Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Bangladéši, najmä na uznesenia zo 17. januára 2013(1), 6. septembra 2007(2) a 10. júla 2008(3),

–  so zreteľom na Dohodu o spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Bangladéšskou ľudovou republikou o partnerstve a rozvoji(4),

–  so zreteľom na zákon o medzinárodných trestných činoch (tribunáloch), ktorý prijal bangladéšsky parlament v roku 1973 „s cieľom zaistiť zadržanie, stíhanie a trestanie osôb zodpovedných za genocídu, zločiny proti ľudskosti, vojnové zločiny a ďalšie trestné činy podľa medzinárodného práva“,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu vysokej predstaviteľky Catherine Ashtonovej z 22. januára 2013 o rozsudku smrti, ktorý vyniesol Medzinárodný trestný tribunál v Bangladéši, a vyhlásenie z 2. marca 2013 o násilí v Bangladéši,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie osobitného spravodajcu OSN pre mimosúdne, hromadné alebo svojvoľné popravy a osobitného spravodajcu OSN pre nezávislosť sudcov a právnikov zo 7. februára 2013,

–  so zreteľom na zásady Charty Organizácie Spojených národov, Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Viedenskú deklaráciu z roku 1993 a Akčný program svetovej konferencie o ľudských právach, Kodanskú deklaráciu o sociálnom rozvoji a akčný program z roku 1995,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže EÚ má dobré, dlhodobé vzťahy s Bangladéšom vychádzajúce okrem iného aj z dohody o spolupráci, partnerstve a rozvoji;

B.  keďže v rámci plnenia sľubu z ústrednej volebnej kampane vláda Ligy Awami pod vedením Šejk Hásiny Vadžídovej zriadila tribunál pre vojnové zločiny na vyšetrenie masakrov, ktoré boli spáchané počas deväťmesačnej občianskej vojny medzi bývalým Východným a Západným Pakistanom v roku 1971, v ktorej bolo zabitých 300 000 až 3 milióny ľudí a asi 200 000 žien bolo znásilnených;

C.  keďže trauma jedného z najzávažnejších prípadov masových vrážd v dejinách aj po štyridsiatich rokoch naďalej vrhá tieň na životy mnohých Bangladéšanov, pre ktorých má súdne konanie predstavovať dôležitý okamžik uznania a náhradu za ich utrpenie;

D.  keďže 21. januára 2013 Medzinárodný trestný tribunál (ICT) vyniesol svoj rozsudok proti Abdulovi Kalam Azadovi za zločiny proti ľudskosti spáchané počas vojny za nezávislosť v roku 1971 a v súdnom konaní vedenom v jeho neprítomnosti ho odsúdil na trest smrti;

E.  keďže 5. februára 2013 ICT odsúdil Abdula Kader Mullu na doživotné väzenie, čo vyvolalo búrlivé, ale z veľkej časti pokojné protesty predovšetkým mladých ľudí na Šahbaghskej križovatke v Dháke; keďže toto tzv. šahbaghské hnutie požadovalo vykonanie trestu smrti a spoločnosť a politiku bez náboženského extrémizmu;

F.  keďže pod vplyvom protestov vláda zmenila a doplnila zákon o ICT z roku 1973 a zaviedla ustanovenie, podľa ktorého sa žalobcovia môžu odvolať proti rozsudku vynesenému tribunálom; keďže rozsudok súdu týkajúci sa Abdula Kader Mullu sa tak môže zmeniť v prospech trestu smrti; keďže táto forma retroaktívnej legislatívy porušuje normy pre spravodlivé súdne konanie, oslabuje legitimitu práce ICT a porušuje zákaz dvojitého stíhania za tú istú vec (ne bis in idem) v medzinárodnom práve, ktorý je tiež stanovený v článku 14 ods. 7 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktorý podpísal Bangladéš;

G.  keďže rôzni vedúci predstavitelia vládnej strany Liga Awami vrátane ministra vnútra podporili požiadavky šahbaghského hnutia a navrhli, aby bola zakázaná strana Džamaat-e-Islami a aby boli zatvorené redakcie médií spojených s touto stranou;

H.  keďže 28. februára 2013 ICT oznámil svoje rozhodnutie odsúdiť na trest smrti Delvara Husajna Sajídího, podpredsedu strany Džamaat-e-Islami, okrem iného na základe obvinenia z prenasledovania hinduistickej menšiny;

I.  keďže po tomto poslednom rozsudku sa situácia zhoršila a došlo k násilným protestom stúpencov strany Džamaat, ktoré spôsobili viac ako 60 úmrtí; keďže podľa informácií, ktoré poskytli MVO, polícia reagovala na útoky členov a stúpencov strany Džamaat okrem iného aj použitím ostrej munície;

J.  keďže podľa správ došlo nedávno k útokom aktivistov strany Džamaat a niektorých prívržencov Bangladéšskej národnej strany na viac ako 40 hinduistických chrámov, domovov a obchodov v celom Bangladéši, v dôsledku čoho zostali stovky ľudí bez strechy nad hlavou; keďže bangladéšska hinduistická menšina a ďalšie menšiny (napríklad spoločenstvo Ahmadíja) boli opakovane vystavované násiliu a prenasledovaniu, najmä počas vojny za nezávislosť v roku 1971 a neskôr po voľbách v rokoch 2001, a keďže v dôsledku toho od roku 2001 do roku 2011 asi 900 000 hinduistov opustilo Bangladéš;

K.  keďže v ICT prebiehajú súdne konania v niekoľkých ďalších veciach a keďže existuje vážne nebezpečenstvo, že obžalovaní budú obvinení a odsúdení k trestu smrti;

L.  keďže osobitný spravodajca OSN pre mimosúdne, hromadné alebo svojvoľné popravy a osobitný spravodajca OSN pre nezávislosť sudcov a právnikov a organizácie pôsobiace v oblasti ľudských práv vyjadrili obavy týkajúce sa údajných nedostatkov tribunálu, pokiaľ ide o spravodlivý a riadny súdny proces, a predovšetkým zdôraznili skutočnosť, že jedno zo súdnych konaní sa uskutočnilo za neprítomnosti obvineného;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad nedávnym vypuknutím násilností v Bangladéši, ku ktorému došlo po rozsudkoch Medzinárodného trestného tribunálu, a vyjadruje svoj zármutok nad úmrtiami;

2.  vyjadruje úprimnú sústrasť príbuzným a blízkym zabitých a zranených počas násilností;

3.  uznáva, že pokiaľ ide o zločiny spáchané počas vojny za nezávislosť v roku 1971, je nutné zmierenie, spravodlivosť a zodpovednosť; zdôrazňuje, že v tejto záležitosti zohráva dôležitú úlohu ICT;

4.  opätovne pripomína svoju pevnú pozíciu proti uplatňovaniu trestu smrti vo všetkých prípadoch a za akýchkoľvek okolností;

5.  vyzýva bangladéšske orgány, aby zmiernili všetky tresty smrti a aby nadviazali na pozitívny vývoj v roku 2012, keď neboli žiadne popravy, a aby zaviedli oficiálne moratórium na popravy ako prvý krok na ceste k zrušeniu trestu smrti;

6.  vyjadruje poľutovanie nad ohlásenými nezrovnalosťami vo fungovaní ICT, akými sú údajné zastrašovanie, obťažovanie a násilné zmiznutie svedkov, ako i dôkazy o nedovolenej spolupráci medzi sudcami, prokurátormi a vládou; trvá najmä na tom, aby orgány presadzovania práva posilnili opatrenia na zaručenie účinnej ochrany svedkov;

7.  vyzýva bangladéšsku vládu, aby zaistila, aby ICT prísne dodržiaval vnútroštátne a medzinárodné súdne normy; v tejto súvislosti zdôrazňuje zaistenie slobodného, spravodlivého a transparentného súdneho konania, ako i právo obetí na ochranu, pravdu, spravodlivosť a odškodnenie;

8.  vyzýva bangladéšsku vládu, aby znásobila svoje úsilie o posilnenie právneho štátu a poriadku; opätovne pripomína jeho povinnosť plniť svoje medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv;

9.  dôrazne odsudzuje násilnosti stúpencov strany Džamaat-e-Islami a pridružených strán proti orgánom presadzovania práva, proti osobám, ktoré podporujú rozhodnutia ICT a proti náboženským a etnickým menšinám; dôrazne odsudzuje každé všeobecné násilie namierené voči obyčajným občanom;

10.  vyjadruje znepokojenie nad vysokým počtom obetí; vyzýva vládu, aby nariadila svojim bezpečnostným silám, aby dôsledne dodržiavali svoju povinnosť v čo najvyššej miere sa zdržať a vyhýbať sa použitiu smrtiacej sily a dôkladne vyšetriť úmrtia všetkých osôb zabitých počas demonštrácií;

11.  naliehavo vyzýva bangladéšske orgány, aby zaistili, aby sa nestranne vyšetrili všetky tvrdenia o mučení a zlom zaobchádzaní, a aby boli previnilé osoby postavené pred súd;

12.  naliehavo vyzýva všetkých politických vedúcich predstaviteľov v krajine, aby uvoľnili politické napätie, aby sa predišlo ďalšiemu násiliu, a aby nariadili svojim prívržencom, aby sa nezúčastňovali na žiadnych násilných aktoch; vyzýva všetky politické strany v Bangladéši, aby začali vzájomný dialóg;

13.  vyzýva tlač, aby sa zdržala podnecovania ku konfrontačnému násiliu; naliehavo vyzýva vládu, aby zaistila, aby mohli novinári a vydavatelia vyjadrovať svoje názory pokojne, bez toho, aby boli obťažovaní, zastrašovaní, zadržovaní alebo mučení;

14.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, Rade OSN pre ľudské práva a vláde a parlamentu Bangladéša.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2013)0027. (2) Ú. v. EÚ C 187 E, 24.7.2008, s. 240. (3) Ú. v. EÚ C 294 E, 3.12.2009, s. 77. (4) Ú. v. ES L 118, 27.4.2001, s. 48.