Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2013 o vplyve krízy na prístup zraniteľných skupín k starostlivosti (2013/2044(INI))
Európsky parlament,
– so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej článok 3 ods. 3, a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej články 9, 151, 153 a 168,
– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 1, 21, 23, 24, 25, 34 a 35,
– so zreteľom na revidovanú Európsku sociálnu chartu, najmä na jej článok 30 (právo na ochranu pred chudobou a sociálnym vylúčením) a článok 16 (právo rodiny na sociálnu, právnu a hospodársku ochranu),
– so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach,
– so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,
– so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa,
– so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod(1),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1081/2006 z 5. júla 2006 o Európskom sociálnom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1784/1999(2),
– so zreteľom na návrh Komisie zo 6. októbra 2011 na nariadenie o Európskom sociálnom fonde a na zrušenie nariadenia (ES) č. 1081/2006 (COM(2011)0607),
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Solidarita v oblasti zdravia: zmierňovanie nerovností v oblasti zdravia v EÚ (COM(2009)0567),
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európska stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020: obnovený záväzok vybudovať Európu bez bariér (COM(2010)0636),
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: európsky rámec pre sociálnu a územnú súdržnosť (COM(2010)0758),
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020 (COM(2011)0173),
– so zreteľom na oznámenie Komisie o realizácii strategického vykonávacieho plánu pre európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na aktívne a zdravé starnutie (COM(2012)0083),
– so zreteľom na správu Komisie s názvom Vývoj v oblasti zamestnanosti a v sociálnej oblasti v Európe 2012,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 9. októbra 2008 o podpore sociálneho začlenenia a boji proti chudobe, najmä chudobe detí, v Európskej únii(3),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 2009 o aktívnom začleňovaní osôb vylúčených z trhu práce(4),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2009 o sociálnom hospodárstve(5),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. júna 2010 o EÚ 2020(6),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o rodových aspektoch hospodárskeho poklesu a finančnej krízy(7),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2010 o podpore prístupu mládeže na trh práce a posilnení postavenia účastníkov odbornej prípravy, odborných stáží a učňovského vzdelávania(8),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 20. októbra 2010 o finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré treba prijať (správa v polovici obdobia)(9),
– so zreteľom na uznesenie zo 7. júla 2011 o programe rozdeľovania potravín najodkázanejším osobám v Únii(10),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2011 o stratégii EÚ v oblasti začleňovania Rómov(11),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o zmierňovaní nerovností v oblasti zdravia v EÚ(12),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2011 o stratégii EÚ v oblasti bezdomovstva(13),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 25.októbra 2011 o mobilite a začlenení osôb so zdravotným postihnutím a Európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020(14),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 7. februára 2013 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu 2013(15),
– so zreteľom na svoje vyhlásenia z 22. apríla 2008 o riešení problému pouličného bezdomovstva(16) a zo 16. decembra 2010 o stratégii EÚ v oblasti bezdomovstva(17),
– so zreteľom na správy Agentúry Európskej únie pre základné práva z roku 2011 s názvami Nelegálni migranti: prístup k zdravotníckej starostlivosti v 10 členských štátoch EÚ(18) a Základné práva neregulárnych migrantov v Európskej únii,
– so zreteľom na tretiu správu Výboru pre sociálnu ochranu z marca 2012 s názvom Vplyv hospodárskej krízy a pokračujúcej fiškálnej konsolidácie na sociálnu oblasť,
– so zreteľom na správu organizácie Lekári sveta s názvom Dostupnosť zdravotníckej starostlivosti pre zraniteľné skupiny obyvateľstva v Európskej únii v roku 2012,
– so zreteľom na správu nadácie Eurofound s názvom Tretí európsky prieskum kvality života – Kvalita života v Európe: vplyv krízy(19),
– so zreteľom na správu nadácie Eurofound Služby dlhového poradenstva pre domácnosti v Európskej únii(20),
– so zreteľom na správu nadácie Eurofound s názvom Životné podmienky Rómov: subštandardné bývanie a zdravotný stav(21),
– so zreteľom na správu nadácie Eurofound Aktívne začleňovanie mladých ľudí so zdravotnými problémami alebo zdravotným postihnutím(22),
– so zreteľom na správu OECD s názvom Zdravie v skratke – Európa 2012,
– so zreteľom na publikáciu MOP s názvom Sociálne zabezpečenie pre všetkých – riešenie otázky rozdielov v dostupnosti zdravotníckej starostlivosti pre zraniteľné skupiny obyvateľstva v Európe a Strednej Ázii,
– so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0221/2013),
A. keďže všetci ľudia sa rodia slobodní, s rovnakou dôstojnosťou a s rovnakými právami, a keďže povinnosťou členských štátov je podporovať tieto práva a zaručiť ich dodržiavanie prostredníctvom ich ústav a systémov verejného zdravotníctva; keďže rodové rozdiely, pokiaľ ide o prístup k zdravotníckej starostlivosti a z toho vyplývajúce zdravotné dôsledky, existujú v celej EÚ;
B. keďže základné hodnoty EÚ by sa mali rešpektovať aj v čase krízy a dostupnosť starostlivosti, zdravotníckej starostlivosti a sociálnej pomoci by sa mala považovať za základné právo všetkých občanov v EÚ; napriek tomu boli zdravotnícka starostlivosť a sociálne služby vo väčšine členských štátov v dôsledku zavádzania úsporných politík obmedzené, čím sa oslabila všeobecná dostupnosť a kvalita týchto služieb;
C. keďže systémy zdravotníckej starostlivosti v celej EÚ sa stretávajú s veľkými problémami, ako je pretrvávajúca kríza štátnych dlhov v eurozóne, ktorá vytvára tlak na verejné financie, starnutie obyvateľstva, zmena povahy zdravotníckych služieb a zvyšujúce sa náklady na zdravotnícku starostlivosť, ktoré jasne naznačujú naliehavú potrebu reformy;
D. keďže EÚ má najvyspelejší systém sociálnej ochrany na svete s najväčšími príspevkami na sociálne dávky pre občanov; zdôrazňuje, že udržanie a ďalší rozvoj európskeho sociálneho modelu musí byť politickou prioritou;
E. keďže Svetová zdravotnícka organizácia v Tallinskej charte konštatovala, že zdravie je kľúčovým faktorom prispievajúcim k hospodárskemu rozvoju a blahobytu;
F. keďže nerovnosti sa vo viacerých členských štátoch prehlbujú, pretože najchudobnejšie a najodkázanejšie osoby v týchto štátoch sa stávajú ešte chudobnejšími; keďže v roku 2011 asi 24,2 % obyvateľstva EÚ hrozila chudoba alebo vylúčenie; keďže okrem toho sa zdravie osôb s nízkym príjmom podľa údajov uvádzaných samotnými respondentmi zhoršilo a ich zdravotný stav čoraz viac zaostáva v porovnaní s 25 % obyvateľstva s najvyššími príjmami;
G. keďže miera dlhodobej nezamestnanosti vzrastá, vplyvom čoho mnohí občania ostávajú bez poistného krytia, čo obmedzuje ich prístup k zdravotníckym službám,
H. keďže najzraniteľnejšie skupiny sú súčasnou krízou neúmerne zasiahnuté z dôvodu, že jednak strácajú svoje príjmy a jednak dochádza k obmedzeniu služieb starostlivosti, ktoré sú pre ne dostupné;
I. keďže „chronicky chudobní“, často dlhodobo nezamestnaní alebo zamestnaní za nízke mzdy, slobodní ľudia žijúci sami s deťmi, ktorí nie sú zamestnaní alebo ktorí pracujú len niekoľko hodín, a tiež starší ľudia v strednej a východnej Európe, sú pravidelne identifikovaní ako najzraniteľnejšie skupiny;
J. keďže najnovšie štúdie potvrdzujú vznik novej zraniteľnej skupiny občanov, ktorí boli predtým pomerne dobre situovaní, ale teraz sú v núdzi z dôvodu vysokej miery osobného dlhu: ľudia, ktorí nie sú zvyknutí byť v núdzi, nemusia byť schopní platiť si všetky výdavky a môžu začať meškať s platením účtov a splátok alebo už nemusia byť schopní platiť za potrebné služby starostlivosti a neraz sa obávajú, že budú musieť opustiť svoje domovy;
K. keďže verejné služby – vo verejnom vlastníctve a správe s demokratickým zapojením osôb, ktoré ich využívajú – zohrávajú dôležitú úlohu v oblastiach podstatných pre dobré životné podmienky vrátane zdravia, vzdelávania, spravodlivosti, dodávok vody, bývania, dopravy a starostlivosti o deti a starších občanov;
L. keďže rozdrobenosť systémov zdravotníckej starostlivosti môže viesť k takej situácii, že mnohí pacienti nedostanú ani nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť, kým iní dostanú aj starostlivosť, ktorá nie je potrebná alebo je dokonca škodlivá;
M. keďže kríza zvýšila riziko dlhodobého vylúčenia z trhu práce, najmä v prípade mladých ľudí, ktorí sú najzraniteľnejší jeho dôsledkami, čo sa týka účasti na trhu práce a zárobku v budúcnosti;
N. keďže čoraz viac ľudí v EÚ pracuje aj po dosiahnutí zákonného dôchodkového veku, sčasti z finančných dôvodov, keďže iné zdroje penzijných príjmov ich domácností sa dostali pod tlak;
O. keďže náklady na služby sa v niektorých členských štátoch zvyšujú, čo znamená, že mnoho ľudí si už nemôže dovoliť primeranú úroveň služieb zodpovedajúcu ich konkrétnym potrebám, čím strácajú nezávislosť, sú vystavení väčšiemu stresu vo svojich domácich či zamestnaneckých podmienkach alebo potenciálne ohrozujú svoje zdravie, čo spôsobuje ich sociálne vylúčenie;
P. keďže systémy zdravotníckej starostlivosti môžu (neúmyselne) vytvárať prekážky v prístupe k zdravotníckej starostlivosti alebo v poskytovaní zdravotníckej starostlivosti osobám, ktoré majú viac ako jednu chránenú črtu, ako napríklad pohlavie, vek alebo príslušnosť k menšine;
Q. E. keďže niektoré systémy sociálneho zabezpečenia sa menia tak, aby sa určitým skupinám odobral alebo obmedzil prístup k zdravotníckej starostlivosti a k úhradám za niektoré ošetrenia a liekov(23), čo vedie k ďalšiemu ohrozeniu zdravia jednotlivcov a verejného zdravia, ako aj dlhodobej udržateľnosti týchto systémov;
R. keďže sa odhaduje, že väčšinu starostlivosti v EÚ v súčasnosti poskytujú neformálni, neplatení poskytovatelia starostlivosti; keďže tento obrovský zdroj je teraz ohrozený rôznymi trendmi demografického vývoja a rastúcou potrebou starostlivosti;
S. keďže právo na množstvo podporných služieb poskytovaných v domácom prostredí, v pobytových zariadeniach alebo iným spôsobom vrátane osobnej asistencie je zakotvené v článkoch 19 a 26 Dohovoru OSN o práve osôb so zdravotným postihnutím;
T. keďže príčiny umiestňovania detí do zariadení alternatívnej starostlivosti sú síce komplexné a majú mnoho rozmerov, no často sa javia ako priamo či nepriamo spojené s chudobou a sociálnym vylúčením;
U. keďže nedostatok presných a dostupných informácií môže prispievať k tomu, že zraniteľné skupiny obyvateľstva nemajú prístup k potrebnej starostlivosti, na ktorú majú právo;
V. keďže správy upozorňujú na čoraz väčšie problémy pri uplatňovaní práva na starostlivosť v cezhraničných situáciách, s ktorými sa stretávajú niektorí občania EÚ a iné osoby, ktoré majú na takúto starostlivosť právo;
W. keďže problémy so zdravotnou demografiou (nízka úroveň poskytovania starostlivosti v niektorých geografických oblastiach) vo viacerých členských štátoch sťažujú zraniteľným skupinám obyvateľstva prístup k starostlivosti;
X. keďže stále častejšie sa objavujú správy o prehlbujúcich sa sociálnych rozdieloch a agresii, čo vedie k verbálnym a fyzickým útokom na menšiny a na zraniteľných ľudí; keďže tieto by sa mali podrobne ohlasovať;
Y. keďže v niektorých členských štátoch vedie regresná politika, pokiaľ ide o osoby so zdravotným postihnutím, poruchami učenia alebo duševnými chorobami, k odklonu od prístupu založeného na právach na začlenenie s cieľom úplného začlenenia týchto osôb do komunity k inštitucionálnejšiemu prístupu z minulosti, ktorý bol charakteristický väčšou segregáciou;
Z. zdôrazňuje veľký potenciál odvetvia zdravotníckej a sociálnej starostlivosti v celej EÚ v oblasti zamestnanosti;
AA. keďže mnohé pracovné miesta v zdravotníctve a v odvetví starostlivosti v niektorých členských štátoch sú slabo platené, často sa v nich neposkytujú riadne zmluvy ani iné základné pracovné práva a sú málo atraktívne z dôvodu veľkého rizika fyzického a emocionálneho stresu, hrozby vyčerpania a nedostatočných možností pracovného postupu; keďže toto odvetvie ponúka len málo priestoru na odbornú prípravu a navyše zamestnancami sú predovšetkým starší ľudia, ženy a migrujúci pracovníci; keďže starostlivosť v EÚ často poskytujú neformálni, neplatení poskytovatelia starostlivosti, ktorých možno takisto považovať za zraniteľnú skupinu vzhľadom na rastúci tlak na poskytovanie dômyselnejšej starostlivosti na vyššej technickej úrovni; keďže vo viacerých členských štátoch chýbajú kvalitné služby starostlivosti, ktoré sú dostupné pre všetkých bez ohľadu na príjem;
AB. keďže prechod od inštitucionálnych ku komunitným formám starostlivosti si vyžaduje väčšiu podporu súvisiacu s bývaním, čo umožňuje zraniteľným ľuďom nezávislý život;
AC. keďže mladí ľudia odchádzajúci zo zariadení starostlivosti, aby začali žiť nezávislým životom, sú obzvlášť vystavení chudobe a sociálnemu vylúčeniu;
AD. keďže čoraz väčší počet starších ľudí musí byť zaradený do zraniteľných skupín obyvateľstva;
AE. keďže chudobní občania EÚ, ktorí sú občanmi iných členských štátov, a občania tretích krajín krytí systémom sociálneho zabezpečenia iného členského štátu sa môžu tiež stretnúť s veľkými ťažkosťami v prístupe k starostlivosti;
AF. keďže všetci ľudia majú právo na životnú úroveň, ktorá umožňuje im a ich rodinám ochranu zdravia a blahobyt;
AG. keďže je dôležité zdôrazniť význam občianskej spoločnosti a jej organizácií, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri oslovení vylúčených skupín;
AH. keďže ochrana zdravia významne ovplyvňuje kvalitu, dĺžku a dôstojnosť ľudského života;
AI. keďže v EÚ je ročne približne 10 % predčasných pôrodov (gestačný vek pod 37 týždňov) a keďže matky predčasne narodených detí často nemajú prístup k potrebným zdravotníckym službám na požadovanej úrovni, čo je skutočnosť, ktorá je ešte citeľnejšia z hľadiska rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom;
AJ. keďže chudoba, neprimerané vzdelanie a nižšia úroveň sociálnej integrácie vedú k zlému zdravotnému stavu; keďže hlavnými prekážkami zdravotníckej starostlivosti zraniteľných skupín sú nedostatočné znalosti o systéme zdravotníckej starostlivosti a jeho nedostatočné pochopenie, administratívne problémy, nedostatočné znalosti prevencie chorôb a nedostatočný fyzický prístup k službám;
1. vyzýva Komisiu, aby od členských štátov požadovala poskytnutie informácií o realizovaných úsporných opatreniach a posúdenie sociálneho vplyvu úsporných opatrení a aby sa do odporúčaní pre jednotlivé krajiny zahrnuli odporúčania zamerané na riešenie strednodobého a dlhodobého sociálneho a ekonomického vplyvu týchto opatrení; vyzýva Komisiu, aby podávala Parlamentu pravidelné súhrnné správy o výsledkoch tohto posudzovania; požaduje, aby sa proces európskeho semestra nezameriaval len na finančnú udržateľnosť systémov sociálneho zabezpečenia, ale aby zohľadňoval možné vplyvy aj na rozmer dostupnosti a kvality služieb starostlivosti;
2. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stimulovali a podporovali sociálne investície do sociálnych služieb, ako sú sektory zdravotníctva a starostlivosti a sociálny sektor, pretože tieto sektory sú veľmi dôležité vzhľadom na demografické zmeny a sociálne dôsledky krízy a majú veľký potenciál na tvorbu pracovných miest;
3. je presvedčený, že potrebné reformy by mali riešiť kvalitu a efektívnosť zdravotníckej starostlivosti, zlepšiť prístup k správnej starostlivosti v správnom čase a na správnom mieste a pomôcť udržiavať zdravie ľudí a v čo najväčšej miere predchádzať bežným komplikáciám ochorení, ktorým možno zabraňovať;
4. pripomína, že členské štáty sa dohodli na prijatí prístupu, ktorý bude znamenať posun od tzv. liečebných opatrení zameraných na symptómy vylúčenia a zlého zdravotného stavu smerom k „preventívnym“ opatreniam ako „stratégii na zlepšenie kvality života a zníženie záťaže v dôsledku chronických chorôb, chatrného zdravia a zdravotného postihnutia“(24); v tejto súvislosti zdôrazňuje dlhodobé náklady, ktoré vyplývajú z nečinnosti;
5. domnieva sa, že v prípade ponechania zraniteľných jedincov bez prístupu k službám zdravotníckej starostlivosti alebo starostlivosti ide o šetrenie na nesprávnom mieste, pretože z dlhodobého hľadiska to môže mať negatívny vplyv na náklady na zdravotnícku starostlivosť, ako aj na zdravie jednotlivcov a verejné zdravie;
6. domnieva sa, že mnohé krátkodobé opatrenia zamerané na znižovanie nákladov, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú, ako napríklad uhrádzanie poplatkov za zdravotnícku starostlivosť vopred, vyššie čisté výdavky alebo vylúčenie zraniteľných skupín z prístupu k starostlivosti, sa v plnej miere neposudzovali z hľadiska ich širších sociálnych a hospodárskych dôsledkov alebo potenciálne diskriminačného účinku a dlhodobých následkov vrátane nebezpečenstiev pre verejné zdravie a možných dôsledkov pre priemernú dĺžku života; zdôrazňuje skutočnosť, že tieto opatrenia majú neúmerný nepriaznivý vplyv na zraniteľné skupiny;
7. považuje za poľutovaniahodné, že v dôsledku sociálnych stigiem spájaných s určitými ochoreniami sa jednotlivci bránia vyhľadaniu potrebnej starostlivosti, a napríklad prenosné choroby tak môžu zostávať neliečené, čo má za následok ohrozenie verejného zdravia;
8. vyjadruje poľutovanie nad tým, že postupy zadržiavania a ohlasovacie povinnosti krajín spojené s presadzovaním zákonov o prisťahovalectve majú neúmerný vplyv na možnosti migrantov bez dokladov získať lekársku starostlivosť(25);
9. uznáva, že existuje úzky vzťah medzi mnohými zraniteľnými miestami, skúsenosťou s inštitucionálnou starostlivosťou, nedostatočným prístupom ku kvalitnej komunitnej starostlivosti a z toho vyplývajúcim bezdomovstvom; pripomína, že služby starostlivosti a zdravotníckej starostlivosti môžu zohrávať dôležitú úlohu v prevencii a riešení chudoby a sociálneho vylúčenia vrátane extrémnych foriem, ako je bezdomovstvo; zdôrazňuje, že skupiny reprezentujúce viacero faktorov zraniteľnosti, ako sú Rómovia, osoby bez platného povolenia na pobyt alebo bezdomovci, sú vystavení ešte väčšiemu riziku, že budú vynechaní z kampaní o predchádzaní rizika, zo skríningu a z ošetrovania;
10. poukazuje na dlhodobý negatívny vplyv obmedzovania výdavkov na opatrenia preventívnej starostlivosti v čase krízy; domnieva sa, že preventívne opatrenia, ak sa už musia obmedziť, by sa mali aspoň obnoviť na predošlú úroveň, aby sa tak zachovala kontinuita a nezničila infraštruktúra; zdôrazňuje, že hospodárska a finančná kríza a takzvané úsporné politiky uložené niektorým členským štátom by nemali byť príčinou nedostatočných investícií do služieb národného zdravia, ale že vzhľadom na ich dôležitosť a podstatný význam by sa naopak malo vyvinúť úsilie o konsolidáciu týchto služieb tak, aby napĺňali potreby spoločnosti, a najmä jej najzraniteľnejších skupín;
11. domnieva sa, že úsporné opatrenia by za žiadnych okolností nemali zbavovať občanov prístupu k základným sociálnym a zdravotníckym službám ani narúšať inováciu a kvalitu pri poskytovaní sociálnych služieb a nemali by viesť k zvráteniu pozitívnych trendov pri formulovaní politík;
12. vyzýva členské štáty, aby podporovali nábory do služieb sociálnej starostlivosti a aby pracovali na zvyšovaní atraktívnosti tohto sektora ako životaschopnej kariérnej možnosti pre mladých ľudí;
13. zdôrazňuje, že sa zvyšuje počet občanov EÚ žijúcich mimo svojej vlastnej krajiny v inej krajine EÚ, ktorí nemajú žiadne zdravotné poistenie, napr. z dôvodu nezamestnanosti alebo neplatného povolenia na pobyt; zdôrazňuje skutočnosť, že občania EÚ krytí zdravotným poistením v inej krajine EÚ majú často ťažkosti s prístupom k starostlivosti, lebo musia za ňu platiť vopred;
14. vyjadruje znepokojenie nad tým, že osoby so zdravotným postihnutím v rámci celej EÚ sú neúmerne zasiahnuté znižovaním verejných výdavkov, v dôsledku čoho prichádzajú o podporné služby, ktoré im umožňujú nezávislý život v spoločenstve;
15. domnieva sa, že táto situácia vedie k zvýšeniu počtu ľudí, ktorí dlhodobo žijú v zariadeniach ústavnej starostlivosti, a k ďalšiemu sociálnemu vylúčeniu osôb so zdravotným postihnutím v EÚ, čo je priamym porušením záväzkov EÚ v rámci Dohovoru OSN o práve osôb so zdravotným postihnutím a Európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020;
16. zdôrazňuje, že starostlivosť pre osoby so zdravotným postihnutím by sa mala poskytovať tak, aby bola prístupná z hľadiska nielen infraštruktúry, ale aj komunikácie, čo je osobitne dôležité v prípade osôb s duševným postihnutím (problémy s učením); zdôrazňuje potrebu stimulovania odbornej prípravy poskytovateľov starostlivosti a praktických lekárov na poskytovanie starostlivosti prístupným spôsobom;
17. domnieva sa, že akékoľvek znižovanie výdavkov na služby starostlivosti a podporné služby pre mladých ľudí alebo iné zraniteľné skupiny môže viesť k ohrozeniu aktuálnych politík EÚ v oblasti aktívneho začleňovania; zdôrazňuje, že vysoká miera nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi vyvíja čoraz väčší tlak na všetky druhy sociálnych služieb, v čom by mohli pomôcť cielené opatrenia;
18. konštatuje, že z dôvodu zvyšujúcej sa nezamestnanosti a dlhodobej nezamestnanosti vplyvom krízy veľká časť našich spoluobčanov – dlhodobo nezamestnaných a nimi vyživovaných osôb – nemá prístup k systému verejného zdravotníctva, sociálneho zabezpečenia a zdravotníckej starostlivosti; vyzýva členské štáty, najmä tie s najvyššou mierou nezamestnanosti, aby účinne a rýchlo riešili tento závažný problém prijatím potrebných opatrení;
19. víta odporúčanie Komisie z 20. februára 2013 s názvom Investície do detí: prelomenie kolobehu znevýhodňovania; uznáva, že investície do detí v ranom veku sú dôležité a nákladovo efektívne z hľadiska rozvoja ich úplného potenciálu; uznáva, že investície do vysoko kvalitných sociálnych služieb majú zásadný význam z hľadiska rozvoja primeraných a účinných služieb ochrany detí a vytvorenia komplexných stratégií prevencie; pripomína význam prijatia celoživotnej perspektívy a podpory zdravia, prevencie a včasnej diagnózy; zdôrazňuje, že nedávna pandémia osýpok ukázala, aké dôležité je bezplatné očkovanie detí pre verejné zdravie;
20. uznáva obrovský sociálny a ekonomický prínos rodinných príslušníkov, ktorí pracujú ako opatrovatelia a dobrovoľníci (neformálni poskytovatelia starostlivosti), a rastúcu zodpovednosť, ktorá sa na nich kladie v dôsledku obmedzovania poskytovaných služieb alebo zvyšovania nákladov na ne; domnieva sa, že úsporné opatrenia by nemali viesť k ďalšiemu preťažovaniu neformálnych poskytovateľov starostlivosti; zdôrazňuje význam uznávania kvalifikácie opatrovateľov a zaručenia vysokej kvality ich práce; vyzýva na primeranú podporu a pomoc pre rodinných príslušníkov, ktorí pracujú ako opatrovatelia, z hľadiska spojenia starostlivosti s kariérou, a domnieva sa, že čas venovaný poskytovaniu starostlivosti sa musí započítavať do nároku na dôchodok; zdôrazňuje, že väčšina služieb starostlivosti v EÚ sa poskytuje neformálne, t. j. prostredníctvom rodinných príslušníkov a dobrovoľníkov, a vyzýva Komisiu, členské štáty a sociálnych partnerov, aby zlepšili oceňovanie a finančné ohodnocovanie za tento prínos;
21. uznáva, že čoraz viac žien má platené zamestnanie (hoci zarábajú o 18 % menej ako muži), a zároveň ženy sú stále pomerne často opatrovateľkami (78 % všetkých opatrovateľov sú ženy), čo sťažuje dosiahnutie uspokojivej rovnováhy medzi prácou a súkromím; je presvedčený, že, vo všeobecnosti, pružné pracovné možnosti sú dôležité na uspokojivé spojenie práce a starostlivosti; vyjadruje znepokojenie nad nepriaznivým vplyvom obmedzovania poskytovania služieb alebo zvyšovania nákladov na úroveň zamestnanosti medzi ženami, rovnováhu medzi prácou a súkromím, rodovú rovnosť a zdravé starnutie;
22. pripomína, že EÚ identifikovala sektor starostlivosti ako oblasť potenciálneho rastu zamestnanosti a Parlament identifikoval potrebu lepších miezd a odbornej prípravy s cieľom zatraktívniť tento sektor z hľadiska pracovného postupu a zlepšiť kvalitu týchto služieb; poukazuje na citeľný nedostatok pracovníkov v niektorých častiach sektora zdravotníctva a poskytovania starostlivosti a vyzýva členské štáty, aby medzi mladými ľuďmi podporovali odbornú prípravu na starostlivosť, ako aj opatrenia na školenia, ktoré môžu ošetrovateľom a poskytovateľom starostlivosti pomôcť pri lepšom chápaní potrieb príjemcov starostlivosti;
23. zdôrazňuje rastúci význam poskytovania mobilných služieb s cieľom priniesť služby tým, ktorí ich požadujú, v mestských aj vidieckych oblastiach;
24. zdôrazňuje cenný prínos dobrovoľníckeho sektora v oblasti starostlivosti o starších ľudí, ktorí potrebujú starostlivosť, a v prípade potreby o izolovaných jednotlivcov, ktorí žijú osamote;
25. oceňuje skutočnosť, že európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na aktívne a zdravé starnutie (EIP) bolo poverené riešením úloh vyplývajúcich zo starnutia obyvateľstva; to zahrnuje aj cieľ do roka 2020 predĺžiť dĺžku života občanov EÚ v zdraví o dva roky; ide tiež o snahu dosiahnuť pre Európu trojnásobne výhodnú situáciu:
i)
zlepšením zdravia a kvality života starších ľudí,
ii)
zlepšením udržateľnosti a účinnosti systémov poskytovania starostlivosti a
iii)
vytváraním rastu a trhových príležitostí pre podniky;
26. uznáva úlohu, ktorú zohrávajú tretí sektor a dobrovoľnícke organizácie, domnieva sa však, že by sa tým nemala nahrádzať zodpovednosť štátu za poskytovanie vysoko kvalitných, účinných, spoľahlivých a cenovo prijateľných služieb starostlivosti, ktoré dostupné pre všetkých ako verejný majetok s finančnou podporou z verejných zdrojov;
27. zdôrazňuje európsky rámec pre kvalitu dlhodobej starostlivosti, ktorý poskytuje zásady a usmernenia pre dôstojnosť a zdravý život starších ľudí, ktorí potrebujú starostlivosť, a ktorý bol zverejnený ako súčasť projektu Komisie WeDO(26);
28. vyzýva členské štáty, aby zlepšili zdravotnú gramotnosť a poskytli vhodné informácie o dostupných službách pre zraniteľné skupiny obyvateľstva, ktoré často len ťažko nachádzajú prístup k službám, ktoré potrebujú; rovnako dôležité je tiež zapojenie príjemcov a poskytovateľov starostlivosti do procesov rozhodovania, ktoré sa ich týkajú;
Odporúčania
29. vyzýva Komisiu, aby získala porovnateľné a aktuálne údaje o prístupe k starostlivosti v podobe základnej analýzy;
30. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci so všetkými dôležitými zainteresovanými subjektmi monitorovali, ktoré vnútroštátne politiky sú v rozpore s cieľom obmedzovania chudoby do roku 2020, a aby sa tejto problematike venovali v rámci svojich národných plánov reformy; vyzýva členské štáty, aby osobitnú pozornosť venovali najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva, odstránili prekážky v prístupe, zvyšovali a posilňovali záujem verejnosti a včasné preventívne opatrenia s cieľom vrátiť sa k prístupu založenému na právach a zabrániť dlhodobým škodám a nákladom vyplývajúcim z nečinnosti;
31. vyzýva Komisiu, sociálnych partnerov a členské štáty, aby postupovali na základe zistení analýzy o silných a slabých miestach Európskeho roka aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami 2012;
32. naliehavo vyzýva členské štáty, aby spolupracovali pri úsilí o realizáciu maximálneho počtu programov s cieľom zvýšiť v súvislosti s mobilitou zdravotné normy u najzraniteľnejších, najmä detí a mladých ľudí, čo sa v EÚ uznáva ako základné právo;
33. vyzýva Komisiu, aby preskúmala nesúlad, ktorý by mohol vzniknúť medzi právami na sociálne zabezpečenie podľa nariadenia (ES )č. 883/2004(27) a fungovaním smernice 2004/38/ES(28) s cieľom odporučiť zmeny, ktoré môžu byť potrebné na vyplnenie medzier v pokrytí;
34. naliehavo vyzýva Komisiu a všetky členské štáty, aby stanovili priority, odstránili rozdiely medzi mužmi a ženami a zabezpečili ženám účinný prístup k zdravotníckym službám a plánovanému rodičovstvu a aby takisto venovali osobitnú pozornosť ostatným zraniteľným a znevýhodneným skupinám, ktoré potrebujú sociálnu ochranu v oblasti zdravia;
35. vyzýva Komisiu, aby do dohôd s krajinami prijímajúcimi finančnú pomoc zahrnula sociálne záruky v oblasti ochrany služieb starostlivosti a sociálnych služieb a systémov sociálnej ochrany; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby s cieľom uľahčiť prístup k starostlivosti rozvíjali využívanie nových technológií, ako je telemedicína;
36. vyzýva Komisiu, aby podporovala rovnosť v prístupe k vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve a aby na tieto služby zabezpečila primeranú finančnú podporu;
37. naliehavo vyzýva členské štáty, aby poskytovali komunitné služby deťom so zdravotným postihnutím;
38. vyzýva členské štáty, aby identifikovali a odstránili prekážky a bariéry v prístupe osôb so zdravotným postihnutím k verejnej doprave, službám a informáciám;
39. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stanovili priority s cieľom vyplniť medzery a zabezpečiť účinný prístup k zdravotníckym službám pre zraniteľné skupiny vrátane chudobných žien, migrantov a Rómov v oblasti sociálnej zdravotnej ochrany zabezpečením dostupnosti, finančnej dostupnosti a kvality zdravotníckej starostlivosti, ako aj efektívnej a účinnej organizácie a primeraného financovania vo všetkých zemepisných oblastiach;
40. naliehavo vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na podporu zdravia a prevencie chorôb tým, že zabezpečia bezplatnú, všestrannú a kvalitnú zdravotnícku starostlivosť pre najviac znevýhodnené skupiny, pričom osobitnú pozornosť treba venovať primárnej zdravotníckej starostlivosti, preventívnemu lekárstvu, prístupu k diagnózam, liečbe a rehabilitácii; vyzýva na zabezpečenie prostriedkov potrebných na vyriešenie hlavných problémov verejného zdravotníctva, s ktorými sa ženy stretávajú, ako aj na zaručenie práva na sexuálne a reprodukčné zdravie, na zdravotnícke služby pre ženy, ktoré sú obeťami násilia, a na zdravotnú starostlivosť pre deti;
41. vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s Komisiou väčšmi zohľadnili prepojenie medzi telesným a duševným zdravím na jednej strane a nezamestnanosťou a neistotou pracovných miest na druhej strane – ktoré kríza odhalila ako dôležitý jav –, aby sa mohlo zaviesť riadne plánovanie s cieľom predchádzať a riešiť škodlivé dôsledky tohto druhu;
42. dôrazne odporúča, aby členské štáty posilnili svoje zdravotnícke služby v oblasti prevencie a primárnej zdravotníckej starostlivosti, zamerali sa na zlepšenie zdravia žien a ich prístupu k starostlivosti, najmä žien žijúcich v oblastiach vzdialených od mestských centier, ako aj na opatrenia pre najznevýhodnenejšie skupiny – deti a mladých ľudí, starších ľudí, osoby zo zdravotným postihnutím, nezamestnaných a bezdomovcov, a zabezpečili tak právo na pravidelné lekárske prehliadky pre všetkých;
43. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby považovali starostlivosť o matky a novorodencov, najmä v prípade predčasných pôrodov, za prioritu verejného zdravia a aby to zapracovali do európskych a národných stratégií v oblasti verejného zdravia;
44. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby organizovali potrebné vzdelávacie kurzy a kurzy ďalšej odbornej prípravy pre všetkých zdravotníckych odborníkov pracujúcich na jednotkách starostlivosti pred počatím, starostlivosti o matky a novorodencov s cieľom zabrániť predčasným pôrodom a znížiť počet chronických ochorení ovplyvňujúcich tieto predčasné pôrody;
45. naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primeranú pomoc ženám počas tehotenstva a po jeho skončení a počas dojčenia, a to zabezpečením bezplatnej starostlivosti a konzultačných služieb v prípade potreby a primeranej výživy, najmä ženám, ktoré ohrozuje chudoba a sociálne vylúčenie z dôvodu súčasnej hospodárskej krízy;
46. naliehavo vyzýva členské štáty, aby vyvinuli vhodné štruktúry, v ktorých ľuďom ponúknu zdravotné a sociálne konzultácie, aby bolo možné lepšie zohľadniť životné podmienky najchudobnejších;
47. vyzýva členské štáty, aby poskytovali prístupné a jasné informácie o právach migrantov vo všetkých relevantných jazykoch vrátane rómskeho;
48. naliehavo vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia proti trestným činom z nenávisti a aby presadzovali antidiskriminačné politiky, a to v prípade potreby tak, že posilnia svoje vnútroštátne antidiskriminačné orgány a budú podporovať odbornú prípravu v rámci verejných orgánov;
49. naliehavo vyzýva členské štáty, aby uplatňovali článok 19 ZFEÚ a prijali smernicu, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženstvo alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu s cieľom zakázať diskrimináciu na základe náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku či sexuálnej orientácie(29), a presadzovali zásadu rovnakého zaobchádzania v oblastiach sociálnej ochrany vrátane sociálneho zabezpečenia a zdravotníckej starostlivosti, vzdelávania a poskytovania prístupu k tovarom a službám, ktoré sú bežne dostupné pre verejnosť, vrátane ubytovania;
50. vyzýva členské štáty, aby vypracovali posúdenie vplyvov s cieľom zabezpečiť, aby prijaté opatrenia, ktoré by mohli ovplyvniť najzraniteľnejších obyvateľov, boli v súlade so zásadami uvedenými v Charte základných práv EÚ a v súlade so smernicou 2000/43/ES, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod(30);
51. naliehavo vyzýva členské štáty, aby predchádzali bezdomovstvu, poskytovali potrebnú starostlivosť ľuďom bez domova a aby vo svojich právnych predpisoch bezdomovstvo nekriminalizovali;
52. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že všetky politiky alebo programy financovania určené na podporu sociálnej inovácie a/alebo služieb spojených s poskytovaním starostlivosti sa budú zameriavať na tie služby, ktoré najlepšie napĺňajú sociálne potreby a zvyšujú kvalitu života ľudí, a že sa budú vypracúvať v úzkej spolupráci a po konzultácii s organizáciami, ktoré obhajujú a zastupujú zraniteľné skupiny obyvateľstva;
53. poukazuje na rozsah Iniciatívy pre sociálne podnikanie z dielne Parlamentu a zdôrazňuje význam sociálneho hospodárstva, ktoré môže spolu so sociálnymi podnikmi účinne posilniť rýchlo rastúcu oblasť zdravotníckej a sociálnej starostlivosti;
54. naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby spolupracovali s Parlamentom na posilnení financovania programov, ktoré sú zacielené na zraniteľné skupiny, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala všetky možné opatrenia na zabezpečenie plného využitia prostriedkov Európskeho sociálneho fondu, Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby a ďalších príslušných nástrojov zameraných na potreby zraniteľných osôb alebo osôb ohrozených vylúčením, aby podporovala úsilie členských štátov o splnenie cieľa obmedzovania chudoby stanoveného v rámci stratégie Európa 2020 a aby podporovala inovácie a kvalitu v sektore zdravotníctva a starostlivosti; zdôrazňuje dôležitosť súvisiacich finančných nástrojov, ako je program EÚ pre sociálne zmeny a európsky fond sociálneho podnikania;
55. vyzýva Komisiu, aby vypracovala súbor objektívnych aj subjektívnych ukazovateľov na meranie a pravidelné zverejňovanie materiálnych aj nemateriálnych zložiek kvality života vrátane sociálnych ukazovateľov na doplnenie európskych a vnútroštátnych ukazovateľov HDP a nezamestnanosti, a teda na meranie pokroku spoločnosti a nie len hospodárskeho rozvoja;
56. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby výslovne uznali neoceniteľný prínos neformálnych poskytovateľov starostlivosti; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zaviedli a zachovali cielené podporné opatrenia pre opatrovateľov a oblasť dobrovoľníctva v záujme zabezpečenia osobnejších, kvalitnejších a nákladovo efektívnejších opatrení, napr. opatrení umožňujúcich zladenie pracovného a rodinného života, uľahčujúcich lepšiu spoluprácu a koordináciu medzi neformálnymi a formálnymi poskytovateľmi starostlivosti a zabezpečujúcich primerané politiky sociálneho zabezpečenia a odbornú prípravu pre poskytovateľov starostlivosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pripravili súdržný rámec pre všetky typy dovoleniek pri starostlivosti; vyzýva Komisiu, aby navrhla smernicu o opatrovateľských dovolenkách v súlade so zásadou subsidiarity, ako sa stanovuje v zmluvách;
57. vyzýva členské štáty, aby poskytovali presné a ľahko zrozumiteľné informácie o nárokoch na starostlivosť v relevantných jazykoch a formátoch a aby ich sprístupnili širokej verejnosti;
58. vyzýva Komisiu, členské štáty a sociálnych partnerov, aby vypracovali jasné definície odborných profilov v sektore starostlivosti, ktoré umožnia presné vymedzenie práv a povinností;
59. vyzýva členské štáty, aby začlenili všetky potenciálne subjekty na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni vrátane sociálnych partnerov do iniciatív týkajúcich sa prevencie, zdravotníckych a sociálnych služieb;
60. naliehavo vyzýva členské štáty, aby podporovali programy odborného vzdelávania požadované sektorom starostlivosti a podpory a aby ponúkali štipendiá ľuďom, ktorí sa venujú príslušnému štúdiu;
61. naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporila kampaň s cieľom získavania mladých ľudí a zlepšovania obrazu sektora starostlivosti ako zamestnávateľa v očiach verejnosti;
62. požaduje dodržiavanie práv zamestnancov pracujúcich v sektore starostlivosti vrátane práva na slušný príjem a slušné podmienky a práva stať sa členom odborovej organizácie alebo vytvoriť odborovú organizáciu s právami kolektívneho vyjednávania;
63. naliehavo vyzýva členské štáty, aby podporovali vnútroštátne, regionálne a miestne orgány pri vypracúvaní udržateľných systémov financovania služieb starostlivosti a pri vytváraní školiacich a preškoľovacích systémov pre pracovníkov za pomoci financovania z ESF;
64. nalieha vyzýva sociálnych partnerov, aby rozvinuli formálny sociálny dialóg o sektore služieb starostlivosti;
o o o
65. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam členských štátov.
FRA: Nelegálni migranti: prístup k zdravotníckej starostlivosti v 10 členských štátoch EÚ, október 2011, http://fra.europa.eu/en/publication/2012/migrants-irregular-situation-access-healthcare-10-european-union-member-states.
Eurofound (2012), Tretí európsky prieskum kvality života – Kvalita života v Európe: Vplyv krízy, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg - http://www.eurofound.europa.eu/publications/htmlfiles/ef1264.htm.
Eurofound (2012) Služby dlhového poradenstva pre domácnosti v Európskej únii, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg - http://www.eurofound.europa.eu/publications/htmlfiles/ef1189.htm.
Eurofound (2012) Životné podmienky Rómov: subštandardné bývanie a zdravotný stav, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg - http://www.eurofound.europa.eu/pubdocs/2012/02/en/1/EF1202EN.pdf.
Eurofound (2012) Aktívne začleňovanie mladých ľudí so zdravotnými problémami alebo zdravotným postihnutím, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg - http://www.eurofound.europa.eu/areas/socialcohesion/illnessdisabilityyoung.htm.
Pozri napríklad článok 5 španielskeho kráľovského výnosu č. 16/2012 z 20. apríla 2012, ktorý nadobudol účinnosť 28. decembra 2012. K dispozícii na adrese: http://noticias.juridicas.com/base_datos/Admin/rdl16-2012.html#a5.
Závery Rady o zdravom a dôstojnom starnutí, 2980. zasadnutie Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti, november 2009.
V usmerneniach FRA Zadržiavanie nelegálnych migrantov – úvahy o základných právach sa navrhujú pre členské štáty kľúčové zásady týkajúce sa postupov zisťovania a ohlasovania nelegálnych migrantov v zdravotníckych zariadeniach a v ich blízkosti: http://fra.europa.eu/sites/default/files/document-on-apprehensions_1.pdf.
Projekt WeDO s podporou Európskej komisie (2010-2012) bol vedený riadiacou skupinou zloženou z 18 partnerských organizácií v 12 členských štátoch. Spoločným záujmom všetkých partnerských organizácií bolo a stále zostáva zlepšovanie kvality života starších ľudí, ktorí potrebujú starostlivosť.