Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej články 2 a 3,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej články 8, 45, 165 a 166,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 21, 23 a 25,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. septembra 2010 s názvom Stratégia rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 (COM(2010)0491),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. novembra 2010 s názvom Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta: európsky príspevok k plnej zamestnanosti (COM(2010)0682),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. júna 2010 s názvom Nový impulz pre európsku spoluprácu pri odbornom vzdelávaní a príprave na podporu stratégie Európa 2020 (COM(2010)0296),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2011 o podpore mobility pracovníkov v rámci Európskej únie,(2)

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7–0164/2013),

A.  keďže právo žiť a pracovať v inej krajine Európskej únie patrí medzi základné slobody zaručené občanom Európskej únie Zmluvou o Európskej únii a keďže mobilita je mnohorozmerný jav majúci hospodársky, sociálny a rodinný rozmer;

B.  keďže mobilita pracovníkov a vzdelávacie mobilita pomáhajú prehlbovať blízky vzťah ľudí k ich európskemu občianstvu a súčasne predstavujú európsku zásadu na dosahovanie súdržnosti a solidarity v celej EÚ;

C.  keďže program Erasmus, ktorý od roku 1987 umožnil viac ako 2, 2 mil. občanov EÚ študovať v zahraničí, môže aj po období odbornej prípravy mimoriadne pozitívnym spôsobom prispievať k mobilite pracovníkov na cezhraničnej úrovni a keďže prehlbovanie vzdelania a odbornej prípravy žien podporuje zvyšovanie ich mobility;

D.  keďže hospodárska a finančná kríza nepriaznivo zasiahla pracovný trh EÚ, najmä pokiaľ ide o mieru zamestnanosti a možnosť slobodne sa pohybovať a zvoliť si zamestnanie podľa svojho vzdelania a odbornej kvalifikácie, pričom jednou z najvýraznejšie zasiahnutých skupín sú ženy;

E.  keďže podľa najnovších dostupných údajov dosahuje miera nezamestnanosti žien v Európskej únii hodnotu 10,7 % (alebo 22,7 % v prípade žien vo veku do 25 rokov);

F.  keďže profesijná mobilita je pre Európsku úniu strategickým cieľom, pretože zvyšuje efektívnosť jednotného trhu a prispieva k zvyšovaniu odborných zručností a miery zamestnanosti, čo sú kľúčové faktory hospodárskeho a sociálneho pokroku;

G.  keďže miera pracovnej mobility v EÚ sa medzi pohlaviami výrazne líši – muži sa sťahujú za zamestnaním alebo z dôvodu preloženia na iné pracovné miesto omnoho častejšie ako ženy (44 % mužov v porovnaní s 27 % žien), pričom ženy častejšie postihuje prerušenie kariéry v súvislosti s tým, že sa za svojimi partnermi sťahujú na vzdialené miesta;

H.  keďže hlavnými prekážkami profesijnej mobility žien sú rodová segregácia na trhu práce, chýbajúce primerané pracovné podmienky, rozdiely v odmeňovaní mužov a žien, nevhodné opatrenia na zosúladenie rodinného a pracovného života, pretrvávajúce stereotypy a riziká spojené s diskrimináciou z dôvodu pohlavia; keďže ženám pri uplatňovaní ich práva na voľný pohyb, pobyt a prácu v celej Európe bránia okrem iných prekážok faktory týkajúce sa rodinného prostredia, veľkých rozdielov v oblasti rodinných dávok medzi jednotlivými členskými štátmi, sociálnych vzťahov, zariadení starostlivosti o deti a iné závislé osoby – najmä chýbajúce či nedostatočné verejné siete jaslí, materských škôl a verejných služieb v oblasti voľnočasových aktivít pre deti –, ako aj faktory týkajúce sa bývania a miestnych podmienok a ďalšie prekážky (jazyk, nedostatočné povedomie o právach);

I.  keďže ženy sú častejšie ako muži vystavované sociálnym rizikám počas celej dĺžky života, čím dochádza k nárastu feminizácie chudoby; keďže podľa najnovších odhadov dostávajú ženy v EÚ mzdy, ktoré sú v priemere o 16,4 % nižšie než mzdy mužov, a keďže existujú významné odlišnosti medzi členskými štátmi, kde sa rozdiely v odmeňovaní pohybujú od 1,9 % po 27,6 %(3);

J.  keďže na zlepšenie začlenenia žien do pracovného trhu sú potrebné viacrozmerné politické riešenia, ktoré na žiadosť samotnej ženy zahŕňajú celoživotné vzdelávanie, zosúladenie pracovného, rodinného a osobného života (najmä v prípade slobodných matiek), boj proti neistej práci a podporu pracovných miest, pri ktorých sa dajú v plnej miere uplatniť práca, verejnú sieť zdravotnej starostlivosti, verejný systém sociálneho zabezpečenia a diferencované postupy týkajúce sa organizácie práce;

K.  keďže kvalitné vzdelanie žien vedie k lepším vyhliadkam zamestnanosti, zlepšeniu zručností a získaniu kľúčových kompetencií v danom sektore; keďže to uľahčuje aj ich účasť na spoločenských a kultúrnych aktivitách a zaisťuje lepšie uplatnenie na trhu práce;

L.  keďže vzdelávacia mobilita pomáha rozvoju profesijnej mobility a zlepšuje príležitosti na trhu práce, pričom musí byť dostupná pre všetkých vrátane žien s nízkou úrovňou kvalifikácie;

1.  zdôrazňuje, že v rámci politík E v oblasti vzdelávania, sociálneho začlenenia, prostriedkov na vyváženie rodinného a pracovného života, migrácie a zamestnanosti, chudoby, zdravotnej starostlivosti a či v rámci politík sociálnej ochrany je potrebné zvýšiť povedomie o situácii žien všetkých vekových skupín s cieľom chrániť ich práva, presadzovať rovnosť a rovnaké príležitosti zamestnať sa pre mužov a ženy, zaručiť bezpečné pracovné podmienky, rovnaký prístup a rovnaké možnosti robiť kariéru vrátane uplatňovania rovnakých kritérií pri výbere kandidáta na dané pracovné miesto, v procese rozhodovania sa viac sústrediť na situáciu žien a bojovať proti všetkým formám diskriminácie na trhu práce, ako je segregácia v zamestnaní alebo diskriminácia v oblasti odmeňovania, najmä podporou celoživotného vzdelávania, bojom proti neistému zamestnaniu a presadzovaním práce s právami, pracovného času, ktorý je zlučiteľný s vyváženým pracovným a rodinným životom, podporou verejnej siete zdravotnej starostlivosti, verejného systému sociálneho zabezpečenia a diferencovaných postupov, pokiaľ ide o organizáciu pracovného času, a to na žiadosť ženy;

2.  zdôrazňuje, že bola uznaná pridaná hodnota, ktorú pre EÚ predstavuje vzdelávacia a profesijná mobilita; zdôrazňuje, že vzhľadom na účinok hospodárskej krízy narastá potreba prispôsobiť výber povolania ponuke na trhu práce a prehlbuje sa nutnosť zlepšiť adaptabilitu žien pri zmene povolania na požiadavky vyplývajúce z nových kariérnych možností;

3.  domnieva sa, že rozvoj mobility žien v oblasti vzdelávania a povolania môže prispieť k dosiahnutiu hlavného cieľa stratégie Európa 2020, ktorým je zvýšenie miery zamestnanosti žien a mužov vo veku od 20 do 64 rokov na 75 %, napríklad zvýšením účasti mladých ľudí, starších pracovníkov a pracovníkov s nízkou kvalifikáciou, ako aj lepším začleňovaním migrantov;

4.  vyzýva členské štáty, aby do svojich národných stratégií a programov reforiem zahrnuli ustanovenia, ktoré by zaistili transparentnosť a informovanosť o právach žien a ich rodinných príslušníkov s ohľadom na mobilitu;

5.  domnieva sa, že profesijná mobilita nesmie ženám škodiť na úrovni zabezpečenia sociálnych práv, a preto je nevyhnutné zaručiť zachovanie a prenos nárokov na dôchodok z verejného systému sociálneho zabezpečenia medzi krajinami a uznať nejednotnosť dôchodkových systémov v celej EÚ;

6.  vyzýva členské štáty, aby zbierali a analyzovali údaje spojené s ťažkosťami v oblasti mobility žien, s rozsahom tejto mobility a s jej štruktúrou, zviditeľnili a rozšírili výhody pracovnej mobility na svojich vnútroštátnych trhoch, ako aj výhody vzdelávacej a pracovnej mobility v zahraničí; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sledovali situáciu agentúr a organizácií, ktoré ponúkajú pracovné miesta pracovníkom z iných členských štátov, a odhaľovali prípadné nelegálne alebo nenahlásené pracovné miesta alebo agentúry či organizácie, ktoré ponúkajú fiktívne pracovné miesta;

7.  vyzýva členské štáty, aby pri navrhovaní vnútroštátnych politík a národných programov reforiem (NPR) predložili správu s rodovými údajmi o profesijnej mobilite, zohľadnili ustanovenia na podporu rodovej rovnosti v súvislosti s profesijnou mobilitou a venovali osobitnú pozornosť plánovaniu a vykonávaniu operačných programov na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, ktoré sú financované z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu (ESF) na programové obdobie 2014 – 2020 a neskôr; pripomína svoje uznesenie z 23. októbra 2012 schvaľujúce návrh Komisie vyčleniť na ESF 25 % celkových prostriedkov pridelených na politiku súdržnosti(4);

8.  zdôrazňuje, že ak táto téma predstavuje osobitný cieľ v rámci týchto programov alebo sa zdá, že tvorí osobitnú horizontálnu prioritu, osvedčené postupy sa začnú prejavovať a opatrenia prinesú výsledky na regionálnej a/alebo miestnej úrovni;

9.  poukazuje na to, že na podporu zamestnanosti je potrebné venovať zvýšenú pozornosť cezhraničnej spolupráci, výmene najlepších postupov medzi vzdelávacími a profesijnými inštitúciami v členských štátoch a posilniť rovnosť a inklúziu školských systémov;

10.  vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili úsilie a spoluprácu, najmä pokiaľ ide o prístup k informáciám a poradenstvu, v rámci boja proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorého sa dopúšťajú medzinárodné siete lákajúce pracovníkov, najmä ženy, falošnými prísľubmi pracovných miest, ktoré v skutočnosti neexistujú a vedú k situáciám sexuálneho vykorisťovania a nútenej práce či nútených služieb (žobranie, otroctvo či praktiky podobné otroctvu, nevoľníctvo, vykorisťovanie na účely páchania trestnej činnosti alebo odoberania orgánov);

11.  poukazuje na to, že mobilita by mala byť založená na rovnosti pohlaví a boji proti diskriminácii na základe pohlavia, rasy, pôvodu, náboženského vyznania, veku a zdravotného stavu;

12.  pripomína, že ženy, ktoré sa do zahraničia sťahujú za prácou spočívajúcou v službách v domácnosti a starostlivosti o deti alebo osoby so zdravotným postihnutím či staršie osoby sú často zamestnávané bez pracovnej zmluvy alebo pracujú nelegálne, v dôsledku čoho prichádzajú o právo či nárok na sociálne zabezpečenie, zdravotnú starostlivosť, primeraný dôchodok alebo ďalšie výhody v súvislosti s dôchodkovými príspevkami;

13.  vyzýva sociálnych partnerov, členské štáty a Komisiu, aby podporili zlepšovanie aspektov rodovej rovnosti v kolektívnych zmluvách, okrem iného podporou práva na flexibilný pracovný čas, budovaním zariadení starostlivosti o deti, mentorstvom pracovníčok, podporou opatrení na zvýšenie účasti žien na rokovaniach o kolektívnych dohodách a posúdením vplyvu týchto dohôd na ženy;

14.  vyzýva členské štáty, aby: sledovali situáciu pracovníkov, ktorí sa starajú o deti a iné závislé osoby; ženám, ktoré odchádzajú do zahraničia vykonávať takúto prácu, poskytli dostatok informácií vrátane informácií o prístupe k nahláseným pracovným miestam a odbornej príprave v danej oblasti, o sociálnych právach, zdravotnej starostlivosti atď. a týmto ženám poskytovali poradenstvo o nahlásených pracovných miestach a upozorňovali ich na prípadné nebezpečenstvá spojené s nelegálnym trhom práce;

15.  zdôrazňuje, že európske politiky musia taktiež zohľadňovať životné a pracovné podmienky žien, ktoré sa sťahujú s cieľom vykonávať sezónnu poľnohospodársku pracovnú činnosť, najmä z hľadiska ich potrieb v oblasti vhodného ubytovania, sociálnej ochrany, nemocenského poistenia a zdravotnej starostlivosti, zosúladenia rodinného a pracovného života, ako aj slušnej mzdy; zdôrazňuje, že treba bojovať proti situáciám vykorisťovania, s ktorými sa mnohé z týchto žien stretávajú;

16.  poukazuje na to, že ženám sťahujúcim sa za prácou do zahraničia je často ponúkaná najmenej cenená práca na pracovnom trhu, pokiaľ ide kvalifikáciu, mzdu i prestíž, a migrácia žien za prácou je často sústredená do niekoľkých povolaní, v ktorých majú prevahu ženy a ktoré bývajú spojené s tradičným rozdelením rodových úloh; vyzýva preto členské štáty, aby pozorne dbali o to, aby sa zaručili primerané zmluvné riešenia a zároveň sa bojovalo proti nadmernému využívaniu atypických foriem pracovnej zmluvy;

17.  vyzýva štáty, aby spolupracovali na hľadaní riešení v oblasti predchádzania niektorým dôsledkom profesijnej mobility v niektorých členských štátoch a istých odvetviach (napríklad mobilita zdravotníckeho personálu, ktorý tvoria zväčša ženy) alebo kompenzovania týchto dôsledkov, ktoré by mohli ohrozovať ľudské práva v členských štátoch pôvodu;

18.  domnieva sa, že poskytnutie prenosných práv sociálneho zabezpečenia ženám sťahujúcim sa do zahraničia je kľúčom na zaručenie toho, aby mali naozajstný osoh z nadobudnutých práv;

19.  poukazuje na významné rozdiely medzi členskými štátmi v oblasti rodinných dávok a sociálnych práv a pripomína, že tieto rozdiely môžu byť skutočnou prekážkou brániacou profesijnej mobilite mužov a žien starajúcich sa o rodinu;

20.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili vzájomné uznávanie diplomov a odborných kvalifikácií a umožnili zjednodušiť postupy ich uznávania;

21.  upozorňuje, že v prípadoch, keď hlavným problémom nie je samotné uznávanie, ale skôr zdĺhavý postup potrebný na uznanie, to môže viesť k zlému začiatku v novom hostiteľskom prostredí v EÚ;

22.  vyjadruje znepokojenie nad vysokou mierou plytvania umom žien, t. j mierou nedostatočného využívania kvalifikácií žien sťahujúcich sa do zahraničia, čo je zrejmé najmä vo vysoko feminizovaných sektoroch, ako je ošetrovateľstvo a starostlivosť o domácnosť;

23.  zdôrazňuje potrebu zaručiť ženám jasné pravidlá v záujme podpory ich prístupu do vyšších riadiacich funkcií a konštatuje, že výraznejšie zastúpenie žien v správnych radách zvyšuje konkurencieschopnosť a produktivitu; víta preto návrh Komisie, ktorý do roku 2020 predpokladá stanovenie minimálnej kvóty 40 % žien medzi nevýkonnými členmi správnych rád európskych spoločností kótovaných na burze, ktoré majú aspoň 250 zamestnancov a ročný obrat aspoň 50 mil. EUR;

24.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili odhaľovanie a nápravu prípadov porušovania práv žien na trhu práce a účinne trestali tieto porušovania s cieľom poskytovať ženám žijúcim v zahraničí kvôli práci všetky nevyhnutné informácie vrátane informácií o prístupe k pracovným miestam a odbornej príprave v tejto oblasti, ako aj k sociálnym právam a zdravotnej starostlivosti a poskytovať bezplatné poradenstvo o možnostiach získania zamestnania a programoch sociálneho bývania;

25.  vyzýva Komisiu, aby monitorovala, ako muži a ženy využívajú finančné prostriedky EÚ zamerané na vzdelávanie a odbornú prípravu, profesijnú a vzdelávaciu mobilitu a účasť na trhu práce, a pravidelne o tom predkladala správy; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby v prípade nevyváženého využívania prostriedkov okamžite konali;

26.  vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na odstránenie prekážok, ktorým čelia ženy v odbornom a sociálnom napredovaní v krajinách, do ktorých presunuli centrum svojho života a ktoré nie sú ich krajinou pôvodu;

27.  pripomína, že u žien, najmä migrujúcich pracovníčok, je pravdepodobnosť, že sa stanú obeťami nútenej práce na čiastočný úväzok, oveľa vyššia než u mužov (v roku 2011 pracovalo na čiastočný úväzok v Európskej únii 32,1 % žien v porovnaní s 9 % mužov); žiada členské štáty, aby prijali opatrenia potrebné na odrádzanie od prijímania do pracovného pomeru na čiastočný úväzok (povinnosť odôvodnenia, zrušenie niektorých daňových výhod atď.) a posilnili práva žien, ktoré sa práci na čiastočný úväzok nemôžu vyhnúť (prioritné prijímanie do pracovného pomeru, tzv. príplatok za neistotu v prípade prepustenia atď.);

28.  naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby posilnili politiku EÚ v oblasti boja proti priamej i nepriamej diskriminácii migrujúcich pracovníkov EÚ, najmä žien, v hostiteľskom členskom štáte, a proti zneužívaniu ich práv v dôsledku nedostatočnej znalosti jazyka danej krajiny a právnych predpisov platných v oblasti ich zamestnania v hostiteľskom členskom štáte;

29.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby cestou podpory miestnych zainteresovaných strán, sociálnych partnerov a inštitúcií poskytujúcich odbornú prípravu viac informovali ženy o možnostiach, ktoré im ponúka profesijná mobilita, pričom by mali predovšetkým odkazovať na osobný rozvoj a plánovanie kariéry, ako aj na ich práva v prípade presunu z jedného členského štátu do druhého z pracovných dôvodov;

30.  vyzýva členské štáty, aby zriadili kontaktné miesta pre mobilných pracovníkov v domácnostiach a ošetrovateľov, ktorí majú so svojím zamestnávateľom individuálny pracovný vzťah, čím sa im poskytnú prostriedky na zriadenie siete, ktorá im umožní informovať sa o svojich právach, a aby podporili mimovládne organizácie pôsobiace v tejto oblasti;

31.  povzbudzuje členské štáty, aby zjednodušili postupy s cieľom umožniť miestnym a regionálnym orgánom:

32.  poukazuje na škody, ktoré hospodárstvu a jednotlivcom spôsobujú rozdiely v odmeňovaní žien a mužov; zdôrazňuje, že rozdiely v odmeňovaní žien a mužov čiastočne vyplývajú z toho, že v odvetviach, v ktorých sú ženy nadmerne zastúpené, sú často nižšie platy;

33.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili väčšiu transparentnosť v trendoch odmeňovania, najmä presadzovaním kolektívneho vyjednávania, a zabránili tak pretrvávaniu alebo prehlbovaniu rozdielov v odmeňovaní vrátane dôsledkov v oblasti súhrnu dôchodkov v členskom štáte pôvodu a hostiteľskom členskom štáte a aby prijali opatrenia potrebné na zmenšenie rozdielov v odmeňovaní; vyzýva Komisiu, aby navrhla nové opatrenia na trestanie a efektívne zmenšovanie rozdielov v odmeňovaní medzi mužmi a ženami a dbala o riadne uplatňovanie a efektívnosť smernice 2006/54/ES o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(5), ako aj aby revidovala existujúce právne predpisy o rozdieloch v odmeňovaní žien a mužov (smernica 2006/54/ES), ako to žiadal Parlament vo svojom uznesení prijatom 13. marca 2012; dôrazne a naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci so sociálnymi partnermi vypracovali politiky na odstránenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov, ktoré by boli zamerané na začlenenie žien do trhu práce a podporovali by rovnaké príležitosti v súvislosti s mobilitou;

34.  zdôrazňuje, že výchova detí si vyžaduje spoločnú zodpovednosť mužov a žien a spoločnosti ako celku, a vyzýva členské štáty, aby pracovníkom, ktorí sa spoločne s manželom/manželkou či partnerom/partnerkou a/alebo deťmi sťahujú za prácou, poskytovali bez ohľadu na ich mzdovú alebo kvalifikačnú úroveň informácie o rodinných dávkach, ktoré sú v hostiteľskom členskom štáte k dispozícii, o zariadeniach starostlivosti o deti a iné závislé osoby, predškolských zariadeniach, školách a zdravotných zaradeniach, spolu s bezplatným prístupom k verejným službám zamestnanosti v súlade s platnými vnútroštátnymi predpismi, a to s cieľom pomôcť manželovi/manželke, resp. partnerovi/partnerke nájsť si v novom členskom štáte zamestnanie; opätovne potvrdzuje potrebu zaručiť právo na zlúčenie rodiny;

35.  vyzýva členské štáty, aby vytvorili infraštruktúrne opatrenia podporujúce mobilných pracovníkov s rodinami, ktoré by riešili prístup k vzdelávaniu a starostlivosti o deti, sociálne zabezpečenie a komunitné služby; vyzýva vysielajúce aj prijímajúce členské štáty, aby vyvinuli mechanizmy na začleňovanie a opätovné začleňovanie vysoko mobilných pracovníkov s rodinami; poukazuje na to, že zamestnávatelia by mali viac uznávať hodnotu medzikultúrnych zručností, ktoré získali ženy sťahujúce sa do zahraničia;

36.  nabáda členské štáty, aby bojovali proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu žien všetkých vekových kategórií; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia, ktoré zabránia feminizácii chudoby, a to prostredníctvom podpory zamestnanosti a podnikania medzi ženami, boja proti rozdielom v odmeňovaní a uľahčenia zlaďovania pracovných a rodinných povinností vytváraním zariadení starostlivosti o deti;

37.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby venovali osobitnú pozornosť problému chudoby starších žien z toho dôvodu, že dostávajú nižšie dôchodky, čo je tiež následkom období, keď nemali zamestnanie, ktoré sa v nich živote vyskytujú pre to, že sa musia starať o deti a ďalších nezaopatrených členov rodiny;

38.  vyzýva členské štáty, aby nabádali zamestnávateľov na to, aby zvýšili pružnosť práce žien, najmä v prípade tých žien, ktorých deti zostali v členskom štáte pôvodu, a umožnili im zachovať si s nimi skutočný a fyzický kontakt;

39.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v prípade súkromných organizácií a organizácií verejného sektora podporovali využívanie práce na diaľku za spravodlivých mzdových a sociálnych podmienok s cieľom zabrániť prerušeniam kariéry žien spojeným s profesijnou mobilitou ich partnerov;

40.  vyzýva členské štáty, aby sa aktívne podieľali na odstraňovaní prekážok mobility pracovníkov tým, že rodinným príslušníkom a partnerom poskytujú služby, ako sú kurzy na uľahčenie ich dlhodobého začlenenia do nového sociálneho a kultúrneho prostredia, napríklad jazykové a odborné kurzy, s cieľom zaručiť im nezávislosť a dôstojnosť;

41.  zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť záujem žien o vzdelávanie a odbornú prípravu v profesiách MINT (matematika, informatika, nové technológie) s cieľom prekonať segregáciu v zamestnaní a diskrimináciu v oblasti odmeňovania; naliehavo vyzýva členské štáty, aby podporovali povolania a profesie vyžadujúce od žien už od skorého veku vedecké, technické, inžinierske a matematické zručnosti, ktoré by zvýšili ich možnosti zamestnať sa, a napomáhali prechod medzi vzdelávaním, odbornou prípravou a zamestnaním; vyzýva preto členské štáty, aby poskytovali alebo ďalej rozvíjali kvalitné poradenské služby v oblasti pracovnej orientácie a usmerňovania kariéry, ktoré by v tomto smere pomáhali ženám;

42.  poukazuje na pozitívny vplyv skorého prilákania žien do povolaní v kľúčových odvetviach s vysokým potenciálom pracovných miest, najmä do ekologického hospodárstva, odvetvia zdravotníctva a sociálnej starostlivosti a do digitálneho hospodárstva;

43.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na riešenie rodovej segregácie v odvetviach tak včasným motivovaním jednotlivcov, aby mali záujem o príslušné odvetvia, ako aj tým, že sa budú zaoberať podmienkami, v dôsledku ktorých sú tieto odvetvia menej atraktívne pre ženy alebo mužov, napríklad na jednej strane pracovnými podmienkami nezlučiteľnými so zodpovednosťou za starostlivosť a na druhej strane mzdovými podmienkami;

44.  opakuje svoju výzvu členským štátom, aby podporovali vzdelávaciu a pracovnú mobilitu prostredníctvom: a) zvyšovania povedomia o týchto otázkach a zabezpečenia ľahko dostupných informácií pre všetkých; b) zdôrazňovania pridanej hodnoty mobility, a to už v počiatočných etapách vzdelávania; c) zabezpečenia potvrdenia výsledkov vzdelávania získaných na základe mobility medzi členskými štátmi; d) znižovania administratívneho zaťaženia a stimulovania spolupráce medzi príslušnými orgánmi jednotlivých členských štátov a e) započítania pobytu v zahraničí do súhrnu dôchodkových bodov v členskom štáte pôvodu;

45.  vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť všetkým hľadiskám vzdelávania a odbornej prípravy, vyššieho vzdelávania a vzdelávania dospelých v záujme zlepšenia kvality vzdelania a získania lepších pracovných vyhliadok do budúcnosti;

46.  poznamenáva, že samotný program Erasmus od svojho vzniku v roku 1987 umožnil mobilitu viac ako 2,2 milióna študentov v EÚ a výrazne prispel k mobilite v európskom vysokoškolskom vzdelávaní; dúfa preto, že v rámci ďalšieho viacročného finančného rámca sa vyčlení primeraný objem finančných prostriedkov na všetky programy určené na podporu mobility a vzdelávania; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej aktívne podporovali európske aj medzinárodné vzdelávacie a študijné programy a programy ako Grundtvig, Comenius, Leonardo da Vinci, Jean Monet a Erasmus s cieľom podporiť tak vzdelávaciu a profesijnú mobilitu žien v EÚ a tiež umožniť študentom, aby strávili časť svojej kariéry v inom členskom štáte EÚ, čím sa prispieva k posilneniu pocitu európskeho občianstva a príslušnosti; zdôrazňuje význam nového viacročného programu pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, ktorý sa zakladá na pozitívnych skúsenostiach všetkých existujúcich európskych programov v oblastiach mobility a vzdelávania;

47.  zdôrazňuje význam vzdelávacích systémov zohľadňujúcich rodové aspekty, keďže dávajú deťom rozmanité možnosti pri objavovaní vlastného talentu; poukazuje na to, že podľa výskumu silné rodové stereotypy vo vzdelávaní napomáhajú rodovú segregáciu na trhu práce v súvislosti s odvetviami aj povolaniami; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bojovali proti týmto stereotypom;

48.  vyzdvihuje potrebu zavedenia mládežníckych garancií v členských štátoch, ktorých cieľom je zlepšiť prístup mládeže vrátane absolventiek na trh práce a uľahčiť im prechod zo študentského prostredia na trh práce; zdôrazňuje, že modely skorej kariérnej mobility zohrávajú kľúčovú úlohu pri formovaní ďalších zmien v zamestnaní; pripomína dve svoje uznesenia z 24. mája 2012 o iniciatíve Príležitosti pre mladých a zo 16. januára 2013 o systéme záruk pre mladých ľudí; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby urýchlene realizovali balík opatrení pre zamestnanosť mladých, najmä čo sa týka projektu Tvoje prvé pracovné miesto EURES a iniciatívy o systéme záruk pre mladých ľudí, s cieľom rozvíjať skorú mobilitu mladých žien v oblasti vzdelávania a povolania;

49.  žiada tiež Komisiu, aby našla riešenia na zabezpečenie súladu medzi úrovňou vzdelania získanou vďaka mobilite mládeže a pracovnými ponukami zodpovedajúcimi tejto úrovni s cieľom zvýšiť efektívnosť mobility v oboch jej fázach – vzdelávacej aj profesijnej;

50.  zdôrazňuje, že v záujme posilnenia zamestnanosti a boja proti dlhotrvajúcej nezamestnanosti treba zvážiť zvýšenie mobility nielen študentov a pracovníkov, ale aj ich odborných vyučujúcich; domnieva sa, že takýto prístup by zabezpečil kvalitné vzdelávanie;

51.  zdôrazňuje, že je dôležité posilniť sociálny rozmer a zlepšiť prístup k programom vzdelávacej mobility pre ženy pochádzajúce zo znevýhodneného prostredia, ženy s nízkym príjmom, ženy na materskej dovolenke alebo slobodné matky;

52.  vyzýva členské štáty, aby sprehľadnili možnosti finančnej podpory, ktoré existujú v prípade vzdelávacej a pracovnej mobility žien, a uľahčili prístup k týmto informáciám;

53.  zdôrazňuje, že ženám so zdravotným postihnutím, ženám s nízkou alebo žiadnou kvalifikáciou a slobodným matkám treba poskytnúť dostatočné informácie a dodatočnú podporu, aby získali prístup k existujúcim programom mobility v oblasti odbornej prípravy, učenia sa a vzdelávania;

54.  osobitne upozorňuje na ženy so zdravotným postihnutím a zdôrazňuje potrebu prijať opatrenia a kroky na boj proti dvojnásobnej diskriminácii a na podporu úplne rovnakých práv a príležitostí;

55.  domnieva sa, že by sa malo osobitne dbať na rešpektovanie kultúrneho zázemia a/alebo tradícií žien z menšinových komunít;

56.  vyzýva členské štáty, aby podporovali vnútroštátne, regionálne a miestne projekty na zlepšenie miery účasti žien na trhu práce; vyzýva členské štáty, aby podporovali vyššiu účasť mužov a žien na dobrovoľníckych a charitatívnych činnostiach pre komunitu;

57.  zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť treba venovať podpore mobility žien vo veku nad 45 rokov, ktoré sú ochotnejšie akceptovať neisté pracovné podmienky ako iné ženy;

58.  zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť mieru účasti žien, ktoré sa presťahovali do zahraničia, na programoch celoživotného vzdelávania vrátane programov zameraných na rozvoj zručností, a poukazuje na to, že by sa mali zaviesť aj programy na posilnenie sociálneho začlenenia;

59.  poukazuje na skutočnosť, že nezamestnanosť a problém so začlenením sa do pracovnej komunity sa dotýka žien z najrôznejších vekových skupín a že ženy musia promptne reagovať na potreby pracovného trhu, a víta opatrenia navrhnuté Komisiou, ktoré riešia súčasné, neprijateľné úrovne nezamestnanosti mladých a sociálneho vylúčenia a ponúkajú mladým ľudom pracovné miesta, vzdelanie a odbornú prípravu; podporuje iniciatívy prijaté Komisiou, ako je „WOmen – mechanizmus na zvýšenie mobility žien“, a vyzýva ju, aby rozšírila a zlepšila rozsah projektov zameraných na posilnenie profesijnej mobility žien;

60.  zdôrazňuje závery vyplývajúce z roka aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami; poukazuje na potrebu podporovať dobrovoľnícke aktivity a výmenu vedomostí a skúseností medzi ženami z rôznych vekových skupín;

61.  vyzýva Komisiu, aby podporila adekvátne prerozdelenie finančných zdrojov na programy presadzujúce zamestnanosť žien a kvalitu vzdelania pre znevýhodnené skupiny;

62.  odporúča zriadiť európsku sieť poradenských služieb s cieľom pomôcť miestnym komunitám riešiť tento problém poskytovaním informácií, know-how a usmernení týkajúcich sa integrácie žien; odporúča podporovať a využívať nástroje a siete, ako aj pokračovanie financovania súčasných európskych sietí a nástrojov na uľahčovanie mobility, ako sú EURES, Tvoja Európa a Europe Direct, ktoré tiež uľahčujú ženám získavanie informácií o ich právach a príležitostiach v rôznych členských štátoch;

63.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22. (2) Ú. v. EÚ C 131 E, 8.5.2013, s. 35. (3) Eurostat 2010, s výnimkou EE, EL (2008). AT, BE, ES, IE, FR, IT, CY: predbežný zdroj. (4) Uznesenie Európskeho parlamentu z 23. októbra 2012 v záujme dosiahnutia pozitívneho výsledku postupu schvaľovania viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 (prijaté texty, P7_TA(2012)0360). (5) Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.