Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie nazvané Vonkajšia politika EÚ v oblasti letectva – riešenie budúcich úloh (COM(2012)0556),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2011 o medzinárodných dohodách o leteckej doprave podľa Lisabonskej zmluvy(1),

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 20. októbra 2010 o revízii rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou (ďalej len „rámcová dohoda“)(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o dohode o leteckej doprave medzi EÚ a USA(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. apríla 2007 o vytvorení Spoločného európskeho vzdušného priestoru(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2006 o rozvoji programu vonkajšej politiky Spoločenstva v oblasti letectva(5),

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 90, článok 100 ods. 2 a článok 218,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0172/2013),

A.  keďže letectvo je rýchlo sa rozširujúcou oblasťou hospodárstva, a to v Únii aj mimo Únie, najmä v Ázii a na Blízkom východe;

B.  keďže letectvo plní dôležitú úlohu pri spájaní ľudí s podnikateľskou sférou v rámci Únie aj na celom svete, najmä s rozvíjajúcimi sa trhmi;

C.  keďže európske letecké spoločnosti od roku 2012 zrušili a plánujú zrušiť spolu viac ako 20 000 pracovných miest;

D.  keďže európski sociálni partneri v odvetví leteckej dopravy sa 29. januára 2013 v rámci dialógu o vplyve globálnej krízy v odvetví civilného letectva zhodli na tom, že je potrebný koordinovaný a komplexný prístup na medzinárodnej úrovni;

E.  keďže oznámenie Komisie z roku 2005 hralo dôležitú úlohu pri vypracovávaní vonkajšej politiky Únie v oblasti letectva;

F.  keďže v dôsledku vývoja v posledných siedmich rokoch by bolo vhodné uskutočniť ďalšie preskúmanie;

Všeobecne

1.  zdôrazňuje pokrok dosiahnutý pri vytváraní jednotného a otvoreného regionálneho trhu Únie a zároveň pri formovaní spoločného prístupu Únie k jej vonkajšej politike v oblasti letectva;

2.  víta oznámenie Komisie, ktoré včas poskytuje analýzu súčasnej situácie a pokroku dosiahnutého v rámci vonkajšej politiky v oblasti letectva od roku 2005, ako aj výziev, ktorým je na mimoriadne súťaživom globálnom leteckom trhu sektor letectva EÚ vystavený;

3.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu sektora letectva pre hospodárstvo EÚ, a to najmä z hľadiska rastu a zamestnanosti, keďže v tomto odvetví je zamestnaných viac ako 5 mil. zamestnancov Európy a toto odvetvie tvorí 2,4 % HDP EÚ a zároveň prispieva k prepojenosti EÚ so zvyškom sveta; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sektor letectva EÚ zostal silný a konkurencieschopný;

4.  domnieva sa, že došlo k významnému pokroku pri vymedzovaní a vykonávaní mechanizmov a systémov Únie, ako je Jednotné európske nebo (SES), Výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba (SESAR), iniciatíva Čisté nebo, Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA) a Európsky globálny navigačný satelitný systém (GNSS), ktorých cieľom je zvýšiť bezpečnosť a plniť požiadavky cestujúcich; domnieva sa, že sa v týchto oblastiach musí dosiahnuť ďalší pokrok;

5.  vyjadruje však znepokojenie nad oneskoreným vykonávaním mechanizmov SES a SESAR vzhľadom na zbytočné náklady, ktoré tým vznikajú pre letecké spoločnosti a ich zákazníkov; podporuje Komisiu v podnikaní sankčných krokov voči tým členským štátom, ktoré nedodržali termín stanovený na december 2012 a ktoré nedosiahli žiaden pokrok v oblasti funkčných blokov vzdušného priestoru;

6.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytrvalo pokračovali vo vykonávaní Jednotného európskeho neba a Výskumu manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba; poznamenáva, že rozvoj Jednotného európskeho neba vytvorí po jeho úplnom zavedení dôležité priame a nepriame pracovné príležitosti;

7.  zdôrazňuje, že uvedené programy EÚ nie sú dôležité len pre vnútorný trh, ale aj pre vonkajšiu politiku; je presvedčený, že konečné vypracovanie a implementácia týchto nástrojov pomôže pri upevnení pozície priemyslu EÚ na konkurenčnom svetovom trhu;

8.  zdôrazňuje dôležitosť súčasnej revízie nariadenia o právach cestujúcich v leteckej doprave a podporuje silné a pre spotrebiteľov úplne zrozumiteľné európske právne predpisy;

9.  uvedomuje si, že vplyv finančnej krízy sa neprejavuje vo všetkých regiónoch sveta v rovnakej miere; domnieva sa, že v dôsledku toho letecké spoločnosti EÚ čelia výzvam v oblasti hospodárskej súťaže a že bilaterálne dohody o leteckých dopravných službách nie sú vždy tým najvhodnejším riešením, ako bojovať proti trhovým obmedzeniam alebo nespravodlivým dotáciám;

10.  domnieva sa, že keďže napriek úsiliu vyvinutému za posledných sedem rokov sa nepodarilo vypracovať komplexnú vonkajšiu politiku v oblasti letectva, mal by sa čo najskôr uplatniť koordinovanejší a ambicióznejší prístup EÚ, aby sa vytvorila spravodlivá a otvorená hospodárska súťaž;

11.  zastáva názor, že európske regulačné zbližovanie je kľúčovým prvkom pevnej európskej pozície na svetovom trhu a interakcií s tretími krajinami;

Oznámenie z roku 2005 a uznesenie Parlamentu

12.  víta pokrok, ktorý sa dosiahol v súvislosti s tromi piliermi v rámci politiky z roku 2005; zásada určenia Únie sa v súčasnosti uznáva vo viac ako 100 krajinách; takmer 1000 bilaterálnych dohôd o leteckých dopravných službách bolo zosúladených s právom Únie, čím sa zaručila právna istota; vyjadruje poľutovanie nad tým, že dôležití partneri, medzi ktorých patrí Čína, India a Južná Afrika, doteraz tieto zásady neprijali;

13.  upozorňuje, že vykonávanie vonkajšej politiky Únie v oblasti letectva pomohlo maximalizovať potenciál jednotného trhu, keďže uľahčuje konsolidáciu leteckého priemyslu Únie v čase, keď si globalizácia vyžaduje existenciu silnejších hospodárskych subjektov, aby obstála v zahraničnej konkurencii;

14.  zdôrazňuje, že rozširujúci sa spoločný letecký priestor bol vyvinutý v spolupráci so susedskými krajinami; domnieva sa, že tieto dohody vytvorili významné hospodárske výhody; víta veľké úsilie vyvinuté s cieľom zosúladiť rôzne regulačné rámce s právnymi predpismi Únie v oblastiach ako bezpečnosť, ochrana, manažment letovej prevádzky, životné prostredie a práva cestujúcich, hospodárska regulácia a sociálne aspekty;

15.  víta komplexnú Dohodu o leteckej doprave medzi EÚ a USA a jej pozitívny vplyv, ktorý mala a má na obe hospodárstva, ako aj 80 000 nových pracovných miest, ktoré boli podľa odhadov vytvorené počas prvých piatich rokov jej uplatňovania;

16.  domnieva sa, že silná vonkajšia politika EÚ v oblasti letectva, ktorá sa zameriava na najdôležitejšie rastúce trhy v oblasti prepravy na dlhé vzdialenosti, by leteckým spoločnostiam EÚ poskytla nové hospodárske príležitosti, najmä v ázijsko-tichomorskom regióne;

17.  zdôrazňuje, že rokovania s niektorými kľúčovými partnermi ako Brazília sa ešte neuzavreli a že obsiahle dohody o leteckých dopravných službách s týmito krajinami by mohli priniesť významné hospodárske výhody;

18.  zdôrazňuje, že niektoré požiadavky vyjadrené v uznesení Parlamentu z roku 2006 sa musia ešte splniť; zdôrazňuje najmä potrebu presadzovať primerané medzinárodné normy v oblasti bezpečnosti a ochrany, zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s leteckými dopravcami z Únie a z krajín mimo Únie a zmierňovať nepriaznivý vplyv na životné prostredie;

19.  vyzdvihuje význam nástrojov, ako je systém Spoločného výboru na vytvorenie spoločných prístupov k problémom v oblasti letectva;

20.  víta vyriešenie ďalších otázok vytýčených v uznesení z roku 2006, ako je rozšírenie právomocí agentúry EASA;

Trh

21.  berie na vedomie významný nárast objemu dopravy z a do ázijsko-tichomorského regiónu, ako aj v rámci neho, čo odráža tendencie hospodárskeho rastu; vyjadruje znepokojenie nad tým, že ak sa nič nepodnikne, mohli by letecké spoločnosti a podniky EÚ prísť o významné príležitosti v tejto časti sveta a stratiť schopnosť vytvárať zisky;

22.  poznamenáva tiež, že celkové postavenie dopravcov z krajín mimo Únie sa posilnilo prostredníctvom dotácií a významných verejných investícií do lietadiel a infraštruktúry, ktoré sa uskutočnili v rôznych častiach Blízkeho východu, Ďalekého východu a Južnej Ameriky;

23.  zdôrazňuje dôležité zmeny na vnútornom trhu Únie, ktoré sú výsledkom zvýšeného podielu nízkonákladových dopravných spoločností; domnieva sa, že bez ohľadu na hospodársku súťaž by bolo možné, aby sa dva uvedené modely podnikania navzájom dopĺňali pri riešení výziev na vonkajšom trhu;

24.  konštatuje, že extrémne nízke ceny leteniek, ktoré ponúkajú niektorí európski nízkonákladoví dopravcovia, spoločnosti kompenzujú nekalými praktikami v oblasti pracovných podmienok, napríklad nedostatočnými sociálnymi a pracovnoprávnymi normami pre pracovníkov; taktiež konštatuje, že sa zdá, že určitú úlohu pri tomto určovaní cien leteniek zohrávajú aj minimálne investície do bezpečnostných noriem a neodôvodnené regionálne dotácie;

25.  poukazuje na to, že medzi leteckými spoločnosťami existuje silná konkurencia vďaka nízkonákladovým leteckým spoločnostiam, ktoré tvoria spolu 40 % trhu leteckej dopravy v EÚ; zdôrazňuje, že ak členský štát ratifikoval dohovory MOP č. 87 a 98, letecké spoločnosti musia dodržiavať ich ustanovenia o základných právach týkajúce sa slobody zhromažďovania, ako aj uznávania zástupcov pracujúcich a dohôd o mzdových podmienkach, pričom ich dodržiavanie sa musí kontrolovať a ich porušovanie penalizovať;

26.  zdôrazňuje význam uzlových letísk, vrátane rozvoja sekundárnych uzlov, špecializovaných uzlov a viacnásobných uzlov a naliehavú potrebu dlhodobých investícií verejného i súkromného sektora do letiskovej infraštruktúry s cieľom zvýšiť kapacitu, napríklad výstavbou nových letiskových dráh, ako aj účinnejšieho využívania existujúcej infraštruktúry – vrátane regionálnych letísk, napr. v Stredozemí, ako aj na východných hraniciach EÚ – a to prostredníctvom lepšieho rozdelenia letiskových prevádzkových intervalov;

27.  zdôrazňuje, že konkurencieschopnosť dopravcov Únie obmedzujú na celosvetovej úrovni faktory ako chýbajúca rovnosť podmienok, ktorú spôsobujú napríklad odlišné národné dane, preťažené letiská, vysoké poplatky za riadenie letovej prevádzky a letiskové poplatky, štátna pomoc pre konkurentov a náklady na emisie uhlíka, ako aj uplatňovanie nižších sociálnych štandardov a rôznych pravidiel štátnej pomoci mimo EÚ;

28.  tieto faktory považuje za možné prekážky rastu a zamestnanosti;

29.  vyzýva Komisiu, aby uskutočnila štúdiu o rozdieloch medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o poplatky za leteckú dopravu, clá, dane a poplatky a ich vplyv na ceny za letenky a zisky leteckých spoločností, a aby uskutočnila štúdiu o možnej štátnej pomoci získavanej konkurentmi na svetovej úrovni a jej vplyve na letecké spoločnosti Únie;

30.  víta nové predpisy Únie týkajúce sa sociálneho zabezpečenia mobilných pracovníkov;

Budúce opatrenia

31.  zastáva názor, že vonkajšia politika v oblasti letectva by mala plne rešpektovať zásadu reciprocity, vrátane prístupu na trh, otvorenosti a spravodlivej hospodárskej súťaže s rovnakými podmienkami a že by mala sledovať dva hlavné ciele: poskytovať výhody spotrebiteľom a podporovať letecké spoločnosti a letiská EÚ v ich úsilí o zachovanie ich celosvetového vedúceho postavenia;

32.  preto zdôrazňuje, že dohody o leteckých dopravných službách so susediacimi krajinami a podobne zmýšľajúcimi partnermi musia obsahovať regulačné podmienky pre spravodlivú hospodársku súťaž;

33.  vyzýva, aby sa naďalej uplatňovali postupy na dojednávanie komplexných dohôd o leteckej doprave na úrovni Únie, ktoré sú založené na európskej jednote a ktoré schválila Rada;

34.  vyzýva Komisiu, aby podporovala a hájila záujmy EÚ v dohodách a aby presadzovala normy, hodnoty a najlepšie postupy EÚ a informovala o nich;

35.  žiada, aby sa posilnila spolupráca a koordinácia medzi Komisiou a členskými štátmi pri rokovaní o dohodách o leteckých službách s kľúčovými partnermi s cieľom posilniť pozíciu EÚ a zvýšiť jej vyhliadky na prístup na nové trhy;

36.  vyzýva Komisiu, aby do komplexných dohôd začlenila regulačné podmienky týkajúce sa bezpečnosti a ochrany, práv cestujúcich, odbornej prípravy personálu a vydávania osvedčení;

37.  vyzýva Komisiu, aby uzavrela prebiehajúce rokovania so susedskými krajinami ako Ukrajina, Libanon, Tunisko, Azerbajdžan a Alžírsko; pripomína, že blízkosť týchto krajín a ich trhov a hospodársky rast, ktorý v niektorých z nich nedávno nastal, možno považovať za možnosť rastu pre regionálne a sekundárne letiská v EÚ; zastáva názor, že kvôli veľkej kapacite regionálnych letísk môžu tieto letiská zohrávať určitú úlohu pri znižovaní preplnenosti hlavných európskych uzlov, čím sa zvýši ich konkurencieschopnosť na celosvetovej úrovni;

38.  vyzýva Radu, aby Komisii v jednotlivých prípadoch udelila mandát rokovať s ostatnými krajinami v susedstve, najmä s Tureckom, Arménskom a Líbyou;

39.  domnieva sa, že vo vzťahoch Európskej únie s kľúčovými partnermi musí prevažovať individualizovaný prístup, a vyzýva Komisiu, aby čo najskôr ukončila rokovania o komplexných dohodách o leteckej doprave vrátane Austrálie a Brazílie, a vyzýva Radu, aby Komisii udelila mandát na rokovania o takýchto dohodách s krajinami s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom, ako sú Čína, India, Združenie národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) a krajiny Perzského zálivu;

40.  zastáva názor, že možná budúca dohoda o obchode a investíciách medzi EÚ a USA by mala vplyv aj na odvetvie letectva; domnieva sa preto, že by Komisia mala poskytovať dostatočné informácie na to, aby mohol Európsky parlament podrobne monitorovať nadchádzajúce rokovania;

41.  zdôrazňuje, že je potrebné v plnej miere dosiahnuť ciele stanovené v dohode o leteckej doprave s hlavnými partnermi, najmä s USA a Kanadou, a to vrátane zrušenia obmedzení týkajúcich sa vlastníctva leteckých spoločností zahraničnými subjektmi, žiada o prijatie opatrení s cieľom napraviť pretrvávajúcu nerovnováhu medzi schopnosťou leteckých spoločností EÚ vykonávať kabotáž na trhu USA a schopnosťou leteckých spoločností USA vykonávať ju v Európe; pripomína, že medzinárodné krížové investície prispievajú k hospodárskej dynamike letectva, a v tejto súvislosti nabáda Komisiu, aby podporovala medzinárodné právne prostredie, ktoré je priaznivé z hľadiska rozvoja a podpory takýchto investícií, a ktoré slúži na podporu aktívnej politiky zameranej na vypracovanie noriem a najlepších postupov v oblasti medzinárodných investícií;

42.  zastáva názor, že bilaterálne dohody môžu byť významným prínosom k rozvoju vonkajšej politiky v oblasti letectva, vyzdvihuje však zároveň význam spoločného prístupu EÚ;

43.  zdôrazňuje význam spravodlivej a otvorenej hospodárskej súťaže vo všetkých činnostiach spojených s leteckými službami; žiada začlenenie doložky o spravodlivej hospodárskej súťaži do bilaterálnych dohôd o leteckých dopravných službách;

44.  vyzýva Komisiu, aby vymedzila minimálny súbor štandardných právnych požiadaviek Únie, najmä v oblasti právnej úpravy, pracovných noriem a noriem v oblasti životného prostredia a práv cestujúcich, ktoré sa majú začleniť do bilaterálnych dohôd, a členské štáty, aby tento súbor uplatňovali, a to s jasným cieľom vytvárať leteckým spoločnostiam z EÚ príležitosti a odstraňovať im prekážky;

45.  vyzýva Komisiu, aby navrhla urýchlenú revíziu alebo nahradenie nariadenia (ES) č. 868/2004 o ochrane voči ujme spôsobenej leteckým dopravcom Spoločenstva subvencovaním a nekalými cenovými praktikami(6);

46.  podporuje návrhy Komisie na ochranu slobodnej a spravodlivej súťaže vo vzťahoch a dohodách s tretími krajinami a na vytvorenie účinnejších nových nástrojov na ochranu obchodu, ktoré budú lepšie prispôsobené na boj proti nekalým praktikám, ako sú diskriminácia, nedôsledné uplatňovanie regulačného rámca a nedostatok transparentnosti v rámci finančného výkazníctva spoločností, ktoré môžu viesť k narušeniam trhu;

47.  vyzýva Komisiu, aby sa zapojila do dialógu s krajinami Perzského zálivu s cieľom zvýšiť transparentnosť a chrániť spravodlivú hospodársku súťaž;

48.  konštatuje, že Ruská federácia odmieta rešpektovať dohodu o postupnom ukončovaní poplatkov za prelet nad Sibírou dosiahnutú v rámci vstupu Ruskej federácie do WTO v roku 2011; domnieva sa, že keďže dopravcovia z EÚ sú kvôli týmto nelegálnym tranzitným poplatkom dlhodobo vystavení diskriminačným podmienkam, mala by mať EÚ možnosť prijať recipročné opatrenia a odmietnuť alebo obmedziť tranzit nad svojim územím alebo všeobecne prijať akékoľvek opatrenie spojené s využívaním vzdušného priestoru EÚ leteckými dopravcami z Ruskej federácie, a to s cieľom motivovať Ruskú federáciu k tomu, aby odstránila uvedené poplatky, ktoré sú protiprávne, keďže sú v rozpore s medzinárodnými dohodami (Chicagský dohovor); preto vyzýva Komisiu a Radu, aby preskúmali možné opatrenia na zabezpečenie reciprocity vo vzťahu k využívaniu vzdušného priestoru medzi Ruskom a EÚ;

49.  zdôrazňuje, že ambiciózna politika EÚ v oblasti ochrany práv cestujúcich v leteckej doprave môže dať leteckým spoločnostiam z EÚ kvalitatívnu výhodu v celosvetovej konkurencii; vyzýva Komisiu, aby podnikla ďalšie kroky na presadzovanie vysokých noriem EÚ v oblasti práv cestujúcich v leteckej doprave a aby monitorovala ich transpozíciu a uplatňovanie;

50.  vyzýva Komisiu, aby čo najrýchlejšie vypracovala nový regulačný rámec týkajúci sa vykonávania Jednotného európskeho neba, ktorý bude založený na prístupe zhora nadol vrátane mechanizmu lepšej spolupráce medzi európskymi poskytovateľmi leteckých navigačných služieb, a aby zabezpečila podmienky potrebné na začatie uplatňovania mechanizmu SESAR;

51.  vyzýva Radu, aby konečne prijala pozíciu k pozícii Parlamentu z 5. mája 2010 o návrhu smernice o poplatkoch za bezpečnostnú ochranu letiska(7), ktoré aj napriek tomu, že bolo prijaté v Parlamente prevažnou 96 % väčšinou, Rada stále blokuje;

52.  domnieva sa, že Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO) musí zohrávať dôležitú úlohu pri tvorbe regulačných rámcov pre sektor svetovej leteckej dopravy, napríklad pokiaľ ide o liberalizáciu vlastníctva a kontroly leteckých spoločností a zabezpečenie celosvetovej interoperability v oblasti riadenia leteckej premávky; podporuje ICAO, aby pokračovala vo vytváraní globálnych trhových opatrení s cieľom znížiť hluk na letiskách a obmedziť všetky relevantné emisie skleníkových plynov; považuje za zásadne dôležité, aby sa v rámci ICAO čo najskôr dosiahla dohoda o globálnom prístupe;

53.  vyzýva k tomu, aby boli Komisii udelené rokovacie mandáty s cieľom ujasniť a posilniť zastúpenie Únie v rámci ICAO;

o
o   o

54.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 380 E, 11.12.2012, s. 5. (2) Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 98. (3) Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 121. (4) Ú. v. EÚ C 74 E, 20.3.2008, s. 506. (5) Ú. v. EÚ C 287 E, 24.11.2006, s. 84. (6) Ú. v. EÚ L 162, 30.4.2004, s. 1. (7) Ú. v. EÚ C 81 E, 15.3.2011, s. 164.