Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä na uznesenie z 18. apríla 2013 o správe za rok 2012 o pokroku Turecka(1),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na rokovací rámec pre Turecko z 3. októbra 2005,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/157/ES z 18. februára 2008 o zásadách, prioritách a podmienkach obsiahnutých v prístupovom partnerstve s Tureckou republikou(2) (prístupové partnerstvo), ako aj na predchádzajúce rozhodnutia Rady o prístupovom partnerstve z rokov 2001, 2003 a 2006,

–  so zreteľom na článok článok 110 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v skorých ranných hodinách 31. mája 2013 turecká polícia použila nadmerné násilie v snahe rozohnať skupiny demonštrantov, ktorí už týždne protestovali proti plánovanému stínaniu stromov z dôvodu nového stavebného projektu parku Gezi v Istanbule v oblasti Námestia Taksim;

B.  keďže tvrdý zásah polície viedol k stretom s protestujúcimi, ktoré sa rýchlo rozšírili do ostatných tureckých miest, a keďže tieto strety viedli k smrti štyroch ľudí, tisícke zranených, masovému zatýkaniu a vážnemu poškodeniu súkromného a verejného majetku; keďže došlo k nadmernému použitiu slzotvorného plynu, ktorý bol vypúšťaný priamo z kanistrov na demonštrantov, čo im spôsobilo vážne zranenia;

C.  keďže demonštrácie získali podporu rôznych vrstiev tureckej spoločnosti; keďže na demonštráciách sa rovnakou mierou zúčastnili muži aj ženy;

D.  keďže tvrdé odsúdenie tureckou vládou sa zdá byť kontraproduktívne;

E.  keďže článok 34 tureckej ústavy zaručuje právo na organizovanie pokojných, neozbrojených zhromaždení a demonštrácií bez povolenia; keďže článok 26 zaručuje slobodu prejavu a články 27 a 29 zaručujú slobodu prejavu a neobmedzené šírenie názorov;

F.  keďže protesty sa spájajú aj s obavami niektorých častí tureckej spoločnosti v súvislosti so sériou nedávnych rozhodnutí a právnych aktov o otázkach, ako sú obmedzenie predaja alkoholu a reformy v oblasti vzdelávania;

G.  keďže protestujúci čoraz hlasnejšie vyjadrujú obavy z pociťovaného nedostatku zastúpenia menšinových názorov, autoritatívneho riadenia a nedostatku zásad právneho štátu, dobrej správy verejných vecí a spravodlivého súdu a riadneho procesu v Turecku;

H.  keďže turecké masmédiá sa naďalej k demonštráciám nevyjadrujú a používatelia Twitteru boli zatknutí;

I.  keďže Turecko má ako kandidátska krajina na pristúpenie k EÚ povinnosť rešpektovať a presadzovať demokraciu a posilňovať demokratické a ľudské práva a slobody;

J.  keďže na tieto udalosti reagovali člen Komisie Füle a PK/VP Catherine Ashtonová;

K.  keďže sloboda zhromažďovania, sloboda prejavu (a to aj prostredníctvom sociálnych médií v prostredí online i offline) a sloboda tlače sú základné princípy EÚ;

1.  vyjadruje úprimnú sústrasť rodinám demonštrantov a policajtov, ktorí prišli o život počas demonštrácií, a praje početným zraneným rýchle uzdravenie;

2.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad neprimeraným a nadmerným použitím sily tureckou políciou pri jej reakcii na mierové a legitímne protesty v istanbulskom parku Gezi a vyzýva turecké orgány, aby dôkladne prešetrili policajné násilie a postavili zodpovedné osoby pred spravodlivosť a obetiam ponúkli odškodnenie; varuje tureckú vládu pred prijímaním tvrdých opatrení voči pokojným protestujúcim a naliehavo vyzýva predsedu vlády, aby zaujal zjednocujúcu a zmierlivú pozíciu, aby sa zamedzilo ďalšej eskalácii;

3.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek oznámeniu tureckých orgánov, že budú viesť rozhovory s niektorým z vedúcich predstaviteľov demonštrantov, policajné násilie na námestí Taksim a v jeho okolí pokračuje, čo výrazne zmenšuje vyhliadky na rozhovory medzi vládou a demonštrantami;

4.  vyzýva turecké orgány, aby zaručili dodržiavanie práv všetkých občanov na slobodu prejavu, mierové zhromažďovanie sa a mierové protesty; požaduje okamžité prepustenie všetkých pokojných protestujúcich, ktorých vzali do väzby a ktorí sú v súčasnosti zadržiavaní; žiada, aby všetky zadržané osoby mali neobmedzený prístup k právnym zástupcom podľa vlastného výberu; žiada informácie o presnom počte zadržaných a zranených osôb;

5.  vyjadruje poľutovanie nad reakciami tureckej vlády a premiéra Erdoğana, ktorých neochota urobiť kroky k zmiereniu, ospravedlniť sa alebo pochopiť reakcie časti tureckého obyvateľstva len prispeli k ďalšej polarizácii;

6.  víta umiernenú reakciu prezidenta Güla a ospravedlnenia vicepremiéra Arinça určené zraneným demonštrantom, ako aj ich dialóg s platformou Taksim a s postavami politickej opozície v záujme zmiernenia napätia; zdôrazňuje význam dialógu medzi tureckou vládou a pokojnými protestujúcimi;

7.  pripomína Turecku, že v inkluzívnej a pluralistickej demokracii by sa všetci občania mali cítiť zastúpení a že väčšina nesie zodpovednosť za začlenenie opozície a občianskej spoločnosti do rozhodovacieho procesu; rovnako pripomína opozičným stranám ich zodpovednosť prispieť k vytváraniu demokratickej politickej kultúry, pokiaľ ide o rešpektovanie rôznych postojov a názorov;

8.  je znepokojený pokračujúcou konfrontáciou politických strán a nedostatočnou pripravenosťou vlády a opozície dosiahnuť konsenzus o kľúčových reformách; naliehavo vyzýva všetkých politických aktérov, vládu a opozíciu, aby spolupracovali na posilňovaní politickej plurality v štátnych inštitúciách a aby presadzovali modernizáciu a demokratizáciu štátu a spoločnosti;

9.  upozorňuje na kľúčovú úlohu systému kontroly a rovnováhy pri riadení moderného demokratického štátu, ktorý by sa mal odrážať v prebiehajúcom ústavnom procese a ktorý musí byť založený na zásade delenia moci a rovnováhy medzi exekutívou, legislatívou a súdnictvom, dodržiavaní ľudských práv a základných slobôd, najmä slobody prejavu a slobody tlače, a na participatívnej politickej kultúre, v ktorej sa skutočne odráža pluralita demokratickej spoločnosti; domnieva sa, že samotné organizovanie pokojných a zákonných protestov svedčí o vitalite tureckej občianskej spoločnosti; pripomína Turecku význam prebiehajúceho úsilia o ďalšie zlepšenie jeho demokratických inštitúcií, zásad právneho štátu a rešpektovania základných slobôd;

10.  zdôrazňuje, že je potrebná nepretržitá intenzívna odborná príprava príslušníkov polície a pracovníkov súdnictva v rámci ich formálneho vzdelávania a počas ich aktívnej kariéry zameraná na vykonávanie Istanbulského protokolu (súbor medzinárodných usmernení proti mučeniu a zlému zaobchádzaniu), ako aj na prednostné postavenie práv a slobôd jednotlivcov;

11.  vyzýva miestne a národné orgány v Turecku, aby začali verejné konzultácie o všetkých mestských a regionálnych plánoch rozvoja; pripomína, že je potrebné udržiavať rovnováhu medzi hospodárskym rastom a sociálnymi, ekologickými, kultúrnymi a historickými faktormi; požaduje, aby sa všetky relevantné projekty v Turecku bez výnimky podrobili posúdeniu vplyvu na životné prostredie;

12.  poznamenáva, že doteraz nevídané vlny protestov odrážajú rastúcu nespokojnosť v častiach tureckého obyvateľstva, pokiaľ ide o regulovanie životného štýlu; opakuje, že v demokratickom politickom zriadení musia vlády presadzovať tolerantnosť a všetkým občanom zaručiť slobodu viery a vyznania; vyzýva vládu, aby rešpektovala pluralitu a bohatstvo tureckej spoločnosti a chránila sekulárny životný štýl;

13.  varuje, že tvrdé zákroky polície poškodzujú dôveryhodnosť postavenia Turecka v regióne ako bojovníka za demokratické zmeny v južných susedských krajinách;

14.  pripomína, že sloboda prejavu a pluralita médií patria medzi ústredné európske hodnoty a že skutočne demokratická, slobodná a pluralitná spoločnosť vyžaduje skutočnú slobodu prejavu; pripomína, že sloboda prejavu sa nevzťahuje len na informácie alebo myšlienky, ktoré sú prijímané priaznivo alebo sa považujú za neškodné, ale v súlade s Európskym dohovorom o ľudských právach aj na tie informácie a myšlienky, ktoré urážajú, šokujú a znepokojujú štát alebo akúkoľvek časť obyvateľstva;

15.  je znepokojený zhoršovaním sa situácie v oblasti slobody tlače, niektorými prípadmi cenzúry a rastúcou autocenzúrou tureckých médií, a to aj na internete; vyzýva vládu Turecka, aby dodržiavala zásadu slobody tlače; zdôrazňuje, že nezávislá tlač je kľúčovým predpokladom demokratickej spoločnosti, a v tejto súvislosti poukazuje na kľúčovú úlohu súdnictva pri ochrane a zlepšovaní slobody tlače, čím sa zaručuje verejný priestor na slobodnú a inkluzívnu diskusiu; vyjadruje znepokojenie nad počtom uväznených novinárov a početnými prebiehajúcimi súdnymi procesmi s novinármi; žiada okamžité prepustenie aktivistov v oblasti sociálnych médií; za veľmi poľutovaniahodné považuje rozhodnutie Najvyššej rady pre rozhlas a televíziu (RTUK) potrestať televízne stanice, ktoré od začiatku prinášali spravodajstvo o udalostiach v parku Gezi, za „poškodzovanie fyzického, morálneho a psychického vývoja detí a mládeže“;

16.  opakovane so znepokojením konštatuje, že väčšina médií je vlastnená a sústredená vo veľkých konglomerátoch so širokým spektrom obchodných záujmov; opakuje svoju výzvu na prijatie nového zákona o médiách, ktorý by okrem iného riešil problematiku nezávislosti, vlastníctva a administratívnej kontroly;

17.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálnemu tajomníkovi Rady Európy, predsedovi Európskeho súdu pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Tureckej republiky.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2013)0184. (2) Ú. v. EÚ L 51, 26.2.2008, s. 4.