(Riadny legislatívny postup: tretie čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na spoločný návrh schválený Zmierovacím výborom a príslušné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady (PE-CONS 00038/2013 – C7-0168/2013),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(1) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2010)0804),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v druhom čítaní(2) k pozícii Rady v prvom čítaní(3),

–  so zreteľom na stanovisko Komisie k pozmeňujúcim návrhom Európskeho parlamentu k pozícii Rady v prvom čítaní (COM(2013)0067),

–  so zreteľom na pozíciu Rady v druhom čítaní,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 13 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 69 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu svojej delegácie v Zmierovacom výbore (A7-0244/2013),

1.  schvaľuje spoločný návrh;

2.  potvrdzuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady, v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby po dohode s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie spolu s vyhlásením Európskeho parlamentu a Rady v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto legislatívne uznesenie Rade, Komisii, ako aj národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 211. (2) Prijaté texty, 11.12.2012, P7_TA (2012)0472. (3) Ú. v. EÚ C 291 E, 10.5.2012, s. 1.

Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady prijaté spoločne s rozhodnutím o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Gruzínsku

Európsky parlament a Rada:

–  súhlasia s tým, že prijatie rozhodnutia o poskytnutí ďalšej makrofinannčnej pomoci Gruzínsku by sa malo posudzovať v širšom kontexte potreby rámca, ktorý by zabezpečil vhodné a účinné rozhodnutia o poskytovaní makrofinančnej pomoci tretím krajinám;

–  súhlasia s tým, že prijatie rozhodnutí o operáciách makrofinančnej pomoci by malo vychádzať z nižšie uvedených úvah a zásad udeľovania makrofinančnej pomoci Únie oprávneným tretím krajinám a územiam, a to bez ohľadu na právo legislatívnej iniciatívy a na právnu formu, ktorú môže nadobudnúť budúci nástroj formalizujúci tieto úvahy a zásady;

–  sa zaväzujú v plnej miere zohľadniť tieto úvahy a zásady v budúcich jednotlivých rozhodnutiach o udelení makrofinančnej pomoci Únie.

ČASŤ A – ÚVAHY

(1)  Únia je hlavným poskytovateľom hospodárskej, finančnej a technickej pomoci tretím krajinám. Makrofinančná pomoc Únie (ďalej len „makrofinančná pomoc“) sa osvedčila ako účinný nástroj hospodárskej stabilizácie a hnacia sila štrukturálnych reforiem v krajinách a na územiach, ktoré ju využívajú (ďalej len „príjemcovia pomoci“). Únia by mala môcť v súlade so svojou celkovou politikou voči kandidátskym, potenciálnym kandidátskym a susedným krajinám poskytovať makrofinančnú pomoc týmto krajinám s cieľom rozvíjať zónu spoločnej stability, bezpečnosti a prosperity.

(2)  Makrofinančná pomoc by mala vychádzať z rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady, ktoré sa prijímajú ad hoc pre konkrétnu krajinu. Cieľom týchto zásad je zlepšiť účinnosť a efektívnosť rozhodovacieho procesu vedúceho k týmto rozhodnutiam a ich vykonávaniu, a tiež posilniť plnenie politických podmienok udelenia makrofinančnej pomoci zo strany príjemcov pomoci a zvýšiť transparentnosť a demokratickú kontrolu tejto pomoci.

(3)  Európsky parlament vo svojom uznesení o realizácii makrofinančnej pomoci tretím krajinám z 3. júna 2003 vyzval na prijatie rámcového nariadenia o makrofinančnej pomoci, aby sa urýchlil rozhodovací proces a tomuto finančnému nástroju poskytol formálny a transparentný základ.

(4)  Rada vo svojich záveroch z 8. októbra 2002 určila kritériá (takzvané genvalské kritériá) s cieľom usmerňovať operácie makrofinančnej pomoci. Bolo by vhodné, aby sa tieto kritériá aktualizovali a ujasnili, okrem iného kritériá na určenie vhodnej formy pomoci (pôžička, grant, alebo kombinácia oboch).

(5)  Tieto zásady by mali Únii umožniť pohotové sprístupnenie makrofinančnej pomoci, najmä vtedy, keď si okolnosti vyžadujú neodkladnú akciu, a tým zvýšiť jasnosť a transparentnosť kritérií, ktoré sa uplatňujú pri vykonávaní makrofinančnej pomoci.

(6)  Komisia by mala zaistiť, aby bola makrofinančná pomoc zosúladená s hlavnými zásadami, cieľmi a opatreniami prijatými v rôznych oblastiach vonkajšej pomoci a ostatnými súvisiacimi politikami Únie.

(7)  Makrofinančná pomoc by mala podporovať vonkajšiu politiku Únie. Útvary Komisie a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) by mali úzko spolupracovať pri operáciách makrofinančnej pomoci tak, aby koordinovali a zabezpečili jednotnosť vonkajšej politiky Únie.

(8)  Makrofinančnou pomocou by sa mali podporiť záväzky príjemcov pomoci voči spoločným hodnotám, ktoré zdieľajú s Úniou, vrátane demokracie, právneho štátu, dobrej správy vecí verejných, dodržiavania ľudských práv, udržateľného rozvoja a znižovania chudoby, a zásadám otvoreného a spravodlivého obchodu založeného na pravidlách.

(9)  Podmienkou poskytnutia makrofinančnej pomoci by malo byť to, že oprávnená krajina rešpektuje účinné demokratické mechanizmy vrátane pluralitných parlamentných systémov a právneho štátu a dodržiava ľudské práva. Komisia by mala tieto podmienky pravidelne monitorovať.

(10)  Konkrétne ciele jednotlivých rozhodnutí o makrofinančnej pomoci by mali zahŕňať posilnenie účinnosti, transparentnosti a zodpovednosti riadenia verejných financií u príjemcoch pomoci. Dosahovanie týchto cieľov by Komisia mala pravidelne monitorovať.

(11)  Makrofinančná pomoc by sa mala zameriavať na obnovu udržateľného stavu vonkajších financií tretích krajín a území, ktoré majú nedostatok cudzej meny a s tým súvisiace problémy vonkajšieho financovania. Makrofinančná pomoc by nemala poskytovať pravidelnú finančnú podporu a jej prvoradým cieľom by tiež nemala byť podpora hospodárskeho a spoločenského rozvoja príjemcov pomoci.

(12)  Makrofinančná pomoc by mala byť doplnková k zdrojom, ktoré poskytuje Medzinárodný menový fond (MMF) a ostatné mnohostranné finančné inštitúcie, a malo by sa uplatňovať spravodlivé rozdelenie zaťaženia medzi Úniu a ostatných darcov. Makrofinančnou pomocou by sa mala zaistiť pridaná hodnota angažovanosti Únie.

(13)  S cieľom zaistiť účinnú ochranu finančných záujmov Únie súvisiacich s makrofinančnou pomocou by príjemcovia pomoci mali prijať vhodné opatrenia týkajúce sa predchádzania podvodom, korupcii a iným nezrovnalostiam súvisiacim s touto pomocou a bojom proti nim a mali by sa prijať ustanovenia týkajúce sa kontroly Komisie a auditov Dvora audítorov.

(14)  O výbere postupu pre prijatie memoranda o porozumení by sa malo rozhodnúť v súlade s kritériami stanovenými v nariadení (EÚ) č. 182/2011. V tejto súvislosti by sa mal ako všeobecné pravidlo uplatňovať konzultačný postup, no vzhľadom na potenciálne významný vplyv operácií presahujúcich prahovú hodnotu stanovenú v časti B je vhodné, aby sa na tieto operácie použil postup preskúmania.

ČASŤ B – ZÁSADY

1.  Účel pomoci

a)  Makrofinančná pomoc by mala byť výnimočným finančným nástrojom na neviazanú a všeobecnú podporu platobnej bilancie oprávnených tretích krajín a území. Jej cieľom by mala byť obnova udržateľného stavu vonkajších financií oprávnených krajín a území, ktoré majú ťažkosti s vonkajším financovaním. Mala by byť oporou plnenia politického programu obsahujúceho rázne opatrenia na prispôsobenie a opatrenia štrukturálnych reforiem zamerané na zlepšenie platobnej bilancie, najmä počas programového obdobia, a tiež posilniť vykonávanie príslušných dohôd s Úniou a spoločných programov.

b)  Poskytnutie makrofinančnej pomoci by malo byť podmienené existenciou značnej a zostatkovej medzery vo vonkajšom financovaní, ktorú určila Komisia v spolupráci s mnohostrannými finančnými inštitúciami a ktorá presahuje rámec zdrojov poskytnutých MMF a ďalšími mnohostrannými inštitúciami, a to aj napriek realizácii ráznych programov hospodárskej stabilizácie a reforiem zo strany príslušnej krajiny alebo územia.

c)  Makrofinančná pomoc by mala mať krátkodobú povahu a mala by sa skončiť hneď, ako sa situácia v oblasti vonkajších financií znovu navráti na udržateľnú úroveň.

2.  Oprávnené krajiny a územia

Tretími krajinami a územiami oprávnenými stať sa príjemcami makrofinančnej pomoci by mali byť:

–  kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny,

–  krajiny a územia, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika,

–  vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch iné tretie krajiny, ktoré zohrávajú rozhodujúcu úlohu pre regionálnu stabilitu, majú pre Úniu strategický význam a sú s Úniou politicky, hospodársky a geograficky úzko spojené.

3.  Forma pomoci

a)  Makrofinančná pomoc by mala mať vo všeobecnosti formu úveru. Vo výnimočných prípadoch sa však pomoc môže poskytnúť aj vo forme grantu, alebo kombináciou úveru a grantu. Pri určovaní vhodného podielu možnej grantovej časti by Komisia mala pri príprave svojho návrhu vziať do úvahy úroveň hospodárskeho rozvoja príjemcu pomoci, hodnotenú podľa príjmu na obyvateľa a miery chudoby, ako aj jeho schopnosť splácať, pričom sa bude opierať o analýzu udržateľnosti dlhu a zároveň zabezpečí dodržanie zásady spravodlivého rozdelenia zaťaženia medzi Úniu a ostatných darcov. Komisia by mala na tento účel vziať do úvahy aj to, do akej miery uplatňujú medzinárodné finančné inštitúcie a ostatní darcovia na príslušnú krajinu zvýhodnené podmienky.

b)  Ak makrofinančná pomoc nadobudne formu úveru, Komisia by mala byť oprávnená vypožičať si v mene Únie potrebné finančné prostriedky na kapitálových trhoch alebo od finančných inštitúcií a následne ich požičať príjemcovi pomoci.

c)  Operácie prijímania a poskytovania úverov by sa mali vykonávať v eurách s použitím valuty rovnakého dátumu a nemali by pre Úniu predstavovať zmenu splatnosti ani iné riziko spojené so zmenou výmenného kurzu alebo úrokovej sadzby.

d)  Všetky náklady, ktoré vzniknú Únii v súvislosti s operáciami prijímania alebo poskytovania úverov, by mal znášať príjemca pomoci.

e)  Na požiadanie príjemcu pomoci, a keď okolnosti umožnia zlepšenie úrokovej sadzby úveru, Komisia môže rozhodnúť úplne alebo čiastočne refinancovať svoje počiatočné úvery alebo reštrukturalizovať príslušné finančné podmienky. Operácie refinancovania alebo reštrukturalizácie by sa mali vykonať v súlade s podmienkami ustanovenými v bode 3 písm. d) a nemali by viesť k predĺženiu priemernej lehoty splatnosti príslušného úveru ani k zvýšeniu sumy kapitálu nesplateného k dátumu refinancovania alebo reštrukturalizácie.

4.  Finančné ustanovenia

a)  Sumy makrofinančnej pomoci poskytovanej vo forme grantov by mali byť v súlade s rozpočtovými prostriedkami stanovenými vo viacročnom finančnom rámci.

b)  Sumy makrofinančnej pomoci poskytnutej vo forme úverov by sa mali poskytovať v súlade s nariadením o Garančnom fonde pre vonkajšie opatrenia. Poskytnuté sumy by mali byť v súlade s rozpočtovými prostriedkami stanovenými vo viacročnom finančnom rámci.

c)  Ročné rozpočtové prostriedky by mal schváliť rozpočtový orgán v rámci obmedzení stanovených vo viacročnom finančnom rámci.

5.  Výška pomoci

a)  Určenie výšky pomoci by malo vychádzať zo zostatkových potrieb vonkajšieho financovania oprávnenej krajiny alebo územia a mala by sa brať do úvahy jej či jeho schopnosť financovania z vlastných zdrojov, a najmä medzinárodných rezerv, ktoré má k dispozícii. Tieto finančné potreby by mala určiť Komisia v spolupráci s medzinárodnými finančnými inštitúciami na základe celkového kvantitatívneho posúdenia a transparentných podporných dokladov. Komisia by mala predovšetkým vychádzať z najnovších prognóz platobnej bilancie príslušnej krajiny alebo územia vypracovaných MMF a vziať do úvahy očakávané finančné príspevky od mnohostranných darcov, ako aj predchádzajúce využitie ostatných vonkajších finančných nástrojov Únie v tejto oprávnenej krajine alebo území.

b)  Dokumentácia Komisie by mala obsahovať informácie o navrhovaných zásobách devízových rezerv bez makrofinančnej pomoci v porovnaní s úrovňami, ktoré sa považujú za primerané podľa meraní príslušnými ukazovateľmi, ako sú podiel rezerv na krátkodobom vonkajšom dlhu a podiel rezerv na dovoze prijímajúcej krajiny.

c)  Pri stanovovaní sumy poskytnutej makrofinančnej pomoci by sa mala brať do úvahy aj potreba zaistiť spravodlivé rozdelenie zaťaženia medzi Úniu a ostatných darcov, ako aj pridaná hodnota celkovej angažovanosti Únie.

d)  Ak sa finančné potreby príjemcu pomoci počas vyplácania makrofinančnej pomoci v porovnaní s pôvodnými prognózami zásadne znížia, Komisia by mala v súlade s konzultačným postupom v prípade, že výška pomoci sa rovná alebo je nižšia ako 90 miliónov EUR, a v súlade s postupom preskúmania v prípade, že výška pomoci presahuje 90 miliónov EUR, znížiť sumu tejto pomoci, alebo ju pozastaviť či zrušiť.

6.  Podmienenosť

a)  Podmienkou poskytnutia makrofinančnej pomoci by malo byť to, že oprávnená krajina alebo územie rešpektuje účinné demokratické mechanizmy vrátane pluralitného parlamentného systému a právneho štátu a zaručuje dodržiavanie ľudských práv. Komisia by mala poskytnúť verejne dostupné zhodnotenie(1) plnenia tejto podmienky a mala by ho sledovať počas celého cyklu poskytovania makrofinančnej pomoci. Tento bod by sa mal uplatňovať v súlade s rozhodnutím o organizácii a fungovaní ESVČ.

b)  Makrofinančná pomoc by mala byť podmienená existenciou nepreventívneho úverového dojednania medzi oprávnenou krajinou alebo územím a MMF, ktoré spĺňa tieto podmienky:

–  cieľ dojednania je v súlade s účelom makrofinančnej pomoci, a to zmierniť krátkodobé problémy platobnej bilancie;

–  plnenie ráznych opatrení na prispôsobenie v súlade s cieľom makrofinančnej pomoci uvedeným v bode 1 písm. a).

c)  Vyplatenie pomoci by malo byť podmienené trvalo uspokojivými výsledkami politického programu podporovaného MMF a splnením podmienky uvedenej v písmene a) tohto bodu. Malo by byť podmienené aj tým, že sa v konkrétnom časovom rámci vykoná súbor jasne vymedzených opatrení v oblasti hospodárskej politiky zameraných na štrukturálne reformy a zdravé verejné financie, na ktorých sa dohodne Komisia s príjemcom pomoci a ktoré sa ustanovia v memorande o porozumení.

d)  V záujme ochrany finančných záujmov Únie a posilnenia správy vecí verejných príjemcu pomoci by memorandum o porozumení malo zahŕňať opatrenia zamerané na zlepšenie účinnosti, transparentnosti a zodpovednosti systémov správy verejných financií.

e)  Pri navrhovaní týchto politických opatrení by sa mal riadne zohľadniť aj pokrok dosiahnutý pri vzájomnom otváraní trhov, rozvoj spravodlivého obchodu založeného na pravidlách a ostatné priority v kontexte vonkajšej politiky Únie.

f)  Politické opatrenia by mali byť v súlade s existujúcimi dohodami o partnerstve, spolupráci alebo o pridružení uzatvorenými medzi Úniou a príjemcom pomoci a s programami makroekonomického prispôsobenia a štrukturálnych reforiem, ktoré príjemca pomoci vykonáva s podporou MMF.

7.  Postup

a)  Krajina alebo územie usilujúce sa o získanie makrofinančnej pomoci by mali Komisii predložiť písomnú žiadosť. Komisia by mala overiť, či sú splnené podmienky uvedené v bodoch 1, 2, 4 a 6, a v prípade potreby by mohla predložiť Európskemu parlamentu a Rade návrh rozhodnutia.

b)  V rozhodnutí o poskytnutí úveru by sa mala stanoviť suma, maximálna priemerná splatnosť a maximálny počet splátok makrofinančnej pomoci. Ak rozhodnutie zahŕňa aj grantovú časť, mala by sa v nej uviesť tiež výška a maximálny počet splátok. Rozhodnutie o poskytnutí grantu by malo byť doplnené odôvodnením pre poskytnutie pomoci (alebo jej časti vo forme grantu). V oboch prípadoch by sa malo vymedziť obdobie dostupnosti makrofinančnej pomoci. V zásade by nemalo toto obdobie dostupnosti presiahnuť tri roky. Pri predkladaní návrhu na nové rozhodnutie o poskytnutí makrofinančnej pomoci by Komisia mala poskytnúť informácie podľa bodu 12 písm. c).

c)  Po prijatí rozhodnutia o udelení makrofinančnej pomoci by sa Komisia mala, konajúc v súlade s konzultačným postupom v prípade, že výška pomoci sa rovná alebo je nižšia ako 90 miliónov EUR, a v súlade s postupom preskúmania v prípade, že výška pomoci presahuje 90 miliónov EUR, dohodnúť s príjemcom pomoci v memorande o porozumení na politických opatreniach uvedených v bode 6 písm. c), d), e) a f).

d)  Po prijatí rozhodnutia o poskytnutí makrofinančnej pomoci by sa Komisia mala s príjemcom pomoci dohodnúť na podrobných finančných podmienkach pomoci. Tieto podrobné finančné podmienky by sa mali stanoviť v dohode o grante alebo o úvere.

e)  Komisia by mala Európsky parlament a Radu informovať o vývoji pomoci pre jednotlivú krajinu vrátane jej vyplatenia a včas týmto inštitúciám poskytnúť príslušné dokumenty.

8.  Vykonávanie a finančné riadenie

a)  Komisia by mala makrofinančnú pomoc vykonávať v súlade s finančnými predpismi Únie.

b)  Makrofinančná pomoc by sa mala vykonávať na základe priameho centralizovaného riadenia.

c)  Rozpočtové záväzky by sa mali vykonávať na základe rozhodnutí prijatých Komisiou v súlade s týmto bodom. Ak sa makrofinančná pomoc vzťahuje na viac rozpočtových rokov, môžu sa rozpočtové záväzky týkajúce sa tejto pomoci rozdeliť na ročné splátky.

9.  Vyplácanie pomoci

a)  Makrofinančná pomoc by sa mala vyplácať centrálnej banke príjemcu pomoci.

b)  Makrofinančná pomoc by sa mala vyplácať v postupných splátkach na základe splnenia základnej podmienky uvedenej v bode 6 písm. a) a podmienok uvedených v bode 6 písm. b) a c).

c)  Komisia by mala pravidelne overovať, či sa aj naďalej plnia podmienky uvedené v bode 6 písm. b) a c).

d)  Ak nie je splnená základná podmienka uvedená v bode 6 písm. a) ani podmienky uvedené v bode 6 písm. b) a c), Komisia by mala dočasne pozastaviť alebo zrušiť vyplácanie makrofinančnej pomoci. V týchto prípadoch by mala Európsky parlament a Radu informovať o dôvodoch tohto pozastavenia či zrušenia.

10.  Podporné opatrenia

Rozpočtové prostriedky Únie možno použiť na úhradu výdavkov potrebných na vykonávanie makrofinančnej pomoci.

11.  Ochrana finančných záujmov Únie

a)  Akékoľvek dohody vychádzajúce z rozhodnutia pre konkrétnu krajinu by mali obsahovať ustanovenia zaručujúce, že príjemcovia pomoci budú pravidelne kontrolovať, či sa finančné prostriedky poskytované z rozpočtu Únie správne využívajú, prijmú vhodné opatrenia na zabránenie nezrovnalostiam a podvodom a v prípade potreby podniknú právne kroky s cieľom získať späť akékoľvek finančné prostriedky poskytnuté podľa rozhodnutia pre konkrétnu krajinu, ktoré boli spreneverené.

b)  Akékoľvek dohody vyplývajúce z rozhodnutia pre konkrétnu krajinu by mali obsahovať ustanovenia, ktorými sa v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie zaistí ochrana finančných záujmov Únie, najmä pokiaľ ide o podvody, korupciu a iné nezrovnalosti.

c)  Memorandum o porozumení uvedené v bode 6 písm. c) by malo výslovne oprávňovať Komisiu a Dvor audítorov vykonávať audity počas obdobia dostupnosti makrofinančnej pomoci a po tomto období vrátane auditov dokumentov alebo auditov na mieste, ako sú napríklad operatívne posúdenia. Memorandum by malo takisto výslovne oprávňovať Komisiu alebo jej zástupcov vykonávať kontroly a inšpekcie na mieste.

d)  Počas vykonávania makrofinančnej pomoci by Komisia mala prostredníctvom operatívnych posúdení monitorovať spoľahlivosť finančných opatrení, administratívnych postupov a vnútorných a vonkajších kontrolných mechanizmov príjemcu pomoci, ktoré sa týkajú tejto pomoci.

e)  Akékoľvek dohody vyplývajúce z rozhodnutia pre konkrétnu krajinu by mali obsahovať ustanovenia, ktorými sa zaručí, že Únia má nárok na splatenie grantu v plnej výške a/alebo predčasné splatenie úveru, keď sa zistí, že v súvislosti s riadením makrofinančnej pomoci sa príjemca pomoci zapojil do aktu podvodu alebo korupcie alebo akejkoľvek inej nezákonnej činnosti, ktorá poškodzuje finančné záujmy Únie.

12.  Výročná správa

a)  Komisia by mala preskúmať pokrok dosiahnutý pri vykonávaní makrofinančnej pomoci a do 30. júna každého roka by mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade výročnú správu.

b)  Vo výročnej správe by sa mala posúdiť hospodárska situácia a vyhliadky príjemcov pomoci, ako aj pokrok dosiahnutý pri vykonávaní politických opatrení uvedených v bode 6 písm. c).

c)  Mala by tiež poskytnúť aktuálne informácie o dostupných rozpočtových zdrojoch vo forme úverov a grantov a zohľadniť pritom plánované operácie.

13.  Hodnotenie

a)  Komisia by mala Európskemu parlamentu a Rade zaslať následné hodnotiace správy, v ktorých posúdi výsledky a účinnosť nedávno ukončených operácií makrofinančnej pomoci a rozsah, v akom prispeli k cieľom pomoci.

b)  Komisia by mala pravidelne a prinajmenšom raz za štyri roky vyhodnocovať poskytovanie makrofinančnej pomoci a poskytnúť Európskemu parlamentu a Rade podrobný prehľad makrofinančnej pomoci. Účelom takéhoto hodnotenia by malo byť zistenie, či sa plnia ciele makrofinančnej pomoci a či sú aj naďalej splnené podmienky makrofinančnej pomoci vrátane prahovej hodnoty stanovenej v bode 7 písm. c), a tiež Komisii umožniť prijatie odporúčaní na zlepšenie budúcich operácií. Komisia by vo svojom hodnotení mala tiež posúdiť spolupráci s európskymi alebo mnohostrannými finančnými inštitúciami pri poskytovaní makrofinančnej pomoci.

(1) Toto hodnotenie bude vychádzať z výročnej správy o ľudských právach a demokracii vo svete, ktorú stanovuje strategický rámec EÚ a akčný plán pre ľudské práva a demokraciu (závery Rady o ľudských právach a demokracii z 25. júna 2012).