Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 19 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, na článok 19 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a na Dohovor UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov,

–  so zreteľom na článok 13 Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa, v ktorom sa uznáva právo na slobodu prejavu detí,

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva z 28. marca 2008 (7/36), ktorou sa rozšíril mandát osobitného spravodajcu pre podporu a ochranu práva na slobodu presvedčenia a prejavu(1),

–  so zreteľom na správy osobitného spravodajcu OSN Franka La Rua(2) o podpore a ochrane práva na slobodu presvedčenia a prejavu, v ktorých sa tiež zdôrazňuje uplatniteľnosť medzinárodných noriem a štandardov v oblasti ľudských práv, pokiaľ ide o právo na slobodu presvedčenia a prejavu na internete považovanom za komunikačný prostriedok,

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva z 5. júla 2012 s názvom Presadzovanie, chránenie a uplatňovanie ľudských práv na internete(3), ktorá uznáva dôležitosť ochrany ľudských práv a voľného toku informácií na internete,

–  so zreteľom na správu osobitného zástupcu OSN pre otázku ľudských práv a nadnárodných korporácií a iných obchodných spoločností Johna Ruggieho z 21. marca 2011 s názvom Usmerňujúce zásady týkajúce sa podnikania a ľudských práv: vykonávanie rámca OSN „chrániť, rešpektovať a naprávať“(4),

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN S/RES/1738 z 23. decembra 2006 o útokoch na novinárov, pracovníkov médií a pomocný personál pri ozbrojených konfliktoch(5),

–  so zreteľom na Ženevský dohovor z 12. augusta 1949(6), najmä na článok 79 jeho dodatkového protokolu I o ochrane novinárov zúčastňujúcich sa na nebezpečných služobných misiách v oblastiach ozbrojeného konfliktu,

–  so zreteľom na akčný plán OSN týkajúci sa bezpečnosti novinárov a otázky beztrestnosti, ktorý 12. apríla 2012 schválila Výkonná rada OSN(7),

–  so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1920(2013) s názvom „Situácia v oblasti slobody médií v Európe“, ktoré bolo prijaté 24. januára 2013,

–  so zreteľom na činnosť Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v oblasti slobody médií, a najmä na správy jej zástupcu pre slobodu médií,

–  so zreteľom na správy mimovládnych organizácií o médiách, ako napríklad správy organizácií Reportéri bez hraníc (indexy slobody tlače), Freedom House (správy o slobode tlače) a Medzinárodný tlačový inštitút (International Press Institute) (zoznam Death Watch a výročná správa IPI o slobode tlače vo svete),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. februára 2013 o sociálnej zodpovednosti podnikov: podpora záujmov spoločnosti a cesta k udržateľnej a inkluzívnej obnove(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. februára 2013 o sociálnej zodpovednosti podnikov: zodpovedné a transparentné správanie podnikov a udržateľný rast(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2012 o výročnej správe o ľudských právach vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2012 o Svetovej konferencii o medzinárodných telekomunikáciách (WCIT-12) Medzinárodnej telekomunikačnej únie a o možnom rozšírení rozsahu pôsobnosti medzinárodných telekomunikačných predpisov(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 o stratégii digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ(12),

–  so zreteľom na strategický rámec a akčný plán pre ľudské práva a demokraciu (11855/2012), ktorý Rada schválila 25. júna 2012,

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 13. júna 2012 o osobitnom zástupcovi EÚ pre ľudské práva(13),

–  so zreteľom na vyhlásenia vysokej predstaviteľky Catherine Ashtonovej v mene Európskej únie pri príležitosti svetového dňa slobody tlače(14),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 12. decembra 2011 s názvom Ľudské práva a demokracia v centre vonkajšej činnosti EÚ – smerom k účinnejšiemu prístupu (COM(2011)0886),

–  so zreteľom na oznámenie komisára pre digitálnu agendu z 12. decembra 2011 o stratégiách proti odpojeniu(15),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 25. októbra 2011 s názvom Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014 (COM(2011)0681),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2011 o vonkajších politikách EÚ na podporu demokratizácie(16),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie z 25. mája 2011 s názvom Nová reakcia na meniace sa susedstvo (COM(2011)0303),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2008 o mediálnej gramotnosti v digitálnom svete(17),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1889/2006 z 20. decembra 2006 o zavedení nástroja financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete (európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva)(18), ako aj na všetky ostatné nástroje EÚ pre vonkajšie financovanie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 14. februára 2006 o doložke o ľudských právach a demokracii v dohodách Európskej únie(19),

–  so zreteľom na svoje uznesenia o naliehavých prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu vrátane svojich uznesení týkajúcich sa jednotlivých krajín, ktoré vyvolávajú znepokojenie v súvislosti so slobodou tlače a médií, a najmä s väznením novinárov a blogerov,

–  so zreteľom na článok 11 Charty základných práv Európskej únie, a najmä na jej ustanovenie, že sa rešpektuje sloboda a pluralita médií,

–  so zreteľom na články 3 a 21 Zmluvy o Európskej únii a na článok 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na usmernenia Európskej únie o ľudských právach,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach, ktorý prijala Rada Európy, a na prebiehajúce rokovania o pristúpení EÚ k tomuto dohovoru,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A7-0176/2013),

Zásady a úloha tlače a médií

A.  keďže právo na slobodu prejavu je všeobecným ľudským právom, ktoré tvorí základ demokracie a má zásadný význam pre výkon ďalších práv, ktoré sa občania na celom svete snažia získať, ako je rozvoj, dôstojnosť a naplnenie každej ľudskej bytosti;

B.  keďže obmedzovanie slobody prejavu má závažné dôsledky a malo by k nemu dochádzať len vo veľmi obmedzenej miere, a keďže ho možno odôvodniť len za úzko vymedzených a prísnych podmienok stanovených zákonmi, ktoré sú samotné považované za legitímne v zmysle medzinárodného práva; keďže sloboda prejavu je základným právom a úzko súvisí so slobodou a s pluralitou tlače a médií; keďže štáty, ktoré podpísali Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Európsky dohovor o ľudských právach (EDĽP), sú povinné zaručiť nezávislosť, slobodu a pluralitu tlače a médií;

C.  keďže mediálne platformy sú veľmi dôležité pre výkon práva na slobodu prejavu; keďže nezávislá tlač ako kolektívne vyjadrenie slobody prejavu je jedným z kľúčových aktérov v mediálnom prostredí, pričom pôsobí ako strážkyňa demokracie;

D.  keďže sloboda tlače, médií, digitálneho sektora a žurnalistiky sa považuje za verejný statok;

E.  keďže (digitálne) mediálne platformy nadobúdajú v čoraz väčšej miere globálny charakter a zvyšuje sa aj počet používateľov;

F.  keďže internet a médiá sú nástrojmi obhajcov ľudských práv;

G.  keďže neutralita siete predstavuje základnú zásadu otvoreného internetu, ktorá zabezpečovaním hospodárskej súťaže a transparentnosti podporuje komunikáciu, a je prospešná aj z hľadiska podnikateľských príležitostí a podporuje inovácie, vytváranie pracovných miest a rast;

H.  keďže sloboda slova a prejavu a médií, ako aj sloboda novinárov sú v ohrození na celom svete a keďže novinári sú často obhajcami ľudských práv a presadzujú slobodu združovania, presvedčenia, náboženského vyznania a viery; keďže sú však novinári často prenasledovaní a väznení;

I.  keďže nové digitálne a internetové mediálne platformy prispeli k väčšej rôznorodosti a pluralizmu;

J.  keďže treba optimalizovať úsilie a programy EÚ zamerané na podporu a ochranu slobody tlače a médií na celom svete, pričom by sa malo stavať na cennej práci, ktorú vykonáva občianska spoločnosť a novinárske organizácie;

K.  keďže EÚ môže na svetovej scéne pôsobiť dôveryhodne len vtedy, ak sa sloboda tlače a médií bude chrániť a dodržiavať v rámci samotnej Únie;

Najnovší vývoj

1.  uznáva, že vlády nesú hlavnú zodpovednosť za zaručenie a ochranu slobody tlače a médií; poukazuje na to, že vlády rovnako nesú hlavnú zodpovednosť za obmedzovanie slobody tlače a médií a že v najhorších prípadoch sa čoraz častejšie sa uchyľujú k právnemu nátlaku s cieľom obmedziť slobodu tlače a médií, napríklad prostredníctvom zneužívania právnych predpisov týkajúcich sa boja proti terorizmu alebo extrémizmu a zákonov o národnej bezpečnosti, vlastizrade alebo rozvratnej činnosti ; poznamenáva, že treba dosiahnuť rovnováhu medzi otázkami národnej bezpečnosti a slobodou informácií s cieľom predchádzať zneužívaniu a zaručiť nezávislosť médií a tlače; uznáva, že mediálne impériá vlastnené politikmi sú niekedy splnomocnené realizovať dezinformačné kampane; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby tlač a médiá mohli fungovať nezávisle a bez toho, aby bol na ne vyvíjaný nátlak prostredníctvom politických a finančných prostriedkov; je znepokojený všeobecným klesajúcim trendom pri hodnotení podmienok pre slobodu tlače a médií v rôznych krajinách tak v rámci Európy, ako aj mimo nej, čo vyplýva z najnovších výročných správ týkajúcich sa indexov a analýz (pozri zoznam v prílohe na konci správy A7-0176/2013);

2.  zdôrazňuje, že slobodné, nezávislé a pluralitné online a tradičné médiá sú jedným z pilierov demokracie a pluralizmu; uznáva význam informačných zdrojov ako skutočných záruk slobody a plurality médií; pripomína, že zachovanie a posilnenie slobody a nezávislosti médií vo svete je spoločným záujmom; poznamenáva, že slobodné a nezávislé médiá a slobodná výmena informácií zohrávajú zásadnú úlohu pri demokratických zmenách, ku ktorým dochádza v nedemokratických režimoch;

3.  odsudzuje skutočnosť, že na celom svete často dochádza k zraneniam a vraždám novinárov alebo k závažnému zneužívaniu novinárov, pričom páchatelia nezriedka beztrestne uniknú; zdôrazňuje preto význam boja proti beztrestnosti; zdôrazňuje, že orgány sa nemôžu zaoberať hrozbami a násilím voči novinárom ani zaistiť ich bezpečnosť, pokiaľ politické, súdne a policajné orgány neprijmú rozhodné opatrenia proti tým, ktorí útočia na novinárov a ich prácu; poukazuje na to, že dôsledky beztrestnosti majú vplyv nielen na slobodu tlače, ale aj na každodennú prácu novinárov, pričom zároveň vytvárajú atmosféru strachu a autocenzúry; domnieva sa, že EÚ by mala rozhodnejšie zakročiť proti krajinám, v ktorých opakovane dochádza k tomu, že takéto činy zostávajú nepotrestané, a vyzýva všetky štáty, aby zaručili bezpečnosť novinárov;

4.  zdôrazňuje, že zákony, právna úprava, zastrašovanie, pokuty a vysoká koncentrácia vlastníckych podielov v rukách politikov alebo iných osôb s konfliktnými záujmami sú faktory, ktoré môžu obmedzovať slobodu získavania informácií a prístupu k nim alebo viesť k ohrozeniu slobody prejavu;

5.  zdôrazňuje, že nepriamy nátlak na tlač a médiá môžu vyvíjať vlády; domnieva sa, že v mnohých krajinách sú médiá vo veľkej miere závislé od štátnej reklamy, čo sa následne môže stať nástrojom nátlaku na médiá, a že aj licencie alebo daňové pokuty sa môžu stať prostriedkom na obmedzenie fungovania médií vyjadrujúcich kritiku;

6.  odsudzuje skutočnosť, že kriminalizácia prejavu je na vzostupe; pripomína, že novinári na celom svete sú kvôli svojej práci často väznení; je si vedomý toho, že právne predpisy o hanobení, rúhaní, ako aj o „poškvrnení dobrého mena krajiny v zahraničí“ a o „homosexuálnej propagande“ sa využívajú na väznenie alebo cenzúru novinárov a bránenie slobode prejavu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že cenzúra podporuje autocenzúru; požaduje skončenie prenasledovania novinárov, ktorí by mali byť schopní vykonávať svoju prácu nezávislým spôsobom bez strachu pred násilím a obviňovaním, ako aj okamžité prepustenie novinárov a blogerov neprávom uväznených kvôli svojej práci;

7.  dôrazne odsudzuje skutočnosť, že hoci novinárska profesia sa čoraz viac dostáva do prvej línie boja za ľudské práva, či už na internete alebo mimo neho, mnohí novinári nemajú prístup k právnej pomoci;

8.  domnieva sa, že trend koncentrovaného vlastníctva médií vo veľkých konglomerátoch ohrozuje slobodu médií a pluralizmus, a to najmä pri súčasne prebiehajúcej digitalizácii; zdôrazňuje význam otvorenej a podpornej základnej infraštruktúry pre médiá, ako aj existencie nezávislých regulačných orgánov;

9.  berie na vedomie potenciál súkromných nadácií a MVO, ktoré podporujú kvalitnú žurnalistiku a sú hybnou silou inovácie;

10.  zdôrazňuje, že kým podniky majú nové povinnosti v globálne a digitálne prepojenom svete, stretávajú sa tiež s novými výzvami v oblastiach, ktoré boli tradične doménou verejných orgánov; je si vedomý toho, že znemožnenie prístupu k obsahu a službám na internete zo strany vlád vytvorilo tlak na redakčnú nezávislosť a kontinuitu služby;

11.  uvedomuje si, že médiá sa príliš často využívajú ako tradičné nástroje propagandy a/alebo sú do nej zapojené, a že osobitne v prípade verejnoprávnych médií je nevyhnutná finančná a politická nezávislosť, ako aj pluralita; zdôrazňuje, že slobodné a nezávislé verejné média zohrávajú kľúčovú úlohu pri prehlbovaní demokracie, pri čo najväčšom zapojení občianskej spoločnosti do verejných diskusií a záležitostí a pri posilňovaní postavenia občanov na ceste k demokracii;

12.  podporuje vypracovanie etických kódexov pre novinárov, ako aj pre tých, ktorí sa podieľajú na riadení médií, s cieľom zabezpečiť úplnú nezávislosť novinárov a mediálnych orgánov; uznáva, že je dôležité presadzovať takéto kódexy prostredníctvom zriadenia nezávislých regulačných orgánov;

Digitalizácia

13.  uznáva potenciálny dosah dnešných čoraz viac digitalizovaných médií a ich posilňujúci vplyv na jednotlivcov zvyšovaním miery informácií a kritického myslenia, a je si vedomý toho, že tento vývoj znepokojuje osoby pri moci, najmä pokiaľ ide o autoritárske režimy;

14.  berie na vedomie rozhodujúcu úlohu, ktorú digitálne a online mediálne platformy zohrali v povstaniach proti diktátorským režimom v nedávnych rokoch;

15.  zdôrazňuje, že prístup k informáciám na internete i mimo neho je nevyhnutný na rozvíjanie názoru a prejavu, ako aj na vyjadrovanie a oznamovanie obsahu prostredníctvom mediálnych platforiem, pretože ide o dôležité faktory kontroly moci;

16.  uznáva, že digitalizácia médií a informácií zväčšila ich dosah a vplyv, ale zároveň stiera tenkú hranicu medzi informáciou a názorom; berie na vedomie výrazný nárast obsahu vytvoreného používateľmi a občianskej žurnalistiky;

17.  domnieva sa, že digitalizácia tlače a médií pridáva do mediálneho prostredia nové vrstvy, pričom vyvstávajú otázky týkajúce sa prístupu k informáciám a ich kvality, objektívnosti a ochrany;

18.  zdôrazňuje, že digitalizácia môže ľuďom uľahčiť prístup k informáciám a kontrolu štátnych úradníkov, a že zabezpečuje sprístupňovanie a šírenie údajov a dokumentov, ako aj odhaľovanie prípadov neprávosti alebo korupcie;

19.  zdôrazňuje, že na uvoľnenie úplného potenciálu infraštruktúry IT je potrebná globálna interoperabilita a primeraná regulácia, a že tieto prvky IKT by sa mali zapracovať do existujúceho aj vyvíjajúceho sa mediálneho prostredia, a to v spojení so základnými podmienkami nezávislosti, plurality a rozmanitosti;

20.  odsudzuje všetky pokusy o vytvorenie rôznych foriem „uzatvoreného internetu“, pretože ide o vážne porušenie práva na informácie; nalieha na všetky orgány, aby upustili od takýchto pokusov;

21.  vyjadruje znepokojenie nad masovým dohľadom a cenzúrou, ako aj nad tendenciou blokovať a filtrovať informácie, čo má vplyv nielen na médiá a prácu novinárov a blogerov, ale narúša tiež prácu občianskej spoločnosti pri uskutočňovaní dôležitých politických, hospodárskych a sociálnych zmien; odsudzuje všetky zatknutia a pokusy o zatknutia blogerov a považuje takéto opatrenia za útok na slobodu prejavu a presvedčenia;

22.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že mnohé technológie a služby využívané v tretích krajinách na porušovanie ľudských práv prostredníctvom cenzúry informácií, masovej kontroly, monitorovania a sledovania a vyhľadávania občanov a informácií o ich aktivitách prostredníctvom (mobilných) telefónnych sietí a internetu pochádzajú z EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné opatrenia na zastavenie tohto obchodu s digitálnymi zbraňami;

23.  zdôrazňuje, že je potrebné väčšie porozumenie pre úlohu a povinnosti sprostredkovateľov; domnieva sa, že orgány na reguláciu trhu môžu pomôcť udržiavať hospodársku súťaž, ale zároveň je nevyhnutné skúmať nové spôsoby zapojenia súkromných aktérov s cieľom zachovať verejnú hodnotu informácií; uznáva, že samoregulácia môže zahŕňať určité riziká v prípade, že chýba (demokratický) dohľad;

24.  zdôrazňuje skutočnosť, že digitálne a (počítačové) platformy alebo služby založené na dátach, ako napríklad vyhľadávače, sú v súkromných rukách a vyžadujú transparentnosť, aby sa zachovala verejná hodnota informácií a zabránilo sa obmedzeniu prístupu k informáciám a slobody prejavu;

25.  zdôrazňuje, že je potrebné chrániť informátorov a zdroje a že EÚ musí v tomto zmysle konať v celosvetovom rozsahu;

26.  dôrazne odsudzuje všetky pokusy o využívanie internetu alebo iných online mediálnych platforiem na podporu alebo posilňovanie teroristických činností; nalieha na orgány, aby v tejto súvislosti zaujali pevný postoj;

Politiky a vonkajšia činnosť EÚ

27.  zdôrazňuje, že pokiaľ má byť EÚ považovaná za spoločenstvo hodnôt, je nevyhnutné podporovať a chrániť slobodu tlače a médií na celom svete; zdôrazňuje, že EÚ by mala v maximálnej miere preukázať politické vodcovstvo v záujme zabezpečenia ochrany novinárov v celosvetovom rozsahu;

28.  vyjadruje presvedčenie, že EÚ by mala prevziať vedúcu úlohu pri zabezpečovaní toho, aby médiá zostali nezávislé, pluralistické a rozmanité, a pri bránení postavenia, slobody a bezpečnosti novinárov a blogerov; zdôrazňuje, že na tento účel by EÚ nemala zasahovať do obsahu, ale skôr podporovať priaznivé prostredie a zrušiť obmedzenia slobody prejavu v celosvetovom meradle;

29.  poznamenáva so znepokojením, že v posledných rokoch sa niektoré médiá samotné, najmä v EÚ, stali kvôli svojmu neetickému a údajne nezákonnému správaniu predmetom prešetrovania; domnieva sa, že EÚ môže ísť príkladom len vtedy, ak tieto otázky vyrieši v rámci svojich hraníc;

30.  nabáda Komisiu, aby naďalej dôkladne sledovala nezávislosť tlače a médií v členských štátoch;

31.  domnieva sa, že hoci EÚ sa slobodou tlače a médií zaoberá prostredníctvom viacerých politík a programov, chýba jej celkové špecifické zameranie na túto problematiku, ako aj súdržná vízia, ktorá by ju poháňala, a referenčné hodnoty;

32.  domnieva sa, že neexistencia komplexnej stratégie vedie k fragmentácii a vzniká riziko, že sa upustí od dôležitých politických zásad ako transparentnosť a povinnosť zodpovedať sa;

Stratégia

33.  naliehavo žiada Komisiu, predovšetkým GR DEVCO, a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby zlepšili svoju spoluprácu a koordináciu pri tvorbe programov, najmä zabezpečením súčinnosti politických a diplomatických aktivít a spoločnou realizáciou financovania a projektov, a to aj prostredníctvom monitorovania a vyhodnocovania; vyzýva Komisiu, aby zlepšila analýzu a hodnotenie predchádzajúcej, súčasnej a budúcej tvorby programov a zverejnila výsledky;

34.  požaduje prechod z financovania projektov ad hoc na udržateľnejší prístup, ktorý bude zapájať aj súkromných darcov a partnerov; uznáva, že pri tvorbe programov na celoštátnej aj regionálnej úrovni je potrebný individuálny prístup;

35.  nalieha na EÚ, aby hrala významnejšiu úlohu najmä v kandidátskych krajinách, a tiež pokiaľ ide o jej bezprostredné južné a východné susedstvo, ako aj pri rokovaniach o obchodných dohodách a dohodách o pridružení; vyzýva EÚ, aby prijala stratégiu, ktorá zabezpečí dôkladné monitorovanie a reagovanie na zmeny v právnych predpisoch, ktoré obmedzujú pluralitu a slobodu médií v tretích krajinách;

36.  zdôrazňuje, že existujúce vonkajšie finančné nástroje, ako je európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva, geografické nástroje a ďalšie, treba využívať flexibilne s cieľom prispieť k posilneniu občianskej spoločnosti; zdôrazňuje, že miestna zodpovednosť a budovanie kapacít majú zásadný význam pre zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja a pokroku;

37.  zdôrazňuje, že EÚ by mala podporovať vzdelávanie a odbornú prípravu politikov, zástupcov regulačných orgánov, ako aj médií v tretích krajinách, aby tak podporila slobodu tlače a médií a vhodné a technologicky neutrálne formy regulácie trhu, pričom pripomína predovšetkým to, že v prechodnom období sa slobody často obmedzujú v mene stability a bezpečnosti;

38.  zdôrazňuje, že otázky týkajúce sa rozvoja médií a umožnenie slobody prejavu by mali byť dôležitou súčasťou dialógu EÚ na úrovni štátov; zdôrazňuje, že v dohodách EÚ s tretími krajinami o obchode, partnerstve, spolupráci a pridružení, ako aj v programoch pomoci by sa v súlade s článkom 21 ZEÚ mali dodržiavať jasné kritériá a podmienky; naliehavo vyzýva ESVČ a Komisiu, aby pri rokovaniach o takýchto dohodách rešpektovali a uplatňovali správy a odporúčania Parlamentu; pripomína, že pre dôveryhodnosť a efektívnosť EÚ v jej vzťahoch a interakcii s tretími krajinami má zásadný význam súdržnosť, konzistentnosť, koordinácia a transparentnosť medzi Parlamentom, ESVČ a Komisiou, pokiaľ ide o uplatňovanie a monitorovanie týchto základných ľudských práv;

39.  vyzýva Komisiu, aby vo svojich programoch zameraných na slobodu prejavu a médií stanovila ako jednu z priorít boj proti beztrestnosti vrátane toho, že ponúkne pomoc pri vyšetrovaní trestných činov spáchaných na novinároch, vyčlení finančné prostriedky na právnu ochranu a poskytne odborné znalosti;

40.  domnieva sa, že financovanie EÚ by sa nemalo obmedzovať na špecializované medzinárodné organizácie (sprostredkovateľov), ale malo by zahŕňať aj miestne organizácie;

41.  vyzýva Komisiu, aby znovu zvážila doložky o dôvernosti pri poskytovaní finančných prostriedkov na podporu ľudských práv v súvislosti s tlačou a médiami, pretože takéto doložky dávajú priestor pre diskreditáciu novinárov, médií alebo mimovládnych organizácií, čo zároveň poškodzuje dôveryhodnosť aktivít EÚ v oblasti ľudských práv, ktoré samotné sú otvorené a transparentné;

42.  zdôrazňuje, že programy v oblasti tlače a médií by sa mali zameriavať aj na zlepšenie (štátnych a právnych) štruktúr a podporu miestnych mediálnych spoločností a podnikov s cieľom zvýšiť ich transparentnosť, nezávislosť, schopnosť udržateľnosti, profesionality a otvorenosti; zdôrazňuje, že mediálna politika EÚ by sa mala snažiť o maximalizáciu pluralizmu a rôznorodosti podporovaním nezávislých médií a začínajúcich spoločností;

43.  pripomína, že sloboda prejavu a pluralita médií vrátane internetu predstavujú základné európske hodnoty; podčiarkuje zásadný význam slobody tlače a médií v politike rozširovania EÚ a v tejto súvislosti aj dôležitosť digitálnych slobôd, pričom tieto slobody považuje za ľudské práva, a teda za neoddeliteľnú súčasť kodanských politických kritérií;

44.  domnieva sa, že EÚ by mala do svojej volebnej pomoci zahrnúť zložky na podporu tlače a médií, a to napríklad prostredníctvom podpory spolupráce medzi orgánmi zodpovednými za priebeh volieb v tretích krajinách a tlačou s cieľom zvýšiť transparentnosť a legitimitu volebných procesov a výsledkov;

45.  domnieva sa, že v krajinách prechádzajúcich transformáciou by sa EÚ mala zameriavať na slobodu tlače a médií v súvislosti s procesom zmierenia a obnovy, ako aj v kontexte tohto procesu;

46.  schvaľuje a víta dôležitú prácu mnohých medzinárodných (novinárskych) organizácií zaoberajúcich sa slobodou tlače a médií a zdôrazňuje, že EÚ by tieto organizácie mala v plnom rozsahu podporovať, keďže kontakty týchto organizácií majú podstatný význam;

47.  vyzýva ESVČ, aby optimálne využívala angažovanie EÚ v mnohostranných fórach, ktoré sa zameriavajú na slobodu tlače a médií a digitálne slobody a medzi ktoré patrí Rada Európy, OBSE, ako aj v rámci OSN;

48.  vyzýva Komisiu, Radu a ESVČ, aby v rámci zahraničnej politiky EÚ čo najskôr prijali stratégiu v oblasti slobody tlače a médií a odporúčania uvedené v tejto správe zapracovali do nadchádzajúcich usmernení týkajúcich sa slobody prejavu online a offline;

49.  žiada, aby sa táto správa vykladala a zvažovala v úzkej súvislosti s uznesením Parlamentu s názvom „Stratégia digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ“;

o
o   o

50.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, Úradu vysokej komisárky OSN pre ľudské práva, organizácii UNESCO, Rade Európy a Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

(1) http://ap.ohchr.org/documents/E/HRC/resolutions/A_HRC_RES_7_36.pdf. (2) Najmä správy zo 16. mája 2011 (A/HRC/17/27), 10. augusta 2011 (A/66/290), 4. júna 2012 (A/HRC/20/17) a 7. septembra 2012 (A/67/357), ktoré sú dostupné na stránke:http://www.ohchr.org/EN/Issues/FreedomOpinion/Pages/Annual.aspx. (3) http://daccess-dds-ny.un.org/doc/RESOLUTION/G12/153/25/PDF/G1215325.pdf?OpenElement. (4) A/HRC/17/31, ktorá je dostupná na stránke: http://www.ohchr.org/Documents/Issues/Business/A-HRC-17-31_AEV.pdf. (5) http://documents-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/N06/681/60/PDF/NO668160.pdf?OpenElement. (6) http://www.un-documents.net/gc-p1.htm. (7) http://www.unesco.org/new/fileadmin/MULTIMEDIA/HQ/CI/CI/pdf/official_documents/un_plan_action_safety_en.pdf. (8) Prijaté texty, P7_TA(2013)0050. (9) Prijaté texty, P7_TA(2013)0049. (10) Prijaté texty, P7_TA(2012)0503. (11) Prijaté texty, P7_TA(2012)0451. (12) Prijaté texty, P7_TA(2012)0470. (13) Prijaté texty, P7_TA(2012)0250. (14) http://eeas.europa.eu/top_stories/2012/20120503_world_press_freedom_day_en.htm. http://europa.eu/rapid/press-release_PRES-13-181_sk.htm. (15) http://blogs.ec.europa.eu/neelie-kroes/ict-human-rights-guidance. (16) Ú. v. EÚ C 33 E, 5.2.2013, s. 165. (17) Ú. v. EÚ C 45 E, 23.2.2010, s. 9. (18) Ú. v. EÚ L 386, 29.12.2006, s. 1. (19) Ú. v. EÚ C 290 E, 29.11.2006, s. 107.