Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Inovácie pre udržateľný rast: biohospodárstvo pre Európu (COM(2012)0060),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. mája 2012 o Európe efektívne využívajúcej zdroje(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Riešenie problémov na komoditných trhoch a trhoch s nerastnými surovinami (COM(2011)0025) a na svoje uznesenie z 13. septembra 2011 týkajúce sa tohto oznámenia(2),

–  so zreteľom na závery Rady počas predsedníctva Spojeného kráľovstva v roku 2005 (Znalostné biohospodárstvo v Európe), Nemecka v roku 2007 (Na ceste k znalostnému biohospodárstvu v Európe) a Belgicka v roku 2010 (Znalostné hospodárstvo v Európe: úspechy a výzvy),,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0201/2013),

A.  keďže svetová populácia sa podľa predpokladov do roku 2050 zvýši zo siedmich na viac ako deväť miliárd, čo povedie k odhadovanému 70-percentnému nárastu dopytu po potravinách a zvýšeniu silného tlaku na vodné rezervy;

B.  keďže nedostatok prírodných zdrojov na svete, zvyšovanie tlaku na obnoviteľné suroviny a globálne účinky zmeny klímy vyžadujú efektívne využívanie zdrojov;

C.  keďže dlhodobý, inovačný a efektívny prístup zaručí nielen väčšiu udržateľnosť, ale aj podporu pre rozvoj vidieka a regionálny rozvoj, možné zníženie emisií skleníkových plynov, väčšiu udržateľnosť výrobného cyklu a rozšírenie priemyselnej inovácie v rámci celého hodnotového reťazca;

D.  keďže prechod na udržateľné hospodárstvo umožní posilniť konkurencieschopnosť európskeho priemyselného odvetvia a poľnohospodárskeho sektora, zvýšiť hospodársky rast a tým podporiť významný rast európskych mier zamestnanosti;

E.  keďže úspešné biohospodárstvo pre Európu závisí od dostupnosti udržateľne riadených a zdrojovo zabezpečených východiskových surovín (z poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a biologicky rozložiteľného odpadu);

F.  keďže biohospodárstvo EÚ už má obrat približne 2 bilióny EUR a očakáva sa významný rast na základe udržateľnej prvovýroby, spracovania potravín, priemyselných biotechnológií a biorafinérií;

Všeobecné pripomienky

1.  víta oznámenie Komisie s názvom Inovácie pre udržateľný rast: biohospodárstvo pre Európu a akčný plán na vykonávanie stratégie pre biohospodárstvo, ktorý toto oznámenie zahŕňa;

2.  nazdáva sa, že biohospodárstvo umožňuje menej nákladnú výrobu priemyselných a spotrebných komodít, s využitím menšieho množstva energie a s menším znečistením životného prostredia;

3.  súhlasí s názorom, že prechod na inteligentné, udržateľné a inkluzívne biohospodárstvo nie je založený len na produkcii obnoviteľných prírodných zdrojov s malým vplyvom na životné prostredie, ale aj na ich udržateľnom využívaní z hľadiska životného prostredia, hospodárstva a spoločnosti, so zachovaním využitia biotických zdrojov v rámci obnovy ekosystému;

4.  zdôrazňuje naliehavosť okamžitých opatrení na podporu inovácií a investícií do nových technológií a obchodných modelov a vytvorenie stimulov, ktoré budú mať pre hospodárstvo dlhodobý prínos; zdôrazňuje kľúčový význam súkromného sektora pri zabezpečení udržateľného hospodárskeho rastu;

5.  domnieva sa, že biohospodárstvo je predpokladom pre napĺňanie cieľov stratégie Európa 2020, a najmä iniciatív Inovácia v Únii a Európa efektívne využívajúca zdroje;

6.  víta podporu Komisie pre radikálnu zmenu prístupu EÚ k výrobe, spotrebe, spracovaniu, skladovaniu, recyklovaniu a likvidácii biologických zdrojov;

7.  poukazuje na to, že v biohospodárstve je už teraz zamestnaných 22 miliónov ľudí, čo predstavuje 9 % celkovej zamestnanosti v EÚ, a má značný potenciál zamestnať aj milióny ďalších ľudí;

8.  podporuje návrh Komisie na vytvorenie pracovnej skupiny a plánu pre biohospodárstvo, v ktorom sa poukáže na prínos obnoviteľných zdrojov energie a biotechnológií k udržateľnému rozvoju, a na podporu regiónov a prevádzkovateľov zameranú na rozvoj nových inovácií pre odvetvie biohospodárstva;

9.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali národné a regionálne akčné plány pre biohospodárstvo, a žiada Komisiu, aby každý polrok predložila Európskemu parlamentu správu o uplatňovaní biohospodárstva;

10.  zdôrazňuje, že EÚ je celosvetovým lídrom v rôznych oblastiach biovedy a biotechnológií; domnieva sa, že prechod na biohospodárstvo umožní Európe dosiahnuť dôležitý pokrok v oblasti nízkouhlíkového hospodárstva, inovácie a konkurencieschopnosti a posilní jej úlohu na medzinárodnej scéne;

11.  zdôrazňuje význam a obrovský potenciál efektívneho využívania zdrojov a energetickej účinnosti; zdôrazňuje potrebu „produkovať viac s menším množstvom zdrojov“, aby biohospodárstvo zostalo udržateľné;

12.  zastáva názor, že biohospodárstvo pre Európu by nemalo iba nahrádzať súčasné hospodárstvo založené na fosílnych palivách ani opakovať súčasné modely nehospodárneho správania a spotreby, ale malo by byť účinnejším a udržateľnejším modelom so zreteľom na sociálne a environmentálne spravovanie v rámci celého hodnotového reťazca založeného na biohospodárstve;

13.  víta prebiehajúcu revíziu právnych predpisov Únie týkajúcich sa biopaliva s cieľom zmierniť negatívny vplyv nepriamej zmeny využívania pôdy a podporiť trh s vyspelejšími biopalivami a ich rozvoj, čo by malo umožniť rozsiahlejšie využívanie nepotravinových surovín ako odpad, rezíduá, lignocelulózový a celulózový materiál;

14.  pripomína, že faktory nepriamych zmien využívania pôdy v prípade biopalív a biokvapalín, ako aj záväzné kritériá udržateľnosti na využívanie pevnej a plynnej biomasy by mali byť zahrnuté do smernice o obnoviteľných zdrojoch energie a do smernice o kvalite palív; vyzýva Komisiu, aby navrhla rámcovú smernicu o biomase, ktorá by sa týkala všetkých spôsobov využitia biomasy (energia, palivá, materiály a chemické látky) a zaviedla by hierarchiu biomasy;

Investície do výskumu, inovácií a zručností

15.  nabáda Komisiu, aby naďalej vynakladala úsilie o koordináciu cezhraničného a medzisektorového výskumu a vývoja v členských štátoch, a zdôrazňuje najmä skutočnosť, že je potrebné preskúmať hranice udržateľnosti biotických zdrojov so zreteľom na ekosystémové funkcie a prírodné potravinové reťazce, ako aj na dopyt ľudí po potravinách;

16.  žiada podrobnejšie preskúmanie zabezpečenia sociálnych a environmentálnych príležitostí a tiež súvisiacich potenciálnych nákladov vzhľadom na rôzne možné dôsledky a prípadné nevhodné postupy využívania biohospodárstva, pokiaľ ide o využívanie vzácnych prírodných zdrojov, riziko poškodenia životného prostredia a straty biodiverzity a príležitosť na ochranu;

17.  podporuje vytvorenie panelu odborníkov na biohospodárstvo, ktorý by pomáhal zvyšovať súčinnosť a súdržnosť politík a iniciatív, a monitorovacieho strediska pre biohospodárstvo s cieľom napomáhať vzájomnému učeniu tým, že sa zabezpečí nepretržitá výmena poznatkov a informácií medzi výskumnými ústavmi, podnikmi, inštitúciami, univerzitami, regionálnymi subjektmi, poľnohospodármi a obyvateľmi vidieckych oblastí, a urýchliť rozvoj regulačného rámca, ktorý zintenzívni a uľahčí výskum, jeho uplatňovanie a komercializáciu inovácií;

18.  pripomína význam uplatňovania zásady predbežnej opatrnosti pri využívaní biotechnológií, najmä v oblasti geneticky modifikovaných organizmov a syntetickej biológie;

19.  domnieva sa, že je nevyhnutné vytvoriť viacodborové a prierezové informačné a vzdelávacie programy, aby sa výsledky výskumu sprístupnili zúčastneným stranám vrátane spotrebiteľov, čím im poskytnú príležitosť na zvýšenie povedomia a miery účasti;

20.  žiada o odstránenie prekážok pre inováciu v rámci hodnotového reťazca, najmä na základe rýchlych a vedeckých postupov EÚ pre schvaľovanie biotechnologických výrobkov a oveľa rýchlejšieho prístupu na trh;

21.  vyzýva Komisiu, aby navrhla praktické opatrenia celoregionálneho dosahu na podporu produkcie a spotreby výrobkov biohospodárstva na regionálnej úrovni;

22.  zdôrazňuje, že biohospodárstvo si vyžaduje, aby sa rozvíjali a/alebo ďalej prepájali nové zručnosti, nové znalosti a nové disciplíny s cieľom riešiť spoločenské zmeny súvisiace s biohospodárstvom, podporiť konkurencieschopnosť, rast a vytváranie pracovných miest, napĺňať potreby odvetvia a zabezpečiť lepší súlad zručností a pracovných miest;

23.  zdôrazňuje, že biohospodárstvo vyžaduje prvotriedne znalosti a zručnú pracovnú silu; trvá na tom, že je nevyhnutné, aby sa v regiónoch Európskej únie zabezpečilo odborné a vysokoškolské vzdelávanie so zreteľom na osobitné charakteristiky regiónov; poukazuje na to, že komplexné systémy vzdelávania a odbornej prípravy v regiónoch stimulujú aj rozmach obchodu;

24.  víta vyčlenenie rozpočtových prostriedkov vo výške 4,5 miliardy EUR, ktoré navrhla Komisia ako súčasť rámcového programu pre výskum (Horizont 2020), a dúfa, že tieto rozpočtové prostriedky budú k dispozícii pre všetky odvetvia a nástroje biohospodárstva a na ďalšie zdokonaľovanie inovácií vrátane výskumu ekosystémového rámca, opätovného využívania a recyklovania biologického materiálu;

25.  zastáva názor, že biorafinérie založené na miestnom udržateľnom biomateriáli, ktoré nevytláčajú potraviny ani iné hodnotnejšie spôsoby použitia, predstavujú základný nástroj na uskutočnenie uspokojivých procesov transformácie nepoužívaných zariadení a na oživenie oblastí zasiahnutých krízou pomocou inovačných postupov a investícií do cyklického hospodárstva, a dúfa, že táto ich úloha sa bude naďalej podporovať;

26.  zdôrazňuje, že dostatočné množstvá udržateľných surovín sú nevyhnutné na úspešnú prevádzku biorafinérií v Európe; poukazuje na to, že si to bude vyžadovať aj zlepšenie infraštruktúry na ukladanie a prepravu, ako aj vybudovanie potrebnej logistiky;

27.  poukazuje na to, že v Európe existuje iba obmedzený počet demonštračných zariadení a že je nevyhnutné zvýšiť investície na udržanie vedúcej úlohy európskych priemyselných odvetví v sektore biorafinérií; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili pilotné a demonštračné činnosti na rozširovanie produktov a procesov;

28.  zdôrazňuje, že biohospodárske politiky musia byť navrhnuté lepšie s cieľom zabezpečiť postupné využívanie biomasy; v tomto smere žiada o rozvoj právneho nástroja, ktorý vytvorí podmienky pre účinnejšie a udržateľnejšie využívanie tohto vzácneho zdroja; zdôrazňuje, že takýto nástroj by mal stanoviť zásadu postupného využívania tzv. pyramídy biomasy, pričom by mal zohľadniť jej rôzne segmenty a posilniť jej najvyššie úrovne; poukazuje na to, že takýto prístup by viedol k hierarchickému, inteligentnému a účinnému využívaniu biomasy, k jej uplatneniu s pridanou hodnotou a k podporným opatreniam, ako je koordinácia výskumu v rámci celého hodnotového reťazca;

Väčšia interakcia politík a intenzívnejšie zapojenie zainteresovaných strán

29.  považuje za potrebné zaručiť integrovaný, jednotný, medziodvetvový a interdisciplinárny prístup k biohospodárstvu a požaduje harmonizáciu rozličných súvisiacich politík EÚ a príslušných smerodajných zásad – napríklad zásady predbežnej opatrnosti – v rôznych odvetviach (plán efektívneho využívania zdrojov, Inovácia v Únii, iniciatíva pre suroviny, Horizont 2020, environmentálny akčný program do roku 2020, politika súdržnosti, spoločná poľnohospodárska politika a spoločná rybárska politika, smernica o energii z obnoviteľných zdrojov, rámcová smernica o vode, rámcová smernica o odpadoch, smernica o obaloch a osobitné opatrenia týkajúce sa biologického odpadu); za potrebné považuje aj vymedzenie jednotného, dlhodobého a stabilného regulačného rámca na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni, ktorého cieľom bude podpora a zvyšovanie investícií do biohospodárstva v Európe;

30.  vyzýva Komisiu, aby zriadila finančné nástroje na podporu investícií v oblasti biohospodárstva vo fáze pred komerčným využitím, aby pretavila výsledky výskumu do obchodných úspechov a aby umožnila inovačným spoločnostiam, najmä MSP, získať finančné a iné nástroje podpory, ktoré stimulujú rozvoj biohospodárstva, napríklad využitím regionálnych a štrukturálnych fondov a rizikového kapitálu Európskej investičnej banky, zvýšením súdržnosti rôznych fondov EÚ pre výskum a inovácie a zriadením jednotného kontaktného miesta pre informácie o všetkých iniciatívach týkajúcich sa biohospodárstva, s cieľom dosiahnuť najväčší možný účinok; uvedomuje si ťažkosti a finančné riziká spojené s komercializáciou inovácií v biohospodárstve a ich uvádzaním na trh;

31.  žiada rozvoj priemyselných infraštruktúr a optimalizované reťazce zásobovania bioproduktmi vo vidieckych a pobrežných oblastiach s cieľom vytvoriť nové pracovné miesta v poľnohospodárstve, lesníctve a akvakultúre; žiada, aby sa na tento účel uvoľnili finančné prostriedky EÚ na rozvoj vidieka, a to takým spôsobom, aby nedošlo k zvýšeniu škôd na životnom prostredí a strate biodiverzity, ale naopak k ich zníženiu;

32.  požaduje prijatie konkrétnych cielených opatrení na zníženie zložitosti a skrátenie byrokratických postupov udeľovania povolení, ktoré sťažujú postupy rozvoja biorafinérií a ktoré by mohli spôsobiť presun inovačných a moderných technológií mimo EÚ;

33.  súhlasí s využitím verejno-súkromných partnerstiev, pričom sa treba náležite poučiť z problémov, ktoré sa objavili v minulosti pri uplatňovaní tejto formy spolupráce v iných odvetviach; vyzýva Komisiu, aby vyčlenila primerané zdroje na rozvoj a rast týchto partnerstiev, pretože sa domnieva, že ide o kľúčový prostriedok, ktorý umožní vytvorenie nových hodnotových reťazcov, posilní existujúce reťazce a uľahčí investovanie do technológií a skúšobných zariadení schopných uviesť na trh výsledky výskumu;

34.  súhlasí s potrebou viacúrovňového prístupu a žiada, aby sa venovala ešte väčšia pozornosť regionálnemu a miestnemu rozmeru biohospodárstva a iniciatívam vychádzajúcim zdola; víta vytvorenie platforiem pre biohospodárstvo na regionálnej, národnej a európskej úrovni, ktoré budú môcť merať pokrok dosiahnutý v danom odvetví a umožnia výmenu takých znalostí a najlepších postupov, ktoré prispejú k vyrovnaniu stupňa rozvoja biohospodárstva na území EÚ; okrem toho žiada Komisiu, aby do nich zapojila aj odborníkov z tohto odvetvia a všetkých zainteresovaných oblastí, ako aj zástupcov spotrebiteľov a občanov; poukazuje na skutočnosť, že regionálne hospodárstva musia zohrávať kľúčovú úlohu pri dosahovaní inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu;

35.  domnieva sa, že pri budovaní spoločnosti využívajúcej biologické zdroje sú dôležité iniciatívy typu zdola nahor a že rozhodujúci význam má podnikateľský prístup a prístup založený na dopyte v kombinácii s prístupom vládnej úrovne; domnieva sa, že by sa mali poskytnúť primerané možnosti regionálnym iniciatívam; vyzýva Komisiu, aby podporila takéto siete a klastre s cieľom presadzovať výmenu skúseností.

Posilnenie trhov a konkurencieschopnosti

36.  vyzýva Komisiu, aby svoju finančnú podporu zamerala na inovácie v súlade s iniciatívou Inovácia v Únii vrátane priorít programu Horizont 2020, a tak nabádala k príprave výsledkov výskumu na uvedenie na trh, čím sa preklenie „mŕtva zóna“ v oblasti výskumu v Európe;

37.  domnieva sa, že existuje celá skupina vynikajúcich nástrojov (verejné obstarávanie, normalizácia, daňové stimuly, systémy certifikácie a osobitné označovanie), ktoré môžu zaistiť dostatočnú dodávku udržateľných a vysokokvalitných biologických produktov a zabezpečiť systémy výroby efektívne využívajúce zdroje; je presvedčený, že je potrebná reforma platných právnych predpisov; vyzýva Komisiu, aby vypracovala kritériá udržateľnosti pre využívanie biomasy, z ktorých by mali vychádzať aj nástroje na vytváranie trhu;

38.  zdôrazňuje, že biohospodárstvo, ktoré využíva biologické zdroje namiesto energie z fosílnych palív, musí byť vedené pevným politickým rámcom, ktorý náležite zohľadňuje nielen hospodársku uskutočniteľnosť, ale aj faktory sociálnej a ekologickej udržateľnosti;

39.  zastáva názor, že je mimoriadne dôležité zapojiť a informovať spotrebiteľov, pokiaľ ide o voľbu biologických produktov a ekologických služieb; v tejto súvislosti očakáva rozvoj štandardizácie takejto výroby v EÚ založenej na dostatočných kritériách udržateľnosti, keďže ju považuje za nástroj na presadenie výnosného európskeho trhu s týmito výrobkami;

40.  je presvedčený, že životnosť biologických produktov sa nemôže umelo krátiť; produkt by mal byť vyrobený tak, aby mal čo najdlhšiu životnosť;

41.  zdôrazňuje, že biohospodárstvo výrazne prispeje k rozvoju vidieckych a pobrežných oblastí; zastáva názor, že súčinnosť a úzka spolupráca v rámci hodnotového reťazca vrátane miestnych producentov poľnohospodárskych a lesných surovín a biorafinérií by mohla prispieť k posilneniu konkurencieschopnosti a k zvýšeniu ziskovosti vidieckych oblastí; zdôrazňuje nevyhnutnosť vypracovať dlhodobú stratégiu pre biohospodárstvo, v ktorej sa náležite zohľadní potreba zaistiť potravinovú bezpečnosť;

42.  požaduje, aby vyvinuté biologické a biotechnologické postupy našli uplatnenie pri využívaní obnoviteľných zdrojov na biologickom základe pochádzajúcich z odpadov a plodín, ktoré nie sú určené na konzumáciu, ako aj v rámci existujúcich poľnohospodárskych a lesníckych odvetví;

43.  trvá na tom, že jednou z hlavných zásad biohospodárstva je zvýšenie efektívnosti využívania zdrojov a zníženie závislosti od dovozu surovín, energie a neobnoviteľných prírodných zdrojov; poukazuje na dôležitosť odvetvia lesného hospodárstva a iných bioodvetví a trvá na tom, že uhlíkovo neutrálne obnoviteľné prírodné zdroje a suroviny, ako drevo a drevné vlákno, môžu nahradiť neobnoviteľné fosílne suroviny; poukazuje na to, že odvetvie biohospodárstva produkuje množstvo výrobkov s vysokou pridanou hodnotou, napríklad chemikálie, lieky, plasty a iné inovačné nové materiály, a vytvára pracovné miesta; zdôrazňuje potenciál biotechnológií založených na morských zdrojoch;

44.  vyzýva Komisiu, aby podporila opatrenia zamerané na zvýšenie potenciálu východiskových surovín udržateľným spôsobom, ich lepšie využitie, zhromažďovanie biologicky rozložiteľného odpadu (pričom sa treba vyhnúť rozsiahlej preprave) a aby zabezpečila, že využívanie biomasy bude aj naďalej ekologické a nezníži sa ním funkcia záchytu uhlíka; v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné stanoviť kritériá udržateľnosti pre energetické využívanie biomasy s cieľom zabezpečiť dostupnosť biomasy na účely účinnejšieho využívania zdrojov a zároveň zaistiť, aby stimuly na premenu biomasy na energiu nenarušili fungovanie trhu a neobmedzili jej dostupnosť pre výrobcov;

45.  domnieva sa, že je dôležité investovať do dodávateľských reťazcov biohospodárstva, aby sa zaručila dostupnosť surovín; opakuje, že stratégie biohospodárstva by mali podporovať nielen efektívnejšie využívanie domového a komunálneho odpadu, ale aj zhodnocovanie tokov a zvyškov, ktoré vznikajú ako vedľajšie produkty v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve; žiada, aby sa vypracovali lepšie a zmocňovacie právne predpisy, ktoré zabezpečia právnu istotu a pevnú podporu udržateľného využívania zdrojov biohospodárstva a ťažby surovín, a aby sa politika v každom ohľade opierala o flexibilný dlhodobý prístup, ktorý je priaznivý pre investície;

46.  domnieva sa, že v súlade s usmerneniami novej stratégie európskej priemyselnej politiky by biohospodárstvo mohlo vo významnej miere pomôcť v boji proti procesu deindustrializácie, ktorý v súčasnosti sužuje Európu, a zvrátiť jeho priebeh pomocou nových stratégií, ktoré oživia trh a posilnia konkurencieschopnosť regionálneho systému;

47.  dôrazne vyzýva Komisiu, aby definovala dotácie škodlivé pre životné prostredie ako „dôsledok opatrenia vlády, ktoré poskytuje spotrebiteľom alebo výrobcom výhodu v tom, že im umožní doplniť príjmy alebo znížiť náklady, no ktorým sa zároveň znevýhodňujú riadne environmentálne postupy“(3); vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vychádzajúc z tejto definície bezodkladne a najneskôr do roku 2014 prijali konkrétne plány na postupné zrušenie všetkých dotácií škodlivých pre životné prostredie do roku 2020 vrátane dotácií, ktoré stimulujú neefektívne využívanie obnoviteľných zdrojov, a dotácií na fosílne palivá a aby podávali správu o pokroku vo svojich národných programoch reforiem; v tejto súvislosti vyjadruje obavy, že dotácie na využívanie biologických materiálov na energetické účely už ohrozujú ciele týkajúce sa efektívneho využívania zdrojov;

48.  vyjadruje obavu, že zvyšujúci sa dopyt po biomase, najmä po dreve, môže spôsobiť rozsiahle odlesňovanie v rozvojových krajinách, kde emisie skleníkových plynov nepodliehajú Kjótskemu protokolu; zdôrazňuje, že keď toto odlesňovanie môže mať vplyv nielen na kvalitu pôdy, kolobeh vody a biologickú diverzitu, ale zvyšuje aj tlak na globálne dohody, ako je Dohovor o biologickej diverzite (DBD) a Program spolupráce OSN pre znižovanie emisií z odlesňovania a degradácie lesov v rozvojových krajinách (program UN-REDD); takisto vyjadruje obavu, že vzhľadom na slabé systémy správy pozemkov v mnohých rozvojových krajinách môže zvyšujúci sa dopyt po výrobkoch z dreva spôsobiť nezákonnú ťažbu dreva a oslabiť dobrovoľné partnerské dohody v rámci akčného plánu pre vynútiteľnosť práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve (FLEGT);

49.  zdôrazňuje, že prechod na biohospodárstvo prispeje k lepšej integrácii výsledkov Rio+20 do politík EÚ; je presvedčený, že EÚ by mala zintenzívniť svoj prínos k iniciatívam, ktoré uľahčujú prechod na inkluzívne ekologické hospodárstvo na medzinárodnej úrovni;

50.  vyzýva EÚ, aby sa stala medzinárodným lídrom, pokiaľ ide o výskum a inováciu v oblasti biohospodárstva; uvádza, že nové výrobky, postupy a služby založené na obnoviteľných zdrojoch zvýšia konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a zaistia mu tak vedúcu pozíciu na medzinárodnej scéne;

51.  považuje za kľúčové, aby sa vypracovali medzinárodné právne záväzné normy udržateľnosti pre všetky sektory využívania biomasy, ako aj záväzné kritériá pre udržateľnú správu lesov; nalieha na EÚ, aby sa snažila o prijatie viacstranných dohôd a poskytovala, najmä najmenej rozvinutým krajinám, súvisiacu inštitucionálnu a technickú podporu s cieľom zabezpečiť udržateľné využívanie biomasy.

52.  domnieva sa, že model biohospodárstva vyvinutý v rámci tejto stratégie umožní vyriešiť prípadné kritické otázky a z dlhodobého hľadiska môže viesť k vzniku udržateľnejších a účinnejších modelov výroby, spotreby, rozvoja a životného štýlu, čím sa pomocou nového prepojenia hospodárstva, životného prostredia a sociálnej kvality oživí rast v Európe;

o
o   o

53.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2012)0223. (2) Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 21. (3) 1 Prevzaté z OECD (1998 a 2005) v IEEP et al. 2007, pozri http://ec.europa.eu/environment/enveco/taxation/index.htm.