Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2013 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES (COM(2011)0658 – C7-0371/2011 – 2011/0300(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0658),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 172 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0371/2011),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 22. februára 2012(1),
– so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 19. júla 2012(2),
– so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 5. decembra 2012, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0036/2013),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. marca 2013 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES a menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 713/2009, (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009.
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 347/2013.)
Osobitná správa európskeho ombudsmana (letisko Viedeň )
304k
29k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2013 o osobitnej správe európskeho ombudsmana k otázke sťažnosti 2591/2010/GG voči Európskej komisii (letisko Viedeň ) (2012/2264(INI))
– so zreteľom na osobitnú správu Európskeho ombudsmana pre Európsky parlament,
– so zreteľom na článok 228 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu 94/262/ESUO, ES, Euratom z 9. marca 1994 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana(1), a najmä na jeho článok 3 ods. 7,
– so zreteľom na článok 205 ods. 2 prvú vetu rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre petície (A7-0022/2013),
A. keďže článok 228 Zmluvy o fungovaní Európskej únie oprávňuje európskeho ombudsmana prijímať od každého občana Únie sťažnosti, ktoré sa týkajú prípadov nesprávneho úradného postupu inštitúcií alebo orgánov Únie;
B. keďže sťažnosti občanov EÚ tvoria dôležitý zdroj informácií o možnom porušovaní právnych predpisov EÚ;
C. keďže článok 41 Charty základných práv Európskej únie stanovuje, že „každý má právo, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote“;
D. keďže ani zmluvy, ani štatút ombudsmana nevymedzujú prípady nesprávneho úradného postupu, ostáva táto úloha európskemu ombudsmanovi a je predmetom výkladovej právomoci Súdneho dvoru; keďže ombudsman vo svojej prvej výročnej správe predstavil neúplný zoznam správania, ktoré predstavuje prípady nesprávneho úradného postupu;
E. keďže po následnej výzve Parlamentu na určenie presného a jasného vymedzenia prípadov nesprávneho úradného postupu európsky ombudsman uviedol vo svojej výročnej správe za rok 1997, že „nesprávny úradný postup nastáva vtedy, keď verejnoprávna inštitúcia nekoná v súlade s pravidlami alebo zásadami, ktoré sú pre ňu záväzné“;
F. keďže toto vymedzenie bolo doplnené vyhlásením v tom zmysle, že keď sa skúma, či inštitúcia alebo orgán Spoločenstva konali v súlade s pravidlami a zásadami, ktoré sú pre ne záväzné, jeho prvoradou úlohou je zistiť, či konali v súlade so zákonom;
G. keďže ombudsman monitoruje aj uplatňovanie kódexov dobrého administratívneho správania, ktoré sa inštitúcie zaviazali dodržiavať a ktoré vyjadrujú všeobecné zásady administratívneho práva vrátane prvkov zásady služby, ako aj Charty základných práv Európskej únie, ktorá sa v plnej miere uplatňuje na všetky časti vlastnej správy EÚ;
H. keďže ombudsman, ktorý za 16 a pol roka predložil 18 osobitných správ, doteraz konal veľmi kooperatívne a zodpovedne, keď takéto správy pre Európsky parlament používal len ako krajný politický nástroj, čím preukazoval všeobecný zmysel pre konsenzuálne riešenia;
I. keďže táto osobitná správa sa týka spôsobu, akým Komisia riešila sťažnosť, ktorú v roku 2006 podalo 27 občianskych iniciatív bojujúcich proti tomu, čo vnímali ako negatívne dôsledky rozšírenia letiska Viedeň;
J. keďže v článku 2 smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie(2) sa uvádza, že „členské štáty prijmú všetky opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby [...] projekty, ktoré majú významný vplyv na životné prostredie [...] sa stali predmetom žiadosti o povolenie a hodnotenie s ohľadom na ich účinky“;
K. keďže Komisia zhrnula, že práce na rozšírení letiska boli zrealizované bez povinného posudzovania vplyvov na životné prostredie, a 21. marca 2007 zaslala Rakúsku formálnu výzvu, lebo nevykonalo posudzovanie vplyvov na životné prostredie; keďže Rakúsko vo svojej odpovedi zo 7. mája 2007 nedokázalo vyvrátiť fakt, že predmetné infraštruktúrne opatrenia viedli a stále vedú k výraznému zvýšeniu leteckej dopravy a obťažovaniu spôsobenému leteckou dopravou nad Viedňou, t. j. že tieto opatrenia mali výrazný vplyv na životné prostredie;
L. keďže so zreteľom na fakt, že práce boli buď ukončené alebo tesne pred ukončením, Komisia namiesto podania žaloby proti Rakúsku na Súdnom dvore Európskej únie uprednostnila hľadanie dohody s rakúskymi orgánmi, čím by sa táto situácia čo najlepšie napravila; keďže Komisia súhlasila s rakúskymi orgánmi, aby vykonali posudzovanie vplyvov na životné prostredie ex post, aby sa okrem iného určilo, aké zmierňujúce opatrenia by boli potrebné na zníženie vplyvov hluku na obyvateľov, ktorí žijú v blízkosti letiska;
M. keďže ombudsman akceptoval tento postup Komisie; keďže predkladateľ sťažnosti bol nespokojný s tým, akým spôsobom bolo vykonané posudzovanie vplyvov na životné prostredie ex post, a kritizoval najmä fakt, že nemal prístup k súdnej náprave, ako to určuje smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a že orgán zodpovedný za posudzovanie vplyvov na životné prostredie, t. j. rakúske ministerstvo dopravy, bol tým istým orgánom, ktorý predtým udelil povolenie na príslušné práce, a preto sa dostal do konfliktu záujmov;
N. keďže ombudsman po prešetrení zastával názor, že nemohol vyvodiť konečný záver, že Komisia zabezpečila, aby sa posudzovanie vplyvov na životné prostredie ex post vykonalo riadne; keďže prípad napriek tomu uzavrel vzhľadom na to, že z jeho strany neboli potrebné žiadne ďalšie opatrenia, pretože proces pokračoval a Komisia uviedla, že konanie o porušení právnych predpisov uzavrie iba v tom prípade, keď bude spokojná s tým, že rakúske orgány podnikli nevyhnutné kroky;
O. keďže v novembri 2010 sa sťažovatelia opäť obrátili na ombudsmana a začalo sa druhé vyšetrovanie, v priebehu ktorého ombudsman nahliadol do spisu Komisie; keďže ombudsman sa domnieval, že spis nepreukázal, že sa o námietkach, ktoré vzniesli sťažovatelia počas obdobia posudzovania vplyvov na životné prostredie ex post, diskutovalo s rakúskymi orgánmi, ani že rozhodnutie ombudsmana v prípade prvej sťažnosti podnietilo ďalšiu korešpondenciu okrem správ o posudzovaní vplyvov na životné prostredie z Rakúska;
P. keďže tento stav priviedol ombudsmana k záveru, že Komisia nebrala do úvahy jeho zistenia z prvého vyšetrovania, najmä nebola jednotná v odpovediach ombudsmanovi v súvislosti s možnosťou právnej nápravy proti posudzovaniu vplyvov na životné prostredie ex post, a že netrvala na vymenovaní iného subjektu, ktorý by vykonal posudzovanie vplyvov na životné prostredie, ako ministerstvo dopravy, ktoré predmetné práce schválilo;
Q. keďže ombudsman predložil Komisii návrh odporúčania, v ktorom naliehal, aby „prehodnotila svoj prístup k riešeniu sťažností týkajúcich sa porušovania predpisov na letisku Viedeň a zaoberala sa nedostatkami, na ktoré poukázal ombudsman“, a upozornil, že to znamená, „že Komisia by v ďalších krokoch ohľadom konania o nesplnení si povinnosti mala brať ohľad na povinnosť vnútroštátnych orgánov zabezpečiť, aby (i) sťažovatelia mali prístup k postupu preskúmania a (ii) boli prijaté kroky na riešenie jasného konfliktu záujmov pri uplatňovaní smernice 85/337/EHS“;
R. keďže Komisia v odpovedi ombudsmanovi argumentovala v prvom rade tým, že predniesla otázku právnej nápravy rakúskym orgánom, ale akceptovala ich názor, že by vznikli problémy v súvislosti s vnútroštátnymi právnymi predpismi o súdnom konaní, a upozornila, že rakúske orgány sa zaviazali zabezpečiť, aby sa pri posudzovaní vplyvov novej tretej pristávacej dráhy na životné prostredie, voči ktorej by bolo možné uplatniť úplné súdne preskúmanie, bral plný ohľad na kumulatívne vplyvy predchádzajúcich prác, v prípade ktorých sa posudzovanie vplyvov uskutočnilo až ex post;
S. keďže Komisia v súvislosti s druhým prípadom údajného nesprávneho úradného postupu tvrdila, že smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie nestanovila žiadne ustanovenia týkajúce sa rozdelenia právomocí v rámci postupu posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktorý sa má vykonať v členských štátoch; keďže v súlade so zásadou subsidiarity sú členské štáty zodpovedné za organizáciu svojej vlastnej správy, a teda v plnej miere rozhodujú o tom, ktorý orgán by mal byť zodpovedný za postupy súvisiace so smernicou o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a keďže je všeobecnou zásadou administratívneho práva všetkých členských štátov, že orgán, ktorý prijal protizákonné rozhodnutie, ktoré sa stalo predmetom správneho konania o opravnom prostriedku alebo rozhodnutia súdu, je zodpovedný za nápravu tejto situácie;
T. keďže návrh odporúčania preto nebol úspešný a ombudsman sa domnieval, že tento prípad je príkladom situácie, keď Komisia vo vzťahu k jasnému porušeniu práva EÚ neprijala vhodné nápravné opatrenia, keďže nezabezpečila, aby sa posudzovanie vplyvov na životné prostredie ex post vykonalo nestranným spôsobom, a náležite sa neriadila odporúčaním ombudsmana týkajúcim sa prístupu k právnym opravným prostriedkom voči tomuto posudzovaniu;
U. keďže ombudsman sa preto domnieval, že je potrebné na túto záležitosť upozorniť Parlament;
V. keďže Komisia prijala 26. októbra 2012 návrh na revíziu smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie; keďže Výbor pre právne veci predložil legislatívnu iniciatívnu správu, v ktorej žiadal o všeobecný právny predpis o administratívnych postupoch pre vlastnú správu EÚ;
Odporúčanie ombudsmana
1. víta osobitnú správu ombudsmana, ktorá zdôrazňuje dôležité otázky vzťahujúce sa na problémy týkajúce sa uplatňovania smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a konania o nesplnení si povinnosti;
2. pripomína, že k nesprávnemu úradnému postupu dochádza vtedy, keď verejný orgán nekoná v súlade s pravidlom alebo zásadou, ktoré sú preň záväzné;
3. konštatuje, že údajný nesprávny úradný postup, ktorý sa týka spôsobu, ktorým Komisia viedla konanie o nesplnení povinnosti voči Rakúsku, konkrétne toho, že nezabezpečila, aby orgán, ktorý vydal povolenie na práce bez požadovaného posúdenia vplyvov na životné prostredie, bol zodpovedný za posúdenie vplyvov na životné prostredie ex post a aby mal sťažovateľ prístup k právnym opravným prostriedkom voči tomuto posúdeniu;
4. zdôrazňuje, že táto osobitná správa sa nezaoberá otázkou, či rakúske orgány konali chybne, ale otázkou, či Komisia zlyhala vo svojich povinnostiach, keď vyšetrovala a riešila sťažnosť, ktorá jej bola doručená, a v rámci svojej odpovede na žiadosti a odporúčania ombudsmana vyplývajúce z jeho prvého vyšetrovania tohto prípadu;
5. zdieľa ombudsmanove znepokojenie nad možným negatívnym vplyvom konfliktu záujmov na uskutočnenie posudzovania vplyvov na životné prostredie a súhlasí, že treba hľadať spôsoby na riešenie tejto situácie, a zároveň rozumie obavám Komisie v súvislosti s prekročením jej kompetencií, ak by žiadala od rakúskych orgánov, aby vymenovali iný subjekt, ktorý by bol zodpovedný za vykonanie posudzovania ex post;
6. radí príslušným orgánom v členských štátoch, aby dbali na možné konflikty záujmov už v rámci súčasnej právnej úpravy a aby sa v tomto ohľade pripravili na prípadné zmeny práva EÚ; zdôrazňuje úlohu národných ombudsmanov ako dôležitých mediátorov, ktorí pomáhajú občanom podnikať kroky proti možným konfliktom záujmov a všeobecne proti prípadom nesprávneho úradného postupu v administratívach členských štátov;
7. v súvislosti s druhým tvrdením ombudsmana sa domnieva, že čestné, aktívne a úplné zahrnutie miestneho obyvateľstva do uplatňovania smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je úplne zásadné, a preto verí, že otvorené a transparentné postupy mediácie by sa mali častejšie uplatňovať pred začatím projektov, ktoré môžu mať veľký vplyv na miestne životné prostredie a ľudské zdravie; v tomto kontexte uznáva verejnú mediáciu, ktorá predchádzala posudzovaniu vplyvov na životné prostredie v súvislosti s výstavbou tretej štartovacej a pristávacej dráhy na letisku Viedeň, v rámci ktorej bol posúdený aj celkový vplyv – napríklad rušivý hluk – rozširovaní, ktoré sú príčinou konania vo veci porušenia zmluvy a v prípade ktorých je možné uplatniť úplný postup preskúmania;
8. súhlasí s ombudsmanom, že vedenie a aktualizovanie jasných záznamov tvorí súčasť dobrej správy, pretože umožňuje napríklad európskemu ombudsmanovi overiť, či sa náležite prihliadalo na jeho odporúčania;
9. domnieva sa, že je takisto správne – ako relevantný aspekt dobrej administratívnej praxe – udržiavať náležitú, jasnú a dôslednú korešpondenciu so sťažovateľmi počas konaní vo veci porušenia právnych predpisov a s ombudsmanom počas jeho vyšetrovania;
10. víta vyhlásenie Komisie, že v obidvoch prípadoch, t. j. v písomných záznamoch aj v podrobnej korešpondencii, zamýšľa zlepšiť svoje postupy, aby sa vyhla problémom v komunikácii, s ktorými sa stretla v danom prípade;
11. zdôrazňuje, že ani Komisia, ani rakúske orgány neporušili pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie ex post, ktoré bolo založené na postupe sui generis dohodnutom ad hoc, žiadne existujúce európske právne predpisy; poukazuje však na to, že keďže právo EÚ neposkytuje pre takýto postup žiadny právny základ, treba ho považovať za výnimočný a za následok predchádzajúceho nedodržania smernice, ktoré nemožno napraviť;
12. nazdáva sa, že počas rokovaní s rakúskymi orgánmi mohla Komisia vyvinúť väčšie úsilie v otázke dostupnosti súdneho preskúmania, a to vzhľadom na transpozíciu príslušných ustanovení (článok 10a) do rakúskeho práva v roku 2005, a takisto v otázke konfliktu záujmov v rámci príslušného rakúskeho ministerstva, berúc do úvahy hlavnú zásadu judikatúry EÚ, že netreba sledovať len znenie zákona, ale treba brať do úvahy aj účel a zmysel legislatívy;
Prípad letiska Viedeň, revízia smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a nariadenie o dobrej správe
13. domnieva sa, že okolnosti, ktoré podnietili otvorenie konania Komisie o porušení právnych predpisov a následne sťažnosť európskemu ombudsmanovi, vyvolali v tom čase vážne otázky týkajúce sa vykonávania smernice 85/337/EHS členským štátom, v tomto prípade Rakúskom; víta skutočnosť, že pri revízii rakúskeho federálneho zákona v roku 2009, ktorým sa vykonáva smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, sa okrem iného patrične zohľadnili zistenia tohto konania o porušení právnych predpisov, čím sa rakúske právne predpisy v tomto ohľade dostali do súladu s právom EÚ;
14. pripomína, že v minulých rokoch sa Výboru pre petície dostalo do pozornosti niekoľko prípadov, keď členské štáty údajne umožnili schválenie a realizáciu projektov bez požadovaného posudzovania vplyvov na životné prostredie;
15. vyjadruje presvedčenie, že v prípadoch, keď pri projektoch s veľkou pravdepodobnosťou dochádza k porušovaniu základných požiadaviek smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, by dotknutá verejnosť mala mať k dispozícii účinné právne nástroje, aby mohla žiadať od príslušného orgánu pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie okamžité vysvetlenie týkajúce sa súladu projektov s pravidlami EÚ, aby sa tak zabránilo nezvratným environmentálnym škodám pri realizácii takýchto projektov;
16. konštatuje, že koncepcia posudzovania vplyvov na životné prostredie ex post sa v súčasnej smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie nenachádza a že tento nástroj dohodla Komisia v snahe riešiť vzniknutú situáciu de facto, keď už boli udelené povolenia a vykonané práce;
17. zdôrazňuje, že prípad letiska Viedeň poukazuje na slabé stránky súčasnej smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a to napríklad ako riešiť projekty, ktoré sú prakticky nezvratné, pretože už boli vykonané, a v prípade ktorých možno už došlo k poškodeniu životného prostredia, a problém konfliktu záujmov v rámci zodpovedných orgánov, ako je to údajne aj v aktuálnom prípade;
18. odkazuje na výročnú správu Výboru pre petície za rok 2011, ktorá zdôraznila potrebu zabezpečiť objektivitu a nestrannosť v súvislosti s posudzovaním vplyvov na životné prostredie; pripomína Komisii, že bola vyzvaná, aby zabezpečila posilnenie smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie stanovením jasnejších parametrov nezávislosti odborných štúdií, spoločných prahových úrovní v EÚ, maximálneho časového rámca postupu vrátane účinnej verejnej konzultácie, požiadavky na odôvodnenie rozhodnutí, povinného posudzovania prijateľných alternatív a mechanizmov kontroly kvality;
19. víta návrh Komisie na revíziu smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v záujme jej posilnenia; vyjadruje odhodlanie plne sa zapojiť spolu s Komisiou a Radou do tohto postupu, aby sa zabezpečilo, že táto dôležitá smernica bude slúžiť svojmu účelu stále účinnejším a objektívnejším spôsobom(3);
20. konštatuje, že súčasná smernica neobsahuje požiadavky vzťahujúce sa na objektívnosť a nestrannosť orgánov, ktoré sú zodpovedné za schválenie, a nestanovuje žiadne takéto požiadavky pre orgány, ktoré vykonávajú posudzovanie vplyvov na životné prostredie; konštatuje, že smernica neobsahuje žiadne ustanovenia o tom, ako postupovať v prípade, že projekt už bol realizovaný alebo bude čoskoro ukončený, ani o tom, ako by dotknutá verejnosť mohla prostredníctvom jasného a nebyrokratického postupu získať od príslušného orgánu pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie okamžité vysvetlenie týkajúce sa súladu takých projektov, pri ktorých môže s veľkou pravdepodobnosťou dochádzať k nedodržaniu základných ustanovení smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, s pravidlami EÚ; domnieva sa preto, že revízia smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je dobrou príležitosťou na zavedenie takýchto požiadaviek a ustanovení;
21. nazdáva sa, že tento prípad tiež ukazuje, že okrem opatrení na posilnenie ustanovení smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sú potrebné jasnejšie postupy pri konaní o nesplnení si povinností, najmä pomocou prijatia všeobecného predpisu o administratívnych postupoch pre správu EÚ, čo posilní pozíciu sťažovateľa; nazdáva sa, že takýto predpis by bol vhodným spôsobom, ako jasne stanoviť povinnosti orgánov pri komunikácii so sťažovateľmi v rámci konania vo veci porušenia právnych predpisov alebo so subjektmi zastupujúcimi európskych občanov, ako je Výbor pre petície či ombudsman, napríklad zavedením povinnosti čo najrýchlejšej reagovať na odporúčania ombudsmana s cieľom vyhnúť sa nesprávnej interpretácii, ako to bolo v tomto prípade;
o o o
22. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, európskemu ombudsmanovi, európskej sieti ombudsmanov a parlamentom členských štátov.
Smernica Rady z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (85/337/EHS) (v znení zmien a doplnení).
Pravidlá započítavania a akčné plány pre emisie a absorpcie skleníkových plynov vyplývajúce z činností súvisiacich s využívaním pôdy, so zmenami vo využívaní pôdy a s lesným hospodárstvom ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2013 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o pravidlách započítavania a akčných plánoch pre emisie a absorpcie skleníkových plynov vyplývajúce z činností súvisiacich s využívaním pôdy, so zmenami vo využívaní pôdy a s lesným hospodárstvom (COM(2012)0093 – C7-0074/2012 – 2012/0042(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2012)0093),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0074/2012),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. septembra 2012(1),
– po porade s Výborom regiónov,
– so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 21. decembra 2012, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A7-0317/2012),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. marca 2013 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. …/2013/EÚ o pravidlách započítavania pre emisie a záchyty skleníkových plynov vyplývajúce z činností súvisiacich s využívaním pôdy, so zmenami vo využívaní pôdy a s lesným hospodárstvom a o informáciách týkajúcich sa opatrení súvisiacich s týmito činnosťami
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, rozhodnutiu č. 529/2013/EÚ.)
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2013 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy na úrovni členských štátov a Únie (COM(2011)0789 – C7-0433/2011 – 2011/0372(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0789),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0433/2011),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 28. marca 2012(1),
– so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 19. júla 2012(2),
– so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 21. decembra 2012, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0191/2012),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. marca 2013 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2012 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií na úrovni členských štátov a Únie relevantných z hľadiska zmeny klímy a o zrušení rozhodnutia č. 280/2004/ES
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 525/2013.)
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2013 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o riešení spotrebiteľských sporov online (nariadenie o riešení spotrebiteľských sporov online) (COM(2011)0794 – C7-0453/2011– 2011/0374(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0794),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0453/2011),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality holadským Senátom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 28. marca 2012(1),
– so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 12. decembra 2012, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanovisko Výboru pre právne veci (A7-0236/2012),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. marca 2013 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2013 o riešení spotrebiteľských sporov online, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (nariadenie o riešení spotrebiteľských sporov online)
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 524/2013.)
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2013 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) (COM(2011)0793 – C7-0454/2011– 2011/0373(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0793),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0454/2011),
– so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality holandským Senátom a nemeckou Spolkovou radou, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 28. marca 2012(1),
– so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 12. decembra 2012, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na články 55 a 37 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanovisko Výboru pre právne veci (A7-0280/2012),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. marca 2013 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/.../EÚ o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov)
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici 2013/11/EÚ.)
Pridruženie zámorských krajín a území k Európskej únii *
643k
70k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2013 o návrhu rozhodnutia Rady o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii („rozhodnutie o pridružení zámoria“) (COM(2012)0362 – C7-0285/2012 – 2012/0195(CNS))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2012)0362),
– so zreteľom na článok 203 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0285/2012),
– so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre rybné hospodárstvo (A7-0052/2013),
1. schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;
2. vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;
3. vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;
4. žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;
5. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Text predložený Komisiou
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Návrh rozhodnutia Odôvodnenie 5 a (nové)
(5a)Vzhľadom na význam Združenia zámorských krajín a území Európskej únie ako účinného prostredníka medzi ZKÚ ako skupinou v rámci ich dialógu s Komisiou a členskými štátmi Únie je vhodné uznať toto združenie ako subjekt spolupráce, ktorého cieľom je obhajovať spoločné záujmy jeho členských ZKÚ.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Návrh rozhodnutia Odôvodnenie 6
(6) Prispievanie občianskej spoločnosti k rozvoju ZKÚ sa môže zvýšiť posilnením organizácií občianskej spoločnosti vo všetkých sférach spolupráce.
(6) Prispievanie občianskej spoločnosti k rozvoju ZKÚ sa môže zvýšiť posilnením organizácií občianskej spoločnosti a prenesením väčšej zodpovednosti na ne vo všetkých sférach spolupráce.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Návrh rozhodnutia Odôvodnenie 10
(10) ZKÚ sú domovským územím bohatej suchozemskej a morskej biodiverzity. Zmena klímy môže negatívne ovplyvniť prírodné prostredie ZKÚ a predstavuje hrozbu pre ich trvalo udržateľný rozvoj. Opatrenia v oblasti zachovania biodiverzity a ekosystémových služieb, znižovania rizika katastrof, trvalo udržateľného hospodárenia s prírodnými zdrojmi a podpory trvalo udržateľnej energetiky prispejú k prispôsobeniu sa zmene klímy a k zmierneniu jej následkov v ZKÚ.
(10) ZKÚ sú domovským územím bohatej suchozemskej a morskej biodiverzity. Zmena klímy môže negatívne ovplyvniť prírodné prostredie ZKÚ a predstavuje hrozbu pre ich trvalo udržateľný rozvoj. Opatrenia v oblasti zachovania biodiverzity a ekosystémových služieb, znižovania rizika katastrof, trvalo udržateľného hospodárenia s prírodnými zdrojmi a podpory trvalo udržateľnej energetiky môžu ZKÚ pomôcť, aby sa prispôsobili zmene klímy a zmiernili jej následky. ZKÚ by mali mať takisto možnosť zúčastňovať sa na horizontálnych programoch Únie, ako je program na ochranu životného prostredia a klímy (LIFE).
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Návrh rozhodnutia Odôvodnenie 12
(12) Je dôležité podporovať ZKÚ v ich úsilí stať sa menej závislými od fosílnych palív, čím by sa znížila ich zraniteľnosť vzhľadom na ich prístup k palivám a na nestálosť cien, a tým prispieť k odolnejšiemu hospodárstvu, ktoré by bolo menej citlivé na vonkajšie vplyvy.
(12) Je dôležité podporovať ZKÚ v ich úsilí stať sa menej závislými od fosílnych palív, čím by sa znížila ich zraniteľnosť vzhľadom na ich prístup k palivám a na nestálosť cien, a tým prispieť k odolnejšiemu hospodárstvu, ktoré by bolo menej citlivé na vonkajšie vplyvy, najmä z hľadiska zamestnanosti.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Návrh rozhodnutia Odôvodnenie 14
(14) Keďže geografická vzdialenosť ZKÚ bráni ich konkurencieschopnosti, je preto dôležité zlepšiť prístupnosť ZKÚ.
(14) Dôsledky odľahlosti ZKÚ komplikujú ich hospodársky rozvoj, a preto je dôležité zlepšiť prístupnosť ZKÚ.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Návrh rozhodnutia Odôvodnenie 15
(15) Únia a ZKÚ uznávajú dôležitosť vzdelávania ako hybnej páky pre trvalo udržateľný rozvoj ZKÚ.
(15) Únia a ZKÚ uznávajú dôležitosť vzdelávania a odbornej prípravy ako hybnej páky pre trvalo udržateľný rozvoj ZKÚ.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Návrh rozhodnutia Odôvodnenie 16 a (nové)
(16a)Kľúčovým cieľom spolupráce by malo byť zlepšenie pracovných podmienok a zamestnaneckých a odborových práv. V tomto procese by mali dôležitú úlohu zohrávať odborové zväzy a ostatní zástupcovia pracovníkov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Návrh rozhodnutia Odôvodnenie 17
(17) Incidencia prenosných ochorení v ZKÚ, ako je horúčka dengue v Karibiku a Tichomorí a vírus Chikungunya v regióne Indického oceána, môže mať negatívny vplyv na zdravie a hospodárstvo. Okrem zníženej produktivity postihnutého obyvateľstva je pravdepodobné, že epidémie v ZKÚ veľmi negatívne ovplyvnia cestovný ruch, ktorý predstavuje hlavnú časť hospodárstiev ZKÚ. Pre veľký počet turistov a migrujúcich pracovníkov cestujúcich do ZKÚ, sú ZKÚ zraniteľné voči zavlečeniu infekčných chorôb. Naopak, veľký počet ľudí cestujúcich späť zo ZKÚ by sa mohol stať prenášačom a priniesť prenosné ochorenia do Európy. Zaistenie „bezpečného cestovného ruchu“ je preto kritickým faktorom pre dosiahnutie trvalo udržateľných hospodárstiev v ZKÚ, ktoré vo veľkej miere závisia od cestovného ruchu.
(17) Incidencia prenosných ochorení v ZKÚ, ako je horúčka dengue v Karibiku a Tichomorí a vírus Chikungunya v regióne Indického oceána, môže mať negatívny vplyv na zdravie a hospodárstvo. Okrem zníženej produktivity postihnutého obyvateľstva je pravdepodobné, že epidémie v ZKÚ veľmi negatívne ovplyvnia cestovný ruch, ktorý predstavuje hlavnú časť hospodárstiev ZKÚ. Pre veľký počet turistov a migrujúcich pracovníkov cestujúcich do ZKÚ sú ZKÚ zraniteľné voči zavlečeniu infekčných chorôb. Ľahký a pravidelný prístup k pracovnému lekárstvu by mohol znížiť rozsah epidémií. Naopak, veľký počet ľudí cestujúcich späť zo ZKÚ by sa mohol stať prenášačom a priniesť prenosné ochorenia do Európy. Zaistenie „bezpečného cestovného ruchu“ je preto kritickým faktorom pre dosiahnutie trvalo udržateľných hospodárstiev v ZKÚ, ktoré vo veľkej miere závisia od cestovného ruchu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Návrh rozhodnutia Odôvodnenie 18
(18) Pridruženie ZKÚ k Únii by malo zohľadniť kultúrnu rozmanitosť a identitu ZKÚ a prispieť k jej zachovaniu.
(18) Pridruženie ZKÚ k Únii by malo náležite zohľadniť kultúrnu rozmanitosť a identitu ZKÚ a prispieť k jej zachovaniu. Malo by preto náležite zohľadňovať práva pôvodného obyvateľstva ZKÚ a prispievať k ich ochrane a dodržiavaniu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Návrh rozhodnutia Odôvodnenie 19
(19) Únia uznáva, že je dôležité, aby sa vytvorilo aktívnejšie partnerstvo so ZKÚ, pokiaľ ide o dobrú správu vecí verejných, boj proti organizovanej trestnej činnosti, obchodovanie s ľuďmi, terorizmus a korupciu.
(19) Únia uznáva, že je dôležité, aby sa vytvorilo aktívnejšie partnerstvo so ZKÚ, pokiaľ ide o dobrú hospodársku, sociálnu a fiškálnu správu, boj proti organizovanej trestnej činnosti, obchodovanie s ľuďmi, terorizmus a korupciu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 Návrh rozhodnutia Odôvodnenie 20
(20) Obchod a obchodná spolupráca medzi Úniou a ZKÚ by mala prispieť k dosiahnutiu cieľa trvalo udržateľného rozvoja v hospodárskej a sociálnej sfére, ako aj v sfére ochrany životného prostredia.
(20) Obchod a obchodná spolupráca medzi Úniou a ZKÚ by malisamozrejmeprispievať k dosiahnutiu cieľa trvalo udržateľného rozvoja v hospodárskej a sociálnej sfére, ako aj v sfére ochrany životného prostredia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 Návrh rozhodnutia Odôvodnenie 21
(21) Globálne zmeny, odrážajúce sa v pokračujúcom procese obchodnej liberalizácie, vo veľkej miere postihujú Úniu, hlavného obchodného partnera ZKÚ, ako aj krajiny AKT, ktoré susedia so ZKÚ, a iných hospodárskych partnerov.
(21) Globálne zmeny odrážajúce sa v pokračujúcom procese obchodnej liberalizácie, ktorá malým ostrovným územiam prináša príliš málo výhod, nútia Úniu ako hlavného obchodného partnera ZKÚ, aby lepšie zohľadňovala záujmy ZKÚ v obchodných dohodách, ktoré uzatvára s krajinami susediacimi so ZKÚ. Preto je v rámci spoločnej zodpovednosti nevyhnutné do všetkých prerokúvaných dohôd o partnerstve alebo obchode začleniť ako samozrejmosť ustanovenia o rešpektovaní minimálnych sociálnych noriem.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13 Návrh rozhodnutia Odôvodnenie 21 a (nové)
(21a)Keďže politiky úspor mali škodlivý účinok na zamestnanosť, je potrebná spolupráca ZKÚ a Únie na prekonaní týchto politík a presadzovaní ambicióznych programov verejných investícií ako jediného spôsobu, ktorý zaručí dôstojné životné a pracovné podmienky väčšine obyvateľstva v ZKÚ aj Únii.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14 Návrh rozhodnutia Odôvodnenie 22
(22) ZKÚ sú krehké ostrovné prostredia vyžadujúce primeranú ochranu, a to vrátane ochrany súvisiacej s odpadovým hospodárstvom. Pokiaľ ide o rádioaktívny odpad, táto ochrana je stanovená v článku 198 Zmluvy o Euratome a súvisiacich sekundárnych právnych predpisoch s výnimkou Grónska, na ktoré sa Zmluva o Euratome nevzťahuje. Pre ostatný odpad by malo byť špecifikované, ktoré nariadenia Únie sa majú uplatňovať so zreteľom na ZKÚ.
(22) ZKÚ sú krehké ostrovné prostredia vyžadujúce primeranú ochranu, a to vrátane ochrany súvisiacej s odpadovým hospodárstvom a rádioaktívnym znečistením. Pokiaľ ide o rádioaktívny odpad, táto ochrana je stanovená v článku 198 Zmluvy o Euratome a súvisiacich sekundárnych právnych predpisoch s výnimkou Grónska, na ktoré sa Zmluva o Euratome nevzťahuje. Pre ostatný odpad by malo byť špecifikované, ktoré nariadenia Únie sa majú uplatňovať so zreteľom na ZKÚ. Pokiaľ ide o rádioaktívne znečistenie, najmä v súvislosti s jadrovými pokusmi, treba špecifikovať, ktoré pravidlá Únie sa majú uplatňovať na ZKÚ s cieľom udržateľne chrániť biodiverzitu a obyvateľstvo pred týmito formami znečistenia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15 Návrh rozhodnutia Odôvodnenie 26
(26) Berúc do úvahy ciele integrácie a rozvoj svetového obchodu v oblasti služieb a zriaďovania podnikov, je potrebné podporiť rozvoj trhov so službami a investičných možností zlepšením prístupu na trh so službami ZKÚ a investovaním do trhu Únie. V tejto súvislosti by Únia mala ZKÚ ponúknuť pokiaľ možno čo najlepšie zaobchádzanie, ktoré ponúka akémukoľvek inému obchodnému partnerovi prostredníctvom komplexných doložiek najvyšších výhod, a zároveň by mala zabezpečiť pružnejšie možnosti obchodných vzťahov pre ZKÚ tým, že podmienky, ktoré ZKÚ ponúkajú Únii, sa obmedzia na také, aké sú ponúkané iným veľkým obchodným hospodárstvam.
(26) Berúc do úvahy ciele integrácie a vývoj svetového obchodu v oblasti služieb a zriaďovania podnikov, je potrebné podporiť rozvoj trhov so službami a investičných možností zlepšením prístupu na trh Únie pre služby a investície zo ZKÚ a uľahčením ich prístupu na trh verejného obstarávania. V tejto súvislosti by Únia mala ZKÚ ponúknuť pokiaľ možno čo najlepšie zaobchádzanie, ktoré ponúka akémukoľvek inému obchodnému partnerovi prostredníctvom komplexných doložiek najvyšších výhod, a zároveň by mala zabezpečiť pružnejšie možnosti obchodných vzťahov pre ZKÚ tým, že podmienky, ktoré ZKÚ ponúkajú Únii, sa obmedzia na také, aké sú ponúkané iným veľkým obchodným hospodárstvam.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16 Návrh rozhodnutia Odôvodnenie 28
(28) Sanitárne a fytosanitárne opatrenia a technické prekážky v obchode môžu mať vplyv na obchod a vyžadujú si spoluprácu. Obchod a obchodná spolupráca by sa mala týkať aj politiky hospodárskej súťaže a práv duševného vlastníctva, ktoré majú vplyv na spravodlivé rozdelenie ziskov z obchodu.
(28) Sanitárne a fytosanitárne opatrenia a technické prekážky obchodu môžu mať vplyv na obchod a situáciu v oblasti zamestnanosti a vyžadujú si spoluprácu. Obchod a obchodná spolupráca by sa mala týkať aj politiky zamestnanosti, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí, a politiky hospodárskej súťaže a práv duševného vlastníctva, ktoré majú vplyv na spravodlivé rozdelenie ziskov z obchodu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17 Návrh rozhodnutia Odôvodnenie 29
(29) Aby sa ZKÚ mohli zúčastňovať na vnútornom trhu Únie, ako aj na regionálnych a medzinárodných trhoch za čo možno najlepších podmienok, je dôležité rozvíjať kapacitu ZKÚ v relevantných oblastiach. Tieto zahŕňajú rozvoj ľudských zdrojov a zručnosti, rozvoj malých a stredných podnikov, diverzifikáciu hospodárskych odvetví a uplatňovanie náležitého právneho rámca s cieľom dosiahnuť podnikateľské prostredie, ktoré by napomáhalo investíciám.
(29) Aby sa ZKÚ mohli zúčastňovať na vnútornom trhu Únie, ako aj na regionálnych a medzinárodných trhoch za čo najlepších podmienok, je dôležité rozvíjať kapacitu ZKÚ v relevantných oblastiach. Tieto zahŕňajú rozvoj ľudských zdrojov a ich zručnostíprostredníctvom ponuky vhodnej odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania, uľahčovania rozvoja malých a stredných podnikov, uľahčovania prístupu k nástrojom mikrofinancovania a úverom, diverzifikácie hospodárskych odvetví a uplatňovania náležitého právneho rámca s cieľom dosiahnuť podnikateľské prostredie, ktoré by napomáhalo investíciám. Na tento účel môže súbežné využívanie prostriedkov z ERF a programov a nástrojov zaradených do všeobecného rozpočtu Únie, z ktorých sú ZKÚ oprávnené čerpať, umožniť kumuláciu a racionalizáciu zamýšľaných investícií.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18 Návrh rozhodnutia Odôvodnenie 30 a (nové)
(30a)ZKÚ môžu zohrávať zásadnú úlohu v boji proti daňovým rajom. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že je potrebné pokročiť smerom k skutočnej transparentnosti finančného sektora.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19 Návrh rozhodnutia Odôvodnenie 33
(33) Postupy týkajúce sa finančnej pomoci stanovené v článku 9 a 82 delegujú hlavnú zodpovednosť za programovanie 11. ERF a vykonávanie spolupráce najmä na ZKÚ. Spolupráca sa bude vykonávať prevažne v súlade s územnými nariadeniami ZKÚ a bude základom podpory pre sledovanie, vyhodnocovanie a audit naplánovaných činností. Okrem toho je nevyhnutné objasniť, že ZKÚ sú oprávnené využiť rôzne zdroje financovania, ako sa stanovuje v článku 76.
(33) Postupy týkajúce sa finančnej pomoci stanovené v článku 9 a 82 delegujú hlavnú zodpovednosť za programovanie 11. ERF a vykonávanie spolupráce najmä na ZKÚ. Spolupráca sa bude vykonávať prevažne v súlade s územnými nariadeniami ZKÚ a bude základom podpory pre sledovanie, vyhodnocovanie a audit naplánovaných činností. Okrem toho je nevyhnutné objasniť, že ZKÚ sú oprávnené využiť rôzne zdroje financovania, ako sa stanovuje v článku 76, a že Komisia musí uľahčovať prístup ZKÚ k horizontálnym programom prostredníctvom vykonávania svojej stratégie pre ZKÚ tak, ako sa uvádza v článku 88 ods. 2a.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20 Návrh rozhodnutia Odôvodnenie 34
(34) Na to, aby sa mohli prijať podrobné pravidlá pre prípravu programovacích dokumentov, ich následné opatrenia, audit, hodnotenie, preskúmanie, vykonávanie, ako aj podávanie správ a pre finančné korekcie, by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únii mala delegovať na Komisiu vo vzťahu k štvrtej časti tohto rozhodnutia. S cieľom zohľadniť technický rozvoj a zmeny v colných právnych predpisoch, by sa právomoc prijímať akty, ktorými sa zmenia a doplnia dodatky k prílohe VI, mala takisto delegovať na Komisiu v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únii. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila náležité konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Rade.
(34) Na to, aby sa mohli prijať podrobné pravidlá pre prípravu programových dokumentov, ich následné opatrenia, audit, hodnotenie, preskúmanie, vykonávanie, ako aj podávanie správ a finančné opravy, by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vo vzťahu k štvrtej časti tohto rozhodnutia mala delegovať na Komisiu. Na to, aby sa mohli prijať rozhodnutia týkajúce sa povolenia kumulácie pôvodu medzi ZKÚ a krajinou, s ktorou Únia uzatvorila a uplatňuje dohodu o voľnom obchode, výnimiek zo systému zaregistrovaných vývozcov, ako aj dočasných výnimiek z ustanovení prílohy VI, by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vo vzťahu k prílohe VI k tomuto rozhodnutiu mala delegovať na Komisiu. S cieľom zohľadniť technický vývoj a zmeny v colných právnych predpisoch by sa právomoc prijímať akty, ktorými sa menia a dopĺňajú dodatky k prílohe VI v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, mala takisto delegovať na Komisiu. Na to, aby sa mohli prijať rozhodnutia o dočasnom zrušení preferenčného zaobchádzania, predbežných opatreniach dohľadu stanovených v prílohe VII a dočasných a trvalých ochranných opatreniach stanovených v prílohe VIII by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vo vzťahu k prílohám VII a VIII k tomuto rozhodnutiu mala takisto delegovať na Komisiu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila náležité konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21 Návrh rozhodnutia Článok 2 – odsek 2 a (nový)
2a.S cieľom zaistiť splnenie týchto cieľov sa zohľadňuje identita a geografická, politická, hospodárska a sociálna situácia každého ZKÚ.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22 Návrh rozhodnutia Článok 5 – odsek 2 – písmeno b
b) podpora environmentálne trvalo udržateľného rastu,
b) podpora environmentálne trvalo udržateľného rastu a zelených pracovných miest vo všetkých odvetviach presadzujúcich ekologický rast,
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 23 Návrh rozhodnutia Článok 6 – odsek 1
1. S cieľom upevniť vzťahy medzi Úniou a ZKÚ si obe strany želajú, aby toto pridruženie bolo pre občanov známe, a to predovšetkým vďaka presadzovaniu rozvoja vzťahov a spolupráce medzi orgánmi, akademickou obcou, občianskou spoločnosťou a podnikmi v ZKÚ na jednej strane a ich náprotivkami v Únii na strane druhej.
1. S cieľom upevniť vzťahy medzi Úniou a ZKÚ si obe strany želajú, aby toto pridruženie a vzájomné výhody, ktoré z neho plynú, boli pre občanov známe, a to predovšetkým vďaka presadzovaniu rozvoja vzťahov a spolupráce medzi orgánmi, akademickou obcou, občianskou spoločnosťou, sociálnymi partnermi a podnikmi v ZKÚ na jednej strane a ich náprotivkami v Únii na strane druhej. V tejto súvislosti Únia zabezpečuje účinnú účasť ZKÚ na informačných a komunikačných programoch, najmä v rámci informačných centier Europe Direct, s cieľom priblížiť Úniu k jej občanom žijúcim v ZKÚ.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 24 Návrh rozhodnutia Článok 6 – odsek 2 a (nový)
2a.Komisia zabezpečuje podporu partnerstiev so ZKÚ v rámci všetkých programov a nástrojov Únie zahrnutých vo všeobecnom rozpočte Únie, ako sa uvádza v článku 88.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 25 Návrh rozhodnutia Článok 7 – odsek 3
3. Cieľom pridruženia je podpora spolupráce medzi ZKÚ a inými partnermi v oblastiach spolupráce stanovených v druhej a tretej časti tohto rozhodnutia. V tejto súvislosti je cieľom pridruženia presadzovanie spolupráce medzi ZKÚ a najvzdialenejšími regiónmi, na ktorú sa odkazuje v článku 349 zmluvy, ich susednými africkými, karibskými a tichomorskými (AKT) štátmi a štátmi, ktoré nie sú štátmi AKT. Na dosiahnutie tohto cieľa Únia zlepší koordináciu a synergiu medzi programami spolupráce, ktoré získavajú podporu z rôznych finančných nástrojov EÚ.
3. Cieľom pridruženia je podpora spolupráce medzi ZKÚ a inými partnermi v oblastiach spolupráce stanovených v druhej a tretej časti tohto rozhodnutia. V tejto súvislosti je cieľom pridruženia presadzovanie spolupráce medzi ZKÚ a najvzdialenejšími regiónmi, na ktorú sa odkazuje v článku 349 zmluvy, ich susednými africkými, karibskými a tichomorskými (AKT) štátmi a štátmi, ktoré nie sú štátmi AKT. Na dosiahnutie tohto cieľa Únia zlepší koordináciu a synergiu medzi programami spolupráce, ktoré získavajú podporu z rôznych finančných nástrojov EÚ vrátane programov územnej spolupráce v rámci politiky súdržnosti. Okrem toho Únia pridružuje ZKÚ k politickému dialógu, ktorý vedie s krajinami susediacimi so ZKÚ, a informuje ich o agende, ako aj rozhodnutiach alebo odporúčaniach Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ. Členské štáty a Komisia okrem toho podporia akúkoľvek žiadosť orgánov ZKÚ týkajúcu sa účasti na plenárnych zasadnutiach Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT –EÚ v postavení pozorovateľa, a to s prihliadnutím na rokovací poriadok zhromaždenia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 26 Návrh rozhodnutia Článok 7 – odsek 4 – písmeno d
d) účasť ZKÚ na rozvoji regionálnych trhov v rámci organizácií pre regionálnu integráciu,
d) účasť ZKÚ na rozvoji regionálnych organizácií a regionálnych trhov v rámci organizácií pre regionálnu integráciu,
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 27 Návrh rozhodnutia Článok 9 – odsek 2 – úvodná časť
2. ZKÚ pripravujú v prípade potreby dialóg a konzultácie s orgánmi a subjektmi, ako sú napríklad:
2. ZKÚ pripravujú v prípade potreby dialóg a konzultácie s orgánmi, poslancami parlamentu a subjektmi, ako sú napríklad:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 28 Návrh rozhodnutia Článok 9 – odsek 2 – písmeno a a (nové)
aa) poslanci parlamentu zastupujúci ZKÚ na vnútroštátnej úrovni a úrovni Únie;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 29 Návrh rozhodnutia Článok 9 – odsek 2 – písmeno c a (nové)
ca) organizácie ZKÚ, napríklad Združenie zámorských krajín a území (OCTA);
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 30 Návrh rozhodnutia Článok 10 – odsek 1 – písmeno b a (nové)
ba) poslanci parlamentu zastupujúci ZKÚ na vnútroštátnej úrovni a úrovni Únie;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 31 Návrh rozhodnutia Článok 12 – odsek 4 a (nový)
4a.Dialóg umožní ZKÚ získať informácie o rozličných regionálnych horizontálnych programoch a prebiehajúcich regionálnych projektoch ERF, aby sa na nich mohli zúčastňovať.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 32 Návrh rozhodnutia Článok 13 – odsek 1 – písmeno a
a) fórum pre dialóg medzi ZKÚ-EÚ (ďalej len „fórum ZKÚ-EÚ“) s každoročným stretnutím orgánov ZKÚ, zástupcov členských štátov a Komisie. Poslanci Európskeho parlamentu, zástupcovia EIB a zástupcovia najvzdialenejších regiónov sa k fóru ZKÚ-EÚ pridružia podľa vhodnosti;
a) fórum pre dialóg medzi ZKÚ a EÚ (ďalej len „fórum ZKÚ – EÚ“) s každoročným stretnutím orgánov ZKÚ, volených zástupcov ZKÚ, zástupcov členských štátov a Komisie. Poslanci Európskeho parlamentu sú k tomuto fóru pridružení. Zástupcovia EIB, zástupcovia najvzdialenejších regiónov, ako aj susedné krajiny, ktoré patria alebo nepatria medzi štáty AKT, sa k fóru ZKÚ – EÚ pridružia podľa potreby;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 33 Návrh rozhodnutia Článok 13 – odsek 1 – písmeno b
b) Komisia, ZKÚ a členské štáty, s ktorými sú ZKÚ spojené, pravidelne uskutočňujú trojstranné konzultácie. Tieto konzultácie sa usporiadajú štyrikrát za rok na podnet Komisie alebo na žiadosť ZKÚ a členského štátu, s ktorým je ZKÚ spojená;
b) Komisia, ZKÚ a členské štáty, s ktorými sú ZKÚ spojené, pravidelne uskutočňujú trojstranné konzultácie. Tieto konzultácie sa usporiadajú minimálne štyrikrát za rok a v prípade potreby na podnet Komisie alebo na žiadosť jedného alebo viacerých ZKÚ a členských štátov, s ktorými sú ZKÚ spojené;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 34 Návrh rozhodnutia Článok 15 – odsek 1 – písmeno c a (nové)
ca) podporu MSP vykonávajúcich udržateľnú hospodársku činnosť, najmä v oblasti výskumu, poľnohospodárstva, remeselných činností a cestovného ruchu, ktoré využívajú zdroje miestnych ekosystémov;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 35 Návrh rozhodnutia Článok 17 – písmeno b
b) dosiahnutie vyrovnania hospodárskych a spoločenských činností, ako sú rybolov a akvakultúra, cestovný ruch, námorná doprava, s potenciálom morských a pobrežných zón, pokiaľ ide o energiu z obnoviteľných zdrojov, suroviny a za súčasného zohľadnenia následkov zmeny klímy a ľudskej činnosti.
b) dosiahnutie vyváženia hospodárskych a spoločenských činností, ako sú rybolov a akvakultúra, poľnohospodárstvo, cestovný ruch, námorná a vzdušná doprava, priemysel, ťažobné činnosti a územné plánovanie s potenciálom morských a pobrežných zón, pokiaľ ide o energiu z obnoviteľných zdrojov a suroviny, a za súčasného zohľadnenia následkov zmeny klímy a znečistenia pôdy súvisiaceho s činnosťou ľudí a zvierat.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 36 Návrh rozhodnutia Článok 19 – odsek 1 – písmeno c
c) bez toho, aby to malo vplyv na existujúce alebo budúce dvojstrannépartnerské dohody v oblasti rybného hospodárstva medzi Úniou a ZKÚ, Únia a ZKÚ sa usilujú o pravidelné vzájomné konzultácie týkajúce sa ochrany živých morských zdrojov a hospodárenia s nimi a o výmenu informácií o vývoji stavu zdrojov v kontexte relevantných nástrojov pridruženia stanovených v článku 13.
c) bez toho, aby to malo vplyv na existujúce alebo budúce dohody o partnerstve v sektore rybolovuuzatvorené Úniou, Únia a ZKÚ sa usilujú o pravidelné vzájomné konzultácie týkajúce sa ochrany živých morských zdrojov a hospodárenia s nimi a o výmenu informácií o vývoji stavu zdrojov v kontexte relevantných nástrojov pridruženia stanovených v článku 13.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 37 Návrh rozhodnutia Článok 19 – odsek 2 – písmeno b
b) dialóg a spoluprácu týkajúcu sa ochrany zásob rýb vrátane opatrení na boj proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu a na účinnú spoluprácu s regionálnymi organizáciami na riadenie rybného hospodárstva a v rámci týchto organizácií. Dialóg a spolupráca zahŕňajú kontrolné a inšpekčné schémy, podnety a záväzky k účinnejšiemu riadeniu rybného hospodárstva a pobrežného životného prostredia v dlhodobom horizonte.
b) dialóg a spoluprácu týkajúcu sa ochrany zásob rýb vrátane opatrení na boj proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu a na účinnú spoluprácu s regionálnymi organizáciami na riadenie rybného hospodárstva a v rámci týchto organizácií. Dialóg a spolupráca zahŕňajú kontrolné a inšpekčné schémy, podnety a záväzky k účinnejšiemu riadeniu rybného hospodárstva a pobrežného životného prostredia v dlhodobom horizonte. Dialóg a spoluprácu sprevádza zvýšené úsilie Komisie na podporu udržateľného riadenia rybolovu prostredníctvom podpory miestnych systémov pre sledovanie a dohľad prostredníctvom dohôd o partnerstve so ZKÚ pridruženými k Únii.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 38 Návrh rozhodnutia Článok 20 – odsek 2
2. V oblasti zásobovania vodou a v sektore hygieny, ktorými sa priamo prispieva k rozvoju ľudských zdrojov zlepšovaním zdravotného stavu ľudí a zvyšovaním ich produktivity, sa osobitná pozornosť venuje prístupu k zásobovaniu pitnou vodou a poskytovaniu hygienických služieb v nedostatočne zásobovaných regiónoch.
2. V oblasti zásobovania vodou a v sektore hygieny sa osobitná pozornosť venuje prístupu k zásobovaniu pitnou vodou a poskytovaniu hygienických služieb, ktorými sa priamo prispieva k rozvoju ľudských zdrojov zlepšovaním zdravotného stavu ľudí a zvyšovaním ich produktivity, v nedostatočne zásobovaných regiónoch alebo v regiónoch, ktoré sú vystavené prírodným katastrofám.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 39 Návrh rozhodnutia Článok 21
V kontexte pridruženia sa spolupráca v oblasti odpadového hospodárstva môže vzťahovať na podporu používania najlepších environmentálnych postupov pri všetkých činnostiach súvisiacich s odpadových hospodárstvom, a to vrátane znižovania tvorby odpadu, recyklovania alebo iných procesov pre získavanie sekundárnych surovín a zneškodnenia odpadu.
V kontexte pridruženia sa spolupráca v oblasti odpadového hospodárstva môže vzťahovať na podporu používania najlepších environmentálnych postupov pri všetkých činnostiach súvisiacich s nakladaním s odpadom ľudského alebo živočíšneho pôvodu, a to vrátane znižovania tvorby odpadu, recyklovania alebo iných procesov pre získavanie sekundárnych surovín a zneškodnenia odpadu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 40 Návrh rozhodnutia Článok 25 – odsek 2 – písmeno b
b) cestnú, železničnú, vzdušnú, námornú dopravu alebo dopravu vnútrozemskými vodnými cestami;
b) verejnú dopravu a iné udržateľné druhy prepravy v rámci cestnej, železničnej, vzdušnej, námornej dopravy alebo dopravy vnútrozemskými vodnými cestami;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 41 Návrh rozhodnutia Článok 29
V kontexte pridruženia sa spolupráca týkajúca sa služieb v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT) zameriava na podnecovanie inovácií, hospodárskeho rastu a zlepšenia v bežnom živote občanov a podnikov v ZKÚ, a to vrátane presadzovania prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím. Spolupráca sa bude orientovať predovšetkým na zvýšenie regulačnej kapacity ZKÚ a môže podporiť rozšírenie sietí a služieb IKT prostredníctvom týchto opatrení:
V kontexte pridruženia sa spolupráca týkajúca sa služieb v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT) zameriava na podnecovanie inovácií, hospodárskeho rastu, spolupráce, slobody prejavu, tvorby nových pracovných miest a zlepšenia v bežnom živote občanov a podnikov v ZKÚ, a to vrátane presadzovania prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím. Spolupráca sa bude orientovať predovšetkým na zvýšenie regulačnej kapacity ZKÚ a môže podporiť rozšírenie sietí a služieb IKT prostredníctvom týchto opatrení:
a) vytvorenie predvídateľného regulačného prostredia, ktoré drží krok s technickým rozvojom, stimuluje rast a inovácie a podnecuje hospodársku súťaž a ochranu spotrebiteľa;
a) vytvorenie predvídateľného regulačného prostredia, ktoré drží krok s technickým rozvojom, stimuluje rast a inovácie a podnecuje hospodársku súťaž a ochranu spotrebiteľa;
b) dialóg o rôznych aspektoch politiky podpory a monitorovania informačnej spoločnosti;
b) dialóg o rôznych aspektoch politiky podpory a monitorovania informačnej spoločnosti;
c) výmena informácií o normách a otázkach interoperability;
c) výmena informácií o normách a otázkach interoperability;
d) podpora spolupráce v oblasti výskumu IKT a v oblasti výskumných infraštruktúr založených na IKT;
d) podpora spolupráce v oblasti výskumu IKT a v oblasti výskumných infraštruktúr založených na IKT;
e) rozvoj služieb a aplikácií v oblastiach, ktoré majú veľký vplyv na spoločnosť.
e) rozvoj služieb a aplikácií v oblastiach, ktoré majú veľký vplyv na spoločnosť, ako je vzdelávanie a odborná príprava.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 42 Návrh rozhodnutia Článok 30 – úvodná časť
V kontexte pridruženia sa spolupráca v oblasti výskumu a inovácií môže vzťahovať na vedu a techniku vrátane informačných a komunikačných technológií s cieľom prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju ZKÚ a podporiť excelentnosť a konkurencieschopnosť priemyslu v rámci ZKÚ. Spolupráca sa môže vzťahovať najmä na:
V kontexte pridruženia sa spolupráca v oblasti výskumu a inovácií môže vzťahovať na vedu, vzdelávanie a techniku vrátane informačných a komunikačných technológií s cieľom prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju ZKÚ a podporiť excelentnosť a konkurencieschopnosť podnikov, najmä MSP, v rámci ZKÚ. Spolupráca sa môže vzťahovať najmä na:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 43 Návrh rozhodnutia Článok 30 – písmeno b
b) tvorbu politík a rozvoj inštitúcií v rámci ZKÚ a spoločné činnosti na miestnej, vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni s cieľom rozvíjať vedecké, technické a inovačné aktivity a ich aplikáciu v praxi;
b) tvorbu politík a rozvoj inštitúcií v rámci ZKÚ a spoločné činnosti na miestnej, vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni s cieľom rozvíjať vedecké, vzdelávacie, technické a inovačné aktivity a ich aplikáciu v praxi;
Amendement 44 Proposition de décision Článok 30 – písmeno d
d) účasť jednotlivých výskumníkov ZKÚ, výskumných ústavov a právnych subjektov zo ZKÚ v rámci spolupráce týkajúcej sa programov pre výskum a inovácie v Únii;
d) účasť jednotlivých výskumníkov, výskumných ústavov, MSP a právnických osôb zo ZKÚ v rámci spolupráce týkajúcej sa programov Únie pre výskum, inovácie a konkurencieschopnosť podnikov a najmä MSP;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 45 Návrh rozhodnutia Článok 30 – písmeno e
e) odbornú prípravu a medzinárodnú mobilitu a výmenu výskumníkov zo ZKÚ.
e) odbornú prípravu a medzinárodnú mobilitu výskumníkov a študentov zo ZKÚ a výmeny výskumníkov a študentov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 46 Návrh rozhodnutia Článok 31 – odsek 1
1. Únia zabezpečí, aby sa všetky fyzické osoby zo ZKÚ v zmysle vymedzenia v článku 49 mohli zúčastňovať na iniciatívach Únie týkajúcich sa mládeže na rovnakom základe ako občania členských štátov.
1. Únia zabezpečí, aby sa všetky fyzické osoby zo ZKÚ v zmysle vymedzenia v článku 49 zúčastňovali na iniciatívach a programoch Únie týkajúcich sa mládeže na rovnakom základe ako občania členských štátov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 47 Návrh rozhodnutia Článok 31 – odsek 2
2. Cieľom pridruženia je upevňovanie väzieb medzi mladými ľuďmi žijúcimi v ZKÚ a v Únii, okrem iného aj presadzovaním mobility na vzdelávacie účely pre mládež zo ZKÚ a podnecovaním vzájomného porozumenia medzi mladými ľuďmi.
2. Cieľom pridruženia je upevňovanie väzieb medzi mladými ľuďmi žijúcimi v ZKÚ a v Únii, okrem iného aj presadzovaním školení, úvodnej a odbornej prípravy alebo celoživotného vzdelávania, a výmen a mobility na vzdelávacie účely pre mládež zo ZKÚ a podnecovaním vzájomného poznávania kultúr a vzájomného porozumenia medzi mladými ľuďmi.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 48 Návrh rozhodnutia Článok 31 – odsek 2 a (nový)
2a.Únia a ZKÚ spolupracujú na zaistení toho, aby sa mladí ľudia aktívne zúčastňovali na trhu práce s cieľom zabrániť nezamestnanosti mladých ľudí.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 49 Návrh rozhodnutia Článok 32 – odsek 1 – písmeno a a (nové)
aa) poskytnutie príležitostí získať pracovné skúsenosti, aby sa študentom umožnilo rozvinúť zručnosti užitočné pre trh práce;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 50 Návrh rozhodnutia Článok 32 – odsek 1 – písmeno b
b) podporu ZKÚ pri vymedzení a implementácii politiky v oblasti vzdelávania.
b) podporu ZKÚ pri vymedzení a implementácii politiky v oblasti vzdelávania a formálnej a neformálnej odbornej prípravy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 51 Návrh rozhodnutia Článok 32 – odsek 2
2. Únia zabezpečí, aby sa všetky fyzické osoby zo ZKÚ v zmysle vymedzenia v článku 49 mohli zúčastňovať na vzdelávacích iniciatívach Únie na rovnakom základe ako občania členských štátov.
2. Únia zabezpečí, aby sa všetky fyzické osoby zo ZKÚ v zmysle vymedzenia v článku 49 zúčastňovali na iniciatívach Únie v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, najmä na programe ERASMUS pre všetkých.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 52 Návrh rozhodnutia Článok 32 – odsek 3
3. Únia zabezpečí, aby sa vzdelávacie subjekty a inštitúcie zo ZKÚ mohli zúčastňovať na iniciatívach Únie týkajúcich sa spolupráce v oblasti vzdelávania na rovnakom základe ako vzdelávacie subjekty a inštitúcie z členských štátov.
3. Únia zabezpečí, aby sa subjekty a inštitúcie v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy zo ZKÚ mohli zúčastňovať na iniciatívach Únie týkajúcich sa spolupráce v oblasti vzdelávania a odborného vzdelávania na rovnakom základe ako subjekty a inštitúcie v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy z členských štátov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 53 Návrh rozhodnutia Článok 33 – odsek 1
1. Únia a ZKÚ udržiavajú dialóg v oblasti zamestnanosti a sociálnej politiky s cieľom prispieť k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju ZKÚ a k presadzovaniu dôstojnej práce v ZKÚ a v ich okolitých regiónoch. Tento dialóg sa zameriava tiež na podporu úsilia orgánov ZKÚ rozvíjať politiky a právne predpisy v tejto oblasti.
1. Únia a ZKÚ udržiavajú dialóg v oblasti zamestnanosti a sociálnej politiky s cieľom prispieť k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju ZKÚ a k presadzovaniu dôstojnej práce a sociálneho začlenenia v ekologickom hospodárstve v ZKÚ a v ich okolitých regiónoch. Tento dialóg sa zameriava tiež na podporu úsilia orgánov ZKÚ rozvíjať politiky a právne predpisy v tejto oblasti.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 54 Návrh rozhodnutia Článok 33 – odsek 2
2. Dialóg pozostáva predovšetkým z výmeny informácií a osvedčených postupov týkajúcich sa politík a právnych predpisov v oblasti zamestnanosti a sociálnej politiky, ktoré sú spoločným záujmom Únie a ZKÚ. V tejto súvislosti sa zohľadnia aj oblasti, ako je rozvoj zručností, sociálna ochrana, sociálny dialóg, rovnaké príležitosti, nediskriminácia a prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím, zdravie a bezpečnosť pri práci a ostatné pracovné normy.
2. Dialóg pozostáva predovšetkým z výmeny informácií a najlepších postupov týkajúcich sa politík a právnych predpisov v oblasti zamestnanosti a sociálnej politiky, ktoré sú v spoločnom záujme Únie a ZKÚ. Tvorba pracovných miest, najmä v MSP, sa podporuje presadzovaním náročných sociálnych noriem. Dialóg podporuje všetky inovatívne opatrenia na ochranu životného prostredia a zdravia pracovníkov a občanov, ktorých cieľom je umožniť tvorbu pracovných miest v oblastiach, pre ktoré majú ZKÚ predpoklady, napríklad biodiverzitu, nerastné zdroje a nové technológie, ako aj v oblastiach súvisiacich so zlepšením prístupnosti. V tejto súvislosti sa zohľadnia oblasti, ako je predvídanie budúcich požiadaviek na zručnosti, rozvoj zručností, vzdelávanie kvalifikovanej pracovnej sily, ktoré je potrebné na plnenie potrieb trhu práce, sociálna ochrana, sociálny dialóg, rovnaké príležitosti, nediskriminácia a prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím, zdravie a bezpečnosť pri práci a ostatné pracovné normy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 55 Návrh rozhodnutia Článok 33 – odsek 2 a (nový)
2a.Únia a ZKÚ spolupracujú na výmene najlepších postupov v oblasti aktívnych politík na trhu práce, silného sociálneho dialógu, pracovných noriem a sociálnej ochrany s cieľom chrániť práva pracujúcich.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 56 Návrh rozhodnutia Článok 33 – odsek 2 b (nový)
2b.Únia a ZKÚ spolupracujú na zabezpečení vyváženého pomeru medzi istotou a flexibilitou na trhu práce prostredníctvom komplexného vykonávania zásad flexiistoty a na riešení segmentácie trhu práce poskytnutím primeranej sociálnej ochrany pre ľudí v prechodných obdobiach alebo osoby zamestnané na základe dočasných pracovných zmlúv či na čiastočný úväzok, ako aj zabezpečením prístupu k možnostiam odbornej prípravy, kariérneho rastu a možností zamestnania na plný úväzok.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 57 Návrh rozhodnutia Článok 33 – odsek 2 c (nový)
2c.Odlev obyvateľstva vrátane úniku mozgov a emigrácia mladých ľudí je výzvou pre mnohé ZKÚ, a z tohto dôvodu Únia a ZKÚ spolupracujú na ochrane práv migrujúcich pracovníkov na trhu práce.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 58 Návrh rozhodnutia Článok 33 a (nový)
Článok 33a
Voľný pohyb pracovníkov
1.Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia, ktoré sa týkajú verejného zdravia, verejnej bezpečnosti a verejného poriadku, členské štáty Únie žiadnym spôsobom nediskriminujú pracovníkov zo ZKÚ, pokiaľ ide o zamestnanie, odmeňovanie a pracovné podmienky.
2.Orgány ZKÚ zaobchádzajú s pracovníkmi z členských štátov rovnako ako s občanmi z tretích krajín a nerozlišujú medzi občanmi jednotlivých členských štátov. Napriek tomu môžu orgány ZKÚ prijať právne predpisy na pomoc miestnym pracovníkom s cieľom podporiť miestnu zamestnanosť. V takom prípade orgány ZKÚ informujú Komisiu o právnych predpisoch, ktoré prijímajú, aby mohla informovať členské štáty.
3.Tento článok sa nevzťahuje na pracovné miesta vo verejnej službe.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 59 Návrh rozhodnutia Článok 33 b (nový)
Článok 33b
Sociálny dialóg a rozvoj sociálnej demokracie
V rámci pridruženia sa podpora sociálneho dialógu a rozvoj sociálnej demokracie môžu podporovať pomocou opatrení zahŕňajúcich:
– akcie na poskytovanie odbornej prípravy sociálnym partnerom,
– akcie umožňujúce komunikáciu a vytváranie priestorov pre podporu a rozvoj sociálneho dialógu a sociálnej demokracie,
– akcie umožňujúce výmenu najlepších postupov v oblasti sociálnej politiky na regionálnej a miestnej úrovni.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 60 Návrh rozhodnutia Článok 34 – písmeno a
a) akcie na posilnenie kapacity v oblasti pripravenosti a reakcie na cezhraničné zdravotné ohrozenia, ako sú infekčné ochorenia, ktoré by sa zakladali na existujúcich štruktúrach a zameriavali by sa na mimoriadne udalosti,
a) akcie na posilnenie kapacity v oblasti pripravenosti a reakcie na cezhraničné zdravotné ohrozenia, ako sú infekčné ochorenia, ktoré by sa zakladali na existujúcich štruktúrach a na pracovnom lekárstve a zameriavali by sa na mimoriadne udalosti,
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 61 Návrh rozhodnutia Článok 34 – písmeno a a (nové)
aa)Únia a ZKÚ organizujú výmeny najlepších postupov s cieľom zlepšiť efektivitu na pracovisku. Je potrebné zabezpečiť, aby sa politiky prevencie vzťahovali na všetkých pracovníkov a aby sa účinne rešpektovalo základné právo všetkých pracovníkov na zdravie;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 62 Návrh rozhodnutia Článok 34 – písmeno b
b) budovanie kapacít upevňovaním sietí verejného zdravia na regionálnej úrovni, uľahčenie výmeny informácií medzi odborníkmi a podpora primeranej odbornej prípravy,
b) budovanie kapacít upevňovaním sietí verejného zdravia na regionálnej úrovni, uľahčenie výmeny informácií medzi odborníkmi, podpora primeranej odbornej prípravy a zavádzanie telemedicíny;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 63 Návrh rozhodnutia Článok 34 a (nový)
Článok 34a
Ochrana zdravia a bezpečnosť pri práci
V kontexte pridruženia sa spolupráca v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci zameriava na posilňovanie kapacít ZKÚ v oblasti prevencie chorôb z povolania a pracovných úrazov prostredníctvom opatrení zahŕňajúcich:
– akcie, ktorých cieľom je vypracovanie štúdií a rozvoj expertízy v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, ktoré sa zaoberajú rizikami špecifickými pre príslušné územie,
– pomoc pri modernizácii právnej úpravy v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci,
– podporu akcií na propagáciu prevencie pracovných rizík.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 64 Návrh rozhodnutia Článok 38 – nadpis
Ochrana miest kultúrneho dedičstva a historických pamiatok
Kultúrne dedičstvo a historické pamiatky
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 65 Návrh rozhodnutia Článok 38 – úvodná časť
V kontexte pridruženia sa spolupráca v oblasti miest kultúrneho dedičstva a historických pamiatok zameriava na podporu výmeny odborných poznatkov a osvedčených postupov, a to prostredníctvom:
V kontexte pridruženia sa spolupráca v oblasti miest kultúrneho dedičstva a historických pamiatok zameriava na podporu výmeny odborných poznatkov a najlepších postupov a na optimalizáciu potenciálu takýchto miest udržateľným spôsobom, a to prostredníctvom:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 66 Návrh rozhodnutia Článok 38 – odsek 1 a (nový)
Cieľom spolupráce môže byť takisto zlepšovanie poznatkov, ochrany a postavenia hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva ZKÚ.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 67 Návrh rozhodnutia Článok 44 a (nový)
Článok 44a
Rokovania o obchodných dohodách s tretími krajinami
Únia sa pri rokovaniach o obchodnej dohode s treťou krajinou snaží zabezpečiť rozšírenie colných preferencií udeľovaných výrobkom z Únie aj na výrobky s pôvodom v ZKÚ.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 68 Návrh rozhodnutia Článok 54 – odsek 3 a (nový)
3a.Ak existuje riziko, že obchodné dohody, o ktorých sa rokuje s tretími krajinami, by mohli ohroziť tradičné odvetvia obchodu typické pre ZKÚ, Komisia vykoná predchádzajúce posúdenia vplyvu možných následkov podľa kritérií stanovených Medzinárodnou organizáciou práce a OSN. Pred uzatvorením príslušných medzinárodných dohôd Komisia postúpi ukončené predchádzajúce posúdenia vplyvu Európskemu parlamentu, Rade a vládnym alebo miestnym orgánom ZKÚ.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 69 Návrh rozhodnutia Článok 57 – odsek 1 – písmeno b
b) urýchlené odstránenie prekážok v obchode s tovarom alebo službami, ktoré majú osobitný význam pre zmiernenie následkov zmeny klímy alebo prekážok v investovaní do nich, ako je napríklad udržateľná energia z obnoviteľných zdrojov a energeticky účinné výrobky a služby, a to vrátane prijatia politického rámca, ktorý by prispel k využitiu najlepších dostupných technológií, a presadzovania noriem, ktoré zodpovedajú environmentálnym a hospodárskym potrebám a ktoré minimalizujú technické prekážky v obchode,
b) urýchlené odstránenie prekážok v obchode s tovarom alebo službami, ktoré majú osobitný význam pre zmiernenie následkov zmeny klímy alebo prekážok v investovaní do nich, ako je napríklad udržateľná energia z obnoviteľných zdrojov a energeticky účinné výrobky a služby, a to vrátane prijatia politického rámca, ktorý by prispel k využitiu najlepších dostupných technológií, a presadzovania noriem, ktoré zodpovedajú environmentálnym, sociálnym a hospodárskym potrebám a ktoré minimalizujú technické prekážky v obchode,
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 70 Návrh rozhodnutia Článok 57 – odsek 1 – písmeno c
c) podporu obchodu s tovarom, ktorý prispieva k lepším sociálnym podmienkam a praxi nepoškodzujúcej životné prostredie, vrátane tovaru, na ktorý sa vzťahujú dobrovoľné schémy zaručujúce udržateľné hospodárstvo, ako sú napríklad schémy spravodlivého a etického obchodovania, schémy environmentálnych značiek a certifikačné schémy pre výrobky z prírodných zdrojov,
c) podporu obchodu s tovarom, ktorý prispieva k lepším sociálnym podmienkam a praxi nepoškodzujúcej životné prostredie, vrátane tovaru, na ktorý sa vzťahujú dobrovoľné schémy zaručujúce udržateľné hospodárstvo, ako sú napríklad schémy spravodlivého a etického obchodovania, schémy environmentálnych a sociálnych značiek a certifikačné schémy pre výrobky z prírodných zdrojov,
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 71 Návrh rozhodnutia Článok 62
V kontexte pridruženia môže spolupráca v oblasti spotrebiteľskej politiky, ochrany zdravia spotrebiteľa a obchodu zahŕňať prípravu právnych predpisov a nariadení v oblasti spotrebiteľskej politiky a ochrany zdravia spotrebiteľa s cieľom predchádzať zbytočným prekážkam v obchode.
V kontexte pridruženia môže spolupráca v oblasti spotrebiteľskej politiky, ochrany zdravia spotrebiteľa a obchodu zahŕňať možnosť dočasného uznávania pravidiel a postupov zavedených v ZKÚ, ako aj prípravu zákonov a iných právnych predpisov v oblasti spotrebiteľskej politiky a ochrany zdravia spotrebiteľa s cieľom predchádzať zbytočným prekážkam v obchode.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 72 Návrh rozhodnutia Článok 68 – písmeno a
a) zvyšovanie kapacít ZKÚ na formuláciu a vykonávanie politík nevyhnutných pre rozvoj ich obchodu s tovarom a službami;
a) zvyšovanie kapacít ZKÚ na formuláciu a vykonávanie politík nevyhnutných pre rozvoj obchodu s tovarom a službami predovšetkým prostredníctvom nových informačných a komunikačných technológií;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 73 Návrh rozhodnutia Článok 68 – písmeno b
b) podpora úsilia ZKÚ prijať náležité právne, regulačné a inštitucionálne rámce ako aj potrebné správne postupy;
b) podpora úsilia ZKÚ prijať náležité právne, regulačné a inštitucionálne rámce, ako aj potrebné správne postupy predovšetkým v záujme zlepšenia sociálnych noriem a vytvorenia spoločenského prostredia priaznivého pre rast;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 74 Návrh rozhodnutia Článok 68 – písmeno d
d) uľahčovanie rozvoja v oblasti trhu a výrobkov vrátane zvyšovania kvality výrobkov;
d) uľahčovanie rozvoja a diverzifikácie v oblasti trhu a výrobkov vrátane zvyšovania kvality výrobkov;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 75 Návrh rozhodnutia Článok 68 – písmeno e
e) prispievanie k rozvoju ľudských zdrojov a odborných zručností relevantných pre obchod s tovarom a službami;
e) prispievanie k rozvoju ľudských zdrojov a odborných zručností prostredníctvom ponuky vhodných kurzov odbornej prípravy relevantných pre obchod s tovarom a službami ;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 76 Návrh rozhodnutia Článok 68 – písmeno f
f) zvyšovanie kapacity sprostredkovateľských organizácií poskytovať podnikom ZKÚ služby náležité pre ich vývoznú činnosť, ako je napríklad poskytovanie informácií o trhu;
f) zvyšovanie kapacity sprostredkovateľských organizácií poskytovať podnikom zo ZKÚ služby náležité pre ich vývoznú činnosť, ako je napríklad poskytovanie informácií o trhu, a to pomocou účinnejšieho využívania nových technológií;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 77 Návrh rozhodnutia Článok 79 – odsek 2
2. Pokiaľ ide o tieto oblasti, Únia podporuje úsilie ZKÚ v rozvíjaní spoľahlivých metód na získavanie štatistických údajov.
2. Pokiaľ ide o tieto oblasti, Únia podporuje úsilie ZKÚ v rozvíjaní spoľahlivých metód na získavanie štatistických údajov. Tiež podporuje ZKÚ v ich úsilí o lepšiu porovnateľnosť ich makroekonomických ukazovateľov, a to aj prostredníctvom výpočtu parity kúpnej sily.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 78 Návrh rozhodnutia Článok 80 – odsek 2
2. Na podnet ZKÚ možno financovať výskumné štúdie alebo opatrenia technickej pomoci v súvislosti s implementáciou činností obsiahnutých v programovacích dokumentoch. Komisia môže rozhodnúť o financovaní takého opatrenia buď z programovateľnej pomoci alebo z prostriedkov vyčlenených na opatrenia technickej spolupráce.
2. Na podnet ZKÚ možno financovať výskumné štúdie alebo opatrenia technickej pomoci v súvislosti s vykonávaním činností naplánovaných v rámci tohto rozhodnutia. Komisia môže rozhodnúť o financovaní takého opatrenia buď z programovateľnej pomoci alebo z prostriedkov vyčlenených na opatrenia technickej spolupráce.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 79 Návrh rozhodnutia Článok 80 – odsek 2 a (nový)
2a.Komisia najmenej raz ročne a pokiaľ možno v súvislosti s fórom EÚ – ZKÚ organizuje odborné stretnutie regionálnych povoľujúcich úradníkov a povoľujúcich úradníkov vymenovaných delegovaním s cieľom posilniť inštitucionalizovaný odborný dialóg a zefektívniť prípravu programov a využívanie fondov;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 80 Návrh rozhodnutia Článok 82 – odsek 4 – pododsek 1 a (nový)
Komisia zabezpečí, aby sa v pravidlách tvorby programov zohľadňovali obmedzené ľudské a administratívne zdroje ZKÚ a ich inštitucionálne väzby s členskými štátmi, s ktorými sú spojené.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 81 Návrh rozhodnutia Článok 82 – odsek 5
5. Orgány ZKÚ a Komisia sú spoločne zodpovedné za schválenie programovacieho dokumentu.
5. Orgány ZKÚ a Komisia sú spoločne zodpovedné za schválenie programovacieho dokumentu. V tejto súvislosti je programový dokument predmetom výmeny názorov medzi ZKÚ, príslušným členským štátom a Komisiou. V rámci tejto výmeny názorov sa podľa možnosti ako súčasť dialógu v rámci fóra ZKÚ – EÚ organizujú odborné stretnutia regionálnych povoľujúcich úradníkov a všetkých zástupcov Komisie a úradov a delegácií zapojených do tvorby programov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 82 Návrh rozhodnutia Článok 83 – odsek 1
1. Komisia poskytuje prostriedky ZKÚ v rámci 11. ERF akýmkoľvek spôsobom stanoveným v nariadení o rozpočtových pravidlách pre 11. ERF a v súlade s podmienkami stanovenými v tomto rozhodnutí a vo vykonávacích opatreniach tohto rozhodnutia. Na tento účel uzatvorí dohody o financovaní s príslušnými orgánmi ZKÚ.
1. Komisia poskytuje prostriedky ZKÚ v rámci 11. ERF akýmkoľvek spôsobom stanoveným v nariadení o rozpočtových pravidlách pre 11. ERF a v súlade s podmienkami stanovenými v tomto rozhodnutí a vo vykonávacích opatreniach tohto rozhodnutia. Na tento účel uzatvorí dohody o financovaní s príslušnými orgánmi ZKÚ a podľa možnosti ako súčasť dialógu v rámci fóra ZKÚ – EÚ organizuje odborné stretnutia s regionálnymi povoľujúcimi úradníkmi a všetkými zástupcami Komisie a úradov a delegácií zapojených do vykonávania mechanizmov tvorby programov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 83 Návrh rozhodnutia Článok 84 – odsek 8
8. Komisia informuje výbor o dôsledkoch, vyhodnotení a kontrole programovacích dokumentov.
8. Komisia súčasne informuje výbor a Európsky parlament o následných opatreniach, vyhodnotení a kontrole programových dokumentov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 84 Návrh rozhodnutia Článok 88 – odsek 2
2. ZKÚ sú takisto oprávnené získať podporu v rámci programov Únie pre spoluprácu s inými krajinami, a to predovšetkým s rozvojovými krajinami pod podmienkou, že budú zachované pravidlá, ciele a prípadné dojednania týchto programov.
2. ZKÚ takisto získavajú podporu v rámci programov Únie pre spoluprácu s inými krajinami podľa pravidiel, cieľov a mechanizmov týchto programov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 85 Návrh rozhodnutia Článok 88 – odsek 2 a (nový)
2a.S cieľom zabezpečiť účinnú a efektívnu účasť ZKÚ na rozličných horizontálnych programoch Únie Komisia presadzuje skutočnú stratégiu pre ZKÚ tým, že v každom generálnom riaditeľstve vytvorí miesto referenta pre ZKÚ. Títo referenti pre ZKÚ sa zúčastňujú na tvorbe ročných pracovných programov pre každý program najmä prostredníctvom konzultácií medzi útvarmi, aby sa zaistilo, že potreby a špecifiká ZKÚ sa náležite zohľadnia. Okrem toho Komisia bezodkladne informuje ZKÚ o uverejnení výziev na predkladanie ponúk v rámci jednotlivých horizontálnych programov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 86 Návrh rozhodnutia Článok 89 – odsek 1
1. Komisia je oprávnená prijať delegované akty na doplnenie pravidiel v tomto rozhodnutí v lehote do12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia a na zmenu a doplnenie dodatkov Prílohy VI s cieľom zohľadniť technický pokrok a zmeny v colných predpisoch v súlade s postupom stanoveným v článku 90.
1. Komisia je splnomocnená v súlade s postupom stanoveným v článku 90 prijímať delegované akty na doplnenie pravidiel v tomto rozhodnutí v lehote šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia a na zmenu a doplnenie dodatkov k prílohe VI s cieľom zohľadniť technický pokrok a zmeny v colných predpisoch.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 87 Návrh rozhodnutia Článok 90 – odsek 3
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 89 môže Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie v ňom uvedených právomocí. Takéto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo v neskorší deň uvedený v tomto rozhodnutí. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 89 môže Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomocí, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
Keď Rada začala vnútorný postup s cieľom rozhodnúť o odvolaní delegovania právomocí, informuje o tom Európsky parlament a Komisiu v primeranom čase pred prijatím konečného rozhodnutia, pričom uvedie delegované právomoci, ktorých by sa odvolanie mohlo týkať, a možné dôvody odvolania.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 88 Návrh rozhodnutia Článok 90 – odsek 4
4. Komisia oznamuje delegovaný akt Rade ihneď po jeho prijatí.
4. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 89 Návrh rozhodnutia Článok 90 – odsek 5 – pododsek 1 a (nový)
Ak má Rada v úmysle vzniesť námietku, informuje Európsky parlament v primeranom čase pred prijatím konečného rozhodnutia, pričom uvedie delegovaný akt, voči ktorému zamýšľa vzniesť námietku, a dôvody námietky.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 90 Návrh rozhodnutia Článok 90 a (nový)
Článok 90a
Postup pre naliehavé prípady
1.Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ nie je voči nim vznesená námietka v súlade s odsekom 2. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre núdzové prípady.
2.Rada môže vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom ustanoveným v článku 90 ods. 5. V takom prípade Komisia akt bez odkladu po oznámení rozhodnutia Rady vzniesť námietku akt zruší.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 91 Návrh rozhodnutia Článok 91 – odsek 1 – úvodná časť
Rada konajúca v súlade so zmluvou rozhodne o akýchkoľvek potrebných úpravách tohto rozhodnutia:
Rada, konajúc v súlade so zmluvou, po konzultácii s Európskym parlamentom rozhodne o akýchkoľvek potrebných úpravách tohto rozhodnutia:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 92 Návrh rozhodnutia Príloha I
ZOZNAM IZOLOVANÝCH ZKÚ
ZOZNAM IZOLOVANÝCH ZKÚ
– Falklandské ostrovy
– Falklandské ostrovy
– Svätá Helena, ostrov Ascension, Tristan da Cunha
– Svätá Helena, ostrov Ascension, Tristan da Cunha
– St Pierre a Miquelon
– St Pierre a Miquelon
–Wallis a Futuna
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 93 Návrh rozhodnutia Príloha II – článok 1 – odsek 1
1. Na účely tohto rozhodnutia sa na sedemročné obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 celková suma finančnej pomoci EÚ vo výške [343,4 mil.] EUR v rámci 11. ERF stanovená vnútornou dohodou o ustanovení 11. ERF rozdelí takto:
1. Na účely tohto rozhodnutia sa na sedemročné obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 celková suma finančnej pomoci EÚ vo výške [360,57 mil.] EUR v rámci 11. ERF stanovená vnútornou dohodou o ustanovení 11. ERF rozdelí takto:
a) suma [330,4 mil.] EUR v podobe grantov na programovateľnú podporu dlhodobého rozvoja, humanitárnu pomoc, núdzovú pomoc, pomoc utečencom a doplnkovú podporu pri výkyvoch výnosov z vývozu a takisto aj na podporu regionálnej spolupráce a integrácie;
a) suma [345,57 mil.] EUR v podobe grantov na programovateľnú podporu dlhodobého rozvoja, humanitárnu pomoc, núdzovú pomoc, pomoc utečencom a doplnkovú podporu pri výkyvoch výnosov z vývozu a takisto aj na podporu regionálnej spolupráce a integrácie;
b) suma [5 mil.] EUR na financovanie úrokových dotácií a technickej pomoci v súvislosti s investičným nástrojom pre ZKÚ uvedeným v prílohe IV;
b) suma [5 mil.] EUR na financovanie úrokových dotácií a technickej pomoci v súvislosti s investičným nástrojom pre ZKÚ uvedeným v prílohe IV;
c) suma [8 mil.] EUR na analýzy a opatrenia technickej pomoci v súlade s článkom 79 tohto rozhodnutia a na celkové hodnotenie tohto rozhodnutia, ktoré sa uskutoční najneskôr štyri roky pred skončením jeho platnosti.
c) suma [10 mil.] EUR na analýzy a opatrenia technickej pomoci v súlade s článkom 79 tohto rozhodnutia a na celkové hodnotenie tohto rozhodnutia, ktoré sa uskutoční najneskôr štyri roky pred skončením jeho platnosti.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 94 Návrh rozhodnutia Príloha II – článok 3 – úvodná časť
Suma [330,4 mil.] EUR uvedená v článku 1 ods. 1 písm. a) sa rozdelí na základe potrieb a výkonnosti ZKÚ podľa týchto kritérií:
Suma [345,57 mil.] EUR uvedená v článku 1 ods. 1 písm. a) sa rozdelí na základe potrieb a výkonnosti ZKÚ podľa týchto kritérií:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 95 Návrh rozhodnutia Príloha II – článok 3 – odsek 2
2. Suma [105 mil.] EUR sa rozdelí na podporu regionálnej spolupráce a integrácie v súlade s článkom 7 tohto rozhodnutia, a to najmä čo sa týka priorít a oblastí spoločných záujmov uvedených v článku 5, a v konzultácii podľa nástrojov partnerstva EÚ – ZKÚ uvedených v článku 13. Prostriedky sa rozdelia v koordinácii s ďalšími finančnými nástrojmi Únie a v spolupráci medzi ZKÚ a najvzdialenejšími regiónmi uvedenými v článku 349 zmluvy.
2. Suma [120,17 mil.] EUR sa rozdelí na podporu regionálnej spolupráce a integrácie v súlade s článkom 7 tohto rozhodnutia, a to najmä čo sa týka priorít a oblastí spoločných záujmov uvedených v článku 5, a v konzultácii podľa nástrojov partnerstva EÚ – ZKÚ uvedených v článku 13. Prostriedky sa rozdelia v koordinácii s ďalšími finančnými nástrojmi Únie a v spolupráci medzi ZKÚ a najvzdialenejšími regiónmi uvedenými v článku 349 zmluvy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 96 Návrh rozhodnutia Príloha VI – článok 3 – odsek 1 – písmeno g
g) výrobky akvakultúry z rýb, kôrovcov a mäkkýšov tam narodených alebo chovaných;
g) výrobky akvakultúry z rýb, kôrovcov a mäkkýšov tam chovaných;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 97 Návrh rozhodnutia Príloha VI – článok 10 – odsek 6
6. Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov opatrenie na priznanie kumulácie uvedenej v odseku 1. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 64 ods. 2.
6. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 90 prijímať delegované akty týkajúce sa opatrenia na priznanie kumulácie uvedenej v odseku 1.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 98 Návrh rozhodnutia Príloha VI – článok 16 – odsek 6 a (nový)
6a.ZKÚ sa udelia výnimky týkajúce sa produktov rybolovu v rámci ročnej kvóty 2 500 ton pre produkty rybolovu spadajúce pod číselné znaky KN 030471, 030483, 030532, 030562, 030614, 0307299010 a 160510.
V súlade s uvedenou kvótou predkladajú ZKÚ alebo členské štáty žiadosti o takéto výnimky výboru, ktorý ich udeľuje automaticky a ktorého rozhodnutím nadobúdajú účinnosť.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 99 Návrh rozhodnutia Príloha VI – článok 16 – odsek 8
8. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme opatrenie na priznanie dočasnej výnimky uvedenej v odseku 1. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 64 ods. 2.
8. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 90 prijímať delegované akty týkajúce sa opatrenia na priznanie dočasnej výnimky uvedenej v odseku 1.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 100 Návrh rozhodnutia Príloha VI – článok 63 – odsek 3
3. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme opatrenie na priznanie dočasnej výnimky uvedenej v odseku 1. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 64 ods. 2.
3. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 90 prijímať delegované akty týkajúce sa opatrenia na priznanie dočasnej výnimky uvedenej v odseku 1.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 101 Návrh rozhodnutia Príloha VI – odsek 64
Postup výboru
vypúšťa sa
1.Komisii pomáha Výbor pre colný kódex ustanovený podľa článku 247a nariadenia (EHS) č. 2913/92.
2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 102 Návrh rozhodnutia Príloha VII – článok 2 – odsek 1
1. Komisia môže pozastaviť uplatňovanie preferenčného režimu stanoveného v tomto rozhodnutí pre všetky alebo určité výrobky s pôvodom vo zvýhodnenej krajine, ak sa domnieva, že existuje dostatočný dôkaz o tom, že dočasné zrušenie by mohlo byť oprávnené z dôvodov uvedených v odsekoch 1 a 2 článku 1 tejto prílohy, ak predtým:
1. Komisia môže prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 90 dočasne pozastaviť uplatňovanie preferenčného režimu stanoveného v tomto rozhodnutí pre všetky alebo určité výrobky s pôvodom vo zvýhodnenej krajine, ak sa domnieva, že existuje dostatočný dôkaz o tom, že dočasné zrušenie by mohlo byť oprávnené z dôvodov uvedených v odsekoch 1 a 2 článku 1 tejto prílohy, ak predtým:
a) sa poradila s výborom uvedeným v článku 10 prílohy VIII v súlade s postupom uvedeným v článku 3 odseku 2;
b) vyzvala členské štáty, aby prijali také preventívne opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie finančných záujmov Únie, a/alebo zabezpečili, aby zvýhodnená krajina dodržiavala svoje povinnosti
b) vyzvala členské štáty, aby prijali také preventívne opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie finančných záujmov Únie, a/alebo zabezpečili, aby zvýhodnená krajina dodržiavala svoje povinnosti
c) a uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie informujúce o tom, že existujú dôvody na opodstatnené pochybnosti o uplatňovaní preferenčného režimu a/alebo o dodržiavaní povinností zo strany zvýhodnenej krajiny, ktoré môžu spochybniť jej právo naďalej požívať výhody udelené týmto rozhodnutím.
c) a uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie informujúce o tom, že existujú dôvody na opodstatnené pochybnosti o uplatňovaní preferenčného režimu a/alebo o dodržiavaní povinností zo strany zvýhodnenej krajiny, ktoré môžu spochybniť jej právo naďalej požívať výhody udelené týmto rozhodnutím.
Komisia informuje príslušnú/príslušné ZKÚ o každom rozhodnutí prijatom podľa tohto odseku skôr, ako toto rozhodnutie nadobudne účinnosť. Komisia upovedomí aj výbor uvedený v článku 10 prílohy VIII.
Komisia informuje príslušnú/príslušné ZKÚ o každom rozhodnutí prijatom podľa tohto odseku skôr, ako toto rozhodnutie nadobudne účinnosť.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 103 Návrh rozhodnutia Príloha VII – článok 2 – odsek 2
2. Obdobie dočasného zrušenia nesmie byť dlhšie ako 6 mesiacov. Po uplynutí tohto obdobia Komisia rozhodne o ukončení dočasného zrušenia, o čom vopred informuje výbor uvedený v článku 10 prílohy VIII, alebo v súlade s postupom uvedeným v odseku 1 tohto článku predĺži obdobie dočasného zrušenia.
2. Obdobie dočasného zrušenia nepresiahne 6 mesiacov. Po uplynutí tohto obdobia Komisia rozhodne buď o ukončení dočasného zrušenia, alebo v súlade s postupom uvedeným v odseku 1 tohto článku predĺži obdobie dočasného zrušenia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 104 Návrh rozhodnutia Príloha VII – odsek 3
Postup výboru
vypúšťa sa
1.Na účely vykonávania článku 2 pomáha Komisii výbor uvedený v článku 10 prílohy VIII.
2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 105 Návrh rozhodnutia Príloha VIII – článok 5 – odsek 2
2. Predbežné opatrenia dohľadu prijíma Komisia v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 6 tejto prílohy.
2. Predbežné opatrenia dohľadu prijíma Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 6 tejto prílohy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 106 Návrh rozhodnutia Príloha VIII – článok 6 – odsek 1
1. Dočasné opatrenia sa môžu uložiť v prípade náležite opodstatnených a naliehavých dôvodov týkajúcich sa zhoršenia hospodárskej a/alebo finančnej situácie výrobcov Únie, ktorá by sa ťažko naprávala. Dočasné opatrenia sa neuplatňujú dlhšie ako 200 dní. Dočasné opatrenia prijíma Komisia v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 10 tejto prílohy. V prípade vážnych naliehavých dôvodov Komisia prijme okamžite uplatniteľné dočasné ochranné opatrenia v súlade s postupom uvedeným v článku 10 tejto prílohy.
1. Dočasné opatrenia sa môžu uložiť v prípade náležite opodstatnených a naliehavých dôvodov týkajúcich sa zhoršenia hospodárskej a/alebo finančnej situácie výrobcov z Únie, ktorá by sa ťažko naprávala. Dočasné opatrenia sa neuplatňujú dlhšie ako 200 dní. Dočasné opatrenia prijíma Komisia prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 90. V prípade vážnych naliehavých dôvodov Komisia prijme okamžite uplatniteľné dočasné ochranné opatrenia prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 90a.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 107 Návrh rozhodnutia Príloha VIII – článok 7 – odsek 1
1. Ak z konečného posúdenia skutočností vyplýva, že podmienky stanovené v článku 2 tejto prílohy nie sú splnené, Komisia prijme rozhodnutie o ukončení prešetrovania a konania v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 4 tejto prílohy. Komisia s náležitým ohľadom na ochranu dôverných informácií v zmysle článku 9 tejto prílohy zverejní správu, v ktorej oznámi svoje zistenia a odôvodnené závery v súvislosti so všetkými relevantnými vecnými a právnymi otázkami.
1. Ak z konečného posúdenia skutočností vyplýva, že podmienky stanovené v článku 2 tejto prílohy nie sú splnené, Komisia prijme rozhodnutie o ukončení prešetrovania. Komisia s náležitým ohľadom na ochranu dôverných informácií v zmysle článku 9 tejto prílohy zverejní správu, v ktorej oznámi svoje zistenia a odôvodnené závery v súvislosti so všetkými relevantnými vecnými a právnymi otázkami.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 108 Návrh rozhodnutia Príloha VIII – článok 7 – odsek 2
2. Ak z konečného posúdenia skutočností vyplýva, že podmienky stanovené v článku 2 tejto prílohy sú splnené, Komisia prijme rozhodnutie o uložení konečných ochranných opatrení v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 4. Komisia s náležitým ohľadom na ochranu dôverných informácií v zmysle článku 9 tejto prílohy zverejní správu, v ktorej zhrnie vecné skutočnosti a okolnosti dôležité pre dané zistenie, a rozhodnutie o prijatí nevyhnutných ochranných opatrení bezodkladne oznámi orgánom ZKÚ.
2. Ak z konečného posúdenia skutočností vyplýva, že podmienky stanovené v článku 2 tejto prílohy sú splnené, Komisia prijme rozhodnutie o uložení konečných ochranných opatrení prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 90. Komisia s náležitým ohľadom na ochranu dôverných informácií v zmysle článku 9 tejto prílohy zverejní správu, v ktorej zhrnie vecné skutočnosti a okolnosti dôležité pre dané zistenie, a rozhodnutie o prijatí nevyhnutných ochranných opatrení bezodkladne oznámi orgánom ZKÚ.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 109 Návrh rozhodnutia Príloha VIII – článok 10
Postup výboru
vypúšťa sa
1.Komisii pomáha výbor zriadený podľa článku 4 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 260/2009 z 26. februára 2009 o spoločných pravidlách na dovozy. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
3.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
4.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 4.
Rádioaktívne látky obsiahnuté vo vode určenej na ľudskú spotrebu ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2013 o návrhu smernice Rady, ktorou sa ustanovujú požiadavky na ochranu zdravia obyvateľstva vzhľadom na rádioaktívne látky obsiahnuté vo vode určenej na ľudskú spotrebu (COM(2012)0147 – C7-0105/2012 – 2012/0074(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2012)0147),
– so zreteľom na články 31 a 32 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0105/2012),
– so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 a článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 23. mája 2012(1),
– so zreteľom na články 55 a 37 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0033/2013),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. marca 2013 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/…/EÚ, ktorou sa ustanovujú požiadavky na ochranu zdravia obyvateľstva vzhľadom na rádioaktívne látky vo vode určenej na ľudskú spotrebu a ktorou sa mení smernica Rady 98/83/ES [PN 1]
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej články 31 a 32fungovaní Európskej únie, najmä na jej článok 192 ods. 1,
so zreteľom na návrh Komisie vypracovaný po získaní stanoviska skupiny osobností vymenovaných Vedeckým a technickým výborom z okruhu vedeckých expertov členských štátov v súlade s článkom 31 zmluvyEurópskej komisie,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),
po porade s Európskym parlamentomkonajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(3), [PN 2]
keďže:
(-1)V súlade s článkom 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) by mala politika Únie v oblasti životného prostredia vychádzať zo zásad predchádzania škodám a prevencie a prispievať k dosahovaniu cieľov, ako je udržiavanie, ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia a ochrana ľudského zdravia. [PN 3]
(1) Požitie vody je jedným zo spôsobov, ako sa rádioaktívneškodlivé látky dostávajú do ľudského tela. Požitie rádioaktívnych izotopov alebo rádionuklidov môže viesť k mnohým zdravotným problémom. V súlade so smernicou Rady 96/29/Euratom (4), príspevok činností spojených s rizikom vystavenia obyvateľstva ako celku, s prihliadnutím na dlhodobo narastajúce vystavenie, ionizujúcemu žiareniu sa musí udržať na najnižšej rozumne dosiahnuteľnej miere. [PN 4]
(1a)Odfiltrovaním rádioaktívnych izotopov z vody sa filtre stávajú rádioaktívnym odpadom, ktorý musí byť obozretne uložený v súlade s platnými postupmi. [PN 5]
(1b)Proces odstraňovania rádioaktívnych izotopov z vody závisí od vnútroštátnych laboratórií, pravidelnej aktualizácie meraní a výskumu. [PN 6]
(1c)Informácie poskytnuté členskými štátmi v trojročnej správe o smernici o pitnej vode sú neúplné alebo sa v nich neuvádzajú úrovne rádioaktivity v pitnej vode. [PN 7]
(1d)Zníženie nákladov na úpravu pitnej vody si vyžaduje preventívne opatrenia. [PN 8]
(2) Vzhľadom na to, aká je kvalita vody určená na ľudskú spotrebu dôležitá pre ľudské zdravie,S cieľom zaručiť vysokú úroveň ochrany verejného zdravia je potrebné ustanoviť na úrovni Spoločenstvaspoločné normy kvality vody určenej na ľudskú spotrebu, ktoré budú mať funkciu ukazovateľa, a zabezpečiť monitorovanie súladu s týmito normami. [PN 9]
(3) Indikačné parametre už boli stanovené v časti C prílohy I, pokiaľ ide o rádioaktívne látky, ako aj v ustanoveniach o monitorovaní, ktoré s nimi súvisia, v prílohe II k smernici Rady 98/83/ES (5). Tieto parametre však patria do rozsahu pôsobnosti základných noriem definovaných v článku 30 Zmluvy o Euratome. [PN 10]
(3a)Parametrické hodnoty sa zakladajú na dostupných vedeckých poznatkoch a zohľadňujú zásadu predbežnej opatrnosti. Uvedené hodnoty boli zvolené s cieľom zabezpečiť, aby sa voda určená na ľudskú spotrebu mohla dlhodobo bezpečne konzumovať, pričom ako referenčné skupiny sa použili občania, ktorí sú najzraniteľnejší, takže tieto hodnoty predstavujú vysokú úroveň ochrany zdravia. [PN 11]
(4) Požiadavky na monitorovanie úrovní rádioaktivity vo vode určenej na ľudskú spotrebu by sa preto mali prijať v špecifickom právnom predpise, ktorý zabezpečíbyť v súlade s požiadavkami stanovenými v platných právnych predpisoch pre iné chemické látky, ktoré sa nachádzajú vo vode a ktoré majú škodlivý účinok na životné prostredie a ľudské zdravie. Týmto opatrením by sa zabezpečila jednotnosť, súdržnosť a úplnosť právnych predpisov týkajúcich sa ochrany pred rádioaktívnym žiarením v rámciľudského zdravia a životného prostrediapodľa ZFEÚo Euratome. [PN 12]
(5) Ustanoveniami tejto smernice prijatými na základeTouto sa smernicou sa aktualizujú indikačné parametre uvedené v časti C prílohy I k smernice 98/83/ES so zreteľom na kontamináciua stanovujú sa pravidlá týkajúce sa kontroly prítomnosti rádioaktívnych látok v pitnej vody rádioaktívnymi látkamivode. [PN 13]
(6) V prípade nespĺňania parametra, ktorý má indikačnú funkciu, by sa od príslušného členského štátu malo posúdiť, či toto nespĺňanie nepredstavuje riziko ohrozujúcepožadovať, aby určil príčinu, vyhodnotil úroveň rizika pre ľudské zdravie, a to aj z dlhodobého hľadiska, ako aj možnosti zasiahnuť a v prípade potrebyna základe týchto zistení prijal nápravné opatrenie s cieľom obnoviť kvalituzabezpečiť, aby dodávky vody čo najskôr spĺňali kritériá kvality stanovené v tejto smernici. Toto nevyhnutné nápravné opatrenie môže viesť až k zastaveniu prevádzky predmetného zariadenia v prípade, že to vyžadujú požiadavky na kvalitu vody. Mali by sa uprednostniť opatrenia, ktoré zabezpečia nápravu problému pri zdroji. Spotrebitelia by mali byť okamžite informovaní o rizikách, opatreniach už prijatých orgánmi a o čase potrebnom na nadobudnutie účinnosti nápravného opatrenia. [PN 14]
(7) Spotrebitelia by mali byť o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu primeraneplne a vhodne informovaní ľahko dostupnými publikáciami. Miestne samosprávy vždy sprístupňujú spotrebiteľom aktualizované informácie týkajúce sa rizikových oblastí s potenciálnymi zdrojmi rádioaktívnej kontaminácie a o kvalite vody podľa regiónu. [PN 15]
(7a)Je potrebné, aby do rozsahu pôsobnosti tejto smernice bola zahrnutá aj voda používaná v potravinárskom priemysle. [PN 16]
(8) Z rozsahu tejto smernice je potrebné vylúčiť prírodné minerálne vody a vody, ktoré sú liekmi, pretože osobitné pravidlá pre tieto druhy vody sa stanovili v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/54/ES (6) a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES (7). Komisia by však najneskôr dva roky po nadobudnutí účinnosti tejto smernice mala predložiť návrh na revíziu smernice 2009/54/ES s cieľom zosúladiť požiadavky na kontrolu prírodných minerálnych vôd s požiadavkami stanovenými v tejto smernici a v smernici 98/83/ES. Monitorovanie vôd, ktoré sa plnia do fliaš alebo nádob a sú určené na predaj a nie sú prírodnými minerálnymi vodami, na účel kontroly toho, či úrovne rádioaktívnych látok spĺňajú parametrické hodnoty stanovené v smernici, by malo prebiehať v súlade so zásadami analýzy nebezpečenstva a kritických kontrolných bodov (HACCP), ako sa vyžaduje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004(8). [PN 17]
(9) Každý členský štát by mal vytvoriť dôkladné monitorovacie programy s cieľom pravidelne kontrolovať, či voda určená na ľudskú spotrebu spĺňa požiadavky tejto smernice. [PN 18]
(10) Metódy použité na analýzu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu by mali byť také, aby zabezpečili spoľahlivosť a porovnateľnosť jej výsledkov. Takéto monitorovacie programy by mali byť primerané miestnym potrebám a spĺňať minimálne požiadavky na monitorovanie stanovené v tejto smernici. [PN 19]
(10a)Je potrebné, aby sa rozličným spôsobom a na základe rozdielnych dozimetrických kritérií pristupovalo k prírodnej rádioaktivite a antropogénnej kontaminácii. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby rádioaktívne činnosti neviedli ku kontaminácii zdrojov pitnej vody. [PN 20]
(11) Odporúčanie Komisie 2001/928/Euratom (9) sa zaoberá rádiologickou kvalitou dodávok pitnej vody so zreteľom na radón a produkty rozpadu radónu s dlhou životnosťou, a preto by sa nemali tieto rádionuklidy zaradiť do pôsobnosti tejto smernice,
(11a)S cieľom zabezpečiť súdržnosť európskej politiky v oblasti vody treba zaručiť zlučiteľnosť parametrických hodnôt, frekvencií a metód monitorovania rádioaktívnych látok stanovených v tejto smernici so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES(10) a so smernicou Rady 98/83/ES. Komisia by okrem toho mala zabezpečiť, aby v prípade, že bude vykonaná revízia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES(11), a smernice 2006/118/ES, obsahovali dané smernice odkaz na túto smernicu, s cieľom chrániť proti kontaminácii rádioaktívnymi látkami v plnej miere všetky druhy vôd, [PN 21]
PRIJALI TÚTO SMERNICU:
Článok 1
Predmet úpravy
Touto smernicou sa stanovujú požiadavky na ochranu zdravia obyvateľstva vzhľadom na rádioaktívne látky vo vode určenej na ľudskú spotrebu. Stanovujú sa ňou parametrické hodnoty, frekvencie a metódy monitorovania rádioaktívnych látokTáto smernica sa týka harmonizovaných požiadaviek na kvalitu vody určenej na ľudskú spotrebu s cieľom chrániť zdravie širokej verejnosti pred škodlivými účinkami kontaminácie tejto vody rádioaktívnymi látkami. [PN 22]
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tejto smernice sa uplatňuje vymedzenie pojmov v článku 2 smernice 98/83/ES.
Okrem vymedzenia pojmov uvedených v odseku 1 sa uplatňujú aj tieto vymedzenia pojmov:
1.
„rádioaktívna látka“ je ľubovoľná látka, ktorá obsahuje jeden alebo viac rádionuklidov, ktorých aktivita alebo koncentrácia sa z hľadiska radiačnej ochrany nemôže zanedbať;
2.
„celková indikačná dávka“ (TID) je úväzok efektívnej dávky za jeden rok ingescie zo všetkých rádionuklidov prirodzeného i umelého pôvodu, ktorých prítomnosť bola zistená v dodávke vody, s výnimkou trícia, draslíka 40, radónu a produktov radónu s krátkym polčasom rozpadu;
3.
„parametrická hodnota“ je hodnota, ktorú spĺňa voda určená na ľudskú spotrebu. Ak sa parametrická hodnota prekročí, členské štáty posúdia úroveň rizika spojeného s prítomnosťou rádioaktívnych látok a na základe výsledkov tohto posúdenia bezodkladne prijmú nápravné opatrenia na zabezpečenie súladu s požiadavkami stanovenými v tejto smernici. [PN 23]
Článok 3
Rozsah pôsobnosti
Táto smernica sa uplatňuje na vodu určenú na ľudskú spotrebu, ako je vymedzená v článku 2 smernice 98/83/ES, s výnimkami uvedenými v článku 3 ods. 1 uvedenej smernice a stanovenými v súlade s jej článkom 3 ods. 2. [PN 24]
Článok 4
Všeobecné záväzky
Bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia v článku 6 ods. 3 písm. a) smernice 96/29/Euratom, Členské štáty vykonajú všetky merania potrebné na vytvorenie vhodného monitorovacieho programu s cieľom zabezpečiť, aby voda určená na ľudskú spotrebu spĺňala parametrické hodnoty určené v súlade s touto smernicou. Komisia poskytne členským štátom príručku najlepších postupov.
Členské štáty zabezpečia, aby opatrenia prijaté s cieľom vykonávať túto smernicu, za žiadnych okolností neviedli, priamo alebo nepriamo, k žiadnemu zhoršeniu súčasnej kvality vody určenej na ľudskú spotrebu alebo k žiadnemu zvýšeniu znečistenia vôd používaných na výrobu pitnej vody. [PN 25]
Vyvinú sa nové technológie, ktoré skrátia čas potrebný na izolovanie jadrového odpadu zo životného prostredia po prírodnej katastrofe. [PN 26]
Členské štáty prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie uloženia rádioaktívneho odpadu z filtrovanej pitnej vody v súlade s platnými ustanoveniami. Komisia poskytne členským štátom usmernenia k tomuto postupu. [PN 27]
Členské štáty vykonávajú hodnotenia rizika úložísk rádioaktívneho odpadu, ktoré by mohli mať vplyv na podzemné vody alebo iné zdroje pitnej vody, alebo ktoré by mohli byť ohrozené v prípade prírodných katastrof. [PN 28]
Komisia vykoná štúdiu „koktailových efektov“ spojenia iných chemických látok s rádioaktívnymi látkami vo vode určenej na ľudskú spotrebu. Na základe výsledkov uvedenej štúdie aktualizuje Komisia príslušné právne predpisy. [PN 29]
Členské štáty stanovia parametrické hodnoty uplatniteľné na monitorovanie rádioaktívnych látok vo vode určenej na ľudskú spotrebu v súlade s prílohou I. V prípade vôd, ktoré sa plnia do fliaš alebo nádob a sú určené na predaj, ich stanovia bez toho, aby tým boli dotknuté zásady analýzy nebezpečenstva a kritických kontrolných bodov (HACCP), ako sa vyžaduje v nariadení (ES) č. 852/2004.
Článok 6
Monitorovanie
Členské štáty zabezpečia pravidelné a presné monitorovanie vody určenej na ľudskú spotrebu v súlade s prílohou II s cieľom skontrolovať, či koncentrácie rádioaktívnych látok neprevyšujú parametrické hodnoty stanovené v súlade s článkom 5. Monitorovanie zohľadňuje dlhodobú kumulatívnu expozíciu obyvateľstva a vykonáva sa v rámci kontrol uvedených v článku 7 smernice 98/83/ES týkajúcej sa kvality vody určenej na ľudskú spotrebu. Zahŕňa referenčné analýzy určené na zistenie úrovne rádioaktivity vody a na optimalizáciu analytickej stratégie a pravidelných analýz v súlade s metódami stanovenými v prílohe III. Frekvencia monitorovania sa môže prispôsobiť podľa prístupu založeného na riziku, na základe výsledkov referenčných analýz, ktoré musia byť povinné vo všetkých prípadoch. V takýchto prípadoch členské štáty oznámia Komisii dôvody svojho rozhodnutia, ako aj výsledky príslušných referenčných analýz a sprístupnia ich verejnosti. [PN 31]
Článok 7
Miesto odobratia vzorky
Členské štáty môžu odoberať vzorky:
a)
v prípade vody z distribučnej siete na mieste nachádzajúcom sa v oblasti dodávky alebo v úpravovni, ak je možné preukázať, že pri takomto odbere vzorky sa namerajú rovnaké alebo vyššie hodnoty príslušných parametrov;
b)
v prípade vody dodávanej z cisterny na mieste, na ktorom sa z nej čerpá;
c)
v prípade vody, ktorá sa plní do fliaš alebo nádob a je určená napredaj na mieste, kde sa voda plní do fliaš alebo nádob;
d)
v prípade vody používanej v potravinárskych podnikoch na mieste, kde sa voda používa v podniku.
Článok 8
Odber vzoriek a analýza
1. Reprezentatívne vzorky pre kvalitu vody spotrebúvanej v priebehu roka sa odoberajú a analyzujú v súlade s metódami stanovenými v prílohe III.
2. Členské štáty zabezpečia, aby všetky laboratóriá, ktoré analyzujú vzorky vody určenej na ľudskú spotrebu, mali systém analytickej kontroly kvality. Zabezpečia, aby tento systém podliehal občasnýmnáhodným kontrolám nezávislého kontrolného orgánu schváleného na tento účel príslušným orgánom, a to najmenej raz za rok. [PN 32]
2a.Financovanie monitorovacích opatrení sa realizuje v súlade s kapitolou IV nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004(12). V prípade znečistenia spôsobeného ľudskou činnosťou sa náklady účtujú znečisťovateľovi. [PN 33]
Článok 9
Nápravné opatrenie a oznámenie spotrebiteľom
1. Členské štáty zabezpečia, aby všetky prípady nesplnenia parametrických hodnôt stanovených v súlade s článkom 5 boli bezodkladne prešetrené s cieľom zistiť príčinu toho stavu.
1a.Verejnosti sa sprístupňujú informácie o hodnotení rizika jadrových elektrární a priľahlých oblastí, pokiaľ ide o rádioaktívne látky vo vode. [PN 34]
1b.Členské štáty zabezpečia, aby informácie týkajúce sa prítomnosti rádioaktívnych látok vo vode určenej na ľudskú spotrebu boli zahrnuté do trojročnej správy o kvalite vody uvedenej v článku 13 ods. 2 smernice 98/83/ES. [PN 35]
2. Ak sa staneV prípade, že parametrické hodnoty stanovené v súlade s článkom 5pre radón a TID pochádzajúcu z prírodných zdrojov nie sú splnené, dotknutý člensky štát okamžite posúdi, či toto nesplnenie predstavuje rizikoúroveň rizika pre zdravie ľudí. V prípade existencie takéhoto rizika,a možnosti zásahu, s prihliadnutím na miestne podmienky. Na základe týchto zistení členský štát prijme nápravné opatrenie na obnoveniezabezpečenie toho, aby dodávky vody spĺňali kritériá kvality vody stanovené v tejto smernici.
2a.V prípade, že nie sú splnené parametrické hodnoty stanovené v prípade trícia a celkovej indikačnej dávky pochádzajúcej z ľudskej činnosti, dotknutý členský štát zabezpečí, aby vyšetrovanie, ktoré sa okamžite začne, určilo charakter, rozsah a dozimetrický účinok znečistenia. Vyšetrovanie zohľadní všetky prostredia, ktoré by mohli byť postihnuté, a všetky spôsoby vystavenia. Príslušný členský štát zabezpečí prijatie nápravných opatrení nevyhnutných na obnovenie kvality vody v súlade s parametrickými hodnotami. Riešenia by mali uprednostňovať úpravu pri zdroji znečistenia. Toto nevyhnutné nápravné opatrenie môže viesť až k zastaveniu prevádzky predmetného zariadenia v prípade, že to vyžadujú požiadavky na kvalitu vody. Dotknutý členský štát zabezpečí, aby náklady na nápravné opatrenie znášal znečisťovateľ. [PN 36]
3. Členské štáty zabezpečia, aby výsledky analýz uskutočnených v súlade s článkom 8 boli čo najskôr zverejnené, sprístupnené verejnosti a začlenené do správ uvedených v článku 13 smernice 98/83/ES. V prípade, keď riziko pre zdravie ľudí nemožno považovať za bezvýznamné, dotknutý členský štát spolu so zodpovednými subjektmi zabezpečí informovanie spotrebiteľov, aby spotrebitelia boli ihneď upozornení a aby im boli poskytnuté úplné informácie týkajúce sa rizika pre ľudské zdravie a toho, ako sa vysporiadať so vzniknutými problémami, pričom tieto informácie sa čo najskôr zverejnia a sprístupnia na internete. Takisto zaistia, aby alternatívne dodávky neznečistenej vody boli bezodkladne zabezpečené. [PN 37]
Článok 9a
Zmena smernice 98/83/ES
Smernicou 98/83/ES sa mení takto:
1.V prílohe I časti C sa vypúšťa oddiel „rádioaktivita“.
2.V prílohe II tabuľke A ods. 2 sa vypúšťajú posledné dve vety. [PN 38]
Článok 9b
Preskúmanie príloh
1.Aspoň raz za päť rokov Komisia vykoná revíziu príloh na základe vedeckého a technického pokroku. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 9c prijímať delegované akty týkajúce sa prispôsobenia príloh takémuto pokroku.
2.Komisia zverejní dôvody, pre ktoré sa rozhodla či nerozhodla prispôsobiť tieto prílohy, pričom vychádza zo skúmaných vedeckých správ. [PN 39]
Článok 9c
Vykonávanie delegovania právomoci
1.Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.
2.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 9b sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od …(13). Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
3.Delegovanie právomoci uvedené v článku 9b môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť žiadnych delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
5.Delegovaný akt prijatý podľa článku 9b nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace. [PN 40]
Článok 9d
Poskytovanie informácií a podávanie správ
1.Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby spotrebitelia mali k dispozícii primerané a aktuálne informácie o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu, a to nielen vtedy, keď riziko pre ľudské zdravie nemožno považovať za bezvýznamné.
2.Každý členský štát, ktorého vodovodné systémy sa nachádzajú v oblastiach s potenciálnymi zdrojmi znečistenia rádioaktívnymi látkami, či už spôsobenými ľudskou činnosťou alebo prirodzene sa vyskytujúcimi, uvedie informácie o koncentrácii rádioaktívnych látok vo vode určenej na ľudskú spotrebu do svojej trojročnej správy o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu, ako je uvedené v článku 13 smernice 98/83/ES.
3.Komisia zahrnie do svojej správy o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu v Spoločenstve zistenia členských štátov o rádioaktívnych látkach vo vode určenej na ľudskú spotrebu, ako je uvedené v článku 13 smernice 98/83/ES. [PN 41]
Článok 10
Transpozícia
1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do [jedného roka po dátume uvedenom v článku 11 – presný dátum vloží Úrad pre publikácie] …(14). Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení. [PN 42]
Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.
Článok 11
Nadobudnutie účinnosti
Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 12
Adresáti
Táto smernica je určená členským štátom.
V
Za Európsky parlament
predseda
Za Radu
predseda
PRÍLOHA I
Parametrické hodnoty pre radón a trícium a parametrické hodnoty pre celkovú indikačnú dávku pre iné rádioaktívne látky vo vode určenej na ľudskú spotrebu
Rádioaktivita
Parameter
Parametrická hodnota
Jednotka
Poznámky
Radón222 Rn
10020
Bq/l
Trícium
10020
Bq/l
Celková indikačná dávka (pochádzajúca z prírodných zdrojov)
0,10
mSv/rok
(Poznámka 1)
Celková indikačná dávka (pochádzajúca z prírodných zdrojov)
0,01
mSv/rok
Poznámka 1: s výnimkou trícia, draslíka 40, radónu a produktov rozpadu radónu s krátkou životnosťou [PN 43]
PRÍLOHA II
Monitorovanie rádioaktívnych látok
1. Všeobecné zásady a intervaly monitorovania
Od členského štátu sa nevyžadujevyžaduje, aby monitoroval prítomnosť trícia alebo rádioaktivity v pitnej vodea radónu s cieľom určiť celkovú indikačnú dávku (TID), ak je na základe iného monitorovania overené, že úrovne trícia, ako aj vypočítanej celkovej indikačnej dávky sú výrazne nižšie než parametrické hodnoty. Prítomnosť radónu v pitnej vode sa monitorovať nemusí, ak sa členský štát na základe iného monitorovania ubezpečil, že úrovne radónu sú výrazne nižšie než parametrické hodnoty. V takýchto prípadoch členský štát oznámi Komisii dôvod svojho rozhodnutia vrátane výsledkov iného monitorovaniav pitnej vode v prípade prírodnej rádioaktivity a rádioaktivity spôsobenej ľudskou činnosťou.
Kontroly zahŕňajú referenčné a pravidelné analýzy.
Referenčné analýzy sa musia uskutočniť v rámci pokynov žiadosti o povolenie dodávať pitnú vodu. V prípade dodávateľských sietí, ktoré sú už v prevádzke, členské štáty vymedzia časové lehoty, v rámci ktorých sa musia uskutočniť tieto analýzy v závislosti od dodávaného objemu vody a prípadnej úrovne rizika, či už ide o prírodnú rádioaktivitu alebo rádiologický vplyv ľudskej činnosti. Referenčné analýzy musia umožniť preskúmanie a kvantifikovanie všetkých príslušných prírodných a umelých rádionuklidov.
V prípade prírodnej rádioaktivity sa musí kvantifikovať činnosť prinajmenšom týchto deviatich rádionuklidov: urán 238, urán 234, rádium 226, radón 222, olovo 210, polónium 210, rádium 228 (prípadne jeho priamy prvok aktínium 228), aktínium 227 (prípadne jeho priamy prvok tórium 227).
V prípade vplyvu ľudskej činnosti sa musia preskúmať prípadné zdroje kontaminácie a v závislosti od zistení tohto výskumu sa musí vytvoriť zoznam rádionuklidov, ktoré je potrebné kontrolovať. Okrem osobitných kontrol spojených s výsledkom prieskumu musia všetky referenčné analýzy zahŕňať meranie trícia, uhlíka 14, stroncia 90 a izotopov plutónia, ako aj analýzu gama spektrometriou umožňujúcou skontrolovať činnosť hlavných umelých rádionuklidov vysielajúcich gama žiarenie (najmä kobalt 60, jód 131, cézium 134, cézium 137 a amerícium 241).
Výsledok referenčných analýz by sa mal použiť na stanovenie analytickej stratégie, ktorú treba uplatňovať v období monitorovania. Podľa výsledkov referenčných analýz, v dôsledku ktorých sa môže posilniť systém, sa pravidelné kontroly uskutočňujú rovnako často ako audit uvedený v bode 4. [PN 44]
2.Radón a trícium
Monitorovanie prítomnosti radónu alebo trícia v pitnej vode sa vykonáva vtedy, keď je v spádovej oblasti prítomný zdroj trícia a na základe iných programov dohľadu alebo zisťovaní sa nedá preukázať, že úroveň radónu alebo trícia je výrazne nižšie než jej parametrická indikačná hodnota 100 Bq/l. Ak sa vyžaduje monitorovanie prítomnosti radónu alebo trícia, vykonáva sa intervaloch auditu.
3.Celková indikačná dávka
Monitorovanie pitnej vody vzhľadom na celkovú indikačnú dávku (TID, z angl. Total Indicative Dose) sa vykonáva vtedy, ak je v rámci spádovej oblasti prítomný zdroj umelej alebo zosilnenej prírodnej rádioaktivity a na základe iných programov dohľadu alebo zisťovaní sa nedá preukázať, že úroveň TID je výrazne nižšia než jej parametrická indikačná hodnota 0,1 mSv/rok. Ak sa vyžaduje monitorovanie úrovní umelých rádionuklidov, vykonáva sa v intervaloch auditu, ktoré sú uvedené v tabuľke. Ak sa vyžaduje monitorovanie úrovní prírodných rádionuklidov, členské štáty vymedzia intervaly monitorovania s prihliadnutím na všetky dostupné príslušné informácie o časových variáciách úrovní prírodných rádionuklidov v rôznych druhoch vôd. V závislosti od týchto očakávaných variácií sa intervaly monitorovania môžu rôzniť v rozsahu od jediného kontrolného merania až po intervaly auditu. Ak sa vyžaduje len jedno kontrolné meranie prírodnej rádioaktivity, zopakovanie kontroly sa vyžaduje aspoň v prípade, keď nastane zmena vo vzťahu k dodávke, ktorá pravdepodobne ovplyvní koncentráciu rádionuklidov v pitnej vode.
Keď sa metódy na odstránenie rádionuklidov z pitnej vody použili s cieľom ubezpečiť sa, že nedochádza k prekročeniu parametrickej hodnoty, monitorovanie sa vykonáva v intervaloch auditu.
Ak sa na zabezpečenie súladu s touto smernicou použijú výsledky iných programov dohľadu alebo zisťovaní, než sú tie, ktoré sa vyžadujú podľa ustanovení prvého odseku tohto bodu, členské štáty oznámia Komisii dôvody svojho rozhodnutia vrátane príslušných výsledkov týchto programov monitorovania alebo zisťovaní. [PN 45]
4. Intervaly auditu na účely monitorovania sa stanovujú v tejto tabuľke:
TABUĽKA
Intervaly auditu na účely monitorovania vody určenej na ľudskú spotrebu z distribučnej siete
Objem vody distribuovanej alebo vyrábanej každý deň v rámci zóny dodávok
(Poznámky 1 a 2)
m³
Počet vzoriek
za rok
(Poznámka 3)
≤ 100
(Poznámka 4)
> 100 ≤ 1 000
1
> 1 000 ≤ 10 000
1
+ 1 na každých 3 300 m³/d a z toho časť
vo vzťahu k celkovému objemu
> 10 000 ≤ 100 000
3
+ 1 na každých 10 000 m³/d a
z toho časť vo vzťahu k celkovému objemu
> 100 000
10
+ 1 na každých 25 000 m³/d a
z toho časť vo vzťahu k celkovému objemu
Poznámka 1: Oblasť dodávky je geograficky vymedzená oblasť, v ktorej voda určená na ľudskú spotrebu pochádza z jedného alebo niekoľkých zdrojov a kde kvalitu vody možno považovať za približne rovnakú.
Poznámka 2: Objemy sú vypočítané ako priemery za kalendárny rok. Pri určovaní minimálnej frekvencie môže členský štát namiesto objemu vody použiť počet obyvateľov v oblasti dodávky, vychádzajúc zo spotreby vody 200 l/deň/hlavu pod podmienkou, že sa daná voda nebude predávať alebo dodávať mimo príslušnej oblasti.[PN 46]
Poznámka 3: Pokiaľ to je možné, počet vzoriek by sa mal rovnomerne rozložiť v čase a v priestore.
1.1Skríning plnenia celkovej indikačnej dávky (TID) pre prírodnú rádioaktivitu
Členské štáty môžu využívať metódy skríningu celkovej objemovej aktivity alfa a celkovej objemovej aktivity beta parametrickej indikačnej hodnoty TID s výnimkou trícia, draslíka 40, radónu a produktov rozpadu radónu s krátkou životnosťouurčené na identifikáciu vody, v prípade ktorej je pravdepodobné prekročenie hodnoty TID a ktorá vyžaduje podrobnejšie analýzy. Členské štáty musia preukázať, že použitá metóda nevyvoláva falošnú negativitu (voda, ktorá sa považuje za zhodnú s hodnotou TID, zatiaľ čo jej spotreba vedie k úrovniam dávok vyšších, ako je parametrická hodnota 0,1 mSv/rok). Stratégia kontroly zohľadňuje výsledok analýz rádiologickej charakterizácie vody. [PN 47]
Ak celková objemová aktivita alfa a celková objemová aktivita beta sú nižšie ako 0,1 Bq/l resp. 1,0 Bq/l, členské štáty môžu predpokladať, že TID je nižšia než parametrická indikačná hodnota 0,1 mSv/rok a nevyžaduje si rádiologické prešetrenie, s výnimkou prípadu, keď je z iných informačných zdrojov známe, že v dodávkach vody sú prítomné špecifické rádionuklidy, ktoré by mohli spôsobiť, že TID presiahne hodnotu 0,1 mSv/rok.Členské štáty, ktoré chcú využívať techniky skríningu založené na meraní celkových aktivít alfa a celkových aktivít beta, musia zohľadniť prípadné metrologické limity (napríklad nezohľadnenie žiarenia beta s nízkou energiou), správne zvoliť smernú hodnotu, do ktorej sa voda považuje za vyhovujúcu, najmä v prípade celkovej aktivity beta, a zohľadniť kumulovaný vplyv aktivít beta a alfa. [PN 48]
Ak celková objemová aktivita alfa alebo celková objemová aktivita beta sú vyššie ako 0,1 Bq/l resp. 1,0 Bq/l, vyžaduje sa analýza na prítomnosť špecifických rádionuklidov Rádionuklidy, ktorých množstvo sa má odmerať, vymedzujú členské štáty s prihliadnutím na všetky relevantné informácie týkajúce sa pravdepodobných zdrojoch rádioaktivity. Pretože zvýšené hladiny trícia môžu naznačovať prítomnosť iných umelých rádionuklidov, malo by sa v jednej a tej istej vzorke merať trícium, celková objemová aktivita alfa a celková objemová aktivita beta.
Namiesto uvedeného skríningu celkovej objemovej aktivity alfa a celkovej objemovej aktivity beta sa členské štáty môžu rozhodnúť pre iné spoľahlivé metódy skríningu na prítomnosť špecifických rádionuklidov s cieľom indikovať prítomnosť rádioaktivity v pitnej vode. Ak jedna z koncentrácií aktivít prevýši svoju referenčnú koncentráciu o 20 % alebo koncentrácia trícia prevýši svoju parametrickú hodnotu 100 Bq/l, vyžaduje sa analýza ďalších rádionuklidov. Rádionuklidy, ktorých množstvo sa má odmerať, vymedzujú členské štáty s prihliadnutím na všetky relevantné informácie týkajúce sa pravdepodobných zdrojov rádioaktivity.
1.1.1.Výber pomocnej hodnoty
Pokiaľ ide o celkovú objemovú aktivitu beta alebo zvyškovú objemovú aktivitu beta (po odpočítaní prispievania draslíka 40), použitie pomocnej hodnoty 1 Bq/l nevyhnutne nezaručuje dodržanie parametrickej hodnoty 0,1 mSv/rok. Členský štát overí koncentráciu aktivity olova 210 a rádia 228, dvoch emitujúcich rádionuklidov s vysokou rádiotoxicitou. Pre dospelého spotrebiteľa sa hodnota 0,1 mSv/rok TID dosiahne už pri koncentrácii aktivity vody 0,2 Bq/l (pre kumulovanú aktivitu rádia 228 a olova 210), čo je pätina smernej hodnoty 1 Bq/l; pre kritickú skupinu detí mladších ako jeden rok a pri predpoklade konzumácie 55 cl vody za deň sa TID dosiahne už pri priblížení aktivity rádia 228 k hodnote 0,02 Bq/l alebo aktivity olova 210 k hodnote 0,06 Bq/l.
Pokiaľ ide o celkovú aktivitu alfa, členské štáty musia overiť príspevok polónia 210, lebo použitie smernej hodnoty 0,1 Bq/l nevyhnutne nezaručuje dodržanie parametrickej hodnoty 0,01 mSv/rok. Pre kritickú skupinu detí mladších ako jeden rok a pri predpoklade konzumácie 55 cl vody za deň sa TID presiahne už pri dosiahnutí koncentrácie aktivity polónia 210 na úrovni 0,02 Bq/l, čo je pätina pomocnej hodnoty 0,1 Bq/l. [PN 49]
1.1.2.Zohľadnenie kumulácie príspevkov alfa a beta
Hodnota TID vyplýva z dávok dodaných všetkými rádionuklidmi nachádzajúcimi sa vo vode, či už ide o formu alfa alebo formu beta. Na posúdenie toho, či bola prekročená hodnota TID, je nutné zohľadniť celkové výsledky kontrol celkovej objemovej aktivity alfa a celkovej objemovej aktivity beta.
Členské štáty zabezpečia dodržiavanie tohto vzorca:
celková objemová aktivita alfa/celková pomocná hodnota alfa + celková objemová aktivita beta/celková pomocná hodnota beta<1 [PN 50]
21.2. Výpočet TID
TID je úväzok účinnej dávky na jeden rok príjmu zo všetkých prírodných rádionuklidov prirodzeného i umelého pôvodu, ktorých prítomnosť bola zistená v dodávke vody, ale s výnimkou trícia, draslíka 40, radónu a produktov rozpadu radónu s krátkou životnosťou. TID sa vypočíta z koncentráciíobjemovej aktivity rádionuklidov a koeficientov dávky pre dospelé osoby stanovených v tabuľke A v prílohe III k smernici 96/29/Euratom alebo na základe novších informácií uznaných príslušnými orgánmi členských štátov. Výpočet sa ráta na najviac vystavenú skupinu obyvateľstva, tzv. kritickú skupinu, na základe spotrebných typov stanovených Komisiou. V prípade prírodných rádionuklidov tvoria kritickú skupinu deti mladšie ako jeden rok. Ak platí ďalej uvedený vzorec, členské štáty môžu predpokladať, že TID je nižšia než parametrická indikačná hodnota 0,1 mSv/rok a nevyžaduje sa nijaké ďalšie prešetrenie: [PN 51]
(1)
kde
Ci(obs) = zistená koncentrácia rádionuklidu i
Ci(ref) = referenčná koncentrácia rádionuklidu i
n = počet detegovaných rádionuklidov.
Ak vzorec neplatí, parametrická hodnota sa považuje za prekročenú, len ak sú rádionuklidy perzistentne prítomné v podobných koncentráciách aktivity počas celého roka musia sa uskutočniť dodatočné analýzy, aby sa zabezpečila reprezentatívnosť dosiahnutého výsledku. Kontroly sa musia vykonávať v lehotách, ktoré môžu byť skrátené o to viac, o čo viac je prekročená parametrická hodnota. Členské štáty vymedzia rozsah opätovného odoberania vzoriek potrebnéhoa lehoty, ktoré treba dodržať, na zabezpečenie reprezentatívnosti nameraných hodnôt pre priemernú koncentráciu aktivity za celý rok overenia skutočného prekročenia parametrickej hodnoty vymedzenej pre TID. [PN 52]
Referenčné koncentrácie pre rádioaktivitu prírodného pôvodu v pitnej vode1
Pôvod
Nuklid
Referenčná
koncentrácia
Kritický vek:
Prirodzený
U-2382
3,01,47 Bq/l
< 1 rok
U-2342
2,81,35 Bq/l
< 1 rok
Ra-226
0,50,11 Bq/l
< 1 rok
Ra-228
0,20,02 Bq/l
< 1 rok
Pb-210
0,20,06 Bq/l
< 1 rok
Po-210
0,10,02 Bq/l
< 1 rok
Umelý
C-14
240 Bq/l
Sr-90
4,9 Bq/l
Pu-239/Pu-240
0,6 Bq/l
Am-241
0,7 Bq/l
Co-60
40 Bq/l
Cs-134
7,2 Bq/l
Cs-137
11 Bq/l
I-131
6,2 Bq/l
1. Táto tabuľka obsahuje najbežnejšie prírodné a umelé rádionuklidy. Referenčné koncentrácie iných rádionuklidov možno vypočítať z koeficientov dávky pre dospelé osoby stanovených v tabuľke A v prílohe III k smernici 96/29/Euratom alebo na základe novších informácií uznaných príslušnými orgánmi členských štátov a pri predpokladanom. ročnom príjme 730 litrov. Výpočet sa musí uskutočniť pre vekovú skupinu najviac vystavenú tak, aby sa zabezpečilo dodržanie celkovej indikačnej dávky 0,1 mSV bez ohľadu na vek spotrebiteľa.Komisia vymedzí spotrebu vody jednotlivých vekových skupín.
2. Jeden miligram (mg) prírodného uránu obsahuje 12,3 Bq U-238 a 12,3 Bq U-234. Táto tabuľka zohľadňuje len rádiologické vlastnosti uránu, nie jeho chemickú toxicitu. [PN 53]
2a.Rádiologický význam ľudskej činnosti
Rádionuklidy, ktorých množstvo sa má odmerať, vymedzujú členské štáty na základe zozbieraných informácií o možných zdrojoch rádioaktivity pochádzajúcej z ľudskej činnosti.
2a.1.Monitorovanie trícia
Na kvantifikáciu úrovne trícia v rámci referenčnej analýzy a ak sa požaduje pravidelná kontrola tohto parametra sa vykoná osobitná analýza. Koncentrácia aktivity vyššia ako 10 Bq/l naznačuje anomáliu, v prípade ktorej treba hľadať pôvod a ktorá môže naznačovať prítomnosť iných umelých rádionuklidov. Parametrická hodnota 20 Bq/l predstavuje stropovú hranicu, mimo ktorej je potrebné nájsť zdroj kontaminácie a informovať verejnosť. Pri dosiahnutí parametrickej hodnoty 0,01 mSv/rok je referenčná koncentrácia na úrovni 680 Bq/l (500 Bq/l v prípade nenarodeného dieťaťa).
2a.2.Výpočet TID v súvislosti s ľudskou činnosťou
TID je úväzok účinnej dávky na jeden rok príjmu zo všetkých rádionuklidov pochádzajúcich z ľudskej činnosti, ktorých prítomnosť bola zistená v pitnej vode vrátane trícia.
TID sa vypočíta z koncentrácie aktivity rádionuklidov a dávkových koeficientov stanovených v tabuľke A prílohy III k smernici 96/29Euratom alebo na základe novších informácií uznaných príslušnými orgánmi členských štátov. Výpočet sa uskutočňuje podľa najviac vystavenej skupiny obyvateľstva, takzvanej kritickej skupiny, na základe typov spotreby stanovených Komisiou.
Členské štáty môžu využívať referenčné koncentrácie zodpovedajúce dosiahnutiu parametrickej hodnoty 0,01 mSv/rok. V tomto prípade, ak sa nedodrží tento vzorec, členské štáty môžu predpokladať, že sa neprekročila parametrická hodnota a že podrobnejší prieskum nie je potrebný.
kde
Ci(obs) = zistená koncentrácia rádionuklidu i
Ci(ref) = referenčná koncentrácia rádionuklidu i
n = počet zistených rádionuklidov.
Ak vzorec neplatí, musia sa bezodkladne vykonať dodatočné analýzy, aby sa overila platnosť získaného výsledku a stanovil pôvod znečistenia.[PN 54]
Referenčné koncentrácie pre rádioaktivitu pochádzajúcu z ľudskej činnosti v pitnej vode1
Nuklid
Referenčná koncentrácia
Kritický vek:
H3
680 Bq/l / 500 Bq/l
2 až 7 rokov / nenarodené dieťa
C-14
21 Bq/l
2 až 7 rokov
Sr-90
0,22 Bq/l
< 1 rok
Pu-239/Pu-240
0,012 Bq/l
< 1 rok
Am-241
0,013 Bq/l
< 1 rok
Co-60
0,9 Bq/l
< 1 rok
Cs-134
0,7 Bq/l
Dospelá osoba
Cs-137
1,1 Bq/l
Dospelá osoba
I-131
0,19 Bq/l
1 až 2 roky
1 Táto tabuľka obsahuje najbežnejšie umelé rádionuklidy. Referenčné koncentrácie ostatných rádionuklidov sa môžu vypočítať pomocou dávkových koeficientov stanovených v tabuľke A prílohy III k smernici 96/29Euratom alebo na základe novších informácií uznaných príslušnými orgánmi členských štátov. Výpočet sa robí pre najviac vystavenú vekovú skupinu s cieľom zaručiť dodržanie celkovej indikatívnej dávky 0,01 mSv bez ohľadu na vek spotrebiteľa. Komisia vymedzuje spotrebu vody jednotlivých vekových skupín.
[PN 55]
3. Výkonnostné charakteristiky a analytické metódy
Pre nasledujúce parametre rádioaktivity je špecifikovaná výkonnostná charakteristika v tom zmysle, že použitá metóda analýzy musí byť schopná aspoň zmerať koncentrácie zodpovedajúce parametrickej hodnote s určeným limitom zistenia.
Parametre Nuklid
Detekčný limit
(Poznámka 1)
Poznámky
Radón
10 Bq/l
Poznámka 2, 3
Trícium
10 Bq/l
Poznámka 2, 3
Celkový objem alfa
Celkový objem beta
0,04 Bq/l
0,4 Bq/l
Poznámka 2, 4
Poznámka 2, 4
U-238
0,02 Bq/l
Poznámka 2, 6
U-234
0,02 Bq/l
Poznámka 2, 6
Ra-226
0,04 Bq/l
Poznámka 2
Ra-228
0,080,01 Bq/l
Poznámka 2, 5
Pb-210
0,02 Bq/l
Poznámka 2
Po-210
0,01 Bq/l
Poznámka 2
C-14
20 Bq/l
Poznámka 2
Sr-90
0,4 0,1 Bq/l
Poznámka 2
Pu-239/Pu-240
0,04 0,01 Bq/l
Poznámka 2
Am-241
0,06 0,01 Bq/l
Poznámka 2
Co-60
0,5 0,1 Bq/l
Poznámka 2
Cs-134
0,5 0,1 Bq/l
Poznámka 2
Cs-137
0,5 0,1 Bq/l
Poznámka 2
I-131
0,5 0,1 Bq/l
Poznámka 2
Poznámka 1: limit detekcie sa vypočíta podľa ISO 11929-7, Určovanie detekčného limitu a prahov pre rozhodnutie pri meraní ionizujúceho žiarenia-Časť 7(Determination of the detection limit and decision thresholds for ionizing radiation measurements-Part 7): Základy a všeobecné aplikácie (Fundamentals and general applications), s pravdepodobnosťou chýb 1. a 2. druhu 0,05 v oboch prípadoch
Poznámka 2: neurčitosti meraní sa vypočítajú a oznámia ako úplné štandardné neurčitosti alebo ako rozšírené štandardné neurčitosti s expanzným faktorom 1,96 podľa Sprievodcu ISO vyjadrovaním neurčitosti pri meraniach (ISO Guide for the Expression of Uncertainty in Measurement) (ISO, Ženeva 1993, opravená dotlač Ženeva, 1995)
Poznámka 3: limit detekcie pre radón a trícium je 1050 % jeho parametrickej hodnoty 100 Bq/l20 Bq/l
Poznámka 4: limit detekcie pre celkovúcelkovú objemovú aktivituaktivitu alfa a celkovú a pre celkovú objemovú aktivituaktivitu beta je 40 % hodnoty skríningu 0,1 resp. 1,0 Bq/l. Tieto hodnoty sa môžu použiť len po tom, ako sa skonštatuje, že z rádionuklidov veľmi silnej toxicity nie je žiaden významný príspevok (olovo 210, rádium 228 alebo polónium 210).
Poznámka 5: Tento limit detekcie sa uplatňuje len na rutinný skríning; pre nový vodný zdroj, pri ktorom sa dá predpokladať, že Ra-228 prevyšuje 20 % referenčnej koncentrácie, je limit detekcie pre merania špecifické pre nuklidy Ra-228 pri prvej kontrole 0,02 Bg/l. Toto platí aj v prípade, ak sa neskôr vyžadujú opakované kontroly.
Poznámka 6: Nízka hodnota uvedeného detekčného limitu pre U vyplýva zo zohľadnenia chemotoxicity uránu. [PN 56]
Smernica Rady 96/29/Euratom z 13. mája 1996, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia (Ú. v. ES L 159, 29.6.1996, s. 1).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/54/ES z 18. júna 2009 o využívaní a uvádzaní na trh prírodných minerálnych vôd (Ú. v. EÚ L 164, 26.6.2009, s. 45).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67).
Odporúčanie Komisie 2001/928/Euratom z 20. decembra 2001 o ochrane verejnosti pred vystavením radónu v dodávkach pitnej vody (Ú. v. ES L 344, 28.12.2001, s. 85).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality (Ú. v. EÚ L 372, 27.12.2006, s.19).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s.1).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1).
*Dva roky po dátume nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
Posilnenie hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti s ich finančnou stabilitou v eurozóne alebo sú takýmito ťažkosťami ohrozené ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2013 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o posilnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti s ich finančnou stabilitou v eurozóne alebo sú takýmito ťažkosťami ohrozené (COM(2011)0819 – C7-0449/2011 – 2011/0385(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0819),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 136 a článok 121 ods. 6. Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0449/2011),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky zo 7. marca 2012(1),
– so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 28. februára 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0172/2012),
2. berie na vedomie vyjadrenie Komisie uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;
3. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;
4. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. marca 2013 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2013 o sprísnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi v eurozóne, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou, alebo im takéto ťažkosti hrozia
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 472/2013.)
PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU
Vyhlásenie Európskej komisie
Ihneď po prijatí navrhovaného balíka dvoch legislatívnych návrhov plánuje Komisia prijať krátkodobé opatrenia na dosiahnutie rozsiahlej a skutočnej hospodárskej a menovej únie (HMÚ), ako sa uvádza v jej koncepcii. Týmito krátkodobými opatreniami (v horizonte 6 až 12 mesiacov) budú okrem iného:
–
V Koncepcii pre rozsiahlu a skutočnú hospodársku a menovú úniu Komisia usúdila, že v strednodobom horizonte by fond splatenia dlhu a eurobondy mohli byť za určitých prísnych podmienok prvkami rozsiahlej a skutočnej hospodárskej a menovej únie. Hlavnou zásadou by bolo, že všetky kroky vedúce k ďalšiemu vytvoreniu vzájomného rizika by museli ísť ruka v ruke s väčšou fiškálnou disciplínou a integráciou. Požadovaná hlbšia integrácia finančnej regulácie, fiškálnej a hospodárskej politiky a zodpovedajúce nástroje sa musia spájať s primeranou politickou integráciou, pričom musí byť zabezpečená demokratická legitímnosť a zodpovednosť.
Komisia zriadi skupinu expertov, aby hlbšie analyzovala možné výhody, riziká, požiadavky a prekážky, pokiaľ ide o čiastočnú náhradu vnútroštátnych emisií dlhopisov prostredníctvom spoločnej emisie v podobe fondu splatenia dlhu a eurobondov. Skupina bude mať za úlohu dôkladne posúdiť, aké by mohli byť ich charakteristiky z hľadiska právnych predpisov, finančnej architektúry a nevyhnutného doplnkového hospodárskeho a rozpočtového rámca. Bude potrebné posúdiť predovšetkým demokratickú zodpovednosť.
Skupina vezme do úvahy prebiehajúcu reformu európskej správy ekonomických a rozpočtových záležitostí a posúdi v tejto súvislosti pridanú hodnotu takýchto nástrojov. Osobitnú pozornosť venuje skupina nedávnym a stále prebiehajúcim reformám, ako je vykonávanie balíka dvoch legislatívnych návrhov, Európsky mechanizmus pre stabilitu a všetky ostatné relevantné nástroje.
Vo svojej analýze skupine venuje osobitnú pozornosť udržateľnosti verejných financií, zamedzovaniu morálneho hazardu, ako aj iným dôležitým otázkam, ako je finančná stabilita, finančná integrácia a transfer menovej politiky.
Členmi skupiny budú odborníci v oblasti práva a ekonómie, verejných financií, finančných trhov a riadenia štátneho dlhu. Skupina bude vyzvaná, aby svoju záverečnú správu predložila Komisii najneskôr v marci 2014. Komisia správu posúdi a v prípade potreby ešte pred vypršaním svojho mandátu predloží príslušné návrhy.
–
Skúmanie ďalších možností v rámci preventívnej časti Paktu stability a rastu, ako zosúladiť za určitých podmienok neopakujúce sa programy verejných investícií s preukázaným vplyvom na udržateľnosť verejných financií, ako to urobili členské štáty pri posudzovaní svojich programov stability a konvergenčných programov, sa uskutoční na jar až v lete 2013 v súvislosti so zverejnením oznámenia o harmonograme konvergencie k strednodobému cieľu.
–
Po rozhodnutí o ďalšom viacročnom finančnom rámci pre EÚ a pred koncom roka 2013 Komisia predloží nasledujúce návrhy na doplnenie súčasného rámca pre správu ekonomických záležitostí: i) opatrenia na zabezpečenie väčšej predbežnej koordinácie hlavných reformných projektov a ii) vytvorenie „nástroja konvergencie a konkurencieschopnosti“ s cieľom zabezpečiť finančnú podporu na včasné vykonávanie štrukturálnych reforiem na posilnenie udržateľného rastu. Tento nový systém, ktorý je plne v súlade s metódou Spoločenstva, by bol postavený na súčasných postupoch EÚ v oblasti dohľadu. Spájal by hlbšiu integráciu hospodárskej politiky s finančnou podporou, a tým by sa rešpektovala zásada kombinovať kroky nasmerované k väčšej zodpovednosti a hospodárskej disciplíne s väčšou solidaritou. Bol by zameraný najmä na zvýšenie schopnosti členského štátu absorbovať asymetrické šoky. Tento nástroj by slúžil ako počiatočná fáza k vytvoreniu silnejšej fiškálnej kapacity.
–
Okrem toho sa Komisia zaväzuje, že rýchlo a komplexne nadviaže na: i) svoj akčný plán na posilnenie boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom, najmä pokiaľ ide o revíziu smerníc uvedených v akčnom pláne, ako aj na ii) opatrenia a návrhy, ktoré Komisia oznámila v súvislosti s balíkom opatrení v oblasti zamestnanosti a sociálnej politiky na rok 2012.
–
Po prijatí jednotného mechanizmu dohľadu bude predložený návrh na jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií, podľa ktorého sa bude riadiť reštrukturalizácia bánk a riešenie krízových situácií bánk v rámci členských štátov, ktoré sú v bankovej únii.
–
Do konca roku 2013 bude podľa článku 138 ods. 2 Zmluvy o fungovaní EÚ predložený návrh na vytvorenie jednotnej pozície s cieľom dosiahnuť štatút pozorovateľa a následne návrh na jedno zastúpenie pre eurozónu vo výkonnej rade MMF.
V nadväznosti na krátkodobé kroky zverejnené v koncepcii Komisie, ktoré sa môžu realizovať prostredníctvom sekundárnych právnych predpisov, sa Komisia zaviazala predložiť konkrétne predstavy o zmene zmluvy v dostatočnom predstihu na uskutočnenie diskusie pred budúcimi voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2014 s cieľom určiť právny základ pre zamýšľané opatrenia plánované v strednodobom horizonte, kde sa predpokladá vytvorenie rámca na výrazné posilnenie hospodárskeho a rozpočtového dohľadu a kontroly, ďalší rozvoj európskej fiškálnej kapacity s podporou solidarity a implementácia udržateľného rastu s posilnením štrukturálnych reforiem, ako aj hlbšia integrácia rozhodovania v politických oblastiach – napr. v oblasti daní a trhu práce – ako dôležitý nástroj solidarity.
Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce a doplňujúce návrhy prijaté 13. júna 2012 (Prijaté texty, P7_TA(2012)0242.
Spoločné stanovenia o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2013 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne (COM(2011)0821 – C7-0448/2011– 2011/0386(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0821),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 136 a článok 121 ods. 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0448/2011),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality francúzskym Senátom a švédskym parlamentom, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,
– so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky zo 7. marca 2012(1),
– so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 28. februára 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a na stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0173/2012),
2. berie na vedomie vyjadrenie Komisie uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;
3. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;
4. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. marca 2013 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 473/2013.)
PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU
Vyhlásenie Európskej komisie
Ihneď po prijatí navrhovaného balíka dvoch legislatívnych návrhov plánuje Komisia prijať krátkodobé opatrenia na dosiahnutie rozsiahlej a skutočnej hospodárskej a menovej únie (HMÚ), ako sa uvádza v jej koncepcii. Týmito krátkodobými opatreniami (v horizonte 6 až 12 mesiacov) budú okrem iného:
–
V Koncepcii pre rozsiahlu a skutočnú hospodársku a menovú úniu Komisia usúdila, že v strednodobom horizonte by fond splatenia dlhu a eurobondy mohli byť za určitých prísnych podmienok prvkami rozsiahlej a skutočnej hospodárskej a menovej únie. Hlavnou zásadou by bolo, že všetky kroky vedúce k ďalšiemu vytvoreniu vzájomného rizika by museli ísť ruka v ruke s väčšou fiškálnou disciplínou a integráciou. Požadovaná hlbšia integrácia finančnej regulácie, fiškálnej a hospodárskej politiky a zodpovedajúce nástroje sa musia spájať s primeranou politickou integráciou, pričom musí byť zabezpečená demokratická legitímnosť a zodpovednosť.
Komisia zriadi skupinu expertov, aby hlbšie analyzovala možné výhody, riziká, požiadavky a prekážky, pokiaľ ide o čiastočnú náhradu vnútroštátnych emisií dlhopisov prostredníctvom spoločnej emisie v podobe fondu splatenia dlhu a eurobondov. Skupina bude mať za úlohu dôkladne posúdiť, aké by mohli byť ich charakteristiky z hľadiska právnych predpisov, finančnej architektúry a nevyhnutného doplnkového hospodárskeho a rozpočtového rámca. Bude potrebné posúdiť predovšetkým demokratickú zodpovednosť.
Skupina vezme do úvahy prebiehajúcu reformu európskej správy ekonomických a rozpočtových záležitostí a posúdi v tejto súvislosti pridanú hodnotu takýchto nástrojov. Osobitnú pozornosť venuje skupina nedávnym a stále prebiehajúcim reformám, ako je vykonávanie balíka dvoch legislatívnych návrhov, Európsky mechanizmus pre stabilitu a všetky ostatné relevantné nástroje.
Vo svojej analýze skupine venuje osobitnú pozornosť udržateľnosti verejných financií, zamedzovaniu morálneho hazardu, ako aj iným dôležitým otázkam, ako je finančná stabilita, finančná integrácia a transfer menovej politiky.
Členmi skupiny budú odborníci v oblasti práva a ekonómie, verejných financií, finančných trhov a riadenia štátneho dlhu. Skupina bude vyzvaná, aby svoju záverečnú správu predložila Komisii najneskôr v marci 2014. Komisia správu posúdi a v prípade potreby ešte pred vypršaním svojho mandátu predloží príslušné návrhy.
–
Skúmanie ďalších možností v rámci preventívnej časti Paktu stability a rastu, ako zosúladiť za určitých podmienok neopakujúce sa programy verejných investícií s preukázaným vplyvom na udržateľnosť verejných financií, ako to urobili členské štáty pri posudzovaní svojich programov stability a konvergenčných programov, sa uskutoční na jar až v lete 2013 v súvislosti so zverejnením oznámenia o harmonograme konvergencie k strednodobému cieľu.
–
Po rozhodnutí o ďalšom viacročnom finančnom rámci pre EÚ a pred koncom roka 2013 Komisia predloží nasledujúce návrhy na doplnenie súčasného rámca pre správu ekonomických záležitostí: i) opatrenia na zabezpečenie väčšej predbežnej koordinácie hlavných reformných projektov a ii) vytvorenie „nástroja konvergencie a konkurencieschopnosti“ s cieľom zabezpečiť finančnú podporu na včasné vykonávanie štrukturálnych reforiem na posilnenie udržateľného rastu. Tento nový systém, ktorý je plne v súlade s metódou Spoločenstva, by bol postavený na súčasných postupoch EÚ v oblasti dohľadu. Spájal by hlbšiu integráciu hospodárskej politiky s finančnou podporou, a tým by sa rešpektovala zásada kombinovať kroky nasmerované k väčšej zodpovednosti a hospodárskej disciplíne s väčšou solidaritou. Bol by zameraný najmä na zvýšenie schopnosti členského štátu absorbovať asymetrické šoky. Tento nástroj by slúžil ako počiatočná fáza k vytvoreniu silnejšej fiškálnej kapacity.
–
Okrem toho sa Komisia zaväzuje, že rýchlo a komplexne nadviaže na: i) svoj akčný plán na posilnenie boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom, najmä pokiaľ ide o revíziu smerníc uvedených v akčnom pláne, ako aj na ii) opatrenia a návrhy, ktoré Komisia oznámila v súvislosti s balíkom opatrení v oblasti zamestnanosti a sociálnej politiky na rok 2012.
–
Po prijatí jednotného mechanizmu dohľadu bude predložený návrh na jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií, podľa ktorého sa bude riadiť reštrukturalizácia bánk a riešenie krízových situácií bánk v rámci členských štátov, ktoré sú v bankovej únii.
–
Do konca roku 2013 bude podľa článku 138 ods. 2 Zmluvy o fungovaní EÚ predložený návrh na vytvorenie jednotnej pozície s cieľom dosiahnuť štatút pozorovateľa a následne návrh na jedno zastúpenie pre eurozónu vo výkonnej rade MMF.
V nadväznosti na krátkodobé kroky zverejnené v koncepcii Komisie, ktoré sa môžu realizovať prostredníctvom sekundárnych právnych predpisov, sa Komisia zaviazala predložiť konkrétne predstavy o zmene zmluvy v dostatočnom predstihu na uskutočnenie diskusie pred budúcimi voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2014 s cieľom určiť právny základ pre zamýšľané opatrenia plánované v strednodobom horizonte, kde sa predpokladá vytvorenie rámca na výrazné posilnenie hospodárskeho a rozpočtového dohľadu a kontroly, ďalší rozvoj európskej fiškálnej kapacity s podporou solidarity a implementácia udržateľného rastu s posilnením štrukturálnych reforiem, ako aj hlbšia integrácia rozhodovania v politických oblastiach – napr. v oblasti daní a trhu práce – ako dôležitý nástroj solidarity.
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2013 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskych fondoch rizikového kapitálu (COM(2011)0860 – C7-0490/2011 – 2011/0417(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0860),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0490/2011),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 26. apríla 2012(1),
– so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 12. decembra 2012, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre právne veci (A7-0193/2012),
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. marca 2013 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2013 o európskych fondoch rizikového kapitálu
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 345/2013.)
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2013 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskych fondoch sociálneho podnikania (COM(2011)0862 – C7-0489/2011 – 2011/0418(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0862),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0489/2011),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 23. mája 2012(1),
– so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 12. decembra 2012, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre právne veci (A7-0194/2012),
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. marca 2013 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2013 o európskych fondoch sociálneho podnikania
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 346/2013.)
– so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii a na článok 8, článok 153 ods. 1 písm. i) a článok 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na článok 23 Charty základných práv Európskej únie,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. apríla 2012 s názvom Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest (COM(2012)0173) a sprievodný dokument o využití potenciálu osobných služieb a služieb pre domácnosť v oblasti zamestnanosti (SWD(2012)0095),
– so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o programe Európskej únie v oblasti sociálnej zmeny a inovácie (COM(2011)0609), ktorý 6. októbra 2011 predložila Komisia,
– so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020), ktorý Európska rada prijala v marci 2011,
– so zreteľom na správu Komisie z roku 2011 o pokroku v oblasti rovnosti medzi ženami a mužmi v roku 2010 (SEC(2011)0193),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. septembra 2010 s názvom Stratégia rovnosti žien a mužov: 2010 – 2015 (COM(2010)0491),
– so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov – Časť II integrovaných usmernení stratégie Európa 2020 (COM(2010)0193),
– so zreteľom na smernicu 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu(1),
– so zreteľom na smernicu 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie)(2),
– so zreteľom na smernicu Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu(3),
– so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z 18. decembra 1979,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 2009 o aktívnom začleňovaní ľudí vylúčených z trhu práce(4),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2010 o úlohe žien v starnúcej spoločnosti(5),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o rodových aspektoch hospodárskeho poklesu a finančnej krízy(6),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 19. októbra 2010 o otázke žien na neistých pracovných miestach(7),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2010(8),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o podobe chudoby žien v Európskej únii(9),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2011 o ženách a riadení podnikov(10),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2011 o podnikaní žien v rámci malých a stredných podnikov(11),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2011 o situácii osamelých matiek(12),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2012 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2011(13),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 24. mája 2012 s odporúčaniami pre Komisiu o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty(14),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2012 o úlohe žien v ekologickom hospodárstve(15),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2012 o pracovných podmienkach žien v sektore služieb(16),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2011 o stratégii EÚ v oblasti začleňovania Rómov(17),
– so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0048/2013),
A. keďže Európska únia čelí najväčšej hospodárskej a finančnej kríze od veľkej hospodárskej krízy v tridsiatych rokoch a v jej dôsledku sa výrazne zvýšila miera nezamestnanosti vo všetkých členských štátoch, najmä v členských štátoch na juhu Únie; keďže táto kríza má mimoriadne vážne dôsledky pre zraniteľných ľudí, najmä pre ženy, ktoré sú zasiahnuté priamo – stratou a nestabilitou svojho zamestnania alebo znížením miezd – a nepriamo prostredníctvom rozpočtových úspor vo verejných službách a sociálnej pomoci; keďže je preto dôležité okrem iného skutočne vážne preskúmať rozmer rodovej rovnosti pri vyrovnávaní sa s touto krízou a hľadaní riešení, ako jej čeliť,
B. keďže právo na prácu je základnou podmienkou, ak majú ženy dosiahnuť naozaj rovnaké práva, ekonomickú nezávislosť a profesijnú sebarealizáciu; keďže súčasná kríza nemá iba finančný a ekonomický charakter, ale je aj krízou demokracie, rovnosti, sociálnej pomoci a rodovej rovnosti a používa sa ako ospravedlnenie spomalenia, či dokonca pozastavenia podstatného úsilia vyvíjaného v boji proti zmene klímy a problémom v oblasti životného prostredia,
C. keďže z nedávnych štúdií vyplynulo, že rozhodovaciu právomoc vo finančných inštitúciách EÚ má iba 5 % žien a všetci 27 guvernéri centrálnych bánk v členských štátoch sú muži; keďže rodové štúdie poukázali na to, že správanie žien sa vyznačuje odlišným spôsobom riadenia, pre ktorý je typické vyhýbanie sa riziku a zameranie na dlhodobé ciele,
D. keďže zo začiatku mala hospodárska kríza väčší dosah na mužov než na ženy; keďže odvtedy nezamestnanosť mužov a žien narástla v rôznej miere; keďže ženy neboli prvými obeťami krízy, ale dnes ich stále viac zasahujú jej dôsledky (zvyšujúci sa počet neistých pracovných miest a pracovnom pomere na kratší pracovný čas, väčšie riziko prepustenia, nižšie platy, nižšia sociálna ochrana atď.), ktoré budú pociťovať po oveľa dlhšie obdobie; keďže táto fáza je oveľa menej zdokumentovaná, pričom v súvislosti s ňou chýbajú spoľahlivé a porovnateľné štatistické údaje, a preto dôsledky krízy pre ženy majú tendenciu byť podceňované,
E. keďže ženy zohrávajú kľúčovú úlohu v posune ekonomického rozvoja dopredu; keďže ďalšie posilňovanie postavenia žien môže komunity a rodiny ekonomicky vytrhnúť z chudoby,
F. keďže v období krízy sa politika v oblasti trhu práce zameriava na ovplyvňovanie všeobecnej miery zamestnanosti, a nie na ekonomicky neaktívne ženy,
G. keďže treba poznamenať, že nezamestnané ženy sa veľmi často nezahŕňajú do oficiálnych štatistík a rodová nerovnosť z hľadiska miery nečinnosti je často podceňovaná, pretože ženy majú častejšie tendenciu stiahnuť sa z trhu práce z rôznych dôvodov (tehotenstvo, rodinné povinnosti, časové obmedzenia) a vykonávať neplatenú alebo neformálnu prácu, a to často doma, alebo sa starať o závislé osoby či pracovať v tieňovom hospodárstve, pričom v súčasnosti existuje málo štúdií o vplyve škrtov vo verejných výdavkoch z hľadiska rodovej rovnosti,
H. keďže zníženie rozpočtu, ku ktorému pristúpili vlády pri vykonávaní úsporných plánov, sa týka hlavne verejného sektora a jeho služieb sociálnej pomoci, kde sú ženy najviac zastúpené a najviac využívajú jeho služby – približne 70 % zamestnancov vo verejnom sektore tvoria ženy – , ale aj súkromného sektora, pričom ženy sa v súčasnosti stávajú hlavnými obeťami úsporných opatrení; keďže doteraz žiadna krajina nevyhodnotila vplyv navrhovaných škrtov vo verejných výdavkoch a následkov fiškálnej konsolidácie z hľadiska rodovej rovnosti, či už ide o vplyv jednotlivých opatrení alebo ich kumulatívny vplyv,
I. keďže ženy sú vo väčšej miere závislé od sociálnych dávok, ktoré sa v rámci úsporných opatrení znižujú,
J. keďže taká krízová situácia, aká vládne v súčasnosti, si vyžaduje dôkladné štrukturálne reformy na trhu práce,
K. keďže pre ženy je zníženie počtu pracovných miest sprevádzané najmä ďalšou úpravou plánu práce, ktorá zahŕňa predĺženie pracovnej doby často vrátane práce na rôzne zmeny; keďže vplyv oživenia bude veľmi pravdepodobne rýchlejší v priemyselnom sektore a spôsobí tak oživenie mužskej zamestnanosti, ktorá bude rásť rýchlejšie ako ženská zamestnanosť; keďže zamestnanosť žien bude teda trvalejším spôsobom zasiahnutá úspornými opatreniami uskutočnenými vo verejných službách, čo v dlhodobom horizonte ohrozí pokrok, ktorý sa dosiahol v oblasti rodovej rovnosti,
L. keďže kríza vedie k ďalšiemu vykorisťovaniu žien v legálnej aj nelegálnej ekonomike; keďže jej dôsledky budú mať z dlhodobého hľadiska vplyv na ženy, ktorých kariéra je prerušovaná (vrátane žien zamestnaných na slabo platených pracovných miestach na dobu určitú, na kratší pracovný čas, na príležitostných, atypických alebo dokonca neformálnych pracovných miestach), pričom kratší pracovný čas je často nedobrovoľný, čo má za následok to, že príspevky žien na dôchodok nie sú dostatočné a vysoké percento žien je ohrozené chudobou; keďže ženám môže nakoniec vzniknúť nárok iba na veľmi nízke dôchodky, ktoré ich môžu priviesť až za hranicu chudoby; keďže existuje riziko, že nastúpi celá „stratená generácia“ mladých mužov a žien, ktorí v dôsledku zložitej ekonomickej situácie prišli o pracovné príležitosti, isté zamestnanie a často aj o príležitosť na vzdelanie,
M. keďže súčasná kríza ešte zhoršuje zladenie pracovného a rodinného života; keďže na pracovný život mužov a žien má odlišný vplyv skutočnosť, či daná osoba má alebo nemá deti; keďže miera účasti na trhu práce je u matiek o 12 % nižšia ako u bezdetných žien, kým u otcov je miera zamestnanosti o 8,7 % vyššia ako u bezdetných mužov,
N. keďže v platných ani plánovaných iniciatívach a politikách zameraných na riešenie krízy nebola zohľadnená otázka rodovej rovnosti,
O. keďže na zamestnanosť žien vplývajú rodové stereotypy, napríklad domnienka, že nezamestnanosť mužov je „oveľa závažnejšia“ problematika ako nezamestnanosť žien, ktorá je iba ďalším z mnohých rodových stereotypov, ktoré negatívne ovplyvňujú možnosti žien zamestnať sa; keďže prax sa vyznačuje odlišným prístupom k riešeniu nezamestnanosti mužov a nezamestnanosti žien, pretože muži sú stále považovaní za hlavných živiteľov rodiny a ženy za hlavné opatrovateľky rodiny,
P. keďže v roku 2010 čelilo hrozbe chudoby alebo sociálneho vylúčenia približne 23 % občanov Únie(18) a keďže toto znižovanie životnej úrovne obyvateľstva sa väčšinou dotýka žien, pretože sa veľmi často boria s početnými ťažkosťami, ako je tomu v prípade starších osamotených žien a rodín osamelého rodiča (ktorým je vo väčšine prípadov žena); keďže tieto ťažkosti sa týkajú udržania alebo nájdenia zamestnania za takýchto okolností, nájdenia vhodného ubytovania, zaručenia starostlivosti o závislé osoby (deti, rodičia, choré alebo zdravotne postihnuté osoby) a zosúladenia pracovného a rodinného života vzhľadom na nedostatok vhodných podporných štruktúr a rôzne vnútroštátne politiky v tejto oblasti v 27 členských štátoch,
Q. keďže kríza ešte prehĺbila sociálnu a ekonomickú situáciu mnohých znevýhodnených komunít a prispela k zvýšenému počtu prípadov predčasného ukončenia školskej dochádzky u dievčat a ešte viac ich vystavila nebezpečenstvu, že sa stanú obeťami obchodovania s ľuďmi,
R. keďže škrty v službách a dávkach negatívne ovplyvňujú ekonomickú nezávislosť žien, pretože pre ne sú dávky často dôležitý zdroj príjmov a ženy využívajú verejné služby častejšie ako muži; keďže najväčším kumulovaným stratám sú vystavené osamelé matky a osamelé dôchodkyne,
S. keďže u žien zaznamenávame zvyšovanie neformálnej a neplatenej práce (či už dobrovoľnej alebo nie) s nižšou sociálnou ochranou v záujme prekonania krízy; keďže podľa štúdie OECD(19) domáca práca predstavuje 33 % z HDP členských štátov OECD,
T. konštatuje, že zníženie rozdielu v zamestnanosti mužov a žien je skôr odrazom všeobecného zhoršenia životných a pracovných podmienok ako pokroku smerom k väčšej rodovej rovnosti;
U. keďže ženy, ktoré vstupujú do aktívneho pracovného života, zohrávajú vedúcu úlohu pri návrate k rastu; keďže umožňujú zvyšovať príjem rodiny, ktorý prináša zvyšovanie spotreby a umožňuje dynamizovať hospodárstvo; keďže rodová rovnosť má teda pozitívny vplyv na produktivitu a hospodársky rast,
V. keďže z nedávnej sekundárnej analýzy piateho prieskumu pracovných podmienok v Európe („Ženy, muži a pracovné podmienky v Európe: sekundárna analýza piateho prieskumu pracovných podmienok v Európe“, Eurofound 2012, uverejní sa v roku 2013) vyplýva, že rodová segregácia škodí pracujúcim mužom aj ženám; keďže muži aj ženy tvrdia, že ich pracovné podmienky a profesijná sebarealizácia sú vyššie, keď pracujú s kolegami oboch pohlaví; keďže však naďalej zostáva priestor na boj proti rodovej segregácii na trhu práce, polarizácie pracovných miest podľa pohlaví a pracovísk, kde prevláda jedno pohlavie (vzhľadom na to, že tri pätiny európskych pracovníkov sú na pracovisku s pracovníkmi rovnakého pohlavia),
W. keďže opatrenia na zabezpečenie rodovej rovnosti boli odvolané alebo odložené a možné obmedzenie prostriedkov vo verejných rozpočtoch v budúcnosti negatívne ovplyvní zamestnanosť žien a presadzovanie rodovej rovnosti,
X. keďže hospodársky pokles by nemal byť ospravedlnením spomalenia vývoja, pokiaľ ide o politiky na zosúladenie pracovného a rodinného života, a zníženia rozpočtu vyčleneného na služby starostlivosti o závislé osoby a opatrenia týkajúce sa dovoleniek, čo ovplyvňuje najmä prístup žien na trh práce,
Y. keďže násilie na ženách je rozšíreným javom vo všetkých krajinách a sociálnych triedach; keďže ekonomický tlak často vedie k častejšiemu, násilnejšiemu a nebezpečnejšiemu zneužívaniu a keďže štúdie tiež ukazujú, že násilie na ženách je intenzívnejšie v čase, keď sú muži konfrontovaní so stratou pracovných miest a vlastníctva v dôsledku hospodárskej krízy,
Z. keďže ženy mali najväčší prospech z tvorby pracovných miest v EÚ v období od roku 1998 až do roku 2008 (príslušné miery zamestnanosti žien v EÚ predstavovali 55,6 % a 62,8 %)(20); keďže zamestnanosť v prípade žien narástla o 12,7 %, ale iba 3,18 % v prípade mužov, a miera nezamestnanosti žien v roku 2012 bola nepatrne vyššia(21) (10,7 % nezamestnaných žien oproti 10,6 % mužov),
AA. keďže v roku 2011 bolo 31,6 % žien v pracovnom pomere na kratší pracovný čas oproti 8,1 % mužov,
1. pripomína, že rodová rovnosť je jedným zo základných cieľov Európskej únie a musí byť jedným zo základných zreteľov pri vymedzovaní riešenia súčasnej hospodárskej a finančnej krízy, ktoré zahŕňa investície do verejného sektora, sociálnej pomoci, ekologicky udržateľného bývania, dopravy atď., ako aj vytváranie štátnych príjmov prostredníctvom účinnejších daňových politík; vyjadruje poľutovanie nad tým, že politické reakcie na krízu vrátane opatrení na obnovu zlyhali v tom, že neuznali, nepreskúmali a nenapravili vplyv krízy na rodové hľadisko; odsudzuje skutočnosť, že do polisabonskej stratégie sa prakticky vôbec nezačlenilo hľadisko rodovej rovnosti, a vyzýva preto Radu, Komisiu a členské štáty, aby začlenili hľadisko rodovej rovnosti prostredníctvom osobitných cieľov v makroekonomických usmerneniach a v usmerneniach pre zamestnanosť;
2. vyzýva Komisiu, aby rodový rozmer začlenila do všetkých politík, najmä pokiaľ ide o vplyv úsporných opatrení a zotavenie z krízy, správu ekonomických záležitostí, udržateľný rozvoj a ekologické pracovné miesta, odborné vzdelávanie a prípravu, migráciu, spoluprácu a rozvoj, zdravie a bezpečnosť a opatrenia, ktoré majú byť plánované alebo vykonávané s cieľom zabrániť následkom krízy alebo ich obmedziť;
3. vyzýva členské štáty, aby posúdili a zdôraznili okamžité a dlhodobé vplyvy hospodárskej krízy na ženy, najmä skutočnosť, či a ako táto kríza umocňuje aktuálnu rodovú nerovnosť, a súvisiace následky, ako je zvýšené nebezpečenstvo násilia založeného na rodovej príslušnosti, zhoršujúci sa zdravotný stav matiek a detí a chudoba žien vo vyššom veku;
4. pripomína, že po tom, čo miera zamestnanosti žien dosiahla úroveň 62,8 % v roku 2008, pričom sa v posledných desiatich rokoch neustále zvyšovala, EÚ v súčasnosti zaznamenala mierne zníženie od začiatku hospodárskej krízy, pričom v roku 2011 sa táto miera ustálila na 62,3 %; zdôrazňuje preto potrebu trvalých riešení, ktoré zohľadnia rozmer rodovej rovnosti v politikách EÚ a členských štátov na udržanie zamestnanosti a obnovenie rastu;
5. vyzýva Komisiu, aby zvážila ďalšiu úpravu štrukturálnych fondov s cieľom zabezpečiť dodatočnú podporu pre oblasti zamestnanosti žien, ktoré pravdepodobne ovplyvní kríza, ako aj podporu pre starostlivosť o deti, odbornú prípravu a prístup k zamestnaniu;
6. zdôrazňuje význam hlavnej iniciatívy s názvom Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu; vyzýva členské štáty, aby plne využili program Európa pre občanov , ako aj budúci program v oblasti sociálnej zmeny a inovácie, najmä so zreteľom na účinné vykonávanie cieľov v oblasti rodovej rovnosti; zdôrazňuje význam programu Daphne III, najmä pokiaľ ide o ochranu žien pred všetkými formami násilia a potrebu dosiahnutia vysokej úrovne ochrany zdravia, pohody a sociálnej súdržnosti;
7. zdôrazňuje skutočnosť, že napriek porovnateľnej miere nezamestnanosti u mužov a žien má kríza na ženy rozdielny vplyv; poukazuje na to, že ženy sú vystavené výraznejšiemu zvyšovaniu nestability, pokiaľ ide o ich pracovné podmienky, najmä vzhľadom na rastúci počet atypických pracovných zmlúv, a že došlo k výraznému zníženiu príjmov žien v dôsledku množstva faktorov, medzi ktoré patrí pretrvávanie rozdielov medzi platmi mužov a žien (takmer 17 %) a výsledné rozdiely v príslušných príspevkoch v nezamestnanosti, nárast vynútenej práce na kratší pracovný čas a nárast dočasných pracovných miest alebo miest s pracovnou zmluvou na dobu určitú v neprospech stabilnejších pracovných miest; keďže z dôvodu pretrvávajúceho rozdielu v odmeňovaní mužov a žien a z toho vyplývajúcej rozdielnej výšky dávok v nezamestnanosti zhoršila súčasná kríza situáciu žien na pracovnom trhu; poukazuje na skúsenosti z predchádzajúcich krízových situácií, podľa ktorých sa vo všeobecnosti rýchlejšie zotaví zamestnanosť mužov než žien;
8. vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila návrh smernice, ktorou sa stanovia opatrenia na odstránenie rozdielu v odmeňovaní žien a mužov za rovnakú alebo rovnocennú prácu;
9. pripomína, že veľmi výrazné rozdiely pretrvávajú medzi jednotlivými členskými štátmi Európskej únie, kde sa miera zamestnanosti žien pohybuje od 48,6 % do 77,2 %, a že tieto rozdielne situácie si v rámci komplexného európskeho prístupu vyžadujú špecifické riešenia prispôsobené každej situácii; okrem toho zdôrazňuje potrebu stanoviť spoľahlivé spoločné ukazovatele, a teda spoľahlivé a porovnateľné štatistiky, aby sa dali vyhodnotiť odlišné situácie, určiť potreby a vypracovať primerané riešenia;
10. pripomína, že už pred hospodárskou krízou ženy vykonávali väčšinu dočasných zamestnaní a zamestnaní na kratší pracovný čas a že kríza túto tendenciu posilnila, takže mnoho žien je ešte viac ohrozených sociálnym vylúčením; konštatuje, že táto situácia vládne najmä v južných členských štátoch;
11. so znepokojením konštatuje, že nezamestnanosť mladých žien sa zvýšila z 18,8 % v roku 2009 na 20,8 % v roku 2011 a že kríza mimoriadne tvrdo zasiahne znevýhodnené skupiny žien, ktoré okrem iného zahŕňajú ženy so zdravotným postihnutím, imigrantky, príslušníčky etnických menšín, ženy s nízkou kvalifikáciou, dlhodobo nezamestnané ženy, slobodné matky, ženy bez prostriedkov, ženy starajúce sa o závislé osoby atď.; víta balík opatrení Komisie, ktorý je zameraný na odstránenie súčasnej neprijateľnej úrovne nezamestnanosti mladých a sociálneho vylúčenia a na ponúknutie pracovných miest, vzdelania a odbornej prípravy pre mladých ľudí;
12. domnieva sa, že právo na prácu je kľúčovým predpokladom toho, aby mohli ženy uplatňovať skutočnú rovnosť práv, ekonomickú nezávislosť a profesijnú sebarealizáciu, a preto trvá na tom, že neistá práca by sa mala odstrániť uznaním a posilnením práva na pracovné miesta s príslušnými právami;
13. vyzýva EÚ a členské štáty, aby preformulovali svoje súčasné reakcie na hospodársku krízu s cieľom zabezpečiť, aby mali prijaté opatrenia dlhodobú pôsobnosť a nenarúšali politiku sociálneho štátu a štruktúry verejného sektora, ktoré sú predpokladom pre lepšiu rodovú rovnosť, ako napríklad sociálne služby, opatrovateľské zariadenia, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a práva zamestnancov;
14. pripomína, že pre ženy je čoraz ťažšie prejsť zo vzdelávacieho do pracovného procesu a že toto bude v konečnom dôsledku viesť k rozdielom v posudzovaní vlastných znalostí mužov a žien;
15. domnieva sa, že štrukturálne reformy vyplývajúce z riešenia súčasnej krízy ponúkajú príležitosť na nápravu niektorých naďalej veľmi častých druhov rodovej diskriminácie na európskom pracovnom trhu;
16. zdôrazňuje, že ženy tvoria v neformálnej ekonomike väčší podiel než muži, čiastočne preto, že v nej existuje väčšia deregulácia v odvetviach, v ktorých ženy tradične pracujú, ako sú domáce služby alebo starostlivosť; na druhej strane poznamenáva, že v dôsledku krízy sa zaznamenal nárast neformálnej ekonomiky, aj keď je veľmi náročné získať o nej jasný obraz, keďže neexistujú žiadne spoľahlivé údaje o jej existencii a dosahu;
17. zdôrazňuje, že ženy zohrávali kľúčovú úlohu pri prekonávaní krízy; je pevne presvedčený, že ženy ponúkajú veľký potenciál na zlepšovanie konkurencieschopnosti a výkonnosti podnikov, najmä ak zastávajú riadiace posty; domnieva sa, že je teda mimoriadne naliehavé, aby sa ženy zúčastňovali na vypracúvaní a riadení plánov obnovy s cieľom podporiť sociálnu súdržnosť;
18. zdôrazňuje skutočnosť, že súčasná hospodárska a finančná kríza a následné znižovanie rozpočtov nesmú ohroziť pokrok dosiahnutý v rámci politík na podporu rodovej rovnosti, ani nesmú byť zámienkou na zníženie úsilia v tejto oblasti; je presvedčený, že by skôr mali povzbudiť členské štáty k tomu, aby začlenili politiky rodovej rovnosti do svojich politík v oblasti zamestnanosti, pričom politiky zamestnanosti by mali vnímať ako súčasť riešenia na skončenie krízy z hľadiska plného využitia schopností a zručností všetkých Európanov; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že rodové hľadisko bude súčasťou každej plánovanej fiškálnej politiky;
19. zdôrazňuje, že na práva žien by sa nemalo nazerať ako na práva súperiace s právami mužov, ani by tak nemali byť chápané či presadzované, pretože zlepšenie služieb starostlivosti a verejných služieb pre rodiny je základnou podmienkou pre účasť ako mužov, tak žien na trhu práce; poukazuje na to, že je potrebné presadzovať rozdelenie povinností v rodine a domácnosti; vyzýva členské štáty, aby zaviedli opatrenia alebo rozpracovali existujúce opatrenia na prekonanie rodovej diskriminácie a nerovnakého rozdelenia úloh, napríklad prostredníctvom podporovania mužov v ich práve starať sa o deti, chorých alebo zdravotne postihnutých príbuzných;
20. zdôrazňuje, že klesajúca pôrodnosť v EÚ je ešte umocnená krízou, pretože nezamestnanosť, neisté situácie a neistota ohľadom budúcnosti a hospodárstva vedie páry a najmä mladšie ženy k odkladaniu materstva na neskôr, čím sa ďalej posilňuje trend demografického starnutia v Únii;
21. zdôrazňuje, že je dôležité zreformovať makroekonomickú a sociálnu politiku a politiku trhu práce s cieľom zaručiť hospodársku a sociálnu spravodlivosť pre ženy, rozvíjať stratégie na podporu spravodlivého rozdeľovania bohatstva, zaručiť minimálny príjem a dôstojné mzdy a dôchodky, znížiť rozdiel v odmeňovaní žien a mužov, vytvoriť viac kvalitných pracovných miest pre ženy, a to v spojení s právami, umožniť ženám využívať verejné služby na vysokej úrovni a zlepšiť sociálnu starostlivosť a miestne služby vrátane jaslí, materských škôl a ďalších foriem predškolskej výchovy, denných centier, komunitných centier voľného času a služieb na podporu rodiny a medzigeneračných centier;
22. pripomína, že znižovanie verejných rozpočtov nie je rodovo neutrálne, ale skôr vyplýva z makroštrukturálnych hospodárskych politík Únie, najmä vykonávania opatrení v rámci programov „hospodárskeho riadenia“ a finančných úprav, ktoré spôsobujú a naďalej budú spôsobovať prehlbovanie rozdielov medzi mužmi a ženami, nezamestnanosť žien a feminizáciu chudoby; je presvedčený, že je preto potrebná zmena politiky, keďže ženy tvoria väčšinu zamestnancov vo verejnom sektore a sú hlavnými prijímateľmi sociálnych politík; preto žiada, aby sa zvýšili prostriedky v príslušných rozpočtových okruhoch;
23. vyzýva členské štáty a inštitúcie Únie, aby pri plánovaní úsporných opatrení využívali posúdenie rodového vplyvu s cieľom zabezpečiť, aby tieto opatrenia mali pokiaľ možno rodovo neutrálny účinok;
24. vyzýva členské štáty, aby zaviedli rodové rozpočtovanie s cieľom analyzovať vládne programy a politiky, ich účinok na prideľovanie zdrojov a ich prínos k rovnosti medzi mužmi a ženami;
25. zdôrazňuje, že ženy sú v porovnaní s mužmi vo väčšej miere vystavené hrozbe pomalšieho kariérneho rozvoja, a to preto, že akceptujú východiskové pozície na nižších úrovniach alebo pracovný pomer na kratší pracovný čas, a že ženy v tejto situácii sú preto zraniteľnejšie, majú nedostatočný príjem a sú viac zasiahnuté chudobou;
26. vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby zabezpečili primerané poskytovanie cenovo prijateľných, dostupných a vysokokvalitných služieb starostlivosti o deti a iné závislé osoby, a žiada, aby tieto služby boli zlučiteľné s pracovným časom mužov a žien pracujúcich na plný úväzok;
27. zdôrazňuje, že v prípade týchto zamestnancov vo verejnom sektore je dôležité bezodkladne vykonávať politiky návratu do práce a programy zaradenia do podnikovej sféry, pričom väčšinu z týchto zamestnancov tvoria ženy, ktorých zamestnanie je ohrozené v dôsledku znižovania rozpočtu verejného sektora;
28. žiada Komisiu a členské štáty, aby do všetkých politík v oblasti zamestnanosti zahrnuli celkový prístup k rodovej rovnosti, prijali opatrenia potrebné na podporu návratu žien do práce, a to nielen na nižšej, ale aj na riadiacej úrovni, a aby tento prístup začlenili do usmernení Únie pre zamestnanosť; trvá na tom, že je potrebné zabezpečiť riadne rodové rozpočtovanie, najmä v súvislosti s nasledujúcim viacročným finančným rámcom na obdobie 2014 – 2020, s cieľom dosiahnuť ciele stanovené v pakte pre rodovú rovnosť, ako aj v stratégii 2020;
29. vyjadruje poľutovanie nad tým, že v ročný prieskum rastu na rok 2013 nezahrnul zvyšovanie účasti žien na trhu práce, a to i napriek tomu, že ide o jeden z hlavných cieľov stratégie EÚ 2020; vyzýva Radu, aby pri prijímaní tohtoročných usmernení pre hospodársku politiku v rámci európskeho semestra doplnila ako prioritu podporovanie účasti žien na trhu práce;
30. vyzýva členské štáty, aby otázku rodovej rovnosti zahrnuli do všetkých budúcich národných programov reforiem a systematicky sa v nich touto otázkou zaoberali;
31. vyzýva členské štáty, aby podporovali aktívne politiky trhu práce, silný sociálny dialóg, pracovné normy a sociálnu ochranu s cieľom chrániť práva žien, vrátane migrantiek, a bojovať proti nútenej a nelegálnej práci;
32. vyzýva členské štáty, aby prijímali opatrenia, ktorými by nabádali matky, aby vstupovali na trh práce, napríklad prostredníctvom práce na diaľku, odborného vzdelávania alebo rekvalifikačných politík, s cieľom podporovať „uľahčený“ návrat do práce po materskej dovolenke;
33. víta návrh smernice o lepšej rodovej rovnováhe medzi nevýkonnými riaditeľmi spoločností kótovaných na burze, ktorý umožňuje ženám, aby získavali lepšie platené pracovné miesta vyžadujúce si vyššiu kvalifikáciu, a vyzýva členské štáty, aby podporovali a pripravovali jej vykonávanie; žiada, aby podobné záväzné právne predpisy prijali ďalší zamestnávatelia vrátane európskych, vnútroštátnych, regionálnych a miestnych verejných inštitúcií, úradov a orgánov, pretože títo zamestnávatelia by mali ísť príkladom, pokiaľ ide o uplatňovanie rodovej rovnosti pri rozhodovaní;
34. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli stratégiu na podporu rodovej rovnosti pre malé a stredné podniky, na ktoré sa predmetná smernica nevzťahuje; odsudzuje skutočnosť, že ženy sú nedostatočne zastúpené v riadiacich orgánoch finančných inštitúcií, a teda sú prakticky vylúčené z rozhodovacieho procesu vo finančnej oblasti; vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby zvýšili účasť žien na všetkých úrovniach rozhodovania, predovšetkým v oblasti rozpočtovania a mechanizmov riadenia v rámci európskych finančných systémov vrátane Európskej centrálnej banky; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zvyšovať finančnú gramotnosť u dievčat a žien;
35. vyzýva členské štáty, aby zaviedli politiky rozsiahlej odbornej prípravy zamestnancov tých odvetví, ktoré sú vo väčšej miere postihnuté negatívnymi dôsledkami krízy alebo globalizácie, aby ich pripravili na zmenu pracovných miest a nové pracovné miesta zohľadňujúc osobitné miesto žien a skutočnosť, že ženy sú častejšie než muži nútené prerušiť kariéru, aby sa mohli starať o deti alebo starých či chorých rodinných príslušníkov, čo má dosah na ich kariérny vývoj; žiada, aby sa v podnikoch systematicky realizovali plány odbornej prípravy s cieľom pripraviť rekvalifikáciu zamestnancov, navrhnúť personalizované preloženie na iné pracovné miesto a ponúknuť odbornú prípravu prispôsobenú uchádzačom o prácu a nízko kvalifikovaným zamestnancom; takisto žiada vytvorenie úplného registra chýbajúcich pracovných síl podľa jednotlivých odvetví s cieľom umožniť ženám pripravovať sa na pracovné miesta a hľadať si ich cieleným spôsobom;
36. vyzýva členské štáty, aby preskúmali systémy sociálnej ochrany s cieľom individualizovať práva v dôchodkových systémoch a systémoch sociálneho zabezpečenia, aby sa tak zabránilo situácii, keď je zárobkovo činný partner vo výhode, a tým sa zaručili rovnaké dôchodkové práva;
37. zdôrazňuje, že znižovaním výdavkov v odvetví starostlivosti v skutočnosti dochádza k presunu práce na plecia žien a oslabeniu rodovej rovnosti, a vyzýva všetky členské štáty, aby vypracovali plány na poskytovanie služieb starostlivosti, ktoré prinesú sociálnu spravodlivosť a rodovú rovnosť;
38. žiada Komisiu a členské štáty, aby propagovali politiky a programy odbornej prípravy určené ženám všetkých vekových skupín a popritom venovali osobitnú pozornosť naliehavej potrebe programov celoživotného vzdelávania a potrebe získavať nové zručnosti v odvetví nových technológií a IT, a tak zlepšovali prístup žien k rôznym oblastiam činnosti a zvyšovali ich podiel v týchto oblastiach vrátane ekonomického a finančného sektora, kde pracuje iba zopár žien, a zároveň stanovili osobitné sprievodné opatrenia, aby ženy mohli skĺbiť pracovné vyťaženie, odbornú prípravu a rodinný život; pripomína dôležitú úlohu, ktorú zohráva Európsky sociálny fond pri podpore zamestnávania prostredníctvom politík v oblasti odbornej prípravy, a navrhuje, aby členské štáty a miestne orgány podporovali jeho využívanie najmä v prospech žien, ktoré sú vo väčšej miere postihnuté hospodárskou krízou;
39. zdôrazňuje, že je dôležité investovať do žien a rodovej rovnosti;
40. vyzýva členské štáty, aby podporovali aktívne začleňovanie alebo opätovné zaradenie žien na trh práce a aby povzbudzovali zamestnanosť žien v strategických odvetviach rozvoja tým, že prijmú konkrétne opatrenia týkajúce sa flexibilného pracovného času, rovnakého odmeňovania a reformy daňového a dôchodkového systému, ako aj opatrenia v oblasti celoživotného vzdelávania zamerané na poskytovanie zručností a kvalifikácií potrebných z hľadiska plnenia cieľov stratégie EÚ 2020; poukazuje na dôležitosť odbornej prípravy na vysokej úrovni s cieľom povzbudzovať ženy k tomu, aby vstupovali do odvetví, v ktorých majú nedostatočné zastúpenie, ako je vedecký výskum a rozvoj technológií, najmä v súčasnosti, keď Európa potrebuje viac výskumných pracovníkov na podporu inovácií a posilnenie svojho hospodárstva; vyzýva Komisiu, aby zvážila ďalšiu úpravu štrukturálnych fondov s cieľom zabezpečiť dodatočnú podporu pre oblasti zamestnanosti žien, ktoré pravdepodobne ovplyvní kríza, ako aj podporu pre starostlivosť o deti, odbornú prípravu a prístup k zamestnaniu;
41. pripomína, že v mnohých členských štátoch sa od začiatku krízy zhoršil prístup mladých žien (veková skupina 15 – 24 rokov) k prvému zamestnaniu na plný pracovný čas a na vyriešenie tejto situácie mnohé ženy v súčasnosti predlžujú svoje štúdium; konštatuje, že napriek tejto tendencii a skutočnosti, že lepšia odborná príprava vcelku lepšie chráni ženy, valorizácia ich diplomu nie je taká úspešná ako valorizácia diplomu mužov; vyzýva členské štáty, aby sa zameriavali na stratégie, ktoré kombinujú politiky v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy s cielenými politikami zamestnanosti pre mladé ženy;
42. vyzýva členské štáty, aby do učebných osnov stredných škôl zaradili základy financií a podnikania;
43. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby odhadli vplyv nových dôchodkových systémov na rôzne kategórie žien, s osobitným zameraním na zmluvy na kratší pracovný čas a atypické zmluvy, a aby prispôsobili systémy sociálnej pomoci, najmä pokiaľ ide o mladšie generácie;
44. vyzýva členské štáty, aby podporovali posilňovanie ekonomického postavenia žien sústreďovaním sa na podnikanie žien, podporovaním žien a poskytovaním pomoci ženám (najmä mladým ženám a prisťahovalkyniam), ktoré zakladajú podniky, uľahčovaním prístupu žien k financovaniu, okrem iného prostredníctvom mikroúverov, technickej pomoci a podporných opatrení, podporou nových finančných a podporných nástrojov a nabádaním na rozvoj ženských sietí pre podnikanie a sponzorovanie a výmen najlepších postupov medzi členskými štátmi a hospodárskymi subjektmi; zdôrazňuje, že investície do žien a rodovej rovnosti majú veľký význam v záujme zabezpečenia hospodárskej stability a zamedzenia hospodárskym otrasom;
45. vyzýva členské štáty, aby zvýšili účasť žien na všetkých úrovniach rozhodovania;
46. vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby lepšie podporovali podnikanie žien vrátane finančnej podpory pre podnikateľky;
47. vyzýva členské štáty, aby podporovali podnikanie žien v oblasti ekologického hospodárstva, ktoré je zdrojom nových pracovných príležitostí; poznamenáva, že energia z obnoviteľných zdrojov môže poskytovať perspektívu pracovných miest pre podnikateľky vo vzdialených a v odľahlých regiónoch EÚ, kde je nezamestnanosť žien mimoriadne vysoká a kde je výrazný potenciál na využívanie alternatívnych foriem energie, ako sú veterná a slnečná energia;
48. zdôrazňuje význam aktívnych politík trhu práce, pracovných inšpekcií a sociálneho dialógu, ako aj zlepšovania zručností na podporu ekologizácie hospodárstva;
49. vyzýva členské štáty, aby podporovali vytváranie pracovných miest v sektore sociálneho hospodárstva, kde prevláda neplatená ženská práca, a najmä aby hľadali a realizovali nové riešenia, ktoré zviditeľnia neformálnu legálnu prácu;
50. vyzýva členské štáty, aby podporovali odvetvia starostlivosti a zdravotníctva s cieľom vytvoriť podmienky na dosiahnutie cieľov stratégie EÚ 2020 v oblasti zamestnávania žien;
51. vyzýva členské štáty, aby sledovali a riešili dôsledky škrtov v oblasti verejnej starostlivosti a zdravotníckych služieb, ktoré vedú k opätovnej privatizácii starostlivosti, aby sa nezvyšovala záťaž starostlivosti kladená na ženy, v dôsledku čoho by boli opäť vtiahnuté do tradičnej úlohy, ktorú majú v rodine; zdôrazňuje, že úspory v oblastiach materských, otcovských, rodičovských dovoleniek, prídavkov na deti a iných príspevkov na poskytovanie starostlivosti a rodinných dávok výrazne znížili príjem všetkých žien, ktoré majú povinnosti súvisiace so starostlivosťou o druhých;
52. pripomína, že v súvislosti s vnímaním miesta žien a mužov na trhu práce pretrvávajú stereotypy, že ženy sa snažia o zladenie svojich pracovných povinností s rodinným životom a sú preto v porovnaní s mužmi zraniteľnejšie, pokiaľ ide o zmeny týkajúce sa zamestnania;
53. trvá na tom, aby sa zaviedla politika hromadnej dopravy a najmä rozvoja a zlepšenia služieb hromadnej dopravy na princípe, ktorý zohľadňuje rovnosť mužov a žien, a to s cieľom umožniť ženám vystupovať aktívnejšie na trhu práce a aktívnejšie sa zúčastňovať na hľadaní práce tým, že sa im poskytne skutočná mobilita;
54. je znepokojený situáciou žien, ktoré žijú vo vidieckych oblastiach, kde sa zhoršil prístup k radu služieb; vyzýva členské štáty, aby pre vidiecke oblasti zabezpečili fungujúcu mestskú hromadnú dopravu, lekárske a ďalšie základné služby, s cieľom obmedziť migráciu do miest a vyhnúť sa marginalizácii okrajových oblastí;
55. zdôrazňuje dôležitosť účinných opatrení, ktoré umožnia kombinovať prácu, súkromný a rodinný život, čo bude mať priaznivý vplyv na zvýšenie účasti žien zo všetkých vrstiev spoločnosti na spoločenskom a politickom živote;
56. zdôrazňuje, že európskym programom „Erasmus pre mladých podnikateľov“ by sa mala osobitne podporovať účasť žien, aby získali rovnakú mieru sebadôvery a vedomosti o podnikaní na jednotnom trhu a potrebné zručnosti pre riadenie a rozvoj podnikov;
57. zdôrazňuje, že škrty v oblasti verejných služieb starostlivosti o deti majú priamy vplyv na ekonomickú nezávislosť žien a zladenie pracovného a súkromného života; vyzýva Komisiu a Radu, aby prijali akčný plán umožňujúci dosiahnuť ciele, ktoré boli stanovené v Barcelone v záujme lepšieho zabezpečenia starostlivosti o deti, a to prostredníctvom budovania podnikových a medzipodnikových jaslí; zdôrazňuje význam kolektívnych vyjednávaní medzi vedením a zamestnancami s cieľom zlepšiť súlad medzi pracovným a rodinným životom na úrovní odvetví a na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, význam zmiernenia podmienok prístupu k systémom starostlivosti o deti a účasti na takýchto systémoch súvisiacich s kategóriami povolaní vykonávaných ženami, a zároveň význam stanovenia minimálnej výpovednej lehoty v dĺžke troch mesiacov pre umiestnenie do zariadení starostlivosti o deti s cieľom umožniť ženám, aby zladili svoj rodinný a súkromný život;
58. žiada presadzovanie vhodných systémov materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenky, podporu iniciatív spoločností týkajúcich sa pružného pracovného času a poskytovania služieb starostlivosti o deti v rámci firiem a pridelenie väčšieho objemu prostriedkov na vzdelávanie, programy celoživotného vzdelávania a odborno-vzdelávacie a rekvalifikačné programy, ako aj zavedenie vhodnej podpory pre opatrovateľov z radov rodinných príslušníkov vrátane poskytovania respitnej starostlivosti;
59. zdôrazňuje, že je potrebné investovať do cenovo dostupných a kvalitných služieb, ako je celodenná starostlivosť o deti, miesta v školách s celodenným programom a starostlivosť o seniorov, ktoré prispejú k podpore rodovej rovnosti, zlepšeniu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a vytvoreniu rámca umožňujúceho vstúpiť alebo sa vrátiť na trh práce;
60. tvrdí, že je nevyhnutné, aby sa zriadili nové zariadenia starostlivosti o deti a aby systémy neformálnej starostlivosti zároveň získali profesionálny charakter, a to tým, že sa stanovia normy kvality, zlepšia sa podmienky odmeňovania a poskytne sa odborná príprava prevádzkovateľom; takisto považuje za nutné zohľadniť osobitné potreby rodičov s neobvyklým pracovným časom a osamelých rodičov;
61. zdôrazňuje, že je potrebné posilniť zodpovednosť vlád a zamestnancov v súvislosti s generačnou výmenou a materskými a otcovskými právami, čo znamená, že ženy musia mať právo na materstvo i zamestnanie bez toho, aby prišli o pracovné práva;
62. zdôrazňuje, že je potrebné znížiť vplyv hospodárskej a finančnej krízy na rodiny (s osobitným zreteľom na prípady rozvodov, slobodných matiek, alebo situácie, keď sú deti zverené do opatery príbuzných či úradov), pričom treba zohľadniť, že od žien sa často očakáva prevzatie prác v domácnosti; zdôrazňuje, že v dôsledku toho budú ženy vo väčšej miere ohrozené chudobou;
63. zdôrazňuje skutočnosť, že rozhodnutia prijaté niektorými členskými štátmi znížiť rozpočty určené na starostlivosť o dieťa, vzdelávanie a mimoškolské činnosti , príspevky na školské stravovanie, dopravu a pomoc tým, ktorí sa starajú o závislé osoby, majú priamy vplyv na ženy, ktoré vykonávajú väčšinu ďalších úloh, ktoré z toho vyplývajú; zdôrazňuje, že to znamená, že ženy musia často prejsť do zamestnania na kratší pracovný čas (z čoho vyplývajú sociálne nevýhody z hľadiska nižšieho príjmu a zníženého dôchodku); je presvedčený, že treba rozšíriť verejnú sieť denných jaslí, škôlok a verejných centier voľného času pre deti, ako aj verejnú sieť na podporu starších osôb a verejnú sieť miestnych nemocníc;
64. žiada Komisiu a členské štáty, aby sa zaoberali osobitnými potrebami rómskych žien a dievčat tým, že budú uplatňovať rodové hľadisko vo všetkých politikách integrácie Rómov, a aby poskytovali ochranu osobitne zraniteľným podskupinám;
65. zdôrazňuje, že škrty v oblasti verejných služieb starostlivosti o deti majú priamy vplyv na ekonomickú nezávislosť žien; poukazuje na to, že v roku 2010 bola 28,3-percentná miera nečinnosti žien a ich práce na kratší pracovný čas dôsledkom nedostatku služieb v oblasti starostlivosti oproti 27,9 % v roku 2009 a že v roku 2010 bola miera zamestnanosti žien s malými deťmi v EÚ o 12,7 % nižšia ako miera zamestnanosti bezdetných žien, čo predstavuje väčší rozdiel ako 11,5 % zaznamenaných v roku 2008;
66. vyzýva členské štáty, aby investovali do odvetvia starostlivosti ako odvetvia potenciálneho rastu pre mužov a ženy, a tak prelomili tradičné pridelenie úlohy opatrovateľa ženám, ktoré vedie k rodovej segregácii na trhu práce; zdôrazňuje, že škrty v odvetví starostlivosti spôsobujú v domácnostiach posun od verejnej k neplatenej starostlivosti; zdôrazňuje potrebu náležitých zmlúv a sociálnej ochrany pre opatrovateľov poskytujúcich osobnú starostlivosť v domácom prostredí;
67. v očakávaní harmonizácie materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenky na úrovni celej EÚ vyzýva členské štáty, aby udržali tieto príspevky, ako aj ďalšie rodinné dávky na ich súčasnej úrovni, a tak neznižovali príjem žien, a takisto aby zabezpečili, že práva žien týkajúce sa materskej dovolenky zostanú neporušené;
68. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pozorne sledovali rastúci počet prípadov diskriminácie tehotných žien na trhu práce, ktoré boli hlásené vo viacerých členských štátoch;
69. domnieva sa, že ženskú chudobu nespôsobuje len súčasná hospodárska kríza, ale tiež rôzne faktory, medzi ktoré patria stereotypy, rozdiely v odmeňovaní a dôchodkoch mužov a žien, nedostatočné mechanizmy prerozdeľovania v rámci systémov sociálnej pomoci, neuspokojivý súlad medzi rodinným a pracovným životom, dlhšia stredná dĺžka života žien a vo všeobecnosti všetky druhy rodovej diskriminácie, ktoré postihujú v prvom rade ženy; zdôrazňuje, že kríza tento stav neustálej nerovnosti len zhoršuje; poukazuje na to, že je potrebné bojovať proti stereotypom vo všetkých povolaniach a všetkých životných fázach, keďže sú jednou z trvalých príčin nerovnosti medzi mužmi a ženami, ktorá ovplyvňuje ich rozhodnutia v oblasti vzdelávania, zamestnania a rozdeľovania domácich a rodinných povinností, ako aj rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, účasť na verejnom živote a zastúpenie na rozhodovacích pozíciách;
70. vyzýva Komisiu, aby preskúmala smernicu 2006/54/ES, najmä pokiaľ ide o rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, ako to požadoval Parlament vo svojom uznesení z 24. mája 2012, ktoré zahŕňalo odporúčania pre Komisiu o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty;
71. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby navrhli riešenia, ktoré pomôžu ženám, aby pokračovali vo svojej kariére, a ktoré budú zamerané najmä na boj proti rozdielom v odmeňovaní súvisiacim s materskou dovolenkou;
72. upozorňuje členské štáty na potrebu zaviesť opatrenia na zlepšenie príjmov vrátane vytvorenia systémov minimálneho príjmu a programov sociálnej podpory pre osoby, ktoré majú ťažkosti so spĺňaním svojich základných potrieb, najmä pre osoby s deťmi alebo zodpovednosťou za starostlivosť a predovšetkým osamelých rodičov;
73. konštatuje, že hospodárska kríza prispieva k obťažovaniu a zneužívaniu žien a násiliu páchanému na nich vo všetkých formách, a najmä k nárastu prostitúcie; zdôrazňuje, že ženy sú neustále obeťami najrozšírenejších foriem porušovania ľudských práv, a to v každej kultúre a na všetkých spoločenských a ekonomických úrovniach; zdôrazňuje tiež, že je potrebné zvýšiť verejné, finančné a ľudské zdroje, ktoré sú k dispozícii na opatrenia zamerané na skupiny ohrozené chudobou a na situácie, v ktorých sú ohrozené deti a mladí ľudia, staršie osoby, osoby so zdravotným postihnutím alebo bezdomovci;
74. vyzýva členské štáty, aby preskúmali a poukázali na okamžitý a dlhodobý vplyv hospodárskej krízy na ženy, pričom osobitne sa treba venovať otázke, či a ako tento vplyv zhoršuje existujúce rodové rozdiely, a na súvisiace dôsledky, ako je zvýšené riziko násilia založeného na rodovej príslušnosti, zhoršovanie zdravia matiek a detí a chudoba starších žien;
75. zdôrazňuje, že v súčasných podmienkach hospodárskej krízy a rozpočtových obmedzení majú ženy k dispozícii menej zdrojov na ochranu seba a svojich detí pred násilím, a preto je ešte dôležitejšie zamedziť priamemu finančnému dosahu, ktorý má násilie voči ženám a deťom na súdny systém, ako aj na zdravotné a sociálne služby;
76. zdôrazňuje, že inštitucionálny rámec politík rodovej rovnosti vrátane orgánov zaoberajúcich sa rovnosťou a organizácií žien takisto nepriaznivo ovplyvňujú škrty vo financovaní; vyzýva členské štáty, aby prehodnotili svoje úrovne štátneho financovania týkajúceho sa orgánov a projektov zaoberajúcich sa rodovou rovnosťou, útulkov pre ženy a organizácií žien, keďže sú účinným prostriedkom, ako nájsť udržateľné riešenia krízy a zabezpečiť aktívnu účasť na príprave budúcich opatrení zameraných na obnovu; konštatuje, že zníženie finančných prostriedkov pre organizácie žien oslabuje občiansku a politickú účasť žien a vedie k tomu, že názory žien počuť v spoločnosti v ešte menšej miere;
77. vyzýva Európsky inštitút pre rodovú rovnosť na nepretržité a systematické sledovanie a hodnotenie následkov hospodárskej krízy na pracovné podmienky žien, pokiaľ ide o diskrimináciu pri prijímaní do zamestnania, zvyšovanie pracovnej záťaže, tlak a stres pri práci, zastrašovanie a psychologické obťažovanie; zdôrazňuje, že existujúce údaje neodzrkadľujú celú tvrdosť dosahu krízy na ženy; takisto vyzýva Komisiu, aby vykonala posúdenie rodového vplyvu svojich opatrení v oblasti hospodárskej politiky a reakcií na súčasnú krízu;
78. vyzýva členské štáty, aby dôrazne podporovali rodové rozpočtovanie s cieľom posilniť rodovú rovnosť napravením negatívnych následkov v oblasti príjmov a výdavkov a zlepšením správy a zodpovednosti, najmä so zreteľom na národné rozpočty;
79. vyzýva členské štáty, aby prijali rozpočtové nástroje odrážajúce potrebu rodovej rovnosti;
80. vyzýva všetky členské štáty, aby ratifikovali Dohovor MOP o pracovníkoch v domácnosti (dohovor 189);
81. zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť vyvážený pomer medzi bezpečnosťou a flexibilitou na trhu práce prostredníctvom komplexného uplatňovania zásad flexiistoty a riešiť segmentáciu trhu práce poskytovaním primeranej sociálnej ochrany pre osoby v prechodnom období alebo v prípade dočasných pracovných zmlúv či zmlúv na kratší pracovný čas, ako aj prístup k možnostiam odbornej prípravy, kariérneho rastu a zamestnania na plný úväzok;
82. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.
– so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, prijaté na Štvrtej svetovej konferencii o ženách 15. septembra 1995, a na uznesenia Európskeho parlamentu z 18. mája 2000 o opatreniach v súvislosti s pekinskou akčnou platformou(1), z 10. marca 2005 o opatreniach v súvislosti s akčnou platformou Štvrtej svetovej konferencie o ženách (Peking + 10)(2) a z 25. februára 2010 o opatreniach v súvislosti s pekinskou akčnou platformou (Peking +15)(3),
– so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979,
– so zreteľom na článok 2 Zmluvy o Európskej únii, v ktorom sa zdôrazňujú spoločné hodnoty členských štátov, ako je pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi mužmi a ženami,
– so zreteľom na článok 19 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý sa týka boja proti diskriminácii z dôvodu pohlavia,
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie)(4) a na smernicu Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu(5),
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/207/EHS o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky(6),
– so zreteľom na závery Rady z 2. decembra 1998, podľa ktorých budú súčasťou každoročného posúdenia vykonávania Pekinskej akčnej platformy aj kvantitatívne a kvalitatívne ukazovatele a referenčné hodnoty,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie ministrov EÚ pre rodovú rovnosť zo 4. februára 2005 v súvislosti s preskúmaním Pekinskej akčnej platformy po desiatich rokoch, v ktorom okrem iného opätovne potvrdili svoju dôraznú podporu a svoje odhodlanie v súvislosti s plným a účinným vykonávaním Pekinského vyhlásenia a akčnej platformy,
– so zreteľom na závery Rady z 2. – 3. júna 2005, v ktorých vyzvala členské štáty a Komisiu, aby posilnili inštitucionálne mechanizmy na podporu rodovej rovnosti a vytvorili rámec na posudzovanie vykonávania Pekinskej akčnej platformy s cieľom vyvinúť ucelenejšie a systematickejšie monitorovanie pokroku,
– so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020), ktorý prijala Európska rada v marci 2011(7),
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Stratégia rovnosti žien a mužov: 2010 – 2015, ktoré predložila 21. septembra 2010, a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie o opatreniach na vykonávanie stratégie (COM(2010)0491, SEC(2010)1080),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 3. septembra 2008 o vplyve marketingu a reklamy na rovnosť medzi ženami a mužmi(8),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2012 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii(9),
– so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0401/2012),
A. keďže podľa článku 8 ZFEÚ sa Únia vo všetkých svojich činnostiach zameriava na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami;
B. keďže i napriek určitému pokroku, ktorý sa podarilo dosiahnuť v mnohých členských štátoch, veľa žien aj naďalej znáša neúmerne veľký podiel povinností týkajúcich sa výchovy detí a starostlivosti o ďalšie nezaopatrené osoby; keďže pretrvávajúce stereotypy sú prekážkou spravodlivého rozdelenia rodinných a domácich povinností medzi ženy a mužov a zabraňujú dosiahnutiu rovnosti na pracovnom trhu;
C. keďže stereotypy naďalej pretrvávajú vo všetkých vrstvách spoločnosti a všetkých vekových skupinách, pričom ovplyvňujú naše vnímanie druhých prostredníctvom príliš zjednodušených predpokladov založených na spoločnosťou vytvorených normách, zvykoch a presvedčeniach, ktoré sú často kultúrne a nábožensky podmienené a udržované a ktoré odzrkadľujú a zachovávajú existujúce mocenské vzťahy;
D. keďže by sa mali odstrániť všetky priame aj nepriame formy diskriminácie z dôvodu pohlavia, aby sa ženám zaručilo právo na rovnaké zaobchádzanie a zabezpečila sa zmena vnímania vychádzajúca z kultúrnej predstavy, že ženy sú v mnohých ohľadoch pasívne alebo menejcennejšie bytosti než muži;
E. keďže tradičné rodové úlohy a stereotypy naďalej vo veľkej miere ovplyvňujú rozdelenie úloh medzi ženami a mužmi v domácnosti, v zamestnaní a všeobecne v spoločnosti, pričom ženy sú často vykresľované ako osoby starajúce sa o domácnosť a deti, zatiaľ čo muži ako osoby zabezpečujúce príjem a poskytujúce ochranu; keďže rodové stereotypy majú tendenciu zachovávať status quo vžitých prekážok, ktoré bránia dosiahnutiu rodovej rovnosti, a obmedzovať rozsah možností zamestnania žien a ich osobný rozvoj, čím im znemožňujú, aby v plnej miere uplatnili svoj potenciál ako osobnosti a účastníčky hospodárstva, a preto sú závažnými prekážkami dosiahnutia rovnosti žien a mužov;
F. keďže rodové úlohy sa utvárajú a vštepujú na základe rôznych spoločenských vplyvov, najmä médií a vzdelávania, a formujú sa vo fáze socializácie v období detstva a dospievania, a preto jednotlivcov ovplyvňujú počas celého ich života;
G. keďže ženy vo vidieckych oblastiach sú vystavené ešte väčšej diskriminácii a rodovým stereotypom ako ženy v mestských oblastiach a miera zamestnanosti žien vo vidieckych oblastiach je omnoho nižšia než miera zamestnanosti žien v mestách;
H. keďže rodové stereotypy sú často spojené s inými stereotypmi, napr. stereotypmi, v dôsledku ktorých dochádza k diskriminácii na základe veku, migračného statusu, sexuálnej orientácie, zdravotného postihnutia atď., a preto sa vo väčšej miere dotýkajú žien, na ktoré sa vzťahujú viaceré uvedené charakteristiky;
I. keďže násilie páchané na ženách je porušovaním ľudských práv, ktoré sa dotýka všetkých spoločenských, kultúrnych a ekonomických vrstiev;
Médiá a kultúra
J. keďže diskriminácia založená na pohlaví sa naďalej často objavuje v médiách a v reklame a uľahčuje šírenie rodových stereotypov najmä tým, že v záujme podpory predaja zobrazuje ženy ako sexuálne objekty; keďže napr. v reklame predstavujú ženy v 27 % prípadov zamestnancov alebo odborníkov, avšak v 60 % prípadov stvárňujú osoby vykonávajúce domáce práce alebo starajúce sa o deti; keďže reklama a médiá môžu byť napriek tomu tiež významným katalyzátorom v boji proti stereotypom a rodovo podmieneným predsudkom;
K. keďže deti sa stretávajú s rodovými stereotypmi vo veľmi nízkom veku prostredníctvom modelových rolí propagovaných v televíznych seriáloch a programoch, diskusiách, hrách, videohrách a reklamách, študijných materiáloch a vzdelávacích programoch, v rámci postojov v škole, rodine a spoločnosti, čo ovplyvňuje ich vnímanie spôsobu, ako by sa ženy a muži mali správať, a má dosah na celý zvyšok ich života a ich budúce ambície;
L. keďže spôsob zobrazovania dievčat vo verejnom priestore znižuje ich spoločenskú hodnotu a podnecuje násilie voči dievčatám; keďže hoci médiá môžu zohrávať pozitívnu vzdelávaciu úlohu, stereotypy o dievčatách sú v médiách značne rozšírené a často posilňujú tradičné postoje a správanie, a to aj v reklamách a detských programoch;
M. keďže v televíznych programoch, počítačových hrách a hudobných videoklipoch je – čiastočne z komerčných dôvodov – čoraz zreteľnejšia tendencia prezentovať provokatívne oblečené ženy v sexuálnych pózach, čo ešte viac podnecuje vytváranie rodových stereotypov; keďže texty piesní určených pre mladých ľudí majú sexuálne ladený obsah, v ktorom sa často propaguje násilie voči ženám a dievčatám;
N. keďže ženy a muži v mladom veku sú najviac ovplyvnení novým kultúrnym postavením pornografie; keďže tzv. pornifikácia, čo je súčasný kultúrny proces, v rámci ktorého sa pornografia vkráda do nášho každodenného života ako čoraz viac všeobecne akceptovaný, často idealizovaný kultúrny prvok, ktorý sa prejavuje mimoriadne zreteľne v rámci kultúry mladých: počínajúc televíziou a časopismi zameranými na životný štýl dospievajúcej mládeže až po hudobné videá a reklamy zamerané na mládež;
Vzdelávanie a odborná príprava
O. keďže prístup k formálnemu primárnemu, sekundárnemu a vysokoškolskému vzdelávaniu a obsah učebných plánov pre dievčatá a chlapcov je závažným faktorom ovplyvňujúcim rodové rozdiely a následne aj rozhodnutia a prístup k právam; keďže hoci sa vo všeobecnosti môže zdať, že prístup dievčat a chlapcov k vzdelávaniu je v EÚ menej problematický ako v ostatných častiach sveta, treba poznamenať, že dievčatá a chlapci nemajú rovnocenný prístup k systémom a možnostiam vzdelávania a k ich plnému využitiu; keďže v niektorých krajinách je prístup dievčat patriacich k menšinám, ako sú dievčatá z rómskych komunít, migrujúcich spoločenstiev, z radov žiadateľov o azyl a utečencov a dievčat so zdravotným postihnutím aj naďalej veľmi problematický;
P. keďže deťom sa môže myšlienka rovnoprávnosti a boja proti rodovým stereotypom vštepovať už od najútlejšieho veku vďaka výchove založenej na uznávaní rovnosti;
Q. keďže existujúce stereotypy, pokiaľ ide o výber vzdelania a povolania dostupného ženám, prispievajú k zachovávaniu nerovností; keďže v rámci vzdelávania a odbornej prípravy sa naďalej šíria rodové stereotypy, pretože ženy a muži sa často uberajú tradičnými cestami vzdelávania a odbornej prípravy, čo má závažné dôsledky pre trh práce, obmedzuje sa tým diverzifikácia povolaní a v prípade žien to často vedie k tomu, že vykonávajú menej oceňované a horšie odmeňované povolania;
R. keďže chlapci a dievčatá stále nie sú vo vzdelávacom procese vedení rovnomerne k záujmu o všetky predmety, najmä pokiaľ ide o vedecky a technicky zamerané predmety;
S. keďže i napriek tomu, že mnoho európskych krajín zahŕňa do profesijného poradenstva rodový rozmer, toto poradenstvo je zvyčajne zamerané na dievčatá a jeho cieľom je podnietiť ich k voľbe technických alebo vedeckých profesií, pričom neexistujú žiadne iniciatívy, ktoré by podnecovali chlapcov k výberu profesií v oblasti vzdelávania, zdravotníctva alebo spoločenských odborov;
Trh práce
T. keďže vplyv rodových stereotypov na vzdelávanie a odbornú prípravu má výrazné dôsledky pre trh práce, kde ženy stále čelia vertikálnej aj horizontálnej segregácii, a keďže niektoré odvetvia sú z tohto dôvodu stále považované za typicky mužské (pôsobí v nich viac ako 85 % mužov) a ich mzdy sú neustále na vyššej úrovni ako v odvetviach považovaných za typicky ženské (pôsobí v nich viac ako 70 % žien), a keďže, navyše, vo všeobecnosti pracuje viac žien v zamestnaniach s nižším sociálno-ekonomickým statusom, čo zároveň narušuje ich sebadôveru a sebaúctu;
U. keďže rodové stereotypy na trhu práce naďalej obmedzujú prístup žien k tým odvetviam, v ktorých prevládajú muži, t. j. k odvetviam ako je inžinierstvo, požiarna záchranná služba, výroba, stavebníctvo, tesárstvo, opravárske a montérske služby, technické a vedecké odvetvia, ako aj nové technológie, ale rovnako je to aj v prípade mužov, pokiaľ ide o ich prístup k odvetviam starostlivosti o deti (pôrodná asistencia, starostlivosť o deti v predškolských zariadeniach atď.);
V. keďže lepšia informovanosť o pracovných ponukách na trhu práce by pomohla zlepšiť prístup ku všetkých kurzom odbornej prípravy;
W. keďže uplatňovanie rodových stereotypov je kontraproduktívne a v rámci trhu práce prispieva k rozdeleniu profesií podľa pohlavia, a tým k prehĺbeniu rozdielov v odmeňovaní žien a mužov;
X. keďže v roku 2010 dostávali ženy v EÚ za rovnakú prácu stále v priemere približne o 16,4 % nižšiu odmenu ako muži a keďže rozdiel v odmeňovaní sa v rámci členských štátov líši, pričom v niektorých štátoch v roku 2011 presiahol priemer 22 %; keďže tento rozdiel v odmeňovaní má mnoho komplexných príčin, často je však dôsledkom rodových stereotypov a vnímania žien výlučne prostredníctvom tradičného rozdelenia úloh;
Y. keďže z dôvodu zosúlaďovania pracovného a súkromného života sú ženy vo všeobecnosti v oveľa väčšom počte zastúpené na miestach s pružnou pracovnou dobou a kratším pracovným časom, čo naznačuje, že v súčasnosti stále pretrváva tradičná predstava, že ženy nesú hlavnú zodpovednosť za starostlivosť o rodinu, čo ich núti prijímať pozície na čiastočný úväzok s pružnou pracovnou dobou alebo na určitý čas a obmedzuje ich príležitosti na trhu práce, ako aj na postup v zamestnaní;
Z. keďže prerušenie pracovnej činnosti žien z dôvodu materskej alebo rodičovskej dovolenky prehlbuje rozdiel v odmeňovaní mužov a žien, ako aj rozdiel v ich dôchodkoch;
Hospodárske a politické rozhodovanie
AA. keďže podľa štúdie Komisie z roku 2011 tvorili ženy v Európskej únii v roku 2012 14 % členov predstavenstiev najväčších kótovaných spoločností, čím poukázala na existenciu tzv. skleného stropu, ktorý ženám sťažuje získanie vrcholových riadiacich pozícií a dosiahnutie rovnakých príležitostí na postup v zamestnaní;
AB. keďže napriek určitým zlepšeniam, ku ktorým došlo počas posledných pár rokov, sú ženy naďalej málo zastúpené v politickom rozhodovaní, a to tak na miestnej a vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ; keďže zastúpenie žien v národných vládach a parlamentoch sa zvýšilo z 21 % v roku 2004 na 23 % v roku 2009, zatiaľ čo zastúpenie žien v Európskom parlamente vzrástlo z 30 % v roku 2004 na 35 % v roku 2009;
AC. keďže v rámci politických aj ekonomických subjektov s rozhodovacími právomocami stále prevládajú rodové stereotypy a sexizmus, čo sa prejavuje pravidelným výskytom sexistických poznámok a obťažovaním vrátane niektorých foriem sexuálneho obťažovania a násilia zameraného voči ženám;
AD. keďže rodové stereotypy treba odstrániť – najmä na úrovni podnikov, v ktorých na väčšine riadiacich pozícií pracujú muži – pretože prispievajú k obmedzeniu ambícií mladých žien a odrádzajú ich od uchádzania sa o vrcholové riadiace pozície v oblasti finančného, hospodárskeho a politického rozhodovania, tak vo verejnej, ako aj v súkromnej sfére;
Opatrenia na úrovni EÚ
1. poznamenáva, že sa nedosiahol žiaden pokrok v plnení záväzkov prijatých EÚ aj rozličnými vládami ako súčasť Pekinskej akčnej platformy, a zdôrazňuje, že sú potrebné nové ukazovatele v oblasti rodových stereotypov a analytické správy na úrovni EÚ, pričom vyzýva Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, aby sa touto otázkou zaoberal;
2. konštatuje, že napriek záväzku EÚ podporovať rovnosť medzi mužmi a ženami stále existujú medzery v právnych predpisoch ustanovujúcich nediskrimináciu voči ženám a rodovú rovnosť v oblasti sociálneho zabezpečenia, vo vzdelávaní a v médiách, v zamestnávaní a odmeňovaní; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť vykonávanie existujúcich právnych predpisov a vypracovať nové právne predpisy v týchto oblastiach; vyzýva Komisiu, aby začlenila otázku rodovej rovnosti do všetkých oblastí politík, pretože to povedie k rozvoju potenciálu európskej pracovnej sily;
3. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby účinne využívali finančné prostriedky Európskeho sociálneho fondu (ESF) na dlhodobé stratégie, ktorých účelom je zatraktívniť a priblížiť ženám tie odvetvia pracovného trhu, v ktorých majú z dôvodu rodových stereotypov nízke zastúpenie; domnieva sa, že tieto stratégie by mali zahŕňať pozitívnu diskrimináciu, celoživotné vzdelávanie a aktívnu motiváciu dievčat na štúdium odborov, ktoré nie sú tradične vnímané ako ženské – napr. informačné technológie alebo mechanika, aby podporili opatrenia zamerané na zosúladenie pracovného a súkromného života mužov i žien;
4. žiada Komisiu, aby podporovala opatrenia členských štátov zamerané na odstránenie stereotypov a podporu prístupu k vzdelávaniu a zamestnaniu pre všetkých bez akýchkoľvek stereotypov;
5. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dôrazne a vytrvalo podporovali súčasný program DAPHNE, ktorého cieľom je bojovať proti násiliu páchanému na ženách, ako aj proti rodovým stereotypom;
6. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali stratégie zamerané na odstránenie prvotných príčin diskriminácie a násilia voči ženám, pričom začať treba odstraňovaním rodových stereotypov;
Médiá a kultúra
7. poukazuje na skutočnosť, že rodové stereotypy v reklamách počas detských televíznych programov a aj v samotných týchto programoch predstavujú osobitný problém, pretože môžu ovplyvňovať rodovú socializáciu a následne názor detí na seba samé, na ich rodinných príslušníkov a okolitý svet; zdôrazňuje, že je dôležité obmedziť vystavenie detí rodovým stereotypom, a to pokiaľ možno kritickým mediálnym vzdelávaním na školách;
8. zdôrazňuje, že v rámci procesu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti je dôležité upriamiť pozornosť aj na chlapcov, a preto naliehavo požaduje zavedenie osobitných výukových aktivít zameraných na zvyšovanie ich povedomia o stereotypoch;
9. zdôrazňuje, že v reklame sa často objavujú diskriminačné a/alebo ponižujúce vyjadrenia, ktoré vychádzajú z rôznych foriem rodových stereotypov a narúšajú stratégie zamerané na rodovú rovnosť; vyzýva Komisiu, členské štáty, občiansku spoločnosť a samoregulačné orgány v reklamnom odvetví, aby úzko spolupracovali v boji proti takýmto praktikám, a to najmä využívaním účinných nástrojov, ktoré zaručia, že marketing a reklama budú rešpektovať ľudskú dôstojnosť a mravnosť;
10. poukazuje na to, že reklama môže byť účinným nástrojom pri spochybňovaní stereotypov a v boji proti nim, ako aj prostriedkom proti rasizmu, sexizmu a diskriminácii, čo má v dnešných multikultúrnych spoločnostiach zásadný význam; vyzýva Komisiu, členské štáty a odborníkov v oblasti reklamy, aby posilnili aktivity v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré predstavujú spôsob, ako už od mladého veku prekonávať stereotypy, bojovať proti diskriminácii a podporovať rodovú rovnosť; naliehavo vyzýva predovšetkým členské štáty, aby nadviazali a rozvíjali úzku spoluprácu s existujúcimi školami marketingu, komunikácie a reklamy a prispeli tak k zabezpečeniu primeranej odbornej prípravy budúcich pracovníkov tohto odvetvia;
11. zdôrazňuje, že je potrebné organizovať špeciálne kurzy o rodových stereotypoch v médiách určené pre vnútroštátne útvary pre normy v oblasti reklamy a samoregulačné a regulačné orgány s cieľom zvýšiť povedomie o negatívnych dôsledkoch rodovo diskriminačných obrázkov v televízii, na internete a v marketingových a reklamných kampaniach;
12. vyzýva EÚ, aby vytvorila kampane na zvýšenia povedomia o nulovej tolerancii sexistických urážok alebo ponižujúcich vyobrazení žien a dievčat v médiách v rámci celej EÚ;
13. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby spoločne s odborníkmi z mediálnej oblasti organizovali kurzy odbornej prípravy a akcie na zvýšenie povedomia o škodlivých účinkoch rodových stereotypov a osvedčených postupoch v tejto oblasti;
14. zdôrazňuje, že je dôležité presadzovať zobrazovanie žien takým spôsobom, ktorý rešpektuje ich dôstojnosť, a bojovať proti pretrvávajúcim rodovým stereotypom a predovšetkým proti veľkému výskytu ponižujúcich zobrazení, pričom treba v plnej miere rešpektovať slobodu vyjadrenia a slobodu tlače;
15. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby konkrétnymi opatreniami nadviazali na uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. septembra 1997 o diskriminácii žien v reklame(10);
16. vyzýva Komisiu, aby poskytovala pomoc členským štátom v boji proti sexualizácii dievčat, a to nielen zhromažďovaním potrebných údajov, propagovaním osvedčených postupov a organizovaním informačných kampaní, ale aj poskytnutím finančnej podpory na opatrenia prijaté v členských štátoch, najmä ženským organizáciám bojujúcim proti sexualizácii a násiliu voči ženám a dievčatám;
17. vyzýva členské štáty, aby uskutočnili opatrenia pozitívnej diskriminácie s cieľom zabezpečiť prístup k riadiacim pozíciám v médiách vrátane vrcholových riadiacich pozícií pre väčší počet žien;
18. vyzýva členské štáty, aby uskutočnili výskum zameraný na ženy a médiá vrátane žien z osobitných skupín, ako sú ženy so zdravotným postihnutím alebo ženy z etnických menšín, a aby zhromaždili porovnateľné údaje o tejto problematike;
Vzdelávanie a odborná príprava
19. zdôrazňuje, že na základných a stredných školách, ako aj v inštitúciách vysokoškolského vzdelávania treba zaviesť špeciálne kurzy kariérneho poradenstva s cieľom informovať mladých ľudí o negatívnych dôsledkoch rodových stereotypov a podporiť ich v štúdiu a budovaní kariéry v odbore, ktorý bol v minulosti považovaný za typicky mužskú alebo ženskú oblasť; žiada o podporu pre každé opatrenie zamerané na oslabenie všeobecne rozšírených rodových stereotypov medzi malými deťmi;
20. zdôrazňuje význam propagácie myšlienky rovnosti medzi mužmi a ženami už od veľmi útleho veku s cieľom účinne bojovať proti rodovým stereotypom, diskriminácii a násiliu, a to aj prostredníctvom začlenenia Všeobecnej deklarácie ľudských práv a Charty ľudských práv EÚ do učebných plánov škôl;
21. zdôrazňuje potrebu vzdelávacích programov/učebných plánov zameraných na rovnosť mužov a žien, rešpektovanie druhých osôb, vzájomné rešpektovanie medzi mladými ľuďmi, na ohľaduplnú sexualitu a na odmietanie všetkých foriem násilia, ako aj význam odbornej prípravy učiteľov v tejto oblasti;
22. zdôrazňuje potrebu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v školách, a preto školám odporúča, aby vypracovali a zrealizovali aktivity zamerané na zvyšovanie povedomia a praktické kurzy zamerané na podporu rodovej rovnosti v osnovách akademických inštitúcií;
23. zdôrazňuje, že je potrebné pripraviť a zaviesť kurzy odbornej prípravy pre učiteľov, inšpektorov, riaditeľov škôl a všetky ďalšie osoby zapojené do vzdelávania detí, tak aby si osvojili všetky nástroje výučby nevyhnutné na boj proti rodovým stereotypom a presadzovali rovnosť mužov a žien;
24. poukazuje na to, že hoci väčšina krajín v EÚ zaviedla politiky rodovej rovnosti v oblasti vysokoškolského vzdelávania, takmer všetky politiky a projekty sa sústreďujú na mladé ženy; vyzýva preto členské štáty, aby vypracovali všeobecné národné stratégie a iniciatívy určené na boj proti rodovým stereotypom vo vysokoškolskom vzdelávaní, ktoré by sa zameriavali na mladých mužov;
25. žiada vhodnú prípravu učiteľov a školiteľov v rámci formálneho aj neformálneho vzdelávania prostredníctvom nevyhnutnej odbornej prípravy v oblasti rovnosti medzi ženami/dievčatami a mužmi/chlapcami, odhaľovania rôznych druhov zneužívania súvisiaceho s rodovou rovnosťou a sexuálnym násilím a spôsobov ich riešenia,
26. zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať politiky, ktoré sa zamerajú na odstraňovanie rodových stereotypov od veľmi útleho veku a na odbornú prípravu učiteľov a študentov zameranú na zvýšenie povedomia v tejto oblasti, ako aj podnecovať a podporovať diverzifikáciu povolaní mladých žien aj mužov;
27. vyzýva EU a členské štáty, aby uskutočňovali aktívne politiky, ktorými sa dievčatám z menšinových skupín a zo skupín migrantov zabezpečí prístup ku vzdelaniu a vzdelávacím systémom;
28. vyzýva členské štáty, aby posúdili študijné programy a obsah školských učebníc s ohľadom na uskutočnenie reformy, ktorá by viedla k začleneniu rodových otázok ako prierezovej problematiky do všetkých učebných materiálov vrátane materiálov pre najnižšie stupne vzdelávania, a to tak v záujme odstránenia rodových stereotypov, ako aj zviditeľnenia prínosu a úlohy žien v dejinách, literatúre, umení atď.;
29. vyzýva EÚ, aby podporovala európsky rozmer vo vzdelávaní, a to napr. tak, že zabezpečí šírenie osvedčených postupov o rodovej rovnosti ako nástroja vzdelávania a že zostaví a bude ďalej zhromažďovať štatistiky o všetkých aspektoch vzdelávania na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ rozčlenené podľa rodového hľadiska;
30. vyzýva EÚ, aby do všetkých hodnotiacich programov zameraných na posudzovanie kvality vzdelávania v európskych školách zahrnula kvantitatívne a kvalitatívne ukazovatele týkajúce sa rodovej rovnosti;
Trh práce
31. upozorňuje na rastúce obavy týkajúce sa negatívneho dosahu rodových stereotypov na rozdiel v odmeňovaní žien a mužov, ktorý predstavuje 16,4 %, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby brali ohľad na toto znepokojenie pri vytváraní nových politík;
32. zdôrazňuje, že z dostupných údajov vyplýva, že kvalifikácia a skúsenosti žien sú v porovnaní s mužmi menej finančne odmeňované, čo je sčasti spôsobené tým, že príjmy pracujúcich žien sú tradične považované za doplnkový príjem rodiny, čo zohrávalo významnú úlohu pri vytváraní a udržiavaní rozdielov v platoch mužov a žien;
33. zdôrazňuje, že sú potrebné aktivity na zvýšenie povedomia s cieľom informovať zamestnávateľov a zamestnancov o prepojení medzi rodovými stereotypmi a rozdieloch v odmeňovaní a pracovných príležitostiach žien a mužov, upovedomiť ďalšie zainteresované strany v spoločnosti o skutočnosti, že rodové stereotypy znižujú príležitosti žien na trhu práce, ako aj v súkromnom živote, podporiť transparentnosť vo verejných aj súkromných spoločnostiach a organizáciách a zaručiť rovnakú odmenu za rovnakú prácu a prácu rovnakej hodnoty;
34. vyzýva členské štáty, aby preskúmali mzdové štruktúry v profesiách a povolaniach, v ktorých prevažujú ženy, ako prostriedok na prelomenie rodových stereotypov zakotvených v probléme rozdielov v odmeňovaní; vyzýva členské štáty, zamestnávateľov a odborové hnutia, aby navrhli a zaviedli funkčné nástroje na špecifické hodnotenie pracovných miest s cieľom vymedziť prácu rovnakej hodnoty a zabezpečiť tak rovnaké odmeňovanie mužov a žien;
35. naliehavo vyzýva členské štáty, aby vypracovali politiky, ktoré v Európe zvýšia počet nenákladných a vysokokvalitných zariadení starostlivosti o deti dostupných pre pracujúcich rodičov, a prispeli k vytváraniu štruktúr umožňujúcich zosúladenie rodinného a pracovného života rodičov pracujúcich v podnikoch, najmä podporou zakladania a fungovania podnikových služieb starostlivosti o deti; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zlepšili poskytovanie starostlivosti o ďalšie kategórie osôb (staršie osoby, osoby so zdravotným postihnutím, osoby v núdzi), a tým podnietili aktívnu účasť žien na pracovnom trhu vďaka zosúladeniu pracovného a rodinného života;
36. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili pružné pracovné možnosti a vhodné formy rodičovskej dovolenky pre mužov aj ženy;
37. trvá na tom, že rodové stereotypy sa šíria samé od seba a že pokiaľ sa ženám neposkytne šanca preukázať ich schopnosti, nikdy nedokážu prekonať prekážky, ktoré im bránia v napredovaní;
38. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali podnikanie a samostatnú zárobkovú činnosť žien poskytovaním náležitej odbornej prípravy, financovania a podpory;
39. pripomína Komisii, že rozdielom v odmeňovaní žien a mužov sú postihnuté najmä staršie ženy, pretože tento rozdiel sa týka aj dôchodkov, čo zvyšuje riziko extrémnej a trvalej chudoby u žien po dosiahnutí veku odchodu do dôchodku;
40. konštatuje, že pravdepodobnosť chudoby u žien po dosiahnutí veku odchodu do dôchodku sa zvýši v dôsledku nových pravidiel EÚ o dôchodkovom systéme; preto zdôrazňuje, že je dôležité nepodporiť žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené v bielej knihe, ktoré zvyšujú rozdiely v dôchodkoch mužov a žien;
41. vyzýva Komisiu, aby posúdila vykonávanie smernice EÚ o sexuálnom obťažovaní na pracovisku a vypracovala správu o nedostatkoch a výzvach v tejto oblasti s cieľom posilniť právne predpisy a opatrenia členských štátov;
Hospodárske a politické rozhodovanie
42. poukazuje na skutočnosť, že zastúpenie žien v národných vládach v roku 2009 predstavovalo 23 %, a podporuje zavedenie záväzných kvót s cieľom zvýšiť počet žien vo vládach a parlamentoch členských štátov, v orgánoch na regionálnej a komunálnej úrovni, ako aj v inštitúciách EÚ; naliehavo vyzýva na uskutočnenie kampaní na zvýšenie povedomia, ktoré ženy podnietia k vyššej politickej aktivite a kandidovaniu do miestnych samospráv či národných vlád;
43. pripomína, že európske voľby, ktoré sa majú konať v roku 2014 a po ktorých bude nasledovať menovanie ďalšej Komisie a nominácie na tzv. najlepšie pracovné miesta v EÚ, sú šancou pokročiť na ceste k paritnej demokracii na úrovni EÚ a na to, aby sa EÚ stala v tejto oblasti vzorom;
44. vyzýva členské štáty, aby podporovali rovnosť tým, že ako kandidátov na úrad európskeho komisára navrhnú jednu ženu a jedného muža; vyzýva nominovaného predsedu Komisie, aby sa pri tvorbe Komisie snažil o paritu; vyzýva Komisiu, aby tento postup verejne podporila;
45. pripomína, že v roku 2010 tvorili ženy len 12 % členov správnych rád v Európe; podporuje ambície Komisie zaviesť záväzné kvóty týkajúce sa zastúpenia žien na zodpovedných pozíciách vo veľkých kótovaných podnikoch;
Ďalšie opatrenia
46. vyzýva členské štáty, aby prehodnotili prístup k mužom a ženám na trhu práce a prístup k nástrojom, ktoré umožňujú zosúladenie pracovného a rodinného života, pretože stereotypy môžu zvyšovať segregáciu povolaní a rozdiely v odmeňovaní žien a mužov;
47. vyzýva členské štáty, aby boj proti násiliu voči ženám stanovili za prioritu politiky v oblasti trestného práva; nabáda členské štáty, aby na tento účel rozvinuli spoluprácu medzi svojimi súdnymi orgánmi a národnými policajnými útvarmi a výmenu osvedčených postupov;
48. zdôrazňuje potrebu bojovať proti všetkým formám násilia páchaného na ženách; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začali spoločne pôsobiť využívaním kampaní na zvyšovanie povedomia a informovanie verejnosti o rodovom násilí, ako aj stratégií, ktorých cieľom je zmeniť formovanie spoločenských stereotypov o ženách prostredníctvom vzdelávania a médií a podporovať výmenu osvedčených postupov; opätovne pripomína potrebu pracovať tak s obeťami, ako aj s útočníkmi s cieľom zvýšiť informovanosť útočníkov a prispieť tak k zmene stereotypov a sociálne zakorenených presvedčení, ktoré napomáhajú pretrvávanie podmienok, ktoré plodia tento druh násilia a jeho akceptovanie;
49. nabáda Komisiu a členské štáty, aby presadzovali rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien, a to aj prostredníctvom informačných kampaní poukazujúcich na úlohu žien a ich účasť v politike, ekonomike, spoločnosti, športe, zdravotnej oblasti, umení, vedách a všetkých ostatných úrovniach spoločnosti;
50. zastáva názor, že v záujme prekonania stereotypov a rozdielov v odmeňovaní, zlepšenia účasti žien v sektoroch, v ktorých prevládajú muži, ako aj podpory uznávania zručností a hospodárskej výkonnosti žien na ich pracoviskách, s cieľom odstrániť horizontálne a vertikálne vylúčenie a zvýšiť počet žien v orgánoch s rozhodovacím právomocami v svete politiky a podnikania, je nevyhnutné prijať legislatívne aj nelegislatívne opatrenia na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ;
51. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali rozhodné politické opatrenia zamerané na boj proti rodovým stereotypom a aby povzbudili mužov v tom, aby sa rovnakým dielom podieľali na domácich povinnostiach a povinnostiach súvisiacich so starostlivosťou o deti, najmä motivovaním mužov k tomu, aby si brali rodičovskú alebo otcovskú dovolenku, čo posilní ich práva ako otcov, zabezpečí vyššiu mieru rovnosti medzi ženami a mužmi a primeranejšie rozdelenie rodinných a domácich povinností a zvýši možnosti žien v plnej miere sa zapojiť do pracovného trhu; zároveň vyzýva členské štáty, aby zamestnávateľov priviedli k prijímaniu opatrení ústretových voči rodinám;
52. vyzýva Komisiu a národné vlády členských štátov, aby podporili rozsiahlejší výskum rodových stereotypov a zhromaždili ďalšie štatistické údaje o rodových stereotypoch vyvinutím príslušných ukazovateľov v oblasti rodových stereotypov;
53. pripomína Komisii, že rodová rovnosť je zakotvená v článku 23 Charty základných práv Európskej únie;
54. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali možnosti zamestnanosti mužov a žien v rôznych povolaniach, ktoré by zodpovedali požiadavkám trhu práce a zároveň zaisťovali rovnosť príležitostí pre obe pohlavia;
55. vyzýva Komisiu, aby bojovala proti všetkým formám násilia na ženách, ich diskriminácie a proti vytváraniu stereotypov súvisiacich so ženami, tak, aby ženy mohli v plnej miere využívať všetky svoje ľudské práva;
56. vyzýva Komisiu, aby naliehala na členské štáty, aby plnili záväzky prijaté v Európskom pakte pre rodovú rovnosť;
57. nabáda Európsky inštitút pre rodovú rovnosť a rôzne národné inštitúcie pre rodovú rovnosť, aby podporili ďalší výskum hlavných dôvodov rodových stereotypov a vplyvu stereotypov na rodovú rovnosť, a zdôrazňuje dôležitosť výmeny nových nápadov a hľadania najlepších postupov s cieľom odstrániť rodové stereotypy v členských štátoch a inštitúciách EÚ;
58. pripomína Komisii uznesenie Parlamentu z 3. septembra 2008 o vplyve marketingu a reklamy na rovnosť medzi ženami a mužmi a vyzýva ju, aby vykonala odporúčania predložené v tomto uznesení;
59. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby viedli kampane zamerané na zvýšenie povedomia a na vzdelávanie a odbornú prípravu s cieľom bojovať proti diskriminačným kultúrnym normám a potlačovať prevládajúce sexistické stereotypy a spoločenskú stigmatizáciu, ktorými sa ospravedlňuje a udržiava páchanie násilia na ženách, a zabezpečiť, aby nebolo možné ospravedlňovať násilie zvykmi, tradíciami alebo náboženskými dôvodmi;
60. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby medzi členskými štátmi presadzovali šírenie nasledovaniahodných príkladov a umožnili im vzájomné odovzdávanie skúseností a aby vytvorili možnosti na financovanie kampaní zameraných na odstránenie rodových stereotypov na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni;
61. vyzýva EÚ, aby sa zaoberala existujúcimi nedostatkami, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti jednotlivých európskych právnych predpisov, ktoré sa týkajú diskriminácie na základe rasy a pohlavia, a aby navrhla nové právne predpisy, ktoré zaručia rovnaké postavenie žien a mužov vo vzdelávaní a médiách;
62. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vytvorili ochranné mechanizmy (v podobe ochrancov práv alebo subjektov dohľadu nad médiami, ktoré budú zahŕňať odborníkov na rodovú rovnosť), ktorými sa zaručí, aby podnikové kódexy správania zahŕňali hľadisko rodovej rovnosti a aby sa dodržiavali, a aby verejnosť mohla v prípade potreby podávať sťažnosti;
o o o
63. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.
– so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 5 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a na článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),
– so zreteľom na článok 23 Charty základných práv Európskej únie,
– so zreteľom na strategické partnerstvo Afriky a EÚ – spoločnú stratégiu EÚ a Afriky,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. septembra 2010 s názvom Stratégia rovnosti žien a mužov: 2010 – 2015 (COM(2010)0491),
– so zreteľom na spoločné oznámenia Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku nazvané Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím (COM(2011)0200), Nová reakcia na meniace sa susedstvo (COM(2011)0303) a Uplatňovanie novej európskej susedskej politiky (JOIN(2012)0014),
– so zreteľom na tematické a geografické finančné nástroje Komisie týkajúce sa demokratizácie a ľudských práv (napr. európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva a nástroj európskeho susedstva a partnerstva),
– so zreteľom na stratégiu EÚ na roky 2012 – 2016 zameranú na odstránenie obchodovania s ľuďmi (COM(2012)0286),
– so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy s názvom Rovnosť medzi ženami a mužmi: podmienka úspechu Arabskej jari(1),
– so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z 18. decembra 1979 a Dohovor Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa z 20. novembra 1989, ako aj na Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii z 25. mája 2000,
– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 67/167 z 20. decembra 2012 o mrzačení ženských pohlavných orgánov,
– so zreteľom na Štvrtú svetovú konferenciu o ženách, ktorá sa konala v septembri 1995 v Pekingu, na deklaráciu a akčnú platformu prijatú v Pekingu a na následné záverečné dokumenty prijaté 9. júna 2000, 11. marca 2005 a 2. marca 2010 na osobitných zasadnutiach OSN Peking +5, Peking +10 a Peking +15, ktoré sa týkajú ďalších opatrení a iniciatív na uplatňovanie Pekinskej deklarácie a akčnej platformy,
– so zreteľom na Protokol o právach žien v Afrike pripojený k Africkej charte ľudských práv a práv národov,
– so zreteľom na činnosť Parlamentného zhromaždenia Únie pre Stredozemie,
– so zreteľom na istanbulsko-marrákešský proces a závery z prvej a druhej euro-stredomorskej ministerskej konferencie o posilnení úlohy žien v spoločnosti, ktorá sa konala 14. a 15. novembra 2006 v Istanbule a 11. a 12. novembra 2009 v Marrákeši,
– so zreteľom na závery regionálnych dialógov Blízkeho východu a severnej Afriky medzi občianskou spoločnosťou, štátnymi orgánmi a politickými lídrami, ktoré sa uskutočnili v júni a v novembri 2012 v Bejrúte a Ammáne v rámci regionálneho projektu financovaného EÚ s názvom Podpora spoločného programu pre rovnosť medzi ženami a mužmi prostredníctvom istanbulského procesu,
– so zreteľom na spoločný regionálny program Komisie a agentúry OSN Ženy určený pre južné Stredozemie s názvom Jar pre ženy,
– so zreteľom na Správu o adolescentoch, desiate vydanie správy UNICEF s názvom Pokrok pre deti,
– so zreteľom na správu Rozvojového programu OSN o ľudskom rozvoji v arabských štátoch z roku 2005 s názvom Smerom k lepšiemu postaveniu žien v arabskom svete a na správu z roku 2009 s názvom Výzvy v oblasti ľudskej bezpečnosti v arabskom regióne, a najmä na jej kapitolu o osobnej neistote zraniteľných skupín,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. februára 2011 o situácii v Egypte(2),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2011 o južnom susedstve a najmä Líbyi(3),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. apríla 2011 o revízii južnej dimenzie európskej susedskej politiky(4),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. apríla 2011 o používaní sexuálneho násilia v konfliktoch v severnej Afrike a na Blízkom východe(5),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2012 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2011(6),
– so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 29. marca 2012 k postupu prípadného založenia európskej nadácie pre demokraciu (EED) (7),
– so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre rozvoj (A7-0047/2013),
A. keďže mnohé ženy, najmä mladé ženy, sa zapojili vo veľkej miere do Arabskej jari v severnej Afrike a zúčastňovali sa už od začiatku na demonštráciách, verejných a politických diskusiách a voľbách a aktívne sa zapájali okrem iného do činností občianskej spoločnosti, aktivít sociálnych médií a do blogovania, a preto boli a aj naďalej sú kľúčovými aktérmi demokratických zmien vo svojich krajinách a v oblasti posilňovania rozvoja a súdržnosti;
B. keďže tieto krajiny prechádzajú procesom politickej a demokratickej premeny a procesom zmien a prepracovania ústav, do ktorého sa aktívne a stále zapájajú ženy, či už poslankyne, zvolené predstaviteľky alebo zástupkyne občianskej spoločnosti; keďže výsledok tohto procesu ovplyvní uplatňovanie demokracie a dodržiavanie základných práv a slobôd v týchto krajinách a bude mať dosah na postavenie žien;
C. keďže úloha žien v revolúciách sa nelíši od úlohy, ktorú majú plniť v časoch prechodu k demokracii a prestavby štátu; keďže úspech týchto procesov úplne závisí od plného zapojenia žien na všetkých úrovniach rozhodovacieho procesu;
D. keďže ženy v týchto krajinách získali za posledné desaťročia väčšie zastúpenie, hoci nerovnomerné, vo vyššom vzdelávaní, v organizáciách občianskej spoločnosti, podnikoch a inštitúciách, a to i napriek tomu, že za diktátorských a paternalistických režimov bolo účinné uplatňovanie práv obmedzené a účasť žien podliehala rôznym obmedzujúcim podmienkam;
E. keďže práva žien predstavujú v súčasnom politickom procese jednu z najdiskutovanejších otázok a sú najvýznamnejším záujmom žien, pretože budú narážať na odpor a zastrašovanie, čo môže oslabiť ich možnosti dosiahnuť cieľ spoločnej demokracie a rovnakého občianskeho postavenia;
F. keďže jadrom rokovaní o ústave je niekoľko spoločných rodových otázok, ako sú práva dievčat a žien ako neodlučiteľná súčasť univerzálnych ľudských práv, rovnaké práva a súlad s medzinárodnými dohovormi;
G. keďže zastúpenie žien v politike a v rozhodovacích pozíciách vo všetkých sektoroch je v jednotlivých krajinách rozdielne, no veľmi neuspokojivé, pokiaľ ide o podiel zapojenia v porovnaní s veľkým zapojením žien do rôznych povstaleckých hnutí a následných volieb, ako aj so zvýšeným podielom vysoko vzdelaných žien;
H. keďže obnovená susedská politika EÚ by mala klásť väčší dôraz na rodovú rovnosť, posilňovanie právomocí žien a poskytovanie podpory občianskej spoločnosti;
I. keďže v súčasnosti osobitná podpora EÚ pre oblasť rodových otázok pre tento región predstavuje 92 miliónov EUR, z toho 77 miliónov na bilaterálnej úrovni a 15 miliónov na regionálnej úrovni;
J. keďže medzi bilaterálnymi programami EÚ sa má najvýznamnejší realizovať v Maroku, s rozpočtom 45 miliónov EUR na podporu rovnosti medzi mužmi a ženami, v Egypte má agentúra OSN Ženy realizovať projekt v hodnote 4 milióny EUR, pričom v Tunisku a Líbyi realizuje agentúra OSN Ženy bilaterálne programy pre ženy pri príprave volieb;
K. keďže jedným z hlavných dôvodov prevratov v tomto regióne bola sociálno-ekonomická situácia, najmä vysoká miera nezamestnanosti mladých a žien, ktorá často viedla k marginalizácii žien a k zvýšeniu ich zraniteľnosti, spolu s túžbou po právach, dôstojnosti a spravodlivosti;
L. keďže počas povstaní a po nich bolo v celom tomto regióne spáchaných na dievčatách a ženách mnoho násilných sexuálnych činov vrátane znásilnení a testov panenstva používaných ako prostriedok politického tlaku proti ženám, a to okrem iného aj bezpečnostnými silami, a sexuálneho obťažovania na verejnosti; keďže extrémistické hnutia uplatňujú čoraz častejšie zastrašovanie založené na pohlaví;
M. keďže situácia migrujúcich žien a detí je ešte kritickejšia vzhľadom na neistotu v niektorých častiach tohto regiónu a na hospodársku krízu;
N. keďže riziko obchodovania s ľuďmi sa zvyšuje v krajinách v procese prechodu k demokracii a v oblastiach, kde sú civilní obyvatelia zasiahnutí konfliktami alebo kde sa nachádza veľa utečencov alebo osôb vysídlených v rámci krajiny;
O. keďže jednou zo základných otázok predkladanou na rokovaniach o ústave je, či sa má islam v ústave vymedziť ako náboženstvo národa alebo štátu;
P. keďže sa nepodarilo zaistiť potrebnú účasť obyvateľstva na egyptskom ústavnom referende z decembra 2012, ani celoplošný konsenzus, následkom čoho zostali nezodpovedané otázky a stále existuje priestor na výklad hlavných ústavných otázok vrátane práv žien;
Q. keďže parlamentný rozmer Únie pre Stredozemie a istanbulsko-marrákešský proces patria k najlepším nástrojom zákonodarcov na výmenu názorov o všetkých týchto otázkach a keďže Parlamentné zhromaždenie Únie pre Stredozemie zahŕňa Výbor pre práva žien, čo treba náležite využiť;
Práva žien
1. vyzýva príslušné orgány týchto krajín, aby do svojich ústav definitívne zakotvili zásadu rovnosti medzi ženami a mužmi s cieľom výslovného zákazu všetkých foriem diskriminácie žien a násilia páchaného na ženách a dievčatách, možnosť pozitívnej diskriminácie a upevnenie politických, ekonomických a sociálnych práv žien; vyzýva zákonodarcov v týchto krajinách, aby upravili všetky existujúce právne predpisy, ktoré by mohli viesť k diskriminácii žien, napr. v oblasti manželstva, rozvodu, starostlivosti o dieťa, rodičovských práv, národnosti, dedičstva, právnej spôsobilosti, v súlade s medzinárodnými a regionálnymi nástrojmi a aby zabezpečili existenciu vnútroštátnych mechanizmov ochrany práv žien;
2. vyzýva vnútroštátne orgány, aby zaručili rovnosť medzi ženami a mužmi v trestných zákonníkoch a v systéme sociálneho zabezpečenia;
3. zdôrazňuje skutočnosť, že rovnaká účasť žien a mužov vo všetkých sférach života je kľúčovým prvkom demokracie a že účasť žien v riadení je podmienkou sociálno-ekonomického rozvoja, sociálnej súdržnosti a spravodlivej demokratickej správy; preto naliehavo žiada všetky krajiny, aby od tejto chvíle rodovú rovnosť stanovili za prioritu vo svojich programoch na podporu demokracie;
4. zdôrazňuje, že prebiehajúci proces zmien v severnej Afrike bude viesť k demokratickým politickým systémom a spoločnostiam len ak sa dosiahne rodová rovnosť vrátane slobodnej voľby spôsobu života;
5. vyzýva vnútroštátne orgány v severnej Afrike, aby v plnej miere uplatňovali CEDAW, protokoly k nemu pripojené a všetky medzinárodné dohovory týkajúce sa ľudských práv, a teda stiahli všetky výhrady voči CEDAW; takisto ich žiada, aby spolupracovali s mechanizmami OSN na ochranu práv dievčat a žien;
6. pripomína otvorenú diskusiu medzi islamskými študentkami zameranú na výklad náboženských textov z pohľadu práv žien a rovnosti;
7. pripomína dôležitosť zaručenia slobody prejavu, náboženstva a pluralizmu aj podporovaním vzájomného rešpektovania a medzináboženského dialógu, najmä medzi ženami;
8. nabáda štáty, aby sa zapojili do inkluzívnej, rozsiahlej a dobrovoľnej diskusie so všetkými zúčastnenými stranami, teda aj s občianskou spoločnosťou, sociálnymi partnermi, miestnymi ženskými organizáciami, miestnymi orgánmi a náboženskými lídrami, a aby zabezpečili, aby sa práva žien a zásada rovnosti medzi mužmi a ženami chránili a dodržiavali;
9. pripomína, že žiadne monoteistické náboženstvo neobhajuje násilie, ani sa nemôže použiť na ospravedlnenie násilia;
10. vyzýva krajiny severnej Afriky, aby prijali zákony a konkrétne opatrenia zakazujúce všetky formy násilia na ženách vrátane domáceho a sexuálneho násilia a sexuálneho obťažovania, mrzačenia ženských pohlavných orgánov a nútených manželstiev, najmä v prípade neplnoletých dievčat, a aby stanovili príslušné tresty; zdôrazňuje význam ochrany obetí a poskytovania špecifických služieb; víta nedávnu kampaň zameranú proti domácemu násiliu, ktorú začalo tuniské ministerstvo pre otázky žien a rodiny, ako aj pokračujúcu odhodlanosť Maroka v tejto oblasti, ktoré v roku 2012 zorganizovalo svoju desiatu národnú kampaň s cieľom bojovať proti násiliu páchanému na ženách;
11. pripomína dvojitú diskrimináciu, ktorej čelia lesbické ženy a vyzýva vnútroštátne orgány v severnej Afrike, aby dekriminalizovali homosexualitu a aby zaistili, že ženy nebudú diskriminované na základe ich sexuálnej orientácie;
12. zdôrazňuje, že je dôležité bojovať proti beztrestnosti v súvislosti so všetkými násilnými činmi páchanými na ženách, najmä sexuálnym násilím, a to zabezpečením účinného vyšetrenia, stíhania a prísneho potrestania takýchto zločinov, zabezpečením primeranej ochrany neplnoletých osôb v súdnom systéme a úplného prístupu všetkých žien k spravodlivosti, a to bez toho, aby boli diskriminované na základe náboženstva a/alebo etnickej príslušnosti;
13. vyzýva národné vlády, aby tým, ktorí sú súčasťou justičného systému, a bezpečnostným silám poskytli dostatočnú odbornú prípravu s cieľom riadne ich pripraviť na potláčanie zločinov násilia a prácu s jeho obeťami; zdôrazňuje tiež význam prechodného justičného systému zohľadňujúceho rodové hľadisko;
14. odsudzuje používanie všetkých foriem sexuálneho násilia pred povstaniami, počas nich a po ich skončení a jeho neustále využívanie ako formy politického nátlaku a ako prostriedku útlaku, zastrašovania a ponižovania žien; vyzýva vnútroštátne justičné systémy, aby tieto zločiny potláčali primeranými opatreniami, a zdôrazňuje, že ak nemôže dôjsť k žiadnym súdnym opatreniam na vnútroštátnej úrovni, mohol by zakročiť Medzinárodný trestný súd;
15. upozorňuje na to, že počas povstaní a po nich boli ženy v severnej Afrike zraniteľnejšie a čelili nespravodlivému zaobchádzaniu;
16. vyzýva severoafrické krajiny, aby vypracovali stratégiu pre obete sexuálneho násilia počas po povstaní a po nich, ktorá umožní poskytnúť obetiam primeranú náhradu a hospodársku, sociálnu a psychologickú podporu; vyzýva orgány severoafrických krajín, aby bolo v ich prvoradom záujme postavenie páchateľov pred súd;
17. odsudzuje mrzačenie ženských pohlavných orgánov, ktoré sa stále vykonáva v niektorých častiach Egypta, a vyzýva vnútroštátne orgány, aby posilnili uplatňovanie zákazu, a Komisiu, aby vypracovala programy zamerané na jeho vykorenenie aj prostredníctvom zapojenia MVO a zdravotného vzdelávania; ďalej zdôrazňuje význam informovanosti, mobilizácie komunity, vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj zapojenia vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov a občianskej spoločnosti a tiež náboženských a komunitných lídrov do boja proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov;
18. vyzdvihuje skutočnosť, že za posledné desaťročia stále viac štátov v tomto regióne rozhodlo o zvýšení zákonného veku dievčat na uzavretie manželstva (na 16 rokov v Egypte, na 18 rokov v Maroku a na 20 rokov v Tunisku a Líbyi), a odsudzuje všetky pokusy o jeho opätovné zníženie, pretože manželstvá v útlom veku nemajú len nepriaznivý vplyv na práva, zdravie a vzdelanie dievčat, ale sú tiež príčinou pretrvávania chudoby a majú aj nepriaznivý vplyv na hospodársky rast;
19. zdôrazňuje, že diskriminácia alebo akékoľvek násilie voči ženám alebo dievčatám nemožno ospravedlniť z kultúrnych, tradičných alebo náboženských dôvodov;
20. zdôrazňuje, že najmä pri vypracúvaní nových politík v oblasti zdravia treba uľahčiť prístup žien a dievčat k zdravotným a sociálnym službám a ochrane, najmä pokiaľ ide o zdravie matiek, sexuálne a reprodukčné zdravie a práva v tejto oblasti; vyzýva vnútroštátne orgány, aby riadne vykonávali program Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji, akčný program a rozvojový a populačný programu OSN, a upozorňuje ich na závery správy Populačného fondu OSN (UNFPA) s názvom Na základe voľby, a nie náhodne: plánované rodičovstvo, ľudské práva a rozvoj;
21. zdôrazňuje význam špecifických činností zameraných na informovanie žien o ich právach a význam spolupráce s občianskou spoločnosťou a štátnymi agentúrami pri príprave reforiem a vykonávaní antidiskriminačných zákonov;
Účasť žien na rozhodovacom procese
22. zdôrazňuje, že ženy svojou aktívnou účasťou na verejnom i politickom živote ako demonštrantky, voličky, kandidátky vo voľbách a zvolené zástupkyne preukázali svoju vôľu plnohodnotne uplatňovať svoje práva ako občianky a bojovať za vybudovanie demokracie; poukazuje na skutočnosť, že nedávne udalosti z Arabskej jari ukázali, že ženy môžu plniť v revolučných udalostiach významné úlohy; preto vyzýva na prijatie všetkých potrebných opatrení vrátane pozitívnych opatrení a kvót, aby sa zabezpečil pokrok smerom k rovnakej účasti žien na rozhodovacom procese na všetkých vládnych úrovniach (od právomocí na miestnej úrovni až po celonárodnú úroveň a od výkonnej až po zákonodarnú moc);
23. považuje za mimoriadne dôležité, aby sa zvýšil počet žien, ktoré sa zúčastňujú na navrhovaní právnych predpisov v národných parlamentoch, s cieľom zabezpečiť spravodlivejšie legislatívne postupy a skutočný demokratický proces;
24. podporuje myšlienku mnohých poslankýň v týchto krajinách, že práva žien a rodová rovnosť, ako aj aktívna účasť žien v politickom, hospodárskom a sociálnom živote prostredníctvom podpory ich znalostí a bojom proti diskriminácii by sa lepšie zavádzali do právnych predpisov, ak by sa zriadil ženský výbor alebo osobitný parlamentný výbor pre rodovú rovnosť tam, kde ešte neexistuje, ktorý by sa zaoberal touto otázkou a zaistil by uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v parlamentnej činnosti;
25. trvá na tom, že by sa zastúpenie žien malo posilniť na všetkých úrovniach rozhodovacieho procesu, najmä v inštitúciách, politických stranách, odborových zväzoch a vo verejnom sektore (vrátane súdnictva), a zdôrazňuje, že ženú sú často dostatočne zastúpené v množstve odvetví, ale že v nižšej miere zastávajú vysoké pozície, a to sčasti z dôvodu pretrvávajúcej rodovej diskriminácie a stereotypov a fenoménu tzv. skleného stropu;
26. domnieva sa, že predpoklad prechodu k demokracii si vyžaduje uplatňovanie politík a mechanizmov zohľadňujúcich rodové hľadisko, ktorými sa zabezpečí plná a rovnocenná účasť žien v rozhodovaní vo verejnom živote, či už v politickej, hospodárskej, sociálnej alebo environmentálnej sfére;
27. zdôrazňuje významnú úlohu vzdelávania a médií pri podpore zmien v postojoch celej spoločnosti a osvojovaní si demokratických zásad rešpektovania ľudskej dôstojnosti a partnerstva oboch pohlaví;
28. zdôrazňuje význam vyššej účasti žien v mierových rokovaniach, mediácii, procesoch vnútorného zmierovania a budovania mieru;
29. zdôrazňuje význam zriadenia a financovania vzdelávacích kurzov s cieľom pripraviť ženy na vedúce politické funkcie a význam všetkých ďalších opatrení, ktoré by pomohli posilniť postavenie žien a zaistiť ich plnú účasť na politickom, hospodárskom a sociálnom živote;
Posilnenie postavenia žien
30. vyzdvihuje krajiny, ktoré zintenzívnili úsilie zamerané na vzdelávanie dievčat; napriek tomu opätovne potvrdzuje, že ženám a dievčatám by sa mal poskytnúť lepší prístup k vzdelaniu, a najmä k vysokoškolskému vzdelávaniu a doučovaniu; poukazuje na to, že ešte treba vynaložiť ďalšie úsilie s cieľom odstrániť negramotnosť žien a že dôraz by sa mal klásť na odborné vzdelávanie vrátane kurzov na podporu digitálnej gramotnosti žien; odporúča začleniť rodovú rovnosť do učebného plánu;
31. zdôrazňuje, že vlády a parlamenty severoafrických krajín by mali uprednostniť zabezpečenie toho, aby mali dievčatá prístup k vysoko kvalitnému stredoškolskému a vysokoškolskému vzdelávaniu, keďže ide o prostriedky na povzbudenie rozvoja a hospodárskeho rastu a zaručenie demokratickej stability;
32. vyzýva na tvorbu politík, ktoré zohľadňujú špecifickú situáciu najzraniteľnejších skupín žien vrátane dievčat a postihnutých žien, ako aj migrantov, príslušníkov etnických menšín, homosexuálov a transsexuálov;
33. zdôrazňuje skutočnosť, že by sa malo vykonať oveľa viac, aby sa zabezpečila ekonomická nezávislosť žien a podporila sa ich účasť na ekonomickej činnosti vrátane účasti na poľnohospodárstve a v sektore služieb; poukazuje na to, že ekonomická nezávislosť žien posilňuje ich odpor voči násiliu a ponižovaniu; domnieva sa, že by sa mala podporovať výmena najlepších postupov na regionálnej úrovni medzi podnikateľmi, odborovými zväzmi a občianskou spoločnosťou, najmä s cieľom podporiť tie najviac znevýhodnené ženy na vidieku a v chudobných mestských oblastiach;
34. vyzýva vlády severoafrických krajín, aby podporovali vyššiu účasť žien na trhu práce a aby prijali všetky potrebné opatrenia na zabránenie diskriminácii z dôvodu pohlavia na pracovisku; zdôrazňuje, že je potrebný nástroj, ktorý umožní vstup žien na trh práce v oblastiach, ktoré sú pre ne tradične nedostupné;
35. uznáva úlohu médií pri podpore otázok týkajúcich sa situácie žien a ich úlohy v spoločnosti, ako aj ich vplyv na postoj občanov v krajinách; odporúča vypracovať akčný plán zameraný na podporu žien v médiách tak na úrovni kariérneho postupu, ako aj ako príležitosť na sledovanie prezentácie žien v televízii, a to prostredníctvom produkcie televíznych programov a využívania nových médií (internetu a sociálnych sietí) s cieľom podporovať politickú účasť žien a propagovať názor, že tradícia i rovnaké príležitosti môžu harmonicky spolupracovať;
36. odporúča prijať opatrenia na monitorovanie procesu posilňovania postavenia žien, a to aj čo sa týka dodržiavania ich práv ako pracovníčok, najmä v priemyselných odvetviach a v sektore služieb, vo vidieckych a priemyselných mestských oblastiach, a presadzovania podnikania u žien, ako aj rovnakej mzdy;
37. upozorňuje na skutočnosť, že existuje pozitívna vzájomná súvislosť medzi veľkosťou sektora MSP krajiny a úrovňou jej hospodárskeho rastu, vyjadruje presvedčenie, že mikrofinancovanie je veľmi užitočný nástroj na posilnenie postavenia žien, a pripomína, že investovanie do žien často znamená investovanie do rodín a spoločenstiev a pomáha odstraňovať chudobu, sociálny a hospodársky nepokoj, posilňuje sociálnu súdržnosť a poskytuje ženám väčšiu ekonomickú nezávislosť; pripomína, že mikrofinancovanie sa netýka len poskytovania úverov, ale zahŕňa aj poskytovanie poradenstva v oblasti riadenia, financií a obchodovania, ako aj systémy sporenia;
38. vyzýva vnútroštátne verejné orgány, aby s cieľom čeliť neplánovaným dôsledkom, ako je prílišné zadlženie, ktorému môžu ženy čeliť z dôvodu nedostatku informácií alebo príslušných právnych ustanovení, navrhli rámcové politiky v oblasti mikrofinancovania;
39. nabáda severoafrické krajiny, aby zaviedli podporné mechanizmy pre ženy podnikateľky vrátane poskytovania príslušných informácií, právnej ochrany a odborného vzdelávania v oblasti kariérneho postupu a riadenia;
40. podporuje posilnenie postavenia žien prostredníctvom výmenných projektov, ktoré umožnia ženským organizáciám, ako aj jednotlivým vedeckým pracovníčkam z rôznych krajín, aby sa stretávali a vymieňali si skúsenosti a poznatky, čo im pomôže vypracovať stratégie a opatrenia, ktoré by sa dali uplatňovať vo viacerých krajinách, pričom sa zohľadnia odlišné potreby;
41. zdôrazňuje , že je dôležité zabezpečiť, aby programy a činnosti na posilnenie postavenia žien v tomto regióne prebiehali na troch úrovniach intervencie: po prvé, na inštitucionálnej úrovni podporovaním rodovej rovnosti reformami právneho rámca a nových zákonov vrátane poskytovania technickej podpory; po druhé, na úrovni podpory organizácií občianskej spoločnosti, ktoré môžu obhajovať práva žien a pomáhať zvyšovať ich účasť na rozhodovacom procese; a po tretie, prácou priamo na miestnej komunitnej úrovni, najmä vo vidieckych oblastiach, s cieľom zmeniť sociálne správanie a tradície a otvoriť priestor ženám v sociálnom, hospodárskom a politickom živote ich komunít;
Európska susedská politika/opatrenia EÚ
42. zdôrazňuje, že základ programu nástroja európskeho susedstva a partnerstva by mali tvoriť práva žien, rodová rovnosť a posilňovanie postavenia žien, keďže predstavujú jedny z kľúčových ukazovateľov hodnotenia pokroku dosiahnutého v oblasti demokratizácie a dodržiavania ľudských práv; domnieva sa, že strategický dokument a národný indikatívny program každej krajiny by sa mal v prvom rade zameriavať na rodovú rovnosť;
43. vyzýva Komisiu, aby pokračovala v uplatňovaní rodových otázok vo viacerých intervenciách EÚ a posilnila ho, a to bez ohľadu na ich hlavnú tematiku, a nabáda Komisiu, aby pokračovala v spolupráci s medzinárodnými organizáciami ako realizátormi, napr. s agentúrou OSN Ženy;
44. nabáda Komisiu, aby sa pri vypracúvaní plánov spolupráce s organizáciami občianskej spoločnosti pre jednotlivé krajiny severnej Afriky uplatňovalo hľadisko rodovej rovnosti s cieľom znížiť nerovnosti medzi ženami a mužmi a vytvoriť podmienky pre spravodlivú účasť žien a mužov na rozhodovacích procesoch;
45. vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie, aby prehĺbila dialóg s arabskými regionálnymi inštitúciami s cieľom zabezpečiť, aby zohrávali vedúcu úlohu v presadzovaní práv žien a príslušných politík v regióne;
46. vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie a Komisiu, aby uplatňovali spoločný pracovný program v oblasti spolupráce podpísaný s Ligou arabských štátov, najmä pokiaľ ide o posilnenie postavenia žien a ľudské práva;
47. vyzýva Komisiu, aby posilnila finančné krytie určené na poskytovanie podpory ženám v regióne; domnieva sa, že táto podpora by mala aj naďalej zohľadňovať osobitosti každej krajiny, ako aj spoločné problémy, ktoré sa ich týkajú na regionálnej úrovni, napr. politické a hospodárske problémy, a to snahou o vzájomné dopĺňanie sa regionálnych a bilaterálnych programov;
48. vyzýva Komisiu, aby povzbudzovala rozvoj programov líderstva pre vedúce predstaviteľky verejnej mienky a pre vedúce osobnosti v obchodnom a finančnom sektore a ďalej podporovala už existujúce programy v tejto oblasti;
49. domnieva sa, že uplatňovanie práv žien a rodovej rovnosti by sa malo primerane zohľadňovať v záväzkoch prijatých partnermi v súlade so zásadou obnovenej susedskej politiky „viac za viac“; vyzýva preto podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie a Komisiu, aby vypracovali jasné kritériá s cieľom zabezpečiť a monitorovať pokrok prostredníctvom transparentného a inkluzívneho postupu, a to aj konzultovaním s organizáciami pre práva žien a občianskej spoločnosti;
50. vyzýva osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva, aby venoval osobitnú pozornosť právam žien v severnej Afrike, v súlade s revidovanou stratégiou EÚ v oblasti ľudských práv;
51. zdôrazňuje, že je dôležité podporovať účasť žien na volebnom procese a vyzýva preto orgány príslušných krajín, aby prijali ústavné ustanovenia, ktoré oprávnia ženy zúčastňovať sa volebného procesu a odstránia prekážky ich skutočnej účasti; vyzýva EÚ, aby úzko spolupracovala s národnými vládami s cieľom poskytnúť im najlepšie postupy týkajúce sa odborného vzdelávania žien v oblasti ich politických a volebných práv; pripomína, že táto podpora by sa mala poskytovať prostredníctvom programov pomoci počas celého volebného cyklu a jej poskytovanie by mala v prípade potreby dôsledne monitorovať volebná pozorovateľská misia EÚ;
52. vyzýva Komisiu, aby pokračovala v monitorovaní spôsobu, akým severoafrické krajiny vykonávajú odporúčania v oblasti práv žien, ktoré vypracovali volebné pozorovateľské misie EÚ, a aby predložila Parlamentu správu;
53. vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie a Komisiu, aby v politickom a strategickom dialógu so severoafrickými krajinami riešili diskrimináciu v oblasti práv pracujúcich žien v pracovnoprávnych predpisoch, a to v súlade so zásadou „viac za viac“, a aby podporovali účasť žien na odboroch;
54. vyzýva Komisiu a ďalších poskytovateľov pomoci, aby podporovali programy zamerané na zabezpečenie rovnakého prístupu na pracovné trhy a k odbornej príprave pre všetky ženy a aby zvýšili objem finančných zdrojov vyčlenených na podporu budovania kapacít ženských organizácií a sietí občianskej spoločnosti na národnej a regionálnej úrovni;
55. naliehavo vyzýva Komisiu, aby vyzdvihla pozitívne príklady podnikania žien zo severoafrických krajín alebo z organizácií, v ktorých pôsobia ženy – podnikateľky z Európy i severnej Afriky, a to aj príklady podnikania v oblasti technológií a priemyslu; vyzýva preto Komisiu, aby vytvorila prostriedky na šírenie príslušných informácií, aby sa zabezpečila čo najväčšia miera využitia nadobudnutých skúseností s cieľom presadzovať a zvyšovať povedomie o rozvojovom potenciáli takýchto aktivít v spoločenstvách s menej dynamickými ekonomikami;
56. vyzýva Komisiu, aby pri vykonávaní posudzovaní vplyvu v súvislosti s krajinami, s ktorými prebiehajú rokovania o prehĺbenej a komplexnej dohode o voľnom obchode, zohľadnila možný sociálny dosah takejto dohody a jej potenciálny vplyv na ľudské práva a ženy, najmä v neformálnom sektore;
57. vyzýva Komisiu, aby podporovala opatrenia na zabezpečenie okamžitého a primeraného splnenia osobitných potrieb žien v krízových situáciách a pri konfliktoch vrátane ich vystavenia násiliu založenému na pohlaví;
58. vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie a Komisiu, aby v politickom a strategickom dialógu so severoafrickými krajinami zabezpečili prostredie umožňujúce občianskej spoločnosti slobodne konať a zúčastňovať sa na demokratických zmenách;
59. vyzýva Komisiu, aby zvýšila počet zamestnancov, ktorí sa venujú rodovým otázkam v delegáciách EÚ v tomto regióne, a zaručila zapojenie žien a mimovládnych organizácií do postupu konzultácií o tvorbe programov;
60. víta skutočnosť, že agentúra OSN Ženy zriadila v severnej Afrike úrady a vyzýva delegácie EÚ v príslušných krajinách, aby naďalej spolupracovali s úradmi OSN s cieľom vypracovať opatrenia na zaručenie rodovej rovnosti a podpory práv žien po Arabskej jari;
61. vyzýva Komisiu, aby podporila vytvorenie a financovanie poradenských centier a domovov pre ženy, kde ženy môžu získať radu o akejkoľvek otázke – od politických práv, cez zdravie a ochranu proti domácemu násiliu až po právne poradenstvo –, keďže holistický prístup je nielen užitočný pre ženy, ale je aj diskrétnejší, pokiaľ ide o násilie;
62. nabáda vnútroštátne orgány v severnej Afrike, aby zaviedli programy na zvyšovanie informovanosti o domácom násilí a súčasne zriadili útulky pre ženy, ktoré zažili alebo práve zažívajú domáce násilie;
63. vyzýva orgány v krajinách severnej Afriky, aby ženám, ktoré sa stali obeťami alebo svedkyňami násilia, zabezpečili primeranú lekársku a psychologickú starostlivosť, bezplatné právne služby a prístup k spravodlivosti, ako aj k mechanizmom podávania sťažností;
64. pripomína, že z mechanizmu Únie pre Stredozemie by sa mala poskytovať aj podpora občianskej spoločnosti, mimovládnym organizáciám a ženským organizáciám; vyzýva Komisiu, aby uľahčovala spoluprácu medzi ženskými organizáciami v EÚ a ich partnerskými organizáciami v severnej Afrike;
65. vyzýva Komisiu, aby podporovala úsilie severoafrických krajín o budovanie skutočnej a udržateľnej demokracie založenej na dodržiavaní ľudských práv, základných slobôd, práv žien, zásad rovnosti medzi mužmi a ženami, nediskriminácii a právnom štáte; zdôrazňuje, že treba podporovať rozvoj aktívneho občianstva v regióne prostredníctvom technickej a finančnej pomoci občianskej spoločnosti s cieľom pomôcť vytvoriť demokratickú politickú kultúru;
66. vyzýva Komisiu, aby zaistila úplnú transparentnosť v obchodných rokovaniach vrátane všetkých podkladových informácií, na základe ktorých sa obchodné dohody pripravujú; zdôrazňuje, že ženské združenia a organizácie občianskej spoločnosti by mali byť zapojené do celého procesu;
67. vyzýva Parlamentné zhromaždenie Únie pre Stredozemie, aby venovalo každý rok v marci jedno zasadnutie situácii žien v tomto regióne;
68. vyzýva Komisiu, aby podporovala posilnenie istanbulsko-marrákešského procesu a podporila programy, ktoré propagujú dialóg medzi občianskou spoločnosťou a vládami v euro-stredozemskom regióne;
69. domnieva sa, že v rámci novo vytvorenej Európskej nadácie na podporu demokracie by sa mala venovať osobitná pozornosť zapojeniu žien do procesov demokratickej reformy v severnej Afrike, a to podporovaním ženských organizácií a projektov v rodovo citlivých oblastiach, ako je presadzovanie medzikultúrneho a medzináboženského dialógu, boj proti násiliu, tvorba zamestnanosti, podpora účasti na kultúre a v politike, rozširovanie rovnakého prístupu žien a dievčat k spravodlivosti, zdravotným službám a vzdelaniu a zabraňovanie diskriminácii žien a porušovaniu práv žien alebo ich odstraňovanie;
70. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty a najmä koordinátora pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi, aby zohľadnili koordináciu činností vonkajšej politiky EÚ v rámci stratégie EÚ na roky 2012 – 2016 zameranej na odstránenie obchodovania s ľuďmi a postupovali v nej spoločne; domnieva sa, že kde a ak je to možné, severoafrické vnútroštátne orgány by sa mali podporovať, aby v boji proti obchodovaniu s ľuďmi úzko spolupracovali s ostatnými štátmi v regióne;
71. vyzýva Komisiu, aby podporovala projekty žien a posilnila siete žien na univerzitách, v médiách, v kultúrnych zoskupeniach, vo filmovom priemysle a v ďalších tvorivých odvetviach, a trvá na tom, že je dôležité posilňovať vzťahy v oblasti kultúry medzi oboma brehmi Stredozemného mora, a to aj prostredníctvom sociálnych médií, digitálnych platforiem a satelitného vysielania;
72. vyzýva vlády a orgány členských štátov, aby do centra záujmu svojich bilaterálnych diplomatických a obchodných vzťahov so severoafrickými krajinami postavili otázku práv žien;
73. vyzýva Komisiu, aby posilnila výmenné programy v rámci vysokoškolského vzdelávania, akými je Erasmus Mundus, a podporovala účasť mladých žien na nich; takisto vyzýva na rozvoj medziregionálnej spolupráce medzi regiónmi severného a južného Stredozemia (či už prostredníctvom družobných partnerstiev alebo partnerských výmen);
74. víta partnerstvá v oblasti mobility, keďže uľahčujú výmeny a pomáhajú riadiť migráciu ľudským a dôstojným spôsobom;
o o o
75. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam členských štátov.
Financovanie spolupráce EÚ s africkými, karibskými a tichomorskými štátmi a zámorskými krajinami a teritóriami na obdobie 2014 – 2020
328k
34k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2013 o príprave viacročného finančného rámca týkajúceho sa financovania spolupráce EÚ s africkými, karibskými a tichomorskými štátmi a zámorskými krajinami a územiami na obdobie rokov 2014 – 2020 (11. európsky rozvojový fond) (2012/2222(INI))
– so zreteľom na Dohodu z Cotonou medzi africkými, karibskými a tichomorskými štátmi a Európskym spoločenstvom (ES) a jeho členskými štátmi, ktorá bola podpísaná 23. júna 2000(1),
– so zreteľom na časť IV Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a rozhodnutie o pridružení zámoria (Overseas Association Decision – OAD) z 27. novembra 2001(2), na základe ktorých sa určité zámorské krajiny a územia (ZKÚ) pridružujú k Európskej únii (predtým Európskemu spoločenstvu),
– so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii (rozhodnutie o pridružení zámoria) (COM(2012)0362), ktorý Komisia prijala 16. júla 2012 a v súčasnosti sa o ňom rokuje v Rade,
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. decembra 2011 nazvané Príprava viacročného finančného rámca vzhľadom na financovanie spolupráce EÚ s africkými, karibskými a tichomorskými štátmi a zámorskými krajinami na obdobie 2014 – 2020 (11. Európsky rozvojový fond) (COM(2011)0837),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. októbra 2011 s názvom Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien (COM(2011)0637),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. júna 2001 s názvom Akčný program presadzovania rodovej rovnosti v rozvojovej spolupráci Spoločenstva (COM(2001)0295),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. septembra 2012 s názvom Korene demokracie a trvalo udržateľného rozvoja: spolupráca Európy s občianskou spoločnosťou v oblasti vonkajších vzťahov (COM(2012)0492),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. júna 2011 s názvom Rozpočet stratégie Európa 2020 (COM(2011)0500),
– so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji z 20. decembra 2005 a európsky plán pre oblasť rozvoja a z neho vyplývajúce usmernenia,
– so zreteľom na Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci z 18. decembra 2007,
– so zreteľom na závery Rady zo 29. júna 2012 a 15. októbra 2012,
– so zreteľom na článok 32 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý Európska únia ratifikovala 23. decembra 2010,
– so zreteľom na uznesenie Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ o začleňovaní osôb so zdravotným postihnutím do spoločnosti v rozvojových krajinách (ACP-EU/100.954/11),
– so zreteľom na akčný plán Európskej únie o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce (2010 – 2015),
– so zreteľom na usmernenia Európskej únie pre oblasť násilia voči ženám a boja proti všetkým formám ich diskriminácie,
– so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7–0049/2013),
A. keďže platnosť vnútornej dohody, ktorou sa zriaďuje 10. ERF, sa skončí 31. decembra 2013 a keďže Komisia vo svojom oznámení COM(2011)0837 predložila návrh novej vnútornej dohody, ktorá od 1. januára 2014 nahradí platnú dohodu;
B. keďže návrh vnútornej dohody na roky 2014-2020 je v súčasnosti predmetom rokovaní v Rade bez účasti Parlamentu; keďže však nič nebráni Parlamentu, aby vypracoval iniciatívnu správu o 11. ERF na základe oznámenia Komisie obsahujúceho návrh vnútornej dohody;
C. keďže Komisia neplánuje zahrnúť ERF do rozpočtu v roku 2014, ale až od roku 2021, čo je poľutovaniahodné; keďže je však potrebné začať s prípravou tohto zahrnutia už teraz, aby neviedlo k zníženiu prostriedkov vyčlenených na partnerstvo AKT – EÚ a na rozvojovú pomoc ako takú;
D. keďže je potrebné poskytnúť pre 11. ERF dostatočné prostriedky, aby sa zabezpečilo, že Únia bude plniť záväzky stanovené na medzinárodnej úrovni v oblasti rozvoja a venuje 0,7 % svojho HDP na rozvojovú pomoc, a tak prispeje k plneniu miléniových rozvojových cieľov;
E. keďže správy o pokroku o plnení miléniových rozvojových cieľov poukazujú na nerovnomerný pokrok a keďže najmä miléniové rozvojové ciele v oblasti zdravia matiek a detí sa vo väčšine krajín AKT nedosiahnu do roku 2015;
F. keďže finančné návrhy na obdobie 2014 – 2020, o ktorých sa v súčasnosti diskutuje v Rade, sú znepokojujúce z hľadiska európskej rozvojovej politiky, ale aj z hľadiska pridruženia, ktoré spája zámorské krajiny a územia s EÚ;
G. keďže účinnosť pomoci EÚ rastie, aj keď je stále potrebné dosiahnuť výrazný pokrok, a keďže opatrenia Spoločenstva na propagáciu medzinárodnej solidarity podporujú viac ako tri štvrtiny európskych občanov;
H. keďže inovatívne financovanie je nevyhnutné na to, aby sa zvýšila oficiálna rozvojová pomoc tým, že hospodárske a finančné kruhy budú prispievať na pomoc spravodlivejším spôsobom;
I. keďže darcovia by mali prestať vyžadovať dodržiavanie zásady demokratickej zodpovednosti partnerskými krajinami a zároveň im neposkytovať finančné prostriedky potrebné na posilnenie ich inštitúcií a služieb pre obyvateľstvo;
J. keďže je naliehavé, aby rozvojové krajiny zaviedli daňový systém založený na schopnosti svojich občanov prispievať do tohto systému;
K. keďže Komisia vyjadrila vo svojom oznámení o programe zmien želanie, aby sa pri rozdeľovaní prostriedkov európskej rozvojovej politiky, ktorá zahŕňa 11. ERF, uplatňovala zásada diferenciácie, a keďže v ňom zaviedla zásadu tematického zamerania, ako aj kombinovanie grantov a pôžičiek a podporu súkromného sektora;
L. keďže Európsky konsenzus o rozvoji a Dohoda z Cotonou uznávajú ústrednú úlohu organizácií občianskej spoločnosti, ako aj miestnych a regionálnych orgánov v činnostiach zameraných proti chudobe a v úsilí v oblasti dobrej správy;
M. keďže v návrhu rozhodnutia o pridružení zámoria sa uznáva osobitosť ZKÚ, ktoré čelia iným problémom ako krajiny AKT; keďže na ZKÚ by sa už nemal preto vzťahovať ERF, ale finančný nástroj ad hoc začlenený do rozpočtu EÚ;
N. keďže Dohoda 2000/483/ES o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísaná v Cotonou 23. júna 2000, stanovuje, že situácia žien a otázky týkajúce sa rodovej rovnosti sa budú systematicky zohľadňovať vo všetkých oblastiach – v politickej, hospodárskej, ako aj v sociálnej oblasti;
O. keďže akčný plán Európskej únie uznáva význam zapojenia žien a hľadiska rodovej rovnosti pre rozvoj v partnerských krajinách a pre dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov; keďže v rámci programu zmien rodová rovnosť patrí k prioritám činnosti EÚ;
Ciele 11.ERF
1. pripomína, že hlavnými cieľmi európskej rozvojovej politiky (podľa článku 208 ZFEÚ), ako aj Dohody z Cotonou a Európskeho konsenzu o rozvoji sú zníženie a nakoniec odstránenie chudoby; preto zdôrazňuje, že najmenej 90 % prostriedkov vyčlenených v rámci 11. ERF pre štáty AKT by malo spĺňať kritériá oficiálnej rozvojovej pomoci, ktoré stanovil Výbor OECD pre rozvojovú pomoc;
2. domnieva sa, že na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné zdvojnásobiť úsilie o dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov, v prípade ktorých sa dosiahol najmenší pokrok, najmä tých, ktoré sa týkajú základných sociálnych sektorov a rodovej rovnosti, ako je stanovené v článkoch 22, 25 a 31 Dohody z Cotonou; potvrdzuje svoju podporu v prospech iniciatívy a zmlúv v oblasti miléniových rozvojových cieľov a žiada Komisiu a členské štáty, aby po dohode so štátmi AKT vyčlenili 20 % z 11. ERF na poskytovanie základných sociálnych služieb, najmä v oblastiach zdravia a základného vzdelávania, s cieľom zabezpečiť plnenie miléniových rozvojových cieľov 2, 3, 4, 5 a 6 a ďalších záväzkov v oblasti rozvoja prijatých na medzinárodnej úrovni; v tomto zmysle žiada, aby sa v 11. ERF a pri jeho plánovaní uplatňovali ukazovatele výkonnosti týkajúce sa rovnosti mužov a žien, navrhované v Akčnom programe presadzovania rodovej rovnosti v rozvojovej spolupráci Únie, s cieľom zabezpečiť, aby sa jednotlivé opatrenia a podpora rodovej príslušnosti vo všetkých programoch vykonávali primeraným a nepretržitým spôsobom;
3. naliehavo vyzýva Komisiu a partnerské krajiny, aby sa prednostne venovali podpore určenej na posilnenie systémov zdravotníctva s cieľom zabezpečiť prístup k základnej zdravotnej a reprodukčnej starostlivosti pre matky a prístup detí k základnej zdravotnej starostlivosti a aby kládli dôraz najmä na najchudobnejších obyvateľov a na boj proti HIV/AIDS, a pripomína, že tieto ciele patria k tým miléniovým rozvojovým cieľom, v rámci ktorých sa v mnohých krajinách AKT nedosiahli uspokojivé výsledky;
4. domnieva sa, že v záujme splnenia tohto cieľa je nevyhnutné začleniť najzraniteľnejšie skupiny spoločnosti vrátane, ale nie výhradne, žien, detí a osôb so zdravotným postihnutím do všetkých projektov zameraných na odstraňovanie chudoby vo fáze plánovania a vykonávania, ako aj vo fáze hodnotenia;
5. víta vôľu Komisie konať strategickejším a koordinovanejším spôsobom v otázkach sociálnej ochrany v rozvojových krajinách a žiada, aby sa v spolupráci s krajinami AKT vypracovali integrované politiky sociálnej ochrany, ktoré zohľadnia aj podporu základných mechanizmov, ako je zavedenie minima sociálneho zabezpečenia v rámci 11. ERF;
Podpora hospodárskeho a sociálneho rozvoja ZKÚ
6. pripomína, že ERF nefinancuje len partnerstvo AKT – EÚ, ale aj pridruženie ZKÚ – EÚ zahŕňajúce konkrétne 26 ZKÚ;
7. víta skutočnosť, že návrh rozhodnutia o pridružení zámoria uznáva potrebu zaviesť nové udržateľné partnerstvo so ZKÚ so zameraním na štyri nové ciele:
–
zvýšenie konkurencieschopnosti ZKÚ,
–
posilnenie ich adaptačnej schopnosti,
–
zníženie ich zraniteľnosti,
–
podpora ich spolupráce s ďalšími partnermi;
8. vyjadruje poľutovanie nad tým, že do rozpočtu Únie nebol zahrnutý finančný nástroj venovaný ZKÚ, ktorý by umožnil demokratickú a transparentnú kontrolu vyčlenených prostriedkov;
9. vyzýva na lepšiu spoluprácu medzi najvzdialenejšími regiónmi, štátmi AKT a tretími susedskými krajinami ZKÚ a na kombinované používanie rozličných finančných nástrojov a programov uplatňujúcich sa v týchto regiónoch, štátoch a krajinách a požaduje tiež, aby ZKÚ a najvzdialenejšie regióny mali lepší prístup na plenárne zasadania Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ v úlohe pozorovateľov za podmienok stanovených v rokovacom poriadku zhromaždenia;
Zahrnutie do rozpočtu a finančné krytie
10. opätovne požaduje zahrnutie Európskeho rozvojového fondu (ERF) do rozpočtu v budúcom programovom období, prípadne od roku 2021, a celkový prenos do oddielu 4 VFR (Európa vo svete), čo by prispelo k účinnejšej podpore priorít Únie a tematickej podpore a zvýšilo by to demokratickú kontrolu, zviditeľnenie, predvídateľnosť, ako aj jednotnosť činnosti EÚ ako najväčšieho poskytovateľa rozvojovej pomoci vo svete;
11. žiada Komisiu, aby pripravila zahrnutie ERF do rozpočtu v optimálnych podmienkach pravidelne informovala Európsky parlament a konala v úzkom spojení so štátmi AKT, aby sa zabezpečila ich budúca účasť na realizácii ERF;
12. víta skutočnosť, že kľúče prerozdeľovania uplatňované členskými štátmi v súvislosti s ERF sú porovnateľné s kľúčmi, ktoré sa uplatňujú na rozpočet Únie a víta aj zosúladenie dĺžky plánovania 11. ERF s obdobím plnenia viacročného finančného rámca Únie;
13. podporuje návrh Komisie vyčleniť pre 11. ERF celkovú sumu 30 319 000 000 EUR (ceny roku 2011) a požaduje, aby sumy vyčlenené pre 11. ERF a ďalšie nástroje spolupráce vrátane nástroja financovania rozvojovej spolupráce umožnili zachovať oficiálnu rozvojovú pomoc Únie na súčasnej úrovni, prípadne ju zvýšiť a prispieť tak k dosiahnutiu spoločného cieľa členských štátov Únie, a to venovať 0,7 % ich HDP na oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA);
14. zdôrazňuje, že do rozvojových programov financovaných ERF je potrebné začleniť značné investície do znižovania hrozieb katastrof, pretože niektoré prajiny AKT sú vo veľkej miere vystanené hrozbe katastrof; zdôrazňuje, že tieto investície sú nevyhnutné v záujme znižovania potrieb následkom núdzovej situácie a v záujme zvyšovania odolnosti krajín AKT;
15. vyjadruje hlboké poľutovanie nad dohodou, ktorú dosiahli členské štáty 8. februára 2013, ktorá priniesla 11 % zníženie rozpočtu pre 11. ERF, ktorý Komisia navrhla v júli 2012; upozorňuje na zásadný rozpor medzi opakovanými záväzkami, ktoré prijala Rada, splniť ciele rozvojovej pomoci do roku 2015 a podstatným znížením medzinárodných rozvojových prostriedkov vo vnútroštátnych rozpočtoch a rozpočte Únie;
16. zastáva názor, že vykonávaním takýchto rozpočtových škrtov ponesú Únia a jej členské štáty ako najväčší poskytovatelia ODA prvoradú zodpovednosť v prípade, že v roku 2015 nebude splnený cieľ znížiť chudobu na celom svete o polovicu;
17. zdôrazňuje, že je dôležité, aby rozpočet Únie zodpovedal budúcim výzvam, najmä v časoch krízy, pretože umožní financovanie, ktoré by nebolo možné na vnútroštátnej úrovni, predovšetkým pokiaľ ide o financovanie rozvoja; v tejto súvislosti a s cieľom zabrániť tomu, aby Únia už nebola obeťou samotnej otázky úrovne platobných rozpočtových prostriedkov, zdôrazňuje potrebu vytvárať vlastné zdroje, ako je daň z finančných transakcií;
18. želá si, aby bol podiel určený pre ZKÚ v rámci rozdeľovania celkových finančných prostriedkov z ERF bez ohľadu na kľúče prerozdeľovania a konečné sumy uplatňované v prípade 11. ERF taký istý, ako navrhuje Komisia;
19. želá si, aby bol v rámci 11. ERF podiel zdrojov vyhradených na program spolupráce v rámci skupiny AKT a na regionálne programy rovnaký ako existujúci podiel v rámci 10. ERF, pričom sa stanoví krytie nepridelených a flexibilných prostriedkov, a aby sa zaručila čo najväčšia doplnkovosť s budúcim panafrickým programom plánovaným v rámci budúceho nástroja financovania rozvojovej spolupráce, keďže z tohto finančného krytia sa bude čiastočne financovať nový nástroj na zmiernenie vonkajších otrasov s medzinárodným rozmerom (finančná, potravinová alebo humanitárna kríza), ktoré môžu zasiahnuť krajiny AKT, ako aj núdzová humanitárna pomoc; zdôrazňuje význam týchto programov, ktoré prispievajú k posilneniu schopnosti prípravy krajín AKT v prípade otrasov, ich odolnosti a koordinácie medzi núdzovou pomocou, obnovením a rozvojom;
20. domnieva sa, že je potrebné vyčleniť približne 5 % zdrojov 11. ERF na podporné výdavky Komisie, a to s cieľom zabezpečiť účinné riadenie tohto nástroja;
Reforma európskej rozvojovej politiky a 11. ERF
21. pripomína, že Dohoda z Cotonou musí byť naďalej hlavným referenčným rámcom 11. ERF;
22. domnieva sa, že konkrétne vykonávanie zásady diferenciácie pri prístupe k finančným prostriedkom 11. ERF môže byť pozitívne iba vtedy, ak táto zásada bude vyvážená ukazovateľom zraniteľnosti, ktorý dopĺňa kritérium HDP, v ktorom sa spája národný ukazovateľ merania chudoby s národným ukazovateľom nerovnosti a ktorý zohľadňuje osobitnú situáciu malých rozvojových ostrovných štátov v súlade s článkom 2 poslednou zarážkou Dohody z Cotonou; pripomína, že len zachovanie intenzívneho politického dialógu bude predpokladom toho, aby naše partnerské krajiny AKT akceptovali túto zásadu;
23. uznáva však, že v rámci politického dialógu je uplatňovanie zásady diferenciácie nevyhnutným prostriedkom, ktorý krajinám AKT patriacim do strednej a nadpriemernej príjmovej skupiny umožní vytvoriť sociálny štát a vypracovať vnútroštátne politiky na prerozdelenie bohatstva a boj proti chudobe a nerovnostiam;
24. trvá však na tom, že je dôležité zachovať všetky vnútroštátne finančné prostriedky v rámci 11. ERF vzhľadom na to, že európska rozvojová pomoc môže mať stále rozhodujúci vplyv v niektorých krajinách AKT strednej a nadpriemernej príjmovej skupiny, a to v záujme doplnenia reforiem zameraných na zníženie nerovností;
25. zastáva názor, že pri diferenciácii by sa mala zohľadniť aj osobitná situácia zraniteľných štátov, keďže dôsledky pre obyvateľstvo štátu v platobnej neschopnosti sú veľmi negatívne a anulujú pokrok dosiahnutý v oblasti rozvoja; zdôrazňuje, že obnovenie právneho štátu v krajine v platobnej neschopnosti je omnoho nákladnejšie a zdĺhavejšie ako posilnená podpora poskytnutá štátom, ktoré boli určené ako zraniteľné, a z tohto dôvodu trvá na tom, aby sa oblasti Sahelu a Afrického rohu venovala v rámci plánovania 11. ERF osobitná pozornosť;
26. konštatuje, že program zmien obsahuje nové návrhy, napríklad kombinovanie grantov a pôžičiek a podporovanie súkromného sektora; potvrdzuje, že využívanie týchto mechanizmov sa bude musieť v prvom rade zamerať na to, aby sa občania rozvojových krajín vymanili z chudoby a zo závislosti od pomoci, a na prispievanie k posilňovaniu súkromného sektora v krajinách AKT, pretože v opačnom prípade bude dochádzať k podporovaniu nevyváženého rozvoja a rastu; žiada Komisiu, aby informovala Európsky parlament o výsledkoch nedávno zadanej štúdie o účasti súkromného sektora na rozvoji a rozširovaní činností v oblasti kombinovania grantov a pôžičiek EÚ;
27. uznáva, že nové spôsoby financovania, ako je kombinovanie grantov a pôžičiek, predstavujú isté výhody v kontexte nedostatku verejných zdrojov; žiada však Komisiu a EIB, aby vykonali podrobné a nezávislé posúdenia vplyvu, aby sa zmeral vplyv týchto nových spôsobov financovania na znižovanie chudoby, životné prostredie atď.; v tomto zmysle víta nedávne zavedenie rámca merania výsledkov, čo je index, ktorý umožňuje EIB zmerať vplyv z hľadiska vývoja všetkých svojich operácií uskutočnených mimo Únie; žiada Komisiu, aby zverejnila usmernenia a presné kritériá objasňujúce zásady, ktorými sa musí riadiť výber projektov v rámci zavádzania týchto nových druhov nástrojov; vyzýva na posilňovanie súčinnostií a komplementárnosti medzi činnosťami Komisie, EIB a ostatných bilaterálnych európskych finančných inštitúcií, ako sú rozvojové banky;
28. uznáva tiež, že je dôležité podporovať súkromný sektor a najmä mikropodniky a MSP v krajinách AKT s cieľom podporiť vytváranie bohatstva a zavádzanie priaznivého prostredia pre podniky, a tak umožniť inkluzívnejší a udržateľnejší rast, ktorý by mal vplyv na znižovanie chudoby;
29. berie na vedomie zavedenie platformy EÚ pre vonkajšiu spoluprácu a rozvoj, v rámci ktorej je Parlament pozorovateľom a ktorá má poskytovať usmernenia pre zmiešané mechanizmy zahŕňajúce kombinovanie existujúcich grantov a pôžičiek; zastáva názor, že ani občianska spoločnosť, ani EIB nie sú do tejto novej štruktúry primerane zapojené; vyzýva preto Komisiu, aby občiansku spoločnosť priamo zapojila do prác na tejto platforme a aby v otázke riadenia tejto platformy uznala jedinečnú úlohu EIB ako finančnej inštitúcie EÚ;
30. berie na vedomie tematické zameranie, ktoré navrhuje Komisia vo svojom programe zmien; zdôrazňuje, že toto zameranie sa nesmie uplatňovať na úkor osobitných potrieb niektorých krajín; pripomína, že demokratická zodpovednosť je základom účinnosti pomoci, a zdôrazňuje, že dialóg so všetkými aktérmi rozvoja vrátane zástupcov občianskej spoločnosti a miestnych orgánov a tiež flexibilita musia stáť v popredí pri vymedzovaní sektorov, na ktoré sa sústreďuje financovanie a ktoré sa uplatňujú v národných indikatívnych programoch;
31. vyzýva k bezodkladnému vykonávaniu uznesenia Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ o začleňovaní osôb so zdravotným postihnutím do spoločnosti v rozvojových krajinách, najmä na jeho články 19, 20, 21 a 22 s cieľom zabezpečiť, aby bol 11. ERF inkluzívny a dostupný pre všetkých;
32. víta skutočnosť, že iniciatíva OSN s názvom Trvalo udržateľná energia pre všetkých dostala v rámci 10. ERF podporu zo strany Únie vo výške 500 miliónov EUR, a žiada, aby sa v tomto úsilí pokračovalo aj v rámci 11. ERF;
33. víta skutočnosť, že poľnohospodárstvo, najmä podpora rodinným podnikom, tvorí súčasť tematických priorít budúcej európskej rozvojovej politiky; pripomína málo rešpektovaný záväzok, ktorý v Maputskom vyhlásení prijali krajiny AKT, a to vyčleniť 10 % svojich vnútroštátnych rozpočtových príjmov na poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka;
34. zdôrazňuje skutočnosť, že tematické zameranie nesmie ohrozovať všeobecnú rozpočtovú pomoc, vďaka čomu bude možné posilniť dobré hospodárenie s verejnými financiami príjemcov pomoci; želá si, aby si v 11. ERF tento nástroj zachoval dôležité miesto a aby sa zároveň posilnil dialóg medzi Komisiou a štátmi AKT zameraný na ľudské práva;
Demokratická kontrola
35. berie na vedomie, že Komisia sa dobrovoľne zaviazala informovať Európsky parlament o strategických dokumentoch 11. ERF, ale vyjadruje poľutovanie nad neexistenciou konkrétnej právomoci Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o opatrenia prijaté Komisiou; pripomína však aj ústrednú úlohu, ktorú môže Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ zohrávať pri demokratickej kontrole všetkých strategických dokumentov ERF, a to v súlade s článkom 17 Dohody z Cotonou, najmä jej odsekom 2 zarážkou 3;
36. pripomína, že je dôležité dodržiavať zásadu demokratickej zodpovednosti, ktorá je vymedzená v programe pre účinnosť pomoci; na tento účel žiada Komisiu, aby ďalej podporovala posilňovanie kapacít národných parlamentov audítorských orgánov štátov AKT a zvyšovanie informovanosti občianskej spoločnosti, a vyzýva krajiny AKT na aktívnejšie zapájanie svojich národných parlamentov, aby bolo možné vykonávať a posteriori parlamentnú kontrolu vyplácania prostriedkov vymedzených v strategických dokumentoch jednotlivých krajín; v tejto súvislosti víta neoceniteľnú prácu Úradu na podporu parlamentnej demokracie; rovnako odporúča účasť všetkých ministrov na diskusiách medzi národným povoľujúcim úradníkom a príslušnou delegáciou Únie, aby sa na základe uvedených dokumentov vytvoril kompletný obraz o potrebách v oblasti rozvoja na vnútroštátnej úrovni;
37. je presvedčený, že pri vyčleňovaní prostriedkov z ERF je dôležité zabezpečiť transparentnosť a určenie zodpovednosti , ako aj monitorovanie financovaných projektov vrátane priamych príspevkov do vnútroštátnych rozpočtov;
38. zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby organizácie občianskej spoločnosti a miestne a regionálne združenia prispievali k poskytovaniu základných služieb, demokratickej kontrole, podpore marginalizovaných skupín a presadzovaniu základných práv a rodovej rovnosti, a vyzýva Komisiu, ZKÚ a krajiny AKT, aby konzultovali organizácie občianskej spoločnosti a miestne a regionálne združenia a aby s nimi úzko spolupracovali na plánovaní, vykonávaní a vyhodnocovaní 11. ERF v súlade s článkami 2, 6 a 70 Dohody z Cotonou; žiada Komisiu, aby do správ o pokroku, ktoré by sa mali vypracúvať s cieľom monitorovať 11. ERF, začlenili časť, v ktorej bude podrobne opísaný stav konzultácií, ktoré s organizáciami občianskej spoločnosti a miestnymi a regionálnymi združeniami vedú delegácie Únie na vnútroštátnej úrovni;
Efektívnosť rozvoja
39. zdôrazňuje prínosy spoločného plánovania pomoci medzi Úniou a jej členskými štátmi, keďže umožňuje zvýšenie viditeľnosti, dosahu a efektívnosti európskej rozvojovej pomoci, pričom sa zabraňuje duplicite a plytvaniu; zdôrazňuje však potrebu prehĺbiť a objasniť pravidlá uvedené v spoločnom rámci pre viacročné programovanie; zdôrazňuje vedúcu úlohu, ktorú by mali zohrávať delegácie EÚ, ktoré by mali ešte väčšou mierou prispievať k transparentnosti v tomto procese, najmä zapojením správnych orgánov, ale aj neštátnych subjektov príslušných prijímajúcich krajín;
40. vyzýva Komisiu, aby prísne dodržiavala článok 19 C ods. 1 prílohy IV k Dohode z Cotonou, v ktorom je dodržiavanie sociálnych a environmentálnych noriem podmienkou získania verejných zákaziek v krajinách AKT financovaných z prostriedkov 11. ERF, s cieľom zabezpečiť pokrok v súvislosti so zásadami trvalo udržateľného rozvoja a sociálnej zodpovednosti podnikov;
41. zdôrazňuje, že úspech boja proti chudobe a zabezpečenia efektívnosti pomoci závisí najmä od schopnosti mobilizovať príjmy na vnútroštátnej úrovni a že prioritou v rámci partnerstva AKT – EÚ by mala byť podpora účinných a spravodlivých systémov vyberania daní s cieľom zlepšiť vyberanie daní a predchádzať daňových únikom a využívaniu daňových rajov;
42. víta oznámenie Komisie nazvané Budúci prístup k rozpočtovej podpore EÚ pre tretie krajiny; zdôrazňuje význam článku 96 Dohody z Cotonou, ktorý umožňuje pozastaviť prístup k pomoci, ak sa určitý štát dopustí porušenia zásad dohody;
43. pripomína, že rozpočtová podpora má mnoho výhod, ako je zodpovednosť, presnejšie posúdenie výsledkov, väčšia súdržnosť uskutočňovaných politík, lepšia predvídateľnosť a maximálne využitie zdrojov priamo v prospech obyvateľstva;
44. zdôrazňuje, že je dôležité vnímať ženy nielen ako zraniteľnú časť populácie, ale aj ako aktívne sprostredkovateľky rozvojových politík; v tejto súvislosti vyzdvihuje skutočnosť, že ženy zohrávajú zásadnú úlohu v oblasti výživy a potravinovej bezpečnosti – už len ako uznanie skutočnosti, že zodpovedajú za 80 % poľnohospodárstva v Afrike – aj keď ešte stále majú len zriedkavo možnosť vlastniť pôdu, ktorú obrábajú; rovnako zdôrazňuje, že ženy preukázali svoje schopnosti pri riešení problémov a konfliktov, a preto vyzýva Komisiu a krajiny AKT, aby posilnili úlohu žien v akčných výboroch a pracovných skupinách;
45. vyzýva Komisiu, aby uplatňovala ukazovatele výkonnosti stanovené v akčnom pláne EÚ o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce;
46.
žiada Komisiu, aby Parlamentu predložila správu o pokroku týkajúcu sa vykonávania akčného plánu EÚ o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce;
o o o
47.
poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, ESVČ, ako aj vládam a parlamentom členských štátov EÚ a prípadne štátov AKT a ZKÚ.
Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3. Dohoda zmenená a doplnená dohodou podpísanou v Luxemburgu 25. júna 2005 (Ú. v. EÚ L 287, 28.10.2005, s. 4) a dohodou podpísanou v Ouagadougou 22. júna 2010 (Ú. v. EÚ L 287, 4.11.2010, s. 3).
Ú. v. ES L 314, 30.11.2001, s. 1. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2007/249/ES (Ú. v. EÚ L 109, 26.4.2007, s. 33).
Zlepšenie využitia potenciálu opatrení EÚ v oblasti životného prostredia
312k
32k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2013 o zlepšení využitia potenciálu opatrení EÚ v oblasti životného prostredia: budovanie dôvery prostredníctvom rozširovania poznatkov a schopnosti reagovať (2012/2104(INI))
– so zreteľom na článok 11 Zmluvy o Európskej únii a článok 5 Protokolu o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,
– so zreteľom na články 191 a 192 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o vykonávaní environmentálneho práva Európskeho spoločenstva (COM(2008)0773),
– so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Správa o preskúmaní politiky životného prostredia 2008 (COM(2009)0304) a na príslušný priložený dokument,
– so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Vykonávanie environmentálneho práva Európskeho spoločenstva, budovanie dôvery prostredníctvom rozširovania poznatkov a schopnosti reagovať (COM(2012)0095),
– so zreteľom na 29. výročnú správu o uplatňovaní práva EÚ (2011) (COM (2012)0714),
– so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 20. apríla 2012 o hodnotení šiesteho environmentálneho akčného programu a stanovení priorít siedmeho environmentálneho akčného programu – Lepšie životné prostredie pre lepší život(1),
– so zreteľom na závery Rady k téme Zlepšenie nástrojov politiky životného prostredia z 20. decembra 2010,
– so zreteľom na závery predsedníctva Rady k siedmemu environmentálnemu akčnému programu z 19. apríla 2012,
– so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva(2),
– so zreteľom na výhľadové stanovisko Výboru regiónov s názvom Úloha miestnych a regionálnych orgánov v budúcej politike ochrany životného prostredia(3),
– so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov Na ceste k 7. environmentálnemu akčnému programu: lepšie vykonávanie právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia(4),
– so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (COM(2003)0624) a na text prijatý Európskym parlamentom v prvom čítaní(5),
– so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre petície (A7-0028/2013),
Všeobecné poznámky
A. keďže veľká časť právnych predpisov EÚ má podobu smerníc, ktorými sa stanovujú všeobecné pravidlá a ciele, pričom výber prostriedkov na dosiahnutie týchto cieľov sa ponecháva na členské štáty a regionálne a miestne orgány;
B. keďže kľúčová zodpovednosť za zabezpečenie účinného vykonávania a presadzovania právnych predpisov EÚ spočíva na vnútroštátnych orgánoch, a to veľmi často na regionálnej a miestnej úrovni;
C. keďže neúčinné vykonávanie právnych predpisov nielenže poškodzuje životné prostredie a ľudské zdravie, ale prináša aj neistotu pre priemysel a prekážky pre jednotný trh a vytvára viac byrokracie, a teda aj vyššie náklady;
D. keďže štúdie dospeli k záveru, že úplné vykonávanie právnych predpisov EÚ v oblasti odpadov vytvorí 400 000 pracovných miest a spôsobí úspory vo výške 72 miliárd EUR ročne(6);
E. keďže neuspokojivá úroveň vykonávania práva EÚ v oblasti životného prostredia sa odráža vo veľkom počte prípadov porušenia predpisov a sťažností v tejto oblasti;
F. keďže nedostatok presných informácií a poznatkov o stave vykonávania a kvantitatívnych údajov týkajúcich sa niektorých oblastí životného prostredia je prekážkou riadneho vykonávania acquis v oblasti životného prostredia;
G. keďže ročné náklady spojené s nevykonávaním právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia dosahujú podľa Komisie v súčasnosti 50 miliárd EUR, pokiaľ ide o náklady na zdravotnú starostlivosť a o priame náklady na životné prostredie, popri negatívnych vplyvoch na stav životného prostredia v EÚ; Keďže od roku 2020 sa tieto ročné náklady zvýšia na 90 miliárd EUR(7);
H. keďže problémy, ktoré vyplývajú z vykonávania právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, môžu mať dve podoby, na jednej strane neskoré alebo nedostatočné vykonávanie právnych predpisov a na druhej strane pridávanie dodatočných požiadaviek k právnym predpisom EÚ (tzv. gold plating), pričom oba aspekty sú v rozpore s pôvodnými politickými predstavami o práve EÚ v oblasti životného prostredia;
I. keďže existujú značné rozdiely vo vykonávaní právnych predpisov medzi členskými štátmi, ako aj v rámci členských štátov, ktoré vedú k negatívnym vplyvom na životné prostredie, a tým aj k potrebe systematickejšieho a celostného prístupu, ktorý je na preklenutie týchto „medzier vo vykonávaní“ nevyhnutný;
J. keďže v roku 2011 predstavovalo v EÚ životné prostredie oblasť s najvyšším počtom hlásených porušení práva Spoločenstva (299), pričom išlo o 17 % všetkých prípadov porušenia, a v tom istom roku sa začalo 114 nových konaní vo veci porušenia právnych predpisov v tejto oblasti(8);
K. keďže úplný súlad s právnymi predpismi EÚ v oblasti životného prostredia predstavuje povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy a kritérium využívania fondov EÚ v členských štátoch; keďže členské štáty by preto mali vykonávať právne predpisy v oblasti životného prostredia včas a nákladovo efektívnym spôsobom s cieľom zlepšiť stav životného prostredia v EÚ;
L. keďže 6. environmentálny akčný plán bol narušený pretrvávajúcimi nedostatkami vo vykonávaní v rozvinutých oblastiach politiky, ako sú ochrana ovzdušia, nakladanie s odpadom, voda a čistenie odpadových vôd a ochrana prírody;
Vykonávanie právnych predpisov ako spoločná úloha a príležitosť
1. s potešením víta oznámenie Komisie s názvom Zlepšenie využitia potenciálu opatrení EÚ v oblasti životného prostredia: budovanie dôvery prostredníctvom rozširovania poznatkov a schopnosti reagovať (COM(2012)0095);
2. naliehavo vyzýva členské štáty, aby prijali všetky opatrenia potrebné na ochranu životného prostredia a podporu udržateľného rozvoja, majúc na zreteli potrebu zdravej a konkurencieschopnej ekonomiky; zdôrazňuje, že miestne spoločenstvá musia mať pri rozhodovaní o čo najlepšej rovnováhe medzi potrebami ľudí a ich životného prostredia významné slovo;
3. domnieva sa, že regionálne a miestne orgány môžu posilniť význam spolupráce pri formovaní politík EÚ v oblasti životného prostredia a zabezpečiť lepšie vykonávanie právnych predpisov;
4. domnieva sa, že administratívna záťaž nie je vždy výsledkom nadmerného alebo nedostatočného vykonávania právnych predpisov; poznamenáva, že administratívne náklady sú nevyhnutné, ale mali by sa udržiavať na čo najnižšej úrovni z dôvodu ich negatívneho vplyvu na občanov a priemysel;
5. poznamenáva, že mnoho zbytočných administratívnych nákladov spojených s právnymi predpismi v oblasti životného prostredia je dôsledkom nedostatočných alebo neefektívnych verejných a súkromných administratívnych postupov rôznych členských štátov a ich regionálnych alebo miestnych orgánov;
6. zdôrazňuje, že iba včasné a správne vykonávanie (prebratie) právnych predpisov EÚ členskými štátmi a regionálnymi a miestnymi orgánmi zabezpečí dosiahnutie požadovaných výsledkov politiky EÚ v tejto oblasti;
7. zdôrazňuje, že zabezpečenie rovnakých podmienok a spoločného trhu, ako aj harmonizovaný prístup sú základom právnych predpisov EÚ;
8. domnieva sa, že účinné vykonávanie právnych predpisov môže priniesť výhody pre priemysel, napr. znížením administratívnej záťaže, zabezpečením investičnej istoty a následným vytvorením ďalších pracovných miest;
9. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že občania sa dozvedia o právnych predpisoch EÚ až po tom, ako nadobudnú účinnosť; domnieva sa, že skorší spôsob výmeny informácií medzi zákonodarcami a občanmi je potrebný na zabezpečenie vyššej úrovne prijatia a pochopenia cieľov právnych predpisov EÚ;
10. objasňuje, že Komisia ako strážkyňa zmlúv by mala konať skôr, aby umožnila lepšie a včasnejšie vykonávanie právnych predpisov; žiada Komisiu, aby posúdila, čo je potrebné urobiť na zabezpečenie správneho prebratia, vykonávania a presadzovania právnych predpisov v oblasti životného prostredia;
11. poznamenáva, že súčasný roztrieštený stav vykonávania právnych predpisov v členských štátoch narúša rovnaké podmienky pre priemysel a zvyšuje neistotu, pokiaľ ide o presné požiadavky, čo odrádza od investícií do tých oblastí životného prostredia, ktoré môžu vytvárať pracovné miesta;
12. zdôrazňuje, že zodpovednosť európskych inštitúcií, pokiaľ ide o právne predpisy EÚ, nekončí prijatím právnych predpisov Parlamentom a Radou a že je ochotný pomôcť členským štátom v účinnejšom vykonávaní právnych predpisov;
13. vyzýva Komisiu, členské štáty a príslušné regióny, aby zlepšili tok informácií a zvýšili transparentnosť prostredníctvom aktívnejších a častejších výmen;
Riešenia na zabezpečenie účinnejšieho vykonávania právnych predpisov
14. domnieva sa, že úplné vykonávanie a presadzovanie právnych predpisov na všetkých úrovniach je rozhodujúce a môže v prípade potreby vyžadovať ďalšie posilnenie; zdôrazňuje preto potrebu jasných a zosúladených právnych predpisov v oblasti životného prostredia, ktoré nie sú duplicitné; opätovne pripomína potrebu koordinácie, vzájomného dopĺňania a vyplnenia legislatívnych medzier medzi rôznymi regulačnými nástrojmi upravujúcimi právo EÚ v oblasti životného prostredia;
15. domnieva sa, že právne predpisy v oblasti životného prostredia sa môžu vykonávať účinnejšie prostredníctvom šírenia najlepších postupov medzi členskými štátmi a medzi regionálnymi a miestnymi orgánmi, ktoré sú zodpovedné za vykonávanie právnych predpisov EÚ, ako aj prostredníctvom väčšej spolupráce s európskymi inštitúciami;
16. vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom údajov týkajúcich sa pokroku pri dodržiavaní a presadzovaní na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, a žiada preto Komisiu, aby s pomocou svojich sietí a inštitúcií, ako je Európska environmentálna agentúra (EEA), zlepšila túto situáciu;
17. konštatuje význam podpory a monitorovania príslušných ukazovateľov vykonávania právnych predpisov v oblasti životného prostredia a podnecuje vytvorenie užívateľsky zrozumiteľnej webovej stránky, kde budú k dispozícii najnovšie merania ukazovateľov a kde sa umožní neformálne porovnanie medzi členskými štátmi;
18. domnieva sa, že Komisia by mala byť centrom snáh o zabezpečenie lepšieho vykonávania právnych predpisov, a vyjadruje poľutovanie, že v súčasnosti sa tieto snahy čoraz častejšie zverujú iným orgánom, ktoré často nemajú právomoci Komisie ani personálne a finančné zdroje;
19. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pomohli zlepšiť znalosti a spôsobilosti osôb podieľajúcich sa na vykonávaní právnych predpisov v oblasti životného prostredia na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, aby sa zabezpečilo lepšie využitie potenciálu týchto právnych predpisov; ďalej sa domnieva, že otvorenie dialógu s príslušnými zainteresovanými stranami by tiež zlepšilo vykonávanie právnych predpisov;
20. vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť uzatvorenia vykonávacích partnerských dohôd medzi Komisiou a jednotlivými členskými štátmi alebo medzi členskými štátmi navzájom s cieľom podporiť lepšie vykonávanie právnych predpisov, ako aj identifikovať a riešiť problémy s vykonávaním;
21. vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či by väčšia účasť miestnych orgánov v priebehu celého procesu vymedzovania politiky v oblasti životného prostredia bola užitočná z hľadiska horizontálneho zlepšenia vykonávania právnych predpisov, aj pokiaľ ide o možnosť zriadenia skupín, ktoré sa budú zaoberať preberaním právnych predpisov v oblasti životného prostredia na regionálnej a miestnej úrovni;
22. odporúča zriadenie systematického a ľahko dostupného informačného on-line nástroja týkajúceho sa vykonávania právnych predpisov; vyzýva všetky zúčastnené strany, predovšetkým však priemysel a občanov, aby poskytovali výkonným orgánom spätnú väzbu, pokiaľ ide o problémy súvisiace s vykonávaním; oceňuje dostupnosť spoľahlivých, porovnateľných a ľahko dostupných informácií o stave životného prostredia, ktoré považuje za kľúčové pri sledovaní stavu vykonávania právnych predpisov účinným spôsobom;
23. naliehavo vyzýva Komisiu, aby opätovne zvážila požiadavky na zriadenie databázy najlepších postupov umožňujúcej šírenie najlepších postupov pri vykonávaní právnych predpisov v rámci jednotlivých členských štátov, regionálnych a miestnych orgánov; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možné spôsoby využitia informačných a komunikačných technológií, aby bolo možné poskytnúť čo najviac užitočných informácií on-line o tom, ako by sa mali vykonávať právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia;
24. zdôrazňuje význam sprísnenia, pokiaľ ide o monitorovanie uplatňovania právnych predpisov v oblasti životného prostredia; vyzýva preto na posilnenie súčasných kapacít a na zaistenie súdržnosti medzi rôznymi orgánmi, ktoré sú v členských štátoch zodpovedné za monitorovanie podľa usmernení EÚ;
25. zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa právne predpisy EÚ zameriavali na riešenie príčin vzniku škôd na životnom prostredí prostredníctvom zavádzania pravidiel týkajúcich sa právnej zodpovednosti za škody na životnom prostredí a sociálnej zodpovednosti podnikov; preto sa domnieva, že je nevyhnutné vykonať všetky iniciatívy zamerané na podporu a šírenie väčšej sociálnej zodpovednosti podnikov v oblasti životného prostredia, ktoré podnikom ukladajú požiadavku, aby sa správali citlivo, pokiaľ ide o stratégiu trvalo udržateľného rozvoja;
26. pripomína, že existuje mnoho výhod vyplývajúcich z riadneho vykonávania právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia: tromi príkladmi takýchto výhod sú rovnaké podmienky pre hospodárske subjekty na jednotnom trhu, vytvorenie impulzu v oblasti inovácií a výhody spojené s prvenstvom pre európske podniky;
27. zdôrazňuje, že vysoká úroveň ochrany životného prostredia je jedným zo základných cieľov Európskej únie, ktorý by priniesol občanom priame výhody, ako napríklad zlepšenie životných podmienok v dôsledku lepšieho ovzdušia, zníženia hluku a menšieho výskytu zdravotných problémov;
28. zdôrazňuje, že EÚ si vytýčila ambiciózny program prejsť do roku 2050 na odolné nízkouhlíkové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje a že na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné prijatie záväzkov na všetkých úrovniach; pripomína, že na zabezpečenie rastu hospodárstva EÚ spôsobom, ktorý rešpektuje obmedzenosť zdrojov a možnosti našej planéty, je nevyhnutné vyvinúť spoločné úsilie;
29. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že postup schvaľovania návrhu smernice o prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia(9) sa skončil vo fáze prvého čítania; preto vyzýva spoluzákonodarcov, aby prehodnotili svoje stanoviská s cieľom vyriešiť túto patovú situáciu;
30. na tento účel odporúča spoločné využívanie znalostí súdnych systémov jednotlivých členských štátov, ktoré sa zaoberajú porušovaním a nedodržiavaním právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia;
31. považuje monitorovanie činností v oblasti vykonávania právnych predpisov za veľmi dôležité a preto zdôrazňuje význam činnosti EEA v tejto oblasti – v súlade s jej zákonnými právomocami;
32. zdôrazňuje významnú úlohu EEA pri poskytovaní pevnej vedomostnej základne, ktorá je oporou pre politiku a vykonávanie právnych predpisov, a uznáva prácu, ktorú Európska environmentálna agentúra vykonala v tejto oblasti; naliehavo vyzýva EEA, aby naďalej rozvíjala svoje kapacity pri pomoci Komisii a členským štátom v zabezpečovaní kvality monitorovania a porovnateľnosti informácií o životnom prostredí zhromaždených v rôznych častiach EÚ; ďalej vyzýva EEA, aby sa zamerala aj na vytváranie kapacít a šírenie najlepších postupov v členských štátoch; očakáva, že nová stratégia EEA bude podrobnejšie upravovať otázku vykonávania právnych predpisov;
33. podporuje Komisiu v jej zámere požiadať členské štáty, aby s podporou Komisie vypracovali štruktúrované vykonávacie a informačné rámce pre všetky kľúčové právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia na účely objasnenia hlavných ustanovení smernice a identifikovania typov informácií potrebných na preukázanie spôsobu, akým sa právne predpisy EÚ vykonávajú v praxi;
34. berie na vedomie časté obavy predkladateľov petícií vo viacerých sférach politiky v oblasti životného prostredia, ktoré sa týkajú napríklad skládok a zneškodňovania odpadu, stanovíšť voľne žijúcich organizmov a kvality ovzdušia a vody; oceňuje ich snahu konfrontovať orgány so zodpovednosťou a vyzýva členské štáty, aby k nim pristupovali otvorene a spolupracovali s nimi;
35. naliehavo vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi, a v prípade potreby s účasťou EEA zriadila oddelenie pre sťažnosti, na ktoré by sa občania mohli obrátiť s problémami súvisiacimi s vykonávaním právnych predpisov v oblasti životného prostredia;
36. zdôrazňuje kľúčový význam účinných inšpekcií a naliehavo vyzýva členské štáty, aby zvýšili svoje inšpekčné kapacity v súlade s najlepšími postupmi; vyzýva na uplatňovanie spoločných minimálnych kritérií pre inšpekcie, aby sa zabezpečilo spravodlivé vykonávanie právnych predpisov vo všetkých častiach EÚ;
37. naliehavo vyzýva všetky zainteresované strany, aby zefektívnili činnosti inšpekcie a dohľadu s cieľom účinnejšie využiť dostupné zdroje; v tejto súvislosti zdôrazňuje aj význam systematickejšieho využívania vzájomných inšpekcií, ako zdôraznila Komisia; zdôrazňuje potrebu doplniť existujúce inšpekcie posilnenou spoluprácou a vzájomnými inšpekciami zo strany inšpekčných orgánov; nabáda sieť Európskej únie pre implementáciu a presadzovanie environmentálneho práva (IMPEL), aby prijala kroky v tomto smere; vyzýva tiež Komisiu, aby podporovala vytváranie znalostí a kapacít podporou sietí sudcov a prokurátorov a aby v úzkej spolupráci s Výborom regiónov znížila ekologické a ekonomické náklady vyplývajúce z nedodržiavania a aby zabezpečila rovnaké podmienky;
38. naliehavo vyzýva Komisiu, aby zriadila inšpekčné oddelenie pre environmentálne právo, úlohou ktorého bude dohliadať a pomáhať pri vykonávaní právnych predpisov v oblasti životného prostredia; žiada, aby toto oddelenie používalo nové technológie a spolupracovalo s miestnymi agentúrami s cieľom udržať nízke náklady na inšpekcie; zastáva názor, že toto oddelenie by malo fungovať na základe platby a že výnosy by mali smerovať do rozpočtu EÚ a mali by sa vyhradiť pre služby spojené s lepším vykonávaním právnych predpisov;
39. podnecuje členské štáty, aby vypracovali a uverejnili tabuľky zhody opisujúce prebratie smerníc EÚ do vnútroštátneho práva, s cieľom zlepšiť transparentnosť a otvorenosť legislatívneho procesu a uľahčiť Komisii a národným parlamentom dohľad nad správnym vykonávaním právnych predpisov EÚ;
40. zdôrazňuje, že sudcovia a prokurátori zohrávajú kľúčovú úlohu pri presadzovaní právnych predpisov v oblasti životného prostredia a je preto osobitne dôležité, aby sa im poskytlo zodpovedajúce školenie, ako aj informácie o týchto politikách;
41. zdôrazňuje významnú úlohu občanov v procese vykonávania právnych predpisov a naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby ich štruktúrovaným spôsobom zapojili do tohto procesu; v tejto súvislosti pripomína aj význam prístupu občanov k spravodlivosti;
42. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby výslovne vymedzili konkrétny časový rámec, v ktorom sa rozhodnú súdne spory týkajúce sa vykonávania právnych predpisov v oblasti životného prostredia, aby sa predchádzalo využívaniu vykonávania právnych predpisov v oblasti životného prostredia a prieťahov v súdnych sporoch na odôvodnenie vyhýbania sa dodržiavaniu záväzkov a bránenia investíciám; vyzýva Komisiu, aby posúdila, koľko investícií bolo zdržaných v dôsledku prieťahov v súdnych konaniach týkajúcich sa nezrovnalostí pri vykonávaní právnych predpisov v oblasti životného prostredia;
43. zdôrazňuje kľúčový význam aktívneho a včasného informovania občanov a mimovládnych organizácií o politikách v oblasti životného prostredia s cieľom zapojiť ich do prípravy a realizácie týchto politík; naliehavo preto vyzýva – aj vzhľadom na zistenia skupiny nezávislých zainteresovaných strán na vysokej úrovni, pokiaľ ide o administratívnu záťaž, – na väčšie úsilie v tomto smere, aby sa posilnila dôvera verejnosti v právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia, keďže lepšie prostredie pre lepší život nemožno vytvoriť jednostranne inštitúciami bez podpory samotnej spoločnosti;
44. vyzýva všetky členské štáty, pokiaľ ide o projekty s možným cezhraničným vplyvom na životné prostredie, aby čo najskôr obšírne informovali verejnosť a dotknuté orgány v ďalších príslušných členských štátoch a aby prijali opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, že budú primerane konzultované;
45. naliehavo vyzýva členské štáty, aby vykonávali právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia čo najjasnejším a najjednoduchším spôsobom, ktorý je prijateľný pre užívateľov, a zároveň zabezpečili ich účinnosť.
46. vyzýva členské štáty, aby pokračovali v úplnom a správnom vykonávaní právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia a prijatých politík a stratégií v rámci 7. environmentálneho akčného programu a zaistili dostatočnú kapacitu a finančné prostriedky na ich úplné vykonanie, a to aj v čase úsporných opatrení, keďže nevykonanie alebo neúplné vykonanie právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia je nielen protiprávne, ale z dlhodobého hľadiska aj oveľa nákladnejšie pre spoločnosť;
47. zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby boli právne predpisy vhodné na daný účel a aby vychádzali z aktuálneho vedeckého výskumu; vyzýva preto EÚ a členské štáty, aby pravidelne posudzovali, či právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia spĺňajú tieto požiadavky, a aby ich v prípade potreby zodpovedajúcim spôsobom upravili;
48. uznáva, že dosiahnutie dohody v prvom čítaní môže viesť k nedostatočnému vykonávaniu právnych predpisov, ak sa konkrétny obsah ponechá na úpravu v rámci vykonávacích ustanovení, a preto žiada všetky zúčastnené strany, aby zabezpečili, že rozhodovanie bude založené na jednoznačnom vyjadrení politickej vôle; zdôrazňuje potrebu jasných a zosúladených právnych predpisov v oblasti životného prostredia vypracovaných na základe hodnotenia verejnej politiky a spätnej väzby;
49. domnieva sa, že Komisia by mala pri tvorbe právnych predpisov EÚ naďalej používať smernice, aby členské štáty, ako aj regionálne a miestne orgány mohli vykonávať európske právne predpisy v súlade so svojou situáciou; žiada však Komisiu, aby zvýšila podporu, ktorú už naznačila vo svojom návrhu, prostredníctvom ďalších štúdií alebo opatrení uvedených v posúdení vplyvu;
50. víta zavedenie posudzovania vplyvov na životné prostredie a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili lepšie uplatňovanie týchto právnych predpisov najmä zohľadním potrieb malých a stredných podnikov, obyvateľov, flóry a fauny; vyjadruje svoje znepokojenie nad skutočnosťou, že členské štáty často meškajú pri realizácii tohto posudzovania, a žiada, aby sa počas budúcej revízie tejto smernice zaviedli záruky, pokiaľ ide o nestrannosť a objektívnosť tohto posudzovania;
o o o
51. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ako aj Výboru regiónov a národným parlamentom.
Európska komisia – Generálne riaditeľstvo pre životné prostredie, Náklady spojené s nevykonávaním environmentálneho acquis, záverečná správa, ENV.G.1/FRA/2006/0073, september 2011.