Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2013 o záveroch Európskej rady zo 7. a 8. februára 2013 o viacročnom finančnom rámci (2012/2803(RSP))

P7_TA(2013)0078 B7-0129/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 310, 311 a 312 a 323 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. júna 2011 nazvané Rozpočet stratégie Európa 2020 (COM(2011)0500),

–  so zreteľom na návrh Medziinštitucionálnej dohody medze Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o spolupráci v oblasti rozpočtu a riadnom finančnom hospodárení, ktorý Komisia predložila 29. júna 2011 (COM(2011)0403,

–  so zreteľom na návrh Komisie z 29. júna 2011 a zmenený a doplnený návrh Komisie zo 6. júla 2012 týkajúci sa nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (COM(2011)0398 a COM(2012)0388),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 o investovaní do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2012 o viacročnom finančnom rámci a vlastných zdrojoch(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2012 v záujme dosiahnutia pozitívneho výsledku postupu schvaľovania viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020(3),

–  so zreteľom na závery Európskej rady prijaté 8. februára 2013,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

1.  berie na vedomie závery Európskej rady o VFR, ktoré sú len politickou dohodou medzi hlavami štátov a vlád; odmieta túto dohodu v jej súčasnej podobe, pretože neodráža priority a obavy Parlamentu, najmä tie, ktoré vyjadril vo svojom uznesení z 23. októbra 2012, a neberie do úvahy úlohu a právomoci Parlamentu stanovené v Lisabonskej zmluve; domnieva sa, že táto dohoda, ktorá bude pre Úniu záväzná najbližších sedem rokov, nemôže byť prijatá bez toho, aby boli splnené určité základné podmienky;

2.  zdôrazňuje svoju vôľu začať plnohodnotné rokovania s Radou o všetkých ustanoveniach nariadenia o VFR a medziinštitucionálnej dohody, aby sa zaručilo, že Únia bude mať k dispozícii moderný, pokrokový, flexibilný a transparentný rozpočet EÚ, ktorý zabezpečí rast a pracovné miesta a preklenie rozdiely medzi politickými záväzkami EÚ a jej rozpočtovými prostriedkami; zdôrazňuje, že o nariadení o VFR a medziinštitucionálnej dohode bude hlasovať len po úspešnom ukončení zásadných rokovaní s Radou;

3.  vyjadruje svoje odhodlanie v plnej miere vykonávať svoje legislatívne právomoci stanovené v Lisabonskej zmluve; znovu opakuje, že na rokovania o prvkoch, na ktoré sa vzťahuje riadny legislatívny postup, nemôžu mať vopred vplyv závery Európskej rady o VFR, ktoré treba považovať len za politické odporúčania adresované Rade;

4.  pripomína svoje stanovisko, že VFR na roky 2014 – 2020 by mal zaistiť úspešné vykonávanie stratégie Európa 2020 a poskytnúť Európskej únii potrebné prostriedky, aby prekonala krízu a upevnila svoje postavenie; zdôrazňuje preto, že je dôležité zvýšiť v podstatnej miere jej investície do inovácií, výskumu a vývoja, infraštruktúry a mládeže, dosiahnuť ciele EÚ v oblasti zmeny klímy a energií, zlepšiť úroveň vzdelávania a podporovať sociálne začlenenie a zároveň splniť jej medzinárodné záväzky;

5.  vyjadruje kritiku nad nedostatkom transparentnosti, pokiaľ ide o spôsob, akým Európska rada dosiahla politickú dohodu o výdavkoch a príjmoch vo VFR; trvá na tom, že musí mať k dispozícii všetky príslušné informácie, ako má Komisia, o úrovni dohodnutých národných prostriedkov v rámci politiky súdržnosti a poľnohospodárstva vrátane výnimiek a osobitných rozpočtových prostriedkov pre jednotlivé členské štáty; taktiež požaduje všetky príslušné informácie o vplyve rozhodnutí týkajúcich sa príjmov vo VFR na jednotlivé členské štáty;

6.  dôrazne nesúhlasí so súčasným akumulovaním a predlžovaním splatnosti nevyplatených platobných nárokov v rozpočte EÚ a vyjadruje svoj výrazný nesúhlas s finančným rámcom, ktorý môže spôsobiť, že rozpočet EÚ sa dostane do štrukturálneho deficitu v rozpore s ustanoveniami zmluvy (články 310 a 323 ZFEÚ);

7.  je preto odhodlaný zabrániť akýmkoľvek ďalším presunom platieb z roku 2013 do ďalšieho VFR; pripomína vyhlásenie pripojené k rozpočtu EÚ na rok 2013, ktoré obsahuje výzvu adresovanú Komisii, aby začiatkom roku 2013 predložila návrh opravného rozpočtu, ktorého jediným cieľom bude pokrytie všetkých nevyplatených nárokov za rok 2012; zdôrazňuje, že rokovania o VFR nezačne dovtedy, kým Komisia nepredloží návrh opravného rozpočtu zohľadňujúci tento politický záväzok, a že tieto rokovania neuzavrie, pokiaľ Rada a Parlament tento opravný rozpočet neschvália s konečnou platnosťou; taktiež žiada politickú účasť Rady, aby všetky právne záväzky, ktoré majú byť splnené v roku 2013, boli vyplatené na konci tohto roka;

8.  udeľuje svojej rokovacej skupine riadny mandát na vedenie rokovaní o celkovom balíku, ktorý okrem VFR zahŕňa povinnú a komplexnú revíziu, čo najväčšiu všeobecnú flexibilitu a dohodu o vlastných zdrojoch a zabezpečuje jednotnosť rozpočtu EÚ; potvrdzuje, že rokovania budú vychádzať zo všetkých prvkov uvedených v jeho uznesení z 23. októbra 2012 vrátane zodpovednosti členských štátov za spravovanie finančných prostriedkov EÚ, ktorá sa má plniť na príslušnej politickej úrovni;

9.  je jednoznačne presvedčený o tom, že v záujme zaručenia úplnej demokratickej legitimity by budúci Európsky parlament a budúca Komisia – ktorá sa ujme funkcie po európskych voľbách v roku 2014 – mali získať také postavenie, ktoré im umožní znovu potvrdiť rozpočtové priority Únie a uskutočniť revíziu VFR 2014 – 2020; zdôrazňuje preto, že podporuje povinnú a komplexnú revíziu VFR alebo eventuálne doložku o skončení platnosti; domnieva sa, že revízia by mala byť právne záväzná, ustanovená v nariadení o VFR a že by o nej mala rozhodnúť kvalifikovaná väčšina v Rade, pričom by sa uplatnilo preklenujúce ustanovenie článku 312 ods. 2 ZFEÚ;

10.  žiada, aby stropy dohodnuté vo VFR v prípade viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov boli v najvyššej možnej miere použité pri stanovovaní ročných rozpočtov EÚ; domnieva sa preto, že v budúcom VFR je potrebné zaručiť čo najväčšiu celkovú flexibilitu medzi okruhmi a v rámci nich, ako aj medzi finančnými rokmi a že o nich musí rozhodovať Rada kvalifikovanou väčšinou; domnieva sa najmä, že táto flexibilita by mala zahŕňať možnosť plného využitia dostupných rezerv jednotlivých okruhov v rámci jedného rozpočtového roka (v prípade viazaných rozpočtových prostriedkov), ako aj automatického prenosu dostupných rezerv do ďalších rozpočtových rokov (v prípade viazaných aj platobných prostriedkov); okrem toho odkazuje na svoje konkrétne stanovisko k flexibilite vyjadrené v uznesení z 23. októbra 2012, pokiaľ ide o mimoriadnu rezervu, opätovné využitie prebytkov v rozpočte EÚ, legislatívnu flexibilitu a jednotlivé mechanizmy flexibility nad stropy VFR;

11.  zdôrazňuje, že je dôležité dosiahnuť dohodu o hĺbkovej reforme systému vlastných zdrojov; zdôrazňuje, že rozpočet EÚ by mal byť financovaný z skutočných vlastných zdrojov, ako je ustanovené v zmluve; vyjadruje preto svoje odhodlanie uskutočniť reformu, ktorou sa zníži podiel príspevkov do rozpočtu EÚ založených na HND na maximálne 40 % a prestanú sa uplatňovať súčasné zľavy a opravné mechanizmy;

12.  opakuje, že podporuje legislatívny návrh Komisie týkajúci sa balíka vlastných zdrojov vrátane záväzného plánu; domnieva sa okrem toho, že ak by Rada oslabila tieto návrhy tak, že nebudú viesť k výraznému zníženiu príspevkov členských štátov do rozpočtu EÚ založených na HND, Komisia by mala predložiť ďalšie návrh o zavedení nového systému skutočných vlastných zdrojov; trvá na tom, že príjmy z dane z finančných transakcií by sa mali aspoň čiastočne pripisovať k rozpočtu EÚ ako skutočný vlastný zdroj;

13.  trvá na tom, že je potrebné vyzdvihnúť v medziinštitucionálnej dohode zásadu jednotnosti rozpočtu EÚ a jasne ju vymedziť; domnieva sa, že všetky výdavky a príjmy vyplývajúce z rozhodnutí, ktoré prijímajú inštitúcie EÚ alebo ktoré sú prijímané v ich mene, vrátane operácií vo forme prijímania a poskytovania pôžičiek a poskytovania záruk za úvery musia byť zhrnuté v dokumente, ktorý sa každý rok pripojí k návrhu rozpočtu a ktorý poskytne celkový prehľad o finančných a rozpočtových dôsledkoch činností Únie; očakáva, že sa tým zabezpečí plné informovanie občanov a náležitá parlamentná kontrola;

14.  zdôrazňuje, že paralelne s rokovaniami o VFR by Parlament a Rada mali urýchliť svoje rokovania o konkrétnych právnych základoch programov a politík EÚ na obdobie 2014 – 2020; vyzdvihuje skutočnosť, že rokovania o VFR / medziinštitucionálnej dohode a viacročných programoch EÚ predstavujú jednotný balík, a potvrdzuje zásadu, že nič nie je dohodnuté, pokiaľ nie je dohodnuté všetko;

15.  pripomína, že ak VFR nebude schválený do konca roka 2013, stropy a iné ustanovenia týkajúce sa roku 2013 sa predĺžia až do prijatia nového VFR; poukazuje na to, že v takom prípade by bol pripravený dohodnúť sa na rýchlej dohode s Radou a Komisiou o prijatí internej štruktúry VFR s cieľom zohľadniť politické priority Únie a zabezpečiť, aby sa do roku 2014 zaviedli príslušné právne základy pre všetky politiky a programy EÚ;

16.  nazdáva sa, že vzhľadom na rozhodujúci význam každého hlasovania o VFR a s cieľom umožniť, aby sa poslanci Parlamentu zodpovedali svojim voličom vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014, akékoľvek hlasovanie o VFR by sa malo konať otvoreným a transparentným spôsobom;

17.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a iným príslušným inštitúciám a orgánom.

(1) Ú. v. EÚ C 380 E, 11.12.2012, s. 89. (2) Prijaté texty, P7_TA(2012)0245. (3) Prijaté texty, P7_TA(2012)0360.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2013 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii (COM(2010)0774 – C7-0010/2011 – 2010/0374(COD))

P7_TA(2013)0079 A7-0076/2012

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2010)0774),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 338 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0010/2011),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky z 19. mája 2011(1),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 19. decembra 2012, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0076/2012),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. marca 2013 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 549/2013.)

(1) Ú. v. EÚ C 203, 9.7.2011, s. 3.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 13. marca 2013 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o zodpovednostiach vlajkového štátu za presadzovanie smernice Rady 2009/13/ES, ktorou sa vykonáva Dohoda uzavretá Združením vlastníkov lodí Európskeho spoločenstva (ECSA) a Európskou federáciou pracovníkov v doprave (ETF) o Dohovore o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006 a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/63/ES (COM(2012)0134 – C7-0083/2012 – 2012/0065(COD))(1)

P7_TA(2013)0080 A7-0037/2013

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci a doplňujúci návrh Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Návrh smernice Odôvodnenie 10 (10)  Hoci sa povinnosti vlajkového štátu riadia smernicou 2009/21/ES zahrnutím systému auditu vlajkových štátov Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) do právnych predpisov Únie a zavedením osvedčovania kvality vnútroštátnych námorných úradov, z hľadiska zohľadnenia rôznych účelov a postupov sa považuje za vhodnejšiu a jasnejšiu samostatná smernica vzťahujúca sa na pracovné normy v námornej doprave. (10)  Hoci sa povinnosti vlajkového štátu riadia smernicou 2009/21/ES zahrnutím systému auditu vlajkových štátov Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) do právnych predpisov Únie a zavedením osvedčovania kvality vnútroštátnych námorných úradov, z hľadiska zohľadnenia rôznych účelov a postupov sa považuje za vhodnejšiu a jasnejšiu samostatná smernica vzťahujúca sa na pracovné normy v námornej doprave. Preto by smernica 2009/21/ES, ktorej ustanovenia sa vzťahujú len na dohovory IMO, nemala byť touto smernicou dotknutá. Členské štáty by v každom prípade mali byť naďalej schopné vyvíjať, vykonávať a udržiavať systém riadenia kvality pre operačné časti činností námornej správy týkajúce sa vlajkového štátu, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Návrh smernice Odôvodnenie 11 (11)  Smernica 2009/13/ES sa vzťahuje na námorníkov na palubách lodí plaviacich sa pod vlajkou členského štátu. Členské štáty by preto mali monitorovať plnenie všetkých ustanovení tejto smernice loďami plaviacimi sa pod ich vlajkou. (11)  Smernica 2009/13/ES sa vzťahuje na námorníkov na palubách lodí plaviacich sa pod vlajkou členského štátu. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby si účinne plnili svoje povinnosti vlajkových štátov, pokiaľ ide o vykonávanie príslušných častí Dohovoru o pracovných normách v námornej doprave (MLC) z roku 2006, ktoré zodpovedajú prvkom stanoveným v prílohe k tejto smernici v súvislosti s loďami plaviacimi sa pod ich vlajkou. Pri zriaďovaní účinného systému monitorovacích mechanizmov vrátane inšpekcií by členský štát mohol udeliť verejným inštitúciám alebo iným organizáciám oprávnenie v zmysle MLC z roku 2006. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Návrh smernice Odôvodnenie 13 a (nové) 13a.Uplatňovanie a/alebo výklad tejto smernice by za žiadnych okolností nemali viesť k zníženiu súčasnej úrovne ochrany pracovníkov podľa právnych predpisov Únie. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Návrh smernice Článok 1 Touto smernicou sa stanovujú pravidlá na zabezpečenie účinného plnenia povinností členských štátov ako vlajkových štátov spočívajúcich v monitorovaní súladu lodí plaviacich sa pod ich vlajkami so smernicou 2009/13/ES. Touto smernicou nie je dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/21/ES. Touto smernicou sa stanovujú pravidlá na zabezpečenie účinného plnenia povinností členských štátov ako vlajkových štátov spočívajúcich v monitorovaní súladu lodí plaviacich sa pod ich vlajkami so smernicou 2009/13/ES a dohodou so sociálnymi partnermi, ktorá je k nej pripojená. Touto smernicou nie je dotknutá smernica 2009/21/ES1. 1 Ú. v. EÚ L 131, 28.5.2009, s. 132. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Návrh smernice Článok 2 – písmeno b a (nové) Vymedzenie pojmov Vymedzenie pojmov ba) „smernica 2009/13/ES“ znamená túto smernicu a dohodu so sociálnymi partnermi, ktorá je k nej pripojená; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Návrh smernice Článok 2 – bod b b (nový) bb) „námorné pracovné osvedčenie“, „dočasné námorné pracovné osvedčenie“ a „vyhlásenie o plnení požiadaviek na námornú prácu“ znamenajú doklady uvedené v norme A5.1.3 ods. 9 Dohovoru o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006, vypracované v podobe zodpovedajúcej vzorom uvedeným v dodatku A5-II tohto dohovoru; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Návrh smernice Článok 3 – názov Monitorovanie plnenia požiadaviek Monitorovanie plnenia požiadaviek a osvedčovanie Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Návrh smernice Článok 3 – odsek -1 (nový) -1.  Každý členský štát zabezpečí plnenie povinností stanovených v smernici 2009/13/ES na lodiach, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Návrh smernice Článok 3 – odsek 1 a (nový) 1a.  Pri vytváraní účinného systému inšpekcií a osvedčovania námorných pracovných podmienok môžu členské štáty prípadne povoliť verejným inštitúciám alebo iným organizáciám (aj z iného členského štátu, ak tento súhlasí), ktoré považujú za kompetentné a nezávislé, aby vykonávali inšpekcie alebo vydávali osvedčenia alebo oboje. V každom prípade zostáva členský štát plne zodpovedný za inšpekciu a osvedčovanie pracovných a životných podmienok dotknutých námorníkov na lodiach, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Návrh smernice Článok 3 – odsek 1 b (nový) 1b.  Každý členský štát zavedie účinný systém inšpekcií a osvedčovania pracovných podmienok na mori v súlade s predpismi 5.1.3 a 5.1.4 a normami A5.1.3 a A5.1.4 Dohovoru o pracovných normách v námornej doprave s cieľom zabezpečiť, aby pracovné a životné podmienky námorníkov na lodiach plaviacich sa pod jeho vlajkou trvale spĺňali normy stanovené v tomto dohovore. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 Návrh smernice Článok 3 – odsek 1 c (nový) 1c.  Námorné pracovné osvedčenie spolu s vyhlásením o plnení požiadaviek na námornú prácu predstavujú jasné dôkazy o tom, že loď bola riadne skontrolovaná členským štátom, pod ktorého vlajkou sa plaví, a že požiadavky smernice 2009/13/ES v oblasti pracovných a životných podmienok námorníkov boli splnené v osvedčenom rozsahu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 Návrh smernice Článok 3 – odsek 1 d (nový) 1d.  Informácie o systéme uvedenom v odseku 1b tohto článku vrátane metódy použitej na posúdenie jeho účinnosti sa zahrnú do správ členských štátov pre Medzinárodný úrad práce podľa článku 22 štatútu tohto úradu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13 Návrh smernice Článok 3 – odsek 1 e (nový) 1e.  Každý členský štát stanoví jasné ciele a normy týkajúce sa správy systémov inšpekcie a osvedčovania, ako aj primerané všeobecné postupy na posúdenie toho, do akej miery sa tieto ciele a normy plnia. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14 Návrh smernice Článok 3 – odsek 1 f (nový) 1f.  Každý členský štát požaduje, aby všetky lode, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou, mali na palube kópiu smernice 2009/13/ES a dohovoru so sociálnymi partnermi, ktorý je k nej pripojený. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15 Návrh smernice Článok 3 – odsek 1 g (nový) 1g.  Časové obdobie medzi inšpekciami nepresahuje tri roky. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16 Návrh smernice Článok 4 – názov Zamestnanci poverení monitorovaním plnenia požiadaviek Uznané organizácie a ich zamestnanci poverení monitorovaním plnenia požiadaviek Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17 Návrh smernice Článok 4 – odsek 1 Členské štáty zabezpečujú, aby bola zamestnancom povereným overovaním riadneho vykonávania smernice 2009/13/ES poskytnutá potrebná alebo vhodná odborná príprava, aby mali potrebnú alebo vhodnú kvalifikáciu, referenčný rámec, právomoc, štatút a nezávislosť, čím sa im umožní vykonávať overovanie a zabezpečovať plnenie požiadaviek tejto smernice. 1.  Členské štáty zabezpečujú, aby bola inštitúciám alebo iným organizáciám („uznané organizácie“) uvedeným v článku 3 ods. 1a a ich zamestnancom povereným overovaním riadneho vykonávania smernice 2009/13/ES poskytnutá potrebná alebo vhodná odborná príprava, aby mali potrebnú alebo vhodnú kvalifikáciu, referenčný rámec, právomoci, štatút a nezávislosť, čím sa im umožní vykonávať overovanie a zabezpečovať plnenie požiadaviek tejto smernice. Funkcie inšpekcie alebo osvedčovania, ktorých vykonávanie možno povoliť uznaným organizáciám, spadajú do rámca činností, v prípade ktorých je v odsekoch 1b až 1d výslovne uvedené, že ich vykonáva členský štát alebo uznaná organizácia. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18 Návrh smernice Článok 4 – odsek 1 a (nový) 1a.  Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA) môže podporovať členské štáty pri dohľade nad uznanými organizáciami, ktoré v súlade s článkom 9 smernice 2009/15/ES plnia v mene členských štátov úlohy osvedčovania bez toho, aby boli dotknuté práva a povinnosti vlajkových štátov. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19 Návrh smernice Článok 4 – odsek 1 b (nový) 1b.  Každým oprávnením udeleným v súvislosti s inšpekciami sa uznanej organizácii umožňuje prinajmenšom požadovať, aby sa nedostatky, ktoré identifikuje v oblasti pracovných a životných podmienok námorníkov, napravili, a vykonávať na žiadosť prístavného štátu súvisiace inšpekcie. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20 Návrh smernice Článok 4 – odsek 1 c (nový) 1c.  Každý členský štát vytvorí: a) systém na zabezpečenie primeranej činnosti vykonávanej uznanými organizáciami; tento systém zahŕňa informácie o všetkých platných vnútroštátnych zákonoch a predpisoch a príslušných medzinárodných nástrojoch; a b) postupy na komunikáciu s takýmito organizáciami a dohľad nad nimi. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21 Návrh smernice Článok 4 – odsek 1 d (nový) 1d.  Každý členský štát poskytne Medzinárodnému úradu práce platný zoznam všetkých uznaných organizácií, ktoré sú oprávnené konať v jeho mene, a tento zoznam pravidelne aktualizuje. V zozname sa bližšie uvedú funkcie, ktoré sú uznané organizácie oprávnené vykonávať. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22 Návrh smernice Článok 4 a (nový) Článok 4a Námorné pracovné osvedčenie 4a.  Každý členský štát požaduje, aby lode, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou, vlastnili a aktualizovali námorné pracovné osvedčenie, ktoré potvrdzuje, že pracovné a životné podmienky námorníkov na lodi vrátane opatrení na zabezpečenie stáleho dodržiavania predpisov, ktoré majú byť zahrnuté do vyhlásenia o plnení požiadaviek na námornú prácu, boli podrobené inšpekcii a spĺňali požiadavky vyplývajúce z vnútroštátnych zákonov alebo predpisov alebo iných opatrení na vykonávanie smernice 2009/13/ES a dohody so sociálnymi partnermi, ktorá je k nej pripojená. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 23 Návrh smernice Článok 4 b – odsek 1 (nový) Článok 4b Inšpekcie a presadzovanie pravidiel 1.  Každý členský štát prostredníctvom účinného a koordinovaného systému pravidelných inšpekcií, monitorovania a iných kontrolných opatrení overí, či lode, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou, spĺňajú požiadavky smernice 2009/13/ES, ako sa vykonáva vo vnútroštátnych zákonoch a predpisoch. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 24 Návrh smernice Článok 4 b – odsek 2 (nový) 2.  Podrobné požiadavky týkajúce sa inšpekcie a systému presadzovania, ako je uvedené v odseku 1, sú stanovené v odsekoch 3 až 18. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 25 Návrh smernice Článok 4 b – odsek 3 (nový) 3.  Každý členský štát zabezpečuje údržbu systému na inšpekciu podmienok námorníkov na lodiach, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou, ktorého súčasťou je prípadne i overovanie dodržiavania opatrení týkajúcich sa pracovných a životných podmienok, ako sú uvedené vo vyhlásení o plnení požiadaviek na námornú prácu, a overovanie plnenia požiadaviek smernice 2009/13/ES. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 26 Návrh smernice Článok 4 b – odsek 4 (nový) 4.  Členský štát vymenuje dostatočný počet kvalifikovaných inšpektorov na plnenie svojich povinností podľa odseku 3. V prípade, že uznané organizácie sú oprávnené vykonávať inšpekcie, členský štát požaduje, aby zamestnanci, ktorí vykonávajú inšpekcie, boli kvalifikovaní na plnenie týchto úloh, a udelí im právomoc potrebnú na plnenie ich úloh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 27 Návrh smernice Článok 4 b – odsek 5 (nový) 5.  Prijmú sa primerané opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby inšpektori mali potrebný alebo požadovaný výcvik, spôsobilosť, referenčný rámec, právomoci, postavenie a nezávislosť, ktoré im umožnia vykonávať kontrolu a zaistiť súlad uvedený v odseku 3. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 28 Návrh smernice Článok 4 b – odsek 6 (nový) 6.  Ak sa členskému štátu doručí sťažnosť, ktorú nepokladá za evidentne nepodloženú, alebo ak členský štát získa dôkazy o tom, že loď, ktorá sa plaví pod jeho vlajkou, nevyhovuje požiadavkám smernice 2009/13/ES alebo že má vážne nedostatky vo vykonávaní opatrení stanovených vo vyhlásení o plnení požiadaviek na námornú prácu, tento členský štát podnikne kroky potrebné na vyšetrenie danej veci a na zabezpečenie toho, aby sa prijali opatrenia na odstránenie všetkých zistených nedostatkov. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 29 Návrh smernice Článok 4 b – odsek 7 (nový) 7.  Každý členský štát prijme primerané pravidlá a účinne ich presadzuje s cieľom zabezpečiť, aby inšpektori mali v službe také postavenie a podmienky, ktoré zaručia ich nezávislosť od zmien vlády a škodlivých vonkajších vplyvov. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 30 Návrh smernice Článok 4 b – odsek 8 (nový) 8.  Inšpektori, ktorí majú jasné pokyny, pokiaľ ide o úlohy, ktoré majú byť vykonané, a majú riadne poverenie, sú oprávnení: a) vstúpiť na palubu lode, ktorá sa plaví pod vlajkou členského štátu; b) uskutočniť akúkoľvek kontrolu, test alebo vyšetrovanie, ktoré môžu považovať za potrebné na to, aby sa uistili, že normy sa prísne dodržiavajú; a c) požadovať, aby bol napravený akýkoľvek nedostatok, a ak majú dôvod domnievať sa, že nedostatky predstavujú závažné porušenie podmienok smernice 2009/13/ES (vrátane práv námorníkov) alebo sú výraznou hrozbou pre bezpečnosť, zdravie alebo ochranu námorníkov, zakázať, aby loď opustila prístav, až kým nebudú prijaté potrebné opatrenia. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 31 Návrh smernice Článok 4 b – odsek 9 (nový) 9.  Všetky opatrenia prijaté podľa odseku 8 písm. c) sú predmetom práva na odvolanie, ktoré možno predložiť súdnemu alebo správnemu orgánu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 32 Návrh smernice Článok 4 b – odsek 10 (nový) 10.  Inšpektori majú diskrečnú právomoc poskytnúť odporúčanie namiesto toho, aby začali alebo odporučili trestné konanie, ak nedošlo k jasnému porušeniu požiadaviek smernice 2009/13/ES, ktoré ohrozuje bezpečnosť, zdravie alebo ochranu dotknutých námorníkov, a ak nebolo zaznamenané žiadne podobné predchádzajúce porušenie. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 33 Návrh smernice Článok 4 b – odsek 11 (nový) 11.  Inšpektori zaobchádzajú so zdrojom akejkoľvek sťažnosti, v ktorej sa tvrdí, že sú ohrozené pracovné a životné podmienky námorníkov alebo že dochádza k porušovaniu zákonov a iných právnych predpisov, dôverným spôsobom a vlastníkovi lode, jeho zástupcovi alebo prevádzkovateľovi lode nijako nenaznačia, že inšpekcia bola vykonaná v dôsledku takejto sťažnosti. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 34 Návrh smernice Článok 4 b – odsek 12 (nový) 12.  Inšpektorom sa nezverujú povinnosti, ktoré by mohli v dôsledku ich rozsahu alebo povahy zasahovať do účinnej inšpekcie alebo nejakým spôsobom poškodzovať ich autoritu alebo nestrannosť vo vzťahu k vlastníkom lodí, námorníkom alebo ďalším zainteresovaným stranám. Inšpektori predovšetkým: a) nesmú mať žiadny priamy alebo nepriamy záujem na činnostiach, ktoré majú kontrolovať; a b) bez toho, aby boli dotknuté príslušné sankcie alebo disciplinárne opatrenia, neprezradia, a to ani po skončení svojho funkčného obdobia, žiadne obchodné tajomstvo ani dôverné pracovné postupy, ani osobné informácie, ktoré by sa mohli dozvedieť v rámci svojich služobných povinností. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 35 Návrh smernice Článok 4 b – odsek 13 (nový) 13.  Inšpektori predkladajú správu o každej inšpekcii príslušnému orgánu členského štátu. Jedna kópia správy v angličtine alebo v pracovnom jazyku lode sa poskytne kapitánovi a ďalšia kópia sa umiestni na nástenku na lodi pre informáciu námorníkom, a na požiadanie sa zašle ich zástupcom. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 36 Návrh smernice Článok 4 b – odsek 14 (nový) 14.  Príslušný orgán každého členského štátu vedie záznamy o inšpekciách podmienok námorníkov na lodiach, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou. V primeranej lehote, ktorá nepresahuje šesť mesiacov po skončení roka, zverejní výročnú správu o inšpekčných činnostiach. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 37 Návrh smernice Článok 4 b – odsek 15 (nový) 15.  V prípade vyšetrovania závažnej nehody sa správa predloží príslušnému orgánu daného členského štátu čo najskôr, ale nie neskôr ako jeden mesiac po ukončení vyšetrovania. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 38 Návrh smernice Článok 4 b – odsek 16 (nový) 16.  Pri vykonávaní inšpekcie alebo opatrení prijatých na základe tohto článku sa vyvinie primerané úsilie, aby sa zabránilo bezdôvodnému zadržaniu alebo oneskoreniu lode. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 39 Návrh smernice Článok 4 b – odsek 17 (nový) 17.  V prípade akýchkoľvek strát alebo škôd vzniknutých v dôsledku protiprávneho výkonu právomocí inšpektorov sa vyplatí kompenzácia v súlade s vnútroštátnymi zákonmi alebo predpismi. Dôkazné bremeno v každom prípade spočíva na sťažovateľovi. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 40 Návrh smernice Článok 4 b – odsek 18 (nový) 18.  Každý členský štát stanoví a účinne presadzuje primerané sankcie a iné nápravné opatrenia v prípade, že dôjde k porušeniu požiadaviek smernice 2009/13/ES (vrátane práv námorníkov) a inšpektorom sa bráni vo výkone ich povinností. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 41 Návrh smernice Článok 5 – odsek 1 1.  Ak je členskému štátu doručená sťažnosť, ktorú nepokladá za evidentne nepodloženú, alebo ak členský štát získa dôkazy o tom, že loď, ktorá sa plaví pod jeho vlajkou, nevyhovuje požiadavkám smernice 2009/13/ES, alebo že má vážne nedostatky vo svojich vykonávacích opatreniach, tento členský štát podnikne kroky potrebné na vyšetrenie danej veci a na zabezpečenie toho, aby sa prijali opatrenia na odstránenie všetkých zistených nedostatkov. 1.  Ak je členskému štátu doručená sťažnosť, ktorú nepokladá za evidentne nepodloženú podľa medzinárodného pracovného práva, ako je Dohovor o pracovných normách v námornej doprave, alebo podľa ustanovení smernice 2009/13/ES, tento členský štát podnikne kroky potrebné na vyšetrenie danej veci a na zabezpečenie toho, aby sa prijali opatrenia na odstránenie všetkých zistených nedostatkov. Ak členský štát na základe inšpekcie získa dôkazy o tom, že loď, ktorá sa plaví pod jeho vlajkou, nevyhovuje požiadavkám smernice 2009/13/ES, alebo že má vážne nedostatky vo svojich vykonávacích opatreniach, tento členský štát podnikne kroky potrebné na vyšetrenie danej veci a na zabezpečenie toho, aby sa prijali opatrenia na odstránenie všetkých zistených nedostatkov. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 42 Návrh smernice Článok 5 – odsek 2 2.  Zamestnanci poverení vybavovaním sťažností zaobchádzajú so zdrojom akejkoľvek sťažnosti, v ktorej sa tvrdí, že sú ohrozené pracovné a životné podmienky námorníkov, alebo že majú nedostatky, alebo že dochádza k porušovaniu zákonov a iných právnych predpisov, dôverným spôsobom a vlastníkovi lode, jeho zástupcovi alebo prevádzkovateľovi lode nesmú nijako naznačiť, že inšpekcia bola vykonaná v dôsledku takejto sťažnosti. 2.  Zamestnanci zaobchádzajú so zdrojom akejkoľvek sťažnosti, v ktorej sa tvrdí, že sú ohrozené pracovné a životné podmienky námorníkov alebo že majú nedostatky, alebo že dochádza k porušovaniu zákonov a iných právnych predpisov, dôverným spôsobom a vlastníkovi lode, jeho zástupcovi alebo prevádzkovateľovi lode nesmú nijako naznačiť, že inšpekcia bola vykonaná v dôsledku takejto sťažnosti. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 43 Návrh smernice Článok 5 a – odsek 1 (nový) Článok 5a Postupy vybavovania sťažností na palube 1.  Členské štáty požadujú, aby lode, ktoré sa plavia pod ich vlajkou, mali na palube zavedené postupy na spravodlivé, účinné a rýchle riešenie sťažností námorníkov v súvislosti s porušením požiadaviek smernice 2009/13/ES (vrátane práv námorníkov). Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 44 Návrh smernice Článok 5 a – odsek 2 (nový) 2.  Členské štáty zakážu akúkoľvek viktimizáciu námorníka za podanie sťažnosti a stanovia za ňu sankcie. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 45 Návrh smernice Článok 5 a – odsek 3 (nový) 3.  Ustanoveniami tohto článku nie je dotknuté právo námorníka žiadať o nápravu akýmikoľvek zákonnými prostriedkami, ktoré námorník považuje za vhodné. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 46 Návrh smernice Článok 5 a – odsek 4 (nový) 4.  Bez toho, aby bol dotknutý akýkoľvek širší rozsah pôsobnosti, ktorý môže byť stanovený vo vnútroštátnych zákonoch, iných právnych predpisoch alebo v kolektívnych dohodách, môžu námorníci využívať postupy na palube na podávanie sťažností týkajúcich sa akejkoľvek záležitosti, ktorú možno považovať za porušenie požiadaviek smernice 2009/13/ES (vrátane práv námorníkov). Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 47 Návrh smernice Článok 5 a – odsek 5 (nový) 5.  Každý členský štát zabezpečí, aby sa v záujme splnenia požiadaviek v odsekoch 1 až 3 zaviedli v jeho zákonoch alebo iných právnych predpisoch primerané postupy vybavovania sťažností na palube. Takéto postupy sú snahou o riešenie sťažností na najnižšej možnej úrovni. V každom prípade však námorníci majú právo na podávanie sťažností priamo kapitánovi, a ak to považujú za potrebné, príslušnému externému orgánu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 48 Návrh smernice Článok 5 a – odsek 6 (nový) 6.  Postupy vybavovania sťažností na palube zahŕňajú právo námorníka byť sprevádzaný alebo zastupovaný počas konania vo veci sťažnosti, ako aj právo na ochranu pred prípadnou viktimizáciou námorníka v dôsledku podania sťažnosti. Pojem „viktimizácia“ sa vzťahuje na akékoľvek nepriaznivé opatrenie prijaté akoukoľvek osobou proti námorníkovi za podanie sťažnosti, ktoré nie je výslovne šikanujúce alebo zlomyseľné. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 49 Návrh smernice Článok 5 a – odsek 7 (nový) 7.  Okrem kópie pracovnej zmluvy námorníka sa všetkým námorníkom poskytne kópia postupov vybavovania sťažností na palube, ktoré sa uplatňujú na lodi. Tieto informácie zahŕňajú kontaktné údaje o príslušnom orgáne v štáte, pod vlajkou ktorého sa loď plaví, a ak sa líši, v krajine pobytu námorníka a meno osoby alebo osôb na palube lode, ktoré môžu námorníkom dôverne poskytnúť nestranné poradenstvo týkajúce sa ich sťažnosti a inak im pomáhať pri dodržiavaní postupov vybavovania sťažností, ktoré majú k dispozícii na palube lode. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 50 Návrh smernice Článok 5 b – odsek 1 (nový) Článok 5b Povinnosti poskytovateľa pracovnej sily 1.  Bez toho, aby bola dotknutá zásada zodpovednosti každého členského štátu za pracovné a životné podmienky námorníkov na lodiach, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou, členský štát má tiež povinnosť zabezpečiť uplatňovanie požiadaviek tohto článku, pokiaľ ide o nábor a zamestnávanie, ako aj sociálne zabezpečenie námorníkov, ktorí sú jeho štátnymi príslušníkmi alebo majú bydlisko alebo iný spôsob pobytu na jeho území, a to v rozsahu, ktorým sa takáto zodpovednosť stanovuje v tomto článku. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 51 Návrh smernice Článok 5 b – odsek 2 (nový) 2.  Každý členský štát presadzuje požiadavky tohto článku, ktoré sa uplatňujú na činnosť a postupy náborových a zamestnaneckých služieb pre námorníkov, ktorých poskytovatelia sú usadení na jeho území, a to prostredníctvom systému inšpekcií, monitorovania a právneho postihu v prípade porušenia licenčných a iných prevádzkových požiadaviek stanovených v odsekoch 4 a 6. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 56 Návrh smernice Článok 5 b – odsek 3 (nový) 3.  Podrobné požiadavky na uplatňovanie odseku 1 sa stanovujú v odsekoch 7 až 18. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 52 Návrh smernice Článok 5 b – odsek 4 (nový) 4.  Každý členský štát, ktorý poskytuje verejnú náborovú a zamestnaneckú službu pre námorníkov, zabezpečí, aby sa služba poskytovala riadnym spôsobom, ktorý chráni a podporuje zamestnanecké práva námorníkov stanovené v smernici 2009/13/ES. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 57 Návrh smernice Článok 5 b – odsek 5 (nový) 5.  Každý členský štát zriadi účinný systém inšpekcií a monitorovací systém na vykonávanie úloh v rámci svojej zodpovednosti pri poskytovaní pracovnej sily podľa tohto článku. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 53 Návrh smernice Článok 5 b – odsek 6 (nový) 6.  Príslušný orgán dotknutého členského štátu úzko dohliada na všetky náborové a zamestnanecké služby pre námorníkov, ktoré sa poskytujú na území tohto členského štátu, a kontroluje ich. Všetky licencie alebo osvedčenia alebo podobné oprávnenia na poskytovanie súkromných služieb na príslušnom území sa udeľujú alebo obnovujú až po overení toho, či príslušná náborová a zamestnanecká služba pre námorníkov spĺňa požiadavky vnútroštátnych zákonov a predpisov. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 58 Návrh smernice Článok 5 b – odsek 7 (nový) 7.  Informácie o systéme uvedenom v odseku 4 vrátane metódy použitej na hodnotenie jeho účinnosti sa začlenia do správ členských štátov pre Medzinárodný úrad práce podľa článku 22 štatútu tohto úradu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 59 Návrh smernice Článok 5 b – odsek 8 (nový) 8 Všetci námorníci majú prístup k efektívnemu, primeranému a zodpovednému systému na hľadanie zamestnania na palube lode bez poplatku pre námorníka. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 60 Návrh smernice Článok 5 b – odsek 9 (nový) 9.  Služby náboru a umiestňovania námorníkov, ktoré sa poskytujú na území členského štátu, sú v súlade s normami stanovenými v odsekoch 7 až 18. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 61 Návrh smernice Článok 5 b – odsek 10 (nový) 10.  Každý členský štát vyžaduje, pokiaľ ide o námorníkov, ktorí pracujú na lodiach, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou, aby majitelia, ktorí využívajú služby náboru a umiestňovania námorníkov, ktoré sídlia v krajinách alebo na územiach, v ktorých sa Dohovor o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006 neuplatňuje, zabezpečili, aby tieto služby boli v súlade s požiadavkami stanovenými v odsekoch 7 až 18. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 62 Návrh smernice Článok 5 b – odsek 11 (nový) 11.  Ak má členský štát súkromné služby náboru a umiestňovania námorníkov pôsobiace na jeho území, ktorých primárnym cieľom je nábor a umiestňovanie námorníkov alebo ktoré vykonávajú nábor a umiestňujú značný počet námorníkov, tieto služby sa poskytujú len v súlade so štandardizovaným systémom licencií alebo osvedčení alebo iných foriem regulácie. Tento systém sa stanovuje, upravuje alebo mení iba po konzultácii s majiteľmi lodí a príslušných organizácií námorníkov. V prípade pochybností, či sa tento článok uplatňuje na súkromnú službu náboru a umiestňovania námorníkov, o tejto otázke rozhodne príslušný orgán v každom členskom štáte po porade s príslušnými organizáciami vlastníkov lodí a námorníkov. Neopodstatnený rast počtu súkromných služieb náboru a umiestňovania námorníkov sa nepodporuje. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 63 Návrh smernice Článok 5 b – odsek 12 (nový) 12.  Ustanovenia odseku 11 sa uplatňujú tiež – v rozsahu, v akom ich príslušný orgán členského štátu po konzultácii s príslušnými organizáciami vlastníkov lodí a organizácií námorníkov považuje za vhodné – v kontexte služieb náboru a umiestňovania poskytovaných organizáciami námorníkov na území členského štátu na zabezpečenie námorníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tohto členského štátu, pre lode, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou. Služby, na ktoré sa vzťahuje tento odsek, spĺňajú tieto podmienky: a) služby náboru a umiestňovania sa poskytujú na základe zmluvy o kolektívnom vyjednávaní medzi danou organizáciou a vlastníkom lode; b) organizácia námorníkov a vlastník lode sídlia na území členského štátu; c) členský štát má vnútroštátne zákony alebo predpisy alebo postup na povolenie zmluvy o kolektívnom vyjednávaní alebo jej registráciu, pričom táto zmluva umožňuje poskytovanie služby náboru a umiestňovania; a d) služba náboru a umiestňovania sa poskytuje riadnym spôsobom a sú prijaté opatrenia na ochranu a podporu zamestnaneckých práv námorníkov porovnateľných s právami podľa odseku 14. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 64 Návrh smernice Článok 5 b – odsek 13 (nový) 13.  Žiadne ustanovenie v odsekoch 1 až 18 nemôže: a) zabrániť členskému štátu, aby zachoval bezplatnú verejnú službu náboru a umiestňovania námorníkov v rámci politiky uspokojovania potrieb námorníkov a vlastníkov lodí, či je služba súčasťou verejnej služby zamestnanosti pre všetkých pracovníkov a zamestnávateľov alebo je s ňou koordinovaná ; alebo b) uložiť členskému štátu povinnosť zaviesť systém na poskytovanie súkromných služieb náboru alebo umiestňovania pre námorníkov na svojom území. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 65 Návrh smernice Článok 5 b – odsek 14 (nový) 14.  Členský štát, ktorý prijme systém uvedený v odseku 11 písm. a) tohto článku, vo svojich zákonoch a právnych predpisoch alebo iných opatreniach prinajmenšom a) zakáže službám náboru a umiestňovania námorníkov , aby používali prostriedky, mechanizmy alebo zoznamy, ktoré majú zabrániť námorníkom získať zamestnanie, pre ktoré sú kvalifikovaní, alebo ich od toho odradiť; b) požaduje, aby námorníci neplatili žiadne poplatky ani iné výdavky za nábor, umiestnenie alebo zaistenie zamestnania námorníkom, hradené priamo či nepriamo, úplne alebo čiastočne, okrem poplatkov za získanie národného osvedčenia o zdravotnej spôsobilosti, národnej námorníckej knižky a pasu alebo iného podobného osobného cestovného dokladu s výnimkou poplatku za vízum, ktorý hradí vlastník lode; a c) zabezpečia, aby služby náboru a umiestňovania námorníkov poskytované na jeho území: i) viedli aktualizovaný register všetkých námorníkov, v prípade ktorých uskutočnili nábor alebo ich umiestnili, a aby bol k dispozícii počas inšpekcie vykonávanej príslušným orgánom členského štátu; ii) sa uistili, že námorníci sú informovaní o svojich právach a povinnostiach v rámci svojich pracovných zmlúv pred procesom prijímania do zamestnania alebo po tomto procese a že sa prijali opatrenia, aby námorníci mohli preskúmať svoju pracovnú zmluvu pred jej podpisom a po ňom a aby získali kópiu zmluvy; iii) overili, že námorníci, ktorých prijali alebo umiestnili, sú kvalifikovaní a majú dokumenty potrebné pre danú prácu, a že pracovné zmluvy námorníkov sú v súlade s platnými zákonmi a predpismi a akoukoľvek kolektívnou zmluvou, ktorá je súčasťou pracovnej zmluvy; iv) sa uistili, pokiaľ je to možné, že vlastník lode má prostriedky, aby sa predišlo tomu, že námorníci budú zanechaní v zahraničnom prístave; v) preskúmali a reagovali na každú sťažnosť týkajúcu sa ich činností a oznámili príslušnému orgánu členského štátu akékoľvek nevyriešené sťažnosti; vi) vytvorili systém ochrany prostredníctvom poistenia alebo rovnocenného vhodného opatrenia, aby námorníkom boli uhradené peňažné straty, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku zlyhania služby náboru alebo umiestňovania alebo ak príslušný vlastník lode nesplnil svoje záväzky vyplývajúce z pracovnej zmluvy námorníkov. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 66 Návrh smernice Článok 5 b – odsek 15 (nový) 15.  V prípade potreby príslušný orgán dotknutého členského štátu zabezpečí zodpovedajúce mechanizmy a postupy na vyšetrovanie sťažností týkajúcich sa činnosti služieb náboru a umiestňovania námorníkov, ktoré podľa potreby zahŕňajú zástupcov vlastníkov lodí a námorníkov. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 67 Návrh smernice Článok 5 b – odsek 16 (nový) 16.  Ak členský štát ratifikoval Dohovor o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006 a uplynulo 12 mesiacov odo dňa nasledujúceho po registrácii ratifikácie generálnym riaditeľom Medzinárodného úradu práce, v čo najširšom rozsahu informuje svojich štátnych príslušníkov o možných problémoch v prípade zamestnania na lodi, ktorá sa plaví pod vlajkou štátu, ktorý neratifikoval Dohovor o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006, a to až dovtedy, kým sa daný členský štát nepresvedčí, že sa uplatňujú normy rovnocenné s tými, ktoré stanovuje tento článok. Opatrenia prijaté na tento účel členským štátom nesmú byť v rozpore so zásadou voľného pohybu pracovníkov stanovenou v zmluvách, v ktorých členský štát a ostatné dotknuté krajiny môžu byť zmluvnými stranami. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 68 Návrh smernice Článok 5 b – odsek 17 (nový) 17.  Každý členský štát, na ktorý sa vzťahuje odsek 16, požaduje, aby vlastníci lodí plaviacich sa pod jeho vlajkou, ktorí využívajú služby náboru a umiestňovania námorníkov so sídlom v krajinách alebo na územiach, na ktorých sa neuplatňuje Dohovor o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006, v čo najširšom rozsahu zabezpečili, aby tieto služby spĺňali požiadavky odsekov 7 až 18. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 69 Návrh smernice Článok 5 b – odsek 18 (nový) 18.  Žiadne ustanovenia v odsekoch 7 až 18 sa nemôžu chápať tak, aby viedli k zníženiu povinností a zodpovednosti vlastníkov lodí alebo členského štátu, pokiaľ ide o lode, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 54 Návrh smernice Článok 5 c (nový) Článok 5c Revízna doložka Odo dňa nadobudnutia platnosti dohody Komisia dbá na jej začlenenie do práva Únie a na jej uplatňovanie členskými štátmi. Na tento účel Komisia prijme potrebné opatrenia. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 55 Návrh smernice Článok 5 d (nový) Článok 5d Správy Komisia predkladá Európskemu parlamentu a Rade každých päť rokov správu o uplatňovaní tejto smernice. Táto správa zahŕňa hodnotenie výkonnosti členských štátov ako vlajkových štátov a obsahuje návrhy doplnkových opatrení potrebných na transpozíciu a zabezpečenie dodržiavania dohovoru.

(1) Vec bola následne vrátená výboru v súlade s článkom 57 ods. 2 druhým pododsekom rokovacieho poriadku (A7-0037/2013).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2013 o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu na rok 2014, oddiel III – Komisia (2013/2010(BUD))

P7_TA(2013)0081 A7-0043/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 312, 313 a 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (MID)(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2012 o návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2013(3),

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2013(4) a na tri súvisiace spoločné vyhlásenia Parlamentu, Rady a Komisie,

–  so zreteľom na hlavu II kapitolu 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na závery Rady z 29. júna a 19. októbra 2012 o Pakte pre rast a zamestnanosť;

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A7-0043/2013),

A.  keďže na základe Lisabonskej zmluvy sa Európskej únii udeľujú významné nové výsadné právomoci v oblastiach, ako je vonkajšia činnosť, šport, kozmický priestor, zmena klímy, energetika, cestovný ruch a civilná ochrana;

B.  keďže podľa článku 312 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je viacročný finančný rámec zakotvený v zmluve a schvaľuje sa vo forme nariadenia Rady, ktoré prijíma Rada jednomyseľne po udelení súhlasu Európskeho parlamentu, ktorý sa uznáša väčšinou svojich poslancov;

C.  keďže platnosť súčasného viacročného finančného rámca končí na konci roka 2013 a keďže rok 2014 by mal byť prvým rokom uplatňovania budúceho viacročného finančného rámca;

D.  keďže rok 2013 bude prvým rokom uplatňovania nového nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie;

Všeobecný kontext

1.  berie na vedomie závery Európskej rady z 8. februára 2013 o budúcom viacročnom finančnom rámci (VFR); trvá na tom, že ak Európsky parlament ešte nedal súhlas s novým nariadením o VFR, Európska komisia by najprv mala vypracovať návrh rozpočtu na rok 2014 na základe jej vlastných návrhov týkajúcich sa VFR na roky 2014 – 2020 a ak sa následne nedosiahne dohoda o novom VFR, mala by upraviť svoj návrh podľa článku 312 ods. 4 Zmluvy a článku 30 súčasnej Medziinštitucionálnej dohody o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení;

2.  pripomína, že pokiaľ sa do konca tohto roka nedosiahne dohoda o nariadení o budúcom VFR, uplatní sa článok 312 ods. 2, podľa ktorého Rada prijíma nariadenie o VFR až po udelení súhlasu Európskeho parlamentu, článok 312 ods. 4, v ktorom sa stanovuje, že ak sa včas nedosiahne dohoda o novom VFR, uplatnia sa stropy posledného roka súčasného VFR, a článok 30 súčasnej medziinštitucionálnej dohody o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení, čo znamená predĺženie platnosti stropov na rok 2013 upravených na základe fixného deflátora vo výške 2 % ročne až do prijatia nového nariadenia o VFR; opätovne zdôrazňuje, že ak nastane taká situácia, je pripravený dosiahnuť rýchlu dohodu s Radou a Komisiou o zabezpečení platnosti právnych základov pre plnenie programov a politík EÚ v roku 2014;

3.  berie na vedomie ťažkosti pri vymedzení všeobecných usmernení pre rozpočet na rok 2014, keďže čo sa týka výšky stropu viazaných rozpočtových prostriedkov na rok 2014, situácia je veľmi neistá; zdôrazňuje, že výška stropu by sa mohla pohybovať medzi 142,540 miliardy EUR v cenách roku 2014 v prípade, že sa dohoda o VFR na roky 2014 – 2020 dosiahne na základe záverov Európskej rady zo 7. a 8. februára 2013, a 155,5 miliardy EUR v cenách roku 2014 v prípade predĺženia platnosti stropu z roku 2013;

4.  poznamenáva, že v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy vznikol medzi európskymi politickými predstaviteľmi konsenzus v prospech zvýšenej hospodárskej, fiškálnej, finančnej a bankovej integrácie, ako aj zlepšenia správy vecí verejných, pričom sa prejavila potreba posilniť rast s cieľom ozdraviť verejné financie; zdôrazňuje, že znížený európsky rozpočet by bol v rozpore s týmito politickými cieľmi;

Dostatočná a realistická úroveň platieb

5.  zastáva názor, že pokiaľ by sa na začiatku rozpočtového cyklu naplánovala dostatočná a realistická úroveň platieb v rámci rozpočtu, nenastali by komplikácie pri plnení rozpočtu, ktorých sme boli svedkami najmä v prípade rozpočtu na rok 2012;

6.  pripomína, že z dôvodu nekompromisnej pozície Rady v rokovaniach je celková úroveň platieb stanovená v rozpočte na rok 2013 o 5 miliárd EUR nižšia, než sú odhady Komisie týkajúce sa potrieb v oblasti platobných rozpočtových prostriedkov uvedené v návrhu rozpočtu; zdôrazňuje, že návrh Komisie vychádzal zo zníženia odhadov na rok 2013, ktoré poskytli samotné členské štáty, a z predpokladu, že všetky žiadosti o platby, ktoré sa majú doručiť v roku 2012, budú uhradené z rozpočtu na rok 2012; je preto mimoriadne znepokojený úrovňou platieb v roku 2013 a upozorňuje, že táto úroveň rozpočtových prostriedkov nebude dostatočná na pokrytie skutočných platobných potrieb v roku 2013, keďže rezerva platobných rozpočtových prostriedkov ponechaná pod stropom platieb VFR v rozpočte na rok 2013 predstavuje 11,2 miliardy EUR, pričom iba prenosy dodatočných platobných potrieb z roku 2012 predstavujú viac ako 16 miliárd EUR; upozorňuje, že pokračujúce a nadmerné odklady platieb z roka na rok povedú v budúcich rokoch k závažným problémom;

7.  prikladá najvyššiu politickú dôležitosť spoločným vyhláseniam, ktoré podpísali Parlament, Rada a Komisia na najvyššej politickej úrovni v decembri 2012, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou dohody o rozpočte na rok 2013 medzi dvoma zložkami rozpočtového orgánu a podľa ktorých sa v rozpočte EÚ na rok 2013 zabezpečia dodatočné prostriedky, aby Únia bola schopná platiť svoje účty a aby si dokázala zachovať politickú dôveryhodnosť a platobnú schopnosť;

8.  pripomína, že v súlade s ustanoveniami spoločného vyhlásenia o platbách na rok 2012 predloží Komisia začiatkom roka 2013 návrh opravného rozpočtu, ktorý bude slúžiť jedinému účelu, a to na pokrytie žiadostí pozastavených v roku 2012 vo výške 2,9 miliardy EUR, ako aj na pokrytie ostatných nesplnených právnych záväzkov, bez toho, aby bolo dotknuté riadne plnenie rozpočtu na rok 2013; pripomína, že v novembri a decembri 2012 sa Komisii predložili ďalšie žiadosti o platby v rámci zdieľaného hospodárenia v celkovej výške 16 miliárd EUR, ktoré bude treba uhradiť v roku 2013; preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby bezodkladne a najneskôr do konca marca 2013 predložila uvedený návrh opravného rozpočtu s cieľom predísť akémukoľvek zásahu do procesu prípravy rozpočtu na rok 2014;

9.  ďalej vyzýva Komisiu a Radu, aby konštruktívne spolupracovali s Parlamentom s cieľom zabrániť opakovaniu tejto situácie v budúcich rozpočtových cykloch tým, že zlepšia presnosť predpovedí a dohodnú sa na realistických a dostatočných odhadoch rozpočtu, ktoré by mali zahŕňať jasné a podrobné informácie o povahe všetkých odhadov platieb;

10.  v tejto súvislosti znovu žiada Komisiu, aby Parlamentu a Rade predkladala mesačné správy o vývoji žiadostí členských štátov o platby zo štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu a fondov v oblasti rozvoja vidieka a rybného hospodárstva (samostatne za každý členský štát a fond). Informácie poskytnuté v týchto mesačných správach by mali byť základom pre monitorovanie plnenia záväzkov dohodnutých medzi inštitúciami;

11.  naliehavo tiež žiada, aby sa čo najskôr zriadila medziinštitucionálna skupina pre platby, ktorá bude vychádzať zo skúseností z medziinštitucionálnych rokovaní o platbách, ktoré sa usporiadali v kontexte rozpočtového postupu na rok 2013; je pevne presvedčený, že takéto stretnutia na politickej úrovni pomáhajú predísť akýmkoľvek prípadným nedorozumeniam v súvislosti s presnosťou údajov a odhadov týkajúcich sa potrieb v oblasti platieb; predovšetkým sa domnieva, že táto pracovná skupina by sa mala prioritne zaoberať otázkou rozdielu medzi odhadmi výdavkov v rámci zdieľaného hospodárenia poskytnutými orgánmi členských štátov a úrovňou platobných rozpočtových prostriedkov, ktorú Rada kolektívne presadzuje v priebehu rokovaní o rozpočte; žiada, aby sa prvá medziinštitucionálna schôdza o platbách uskutočnila v prvom polroku 2013;

12.  je hlboko znepokojený tým, že napriek 99 % miere plnenia platobných rozpočtových prostriedkov na konci roka 2012 sa počas posledného roka neuhradené záväzky (RAL) zvýšili o 10 miliárd a dosiahli celkovo nevídanú hodnotu 217,3 miliardy EUR; očakáva, že úroveň RAL môže byť na konci roka 2013 dokonca vyššia; varuje pred prílišným uplatňovaním pravidla automatického rušenia viazanosti ako spôsobu riešenia problému RAL, keďže je to v rozpore s Paktom pre rast a zamestnanosť odsúhlaseným Európskou radou v roku 2012; domnieva sa, že na tohtoročných medziinštitucionálnych schôdzach o platbách by sa mal podrobne preskúmať rozdiel medzi viazanými a platobnými rozpočtovými prostriedkami, nadviazať dialóg s Komisiou s cieľom úplne objasniť zloženie RAL a posúdiť, či je súčasná maximálna výška RAL predovšetkým dôsledkom hospodárskej krízy alebo či poukazuje na rozsiahlejšie štrukturálne problémy; ak sa zistí, že príčinou sú štrukturálne problémy, vyzýva inštitúcie, aby spolupracovali a prijali vhodný akčný plán s cieľom riešiť otázku mimoriadnej výšky RAL v rámci budúceho VFR; trvá na tom, aby sa Rada zdržala prijatia rozhodnutia o úrovni platieb a priori, bez zohľadnenia skutočných potrieb a právnych záväzkov; ďalej konštatuje, že zvyšujúca sa suma RAL v skutočnosti podkopáva transparentnosť rozpočtu EÚ, v ktorom je jasne viditeľný pomer záväzkov a platieb v ktoromkoľvek konkrétnom rozpočtovom roku;

13.  pripomína, že rok 2014 je rokom prechodu medzi dvoma viacročnými finančnými rámcami, a očakáva od Komisie, že k svojmu finančnému plánu na rok 2014 pripojí dôkladný a realistický odhad výšky rozpočtových prostriedkov, pričom zohľadní skutočnosť, že aj keď viacročný program financovania sa v počiatočnom roku uplatňuje pomalšie než na svojom konci a že v dôsledku toho je úroveň potrieb v oblasti platieb zvyčajne nižšia na začiatku viacročného finančného obdobia než na jeho konci, treba naliehavo riešiť otázku RAL na konci roku 2013;

14.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby pri prijímaní návrhu rozpočtu na rok 2014 poskytla jasný a vecný dôkaz o súvislosti medzi úrovňou rozpočtových prostriedkov, ktorú navrhuje, a vykonávaním Paktu pre rast a zamestnanosť, ktorý bol prijatý na zasadnutí Európskej rady v júni 2012; žiada inštitúcie, aby zlepšili existujúce podmienky pre niektoré členské štáty, ktoré sú mimoriadne postihnuté finančnou krízou, s cieľom ďalej posilňovať ich kapacitu využívať štrukturálne a kohézne fondy a zabrániť tak vysokej miere rušenia viazanosti prostriedkov;

15.  trvá na tom, že rokovania o rozpočte na rok 2013 znovu poukázali na skutočnosť, že systém financovania rozpočtu EÚ, v ktorom predstavujú príspevky členských štátov viac než 75 % príjmov EÚ, je v rozpore s duchom a literou Zmluvy a spôsobuje, že rozpočet EÚ je úplne závislý od pokladníc členských štátov, čo môže byť obzvlášť škodlivé v čase, keď sú ich rozpočty obmedzené; naliehavo žiada, aby sa štruktúra príjmov Únie reformovala, a to aj zavedením nových a skutočných vlastných zdrojov, ako je daň z finančných transakcií a nová DPH na úrovni EÚ; pripomína svoju podporu návrhu Komisie na reformu systému vlastných zdrojov;

Úloha rozpočtu EÚ pri uplatňovaní stratégie Európa 2020 a pri vytváraní hospodárskeho rastu a pracovných miest

16.  pripomína, že rok 2014 má byť prvým rokom uplatňovania nového VFR, a preto je dôležitý pre úspešný začiatok nového programového obdobia; zastáva názor, že prioritou európskeho rozpočtu v roku 2014 by malo byť udržanie hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti, posilnenie zamestnanosti a boj proti nezamestnanosti mladých;

17.  pripomína osobitnú povahu rozpočtu EÚ, ktorý predstavuje len 1 % HDP EÚ a je investičným rozpočtom so silným pákovým efektom; zdôrazňuje, že 94 % jeho prostriedkov sa vracia členským štátom a európskym občanom prostredníctvom politík a programov EÚ, a preto by sa nemal vnímať ako dodatočná záťaž, ale ako nástroj na posilnenie investícií, rastu a pracovných miest v Európe; zdôrazňuje, že bez príspevku z rozpočtu EÚ by verejné investície v regiónoch a členských štátoch boli na minimálnej úrovni alebo úplne nemožné; domnieva sa, že každé zníženie rozpočtu EÚ by nevyhnutne viedlo k zvýšeniu nerovnováh a k brzdeniu rastu a konkurenčnej sily celého hospodárstva Únie, ako aj jeho súdržnosti, a ohrozilo by zásadu solidarity ako hlavnú hodnotu EÚ; zastáva názor, že požiadavka „viac Európy“ nemá zmysel, keď ju sprevádzajú návrhy na drastické obmedzovanie finančných prostriedkov EÚ;

18.  uznáva pretrvávajúce hospodárske a rozpočtové obmedzenia na vnútroštátnej úrovni, ako aj úsilie členských štátov o fiškálnu konsolidáciu; zdôrazňuje však, že rozpočet EÚ je účinným nástrojom investovania a solidarity s preukázanou pridanou hodnotou na európskej i vnútroštátnej úrovni; je presvedčený, že schopnosť rozpočtu podporiť hospodársky rast, konkurencieschopnosť a vytváranie pracovných miest je ešte dôležitejšia v čase hospodárskych problémov, keďže vytvorí podmienky pre úspech týchto konsolidačných snáh, a že rozpočet EÚ by sa mal považovať za nástroj na prekonanie krízy;

19.  zdôrazňuje potrebu rozšírenia finančnej podpory a činností v súvislosti so zavedením kvalitných systémov vzdelávania spájajúcich praktickú prípravu s odborným vzdelávaním; požaduje rozhodnejšiu podporu spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti odborného vzdelávania s cieľom účinne bojovať proti nezamestnanosti mladých ľudí; pripomína v tejto súvislosti návrh na odporúčanie Rady o vytvorení záruky pre mladých(5);

20.  pripomína, že ani všetkými makroekonomickými opatreniami na stabilizáciu finančného sektora prijatými od roku 2008 sa doteraz nepodarilo ukončiť hospodársku a finančnú krízu; domnieva sa preto, že s cieľom vrátiť sa k rastu a vytvárať pracovné miesta v Európe by členské štáty mali pokračovať v úsilí o uvoľnenie potenciálu na udržateľný a inkluzívny rast, napríklad prostredníctvom podpory vzdelávania, celoživotného vzdelávania a mobility; súčasťou riešenia musí byť dobre cielený, silný a dostatočný rozpočet EÚ, ktorý je potrebný na zlepšenie koordinácie a posilnenia úsilia členských štátov;

21.  vyzýva preto členské štáty, aby zvážili synergický účinok konsolidačného úsilia na vnútroštátnej úrovni a pridanej hodnoty rozpočtu EÚ s vhodne určenými prioritami, ktorý umožní plnenie už prijatých politických záväzkov na najvyššej úrovni; pripomína, že plnenie politických záväzkov a priorít je účinnejšie, ak existuje synergia medzi rozpočtami členských štátov a rozpočtom EÚ, a zdôrazňuje význam medziparlamentných diskusií o spoločných hospodárskych a rozpočtových orientáciách členských štátov a Únie v rámci Európskeho parlamentného týždňa o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík;

22.  vyzýva Komisiu, aby pri predkladaní návrhu rozpočtu na rok 2014 riadne vysvetlila úlohu rozpočtu EÚ v procese európskeho semestra; vyzýva Komisiu najmä, aby poskytla vecné a konkrétne údaje o tom, ako môže ňou predložený návrh rozpočtu EÚ mať naozaj spúšťaciu, urýchľovaciu, synergickú a doplnkovú úlohu k investíciám na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni pri realizácii priorít dohodnutých v rámci európskeho semestra;

23. domnieva sa, že výdavky EÚ majú často potenciál na vytváranie úspor z rozsahu a automaticky by mali viesť k hodnoteniu možných úspor na vnútroštátnej úrovni, čo by výrazne odbremenilo verejné financie členských štátov;

24.  zdôrazňuje, že treba využiť všetky nástroje a opatrenia, ktoré má Európska únia k dispozícii, s cieľom pomôcť členským štátom prekonať krízu a vyhnúť sa budúcim krízam; zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú tri európske orgány dohľadu tým, že umožňujú komplexné vykonávanie programu regulácie finančného sektora a vytváranie štruktúr dohľadu; vyzýva Komisiu, aby vo svojom návrhu rozpočtu na rok 2014 navrhla dostatočné finančné prostriedky pre tieto agentúry a aby pri príprave hodnotenia a revízii nariadení v januári 2014 vypracovala revidovaný model financovania týchto agentúr, ktorý zvýši ich nezávislosť a zároveň zachová jednotnosť rozpočtu EÚ;

25.  zdôrazňuje strategický účinok výberu priorít na rok 2014, ktorý je prvým rokom nadchádzajúceho VFR; zdôrazňuje, že EÚ musí naliehavo posilniť rast a konkurencieschopnosť s cieľom vytvárať pracovné miesta a príležitosti, najmä pre mladých ľudí;

26.  v tejto súvislosti pripomína, že stratégia Európa 2020 by mala byť stredobodom budúceho VFR (2014 – 2020), a naliehavo vyzýva Komisiu, aby túto stratégiu stanovila za prioritu a jasne preukázala všetky súvisiace investície v rozpočte na rok 2014, pričom by mala klásť dôraz na investície do oblastí vedomostného trojuholníka (vzdelávania, výskum, inovácie), infraštruktúr a malých a stredných podnikov, energie z obnoviteľných zdrojov, trvalo udržateľný rozvoj, podnikanie, zamestnanosť – najmä zamestnanosť mladých – a zručnosti, ako aj posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti;

27.  vyjadruje poľutovanie nad zvyčajnými horizontálnymi škrtmi Rady a varuje ju pred pokusom o opätovné využitie takýchto umelých škrtov; bude venovať osobitnú pozornosť zabezpečeniu dostatočnej úrovne platieb pre politiky a programy, ktoré posilňujú rast a konkurencieschopnosť;

28.  má v úmysle pokračovať v podrobnom skúmaní plánu Komisie, ktorý sa týka zníženia počtu pracovných miest v inštitúciách, a pripomína, že by sa to malo považovať za celkový cieľ; berie na vedomie nepriaznivý vplyv, ktorý tieto opatrenia mať môžu na rýchlu, pravidelnú a efektívnu realizáciou opatrení a programov EÚ; domnieva sa, že sa musí zabezpečiť a dokonca posilniť efektívnosť administratívy; domnieva sa, že každá krátkodobá alebo dlhodobá revízia počtu pracovných miest by mala vychádzať z predchádzajúceho hodnotenia vplyvu a mala by, okrem iného, v plnej miere zohľadňovať právne povinnosti Únie a nové právomoci a rozšírené úlohy inštitúcií vyplývajúce zo zmlúv; pripomína spoločné vyhlásenie o decentralizovaných agentúrach, najmä priložený spoločný prístup a jeho ustanovenia o poverovaní agentúr novými úlohami;

o
o   o

29.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Dvoru audítorov.

(1) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1. (3) Prijaté texty, P7_TA(2012)0486. (4) Ú. v. EÚ L 66, 8.3.2013. (5) COM(2012)0729.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2013 o zložení Európskeho parlamentu so zreteľom na voľby v roku 2014 (2012/2309(INL))

P7_TA(2013)0082 A7-0041/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 14 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na Protokol č. 36 o prechodných ustanoveniach,

–  so zreteľom na Zmluvu o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii,

–  so zreteľom na články 41, 48 a 74f rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. októbra 2007 o zložení Európskeho parlamentu(1),

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A7-0041/2013),

A.  keďže účinnosť článku 2 ods. 1 a 2 Protokolu č. 36 skončí na konci volebného obdobia 2009 – 2014,

B.  keďže sa očakáva, že Chorvátska republika pristúpi k Únie pred voľbami do Európskeho parlamentu, ktoré sa majú konať na jar v roku 2014, a keďže na konci volebného obdobia 2009 – 2014 sa skončí účinnosť článku 19 ods. 1 Aktu o podmienkach pristúpenia Chorvátskej republiky a o úpravách Zmluvy o Európskej únii, Zmluvy o fungovaní Európskej únie a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

C.  keďže by sa mali zohľadniť demografické zmeny, ktoré sa uskutočnili od posledných volieb do Európskeho parlamentu,

D.  keďže by sa malo zvážiť ustanovenie trvalého systému rozdelenia kresiel v Európskom parlamente súbežne s revíziou hlasovacieho systému v Rade, a to v rámci celkovej reformy inštitúcií Únie, ktorá sa má určiť na konvente zvolanom na základe článku 48 ods. 3 ZEÚ, a keďže v tejto reforme by sa malo uznať, že v súlade so zmluvami je základom demokracie Únie zastúpenie občanov i členských štátov;

E.  keďže rozdelenie kresiel na ďalšie volebné obdobie by nemalo byť ľubovoľné, ale malo by vychádzať z objektívnych kritérií, ktoré treba uplatňovať pragmaticky, a keďže toto rozdelenie by malo kompenzovať počet získaných a stratených kresiel tak, aby bola strata kresiel obmedzená na maximálne jedno kreslo na členský štát;

1.  predkladá Európskej rade priložený návrh rozhodnutia Európskej rady, ktorým sa ustanovuje zloženie Európskeho parlamentu na volebné obdobie 2014 – 2019, na základe práva na iniciatívu ustanoveného v článku 14 ods. 2 ZEÚ;

2.  zdôrazňuje naliehavú potrebu prijať toto rozhodnutie, ktoré si vyžaduje jeho súhlas, hneď ako zmluva týkajúca sa pristúpenia Chorvátskej republiky k Európskej únii nadobudne účinnosť, aby mohli členské štáty vo vhodnom čase schváliť potrebné vnútroštátne opatrenia na zorganizovanie volieb do Európskeho parlamentu na volebné obdobie 2009 – 2014;

3.  zaväzuje sa k tomu, že v krátkom čase predloží návrh zameraný na zlepšenie praktických ustanovení usporiadania volieb v roku 2014;

4.  zaväzuje sa, že do konca roku 2015 predloží nový návrh rozhodnutia Európskej rady s cieľom vytvoriť v dostatočnom predstihu pred začiatkom volebného obdobia 2019 – 2024 trvalý a transparentný systém, ktorý v budúcnosti pred každými novými voľbami do Európskeho parlamentu umožní objektívnym spôsobom, založeným na zásade zostupnej proporcionality vymedzenej v článku 1 priloženého návrhu, prideliť kreslá jednotlivým členským štátom objektívnym spôsobom, pričom sa zohľadní každá zmena ich počtu a riadne zistený demografický vývoj ich obyvateľstva, a bez toho, aby sa vylúčila možnosť vyhradiť niekoľko kresiel pre poslancov zvoleným na nadnárodných volebných zoznamoch;

5.  konštatuje, že nový systém prideľovania kresiel v Európskom parlamente by sa mal ustanoviť súbežne s revíziou hlasovacieho systému v Rade v rámci potrebnej revízie zmlúv; je rozhodnutý predložiť v tomto smere návrhy na ďalšom konvente zvolanom na základe článku 48 ods. 3 ZEÚ;

6.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a priložený návrh rozhodnutia Európskej Rady spolu s uvedenou správou svojho Výboru pre ústavné veci Európskej rade a vláde a parlamentu Chorvátskej republiky a pre informáciu Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

PRÍLOHA K UZNESENIU EURÓPSKEHO PARLAMENTU

Návrh rozhodnutia Európskej rady, ktorým sa ustanovuje zloženie Európskeho parlamentu

EURÓPSKA RADA,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 14 ods. 2,

so zreteľom na článok 2 ods. 3 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach,

so zreteľom na iniciatívu Európskeho parlamentu,

so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu,

keďže:

(1)  účinnosť článku 2 ods. 1 a 2 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach skončí na konci volebného obdobia 2009 – 2014,

(2)  účinnosť článku 19 ods. 1 Aktu o podmienkach pristúpenia Chorvátskej republiky a o úpravách Zmluvy o Európskej únii, Zmluvy o fungovaní Európskej únie a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu skončí na konci volebného obdobia 2009 – 2014,

(3)  je nevyhnutné bezodkladné zosúladenie s ustanoveniami článku 2 ods. 3 Protokolu č. 36, a teda prijatie rozhodnutia uvedené v druhom pododseku článku 14 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, aby mohli členské štáty vo vhodnom čase schváliť potrebné vnútroštátne opatrenia na zorganizovanie volieb do Európskeho parlamentu na volebné obdobie 2009 – 2014;

(4)  v tomto rozhodnutí sa dodržiavajú kritéria vymedzené v článku 14 v druhom odseku prvom pododseku Zmluvy o Európskej únii, konkrétne to, že počet zástupcov občanov Únie nepresiahne sedemstopäťdesiat poslancov plus predseda, že toto zastúpenie je zostupne proporčné, pričom každý členský štát má najmenej šesť poslancov a žiadny členský štát nemá pridelených viac ako deväťdesiatšesť kresiel,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Článok 2

Celkový počet obyvateľov členského štátu vypočíta Komisia (Eurostat) na základe údajov, ktoré poskytli členské štáty, v súlade so spôsobom stanoveným v nariadení Európskeho parlamentu a Rady.

Článok 3

V súlade s článkom 1 je počet zástupcov v Európskom parlamente zvolených v každom členskom štáte stanovený nasledovne, s účinnosťou od začiatku volebného obdobia 2014 – 2019:

Článok 4

Toto rozhodnutie sa reviduje v dostatočnom predstihu pred začiatkom volebného obdobia 2019 – 2024 s cieľom vytvoriť systém, ktorý v budúcnosti pred každými novými voľbami do Európskeho parlamentu umožní objektívnym, spravodlivým, trvalým a transparentným spôsobom, založeným na zásade zostupnej proporcionality vymedzenej v článku 1, prideliť kreslá jednotlivým členským štátom, pričom sa zohľadní každá zmena ich počtu a riadne zistený demografický vývoj ich obyvateľstva, ako aj so zreteľom na systém hlasovania v Rade.

Článok 5

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po dni jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

V

Za Európsku radu

predseda

(1) Ú. v. EÚ C 227 E, 4.9.2008, s. 132 (Lamassourova-Severinova správa).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2013 o návrhu vykonávacieho nariadenia Komisie, ktorým sa menia a dopĺňajú prílohy II a III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 o definovaní, popise, prezentácii, označovaní a ochrane zemepisných označení liehovín (2013/2524(RPS))

P7_TA(2013)0083 B7-0091/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 z 15. januára 2008 o definovaní, popise, prezentácii, označovaní a ochrane zemepisných označení liehovín a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 1576/89(1) a najmä na jeho článok 26,

–  so zreteľom na návrh nariadenia Komisie, ktorým sa menia a dopĺňajú prílohy II a III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 o definovaní, popise, prezentácii, označovaní a ochrane zemepisných označení liehovín (D 024615/02) (návrh nariadenia Komisie),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1334/2008 zo 16. decembra 2008 o arómach a určitých zložkách potravín s aromatickými vlastnosťami na použitie v potravinách a o zmene a doplnení nariadenia Rady (EHS) č. 1601/91, nariadeniach (ES) č. 2232/96 a (ES) č. 110/2008 a smernice 2000/13/ES(2),

–  so zreteľom na zoznam Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA), na ktorom sú uvedené rastlinné látky obsahujúce prirodzene sa vyskytujúce látky, ktoré by mohli mať pri použití v potravinách a potravinových doplnkoch škodlivý vplyv na ľudské zdravie(3);

–  so zreteľom na stanovisko Vedeckého výboru Komisie pre potraviny k thujónu z 2. februára 2002(4),

–  so zreteľom na článok 5a ods. 3 písm. b) rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu(5),

–  so zreteľom na článok 88 ods. 2 a 3 a odsek 4 písm. c) rokovacieho poriadku,

A.  keďže liehoviny sa klasifikujú v rámci kategórií podľa definícií stanovených v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 110/2008;

B.  keďže prílohy k nariadeniu (ES) č. 110/2008 možno meniť a dopĺňať prostredníctvom opatrení prijatých Komisiou v rámci regulačného postupu s kontrolou v súlade s článkom 26 tohto nariadenia;

C.  keďže podľa odôvodnenia 2 nariadenia (ES) č. 110/2008 by opatrenia, ktoré sa vzťahujú na odvetvie liehovarníctva, mali chrániť povesť, ktorú liehoviny získali na trhu Európskej únie a na svetovom trhu, a to tým, že budú naďalej zohľadňovať tradičné postupy používané pri výrobe liehovín;

D.  keďže definície liehovín možno dopĺňať alebo aktualizovať, okrem iného vtedy, ak predošlé definície neexistovali alebo boli nedostatočné, zároveň by však tieto definície mali podľa odôvodnenia 6 nariadenia (ES) č. 110/2008 naďalej zohľadňovať tradičné postupy kvality;

E.  keďže absint, liehovina tradične vyrábaná vo viacerých členských štátoch, nebola doposiaľ definovaná v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 110/2008 ako kategória výrobku;

F.  keďže Komisia navrhuje v článku 1 písm. c) svojho návrhu nariadenia začlenenie definície absintu do prílohy II k nariadeniu (ES) č. 110/2008, ktorou by sa stanovil minimálny obsah anetolu 0,5 g/l;

G.  keďže absint je bežne známy ako liehovina vyrábaná dochucovaním etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu alebo destilátu poľnohospodárskeho pôvodu palinou pravou (Artemisia absinthium L.), palinou pontickou (Artemisia pontica L.), bedrovníkom anízovým (Pimpinella anisum L.), feniklom obyčajným (Foeniculum vulgare Mill.) a inými bylinkami v závislosti od ich regionálneho výskytu;

H.  keďže v závislosti od regionálneho výskytu určitých byliniek a meniacich sa spotrebiteľských preferencií sa tradičné postupy výroby absintu v mnohých členských štátoch začali do určitej miery líšiť tak, že nie všetky tradičné recepty stanovujú minimálny obsah anetolu a obsah anetolu v prípade mnohých výrobkov, ktoré sú v súčasnosti dostupné na trhu, zostáva pod úrovňou 0,5 g/l, ako navrhuje Komisia;

I.  keďže po nadobudnutí účinnosti návrhu nariadenia vypracovaného Komisiou by výrobcovia týchto variantov absintu boli vzhľadom na túto novo zavedenú definíciu absintu povinní prestať používať označenie „absint“ ako predajný názov alebo zmeniť svoje dlhodobé recepty, a to i napriek svojim tradičným výrobným metódam;

J.  keďže takáto zmena základných vlastností výrobku môže vyvolať negatívnu reakciu spotrebiteľov, a teda i oslabiť ich dôveru;

K.  keďže absint ako kategóriu výrobku možno definovať spôsobom, ktorým sa zabezpečí rešpektovanie regionálnych odlišností, namiesto toho, aby sa od výrobcov požadovala zmena tradičných metód výroby;

L.  keďže výrobcovia absintu by okrem toho mohli mať povinnosť uvádzať na zozname zložiek i obsah anetolu;

M.  keďže navyše podľa odôvodnenia 2 nariadenia (ES) č. 110/2008 by opatrenia, ktoré sa vzťahujú na odvetvie liehovarníctva, mohli prispieť k dosiahnutiu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa;

N.  keďže Komisia ďalej v článku 1 písm. c) svojho návrhu nariadenia navrhuje, aby definícia absintu zahŕňala požiadavku na stanovenie množstva thujónu (alfa a beta) v rozmedzí od 5 do 35 mg/l;

O.  keďže na zozname úradu EFSA, na ktorom sú uvedené rastlinné látky obsahujúce prirodzene sa vyskytujúce látky, ktoré by mohli mať pri použití v potravinách a potravinových doplnkoch škodlivý vplyv na ľudské zdravie, sa nachádza thujón obsiahnutý v paline pravej (Artemisia absinthium L.);

P.  keďže Vedecký výbor Komisie pre potraviny na základe svojho stanoviska z 2. februára 2002 nepovažuje za vhodné používať thujón ako chemicky identifikovanú dochucovaciu látku a podporuje uplatňovanie horných hraničných hodnôt v súvislosti s potravinami a nápojmi, ktoré boli zavedené v čase prijatia stanoviska a ktoré sú naďalej v platnosti podľa prílohy III k nariadeniu (ES) č. 1334/2008;

Q.  keďže niektorí výrobcovia absintu začali používať rastliny rodu Artemisia, ktoré neobsahujú thujón alebo ho obsahujú len vo veľmi malých množstvách;

R.  keďže stanovenie minimálnej úrovne thujónu v definícii absintu je preto v rozpore s tým, ako sa v súčasnosti pristupuje k tejto potenciálne škodlivej látke;

S.  keďže stanovením minimálnych úrovní thujónu v prípade absintu sa definícia tejto liehoviny nedopĺňa o žiadny nevyhnutný prvok;

1.  domnieva sa, že návrh nariadenia Komisie nie je zlučiteľný s cieľom a obsahom nariadenia (ES) č. 110/2008;

2.  vyjadruje nesúhlas s prijatím návrhu nariadenia Komisie, ktorým sa menia a dopĺňajú prílohy II a III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 o definovaní, popise, prezentácii, označovaní a ochrane zemepisných označení liehovín;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 39, 13.2.2008, s. 16. (2) Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 34. (3) Vestník EFSA (EFSA Journal) 2012; 10(5): 2663. (4) Vedecký výbor Komisie pre potraviny existoval do roku 2003, kým bol oficiálne zriadený úrad EFSA. Dňa 2. decembra 2002 výbor prijal stanovisko k thujónu, ktoré bolo uverejnené 6. februára 2003 pod týmto odkazom: SCF/CS/FLAV/FLAVOUR/23 ADD 2 Final. (5) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 13. marca 2013 o začatí medziinštitucionálnych rokovaní a mandáte na medziinštitucionálne rokovania o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (COM(2011)0625/3 – C7-0336/2011 – COM(2012)0552 – C7-0311/2012 – 2011/0280(COD) – 2013/2528(RSP))

P7_TA(2013)0084 B7-0079/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka,

–  so zreteľom na článok 70 ods. 2 a článok 70a rokovacieho poriadku,

  keďže finančné krytie vymedzené v legislatívnom návrhu je len orientačným údajom pre zákonodarný orgán a nemožno ho presne stanoviť, kým sa nedosiahne dohoda o návrhu nariadenia, ktorým sa ustanoví viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020;

rozhodol začať medziinštitucionálne rokovania na základe tohto mandátu:

MANDÁT

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci a doplňujúci návrh Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Návrh nariadenia Odôvodnenie 1 (1) v oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom „SPP do roku 2020: zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území“ sa stanovujú možné úlohy, ciele a zamerania spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) po roku 2013. Z diskusií o tomto oznámení vyplýva, že SPP by sa s platnosťou od 1. januára 2014 mala zreformovať. Táto reforma by sa mala týkať všetkých hlavných nástrojov SPP vrátane nariadenia Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003. Vzhľadom na rozsah pôsobnosti reformy je vhodné zrušiť nariadenie (ES) č. 73/2009 a nahradiť ho novým znením. Cieľom reformy by malo byť aj čo najväčšie zefektívnenie a zjednodušenie ustanovení. (1)  V oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom „SPP do roku 2020: zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území“ sa stanovujú možné úlohy, ciele a zamerania spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) po roku 2013. Z diskusií o tomto oznámení vyplýva, že SPP by sa s platnosťou od 1. januára 2014 mala zreformovať. Táto reforma by sa mala týkať všetkých hlavných nástrojov SPP vrátane nariadenia Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003. Vzhľadom na rozsah pôsobnosti reformy je vhodné zrušiť nariadenie (ES) č. 73/2009 a nahradiť ho novým znením. Cieľom reformy by malo byť aj zefektívnenie a zjednodušenie ustanovení. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Návrh nariadenia Odôvodnenie 1 a (nové) (1a)  Je nevyhnutné, aby existovala silná SPP podporená rozpočtom, ktorý je v období od roku 2007 do roku 2013 potrebný na to, aby bol vytváraný reálny rast s cieľom umožniť Európskej únii, aby neustále vyrábala potrebné množstvo rôznych potravín vysokej kvality, a napomáhať presadzovanie zamestnanosti, zachovať a produkovať environmentálny tovar, bojovať proti zmene klímy a obhospodarovať pôdu. SPP by sa okrem toho mala zakladať na ustanoveniach, ktoré sú pre poľnohospodárov, ostatné zainteresované strany a občanov vo všeobecnosti ľahko pochopiteľné tak, aby sa zabezpečila transparentnosť vykonávania, umožnil dohľad a aby sa znížili náklady hospodárskych subjektov a správcov. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Návrh nariadenia Odôvodnenie 1 b (nové) (1b)  Jedným z hlavných cieľov a kľúčových požiadaviek reformy SPP je zníženie administratívnej záťaže. Tento cieľ by sa mal riadne zohľadniť pri tvorbe príslušných ustanovení režimu priamej podpory. Počet režimov podpory by nemal presiahnuť potrebný rozsah a poľnohospodári a členské štáty by mali byť schopní splniť príslušné požiadavky a povinnosti bez prílišnej byrokracie. Na zníženie budúcej administratívnej záťaže členských štátov a príjemcov by sa mali využiť úrovne tolerancie orientované na prax, rozumné limity pre pomoc de minimis a primeraná rovnováha medzi dôverou a kontrolou. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Návrh nariadenia Odôvodnenie 8 (8)  S cieľom zohľadniť nové právne predpisy týkajúce sa režimov podpory, ktoré môžu byť prijaté po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy mala delegovať na Komisiu na účely zmeny a doplnenia zoznamu režimov podpory, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje. (8)  S cieľom zohľadniť nové právne predpisy týkajúce sa režimov podpory, ktoré môžu byť prijaté po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy na účely zmeny a doplnenia zoznamu režimov podpory stanovených v prílohe I k tomuto nariadeniu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Návrh nariadenia Odôvodnenie 9 (9)  S cieľom zohľadniť osobitné nové prvky a zaručiť ochranu práv príjemcov by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy mala delegovať na Komisiu na účely ustanovenia ďalších vymedzení týkajúcich sa prístupu k podpore podľa tohto nariadenia, stanovenia rámca, v ktorom členské štáty vymedzia minimálne činnosti, ktoré treba uskutočniť na plochách prirodzene ponechaných v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie, ako aj kritériá, ktoré poľnohospodári musia splniť, aby sa dalo považovať, že splnili povinnosť zachovania poľnohospodárskej plochy v stave vhodnom na výrobu, a kritériá, prostredníctvom ktorých sa určí prevaha tráv a iných rastlinných krmív, pokiaľ ide o trvalú trávnatú plochu. (9)  S cieľom zohľadniť osobitné nové prvky a zaručiť ochranu práv príjemcov by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy, pokiaľ ide o stanovenie kritérií, ktorými členské štáty vymedzia minimálne činnosti, ktoré treba uskutočniť na plochách prirodzene ponechaných v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie, ako aj rámca, v ktorom členské štáty vymedzia kritériá, ktoré poľnohospodári musia splniť, aby sa dalo považovať, že splnili povinnosť zachovania poľnohospodárskej plochy v stave vhodnom na výrobu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Návrh nariadenia Odôvodnenie 10 (10)  S cieľom zaručiť ochranu práv príjemcov by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy mala delegovať na Komisiu na účel prijímania pravidiel týkajúcich sa základu na výpočet znížení, ktoré členské štáty uplatňujú na poľnohospodárov na základe uplatňovania finančnej disciplíny. vypúšťa sa Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Návrh nariadenia Odôvodnenie 13 (13)  Skúsenosti z uplatňovania rôznych režimov podpory poľnohospodárom ukazujú, že v mnohých prípadoch sa podpora poskytla príjemcom, ktorých podnikanie sa len okrajovo zameriavalo na poľnohospodárske činnosti alebo sa na ne nezameriavalo vôbec, ako letiská, železničné spoločnosti, realitné spoločnosti a spoločnosti spravujúce športoviská. S cieľom zabezpečiť lepšie zacielenie podpory by členské štáty mali upustiť od poskytovania priamych platieb takýmto fyzickým alebo právnickým osobám. Menší poľnohospodári na čiastočný úväzok priamo prispievajú k životaschopnosti vidieckych oblastí a z tohto dôvodu by sa im priame platby mali poskytovať. (13)  Skúsenosti z uplatňovania rôznych režimov podpory poľnohospodárom ukazujú, že v mnohých prípadoch sa podpora poskytla fyzickým a právnickým osobám, ktorých podnikanie sa len okrajovo zameriavalo na poľnohospodárske činnosti alebo sa na ne nezameriavalo vôbec. S cieľom zabezpečiť lepšie zacielenie podpory a čo možno najviac zohľadniť situáciu v jednotlivých štátoch je dôležité, aby bola zodpovednosť za vymedzenie pojmu „aktívny poľnohospodár“ ponechaná na členských štátoch. Nemali by preto poskytovať priame platby subjektom, ako sú dopravné spoločnosti, letiská, realitné spoločnosti, spoločnosti spravujúce športoviská, prevádzkovatelia kempov a ťažobné spoločnosti, pokiaľ tieto subjekty nemôžu preukázať, že spĺňajú kritériá vymedzenia pojmu aktívny poľnohospodár. Menší poľnohospodári na čiastočný úväzok priamo prispievajú k životaschopnosti vidieckych oblastí a z tohto dôvodu by sa im priame platby mali poskytovať. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Návrh nariadenia Odôvodnenie 15 (15)  Rozdeľovanie priamej podpory príjmov medzi poľnohospodárov sa vyznačuje prideľovaním nerovnomerného množstva platieb značne malému počtu veľkých príjemcov. V dôsledku úspor vyplývajúcich z veľkosti nevyžadujú väčší príjemcovia rovnakú mieru jednotkovej podpory na efektívne dosiahnutie cieľa podpory príjmov. Okrem toho, potenciál na prispôsobenie uľahčuje väčším príjemcom fungovanie s nižšou mierou jednotkovej podpory. Je preto spravodlivé zaviesť pre veľkých príjemcov taký systém, v ktorom sa úroveň podpory postupne znižuje, kým sa nakoniec neobmedzí, s cieľom zlepšiť rozdelenie platieb medzi poľnohospodárov. Takýto systém by však mal zohľadniť intenzitu práce v odmeňovaní, aby sa zabránilo nerovnomerným účinkom na veľké poľnohospodárske podniky s vysokým počtom zamestnancov. Maximálne úrovne by sa nemali vzťahovať na platby poskytnuté za poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie, lebo by sa tým mohli ohroziť pozitívne výsledky týchto prospešných cieľov. Ak má byť obmedzovanie platieb účinné, členské štáty by mali zaviesť určité kritériá s cieľom zabrániť poľnohospodárom v zneužívaní a marení jeho účinkov. Výnosy zo znižovania a obmedzovania platieb veľkým príjemcom by mali zostať v členských štátoch, v ktorých sa vytvorili, a mali by sa použiť na financovanie projektov s významným prínosom k inovácii na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. […] z … o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) [RDR]. (15)  Rozdeľovanie priamej podpory príjmov medzi poľnohospodárov sa vyznačuje prideľovaním nerovnomerného množstva platieb značne malému počtu veľkých príjemcov. V dôsledku úspor vyplývajúcich z veľkosti nevyžadujú väčší príjemcovia rovnakú mieru jednotkovej podpory na efektívne dosiahnutie cieľa podpory príjmov. Okrem toho, potenciál na prispôsobenie uľahčuje väčším príjemcom fungovanie s nižšou mierou jednotkovej podpory. Je preto spravodlivé zaviesť pre veľkých príjemcov taký systém, v ktorom sa úroveň podpory postupne znižuje, kým sa nakoniec neobmedzí, s cieľom zlepšiť rozdelenie platieb medzi poľnohospodárov. Takýto systém by však mal zohľadniť zamestnané pracovné sily vrátane nákladov na platy a zmluvných dodávateľov, aby sa zabránilo nerovnomerným účinkom na veľké poľnohospodárske podniky s vysokým počtom zamestnancov. Maximálne úrovne by sa nemali vzťahovať na platby poskytnuté za poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie, lebo by sa tým mohli ohroziť pozitívne výsledky týchto prospešných cieľov. Ak má byť obmedzovanie platieb účinné, členské štáty by mali zaviesť určité kritériá s cieľom zabrániť poľnohospodárom v zneužívaní a marení jeho účinkov. Výnosy zo znižovania a obmedzovania platieb veľkým príjemcom by mali zostať v členských štátoch, v ktorých sa vytvorili, a mali by sa použiť na financovanie projektov s významným prínosom k inovácii a rozvoju vidieka na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. […] z … o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) [RDR]. Členské štáty potom budú môcť prideliť sumy vytvorené obmedzovaním platieb väčším príjemcom, ktorí podliehali vykonávaniu obmedzovania platieb, na účely investovania do inovácií. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Návrh nariadenia Odôvodnenie 20 (20)  S cieľom zabezpečiť lepšie rozdelenie podpory medzi poľnohospodársku pôdu v Únii vrátane v tých členských štátoch, ktoré uplatňovali režim jednotnej platby na plochu zavedený v nariadení (ES) č. 73/2009, by mal nový režim základných platieb nahradiť režim jednotnej platby, ktorý sa zaviedol v nariadení (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorý pokračuje podľa nariadenia (ES) č. 73/2009 a ktorý zlučuje predchádzajúce mechanizmy podpory do jediného režimu oddelených priamych platieb. Takáto zmena by znamenala aj uplynutie platnosti platobných nárokov získaných na základe uvedených nariadení a pridelenie nových nárokov vychádzajúcich tiež z množstva hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, ktoré majú poľnohospodári počas prvého roka realizácie tohto režimu k dispozícii. (20)  S cieľom zabezpečiť lepšie rozdelenie podpory medzi poľnohospodársku pôdu v Únii vrátane v tých členských štátoch, ktoré uplatňovali režim jednotnej platby na plochu zavedený v nariadení (ES) č. 73/2009, by mal nový režim základných platieb nahradiť režim jednotnej platby, ktorý sa zaviedol v nariadení (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorý pokračuje podľa nariadenia (ES) č. 73/2009 a ktorý zlučuje predchádzajúce mechanizmy podpory do jediného režimu oddelených priamych platieb. Členské štáty by mali upraviť svoje existujúce systémy podpory, aby ich uviedli do súladu s týmto nariadením bez toho, aby museli nutne rušiť svoje súčasné modely priamych platieb. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 139 Návrh nariadenia Odôvodnenie 21 (21)  V dôsledku postupného začlenenia rôznych sektorov do režimu jednotnej platby a následného obdobia na prispôsobenie poskytnutého poľnohospodárom je čoraz zložitejšie odôvodniť existenciu výrazných individuálnych rozdielov vo výške podpory na hektár, ktorá vyplýva z uplatnenia historických údajov. Priama podpora príjmov by sa preto mala medzi členské štáty prerozdeliť rovnomernejšie, a to obmedzením viazanosti na historické údaje a so zreteľom na celkové súvislosti v rámci rozpočtu Únie. S cieľom zaistiť spravodlivejšie rozdelenie priamej podpory a zároveň zohľadniť rozdiely, ktoré stále existujú, pokiaľ ide o úrovne mzdy a náklady vstupov, by sa úrovne priamej podpory na hektár mali postupne upravovať. Všetky členské štáty s priamymi platbami pod úrovňou 90 % priemeru by mali znížiť rozdiel medzi ich súčasnou úrovňou a touto úrovňou o tretinu. Toto zblíženie by mali pomerným dielom financovať všetky členské štáty s priamymi platbami nad priemer Únie. Všetky platobné nároky aktivované v roku 2019 v členskom štáte alebo v regióne by okrem toho mali mať rovnakú jednotkovú hodnotu priblížením sa k tejto hodnote, ktorá by sa mala lineárne dosiahnuť počas prechodného obdobia. S cieľom zabrániť nepriaznivým finančným dôsledkom pre poľnohospodárov by však členské štáty, ktoré využívali režim jednotnej platby, a najmä historický model, mali mať možnosť pri výpočte hodnoty platobných nárokov v prvom roku uplatňovania nového režimu čiastočne zohľadniť historické faktory. Diskusia o budúcom viacročnom finančnom rámci na obdobie, ktoré začína v roku 2021, by sa mala zamrať aj na ciele úplnej konvergencie prostredníctvom rovnakého rozdelenia priamej podpory v celej Európskej únii počas uvedeného obdobia. (21)   Okrem zbližovania podporných platieb na vnútroštátnej a regionálnej úrovni je potrebné tiež prispôsobiť vnútroštátne prostriedky na priame platby tak, aby sa v členských štátoch, v ktorých je výška priamych platieb na hektár nižšia ako 70 % priemeru Únie, tento rozdiel oproti priemeru zmenšil o 30 %. V členských štátoch, v ktorých sa výška priamych platieb pohybuje od 70 % do 80 % priemeru, by sa mal rozdiel znížiť o 25 %, a v členských štátoch, v ktorých je táto výška vyššia ako 80 % priemeru, by sa mal tento rozdiel znížiť o 10 %. Po uplatnení týchto mechanizmov by žiadny členský štát nemal dostávať menej ako 55 % priemeru Únie v roku 2014 a 75 % priemeru Únie v roku 2019. V prípade členských štátov, v ktorých je výška pomoci vyššia ako priemer Únie, by snaha o zblíženie výšky pomoci nemala viesť k jej zníženiu pod priemer. Toto zbližovanie by mali pomerným dielom financovať všetky členské štáty s priamymi platbami nad priemer Únie. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 Návrh nariadenia Odôvodnenie 21 a (nové) (21a)  Okrem konvergencie podporných platieb na vnútroštátnej a regionálnej úrovni je potrebné tiež prispôsobiť vnútroštátne prostriedky na priame platby tak, aby sa v členských štátoch, v ktorých je výška priamych platieb na hektár nižšia ako 70 % priemeru Únie, tento rozdiel oproti priemeru znížil o 30 %. V členských štátoch, v ktorých sa výška priamych platieb pohybuje od 70 % do 80 % priemeru, by sa mal rozdiel znížiť o 25 %, a v členských štátoch, v ktorých je táto výška vyššia ako 80 % priemeru, by sa mal tento rozdiel znížiť o 10 %. Po vykonaní týchto úprav by výška prijatých priamych platieb v žiadnom členskom štáte nemala byť nižšia ako 65 % priemeru Únie. V prípade členských štátov, v ktorých sú úrovne platieb vyššie ako priemer Únie, by snaha o zblíženie výšky pomoci nemala viesť k jej zníženiu pod priemer. Toto zbližovanie by mali pomerným dielom financovať všetky členské štáty s priamymi platbami nad priemer Únie. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 Návrh nariadenia Odôvodnenie 22 (22)  Skúsenosti získané uplatňovaním režimu jednotnej platby ukazujú, že niektoré jeho hlavné prvky by sa mali zachovať vrátane určovania vnútroštátnych stropov, aby sa zabezpečilo, že celková úroveň podpory neprekročí súčasné rozpočtové obmedzenia. Členské štáty by tiež mali naďalej prevádzkovať národnú rezervu, ktorá by sa mala použiť na uľahčenie účasti nových mladých poľnohospodárov v režime alebo sa môže použiť na zohľadnenie osobitných potrieb v niektorých regiónoch. Pravidlá prechodu a využívania platobných nárokov by sa mali zachovať, ale tam, kde je to možné, zjednodušiť. (22)  Zo skúseností získaných uplatňovaním režimu jednotnej platby vyplýva, že niektoré jeho hlavné prvky by sa mali zachovať vrátane určovania vnútroštátnych stropov, aby sa zabezpečilo, že celková úroveň podpory neprekročí súčasné rozpočtové obmedzenia. Členské štáty by tiež mali aspoň v prvom roku uplatňovania nového režimu základných platieb naďalej prevádzkovať národnú rezervu, ktorú možno spravovať regionálne a ktorá by sa mala použiť na uľahčenie účasti mladých poľnohospodárov a nových poľnohospodárov v režime alebo sa môže použiť na zohľadnenie osobitných potrieb v niektorých regiónoch. Pravidlá prechodu a využívania platobných nárokov by sa mali zachovať, ale tam, kde je to možné, zjednodušiť. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13 Návrh nariadenia Odôvodnenie 22 a (nové) (22a)  Členským štátom by sa malo umožniť stanoviť koeficient zníženia, ktorý by bolo možné nastaviť na nulovú hodnotu, aby mali možnosť zmenšiť plochy s nižším výnosovým potenciálom alebo plochy používané na špecifickú výrobu, na ktoré možno poskytnúť podporu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14 Návrh nariadenia Odôvodnenie 23 (23)  S cieľom zaručiť ochranu práv príjemcov a s cieľom objasniť osobitné situácie, ktoré môžu vzniknúť pri uplatňovaní režimu základných platieb, by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy mala delegovať na Komisiu na účelu prijímania pravidiel týkajúcich sa oprávnenosti a prístupu poľnohospodárov k režimu základných platieb v prípadoch dedičstva a predpokladaného dedičstva, dedičstva, ktoré je v prenájme, zmeny právneho postavenia alebo názvu a zlúčenia alebo rozdelenia podniku; prijímania pravidiel výpočtu hodnoty a počtu alebo zvýšenia hodnoty platobných nárokov v súvislosti s prideľovaním platobných nárokov vrátane pravidiel týkajúcich sa možnosti predbežnej hodnoty a predbežného počtu alebo zvýšenia platobných nárokov na základe žiadosti poľnohospodára, podmienok stanovenia predbežnej a konečnej hodnoty a predbežného a konečného počtu platobných nárokov a prípadov, keď by predajná alebo nájomná zmluva mohla ovplyvniť pridelenie nárokov; prijímania pravidiel stanovenia a výpočtu hodnoty a počtu platobných nárokov získaných z národnej rezervy; prijímania pravidiel v oblasti úpravy jednotkovej hodnoty platobných nárokov pre prípad častí platobných nárokov a kritériá prideľovania platobných nárokov podľa využívania národnej rezervy a poľnohospodárom, ktorí nepožiadali o podporu v roku 2011. (23)  S cieľom zaručiť ochranu práv príjemcov a s cieľom objasniť osobitné situácie, ktoré môžu vzniknúť pri uplatňovaní režimu základných platieb, by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy na účely prijímania pravidiel týkajúcich sa oprávnenosti a prístupu poľnohospodárov k režimu základných platieb v prípadoch dedičstva a predpokladaného dedičstva, dedičstva, ktoré je v prenájme, zmeny právneho postavenia alebo názvu a zlúčenia alebo rozdelenia podniku; na účely prijímania pravidiel výpočtu hodnoty a počtu alebo zvýšenia hodnoty platobných nárokov v súvislosti s prideľovaním platobných nárokov vrátane pravidiel týkajúcich sa možnosti predbežnej hodnoty a predbežného počtu alebo predbežného zvýšenia platobných nárokov pridelených na základe žiadosti poľnohospodára, ďalej vrátane pravidiel týkajúcich sa podmienok stanovenia predbežnej a konečnej hodnoty a predbežného a konečného počtu platobných nárokov a pravidiel týkajúcich sa prípadov, keď by predajná alebo nájomná zmluva mohla ovplyvniť pridelenie platobných nárokov; na účely prijímania pravidiel stanovenia a výpočtu hodnoty a počtu platobných nárokov získaných z národnej rezervy; prijímania pravidiel v oblasti úpravy jednotkovej hodnoty platobných nárokov pre prípad častí platobných nárokov a kritériá prideľovania platobných nárokov podľa využívania národnej rezervy a poľnohospodárom, ktorí nepožiadali o podporu v období rokov 2009 až 2011. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15 Návrh nariadenia Odôvodnenie 24 a (nové) (24a)  Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť, že použijú časť svojich vnútroštátnych stropov na pridelenie doplnkovej každoročnej platby na prvé hektáre pre poľnohospodárov s cieľom lepšie zohľadniť rôznorodosť poľnohospodárskych podnikov vzhľadom na ich hospodársku veľkosť, výber spôsobov výroby a zamestnanosť. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16 Návrh nariadenia Odôvodnenie 26 (26)  Jedným z cieľov novej SPP je zlepšenie ekologickej stránky prostredníctvom povinnej „ekologickej“ zložky priamych platieb, čím sa podporia poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie uplatniteľné v celej Únii. Na tento účel by členské štáty mali použiť časť svojho vnútroštátneho stropu na priame platby, aby k základným platbám poskytli ročné platby na povinné postupy poľnohospodárov, ktorých prioritou je plnenie cieľov environmentálnej politiky a politiky v oblasti klímy. Uvedené postupy by mali mať podobu jednoduchých, všeobecných, nezmluvných a ročných aktivít, ktoré presahujú krížové plnenie a súvisia s poľnohospodárstvom, ako napríklad diverzifikácia plodín, udržiavanie trvalých trávnatých plôch a oblasti ekologického záujmu. Povinná povaha uvedených postupov by sa mala týkať aj poľnohospodárov, ktorých podniky sa čiastočne alebo celkom nachádzajú v oblastiach sústavy „Natura 2000“, na ktorú sa vzťahuje smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva, pokiaľ sú uvedené postupy v súlade s cieľmi uvedených smerníc. Poľnohospodári spĺňajúci podmienky stanovené v nariadení Rady (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov, ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 2092/91, by mali využívať výhody vyplývajúce z „ekologickej“ zložky bez toho, aby museli spĺňať akékoľvek iné povinnosti vzhľadom na uznaný environmentálny prínos systémov ekologického poľnohospodárstva. Nesplnenie zložky týkajúcej sa „ekologizácie“ by viedlo k sankciám na základe článku 65 nariadenia (EÚ) č. [...] [HZR]. (26)  Jedným z cieľov novej SPP je zlepšenie ekologickej stránky. Na tento účel by členské štáty mali použiť časť svojho vnútroštátneho stropu na priame platby, aby poskytli ročné platby na povinné postupy poľnohospodárov, ktorých prioritou je plnenie cieľov politiky v oblasti zmeny klímy a politiky v oblasti životného prostredia. Uvedené postupy by mali mať podobu jednoduchých, všeobecných, nezmluvných a ročných aktivít, ktoré presahujú krížové plnenie a súvisia s poľnohospodárstvom, ako napríklad diverzifikácia plodín, udržiavanie trvalých trávnatých plôch a trvalých pasienkov a oblasti ekologického záujmu. Poľnohospodári spĺňajúci podmienky stanovené v nariadení Rady (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov, ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 2092/91, príjemcovia agro-environmentálnych platieb súvisiacich s klímou stanovených v súlade s článkom 29 nariadenia (EÚ) č. [...] [RDR] a poľnohospodári, ktorých podniky sa nachádzajú v oblastiach siete Natura 2000, by mali využívať výhody vyplývajúce z „ekologickej“ zložky bez toho, aby museli spĺňať akékoľvek iné povinnosti. Za určitých okolností by „ekologickú“ zložku mali byť schopní využívať aj poľnohospodári, ktorých podnik je certifikovaný podľa vnútroštátnych environmentálnych certifikačných systémov. Poľnohospodári by mali byť oslobodení od povinnosti diverzifikácie plodín a od povinností súvisiacich s oblasťami ekologického záujmu, ak aspoň 75 % ich poľnohospodárskeho podniku pokrývajú trvalé trávnaté plochy, trvalé pasienky alebo plochy s plodinami pod vodou. Táto výnimka by sa mala uplatňovať len v prípade, že orná pôda na zvyšnej časti poľnohospodárskej pôdy, na ktorú možno poskytnúť podporu, nepresahuje 50 hektárov. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17 Návrh nariadenia Odôvodnenie 28 (28)  S cieľom zaistiť, aby plochu pokrytú trvalým trávnym porastom v tomto stave poľnohospodári udržiavali, by sa právomoc prijímať určité akty v súlade s článkom 290 zmluvy mala delegovať na Komisiu na účely prijatia pravidiel týkajúcich sa uplatňovania uvedeného opatrenia. (28)  S cieľom zaistiť, aby plochu pokrytú trvalým trávnym porastom a trvalými pasienkami v tomto stave členské štáty udržiavali, by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy na účely prijatia pravidiel týkajúcich sa uplatňovania uvedeného opatrenia. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18 Návrh nariadenia Odôvodnenie 29 (29)  S cieľom zabezpečiť účinné a jednotné vykonávanie opatrenia týkajúceho sa oblasti ekologického záujmu a zároveň jeho prispôsobenie osobitostiam členských štátov, súlade s článkom 290 zmluvy mala delegovať na Komisiuna účely podrobnejšieho vymedzenia druhov oblastí ekologického záujmu uvedených v danom opatrení a vymedzenia ďalších druhov oblastí ekologického záujmu, ktoré sa môžu zohľadniť pri percentuálnom podiele vzťahujúcom sa na dané opatrenie (29)  S cieľom zabezpečiť účinné a jednotné vykonávanie opatrenia týkajúceho sa oblasti ekologického záujmu a zároveň jeho prispôsobenie osobitostiam členských štátov, by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy, čo sa týka podrobnejšieho vymedzenia druhov oblastí ekologického záujmu uvedených v danom opatrení, doplnenia a vymedzenia ďalších druhov oblastí ekologického záujmu, ktoré sa môžu zohľadniť pri percentuálnom podiele vzťahujúcom sa na dané opatrenie, a stanoviť rámec koeficientov rovnováhy pre celú EÚ na účely výpočtu výmer pozostávajúcich z rôznych druhov oblastí ekologického záujmu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 104 Návrh nariadenia Odôvodnenie 29a (nové) (29a)  V záujme zlepšenia životného prostredia, boja proti zmene klímy a zlepšenia agronomických podmienok by Komisia mala bezodkladne predložiť strategický plán dodávok rastlinných bielkovín, čo Únii tiež umožní znížiť svoju obrovskú závislosť od dodávok z vonkajších zdrojov. V pláne by sa malo zabezpečiť viac olejnatých bielkovinových plodín a strukovín, ktoré by sa mali pestovať v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, mal by sa zároveň podporiť agronomický výskum vhodných a produktívnych odrôd. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19 Návrh nariadenia Odôvodnenie 33 (33)  V jasne stanovených prípadoch by mali mať členské štáty možnosť použiť časť svojich vnútroštátnych stropov na priame platby v prípade viazanej podpory v určitých sektoroch. Prostriedky, ktoré možno použiť na akúkoľvek viazanú podporu, je potrebné obmedziť na príslušnú úroveň, pričom by sa poskytnutie tejto podpory malo umožniť v členských štátoch alebo v ich konkrétnych regiónoch s osobitnou situáciou, v ktorých sú osobitné druhy poľnohospodárstva alebo osobitné poľnohospodárske sektory obzvlášť dôležité z hospodárskych, environmentálnych a/alebo sociálnych dôvodov. Členské štáty by mali mať možnosť využiť na túto podporu až 5 % svojho vnútroštátneho stropu alebo 10 % v prípade, ak úroveň viazanej podpory aspoň v jednom roku za obdobie 2010-2013 prekročila 5 %. V riadne odôvodnených prípadoch, v ktorých sa preukázali určité citlivé potreby regiónu, a po schválení Komisiou by členské štáty mali byť oprávnené použiť viac ako 10 % svojho vnútroštátneho stropu. Viazaná podpora by sa mala poskytovať len do tej miery, ktorá je nevyhnutná na vytvorenie stimulu na udržanie súčasnej úrovne výroby v týchto regiónoch. Táto podpora by mala byť dostupná aj pre poľnohospodárov, ktorí majú 31. decembra 2013 osobitné platobné nároky pridelené na základe nariadenia (ES) č. 1782/2003 a nariadenia (ES) č. 73/2009 a ktorí nemajú hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu, potrebné na aktivovanie platobných nárokov. Pokiaľ ide o schvaľovanie dobrovoľnej viazanej podpory prekračujúcej 10 % ročného vnútroštátneho stropu stanoveného pre jednotlivé členské štáty, Komisia by ďalej mala byť oprávnená prijímať vykonávacie akty bez toho, aby uplatnila nariadenie (EÚ) č. 182/2011. (33)  V jasne stanovených prípadoch by mali mať členské štáty možnosť použiť časť svojich vnútroštátnych stropov na priame platby na účely viazanej podpory v určitých sektoroch. Zdroje, ktoré možno použiť na akúkoľvek viazanú podporu, by sa mali obmedziť na primeranú úroveň, pričom by sa poskytnutie tejto podpory malo umožniť v členských štátoch alebo v ich konkrétnych regiónoch, ktoré čelia osobitnej situácii a v ktorých sú osobitné druhy poľnohospodárskej činnosti alebo osobitné poľnohospodárske sektory obzvlášť dôležité z hospodárskych, environmentálnych a/alebo sociálnych dôvodov. Členské štáty by mali mať možnosť využiť na túto podporu až 15 % svojho vnútroštátneho stropu. Tento percentuálny podiel môže byť zvýšený o tri percentuálne body pre tie členské štáty, ktoré sa rozhodnú použiť aspoň 3 % svojho vnútroštátneho stropu na účely podpory pestovania bielkovinových plodín. Viazaná podpora by sa mala poskytovať len do tej miery, ktorá je nevyhnutná na vytvorenie stimulu na udržanie súčasnej úrovne výroby v týchto regiónoch, s výnimkou prípadov, keď je účel podpory environmentálnej povahy. Táto podpora by mala byť dostupná aj pre poľnohospodárov, ktorí sú k 31. decembru 2013 držiteľmi osobitných platobných nárokov pridelených na základe nariadenia (ES) č. 1782/2003 a nariadenia (ES) č. 73/2009 a ktorí nemajú hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu, potrebné na aktivovanie platobných nárokov. Pokiaľ ide o schvaľovanie dobrovoľnej viazanej podpory, Komisii by sa mala udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20 Návrh nariadenia Odôvodnenie 38 (38)  Mal by sa zaviesť jednoduchý a špecifický režim pre malých poľnohospodárov s cieľom znížiť administratívne náklady spojené s riadením a kontrolovaním priamej podpory. Na tento účel je potrebné zaviesťpaušálne platby, ktoré nahradia všetky priame platby. Mali by sa zaviesť pravidlá na zjednodušenie formálnych náležitostí, a to, okrem iného, znížením povinností uložených malým poľnohospodárom, napríklad v oblasti podávania žiadostí o podporu, poľnohospodárskych postupov prospešných pre klímu a životné prostredie, krížového plnenia a kontrol ustanovených v nariadení (EÚ) č. [...] [HRZ] bez toho, aby sa ohrozilo splnenie celkových cieľov reformy, pričom sa rozumie, že sa na malých poľnohospodárov uplatňujú právne predpisy Únie uvedené v prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. [...] [HZR]. Cieľom uvedeného režimu by malo byť podporovať existujúcu poľnohospodársku štruktúru malých poľnohospodárskych podnikov v Únii bez toho, aby sa tým bránilo vývoju smerom k iným konkurencieschopnejším štruktúram. Z tohto dôvodu by sa prístup k tomuto režimu mal obmedziť na existujúce podniky. (38)  Členské štáty by mali mať možnosť zaviesť jednoduchý a špecifický režim pre malých poľnohospodárov s cieľom znížiť administratívne náklady spojené s riadením a kontrolovaním priamej podpory. Na tento účel by sa členským štátom malo umožniť stanoviť paušálnu platbualebo pevnú ročnú platbu na príjemcu, ktoré nahradia všetky priame platby. Poľnohospodári s ročnými platbami nepresahujúcimi 1 500 EUR by mali byť automaticky zaradení do tohto režimu. Malo by byť možné zaviesť pravidlá na zjednodušenie formálnych náležitostí, a to, okrem iného, znížením povinností uložených malým poľnohospodárom, napríklad pokiaľ ide o podávanie žiadostí o podporu, poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie, krížové plnenie a kontrolu, ktoré sa ustanovujú v nariadení (EÚ) č. [...] [HRZ], bez toho, aby sa ohrozilo splnenie celkových cieľov reformy, pričom je zrejmé, že na malých poľnohospodárov sa uplatňujú právne predpisy Únie uvedené v prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. [...] [HZR]. Cieľom uvedeného režimu by malo byť podporovať existujúcu poľnohospodársku štruktúru malých poľnohospodárskych podnikov v Únii bez toho, aby sa tým bránilo vývoju smerom k iným konkurencieschopnejším štruktúram. Z tohto dôvodu by sa prístup k tomuto režimu mal obmedziť na existujúce podniky. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21 Návrh nariadenia Odôvodnenie 40 (40)  V záujme zjednodušenia a s cieľom zohľadniť osobitné podmienky veľmi vzdialených regiónov by sa priame platby v týchto regiónoch mali riadiť v rámci podporných programov stanovených nariadením (ES) č. 247/2006. V dôsledku toho by sa ustanovenia v tomto nariadení týkajúce sa režimu základných platieb a súvisiacich platieb, ako aj viazanej podpory nemali uplatňovať na tieto regióny. (40)  V záujme zjednodušenia a s cieľom zohľadniť osobitné podmienky najvzdialenejších regiónov by sa priame platby v týchto regiónoch mali riadiť v rámci podporných programov stanovených nariadením (ES) č. 247/2006. V dôsledku toho by sa ustanovenia v tomto nariadení týkajúce sa režimu základných platieb a súvisiacich platieb, ako aj viazanej podpory nemali uplatňovať na tieto regióny. Je však potrebné posúdiť vplyv, ktorý by akákoľvek zmena tohto nariadenia mohla mať na príslušné regióny. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22 Návrh nariadenia Odôvodnenie 40 a (nové) (40a)  V niektorých izolovaných oblastiach vyžaduje rozmanitosť poľnohospodárskeho odvetvia spoločne s neúčinnými výrobnými systémami používanie osobitných nástrojov poľnohospodárskej politiky, s ktorými má Únia dostatočné skúsenosti, aby bolo odvetvie viac orientované na trh, znížil sa vplyv upúšťania od poľnohospodárskych činností na životné prostredie a zachovali sa vidiecke spoločenstvá v súlade s cieľom udržateľnosti. Mali by sa do hĺbky preskúmať osobitné opatrenia pre tie ostrovné oblasti Únie, ktoré sa vyznačujú podobnými znakmi ako oblasti, v ktorých sa už takéto nástroje poľnohospodárskej politiky úspešne osvedčili. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 23 Návrh nariadenia Odôvodnenie 43 (43)  V záujme posilnenia ich politiky rozvoja vidiek aby sa členským štátom mala dať možnosť presunúť finančné prostriedky z ich stropu pre priame platby do ich podpory vyčlenenej na rozvoj vidieka. Zároveň by sa členským štátom, v ktorých úroveň priamej platby zostáva nižšia ako 90 % priemernej úrovne podpory v Únii, mala dať možnosť presunúť finančné prostriedky z ich podpory vyčlenenej na rozvoj vidieka do ich stropu pre priame platby. Takáto voľba by sa mala v rámci určitých obmedzení vykonať jedenkrát a na celé obdobie uplatňovania tohto nariadenia. (43)  Členským štátom by sa v záujme posilnenia ich politiky rozvoja vidieka mala dať možnosť presunúť finančné prostriedky z ich stropu pre priame platby do ich podpory vyčlenenej na rozvoj vidieka. Všetky členské štáty by mali mať možnosť tento presun zvýšiť o sumu úmernú sumám, ktoré neboli vyčerpané na ekologizáciu, s cieľom poskytnúť ďalšiu podporu na agro-environmentálne opatrenia súvisiace s klímou. Zároveň by sa členským štátom, v ktorých úroveň priamej platby zostáva nižšia ako 90 % priemernej úrovne podpory v Únii, mala dať možnosť presunúť finančné prostriedky z ich podpory vyčlenenej na rozvoj vidieka do ich stropu pre priame platby. Takáto voľba by sa mala v rámci určitých obmedzení vykonať a prehodnotiť do 1. augusta 2015 alebo 1. augusta 2017. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 24 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – písmeno b – bod iii a (nový) iiia) nového režimu platieb financovaného Úniou pre včelstvá vo včelárskom odvetví, Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 25 Návrh nariadenia Článok 2 Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 55 na účely zmeny a doplnenia zoznamu režimov podpory uvedeného v prílohe I. S cieľom zabezpečiť právnu istotu je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 55 prijať delegované akty, ktorými sa mení a dopĺňa zoznam režimov podpory uvedený v prílohe I, a to v takom rozsahu, ktorý je potrebný na zohľadnenie nových legislatívnych aktov o režimoch podpory prijatých po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 26 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 1 – písmeno c – zarážka 1 - pestovanie poľnohospodárskych produktov vrátane zberu alebo chov vrátane dojenia a šľachtenia zvierat a chovu zvierat na poľnohospodárske účely, – poľnohospodárska výroba, ktorá zahŕňa pestovanie poľnohospodárskych produktov vrátane zberu alebo chov vrátane dojenia a šľachtenia zvierat a chovu zvierat na poľnohospodárske účely, Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 27 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 1 – písmeno c – zarážka 2 – udržiavanie poľnohospodárskej plochy v stave, v ktorom je vhodná na pastvu alebo pestovanie bez ďalších prípravných činností presahujúcich tradičné poľnohospodárske postupy a stroje, alebo – udržiavanie poľnohospodárskej plochy v stave, v ktorom je vhodná na pastvu alebo pestovanie, pričom takéto udržiavanie znamená v prípade poľnohospodárskych plôch prirodzene ponechaných v takomto stave minimálnu činnosť, ktorú stanovia členské štáty, Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 28 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 1 – písmeno c – zarážka 3 – vykonávanie minimálnej činnosti na poľnohospodárskych plochách prirodzenie ponechaných v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie, pričom túto činnosť musia členské štáty stanoviť, vykonávanie minimálnej činnosti, ktorá v náležitých prípadoch vychádza z minimálnej hustoty chovu, na poľnohospodárskych plochách prirodzene ponechaných v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie, pričom túto činnosť musia členské štáty stanoviť, Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 29 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 1 – písmeno e e) „poľnohospodárska plocha“ je akákoľvek plocha, ktorú zaberá orná pôda, trvalé trávnaté plochy alebo trvalé plodiny, e) „poľnohospodárska plocha“ je akákoľvek plocha, ktorú zaberá orná pôda, trvalé trávnaté plochy a trvalé pasienky alebo trvalé plodiny, Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 30 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 1 – písmeno g g) „trvalé plodiny“ sú plodiny pestované mimo osevného postupu okrem trvalých trávnatých plôch, ktoré zaberajú pôdu počas piatich rokov alebo dlhšie a opakovane produkujú úrodu vrátane škôlok a mladiny s krátkodobým striedaním, g) „trvalé plodiny“ sú plodiny pestované mimo osevného postupu okrem trvalých trávnatých plôch a trvalých pasienkov, ktoré zaberajú pôdu počas piatich rokov alebo dlhšie a opakovane produkujú úrodu vrátane škôlok, tradičných sadov a mladiny s krátkodobým striedaním, Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 31 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 1 – písmeno h h) „trvalé trávnaté plochy“ predstavujú pôdu využívanú na pestovanie tráv alebo iných rastlinných krmív (samovysiatych) alebo pestovaných (siatych), ktorá nebola zahrnutá do systému striedania plodín v podniku päť rokov alebo dlhšie, môžu sem patriť aj iné druhy vhodné na pastvu pod podmienkou, že trávy a iné rastlinné krmivá zostávajú v prevahe, h) „trvalé trávnaté plochy a trvalé pasienky“ predstavujú pôdu využívanú na pestovanie rastlinných krmív, kríkov a/alebo stromov či iných druhov vhodných na pastvu (samovysiatych) alebo pestovaných (siatych), ktorá nie je zahrnutá do systému striedania plodín v podniku a nie je oraná sedem rokov alebo dlhšie, môžu sem patriť aj iné prvky, ktoré majú význam z hľadiska charakterizácie pôdy ako tradičnej pastviny, Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 32 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 1 – písmeno i i) „trávy alebo iné rastlinné krmivá“ sú všetky bylinné rastliny, ktoré zvyčajne rastú na prirodzených pasienkoch alebo sú zahrnuté v zmesiach osiva pre pasienky alebo lúky v členskom štáte (aj nevyužívané na spásanie zvieratami). vypúšťa sa Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 33 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 1 – písmeno j a (nové) ja) „tradičné ovocné sady“ sú plochy, na ktorých rastú ovocné stromy a ktoré majú environmentálny a kultúrny význam, Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 34 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 2 – písmeno a a) ustanovenia podrobnejšieho vymedzenia v súvislosti s prístupom k podpore podľa tohto nariadenia, vypúšťa sa Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 35 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 2 – písmeno b b) stanovenia rámca, v ktorom členské štáty vymedzia minimálne činnosti, ktoré treba uskutočniť na plochách prirodzene ponechaných v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie, b) stanovenia kritérií, v rámci ktorých členské štáty majú vymedziť minimálne činnosti, ktoré sa majú vykonávať na plochách prirodzene ponechaných v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie, Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 36 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 2 – písmeno c c) stanovenia kritérií, ktoré poľnohospodári musia splniť, aby sa dalo považovať, že dodržali povinnosť zachovania poľnohospodárskej plochy v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie, ako sa uvádza v odseku 1 písm. c), c) stanovenia rámca, v ktorom majú členské štáty vymedziť kritériá, ktoré poľnohospodári musia splniť, aby sa povinnosť zachovania poľnohospodárskej plochy v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie, ako sa uvádza v odseku 1 písm. c), považovala za splnenú, Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 37 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 2 – písmeno d d) stanovenia kritérií s cieľom určiť prevahu tráv a iných rastlinných krmív na účely odseku 1 písm. h). vypúšťa sa Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 38 Návrh nariadenia Článok 7 – odsek 2 2.  Pre každý členský štát a za každý rok sa ako podpora Únie na opatrenia v rámci programov rozvoja vidieka financovaných z EPFRV podľa ustanovení nariadenia (EÚ) č. [...] [RDR] sprístupní odhadovaný produkt obmedzenia uvedený v článku 11, ktorý predstavuje rozdiel medzi vnútroštátnymi stropmi uvedenými v prílohe II, ku ktorým sa pridáva suma dostupná v súlade s článkom 44, a čistými stropmi uvedenými v prílohe III. 2.  Pre každý členský štát a za každý rok sa ako podpora Únie na opatrenia, ktoré zvolí členský štát v rámci programov rozvoja vidieka financovaných z EPFRV podľa ustanovení nariadenia (EÚ) č. [...] [RDR], sprístupní odhadovaný produkt obmedzenia uvedený v článku 11, ktorý predstavuje rozdiel medzi vnútroštátnymi stropmi uvedenými v prílohe II, ku ktorým sa pridáva suma dostupná v súlade s článkom 44, a čistými stropmi uvedenými v prílohe III. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 197 Návrh nariadenia Článok 8 – odsek 1 1.  Miera úprav určená v súlade s článkom 25 nariadenia (EÚ) č. [...] [HZR] sa uplatňuje len na priame platby nad 5 000 EUR, ktoré sa poľnohospodárom majú prideliť v príslušnom kalendárnom roku. 1.  Miera úprav určená v súlade s článkom 25 nariadenia (EÚ) č. [...] [HZR] sa uplatňuje na všetky priame platby, ktoré sa poľnohospodárom majú prideliť v príslušnom kalendárnom roku. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 39 Návrh nariadenia Článok 8 – odsek 3 3.  Komisia je oprávnená prijať delegované akty v súlade s článkom 55 v oblasti pravidiel základu na výpočet znížení, ktorý členské štáty uplatňujú na poľnohospodárov podľa odsekov 1 a 2 tohto článku. vypúšťa sa Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 40 Návrh nariadenia Článok 9 Článok 9 Článok 9 Aktívny poľnohospodár Aktívny poľnohospodár 1.  Fyzickým ani právnickým osobám, ani skupinám fyzických alebo právnických osôb sa neposkytnú priame platby, ak sa uplatňuje jedna z týchto situácií: 1.  Členské štáty vypracujú právny rámec a vymedzenia pojmov na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií na zabezpečenie toho, aby sa v prípade potreby priame platby poskytovali len poľnohospodárom, ktorých poľnohospodárske plochy sú prevažne plochy prirodzene ponechané v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie pod podmienkou, že na týchto plochách vykonávajú minimálnu činnosť, ktorú členské štáty stanovili v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. c). a) ročná výška priamych platieb je menej ako 5 % súčtu príjmov, ktoré získali z nepoľnohospodárskych činností za posledné účtovné obdobie, alebo b) ich poľnohospodárske plochy sú prevažne plochy prirodzene ponechané v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie a uvedené osoby na uvedených plochách nevykonávajú minimálnu činnosť, ktorú členské štáty stanovili v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. c). Subjekty, ako sú dopravné spoločnosti, letiská, realitné spoločnosti, spoločnosti spravujúce športoviská, prevádzkovatelia kempov a ťažobné spoločnosti či ďalšie nepoľnohospodárske podniky, ktoré na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií náležite vymedzia členské štáty, nemôžu byť a priori považované za aktívnych poľnohospodárov, ani byť príjemcami akýchkoľvek priamych platieb. Členské štáty môžu rozhodnúť, že tieto subjekty si môžu uplatniť nárok na platby, ak predložia overiteľný dôkaz, že ich poľnohospodárska činnosť tvorí podstatnú časť ich celkovej hospodárskej činnosti alebo že hlavný predmet podnikania alebo predmet činnosti ich spoločnosti spočíva vo vykonávaní poľnohospodárskej činnosti. Členské štáty sa môžu rozhodnúť doplniť do svojho zoznamu subjektov, ktoré si môžu uplatniť nárok, iné subjekty, ako sú subjekty uvedené v druhom pododseku, alebo ich z tohto zoznamu vyňať, ak o tom náležite informujú Komisiu a poskytnú objektívne a nediskriminačné odôvodnenie svojho rozhodnutia. 2.  Odsek 1 sa neuplatňuje na poľnohospodárov, ktorí získali menej než 5 000 EUR formou priamych platieb za predchádzajúci rok. 2.  Členské štáty sa môžu rozhodnúť neuplatňovať tento článok na poľnohospodárov, ktorí získali menej než 5 000 EUR formou priamych platieb za predchádzajúci rok. 3.  Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 55 na účely ustanovenia: 3.  Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 55 prijať delegované akty na účely ustanovenia kritérií na stanovenie toho, kedy sa má poľnohospodárska plocha poľnohospodára považovať prevažne za plochy prirodzene ponechané v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie. a) kritérií na stanovenie výšky priamych platieb relevantných na účel odsekov 1 a 2, najmä v prvok roku pridelenia platobných nárokov v prípade, že hodnota platobných nárokov ešte nie je definitívne stanovená, ako aj pre nových poľnohospodárov, b) výnimiek z pravidla, že príjmy za posledné účtovné obdobie sa majú zohľadniť v prípade, ak uvedené čísla nie sú k dispozícii, a c) kritérií na stanovenie toho, kedy sa poľnohospodárska plocha poľnohospodára má považovať hlavne za plochy prirodzene ponechané v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 41 Návrh nariadenia Článok 11 – odsek 1 – zarážka 3 a (nová) – suma získaná po uplatnení uvedeného zníženia sa ohraničí stropom 300 000 EUR. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 42 Návrh nariadenia Článok 11 – odsek 1 – zarážka 4 - o 100 % pri tranži vyššej ako 300 000 EUR. vypúšťa sa Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 43 Návrh nariadenia Článok 11 – odsek 1 a (nový) 1a.  Odsek 1 sa neuplatňuje v prípade družstiev ani iných právnických subjektov, ktoré združujú príjemcov priamych platieb a prijímajú a riadia platby predtým, než ich v plnej miere prerozdelia svojim členom, ktorí ako jednotlivci podliehajú odseku 1. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 44 a 105 Návrh nariadenia Článok 11 – odsek 2 2.  Suma uvedená v odseku 1 sa vypočíta odpočítaním miezd, ktoré v predchádzajúcom roku poľnohospodár skutočne vyplatil a nahlásil vrátane daní a sociálnych príspevkov súvisiacich so zamestnaním, od celkovej sumy priamych platieb, ktorá sa mala pôvodne vyplatiť poľnohospodárovi bez zohľadnenia platieb, ktoré sa majú poskytnúť podľa kapitoly 2 hlavy III tohto nariadenia. 2.  Suma uvedená v odseku 1 sa vypočíta odpočítaním miezd, ktoré v predchádzajúcom roku poľnohospodár skutočne vyplatil a nahlásil vrátane daní a sociálnych príspevkov súvisiacich so zamestnaním, a tiež nákladov vzniknutých využívaním služieb dodávateľov na určité poľnohospodárske činnosti, od celkovej sumy priamych platieb, ktorá sa mala pôvodne vyplatiť poľnohospodárovi bez zohľadnenia platieb, ktoré sa majú poskytnúť podľa kapitoly 2 hlavy III tohto nariadenia. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 45 Návrh nariadenia Článok 11 – odsek 3 a (nový) 3a.  Všetky finančné prostriedky získané postupným znižovaním alebo obmedzením platieb zostanú v regióne alebo členskom štáte, z ktorého boli získané, a použijú sa na opatrenia v rámci druhého piliera. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 46 Návrh nariadenia Článok 14 Článok 14 Článok 14 Pružnosť medzi piliermi Pružnosť medzi piliermi 1.  Členské štáty môžu pred 1. augustom 2013 rozhodnúť, že sprístupnia dodatočnú podporu až do výšky 10 % svojich vnútroštátnych ročných stropov na kalendárne roky 2014 až 2019 uvedených v prílohe II k tomuto nariadeniu na opatrenia v rámci programov na rozvoj vidieka financovaných z EPFRV, ako je uvedené v nariadení (EÚ) č. [...] [RDR]. V dôsledku toho zodpovedajúca suma už nebude viac k dispozícii na poskytnutie priamych platieb. 1.  Členské štáty môžu pred 1. augustom 2013 rozhodnúť, že sprístupnia dodatočnú podporu až do výšky 15 % svojich vnútroštátnych ročných stropov na kalendárne roky 2014 až 2019 uvedených v prílohe II k tomuto nariadeniu na opatrenia v rámci programov rozvoja vidieka financovaných z EPFRV, ako je uvedené v nariadení (EÚ) č. [...] [RDR]. V dôsledku toho zodpovedajúca suma už nebude viac k dispozícii na poskytnutie priamych platieb. Rozhodnutie uvedené v prvom pododseku sa oznámi Komisii do dátumu uvedeného v uvedenom pododseku. Percento oznámené v súlade s druhým pododsekom je rovnaké pre roky uvedené v prvom pododseku. 1a.  Členské štáty môžu prostriedky, ktoré neboli pridelené na základe uplatnenia článku 33, pridať k prevodom na financovanie opatrení na rozvoj vidieka uvedených v prvom odseku vo forme podpory, ktorú Únia poskytuje na opatrenia v oblasti poľnohospodárstva, životného prostredia a klímy v rámci programov rozvoja vidieka, ktoré sú financované z EPFRV v súlade s nariadením (EÚ) č. [...] [RDR]. 2.  Bulharsko, Estónsko, Fínsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Španielsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo môžu pred 1. augustom 2013 rozhodnúť, že ako priame platby podľa tohto nariadenia sprístupnia až 5 % sumy vyčlenenej na podporu opatrení v rámci programov na rozvoj vidieka financovaných z EPFRV v období 2015-2020, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) č. [...] [RDR]. V dôsledku toho zodpovedajúca suma už nebude viac k dispozícii na podporné opatrenia v rámci programov na rozvoj vidieka. 2.  Bulharsko, Estónsko, Fínsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Španielsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo môžu pred 1. augustom 2013 rozhodnúť, že ako priame platby podľa tohto nariadenia sprístupnia až 10 % sumy vyčlenenej na podporu opatrení v rámci programov rozvoja vidieka financovaných z EPFRV v období 2015 – 2020, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) č. [...] [RDR]. V dôsledku toho zodpovedajúca suma už nebude viac k dispozícii na podporné opatrenia v rámci programov rozvoja vidieka. Rozhodnutie uvedené v prvom pododseku sa oznámi Komisii do dátumu uvedeného v uvedenom pododseku. Rozhodnutie uvedené v prvom pododseku sa oznámi Komisii do dátumu uvedeného v uvedenom pododseku. Percento oznámené v súlade s druhým pododsekom je rovnaké pre roky uvedené v odseku 1 prvom pododseku. 2a.  V prípade regionálneho vykonávania sa môžu v každom regióne uplatňovať odlišné percentuálne podiely. 2b.  Členské štáty sa môžu buď do 1. augusta 2015, alebo do 1. augusta 2017 rozhodnúť, že prehodnotia svoje rozhodnutia uvedené v tomto článku s účinnosťou od nasledujúceho roka. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 47 Návrh nariadenia Článok 15 – odsek -1 (nový) - 1.  S cieľom posúdiť novú SPP Komisia do konca roka 2017 preskúma realizáciu reforiem a ich vplyv na životné prostredie a poľnohospodársku výrobu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 48 Návrh nariadenia Článok 15 Režimy podpory uvedené v prílohe I sa uplatňujú bez toho, aby bolo dotknuté prípadné preskúmanie na základe hospodárskeho vývoja a rozpočtovej situácie realizované kedykoľvek. Režimy podpory uvedené v prílohe I sa uplatňujú bez toho, aby bolo dotknuté prípadné preskúmanie na základe hospodárskeho vývoja a rozpočtovej situácie realizované kedykoľvek prostredníctvom legislatívneho aktu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 49 Návrh nariadenia Článok 18 Článok 18 Článok 18 Platobné nároky Platobné nároky 1.  Podpora v rámci režimu základných platieb je dostupná pre poľnohospodárov, ak získajú platobné nároky podľa tohto nariadenia prostredníctvom pridelenia podľa článku 17b ods. 4, prvého pridelenia podľa článku 21, z národnej rezervy podľa článku 23 alebo prevodom podľa článku 27. 1.  Podpora v rámci režimu základných platieb je dostupná pre poľnohospodárov, ak získajú platobné nároky podľa tohto nariadenia prostredníctvom pridelenia podľa článku 17b ods. 4, prvého pridelenia podľa článku 21, z národnej rezervy podľa článku 23 alebo prevodom podľa článku 27. 2.   Platnosť platobných nárokov získaných v rámci režimu jednotnej platby v súlade s nariadením (ES) č.1782/2003 a nariadením (ES) č. 73/2009 uplynie 31. decembra 2013. 2.  Odchylne od odseku 1: a) členské štáty, ktoré k 31. decembru 2013 uplatňujú režim jednotnej platby na základe regionálneho modelu ustanoveného v článku 59 nariadenia (ES) č. 1782/2003, môžu do 1. augusta 2013 rozhodnúť, že zachovajú platobné nároky, ktoré boli pridelené v súlade s nariadením (ES) č. 1782/2003 a/alebo nariadením (ES) č. 73/2009, b) členské štáty, ktoré k 31. decembru 2013 uplatňujú režim jednotnej platby na plochu, môžu do 1. augusta 2013 rozhodnúť, že ponechajú v platnosti svoj súčasný režim ako prechodný systém do 31. decembra 2020. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 50 Návrh nariadenia Článok 19 Článok 19 Článok 19 Strop režimu základných platieb Strop režimu základných platieb 1.  Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví ročný vnútroštátny strop pre režim základných platieb odpočítaním ročných súm, ktoré sa stanovia v súlade s článkami 33, 35, 37 a 39, z ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 56 ods. 2. 1.  Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví pre každý členský štát ročný vnútroštátny strop pre režim základných platieb odpočítaním ročných súm, ktoré sa stanovia v súlade s článkami 33, 35, 37 a 39, z ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 56 ods. 2. 2.  Pre každý členský štát a za každý rok sa celková hodnota všetkých pridelených platobných nárokov a národnej rezervy rovná príslušnému vnútroštátnemu stropu, ktorý Komisia schválila podľa odseku 1. 2.  Pre každý členský štát a za každý rok sa celková hodnota všetkých pridelených platobných nárokov a národnej rezervy rovná príslušnému vnútroštátnemu stropu, ktorý Komisia schválila podľa odseku 1. 3.  V prípade úpravy stropu schváleného Komisiou podľa odseku 1 v porovnaní s predchádzajúcim rokom členský štát lineárne zníži alebo zvýši hodnotu všetkých platobných nárokov, aby sa zabezpečil súlad s odsekom 2. 3.  V prípade úpravy stropu schváleného Komisiou podľa odseku 1 v porovnaní s predchádzajúcim rokom členský štát lineárne zníži alebo zvýši hodnotu všetkých platobných nárokov, aby sa zabezpečil súlad s odsekom 2. Prvý pododsek sa neuplatňuje, ak je takáto úprava výsledkom uplatňovania článku 17b ods. 2. Prvý pododsek sa neuplatňuje, ak je takáto úprava výsledkom uplatňovania článku 17b ods. 2. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 51 Návrh nariadenia Článok 20 Článok 20 Článok 20 Regionálne prideľovanie vnútroštátnych stropov Regionálne prideľovanie vnútroštátnych stropov 1.  Členské štáty môžu pred 1. augustom 2013 rozhodnúť, že budú uplatňovať režim základných platieb na regionálnej úrovni. V takom prípade vymedzia regióny v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami, k akým patria napríklad ich poľnohospodárske a hospodárske vlastnosti, regionálny poľnohospodársky potenciál alebo inštitucionálna či administratívna štruktúra. 1.  Členské štáty môžu pred 1. augustom 2013 rozhodnúť, že budú uplatňovať režim základných platieb na regionálnej úrovni. V takom prípade vymedzia regióny v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami, ako sú napríklad ich poľnohospodárske a sociálno-ekonomické vlastnosti, regionálny poľnohospodársky potenciál alebo inštitucionálna či administratívna štruktúra. 2.  Členské štáty rozdelia vnútroštátne stropy uvedené v článku 19 ods. 1 medzi regióny v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami. 2.  Členské štáty rozdelia vnútroštátne stropy uvedené v článku 19 ods. 1 medzi regióny v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami. 3.  Členské štáty môžu rozhodnúť, že podrobia tieto regionálne stropy postupným ročným úpravám podľa vopred určených ročných krokov a v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami, k akým patria napríklad poľnohospodársky potenciál alebo environmentálne kritériá. 3.  Členské štáty môžu rozhodnúť, že podrobia tieto regionálne stropy postupným ročným úpravám podľa vopred určených ročných krokov a v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami, k akým patria napríklad poľnohospodársky potenciál alebo environmentálne kritériá. 4.  V rozsahu nevyhnutnom na dodržanie platných regionálnych stropov určených v súlade s odsekom 2 alebo 3 členské štáty lineárne znížia alebo zvýšia hodnotu platobných nárokov vo všetkých svojich regiónoch. 4.  V rozsahu nevyhnutnom na dodržanie platných regionálnych stropov určených v súlade s odsekom 2 alebo 3 členské štáty lineárne znížia alebo zvýšia hodnotu platobných nárokov vo všetkých svojich regiónoch. 5.  Členské štáty oznámia Komisii do 1. augusta 2013 rozhodnutie uvedené v odseku 1 spolu s opatreniami prijatými na účel uplatňovania odsekov 2 a 3. 5.  Členské štáty oznámia Komisii do 1. augusta 2013 rozhodnutie uvedené v odseku 1 spolu s opatreniami prijatými na účel uplatňovania odsekov 2 a 3. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 52 a 161 Návrh nariadenia Článok 21 Článok 21 Článok 21 Prvé pridelenie platobných nárokov Prvé pridelenie platobných nárokov 1.  S výhradou odseku 2 sa platobné nároky prideľujú poľnohospodárom, ak požiadajú o pridelenie platobných nárokov v rámci režimu základných platieb do 15. mája 2014, s výnimkou prípadu vyššej moci a výnimočných okolností. 1.  S výhradou odseku 2 tohto článku a bez toho, aby bol dotknutý článok 18 ods. 2, sa platobné nároky prideľujú poľnohospodárom, ak požiadajú o pridelenie platobných nárokov v rámci režimu základných platieb do 15. mája 2014, s výnimkou prípadu vyššej moci a výnimočných okolností. 2.  Poľnohospodári, ktorí v roku 2011, alebo v prípade Chorvátska v roku 2013, aktivovali aspoň jeden platobný nárok v rámci režimu jednotnej platby alebo požiadali o podporu v rámci režimu jednotnej platby na plochu, oboje v súlade s nariadením (ES) č. 73/2009, dostanú platobné nároky prvý rok uplatňovania režimu základnej platby pod podmienkou, že sú oprávnení získať priame platby v súlade s článkom 9. 2.  Poľnohospodári, ktorí: – v niektorom z troch rokov 2009, 2010 alebo 2011, podľa rozhodnutia členského štátu, alebo v prípade Chorvátska v roku 2013, aktivovali aspoň jeden platobný nárok v rámci režimu jednotnej platby alebo požiadali o podporu v rámci režimu jednotnej platby na plochu, oboje v súlade s nariadením (ES) č. 73/2009, alebo – v roku 2012 dostali platobné nároky v zmysle článku 41 a 63 nariadenia (ES) č. 73/2009 alebo – predložili dôkazy o aktívnej poľnohospodárskej výrobe a ktorí v roku 2011 vykonávali pestovanie poľnohospodárskych produktov vrátane zberu alebo chov vrátane dojenia a šľachtenia zvierat alebo chovali zvieratá na poľnohospodárske účely, dostanú platobné nároky prvý rok uplatňovania režimu základnej platby pod podmienkou, že sú oprávnení získať priame platby v súlade s článkom 9. Odchylne od prvého pododseku poľnohospodári získanú platobné nároky prvý rok uplatňovania režimu základných platieb pod podmienku, že sú oprávnení získať priame platby v súlade s článkom 9 a že v roku 2011: Odchylne od prvého pododseku poľnohospodári získanú platobné nároky prvý rok uplatňovania režimu základných platieb pod podmienku, že sú oprávnení získať priame platby v súlade s článkom 9 a že v roku 2011: a) v rámci režimu jednotnej platby neaktivovali žiaden nárok, ale vyrábali výlučne ovocie, zeleninu a/alebo pestovali výlučne vinič, a) v rámci režimu jednotnej platby neaktivovali žiaden nárok, ale produkovali výlučne ovocie, zeleninu, semená a konzumné zemiaky, okrasné plodiny a/alebo pestovali výlučne vinič, b) v rámci režimu jednotnej platby na plochu nepožiadali o žiadnu podporu a mali len poľnohospodársku pôdu, ktorá nebola v dobrom poľnohospodárskom stave k 30. júnu 2003, ako je ustanovené v článku 124 ods. 1 nariadenia (ES) č. 73/2009, b) v rámci režimu jednotnej platby na plochu nepožiadali o žiadnu podporu a mali len poľnohospodársku pôdu, ktorá nebola v dobrom poľnohospodárskom stave k 30. júnu 2003, ako je ustanovené v článku 124 ods. 1 nariadenia (ES) č. 73/2009, Okrem prípadov vyššej moci alebo výnimočných okolností sa počet platobných nárokov pridelených poľnohospodárovi rovná počtu hektárov, na ktoré je možné poskytnúť podporu v zmysle článku 25 ods. 2 a ktoré poľnohospodár nahlási v súlade s článkom 26 ods. 1 na rok 2014. Okrem prípadov vyššej moci alebo výnimočných okolností sa počet platobných nárokov pridelených poľnohospodárovi rovná počtu hektárov, na ktoré je možné poskytnúť podporu v zmysle článku 25 ods. 2 a ktoré poľnohospodár nahlási v súlade s článkom 26 ods. 1 na rok 2014. Odchylne od predchádzajúceho pododseku, ak celkový počet hektárov nahlásených v členskom štáte v súlade s článkom 26 ods. 1 na rok 2014 znamená zvýšenie celkového počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, nahlásených v roku 2009 v súlade s článkom 35 nariadenia (ES) č. 73/2009 o viac ako 45 %, členské štáty môžu obmedziť počet platobných nárokov, ktoré sa majú vyčleniť v roku 2014, na 145 % celkového počtu hektárov nahlásených v roku 2009 v súlade s článkom 35 nariadenia (ES) č. 73/2009. Ak sa využije táto možnosť, členské štáty vyčlenia znížený počet platobných nárokov poľnohospodárom, ktorý sa vypočíta uplatnením proporčného zníženia na dodatočný počet hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, nahlásených každým poľnohospodárom v roku 2014 v porovnaní s počtom hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, v súlade s článkom 34 ods. 2 nariadenia (ES) č. 73/2009, ktorý uviedol v žiadosti o pomoc v roku 2011 v súlade s článkom 19. nariadenia (ES) č. 73/2009. 3.  V prípade predaja alebo prenájmu svojho podniku alebo jeho časti fyzické alebo právnické osoby spĺňajúce ustanovenia odseku 2 môžu prostredníctvom zmluvy podpísanej pred 15. májom 2014 previesť právo na získanie platobných nárokov podľa odseku 1 len na jedného poľnohospodára pod podmienkou, že tento poľnohospodár spĺňa podmienky ustanovené v článku 9. 3.  V prípade predaja, zlúčenia, rozdelenia alebo prenájmu svojho podniku, alebo jeho časti poľnohospodári spĺňajúci ustanovenia odseku 2 môžu prostredníctvom zmluvy podpísanej pred 15. májom 2014 previesť právo na získanie platobných nárokov podľa odseku 1 len na poľnohospodárov, ktorí získajú podnik alebo jeho časť, pod podmienkou, že títo poľnohospodári spĺňajú podmienky ustanovené v článku 9. 4.  Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme pravidlá týkajúce sa žiadostí o pridelenie platobných nárokov, ktoré sa podávajú v roku pridelenia platobných nárokov, v prípade že uvedené platobné nároky ešte nie sú definitívne stanovené a že uvedené prideľovanie ovplyvňujú osobitné okolnosti. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 56 ods. 2. 4.  Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme pravidlá týkajúce sa žiadostí o pridelenie platobných nárokov, ktoré sa podávajú v roku pridelenia platobných nárokov, v prípade že uvedené platobné nároky ešte nie sú definitívne stanovené a že uvedené prideľovanie ovplyvňujú osobitné okolnosti. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 56 ods. 2. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 53 Návrh nariadenia Článok 22 Článok 22 Článok 22 Hodnota platobných nárokov a konvergencia Hodnota platobných nárokov a konvergencia 1.  Za každý príslušný rok sa vypočíta jednotková hodnota platobných nárokov vydelením vnútroštátneho alebo regionálneho stropu stanoveného v článkoch 19 alebo 20 po uplatnení lineárneho zníženia ustanoveného v článku 23 ods. 1 počtom platobných nárokov pridelených na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni podľa článku 21 ods. 2 na rok 2014. 1.  Za každý príslušný rok sa vypočíta jednotková hodnota platobných nárokov vydelením vnútroštátneho alebo regionálneho stropu stanoveného v článkoch 19 alebo 20 po uplatnení lineárneho zníženia ustanoveného v článku 23 ods. 1 počtom platobných nárokov pridelených na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni podľa článku 21 ods. 2 na rok 2014. 2.  Členské štáty, ktoré uplatňovali režim jednotnej platby ustanovený v nariadení (ES) č. 73/2009, môžu obmedziť výpočet jednotkovej hodnoty platobných nárokov stanovenej v odseku 1 na sumu zodpovedajúcu minimálne 40 % vnútroštátneho alebo regionálneho stropu stanoveného v článkoch 19 alebo 20 po uplatnení lineárneho zníženia ustanoveného v článku 23 ods. 1. 2.  Členské štáty, ktoré uplatňovali režim jednotnej platby ustanovený v nariadení (ES) č. 73/2009, môžu obmedziť výpočet jednotkovej hodnoty platobných nárokov stanovenej v odseku 1 na sumu zodpovedajúcu minimálne 10 % vnútroštátneho alebo regionálneho stropu stanoveného v článkoch 19 alebo 20 po uplatnení lineárneho zníženia ustanoveného v článku 23 ods. 1. 3.  Členské štáty využívajúce možnosť ustanovenú v odseku 2 použijú časť stropu zostávajúcu po uplatnení uvedeného odseku na zvýšenie hodnoty platobných nárokov v prípadoch, keď je celková hodnota platobných nárokov v držbe poľnohospodára v rámci režimu základných platieb vypočítaná v súlade s odsekom 2 nižšia ako celková hodnota platobných nárokov vrátane osobitných nárokov, ktoré má poľnohospodár 31. decembra 2013 v rámci režimu jednotnej platby v súlade s nariadením (ES) č. 73/2009. Na tento účel sa vnútroštátna alebo regionálna jednotková hodnota každého platobného nároku príslušného poľnohospodára zvýši o podiel rozdielu medzi celkovou hodnotou platobných nárokov v rámci režimu základných platieb vypočítanou podľa odseku 2 a celkovou hodnotou platobných nárokov vrátane osobitných nárokov, ktoré má poľnohospodár 31. decembra 2013 v rámci režimu jednotnej platby v súlade s nariadením (ES) č. 73/2009. 3.  Členské štáty využívajúce možnosť ustanovenú v odseku 2 použijú časť stropu zostávajúcu po uplatnení uvedeného odseku na zvýšenie hodnoty platobných nárokov v prípadoch, keď je celková hodnota platobných nárokov v držbe poľnohospodára v rámci režimu základných platieb vypočítaná v súlade s odsekom 2 nižšia ako celková hodnota platobných nárokov vrátane osobitných nárokov, ktoré má poľnohospodár 31. decembra 2013 v rámci režimu jednotnej platby v súlade s nariadením (ES) č. 73/2009. Na tento účel sa vnútroštátna alebo regionálna jednotková hodnota každého platobného nároku príslušného poľnohospodára zvýši o podiel rozdielu medzi celkovou hodnotou platobných nárokov v rámci režimu základných platieb vypočítanou podľa odseku 2 a celkovou hodnotou platobných nárokov vrátane osobitných nárokov, ktoré má poľnohospodár 31. decembra 2013 v rámci režimu jednotnej platby v súlade s nariadením (ES) č. 73/2009. Pri výpočte zvýšenia môže členský štát zohľadniť aj podporu poskytnutú v kalendárnom roku 2013 podľa článkov 52, 53 ods. 1 a článku 68 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 73/2009, za predpokladu, že členský štát sa rozhodol, že na príslušné sektory neuplatní dobrovoľnú viazanú podporu podľa hlavy IV tohto nariadenia. Pri výpočte zvýšenia môže členský štát zohľadniť aj podporu poskytnutú v kalendárnom roku 2013 podľa článkov 52, 53 ods. 1 a článku 68 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 73/2009, za predpokladu, že členský štát sa rozhodol, že na príslušné sektory neuplatní dobrovoľnú viazanú podporu podľa hlavy IV tohto nariadenia. Na účely prvého pododseku sa poľnohospodár považuje za majúceho platobné nároky 31. decembra 2013 vtedy, keď mu boli k tomuto dátumu platobné nároky pridelené alebo definitívne prevedené. Na účely prvého pododseku sa rozumie, že poľnohospodár je držiteľom platobných nárokov k 31. decembru 2013 vtedy, keď mu boli k tomuto dátumu platobné nároky pridelené alebo definitívne prevedené. 4.  Na účely odseku 3 môže členský štát na základe objektívnych kritérií stanoviť, aby sa v prípade predaja alebo postúpenia poľnohospodárskej plochy alebo uplynutia platnosti celkového alebo čiastočného prenájmu poľnohospodárskej plochy po dátume stanovenom podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 73/2009 a pred dátumom stanoveným podľa článku 26 tohto nariadenia zvýšenie alebo čiastočné zvýšenie hodnoty platobných nárokov, ktoré by sa pridelili príslušnému poľnohospodárovi, vrátilo do národnej rezervy, ak by toto zvýšenie predstavovalo neočakávaný zisk pre príslušného poľnohospodára. 4.  Na účely odseku 3 môže členský štát na základe objektívnych kritérií stanoviť, aby sa v prípade predaja alebo postúpenia poľnohospodárskej plochy alebo uplynutia platnosti celkového alebo čiastočného prenájmu poľnohospodárskej plochy po dátume stanovenom podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 73/2009 a pred dátumom stanoveným podľa článku 26 tohto nariadenia zvýšenie alebo čiastočné zvýšenie hodnoty platobných nárokov, ktoré by sa pridelili príslušnému poľnohospodárovi, vrátilo do národnej rezervy, ak by toto zvýšenie predstavovalo neočakávaný zisk pre príslušného poľnohospodára. Tieto objektívne kritériá sa stanovujú tak, aby sa zaistilo rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi a aby sa zabránilo narušeniu trhu a hospodárskej súťaže, pričom obsahujú minimálne: Tieto objektívne kritériá sa stanovujú tak, aby sa zaistilo rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi a aby sa zabránilo narušeniu trhu a hospodárskej súťaže, pričom obsahujú minimálne: a) minimálne trvanie prenájmu, a) minimálne trvanie prenájmu, b) časť prijatej platby, ktorá sa vráti do národnej rezervy. b) časť prijatej platby, ktorá sa vráti do národnej rezervy. 5.  Všetky platobné nároky v členskom štáte alebo, v prípade uplatňovania článku 20, v regióne majú najneskôr od roku podania žiadosti 2019 rovnakú jednotkovú hodnotu. 5.  Všetky platobné nároky v členskom štáte alebo, v prípade uplatňovania článku 20, v regióne najneskôr od roku podania žiadosti 2019: a) majú rovnakú jednotkovú hodnotu; b) sa môžu líšiť od priemernej jednotkovej hodnoty až o 20 %. Pri uplatňovaní odsekov 2, 3 a tohto odseku môžu členské štáty prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby v prípade, že sa platobné nároky na úrovni poľnohospodárskeho podniku znižujú, nebola úroveň nárokov aktivovaných v roku 2019 nižšia o viac ako 30 % oproti úrovni v roku 2014. 6.  Pri uplatňovaní odsekov 2 a 3 členské štáty konajú v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie a usilujú sa o priblíženie hodnoty platobných nárokov na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni. Členské štáty na tento účel stanovia kroky, ktoré treba prijať do 1. augusta 2013. K týmto krokom patria ročné postupné úpravy platobných nárokov v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami. 6.  Pri uplatňovaní odsekov 2 a 3 členské štáty konajú v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie a usilujú sa o priblíženie hodnoty platobných nárokov na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni. Členské štáty na tento účel stanovia kroky, ktoré treba prijať do 1. augusta 2013. K týmto krokom patria ročné postupné úpravy platobných nárokov v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami. Kroky uvedené v prvom pododseku sa oznámia Komisii do dátumu uvedeného v uvedenom pododseku. Kroky uvedené v prvom pododseku sa oznámia Komisii do dátumu uvedeného v uvedenom pododseku. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 54 Návrh nariadenia Článok 22 a (nový) Článok 22a Vnútorné zbližovanie 1.  Odchylne od článku 22 môžu členské štáty približne určiť hodnotu platobných nárokov na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni tak, aby sa jednotková hodnota nárokov priblížila sčasti, ale nie úplne, jednotným vnútroštátnym alebo regionálnym hodnotám v roku podania žiadosti 2021. Členské štáty môžu pri využití tejto možnosti použiť vzorec na vonkajšie zbližovanie medzi členskými štátmi. Toto zbližovanie sa bude financovať zo zníženia hodnôt nároku za rok 2013 nad prahovou hodnotou stanovenou členským štátom alebo nad vnútroštátnym priemerom. 2.  Členské štáty, ktoré uplatnia výnimku uvedenú v odseku 1, môžu stanoviť, že platba na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie uvedená v kapitole 2 hlavy III, ktorá v súlade s článkom 33 ods. 1 predstavuje 30 % vnútroštátneho rámca, je splatná poľnohospodárom ako percentuálny podiel z ich základnej platby. 3.  Pri uplatňovaní výnimky uvedenej v odseku 1 členské štáty konajúce v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie určia kroky, ktoré sa majú prijať do 1. augusta 2013. Tieto kroky zahŕňajú postupné úpravy platobných nárokov v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami. Kroky uvedené v prvom pododseku sa oznámia Komisii do 1. augusta 2013. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 55 Návrh nariadenia Článok 23 Článok 23 Článok 23 Zriadenie a využívanie národnej rezervy Zriadenie a využívanie národnej rezervy 1.  Každý členský štát zriadi národnú rezervu. Na tento účel a s cieľom vytvoriť národnú rezervu pristúpia členské štáty v prvom roku uplatňovania režimu základných platieb k lineárnemu percentnému znižovaniu stropu režimu základných platieb na vnútroštátnej úrovni. Toto zníženie neprekročí 3 % okrem prípadov, keď je potrebné pokryť potreby týkajúce sa prideľovania ustanovené v odseku 4 na rok 2014. 1.  Každý členský štát zriadi národnú rezervu. Na tento účel a s cieľom vytvoriť národnú rezervu pristúpia členské štáty v prvom roku uplatňovania režimu základných platieb k lineárnemu percentnému znižovaniu stropu režimu základných platieb na vnútroštátnej úrovni. V roku 2014 toto zníženie neprekročí 3 % okrem prípadov, keď je potrebné pokryť potreby týkajúce sa prideľovania ustanovené v odseku 4. V nadchádzajúcich rokoch môžu členské štáty každý rok stanoviť prahovú hodnotu zníženia na základe potrieb prideľovania. 2.  Členské štáty môžu národnú rezervu spravovať na regionálnej úrovni. 2.  Členské štáty môžu národnú rezervu spravovať na regionálnej úrovni. 3.  Členské štáty zavedú platobné nároky z národnej rezervy v súlade s objektívnymi kritériami a takým spôsobom, aby k nim zabezpečili rovnaký prístup pre všetkých poľnohospodárov a aby sa zabránilo narušeniam trhu a hospodárskej súťaže. 3.  Členské štáty zavedú platobné nároky z národnej rezervy v súlade s objektívnymi kritériami a takým spôsobom, aby k nim zabezpečili rovnaký prístup pre všetkých poľnohospodárov a aby sa zabránilo narušeniam trhu a hospodárskej súťaže. 4.  Členské štáty používajú národnú rezervu na prioritné prideľovanie platobných nárokov mladým poľnohospodárom, ktorí začínajú s poľnohospodárskou činnosťou. 4.  Členské štáty používajú národnú rezervu na prioritné prideľovanie platobných nárokov mladým poľnohospodárom a novým poľnohospodárom, ktorí začínajú s poľnohospodárskou činnosťou. Na účely prvého pododseku sú „mladí poľnohospodári, ktorí začínajú poľnohospodársku činnosť“ poľnohospodári, ktorí spĺňajú podmienky ustanovené v článku 36 ods. 2 a počas obdobia 5 rokov predchádzajúcich začatiu novej poľnohospodárskej činnosti nevykonávali nijakú poľnohospodársku činnosť vo svojom mene a na vlastné riziko ani nemali kontrolu nad právnickou osobou vykonávajúcou poľnohospodársku činnosť. V prípade právnickej osoby fyzická osoba (-y), ktorá má kontrolu nad právnickou osobou, nesmela vo vlastnom mene a na vlastné riziko vykonávať nijakú poľnohospodársku činnosť alebo nesmela mať kontrolu nad právnickou osobou vykonávajúcou poľnohospodársku činnosť počas obdobia 5 rokov predchádzajúcich začatiu poľnohospodárskej činnosti touto právnickou osobou. Na účely prvého pododseku sú „mladí poľnohospodári, ktorí začínajú vykonávať poľnohospodársku činnosť“ poľnohospodári, ktorí spĺňajú podmienky ustanovené v článku 36 ods. 2 a počas obdobia 5 rokov predchádzajúcich začatiu novej poľnohospodárskej činnosti nevykonávali nijakú poľnohospodársku činnosť vo svojom mene a na vlastné riziko ani nemali kontrolu nad právnickou osobou vykonávajúcou poľnohospodársku činnosť. V prípade právnickej osoby fyzická osoba (-y), ktorá má kontrolu nad právnickou osobou, nesmela vo vlastnom mene a na vlastné riziko vykonávať nijakú poľnohospodársku činnosť alebo nesmela mať kontrolu nad právnickou osobou vykonávajúcou poľnohospodársku činnosť počas obdobia 5 rokov predchádzajúcich začatiu poľnohospodárskej činnosti touto právnickou osobou. Na účely prvého pododseku pojem „noví poľnohospodári, ktorí začínajú vykonávať poľnohospodársku činnosť“ označuje fyzické osoby, ktorým nikdy neboli prisúdené platobné nároky. Členské štáty môžu stanoviť ďalšie objektívne a nediskriminačné kritériá, ktoré musia noví poľnohospodári splniť, najmä pokiaľ ide o primerané zručnosti, skúsenosti a/alebo požiadavky na odbornú prípravu. 5.  Členské štáty môžu národnú rezervu využívať na: 5.  Členské štáty môžu národnú rezervu využívať na: a) prideľovanie platobných nárokov poľnohospodárom v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú programy reštrukturalizácie a/alebo rozvoja súvisiace s určitou formou verejnej intervencie, s cieľom zabrániť opusteniu pôdy a/alebo vyplácať kompenzácie poľnohospodárom s osobitnými nevýhodami v týchto oblastiach, a) prideľovanie platobných nárokov poľnohospodárom v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú programy reštrukturalizácie a/alebo rozvoja súvisiace s určitou formou verejnej intervencie, s cieľom zabrániť opusteniu pôdy a/alebo vyplácať kompenzácie poľnohospodárom s osobitnými nevýhodami v týchto oblastiach, aa) prideľovanie platobných nárokov poľnohospodárom, ktorých poľnohospodársky podnik sa nachádza v členskom štáte, ktorý sa rozhodol využiť možnosť ustanovenú v článku 18 ods. 2, a ktorí nezískali platobný nárok v súlade s nariadením (ES) č. 1782/2003 alebo nariadením (ES) č. 73/2009, alebo v súlade s obidvomi nariadeniami, ak za rok 2014 nahlásili poľnohospodárske plochy, na ktoré je možné poskytnúť podporu; ab) prideľovanie platobných nárokov poľnohospodárom, ktorí začali poľnohospodársku činnosť vykonávať po roku 2011 a ktorí pôsobia v špecifických poľnohospodárskych odvetviach, ktoré musia členské štáty vymedziť na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií; ac) zvýšenie hodnoty platobných nárokov v rámci režimu základných platieb na vnútroštátnu alebo regionálnu priemernú jednotkovú hodnotu platobných nárokov pre poľnohospodárov, ktorí sa v dôsledku prechodu na režim základnej platby nachádzajú v osobitnej situácii na základe nízkej hodnoty svojich historických platobných nárokov v rámci režimu jednotnej platby v súlade s nariadením (ES) č. 73/2009, alebo zvýšenie hodnoty platobných nárokov poľnohospodárom, ktorí boli k 31. decembru 2013 držiteľmi osobitných nárokov; ad) každoročné poskytovanie kompenzácii poľnohospodárom – ktoré sa môžu v prípade malých poľnohospodárov zvýšiť o dodatočnú platbu – za vylúčenie príspevku vo výške 5 000 EUR stanoveného v článku 7 ods. 1 nariadenia (ES) č. 73/2009. (b) lineárne zvyšovanie hodnoty platobných nárokov v rámci režimu základných platieb na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni, ak národná rezerva prekročí 3 % v ktoromkoľvek z daných rokov, za predpokladu, že zostane dostatočná suma na prideľovanie podľa odseku 4, podľa písmena a) tohto odseku a podľa odseku 7. b) lineárne zvyšovanie hodnoty platobných nárokov v rámci režimu základných platieb na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni, ak národná rezerva prekročí 3 % v ktoromkoľvek z daných rokov, za predpokladu, že zostane dostatočná suma na prideľovanie podľa odseku 4, podľa písmena a) tohto odseku a podľa odseku 7. Pri zvyšovaní hodnoty platobných nárokov v zmysle tohto písmena sa však členské štáty môžu rozhodnúť uplatniť miesto lineárnej metódy alternatívnu metódu. 6.  Pri uplatňovaní odseku 4 a odseku 4 písm. a) členské štáty stanovia hodnotu platobných nárokov prideľovaných poľnohospodárom na základe vnútroštátnej alebo regionálnej priemernej hodnoty platobných nárokov v roku pridelenia. 6.  Pri uplatňovaní odseku 4 a odseku 4 písm. a) členské štáty stanovia hodnotu platobných nárokov prideľovaných poľnohospodárom na základe vnútroštátnej alebo regionálnej priemernej hodnoty platobných nárokov v roku pridelenia. 7.  Keď je poľnohospodár oprávnený získať platobné nároky alebo zvýšiť hodnotu existujúcich nárokov na základe definitívneho rozhodnutia súdu alebo na základe definitívneho administratívneho aktu príslušného orgánu členského štátu, získa množstvo a hodnotu platobných nárokov stanovených v uvedenom rozhodnutí alebo akte k dátumu, ktorý stanoví členský štát. Tento dátum však nesmie byť neskorší ako posledný dátum na podanie žiadosti v rámci režimu základných platieb, ktorý nasleduje po dátume rozhodnutia súdu alebo administratívneho aktu, pričom sa zohľadňuje uplatňovanie článku 25 a článku 26. 7.  Keď je poľnohospodár oprávnený získať platobné nároky alebo zvýšiť hodnotu existujúcich nárokov na základe definitívneho rozhodnutia súdu alebo na základe definitívneho administratívneho aktu príslušného orgánu členského štátu, získa množstvo a hodnotu platobných nárokov stanovených v uvedenom rozhodnutí alebo akte k dátumu, ktorý stanoví členský štát. Tento dátum však nesmie byť neskorší ako posledný dátum na podanie žiadosti v rámci režimu základných platieb, ktorý nasleduje po dátume rozhodnutia súdu alebo administratívneho aktu, pričom sa zohľadňuje uplatňovanie článku 25 a článku 26. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 56 Návrh nariadenia Článok 25 – odsek 1 1.  Podpora v rámci režimu základných platieb sa prideľuje poľnohospodárom po aktivovaní prostredníctvom nahlásenia v súlade s článkom 26 ods. 1 týkajúceho sa platobného nároku na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu, v členskom štáte, v ktorom bol pridelený. Aktivované platobné nároky poskytujú právo na ročnú platbu súm, ktoré sú v ňom stanovené, a to bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie finančnej disciplíny, postupné znižovanie a obmedzovanie, lineárne znižovanie v súlade s článkom 7, článkom 37 ods. 2 a článkom 51 ods. 1 a akékoľvek zníženia a vylúčenia uložené podľa nariadenia (EÚ) č. [...] [HZR]. 1.  Podpora v rámci režimu základných platieb sa prideľuje poľnohospodárom po aktivovaní prostredníctvom nahlásenia v súlade s článkom 26 ods. 1 týkajúceho sa platobného nároku na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu, v členskom štáte, v ktorom bol pridelený. Aktivované platobné nároky poskytujú právo na ročnú platbu súm, ktoré sú v ňom stanovené, a to bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie finančnej disciplíny, postupné znižovanie a obmedzovanie, lineárne znižovanie v súlade s článkom 7, článkom 37 ods. 2 a článkom 51 ods. 1 a akékoľvek zníženia a vylúčenia uložené podľa nariadenia (EÚ) č. [...] [HZR]. Odchylne od prvej vety členské štáty uplatňujúce režim jednotnej platby na plochu v roku 2013 môžu aj naďalej uplatňovať model pre realizáciu režimu základných platieb. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 57 Návrh nariadenia Článok 25 – odsek 2 – pododsek 3 a (nový) Na účely písmena a) prvého pododseku môžu členské štáty podľa objektívnych a nediskriminačných kritérií pri určovaní veľkosti plochy, na ktorú je možné získať podporu, uplatniť zníženie koeficientu v prípade plôch s nižším výnosovým potenciálom alebo v prípade špecifickej produkcie. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 58 Návrh nariadenia Článok 27 – odsek 2 a (nový) 2a.  Ak sa platobné nároky predajú bez pôdy, členské štáty môžu v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie rozhodnúť, že časť predaných platobných nárokov sa prevedie späť do národnej rezervy alebo že sa ich jednotková hodnota zníži v prospech národnej rezervy. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 59 Návrh nariadenia Článok 28 – odsek 1 – písmeno e e) kritérií, ktoré členské štáty majú uplatňovať pri prideľovaní platobných nárokov poľnohospodárom, ktorí v roku 2011 neaktivovali žiaden nárok ani v roku 2011 nežiadali o podporu v rámci režimu jednotnej platby na plochu, ako je ustanovené v článku 21 ods. 2, a pri prideľovaní platobných nárokov v prípade uplatňovania ustanovenia o zmluve uvedeného v článku 21 ods. 3, e) kritérií, ktoré členské štáty majú uplatňovať pri prideľovaní platobných nárokov poľnohospodárom, ktorí v žiadnom z rokov 2009, 2010 alebo 2011 neaktivovali žiaden nárok, ani v žiadnom z rokov 2009, 2010 alebo 2011 nežiadali o podporu v rámci režimu jednotnej platby na plochu, ako je ustanovené v článku 21 ods. 2, a pri prideľovaní platobných nárokov v prípade uplatňovania ustanovenia o zmluve uvedeného v článku 21 ods. 3, okrem nových poľnohospodárov a mladých poľnohospodárov; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 60 Návrh nariadenia Článok 28 – písmeno g g) pravidiel nahlasovania a aktivovania platobných nárokov, g) pravidiel pre obsah nahlásenia a pre požiadavky na aktiváciu platobných nárokov; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 61 Návrh nariadenia Kapitola 1 a (nová) KAPITOLA 1A DOPLNKOVÁ PLATBA NA PRVÉ HEKTÁRE Článok 28a Všeobecné pravidlá 1.  Členské štáty môžu rozhodnúť, že poskytnú doplnkovú ročnú platbu poľnohospodárom, ktorí majú nárok na platbu v rámci režimu základných platieb uvedeného v kapitole 1. 2.  Členské štáty určia počet prvých hektárov, na ktoré možno uplatniť toto opatrenie, pričom tento počet zodpovedá počtu nárokov aktivovaných poľnohospodárom v súlade s článkom 26 ods. 1, a to až do 50 ha. 3.  S cieľom financovať toto opatrenie využijú členské štáty sumu maximálne do 30 % svojho ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II. 4.  Členské štáty každý rok vypočítajú výšku doplnkovej platby na prvé hektáre vydelením sumy uvedenej v odseku 3 celkovým počtom hektárov, na ktoré sa využíva táto platba. 5.  Členské štáty zabezpečia, aby poľnohospodárom, u ktorých sa zistí, že po uverejnení tohto návrhu nariadenia Komisie umelo vytvorili podmienky, aby získali platbu podľa tohto článku, neboli vyplatené žiadne platby. 6.  Členské štáty oznámia Komisii do 1. augusta 2013 svoje rozhodnutia uvedené v odsekoch 1, 2 a 3. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 63 Návrh nariadenia Článok 30 Článok 30 Článok 30 Diverzifikácia plodín Diverzifikácia plodín 1.  Ak orná pôda poľnohospodára pokrýva viac než 3 hektáre, pričom nie je celá využívaná na produkciu trávy (zasiatej alebo prirodzene rastúcej), celá ponechaná úhorom alebo sa na nej celej nepestujú plodiny pod vodou väčšinu roka, kultivovanie ornej pôdy pozostáva minimálne z troch rôznych plodín. Žiadna z týchto troch plodín nesmie pokrývať menej než 5 % ornej pôdy a hlavná plodina nesmie prevýšiť 70 % ornej pôdy. 1.  Ak orná pôda poľnohospodára pokrýva 10 až 30 hektárov, kultivovanie ornej pôdy pozostáva minimálne z dvoch rôznych plodín. Žiadna z týchto plodín nesmie pokrývať viac než 80 % ornej pôdy. Ak orná pôda poľnohospodára pokrýva viac než 30 hektárov, kultivovanie ornej pôdy pozostáva minimálne z troch rôznych plodín s výnimkou podnikov situovaných severne od 62. rovnobežky. Hlavná plodina nesmie pokrývať viac než 75 % ornej pôdy a dve hlavné plodiny spoločne nesmú pokrývať viac než 95 % ornej pôdy. 2.  Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 55, ktorými ustanoví vymedzenie pojmu „plodina“ a pravidlá týkajúce sa uplatňovania presného výpočtu podielov rôznych plodín. 2.  Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 55 prijať delegované akty, ktorými ustanoví vymedzenie pojmu „plodina“ a pravidlá týkajúce sa uplatňovania presného výpočtu podielov rôznych plodín. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 64 Návrh nariadenia Článok 31 Článok 31 Článok 31 Trvalé trávnaté plochy Trvalé trávnaté plochy a trvalé pasienky 1.  Poľnohospodári udržiavajú ako trvalé trávnaté plochy tie plochy v rámci svojho podniku, ktoré sú v tomto zmysle nahlásené v žiadosti podľa článku 74 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. XXX (HZ) na rok podania žiadosti 2014, ďalej uvedené ako „referenčné plochy pokryté trvalým trávnym porastom“. 1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa zachoval pomer pôdy s trvalým trávnym porastom a trvalými pasienkami k celkovej poľnohospodárskej ploche. Členské štáty môžu uplatniť túto povinnosť na vnútroštátnej, regionálnej alebo subregionálnej úrovni. Na účely prvého pododseku sa za trvalé trávnaté plochy a trvalé pasienky považujú tie plochy v rámci podniku, ktoré sú v tomto zmysle nahlásené v žiadosti podľa článku 74 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. XXX (HZ) na rok podania žiadosti 2014, ďalej uvedené ako „referenčné plochy pokryté trvalým trávnym porastom a trvalými pasienkami“. Referenčné plochy pokryté trvalým trávnym porastom sa zväčšia v prípade, že má poľnohospodár povinnosť premeniť v roku 2014 a/alebo v roku 2015 plochy na trvalú trávnatú plochu, ako sa uvádza v článku 93 nariadenia (EÚ) č. [...] HZR. Referenčné plochy pokryté trvalým trávnym porastom a trvalými pasienkami sa zväčšia v prípade, že má poľnohospodár povinnosť premeniť v roku 2014 a/alebo v roku 2015 plochy na trvalú trávnatú plochu, ako sa uvádza v článku 93 nariadenia (EÚ) č. [...] HZR. 2.  Poľnohospodári sú oprávnení zmeniť svoje referenčné plochy pokryté trvalým trávnym porastom v maximálnej miere 5 %. Uvedená hranica sa neuplatňuje v prípade vyššej moci alebo za výnimočných okolností. 2.  Povoľuje sa zmena referenčných plôch pokrytých trvalým trávnym porastom a trvalými pasienkami v maximálnej miere 5 % s výnimkou pôd bohatých na uhlík, mokradí a čiastočne prirodzených trávnatých plôch a pasienkov. Za výnimočných okolností sa toto percento môže zvýšiť na 7 %. 3.  Komisia je oprávnená prijať delegované akty v súlade s článkom 55, v ktorých stanoví pravidlá týkajúce sa zväčšenia referenčných plôch pokrytých trvalým trávnym porastom ustanoveného v odseku 1 druhom pododseku, obnovy trvalej trávnatej plochy, premeny poľnohospodárskej plochy na trvalé trávnaté plochy v prípade prekročenia schváleného zníženia uvedeného v odseku 2, ako aj zmeny referenčných plôch pokrytých trvalým trávnym porastom v prípade prevodu pôdy. 3.  Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 55 prijať delegované akty, v ktorých stanoví pravidlá týkajúce sa zväčšenia referenčných plôch pokrytých trvalým trávnym porastom a trvalými pasienkami ustanoveného v odseku 1 treťom pododseku, obnovy trvalej trávnatej plochy a trvalých pasienkov, premeny poľnohospodárskej plochy na trvalé trávnaté plochy a trvalé pasienky v prípade prekročenia schváleného zníženia uvedeného v odseku 2, ako aj v prípade výnimočných okolností uvedených v odseku 2 a v prípade zmeny referenčných plôch pokrytých trvalým trávnym porastom a trvalými pasienkami v prípade prevodu pôdy. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 65 Návrh nariadenia Článok 32 Článok 32 Článok 32 Oblasť ekologického záujmu Oblasť ekologického záujmu 1.  Poľnohospodári zaistia, aby minimálne 7 % ich hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, ako sú vymedzené v článku 25 ods. 2, s výnimkou plôch pokrytých trvalým trávnym porastom, bolo oblasťou ekologického záujmu, ako napríklad pôdu ležiacu úhorom, terasy, krajinné prvky, nárazníkové zóny a zalesnené oblasti, ako je uvedené v článku 25 ods. 2 písm. b) bode ii). 1.  Ak orná pôda pokrýva viac než 10 hektárov, poľnohospodári počas prvého roka vykonávania tohto nariadenia zaistia, aby minimálne 3 % ich hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, ako sú vymedzené v článku 25 ods. 2, s výnimkou plôch pokrytých trvalým trávnym porastom a trvalých pasienkov a trvalých plodín, bolo oblasťou ekologického záujmu, ako napríklad pôda ležiaca úhorom, terasy, krajinné prvky vrátane živých plotov, priekop, kamenných stien, poľných stromov a rybníkov, pôda vysadená plodinami, ktoré viažu dusík, nárazníkové zóny a zalesnené oblasti, ako je uvedené v článku 25 ods. 2 písm. b) bode ii). Poľnohospodári môžu uplatniť toto opatrenie na celý svoj podnik. Poľnohospodári môžu využívať oblasť ekologického záujmu na výrobu bez používania pesticídov alebo hnojív. Od 1. januára 2016 sa percento uvedené v prvom pododseku zvýši na 5 %. 1a. Do 31. marca 2017 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade hodnotiacu správu o opatreniach v zmysle odseku 1; túto správu budú sprevádzať potrebné legislatívne návrhy s cieľom zvýšiť v prípade potreby percento uvedené v odseku 1 na rok 2018 a ďalšie roky na 7 %, s prihliadnutím na vplyv na životné prostredie a poľnohospodársku výrobu. 1b.  Odchylne od odseku 1 sa môžu členské štáty rozhodnúť, že od 1. januára 2016 uplatnia až do troch percentuálnych bodov oblastí ekologického záujmu na regionálnej úrovni s cieľom získať priľahlé oblasti ekologického záujmu. 1c.  Poľnohospodári si môžu spätne prenajať od miestneho orgánu poľnohospodársku plochu s vysokou prírodnou hodnotou, ktorá sa stala verejným vlastníctvom v dôsledku pozemkových úprav alebo podobných postupov, a označiť ju za oblasť ekologického záujmu za predpokladu, že spĺňa kritériá stanovené v odseku 1. 1d.  Oblasti ekologického záujmu možno hodnotiť podľa ich ekologického významu. Komisia schváli súbor hodnotiacich koeficientov predložených členskými štátmi s prihliadnutím na rovnocenné kritériá environmentálnej a klimatickej výkonnosti. 2.  Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 55 s cieľom podrobnejšie vymedziť druhy oblastí ekologického záujmu uvedené v odseku 1 tohto článku a pridať alebo vymedziť ďalšie druhy oblastí ekologického záujmu, ktoré možno zohľadniť vzhľadom na percento uvedené v uvedenom odseku. 2.  Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 55 prijať delegované akty s cieľom podrobnejšie vymedziť druhy oblastí ekologického záujmu uvedené v odseku 1 tohto článku, stanoviť rámec koeficientov rovnováhy pre celú EÚ na účely výpočtu výmer pozostávajúcich z rôznych druhov oblastí ekologického záujmu uvedených v odseku 1d tohto článku a pridať a vymedziť ďalšie druhy oblastí ekologického záujmu, ktoré možno zohľadniť pri posudzovaní percenta uvedeného v odseku 1 tohto článku a vymedzovaní regionálnej úrovne uvedenej v odseku 1b tohto článku. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 66 Návrh nariadenia Článok 34 – odsek 4 4.  Platba na hektár uvedená v odseku 1 sa vypočíta vydelením sumy vyplývajúcej z uplatňovania článku 35 počtom hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, ktoré sa nahlásili podľa článku 26 ods. 1 a nachádzajú sa v oblastiach, ktorým sa členské štáty rozhodli poskytnúť platbu v súlade s odsekom 2 tohto článku. 4.  Platba na hektár uvedená v odseku 1 sa vypočíta vydelením sumy vyplývajúcej z uplatňovania článku 35 počtom hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, ktoré sa nahlásili podľa článku 26 ods. 1 a ktorým sa členské štáty rozhodli poskytnúť platbu v súlade s odsekom 2 tohto článku. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 67 Návrh nariadenia Článok 34 – odsek 4 – pododsek 1 a (nový) Členské štáty môžu upraviť platby na hektár na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 68 Návrh nariadenia Článok 34 – odsek 4 – pododsek 1 b (nový) Ak členské štáty uplatňujú prvý pododsek, môžu stanoviť maximálny počet hektárov na podnik, ktoré sa majú pre platbu zohľadniť. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 69 Návrh nariadenia Článok 35 – odsek 2 2.  V závislosti od percenta vnútroštátneho stropu, ktoré členské štáty použijú podľa odseku 1, Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví zodpovedajúci strop uvedenej platby na ročnom základe. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 56 ods. 2. 2.  V závislosti od percenta vnútroštátneho stropu, ktoré členské štáty použijú podľa odseku 1, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 55 prijať delegované akty, aby stanovila zodpovedajúci strop uvedenej platby na ročnom základe. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 70 Návrh nariadenia Článok 36 Článok 36 Článok 36 Všeobecné pravidlá Všeobecné pravidlá 1.  Členské štáty poskytnú ročnú platbu mladým poľnohospodárom, ktorí majú nárok na platbu v rámci režimu základných platieb uvedeného v kapitole 1. 1.  Členské štáty poskytnú ročnú platbu v súlade s podmienkami ustanovenými v tejto kapitole mladým poľnohospodárom, ktorí majú nárok na platbu v rámci režimu základných platieb uvedeného v kapitole 1. 2.  Na účely tejto kapitoly „mladý poľnohospodár“ znamená: 2.  Na účely tejto kapitoly sú „mladí poľnohospodári“:: a) fyzické osoby, ktoré prvýkrát zakladajú poľnohospodársky podnik ako najvyšší predstaviteľ podniku alebo ktoré už taký podnik založili v priebehu piatich rokov predchádzajúcich prvému podaniu žiadosti v rámci režimu základných platieb, ako je uvedené v článku 73 ods. nariadenia (EÚ) č. [...] [HZR], a a) fyzické osoby, ktoré prvýkrát zakladajú poľnohospodársky podnik ako najvyšší predstaviteľ podniku alebo ktoré už taký podnik založili v priebehu piatich rokov predchádzajúcich prvému podaniu žiadosti v rámci režimu základných platieb, ako je uvedené v článku 73 ods. nariadenia (EÚ) č. [...] [HZR], a b) ktorí majú v deň predloženia žiadosti uvedenej v písmene a) menej ako 40 rokov. b) ktorí majú v deň predloženia žiadosti uvedenej v písmene a) menej ako 40 rokov. ba) členské štáty môžu stanoviť ďalšie objektívne a nediskriminačné kritériá, ktoré majú mladí poľnohospodári spĺňať, najmä pokiaľ ide o primerané zručnosti, skúsenosti a/alebo požiadavky na odbornú prípravu. 3.  Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie finančnej disciplíny, postupné znižovanie a obmedzovanie, lineárne zníženia uvedené v článku 7 a akékoľvek zníženia a vylúčenia uložené podľa článku 65 nariadenia (EÚ) č. [...] [HZR], platba uvedená v odseku 1 tohto článku sa poskytuje ročne potom, ako poľnohospodár aktivuje platobné nároky. 3.  Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie finančnej disciplíny, postupné znižovanie a obmedzovanie, lineárne zníženia uvedené v článku 7 a akékoľvek zníženia a vylúčenia uložené podľa článku 65 nariadenia (EÚ) č. [...] [HZR], platba uvedená v odseku 1 tohto článku sa poskytuje ročne potom, ako poľnohospodár aktivuje platobné nároky. 4.  Platba uvedená v odseku 1 sa poskytuje poľnohospodárovi na obdobie maximálne piatich rokov. Uvedené obdobie možno znížiť o počet rokov, ktoré uplynuli medzi založením podniku a prvým podaním žiadosti uvedeným v odseku 2 písm. a). 4.  Platba uvedená v odseku 1 sa poskytuje poľnohospodárovi na obdobie maximálne piatich rokov. Uvedené obdobie možno znížiť o počet rokov, ktoré uplynuli medzi založením podniku a prvým podaním žiadosti uvedeným v odseku 2 písm. a). 5.  Členské štáty každý rok vypočítajú výšku platby uvedenej v odseku 1 tak, že číslo zodpovedajúce 25 % priemernej hodnoty platobných nárokov, ktoré poľnohospodár má v držbe, vynásobia počtom nárokov, ktoré aktivoval v súlade s článkom 26 ods. 1. 5.  Členské štáty každý rok vypočítajú výšku platby uvedenej v odseku 1 tak, že číslo zodpovedajúce 25 % priemernej hodnoty platobných nárokov v príslušnom členskom štáte alebo regióne vynásobia počtom nárokov, ktoré poľnohospodár aktivoval v súlade s článkom 26 ods. 1. Členské štáty pri uplatňovaní prvého pododseku dodržiavajú tieto maximálne počty aktivovaných platobných nárokov, ktoré sa majú zohľadniť: Členské štáty pri uplatňovaní prvého pododseku stanovia hranicu, ktorá môže byť maximálne 100 hektárov. a) v členských štátoch, v ktorých je priemerná veľkosť poľnohospodárskych podnikov uvedená v prílohe VI najviac 25 hektárov, maximálny počet 25, b) v členských štátov, v ktorých je veľkosť poľnohospodárskych podnikov uvedená v prílohe VI vyššia ako 25 hektárov, maximálny počet, ktorý nie je menej ako 25 a nie je väčší ako uvedená priemerná veľkosť. 6.  Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 55, ktoré sa týkajú podmienok, za ktorých možno právnickú osobu považovať za oprávnenú na prijímanie platby uvedenej v odseku 1, najmä uplatňovania vekovej hranice uvedenej v odseku 2 písm. b) na jednu alebo viaceré fyzické osoby, ktoré sa zúčastňujú na právnickej osobe. 6.  Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 55 prijať delegované akty týkajúce sa podmienok, za ktorých možno právnickú osobu považovať za oprávnenú na prijímanie platby uvedenej v odseku 1, najmä uplatňovania vekovej hranice uvedenej v odseku 2 písm. b) na jednu alebo viaceré fyzické osoby, ktoré sa zúčastňujú na právnickej osobe. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 71 Návrh nariadenia Článok 37 Článok 37 Článok 37 Finančné ustanovenia Finančné ustanovenia 1.  S cieľom financovať platbu uvedenú v článku 36 členské štáty použijú percento ročného vnútroštátneho stropu uvedeného v prílohe II, ktoré nie je vyššie ako 2 %. Do 1. augusta 2013 oznámia Komisii odhadované percento potrebné na financovanie uvedenej platby. 1.  S cieľom financovať platbu uvedenú v článku 36 členské štáty použijú 2 % ročného vnútroštátneho stropu uvedeného v prílohe II. Ak je odhadované percento potrebné na financovanie platby uvedenej v článku 36 nižšie ako 2%, členské štáty môžu prideliť zvyšok príslušných platieb na lineárne zvýšenie hodnoty platobných nárokov národnej rezervy, v súlade s článkom 23 ods. 4 prioritne mladým poľnohospodárom a novým poľnohospodárom. Odchylne od prvého pododseku členské štáty môžu rozhodnúť, že zvýšia percento uvedené v danom pododseku s cieľom uprednostniť vybraných príjemcov na vnútroštátnej úrovni, a to na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií. Takéto rozhodnutie sa oznámi Komisii do 1. augusta 2013. Členské štáty môžu do 1. augusta 2016 prehodnotiť svoje odhadované percento s účinnosťou od 1. januára 2017. Prehodnotené percento oznámia Komisii do 1. augusta 2016. Členské štáty môžu do 1. augusta 2016 prehodnotiť svoje odhadované percento potrebné na financovanie platby uvedenej v článku 36 s účinnosťou od 1. januára 2017. Prehodnotené percento oznámia Komisii do 1. augusta 2016. 2.  Bez toho, aby bolo dotknuté maximálne percento 2 % stanovené podľa odseku 1, v prípade, že celková výška platby, o ktorú sa v členskom štáte žiada v konkrétnom roku, prekračuje stanovený strop podľa odseku 4, a ak je uvedený strop nižší ako 2 % ročného vnútroštátneho stropu uvedeného v prílohe II, členské štáty uplatnia lineárne zníženie na všetky platby, ktoré sa majú poskytnúť všetkým poľnohospodárom v súlade s článkom 25. 2.  Bez toho, aby bolo dotknuté maximálne percento 2 % stanovené podľa odseku 1, v prípade, že celková výška platby, o ktorú sa v členskom štáte žiada v konkrétnom roku, prekračuje stanovený strop podľa odseku 4, a ak je uvedený strop nižší ako 2 % ročného vnútroštátneho stropu uvedeného v prílohe II, členské štáty uplatnia lineárne zníženie na všetky platby, ktoré sa majú poskytnúť všetkým poľnohospodárom v súlade s článkom 25. 3.  V prípade, že celková výška platby, o ktorú sa v členských štátoch v konkrétnom roku žiada, prekročí strop stanovený v odseku 4, a ak uvedený strop dosiahne 2 % ročného vnútroštátneho stropu uvedeného v prílohe II, členské štáty uplatnia lineárne zníženie na sumy, ktoré sa majú vyplatiť v súlade s článkom 36, aby dodržali uvedený strop. 3.  V prípade, že celková výška platby, o ktorú sa v členských štátoch v konkrétnom roku žiada, prekročí strop stanovený v odseku 4, a ak uvedený strop dosiahne 2 % ročného vnútroštátneho stropu uvedeného v prílohe II, členské štáty uplatnia lineárne zníženie na sumy, ktoré sa majú vyplatiť v súlade s článkom 36, aby dodržali uvedený strop. 4.  Na základe odhadovaného percenta, ktoré členské štáty oznámili podľa odseku 1, Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví zodpovedajúci strop pre platbu uvedenú v článku 36 na ročnom základe. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 56 ods. 2. 4.  Na základe odhadovaného percenta, ktoré členské štáty oznámili podľa odseku 1, Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví zodpovedajúci strop pre platbu uvedenú v článku 36 na ročnom základe. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 56 ods. 2. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 72 Návrh nariadenia Článok 38 – odsek 1 – pododsek 2 Viazaná podpora sa môže poskytnúť v týchto sektoroch a oblastiach výroby: obilniny, olejnaté semená, bielkovinové plodiny, ryža, orechy, zemiaky na výrobu škrobu, mlieko a mliečne výrobky, osivo, ovčie a kozie mäso, hovädzie a teľacie mäso, strukoviny, olivový olej, húsenice priadky morušovej, ľan, konope, sušené krmivo, chmeľ, cukrová repa, trstina a čakanka, ovocie a zelenina a mladiny s krátkodobým striedaním. Viazaná podpora sa môže poskytnúť v sektoroch a oblastiach výroby uvedených v prílohe I k zmluve s výnimkou produktov rybného hospodárstva. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 73 Návrh nariadenia Článok 38 – odsek 1 – pododsek 2 a (nový) Rozpočtové prostriedky vyčlenené na viazané platby sa prioritne pridelia do oblastí výroby, v súvislosti s ktorými sa realizovali viazané platby v období 2010 – 2013 v zmysle článkov 68, 101 a 111 nariadenia (ES) č. 73/2009. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 74 Návrh nariadenia Článok 38 – odsek 3 a (nový) 3a.  Členské štáty môžu poskytnúť viazanú podporu poľnohospodárom, ktorí mali osobitné nároky v roku 2010, v súlade s článkami 60 a 65 nariadenia (ES) č. 73/2009 nezávisle od hlavy III kapitoly 1 tohto nariadenia. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 75 Návrh nariadenia Článok 38 – odsek 3 b (nový) 3b.  Členské štáty môžu poskytnúť viazanú podporu chovateľom dobytka, ktorí nevlastnia väčšinu pôdy, ktorú využívajú. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 76 Návrh nariadenia Článok 38 – odsek 3 c (nový) 3c.  Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 55 prijať delegované akty, v ktorých sa stanovia prechodné opatrenia, ktoré sa majú uplatňovať na týchto poľnohospodárov. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 77 Návrh nariadenia Článok 38 – odsek 4 – pododsek 1 a (nový) Odchylne od prvého pododseku môže byť obmedzenie na poskytnutie viazanej podpory zvýšené nad rámec obmedzenia požadovaného na udržanie existujúcej úrovne produkcie, za predpokladu, že viazaná podpora má environmentálny účel. Dotknutý členský štát stanoví toto obmedzenie v súlade s vymedzenými environmentálnymi cieľmi alebo výzvami. Takto stanovené obmedzenie sa oznámi Komisii v súlade s článkom 40 a schváli sa v súlade s článkom 41. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 78 Návrh nariadenia Článok 39 – odsek 1 1.  S cieľom financovať dobrovoľnú viazanú podporu môžu členské štáty do 1. augusta v roku, ktorý predchádza prvému roku zavedenia takejto podpory, rozhodnúť, že použijú až 5 % svojho ročného vnútroštátneho stropu uvedeného v prílohe II. 1.  S cieľom financovať dobrovoľnú viazanú podporu môžu členské štáty do 1. augusta v roku, ktorý predchádza prvému roku zavedenia takejto podpory, rozhodnúť, že použijú až 15 % svojho ročného vnútroštátneho stropu uvedeného v prílohe II. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 79 Návrh nariadenia Článok 39 – odsek 1 a (nový) 1a.  Percentuálny podiel vnútroštátneho stropu uvedený v odseku 1 sa môže zvýšiť o tri percentuálne body pre tie členské štáty, ktoré sa rozhodnú použiť aspoň 3 % svojho vnútroštátneho stropu, ako je uvedené prílohe II, s cieľom podporiť pestovanie bielkovinových plodín podľa tejto kapitoly. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 80 Návrh nariadenia Článok 39 – odsek 2 2.  Odchylne od odseku 1 môžu členské štáty rozhodnúť, že použijú až 10 % ročného vnútroštátneho stropu uvedeného v prílohe II, pod podmienkou, že: vypúšťa sa a) do 31. decembra 2013 uplatňovali režim jednotnej platby na plochu ustanovený v hlave V nariadenia (ES) č. 73/2009 alebo financovali opatrenia podľa článku 111 uvedeného nariadenia alebo sa na ne vzťahuje odchýlka ustanovená v článku 69 ods. 5 alebo v prípade Malty v článku 69 ods. 1 uvedeného nariadenia, a/alebo b) aspoň počas jedného roka v období 2010-2013 prideľovali viac ako 5 % svojej sumy dostupnej na poskytovanie priamych platieb ustanovených v hlavách III, IV a V nariadenia (ES) č. 73/2009 s výnimkou hlavy IV kapitoly 1 oddielu 6, na financovanie opatrení ustanovených v hlave III kapitole 2 oddiele 2 nariadenia (ES) č. 73/2009, podpory ustanovenej v článku 68 ods. 1 písm. a) bodoch i) až iv) a odseku 1 písm. b) a písm. e) uvedeného nariadenia alebo opatrení podľa hlavy IV kapitoly 1 s výnimkou oddielu 6 uvedeného nariadenia. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 82 Návrh nariadenia Článok 39 – odsek 4 – úvodná časť 4.  Členské štáty môžu do 1. augusta 2016 prehodnotiť svoje rozhodnutie podľa odsekov 1, 2 a 3 a rozhodnúť sa, s účinnosťou od roku 2017: 4.  Členské štáty môžu do 1. augusta 2016 prehodnotiť svoje rozhodnutie podľa odsekov 1 a 1a a rozhodnúť sa, s účinnosťou od roku 2017: Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 83 Návrh nariadenia Článok 39 – odsek 4 – písmeno a a) že zvýšia stanovené percento podľa odsekov 1 a 2 v rámci obmedzení, ktoré sú v nich prípadne ustanovené, a v prípade potreby upravia podmienky poskytovania podpory, a) že zvýšia stanovené percento podľa odsekov 1 a 1a v rámci obmedzení, ktoré sú v nich prípadne ustanovené, a v prípade potreby upravia podmienky poskytovania podpory, Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 84 Návrh nariadenia Článok 39 – odsek 5 5.  Na základe rozhodnutia prijatého každým členským štátom podľa odsekov 1 až 4 o časti vnútroštátneho stropu, ktorá sa má použiť, Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví zodpovedajúci strop tejto podpory na ročnom základe. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 56 ods. 2. 5.  Na základe rozhodnutia prijatého každým členským štátom podľa odsekov 1, 1a a 4 o časti vnútroštátneho stropu, ktorá sa má použiť, Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 55 prijať delegované akty s cieľom stanoviť zodpovedajúci strop tejto podpory na ročnom základe. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 85 Návrh nariadenia Článok 39 a (nový) Článok 39a Voliteľná dodatočná vnútroštátna podpora 1.  Členské štáty, ktoré sa rozhodnú zaviesť dobrovoľnú viazanú podporu v sektore dojčiacich kráv v súlade s článkom 38, môžu poľnohospodárom poskytnúť dodatočnú vnútroštátnu prémiu s cieľom navýšiť viazanú podporu, ktorú získajú na ten istý kalendárny rok. 2.  Členské štáty oznámia poľnohospodárom podmienky poskytnutia tejto dodatočnej vnútroštátnej podpory v rovnakom čase a s uplatnením tých istých opatrení ako na oznámenie viazanej podpory. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 86 Návrh nariadenia Článok 41 – odsek 1 – úvodná časť 1.  Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu schváli rozhodnutie uvedené v článku 39 ods. 3 alebo prípadne v článku 39 ods. 4 písm. a), ak sa v príslušnom regióne alebo sektore preukáže jedna z týchto potrieb: 1.  Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 55 prijať delegovaný akt s cieľom schváliť rozhodnutie uvedené v článku 39 ods. 4 písm. a), ak sa v príslušnom regióne alebo sektore preukáže jedna z týchto potrieb: Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 87 Návrh nariadenia Článok 47 Článok 47 Článok 47 Všeobecné pravidlá Všeobecné pravidlá 1.  Poľnohospodári, ktorí majú v držbe platobné nároky pridelené v roku 2014 podľa článku 21 a spĺňajú minimálne požiadavky ustanovené v článku 10 ods. 1, sa môžu rozhodnúť, že sa zúčastnia na zjednodušenom režime za podmienok ustanovených v tejto hlave, ďalej uvedenom ako „režim pre malých poľnohospodárov“. 1.  Členské štáty môžu zaviesť zjednodušený režim pre mladých poľnohospodárov v súlade s podmienkami uvedenými v tejto hlave. Ak členský štát uplatňuje takýto režim, poľnohospodári, ktorí majú v držbe platobné nároky pridelené v roku 2014 podľa článku 21 a spĺňajú minimálne požiadavky ustanovené v článku 10 ods. 1, sa zúčastnia na zjednodušenom režime za podmienok ustanovených v tejto hlave („režim pre malých poľnohospodárov“). Poľnohospodári, ktorí majú nárok na platby vo výške menšej ako 1 500 EUR v zmysle hláv III a IV sú automaticky zaradení do režimu pre mladých poľnohospodárov. 2.  Platby v rámci režimu pre malých poľnohospodárov nahradia platby, ktoré sa majú poskytnúť podľa hláv III a IV. 2.  Platby v rámci režimu pre malých poľnohospodárov nahradia platby, ktoré sa majú poskytnúť podľa hláv III a IV. 3.  Poľnohospodári, ktorí sa zúčastňujú na režime pre malých poľnohospodárov, sú oslobodení od poľnohospodárskych postupov ustanovených v hlave III kapitole 2. 3.  Poľnohospodári, ktorí sa zúčastňujú na režime pre malých poľnohospodárov, sú oslobodení od poľnohospodárskych postupov ustanovených v hlave III kapitole 2. 4.  Členské štáty zabezpečia, aby sa žiadna platba nevyplatila poľnohospodárom, u ktorých sa zistí, že od dátumu uverejnenia návrhu tohto nariadenia Komisiou rozdelia svoj podnik s jediným zámerom využívať režim pre malých poľnohospodárov. Uplatňuje sa to aj na poľnohospodárov, ktorých podniky sú výsledkom uvedeného rozdelenia. 4.  Členské štáty zabezpečia, aby sa žiadna platba nevyplatila poľnohospodárom, u ktorých sa zistí, že od dátumu uverejnenia návrhu tohto nariadenia Komisiou rozdelia svoj podnik s jediným zámerom využívať režim pre malých poľnohospodárov. Uplatňuje sa to aj na poľnohospodárov, ktorých podniky sú výsledkom uvedeného rozdelenia. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 88 Návrh nariadenia Článok 48 Článok 48 Článok 48 Účasť Účasť Poľnohospodári, ktorí sa chcú zúčastniť na režime pre malých poľnohospodárov, predložia žiadosť do 15. októbra 2014. Zoznam poľnohospodárov uvedený v článku 47 ods. 1 oznámia vnútroštátne orgány Komisii do 15. októbra 2014. Poľnohospodári, ktorí nepožiadali o účasť na režime pre malých poľnohospodárov do 15. októbra 2014, alebo sa rozhodli z neho vystúpiť po uvedenom dátume, alebo boli vybraní na podporu podľa článku 20 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. [...] [RDR], viac nemajú nárok zúčastniť sa na uvedenom režime. Poľnohospodári uvedení v článku 47 ods. 1, ktorí sa rozhodli vystúpiť z režimu pre malých poľnohospodárov po uvedenom dátume alebo boli vybraní na podporu podľa článku 20 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. [...] [RDR], už nemajú nárok zúčastniť sa na uvedenom režime. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 89 Návrh nariadenia Článok 49 Článok 49 Článok 49 Výška platby Výška platby 1.  Členské štáty stanovia výšku ročnej platby v rámci režimu pre malých poľnohospodárov na jednej z týchto úrovní s výhradou odsekov 2 a 3: 1.  Členské štáty stanovia výšku ročnej platby v rámci režimu pre malých poľnohospodárov na jednej z týchto úrovní s výhradou odsekov 2 a 3: a) výška nepresahujúca 15 % vnútroštátnej priemernej platby na príjemcu, a) výška nepresahujúca 25 % vnútroštátnej priemernej platby na príjemcu, b) výška zodpovedajúca vnútroštátnej priemernej platbe na hektár vynásobenej číslom, ktoré zodpovedá počtu hektárov, pričom maximum sú tri hektáre. b) výška zodpovedajúca vnútroštátnej priemernej platbe na hektár vynásobenej číslom, ktoré zodpovedá počtu hektárov, pričom maximum je päť hektárov. Odchylne od pododseku 1 môžu členské štáty rozhodnúť, že výška ročnej platby zodpovedá výške, na ktorú má poľnohospodár nárok podľa článku 18, článku 29, článku 34, článku 36 a článku 38 v roku, keď vstúpi do režimu, ale nepresahuje 1 500 EUR. Vnútroštátny priemer uvedený v prvom pododseku písm. a) členské štáty stanovia na základe vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II na kalendárny rok 2019 a počtu poľnohospodárov, ktorí získali platobné nároky podľa článku 21 ods. 1. Vnútroštátny priemer uvedený v prvom pododseku písm. a) členské štáty stanovia na základe vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II na kalendárny rok 2019 a počtu poľnohospodárov, ktorí získali platobné nároky podľa článku 21 ods. 1. Vnútroštátny priemer uvedený v prvom pododseku písm. b) členské štáty stanovia na základe vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II na kalendárny rok 2019 a počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré sa v roku 2014 nahlásili v súlade s článkom 26. Vnútroštátny priemer uvedený v prvom pododseku písm. b) členské štáty stanovia na základe vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II na kalendárny rok 2019 a počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré sa v roku 2014 nahlásili v súlade s článkom 26. 2.  Suma uvedená v odseku 1 nie je nižšia ako 500 EUR a nie je vyššia ako 1 000 EUR. Bez toho, aby bol dotknutý článok 51 ods. 1, v prípade, že je výsledkom uplatnenia odseku 1 suma nižšia ako 500 EUR alebo vyššia ak 1 000 EUR, daná suma sa zaokrúhli nahor alebo nadol na minimálnu alebo maximálnu sumu. 2.  Suma uvedená v odseku 1 nie je nižšia ako 500 EUR a nie je vyššia ako 1 500 EUR. Bez toho, aby bol dotknutý článok 51 ods. 1, v prípade, že je výsledkom uplatnenia odseku 1 suma nižšia ako 500 EUR alebo vyššia ak 1 500 EUR, daná suma sa zaokrúhli nahor alebo nadol na minimálnu alebo maximálnu sumu. 3.  Odchylne od odseku 2 možno v Chorvátsku, na Cypre alebo na Malte sumu uvedenú v odseku 1 stanoviť na hodnotu nižšiu ako 500 EUR, nie však nižšiu ako 200 EUR.„ 3.  Odchylne od odseku 2 možno v Chorvátsku, na Cypre alebo na Malte sumu uvedenú v odseku 1 stanoviť na hodnotu nižšiu ako 500 EUR, nie však nižšiu ako 200 EUR.„ Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 90 Návrh nariadenia Článok 51 Článok 51 Článok 51 Finančné ustanovenia Finančné ustanovenia 1.  S cieľom financovať platbu uvedenú v tejto hlave členské štáty odpočítajú sumy zodpovedajúce sumám, na ktoré by malí poľnohospodári mali nárok v podobe základnej platby uvedenej v hlave III kapitole 1, platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie uvedenej v hlave III kapitole 2 a prípadne platby na plochy s prírodnými prekážkami uvedenej v hlave III kapitole 3, platby pre mladých poľnohospodárov uvedenej v hlave III kapitole 4 a viazanej podpory uvedenej v hlave IV z celkových súm, ktoré sú k dispozícií pre jednotlivé platby. 1.  S cieľom financovať platbu uvedenú v tejto hlave členské štáty odpočítajú sumy zodpovedajúce sumám, na ktoré by malí poľnohospodári mali nárok v podobe základnej platby uvedenej v hlave III kapitole 1, platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie uvedenej v hlave III kapitole 2 a prípadne platby na plochy s prírodnými prekážkami uvedenej v hlave III kapitole 3, platby pre mladých poľnohospodárov uvedenej v hlave III kapitole 4 a viazanej podpory uvedenej v hlave IV z celkových súm, ktoré sú k dispozícií pre jednotlivé platby. Rozdiel medzi súčtom všetkých platieb splatných v rámci režimu pre malých poľnohospodárov a celkovou sumou financovanou v súlade s prvým pododsekom sa financuje uplatnením lineárneho zníženia na všetky platby, ktoré sa malú poskytnúť v súlade s článkom 25. Rozdiel medzi súčtom všetkých platieb splatných v rámci režimu pre malých poľnohospodárov a celkovou sumou financovanou v súlade s prvým pododsekom sa financuje uplatnením lineárneho zníženia na všetky platby, ktoré sa majú poskytnúť v súlade s článkom 25. Členské štáty, ktoré využijú možnosť ustanovenú v článku 20 ods. 1, môžu uplatniť rôzne miery zníženia na regionálnej úrovni. Prvky, na základe ktorých sa stanovia sumy uvedené v prvom pododseku, zostanú rovnaké počas celého trvania účasti poľnohospodára na režime. Prvky, na základe ktorých sa stanovia sumy uvedené v prvom pododseku, zostanú rovnaké počas celého trvania účasti poľnohospodára na režime. 2.  Ak celková výška platieb splatných v rámci režimu pre malých poľnohospodárov prekračuje 10 % ročného vnútroštátneho stropu uvedeného v prílohe II, členské štáty uplatnia lineárne zníženie na sumy, ktoré sa majú vyplatiť v súlade s touto hlavou aby dodržali uvedené percento. 2.  Ak celková výška platieb splatných v rámci režimu pre malých poľnohospodárov prekračuje 15 % ročného vnútroštátneho stropu uvedeného v prílohe II, členské štáty uplatnia lineárne zníženie na sumy, ktoré sa majú vyplatiť v súlade s touto hlavou, aby dodržali uvedené percento. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 91 Návrh nariadenia Článok 53 – odsek 2 – písmeno d a (nové) da) ustanovenia na spravovanie informácií, ktoré sa majú oznamovať, ako aj pravidlá týkajúce sa obsahu oznámení, ich formy, načasovania, frekvencie a lehôt, Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 92 Návrh nariadenia Článok 53 – odsek 3 – pododsek 1 – písmeno b b) ustanovenia na spravovanie informácií, ktoré sa majú oznamovať, ako aj pravidlá týkajúce sa obsahu oznámení, ich formy, načasovania, frekvencie a lehôt, vypúšťa sa Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 93 Návrh nariadenia Článok 54 – odsek 1 1.  Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov opatrenia, ktoré sú v naliehavej situácii nevyhnutné a odôvodnené na vyriešenie osobitných problémov. Takéto opatrenia sa môžu odchyľovať od ustanovení tohto nariadenia, ale len v striktne nevyhnutnom rozsahu a len na striktne nevyhnutné časové obdobie. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 56 ods. 2. 1.  Komisia je splnomocnená podľa článku 55 prijať delegované akty, ktoré sú v naliehavej situácii nevyhnutné a odôvodnené na vyriešenie osobitných problémov. Takéto delegované akty sa môžu odchyľovať od ustanovení tohto nariadenia, ale len v striktne nevyhnutnom rozsahu a len na striktne nevyhnutné časové obdobie. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 94 Návrh nariadenia Článok 54 – odsek 2 2.  V prípade riadne odôvodnených vážnych a naliehavých dôvodov týkajúcich sa opatrení uvedených v odseku 1 Komisia prijme vykonávacie akty s okamžitou platnosťou v súlade s postupom uvedeným v článku 56 ods. 3. 2.  Ak sa to vo vzťahu k opatreniam uvedeným v odseku 1 vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov, na delegované akty prijaté podľa tohto článku sa uplatňuje postup ustanovený v článku 55a. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 95 Návrh nariadenia Článok 55 – odsek 2 2.  Delegovanie právomoci uvedené v tomto nariadení sa na Komisiu prenesie na neurčité obdobie od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. 2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch [...] sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovanej právomoci najneskôr deväť mesiacov pred koncom päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 96 Návrh nariadenia Článok 55 a (nový) Článok 55a Postup v naliehavých prípadoch 1.  Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady. 2.  Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 55 ods. 5. V takom prípade Komisia bez odkladu po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku, akt zruší. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 97 Návrh nariadenia Článok 58 a (nový) Článok 58a Podávanie správ Do 1. marca 2017 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tohto nariadenia, ku ktorej v prípade potreby priloží príslušné legislatívne návrhy. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 98 Návrh nariadenia Príloha II Text predložený Komisiou (v tisícoch EUR) Kalendárny rok 2014 2015 2016 2017 2018 2019 a nasledujúce roky Belgicko 553 521 544 065 534 632 525 205 525 205 525 205 Bulharsko 655 661 737 164 810 525 812 106 812 106 812 106 Česká republika 892 698 891 875 891 059 890 229 890 229 890 229 Dánsko 942 931 931 719 920 534 909 353 909 353 909 353 Nemecko 5 275 876 5 236 176 5 196 585 5 156 970 5 156 970 5 156 970 Estónsko 108 781 117 453 126 110 134 749 134 749 134 749 Írsko 1 240 652 1 239 027 1 237 413 1 235 779 1 235 779 1 235 779 Grécko 2 099 920 2 071 481 2 043 111 2 014 751 2 014 751 2 014 751 Španielsko 4 934 910 4 950 726 4 966 546 4 988 380 4 988 380 4 988 380 Francúzsko 7 732 611 7 694 854 7 657 219 7 619 511 7 619 511 7 619 511 Chorvátsko „ 111 900 130 550 149 200 186 500 223 800 261 100 Taliansko 4 023 865 3 963 007 3 902 289 3 841 609 3 841 609 3 841 609 Cyprus 52 273 51 611 50 950 50 290 50 290 50 290 Lotyšsko 163 261 181 594 199 895 218 159 218 159 218 159 Litva 396 499 417 127 437 720 458 267 458 267 458 267 Luxembursko 34 313 34 250 34 187 34 123 34 123 34 123 Maďarsko 1 298 104 1 296 907 1 295 721 1 294 513 1 294 513 1 294 513 Malta 5 316 5 183 5 050 4 917 4 917 4 917 Holandsko 806 975 792 131 777 320 762 521 762 521 762 521 Rakúsko 707 503 706 850 706 204 705 546 705 546 705 546 Poľsko 3 038 969 3 066 519 3 094 039 3 121 451 3 121 451 3 121 451 Portugalsko 573 046 585 655 598 245 610 800 610 800 610 800 Rumunsko 1 472 005 1 692 450 1 895 075 1 939 357 1 939 357 1 939 357 Slovinsko 141 585 140 420 139 258 138 096 138 096 138 096 Slovensko 386 744 391 862 396 973 402 067 402 067 402 067 Fínsko 533 932 534 315 534 700 535 075 535 075 535 075 Švédsko 710 853 711 798 712 747 713 681 713 681 713 681 Spojené kráľovstvo 3 624 384 3 637 210 3 650 038 3 662 774 3 662 774 3 662 774 Pozmeňujúci a doplňujúci návrh   2014 2015 2016 2017 2018 2019 a nasledujúce roky Belgicko 554.701 548.646 542.261 535.640 535.640 535.640 Bulharsko 657.571 735.055 805.495 814.887 814.887 814.887 Česká republika 891.307 892.742 893.686 894.054 894.054 894.054 Dánsko 940.086 929.824 919.002 907.781 907.781 907.781 Nemecko 5.237.224 5.180.053 5.119.764 5.057.253 5.057.253 5.057.253 Estónsko 113.168 125.179 137.189 149.199 149.199 149.199 Írsko 1.236.214 1.235.165 1.233.425 1.230.939 1.230.939 1.230.939 Grécko 2.098.834 2.075.923 2.051.762 2.026.710 2.026.710 2.026.710 Španielsko 4.939.152 4.957.834 4.973.833 4.986.451 4.986.451 4.986.451 Francúzsko 7.655.794 7.572.222 7.484.090 7.392.712 7.392.712 7.392.712 Chorvátsko „ 111 900 130 550 149 200 186 500 223 800 261 100 Taliansko 4.024.567 3.980.634 3.934.305 3.886.268 3.886.268 3.886.268 Cyprus 52.155 51.585 50.985 50.362 50.362 50.362 Lotyšsko 176.500 206.565 236.630 266.695 266.695 266.695 Litva 402.952 426.070 449.189 472.307 472.307 472.307 Luxembursko 33.943 33.652 33.341 33.015 33.015 33.015 Maďarsko 1.295.776 1.297.535 1.298.579 1.298.791 1.298.791 1.298.791 Malta 5.365 5.306 5.244 5.180 5.180 5.180 Holandsko 809.722 800.883 791.561 781.897 781.897 781.897 Rakúsko 706.071 706.852 707.242 707.183 707.183 707.183 Poľsko 3.079.652 3.115.887 3.152.121 3.188.356 3.188.356 3.188.356 Portugalsko 582.466 598.550 614.635 630.719 630.719 630.719 Rumunsko 1.485.801 1.707.131 1.928.460 2.002.237 2.002.237 2.002.237 Slovinsko 140.646 139.110 137.491 135.812 135.812 135.812 Slovensko 391.608 397.576 403.543 409.511 409.511 409.511 Fínsko 533.451 535.518 537.295 538.706 538.706 538.706 Švédsko 709.922 712.820 715.333 717.357 717.357 717.357 Spojené kráľovstvo 3.652.541 3.655.113 3.657.684 3.660.255 3.660.255 3.660.255

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 13. marca 2013 o začatí medziinštitucionálnych rokovaní a mandáte na medziinštitucionálne rokovania o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (COM(2011)0626/3 – C7-0339/2011 – COM(2012)0535 – C7-0310/2012 – 2011/0281(COD) – 2013/2529(RSP))

P7_TA(2013)0085 B7-0080/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka,

–  so zreteľom na článok 70 ods. 2 a článok 70a rokovacieho poriadku,

  keďže finančné krytie vymedzené v legislatívnom návrhu je len orientačným údajom pre zákonodarný orgán a nemožno ho presne stanoviť, kým sa nedosiahne dohoda o návrhu nariadenia, ktorým sa stanoví viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020;

rozhodol začať medziinštitucionálne rokovania na základe tohto mandátu:

MANDÁT