Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zelenú knihu Komisie z 29. augusta 2012 s názvom Poznatky o mori 2020: od mapovania morského dna k oceánskym prognózam (COM(2012)0473),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. septembra 2010 názvom Poznatky o mori 2020: námorné dáta a monitorovanie mora na účely rozumného a udržateľného rastu COM(2010)0461),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 199/2008 z 25. februára 2008 o vytvorení rámca Spoločenstva pre zber, správu a využívanie údajov v odvetví rybného hospodárstva a pre podporu vedeckého poradenstva súvisiaceho so spoločnou politikou v oblasti rybného hospodárstva,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej rybárskej politiky,

–  so zreteľom na návrh Komisie z 12. marca 2013 na smernicu Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie a integrovaný manažment pobrežnej zóny (COM(2013)0133),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. septembra 2012 s názvom Modrý rast: príležitosti pre udržateľný rast v morskom a námornom odvetví (COM(2012)0494),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (smernica 2008/56/ES),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (Inspire) (smernica 2007/2/ES),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora (smernica 2003/98/ES),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva pre výskum, technologický rozvoj a demonštračné činnosti (2007 – 2013),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. júla 2012 s názvom Za lepší prístup k vedeckým informáciám: podpora prínosov verejných investícií do výskumu (COM(2012)0401),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie 2012/417/EÚ zo 17. júla 2012 o prístupe k vedeckým informáciám a ich uchovávaní,

–  so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2002/413/ES z 30. mája 2002 týkajúce sa uplatňovania integrovaného riadenia pobrežných zón v Európe,

–  so zreteľom na správu Komisie z 11. septembra 2012 s názvom Pokrok dosiahnutý v oblasti integrovanej námornej politiky Európskej únie (COM(2012)0491),

–  so zreteľom na pracovný dokument Komisie z 29. augusta 2012 o predbežnom hodnotení európskej námornej monitorovacej a dátovej siete (SWD(2012)0250),

–  so zreteľom na dokument Komisie z 8. marca 2012 s názvom plán európskej námornej monitorovacej a dátovej siete (Ares(2012)275043),

–  so zreteľom na pracovný dokument Komisie z 8.septembra 2010 o hodnotení vplyvu európskej námornej monitorovacej a dátovej siete (SEC(2010)0998),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na pracovný dokument Komisie z 22. januára 2010 o výsledkoch verejných konzultácií o infraštruktúre údajov o mori (SEC(2010)0073),

–  so zreteľom na závery 2973. zasadnutia Rady zo 16. novembra 2009 k integrovanej námornej politike (Rada pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy),

–  so zreteľom na správu Komisie z 15. októbra 2009 s názvom Správa o pokroku v oblasti integrovanej námornej politiky Európskej únie (COM(2009)0540),

–  so zreteľom na pracovný dokument Komisie zo 7. apríla 2009 s názvom Budovať európsku infraštruktúru poznatkov o mori: plán výstavby európskej námornej monitorovacej a dátovej siete (SEC(2009)0499),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. septembra 2008 s názvom Európska stratégia pre morský a námorný výskum: Ucelený rámec európskeho výskumného priestoru na podporu trvalo udržateľného využívania oceánov a morí (COM(2008)0534) a na svoje uznesenie z 19. februára 2009 o aplikovanom výskume týkajúcom sa spoločnej politiky rybného hospodárstva(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. októbra 2007 o integrovanej námornej politike Európskej únie (COM(2007)0575),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A7-0295/2013),

A.  keďže znalosti o morskom prostredí sú rozhodujúce pre podporu rozvoja a rozširovania modrého hospodárstva, ktoré tvorí námorný rozmer stratégie Európa 2020, pretože spája znalosti a technologické inovácie, udržateľné využívanie zdrojov, konkurencieschopnosť a tvorbu pracovných miest v prospech inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu;

B.  keďže znalosti o morskom prostredí sú rozhodujúce pre rozšírenie a skvalitnenie informácií o ekosystémoch a o antropogénnych vplyvoch na morské prostredie a pre umožnenie primeranej ochrany životného prostredia, rozumného a dlhodobo environmentálne udržateľného využívania zdrojov a vyvážený a udržateľný nárast využívania a ľudských činností, ku ktorým dochádza v oceánoch;

C.  keďže existujúce údaje o morskom prostredí momentálne vlastní množstvo subjektov, a preto sú veľmi rozptýlené a roztrieštené, pričom treba zdôrazniť, že zabezpečenie a uľahčenie prístupu k obrovskému súboru jestvujúcich údajov o moriach v Európe je rozhodujúce pre optimalizáciu zdrojov a umocnenie rozvoja, inovácií a tvorby pracovných miest v morskom a námornom odvetví;

D.  keďže rybolov je jednou z hlavných ľudských činností vykonávaných v morskom prostredí, prispieva k dostupnosti dodávok potravín a má nesmierny význam, najmä pre niektoré pobrežné spoločenstvá, pričom predstavuje základný prvok rámca integrovanej námornej politiky; keďže treba pripomenúť, že činnosti rybolovu majú z dôvodu rôznorodosti a množstva využívaných rybolovných zdrojov často výrazne nepriaznivý vplyv na morské ekosystémy; keďže rybolov je tiež odvetvím, ktoré je najviac postihnuté mnohorakým užívaním a činnosťami, ku ktorým dochádza v morskom prostredí, napr. námornou dopravou a cestovným ruchom, mestským a pobrežným rozvojom, znečisťovaním morí, ťažobným priemyslom a využívaním obnoviteľných energií, ktorých následky sa môžu hromadiť spolu s následkami, ktoré sú výsledkom rybolovných činností;

E.  keďže európske moria sú vysoko rôznorodé a líšia sa v závislosti od rybárskych flotíl a druhov vykonávaného rybolovu rôznymi členskými štátmi; keďže uznanie a ocenenie tejto rôznorodosti a osobitých vlastností vo výraznej miere závisí od dostupných informácií o rybolovnej činnosti;

F.  keďže sa vo zvýšenej miere využívajú nielen informačné technológie týkajúce sa odvetvia rybolovu, čo je faktor zvyšujúci dostupnosť a transparentnosť informáciám, ale aj informatizácia systémov zberu a prenosu údajov v orgánoch vnútroštátnej a regionálnej správy i na úrovni organizácií výrobcov; domnieva sa preto, že niet pochybností, že výraznejšie sprístupnenie informácií o rybolovnej činnosti môže viesť k takému vývoju, ktorý podporí udržateľnejší výkon rybolovu, nielen z hľadiska životného prostredia, ale aj z hospodárskeho a sociálneho hľadiska;

G.  keďže je potrebné pristúpiť k určeniu a vymedzeniu biologicky a geograficky citlivých oblastí a vymedzeniu oblastí obnovy populácie rýb a morských chránených oblastí v záujme zaistenia účinnej ochrany zraniteľných morských ekosystémov pred rybolovnými praktikami, ktoré majú na ne výrazný vplyv; keďže pripomína, že opatreniam na ochranu ekosystémov, riadenie rybolovu a námorné priestorové plánovanie sa dostane o to viac pochopenia, prijatia a uplatnenia, čím viac a kvalitnejších informácií o morskom prostredí a rybolovnej činnosti bude k dispozícii;

H.  keďže iniciatíva Poznatky o mori 2020 iniciovala diskusiu na túto tému a viedla ku konzultáciám s verejnosťou s cieľom vypočuť si názory na príležitosti a výzvy, ktoré vyplývajú zo sprístupnenia informácií týkajúcich sa pozorovania morí v Európe, pričom je chvályhodná, že Komisia z vlastnej iniciatívy predložila zelenú knihu s názvom Poznatky o mori 2020: od mapovania morského dna k oceánskym prognózam;

I.  keďže je potrebné v rámci vopred ustanovených predpisov uvoľniť potenciál nesmierneho množstva údajov o morskom prostredí, ktoré zozbierali a vlastnia mnohé verejné a súkromné subjekty na európskej úrovni, a sprístupniť ho možným používateľom so zdôraznením, že je potrebné zmeniť model zberu a využívania údajov a zmeniť súčasný systém, v ktorom prebieha viacero zberov údajov na jedinečné a špecifické účely, na model, v ktorom bude zber a sprístupňovanie údajov slúžiť na mnohoraké ciele;

J.  keďže vďaka lepšiemu a ľahšiemu prístupu k údajom sa umocní ich využitie v mnohoodborových štúdiách a povzbudí sa zakladanie medziodvetvových partnerstiev, najmä medzi verejným a súkromným sektorom, čím sa vytvorí omnoho vyššia spoločná kapacita a použiteľnosť, než je kapacita a použiteľnosť jednotlivých zložiek;

K.  keďže táto iniciatíva vychádza z medziodborovej stratégie, ktorá zahŕňa a zlučuje všetky činnosti pozorovania morského prostredia prebiehajúce v EÚ; keďže zdôrazňuje, že pre sprístupnenie údajov o morskom prostredí je užitočné a výhodné zabezpečiť prístup k mnohorakým druhom údajov prostredníctvom digitálnej platformy so spoločným vstupom;

L.  keďže obrovský význam a rôznorodosť odvetvia rybolovu ako pradávnej a tradičnej činnosti vykonávanej na mori plne opodstatňuje zahrnutie informácií týkajúcich sa vykonávania riadenia rybolovu do údajov, ktoré budú mapované a sprístupňované v rámci iniciatívy Poznatky o mori 2020;

M.  keďže EÚ v rámci podpory riadenia spoločnej rybárskej politiky od roku 2001 financuje zber údajov týkajúcich sa odvetvia rybolovu a ich príslušné šírenie vnútroštátnymi orgánmi členských štátov; pripomínajúc skutočnosť, že rybolovné zdroje v EÚ sú spravované prostredníctvom viacročných plánov riadenia a na základne obozretného prístupu a prístupu vychádzajúceho z ekosystémov, čo má za cieľ minimalizovať dosah rybolovnej činnosti na morský ekosystém, pričom ide o stratégiu riadenia, ktorá zahŕňa mnohoodborový výskum a ktorá si vyžaduje zber nespočetných vedeckých údajov o populáciách rýb;

N.  keďže prebiehajúcou reformou spoločnej rybárskej politiky sa posilňujú povinnosti členských štátov, pokiaľ ide o zber environmentálnych, biologických, technických a sociálno-ekonomických údajov o rybolovnej činnosti v rámci zberu údajov pre odvetvie rybného hospodárstva, ktorý bude v období 2014 – 2020 predmetom vyššieho financovania prostredníctvom nového Európskeho fondu pre námorné otázky a rybné hospodárstvo;

Zdroje informácií a druhy údajov

1.  zdôrazňuje, že existujú veľmi rozmanité verejné a súkromné subjekty, ktoré majú vo vlastníctve údaje o rybolovnej činnosti v EÚ, ktoré by mali byť zahrnuté do verejne dostupnej digitálnej mapy morského dna s viacúrovňovým rozlíšením;

2.  zdôrazňuje, že s cieľom plniť si svoje povinnosti voči EÚ v rámci zberu údajov pre odvetvie rybného hospodárstva členské štáty zvierajú a odovzdávajú údaje, ktoré sú vynikajúcim zdrojom informácií o rybolovnej činnosti, a že tieto rozsiahle informácie porovnáva Spoločné výskumné centrum a vyhodnocujú ich odborníci pracovných skupín Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybné hospodárstvo; dodáva, že údaje zozbierané členskými štátmi v rámci zberu údajov pre odvetvie rybného hospodárstva využíva Medzinárodná rada pre výskum mora v rámci poskytovania vedeckých informácií o zdrojoch a poradenstva o riadení rybolovu;

3.  vyzdvihuje obrovské množstvo údajov, ktoré zozbierala flotila vybavená systémami na monitorovanie rybolovnej činnosti, čo by bolo veľmi užitočné na sledovanie rybolovu; pripomína význam údajov monitorovania rybolovnej činnosti v prípade zmiešaného rybolovnej činnosti; zdôrazňuje, že je náležité zahrnúť a zmapovať dodatočné informácie, najmä údaje zaznamenané v elektronických a papierových rybárskych lodných denníkoch, záznamoch pozorovateľov rybolovu na palube a údaje získané v rámci kampaní monitorovania rybolovných zdrojov;

4.  pripomína, že niektoré organizácie výrobcov, najmä v priemyselnom rybolove, vlastnia údaje o rybolovnej činnosti, ktoré by mali byť doplnkom k momentálne dostupným informáciám; dodáva, že v prípade maloobjemového rybolovu, teda činnosti, o ktorej existuje dosť obmedzené množstvo informácií, by sa mal podnietiť zber údajov samotnou flotilou, pričom by sa ako platformy na zber údajov a monitorovanie rybolovu použili plavidlá, prípadne by sa na plavidlách mohli nainštalovať jednoduché zariadenia na sledovanie v reálnom čase prostredníctvom systémov GPS/GPRS; zároveň potvrdzuje, že značné množstvo údajov o rybolove sa získava v rámci výskumných projektov;

5.  zdôrazňuje, že je vhodné sprístupniť mapovanie priestorového rozmiestnenia rybárskej flotily, rybolovného úsilia, zloženia a objemu výlovov, čo by možným používateľom umožnili získať prístup k informáciám o oblastiach, v ktorých dochádza k intenzívnejšiemu rybolovu, o lovených druhoch a objeme výlovov v určitých oblastiach a iných parametroch; v rámci súboru informácií o rybolove, ktoré by sa mali zahrnúť do tohto druhu mapovania, stoja za zmienku niektoré údaje o typológii flotily (napríklad štátna príslušnosť, prístav, vek, dĺžka a tonáž, výkon, posádka), o rybolovnom úsilí (napríklad počet plavieb alebo dní rybolovu, počet a charakteristika rybárskeho výstroja), o úlovkoch (napríklad cieľové druhy, doplnkové druhy, odhodené úlovky, hmotnosť, hodnota); zároveň zdôrazňuje, že dostupnosť údajov v rámci zberu údajov pre odvetvie rybného hospodárstva by umožnila identifikovať priestorové rozmiestnenie flotily a že krížové porovnanie týchto informácií s údajmi z rybárskych palubných denníkov by umožnilo zhodnotiť priestorové rozmiestnenie úlovkov;

6.  tvrdí, že oddelené mapovanie údajov v závislosti od druhu rybolovnej činnosti, teda maloobjemového rybolovu, tradičného rybolovu a priemyselného rybolovu, by poskytlo realistickejší pohľad na rozmanitosť rybolovu; ďalej zdôrazňuje, že ak by sa sprístupnili sociálno-ekonomicé ukazovatele súvisiace s rybolovom (napríklad vek a odborné školenie členov posádky), pomohlo by to pri poskytovaní podrobnejšieho popisu odvetvia;

Ako podporiť získavanie a sprístupňovanie údajov

7.  uznáva, že existujú mnohí záujemcovia s legitímnym záujmom o prístup k informáciám týkajúcim sa rybolovnej činnosti a stavu ochrany a využívania zdrojov; v tejto súvislosti sa zasadzuje o vytvorenie mechanizmov na poskytovanie ľahkého prístupu k relevantným údajom týkajúcim sa rybolovu za určených podmienok a s rozličnými úrovňami prístupu, pričom sa budú chrániť vhodné úrovne dôvernosti informácií a obchodných záujmov;

8.  pripomína, že zber údajov a riadenie rybolovných zdrojov financuje EÚ a členské štáty, a preto by k nim mali mať prístup možní záujemcovia a široká verejnosť; potvrdzuje, že vy mal byť dostupné a verejne prístupné aj iné údaje o rybolove získané vďaka financovaniu alebo spolufinancovaniu z verejných zdrojov (od EÚ alebo od členských štátov), pričom na prístup k údajom o rybolove získaným vďaka financovaniu zo súkromných zdrojov, ktoré neobsahujú obchodne citlivé informácie, by mal podliehať povoleniu udelenému organizáciami, ktoré tieto informácie vlastnia;

9.  poukazuje na to, že časť nariadenia, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej rybárskej politiky, ktorá sa zaoberá údajmi a informáciami o rybolove, obsahuje články zamerané osobitne na ochranu osobných údajov a zachovanie profesionálneho a obchodného tajomstva; ďalej zdôrazňuje, že vo vyššie uvedenom nariadení sa explicitne uvádza, že údaje o rybolove, ktorých zber, výmena a zverejňovanie by ohrozili ochranu súkromia a integrity jednotlivca alebo obchodné záujmy fyzickej alebo právnickej osoby vrátane práv duševného vlastníctva, podliehajú platným pravidlám o zachovaní mlčanlivosti a profesionálneho a obchodného tajomstva;

10.  uvádza, že situácia týkajúca sa údajov o rybolove, ktoré sú výsledkom výskumných projektov, je obdobná, pričom možno očakávať, že informácie získané v rámci vedeckých projektov realizovaných na základe financovania či spolufinancovania z verejných zdrojov (EÚ či členských štátov) budú naďalej dostupné a prístupné možným používateľom a širokej verejnosti, pokiaľ splnia podmienky pre prístup k údajom získaným v rámci týchto projektov; poukazuje na to, že niektoré druhy údajov sú konkrétne výsledkom tvorby a používania modelov, prototypov alebo pokusných zariadení, a preto je ich sprístupnenie osobitne citlivé;

11.  poukazuje na existenciu oznámení a odporúčaní Komisie týkajúcich sa prístupu k vedeckým informáciám, ich šíreniu a uchovávaniu, v ktorých sa uvádza, že zverejňovanie údajov z výskumu musí byť v súlade s európskymi a vnútroštátnymi pravidlami v oblasti ochrany údajov; ďalej poukazuje na to, že v týchto dokumentoch sa uvádza potreba zaručiť podmienky upravujúce zverejňovanie údajov a potrebné obmedzenia, aby sa dodržiavali pravidlá ochrany osobných údajov, súkromia, obchodného tajomstva, legitímnych obchodných záujmov a práv duševného vlastníctva;

12.  vyhlasuje, že nezávisle od skutočnosti, či boli údaje získané verejnými či súkromnými subjektmi alebo či boli financované z verejných či súkromných zdrojov, subjekt zodpovedný za zber, spracovanie a poskytnutie informácií sa musí vždy uviesť; potvrdzuje tiež, že v prípadoch, keď by poskytnutie informácií mohlo mať dosah na úroveň konkurencieschopnosti, hospodárskej súťaže alebo príjmov subjektov, ktorí vlastnia informácie, mali by byť postúpené iba údajové produkty a nie hrubé údaje alebo spracované údaje; v týchto prípadoch povinné uvedenie zdroja údajov umožní záujemcom skontaktovať vlastníkov pôvodných informácií a požiadať o možnosť prístupu k podrobnejším údajom alebo k hrubým údajom;

13.  domnieva sa, že mapovanie a sprístupnenie údajov o operáciách rybárskej flotily, najmä pokiaľ ide o informácie získané z registrov monitorovania rybolovnej činnosti, rybárskych palubných denníkov a záznamov pozorovateľov na palube si vyžaduje prijatie opatrení určených na ochranu dôvernosti údajov o na ochranu obchodných záujmov v súlade so zákonnými ustanoveniami uplatniteľnými v tejto súvislosti; zdôrazňuje, že to možno dosiahnuť vynechaním jednotlivých informácií, ako napríklad názvov lodí a evidenčných čísel, postupovaním súhrnných údajov, prípadne zoskupených podľa oblasti, segmentu flotily a rybárskeho výstroja, ako aj umožnením časového odstupu medzi zberom údajov a sprístupnením mapy rybolovnej činnosti; avšak pripomína, že nadmerné združovanie veľmi početných priestorových a časových údajov znižujú detailnosť a rozlíšenie informácií;

14.  zastáva názor, že v prípade údajov o rybolove, ktoré vlastnia verejné orgány členských štátov, by Komisia mala vypracovať komplexný súbor štandardných usmernení pre obeh, plánovanie, zber, spracovanie a komunikovanie údajov v danom časovom rámci, a mala by poskytnúť stimuly potrebné na sprístupňovanie informácií možným záujemcom na konzultáciu; je presvedčený, že sa musí ustanoviť minimálny súbor usmernení, ktoré sa musia povinne postupovať, a že podobné údaje by sa mali postupovať a vymieňať, aby všetky členské štáty sprístupnili rovnaký druh informácií o rybolove;

15.  presadzuje, aby v prípade údajov o rybolovnej činnosti získaných v rámci výskumných projektov financovaných či spolufinancovaných zo zdrojov EÚ alebo členských štátov bola zahrnutá doložka o povinnosti postúpenia údajov po ukončení projektu, a to v súlade s vopred určeným harmonogramom;

16.  zasadzuje sa o tom, aby v prípade údajov, ktoré sú výsledkom výskumných projektov, bolo potrebné udeliť primeranú lehotu, v rámci ktorej musia zodpovední výskumní pracovníci uverejniť príslušné štúdie; domnieva sa, že tak, ako to ustanovuje iniciatíva Horizont 2020, túto podmienku možno obísť prostredníctvom ustanovenia odkladu, aby bolo toto zverejnenie možné; potvrdzuje tiež, že postúpenie údajov sa musí uskutočniť čím skôr, a teda odklad nesmie byť dlhší ako tri roky, aby sa zabránilo zastarávaniu údajov a aby sa v maximálnej miere mohli využiť výhody jeho sprístupnenia;

Ako zabezpečiť účinné zostavovanie a spájanie údajov

17.  poukazuje na to, že sprístupnenie solídnych a dôveryhodných údajov si vyžaduje štandardizáciu, overovanie, kontrolu kvality údajov pochádzajúcich tak z databáz členských štátov, ako aj z výskumných projektov o rybolovnej činnosti;

18.  považuje za rozhodujúce ustanoviť spoločné protokoly/modely, ktoré budú zjednotené a otestované na úrovni ukážkových stratégií, postupov zberu a spracovania údajov a formátu sprístupnenia informácií, čo je zásadné pre zaručenie porovnateľnosti a interoperability údajov o rybolove; uvádza tiež, že na tento účel sa môže použiť model určený v rámci zberu údajov pre odvetvie rybného hospodárstva;

19.  potvrdzuje, že spôsob sprístupnenia údajov o rybolove sa môže líšiť v závislosti od ich zložitosti, pričom môže byť nutné určiť, ktoré údaje môžu byť sprístupnené ako hrubé údaje, spracované údaje alebo údajové produkty; zdôrazňuje tiež, že k najzákladnejším/najjednoduchším parametrom môže byť prístup zabezpečený v podobe hrubých údajov, pričom k zložitejším/špecifickejším parametrom, ktoré si vyžadujú špecializovaný analýzu a výklad, musí byť prístup zabezpečený formou spracovaných údajov alebo údajových produktov; upozorňuje na skutočnosť, že sa musí uviesť druh informácie o rybolove, ktorá je sprístupnený možným používateľom, pričom sa rozlíši medzi hrubými údajmi, spracovanými údajmi alebo údajovými produktmi, ako aj medzi parametrami získanými prostredníctvom meraní alebo na základe modelov;

20.  zdôrazňuje, že v určitých prípadoch môže sprístupnenie veľmi podrobných údajov a nadmerné rozlíšenie mapovania viesť k neželateľnému sústredeniu rybolovného úsilia na určité morské zdroje a citlivé biotopy, a preto musí šírenie informácií sprevádzať zavedenie opatrení na ochranu a kontrolu uvedených zdrojov a biotopov; presadzuje tiež, aby citlivé informácie o územnom rozmiestnení vzácnych alebo ohrozených morských druhov neboli sprístupnené, a zaručila sa tak ich ochrana;

21.  tvrdí, že účinné zhromažďovanie a sprístupnenie údajov si vyžadujú primeranú koordináciu zo strany Komisie a spoluprácu na úrovni členských štátov; zdôrazňuje, že koordinácia zo strany Komisie je rozhodujúca pre vytýčenie prioritných cieľov zameraných na zlepšenie pomeru náklady – účinnosť v rámci zberu, spracovania a sprístupnenia údajov, ako aj na rozvoj súčinnosti medzi členskými štátmi;

22.  zdôrazňuje, že vzhľadom na rozmanitosť systémov zberu údajov a na samotné množstvo a druh údajov zhromaždených početnými verejnými a súkromnými subjektmi, ktoré vlastnia informácie o rybolove, je pre zaručenie harmonizácie rôznorodosti, množstva, kvality a formátu údajov zásadné skĺbenie činností a spolupráca medzi členskými štátmi; zdôrazňuje, že účinnosť skĺbenia činností a spolupráce medzi členskými štátmi musí Komisia pravidelne hodnotiť;

23.  odporúča, aby členské štáty určili vnútroštátny subjekt zodpovedný za zber, zostavovanie, spracovanie, kontrolu kvality, spájanie a prenos údajov ktoré budú začlenené do spoločnej platformy pre prístup k informáciám o rybolovnej činnosti; zdôrazňuje, že možno uvažovať o vytvorení osobitného orgánu na tento účel, a to na úrovni členských štátov, ktorého činnosť by bola financovaná a koordinovaná Komisiou;

Ako využiť spracúvanie a interpretáciu údajov

24.  upozorňuje na skutočnosť, že pre maximálnu mieru využitia výhod tejto iniciatívy je potrebný taký model riadenia a fungovania, ktorý umožní primeraný zber, spracovanie, výklad a šírenie údajov o rybolove, súbežne s účasťou a účinným zapojením členských štátov, vedeckej obce a miestnych spoločenstiev;

25.  vyhlasuje, že na úrovni riadenia a fungovania bude rozhodujúce udeliť európskej námornej monitorovacej a dátovej sieti (EMODnet) trvalý štatút; zdôrazňuje, že začlenenie a sprístupnenie údajov o rybolove na tejto platforme musí čerpať zo skúseností nahromadených v priebehu vývoja koncepcie siete EMODnet, súbežne s vytvorením a činnosťou rôznych tematických skupín a tvorbou príslušných tematických portálov o morskom prostredí (hydrografia, geológia, fyzika, chémia, biológia, biotopy a ľudské činnosti);

26.  uvádza, že význam tohto odvetvia v EÚ je dostatočným dôvodom na to, aby pre údaje o rybolove mohla byť vyčlenená v rámci platformy EMODnet prioritne samostatná tematická skupina alebo prípadne aby boli začlenené do nedávno vytvoreného tematického portálu venovaného ľudským činnostiam, ktorý bude ponúkať všeobecnejšie obsahy so širším záberom;

27.  podčiarkuje, že je dôležité zabezpečiť skĺbenie platformy EMODnet a námornej služby európskeho programu monitorovania Zeme (Global Monitoring for Environment and Security – GMES), aby sa v maximálnej miere využili sprístupnené informácie a umožnilo sa vzájomné prepojenie medzi údajmi týkajúcimi sa rybolovnej činnosti a údajmi satelitného monitorovania parametrov životného prostredia v moriach poskytovaných programom GMES;

28.  vyhlasuje, že taká ambiciózna iniciatíva, akou je iniciatíva Poznatky o mori 2020, pre ktorú je charakteristický široký záber a mnohoodborovosť a ktorá by sa podľa možnosti mala posilniť začlenením informácií o rybolove, potrebuje konkrétny akčný plán, v ktorom sa ustanovia strednodobé a dlhodobé ciele a úsilie sa rozdelí medzi EÚ a členské štáty;

29.  zdôrazňuje, že vykonávanie a úspech tohto druhu projektov si vyžaduje pevné financovanie, ktorého pokračovanie bude zaručené a dlhodobo predvídateľné; trvá na tom, aby EÚ náležite podnecovala a podporovala sprístupňovanie údajov o rybolove, ktoré sú potrebné pre začlenenie do digitálnej mapy morského dna s viacúrovňovým rozlíšením, v tejto súvislosti pripomína, že sprístupnenie informácií o rybolove si vyžaduje skĺbenie mechanizmov financovania, ktoré budú poskytnuté na tento účel na úrovni Spoločenstva a na vnútroštátnej úrovni, pričom zdôrazňuje, že návrh Európskeho námorného a rybárskeho fondu zahŕňa podporu technickým nástrojom na vytvorenie a fungovanie EMODnet;

o
o   o

30.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Výboru regiónov, Poradnému výboru pre rybolov a akvakultúru, regionálnym poradným radám a Vedeckému, technickému a hospodárskemu výboru pre rybné hospodárstvo.

(1) Ú. v. EÚ C 76 E, 25.3.2010, s.38.