Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 165 a 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. novembra 2012 s názvom Prehodnotenie vzdelávania: investície do zručností na dosiahnutie lepších sociálno-ekonomických výsledkov (COM(2012)0669),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. novembra 2012 s názvom Ročný prieskum rastu na rok 2013 (COM(2012)0750),

–  so zreteľom na závery Rady z 15. februára 2013 o investíciách do vzdelávania a odbornej prípravy – reakcia na oznámenie s názvom Prehodnotenie vzdelávania: investície do zručností na dosiahnutie lepších sociálno-ekonomických výsledkov a na Ročný prieskum rastu na rok 2013,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. novembra 2011 o návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje ERASMUS pre všetkých, program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport (COM(2011)0788),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. septembra 2012 o návrhu spoločnej správy Rady a Komisie na rok 2012 o vykonávaní obnoveného rámca pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (Stratégia EÚ pre mládež na obdobie 2010 – 2018) (COM(2012)0495) a na príslušný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2012)0256),

–  so zreteľom na závery Rady z 26. novembra 2012 o vzdelávaní a odbornej príprave v rámci stratégie Európa 2020 – príspevok vzdelávania a odbornej prípravy k oživeniu hospodárstva, rastu a zamestnanosti(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. decembra 2011 s názvom Vzdelávanie a odborná príprava v inteligentnej, udržateľnej a inkluzívnej Európe (COM(2011)0902),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na závery Rady z 11. mája 2010 o sociálnom rozmere vzdelávania a odbornej prípravy(2),

–  so zreteľom na uznesenie Rady z 28. novembra 2011 o obnovenom európskom programe vzdelávania dospelých(3),

–  so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020)(4),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 týkajúce sa validácie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. decembra 2011 o boji proti predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o vzdelávaní v ranom detstve v Európskej únii(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o Mládeži v pohybe: rámec na skvalitnenie európskych systémov vzdelávania a odbornej prípravy(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2010 o kľúčových kompetenciách pre meniaci sa svet: realizácia pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2008 o poskytovaní celoživotného vzdelávania pre znalosti, tvorivosť a inovácie – implementácia pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010(10),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 12. apríla 2013 o prehodnotení vzdelávania(11),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a na stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0314/2013),

A.  keďže jedným z hlavných cieľov stratégie Európa 2020 je znížiť podiel osôb, ktoré predčasne ukončujú školskú dochádzku, na menej ako 10 % a zvýšiť podiel ľudí z mladšej generácie s ukončeným vzdelaním tretieho stupňa alebo s riadnou odbornou prípravou aspoň na 40 %;

B.  keďže strategický rámec pre vzdelávanie a odbornú prípravu do roku 2020 (ET 2020) obsahuje referenčné hodnoty, podľa ktorých aspoň 95 % detí vo veku štyroch rokov až veku, v ktorom sa začína povinné základné vzdelávanie, by sa malo zúčastňovať vzdelávania v ranom detstve, podiel 15-ročných detí dosahujúcich nízke znalosti v čítaní, matematike a prírodných vedách by mal byť menej ako 15 % a na celoživotnom vzdelávaní by sa malo zúčastňovať v priemere aspoň 15 % dospelých (veková skupina 25 – 64 rokov);

C.  keďže jednou z hlavných priorít EÚ je podporovať mobilitu a keďže pre rok 2020 bol stanovený cieľ zabezpečiť, aby 20 % absolventov EÚ strávilo časť svojho času na vysokej škole v zahraničí; keďže mobilita študentov, učiteľov a pracovníkov zohráva kľúčovú úlohu v európskej integrácii;

D.  keďže programy mobility mládeže na obdobie rokov 2014 – 2020 by mali poskytnúť skutočnú príležitosť získať vedomosti a nové zručnosti a tým prispieť k zvýšeniu zamestnanosti mladých ľudí;

E.  keďže Komisia vo svojom Ročnom prieskume rastu na rok 2013 vyzýva k podpore rastu a konkurencieschopnosti a riešeniu nezamestnanosti a sociálnych dôsledkov krízy rozumnými investíciami v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy;

F.  keďže v marci 2013 miera nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi do 25 rokov v EÚ dosahovala 23,5 %, pričom nebolo možné obsadiť viac ako dva milióny voľných pracovných miest; keďže počet nezamestnaných sa v niekoľkých členských štátoch zvyšuje a čas trvania nezamestnanosti sa predlžuje a nájdenie súladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami na trhu práce je čoraz ťažšie;

G.  keďže v dôsledku pretrvávajúcej hospodárskej krízy a úsporných opatrení zameraných na konsolidáciu verejných financií vo viacerých členských štátoch sú obyvatelia EÚ pod veľkým tlakom v dôsledku nezamestnanosti, sociálneho vylúčenia a chudoby; keďže dôsledky krízy, a to najmä na mladých ľudí, vedú v extrémnych prípadoch k podvýžive alebo poruchám duševného zdravia; keďže najmä v členských štátoch so slabším hospodárstvom rozpočtové škrty v oblasti vzdelávania sťažili prístup a oslabili úroveň výučby;

H.  keďže kríza a úsporné opatrenia majú priamy nepriaznivý vplyv na vyhliadky mladých ľudí, pokiaľ ide o prístup a pokračovanie vo vzdelávaní a zamestnanosti; keďže výdavky na vzdelávanie sú investíciou do budúcnosti a musia byť preto chránené pred úspornými opatreniami;

I.  keďže mladí ľudia čelia rastúcim ťažkostiam pri prechádzaní zo vzdelávania do pracovného života a nedostatok inštitucionálnej interakcie medzi inštitúciami vzdelávania a trhom práce zvyšuje riziko vysokej nezamestnanosti; keďže kvalitná odborná príprava závisí od úzkej spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom s vysokou mierou zapojenia sociálnych partnerov;

J.  keďže dostupné a flexibilné vzdelávanie a odborná príprava na vysokej úrovni podstatne vplývajú na osobný rozvoj a sebarealizáciu mladých žiakov a tiež podporujú ich aktívne občianstvo a blahobyt a zvyšujú ich schopnosť prispôsobiť sa spoločnosti a svetu práce a priniesť im prospech; keďže hospodárske a sociálne problémy zvyšujú euroskepticizmus európskych občanov;

K.  keďže šikanovanie na školách narušuje dobré životné podmienky mladých ľudí a vedie k nedostatočnému výkonu a predčasnému ukončeniu školskej dochádzky;

L.  keďže otvorené vzdelávacie zdroje zvyšujú kvalitu, prístupnosť a rovnosť vzdelávania a využitím IKT a nových technológií uľahčujú interaktívny, tvorivý, flexibilný a individualizovaný vzdelávací proces; keďže otvorené vzdelávanie zlepšuje trvalú zamestnateľnosť podporou celoživotného vzdelávania;

M.  keďže niektoré sektory, ako napríklad informačné a komunikačné technológie (IKT) a zdravotníctvo, majú aj napriek vysokej celkovej úrovni nezamestnanosti mladých ľudí čoraz väčšie problémy s obsadzovaním voľných pracovných miest kvalifikovaným personálom; keďže v niektorých členských štátoch možno pozorovať rastúci rozdiel medzi kvalifikáciami absolventov a požiadavkami pracovného trhu v oblasti zručností;

N.  keďže potreby pracovného trhu sa rýchlo menia; keďže je potrebné usilovať sa o kvalitné vzdelávanie a osobný rozvoj a detailne preskúmať budúce trendy týkajúce sa potrieb pracovného trhu a prispôsobiť im učebné plány, plány odbornej prípravy a modernizovať ich, aby plnili potrebu poskytovať základné vedomosti a stratégie celoživotného vzdelávania a zároveň poskytnúť potrebné zručnosti pre žiadané pracovné miesta; ako je využívanie nových technológií a sociálnych sietí bez toho, aby tým utrpel akademický cieľ odovzdávania vedomostí; keďže v súvislosti so zmenami modelov vzdelávania sú potrebné zodpovedajúce zmeny v učiteľskej profesii, čo sa týka napríklad zručností a kvalifikácie, postavenia a kariéry;

O.  keďže zručnosti, technológie a zamestnania sa rýchlo menia a všetci sa budú musieť v priebehu svojho pracovného života viackrát prispôsobiť novým technológiám a preto musia mať dostatočne rozsiahle základné znalosti, ktoré im to umožnia;

P.  keďže sa ukázalo, že stimulácia hospodárskeho rastu, produktivity a komplexnosti na vnútroštátnej úrovni má obrovský vplyv na trh práce a zvyšuje počet a kvalitu vytváraných pracovných miest spolu s ich kvalitou a lepšou integráciou mladých ľudí na pracovnom trhu;

Všeobecné pripomienky

1.  víta oznámenie Komisie, najmä jeho dôrazné zameranie na boj proti nezamestnanosti mládeže prostredníctvom investícií do zručností a výzvu na modernizáciu systémov vysokoškolského vzdelávania, ako aj podporu prvotriedneho odborného vzdelávania a prípravy, flexibilných spôsobov vzdelávania vrátane podpory otvorených vzdelávacích zdrojov, praktickej výučby a zapojenie sociálnych partnerov pri ich navrhovaní; ďalej víta opatrenia na odstraňovanie nedostatku kvalitných učiteľov a školiteľov prostredníctvom účinnejšieho náboru, udržiavania a profesionálnej podpory učiteľov;

2.  domnieva sa, že vzdelávanie má oveľa širšiu úlohu, než len splnenie hospodárskych cieľov európskych a národných stratégií. v tejto súvislosti potvrdzuje primárnu úlohu vzdelávania pripraviť jednotlivcov na život, ako aj na úlohu aktívnych občanov v čoraz komplexnejšej spoločnosti;

3.  konštatuje, že v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy si mnoho rodín už nemôže dovoliť platiť za vysokoškolské vzdelávanie, čo viedlo ku zvýšeniu počtu predčasných ukončení školskej dochádzky na tomto stupni; domnieva sa, že členské štáty by mali podporovať právo všetkých osôb na kvalitné bezplatné všeobecné vzdelanie, a to bez ohľadu na ich ekonomickú situáciu;

4.  pripomína, že zvyšovanie jazykových kompetencií prispieva k podpore mobility, zlepšovaniu zamestnateľnosti a k tomu, aby ľudia chápali iné kultúry a vzťahy medzi kultúrami; v plnej miere podporuje návrh Komisie na zavedenie nových referenčných hodnôt EÚ v oblasti jazykových kompetencií, podľa ktorého by do roku 2020 aspoň 50 % detí vo veku 15 rokov malo ovládať jeden cudzí jazyk a aspoň 75 % by sa malo učiť druhý cudzí jazyk;

5.  uznáva, že nedostatočné jazykové zručnosti sú hlavnou prekážkou voľného pohybu pracovníkov a medzinárodnej konkurencieschopnosti podnikov EÚ, najmä v pohraničných oblastiach, kde žijú európski občania v blízkosti susednej krajiny s odlišným jazykom; pripomína, že učenie sa jazyka sa považuje za oveľa efektívnejšie v ranom veku;

6.  požaduje, aby mobilita študentov bola zaručená, s cieľom rozšíriť vedomosti študentov v oblasti jazykov a komunikačných zručností, ktoré sú predpokladom pre ich prispôsobenie sa spoločnému pracovnému trhu v EÚ;

7.  požaduje holistický prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave, ktorý bude zohľadňovať akademické i odborné aspekty, a vyzýva na uznanie širšieho poslania vzdelania vo vzťahu k osobnému rastu a rozvoju; naliehavo vyzýva na ďalšiu podporu získavania a uznávania zručností na základe neformálneho a informálneho učenia a zdôrazňuje úlohu takéhoto učenia ako súčasti celkovej stratégie celoživotného vzdelávania zameranej na sociálne inkluzívnu znalostnú spoločnosť so silnými jednotlivcami a aktívnymi občanmi; poukazuje na to, že uskutočnenie takejto stratégie bude závisieť od miery nezávislosti, ktorú môžu naši mladí ľudia dosiahnuť;

8.  vyzýva členské štáty, aby v oblasti vzdelávania a zamestnanosti vykonávali dôsledné porovnávanie referenčných hodnôt s príslušnými európskymi modelmi najlepších postupov;

9.  pripomína hlavné zámery a ciele, ku ktorým sa EÚ zaviazala v stratégii Európa 2020, konkrétne k realizovaniu inteligentného, inkluzívneho a ekologického rastu, vytvoreniu silnej a inovatívnej Európskej únie a k podpore sociálneho začlenenia a vyššej úrovne solidarity pri súčasnej príprave občanov na úspešný a uspokojujúci život; upozorňuje na hlavný cieľ vynakladať 3 % HDP na výskum a inovácie;

10.  vyzýva členské štáty, aby si ako prioritu stanovili verejné výdavky a investície do vzdelávania, odbornej prípravy, výskumu a inovácií; pripomína, že krátenie rozpočtu v týchto oblastiach negatívne ovplyvní vzdelávanie a že investície v týchto oblastiach sú nevyhnutné pre oživenie hospodárstva a globálnu konkurencieschopnosť Únie a pre pokrok pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020;

11.  jednoznačne podporuje monitorovanie situácií v jednotlivých členských štátoch a otvorenie diskusie na úrovni Únie s príslušnými zainteresovanými stranami o účinnosti a prínose investícií v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy; zdôrazňuje, že vzdelávanie zaručuje trvalo udržateľný rozvoj, ktorý by mal zostať prioritou bez ohľadu na súčasnú krízu;

12.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby prijali právne predpisy zakazujúce diskrimináciu na základe pohlavia, sexuálnej orientácie, rodovej identity, zdravotného postihnutia, náboženského vyznania alebo viery a veku v oblasti vzdelávania; naliehavo vyzýva Radu, aby bezodkladne prijala horizontálnu antidiskriminačnú smernicu, ktorá je kľúčom k zaisteniu skutočnej rovnosti, a aby bojovali proti predsudkom a diskriminácii, a to aj v školskom prostredí;

13.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili rovnosť prístupu k vzdelaniu a aby predložili opatrenia, ktoré sú v súlade s potrebami študentov, a to najmä príslušníkov zraniteľných skupín, ako sú osoby, ktoré sa nezúčastňujú na vzdelávaní, nie sú zamestnané, ani sa nezúčastňujú na odbornej príprave;

14.  vyzýva na vytvorenie konkrétnych opatrení na vytvorenie lepšieho prepojenia vzdelávania a odbornej prípravy s pracovným prostredím s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť a predvídať budúce potreby pracovného trhu; zdôrazňuje význam regionálnych politík, ktoré podporujú vytváranie regionálnych inovačných inkubátorov, ktoré spájajú kreatívne spoločnosti, univerzity, investorov a subjekty v oblasti kultúry v podpore vzdelávania a odbornej prípravy;

15.  odporúča, aby vzdelávanie a veda boli zahrnuté ako prioritné oblasti v strategických dokumentoch členských štátov pre programové obdobie rokov 2014 – 2020, s ohľadom na zabezpečenie zdrojov pre rozvoj týchto oblastí, zavedenie nových vzdelávacích technológií vrátane vzdelávania pedagogických zamestnancov a zvyšovania úrovne výučby;

16.  vyzýva členské štáty, aby vytvárali užšie prepojenie medzi hlavnými strategickými politickými výzvami, ktoré sa identifikovali v rámci európskeho semestra, a činnosťami otvorených metód koordinácie (OMC) zameranými na podporu členských štátov v zabezpečovaní kvalitného a dostupného vzdelávania a odbornej prípravy aj v čase finančných obmedzení;

Mládež – investovanie do budúcnosti

17.  pripomína, že mládež má veľký potenciál a zohráva kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti vzdelávania a zamestnanosti; pripomína členským štátom, že existuje úzky vzťah medzi predčasným ukončením školskej dochádzky, nedostatkom zručností na vykonávanie zamestnania a nezamestnanosťou mládeže; pripomína tiež, že vzdelávanie detí v ranom veku a starostlivosť o ne a významná úloha, ktorú zohrávajú rodičia, kladú základy pre budúce vzdelávanie a vývoj mládeže, ale že takéto vzdelávanie by sa malo poskytovať výhradne hravým spôsobom a bez použitia školských metód alebo tlaku z dosahovania cieľov;

18.  zdôrazňuje, že mladí ľudia sú zároveň najzraniteľnejšou časťou spoločnosti; zdôrazňuje, že je dôležité priznať mladým ľuďom postavenie prioritnej skupiny v rámci sociálnej vízie Únie a zdôrazňuje význam zvyšovania mobility mládeže; vyzýva členské štáty, aby okrem toho podporovali politiky zamerané proti šikanovaniu s cieľom znížiť mieru predčasného ukončovania školskej dochádzky a zabezpečiť skutočný prístup ku vzdelaniu pre všetkých;

19.  žiada, aby mládežnícke organizácie a organizácie občianskej spoločnosti boli uznané pri vytváraní a vykonávaní stratégií celoživotného vzdelávania a zapojené do ich vytvárania a vykonávania; zdôrazňuje úlohu mládeže a organizácií občianskej spoločnosti pri poskytovaní doplnkového neformálneho vzdelávania a informálneho učenia a dobrovoľníckych príležitostí, čím prispievajú k rozvoju prierezových zručností a individuálnych osobných kompetencií študentov a mládeže, ako sú kritické myslenie, zmysel pre iniciatívu, spracovanie informácií a riešenie problémov, tímová práca a komunikácia, ako aj sebadôvera, vodcovstvo a podnikanie;

20.  vyzýva na uznávanie kvalifikácií získaných mladými ľuďmi počas ich štúdia mimo ich domovskej univerzity, a to najmä kvalifikácií získaných v rámci programu Erasmus;

21.  vyzýva na zapojenie študentov a ich organizácií, ktorými sú členmi, do rozhodovacích procesov týkajúcich sa vzdelávania a zdôrazňuje skutočnosť, že výučba by sa mala zakladať na štruktúrovanom dialógu so študentmi, čo sa týka vypracúvania učebných plánov a metód podporujúcich celoživotné vzdelávanie;

22.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby podporovali atraktívnosť odborného vzdelávania a prípravy a vytvorili z neho neoddeliteľnú súčasť vzdelávacieho systému; žiada klásť väčší dôraz na osvojovanie základných zručností od raného veku prostredníctvom neformálneho vzdelávania a informálneho učenia, ale aj medzi dospelými, a prierezových zručností, a to najmä prostredníctvom zavedenia odborných školení zručností v oblasti podnikania a IKT v spolupráci so sektorom podnikania, a prostredníctvom podporovania tvorivosti, ktorá pomôže mladým ľudom pri vstupe na pracovný trh a zvýši ich zamestnateľnosť, ako aj vytvárania príležitostí na založenie vlastného podnikania; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby členské štáty poskytovali podporný mechanizmus pre neúspešné začínajúce podniky a odstránili byrokraciu;

23.  uznáva význam rozvoja a implementácie systémov vzdelávania v oblasti podnikania v Európe; zdôrazňuje, že prístup študentov k vzdelávaniu v oblasti podnikania je rôzny a často určený na inštitucionálnej úrovni; vyzýva preto členské štáty a miestne a regionálne orgány, aby v spolupráci so vzdelávacími inštitúciami zahrnuli prvky vzdelávania v oblasti podnikania do učebných osnov v rámci základného vzdelávania, odbornej prípravy a vyššieho vzdelávania; domnieva sa, že osobitný dôraz by sa mal klásť na prekonanie nerovností a výrazných rozdielov v rozvoji vzdelávania v oblasti podnikania, na čo preukázal prieskum z roku 2008 o podnikaní vo vyššom vzdelávaní a čo sa potvrdilo na sympóziu na vysokej úrovni v roku 2011 v Budapešti;

24.  zdôrazňuje skutočnosť, že lepšie vedomosti a zručnosti sú nevyhnutné; zdôrazňuje potrebu zvýšiť príťažlivosť a hodnotu predmetov v oblasti STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika) vo vzdelávaní, ako aj oblastí, kde sa v budúcnosti predpokladá nedostatok pracovných síl a ktoré budú v blízkej budúcnosti vyžadovať zvýšený počet kvalifikovaných pracovníkov a pravdepodobne zaručia kvalitné a udržateľné pracovné miesta (napr. ekologické hospodárstvo, podnikateľské služby, IKT, zdravotníctvo a vzdelávanie); uznáva, že predmety v oblasti STEM majú mimoriadny význam, keďže vďaka nim si viac mladých ľudí nájde zamestnanie v čase krízy, ale žiada tiež o zachovanie náležitej rovnováhy pri získavaní teoretických vedomostí a praktických zručností počas štúdia bez toho, aby sa opomínalo štúdium spoločenských vied;

25.  vyzýva členské štáty, aby tiež poskytovali efektívnejšie vzdelávanie so zameraním na prierezové, jazykové a podnikateľské zručnosti, aby sa dosiahla vyššia úroveň zamestnateľnosti na úrovni celej EÚ; žiada členské štáty, aby vzdelávali svojich občanov o občianskych právach, povinnostiach a záväzkoch v EÚ a o spôsoboch, ako môžu využívať svoje právo na voľný pohyb v EÚ; zdôrazňuje, že s ohľadom na rozvoj aktívneho občianstva a sociálnej integrácie sa pri vzdelávaní musí dostatočná pozornosť venovať aj humanitným vedám;

26.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby učebné plány boli multidisciplinárne a navrhnuté tak, aby podporovali otvorené, prenosné zručnosti, a aby ľudia mohli prejsť z jednej oblasti štúdií do inej; pripomína, že je potrebné klásť osobitný dôraz na výučbu predmetov a obsahu, ktorých deficit bol zaznamenaný v národných a medzinárodných štatistikách pre jednotlivé členské štáty;

27.  zdôrazňuje potrebu zamerať sa na súvislosť medzi vzdelávaním, očakávaniami mladých ľudí a potrebami pracovného trhu, aby sa zabezpečil ľahší a kvalitný prechod od vzdelávania na pracovný trh, ktorý bude zameraný aj na zaistenie nezávislosti mladých ľudí;

28.  zdôrazňuje dôležitosť podpory mladých ľudí, najmä tých, ktorí nie sú vo vzdelávacom a pracovnom procese alebo sa nezúčastňujú na odbornej príprave, a to prostredníctvom podporovania kvalitných stáží a učňovskej prípravy, vzdelávacích programov druhej šance, osvedčeného duálneho vzdelávania a praktickej výučby, ako aj konkrétnych opatrení na podporu prístupu k vyššiemu vzdelaniu a ich aktívnej integrácie do vzdelávania a zamestnania; považuje tieto formy za cenné kroky pri prechode od vzdelávania k pracovnému životu, ako aj pri znižovaní miery nezamestnanosti mladých ľudí;

29.  žiada členské štáty, aby prijali opatrenia na zvýšenie účasti zamestnancov a nezamestnaných osôb v programoch zmeny pracovného zamerania a rekvalifikácie s cieľom znížiť riziko nezamestnanosti, najmä dlhodobej nezamestnanosti, u tej skupiny pracovnej sily, po ktorej odbornej činnosti je stále menší dopyt;

30.  vyzýva členské štáty, aby podporovali zamestnávateľov v tom, aby ponúkali viac kvalitných umiestnení v rámci učňovskej prípravy, aby rozvíjali jasné kritériá kvality zamerané na prevenciu zneužívania a uľahčili administratívne postupy pre podniky, ktoré ponúkajú pracovné príležitosti či odbornú prípravu pre mladých ľudí s cieľom zlepšiť ich kariérny vývoj;

31.  pripomína členským štátom úlohu programov EÚ pri podpore vzdelávania, mobility, jazykových zručností, aktívneho občianstva, európskych hodnôt, kultúrneho povedomia a ďalších cenných zručností, ktoré prispievajú k lepšej zamestnateľnosti a k posilneniu porozumenia mladých ľudí medzi kultúrami; zdôrazňuje potrebu ich ďalšej podpory v rámci viacročného finančného rámca (VFR) na obdobie rokov 2014 – 2020 so zameraním na mobilitu vo vzdelávaní, spoluprácu a politické reformy;

32.  upozorňuje na pridanú hodnotu skúseností zo zahraničia, ktoré pomôžu tým, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku, a mladým ľuďom bez vzdelania nájsť si prácu; považuje program Erasmus+ za vynikajúci rámec, ktorý umožní osobám v tejto kategórii, aby tiež získali časť svojej odbornej prípravy v zahraničí;

33.  víta opätovný záujem o dosiahnutie automatického uznávania porovnateľných akademických titulov a cieľ uplatniť rovnaké podmienky na všetkých študentov bez ohľadu na miesto získania ich kvalifikácie; vyzýva členské štáty, aby v tejto súvislosti zvýšili svoje úsilie o uznanie akademického titulu;

34.  zdôrazňuje, aký ťažký môže byť vstup na pracovný trh po dokončení štúdia, ak môže nasledovať dlhé obdobie nezamestnanosti a nútenej nečinnosti, a to najmä v čase hospodárskej krízy, ako je tomu v súčasnosti; vyzýva členské štáty, aby prijali potrebné podporné politiky na riešenie týchto problémov;

35.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby investovali do mechanizmov skorého vstupu na trh práce a systémov zamestnávania, aby ponúkali získavanie pracovných skúseností a podporovali možnosti zamestnania, aby vytvárali lepšie usmernenia a profesijné centrá služieb prispôsobené potrebám a aby poskytovali odbornú prípravu či opakovacie kurzy pre mladých ľudí, ktorí stratili zamestnanie alebo ktorí ukončili formálne vzdelávanie, a tým im umožnili nezávislosť, samostatný život a profesionálny rozvoj;

36.  vyzýva členské štáty, aby urýchlene vykonali iniciatívu na ochranu európskej mládeže, praktickú výučbu, učňovské vzdelávanie a modely duálneho vzdelávania, ktoré sú ľahko prístupné a zamerané na kariéru, aby ponúkali primerané pracovné podmienky so silnými vzdelávacími prvkami prepojené s kvalifikačným procesom, a aby spolupracovali s regiónmi s cieľom zabezpečiť, aby iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI) vhodne dopĺňala a rozširovala už existujúce opatrenia na celoštátnej a regionálnej úrovni zamerané na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí; pripomína, že tieto formy dočasného zamestnania by mali slúžiť ako odrazový mostík k trvalému zamestnaniu; vyzýva tiež na využívanie finančných nástrojov politiky súdržnosti ako podporného opatrenia;

37.  zdôrazňuje, že systém záruk pre mladých ľudí nemôže nahradiť štrukturálne úsilie a reformy, ktoré musia pripraviť vzdelávacie systémy a pracovné trhy v niektorých členských štátoch na výzvy budúcnosti;

38.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabránili poklesu výdavkov na podporu zamestnanosti a vzdelávania mladých ľudí; zdôrazňuje, že prednostne by na tento účel mali byť použité finančné prostriedky a nástroje zo systému záruk; domnieva sa, že členské štáty by tiež mali využívať prostriedky politiky súdržnosti ako podporné opatrenia, ktoré by mali smerovať najmä na projekty na podporu zamestnanosti a vzdelávania mladých ľudí;

39.  vyzýva na integrovaný prístup, ktorý využíva možnosti financovania, ktoré ponúka Európsky sociálny fond (ESF), Kohézny fond a národné zdroje financovania pre dosiahnutie inteligentného rastu; zdôrazňuje úlohu ESF v súvislosti s podporou investícií do vzdelávania, odbornej prípravy, zručností a celoživotného vzdelávania; naliehavo preto vyzýva na zabezpečenie minimálneho celkového podielu ESF vo výške 25 % z rozpočtových prostriedkov pridelených na politiku súdržnosti; takisto považuje za dôležité, aby členské štáty zvýšili povedomie vo vzdelávacích inštitúciách v oblasti iných možností financovania zo strany EÚ na vzdelávacie účely;

40.  zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť povedomie učiteľov o kľúčových kompetenciách, ako sú techniky pre schopnosť učiť sa, sociálne a občianske zručnosti, iniciatíva, kultúrne povedomie a sebavyjadrenie; upozorňuje preto na dôležitosť investícií do systémov celoživotného vzdelávania učiteľov;

41.  pripomína, že najpresnejšie a včasné informácie o regionálnych pracovných trhoch možno vyhľadať na nižšej ako celoštátnej úrovni, kde miestne a regionálne orgány môžu zohrávať významnú úlohu pri identifikovaní nesúladu medzi požadovanými a ponúkanými pracovnými zručnosťami, poskytovaní vhodného rekvalifikačného a odborného vzdelávania a stimulácii investícií v závislosti od miestneho dopytu;

42.  zdôrazňuje, že študenti v mnohých odľahlých a znevýhodnených mikroregiónoch majú vážny problém dostať sa fyzicky do školy, čo prispieva k výraznému zvyšovaniu miery predčasného ukončovania školskej dochádzky; žiada členské štáty, aby vzhľadom na vážnu hospodársku tieseň, ktorá sužuje väčšinu európskych občanov, vykonali konkrétne kroky na prekonanie bariér tohto druhu;

43.  rovnako víta vytvorenie európskej aliancie pre učňovskú prípravu; vyzýva členské štáty, aby do svojich reforiem a opatrení v rámci plánov uplatňovania záruky pre mladých ľudí začlenili odbornú prax a mobilizovali európske a národné finančné prostriedky na tento účel;

Veľký dôraz na partnerstvo

44.  zdôrazňuje skutočnosť, že silné partnerstvá sa zakladajú na synergii medzi finančnými a ľudskými zdrojmi a prispievajú k rozdeleniu nákladov na celoživotné vzdelávanie, ktoré je obzvlášť dôležité v časoch úsporných opatrení a ktoré pomôže zastaviť pokles verejných investícií v oblasti zamestnanosti a vzdelávania mladých ľudí; pripomína, že partnerstvá tiež pozitívne vplývajú na vzdelávanie a odbornú prípravu tým, že zlepšujú ich kvalitu a dostupnosť, zatiaľ čo integrita a nezávislosť vzdelávacích inštitúcií zostávajú nedotknuté;

45.  vyzýva na posilnenie sociálneho a občianskeho dialógu o vzdelávaní a odbornej príprave na vnútroštátnej aj európskej úrovni a na posilnenie úlohy sociálnych partnerov pri tvorbe politík;

46.  považuje podporu partnerstiev verejného a súkromného sektora za dôležitý krok k zabezpečeniu spoločnej zodpovednosti za vzdelávanie a profesionálny rozvoj s cieľom pomôcť absolventom prispôsobiť sa rýchlejšie na požiadavky priemyslu a trhu a zabezpečiť dostupnosť ďalších zdrojov pre aktualizáciu vzdelávacieho procesu v reakcii na technologické zmeny;

47.  konštatuje, že oznámenie Komisie z 20. novembra 2012 s názvom Prehodnotenie vzdelávania: investície do zručností na dosiahnutie lepších sociálno-ekonomických výsledkov nešpecifikuje žiadne konkrétne vykonávacie opatrenia v oblasti spolupráce medzi sektorom vzdelávania a rozličnými partnermi zo sociálneho a podnikateľského sektora; vyzýva Komisiu, aby aktívne žiadala o podporu a iniciatívy, ako aj iné formy spolupráce so súkromným sektorom pri zlepšovaní vzdelávania s cieľom lepšie pripraviť študentov na prechod od vzdelávania na pracovný trh;

48.  vyzýva členské štáty, aby zlepšili spoluprácu a partnerstvo medzi podnikmi a podnikateľským sektorom na všetkých úrovniach vrátane sociálnych partnerov a zamestnávateľova a študentmi a mládežníckymi organizáciami, najmä čo sa týka plánovania učebných osnov, poskytovania usmernení a vzdelávania, odbornej prípravy a špecializácie, pričom učebné osnovy budú lepšie napĺňať potreby trhu práce a prispejú k nájdeniu udržateľného riešenia problému nesúladu medzi požadovanými a ponúkanými pracovnými zručnosťami; vyzýva tiež na posilnenie sociálneho a občianskeho dialógu na vnútroštátnej aj európskej úrovni a na posilnenie úlohy sociálnych partnerov pri tvorbe politík;

49.  víta znalostné aliancie a aliancie pre sektorové zručnosti uvedené v návrhu Komisie o novom viacročnom programe v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu; považuje tieto aliancie za inovatívne a udržateľné spôsoby zvyšovania ľudského kapitálu;

50.  zdôrazňuje spoločnú zodpovednosť rôznych subjektov v oblasti celoživotného vzdelávania, ako sú vzdelávacie inštitúcie, verejné orgány, podniky, ako aj jednotlivci zodpovední za vlastné životy;

51.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dôkladne zvážili koncepciu rozdelenia nákladov ako spôsob financovania vzdelávania; upozorňuje, že žiadny mechanizmus zdieľania nákladov sa nemôže uplatňovať na úkor jednotlivcov; spravodlivosť a univerzálny prístup musia byť prvoradé pri akejkoľvek reforme systémov vzdelávania a odbornej prípravy;

52.  žiada ďalšiu spoluprácu vzdelávacích inštitúcií a poskytovateľov, podnikateľského sektora, sociálnych partnerov, občianskych organizácií a miestnych, regionálnych a vnútroštátnych orgánov, ako aj služieb zamestnanosti s cieľom vymieňať si osvedčené postupy a podporovať partnerstvá a pracovať na poskytovaní kvalitných umiestnení, stáží a učňovskej prípravy ako účinných prostriedkov na obsadzovanie voľných pracovných miest a udržateľnú integráciu osôb pri prechode zo vzdelávania do pracovného života; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť zlučiteľnosť tejto praxe s opatreniami a iniciatívami prijatými na úrovni EÚ; vyzýva tiež na väčšie využívanie rôznych programov a fondov EÚ, ktoré sú k dispozícii, najmä regionálne financovanie;

53.  domnieva sa, že je potrebné uznať význam spojenia verejných a súkromných investícií do vzdelávania a odbornej prípravy; zdôrazňuje zároveň potrebu ochrany pred možnými nežiaducimi vedľajšími účinkami, ako je zamedzenie prístupu sociálno-ekonomicky znevýhodnených skupín k vzdelávaniu a odbornej príprave;

Perspektíva celoživotného vzdelávania

54.  konštatuje demografické zmeny v Únii, ako je starnutie populácie, nízka pôrodnosť, ako aj únik mozgov a ľudského kapitálu; konštatuje preto následnú potrebu získavať nové zručnosti a kompetencie počas života s cieľom získať schopnosť riešiť výzvy vyplývajúce zo stavu svetového hospodárstva a reagovať na nové požiadavky pracovného trhu;

55.  poukazuje na dôležitosť uznania vzdelania ako ľudského práva, ku ktorému musí mať každý prístup, so zameraním na osobný a sociálny rozvoj a na získavanie zručností pre život; vyzýva členské štáty, aby zlepšili otvorený prístup ku vzdelávacím a vedeckým materiálom s cieľom znížiť náklady na vzdelávanie a výskum, a to najmä v súvislosti s nedávnymi rozpočtovými škrtmi v týchto oblastiach v celej Únii;

56.  nabáda členské štáty, aby podporovali spoluprácu a synergie v oblasti celoživotného vzdelávania a najmä aby rozšírili prístup k vzdelávaniu a upravili a modernizovali učebné plány vzdelávacích inštitúcií – napríklad pomocou rýchlo sa rozvíjajúceho potenciálu digitálneho vzdelávania a otvorených vzdelávacích zdrojov – s cieľom naplniť túžby mladých ľudí a riešiť nové výzvy súčasného sveta;

57.  víta skutočnosť, že Komisia oznámila iniciatívu „Otvorenie vzdelávania“ zameranú na zlepšenie účinnosti, dostupnosti a rovnosti v oblasti systémov vzdelávania, odbornej prípravy a učenia prostredníctvom posilňovania integrácie informačných a komunikačných technológií a nových technológií do oblasti vzdelávania a odbornej prípravy; vyzýva všetky členské štáty, aby podporovali iniciatívy otvorenia vzdelávania;

58.  so znepokojením konštatuje veľkú rôznorodosť dostupných prostriedkov informačných a komunikačných technológií a znalostí na školách a vo vysokoškolských inštitúciách medzi členskými štátmi navzájom a v ich rámci; zdôrazňuje, že zavádzanie infraštruktúry a znalostí v oblasti IKT by sa malo zahrnúť do všetkých sektorov vzdelávania a odbornej prípravy, aby boli študenti čo najlepšie pripravení na digitálny vek;

59.  pripomína dôležitosť vysokokvalitného vzdelávania učiteľov a školiteľov, ktoré sa musí doplniť o mobilitu a odborné vzdelávanie pedagogických pracovníkov počas celej ich kariéry; zdôrazňuje skutočnosť, že výber a odborná príprava, vrátane ďalšieho vzdelávania, učiteľov sú nevyhnutné na zabezpečenie celkovej kvality vzdelávacieho systému;

60.  zdôrazňuje nevyhnutnosť inovatívnych vyučovacích metód a obsahu, ktorý poskytuje študentom inštrukcie o prístupoch ku vzdelávaniu („naučiť sa učiť sa“), aj s prihliadnutím na študentov zo zraniteľných sociálnych skupín alebo študentov s osobitným vzdelávacími potrebami; konštatuje najmä rýchly vývoj vo vzdelávaní v oblasti IKT, digitálnych médií a podnikania; zdôrazňuje dôležitú úlohu ostatných osôb zúčastnených na vzdelávaní (napríklad pracovníci s mládežou, učitelia pre dospelých a rodičia) a ich cennej spolupráce pri reagovaní na meniacu sa povahu vzdelávania;

61.  nalieha na členské štáty, aby investovali do celoživotného vzdelávania učiteľov s cieľom pomôcť ich odbornému a osobnému rozvoju, a taktiež aby podporovali status učiteľov a zlepšovali ich pracovné podmienky; zdôrazňuje ďalej možné výhody získania skúsenosti s výučbou v inej európskej krajine;

62.  žiada, aby učitelia boli ohodnotení a aby sa im dostalo náležitého uznania s cieľom zlepšiť kvalitu výučby poskytovanej žiakom;

63.  zdôrazňuje význam zavedenia jednotných a objektívnych kritérií pre posúdenie účinnosti a efektivity práce učiteľov a ich vplyvu na študijné výsledky a osobný rozvoj študentov;

64.  zdôrazňuje význam individuálnych vzdelávacích ciest s cieľom pomôcť ľuďom po celý život aktualizovať a modernizovať ich výrobné, spoločenské a hospodárske zručnosti; považuje individuálne koučovanie, tútorstvo a mentoring za prostriedok na odovzdávanie vedomostí a skúseností osobám využívajúcim tento prístup a na identifikáciu ich osobných silných stránok, ako aj schopností potrebných pre konkrétnu profesiu;

65.  domnieva sa, že je potrebné rozšíriť prístup ku vzdelávaniu ako kľúčovú prioritu pre Úniu s jasným zameraním na tých, ktorí nemajú dostatočnú úroveň základných zručností; povzbudzuje členské štáty, aby zaviedli osobitné opatrenia v podobe finančnej podpory osobám so slabším sociálno-ekonomickým zázemím s cieľom zabezpečiť pre každého možnosť dosiahnuť najvyššiu úroveň vzdelania a tiež zabezpečiť naplnenie potrieb študentov a ich dobré životné podmienky;

66.  vyzýva členské štáty, aby zaistili, aby vzdelávací systém zodpovedal potrebám všetkých možných žiakov vo všetkých etapách štúdia, s cieľom rozšíriť a zabezpečiť inkluzívny a integrovaný systém vzdelávania a odbornej prípravy a ponuku výhodných a na mieru šitých plánov a individuálnych študijných plánov, najmä pre členov zraniteľných sociálnych skupín s rizikom neúčasti alebo vylúčenia, ako napríklad u Rómov a iných menšín, prisťahovalcov a žiakov s mentálnym alebo fyzickým postihnutím a so špeciálnymi vzdelávacími potrebami;

67.  zdôrazňuje potrebu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, najmä v oblastiach vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM), kde sú ženy výrazne nedostatočne zastúpené, aby sa odstránila segregácia v povolaniach a platová diskriminácia a aby sa odstránila diskriminácia na základe pohlavia a sexuálnej orientácie v oblasti vzdelávania, a požaduje politiky na zatraktívnenie a zaručenia sociálneho začlenenia najzraniteľnejších a znevýhodnených skupín, vrátane starších ľudí, vo vzdelávaní; v tejto súvislosti povzbudzuje členské štáty, aby zaviedli osobitné opatrenia v podobe praktickej pomoci, finančnej podpory alebo ďalšieho odborného vzdelávania;

68.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili širokú škálu podporných štruktúr, ako štipendiá, granty, študentské pôžičky za prijateľných podmienok, doučovanie, poradenstvo a pomoc pri budovaní siete znevýhodneným študentom počas celého štúdia s cieľom predísť predčasnému ukončeniu ich školskej dochádzky počas stredoškolského a vysokoškolského vzdelávania, a aby im na vysokoškolskej úrovni pomohli získať prístup k programu Erasmus a podporili ich stáže v podnikoch, verejnej správe a v médiách s cieľom umožniť im získať primerané pracovné skúsenosti a podpornú sieť pre ich pracovný úspech v budúcnosti a taktiež integrovať ich konkrétne názory do inštitucionálnej kultúry;

69.  trvá na prijatí cieleného prístupu k odbornému vzdelávaniu detí s osobitnými vzdelávacími potrebami a detí a dospelých so zdravotným postihnutím s cieľom rozšíriť prístup ku vzdelávaniu, podporovať ich rodiny a umožniť im naplniť ich potenciál;

70.  domnieva sa, že všetky členské štáty by mali vynaložiť maximálne úsilie na zníženie miery predčasného ukončenia školskej dochádzky pod 10 %, čo je hodnota stanovená v hlavných cieľoch EÚ 2020, a to zabezpečením vysokokvalitného vzdelávania, rozvojových a opatrovateľských programov pre najmenších, ktoré sú primerané veku a pokrývajú celé obdobie útleho detstva od narodenia do veku 6 rokov, s rovnakým prístupom pre všetky deti;

71.  pripomína, že poskytnutie širokého spektra mimoškolských aktivít a zapojenie rodičov do vzdelávacieho procesu je nevyhnutné v súvislosti s bojom proti nerovnostiam, ktoré pramenia z nevýhod v rannom veku, v súvislosti s predchádzaním umiestňovania zaostalých žiakov do špeciálnych škôl, a s prerušením prenosu chudoby a sociálneho vyčlenenia z generácie na generáciu, čo sa môže monitorovať za pomoci príslušných záujmových skupín, ako napríklad miestnych mimovládnych organizácií;

72.  vyjadruje rovnaké obavy ako Komisia z alarmujúco nízkej miery účasti dospelých na vzdelávaní vo väčšine členských štátov s priemerom v EÚ na úrovni 8,9 %; zdôrazňuje preto potrebu upriamiť sa na dospelých s nízkou kvalifikáciou a na úlohu vzdelávania a odbornej prípravy dospelých, pokiaľ ide o tieto skupiny, ako aj na medzigeneračné vzdelávanie; pripomína možnosti, ktoré môžu digitálne vzdelávanie a otvorené vzdelávacie zdroje priniesť s ohľadom na prístup ku vzdelávaniu a odbornej príprave; pripomína, že je dôležité podporovať digitálnu gramotnosť a prístup k využívaniu IKT vo všetkých vekových skupinách obyvateľstva;

73.  vyzýva členské štáty, aby z dôvodu sociálnej solidarity a riešenia demografických výziev podporovali dobrovoľné aktivity pre všetky vekové kategórie, ako aj aby podporovali kurzy odbornej prípravy potrebné v opatrovateľských a podporných sektoroch;

74.  zdôrazňuje možnosti ponúkané hromadnými otvorenými online kurzmi z hľadiska prístupnosti k vysoko kvalitnému vzdelaniu pre každého, čo umožňuje pružnejšie a tvorivejšie spôsoby učenia, presadzovanie rovnosti všetkých študentov a tiež zníženie nákladov na vzdelávanie na strane študentov, ako aj vysokých škôl;

75.  uznáva skutočnosť, že odstránenie predsudkov, ktoré bránia študentom vo vzdelávacích smeroch, ktoré nie sú nevyhnutne považované za dráhu, ktorá povedie k vysoko hodnoteným zamestnaniam a pozíciám v spoločnosti, je kľúčové v boji proti nezamestnanosti a zvyšuje príťažlivosť odbornej prípravy a informálneho učenia; zdôrazňuje ďalej, že v časoch vysokej nezamestnanosti mladých ľudí by študenti mali byť aktívne informovaní o reálnych pracovných perspektívach na základe svojej voľby v oblasti vzdelávania; preto naliehavo nabáda členské štáty, aby v tejto súvislosti podporovali programy odborného poradenstva a podpory pre žiakov v oblasti výberu povolania;

76.  považuje zavedenie profesijného poradenstva a systémov profesionálneho rozvoja za dôležitý krok pri nasmerovaní mladých ľudí na správnu vzdelávaciu a profesijnú dráhu, ktorý zvýši ich motiváciu pre štúdium a získavanie odbornej prípravy;

77.  dôrazne podporuje vytvorenie európskeho priestoru pre zručnosti a kvalifikácie v záujme dosiahnutia transparentnosti a uznávania kvalifikácií získaných prostredníctvom odborného vzdelávania a prípravy alebo vysokoškolského vzdelávania; tam, kde je to vhodné, navrhuje rozšíriť uznávanie aj na kvalifikácie získané mimo systémov formálneho vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré možno považovať za nástroj posilnenia, demokratickej účasti, sociálneho začlenenia a za cestu pre vstup a opätovný návrat ľudí na pracovný trh;

78.  zdôrazňuje význam včasného vykonávania a podávania správ o vykonávaní iniciatív zameraných na zlepšenie cezhraničného uznávania kvalifikácií v rámci Európskej únie, najmä Európskeho kvalifikačného rámca, Európskeho systému prenosu a zhromažďovania kreditov (ECTS) a Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a školenie (ECEVET);

79.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali porovnávací rámec týkajúci sa vysokoškolského vzdelávania, ktorý bude poskytovať referenčný bod o vzdelávaní a zručnostiach získaných v rámci vzdelávacích systémov;

80.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby s pomocou príslušných záujmových skupín pravidelne monitorovali a vyhodnocovali, či ich systémy a programy vzdelávania úspešne pomáhajú príslušníkom zraniteľných sociálnych skupín, či sa im darí zabezpečovať rovný prístup k inkluzívnemu a kvalitnému vzdelávaniu na všetkých úrovniach a či zručnosti poskytnuté v rámci tohto vzdelávania a výcviku skutočne zvýšili zamestnateľnosť študentov, sociálnu integráciu a aktívne občianstvo; takisto vyzýva členské štáty, aby čo najskôr uskutočnili odporúčania európskeho semestra týkajúce sa vzdelávania a ostatné odporúčania Komisie;

81.  vyzýva Komisiu, aby monitorovala členské štáty, či podnikajú potrebné kroky na reformu svojich vzdelávacích systémov so zámerom dosiahnuť uvedené ciele;

o
o   o

82.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 393, 19.12.2012, s. 5. (2) Ú. v. EÚ C 135, 26.5.2010, s. 2. (3) Ú. v. EÚ C 372, 20.12.2011, s. 1. (4) Ú. v. EÚ C 119, 28.5.2009, s. 2. (5) Ú. v. EÚ C 398, 22.12.2012, s. 1. (6) Ú. v. EÚ C 165 E, 11.6.2013, s. 7. (7) Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 89. (8) Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 77. (9) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 8. (10) Ú. v. EÚ C 45 E, 23.2.2010, s. 33. (11) Ú. v. EÚ C 139, 17.5.2013, s. 51.