Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. septembra 2013 k podpore európskych odvetví kultúry a tvorivej činnosti ako zdrojov hospodárskeho rastu a zamestnanosti (2012/2302(INI))
Európsky parlament,
– so zreteľom na článok 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únii,
– so zreteľom na všeobecnú konferenciu Organizácie spojených národov pre vzdelanie, vedu a kultúru (UNESCO) o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov (Dohovor UNESCO o ochrane kultúrnej rozmanitosti) z 20. októbra 2005,
– so zreteľom na rozhodnutie Rady 2006/515/ES z 18. mája 2006 o závere všeobecnej konferencie o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov(1),
– so zreteľom na závery zasadnutia Rady z 13. a 14. novembra 2006 a z 24. a 25. mája 2007(2), najmä pokiaľ ide o prínos odvetví kultúry a tvorivosti k dosiahnutiu lisabonských cieľov, a na uznesenie Rady zo 16. novembra 2007 o európskom programe pre kultúru(3),
– so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1855/2006/ES z 12. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje program Kultúra (2007 – 2013)(4),
– so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1718/2006/ES z 15. novembra 2006 o vykonávaní programu na podporu európskeho audiovizuálneho sektora (MEDIA 2007)(5),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 10. apríla 2008 o európskej stratégii pre kultúru v globalizovanom svete(6),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2007 o spoločenskom postavení umelcov(7),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 10. apríla 2008 o kultúrnom priemysle v Európe(8),
– so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2009 o kultúre ako katalyzátore tvorivosti a inovácie(9),
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Autorské práva v znalostnej ekonomike (COM(2009)0532) z 19. októbra 2009,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),
– so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 27. apríla 2010 s názvom Uvoľnenie potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu (COM(2010)0183),
– so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch z 30. júna 2010 (COM(2010)0352),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o kultúrnych rozmeroch vonkajšej činnosti EÚ(10),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o uvoľnení potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu(11),
– so zreteľom na závery Rady z 10. decembra 2012 o aktualizácii oznámenia o priemyselnej politike: silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva(12),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. decembra 2012 o obsahu na digitálnom jednotnom trhu (COM(2012)0789),
– so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 26. septembra 2012 s názvom Konkurencieschopnosť európskych podnikov s luxusným tovarom (SWD(2012)0286),
– so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 26. septembra 2012 s názvom Podpora kultúrnych a tvorivých sektorov v záujme rastu a zamestnanosti v EÚ (COM(2012)0537),
– zo zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 30. mája 2013(13),
– so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanovisko Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0248/2013),
A. keďže kultúrne a tvorivé sektory tým, že podporujú šírenie inovácií v ostatných odvetviach, zohrávajú kľúčovú úlohu v hospodárskom a sociálnom rozvoji Únie (v prvom prípade najmä v súvislosti s MSP) a v plnej miere sa začleňujú do stratégie Európa 2020 v záujme inteligentného, udržateľného a inkluzívneho hospodárstva;
B. keďže kultúrne a tvorivé sektory výrazne prispievajú k podpore sociálnej súdržnosti, tvorivosti, ako aj kultúrnej a jazykovej rozmanitosti v rámci Únie;
C. keďže odvetvie kultúry je odvetvím, ktoré najmenej pocítilo dôsledky hospodárskej krízy, čím preukazuje svoj strategický význam pre rozvoj spoločnosti;
D. keďže kultúrne a tvorivé sektory treba oceniť tak pre ich vlastnú kultúrnu hodnotu a ich zásadný prínos pre verejné blaho, sociálne začlenenie a súdržnosť a hospodárstvo Únie z hľadiska rastu a zamestnanosti, ako aj pre ich priaznivý vplyv na cestovný ruch;
E. keďže európska kultúrna a tvorivá produkcia má výrazný ekonomický vplyv v mnohých odvetviach, ako je cestovný ruch, maloobchod, digitálne technológie atď.;
F. keďže kultúrne a tvorivé sektory zahŕňajú širokú škálu tvorivých činností a služieb, ktoré majú vlastné osobitné črty, pokiaľ ide o modely financovania a rozvoja; keďže je preto dôležité zohľadniť túto rozmanitosť v rozvojových stratégiách zameraných na podporu alebo spoluprácu vrátane medzinárodnej spolupráce;
G. keďže festivaly v Európe poskytujú príležitosť na podporu európskej kultúrnej produkcie a na územnej úrovni vytvárajú kultúrnu, sociálnu a hospodársku hodnotu a hodnotu z hľadiska cestovného ruchu;
H. keďže kultúrne a tvorivé sektory predstavujú najmä MSP, ktoré tvoria chrbtovú kosť hospodárstva Únie;
I. keďže Komisia vo svojom pracovnom dokumente z 26. septembra 2012(14) uznala význam vysokokvalitného kultúrneho a tvorivého sektora hospodárstva (móda, šperky a hodinky, parfumy a kozmetika, príslušenstvo, kožené výrobky, nábytok a bytové zariadenie, domáce spotrebiče, gastronómia, vína a liehoviny, automobily, člny, hotely a zariadenia voľného času, maloobchod a aukčné domy a vydavateľstvá) a keďže špičkové podniky môžu predstavovať hybnú silu pre všetky kultúrne a tvorivé sektory;
J. keďže konsolidácia postavenia zamestnancov v kultúrnych a tvorivých sektoroch prispieva k štruktúrovaniu, životaschopnosti a vierohodnosti hospodárskej činnosti a ku konsolidácii zamestnanosti;
K. keďže mobilita je dôležitou črtou kultúrnych a tvorivých sektorov, ale napriek tomu čelí mnohým prekážkam, ktoré sa v jednotlivých krajinách a regiónoch líšia a ktoré sú spojené s ťažkosťami pri získavaní víz, s nedostatočným postavením umelcov a so špecifickými a rozličnými podmienkami umeleckej tvorby;
L. keďže súčasný pilotný projekt Ekonómia kultúrnej rozmanitosti by mal poskytnúť prehľad výziev a riešení v kultúrnych a tvorivých sektoroch;
M. keďže je potrebné zabezpečiť kultúrne a umelecké vzdelávanie občanov EÚ už od útleho veku, aby sa rozvíjalo ich vlastné chápanie umenia a kultúry, aby mali možnosť vyjadriť sa a rozvíjať svoje povedomie o veľkej rozmanitosti kultúr v Európe, a podporovala sa tak ich vlastná tvorivosť a prejav, ako aj kultúrna rozmanitosť;
N. keďže je potrebné posilniť spoluprácu medzi subjektmi v oblasti odbornej prípravy a podnikmi kultúrnych a tvorivých sektorov, aby sa zohľadňovali zmeny v oblasti zamestnanosti a potreby, pokiaľ ide o osobitné zručnosti, a podporiť tým výmenu informácií a vytváranie zmiešaných zručností;
O. keďže kultúrne a tvorivé sektory sú zjavne bohatšie a rozmanitejšie v Európe než v ostatných častiach sveta, čo je skutočnosť, ktorá by sa mala využiť na podporu rastu;
P. keďže prechod do digitálneho veku je príležitosťou pre kultúrne a tvorivé sektory, keďže sa objavia nové požiadavky a služby, ktoré budú viesť k rozvoju nových hospodárskych modelov;
Q. keďže rozvoj nových hospodárskych modelov týkajúcich sa on-line prístupu ku kultúrnym dielam je na vzostupe a mal by sa povzbudzovať prostredníctvom stabilného právneho rámca, ktorý by podporoval investície do kultúrnych a tvorivých sektorov;
R. keďže je dôležité zabezpečiť, aby kultúrne a tvorivé sektory mali prístup k stabilným spôsobom financovania, prispôsobeným ich potrebám, s cieľom zabezpečiť ich ďalší rozvoj;
S. keďže kultúrne a tvorivé sektory predstavujú dôležitý prvok stratégií územného rozvoja na miestnej a regionálnej úrovni na dosiahnutie cieľov sociálnej súdržnosti a hospodárskeho rozmachu;
Podmienky potrebné na rozvoj kultúrnych a tvorivých sektorov
1. pripomína, že kultúrne a tvorivé sektory dosahujú dobré hospodárske výsledky, pričom významne prispievajú k sociálnej súdržnosti a naďalej vytvárajú pracovné miesta, predovšetkým pre mladých ľudí, a zároveň uvoľňujú významný inovačný potenciál napriek ťažkostiam, ktorým v súčasnosti čelia ekonomiky v súvislosti s požiadavkami Únie v oblasti rozpočtovej disciplíny;
2. trvá na tom, že je potrebné mať aktuálne a spoľahlivé štatistiky o kultúrnych a tvorivých sektoroch, najmä pokiaľ ide o ich skutočnú situáciu, ich osobitné črty, a to aj z hľadiska postavenia, ich potenciál z hľadiska tvorby pracovných miest a rastu a ich hospodársky vplyv na iné sektory, aby bolo možné rozhodnúť sa pre najvhodnejšie opatrenia politiky v záujme účinnej podpory týchto sektorov; odporúča zriadiť monitorovacie stredisko alebo databázu pre kultúrne a tvorivé sektory;
3. žiada Komisiu, aby aj naďalej vypracúvala štúdie a zhromažďovala údaje o hospodárskej a sociálnej úlohe kultúrnych a tvorivých sektorov, najmä ako primárneho prvku v rôznych hospodárskych odvetviach;
4. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že opatrenia, ktoré Komisia navrhla vo svojom oznámení venovanom kultúrnym a tvorivým sektorom(15), majú iba obmedzený časový horizont a rozsah; zdôrazňuje, že je potrebné zamyslieť sa nad výhľadom pre tieto odvetvia z dlhodobejšieho hľadiska a stanoviť program štruktúrovaných a konkrétnych opatrení s cieľom dosiahnuť súlad so stratégiou Európa 2020; upozorňuje, že je zásadne dôležité, aby Únia, členské štáty a miestne orgány podporovali umeleckú tvorbu;
5. vyzýva Komisiu, aby na základe existujúcej platformy pre potenciál kultúrneho a kreatívneho priemyslu zvolala rozšírené fórum, ktoré by zahŕňalo subjekty týchto sektorov, a to s cieľom vypracovať konkrétne riešenia a prevziať tak aktívnu úlohu pri vytváraní strednodobého a dlhodobého štruktúrovaného politického programu;
6. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby trvali na rozhodujúcom význame kultúrnych a tvorivých sektorov v oblasti inovácií s cieľom vytvárať prepojenia medzi sektormi, zabezpečovať vplyv aglomerácií a zoskupení a poskytovať nové príležitosti na investovanie a zamestnanosť;
7. poznamenáva, že treba podporovať výskum založený na inováciách s cieľom expanzie na nové trhy prostredníctvom inovatívnych, nápaditých produktov;
8. považuje podporu a presadzovanie vytvárania synergií s inými odvetviami za kľúčové pre podporu hospodárskeho rastu; v tejto súvislosti vyzdvihuje úlohu kultúrneho cestovného ruchu pri vytváraní bohatstva, a to formou oboznamovania sa s naším kultúrnym dedičstvom a účasti na kultúrnych podujatiach, ako sú festivaly, ako aj cestovania spojeného so štúdiom jazykov;
9. zdôrazňuje veľkú rôznorodosť kultúrneho a tvorivého ekosystému a trvá na tom, že je potrebné napraviť to podporovaním vytvárania spoločnej identity prostredníctvom podnecovania spoločných produkcií, ako aj vytvorenia priestoru na spoločný dialóg a výmenu medzi jednotlivými aktérmi v rámci kultúrnych a tvorivých sektorov, aby bolo možné vytvárať nové prepojenia medzi aktérmi a aby sa umožnil presun zručností a znalostí z iných odvetví hospodárstva, ako aj do týchto odvetví; zdôrazňuje skutočnosť, že tieto iniciatívy by mali umožniť objavovanie spoločných záujmov pri súčasnom rešpektovaní kultúrnej rozmanitosti, ktorú je potrebné uznávať pre jej bohatstvo, inšpirujúcu silu a rozvojový potenciál, ktoré ako celok pomáhajú presadzovať spoločnú európsku identitu;
10. zdôrazňuje, že je dôležité podporovať vzájomnú výmenu poznatkov a presun zručností a znalostí nevyhnutných pre spoluprácu medzi tvorivými podnikmi prostredníctvom zoskupení pre konkurencieschopnosť, iniciatív pre excelentnosť a vytvárania sietí, a tým vytvorenie spoločnej kultúry pre kultúrne a tvorivé sektory a povzbudzovanie rôznych sektorov k spolupráci s cieľom účinnejšie riešiť nové hospodárske a spoločenské problémy;
11. nabáda k tomu, aby sa vytvárala územná zakotvenosť, vymieňali zručnosti medzi sektormi prostredníctvom vytvorenia zoskupení a optimalizovala výmena s cieľom prilákať investorov a tým umožniť rôznym kultúrnym a tvorivým podnikom (mikropodnikom, MSP, MVO a kultúrnym inštitúciám) pokračovať v podporovaní rastu a vytváraní pracovných miest;
12. upozorňuje, že väčšina spoločností v kultúrnych a tvorivých sektoroch sú malé a stredné podniky, a preto zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť im v tomto kontexte osobitnú podporu;
13. naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby podporovali a uznávali zviditeľňovanie kultúrnych a tvorivých sektorov, ktoré robia Európu výnimočnou po kultúrnej stránke;
14. upozorňuje na rozmanitosť predpisov týkajúcich sa kultúrnych a tvorivých sektorov a odporúča, aby sa prijali opatrenia na harmonizáciu týchto predpisov a postupov v Únii;
Pracovné podmienky profesionálnych pracovníkov v kultúrnych a tvorivých sektoroch
15. upozorňuje, že je nevyhnutné profesionálnym pracovníkom v kultúrnych a tvorivých sektoroch zaručiť sociálny štatút, aby tak mohli využívať uspokojivé pracovné podmienky a primerané opatrenia týkajúce sa daňového režimu, ich práva na prácu, práva na sociálne zabezpečenie a autorských práv s cieľom zlepšiť ich mobilitu v rámci EÚ;
16. žiada, aby sa zvážili opatrenia na spravodlivé financovanie a odmeňovanie nezávislých umelcov; zdôrazňuje tiež potrebu zlepšiť koordináciu medzi jednotlivými európskymi systémami sociálneho zabezpečenia pre týchto umelcov vzhľadom na vysokú úroveň ich mobility;
17. vyzýva členské štáty, aby prispôsobili systémy sociálneho zabezpečenia svetu tvorivej činnosti, najmä v digitálnom sektore, pričom by primerane zohľadnili skutočnosť, že ľudia v tvorivých profesiách musia často striedať postavenie zamestnanca a samostatne zárobkovo činnej osoby alebo vykonávať oba druhy činnosti súčasne;
18. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pracovníkom v kultúrnych a tvorivých sektoroch umožnili prístup k zdravotnému poisteniu a (dobrovoľnému) poisteniu pre prípad nezamestnanosti, ako aj k systémom zamestnaneckého a osobného dôchodkového poistenia pre samostatne zárobkovo činné osoby za prijateľných podmienok;
19. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali minimálne normy sociálneho zabezpečenia a kolektívne dohody v kultúrnych a tvorivých sektoroch, a to aj prostredníctvom podmienenia verejnej podpory dodržiavaním takýchto noriem;
Vzdelávanie a odborná príprava
20. zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty zlepšili svoje systémy vzdelávania, odbornej prípravy a kvalifikácie a umožnili študentom v kultúrnych a umeleckých odboroch nadobudnúť úplné vzdelanie zohľadňujúce potreby súčasného profesionálneho sveta s cieľom viac priblížiť podnikateľskú a vzdelávaciu sféru a zabezpečiť účinnú realizáciu vo všetkých členských štátoch; domnieva sa, že v rámci kurzov zameraných na IT by sa dostatočná pozornosť mala venovať príležitostiam v sektore internetového obsahu (napr. hier);
21. zastáva názor, že v rámci odbornej prípravy v kultúrnych, umeleckých a tvorivých odboroch je potrebné vyučovať aj zručnosti, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pre založenie podniku v kultúrnych a tvorivých sektoroch;
22. považuje za nevyhnutné posilniť príťažlivosť a povesť manuálnej, umeleckej a kultúrnej odbornej prípravy medzi žiakmi a študentmi, rodičmi školopovinných detí a inštitúciami a znovu poskytnúť pravdivé informácie o príležitostiach a vytváraní bohatstva, a to aj zriadením monitorovacieho strediska alebo databázy;
23. zdôrazňuje význam zachovania a podpory remeselných podnikov spojených s kultúrnymi a tvorivými sektormi;
24. vyzýva Komisiu, aby uznala osobitný charakter excelentných remesiel, ktoré sú skutočnými zdrojmi európskej zamestnanosti založenými na štyroch kritériách spoločných pre všetky vysokokvalitné kultúrne a tvorivé sektory: inovácia a tvorivosť, excelentnosť a estetizmus, know-how a technológia, ako aj vzdelávanie počas celej kariéry a podpora znalostí;
25. domnieva sa, že je potrebné posilniť vzťahy medzi subjektmi v oblasti vzdelávacieho systému (vrátane univerzít, pričom sa rešpektuje ich nezávislosť), výskumnými strediskami, organizáciami odbornej prípravy a podnikmi kultúrnych a tvorivých sektorov (vrátane MSP), a to s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť týchto sektorov bohatých na pracovné miesta, vytvárať viac inkluzívnych medzisektorových a interdisciplinárnych synergií, najmä prostredníctvom vytvárania platformy výmeny, znalostných aliancií, aliancií pre sektorové zručnosti a partnerstiev, pomáhať účastníkom uvažovať a konať tak, aby sa dosiahol kolektívny úspech, zvýšiť hodnotu ľudského kapitálu Únie, zabezpečiť lepšie znalosti jednotlivých subjektov, určiť osobitné zručnosti, zlepšiť chápanie vývoja v oblasti zamestnania a zručností, ako aj podporovať podnikateľského ducha;
26. nabáda Komisiu, aby vytvárala znalostné aliancie medzi subjektmi vysokoškolského vzdelávania a podnikmi v oblasti kultúrnych a tvorivých sektorov;
27. nabáda Komisiu, aby vytvárala aliancie pre sektorové zručnosti medzi subjektmi odborného vzdelávania a odbornej prípravy a podnikmi v oblasti kultúrnych a tvorivých sektorov;
28. nalieha na Komisiu a členské štáty, aby postupovali cestou vzájomného uznávania odborov, odborných kvalifikácií a diplomov súvisiacich so štúdiom kultúrnych a umeleckých odborov;
29. pripomína, že je dôležité podporiť prístup a vzdelávanie v oblasti kultúry a mediálnej gramotnosti od útleho veku a počas celého života s cieľom umožniť rozmach tvorivosti a odhaliť talenty, ako aj odovzdávať zmysel pre kultúru;
30. zdôrazňuje naliehavú potrebu podporovať kreatívnosť mladých tvorcov a podporovať účasť verejnosti na tvorbe kultúry;
31. domnieva sa, že kultúrne a umelecké vzdelávanie je nevyhnutným predpokladom pre rovnaké príležitosti, demokratizáciu prístupu ku kultúre a sociálnu súdržnosť ako prostriedok individuálneho a kolektívneho prejavu a dialógu a ako spôsob podpory vzájomného porozumenia; okrem toho zdôrazňuje, že pomáha školopovinným deťom v rozvoji tým, že rozvíja ich umelecké schopnosti, umožňuje stretnutia s umelcami, prezeranie umeleckých diel a návštevy kultúrne hodnotných miest;
32. vyzýva Komisiu a Radu, aby zvážili zriadenie európskeho zoznamu odborných znalostí s cieľom zachovať a podporovať ich; vyzýva členské štáty a subjekty kultúrnych a tvorivých sektorov, aby vyvíjali programy odbornej prípravy zamerané na takéto znalosti;
Financovanie kultúrnych a tvorivých sektorov
33. domnieva sa, že je nevyhnutné umožniť a zabezpečiť primerané programy financovania kultúrnych a tvorivých sektorov, najmä MSP, a poskytovať im účinné nástroje na realizáciu; zdôrazňuje, že treba zachovať a posilniť vládne politiky podporujúce kultúrne a tvorivé sektory, čím sa zaistí životaschopnosť vysokokvalitnej nezávislej tvorivej práce v budúcnosti; vyzýva Komisiu a Radu, aby vypracovali prostriedky hodnotenia nemateriálnej tvorby, najmä prostredníctvom observatória alebo databázy, a aby zvážili zriadenie kultúrnej investičnej banky;
34. v tejto súvislosti tiež zdôrazňuje nové možnosti, ako sú kolektívne financovanie a kolektívne investovanie;
35. naliehavo žiada členské štáty, aby vo svojich sociálnych a hospodárskych politikách zvážili primeranú podporu a financovanie týchto kultúrnych a tvorivých sektorov;
36. zdôrazňuje, že treba podporovať európske financovanie kultúrnych a tvorivých sektorov, a to aj v čase hospodárskej krízy; osobitne žiada Parlament, aby presadzoval ambiciózny a významný rozpočet na kultúru; vyzýva preto Radu, aby neznižovala rozpočet, ktorý pre program Tvorivá Európa vyčlenila Komisia;
37. zdôrazňuje význam rozvoja konzultačných a poradných služieb týkajúcich sa financovania a riadenia podnikov s cieľom pomôcť MSP a mikropodnikom v ovládaní nástrojov potrebných na dobrú správu a riadenie podnikov, aby sa zlepšila tvorba, výroba, podpora a distribúcia kultúrnych statkov a služieb;
38. domnieva sa, že členské štáty a príslušní profesionáli by mali zlepšiť schopnosti subjektov kultúrnych a tvorivých sektorov v oblasti realizácie projektov, a to poskytovaním odborného vzdelávania alebo zriadením príslušných štruktúr na uľahčenie vypracúvania plánov financovania;
39. víta navrhované možnosti pôžičiek v rámci programov Tvorivá Európa, COSME a Horizont 2020, keďže tieto nástroje ponúkajú viac možností financovania v rámci kultúrnych a tvorivých sektorov;
40. zdôrazňuje význam zvyšovania znalostí o špecifických charakteristikách kultúrnych a tvorivých sektorov v rámci finančných inštitúcií s cieľom zlepšiť ich prístup k súkromným zdrojom financovania;
41. žiada Radu, Komisiu a členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia a uprednostňovali zmiešané formy financovania, ako sú verejno-súkromné partnerstvá, ktoré podliehajú požiadavkám transparentnosti a nenarúšajú potrebné verejné financovanie, a to tým, že zavedú systémy úverových záruk pre malé organizácie a preskúmajú alternatívne možnosti financovania, napr. kolektívne financovanie;
42. vyzýva členské štáty, aby hľadali alternatívne spôsoby financovania kultúrnych a tvorivých sektorov, najmä v čase krízy; v tejto súvislosti sa domnieva, že sponzorstvo by mohlo byť schodnou alternatívnou možnosťou;
43. domnieva sa, že v audiovizuálnom sektore je účasť audiovizuálnych služieb na financovaní európskych audiovizuálnych diel nevyhnutná pre podporu tvorby a mala by sa posilniť presnou a kvantifikovanou transpozíciou smernice o audiovizuálnych mediálnych službách(16);
44. naliehavo žiada Radu, Komisiu a členské štáty, aby vytvorili priaznivý regulačný rámec, najmä vytvorením priaznivého podnikateľského prostredia pre MSP v kultúrnych a tvorivých sektoroch prostredníctvom zníženia ich administratívnych a regulačných záťaží;
45. naliehavo žiada Radu, Komisiu a členské štáty, aby ďalej pokročili smerom k harmonizácii daní, a najmä aby vyriešili rozdiely v zdaňovaní kultúrnych produktov medzi členskými štátmi;
46. pripomína, že v týchto sektoroch pôsobí veľké množstvo malých a stredných podnikov, a domnieva sa, že je potrebné, aby sa pre ne vytvorili vhodné daňové pravidlá s cieľom podporiť ich rast a zabrániť ich zániku;
47. pripomína, že štrukturálne fondy poskytujú veľké možnosti z hľadiska financovania kultúry, tvorivosti a inovácií v rámci Únie, pretože investície v oblasti kultúry môžu byť financované v rámci všetkých troch cieľov politiky súdržnosti, a to konvergencie, regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti;
48. vyjadruje poľutovanie nad návrhom niektorých členských štátov znížiť financovanie v rámci nástroja Spájame Európu o 8,2 miliardy EUR v budúcom viacročnom finančnom rozpočte (VFR), pretože to bude mať negatívny vplyv na podporu rozvoja širokopásmovej infraštruktúry, a teda aj na rozvoj on-line obchodných modelov pre kultúrne a tvorivé sektory;
49. vyzýva preto členské štáty a Komisiu, aby využívali súčasné a budúce nástroje a programy, ako sú MEDIA alebo záručný mechanizmus v rámci programu Tvorivá Európa, a aby prijali osobitné opatrenia na uľahčenie prístupu subjektov kultúrnych a tvorivých sektorov k financovaniu prostredníctvom týchto nástrojov, a to s osobitným dôrazom na maximálne efektívne využívanie digitalizácie platforiem na zjednodušenie postupov predkladania, posudzovania a riadenia a na minimalizáciu administratívnej záťaže;
50. nabáda inštitúcie EÚ, aby zabezpečili ambicióznu úroveň financovania v oblasti nového programu MEDIA v rámci VFR (2014 – 2020);
Možnosti a výzvy digitalizácie, globalizácie a prístupu na medzinárodné trhy
51. domnieva sa, že digitálne a on-line nástroje a platformy ponúkajú bezprecedentné možnosti rozvoja nových podnikateľských modelov pre kultúrne a tvorivé sektory, možnosti prilákať nových poslucháčov a rozšíriť svoj trh v rámci Únie, aj v tretích krajinách;
52. zdôrazňuje, že existencia 27 rôznych systémov riadenia práv duševného vlastníctva je mimoriadnou záťažou pre európske kultúrne a tvorivé sektory a že súčasný roztrieštený režim treba zreformovať, aby sa zjednodušil prístup k obsahu a zvýšil sa jeho (globálny) obeh, a to tak, aby umelci, tvorcovia, spotrebitelia, podniky a poslucháči mohli využívať digitálny rozvoj, nové distribučné kanály, nové podnikateľské modely a iné príležitosti;
53. domnieva sa, že digitálny vek, ktorý je moderným a vyváženým systémom ochrany práv duševného vlastníctva a ktorý umožňuje zabezpečovať primerané odmeňovanie všetkých kategórií vlastníkov práv a spotrebiteľom zabezpečuje jednoduchý prístup k rozmanitému, legálnemu obsahu a skutočný výber v oblasti jazykovej a kultúrnej rozmanitosti, je zásadnou podmienkou konkurencieschopnosti tvorivých a kultúrnych odvetví;
54. zdôrazňuje, že ochrana práv duševného vlastníctva by nemala ohrozovať neutrálnosť internetu;
55. zdôrazňuje prudký nárast vo využívaní inovatívnych digitálnych služieb v oblasti prístupu ku kultúrnym dielam a zdôrazňuje, že treba zabezpečiť stabilný ekosystém, ktorý podporuje investície do kultúrnych a tvorivých sektorov, tvorbu pracovných miest v Európe a inovatívne podnikateľské modely;
56. preto vyzýva Komisiu, aby v oblasti dodržiavania práv duševného vlastníctva rozvíjala regulačný rámec prispôsobený osobitostiam jednotlivých sektorov a aby harmonizovala a zreformovala rámec autorských práv s cieľom zlepšiť prístup k obsahu a posilniť pozíciu a možnosti tvorcov, a odporúča lepšie rozdelenie zodpovednosti v rámci celého reťazca digitálnej hodnoty, pričom sa náležite zohľadní konkurencieschopnosť kultúrnych a tvorivých sektorov;
57. v tejto súvislosti zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú plnia organizácie kolektívnej správy v oblasti prístupu ku kultúrnemu dedičstvu, s cieľom zabezpečiť účinné uplatňovanie práv duševného vlastníctva a zjednodušiť postupy pre používateľov;
58. pripomína potenciál kultúrnych a tvorivých sektorov v oblasti medzinárodnej spolupráce a vývozu a skutočnosť, že je v záujme Únie podporovať výmeny medzi profesionálmi v týchto sektoroch, a to aj v tretích krajinách, a pritiahnuť a rozvíjať tvorivé talenty; zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú plní kultúrny a kreatívny priemysel pri šírení európskej kultúry, pri zvyšovaní jej atraktívnosti a pri jej propagácii;
59. zdôrazňuje, že treba pracovať na vzájomnom uznávaní postavenia umelcov, zvážiť poskytovanie možností mobility a optimalizáciu programov odbornej prípravy, vytváranie sietí a voľný pohyb profesionálov z kultúrnych a tvorivých sektorov, najmä kultúrnych subjektov, ako aj umelcov a diel;
60. domnieva sa, že pre EÚ a jej členské štáty je nevyhnutné zachovať si možnosť chrániť a rozvíjať svoje kultúrne a audiovizuálne politiky a robiť tak v súlade so svojimi existujúcimi právnymi predpismi, normami a dohodami vrátane Dohovoru UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov; žiada preto, aby sa v zmluvách medzi Úniou a tretími krajinami výslovne uvádzalo vylúčenie služieb s kultúrnym a audiovizuálnym obsahom vrátane služieb poskytovaných on-line; v tejto súvislosti trvá na tom, že treba vylúčiť kultúrne a audiovizuálne sektory z mandátu na rokovanie o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a USA, pretože kultúrne a tvorivé diela nie sú bežným tovarom;
61. zdôrazňuje, že treba v súlade s dohovorom UNESCO z roku 2005 zachovať pre EÚ a jej členské štáty možnosť vypracúvať a rozvíjať politiky v prospech kultúrnej rozmanitosti prispôsobené digitálnej ére;
62. zdôrazňuje, že treba posilniť politiky týkajúce sa digitalizácie diel a podporiť prístup k čo najväčšiemu počtu diel európskeho kultúrneho dedičstva;
63. zdôrazňuje význam kultúrnej diplomacie, ako aj skutočnosť, že EÚ musí konať ako celosvetový aktér s cieľom podporovať celosvetovú konkurencieschopnosť svojich kultúrnych a tvorivých sektorov;
64. vyzýva Komisiu, aby navrhla vhodné nástroje pre kultúrne a tvorivé sektory s cieľom umožniť vývoz na medzinárodné trhy za vhodných podmienok;
65. vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby propagovala kultúrne a tvorivé sektory;
66. upozorňuje na to, že kultúra má nepriamy vplyv na iné sektory hospodárstva; vyzýva preto kultúrne a tvorivé sektory, aby posilnili svoju spoluprácu s inými sektormi, napr. sektorom informačných a komunikačných technológií a cestovného ruchu, s cieľom čeliť výzvam v oblasti digitálnych technológií, globalizácie a prístupu na medzinárodné trhy;
Miestny a regionálny rozvoj
67. zdôrazňuje význam územných politík v oblasti kultúry a tvorivosti, a teda kľúčovú úlohu miestnych, regionálnych a makroregionálnych orgánov v oblasti propagácie a podpory kultúrnych a tvorivých sektorov, a to pri náležitom zohľadnení ľudovej kultúry a prostredníctvom primeraných nástrojov a vhodných spôsobov financovania; víta iniciatívy verejnej správy na vytvorenie štruktúr regionálnej podnikateľskej podpory kreatívneho priemyslu, a to aj prostredníctvom projektov financovaných z fondov EÚ;
68. zdôrazňuje, že kultúrny a kreatívny priemysel by sa mal stať súčasťou sociálno-ekonomických stratégií EÚ a jednotlivých štátov; zdôrazňuje potrebu hlbšej koordinácie rôznych politík vrátane politík v oblasti priemyslu, vzdelávania, inovácií, cestovného ruchu a regionálneho, mestského, miestneho a územného rozvoja; povzbudzuje tiež miestne a regionálne orgány k tomu, aby v súlade so zásadou subsidiarity začleňovali kultúrne a tvorivé sektory do svojich strednodobých a dlhodobých hospodárskych stratégií;
69. zdôrazňuje medzisektorový charakter kultúrneho a kreatívneho priemyslu ako atraktívneho komunikačného nástroja a jeho globálny význam nielen pre svetové hospodárstvo, ale aj pre udržateľný, inteligentný a inkluzívny rast, inovácie, podnikanie, sociálnu súdržnosť a spoločenský rozvoj; vyzdvihuje skutočnosť, že tieto odvetvia majú bohatý miestny a regionálny potenciál rastu, ktorý predstavuje nové príležitosti pre podnikateľov v kultúrnom a kreatívnom priemysle, a teda aj pre zamestnanosť v oblasti kultúry;
70. domnieva sa, že rozličné kompetencie, ktoré tento priemysel zahŕňa, ako aj vzájomné pôsobenie medzi tvorcami a technológiami majú často korene na miestnej úrovni a mali by sa preto podporovať vytvorením miestnych a regionálnych platforiem, sietí, zoskupení, podnikateľských inkubátorov a partnerstiev, ktoré by posilňovali súčinnosť a pomáhali pri hľadaní mechanizmov financovania tvorivej činnosti a inovácií a podporovali správu voľných pracovných miest a možností financovania;
71. pripomína význam kultúry pre hospodárske a sociálne znovuoživenie miest; vyzýva Európsku komisiu, aby podporovala tímové vzdelávanie v rámci komunálnej administratívy s cieľom podporovať výmenu najlepších postupov medzi miestnymi politikmi;
72. domnieva sa, že modernizácia kultúrnej infraštruktúry môže pomôcť pri revitalizácii mestských oblastí, pričom následne zabezpečí aj sociálne a ekonomické prínosy;
73. odporúča využívať skrytý hospodársky potenciál tvorivých sektorov s cieľom zlepšiť kvalitu života v mestách a regiónoch;
74. podporuje územnú dynamiku s cieľom dosiahnuť miestnu a regionálnu správu kultúry spájajúcu všetky subjekty (umelcov, miestne orgány, zástupcov profesionálov atď.);
75. poukazuje na to, že odvetvia kultúry a tvorivej činnosti sú ako zdroje potenciálu z hľadiska vytvárania väčšieho počtu lepších pracovných miest v regiónoch schopné prispieť k sociálnej a územnej integrácii; je znepokojený tým, že tieto aspekty kultúrneho a kreatívneho priemyslu nie sú dostatočne analyzované a podporované; zdôrazňuje, že zhromažďovanie štatistických údajov v týchto odvetviach je na všetkých úrovniach nedostatočné, pričom najhoršia situácia sa zaznamenáva na regionálnej a miestnej úrovni; zdôrazňuje, že vplyv informačných a komunikačných technológií na kultúrne a tvorivé sektory treba zanalyzovať, aby sa tieto sektory prispôsobili novému technologickému prostrediu a boli prepojené s technologickým vývojom;
76. zdôrazňuje, že kultúrne a tvorivé sektory, najmä MSP, predstavujú dôležitú hybnú silu pre rast a rozvoj na miestnej, regionálnej a cezhraničnej úrovni (členských štátov), najmä propagáciou kultúrneho dedičstva, cestovného ruchu a centier excelentnosti, zvyšovaním príťažlivosti území, pričom sa osobitná pozornosť venuje regiónom s bohatým kultúrnym dedičstvom, podporovaním reštrukturalizácie sociálno-ekonomického systému, vzniku nových činností a vytvárania stabilných a udržateľných pracovných miest; zdôrazňuje, že sa to týka najmä cestovného ruchu, pretože mestá a regióny s bohatým kultúrnym sektorom sú pre turistov osobitne príťažlivé;
77. zdôrazňuje dôležitosť systémov vzdelávania v podporovaní tvorivosti už od útleho detstva a pri posilňovaní umeleckej a kultúrnej výchovy a všeobecnejšie pri záujme o prácu a produkty kreatívneho priemyslu v základnom a stredoškolskom vzdelávaní; zdôrazňuje, že keďže miestne a regionálne orgány sú často zodpovedné za predškolskú výchovu a základné vzdelávanie, mali by v tomto procese zohrávať dôležitú vzdelávaciu a kultúrnu úlohu pri posudzovaní kultúry a tvorivosti ako neoddeliteľnej súčasti regionálneho a mestského rozvoja; vyzdvihuje význam neformálnej odbornej prípravy pre rozvoj schopnosti dospelých prispôsobiť sa neustále sa meniacemu pracovnému trhu.
78. zdôrazňuje, že finančné prostriedky dostupné z budúceho viacročného finančného rámca, najmä v rámci ESF a EFRR, by sa mali využiť tak, aby pomohli posilniť kultúrny a kreatívny priemysel, ako aj inštitucionálne a administratívne kapacity pre prácu s nimi na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, čo môže zvýšiť hospodárske príjmy z odvetví kultúry a tvorivej činnosti a sociálny, vzdelávací a kultúrny prínos z nich; upozorňuje na najvzdialenejšie regióny, v ktorých je zložitejšie založiť a rozvíjať podniky v oblasti kultúry a tvorivej činnosti;
79. v tejto súvislosti sa domnieva, že územné požiadavky stanovené v rámci niektorých druhov regionálnej a štátnej podpory pre oblasť filmového priemyslu pomáhajú tomuto spojeniu medzi kultúrou a územím a mali by sa v súlade s požiadavkami stanovenými v oznámení k filmovému priemyslu z roku 2001(17) zachovať.
80. poznamenáva, že kultúrne a tvorivé sektory podliehajú dynamickej transformácii a umožňujú vytváranie zoskupení, ktoré podporujú pokrok a vývoj miest a regiónov;
81. upozorňuje na skutočnosť, že odvetvia kultúry a tvorivej činnosti prispievajú k zachovaniu obrovského kultúrneho, historického a architektonického dedičstva Európy; zdôrazňuje význam hnuteľného kultúrneho dedičstva, t. j. artefaktov, ktoré sú výsledkom ľudskej tvorivosti počas celej histórie až po súčasnosť; zdôrazňuje, že kultúrne a tvorivé sektory sú dôležité pre rozvoj cestovného ruchu v EÚ a sú veľmi zaujímavé pre turistov z krajín EÚ, ako aj mimo nej; je presvedčený, že v súvislosti s touto pridanou hodnotou by sa mali kultúrne a tvorivé sektory významne podporovať z budúceho rozpočtu EÚ a na základe národných a regionálnych programových dokumentov vypracovaných na obdobie 2014 – 2020, pretože so sebou prinášajú významné hospodárske príležitosti;
82. zdôrazňuje potrebu ochrany národného kultúrneho dedičstva a propagácie kultúrneho obsahu daného regiónu doma i v zahraničí;
83. domnieva sa, že tvoriví ľudia, výrobky a služby by ako súčasť kultúrnej rozmanitosti EÚ mali tvoriť základ silného jednotného európskeho trhu a dobre rozvinutých regiónov, ako aj miestnych hospodárstiev, kde môžu prispieť k tvorbe nových ekonomických činností a nových pracovných miest; žiada lepšie využitie odvetví kultúry a tvorivej činnosti na prilákanie nových investícií a rôznorodých talentov do Európy; zdôrazňuje, že podnikatelia v kultúrnych a tvorivých sektoroch nemajú ľahký prístup k financovaniu; vyzýva členské štáty, aby prijali zodpovedajúce sociálne a fiškálne opatrenia na podporu tvorivého hospodárstva a aby podporili nové podnikateľské modely pre kultúrny a kreatívny priemysel prispôsobené európskemu trhu, čo by umožnilo mobilitu umelcov a ľudí pracujúcich v týchto odvetviach, pomohlo by im to prekonať prekážky súvisiace s rôznymi daňovými a sociálnymi systémami a jazykovými bariérami a podporilo by to lepšie porozumenie medzi krajinami a kultúrami;
o o o
84. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.