Európsky parlament,

–  so zreteľom na rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a Kjótsky protokol k tomuto dohovoru,

–  so zreteľom na výsledky konferencie Organizácie Spojených národov o klimatických zmenách konanej na Bali v roku 2007 a na akčný plán z Bali (rozhodnutie 1/COP 13),

–  so zreteľom na 15. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 15) a 5. konferenciu zmluvných strán, ktoré slúžili ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP5) a ktoré sa konali od 7. do 18. decembra 2009 v Kodani (Dánsko), a so zreteľom na Kodanskú dohodu,

–  so zreteľom na 16. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 16) a na 6. konferenciu zmluvných strán, ktoré slúžili ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP6) a ktoré sa konali od 29. novembra do 10. decembra 2010 v Kankúne (Mexiko), a so zreteľom na dohody z Kankúnu,

–  so zreteľom na 17. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 17) a 7. konferenciu zmluvných strán, ktoré slúžili ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP7) a ktoré sa konali od 28. novembra do 9. decembra 2011 v Durbane (Južná Afrika), a predovšetkým so zreteľom na rozhodnutia týkajúce sa Durbanskej platformy pre posilnenú činnosť,

–  so zreteľom na 18. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 18) a 8. konferenciu zmluvných strán, ktoré slúžili ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP8) a ktoré sa konali od 26. novembra do 8. decembra 2012 v Dauhe (Katar), a so zreteľom na východiská týkajúce sa klímy z Dauhy (Doha Climate Gateway),

–  so zreteľom na 19. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 19) a 9. konferenciu zmluvných strán, ktoré poslúžia ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP9) a ktoré sa budú konať od 11. do 23. novembra 2013 vo Varšave (Poľsko),

–  so zreteľom na klimaticko-energetický balík EÚ z decembra 2008,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/101/ES z 19. novembra 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom začleniť činnosti leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v rámci Spoločenstva(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2009 s názvom 2050: budúcnosť sa začína dnes – odporúčania pre budúcu integrovanú politiku EÚ proti zmene klímy(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 25. novembra 2009 o stratégii EÚ na kodanskú konferenciu o zmene klímy (COP 15)(3), z 10. februára 2010 o výsledkoch kodanskej konferencie o zmene klímy (COP 15)(4), z 25. novembra 2010 o konferencii o zmene klímy v Kankúne (COP 16)(5), zo 16. novembra 2011 o konferencii o zmene klímy v Durbane (COP 17)(6) a z 22. novembra 2012 o konferencii o zmene klímy v Dauhe, Katar (COP 18)(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2012 o pláne prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050(8),

–  so zreteľom na konzultatívne oznámenie Komisie z 26. marca 2013 s názvom Medzinárodná dohoda o zmene klímy, ktorá sa má prijať v roku 2015: utváranie medzinárodnej politiky v oblasti klímy po roku 2020 (SWD (2013)0097),

–  so zreteľom na závery Rady z 9. marca 2012 o nadviazaní na 17. konferenciu zmluvných strán (COP 17) Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a 7. zasadnutie zmluvných strán slúžiace ako stretnutie strán Kjótskeho protokolu (CMP7) (Durban, Južná Afrika 28. novembra – 9. decembra 2011),

–  so zreteľom na závery Rady z 15. mája 2012 o financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy – financovanie urýchleného začatia činnosti,

–  so zreteľom na závery Rady z 18. júla 2011 a 24. júna 2013 o diplomacii EÚ v oblasti klímy,

–  so zreteľom na súhrnnú správu Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) z novembra 2012 s názvom Medzera v oblasti emisií 2012,

–  so zreteľom na správu Svetovej banky s názvom Znížte teplotu: prečo treba zabrániť svetu s teplotou vyššou o 4 °C,

–  so zreteľom na otázky Rade a Komisii týkajúce sa konferencie o zmene klímy vo Varšave (COP 19) (O-000095/2013 – B7-0517/2013 a O-000096/2013 – B7-0518/2013),

–  so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku

A.  keďže zmena klímy predstavuje naliehavú a potenciálne nezvratnú hrozbu pre ľudstvo, biodiverzitu a planétu, a preto je potrebné, aby sa riešila na medzinárodnej úrovni za účasti všetkých strán;

B.  keďže vo východiskách týkajúcich sa klímy z Dauhy sa s veľkým znepokojením uvádzajú závažné rozdiely, pokiaľ ide o súhrnné vplyvy existujúcich záväzkov zúčastnených strán v oblasti zmierňovania dôsledkov z hľadiska celosvetových ročných emisií skleníkových plynov do roku 2020 a súhrnné scenáre celkových emisií, ktoré by mohli predstavovať šancu udržať celkový ročný priemerný nárast teploty do 2 ºC (cieľ 2 ºC);

C.  keďže na základe vedeckých dôkazov predložených Medzivládnym panelom o zmene klímy (IPCC) je cieľ 2 °C podmienený tým, že globálne emisie dosiahnu svoj vrchol najneskôr do roku 2015, do roku 2050 sa znížia minimálne o 50 % v porovnaní s úrovňou v roku 1990 a potom budú naďalej klesať; keďže EÚ by z tohto dôvodu mala presadzovať konkrétne činnosti a ich efektívne zavedenie na celosvetovej úrovni do roku 2020;

D.  keďže podľa správy Svetovej banky s názvom Znížte teplotu povedie súčasný vývoj v oblasti emisií k otepleniu o 2 °C v priebehu 20 až 30 rokov a o 4 °C do roku 2100 v porovnaní s predindustriálnym obdobím; keďže scenár vedúci k otepleniu o 4 °C by mohol viesť k podstatne vyššiemu otepleniu v osobitne citlivých tropických oblastiach;

E.  keďže v najnovších vedeckých výsledkoch sa zdôrazňuje aj nebezpečenstvo oteplenia o 2 °C a panuje všeobecný súhlas týkajúci sa skutočnosti, že doposiaľ spôsobené otepľovanie (rovnajúce sa na svetovej úrovni približne 0,8 °C nad teplotami pred industrializáciou) je jedným z faktorov, ktorý stojí za niektorými humanitárnymi a potravinovými krízami, a najmä za najvážnejšími krízami v Afrike, predovšetkým v Africkom rohu a v sahelskom regióne;

F.  keďže všeobecne uznané riziká a náklady, ktoré súčasný emisný trend predstavuje pre svet, si nevyžadujú len záväzky, ale aj politickú vôľu všetkých ľudí plniť tieto záväzky;

G.  keďže pre mnohé regióny je už oteplenie o 2 °C extrémne nebezpečné; keďže 112 krajín vrátane najzraniteľnejších krajín, malých ostrovných štátov a najmenej rozvinutých krajín vyzvalo na zníženie CO2 v ovzduší pod 350 ppm a na ustálenie globálneho zvyšovania teploty pod 1,5 °C;

H.  keďže Varšavská konferencia (COP 19) bude mať zásadný význam pre zabezpečenie nevyhnutného pokroku pri napredovaní Durbanskej platformy, aby sa vytvorili podmienky pre prípravu záväzkov a uzatvorenie celosvetovej právne záväznej dohody do roku 2015;

I.  keďže takáto celosvetová právne záväzná dohoda musí byť v súlade s uhlíkovou bilanciou zlučiteľnou s cieľom 2 °C, s rovnosťou a so zásadou „spoločných, pritom však diferencovaných zodpovedností a príslušných spôsobilostí“ a musí prihliadať aj na to, že je potrebné, aby všetci väčší pôvodcovia emisií prijali ambiciózne a primerané ciele a zodpovedajúce politické opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov, ktoré budú odzrkadľovať vyvíjajúce sa povinnosti a spôsobilosti, pripomína, že k 90 % podielu rastu globálnych emisií dochádza v rozvojových krajinách, ktoré nemajú v rámci súčasného Kjótskeho protokolu žiadne povinnosti, pokiaľ ide o znižovanie emisií;

J.  keďže rozvinuté krajiny sa na konferencii COP16 v Kankúne v roku 2010 zaviazali, že na obdobie 2010 – 2012 poskytnú 30 miliárd USD a do roku 2020 ďalších 100 miliárd USD „nových a dodatočných“ finančných prostriedkov ročne na potreby boja proti klimatickým zmenám v rozvojových krajinách; keďže tieto prostriedky by mali byť rovnomerne rozdelené na prispôsobovanie sa zmene klímy a na jej zmiernenie; keďže doteraz nedošlo k medzinárodnej dohode, pokiaľ ide o definíciu toho, čo vlastne znamená „nové a dodatočné“;

K.  keďže napriek záväzku, ktorý schválili strany v Kodani a ktorý sa týkal zabezpečenia 30 miliárd USD v priebehu troch rokov ako financií na urýchlené začatie činnosti, stále nie je isté, koľko finančných prostriedkov na opatrenia v oblasti zmeny klímy sa poskytne s cieľom zaistiť spoľahlivosť tohto záväzku;

L.  keďže sa čoraz viac uznáva potreba byť ostražitý voči úsiliu hospodárskych subjektov, ktoré vypúšťajú značné množstvo skleníkových plynov alebo profitujú zo spaľovania fosílnych palív, a tým oslabujú alebo podrývajú snahu o ochranu klímy;

M.  keďže podľa štúdie Postupimského inštitútu pre výskum dosahu klimatických zmien a univerzity v Madride sa frekvencia extrémnych horúčav do roku 2020 zdvojnásobí a do roku 2040 zoštvornásobí; keďže v štúdii sa vyvodil záver, že tomuto vývoju možno v druhej polovici storočia predísť, ak sa globálne emisie výrazne znížia; keďže sa zdá, že realita preukazuje to, čo nám hovoria vedci, vzhľadom na častejší výskyt prírodných katastrof, ako sú povodne alebo extrémne búrky, aj v Európe;

N.  keďže Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (CEDEFOP) dospelo vo svojej štúdii k záveru, že je možné dosiahnuť udržateľné a energeticky účinné hospodárstvo a zároveň zabezpečiť rast pracovných miest;

O.  keďže v štúdii Postupimského inštitútu pre výskum dosahu klimatických zmien sa usudzuje, že ak sa celosvetové opatrenia v súvislosti s komplexnou medzinárodnou politikou v oblasti zmeny klímy odložia na obdobie po roku 2030, globálny hospodársky rast by sa v prvej dekáde po realizácii politiky v oblasti zmeny klímy mohol znížiť až o 7 % v porovnaní s len 2 % v prípade, že sa dohoda uzavrie už v roku 2015;

P.  keďže iniciatíva EÚ nazvaná Dohovor primátorov je aj naďalej veľmi úspešná a doteraz sa do nej zapojilo viac ako 5000 miestnych orgánov, ktoré sa zaviazali ísť nad rámec cieľov, ktoré stanovila EÚ do roku 2020 v oblasti klímy a energetiky; keďže toto nadšenie a odhodlanie miestnych európskych orgánov by sa malo využiť ako príklad aj pri vypracovávaní ambicióznych politík v oblasti klímy a energetiky na medzinárodnej úrovni;

Q.  keďže rozvinuté i rozvojové krajiny súhlasili so zásadou „spoločných, pritom však diferencovaných zodpovedností a príslušných spôsobilostí“; keďže úsilie o zníženie emisií skleníkových plynov je však úplne nedostatočné a chabý výsledok predchádzajúcich konferencií o zmene klímy odráža nedostatok politickej vôle niektorých krajín; keďže s ohľadom na nedávne extrémne prírodné katastrofy treba tento nedostatok vôle riešiť;

R.  keďže vlády nesú spoločnú zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby sa na výzvu v oblasti klímy, ktorej čelí ľudstvo a planéta, reagovalo primeraným spôsobom; keďže by mali dostávať podporu od všetkých príslušných subjektov vrátane občanov a podnikov v ich krajinách;

S.  keďže medzinárodné spoločenstvo sa dožaduje nového globálneho rozvojového rámca prostredníctvom dvoch súbežných ciest: prostredníctvom preskúmania miléniových rozvojových cieľov a prostredníctvom procesu cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ktorý bol spustený na konferencii Rio+20; keďže tieto cesty sa vo významnej miere prekrývajú;

T.  keďže výzvou v oblasti klímy sa v žiadnom prípade neoslabuje výzva v oblasti rozvoja, ale sa ňou rozširuje; keďže finančné prostriedky oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) sa nesmú presmerovať na financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy, ale keďže stále treba podporovať zásadu, podľa ktorej financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy musí dopĺňať záväzky a platby v rámci ODA;

U.  keďže zmena klímy predstavuje obrovskú hrozbu pre veľké množstvo ľudských práv vrátane práva na výživu, práva na vodu a sanitárne zariadenia a všeobecnejšie práva na rozvoj;

V.  keďže približne 20 % emisií skleníkových plynov na celom svete pochádza z odlesňovania a ďalších foriem využívania pôdy a zmien vo využívaní pôdy; a keďže agrolesníctvo zvyšuje účinky zmierňovania vplyvov CO2 zvýšenou mierou ukladania uhlíka a zmierňuje chudobu diverzifikáciou príjmov miestnych komunít;

W.  keďže podľa medzinárodného výhľadu pre oblasť energetiky na rok 2013 sa celosvetový dopyt po energii v rokoch 2010 až 2040 zvýši o 56 %(9) a uspokojenie takéhoto dopytu by znamenalo výrazné zvýšenie emisií CO2; keďže k tomuto zvýšeniu dopytu a emisií dôjde prevažne v krajinách s rýchlo sa rozvíjajúcou ekonomikou; keďže celosvetové dotácie na fosílne palivá dosiahli podľa údajov Medzinárodného menového fondu vyše 1,9 bilióna USD, pričom najvyššie dotácie pochádzajú z USA, Číny a Ruska (tieto spolu predstavujú približne polovicu všetkých týchto dotácií(10));

X.  keďže mnohé krajiny vykonávajú kroky smerom k ekologizácii hospodárstva v odvetviach priemyslu a energetiky, a to z rôznych dôvodov vrátane ochrany klímy, nedostatku zdrojov a účinnosti zdrojov, energetickej bezpečnosti, inovácií a konkurencieschopnosti; keďže však podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu emisie CO2 dosiahli v roku 2012 rekordne vysoké hodnoty;

Y.  keďže uplatňovanie inovácií súvisiacich s klímou v odvetviach energetiky a priemyslu by bolo výhodou pre EÚ, ktorá je priekopníkom na rastúcom globálnom trhu s energetickými službami a tovarom;

Z.  keďže celosvetové inovácie v odvetví udržateľnej energie (tak na úrovni výroby, ako aj na úrovni používateľov) vedú k tvorbe pracovných miest, stimulácii hospodárskeho rastu a zvyšovaniu energetickej nezávislosti a zabezpečujú čistejší svet, v ktorom dochádza k zmierneniu zmeny klímy a zaistené sú dostatočné dodávky energie;

Pokrok Durbanskej platformy

1.  zastáva názor, že dohoda na obdobie po roku 2020 bude musieť zlúčiť súčasnú zmes záväzných a nezáväzných opatrení v rámci Dohovoru OSN o zmene klímy a Kjótskeho protokolu do jedného komplexného a celistvého súboru opatrení spájajúceho všetky strany; zdôrazňuje, že táto dohoda na obdobie po roku 2020 by už nemala rozdeľovať svet na „rozvojové“ alebo „priemyselné krajiny“, ale mala by vyžadovať, aby každá krajina prispievala na základe zásady spoločných, pritom však diferencovaných zodpovedností a príslušných spôsobilostí (CBDRRC); v tejto súvislosti sa domnieva, že znižovanie emisií vypočítané na základe súboru ukazovateľov vrátane HDP na obyvateľa, prístupu k technológiám, indexu kvality života atď. by mohlo byť vhodným nástrojom;

2.  zdôrazňuje rozsiahlu prácu, ktorú musí vykonať pracovná skupina Durbanskej platformy pre posilnenú činnosť ad hoc v súvislosti so zásadami a rámcom uplatniteľnými na novú globálnu dohodu o klíme a plánom, ako túto úlohu splniť do konferencie COP 21, ktorá sa bude konať v roku 2015 v Paríži; ďalej konštatuje, že táto práca musí vychádzať z piatej hodnotiacej správy IPCC, ktorá má byť vypracovaná do roku 2014; zdôrazňuje, že dohoda z roku 2015 musí spĺňať cieľ zníženia globálnych emisií do roku 2030 pod úroveň z roku 1990 a mala by sa zamerať na postupné odstránenie globálnych uhlíkových emisií do roku 2050;

3.  poznamenáva, že neschopnosť krajín zaujať spravodlivý prístup k spoločnému vyvíjaniu úsilia o zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu bola prekážkou pre dosiahnutie primeranej dohody; zdôrazňuje, že ak má nová dohoda zodpovedajúcim spôsobom vyriešiť problematiku zmeny klímy, musí byť založená na princípe rovnosti a na dynamickom prístupe k CBDRRC;

4.  domnieva sa, že medzinárodne právne záväzný protokol, o ktorom sa v súčasnosti rokuje v rámci Durbanskej platformy, by mal stavať na pravidlách už dohodnutých podľa UNFCCC a Kjótskeho protokolu a mal by ich rozvíjať a vylepšovať; je presvedčený, že súčasťou by mal byť proces preskúmania určitého súboru zásad a ukazovateľov rovnosti, ako je primeranosť, zodpovednosť, spôsobilosť a potreba rozvoja a adaptácie;

5.  domnieva sa, že EÚ je schopná hrať konštruktívnu úlohu pri uľahčovaní dosiahnutia dohody o spravodlivom rozdelení úsilia; žiada Komisiu, aby predložila návrh EÚ na rozdelenie úsilia na globálnej úrovni;

6.  víta návrh Pan Ki-muna, aby sa v septembri 2014 konal samit svetových vodcov o klíme a aby sa v roku 2014 zorganizovalo aj prípravné národné zasadnutie COP vo Venezuele; zdôrazňuje význam toho, aby táto udalosť bola dobre pripravená a priniesla zmysluplné výsledky a záväzky na najvyššej politickej úrovni i zapojenie občianskej spoločnosti, a to s cieľom zaistiť a zachovať potrebný politický impulz pred konferenciami, ktoré sa budú konať v roku 2014 a 2015; v záujme úspešnej dohody v roku 2015 považuje za nevyhnutné, aby sa krajiny pred samitom svetových vodcov zaviazali znížiť emisie skleníkových plynov;

7.  žiada, aby COP vo Varšave prijala rozhodnutie stanovujúce harmonogram a postup, ktorým sa všetky strany zaviažu sformulovať prísľuby zmierňovania v roku 2014 a následne ich v roku 2015 posúdiť a zrevidovať; domnieva sa, že v rozhodnutí COP vo Varšave by sa mali stanoviť aj požiadavky na informácie pripojené k navrhovaným prísľubom zmierňovania a zabezpečiť kritériá transparentnosti, kvantifikácie, porovnateľnosti, overiteľnosti a primeranosti;

8.  domnieva sa, že záväzky v oblasti zmierňovania zmeny klímy navrhnuté zmluvnými stranami sa musia opierať o zásadu CBDRRC a musia byť merateľné, vykázateľné a overiteľné a dostatočné na splnenie cieľa 2 °C (a teda musia „preklenúť deficit v oblasti zmierňovania zmeny klímy“ tým, že limitné hodnoty emisií skleníkových plynov a ciele pre znižovanie emisií do roku 2020 budú prispôsobené požiadavkám pre dodržanie cieľa 2 ºC); opätovne pripomína, že by sa v dôsledku tejto situácie mali spoločne preskúmať súčasné záväzky a posilniť ambície, aby sa dosiahlo splnenie cieľa 2 ºC; podčiarkuje, že EÚ musí vyvíjať tlak na zmluvné strany, ktoré nesmerujú k dosiahnutiu cieľa 2 ºC;

9.  poukazuje na význam vedecky založenej tvorby politiky a nevyhnutnú potrebu zachovať a dôslednejšie sledovať cieľ 2 °C; domnieva sa, že namiesto otvoreného vykonávania, musí snaha poslniť záväzky zmierňovania a ich vykonávanie prepojiť s formálnejšími, pravidelnejšími a prísnejšími posúdeniami pokroku s vedeckými údajmi zameranými na zabezpečenie uzavretia deficitu v zmierňovaní;

10.  všíma si významné prepojenia medzi cieľom odstrániť celosvetovú chudobu, ktorý je základom miléniových rozvojových cieľov (ktoré sa v súčasnosti preskúmavajú), a procesom cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ktorý sa začal na konferencii Rio+20; vyzýva na zahrnutie týchto dvoch procesov do jediného súhrnného a zastrešujúceho rámca a vytvorenie súboru cieľov pre odstránenie chudoby a podporu trvalo udržateľného rozvoja po roku 2015;

11.  zdôrazňuje, že najdôležitejšou výzvou je vytvoriť stabilný a dlhodobý rámec politiky zahŕňajúci ambiciózne dlhodobé ciele, ktorým sa tiež uľahčia investície;

12.  opakuje, že súčasný systém založený na prísľuboch a kontrolách neprinesie zásadné zmeny potrebné na boj proti zmene klímy v dlhodobom horizonte, a preto naliehavo vyzýva všetky strany, aby zvážili aj iné prístupy;

13.  pripomína, že podľa IEA emisie EÚ tvoria približne 11 % celosvetových emisií a v nadchádzajúcich desaťročiach sa tento podiel ešte zníži; zdôrazňuje skutočnosť, že priemyselné subjekty a energetické sektory by si mohli stanoviť vyššie ambície a prijať ambiciózne politiky v oblasti zmeny klímy, ak by vyššiu úroveň ambícií prostredníctvom podobných snáh preukázali ostatné svetové ekonomiky;

Kjótsky protokol

14.  víta rozhodnutie Európskej únie, Švajčiarska, Nórska, Lichtenštajnska, Islandu a Austrálie vstúpiť dňom 1. januára 2013 do druhého obdobia záväzkov v rámci Kjótskeho protokolu spočívajúceho v prechode na nový medzinárodný režim zahŕňajúci všetky strany, ktorý by mal byť zavedený do roku 2020, a vyzýva k jeho rýchlej ratifikácii, ako bolo dohodnuté v Dauhe; poznamenáva, že príspevok týchto strán k celosvetovému objemu emisií tvorí v súčasnosti menej než 14 %;

15.  objasňuje, že hoci druhé obdobie záväzkov v rámci Kjótskeho protokolu bude mať obmedzený rozsah, malo by sa vnímať ako veľmi dôležitý predbežný krok na ceste k účinnejšej a komplexnejšej medzinárodnej dohode na obdobie po roku 2020, ktorá bude záväzná pre všetky strany;

16.  znovu opakuje, že mnohé krajiny už idú príkladom a preukazujú, že je možné uplatňovať stratégie nízkouhlíkového rozvoja, zabezpečovať vysokú životnú úroveň pre väčší podiel súčasnej generácie bez toho, aby bola ohrozená schopnosť budúcich generácií uspokojiť vlastné potreby, a zároveň možno vytvárať nové pracovné miesta a znížiť závislosť od dovozu energií; objasňuje, že sa netreba obávať žiadnych negatívnych následkov, ak sa ochrana klímy zahrnie do všeobecnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja a priemyselnej politiky;

Medzera v zmierňovaní

17.  pripomína, že na základe zistení uvedených vo štvrtej hodnotiacej správe IPCC musia rozvinuté krajiny do roku 2020 znížiť svoje emisie o 25 až 40 % v porovnaní s hodnotami z roku 1990, zatiaľ čo rozvojové krajiny ako celok by v porovnaní so súčasnými predpoveďami mali do roku 2020 dosiahnuť podstatne nižšiu mieru rastu emisií – rádovo o 15 až 30 %;

18.  preto opätovne pripomína naliehavú potrebu zvýšiť globálnu úroveň ambícií, ktorá sa má dosiahnuť odteraz do roku 2020 tak, aby bol zachovaný cieľ 2°C, zdôrazňuje predovšetkým naliehavú potrebu dosiahnuť pokrok, pokiaľ ide o odstránenie obrovského rozdielu, ktorý existuje medzi vedeckými poznatkami a existujúcimi záväzkami zmluvných strán; zdôrazňuje dôležitú úlohu ďalších politických opatrení vrátane energetickej efektívnosti, výrazných úspor energie, ako aj komunálnej energie z obnoviteľných zdrojov a postupného ukončenia spotreby a výroby fluórovaných uhľovodíkov s cieľom odstrániť obrovskú medzeru;

19.  poznamenáva, že EÚ je na ceste k dosiahnutiu zníženia emisií, ktoré výrazne prekračuje súčasný cieľ 20 %, a opakuje, že EÚ ponúkla zvýšiť svoj cieľ zníženia emisií na 30 % do roku 2020, ak sa ostatné hlavné emitujúce krajiny zaviažu k porovnateľným cieľom zníženia, čím sa vytvorí udržateľný rast a ďalšie pracovné miesta a zníži sa závislosť od dovozu energie;

20.  poznamenáva, že postupné ukončovanie výroby fluórovaných uhľovodíkov na celosvetovej úrovni by mohlo zabrániť uvoľneniu 2,2 gigaton ekvivalentu CO2 do roku 2020 a takmer 100 gigaton ekvivalentu CO2 do roku 2050; požaduje, aby EÚ zintenzívnila úsilie o reguláciu postupného ukončenia výroby fluórovaných uhľovodíkov na celosvetovej úrovni v súlade s montrealským protokolom;

21.  konštatuje, že EÚ by mohla plniť dôležitú úlohu v znižovaní emisií prostredníctvom politík na zastavenie vývoja nekonvenčných fosílnych palív s vysokým podielom na skleníkových plynoch, ako sú bitúmenové piesky; domnieva sa, že v súlade s vyjadrením v uznesení o zastavení verejných dotácií na fosílne palivá by sa verejné dotácie na podporu vývoja nekonvenčných fosílnych palív mali postupne ukončiť;

22.  zastáva názor, že EU ETS by mal byť prepojený s inými mechanizmami na obchodovanie s emisiami, ktoré sa už vo svete využívajú; odporúča, aby sa oživil pôvodný charakter flexibilného mechanizmu, čo znamená, že by sa z neho mal opäť stať trhový mechanizmus a nástroj rozvoja s výrazne zjednodušeným, ale transparentnejším postupom;

Financovanie opatrení v oblasti klímy

23.  zdôrazňuje, že konkrétne záväzky a úsilie o zvýšenie financovania opatrení v oblasti klímy na 100 miliárd USD ročne do roku 2020 majú zásadný význam pre to, aby sa vo Varšave dosiahol pokrok a aby sa v globálnom meradle plnili potrebné záväzky v oblasti zmierňovania zmien klímy; berie na vedomie rozvojový program po roku 2015 a vyzýva na zabezpečenie skutočnej súčinnosti medzi oboma procesmi s pozitívnym vplyvom na politiku v oblasti rozvoja, ako aj v oblasti klímy; vyjadruje poľutovanie nad tým, že väčšina členských štátov nedala zatiaľ žiadne prísľuby, čo sa týka financovania opatrení v oblasti zmeny klímy po roku 2013, a žiada členské štáty, aby sa zaviazali k novému a dodatočnému financovaniu týchto opatrení na roky 2013 – 2015;

24.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasná úroveň priemernej oficiálnej rozvojovej pomoci 0,29 % HDP je stále hlboko pod záväzkom na úrovni 0,7 %; pripomína, že financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy je doplnením oficiálnej rozvojovej pomoci; kladie však dôraz na potrebu uviesť do súladu rozvojové ciele a ciele v oblasti zmeny klímy; v súlade s tým zdôrazňuje, že zabezpečenie súdržnosti politík a uplatňovanie environmentálneho hľadiska v rozvojových projektoch musí byť ústredným bodom stratégie EÚ na účinné zmierňovanie zmeny klímy a na prispôsobenie sa jej;

25.  vyzýva všetky strany, ktoré sa zúčastnili na konferencii COP, aby objasnili, ako plánujú v jednotlivých rokoch zvýšiť financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy s cieľom splniť svoj záväzok každý rok do roku 2020 uvoľniť 100 miliárd USD, ktorý prijali v roku 2009 v Kodani, a to spôsobom, ktorý je doplnením záväzku poskytnúť 0,7 % HND vo forme oficiálnej rozvojovej pomoci;

26.  s obavami konštatuje, že Zelený klimatický fond, ktorý bol ohlásený v roku 2009 na konferencii v Kodani a ktorý bol zriadený v roku 2010 na konferencii v Kankúne, ešte stále nefunguje, a vyzýva všetky strany, aby čo najskôr dokončili postupy; vyzýva EÚ a ďalšie rozvinuté krajiny, aby v priebehu roka 2014 poskytli finančné prostriedky pre Zelený klimatický fond, ktoré budú oznámené na konferencii COP vo Varšave, a pre adaptačný fond, ako aj pre ďalšie klimatické fondy OSN;

27.  víta pokrok, ktorý sa dosiahol v súvislosti s uvedením technologického mechanizmu do prevádzky, a zdôrazňuje potrebu posilniť rozvoj, zavádzanie a transfer technológií tým, že sa vytvorí rovnováha medzi adaptáciou a zmiernením a ochranou práv duševného vlastníctva;

28.  vyzýva členské štáty, aby do roku 2020 postupne zrušili dotácie s negatívnym vplyvom na životné prostredie, najmä dotácie na fosílne palivá, a aby tieto finančné prostriedky presmerovali na udržateľnú výrobu energie; vyzýva tiež na rýchle a na medzinárodnej úrovni koordinované plnenie cieľa stanoveného na samite G-20 v Pittsburghu zrušiť v strednodobom horizonte neefektívne dotácie fosílnych palív, čo by predstavovalo významný príspevok k ochrane klímy a bolo by obzvlášť dôležité v súčasnom kontexte schodku verejných financií v mnohých krajinách; poznamenáva, že vedúci predstavitelia na samite G-20 v Los Cabos opätovne potvrdili tento cieľ a že EÚ žiadala, aby sa v tejto otázke podnikli kroky ešte pred samitom G-20 v Petrohrade(11); vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom návrhov konkrétnych opatrení na vykonanie tohto cieľa;

29.  poznamenáva, že budúci Zelený klimatický fond by v budúcnosti nemali financovať len industrializované krajiny, ale aj rýchlo sa rozvíjajúce krajiny s rastúcim HDP na obyvateľa; v tejto súvislosti objasňuje, že už teraz má 32 krajín považovaných na základe dohovoru za rozvojové krajiny vyšší HDP na obyvateľa než členské štáty EÚ s najnižším HDP na obyvateľa;

Prispôsobenie, straty a škody

30.  oceňuje, že sa konferencia v Dauhe zamerala na potrebu riešiť straty a škody spojené s dôsledkami zmeny klímy v rozvojových krajinách, ktoré sú obzvlášť vystavené negatívnym vplyvom zmeny klímy; berie na vedomie rozhodnutie o tom, aby bol na konferencii vo Varšave vytvorený inštitucionálny rámec na riešenie tejto otázky;

31.  pripomína, že aj keď chudobné krajiny prispeli k zvýšeniu koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére najmenej, sú najviac ohrozené následkami zmeny klímy a majú najmenej možností sa tejto zmene prispôsobiť; vyzýva EÚ, aby sa usilovala o dosiahnutie dohôd o financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy, prenosu technológií a budovania kapacít;

32.  vyzýva vlády, aby hľadali dohodu, pokiaľ ide o zásadu zdieľaného úsilia, a pokiaľ možno aj v otázke formulácie jedného alebo viacerých pravidiel zdieľanie úsilia; je presvedčený, že tieto zásady a pravidlá musia odrážať historické, súčasné a prípadne aj budúce emisie skleníkových plynov, rovnako ako existujúce a možné budúce kapacity v súvislosti so zmierňovaním zmeny klímy, prispôsobovaním sa a poskytovaním pomoci; domnieva sa, že je nutné brať do úvahy aj právo na rozvoj;

33.  pripomína ochotu EÚ a ďalších rozvinutých krajín podporovať krajiny s nízkou odolnosťou, a to najmä pomocou budovania kapacít a výmeny najlepších postupov, ale aj prostredníctvom finančnej pomoci;

34.  požaduje väčšiu informovanosť o možnom vplyve zmeny klímy na trvanie období sucha, nedostatok vody postihujúci určité regióny a obmedzenú dostupnosť vodných zdrojov potrebných pre každodenný život;

35.  uznáva, že adaptácia je vlastne miestnou otázkou, ale v záujme zabezpečenia jednotného prístupu trvá na spolupráci na regionálnej, národnej a medzinárodnej úrovni;

Využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesné hospodárstvo (LULUCF) a znižovanie emisií z odlesňovania a degradácie lesov (REDD+)

36.  berie na vedomie zásadnú úlohu, ktorú plní využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesného hospodárstvo a znižovanie emisií z odlesňovania a degradácie lesov pri znižovaní emisií, a predovšetkým pri zlepšovaní situácie, pokiaľ ide o odstraňovanie rozdielov v oblasti zmierňovania zmien klímy do roku 2020; konštatuje, že je potrebné ďalšie úsilie v oblasti komplexných pravidiel započítavania s cieľom zabezpečiť environmentálnu integritu príspevkov tohto odvetvia k zníženiu emisií;

37.  konštatuje, že značné sumy verejných financií budú smerovať na projekty REDD+; zdôrazňuje naliehavú potrebu včas vytvoriť ukazovatele výkonnosti pre účinné monitorovanie, vykazovanie a overovanie aktivít REDD+; v tejto súvislosti víta pretrvávajúce úsilie uprednostňovať výber projektov REDD+ v oblastiach, kde nie sú vybudované cesty;

38.  konštatuje pozitívny príspevok dobrovoľných partnerských dohôd krajín exportujúcich drevo a EÚ v rámci akčného plánu EÚ pre vynútiteľnosť práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve (FLEGT) v boji proti globálnemu odlesňovaniu; zdôrazňuje, že sú potrebné ďalšie opatrenia na riešenie príčin odlesňovania na medzinárodnej úrovni prostredníctvom právne záväzných environmentálnych a obchodných dohôd;

39.  pripomína, že zmena klímy ohrozuje schopnosť celých regiónov zabezpečovať si potraviny; naliehavo žiada EÚ, aby sa venovala vplyvu svojej poľnohospodárskej politiky na zmenu klímy; opätovne zdôrazňuje, že nízkouhlíkové poľnohospodárske metódy, ktoré sú úsporné, pokiaľ ide o zdroje, tiež známe ako agroekologické prístupy, ako upozorňuje osobitný spravodajca OSN pre právo na výživu Olivier De Shutter, predstavujú iný prístup, pomocou ktorého je možné zmierniť zmenu klímy obmedzením emisií skleníkových plynov, ako aj zlepšiť živobytie chudobných vidieckych komunít znížením ich závislosti od fosílnych palív využívaných ako vstupy v rámci poľnohospodárstva, pričom sa súčasne zvýši úroveň ich produkcie; v súlade s tým naliehavo žiada EÚ, aby podporila rozvoj vidieka, trvalo udržateľný rozvoj a produktivitu poľnohospodárskych systémov a potravinovú bezpečnosť, a to najmä v rozvojových krajinách;

Komunálna energia

40.  poznamenáva, že k výraznému zníženiu emisií by mohlo dôjsť vďaka zásadnej zmene nášho energetického systému na čistý a bezpečný, ktorý bude vo vysokej miere využívať energiu z obnoviteľných zdrojov prostredníctvom investícií do výroby energie v malom rozsahu, ktorá je známa aj ako mikrogenerácia; je presvedčený, že treba presmerovať a mobilizovať verejné financie s cieľom zabezpečiť posun k verejnej a komunálnej/decentralizovanej energii z obnoviteľných zdrojov;

41.  varuje, že výroba agropalív z potravinárskych plodín (ako sú olejnaté semená, palmový olej, sója, semená repky, slnečnica, cukrová trstina, cukrová repa, pšenica) by mohli viesť k obrovskému dopytu po pôde a ohroziť obyvateľov chudobných krajín, ktorých živobytie závisí od prístupu k pôde a prírodným zdrojom;

Medzinárodná letecká a námorná doprava

42.  zdôrazňuje, že aj keď EÚ nedávno rozhodla o „zastavení“ v súvislosti so zahrnutím medzinárodnej letov do systému EÚ na obchodovanie s emisiami, je táto výnimka obmedzená len na jeden rok a podmienená tým, že medzinárodné rokovania prinesú konkrétne rozhodnutia o opatreniach v oblasti emisií z medzinárodnej leteckej dopravy, ktoré vychádzajú z celosvetového trhu;

43.  zdôrazňuje, že je potrebné stanoviť cenu za emisie uhlíka produkované medzinárodnou leteckou a námornou dopravou, ktorá môže popri znižovaní emisií slúžiť aj na vytváranie príjmov;

44.  opakuje svoju výzvu na vytvorenie medzinárodného nástroja zahŕňajúceho celosvetové ciele v oblasti znižovania emisií, ktoré by obmedzovali vplyv námornej dopravy na zmenu klímy;

Priemysel a konkurencieschopnosť

45.  je znepokojený celosvetovým nárastom emisií CO2 v roku 2012, ako sa uvádza v údajoch Medzinárodnej agentúry pre energiu, a to i napriek poklesu emisií v Európe a USA; preto navrhuje, aby sa zvážila rozlíšená zodpovednosť, aby každá krajina prispela k celosvetovému úsiliu v oblasti priemyselnej a energetickej politiky;

46.  zdôrazňuje, že Európa by mala vo svojej priemyselnej politike presadzovať inovácie a šírenie technológií priaznivých pre životné prostredie vrátane technológií v oblasti IKT, technológií súvisiacich s obnoviteľnými zdrojmi energie, inovačných a účinných technológií v oblasti fosílnych palív a najmä technológií zameraných na energetickú účinnosť; zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať rámcové dohody s cieľom prispieť k podnecovaniu a stimulovaniu rýchlejšieho šírenia nových technológií na medzinárodnej úrovni, pretože výskum a vývoj nových technológií sú jadrom udržateľnej budúcnosti;

47.  zároveň pripomína, že ambiciózne politiky EÚ na rok 2030 v oblasti priemyslu, inovácií, klímy a energetiky by EÚ umožnili zotrvať v pozícii priekopníka a mohli by tak mať pozitívny vplyv na medzinárodné rokovania a povzbudiť medzinárodných partnerov, aby príslušným spôsobom zintenzívnili svoje ambície;

48.  víta akýkoľvek pozitívny vývoj a opakuje, že medzinárodne koordinované opatrenia by pomohli vyriešiť problémy týkajúce sa úniku uhlíka a konkurencieschopnosti v príslušných odvetviach a najmä v energeticky náročných odvetviach;

Výskum a inovácie

49.  zdôrazňuje, že vývoj a zavádzanie udržateľných pokrokových technológií je kľúčovým prvkom v boji proti zmene klímy a zároveň argumentom na presvedčenie partnerov EÚ na celom svete, že zníženie emisií je uskutočniteľné bez toho, aby došlo k strate konkurencieschopnosti a úbytku pracovných miest;

50.  vyzýva na prijatie medzinárodných záväzkov na zvýšenie investícií do výskumu a vývoja udržateľných pokrokových technológií v príslušných odvetviach; považuje za veľmi dôležité, aby EÚ išla príkladom tým, že by nasmerovala výdavky určené na výskum do predvádzania inovatívnych technológií, ktoré by boli šetrné ku klíme a energeticky účinné, a aby na tomto poli rozvíjala úzku vedeckú spoluprácu s medzinárodnými partnermi, ako sú krajiny BRIC a USA;

Energetická politika

51.  víta signály, ktoré nedávno vyslala vláda USA vo vzťahu k opatreniam v oblasti klímy, ako aj jej ochotu zohrávať výraznejšiu úlohu v rámci svetového úsilia o riešenie problematiky zmeny klímy;

52.  konštatuje, že ceny rôznych zdrojov energií zohrávajú zásadnú úlohu pri určovaní správania trhových subjektov vrátane priemyselných odvetví a spotrebiteľov, a konštatuje, že v dôsledku neschopnosti súčasného medzinárodného politického rámca plne internalizovať externé náklady sa zachovávajú neudržateľné modely spotreby; ďalej opakuje, že svetový trh s emisiami uhlíka by bol solídnym základom pre dosiahnutie výrazného zníženia objemu emisií a vytvorenie rovnakých podmienok v oblasti priemyslu; vyzýva EÚ a jej partnerov, aby v najbližšom období našli čo najúčinnejší spôsob, ako podporiť väzby medzi systémom EÚ ETS a ďalšími obchodnými režimami s cieľom vytvoriť celosvetový trh s emisiami uhlíka a zaistiť rozmanitejšie možnosti znižovania objemu emisií, rozšírenia tohto trhu a zvyšovania likvidity a transparentnosti a napokon aj efektívnejšieho prideľovania zdrojov odvetviu energetiky a priemyslu;

53.  žiada užšiu spoluprácu medzi Radou, Komisiou a Európskou službou pre vonkajšiu činnosť, aby EÚ mohla hovoriť jednotným hlasom na pôde medzinárodných organizácií, ako je Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA), Medzinárodná agentúra pre energiu z obnoviteľných zdrojov (IRENA), Medzinárodné partnerstvo pre spoluprácu v oblasti energetickej účinnosti (IPEEC) a Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE), a tým zohrávať aktívnejšiu a vplyvnejšiu úlohu, najmä pri presadzovaní politík v oblasti udržateľnej energie a energetickej bezpečnosti;

54.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že potenciál úspor energie sa na medzinárodnej úrovni ani v EÚ nerieši primerane; zdôrazňuje, že úspory energie uľahčujú tvorbu pracovných miest, ekonomické úspory, energetickú bezpečnosť, konkurencieschopnosť a znižovanie objemu emisií a môžu prispieť aj k zvráteniu trendov cien energií a nákladov na ne; vyzýva EÚ, aby na medzinárodných rokovaniach venovala viac pozornosti energetickým úsporám, či už je to v rámci diskusie o prenose technológií, o plánoch rozvoja pre rozvojové krajiny alebo o finančnej pomoci; zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty musia v záujme zachovania dôveryhodnosti dodržiavať vlastné stanovené ciele;

55.  poukazuje na to, že podľa odhadov nemá 1,3 miliardy ľudí na celom svete prístup k elektrickej energii a 2,6 miliardy ľudí sú stále odkázané na tradičné využitie biomasy na varenie(12); zdôrazňuje, že problém energetickej chudoby je potrebné riešiť v súlade s cieľmi politiky v oblasti zmeny klímy; poukazuje na to, že existujú energetické technológie, ktorými možno riešiť otázky celosvetovej ochrany životného prostredia i potreby miestneho rozvoja;

Diplomacia v oblasti klímy

56.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité, aby Európska únia ako hlavný aktér (predovšetkým v tomto roku v súvislosti s predsedníctvom COP 19 a s tým, že hostiteľský štát je členský štát EÚ) vystupovala na konferencii jednotne s cieľom dosiahnuť pokrok v medzinárodnej dohode a zachovať si v tejto oblasti jednotný postoj;

57.  zdôrazňuje zásadné postavenie Poľska ako hosťujúcej krajiny a dúfa, že Poľsko, ktoré je ešte stále značne závislé od zdrojov fosílnych palív, ale má skúsenosti s rokovaniami v rámci UNFCCC, bude schopné oživiť proces, ísť príkladom a pomôcť budovať nové spojenectvá; víta vyhlásenie dezignovaného predsedu, že pomocou kreatívnych riešení možno znižovať emisie skleníkových plynov a zároveň vytvárať pracovné miesta, podporovať hospodársky rast a zaisťovať vyššiu životnú úroveň; dúfa, že Poľsko predloží v tomto smere konkrétne návrhy;

58.  zdôrazňuje, že hlavným cieľom by mal byť nový klimatický pakt platný pre všetkých, ktorý by zahŕňal industrializované, ako aj rozvojové krajiny; kladie dôraz aj na to, že jednou z najdôležitejších úloh EÚ je zabezpečiť koordinovaný a postupný prístup k ochrane klímy, v rámci ktorého budú zaistené opatrenia na všetkých úrovniach vlády vrátane miestnych a regionálnych orgánov;

59.  zdôrazňuje, že súčasná hospodárska kríza jasne preukazuje, že len udržateľné hospodárstvo môže z dlhodobého hľadiska prosperovať a že ochrana klímy je jedným zo základných pilierov takéhoto udržateľného hospodárstva; zdôrazňuje, že ešte nikdy nebolo tak dôležité objasniť dôvody politických opatrení v oblasti ochrany klímy, t. j. umožniť väčšiemu počtu ľudí mať vysokú životnú úroveň a zároveň zabezpečiť zdroje a priestor na rozvoj aj pre budúce generácie;

60.  opätovne zdôrazňuje, že na výzvu súvisiacu so zmenou klímy sa nemožno pozerať izolovane, ale sa ňou treba vždy zaoberať s ohľadom na trvalo udržateľný rozvoj, priemyselnú politiku a politiku v oblasti zdrojov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je rozhodujúce vysvetľovať politiky v oblasti zmeny klímy občanom a zabezpečiť zmenu vnímania tejto otázky; podčiarkuje, že akákoľvek budúca dohoda by mala zahŕňať aj iniciatívy zdola nahor, napríklad v oblasti energetickej účinnosti, pretože sú dôležitým nástrojom, pokiaľ ide o prijatie zo strany občanov;

61.  opakuje, že kľúčový význam pre akúkoľvek právne záväznú dohodu v oblasti zmeny klímy má spoľahlivý systém plnenia a presadzovania, aby sa zabezpečilo, že všetky krajiny, ktoré sú stranami dohody o zmene klímy, plnia svoje záväzky, získavajú v prípade potreby podporu a nesú zodpovednosť za nedodržiavanie dohody;

62.  zastáva názor, že proces UNFCCC sa musí stať účinnejším a efektívnejším, pričom treba zabezpečiť, aby primeranejšie odrážal zmenenú realitu; v tejto súvislosti sa domnieva, že by sa malo zrušiť pravidlo konsenzu, aby výsledky neboli založené na najmenšom spoločnom menovateli;

63.  súhlasí s názorom, že namiesto každoročnej rotácie by sa predsedníctiev konferencie mohlo ujať zároveň viacero krajín počas niekoľkých rokov alebo by ho mohla dva roky vykonávať jedna krajina, aby sa zabezpečil konzistentnejší prístup;

64.  upozorňuje na pozitívny vývoj rokovaní MOP 25 o montrealskom protokole a naliehavo žiada všetky strany, aby sa snažili poučiť z tejto úspešnej medzinárodnej dohody; vyzýva strany, aby sa predovšetkým pokúsili pozrieť na mechanizmy montrealského protokolu týkajúce sa hlasovania a rozhodovania, odlišný prístup k povinnostiam, ako aj mechanizmy presadzovania a sankcií a financovanie ako na príklad, ktorý možno využiť aj v rámci UNFCCC;

65.  zdôrazňuje význam všeobecného pokroku v medzinárodných rokovaniach o klíme, na ktorých sa EÚ aktívne zúčastňuje; konštatuje, že schopnosť EÚ zohrávať vedúcu úlohu a vyhliadky na dosiahnutie všeobecného pokroku sú ovplyvnené tým, aké opatrenia v oblasti klímy samotná EÚ prijme; poukazuje na potrebu posilniť opatrenia EÚ v oblasti klímy, a to aj prostredníctvom prijatia ambiciózneho rámca v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 a v záujme rozptýlenia pochybností vyvolaných nízkou účinnosťou systému EÚ obchodovania s emisiami (ETS) ako stimulátora znižovania emisií skleníkových plynov a odkladom začlenenia leteckého sektora do ETS;

66.  rovnako zdôrazňuje úlohu, ktorú by mali zohrávať rozvinuté krajiny, pokiaľ ide o pomoc rozvojovým krajinám obmedziť ich emisie; všíma si obrovský potenciál mnohých rozvojových krajín týkajúci sa energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti; odporúča rozvinutým a rozvíjajúcim sa ekonomikám, aby v rozvojových krajinách podporovali a realizovali projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a aby v tejto oblasti dali k dispozícii technológie, odborné poznatky a investície;

Delegácia Európskeho parlamentu

67.  vyjadruje presvedčenie, že delegácia EÚ zohráva pri rokovaniach o zmene klímy kľúčovú úlohu, a preto považuje za neprijateľné, že sa poslanci Európskeho parlamentu nemohli zúčastniť na koordinačných schôdzach EÚ na predchádzajúcich konferenciách zmluvných strán; očakáva, že aspoň predsedovi delegácie Európskeho parlamentu sa umožní, aby sa zúčastnil na koordinačných schôdzach EÚ vo Varšave;

68.  poznamenáva, že v súlade s rámcovou dohodou uzatvorenou medzi Komisiou a Európskym parlamentom v novembri 2010 musí Komisia uľahčiť začlenenie poslancov Európskeho parlamentu ako pozorovateľov do delegácií EÚ rokujúcich o mnohostranných dohodách; pripomína, že podľa Lisabonskej zmluvy (článok 218 ZFEÚ) musí Parlament vysloviť súhlas s dohodami medzi Úniou a tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami;

o
o   o

69.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a sekretariátu UNFCCC so žiadosťou, aby bolo zaslané všetkým zmluvným stranám, ktoré nie sú členmi EÚ.

(1) Ú. v. EÚ L 8, 13.1.2009, s. 3. (2) Ú. v. EÚ C 67 E, 18.3.2010, s.44. (3) Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s.1. (4) Ú. v. EÚ C 341 E, 16.12.2010, s.25. (5) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 77. (6) Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s.83. (7) Prijaté texty, P7_TA(2012)0452. (8) Ú. v. EÚ C 251 E, 31.8.2013, s.75. (9) http://www.eia.gov/forecasts/ieo/?src=Analysis-b2. (10) http://www.imf.org/external/pubs/ft/survey/so/2013/int032713a.htm. (11) http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-13-717_fr.htm. (12) Osobitná správa Medzinárodnej agentúry pre energiu o výhľade svetovej energetiky „Prepracovanie energeticko-klimatickej mapy“