Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iraku, predovšetkým na svoje uznesenia zo 6. Apríla 2006 o asýrskom spoločenstve(1) a z 25. novembra 2010 o útokoch proti kresťanským komunitám(2),

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej, ako aj na uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. januára 2013 o dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Irakom(3),

–  so zreteľom na strategický dokument Európskej komisie o Iraku (2011 – 2013),

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie (PK/VP) Catherine Ashtonovej z 25. januára 2013 o nedávnej sérii teroristických útokov v Iraku,

–  so zreteľom na vyhlásenie PK/VP Catherine Ashtonovej z 24. januára 2013 o vražednom útoku na pohrebe v Túzchúrmátú (Tuz Khormato),

–  so zreteľom na medzinárodný pakt s Irakom, ktorý v roku 2007 uzatvorili generálny tajomník OSN Pan Ki-mun s irackým predsedom vlády Núrím al-Málikím a ktorý obsahuje záväzok „chrániť chudobné a zraniteľné skupiny pred biedou a hladom“,

–  so zreteľom na správu o ľudských právach týkajúcu sa situácie v oblasti ľudských práv v Iraku v období od januára do júna 2012, ktorú 19. decembra 2012 spoločne predložili Pomocná misia Organizácie Spojených národov v Iraku (UNAMI) a Komisia,

–  so zreteľom na sprievodné tlačové vyhlásenie Vysokej komisárky OSN pre ľudské práva (UNHCHR) Navi Pillayovej, ktorá uviedla, že „počet popráv, ktoré boli do toho času v roku 2012 vykonané, a skutočnosť, že boli vykonané hromadne, predstavujú veľké nebezpečenstvo a nie je možné ich ospravedlniť, pričom hrozí, že v ich dôsledku dôjde k výraznému oslabeniu čiastočného a neistého pokroku, ktorý bol v Iraku dosiahnutý v oblasti právneho štátu“,

–  so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna z 25. januára 2013, v ktorom dôrazne odsúdil „nedávnu vlnu teroristických útokov v rámci celého územia Iraku, pri ktorých zahynuli stovky ľudí a ktoré zanechali ešte väčšie množstvo zranených osôb“,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva alebo viery z roku 1981,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, ktorého signatárom je aj Irak,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Irak naďalej bojuje s vážnymi politickými, bezpečnostnými a sociálno-ekonomickými problémami, a keďže politická scéna v krajine je extrémne roztrieštená a zasiahnutá násilím, čo ťažko poškodzuje oprávnenú túžbu irackého ľudu po mieri, prosperite a skutočnom prechode k demokracii;

B.  keďže iracká ústava zaručuje rovnosť pred zákonom pre všetkých občanov a keďže jej článok 125 zaručuje „správne, politické a kultúrne práva národností, ako sú Turkméni, Chaldejci, Asýrčania a všetky ostatné národnosti, ako aj ich právo na vzdelanie“, a keďže článok 31 ústavy regiónu Kurdistan, ktorá nadobudla platnosť v roku 2009, zaručuje „národnú, kultúrnu a administratívnu autonómiu Turkménom, Arabom, chaldejským Sýrčanom a Asýrčanom, Arménom a ďalším obyvateľom Kurdistanu, pokiaľ tieto menšiny predstavujú väčšinu obyvateľstva“;

C.  keďže 9. apríla 2012 iracký parlament schválil vysokú komisiu pre ľudské práva, ktorá, aj keď ešte nie je plne funkčná, predstavuje prvú nezávislú komisiu pre ľudské práva v dejinách tejto krajiny;

D.  keďže v rámci politického dialógu so svojimi irackými partnermi sa Parlament zameriava na situáciu ľudských práv v Iraku, ktorá v dôsledku neuspokojivej situácie zraniteľných skupín vrátane menšín naďalej vyvoláva vážne obavy;

E.  keďže dohoda medzi EÚ a Irakom a najmä jej doložka o ľudských právach zdôrazňujú, že politický dialóg medzi EÚ a Irakom by sa mal zameriavať na ľudské práva a na posilňovanie demokratických inštitúcií;

F.  keďže Irak je už dlhý čas domovom rôznych etnických a náboženských menšín vrátane Turkménov, kresťanov, Kurdov, Šabakov, mandejcov, Arménov, Jezidov, bahájov, tzv. čiernych Iračanov, Asýrčanov, Židov, Palestínčanov a ďalších;

G.  keďže menšiny v Iraku sú terčom asimilačných opatrení a v irackej vlády a pridružených orgánoch nemajú dostatočné zastúpenie; keďže v dôsledku týchto skutočností sa populácie príslušných menšín v Iraku v posledných rokoch drasticky zmenšili, pretože mnoho osôb z krajiny utieklo, zatiaľ čo ďalší ľudia boli prinútení presídliť sa na iné miesto v rámci v Iraku;

H.  keďže Turkméni sú údajne treťou najväčšou národnostnou skupinou v Iraku; keďže medzi Turkménmi a Kurdmi pretrváva spor o Kirkuk – región bohatý na ropu a ďalšie prírodné zdroje, v dôsledku čoho sú Turkméni vystavení útokom a únosom zo strany kurdských síl, ako aj arabských extrémistických skupín; keďže tak sunnitskí, ako aj šiítski Turkméni sú terčom útokov z dôvodu sektárstva;

I.  keďže pretrvávajúci spor medzi centrálnou vládou Iraku a regionálnou vládou Kurdistanu sa nedávno vyostril, čo má negatívny vplyv na bezpečnostnú situáciu v regióne a ohrozuje pokojné spolužitie rôznych etnických skupín, najmä Kurdov, Arabov a Turkménov;

J.  keďže okrem územných sporov je severný Irak tiež terčom zdanlivo sektárskych útokov, pri ktorých je šiítske obyvateľstvo často napádané sunnitskými skupinami; keďže 31. decembra 2012 bolo počas šiítskeho sviatku Arba´ín zabitých 39 pútnikov; keďže 23. januára 2013 zahynulo najmenej 42 osôb a 117 osôb bolo zranených pri útoku na šiítsku mešitu v meste Túzchúrmátú v provincii Ninive (Niniveh) na severe Iraku, ktoré je územím, ktoré je predmetom sporov medzi vládou Iraku a regionálnou vládou Kurdistanu a v ktorom žije významná populácia Turkménov;

K.  keďže napriek významnému zlepšeniu bezpečnostnej situácie je úroveň násilia, ktorému je iracké obyvateľstvo vystavené, neprijateľne vysoká, pričom bombové útoky a streľba sú hlásené denne; a keďže vzhľadom na pokračujúce napätie a násilie väčšina Iračanov nemá istú budúcnosť a nie je možné presadiť ekonomickú a sociálnu integráciu irackého obyvateľstva vo všeobecnosti;

1.  je hlboko znepokojený šíriacimi sa prejavmi násilia, ktorými trpí civilné obyvateľstvo v Iraku, najmä medzi sunnitmi a šiítmi, ale útokmi proti obzvlášť ohrozeným skupinám, ako sú náboženské, etnické a kultúrne menšiny, a vyzýva iracké orgány, aby zlepšili bezpečnosť a verejný poriadok a aby bojovali proti terorizmu a sektárskemu násiliu v celej krajine;

2.  odsudzuje útoky z 23. januára 2013 na turkménskom pohrebe štátneho zamestnanca zavraždeného v predchádzajúci deň v Túzchúrmátú, pri ktorých zahynulo najmenej 42 ľudí a ďalších 117 bolo zranených, útok z 3. februára 2013, v ktorom pri samovražednom bombovom útoku v blízkosti policajnej stanice v Kirkuku zahynulo 30 ľudí a 70 bolo zranených, a zo 16. decembra 2012, v ktorom boli dvaja turkménski učitelia unesení, mučení a upálení zaživa;

3.  dôrazne odsudzuje všetky teroristické útoky a vyjadruje sústrasť rodinám a priateľom obetí a zranených;

4.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že nová vlna nestability a sektárskeho násilia v Iraku by mohla ohroziť nadchádzajúce provinčné voľby, ktoré sa majú uskutočniť 20. apríla 2013 a ktorých zrušenie by ohrozilo nádej na demokratickejšiu a prístupnejšiu štruktúru verejnej správy;

5.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek zmienke o právach Turkménov a ostatných menšín v ústave sú tieto menšiny naďalej vystavené etnickému a sektárskemu násiliu a diskriminácii;

6.  vyzýva irackú vládu a regionálnu vládu Kurdistanu, aby útoky odsúdili a aby uskutočnili dôkladné a rýchle vyšetrovanie nedávnych teroristických útokov v regióne vrátane najtragickejšieho nedávneho bombového atentátu na šiítsku mešitu v Túzchúrmátú a aby osoby zodpovedné za tieto útoky postavili pred spravodlivosť;

7.  vyzýva irackú vládu a regionálnu vládu Kurdistanu, aby prijali okamžité opatrenia na upokojenie územného sporu v Ninive (Nineveh), aby uznali kultúrnu, etnickú a náboženskú rôznorodosť v tejto provincii a aby občanom umožnili slobodne si zvoliť ich príslušnosť vrátane jazyka, viery a kultúry;

8.  vyzýva politické sily zastúpené v irackom parlamente, aby sa zapojili do skutočného a prístupného celonárodného dialógu s cieľom zabezpečiť skutočnú demokratickú správu Iraku a aby dodržiavali individuálne a kolektívne práva všetkých irackých občanov; nalieha na irackú vládu, aby uskutočnila sčítanie obyvateľstva, ktoré bolo odložené na neurčito, s cieľom určiť veľkosť turkménskej menšiny a ostatných menšín;

9.  vyzýva irackú vládu a všetkých politických lídrov, aby prijali potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť bezpečnosť a ochranu pre všetkých irackých občanov vo všeobecnosti, a najmä pre príslušníkov ohrozených etnických a náboženských menšín; vyzýva vládu, aby nariadila bezpečnostným silám, aby pri zabezpečovaní práva a poriadku preukázali zdržanlivosť v súlade so zásadami právneho štátu a medzinárodnými normami;

10.  v tejto súvislosti víta nedávno začatý program reorganizácie a modernizácie detenčných centier a väzení v právomoci irackého ministerstva spravodlivosti a dúfa, že to pomôže ukončiť zakorenené používanie mučenia a všeobecnú beztrestnosť v Iraku, ktorú odsudzujú organizácie v oblasti ľudských práv;

11.  vyjadruje hlbokú ľútosť nad vysokou mierou popráv v Iraku, kde sa rozsudky trestu smrti často vynášajú po nespravodlivých procesoch a na základe priznaní získaných pod nátlakom; naliehavo vyzýva irackú vládu, aby vyhlásila moratórium na všetky popravy s cieľom zrušiť v blízkej budúcnosti trest smrti;

12.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby sa prijali opatrenia koordinované irackými orgánmi s medzinárodnými humanitárnymi organizáciami s cieľom pomôcť ohrozeným skupinám a vytvoriť adekvátne podmienky na zabezpečenie ich bezpečnosti a dôstojnosti, a to najmä prostredníctvom iniciatív, ktoré presadzujú dialóg a vzájomné rešpektovanie medzi všetkými náboženskými a etnickými komunitami v Iraku;

13.  zdôrazňuje, že v rámci iniciatív EUJUST LEX je podľa potreby dôležité prisúdiť dostatočný význam právam Turkménov a menšinovým právam vo všeobecnosti, a oceňuje úspech dosiahnutý misiou EUJUST LEX a jej implementáciu v Iraku;

14.  trvá na tom, že rada pre spoluprácu zriadená na základe Dohody o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Irakom by mala slúžiť ako kanál na vyjadrenie znepokojenia irackej strane, pokiaľ ide o situáciu etnických a náboženských menšín v krajine;

15.  vyzýva medzinárodné spoločenstvo a EÚ, aby podporili irackú vládu v organizácii pokojných, slobodných a spravodlivých regionálnych volieb v apríli;

16.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, osobitnému zástupcovi Európskej únie pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, irackej vláde a parlamentu, regionálnej vláde Kurdistanu, generálnemu tajomníkovi Organizácie spojených národov a Rade OSN pre ľudské práva.

(1) Ú. v. EÚ C 293 E, 2.12.2006, s. 322. (2) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 115. (3) Prijaté texty, P7_TA(2013)0022.