Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ZEÚ), najmä na jej článok 3 ods. 3, a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jej články 9, 148, 151, 153 a 160 a jej protokol č. 26 o službách všeobecného záujmu,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 34 a 36,

–  so zreteľom na Protokol 26 ZFEÚ o službách všeobecného záujmu,

–  so zreteľom na revidovanú Európsku sociálnu chartu, najmä na jej článok 30 (právo na ochranu pred chudobou a sociálnym vylúčením), článok 31 (právo na bývanie) a článok 16 (právo rodiny na sociálnu, právnu a hospodársku ochranu),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom „Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“ (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1173/2011 zo 16. novembra 2011 o účinnom presadzovaní rozpočtového dohľadu v eurozóne(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1175/2011 zo 16. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii(2),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1177/2011 z 8. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1174/2011 zo 16. novembra 2011 o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh(5),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2011/85/EÚ z 8. novembra 2011 o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov(6),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. apríla 2012 s názvom Smerom k oživeniu hospodárstva (COM(2012)0173),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: európsky rámec pre sociálnu a územnú súdržnosť (COM(2010)0758) a na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov, ako aj na svoje uznesenie z 15. novembra 2011(7) k uvedenej téme,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1081/2006 z 5. júla 2006 o Európskom sociálnom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1784/1999(8),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999(9),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 z 5. júla 2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č.°1783/1999(10),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom fonde námorného a rybného hospodárstva zahrnuté do spoločného strategického rámca a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1083/2006 (COM(2011)0615),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o osobitných ustanoveniach o Európskom fonde regionálneho rozvoja a cieli Investície pre rast a zamestnanosť, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (COM(2011)0614),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2008 s názvom Plán hospodárskej obnovy Európy (COM(2008)0800),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES(11), a na svoje uznesenie o tejto smernici z 15. decembra 2010(12),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty(13),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. marca 2011 s názvom Reforma uplatňovania pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci na služby všeobecného hospodárskeho záujmu (COM(2011)0146) a svoje uznesenie o tomto oznámení z 15. novembra 2011(14),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Stratégia účinného uplatňovania Charty základných práv Európskou úniou (COM(2010)0573),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020 (COM(2011)0173),

–  so zreteľom na usmernenia Komisie z 15. mája 2012 o osvedčených postupoch s cieľom obmedziť, zmierniť alebo kompenzovať zástavbu pôdy (SWD(2012)0101),

–  so zreteľom na prieskum Komisie s názvom Vývoj v oblasti zamestnanosti a v sociálnej oblasti v Európe 2012 z 8. Januára 2013(15),

–  so zreteľom na balík opatrení v oblasti sociálnych investícií z dielne Komisie z 20. februára 2013,

–  so zreteľom na prehľad štatistiky EÚ o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC) a tlačovú správu Eurostatu z 8. februára 2012(16),

–  so zreteľom na európsku štatistiku uvedenú v treťom európskom prieskume kvality života, najmä v jeho kapitole 6(17),

–  so zreteľom na správu agentúry Eurofound o službách dlhového poradenstva pre domácnosti v Európskej únii(18),

–  so zreteľom na správu agentúry Eurofound: Životné podmienky Rómov: subštandardné bývanie a zdravotný stav(19),

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie z 20. decembra 2011 o uplatňovaní článku 106 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na štátnu pomoc vo forme náhrady za službu vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu(20),

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo 14. marca 2013 vo veci C-415/11 (Mohamed Aziz) o ochrane spotrebiteľa s hypotékou pred bankami v prípade nesprávnych podmienok zmlúv(21),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1098/2008/ES z 22. októbra 2008 o Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2010)(22),

–  so zreteľom na vyhlásenie Rady zo 6. decembra 2010 o Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: Spoločné úsilie v boji proti chudobe v roku 2010 a neskôr(23),

–  so zreteľom na správu Výboru pre sociálnu ochranu (SPC) z 18. februára 2011 s názvom Assessment of the social dimension of the Europe 2020 Strategy (Hodnotenie sociálneho rozmeru stratégie Európa 2020)(24),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 5. februára 2010 s názvom Spoločná správa o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení (SEC(2010)0098),

–  so zreteľom na správu výboru SPC z 15. februára 2010 s názvom Spoločná správa o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení 2010,(25)

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru s názvom Vymedzenie sociálneho bývania ako služby všeobecného hospodárskeho záujmu(26),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov s názvom Za vytvorenie európskej agendy pre sociálne bývanie(27),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. novembra 2012 o Pakte o sociálnych investíciách – ako reakcii na krízu(28),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. júna 2010 o EÚ 2020(29),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o prínose politiky súdržnosti k dosahovaniu lisabonských cieľov a cieľov stratégie EÚ do roku 2020(30),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 8. septembra 2010 o návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov: časť II integrovaných usmernení stratégie Európa 2020(31),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2010 o finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré treba prijať(32),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2011 o budúcnosti sociálnych služieb všeobecného záujmu(33),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. mája 2007 o bývaní a regionálnej politike(34),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2011 o stratégii EÚ v oblasti bezdomovstva(35),

–  so zreteľom na písomné vyhlásenia z 22. apríla 2008 o riešení problému pouličného bezdomovstva (36) a zo 16. decembra 2010 o stratégii EÚ v oblasti bezdomovstva(37)

–  so zreteľom na tretí európsky prieskum kvality života, ktorý uskutočnila agentúra Eurofound – Kvalita života v Európe: vplyv krízy(38),

–  so zreteľom na záverečné odporúčania Európskej konsenzuálnej konferencie o bezdomovstve z 9. a 10. decembra 2010,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0155/2013),

A.  keďže prístup k bývaniu je základným právom, ktoré možno považovať za predpoklad uplatňovania ďalších základných práv a prístupu k nim, ako aj za predpoklad dôstojného života; keďže záruka prístupu k primeranému dôstojnému bývaniu je medzinárodným záväzkom členských štátov, na ktorý musí Únia prihliadať, keďže právo na prístup k bývaniu a pomoc pri zabezpečení bývania je uznané v článku 34 Charty základných práv Európskej únie, v článkoch 30 a 31 revidovanej Európskej sociálnej charty prijatej Radou Európy a v článku 25 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ako aj v ústavách mnohých členských štátov;

B.  keďže vnútroštátne, regionálne a miestne orgány v členských štátoch majú právo i povinnosť definovať vlastnú politiku bývania a vykonať kroky potrebné na dodržiavanie tohto základného práva na svojich trhoch v oblasti bývania v súlade s potrebami svojich obyvateľov s cieľom zabezpečiť všeobecný prístup k dôstojnému a finančne dostupnému bývaniu;

C.  keďže cenovo dostupné, primerané a bezpečné ubytovanie je vhodným nástrojom na dosiahnutie sociálnej spravodlivosti a súdržnosti a investovanie do cenovo dostupného bývania je predpokladom zvýšenia mobility pracovnej sily a zvýšenia pracovných príležitostí, zatiaľ čo výstavba a rekonštrukcia sociálneho bývania má kľúčový význam pre dosiahnutie cieľov uspokojenia dopytu po bývaní, zabezpečenie dostupného bývania pre široké vrstvy obyvateľstva, posilnenie ekonomiky, udržanie bublín v oblasti nehnuteľností na uzde, boj proti energetickej chudobe a zabezpečenie daňových príjmov členských štátov;

D.  keďže členské štáty zohrávajú v súlade so zásadou subsidiarity podstatnú úlohu a majú rozsiahlu rozhodovaciu právomoc pri zabezpečovaní, zadávaní a organizovaní paralelnej ponuky sociálneho bývania, aby doplnili neplánovanú ponuku na trhu v oblasti bývania; keďže zabezpečovanie sociálneho bývania by malo byť na vysokej úrovni z hľadiska kvality, bezpečnosti a finančnej dostupnosti a mali by sa presadzovať zásada rovnakého zaobchádzania i práva užívateľov;

E.  keďže je nedostatok sociálnych bytov a vo väčšine členských štátov EÚ narastá potreba finančne dostupného bývania; keďže sociálne a rodinné profily ľudí využívajúcich sociálne bývanie sa zmenili; keďže tieto nové sociálne činitele treba identifikovať, aby členské štáty a ich príslušné miestne a regionálne orgány mohli vymedziť stratégie v oblasti bývania, ktoré lepšie zodpovedajú súčasným podmienkam;

F.  keďže politika sociálneho bývania je neoddeliteľnou súčasťou služieb všeobecného hospodárskeho záujmu a jej cieľom je pomôcť uspokojovať potreby v oblasti bývania, uľahčovať prístup k nehnuteľnosti, podporovať kvalitu životného priestoru, zlepšovať existujúci životný priestor a prispôsobovať výdavky na bývanie rodinnej situácii a zdrojom obyvateľov a zároveň im ponechať priestor pre vlastné úsilie;

G.  keďže sociálne bývanie by sa malo vyznačovať dobrým vzťahom medzi kvalitou a nákupnou cenou alebo nájomným, malo by umožňovať úspory energie a malo by sa nachádzať v prostredí, do ktorého patria zelené plochy a ktoré je vhodné pre rôzne generácie, s prihliadnutím na osobitné potreby detí a starších osôb;

H.  keďže s cieľom predísť zvýšeniu počtu bezdomovcov a ďalšej kríze v oblasti bývania sa musia zaviesť pravidlá pre hypotekárny trh na ochranu spotrebiteľov a spravodlivé rozloženie rizika;

I.  keďže sociálne bývanie zohráva kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 – najmä jej cieľa v oblasti boja proti chudobe vrátane prevencie medzigeneračného prenosu znevýhodnenia – tým, že pomáha zaisťovať vysokú mieru zamestnanosti, sociálneho začleňovania a súdržnosti, podporovať pracovnú mobilitu a bojovať proti zmene klímy a energetickej chudobe modernizáciou bytového fondu;

J.  keďže finančná a hospodárska kríza, úsporné opatrenia, rastúce ceny bývania a klesajúce príjmy domácností mali dovedna za následok zvýšenie nezamestnanosti a sociálnej vylúčenosti v rámci EÚ, a to najmä medzi najzraniteľnejšími skupinami obyvateľstva, čím sa zvýšila záťaž na sociálne služby; berie na vedomie, že bez ohľadu na výrazný stabilizačný účinok verejné finančné prostriedky na sociálne bývanie padli v niektorých členských štátoch za obeť nedávnym finančným úsporným opatreniam;

K.  keďže hospodárska a sociálna kríza má priamy nepriaznivý vplyv na činnosť a finančnú podporu v sektore výstavby a modernizácie budov, pričom najväčší úder dostalo sociálne bývanie v dôsledku vzniku realitných bublín, poklesu úverov, oneskorených platieb a zmenšenia počtu nových verejných zákaziek; keďže odvetvie výstavby môže byť motorom v snahe nájsť trvalo udržateľnú inkluzívnu cestu von z krízy a riešiť výzvy súvisiace s klímou a energiou;

L.  keďže úsporné opatrenia a opatrenia na finančnú konsolidáciu musia ísť ruka v ruke s celkovou stratégiou v oblasti investícií do udržateľného a inkluzívneho rastu v snahe naplniť ciele stratégie Európa 2020 vrátane tých, ktoré sa týkajú boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

M.  keďže bývanie je základnou potrebou, v súvislosti s ktorou členské štáty stanovujú v súlade so svojimi vlastnými politickými rozhodnutiami minimálne normy obývateľnosti a komfortu, osobitné pravidlá pre mestské plánovanie a výstavbu a maximálne percentuálne podiely z príjmov, pričom niektoré štáty regulujú zvyšovanie cien nehnuteľností a dokonca stanovujú mechanizmy na poskytovanie sociálnej pomoci alebo daňových úľav s cieľom pomôcť s touto najväčšou položkou vo výdavkoch domácností;

N.  keďže vzhľadom na dlhodobé dôsledky ťažkej hospodárskej, sociálnej a finančnej krízy nielen na hospodársky rast, mieru zamestnanosti a úroveň chudoby a vylúčenia, ale aj na dostupnosť bývania a investície do sociálneho bývania v EÚ, sú nevyhnutné naliehavé opatrenia zo strany členských štátov a Únie, ktoré zabezpečia prístup k dôstojnému a cenovo dostupnému bývaniu; keďže bývanie je najväčšou výdavkovou položkou domácností v Európe, prudké zvýšenie cien za bývanie (cien pozemkov, kúpnych cien nehnuteľností, cien prenájmu nehnuteľností a cien energií) je príčinou nestability a znepokojenia a treba ho považovať za významný problém; keďže v EÚ sa prudko zvýšila aj nezamestnanosť, čoho dôkazom je, že v januári 2013 priemerná miera nezamestnanosti v EÚ 27 prekročila 10,9 %, a keďže európska populácia zároveň starne, existuje veľké riziko zväčšovania sa priepasti medzi bohatými a chudobnými, sociálnej nerovnosti, sociálneho vylúčenia a bezdomovstva, pričom už 80 miliónov Európanov je ohrozených chudobou;

O.  keďže Rómovia zvyčajne bývajú vo vysoko izolovaných oblastiach, kde je prístup k sociálnym a zdravotníckym službám problematický;

P.  keďže existuje priame prepojenie medzi subštandardným bývaním a zlým zdravotným stavom: hypotekárna zadlženosť sa spája so zhoršovaním duševného zdravia; preplnený priestor sa spája s psychologickými problémami, tuberkulózou, infekciami dýchacích ciest, zvýšeným nebezpečenstvom požiaru a nehôd v domácnosti; život v nevyhovujúcom bývaní nepriaznivo vplýva na zdravie a bezpečie a zvyšuje nebezpečenstvo nehôd v domácnosti, život v hlučnom priestore prináša hypertenziu a zvyšuje psychické napätie a chýbajúce bývanie je zdrojom stresu a nepriaznivo ovplyvňuje kvalitu života, zdravie a životnú pohodu;

Q.  keďže ženy – z ktorých bolo v roku 2010 24,5 % ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením, najmä ženy s nízkymi príjmami, slobodné matky, ženy so slabo platenou prácou, migrantky, vdovy s nezaopatrenými deťmi a ženy, ktoré sú obeťami domáceho násilia – ako aj rodiny s deťmi, v ktorých je hlavou rodiny osamelá žena, mladé rodiny, veľké rodiny, mladí ľudia na začiatku kariéry, mladé nezamestnané dvojice, ľudia so zdravotným postihnutím, ľudia s fyzickým alebo mentálnym ochorením, ľudia z marginalizovaných spoločenstiev vrátane Rómov a starší ľudia, to sú skupiny ľudí osobitne postihnutých nedostatkom cenovo dostupných a prispôsobených sociálnych možností bývania; keďže tieto kategórie sú osobitne náchylné na bezdomovstvo a často sa sťahujú do subštandardných bytových jednotiek na súkromnom trhu s nehnuteľnosťami, čo výrazne zvyšuje riziko zdravotných problémov; keďže tieto kategórie sa často snažia nájsť alternatívne riešenia prostredníctvom spoločného bývania s rodinou, priateľmi alebo známymi, čo bráni vykonaniu riadnej analýzy a transparentnému zdokumentovaniu ľudí bez domova;

R.  keďže hospodárska kríza a ceny na trhu s nehnuteľnosťami znižujú možnosti žien rozviesť sa alebo ukončiť spolužitie, obmedzujú ich slobodu a robia ich ešte zraniteľnejšími voči domácemu násiliu na základe rodovej príslušnosti;

S.  keďže finančne dostupné nájomné bývanie má zásadný význam pre mladých ľudí, aby mohli absolvovať odborné vzdelávanie, univerzitné štúdium, odborné stáže alebo využiť pracovné príležitosti;

T.  keďže členské štáty takisto vytvárajú a organizujú paralelnú ponuku sociálneho bývania, aby doplnili ponuku, ktorá je k dispozícii na súkromnom trhu; keďže takéto sociálne bývanie poskytujú za osobitných podmienok neziskové agentúry zriadené osobitne na tento účel; keďže 25 miliónov európskych domácností žije v sociálnych bytoch, v prípade ktorých požiadavky na miestne a regionálne plánovanie, pravidlá prístupu a ceny stanovujú priamo verejné orgány v členských štátoch; keďže vzhľadom na svoju stabilitu a skutočnosť, že ceny sú regulované, pomáha táto paralelná ponuka bývania najmä udržiavať kontrolu nad cyklami realitného trhu a realitných bublín;

Podpora sociálnej a hospodárskej úlohy sociálneho bývania

1.  konštatuje, že v dôsledku súčasnej hospodárskej a sociálnej krízy samotný trh čoraz menej uspokojuje potrebu cenovo dostupného bývania, najmä v husto osídlených mestských oblastiach, a že rastúce náklady na bývanie a energie prispievajú k riziku vzniku ochorení, chudoby a sociálneho vylúčenia; konštatuje nárast prípadov súdneho vysťahovania a majetkov zhabaných bankami v niekoľkých členských štátoch; naliehavo žiada, aby sa prijali opatrenia v reakcii na tieto výzvy; je znepokojený priamym aj nepriamym vplyvom niektorých úsporných opatrení v súvislosti so súčasnou sociálnou a hospodárskou krízou – ako je zníženie príspevkov na bývanie a sociálne služby, zdanenie poskytovateľov sociálneho bývania, zrušenie nových bytových projektov a odpredaj častí štátneho vybavenia sociálneho bývania – ktoré by mohli zhoršiť bludný kruh dlhodobého sociálneho vylúčenia a segregácie;

2.  pripomína, že v boji proti chudobe detí zohrávajú politiky v oblasti sociálneho bývania dôležitú úlohu tým, že pomáhajú odstraňovať chudobu rodín a zabraňujú prenosu sociálno-ekonomického znevýhodnenia z generácie na generáciu; poznamenáva, že v dôsledku sociálnych a demografických zmien v štruktúre rodiny a zvýšenia počtu nestabilných a riskantných pracovných miest existuje väčšia potreba finančne dostupného bývania aj pre skupiny obyvateľstva, ktoré sú sociálne integrované;

3.  naliehavo žiada zosúladenie s článkom 14 a protokolom č. 26 ZFEÚ, podľa ktorých môžu verejné orgány slobodne rozhodovať o organizácii a financovaní sektora sociálneho bývania a o typoch oprávnených domácností s cieľom naplniť potreby miestnych obyvateľov a zabezpečiť vysokú úroveň kvality, bezpečnosti a dostupnosti, rovnaký prístup a presadzovanie práv užívateľov; zásah verejných orgánov považuje za reakciu na nedostatky trhu s cieľom zabezpečiť všeobecný prístup k dôstojnému bývaniu za dostupnú cenu v súlade s článkami 16, 30 a 31 Európskej sociálnej charty;

Smerom k európskej politike sociálneho bývania

4.  pripomína Komisii, členským štátom a miestnym a regionálnym orgánom, že výdavky na sociálne a cenovo dostupné bývanie sú v súlade s dodržiavaním základných práv, umožňujú plnenie naliehavých sociálnych potrieb a ako strategické sociálne investície prispievajú udržateľným spôsobom k vytváraniu miestnych neprenosných pracovných pozícií, k stabilizovaniu hospodárstva, keďže znižujú riziko vzniku realitných bublín a nadmernej zadlženosti domácností, podporujú pracovnú mobilitu, pôsobia proti zmene klímy, bojujú proti energetickej chudobe a zmierňujú zdravotné problémy, ktoré sú dôsledkom preľudnenia a zlých životných podmienok; trvá na tom, že sociálne bývanie by sa preto nemalo považovať za náklady, ktoré treba obmedzovať, ale za investíciu, ktorá sa v dlhodobom horizonte vráti v podobe lepších zdravotných a sociálnych podmienok, prístupu na trh práce a v možnosti, najmä pre starších ľudí, viesť nezávislý život;

5.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila európsky akčný rámec pre sociálne bývanie v oblasti politiky bývania, a to takým spôsobom, aby sa zaistila konzistentnosť medzi rôznymi politickými nástrojmi, ktoré EÚ využíva na riešenie tejto otázky (štátna pomoc, štrukturálne fondy, energetická politika, opatrenia na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, zdravotná politika);

6.  žiada Komisiu, aby objasnila vymedzenie pojmu sociálne bývanie na základe výmeny najlepších postupov a skúseností medzi členskými štátmi a s prihliadnutím na to, že sociálne bývanie sa v členských štátoch, regiónoch a miestnych spoločenstvách poníma a riadi rôzne (často v dôsledku flexibility pri stanovovaní priorít);

7.  poukazuje na to, že investície do sociálneho bývania sú súčasťou širších politických snáh o organizáciu a financovanie verejných sociálnych, zdravotníckych a vzdelávacích služieb s cieľom zaistiť možnosť využívať základné sociálne práva a sú odpoveďou na nové sociálne potreby a cyklické hospodárske zmeny;

8.  zdôrazňuje potrebu monitorovať sociálne investície v rámci paktu o sociálnych investíciách podľa vzoru Paktu Euro Plus s cieľom upevniť správu ekonomických a rozpočtových záležitostí Únie začlenením investícií v oblasti sociálneho bývania; zdôrazňuje tiež, že je potrebné, aby sa sociálne investičné ciele členských štátov plnili vzhľadom na sociálne ciele a ciele v oblasti zamestnanosti a vzdelávania stanovené v rámci stratégie Európa 2020; víta závery zo zasadnutia Európskej rady v decembri 2012, v ktorých sa zdôrazňuje, že „možnosti ponúkané existujúcim finančným rámcom EÚ na vyváženie potrieb produktívnych verejných investícií s cieľmi v oblasti fiškálnej disciplíny možno využiť v preventívnej časti Paktu o stabilite a raste“, čím sa potvrdzuje platnosť tohto návrhu; vyzýva Komisiu, aby dôkladnejšie sledovala sociálne investície pomocou hodnotiacej tabuľky založenej na ukazovateľoch investícií na úrovni členských štátov a EÚ, v ktorej sa v súvislosti s investíciami do sociálneho bývania zohľadnia zmeny v nákladoch na bývanie a v počtoch ľudí, ktorí v členských štátoch čakajú na pridelenie bývania; ďalej vyzýva všetky členské štáty, aby ratifikovali revidovanú Európsku sociálnu chartu s osobitným zreteľom na článok 31;

9.  zastáva názor, že organizácie obyvateľov a nájomníkov by mali byť zapojené do vymedzenia stratégií v oblasti bývania, ktoré budú členské štáty vykonávať;

10.  zdôrazňuje potrebu podpory sociálnych inovácií zo strany Európskej platformy proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a zo strany rámcového výskumného programu s cieľom analyzovať nové politiky zamerané na zlepšovanie prístupu k bývaniu a znižovanie bezdomovstva;

11.  víta návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady z 31. marca 2011 (COM(2011)0142), ktorej cieľom je obmedziť úverové zmluvy týkajúce sa nehnuteľností na bývanie, a tým aj nadmerné zadlženie domácností; žiada, aby sa do ustanovení EÚ o hypotekárnych úveroch zahrnuli osvedčené postupy čo najpriaznivejšie pre spotrebiteľov; naliehavo žiada zahrnutie postupov na opätovné prerokovanie a prepracovanie splátkového kalendára pre insolventné osoby a rodiny; žiada členské štáty, aby zabránili vynucovaniu splátok hypoték od vysťahovaných domácností; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne reagovali na sociálne ťažkosti, ktoré spôsobila hospodárska kríza a nezamestnanosť najviac postihnutým ľuďom, ktorí boli vysťahovaní a prišli o svoje domovy; poznamenáva, že toto sa odohráva na pozadí rozsiahlych iniciatív verejnej pomoci určených na opätovné ozdravenie finančných systémov; vyzýva členské štáty, aby sa snažili ponúkať alternatívne riešenia vysťahovania;

12.  vyzýva Komisiu, aby vo svojich odporúčaniach pre jednotlivé krajiny varovala členské štáty v prípadoch, keď by reformy pravdepodobne ohrozili investície do sociálneho alebo finančne dostupného bývania, a aby nevydávala odporúčania o veľkosti sektora sociálneho bývania v jednotlivých členských štátoch; kritizuje skutočnosť, že v rámci programov fiškálnej konsolidácie a v súlade s osobitnými odporúčaniami, ktoré vydala Komisia pre trh s nehnuteľnosťami, niektoré členské štáty znižujú kapacitu tohto sektora zdaňovaním poskytovateľov sociálneho bývania; vyjadruje ďalej znepokojenie nad obmedzujúcou definíciou sociálneho bývania, ktorú predložila Komisia v rámci politiky hospodárskej súťaže a ktorá je zameraná len na znevýhodnené skupiny obyvateľstva;

13.  vyzýva Radu, aby aspoň raz ročne zvolala schôdzu ministrov výstavby členských štátov, na ktorej sa prerokujú vplyvy rôznych politík EÚ na politiku v oblasti bývania s cieľom zaistiť, aby sa hospodárske, sociálne a environmentálne aspekty odvetvia bývania riešili na úrovni EÚ účinnejšie a so zapojením zainteresovaných strán, ako sú orgány pre sociálne bývanie, združenia zastupujúce obyvateľov a združenia, ktoré sa snažia o uľahčenie prístupu k bývaniu;

14.  poznamenáva, že definícia sociálneho bývania a jeho príjemcov by mala byť výsledkom demokratickej diskusie, aby bolo možné zohľadniť rozličné tradície členských štátov;

15.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prikladali väčší význam bývaniu a súvisiacim službám v rámci stratégie sociálnej ochrany a sociálneho začleňovania aj prostredníctvom opatrení na zmiernenie problému bezdomovstva a zníženie vylúčenia z bývania, a to na základe spoločných vnútroštátnych ukazovateľov, a aby podnecovali výmenu osvedčených postupov pri účinnom uplatňovaní práva na bývanie;

16.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o zahrnutie investícií v oblasti sociálneho bývania do svojich strednodobých a dlhodobých rozpočtových cieľov, do svojich národných programov reforiem a do strategických osí partnerskej zmluvy na roky 2014 – 2020; vyzýva Európsku radu a Komisiu, aby účinnejšie sledovala vykonávanie a dosahovanie sociálnych cieľov stratégie Európa 2020;

17.  konštatuje, že je potrebné, aby sa politiky a programy v oblasti bývania vypracovávali na základe konzultácií so ženami s nízkymi príjmami a z rôzneho sociálneho prostredia s cieľom zistiť, ktoré politiky najlepšie zodpovedajú potrebám žien;

Podpora investícií v prospech miestnej zamestnanosti a ekologického hospodárstva

18.  zdôrazňuje anticyklickú úlohu odvetvia bývania pre hospodárstvo, najmä sociálneho bývania, vďaka znižovaniu energetickej závislosti, podpore odvetvia výstavby a rekonštrukcie, a tým aj udržateľných miestnych pracovných pozícií, ktoré nemožno presunúť inam, najmä vzhľadom na výraznú potrebu pracovnej sily v danom sektore, rozvoj ekologických odvetví ako súčasť miestneho hospodárstva a prepojenie s ostatným hospodárstvom; je presvedčený, že investície do sociálneho bývania by sa mali považovať nielen za výdavok, ale tiež za produktívnu investíciu; nabáda ďalej členské štáty, aby začali viesť dialóg so stavebným odvetvím s cieľom vytvoriť lepšie podnikateľské prostredie a lepšiu reguláciu sociálneho bývania s osobitným zreteľom na stanovenie cieľov v oblasti výstavby, rozdelenie nákladov na infraštruktúru a poskytnutie stavebných pozemkov;

19.  zdôrazňuje pridanú hodnotu, pokiaľ ide o miestnu zamestnanosť a značný pákový efekt na investície, ktorá vznikla priamym použitím štrukturálnych fondov v období 2007 – 2013 v sektore sociálneho bývania;

20.  zastáva názor, že sumy, ktoré sa majú prideliť do kohéznych fondov vo viacročnom finančnom rámci (VFR) na roky 2014 – 2020 by nemali byť menšie ako sumy v súčasnom VFR, aby boli zabezpečené dostatočné finančné prostriedky pre Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), najmä pre investičnú prioritu „podpora sociálneho začleňovania a boj proti chudobe – podpora fyzickej a hospodárskej obnovy znevýhodnených mestských a vidieckych komunít“;

21.  uznáva, že mnohé členské štáty majú už zavedené účinné politiky sociálneho bývania, a domnieva sa, že úlohou EÚ by v tejto súvislosti malo byť uľahčovanie výmeny osvedčených postupov medzi členskými štátmi;

22.  berie na vedomie návrhy Komisie na legislatívny balík právnych predpisov v oblasti politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020; vyjadruje podporu tomu, aby sa ako oprávnené na využitie prostriedkov zo štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu uprednostňovali investície do energetickej efektívnosti a na využívanie obnoviteľných zdrojov energie v sociálnom a cenovo dostupnom bývaní, ako aj na integrované projekty na udržateľný rozvoj miest a územný rozvoj, na rovnocenný prístup marginalizovaných komunít k bývaniu a na podporu sociálnych a solidárnych zainteresovaných strán, ako sú napríklad neziskové bytové družstvá a podniky;

23.  nabáda členské štáty a všetky relevantné strany, aby venovali investíciám do sociálneho a cenovo dostupného bývania a posilneniu neziskových sektorov významné miesto v národných reformných programoch a pri formulovaní strategických priorít v rámci dohôd o partnerstve na obdobie 2014 – 2020 a aby zabezpečili, že ich vnútroštátne stratégie začleňovania Rómov budú súčasťou plánovaných opatrení v oblasti bývania;

24.  žiada členské štáty, aby na uľahčenie zabezpečenia sociálneho bývania väčšmi využívali nástroje práva súkromného, napríklad dlhodobý prenájom, čím sa predíde nutnosti zakúpiť pozemok na stavebné účely, ako aj trvalé individuálne vlastníctvo sociálneho bývania podporou dohôd o užívacom práve prenajímateľov;

25.  zdôrazňuje, že obytné a komerčné budovy predstavujú 40 % konečnej spotreby energie a celkových emisií CO2 v Európe a že výstavba udržateľná z hľadiska životného prostredia vedie k znižovaniu stavebných nákladov, skracovaniu času výstavby a k radikálnemu zníženiu vplyvu na životné prostredie a spotreby energie, a tým aj nákladov na správu bývania;

26.  podporuje primeraný rozpočet na viacročný finančný rámec 2014 – 2020, v ktorom sa politika súdržnosti považuje za prostriedok na prekonanie krízy; podporuje závery európskeho Paktu pre rast a zamestnanosť, pokiaľ ide o jeho výzvu členským štátom, aby uľahčili a urýchlili presun nevyčerpaných prostriedkov zo štrukturálnych fondov v programovom období 2007 – 2013 na projekty z oblasti energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie; domnieva sa, že sektor sociálneho bývania by mal mať z tohto prerozdelenia úžitok;

27.  vyzýva členské štáty, ich riadiace orgány a Komisiu, aby zahrnuli strany zainteresované do bývania, združenia miestneho obyvateľstva a združenia pre prístup k bývaniu medzi svojich najbližších partnerov pri príprave, sledovaní a posudzovaní partnerských zmlúv a operačných programov; zdôrazňuje význam nových integrovaných nástrojov rozvoja (miestny rozvoj pod vedením komunít a integrované územné investície) pre integrované stratégie v oblasti bývania, v ktorých by mali významné miesto organizácie sociálneho bývania a príslušní obyvatelia; domnieva sa, že pri štrukturálnych fondoch a Kohéznom fonde sa musí účinne uplatňovať zásada partnerstva a viacúrovňového riadenia a že členské štáty treba nabádať na spoluprácu s miestnymi a regionálnymi orgánmi pri stanovovaní priorít a určovaní spôsobu využívania prostriedkov z fondov; domnieva sa, že lepšia súčinnosť medzi štrukturálnymi fondmi a Kohéznym fondom by mohla prispieť k udržateľnému rozvoju znevýhodnených alebo vidieckych oblastí, čím by sa zamedzilo ich izolácii a vyľudňovaniu a tým by sa predišlo negatívnym účinkom sociálnej segregácie a podporila by sa rôznorodosť, sociálna súdržnosť a rodová rovnosť;

28.  vyzýva členské štáty, aby s cieľom stimulovať kvalitnú výstavbu a rekonštrukciu sociálnych bytov a cenovo dostupného bývania posilnili alebo vytvárali špecifické mechanizmy financovania a aby koordinovane podporovali využívanie grantov z programu Horizont 2020 a finančných nástrojov a programov technickej pomoci, ktoré ponúkajú štrukturálne fondy, Európska investičná banka (EIB), Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR), Rozvojová banka Rady Európy a Európsky fond pre energetickú účinnosť (EEEF); vyzýva ďalej členské štáty, aby hľadali spôsoby, ako aplikovať upravené nariadenie o Európskom fonde regionálneho rozvoja s cieľom zabezpečiť bývanie pre marginalizované skupiny obyvateľstva;

29.  vyzýva EIB, aby v úzkej spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi pri stanovovaní svojich investičných priorít kládla väčší dôraz na sektor sociálneho a finančne dostupného bývania, najmä v tých členských štátoch, v ktorých neexistuje štátna stavebná sporiteľňa, a aby zároveň zmiernila podmienky poskytovania úverov; vyzýva tiež EIB, aby určila rozsah využívania projektových dlhopisov ako nástroja na financovanie sociálnej infraštruktúry, ako je aj bývanie, a aby predtým, ako ho predĺži, brala do úvahy hodnotenie jeho pilotnej fázy;

30.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby podporovali činnosti bytových družstiev, ktoré sú cenným nástrojom umožňujúcim finančne dostupné zakúpenie prvého bývania; poukazuje na to, že družstvá sú zároveň účinným nástrojom na podporu iniciatív zameraných na obnovu miest, keďže vytvárajú synergie s miestnymi spoločenstvami a obmedzujú odliv obyvateľov z miest;

31.  vyzýva Komisiu, aby poskytla členským štátom ďalšie možné zdroje financovania na rozvoj a rekonštrukciu sociálnych bytov ako formu sociálnych investícií a aby podporovala členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby efektívne využívali dostupné európske finančné zdroje, a tiež aby zachovala znížené sadzby DPH na tieto investície vzhľadom na výrazné zastúpenie pracovnej sily v tomto odvetví a na jeho slabý dosah na cezhraničný obchod v rámci EÚ; naliehavo žiada, aby sa na sociálne bývanie zvážilo uplatňovanie rovnakých sadzieb DPH ako na základné potreby; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zmobilizovali súkromné úspory s cieľom uľahčiť prístup k pozemkom a podporiť výstavbu a rekonštrukciu sociálnych bytov;

32.  vyzýva na uskutočnenie integrovaných modelov spolupráce medzi projektovými manažérmi, poskytovateľmi sociálneho bývania a stavebnými firmami s cieľom podporiť zatepľovanie sociálnych bytov a výstavbu sociálnych bytov s nízkou spotrebou energie;

33.  víta oznámenie Komisie z 31. júla 2012 s názvom Stratégia pre udržateľnú konkurencieschopnosť sektora stavebníctva a podnikov podnikajúcich v tomto sektore (COM(2012)0433); zastáva názor, že okrem daňových stimulov a finančnej podpory konkurencieschopnosti a inovácií v tomto odvetví majú zásadný význam opatrenia na zvýšenie kvalifikácie pracovnej sily, ak sa majú naplniť úlohy spojené s vytváraním Európy efektívne využívajúcej zdroje a s hospodárstvom s nízkou spotrebou uhlíka a dosiahnuť ciele stanovené v smerniciach o energetickej efektívnosti (2012/27/EÚ)(39) a o energetickej hospodárnosti budov (2010/31/EÚ)(40);

34.  vyzýva Komisiu, aby užšie spolupracovala s členskými štátmi a príslušnými miestnymi orgánmi s cieľom vypracovať strednodobé a dlhodobé prognózy kvalifikácií potrebných na trhu práce; žiada príslušné zainteresované strany, aby sledovali trendy v zamestnanosti s cieľom prispôsobiť odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie potrebám reálneho života; vyzýva členské štáty a zodpovedné miestne orgány, aby urýchlene prispôsobili svoje systémy vzdelávania a odbornej prípravy vrátane profesijného vzdelávania a prípravy a zahrnuli do nich koncepciu udržateľného hospodárstva a aby zabezpečili prístup k programom na zvyšovanie kvalifikácie, ktorými uľahčia mladým ľuďom získať nové ekologické pracovné miesta v ekologických odvetviach; poukazuje na to, že podporou ekologických zamestnaní sa môžu vytvoriť kvalitné a udržateľné pracovné príležitosti, riešiť chudoba a sociálne vylúčenie a tiež zabezpečiť podporné zamestnanecké služby;

35.  pripomína, že tento ekologický sektor môže poskytovať rôzne pracovné príležitosti od vstupnej úrovne a menej kvalifikovaných prác až po zamestnanie vyžadujúce vysokú kvalifikáciu; v tejto súvislosti:

36.  víta balík opatrení v oblasti sociálnych investícií, v ktorom Komisia ponúka členským štátom usmernenia na presadzovanie efektívnejších a účinnejších sociálnych politík zameraných na rast a súdržnosť;

37.  poznamenáva, že tieto investície do sociálneho bývania sú súčasťou širších politík s cieľom organizovať a financovať poskytovanie verejných sociálnych a zdravotníckych služieb, ako aj vzdelávacích služieb, aby mali ľudia možnosť uplatňovať svoje základné sociálne práva a napĺňať meniace sa sociálne potreby;

Boj proti chudobe a podpora začleňovania a sociálnej súdržnosti

38.  pripomína, že uznávanie a uplatňovanie práva na bývanie majú vplyv na uplatňovanie ďalších základných práv, a to aj politických a sociálnych práv; poukazuje na to, že je to členský štát alebo príslušný verejný orgán, ktorý je zodpovedný za realizáciu tohto práva na bývanie zlepšovaním všeobecného prístupu k bývaniu prostredníctvom svojich politík a programov, najmä pre znevýhodnené osoby, poskytovaním dostatočne primeraného, dôstojného, zdravého a finančne dostupného bývania;

39.  žiada Agentúru pre základné práva, aby uskutočnila štúdiu, v ktorej zhodnotí efektívnosť a podmienky uplatňovania práva na bývanie a pomoc pri zabezpečení bývania v členských štátoch so zapojením príslušných zainteresovaných strán do procesu; vyzýva agentúru, aby podporovala výmenu najlepších skúseností pri účinnom výkone práva na bývanie v prípade zvlášť zraniteľných skupín obyvateľstva vrátane bezdomovcov; vyzýva Komisiu, aby tieto činnosti zahrnula do balíka opatrení v oblasti sociálnych investícií;

40.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podporovali a propagovali inovatívne výmeny osvedčených postupov pri rešpektovaní práva na bývanie pre najzraniteľnejšie a marginalizované skupiny obyvateľstva s osobitným zreteľom na boj proti domácemu násiliu; s poľutovaním konštatuje, že obete domáceho násilia často skôr zostávajú v násilníckom prostredí, ak nemajú finančné možnosti nájsť si vhodné bývanie; vyzýva členské štáty, aby poskytovali integrované sociálne služby pre rodiny, ktoré sú obeťami domáceho násilia;

41.  očakáva, že Komisia preskúma, do akej miery je priama podpora prostredníctvom príspevkov na bývanie alebo nepriama podpora samotným sociálnym bývaním účinnejším opatrením na zabezpečenie finančne dostupného bývania pre sociálne skupiny, ktoré nie sú schopné pokryť svoje potreby v oblasti bývania na trhu s bývaním;

42.  vyzýva Komisiu a agentúru Eurofound, aby v roku 2014 v rámci plánu činnosti agentúry na rok 2014 uskutočnili štúdiu o nákladoch za nečinnosť v prípade neprimeraného bývania;

43.  so znepokojením konštatuje, že mnohé členské štáty s nevyváženým rozpočtom pozastavujú činnosti, programy a opatrenia (napríklad podporu na prenájom a hypotéky) určené na pomoc pri získaní bývania, pričom zároveň neúmerne zvyšujú dane z nehnuteľností uprostred vážnej hospodárskej krízy, následkom čoho sa mnohé skupiny v spoločnosti dostávajú do chudoby a núdze;

44.  vyzýva členské štáty, aby vypracovávali analýzy sociálneho vplyvu s dôrazom na rodové hľadisko a hľadisko týkajúce sa domácnosti ako súčasť všetkých politík a programov pre oblasť sociálneho bývania, pričom osobitne zohľadnia rodové rozdiely v príjmoch a finančných zdrojoch; zdôrazňuje, že všetky štatistické údaje treba rozdeliť podľa rodovej príslušnosti a typu domácnosti a že je potrebný ďalší výskum, aby sa presne zistilo, ako môže politika v oblasti bývania podporovať jednotlivcov a skupiny, ktoré sú v zraniteľnej situácii, ako sú ženy (s prihliadnutím na mnohostrannú úlohu žien ako osamelých rodičov, opatrovateliek členov rodiny a osôb so zdravotným postihnutím), rodiny, mládež, osoby so zdravotným postihnutím a staršie osoby;

45.  odporúča, aby členské štáty a ich miestne a regionálne orgány vypracovali integrované politiky na podporu sociálneho začleňovania a na zaručenie všeobecného prístupu k dôstojnému, zdravému a cenovo dostupnému bývaniu; navrhuje, aby uvedené politiky zahrnuli tieto opatrenia:

46.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že si všetci občania budú môcť dovoliť bývanie vďaka tomu, že zvyšovanie nájomného bude založené na objektívnom systéme, ktorý zaručí mierne zvyšovanie cien nehnuteľností, a vďaka tomu, že sa upraví daňová politika, aby sa obmedzili špekulácie;

47.  vyzýva Komisiu, aby bezodkladne implementovala uznesenie Európskeho parlamentu o stratégii EÚ v oblasti bezdomovstva;

48.  zdôrazňuje, že rozličné aspekty bezdomovstva žien sa musia riešiť globálne a mali by sa stať neoddeliteľnou súčasťou všetkých politických rámcov EÚ; naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby systematicky vykonávali hodnotenia vplyvu z rodového hľadiska, aby sledovali osobitnú situáciu a potreby bezdomovkýň, podporovali projekty asistovaného životného prostredia a výstavbu cenovo dostupných, upravených a energeticky úsporných bytov a aby do programov sociálneho bývania začlenili často vylučované rodiny strednej triedy, pretože v dôsledku hospodárskej krízy môžu byť v materiálnej núdzi podobne ako iné domácnosti;

49.  žiada uplatňovanie integrovaných modelov spolupráce, v ktorých sa spoja sociálne a zdravotnícke služby, podporné služby pre znevýhodnené osoby, poskytovatelia sociálneho bývania a príslušné združenia v rámci úsilia pomáhať zraniteľným osobám, ktoré si hľadajú alebo už majú ubytovanie;

50.  vyzýva Komisiu, členské štáty a príslušné orgány, aby vyčlenili štrukturálne fondy na bývanie a ubytovanie pre marginalizované spoločenstvá, najmä v sektore sociálneho bývania, a začlenili to do svojich operačných programov ako prioritu; naliehavo preto vyzýva Komisiu a Agentúru Európskej únie pre základné práva, aby zintenzívnili výmenu osvedčených postupov medzi miestnymi orgánmi na základe spoločných a transparentných kritérií;

51.  odporúča, aby členské štáty a ich príslušné orgány investovali do výstavby a modernizácie cenovo dostupného sociálneho bývania s cieľom riešiť problémy zanedbaného bývania a s tým súvisiacich zdravotných rizík, rozličných štruktúr rodín, starnutia obyvateľstva, závislých starších ľudí, ktorí sa rozhodli zostať vo svojich domovoch, osobitných potrieb osôb so zdravotným postihnutím a mladých ľudí, najmä pokiaľ ide o bývanie a pracovnú mobilitu; odporúča, aby sa na tieto účely využili štrukturálne fondy v rámci ďalšieho programového obdobia (2014 – 2020); zastáva názor, že opatrenia sociálnej podpory týkajúce sa prístupu k bývaniu prispievajú k vytváraniu tzv. bielych pracovných miest, ktoré majú zásadný význam, ak sa majú vyriešiť sociálne výzvy súčasnosti a budúcnosti, napríklad starnutie obyvateľstva; zdôrazňuje pozitívnu úlohu, ktorú môžu zohrávať európske fondy sociálneho podnikania v oblasti sociálnej podpory a projektov integrácie prostredníctvom bývania;

52.  vyzýva členské štáty a miestne a regionálne orgány, aby na základe prognóz potrieb v oblasti bývania a s cieľom boja proti dlhodobému nevyužívaniu bytov, najmä v problémových oblastiach, zaviedli účinné stimulačné opatrenia s cieľom zastaviť majetkové špekulácie a premeniť tieto nehnuteľnosti na sociálne bývanie;

53.  zdôrazňuje význam systému posudzovania bývania z hľadiska zdravia a bezpečnosti, ktorý zabezpečuje vyhodnotenie rizík bývania zo zdravotného hľadiska;

54.  odporúča členským štátom a zodpovedným orgánom, aby zjednodušili postup vybavovania žiadostí o sociálne bývanie a zvýšili transparentnosť a nestrannosť pri prideľovaní bytov podľa špecifických sociálnych, ekonomických a kultúrnych podmienok každého členského štátu s cieľom odstrániť diskrimináciu a zabrániť akémukoľvek „obchádzaniu“ zvlášť zraniteľných skupín obyvateľstva, pretože to je jav vedúci k prehlbovaniu územnej segregácie a vytváraniu get; v tomto smere upriamuje pozornosť na relevantnosť určitých úprav používaných v niektorých členských štátoch, ako sú napríklad zoznam zákonne stanovených, presných a transparentných kritérií prideľovania na podporu sociálnej rozmanitosti, anonymizované žiadosti o sociálne bývanie, inzercia prázdnych nehnuteľností, zavádzanie systémov klasifikácie žiadostí o bývanie, jasné oddelenie orgánov, ktoré stanovujú kritériá, od orgánov, ktoré prideľujú bývanie, ako aj vhodné štátne systémy na prideľovanie bývania s cieľom podporovať širokú sociálnu rozmanitosť;

55.  zdôrazňuje výzvy súvisiace so starnutím obyvateľstva a s potrebou poskytnúť prístup k primeranému, dôstojnému a cenovo dostupnému bývaniu pre rastúci počet starších ľudí v EÚ; všíma si čoraz väčšie ochudobňovanie starších ľudí vo všetkých členských štátoch, a preto žiada zahrnúť do nového európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na aktívne a zdravé starnutie (EIP), ktorým sa koordinuje výskum v tejto oblasti, cenovo dostupné opatrenia osobitne určené na zabezpečenie toho, aby starší ľudia mohli zostať vo svojich domovoch čo najdlhšie; v tejto súvislosti poznamenáva, že kroky na zlepšenie súčasnej dostupnosti bývania sú relevantným spôsobom, ako znížiť sociálnu vylúčenosť pomocou opatrení zameraných na zvýšenie ich nezávislosti; žiada preto členské štáty, aby do svojich národných reforiem zahrnuli osobitný prvok venovaný rozvoju cenovo dostupných riešení, ktoré umožnia starším ľuďom čo najdlhšie zostať vo svojich domovoch, pričom zohľadnia, že je žiaduce zlepšiť podmienky prístupu k existujúcemu bytovému fondu, pomôcť ľuďom zostať bývať v mieste ich bydliska a uľahčiť im obnovenie spoločenského života posilnením osobnej nezávislosti;

56.  poukazuje na to, že sociálne bývanie by malo byť štruktúrované tak, aby nedochádzalo k vytváraniu bohatých štvrtí a get; žiada finančné stimuly s cieľom rozvíjať tam, kde je to potrebné, spoločný a zmiešaný súkromný a sociálny priestor na bývanie, aby sa zabránilo segregácii;

57.  považuje za osobitne dôležité úsilie Európskej únie o podporu znevýhodnených spoločenských vrstiev, predovšetkým pokiaľ ide o záruku bývania, a to vzhľadom na súčasnú sociálnu nerovnováhu v Európe, najmä v krajinách, ktoré k EÚ pristúpili len nedávno.

58.  odporúča, aby členské štáty a príslušné orgány podnikli kroky na zlepšenie prístupu k finančne dostupnému bývaniu zvyšovaním množstva a kvality sociálnych a cenovo dostupných bytov a rozvíjaním ich integrácie do komunitnej starostlivosti a sociálnych služieb s využitím ESF a iných štrukturálnych fondov na tento účel;

59.  poznamenáva, že sociálne bývanie, keď je koordinované s účinnou starostlivosťou v komunite a s inými sociálnymi službami, by malo pomáhať v rozvoji schopnosti žiť nezávislý život a uľahčovať sociálne zraniteľným alebo znevýhodneným osobám prechod k nezávislejšiemu životnému štýlu s menšou závislosťou od sociálnej pomoci a s väčšou osobnou samostatnosťou;

60.  vyzýva príslušné verejné a súkromné orgány, aby do programov odborného vzdelávania v oblasti technických odborov, architektúry, urbanistiky a výstavby systematicky začleňovali zásadu možnosti prístupu do zastavaného prostredia a zásadu „návrh pre všetkých“ (Design for All);

61.  vyjadruje poľutovanie nad globálnym trendom obmedzovať poskytovanie sociálneho bývania a vyzýva členské štáty, aby do programov sociálneho bývania zahrnuli aj často vylučované rodiny zo strednej triedy, keďže v dôsledku hospodárskej krízy môžu aj ony trpieť materiálnym nedostatkom podobne ako iné domácnosti;

62.  považuje záväzok Únie k integrovanému, trvalo udržateľnému rozvoju miest, najmä sociálneho bývania, za účinný prostriedok na integráciu problémových oblastí do okolitého mestského prostredia a na riešenie chudoby a sociálneho vylúčenia; žiada preto členské štáty a príslušné orgány, aby väčšmi a integrovaným spôsobom využívali štrukturálne fondy (EFRR, ESF), ako aj zdroje EIB a iné finančné riešenia a aby uľahčovali koordináciu a synergiu medzi nimi; zastáva názor, že pridelenie vhodnej úlohy a väčších rozhodovacích právomocí obyvateľom pred procesom výstavby a obnovy sociálneho bývania a počas neho pomáha zvyšovať integráciu a sociálnu súdržnosť;

63.  vyzýva Komisiu, aby vykonala štúdiu účinnosti sociálnych investičných modelov v sektore sociálneho bývania so zameraním sa na potenciálny prínos štrukturálnych fondov využívaných ako finančné nástroje a prípadne spojených s inými zdrojmi financovania s cieľom posilniť sociálny vplyv investícií, napr. formou vytvárania miestnych pracovných príležitostí v ekologickom hospodárstve alebo pracovných miest pre mladých ľudí, ako aj formou sociálneho začleňovania zabezpečením bývania pre marginalizované skupiny;

64.  s poľutovaním konštatuje, že obete domáceho násilia skôr zostávajú v násilníckom prostredí, ak sú finančne závislé od osoby, ktorá ich zneužíva, a preto nemajú možnosť hľadať si samostatné vhodné bývanie; žiada preto, aby EÚ presadzovala rodovo citlivé politiky, programy a financovanie, ktoré by zlepšili prístup obetí domáceho násilia k bezpečnému a cenovo dostupnému bývaniu, a vyzýva členské štáty, aby hľadali cenovo dostupné riešenia alternatívnych foriem núdzového a dočasného bývania a aby zvýšili počet útulkov a rehabilitačných centier pre obete, ako aj iných súvisiacich sociálnych služieb, ako sú integrované služby pre rodiny (napr. právne strediská pre rodiny);

65.  pripomína, že v roku 2009 bolo sedemkrát viac osamelých matiek než osamelých otcov; preto zastáva názor, že pokiaľ ide o prideľovanie sociálnych bytov, mali by byť uprednostnené zraniteľné skupiny alebo jednotlivci, ako sú osamelí rodičia, mladé rodiny, početné rodiny, mladí ľudia na začiatku profesionálnej kariéry, migrantky, ľudia so zdravotným postihnutím a starší ľudia; poznamenáva, že hospodárska kríza mala na začiatku väčší vplyv na mužov ako ženy, ale s postupom krízy sa miera nezamestnanosti zvýšila viac medzi ženami než medzi mužmi;

Boj proti energetickej chudobe

66.  vyjadruje znepokojenie nad prehlbujúcou sa energetickou chudobou, ktorá sa týka 50 až 125 miliónov Európanov a ktorá je spôsobená najmä kombináciou nízkych príjmov domácností, nekvalitného vykurovania a izolácie a neúmerne vysokých nákladov na energie;

67.  vyzýva Komisiu, aby prijala oznámenie o boji proti energetickej chudobe, v ktorom sa bude od členských štátov žiadať, aby vymedzili pojem energetickej chudoby na základe spoločných parametrov, ale prispôsobili ho osobitným vnútroštátnym podmienkam; opakovane zdôrazňuje, že finančná dostupnosť bývania by sa nemala posudzovať len podľa nájomného, ale aj podľa pridružených účtov za energie; zastáva však názor, že energetickú chudobu nemožno vnímať len z hľadiska výdavkov za energie a cien energií, pretože má aj kvalitatívny rozmer, ktorý sa týka správania ľudí a ich spotrebných návykov;

68.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaistili, že prehlbovanie vnútorného trhu s energiami pôjde ruka v ruke s opatreniami na ochranu spotrebiteľov v zraniteľnom postavení;

69.  domnieva sa, že právo na prístup k energiám má zásadný význam na to, aby ľudia mohli viesť dôstojný život; vyzýva členské štáty, aby zdokonaľovali svoju definíciu „dôstojného bývania“ s cieľom zahrnúť do nej normy energetickej účinnosti; naliehavo žiada členské štáty, aby bojovali proti energetickej chudobe najmä prostredníctvom energetických regulačných orgánov verejného sektora a aby prijali integrované opatrenia, ktoré sú založené na miestnych auditoch v oblasti energií v súkromnom i verejnom sektore vrátane týchto opatrení:

70.  poukazuje na to, že sektor bývania je jednou z oblastí s najväčším potenciálom na úsporu energie; zdôrazňuje, že v strednodobom a dlhodobom horizonte, ak náklady na zvýšenie energetickej úspornosti bývania neprevážia reálnu úsporu energie, mali by opatrenia na zvýšenie energetickej hospodárnosti slúžiť v prvom rade na zvýšenie kúpnej sily domácností a zlepšenie kvality ich života; zdôrazňuje, že tieto opatrenia povedú aj k zníženiu emisií uhlíka, vytvoreniu pracovných miest, podpore miestneho hospodárstva a k zníženiu výdavkov na zdravotnú starostlivosť;

71.  zdôrazňuje najmä potenciálne prínosy programov dotácií na inštaláciu energeticky úsporných prvkov a mikrovýrobu energie z obnoviteľných zdrojov v jednotkách sociálneho bývania, čo umožní ušetriť na účtoch za energie a spravodlivo rozdeliť výnos z vyrobenej energie medzi nájomníkov a bytové združenie alebo vlastníka tak, aby nájomníci platili nižšie faktúry a vlastníci mohli financovať ďalšiu rekonštrukciu a zlepšenia celkového bytového fondu;

72.  domnieva sa, že opatrenia na úsporu energie a riešenie energetickej chudoby môžu zároveň pomôcť predchádzať zdravotným problémom (ako sú respiračné a srdcovocievne ochorenia, alergie, astma, otrava potravinami a oxidom uhoľnatým a vplyv na duševné zdravie);

73.  opakovane zdôrazňuje význam programov zameraných na zvyšovanie energetickej úspornosti s cieľom zvýšiť finančnú dostupnosť sociálneho bývania a bývania v súkromnom sektore; zdôrazňuje potrebu, aby Komisia objasnila usmernenia o poskytovaní štátnej pomoci, pokiaľ ide o vnútroštátne finančné prostriedky a finančné prostriedky EÚ určené na takéto rekonštrukcie a investície, a aby všade tam, kde je to možné, poskytla flexibilitu na zabezpečenie toho, aby sa na takéto investície bytových združení a súkromných vlastníkov mohli využívať najvhodnejšie toky finančných prostriedkov, s cieľom splniť sociálne aj environmentálne ciele bez porušenia pravidiel EÚ pre hospodársku súťaž;

74.  víta skutočnosť, že opatrenia na podporu energetickej efektívnosti a využívanie obnoviteľných zdrojov energie v bývaní bude možno v programovom období 2014 – 2020 financovať z EFRR; nabáda členské štáty, ich regionálne a miestne orgány a všetkých zúčastnených partnerov, aby využívali EFRR a Kohézny fond na financovanie opatrení na zvýšenie energetickej úspornosti, pričom budú uprednostňovať domácnosti najviac postihnuté energetickou chudobou;

75.  zdôrazňuje, že poskytovatelia energie zohrávajú úlohu pri predchádzaní a riešení sporov, a to najmä inštaláciou inteligentných meračov, zriaďovaním oddelení zákazníckych služieb a zvyšovaním transparentnosti cien;

76.  vyzýva členské štáty, aby prostredníctvom informačných kampaní zaistili lepšiu informovanosť domácností o význame zodpovednejšej spotreby zdrojov a o podpore, na ktorú majú nárok v rámci príslušných opatrení sociálnej podpory, a aby spustili vzdelávacie kampane pre odborných pracovníkov v sociálnych službách s cieľom zlepšiť informovanosť o probléme energetickej chudoby;

77.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali databázu vnútroštátnych údajov o energetickej chudobe;

o
o   o

78.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a parlamentom a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 12. (3) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 33. (4) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 8. (5) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25. (6) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 41. (7) Prijaté texty, P7_TA(2011)0495. (8) Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 12. (9) Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25. (10) Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 1. (11) Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1. (12) Ú. v. EÚ C 169 E, 15.6.2012, s. 66. (13) Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1. (14) Prijaté texty, P7_TA(2011)0494. (15) http://ec.europa.eu/social/main/jsp?cat/d=738€largId=en€pubId=7315. (16) http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/3-08022012-BP/EN/3-08022012-BP-EN.PDF. (17) http://www.eurofound.europa.eu/publications/htmlfiles/ef1264.htm. (18) http://www.eurofound.europa.eu/pubdocs/2011/891/en/1/EF11891EN.pdf. (19) http://www.eurofound.europa.eu/pubdocs/2012/02/en/1/EFI20EN.pdf. (20) Ú. v. EÚ L 7, 11.1.2012, s. 3. (21) http://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=135024&pageIndex=0&doclang=en&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=1202581). (22) Ú. v. EÚ L 298, 7.11.2008, s. 20. (23) Rada EÚ, 3053. zasadnutie Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti, Brusel, 6. decembra 2010. (24) Správa Výboru pre sociálnu ochranu predložená Rade, Rada EÚ, 6624/11 ADD 1 SOC 135 ECOFIN 76 SAN 30, 18. februára 2011. (25) Správa Výboru pre sociálnu ochranu predložená Rade, Rada EÚ, 6500/10 SOC 115 ECOFIN 101 FSTR 8 EDUC 31 SAN 33, 15. februára 2010. (26) EESC, 597/2012-TEN/484, 13. decembra 2012. (27) CoR 71/2011 final, ECOS-V/014 https://toad.cor.europa.eu/CORWorkInProgress.aspx. (28) Prijaté texty, P7_TA(2012)0419. (29) Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 57. (30) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 120. (31) Ú. v. EÚ C 308 E, 20.10.2011, s. 116. (32) Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 19. (33) Ú. v. EÚ C 33 E, 5.2.2013, s. 65. (34) Ú. v. EÚ C 76 E, 27.3.2008, s. 124. (35) Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, 101. (36) Ú. v. EÚ C 259 E, 29.10.2009, s. 19. (37) Ú. v. EÚ C 169 E, 15.6.2012, s. 139. (38) http://www.eurofound.europa.eu/publications/htmlFiles/eFI264.htm. (39) Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1. (40) Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13.