Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2013 o hybridnej televízii (Connected TV) (2012/2300(INI))
Európsky parlament,
– so zreteľom na článok 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na článok 10 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach,
– so zreteľom na články 11 a 8 Charty základných práv Európskej únie,,
– so zreteľom na Protokol o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch pripojený k Amsterdamskej zmluve, ktorá mení Zmluvu o Európskej únii, zmluvy o založení Európskych spoločenstiev a niektoré súvisiace akty,
– so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z 20. októbra 2005,
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách)(1),
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica)(2) zmenenú a doplnenú smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009(3),
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby)(4) zmenenú a doplnenú smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009(5),
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení (prístupová smernica)(6) zmenenú a doplnenú smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009,
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (smernica o povolení)(7) zmenenú a doplnenú smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009,
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov(8),
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode)(9),
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúcu sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách)(10), zmenenú a doplnenú smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009,
– so zreteľom na oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na verejnoprávne vysielanie(11),
– so zreteľom na odporúčanie Rady 98/560/ES z 24. septembra 1998 o rozvoji konkurencieschopnosti európskeho priemyslu audiovizuálnych a informačných služieb prostredníctvom podpory vnútroštátnych rámcov zameraných na dosiahnutie porovnateľnej a účinnej úrovne ochrany neplnoletých osôb a ľudskej dôstojnosti(12),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2010 o internete vecí(13),
– so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A7-0212/2013),
A. keďže televízne prijímače boli pôvodne vyvinuté na príjem lineárnych rozhlasových signálov, keďže audiovizuálny obsah na základe svoje sugestívnosti vyvoláva aj v digitálnom prostredí u publika veľmi veľkú pozornosť v porovnaní s inými elektronickými mediálnym službami a keďže ich zásadný význam pre tvorbu subjektívnej a verejnej mienky zostáva aj naďalej zachovaný;
B. keďže audiovizuálne mediálne služby sú rovnako kultúrne, ako aj ekonomické služby, ktoré majú mimoriadny význam pre spoločnosť a demokraciu ako vektory identít, hodnôt a názorov, a preto sú v čoraz konvergentnejšom svete potrebné osobitné predpisy;
C. keďže dlho očakávaná technická konvergencia médií sa stala skutočnosťou, najmä v prípade vysielania a internetu, pričom európska politika v oblasti médií, kultúry a sietí musí regulačný rámec prispôsobiť týmto novým podmienkam a zabezpečiť zavedenie a vykonávanie jednotnej úrovne regulácie, a to aj so zreteľom na nových účastníkov na trhu z Európskej únie a tretích krajín;
D. keďže za posledných 25 rokov nastal rýchly rozvoj internetu a keďže inteligentné zariadenia, ktoré sa objavili na trhu, viedli k zmene návykov a spôsobu sledovania televízie;
E. keďže zatiaľ čo sa zvyšuje množstvo zariadení napojených na internet, tradičné služby zostávajú stále populárne;
F. keďže lineárne aj nelineárne audiovizuálne služby sa zobrazujú na rovnakej obrazovke ako mnoho ďalších komunikačných služieb, možno ich už nerušene kombinovať a zároveň paralelne vnímať;
G. keďže osobitný spoločenský význam lineárnych televíznych a mediálnych služieb znamená, že v budúcnosti bude pre médiá aj naďalej potrebný nezávislý regulačný rámec, keďže je to jediný spôsob, ako náležite zohľadniť túto dôležitú úlohu a zabezpečiť rôzne stanoviská, a to aj v prípade médií v členských štátoch;
H. keďže nástup hybridnej televízie otriasol tradičným hodnotovým reťazcom a vyžaduje si vypracovanie novej stratégie;
I. keďže napredovanie technologického rozvoja nevyhnutne vedie k čiastočne iba zdanlivo väčšej autonómii používateľov, a je preto čoraz dôležitejšie zaistiť ochranu výlučných práv a integrity obsahu;
J. keďže sa rozširujú možnosti šírenia (interaktívnych) služieb online, ktoré majú úžitok za dosahu televíznych služieb, a keďže 100 % širokopásmové pokrytie je nevyhnutné na zvýšenie záujmu spotrebiteľov o hybridné spôsoby príjmu;
K. keďže vzhľadom na nárast konvergencie médií sa pojem hybridnej televízie vykladá dynamickým, technologicky neutrálnym a komplexným spôsobom s cieľom pokryť všetky zariadenia vrátane mobilných zariadení, ktoré umožňujú prístup k lineárnemu a nelineárnemu mediálnemu obsahu, službám v oblasti pokrytia a ostatným aplikáciám na jednom a tom istom zariadení alebo obrazovke, čím sa prepojí svet vysielania a svet internetu;
L. keďže v zbližujúcom sa mediálnom svete sa konkurenčný boj čoraz viac vedie skôr o pozornosť používateľov a nie o prenosové kapacity, keďže pri zvyšujúcom sa počte služieb bude čoraz ťažšie dosiahnuť používateľa a keďže že pre úspešnosť služieb bude s najväčšou pravdepodobnosťou rozhodujúca ich rýchla vyhľadateľnosť, zoznam a odporúčanie;
M. keďže súčasné ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách – smernica o AVMS) sa zakladajú na zásade technologickej neutrality, zatiaľ nezohľadňujú tento napredujúce zlučovanie technológií a keďže najmä ustanovenie o rozčlenení, ktoré rozlišuje medzi televíznym programom (vrátane webcastingu a živých internetových prenosov) a vyžiadanými audiovizuálnymi službami, by mohlo v terajšej podobe postupne stratiť význam, hoci na tom istom prijímači sú k dispozícii rôznym spôsobom regulované informačné a komunikačné služby vrátane tých, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti smernice o mediálnych službách (smernice o AVMS), ale smernice o elektronickom obchode, alebo v prípade služieb poskytovaných mimo Európy, nie sú zahrnuté v žiadnych nariadeniach EÚ o médiách, čo môže viesť k nerovnakým podmienkam hospodárskej súťaže a neprípustným rozdielom pri ochrane užívateľa a rovnako môže vyvolávať nové otázky ohľadom prístupu, spôsobu šírenia a vyhľadateľnosti obsahu bez ohľadu na druh média;
N. keďže títo noví poskytovatelia služieb budú pri získavaní exkluzívneho obsahu priamo konkurovať tradičným subjektom v tomto sektore aj na európskom trhu, a to aj v prípade ponuky nových služieb;
O. keďže regulačné ciele smernice o audiovizuálnych službách, najmä zabezpečenie a podpora plurality názorov a médií, ochrana ľudskej dôstojnosti a ochrana mládeže, ako aj podpora poskytovateľov mediálnych služieb s cieľom zaistiť dostupnosť pre zrakovo a sluchovo postihnuté osoby a zaručiť spravodlivú hospodársku súťaž a tiež regulácia reklamy založená na kvalite a obsahu, si v zásade zachovávajú svoj spoločenský význam a svoje regulačné opodstatnenie, ale keďže účinnosť a vykonateľnosť týchto ochranných predpisov zároveň čoraz viac naráža na hranice z dôvodu otvorených možností využitia vyplývajúcich z hybridných systémov príjmu;
P. keďže vysoko kvalitné hybridné televízne služby možno poskytovať iba vtedy, ak telekomunikační operátori poskytnú dostatočne rýchle spojenie medzi vysielajúcimi servermi a predplatiteľmi;
Q. keďže rozsah možných použití, ktoré ponúkajú hybridné zariadenia, spochybňuje hlavné zásady smernice o audiovizuálnych mediálnych službách, ako je povinné oddeľovanie reklamy a programov, a pravidlá o zaraďovaní reklamy;
R. keďže samotná, a náhodná, dostupnosť veľkého počtu služieb nevedie automaticky k zaručeniu uvedených regulačných cieľov, a preto treba posúdiť, či je aj naďalej na dosiahnutie cieľov potrebný konkrétny regulačný rámec a či by tento rámec mohol už od začiatku zabrániť možným chybám vo vývoji;
S. keďže sa hybridná televízia postupne čoraz viac etabluje, bežná televízia a internet sa môžu zlúčiť rovnako ako sa pred niekoľkými rokmi zlúčili mobilné telefóny a internet;
T. keďže by sa mali podporovať všetky prostriedky na prispôsobenie sa trhu s cieľom uprednostniť budovanie a inováciu v Európe;
U. keďže rozvoj hybridných systémov kombinujúcich televíziu a internet umožní používateľom bez rozdielu prechádzať medzi televíznymi kanálmi a internetom vrátane webových stránok, ktoré nezákonne ponúkajú audiovizuálny obsah;
V. keďže sa preukázalo, že neutralita internetu nie je dostatočne zabezpečená pomocou transparentnosti a hospodárskej súťaže;
W. keďže zásada vysielajúcej krajiny v pôvodnej smernici o televízii bez hraníc predstavuje míľnik pre slobodu informácií a rozvoj spoločného trhu so službami, keďže členské štáty sa zaviazali, že budú dodržiavať kvalitu minimálnych štandardov, pričom na druhej strane zaviedli zásadu krajiny pôvodu v podobe zásady vysielajúcej krajiny;
1. vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila, do akej miery je nutné prepracovať smernicu o audiovizuálnych mediálnych službách a ostatné súčasné požiadavky stanovené v nariadeniach týkajúcich sa sietí a médií (napr. telekomunikačný balík) so zreteľom na pravidlá vyhľadateľnosti a nediskriminačného prístupu k platformám pre poskytovateľov obsahu a vývojárov obsahu, ako aj pre používateľov, čím sa rozšíri koncepcia platforiem s cieľom prispôsobiť existujúce nástroje novým modelom; keďže by sa malo zaručiť, že spotrebitelia budú môcť využívať väčší výber a prístup k audiovizuálnym mediálnym službám, a že poskytovatelia obsahu budú mať väčšie možnosti výberu pri distribúcii svojho obsahu pri súčasnom zachovaní kontaktu s publikom;
2. zastáva názor, že v prípade regulačných opatrení pre prevádzkovateľov platforiem je potrebné zabezpečiť nediskriminačný prístup k týmto platformám v záujme rovnakej účasti vysielajúcich staníc a iných, často aj malých prevádzkovateľov na trhu;
3. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uplatnili pojem vymedzený v článku 1 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách (smernica o AVMS) tak, aby potreba regulácie zo strany členských štátov silnejšie nadväzovala na sociálno-politické osobitné črty a potenciál služieb, predovšetkým na ich význam pre tvorbu mienky a rôznorodosť názorov, ako aj na redakčnú zodpovednosť;
4. vyzýva Komisiu, aby so zreteľom na rozdielnu pôsobnosť medzi mediálnymi službami, za ktoré sa preberá redakčná zodpovednosť, a ostatným obsahom zvážila, či je prísnejšia regulácia televíznych platforiem ešte stále primeraná a potrebná, alebo či postačuje všeobecný zákaz diskriminácie;
5. vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na prípadnú revíziu smernice 2010/13/EÚ alebo na budúce právne predpisy pokračovala vo svojom úsilí o zabezpečenie slobody tlače;
6. vyzýva Komisiu, aby na základe výsledkov svojho konzultačného postupu „Príprava na plne konvergovaný audiovizuálny svet: rast, tvorba a hodnoty“ navrhla, ktoré regulačné mechanizmy s prihliadnutím na zbližovanie sú ešte potrebné a zmysluplné a ktoré by sa mali možno vytvoriť, aby sa vytvorili rovnaké konkurenčné podmienky pre všetkých poskytovateľov obsahu a služieb s prihliadnutím na minimálne požiadavky a pri dodržaní doterajších ústredných regulačných cieľov, aby sa zaručila spravodlivá hospodárska súťaž pre poskytovateľov obsahu a aby s a používateľovi zaručili čo najväčšie výhody a rovnosť šancí pri úplne transparentnom a nediskriminačnom výbere z kvalitnej a pestrej ponuky s osobitným dôrazom na zachovanie bezplatných služieb a služieb verejnoprávnych poskytovateľov;
7. vyzýva Komisiu, aby pri revízii smernice o audiovizuálnych mediálnych službách zabezpečila spravodlivú hospodársku súťaž medzi všetkými poskytovateľmi obsahu;
8. zdôrazňuje, že stratégia rozvoja týchto nových účastníkov trhu povedie k zvýšeniu miery obsahu kombináciou dlhodobo etablovaných televíznych kanálov s množstvom obsahu dostupného na internete;
9. v tejto súvislosti poukazuje na riziko, že ekonomická sila a medzinárodné zastúpenie týchto nových trhových účastníkov môže narušiť toto nové konkurenčné prostredie na úkor dlhodobo etablovaných európskych subjektov;
10. zdôrazňuje, že by sa malo zvážiť zachovanie postupného regulačného rámca pre mediálne služby, v rámci ktorého by táto postupnosť nemala byť založená na rozlišovaní medzi nelineárnymi a lineárnymi službami, ale v prvom rade na potenciálnom vplyve danej mediálnej služby a redakčnej zodpovednosti za danú službu, a že členské štáty by zároveň mať primeraný priestor na prijímanie vlastných rozhodnutí;
11. kladie otázku, či sú vzhľadom na rastúcu technologickú konvergenciu ustanovenia stanovené Komisiou v jej oznámení o uplatňovaní pravidiel o štátnej pomoci na verejnoprávne vysielanie, stanovujúce komplexné postupy pre posudzovanie a analýzu audiovizuálnych služieb, ktoré ponúkajú verejní poskytovatelia, ktoré prekračujú rámec bežného vysielania a ktoré sú dostupné na nových platformách, ešte stále primerané, najmä vzhľadom na skutočnosť, že pre používateľov je čoraz ťažšie určiť, či v prípade príslušnej služby ide o bežnú službu lineárneho vysielania, službu poskytovanú na požiadanie alebo o iný typ audiovizuálnej služby;
12. vyzýva Komisiu, aby zohľadnila budúce výzvy súvisiace s hybridnou televíziou z hľadiska konkurencieschopnosti odvetvia, zaistením väčšej flexibility kvantitatívnych pravidiel reklamy, a aby popísala príslušné výhody a nevýhody;
13. zdôrazňuje, že v záujme jednotnej, celoeurópskej ochrany spotrebiteľov, detí, mladých ľudí a menšín by sa mali preskúmať kvalitatívne obmedzenia audiovizuálnych mediálnych služieb a prispôsobiť sa na vysokej úrovni pre všetky druhy ich šírenia;
14. v tejto súvislosti žiada o rovnaké uplatňovanie zákazu porušovania ľudskej dôstojnosti, zákazu podnecovania k nenávisti, ochrany pred diskrimináciou a zásady bezbariérového prístupu na všetky formy mediálneho obsahu;
15. v tejto súvislosti si kladie otázku, či zásadu rozlišovania medzi obsahom reklamy a programov možno zachovať pri všetkých druhoch médií, alebo či by sa cieľ poskytovania ochrany mohol účinnejšie dosiahnuť jasným stanovením a rozlíšením obsahu reklamy a programov pri všetkých druhoch médií;
16. zastáva názor, že by sa malo predísť zavedeniu nových alebo rozšíreniu existujúcich zákazov reklamy alebo iných opatrení, ktoré majú vplyv na zdroj financovania, aby sa v sektore digitálnej televízie mohli použiť nové obchodné modely;
17. zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby verejný sektor nezávisel iba od financovania reklamou v záujme zachovania jeho nezávislosti, a vyzýva členské štáty, aby podporili snahu o poskytovanie finančných prostriedkov pre tento sektor;
18. zdôrazňuje, že nové reklamné stratégie, ktoré na zvýšenie svojej účinnosti využívajú nové technológie (snímky obrazovky, profilovanie spotrebiteľov, stratégie s viacerými obrazovkami) upozorňujú na problematiku ochrany spotrebiteľov, ich súkromný život a ich osobné údaje; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné stanoviť súbor konzistentných pravidiel, ktoré sa budú uplatňovať na tieto stratégie;
19. vyzýva európsky audiovizuálny priemysel, aby pokračoval v rozvoji konzistentných a atraktívnych služieb, najmä služieb online, s cieľom rozšíriť ponuku európskeho audiovizuálneho obsahu;
20. vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či a ako možno zabezpečiť pri vyhľadateľnosti na zariadeniach first-screen, ako napríklad televízne prijímače s pripojením na internet, primerané popredné postavenie tým poskytovateľom obsahu, ktorým členské štáty buď pridelia verejnoprávnu programovú zákazku alebo ktorí prispievajú k podpore cieľov všeobecného záujmu, napríklad zaručovanie plurality médií a kultúrnej rôznorodosti, alebo sa zaviažu dodržiavať vo verejnom záujme také povinnosti, ktoré slúžia kvalite a nezávislosti spravodajstva a podpore plurality názorov;
21. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby doplnkovo k takýmto nevyhnutným ustanoveniam preskúmali, do akej miery možno natrvalo, prostredníctvom presmerovania regulácie médií na systémy stimulov a certifikácií, a posilnením vzájomných regulačných a samoregulačných prístupov zabezpečiť uvedené regulačné ciele smernice o audiovizuálnych mediálnych službách (smernica o AVMS), najmä pokiaľ ide o ochranu mládeže a ľudskej dôstojnosti, a súčasne zachovať potrebnú flexibilitu pre spravodlivú vzájomnú hospodársku súťaž poskytovateľov mediálneho obsahu; zdôrazňuje, že akékoľvek vzájomné regulačné a samoregulačné opatrenia môžu byť doplnením právnych ustanovení a že ich dodržiavanie sa musí monitorovať a posudzovanie ich účinnosti musí vykonávať nezávislý orgán;
22. odporúča preto, aby sa s cieľom predísť narušeniu hospodárskej súťaže na rovnaké služby uplatňovali rovnaké pravidlá bez ohľadu na spôsob prenosu;
23. okrem toho je v tejto súvislosti znepokojený vyššou úrovňou hospodárskej súťaže vyplývajúcej z prítomnosti medzinárodných účastníkov, ktorí nepodliehajú európskym pravidlám a povinnostiam;
24. vyzýva Komisiu, aby zaručila, že tieto platformy budú fungovať tak, že sa zohľadnia trhové podmienky a všeobecný záujem spravodlivej súťaže v súlade s dopytom zo strany spotrebiteľov na základe otvorených, interoperabilných noriem, a že sa zabráni zneužívaniu ich prednostného pozície zo strany jedného alebo viacerých poskytovateľov;
25. v tejto súvislosti poukazuje na potrebu zváženia, ktoré je potrebné venovať rozvoju regulačného rámca, spôsobu regulovania hybridnej televízie a obsahu referenčných systémov;
26. žiada o nariadenie pre platformu digitálnej televízie, ktoré zaručí prístup k obsahu vysielateľov a jeho integritu, transparentnosť pre spotrebiteľov a uplatňovanie základného etického kódexu (napr. ochrany maloletých a súkromného života);
27. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali mediálnu gramotnosť všetkých občanov EÚ, a to najmä prostredníctvom iniciatív a koordinovaných opatrení zameraných na zlepšenie pochopenia lineárnych a nelineárnych mediálnych služieb;
28. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili prijatie opatrení, najmä zo strany výrobcov zariadení a poskytovateľov služieb s cieľom zlepšiť dostupnosť lineárnych a nelineárnych mediálnych služieb pre starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím, ako sú sluchovo a zrakovo postihnuté osoby;
29. zastáva názor, že platformové a portálové služby by mali byť interoperabilné s cieľom poskytnúť tretím osobám, nezávisle od spôsobu prenosu možnosť vyvíjať a prevádzkovať vlastné aplikácie bez diskriminácie;
30. vyzýva Komisiu, aby právne záväzným spôsobom zabezpečila, aby bol všetok obsah na sieťach a platformách v zásade prístupný v rovnakej kvalite;
31. vyzýva Komisiu, aby prijala právne záväzné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby prevádzkovatelia sietí systematicky spracúvali všetky súbory údajov rovnakým spôsobom pri ich zasielaní od odosielateľov k prijímateľom, t. j. aby neuprednostňovali konkrétne súbory napríklad na základe pôvodu, obsahu, využitia alebo poplatkov účtovaných používateľom, keďže by to bolo v rozpore s cieľom zaručenia spravodlivého a univerzálneho prístupu k službám, pravidlami o ochrane údajov, zákaze manipulácie s údajmi, zásadou integrity obsahu a cieľom vytvorenia spravodlivých podmienok hospodárskej súťaže;
32. upriamuje pozornosť na vplyv rozdielov medzi systémami DPH na európskej úrovni, ktoré sa ešte zdôraznia príchodom hybridnej televízie;
33. vyzýva Komisiu, aby navrhla právne predpisy Únie, ktoré zaručia neutralitu siete;
34. vyzýva Komisiu, aby právne zabezpečila integritu lineárnych a nelineárnych služieb v rámci hybridných platforiem a najmä aby zakázala prekrývanie alebo škálovanie týchto služieb poskytovateľmi platforiem alebo tretími stranami v prípade obsahu alebo iných služieb, pokiaľ to výslovne neinicializovali používatelia, a pokiaľ to v prípade obsahu, na ktorý sa nevzťahuje definícia individuálnej komunikácie, neschválil poskytovateľ obsahu; poukazuje na to, že sa musí takisto vylúčiť nedovolené zasahovanie do obsahu či vysielacieho signálu poskytovateľa tretími stranami jeho nepovolené dekódovanie, používanie alebo šírenie;
35. vyzýva Komisiu, aby zvážila prijatie opatrení, ktoré by zohľadnili riziko nepovolených stránok, na ktoré odkazujú portály a vyhľadávače;
36. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že zavedenie určitej úrovne ochrany audiovizuálnych mediálnych služieb prostredníctvom osobitných regulačných požiadaviek smernice o audiovizuálnych mediálnych službách nebude ohrozené nepovoleným poskytovaním prístupu k ostatným platformám;
37. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že aplikácie sa nikdy nebudú automaticky spúšťať po prístupe na portál, ale že ich spustenie musí vždy iniciovať používateľ, že návrat k predošlým využívaným službám bude jednoduchý a bude vyžadovať iba stlačenie tlačidla (napr. funkcia červeného tlačidla), čo je používateľom potrebné vysvetliť, a že po zatvorení aplikácie sa predchádzajúca použitá služba musí znovu zobraziť v plnej audiovizuálnej kvalite;
38. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že poskytovatelia obsahu budú môcť prijímať zákonné kroky proti takýmto aplikáciám fungujúcim na hybridných platformách, ktoré umožnia alebo podporia sprístupnenie nepovoleného šírenia obsahu jeho poskytovateľom;
39. vyzýva Komisiu, aby na základe autorských práv v prípade potreby pracovala na zavedení priameho systému vyrovnávania práv, ktorý umožňuje zobrazovanie nelineárnych služieb sprístupnených poskytovateľmi služieb bez zmien a v plnom rozsahu v tretích platformách;
40. vyzýva Komisiu, aby zaistila, že anonymné používanie televíznych služieb a online služieb prostredníctvom hybridných koncových zariadení, ktoré sú predávané v EÚ alebo dovážané do EÚ, bude zo zásady zaručené a že bude v súlade s pravidlami EÚ o ochrane súkromia a údajov;
41. vyzýva Komisiu, aby vylúčila audiovizuálne mediálne služby z liberalizácie opatrení schválených v rámci medzinárodných obchodných dohôd vzhľadom na ich duálny charakter a ich význam pre spoločnosť, a aby zároveň zabezpečila rozvoj pojmu „audiovizuálna mediálna služba“ tak, aby odrážal priebežný proces digitalizácie a konvergencie médií;
42. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že budúce hybridné televízne služby budú v súlade aj s existujúcimi právnymi predpismi o ochrane dieťaťa, zákaze určitých druhov reklamy zo zdravotných dôvodov, zákaze podnecovania k rasovej nenávisti, o oddeľovaní správ a reklamných spotov, o transparentnosti vlastníctva, súkromí atď., keďže ide o právne predpisy, ktoré sa stali súčasťou acquis communautaire a ktoré nie je možné obchádzať pod zámienkou technologického rozvoja; konkrétne žiada, aby boli poskytovatelia služieb a poskytovatelia zariadenia pre hybridnú televíziu mimo EÚ informovaní o tom, že platí príslušná právna úprava krajiny, v ktorej sa táto služba poskytuje, a nie právna úprava krajiny, v ktorej majú poskytovatelia svoje registrované sídlo;
43. vyzýva členské štáty, aby pri rokovaniach o viacročnom finančnom rámci opätovne zvážili škrty vo financovaní pre Generálne riaditeľstvo pre komunikačné siete, obsah a technológie (GR Connect, CNECT), a to zo sumy 9,2 miliárd EUR, ktorá bola pôvodne navrhnutá, na 1 miliardu EUR s cieľom pokrytia nákladov na ďalší rozvoj telekomunikačnej infraštruktúry;
44. vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť dôležitým aspektom ochrany verejnosti, ako sú ochrana maloletých, a je presvedčený, že smernice pre elektronické programy môžu byť potenciálnou platformou na riešenie týchto aspektov;
45. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v Európe ešte stále existujú mnohé oblasti s obmedzenou internetovou infraštruktúrou a pripomína Komisii, že na využitie potenciálu hybridnej televízie je nevyhnutné, aby mali spotrebitelia prístup k vysokorýchlostnému internetu;
46. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.