie;

11.  Dôsledné opatrenia zamerané na obmedzenie dosahu reštrukturalizácie vyžadujú, aby spoločnosti pristúpili k prepúšťaniu iba ako k poslednej možnosti a až po zvážení všetkých alternatív a vykonaní prípadných podporných opatrení.

12.  Aktívna spolupráca a pomoc verejných orgánov na príslušnej úrovni pri príprave, riadení a predovšetkým vykonávaní reštrukturalizačných činností významne prispieva k hospodárskej konverzii a udržaniu pracovníkov. Mali by sa tiež zapojiť miestni hospodárski aktéri, najmä MSP, ktoré sú vzhľadom na kvalitu svojich dodávateľov alebo subdodávateľov závislí od spoločnosti nachádzajúcej sa v procese reštrukturalizácie.

13.  Existujúce systémy finančnej podpory prostredníctvom Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) alebo Európskeho sociálneho fondu (ESF) v rámci nových finančných výhľadov na roky 2014 – 2020 by nemali nahradiť motivácie na vnútroštátnej úrovni založené na predvídaní, príprave a zodpovednom riadení. Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) by mal pokračovať s posilnenými kapacitami, aby mohol konať reaktívne, dočasne a zmierňujúco.

14.  Je dôležité, aby spoločnosti v spolupráci so zástupcami pracovníkov vytvárali nástroje na pravidelné hodnotenie svojich postupov reštrukturalizácie a podávanie o svojich činnostiach týkajúcich sa očakávania reštrukturalizácie, pokiaľ ide o vnútroštátne zákony alebo postupy.

15.  Novým stredobodom záujmu správy ekonomických záležitostí je konsolidácia štátnych rozpočtov, čo spôsobuje, že obmedzenia verejných výdavkov ohrozujú opatrenia na zmiernenie nepriaznivého účinku reštrukturalizačných činností.

16.  Akékoľvek ustanovenie Únie by sa malo týkať spoločností alebo skupiny spoločností, ktoré sú v súkromnom aj štátnom vlastníctve, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo kolektívnymi zmluvami. V každom prípade významných reštrukturalizačných činností spoločností a skupín spoločností, ktoré majú buď veľký počet pracovníkov, alebo veľké percento pracovníkov týchto spoločností v obmedzenom čase.

17.  V akomkoľvek rámci Únie pre plánovanie, prípravu a riadenie zmien a reštrukturalizácie by sa mala podporovať a uprednostňovať dohoda medzi spoločnosťou a zástupcami jej pracovníkov na miestnej úrovni. Štandardné pravidlá by sa mali uplatniť iba v prípade, že sa takáto dohoda nedosiahne.

Odporúčanie 2 o cieli

1.  Cieľom je podporiť a uľahčiť informovanie a poradenstvo pri hospodárskej zmene a zlepšiť postupy, ktorými spoločnosti, zástupcovia pracovníkov, verejné orgány a iné príslušné zainteresované strany, pričom každý má v procese reštrukturalizácie inú zodpovednosť v rôznych štádiách procesu reštrukturalizácie, v celej Únii sociálne a environmentálne zodpovedným spôsobom predpokladajú, pripravujú a riadia reštrukturalizáciu podnikov.

2.  Na tento účel spoločnosti a zástupcovia pracovníkov v priebehu reštrukturalizácie konajú v duchu spolupráce a uznávajú, že cieľom týchto procesov je chrániť záujmy spoločnosti z hľadiska jej konkurencieschopnosti a udržateľnosti a rovnako tak záujmy jej pracovníkov pokiaľ ide o sociálne, zamestnanecké, zdravotné a pracovné podmienky.

Odporúčanie 3 o vymedzení pojmov a rozsahu pôsobnosti

1.  Na účely tohto aktu:

2.  Akýkoľvek akt Únie by sa mal týkať spoločností alebo skupiny spoločností, ktoré sú v súkromnom aj štátnom vlastníctve, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo kolektívnymi zmluvami. V každom prípade významných reštrukturalizačných činností spoločností a skupín spoločností, ktoré majú buď veľký počet pracovníkov, alebo veľké percento pracovníkov týchto spoločností v obmedzenom čase.

Odporúčanie 4 o dlhodobom strategickom plánovaní, prispôsobivosti a zamestnateľnosti

1.  Všetky reštrukturalizačné činnosti sú integrované do dlhodobej stratégie, ktorej cieľom je zabezpečenie a posilnenie dlhodobej udržateľnosti a konkurencieschopnosti spoločnosti, s cieľom podporovať kultúru inovácií, uznávajúc že vo väčšine prípadov sú spoločnosti nútené reštrukturalizovať pre nepredvídané zmeny trhových podmienok alebo pre vývoj technológie.

2.  Dlhodobé strategické plánovanie zahŕňa ciele v oblasti hospodárskeho rozvoja, ako aj ľudských zdrojov, zamestnanosti a zručností zamerané na trvalý rozvoj zručností a schopností pracovníkov, aby sa zvýšila konkurencieschopnosť spoločnosti, posilnila jej schopnosť prispôsobovania, podporila zamestnateľnosť pracovníkov, aby sa zjednodušili prechody pracovníkov a aby sa uľahčila ich vnútorná a vonkajšia mobilita.

3.  Členské štáty na tento účel podnecujú spoločnosti k zabezpečeniu prístupu pre všetkých pracovníkov ku školeniam s cieľom predvídať zmenené požiadavky na pracovné miesto v rámci spoločnosti. Pracovníci uznávajú, že vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie sú nevyhnutné na posilnenie ich zamestnateľnosti, a prijímajú príslušné ponuky na školenia.

4.  Ponúkané kurzy odbornej prípravy predstavujú skutočnú dlhodobú investíciu bez ohľadu na vek pracovníka. Pokrývajú najmä potreby rozvinutých priemyselných odvetví, nové informačné a komunikačné technológie, prechod na zelené hospodárstvo, zdravotnú starostlivosť a v širšej miere odvetvia, ktoré budú najefektívnejšie pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020.

Odporúčanie 5 o predvídaní potrieb zamestnanosti a zručností

1.  Spoločnosti po porade so zástupcami pracovníkov, s náležitým zreteľom na ich vzájomné práva a povinnosti, a podľa potreby s verejnými orgánmi a inými príslušnými zainteresovanými stranami, vyvíjajú stratégie prispôsobené ich vlastným individuálnym okolnostiam, ako aj mechanizmy na predvídanie a plánovanie budúcich potrieb v oblasti zamestnanosti a zručností.

2.  Spoločnosti na tento účel vytvoria v spolupráci so zástupcami pracovníkov a inými príslušnými zúčastnenými stranami:

3.  Každému pracovníkovi je ponúknutý určitý počet hodín vzdelávania za rok, ktorý je stanovený zákonom alebo kolektívnou zmluvou. Potreby odbornej prípravy by sa však mali zisťovať prostredníctvom hodnotenia zručností s cieľom zabezpečiť udržanie ich zamestnateľnosti.

4.  3a. Potreby odbornej prípravy jednotlivých pracovníkov by sa mali pravidelne skúmať a v prípade potreby by sa mali určiť primerané riešenia odbornej prípravy.

5.  Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa netýkajú spoločností a pracovníkov, na ktoré sa vzťahuje dohoda uzatvorená na príslušnej úrovni s príslušnými stranami o postupoch predvídania zručností alebo hodnotenia potrieb v oblasti zamestnanosti a zručností.

6.  4a. Vždy, keď je to možné a primerané, spoločnosti:

7.  Praktické vykonávanie opatrení je uvedené v dohode uzatvorenej medzi príslušnými stranami.

8.  Závislé spoločnosti sú informované o zmenách a plánoch ustanovených v odseku 2. Tieto mechanizmy a plány vzťahujú na ich pracovníkov na žiadosť závislých spoločností, ak sú tieto mechanizmy a plány potrebné alebo užitočné na ich vlastné prispôsobenie a rozvoj. To nebráni závislým spoločnostiam vypracovať vlastné mechanizmy.

Odporúčanie 6 o včasnej príprave

1.  S výnimkou okolností, keď k reštrukturalizácii dochádza v dôsledku nepredvídaných alebo náhlych udalostí, predchádza každej reštrukturalizačnej činnosti, najmä každej činnosti, pri ktorej sa očakáva, že bude mať závažný negatívny dosah, riadna príprava, na ktorej sa podieľajú všetky dotknuté zainteresované strany podľa svojich príslušných právomocí, s cieľom zabrániť jej hospodárskemu, sociálnemu a miestnemu dosahu alebo tento dosah zmierniť.

2.  K reštrukturalizácii vo všeobecnosti dochádza v dôsledku výnimočných okolností vyplývajúcich zo zmien na trhoch alebo vývoja technológií. Keď vzniknú tieto výnimočné okolnosti, je v záujme všetkých zúčastnených strán, aby sa vedenie a zamestnanci včas zapojili do diskusie v súlade s požiadavkami existujúcich právnych predpisov Únie týkajúcich sa informovania a konzultácií.

3.  Každá navrhnutá reštrukturalizačná činnosť by sa mala úplne vysvetliť zástupcom zamestnancov, ktorým by sa mali poskytnúť tieto informácie o navrhnutej reštrukturalizácii, aby mohli uskutočniť hĺbkovú analýzu a v prípade potreby sa pripravili na konzultácie.

4.  Táto príprava sa vykoná čo najskôr a začne hneď po tom, ako sa začne uvažovať o potrebe reštrukturalizácie, v súlade s metódami a postupmi, ktoré boli dohodnuté podľa potreby na úrovni odvetvia, regiónu alebo spoločnosti. S výnimkou mimoriadnych okolností uvedených v odseku 1 sa uskutoční v časovom rámci umožňujúcom zmysluplnú konzultáciu so všetkými dotknutými zúčastnenými stranami a prijatie opatrení, vďaka ktorým bude možné zabrániť jej hospodárskemu, sociálnemu a miestnemu dosahu alebo tento dosah zmierniť na minimum.

5.  Miestne hospodárske subjekty, najmä spoločnosti a ich pracovníci, ktorí sú závislí od spoločnosti nachádzajúcej sa v procese reštrukturalizácie, by takisto mali byť od začiatku informované o navrhnutej reštrukturalizácii.

6.  Je nevyhnutné, aby boli zamestnanci transparentne a včas informovaní o situácii v spoločnosti, aby sa mohli zapojiť do reštrukturalizácie a do procesov predvídania zmeny. Zamestnanci sa musia zapojiť do diskusie v začiatočnej etape, aby sa mohli zúčastniť na procese reštrukturalizácie spoločnosti alebo na plánovaní možného odkúpenia spoločnosti v prípade jej zatvorenia.

7.  V rámci akejkoľvek reštrukturalizácie by sa mal prioritne riešiť vplyv na prepúšťanie s jasným a transparentným záväzkom spoločnosti týkajúcim sa zamestnanosti.

Odporúčanie 7 o informovaní a konzultácii v súvislosti s obchodnými rozhodnutiami

1.  Každú reštrukturalizačnú činnosť, najmä každú činnosť, pri ktorej sa očakáva, že bude mať negatívny na zamestnanosť, sprevádza skoré vysvetlenie a odôvodnenie príslušným zúčastneným stranám pred prijatím akýchkoľvek praktických opatrení bez ohľadu na to, či sa má reštrukturalizačná činnosť vykonať buď na základe dlhodobých strategických cieľov a požiadaviek, alebo na základe krátkodobých obmedzení, a bez ohľadu na to, či rozhodnutie týkajúce sa reštrukturalizácie prijme spoločnosť alebo skupina, ktorá spoločnosť kontroluje.

2.  Opatrenia ustanovené v odseku 1 zahŕňajú dôvod výberu plánovaných opatrení na dosiahnutie cieľov a prípadných ďalších možností s ohľadom na záujmy všetkých strán.

3.  Od začiatku tohto procesu spoločnosti včas informujú verejné orgány a zástupcov pracovníkov na príslušnej úrovni, najmä na miestnej úrovni, a zapájajú ich do zavádzania procesu reštrukturalizácie.

4.  Miestne hospodárske subjekty, najmä spoločnosti a ich pracovníci, ktorí sú závislí od spoločnosti nachádzajúcej sa v procese reštrukturalizácie, sú takisto čo najskôr informovaní o procese reštrukturalizácie.

5.  Toto ustanovenie sa neuplatňuje, ak na vnútroštátnej úrovni platia porovnateľné pravidlá o informovaní zástupcov zamestnancov a konzultáciách s nimi.

Odporúčanie 8 o minimalizácii vnútorných sociálnych nákladov prostredníctvom sociálneho plánu

1.  Ak nastane potreba reštrukturalizácie, spoločnosti zvažujú prepúšťanie iba ako poslednú možnosť a až po zvážení všetkých alternatívnych možností a určení, prípadne vykonaní podporných opatrení.

2.  Spoločnosti uvažujú najmä o všetkých vhodných možnostiach ako o alternatívach a zapájajú sa do dialógu s vnútornými a vonkajšími akcionármi v snahe zapojiť ich do riešenia prepúšťania, napríklad o:

3.  Ak sa prepúšťaniu nedá vyhnúť alebo ak tvorí súčasť balíka, ktorý sa má uplatniť v rámci alternatívnych možností, spoločnosti sa s pomocou miestnych orgánov a verejných/súkromných služieb zamestnanosti zúčastňujú na sprístupnení dotknutým pracovníkom takej pomoci, ktorá je vhodná za daných okolností a zameraná na zvýšenie ich zamestnateľnosti a pomoc pri čo najrýchlejšom a udržateľnom návrate na trh práce.

4.  Napriek záväzkom, ktoré pre spoločnosti vyplývajú z právnych predpisov a postupov EÚ a vnútroštátnych právnych predpisov a postupov, ak sa preukáže, že sú potrebné alebo prospešné na obmedzenie dosahu činnosti, spoločnosti plánujú tieto opatrenia týkajúce sa zamestnanosti:

Odporúčanie 9 o dohodách o riadení procesov reštrukturalizácie

1.  Spoločnosti a zástupcovia ich pracovníkov by mali v prípade potreby rokovať o kolektívnych zmluvách a zaoberať sa otázkami, ktoré vyplynú z navrhovanej reštrukturalizácie.

2.  Ustanovenia odporúčaní 6 a 7 nie sú myslené pre spoločnosti a pracovníkov, na ktorých sa vzťahuje dohoda uzavretá na príslušnej úrovni a s príslušnými stranami o postupoch a mechanizme prípravy, sociálne zodpovedného riadenia a minimalizácie vnútorných sociálnych nákladov reštrukturalizačných činností.

Odporúčanie 10 o minimalizácii vonkajších hospodárskych, sociálnych a environmentálnych dôsledkov

1.  Ak má reštrukturalizačná činnosť zásadné miestne dôsledky, spoločnosti sa usilujú o rozvoj doplnkového charakteru a súčinnosti medzi svojimi prípravnými činnosťami a činnosťami všetkých ostatných subjektov s cieľom maximalizovať príležitosti opätovného zamestnania pracovníkov, a to v záujme podpory hospodárskej, sociálnej a environmentálnej rekonverzie a rozvoja nových udržateľných hospodárskych činností vytvárajúcich kvalitné pracovné miesta uzavretím dohôd medzi spoločnosťami v rámci rovnakého odvetvia alebo geografického územia na opätovné zamestnanie prepustených pracovníkov.

2.  Na účel odseku 1 spoločnosti informujú orgány na regionálnej alebo miestnej úrovni alebo iné príslušné subjekty o opatreniach pripravovaných v súlade s odporúčaním 8. Zúčastňujú sa a/alebo prispievajú do akejkoľvek pracovnej skupiny alebo siete vytvorenej na regionálnej alebo odvetvovej úrovni s cieľom minimalizovať dosah činnosti.

3.  Ak sa potvrdí, že je to nevyhnutné a v súlade s vnútroštátnymi alebo regionálnymi požiadavkami, spoločnosti navrhnú a zrealizujú stratégie zamerané na obnovu a/alebo prerozdelenie priemyselných lokalít, ktoré budú pravdepodobne opustené, ako environmentálne opatrenie, ako prostriedok na prilákanie nových činností a spôsob pohltenia časti pracovných miest, ktoré sa majú zrušiť.

4.  Opatrenia uvedené v odporúčaní 8 sa týkajú pokiaľ je možné pracovníkov závislých spoločností. Závislé spoločnosti a ich pracovníci sú o týchto opatreniach informovaní, ak sú takéto informácie požadované alebo užitočné na ich prispôsobenie a na riadenie procesu reštrukturalizácie v týchto spoločnostiach.

Odporúčanie 11 o podpore z verejných zdrojov

1.  Členské štáty tiež zabezpečia, že verejné orgány a všetky orgány závislé od vlastnej právomoci poskytnú pomoc alebo poradenstvo, ktoré sa od nich požaduje na zjednodušenie a uľahčenie plynulého procesu reštrukturalizácie s cieľom minimalizovať dosah.

2.  Verejné orgány a služby zamestnanosti na rôznych úrovniach zasahujú v úlohe predvídania a riadenia:

3.  Verejné orgány a služby zamestnanosti pomáhajú alebo poskytujú poradenstvo v úzkej spolupráci s organizáciami sociálnych partnerov na príslušnej úrovni pre mechanizmy dlhodobého plánovania a viacročné plány potrieb týkajúcich sa zamestnanosti a zručností vypracované spoločnosťami, najmä pri organizovaní hodnotenia zručností všetkých príslušných pracovníkov.

4.  V regiónoch postihnutých štrukturálnymi zmenami by verejné orgány v úzkej spolupráci s organizáciami sociálnych partnerov na príslušnej úrovni mali:

Odporúčanie 12 o finančnej podpore

1.  Bez toho, aby tým boli dotknuté povinnosti spoločností vyplývajúce z právnych predpisov Únie, vnútroštátnych právnych predpisov alebo postupov, verejné orgány poskytnú vždy ak je to možné finančnú podporu a inú pomoc na opatrenia zamestnateľnosti v prospech pracovníkov spoločností nachádzajúcich sa v procese reštrukturalizácie, pokiaľ je tento druh podpory potrebný alebo vhodný na umožnenie ich rýchleho návratu na trh práce.

2.  Fondy Únie, najmä EFRR a ESF, možno použiť v súlade s predpismi, ktoré sa ich týkajú, na podporu integrovaných opatrení s cieľom predvídať reštrukturalizáciu a pripraviť sa na ňu, ako aj pomôcť zamestnávateľom pri prispôsobovaní sa zmene na účely odsekov 1 a 2.

3.  Bez toho, aby sa tým nahradili akékoľvek záväzky členských štátov alebo zamestnávateľov vyplývajúce z právnych predpisov Únie, vnútroštátnych právnych predpisov alebo postupov, v súlade s právnym režimom sa môže fond EGF použiť na poskytnutie finančnej podpory na rýchle opätovné začlenenie prepustených pracovníkov do zamestnania.

Odporúčanie 13 o určení príslušných verejných orgánov

Členské štáty určia na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni verejné orgány, ktoré budú zodpovedné na účely tohto aktu.

Odporúčanie 14

1.  Spoločnosti v spolupráci so zástupcami pracovníkov a v prípade potreby s externými organizáciami zapojenými do tohto postupu vytvoria nástroje na pravidelné hodnotenie svojich postupov reštrukturalizácie a podávanie správ o týchto postupoch.

2.  členské štáty spolupracujú s Európskou nadáciou pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok poskytovaním štatistických informácií o reštrukturalizačných činnostiach.

3.  Tento rámec sa nijakým spôsobom nedotýka práva a povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov EÚ v oblastiach účasti pracovníkov. Členské štáty môžu zaviesť alebo zachovať ustanovenia, ktoré priaznivejšie pre ochranu zásady rovnakého zaobchádzania.

4.  Tento rámec sa nijakým spôsobom nedotýka povinností súvisiacich s ochranou zamestnanosti spojených s kompenzačnou platbou v prípade ukončenia pracovného pomeru. Jeho vykonávanie nie je za žiadnych okolností dôvodom na zníženie úrovne ochrany pred diskrimináciou, ktorú už stanovujú členské štáty.

5.  Každý členský štát v osobitných prípadoch a za podmienok a obmedzení stanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi zabezpečí, aby spoločnosti neboli povinné poskytovať informácie, ak je ich povaha podľa objektívnych kritérií taká, že by vážne poškodili fungovanie spoločnosti alebo boli na jej ujmu. Členský štát môže ustanoviť, že takéto oslobodenie treba podmieniť predchádzajúcim správnym alebo súdnym povolením.

6.  Členské štáty zabezpečia, aby zástupcovia pracovníkov a všetky ďalšie osoby majúce prístup k informáciám, ktoré im boli poskytnuté na základe týchto aktov, neboli oprávnené tieto informácie zverejňovať, ak boli v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi poskytnuté ako dôverné.

7.  Členské štáty by mali z poskytovania verejnej podpory z vnútroštátnych rozpočtov vyňať spoločnosti, ktoré nekonajú v súlade s legislatívou Únie.

8.  Bez ohľadu na odsek 7 nič nebráni využívaniu rozpočtových prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskej únie a z vnútroštátnych rozpočtov v priamy prospech pracovníkov podnikov uvedených v uvedenom odseku.

(1) http://www.europarl.europa.eu/meetdocs/2009_2014/documents/empl/dv/eava_info_of_workers_with_annexes_/eava_info_of_workers_with_annexes_en.pdf. (2) Ú. v. EÚ C 258, 10.9.1999, s. 1. (3) Ú. v. ES L 245, 26.8.1992, s. 53. (4) Ú. v. ES L 294, 10.11.2001, s. 1. (5) Ú. v. ES L 225, 12. 8. 1998, s. 16. (6) Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16. (7) Ú. v. ES L 82, 22.3.2001, s. 16. (8) Ú. v. ES L 294, 10.11.2001, s. 22. (9) Ú. v. ES L 80, 23.3.2002, s. 29. (10) Ú. v. EÚ L 207, 18.8.2003, s. 25. (11) Ú. v. EÚ L 142, 30.4.2004, s. 12. (12) Ú. v. EÚ L 310, 25.11.2005, s. 1. (13) Ú. v. EÚ L 122, 16.5.2009, s. 28. (14) Ú. v. EÚ C 65, 17.3.2006, s. 58. (15) Ú. v. EÚ L 308, 24.11.2010, s. 46. (16) Prijaté texty, P7_TA(2011)0589. (17) Ú. v. EÚ C 117 E, 18.5.2006, s. 256. (18) Ú. v. EÚ C 191, 29.6.2012, s. 24. (19) Ú. v. EÚ C 76 E, 27.3.2008, s. 138. (20) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 131. (21) SEC(2008) 2154 pracovný dokument útvarov Komisie, Príspevok Európskej Únii k reštrukturalizácii a zamestnanosti. (22) V roku 2001 sa uplatnil jeden z návrhov skupiny expertov, tzv. Gyllenhammar Expert Group. Toto zahrnulo vytvorenie Európskeho strediska pre monitorovanie zmien v rámci Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok v Dubline. Európske stredisko pre monitorovanie zmien riadi najmä Európsky monitor reštrukturalizácie, ktorý v určitom rozsahu zhromažďuje údaje o reštrukturalizačných činnostiach. (23) Ú. v. EÚ L 406, 30.12.2006, s. 1.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2013 o stratégii EÚ pre región Afrického rohu (2012/2026(INI))

P7_TA(2013)0006 A7-0408/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 10. mája 2012 o námornom pirátstve(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 15. januára 2009 o situácii v Africkom rohu(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2010 o výročnej správe o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike za rok 2008(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. mája 2011 o výročnej správe o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike za rok 2009(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike z 12. septembra 2012(5),

–  so zreteľom na závery zasadnutia Rady o Africkom rohu zo 14. novembra 2011 a najmä na strategický rámec uvedený v prílohe k záverom,

–  so zreteľom na európsku bezpečnostnú stratégiu a na dokument vysokého predstaviteľa a Komisie pre Európsku radu zo 14. marca 2008 s názvom Zmena klímy a medzinárodná bezpečnosť,

–  so zreteľom na konečnú správu volebnej pozorovacej misie Európskej únie o voľbách, ktoré sa v Etiópii konali 23. mája 2010,

–  so zreteľom na to, že 825 členov Národného volebného zhromaždenia prijalo 1. augusta 2012 ústavu Somálska, so zreteľom na demokratické voľby nového somálskeho prezidenta, ktoré sa uskutočnili 11. septembra 2012 ako súčasť procesu zmien,

–  so zreteľom na závery Rady o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike z 1. decembra 2011 a 23. júla 2012,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej Rady OSN o situácii v Somálsku, najmä na rezolúciu č. 2067(2012),

–  so zreteľom na misiu Africkej únie v Somálsku (AMISOM), jej strategickú koncepciu z 5. januára 2012 o zabezpečení prítomnosti v štyroch sektoroch a na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2036 (2012) požadujúcu, aby Africká únia zvýšila silu jednotiek AMISOM z 12 000 na maximálne 17 731 uniformovaných zamestnancov tvorených vojenskými jednotkami a personálom trénovaných policajných jednotiek,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1820 (2008) o ženách, mieri a bezpečnosti,

–  so zreteľom na správu OSN z 25. januára 2011 a 25 návrhov v nej obsiahnutých, ktoré predložil osobitný poradca generálneho tajomníka OSN Jack Lang na tému právnych otázok súvisiacich s pirátstvom pri pobreží Somálska; so zreteľom na nadväzujúce správy Jacka Langa vrátane správy o možnostiach zriadenia špecializovaných somálskych protipirátskych súdov z 15. júna 2011 a správy generálneho tajomníka o špecializovaných protipirátskych súdoch v Somálsku a iných štátoch v regióne z 20. januára 2012;

–  so zreteľom na spoločnú stratégiu Afriky a EÚ,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozvoj (A7-0408/2012),

A.  keďže Africký roh patrí medzi regióny sveta s najväčšou potravinovou neistotou a milióny ľudí, ktorí v tejto oblasti žijú, sú podvyživení a hrozí im riziko hladomoru; keďže táto zemepisná oblasť zahŕňa krajiny s najnižšou úrovňou zdravotných noriem na svete; keďže je tiež jedným z najchudobnejších regiónov sveta, v ktorých najviac chýba vláda; keďže najmä nebezpečenstvo pre ľudí a potravinová neistota prispievajú k naliehavým humanitárnym krízam v regióne; keďže medzinárodnému spoločenstvu sa nepodarilo prijať preventívne kroky s cieľom riešiť problémy ľudskej bezpečnosti, sucha a hladomoru v regióne;

B.  keďže región má dlhú históriu konfliktov a keďže jestvuje vzťah medzi konfliktom, chudobou a nedostatočným rozvojom; keďže udržateľný rozvoj nemožno dosiahnuť v prostredí napätia, ozbrojených konfliktov a nestabilných vládnych inštitúcií, keď zároveň existujú také faktory ako chudoba a nedostatočný rozvoj vyvolávajúce konflikty; keďže zmena klímy zrejme ešte viac zhorší situáciu v regióne, kde sú čoraz častejšie vážne suchá;

C.  keďže predlžujúca sa nestabilita v Africkom rohu má následky na bezpečnosť susedných krajín, celého kontinentu a v dôsledku existencie teroristických sietí v regióne môže ovplyvniť bezpečnosť ostatných regiónov, ako napríklad Európy, Arabského polostrova či južnej Ázie;

D.  keďže krutý cyklus nebezpečenstva, nestability, chudoby, zlého riadenia možno úspešne a efektívne vyriešiť len prostredníctvom komplexného a holistického prístupu, ktorý bude zameraný na dosiahnutie rozvoja v krajinách regiónu udržateľným spôsobom; keďže Africký roh je príkladom prepojenia medzi rozvojom a bezpečnosťou, keďže je to región, kde prekvitá zločinecká činnosť, najmä terorizmus a pirátstvo, ako následok extrémnej chudoby a zlého riadenia alebo chýbajúceho štátneho riadenia;

E.  keďže o bezpečnostnú situáciu v Africkom rohu sa zaujíma Európa aj širšia svetová scéna z troch dôvodov: po prvé hrozba medzinárodného terorizmu a prostriedky presúvané teroristickým organizáciám z pirátstva a únosov; po druhé hospodárska hrozba pre medzinárodný obchod a potreba zabezpečiť bezpečné prechody lodí; a po tretie potreba pomôcť OSN pri plnení jej cieľov, ako je napríklad ochrana plavidiel svetového potravinového programu v regióne;

F.  keďže záväzok EÚ voči regiónu je daný jeho geostrategickým významom, ako aj vôľou podporiť ľudí v Rohu a vytiahnuť ich z chudoby; keďže s týmto cieľom a s cieľom dosiahnuť trvalý mier sa EÚ zaviazala, že podporí regionálne úsilie, a to aj prostredníctvom IGAD (Medzivládneho úradu pre rozvoj) a Africkej únie, a národné snahy o upevnenie mieru a spravodlivosti na základe zásad začleňovania, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv;

G.  keďže IGAD je stále nedostatočne rozvinutým nástrojom na posilňovanie regionálnej spolupráce, integrácie a bezpečnosti; keďže je potrebné, aby IGAD zohrával ústrednú úlohu v politickom a bezpečnostnom usporiadaní Afrického rohu, ako aj v predchádzaní konfliktom a v politickej a hospodárskej integrácii regiónu s cieľom zaviazať krajiny regiónu k spoločnej politickej a hospodárskej agende a pevne ich s ňou spojiť;

H.  keďže stále pásmo neistoty a nestability siahajúce od Atlantického až po Indický oceán by mohlo tiež oživiť možnosti pašovania drog naprieč južným Atlantikom a v Latinskej Amerike a Karibiku, ako aj pašovania zbraní a ľudí, pričom by sa otvorili nové trasy na pašovanie a možnosti na pašovanie drog do Európy aj na Arabský polostrov;

I.  keďže hospodárska súťaž medzi štátmi o prírodné zdroje v regióne, najmä fosílne palivá a vodu, a hospodárska súťaž o poskytovanie infraštruktúrneho prístupu k prístavom pre štáty produkujúce ropu a plyn, ako aj prístupu k moru pre vnútrozemské štáty by mohli poháňať ďalšie napätie v regióne a viesť k chronickej nestabilite;

J.  keďže dlhodobá udržateľná stabilita v Africkom rohu sa dá vybudovať len pomocou silných a zodpovedných demokratických inštitúcií, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv, najmä slobody vyjadrovania, a na základe lepších hospodárskych vyhliadok pre spoločnosť všeobecne;

K.  keďže je rozhodujúce aktívne sa starať o možnosti stability v regióne, bojovať proti chudobe a podporovať hospodársku obnovu ako prostriedok obnovenia upadnutých štátov; keďže nemôže existovať bezpečnosť bez rozvoja a rozvoj bez bezpečnosti;

L.  keďže násilné vzbury skupiny al-Šabáb, nedostatok štátneho riadenia v Somálsku, hrozba pokračujúcich pirátskych aktivít pri somálskom pobreží, napätie a hrozba konfliktu medzi Sudánom a Južným Sudánom, konfliktné regióny Abiyei a Darfúr, politická transformácia v Etiópii po smrti premiéra Melesa Zenawiho, napätie medzi Etiópiou, Eritreou a Somálskom, napätie medzi Eritreou a Džibutskom a teroristické aktivity Armády božieho odporu (LRA) prispievajú k tomu, že Africký roh je jedným z najkonfliktnejších regiónov na svete, čím spôsobujú nesmierne ľudské utrpenie, vnútorné presídľovanie ľudí, zhoršovanie humanitárnych kríz a bránia udržateľnému sociálnemu a hospodárskemu rozvoju, ako aj demokracii a právnemu štátu;

M.  keďže boj proti skupine al-Šabáb v Somálsku značne napreduje, zvyšuje sa riziko, že sa teroristické aktivity a destabilizácia môžu presunúť do iných častí Somálska alebo do ďalších častí Afriky, ktoré tým predtým zasiahnuté neboli;

N.  keďže pretrvávajúca politická nestabilita a konflikty v Somálsku prakticky zničili akékoľvek vyhliadky na udržateľný hospodársky rozvoj; keďže nedostatok stabilných demokratických a hospodárskych vyhliadok pre obyvateľstvo, najmä pre mladých ľudí, v kombinácii s absenciou demokracie, právneho štátu, riadenia a bezpečnosti ľudí je živnou pôdou pre trestnú činnosť vrátane pirátstva a pašovania drog a vytvára priestor pre pôsobenie teroristických skupín, akou je al-Šabáb; keďže je nevyhnutné komplexne riešiť tieto problémy na základe nástrojov vonkajšej činnosti EÚ a doplniť akúkoľvek takúto činnosť vytvorením osobitných somálskych protipirátskych súdov potom, ako bude v Somálsku vytvorená životaschopná štátna štruktúra;

O.  keďže sa prechodnej federálnej vláde Somálska nepodarilo vytvoriť stabilnú a inkluzívnu vládu schopnú presadiť konsenzus medzi jej rôznymi etnickými a politickými zložkami; keďže medzinárodné spoločenstvo musí v plnej miere podporiť novú vládu Somálska, aby mohla začať riešiť problémy, ktorým Somálsko čelí, a obnoviť udržateľnú politickú, demokratickú, etnickú a sociálnu stabilitu;

P.  keďže rybárske lode mnohých krajín od roku 1990 zneužívali chaos v Somálsku a lovili ryby v somálskej zóne 200 námorných míľ, čím ohrozovali živobytie somálskych rybárov;

Q.  keďže podľa UNHCR je po celom Africkom rohu, najmä v Keni a Etiópii, roztrúsených viac ako milión somálskych utečencov, a keďže v Somálsku žije 1,3 milióna ľudí presídlených v rámci krajiny; keďže vnútorné konflikty, terorizmus skupiny al-Šabáb a po sebe nasledujúce krízy zo sucha sú jadrom fenoménu exodu a presídľovania ľudí v Somálsku, čo hmatateľne ovplyvňuje celý región;

R.  keďže 20. augusta 2012 sa v Africkom rohu uskutočnili dve udalosti, ktoré majú pre región veľký význam: prvou je úmrtie etiópskeho premiéra Melesa Zenawiho a druhou je vytvorenie prvého formálneho parlamentu v Somálsku po viac ako dvoch desaťročiach; keďže zloženie prísahy nového parlamentu a zvolenie nového somálskeho prezidenta Hassana Sheikha Mohamuda 10. septembra 2012 predstavuje historický moment a dôležitý krok pri zlepšovaní mieru a bezpečnosti, ktorý ukázal, že situácia v Somálsku nie je nezvratná;

S.  keďže Etiópia, Džibuti, Keňa a Uganda poskytli vojenskú a politickú podporu úsiliu o dosiahnutie stability v regióne, najmä prostredníctvom misie Africkej únie v Somálsku (AMISOM), čím sa zasadili o uskutočniteľné riešenie bezpečnosti a stability v regióne, ktoré dokážu za aktívnej podpory medzinárodného spoločenstva iniciovať a riadiť africké krajiny; keďže Africká únia je cenným partnerom v úsilí o dosiahnutie mieru a stability v regióne;

T.  keďže bezpečnosť a ozbrojená situácia v Somálsku je naďalej neistá a nepredvídateľná; keďže AMISOM dokázala potlačiť islamistickú domobranu al-Šabáb a rozmiestnila 100 vojakov v Baidoe; keďže Keňa nedávno vojensky zasiahla na juhu stredného Somálska, ale nedokázala rozhodne poraziť al-Šabáb; keďže etiópske sily národnej obrany vo februári 2012 zasiahli v regióne Hiiraan a v regióne Baay; keďže organizácia Human Rights Watch ohlásila prípady porušovania ľudských práv a mučenia, ako aj svojvoľného zatýkania, hromadných popráv, ako aj nezákonných odvetných krokov, ktorých sa dopustili etiópske sily a príslušníci milícií verní dočasnej federálnej vláde; keďže monitorovacia skupina OSN, ktorá sa zameriava na dodržiavanie sankcií, obvinila Eritreu z poskytovania zbraní, výcviku a finančnej podpory domobrane al-Šabáb, čiže z porušovania embarga OSN na dodávky zbraní;

U.  keďže ukončenie krízy v Somálsku, ktoré závisí od stability nastolenej operáciami Africkej únii v krajine, sa dá dosiahnuť len zachovaním a podporou sociálnej a politickej stability, čo znamená, že strany zapojené do vojenských operácií budú mať tiež významnú zodpovednosť pri podpore miestnych orgánov za pomoci všetkých potrebných prostriedkov počas obdobia nasledujúceho po ukončení vojenských operácií;

V.  keďže vojenské medzinárodné kroky nikdy nemôžu samy osebe dosiahnuť bezpečnosť, stabilitu a trvalý mier, pokiaľ nebudú doplnené programami demokratického rozvoja;

W.  keďže smrť etiópskeho premiéra Melesa Zenawiho môže mať závažné vnútroštátne a regionálne následky a vytvára príležitosť pre nové vedenie na otvorenie politického priestoru, stiahnutie represívnych zákonov a zapojenie všetkých do inkluzívneho politického dialógu smerom k demokratickej zmene; keďže vytvorenie inkluzívnej a demokraticky zvolenej vlády v Etiópii je jedinou cestou, ako predísť šíreniu nestability, radikalizmu a nepokojov v krajine, ktoré ohrozujú úlohu Etiópie v boji proti terorizmu;

X.  keďže v parlamentných voľbách v máji 2010 front FDRPE získal 545 z 547 kresiel, čo viedlo volebnú pozorovaciu misiu OSN k záveru, že voľby nespĺňali medzinárodné normy;

Y.  keďže Etiópia získava väčší objem vonkajšej pomoci od USA a EÚ ako akákoľvek iná africká krajina;

Z.  keďže po 20 rokoch nezávislosti pod vládou prezidenta Isaiasa Afewerkisa sa Eritrea stala jednou z najutláčanejších a najuzavretejších krajín na svete s nesmierne slabým dodržiavaním ľudských práv, ktorého dôsledkom je uväzňovanie, mučenie a zabíjanie vlastných občanov; keďže 5. júla 2012 Rada OSN pre ľudské práva prijala rezolúciu, v ktorej dôrazne odsudzuje pokračujúce rozsiahle a systematické porušovanie ľudských práv páchané eritrejskými orgánmi, vážne obmedzovanie slobody názorov a vyjadrovania a nútenú brannú povinnosť občanov na neurčité obdobie, pričom tiež vymenovania osobitného spravodajcu pre situáciu v oblasti ľudských práv v Eritrei s cieľom prelomiť izoláciu krajiny, vyšetriť porušovania práv a informovať o nich; keďže švédsko-eritrejský občan Dawit Isaak je väznený bez riadneho súdu v Eritrei už 11 rokov;

AA.  keďže 26. septembra 2012 prezidenti Sudánu a Južného Sudánu podpísali dlho očakávanú dohodu o spolupráci umožňujúcu obnovenie toku ropy z juhu cez sever, demilitarizáciu ochranného pásma popri hranici, znovuotvorenie cezhraničného obchodu a slobodu pohybu občanov z oboch strán; keďže obe krajiny sa ešte stále musia dohodnúť na štatúte oblasti Abyei a iných sporných oblastí;

AB.  keďže Južný Sudán čelí závažným politickým, hospodárskym a bezpečnostným problémom, ktoré sa týkajú predovšetkým násilia medzi spoločenstvami a neexistencie pevných riadiacich štruktúr; keďže pokračujúce odzbrojovanie občanov známe ako Operácia obnovy mieru, ktoré sa začalo v marci 2012 v reakcii na násilie medzi spoločenstvami v štáte Jonglei, vedie k hláseným zneužitiam, ktorých sa dopúšťajú ozbrojené zložky na občanoch;

AC.  keďže mier sa v západnom sudánskom regióne Darfúr a v južných štátoch Južný Kordofan a Modrý Níl len veľmi ťažko udržiava; keďže organizácie pre ľudské práva naďalej hlásia náhodné bombové útoky v občianskych oblastiach, ktoré realizujú vládne zložky, nezákonné zabíjanie, svojvoľné zatýkanie, hromadné rabovanie a ničenie majetku; keďže pokračujúce násilie spustilo trvalú a znepokojivú humanitárnu krízu;

AD.  keďže jedným z hlavných problémov krajín Afrického rohu pri riešení humanitárnych kríz zostáva prístup obyvateľstva;

AE.  keďže Európska komisia sa pripravuje poskytnúť celkovú sumu 158 miliónov EUR na humanitárnu pomoc pre obyvateľov, ktorí sa stali obeťami sucha, ktoré zasahuje krajiny Afrického rohu;

AF.  keďže hlavné členské štáty Africkej únie prisľúbili na medzinárodnej konferencii darcov, ktorá sa konala v Addis Abebe, uvoľniť sumu 350 miliónov dolárov v prospech krajín zasiahnutých suchom;

AG.  keďže krajiny Afrického rohu, a najmä Somálsko, boli postihnuté krutým hladomorom spôsobeným suchom, čo vyústilo do vážnej humanitárnej krízy postihujúcej viac ako 12 miliónov ľudí v regióne vrátane vyše 7,5 milióna ľudí v Somálsku; keďže hladomor spôsobil nielen smrť mnohých ľudí, najmä detí, ale bol aj príčinou rozsiahleho prúdu utečencov do susediacej Kene a Etiópie; keďže Komisia zvýšila objem svojej humanitárnej pomoci z 9 miliónov EUR v roku 2008 na 46 miliónov EUR v roku 2009, ale objem týchto prostriedkov potom znížila na 35 miliónov EUR v roku 2010 a 30 miliónov EUR v roku 2011; keďže následne prehodnotila sumu vyčlenených prostriedkov a zvýšila ich na 77 miliónov EUR, ale to len v reakcii na obrovské sucho v lete 2011;

AH.  keďže výrazné zlepšenie humanitárnej situácie v Africkom rohu bude vzájomne prepojené so všetkými ostatnými zámermi, ktoré sleduje Únia v regióne, a každé udržateľné riešenie rôznych konfliktov sužujúcich tento región preto musí zohľadňovať potreby vnútorne presídlených osôb, trvalú utečeneckú krízu a jej príčiny vrátane štrukturálnej potravinovej neistoty, konfliktov a účinkov na zmenu klímy, s osobitným dôrazom na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, ako sú ženy a deti;

AI.  keďže k významným darcom a politickým aktérom v regióne nepatria len tradičné politické a rozvojové subjekty, ako napríklad EU, USA a medzinárodné organizácie ako OSN a Svetová banka, ale aj Turecko, Egypt, GCC (najmä Katar), a Organizácia islamskej spolupráce; keďže Čína zohráva kľúčovú úlohu pri podpore rozvoja infraštruktúry a hospodárskych možností Afrického rohu prostredníctvom poskytovania zvýhodnených ad hoc úverov, ktoré nie sú podmienené tým, že krajiny prijímajú efektívne reformy, a sú často podnetom na privilegovaný prístup k prírodným zdrojom a prístup na trh v príslušnej krajine;

AJ.  keďže EÚ je hlavným poskytovateľom medzinárodnej pomoci a humanitárnej pomoci v Africkom rohu a keďže prispieva k rozvoju a bezpečnosti tohto regiónu na zemi aj na mori;

AK.  keďže vytvorenie bezpečného prostredia pre obchod a dopravu je hlavnou cestou k stabilizácii a rozvoju v regióne, a to tak na zemi, ako aj na mori;

AL.  keďže predaj nezákonnej slonoviny sa stal jedným z najdôležitejších zdrojov príjmov pre milície, ako napríklad al-Šabáb, ako aj oficiálne vojenské zložky, a to v dôsledku obrovského zvýšenia dopytu ázijských krajín; keďže podľa dohovoru CITES dosahujú úrovne pytliačenia na slonov najhoršie hodnoty za toto desaťročie a zaznamenané konfiškácie slonoviny sú na najvyššej úrovni od roku 1989;

AM.  keďže podľa správy Programu Organizácie spojených národov pre životné prostredie (UNEP) bolo pozdĺž somálskeho pobrežia absolútne bez ohľadu na zdravie miestnych obyvateľov a ochranu životného prostredia uložené obrovské množstvo nelegálnych zásielok toxického odpadu, ktorých obsah uniká; keďže podľa tej istej správy odpad vyhodený do mora čiastočne pochádza z EÚ a tento odpad nezvratne poškodzuje ľudské zdravie a životné prostredie v regióne, čo je zjavným porušením ľudských práv;

AN.  keďže ani jeden z ôsmich rozvojových cieľov milénia sa v tomto regióne neplní a len na základe rozhodného prejavu politickej vôle bude možné dosiahnuť určitý pokrok počas troch zostávajúcich rokov do konečného termínu v roku 2015;

AO.  keďže iracionalita a politický extrémizmus dobre fungujú v situáciách biedy a hladomoru; keďže 14 mesiacov po tom, čo OSN oficiálne vyhlásila prvý hladomor 21. storočia, ku ktorému došlo v Africkom rohu, sa humanitárna situácia relatívne zlepšila, naďalej však zostáva kritickou;

AP.  keďže v dôsledku potravinových a palivových kríz, ako aj globálnej hospodárskej a finančnej krízy a vplyvu zmeny klímy, sa pokrok pri znižovaní chudoby v Africkom rohu zbrzdil;

AQ.  keďže Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v marci 2012 odhadovala, že v Africkom rohu potrebuje pomoc viac ako osem miliónov osôb (vrátane 3,2 milióna ľudí z Etiópie, 2,5 milióna zo Somálska, 2,2 milióna z Kene a 180 000 z Džibutska); keďže v roku 2011 v regióne došlo k najväčšiemu suchu za posledných 60 rokov, ktoré postihlo viac ako 13 miliónov osôb, z ktorých státisíce sa museli odsťahovať zo svojich domovov a ďalšie desaťtisíce zomreli;

AR.  keďže prácu Medzinárodného trestného súdu v Africkom rohu, ktorý stavia páchateľov pred spravodlivosť a bojuje proti beztrestnosti, ohrozujú niektoré individuálne krajiny v regióne;

AS.  keďže UNICEF na pokračovanie práce na humanitárnej pomoci, ako aj na investovanie do kapacít na obnovu Somálska, Kene a Etiópie potrebuje 273 miliónov dolárov na rok 2012, z ktorých do konca júla dostala len 33 % spomínaného objemu;

Všeobecný rámec

1.  víta stratégiu EÚ pre Africký roh a najmä jej komplexný prístup k riešeniu problémov bezpečnosti a stability, ktorým sa presadzuje právny štát a zaisťuje sa riadny proces, ktorého súčasťou musí byť fungovanie mechanizmov a procesov na presadzovanie práva, ako aj nezávislý súdny systém, v rámci ktorého sa zaoberá ich prvotnými príčinami, najmä prostredníctvom rozvojových a humanitárnych stratégií založených na jasných cieľoch; naliehavo vyzýva na vykonanie strategického rámca EÚ pre Africký roh a podporuje jeho päť hlavných cieľov:

2.  zdôrazňuje, že akékoľvek udržateľné riešenie množstva konfliktov v regióne môže uspieť len vtedy, ak zavedie zásady dobrých susedských vzťahov, ktoré prekonajú rivalitu a hraničné spory, zásady nezasahovania a spolupráce medzi štátmi, udržateľného rozvoja s rovnakým a spravodlivým podielom na prístupe k zdrojom s hospodárskymi príležitosťami pre všetkých bez diskriminácie; poznamenáva, že si to vyžaduje transformačné úsilie v zmysle budovania mieru, sprostredkovania a zmierenia, ako aj ukončenia beztrestnosti v spolupráci s Medzinárodným trestným súdom a úplné rešpektovanie medzinárodného humanitárneho práva vrátane neobmedzeného prístupu k humanitárnej pomoci pre obyvateľov, ako aj dodržiavania ľudských práv; poznamenáva, že Únia v úzkej koordinácii s regionálnymi orgánmi musí pomáhať v týchto procesoch, musí zohrávať úlohu v boji proti šíreniu malých a ľahkých zbraní a pri uľahčovaní demobilizácie, odzbrojovania a opätovnej integrácie bývalých bojovníkov, ale zdôrazňuje, že v konečnom dôsledku záleží na samotných ľuďoch v Africkom rohu, ktorí sú jedinými aktérmi schopnými dosiahnuť v regióne trvalý mier, stabilitu, prosperitu, ako aj zodpovednú vládu a právny štát;

3.  víta vymenovanie osobitného zástupcu Európskej únie pre Africký roh, ako to Parlament žiadal vo svojom vyššie uvedenom uznesení z 10. mája 2007 o Africkom rohu; naliehavo vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie a Komisiu, aby aktívne podporovali prácu osobitného predstaviteľa EÚ tým, že zabezpečia primerané finančné a ľudské zdroje a priamy prístup k štruktúram a misiám SBOP, ako aj k štruktúram a programom Komisie v oblasti rozvojovej politiky a politiky humanitárnej pomoci; pripomína, že Európsky parlament vo svojom uznesení požiadal osobitného zástupcu EÚ pre Africký roh, aby Parlamentu predkladal pravidelné správy; v tejto súvislosti víta pravidelné správy osobitného zástupcu adresované Parlamentu a vyzýva ho, aby pokračoval v pravidelnom dialógu a výmene s názorov s poslancami; víta tiež vymenovanie osobitného zástupcu EÚ pre Sudán a Južný Sudán; vyjadruje presvedčenie, že v záujme zabezpečenia plnej miery konzultácií a koordinácie by príslušné programovacie útvary finančných nástrojov pre vonkajšiu činnosť EÚ mali viesť pravidelné konzultácie s obomi osobitnými zástupcami a mali by im poskytovať pravidelné poradenstvo o politických a strategických otázkach; poukazuje na hodnotu pravidelného dialógu a koordinácie medzi obomi osobitnými zástupcami EÚ a vedúcimi delegácií EÚ v regióne;

4.  je toho názoru, že by sa mohlo Medzinárodnému úradu pre rozvoj venovať viac prostriedkov s cieľom podporiť systém správneho riadenia vecí verejných, ako aj účinný politický dialóg a mechanizmy budovania konsenzu vo všetkých členských štátoch a medzi všetkými členskými štátmi; vyzýva EÚ, aby uľahčila túto úlohu tým, že sa viac zapojí do procesu budovania ich interných kapacít; pripomína, že bude vrcholne naliehavé podporiť regionálny inštitucionálny rámec pre dialóg a spoluprácu medzi krajinami regiónu s osobitným zreteľom na Etiópiu, Keňu a Ugandu, ktoré ako kľúčoví regionálni aktéri naďalej potrebujú koordinovať úsilie a sledovať spoločné ciele; ďalej pripomína, že Medzinárodný úrad pre rozvoj by mohol poskytnúť primeraný rámec pre dialóg a spoluprácu týkajúci sa využívania životne dôležitých prírodných zdrojov, akým je voda;

5.  žiada Komisiu, aby zvážila pomoc a podporu pre všetky africké krajiny, ktoré sa vojensky angažujú na zachovaní mieru v krajinách Afrického rohu a najmä v Somálsku;

6.  víta rozhodnutie EÚ poskytovať dodatočnú podporu pre misiu AMISOM, aby mohla splniť svoj mandát a dosiahnuť celkovú silu v podobe 17 731 jednotiek podľa oprávnenia OSN;

7.  domnieva sa, že výsledky AMISOM v boji proti skupine al-Šabáb, ako napríklad znovuzískanie kontroly nad mestom Kismayo, potvrdzujú strategický význam podpory Africkej únie; preto zdôrazňuje význam podpory procesu budovania inštitúcií a kapacít a dobrého riadenia Africkej únie, ako aj jej kapacít na reakciu vrátane kapacít krízového riadenia a na vojenskej úrovni; víta vytvorenie delegácie EÚ pre Africkú úniu v Addis Abebe;

8.  žiada, aby sa bezodkladne venovala pomoc systému súdnictva a väzenskému systému týchto krajín, ktoré spolupracovali s EÚ pri vydávaní osôb podozrivých z pirátstva (Keňa, Seychely a Maurícius), ako podpora somálskym orgánom s cieľom zabezpečiť im justičné kapacity a riadne zákonné procesy so zajatými pirátmi a aktivistami skupiny al-Šabáb v súlade s medzinárodným právom, konkrétne medzinárodným právom v oblasti ľudských práv; zároveň poukazuje na význam znovuzapojenia a opätovnej integrácie pirátov do spoločnosti;

9.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že množstvo pirátov a iných zločincov zatiaľ nebolo zatknutých, alebo aj keď boli zatknutí, sú často oslobodení pre chýbajúce jasné dôkazy alebo v dôsledku chýbajúcej politickej vôle na ich stíhanie, a to aj napriek pomoci EÚ poskytnutej na posilnenie právneho štátu v regióne, dohôd o vydávaní uzatvorených medzi EÚ a tretími krajinami (Keňa, Seychely, Maurícius) a dvojstranných dohôd o vracaní pirátov do vlasti uzatvorených medzi Seychelami, Pultandom a Somalilandom a rôznym medzinárodným právnym rámcom;

10.  dôrazne víta správu OSN z 25. januára 2011 zdôrazňujúcu 25 návrhov predložených osobitným poradcom generálneho tajomníka OSN Jackom Langom na tému právnych otázok súvisiacich s pirátstvom na mori Somálska; takisto víta príslušné nadväzujúce správy Jacka Langa, ako napríklad správu o možnostiach zriadenia špecializovaných somálskych protipirátskych súdov z 15. júna 2011 a správu o generálnom tajomníkovi pre špecializované protipirátske súdy v Somálsku a iných štátoch v regióne z 20. januára 2012; naliehavo vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, osobitného zástupcu EÚ, troch šéfov misií a delegácií, aby sa prioritne zaoberali návrhmi pána Jacka Langa a aby vypracovali stratégiu o prínose EÚ k medzinárodnému prístupu k presadzovaniu trestnej spravodlivosti na území Somálska;

11.  opakuje svoju výzvu adresovanú členským štátom, aby v spolupráci s organizáciami Europol a Interpol skúmali a sledovali peňažné toky a konfiškovali finančné prostriedky, ktoré sa pirátom vyplácajú ako výkupné, keďže existujú známky toho, že tieto prostriedky smerujú na bankové účty po celom svete vrátane bánk v Európe, a takisto aby identifikovali a odstraňovali siete organizovanej trestnej činnosti, pre ktoré sú takéto činnosti zdrojom zisku; vyzýva Radu, aby uľahčila ďalšiu spoluprácu medzi operáciou EU NAVFOR na jednej strane a organizáciami Europol a Interpol na druhej strane;

12.  naliehavo vyzýva všetky krajiny v regióne, aby spolupracovali s MTS, a pripomína záväznú povinnosť strán, ktoré podpísali a ratifikovali Rímsky štatút; takisto víta najnovší vývoj v rámci MTS, ktorý sa chystá viesť výskum a vyšetrovanie v štátoch, ktoré nie sú stranami Rímskeho štatútu alebo ho neratifikovali;

13.  žiada inštitúcie Európskej únie, aby zostali obozretné a aktívne vzhľadom na politickú zmenu, ktorá sa začína v Etiópii, a na demokratické napredovanie, ktoré sa začína objavovať v Somálsku;

14.  považuje za žiaduce využiť príležitosť, ktorú ponúka situácia po úmrtí posledného etiópskeho premiéra Melesa Zenawiho 20. augusta 2012 v podobe zvolenia nového somálskeho prezidenta a blížiace sa kenské voľby do zákonodarného zboru v roku 2013, na

15.  víta, že pred uplynutím lehoty stanovenej v pláne Politického a bezpečnostného výboru EÚ schváleného podľa rezolúcie č. 2046 (2012) Bezpečnostnej rady OSN sa dosiahla dohoda medzi Sudánom a Južným Sudánom týkajúca sa zdrojov ropy; dúfa, že spomínaná dohoda rovnako definitívne a čo najskôr vyrieši aj problém presunu ropy z Južného Sudánu;

Rámec bezpečnostnej politiky

16.  víta významný prínos operácie EU NAVFOR pod názvom ATALANTA v snahe o boj proti pirátstvu a zlepšenie ochrany námornej dopravy pri pobreží Somálska; zdôrazňuje jej úlohu pri ochrane prenajatých plavidiel v rámci Svetového potravinového programu, ktoré zabezpečujú dodávky pomoci do Somálska, a pre ďalšie nechránené plavidlá, ako aj dodávky pre AMISOM; víta rozhodnutie Rady z 23. marca 2012 o predĺžení operácie EU NAVFOR ATALANTA do decembra 2014 a o predĺžení jej mandátu s cieľom zamerať sa na operačné základne pirátov na pevnine; naliehavo žiada členské štáty, aby zabezpečili, že EU NAVFOR ATALANTA bude náležite vybavená primeranými strážnymi a hliadkovacími loďami, keďže súčasné vítané úspechy v boji proti pirátstvu sú zvratné, ako aj prostriedkami pre medzinárodné spoločenstvo na stíhanie pirátov a ich financovateľov a sietí, pričom uznáva, že najúčinnejšími protipirátskymi opatreniami sú v skutočnosti ochranné opatrenia na palube plavidiel, ktoré zaviedli lodné spoločnosti; v tejto súvislosti víta nedávne výzvy z námorného odvetvia na reguláciu súkromných spoločností poskytujúcich služby námornej bezpečnosti a žiada Medzinárodnú námornú organizáciu, vlády vlajkových štátov a námorný priemysel, aby spolupracovali na stanovení jasných, jednotných a vymáhateľných medzinárodných noriem pre súkromné bezpečnostné firmy vykonávajúce činnosti vo vzdialených vodách, a aby súkromné námorné bezpečnostné spoločnosti pri svojom konaní prísne dodržiavali tieto normy;

17.  poznamenáva význam spolupráce medzi EU NAVFOR a ďalšími medzinárodnými misiami v oblasti, konkrétne pozemnou operáciou AMISOM, a domnieva sa, že dobré vzťahy a úzka spolupráca vrátane výmeny informácií sú kľúčom k zaisteniu stabilného Somálska; pripomína, že EU NAVFOR ATALANTA a operácia NATO Ocean Shield môžu účinne zastaviť a ovládnuť pirátstvo iba vtedy, ak sa v Africkom rohu a najmä v Somálsku zavedie komplexná stratégia na riešenie príčin, ktoré vedú Somálčanov k pirátstvu a zločineckej činnosti na zabezpečenie príjmu; poznamenáva súčasná protipirátska misia NATO Ocean Shield úspešne od októbra 2008 zrealizovala dve kratšie protipirátske operácie na ochranu plavidiel Svetového potravinového programu;

18.  víta rozhodnutie zasadnutia Rady pre zahraničné veci z 12. decembra 2011 ustanoviť regionálnu námornú iniciatívu na budovanie kapacít s názvom EUCAP Nestor s cieľom posilniť námorné a súdne kapacity a výcvik členov pobrežnej polície a odbornú prípravu sudcov na základe konzultácie s miestnymi spoločenstvami a so súhlasom miestnych spoločenstiev v piatich krajinách Afrického rohu a západnej časti Indického oceánu; žiada všetky členské štáty, aby bez omeškania zabezpečili príslušný civilný a vojenský personál pre novú misiu; žiada úzku spoluprácu s ostatnými iniciatívami vrátane projektu EÚ MARSIC, ktorý vznikol v rámci programu kľúčových námorných trás financovaných z nástroja stability, a regionálneho programu námornej bezpečnosti (MASE) iniciovaného krajinami východnej a južnej Afriky a regiónu Indického oceána s podporou EÚ, ktorý je zameraný na boj proti pirátstvu na zemi a posilnenie súdnych kapacít, čo sa týka zatýkania, transferu, zadržiavania a stíhania osôb podozrivých z pirátstva; vyjadruje presvedčenie, že medzinárodné spoločenstvo bude dosiahnuť širší cieľ stability a bezpečnosti v regióne, a teda môcť znížiť počet svojich námorných hliadok v tejto oblasti iba po posilnení pobrežných bezpečnostných kapacít pobrežných krajín, riešením hlavných príčin pirátstva na zemi a podnecovaním dodržiavania najlepších postupov riadenia na ochranu pred pirátstvom (BMP-4) a zlepšených noriem námorného odvetvia pre lodnú dopravu;

19.  víta rozhodnutie z júla 2011 rozšíriť a mandát výcvikovej misie EÚ (EUTM) v Ugande a prehodnotiť jeho ciele; žiada však lepšie sledovanie a monitorovanie správania a zodpovednosti všetkých absolventov výcviku výcvikovej misie EÚ s cieľom zaistiť, aby sa do programu neprijímali maloleté osoby ani jednotlivci prepojení s militantnými skupinami, aby sa zaradili do somálskych ozbrojených síl a aby sa okamžite oznámil a prešetril každý prípad zbehnutia; takisto žiada EÚ, aby prevzala úlohu v mechanizme sledovania reťazca platieb pre výcvikové jednotky, aby sa zabezpečilo, že platby skončia v rukách určených príjemcov a budú ich motivovať k vernosti a prijatiu záväzkov, čím sa zabezpečí schopnosť budúcich bezpečnostných síl Somálska prevziať zodpovednosť;

20.  zdôrazňuje potrebu úzkej strategickej koordinácie medzi všetkými účastníkmi v oblasti bezpečnosti, najmä medzi operáciami EU NAVFOR ATALANTA, EUTM Somálsko a EUCAP Nestor, ako aj medzi NATO (operácia Ocean Shield), pracovnou skupinou USA CTF-151, OSN a AMISOM; berie na vedomie existenciu mechanizmov medzinárodnej koordinácie, ako napríklad Kontaktná skupina pre pirátstvo na mori Somálska (CGPCS) v New a mechanizmus Spoločné povedomie a odstraňovanie konfliktov (SHADE) v Bahrajne; preto víta rozhodnutie Rady z 23. marca 2012 aktivovať na úvodné dvojročné obdobie operačné centrum EÚ s cieľom koordinovať tri misie SBOP v Africkom rohu, ako aj štruktúry v Bruseli a zvyšovať ich synergiu v kontexte stratégie pre oblasť Afrického rohu a v súčinnosti s osobitným zástupcom EÚ pre Africký roh;

21.  poznamenáva, že existujú znaky toho, že Armáda božieho odporu (LRA) rozširuje svoju pôsobnosť, zapája viac krajín do boja a ohrozuje viac detí; pripomína, že boj proti LRA a pátranie po jeho Josephovi Konym výrazne závisí od financovania, vybavenia a logistickej podpory od USA; žiada EÚ, aby s USA koordinovala ďalšiu pomoc potrebnú na boj proti LRA v rámci dohľadu Africkej únie;

22.  kritizuje nedostatočné vykonávanie nariadení CITES; vyzýva Komisiu a Radu, aby podporili zriadenie systému certifikácie a kontroly dovozu slonoviny do EÚ podobne, ako to funguje v úspešnom procese Kimberley;

Posilnenie komplexného prístupu

23.  víta stratégiu EÚ pre Africký roh pozostávajúcu vo svojej podstate nielen z bezpečnostnej a humanitárnej politiky, ale aj z dlhodobejšej rozvojovej politiky a rozvojových cieľov milénia; poukazuje na význam tejto dlhodobejšej vízie rozvojovej politiky a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v tomto smere koordinovali svoje politiky a aby čo najskôr začali uplatňovať spoločnú tvorbu programov pre rôzne krajiny a regióny;

24.  domnieva sa, že stabilný a bezpečný Africký roh by mal pozitívny politický a bezpečnostný dosah aj nad rámec regiónu a tiež z hľadiska investícií a bezpečných trás lodnej dopravy v Indickom oceáne; zastáva preto názor, že úvahy o stratégiách na podporu bezpečnosti a stability v regióne a o koordinácii s cieľom poskytnúť potrebné finančné zdroje na vykonávanie komplexného prístupu by sa mali začať na úrovni G-20; v tejto súvislosti berie na vedomie pozitívne skúsenosti z konferencie o Somálsku, ktorá sa konala v Londýne vo februári 2012, a nabáda vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, aby preskúmala možnosť uskutočnenia podobnej konferencie v roku 2013;

25.  domnieva sa, že Africký roh by sa mal vnímať aj z hľadiska toho, že má silný hospodársky potenciál najmä v oblasti nerastov a poľnohospodárstva; vyzýva preto Radu, Komisiu, ESVČ a EIB, aby v koordinácii s ostatnými viacstrannými darcami a finančnými inštitúciami identifikovali projekty spoločného záujmu pre krajiny regiónu, ktoré by mohli podporovať spoluprácu a pozitívnu vzájomnú prepojenosť napríklad v oblastiach dodávok energie vrátane obnoviteľných zdrojov energie a prírodných zdrojov vrátane vody; poukazuje na význam cezhraničného obchodu, prístupu na medzinárodné trhy, infraštruktúry prístavov a zabezpečenia primeraných koridorov pre prístup k prístavom pre vnútrozemské krajiny ako rozhodujúcich prvkov dlhodobého hospodárskeho rozvoja Afrického rohu; vyzýva Komisiu, aby vykonala hĺbkovú analýzu hospodárskeho, environmentálneho a sociálneho vplyvu a dimenzie praktík prenájmu pozemkov tretím krajinám v Africkom rohu a aby navrhla možné ochranné stratégie a mechanizmy;

26.  domnieva sa, že posilnenie bezpečnosti v regióne a boj proti terorizmu a pirátstvu nemôžu napriek ich potrebe zatieniť absolútnu nevyhnutnosť odstránenia chudoby, ktoré je v regióne prvoradé, najmä vzhľadom na skutočnosť, že EÚ sa v zakladajúcej zmluve zaviazala zohľadňovať pri uskutočňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny (článok 208 ods. 1 ZFEÚ), ciele rozvojovej spolupráce, medzi ktorými figurujú v prvom rade zníženie a odstránenie chudoby; poznamenáva, že všetky krajiny Afrického rohu sú rozvojovými krajinami a dostali –s výnimkou Sudánu a Južného Sudánu, ktoré nepodpísali dohodu z Cotonou – dve miliardy EUR na rozvojovú pomoc (z toho iba Etiópia dostala 644 miliónov) určené na národné a regionálne indikatívne programy v rámci 10. ERF (2008 – 2013); poukazuje na to, že v rovnakom období a takisto v rámci 10. ERF získali regióny východnej Afriky, južnej Afriky a Indického oceánu 619 miliónov EUR určených čiastočne pre Medzivládny úrad pre rozvoj (IGAD) s cieľom odstrániť chudobu v krajinách tohto regiónu a prispieť k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov; napokon pripomína, že nástroj pre mier v Afrike, ktorý je jedným z podnástrojov ERF, poskytuje finančnú pomoc pre AMISOM;

27.  zastáva názor, že ako svetový najväčší distribútor rozvojovej a humanitárnej pomoci v tomto regióne – aj vďaka sústredeniu diplomatického úsilia v ESVČ, osobitnému zástupcovi EÚ, úspechu operácie ATALANTA a diplomatickej a vojenskej prítomnosti niektorých členských štátov v tomto regióne – by Európska únia (členské štáty a Európska komisia) mohla urobiť viac na odstránenie pretrvávajúcej chudoby, ohnísk anarchie a bezprávia, ktoré sa v tomto regióne vyskytujú;

28.  domnieva sa, že je vhodné využiť príležitosť, ktorou je zvolenie nového prezidenta Somálska Hassana Sheikha Mohamuda z 10. septembra 2012, a snažiť sa pomocou strategického rámca pre región Afrického rohu, ako aj s podporou osobitného zástupcu EÚ v regióne, ESVČ, diplomatických zastúpení jednotlivých štátov a Africkej únie, aby Etiópia a Eritrea nadviazali normálne diplomatické a hospodárske vzťahy a aby sa vyriešila somálska kríza, čo by prispelo k rozvoju celého regiónu; poznamenáva, že oblasť Veľkých jazier, ktorá hraničí so západnými okrajovými oblasťami Afrického rohu, je taktiež jednou z najmenej stabilných oblastí, v ktorej sa nachádzajú veľmi zaostalé krajiny sužované ozbrojeným násilím (napr. Konžská demokratická republika) alebo dokonca vojnou s jednou či viacerými susednými krajinami (napr. napätie medzi Konžskou demokratickou republikou a Rwandou, ktorá je v širšom zmysle súčasťou regiónu Afrického rohu); zdôrazňuje, že v rámci vykonávania európskej stratégie pre región Afrického rohu nemôžeme zabúdať na jej možný vplyv na veľmi potrebný rozvoj susedných regiónov (najmä v oblasti Veľkých jazier, v strednej Afrike a južnej Afrike).

29.  víta nový plán pomoci v oblasti regionálneho rozvoja a humanitárnej pomoci, t. j. nový plán pre oblasť Afrického rohu navrhnutý Európskou komisiou v roku 2012 s názvom SHARE (Supporting Horn of Africa Resilience/Podpora odolnosti Afrického rohu), ktorý by mal byť nástrojom na prepojenie krátkodobej humanitárnej pomoci a dlhodobého rozvoja s cieľom prelomiť začarovaný kruh krízy, ktorá postihuje tento región; plne podporuje Európsku komisiu v projekte zameranom na prepojenie medzi pomocou, obnovou a rozvojom); vyzýva EÚ, aby prostredníctvom tohto programu pracovala na zabezpečovaní rôznych možností obživy, lepšieho prístupu na trhy a k informáciám s cieľom posilniť príjmy domácností u obyvateľstva, ktoré sa zaoberá pastierstvom a poľnohospodárstvom vrátane pastierstva, ako aj u poriečneho, pobrežného, mestského a prímestského obyvateľstva v záujme zlepšenia prístupu k základným sociálnym službám a v snahe ponúknuť spoľahlivú a predvídateľnú úroveň podpory obyvateľstvu, ktoré je chronicky a sezónne ohrozované;

30.  víta nový program EÚ SHARE zameraný na zvýšenie odolnosti krajín Afrického rohu vzhľadom na rôzne hrozby, ktorým čelia, trvá však na tom, aby sa tento program koordinoval so stratégiou Európskej únie pre región Sahel, ktorý čelí rovnakým problémom (terorizmus, obchodovanie s drogami, zmena klímy, príliv utečencov a presídľovanie osôb a podobne);

31.  domnieva sa, že v krajinách Afrického rohu je dôležité podporovať poľnohospodárstvo a chov dobytka, a víta dôležitú prácu, ktorú v tejto oblasti vykonávajú mimovládne organizácie;

32.  vyzýva Európsku komisiu, aby podporila všetky programy v oblasti zabezpečenia prístupu k vode, ktorá je základným právom a spoločným prírodným zdrojom pre celé ľudstvo, a aby podporovala verejno-súkromné partnerstvá v oblasti prístupu k pitnej vode;

33.  trvá na tom, že vždy, keď je to možné, pomoc EÚ v Africkom rohu by nemala mať podobu priamej rozpočtovej podpory, ale mala by sa poskytovať na dosahovanie konkrétnych cieľov na základe jasných ukazovateľov výkonnosti; domnieva sa, že ak musí mať pomoc podobu rozpočtovej podpory, mala by byť podmienená dosiahnutím konkrétnych cieľov; domnieva sa, že programy zamerané na podporu stratégie EÚ pre oblasť Afrického rohu by mali mať možnosť ťažiť zo zlučovania zdrojov, t. j. financovanie pre takéto programy by malo byť otvorené pre ostatných medzinárodných darcov na základe jasných spoločných noriem, aby sa umožnil koordinovaný, jednotný prístup zo strany všetkých darcov a minimálne riziko konfliktných prístupov alebo duplicít; podobne sa domnieva, že EÚ by mala mať možnosť zúčastňovať sa na financovaní programov tretích strán v regióne za predpokladu, že možno zaistiť úplné dodržanie pravidiel finančnej pomoci EÚ pre tretie krajiny;

34.  žiada EÚ a jej členské štáty, aby naďalej poskytovali neutrálnu, nestrannú a nezávislú humanitárnu pomoc zraniteľnému obyvateľstvu a aby podporovali krajiny regiónu v posilňovaní ich národných kapacít prostredníctvom stratégií na znižovanie rizika pohrôm a dlhodobých programov rozvojovej spolupráce v oblastiach pripravenosti na sucho, poľnohospodárstva, vidieckeho rozvoja a potravinovej bezpečnosti;

35.  aj keď je pravda, že príčinou potravinovej tragédie v Africkom rohu (ako aj v regióne Sahel) sú opakované suchá, zlé úrody a zvyšovanie cien, poukazuje na to, že okrem týchto dočasných motívov (hoci suchá by sa dnes dali považovať už aj za problém štrukturálny), treba zohľadňovať aj také skutočnosti, ako je rozklad spoločenstiev a prehnaná podpora poľnohospodárskeho vývozu na úkor potravinovej zvrchovanosti a poľnohospodárskej výroby určenej na vlastnú spotrebu a na predaj na národných trhoch;

36.  zdôrazňuje, že dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd predstavuje nemenný prvok základov angažovanosti Únie na záujmoch partnerov z tretích krajín; preto vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti so správami o svojvoľnom zatýkaní, zlom zaobchádzaní s väzňami a násilím na demonštrantoch, ako aj s represívnymi opatreniami proti politickej opozícii vrátane cenzorstva a svojvoľného zadržiavania novinárov a aktivistov, ku ktorým dochádza v celom regióne; vyzýva orgány v Rohu, aby rešpektovali tieto základné zásady a bezpodmienečne prepustili všetkých politických väzňov;

37.  vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s konfiškáciou pozemkov v Afrike, ktorá vyvoláva riziko ohrozenia miestnej potravinovej bezpečnosti a zvyšuje hladomor; žiada vlády krajín Afrického rohu a EÚ, aby zhodnotili vplyv súčasného skupovania poľnohospodárskej pôdy na vidiecku chudobu a súčasný hladomor; naliehavo vyzýva Komisiu, aby začlenila problematiku zaberania pôdy do svojho politického dialógu s rozvojovými krajinami v záujme vykonávania súdržnosti politík;

38.  vyjadruje znepokojenie nad údajným nezákonným vykladaním odpadu spoločnosťami EÚ a zločineckými sieťami; pripomína, že nezákonná likvidácia odpadu je veľkým problémom pre Somálčanov žijúcich pri pobreží; žiada vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie a Komisiu, aby naliehavo zrealizovali riadne vyšetrovanie, ktoré vykoná nezávislý orgán, vrátane zhromažďovania dôkazov a vzoriek a aby v závislosti od výsledku výskumu zvážili možnosť prijatia právnych krokov vrátane odškodnenia poskytnutého európskymi spoločnosťami, členskými štátmi EÚ a EÚ;

39.  uznáva, že je rozhodujúce, aby sa zachovala nezávislá a nestranná humanitárna pomoc pre všetkých obyvateľov v Africkom rohu zasiahnutých konfliktami a aby pokračovalo primerané financovanie najmä v Somálsku; zdôrazňuje, že v dôsledku akéhokoľvek zníženia objemu pomoci by mohli Somálčania znovu upadnúť do humanitárnej krízy; okrem humanitárnej pomoci zdôrazňuje, že je potrebné nadviazať na také snahy, ako je napríklad iniciatíva EÚ v oblasti podpory odolnosti Afrického rohu (SHARE), aby sa zaistila odolnosť a zlepšovalo sa živobytie miestneho obyvateľstva;

40.  zdôrazňuje, že ľudské práva, najmä práva žien, detí, práva homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov a práva náboženských menšín sa dlhodobo v tomto regióne zanedbávali a konštatuje, že sektársky islamizmus sa rozšíril v mnohých častiach Afrického rohu a ohrozuje náboženskú slobodu menšín;

41.  poukazuje na význam európskej podpory pre občiansku spoločnosť; žiada Komisiu a členské štáty, aby koordinovane podporovali občiansku spoločnosť tak v jednotlivých krajinách, ako aj na cezhraničnej regionálnej úrovni;

42.  zdôrazňuje, že je dôležité sústavne poskytovať pomoc Južnému Sudánu s cieľom vytvoriť a podporiť skutočnú občiansku spoločnosť; vyjadruje silné presvedčenie, že nový nástroj na podporu demokracie a ľudských práv by mal zahŕňať toky ad hoc financovania pre Africký roh; domnieva sa, že treba zvážiť rozšírenie Nadácie na podporu demokracie do krajín Afrického rohu;

Sudán a Južný Sudán

43.  víta dohody dosiahnuté medzi Sudánom a Južným Sudánom o pokračovaní vývozu ropy a demilitarizácii hraníc a žiada obe krajiny, aby ich rešpektovali; vyzýva obe krajiny, aby prestali poskytovať podporu skupinám rebelov z druhému štátu; naliehavo vyzýva na ďalšie pokračovanie rokovaní o vytýčení hraníc medzi týmito dvomi krajinami s cieľom zabrániť prepuknutiu ďalších konfliktov, ktoré by mohli ohroziť nedávnu dohodu, a odporúča, aby obaja vodcovia pokračovali v rozhovoroch s cieľom čo najskôr dosiahnuť dohodu o štatúte oblasti Abyei a ostatných sporných oblastí v súlade s plánom AÚ a rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2046; oceňuje panel bývalého prezidenta Mbekiho na vysokej úrovni financovaný čiastočne Európskou úniou za dosiahnutý úspech v snahách o rokovania a sprostredkovanie medzi Sudánom a Južným Sudánom s pomocou Africkej únie; vyzýva osobitného zástupcu pre Sudán a Južný Sudán, aby skoordinoval svoju činnosť s vedúcim delegácií v Sudáne a Južnom Sudáne s cieľom zabezpečiť, že si zapojenie EÚ, jej politické úsilie a pomoc, ktorú poskytuje, zachovajú veľmi vysokú viditeľnosť;

44.  víta memorandum o porozumení, ktoré samostatne uzatvorili sudánska vláda a Sudánske ľudové oslobodzovacie hnutie/armáda (SPLM – Nord) spolu s OSN, Africkou úniou a Ligou arabských štátov, ktoré umožní doručenie humanitárnej pomoci civilnému obyvateľstvu v štátoch Modrý Níl a Južný Kordofán;

45.  je znepokojený z opätovného prepuknutia násilia v štáte Jonglei v Južnom Sudáne, ktoré ohrozuje dosiahnutý pokrok pri obnovení mieru a bezpečnosti v regióne, podporuje vyšetrovanie požadované misiou UNMISS a požaduje sankcie pre vinníkov; žiada vládu Južného Sudánu, aby

46.  jednoznačne odsudzuje všetky násilnosti páchané na civilnom obyvateľstve, ktoré sú v rozpore s medzinárodným humanitárnym právom a právnymi predpismi v oblasti ľudských práv v Sudáne; naliehavo vyzýva EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby sa dohodli na jednotnom prístupe k riešeniu ochrany civilistov a k ukončeniu porušovania ľudských práv, a to najmä v Darfúre, Južnom Kordofane a Modrom Níle; vyzýva vládu Sudánu a Sudánske ľudové oslobodzovacie hnutie/Sever, aby okamžite začali priamo rokovať s cieľom dohodnúť sa na úplnom ukončení vojnového stavu a na dosiahnutí politického urovnania na základe rámcovej zmluvy z 28. júna 2011, ako sa stanovuje v rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN č. 2046; poukazuje na význam prítomnosti medzinárodných aktérov v konfliktných zónach a naliehavo vyzýva sudánske orgány, aby zaistili ich bezpečnosť spolu s bezpečnosťou civilného obyvateľstva; pripomína zodpovednosť EÚ a členských štátov za posilnenú podporu a spoluprácu s Medzinárodným trestným súdom pri vykonávaní zatykačov na Ahmada Muhammada Haruna, Aliho Muhammada Aliho Abd-Al-Rahmana, Abdela Rahima Mohammeda Husseina a prezidenta Umara Hassana Ahmada Al Bašíra;

47.  je znepokojený zo zhoršenia zdravotných podmienok sudánskych utečencov, ktorých počet sa odhaduje na 170 000, z čoho polovica sú deti, v 4 táboroch Horného Nílu a v štáte Unité, kde prepuklo riziko infekcií, hnačiek a malárie, ktoré ešte zhoršuje podvýživa;

48.  odsudzuje akúkoľvek podporu, ktorá by sa poskytla či už Sudánu, alebo Južnému Sudánu, pre akúkoľvek ozbrojenú skupinu, ktorá by nebola ich riadnou armádou;

Somálsko

49.  berie na vedomie výsledok prezidentských volieb v Somálsku 20. augusta 2012; naliehavo vyzýva všetkých politických aktérov v Somálsku, aby sa zaviazali k demokracii, právnemu štátu a ľudským právam, ktoré sú jediným spôsobom ako prelomiť začarovaný kruh chudoby, nedostatočného vývoja a neistoty; zdôrazňuje, že na tento účel je mandát dočasnej federálnej vlády kľúčovým testom toho, či má Somálsko potenciál stať sa funkčným štátom, a jeho kapacity opätovného vybudovania demokratických a plne reprezentatívnych inštitúcií; nazdáva sa, že bude rozhodujúce vytvoriť podmienky pre inkluzívny politický dialóg v Somálsku a presadzovať procesy tvorby konsenzu s cieľom podporiť novú vládu; vyzýva novú federálnu vládu a nového prezidenta Hassana Sheikha Mohamuda, aby pracovali na zmierení somálskeho ľudu vchádzajúc z dohody z Garowe, aby sa vybudoval nový federálny štát a začal dlhý, ale dôležitý proces zabezpečovania mieru, istoty a demokracie pre všetkých Somálčanov;

50.  víta nedávne zloženie prísahy prvého formálneho parlamentu Somálska za viac ako 20 rokov a dúfa, že to bude prvý krok k prechodu k reprezentatívnejšej parlamentnej demokracii; berie na vedomie skutočnosť, že bola takmer splnená 30 % kvóta poslankýň v parlamente pripomínajúc, že primeraná účasť žien vo všetkých sektoroch verejného života je dôležitá, ak má byť úsilie o vyriešenie konfliktov a budovanie mieru úspešné;

51.  víta ukončenie zmien v Somálsku ako príležitosť na obnovu; víta prácu signatárov plánu, tradičných starších predstaviteľov, národného volebného zhromaždenia, nového federálneho parlamentu a výboru pre technický výber za ich úlohy pri ukončení transformačného procesu v Somálsku; víta záväzok odstupujúceho prezidenta podporovať činnosť prezidenta Hassana Sheikha Mohamuda a spolupracovať s ním; naliehavo vyzýva všetkých politických aktérov v Somálsku, aby spolupracovali s novými orgánmi; víta víziu prezidenta Hassana Sheikha o Somálsku a jeho zámer zaistiť vytvorenie inkluzívnych riadiacich inštitúcií na širokom základe, stabilizáciu, právny štát a dobrú správu vecí verejných, hospodársku obnovu, budovanie mieru a zmierenie, poskytovanie verejných služieb, lepšie vzťahy medzi Somálskom a zvyškom sveta; naliehavo ho vyzýva, aby dodržal svoj záväzok voči transparentnému a zodpovednému riadeniu, voči boju proti korupcii na všetkých úrovniach a aby zaistil inkluzívny dialóg a zriadenie reprezentatívnych a zodpovedných inštitúcií na národnej, regionálnej, okresnej a miestnej úrovni v súlade s prechodnou ústavou Somálska;

52.  vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie a OZEÚ pre Africký roh, aby kriticky prehodnotili džibutský mierový proces a zvážili nasadenie tímu sprostredkovateľov, ktorého členovia požívajú dôveru širokej škály somálskych zainteresovaných strán vrátane ženských združení a majú kapacitu dostať za rokovací stôl čo najviac somálskych aktérov; vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, aby iniciovala proces zameraný na predstaviteľov somálskej občianskej spoločnosti v rámci krajiny a mimo nej, ktorý umožní pravidelnú a trvalú diskusiu o možných riešeniach politických problémov v krajine; vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, aby zlúčila tieto dva procesy, pričom ako príklad môže slúžiť úspešný mierový proces v Sudáne v rokoch 2000 až 2005;

53.  víta poslednú mierovú iniciatívu somálskej vlády, keď ponúkla civilné pracovné miesta a odbornú prípravu pre zbehnutých rebelov zo skupiny al-Šabáb; víta nedávne presadenie ambicióznej ústavy, ktorá sľubuje rovnaké práva pre všetkých občanov bez ohľadu na pohlavie, náboženstvo, sociálne alebo hospodárske postavenie, politický názor, príslušenstvo k spoločenstvu, zdravotné postihnutie, zamestnanie, narodenie alebo dialekt, ktorá stavia mimo zákon mrzačenie ženských pohlavných orgánov a zriaďuje komisiu pre pravdu a zmierenie; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že v krajine, ktorú desaťročia pustošili bratovražedné spory, sa nová ústava nezaoberá problematikou rozdelenia právomocí a zdrojov medzi centrom a regiónmi, a požaduje väčšiu spoluprácu s novými orgánmi pri riešení týchto otázok;

54.  žiada somálske orgány, aby ako naliehavú otázku uprednostnili budovanie inštitúcií a vytvorenie zodpovedných, transparentných a integrujúcich policajných síl, pretože sa tým upevní dôvera obyvateľov v novú vládu; v tejto súvislosti oceňuje hodnotný prínos operácie EUTM Somálsko k stavu bezpečnostných síl krajiny; verí v trvalú podporu členských štátov práce misie SBOP, ktorá sa snaží o vštepenie povedomia rešpektovania ľudských práv, rodovej dynamiky a právneho štátu v somálskej armáde; konštatuje, že vývoj stabilných, zodpovedných a inkluzívnych somálskych inštitúcií musí isť nad rámec bezpečnostných zložiek, musí ho viesť Somálsko, ktoré zaň musí niesť aj zodpovednosť, len tak sa Somálsko môže stať životaschopným štátom;

55.  zdôrazňuje, že pre dlhodobú udržateľnosť Somálska ako dobre fungujúceho federálneho štátu budú rozhodujúce realizovateľné a inkluzívne hospodárske štruktúry a systém spoločnej deľby ziskov medzi regiónmi a federálnou úrovňou, pokiaľ ide o budúce čerpanie ropy a plynu, v prospech celého obyvateľstva; naliehavo vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby neopakovalo chyby z minulosti a nesústredilo pomoc na federálne inštitúcie Mogadišu na úkor somálskych regiónov, vzhľadom na to, že tieto regióny môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri decentralizovanom poskytovaní základných služieb a zabezpečovaní stability pre obyvateľstvo; žiada EÚ, aby pri tejto príležitosti zmobilizovala všetky zdroje, aby pomohla regionálnym subjektom v Somálsku s týmto rozhodujúcim procesom demokratizácie; vzhľadom na najnovší politický a bezpečnostný vývoj v Somálsku nabáda členské štáty a vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, aby v úzkej spolupráci s legitímnymi somálskymi orgánmi, Africkou úniou a IGAD, ako aj vládou USA, zvážili misiu Reforma sektora bezpečnosti (SSR) potom, ako to umožní miestna situácia;

56.  uznáva, že mier v Somálsku musí prísť na základe prístupu zdola – nahor; zdôrazňuje, že EÚ musí zaistiť, aby jej stratégia umožňovala dostatočnú podporu miestneho úsilia o budovanie mieru a riešenie sporov, ktoré by sa stali národnou a regionálnou prioritou; takisto pripomína, že miestna legitímnosť pomôže pri vzniku riadiacich inštitúcií v Somálsku, ktoré ponúknu dlhodobé vyhliadky stability;

57.  pripomína, že Africká únia nasadila v Somálsku vojenskú misiu AMISOM, ktorá dostala mandát od Bezpečnostnej rady OSN a ktorá zúfalo hľadá ďalšie krajiny, ktoré by prispeli vojenskými jednotkami;

58.  zdôrazňuje, že EÚ musí v úzkej spolupráci s USA a Africkou úniou zohrávať kľúčovú úlohu v budúcnosti Somálska;

59.  naliehavo žiada medzinárodné spoločenstvo, aby v spolupráci s ICRC a Červeným krížom v Somálsku čo najskôr zaviedli a rozvinuli zdravotnícke zariadenia a zariadenia ambulantných centier starostlivosti a liečby;

60.  víta vytvorenie miestneho fondu stability, ktorý je určený najmä na koordináciu medzinárodnej pomoci v nedávno oslobodených oblastiach, ktoré sú dostupné z juhu Somálska;

61.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že len od decembra 2011 bolo zabitých 13 novinárov a pracovníkov médií v oblastiach Somálska kontrolovaných vládou a že sa nedosiahol žiaden pokrok pri vyšetrovaní týchto prípadov; poukazuje na význam zaistenia slobody vyjadrovania a naliehavo vyzýva novú vládu a prezidenta, aby prijali opatrenia poskytujúce lepšiu ochranu novinárom a aby dôveryhodne prešetrili tieto zabitia;

62.  naliehavo vyzýva EÚ a všetkých regionálnych a medzinárodných partnerov, aby maximálne využili príležitosť poskytovanú vznikom novej vlády v Somálsku, ktorá spoločne so zjavným poklesom náporu skupiny al-Šabáb v krajine prináša potenciál otvoriť novú politickú éru v Somálsku; preto zdôrazňuje, že je potrebné, aby medzinárodné spoločenstvo, a najmä EÚ, boli pripravené poskytnúť podporu pre legitímne a demokratické orgány v oblasti budovania inštitucionálnych kapacít, reformy sektora bezpečnosti (SSR), v oblasti odzbrojenia, demobilizácie a opätovného začlenenia bývalých účastníkov boja (DDR) a na podporu občianskej spoločnosti; naliehavo vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, aby zabezpečila, že akcie v Somálsku rozvíjajú slobodnú, otvorenú spoločnosť, ktorá rešpektuje a dodržiava ľudské práva, najmä práva žien a práva menšín, umožňuje posilnenie práv žien a zaisťuje rodovú rovnosť vo všetkých sektoroch spoločnosti;

63.  zdôrazňuje veľmi pozitívny príklad Somalilandu, ktorý za vyše dvadsať rokov preukázal schopnosť budovať a upevňovať svoje demokratické, hospodárske a administratívne štruktúry a vytvoriť udržateľný demokratický proces; poznamenáva, že Somaliland bol doposiaľ veľmi úspešný, pokiaľ ide o upevňovanie bezpečnosti a stability na svojom území a o spoluprácu v boji proti pirátstvu a terorizmu; vyjadruje však obavy z toho, že ak by sa skupina al-Šabáb preskupila do hornatých hraničných regiónov, Somaliland by sa mohlo stať zraniteľným; preto zdôrazňuje, že je dôležité podporovať Somaliland v boji proti terorizmu, okrem iného prostredníctvom podpory hospodárskej diverzifikácie a budovania kapacít pre zamestnanosť mladých ľudí, aby sa obmedzili nábory medzi mladými ľuďmi; poukazuje na význam toho, aby Somaliland podporoval hospodársky a sociálny rozvoj regiónu ako prostriedok boja proti radikalizácii v oblastiach nestability na jeho území; žiada Komisiu a ESVČ, aby podporovala Somaliland pri posilňovaní jeho rozvojových vyhliadok a presadzovaní jeho hospodárskej a sociálnej stability; zdôrazňuje, že v snahe nájsť riešenie pre dlhodobú stabilitu a bezpečnosť v Somálsku je dôležité zhodnotiť pozitívny príklad stability Somalilandu;

64.  víta dôrazné vyhlásenie vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Komisie o podpore pre nové federálne inštitúcie Somálska počas malého zasadnutia Valného zhromaždenia OSN o Somálsku v New Yorku a najmä jej záväzok voči štvorročnému procesu upevňovania nových federálnych inštitúcií a regionálnej administratívy a medzinárodnej konferencii o Somálsku v roku 2013; žiada Somaliland a ostatné federálne subjekty, aby zohrávali plnú a podpornú úlohu pri rokovaní o svojich právnych a politických vzťahoch s novými federálnymi inštitúciami v Somálsku s cieľom dosiahnuť udržateľný, stabilný a prosperujúci somálsky federálny štát;

Etiópia a Eritrea

65.  poukazuje na kľúčovú úlohu Etiópie vzhľadom na politickú a hospodársku stabilitu celého regiónu; poznamenáva, že nový premiér Etiópie Hailemariam Desalegn vo svojom inauguračnom prejave poukázal na význam posilňovania ľudských práv a demokratických inštitúcií v krajine v záujme rozvoja demokratickej kultúry a úplného rešpektovania ľudských práv v krajine; domnieva sa, že vznik novej etiópskej vlády ponúka príležitosť zapojiť Etiópiu do všetkých otázok spoločného záujmu alebo obáv vrátane tých, pri ktorých v minulosti mohli existovať rozporné názory, a poukazuje na význam podpory Etiópie na jej ceste k novému demokratickému systému prostredníctvom pozitívneho dialógu a partnerstva; podporuje Etiópiu v jej boji proti terorizmu, ale zdôrazňuje, že takýto boj by sa mal realizovať pri plnom rešpektovaní základných práv;

66.  dúfa, že pod vedením premiéra Hailemariama Desalegna zvoleného 21. septembra 2012 sa Etiópia zapojí do procesu skutočne demokratickej transformácie, aby využila svoj silný demokratický potenciál a ukončila porušovanie slobody vierovyznania a slobôd občianskej spoločnosti; vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, OZEÚ pre Africký roh a osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva, aby sa spolu s Etiópiou naliehavo venovali ľudským právam, aby krajina využila príležitosť prebiehajúcej politickej transformácie na nastolenie skutočnej demokratizácie založenej na kľúčovom význame ľudských práv a základných slobôd, mediálnej slobody a plného uznania slobody prejavu; naliehavo vyzýva EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby zostali obozretné a aktívne vzhľadom na politickú zmenu, ktorá sa začína v Etiópii, podporovali posilňovanie demokratických inštitúcií a prepojili politickú, vojenskú a rozvojovú pomoc s konkrétnymi demokratickými reformami, ktoré musia zahŕňať prepustenie všetkých väzňov svedomia, ako napríklad Eskindera Negu a ostatných novinárov, ľudskoprávnych a rozvojových aktivistov a členov opozície, vpustenie osobitných spravodajcov OSN pre ľudské práva s neobmedzeným prístupom do všetkých regiónov a väzenských zariadení, odvolanie alebo zmenu a doplnenie vyhlásení o charitách a spoločnostiach a protiteroristickej deklarácie a návrat opozičných politikov z exilu; žiada EÚ, aby našla inovačné a bezpečné spôsoby, ako finančne a politicky pomáhať zápasiacej občianskej spoločnosti v Etiópii a zapojiť sa do úzkeho dialógu s opozíciou, a to tak v Etiópii, ako aj v exile;

67.  konštatuje, že v Etiópii v súčasnosti neexistuje žiadne súdnictvo ani nezávislé médiá v dôsledku premyslenej stratégie určenej na obmedzenie a blokovanie sudcov, kontrolu médií, ohrozenie opozície a umlčanie organizácií pre ľudské práva;

68.  poukazuje na to, že na základe protiteroristického zákona z roku 2009 sú stíhaní mnohí novinári; odsudzuje nedávne súdne prenasledovanie, v dôsledku ktorého najvyšší federálny súd v neprítomnosti odsúdil blogera Eliasa Kiflea na doživotné väzenie a uložil väzenie v trvaní 14 rokov Wubishetovi Tayeovi, editorovi miestneho denníka, ako aj novinárovi Reeyotovi Alemnovi; víta však, že po úmrtí premiéra Melesa Zenawiho boli nedávno omilostení švédski novinári Martin Schibbye a Johan Persson; vyzýva nových vedúcich predstaviteľov, aby uplatnili rovnaké kritérium na osoby, ktoré boli svojvoľne odsúdené;

69.  poukazuje na obrovský potenciál projektu priehrady na Modrom Níle Grand Renaissance v regióne Benishangul-Gumuz v Etiópii, čo sa týka výroby čistej energie a hospodárskeho rozvoja celého regiónu; podporuje medzinárodný panel odborníkov vytvorený v Etiópii, Sudáne a Egypte pre tento projekt a vyzýva na lepšie pochopenie spoločného využívania vodných zdrojov z Nílu a energie vyprodukovanej vodnou elektrárňou napojenou na priehradu;

70.  vyzýva vládu Etiópie, aby oficiálne uznala rozhodnutia o vytýčení hraníc hraničnej komisie medzi Eritreou a Etiópiou ako konečné a záväzné v súlade s rezolúciami BR OSN č. 1907 (2009) a 2023 (2011), ako aj príslušnými uzneseniami AÚ a IGAD; vyzýva preto eritrejskú vládu, aby súhlasila s nadviazaním dialógu s Etiópiou o riešení procesu sťahovania vojenských jednotiek z hranice a skutočného vytýčenia hranice v súlade s rozhodnutím hraničnej komisie vzhľadom na význam udržania spoločenstiev spolu, ako aj o normalizácii vzťahov s Etiópiou vrátane opätovného otvorenia hraníc; žiada medzinárodné spoločenstvo, aby spolu s Eritreou ochraňovalo záujmy a potreby eritrejského ľudu pri súčasnom vyvíjaní tlaku na režim a vojenské sily, aby umožnili prístup medzinárodných organizácií, pripravili dlho sľubované voľby a otvorili politický priestor v krajine; zdôrazňuje, že každá pomoc EÚ, ktorá nesleduje humanitárne ciele, by mala byť prísne podmienená tým, ako budú eritrejské orgány plniť záväzok napomáhať demokratickú transformáciu a zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv v krajine s transparentnými a hmatateľnými referenčnými hodnotami, ako aj plnenie základných potrieb eritrejského ľudu; žiada Eritreu, aby prestala poskytovať podporu ozbrojeným skupinám, ktoré ohrozujú mier a zmierenie v Somálsku a všeobecnejšie aj regionálnu stabilitu; požaduje slobodu prejavu, tlače a náboženstva, ako aj zavedenie slobodných a spravodlivých volieb a demokracie v krajine; žiada okamžité prepustenie politických väzňov vrátane uväzneného novinára Dawita Isaaca, ktorý bol bez súdneho procesu odsúdený na viac ako 4000 dní väzenia;

o
o   o

71.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ESVČ a členským štátom, ako aj osobitnému zástupcovi EÚ pre Sudán, osobitnému zástupcovi EÚ pre Africký roh, členským štátom EÚ, vláde Turecka, Kongresu USA, Ministerstvu zahraničných vecí USA, Komisii Africkej únie, Panafrickému parlamentu, vládam a parlamentom Medzinárodného úradu pre rozvoj (IGAD) a orgánom Somalilandu.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2012)0203. (2) Ú. v. EÚ C 46 E, 24.2.2010, s. 102. (3) Ú. v. EÚ C 349 E, 22.12.2010, s. 51. (4) Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 35. (5) Prijaté texty, P7_TA(2012)0334.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2013 o rozvojových aspektoch práv duševného vlastníctva v súvislosti s genetickými zdrojmi: vplyv na znižovanie chudoby v rozvojových krajinách (2012/2135(INI))

P7_TA(2013)0007 A7-0423/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o biologickej diverzite (DBD) z roku 1992,

–  so zreteľom na Protokol z Nagoje k Dohovoru o biologickej diverzite o prístupe ku genetickým zdrojom a spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich používania z roku 2010,

–  so zreteľom na Medzinárodnú zmluvu o genetických zdrojoch rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo z roku 2001,

–  so zreteľom na Zmluvu o patentovej spolupráci z roku 2002,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach pôvodného obyvateľstva prijatú Valným zhromaždením 13. septembra 2007,

–  so zreteľom na dohovor MOP o pôvodnom a kmeňovom obyvateľstve (č. 169) z roku 1989,

–  so zreteľom na Medzinárodný dohovor o ochrane nových druhov rastlín v znení revidovanom 19. marca 1991 v Ženeve,

–  so zreteľom na Dohodu WTO o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva z roku 1995,

–  so zreteľom na Medzinárodnú zmluvu o genetických zdrojoch rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo z roku 2002 a na rámec WHO z roku 2011 týkajúci sa vírusov chrípky,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 98/44/ES zo 6. júla 1998 o právnej ochrane biotechnologických vynálezov(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. októbra 2010 o strategických cieľoch EÚ na 10. schôdzu konferencie zmluvných strán Dohovoru OSN o biologickej diverzite (DBD), ktorá sa má konať v Nagoji (Japonsko) od 18. do 29. októbra 2010(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 (COM(2011)0244),

–  so zreteľom na činnosti a správy Medzivládneho výboru pre duševné vlastníctvo a genetické zdroje, tradičné vedomosti a folklór Svetovej organizácie duševného vlastníctva,

–  so zreteľom na správu zo schôdze skupiny technických a právnych expertov s názvom Tradičné znalosti spojené s genetickými zdrojmi v kontexte medzinárodného režimu prístupu ku zdrojom a spoločného využívania prínosov (Traditional Knowledge Associated with Genetic Resources in the Context of the International Regime on Access and Benefit-Sharing, UNEP/CBD/WG-ABS/8/2, 2009),

–  so zreteľom na štúdiu, o vypracovanie ktorej požiadal Výbor Európskeho parlamentu pre rozvoj, s názvom Práva duševného vlastníctva v súvislosti s genetickými zdrojmi a boj proti chudobe z roku 2011,

–  so zreteľom na Ramsarský dohovor o mokradiach z roku 1971,

–  so zreteľom na Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES) z roku 1973,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre právne veci (A7-0423/2012),

A.  keďže životné podmienky a prežitie 70 % chudobných obyvateľov na svete, ktorí žijú vo vidieckych a mestských oblastiach, priamo závisia od biodiverzity;

B.  keďže hlavnými cieľmi Dohovoru o biologickej diverzite (DBD) je posilniť zachovanie a udržateľné využívanie biodiverzity a zaoberať sa prekážkami brániacimi jej využívaniu;

C.  keďže krajiny, ktoré vlastnia genetické zdroje vlastnia a ktoré poskytujú s nimi súvisiace tradičné znalosti, často patria k rozvojovým krajinám s bohatou biodiverzitou;

D.  keďže vnútroštátne právne predpisy o prístupe ku zdrojom a spoločnom využívaní prínosov, prijaté ako súčasť procesu Dohovoru o biologickej diverzite, boli vypracované v reakcii na praktiky biologického prieskumu a biopirátstva;

E.  keďže podľa bežnej definície je biopirátstvo priemyselný postup privatizovania a patentovania tradičných znalostí alebo genetických zdrojov pôvodného obyvateľstva bez získania povolenia od zdrojových krajín alebo poskytnutia kompenzácie týmto krajinám;

F.  keďže DBD a jeho Protokol z Nagoje od bioprospektorov vyžaduje, aby získali predchádzajúci informovaný súhlas (PIS) od krajín pôvodu alebo od miestnych a pôvodných spoločenstiev pokiaľ ide o tradičné znalosti spojené s genetickými zdrojmi a dohodli sa s nimi na obojstranne dohodnutých podmienkach (ODP) a aby sa s nimi podelili o výhody získané z biologického prieskumu;

G.  keďže rozvoj režimu prístupu ku zdrojom a spoločného využívania prínosov na základe DBD funguje v rámci zložitej architektúry multiinštitucionálneho riadenia vrátane WTO s jej Dohodou o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva ((WTO-TRIPS), Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO), Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), Medzinárodnej organizácie na ochranu nových druhov rastlín (UPOV) a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO);

H.  keďže spravovanie režimu prístupu ku zdrojom a spoločného využívania prínosov sa takisto odráža v početných nástrojoch na ochranu ľudských práv vrátane Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948, Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach z roku 1966 a Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach z roku 1966;

I.  keďže na základe článku 27 ods.3 písm. b) Dohody WTO o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) sú štáty oprávnené vylúčiť z patentovania rastliny, zvieratá a v zásade biologické postupy, zatiaľ čo mikroorganizmy a nebiologické a mikrobiologické postupy sa patentovať môžu;

J.  keďže biodiverzita zabezpečuje veľkú škálu ekosystémových služieb, napríklad miestnu vodu, zásobovanie potravinami, materiálmi na udržateľné živobytie a regulovanie klímy; a keďže zhoršovanie životného prostredia predstavuje nové výzvy na zachovanie a udržateľné využívanie širokej škály živočíšnych druhov a genetických zdrojov ako základu pre potravinovú bezpečnosť a udržateľný rozvoj poľnohospodárstva;

K.  keďže Medzinárodná zmluva o genetických zdrojoch rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo (ITPGR), o ktorej sa rokovalo v rámci Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), sa zameriava na ochranu a udržateľné využívanie genetických zdrojov rastlín na výživu a v poľnohospodárstve a na spravodlivé rozdeľovanie prínosov vyplývajúcich z ich využívania, v súlade s DBD;

L.  keďže členovia OECD sú vo veľkej miere odkázaní na zahraničné genetické zdroje, najmä v prípade plodín, v dôsledku čoho nadobúda medzinárodná spolupráca v oblasti zachovania a udržateľného využívania genetických zdrojov zásadný význam;

M.  keďže v odhadoch sa uvádza, že tri štvrtiny svetovej populácie závisia od prírodných tradičných liekov a že asi polovica syntetických drog má prírodný pôvod;

N.  keďže vo viacerých medzinárodných dohovoroch a dohodách sa rieši otázka tradičných znalostí, vrátane Dohody o biologickej diverzite (DBD), Medzinárodnej zmluvy o genetických zdrojoch rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo (ITPGR), Deklarácie OSN o právach pôvodného obyvateľstva (DRIPS), Dohovoru Unesco na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva;

O.  keďže v článku 8 písm. j) DBD sa zmluvné strany zaväzujú rešpektovať, chrániť a zachovávať tradičné znalosti a podporovať spravodlivé rozdeľovanie prínosov vyplývajúcich s využívania týchto znalostí;

P.  keďže Deklarácia OSN o právach pôvodného obyvateľstva z roku 2007 potvrdzuje právo takéhoto obyvateľstva na zachovanie, riadenie, ochranu a rozvoj svojich tradičných znalostí;

Q.  keďže Valné zhromaždenie WIPO v roku 2009 dalo pokyn svojmu medzivládnemu výboru (IGC), aby vypracoval medzinárodný nástroj na ochranu genetických zdrojov, tradičných znalostí a tradičných kultúrnych prejavov;

I.Genetická rozmanitosť a miléniové rozvojové ciele

1.  pripomína priamy súvis medzi ochranou biodiverzity a dosahovaním miléniových rozvojových cieľov, najmä miléniového rozvojového cieľa 1 zameraného na odstraňovanie extrémnej chudoby a hladu; zdôrazňuje význam zdravej biodiverzity a zdravých ekosystémov z hľadiska poľnohospodárstva a lesného a rybného hospodárstva v rámci hľadiska udržateľného rozvoja;

2.  zdôrazňuje, že Dohovor o biologickej diverzite sa vo významnej miere odlišuje od medzinárodných dohôd v oblasti životného prostredia, pretože pri zachovávaní a využívaní biodiverzity explicitne pripisuje významnú úlohu otázkam čestnosti, rovnosti a spravodlivosti;

3.  upozorňuje na skutočnosť, že aj keď neexistuje žiadne všeobecné vymedzenie pojmu biopirátstvo, môže označovať nezákonné použitie a/alebo nezákonné komerčné využívanie tradičných znalostí a genetických zdrojov, a zdôrazňuje, že treba vyvinúť ďalšie úsilie o to, aby sa objasnila a skonsolidovala právna terminológia najmä v súvislosti s vymedzením pojmu biopirátstvo na základe spoľahlivých údajov;

4.  zdôrazňuje problémy, ktoré práva duševného vlastníctva súvisiace s genetickými zdrojmi a tradičnými znalosťami vyvolávajú v rozvojových krajinách, pokiaľ ide o prístup k liekom, výrobu generík a prístup poľnohospodárov k osivám; rovnako zdôrazňuje, že obchodná politika EÚ musí byť v súvislosti s právami duševného vlastníctva konzistentná s cieľmi súdržnosti politík v záujme rozvoja v súlade so Zmluvou o EÚ;

5.  pripomína, že Dohovor o biologickej diverzite a Protokol z Nagoje sú hlavným rámcom na riadenie prístupu ku zdrojom a spoločné využívanie prínosov; poznamenáva, že riadenie oblasti práv duševného vlastníctva, genetických zdrojov a zmierňovania chudoby sa týka aj WTO, FAO, WHO a WIPO, čo vyvoláva otázky z hľadiska zabezpečenia uceleného prístupu týchto organizácií k podpore režimu Dohovoru o biologickej diverzite; trvá na tom, aby tieto medzinárodné inštitúcie podporovali režim DBD a nepostupovali proti nemu;

6.  opäť zdôrazňuje, že rešpektuje čiastkové ciele splnené v oblasti medzinárodnej ochrany práv domorodého obyvateľstva na ich genetické a iné zdroje a súvisiace tradičné vedomosti, ako sú zakotvené v Deklarácii OSN o právach pôvodného obyvateľstva, v dohovore MOP č. 169, v článku 8 písm. j) DBD a v jeho Protokole z Nagoje; vyjadruje svoje znepokojenie nad narušením genetickej diverzity, ku ktorému na trhu dochádza v dôsledku takmer výlučného dominantného postavenia priemyselne produkovaných osív, t.j. osív chránených právami duševného vlastníctva, na úkor tradičných odrôd osiva;

Poľnohospodárstvo a zdravie

7.  pripomína potrebu širokej škály genetických zdrojov pre výživu a poľnohospodárstvo v záujme zabezpečenia lepšieho poskytovania ekosystémových služieb; zdôrazňuje, že používanie genetických zdrojov pre výživu a poľnohospodárstvo má zásadný význam z hľadiska potravinovej bezpečnosti, poľnohospodárskej a environmentálnej udržateľnosti a boja proti zmene klímy;

8.  zdôrazňuje, že splnenie miléniového rozvojového cieľa 1 závisí okrem iného od toho, ako riadime poľnohospodárske ekosystémy; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že obmedzovanie negatívneho vplyvu poľnohospodárstva na životné prostredie si vyžaduje širokú genetickú rozmanitosť plodín, aby sa zabezpečilo lepšie poskytovanie služieb ekosystému, ale rozmanitosť plodín umožňuje predovšetkým chudobným a malým poľnohospodárom spestriť si stravu a zvýšiť príjmy; zároveň zdôrazňuje, že genetická rozmanitosť plodín poskytuje odolnosť vzhľadom na zmenu klímy;

9.  pripomína, že v rozvojových krajinách sú značne rozšírené divé druhy kultúrnych rastlín, ktoré sú dôležité z dôvodu potravinovej bezpečnosti členských štátov EÚ; naliehavo vyzýva EÚ, aby v rámci rozsahu pôsobnosti dohovoru Medzinárodnej organizácie pre ochranu nových druhov rastlín (UPOV) upustila od podpory zavádzania právnych predpisov, ktoré by mohli poľnohospodárom klásť prekážky pri využívaní zozbieraného osiva, pretože by sa tým v rozvojových krajinách porušilo právo na výživu;

10.  pripomína, že „poľnohospodárska výnimka“ zakotvená v dohovore UPOV je osobitne dôležitá pre rozvojové krajiny, pretože umožňuje poľnohospodárom uchovávať semená pochádzajúce z nových druhov a znovu ich vysádzať na potravinové účely (a tým posilňovať potravinovú bezpečnosť); vyjadruje však poľutovanie nad tým, že síce je v záujme rozvojových krajín, aby sa zachovali a rozšírili výnimky z práv pestovateľov rastlín, ale práva poľnohospodárov sa oslabili v nasledujúcich reformách dohovoru UPOV;

11.  konštatuje, že FAO preberá vedúce postavenie v rozvíjaní špecializovaných režimov prístupu ku zdrojom a spoločného využívania prínosov dôležitých pre výživu a poľnohospodárstvo, vyzýva EÚ, aby podporovala požiadavky rozvojových krajín na zabezpečenie primeraného využívania prínosov vo všetkých nových odvetvových mechanizmoch/nástrojoch v rámci FAO, ako aj zabezpečenie súladu a posilnenie synergie s DBD a jeho Nagojským protokolom;

12.  pripomína, že genetické zdroje, okrem iného vo forme herbálnych liečiv, významne prispievajú k výskumu a vývoju v farmaceutickom priemysle a dostupnosti liekov; znovu potvrdzuje, že práva duševného vlastníctva by nemali brániť v prístupe k dostupným liekom, najmä ak sa tieto práva opierajú o genetické zdroje, ktoré majú pôvod v rozvojových krajinách;

13.  vyzýva EÚ, aby upustila od vyvíjania nátlaku na rozvojové krajiny, najmä najmenej rozvinuté krajiny, aby prostredníctvom dvojstranných dohôd prijímali ďalekosiahle normy týkajúce sa duševného vlastníctva v oblasti osív a liekov, v súlade so zásadou súdržnosti politík EÚ;

14.  zdôrazňuje, že súčasťou boja proti biopirátstvu je uplatňovanie a aktualizácia súčasných ustanovení týkajúcich sa mnohostranného prístupu ku zdrojom a spoločného využívania prínosov v oblasti poľnohospodárstva a zdravia, napr. čo sa týka Medzinárodnej zmluvy o genetických zdrojoch rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo (ITPGR) – napr. zvážením nových spôsobov získavania zdrojov na fond spoločného využívania prínosov – alebo medzivládneho stretnutia WHO o pripravenosti na pandemickú chrípku;

15.  zastáva názor, že budúce dvojstranné a viacstranné dohody zamerané na harmonizáciu, najmä tie, ktoré sa týkajú rozsahu výnimiek a obmedzení týkajúcich sa patentových práv, si budú vyžadovať dôkladnú kontrolu z hľadiska rozvoja, a to v záujme dosiahnutia globálnej rovnosti v oblasti verejného zdravia v duchu vykonávania odseku 6 vyhlásenia z Dauhy o dohode TRIPS, ktorým sa ustanovuje ochrana miestnych poznatkov a v súvislosti s právami šľachtiteľov rastlín a ktorými sa zabezpečuje prístup k osivám;

II.  Práva pôvodných a miestnych spoločenstiev v súvislosti s tradičnými znalosťami

16.  poznamenáva, že tradičné znalosti označujú znalosti konkrétnych pôvodných a miestnych spoločenstiev, ktoré spoločne využívajú mnohé skupiny spoločnosti daného regiónu alebo krajiny; poukazuje na to, že tradičné znalosti zahrnujú „nehmotné hodnoty“ a že zachovávanie kultúrneho dedičstva má v skutočnosti prvotný význam vo všetkých jeho prejavoch vrátane sociálnych, náboženských, kultúrnych a krajinných hodnôt;

17.  upozorňuje, že tri štvrtiny svetovej populácie závisia od prírodnej tradičnej medicíny z rastlín; vyjadruje preto presvedčenie, že z dôvodu biopirátstva existujú závažné dôvody na ochranu tradičných znalostí, najmä čo sa týka genetických zdrojov, ktoré majú pre priemysel ekonomickú hodnotu;

18.  poukazuje na nebezpečenstvo posudzovania tradičných znalostí len z obchodného hľadiska; poukazuje na to, že existujúci rámec v oblasti práv duševného vlastníctva nie je vhodný pre takú heterogénnu skupinu, akou sú ľudia s tradičnými znalosťami; zdôrazňuje preto potrebu vymedziť medzinárodný režim sui generis v oblasti práv duševného vlastníctva, ktorý zabezpečí zachovanie rozmanitosti záujmov miestnych spoločenstiev a zohľadní zvykové právo atď.;

19.  so znepokojením konštatuje, že ťažkosti držiteľov tradičných znalostí zahŕňajú monitorovanie a vymáhanie, t. j. zisťovanie, že dochádza k zneužívaniu, a dosahovanie včasnej nápravy; vyjadruje v tejto súvislosti poľutovanie nad tým, že na tradičné znalosti spojené s genetickými zdrojmi sa nevzťahuje ani jedno z monitorovacích opatrení Protokolu z Nagoje vzhľadom na skutočnosť, že neexistuje žiadna povinnosť zverejniť kontrolnému subjektu informácie o používaných tradičných znalostiach, pričom medzinárodne uznaný certifikát o súlade sa nevzťahuje na tradičné znalosti spojené s genetickými zdrojmi, čo obmedzuje schopnosť sledovať prípady biopirátstva, ktoré sú s týmito tradičnými znalosťami spojené; zastáva názor, že EÚ by mala pri vykonávaní Protokolu z Nagoje priznať tradičným znalostiam prinajmenšom takú úroveň ochrany ako genetickým zdrojom;

20.  zdôrazňuje, že stanovené predpisy na ochranu genetických zdrojov a s nimi súvisiacich tradičných znalostí musia vyhovovať medzinárodným záväzkom prijatým na podporu a dodržiavania práv pôvodného obyvateľstva, ako sa zakotvuje v Deklarácii OSN o právach pôvodného obyvateľstva (UNDRIP) z roku 2007 a Dohovore MOP o pôvodnom a kmeňovom obyvateľstve (č. 169) z roku 1989;

21.  uznáva potenciálnu úlohu duševného vlastníctva a patentového systému pri podpore inovácií, prenosu a šírenia tak technológií na vzájomný prospech zainteresovaných strán, poskytovateľov, vlastníkov a používateľov genetických zdrojov a ich derivátov, ako aj súvisiacich tradičných vedomostí spôsobom, ktorý vedie k blahu a rozvoju, a zdôrazňuje potrebu predchádzať nepriaznivým účinkom práv duševného vlastníctva a patentového systému na to, ako domorodé obyvateľstvo uplatňuje tradičné vedomosti, na ich zákony, postupy a vedomostný systém a ich schopnosť využívať, rozvíjať, tvoriť a chrániť svoje vedomosti týkajúce sa genetických zdrojov; upozorňuje na to, že zmluvy medzi stranami by mohli byť za určitých okolností pre domorodých obyvateľov a miestne komunity realizovateľnejším riešením s cieľom spoločne využívať prínosy a chrániť ich záujmy a zároveň chrániť životné prostredie a predchádzať sociálnym a hospodárskym škodám, napr. prostredníctvom bezpečnostných doložiek;

III.  Riešenie otázky biopirátstva – ďalší postup

22.  poukazuje na to, že biopirátstvo možno označiť za dôsledok chýbajúcich vnútroštátnych právnych predpisov a mechanizmov presadzovania v rozvojových krajinách, ako aj za následok absencie mechanizmu monitorovania súladu s predpismi, pričom s zabezpečuje, aby sa genetické zdroje získavali na základe predchádzajúceho informovaného súhlasu a obojstranne dohodnutých podmienok v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi poskytovateľských krajín v oblasti prístupu ku zdrojom a spoločného využívania prínosov; v tejto súvislosti víta návrh nariadenia predloženého Komisiou, ktorého cieľom je uplatňovať Nagojský protokol o dostupnosti genetických zdrojov a spoločnom využívaní zdrojov; zároveň trvá na dôležitosti zabezpečovania efektívnych zdrojových mechanizmov v prípade sporov a prístupu k súdnictvu;

23.  pripomína, že efektívne uplatňovanie protokolu závisí od krokov, ktoré sa prijmú v rozvojových, ako aj rozvinutých krajinách; konštatuje, že vypracovanie právnych predpisov pre oblasť prístupu ku zdrojom a spoločného využívania prínosov v rozvojových krajinách je podmienkou toho, aby používateľské krajiny plnili požiadavky predchádzajúceho informovaného súhlasu; poukazuje však na to, že táto požiadavka predstavuje pre nich skutočný problém, pretože si to vyžaduje budovanie veľkých právnych a inštitucionálnych kapacít;

24.  zdôrazňuje, že ciele Dohovoru o biologickej diverzite sa podarí dosiahnuť len vtedy, ak sa zabezpečí spravodlivé a rovnocenné využívanie prínosov; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby požadovali urýchlenú ratifikáciu Protokolu z Nagoje s cieľom bojovať proti biopirátstvu a pri výmene genetických zdrojov znovu posilniť rovnosť a spravodlivosť; zdôrazňuje úlohu rozvojovej spolupráce EÚ pri poskytovaní pomoci rozvojovým krajinám, čo sa týka budovania právnych a inštitucionálnych kapacít v oblasti prístupu ku zdrojom a spoločného využívania prínosov; je presvedčený, že rozvojovým krajinám by sa mala poskytovať pomoc pri budovaní databáz tradičných znalostí a pri chápaní systémov patentových prihlášok;

25.  opakuje, že na základe svojho uznesenia z 10. mája 2012 o patentovaní základných biologických procesov(3), by nadmerne široká patentová ochrana v oblasti šľachtiteľstva mohla brzdiť inovácie a pokrok, čo je v neprospech malých a stredných šľachtiteľov keďže im to zamedzí prístup ku genetickým zdrojom;

Sprísnenie požiadaviek na vedenie databáz a zverejňovanie údajov o genetických zdrojoch a tradičných znalostiach

26.  upozorňuje na návrh rozvojových krajín, aby sa od prihlasovateľov patentov prostredníctvom záväzných právnych predpisov požadovalo zverejňovanie údajov o zdroji a pôvode genetických zdrojov a tradičných znalostí použitých pri vynáleze (a), poskytnutie dôkazu o predchádzajúcom informovanom súhlase príslušných subjektov v poskytovateľskej krajine (b) a o spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov, ktoré sa má osvedčiť prostredníctvom medzinárodného certifikátu o pôvode (c).

27.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom jasných štatistických údajov o biopirátstve a nezákonnom používaní a požaduje ďalší výskum EÚ a zverejňovanie informácií v tejto oblasti v záujme nápravy tejto situácie; ďalej zdôrazňuje, že sú potrebné lepšie údaje o počte a obsahu zmlúv o prístupe ku zdrojom a spoločnom využívaní prínosov; domnieva sa, že toto by sa mohlo zozbierať vytvorením oznamovania a databázového systému prostredníctvom mechanizmu zberu, spracovania a distribúcie informácií v rámci DBD;

28.  domnieva sa, že záväzný nástroj je najistejším prostriedkom na zabezpečenie toho, aby používateľské krajiny zaviedli opatrenia súvisiace s biodiverzitou v rámci systému práv duševného vlastníctva; naliehavo vyzýva na prijatie krokov, na základe ktorých bude schválenie patentu povinne podliehať splneniu požiadavky poskytnúť v patentovej prihláške informácie o pôvode každého príslušného genetického zdroja resp. tradičnej znalosti; zdôrazňuje, že takéto zverejnenie by malo zahŕňať poskytnutie dôkazu o tom, že daný genetický zdroj resp. tradičná znalosť boli získané v súlade s platnými pravidlami (t. j. s predchádzajúcim informovaným súhlasom a na základe obojstranne dohodnutých podmienok);

29.  zdôrazňuje, že medzinárodný nástroj obsahujúci požiadavky na zverejňovanie a databázy na ochranu genetických zdrojov nenahrádza mechanizmus efektívneho prístupu ku zdrojom a spoločného využívania prínosov na vnútroštátnej úrovni;

30.  zastáva názor, že priame oznámenia užívateľov o spoločnostiach využívajúcich genetické zdroje alebo s nimi súvisiace tradičné znalosti, využívanie súladu certifikátov a skúmanie možností riešenia sporov v rámci vnútroštátnej jurisdikcie a mimo nej, môžu účinne prispievať k potláčaniu možných prípadov biopirátstva;

31.  nazdáva sa, že jasný a ucelený systém práv duševného vlastníctva by prispel k tvorbe znalostí a ich šíreniu v rozvojových krajinách, čo by prinieslo úžitok miestnej podnikateľskej sfére, výskumu, vzdelávaniu a prispelo by k zmierneniu chudoby;

Úsilie o zabezpečenie uceleného systému globálnej správy

32.  trvá na tom, že Dohoda WTO o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva by mala byť zlučiteľná s Dohovorom o biologickej diverzite a Protokolom z Nagoje, a preto považuje za kľúčové zaviesť požiadavky týkajúce sa povinného zverejňovania pôvodu genetických zdrojov počas patentových konaní, a teda umožniť kontroly, či sa získali zákonne v súlade s predchádzajúcim informovaným súhlasom a obojstranne dohodnutých podmienok;

33.  zdôrazňuje, že tieto požiadavky by sa mohli zaviesť prostredníctvom zmeny a doplnenia Dohody WTO o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva alebo v rámci Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO), v rámci kontextu pokračujúcich diskusií o vytvorení nového medzinárodného právneho nástroja (alebo nástrojov) na účinnú ochranu genetických zdrojov, tradičných znalostí a tradičných kultúrnych prejavov; predovšetkým vyzýva EÚ, aby v súlade s politikou súdržnosti a rozvoja požadovala od rozvojových krajín, aby upravili dohodu TRIPS zapracovaním nového článku 29a o zverejňovaní pôvodu genetických zdrojov alebo súvisiacich tradičných znalostí v súlade s Protokolom z Nagoje; víta ako prvý krok skutočnosť, že návrh nariadenia EÚ o prístupe ku genetickým zdrojom a spoločnom využití prínosov stanovuje povinnú požiadavku na zverejnenie pôvodu akýchkoľvek genetických zdrojov a súvisiacich tradičných znalostí;

34.  vyzýva Komisiu, aby poverila svojich vyjednávačov vo WIPO IGC a v rade zodpovednej za preskúmanie TRIPS, aby považovali Protokol z Nagoje za východiskový bod a pri rokovaniach sa zameriavali na dosiahnutie súladu medzi právnym rámcom CBD(4) a jeho Protokolom z Nagoje, WIPO, TRIPS, ITPGRFA(5) a UPOV(6) ako aj UNCLOS(7), v súvislosti s morskými genetickými zdrojmi, poznamenáva, že z dohody TRIPS sú dočasne vynechané najmenej rozvinuté krajiny(8); zdôrazňuje, že tento prístup sa musí zachovať v súvislosti s každým preskúmaním, ktoré môže vyplynúť z procesu súvisiaceho s Protokolom z Nagoje k Dohovoru o biologickej diverzite;

35.  víta iniciatívy, ktoré predstavujú alternatívu k orgánom prísne zameraným na obchod, ako je nástroj pre globálne informácie o biologickej diverzite (Global Biodiversity Information Facility, GBIF), ktorý prostredníctvom celosvetovej spolupráce medzi rozličnými vládami, organizáciami a ďalšími medzinárodnými zúčastnenými stranami podporuje voľný a otvorený prístup k údajom o biologickej diverzite;

36.  berie na vedomie prácu medzivládneho výboru pre duševné vlastníctvo a genetické zdroje fungujúceho v rámci Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) a požaduje, aby sa na úrovni EÚ prijali podobné opatrenia a jednotné definície;

o
o   o

37.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. ES L 213, 30.7.1998, s. 13. (2) Ú. v. EÚ C 371E, 20.12.2011, s. 14. (3) Prijaté texty, P7_TA(2012)0202. (4) Dohovor o biologickej diverzite. (5) Medzinárodná zmluva o rastlinných genetických zdrojoch pre výživu a poľnohospodárstvo. (6) Medzinárodná únia na ochranu nových odrôd rastlín. (7) dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve. (8) Čl. 66 ods. 1 dohody TRIPS; Rozhodnutie Rady o dohode TRIPS z 29. novembra 2005.