Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2013 o Pláne postupu v energetike do roku 2050 (2012/2103(INI))

P7_TA(2013)0088 A7-0035/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Plán postupu v energetike do roku 2050 a sprievodné pracovné dokumenty (COM(2011)0885),

–  so zreteľom na smernicu 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júna 2012(2) o zapájaní sa do spolupráce s partnermi za našimi hranicami v oblasti energetickej politiky: strategický prístup k bezpečným, udržateľným a konkurencieschopným dodávkam energie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2012 o pláne prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie o priemyselných, energetických a ostatných aspektoch bridlicového plynu a ropy(4) a na svoje uznesenie o vplyve ťažby bridlicového plynu a roponosnej bridlice na životné prostredie(5), prijaté dňa 21. novembra 2012,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre regionálny rozvoj (A7–0035/2013),

A.  keďže by sa malo pripomenúť, že piliermi energetickej politiky EÚ sú udržateľnosť, bezpečnosť dodávok a konkurencieschopnosť;

B.  keďže treba brať do úvahy konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, a to prostredníctvom primeraných politík a nástrojov a prispôsobením sa procesu, ktorým by sa reindustrializovalo hospodárstvo EÚ;

C.  keďže je v záujme členských štátov, aby znižovali svoju závislosť od dovozu energie s nestabilnými cenami a diverzifikovali dodávky energie;

D.  keďže výzvou energetickej bezpečnosti je odstrániť neistoty vyvolávajúce napätie medzi štátmi a znížiť neefektívnosť trhu, ktorá brzdí prínosy obchodu pre dodávateľov i spotrebiteľov;

E.  keďže je dôležité včas zistiť, či bude možné dosiahnuť náročné ciele plánu postupu a preskúmať jeho vplyv na hospodárstvo EÚ vrátane najmä celkovej konkurencieschopnosti, zamestnanosti a sociálnej istoty;

F.  keďže členské štáty, energetické spoločnosti a široká verejnosť potrebujú mať jasnú predstavu o smerovaní energetickej politiky EÚ, ktorá sa musí opierať o väčšiu istotu vrátane medzníkov a cieľov do roku 2030, aby mohli stimulovať dlhodobé investície a znižovať riziko s nimi spojené;

Ciele Plánu postupu EÚ v energetike do roku 2050

1.  uvedomuje si výhody, ktoré členské štáty získajú spoluprácou pri transformácii energetických systémov; preto schvaľuje Plán postupu v energetike do roku 2050, ktorý navrhuje Komisia ako základ pre navrhovanie legislatívnych a ďalších iniciatív v oblasti energetiky v súvislosti s vypracovaním politického rámca do roku 2030 – vrátane medzníkov a cieľov týkajúcich sa emisií skleníkových plynov, energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti – s cieľom vypracovať ambiciózny a stabilný právny a regulačný rámec; konštatuje, že vymedzenie energetických cieľov do roku 2050 a intervenčného obdobia predpokladá celoeurópske riadenie; navrhuje prijať v duchu solidarity stratégiu, ktorá členským štátom umožní nadviazať v rámci plánu solidárnu spoluprácu – vytvorenie európskeho Energetického spoločenstva; nabáda na vymedzenie politického rámca do roku 2030 v primeranom časovom pláne, ktorý zabezpečí istotu pre investorov;

2.  konštatuje, že navrhované scenáre na rok 2050 nie sú deterministickej povahy, ale slúžia skôr ako východisko konštruktívneho dialógu o tom, ako transformovať európsky energetický systém tak, aby sa splnil dlhodobý cieľ znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2050 o 80 – 95 % v porovnaní s úrovňou z 90-tych rokov; konštatuje, že všetky budúce energetické plány vrátane plánu postupu v energetike vychádzajú z určitých predpokladov, pokiaľ ide o technický a hospodársky vývoj; vyzýva preto Komisiu, aby plán postupu pravidelne aktualizovala; poukazuje na to, že v posúdení vplyvu, ktoré vypracovala Komisia, sa podrobnejšie neanalyzujú postupy jednotlivých členských štátov, skupiny členských štátov alebo regionálnych zoskupení do roku 2050;

3.  víta skutočnosť, že Plán postupu v energetike do roku 2050, ktorý vypracovala Komisia, obsahuje návrh rôznych scenárov; zdôrazňuje, že scenáre založené na súčasných trendoch i scenáre založené na eliminácii emisií uhlíka sú len predpoklady; konštatuje, že teda určite nepokrývajú všetky možnosti a ponúkajú iba nápady pre budúcu štruktúru dodávok energie v Európe;

4.  zdôrazňuje, že predpoklady pripravené pre Plán postupu v energetike do roku 2050, ktorý vypracovala Komisia, sa musia ďalej rozvíjať, a to aj na základe iných modelov než je model energetického systému PRIMES, a že sa musia navrhnúť dodatočné nízkouhlíkové scenáre s cieľom podporiť v Európe do budúcnosti lepšie chápanie alternatívnych prístupov k rozvoju bezpečných, nákladovo efektívnych a nízkoemisných dodávok energie;

5.  uznáva fakt, že pre dekarbonizáciu je nevyhnutná elektrina z nízkouhlíkových zdrojov, čo si vyžaduje takmer bezuhlíkové odvetvie výroby elektriny v EÚ do roku 2050;

6.  vyzdvihuje dôležitosť energetickej politiky EÚ v podmienkach hospodárskej a finančnej krízy; vyzdvihuje úlohu, ktorú energetika zohráva pri povzbudzovaní rastu, hospodárskej konkurencieschopnosti a tvorby pracovných miest v EÚ; vyzýva Komisiu, aby navrhla stratégie na obdobie po roku 2020 a predložila čo najskôr politický rámec pre energetickú politiku EÚ do roku 2030; je presvedčený, že tento politický rámec by mal byť v súlade s programom EÚ 2050 pre oblasť dekarbonizácie a že by sa v ňom mali brať do úvahy tzv. možnosti bez negatívnych dôsledkov („no regrets’ options) uvedené v pláne; žiada, aby sa prijali opatrenia na minimalizovanie negatívneho vplyvu odvetvia energetiky na životné prostredie a aby sa zároveň zohľadnili dôsledky týchto opatrení na konkurencieschopnosť ekonomík jednotlivých štátov a ekonomiky EÚ, ako aj na bezpečnosť dodávok elektrickej energie pre občanov;

7.  poukazuje na znepokojivú situáciu v Bulharsku počas prvých mesiacov roka 2013 a zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť nízke ceny elektrickej energie prostredníctvom energetickej politiky EÚ, ktorá zaručuje konkurencieschopnosť hospodárstiev členských štátov na celosvetovom trhu; predovšetkým v období hospodárskej krízy je potrebné zohľadniť tento aspekt;

8.  konštatuje, že plnenie politík v oblasti životného prostredia a klímy bez zohľadnenia takých výziev, ako je napríklad energetická bezpečnosť, nemôže nahradiť energetickú politiku realizovanú v súlade so zásadou udržateľného rozvoja, ktorá súčasnej aj budúcej generácii zaručuje spravodlivý, všeobecný a konkurenčný prístup k zdrojom energie a zároveň chráni prirodzené prostredie;

9.  nabáda členské štáty na zvýšenie úsilia o dosiahnutie súčasných cieľov na rok 2020 v oblasti energetickej politiky EÚ, najmä cieľa 20 % v oblasti energetickej efektívnosti, ktorý sa v súčasnosti nedarí riadne plniť; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že včasné a úplné plnenie všetkých ustanovení smernice o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie(6) má osobitný význam na dosiahnutie záväzného cieľa 20 % do roku 2020, ktorý si vytýčila EÚ;

10.  vyzýva Komisiu, aby prijala stratégiu regionálnej energetickej špecializácie, čo by jednotlivým regiónom umožnilo rozvíjať tie zdroje energie, ktoré sú najúčinnejšie z hľadiska plnenia európskych cieľov do roku 2050, ako je slnečná energia na juhu a veterná energia na severe;

11.  nazdáva sa, že prechod na nízkouhlíkové a energeticky efektívne hospodárstvo je príležitosťou, nielen pokiaľ ide o udržateľnosť, ale aj o bezpečnosť dodávok a konkurencieschopnosť v Európe, a že znižovanie emisií skleníkových plynov môže predstavovať na rastúcom svetovom trhu s tovarom a službami súvisiacimi s energiami konkurenčnú výhodu; zdôrazňuje, že je to príležitosť pre MSP v EÚ pôsobiace na trhu s obnoviteľnou energiou, výborný stimul pre rozvíjanie podnikateľského ducha a inovácie a potenciálne dôležitý zdroj vytvárania nových pracovných miest;

12.  zdôrazňuje, že jasné, zrozumiteľné a konzistentné politiky a regulačný rámec sú mimoriadne dôležité a pomôžu ekonomicky efektívnym a udržateľným spôsobom podporovať investície nevyhnutné pre technológie „bez negatívnych dôsledkov“, ako sú vymedzené v pláne; vyzdvihuje hlavné ciele stratégie Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast a žiada, aby sa takýto politický prístup presadzoval aj po roku 2020; konštatuje, že na prijatie informovaného a vyváženého rozhodnutia o stratégiách po roku 2020 bude potrebné prehodnotiť existujúce stratégie do roku 2020; poukazuje na význam energetickej stratégie zameranej na zvýšenie energetickej bezpečnosti a hospodárskej konkurencieschopnosti EÚ, tvorbu pracovných miest, sociálne aspekty a udržateľnosť z hľadiska životného prostredia prostredníctvom opatrení, ako sú zvýšené využívanie obnoviteľných zdrojov energie, diverzifikácia dodávateľských trás a zdrojov vrátane lepšieho prepojenia medzi členskými štátmi, energetická efektívnosť a efektívnejšia a optimalizovaná koncepcia energetického systému na podporu investícií do udržateľnej výroby energie a záložných a vyrovnávacích technológií;

13.  konštatuje, že fungujúce trhy s uhlíkom a ceny energetických zdrojov majú významný vplyv na správanie trhových subjektov vrátane priemyslu i spotrebiteľov; žiada, aby sa rámec politiky po roku 2020 riadil zásadou „znečisťovateľ platí“ a dlhodobými pravidlami s cieľom zaručiť bezpečnosť účastníkov trhu;

14.  pripomína, že určenie vlastného energetického mixu je v právomoci každého členského štátu; uznáva, že Plán postupu v energetike do roku 2050 dopĺňa celoštátne, regionálne a miestne úsilie o modernizáciu dodávok energie; uvedomuje si preto nutnosť spolupráce členských štátov na základe spoločných cieľov; zdôrazňuje ďalej, že EÚ musí zohrávať veľmi dôležitú úlohu, aby bola schopná dosiahnuť takú energetickú transformáciu, ktorá bude dobre koordinovaná, na úrovni celej Únie, prepojená a udržateľná, a to vrátane zosúladenia vnútroštátnych politík s cieľmi a právnymi predpismi EÚ; naliehavo žiada členské štáty a Komisiu, aby aj naďalej sledovali možnosti plnenia dlhodobých cieľov v oblasti energetiky a zmeny klímy (na ktorých sa dohodla Rada) ako súčasti globálneho úsilia technologicky rôznorodým, udržateľným, ekonomicky efektívnym, konkurencieschopným a bezpečným spôsobom pri čo najnižšej miere narušenia trhu a aby pokračovali v úsilí na národnej úrovni o plné využitie potenciálu nákladovo efektívnych úspor energie, okrem iného s podporou z dostupných finančných nástrojov EÚ; zároveň uznáva zásluhy o vytvorenie koordinovaného, prípadne spoločného európskeho prístupu, ktorý musí zohľadňovať osobitné vlastnosti energetických systémov malého rozsahu a z toho vyplývajúcu potrebu flexibility;

15.  zdôrazňuje, že základným pilierom energetickej bezpečnosti EÚ je postaviť energetické systémy členských štátov EÚ na ich vlastných energetických zdrojoch a na možnosti prístupu k nim; preto je presvedčený, že z tohto pohľadu by bolo pre členské štáty najrozumnejšie, aby rozvíjali tie energetické technológie, pre ktoré majú potenciál a skúsenosti a ktoré im zaručujú neustálu a stabilnú dodávku energie, pričom dodržia príslušné environmentálne a klimatické normy;

16.  upozorňuje, že plánované opatrenia by sa prednostne nemali zameriavať na dosahovanie scenárov znižovania cieľov podľa prístupu „zhora nadol“, ako je to v súčasnosti, ale na realizáciu takých scenárov opatrení, ktoré zohľadňujú otázky, ako sú existujúci potenciál v členských štátoch, vyhliadky na vývoj nových, ekonomicky efektívnych technológií a globálne dôsledky vykonávania navrhovanej politiky, s cieľom navrhnúť potom zníženie cieľov pre ďalšie roky (prístup „zdola nahor“);

17.  uznáva závery dosiahnuté v Pláne postupu v energetike do roku 2050 v tom, že prechod k udržateľnému odvetviu energetiky na úrovni celej EÚ je z technického a hospodárskeho hľadiska realizovateľný a z dlhodobého hľadiska bude podľa analýzy Komisie menej nákladný než pokračovanie v súčasných politikách; upozorňuje však, že treba zohľadňovať vnútroštátne podmienky, ktoré sa môžu v jednotlivých členských štátoch výrazne líšiť;

18.  domnieva sa, že ciele do roku 2050 sa nepodarí dosiahnuť, ak EÚ neprevezme zodpovednosť a nebude plniť kľúčovú úlohu pri prechode, najmä v prípade obrovských projektov, ako je výstavba veterných elektrární na pobreží Severného mora; je presvedčený, že v prípade cezhraničnej infraštruktúry, ktorá zasiahne viaceré alebo všetky členské štáty, by mala EÚ načrtnúť prioritné projekty a pôsobiť ako hlavný investor, čím by mobilizovala súkromné investície;

19.  uznáva, že rastúca dôležitosť elektrickej energie v budúcom energetickom mixe si vyžaduje, aby sa využívali všetky prostriedky nízkouhlíkovej výroby elektrickej energie (vrátane účinnosti z hľadiska konverzie, obnoviteľných zdrojov energie, zachytávania a ukladania CO2 a jadrovej energie), ak sa majú dosiahnuť ciele v oblasti klímy bez toho, aby bola ohrozená konkurencieschopnosť a bezpečnosť dodávok;

20.  zdôrazňuje, že zabezpečenie plne rozvinutej cezhraničnej energetickej infraštruktúry a mechanizmu výmeny informácií v Únii je základným predpokladom úspešnosti plánu postupu; preto upozorňuje jednak na potrebu intenzívnej koordinácie politík členských štátov a jednak na potrebu spoločných opatrení, solidarity a transparentnosti v oblasti vonkajšej energetickej politiky, energetickej bezpečnosti a nových investícií do energetickej infraštruktúry;

21.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia neuplatnila odporúčania z partnerského preskúmania poradnej skupiny pre Plán postupu v energetike do roku 2050; vyzýva Komisiu, aby predložila aktualizovanú verziu plánu postupu so zapracovaním týchto odporúčaní;

Kľúčové prvky dlhodobej stratégie

22.  víta závery dosiahnuté v Pláne postupu v oblasti energetiky do roku 2050 v tom, že existujú podobné prvky medzi opatreniami, ktoré treba prijať v analyzovaných scenároch s cieľom transformovať energetický systém EÚ; víta v tejto súvislosti závery Komisie, že zvýšené využívanie obnoviteľných zdrojov energie, energetická efektívnosť a energetická infraštruktúra vrátane inteligentných sietí sú možnosti „bez negatívnych dôsledkov“, najmä ak sú trhovo orientované, a to bez ohľadu na konkrétny spôsob zvolený na dosiahnutie bezuhlíkového energetického systému do roku 2050; vyzýva Komisiu, aby preskúmala kombinovaný scenár „vysokého podielu obnoviteľných zdrojov energie a vysokej energetickej efektívnosti“; domnieva sa, že výber spôsobu by pomohol zvýšiť istotu v oblasti investícií;

23.  domnieva sa, že finančná kríza by sa mala využiť ako príležitosť na transformáciu modelu spoločnosti EÚ smerom k energeticky vysoko efektívnej ekonomike, ktorá bude plne založená na energiách z obnoviteľných zdrojov a odolná voči zmene klímy;

24.  uznáva, že vyšší podiel energie z obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe po roku 2020 je kľúčovým aspektom udržateľnejšieho energetického systému; ďalej si uvedomuje, že všetky scenáre analyzované v oznámení Komisie predpokladajú zvýšený podiel energie z obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe EÚ o približne 30 % v hrubej konečnej spotrebe energie do roku 2030 a aspoň o 55 % do roku 2050; zdôrazňuje, že posun k politike lepšej energetickej účinnosti môže podporiť vyšší podiel obnoviteľných zdrojov; vyzýva Komisiu, aby decentralizovanú energiu explicitne zohľadnila v budúcich odhadoch; vyzýva ďalej Komisiu, aby jasne zmapovala finančné, technické a infraštruktúrne prekážky, ktoré bránia rozvoju decentralizovanej výroby v členských štátoch;

Energetická účinnosť

25.  zdôrazňuje, že lepšia energetická účinnosť a úspory energie budú zohrávať zásadnú úlohu pri transformácii energetického systému a že splnenie cieľov do roku 2020 je nevyhnutným predpokladom ďalšieho pokroku do roku 2050; v tejto súvislosti odporúča, aby členské štáty zintenzívnili úsilie o komplexné vykonávanie nedávno prijatej smernice o energetickej efektívnosti, a odporúča zapracovať do národných študijných programov informačné kampane a vzdelávanie o energetickej efektívnosti; odporúča, aby sa členské štáty a Komisia viac snažili o začlenenie vnútroštátnych koncepcií, zapájanie národných rozvojových bánk a aby podporovali výmenu najlepších postupov; pripomína, že energetická efektívnosť je v prípade správneho uplatňovania nákladovo účinný spôsob, ako môže EÚ dosahovať dlhodobé ciele v oblasti šetrenia energiou, zmeny klímy a hospodárskej a energetickej bezpečnosti; uznáva, že prechod na energeticky efektívnejšie hospodárstvo môže urýchliť šírenie inovačných technologických riešení, znížiť dovoz fosílnych palív a zlepšiť konkurencieschopnosť a rast priemyslu v Únii, domnieva sa, že prechod k vyššej energetickej efektívnosti by sa mal popri priemyselnej, stavebnej a domácej spotrebe zamerať na celý dodávateľsko-odberateľský energetický reťazec vrátane transformácie, prenosu, distribúcie a dodávok; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa v dlhodobej stratégii EÚ v oblasti energetickej efektívnosti považovalo zníženie spotreby energie v budovách za kľúčový prvok vzhľadom na to, že renovácie súčasných budov predstavujú obrovský potenciál úspor energie; zdôrazňuje, že súčasná miera a kvalita renovácií budov sa musí podstatne zvýšiť, aby mohla EÚ výrazne znížiť spotrebu energie existujúcich budov do roku 2050, a to o 80% v porovnaní s úrovňou v roku 2010; vyzýva v tejto súvislosti členské štáty, aby prijali ambiciózne, dlhodobé stratégie v oblasti stavebných rekonštrukcií, ako sa to vyžaduje v smernici o energetickej efektívnosti;

26.  zdôrazňuje naliehavú potrebu novej, modernizovanej, inteligentnej a pružnej infraštruktúry, najmä inteligentných rozvodných sietí, kde sa pamätá na pružnejšie záložné a vyrovnávacie kapacity – vrátane individuálnych systémov mikrovýroby a skladovania, nových spôsobov využívania elektrickej energie (napr. elektrických vozidiel) a programov reakcie na dopyt (vrátane inteligentných meračov) – ako aj plne integrovanej európskej rozvodnej siete, okrem iného s cieľom integrovať všetky zdroje energie v celej EÚ, čo sa už ukázalo ako nevyhnutné; pripomína, že nákladovo optimálne politiky sa líšia v závislosti od charakteru dopytu, potenciálu dodávok, geografických podmienok a hospodárskej situácie na miestnej úrovni; zdôrazňuje ďalej naliehavú potrebu vytvoriť stabilný a predvídateľný regulačný rámec, ako aj trhové mechanizmy pre celú EÚ s cieľom zvýšiť pružnosť vrátane prijímania a skladovania kapacity, a potrebu, aby EÚ spolufinancovala infraštruktúrne projekty spoločného záujmu, ktoré sú v súlade s usmerneniami pre energetickú infraštruktúru a Nástrojom na prepojenie Európy (CEF);

27.  poznamenáva, že predpokladom na budovanie novej energetickej infraštruktúry v Európe sú finančné prostriedky EÚ a jednotlivých členských štátov spolu s rozpočtovými a investičnými politikami, pričom treba vziať do úvahy náklady na budovanie nových zariadení, náklady na vyraďovanie zastaraných zariadení z prevádzky a na programy environmentálnej a sociálnej obnovy v príslušných regiónoch;

28.  žiada Komisiu, aby holistickým spôsobom preskúmala potenciál a rôzne možné technológie uskladňovania energie v EÚ, a to prostredníctvom integrácie vnútorného trhu EÚ s energiami vrátane kapacít energetickej siete, energetickej politiky a politiky v oblasti zmeny klímy, ako aj ochrany záujmov spotrebiteľov, aby bolo možné splniť energetické a klimatické ciele Únie, znížiť vonkajšiu energetickú závislosť EÚ a vytvoriť skutočný jednotný trh a rovnaké podmienky v oblasti energie pri čo najvyššej úrovni bezpečnosti dodávok energie v budúcnosti;

Energia z obnoviteľných zdrojov

29.  zdôrazňuje, že zo strednodobého až dlhodobého hľadiska má celoeurópsky prístup k politike energie z obnoviteľných zdrojov kľúčový význam; nabáda členské štáty a ich regióny, aby zlepšili spoluprácu vrátane lepšieho využívania mechanizmov spolupráce uvádzaných v smernici o obnoviteľných zdrojoch energie v záujme optimalizácie efektívnosti expanzie obnoviteľných zdrojov, zníženia nákladov na energiu z obnoviteľných zdrojov a zabezpečenia toho, aby sa v rámci EÚ použilo viac investícií tam, kde budú najproduktívnejšie a najefektívnejšie, pričom sa vezmú do úvahy osobitné podmienky členských štátov; zdôrazňuje význam stanovenia cieľov a v tejto súvislosti poukazuje na dôležitú úlohu Komisie ako sprostredkovateľa, pokiaľ ide o koordináciu, finančnú podporu a prípravu vhodných analýz obnoviteľných zdrojov energie a jej potenciálu pre členské štáty; víta deklarovaný zámer Komisie vypracovať usmernenia o obchode s obnoviteľnými zdrojmi energie; zdôrazňuje, že energia z obnoviteľných zdrojov sa v dlhodobom meradle dostane do centra energetického mixu v Európe, keďže vývin ide od vývoja technológií k hromadnej výrobe a používaniu, od maloobjemovej výroby k veľkoobjemovej s integráciou miestnych i vzdialenejších zdrojov, od subvencovanej ku konkurencieschopnej; zdôrazňuje, že nárast využívania obnoviteľných zdrojov energie si vyžaduje zmeny v politike a v štruktúre trhu s energiami v záujme prispôsobenia trhov na túto skutočnosť a dosiahnutia väčšej integrácie na trhu, najmä v odmeňovaní flexibility a služieb pre stabilitu rozvodnej siete; zdôrazňuje význam stabilných regulačných rámcov, a to na úrovni EÚ i na úrovni členských štátov, pretože stimulujú investície; zdôrazňuje, že sú potrebné zjednodušené administratívne postupy a stabilné a efektívne systémy podpory, ktoré možno časom upraviť a postupne ukončiť, keď budú technológie a dodávateľské reťazce vyspelé, budú konkurencieschopné a problémy zlyhania trhu budú vyriešené; zdôrazňuje však, že retroaktívne zmeny systémov podpory majú negatívny vplyv na dôveru investorov, a tým sa zvyšujú riziká spojené s investíciami a nákladmi;

30.  uznáva, že v rámci cieľov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov sa dosiahol úspech, a vyzýva členské štáty, aby uskutočňovali stabilné politiky potrebné na plnenie ich cieľov do roku 2020;

31.  pripomína úlohu projektov, ako je Desertec a využívanie obnoviteľných zdrojov energie v susedných regiónoch; zdôrazňuje perspektívnosť projektu Helios pri prenose elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov z juhovýchodnej Európy do strednej Európy, ako aj ďalšie rozširovanie výroby veternej energie v Severnom mori a iných oblastiach; zdôrazňuje, že možnosť dovážať elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov zo susedných regiónov treba dopĺňať podporou a uľahčovaním rozvoja obnoviteľných zdrojov energie – napr. v regiónoch južného Stredomoria a Severného mora – a prostredníctvom ďalších prepojení v rámci európskych sietí;

32.  zdôrazňuje, že v prípade mnohých obnoviteľných zdrojov energie nie je v súčasnej dobe možné zaručiť za terajších technologických podmienok stabilné dodávky energie, čo znamená nutnosť ponechať k dispozícii zásoby konvenčných zdrojov energie; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby predložila analýzu toho, ako možno obnoviteľné zdroje energie využívať udržateľným spôsobom, a predovšetkým ako podporovať stabilné zdroje obnoviteľnej energie; domnieva sa, že v prípade menej stabilných zdrojov energie by sa mali vykonať analýzy, v ktorých by sa zistila nákladová efektívnosť zabezpečovania rezervnej energie, a mali by sa vyvíjať technológie skladovania energie;

33.  zdôrazňuje, že na dosiahnutie eliminácie emisií uhlíka v zásobovaní EÚ energiou v dlhodobom horizonte je potrebné pokračovať v užšej integrácii so susednými krajinami a regiónmi, ako je Nórsko, Švajčiarsko a južné Stredomorie; zdôrazňuje, že Európa môže mať prospech z rozvoja významných obnoviteľných zdrojov energie v týchto oblastiach a plniť na jednej strane požiadavky miestneho dopytu a na druhej strane vybudovaním prepojenia diaľkovou sieťou aj limitovaný podiel dopytu EÚ; konštatuje, že väčšie prepojenie umožní členským štátom vyvážať a dovážať elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov, zabezpečiť spoľahlivé dodávky energie a vyvážiť nestálu výrobu elektrickej energie, akou je veterná; poukazuje v tejto súvislosti na to, že prepojenie s Nórskom ponúka EÚ osobitnú výhodu, pretože otvára prístup k významným možnostiam skladovania elektriny nórskych vodných elektrární;

34.  zdôrazňuje význam mikrovýroby pre zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje ďalej význam mikrovýroby pre zvýšenie energetickej efektívnosti, zabezpečenie dodávok energie a zaangažovanie občanov, pokiaľ ide o ich vlastnú spotrebu energie a boj proti zmene klímy; zdôrazňuje v tejto súvislosti potrebu súdržnej stratégie EÚ pre oblasť mikrovýroby, ktorá zahrnie opatrenia na obnovu energetickej infraštruktúry, zníženie legislatívnej záťaže a výmenu osvedčených postupov v oblasti daňových stimulov;

35.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť dostatočne silný politický rámec na obdobie po roku 2020 pre oblasť technológií obnoviteľných zdrojov, ktoré ešte nedosiahli paritu siete, navrhnutý s cieľom spájať a neskôr postupne ukončiť dotácie;

36.  konštatuje, že scenáre Plánu postupu v energetike do roku 2050 počítajú s väčším množstvom biopalív; domnieva sa, že v tomto smere by Komisia mala podporiť prechod k tretej generácii biopalív na báze odpadov z rastlinných potravinárskych výrobkov a stanoviť podobné podmienky na dovážané biopalivá;

37.  žiada Komisiu, aby predložila návrh, ako zvýšiť efektívnosť pri využívaní energie z obnoviteľných zdrojov v rámci EÚ a jej regiónov; domnieva sa, že v strednodobom horizonte by sa mohli vytvoriť trhové skupiny pre obnoviteľné zdroje energie na regionálnej úrovni;

38.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby v záujme posilnenia konkurencieschopnosti EÚ podporou vývozu technológií na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov podporovali a propagovali globálne politiky otvoreného trhu s tovarom z obnoviteľných zdrojov a zabezpečili odstránenie všetkých obchodných prekážok;

39.  uznáva, že ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov boli úspešné a mali by byť predĺžené do roku 2030; vyzýva členské štáty, aby sa naďalej snažili o splnenie svojich cieľov do roku 2020; je znepokojený zvyšovaním počtu náhlych, najmä retroaktívnych zmien v podpore mechanizmov na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov v členských štátoch, ako aj zmrazovania podpory; vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala vykonávanie smernice o obnoviteľných zdrojoch energie a aby v prípade potreby prijala opatrenia; vyzýva členské štáty, aby poskytli stabilné rámce na investície do obnoviteľných zdrojov energie vrátane stabilných a pravidelne kontrolovaných systémov podpory, ako aj efektívnych administratívnych postupov;

40.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v budúcom viacročnom finančnom rámci výrazne zvýšili objemy prostriedkov vyčlenené na opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti;

Infraštruktúra a vnútorný trh s energiou

41.  zdôrazňuje, že pri sledovaní cieľa EÚ v oblasti energetickej bezpečnosti a energetickej nezávislosti je potrebné zamerať sa na model vzájomnej energetickej previazanosti medzi členskými štátmi zabezpečením rýchleho dokončenia vnútorného trhu EÚ s energiou a infraštruktúry supersietí EÚ spájajúcej sever, juh, východ a západ, aby sa čo najlepšie využili relatívne výhody každého členského štátu, ako aj využitím plného potenciálu decentralizovanej výroby a mikrovýroby energie a inteligentných energetických infraštruktúr vo všetkých členských štátoch; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby politický a regulačný vývoj v členských štátoch bol plne v súlade s tromi balíkmi liberalizačných opatrení, aby sa odstránili zostávajúce infraštruktúrne obmedzenia a poruchy trhu a nevytvárali sa nové prekážky integrácii trhu s elektrickou energiou a plynom; zdôrazňuje ďalej, že rozhodnutia v oblasti energetickej politiky musia v každom vnútroštátnom systéme brať do úvahy aj to, aký vplyv budú mať na ostatné členské štáty; navrhuje, že by bolo žiaduce určiť, či a ako by sa odborné skúsenosti a zariadenia Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) mohli využiť pri vykonávaní uvedených úloh;

42.  uznáva, že pre projekty v oblasti energetickej infraštruktúry sú charakteristické rozsiahle počiatočné investície, ktoré sa výrazne zmenšia plným využitím možností úspor energie, a prevádzková životnosť v rozmedzí 20 – 60 rokov; pripomína, že súčasné trhové prostredie je veľmi nepredvídateľné, a investori sú preto nerozhodní, pokiaľ ide o rozvoj energetickej infraštruktúry; zdôrazňuje, že treba podporovať nové stratégie vrátane stratégie „úspory energie na prvom mieste“ a inovatívne nástroje s cieľom obmedziť potrebu investícií do infraštruktúry, ktoré umožnia rýchle prispôsobenie prudko sa meniacemu prostrediu;;

43.  zdôrazňuje potrebu vykonávania súčasných politík a nariadení, aby sa existujúca energetická infraštruktúra lepšie využívala v prospech spotrebiteľov EÚ; vyzýva Komisiu a ACER, aby prísnejšie monitorovali vnútroštátne vykonávanie pravidiel, ako napríklad pravidiel súvisiacich so zásadou „využiť alebo stratiť“;

44.  vyzdvihuje potrebu plne integrovaného európskeho trhu s energiou do roku 2014; poukazuje na význam úplného vykonávania právnych predpisov v oblasti vnútorného trhu s energiou vo všetkých členských štátoch a nutnosť zabezpečiť, aby žiaden členský štát či región nezostal po roku 2014 izolovaný od európskych plynových a elektrických sietí; zdôrazňuje, že je dôležité brať do úvahy sociálne dôsledky a ceny energií a zároveň zabezpečiť, aby boli ceny energií transparentnejšie a lepšie odrážali náklady vrátane environmentálnych nákladov tam, kde sa plne nezohľadňujú;

45.  berie na vedomie vytvorenie mechanizmu na výmenu informácií pre medzivládne dohody medzi členskými štátmi a tretími krajinami o energetickej politike, keďže tento mechanizmus je orientovaný na posilnenie politickej transparentnosti, koordinácie a efektívnosti celej EÚ; vyzýva členské štáty, aby sa naďalej usilovali o to, aby sa neuzatvárali dohody, ktoré odporujú právnym predpisom v oblasti vnútorného trhu s energiou; domnieva sa, že Komisia by mala mať možnosť preskúmať návrhy dohôd a ich zlučiteľnosť s týmito právnymi predpismi a zúčastňovať sa v prípade potreby na rokovaniach; domnieva sa, že mechanizmus na výmenu informácií je prvým krokom k ďalšej koordinácii nákupu energie mimo EÚ, čo má zásadný význam pri uskutočňovaní cieľov Plánu postupu v energetike do roku 2050;

46.  zdôrazňuje potrebu posilniť stimuly pre investorov na trhu s energiou zvýšením ziskovosti a uľahčením byrokratických postupov bez toho, aby sa znížila ich prísnosť;

47.  uznáva, že finančná kríza sťažila možnosti pritiahnuť potrebné investície na financovanie transformácie energetického systému; poukazuje na nové výzvy, napríklad na potrebu flexibilných, záložných a vyrovnávacích zdrojov v energetickej sústave (ako sú flexibilná výroba, spoľahlivá prenosná sieť, uskladňovanie, riadenie dopytu, mikrovýroba a prepojenie), ktoré pomôžu prispôsobiť sa očakávanému zvýšeniu kolísavej výroby energie z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje význam infraštruktúry na distribučnej úrovni a významnú úlohu angažovaných spotrebiteľov a prevádzkovateľov rozvodných sietí počas integrácie decentralizovaných energetických produktov a opatrení na zvýšenie účinnosti na strane dopytu do systému; zdôrazňuje potrebu mať v Európe k dispozícii vhodné kapacity na vyhodnocovanie, ako aj potrebu dostatočného prepojenia a flexibilných a vyrovnávacích záložných kapacít na uspokojenie dopytu ponukou, a tak zaručiť bezpečnosť dodávok elektriny a plynu; zdôrazňuje, že priznanie vyššej priority riadeniu na strane dopytu a výrobe energie na strane dopytu by výrazne posilnilo integráciu decentralizovaných zdrojov energie a znamenalo pokrok v dosahovaní celkových cieľov energetickej politiky;

48.  zdôrazňuje, že vzhľadom na zastaranosť súčasnej infraštruktúry budú v každom scenári oznámenia Komisie o postupe v energetike do roku 2050 potrebné obrovské investície; upozorňuje, že výsledkom v každom scenári bude rast cien energie do roku 2030; pripomína ďalej, že podľa Komisie k najväčšiemu podielu tohto zvýšenia už dochádza v referenčnom scenári, čo súvisí s nahradením 20 rokov starých, už úplne odpísaných výrobných kapacít;

49.  zdôrazňuje, že energetická bezpečnosť Európskej únie závisí od väčšej diverzifikácie jej zdrojov importu; zdôrazňuje preto, že je potrebné, aby EÚ aktívne posilňovala spoluprácu so svojimi partnermi; poukazuje na oneskorenia, ktoré majú vplyv na dokončenie južného koridoru; zdôrazňuje potrebu dosiahnuť energetickú bezpečnosť diverzifikáciou energie; pripomína výrazný príspevok skvapalneného zemného plynu (LNG) a parkov s vozidlami na LNG k dodávkam energie v EÚ a zdôrazňuje potenciál doplnkového koridoru LNG v regiónoch východného Stredozemia a Čierneho mora, ktorý má slúžiť ako flexibilný prepravca energie a ako podnet na zvýšenie konkurencie na vnútornom trhu EÚ s energiou;

50.  pripomína, že strategické partnerstvá Únie s vyrábajúcimi a tranzitnými krajinami, najmä s krajinami, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, vyžadujú primerané nástroje, predvídateľnosť, stabilitu a dlhodobé investície; preto zdôrazňuje, že ciele Únie v oblasti klímy by mali mať podporu v projektoch EÚ v oblasti investícií do infraštruktúry, zameraných na diverzifikáciu dodávateľských trás a zvýšenie energetickej bezpečnosti Únie, ako je projekt Nabucco;

51.  pripomína, že v súlade s balíkom pre vnútorný trh musia trhy aj naďalej zohrávať hlavnú úlohu vo financovaní investícií do energetickej infraštruktúry; uznáva, že niektoré inovatívne alebo strategicky dôležité projekty, ktoré sú opodstatnené z hľadiska bezpečnosti dodávok, solidarity a udržateľnosti, ale pre ktoré nie je možné nájsť dostatočné finančné prostriedky na trhu, si môžu vyžadovať obmedzenú verejnú podporu na získanie súkromných finančných prostriedkov; zdôrazňuje, že také projekty by sa mali vyberať na základe jasných a transparentných kritérií, bez narušenia hospodárskej súťaže a s prihliadaním na záujmy spotrebiteľov a mali by byť v plnom súlade s cieľmi EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy;

52.  zdôrazňuje, že väčšina scenárov Plánu postupu v energetike do roku 2050 sa nebude dať zrealizovať bez rozvoja miestnych inteligentných sietí na rozvod elektriny a plynu; domnieva sa, že popri cezhraničných projektoch by mala Únia prijať opatrenia na podporu vytvárania alebo renovácie miestnych sietí, najmä čo sa týka prístupu pre chránených spotrebiteľov;

53.  poukazuje na význam nástroja „Spájame Európu“ so značnou sumou vyčlenenou na transformáciu a ďalší rozvoj energetickej infraštruktúry v EÚ; zdôrazňuje význam identifikácie a podpory kľúčových udržateľných projektov veľkého i malého rozsahu;

54.  zdôrazňuje úlohu koncepcie jednotného kontaktného miesta pri dopĺňaní cieľov EÚ zameraných na zjednodušenie administratívnej záťaže, čím sa urýchli povoľovacie a schvaľovacie konanie a zníži administratívna záťaž podnikov, ktoré žiadajú o povolenie v súvislosti s rozvojom energetickej infraštruktúry, pričom zaručujú dodržiavanie platných pravidiel a predpisov; vyzýva členské štáty, aby v tejto súvislosti prehodnotili svoje postupy;

55.  vyzýva Komisiu, aby naliehavo riešila regulačnú neistotu inštitucionálnych investorov pri výklade tretieho balíka opatrení v oblasti energetiky, keď vystupujú v úlohe pasívnych investorov v prenosovej/prepravnej i výrobnej kapacite;

56.  vyzýva Komisiu, aby naliehavo riešila problém nedostatočných stimulov pre prevádzkovateľov distribučných sietí a prevádzkovateľov prenosovej/prepravnej sústavy na investície do inteligentných sietí, do IKT a iných inovatívnych technológií, ktoré uľahčujú lepšie a intenzívnejšie využívanie súčasnej siete;

Sociálny rozmer

57.  víta začlenenie sociálneho rozmeru do Plánu postupu v energetike do roku 2050; domnieva sa, že v tomto smere treba venovať osobitnú pozornosť energetickej chudobe a zamestnanosti; pokiaľ ide o energetickú chudobu, trvá na tom, že energia by mala byť dostupná pre všetkých, a vyzýva Komisiu, členské štáty, miestne úrady a príslušné sociálne subjekty, aby spolupracovali na riešeniach upravených na situácie, ako je chudoba, pokiaľ ide o elektrinu a teplo, s osobitným dôrazom na ohrozené nízkopríjmové domácnosti, ktoré sú vyššími cenami energií najviac postihnuté; domnieva sa preto, že taká stratégia by mala podporovať energetickú efektívnosť a úspory, pretože je to jeden z najúčinnejších spôsobov, ako znížiť účty za energie, a mala by analyzovať vnútroštátne opatrenia, ako sú zdanenie, verejné obstarávanie, ceny za vykurovanie atď., najmä kde bránia investíciám do energetickej efektívnosti alebo optimalizácii výroby a využívania tepla, a poskytovať poradenstvo o dobrej a zlej praxi; zdôrazňuje, že je dôležité vytvárať a oznamovať viac opatrení v oblasti zvyšovania energetickej efektívnosti, stimulovať činnosť na strane dopytu i na strane ponuky a organizovať informačné kampane zamerané na zvýšenie nevyhnutných zmien v správaní; žiada členské štáty, aby pravidelne podávali správy o opatreniach prijatých na ochranu domácností trpiacich v dôsledku rastúcich výdavkov za energie a energetickej chudoby; žiada Komisiu, aby v súvislosti so zamestnanosťou podporovala opatrenia na prispôsobenie vzdelávania, preškoľovania a rekvalifikácie s cieľom pomôcť členským štátom dosiahnuť, aby bolo možné využiť kvalifikovanú pracovnú silu pri prechode na iné zdroje energie; žiada Komisiu, aby do konca roka 2013 poskytla Parlamentu viac informácií o vplyve tohto prechodu na zamestnanosť v odvetví energetiky, priemyslu a služieb a aby vytvorila konkrétne mechanizmy na pomoc príslušným pracovníkom a odvetviam; odporúča, aby členské štáty brali do úvahy externé náklady a prínosy výroby a spotreby energie, ako sú napr. zdravotné výhody zo zlepšenia kvality ovzdušia; domnieva sa, že sociálny dialóg o dôsledkoch Plánu postupu v energetike, ktorý by mal zahŕňať všetky zúčastnené strany, je kľúčovým faktorom a zostane to tak aj počas prechodu;

58.  poukazuje na to, že prijatie stratégie na elimináciu emisií uhla, v rámci ktorej sa nezohľadní situácia niektorých členských štátov, môže viesť k značnému zvýšeniu energetickej chudoby, ktorá sa v niektorých členských štátoch definuje ako situácia, keď sa vyše 10 % rozpočtu domácností vynakladá na energie;

59.  zdôrazňuje potrebu ochrany spotrebiteľa pred vysokými cenami energií, ochrany podnikov pred nespravodlivou hospodárskou súťažou, ako aj umelo nízkymi cenami zo strany spoločností mimo EÚ v súlade s naliehavými výzvami zo samitu Rio+20, pokiaľ ide o posilnenie úlohy WTO;

60.  naliehavo vyzýva členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby rozširovali vzdelávacie inštitúcie schopné pripravovať kvalifikovanú pracovnú silu, ako aj ďalšiu generáciu vedcov a inovátorov v oblasti bezpečných dodávok a používania energie, energetickej bezpečnosti a energetickej efektívnosti; pripomína v tejto súvislosti významnú úlohu programu Horizont 2020 a Európskeho inovačného a technologického inštitútu pri preklenovaní medzery medzi vzdelávaním, výskumom a ich uplatňovaním v odvetví energetiky;

61.  chce vyzdvihnúť kľúčovú úlohu cenovej transparentnosti a informovania spotrebiteľov; domnieva sa preto, že je úlohou Komisie, aby v rámci rôznych vybraných scenárov čo najpresnejšie určila vplyv takýchto faktorov na ceny energie pre jednotlivcov a podniky;

Úloha jednotlivých zdrojov energie

62.  je presvedčený, že na dosiahnutie ambicióznych cieľov eliminácie emisií uhlíka v energetickej sústave EÚ vo všeobecnosti a osobitne v odvetví elektrickej energie budú potrebné všetky druhy nízkouhlíkových technológií; pripúšťa, že ostáva neisté, ktoré technológie sa technicky a komerčne osvedčia v rámci požadovaného časového horizontu. zdôrazňuje, že sa musí zachovať flexibilita, aby bolo možné prispôsobiť sa technologickým a spoločensko-hospodárskym zmenám, ku ktorým dôjde;

63.  uznáva, že konvenčné fosílne palivá zrejme zostanú súčasťou energetickej sústavy aspoň počas prechodu na nízkouhlíkovú energetickú sústavu;

64.  uznáva, že jadrová energia je v súčasnosti dôležitým zdrojom energie s nízkymi emisiami; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby s ohľadom na poučenie z nehody vo Fukušime z roku 2011 pomocou využitia výsledkov nedávnych jadrových záťažových testov zlepšili bezpečnosť jadrovej energie;

65.  súhlasí s Komisiou, že jadrová energia zostane významným príspevkom, pretože niektoré členské štáty aj naďalej považujú jadrovú energiu za bezpečný, spoľahlivý a dostupný zdroj nízkouhlíkovej výroby elektrickej energie; uznáva, že z analýzy scenárov vyplýva, že jadrová energia môže prispieť k zníženiu systémových nákladov a k nižším cenám elektrickej energie;

66.  súhlasí s Komisiou, že zemný plyn bude zohrávať z krátkodobého až strednodobého hľadiska dôležitú úlohu pri transformácii energetickej sústavy, pretože predstavuje relatívne rýchly a nákladovo efektívny spôsob, ako znížiť závislosť od ďalších, viac znečisťujúcich fosílnych palív; zdôrazňuje nutnosť diverzifikovať dodávateľské trasy plynu do Európskej únie; varuje pred investíciami, ktoré by mohli viesť k výhradnej dlhodobej závislosti od fosílnych palív;

67.  uznáva potenciál zemného plynu ako flexibilnú rezervu na vyrovnávanie kolísavých dodávok obnoviteľnej energie popri skladovaní elektriny, prepojení a reakcii na dopytu; uvažuje o prisúdení väčšieho významu plynu, najmä ak budú technológie na zachytávanie a ukladanie uhlíka dostupnejšie; je presvedčený, že tu i v prípade energetického mixu sa treba sústrediť najmä na hlavný cieľ znižovania emisií skleníkových plynov;

68.  zastáva názor, že na miestach s nedostatočnou infraštruktúrou by sa nemala opomínať úloha skvapalneného ropného plynu (LPG) ako flexibilného a spoľahlivého zdroja energie;

69.  zdôrazňuje potrebu riešiť v záujme zabezpečenia dodávok energie očakávaný nárast dovozu plynu a elektriny z tretích krajín do EÚ v krátkodobom a strednodobom horizonte; opakuje, že v niektorých regiónoch a členských štátoch je tento problém úzko prepojený so závislosťou od dovozu plynu a ropy z jedinej tretej krajiny; uznáva, že vyriešenie tohto problému si vyžaduje okrem iného posilnenie úlohy pôvodných zdrojov energie a energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú rozhodujúce na zaistenie konkurencieschopnosti a bezpečnosti dodávok, ako aj opatrenia zamerané na diverzifikáciu portfólia dodávateľov energie, jej trás a zdrojov; uznáva, že jedným zo strategických cieľov je v tomto smere realizácia južného plynovodného koridoru a vybudovanie dodávateľskej trasy do EÚ pokrývajúcej približne 10 – 20 % dopytu EÚ po plyne do roku 2020, aby mal každý európsky región fyzický prístup aspoň k dvom odlišným zdrojom plynu;

70.  konštatuje, že zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého (CCS) by mohlo zohrávať úlohu pri eliminácii emisií uhlíka do roku 2050; zdôrazňuje však, že CCS je stále vo fáze výskumu a vývoja; pripomína, že vývoj CCS je naďalej neistý v dôsledku nevyriešených problémov, ako sú nešpecifikované oneskorenia, vysoké náklady a otázky efektívnosti; zdôrazňuje, že zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého, vyvinuté ekonomicky efektívnym, bezpečným a udržateľným spôsobom, bude potrebné používať v komerčnom rozsahu čím skôr; zdôrazňuje, že CCS je takisto dôležitou možnosťou eliminácie emisií uhlíka vo viacerých energeticky náročných odvetviach priemyslu, ako je rafinácia ropy, tavenie hliníka alebo výroba cementu; vyzýva Komisiu, aby vypracovala priebežnú správu, v ktorej zhodnotí výsledky získané z použitia demonštračných projektov pre uhoľné elektrárne, financovaných z EÚ;

71.  zdôrazňuje význam politických zásahov, verejného financovania a primeranej ceny uhlíka, aby sa preukázalo a zaručilo včasné využívanie technológie CCS v Európe od roku 2020; zdôrazňuje význam demonštračného programu EÚ na dosiahnutie verejnej akceptácie a podpory CCS ako významnej technológie na znižovanie emisií skleníkových plynov;

72.  vyzýva Komisiu, aby umožnila a podporila výmenu poznatkov a spoluprácu v rámci EÚ a v medzinárodnom meradle s cieľom zaručiť najlepšiu možnú technickú kvalitu na úrovni demonštračných projektov CCS; vyzýva Komisiu, aby podporila skoré investície do potrubnej infraštruktúry, aby koordinovala cezhraničné plánovanie s cieľom zaručiť prístup k úložiskám CO2 od roku 2020 a aby podnikla výskum charakteristík skladovacích rezervoárov v Európe; vyzýva Komisiu, aby aktívne spolupracovala s členskými štátmi a priemyslom pri komunikácii o výhodách a bezpečnosti CCS s cieľom získať dôveru verejnosti v túto technológiu;

73.  poznamenáva, že optimálny, bezpečný a udržateľný rozvoj, využívanie domácich a regionálnych energetických zdrojov a konkurencieschopnosť infraštruktúry potrebnej na stabilnú dodávku domácich alebo dovážaných zdrojov energie môžu prispieť k zvýšeniu energetickej bezpečnosti, a preto by mali byť prioritou pri tvorbe energetickej politiky EÚ;

74.  konštatuje, že pokiaľ bude pokračovať dopyt po produktoch vyrábaných na základe ropy, je dôležité zachovať v rafinérskom priemysle európsku prítomnosť a pomôcť tak zaistiť bezpečnosť dodávok, podporovať konkurencieschopnosť nadväzujúcich odvetví, ako je petrochemický priemysel, stanoviť celosvetové normy kvality rafinácie palív, zabezpečiť súlad s ekologickými požiadavkami a zachovať v týchto odvetviach pracovné miesta; upozorňuje tiež na záver Plánu postupu v energetike, že ropa pravdepodobne zostane v energetickom mixe aj v roku 2050, hoci s oveľa menším podielom než dnes, a bude sa používať hlavne v diaľkovej osobnej a nákladnej doprave;

75.  domnieva sa, že osobitná pozornosť sa musí venovať tým regiónom členských štátov, kde je uhlie v súčasnosti prevažujúcim zdrojom energie a/alebo kde ťažba uhlia a výroba elektrickej energie z uhlia sú rozhodujúcimi regionálnymi zdrojmi zamestnanosti; domnieva sa, že budú nevyhnutné ďalšie sociálne opatrenia podporované z EÚ, ak má obyvateľstvo týchto regiónov akceptovať scenáre Plánu postupu v energetike do roku 2050;

Celosvetové výzvy v energetike

76.  uznávajúc, že EÚ pôsobí v globálnom kontexte a osamotené konanie nemusí viesť k dosiahnutiu všetkých očakávaných prínosov; pripomína závery Rady TTE z novembra 2011 o posilnení vonkajšieho rozmeru energetickej politiky EÚ, kde Rada zdôrazňuje potrebu širšieho a koordinovanejšieho prístupu EÚ k medzinárodným vzťahom v oblasti energetiky s cieľom zvládnuť globálne energetické výzvy a zmenu klímy, ako aj potrebu riešiť otázky konkurencieschopnosti, otázky súvisiace s únikom uhlíka a zachovať a presadzovať čo najvyššie normy jadrovej bezpečnosti a pritom zaručiť bezpečné, zaistené a diverzifikované dodávky energie;

77.  zdôrazňuje potrebu zaručiť energetickú bezpečnosť a prípadnú sebestačnosť EÚ predovšetkým podporovaním energetickej efektívnosti, úspor a energie z obnoviteľných zdrojov, čo spolu s ďalšími alternatívnymi zdrojmi energie zníži závislosť od dovozu; berie na vedomie zvýšený záujem o prieskum ložísk ropy a zemného plynu v Stredozemnom mori a Čiernom mori; domnieva sa, že je naliehavo potrebné zaviesť komplexnú politiku EÚ v oblasti ropných a plynových vrtov na mori; domnieva sa, že dôraz treba klásť na možné riziká a na vymedzenie výhradných hospodárskych zón (EEZ) v príslušných členských štátoch EÚ a tretích krajinách v súlade s Dohovorom OSN o morskom práve, ktorý podpísali všetky členské štáty EÚ a aj samotná EÚ;

78.  zdôrazňuje, že udeľovanie licenčných práv na vrty a vymedzenie výhradných hospodárskych zón sa stane zdrojom napätia s tretími krajinami a že EÚ by si mala v tomto smere udržať vysoký politický profil a mala by sa snažiť zabrániť medzinárodným nezhodám; zdôrazňuje, že otázku energie treba využívať ako motivačný prvok na podporu mieru, spolupráce a stability;

79.  žiada, aby plán postupu EÚ a Ruska v energetike vychádzal zo zásad obojstranného rešpektu a vzájomnosti, ktoré sú základnými pravidlami v Svetovej obchodnej organizácii, Zmluve o energetickej charte a predpisoch v rámci tretieho energetického balíka; vyzýva Komisiu, aby vo vzťahu ku všetkým podnikom v odvetví energetiky, ktoré pôsobia na území Únie, zaviedla a účinne vykonávala pravidlá EÚ v oblasti vnútorného trhu a hospodárskej súťaže; v tejto súvislosti víta nedávne vyšetrovanie protikonkurenčného správania spoločnosti Gazprom a jej dcérskych spoločností v Európe a vyjadruje poľutovanie nad politicky motivovaným nariadením prezidenta Ruskej federácie, ktoré ruským energetickým spoločnostiam bráni spolupracovať s inštitúciami EÚ; trvá na tom, aby sa od každého podniku v energetickom sektore vyžadovalo, že bude v plnej miere spolupracovať s vyšetrovacími orgánmi; vyzýva Komisiu, aby navrhla vhodnú reakciu na toto nariadenie a zaistila možnosť pokračovať vo vyšetrovaní;

80.  vyzýva Komisiu, aby navrhla komplexný súbor krátkodobých, strednodobých a dlhodobých priorít energetickej politiky, ktoré by mala EÚ presadzovať vo vzťahoch so susediacimi krajinami, s cieľom vytvoriť pre vnútorný trh s energiami spoločnú právnu oblasť založenú na zásadách a normách v súlade s acquis; poukazuje na význam ďalšieho rozširovania energetického spoločenstva, najmä do kandidátskych krajín a krajín Východného partnerstva, Strednej Ázie a Stredozemia, a vytvorenia právnych kontrolných mechanizmov na riešenie nedostatočného vykonávania acquis; vyzýva Úniu, aby prejavovala solidaritu voči svojim partnerom, ktorí sú súčasťou energetického spoločenstva; v tejto súvislosti odsudzuje nedávne vyhrážky Ruskej federácie voči Moldavsku;

81.  zdôrazňuje, že energetická politika EÚ nesmie byť žiadnym spôsobom v rozpore so základnými zásadami, na ktorých bola postavená EÚ, najmä pokiaľ ide o demokraciu a ľudské práva; v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby vo svojich vzťahoch v oblasti energetiky zvýhodňovala výrobné a tranzitné krajiny, ktoré majú a podporujú rovnaké hodnoty;

82.  zdôrazňuje význam posilnenia spolupráce a dialógu s ostatnými strategickými partnermi z oblasti energetiky; domnieva sa, že vzhľadom na rastúci vplyv krajín s rozvíjajúcou sa ekonomikou na svetových trhoch s energiou a na ich rastúci dopyt po energiách je dôležité, aby EÚ s týmito partnermi všestranne spolupracovala vo všetkých oblastiach energetiky; konštatuje, že Európska únia musí z dlhodobého hľadiska zlepšiť koordináciu nákupov energie z tretích krajín; vyzýva na užšiu spoluprácu Rady, Komisie a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby EÚ mohla vystupovať jednotne v otázkach energetickej politiky, ako sú definované v právnych predpisoch EÚ a podľa príslušných údajov Generálneho riaditeľstva pre energetiku z Európskej komisie; pripomína, že Parlament by mal byť naďalej pravidelne informovaný o vývoji v tejto oblasti;

83.  zdôrazňuje, že solidarita medzi členskými štátmi, ktorú požaduje Zmluva o EÚ, by sa mala uplatňovať vo vnútornej aj vonkajšej energetickej politike pri každodennej činnosti i v krízovom riadení; žiada Komisiu, aby vypracovala jasné vymedzenie „energetickej solidarity“ s cieľom zabezpečiť, aby sa ho pridržiavali všetky členské štáty;

84.  zdôrazňuje, že v oblasti bezpečnosti a ochrany tradičných (napr. nukleárnych) i nových energetických zdrojov (napr. nekonvenčných zdrojov ropy a plynu) nebude existovať nijaký kompromis, a domnieva sa, že EÚ by mala pokračovať v snahách o posilňovanie rámca bezpečnosti a ochrany a mala by sa postaviť na čelo medzinárodného úsilia v tejto oblasti;

85.  zdôrazňuje, že súbežne s tým, ako členské štáty spájajú a integrujú svoje vnútroštátne trhy prostredníctvom investícií do infraštruktúry a schvaľovania spoločných nariadení, treba sa neustále usilovať aj o spoluprácu s Ruskom s cieľom stanoviť kreatívne a obojstranne prijateľné opatrenia zamerané na zmenšenie rozdielov medzi oboma trhmi s energiou;

86.  zdôrazňuje – keďže sa dodávky energie posúvajú do krajín s rozvíjajúcimi sa ekonomikami – že EÚ by sa mala zapojiť do intenzívneho dialógu a spolupráce s krajinami BRICS v súvislosti s energetickou efektívnosťou, obnoviteľnými zdrojmi energie, ekologickými uhoľnými technológiami, zachytávaním a ukladaním oxidu uhličitého (CCS), inteligentnými sieťami, výskumom jadrovej syntézy a jadrovej bezpečnosti; EÚ by takisto mala vypracovať jasnú politiku zameranú na spoluprácu s týmito krajinami v oblasti výskumu a inovácií v odvetví energetiky;

87.  vyzýva EÚ, aby aj naďalej zohrávala aktívnu úlohu v medzinárodných rokovaniach o globálnej dohode o klíme; zdôrazňuje, že EÚ musí vedieť, aké by boli dôsledky neuzavretia globálnej dohody o zmene klímy; ľutuje, že plán postupu neobsahuje scenár, že by sa takáto dohoda nedosiahla; domnieva sa, že uzavretie právne záväznej celosvetovej dohody o znížení emisií – a zapojenie najväčších svetových producentov emisií, ako sú Čína, India, USA a Brazília, do tohto procesu – zvýši šance na skutočné zníženie emisií skleníkových plynov; upozorňuje na nutnosť reagovať na skutočné riziko úniku uhlíka tým, že sa zabráni presúvaniu energeticky náročných priemyselných odvetví za hranice EÚ;

Systém obchodovania s emisiami (ETS)

88.  uznáva, že ETS je v súčasnosti hlavný, hoci nie jediný nástroj na znižovanie priemyselných emisií skleníkových plynov a na podporu investícií do bezpečných a udržateľných nízkouhlíkových technológií; konštatuje, že je nutné ďalšie skvalitnenie ETS s cieľom zvýšiť schopnosť systému reagovať na hospodárske poklesy a konjunktúry, obnoviť istotu investorov a posilniť trhové stimuly na investovanie do nízkouhlíkových technológií a ich využívanie; konštatuje, že každá štrukturálna zmena ETS by si vyžadovala komplexné posúdenie environmentálnych, hospodárskych a sociálnych účinkov, ako aj vplyvu na investície do nízkouhlíkových technológií, na cenu elektriny a na konkurencieschopnosť energeticky náročných priemyselných odvetví, najmä v súvislosti s únikom uhlíka; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby európskym priemyselným odvetviam v EÚ uľahčovali vývoj inovatívnych, bezpečných a udržateľných technologických riešení a podporovali ho;

89.  žiada Komisiu, aby čo najskôr predložila dodatočné posúdenie s návrhmi na odporúčané opatrenia, ktoré by mohli zabrániť riziku úniku uhlíka vyvolanému presunutím výrobných zariadení mimo EÚ, so zameraním sa najmä na dodatočné scenáre, podľa ktorých sa ďalej prijmú iba obmedzené, alebo sa neprijmú žiadne celosvetové opatrenia na zníženie emisií oxidu uhličitého;

90.  zdôrazňuje, že sektor, na ktorý sa nevzťahuje ETS, vytvára približne 55 % emisií skleníkových plynov v EÚ a že popri ETS je nevyhnutné zabezpečiť, aby aj sektory nezahrnuté do ETS prevzali svoju zodpovednosť za znižovanie emisií; zdôrazňuje, že na riešenie tejto otázky sú potrebné politické usmernenia na úrovni EÚ a konkrétne opatrenia;

91.  uznáva, že systém ETS čelí problémom, ktoré sa pôvodne neočakávali, a že v dôsledku hromadenia prebytku kvót sa na mnoho ďalších rokov oslabí motivácia na podporu investícií do nízkouhlíkových technológií; poznamenáva, že to ohrozuje účinnosť systému ETS ako hlavného mechanizmu EÚ na znižovanie emisií, ktorý vytvára rovnaké podmienky pre konkurenčné technológie, poskytuje spoločnostiam flexibilitu pri rozvíjaní svojich vlastných stratégií na zmierňovanie emisií a zahŕňa osobitné opatrenia na zabránenie úniku uhlíka; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na nápravu nedostatkov systému ETS a aby umožnila jeho fungovanie v súlade s pôvodným zámerom; navrhuje, aby tieto opatrenia zahŕňali:

Výskum, ľudské zdroje, nové technológie a alternatívne palivá

92.  je presvedčený, že pri investíciách do energetiky a výrobe energie zohrávajú zásadnú úlohu ceny; konštatuje, že rôzne politiky členských štátov na podporu energie z obnoviteľných zdrojov by sa mali považovať za zdroj poučenia; nazdáva sa, že nedávne relatívne vysoké ceny fosílnych palív budú podporovať rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov za predpokladu, že sa odstráni zlyhanie politiky a trhu; odporúča, aby členské štáty presadzovali a podporovali účinnejšie režimy podpory pre obnoviteľné energie s cieľom minimalizovať nárast cien energií; žiada Komisiu, aby preskúmala možnosti viac koordinovaného, konvergentného, integrovaného európskeho systému podpory obnoviteľných zdrojov energie;

93.  je presvedčený, že rast účtov za energiu v EÚ za posledné roky podnietil vznik „inteligentného“ prístupu k zníženiu spotreby energie formou energetickej efektívnosti, založeného na zdravom úsudku; zdôrazňuje, že je dôležité doplniť túto prirodzenú, ale doteraz nedostatočnú zmenu v správaní o vhodné politické opatrenia a finančnú podporu s cieľom posilniť ďalšie úspory energie; zdôrazňuje potrebu nabádať spotrebiteľov k tomu, aby vyrábali vlastnú energiu; zdôrazňuje, že čoraz viac rastie význam informačných a komunikačných technológií a ich uplatňovania prostredníctvom inteligentných sietí, najmä v rozvoji programov dopyt/reakcia (vrátane inteligentných meračov), čo by spotrebiteľom malo pomôcť stať sa aktívnymi účastníkmi v oblasti energetickej efektívnosti tým, že sa im poskytnú zrozumiteľné a aktuálne údaje o spotrebe energie v domácnostiach a podnikoch a o opatreniach a možnostiach v oblasti energetickej efektívnosti;

94.  domnieva sa, že energetická infraštruktúra by sa mala väčšmi orientovať na koncového odberateľa a zároveň by sa mala výraznejšie zameriavať na interakciu medzi kapacitou distribučnej sústavy a spotrebou, a zdôrazňuje, že je potrebný obojsmerný tok energie aj informácií v reálnom čase; poukazuje na prínosy nových technológií pre spotrebiteľov, ako sú systémy na riadenie energie na strane dopytu a systémy reakcie na dopyt, ktoré zvyšujú energetickú efektívnosť na strane ponuky a dopytu;

95.  je presvedčený, že zavedenie inteligentných sústav je naliehavou záležitosťou a že bez nich by nebola možná integrácia distribuovanej výroby z obnoviteľných zdrojov energie ani zlepšenie efektívnosti spotreby energie (ktoré majú základný význam pri dosahovaní európskych cieľov 20/20/20);

96.  zdôrazňuje úlohu inteligentných rozvodných sietí, ktoré umožňujú obojstrannú komunikáciu medzi výrobcami energie a spotrebiteľmi, a poukazuje na to, že vďaka inteligentným rozvodným sieťam môžu spotrebitelia sledovať a prispôsobovať svoju spotrebu elektriny; poukazuje na to, že najmä ak majú mať inteligentné merače skutočný význam, sú potrebné kvalitné programy zamerané na ochranu osobných údajov a vzdelávanie spotrebiteľov, napríklad informačné kampane v školách a na univerzitách; zdôrazňuje, že členské štáty by mali sprístupniť príslušné informácie na webových stránkach pre spotrebiteľov a že všetky relevantné subjekty – ako sú stavitelia, architekti a dodávatelia vykurovacích, chladiacich a elektrických zariadení – by mali dostávať aktuálne informácie, porovnávať ceny a služby a na tomto základe by si mali vybrať dodávateľa energie, ktorý bude najviac spĺňať ich potreby;

97.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že rámec Horizont 2020 a európske inovačné partnerstvá v rámci iniciatívy Inovácie v Únii budú považovať za prioritu optimalizáciu energetického systému a potrebu vyvíjať všetky druhy udržateľných nízkouhlíkových technológií s cieľom podnecovať konkurencieschopnosť EÚ, podporovať zamestnanosť a vytvárať stimuly na zodpovedné správanie sa v súvislosti s energiou; v tomto kontexte podporuje ciele Európskeho strategického plánu pre energetické technológie a súvisiacich európskych priemyselných iniciatív; zdôrazňuje, že podpora energetickej efektívnosti a znižovanie nákladov na energiu z obnoviteľných zdrojov prostredníctvom technických zlepšení a inovácie by mali byť aj v súlade s najvyššou prioritou tým, že sa okrem iného vyčlení vyšší podiel z verejných rozpočtov na výskum obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti, najmä v programe Horizont 2020 a v Európskom strategickom pláne pre energetické technológie;

98.  zdôrazňuje, že pre splnenie dlhodobých cieľov v oblasti životného prostredia a klímy má výskum nových alternatívnych palív základný význam, preto očakáva, že program Horizont 2020 poskytne potrebné stimuly;

99.  zdôrazňuje význam ďalšieho výskumu a vývoja vo verejných inštitúciách a v priemysle, ktorý by mal za cieľ zlepšenie a zvýšenie energetickej efektívnosti, ako aj využívanie energie z obnoviteľných zdrojov a zemného plynu v cestnej, námornej a leteckej doprave;

Vykurovanie a chladenie

100.  žiada, aby sa väčšia pozornosť venovala odvetviu vykurovania a chladenia; vyzýva v súvislosti s tým EÚ, aby zvážila začlenenie celého odvetvia vykurovania a chladenia do transformácie energetického systému; konštatuje, že toto odvetvie dnes predstavuje približne 45 % konečnej spotreby energie v Európe a že je potrebné lepšie pochopenie dôležitej úlohy vykurovania a chladenia; vyzýva preto Komisiu, aby zozbierala potrebné údaje o zdrojoch energie na vykurovanie a chladenie a o ich využívaní, ako aj o distribúcii tepla pre rôzne skupiny konečných spotrebiteľov (napr. pre obytné domy, priemysel, terciárnych spotrebiteľov); podporuje rozvoj kombinovanej výroby tepla a elektriny v zariadeniach, ktoré používajú obnoviteľné zdroje, zachytávajú teplo alebo ho získavajú z odpadu, a podporuje ďalší výskum v oblasti vykurovacích a chladiacich systémov s cieľom uskutočňovať ambicióznu politiku EÚ; vyzýva orgány verejnej správy, aby aktualizovali prognózy v oblasti dopytu v horizonte do roku 2050 a aby vypracovali posúdenie vplyvu regionálnych podzemných podmienok s cieľom optimalizovať alokáciu zdrojov; vyzýva ďalej Komisiu a členské štáty, aby vyčlenili vyššie finančné prostriedky na miestne energetické infraštruktúry, ako sú diaľkové vykurovanie a chladenie – a to aj prostredníctvom výskumu a vývoja a inovačných finančných nástrojov – ktoré prinesú efektívne, nízkouhlíkové i bezuhlíkové riešenia a nahradia dovoz a celoeurópsku výmenu/prenos energie; konštatuje, že ľahko dostupné riešenia z oblasti obnoviteľných zdrojov energie (geotermálne zdroje, biomasa vrátane biologicky rozložiteľného odpadu, solárne tepelné a vodné/aerotermálne zdroje) v kombinácii s opatreniami na zvýšenie energetickej efektívnosti majú potenciál znížiť produkciu uhlíka pri výrobe tepla do roku 2050 nákladovo efektívnejším spôsobom a zároveň riešiť problém energetickej chudoby;

Záverečné ustanovenia

101.  víta pripravované oznámenie Komisie o zachytávaní a ukladaní CO2 (CCS), vnútornom trhu, energetickej efektívnosti a energetických technológiách, ktorého cieľom je dosiahnuť ďalší pokrok v politických rozhodnutiach uvedených v Pláne postupu v energetike do roku 2050;

102.  domnieva sa, že v záujme zabezpečenia dodávok energie mala by sa venovať osobitná pozornosť regiónom na vonkajších hraniciach EÚ, a to prostredníctvom podpory vytvárania sietí a budovania novej energetickej infraštruktúry v spolupráci so susediacimi krajinami;

103.  konštatuje, že odlišné geografické podmienky znemožňujú uplatňovať univerzálnu energetickú politiku na všetky regióny; domnieva sa – bez ohľadu na kritériá pre spoločné opatrenia a s vedomím, že je potrebné dodržiavať súlad s rámcami politiky EÚ – že každý európsky región by mal mať možnosť presadzovať individuálny plán zameraný na vlastnú situáciu a hospodárstvo, ktorý rozvíja tie udržateľné zdroje energie, ktoré môžu najefektívnejšie spĺňať ciele Plánu postupu v energetike do roku 2050, a pripomína, že najmä výroba energie z obnoviteľných zdrojov zohráva kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o rast a zamestnanosť, a to vo vidieckych i mestských oblastiach; vyzýva preto všetky regióny, aby vytvárali a uskutočňovali energetické stratégie a aby zvážili začlenenie otázky energie do svojich stratégií v oblasti výskumu a inovácií zameraných na inteligentnú špecializáciu;

104.  zdôrazňuje, že vo vzťahoch s tretími krajinami v oblasti energetiky je dôležitá transparentnosť, demokratická kontrola a zapojenie občianskej spoločnosti;

105.  zdôrazňuje význam zníženia celkovej spotreby energie a zvýšenia energetickej efektívnosti v odvetví dopravy, a to aj prostredníctvom plánovania v doprave a podpory verejnej dopravy na úrovni členských štátov; zdôrazňuje tiež, že je potrebné urýchliť projekty v oblasti energií z obnoviteľných zdrojov v rámci programov transeurópskej dopravnej siete a energetickej siete (TEN-T a TEN-E);

106.  zastáva názor, že celkový cieľ v oblasti eliminácie emisií uhlíka si vyžaduje značné zníženie emisií z dopravy, z čoho vyplýva potreba ďalšieho rozvoja alternatívnych palív a zlepšenia efektívnosti dopravných prostriedkov, značný nárast spotreby elektrickej energie, a tým aj vysoká miera investícií do elektrickej infraštruktúry, riadenia sietí a skladovania energie; poznamenáva, že je potrebné konať urýchlene, aby sme vzhľadom na dlhý životný cyklus infraštruktúry neuviazli v situácii s vyššími emisiami;

107.  dôrazne podporuje myšlienku zahrnúť aj závery pracovného dokumentu Komisie s názvom Regióny 2020 – hodnotenie budúcich výziev pre regióny EÚ, ktoré sa týkajú skutočnosti, že v oblasti dodávok energie počas nadchádzajúcich rokov je dôležité zohľadniť aj potenciál najvzdialenejších a menej rozvinutých regiónov;

108.  upozorňuje na zložité vzťahy medzi energetikou, dodávkami potravín a vývojom v oblasti bezpečnosti, najmä pokiaľ ide o neudržateľné biopalivá prvej generácie, ktoré môžu mať negatívny sociálny a environmentálny vplyv na rozvojové krajiny; preto odporúča zintenzívniť investovanie do udržateľných moderných biopalív z poľnohospodárskych odpadových produktov a rias, ako aj do ich rozvoja;

109.  pripomína dôležitosť environmentálnej integrity výroby energie; vyzýva členské štáty, aby uplatňovali požiadavky posudzovania vplyvu na životné prostredie striktne a na všetky spôsoby výroby energie vrátane nekonvenčných zdrojov plynu;

110.  vyzýva Komisiu, aby podporovala začlenenie tzv. doložky o energetickej bezpečnosti do všetkých obchodných dohôd a dohôd o pridružení, partnerstve a spolupráci s producentskými a tranzitnými krajinami, v ktorej sa stanoví kódex správania a explicitne sa uvedú opatrenia, ktoré sa prijmú vždy, keď jeden z partnerov jednostranne zmení podmienky;

111.  upozorňuje na význam širokej spolupráce v arktickom regióne – najmä medzi krajinami euroatlantickej oblasti – vrátane dohody o osobitnom režime; vyzýva preto Komisiu, aby predložila celkové posúdenie prínosov a rizík angažovania sa EÚ v Arktíde vrátane analýzy rizík pre životné prostredie, a to vzhľadom na veľmi krehké a nenahraditeľné oblasti, najmä za polárnym kruhom;

112.  konštatuje, že arktické vody sú susediacim morským prostredím s osobitným významom pre EÚ a že zohrávajú významnú úlohu pri zmierňovaní zmeny klímy; zdôrazňuje, že vážne environmentálne problémy súvisiace s arktickými vodami si vyžadujú osobitnú pozornosť, aby sa zabezpečila ochrana životného prostredia arktickej oblasti vo vzťahu k akýmkoľvek činnostiam ťažby ropy a plynu na mori vrátane prieskumu a aby sa súčasne zohľadnilo riziko vážnych nehôd a potreba účinnej reakcie; nabáda členské štáty, ktoré sú členmi Arktickej rady, aby aktívne podporovali úsilie o zachovanie čo najprísnejších noriem ochrany životného prostredia v tomto zraniteľnom a jedinečnom ekosystéme, a to okrem iného vytvorením medzinárodných nástrojov na prevenciu, pripravenosť a reakciu v súvislosti so znečistením mora v Arktíde ropou, a najmä aby aktívne navrhovali politiky pre vlády, ktoré ich povedú k tomu, aby upustili od povoľovania činností ťažby ropy a plynu na mori vrátane prieskumu, pokým nie je možné zabezpečiť účinnú reakciu na takéto nehody;

o
o   o

113.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1. (2) Prijaté texty, P7_TA(2012)0238. (3) Prijaté texty, P7_TA(2012)0086. (4) Prijaté texty, P7_TA(2012)0444. (5) Prijaté texty, P7_TA(2012)0443. (6) Smernica 2009/28/ES z 23. apríla 2009 (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16.). O zmenenom a doplnenom návrhu (COM(2012)0595) sa v súčasnosti rokuje.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2013 o posúdeniach rizika a bezpečnosti („záťažových testoch“) vykonaných v jadrových elektrárňach v Európskej únii a o súvisiacich činnostiach (2012/2830(RSP))

P7_TA(2013)0089 B7-0086/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. októbra 2012 o komplexných posúdeniach rizika a bezpečnosti („záťažových testoch“) vykonaných v jadrových elektrárňach v Európskej únii a o súvisiacich činnostiach (COM(2012)0571),

–  so zreteľom na kontrolné návštevy areálu elektrární na účely zistenia potrebných skutočností, ktoré zorganizovala Skupina európskych regulačných orgánov pre jadrovú bezpečnosť (ENSREG) po dokončení procesu hodnotenia záťažových testov na účely výmeny informácií o prijatých, plánovaných alebo zvažovaných opatreniach na úrovni jednotlivých elektrární v záujme zvýšenia bezpečnosti v nadväznosti na záťažový test a na účely identifikácie osvedčených postupov, pozoruhodných úspechov, ako aj získaných ponaučení alebo ťažkostí, ktorým bolo treba čeliť pri vykonávaní týchto opatrení,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 24. – 25. marca 2011, najmä na jej požiadavku, aby nezávislé vnútroštátne orgány v EÚ vykonali komplexné a transparentné posúdenie rizika a bezpečnosti všetkých jadrových elektrární EÚ, pri uplatnení ponaučení z havárie jadrovej elektrárne Fukušima Daiiči v Japonsku,

–  so zreteľom na akčný plán skupiny ENSREG, ktorý bol schválený 1. augusta 2012 a ktorý má zaručiť, aby vnútroštátne regulačné orgány a ENSREG pristupovali k odporúčaniam a návrhom vzájomného hodnotenia záťažových testov jednotne,

–  so zreteľom na smernicu Rady 2009/71/Euratom z 25. júna 2009, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení(1) a v ktorej sa zdôrazňuje, že základnou zásadou je zodpovednosť jednotlivých členských štátov za bezpečnosť jadrových zariadení a že primárna zodpovednosť za dohľad nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení je v právomoci vnútroštátnych regulačných orgánov,

–  so zreteľom na správu ENSREG o partnerskom preskúmaní záťažových testov, ktorú prijali ENSREG a Komisia, ako aj na súvisiace spoločné vyhlásenie ENSREG a Európskej komisie z 26. apríla 2012,

–  so zreteľom na jadrovú katastrofu v jadrovej elektrárni Fukušima Daiiči v Japonsku z roku 2011,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 28. – 29. júna 2012, najmä na výzvu určenú členským štátom, aby zabezpečili plné a včasné vykonávanie odporúčaní uvedených v správe ENSREG po dokončení záťažových testov v oblasti jadrovej bezpečnosti,

–  so zreteľom na smernicu Rady 2011/70/Euratom z 19. júla 2011, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom(2),

–  so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej články 2 a 30,

–  so zreteľom na otázku pre Komisiu o komplexných posúdeniach rizika a bezpečnosti („záťažových testoch“) vykonaných v jadrových elektrárňach v Európskej únii a o súvisiacich činnostiach (O-000183/2012 – B7-0108/2013),

–  so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v správe Výboru Európskeho parlamentu pre priemysel, výskum a energetiku zo 16. októbra 2012 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti (A7-0327/2012), sa vyzýva k tomu, aby jadrová bezpečnosť v tretích krajinách odrážala európske bezpečnostné normy;

B.  keďže komplexné posúdenia rizika a bezpečnosti (záťažové testy) jadrových elektrární v Európskej únii a súvisiacich činností boli vykonané s cieľom preskúmať pripravenosť jadrových elektrární čeliť množstvu extrémnych podmienok;

1.  berie na vedomie oznámenie Komisie o záťažových testoch vykonaných v dôsledku havárie vo Fukušime a ich výsledkoch; víta úsilie, ktoré vynaložila Komisia, najmä prostredníctvom ENSREG, a vnútroštátne orgány, s cieľom podrobiť 145 reaktorov v EÚ a 20 reaktorov mimo EÚ postupu záťažového testu; zdôrazňuje užitočnosť tohto postupu a skutočnosť, že jeho charakter je z celosvetového hľadiska bezprecedentný; očakáva, že výsledky záťažových testov povedú k zlepšeniu kultúry jadrovej bezpečnosti v Európe tak, aby sa stala hlavným vzorom v medzinárodnom meradle; oceňuje vynaložené úsilie o dosiahnutie čo najväčšej transparentnosti záťažových testov;

2.  berie na vedomie hlavné závery správy o partnerskom preskúmaní, v ktorej sú zdôraznené štyri hlavné oblasti zlepšenia v Európe: (1) vydanie usmernení Združenia západoeurópskych regulačných orgánov v oblasti jadrovej energie (WENRA) o posudzovaní prírodných rizík a bezpečnostných rezerv pri zohľadnení existujúcich usmernení Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE); (2) zdôraznenie významu pravidelných bezpečnostných kontrol; (3) vykonanie uznávaných opatrení na ochranu celistvosti ochranného obalu elektrárne; a (4) minimalizácia havárií spôsobených prírodnými rizikami a obmedzenie ich dôsledkov;

3.  uznáva, že v nadväznosti na záťažové testy jednotlivé krajiny začali vykonávať alebo plánovať opatrenia, ktoré zlepšia bezpečnosť ich elektrární, najmä vzhľadom na ponaučenie získané z havárie vo Fukušime; víta skutočnosť, že ENSREG a Komisia sa dohodli na akčnom pláne, ktorý nadväzuje na odporúčania, a že všetky opatrenia prijaté na zlepšenie jadrovej bezpečnosti uskutočňované na základe záťažových testov by sa mali využívať spoločne na európskej úrovni; zdôrazňuje skutočnosť, že na základe partnerského preskúmania Komisia identifikovala opatrenia, ktoré treba zvážiť na úrovni EÚ; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby podnikli primerané a okamžité následné kroky na základe všetkých zistení a odporúčaní, ktoré sú v nich obsiahnuté, vrátane identifikovaných najlepších postupov; v tejto súvislosti odporúča, aby sa potvrdila vedúca úloha ENSREG pri sledovaní vykonávania odporúčaní, ktoré vyplynuli zo vzájomného partnerského preskúmania, na základe vnútroštátnych akčných plánov; žiada, aby skupina ENSREG pravidelne informovala Komisiu, Parlament a Radu o dosiahnutom pokroku a aby Parlament každoročne informovala o výsledkoch, opatreniach a plánoch v oblasti jadrovej bezpečnosti a aby s ním tieto záležitosti konzultovala;

4.  pripomína však, že záťažové testy, ku ktorým dala podnet Komisia a ENSREG, mali obmedzený rozsah a boli v prvom rade zamerané na posúdenie odolnosti a pripravenosti jadrových elektrární voči mimoriadne závažným vonkajším udalostiam; domnieva sa preto, že záťažové testy boli v prvom rade zamerané na posúdenie odolnosti a pripravenosti jadrových elektrární voči vážnym vonkajším udalostiam a ich cieľom nie je, ani nemôže byť nahradenie podrobných bezpečnostných kontrol jadrových elektrární, ktoré sa vykonávajú v rámci vnútroštátnej právomoci príslušných členských štátov a sú zamerané na posúdenie jadrovej bezpečnosti jadrových elektrární; preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby do budúcich záťažových testov zahrnula ako špecifické kritérium celkovú odolnosť jadrových elektrární (najmä so zreteľom na možné praskliny v tlakových nádobách);

5.  zdôrazňuje, že záťažové testy sú neúplné a že sa do úvahy nevzali riziká, ako sú sekundárne udalosti, opotrebovanie materiálu, chyby v dôsledku zlyhania ľudského faktora, špecifické chyby vo vnútri nádob reaktorov a mnoho ďalších; preto zdôrazňuje, že aj keď je záťažový test úspešný, nebude zaručovať bezpečnosť jadrovej elektrárne;

6.  konštatuje, že predložené výsledky odrážajú účasť niekoľkých nečlenských krajín EÚ, v niektorých prípadoch však s odlišnou metodikou a harmonogramami;

7.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby nečlenské krajiny EÚ, ktoré majú jadrové elektrárne, najmä susedné krajiny, nabádali k uplatneniu postupu záťažového testu a k tomu, aby sa podelili s výsledkami; zdôrazňuje význam posilnenia medzinárodných noriem jadrovej bezpečnosti a ochrany a ich riadneho vykonávania; nabáda EÚ, aby v tejto súvislosti pokračovala v spolupráci na medzinárodnej úrovni, najmä v rámci Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE);

8.  konštatuje, že Dohovor o jadrovej bezpečnosti je právnym nástrojom, ktorý je osobitne zameraný na podporu vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti na celom svete a ktorý zaväzuje zmluvné strany (vrátane EURATOM-u), aby predkladali správy o uplatňovaní svojich záväzkov na partnerské preskúmanie na pravidelných schôdzach zmluvných strán, ktoré sa konajú pod záštitou (MAAE); nabáda k využívaniu nástroja spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti s cieľom podporovať vykonávanie záťažových testov v medzinárodnom meradle, a to na základe skúseností získaných v Európe;

9.  pripomína, že fukušimská jadrová havária opäť zdôraznila riziká rádioaktívneho odpadu; konštatuje, že prírodné katastrofy ako zemetrasenie a cunami by mohli ovplyvniť bezpečnosť v existujúcich jadrových zariadeniach, alebo v takých, ktoré sú momentálne vo výstavbe, v Únii a susediacich štátoch so zvýšeným rizikom zemetrasení a cunami, ako je oblasť Akkuyu v Turecku; domnieva sa, že okrem opatrení, ktoré sa zavedú v súvislosti s jadrovými elektrárňami, mali by sa na úrovni Únie a členských štátov prijať všetky vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že rádioaktívny odpad sa nebude ukladať v oblastiach, ktoré sú identifikované ako vysokorizikové; vyzýva Komisiu, aby podporovala otvorenú a nestrannú identifikáciu najlepších zásobníkov, aby sa rádioaktívny odpad skladoval čo najbezpečnejším spôsobom; naliehavo vyzýva susediace krajiny a kandidátske krajiny na vstup, aby sa pripojili k dohovoru Európskeho spoločenstva o rýchlej výmene informácií v prípade rádiologickej havarijnej situácie (Ecurie);

10.  vyzýva členské štáty EÚ a vnútroštátne regulačné orgány, aby vykonali odporúčania a návrhy správy skupiny ENSREG o partnerskom preskúmaní vrátane identifikovaných najlepších postupov a aby prípadne upravili svoje právne predpisy tak, aby zohľadňovali poznatky získané v súvislosti s haváriou vo Fukušime Daiiči;

11.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy týkajúce sa vymedzenia zásad regulácie jadrovej bezpečnosti so zreteľom na jadrové elektrárne, ktoré sú v prevádzke, vyraďujú sa z prevádzky, alebo sa už v EÚ z prevádzky vyradili;

12.  požaduje, aby sa počas celej doby prevádzky jadrových elektrární prikladala najvyššia priorita nezávislosti a transparentnosti orgánov dohľadu;

13.  domnieva sa, že existujú rôzne vnútroštátne prístupy k posudzovaniu vplyvov leteckých havárií na bezpečnosť jadrových elektrární; konštatuje, že letecké havárie neboli výslovne považované za iniciačnú udalosť pri posudzovaní bezpečnosti a že v špecifikáciách záťažových testov boli načrtnuté len ich účinky; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že iba štyri členské štáty takéto posúdenie začlenili do svojich správ o záťažovom teste; konštatuje však, že v špecifikáciách záťažových testov sa uvádza, že „posúdenie dôsledkov straty bezpečnostných funkcií má význam aj v prípade, ak je situácia vyvolaná nepriamymi spúšťacími udalosťami, napríklad (...) leteckou haváriou“; konštatuje tiež, že vzhľadom na to, že toto riziko v prvom rade patrí do rámca národnej bezpečnosti, a teda zvrchovanosti členských štátov, pracovná skupina ad hoc pre fyzickú ochranu jadrových materiálov a jadrových zariadení bola poverená úlohou podrobne preskúmať túto záležitosť a zverejniť svoje závery; je si vedomý, že medzi členskými štátmi sú v tejto oblasti plánované ďalšie výmeny v rámci príslušných fór, ako je Európske združenie regulačných orgánov pre fyzickú ochranu jadrových materiálov a jadrových zariadení (ENSRA); žiada všetky zainteresované strany vrátane členských štátov, Komisie, ENSREG, ENSRA a prevádzkovateľov jadrových elektrární, aby spolupracovali s cieľom predvídať a schváliť spoločný postup v záujme riešenia rizika leteckej havárie, pričom uznáva, že toto riziko patrí do rámca národnej bezpečnosti a zvrchovanosti členských štátov;

14.  zdôrazňuje, že v EÚ je 47 jadrových elektrární so 111 reaktormi, v ktorých okolí do vzdialenosti 30 km žije viac ako 100 000 obyvateľov; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že rozsah záťažových testov nebol rozšírený o havarijnú pripravenosť mimo areálu elektrární napriek ich významu pre obmedzenie vplyvu jadrových havárií na obyvateľstvo; víta iniciatívu Komisie s podporou skupiny ENSREG na začatie štúdie zameranej na cezhraničné regióny v EÚ; žiada Komisiu aby ako súčasť pripravovanej smernice o jadrovej bezpečnosti vypracovala odporúčania týkajúce sa cezhraničných a vnútroštátnych preventívnych núdzových opatrení mimo areálov elektrární; v tejto súvislosti odporúča, aby sa zabezpečilo zapojenie príslušných cezhraničných orgánov na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, pokiaľ ide o ich akčné plány v oblasti bezpečnosti a skúsenosti získaných v rámci informačného a komunikačného procesu, ak sa jadrové elektrárne nachádzajú priamo za vnútroštátnymi hranicami;

15.  žiada, aby občania EÚ boli v plnej miere informovaní o jadrovej bezpečnosti v Únii a aby sa s nimi o tejto otázke konzultovalo;

16.  zdôrazňuje, že v záujme silnej kultúry jadrovej bezpečnosti je kľúčová dostupnosť kvalifikovaných a skúsených pracovníkov; trvá preto na tom, aby sa uplatňovali všetky potrebné opatrenia na úrovni EÚ a členských štátov, s cieľom presadzovať a zachovávať vysokú úroveň kvalifikácie v oblasti jadrovej bezpečnosti, nakladania s odpadmi, radiačnej ochrany a havarijnej pripravenosti; vyzýva Komisiu, aby nabádala k cezhraničnej výmene odborníkov a najlepších postupov, a zdôrazňuje, že k tomu, aby nedošlo k ohrozeniu jadrovej bezpečnosti, je dôležité zaručiť vhodné pracovné podmienky, najmä pokiaľ ide o pracovný čas;

17.  odporúča, aby EÚ podporovala medzinárodné úsilie s cieľom vypracovať čo najprísnejšie bezpečnostné normy, ktoré by sa mali prísne uplatňovať a ktoré by mali byť vypracúvané v súlade s vedeckým pokrokom a mali by reagovať na oprávnené obavy občanov; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu EÚ v susedskej politike ako nástroja pre spoluprácu v oblasti jadrovej bezpečnosti; naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby na základe spoločnej zodpovednosti a v úzkej spolupráci s agentúrou MAAE, sekretariátom Dohovoru z Espoo a ostatnými príslušnými medzinárodnými organizáciami sprísnili medzinárodné normy pre jadrovú bezpečnosť a posilnili ich riadne dodržiavanie; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila akčný plán MAAE prijatý po havárii vo Fukušime a aby predložila inkluzívny akčný plán s konkrétnymi opatreniami na jeho plnenie; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s MAAE konštruktívne pristupovali ku krajinám, ktoré nevykonávajú transparentné záťažové testy v oblasti jadrovej bezpečnosti, ako je Bielorusko, Rusko a Turecko, a aby ich naliehavo vyzývali, aby prijali medzinárodné bezpečnostné normy a spolupracovali s medzinárodnými odborníkmi počas všetkých fáz prípravy, výstavby a prevádzky jadrových elektrární a ich vyraďovania z prevádzky; v tejto súvislosti sa domnieva, že EÚ musí v plnej miere využívať odborné skúsenosti medzinárodných organizácií a orgánov;

18.  zastáva názor, že EÚ by mala v súvislosti s jadrovou bezpečnosťou pokračovať v úzkej spolupráci s MAAE, v súlade so Zmluvou o Euratome; zdôrazňuje, že nariadenie Rady, ktorým sa zriaďuje nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti by malo viesť o. i. k pomoci Japonsku pri stabilizácii a náprave jadrového areálu vo Fukušime Daiiči, ako aj s radiačnou ochranou a bezpečnosťou potravín na vnútroštátnej úrovni;

19.  konštatuje, že vnútroštátne regulačné orgány dospeli na základe záťažových testov k záveru, že neexistujú žiadne technické dôvody, ktoré by si vyžadovali odstavenie ktorejkoľvek jadrovej elektrárne v Európe; zdôrazňuje však, že záťažové testy jasne preukázali, že prakticky všetky jadrové elektrárne by mali uplatniť opatrenia na zlepšenie bezpečnosti pre konkrétne areály, keďže bol určený rad opatrení na technické zdokonalenie a keďže je stále potrebné dokončiť uplatnenie skorších opatrení, žiada, aby sa urýchlene vykonali opatrenia potrebné na zdokonalenie, a poukazuje na to, že opatrenia týkajúce sa fyzickej ochrany a jadrovej bezpečnosti nesmú byť ovplyvnené úspornými opatreniami členských štátov;

20.  žiada, aby sa v záujme účinnej tvorby politík a transparentnej verejnej diskusie poskytli k pôvodným odhadovaným celkovým nákladom na opatrenia, ktoré sú potrebné na zlepšenie bezpečnosti a sú odporúčané na základe záťažových testov pre 132 reaktorov prevádzkovaných v EÚ (10 až 25 miliárd EUR v priebehu nasledujúcich rokov), ďalšie odôvodnenia prostredníctvom podrobnejšej analýzy nákladov, ktorú vypracujú vnútroštátne regulačné orgány v spolupráci s prevádzkovateľmi jadrových elektrární a ktorá bude, pokiaľ to bude možné, prepojená s výberom identifikovaných odporúčaní; domnieva sa, že akékoľvek náklady na takéto zlepšenia musia znášať prevádzkovatelia jadrových elektrární, a nie daňoví poplatníci; vyzýva Komisiu, aby túto otázku pozorne sledovala, a to aj v rámci svojich právomocí v politike hospodárskej súťaže;

21.  zdôrazňuje, že komplexná politika jadrovej bezpečnosti a ochrany by mala zahŕňať všetky jadrové areály, bezpečnosť paliva a reaktorov, nakladanie s odpadom a vyraďovanie z prevádzky, bezpečnosť prevádzky, dostatočné ľudské zdroje, neustále zlepšovanie bezpečnostných podmienok pre všetkých pracovníkov v tomto odvetví, havarijnú pripravenosť vrátane cezhraničných havarijných plánov platných pre oblasti mimo areálu jadrovej elektrárne a mala by tiež garantovať existenciu nezávislých a silných regulačných orgánov;

22.  domnieva sa, že pokiaľ súčasné jadrové elektrárne zostanú v prevádzke a budú sa budovať ďalšie, musí úroveň jadrovej bezpečnosti v EÚ, ako aj v susedných tretích krajinách odrážať ako hlavnú prioritu najvyššie normy v oblasti bezpečnosti a ochrany; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby sa na tieto hľadiská prihliadalo počas celého životného cyklu jadrových elektrární, a teda vrátane ich prípadného vyraďovania z prevádzky; zdôrazňuje najmä, že pri posudzovaní bezpečnostných kritérií pre jadrové elektrárne by sa mali zohľadniť náklady vynaložené počas ich životného cyklu (výber umiestnenia, navrhovanie, výstavba, aktivácia, prevádzka a vyraďovanie z prevádzky); pripomína, že analyzovanie nákladov a rizík zohráva významnú úlohu, pokiaľ ide o ďalšiu prevádzku jadrových elektrární;

23.  domnieva sa, že riadenie všetkých vonkajších rizík by sa malo vykonávať na základe procesu hodnotenia v súlade s pokynmi MAAE ako s minimálnou požiadavkou a že sa nesmú podceňovať netechnické hľadiská;

24.  konštatuje, že rozdiely medzi členskými štátmi môžu viesť k odlišným prístupom k regulácii jadrovej bezpečnosti; ale že všetky členské štáty sú zmluvnými stranami, ktoré uplatňujú normy MAAE v oblasti jadrovej bezpečnosti, a sú povinné dodržiavať a vykonávať ustanovenia právnych predpisov EÚ v oblasti jadrovej bezpečnosti;

25.  uznáva, že podľa oznámenia Komisie a správy ENSREG o partnerskom preskúmaní uskutočnenie záťažových testov preukázalo pozitívny prínos pravidelných bezpečnostných kontrol ako účinného nástroja na udržiavanie a zlepšovanie bezpečnosti a odolnosti jadrových elektrární; berie na vedomie napríklad stanovisko ENSREG, že opätovné hodnotenie rizík prírodných nebezpečenstiev a príslušných predpisov týkajúcich sa jadrových elektrární by sa malo opakovane uskutočňovať najmenej každých 5 alebo 10 rokov; odporúča, aby bolo pravidelné hodnotenie založené na spoločných bezpečnostných normách a aby preskúmanie právneho rámca týkajúceho sa jadrovej bezpečnosti zahŕňalo príslušné ustanovenia;

26.  víta nadchádzajúcu revíziu smernice o jadrovej bezpečnosti, ktorá by mala byť vo svojej podstate ambicióznejšia a mala by viesť k možnosti zaviesť významné zlepšenia v oblastiach, ako sú bezpečnostné postupy a rámce – najmä prostredníctvom vymedzenia a uplatňovania záväzných noriem jadrovej bezpečnosti, ktoré odrážajú najmodernejšie postupy v EÚ v technickej, regulačnej a prevádzkovej oblasti – ako aj úloha a prostriedky pre regulačné orgány, a najmä by mala posilniť nezávislosť, otvorenosť a transparentnosť regulačných orgánov, pričom by sa malo posilniť aj monitorovanie a partnerské preskúmanie; zdôrazňuje, že preskúmanie právneho rámca jadrovej bezpečnosti by malo zohľadňovať prebiehajúce medzinárodné aktivity, napríklad na úrovni MAAE;

27.  žiada Komisiu, aby predložila návrh, ako zaručiť absolútnu účinnú funkčnú nezávislosť vnútroštátnych regulačných orgánov v oblasti jadrových zariadení od akéhokoľvek subjektu či inštitúcie presadzujúcej alebo prevádzkujúcej jadrovú energetiku;

28.  uznáva, že je dôležité úzko spolupracovať s orgánmi pre jadrovú bezpečnosť pri vykonávaní odporúčaní a pri posudzovaní rozsahu, v akom by sa mali rozšíriť pravidelné bezpečnostné kontroly; opätovne zdôrazňuje, že je potrebná úzka cezhraničná spolupráca a výmena osvedčených postupov v týchto oblastiach, ako aj koordinácia pri výmene informácií; zároveň sa domnieva, že sa musia zabezpečiť cezhraničné záruky bezpečnosti a dohľadu; domnieva sa, že v tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy príslušných obyvateľov v okruhu 50 km od jadrovej elektrárne, a pokiaľ je dotknutá väčšina obyvateľov v susednom členskom štáte, musí sa do všetkých rozhodovaní zapojiť aj zodpovedný orgán tohto členského štátu;

29.  domnieva sa, členské štáty by za účasti Spoločenstva mali podporovať primerané informačné kampane a kampane na zvyšovanie povedomia s cieľom informovať občanov o potrebe záťažových testov a ich výhodách;

30.  v tejto súvislosti víta zámer Komisie navrhnúť legislatívne a nelegislatívne nástroje v oblasti jadrového poistenia a ručenia; pripomína, že občianskoprávna zodpovednosť za jadrové riziká už je predmetom medzinárodných dohovorov (Parížskeho a Viedenského dohovoru); je však presvedčený, že prevádzkovatelia jadrových elektrární a spoločnosti s licenciami v oblasti jadrového odpadu by mali mať povinnosť mať zaistené všetky finančné prostriedky, vo forme poistenia a prostredníctvom iných finančných nástrojov, aby mohli v plnej miere hradiť všetky náklady, za ktoré sú zodpovedné v súvislosti so škodami spôsobenými ľuďom a životnému prostrediu v prípade havárií; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby návrhy v tejto oblasti predložila do konca roku 2013;

31.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby k jadrovej energii pristupovali rovnako ako akémukoľvek inému zdroju energie v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie, a to v záujme demokracie, zapojenia Európskeho parlamentu, transparentnosti a plného prístupu verejnosti k informáciám;

32.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, Európskej rade a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ L 172, 2.7.2009, s. 18. (2) Ú. v. EÚ L 199, 2.8.2011, s. 48.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2013 o posilnení boja proti rasizmu, xenofóbii a trestným činom z nenávisti (2013/2543(RSP))

P7_TA(2013)0090 RC-B7-0121/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na medzinárodné nástroje v oblasti ľudských práv zakazujúce diskrimináciu, najmä dohovor OSN o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (UNCERD),

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach, najmä na jeho článok 14,

–  so zreteľom na článok 21 Charty základných práv Európskej únie, podľa ktorého je zakázaná akákoľvek diskriminácia na základe rasy, etnického pôvodu alebo jazyka, náboženstva alebo príslušnosti k národnostnej menšine,

–  so zreteľom na článok 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), ktorý stanovuje, že EÚ „[...] je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom spoločnosti, kde prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.“,

–  so zreteľom na článok 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý stanovuje, že „pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností sa Únia zameriava na boj proti diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.“,

–  so zreteľom na článok 19 ZFEÚ, ktorý dáva EÚ politický mandát na prijatie primeraných opatrení „[...] na boj proti diskriminácii založenej na pohlaví, rasovom alebo etnickom pôvode, náboženskom vyznaní alebo viere, postihnutí, veku alebo sexuálnej orientácii.“,

–  so zreteľom na článok 67 ZFEÚ, ktorý stanovuje, že EÚ „sa usiluje o zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti prostredníctvom opatrení na predchádzanie [...] rasizmu a xenofóbii a na boj proti nim [...]“,

–  so zreteľom na článok 83 ods. 2 ZFEÚ,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25.októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov(1),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod(2) (smernica o rasovej rovnosti),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(3) (smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní),

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva(4) (rámcové rozhodnutie o rasizme a xenofóbii),

–  so zreteľom na rámec EÚ pre národné stratégie integrácie Rómov,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o rasizme, xenofóbii, antisemitizme, náboženskej neznášanlivosti, protirómskych náladách, homofóbii, transfóbii, diskriminácii, násilí motivovanom predsudkami, extrémizme a na svoje uznesenie z 22. mája 2012 o prístupe EÚ k trestnému právu(5),

–  so zreteľom na Agentúru pre základné práva (FRA) a jej prácu v oblasti nediskriminácie, rasizmu, xenofóbie a súvisiacich foriem neznášanlivosti a násilia motivovaného predsudkami(6),

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže írske predsedníctvom začalo na neformálnom zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci, ktoré sa konalo 17. – 18. januára 2013, diskusiu o opatreniach EÚ na boj proti trestným činom z nenávisti, rasizmu, antisemitizmu, xenofóbii a homofóbii a zdôraznilo skutočnosť, že je nutná lepšia ochrana a zber údajov, ako aj rozhodnejšia angažovanosť vedúcich predstaviteľov v záujme „aktívneho presadzovania európskych hodnôt a podporovania ovzdušia vzájomného rešpektu a začleňovania osôb rôzneho vierovyznania alebo etnického pôvodu či sexuálnej orientácie“;

B.  keďže 21. marca sa slávi Medzinárodný deň odstránenia všetkých foriem rasovej diskriminácie ako spomienka na zavraždenie 69 demonštrantov, ktorí protestovali proti apartheidu v roku 1960 v Južnej Afrike;

C.  keďže je dôležité pripomínať si a zachovať v pamäti masakre zapríčinené rasizmom a xenofóbiou, ktoré sa vyskytli v dejinách Európy;

D.  keďže Európska únia je založená na spoločných hodnotách úcty k demokracii, ľudským právam a právnemu štátu a charakterizuje ju širšia podpora tolerancie;

E.  keďže rasizmus, xenofóbia, antisemitizmus, náboženská neznášanlivosť, protirómske nálady, homofóbia, transfóbia a súvisiace formy neznášanlivosti zahŕňajú presvedčenie, predsudky a postoje legitimizujúce diskrimináciu, násilie motivované predsudkami a nenávisť z určitých dôvodov vrátane charakteristických čŕt a sociálneho postavenia;

F.  keďže hoci všetky členské štáty zaviedli zákaz diskriminácie do svojich právnych systémov s cieľom presadzovať rovnosť pre všetkých, diskriminácia a trestné činy z nenávisti – t. j. násilie a trestné činy motivované rasizmom, xenofóbiou, neznášanlivosťou voči Rómom, anitsemitizmom či náboženskou neznášanlivosťou alebo sexuálnou orientáciou, rodovou identitou či príslušnosťou k menšine, alebo na základe dôvodov uvedených v neúplnom zozname obsiahnutom v charte základných práv – sú v EÚ na vzostupe;

G.  keďže Agentúra pre základné práva (FRA) uviedla, že každý štvrtý príslušník menšinovej skupiny zažil rasovo motivovaný trestný čin, pričom až 90 % všetkých útokov alebo hrozieb, ktorým boli vystavení prisťahovalci alebo príslušníci etnických menšín, sa nenahlasuje polícii; keďže len štyri členské štáty EÚ zbierajú alebo zverejňujú údaje o trestnej činnosti páchanej proti Rómom a iba osem členských štátov zaznamenáva trestné činy motivované (domnelou) sexuálnou orientáciou obete;

H.  keďže je dôležité, aby EÚ a jej členské štáty konali v boji proti rasizmu a xenofóbii, tak, že im budú predchádzať prostredníctvom vzdelávania, propagácie kultúry založenej na rešpekte a tolerancii a že zabezpečia, aby obete nahlasovali trestné činy z nenávisti, orgány presadzovania práva ich vyšetrovali a súdny systém ich trestal;

I.  keďže súčasná hospodárska kríza spochybňuje princíp solidarity a keďže členské štáty musia zostať ostražité v čase hospodárskej krízy, aby sa zabránilo pokušeniu rastúcej neznášanlivosti a hľadania obetného baránka;

J.  keďže EÚ prijala súbor nástrojov na boj proti takýmto aktom a diskriminácii, najmä smernicu Rady 2000/43/ES, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (smernica o rasovej rovnosti), smernicu Rady 2000/78/ES, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní), rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (rámcové rozhodnutie o rasizme a xenofóbii), rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov;

K.  keďže Rada kvôli zarytému odporu niekoľkých členských štátov ani po 5 rokoch diskusií neprijala návrh smernice Rady, ktorý Komisia predložila v roku 2008 a ktorý sa týka ochrany rovnakého zaobchádzania mimo zamestnania bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (smernica o rovnosti);

L.  keďže Európsky parlament opakovane vyzval Komisiu, Radu a členské štáty, aby posilnili boj proti násiliu a diskriminácii založených na predsudkoch, ako sú rasizmus, xenofóbia, antisemitizmus, náboženská neznášanlivosť, neznášanlivosť voči Rómom, homofóbia a transfóbia;

M.  keďže Komisia nedávno varovala pred rasistickými, extrémistickými a populistickými politickými prejavmi, ktoré by vzhľadom na šíriacu sa hrozbu násilného extrémizmu mohli tiež inšpirovať „osamelých vlkov“ k bezhlavému zabíjaniu;

N.  keďže všetky štáty, ktoré sú členmi Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), vrátane všetkých členských štátov uznali, že proti trestným činom z nenávisti, ktoré sú vymedzené ako trestné činy páchané na základe predsudkov, sa musí bojovať prostredníctvom trestnoprávnych predpisov a špecifických prispôsobených politík;

1.  zdôrazňuje, že neznášanlivosť a diskriminácia všetkého druhu sa v Európskej únii nesmie nikdy akceptovať;

2.  vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby posilnili boj proti trestným činom z nenávisti a diskriminačným postojom a správaniu;

3.  požaduje komplexnú stratégiu boja proti trestných činom páchaným z nenávisti, proti násiliu z dôvodu predsudkov a diskriminácii;

4.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby si všetci boli dobre vedomí svojich práv, pokiaľ ide o ochranu proti trestným činom z nenávisti, a vyzýva členské štáty, aby prijali všetky primerané opatrenia na podporu nahlasovania trestných činov z nenávisti a všetkých rasistických a xenofóbnych trestných činov a na zabezpečenie dostatočnej ochrany pre ľudí, ktorí nahlásia trestné činy a obete rasistických a xenofóbnych trestných činov;

5.  pripomína svoje predchádzajúce žiadosti o preskúmanie rámcového rozhodnutia Rady 2008/913/SVV, najmä pokiaľ ide o antisemitiské vyjadrenia a činy, náboženskú neznášanlivosť, neznášanlivosť voči Rómom, homofóbiu a transfóbiu;

6.  vyzýva Radu a členské štáty, aby bezodkladne schválili smernicu o rovnosti, ktorá predstavuje jeden z hlavných nástrojov EÚ na podporu a zaručenie skutočnej rovnosti v EÚ a na boj proti predsudkom a diskriminácii;

7.  požaduje opatrenia, ktorými sa zabezpečí realizácia vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov prostredníctvom pravidelných prieskumov, monitorovania a podpory, aby miestnym, regionálnym a národným orgánom umožnili s využitím dostupných finančných prostriedkov vrátane prostriedkov EÚ vypracúvať a realizovať účinné politiky, programy a opatrenia na začlenenie Rómov, ktoré budú v súlade s ľudskými právami, a to pri súčasnom dôslednom monitorovaní dodržiavania základných práv a vykonávania smernice 2004/38/ES o práve voľne sa pohybovať a zdržiavať sa;

8.  vyzýva, aby bolo vyhovené opakovanej žiadosti Parlamentu o plán uplatňovania rovnosti na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity;

9.  vyzýva EÚ, aby podpísala dohovor UNCERD vzhľadom na to, že ho už ratifikovali všetky členské štáty;

10.  požaduje opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby všetky relevantné nástroje trestného práva vrátane rámcového rozhodnutia obsahovali širšie spektrum odstupňovaných sankcií, v prípade potreby aj alternatívnych trestov, ako sú verejnoprospešné práce, a aby plne dodržiavali základné práva vrátane slobody prejavu;

11.  vyzýva na posilnenie úlohy vnútroštátnych orgánov zodpovedných za boj proti diskriminácii s cieľom uľahčiť prisúdenie zodpovednosti za propagáciu nenávistných verbálnych prejavov a podnecovanie k trestným činom z nenávisti;

12.  vyzýva na podporu vzdelávacích programov pre orgány presadzovania práva a súdne orgány, a v prípade potreby aj pre agentúry EÚ, s cieľom bojovať proti diskriminačným praktikám a trestným činom z nenávisti;

13.  vyzýva na zber všeobecnejších a spoľahlivých údajov o trestných činoch páchaných z nenávisti, t. j. prinajmenšom vedenie záznamov o počte prípadov oznamovaných verejnosťou a zaznamenaných príslušnými orgánmi, o počte odsúdení, dôvodoch, prečo sa tieto trestné činy označili ako diskriminačné, a o uložených trestoch, ako aj o prieskumoch viktimizácie trestnej činnosti z hľadiska povahy a závažnosti nenahlásených trestných činov, o skúsenostiach obetí trestných činov s presadzovaním práva, o dôvodoch nenahlasovania prípadov a o povedomí obetí trestných činov z nenávisti o ich právach;

14.  vyzýva na zavedenie mechanizmov s cieľom dosiahnuť, aby trestné činy z nenávisti boli v EÚ viditeľné, a zabezpečiť tak, aby sa trestné činy motivované predsudkami trestali a ako také sa náležite zaznamenávali a riadne prešetrovali, aby páchatelia boli stíhaní a potrestaní a aby obetiam bola poskytnutá náležitá pomoc, ochrana a odškodnenie, čo bude obete trestných činov z nenávisti a svedkov nabádať k tomu, aby nahlasovali incidenty;

15.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi Európskej rady, Rade, Komisii a parlamentom a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57. (2) Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22. (3) Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16. (4) Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 55. (5) Prijaté texty, P7_TA(2012)0208. (6) Napríklad: „Making hate crime visible in the European Union: acknowledging victims’ rights“ (Zviditeľnenie trestných činov z nenávisti v Európskej únii: uznanie práv obetí), http://fra.europa.eu/sites/default/files/fra-2012_hate-crime.pdf.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2013 o ochrane verejného zdravia pred látkami narušujúcimi endokrinný systém (2012/2066(INI))

P7_TA(2013)0091 A7-0027/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES(1) (ďalej len „nariadenie REACH“),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 z 22. mája 2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní(4),

–  so zreteľom na smernicu 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva(5) (ďalej len „rámcová smernica o vode“),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 z 30. novembra 2009 o kozmetických výrobkoch(7),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2000/60/ES a 2008/105/ES, pokiaľ ide o prioritné látky v oblasti vodnej politiky,

–  so zreteľom na koncepčný rámec na testovanie a hodnotenie látok narušujúcich endokrinný systém,

–  so zreteľom na návrh usmernení týkajúcich sa štandardizovaných testovacích usmernení k hodnoteniu chemických látok spôsobujúcich endokrinné poruchy (2011),

–  so zreteľom na návrh dokumentu o podrobnej revízii s názvom Stav vedy v oblasti nových metód skríningu a testovania in vitro a in vivo a parametre vyhodnocovania endokrinných disruptorov,

–  so zreteľom na návrh Komisie na ochranu európskych vodných zdrojov,

–  so zreteľom na pracovný dokument Komisie o vykonávaní „stratégie spoločenstva týkajúcej sa látok narušujúcich endokrinný systém“ – celý rad látok, v prípade ktorých jestvuje podozrenie, že zasahujú do hormonálneho systému ľudí a voľne žijúcich zvierat (COM(1999)0706), (COM(2001)0262) a (SEC(2004)1372),

–  so zreteľom na pracovný dokument Komisie s názvom Štvrtá správa o vykonávaní „stratégie spoločenstva týkajúcej sa látok narušujúcich endokrinný systém“ – celý rad látok, v prípade ktorých jestvuje podozrenie, že zasahujú do hormonálneho systému ľudí a voľne žijúcich zvierat (COM(1999)0706), (SEC(2011)1001),

–  so zreteľom na Európsku stratégiu pre životné prostredie a zdravie a akčný plán EÚ pre životné prostredie a zdravie (2004 – 2010), v ktorých sa okrem iného uznala potreba zohľadňovať pri hodnoteniach rizík kombinované vystavenie chemickým látkam,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Rade o zásade predbežnej opatrnosti (COM(2000)0001),

–  so zreteľom na technickú správu Európskej environmentálnej agentúry č. 2/2012 s názvom Vplyv látok narušujúcich endokrinný systém na voľne žijúce zvieratá, ľudí a ich životné prostredie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 1998 o chemických látkach narušujúcich endokrinný systém(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 2010 o oznámení Komisie s názvom Boj proti rakovine: európske partnerstvo(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. apríla 2012 o hodnotení šiesteho environmentálneho akčného programu a stanovení priorít siedmeho environmentálneho akčného programu – Lepšie životné prostredie pre lepší život(10),

–  so zreteľom na Štúdiu o vedeckom hodnotení 12 látok v súvislosti so zoznamom prioritných opatrení týkajúcich sa látok narušujúcich endokrinný systém,

–  so zreteľom na štúdiu DHI Voda a životné prostredie o rozšírení zoznamu priorít týkajúcich sa látok narušujúcich endokrinný systém s dôrazom na maloobjemové chemické látky,

–  so zreteľom na projekt State-of-the-art assessment of endocrine disrupters (Hodnotenie aktuálneho stavu látok narušujúcich endokrinný systém), zmluva k projektu č. 070307/2009/550687/SER/D3,

–  so zreteľom na dokument The impacts of endocrine disrupters on wildlife, people and their environments (Vplyv látok narušujúcich endokrinný systém na voľne žijúce zvieratá, ľudí a ich životné prostredie), the Weybridge+15 (1996 – 2011) správa (ISSN 1725-2237),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/63/EÚ z 22. septembra 2010 o ochrane zvierat používaných na vedecké účely,

–  so zreteľom na vymedzenie chemických látok poškodzujúcich endokrinný systém vypracované Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) a na Medzinárodný program chemickej bezpečnosti (IPCS)(11),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7-0027/2013),

A.  keďže za posledných 20 rokov vzrástol výskyt ľudských hormonálnych porúch a ochorení vrátane zníženej kvality spermií, predčasnej puberty, zvýšeného výskytu deformácie pohlavných orgánov, zvýšeného výskytu určitých foriem rakoviny a metabolických ochorení; keďže určité neurologické poruchy a neurodegeneratívne ochorenia a vplyvy na neurologické vývojové funkcie, imunitný systém alebo epigenetiku môžu byť spojené s pôsobením chemických látok s vlastnosťami narúšajúcimi endokrinný systém; keďže na lepšie pochopenie príčin týchto ochorení je potrebný ďalší výskum;

B.  keďže chemické látky fungujúce ako endokrinné disruptory majú estrogénové alebo antiestrogénové účinky, ktoré narúšajú fungovanie ženského reprodukčného systému, menia koncentráciu hormónu a menštruačný cyklus žien, ako aj ich plodnosť, a vyvolávajú ochorenia maternice, ako sú fibrómy a endometrióza, a ovplyvňujú rast pŕs a laktáciu; a keďže tieto látky boli označené za rizikové faktory zodpovedné za predčasnú pubertu dievčat, rakovinu prsníkov, potrat a oslabenú plodnosť alebo neplodnosť;

C.  keďže rastúci počet vedeckých štúdií nasvedčuje tomu, že chemické látky spôsobujúce endokrinné poruchy, a to najmä v kombinácii, zohrávajú úlohu pri chronických ochoreniach vrátane hormonálnej rakoviny, obezity, diabetes, kardiovaskulárnych chorôb, ako aj pri reprodukčných problémoch;

D.  keďže neexistuje významný vedecký dôkaz o tom, že hormonálne poruchy u voľne žijúcich zvierat vrátane reprodukčných abnormalít, maskulinizácie ulitníkov, feminizácie rýb alebo znižovania populácií mäkkýšov v rôznych častiach sveta sú spojené s vplyvom chemických látok s vlastnosťami narúšajúcimi endokrinný systém;

E.  keďže je mnoho možných príčin čoraz častejšieho výskytu hormonálnych ochorení ľudí; keďže v súčasnosti existujú závažné vedecké dôkazy toho, že je to čiastočne spôsobené vplyvom chemických látok narušujúcich endokrinný systém;

F.  keďže je veľmi ťažké dokázať kauzálnu súvislosť medzi vystavením jednotlivcov chemickým látkam a narušením hormonálnej rovnováhy s rizikom vplyvu na zdravie;

G.  keďže v prípade chemických látok spôsobujúcich narušenie endokrinného systému má na zhoršenie problémov pri dokazovaní kauzálnej súvislosti vplyv veľký počet faktorov, napr.:

H.  keďže právne predpisy EÚ obsahujú právne ustanovenia týkajúce sa látok narušujúcich endokrinný systém, chýbajú však kritériá na určenie toho, či by sa určitá látka mala považovať za endokrinný disruptor, čím sa oslabuje riadne uplatňovanie týchto právnych ustanovení; keďže by sa mal stanoviť harmonogram, aby sa zaistilo pohotové uplatňovanie budúcich kritérií;

I.  keďže na úrovni EÚ neexistujú koordinované alebo kombinované monitorovacie programy osobitne pre oblasť látok narušujúcich endokrinný systém;

J.  keďže koordinácia týkajúca sa spôsobu zberu, spracúvania, hodnotenia a oznamovania údajov v rámci rôznych monitorovací programov je minimálna, ak vôbec existuje;

K.  keďže súčasná situácia je taká, že z právneho hľadiska nie je možné posúdiť kombinované účinky látok narušujúcich endokrinný systém uvoľnených z výrobkov, na ktoré sa vzťahujú rôzne súbory právnych predpisov;

L.  keďže požiadavky na štandardné údaje podľa právnych predpisov EÚ o chemických látkach nepostačujú na to, aby bolo možné primerane zisťovať vlastnosti vyvolávajúce endokrinné poruchy;

M.  keďže množstvo právnych predpisov EÚ je zameraných na ochranu občanov pred vystavením sa škodlivým chemickým látkam; súčasné právne predpisy EÚ však pristupujú ku každému vystaveniu jednotlivo a neposkytujú komplexné, zjednotené hodnotenie kumulatívnych účinkov, pričom zohľadňujú rôzne spôsoby vystavenia a rôzne typy produktov;

1.  na základe celkového posúdenia stavu poznatkov sa domnieva, že zásada predbežnej opatrnosti v súlade s článkom 192 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) vyžaduje, aby Komisia a zákonodarcovia prijali tam, kde je to potrebné, opatrenia na zníženie krátkodobého i dlhodobého vystavenia ľudí látkam narušujúcim endokrinný systém, a aby sa oveľa viac zameriavali na výskum, ktorý by zlepšil vedecké poznatky o vplyve látok narušujúcich endokrinný systém na ľudské zdravie;

2.  upozorňuje na to, že zásada predbežnej opatrnosti sa uplatňuje vo svete vedeckej neistoty, v ktorom možno riziko charakterizovať len na základe neúplných znalostí, ktoré sa ďalej vyvíjajú a v otázke ktorých nepanuje zhoda, pričom je však potrebné konať, aby sa zabránilo potenciálne vážnym zdravotným dôsledkom na zdravie ľudí a/alebo na životné prostredie, alebo aby sa tieto dôsledky obmedzili;

3.  zastáva názor, že ak je možné dôvodne predpokladať nepriaznivé účinky látok vyvolávajúcich narušenie endokrinného systému, je nutné uplatňovať opatrenia na ochranu ľudského zdravia; vzhľadom na to, že látky vyvolávajúce narušenie endokrinného systému môžu mať škodlivé alebo nezvratné účinky, zdôrazňuje, že nedostatok presných poznatkov, vrátane presvedčivého dôkazu o príčinných súvislostiach, by nemal brániť prijatiu ochranných opatrení v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti, a to s prihliadnutím na zásadu proporcionality;

4.  domnieva sa, že ochrana žien proti potenciálnym rizikám, ktoré predstavujú endokrinné disruptory pre ich reprodukčné zdravie, je najvyššou prioritou; vyzýva preto Komisiu, aby uprednostnila financovanie výskumu s cieľom skúmať účinky hormonálnych disruptorov na zdravie žien a podporovať dlhodobé štúdie, ktoré monitorujú zdravie žien v dlhých časových úsekoch ich života, čím sa umožní vyhodnotiť dlhodobé a multigeneračné účinky vystavovania sa látkam narušujúcim endokrinný systém na základe dôkazov;

5.  vyzýva preto Komisiu, aby čo najskôr predložila návrhy obsahujúce všeobecné kritériá na základe vymedzenia pojmu endokrinných disruptorov, ktoré vypracovala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v rámci svojho Medzinárodného programu chemickej bezpečnosti (IPCS), a požiadavky na testovanie a informovanie, pokiaľ ide o chemické látky na komerčnom trhu, ako aj návrhy právnych predpisov EÚ s cieľom objasniť, čo sa považuje za látku, ktorá má vlastnosti narušujúce endokrinný systém; zasadzuje sa o to, aby sa zaviedla regulačná trieda „endokrinných disruptorov“ s rôznymi kategóriami na základe zistenej intenzity;

6.  zdôrazňuje, že je veľmi dôležité, aby boli kritériá pre stanovovanie vlastností látok narúšajúcich endokrinný systém založené na komplexnom posudzovaní ohrozenia, ktoré by sa vykonávalo na základe najnovších vedeckých poznatkov s prihliadnutím na možné kombinované pôsobenie, dlhodobé účinky a účinky v kritickom období vývoja; posudzovanie ohrozenia by sa potom malo využívať v rámci hodnotenia rizík a postupov riadenia rizík, ako to ukladajú najrôznejšie právne predpisy;

7.  vyzýva Komisiu, aby prijala ďalšie opatrenia v oblasti politiky týkajúcej sa chemických látok a aby zintenzívnila výskum, ktorý umožňuje hodnotenie potenciálu jednotlivých chemických látok narúšať endokrinný systém, ako aj možnosť posúdiť kumulatívny vplyv zistených kombinácií látok na endokrinný systém;

8.  zastáva názor, že kritériá vymedzenia látok narušujúcich endokrinný systém by mali vychádzať z kritérií vymedzenia nepriaznivých účinkov a endokrinného pôsobenia; pričom vhodným základom na tento účel by malo byť vymedzenie pojmu IPCS WHO; domnieva sa, že „nepriaznivé účinky“ a „endokrinné pôsobenie“ je nutné zvažovať súčasne v rámci komplexného hodnotenia; domnieva sa, že ak existujú vedecké údaje o škodlivosti pozorovaných účinkov, je nutné ich za škodlivé považovať; zdôrazňuje, že zohľadniť by sa mali všetky možné kombinované účinky, napr. účinok zmesí alebo tzv. kokteilový účinok;

9.  zdôrazňuje, že kritériá určujúce, čo predstavuje endokrinné narušenie, musia byť vedecky podložené a musia byť horizontálne; domnieva sa, že by mal byť použitý postup založený na ťarche dôkazov a že pri zisťovaní endokrinných disruptorov by sa za vymedzujúce alebo rozhodujúce nemalo považovať jediné kritérium; domnieva sa, že sociálno-ekonomické posúdenie by sa malo vykonávať v súlade s príslušnými právnymi predpismi;

10.  zastáva názor, že pri posudzovaní toho, či určitá látka má alebo nemá vlastnosti endokrinného disruptora, by sa mali zohľadňovať všetky odborne recenzované vedecké údaje a informácie vrátane prehľadu vedeckej literatúry a iné štúdie ako tie, ktoré sa vykonávajú v súlade so správnou laboratórnou praxou, s ohľadom na ich silné aj slabé stránky; ďalej považuje za dôležité brať do úvahy moderné metódy a najnovší výskum;

11.  vyzýva Komisiu, aby EÚ zaviedla vo všetkých príslušných právnych predpisoch náležité požiadavky na testovanie zamerané na identifikovanie látok s vlastnosťami endokrinného disruptora; domnieva sa, že je potrebné zaviesť nedávno overené a medzinárodne uznávané testovacie metódy, ktoré boli vyvinuté v OECD, v referenčnom laboratóriu Európskej únie pre alternatívy testovania na zvieratách (EURL ECVAM) alebo v rámci skríningového programu týkajúceho sa látok narúšajúcich endokrinný systém americkej Agentúry na ochranu životného prostredia (EPA); konštatuje, že program OECD týkajúci sa metód testovania sa vzťahuje na pohlavné hormóny a na hormóny štítnej žľazy a na steroidogenézu; poukazuje však aj na to, že neexistujú testy týkajúce sa mnohých iných častí endokrinného systému, ako sú inzulín a rastové hormóny; domnieva sa, že by bolo potrebné vyvinúť také metódy testovania a usmernenia, aby sa lepšie zohľadnili endokrinné disruptory, možné účinky malých dávok, kombinované účinky a nejednotvárny vzťah medzi dávkou a reakciou, najmä pokiaľ ide o kritické obdobia vývoja z hľadiska pôsobenia týchto látok;

12.  mal by sa podporovať vývoj testovacích metód nerealizovaných na zvieratách, aby sa získali údaje relevantné z hľadiska bezpečnosti pre ľudí a nahradili štúdie na zvieratách, ktoré sa používajú v súčasnosti;

13.  domnieva sa, že je potrebné podporovať uplatňovanie testovacích metód, pri ktorých sa nepoužívajú zvieratá, a obmedziť testovanie na zvieratách, pričom testovanie na stavovcoch by sa malo využívať iba v krajnom prípade; pripomína, že v súlade so smernicou 2010/63/EÚ sa musia testy na stavovcoch nahradiť, obmedziť alebo zdokonaliť; vyzýva preto Komisiu, aby stanovila pravidlá na zabránenie opakovanému testovaniu a na zabezpečenie zákazu opakovaného vykonávania testov a štúdií na stavovcoch;

14.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali registre porúch reprodukčného zdravia s cieľom získať údaje, ktoré v súčasnosti na úrovni EÚ chýbajú;

15.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali spoľahlivé údaje o sociálno-ekonomických vplyvoch hormonálnych porúch a chorôb;

16.  domnieva sa, že v prípade, že je k dispozícii dostatok údajov, by sa malo rozhodovacím orgánom umožniť, aby s látkami, ktoré majú rovnaký mechanizmus účinku a vlastnosti, zaobchádzali ako so skupinou, a v prípade, že tieto údaje nie sú dostupné, bolo by vhodné látky zoskupovať na základe štrukturálnej podobnosti, napríklad pri stanovovaní priorít pre ďalšie testovanie s cieľom ochrániť verejnosť čo možno najrýchlejšie a najúčinnejšie pred pôsobením látok narúšajúcich endokrinný systém, a obmedziť počet testov na zvieratách; zastáva názor, že ak výrobca alebo dovozca nie je schopný preukázať bezpečnosť určitej látky k spokojnosti príslušných rozhodovacích orgánov, mali by chemické látky s podobnou štruktúrou zaraďovať do rovnakej skupiny; poukazuje na to, že v takýchto prípadoch by tieto orgány mohli na doplnenie dostupných údajov o určitej chemickej látke, ktorú posudzujú, používať informácie o chemických látkach s podobnou štruktúrou, aby mohli dospieť k záverom týkajúcim sa ďalších krokov, ktoré je nutné podniknúť;

17.  vyzýva Komisiu, aby prehodnotila svoju stratégiu EÚ v súvislosti s endokrinnými disruptormi tak, aby poskytovala účinnú ochranu ľudského zdravia tým, že pri dodržovaní zásady proporcionality bude klásť väčší dôraz na zásadu predbežnej opatrnosti, s cieľom dosiahnuť obmedzenie vystavenia ľudí endokrinným disruptorom;

18.  naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby viac zohľadňovali skutočnosť, že spotrebitelia potrebujú spoľahlivé informácie o rizikách endokrinných disruptorov, ich účinkoch a možných spôsoboch ochrany pred nimi, ktoré by sa poskytovali vhodnou formou a v jazyku, ktorému rozumejú;

19.  vyzýva Komisiu, aby v príslušných právnych predpisoch predložila konkrétny časový harmonogram pre uplatňovanie budúcich kritérií a upravených požiadaviek na testovanie endokrinných disruptorov vrátane preskúmania schválených účinných látok používaných v pesticídoch a biocídnych látkach a plán konkrétnych opatrení a cieľov zameraných na obmedzenie vystavenia endokrinným disruptorom;

20.  domnieva sa, že databáza údajov o hormonálne aktívnych látkach vyvinutá v rámci súčasnej stratégie by sa mala pravidelne aktualizovať;

21.  vyzýva Komisiu, aby v rámci súčasnej revízie stratégie Spoločenstva týkajúcej sa látok narúšajúcich endokrinný systém z roku 1999 vykonala systematické vyhodnotenie všetkých príslušných právnych predpisov, a v prípade potreby najneskôr do 1. júna 2015 novelizovala existujúce právne predpisy alebo predložila nové legislatívne návrhy, vrátane vyhodnotenia ohrozenia a hodnotenia rizík s cieľom vhodným spôsobom obmedziť pôsobenie látok narúšajúcich endokrinný systém na ľudí, najmä na zraniteľné skupiny osôb, ako sú tehotné ženy, dojčatá, deti a mladiství;

22.  vyzýva Komisiu, aby pri vykonávaní budúcej revízie stratégie EÚ týkajúcej sa endokrinných disruptorov stanovila presný harmonogram, v ktorom sa uvedú prechodné obdobia, na účely:

23.  zastáva názor, že látky narušujúce endokrinný systém by sa mali považovať za látky vzbudzujúce veľké obavy v zmysle nariadenia REACH alebo za látky vzbudzujúce veľké obavy podľa iných právnych predpisov;

24.  zdôrazňuje, že súčasná veda neposkytuje dostatočný základ pre stanovenie hraničnej hodnoty, pod ktorou sa nevyskytujú nežiaduce účinky, a endokrinné disruptory by preto mali byť považované za „bezprahové“ látky, a že akékoľvek vystavenie týmto látkam môže mať za následok riziko, pokiaľ výrobca nedokáže poskytnúť vedecký dôkaz o tom, že prahovú hodnotu je možné identifikovať, s prihliadnutím na zvýšenie citlivosti v kritickom období vývoja a účinky zmesí;

25.  vyzýva Komisiu, aby podporila cielené projekty zamerané na výskum látok, ktoré môžu mať vplyv na endokrinný systém, a aby zdôrazňovala ich negatívne účinky pri nízkych koncentráciách alebo pri kombinovanom vystavení vrátane rozvoja nových metód testovania a analýz, ako aj podpory novej systémovej zmeny na základe sledovania toxicity/nepriaznivých vplyvov; vyzýva Komisiu, aby do priorít rámcového programu výskumu a vývoja zapracovala endokrinné disruptory, ich kombinovaný účinok a súvisiace témy;

26.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala metódy in vitro a in silico s cieľom obmedziť na minimum testovanie na zvieratách pri skríningu endokrinných disruptorov;

27.  vyzýva Komisiu, aby vyžadovala, aby všetky výrobky dovážané z tretích krajín spĺňali všetky súčasné i budúce právne predpisy EÚ týkajúce sa endokrinných disruptorov;

28.  vyzýva Komisiu, aby zapojila všetky príslušné zainteresované strany do spolupráce, ktorej cieľom je prijať legislatívne zmeny potrebné na zlepšenie ochrany ľudského zdravia pred chemickými látkami spôsobujúcimi hormonálne poruchy, a aby navrhla informačné kampane;

29.  vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť vytvorenia výskumného strediska pre endokrinné disruptory, ktoré by vykonávalo výskum a koordinovalo poznatky v oblasti endokrinných disruptorov na úrovni EÚ;

30.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby všetky príslušné existujúce a budúce právne predpisy uplatňovali horizontálne kritériá pre identifikáciu známych, pravdepodobných a potenciálnych látok narúšajúcich endokrinný systém, aby sa dosiahla vysoká úroveň ochrany;

31.  zdôrazňuje, že zatiaľ čo sa toto uznesenie obmedzuje na ochranu ľudského zdravia pred endokrinnými disruptormi, je rovnako dôležité prijať rozhodné kroky týkajúce sa endokrinných disruptorov na ochranu voľne žijúcich zvierat a životného prostredia;

32.  naliehavo žiada Komisiu, aby podporovala a financovala verejné informačné programy o zdravotných rizikách endokrinných disruptorov, aby mohli spotrebitelia na základe úplných znalostí o skutočnostiach upraviť svoje správanie a životný štýl; tieto informačné programy by sa mali zameriavať najmä na ochranu najohrozenejších skupín (tehotných žien a detí), aby bolo možné včas prijať preventívne opatrenia;

33.  vyzýva členské štáty, aby zlepšili vzdelávacie programy pre zdravotníckych pracovníkov v tejto oblasti;

34.  víta začlenenie endokrinných disruptorov medzi aktuálne politické otázky spravované v rámci politiky Strategického prístupu k medzinárodnému riadeniu v oblasti chemikálií (SAICM); vyzýva Komisiu a členské štáty, aby túto činnosť v rámci stratégie SAICM podporili a aby na všetkých príslušných medzinárodných fórach, ako je Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) alebo program OSN pre životné prostredie (UNEP), propagovali aktívnu činnosť zameranú na obmedzenie pôsobenia chemických látok spôsobujúcich endokrinné poruchy na človeka a životné prostredie;

35.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1. (3) Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1. (4) Ú. v. EÚ L 167, 27.6.2012, s. 1. (5) Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1. (6) Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 71. (7) Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 59. (8) Ú. v. ES C 341, 9.11.1998, s.37. (9) Ú. v. EÚ C 81 E, 15.3.2011, s.95. (10) Prijaté texty, P7_TA(2012)0147. (11) Vymedzenie pojmu zo správy WHO/IPCS (z roku 2002): „Endokrinný disruptor je exogénna látka alebo zmes, ktorá mení funkciu (-ie) endokrinného systému a má následný nepriaznivý vplyv na zdravie nedotknutého organizmu alebo jeho potomstva alebo (sub) populácie.“ Potenciálny endokrinný disruptor je exogénna látka alebo zmes, ktorá má také vlastnosti, ktoré by mohli viesť k narušeniu endokrinného systému nedotknutého organizmu alebo jeho potomstva alebo (sub)populácie.„ (http://www.who.int/ipcs/publications/en/ch1.pdf).

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2013 o integrácii migrantov, jej dôsledkoch pre trh práce a vonkajšom rozmere koordinácie sociálneho zabezpečenia (2012/2131(INI))

P7_TA(2013)0092 A7-0040/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie a najmä na jej články 15, 18, 20, 21 a 34,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. marca 2012 s názvom Vonkajšia dimenzia koordinácie sociálneho zabezpečenia v EÚ (COM(2012)0153),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. novembra 2011 s názvom Globálny prístup k migrácii a mobilite (COM(2011)0743),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. júla 2011 s názvom Európska agenda v oblasti integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín (COM(2011)0455),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. apríla 2012 s názvom Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest (COM(2012)0173),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 22. februára 2012 k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Európska agenda v oblasti integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín (SOC/427),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 16. februára 2012 s názvom Nová európska agenda v oblasti integrácie,

–  so zreteľom na stanovisko z vlastnej iniciatívy Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. septembra 2012 na tému Prínos podnikateľov z radov prisťahovalcov pre hospodárstvo EÚ(1),

–  so zreteľom na štúdiu nadácie Eurofound z roku 2011 o podpore podnikania etnických menšín v európskych mestách (Promoting ethnic entrepreneurship in the European cities),

–  so zreteľom na spoločnú správu o zamestnanosti 2012 z 20. februára 2012,

–  so zreteľom na správu Komisie z 5. decembra 2011 o dosiahnutých výsledkoch a kvalitatívnych a kvantitatívnych aspektoch vykonávania Európskeho fondu pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín za obdobie 2007 – 2009 (COM(2011)0847),

–  so zreteľom na súhrnnú správu s názvom Šieste zasadnutie Európskeho fóra pre integráciu: Účasť krajín pôvodu na procese integrácie (Sixth meeting of the European Integration Forum: The involvement of countries of origin in the integration process), Brusel, 9. a 10. novembra 2011,

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Integrácia migrantov a jej dôsledky pre trh práce (The integration of migrants and its effects on the labour market), (Európsky parlament, 2011),

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Súhrnná správa EMS: uspokojenie dopytu po pracovnej sile prostredníctvom migrácie (EMN Synthesis Report: satisfying labour demand through migration), Európsky parlament, 2011,

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Gallup World Poll: Mnoho tvárí globálnej migrácie (Gallup World Poll: The Many Faces of Global Migration), IOM a Gallup, 2011,

–  so zreteľom na publikácie nadácie Eurofound s názvom Kvalita života v etnicky rôznorodých oblastiach (Quality of Life in Ethnically Diverse Neighbourhoods), 2011, Pracovné podmienky občanov cudzieho pôvodu (Working conditions of Nationals with a Foreign Background), 2011, a Podmienky zamestnávania a pracovné podmienky migrujúcich pracovníkov (Employment and Working Conditions of Migrant Workers), 2007,

–  so zreteľom na výskum Európskej siete miest pre politiky integrácie migrantov na miestnej úrovni (CLIP), ktorú zriadili Kongres miestnych a regionálnych orgánov Rady Európy, mesto Stuttgart a nadácia Eurofound,

–  so zreteľom na závery Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade zo 4. mája 2010 o integrácii ako hnacej sile rozvoja a sociálnej súdržnosti,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. marca 2010 na tému Integrácia pracovníkov z radov prisťahovalcov (SOC/364),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. februára 2010 na tému Integrácia pracovníkov z radov prisťahovalcov (SOC/362),

–  so zreteľom na Štokholmský program – otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich, prijatý Európskou radou (10. a 11. decembra 2009),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny(2),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte(4),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov(5),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2009/50/ES z 25. mája 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania (smernica o modrých kartách)(6),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2009 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii v rokoch 2004 – 2008(8),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. mája 2007 s názvom O okružnej migrácii a partnerstvách v oblasti mobility medzi Európskou úniou a tretími krajinami (COM(2007)0248),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2006 o stratégiách a prostriedkoch na integráciu prisťahovalcov v Európskej únii(9),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2005/71/ES z 12. októbra 2005 o osobitnom postupe prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu(10),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. septembra 2005 s názvom Spoločný program pre zahrnutie – rámec pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín do Európskej únie (COM(2005)0389),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. mája 2005 s názvom Haagsky program: desať priorít na nasledujúcich päť rokov – partnerstvo pre európsku obnovu v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (COM(2005)0184),

–  so zreteľom na závery Rady a zástupcov vlád členských štátov z 19. novembra 2004 o vytvorení spoločných základných zásad pre politiku integrácie prisťahovalcov v Európskej únii,

–  so zreteľom na program z Tampere schválený 15. a 16. októbra 1999,

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(11),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod(12),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia(13),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1231/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa rozširuje nariadenie (ES) č. 883/2004 a nariadenie (ES) č. 987/2009 na štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa tieto nariadenia doteraz nevzťahovali výhradne z dôvodu ich štátnej príslušnosti(14),

–  so zreteľom na návrhy Komisie z 30. marca 2012, ktoré sa týkajú koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia (COM(2012)0156, COM(2012)0157, COM(2012)0158 a COM(2012)0152),

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veciach C-214/94, C-112/75, C-110/73, C-247/96, C-300/84, C-237/83, C-60/93 a C-485/07,

–  so zreteľom na články 48, 78, 79 a 352 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7–0040/2013),

A.  keďže od roku 2012 klesá počet európskych občanov v aktívnom veku a v nasledujúcom desaťročí sa bez prisťahovalectva zníži o 14 mil. osôb; keďže relevantné údaje sa výrazne líšia od jedného členského štátu k druhému;

B.  keďže v roku 2011 sa 48,9 mil. ľudí s pobytom v niektorom z 27 členských štátov narodilo v zahraničí (9,7 % z celkového počtu obyvateľov EÚ), pričom 16,5 mil. pochádzalo z iného členského štátu EÚ (3,3 %) a 32,4 mil. pochádzalo z krajín mimo EÚ (6,4 %);

C.  keďže tento nedostatok v oblasti ľudských zdrojov je už zrejmý aj napriek miere nezamestnanosti, ktorá je v EÚ približne na úrovni 10 % (23,8 mil. osôb), a v nasledujúcich rokoch sa ešte zväčší: napríklad v roku 2015 zostane neobsadených 380 000 až 700 000 pracovných miest v oblasti IT; keďže opatrenia zamerané na riešenie tohto nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily musia zahŕňať lepšie politiky v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, rozvoja zručností a kariérneho postupu zo strany členských štátov a podnikov, identifikáciu nových cieľových skupín a lepší a rovnocenný prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu pre občanov EÚ;

D.  keďže z prieskumov Eurobarometra vyplýva, že 70 % občanov EÚ sa domnieva, že prisťahovalci sú pre európske hospodárstvo potrební; keďže počet občanov, ktorí sa narodili v zahraničí a pochádzajú z krajín mimo EÚ-27, sa odhaduje na 32 mil., čo zodpovedá 6,5 % celkového počtu obyvateľov,

E.  keďže miera zamestnanosti štátnych príslušníkov tretích krajín vo veku od 20 do 64 rokov je v priemere o 10 % nižšia ako miera zamestnanosti domáceho obyvateľstva v celej EÚ a keďže mnoho migrantov okrem toho pracuje v zamestnaniach, ktoré nezodpovedajú úrovni ich dosiahnutého vzdelania, alebo žije v neistých podmienkach, čo je jav, ktorý možno zmierniť rozšírením pôsobnosti všeobecne uplatniteľných kolektívnych pracovných dohôd, pokiaľ takéto dohody existujú; keďže dopyt po kvalifikovaných pracovníkoch stúpa a bude stúpať rýchlejším tempom než v prípade menej kvalifikovaných pracovníkov, pričom však priemerná úroveň vzdelania štátnych príslušníkov tretích krajín je nižšia v porovnaní s úrovňou vzdelania občanov EÚ a keďže mladým ľuďom, ktorí pochádzajú z prisťahovaleckého prostredia, vo väčšej miere hrozí, že systém vzdelávania a odbornej prípravy ukončia bez toho, aby získali vyššie stredné vzdelanie;

F.  keďže EÚ síce môže očakávať stály príliv migrantov, vo svetovom meradle však musí súťažiť o to, aby si pritiahla a udržala talenty a špičkových odborníkov; keďže EÚ musí vzhľadom na demografickú zmenu a rastúcu globálnu konkurenciu riešiť problémy, ktoré by mohli odrádzať od takejto migrácie, ako aj podporovať sociálnu inováciu;

G.  keďže kvalifikovaných pracovníkov, ktorí disponujú ľudským a tvorivým potenciálom potrebným na podporu znalostných ekonomík, skôr pritiahnu rozmanité, otvorené a tolerantné spoločnosti, a príťažlivosť EÚ preto závisí aj od možnosti aktívneho prístupu k zamestnaniu, poskytnutia rovnakého prístupu k zamestnaniu, vyhliadok skutočnej integrácie, rovnakého prístupu v rámci zamestnania a vzdelávania a nediskriminácie v týchto oblastiach a od rovnosti a úspešnosti vo vzdelávaní a odbornej príprave študentov, ktorí pochádzajú z prisťahovaleckého prostredia, v rámci kultúry otvorenej prisťahovalectvu, ako aj od odstránenia administratívnych prekážok;

H.  keďže rodové stereotypy sú hlbšie zakorenené v prisťahovaleckých spoločenstvách a migrantky sú častejšie obeťami rôznych druhov násilia páchaného na ženách, najmä nútených sobášov, zmrzačovania ženských pohlavných orgánov, tzv. zločinov zo cti, zlého zaobchádzania v rámci blízkych vzťahov, sexuálneho obťažovania na pracovisku a dokonca obchodovania so ženami a sexuálneho zneužívania;

I.  keďže z údajov Gallup World Poll 2011 vyplýva, že potenciálni migranti, ktorí by uprednostnili dočasnú prácu v zahraničí, počtom dvojnásobne prevyšujú tých, ktorí by chcel emigrovať natrvalo;

J.  keďže zamestnanie je rozhodujúcim aspektom úspešnej integrácie a v zásadách integrácie EÚ sa zdôrazňuje, že kvalitné, udržateľné a platené zamestnanie alebo samostatná zárobková činnosť je kľúčovou súčasťou procesu integrácie a má rozhodujúci význam pre zapojenie prisťahovalcov, prínos prisťahovalcov k hostiteľskej spoločnosti a zviditeľnenie tohto prínosu;

K.  keďže približne 1,9 až 3,8 mil. prisťahovalcov žije a pracuje v EÚ nelegálne;

L.  keďže od roku 2000 bolo možné na základe prínosu prisťahovalcov vytvoriť približne jednu štvrtinu nových pracovných miest; keďže migranti sa pri vstupe na trh práce čoraz viac rozhodujú pre samostatnú zárobkovú činnosť, čím sú však vo väčšej miere vystavení finančným ťažkostiam; keďže podnikatelia z radov migrantov a podniky vedené príslušníkmi etnických menšín zohrávajú dôležitú úlohu pri tvorbe pracovných miest a môžu mať v spoločenstvách vodcovskú funkciu a vytvárať cestu na globálne trhy a tým prispievať k úspešnej integrácii; keďže členské štáty musia týmto skupinám poskytovať viac informácií, aby sa zvýšila ich informovanosť, napr. prostredníctvom vytvorenia internetovej stránky, na ktorej by začínajúci podnikatelia našli všetky potrebné informácie o príslušných možnostiach a výzvach, dotáciách poskytovaných na európskej a národnej úrovni a o organizáciách a orgánoch poskytujúcich pomoc v prípade samostatnej zárobkovej činnosti;

M.  keďže študenti prisťahovaleckého pôvodu sú vo vzdelávacom systéme stále znevýhodnení a častejšie odchádzajú zo vzdelávacích inštitúcií bez dokončenia štúdia;

N.  keďže byrokracia, neuznávanie kvalifikácií a nedostatok príležitostí na rozvoj zručností vedú k tomu, že nesúlad medzi požadovanými a ponúkanými zručnosťami a súvisiace „mrhanie mozgami“ sú vo väčšej miere prítomné medzi prisťahovalcami než medzi domácimi občanmi;

O.  keďže hospodárska globalizácia sa spája so sociálnou globalizáciou, čo má mimoriadny vplyv na vonkajšiu koordináciu sociálneho zabezpečenia občanov členských štátov EÚ aj štátnych príslušníkov tretích krajín;

P.  keďže politiky zamestnanosti a susedská politika idú ruka v ruke z hľadiska lepšieho uspokojenia dopytu po pracovnej sile na európskych trhoch práce;

Q.  keďže jednotlivé členské štáty nebudú môcť uzatvoriť so všetkými tretími krajinami dvojstranné recipročné dohody o sociálnom zabezpečení, pričom takéto snahy by spôsobili roztrieštenie systému a nerovnaké zaobchádzanie s občanmi EÚ; keďže je preto nevyhnutné rokovať na európskej úrovni;

R.  keďže zodpovednosť za integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín do trhu práce a za integráciu vo všeobecnosti je na úrovni EÚ rozdelená medzi niekoľko generálnych riaditeľstiev Komisie a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ);

S.  keďže podobne roztrieštený prístup môže existovať na vnútroštátnej úrovni medzi jednotlivými odbormi a úrovňami vlády a jednotlivými agentúrami, zatiaľ čo miestne a regionálne orgány zohrávajú rozhodujúcu úlohu z hľadiska plnenia stratégií integrácie na najnižšej úrovni;

T.  keďže nezamestnanosťou, slabo platenými pracovnými miestami a nesúladom medzi požadovanými a ponúkanými zručnosťami sú vo väčšej miere postihnuté ženy migrantky;

U.  keďže migrantky sú častejšie zamestnávané v oblastiach, ako je sektor neformálnej starostlivosti, ktoré systémy sociálneho zabezpečenia v niektorých členských štátoch neuznávajú, a keďže po odchode do dôchodku nemajú prístup k dôchodkovému systému, a preto sú v staršom veku vystavené chudobe;

V.  keďže významná časť študentov v EÚ pochádzajúcich z tretích krajín nepracuje po skončení svojho štúdia v EÚ;

W.  keďže ľudia pochádzajúci z prisťahovaleckého prostredia častejšie dosahujú v školách len slabé výsledky a častejšie dochádza k ich sociálnemu vylúčeniu vrátane problémov súvisiacich s účasťou na trhu práce, rasizmom, xenofóbiou a diskrimináciou, pričom všetky tieto faktory sťažujú ich integráciu do pracovného trhu;

1.  zdôrazňuje, že integrácia do trhu práce a spoločnosti si vyžaduje obojstrannú účasť, na jednej strane najmä pokiaľ ide o jazykové vzdelávanie, znalosť a rešpektovanie právneho, politického a sociálneho systému, zvykov a zvyklostí, ako aj spoločenských vzťahov v prijímajúcej krajine, a na druhej strane pokiaľ ide o budovanie inkluzívnej spoločnosti, poskytnutie prístupu k trhu práce, inštitúciám, vzdelávaniu, sociálnemu zabezpečeniu, zdravotnej starostlivosti, prístupu k tovaru, službám a ubytovaniu a právo na účasť na demokratickom procese; zdôrazňuje preto, že vzdelávacie inštitúcie, náboženské a sociálne organizácie, komunitné združenia a združenia migrantov, športové a kultúrne združenia, ozbrojené sily, sociálni partneri, najmä odbory, podniky a personálne agentúry nesú v tejto súvislosti osobitnú sociálnu zodpovednosť, pričom treba pripomenúť, že jednotliví aktéri majú v rámci procesu integrácie rôznu silu;

2.  domnieva sa, že vzájomný záväzok v súvislosti s integráciou môže získať čo najširšiu podporu spoločnosti iba vtedy, ak sa ho podarí úspešne začleniť do rôznych politík a ak členské štáty túto otázku aktívne a otvorene prerokujú s verejnosťou a ponúknu presvedčivé spôsoby riešenia problémov, ktoré integrácia v súčasnosti predstavuje;

3.  poukazuje na to, že integrácia je nepretržitý dvojstranný proces, ktorý si vyžaduje zapojenie štátnych príslušníkov krajín mimo EÚ i hostiteľskej spoločnosti; víta mnoho príkladov osvedčených postupov v oblasti integrácie migrantov, žiadateľov o azyl a osôb s medzinárodnou ochranou v rámci celej EÚ, často prostredníctvom projektov realizovaných miestnymi orgánmi, ktoré hrajú kľúčovú úlohu v plnení integračných cieľov;

4.  poznamenáva, že integrácia sa najúčinnejšie začína v miestnych komunitách; a preto požaduje podporu EÚ na vytvorenie integračnej siete miestnych a regionálnych orgánov, ktorá bude zahŕňať všetky subjekty občianskej spoločnosti pôsobiace na miestnej úrovni, v súlade so zásadou „zdola nahor“ a prípadne nasledovaním príkladov projektov CLIP(15), ERLAIM(16), ROUTES, City2City a EUROCITIES; zdôrazňuje skutočnosť, že obce a mestá zohrávajú v tomto smere hlavnú úlohu a zasluhujú si osobitnú podporu;

5.  vyzýva členské štáty, aby rázne bojovali proti diskriminácii štátnych príslušníkov tretích krajín a iných občanov EÚ, najmä pokiaľ ide o formálnu a neformálnu diskrimináciu pri hľadaní práce a na pracovisku; domnieva sa, že by sa mali prijať dôrazné opatrenia na boj proti diskriminácii a rasizmu v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy a sprievodného rastu nezamestnanosti; zdôrazňuje, že zamestnávatelia majú zo zákona povinnosť zaobchádzať so všetkými zamestnancami rovnako a nerobiť medzi nimi žiadne rozdiely z dôvodu náboženstva, pohlavia, etnickej či štátnej príslušnosti, t. j. presadzovať základné práva, pričom nediskriminácia a rovnaké príležitosti sú kľúčovou súčasťou integračného procesu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že úroveň odmeňovania a práva na základe kolektívnych zmlúv sa v hostiteľskej krajine budú dodržiavať aj v prípade migrantov; vyzýva členské štáty, aby monitorovali dodržiavanie tohto súladu v praxi s cieľom zabrániť mzdovému a sociálnemu dumpingu, prijali spoločné usmernenia o boji proti diskriminácii súvisiacej s prácou a opatrenia zamerané na zmiernenie negatívneho vplyvu, ktorý môže mať legislatívny systém na životy migrantov, a podporovali aktivačné politiky, ktoré môžu viesť k rýchlejšiemu rastu a zníženiu nerovností a príjmových rozdielov;

6.  vyzýva členské štáty, aby lepšie prepájali migračné politiky týkajúce sa pracovnej sily s cieľom riešiť nedostatok pracovnej sily a oživiť domácu výrobu;

7.  vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom predvstupovej pomoci a užšieho monitorovania dosiahnutého úspechu ďalej posilňovala úsilie krajín zapojených do procesu rozširovania zlepšiť sociálne a hospodárske začlenenie Rómov, pričom ešte väčšia pozornosť by sa mala venovať situácii rómskych žien a dievčat;

8.  domnieva sa, že je nevyhnutné, aby integračné politiky a opatrenia členských štátov boli diferencovanejšie, primeranejšie a kvalitnejšie, pričom je najmä nevyhnutné rozlišovať medzi potrebami, napríklad, pracovníkov s vysokou kvalifikáciou a nízkou kvalifikáciou, občanov EÚ a štátnych príslušníkov tretích krajín, migrantov s pracovnou ponukou a bez pracovnej ponuky, s jazykovými znalosťami alebo rodinnými väzbami v hostiteľskej krajine a bez jazykových znalostí a rodinných väzieb, aby sa tak mohli naplniť potreby všetkých migrantov; pripomína, že účasť závisí od toho, či sú tieto opatrenia dostupné a dosiahnuteľné, ako aj od práva na sprievod najbližších rodinných členov a od práva pracovať pre stáleho partnera;

9.  pripomína, že približne polovicu migrantov v EÚ predstavujú ženy a že nezávislé právne postavenie migranta pre ženy a právo pracovať pre manžela či manželku sú kľúčovými prvkami na zabezpečenie účinnej integrácie;

10.  požaduje, aby sa na miestnej, národnej a európskej úrovni prijal holistický prístup porovnateľný s uplatňovaním hľadiska rodovej rovnosti; požaduje, aby sa zaviedla zásada uplatňovania integračného hľadiska, pričom otázky týkajúce sa integrácie treba zohľadňovať vo všetkých politických, legislatívnych a finančných opatreniach, a na tento účel vyzýva členské štáty, aby od národných kontaktných miest pre integráciu (NCPI) požadovali poskytovanie informácií o pokroku dosiahnutom v tejto oblasti; vyzýva okrem toho Komisiu, aby zriadila medziútvarovú skupinu pre integráciu, ktorá sa bude zaoberať otázkami integrácie, (pracovnej) migrácie a integrácie do trhu práce a bude zahŕňať všetky príslušné generálne riaditeľstvá, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, ako aj príslušné zainteresované strany;

11.  víta vytvorenie Európskeho fóra pre integráciu, ktoré občianskej spoločnosti poskytuje platformu na diskusiu o problémoch a prioritách týkajúcich sa otázok integrácie migrantov; uvítal by silnejšie prepojenie medzi fórom a prebiehajúcim politickým a legislatívnym procesom na úrovni EÚ;

12.  domnieva sa, že úspešná integrácia zahŕňa aj účasť na procesoch politického rozhodovania a že treba podporovať predovšetkým účasť migrantov na živote spoločnosti; podporuje preto rozšírenie možností pre ľudí z prostredia migrantov, pokiaľ ide o účasť na živote spoločnosti a politické spolurozhodovanie, ako aj podnecovanie týchto ľudí, aby uvedené príležitosti využívali;

13.  pripomína význam hlasovacích práv migrantov, najmä na miestnej úrovni, ako dôležitého nástroja pre integráciu a aktívne občianstvo; vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným politickým zastúpením menšín na všetkých úrovniach verejnej správy, a to aj na úrovni členských štátov a v Európskom parlamente;

14.  zdôrazňuje, že je dôležité uznať, že silná kultúrna identita by nemala znižovať silu národnej identity a že národná identita musí byť dostatočne otvorená a pružná, aby dokázala prijať a začleniť osobitosti vyplývajúce z rozdielneho kultúrneho pôvodu a pozadia občanov, ktoré tvoria pluralitný štát, a aby im dala priestor;

15.  zdôrazňuje, že aj krajiny pôvodu majú zodpovednosť za uľahčenie integrácie do pracovného trhu prostredníctvom ponuky finančne dostupných jazykových a ďalších prípravných kurzov, poskytovania informácií, monitorovania personálnych agentúr v záujme zabezpečenia ich zodpovedného správania a zachovania kontaktov s ich členmi žijúcimi v diaspóre a/alebo pôsobiacich v službách veľvyslanectiev v hostiteľských krajinách; nabáda preto krajiny pôvodu, aby v tomto ohľade ďalej rozvíjali príslušné programy;

16.  požaduje, aby sa v rámci jazykových a integračných programov v hostiteľských krajinách vyučovala história, kultúra, hodnoty a zásady európskej demokracie, právneho štátu a európskej pamäti, a to bez ohľadu na kultúrne pozadie, zručnosti alebo oblasť odborných znalostí prisťahovalca, pričom treba vyzdvihnúť práva a ďalšie zásady obsiahnuté v Charte základných práv, ako aj boj proti zakoreneným rodovým stereotypom;

17.  upozorňuje na čoraz dôležitejšiu úlohu, ktorú v rámci integrácie zohrávajú ženy migrantky, ktoré nielenže predstavujú veľký potenciál pre trh práce a často zohrávajú významnú úlohu pri vzdelávaní detí a odovzdávaní noriem a hodnôt, ale aj preto, že práve ich postihuje diskriminácia a násilie najčastejšie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na zásadnú konsolidáciu právneho a sociálneho postavenia žien s cieľom zabrániť diskriminácii v rámci celého radu oblastí politiky a využiť potenciálny prínos žien k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju;

18.  vyzýva členské štáty, aby vytvorili programy v oblasti vzdelávania a komunikácie s cieľom informovať migrantky o ich právach a povinnostiach a aby pre ženy zriadili poradenské služby vo viacerých jazykoch;

19.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby úzko spolupracovali so sieťami a mimovládnymi organizáciami, ktoré sa zaoberajú otázkami týkajúcimi sa migrantiek, s cieľom vytvoriť politiky zohľadňujúce rodovú otázku a zohľadniť koncepciu rodovej rovnosti, aby sa tak ochránili ľudské práva migrantiek a zabezpečili rovnaké príležitosti v oblasti zamestnanosti a prístupu na trh práce pri súčasnom zaručení rovnakých práv, a bojovať proti obchodovaniu so ženami a ich sexuálnemu zneužívaniu a predchádzať týmto javom;

20.  zdôrazňuje, že nedostatok kvalifikovaných pracovných síl by sa mal zároveň riešiť cieleným vzdelávaním a odbornou prípravou v členských štátoch, a to aj v rámci podnikov; navrhuje na tento účel rozšírenie medzinárodného rozmeru programu v oblasti celoživotného vzdelávania a mobility; zdôrazňuje ďalej, že problém slabých výsledkov a vysokej miery predčasného ukončenia školskej dochádzky u detí migrujúcich pracovníkov by sa mal riešiť tak, že sa zabezpečia práva maloletých na vzdelanie, primerané opatrenia vrátane finančných opatrení, študijné granty, ďalšie možnosti vzdelávania a poskytovanie informácií o systémoch vzdelávania členských štátov a o príslušných právach a povinnostiach v čo najväčšom počte jazykov; pripomína úspech duálneho systému vzdelávania, resp. duálneho systému odbornej prípravy v niektorých členských štátoch pri poskytovaní pomoci migrantom, pokiaľ ide o ich vstup na trh práce a zníženie miery nezamestnanosti mladých; považuje za nevyhnutné, aby pedagogickí pracovníci dostali odbornú prípravu zameranú na zvládanie rozmanitosti a aby sa zvážili možnosti prijímania migrantov na miesta vo verejnom sektore, najmä učiteľské pozície; nabáda členské štáty, aby podporovali podnikateľov z etnických skupín, a uznáva dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú pri integrácii a tvorbe pracovných miest, a ich vedúcu úlohu v rámci spoločenstiev;

21.  vyzýva členské štáty, aby informovali zahraničných študentov o pracovných príležitostiach po ukončení štúdia a uľahčili im prístup k svojim trhom práce, keďže osoby, ktoré žili a ukončili štúdium v danej krajine a zvládli jej jazyk, už možno považovať za integrované; poukazuje okrem toho na skutočnosť, že pre EÚ je aj z hospodárskeho hľadiska nevýhodné nevyužiť investície vložené do absolventov vysokých škôl, keď si v EÚ nemôžu nájsť zamestnanie; vyzýva preto členské štáty, aby lepšie posúdili dopyt po pracovnej sile a v súťaži o získanie pracovných miest vytvorili spravodlivé príležitosti pre migrujúcich pracovníkov, ktorí ukončili štúdium v niektorom z členských štátov EÚ;

22.  pripomína, že osoby hľadajúce zamestnanie na európskych trhoch práce prichádzajú najmä zo susedných krajín EÚ a že sú pre tieto trhy práce skutočným prínosom, pričom podobnosti v oblasti vzdelávacích programov, historického pozadia a jazykov sú pre migrantov podstatnou výhodou;

23.  vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť vytvoriť a zaviesť spoločný európsky systém pre vstup založený na stanovených kritériách, a to vychádzajúc z transparentných kritérií a v súlade so európskym kvalifikačným rámcom pre zhromažďovanie a prenos kreditov, na ktorom sa môžu členské štáty dobrovoľne zúčastniť; konštatuje, že by malo byť možné prispôsobiť takýto systém podmienkam trhu práce s cieľom uľahčiť prilákanie naliehavo potrebných odborníkov;

24.  zdôrazňuje, že na kvalifikovaných pracovníkov prichádzajúcich z krajín EÚ i tretích krajín sa musí uplatňovať zásada rovnakej odmeny a rovnakých pracovných podmienok za rovnakú prácu na tom istom pracovisku;

25.  vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s navrhovaným systémom vstupu zvážila vytvorenie medzinárodnej platformy v rámci siete EURES pre štandardizované profily pracovných miest a zručností, a to so zreteľom na európsky kvalifikačný rámec pre zhromažďovanie a prenos kreditov s cieľom uľahčiť nábor migrantov uchádzajúcich sa o zamestnanie a porovnanie ich spôsobilostí, zručností a kvalifikácií;

26.  zdôrazňuje, že výsledkom účasti členského štátu na systéme vstupu založenom na európskom kvalifikačnom rámci pre zhromažďovanie a prenos kreditov bude zvýšenie jeho príťažlivosti pre kvalifikovaných štátnych príslušníkov tretích krajín, pre ktorých by to znamenalo zjednodušenie;

27.  zdôrazňuje význam migrácie kvalifikovaných pracovníkov zameranej na potreby, ktorú by mali sprevádzať integračné opatrenia, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolu so svojimi regiónmi a mestami zaviedli spoločný systém koordinácie na európskej úrovni s cieľom určiť dopyt po pracovnej sile a účinnejšie riadiť pracovnú migráciu; víta preto návrh Komisie zriadiť európsku platformu pre dialóg o riadení pracovnej migrácie, ako aj pravidelné a systematické hodnotenie dlhodobej ponuky a dopytu na pracovných trhoch EÚ do roku 2020 rozčlenené podľa jednotlivých sektorov, povolaní, úrovní kvalifikácie a členských štátov; zdôrazňuje, že v tomto pláne by sa mal jasne identifikovať aj nedostatok pracovných síl v EÚ z krátkodobého a strednodobého hľadiska;

28.  odporúča, aby uvedený systém obsahoval aspoň zoznam povolaní, ktoré sa vyznačujú nedostatkom pracovných síl, a analýzu dopytu na základe údajov zamestnávateľov;

29.  vyzýva členské štáty so zreteľom na preferenčnú klauzulu Spoločenstva, aby napriek i kvôli stálemu nedostatku kvalifikovaných pracovníkov podporovali vnútornú mobilitu v rámci EÚ a teda uľahčovali podmienky náboru, samotný nábor a integráciu občanov EÚ z ostatných členských štátov; vyzýva členské štáty, aby vytvorili prostriedky a nástroje na nápravu nedostatku na pracovnom trhu prostredníctvom mobility vnútri EÚ a investovali do služieb opätovnej integráciu migrantov EÚ, ktorí neboli úspešní pri hľadaní práce a preto sa vrátili do svojej krajiny;

30.  zdôrazňuje, že nie je vhodné využívať otázku pracovnej migrácie na zastrašovanie verejnosti; konštatuje, že vopred vytvorené predstavy založené na predsudkoch a nenávisti ohrozujú solidaritu, ktorá tvorí základ spoločnosti, a že populistické využívanie tejto témy by sa preto malo dôrazne odmietnuť;

31.  pripomína dôležitú úlohu masmédií vo formovaní verejnej mienky o prisťahovalectve a integrácii a žiada, aby zodpovedná žurnalistika podporovala vzájomné rešpektovanie a chápanie podobností a rozdielov tých druhých;

32.  domnieva sa, že migranti, utečenci a žiadatelia o azyl by mali mať ľahší prístup na trh práce bez toho, aby narážali na prekážky pri získavaní tohto prístupu, a že by mali mať možnosť počítať s rýchlejším a nenákladným posúdením a prípadne uznaním a potvrdením svojho vzdelania, kvalifikácie a zručností získaných v rámci formálneho, neformálneho alebo informálneho vzdelávania; vyzýva preto Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy na to, ako by sa mohol zriadiť mechanizmus uznávania odborných kvalifikácií a diplomov štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane účinného posúdenia zručností v prípade chýbajúcich dokumentov; pripomína, že na tento účel je dôležité podporovať transparentnosť, pokiaľ ide o odborné znalosti, kvalifikáciu a zručnosti v partnerských krajinách;

33.  konštatuje, že prisťahovalectvo orientované na pracovný trh môže mať pozitívny vplyv na systémy sociálneho zabezpečenia v hostiteľskom členskom štáte a vďaka kultúrnej rozmanitosti (jazykové znalosti, skúsenosti zo zahraničia, mobilita atď.) zaručovať kvalifikovanú pracovnú silu a posilňovať konkurenčnú výhodu;

34.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali s partnerskými krajinami a kládli väčší dôraz na boj proti detskej práci, aby sa tak namiesto toho vytvorili dôstojné pracovné miesta pre dospelých a zabezpečilo sa primerané vzdelávanie detí;

35.  presadzuje vykonávanie slobody združovania odborov a práva na kolektívne vyjednávanie bez výnimky s cieľom posilniť, zlepšiť a obhajovať dôstojné pracovné podmienky;

36.  požaduje, aby boli migranti čo najrýchlejšie pripravení na domáci trh práce; poukazuje v tejto súvislosti na najlepšie postupy v oblasti integrácie do trhu práce, napr. mentorstvo migrantov, usmerňovanie integrácie, program migranti pre migrantov a kurzy odborného jazyka, ako aj poskytovanie pomoci a podpory pre deti migrantov v školopovinnom veku a podporu začínajúcich podnikov kvalifikovaných migrantov;

37.  zdôrazňuje, že osvojenie si jazyka hostiteľskej krajiny je základom úspechu na európskom pracovnom trhu orientovanom na služby; ďalej zdôrazňuje, že členské štáty musia zabezpečiť, aby boli k dispozícii dostatočné možnosti na učenie jazykov, tak aby jazykové bariéry na pracovisku už neboli prekážkou, a víta vlastné iniciatívy podnikov v tejto oblasti;

38.  v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby migrantom poskytovali lepšie informácie o možnostiach a výzvach, o európskych a národných dotáciách a o organizáciách a orgánoch poskytujúcich pomoc v oblasti samostatnej zárobkovej činnosti;

39.  navrhuje Komisii vyhlásiť rok 2016 za európsky rok integrácie, naliehavo ju však vyzýva, aby pozornosť venovala najmä integrácii prostredníctvom práce; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že uvedený rok integrácie bude zahŕňať konkrétne legislatívne texty a ukazovatele pre členské štáty;

40.  odporúča, aby si členské štáty v rámci podpory rozmanitosti na pracovisku vymieňali a rozvíjali najlepšie postupy, napr. v oblasti poradenstva, podpory v počiatočnej fáze, programov začleňovania, podporovanej práce, konkrétne zameraných skupín, plánov diverzifikácie, individuálnej starostlivosti, odborného vzdelávania zameraného na jazyky a zručnosti a antidiskriminačných kampaní;

41.  poznamenáva, že mnohé členské štáty vyvíjajú v oblasti integrácie migrantov nedostatočné snahy a že preto sa od príslušných orgánov stále požaduje cielené úsilie; domnieva sa, že príčinou je aj chybný prístup, v rámci ktorého sú migranti zobrazovaní predovšetkým ako bezpečnostné riziko, a že sa nedostatočne vnímajú pozitívne príležitosti; domnieva sa, že v mnohých prípadoch sa preto kvalifikácia získaná v domovskej krajine neuznáva tak, ako by sa mala;

42.  uznáva, že potenciál cirkulujúcej (pracovnej) migrácie môže podnietiť situáciu, ktorá bude prospešná pre všetky tri strany, teda migrantov, hostiteľskú aj domácu krajinu, a vyzýva členské štáty, aby umožnili a uľahčili túto formu imigrácie a emigrácie;

43.  zdôrazňuje, že v rámci cirkulujúcej migrácie je dôležité sústrediť sa na jednotlivca a zabezpečiť, aby získané znalosti a zručnosti mohli jednotlivci po svojom návrate využiť;

44.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili spoluprácu s tretími krajinami v oblasti cirkulujúcej migrácie a aby ju začlenili do svojich rokovaní a zmlúv, najmä v rámci globálneho prístupu k migrácii a mobilite a s tým súvisiacich dialógov o migrácii a mobilite a partnerstiev v oblasti mobility;

45.  akceptuje ako alternatívny rámec uzatvorenie dohody medzi EÚ a tretími krajinami o spoločnom programe v oblasti migrácie a mobility v prípade, že jedna zo strán nie je pripravená prevziať celý súbor záväzkov obsiahnutých v partnerstve pre mobilitu, pričom zdôrazňuje, že by malo ísť iba o prechodnú fázu;

46.  v tejto súvislosti osobitne víta plány na zavedenie stredísk na poskytovanie zdrojov v oblasti migrácie a mobility v partnerských krajinách partnerstva pre mobilitu a spoločných programov, a zároveň naliehavo vyzýva, aby sa myšlienka týchto centier ponúkla aj tretím krajinám;

47.  požaduje opatrenia na podporu inteligentných stratégií cirkulujúcej migrácie, pri ktorých sa využijú nevyhnutné prostriedky a právne záruky a predpoklady, s cieľom vytvoriť bezpečné pracovné miesta a zabrániť nelegálnemu prisťahovalectvu;

48.  konštatuje, že úspešná spolupráca tohto druhu si vyžaduje dlhodobé záväzky, ktoré môže EÚ prijímať mimoriadne vďaka svojim finančným nástrojom, napr. podporovaním programov pre návrat a integráciu s prvkami cirkulujúcej migrácie;

49.  zdôrazňuje, že programy cirkulujúcej migrácie sa musia stať pružnejšie a že sa musí zohľadňovať článok 8 EDĽP a smernice 2003/109/ES a 2003/86/ES;

50.  zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je pred príchodom do hostiteľskej krajiny užitočná odborná príprava zameraná na zvládnutie jazyka a nadobudnutie zručností, ako aj príprava na návrat, a pripomína možnosť zriadiť kancelárie pre prípravu na odchod (tzv. pre-departure desks) v domovskej aj hostiteľskej krajine;

51.  vyzýva Komisiu vzhľadom na to, že politiky v oblasti migrácie a trhu práce by mali ísť ruka v ruke, aby v tejto súvislosti posilnila spojenie medzi dopytom po pracovnej sile, cirkulujúcou migráciou, rozvojovou, susedskou a zahraničnou politikou a považovala toto spojenie za prioritu; víta finančnú podporu, ktorú EÚ doposiaľ poskytovala na riadenie migrácie v tretích krajinách, napr. Migration EU expertise II (MIEUX II), a žiada, aby sa pri financovaní európskych projektov čo najlepšie vytvárali synergie medzi Európskym sociálnym fondom a Fondom pre migráciu;

52.  víta existujúce nástroje EÚ na formulovanie integračných politík, napr. sieť národných kontaktných miest pre integráciu, európsku internetovú stránku o integrácii, Európsku príručku integrácie, Európsky fond pre integráciu, Fond pre azyl a migráciu, portál EÚ o prisťahovalectve a európske moduly pre integráciu;

53.  pripomína dokument EÚ Spoločné základné zásady politiky integrácie prisťahovalcov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty v súčasnosti v plnej miere nevyužívajú Európsky fond pre integráciu, a pripomína, že cieľom tohto fondu je podpora opatrení členských štátov na vykonávanie uvedených zásad;

54.  zdôrazňuje potrebu určiť a vzájomne si vymieňať najlepšie postupy a podporovať túto výmenu medzi členskými štátmi a krajinami mimo EÚ so zameraním na najlepšie prisťahovalecké politiky z hľadiska rodovej rovnosti;

55.  zdôrazňuje potrebu optimálneho využitia Európskeho roka občanov 2013 s cieľom zamerať sa na voľnú mobilitu a plné zapojenie migrantiek do európskej spoločnosti;

56.  vyzýva členské štáty, aby viedli kampane zamerané na migrantov s cieľom bojovať proti zakoreneným rodovým stereotypom v daných spoločenstvách, aby sa zlepšila integrácia a účasť migrantiek v spoločnosti, v oblasti hospodárstva, vzdelávania a na trhu práce a aby sa bojovalo proti násiliu z dôvodu rodovej príslušnosti;

57.  poukazuje na skutočnosť, že mnohí potenciálni migranti musia vo svojej domovskej krajine čeliť dlhým čakacím lehotám na konzulárnych úradoch členských štátov, a preto je rýchle, spoľahlivé a plynulé sprostredkovanie tzv. cirkulujúceho pracovného miesta veľmi ťažké; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby sa intenzívnejšie zaoberali možnosťou vytvoriť spoločný európsky konzulárny úrad v delegáciách EÚ a veľvyslanectvách členských štátov;

58.  podporuje odbornú prípravu personálu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, najmä pracovníkov delegácií EÚ, v oblasti globálneho prístupu k migrácii s cieľom zabezpečiť účinné začleňovanie tém prisťahovaleckej politiky EÚ do jej vonkajších činností;

59.  dôrazne nabáda ESVČ, aby sa snažila zohrávať aktívnejšiu koordinačnú úlohu v rámci vonkajšieho rozmeru migračnej politiky;

60.  pripomína dôležitosť systému riadenia inteligentných hraníc zo strany EÚ, ako aj možnosť monitorovať hranice pomocou biometrických identifikačných znakov;

61.  domnieva sa, že vstup a pobyt sa musí riadiť jasnými, spravodlivými a nediskriminačnými pravidlami, ktoré musia byť v súlade s normami právneho štátu na národnej úrovni i na úrovni EÚ; zdôrazňuje, že kritériá vstupu musia byť ľahko zrozumiteľné a dlhodobo platné; poznamenáva, že oprávnenie na dlhodobý pobyt v blízkej budúcnosti má v súvislosti s integráciou zásadný význam; zdôrazňuje, že jazykové znalosti sú dôležité a mali by sa podnecovať a podporovať, ale nemali by sa používať ako kritérium výberu alebo znevýhodnenia;

62.  poznamenáva v súvislosti so smernicami 2008/115/ES a 2009/52/ES, že nelegálnu pracovnú migráciu možno zmierniť nielen prostredníctvom účinnej kontroly, ale aj účinnejším sprístupnením príležitostí na legálne prisťahovalectvo;

63.  vyjadruje poľutovanie nad zmenami v „práve na štátnu príslušnosť pri narodení“ v právnych predpisoch niektorých členských štátov, čo v EÚ zvyšuje počet ľudí bez štátnej príslušnosti;

64.  zdôrazňuje, že legálne i nelegálne prisťahovalectvo sú bežné javy a že je nutný spoločný právny rámec pre oblasť migračných politík s cieľom chrániť migrantov a potenciálne obete, najmä ženy a deti, ktoré sú zraniteľné vzhľadom na rôzne formy organizovanej trestnej činnosti v oblasti migrácie a obchodovania s ľuďmi; zdôrazňuje tiež, že nelegálnu migráciu možno obmedziť prostredníctvom spoločného právneho rámca;

65.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že mnohé migrantky sú vo svojich krajinách pôvodu zavádzané sľubmi o pracovných zmluvách v rozvinutých krajinách a že niektoré z nich sa dokonca stávajú obeťami únosov na účely sexuálneho zneužívania mafiánskymi organizáciami a sieťami obchodovania s ľuďmi; vyzýva členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie v boji proti takýmto nezákonným a neľudským praktikám;

66.  vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby vytvorili právny rámec, ktorý by prisťahovalkyniam zaručil právo na vlastníctvo vlastného pasu a povolenie na pobyt a ktorý by umožnil vyvodiť trestnú zodpovednosť voči osobe, ktorá takéto dokumenty odcudzí;

67.  zdôrazňuje, že migrantky sú väčšinou zamestnané v odvetví domácich služieb a osobnej starostlivosti bez ohľadu na ich vzdelanie a pracovné skúsenosti; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že prevažná väčšina migrantiek pracuje bez pracovnej zmluvy za veľmi nízku mzdu a bez akýchkoľvek sociálnych práv;

68.  víta Dohovor MOP č. 189 o domácich pracovníkoch, ktorý nadobudne platnosť v roku 2013, a vyzýva všetky členské štáty na jeho skorú ratifikáciu;

69.  víta existujúce rozhodnutia EÚ o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia s Alžírskom, Marokom, Tuniskom, Chorvátskom, bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko, Izraelom, Čiernou Horou, San Marínom, Albánskom a Tureckom; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na riešenie otázky koordinácie sociálneho zabezpečenia štátnych príslušníkov tretích krajín, najmä pokiaľ ide o ochranu práv pri odchode z EÚ alebo opätovnom príchode do EÚ, a doplnila migračnú politiku EÚ primeranými opatreniami týkajúcimi sa získaných práv sociálneho zabezpečenia migrantov;

70.  víta v tejto súvislosti iberoamerický dohovor o sociálnom zabezpečení a navrhuje, aby sa pristúpenie k tomuto dohovoru ako platforme európskej koordinácie umožnilo popri Portugalsku a Španielsku aj ďalším členským štátom; zdôrazňuje, že dvojstranné dohody medzi členskými štátmi EÚ a tretími krajinami síce môžu stanoviť lepšiu sociálnu ochranu, ale štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sa pohybujú medzi štátmi EÚ, sťažujú informovanosť o právach sociálneho zabezpečenia; víta preto návrh Komisie na zriadenie mechanizmu EÚ na výmenu osvedčených postupov a informácií o koordinácii sociálneho zabezpečenia a navrhuje, aby Komisia zbierala existujúce bilaterálne národné dohody, spracúvala ich a transparentným spôsobom uverejňovala; vyzýva Komisiu, aby členským štátom vstupujúcim do dvojstranných dohôd poskytovala poradenstvo s cieľom zabezpečiť, aby uplatňovanie v celej EÚ bolo jednotnejšie, pričom treba rešpektovať koordináciu sociálneho zabezpečenia EÚ aj dohovory MOP o sociálnom zabezpečení;

71.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby rozšírili faktický rozsah dohôd EÚ o pridružení s tretími krajinami a širšími regiónmi, pokiaľ ide o sociálne zabezpečenie; žiada preto, aby sa vonkajší rozmer koordinácie sociálneho zabezpečenia EÚ zahrnul ako dôležitý prvok do vonkajších vzťahov EÚ a rokovaní s tretími krajinami;

72.  poukazuje na skutočnosť, že vďaka prijatiu nariadenia (EÚ) č. 1231/2010 sa síce rozšírili práva stanovené v nariadení (ES) č. 883/2004 aj na štátnych príslušníkov tretích krajín, týchto práv sa však možno domáhať len pri cezhraničnej činnosti v rámci EÚ, v dôsledku čoho je vylúčený veľký počet štátnych príslušníkov tretích krajín; očakáva, že opatrenia súvisiace s prístupom k sociálnemu zabezpečeniu, ktoré sú už zahrnuté do právnych predpisov EÚ, napr. do smernice o jednotnom povolení, budú vykonané v plnom rozsahu;

73.  v tejto súvislosti víta rozšírenie rozsahu pôsobnosti pravidiel o štátnych príslušníkoch tretích krajín, ktoré sú uvedené v smernici 2009/50/ES (smernica o modrej karte), a vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila vykonávanie smernice a jej vplyv na pracovný trh;

74.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné chrániť práva občanov EÚ aj mimo EÚ a v prípadoch, keď pracujú alebo pracovali v tretích krajinách;

75.  požaduje preto, aby sa prijal jednotný a recipročný prístup EÚ v oblasti koordinácie sociálneho zabezpečenia voči tretím krajinám, ktorý sa bude vzťahovať na všetkých občanov EÚ a štátnych príslušníkov tretích krajín, a to bez toho, aby boli dotknuté práva štátnych príslušníkov tretích krajín odvodené z dohôd o pridružení a vypracované Európskym súdnym dvorom;

76.  navrhuje, aby sa v tejto súvislosti zvážil aj fakultatívny, dobrovoľný a nadradený 28. režim pre prisťahovalcov a občanov EÚ v iných štátoch EÚ;

77.  víta vytvorenie európskeho preukazu zdravotného poistenia a naliehavo vyzýva, aby sa jeho používanie ďalej rozšírilo a zjednodušilo;

78.  zdôrazňuje, že príťažlivosť európskeho trhu práce závisí aj od toho, či sú dôchodkové a sociálne práva prenosné a zostávajú uplatniteľné aj pri prípadnom návrate;

79.  víta prijatie smernice o jednotnom povolení, ktorá umožňuje prenos dôchodkov štátnych príslušníkov tretích krajín a ich pozostalých v súlade s nariadením (ES) č. 883/2004; vyzýva súčasné a budúce predsedníctva EÚ, aby spolu s Komisiou obnovili rokovania o návrhu smernice o prenosnosti doplnkových dôchodkových práv;

80.  zdôrazňuje, že EÚ zohráva priekopnícku úlohu pri vonkajšom rozmere koordinácie sociálneho zabezpečenia a môže stanovovať globálne normy;

81.  upozorňuje na potrebu vývoja príslušných informačných systémov pre migrantov vrátane prístupu k príslušným programom a službám, ktoré by potenciálnym migrantom umožnili náležite posúdiť náklady a prínosy migrácie a pomohli by im pri rozhodovaní sa o migrácii; navrhuje, aby sa prisťahovalcom ihneď po príchode poskytovali informácie o ich právnom postavení, pokiaľ ide o návrat; žiada, aby sa na tento účel používal systém MISSOC (spoločný informačný systém o sociálnej ochrane);

82.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby organizovali európske a vnútroštátne informačné kampane zamerané na zvýšenie účasti migrantiek na demokratickom živote a aby zriadili a podporovali výmenné platformy pre migrantky;

83.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Výboru regiónov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a národným parlamentom.

(1) CESE 638/2012 – SOC/449. (2) Ú. v. EÚ L 251, 3.10.2003, s. 12. (3) Ú. v. EÚ L 16, 23.1.2004, s. 44. (4) Ú. v. EÚ L 343, 23.12.2011, s. 1. (5) Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009, s. 24. (6) Ú. v. EÚ L 155, 18.6.2009, s. 17. (7) Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 98. (8) Ú. v. EÚ C 46 E, 24.2.2010, s. 48. (9) Ú. v. EÚ C 303 E, 13.12.2006, s. 845. (10) Ú. v. EÚ L 289, 3.11.2005, s. 15. (11) Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16. (12) Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22. (13) Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004, s. 1. (14) Ú. v. EÚ L 344, 29.12.2010, s. 1. (15) Európska sieť miest pre miestne politiky v oblasti integrácie migrantov. (16) Európske regionálne a miestne orgány pre integráciu migrantov.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2013 o ohrození zdravia pri práci s azbestom a vyhliadkam na úplné odstránenie existujúceho azbestu (2012/2065(INI))

P7_TA(2013)0093 A7-0025/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej preambulu a články 3 a 6,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej články 6, 9, 151, 153, 156 a 168,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 1, 3, 6, 31, 37 a 35,

–  so zreteľom na uznesenie Medzinárodnej organizácie práce o azbeste z 1. júna 2006,

–  so zreteľom na dohovor MOP o bezpečnom využívaní azbestu zo 16. júna 1989,

–  so zreteľom na vyhlásenie Svetovej zdravotníckej organizácie o azbeste,

–  so zreteľom na vyhlásenie o ochrane pracovníkov, ktoré vydala Drážďanská konferencia o azbeste v roku 2003,

–  so zreteľom na uznesenie Rady z 29. júna 1978 o akčnom programe Európskych spoločenstiev v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, najmä na odsek 4(1),

–  so zreteľom na smernicu Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (rámcová smernica)(2),

–  so zreteľom na smernicu Rady 92/57/EHS z 24. júna 1992 o zavedení minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadaviek na dočasných alebo lokalitne sa meniacich staveniskách(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/148/ES z 30. novembra 2009 o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s vystavením azbestu pri práci(4),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie členským štátom 90/326/EHS z 22. mája 1990 o prijatí európskej schémy chorôb z povolania(5),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Zlepšenie kvality a produktivity pri práci: Stratégia Spoločenstva v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2007 – 2012 (COM(2007)0062),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Európskej komisie z 24. apríla 2011 s názvom Hodnotenie v polovici trvania európskej stratégie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na obdobie rokov 2007 – 2012 (SEC(2011)0547),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2008 o stratégii Spoločenstva v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie na obdobie 2007 – 2012(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. mája 2009 o návrhu nariadenia Komisie, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH), pokiaľ ide o prílohu XVII(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2011 o hodnotení v polovici trvania európskej stratégie v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2007 – 2012(8),

–  so zreteľom na správu Výboru vedúcich predstaviteľov inšpekcie práce (SLIC) o európskej kampani proti azbestu (2006),

–  so zreteľom na správu WHO nazvanej Prevencia chorôb prostredníctvom zdravého prostredia: potreba konať v oblasti chemikálií, ktoré majú závažný vplyv na verejné zdravie(9),

–  so zreteľom na monografiu 10C Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny (IARC) z názvom Arzén, kovy, vlákna a prach: prehľad ľudských karcinogénov (2012)(10),

–  so zreteľom na vyhlásenie Medzinárodnej komisie pre ochranu zdravia pri práci s názvom Celosvetový zákaz azbestu a obmedzenie chorôb spojených s azbestom(11),

–  so zreteľom na oznámenia Komisie o chorobách z povolania – príručka k diagnostike (2009)(12),

–  so zreteľom na vyšetrovaciu správu agentúry Eurogip 24/E z apríla 2006 s názvom Choroby z povolania v Európe spojené s azbestom: uznanie – údaje – osobitné systémy(13),

–  so zreteľom na správu agentúry Eurogip 08-E z augusta 2004 s názvom Náklady na choroby z povolania a ich financovanie v Európe(14),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7-0025/2013),

A.  keďže všetky druhy azbestu sú nebezpečné a jeho škodlivé účinky sú zdokumentované a regulované; keďže väčšina škodlivých účinkov vdychovaného azbestu na zdravie sa objaví až desiatky rokov po vystavení;

B.  keďže už v roku 1977 skupina expertov poverená Európskou komisiou dospela k záveru, že: „Neexistuje teoretický dôkaz, pokiaľ ide o prah vystavenia, pod ktorým nevznikne rakovina. Bezpečná úroveň vystavenia účinkom azbestu nebola stanovená [...]“, keďže tento názor celé roky potvrdzovali všetky dôležité vedecké poradné orgány a keďže súdy všeobecne uznávajú, že neexistuje žiadny známy prah vystavenia účinkom azbestu, pod ktorým nie je žiadne riziko;

C.  keďže v smernici 1999/77/ES sa uvádza, že „doteraz nebola stanovená prahová hodnota úrovne expozície, pod ktorou by vystavenie chryzotilovému azbestu nepredstavovalo karcinogénne riziko“ a že „účinným spôsobom ako ochrániť ľudské zdravie je zakázať používanie vlákien z chryzotilového azbestu a výrobkov, ktoré ich obsahujú“;

D.  keďže u ľudí vystavených už veľmi nízkym hladinám azbestových vláken vrátane chryzotilových vláken bolo pozorované zvýšené riziko výskytu rakoviny;

E.  keďže sa ukazuje, že vyhadzovanie azbestového odpadu na skládky nie je najbezpečnejším spôsobom, ako definitívne odstrániť uvoľňovanie azbestových vláken do životného prostredia (najmä do ovzdušia a podzemnej vody) a keďže by preto bolo ďaleko vhodnejšie rozhodnúť sa pre závody na inertizáciu azbestu;

F.  keďže vytváranie skládok s azbestovým odpadom je len dočasným riešením problému, ktorý sa týmto spôsobom prenechá budúcim generáciám, pretože azbestové vlákna sú v priebehu času prakticky nezničiteľné;

G.  keďže napriek zákazu jeho používania možno azbest naďalej nájsť v mnohých lodiach, vlakoch, strojoch, palivových nádržiach, tuneloch, chodbách, potrubiach vo verejných a súkromných rozvodných sieťach vody a najmä v budovách vrátane mnohých verejných a súkromných budov;

H.  keďže napriek zákazu nie je existujúci trhový dohľad schopný zabezpečiť, aby sa azbest nedovážal na európske trhy;

I.  keďže viaceré členské štáty zabezpečujú školenia pre demolačných pracovníkov, stavbárov a pracovníkov údržby, ako aj pre ostatných pracovníkov, ktorí sa zaoberajú odstraňovaním azbestového materiálu;

J.  keďže mnohí pracovníci, najmä v odvetviach týkajúcich sa opráv a dekontaminácie, sú pri svojej práci vystavení azbestu;

K.  keďže cieľom by malo byť vytváranie pracovných miest a podmienok na pracovisku podporujúcich ochranu zdravia a dobrých životných podmienok jednotlivcov a – v širšom zmysle – sociálny pokrok ako výsledok ich práce;

L.  keďže okrem ľudského rozmeru neprimeranej ochrany zdravia a bezpečnosti na pracovisku má tento problém aj škodlivé účinky na ekonomiku; konkrétne – problémy spojené s ochranou zdravia a bezpečnosti na pracovisku sú prekážkou rastu a konkurencieschopnosti, pričom zároveň spôsobujú neúmerné zvýšenie nákladov na sociálne zabezpečenie;

M.  keďže mladí robotníci a stavební robotníci nevyhnutne nerozpoznávajú pri rekonštrukčných či demolačných prácach azbest v budovách, a to najmä vo viacerých členských štátoch, v ktorých už dávnejšie platí zákaz používania azbestu;

N.  keďže veľká časť azbestového materiálu už bola odstránená, zaizolovaná alebo zapuzdrená a mnohé spoločnosti a vlastníci budov presne a podrobne špecifikovali miesta likvidácie azbestu;

O.  keďže odstraňovanie azbestového materiálu z budov, najmä v menej hospodársky rozvinutých členských štátoch a vidieckych oblastiach, kladie finančnú záťaž na majiteľov budov, a malo by byť preto naďalej aktívne podporované na národnej úrovni a na úrovni EÚ;

P.  keďže azbestový materiál má bežne životnosť 30 až 50 rokov; keďže táto skutočnosť povedie k zvýšenému počtu renovačných a stavebných projektov, a tým k zvýšeniu počtu pracovníkov vystavených azbestu;

Q.  keďže úspešnosť nariadení o azbeste v členských štátoch je limitovaná nedostatočnými poznatkami o existujúcich azbestových materiáloch a súvisiacich rizikách a nedostatočným odborným vzdelávaním a kvalifikáciou stavebných robotníkov a pracovníkov údržby vrátane odborníkov z oblasti stavebníctva, ktorí sa pri práci dostanú náhodne do styku s azbestom;

R.  keďže miestne spoločenstvá majú nedostatočné odborné znalosti a majú vážne nedostatky v oblasti úloh týkajúcich sa vykonávania prevencie, dohľadu a presadzovania, ktoré sú často príliš rozdrobené;

S.  keďže uskladnenie azbestového materiálu je často neznáme a znalosť o ňom v priebehu času klesá;

T.  keďže povinný azbestový audit v budovách, lodiach, vlakoch, strojoch, palivových nádržiach, tuneloch, chodbách, potrubiach vo verejných a súkromných rozvodných sieťach vody a na skládkach by zabezpečil solídne a informované východisko národným, regionálnym a celoeurópskym programom likvidácie azbestu;

U.  keďže EÚ vypracovala ambicióznu politiku pre energetickú efektívnosť a revidovaná smernica o energetickej efektívnosti by mala podľa očakávania určiť dlhodobú stratégiu renovácie budov v každom členskom štáte, no táto politika nie je spojená so stratégiami likvidácie azbestu;

V.  keďže pochybnosti o tom, či je v konkrétnych budovách prítomný azbest, alebo či bol zapuzdrený alebo odstránený, vedú k možnému konfliktu medzi zamestnávateľmi a pracovníkmi a keďže predchádzajúce upovedomenie o prítomnosti azbestu zaručí bezpečnejšie pracovné podmienky, najmä počas renovačných prác;

W.  keďže v súlade so smernicou 92/57/EHS(15) musí byť počas nebezpečnej situácie poskytnuté vybavenie, aby pracovné oblečenie mohlo byť uskladnené na mieste oddelenom od vlastného oblečenia a osobných vecí pracovníkov;

X.  keďže zapuzdrenie alebo izolácia azbestového materiálu by sa mali povoliť len vtedy, ak je tento materiál riadne označený s varovaním;

Y.  keďže tri členské štáty naďalej umožňujú používať azbestové vlákna v elektrolytických bunkách napriek tomu, že existujú technické alternatívy, ktoré sa v ostatných krajinách úspešne využívajú;

Z.  keďže medzi systémami členských štátov týkajúcimi sa uznávania chorôb z povolania súvisiacich s azbestom naďalej existujú neprijateľne obrovské rozdiely;

AA.  keďže nedostatočné nahlasovanie chorôb z povolania súvisiacich s azbestom je jednou z hlavných prekážok liečby obetí;

AB.  keďže v rámci EÚ existujú značné rozdiely, pokiaľ ide o národné programy zdravotného dohľadu pre pracovníkov vystavených azbestu, najmä čo sa týka lekárskeho dohľadu po ukončení pracovnej činnosti;

AC.  keďže vystavenie azbestu predstavuje hrozbu pre široké obyvateľstvo a spôsobuje choroby, ktorých rozsah bol uznaný(16);

AD.  keďže podľa odhadov WHO predstavuje počet prípadov ochorení súvisiacich s azbestom v EÚ ročne 20 až 30 tisíc a tento počet zatiaľ nedosiahol vrchol;

AE.  keďže v dôsledku veľmi dlhej latentnej fázy a nedostatočnému povedomiu medzi lekárskymi pracovníkmi sa obetiam často nedostane včasná a náležitá podpora zo strany poskytovateľov zdravotníckych služieb;

AF.  keďže Poľsko je jediný členský štát, ktorý prijal akčný plán pre bezazbestovú krajinu;

AG.  keďže v mnohých členských štátov sa znižuje frekvencia pracovných inšpekcií a keďže tendencie smerom k vyššej deregulácii zvyšujú riziko súvisiace s azbestom;

AH.  keďže mnohí stavební robotníci a užívatelia budov zostávajú nechránení voči vysokým hladinám vystavenia azbestu;

AI.  keďže i napriek zákazu zostávajú v budovách milióny ton azbestu a keďže neexistujú záznamy o jeho uložení ani o tom, koľko azbestu je potrebné odstrániť;

AJ.  keďže akýkoľvek nový legislatívny návrh musí brať do úvahy súčasné právne predpisy na národnej a európskej úrovni a musí mu predchádzať podrobné hodnotenie jeho možného vplyvu, rovnako ako analýza jeho nákladov a prínosu;

Kontrola a registrácia azbestu

1.  vyzýva EÚ, aby vypracovala, uplatnila a podporila model na kontrolu a registráciu azbestu v súlade s článkom 11smernice 2009/148/ES a uložila majiteľom verejných alebo obchodných budov povinnosť:

Zabezpečenie kvalifikácie a odborného vzdelávania

15.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi vytvorila pracovnú skupinu, ktorá stanoví minimálne požiadavky povinnej kvalifikácie zameranej na problematiku azbestu pre inžinierov, architektov a zamestnancov registrovaných spoločností likvidujúcich azbest a aby poskytovala kvalifikácie v oblasti azbestu pre odborné vzdelávanie ostatných pracovníkov, ktorí môžu byť vystavení azbestu, napríklad zamestnancov v lodiarskom priemysle alebo poľnohospodárov, s výrazným zameraním sa na ľudí, ktorí majú prakticky v teréne na starosti odstraňovanie azbestu, a to posilnením ich odbornej prípravy, ochranného vybavenia a kontroly ich činností príslušnými orgánmi členských štátov;

16.  vyzýva EÚ, aby spoločne so sociálnymi partnermi a ostatnými zainteresovanými stranami vypracovala v súlade s článkom 14 ods. 1 smernice 2009/148/ES programy a osvetové činnosti týkajúce sa rizík spojených s azbestom a potreby vhodného školenia všetkých zamestnancov, ktorí môžu prísť do styku s azbestovými materiálmi, a aby zlepšila informácie o existujúcich právnych predpisoch týkajúcich sa azbestu a poskytovala praktické rady o tom, ako tieto predpisy dodržiavať;

17.  zdôrazňuje, že odborná príprava pre všetkých, ktorí sú zapojení (zamestnávatelia, inšpektori a pracovníci) do prác, ktoré môžu byť (alebo sú) spojené s azbestom, by sa mala týkať: vlastností azbestu a jeho účinkov na zdravie, vrátane spolupôsobiaceho účinku fajčenia; druhov materiálu alebo výrobkov, ktoré môžu obsahovať azbest, a miest, kde sa pravdepodobne vyskytujú; toho, ako stav materiálu alebo výrobkov ovplyvňuje uvoľňovanie azbestových vláken a čo robiť pri natrafení na materiály u ktorých sa predpokladá, že obsahujú azbest;

18.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi predložila návrh osobitnej smernice obsahujúcej minimálne požiadavky na odbornú prípravu stavebných robotníkov a pracovníkov údržby vrátane manažérov a odborníkov z oblasti stavebníctva, ktorí sa pri práci dostanú náhodne do styku s azbestom, ako aj zamestnancov na skládkach, ktorí likvidujú odpad obsahujúci azbest, alebo v strediskách špecializujúcich sa na spracovanie, bezpečné odstránenie a likvidáciu azbestového odpadu, a tiež aby spolupracovala so sociálnymi partnermi a ďalšími zainteresovanými stranami a podporovala ich s cieľom zlepšiť vykonávanie článku 14 ods. 2 smernice 2009/148/ES prostredníctvom zvyšovania povedomia o potrebe náležitého odborného školenia a pri vypracúvaní potrebných informácií a materiálov za týmto účelom; táto príprava sa musí zabezpečiť v pravidelných intervaloch a pre pracovníkov bezplatne;

19.  vyzýva EÚ, aby prostredníctvom SLIC a národných inšpektorátov práce zabezpečila odborné vzdelávanie pracovných inšpektorov v oblasti azbestového materiálu a aby pracovným inšpektorom bolo poskytnuté riadne ochranné vybavenie;

20.  vyzýva členské štáty, aby zaistili, aby boli pracovní lekári riadne odborne pripravení, aby sa tak zaistilo, aby boli informovaní o azbeste a boli tak schopní poskytovať potrebné informácie pracovníkom a svojim nadriadeným;

Rozvoj programov likvidácie

21.  nabáda EÚ, aby spolupracovala so sociálnymi partnermi a ďalšími zainteresovanými stranami na európskej, národnej a regionálnej úrovni s cieľom vypracovať a vymieňať si akčné plány riadenia azbestu a jeho odstraňovania tam, kde je to potrebné, v záujme zlepšenia bezpečnosti. Tieto plány by mali zahŕňať: návrhy právnych predpisov; vzdelávanie a informovanosť; odborné vzdelávanie zamestnancov verejného sektora; národné a medzinárodné vzdelávanie; programy financovania likvidácie azbestu; informačné kampane súvisiace s likvidáciou azbestu a výrobkov obsahujúcich azbest z budov (a to aj počas jeho odstraňovania z budov), verejných zariadení a skládok bývalých azbestových tovární; čistenie priestorov a budovanie zariadení na odstraňovanie azbestu a odpadu s obsahom azbestu; kontrolu účinnosti existujúcich právnych požiadaviek; posudzovanie vystavenia personálu na rizikových miestach; a ochranu zdravia;

22.  vyzýva členské štáty, aby pokročili pri vyraďovaní azbestu, a to v čo najkratšom časovom rámci;

23.  zdôrazňuje potrebu rozvinúť bezpečné pracovné postupy vrátane správneho používania osobného ochranného vybavenia pre pracovníkov, ktorí môžu pracovať v blízkosti materiálov obsahujúcich azbest;

24.  vyzýva Komisiu, aby uskutočnila výskum s cieľom preskúmať existujúcu hraničnú hodnotu azbestových vlákien, a v prípade potreby ju znížila na prijateľnú bezpečnostnú úroveň vychádzajúcu z najlepších dostupných vedeckých dôkazov;

25.  naliehavo vyzýva EÚ, aby nahradila metódu skúmania pomocou fázového kontrastného optického mikroskopu metódou skúmania pomocou presného transmisného elektrónového mikroskopu, ktorý je presnejší a lepšie odhaľuje drobné častice;

26.  vyzýva EÚ, aby na základe zásad WHO vytvorila „cestovnú mapu“ pre bezazbestové pracoviská a bezazbestové životné prostredie(17);

27.  vyzýva EÚ, aby prostredníctvom SLIC a národných inšpektorátov práce zabezpečila plné presadzovanie azbestových nariadení na úrovni EÚ aj jednotlivých štátov;

28.  vyzýva Komisiu, aby zahrnula koordinovanú stratégiu o azbeste do nadchádzajúcej stratégie Spoločenstva v oblasti zdravia a bezpečnosti na roky 2014 – 2020 a aby poskytla Európskej agentúre pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci účinné nástroje na zlepšenie zberu a šírenia technických, vedeckých a ekonomických informácií v členských štátoch a na uľahčenie vypracovania a vykonávania vnútroštátnych politík určených na ochranu bezpečnosti a zdravia pracujúcich;

29.  vyzýva Komisiu, aby v súlade s prílohou XVII časťou 6 balíka REACH preskúmala pokrok, pokiaľ ide o vypracovanie bezchryzotilových diafragiem používaných v zariadeniach na elektrolýzu, a aby zabezpečila náhradu pred skončením desaťročného obdobia platnosti výnimiek udelených v roku 2009;

30.  vyzýva EÚ, aby ex ante posilnila hodnotenia náhradných produktov za azbest;

31.  vyzýva Komisiu, aby podporila činnosti v oblasti výskumu a nápravy zamerané na zabránenie opätovnému uvoľneniu jednotlivých vlákien a/alebo zničenie vláknitých kryštalických mriežok azbestu;

32.  poukazuje na to, že pokiaľ ide o nakladanie s azbestovým odpadom, musia sa prijať opatrenia – a to na základe súhlasu príslušného obyvateľstva – na presadzovanie a podporu výskumu a vývoja technológií využívajúcich ekologické alternatívne riešenia a bezpečné procesy, akým je inertizácia odpadu obsahujúceho azbest, s cieľom deaktivovať aktívne azbestové vlákna a premeniť ich na materiály, ktoré nepredstavujú hrozbu pre verejné zdravie;

33.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili kontroly potrebné na to, aby prinútili všetkých dotknutých účastníkov, najmä tých, ktorí pôsobia v oblasti nakladania s azbestovým odpadom na skládkach, aby dodržiavali ustanovenia na ochranu zdravia ustanovené v smernici 2009/148/ES, a aby zabezpečili, aby všetok odpad obsahujúci azbest, nezávisle od obsahu jeho vlákien, bol klasifikovaný ako nebezpečný odpad, v súlade s aktualizovanou smernicou 2000/532/ES; zdôrazňuje, že tento odpad sa musí zlikvidovať výlučne vo vopred určených skládkach s nebezpečným odpadom, ako sa ustanovuje v smernici 1999/31/ES, alebo v prípade, že je to povolené, sa musí spracovať vo vyhradených, otestovaných a zabezpečených zariadeniach na spracovanie a inertizáciu, pričom príslušné obyvateľstvo o tom bude informované;

Uznávanie chorôb spojených s azbestom

34.  uznáva, že dve odporúčania o chorobách z povolania neviedli k harmonizovaným vnútroštátnym normám a postupom pri odhaľovaní, oznamovaní, uznávaní a kompenzácii ochorení súvisiacich s azbestom a že systémy jednotlivých štátov sa preto naďalej priepastne líšia;

35.  žiada Komisiu, aby zmenila a doplnila nariadenie 2003/670/ES, aby sa v ňom odrazil pokrok lekárskeho výskumu a zahrnul výskyt rakoviny hrtana a vaječníkov v súvislosti s azbestom;

36.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom informácií od viacerých členských štátov, ktorý bráni spoľahlivému predpovedaniu úmrtnosti na mezotelióm v Európe, pričom podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa každoročne len v samotnej EÚ zaznamená 20 000 až 30 000 prípadov ochorení súvisiacich s azbestom a očakáva sa, že do roku 2030 zomrie v EÚ na mezotelióm viac než 300 000 občanov; v tejto súvislosti prikladá vysoký význam poskytovaniu informácií a odbornej prípravy občanom a výmene najlepších postupov medzi členskými štátmi na účely diagnostiky chorôb súvisiacich s azbestom;

37.  zdôrazňuje, že všetky typy ochorení súvisiacich s azbestom, napríklad rakovina pľúc a mezotelióm pohrudnice – spôsobené vdýchnutím azbestových jemných vlákien, ktoré sú dostatočne tenké na to, aby sa dostali do pľúcnych alveol, a dostatočne dlhé, aby prekročili veľkosť makrofágov –, ako aj rôzne druhy rakovinových ochorení spôsobených nielen vdýchnutím vzduchom prenášaných vlákien, ale aj konzumáciou vody obsahujúcej takéto vlákna pochádzajúce z azbestových potrubí, sú považované za zdravie ohrozujúce a v niektorých prípadoch sa môžu prejaviť až o viac ako 40 rokov;

38.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili registráciu všetkých prípadov azbestózy, mezoteliómu a súvisiacich ochorení prostredníctvom systematického zberu údajov o chorobách z povolania a chorobách, ktoré s výkonom povolania nesúvisia, spôsobených azbestom, aby kategorizovali a úradne registrovali ochorenia pohrudnice ako choroby súvisiace s azbestom a aby s pomocou určených monitorovacích stredísk poskytli spoľahlivé údaje o tom, kde sa azbest vyskytuje; zdôrazňuje, že toto registrácia a mapovanie výskytu by malo zahŕňať presné umiestnenie verejných a súkromných lokalít obsahujúcich azbest, ako aj poskytovať jasné podrobné údaje o tých skládkach, ktoré obsahujú azbestový odpad, aby sa zabránilo nevedomému narušeniu zeme, v ktorej je takýto odpad uložený a aby sa prispelo k prevencii a prijímaniu nápravných opatrení;

39.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spoločenstvách po celej EÚ uskutočnili výskum rozsahu a závažnosti klinicky merateľných psychologických vplyvov chorôb, ktoré sa dajú pripísať výlučne vystaveniu ľudí azbestu(18);

40.  vyzýva poisťovne a subjekty poskytujúce náhradu škody, aby prijali spoločný prístup k uznávaniu a náhrade chorôb z povolania spojených s azbestom;

41.  žiada, aby boli zjednodušené a uľahčené postupy týkajúce sa uznávania;

42.  vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila návrh na zmenu a doplnenie smernice 2004/37/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom karcinogénov alebo mutagénov pri práci, zabezpečujúci, aby bolo zdravie pracujúcich vystavených riziku z vystavenia účinkom karcinogénov chránené a zachované prostredníctvom podpory a výmeny najlepších postupov v oblasti prevencie a diagnostiky;

43.  vyzýva EÚ, aby zaručila, aby všetky choroby súvisiace s azbestom – i pleurálne plaky – boli uznané za choroby z povolania;

44.  uvedomuje si, že v dôsledku veľmi dlhej latentnej fázy si obete azbestu často nedokážu zdôvodniť príčinnú súvislosť vystavenia azbestu pri práci;

45.  vyzýva členské štáty, aby nekládli dôkazné bremeno na obete azbestu, ale aby určili širšie práva žiadania odškodného, ako sa navrhuje v odporúčaní Komisie 2003/670/ES(19);

46.  vyzýva EÚ, aby členským štátom odporučila postupy, ktorými sa zabezpečí, aby boli všetky prípady chorôb z povolania súvisiacich s azbestom odhalené, nahlásené príslušnému orgánu a preskúmané odborníkmi;

47.  žiada, aby boli páchatelia stíhaní a potrestaní, a žiada preto, aby boli zistené a zrušené akékoľvek prekážky tomuto postupu, ktoré môže obsahovať vnútroštátne trestné právo;

48.  vyzýva Komisiu, aby šírila najlepšie postupy týkajúce sa vnútroštátnych usmernení a praxe pre postupy jednotlivých štátov, pokiaľ ide o uznávanie ochorení súvisiacich s azbestom;

49.  vyzýva Komisiu, aby podporovala výmenu najlepších postupov v oblasti odborného vzdelávania lekárskych pracovníkov pri diagnostike ochorení súvisiacich s azbestom;

50.  vyzýva relevantné agentúry EÚ, aby s pomocou nezávislých lekárskych a technických expertov opísali vedecký dôkaz toho, že určité pracovné podmienky vedú k chorobe spojenej s azbestom;

Podpora obetiam azbestu

51.  vyzýva Komisiu, aby podporovala konferencie, ktoré poskytujú skupinám obetí azbestu odborné poradenstvo a ich členom praktickú pomoc;

52.  vyzýva Komisiu, aby podporovala sieť obetí azbestu v rámci EÚ;

Stratégie celosvetového zákazu azbestu

53.  zdôrazňuje, že bez ohľadu na zdroj azbestu, ktorému boli dané osoby vystavené, alebo na ich zamestnanecké postavenie majú všetky obete azbestu v EÚ a ich príbuzní právo na rýchle a primerané lekárske ošetrenie a adekvátnu finančnú podporu z vnútroštátneho systému zdravotného zabezpečenia;

54.  vyzýva EÚ, aby spolu s medzinárodnými organizáciami presadzovala také nástroje, ktorými by sa trh s azbestom označil za obchodovanie s toxickými látkami;

55.  všeobecnejšie požaduje, aby vnútroštátne právne predpisy brali do úvahy koncepciu ochrany zdravia a bezpečnosti zamestnancov a aby táto koncepcia bola pre zamestnávateľov povinným záväzkom s ohľadom na smernicu 89/391/EHS;

56.  vyzýva EÚ, aby ako hlavnú prioritu určil zaradenie chryzotilu do zoznamu v prílohe III k Rotterdamskému dohovoru;

57.  vyzýva EÚ, aby sa zaoberala neprijateľným dampingom azbestu voči rozvojovým krajinám na fórach, kde sa diskutuje o obchodných dohodách, najmä vo WTO, a aby vyvíjala diplomatický a finančný nátlak na krajiny vyvážajúce azbest, aby zastavili ťažbu azbestu a skoncovali s nezákonnou a nemorálnou praxou vývozu lodí na konci životnosti, ktoré obsahujú azbest;

58.  vyzýva EÚ, aby v spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou, tretími krajinami a ďalšími medzinárodnými orgánmi podporovala na celom svete vysokú úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti na pracovisku, napríklad určovaním problémov súvisiacich s azbestom a podporovaním riešení vedúcich k ochrane zdravia;

59.  vyzýva EÚ, aby v rozvojových krajinách rozvíjala a podporovala vývoz neazbestových technológií a poznatky o azbeste;

60.  odsudzuje európske finančné investovanie do svetových azbestových odvetví;

61.  vyzýva Komisiu, aby zaistila, aby plavidlá prevážajúce azbest ako tranzitný náklad, nemohli v EÚ vplávať do dokov, ani využívať prístavné zariadenia alebo dočasné skladovanie;

o
o   o

62.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) „Rozvinúť preventívne a ochranné opatrenia, pokiaľ ide o látky, ktoré boli uznané ako karcinogénne, a to stanovením najvyšších prípustných hodnôt vystavenia, požiadaviek na odber vzoriek a metód merania, ako i vyhovujúcich hygienických podmienok na pracovisku, a stanovením zákazov tam, kde je to potrebné.“. (2) Ú. v. ES L 183, 29.6.1989, s. 1. (3) Ú. v. ES L 245, 26.8.1992, s. 6. (4) Ú. v. EÚ L 330, 16.12.2009, s. 28. (5) Ú. v. ES L 160, 26.6.1990, s. 39. (6) Ú. v. EÚ C 41 E, 19.2.2009, s. 14. (7) Ú. v. EÚ C 212 E, 5.8.2010, s. 106. (8) Prijaté texty, P7_TA(2011)0589. (9) http://www.who.int/ipcs/features/10chemicals_en.pdf. (10) http://monographs.iarc.fr/ENG/Monographs/vol100C/mono100C.pdf. (11) http://www.icohweb.org/site_new/multimedia/news/pdf/ICOH%20Statement%20on%20global%20asbestos%20ban.pdf. (12) http://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=6578&langId=en. (13) http://www.eurogip.fr/en/docs/EUROGIP-24E-AsbestosOccDiseases.pdf. (14) http://www.europeanforum.org/pdf/Eurogip-08_E-cost.pdf. (15) Smernica 92/57/EHS: Príloha IV ČASŤ A VŠEOBECNÉ MINIMÁLNE POŽIADAVKY NA STAVENISKÁCH 14.1.2 Ak si to okolnosti vyžadujú (napr. nebezpečné látky, vlhkosť, nečistota), musí byť poskytnuté vybavenie, aby pracovné oblečenie bolo uskladnené na mieste oddelenom od vlastného oblečenia a osobných vecí pracovníkov. (16) V roku 1978 po osemnásťmesačnom období skúmania dospel parlamentný výbor k záveru, že azbest predstavuje „nebezpečenstvo pre pracovníkov v odvetví azbestu a pre tých, ktorí sú jeho účinkom vystavení v iných situáciách“ (Európsky parlament 1978). (17) WHO – Celosvetové zdravotné riziká: Úmrtnosť a choroby, ktoré je možné pripísať vybraným hlavným rizikám – http://www.who.int/healthinfo/global_burden_disease/GlobalHealthRisks_report_full.pdf a http://www.who.int/ipcs/assessment/public_health/asbestos/en/. (18) Pre obete aj ich rodiny je mimoriadne náročné žiť s mezoteliómom, najmä z psychologického hľadiska. Počas výskumu, ktorý v meste Casale Monferrato vykonala Turínska univerzita (profesor A. Granieri), sa zistilo, že pacienti s mezoteliómom a ich rodiny vykazujú rôzne psychologické symptómy, ktoré možno zaradiť do vedecky prijatej definície posttraumatickej stresovej poruchy. (19) Ú. v. EÚ L 238, 25.9.2003, s. 28.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2013 s odporúčaniami pre Komisiu o štatúte európskej vzájomnej spoločnosti (2012/2039(INL))

P7_TA(2013)0094 A7-0018/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únii,

–  so zreteľom na návrh nariadenia Rady o štatúte európskej vzájomnej spoločnosti, ktorý predložila Komisia (COM(1991)0273), a na zmenený a doplnený návrh (COM(1993)0252),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. septembra 2005 o výsledku skríningu návrhov právnych predpisov v legislatívnom procese (COM(2005)0462),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. apríla 2011 s názvom Akt o jednotnom trhu – dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery – spoločne za nový rast (COM(2011)0206),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. októbra 2011 s názvom Iniciatíva pre sociálne podnikanie – vytvárať prostredie na podporu sociálnych podnikov v rámci sociálnej ekonomiky a sociálnych inovácií (COM(2011)0682),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. mája 2006 o výsledku preskúmania legislatívnych návrhov v legislatívnom procese(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2006 o najnovšom vývoji a výhľadoch v oblasti práva obchodných spoločností(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2009 o sociálnom hospodárstve(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. novembra 2010 o právnych aspektoch občianskeho práva, obchodného práva, rodinného práva a medzinárodného súkromného práva týkajúcich sa akčného plánu na vykonávanie Štokholmského programu(4),

–  so zreteľom na svoje vyhlásenie z 10. marca 2011 o vypracovaní európskych štatútov pre vzájomné spoločnosti, združenia a nadácie(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. júna 2012 o budúcnosti európskeho práva obchodných spoločností(6),

–  so zreteľom na posúdenie európskej pridanej hodnoty štatútu európskych vzájomných spoločností, ktorý dňa 21. januára 2013 predložilo oddelenie pre posudzovanie európskej pridanej hodnoty Výboru pre právne veci(7),

–  so zreteľom na články 42 a 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0018/2013),

A.  keďže Komisia v marci 2006 stiahla svoj návrh nariadenia o štatúte európskej vzájomnej spoločnosti;

B.  keďže v roku 2003 bolo prijaté nariadenie o štatúte európskeho družstva (SCE)(8) a 8. februára 2012 Komisia predložila návrh nariadenia Rady o štatúte európskej nadácie (EN);

C.  keďže štúdia, ktorú dal v roku 2011 vypracovať Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci Európskeho parlamentu, poskytla jasný prehľad sociálnych, politických a hospodárskych účinkov opatrení Únie v oblasti vzájomných spoločností;

D.  keďže v posledných rokoch Európsky parlament prijal viaceré uznesenia, v ktorých žiada prijatie nariadenia o štatúte európskej vzájomnej spoločnosti; keďže je poľutovaniahodné, že Komisia po tom, čo stiahla návrh štatútu európskej vzájomnej spoločnosti v roku 2006, nevypracovala žiadny nový návrh, ktorý by vzájomným spoločnostiam poskytoval vhodný právny nástroj na uľahčenie ich cezhraničnej činnosti;

E.  keďže Komisia uskutočnila preskúmanie niektorých predchádzajúcich návrhov štatútu európskej vzájomnej spoločnosti a opätovne zvážila potrebu legislatívnych opatrení na účel komplexného hodnotenia vplyvu; keďže Európsky parlament víta štúdiu o súčasnej situácii a vyhliadkach vzájomných spoločností v Únii, ktorú v tejto súvislosti dala vypracovať Komisia a v ktorej sa analyzujú ťažkosti vzájomných spoločností z dôvodu nedostatočných právnych rámcov v niektorých členských štátoch a problémy pri vytváraní nových vzájomných spoločností vzhľadom na kapitálové požiadavky a nedostatok riešení týkajúcich sa zoskupovania; keďže Komisia by mala navrhnúť primerané riešenia týchto problémov vrátane štatútu s cieľom lepšie uznávať prínos vzájomných spoločností do sociálneho hospodárstva;

F.  keďže našťastie Komisia uznala potrebu štatútu a zaviazala sa k vypracovaniu kvalitnejších právnych predpisov pre organizácie sociálneho hospodárstva (vrátane vzájomných spoločností), pričom zdôraznila skutočnosť, že vzájomné spoločnosti musia byť schopné pôsobiť cezhranične a prispievať tak k európskym snahám o „zvýšenie rastu a posilnenie dôvery“ v Európskom hospodárskom priestore(9);

G.  keďže treba dúfať, že tento európsky štatút bude ambiciózny a novátorský pre ochranu zamestnancov a ich rodín v prípade mobility v rámci Únie;

H.  keďže vzájomné spoločnosti sú dobrovoľné skupiny fyzických alebo právnických osôb, ktorých cieľom je skôr uspokojovať potreby svojich členov, ako dosahovať zisky z investícií; keďže vyvíjajú činnosť v súlade so zásadami dobrovoľnosti, otvoreného členstva a solidarity medzi členmi a sú riadené v súlade s demokratickými zásadami (napr. zásada „jeden člen/jeden hlas“ vo vzájomnej spoločnosti zloženej z jednotlivcov), a tým prispievajú k zodpovednému a trvalo udržateľnému riadeniu;

I.  keďže v dôsledku veľkej rozmanitosti vzájomných spoločností v Európe sa na tieto spoločnosti vzťahuje veľmi rôznorodý rámec, pokiaľ ide o služby, ktoré poskytujú, alebo ich veľkosť, úlohy, či ich geografický vplyv;

J.  keďže v Európe existujú dva hlavné typy vzájomných spoločností, a to spoločnosti „vzájomného prínosu“ (alebo „zdravotnej obozretnosti“) a spoločnosti „vzájomného poistenia“; keďže spoločnosti tzv. vzájomného prínosu poskytujú zabezpečovanie blaha, ktoré je dodatočné či doplnkové k zákonnému systému sociálneho zabezpečenia, alebo je doň integrované; keďže tzv. spoločnosti vzájomného poistenia môžu zahŕňať všetky typy vlastníctva a životných rizík a keďže v niektorých členských štátoch môžu vzájomné spoločnosti poskytovať služby aj v iných oblastiach, ako je napríklad bývanie alebo úvery;

K.  keďže napriek svojej rozmanitosti vzájomné spoločnosti zabezpečujú služby a zásobovanie v záujme svojich členov, a to na základe solidarity a spoločného financovania; keďže sú organizované demokratickým spôsobom a využívajú prebytok zo svojich činností v prospech svojich členov;

L.  keďže Únia, ktorej cieľom je zabezpečiť spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže a prispieť k ekonomickému rozvoju, by mala vzájomným spoločnostiam, ktoré predstavujú formu organizácie uznávanú vo väčšine členských štátov, poskytnúť zodpovedajúce právne nástroje, ktoré by boli schopné podporiť rozvoj ich cezhraničných činností a umožniť im využívať výhody vnútorného trhu;

M.  keďže vzájomné spoločnosti zohrávajú dôležitú úlohu v hospodárstve Únie tým, že poskytujú zdravotnú starostlivosť, sociálne služby a cenovo dostupné služby poistenia vyše 160 miliónom európskych občanov; keďže ich poistné predstavuje viac ako 180 miliárd EUR a zamestnávajú viac ako 350 000 osôb;

N.  keďže vzájomné spoločnosti uľahčujú prístup k zdravotnej starostlivosti a sociálnemu začleňovaniu a v plnej miere prispievajú k poskytovaniu služieb verejného záujmu v rámci Únie;

O.  keďže v roku 2010 pracovalo 12,3 milióna európskych občanov v inom členskom štáte, čo predstavuje 2,5 % aktívneho obyvateľstva Únie;

P.  keďže v niektorých členských štátoch fondy zákonného zdravotného poistenia nesmú fungovať ako spoločnosti zo súkromného sektora;

Q.  keďže vzájomné spoločnosti predstavujú 25 % poistného trhu a 70 % celkového počtu podnikov v tomto sektore; keďže jednotný trh nemôže vzájomné spoločnosti aj naďalej ignorovať(10) a týmto spoločnostiam by mal byť poskytnutý európsky štatút, aby mohli mať rovnaké podmienky ako ostatné formy podnikania v Únii; keďže rozmanitosť foriem podnikania je bohatstvo, ktoré sa musí v plnej miere uznávať a podporovať;

R.  keďže vzájomné spoločnosti zohrávajú alebo by mali zohrávať dôležitú úlohu v hospodárstve členských štátov, pretože prispievajú k napĺňaniu strategických cieľov Únie – potvrdené demografickými trendmi – ktoré spočívajú v zabezpečení inkluzívneho rastu s prístupom k základným zdrojom, sociálnym právam a službám pre všetkých, ako aj k primeranej zdravotnej a dlhodobej starostlivosti založenej na solidarite, dostupnosti, nediskriminácii a nevylúčení, ako aj záruky, že potreba doplnkovej starostlivosti o starších ľudí nebude mať za následok ich chudobu a finančnú závislosť;

S.  keďže vzájomné spoločnosti sú mimoriadne aktívne v oblasti zdravia, dlhodobej starostlivosti, dôchodkového zabezpečenia a sociálnych služieb vrátane potrieb starnúceho obyvateľstva; keďže zapojenie vzájomných spoločnosti ako dôležitých zainteresovaných strán je pre dlhodobú budúcnosť sociálneho zabezpečenia nevyhnutné vzhľadom na to, že starnutie obyvateľstva predstavuje v súčasnej dobe v Európe zásadnú výzvu, a to najmä preto, že je ťažkou skúškou vnútroštátnej rozpočtovej rovnováhy a môže vyvolávať tlak na verejné výdavky na sociálne zabezpečenie; a keďže i keď vzájomné spoločnosti môžu zohrávať dôležitú úlohu pri navrhovaní sociálne zodpovedných systémov dôchodkového zabezpečenia v súkromnom sektore, nemôžu nahradiť silný prvý pilier systému dôchodkového zabezpečenia;

T.  keďže súkromný sektor bol vyzvaný, aby sa zapojil do hľadania riešení výziev, ktoré predstavuje reforma systémov starostlivosti a sociálneho hospodárstva Únie; keďže presnejšie povedané vzájomné spoločnosti musia plniť prirodzenú funkciu ako zainteresované strany pri dosahovaní tohto cieľa;

U.  keďže vzájomné spoločnosti, vyznačujúce sa kľúčovými hodnotami solidarity, demokratickej správy a absenciou akcionárov, vykonávajú svoju činnosť v prospech svojich členov, a teda, ako vyplýva z ich povahy, sociálne zodpovedným spôsobom;

V.  keďže hodnoty vzájomných spoločností zodpovedajú základným zásadám európskeho sociálneho modelu; keďže vzájomné spoločnosti založené na hodnotách solidarity sú dôležitými subjektmi sociálneho trhového hospodárstva Únie a mali by byť viac uznávané, a to najmä zavedením európskeho štatútu;

W.  keďže nárast výdavkov v oblasti zdravotnej starostlivosti a dôchodkového zabezpečenia by mohol mať vážny vplyv na kontinuitu a pokrývanie súčasných systémov sociálneho zabezpečenia; keďže vzájomné spoločnosti podporujú kľúčové hodnoty sociálneho štátu, ako je napríklad solidarita, nediskriminácia, rovnaký prístup a vysoká kvalita sociálnych služieb v súkromnom sektore; keďže posilnenie prispievania vzájomných spoločností do sociálneho hospodárstva európskeho trhu nesmie poškodzovať opatrenia členských štátov v oblasti sociálneho zabezpečenia; keďže dobrovoľné príspevky na sociálne zabezpečenie však nesmú nahrádzať zákonné sociálne zabezpečenie; keďže by sa mala rešpektovať rozmanitosť systémov sociálneho zabezpečenia, za ktorú je niekedy v plnej miere zodpovedný štát, inokedy vzájomné spoločnosti a niekedy štát spolu so vzájomnými spoločnosťami; keďže štatút európskej vzájomnej spoločnosti je mimoriadne dôležitý, ale nesmie slúžiť na zakrývanie nedostatkov členských štátov v oblasti sociálneho zabezpečenia;

X.  keďže treba dúfať, že sa tým uľahčí a podporí možnosť vstupu do vzájomnej spoločnosti pre všetkých zamestnancov, najmä pre zamestnancov pracujúcich v malých podnikoch;

Y.  keďže treba dúfať, že v tomto prípade sa podporí členstvo zamestnancov v systéme vzájomných spoločností prostredníctvom oslobodenia od príspevkov do sociálneho zabezpečenia alebo daňových úľav;

Z.  keďže so zreteľom na výzvy, ktorým čelia vlády v oblasti sociálneho zabezpečenia, by vzájomné spoločnosti mohli pomôcť pri zabezpečovaní dostupnej bezpečnej siete pre ohrozené osoby; keďže vzájomné spoločnosti ponúkajú občanom Únie dodatočné a cenovo dostupné možnosti;

AA.  keďže niektoré vzájomné spoločnosti majú veľmi silnú dobrovoľnú zložku a keďže tento dobrovoľnícky charakter treba zachovávať a uľahčovať;

AB.  keďže v niektorých členských štátoch vzájomné spoločnosti spoločne s poisťovacími službami poskytujú svojím členom pôžičky s nízkou alebo nulovou úrokovou sadzbou;

AC.  keďže pridaná hodnota vzájomných spoločností v porovnaní s ich obchodne motivovanými náprotivkami bude ešte väčšia na úrovni Únie so zreteľom na ich hospodársku váhu a pozitívny vplyv na podmienky v celej Únii;

AD.  keďže sociálne hospodárstvo, a najmä vzájomné spoločnosti, zohrávajú zásadnú úlohu v  hospodárstve Únie spájaním výnosnosti a solidarity, vytváraním kvalitných pracovných miest a pracovných miest na miestnej úrovni, posilňovaním sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti, vytváraním sociálneho kapitálu, podporovaním aktívneho občianstva, sociálneho blahobytu založeného na solidarite a hospodárstva s demokratickými hodnotami, ktoré kladie ľudí na prvé miesto, pričom podporuje trvalo udržateľný rozvoj a sociálne, environmentálne a technologické inovácie;

AE.  keďže vzájomné spoločnosti by mali pri plnení týchto výziev zohrať úlohu po boku súkromného sektora a na tento účel musia byť schopné pôsobiť v rámci Únie za takých istých konkurenčných podmienok, za akých vykonávajú svoju činnosť ostatné formy podnikov; keďže existujúce európske štatúty, ako napr. štatút Európskeho družstva (SCE) alebo Európskej spoločnosti (SE), nie sú vhodné pre vzájomné spoločnosti z dôvodu rozdielov v ich modeloch riadenia;

AF.  keďže medzera, ktorá existuje v právnych predpisoch Únie, je poľutovaniahodná, nakoľko v zmluvách nie je o vzájomných spoločnostiach uvedená osobitá zmienka, a rešpektovanie ich podnikateľských modelov nie je zahrnuté do žiadnej sekundárnej legislatívy, ktorá sa vzťahuje len na verejné alebo súkromné podniky, čo negatívne vplýva na štatút vzájomných spoločností, ich rozvoj a na zriadenie cezhraničných skupín;

AG.  keďže európsky štatút pre vzájomné spoločnosti je nevyhnutný v záujme ich lepšej integrácie do jednotného trhu, lepšieho uznávania ich osobitostí a možnosti väčšieho podielu vzájomných spoločností na dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020, ktoré sú zamerané na rast a zamestnanosť; keďže európsky štatút by takisto umožnil mobilitu európskych občanov tým, že by vzájomným spoločnostiam umožnil poskytovať služby vo viacerých členských štátoch, a tak vytvárať väčšiu spojitosť a súlad na jednotnom trhu;

AH.  keďže európsky štatút vzájomných spoločností by poskytol spôsob na podporu modelu vzájomnosti v rozšírenej Únii, najmä v nových členských štátoch, kde tento model niektoré právne systémy nepokrývajú; keďže nariadenie Únie, ktoré by, prirodzene, platilo v celej Únii, by poskytlo dvojitú výhodu v tom, že by týmto krajinám poskytlo európsky referenčný štatút, a v tom, že by prispelo k zlepšeniu postavenia a verejnému profilu tohto typu podnikov;

AI.  keďže štatút by vzájomným spoločnostiam mohol poskytnúť príležitosti na vytváranie úspor z rozsahu s cieľom zachovať konkurencieschopnosť v budúcnosti a zvýšil by uznanie hodnoty vzájomných spoločností pri tvorbe politiky Únie;

AJ.  keďže vzájomné spoločnosti sú stabilnými a udržateľnými organizáciami, ktoré dobre zvládli finančnú krízu vo všetkých ekonomikách a prispeli k odolnejšiemu, diverzifikovanému trhu, a to najmä v oblasti poistenia a sociálneho zabezpečenia; keďže vzájomné spoločnosti sú mimoriadne aktívne v oblasti zameranej na starnúce obyvateľstvo a sociálne potreby; keďže zapojenie vzájomných spoločností do oblasti dôchodkového zabezpečenia ponúka občanom Únie dodatočné možnosti a keďže vzájomné spoločnosti zohrávajú svoju úlohu pri ochrane európskeho sociálneho modelu;

AK.  keďže vzájomné spoločnosti nemajú žiadne akcie, ale sú v spoločnom vlastníctve a ich prebytky sa namiesto prerozdelenia medzi členov preinvestujú; keďže vďaka tomu mohli vzájomné spoločnosti odolať kríze lepšie ako ostatné subjekty súkromného sektora;

AL.  keďže európsky štatút by bol dodatočným dobrovoľným nástrojom k existujúcim vnútroštátnym právnym ustanoveniam vzťahujúcim sa na vzájomné spoločnosti, a teda by nemal vplyv na už existujúce štatúty, ale bol by skôr „28.“ systémom umožňujúcim vzájomným spoločnostiam vykonávať cezhraničné činnosti;

AM.  keďže Komisia by mala zohľadniť osobité charakteristiky vzájomných spoločností v záujme zaručenia rovnakých konkurenčných podmienok, aby sa tak zabránilo dodatočnej diskriminácii, a zabezpečilo, aby všetky nové právne predpisy boli primerané a aby sa zaručil aj spravodlivý, konkurenčný a udržateľný trh;

AN.  keďže diverzifikácia v poisťovníctve je čoraz viac žiadaná, čím sa zdôrazňuje úloha vzájomných spoločností v porovnaní s akciovými spoločnosťami, ktoré sú ich náprotivkami, pri zvyšovaní konkurencieschopnosti tohto odvetvia ako celku, znižovaní jeho rizikovosti a posilňovaní odolnosti voči meniacim sa finančným a ekonomickým podmienkam;

AO.  keďže vzájomné spoločnosti sú súčasťou intenzívnej a zvyšujúcej sa hospodárskej súťaže, najmä v odvetví poisťovníctva, a keďže v niektorých z nich mizne prvok vzájomnosti a dochádza k zmene orientácie na finančníctvo;

AP.  keďže minimálne v šiestich členských štátoch Únie a Európskeho hospodárskeho priestoru je právne nemožné vytvoriť organizáciu typu vzájomnej spoločnosti; keďže to deformuje trh; keďže európsky štatút by to mohol napraviť a mohol by slúžiť ako inšpirácia k vytváraniu vzájomných spoločností v týchto členských štátoch;

AQ.  keďže vzájomné spoločnosti nemajú potrebné právne nástroje, ktoré by im uľahčili rozvoj a cezhraničné činnosti v rámci vnútorného trhu; keďže vzhľadom na dostupnosť európskych štatútov pre ostatné formy spoločností sú vzájomné spoločnosti stále v nevýhode; keďže vzhľadom na to, že neexistuje európsky štatút, sú vzájomné spoločnosti často nútené využívať pri svojej cezhraničnej činnosti nevhodné právne nástroje, čo vedie k strate charakteru vzájomnosti;

AR.  keďže v rámci Únie existujú značné rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi týkajúcimi sa vzájomných spoločností a keďže európsky štatút by umožnil vytváranie nadnárodných vzájomných spoločností a posilnil tak európsky model sociálneho zabezpečenia;

AS.  keďže samotné vzájomné spoločnosti by mali šíriť myšlienku vzájomnosti ako svoju hlavnú hodnotu a presvedčiť svojich budúcich členov o tom, že ide o nákladovo efektívnu a udržateľnú alternatívu k poskytovateľom obchodných služieb;

AT.  keďže treba zabrániť tomu, aby vzájomné spoločnosti – v snahe udržať si konkurencieschopnosť – podnikali kroky smerujúce k tomu, že sa priblížia svojim obchodným náprotivkom, napríklad zavedením selekcie na základe rizík alebo prísnejších kritérií na členstvo, alebo vydávaním akcií na zvýšenie svojej miery solventnosti;

AU.  keďže vzájomné spoločnosti, najmä stredne veľké podniky, môžu byť vystavené nátlaku, aby sa stali súčasťou väčších organizácií, dokonca akciových spoločností (prostredníctvom straty charakteru vzájomnosti), čím sa dotknuté organizácie ešte viac vzďaľujú od svojich poistencov;

AV.  keďže chýbajúci štatút stále bráni cezhraničnej spolupráci a fúzii vzájomných spoločností;

1.  vzhľadom na výsledky nedávnej štúdie o situácii vzájomných spoločností v Únii a zohľadňujúc jednoznačné uprednostňovanie štatútu európskej vzájomnej spoločnosti, ktoré Európsky parlament vyjadril pri viacerých príležitostiach, žiada Komisiu, aby v súlade s podrobnými odporúčaniami uvedenými v prílohe k tomuto uzneseniu urýchlene predložila na základe článku 352 alebo prípadne 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie jeden alebo viaceré návrhy, ktoré by vzájomným spoločnostiam umožnili pôsobiť na európskej a cezhraničnej úrovni;

2.  potvrdzuje, že tieto odporúčania rešpektujú základné práva a zásadu subsidiarity;

3.  domnieva sa, že finančné dôsledky vyžiadaného návrhu by sa mali pokryť z príslušných rozpočtových prostriedkov;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a podrobné odporúčania uvedené v prílohe Komisii a Rade.

PRÍLOHA

PODROBNÉ ODPORÚČANIA K OBSAHU VYŽIADANÉHO NÁVRHU

Odporúčania týkajúce sa štatútu európskej vzájomnej spoločnosti

Odporúčanie 1 (ciele štatútu európskej vzájomnej spoločnosti)

Európsky parlament sa domnieva, že rozmanitosť podnikov by mala byť jasne zakotvená v Zmluve o fungovaní Európskej únie, a navrhuje začleniť vzájomné spoločnosti do jej článku 54.

Európsky parlament sa domnieva, že je potrebná kombinácia stratégií a opatrení na vytvorenie rovnakých podmienok pre vzájomné spoločnosti vrátane európskeho štatútu, ktoré im poskytnú rovnaké možnosti pridať európsky rozmer ich organizácii a činnostiam a zabezpečia im primerané právne nástroje na uľahčenie ich cezhraničných a nadnárodných činností. V tejto súvislosti by mohli vzájomné spoločnosti fungovať v rámci Únie podľa svojej osobitnej správy.

Európsky parlament sa domnieva, že štatútom európskej vzájomnej spoločnosti sa vytvorí dobrovoľný systém, ktorý bude mať formu fakultatívneho nástroja umožňujúceho vzájomným spoločnostiam vykonávať činnosť v rôznych členských štátoch, pričom budú mať možnosť začať pôsobiť dokonca aj v krajinách, v ktorých zatiaľ neexistujú, a preto trvá na tom, aby sa európska vzájomná spoločnosť považovala za európsku právnu formu špecifickej povahy v rámci Únie.

Európsky parlament zároveň pripomína, že žiadna legislatívna iniciatíva nepovedie k zmene rôznych existujúcich vnútroštátnych zákonov a že to nemožno považovať za snahu o aproximáciu zákonov členských štátov v oblasti vzájomných spoločností.

Odporúčanie 2 (prvky štatútu európskej vzájomnej spoločnosti)

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby zohľadnila skutočnosť, že sprístupnenie takéhoto nepovinného nariadenia v právnych predpisoch členských štátov by malo zahŕňať charakteristiky a zásady riadenia vzájomných spoločností.

Európsky parlament sa domnieva, že štatútom sa stanovia presné a jasné podmienky vytvorenia skutočnej a novej kategórie európskych vzájomných spoločností, a považuje v tomto ohľade za veľmi dôležité mať na zreteli doterajšie modely štatútov európskych subjektov, v prípade ktorých značná flexibilita poskytovaná členským štátom a chýbajúca pridaná hodnota neumožnili vytvoriť podmienky pre úspešné používanie takého európskeho nástroja.

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby do navrhovaného nariadenia vychádzajúceho z článku 352 Zmluvy o fungovaní Európskej únie začlenila hlavné charakteristiky vzájomných spoločností založených na osobách, konkrétne zásadu nediskriminácie, pokiaľ ide o voľbu rizika a demokratickú orientáciu ich členov, s cieľom zlepšiť sociálne podmienky miestnych spoločenstiev a širšej spoločnosti v duchu vzájomnosti.

Európsky parlament zdôrazňuje význam zásady solidarity vo vzájomných spoločnostiach, kde sú klienti takisto členmi, a preto majú tie isté záujmy; pripomína zásadu spoločného vlastníctva kapitálu a jeho nedeliteľnosť; zdôrazňuje význam zásady nestranného prerozdeľovania v prípade likvidácie, teda že aktíva by sa mali rozdeliť iným vzájomným spoločnostiam alebo orgánu, ktorých cieľom je podpora a presadzovanie vzájomných spoločností.

Odporúčanie 3 (rozsah pôsobnosti a predmet štatútu európskej vzájomnej spoločnosti)

Odporúčanie 4 (o správe európskych vzájomných spoločností)

Európske vzájomné spoločnosti by mali byť riadené demokratickým spôsobom a financované kolektívne v prospech svojich členov. V štatúte by malo byť ustanovené, že členovia sú kolektívnymi vlastníkmi vzájomnej spoločnosti;

V stanovách európskej vzájomnej spoločnosti by sa mali ustanoviť pravidlá správy a riadenia, pokiaľ ide o tieto body: valné zhromaždenie (ktoré môže pozostávať zo schôdze všetkých členov alebo zo schôdze zástupcov členov), dozorný orgán a riadiaci alebo správny orgán, podľa toho, aká forma je ustanovená v štatúte;

Každý člen (fyzická alebo právnická osoba) alebo jeho zástupca na valnom zhromaždení by mal mať v zásade rovnaký hlas;

Člena alebo členov riadiaceho orgánu by mal vymenovať a odvolávať dozorný orgán. Členské štáty však môžu žiadať alebo súhlasiť s tým, aby sa v štatúte ustanovilo, že člena alebo členov riadiaceho orgánu vymenuje valné zhromaždenie;

Žiadny člen riadiaceho orgánu nesmie byť zároveň členom dozorného orgánu;

Mal by sa dôsledne monitorovať vplyv smernice Solventnosť II na správu a riadenie vzájomných spoločností.

(1) Ú. v. EÚ C 297 E, 7.12.2006, s. 140. (2) Ú. v. EÚ C 303 E, 13.12.2006, s. 114. (3) Ú. v. EÚ C 76 E, 25.3.2010, s. 16. (4) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 19. (5) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 187. (6) Prijaté texty, P7_TA(2012)0259. (7) http://www.europarl.europa.eu/committees/en/studiesdownload.html?languageDocument=EN&file=83593 (8) Nariadenie Rady (ES) č. 1435/2003 z 22. júla 2003 o stanovách európskeho družstva (SCE) (Ú. v. EÚ L 207, 18.8.2003, s. 1). (9) Oznámenie Komisie z 13. apríla 2011 s názvom Akt o jednotnom trhu – dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery – spoločne za nový rast (COM(2011)0206). (10) Pozri vyššie uvedený COM(2011)0206. (11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES z 26. októbra 2005 o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností (Ú. v. EÚ L 310, 25.11.2005, s. 1). (12) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1).

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2013 o situácii v Egypte (2013/2542(RSP))

P7_TA(2013)0095 RC-B7-0095/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Egypte, najmä na uznesenie zo 16. februára 2012 o najnovšom vývoji v Egypte(1) a uznesenie z 15. marca 2012 o obchodovaní s ľuďmi v Sinaji(2),

–  so zreteľom na svoje plenárne rozpravy z 12. júna 2012, 4. júla 2012 a 12. decembra 2012 o Egypte a Blízkom východe,

–  so zreteľom na vyhlásenia vysokej predstaviteľky (PK/VP) Catherine Asthonovej a jej hovorcu o Egypte v roku 2012, najmä z 25. mája 2012 o prezidentských voľbách v Egypte, z 1. júna 2012 o zrušení výnimočného stavu v Egypte, z 15. júna 2012 o rozhodnutiach egyptského najvyššieho ústavného súdu, z 20. júna 2012 o politickej situácii v Egypte, z 24. júna 2012 o zvolení Mohammada Mursího za egyptského prezidenta, z 13. septembra 2012 o začatí činnosti novej osobitnej skupiny EÚ pre Egypt, z 5. decembra 2012, v ktorom vyzvala na národný dialóg, z 25. decembra 2012 o referende v Egypte a z 25. januára 2013 o zabíjaní v meste Port Said,

–  so zreteľom na závery Rady o Egypte z 27. februára 2012, 25. júna 2012, 19. novembra 2012 a 10. decembra 2012, o podpore EÚ pre trvalo udržateľné zmeny v spoločnostiach v procese transformácie z 31. januára 2013 a o Arabskej jari z 8. februára 2013,

–  so zreteľom na balík v oblasti európskej susedskej politiky (ESP) a na správu o pokroku Egypta z 15. mája 2012,

–  so zreteľom na stretnutie osobitnej skupiny EÚ pre Egypt, ktoré sa konalo 13. – 14. novembra 2012, a na z neho vyplývajúce závery,

–  so zreteľom na vyhlásenie z druhého zasadnutia ministrov zahraničných vecí Európskej únie a Ligy arabských štátov z Káhiry, ktoré sa konalo 13. novembra 2012,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1099/2012 z 26. novembra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 270/2011 o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu v Egypte,

–  so zreteľom na vyhlásenia predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya po jeho stretnutiach s prezidentom Egypta Mohammadom Mursím z 13. septembra 2012 a 13. januára 2013,

–  so zreteľom na memorandum Komisie z 8. februára 2013 o reakcii EÚ na Arabskú jar: situácia po dvoch rokoch,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a PK/VP z 15. mája 2012 s názvom Uplatňovanie novej európskej susedskej politiky, ktoré bolo adresované Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov,

–  so zreteľom na dohodu o pridružení medzi EÚ a Egyptom z roku 2001 (ktorá nadobudla platnosť 1. júna 2004), posilnenú akčným plánom a európskou susedskou politikou schválenou v roku 2007,

–  so zreteľom na vyhlásenia Vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Navi Pillayovej zo 7. decembra 2012 o násilí v Egypte a hlavných problémoch týkajúcich sa návrhu ústavy a z 29. januára 2013 o potrebe vážneho dialógu a ukončení používania neprimeranej sily,

–  so zreteľom na vyhlásenie výkonnej riaditeľky OSN pre ženy Michelle Bacheletovej z 31. januára 2013, ktorá vyjadrila hlboké znepokojenie nad stupňujúcim sa násilím proti ženám na verejných priestranstvách v Egypte,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR) z roku 1966, ktorého zmluvnou stranou je aj Egypt, a na Medzinárodný dohovor o právach dieťaťa z roku 1989, s pristúpením ku ktorému Egypt súhlasil,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Egypt je kľúčovým partnerom Európskej únie vo južnom Stredozemí; keďže politický, hospodársky a sociálny vývoj v Egypte má významný vplyv v regióne a mimo neho;

B.  keďže víťazom prezidentských volieb, ktoré sa konali v máji a júni 2012, bol Muhammad Mursí, ktorý získal 51,7 % hlasov a stal sa prvým islamský, kandidátom zvoleným na čelo štátu v arabskom svete; keďže tieto slobodné a spravodlivé prezidentské voľby boli významným krokom v procese prechodu k demokracii;

C.  keďže 14. júna 2012 egyptský najvyšší ústavný súd vydal rozhodnutie, podľa ktorého boli parlamentné voľby v roku 2012 protiústavné a jedna tretina kandidátov bola zvolená nezákonne, a ktorým sa zrušil zákon o politickom vylúčení;

D.  keďže 22. novembra 2012, osem dní po ukončení zasadnutia osobitnej skupiny EÚ pre Egypt a deň po dohode o prímerí medzi Izraelom a hnutím Hamás, ktorú sprostredkoval Egypt, prezident Mursí vydal ústavné vyhlásenie, ktorým okrem iného vyňal funkciu prezidenta spod súdnej kontroly; keďže o niekoľko dní neskôr prezident toto vyhlásenie zrušil, ale už prebiehali rozsiahle demonštrácie;

E.  keďže justičné inštitúcie a sudcovia naďalej čelia nátlaku, útokom, zastrašovaniu a zasahovaniu zo strany rôznych politických činiteľov a síl v Egypte; keďže v novembri 2012 ústavný súd prerušil činnosť kvôli obliehaniu jeho priestorov stúpencami prezidenta a jeho spojencov; keďže prepustenie generálneho prokurátora v októbri 2012 a vymenovanie jeho nástupcu vyvolali silnú kritiku a protesty zo strany sudcov, justičných úradníkov a iných osôb; keďže toto zasahovanie do justície oslabuje dôveru egyptského obyvateľstva v spravodlivosť a nestrannosť právneho systému;

F.  keďže 30. novembra 2012 ústavodarné zhromaždenie schválilo návrh ústavy; keďže návrh ústavy bol schválený v referende 15. a 22. decembra 2012, pričom zaň hlasovalo 63,8 % voličov, ale účasť na referende predstavovala len 32,9 %; keďže ústavný proces a očakávané prijatie novej ústavy namiesto dosiahnutia zhody ďalej prehĺbili vnútorné rozdelenie egyptskej spoločnosti; keďže mnoho jednotlivcov v Egypte a za hranicami vyjadrilo obavy v súvislosti s rôznymi článkami novej ústavy vrátane postavenia šariátu v domácich právnych predpisoch, ako aj s nezávislosťou justície a úlohou vojenských súdov, základnými slobodami a právami žien;

G.  keďže na koniec apríla 2013 boli vyhlásené nové parlamentné voľby v Egypte; keďže najvyšší výbor pre voľby v Egypte súhlasil s tým, aby štyri mimovládne organizácie, ako aj Európska únia, Liga arabských štátov a Africká únia sledovali voľby; keďže 18. februára 2013 Najvyšší ústavný súd vyhlásil niekoľko článkov tohto zákona za protiústavné a požiadal radu Šúra, aby ich zmenila a doplnila; keďže opozičné sily pod vedením Národného frontu spásy, protestujúc proti nedostatočným právnym zárukám pre slobodné a spravodlivé voľby, oznámili, že budú bojkotovať nadchádzajúce parlamentné voľby; keďže 7. marca 2013 egyptská volebná komisia pozastavila nadchádzajúce parlamentné voľby po rozhodnutí káhirského správneho súdu o ich zastavení, pretože rada Šúra nevrátila volebný zákon Najvyššiemu ústavnému súdu na konečné preskúmanie po jeho zmene a doplnení;

H.  keďže v nadväznosti na násilné zrážky medzi demonštrantami a bezpečnostnými silami, ktoré spôsobili smrť desiatok ľudí v predvečer druhého výročia revolúcie z 25. januára, ako aj počas týždňov po tomto výročí a ktorých príčinou bolo narastajúce bezprávie v Egypte, obrovský úpadok egyptského hospodárstva a desiatky rozsudkov smrti vynesených proti civilistom, ktorí sa zúčastnili na nepokojoch počas futbalového zápasu v meste Port Said v roku 2012, počas ktorých došlo k úmrtiam, prezident Mursí ohlásil výnimočný stav vo viacerých egyptských mestách, v dôsledku čoho armáda varovala pred kolapsom štátu; keďže 30. januára 2013 opoziční lídri spoločne vyzvali prezidenta Mursího, aby zastavil násilie páchané na demonštrantoch, vytvoril vládu národnej jednoty a začal skutočný národný dialóg ako jediný spôsob na prekonanie súčasného politického a sociálneho rozdelenia a napätia; keďže prezident Mursí odmietol výzvy požadujúce vládu národnej jednoty; keďže 26. februára 2013 prezident Mursí otvoril národný dialóg, ktorý vedúce opozičné sily bojkotovali;

I.  keďže 42 osôb vrátane dvoch policajných úradníkov prišlo o život pri zrážkach po tom, ako súd svojím rozhodnutím z 26. januára 2013 odporučil odsúdenie 21 obyvateľov mesta Port Said na smrť za zabitie po futbalovom zápase, ku ktorému došlo rok predtým; keďže 9. marca 2013 bol tento rozsudok potvrdený a bol vynesený rozsudok proti zvyšným 52 obžalovaným; keďže Európsky parlament vo svojom uznesení zo 16. februára 2012 vyzval, aby sa uskutočnilo nezávislé vyšetrovanie udalostí vedúcich k tragédii a aby osoby, ktoré sú za ňu zodpovedné, boli postavené pred súd; keďže Európska únia nesúhlasí s uplatňovaním trestu smrti vo všetkých prípadoch a za každých okolností a v záujme ochrany ľudskej dôstojnosti dôsledne vyzýva na jeho úplné zrušenie;

J.  keďže vzrastajúce politické napätie ešte prehĺbilo vnútornú polarizáciu egyptskej spoločnosti a vedie k pokračovaniu pouličných protestov a násilných zrážok, v rámci ktorých sa vyskytuje svojvoľné zatýkanie, zastrašovanie, únosy a mučenie; keďže prípady nadmerného použitia sily a smrteľného násilia voči pokojným demonštrantom zo strany polície, bezpečnostných zložiek a neidentifikovaných skupín často zostávajú nepotrestané; keďže bezpečnosť a verejný poriadok by sa mali udržiavať so zdržanlivosťou a pri plnom dodržiavaní ľudských práv a základných slobôd;

K.  keďže verejná mienka v Egypte je veľmi kritická voči obmedzovaniu slobody prejavu; keďže trestný zákonník a nedávno prijatá ústava by mohli vážne obmedziť slobodu prejavu tak na internete, ako aj mimo neho; keďže občianske a digitálne slobody umožňujú uplatňovanie všeobecných ľudských práv a mali by sa zachovávať v akomkoľvek období; keďže fyzické násilie a obťažovanie namierené voči novinárom sa výrazne zintenzívnili; keďže bolo začatých viacero súdnych konaní proti opozičným médiám za urážku prezidenta; keďže pokračujú trestné stíhania novinárov, najmä z opozičných médií, a komikov, ako sú Gamal Fahmy, Bassem Youssef a Okasha Tawfiq; keďže súdom bolo predložených 24 údajných prípadov urážky prezidenta; keďže počet prípadov hanobenia sa zvýšil, odkedy nastúpil do úradu prezident Mursí;

L.  keďže návrh zákona o ochrane práva na pokojné demonštrovanie na verejných miestach by vážne obmedzil právo na pokojné verejné zhromažďovanie;

M.  keďže egyptské ženy sú počas toho prechodného obdobia v mimoriadne zraniteľnej situácii; keďže podľa správ egyptských a medzinárodných organizácií pôsobiacich v oblasti ľudských práv sú protestujúce ženy často vystavené násiliu, sexuálnym útokom, testom panenstva a iným formám ponižujúceho zaobchádzania zo strany bezpečnostných zložiek, pričom aktivisti v oblasti práv žien čelia hrozbám a obťažovaniu; keďže situácia žien v oblasti politickej účasti sa výrazne zhoršuje; keďže Národná rada pre ženy (NCW) a občianska spoločnosť vyjadrili kritiku v súvislosti s mlčaním orgánov, ktoré neodsúdili násilie páchané na ženách, čím vyslali zlý signál, pokiaľ ide o dodržiavanie práv žien v Egypte;

N.  keďže egyptská občianska spoločnosť a medzinárodné MVO sa pri svojej činnosti v Egypte stretávajú s narastajúcim tlakom a veľkými ťažkosťami; keďže niekoľko návrhov nového zákona o občianskych združeniach a nadáciách vyvolalo znepokojenie aktivistov a organizácií občianskej spoločnosti, keďže by priniesol prísne obmedzenia pre financovanie MVO, najmä zo zahraničných zdrojov, priestor na obťažujúce sledovanie zo strany úradov a obmedzenia všetkých foriem spoločenskej činnosti a organizácie; keďže rovnako by obmedzili vyšetrovacie misie a iné základné činnosti v celom Egypte, čo by organizáciám občianskej spoločnosti prakticky znemožnilo vykonávať ich prácu;

O.  keďže EÚ je pre Egypt najvýznamnejším hospodárskym partnerom a jeho hlavným zdrojom zahraničných investícií a rozvojovej spolupráce; keďže 13. a 14. novembra 2012 sa v Káhire zišla osobitná skupina EÚ pre Egypt, ktorej spolupredsedali PK/VP a egyptský minister zahraničných vecí Kamel Amr a ktorá sa dohodla na prijatí dôležitého balíka hospodárskej a politickej podpory na pomoc Egyptu v procese jeho premeny s celkovým objem takmer 5 miliárd EUR na roky 2012 – 2013 v podobe úverov a dotácií; keďže finančná pomoc je čiastočne podmienená úspechom Egypta pri finalizácii dohody s Medzinárodným menovým fondom (MMF), ako aj v oblasti ľudských práv, demokracie a správy ekonomických záležitostí; keďže splnenie týchto záväzkov a urýchlenie poskytovania podpory EÚ majú pre Egypt zásadný význam;

P.  keďže osobitná skupina zdôraznila svoj záväzok podporovať a dodržiavať ľudské práva vrátane práv žien a rodovej rovnosti v záujme posilnenia postavenia žien vo všetkých oblastiach, slobodu prejavu a združovania a slobodu náboženského vyznania alebo viery a odsúdila všetky formy podnecovania k náboženskej neznášanlivosti, intolerancii, nepriateľstvu alebo násiliu;

Q.  keďže úspech európskej susedskej politiky, ako aj reforiem v oblasti ľudských práv a osobitne práv žien bude závisieť od zapojenia občianskej spoločnosti do vykonávania príslušných politík;

R.  keďže hospodárska situácia v Egypte je vo vážnom stave, pričom rezervy cudzej meny sú veľmi nízke a egyptská libra klesla na najnižšiu úroveň od roku 2004; keďže zlepšenie hospodárskej situácie krajiny bude závisieť od jej dlhodobej politickej a sociálnej stability; keďže Egypt prechádza kritickým obdobím transformácie a čelí značným výzvam a ťažkostiam v procese prechodu k demokracii; keďže táto transformácia by sa mala zakladať na hlavných hodnotách, ako je sociálna spravodlivosť, rešpektovanie ľudských práv a základných slobôd, právny štát a dobrá správa;

S.  keďže návrat majetku, ktorý ukradol bývalý režim, mimo jeho hospodárskeho významu, môže z hľadiska egyptského ľudu prispieť k zabezpečeniu spravodlivosti a posilneniu zodpovednosti, a preto ide o zásadnú politickú otázku, ktorá má veľký symbolický význam vo vzťahoch medzi EÚ a Egyptom; keďže od marca 2011 došlo v EÚ k zmrazeniu aktív 19 osôb, ktoré sú zodpovedné za spreneveru egyptských štátnych finančných prostriedkov, vrátane bývalého prezidenta Mubaraka; keďže 26. novembra 2012 Rada prijala nové nariadenie, ktorého cieľom je uľahčiť návrat týchto spreneverených finančných prostriedkov; keďže osobitná skupina súhlasila s tým, aby sa do troch mesiacov dokončil plán, ktorý by mohol zahŕňať zriadenie skupiny pre vymáhanie majetku, ktorú by koordinovala Európska služba pre vonkajšiu činnosť;

1.  vyjadruje solidaritu s egyptským ľudom v tomto dôležitom období prechodu k demokracii v krajine; vyzýva egyptské orgány, aby zabezpečili plné rešpektovanie ľudských práv a základných slobôd vrátane slobody prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania, slobody tlače a médií, práv žien, slobody náboženského vyznania, svedomia a myslenia, ochranu menšín a boj proti diskriminácii založenej na sexuálnej orientácii a aby zabezpečili zásady právneho štátu, rozdelenie moci, nezávislosť súdnictva, boj proti beztrestnosti a riadne konanie, keďže ide o kľúčové prvky slobodnej a demokratickej spoločnosti;

2.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad zvyšujúcim sa roztrieštením egyptskej spoločnosti a nad pokračovaním násilných incidentov; pripomína egyptským štátnym orgánom a bezpečnostným zložkám ich povinnosť obnoviť a zabezpečiť bezpečnosť a poriadok v krajine; nalieha na všetkých politických činiteľov, aby prejavili zdržanlivosť s cieľom predísť ďalšiemu násiliu, a to v najlepšom záujme krajiny; žiada tiež, aby sa uskutočnili seriózne, nestranné a transparentné vyšetrovania prípadov zabitia, mučenia, ponižujúceho zaobchádzania s pokojnými protestujúcimi a ich zastrašovania, s osobitným prihliadnutím na ženy, a požaduje, aby boli vinníci postavení pred súd; naliehavo vyzýva orgány, aby konali v úplnom súlade s medzinárodnými normami; vyjadruje hlboké poľutovanie nad značnými stratami životov a vysokým počtom zranených, ktoré si vyžiadali nedávne zrážky, a vyjadruje sústrasť rodinám obetí;

3.  znovu pripomína rozhodné a principiálne stanovisko EÚ v otázke trestu smrti a požaduje plné moratórium vykonávania trestu smrti v Egypte; nalieha na Egypt, aby ratifikoval Druhý opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach z roku 1966, ktorého cieľom je zrušenie trestu smrti; požaduje zmenu trestu smrti, ktorý bol vynesený proti 21 fanúšikom futbalového klubu al-Masry 26. januára 2013;

4.  berie na vedomie rozhodnutie egyptskej volebnej komisie zrušiť nadchádzajúce parlamentné voľby a vyzýva egyptskú vládu, aby toto obdobie využila na začatie inkluzívneho politického procesu založeného na konsenzu a spoločnej zodpovednosti prostredníctvom skutočného národného dialógu so zmysluplnou účasťou všetkých demokratických politických síl; vyzýva všetky politické sily v Egypte, aby spolupracovali v tomto zmysle; nabáda EÚ a jej členské štáty, aby pokračovali v podpore a pomoci egyptským orgánom, politickým stranám a občianskej spoločnosti v ich úsilí o dosiahnutie tohto cieľa; napriek zrušeniu volieb víta skutočnosť, že egyptské úrady navrhli EÚ, aby monitorovala nadchádzajúce parlamentné voľby; opakuje svoju ponuku vyslať riadnu volebnú pozorovateľskú misiu;

5.  vyjadruje znepokojenie nad narastajúcim násilím páchaným na ženách, najmä protestujúcich ženách a aktivistkách bojujúcich za práva žien, ako aj nad neschopnosťou orgánov predchádzať tomuto násiliu a odsúdiť ho alebo brať páchateľov na zodpovednosť; vyzýva prezidenta Mursího, ako aj vedúcich predstaviteľov vedúcich a opozičných strán, aby sa ujali výrazného politického vedenia s cieľom bojovať proti rodovo založenému násiliu a aby zabezpečili, že všetky prípady sexuálnych útokov na ženy a ich obťažovania budú skutočne vyšetrované, že páchatelia budú postavení pred súd a že sa obetiam zaručí primeraná náprava; naliehavo vyzýva prezidenta Mursího, aby toto pretrvávajúce násilie páchané na ženách a diskrimináciu žien riešil tým, že prijme právne predpisy na boj proti obťažovaniu, ktoré navrhujú aktivisti bojujúci za práva žien; vyzýva egyptské orgány, aby odsúdili všetky formy násilia a útokov, ktoré sú zamerané proti ženám; nalieha na vládu, aby presadzovala a podporovala zapojenie žien do politiky tým, že zvráti súčasný trend zhoršovania situácie v tejto oblasti;

6.  vyzýva egyptské orgány, aby reformovali policajné a bezpečnostné jednotky a zrušili všetky zákony, ktoré umožňujú neobmedzené páchanie násilia na civilnom obyvateľstve policajnými a bezpečnostnými silami; zdôrazňuje, že v dialógu a konzultáciách s občianskou spoločnosťou je nevyhnutné vyvinúť riadny právny rámec, ktorým sa zaručí právo na pokojné demonštrovanie a pokojné verejné zhromažďovanie a organizáciám občianskej spoločnosti sa umožní, aby vyvíjali svoju činnosť bez neprimeraných obmedzení a mohli využívať podporu zo zahraničných zdrojov;

7.  vyjadruje plnú podporu odhodlaniu organizácií občianskej spoločnosti a ich dôležitej a kvalitnej činnosti, ktorú vykonávajú v záujme podpory mieru, demokracie a ľudských práv, a požaduje bezodkladné ukončenie každého nátlaku, zastrašovania alebo obťažovania namiereného proti odborovým zväzom, novinárom a autorom blogov;

8.  je znepokojený situáciou v egyptskej justícii; vyzýva egyptskú vládu a politické sily v krajine, aby plne rešpektovali, podporovali a presadzovali nezávislosť a integritu justičných inštitúcií v Egypte; zdôrazňuje potrebu pokračovať v reforme systému trestného súdnictva s cieľom zaručiť primeraný právny rámec na boj proti beztrestnosti a mučeniu a ochranu ľudských práv; nabáda egyptské orgány, aby začali skutočný proces uplatňovania spravodlivosti v prechodnom období s cieľom zaručiť zodpovedanie sa za porušovanie ľudských práv, ku ktorému došlo pred revolúciou v roku 2011, počas nej a po nej;

9.  vyjadruje znepokojenie nad obmedzeniami slobody viery, svedomia a náboženského vyznania; v tejto súvislosti víta vytvorenie Egyptskej rady cirkví 18. februára 2013, ktorá zahŕňa päť najväčších kresťanských denominácií v krajine a má mandát aj na podporu dialógu medzi moslimami a kresťanmi; domnieva sa, že treba vynaložiť úsilie o zvrátenie vlny emigrácie kresťanov z Egypta, ktorá nielenže ohrozuje ďalšiu existenciu jednej z najstarších egyptských komunít, ale poškodzuje aj egyptské hospodárstvo, keďže kvalifikovaní pracovníci krajinu opúšťajú;

10.  vyzýva egyptské orgány, aby podpísali a ratifikovali Rímsky štatút, ktorým sa zriadil Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu, a aby prestali pozývať hlavy štátov, proti ktorým ICC vydal zatýkacie rozkazy;

11.  vyjadruje silnú podporu reformám, ktoré vedú k demokracii, právnemu štátu a sociálnej spravodlivosti v Egypte, v súlade s predstavami egyptského ľudu; opakuje svoju výzvu, aby sa posúdila možnosť zrušiť výnimočný stav v celej krajine; požaduje okamžité zastavenie trestných konaní proti civilistom na vojenských súdoch;

12.  znovu opakuje svoje pretrvávajúce znepokojenie, pokiaľ ide o prevádzačstvo a obchodovanie s ľuďmi a o situáciu nelegálnych migrantov v krajine, najmä v oblasti Sinaja; vyzýva egyptské orgány, aby ďalej zintenzívnili svoje úsilie riešiť tieto problémy, a to aj tým, že plne implementujú vnútroštátne právne predpisy o utečencoch a umožnia, aby mali agentúry OSN a organizácie pôsobiace v oblasti ľudských práv plný prístup k takýmto osobám na Sinaji;

13.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad rýchlo sa zhoršujúcou hospodárskou situáciou v Egypte a zdĺhavými rokovaniami o úverovej dohode s MMF; víta obnovené úsilie vlády o pokračovanie v týchto rokovaniach; nabáda na rozvoj hospodárskej spolupráce medzi EÚ a Egyptom spolu s posilneným dvojstranným dialógom o hospodárskej reforme, čo je dôležitý krok pri budovaní dôvery investorov;

14.  naliehavo vyzýva PK/VP a Komisiu, aby súdržnejším a praktickejším spôsobom vypracovali zásadu „viac za viac“ s osobitným zameraním na občiansku spoločnosť, práva žien a práva menšín, a to vrátane jasných podmienok a kritérií pre prípad, že by sa egyptská vláda odchýlila od demokratických reforiem a dodržiavania ľudských práv a slobôd, ako základ revidovanej európskej susedskej politiky v rámci vzťahov EÚ s egyptskou vládou bez toho, aby to malo negatívny vplyv na životné podmienky obyvateľov krajiny;

15.  naliehavo vyzýva PK/VP, aby od egyptských orgánov a prezidenta Mursího vyžadovala plnenie ich záväzku dodržiavať ľudské práva a základné slobody; vyzýva EÚ, aby egyptským orgánom neposkytla žiadnu rozpočtovú podporu, ak sa nedosiahne výrazný pokrok, pokiaľ ide o dodržiavanie ľudských práv a slobôd, demokratickú správu a zásady právneho štátu;

16.  vyjadruje svoju plnú podporu zvýšenej spolupráci medzi EÚ a Egyptom, a to v súvislosti s dohodou o pridružení a jej akčnými plánmi, s úspešným pokračovaním činnosti osobitnej skupiny EÚ pre Egypt, s pravidelnými dialógmi o ľudských právach, so zvýšenou podnikateľskou činnosťou, s lepšou mobilitou pre Egypťanov, najmä študentov, do EÚ, s rokovaniami o prehĺbenej a komplexnej dohode o voľnom obchode alebo s budúcou integráciou trhu;

17.  nalieha na EÚ a jej členské štáty, aby vyvinuli ďalšie výrazné úsilie o uľahčenie návratu sprenevereného majetku, ktorý egyptskému ľudu ukradol bývalý režim; požaduje v tejto súvislosti, aby EÚ zriadila skupinu vyšetrovateľov, právnikov a prokurátorov z členských štátov a iných európskych krajín, ktorá by v tomto procese poskytla právnu podporu a pomoc egyptským orgánom;

18.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, parlamentom a vládam členských štátov a egyptským orgánom.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2012)0064. (2) Prijaté texty, P7_TA(2012)0092.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2013 o jadrovej hrozbe a ľudských právach v Kórejskej ľudovodemokratickej republikee (2013/2565(RSP))

P7_TA(2013)0096 RC-B7-0132/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Kórejskej ľudovodemokratickej republike (KĽDR),

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 18. februára 2013 o KĽDR,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1718 (2006), 1874 (2009), 2087 (2013), 2094 (2013), 825 (1993), 1540 (2004), 1695 (2006) a 1887 (2009),

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a všetky súvisiace medzinárodné nástroje ľudských práv vrátane Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktoré prijala a ratifikovala KĽDR,

–  so zreteľom na Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1984,

–  so zreteľom na súvisiace rezolúcie Rady OSN pre ľudské práva , predovšetkým rezolúciu prijatú na základe konsenzu 19. marca 2012 o situácii v oblasti ľudských práv v Kórejskej ľudovodemokratickej republike,

–  so zreteľom na správu z 1. februára 2013, ktorú vypracoval osobitný spravodajca pre situáciu v oblasti ľudských práv v Kórejskej ľudovodemokratickej republike Marzuki Darusman,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Rada Európskej únie a Bezpečnostná rada OSN odsúdili skutočnosť, že KĽDR 12. decembra 2012 vypustila raketu s použitím technológie balistických rakiet a 12. februára 2013 uskutočnila jadrovú skúšku, čo je jasným porušením jej medzinárodných záväzkov podľa rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a predstavuje vážne ohrozenie regionálneho a medzinárodného mieru a bezpečnosti;

B.  keďže šírenie jadrových, chemických a biologických zbraní a prostriedky na ich prepravu predstavujú hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť; keďže KĽDR sa v roku 2003 stiahla zo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, od roku 2006 uskutočňovala jadrové skúšky a v roku 2009 oficiálne vyhlásila, že vyvinula jadrovú zbraň; keďže sledovanie nezákonného jadrového programu a programu balistických rakiet predstavuje problém pre medzinárodný režim nešírenia jadrových zbraní, ako aj nebezpečenstvo stupňovania regionálneho napätia;

C.  keďže tieto programy neslúžia na posilnenie bezpečnosti krajiny, ako tvrdí KĽDR; keďže krajina s hospodárstvom zameraným na armády má ďaleko od dosiahnutia stanoveného cieľa, ktorý je stať sa silným a prosperujúcim štátom, a keďže svojim úsilím o získanie zbraní hromadného ničenia a ich nosičov naopak ešte viac prehĺbila izoláciu a chudobu svojho ľudu;

D.  keďže KĽDR nedávno vypovedala zmluvu o prímerí s Kórejskou republikou a prerušila horúcu linku medzi Pchjongjangom a Soulom; keďže Kórejský polostrov je už po desaťročia svedkom napätia a vojenskej konfrontácie; keďže EÚ rozhodne podporuje predstavu Kórejského polostrova bez jadrových zbraní a považuje obnovenie šesťstranných rokovaní za nevyhnutné na dosiahnutie mieru a stability v regióne;

E.  keďže režim KĽDR nespolupracoval s OSN a odmietol všetky rezolúcie Rady OSN pre ľudské práva a Valného zhromaždenia OSN týkajúce sa dodržiavania ľudských práv v Severnej Kórei; keďže nespolupracoval s osobitným spravodajcom OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v krajine a odmietol všetku pomoc vysokého komisára OSN pre ľudské práva;

F.  keďže Európska únia chráni a presadzuje ľudské práva a demokraciu vo svete; keďže situácia v oblasti dodržiavania ľudských práv a humanitárna situácia v KĽDR je stále hlboko alarmujúca; keďže vláda KĽDR nepovoľuje organizovanú politickú opozíciu, slobodné a spravodlivé voľby, slobodu médií, náboženskú slobodu, slobodu združovania, kolektívne vyjednávanie ani voľný pohyb osôb;

G.  keďže justičný systém podlieha štátnej moci, pričom trest smrti platí pre veľký počet trestných činov proti štátu a trestný zákonník ho naďalej pravidelne rozširuje, zatiaľ čo občania vrátane detí sú nútení zúčastňovať sa na verejných popravách; keďže štátne orgány KĽDR sa systematicky dopúšťajú protizákonných vrážd, svojvoľného zatýkania a prípadov zmiznutia vrátanie zmiznutí formou únosov cudzích štátnych príslušníkov, pričom internujú viac ako 200 000 ľudí vo väzení a prevýchovných táboroch;

H.  keďže obyvatelia KĽDR sú po desaťročia žijú v zaostalosti, boria sa so zlou zdravotníckou starostlivosťou a vysokou úrovňou podvýživy matiek a detí, v kontexte politickej a hospodárskej izolácie, opakujúcich sa prírodných katastrof a medzinárodného zvyšovania cien potravín a palív; keďže veľké skupiny obyvateľstva trpí hladom a ich život do veľkej miery závisí od medzinárodnej potravinovej pomoci; keďže obrovský nedostatok potravín a hlad majú vážne dôsledky na široké spektrum ľudských práv; keďže desaťtisíce Severokórejčanov utiekli do Číny, pričom opustili svoju krajinu pre veľký hlad a útlak;

Jadrové hrozby

1.  odsudzuje jadrové skúšky a testovanie rakiet KĽDR, a naliehavo ju vyzýva, aby sa zdržala ďalších provokatívnych krokov a pozastavila všetky činnosti spojené s programom balistických rakiet a úplne a neodvratne sa vzdala existujúcich jadrových programov; vyzýva KĽDR, aby bezodkladne podpísala a ratifikovala zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok;

2.  odsudzuje oficiálne oznámenie KĽDR, že si vyhradzuje právo na vykonanie preventívneho jadrového útoku; vyzýva KĽDR, aby zostala verná Charte Organizácie spojených národov, ktorá zaväzuje svojich členov, aby za vzdali hrozieb alebo použitia sily proti inému štátu;

3.  keďže KĽDR zrušila všetky pakty o neútočení, ktoré uzavrela s Kórejskou republikou, ukončila prevádzku horúcej linky so Soulom a zatvorila spoločné hraničné priechody, pričom uviedla frontové vojská do stavu pohotovosti pre prípad vojny; víta ďalšie sprísnenie sankcií Rady a hlasovanie Bezpečnostnej rady OSN 7. marca 2013 po najnovšej jadrovej skúške; vyzýva KĽDR, aby si zvolila konštruktívnejšiu cestu zapojenia sa do medzinárodného spoločenstva, ktorá by napomohla stabilitu regiónu a zlepšila životné podmienky severokórejského ľudu;

4.  naliehavo vyzýva KĽDR, aby opätovne prijala už existujúce záväzky v súvislosti s moratóriom na vypúšťanie rakiet a aby sa znovu pripojila k Zmluve o nešírení jadrových zbraní, ktorá je hlavným pilierom režimu nešírenia jadrových zbraní a základom ďalšieho jadrového odzbrojovania a mierového využívania jadrovej energie; zdôrazňuje potrebu vystupňovania úsilia o posilnenie Zmluvy o nešírení jadrových zbraní; pripomína záverečné vyhlásenie Hodnotiacej konferencie venovanej Zmluve o nešírení jadrových zbraní z roku 2010, v ktorom sa vyjadruje hlboké znepokojenie z katastrofických následkov každého použitia jadrových zbraní a potvrdzuje, aby všetky štáty vždy dodržiavali platné medzinárodné právo vrátane medzinárodného humanitárneho práva;

5.  potvrdzuje svoju vôľu diplomaticky a politicky riešiť jadrový problém KĽDR; opätovne zdôrazňuje svoju podporu šesťstranným rozhovorom a požaduje, aby sa obnovili; naliehavo vyzýva všetkých účastníkov šesťstranných rozhovorov, aby zintenzívnili svoje úsilie; vyzýva KĽDR, aby sa znovu konštruktívne zapojila do rokovaní s medzinárodným spoločenstvom, a najmä s účastníkmi šesťstranných rozhovorov, s cieľom dosiahnuť trvalý mier a bezpečnosť na Kórejskom polostrove bez jadrových zbraní, čo zároveň predstavuje najlepší spôsob zabezpečenia väčšej prosperity a stabilnej budúcnosti KĽDR;

6.  vyzýva stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN a hlavného obchodného spojenca KĽDR Čínsku ľudovú republiku, aby uplatnila svoj vplyv na KĽDR s cieľom zabezpečiť, aby sa konflikt ďalej nevyhrocoval, a berie na vedomie podporu, ktorú Čínska ľudová republika vyjadrila rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN 2094 (2013); berie na vedomie zhodu medzi členmi Bezpečnostnej rady OSN v reakciách na nedávnu jadrovú skúšku KĽDR;

7.  v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zintenzívnenia celosvetového úsilia o jadrové odzbrojenie; požaduje dočasné opatrenia na budovanie dôvery;

Ľudské práva

8.  vyjadruje najhlbšie znepokojenie nad zhoršujúcou sa situáciou v oblasti ľudských práv v KĽDR, ktoré bývalý aj súčasný osobitný spravodajca OSN pre Severnú Kóreu opísali ako kategóriu samu osebe, ako neslýchanú, rozšírenú a systematickú, ktorá sa môže rovnať zločinom proti ľudskosti; vyzýva KĽDR, aby nadviazala zmysluplný dialóg o ľudských právach s Európskou úniou;

9.  vyzýva vládu KĽDR, aby si splnila svoje povinnosti v rámci nástrojov ľudských práv, ktorých je zmluvným partnerom, a aby zabezpečila vstup do krajiny humanitárnym organizáciám, nezávislým pozorovateľom dodržiavania ľudských práv a osobitnému spravodajcovi OSN pre oblasť ľudských práv v KĽDR a spolupracovala s nimi;

10.  víta vytvorenie vyšetrovacej komisie OSN pre KĽDR, ako to navrhli Európska únia a Japonsko;

11.  vyzýva vládu, aby vyhlásila moratórium na všetky popravy s úmyslom zrušenia trestu smrti v blízkej budúcnosti; vyzýva KĽDR, aby skoncovala s mimosúdnymi popravami a násilnými zmiznutiami, prepustila politických väzňov a umožnila svojim občanom voľne cestovať v rámci krajiny, ako aj mimo nej; vyzýva KĽDR, aby umožňovala slobodu prejavu a slobodu tlače pre domáce aj zahraničné médiá, ako aj necenzurovaný prístup občanov k internetu;

12.  vyjadruje osobitné znepokojenie nad vážnosťou potravinovej situácie v krajine a jej vplyvu na ekonomické, sociálne a kultúrne práve obyvateľstva; vyzýva Komisiu, aby zachovala súčasné programy humanitárnej pomoci a komunikačné kanály s KĽDR a aby zaistila ich bezpečné dodanie cieleným skupinám obyvateľstva; vyzýva orgány KĽDR, aby zabezpečili všetkým občanom prístup k potravinám a humanitárnej pomoci podľa potrieb, v súlade s humanitárnymi zásadami;

o
o   o

13.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, osobitnému predstaviteľovi EÚ pre ľudské práva, vláde Kórejskej ľudovodemokratickej republiky, vláde Kórejskej republiky, vláde Čínskej ľudovej republiky, osobitnému spravodajcovi OSN pre situáciu v oblasti dodržiavania ľudských práv v KĽDR a generálnemu tajomníkovi OSN.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2013 o vzťahoch medzi EÚ a Čínou (2012/2137(INI))

P7_TA(2013)0097 A7-0434/2012

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nadviazanie diplomatických vzťahov medzi EÚ a Čínou v máji 1975,

–  so zreteľom na hlavný právny rámec vzťahov s Čínou, a to na Dohodu o obchode a hospodárskej spolupráci medzi ES a Čínou(1), podpísanú v máji 1985, ktorá sa vzťahuje na hospodárske a obchodné vzťahy a na program spolupráce medzi EÚ a Čínou,

–  so zreteľom na rokovania o novej dohode o partnerstve a spolupráci prebiehajúce od roku 2007,

–  so zreteľom na strategické partnerstvo medzi EÚ a Čínou založené v roku 2003,

–  so zreteľom na štruktúrovaný politický dialóg medzi EÚ a Čínou, ktorý bol formálne nadviazaný v roku 1994, a na strategický dialóg na vysokej úrovni o strategických a zahraničnopolitických otázkach, ktorý bol nadviazaný v roku 2010,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 24. októbra 2006 s názvom EÚ – Čína: bližšie partnerstvo, viac zodpovednosti (COM(2006)0631),

–  so zreteľom na politický dokument Komisie s názvom Dozrievajúce partnerstvo: spoločné záujmy a výzvy vo vzťahoch medzi EÚ a Čínou (COM(2003)0533), ktorý Európska rada schválila 13. októbra 2003,

–  so zreteľom na usmernenia Rady týkajúce sa politiky pre východnú Áziu,

–  so zreteľom na závery Rady s názvom Strategické partnerstvo medzi EÚ a Čínou prijaté na zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy 11. – 12. decembra 2006,

–  so zreteľom na dokument Komisie o stratégii pre Čínu na roky 2007 – 2012, viacročný indikatívny program na roky 2011 – 2013, hodnotenie dokumentu o stratégii v polovici trvania a hodnotenie viacročného indikatívneho programu na roky 2011 – 2013,

–  so zreteľom na úplne prvý politický dokument Číny o EÚ vydaný 13. októbra 2003,

–  so zreteľom na dialóg EÚ a Číny o ľudských právach, ktorý sa začal v roku 1995, a na posledné dve kolá dialógu, a to 30. kolo, ktoré sa konalo 16. júna 2011 v Pekingu, a 31. kolo, ktoré sa konalo 29. mája 2012 v Bruseli,

–  so zreteľom na takmer 60 odvetvových dialógov prebiehajúcich medzi Čínou a Úniou, ktoré sa okrem iného týkajú životného prostredia, regionálnej politiky, zamestnanosti a sociálnych vecí a občianskej spoločnosti,

–  so zreteľom na ustanovenie dialógu na vysokej úrovni medzi národmi EÚ a Číny, ktorý sa začal vo februári 2012 a bude zahŕňať všetky spoločné iniciatívy EÚ a Číny v tejto oblasti,

–  so zreteľom na dohodu o vedeckej a technickej spolupráci medzi ES a Čínou, ktorá bola podpísaná v decembri 1998, nadobudla platnosť v roku 2000(2) a bola obnovená v rokoch 2004 a 2009, dohodu o partnerstve v oblasti vedy a techniky, ktorá bola podpísaná 20. mája 2009 a spoločné vyhlásenie ES a Číny o energetickej spolupráci z 8. decembra 2010,

–  so zreteľom na dohodu s Čínou o spolupráci na satelitnom navigačnom programe EÚ Galileo podpísanú 30. októbra 2003,

–  so zreteľom na 15. samit EÚ – Čína, ktorý sa konal 20. septembra 2012 v Bruseli, a na spoločnú tlačovú správu vydanú na záver tohto samitu,

–  so zreteľom na partnerstvo EÚ a Číny týkajúce sa zmeny klímy, ktoré sa dohodlo na 8. samite EÚ – Čína v septembri 2005, a na spoločné vyhlásenie o zmene klímy vydané na uvedenom samite,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie EÚ a Číny o energetickej bezpečnosti vydané 3. mája 2012 v Bruseli a na 5. stretnutie v rámci dialógu o energetike medzi ES a Čínou v novembri 2011,

–  so zreteľom na rokovania za okrúhlym stolom medzi Čínou a EÚ,

–  so zreteľom na 18. národný zjazd Komunistickej strany Číny, ktorý sa konal v dňoch 8. – 14. novembra 2012, a na zmeny vo vedení stáleho výboru politbyra, o ktorých sa na tomto zjazde rozhodlo,

–  so zreteľom na svoju najnovšiu medziparlamentnú schôdzu s Čínou, ktorá sa konala 11. a 12. júla 2012 v Bruseli,

–  so zreteľom na svoje nedávne uznesenia o Číne, najmä na uznesenie z 23. mája 2012 s názvom EÚ a Čína: nevyvážený obchod?(3), z 2. februára 2012 o zahraničnej politike EÚ voči skupine BRICS a ďalším rozvíjajúcim sa mocnostiam: ciele a stratégie(4), a z 12. septembra 2012 o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (SZBP)(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 7. septembra 2006 o vzťahoch EÚ – Čína(6) a z 5. februára 2009 o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Čínou(7),

–  so zreteľom na uznesenia o ľudských právach z 21. januára 2010 o porušovaní ľudských práv v Číne, najmä pokiaľ ide o prípad Liou Siao-paa(8), z 10. marca 2011 o situácii a kultúrnom dedičstve v Kašgare (Ujgurská autonómna oblasť Sin-ťiang, Čína)(9), o 7. apríla 2011 o prípade Aj Wej-weja(10), z 5. júla 2012 o škandále s nútenými potratmi v Číne(11), z 26. novembra 2009 o Číne: práva menšín a uplatňovanie trestu smrti(12)a zo 16. decembra 2010 o výročnej správe o ľudských právach vo svete v roku 2009 a politike Európskej únie v tejto oblasti(13),

–  so zreteľom na zbrojné embargo zavedené zo strany EÚ po zásahu na Námestí nebeského pokoja v júni 1989, ktoré Parlament podporil vo svojom uznesení z 2. februára 2006 o hlavných aspektoch a základných možnostiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2005 o vzťahoch medzi EÚ, Čínou a Taiwanom a o bezpečnosti na Ďalekom východe(15),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Tibete a o situácii v oblasti ľudských práv v Číne, predovšetkým na svoje uznesenia z 25. novembra 2010 o Tibete – plány na zavedenie čínštiny ako hlavného vyučovacieho jazyka(16), z 27. októbra 2011 o Tibete, najmä o samoupaľovaní mníšok a mníchov(17) a zo 14. júna 2012 o: situácii v oblasti ľudských práv v Tibete(18),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A7-0434/2012),

A.  keďže strategické partnerstvo EÚ – Čína má veľký význam pre vzťahy medzi EÚ a Čínou a tento vzťah je rozhodujúci pre nájdenie riešení, pokiaľ ide o globálne otázky, medzi ktoré patrí globálna a regionálna bezpečnosť, hospodárska kríza, globálna finančná regulácia a regulácia trhu, energetická bezpečnosť, hospodársky a sociálny rozvoj trhovej ekonomiky, podpora demokracie a ľudských práv a boj proti organizovanému zločinu, terorizmu a pirátstvu, ako aj pri vytváraní rámca na riešenie dvojstranných problémov medzi EÚ a Čínou;

B.  keďže strategické partnerstvo si vyžaduje pevný záväzok voči vzájomnej zodpovednosti a vysokú úroveň dôvery a musí byť založené na všeobecných hodnotách;

C.  keďže vzťahy medzi EÚ a Čínou sa výrazne rozvinuli od podpísania dohody o spolupráci medzi EÚ a Čínou v roku 1985; keďže Komisia v roku 2006 prijala hlavnú politickú stratégiu vo vzťahu k Číne a v tejto súvislosti začala v januári 2007 rokovania o komplexnej dohode o partnerstve a spolupráci s cieľom dosiahnuť ďalšie zlepšenie vzťahov medzi EÚ a Čínou, a to najmä v oblasti obchodu a investícií;

D.  keďže Čína prežíva sociálno-hospodársky prechod od rozsiahleho modelu založenom na hospodárstve riadenom štátom k modelu založenému na väčších hospodárskych slobodách, čo zároveň umožňuje zvyšovanie životnej úrovne veľkej časti čínskeho obyvateľstva;

E.  keďže však neexistuje žiadny podobný pokrok v oblasti politických slobôd;

F.  keďže ľudské práva sú doplnkové, univerzálne, neodňateľné, nedeliteľné a vzájomne prepojené; keďže Čína sa zaujíma o hospodárske a sociálne práva (napríklad stravovanie, ošatenie, hospodársky rozvoj), kým EÚ uplatňuje širší prístup k ľudským právam, pričom zdôrazňuje najmä občianske a politické práva (napríklad slobodu prejavu, náboženstva, združovania);

G.  keďže čínski aktivisti za ľudské práva informovali o obmedzovaní svojej slobody, keď ich polícia niekoľko mesiacov zadržiavala bez príkazu na zatknutie, bez obvinenia, bez akéhokoľvek kontaktu s rodinami a bez právnej pomoci;

H.  keďže už v roku 2007 prezident Chu Ťin-tchao nariadil najvyššej súdnej moci, aby sa sudcovia riadili troma autoritami – stranou, ľudom a zákonom, a to v uvedenom poradí, a keďže čínske ministerstvo spravodlivosti vydalo v marci 2012 nariadenie, že všetci právnici by mali prisahať vernosť Čínskej komunistickej strane, aby mohli získať licenciu alebo aby im bola obnovená;

I.  keďže šokujúce správy z polovice júna 2012 o extrémne krutom nútenom potrate nenarodenej dcéry Feng Ťia-mej, ktorá bola v siedmom mesiaci tehotenstva, podnietili debatu o zrušení oficiálnej politiky jedného dieťaťa;

J.  keďže napriek pokroku čínskej vlády pri presadzovaní niektorých hospodárskych a sociálnych práv je uplatňovanie práva na slobodu prejavu, združovania, zhromažďovania, slobodu tlače a vstup do odborových združení sústavne potlačované; keďže organizácie pôsobiace v oblasti ľudských práv sústavne informujú o závažnom porušovaní ľudských práv čínskymi orgánmi vrátane odsúdení významných disidentov, ako napríklad uväzneného nositeľa Nobelovej ceny za mier Liou Siao-paa, rozsiahlych obmedzeniach slobody médií a internetu, sprísnenom dohľade a obťažovaní právnikov, obhajcov ľudských práv a mimovládnych organizácií, rozsiahlom obmedzovaní a útlaku Ujgurov, Tibeťanov a ich slobôd, rastúcom počte násilných zmiznutí a svojvoľných zatknutí vrátane zadržiavania v tajných nezákonných zariadeniach známych ako „čierne žaláre“; keďže represívna politika voči základným slobodám Tibeťanov podnietila v posledných rokoch znepokojujúci počet prípadov samoupálenia;

K.  keďže Čína je signatárom Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ICCPR) a stálym členom Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov; keďže takéto postavenie určuje Číne osobitnú povinnosť dodržiavať medzinárodné právne záväzky podľa ICCPR a Charty Organizácie Spojených národov;

L.  keďže nositeľ Sacharovovej ceny za rok 2008 Chu Ťia zostáva v domácom väzení pod prísnym dozorom a s obmedzenými možnosťami komunikácie;

M.  keďže čínsky štát uznáva iba päť náboženstiev, a to budhizmus, taoizmus, islam a kresťanstvo (tak katolíctvo, ako aj protestantstvo); keďže všetky tieto náboženstvá majú ústredné riadiace orgány so sídlom v Pekingu a ich personál tvoria funkcionári lojálni Čínskej komunistickej strane; keďže Čínska komunistická strana vymenúva najvyšších náboženských vodcov a od roku 1999 zakázala nepovolené náboženské skupiny ako Falun kung s cieľom ich úplného odstránenia; keďže podľa informácií organizácií pôsobiacich v oblasti ľudských práv sa v dôsledku tohto zákazu vykonávajú nezákonné nátlakové opatrenia vrátane svojvoľných zatknutí, nútenej práce a telesného mučenia, ktoré niekedy vedú až k úmrtiam;

N.  keďže Autonómna oblasť Tibet a ďalšie tibetské autonómne oblasti, ako aj Ujgurská autonómna oblasť Sin-ťiang sa stávajú čoraz dôležitejšími územiami pre strategické, regionálne, vojenské a hospodárske zámery Číny a čínska vláda ich preto vníma ako ústrednú otázku územnej celistvosti Číny; keďže od roku 2009 sa v oblastiach Čínskej ľudovej republiky obývaných Tibeťanmi vrátane Autonómnej oblasti Tibet a tibetských autonómnych oblastí v provinciách Kan-su, S„-čchuan a Čching-chaj upálilo najmenej 90 Tibeťanov;

O.  keďže napriek významným výhodám v dôsledku otvorenia sa čínskeho hospodárstva, akými sú lepší prístup k trhu práce a pokles miery nezamestnanosti vo vidieckych oblastiach, hospodársky rast Číny nepriniesol rovnaký úžitok všetkým vrstvám čínskeho obyvateľstva a medzi mestskými a vidieckymi oblasťami krajiny sa objavujú veľké rozdiely;

P.  keďže nerovnosti v príjmoch a prístupe k zamestnaniu, sociálnej ochrane, zdravotníctvu a vzdelaniu medzi mestským a vidieckym obyvateľstvom predstavujú pre Čínu výrazný problém v oblasti politiky súdržnosti;

Q.  keďže spolupráca medzi EÚ a Čínou v oblasti vedy a techniky je vecou spoločného záujmu; keďže v Číne sa rozšírilo používanie internetu a v súčasnosti je viac ako 500 miliónov ľudí online platformou verejnej mienky; keďže však internetové prostredie krajiny aj naďalej ostáva veľmi reštriktívne;

R.  keďže EÚ je najvýznamnejšou destináciou cestovného ruchu na svete a keďže sa očakáva, že do roku 2020 vycestuje do zahraničia 100 miliónov Číňanov, a keďže je preto potrebné podporiť iniciatívy na prilákanie týchto nových tokov v oblasti cestovného ruchu;

S.  keďže Čína produkuje najväčšie množstvo oxidu uhličitého na svete a keďže objem emisií sa stále rýchlo zvyšuje; keďže podiel emisií CO2 na obyvateľa v Číne predstavoval v roku 2010 6,8 ton a očakáva sa, že v roku 2017 prekoná podiel emisií na obyvateľa v USA;

T.  keďže Čína zvyšuje úsilie, čo sa týka trhových systémov obchodovania s emisnými kvótami; keďže Čína v tejto súvislosti realizuje sedem pilotných projektov s cieľom zaviesť vnútroštátny systém obchodovania s emisnými kvótami v roku 2015;

U.  keďže v 21. storočí sa Čína vracia na svetovú scénu ako hospodárska a obchodná mocnosť v dôsledku svojej rýchlo rastúcej hospodárskej moci a neprehľadného rozširovania vojenských síl;

V.  keďže EÚ v kontexte vzťahov medzi ČĽR a Taiwanom naďalej zastáva politiku jednej Číny;

W.  keďže pozitívnu úlohu, ktorú ČĽR zohráva v juhovýchodnej Ázii, pokiaľ ide o hospodársku regionalizáciu a dynamiku, čoraz viac zatieňujú územné spory v Juhočínskom mori s Vietnamom, Malajziou, Indonéziou, Brunejom, Filipínami a Taiwanom, a vo Východočínskom mori s Japonskom a Taiwanom, čo sú všetko oblasti bohaté na ryby, ako aj na zásoby ropy a zemného plynu;

X.  keďže Čína udržiava úzke vzťahy so Severnou Kóreou, pričom Severná Kórea je do veľkej miery hospodársky závislá na Číne a prílev čínskych financií a turistov je za súčasného stavu nevyhnutný na prežitie pchjongjanského režimu;

Y. keďže Čína spolupracuje s Ruskom, štyrmi stredoázijskými republikami (Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan a Uzbekistan) a štyrmi krajinami so štatútom pozorovateľa (India, Irán, Mongolsko a Pakistan) v Šanghajskej organizácii pre spoluprácu; keďže podľa oznámenia na samite Šanghajskej organizácie pre spoluprácu, ktorý sa uskutočnil v Pekingu 6. júna 2012, sa čínske investície v Strednej Ázii v nadchádzajúcom desaťročí zvýšia z 20 miliárd na 100 miliárd USD;

Z.  keďže prehlbujúce sa vzťahy medzi Pekingom a Washingtonom spolu so silnými finančnými a hospodárskymi zväzkami medzi oboma krajinami predstavujú jednu z najdôležitejších dvojstranných väzieb na svete; keďže Európa je prvým obchodným partnerom Číny;

AA.  keďže nikde na svete nie je prudký rast Číny viditeľnejší než v Afrike a Latinskej Amerike; keďže to preukazuje najmä pôsobivý nárast objemu vzájomného obchodu medzi Čínou a Afrikou, ktorý sa podľa štatistík čínskeho ministerstva obchodu medzi rokmi 2009 a 2011 zvýšil o 80 % na 166,3 miliardy USD; keďže čínske priame zahraničné investície v Afrike sa v roku 2011 zvýšili o 58,9 % na 1,7 miliardy USD; keďže čínske záujmy v Afrike sú viditeľný prostredníctvom veľkých rozvojových projektov, ako napríklad železnice, cestné komunikácie a projekty sociálnej pomoci;

Strategické partnerstvo a spolupráca EÚ a Číny

1.  podporuje verejný záväzok, ktorý EÚ a Čína prijali počas svojho strategického dialógu na vysokej úrovni 9. – 10. júla 2012 v Pekingu s cieľom vytvoriť prostredníctvom svojho strategického partnerstva založeného na spoločných záujmoch a vzájomnom porozumení dobrý príklad medzinárodnej spolupráce v 21. storočí; podporuje a podnecuje takmer 60 odvetvových dialógov medzi EÚ a Čínou, pretože je presvedčený, že posilnené a vysoko rozvinuté partnerstvo bude prínosom tak pre EÚ, ako aj pre Čínu; želá si však posilnenie týchto dialógov v oblasti ľudských práv, životného prostredia, bezpečnosti, energetiky a najmä v oblasti boja proti falšovaným výrobkom vzhľadom na jeho dosah na verejné zdravie a bezpečnosť; podporuje úsilie o aktívne vyhľadávanie súčinnosti medzi čínskou 12. päťročnicou a stratégiou Európa 2020 s cieľom prehĺbiť pragmatickú spoluprácu v rôznych oblastiach; okrem toho sa domnieva, že koncepcia strategického partnerstva sa musí lepšie vymedziť; žiada, aby rozširovanie obchodných a hospodárskych vzťahov s Čínou bolo sprevádzané významným pokrokom v politickom dialógu o ľudských právach a zásadách právneho štátu;

2.  očakáva, že členské štáty EÚ poskytnú Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), a najmä jej delegácii v Pekingu, jasný mandát na posilnenie strategického partnerstva EÚ a Číny jednotným postojom voči čínskej vláde a že sa zdržia vykonávania iniciatív dvojstranných zahraničných politík, ktoré by mohli ohroziť úsilie vyvíjané ESVČ; vyzýva EÚ, aby zaviedla voči Číne dlhodobú stratégiu, ktorá zabezpečí operatívnu koordináciu medzi inštitúciami Únie a medzi Úniou a jej členskými štátmi; očakáva od čínskych orgánov na všetkých politických úrovniach posilnenie strategického partnerstva EÚ a Číny prostredníctvom súdržného a transparentného uplatňovania vzájomných a medzinárodných dohôd a pravidiel;

3.  víta dohody dosiahnuté počas 15. samitu EÚ a Číny, ktorý sa uskutočnil 20. septembra 2012 v Bruseli; naliehavo žiada ich okamžité sfunkčnenie a vykonávanie, ktoré posilní vzťahy medzi Úniou a Čínou;

4.  víta tiež záväzky prijaté na 15. samite EÚ a Číny, najmä pokiaľ ide o rokovania o dohode o investíciách a vytvorenie sa pravidelného dialógu o otázkach obrany a bezpečnosti;

5.  domnieva sa, že vzťahy medzi EÚ a Čínou na hospodárskej a obchodnej úrovni aj v kultúrnych a spoločenských otázkach by mohli byť jedným z hlavných činiteľov rozvoja a zlepšenia oboch spoločností, a preto považuje túto spoluprácu za nevyhnutnú v záujme oboch strán;

6.  víta začatie dialógu na vysokej úrovni medzi národmi EÚ a Číny a jeho úspešné prvé kolo; vyjadruje spokojnosť s pokrokom a úspechmi roku medzikultúrneho dialógu medzi EÚ a Čínou a berie na vedomie dohodu dosiahnutú na 15. samite EÚ a Číny, ktorá sa týka súboru následných opatrení v rôznych oblastiach vzdelávania, kultúry, mnohojazyčnosti a mládeže;

7.  vyzýva Komisiu, Radu a príslušné čínske orgány, aby v spolupráci s Parlamentom uľahčili prílev turistov z Číny do EÚ prostredníctvom harmonizácie a urýchlenia postupov udeľovania víz čínskym štátnym príslušníkom, najmä v súvislosti s pracovnými cestami a konferenčným cestovným ruchom;

8.  víta výzvu oboch strán, ktorá zaznela na 15. samite EÚ a Číny a ktorá sa týka začatia komplexného dialógu na príslušnej úrovni medzi EÚ a Čínou o mobilite a migrácii, a ich vzájomné odhodlanie pokračovať v skúmaní možností uľahčovania výmen pre čínskych občanov a občanov EÚ vrátane vzájomnej výnimky z vízovej povinnosti pre držiteľov diplomatických pasov;

9.  zdôrazňuje, že Čína nie je len druhým najväčším hospodárstvom na svete a najväčším vývozcom vo svetovom hospodárstve, ale aj čoraz dôležitejšou politickou mocnosťou;

Vnútorná situácia

10.  zdôrazňuje, že Čína dosiahla v posledných desaťročiach značný spoločenský pokrok; zdôrazňuje, že takéto zlepšenie kvality života v takej veľkej krajine za taký krátky čas nemá v dejinách obdobu; pripomína, že hospodársky rast Číny zbavil od roku 1990 chudoby viac ako pol miliardy ľudí;

11.  víta 12. päťročnicu (2011 – 2015) schválenú národným ľudovým zhromaždením v marci 2012, ktorej zámerom je bojovať proti negatívnym vedľajším účinkom obdobia nepretržitého vysokého hospodárskeho rastu, ktorý nemá obdobu, napríklad proti naliehavým environmentálnym hrozbám, regionálnej nerovnováhe, rastúcej nerovnosti v oblasti príjmov a pretrvávajúcim kolektívnym protestom zameraným na sociálnu, hospodársku a právnu nespravodlivosť;

12.  poukazuje na význam vytvorenia spoločného základu medzi stratégiou Európa 2020 a čínskou 12. päťročnicou;

13.  víta úspešnú hospodársku politiku Číny, ale pripája sa ku kritike zo strany nezávislých čínskych učencov a pozorovateľov, že trvalý charakter tohto trendu vážne ohrozujú korupčné škandály, nedostatok transparentnosti a „červená šľachta“ zložená z blízkych rodinných príslušníkov bývalých a súčasných straníckych vodcov, ktorá vďaka svojim politickým a hospodárskym kontaktom vlastní obrovské majetky, čo je vážna situácia, ktorú nedávno odhalila Po Si-lajova aféra;

14.  sa teší na urýchlenú realizáciu opakovaných výziev na demokratizáciu a politické reformy v rámci Čínskej komunistickej strany jej novým vedením; je presvedčený, že len účinné politické reformy zamerané na formovanie inkluzívnych, demokratických a zodpovedných inštitúcií odzrkadľujúcich etnickú, náboženskú, politickú a sociálnu rozmanitosť Číny vydláždia cestu k budovaniu udržateľného rastu a stability a obmedzia čiastočnú nezávislosť svojvoľných provinčných, okresných a miestnych vedúcich predstaviteľov strany, ktorí vážne poškodzujú reputáciu národného vedenia Číny tak v rámci krajiny, ako aj v zahraničí tým, že zneužívajú moc, a to najmä mimoriadne nákladnými a endemickými prípadmi korupcie; domnieva sa, že takéto prípady by sa mali riešiť prostredníctvom zavedenia mechanizmu zodpovednosti, ako uznal predseda Chu Ťin-tchao počas 18. zjazdu Čínskej komunistickej strany v novembri 2012;

15.  spolu s čínskymi právnikmi, ktorých podporuje, dôrazne odmieta povinné prisahanie vernosti komunistickej strane z toho dôvodu, že ide o útok na právny systém, ktorý bezohľadne znevažuje medzinárodné právne normy, pretože každý právnik by mal prisahať vernosť ústave a nie politickej strane alebo organizácii;

16.  zdôrazňuje, že hoci nútené potraty sú v Číne jednoznačne nezákonné, úradníci pre plánovanie rodiny opakovane nútia ženy k neľudským praktikám, akými sú nútené potraty či sterilizácia; odsudzuje takzvaný sociálny poplatok na výživné, čo je často prehnaná pokuta, ktorú rodičia musia platiť v prípade ďalších pôrodov, ako to bolo aj v prípade tragédie Feng Ťia-mej; upozorňuje, že podľa oficiálnych štatistík bolo v roku 2011 zaznamenaných 8 400 sťažností obetí na nesprávne postupy úradov pre plánovanie rodiny; plne podporuje čínske hlasy volajúce po ukončení politiky jedného dieťaťa, ktorá má mnoho nedostatkov, najmä z hľadiska demografických trendov v Číne, pričom zdôrazňuje jej závažné negatívne spoločenské a psychologické dôsledky, napríklad sociálne rozdiely, zhoršovanie situácie v oblasti rodovej rovnosti, rozšírený negatívny pocit z narodenia dieťaťa ženského pohlavia a stále rastúci nepomer medzi narodenými chlapcami a dievčatami, čo podnecuje výskyt „malých tyranov“ a narúša tradičnú rodinnú štruktúru, ako aj obmedzuje prísun mladých ľudí na trh práce; vyzýva čínske vedenie, aby za hlavnú prioritu považovalo nájdenie riešenia tohto problému;

17.  berie vážne na vedomie dôrazné protesty zamestnancov továrne spoločnosti Foxconn a žiada rešpektovanie práv zamestnancov; podporuje úsilie zamerané na zabezpečenie dôstojnej odmeny a dôstojných pracovných podmienok;

18.  víta úsilie Číny zaviesť do roku 2015 celoštátny systém obchodovania s emisnými kvótami, ktorý by sa v budúcnosti mohol integrovať s ostatnými systémami na obchodovanie s emisiami oxidu uhličitého, najmä so systémom EÚ na obchodovanie s emisiami; pripomína však, že Čína zatiaľ nemá plne funkčné rozvinuté trhové hospodárstvo, ktoré je zrejmým predpokladom fungujúceho systému obchodovania s emisnými kvótami;

19.  naliehavo žiada čínsku vládu, aby zintenzívnila meranie znečisťujúcich látok a emisií s cieľom odstrániť nedostatok spoľahlivých údajov o emisiách oxidu uhličitého, zaviedla lepšiu právnu infraštruktúru a zvýšila budovanie kapacít na administratívnej úrovni. víta v tejto súvislosti dohodu o financovaní medzi EÚ a Čínou z 20. septembra 2012, ktorá sa týka podpory otázok životného prostredia, prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo a znižovania emisií skleníkových plynov v Číne;

20.  berie na vedomie rozhodnutie predsedu výkonnej rady Hongkongu nepresadzovať zavedenie sporných učebných osnov „národného vzdelávania“, ktoré bolo prijaté po masových demonštráciách a rozsiahlom odpore; vyzýva pekinské orgány, aby v plnej miere rešpektovali zásadu jedna krajina – dva systémy v súlade s dohodou podpísanou pred odovzdaním bývalej britskej kolónie Čínskej ľudovej republike; víta vysokú účasť v nedávnych voľbách legislatívnej rady a očakáva čo najrýchlejšie zavedenie všeobecného volebného práva na voľby všetkých členov tohto zhromaždenia;

Ľudské práva a demokracia

21.  oceňuje a podporuje odvahu a aktívny prístup čínskych občanov, ktorí konajú spoločensky zodpovedným spôsobom pri presadzovaní a ochrane všeobecne uznávaných sociálnych a ľudských práv a pri odhaľovaní a náprave dobre známych spoločenských hrozieb a/alebo trestných činov, ako je korupcia, zneužívanie právomoci verejného činiteľa, environmentálne škody, infekcia AIDS, otrava potravinami, stavebné podvody týkajúce sa škôl a nezákonné vyvlastňovanie pôdy a majetku, ktoré často páchajú miestne stranícke orgány; odsudzuje všetky prípady odplaty zo strany úradov voči týmto čínskym občanom; naliehavo žiada čínske vedenie, aby nabádalo na občiansku zodpovednosť v zmysle dodržiavania sociálnych ľudských práv a rehabilitovalo úradmi prenasledovaných a potrestaných ochrancov týchto práv; pripomína čínskemu vedeniu, aby prísne dodržiavalo domáce a medzinárodné právne predpisy v oblasti ľudských práv;

22.  dôrazne schvaľuje kritické poznámky čínskych právnikov a odborníkov z oblasti právnej vedy, že ponižujúce zadržiavanie podozrivých viac ako 15 dní je v rozpore s Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach, ktorý Čína podpísala v októbri 1998; vyjadruje znepokojenie nad neochotou čínskej vlády ratifikovať ICCPR, čo sa doteraz nestalo; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že podľa nového zákona o trestnom konaní, ktorý nadobudne platnosť v roku 2013, môžu polícia a orgány štátnej bezpečnosti zadržať podozrivého dokonca na viac ako 14 mesiacov bez akejkoľvek pomoci právneho zástupcu; plne podporuje kritiku zo strany čínskych právnikov, že polícia má stále možnosť zadržiavať podozrivých v domácom väzení a zároveň ich môže zadržiavať podľa postupu „zatknutia na určenom mieste“; podporuje všetky iniciatívy čínskych právnikov na skutočnú reformu zákona o trestnom konaní ČĽR;

23.  vyzýva Čínu, aby dodržiavala minimálne sociálne normy; zdôrazňuje význam dodržiavania a rýchleho vykonávania všetkých pravidiel Medzinárodnej organizácie práce vrátane práva na slobodné zakladanie nezávislých odborov; víta vykonávanie pracovného zmluvného práva a požaduje, aby sa legislatívny rámec doplnil prijatím právneho predpisu o kolektívnom vyjednávaní; naliehavo žiada čínske orgány, ako aj európskych investorov a spoločnosti, ktoré v Číne pôsobia, aby dodržiavali medzinárodné pracovnoprávne normy a zaručili slušné platové a pracovné podmienky a dodržiavanie ľudských práv v Číne; zastáva názor, že EÚ by nemala umožniť prístup na trh výrobkom, ktoré boli vyrobené za pomoci detskej práce alebo v zariadeniach, kde sa závažným spôsobom porušujú medzinárodné pracovnoprávne normy a ľudské práva, napríklad vo väzenských pracovných táboroch;

24.  zastáva názor, že nerovnováha v obchode medzi EÚ a Čínou je odrazom ich rozdielnych sociálnych, hospodárskych a demokratických modelov; zastáva názor, že k tomu prispieva nedostatočné rešpektovanie až nerešpektovanie niektorých práv v Číne; zdôrazňuje dôležitosť určenia stratégie pre dialóg s Čínou, ktorý by sa mal v prvom rade týkať otázok trhu práce;

25.  sa obáva, že počet väzňov, ktorí sú popravovaní podľa čínskych právnych predpisov týkajúcich sa trestu smrti, ako aj rýchlosť ich súdnych procesov a následných popráv je v rozpore s duchom ľudského práva na slobodný a spravodlivý súdny proces v tom zmysle, že pri rýchlosti, ktorú uplatňujú čínske orgány, sa môžu prehliadnuť procesné alebo iné chyby, ktoré povedú k poprave nevinných osôb; domnieva sa, že uplatňovanie trestu smrti v neprehľadnom systéme súdnictva, ktorému chýba úplná transparentnosť a v ktorom práva väzňov nie sú ešte zďaleka rozvinuté, je hlbokým omylom; vyzýva čínske orgány, aby prehodnotili svoju politiku trestu smrti;

26.  zdôrazňuje, že strategické partnerstvo medzi EÚ a Čínou zahŕňa recipročnú slobodu médií, ktorá znamená slobodu tlače pre čínske médiá v Európe a tiež slobodu tlače pre európske médiá v Číne; očakáva, že všetky európske inštitúcie budú rozhodne podporovať túto základnú zásadu z oblasti ľudských práv pri svojich kontaktoch s príslušnými čínskymi partnermi;

27.  odsudzuje kontrolu a cenzúru internetu čínskymi orgánmi; so znepokojením berie na vedomie, že čínska vláda sprísňuje svoj dohľad nad internetom prostredníctvom nového zákona, ktorý zakazuje ľuďom vyzrádzanie štátnych tajomstiev, urážku národnej hrdosti, ohrozovanie etnickej jednoty krajiny či vyzývanie na „nezákonné protesty“ alebo „masové zhromaždenia“; pripomína, že preto už neexistuje žiadne skutočné obmedzenie cenzúry alebo prenasledovania; je znepokojený nedostatočnými zárukami, ktoré poskytuje nový zákon, vďaka čomu je možné jeho zneužívanie; zdôrazňuje, že termíny „nezákonné protesty“ a „masové zhromaždenia“ by sa mali používať len v situáciách, kde existuje platný zákon o pokojných a zákonných protestoch; podporuje čínsku vládu, aby umožnila vyjadrovanie pluralitných názorov na internete, v médiách a všeobecnejšie vo verejnej sfére; pripomína, že právo na slobodu vyjadrovania na internete nedávno uznala Rada OSN pre ľudské práva;

28.  je znepokojený nadobudnutím platnosti nových ustanovení o kontrole internetu, ktoré legalizujú rušenie blogov a ustanovujú prísne tresty pre blogerov, novinárov a právnikov, ktorí ich obhajujú;

29.  zdôrazňuje, že v krajine, kde internet využíva viac ako 500 miliónov ľudí, sú digitálne slobody jedinou cestou k dosiahnutiu prosperujúceho a rozvinutého kybernetického prostredia; vyzýva čínske orgány, aby zabezpečili i chránili obrovskú kybernetickú sféru, ktorá sa rozvinula v ich krajine, a aby svoje úsilie zamerali na jej posilnenie a nie na cenzúru a kontrolu;

30.  berie na vedomie významné úsilie čínskej vlády o hospodársky rozvoj Tibetu a Sin-ťiang a dosah tohto úsilia na kočovné spoločenstvá a tradičné spôsoby života; naliehavo žiada čínsku vládu, aby konala politicky zodpovedným spôsobom, a teda zmysluplne zapájala tibetské a ujgurské obyvateľstvo do otázok riadenia vrátane priorít nakladania so zdrojmi a hospodárskeho rozvoja a rešpektovala kultúrne prvky ako jazyk a náboženstvo a neoslabovala ich; dôrazne vyhlasuje, že čínska vláda nedosiahne trvalú stabilitu v Tibete či v Sin-ťiangu ani porozumenie medzi čínskym, tibetským a ujgurským obyvateľstvom prostredníctvom násilnej asimilácie, kultúrnej deštrukcie či represívnych policajných a bezpečnostných metód, ale len vážnym riešením všetkých sťažností pôvodného obyvateľstva s cieľom vytvoriť skutočnú spoločnú zodpovednosť za prosperitu oboch autonómnych provincií; naliehavo žiada čínsku vládu, aby zrušila zákaz nezávislých pozorovateľov navštevujúcich tieto regióny;

31.  zdôrazňuje, že napriek krutej represívnej politike dochádza v Číne k náboženskému obrodeniu, ktoré dokazuje opätovné otvorenie alebo rekonštrukcia nespočetných miest na konanie bohoslužieb; naliehavo žiada čínske orgány, aby upustili od politík a postupov, ktoré okliešťujú základné právo každého občana na slobodu náboženstva a viery;

32.  vyzýva čínske orgány, aby oficiálne uznali protestantské domáce cirkvi a ilegálne katolícke cirkvi, ako aj cirkvi iných náboženstiev; v tejto súvislosti pripomína, že medzinárodné právo v oblasti ľudských práv uznáva slobodu náboženského vyznania alebo viery bez ohľadu na stav registrácie, čo znamená, že by registrácia nemala byť nutným predpokladom vyznávania náboženstva; dôrazne odsudzuje všetky pokusy orgánov zbaviť tieto neregistrované cirkvi ich základného práva na slobodu náboženstva ukladaním požiadaviek, aby sa podriadili riadiacim orgánom kontrolovaným vládou, konfiškáciou ich majetku, ba dokonca využívaním väzby a väznenia v snahe o ich umlčanie, čo zasahuje do ich náboženskej autonómie a vážne obmedzuje ich činnosť;

33.  súhlasí s kritikou zo strany čínskych právnikov, že základné nedostatky čínskych právnych predpisov upravujúcich otázku náboženstva sú spojené s ústavou, pretože zásada „náboženskej slobody“ ustanovená v prvom a druhom odseku článku 36 je v rozpore so zásadou „obmedzení týkajúcich sa náboženstva“, ktorú ustanovujú odseky 3 a 4, pričom sa nevysvetľuje, ktorá zásada má prednosť; pripája sa k výzve čínskych právnikov, aby bola náboženská sloboda ustanovená ústavou ako prednostná zásada;

34.  uznáva úsilie v oblasti kontroly a obozretného uplatňovania trestu smrti v Číne, je však naďalej znepokojený tým, že čínska vláda stále dodržiava politiku neposkytovania podrobností o počte väzňov, ktorí boli v príslušnom roku popravení, a informácie o treste smrti považuje za štátne tajomstvo; ďalej naliehavo žiada čínske orgány, aby prestali využívať trest smrti v spolitizovaných prípadoch a aby zabezpečili vo svojom právnom systéme procesné garancie, ktoré zaručia ochranu osôb odsúdených na smrť, vrátane práva na spravodlivý proces v súlade s medzinárodnými normami;

35.  považuje za poľutovaniahodné, že pokiaľ ide o dialóg medzi EÚ a Čínou o ľudských právach, stále pretrváva nedostatočný pokrok a neschopnosť docieliť konkrétne a viditeľné výsledky; pripomína, že pri prijatí novej stratégie EÚ pre ľudské práva sa ministri zahraničných vecí EÚ v júni 2012 zaviazali, že EÚ bude odteraz „dôrazne nastoľovať otázky ľudských práv vo všetkých príslušných formách dvojstranného dialógu, a to aj na najvyššej úrovni“; vyzýva novovymenovaného osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva, ESVČ, Radu a Komisiu, aby zvýšili úsilie o podnietenie tohto procesu a na dosiahnutie väčšej účinnosti tohto dialógu a orientácie na výsledky, a to aj prostredníctvom prípravných stretnutí s medzinárodnými a miestnymi organizáciami občianskej spoločnosti a mimovládnymi organizáciami za prítomnosti orgánov oboch strán; zastáva názor, že takýto dialóg by mal byť súčasťou všetkých stykov s predstaviteľmi strategických partnerov, napríklad Číny; zdôrazňuje význam dôsledného riešenia všetkých problémov týkajúcich sa ľudských práv a zásad právneho štátu v Číne a v EÚ; zastáva názor, že samity EÚ a Číny a ich rozhovory o ľudských právach by mali obsahovať súbor transparentných otázok na diskusiu a konkrétne kritériá; naliehavo žiada vysokú predstaviteľku EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku pani Catherine Ashtonovú, aby vyjadrila svoje znepokojenie nad porušovaním ľudských práv v Číne a verejne poukázala na konkrétne prípady a otázky, o ktorých sa s čínskymi predstaviteľmi diskutovalo na jednotlivých stretnutiach; podporuje predstaviteľov členských štátov, aby súdržným a koordinovaným spôsobom dodržiavali tú istú líniu; vyzýva spoločnosti EÚ, ktoré vyvíjajú aktivity v Číne, aby dodržiavali hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, a naliehavo žiada EÚ a členské štáty, aby pozorne sledovali ich dodržiavanie;

Vzťahy súvisiace s Taiwanským prielivom

36.  pripomína politiku EÚ jednej Číny; víta čoraz intenzívnejšie kontakty medzi ČĽR a Taiwanom; zdôrazňuje zlepšenie vzťahov naprieč prielivom napriek tomu, že ich stále vážne narúšajú čínske rakety namierené na Taiwan a medzinárodná izolácia Taiwanu zo strany Číny; podporuje Taiwanskú zmysluplnú účasť v medzinárodných organizáciách v súlade s vyhlásením Rady č. 9486/09 z 8. mája 2009;

37.  je potešený veľkým záujmom miliónov čínskych občanov o prezidentské a parlamentné voľby na Taiwane, ktoré sa uskutočnili 14. januára 2012 a po prvýkrát sa dali priamo sledovať na internete;

38.  víta silné a prekvitajúce hospodárske väzby medzi Čínou a Taiwanom naprieč prielivom, ako aj nové otvorenie sa Taiwanu čínskym turistom a kultúrnej spolupráci; považuje internacionalizáciu obchodu a investícií za najlepšiu záruku stability Taiwanu; naliehavo preto žiada taiwanskú vládu, aby jej investície v ČĽR boli sprevádzané aj investíciami v iných krajinách;

Vonkajšia situácia

39.  naliehavo žiada ČĽR, aby zodpovednejšie využívala svoju svetovú pozíciu, a to najmä v Bezpečnostnej rade OSN (BR OSN), kde jej patrí stále kreslo a právo veta; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že Čína musí upustiť od svojho veta voči akejkoľvek rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN, ktorá umožňuje zásah v Sýrii so zámerom zastaviť občiansku vojnu a umožniť obyvateľom Sýrie, aby vzali budúcnosť svojej krajiny do vlastných rúk v rámci demokratického a slobodného procesu; zdôrazňuje, že Čína by mala tiež konať zodpovedne a úmerne k svojmu celosvetovému príspevku na úrovni štátov G20 v boji proti svetovej finančnej kríze tým, že sa pripojí k pravidlám Svetovej obchodnej organizácie a tým, že bude dodržiavať všetky medzinárodné dohovory a zmluvy, ktorých je zmluvnou stranou;

40.  naliehavo žiada ČĽR, aby sa pri sledovaní svojich cieľov v zahraničí jednoznačne zaviazala dodržiavať chartu OSN a medzinárodné právne predpisy;

41.  oceňuje, že Čína poskytuje najviac vojakov mierových síl spomedzi stálych členov BR OSN, najmä vďaka svojmu rýchlo sa modernizujúcemu námorníctvu; v tejto súvislosti víta posilnenú spoluprácu s EÚ v boji proti pirátstvu v Adenskom zálive; vyzýva Čínu, aby ako stály člen BR OSN zodpovedne spolupracovala s medzinárodným spoločenstvom v dôležitých otázkach svetovej bezpečnosti, napríklad pokiaľ ide o situáciu v Sýrii a Iráne;

42.  uznáva zodpovednosť Číny pri zaisťovaní bezpečnosti svojich občanov a preberaní úlohy zástancu mieru a stability vo svete a víta jej zvýšenú účasť v OSN; žiada však v týchto otázkach väčšiu transparentnosť a spoluprácu z čínskej strany vo vzťahu k EÚ a OSN a upustenie od izolácie pri tvorbe zahraničnej politiky Číny;

43.  vyzýva Čínu, aby prehodnotila svoju politiku nezasahovania do vnútorných záležitostí krajín v prípadoch vážneho porušenia medzinárodného humanitárneho práva;

44.  víta dialóg medzi EÚ a Čínou o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike, ktorý sa začal v júli 2012; navrhuje, aby sa tento dialóg rozšíril na celú ázijsko-tichomorskú oblasť;

45.  žiada Čínu, aby rozptýlila rastúce medzinárodné obavy v súvislosti s jej netransparentným vojenským rozpočtom;

46.  podčiarkuje globálny význam Juhočínskeho mora, ktorým prechádza tretina svetového obchodu, je znepokojený eskaláciou napätia, a preto naliehavo apeluje na všetky zúčastnené strany, aby upustili od jednostranných politických a vojenských akcií, zmiernili vyjadrenia a vyriešili svoje protichodné územné nároky v Juhočínskom mori prostredníctvom medzinárodnej arbitráže v súlade s medzinárodným právom, najmä s Dohovorom OSN o morskom práve, s cieľom zaučiť regionálnu stabilitu;

47.  je vážne znepokojený eskaláciou napätia medzi Čínou a Japonskom; dôrazne vyzýva Čínu a Japonsko, aby sa prestali vnímať ako vzájomní nepriatelia, a považuje za poľutovaniahodné, že tieto krajiny neboli schopné využiť štyridsiate výročie svojich diplomatických vzťahov na konštruktívne rokovania;

48.  vzhľadom na výrazný záujem Európskej únie o bezpečnosť a stabilitu vo východnej Ázii vyzýva všetky príslušné strany (Čínu, Japonsko a Taiwan), aby preukázali zdržanlivosť a podnikli kroky na upokojenie situácie, pokiaľ ide o sporné ostrovy; naliehavo žiada všetky príslušné strany, aby urovnali spory mierovou cestou v duchu spolupráce a pri rešpektovaní medzinárodných právnych predpisov, najmä Dohovoru OSN o morskom práve, a dohodli sa na opatreniach na zmiernenie situácie v prípade účasti na nepredvídaných udalostiach;

49.  berie na vedomie iniciatívu Taiwanu týkajúcu sa dosiahnutia konsenzu o kódexe správania vo Východočínskom mori a ustanovenia mechanizmov, ktoré všetkým stranám umožnia spolupracovať pri spoločnom využívaní prírodných zdrojov regiónu vrátane kapacity na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov;

50.  pripomína životne dôležitú úlohu Číny v spolupráci medzi oboma stranami na Kórejskom polostrove a vyzýva ČĽR, aby sa aktívnejšie usilovala o rozšírenie spolupráce medzi severom a juhom;

51.  poznamenáva a vyjadruje poľutovanie nad tým, že pretrvanie diktátorského a represívneho severokórejského režimu závisí v podstate od Číny; víta zodpovedné správanie Číny, ktorá na zasadnutí BR OSN 15. apríla 2012 hlasovala za dôrazné odsúdenie neúspešného štartu severokórejskej rakety, ktorý sa všeobecne považoval za pokus o skúšku balistickej rakety; očakáva s potešením, že Čína bude naďalej preberať zodpovednosť za stabilitu na Kórejskom polostrove, rýchlo sa obnovia šesťstranné rozhovory o severokórejskej jadrovej hrozbe, a predovšetkým sa vďaka čínskym iniciatívam prudko zlepšia každodenné životné podmienky severokórejských občanov;

52.  pripomína rastúcu úlohu Číny v stredoázijskej oblasti prostredníctvom obchodných, hospodárskych a energetických projektov; domnieva sa, že Čína môže zohrávať významnú úlohu v rozvoji krajín Strednej Ázie, a vyzýva ČĽR, aby medzi tamojšími štátmi presadzovala lepšie vzťahy ako kľúčový krok k regionálnej spolupráci; poznamenáva, že hlavným cieľom Číny v rámci Šanghajskej organizácie pre spoluprácu je dosiahnutie mieru a stability v Strednej Ázii prostredníctvom spoločného boja proti takzvaným „trom zlám“ extrémizmu, separatizmu a terorizmu; pripomína veľký strategický a hospodársky záujem Číny o tento región prostredníctvom využívania jeho rozsiahlych zásob ropy a zemného plynu a spojenia Strednej Ázie s čínskym pobrežím železnicou a diaľnicou;

53.  víta prehlbujúce sa vzťahy medzi Čínou a Afganistanom s rozhovormi, ktoré sa po prvýkrát v histórii konajú na úrovni vyššieho vedenia; domnieva sa, že Čína môže zohrávať kľúčovú úlohu pri stabilizácii Afganistanu prostredníctvom nenásilného vplyvu a naliehavo žiada rozvoj úzkej spolupráce medzi EÚ a Čínou v tejto otázke;

54.  konštatuje, že čínske vedenie vníma novú americkú stratégiu obnoveného záujmu o Áziu ako pokus USA zadržať rýchly hospodársky a politický vzostup Číny; nabáda Čínu a USA, aby sa vyhli napätiu a pretekom v zbrojení v oblasti Tichého oceánu; naliehavo žiada Čínu, aby zabezpečila slobodu pohybu na moriach;

55.  sa domnieva, že by sa mal veľmi vážne posúdiť hospodársky, sociálny a environmentálny dosah zvyšujúcich sa investícií Číny v rozvojových krajinách;

56.  pripomína, že rastúca čínska prítomnosť v Afrike prispieva k hospodárskemu rozvoju, s osobitným dôrazom na projekty infraštruktúry; oceňuje skutočnosť, že čínske vedenie uznalo vážnu kritiku svojej nevyváženej a na suroviny zameranej politiky voči Afrike počas Fóra čínsko-africkej spolupráce, ktoré sa konalo 20. júla 2012 v Pekingu, o čom svedčí jej súčasná otvorená podpora diverzifikácie jej aktivít na kontinente; víta prísľub vedúceho predstaviteľa štátu a strany Chu Ťin-tchaa na tomto stretnutí Fóra čínsko-africkej spolupráce, pokiaľ ide o rekordný úver pre africké krajiny vo výške 20 miliárd USD v nasledujúcich troch rokoch na rozvoj ich infraštruktúry, poľnohospodárstva, výroby a malých a stredných podnikov; víta podporu, ktorú Čína vyjadrila iniciatíve pre transparentnosť v ťažobnom priemysle, a podporuje čínske orgány, aby nasledovali svetové trendy smerom k väčšej transparentnosti a zvýšili svoje konkrétne záväzky v tejto oblasti; vyzýva EÚ, aby zostala ostražitá, pokiaľ ide o politický, hospodársky, sociálny a environmentálny dosah rastúcich investícií Číny v Afrike;

57.  je znepokojený skutočnosťou, že rastúca čínska prítomnosť v Afrike viedla k vážnemu spoločenskému napätiu, ale víta skutočnosť, že čínske firmy vyjadrili vôľu klásť v rámci svojich afrických aktivít väčší dôraz na sociálnu zodpovednosť podnikov; naliehavo žiada čínske orgány, aby svoje politiky v Afrike založili na zásadách a dodržiavaní ľudských práv, presadzovaní udržateľného rozvoja a bezpečnosti osôb;

58.  berie na vedomie zvyšujúcu sa účasť Číny na využívaní prírodných zdrojov v Latinskej Amerike, pričom čínsky dovoz týchto zdrojov sa zvýšil o viac ako 50 %;

59.  podporuje Čínu, najväčšieho svetového producenta oxidu uhličitého, aby zohrávala aktívnejšiu a konštruktívnejšiu úlohu pri presadzovaní spolupráce v rámci svetového spoločenstva na riešení zmeny klímy; víta bielu knihu o politikách a opatreniach prijatých na boj proti zmene klímy, ktorú čínske orgány uverejnili v novembri 2011, a žiada jej okamžité vykonávanie;

60.  pripomína, že medziľudské kontakty môžu zohrávať rozhodujúcu úlohu pri dosahovaní lepšieho vzájomného porozumenia medzi Čínou a EÚ a medzi Čínou a niektorými jej ďalšími partnermi, napríklad USA; víta v tejto súvislosti programy, ktorých cieľom je uľahčiť mobilitu medzi Čínou a EÚ;

61.  naliehavo žiada, aby Čína považovala za absolútnu prioritu zabezpečenie právnej istoty pre zahraničné spoločnosti dodržiavaním zásad rovnosti, reciprocity a sociálnej zodpovednosti firiem;

o
o   o

62.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, ESVČ, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a pristupujúcich a kandidátskych krajín, vláde Čínskej ľudovej republiky, čínskemu Národnému ľudovému zhromaždeniu, taiwanskej vláde a taiwanskému legislatívnemu Yuanu.

(1) Ú. v. ES L 250, 19.9.1985, s. 2. (2) Ú. v. ES L 6, 11.1.2000, s. 40. (3) Prijaté texty, P7_TA(2012)0218. (4) Prijaté texty, P7_TA(2012)0017. (5) Prijaté texty, P7_TA(2012)0334. (6) Ú. v. EÚ C 305 E, 14.12.2006, s. 219. (7) Ú. v. EÚ C 67 E, 18.3.2010, s. 132. (8) Ú. v. EÚ C 305 E, 11.11.2010, s. 9. (9) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 185. (10) Ú. v. EÚ C 296 E, 2.10.2012, s. 137. (11) Prijaté texty, P7_TA(2012)0301. (12) Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 80. (13) Ú. v. EÚ C 169 E, 15.6.2012, s. 81. (14) Ú. v. EÚ C 288 E, 25.11.2006, s. 59. (15) Ú. v. EÚ C 157 E, 6.7.2006, s. 471. (16) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 118. (17) Prijaté texty, P7_TA(2011)0474. (18) Prijaté texty, P7_TA(2012)0257.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2013 o ovplyvňovaní výsledkov zápasov a korupcii v športe (2013/2567(RSP))

P7_TA(2013)0098 RC-B7-0130/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na vyhlásenie z Nikózie z 20. septembra 2012 o boji proti ovplyvňovaniu výsledkov zápasov,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. januára 2011 s názvom Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe (COM(2011)0012),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. februára 2012 o európskom rozmere v športe(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2009 o bezúhonnosti hazardných hier na internete(2),

–  so zreteľom na Bielu knihu Komisie o športe (COM(2007)0391),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. apríla 2005 o dopingu v športe(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie nazvané Boj proti korupcii v EÚ (COM(2011)0308),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2011 o hazardných hrách online na vnútornom trhu(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. októbra 2012 s názvom Smerom ku komplexnému európskemu rámcu v oblasti online hazardných hier (COM(2012)0596),

–  so zreteľom na Zelenú knihu Komisie z 24. marca 2011 o online hazardných hrách na vnútornom trhu (COM(2011)0128),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2011 o úsilí EÚ v boji proti korupcii(5),

–  so zreteľom na prípravnú akciu nazvanú Európske partnerstvá v oblasti športu, a najmä na zostavovanie projektov zameraných na predchádzanie prípadom ovplyvňovania športových výsledkov prostredníctvom výchovy a informovania príslušných zainteresovaných subjektov;

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie pre rozhodnutie Rady, ktorým sa povoľuje Európskej komisii zúčastniť sa v mene EÚ na rokovaniach o medzinárodnom dohovore Rady Európy o boji proti manipulácii športových výsledkov (COM(2012)0655),

–  so zreteľom na výsledky štúdie z marca 2012 s názvom Ovplyvňovanie športových výsledkov, o ktorej vypracovanie požiadala Komisia,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o boji proti dopingu zo 16. novembra 1989,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy z 28. septembra 2011 o podpore čestnosti v športe v boji proti manipulácii výsledkov, najmä proti ovplyvňovaniu výsledkov zápasov,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže spoločný vyšetrovací tím Europolu s krycím názvom „operácia veto“ odhalil rozsiahle ovplyvňovanie výsledkov futbalových zápasov, pričom 680 zápasov po celom svete vrátane 380 zápasov v Európe sa považujú za podozrivé, a keďže tento tím opísal širokú sieť ovplyvňovania výsledkov zápasov, ktorá zasiahla samotné jadro tohto športu, pričom podozrivých je 425 osôb a ďalších 50 bolo zadržaných;

B.  keďže Europol uviedol, že tieto čísla sú len „špičkou ľadovca“;

C.  keďže ovplyvňovanie výsledkov zápasov sa týka značného počtu členských štátov a je dôvodom na vážne obavy, pretože súvisí s organizovaným zločinom a je významným zdrojom nebezpečenstva pre organizovaný šport prakticky vo všetkých členských štátoch;

D.  keďže manipulácia výsledkov zápasov je formou trestného činu, ktorý prináša vysoké zisky, pričom miera jeho potrestania alebo odhalenia je extrémne nízka, a keďže ju preto využívajú zločinecké organizácie v rámci svojej nelegálnej činnosti, ako je pranie špinavých peňazí a obchod s ľuďmi a drogami;

E.  keďže ovplyvnenie časti zápasu je nezákonnou činnosťou, pri ktorej nemusí dôjsť k zmanipulovaniu konečného výsledku zápasu, ale len jeho časti, a môže ju byť ťažšie odhaliť než len tradičné ovplyvňovanie výsledkov zápasov;

F.  keďže zločinecké organizácie pôsobia v medzinárodnom meradle a majú kontakty všade vo svete, takže žiadna inštitúcia, krajina alebo organizácia by nebola schopná sama riešiť ovplyvňovanie výsledkov zápasov;

G.  keďže môže mať vplyv na všetky športy a ohrozuje integritu športu;

H.  keďže súčasné kontrolné mechanizmy nie sú schopné okamžite odhaliť zmanipulované zápasy, pretože tieto nezákonné činnosti majú globálny charakter;

I.  keďže transparentnosť, zodpovednosť a demokracia – inými slovami dobré riadenie – v športových organizáciách sú predpokladom toho, aby športové hnutie zohrávalo nejakým spôsobom úspešnú úlohu v boji proti ovplyvňovaniu zápasov a podvodom v športe;

J.  keďže mnohé športové organizácie už prijali opatrenia v tejto oblasti, ako je vypracovanie kódexu správania a prijatie politík nulovej tolerancie;

K.  keďže stávky na zmanipulované zápasy ponúkajú predovšetkým prevádzkovatelia mimo EÚ, a preto je potrebné, aby na boj proti ovplyvňovaniu výsledkov zápasov bola zameraná medzinárodná pozornosť;

L.  keďže odborníci naznačujú, že rastú obavy z toho, že niektorí jednotlivci, ktorí preberajú futbalové kluby, majú nekalé úmysly a chcú tieto kluby využívať ako prostriedok ďalšieho ovplyvňovania výsledkov zápasov a prania špinavých peňazí;

M.  keďže niektoré hráčske zväzy poukazujú na skutočnosť, že ovplyvňovanie výsledkov zápasov je problémom aj pokiaľ ide o to, že hráčom sa nevyplácajú načas mzdy a že sú zastrašovaní a vydieraní;

1.  vyzýva všetky hlavné zúčastnené strany, aby prevzali individuálnu zodpovednosť a vypracovali komplexný prístup, v ktorom sa budú vzájomne dopĺňať ich snahy v boji proti ovplyvňovaniu výsledkov športových zápasov;

2.  žiada Komisiu, aby rozvíjala koordinovaný prístup v boji proti ovplyvňovaniu výsledkov zápasov a organizovanej trestnej činnosti tak, že bude koordinovať úsilie všetkých zúčastnených subjektov, ako sú športové organizácie, polícia a súdne orgány a prevádzkovateľov hazardných hier v tejto oblasti a poskytne platformu pre diskusiu a výmenu informácií a najlepších postupov;

3.  vyzýva športové organizácie, aby vypracovali politiku nulovej tolerancie voči korupcii (a to vo vnútri i vo vzťahu k vonkajším zmluvným stranám), aby sa tak predišlo tomu, že ich členovia podľahnú vonkajšiemu tlaku;

4.  nalieha na športové organizácie, aby zaviedli kódex správania pre všetkých zamestnancov a funkcionárov (hráčov, trénerov, rozhodcov, lekárov a technický personál, ako aj popredných predstaviteľov klubov a zväzov), v ktorom sa stanovia nebezpečenstvá ovplyvňovania výsledkov vrátane jasného zákazu ovplyvňovania zápasov s cieľom stávok alebo na iné účely, súvisiace sankcie a zákaz uzatvárania stávok na vlastné zápasy, ako aj povinnosť oznámiť každý pokus o ovplyvnenie výsledkov zápasov alebo vedomosť o ňom s primeraným mechanizmom ochrany informátorov;

5.  vyzýva všetky riadiace športové orgány, aby sa zaviazali dodržiavať postupy dobrého riadenia a znížili tak riziko, že sa stanú obeťou ovplyvňovania športových zápasov;

6.  zdôrazňuje význam osvety pre ochranu čestnosti v športe; vyzýva preto členské štáty a športové federácie, aby primerane informovali a vzdelávali športovcov a spotrebiteľov od útleho veku a na všetkých úrovniach športu (tak amatérskej, ako aj profesionálnej);

7.  nabáda športové organizácie, aby spustili a udržiavali komplexné preventívne a výchovné programy, ktoré budú obsahovať jednoznačné povinnosti pre kluby, ligy a zväzy, najmä vo vzťahu k mládeži a aby zriadili disciplinárny orgán zaoberajúci sa ovplyvňovaním výsledkov zápasov;

8.  žiada Komisiu, aby dôrazne nabádala všetky členské štáty, aby výslovne zahrnuli ovplyvňovanie výsledkov zápasov do svojho vnútroštátneho trestného práva, stanovili primerané spoločné minimálne sankcie a zaručili, že existujúce medzery sa budú riešiť spôsobom, ktorý v plnej miere rešpektuje základné práva;

9.  víta prebiehajúcu diskusiu o možnom dohovore Rady Európy o boji proti manipulácii športových výsledkov, ktorý by systémom jednotlivých štátov poskytol potrebné nástroje, skúsenosti a zdroje pri riešení tohto problému;

10.  vyzýva športové organizácie, aby uplatňovali vysoké a presvedčivé normy riadenia;

11.  žiada Komisiu, aby zabezpečila, že všetky členské štáty zakážu stávkovanie na súťaže, do ktorých je zapojená mládež;

12.  žiada členské štáty, aby vytvorili špecializovaný subjekt presadzovania práva pre boj proti ovplyvňovaniu výsledkov zápasov, ktorý by slúžil ako informačné stredisko a stredisko pre spoluprácu s hlavnými zainteresovanými stranami, a aby vyžadovali od prevádzkovateľov stávkových kancelárií, aby tomuto špecializovanému subjektu a športovým organizáciám poskytovali informácie o nezákonných prípadoch uzatvárania stávok na účely ďalšieho vyšetrovania a predloženia orgánom činným v trestnom konaní;

13.  vyzýva členské štáty, aby zlepšili spoluprácu pri presadzovaní európskeho práva prostredníctvom spoločných vyšetrovacích tímov, a tiež spoluprácu medzi orgánmi činnými v trestnom konaní; zdôrazňuje potrebu zaviesť a účinne presadzovať opatrenia na boj proti nezákonným stávkovým internetovým stránkam a anonymnému stávkovaniu; nazdáva sa, že mala existovať výmena informácií o ľuďoch, ktorí sa uvádzajú v súvislosti s kontaktovaním hráčov s úmyslom dohody o manipulácii zápasu, alebo ktorí boli za takýto čin odsúdení;

14.  vyzýva členské štáty, aby vytvorili regulačné orgány, ktoré by odhaľovali a potláčali nezákonné činnosti športového stávkovania a získavali, vymieňali, analyzovali a šírili dôkazy ovplyvňovania výsledkov zápasov, podvodov v športe a ostatných formách korupcie v športe v Európe aj mimo nej; zdôrazňuje potrebu úzkej spolupráce s ostatnými regulátormi vrátane orgánov vydávajúcich licencie, orgánov činných v trestnom konaní a polície;

15.  žiada Komisiu, aby uľahčila výmenu informácií medzi týmito regulačnými orgánmi s ohľadom na nezákonné alebo podozrivé činnosti športového stávkovania;

16.  žiada Komisiu a členské štáty, aby nadviazali spoluprácu s tretími štátmi v záujme boja proti organizovanej trestnej činnosti spojenej s ovplyvňovaním výsledkov zápasov, okrem iného prostredníctvom účasti na rokovaniach o medzinárodnom dohovore Rady Európy o boji proti manipulácii športových výsledkov;

17.  víta uverejnenie polročnej správy Komisie o boji proti korupcii spolu s analýzami týkajúcimi sa jednotlivých členských štátov, ktoré obsahujú konkrétne odporúčania (od roku 2013);

18.  nabáda Komisiu, aby plnila ciele plánu práce Európskej únie pre šport na roky 2011 – 2014 a nástojí predovšetkým na rozvoji vzdelávacích programov v členských štátoch s cieľom zvýšiť povedomie o takých športových hodnotách, ako sú čestnosť, férovosť a rešpektovanie ostatných;

19.  víta iniciatívu Komisie, ktorej cieľom je prijať v roku 2014 odporúčanie pre najlepšie postupy pri predchádzaní ovplyvňovaniu výsledkov zápasov spojenému so stávkovaním a boji proti nemu;

20.  víta skutočnosť, že 5. medzinárodná konferencia ministrov a vysokých úradníkov zodpovedných za telesnú výchovu a šport (MINEPS) sa bude venovať otázke poctivosti v športe a boja proti ovplyvňovaniu výsledkov zápasov a verí, že to bude dobré fórum, ktoré sa bude zaoberať potrebou celosvetového orgánu proti ovplyvňovaniu športových výsledkov a na ktorom sa budú môcť stretnúť všetci aktéri, vymieňať si informácie, koordinovať svoj postup a podporiť koncepciu dobrého riadenia;

21.  vyzýva Komisiu, aby zistila, ktoré tretie krajiny –ako napr. štáty známe ako ázijské stávkové raje – sa zaoberajú konkrétnymi otázkami ovplyvňovania športových výsledkov pomocou stávkovania na športové podujatia, ktoré sa konajú v rámci EÚ, a aby zvýšila spoluprácu s týmito krajinami v boji proti ovplyvňovaniu výsledkov zápasov;

22.  vyzýva Radu, aby urýchlene a ambiciózne postupovala v diskusiách o návrhu novej smernice o praní špinavých peňazí (COM(2013)0045), ktorá by sa mala venovať aj využívaniu športového stávkovania na internete na pranie špinavých peňazí;

23.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a európskym, medzinárodným a národným športovým organizáciám.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2012)0025. (2) Ú. v. EÚ C 87 E, 1.4.2010, s. 30. (3) Ú. v. EÚ C 33 E, 9.2.2006, s. 590. (4) Prijaté texty, P7_TA(2011)0492. (5) Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 121.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2013 o udržateľnosti globálneho hodnotového reťazca v odvetví bavlny (2012/2841(RSP))

P7_TA(2013)0099 B7-0092/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 3, 6 a 21 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na články 206 a 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na protokol číslo 4 o bavlne k Aktu o podmienkach pristúpenia Helénskej republiky a úprave zmlúv,

–  so zreteľom na kľúčové dohovory Medzinárodnej organizácie práce (MOP) vrátane dohovorov č. 138 z 26. júna 1973 o minimálnom veku na prijatie do zamestnania, č. 182 zo 17. júna 1999 o zákaze a okamžitých opatreniach na odstránenie najhorších foriem detskej práce, č. 184 z 21. júna 2001 o bezpečnosti a zdraví v poľnohospodárstve, č. 87 z 9. júla 1948 o slobode združovania a ochrane práva odborovo sa organizovať, č. 98 z 8. júna 1949 o práve organizovať sa a kolektívne vyjednávať, č. 141 z 23. júna 1975 o organizáciách poľnohospodárskych zamestnancov a č. 155 z 22. júna 1981 o bezpečnosti a zdraví pracovníkov, ako aj na Dohovor OSN o právach dieťaťa z 20. novembra 1989,

–  so zreteľom na Medzinárodný program na odstránenie detskej práce (IPEC) a program Understanding Children’s Work (Chápanie detskej práce),

–  so zreteľom na členstvo EÚ v medzinárodných komoditných orgánoch (ICB),

–  so zreteľom na výsledky 71. plenárnej schôdze Medzinárodného poradného výboru pre bavlnu (ICAC), ktorá sa konala 7. – 11. októbra 2012,

–  so zreteľom na uznesenie o bavlne z 95. zasadnutia Rady ministrov AKT, ktoré sa konalo v Port Vila (Vanuatu) 10. – 15. júna 2012,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 25. novembra 2010 o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode(1) a o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 978/2012 z 25. októbra 2012, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií(3),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o obchode s komoditami, prístupe k surovinám, cenovej volatilite na trhoch s poľnohospodárskymi komoditami, trhoch s derivátmi, trvalo udržateľnom rozvoji, vodných zdrojoch, detskej práci a vykorisťovaní detí v rozvojových krajinách,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2011(4) o neudelení súhlasu s protokolom o textilnej výrobe k Dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Uzbekistanom z dôvodu obáv v súvislosti s využívaním nútenej detskej práce na bavlníkových plantážach,

–  so zreteľom na iniciatívu OSN Global Compact, európsku stratégiu pre suroviny, stratégiu EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov, stratégiu EÚ pre udržateľný rozvoj, súdržnosť politík v záujme rozvoja, strategický rámec a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu,

–  so zreteľom na vyhlásenie Komisie zo 14. marca 2013 o udržateľnosti globálneho hodnotového reťazca bavlny,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže bavlna je z hľadiska využívania pôdy jednou z najvýznamnejších plodín, je dôležitým faktorom tvorby pracovných miest a nepotravinovou poľnohospodárskou komoditou zásadného významu pre vidiecke spoločenstvá, obchodníkov, textilný priemysel a spotrebiteľov na celom svete;

B.  keďže bavlna je najrozšírenejšie prírodné vlákno, pestované vo viac ako 100 krajinách, a do obchodu s ňou je zapojených viac ako 150 štátov;

C.  keďže na produkcii bavlny sa podieľa podľa odhadov 100 miliónov vidieckych domácností a keďže sektor bavlny je hlavným zdrojom zamestnanosti a príjmov pre viac ako 250 miliónov ľudí, ktorí sú zapojení do jednotlivých fáz tohto hodnotového poľnohospodárskeho reťazca, t. j. do výroby, spracovania, skladovania a prepravy;

D.  keďže produkcii bavlny dominujú Čína, India a USA, pričom USA, India, Austrália a Brazília sú najväčšími vývozcami a Čína, Bangladéš a Turecko najväčšími dovozcami; keďže Uzbekistan je piatym najväčším vývozcom a šiestym najväčším producentom bavlny na svete;

E.  keďže prevažná väčšina bangladéšskeho dovozu bavlny sa využíva na výrobu textilu a odevov určených na vývoz, čo predstavuje 80 % celkového výrobného vývozu; keďže väčšina tohto textilu a odevov, ktorý Bangladéš vyrába, sa vyváža do rozvinutých krajín, predovšetkým do členských štátov EÚ, Kanady a USA;

F.  keďže v EÚ bavlnu pestuje na ploche 370 000 hektárov okolo 100 000 výrobcov najmä v Grécku a Španielsku, ktorí vyrábajú každoročne 340 000 ton odzrnenej bavlny, čo tvorí 1 % celosvetovej produkcie odzrnenej bavlny;

G.  keďže EÚ sa stala čistým vývozcom bavlny v roku 2009 a má 2,8 % podiel na trhu vývozu, pričom jej vývoz smeruje najmä do Turecka, Egypta a Číny;

H.  keďže, hodnota vývozu textilného a odevného priemyslu EÚ predstavovala v roku 2011 39 mld. EUR a tieto odvetvia zamestnávali viac než 1,8 milióna pracovníkov v 146 000 podnikoch v celej EÚ(5);

I.  keďže ekologická stopa bavlny sa znásobuje nadmerným používaním pesticídov (ktorých množstvo predstavuje 7 % celosvetovej spotreby), insekticídov (ktoré predstavujú 15 % celosvetovej spotreby), a vody, čo spôsobuje znehodnocovanie a kontamináciu pôdy, ako aj stratu biodiverzity;

J.  keďže, väčšina svetovej úrody bavlny pochádza zo zavlažovanej pôdy, čo spôsobuje významný nápor na sladkovodné zdroje; keďže pri pestovaní bavlny sa používa viac insekticídov než pri pestovaní akejkoľvek inej plodiny;

K.  keďže EÚ je najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci súvisiacej s bavlnou prostredníctvom partnerstva EÚ – Afrika v sektore bavlny a ďalších programov(6) a bola najväčším svetovým dovozcom textilu a odevov z najmenej rozvinutých krajín v roku 2009;

L.  keďže reforma všeobecného systému preferencií (VSP)(7) Únie posilní motiváciu na dodržiavanie základných noriem ľudských a pracovných práv, ochrany životného prostredia a dobrého riadenia prostredníctvom režimu VSP+;

M.  keďže skutočný rozsah detskej práce v hodnotovom reťazci v odvetví bavlny sa dá vzhľadom na neúplné a roztrieštené informácie ťažko odhadnúť;

N.  keďže MOP odhaduje, že viac ako 215 miliónov detí na celom svete pracuje a že 60 percent z nich pracuje v poľnohospodárskom odvetví(8);

O.  keďže na účely tohto uznesenia sa detská práca chápe podľa definície v Dohovore MOP č. 138 o minimálnom veku na prijatie do zamestnania a v Dohovore č. 182 o zákaze a okamžitých opatreniach na odstránenie najhorších foriem detskej práce;

P.  keďže rôzne formy detskej a nútenej práce sa vyskytujú vo veľkej väčšine najvýznamnejších krajín produkujúcich bavlnu na celom svete v priebehu pestovania, zberu vlákna a semien a odzrňovania bavlny(9);

Q.  keďže problém detskej práce v odvetví bavlny a textilu sa nedá riešiť oddelene od jej hlavných príčin: vidieckej chudoby a nedostatku možností na tvorbu príjmu, nedostatočnej ochrany práv dieťaťa, neschopnosti zaviesť systém povinného vzdelávania pre všetky deti, nemenných štruktúr miestnych spoločenstiev a prevládajúcich postojov;

R.  keďže pracovné podmienky vrátane noriem v oblasti zdravia a bezpečnosti, ako aj úrovne miezd v odvetví produkcie bavlny a textilnej a odevnej výroby, najmä v najmenej rozvinutých a rozvojových krajinách, naďalej vyvolávajú veľké znepokojenie; keďže od roku 2006 len v samotnom Bangladéši prišlo o život 470 osôb pri požiaroch, ktoré vypukli v textilných továrňach;

S.  keďže ICAC (Medzinárodný poradný výbor pre bavlnu ) spája 41 krajín, ktoré produkujú bavlnu, spotrebúvajú ju a obchodujú s ňou, a jeho cieľom je zlepšiť transparentnosť na trhu s bavlnou zvyšovaním informovanosti, rozvíjaním medzinárodnej spolupráce, zhromažďovaním štatistických údajov, poskytovaním technických informácií a odhadov vývoja v súvislosti s trhmi s bavlnou a textilom;

T.  keďže ICAC je jedným z mála medzinárodných komoditných orgánov, ktorého EÚ ešte stále nie je členom, a keďže sedem členských štátov EÚ v súčasnosti je členom ICAC;

U.  keďže bavlna je dôležitou súčasťou cieľov Únie v oblasti obchodu, rozvoja a poľnohospodárstva;

V.  keďže pristúpenie Únie k ICAC by zlepšilo spoluprácu v otázkach bavlny, posilnilo by zvýšenie konzistentnosti činností Únie a zvýšilo jej vplyv pri stanovovaní programu v oblasti bavlny;

W.  keďže členstvo v ICAC by Únii umožnilo zlepšiť prístup k informáciám a analytickému poradenstvu, uľahčilo by spojenia a partnerstvá medzi odvetvím textilu, výrobcami bavlny a verejnými orgánmi;

X.  keďže Parlament bude požiadaný, aby vyjadril svoj súhlas s pristúpením Únie do ICAC;

1.  žiada, aby sa vyvinulo viac úsilia na boj proti opatreniam narúšajúcim trh a na zlepšenie transparentnosti trhov s komoditnými derivátmi;

2.  žiada všetky zúčastnené strany v odvetví bavlny, aby bez ďalšieho odďaľovania spolupracovali prostredníctvom Medzinárodného poradného výboru pre bavlnu (ICAC) s cieľom zásadne znížiť degradáciu životného prostredia vrátane spotreby vody a používania pesticídov a insekticídov; zdôrazňuje, že v dôsledku neudržateľných metód produkcie sa zhoršujú podmienky pre produkciu bavlny v budúcnosti; domnieva sa, že pristúpenie Únie do ICAC prispeje k rozvoju spoločného pracovného programu ICAC v tejto oblasti;

3.  zdôrazňuje význam boja proti porušovaniu ľudských a pracovných práv a znečisťovaniu životného prostredia v celom hodnotovom reťazci v odvetví bavlny vrátane textilného a odevného odvetvia; navrhuje, aby ICAC vypracoval opatrenia na uľahčenie nezávislého monitorovania porušovania ľudských práv v rámci celého hodnotového reťazca v odvetví bavlny prostredníctvom MVO, a žiada Úniu, aby sa po svojom pristúpení do ICAC zasadzovala o túto problematiku;

4.  zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť vhodné podmienky pre drobných producentov z rozvojových krajín, aby získali prístup k hlavným hodnotovým reťazcom v odvetví textilu a odevov v Únii, postúpili vyššie v hodnotovom reťazci textilu a odevov a využili potenciál ekologicky pestovanej bavlny a spravodlivého obchodu; vyzýva Komisiu, aby posúdila, ako môžu právne predpisy v oblasti verejného obstarávania v EÚ podporiť rozvoj spravodlivého obchodu s bavlnou;

5.  naliehavo žiada Komisiu, aby sa v rokovaniach o dohodách o hospodárskom partnerstve a vo vnútroštátnych plánoch rozvoja v rámci nástroja financovania rozvojovej spolupráce posilnili snahy o podporu národných a regionálnych stratégií v oblasti bavlny v najmenej rozvinutých krajinách produkujúcich bavlnu;

6.  dôrazne odsudzuje využívanie detskej práce na bavlníkových plantážach;

7.  domnieva sa, že len holistický a koordinovaný rámec, ktorý sa bude zaoberať prvotnými príčinami detskej a nútenej práce a ktorý sa bude vykonávať dlhodobo, môže viesť k udržateľnejšiemu hodnotovému reťazcu v odvetví bavlny; vyzýva však EÚ, aby brala vážne všetky informácie o údajnej otrockej alebo nútenej práci v rámci dodávateľského reťazca v odvetví bavlny a aby reagovala primeranými sankciami;

8.  zdôrazňuje, že udržateľnosť odvetvia bavlny závisí od jej producentov, obchodníkov, dodávateľov vstupov, výrobcov textilu, maloobchodníkov, obchodných značiek, vlád, občianskej spoločnosti a spotrebiteľov; poukazuje na to, že systémy spravodlivého obchodu zabezpečujú užšiu spoluprácu medzi spotrebiteľmi a producentmi, a to okrem iného aj v odvetví bavlny, ktorého odbornú stránku a najlepšie postupy by mala posúdiť Komisia;

9.  vyzýva všetky krajiny produkujúce bavlnu, aby vytvorili pre vlády, priemysel, nezávislé MVO a odborové organizácie priaznivé prostredie na primerané sledovanie a vykazovanie pracovných podmienok v odvetví bavlny a aby podporovali organizácie poľnohospodárov a odborových zväzov v ich úsilí o zvýšenie úrovne príjmov a zlepšenie pracovných podmienok na bavlníkových poliach; zdôrazňuje, že je potrebné, aby si robotníci pracujúci priamo v odvetví bavlny svojou prácou zarobili na slušné živobytie a aby mali podiel na ziskoch krajín produkujúcich bavlnu;

10.  víta iniciatívy Better Cotton (Lepšia bavlna) Cotton Made in Africa (Bavlna vyrobená v Afrike), Global Organic Textile Standard (Svetové normy ekologického textilu) a ďalšie mnohostranné iniciatívy, ktoré sa zameriavajú na zvýšenie udržateľnosti hodnotového reťazca v odvetví bavlny a textilu;

11.  naliehavo vyzýva krajiny, ktoré ešte neratifikovali Dohovor OSN o právach dieťaťa, dohovory MOP č. 138 alebo 182 ani dohovory MOP č. 87, 98, 141 a 155, aby tieto dohovory urýchlene ratifikovali a vykonávali; domnieva sa, že vlády by mali prijať všetky primerané politiky na posilnenie informovanosti o existujúcich národných a medzinárodných predpisoch o detskej práci a o základných dohovoroch MOP, a to v rámci celého reťazca produkcie bavlny;

12.  pripomína, že preferencie udelené prostredníctvom všeobecného systému preferencií (VSP) Únie, jej hlavného nástroja obchodnej politiky na podporu základných ľudských a pracovných práv a udržateľného rozvoja, môžu byť dočasné odobraté v prípade závažného a systematického porušovania základných ľudských alebo pracovných práv zakotvených v základných dohovoroch OSN alebo MOP; zdôrazňuje zodpovednosť európskych spoločností za dodržiavanie týchto noriem v rámci svojich dodávateľských reťazcov;

13.  zdôrazňuje význam osobitného stimulačného opatrenia pre udržateľný rozvoj a dobré riadenie (VSP+);

14.  vyzýva Európsku komisiu, aby preskúmala a v prípade potreby predložila Európskemu parlamentu legislatívny návrh o efektívnom mechanizme vysledovateľnosti tovaru vyrábaného prostredníctvom detskej a nútenej práce;

15.  vyzýva Radu, aby prijala rozhodnutie o podmienkach členstva v ICAC, aby mohla Únia pristúpiť do ICAC na základe výlučnej právomoci;

16.  vyzýva účastníkov hodnotového reťazca v odvetví bavlny, aby sa vyhli jednostranným opatreniam, ako je zákaz vývozu, aby sa snažili o vyššiu transparentnosť a koordináciu s cieľom znížiť volatilitu cien a možnosti špekulácií a aby sa usilovali o zabezpečenie sledovateľnosti obchodu s bavlnou na otvorenom trhu;

17.  považuje za dôležité zabezpečiť výrobu bavlny v Únii, posilniť prechodné reštrukturalizačné opatrenia pre najviac postihnuté regióny;

18.  vyzýva ICAC, aby prostredníctvom svojej expertnej skupiny pre oblasť sociálneho, environmentálneho a hospodárskeho vplyvu produkcie bavlny (SEEP) pravidelne hodnotil sociálny a environmentálny vplyv výroby bavlny a aby svoje nálezy zverejňoval;

19.  vyzýva ICAC, aby zvážil možnosť vytvoriť účinný celosvetový systém označovania, ktorý zaručí, že produkty boli vyrobené počas celého štádia dodávateľského reťazca a výrobného procesu bez použitia detskej alebo nútenej práce;

20.  vyzýva Čínsku ľudovú republiku, najväčší trh s bavlnou a s najväčšími rezervami bavlny, aby uvažovala o vstupe do ICAC a hrala konštruktívnu úlohu v odvetví bavlny; vyzýva ďalej Čínsku ľudovú republiku, aby rozhodne bojovala proti využívaniu detskej a nútenej práce v odvetví bavlny a textilu;

21.  vyzýva Komisiu, aby:

22.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ICAC, MOP, Organizácii OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), Medzinárodnému fondu pre rozvoj poľnohospodárstva (IFAD), Detskému fondu OSN (UNICEF), Svetovej banke, Svetovej obchodnej organizácii (WTO) a vláde Čínskej ľudovej republiky.

(1) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 31. (2) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 101. (3) Ú. v. EÚ L 303, 31.10.2012, s. 1. (4) Prijaté texty, P7_TA(2011)0586. (5) „The EU-27 Textile and Clothing Industry in the year 2011’, European Apparel and Textile Organisation (Euratex), 2011 (Textilný a odevný priemysel EÚ-27 v roku 2011, Európska organizácia pre odevy a textílie (Euratex), 2011. (6) Celková hodnota rozvojovej pomoci EÚ a jej členských štátov pre africké odvetvie bavlny od roku 2004 presiahla 350 mil. EUR. Pozri údaje Svetovej obchodnej organizácie o rozvojovej pomoci týkajúcej sa bavlny, 31.5.2012. (7) Prijaté texty z 13. júna 2012, P7_TA(2012)0241. (8) ILO-IPEC, „Global Child Labour Developments: Measuring Trends from 2004 to 2008’ (MOP – Medzinárodný program na odstránenie detskej práce (IPEC), “Svetový vývoj v oblasti detskej práce: Trendy merania 2004 – 2008„, 2011. (9) „Literature Review and Research Evaluation relating to Social Impacts of Global Cotton Production for ICAC Expert Panel on the Social, Environmental and Economic Performance of Cotton (SEEP)’(Prieskum literatúry a vyhodnotenie výskumu v súvislosti so sociálnym vplyvom svetovej produkcie bavlny pre expertnú skupinu ICAC pre oblasť sociálneho, environmentálneho a hospodárskeho vplyvu produkcie bavlny (SEEP), júl 2008.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2013 o situácii v Bangladéši (2013/2561(RSP))

P7_TA(2013)0100 RC-B7-0133/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Bangladéši, najmä na uznesenia zo 17. januára 2013(1), 6. septembra 2007(2) a 10. júla 2008(3),

–  so zreteľom na Dohodu o spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Bangladéšskou ľudovou republikou o partnerstve a rozvoji(4),

–  so zreteľom na zákon o medzinárodných trestných činoch (tribunáloch), ktorý prijal bangladéšsky parlament v roku 1973 „s cieľom zaistiť zadržanie, stíhanie a trestanie osôb zodpovedných za genocídu, zločiny proti ľudskosti, vojnové zločiny a ďalšie trestné činy podľa medzinárodného práva“,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu vysokej predstaviteľky Catherine Ashtonovej z 22. januára 2013 o rozsudku smrti, ktorý vyniesol Medzinárodný trestný tribunál v Bangladéši, a vyhlásenie z 2. marca 2013 o násilí v Bangladéši,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie osobitného spravodajcu OSN pre mimosúdne, hromadné alebo svojvoľné popravy a osobitného spravodajcu OSN pre nezávislosť sudcov a právnikov zo 7. februára 2013,

–  so zreteľom na zásady Charty Organizácie Spojených národov, Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Viedenskú deklaráciu z roku 1993 a Akčný program svetovej konferencie o ľudských právach, Kodanskú deklaráciu o sociálnom rozvoji a akčný program z roku 1995,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže EÚ má dobré, dlhodobé vzťahy s Bangladéšom vychádzajúce okrem iného aj z dohody o spolupráci, partnerstve a rozvoji;

B.  keďže v rámci plnenia sľubu z ústrednej volebnej kampane vláda Ligy Awami pod vedením Šejk Hásiny Vadžídovej zriadila tribunál pre vojnové zločiny na vyšetrenie masakrov, ktoré boli spáchané počas deväťmesačnej občianskej vojny medzi bývalým Východným a Západným Pakistanom v roku 1971, v ktorej bolo zabitých 300 000 až 3 milióny ľudí a asi 200 000 žien bolo znásilnených;

C.  keďže trauma jedného z najzávažnejších prípadov masových vrážd v dejinách aj po štyridsiatich rokoch naďalej vrhá tieň na životy mnohých Bangladéšanov, pre ktorých má súdne konanie predstavovať dôležitý okamžik uznania a náhradu za ich utrpenie;

D.  keďže 21. januára 2013 Medzinárodný trestný tribunál (ICT) vyniesol svoj rozsudok proti Abdulovi Kalam Azadovi za zločiny proti ľudskosti spáchané počas vojny za nezávislosť v roku 1971 a v súdnom konaní vedenom v jeho neprítomnosti ho odsúdil na trest smrti;

E.  keďže 5. februára 2013 ICT odsúdil Abdula Kader Mullu na doživotné väzenie, čo vyvolalo búrlivé, ale z veľkej časti pokojné protesty predovšetkým mladých ľudí na Šahbaghskej križovatke v Dháke; keďže toto tzv. šahbaghské hnutie požadovalo vykonanie trestu smrti a spoločnosť a politiku bez náboženského extrémizmu;

F.  keďže pod vplyvom protestov vláda zmenila a doplnila zákon o ICT z roku 1973 a zaviedla ustanovenie, podľa ktorého sa žalobcovia môžu odvolať proti rozsudku vynesenému tribunálom; keďže rozsudok súdu týkajúci sa Abdula Kader Mullu sa tak môže zmeniť v prospech trestu smrti; keďže táto forma retroaktívnej legislatívy porušuje normy pre spravodlivé súdne konanie, oslabuje legitimitu práce ICT a porušuje zákaz dvojitého stíhania za tú istú vec (ne bis in idem) v medzinárodnom práve, ktorý je tiež stanovený v článku 14 ods. 7 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktorý podpísal Bangladéš;

G.  keďže rôzni vedúci predstavitelia vládnej strany Liga Awami vrátane ministra vnútra podporili požiadavky šahbaghského hnutia a navrhli, aby bola zakázaná strana Džamaat-e-Islami a aby boli zatvorené redakcie médií spojených s touto stranou;

H.  keďže 28. februára 2013 ICT oznámil svoje rozhodnutie odsúdiť na trest smrti Delvara Husajna Sajídího, podpredsedu strany Džamaat-e-Islami, okrem iného na základe obvinenia z prenasledovania hinduistickej menšiny;

I.  keďže po tomto poslednom rozsudku sa situácia zhoršila a došlo k násilným protestom stúpencov strany Džamaat, ktoré spôsobili viac ako 60 úmrtí; keďže podľa informácií, ktoré poskytli MVO, polícia reagovala na útoky členov a stúpencov strany Džamaat okrem iného aj použitím ostrej munície;

J.  keďže podľa správ došlo nedávno k útokom aktivistov strany Džamaat a niektorých prívržencov Bangladéšskej národnej strany na viac ako 40 hinduistických chrámov, domovov a obchodov v celom Bangladéši, v dôsledku čoho zostali stovky ľudí bez strechy nad hlavou; keďže bangladéšska hinduistická menšina a ďalšie menšiny (napríklad spoločenstvo Ahmadíja) boli opakovane vystavované násiliu a prenasledovaniu, najmä počas vojny za nezávislosť v roku 1971 a neskôr po voľbách v rokoch 2001, a keďže v dôsledku toho od roku 2001 do roku 2011 asi 900 000 hinduistov opustilo Bangladéš;

K.  keďže v ICT prebiehajú súdne konania v niekoľkých ďalších veciach a keďže existuje vážne nebezpečenstvo, že obžalovaní budú obvinení a odsúdení k trestu smrti;

L.  keďže osobitný spravodajca OSN pre mimosúdne, hromadné alebo svojvoľné popravy a osobitný spravodajca OSN pre nezávislosť sudcov a právnikov a organizácie pôsobiace v oblasti ľudských práv vyjadrili obavy týkajúce sa údajných nedostatkov tribunálu, pokiaľ ide o spravodlivý a riadny súdny proces, a predovšetkým zdôraznili skutočnosť, že jedno zo súdnych konaní sa uskutočnilo za neprítomnosti obvineného;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad nedávnym vypuknutím násilností v Bangladéši, ku ktorému došlo po rozsudkoch Medzinárodného trestného tribunálu, a vyjadruje svoj zármutok nad úmrtiami;

2.  vyjadruje úprimnú sústrasť príbuzným a blízkym zabitých a zranených počas násilností;

3.  uznáva, že pokiaľ ide o zločiny spáchané počas vojny za nezávislosť v roku 1971, je nutné zmierenie, spravodlivosť a zodpovednosť; zdôrazňuje, že v tejto záležitosti zohráva dôležitú úlohu ICT;

4.  opätovne pripomína svoju pevnú pozíciu proti uplatňovaniu trestu smrti vo všetkých prípadoch a za akýchkoľvek okolností;

5.  vyzýva bangladéšske orgány, aby zmiernili všetky tresty smrti a aby nadviazali na pozitívny vývoj v roku 2012, keď neboli žiadne popravy, a aby zaviedli oficiálne moratórium na popravy ako prvý krok na ceste k zrušeniu trestu smrti;

6.  vyjadruje poľutovanie nad ohlásenými nezrovnalosťami vo fungovaní ICT, akými sú údajné zastrašovanie, obťažovanie a násilné zmiznutie svedkov, ako i dôkazy o nedovolenej spolupráci medzi sudcami, prokurátormi a vládou; trvá najmä na tom, aby orgány presadzovania práva posilnili opatrenia na zaručenie účinnej ochrany svedkov;

7.  vyzýva bangladéšsku vládu, aby zaistila, aby ICT prísne dodržiaval vnútroštátne a medzinárodné súdne normy; v tejto súvislosti zdôrazňuje zaistenie slobodného, spravodlivého a transparentného súdneho konania, ako i právo obetí na ochranu, pravdu, spravodlivosť a odškodnenie;

8.  vyzýva bangladéšsku vládu, aby znásobila svoje úsilie o posilnenie právneho štátu a poriadku; opätovne pripomína jeho povinnosť plniť svoje medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv;

9.  dôrazne odsudzuje násilnosti stúpencov strany Džamaat-e-Islami a pridružených strán proti orgánom presadzovania práva, proti osobám, ktoré podporujú rozhodnutia ICT a proti náboženským a etnickým menšinám; dôrazne odsudzuje každé všeobecné násilie namierené voči obyčajným občanom;

10.  vyjadruje znepokojenie nad vysokým počtom obetí; vyzýva vládu, aby nariadila svojim bezpečnostným silám, aby dôsledne dodržiavali svoju povinnosť v čo najvyššej miere sa zdržať a vyhýbať sa použitiu smrtiacej sily a dôkladne vyšetriť úmrtia všetkých osôb zabitých počas demonštrácií;

11.  naliehavo vyzýva bangladéšske orgány, aby zaistili, aby sa nestranne vyšetrili všetky tvrdenia o mučení a zlom zaobchádzaní, a aby boli previnilé osoby postavené pred súd;

12.  naliehavo vyzýva všetkých politických vedúcich predstaviteľov v krajine, aby uvoľnili politické napätie, aby sa predišlo ďalšiemu násiliu, a aby nariadili svojim prívržencom, aby sa nezúčastňovali na žiadnych násilných aktoch; vyzýva všetky politické strany v Bangladéši, aby začali vzájomný dialóg;

13.  vyzýva tlač, aby sa zdržala podnecovania ku konfrontačnému násiliu; naliehavo vyzýva vládu, aby zaistila, aby mohli novinári a vydavatelia vyjadrovať svoje názory pokojne, bez toho, aby boli obťažovaní, zastrašovaní, zadržovaní alebo mučení;

14.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, Rade OSN pre ľudské práva a vláde a parlamentu Bangladéša.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2013)0027. (2) Ú. v. EÚ C 187 E, 24.7.2008, s. 240. (3) Ú. v. EÚ C 294 E, 3.12.2009, s. 77. (4) Ú. v. ES L 118, 27.4.2001, s. 48.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2013 o Iraku: kritická situácia menšín vrátane irackých Turkménov (2013/2562(RSP))

P7_TA(2013)0101 RC-B7-0147/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iraku, predovšetkým na svoje uznesenia zo 6. Apríla 2006 o asýrskom spoločenstve(1) a z 25. novembra 2010 o útokoch proti kresťanským komunitám(2),

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej, ako aj na uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. januára 2013 o dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Irakom(3),

–  so zreteľom na strategický dokument Európskej komisie o Iraku (2011 – 2013),

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie (PK/VP) Catherine Ashtonovej z 25. januára 2013 o nedávnej sérii teroristických útokov v Iraku,

–  so zreteľom na vyhlásenie PK/VP Catherine Ashtonovej z 24. januára 2013 o vražednom útoku na pohrebe v Túzchúrmátú (Tuz Khormato),

–  so zreteľom na medzinárodný pakt s Irakom, ktorý v roku 2007 uzatvorili generálny tajomník OSN Pan Ki-mun s irackým predsedom vlády Núrím al-Málikím a ktorý obsahuje záväzok „chrániť chudobné a zraniteľné skupiny pred biedou a hladom“,

–  so zreteľom na správu o ľudských právach týkajúcu sa situácie v oblasti ľudských práv v Iraku v období od januára do júna 2012, ktorú 19. decembra 2012 spoločne predložili Pomocná misia Organizácie Spojených národov v Iraku (UNAMI) a Komisia,

–  so zreteľom na sprievodné tlačové vyhlásenie Vysokej komisárky OSN pre ľudské práva (UNHCHR) Navi Pillayovej, ktorá uviedla, že „počet popráv, ktoré boli do toho času v roku 2012 vykonané, a skutočnosť, že boli vykonané hromadne, predstavujú veľké nebezpečenstvo a nie je možné ich ospravedlniť, pričom hrozí, že v ich dôsledku dôjde k výraznému oslabeniu čiastočného a neistého pokroku, ktorý bol v Iraku dosiahnutý v oblasti právneho štátu“,

–  so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna z 25. januára 2013, v ktorom dôrazne odsúdil „nedávnu vlnu teroristických útokov v rámci celého územia Iraku, pri ktorých zahynuli stovky ľudí a ktoré zanechali ešte väčšie množstvo zranených osôb“,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva alebo viery z roku 1981,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, ktorého signatárom je aj Irak,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Irak naďalej bojuje s vážnymi politickými, bezpečnostnými a sociálno-ekonomickými problémami, a keďže politická scéna v krajine je extrémne roztrieštená a zasiahnutá násilím, čo ťažko poškodzuje oprávnenú túžbu irackého ľudu po mieri, prosperite a skutočnom prechode k demokracii;

B.  keďže iracká ústava zaručuje rovnosť pred zákonom pre všetkých občanov a keďže jej článok 125 zaručuje „správne, politické a kultúrne práva národností, ako sú Turkméni, Chaldejci, Asýrčania a všetky ostatné národnosti, ako aj ich právo na vzdelanie“, a keďže článok 31 ústavy regiónu Kurdistan, ktorá nadobudla platnosť v roku 2009, zaručuje „národnú, kultúrnu a administratívnu autonómiu Turkménom, Arabom, chaldejským Sýrčanom a Asýrčanom, Arménom a ďalším obyvateľom Kurdistanu, pokiaľ tieto menšiny predstavujú väčšinu obyvateľstva“;

C.  keďže 9. apríla 2012 iracký parlament schválil vysokú komisiu pre ľudské práva, ktorá, aj keď ešte nie je plne funkčná, predstavuje prvú nezávislú komisiu pre ľudské práva v dejinách tejto krajiny;

D.  keďže v rámci politického dialógu so svojimi irackými partnermi sa Parlament zameriava na situáciu ľudských práv v Iraku, ktorá v dôsledku neuspokojivej situácie zraniteľných skupín vrátane menšín naďalej vyvoláva vážne obavy;

E.  keďže dohoda medzi EÚ a Irakom a najmä jej doložka o ľudských právach zdôrazňujú, že politický dialóg medzi EÚ a Irakom by sa mal zameriavať na ľudské práva a na posilňovanie demokratických inštitúcií;

F.  keďže Irak je už dlhý čas domovom rôznych etnických a náboženských menšín vrátane Turkménov, kresťanov, Kurdov, Šabakov, mandejcov, Arménov, Jezidov, bahájov, tzv. čiernych Iračanov, Asýrčanov, Židov, Palestínčanov a ďalších;

G.  keďže menšiny v Iraku sú terčom asimilačných opatrení a v irackej vlády a pridružených orgánoch nemajú dostatočné zastúpenie; keďže v dôsledku týchto skutočností sa populácie príslušných menšín v Iraku v posledných rokoch drasticky zmenšili, pretože mnoho osôb z krajiny utieklo, zatiaľ čo ďalší ľudia boli prinútení presídliť sa na iné miesto v rámci v Iraku;

H.  keďže Turkméni sú údajne treťou najväčšou národnostnou skupinou v Iraku; keďže medzi Turkménmi a Kurdmi pretrváva spor o Kirkuk – región bohatý na ropu a ďalšie prírodné zdroje, v dôsledku čoho sú Turkméni vystavení útokom a únosom zo strany kurdských síl, ako aj arabských extrémistických skupín; keďže tak sunnitskí, ako aj šiítski Turkméni sú terčom útokov z dôvodu sektárstva;

I.  keďže pretrvávajúci spor medzi centrálnou vládou Iraku a regionálnou vládou Kurdistanu sa nedávno vyostril, čo má negatívny vplyv na bezpečnostnú situáciu v regióne a ohrozuje pokojné spolužitie rôznych etnických skupín, najmä Kurdov, Arabov a Turkménov;

J.  keďže okrem územných sporov je severný Irak tiež terčom zdanlivo sektárskych útokov, pri ktorých je šiítske obyvateľstvo často napádané sunnitskými skupinami; keďže 31. decembra 2012 bolo počas šiítskeho sviatku Arba´ín zabitých 39 pútnikov; keďže 23. januára 2013 zahynulo najmenej 42 osôb a 117 osôb bolo zranených pri útoku na šiítsku mešitu v meste Túzchúrmátú v provincii Ninive (Niniveh) na severe Iraku, ktoré je územím, ktoré je predmetom sporov medzi vládou Iraku a regionálnou vládou Kurdistanu a v ktorom žije významná populácia Turkménov;

K.  keďže napriek významnému zlepšeniu bezpečnostnej situácie je úroveň násilia, ktorému je iracké obyvateľstvo vystavené, neprijateľne vysoká, pričom bombové útoky a streľba sú hlásené denne; a keďže vzhľadom na pokračujúce napätie a násilie väčšina Iračanov nemá istú budúcnosť a nie je možné presadiť ekonomickú a sociálnu integráciu irackého obyvateľstva vo všeobecnosti;

1.  je hlboko znepokojený šíriacimi sa prejavmi násilia, ktorými trpí civilné obyvateľstvo v Iraku, najmä medzi sunnitmi a šiítmi, ale útokmi proti obzvlášť ohrozeným skupinám, ako sú náboženské, etnické a kultúrne menšiny, a vyzýva iracké orgány, aby zlepšili bezpečnosť a verejný poriadok a aby bojovali proti terorizmu a sektárskemu násiliu v celej krajine;

2.  odsudzuje útoky z 23. januára 2013 na turkménskom pohrebe štátneho zamestnanca zavraždeného v predchádzajúci deň v Túzchúrmátú, pri ktorých zahynulo najmenej 42 ľudí a ďalších 117 bolo zranených, útok z 3. februára 2013, v ktorom pri samovražednom bombovom útoku v blízkosti policajnej stanice v Kirkuku zahynulo 30 ľudí a 70 bolo zranených, a zo 16. decembra 2012, v ktorom boli dvaja turkménski učitelia unesení, mučení a upálení zaživa;

3.  dôrazne odsudzuje všetky teroristické útoky a vyjadruje sústrasť rodinám a priateľom obetí a zranených;

4.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že nová vlna nestability a sektárskeho násilia v Iraku by mohla ohroziť nadchádzajúce provinčné voľby, ktoré sa majú uskutočniť 20. apríla 2013 a ktorých zrušenie by ohrozilo nádej na demokratickejšiu a prístupnejšiu štruktúru verejnej správy;

5.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek zmienke o právach Turkménov a ostatných menšín v ústave sú tieto menšiny naďalej vystavené etnickému a sektárskemu násiliu a diskriminácii;

6.  vyzýva irackú vládu a regionálnu vládu Kurdistanu, aby útoky odsúdili a aby uskutočnili dôkladné a rýchle vyšetrovanie nedávnych teroristických útokov v regióne vrátane najtragickejšieho nedávneho bombového atentátu na šiítsku mešitu v Túzchúrmátú a aby osoby zodpovedné za tieto útoky postavili pred spravodlivosť;

7.  vyzýva irackú vládu a regionálnu vládu Kurdistanu, aby prijali okamžité opatrenia na upokojenie územného sporu v Ninive (Nineveh), aby uznali kultúrnu, etnickú a náboženskú rôznorodosť v tejto provincii a aby občanom umožnili slobodne si zvoliť ich príslušnosť vrátane jazyka, viery a kultúry;

8.  vyzýva politické sily zastúpené v irackom parlamente, aby sa zapojili do skutočného a prístupného celonárodného dialógu s cieľom zabezpečiť skutočnú demokratickú správu Iraku a aby dodržiavali individuálne a kolektívne práva všetkých irackých občanov; nalieha na irackú vládu, aby uskutočnila sčítanie obyvateľstva, ktoré bolo odložené na neurčito, s cieľom určiť veľkosť turkménskej menšiny a ostatných menšín;

9.  vyzýva irackú vládu a všetkých politických lídrov, aby prijali potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť bezpečnosť a ochranu pre všetkých irackých občanov vo všeobecnosti, a najmä pre príslušníkov ohrozených etnických a náboženských menšín; vyzýva vládu, aby nariadila bezpečnostným silám, aby pri zabezpečovaní práva a poriadku preukázali zdržanlivosť v súlade so zásadami právneho štátu a medzinárodnými normami;

10.  v tejto súvislosti víta nedávno začatý program reorganizácie a modernizácie detenčných centier a väzení v právomoci irackého ministerstva spravodlivosti a dúfa, že to pomôže ukončiť zakorenené používanie mučenia a všeobecnú beztrestnosť v Iraku, ktorú odsudzujú organizácie v oblasti ľudských práv;

11.  vyjadruje hlbokú ľútosť nad vysokou mierou popráv v Iraku, kde sa rozsudky trestu smrti často vynášajú po nespravodlivých procesoch a na základe priznaní získaných pod nátlakom; naliehavo vyzýva irackú vládu, aby vyhlásila moratórium na všetky popravy s cieľom zrušiť v blízkej budúcnosti trest smrti;

12.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby sa prijali opatrenia koordinované irackými orgánmi s medzinárodnými humanitárnymi organizáciami s cieľom pomôcť ohrozeným skupinám a vytvoriť adekvátne podmienky na zabezpečenie ich bezpečnosti a dôstojnosti, a to najmä prostredníctvom iniciatív, ktoré presadzujú dialóg a vzájomné rešpektovanie medzi všetkými náboženskými a etnickými komunitami v Iraku;

13.  zdôrazňuje, že v rámci iniciatív EUJUST LEX je podľa potreby dôležité prisúdiť dostatočný význam právam Turkménov a menšinovým právam vo všeobecnosti, a oceňuje úspech dosiahnutý misiou EUJUST LEX a jej implementáciu v Iraku;

14.  trvá na tom, že rada pre spoluprácu zriadená na základe Dohody o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Irakom by mala slúžiť ako kanál na vyjadrenie znepokojenia irackej strane, pokiaľ ide o situáciu etnických a náboženských menšín v krajine;

15.  vyzýva medzinárodné spoločenstvo a EÚ, aby podporili irackú vládu v organizácii pokojných, slobodných a spravodlivých regionálnych volieb v apríli;

16.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, osobitnému zástupcovi Európskej únie pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, irackej vláde a parlamentu, regionálnej vláde Kurdistanu, generálnemu tajomníkovi Organizácie spojených národov a Rade OSN pre ľudské práva.

(1) Ú. v. EÚ C 293 E, 2.12.2006, s. 322. (2) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 115. (3) Prijaté texty, P7_TA(2013)0022.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2013 o prípade Arafáta Džarádáta a situácií palestínskych väzňov v izraelských väzniciach (2013/2563(RSP))

P7_TA(2013)0102 RC-B7-0154/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä na uznesenie zo 4. septembra 2008 o situácií palestínskych väzňov v izraelských väzniciach(1) a na uznesenie z 5. júla 2012 o politike EÚ v oblasti Predjordánska a východného Jeruzalema(2),

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu vysokej predstaviteľky Catherine Ashtonovej zo 16. februára 2013 o podmienkach palestínskych väzňov držiacich hladovku v Izraeli,

–  so zreteľom na miestne vyhlásenie EÚ z 8. mája 2012 o palestínskych väzňoch držiacich hladovku,

–  so zreteľom na Euro-stredomorskú dohodu o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Izraelským štátom na strane druhej (Dohoda o pridružení medzi EÚ a Izraelom), a najmä na jej článok 2 týkajúci sa ľudských práv,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na IV. ženevský dohovor o ochrane civilných osôb počas vojny z roku 1949,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt OSN o občianskych a politických právach z roku 1966,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979,

–  so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1984,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z roku 1989,

–  so zreteľom na príslušné rezolúcie OSN o konflikte na Blízkom východe,

–  so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka OSN Ban Ki-moona z 19. februára 2013, v ktorom vyjadril svoje znepokojenie nad podmienkami palestínskych väzňov držiacich hladovku v Izraeli, na vyhlásenie Vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Navi Pallayovej z 13. februára 2013 o palestínskych zadržiavaných osobách a na vyhlásenie osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva na okupovaných palestínskych územiach Richarda Falka z 27. februára 2013 o smrti palestínskeho väzňa Arafáta Džarádáta,

–  so zreteľom na správu UNICEFu z februára 2013 s názvom Deti zadržiavané v izraelskej vojenskej väzbe: pozorovania a odporúčania,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Arafát Džarádát bol zatknutý 18. februára 2013 pre podozrenie z hádzania kameňov na izraelské ciele a keďže 23. februára 2013 vo väznici Megiddo zomrel; keďže príčina jeho smrti je nejasná; keďže izraelské orgány naďalej tvrdia, že zomrel na infarkt, a keďže známky po vnútornom krvácaní a zlomené rebrá, ktoré stanovila pitva, sú typickými znakmi pokusov o oživenie, ktoré vykonali väzenskí strážcovia; keďže palestínske orgány na základe pitvy tvrdia, že zomrel na následky mučenia;

B.  keďže takmer všetci zo 4 500 palestínskych väzňov zadržiavaných v Izraeli sa zapojili do hladovky a odmietali jesť na protest proti smrti Arafáta Džarádáta; keďže na uliciach Predjordánska došlo v posledných dňoch k nepokojom, keď Palestínčania verejne kritizovali podmienky palestínskych väzňov v izraelských väzniciach;

C.  keďže otázka palestínskych väzňov a zadržiavaných osôb má ďalekosiahle politické, spoločenské a humanitárne dôsledky; keďže palestínski politickí väzni a osoby, ktoré boli v minulosti zadržiavané, zohrávajú v palestínskej spoločnosti významnú úlohu, keďže v Izraeli je väznených viac ako 4 800 palestínskych väzňov a zadržiavaných osôb vrátane mnohých žien a detí, viac ako 100 väzňov, ktorí boli zadržaní ešte pred podpísaním mierovej dohody medzi Izraelom a Organizáciou za oslobodenie Palestíny (PLO) v Osle v roku 1993, a 15 členov Palestínskej zákonodarnej rady (PLC); keďže 178 z týchto osôb je držaných v administratívnej väzbe, a to vrátane 9 členov PLC; keďže vo vyhlásení palestínskych a izraelských organizácií v oblasti ľudských práv z marca 2013 sa uvádza, že od roku 1967 zomrelo minimálne 71 palestínskych väzňov na priame následky mučenia v izraelských väzenských zariadeniach;

D.  keďže veľká väčšina palestínskych väzňov z Predjordánska a Gazy je držaná vo väzniciach, ktoré sa nachádzajú vo vnútrozemí Izraela; keďže pre veľkú väčšinu z nich je často nemožné alebo veľmi zložité uplatniť si právo na prijímanie návštev rodinných príslušníkov;

E.  keďže izraelské vojenské príkazy na administratívnu väzbu umožňujú väznenie bez obvinenie či súdu na základe dôkazu, ktorý nie je prístupný ani zadržiavaným osobám, ani ich právnikom, a keďže tieto príkazy môžu byť až na šesť mesiacov s možnosťou predĺženia na neurčito; keďže najvyšší súd v Izraeli nedávno kritizoval vojenské súdy a armádny zbor generálneho vojenského prokurátora za predlžovanie príkazov na administratívnu väzbu;

F.  keďže palestínski politickí väzni držali už viackrát hladovku, pričom naraz ju držali stovky väzňov; keďže niekoľko palestínskych zadržiavaných osôb naďalej drží už pomerne dlhú hladovku;

G.  keďže väznené ženy sú obzvlášť zraniteľnou skupinou palestínskych zadržiavaných osôb;

H.  keďže izraelské bezpečnostné sily zadržia podľa odhadov ročne v Predjordánsku 700 palestínskych detí; keďže podľa správy UNICEFu z februára 2013 o praktikách uplatňovaných voči palestínskym deťom, ktoré sa stretnú s izraelským vojenským väzenským systémom, sa zlé zaobchádzanie s týmito deťmi javí rozšírené a systematické;

I.  keďže vzťahy medzi EÚ a Izraelom podľa článku 2 dohody o pridružení sú založené na dodržiavaní ľudských práv a demokratických zásad, ktoré tvoria podstatný prvok tejto dohody; keďže v akčnom pláne EÚ – Izrael sa zdôrazňuje, že dodržiavanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva predstavuje súčasť spoločných hodnôt zúčastnených strán;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad smrťou palestínskeho väzňa Arafáta Džarádáta, ktorý zomrel 23. februára 2013 počas väzby v Izraeli, a vyjadruje sústrasť jeho rodine;

2.  je hlboko znepokojený obnoveným napätím v Predjordánsku, ktoré spôsobila smrť Arafáta Džarádáta vo väznici Megiddo za nejasným okolností; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby sa pokúsili o maximálne sebaovládanie a upustili od provokatívnych činov s cieľom zamedziť ďalšiemu násiliu a aby prijali konštruktívne opatrenia na zistenie pravdy a zmiernili súčasné napätie;

3.  vyzýva izraelské orgány, aby okamžite začali nezávislé, nestranné a transparentné vyšetrovanie okolností smrti Arafáta Džarádáta a všetkých nepodložených tvrdení o mučení a inom krutom, neľudskom alebo ponižujúcom zaobchádzaní alebo trestaní palestínskych väzňov;

4.  opätovne zdôrazňuje svoju podporu oprávneným obavám Izraela súvisiacim s bezpečnosťou; domnieva sa však, že pri zaobchádzaní so všetkými väzňami sa musia v plnej miere dodržiavať zásady právneho štátu, čo je nevyhnutne dôležité v prípade každého demokratického štátu; preto vyzýva izraelskú vládu, aby rešpektovala práva palestínskych väzňov a chránila ich zdravie a životy;

5.  vyjadruje znepokojenie nad palestínskymi zadržiavanými osobami držanými v administratívnej väzbe bez obvinenia; zdôrazňuje, že tieto zadržiavané osoby by mali byť obžalované a postavené pred súd, pričom by im mali byť poskytnuté súdne záruky v súlade s medzinárodnými štandardmi, alebo by mali byť okamžite prepustené;

6.  trvá na tom, aby sa okamžite začalo uplatňovať právo väzňov na návštevy rodinných príslušníkov, a vyzýva izraelské orgány, aby vytvorili podmienky potrebné na uplatňovanie tohto práva;

7.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad situáciou a zdravotnými podmienkami palestínskych zadržiavaných osôb, ktoré dlhodobo zdržia hladovku; vyjadruje podporu úsiliu Medzinárodnému výboru Červeného kríža o záchranu životov väzňov a zadržiavaných osôb v kritickom stave a naliehavo vyzýva Izrael, aby poskytol všetkým osobám držiacim hladovku neobmedzený prístup k primeranej zdravotnej starostlivosti;

8.  opätovne žiada bezodkladné prepustenie všetkých uväznených členov PLC vrátane Marwána Barghútího;

9.  vyzýva izraelské orgány, aby zabezpečili, aby palestínskym ženám a deťom, ktoré sú väznené alebo zadržiavané, bola poskytnutá primeraná ochrana a aby sa s nimi zaobchádzalo v súlade s príslušnými medzinárodnými dohovormi, ktorých je Izrael zmluvnou stranou;

10.  vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a členské štáty, aby dôsledne monitorovali osud palestínskych väzňov a zadržiavaných osôb vrátane žien a detí a aby poukazovali na tento problém na všetkých úrovniach politického dialógu s Izraelom; trvá na tom, že túto otázku treba zahrnúť do najbližšej správy o pokroku európskej susedskej politiky o Izraeli;

11.  žiada Parlament o uskutočnenie služobnej cesty na účely zistenia potrebných skutočností s cieľom zhodnotiť súčasnú situáciu, pokiaľ ide o podmienky väzby palestínskych väzňov vrátane žien a detí a využívanie administratívnej väzby;

12.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, izraelskej vláde, Knesetu, predsedovi Palestínskej samosprávy, Palestínskej zákonodarnej rade, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, vyslancovi štvorky na Blízkom východe, predsedovi Parlamentného zhromaždenia Únie pre Stredozemie, Vysokej komisárke OSN pre ľudské práva a Medzinárodnému výboru Červeného kríža.

(1) Ú. v. EÚ C 295E, 4.12.2009, s. 47. (2) Prijaté texty, P7_TA(2012)0298.