Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii a články 191 a 196 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie, na oznámenie Komisie o budúcnosti Fondu solidarity Európskej únie (COM(2011)0613) a na svoje uznesenie z 15. januára 2013 o Fonde solidarity Európskej únie, vykonávaní a uplatňovaní(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 5. septembra 2002 o povodniach v Európe(2), z 8. septembra 2005 o živelných pohromách (požiaroch a záplavách) v Európe(3), z 18. mája 2006 o živelných pohromách (lesných požiaroch, suchu a povodniach) – poľnohospodárske aspekty(4), aspekty regionálneho rozvoja(5) a environmentálne aspekty(6), zo 7. septembra 2006 o lesných požiaroch a povodniach(7), zo 17. júna 2010 o povodniach v stredoeurópskych krajinách, najmä v Poľsku, Českej republike, na Slovensku, v Maďarsku, Rumunsku a vo Francúzsku(8) a z 11. marca 2010 o veľkých prírodných katastrofách v autonómnej oblasti Madeira a vplyve búrky Xynthia v Európe(9),

–  so zreteľom na bielu knihu Komisie s názvom Adaptácia na zmenu klímy: Európsky rámec opatrení (COM(2009)0147), na oznámenie Komisie o prístupe Spoločenstva k prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof (COM(2009)0082)a na oznámenie Komisie s názvom Smerovanie k účinnejšej európskej reakcii na katastrofy: úloha civilnej ochrany a humanitárnej pomoci (COM(2010)0600),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Regióny 2020 – hodnotenie budúcich výziev pre regióny EÚ (SEC(2008)2868),

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v mnohých európskych krajinách vrátane Rakúska, Českej republiky, Nemecka, Maďarska, Poľska, Slovenska, Francúzska a Španielska došlo k veľkej prírodnej katastrofe v podobe záplavy;

B.  keďže frekvencia, sila, komplexnosť a dôsledky prírodných a človekom spôsobených katastrof v Európe v ostatných rokoch výrazne vzrástli;

C.  keďže záplavy spôsobili vážne škody mestám, obciam i samosprávam, škody na infraštruktúre a podnikoch, ako aj škody poľnohospodárstvu a vidieckym oblastiam, a keďže zničili prvky prírodného a kultúrneho dedičstva, zapríčinili smrť a zranenia a prinútili tisíce ľudí opustiť domovy;

D.  keďže bol zriadený Fond solidarity Európskej únie (FSEÚ), ktorý sa zaoberá veľkými vnútroštátnymi katastrofami a poskytuje finančnú pomoc štátom postihnutým katastrofou;

E.  keďže je nutné uskutočniť udržateľnú obnovu oblastí zničených alebo poškodených katastrofami, aby sa kompenzovali ich hospodárske, sociálne a environmentálne straty;

F.  keďže je potrebné posilniť schopnosť Európskej únie predchádzať všetkým druhom prírodných katastrof a keďže treba zlepšiť funkčnosť a koordináciu rôznych nástrojov Únie, aby bolo možné udržateľným spôsobom predchádzať katastrofám;

G.  keďže niektoré horské oblasti a oblasti pozdĺž riek a údolí prišli v dôsledku neudržateľného odlesňovania, intenzívneho poľnohospodárstva, rozľahlej výstavby infraštruktúry, urbanizácie a zástavby pôdy o časť svojej schopnosti vsakovať vodu;

1.  vyjadruje súcit a solidaritu s obyvateľmi členských štátov, regiónov a obcí postihnutých katastrofou; berie na vedomie jej vážny vplyv na hospodárstvo a vyjadruje svoju úctu a sústrasť rodinám obetí;

2.  vyjadruje uznanie vytrvalému úsiliu vynakladanému bezpečnostnými jednotkami, jednotkami civilnej ochrany, záchrannými tímami a dobrovoľníkmi pri záchrane životov a znižovaní škôd v postihnutých oblastiach;

3.  vyzdvihuje kroky členských štátov, ktoré poskytli pomoc postihnutým oblastiam, pretože európska solidarita sa prejavuje vzájomnou pomocou v nepriaznivých situáciách;

4.  zdôrazňuje, že degradácia pôdy vyvolaná alebo zhoršená ľudskou činnosťou, ako sú nevhodné poľnohospodárske a lesnícke postupy, poškodzuje kapacitu pôdy naďalej plniť v plnej miere svoju základnú funkciu, ktorou je predchádzanie prírodným katastrofám;

5.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť plánovaniu a preskúmaniu politík udržateľného využívania pôdy, absorpčných kapacít ekosystémov a osvedčených postupov, ako aj zvyšovaniu kapacitu systémov na riadenie povodní a odvodňovania;

6.  zdôrazňuje, že povodniam možno účinne predchádzať iba na základe medziregionálnych a cezhraničných stratégií riadenia rizika, ktoré majú veľký potenciál koordinácie a vykonávania na vykonanie účinných spoločných reakcií na núdzové situácie;

7.  uznáva, že mechanizmus Európskej únie v oblasti civilnej ochrany pomohol členským štátom pri nadväzovaní spolupráce a znižovaní vplyvov núdzovej situácie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zjednodušili pravidlá a postupy aktivácie tohto mechanizmu;

8.  vyzdvihuje príležitosť, ktorú majú dotknuté členské štáty a regióny v rámci cieľa Európskej územnej spolupráce stanoviť si riadenie rizika za investičnú prioritu pre nadchádzajúce programové obdobie, o ktorom sa v súčasnosti rokuje, a vyzýva ich, aby tak urobili;

9.  zdôrazňuje, že členské štáty musia zaviesť programy predchádzania záplavám prostredníctvom komplexných a preventívnych stratégií; zdôrazňuje, že politika v oblasti núdzových situácií vrátane predchádzania núdzovým situáciám a reakcie na ne si vyžaduje užšie zapojenie regiónov, miest a miestnych spoločenstiev, ktoré by sa mali podnecovať k tomu, aby zahrnuli politiku v oblasti núdzových situácií do svojich stratégií;

10.  vyzýva Radu a Komisiu, aby hneď ako získajú všetky potrebné žiadosti od členských štátov vykonali všetky potrebné kroky na zaručenie poskytnutia rýchlej a primeranej finančnej pomoci z FSEÚ; zdôrazňuje, ako naliehavé je uvoľnenie finančnej pomoci prostredníctvom FSEÚ pre krajiny postihnuté touto prírodnou katastrofou;

11.  vyzýva Komisiu, aby pripravila nový, zjednodušený návrh nariadenia o FSEÚ, ktorým by sa okrem iného Komisii umožnilo uvoľňovanie zálohových platieb ihneď potom, ako postihnutý členský štát požiada o pomoc;

12.  zdôrazňuje skutočnosť, že investovanie do predchádzania záplavám v rámci príslušných programov si vyžaduje primerané finančné zdroje, pretože ide o dôležitý nástroj, ktorý umožňuje vládam členských štátov rozvíjať a realizovať politiky na predchádzanie záplavám; zdôrazňuje, že investície na podporu predchádzania katastrofám by sa mali riadiť prístupom založeným na ekosystémoch;

13.  vyjadruje názor, že dôsledky katastrof majú negatívny dosah na čerpanie finančných prostriedkov z fondov EÚ; požaduje, aby sa vytvorila potrebná flexibilita, čo sa týka zmien v plánovaní v členských štátoch s cieľom podporiť obnovu postihnutých oblastí a výber najvhodnejších projektov;

14.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam členských štátov a regionálnym a miestnym orgánom v postihnutých oblastiach.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2013)0003. (2) Ú. v. EÚ C 272 E, 13.11.2003, s. 471. (3) Ú. v. EÚ C 193 E, 17.8.2006, s. 322. (4) Ú. v. EÚ C 297 E, 7.12.2006, s. 363. (5) Ú. v. EÚ C 297 E, 7.12.2006, s. 369. (6) Ú. v. EÚ C 297 E, 7.12.2006, s. 375. (7) Ú. v. EÚ C 305 E, 14.12.2006, s. 240. (8) Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 128. (9) Ú. v. EÚ C 349 E, 22.12.2010, s. 88.