Európsky parlament,

–  so zreteľom na Luxemburskú deklaráciu o bezpečnosti pacientov z 5. apríla 2005,

–  so zreteľom na správu z druhej schôdze neformálnej siete pre prevenciu a kontrolu infekcií v zdravotnej starostlivosti (jún 2008),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 15. decembra 2008 o bezpečnosti pacientov vrátane prevencie a kontroly infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou (COM(2008)0837);

–  so zreteľom na posúdenie vplyvu Komisie z decembra 2008,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. apríla 2009 o návrhu odporúčania Rady o bezpečnosti pacientov vrátane prevencie a kontroly infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou(1),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 9. júna 2009 o bezpečnosti pacienta vrátane prevencie a kontroly nemocničných infekcií,

–  so zreteľom na špeciálny Eurobarometer 327 o bezpečnosti pacientov a kvalite zdravotnej starostlivosti, ktorý bol zverejnený v apríli 2010,

–  so zreteľom na správu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) s názvom Hlavné aspekty programov boja proti infekcii,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti,

–  so zreteľom na správu Komisie Rade z 13. novembra 2012 na základe správ členských štátov týkajúcich sa vykonávania odporúčania Rady (2009/C 151/01) o bezpečnosti pacienta vrátane prevencie a kontroly nemocničných infekcií,

–  so zreteľom na výročné epidemiologické správy Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) za roky 2008 a 2012,

–  so zreteľom na technický dokument ECDC s názvom Základné kompetencie v oblasti kontroly infekcií a nemocničnej hygieny v Európskej únii zverejnený 26. marca 2013;

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 18. novembra 2009 o antimikrobiálnej rezistencii (SANCO/6876/2009r6),

–  so zreteľom na spoločnú technickú správu Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a Európskej agentúry pre lieky (EMA) zo 17. septembra 2009 s názvom Bakteriálna výzva: čas reagovať – výzva na prekonanie diskrepancie, pokiaľ ide o vývoj baktérií s mnohopočetnou liekovou rezistenciou v EÚ a vývoj nových antibakteriálnych látok,

–  so zreteľom na špeciálny Eurobarometer 338 o antimikrobiálnej rezistencii zverejnený v apríli 2010,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o odolnosti proti antibiotikám(2),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 27. októbra 2011 týkajúce sa iniciatívy pre spoločnú tvorbu programov v oblasti výskumu s názvom Mikrobiálna výzva – objavujúca sa hrozba pre ľudské zdravie (C(2011)7660),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. októbra 2011 o ohrození verejného zdravia v dôsledku antimikrobiálnej rezistencie(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. novembra 2011 o akčnom pláne proti rastúcim hrozbám antimikrobiálnej rezistencie (COM(2011)0748),

–  so zreteľom na závery Rady z 22. júna 2012 o vplyve antimikrobiálnej rezistencie na sektor ľudského zdravia a veterinárny sektor – perspektíva „jedného zdravia“,

–  so zreteľom na svoje uznesenie o mikrobiálnej výzve – rastúce hrozby antimikrobiálnej rezistencie z 11. decembra 2012(4),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7-0320/2013),

Všeobecné pripomienky

A.  keďže bezpečnosť a pocit zdravia pacientov(5) významnou mierou prispievajú k celkovej kvalite zdravotnej starostlivosti a keďže úsilie o zvýšenie bezpečnosti pacientov závisí od vykonávania účinných a dlhodobých politík a programov v celej Európe;

B.  keďže kvalitná zdravotná starostlivosť je základným pilierom každého kvalitného systému zdravotníctva a prístup k vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti je základným ľudským právom, ktoré musí rešpektovať EÚ, jej inštitúcie, ako aj občania Európy;

C.  keďže v článku 168 zmluvy sa ustanovuje, že činnosti Európskej únie, ktoré dopĺňajú vnútroštátne politiky, sa zameriavajú na zlepšenie verejného zdravia, prevenciu ľudských ochorení a chorôb a odstraňovanie zdrojov nebezpečenstva pre telesné a duševné zdravie;

D.  keďže preto majú opatrenia EÚ v oblasti bezpečnosti pacientov pomáhať členským štátom pri koordinácii ich úsilia v tejto oblasti a podporovať ich opatrenia v oblastiach, kde zásah EÚ môže vytvoriť pridanú hodnotu;

E.  keďže je nevyhnutné zachovať dôveru občanov v zdravotnícke systémy Európskej únie;

F.  keďže množstvo údajov týkajúcich sa prevalencie a výskytu nežiaducich udalostí(6) v systémoch zdravotnej starostlivosti členských štátov EÚ je zatiaľ obmedzené, neustále sa však zvyšuje;

G.  keďže bezpečnosť pacientov je problém, ktorý predstavuje narastajúcu hrozbu pre systémy zdravotníctva na celom svete vrátane Európy;

H.  keďže výsledky špeciálneho Eurobarometra s názvom Bezpečnosť pacientov a kvalita zdravotnej starostlivosti dokazujú na jednej strane silnú informovanosť európskej verejnej mienky o tejto problematike, ale na druhej strane aj silný nedostatok informácií v oblasti bezpečnosti pacientov;

I.  keďže medzi nežiaduce udalosti spojené so zdravotnou starostlivosťou, ktoré majú vplyv na pacienta alebo jeho potomstvo v čase gravidity, alebo jeho budúce potomstvo, patria infekcie spojené so zdravotnou starostlivosťou(7), udalosti súvisiace s podávaním liekov alebo so zdravotníckymi pomôckami vrátane udalostí spôsobených použitím nad rámec povolenia, diagnostické chyby a komplikácie počas chirurgických zákrokov alebo po nich;

J.  keďže niektoré nežiaduce udalosti sú spojené s rizikom viažucim sa na zásah alebo lieky považované zdravotníckym personálom za nevyhnutné, iné, naopak, sú spôsobené chybou lekárov a nedostatkami alebo zlyhaniami v reťazci starostlivosti, ktorým sa dalo vyhnúť;

K.  keďže podľa odhadov 8 až 12 % hospitalizovaných pacientov v EÚ počas poskytovania zdravotnej starostlivosti v dôsledku nežiaducich udalostí, a to vrátane infekcie spojenej so zdravotnou starostlivosťou, chýb, ku ktorým dochádza v priebehu liečby alebo chirurgického zákroku, problémov spôsobených zlyhávajúcimi alebo nedostatočne dekontaminovaným zdravotníckym vybavením, diagnostických chýb alebo neuskutočnenia krokov, ktoré by zohľadňovali výsledky testov;

L.  keďže demografický vývoj vedie k zvyšovaniu podielu starších pacientov, ktorým sa predpisuje množstvo a rozličných liekov, ktorí si však často nie sú istí, ako sa tieto lieky majú správne užívať;

M.  keďže okrem toho starší pacienti a pacienti so zníženou imunitou alebo chronickými ochoreniami, najmä degeneratívnymi ochoreniami, predstavujú mimoriadne zraniteľnú skupinu, pokiaľ ide o nežiaduce udalosti spojené so zdravotnou starostlivosťou, ako sú: diagnostické chyby, chýbajúce následné ošetrenie po uskutočnení lekárskych vyšetrení; predpísanie, výdaj alebo podanie nevhodného lieku (napr. použitie lieku mimo schválených indikácií, t. j. off-label použitie lieku), nesprávnej dávky alebo dvoch liekov, ktoré nemožno kombinovať; zlyhanie alebo nedostatočná dezinfekcia zdravotníckych prístrojov a lekárskych nástrojov, či infekcia chirurgických rán;

N.  keďže podľa odhadov medzinárodných štúdií 13 až 16% nemocničných nákladov (alebo každé siedme euro) vzniká v dôsledku nežiaducich udalostí spojených so zdravotnou starostlivosťou;

O.  keďže podľa odhadov je 30 až 40 % nežiaducich udalostí v nemocničnom sektore, ako aj v sektore primárnej zdravotnej (ambulantnej) starostlivosti zjavne zapríčinených systémovými faktormi, a preto sa im dá vyhnúť;

P.  keďže najmä nedostatok finančných, technologických a ľudských prostriedkov je spojený so zvýšeným rizikom výskytu nežiaducich udalostí spojených so zdravotnou starostlivosťou;

Q.  keďže hospodárska kríza spomalila vykonávanie opatrení, o ktorých rozhodli v roku 2009 členské štáty, v dôsledku zmeny priorít v oblasti verejného zdravia;

R.  keďže každá fyzická a právnická má osoba právo zverejniť alebo v dobrej viere šíriť informáciu o skutočnosti, údaji alebo kroku, ak by sa jej neznalosť tejto skutočnosti, tohto údaja alebo tohto kroku zdala nebezpečná pre zdravie;

S.  keďže bezpečnosť pacientov je dôležitým bodom politického programu; keďže členské štáty zaviedli v roku 2005 mechanizmus umožňujúci diskusiu o problémoch súvisiacich s bezpečnosťou pacientov a ďalšou činnosťou v tejto oblasti; keďže bola vytvorená pracovná skupina, prostredníctvom ktorej Komisia plánuje podporovať činnosť a aktivity členských štátov, pričom jej aktívnym členom je WHO (predovšetkým prostredníctvom Svetovej aliancie pre bezpečnosť pacientov), Rada Európy, OECD a európske združenia pacientov, lekárov, zdravotných sestier, lekárnikov, zubárov a nemocníc;

T.  keďže infekcie spojené so zdravotnou starostlivosťou patria k najčastejším a najfatálnejším príčinám neúmyselnej ujmy spôsobenej pacientom;

U.  keďže infekcia spojená so zdravotnou starostlivosťou postihujúca priemerne 5 % hospitalizovaných pacientov predstavuje v krajinách Európskej únie veľký problém verejného zdravia, pričom je vážnym problémom verejného zdravia a vysokým hospodárskym zaťažením pre obmedzené finančné zdroje v oblasti zdravotníctva;

V.  keďže celkový počet pacientov, ktorí v období 2011 – 2012 pri pobyte na jednotke intenzívnej starostlivosti v EÚ získali minimálne jednu infekciu spojenú so zdravotnou starostlivosťou, sa odhaduje na 3,2 milióna(8).

W.  keďže infekcie spojené so zdravotnou starostlivosťou, ktoré majú vážne dôsledky, pokiaľ ide o chorobnosť, úmrtnosť (tieto infekcie sú v EÚ priamou príčinou úmrtia 37 000 osôb) a náklady (odhadom viac než 5,5 miliardy EUR ročne v rámci celej EÚ), predstavujú závažný problém pre verejné zdravotníctvo v členských štátoch;

X.  keďže infekcie spojené so zdravotnou starostlivosťou môžu vzniknúť v dôsledku pobytu vo všetkých typoch prostredí, v ktorých sa poskytuje zdravotná starostlivosť vrátane základnej, komunitnej, sociálnej a súkromnej starostlivosti, akútnej a chronickej starostlivosti, alebo v dôsledku akéhokoľvek výkonu v rámci zdravotnej starostlivosti, najmä v domácom prostredí (predovšetkým v dôsledku chýb v dávkovaní, zle označeného balenia liekov, kontaminácie zdravotníckymi nástrojmi či prístrojmi alebo kontaktu s pacientmi a zdravotníckymi pracovníkmi);

Y.  keďže infekcie spojené so zdravotnou starostlivosťou získané počas hospitalizácie sa môžu prejaviť až po prepustení pacienta;

Z.  keďže priemerná dĺžka pobytu v nemocnici v členských štátoch Európskej únie sa znižuje;

AA.  keďže ECDC je v spolupráci s medzinárodnými odborníkmi zodpovedné vymedziť vedecké odporúčania na základe prístupov založených na dôkazoch, ktorých cieľom je účinne predchádzať infekciám spojeným so zdravotnou starostlivosťou;

AB.  keďže domáca starostlivosť sa často poskytuje pacientom s chronickými ochoreniami a d egeneratívnymi ochoreniami, ktorí sa neliečia v nemocnici;

AC.  keďže stav niektorých chorých osôb s chronickými ochoreniami a degeneratívnymi ochoreniami si často vyžaduje trvalú a nepretržitú zdravotnú pomoc, čo si veľmi často vyžaduje použitie zdravotníckych prístrojov (kardiostimulátorov, dýchacích prístrojov, katétrov, močových katétrov...);

AD.  keďže používanie takýchto zdravotníckych prístrojov so sebou prináša riziko infekcie;

AE.  keďže nedodržiavanie základných hygienických opatrení, napríklad v zdravotných zariadeniach i v domácnostiach, často spôsobuje zvýšené šírenie patogénov, najmä patogénov odolných voči antimikrobiálnym látkam;

AF.  keďže jednoduché a nákladovo účinné opatrenia prevencie pred infekciami spojenými so zdravotnou starostlivosťou, ako je napríklad zavedenie opatrení zdravotnej výchovy (najmä podpora hygieny v nemocniciach), už existujú alebo sa v súčasnosti experimentálne testujú so sľubnými výsledkami, mohli by sa preskúmať viaceré alternatívne a nákladovo účinné spôsoby na boj proti infekciám spojeným so zdravotnou starostlivosťou;

AG.  keďže pacienti môžu počas a po svojej hospitalizácie šíriť mikroorganizmy zodpovedné za infekcie spojené so zdravotnou starostlivosťou, ktoré sú schopné kolonizovať ľudskú bytosť počas dlhšieho obdobia, a keďže infekcie spojené so zdravotnou starostlivosťou sa môžu týkať všetkých miest poskytujúcich zdravotnú starostlivosť, zariadenia strednodobého a dlhodobého pobytu, či domácnosť pacienta;

AH.  keďže len trinásť členských štátov zaviedlo vnútroštátny dohľad nad infekciami Clostridium difficile(9) a keďže len v troch z nich sú do zberu údajov v rámci týchto systémov dohľadu zapojení aj všeobecní lekári, čo je situácia, ktorú treba zlepšiť;

AI.  keďže, okrem toho, rastúca mobilita občanov v rámci európskych systémov zdravotnej starostlivosti a medzi nimi, a čoraz viac cezhraničný charakter zdravotnej starostlivosti v Európe, ako i možnosť občanov využívať liečenie mimo svojej krajiny pobytu, podporujú rýchle šírenie odolných mikroorganizmov z jedného členského štátu do druhého;

AJ.  keďže problematika rezistencie voči antimikrobiálnym látkam je závažná a v niektorých krajinách čoraz rozšírenejšia, predstavuje hrozbu pre bezpečnosť pacientov a môže narušiť liečbu infekcií a následné zotavenie a zvyšuje vnútroštátne náklady na zdravotníctvo;

AK.  keďže infekcie spojené so zdravotnou starostlivosťou je často zložité vyliečiť, pretože mikroorganizmy, ktoré sú za ne zodpovedné, sú často rezistentné voči antimikrobiálnym látkam;

AL.  keďže iba v EÚ, na Islande a v Nórsku baktérie rezistentné voči antimikrobiálnym látkam spôsobujú ročne približne 400 000 infekcií, z ktorých 25 000 končí smrteľne, a dodatočné náklady na zdravotnú starostlivosť a náklady v súvislosti so stratou produktivity vo výške najmenej 1,5 miliardy EUR ročne;

AM.  keďže rezistencia voči antibiotikám v Európe naďalej narastá a vo viacerých členských štátoch môže voči niektorým baktériám dosahovať 25 %, či dokonca a viac;

AN.  keďže posledné dostupné údaje naznačujú, že markery antibakteriálnej rezistencie pri výskyte infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou dokazujú globálnu tendenciu zvyšovania fenoménu multirezistencie a najmä zvyšovanie percenta baktérií Enterobacteriaceae rezistentných voči cefalosporínom tretej generácie a S. aureus rezistentných voči meticilínu;

AO.  keďže dochádza v poklese vo vývoji nových antimikrobiálnych látok;

AP.  keďže vývin rezistencie voči antimikrobiálnym látkam je prirodzeným a nevyhnutným dôsledkom ich používania, ale ktorý možno obmedziť, pokiaľ sa používajú opatrným a rozumným spôsobom;

AQ.  keďže vývin rezistencie voči antimikrobiálnym látkam sa môže zrýchľovať najmä systematickou nápravou a znásobovať týmito výrobkami v humánnej medicíne, čo v kombinácii s nedostatočnou hygienou a kontrolou infekcií môže narušiť účinnosť už teraz obmedzeného počtu dostupných antimikrobiálnych látok;

AR.  keďže vzhľadom na nedostatočný vývoj nových antibiotík/antimikrobiálnych látok je nevyhnutné, aby sa súčasné antimikrobiálne látky čo najdlhšie využívali účinným spôsobom;

AS.  keďže vzhľadom na nedostatočný vývoj nových antibakteriálnych liekov Európska komisia a členské štáty musia spolupracovať v záujme podpory rozvoja a dostupnosti takýchto výrobkov za pomoci ECDC a s využitím odborných poznatkov Európskej agentúry pre lieky (EMA);

AT.  keďže poľnohospodárske politiky podporujú vznik rezistencie voči antibiotikám prostredníctvom potravinového reťazca, ako aj vypúšťaním odpadu živočíšneho pôvodu, ktorý sa dostáva do vodného cyklu;

AU.  keďže sa objektívne zaznamenala väčšia spotreba antibiotík medzi najmenej informovanými osobami a keďže lepšie objektívne znalosti o antibiotikách sú spojené so zodpovednejším správaním, pokiaľ ide o používanie antibiotík;

AV.  keďže niektoré členské štáty nemajú k dispozícii dostatočný regulačný a právny rámec, aby určili za povinnosť a podporili rozumné používanie liekov, vzhľadom na značné rozdiely, ktoré v Európe existujú v rámci komunitnej, ako aj nemocničnej starostlivosti, pokiaľ ide o spotrebu antibiotík;

AW.  keďže je potrebné poskytovať vzdelávanie a zvyšovať povedomie medzi všetkými, ktorí sú zapojení do používania antimikrobiálnych látok, a to vrátane tvorcov politík, zdravotníckych odborníkov a širokej verejnosti, s cieľom priniesť nevyhnutné zmeny v správaní občanov a osôb, ktoré tieto prostriedky predpisujú a vydávajú;

AX.  keďže od odporúčania Rady z roku 2009 (2009/C 151/01) bolo vyvinuté značné úsilie s cieľom zlepšiť bezpečnosť pacientov v členských štátov, a to najmä začlenením bezpečnosti pacientov do všetkých členských štátoch Únie ako priority politiky v oblasti verejného zdravia prostredníctvom zavedenia príslušného orgánu v oblasti bezpečnosti pacientov (v 19 členských štátoch), ako aj podporením vzdelávania v oblasti bezpečnosti pacientov v zdravotníckych zariadeniach (v 23 členských štátoch);

AY.  keďže od odporúčania Rady z roku 2009 (2009/C 151/01) sa vynaložilo značné úsilie pri prijímaní a zavádzaní (vnútroštátnych alebo regionálnych) stratégií prevencie a kontroly infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou v členských štátoch, a najmä pri prijímaní usmernení týkajúcich sa prevencie infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou a boja proti nim, a to zavádzaním systémov aktívneho dohľadu nad infekciami spojenými so zdravotnou starostlivosťou (alebo posilnením existujúcich systémov);

AZ.  keďže na druhej strane niektoré opatrenia, ktoré Rada odporúčala (2009/C 151/01) na zlepšenie bezpečnosti pacientov v členských štátoch, doteraz vykonal iba obmedzený počet členských štátov, že ešte stále sú možnosti na zlepšovanie tak v nemocničnej starostlivosti ako starostlivosti mimo nemocníc, a to najmä v oblasti postavenia pacientov, vzdelávania zdravotníckych pracovníkov a ošetrovateľov v širšom význame, a že je potrebné pokračovať v úsilí o zavedenie európskej nomenklatúry v oblasti bezpečnosti pacientov alebo tiež vypracovať európske usmernenia pre normy v oblasti bezpečnosti pacientov;

BA.  keďže niektoré opatrenia, ktoré Rada odporúčala na prevenciu a kontrolu infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou v členských štátoch, vykonalo iba niekoľko členských štátov a že je stále čo zlepšovať najmä v oblasti informovanosti pacientov zo strany zdravotníckych zariadení a podpory výskumu zameranému na prevenciu a kontrolu infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou;

Vykonávanie odporúčaní Rady: Podstatné zlepšenie a ďalší pokrok, ktorý treba dosiahnuť

1.   víta opatrenia zavedené na úrovni členských štátov, ktoré sú predovšetkým zamerané na zlepšenie celkovej bezpečnosti pacientov a na predchádzanie výskytu infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou, a to najmä týmito prostriedkami:

2.   víta opatrenia, ktoré prijala Komisia na účely zlepšenia všeobecnej bezpečnosti pacientov formou podpory výmeny najlepších postupov medzi členskými štátmi a vypracovania definícií a terminológie v oblasti bezpečnosti pacientov, a predovšetkým víta skutočnosť, že:

3.  víta činnosť Komisie a ECDC v oblasti prevencie a kontroly infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou, ktorú vykonávajú v spolupráci so zdravotníckymi orgánmi členských štátov;

4.  víta činnosť Komisie v oblasti prevencie infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou a boja proti nim, ktorá je úzko spojená s činnosťou Komisie v oblasti rezistencie voči antimikrobiálnym látkam; víta najmä skutočnosť, že Komisia financuje výskumné projekty v oblasti infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou a antimikrobiálnej rezistencie, najmä projekty s európskym rozmerom, ako je napríklad projekt IPSE (zlepšenie bezpečnosti pacientov v Európe), projekt IMPLEMENT (vykonávanie strategických zväzkov v oblasti prevencie a riadenia infekcii) alebo projekt PROHIBIT (prevencia nemocničných infekcií prostredníctvom intervencie a odbornej prípravy), ktorého cieľom je analyzovať praktické usmernenia v oblasti prevencie pred infekciami spojenými so zdravotnou starostlivosťou v európskych nemocniciach a testovať stratégiu prevencie pred infekciami krvného obehu spojenými s centrálnymi žilovými katétrami (infekcie, ktoré sú mimoriadne závažné, keďže sú spojené s vysokou chorobnosťou, ako aj s vysokou priamou úmrtnosťou v dôsledku týchto infekcií);

5.  víta činnosť ECDC v oblasti koordinácie a monitorovania, a najmä:

6.  uznávam, že v súčasnosti neexistuje na úrovni Únie žiadna klasifikácia alebo systém podávania správ zameraný na bezpečnosť pacientov, vďaka ktorému by bolo možné určiť, pochopiť a analyzovať faktory týkajúce sa bezpečnosti pacientov a podporiť tak vzdelávanie a zlepšenie systémov;

7.  priznáva, že zatiaľ len príliš málo členských štátov:

8.  vyzýva členské štáty, aby pokračovali v zbere porovnateľných ukazovateľov bezpečnosti pacientov a aby sa do tejto činnosti zapojili s podporou Komisie všetky členské štáty;

9.  vyzýva členské štáty, aby pokračovali vo svojej dvojstrannej a mnohostrannej spolupráci v oblasti bezpečnosti pacientov na národnej a/alebo regionálnej úrovni, a aby túto spoluprácu zintenzívnili;

Zlepšiť bezpečnosť pacientov v Európe vrátane prevencie a kontroly infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou: všeobecné odporúčania

10.  odporúča, aby bola problematika bezpečnosti pacientov a najmä prevencie a kontroly infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou zaradená na prednostné miesto v politickom programe EÚ, a to tak na celoštátnej úrovni v členských štátoch, ako aj na regionálnej a miestnej úrovni;

Činnosti na zlepšenie celkovej bezpečnosti pacientov

11.  nabáda členské štáty, aby pokračovali v úsilí o zlepšenie bezpečnosti pacientov a aby uskutočňovali – ak tak ešte neurobili – ďalšie činnosti, ktoré v plnej miere zohľadňujú odporúčania Rady vrátane zavádzania akčných plánov na boj proti infekciám spojeným so zdravotnou starostlivosťou;

12.  predovšetkým naliehavo vyzýva členské štáty, aby vykonali alebo posilnili, pokiaľ už existujú:

13.  žiada Európsku agentúru pre lieky, aby vypracovala zoznam liekov nad rámec povolenia na uvedenie na trh, ktoré sa používajú aj napriek existencii iného výrobku, ktorý povolenie na uvedenie na trh má; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zdravotníckych pracovníkov a pacientov informovali o zavedení lieku nad rámec povolenia na uvedenie na trh;

14.  nabáda Komisiu a príslušné európske agentúry, aby zriadili alebo posilnili, zjednodušili a oboznámili verejnosť so systémami podávania správ o nežiaducich udalostiach týkajúcich sa najmä liekov a zdravotníckych prístrojov a umožňujúcimi určiť zodpovednosť v prípade zlyhania v reťazci starostlivosti a schopnými získať ponaučenie z týchto zlyhaní, a aby zaručili transparentnosť všetkých postupov;

15.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby opätovne prehodnotili štruktúry podávania správ o nežiaducich udalostiach a aby zistili, či je takéto nahlasovanie správ bez akéhokoľvek trestu, a aby zabezpečili, aby zdravotnícki pracovníci mohli tieto informácie nahlásiť otvorene bez toho, aby to pre nich osobne malo negatívne dôsledky;

16.  vyzýva členské štáty, aby uskutočňovali opatrenia zamerané na zlepšovanie kvality – a nielen kvantity – systémov podávania správ o nežiaducich udalostiach, aby tieto systémy obsahovali informácie, ktorými by bolo možné reálne zlepšovať bezpečnosť a ľahko získavať údaje v záujme systematického a komplexného hodnotenia;

17.  vyzýva členské štáty k oveľa väčšej integrácii informácií poskytovaných pacientmi v elektronických systémoch zameraných na bezpečnosť pacientov a nežiaduce udalosti, ako aj na systematické hodnotenie týchto informácií s cieľom predchádzať chybám;

18.  nabáda členské štáty, Európsku komisiu a príslušné európske agentúry, aby využívali všetky relevantné technologické a štatistické nástroje na popis a analýzu nežiaducich udalostí;

19.  nabáda Komisiu a členské štáty k zlepšovaniu znalostí občanov o iniciatívach týkajúcich sa bezpečnosti pacientov a na posilnenie postavenia občanov v tejto oblasti;

20.  žiada Komisiu, aby opätovne zvážila žiadosti o zriadenie databázy osvedčených postupov s cieľom podporovať ich výmenu medzi členskými štátmi. domnieva sa, že vytvorením databázy nežiaducich udalostí by bolo možné predchádzať tomuto typu komplikácií v budúcnosti a zároveň by to slúžilo ako príklad osvedčených postupov pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti;

21.  vyzýva členské štáty k výmene osvedčených postupov prostredníctvom prístupu založeného na faktických údajoch, a predovšetkým, aby na základe prípadových štúdií a spätných väzieb stanovili spoločné usmernenia, ktoré by sa uplatňovali na celom území Únie;

22.  vyzýva členské štáty, aby v prípade, že je to možné, transponovali stratégie a programy bezpečnosti pacientov z nemocničnej starostlivosti na starostlivosť mimo nemocníc (najmä v zariadeniach pre dlhodobý alebo strednodobý pobyt, ale aj v domácnosti).

Činnosti na predchádzanie a zníženie počtu infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou

23.  nabáda členské štáty, aby vypracovali jasné vnútroštátne ciele na zníženie infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou a aby uskutočňovali – ak tak ešte neurobili – doplňujúce opatrenia na ochranu pred infekciami spojenými so zdravotnou starostlivosťou a na zníženie ich výskytu, najmä pokiaľ ide o:

24.  nabáda Komisiu, aby preskúmala možnosť uzatvorenia dohôd o partnerstve medzi Komisiou a jednotlivými členskými štátmi alebo priamo medzi členskými štátmi s cieľom zabrániť problémom týkajúcim sa infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou v nemocničných zariadeniach, ale tiež v rámci domácej starostlivosti, a tieto problémy riešiť; žiada Komisiu, aby pri budúcom akčnom programe EÚ v oblasti zdravia podporila pokračovanie prác v oblasti prevencie a kontroly infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou;

Zlepšiť bezpečnosť pacientov v Európe vrátane prevencie a kontroly infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou: konkrétne opatrenia a odporúčania

Prevencia

25.  hoci uznáva, že EÚ nemôže zasahovať do právomocí členských štátov v oblasti zdravia, a uznáva, že medzi jednotlivými členskými štátmi sú rozdiely, pokiaľ ide o politiky zdravotnej starostlivosti a zdravotné systémy, vyzýva členské štáty a ich delegovaných partnerov, aby:

26.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podporovali, a aj prostredníctvom informačných kampaní, všeobecné osvedčené postupy, najmä postupy týkajúce sa hygieny (hygiena rúk, sterilizovanie a maximálna dekontaminácia zdravotníckych nástrojov a prístrojov atď.) v nemocniciach, ale tiež mimo nemocníc (a najmä u pacientov a ich rodín);;

27.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby vypracovali vnútroštátne usmernenia týkajúce sa hygieny rúk a všeobecného upratovania nemocníc a zdravotníckych zariadení;

28.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby podporovali prístup zameraný na boj proti chybám v nemocničnom prostredí, a to najmä zavedením kontrolného zoznamu WHO pre chirurgickú bezpečnosť;

29.  vyzýva k posilneniu a k lepšej koordinácii výskumu s cieľom predchádzať šíreniu infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou;

30.  vyzýva členské štáty, aby podporovali snahy o preskúmanie ohnísk infekcie v nemocniciach a o nájdenie spôsobu zamedzenia šíreniu infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou;

31.  nabáda členské štáty k vypracovaniu vlastných vnútroštátnych postupov primeraného používania antibiotík tak, aby sa obmedzilo narastanie rezistencie voči antibiotikám a zabezpečila účinnosť antibiotickej liečby;

32.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli platformy a protokoly umožňujúce prenos údajov týkajúcich sa zdravia a aby zároveň zaručili dodržiavanie príslušných európskych právnych predpisov v oblasti ochrany údajov;

33.  vyzýva členské štáty, aby určili špecifické bezpečnostné postupy týkajúce sa chronických degeneratívnych ochorení a ochorení spôsobujúcich zdravotné postihnutie, ktoré si vyžadujú stálu pomoc mimo nemocničného rámca (v zariadeniach pre dlhodobý a strednodobý pobyt, ale i v domácnosti);

34.  zdôrazňuje, pokiaľ ide o domácu zdravotnú starostlivosť, že:

35.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby Komisii poskytli informácie o programoch očkovania určených pre zdravotníckych pracovníkov vrátane pokrytia v rámci zdravotníckych inštitúcií;

36.  vyzýva členské štáty, aby podporovali kampane pre zdravotníckych pracovníkov s cieľom informovať pacientov o prostriedkoch, ako možno predchádzať nozokomiálnym ochoreniam;

37.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby prijímali opatrenia, ktorými by bolo možné lepšie informovať blízke osoby pacientov o tom, ako predchádzať chybám v oblasti medikácie a automedikácie;

Komunikácia, vzdelávanie a odborná príprava

38.  odporúča členským štátom, aby uskutočňovali konkrétne činnosti zamerané na informovanosť a odbornú prípravu týkajúce sa infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou a určené nielen zdravotníckym pracovníkom (lekárom, zdravotným sestrám, ošetrovateľom atď.), ale aj, napríklad, blízkym formálnym aj neformálnym opatrujúcim osobám a dobrovoľníkom v nemocniciach, ktorí sú v kontakte s pacientmi;

39.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby uskutočňovali usmernenia o opatreniach zdravotníckych pracovníkov, ktoré majú informovať pacientov o tom, ako používať antibiotiká;

40.  vyzýva členské štáty, aby uskutočňovali konkrétne činnosti zamerané na informovanosť a odbornú prípravu s cieľom informovať pacientov a zdravotníckych pracovníkov o probléme rezistencie voči antimikrobiálnym látkam;

41.  vyzýva členské štáty, aby pri vytváraní osvedčených postupov zohľadňovali a zhodnocovali centrá excelentnosti priamo na základe skúseností pacientov;

Práva pacientov

42.  vyzýva členské štáty, aby pracovali na zabezpečovaní dôvery pacientov v zdravotnícke systémy a najmä na aktívnom zapájaní pacientov do problematiky ich bezpečnosti;

43.  vyzýva členské štáty, aby zapájali organizácie pacientov do príprav na nových zákonoch a nových programov v oblasti zdravia;

44.  vyzýva členské štáty, aby na miestnej úrovni určili orgán alebo kontaktnú osobu, ktorí by pacientom poskytovali informácie a údaje o bezpečnosti pacientov tak, aby sa posilňovala dôvera verejnosti v bezpečnosť zdravotníckych systémov intenzívnejším poskytovaním primeraných a zrozumiteľných informácií;

45.  nabáda členské štáty, aby informovali pacientov o rizikách, úrovniach bezpečnosti a opatreniach prijatých na zabránenie nežiaducim udalostiam spojeným so zdravotnou starostlivosťou s cieľom zaistiť informovaný súhlas pacienta s navrhovanou liečbou a celkovo mu tak umožniť oboznámiť sa s otázkami v oblasti bezpečnosti pacienta; žiada členské štáty, aby pacientov prostredníctvom primeraných organizačných štruktúr informovali o postupoch riešenia sťažností a právnych možnostiach dostupných v prípade nežiaducich udalostí spojených so zdravotnou starostlivosťou (napríklad prostredníctvom zástupcu pre práva pacientov);

46.  nabáda členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby – pokiaľ je to možné – uprednostňovali prístupy založené na mediácii v prípadoch, keď dôjde k nežiaducim udalostiam spojeným so zdravotnou starostlivosťou;

47.  vyzýva členské štáty, aby nabádali všeobecných lekárov k tomu, aby pacientov informovali o ich právach, ako aj dostupných možnostiach podávania sťažností a správ o chybách a nežiaducich udalostiach;

48.  uznáva, že EÚ nesmie zasahovať do právomocí členských štátov v oblasti zdravia; nabáda však Komisiu, aby vytvorila mechanizmy kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu v cezhraničných prípadoch, ak sú nežiaducimi udalosťami súvisiacimi so zdravotnou starostlivosťou a vyplývajúcimi z tej istej príčiny postihnutí viacerí pacienti;

Kontrola, diagnostika a monitorovanie

49.  vyzýva Komisiu, príslušné agentúry EÚ a členské štáty, aby zvážili opatrenia na zaistenie spätnej väzby o bezpečnosti pacientov, a to nielen zo strany zdravotníckeho personálu, ale aj pacientov; zdôrazňuje, že ich podávanie správ by sa malo vyznačovať transparentnosťou na všetkých úrovniach;

50.  vyzýva tieto členské štáty, ktoré vykonávajú špecifické vnútroštátne prieskumy prevalencie v súvislosti s infekciou spojenou so zdravotnou starostlivosťou, pri ktorých sa uplatňuje harmonizovaná metodika ECDC, aby tak postupovali pravidelne, a nabáda všetky členské štáty, aby zaviedli takéto prieskumy; dôrazne vyzýva Komisiu, aby sa viac zaujímala o iniciatívu s názvom Globálny mikrobiálny identifikátor (Global Microbial Identifier)(10), ktorú podporuje veľký počet výskumníkov z celého sveta a vďaka ktorému je možné monitorovať a odhaľovať rizikové organizmy spojené so zdravotnou starostlivosťou a zároveň rozvíjať kapacitu reagovať na šírenie infekcií (vrátane šírenia na cezhraničnej úrovni);

51.  odporúča, aby sa na regionálnej alebo miestnej úrovni vytvorili pracovné skupiny, ktoré sa budú zaoberať otázkami špecifickými pre oblasť bezpečnosti pacientov; navrhuje napríklad, aby sa tieto pracovné skupiny zameriavali na prevenciu nehôd v prípade starších osôb, znižovanie operačných rizík alebo znižovanie rizika chýb spojených s podávaním liekov;

52.  vyzýva členské štáty, aby nabádali nemocnice a zariadenia opatrovateľskej starostlivosti, aby sa zameriavali na úlohy v oblasti základnej starostlivosti, ako je pozorovanie pacientov a vyhodnocovanie preležanín, ktoré predstavujú veľký, ale často skrytý problém pre hospitalizovaných pacientov a chovancov;

53.  vyzýva Európsku agentúru pre lieky, aby vypracovala usmernenia o používaní liekov nad rámec povolenia na uvedenie na trh, a to na základe zdravotných potrieb a pri zohľadnení ochrany pacientov;

54.  vyzýva ECDC, aby v spolupráci s EMA vypracovalo zoznam patogénov, ktoré môžu spôsobiť vážne či prípadne i smrteľné infekcie odolné voči antibiotikám a ktoré môžu predstavovať vážne zdravotné riziko; vyzýva na pravidelnú aktualizáciu tohto zoznamu prostredníctvom informácií, ktoré poskytuje sieť pre európsky dohľad nad spotrebou antimikrobiálnych látok (ESAC-Net) a európsky systém dohľadu nad antimikrobiálnou rezistenciou (EARS-Net);

55.  odporúča, aby sa v spolupráci s EMA a ECDC vypracoval zoznam infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou, ktoré by sa mali systematicky vyšetrovať vo všetkých nemocniciach a zdravotníckych zariadeniach v EÚ;

Európska a medzinárodná spolupráca

56.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby v súčinnosti s WHO a OECD posilnili spoluprácu s cieľom vypracovať vymedzenia, terminológiu, ako aj ukazovatele v oblasti bezpečnosti pacientov najmä s cieľom zabezpečiť izoláciu vysokorizikových pacientov v prípade pandemickej alebo cezhraničnej hrozby;

57.  zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť účinnú európsku sieť vnútroštátnych systémov dohľadu, ktorá by na základe normalizovaných kritérií prijatých Komisiou a členskými štátmi fungovala s cieľom identifikovať a monitorovať miesta, na ktorých nastane kontaminácia infekciami spojenými so zdravotnou starostlivosťou (vrátane mimo nemocničných zariadení), ako aj spôsob, akým sa tieto infekcie šíria; naliehavo vyzýva členské štáty, aby pokračovali v úsilí zhromažďovať porovnateľné, aktuálne referenčné údaje o celkovej bezpečnosti pacientov a nozokomiálnych infekciách; vyzýva členské štáty, aby tieto údaje každoročne zverejňovali;

58.  vyzýva členské štáty, aby sa podelili s kritériami osvedčených postupov v oblasti celkovej bezpečnosti pacientov a najmä prevencie a kontroly nozokomiálnych infekcií a prenosu multirezistentných baktérií, ak takéto kritériá existujú (ide napríklad o opatrenia v oblasti prevencie šírenia baktérie Legionella v nemocničných teplovodných systémoch);

59.  uznáva dôležitosť programu ECDC o antimikrobiálnej rezistencii a infekciách spojených so zdravotnou starostlivosťou, najmä pokiaľ ide o snahy o podporu a normalizáciu dohľadu nad nozokomiálnymi infekciami, o poskytovanie vedeckých odporúčaní a odbornej prípravy a informovanosti;

60.  vyzýva členské štáty, aby spolupracovali pri vytváraní platforiem umožňujúcich výmenu informácií o nežiaducich udalostiach spojených so zdravotnou starostlivosťou, a to podporovaním využívania všetkých relevantných systémov zberu údajov, pričom sa zabezpečí, aby tieto činnosti dodržiavali príslušné európske právne predpisy týkajúce sa ochrany údajov; zdôrazňuje, že pacienti musia byť liečení tak, aby sa dodržiavali etické zásady a ochrana ich osobných údajov;

61.  vyzýva Komisiu a členské štáty na spoluprácu pri zavádzaní stimulačných opatrení v záujme rozvoja nových antibakteriálnych liekov. domnieva sa, že takéto stimuly by sa mali zaviesť v rámci primeraných právnych predpisov EÚ s cieľom podporovať spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom v záujme oživenia antimikrobiálneho výskumu a vývoja;

62.  vyjadruje presvedčenie, že EÚ by mala v rámci ôsmeho rámcového programu pre výskum, ktorý sa začne v roku 2014, spolufinancovať výskum v oblasti celkovej bezpečnosti pacientov, nozokomiálnych infekcií a rezistencie voči antimikrobiálnym látkam;

Monitorovanie a podávanie správ

63.  naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby predĺžili monitorovanie opatrení prijatých v záujme vykonávania odporúčania v oblasti bezpečnosti pacientov vrátane prevencie a kontroly nozokomiálnych infekcií prinajmenšom o ďalšie dva roky;

64.  dôrazne nabáda členské štáty, aby posilnili spoluprácu s ECDC v oblasti prevencie a kontroly nozokomiálnych infekcií; nabáda najmä vnútroštátne orgány, aby požiadali ECDC, aby vykonávalo pravidelné audity in situ, a aby zverejňovali správy, ktoré im predloží ECDC, a z tohto hľadiska zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa v budúcich viacročných finančných rámcoch zabezpečilo dostatočné financovanie pre ECDC, ktoré toto centrum potrebuje na koordináciu a monitorovanie činností;

o
o   o

65.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Výboru regiónov a členským štátom.

(1) Ú. v. EÚ C 184 E, 8.7.2010, s. 395. (2) Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 131. (3) Ú. v. EÚ C 131 E, 8.5.2013, s. 116. (4) Prijaté texty, P7_TA(2012)0483. (5) Bezpečnosť pacientov vymedzila WHO ako právo pacienta neutrpieť zbytočnú ujmu alebo potenciálnu ujmu spojenú so zdravotnou starostlivosťou. (6) Nežiaduca udalosť je incident, ktorý má za následok ujmu spôsobenú pacientovi. (7) Na účely tejto správy sa infekcia spojená so zdravotnou starostlivosťou vymedzuje ako každá infekcia, ku ktorej došlo počas alebo v dôsledku zdravotnej starostlivosti o pacienta (na účely diagnózy, liečby alebo prevencie), pokiaľ na začiatku tejto starostlivosti pacient infekciu nemal, ani sa u neho nerozvíjala v rámci inkubačného času. Infekčné mikroorganizmy (baktérie, huby, parazity a iné prenosné činitele), ktoré spôsobujú infekciu spojenú so zdravotnou starostlivosťou, môžu pochádzať od samotného pacienta (endogénna infekcia) z niektorého z jeho prirodzených miest výskytu (črevá, pokožka atď.) alebo z jeho okolia (exogénna infekcia či prenos infekcie). Infekcie spojené so zdravotnou starostlivosťou zahŕňajú všetky infekcie spojené so systémami zdravotnej starostlivosti alebo s rôznymi liečebnými postupmi. Zahŕňajú nozokomiálne infekcie (získané v zdravotníckych zariadeniach počas hospitalizácie alebo ambulantného ošetrenia) a infekcie získané počas zdravotnej starostlivosti mimo zdravotníckych zariadení, a to v kolektívnych zariadeniach (ako sú zariadenia pre dlhodobý a strednodobý pobyt a najmä zariadenia opatrovateľskej starostlivosti o staršie osoby) či v domácom prostredí. (8) Na základe odpovede Komisie na otázku na písomné zodpovedanie E-004648/2013 zo 14. júna 2013. (9) Na základe odpovede Komisie na otázku na písomné zodpovedanie E-004649/2013 ide o týchto 13 krajín: Belgicko, Bulharsko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Írsko, Maďarsko, Nemecko, Rakúsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko a Švédsko: http://www.europarl.europa.eu/sides/getAllAnswers.do?reference=E-2013-004649&language=EN. (10) http://www.globalmicrobialidentifier.org.