Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 19 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, na článok 19 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a na Dohovor UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov,

–  so zreteľom na článok 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach, na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, na vyhlásenia, odporúčania a uznesenia Výboru ministrov a Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, na dokumenty Benátskej komisie a komisára Rady Európy pre ľudské práva týkajúce sa slobody prejavu, informácií a médií,

–  so zreteľom na článok 11 Charty EÚ pre ľudské práva, na články 2, 7 a 9 až 12 Zmluvy o Európskej únii, na články zmluvy týkajúce sa slobody usadiť sa, slobody poskytovať služby, voľného pohybu osôb a tovaru, hospodárskej súťaže a štátnej pomoci, ako aj na článok 167 ZFEÚ (kultúra),

–  so zreteľom na Protokol o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch, ktorý tvorí prílohu k Zmluve o Európskej únii a je známy ako Amsterdamský protokol,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (1),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie o pluralite médií v členských štátoch Európskej únie (SEC(2007)0032),

–  so zreteľom na Európsku chartu slobody tlače(2),

–  so zreteľom na to, že Komisia vytvorila skupinu na vysokej úrovni pre slobodu a pluralitu médií,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. novembra 2002 o koncentrácií médií(3), na uznesenie zo 4. septembra 2003 o stave v oblasti základných práv v Európskej únii (2002) (4), na uznesenie zo 4. septembra 2003 o televízii bez hraníc(5), na uznesenie zo 6. septembra 2005 o uplatňovaní článkov 4 a 5 smernice 89/552/EHS („Televízia bez hraníc“) zmenenej a doplnenej smernicou 97/36/ES na obdobie rokov 2001 – 2002(6), na uznesenie z 22. apríla 2004 o rizikách porušovania slobody prejavu a informácií v EÚ a najmä v Taliansku (článok 11 ods. 2 Charty základných práv) (7), na uznesenie z 25. septembra 2008 o koncentrácii a pluralite médií v Európskej únii(8), na uznesenie z 25. novembra 2010 o verejnoprávnom vysielaní v digitálnom veku: budúcnosť duálneho systému(9) a na uznesenie z 10. marca 2011 o zákone o médiách v Maďarsku(10),

–  so zreteľom na prebiehajúcu európsku iniciatívu pre pluralitu médií(11), ktorá bola zaregistrovaná Komisiou a ktorá je zameraná na ochranu plurality médií prostredníctvom čiastočnej harmonizácie vnútroštátnych predpisov týkajúcich sa vlastníctva médií a transparentnosti, konfliktu záujmov s politickými funkciami a nezávislosti orgánov dohľadu nad médiami,

–  so zreteľom na odôvodnenie 8 a odôvodnenie 94 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách, v ktorých sa uvádza, že je potrebné, aby členské štáty zabránili akýmkoľvek činom, ktoré by mohli podporovať tvorbu dominantných pozícií a obmedzovali pluralitu, a aby umožnili nezávislým regulačným orgánom pracovať transparentne a nestranne,

–  so zreteľom na prácu, ktorú vykonala OBSE v oblasti slobody médií a najmä jej zástupca pre slobodu médií, a na súvisiace správy a prejav prednesený prostredníctvom videa v rámci vypočutia Výboru pre občianske slobody na tému slobody médií, ktoré sa konalo 6. novembra 2012,

–  so zreteľom na správy o médiách uverejňované mimovládnymi organizáciami vrátane správ organizácie Reportéri bez hraníc (indexy slobody tlače) a Freedom House (správy o slobode tlače),

–  so zreteľom na štúdie o problematike médií, ktoré uverejnili Parlament(12) a Centrum pre pluralitu v médiách a slobodu médií v rámci Európskeho univerzitného inštitútu(13),

–  so zreteľom na nezávislú štúdiu s názvom Ukazovatele merania plurality médií v členských štátoch – smerom k prístupu na základe rizík, ktorá bola vypracovaná na žiadosť Komisie v roku 2007 a uverejnená v roku 2009(14) a v ktorej je vymedzený nástroj na monitorovanie médií spolu s ukazovateľmi s cieľom upozorniť na hrozby pre pluralitu médií,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A7-0117/2013),

A.  keďže v demokracii zohrávajú média zásadnú úlohu verejného strážcu, pretože umožňujú občanom vyjadriť svoje právo na informácie, kontrolu a posúdenie opatrení a rozhodnutí tých, ktorí vykonávajú moc alebo majú v rukách vplyv, predovšetkým pri príležitostí konzultácií o voľbách; keďže môžu taktiež zohrávať úlohu pri vytváraní agendy verejných orgánov využívaním svojej autority ako sprostredkovatelia informácií, a teda pôsobiť ako tvorcovia verejnej mienky;

B.  keďže sloboda prejavu vo verejnej sfére sa preukázala ako formatívny prvok demokracie a samotného právneho štátu a koaxiálna pre jeho existenciu a prežitie; keďže slobodné a nezávislé médiá a slobodná výmena informácií majú rozhodujúcu úlohu v procesoch demokratickej transformácie v nedemokratických režimoch a keďže od Komisie sa žiada, aby dôkladne monitorovala slobodu a pluralitu médií v pristupujúcich krajinách a venovala náležitú pozornosť úlohe slobodných médií pri presadzovaní demokracie na celom svete;

C.  keďže sloboda médií je základom hodnôt zakotvených v zmluvách, ako je demokracia, pluralizmus a rešpektovanie práv menšín; keďže história slobody médií pod názvom sloboda tlače prispela k pokroku demokratických myšlienok a rozvoju európskeho ideálu v dejinách;

D.  keďže sloboda médií, pluralita a nezávislá žurnalistika sú základnými prvkami samotného výkonu mediálnych služieb v celej Únii, a to najmä v rámci jednotného trhu; keďže akékoľvek obmedzenia slobody a plurality médií a nezávislosti žurnalistiky sú preto obmedzeniami slobody presvedčenia a tiež hospodárskej slobody; keďže novinári by nemali podliehať tlaku zo strany majiteľov, riaditeľov, vlád ani tlaku v dôsledku finančných obmedzení;

E.  keďže autonómna a silná verejná sféra založená na nezávislých a pluralitných médiách je kľúčovým prostredím, v ktorom sa môže dariť kolektívnym slobodám občianskej spoločnosti, ako je právo na zhromažďovanie a združovanie, a individuálnym slobodám, ako je právo na slobodu prejavu a právo na prístup k informáciám;

F.  keďže základné práva občanov na slobodu prejavu a informácií možno zaručiť len prostredníctvom slobody a plurality médií, pričom novinári a médiá môžu uplatňovať svoje právo a svoju povinnosť nestranným a neutrálnym spôsobom informovať občanov o udalostiach a rozhodnutiach verejného záujmu a podávať správy o nich; keďže všetci členovia spoločnosti majú právo vyjadriť svoj názor demokratickým a mierovým spôsobom;

G.  keďže Európsky súd pre ľudské práva stanovil pre členské štáty pozitívnu povinnosť vychádzajúcu z článku 10 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý obsahuje podobné ustanovenia ako ustanovenia článku 11 Charty základných práv, ktorá je súčasťou acquis communautaire;

H.  keďže informácie vo svojej podstate a najmä s ohľadom na technologické zmeny v posledných desaťročiach presahujú geografické hranice a plnia kľúčovú úlohu pri informovaní národných komunít žijúcich v zahraničí a poskytujú nástroje, ktoré umožňujú vzájomné poznanie a porozumenie presahujúce hranice a štáty; keďže médiá – vrátane online, ale aj iných médií – získali globálny charakter, od ktorého sú teraz závislé očakávania a potreby verejnosti a najmä spotrebiteľov, pokiaľ ide o informácie; keďže zmeny v mediálnej oblasti a v oblasti komunikačných technológií nanovo vymedzili sféru výmeny informácií a spôsob, akým sú ľudia informovaní a ako sa vytvára verejná mienka;

I.  keďže celoeurópska verejná sféra založená na neustálom a nepretržitom dodržiavaní slobody a plurality médií je kľúčovým prvkom integračného procesu Európskej únie v súlade s hodnotami zakotvenými v zmluvách, zodpovednosti európskych inštitúcií a rozvoja európskej demokracie, napríklad pokiaľ ide o voľby do Európskeho parlamentu; keďže energické, konkurencieschopné a pluralitné mediálne prostredie (audiovizuálne a tlačené médiá) stimuluje účasť občanov na verejnej diskusii, čo je nevyhnutné pre dobre fungujúci demokratický systém;

J.  keďže mimovládne organizácie, združenia monitorujúce slobodu médií, Rada Európy a OBSE, ako aj EP vo svojich štúdiách a uzneseniach informujú o hrozbách pre slobodné a nezávislé médiá zo strany vlád, a to aj v Európskej únii(15), a varujú pred nimi;

K.  keďže Rada Európy a OBSE sa zaoberali ľudským a demokratickým rozmerom komunikácie prostredníctvom podrobných vyhlásení, uznesení, odporúčaní, stanovísk a správ o slobode, pluralite a koncentrácii médií a vytvorili významný orgán pre spoločné paneurópske minimálne normy v tejto oblasti;

L.  keďže Európska únia sa zaviazala, že bude chrániť pluralitu médií ako jeden zo základných pilierov práva na informácie a slobodu prejavu, ktoré sú základnými míľnikmi aktívneho občianstva a participatívnej demokracie a sú zakotvené v článku 11 charty základných práv;

M.  keďže sloboda médií je na základe kodanských kritérií kvalifikačným kritériom pre vstup kandidátskych krajín do EÚ a jednou zo zásad, ktoré EÚ presadzuje vo svojej zahraničnej politike; keďže členské štáty by preto mali ísť príkladom vo svojom rámci a zaistiť tak svoju dôveryhodnosť a súdržnosť;

N.  keďže Parlament opakovane vyjadril obavy, pokiaľ ide o slobodu, pluralitu a koncentráciu médií, a vyzval Komisiu ako strážkyňu zmlúv, aby prijala náležité opatrenia, okrem iného predložením legislatívnej iniciatívy v tejto veci;

O.  keďže 16. januára 2007 Komisia začala trojfázový prístup pozostávajúci z pracovného dokumentu útvarov Komisie o pluralite médií, nezávislej štúdie o pluralite médií v členských štátoch EÚ s ukazovateľmi na zhodnotenie plurality médií a identifikáciu prípadných rizík v členských štátoch EÚ (v roku 2007) a oznámenia Komisie o ukazovateľoch plurality médií v členských štátoch EÚ (v roku 2008) s nadväznou verejnou konzultáciou(16); keďže nástroj plurality médií vypracovaný v nezávislej štúdii zatiaľ nebol uplatnený;

P.  keďže tento prístup Komisia, žiaľ, zastavila, pretože k oznámeniu ani k verejnej konzultácii sa nikdy nepristúpilo;

Q.  keďže po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy sa charta základných práv stala právne záväznou; keďže charta je prvým medzinárodným dokumentom, v ktorom sa vyslovene uvádza, že sa „rešpektuje sloboda a pluralita médií“ (článok 11 ods. 2); keďže zmluvy poskytujú EÚ mandát a právomoci na zabezpečenie toho, aby všetky základné práva boli chránené v Európskej únii, najmä na základe článkov 2 a 7 Zmluvy o EÚ;

R.  keďže členské štáty majú povinnosť neustále ochraňovať slobodu názoru, prejavu a informácií a slobodu médií, pretože tieto zásady sú zaručené aj ich ústavami a zákonmi, a tiež poskytnúť občanom nestranný a rovnaký prístup k rôznym zdrojom informácií, a teda aj k rôznym názorom a stanoviskám; keďže majú okrem toho povinnosť rešpektovať a chrániť súkromný a rodinný život, domov a komunikáciu, ako aj osobné údaje občanov podľa článkov 7 a 8 charty; keďže v prípade, že sú tieto slobody vážne ohrozené alebo porušované v členskom štáte, Európska únia musí včas a účinne zasiahnuť na základe svojich právomocí zakotvených v zmluvách a v charte v záujme ochrany európskeho demokratického a pluralitného poriadku a základných práv;

S.  keďže EÚ má právomoci v oblastiach súvisiacich s médiami, ako je vnútorný trh, audiovizuálna politika, hospodárska súťaž (vrátane štátnych dotácií), telekomunikácie a základné práva; keďže Parlament uviedol, že na základe toho by sa mali stanoviť minimálne základné normy s cieľom zabezpečiť, zaručiť a presadzovať slobodu informácií a primeranú úroveň plurality médií a nezávislé riadenie médií(17); keďže Komisia poverila Centrum pre pluralitu v médiách a slobodu médií v rámci Európskeho univerzitného inštitútu úlohou vykonať analýzu rozsahu právomocí EÚ v oblasti slobody médií;

T.  keďže vznikajú obavy v súvislosti s problémami a tlakom, ktorým čelia médiá, predovšetkým prevádzkovatelia verejnoprávneho vysielania, čo sa týka redakčnej nezávislosti, náboru zamestnancov, neistého zamestnania, autocenzúry, plurality, neutrality a kvality informácií, prístupu a financovania, a ktoré vznikajú z nenáležitého politického a finančného zasahovania, ako aj hospodárskej krízy;

U.  keďže vznikajú pochybnosti v súvislosti s vysokou mierou nezamestnanosti novinárov v Európe, z ktorých veľká časť pracuje na voľnej nohe s obmedzenou stabilitou zamestnania a podpory a v ovzduší značnej neistoty;

V.  keďže súkromné médiá čelia narastajúcej domácej, ale aj cezhraničnej koncentrácii, keď mediálne konglomeráty distribuujú svoje produkty v jednotlivých krajinách, zvyšujú investície do médií v rámci EÚ a mimoeurópski investori a médiá získavajú čoraz väčší vplyv v Európe, čo vedie k monopolizácii informácií a podkopáva pluralitu názorov; keďže existujú určité obavy v súvislosti so zdrojmi financovania niektorých súkromných médií, a to aj v Európskej únii;

W.  keďže európska verejnosť prostredníctvom množstva ankiet, prieskumov verejnej mienky a verejných iniciatív vyjadrila znepokojenie nad zhoršovaním situácie v oblasti slobody médií a plurality a opakovane žiadala EÚ, aby prijala opatrenia na zachovanie slobody médií a rozvoj silného, nezávislého a pluralitného mediálneho prostredia;

X.  keďže zrýchlenie tempa spravodajského cyklu vedie k závažným nedostatkom v práci novinárov, ako je upúšťanie od kontroly a dvojitej kontroly novinárskych zdrojov;

Y.  keďže rozvoj digitálneho prostredia môže zohrať zásadnú úlohu v prístupe európskych občanov k online informáciám;

Z.  keďže mediálne prostredie prechádza zásadnými zmenami; keďže najmä v tomto období hospodárskej krízy rastie počet novinárov, ktorí pracujú za neistých pracovných podmienok zamestnania a zápasia s nedostatkom sociálneho zabezpečenia v porovnaní s normami na trhu práce a čelia výzvam spojeným s budúcnosťou žurnalistiky;

AA.  keďže do Európskeho parlamentu boli zaslané petície, v ktorých občania vyjadrili rovnaké znepokojenie a žiadali, aby európske inštitúcie, a najmä Európsky parlament, prijali opatrenia;

AB.  keďže technologické zmeny vyvolané prostredníctvom internetu, osobnej výpočtovej techniky a nedávno aj mobilnou výpočtovou technikou výrazne zmenili informačnú infraštruktúru spôsobmi, ktoré mali vplyv na obchodný model tradičnejších médií, najmä jeho spoliehanie sa na trh s reklamami, čo ohrozilo prežitie titulov médií, ktoré zohrávajú dôležitú občiansku a demokratickú úlohu; keďže je preto povinnosťou orgánov verejnej moci v členských štátoch, ako aj na úrovni Únie vytvoriť súbor nástrojov, ktoré by boli k dispozícii počas tohto prechodného obdobia a pomohli by zaistiť prežitie týchto hodnôt a zodpovednosti nezávislých médií, a to bez ohľadu na technologickú platformu, ktorú si zvolia teraz alebo v budúcnosti; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu o účinkoch technologických zmien na obchodný model médií a ich dôsledkoch pre slobodu a pluralitu médií;

AC.  keďže nedávna hospodárska kríza prehĺbila problémy mediálnych titulov tým, že novinárska práca sa stala ešte neistejšou a mediálne prostredie je ešte náchylnejšie na hospodárske alebo politické tlaky, pričom samo o sebe sa stalo ešte zraniteľnejším; keďže tieto javy mali špecifické dôsledky v novinárskych žánroch, ktoré sú nákladnejšie alebo časovo náročnejšie, ako je investigatívna žurnalistika, reportáž a vysielanie medzinárodných a európskych korešpondentov; keďže tieto druhy novinárskych žánrov sú nevyhnutné na zaručenie zodpovednosti a plnenia povinností verejných a politických orgánov, aby sa zastavilo zneužívanie ekonomickej a inštitucionálnej moci a zabezpečilo odhaľovanie a stíhanie trestnej činnosti v sociálnej, environmentálnej a humanitárnej oblasti; vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu o účinkoch krízy a neistého zamestnania na novinárov s cieľom analyzovať a pokúsiť sa napraviť dôsledky tejto neistoty na slobodu a pluralitu médií;

AD.  keďže technologické zmeny, rôznorodá populácia nezávislých profesionálnych novinárov a nadobudnutie pluralitných kompetencií potrebných pre zhromažďovanie a produkciu kvalitných informácií dnes takisto vytvára príležitosti na vytváranie nových nadnárodných novinárskych podnikov založených na rôznych platformách, ktoré môžu byť podporované prostredníctvom verejných i trhovo orientovaných politík;

1.  vyzýva členské štáty a Európsku úniu, aby dodržiavali, zaručovali, ochraňovali a presadzovali základné právo na slobodu prejavu a informácií, ako aj slobodu a pluralitu médií, a teda sa zdržiavali ohrozovania slobody médií, a aby vytvorili alebo podporovali mechanizmy, aby sa zabránilo týmto hrozbám, ako sú snahy o nemiestne a politické ovplyvňovanie alebo nátlak a zavádzanie straníckej kontroly a cenzúry v oblasti médií alebo o zamedzenie či neoprávnené obmedzovanie slobody a nezávislosti médií v prospech súkromných alebo politických záujmov či finančné ohrozenie prevádzkovateľov verejnoprávneho vysielania;

2.  požaduje, aby členské štáty a EÚ zabezpečili zavedenie právne záväzných postupov a mechanizmov výberu a vymenovania vedúcich predstaviteľov médií, správnych rád, mediálnych rád a regulačných orgánov, ktoré budú transparentné, založené na zásluhách a neodškriepiteľných skúsenostiach a ktoré zabezpečia profesionalizmus, integritu, nezávislosť, konsenzus naprieč politickým a sociálnym spektrom a kontinuitu, a to namiesto politických alebo straníckych kritérií založených na skazenom systéme odmeňovania prepojeného s výsledkami volieb alebo na vôli tých, ktorí sú pri moci; konštatuje, že každý členský štát by mal vytvoriť zoznam kritérií na vymenúvanie vedúcich predstaviteľov alebo správnych rád štátnych médií v súlade so zásadami nezávislosti, integrity, skúseností a profesionality; vyzýva členské štáty, aby vytvorili záruky s cieľom zabezpečiť nezávislosť rád médií a regulačných orgánov od politického vplyvu vlády, parlamentnej väčšiny či akejkoľvek inej skupiny spoločnosti;

3.  zdôrazňuje, že pluralita médií a novinárska a redakčná nezávislosť sú piliermi slobody médií z hľadiska zabezpečenia diverzifikácie médií, zaručenia prístupu k rôznym sociálnym a politickým aktérom, stanoviskám a názorom (vrátane MVO, združení občanov, menšín atď.) a ponuky širokej palety názorov;

4.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby kultúrne komunity rozdelené do niekoľkých regionálnych vlád alebo členských štátov mali možnosť prístupu k médiám v ich jazyku a aby tento prístup neznemožnilo žiadne politické rozhodnutie;

5.  pripomína, že podľa Európskeho súdu pre ľudské práva musia zmluvné štáty zaručiť pluralitu médií v súlade s článkom 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach; poukazuje na to, že článok 10 dohovoru obsahuje ustanovenia podobné ustanoveniam článku 11 Charty základných práv Európskej únie, ktorá je súčasťou acquis communautaire;

6.  zdôrazňuje, že Komisia by mala zabezpečiť, aby členské štáty zaručili náležité dodržiavanie Charty základných práv vo svojej krajine, čo sa prejavuje pluralitou médií, rovnakým prístupom k informáciám a rešpektovaním nezávislosti tlače formou nestrannosti;

7.  poukazuje na to, že podľa kodanských kritérií musia krajiny, ktoré sa chcú stať členmi Európskej únie, dodržiavať acquis communautaire, čo zahŕňa aj Chartu základných práv a presnejšie jej článok 11, v ktorom sa požaduje rešpektovanie slobody a plurality médií; poukazuje však na to, že hoci od súčasných členských štátov Európskej únie sa rovnako požaduje dodržiavanie charty, neexistuje žiaden mechanizmus, ktorý by to zabezpečoval;

8.  zdôrazňuje zásadnú úlohu skutočne vyváženého európskeho duálneho systému, v ktorom súkromné a verejnoprávne médiá zohrávajú svoje príslušné úlohy a ktorý by sa mal zachovať, ako o to žiada Parlament, Komisia a Rada Európy; poznamenáva, že v spoločnosti s mnohými médiami, kde sa zvýšil počet subjektov celosvetového trhu, ktorých výhradným cieľom je obchodný zisk, sú nevyhnutné silné verejnoprávne médiá; pripomína dôležitú úlohu verejnoprávnych médií, ktoré financujú občania prostredníctvom štátu, a ich inštitucionálne povinnosti zabezpečiť vysokokvalitné, presné a spoľahlivé informácie pre rôznorodé publikum, ktoré sú nezávislé od vonkajšieho tlaku a súkromných alebo politických záujmov, pričom poskytnú priestor pre špecifický segment trhu, ktorý nie je výnosný pre súkromné médiá; zdôrazňuje, že súkromné médiá majú podobné povinnosti vo vzťahu k informáciám, predovšetkým k informáciám inštitucionálnej a politickej povahy, ako napríklad v kontexte konania volieb, referend atď.; zdôrazňuje, že je nevyhnutné zaručiť profesionálnu nezávislosť národných tlačových agentúr a zabrániť vytvoreniu nových monopolov;

9.  uznáva, že pokračujúca samoregulačné a nelegislatívne iniciatívy, pokiaľ sú nezávislé, nestranné a transparentné, zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní slobody médií; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na podporu nezávislosti médií a ich regulačných agentúr tak od záujmov štátu (a to aj na európskej úrovni), ako aj od vplyvných komerčných záujmov;

10.  pripomína špecifickú a príznačnú úlohu verejnoprávnych médií, ako je uvedené v Amsterdamskom protokole o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch;

11.  pripomína, že v protokole 29 k zmluvám sa uznáva, že systém verejnoprávneho vysielania v členských štátoch priamo súvisí s demokratickými, spoločenskými a kultúrnymi potrebami každej spoločnosti a s potrebou zachovávať pluralitu médií; predpokladá teda, že členské štáty môžu financovať verejnoprávne vysielanie iba vtedy, pokiaľ sa takéto financovanie poskytuje na plnenie poslania verejnoprávnej služby a neovplyvňuje podmienky obchodovania a hospodársku súťaž v Únii v takom rozsahu, ktorý by bol v protiklade so spoločným záujmom;;

12.  zdôrazňuje význam náležitého, primeraného a stabilného financovania verejnoprávnych médií s cieľom zaručiť ich politickú a ekonomickú nezávislosť, aby si verejnoprávne médiá mohli v plnej miere plniť svoje poslanie vrátane sociálnej, vzdelávacej, kultúrnej a demokratickej úlohy, aby sa dokázali prispôsobiť digitálnej zmene a prispievali k inkluzívnej informačnej a znalostnej spoločnosti, v ktorej budú kvalitné reprezentatívne médiá dostupné všetkým; vyjadruje svoje obavy nad súčasnými trendmi v niekoľkých členských štátoch pristupovať k rozpočtovým škrtom alebo obmedzovať činnosť verejnoprávnych médií, čo znižuje ich schopnosť plniť si svoje poslanie; naliehavo žiada členské štáty, aby zvrátili tento trend a zabezpečili stabilné, udržateľné, primerané a spoľahlivé financovanie verejnoprávnych médií;

13.  zdôrazňuje, že opatrenia na reguláciu prístupu niektorých mediálnych prostriedkov na trh prostredníctvom licenčných a schvaľovacích konaní, pravidlá o ochrane štátu, vnútroštátnej a vojenskej bezpečnosti a verejného poriadku a pravidlá o ochrane morálky a detí by sa nemali zneužívať na účely zavádzania politickej alebo straníckej kontroly a cenzúry médií a na obmedzovanie základného práva občanov na informácie o otázkach verejného záujmu a významu; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti by sa mala zabezpečiť správna rovnováha; upozorňuje, že médiá by nemali byť ohrozované vplyvom konkrétnych záujmových a lobistických skupín, hospodárskych subjektov či náboženských skupín;

14.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uplatňovali hospodársku súťaž a pravidlá v oblasti médií, aby zabezpečili hospodársku súťaž s cieľom riešiť dominantné postavenie a predchádzať mu, podľa možnosti prostredníctvom nižších prahových hodnôt v mediálnom priemysle ako na iných trhoch, aby zaručili prístup nových účastníkov na trh a zasiahli vtedy, keď dochádza v prílišnej koncentrácii médií a keď je ohrozená pluralita médií, a to s cieľom zabezpečiť, aby všetci občania EÚ mali prístup k bezplatným a rôznorodým médiám vo všetkých členských štátoch a aby v prípade potreby odporučili zlepšenia; zdôrazňuje, že existencia tlačových skupín vlastnených podnikmi, ktoré môžu zadávať verejné zákazky, predstavuje hrozbu pre nezávislosť médií; vyzýva Komisiu, aby posúdila, ako existujúce pravidlá hospodárskej súťaže súvisia s narastajúcou koncentráciou komerčných médií v členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby navrhla konkrétne opatrenia na zabezpečenie plurality médií a zabránila nadmernej koncentrácii médií;

15.  zdôrazňuje, že je potrebné venovať pozornosť koncentrácii vlastníctva médií v členských štátoch; pričom zdôrazňuje, že koncepcia plurality médií zahŕňa široké spektrum otázok, ako napr. zákaz cenzúry, ochrana zdrojov a informátorov, otázky, ktoré sa týkajú tlakov zo strany politikov a trhových síl, transparentnosť, pracovné podmienky novinárov, orgány na kontrolu médií, kultúrna rôznorodosť, rozvoj nových technológií, neobmedzený prístup k informáciám a komunikácii, necenzurovaný prístup k internetu a digitálna priepasť; domnieva sa, že vlastníctvo a riadenie médií by mali byť transparentné a nebyť predmetom koncentrácie; zdôrazňuje, že koncentrácia vlastníctva ohrozuje pluralitu a kultúrnu rozmanitosť a vedie k uniformite mediálneho obsahu;

16.  požaduje zavedenie pravidiel, ktoré zaistia, aby sa konflikty záujmov, ako sú konflikty vyplývajúce zo zlúčenia politickej funkcie a kontroly nad médiami, náležite riešili a odstraňovali, a najmä, aby prijímajúci vlastníci mediálnych konglomerátov boli vždy zverejňovaní, aby sa tak zabránilo konfliktu záujmov; vyzýva na účinné uplatňovanie jasných pravidiel na zabezpečenie transparentných a spravodlivých postupov v oblasti financovania médií, štátnej reklamy a sponzorských príspevkov s cieľom zaručiť, aby tieto oblasti nespôsobili rušenie slobody informácií a prejavu, pluralizmu alebo redakčnej línie médií, a vyzýva Komisiu, aby túto oblasť monitorovala;

17.  zdôrazňuje, že aj napriek využívaniu politiky hospodárskej súťaže prostredníctvom nariadenia EÚ o fúziách, a najmä článku 21 tohto nariadenia(18), vznikli obavy v súvislosti s tým, že tieto nástroje dostatočne nekontrolujú koncentráciu médií v dôsledku problémov s vymedzením trhu, keď v niektorých prípadoch rozsiahle fúzie médií rôzneho typu nedosahujú prahové hodnoty obratu stanovené v rámci politiky EÚ v oblasti hospodárskej súťaže;

18.  zdôrazňuje, že trhová sila v mediálnom priemysle nespočíva len v monopolnom postavení pri tvorbe cien, ale aj v politickom vplyve, ktorý vedie k ovládnutiu regulačných orgánov, takže dominantné postavenie sa ťažšie odstraňuje, keď je už dosiahnuté; žiada, aby prahové hodnoty v oblasti hospodárskej súťaže boli v mediálnom priemysle stanovené nižšie ako na iných trhoch;

19.  pripomína Komisii, že v minulosti bola pri niekoľkých príležitostiach požiadaná o možnosť zavedenia právneho rámca, aby sa zabránilo koncentrácii vlastníctva a zneužívaniu dominantného postavenia; vyzýva Komisiu, aby navrhla konkrétne opatrenia na zabezpečenie plurality médií vrátane legislatívneho rámca pre pravidlá týkajúce sa vlastníctva médií, ktorými by sa zaviedli minimálne štandardy pre členské štáty;

20.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť nezávislosť novinárov, a to tak od vnútorných tlakov redakcie, vydavateľov alebo vlastníkov, ako aj externe od politickej moci alebo hospodárskych lobistických skupín či iných záujmových skupín a zdôrazňuje význam redakčných kódexov alebo kódexov správania v oblasti redakčnej závislosti v záujme zamedzenia tomu, aby vlastníci, zainteresované strany, vlády a vonkajšie zainteresované strany zasahovali do obsahu správ; zdôrazňuje význam uplatňovania práva na slobodu prejavu bez akejkoľvek diskriminácie a na základe rovnosti a rovnakého zaobchádzania; zdôrazňuje skutočnosť, že právo na prístup k verejným dokumentom a informáciám je zásadné pre novinárov a občanov, a vyzýva členské štáty, aby stanovili spoľahlivý a rozsiahly právny rámec, pokiaľ ide o slobodný prístup k vládnym informáciách a prístup k dokumentom verejného záujmu; apeluje na členské štáty, aby poskytli právne záruky týkajúce sa plnej ochrany zásady dôvernosti zdrojov a vyzýva na prísne uplatňovanie judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v tejto oblasti, a to aj vo vzťahu k oznamovaniu podozrení z nekalého konania informátormi;

21.  žiada, aby novinári boli chránení pred tlakmi, zastrašovaním, obťažovaním, hrozbami a násilím, a pripomína, že investigatívni novinári čelia v dôsledku svojej činnosti často vyhrážkam, sú fyzicky napádaní a dokonca sa vyskytujú aj pokusy pripraviť ich o život; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť spravodlivosť a bojovať proti beztrestnosti za takéto činy, a poukazuje tiež na ich negatívny vplyv na slobodu prejavu, čo vedie k autocenzúre v médiách; zdôrazňuje, že investigatívna žurnalistika pomáha monitorovať demokraciu a dobrú správu vecí verejných, ako aj odhaľovať nezrovnalosti a trestné činy, a teda je nápomocná orgánom činným v trestnom konaní, nalieha na členské štáty a EÚ, aby podporovali a presadzovali investigatívnu žurnalistiku a posilňovali etickú žurnalistiku v médiách vytvorením profesijných noriem a primeraných opravných prostriedkov, najmä prostredníctvom odborného vzdelávania a kódexov správania vypracovaných mediálnymi združeniami a zväzmi;

22.  vyzýva členské štáty, aby prijali právne predpisy s cieľom zabrániť prenikaniu spravodajských dôstojníkov do redakcií, pretože takéto praktiky závažne ohrozujú slobodu prejavu, keďže umožňujú dohľad nad redakciami a vytvárajú prostredie nedôvery, bránia zhromažďovaniu informácií a ohrozujú dôvernosť zdrojov a napokon sa usilujú dezinformovať a manipulovať verejnosť, ako aj poškodzovať dôveryhodnosť médií;

23.  zdôrazňuje, že sa zvyšuje počet novinárov zamestnaných v neistých pracovných podmienkach, ktorým chýbajú sociálne záruky bežné na trhu práce, a vyzýva na zlepšenie pracovných podmienok odborníkov v oblasti médií; zdôrazňuje, že členské štáty musia zabezpečiť, aby pracovné podmienky novinárov boli v súlade s ustanoveniami Európskej sociálnej charty; zdôrazňuje význam kolektívnych zmlúv pre novinárov a odborového zastúpenia kolektívov novinárov, ktoré musia byť povolené pre všetkých zamestnancov, aj keď sú členmi malej skupiny, pracujú v malých firmách alebo majú neštandardné formy zmluvy, ako je dočasný pracovný pomer alebo zastupovanie, pretože bezpečné pracovné miesto im umožňuje spoločne hovoriť a konať a ľahšie a účinnejšie dodržiavať profesijné normy;

24.  zdôrazňuje, že je potrebné podporovať etickú žurnalistiku v médiách; vyzýva Európsku komisiu, aby navrhla nástroj (napr. formou odporúčania, ako je odporúčanie z 20. decembra 2006 o ochrane neplnoletých osôb a ľudskej dôstojnosti a o práve na vyjadrenie vo vzťahu ku konkurencieschopnosti európskeho priemyslu audiovizuálnych a online informačných služieb) s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty vyzvali mediálny sektor vypracovať profesijné normy a etické kódexy, ktoré by zahŕňali povinnosť upozorňovať pri podávaní správ na rozdiel medzi faktami a názormi, a to v záujme presnosti, nestrannosti a objektivity, rešpektovania súkromia osôb, povinnosti opraviť dezinformácie a práva na odpoveď; tento rámec by mal stanoviť, aby mediálny sektor zriadil nezávislý mediálny regulačný orgán, ktorý by pôsobil nezávisle od politických alebo iných vonkajších vplyvov a ktorý by vybavoval sťažnosti týkajúce sa tlače na základe profesijných noriem a etických kódexov, pričom by mal právomoc prijímať primerané sankcie;

25.  vyzýva členské štáty, v ktorých sa ohováranie považuje za trestný čin, aby ohováranie čo najskôr dekriminalizovali; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v mnohých členských štátoch sú novinári a média vystavení násiliu a obťažovaniu, a to aj keď pokrývajú demonštrácie a verejné podujatia, čo vyvoláva obavy európskych a medzinárodných organizácií, akademických kruhov a občianskej spoločnosti; zdôrazňuje, že je dôležité viesť dialóg s orgánmi s cieľom zabezpečiť, aby sloboda a nezávislosť médií neboli ohrozené, aby kritické hlasy neboli potlačené a aby pracovníci orgánov činných v trestnom konaní rešpektovali úlohu, ktorú zohrávajú médiá, a zabezpečili, aby médiá mohli slobodne a bezpečne podávať správy;

26.  zdôrazňuje význam zriadenia samoregulačných orgánov médií, ako sú výbory pre sťažnosti a ombudsmani, a podporuje praktické úsilie na základe prístupu zdola nahor, ktoré vyvinuli európski novinári na obhajobu svojich základných práv tým, že zaviedli tzv. drop-in centrum na dokumentáciu údajného porušovania týchto práv (v súlade s pilotným projektom, ktorý bol prijatý na plenárnom zasadnutí 23. októbra 2012 ako súčasť pozície Parlamentu k rozpočtu na rok 2013);

27.  zdôrazňuje, že sú potrebné pravidlá vo vzťahu k politickým informáciám v celom sektore audiovizuálnych médií s cieľom zaručiť spravodlivý prístup k jednotlivým politickým konkurentom, názorom a stanoviskám, najmä pri príležitosti konania volieb a referend, v záujme zabezpečenia toho, aby si občania mohli vytvoriť vlastný názor bez zbytočného vplyvu jednej dominantnej mienkotvornej sily; zdôrazňuje, že je potrebné, aby regulačné orgány riadne presadzovali tieto pravidlá;

28.  zdôrazňuje, že základné právo na slobodu prejavu a slobodu médií nie je vyhradené len pre tradičné médiá, ale zahŕňa aj sociálne médiá a iné formy nových médií; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť slobodu prejavu a informácií na internete, najmä prostredníctvom zaručenia neutrality siete, a vyzýva teda EÚ a členské štáty, aby zabezpečili, aby tieto práva boli na internete plne rešpektované v súvislosti s neobmedzením prístupom k informáciám a ich poskytovaním a šírením; varuje pred snahou orgánov vyžadovať registrácie či povolenia alebo obmedziť obsah, ktorý sami označia za škodlivý; uznáva, že poskytovanie internetových služieb prostredníctvom verejnoprávnych médií prispieva k plneniu ich poslania, ktorým je zabezpečiť, aby občania mali prístup k informáciám a mohli si vytvárať mienku z rozličných zdrojov;

29.  zdôrazňuje rastúci význam agregátorov správ, vyhľadávačov a iných sprostredkujúcich nástrojov pre šírenie informácií a spravodajstva na interne a prístup k nim; vyzýva Komisiu, aby tieto internetové subjekty zahrnula do regulačného rámca EÚ pri revízii smernice o audiovizuálnych mediálnych službách, a to v záujme riešenia problémov v oblasti diskriminácie obsahu a narušovania výberu zdrojov;

30.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby v rámci politiky Komisie v oblasti mediálnej gramotnosti venovali dostatočnú pozornosť dôležitosti mediálneho vzdelávania, ktoré poskytne občanom znalosti, aby mohli kriticky interpretovať čoraz väčšieho množstvo informácií a vyberať si z nich;

31.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či členské štáty udeľujú vysielaciu licenciu na základe objektívnych, transparentných, nediskriminačných a primeraných kritérií;

32.  zdôrazňuje, že je dôležité a naliehavé sledovať slobodu médií a pluralizmus vo všetkých členských štátoch a každoročne predkladať správy o tejto problematike opierajúc sa o podrobné normy vytvorené Radou Európy a OBSE a o prístup založený na posúdení rizík a ukazovateľov obsiahnutých v nezávislej štúdii vypracovanej pre Komisiu, a to v spolupráci s MVO, zainteresovanými stranami a odborníkmi, vrátane monitorovania vypracúvania a zmien právnych predpisov v oblasti médií a vplyvu akýchkoľvek právnych predpisov prijatých v členských štátoch, ktoré ovplyvňujú slobodu médií, najmä v súvislosti so zasahovaním štátu, a dohľadu nad nimi, ako aj o svedčených postupov pre stanovenie noriem verejných služieb, a to tak v rámci verejných, ako aj súkromných kanálov; zdôrazňuje, že je dôležité oboznámiť s týmito spoločnými európskymi normami širšiu verejnosť; domnieva sa, že Komisia, Agentúra pre základné práva a/alebo Centrum pre pluralizmus v médiách a slobodu médií v rámci Európskeho univerzitného inštitútu sa musia ujať tejto úlohy a zverejňovať výročnú správu s výsledkami tohto monitorovania; domnieva sa, že Komisia by mala predkladať túto správu Európskemu parlamentu a Rade a vypracovať návrhy na akékoľvek akcie a opatrenia vyplývajúce z jej záverov týkajúcich sa správy;

33.  domnieva sa, že EÚ má právomoci na prijatie legislatívnych opatrení na zaručenie, ochranu a presadzovanie slobody prejavu a informácií a slobody médií a pluralizmu, a to aspoň v tej miere, ako v prípade ochrany neplnoletých osôb a ľudskej dôstojnosti, kultúrnej rozmanitosti, prístupu občanov k informáciám o dôležitých udalostiach a/alebo k pokrytiu dôležitých udalostí, presadzovania práv osôb so zdravotným postihnutím, ochrany spotrebiteľa v súvislosti s obchodnými oznámeniami a práva na odpoveď, čo sú všeobecné záujmy, na ktoré sa vzťahuje smernica o audiovizuálnych mediálnych službách; zároveň je presvedčený, že akákoľvek regulácia by sa mala uskutočniť na základe podrobnej a dôkladnej analýzy situácie v EÚ a v jej členských štátoch a problémov, ktoré treba riešiť, a najlepších spôsobov na ich vyriešenie; domnieva sa, že sa bude pokračovať v nelegislatívnych iniciatívach, ako je monitorovanie, samoregulácia, kódexy správania a v prípade potreby aj aktivácia článku 7 ZEÚ, ako to požaduje väčšina zainteresovaných strán, a to s ohľadom na to, že niektoré z najvýraznejších hrozieb slobody médií v niektorých členských štátoch vyplývajú z novo prijatých právnych predpisov;

34.  opätovne vyzýva Komisiu, aby preskúmala a pozmenila smernicu o audiovizuálnych mediálnych službách (AVMSD), rozšírila rozsah jej pôsobnosti na minimálne normy pre rešpektovanie, ochranu a presadzovanie základného práva na slobodu prejavu a informácií, slobodu a pluralizmus médií a zabezpečila dôsledné uplatňovanie Charty základných práv Európskej únie, EDĽP a súvisiacej judikatúry týkajúcej sa pozitívnych povinností v oblasti médií, pretože cieľom smernice je vytvoriť priestor bez vnútorných hraníc pre audiovizuálne mediálne služby a súčasne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany cieľov všeobecného záujmu, ako je zavedenie zodpovedajúceho právneho a administratívneho rámca na zaručenie účinnej plurality(19); vyzýva preto Komisiu, aby preskúmala a pozmenila smernicu o audiovizuálnych mediálnych službách s cieľom zabezpečiť – ako je tomu v prípade a na základe modelu regulačných orgánov v rámci elektronickej komunikácie – aby národné regulačné orgány boli nezávislé, nestranné a transparentné, pokiaľ ide o ich rozhodovacie postupy, výkon ich právomocí a postup monitorovania, a účinne financované na vykonávanie ich činnosti a aby mali k dispozícii primerané právomoci v oblastí sankcií v záujme zabezpečenia vykonateľnosti ich rozhodnutí;

35.  vyzýva Komisiu, aby do posúdenia a revízie AVMSD zahrnula ustanovenia o transparentnosti vlastníctva médií, koncentrácii médií, pravidiel v oblasti konfliktu záujmov, aby sa zabránilo nežiaducemu vplyvu politických a ekonomických síl na médiá, ako aj ustanovenia o nezávislosti orgánov pre dohľad nad médiami; vyzýva Komisiu, aby začala pripravovať oznámenie zavádzajúce ukazovatele nástroja na monitorovanie plurality médií v členských štátoch, ktorý už bol vypracovaný v nezávislej štúdii s názvom Ukazovatele plurality médií v členských štátoch – smerom k prístupu na základe rizika a na základe navrhnutého trojfázového prístupu z roku 2007; následne by sa mala uskutočniť široká verejná konzultácia so zainteresovanými stranami, o. i. na základe opatrení nadväzujúcich na správu skupiny na vysokej úrovni o slobode médií, najmä vypracovaním návrhu súboru usmernení EÚ o slobode a pluralite médií;

36.  vyzýva členské štáty, aby okamžite pristúpili k reformám na dosiahnutie týchto cieľov; vyzýva Komisiu, aby jasne vymedzila rozsah pôsobnosti mediálnych regulačných orgánov najmä z hľadiska regulácie a monitorovania a aby sledovala, či spĺňajú požiadavky potrebnosti a proporcionality v prípade, že udelia sankcie; pripomína, že je dôležité prispôsobiť rozsah pôsobnosti nariadenia špecifickému charakteru jednotlivých médií;

37.  vyzýva národné regulačné orgány, aby spolupracovali a koordinovali sa na úrovni EÚ, pokiaľ ide o oblasť médií, napríklad zriadením európskeho združenia regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby, a aby harmonizovali štatút vnútroštátnych regulačných orgánov navrhovaný v článkoch 29 a 30 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách zabezpečením toho, aby boli nezávislé, nestranné a transparentné tak v rozhodovacom procese, ako aj pri výkone svojej moci a v procese monitorovania, a poskytli im zodpovedajúce sankčné právomoci s cieľom zabezpečiť, aby sa ich rozhodnutia vykonávali;

38.  vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby prijali náležité a včasné, primerané a progresívne opatrenia, ak sa vyskytnú obavy v súvislosti so slobodou prejavu a informácií, ako aj so slobodou a pluralitou médií v EÚ a členských štátoch;

39.  domnieva sa, že v prípade pristúpenia ďalších krajín do EÚ by sa mal klásť dôraz aj na ochranu slobôd a slobodu prejavu, pretože sú vo všeobecnosti považované za prvky ľudských práv a demokratickej podmienenosti kodanských kritérií; vyzýva Komisiu, aby aj naďalej monitorovala výsledky a pokrok kandidátskych krajín EÚ v oblasti ochrany mediálnych slobôd;

40.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby kritériá založené na pluralite a vlastníctve médií boli obsiahnuté v každom posúdení vplyvu vypracovanom pre nové iniciatívy o legislatívnych návrhoch;

41.  vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom transparentnosti v oblasti vlastníctva médií v Európe, a preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podnikli kroky na zabezpečenie transparentnosti v oblasti vlastníctva a riadenia médií, najmä tým, že od vysielacích spoločností, tlače a podobných médií budú požadovať, aby vnútroštátnym mediálnym orgánom, obchodným registrom a verejnosti predkladali dostatočne presné a aktuálne informácie týkajúce sa vlastníctva, ktoré umožnia identifikáciu skutočných a konečných vlastníkov a spoluvlastníkov médií, ich životopisy a ich financovanie, napríklad prostredníctvom ďalšieho vývoja databázy Mavis a jej zapojenia do jednotného európskeho registra s cieľom zisťovať nadmernú koncentráciu médií a zamedziť tomu, aby mediálne organizácie skrývali osobitné záujmy, a umožniť občanom kontrolovať, aké záujmy sú za ich médiami; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby kontrolovali a monitorovali, či verejné prostriedky, ktoré členské štáty vyčlenili pre verejnoprávne médiá, sa využívajú transparentne a v úplnom súlade s protokolom 29 pripojeným k zmluvám; domnieva sa, že transparentnosť vlastníctva je základným prvkom plurality médií; vyzýva Komisiu, aby monitorovala a podporovala pokrok v záujme presadzovania rozsiahlejších výmen informácií o vlastníctve médií;

42.  zdôrazňuje, že sloboda médií by mala zahŕňať aj slobodu prístupu k médiám zabezpečením účinného dodania širokopásmového internetu a prístupu k nemu pre všetkých európskych občanov v rámci primeranej lehoty a nákladov, a to prostredníctvom ďalšieho rozvoja bezdrôtových technológií vrátane satelitu umožňujúceho pripojenie na internet;

43.  zdôrazňuje, že podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva majú orgány na základe článku 10 EDĽP pozitívne povinnosti, aby chránili slobodu prejavu ako jeden z predpokladov fungujúcej demokracie, pretože skutočný efektívny výkon určitých slobôd nezávisí iba od povinnosti štátu nezasahovať, ale môže vyžadovať pozitívne opatrenia na ochranu;

44.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Európskej agentúre pre základné práva, OBSE, Výboru ministrov Rady Európy, parlamentnému zhromaždeniu, Benátskej komisii a komisárovi pre ľudské práva.

(1) Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1. (2) http://www.pressfreedom.eu/en/index.php. (3) Ú. v. EÚ C 25 E, 29.1.2004, s. 205. (4) Ú. v. EÚ C 76 E, 25.3.2004, s. 412. (5) Ú. v. EÚ C 76 E, 25.3.2004, s. 453. (6) Ú. v. EÚ C 193 E, 17.8.2006, s. 117. (7) Ú. v. EÚ C 104 E, 30.4.2004, s. 1026. (8) Ú. v. EÚ C 8 E, 14.1.2010, s. 75. (9) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 50. (10) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 154. (11) www.mediainitiative.eu. (12) Právo občanov na informácie: právo a politika v EÚ a jej členských štátoch, jún 2012, dostupná na stránke http://www.europarl.europa.eu/committees/fr/studiesdownload.html?languageDocument=EN&file=75131. (13) http://cmpf.eui.eu/Home.aspx. (14) Vypracovali ju K.U.Leuven – ICRI, Jönköping International Business School – MMTC, Central European University – CMCS and Ernst & Young Consultancy Belgium. (15) Zahŕňa to: priamu alebo nepriamu stranícku politickú kontrolu a vplyv nad médiami alebo kontrolnými orgánmi médií, blokovanie alebo obmedzenie prístupu niektorých médií na trh prostredníctvom licencií a schvaľovacích konaní, nesprávne používanie a zneužívanie pravidiel o vnútroštátnej alebo vojenskej bezpečnosti a verejnom poriadku alebo morálky s cieľom zaviesť cenzúru a zabrániť prístupu k dokumentom a informáciám, porušovanie zásady dôvernosti zdrojov, neexistenciu právnych predpisov v oblasti koncentrácie médií a konfliktu záujmov, a využívanie reklamy na ovplyvňovanie redakčnej línie. (16) http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/07/52. (17) Pozri odsek 6 uznesenia Európskeho parlamentu z 10. marca 2011 o zákone o médiách v Maďarsku. (18) V tomto článku sa ustanovuje, že vnútroštátne orgány môžu chrániť „oprávnené záujmy“ prijímaním vnútroštátnych právnych predpisov v záujme zachovania plurality médií. (19) EDĽP, Centro Europa 7, 7. jún 2012, ods. 134.