Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenia o predchádzajúcich výročných správach Komisie a Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF),

–  so zreteľom na správu Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Ochrana finančných záujmov Európskej únie – boj proti podvodom – výročná správa 2011 (COM(2012)0408) a jej sprievodné dokumenty (SWD(2012)0227, SWD(2012)0228, SWD(2012)0229 a SWD(2012)0230)(1),

–  so zreteľom na správu OLAF – Výročná správa za rok 2011(2),

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2011 spolu s odpoveďami inštitúcií(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Dvoru audítorov o stratégii Komisie pre boj proti podvodom (COM(2011)0376),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva, ktorý predložila Komisia (COM(2012)0363),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o programe Hercule III na podporu činností v oblasti ochrany finančných záujmov Európskej únie (COM(2011)0914),

–  so zreteľom na článok 325 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie(4),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. mája 2012 o ochrane finančných záujmov Európskej únie – boj proti podvodom – výročná správa 2010(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2011 o úsilí Európskej únie v odstraňovaní rozdielov medzi protikorupčnými právnymi predpismi a skutočnosťou(7), svoje vyhlásenie z 18. mája 2010 o úsilí Európskej únie v boji proti korupcii(8) a oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru s názvom Boj proti korupcii v EÚ (COM(2011)0308),

–  so zreteľom na výročnú správu úradu OLAF za rok 2012 a správu o činnosti dozorného výboru úradu OLAF za rovnaký rok;

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A7-0197/2013),

A.  keďže EÚ a členské štáty majú spoločnú zodpovednosť za ochranu finančných záujmov Únie a boj proti podvodom a keďže úzka spolupráca medzi Komisiou a členskými štátmi je nevyhnutná;

B.  keďže členské štáty nesú hlavnú zodpovednosť za plnenie približne 80 % rozpočtu Únie, ako aj za výber vlastných zdrojov, okrem iného v podobe DPH a ciel;

C.  keďže Komisia v poslednej dobe prijala niekoľko významných iniciatív týkajúcich sa opatrení v oblasti boja proti podvodom;

Všeobecné poznámky

1.  zdôrazňuje, že boj proti podvodom a inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie je povinnosťou Komisie a členských štátov, ktorá je zakotvená v Zmluve o fungovaní Európskej únie;

2.  pripomína, že rovnako je dôležité zaistiť ochranu týchto finančných záujmov tak na úrovni výberu zdrojov EÚ, ako aj na úrovní výdavkov;

3.  víta správu Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Ochrana finančných záujmov Európskej únie – boj proti podvodom – výročná správa 2011 (ďalej len „výročná správa Komisie“); ľutuje však, že správa sa obmedzuje na údaje vykazované členskými štátmi; upozorňuje, že členské štáty používajú pre podobné druhy trestného činu rôzne definície a že všetky nezbierajú podobné a podrobné štatistické údaje na základe spoločných kritérií, čo sťažuje zber spoľahlivých a porovnateľných štatistických údajov na úrovni EÚ; vyjadruje teda poľutovanie nad tým, že nie je možné vyhodnotiť skutočný celkový rozsah nezrovnalostí a podvodov v jednotlivých členských štátoch, ani identifikovať a potrestať členské štáty s najvyššou úrovňou nezrovnalostí a podvodov, ako to opakovane požadoval Parlament; preto naliehavo vyzýva, aby sa vo všetkých členských štátoch stanovili štandardné kritériá hodnotenia pre nezrovnalosti a podvody a aby boli spojené s primeranými trestmi pre osoby uznané vinnými z porušovania predpisov;

4.  pripomína, že podvod je úmyselným protiprávnym konaním a je trestným činom, a že nezrovnalosť znamená nedodržanie určitého pravidla, a s poľutovaním konštatuje, že správa Komisie sa otázkou podvodu nezaoberá dôsledne a k nezrovnalostiam pristupuje veľmi zoširoka; pripomína, že článok 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa týka podvodu, a nie nezrovnalostí, a žiada, aby sa rozlišovalo medzi podvodom a chybou či nezrovnalosťou;

5.  poznamenáva, že podľa výročnej správy Komisie v roku 2011 bolo ohlásených 1 230 prípadov nezrovnalostí, ktoré boli označené za podvod, a že ich finančný dosah sa znížil o 37 % v porovnaní s rokom 2010 a predstavoval sumu 404 miliónov EUR; uznáva, že politika súdržnosti a poľnohospodárstvo predstavujú i naďalej dve hlavné oblasti, ktoré sa vyznačujú najvyššou mierou podvodov s odhadovaným finančným dosahom na úrovni 204 miliónov EUR, resp. 77 miliónov EUR; kladie si však otázku, či tento pokles odráža skutočný stav vecí, pokiaľ ide o podvodné činnosti, alebo je skôr znamením, že systémy dohľadu a kontroly v členských štátoch sú nedostatočné;

6.  vyzýva Komisiu, aby dôkladne monitorovala účinnosť systémov dohľadu a kontroly v členských štátoch a zabezpečila, aby poskytované informácie o miere nezrovnalostí v členských štátoch odrážali skutočnú situáciu;

7.  zdôrazňuje, že situácia členských štátov, ktoré neodovzdávajú údaje včas alebo poskytujú nepresné údaje, sa opakuje už mnoho rokov; podčiarkuje, že je nemožné porovnávať a objektívne hodnotiť rozsah podvodov v členských štátoch Európskej únie; upozorňuje, že Európsky parlament, Komisia a úrad OLAF nedokážu primerane vykonávať svoju funkciu, pokiaľ ide o hodnotenie situácie a predkladanie návrhov, a opakuje, že takúto situáciu nemožno tolerovať; vyzýva Komisiu, aby prevzala plnú zodpovednosť za spätné vymáhanie neprimerane vyplatených prostriedkov do rozpočtu EÚ; nabáda Komisiu, aby vo všetkých členských štátoch stanovila jednotné zásady podávania správ a zabezpečila zber porovnateľných, spoľahlivých a primeraných údajov;

8.  zdôrazňuje, že Európska únia potrebuje zvýšiť úsilie zamerané na posilnenie zásad elektronickej verejnej správy, ktorými by sa stanovili podmienky väčšej transparentnosti v oblasti verejných financií; upozorňuje, že elektronické transakcie sú na rozdiel od hotovostných transakcií zdokumentované, a preto je ťažšie spáchať podvod a ľahšie identifikovať podozrivé prípady podvodu; nabáda členské štáty, aby znížili prahy povinných platieb okrem hotovosti;

9.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala existujúce prepojenie medzi správami o podvodoch, ktoré podávajú členské štáty, a potrebou harmonizovaného trestného práva, ktorým by sa stanovila spoločná definícia podvodného správania a trestných činov v oblasti ochrany finančných záujmov Únie; pripomína, že systémy trestného práva členských štátov sa harmonizovali iba v obmedzenej miere;

10.  zdôrazňuje, že počas 5 rokov bolo v 27 členských štátoch zverejnených 233 vyšetrovacích správ o prípadoch podvodov spojených so zneužívaním prostriedkov EÚ, pričom najaktívnejšími predkladateľmi týchto správ sú Spojené kráľovstvo, Slovensko, Nemecko, Bulharsko, Španielsko, Rumunsko a Estónsko(9); zastáva názor, že investigatívna žurnalistika zohráva kľúčovú úlohu pri odhaľovaní podvodov s dosahom na finančné záujmy Únie a je cenným zdrojom informácií, ktoré by mal preskúmať úrad OLAF a orgány presadzovania práva a iné príslušné orgány v členských štátoch;

11.  pripomína, že vo svojom uznesení zo 6. apríla 2011 o ochrane finančných záujmov Spoločenstva – boj proti podvodom – výročná správa za rok 2009(10) vyzýval na zavedenie povinných národných vyhlásení o hospodárení náležite overených národným kontrolným úradom a konsolidovaných Dvorom audítorov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v tomto smere neboli vykonané žiadne ďalšie kroky;

12.  považuje za nanajvýš dôležité, aby sa podvodné správanie náležite sledovalo na európskej úrovni; vyjadruje údiv nad tým, že generálny riaditeľ úradu OLAF zaviedol do priorít politiky vyšetrovania na roky 2012 a 2013 v súvislosti s pravdepodobným finančným dosahom prahy špecifické pre jednotlivé oblasti, takže prípady, v ktorých je pravdepodobný finančný dosah pod príslušným prahom, sa považujú za druhoradé a pravdepodobne sa vôbec neotvoria; poznamenáva, že prahy v oblasti ciel sú na úrovni 1 000 000 EUR, 100 000 EUR v prípade prostriedkov programu SAPARD, 250 000 EUR v prípade poľnohospodárskych fondov, 500 000 EUR v prípade štrukturálnych fondov, 1 000 000 EUR v prípade EFRR, 50 000 EUR na centralizované výdavky a vonkajšiu pomoc a 10 000 EUR v oblasti personálu EÚ; domnieva sa, že je to neprijateľné; žiada generálneho riaditeľa, aby zmenil súčasný postup a okamžite prestal uplatňovať prahový prístup pri stanovovaní priorít v súvislosti s pracovným zaťažením;

13.  vyzýva, aby sa prípady korupcie s dosahom na finančné záujmy Európskej únie považovali za podvod vzhľadom na uplatňovanie článku 325 ods. 5 ZFEÚ a aby sa zahrnuli do výročnej správy Komisie o ochrane finančných záujmov Európskej únie – boj proti podvodom;

14.  upozorňuje, že miera usvedčenia páchateľov v prípadoch zahŕňajúcich trestné činy poškodzujúce rozpočet Únie sa v celej Európskej únii výrazne mení od jedného členského štátu k druhému, a to v rozmedzí od 14 % do 80 %; zdôrazňuje, že harmonizácia trestnoprávnych systémov členských štátov je naďalej obmedzená, zatiaľ čo súdna spolupráca si vyžaduje posilnenie; vyzýva na prijatie ambicióznych európskych právnych predpisov spolu s lepšou spoluprácou a koordináciou medzi všetkými členskými štátmi s cieľom stanoviť prísne sankcie pre podvodníkov a odrádzať od podvodného správania;

15.  berie na vedomie, že suma, ktorá sa má vymôcť späť v nadväznosti na nezrovnalosti zistené v roku 2011 dosiahla 321 miliónov EUR, z ktorých 166 miliónov EUR už členské štáty vymohli; v tejto súvislosti poznamenáva, že miera spätného vymáhania v prípade tradičných vlastných zdrojov sa v roku 2011 zvýšila na 52 % v porovnaní so 46 % v roku 2010;

16.  zohľadňuje správu úradu OLAF z roku 2011 a jeho prehľad o pokroku v oblasti súdnych žalôb, pokiaľ ide o žaloby začaté v rokoch 2006 – 2011, podľa ktorej sa v prípade viac než polovice žalôb čaká na súdne rozhodnutie(11); domnieva sa, že osobitná pozornosť by sa mala venovať prípadom súvisiacim s podvodmi v oblasti ciel, ktorá patrí medzi oblasti s najvyššou mierou systémovej korupcie v Európe;

17.  so znepokojením konštatuje, že vzhľadom na pokračujúcu hospodársku krízu nepredpokladá Komisia v rámci svojej novej komplexnej stratégie pre EÚ zvýšenie financovania z prostriedkov EÚ pre orgány presadzovania práva v členských štátoch s cieľom lepšej ochrany finančných záujmov EÚ; nazdáva sa, že táto stratégia by mala byť ucelenou a komplexnou reakciou zameranou na zníženie pašeráctva a lepší výber daní, a preto by mala zabezpečiť, aby sa takéto investície zúročili v budúcnosti;

Príjmy – vlastné zdroje

18.  pripomína, že riadny výber DPH a ciel má priamy vplyv tak na hospodárstva členských štátov, ako aj na rozpočet EÚ a že zlepšenie systémov výberu príjmov a zaistenie formálneho zaznamenávania všetkých transakcií a ich vylúčenia z tieňovej ekonomiky by sa malo stať najvyššou prioritou všetkých členských štátov;

19.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam predstavujú významné riziko pre verejné financie EÚ; zdôrazňuje, že v dôsledku daňových podvodov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam dochádza v EÚ každý rok k stratám verejných financií v odhadovanej výške 1 bilión EUR, čo predstavuje približné ročné náklady 2 000 EUR na každého európskeho občana; zdôrazňuje, že priemerná daňová strata v Európe v súčasnosti presahuje celkovú sumu výdavkov členských štátov na zdravotníctvo a rovná sa viac než štvornásobku sumy vynaloženej na vzdelávanie v EÚ;

20.  zdôrazňuje, že vzhľadom na mechanizmus vyrovnávania rozpočtu EÚ s príjmami založenými na HND musia každé euro stratené v dôsledku colných podvodov a podvodov s DPH zaplatiť občania EÚ; považuje za neprípustné, aby hospodárske subjekty, ktoré sa zapájajú do podvodných aktivít, boli v skutočnosti dotované daňovými poplatníkmi EÚ; zdôrazňuje, že boj proti daňovým únikom by mal byť najvyššou prioritou tak Komisie, ako aj členských štátov; vyzýva členské štáty, aby zjednodušili svoje daňové systémy a posilnili ich transparentnosť, keďže k daňovým podvodom príliš často dochádza v dôsledku zložitých a nejasných daňových systémov;

21.  vyzýva Komisiu, aby posilnila koordináciu s členskými štátmi s cieľom zhromaždiť spoľahlivé údaje o výpadku na clách a DPH v jednotlivých krajinách a aby o tom pravidelne podávala správu Parlamentu;

22.  víta skutočnosť, že 98 % tradičných vlastných zdrojov (TVZ) sa vyberie bez zvláštnych problémov, ale konštatuje rozdiely vo výsledkoch členských štátov pri výbere zvyšných 2 %(12);

Clá

23.  zdôrazňuje, že pokiaľ ide o TVZ, príjmy z ciel sú dôležitým zdrojom príjmov pre vlády členských štátov, ktoré si ponechávajú 25 % na pokrytie nákladov na výber; opakuje, že efektívne predchádzanie nezrovnalostiam a podvodom v tejto oblasti chráni finančné záujmy Únie a má závažný dosah na vnútorný trh tým, že odstraňuje nespravodlivú výhodu hospodárskych subjektov, ktoré sa vyhýbajú clám, oproti tým, ktoré si plnia svoje povinnosti v tomto smere; zdôrazňuje, že jadro problému spočíva v neprihlásenom dovoze alebo dovoze, ktorý unikol colnému dohľadu;

24.  je hlboko znepokojený záverom Dvora audítorov, podľa ktorého existujú závažné nedostatky vo vnútroštátnom colnom dohľade(13);

25.  zdôrazňuje, že colná únia je oblasťou výlučnej právomoci EÚ a že je preto povinnosťou Komisie zaviesť všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby colné orgány členských štátov postupovali jednotne, a sledovať ich vykonávanie;

26.  navrhuje, aby sa preskúmala možnosť vytvorenia tímu európskych colných úradníkov, ktorí by sa špecializovali na boj proti podvodom, pričom tento tím by pôsobil spoločne s vnútroštátnymi colnými orgánmi;

27.  pripomína, že 70 % colných postupov v EÚ je zjednodušených; je hlboko znepokojený zisteniami Dvora audítorov v jeho osobitnej správe č. 1/2010, v ktorej odhalil vážne nedostatky v tejto oblasti, pričom poukázal na nevyhovujúce alebo nedostatočne zdokumentované audity, nedostatočné využívanie metód automatizovaného spracovania údajov, nadmerné využívanie zjednodušených postupov a nekvalitné následné audity;

28.  zdôrazňuje, že moderné IT riešenia a priamy prístup k údajom majú veľký význam pre účinné fungovanie colnej únie; považuje existujúce riešenia za neuspokojivé; je vážne znepokojený najmä zistením uvedeným v prvej správe o činnosti Eurofisc(14) za rok 2011 uverejnenej v máji 2012, že vo väčšine členských štátov daňové správy nemajú priamy prístup k colným údajov a že automatizované krížové kontroly s daňovými údajmi preto nie sú možné;

29.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia a členské štáty nedokázali zabezpečiť včasné uplatňovanie modernizovaného Colného kódexu; zdôrazňuje, že odhadované straty finančných výhod v dôsledku oneskorenia v uplatňovaní nového colného kódexu predstavujú približne 2,5 miliardy EUR prevádzkových úspor ročne na nákladoch súvisiacich so spĺňaním požiadaviek pri uplatnení plného režimu a až 50 miliárd EUR na rozšírenom trhu medzinárodného obchodu(15); vyzýva Komisiu, aby vykonala hodnotenie nákladov súvisiacich s odložením plného uplatňovania modernizovaného Colného kódexu a kvantifikovala rozpočtové dôsledky takéhoto odkladu;

30.  zdôrazňuje, že je potrebné ďalej zintenzívniť boj proti podvodom súvisiacim s platbou cla, a víta zriadenie tranzitného informačného systému na boj proti podvodom (ATIS), ktorý je centrálnym registrom zriadeným na informovanie príslušných orgánov o pohyboch tovaru v tranzite v rámci EÚ;

31.  vzhľadom na úspech spoločných colných operácií vykonaných v roku 2011 medzi EÚ a jej členskými štátmi a niektorými nečlenskými krajinami EÚ nabáda na pravidelné vykonávanie takýchto operácií s cieľom zamerať sa na pašovanie citlivého tovaru a podvody v niektorých vysoko rizikových odvetviach; upozorňuje, že spoločné colné operácie vykonané v roku 2011 viedli k zhabaniu 1,2 milióna cigariet a odhaleniu daňových a colných podvodov v hodnote 1,7 milióna EUR;

DPH

32.  pripomína, že správne fungovanie colných režimov má priame dôsledky na výpočet DPH; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkami v tejto oblasti, ktoré zistil Dvor audítorov; je hlboko znepokojený najmä zistením Dvora audítorov uvedeným v jeho osobitnej správe č. 13/2011, že len uplatňovanie colného režimu 42(16) viedlo v roku 2009 v siedmich členských štátoch, v ktorých bol vykonaný audit, k odhadovanej strate približne 2 200 miliónov EUR(17), čo predstavuje 29 % DPH teoreticky uplatniteľnej na zdaniteľnú hodnotu celkového objemu dovozu v rámci colného režimu 42 v roku 2009 v týchto siedmich členských štátoch;

33.  je hlboko znepokojený tým, že podvody s DPH sú všeobecne rozšírené; zdôrazňuje, že odkedy sa zaviedla DPH, model jej výberu ostal nezmenený; zdôrazňuje, že je zastaraný vzhľadom na mnohé zmeny technologického a hospodárskeho prostredia, ku ktorým došlo; zdôrazňuje, že iniciatívy v oblasti priameho zdaňovania si vyžadujú jednomyseľné rozhodnutie Rady; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že dve dôležité iniciatívy zamerané na boj proti podvodom v oblasti DPH, konkrétne návrh smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o mechanizmus rýchlej reakcie proti podvodom v oblasti DPH (COM(2012)0428), a návrh smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o nezáväzné a dočasné uplatňovanie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s dodávkami určitého tovaru a služieb s vysokým rizikom podvodu (COM(2009)0511), sú v súčasnosti blokované v Rade(18);

34.  upozorňuje na potrebu prepojenia obchodných transakcií a daňových úradov v reálnom čase v záujme boja proti daňovým únikom;

35.  domnieva sa, že odstránenie nezaznamenaných transakcií môže prispieť k zníženiu súm DPH, ktoré sa nevyberú;

Pašovanie cigariet

36.  konštatuje, že pašovanie vysoko zdaňovaného tovaru spôsobuje rozpočtom EÚ a jej členských štátov značné straty príjmov a že priama strata colných príjmov len v dôsledku pašovania cigariet sa odhaduje na viac ako 10 miliárd EUR ročne;

37.  zdôrazňuje, že pašovanie cigariet slúži ako dôležitý zdroj financovania medzinárodne štruktúrovaných zločineckých organizácií, a poukazuje preto na význam, ktorý má posilňovanie vonkajšieho rozmeru akčného plánu Komisie na boj proti pašovaniu cigariet a alkoholu na východných hraniciach EÚ, ktorým sa zabezpečuje podpora kapacít v oblasti presadzovania práva v susedných krajinách poskytovaním technickej pomoci a odbornej prípravy, zvyšovaním informovanosti, prehĺbením operačnej spolupráce, napríklad spoločnými colnými operáciami, výmenou spravodajských informácií a posilnením medzinárodnej spolupráce; konkrétne zdôrazňuje dôležitosť spolupráce členských štátov, Ruska a krajín Východného partnerstva (Arménska, Azerbajdžanu, Bieloruska, Gruzínska, Moldavska a Ukrajiny) zameranej na vykonávanie cielených činností navrhnutých v tomto akčnom pláne;

38.  konštatuje, že východná hranica predstavuje v tejto súvislosti zvlášť zraniteľnú zemepisnú oblasť; víta zverejnenie akčného plánu Komisie na boj proti pašovaniu cigariet a alkoholu na východnej hranici EÚ;

39.  víta činnosti OLAF pri vykonávaní uvedeného akčného plánu; víta najmä úspešný výsledok „operácie Barrel“, pri ktorej spolupracovalo 24 členských štátov, Nórsko, Švajčiarsko, Chorvátsko a Turecko a ktorá viedla k zabaveniu 1,2 milióna cigariet, ako aj aktívnu podporu GR pre dane a colnú úniu, Europolu, Frontexu a Svetovej colnej organizácie;

40.  víta prijatie Protokolu o potláčaní nezákonného obchodovania s tabakovými výrobkami dňa 12. novembra 2012 na piatom zasadnutí Konferencie zmluvných strán (COP) Rámcového dohovoru WHO o kontrole tabaku;

Výdavky

41.  pripomína, že 94 % rozpočtu EÚ sa investuje v členských štátoch a že v týchto ťažkých hospodárskych časoch je životne dôležité, aby sa všetky peniaze vynakladali dobre; preto sa domnieva, že boj proti podvodom namiereným proti rozpočtu EÚ musí byť prioritou v rámci všetkých programov financovania, aby sa uľahčilo vymáhanie stratených prostriedkov a zabezpečilo, že rozpočet EÚ sa bude vynakladať na jeho hlavné ciele, ako je tvorba pracovných miest a rast;

42.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že k väčšine nezrovnalostí v oblasti výdavkov EÚ dochádza na vnútroštátnej úrovni;

43.  zdôrazňuje, že väčšia transparentnosť, ktorá umožní primeranú kontrolu, je kľúčom k odhaleniu podvodu; pripomína, že v predchádzajúcich rokoch Parlament naliehavo vyzýval Komisiu, aby prijala opatrenie na zabezpečenie jednotného miesta, pokiaľ ide o transparentnosť v súvislosti s príjemcami finančných prostriedkov EÚ; s poľutovaním konštatuje, že toto opatrenie sa nezaviedlo; z tohto dôvodu opätovne vyzýva Komisiu, aby navrhla opatrenia na zvýšenie transparentnosti právnych predpisov a systém, v rámci ktorého budú na tej istej webovej stránke zverejnení všetci príjemcovia finančných prostriedkov EÚ, a to nezávisle od správcu finančných prostriedkov, a ktorý bude vychádzať zo štandardných kategórií informácií, ktoré majú poskytovať všetky členské štáty prinajmenšom v jednom z pracovných jazykov Únie; vyzýva členské štáty, aby s Komisiou spolupracovali a poskytli jej úplné a spoľahlivé informácie o príjemcoch prostriedkov EÚ spravovaných členskými štátmi; vyzýva Komisiu, aby prioritne vyhodnotila systém tzv. spoločnej správy a poskytla o tom Parlamentu správu; o

Poľnohospodárstvo

44.  víta skutočnosť, že Holandsko, Poľsko a Fínsko zlepšili svoj súlad s požiadavkami týkajúcimi sa konzistentného vykazovania a že celková miera súladu v EÚ-27 je približne 93 %, čo predstavuje zvýšenie v porovnaní s 90 % mierou v roku 2010;

45.  zdôrazňuje však, že keďže v EÚ je hlásených prinajmenšom 20 miliónov prípadov drobnej korupcie vo verejnom sektore, je zjavné, že tento jav sa rozšíril aj na tie časti verejnej správy členských štátov (a na príslušných politikov), ktoré zodpovedajú za správu prostriedkov EÚ a ďalšie finančné záujmy EÚ(19); upozorňuje, že počet nezrovnalostí, ktoré boli ohlásené ako podvodné v odvetví poľnohospodárstva v roku 2011, spolu 139, neodzrkadľuje skutočnú situáciu; upozorňuje na to, že Komisia sa obrátila na členské štáty a vyjadrila znepokojenie, že údaje obsiahnuté v správe o podvodoch nemusia byť úplne spoľahlivé, čo priznáva samotná Komisia poukazujúc na nízky počet oznámených podvodov v niektorých členských štátoch; vyzýva na ďalšiu spoluprácu a výmenu najlepších postupov v členských štátoch týkajúcich sa riešenia a oznamovania prípadov podvodov Komisii;

46.  je naďalej znepokojený podozrivo nízkymi mierami podvodov hlásenými z Francúzska, Nemecka, Španielska a Spojeného kráľovstva, najmä vzhľadom na ich veľkosť a získanú finančnú podporu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia vo svojej výročnej správe neponúkla definitívnu odpoveď na otázku, či nízke miery podozrení z podvodu hlásené z Francúzska, Nemecka, Španielska a Spojeného kráľovstva sú výsledkom nedodržania zásad vykazovania alebo schopnosti systémov kontroly zavedených v týchto členských štátov v záujme odhaľovania podvodov; vyzýva uvedené členské štáty, aby čo najskôr poskytli podrobné a dôsledné vysvetlenie nízkych mier hlásených podozrení z podvodu;

47.  poznamenáva, že nízky počet oznámených podvodov v niektorých členských štátoch môže svedčiť o tom, že to, čo sa v jednom členskom štáte považuje za podvod, sa v inom členskom štáte nemusí chápať ako čin v rozpore so zákonom, a preto vyzýva Komisiu, aby v týchto prípadoch určila kritériá na vymedzenie podvodu, poskytla ich objasnenie, zosúladila ich a postúpila ich všetkým členským štátom;

48.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala systém oznamovania podvodov a zjednotila postupy členských štátov v oblasti reakcie na podvody a oznamovania podvodov Komisii; je presvedčený, že cieľom je zefektívniť vyšetrovania a zároveň pomôcť objasniť procedurálne práva príslušných osôb;

49.  poukazuje na to, že zabrániť budúcim podvodom pri využívaní finančných prostriedkov SPP nemožno iba uplatňovaním štatistického prístupu k tomuto problému, ale treba tiež urobiť analýzu mechanizmov podvodov, najmä v závažných prípadoch; podobne usudzuje, že členské štáty by mali Komisii oznamovať všetky zistené nezrovnalosti a že nezrovnalosti oznámené ako podvody by mali byť predmetom prísnej analýzy;

50.  zdôrazňuje, že na základe zmeneného článku 43 aktualizovaného horizontálneho nariadenia by Komisia mala byť splnomocnená na zníženie alebo pozastavenie priebežných platieb členskému štátu, ak jeden alebo viacero kľúčových prvkov príslušného vnútroštátneho kontrolného systému neexistuje alebo nie je účinných vzhľadom na závažnosť alebo pretrvávanie zistených nedostatkov, alebo ak sa neoprávnené platby nevymáhajú s potrebnou starostlivosťou, a ak:

51.  vyjadruje znepokojenie, že na konci rozpočtového roku 2011 predstavovala neuhradená celková suma prostriedkov v rámci EPZF, ktoré vnútroštátne orgány musia vymôcť od príjemcov, 1,2 mld. EUR;

52.  vyzýva Komisiu, aby prijala všetky nevyhnutné opatrenia s cieľom zaviesť účinný systém vymáhania pohľadávok s ohľadom na vývoj v rámci súčasnej reformy a tiež aby v budúcoročnej správe o ochrane finančných záujmov Európskej únie informovala Európsky parlament o dosiahnutom pokroku;

53.  zdôrazňuje, že by sa malo trvať na opätovnom zavedení „priestupkového“ postupu a že vymáhanie pohľadávok podľa článku 56 ods. 3 aktualizovaného horizontálneho nariadenia netreba uplatňovať, ak sú už vzniknuté náklady spolu s pravdepodobnými nákladmi na vymáhanie pohľadávky vyššie ako suma, ktorá sa má vymáhať; vyzýva Komisiu, aby v záujme zjednodušenia administratívy na miestnej úrovni považovala túto podmienka za splnenú, ak suma, ktorá sa má od príjemcu vymáhať v rámci jednej platby, nepresahuje 300 EUR; poukazuje na to, že zníženie administratívnej záťaže neuplatňovaním vymáhania malých a veľmi malých súm umožňuje vnútroštátnym a regionálnym orgánom účinnejším spôsobom vyšetrovať závažnejšie nezrovnalosti a prijímať vhodné opatrenia na ich riešenie.

54.  upozorňuje na to, že v oblasti poľnohospodárstva sa v rámci postupov overenia súladu uskutočnili audity, v dôsledku ktorých Komisia vykonala finančné opravy v celkovej výške 822 mil. EUR; poukazuje ďalej na to, že celková suma rozhodnutých opráv predstavovala 1 068 miliónov EUR; so znepokojením konštatuje, že miera spätného vymáhania v prípade poľnohospodárskeho a vidieckeho rozvoja klesla na 77 % v porovnaní s 85 % v roku 2010;

55.  zdôrazňuje, že je potrebné venovať pozornosť spôsobom optimalizácie postupov úhrady, ktoré sú stále pomerne zdĺhavé;

Politika súdržnosti

56.  víta skutočnosť, že Komisia v roku 2011 dokončila finančné opravy na 624 miliónov EUR zo 673 miliónov EUR a že miera spätného vymáhania v prípade politiky súdržnosti sa zvýšila na 93 % v porovnaní so 69 % v roku 2010; zdôrazňuje však, že kumulatívna miera vykonávania finančných opráv je iba na úrovni 72 % a že späť sa má vymôcť ešte 2,5 miliardy EUR;

57.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zjednodušili príslušné pravidlá verejného obstarávania a procesné pravidlá riadenia štrukturálnych fondov;

58.  konštatuje, že niektoré veľké členské štáty, napríklad Francúzsko, neoznámili v roku 2011 v oblasti politiky súdržnosti žiadny podvod; vyzýva Komisiu, aby preskúmala dôvody, pre ktoré sa tak stalo, a určila, či systémy dohľadu a kontroly v členských štátoch, ktoré nevykázali žiadny podvod, fungujú účinne;

59.  víta, že Francúzsku sa podarilo dokončiť zavádzanie systému riadenia nezrovnalostí (IMS);

Vonkajšie vzťahy, pomoc a rozšírenie

60.  so znepokojením konštatuje, že v kapitole 7 (Vonkajšie vzťahy, pomoc a rozšírenie) výročnej správy Dvora audítorov Európskej únie o plnení rozpočtu za rok 2011 dvor upozornil na chyby v konečných platbách, ktoré kontroly Komisie neodhalili, a dospel k záveru, že kontroly vykonávané Komisiou nie sú úplne účinné; vyzýva Komisiu, aby sa riadila odporúčaním Dvora audítorov a stanoviskom k udeleniu absolutória s cieľom zlepšiť svoje mechanizmy monitorovania s cieľom zabezpečiť účinné a primerané vynakladanie finančných prostriedkov;

61.  navrhuje, aby sa zistenia a odporúčania Dvora audítorov týkajúce sa vonkajších akcií EÚ a najmä misií EÚ zohľadňovali pri prehodnocovaní ich pokroku vzhľadom na stanovené ciele alebo pri zvažovaní predĺženia ich mandátu, aby sa zabezpečilo efektívne a primerané využívanie poskytnutých zdrojov; berie na vedomie upozornenie na isté nedostatky týkajúce sa postupov obstarávania a tendrov v rámci činností ESVČ a žiada ESVČ, aby ich v dohľadnom čase odstránila.

62.  víta politiky v oblasti boja proti podvodom na úrovni EÚ, ktoré zahŕňajú vyššiu mieru spolupráce s tretími krajinami, napr. Tranzitný informačný systém na boj proti podvodom (ku ktorému majú prístup krajiny EZVO), vzájomnú administratívnu pomoc v daňových záležitostiach a súvisiace ustanovenia v oblasti boja proti podvodom, ktoré zahŕňajú tretie krajiny, a spoločné colné operácie, ktoré sa konali v roku 2011, vrátane operácie Fireblade (za účasti Chorvátska, Ukrajiny a Moldavska) a Barrel (za účasti Chorvátska, Turecka, Nórska a Švajčiarska); oceňuje výsledky týchto činností a ich finančný dosah;

63.  so zreteľom na skutočnosť, že v globalizovanom svete dochádza k podvodom v medzinárodnom styku čoraz častejšie, zdôrazňuje, že je dôležité mať k dispozícii pevný právny rámec s jasnými záväzkami zo strany partnerských krajín, víta začlenenie ustanovení proti podvodom do nových alebo opätovne prerokovaných dvojstranných dohôd vrátane návrhu dohôd s Afganistanom, Kazachstanom, Arménskom, Azerbajdžanom a Gruzínskom a v racionalizovanejšej verzii s Austráliou a vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby vypracovali štandardnú klauzulu, prostredníctvom ktorej budú tieto ustanovenia začlenené do všetkých nových alebo znovu prerokovávaných dvojstranných a viacstranných dohôd s tretími krajinami;

64.  berie na vedomie pokles počtu zistených nezrovnalostí a ich finančného dosahu v súvislosti s predvstupovými fondmi skúmanými v správe z roku 2011; víta skutočnosť, že miera vymáhania zdrojov EÚ neoprávnene vyplatených ako súčasť predvstupovej pomoci sa síce výrazne zlepšila, ale poznamenáva, že stále dosahuje iba 60 %; zároveň uznáva, že existujú významné rozdiely medzi príjemcami z hľadiska oznámených nezrovnalostí, ktorých množstvo závisí hlavne od etapy prijatia a zavedenia systému riadenia nezrovnalostí (IMS); vyzýva preto Komisiu, aby naďalej dôkladne sledovala zavedenie systému IMS vo všetkých krajinách, ktoré majú prospech z tohto nástroja; podporuje výzvu Komisie adresovanú najmä Chorvátsku, aby v plnom rozsahu zaviedlo systém IMS; je potrebné, aby naplnilo túto výzvu, aj keď už bola zaistená odborná príprava a podpora, a podporuje aj výzvu adresovanú bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko, aby tento systém zaviedla; poznamenáva, že z prípadov nahlásených v roku 2011 bolo spätne vymožených 26 miliónov EUR;

65.  víta zámer Komisie podporovať Chorvátsko a Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko v ich úsilí zaviesť IMS;

OLAF

66.  opakovane pripomína, že je nevyhnutné pokračovať v posilňovaní nezávislosti, účinnosti a efektívnosti úradu OLAF vrátane nezávislosti a fungovania dozorného výboru úradu OLAF; vyzýva OLAF a dozorný výbor, aby prijali opatrenia na zlepšenie pracovných vzťahov, ktoré boli opísané v správe výboru EÚ Snemovne lordov Spojeného kráľovstva ako vzťahy otvoreného nepriateľstva, najmä z dôvodu chýbajúcej dohody medzi tými, ktorí sú znepokojení konkrétnou povahou úlohy dozorného výboru; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti, ako konštruktívne prispieť k zlepšeniu komunikácie a pracovných vzťahov medzi úradom OLAF a jeho dozorným výborom;

67.  víta pokrok dosiahnutý pri rokovaniach o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1073/1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a ktorým sa zrušuje nariadenie (Euratom) č. 1074/1999 (COM(2011)0135); domnieva sa, že tohto nariadenie treba prijať čo najskôr; vyjadruje však presvedčenie, že vzhľadom na nedávny vývoj v súvislosti s úradom OLAF a spôsob, akým vykonával vyšetrovanie, by sa mali zohľadniť odporúčania dozorného výboru uvedené v prílohe 3 k jeho výročnej správe o činnosti za rok 2012; považuje za neprijateľné, že dozornému výboru ako orgánu, ktorý dohliada na uplatňovanie procesných záruk, rešpektovanie základných práv a dodržiavanie interných pravidiel týkajúcich sa vyšetrovacích postupov zamestnancami úradu OLAF, v mnohých prípadoch nebol poskytnutý priamy prístup k spisom prípadov, v ktorých bolo vyšetrovanie uzavreté, vrátane záverečných správ o vyšetrovaní zasielaných vnútroštátnym justičným orgánom;

68.  poznamenáva, že táto reforma navyše umožní úradu OLAF uzavrieť administratívne dohody s príslušnými orgánmi tretích krajín a s medzinárodnými organizáciami, čím sa posilní schopnosť úradu bojovať proti podvodom v oblastiach týkajúcich sa rozmeru vonkajšej politiky EÚ; víta stratégiu v oblasti boja proti podvodom (COM(2011)0376) okrem iného v súvislosti so zahrnutím ustanovení pre oblasť boja proti podvodom do výdavkových programov nového viacročného finančného rámca na obdobie 2014 – 2020; so znepokojením však berie na vedomie závery Komisie, že v členských štátoch nie sú k dispozícii dostatočné prostriedky, ktoré by odrádzali od zneužívania rozpočtu EÚ; víta návrh Komisie na riešenie tohto problému a odporúča, aby boli v čo najvyššej možnej miere zapojené tretie krajiny, ktoré sú príjemcami týchto prostriedkov;

69.  berie na vedomie znepokojenie, ktoré dozorný výbor úradu OLAF vyjadril vo svojej správe o činnosti z roku 2012, najmä pokiaľ ide o prípad, ktorý bol v októbri 2012 odovzdaný vnútroštátnym justičným orgánom a ktorý viedol k rezignácii člena Európskej komisie, ako sa uvádza v odseku 29 vyššie uvedenej správy; zastáva názor, že by toto znepokojenie malo byť predmetom dôkladného posúdenia zo strany príslušných justičných orgánov; zdôrazňuje zásadu zachovania dôvernosti a význam politického nezasahovania do prebiehajúcich súdnych konaní;

70.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad podávaním správ zo strany dozorného výboru úradu OLAF; považuje za neprijateľné, aby úrad OLAF vykonával opatrenia v oblasti vyšetrovania, ktoré prekračujú rámec opatrení výslovne uvedených v článkoch 3 a 4 v súčasnosti platného nariadenia o úrade OLAF ((ES) č. 1073/1999) a opatrení zahrnutých v budúcom texte reformy; poznamenáva, že uvedené opatrenia v oblasti vyšetrovania zahŕňajú okrem iného prípravu obsahu telefonického rozhovoru pre tretiu osobu s osobou, ktorá je podrobená vyšetrovaniu; účasť na tomto rozhovore a jeho zaznamenávanie; a žiadosti adresované vnútroštátnym administratívnym orgánom, aby sa úradu OLAF poskytovali informácie, ktorými tieto orgány priamo nedisponujú a ktoré možno považovať za informácie súvisiace s právom na súkromie a komunikáciu alebo za následné používanie, zber a uchovávanie takýchto informácií úradom OLAF;

71.  vyjadruje veľké prekvapenie v súvislosti s touto činnosťou, keďže podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva možno používanie takýchto metód považovať za zasahovanie verejného orgánu do uplatňovania práva na rešpektovanie „súkromného života“, „korešpondencie“ a/alebo „komunikácie“, čo musí byť „v súlade s právom“ (článok 7 Charty základných práv EÚ, ktorý zodpovedá článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach);

72.  opakuje, že nemožno pripustiť, aby úrad OLAF alebo akékoľvek iné útvary Komisie porušovali základné práva; poukazuje v tomto ohľade na názor dozorného výboru úradu OLAF, ktorý v prílohe 3 k svojej správe o činnosti za rok 2012 vyjadril, že OLAF pravdepodobne prekročil vyšetrovacie opatrenia, ktoré sú výslovne uvedené v článkoch 3 a 4 platného nariadenia, okrem iného pokiaľ ide o prípravu obsahu telefonického rozhovoru pre tretiu stranu s osobou podliehajúcou vyšetrovaniu, ktorá bola prítomná pri tomto rozhovore, čo bolo zvukovo zaznamenané; očakáva, že OLAF poskytne uspokojivé vysvetlenie právneho základu pre svoje vyšetrovacie opatrenia, akými sú zvukové záznamy telefonických hovorov;

73.  víta vyhlásenie dozorného výboru uvedené v jeho správe o činnosti za rok 2012 (odsek 53), podľa ktorého všetky žaloby o neplatnosť rozhodnutia OLAF boli Súdnym dvorom zamietnuté ako neprípustné, keď ombudsman nezistil žiadny prípad nesprávneho úradného postupu; ďalej poukazuje na skutočnosť, že európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zistil, že OLAF všeobecne dodržiaval pravidlá týkajúce sa ochrany údajov, až na jeden prípad, v ktorom sa európsky dozorný úradník pre ochranu domnieval, že OLAF porušil právo na ochranu osobných údajov tým, že inštitúcii zbytočne odhalil identitu svojho informátora;

74.  vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti so závermi dozorného výboru o tom, že úrad OLAF neuskutočnil vopred kontrolu zákonnosti opatrení v oblasti vyšetrovania okrem opatrení, ktoré sú priamo uvedené v zozname pokynov OLAFU o postupoch vyšetrovania určených pre personál (ISIP); poznamenáva, že je tým ohrozené dodržiavanie základných práv a procesných záruk dotknutých osôb;

75.  žiada úrad OLAF, aby príslušný výbor Európskeho parlamentu informoval o právnom základe, ktorý ho oprávňuje na napomáhanie a prípravu zaznamenávania telefonických rozhovorov súkromných osôb bez ich predchádzajúceho súhlasu, a na použitie obsahu nahrávok na účely správnych vyšetrovaní; opätovne vyzýva OLAF, aby poskytol Európskemu parlamentu – v súlade s podobnou požiadavkou Rady – právnu analýzu zákonnosti týchto záznamov v členských štátoch;

76.  poznamenáva, že porušovanie základných procesných požiadaviek počas prípravného vyšetrovania by mohlo mať vplyv na zákonnosť konečného rozhodnutia prijatého na základe vyšetrovania úradu OLAF; hodnotí to ako vysoké potenciálne riziko, keďže toto porušovanie by viedlo k právnej zodpovednosti Komisie; vyzýva úrad OLAF, aby sa okamžite zaoberal týmto nedostatkom tým, že na úlohu, ktorou je vykonávanie predchádzajúcich overení v primeranom časovom rámci, pridelí vhodne kvalifikovaných súdnych odborníkov;

77.  domnieva sa, že priama účasť generálneho riaditeľa úradu OLAF na niektorých úlohách týkajúcich sa vyšetrovania, ako sú rozhovory so svedkami, je neprijateľná; poznamenáva, že generálny riaditeľ tým vstupuje do konfliktu záujmov, keďže podľa článku 90a stanov zamestnancov a článku 23 pokynov ISIP je orgánom, ktorý prijíma sťažnosti týkajúce sa vyšetrovania úradu OLAF a rozhoduje o tom, či budú podniknuté primerané kroky v súvislosti s nedodržiavaním procesných záruk; vyzýva generálneho riaditeľa úradu OLAF, aby sa v budúcnosti zdržal akejkoľvek priamej účasti na úlohách v oblasti vyšetrovania;

78.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že úrad OLAF vždy nevykonával dôsledné hodnotenie prichádzajúcich informácií, pokiaľ ide o dostatočne závažné podozrenie; domnieva sa, že v záujme zabezpečenia a upevnenia nezávislosti úradu OLAF vo vzťahu k inštitúciám, orgánom, úradom, agentúram a vládam je takéto hodnotenie veľmi dôležité v prípadoch, ak je informácie postúpil niektorý z uvedených subjektov;

79.  domnieva sa, že dozorný výbor by mal dostávať informácie od úradu OLAF vždy vtedy, keď úrad OLAF dostane sťažnosť týkajúcu sa základných práv a procesných záruk;

80.  očakáva ďalšie informácie o bodoch uvedených vo výročnej správe dozorného výboru; naliehavo vyzýva na úplnú transparentnosť vo všetkých uvedených bodoch;

81.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v období 2006 – 2011 začali členské štáty súdne konanie v nadväznosti na vyšetrovanie úradu OLAF iba v 46 % prípadov; domnieva sa, že je to nedostatočné a opakovane vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili účinné a včasné vykonávanie odporúčaní vydaných na základe prešetrení prípadov úradom OLAF;

82.  domnieva sa, že členské štáty by mali byť povinné každoročne podať správu o opatreniach prijatých v nadväznosti na prípady, ktoré ich justičným orgánom postúpil OLAF, vrátane trestných a finančných sankcií uložených v takýchto prípadoch;

83.  vyjadruje znepokojenie nad poznámkami uvedenými vo výročnej správe dozorného výboru o tom, že o vykonávaní odporúčaní úradu OLAF v členských štátoch neexistujú žiadne údaje; považuje túto situáciu za neuspokojivú a vyzýva úrad OLAF, aby zabezpečil, aby členské štáty poskytovali relevantné a podrobné údaje o vykonávaní odporúčaní úradu OLAF a aby bol Európsky parlament priebežne informovaný;

84.  uznáva, že v nadväznosti na vyšetrovanie úradu OLAF bolo v roku 2011 spätne vymožených 691,4 milióna EUR, z ktorých 389 miliónov EUR súviselo s jediným prípadom v talianskom regióne Kalábria spadajúcim do programov štrukturálnych fondov na financovanie cestných prác;

85.  žiada, aby sa členským štátom nahlasovali potenciálne podvody a nezrovnalosti s menším finančným vplyvom, a to v oblastiach, ako sú clá (prah, pod ktorým úrad OLAF nepodniká žiadne kroky, je tu na úrovni 1 milióna EUR) a štrukturálne fondy (tu je prah na úrovni 500 000 EUR), a aby členské štáty dostávali informácie a mali možnosť sledovať príslušné konanie týkajúce sa vyšetrovania podvodu;

86.  vyjadruje hlboké obavy, pokiaľ ide o účinnosť a vnútorné fungovanie úradu OLAF, a zároveň sa domnieva, že silný a dobre riadený úrad OLAF je nevyhnutný v boji proti podvodom a korupcii, pokiaľ ide o peniaze európskych daňových poplatníkov; preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s príslušným výborom Európskeho parlamentu a pri odpovediach na jeho otázky zanalyzovala zákonnosť činností úradu OLAF, prijala všetky potrebné opatrenia na zlepšenie riadenia úradu OLAF a sformulovala praktické riešenia na nápravu nedostatkov pred koncom roka 2013; vyzýva Komisiu a Radu, aby zatiaľ pozastavili všetky diskusie a rozhodnutia o zavedení Európskej prokuratúry (EPPO);

Iniciatívy Komisie v oblasti opatrení na boj proti podvodom

87.  víta skutočnosť, že Komisia v nadväznosti na žiadosť Parlamentu v súčasnosti vypracúva metodiku na meranie nákladov na korupciu vo verejnom obstarávaní v súvislosti s fondmi Únie;

88.  víta iniciatívu v pracovnom programe Európskej komisie na rok 2012, ktorá sa zameriava na zlepšenie ochrany finančných záujmov Európskej únie, a v súvislosti s tým oznámenie o ochrane finančných záujmov Európskej únie prostredníctvom trestného práva a administratívneho vyšetrovania; zdôrazňuje, že cieľom tejto iniciatívy je sprísniť sankcie za trestnú činnosť vrátane korupcie a posilniť finančnú ochranu Európskej únie;

89.  víta novú stratégiu Komisie na boj proti podvodom (COM(2011)0376) a vnútorný akčný plán (SEC(2011)0787) na jej vykonávanie prijatý v júni 2011, ktoré sa zameriavajú na zlepšenie prevencie a odhaľovania podvodov na úrovni EÚ; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby podala správu o stratégiách boja proti podvodom vypracovaných v každom generálnom riaditeľstve a zhodnotila ich;

90.  víta návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva, ktorý predložila Komisia (COM(2012)0363 – tzv. návrh smernice o ochrane finančných záujmov), ktorá má nahradiť Dohovor o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev a jeho sprievodné protokoly;

91.  víta najmä skutočnosť, že definícia finančných záujmov Únie v návrhu smernice o ochrane finančných záujmov zahŕňa DPH v súlade s rozsudkom Európskeho súdneho dvora, ktorý potvrdil(20), že existuje priama súvislosť medzi výberom dane z pridanej hodnoty v súlade s platnými právnymi predpismi Únie na jednej strane a dostupnosťou zodpovedajúceho zdroja založeného na DPH v rozpočte Únie na strane druhej, keďže akýkoľvek výpadok vo výbere týchto príjmov potenciálne spôsobuje zníženie tohto zdroja finančných prostriedkov;

92.  víta návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o programe Hercule III na podporu činností v oblasti ochrany finančných záujmov Európskej únie (COM(2011)0914), ktorý bude nástupcom programu Hercule II, ktorého hodnotenie v polovici obdobia preukázalo jeho pridanú hodnotu;

93.  poznamenáva, že i keď Komisia prijíma všetky tieto pozitívne iniciatívy, politiky zamerané proti korupcii sú v súčasnosti väčšinou pasívne; vyzýva generálne riaditeľstvá Komisie, aby posilnili boj proti podvodom vo svojich oblastiach zodpovednosti;

94.  očakáva, že Komisia predloží legislatívny návrh na zriadenie Európskej prokuratúry, ktorá bude zodpovedná za vyšetrovanie, stíhanie a postavenie pred súd tých, ktorí poškodzujú majetok spravovaný EÚ alebo v jej mene, ako to oznámila v júni 2013;

o
o   o

95.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Súdnemu dvoru Európskej únie, Európskemu dvoru audítorov, dozornému výboru úradu OLAF a úradu OLAF.

(1) http://ec.europa.eu/anti_fraud/documents/reports-commission/2011/report_sk.pdf. (2) http://ec.europa.eu/anti_fraud/documents/reports-olaf/2011/olaf_report_2011_en.pdf. (3) Ú. v. EÚ C 344, 12.11.2012, s. 1. (4) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1. (5) Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1. (6) Prijaté texty, P7_TA(2012)0196. (7) Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 121. (8) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 62. (9) 1 Európsky parlament, štúdia o odrádzaní od podvodov s prostriedkami EÚ prostredníctvom investigatívnej žurnalistiky v 27 krajinách EÚ, 2012, s. 71. (10) Ú. v. EÚ C 296 E, 2.10.2012, s. 40. (11) Správa úradu OLAF z roku 2011, tabuľka 6, s. 22. (12) Štúdia zadaná Európskym parlamentom na tému Rozdiely v administratívnej výkonnosti členských štátov pri výbere tradičných vlastných zdrojov Európskej únie. (13) Výročná správa Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2011 spolu s odpoveďami inštitúcií. (14) Sieť pre rýchlu výmenu cielených informácií medzi členskými štátmi zriadená na základe nariadenia (EÚ) č. 904/2010. (15) Štúdia Európskeho parlamentu s názvom Cesta k jednotnému digitálnemu trhu dostupná na stránke http://www.europarl.europa.eu/document/activities/cont/201209/20121120ATT64976/20121120ATT64976EN.pdf. (16) Režim, ktorý využíva dovozca na získanie oslobodenia od DPH, keď sa dovážaný tovar prepravuje do iného členského štátu a keď sa DPH odvádza v členskom štáte určenia. (17) Z toho straty vo výške 1 800 miliónov EUR vznikli v siedmich vybraných členských štátoch a 400 miliónov EUR v 21 členských štátoch určenia dovážaného tovaru vo vzorke. (18) Odpovede komisára Šemetu na dotazník predložený výborom CONT sú dostupné na stránke http://www.europarl.europa.eu/committees/en/cont/publications.html?id=CONT00004#menuzone. (19) Osobitný výbor pre organizovanú trestnú činnosť, korupciu a pranie špinavých peňazí (CRIM) 2012 – 2013, tematický dokument o korupcii, oblastiach systémovej korupcie vo verejnej správe členských štátov a opatreniach na boj proti ich nepriaznivým dôsledkom pre EÚ, november 2012, s. 2. (20) Rozsudok z 15. novembra 2011 vo veci C-539/09, Komisia/Nemecko (Ú. v. EÚ C 25, 28.1.2012, s. 5).