Európsky parlament,

–  so zreteľom na vyhlásenia Komisie z 11. marca 2003 s názvom Širšia Európa – susedstvo: nový rámec pre vzťahy s našimi východnými a južnými susedmi (COM(2003)0104), z 12. mája 2004 s názvom Európska susedská politika – strategický dokument (COM(2004)0373), zo 4. decembra 2006 o posilňovaní európskej susedskej politiky (COM(2006)0726), z 5. decembra 2007 s názvom Intenzívna európska susedská politika (COM(2007)0774), z 3. decembra 2008 s názvom Východné partnerstvo (COM(2008)0823), z 20. mája 2008 s názvom Barcelonský proces: Únia pre Stredozemie (COM(2008)0319), z 12. mája 2010 s názvom Hodnotenie európskej susedskej politiky (COM(2010)0207) a z 24. mája 2011 s názvom Dialóg o migrácii, mobilite a bezpečnosti s krajinami južného Stredozemia (COM(2011)0292),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenia Európskej komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 20. marca 2013 s názvom Európska susedská politika: snaha o posilnené partnerstvo (JOIN(2013)0004), z 25. mája 2011 s názvom Nová reakcia na meniace sa susedstvo (COM(2011)0303) a z 8. marca 2011 Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím (COM(2011)0200),

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci Európskej únie z 26. júla 2010, 20. júna 2011 a 22. júla 2013 o európskej susedskej politike (ESP) a na závery Rady pre zahraničné veci/obchod Európskej únie z 26. septembra 2011 a Európskej rady zo 7. februára 2013,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenia Európskej komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 15. mája 2012 s názvom Východné partnerstvo: plán opatrení na obdobie do samitu 2013 (JOIN(2012)0013) a s názvom Uplatňovanie novej európskej susedskej politiky (JOIN(2012)0014) a na sprievodné spoločné pracovné dokumenty útvarov Komisie z 20. marca 2013 (regionálne správy, SWD(2013)0085 a 0086),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1638/2006 z 24. októbra 2006, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia zriaďujúce nástroj európskeho susedstva a partnerstva(1),

–  so zreteľom na barcelonské vyhlásenie prijaté na euro-stredozemskej konferencii ministrov zahraničných vecí, ktorá sa konala 27. a 28. novembra 1995 v Barcelone, ktorým sa zriadilo euro-stredozemské partnerstvo,

–  so zreteľom na vyhlásenie účastníkov parížskeho samitu o Stredozemí, ktorý sa konal 13. júla 2008,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o Únii pre Stredozemie(2),

–  so zreteľom na iniciatívu partnerstva z Deauville, ktorú otvorili krajiny G8 na zasadnutí vedúcich predstaviteľov v Deauville v máji 2011 a ktorej je EÚ zmluvnou stranou,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenia zo samitu Východného partnerstva, ktorý sa uskutočnil 7. mája 2009 v Prahe, a zo samitu Východného partnerstva, ktorý sa uskutočnil 29. – 30. septembra 2011 vo Varšave,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo zasadnutia ministrov zahraničných vecí krajín Východného partnerstva, ktoré sa konalo 23. júla 2012 v Bruseli,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2011/424/SZBP z 18. júla 2011, ktorým sa vymenúva osobitný zástupca Európskej únie pre oblasť južného Stredozemia(3), a na rozhodnutie Rady 2011/518/SZBP z 25. augusta 2011, ktorým sa vymenúva osobitný zástupca Európskej únie pre Zakaukazsko a pre krízu v Gruzínsku(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 7. apríla 2011 o revízii východnej dimenzie európskej susedskej politiky(5) a o revízii južnej dimenzie európskej susedskej politiky(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2011 o revízii európskej susedskej politiky(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2013 o vymáhaní majetku pre krajiny Arabskej jari v procese transformácie(8),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie z 12. septembra 2013 o politike EÚ voči Bielorusku(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2013 o slobode tlače a médií vo svete(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 o stratégii digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ(11),

–  so zreteľom na zakladajúcu listinu Parlamentného zhromaždenia Euronest z 3. mája 2011(12),

–  so zreteľom na závery samitu euro-stredozemských parlamentov (Marseille, 6. – 7. apríl 2013) a na závery Parlamentného zhromaždenia Únie pre Stredozemie a Parlamentného zhromaždenia Euronest,

–  so zreteľom na svoje uznesenia obsahujúce odporúčania Európskeho parlamentu Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť k rokovaniam o dohode o pridružení medzi EÚ a Arménskom(13), o dohode o pridružení medzi EÚ a Azerbajdžanom(14), o dohode o pridružení medzi EÚ a Moldavskou republikou(15), o dohode o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom(16) a o dohode o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou(17),

–  so zreteľom na rozhodnutia 2006/356/ES, 2005/690/ES, 2004/635/ES, 2002/357/ES, 2000/384/ES, 2000/204/ES a 98/238/ES o uzavretí Euro-stredomorskej dohody o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Libanonskou republikou, Alžírskou demokratickou ľudovou republikou, Egyptskou arabskou republikou, Jordánskym hášimovským kráľovstvom, štátom Izrael, Marockým kráľovstvom a Tuniskou republikou na strane druhej,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie ministrov zahraničných vecí Vyšehradskej štvorky, Írska Litvy o Východnom partnerstve vydané v Krakove 17. mája 2013,

–  so zreteľom na dlhotrvajúce vzťahy EÚ s krajinami južného susedstva Európy a historické, hospodárske, politické a sociálne väzby mnohých členských štátov EÚ s krajinami tohto regiónu a na záväzok Európy pokračovať v zachovávaní čo najužších väzieb a poskytovať potrebnú podporu v súlade s európskou susedskou politikou v širšom zmysle,

–  so zreteľom na skutočnosť, že rozhodnutia prijaté na samite Východného partnerstva vo Vilniuse môžu mať zásadný význam pre budúcnosť Východného partnerstva, a preto je dôležité mať na pamäti dlhodobé vyhliadky týkajúce sa aj obdobia po samite, ktorými sa zabezpečí ambiciózna stratégia následných opatrení pre tento región,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže dohody o pridružení nie sú samé osebe cieľom, ale nástrojom na presadzovanie hlbokej a udržateľnej reformy, systematickej premeny a približovania k Únii, jej základným hodnotám a normám; keďže ich primerané a včasné vykonávanie predstavuje preto základné kritérium pri hodnotení situácie v daných krajinách;

B.  keďže európskou susedskou politikou by sa malo posilniť partnerstvo medzi EÚ a krajinami a spoločenstvami susedstva s cieľom budovať a upevňovať zdravé demokracie, sledovať trvalo udržateľný hospodársky rast a riadiť cezhraničné väzby;

C.  keďže privilegované vzťahy so susednými štátmi Európy v rámci ESP sú založené na spoločnej oddanosti rovnakým hodnotám (demokracia, ľudské práva, právny štát, dobrá správa vecí verejných, zásady trhového hospodárstva a trvalo udržateľný rozvoj); keďže po revízii ESP sa treba dôsledne zamerať na presadzovanie hlbokej a udržateľnej demokracie spolu s inkluzívnym hospodárskym rozvojom;

D.  keďže fungujúca demokracia, dodržiavanie ľudských práv a rešpektovanie zásad právneho štátu tvoria základné piliere partnerstva EÚ s jej susedmi; keďže budovanie hlbokej a udržateľnej demokracie si vyžaduje pevné a trvalé odhodlanie vlád zabezpečiť slobodné a spravodlivé voľby, slobodu združovania, prejavu a zhromažďovania a slobodu tlače a médií, právny štát vedený nezávislým súdnictvom a právo na spravodlivý proces, úsilie o boj proti korupcii, reformu sektora bezpečnosti a presadzovania práva (vrátane polície) a zriadenie demokratickej kontroly nad ozbrojenými a bezpečnostnými silami;

E.  keďže vonkajšia politika Únie musí byť konzistentná, najmä s jej vnútornými politikami, a to pomocou vyhýbania sa dvojitým normám keďže hospodárska a finančná kríza nemôže ospravedlniť zníženie angažovanosti Únie v krajinách susedstva;

F.  keďže masové hnutia v arabskom svete predstavujú míľnik v moderných dejinách krajín európskeho južného susedstva a v dejinách vzťahov týchto krajín s EÚ a keďže prebiehajúce vykonávanie diferencovaného prístupu založeného na princípe pomoci v súlade s výkonom a pokrokom partnerských krajín (zásady „viac za viac“ a „menej za menej“) by sa malo pravidelne hodnotiť v správach o pokroku podľa osobitných a merateľných kritérií a na základe ich potrieb; keďže nekonzistentné uplatňovanie zásady „viac za viac“ môže byť nebezpečné a môže narušiť celý proces, ako aj vplyv Únie a jej dôveryhodnosť;

G.  keďže pokojné ľudové demonštrácie v arabskom svete v roku 2011 boli vyjadrením túžby po dôstojnosti a prejavom legitímnych demokratických ambícií a výrazných požiadaviek týkajúcich sa inštitucionálnych, politických a sociálnych reforiem zameraných na dosiahnutie skutočnej demokracie, boj proti korupcii a rodinkárstvu, zabezpečenie dodržiavania zásad právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd, znižovanie sociálnej nerovnosti a vytvorenie lepších hospodárskych a sociálnych podmienok; keďže po dvoch rokoch sú v niektorých krajinách Stredozemia stále porušované základné ľudské práva a základné slobody a občania ešte stále čelia hospodárskym ťažkostiam a nepokojom;

H.  keďže hodnotenie pokroku, ktorý dosiahli partnerské krajiny pri dodržiavaní ľudských práv a základných slobôd, pri demokratickom procese a pri vykonávaní zásad právneho štátu, ako aj udržateľnej hospodárskej reformy a reformy verejného sektora, musí byť založené na všeobecných spoločných zásadách a osobitných požiadavkách špecifických pre každú krajinu, a to na základe účinných, jasných, transparentných, objektívnych a merateľných ukazovateľov a referenčných hodnôt a pri zohľadnení celkového pokroku a miery záväzku k reforme;

I.  keďže rešpektovanie a presadzovanie demokracie, ľudských práv (najmä práv detí, žien a menšín), spravodlivosti a zásad právneho štátu, základných slobôd (vrátane slobody prejavu, svedomia, náboženského vyznania alebo viery a združovania), slobody a nezávislosti médií (vrátane neobmedzeného prístupu k informáciám, správam a internetu), posilňovanie občianskej spoločnosti a bezpečnosti (vrátane mierového riešenia konfliktov a dobrých susedských vzťahov), demokratická stabilita, prosperita, spravodlivé rozdelenie príjmov, bohatstva a príležitostí, sociálna súdržnosť, boj proti korupcii a presadzovanie dobrej správy vecí verejných a trvalo udržateľného rozvoja sú základné zásady a ciele EÚ, ktoré musia vždy predstavovať spoločné hodnoty tvoriace jadro ESP;

J.  keďže rešpektovanie základných zásad demokracie predstavuje červenú líniu, ktorá nesmie byť prekročená a je základnou podmienkou užšieho pridruženia krajín Východného partnerstva k EÚ; keďže oberanie občanov o ich legitímne právo výberu vlády uplatňovaním selektívnej justície a vyšetrovacej väzby, uväzňovaním politických oponentov a zlyhávaním pri organizácii slobodných a spravodlivých volieb tieto základné princípy ohrozujú;

K.  keďže cieľom ESP je vytvoriť priestor prosperity a dobrého susedstva, ktorý je založený na hodnotách Únie a charakterizovaný blízkymi a mierovými regionálnymi vzťahmi, presadzuje hlbokú a udržateľnú demokraciu, právny štát, politické a hospodárske reformy a udržateľné sociálne trhové hospodárstvo v susedných krajinách EÚ a vytvára okruh priateľov Únie a vzájomné vzťahy medzi týmito priateľmi; keďže preto by hlavnou určujúcou zásadou pri hodnotení pokroku malo byť prispievanie k bezpečnosti, solidarite a prosperite všetkých strán; v tejto súvislosti odsudzuje negatívny vplyv politík uzavretých hraníc v rámci územia susedstva EÚ, najmä medzi krajinami Východného partnerstva a kandidátskymi krajinami do EÚ;

L.  keďže mnohostranný rozmer ESP ponúka jedinečnú príležitosť spojiť všetky krajiny a zainteresované strany príslušných regiónov, aby sa dosiahol hmatateľný pokrok a súlad prácou na konkrétnych projektoch na technickej úrovni; keďže parlamentné zhromaždenia Euromed a Euronest poskytujú ďalšiu príležitosť na politickej úrovni na budovanie a prehlbovanie vzájomného porozumenia napomáhaním rozvoj rodiacich sa demokracií v týchto regiónoch; Keďže tak Konferencia miestnych a regionálnych orgánov pre Východné partnerstvo (CORLEAP), ako aj Európsko-stredomorské zhromaždenie miestnych a regionálnych samospráv (ARLEM) zohrávajú dôležitú úlohu pri posilňovaní demokracie prostredníctvom hospodárskej, sociálnej a územnej spolupráce;

M.  keďže sloboda tlače a médií, ako aj digitálne slobody sú v mnohých krajinách ESP vystavené neustálemu tlaku; keďže právo na slobodu prejavu je všeobecným ľudským právom, ktoré tvorí základ demokracie a jeho rešpektovanie je nevyhnutné na uplatňovanie iných práv; keďže všeobecné práva a slobody si vyžadujú ochranu na internete, ako aj mimo neho;

N.  keďže EÚ vykonala revíziu európskej susedskej politiky v roku 2011 s cieľom poskytnúť väčšiu podporu partnerským krajinám budujúcim hlbokú a udržateľnú demokraciu a podporiť inkluzívny hospodársky rozvoj; keďže vonkajšie finančné nástroje EÚ, a najmä nástroj európskeho susedstva, by mali slúžiť na podporu cieľov susedskej politiky; keďže je nevyhnutné stanoviť pevné a jasné prepojenia medzi rámcom politiky a podporou poskytovanou z týchto nástrojov;

O.  keďže neuspokojivý pokrok v niekoľkých krajinách Východného partnerstva môže byť výsledkom pomalej, až stagnujúcej politickej a sociálnej premeny v partnerských krajinách, únavy Únie, pokiaľ ide o ESP, neposkytovania dostatočne motivujúcich príkladov európskej perspektívy európskym partnerom, hospodárskej a finančnej krízy a takisto tlaku Ruska a jeho konkurenčnej ponuky na integráciu do Euroázijskej únie;

P.  keďže samit vo Vilniuse predstavuje míľnik vo vývoji Európskeho partnerstva a najväčšiu skúšku schopnosti susedskej politiky EÚ zabezpečiť skutočné výsledky;

Q.  keďže kým dohody o pridružení sú výsledkom dvojstranných rokovaní v rámci Východného partnerstva, mnohostranné rokovania zostávajú hlavným rozmerom pri rozvíjaní dobrej regionálnej spolupráce založenej na dobrých susedských vzťahoch; keďže v tejto súvislosti je poľutovaniahodné, že Východné partnerstvo predstavuje útočisko pre niekoľko nevyriešených územných sporov, ktoré by sa mali vyriešiť; keďže Európsky parlament v plnej miere podporuje zásadu zvrchovanosti, zásadu územnej celistvosti a právo národov na sebaurčenie;

R.  keďže EÚ by v tejto súvislosti mala zohrávať aktívnejšiu úlohu pri mierovom riešení konfliktov vrátane zmrazených konfliktov, ktoré v súčasnosti predstavujú neprekonateľnú prekážku úplného rozvoja dobrých susedských vzťahov a regionálnej spolupráce v krajinách Východného a Južného partnerstva;

S.  keďže Parlamentné zhromaždenie Východného partnerstva (Euronest) zohráva naďalej kľúčovú úlohu pri rozvíjaní demokratického a parlamentného rozmeru Východného partnerstva tým, že umožňuje vzájomnú výmenu najlepších postupov parlamentnej práce a predstavuje dôležitú platformu približujúcu krajiny Východného partnerstva k EÚ a pomáhajúcu občanom;

1.  víta uverejnenie správ o pokroku za rok 2012 pre južné krajiny ESP a krajiny Južného a Východného partnerstva, no vyjadruje poľutovanie nad tým, že vo väčšine prípadov správy aj následné udalosti poskytujú zmiešaný obraz o pokroku, stagnácii a regresii a opisujú vnútroštátnu situáciu bez hodnotenia programov Únie a bez poskytnutia konkrétnych odporúčaní, pokiaľ ide o prideľovanie prostriedkov z nástrojov vonkajšej pomoci EÚ a pomoci v oblasti rozvojovej spolupráce a jej vplyvu na tvorbu politík v partnerských krajinách; zastáva názor, že správy by mali takisto odhadovať smerovanie tým, že budú obsahovať údaje z minulých rokov;

2.  zdôrazňuje, že podľa článkov 8 a 49 Zmluvy o európskej únii (ZEÚ) majú všetky európske krajiny vrátane tých, ktoré patria do Východného partnerstva, dlhodobo možnosť uchádzať sa o členstvo v Európskej únii;

3.  je presvedčený, že Parlament by mal byť v plnej miere zapojený do plnenia novej ESP a prispôsobenia finančnej pomoci EÚ, najmä prostredníctvom delegovaných aktov, a že by mal byť pravidelne informovaný o pokroku pri uskutočňovaní reforiem v partnerských krajinách a o úpravách, ktoré z toho vyplývajú; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že nie je vždy konzultovaný pri príprave plánov opatrení ani informovaný o obsahu rozhovorov; domnieva sa, že jeho uznesenia predstavujú neoddeliteľnú súčasť politického rámca ESP a žiada, aby sa poslancom EP udelil štatút pozorovateľov, aby sa mohli zúčastňovať na zasadnutiach politických podvýborov a podvýborov pre ľudské práva;

4.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že pokrok dosiahnutý partnerskými krajinami nezodpovedal vždy cieľom stanoveným spoločne s EÚ; žiada konkrétne vyhodnotenie účinnosti revidovanej ESP; žiada, aby sa vyvíjalo intenzívnejšie úsilie o ucelenejšie využívanie všetkých nástrojov a politík, ktoré má Únia k dispozícii v rámci ESP; žiada, aby sa dôsledne vykonávali prístup založený na stimuloch a zásada „viac za viac“ ako hlavný míľnik revidovanej ESP; žiada, aby sa v prípade potreby uplatňovala zásada „menej za menej” pre tie krajiny ESP, ktoré nevyvíjajú dostatočné úsilie o budovanie hlbokej a udržateľnej demokracie a neuskutočňujú odsúhlasené reformy; zdôrazňuje, že základná podpora Únie by mala takisto odrážať potreby partnerských krajín z hľadiska rozvoja;

5.  poukazuje na významnú úlohu občianskej spoločnosti v procesoch prechodu a reforiem a úlohu politického dialógu v krajinách susedstva; vyzýva EÚ, aby posilnila spoluprácu s občianskou spoločnosťou a poskytovala jej podporu prostredníctvom rôznych nástrojov financovania;

6.  nazdáva sa, že podpora procesov prechodu na demokraciu by sa mala zamerať na rozvoj inštitucionálnej kapacity demokratických inštitúcií, podporu všetkých demokratických politických strán a občianskej spoločnosti a práv žien a menšín, a tiež na osvojenie si zásad právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd, najmä slobody združovania, slobody prejavu, zhromažďovania a slobody médií, v spoločnostiach partnerských krajín; vyzýva Úniu a členské štáty, aby prehĺbili partnerstvá medzi rôznymi organizáciami a súčasťami spoločnosti s cieľom previesť na ne zodpovednosť za proces európskeho susedstva; opätovne potvrdzuje, že by k tomu malo dôjsť okrem iného vytvorením horizontálnych väzieb medzi rôznymi subjektmi spoločnosti na základe družobných partnerstiev medzi organizáciami občianskej spoločnosti (mimovládne organizácie, odborové organizácie, podnikateľské organizácie, médiá, mládežnícke organizácie atď.) a partnerskými projektmi s vnútroštátnymi orgánmi a orgánmi štátnej správy (najmä v oblasti školstva);

7.  domnieva sa, že v rámci správ o pokroku by sa mala vykonať riadna rodová analýza; zdôrazňuje, že v rámci revidovanej ESP by sa mal väčší dôraz klásť na posilňovanie pracovných práv a práv odborových organizácií, uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a spoluprácu a dialóg s mimovládnymi organizáciami, odborovými organizáciami a ostatnými organizáciami občianskej spoločnosti;

8.  trvá na rešpektovaní všeobecných ľudských práv a základných slobôd ako na základnej zásade vonkajšej politiky EÚ; je presvedčený, že podpora občianskej spoločnosti predstavuje podstatu revidovanej ESP, a preto odporúča, aby pomoc určená pre občiansku spoločnosť vrátane sociálnych partnerov zodpovedala tejto výzve a aby sa v tejto súvislosti zaviedla úzka koordinácia s Európskou nadáciou na podporu demokracie;

9.  zdôrazňuje, že hlavné mimovládne organizácie zriadili spoločné platformy pre Úniu pre Stredozemie, ako aj pre Východné partnerstvo; zastáva názor, že s týmito fórami občianskej spoločnosti by sa malo riadne a včas konzultovať pri vypracúvaní, vykonávaní a monitorovaní akčných plánov ESP;

10.  domnieva sa, že mnohostranné štruktúry ESP by sa mali zjednotiť a strategickejšie rozvíjať; tvrdí, že so zreteľom na kľúčový význam „účinného multilateralizmu“ v zahraničnej politike Únie by Komisia a ESVČ mali preskúmať, či multilaterálne smerovania ESP môže slúžiť ako rámec na organizáciu politických vzťahov v širšej Európe;

11.  vyzýva Komisiu, aby posilnila viditeľnosť projektov financovaných alebo podporovaných v rámci ESP v partnerských krajinách a aby aktívnejšie spolupracovala so spoločenstvami v záujme zlepšenia svojho obrazu a prijímania medzi občanmi krajín ESP, a to najmä prostredníctvom mediálnych kampaní a poukazovania na pridanú hodnotu spolupráce s EÚ;

12.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že došlo k výraznému zníženiu v okruhu 4 VFR na roky 2014 – 2020 v porovnaní s pôvodným návrhom Komisie; zdôrazňuje, že ambiciózne financovanie východného partnerstva je mimoriadne dôležité pre dosiahnutie ďalšieho pokroku v reformách, výmenu najlepších postupov, ako aj dosiahnutie a/alebo zachovanie skutočného fungovania demokracií vo východnom susedstve EÚ, čo je v zásadnom záujme EÚ; takisto sa domnieva, že súčasná rovnováha medzi východnou a južnou časťou ESP by sa mala zachovať, pričom by sa mali v plnej miere rešpektovať doposiaľ uplatňované zásady diferenciácie a individuálneho prístupu; trvá na tom, že príslušné rozpočtové orgány by mali byť pravidelne informované o aktuálnych ukazovateľoch a usmerneniach, ktoré tvoria rozhodovací proces týkajúci sa rozpočtovej podpory, a že Parlament by mal byť zapájaný do postupu prideľovania alebo odoberania rozpočtových prostriedkov na základe uplatňovania zásad „viac za viac“ resp. „menej za menej“;

13.  zdôrazňuje, že sloboda prejavu, pluralita a nezávislosť médií sú kľúčovými prvkami demokracie; zdôrazňuje preto, že je dôležité, aby EÚ podporovala nezávislé, udržateľné a zodpovedné verejnoprávne médiá poskytujúce kvalitný, pluralitný a rôznorodý obsah pamätajúc na to, že slobodné a nezávislé verejnoprávne médiá odjakživa zohrávali kľúčovú úlohu pri prehlbovaní demokracie, maximalizovaní účasti občianskej spoločnosti na verejných veciach a posilňovaní postavenia občanov na ceste k demokracii;

14.  uznáva zásadný význam slobodných a spravodlivých volieb ako súčasti prechodu k demokracii a vyzdvihuje úlohu nezávislých médií, najmä verejnoprávnych médií, pri zabezpečovaní transparentného, dôveryhodného a demokratického priebehu volebného procesu; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby naďalej poskytovali a v rámci možností posilnili podporu na demokratický priebeh nadchádzajúcich volieb v partnerských krajinách, vrátane posilnenia slobody a plurality médií;

Východné partnerstvo

15.  odporúča, aby Únia: a) posilnila uplatňovanie zásady „viac za viac“ a vytvorila pre ňu stimuly vo forme zdravej konkurencie a spolupráce medzi partnerskými krajinami a vyjadrila tak potrebnú podporu krajinám Východného partnerstva, ktoré pri zavádzaní acquis communautaire čelia nátlaku zo strany tretích krajín; b) uplatňovala dvojúrovňový prístup, t. j. aby kládla požiadavky na vlády krajín Východného partnerstva a zároveň zaujímala otvorený, štedrý a angažovaný postoj voči obyvateľom partnerských krajín; c) nabádala týchto obyvateľov k presadzovaniu hodnôt, na ktorých je EÚ založená, najmä hodnôt, ako je demokracia, právny štát a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, a to prostredníctvom odhodlanej podpory týchto hodnôt zo strany obyvateľov, čím by sa stali hlavným zdrojom zmeny normatívnej sily; d) vypracovala dlhodobú stratégiu na podporu európskych hodnôt zahŕňajúcu vnútornú zmenu a túžbu týchto spoločenstiev po slobode a prosperite; e) decentralizovala Východné partnerstvo prostredníctvom spolupráce s verejnými subjektmi na oboch stranách a ponuky vlastníctva verejným subjektom na oboch stranách pomocou horizontálnych partnerstiev a družby, spolu so zvýšenou mobilitou, osobnými kontaktmi, zjednodušením vízového režimu a perspektívou bezvízového režimu, v prípade ktorého by sa mala uplatňovať zásada „susedia majú prednosť“; a f) pristúpila k parafovaniu alebo podpísaniu dohôd o pridružení, a aby sa usilovala o ich urýchlené nadobudnutie platnosti, najprv na dočasnom základe a neskôr v plnom rozsahu, a to skôr, než sa skončí súčasné volebné obdobie Európskeho parlamentu a Európskej komisie, za predpokladu, že budú splnené nevyhnutné podmienky a požiadavky; g) nepoužívala silu ani hrozby o použití sily pri riešení sporov v regióne, pričom treba zdôrazniť, že jediným možným spôsobom riešenia konfliktov v regióne je rokovať v rámci medzinárodne uznávaných štruktúr, vychádzajúc zo zásad medzinárodného práva;

16.  pripomína svoje stanovisko, že okupácia územia krajiny Východného partnerstva inou krajinou Východného partnerstva je v rozpore so základnými zásadami a cieľmi Východného partnerstva, a že rezolúcia týkajúca sa konfliktu o Náhorný Karabachby mala byť v súlade s rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN č. 822, č. 853, č. 874 a č. 884 z roku 1993 a so základnými zásadami Minskej skupiny Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) zakotvenými v spoločnom vyhlásení z Aquily z 10. júla 2009;

17.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že s blížiacim sa samitom Východného partnerstva vo Vilniuse sa zvyšujú rôzne druhy nátlaku na krajiny Východného partnerstva; považuje tento nátlak za neprijateľný a vyzýva Rusko, aby upustilo od krokov, ktoré sú v jasnom rozpore s helsinskými zásadami; dôrazne podčiarkuje, že krajiny Východného partnerstva by za svoju slobodnú voľbu nemali niesť následky, ako sú obchodné opatrenia, vízová politika, obmedzená mobilita pracovnej sily, zásahy do zmrazených konfliktov a iné; vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby sa zaoberali odsúdeniahodnými udalosťami, ktoré presahujú čisto obchodný rozmer a aby tak konali v záujme partnerov Únie a bránili ich tým, že vyšlú jasný signál podpory všetkým krajinám Východného partnerstva, pokiaľ ide o ich európske ambície a voľbu; zdôrazňuje však, že dohody o pridružení, ako aj prehĺbené a komplexné dohody o voľnom obchode sú podrobným plánom pre reformy v prospech všetkých strán;

18.  zostáva oddaný ďalšiemu rozvoju Parlamentného zhromaždenia Euronest ako dôležitého fóra pre mnohostrannú medziparlamentnú spoluprácu s krajinami Východného partnerstva; nesúhlasí s navrhovaným znížením rozpočtových riadkov určených na ESP v rámci viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020, keďže tieto rozpočtové riadky majú slúžiť na väčšiu podporu opatrení a projektov súvisiacich s budovaním demokracie, právnym štátom a presadzovaním ľudských práv;

19.  zdôrazňuje, že zrušenie vízovej povinnosti by bolo významným gestom voči obyvateľom krajín Východného partnerstva a skutočne by im pomohlo priblížiť sa k členským štátom EÚ;

20.  považuje uverejnenie plánu Východného partnerstva na roky 2012 – 2013 za prvý krok k vytvoreniu lepších monitorovacích nástrojov; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby ďalej rozvíjali vhodné mechanizmy monitorovania, na základe ktorých možno zhodnotiť výkon a výsledky krajín ESP a stanoviť jasné a merateľné ciele;

21.  odporúča, aby krajiny Východného partnerstva: a) vyvážili a zintenzívnili svoje snahy zamerané na splnenie politických, právnych a hospodárskych kritérií; b) si v rámci svojich spoločenstiev osvojili základné hodnoty demokracie, právneho štátu dodržiavania ľudských práv a rodovej rovnosti, ako aj boja proti korupcii; c) naďalej podporovali spoločenské zmeny, reformné procesy a systematické zlepšovanie verejných noriem a administratívy, a aby pritom európsku integráciu považovali za dlhodobú strategickú voľbu, a nie len za hospodársky a administratívny pokus; d) odstránili rozdiely medzi rétorikou a praktickými činmi; e) venovali väčšiu pozornosť multilaterálnej štruktúre Východného partnerstva a učili sa prostredníctvom najlepších postupov; f) pri regionálnych konfliktoch využívali ducha a poznatky získané z historických skúseností z európskej integrácie a podporovali vzájomnú regionálnu, politickú a hospodársku spoluprácu, keďže dvojstranné otázky sa musia riešiť mierovou cestou a dobré susedské vzťahy a regionálna spolupráca predstavujú základné prvky Východného partnerstva; g) zapojili občanov a predstaviteľov verejného života do horizontálnych partnerstiev a družby s partnermi z Únie a zahrnuli občianske spoločnosti a mladšiu generáciu ako faktor, ktorý umožní zmenu; h) nepoužívali silu ani hrozby o použití sily pri riešení sporov v regióne, pričom treba zdôrazniť, že jediným možným spôsobom riešenia konfliktov v regióne je rokovať v rámci medzinárodne uznávaných štruktúr, vychádzajúc zo zásad medzinárodného práva;

22.  vyjadruje znepokojenie nad krokmi Ruska, ktorých cieľom je odradiť partnerské krajiny od politického a hospodárskeho pridruženia k EÚ; opätovne potvrdzuje, že každý štát má zvrchované právo zvoliť si politické a obchodné spojenectvá; navyše je presvedčený, že postupné začleňovanie partnerských krajín do EÚ je v plnom súlade s ich úsilím o priateľské vzťahy s Ruskom; odmieta, aby modelom pre vzťahy EÚ a Ruska s partnerskými krajinami bola tzv. hra s nulovým súčtom;

23.  opätovne potvrdzuje, že sa treba usilovať o regionálnu stabilitu a bezpečnosť, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľov Východného partnerstva, a to aj v kontexte ďalšej integrácie do EÚ; naliehavo vyzýva na vyvinutie ďalšieho úsilia o vyriešenie územných sporov v Gruzínsku, Azerbajdžane, Arménsku a Moldavsku;

24.  pripomína, že zaviazanie sa k dohode o pridružení a k prehĺbenej a komplexnej dohode o voľnom obchode vylučuje akúkoľvek inú súbežnú formu účasti na colnej únii;

25.  vyzýva členské štáty a partnerské krajiny z východnej Európy, aby preskúmali svoje politiky týkajúce sa vývozu zbraní do tohto regiónu s cieľom dosiahnuť dohody o odzbrojení a demilitarizácii konfliktných oblastí; vyzýva Rusko, aby tieto dohody konštruktívnym spôsobom dodržiavalo, v plnej miere rešpektovalo zvrchovanosť krajín tohto regiónu a vyvarovalo sa akýchkoľvek krokov, ktoré by ohrozili regionálnu stabilitu;

26.  zdôrazňuje, že EÚ a partnerské krajiny východnej Európy čelia spoločným politickým výzvam, pokiaľ ide o zabezpečenie spoľahlivých a bezpečných dodávok energie; pripomína, že spolupráca v oblasti energetickej bezpečnosti je jasne stanovená ako priorita v rámci Východného partnerstva a susedskej politiky na roky 2014 – 2020; očakáva, že tretí samit Východného partnerstva, ktorý sa uskutoční vo Vilniuse, poskytne podnet na posilnenie spolupráce v oblasti energetiky a zvýši energetickú bezpečnosť na oboch stranách;

27.  pripomína, že Zmluva o Energetickom spoločenstve predstavuje základ pre vytvorenie plne integrovaného regionálneho trhu s energiou v prospech rastu, investícií a stabilného regulačného rámca; na tento účel odporúča predĺžiť Zmluvu o Energetickom spoločenstve na obdobie po roku 2016 a zároveň prispôsobiť rozhodovací proces budúcim výzvam, a to aj zriadením mechanizmov právnej kontroly na riešenie nedostatočného vykonávania acquis, ako aj mechanizmov solidarity; víta žiadosť Gruzínska o pristúpenie k Energetickému spoločenstvu, čím by sa Gruzínsko po Ukrajine a Moldavsku stalo treťou krajinou Východného partnerstva, ktorá pristúpila k Energetickému spoločenstvu; žiada o ďalšieho rozšírenie Energetického spoločenstva prostredníctvom európskej susedskej politiky v súlade s cieľmi Energetického spoločenstva na základe spoločného záujmu; zdôrazňuje, že regulačná integrácia by mala prebiehať súbežne so spoločnými investíciami do prepojovacej kapacity a infraštruktúry, ako aj do energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej účinnosti a nových technológií; zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité, aby došlo k ďalšej diverzifikácii dodávateľských a tranzitných trás;

28.  žiada vložiť doložku o energetickej bezpečnosti do každej dohody s krajinami Východného partnerstva, aby sa zaručilo úplne dodržiavanie právnych predpisov EÚ o vnútornom trhu s energiou, ako aj zahrnutie mechanizmu včasného varovania do takýchto dohôd s cieľom zaručiť včasné vyhodnotenie potenciálnych rizík a problémov súvisiacich s tranzitom a dodávkou energie z tretích krajín, ako aj založenie spoločného rámca vzájomnej pomoci, solidarity a riešenia sporov;

Arménsko

29.  uznáva pokrok dosiahnutý v oblasti demokratických noriem a plnenia požiadaviek dohody o pridružení, zároveň však uznáva, že v oblasti demokracie pretrvávajú nedostatky, ktorými sa treba zaoberať; uznáva, že by sa mal dosiahnuť ďalší pokrok v oblasti reformy správy vecí verejných vrátane presadzovania práva, súdnictva a boja proti korupcii; uznáva, že by sa mal dosiahnuť ďalší pokrok v oblasti reformy správy vecí verejných vrátane presadzovania práva, súdnictva a boja proti korupcii; pripomína arménskym orgánom, že takáto politika je nezlučiteľná s dohodou o pridružení; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že toto rozhodnutie bolo prijaté bez kontroly parlamentu alebo otvorenej a transparentnej diskusie v arménskej spoločnosti; v tejto súvislosti dúfa, že Arménsko bude pokračovať v reformách súvisiacich s EÚ, ktorých vykonávanie by mohlo viesť k hospodárskej prosperite krajiny a pomôcť vyriešiť sociálno-ekonomické a politické problémy, ktoré túto krajinu ešte stále sužujú; vyzýva na pokračovanie spolupráce s EÚ, voči ktorej je EÚ otvorená; odsudzuje ďalej útoky na občianskych aktivistov demonštrujúcich za európsku integráciu a vyzýva na predvedenie páchateľov pred spravodlivosť;

30.  víta vykonávanie zdravých makroekonomických politík a štrukturálnych reforiem v Arménsku a ďalšie napredovanie smerom k splneniu cieľov akčného plánu;

Azerbajdžan

31.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v súvislosti s úsilím Azerbajdžanu o uzatvorenie dohôd o pridružení pretrváva nejasná vízia a váhanie; vyzdvihuje hospodársky potenciál vzťahov EÚ a Azerbajdžanu, no vyjadruje znepokojenie nad nedostatkami v oblasti demokracie, právneho štátu a ľudských práv v Azerbajdžane; trvá preto na tom, že Azerbajdžan by mal doložiť svoj záväzok posilnením príslušným noriem vrátane slobody prejavu a združovania a umožnením demokratickej opozícii uplatňovať si práva; trvá na tom, že prepustenie politických väzňov a ukončenie zastrašovania politických aktivistov, obhajcov ľudských práv a novinárov sú nevyhnutné podmienky na uzatvorenie akejkoľvek dohody o strategickom partnerstve pre modernizáciu s Azerbajdžanom;

32.  vyjadruje poľutovanie, že podľa záverov dlhodobej misie ODIHR posledné voľby prezidenta, ktoré sa uskutočnili 9. októbra 2013, opäť nesplnili normy OBSE, na obmedzovanie slobody zhromažďovania a slobody prejavu; vyzýva preto orgány Azerbajdžanu, aby riešili situáciu a čo najrýchlejšie uplatnili všetky odporúčania uvedené v aktuálnej a minulých správach ODIHR/OBSE; žiada okamžité a bezpodmienečné prepustenie 14 azerbajdžanských opozičných politikov, novinárov a obhajcov ľudských práv uväznených počas posledných mesiacov vrátane Tofiqa Yaqublua a Ilgara Mammadova(18);

Bielorusko

33.  vyjadruje poľutovanie nad stagnujúcou a neprípustnou situáciou v oblasti ľudských práv, demokracie a politických väzňov a nad nedostatočným pokrokom v oblasti rešpektovania hodnôt a noriem presadzovaných Úniou; nástojí na tom, že kritická angažovanosť prísne podmienky zo strany Únie sú potrebné spolu so štedrejším a otvoreným prístupom voči občianskej spoločnosti a MVO, ktoré by sa mali podporovať pri monitorovaní a uskutočňovaní reforiem; naliehavo vyzýva bieloruské orgány, aby sa zapojili do dialógu o modernizácii a otvorili rokovania s EÚ o dohodách o uvoľnení vízového režimu a o readmisii s cieľom podporiť priame kontakty medzi ľuďmi;

34.  vyzýva bieloruské orgány, aby využili litovské predsedníctvo a samit Východného partnerstva vo Vilniuse ako ďalšiu príležitosť na zlepšenie vzťahov s EÚ, hneď ako budú prepustení všetci politickí väzni, a to s cieľom obnoviť politický dialóg, okrem iného o demokratických reformách, slobodných a spravodlivých voľbách, dodržiavaní zásad právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd, a takisto nadviazať vzťahy s opozíciou a občianskou spoločnosťou, pokiaľ bieloruské orgány preukážu rešpektovanie týchto základných hodnôt;

35.  opakovane potvrdzuje, že EÚ je pripravená zlepšiť vzťahy s bieloruskou vládou, len čo sa jej orgány zaviažu k plneniu spoločne dohodnutého programu, ktorý zahŕňa dodržiavanie demokratických zásad, ľudských práv a základných slobôd, okrem iného aj bezpodmienečné prepustenie a rehabilitáciu všetkých politických väzňov; zdôrazňuje však, že akékoľvek jej zapojenie je striktne podmienené;

36.  zdôrazňuje, že je osobitne potrebné ešte viac posilniť finančnú podporu pre nezávislé bieloruské médiá;

Gruzínsko

37.  uznáva pokrok dosiahnutý v posledných rokoch v oblasti modernizácie krajiny a plnení požiadaviek dohody o pridružení, ako aj snahy, ktoré orgány vyvíjajú v boji proti korupcii; víta príkladný mierový prenos moci po demokratických parlamentných voľbách; so znepokojením však berie na vedomie nedostatky, ktoré stále pretrvávajú pri uplatňovaní demokratických noriem; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu ďalších zlepšení a reforiem zameraných na vytvorenie nezávislého a nestranného súdnictva a účinného systému trestného súdnictva, ako aj nediskriminačného volebného systému, a na zabezpečenie dodržiavania práv menšín; berie na vedomie prebiehajúce súdne vyšetrovanie vedúcich osobností opozície vrátane Vana Merabišviliho a žiada plné dodržiavanie európskych štandardov a noriem; podporuje snahy gruzínskej vlády zmierniť napäté vzťahy s Ruskom a pritom zachovať proeurópsku orientáciu svojej krajiny; pripomína, že EÚ dôrazne podporuje územnú celistvosť Gruzínska;

38.  povzbudzuje k tomu, aby sa na samite vo Vilniuse parafovala dohoda o pridružení vrátane DCFTA a urýchlene dokončil akčný plán na liberalizáciu vízového režimu; nazdáva sa, podpísanie dohody o pridružení že by malo byť podmienené hmatateľným pokrokom Gruzínska v oblasti právneho štátu a demokracie a dodržiavania európskych štandardov v nadchádzajúcich prezidentských voľbách; uznáva významný dosah, ktorý bude mať vykonávanie dohody o pridružení, voľný obchod a zavedenie bezvízového styku na reformný proces v Gruzínsku;

39.  vyzýva Komisiu, aby uplatnila toto pravidlo podmienečnosti tým, že ustanoví celú škálu referenčných hodnôt, na základe ktorých sa bude tento pokrok merať;

40.  zdôrazňuje, že prezidentské voľby, ktoré sa majú uskutočniť 27. októbra 2013, teda v čase uzavretia rokovaní o dohode o pridružení s EÚ, budú príležitosťou na overenie toho, či je Gruzínsko pripravené uplatňovať štandardy demokracie a právneho štátu, k čomu patrí úplná sloboda opozície kandidovať vo voľbách a možnosť slobodných a nezávislých médií prinášať spravodajstvo z kampane bez akýchkoľvek zásahov orgánov;

41.  zdôrazňuje, že Gruzínsko by sa nemalo vzdať európskych ašpirácií a malo by odolať nátlaku, aby sa vzdalo pridruženia k EÚ;

Moldavsko

42.  víta politickú odhodlanosť splniť požiadavky dohody o pridružení vrátane prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu, ako aj akčný plán liberalizácie vízového režimu a pokrok súvisiaci so začatím projektu výstavby plynovodu Iasi – Ungheni; oceňuje úsilie o modernizáciu, ktoré sa vyvíja v krajine, najmä nárast výdavkov na vzdelávanie; žiada, aby sa dohoda urýchlene podpísala a dokončili sa všetky opatrenia potrebné na to, aby sa čím skôr začala vykonávať; je si však vedomý toho, že demokratické inštitúcie sú slabé a že ich je potrebné neustále posilňovať; povzbudzuje moldavskú vládu k tomu, aby naďalej usilovne pracovala na vykonávaní potrebných opatrení; je presvedčený, že pre európske ambície Moldavska majú prvoradý význam politická stabilita a trvalý konsenzus týkajúci sa reforiem, najmä pokiaľ ide o právny štát a nezávislosť štátnych inštitúcií;

43.  povzbudzuje k parafovaniu dohody o pridružení vrátane prehĺbenej a komplexnej dohody o voľnom obchode na samite vo Vilniuse a dúfa, že sa dočká skorého uzavretia vízového dialógu; uznáva významný dosah, ktorý bude mať vykonávanie dohody o pridružení, voľný obchod a cestovanie bez víz na reformný proces v Moldavsku; v tejto súvislosti poznamenáva, že najnovšie politické krízy odhalili zraniteľnosť doposiaľ vykonaného demokratizačného procesu, a zdôrazňuje, že je potrebné vyvíjať úsilie o vybudovanie skutočne dôveryhodných nezávislých demokratických inštitúcií;

44.  odporúča, aby sa urýchlene, v dohľadnej budúcnosti (po samite vo Vilniuse), pristúpilo k podpísaniu dohody o pridružení, ak sa zachová súčasný súlad s požiadavkami;

45.  víta návrh Komisie na úplnú liberalizáciu dovozu vína z Moldavska a dúfa, že rýchle vykonávanie návrhu pomôže vyvážiť negatívne dôsledky zákazu dovozu moldavského vína do Ruska;

46.  víta otvorenie nového plynovodu spájajúceho Moldavsko a Rumunsko a nabáda ho, aby pokračovalo v úsilí a odolalo nátlaku zo strany Ruska a nevzdávalo sa dohody o pridružení;

Ukrajina

47.  víta prebiehajúci dialóg medzi Ukrajinou a EÚ a spoločnú ambíciu oboch strán podpísať dohodu o pridružení na samite Východného partnerstva, ktoré sa bude konať 28. – 29. novembra 2013 vo Vilniuse;

48.  nabáda ukrajinské orgány, aby ďalej postupovali v plnení požiadaviek dohody o pridružení stanovených v záveroch Rady z 10. decembra 2012 o Ukrajine a v uznesení Európskeho parlamentu z 13. decembra 2012 o situácii v Ukrajine(19), a v riešení pretrvávajúcich problémov, ako je selektívna justícia a reforma volebného a súdneho systému; napriek tomu víta nedávny záväzok vyjadrený prezidentom Janukovyčom a vedúcimi predstaviteľmi opozície, že prostredníctvom Najvyššej rady Ukrajiny pripravia požadované právne akty, a očakáva, že tieto prísľuby budú splnené v dostatočnom predstihu ešte pred samitom vo Vilniuse; uznáva doposiaľ dosiahnutý pokrok, ale zdôrazňuje potrebu ďalších reforiem, najmä reformy úradu prokurátora; oceňuje prácu pozorovateľskej misie Európskeho parlamentu pre Ukrajinu a víta predĺženie jej mandátu do 12. novembra 2013; vyjadruje nádej a dôveru, že misia čoskoro dosiahne obojstranne prijateľné riešenie prípadu Julie Tymošenkovej na základe žiadosti Pata Coxa a Aleksandra Kwaśniewskeho prezidentovi Ukrajiny;

49.  berie na vedomie európske ambície Ukrajiny a opakuje svoj názor, že prehlbovanie vzťahov medzi EÚ a Ukrajinou a skutočnosť, že Ukrajine bola ponúknutá európska perspektíva, majú veľký význam a sú v záujme oboch strán;

50.  odporúča, aby Rada podpísala dohodu o pridružení medzi EÚ a jej členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej, ak budú splnené požadované podmienky, ktoré boli formálne stanovené Radou pre zahraničné veci 10. decembra 2012 a ktoré Parlament podporil vo svojom uznesení z 13. decembra 2012; vyjadruje svoj súhlas s rozhodnutím Rady o dočasnom uplatňovaní dohody o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou hneď po jej podpise za predpokladu, že budú splnené uvedené požiadavky; oznamuje svoj zámer, že v prípade splnenia všetkých požiadaviek a následného podpísania dohody pristúpi k úplnej ratifikácii dohody o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou počas súčasného volebného obdobia;

51.  odsudzuje nedávne obchodné sankcie, ktoré Rusko uložilo na ukrajinský vývoz a ktorých cieľom je vyvíjať nátlak na Ukrajinu, aby nepodpísala dohodu o pridružení s EÚ; vyzýva Rusko, aby upustilo od ukladania týchto obchodných sankcií a aby sa zdržalo nenáležitého politického zasahovania a nátlaku;

Južné susedstvo

52.  je znepokojený ťažkosťami, s ktorými sa stretávajú krajiny južného Stredomoria pri plnení svojich výziev spojených s prechodom na demokraciu;

53.  zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu, ktorú zohrávala právna a technická pomoc poskytovaná Úniou a jej členskými štátmi krajinám Arabskej jari prechádzajúcim transformáciou pri ich dosahovaní konkrétnych výsledkov v úsilí o návrat aktív;

54.  víta úspech tejto iniciatívy zmobilizovať pracovné skupiny pre Tunisko, Jordánsko a Egypt a zdôrazňuje, že tieto stretnutia medzi súkromnými zainteresovanými skupinami, verejnými orgánmi a medzinárodnými organizáciami by mali priniesť hmatateľné výsledky, pokiaľ politická situácia dovolí zvýšenie hospodárskej spolupráce a integrácie; navrhuje, aby sa preskúmala možnosť rozšírenia tejto iniciatívy na iné krajiny v regióne;

55.  zastáva názor, že úspešný prechod na udržateľnú demokraciu musí byť v rámci južného susedstva pre Úniu prioritou, a vyzýva inštitúcie EÚ, aby zvýšili svoju podporu v tomto smere;

56.  odporúča, aby si Únia udržala, prípadne posilnila svoj podiel na podpore transformácií južných partnerov so zameraním na demokratickú transformáciu, partnerstvo s obyvateľmi a občianskou spoločnosťou a udržateľný a inkluzívny hospodársky rast;

57.  poukazuje na to, že sociálna spravodlivosť a zlepšenie kvality života sú rozhodujúcimi prvkami transformácií, ktoré momentálne prebiehajú v krajinách južného susedstva; vyjadruje hlboké znepokojenie nad situáciou v oblasti zamestnanosti, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí, a naliehavo žiada Komisiu, aby podporila účinné politiky zamestnanosti;

58.  poznamenáva, že počet študentov z krajín južného susedstva zúčastňujúcich sa na programoch Tempus a Erasmus Mundus je veľmi nízky, a to i napriek tomu, že v roku 2012boli na tieto programy vyčlenené dodatočné finančné prostriedky; opakuje svoju výzvu Komisii, aby vypracovala euro-stredomorský program Leonardo da Vinci s cieľom podporiť mobilitu mladých učňov, ktorí chcú absolvovať odbornú prípravu v zahraničí, čím sa prispeje k boju proti nezamestnanosti mladých ľudí, ktorá sa v južnom Stredomorí rozmáha;

59.  vyzýva Úniu a členské štáty, aby vykonávali konkrétnu a účinnú politiku mobility s krajinami Južného susedstva, konkrétne súčasným podpísaním dohôd o liberalizácii vízového režimu a dohôd o readmisii, ktoré sú podobné dohodám podpísaným s väčšinou krajín Východného partnerstva; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité posilniť mobilitu a spoluprácu v oblasti akademického vzdelávania a odbornej prípravy, rozšíriť programy a zvýšiť ich počet a mobilitu študentov, absolventov, učiteľov a akademických pracovníkov podporovaním výmen medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania a odbornej prípravy a verejno-súkromných partnerstiev v oblasti výskumu a podnikania; považuje za dôležité vypracovať jednoduchšie postupy vydávania víz účastníkov takýchto programov; vyzýva EÚ, aby vypracovala citlivú a komplexnú stratégiu zahŕňajúcu ESVČ, Komisiu, členské štáty a partnerov v južnom susedstve, ktorá sa bude zaoberať migráciou a chrániť utečencov a žiadateľov o azyl pochádzajúcich z južného susedstva, a to najmä v súvislosti s Arabskou jarou a pokračujúcou nestabilitou v severnej Afrike;

60.  opakuje, aké je dôležité, aby inštitúcie Únie a členských štátov preukázali skutočnú politickú vôľu aktívne sa zapojiť do riešenia konfliktov v regióne, najmä do izraelsko-palestínskeho konfliktu, aby tak tieto konflikty prestali byť prekážkou vo vykonávaní európskej susedskej politiky;

61.  považuje za prioritu podporiť partnerské krajiny pri rozvoji a financovaní projektov v oblasti regionálnej politiky a začlenenia regionálnych enkláv; v tomto smere odporúča podniknúť kroky s cieľom budovať na skúsenostiach Únie pri riadení európskych regionálnych fondov pri rozvoji kompetencií partnerských krajín, ako aj sekretariátu Únie pre Stredozemie;

62.  zastáva názor, že existuje naliehavá potreba podporovať projekty v oblasti udržateľného a inkluzívneho sociálno-ekonomického rozvoja a integrácie Zväzu arabského Maghrebu s cieľom uľahčiť pohyb tovaru, služieb, kapitálu a osôb; pripomína, že konflikt v Západnej Sahare je hlavnou prekážkou integrácie regiónu; vyzýva Alžírsko a Maroko, aby vytvorili aktívne partnerstvo schopné čeliť regionálnym výzvam vrátane konfliktu v Západnej Sahare; v tejto súvislosti víta prijatie spoločného oznámenia, ktoré vydala v decembri 2012 vysoká predstaviteľka a Komisia a v ktorom sa uvádzajú návrhy na podporu piatim krajinám Maghrebu v ich úsilí o užšiu spoluprácu a hlbšiu regionálnu integráciu; víta skutočnosť, že Únia prevzala severné spolupredsedníctvo pre Stredozemie a očakáva, že podporí súdržnosť politík, celkovú koordináciu a účinnosť s osobitným dôrazom na financované projekty;

63.  povzbudzuje všetky strany vtiahnuté do konfliktu, aby spolupracovali na dosiahnutí spravodlivého, mierového, dlhodobého a vzájomne prijateľného politického riešenia týkajúceho sa Západnej Sahary súlade s príslušnými rezolúciami OSN vrátane rezolúcií umožňujúcich sebaurčenie; zdôrazňuje dôležitosť zaručenia ľudských práv pre západosaharský ľud a nutnosť zaoberať sa týmito právami v Západnej Sahare a táboroch Tindouf vrátane práv západosaharských politických väzňov, ktorí neboli spravodlivo súdení a mali by byť prepustení;

64.  zdôrazňuje význam Únie pre Stredozemie ako nástroja na inštitucionalizáciu vzťahov s južným susedstvom; podčiarkuje význam nadchádzajúcich ministerských stretnutí pre oživenie euro-stredozemného partnerstva a presadzovanie spoločných projektov;

65.  opätovne potvrdzuje, že cieľom južného partnerstva je priblížiť severné a južné pobrežie Stredozemného mora, aby sa vytvoril priestor mieru, demokracie, bezpečnosti a prosperity pre 800 miliónov obyvateľov týchto oblastí a aby mali EÚ a jej partneri k dispozícii účinný dvojstranný a viacstranný rámec pre riešenie demokratických, sociálnych a hospodárskych výziev, podporu regionálnej integrácie, predovšetkým v oblasti obchodu, a zabezpečenie spoločného rozvoja oboch pobreží, a to v prospech všetkých, a pomáhať partnerom pri budovaní demokratických, pluralitných a sekulárnych štátov, najmä prostredníctvom programov zameraných na budovanie inštitucionálnych kapacít, ako aj rozvíjať obojstranne výhodné a ambiciózne obchodné dohody, ktoré môžu viesť k rozsiahlym a komplexným zónam voľného obchodu; verí, že to bude určite prvým krokom k veľkému, tzv. euro-stredozemskému hospodárskemu priestoru, ktorý by tiež mohol prispieť k riešeniu hospodárskych problémov našich susedných partnerských krajín na juhu a uľahčiť integráciu medzi krajinami juhu navzájom;

66.  zdôrazňuje skutočnosť, že morálnou povinnosťou EÚ je pomôcť v procese návratu majetku rozkradnutého bývalými diktátormi a ich režimami; domnieva sa, že navracanie majetku je vysoko politickým problémom vzhľadom na jeho symbolickú hodnotu a že je potrebné zodpovednosť obnoviť v duchu demokracie a právneho štátu; poznamenáva, že navracanie majetku musí byť hlavným politickým záväzkom EÚ v jeho partnerskom prístupe k južnému susedstvu; opakuje, že je potrebné ustanoviť mechanizmus EÚ s cieľom poskytnúť právnu podporu krajinám južného susedstva v procese navracania majetku;

67.  vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby vyvinuli väčšie úsilie pri povzbudzovaní krajín v regióne k tomu, aby do svojich zákonov začlenili jednoznačné ustanovenia a aby vykonávali programy s cieľom zaručiť práva žien, ich zapojenie do politického a ekonomického rozhodovania, ich prístup k vzdelávaniu a ich ekonomickú nezávislosť a aby odstránili všetky formy násilia namiereného proti ženám;

68.  je presvedčený, že EÚ by mala poskytovať pomoc a vedomosti tvorcom právnych predpisov pri koncipovaní a navrhovaní právnych predpisov týkajúcich sa odvetvia IKT, čo by malo odkryť obrovský potenciál digitálnych technológií pre demokratický proces, ako aj pre hospodársky rozvoj a regionálnu spoluprácu; nazdáva sa, že voľný tok informácií a prístup k internetu je rozhodujúci pre zlepšenia v sociálnej a hospodárskej oblasti; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť dodržiavania digitálnych slobôd;

69.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad rastúcim nábožensky motivovaným násilím v regióne, najmä voči kresťanom, a vyzýva Únia, aby sa mu snažila zabrániť, a to i v rámci európskej susedskej politiky;

70.  opakuje svoju výzvu Komisii, aby viac zviditeľnila východné partnerstvo a projekty Únie pre Stredozemie a aby zabezpečila ich zrozumiteľnosť pre ľudí v týchto krajinách tým, že preukáže pridanú hodnotu, ktorú spolupráca s EÚ vytvára;

Alžírsko

71.  poznamenáva, že Alžírsko potvrdilo svoj úmysel pridať sa k ESP, ale zatiaľ neprijalo akčný plán; víta otvorenie rokovaní o akčnom pláne EÚ – Alžírsko a rozhodne nabáda Alžírsko, aby využilo tento nástroj na posilnenie vzťahov s EÚ; vyzýva EÚ a Alžírsko, aby urýchlili svoje rokovania v súvislosti s ESP s cieľom urýchlene prijať akčný plán;

72.  víta opatrenia, ktoré prijal alžírsky parlament na zlepšenie spolupráce s Európskym parlamentom a kvality politického dialógu prebiehajúceho medzi oboma ustanovizňami;

73.  víta skutočnosť, že 7.júla 2013 bolo podpísané Memorandum o porozumení o vytvorení strategického partnerstva v oblasti energetiky medzi Európskou úniou a Alžírskom v oblasti energetiky, ktoré v konečnom dôsledku otvorí cestu užšej integrácii našich trhov, rozvoju infraštruktúr a prenosu technológií na oboch stranách;

74.  zdôrazňuje potrebu politiky, ktorá umožní plnú mieru dodržiavania ľudských práv a základných slobôd, najmä slobody združovať sa a protestovať; vyjadruje nádej, že očakávaná revízia alžírskej ústavy sa uskutoční v rámci otvoreného a transparentného procesu, do ktorého sa budú môcť zapojiť predstavitelia všetkých politických smerov v krajine, a to takým spôsobom, aby táto revízia mohla prispieť k upevneniu demokracie a právneho štátu; berie na vedomie bezproblémovú činnosť volebnej pozorovateľskej misie Európskej únie vyslanej do Alžírska k všeobecným voľbám, ktoré sa konali 10. mája 2012; pripomína odporúčania, ktoré vydala volebná pozorovateľská misia, a naliehavo žiada alžírske orgány, aby pri príprave budúcich volieb vykonali požadované zlepšenia; opakovane potvrdzuje ponuku Únie venovať podporu tomu procesu;

75.  vyzýva Úniu, aby posilnila a ešte viac zintenzívnila svoju podporu organizácií občianskych spoločností v Alžírsku a programov, ktoré podporujú zamestnanosť žien a mladých ľudí, hospodársku správu, zlepšenie obchodného prostredia a posilnenie slobôd a základných práv;

76.  naliehavo žiada Alžírsko, aby uľahčilo činnosť organizácií občianskej spoločnosti tým, že podporí slobodu združovania a slobodu demonštrovať;

Egypt

77.  je znepokojený súčasným politickým vývojom v Egypte po vojenskom prevrate z 3. júla 2013, politickou polarizáciou, vážnymi hospodárskymi ťažkosťami a situáciou týkajúcou sa dodržiavania ľudských práv a základných slobôd v krajine, ako aj bezpečnosťou v regióne, s osobitným dôrazom na Sinaj; čo najjednoznačnejšie odsudzuje všetky akty násilia, a to vrátane útokov na koptské kostoly, a nazdáva sa, že nedávne operácie egyptských bezpečnostných síl boli neprimerané a vyžiadali si neprijateľne vysoký počet obetí na životoch a zranených; vyzýva egyptskú vládu, aby sa zdržala takýchto zásahov; naliehavo vyzýva všetky politické strany, aby sa zapojili do skutočného inkluzívneho dialógu a obnovili demokratický proces, v ktorom sa budú rešpektovať legitímne požiadavky a túžby egyptského ľudu; zdôrazňuje potrebu národného zmierenia všetkých politických a sociálnych síl vrátane umiernených zložiek Moslimského bratstva, pretože ide o kľúčovú súčasť ďalšieho posunu k demokracii, ktorý povedie k usporiadaniu prezidentských a parlamentných volieb; zdôrazňuje, že EÚ by prostredníctvom VP/PK mohla byť schopná povzbudiť dialóg medzi hlavnými politickými subjektmi v krajine, ktorý bude viesť k ustanoveniu vládu národnej jednoty, ktorá by pripravila voľby; konkrétne odporúča, aby VP/PK vyslala jasný signál, že postavenie Moslimského bratstva mimo zákona by poškodila demokratické začlenenie a ohrozila vyhliadky na návrat k demokracii;

78.  zdôrazňuje, že prosperujúca budúcnosť Egypta je možná, iba ak sa bude zakladať na demokratickom riešení s plne funkčnými demokratickými inštitúciami, ktoré zaručia bezpečnosť všetkých občanov, a že demokratická transformácia by mala zahŕňať právo na spravodlivý súdny proces pre všetkých;

79.  vyzýva Úniu, aby vo svojich bilaterálnych vzťahoch s Egyptom a svojej finančnej pomoci Egyptu vzala do úvahy vážne hospodárske výzvy, ktorým krajina čelí, ako aj ich sociálne dôsledky na jednej strane a aby uplatnila zásadu podmienenosti („viac za viac“), na strane druhej; nazdáva sa, že Únia by sa nemala zaviazať k podrobnej dohode o voľnom obchode s Egyptom v plnom rozsahu, kým nebudú splnené podmienky v oblasti politickej stability, ako napríklad hotové zriadenie zvolených demokratických orgánov, právny štát a dodržiavanie ľudských práv a základných práv; konštatuje, že Rada pre zahraničné veci poverila dňa 21. augusta 2013 VP/PK Catherine Ashtonovú, aby prehodnotila poskytovanie pomoci EÚ v zmysle ESP a dohody o pridružení na základe oddanosti Egypta k dodržiavaniu zásad, na ktorých obe spočívajú, a za predpokladu, že pomoc najzraniteľnejším skupinám a občianskej spoločnosti sa bude naďalej poskytovať;

80.  nazdáva sa, že Únia by mala svoju podporu sústrediť na dodržiavanie ľudských práv, základných slobôd, najmä práv žien a menšín a slobodu presvedčenia, ako aj na prechod k demokracii, rozvoj inštitucionálnych kapacít, reformu justície a bezpečnosti, rozvoj všetkých demokratických politických strán a mimovládnych organizácií a zlepšenie obchodného prostredia; zastáva názor, že EÚ by mala zachovať súčasnú pomoc a podporu adresovanú mimovládnym organizáciám a občianskej spoločnosti, čo je súčasťou stratégie na nadviazanie kontaktu s politickými činiteľmi v Egypte, a financovať skutočný proces prechodu k demokracii; víta rozhodnutie Rady pre zahraničné veci z 21. augusta 2013 o pozastavení licencií na vývoz akéhokoľvek zariadenia využívaného na vnútorné represie do Egypta a o opätovnom posúdení licencií na vývoz materiálu, ktoré sú predmetom spoločnej pozície EÚ;

81.  oceňuje sprostredkovateľské úsilie VP/PK a nazdáva sa, že Únia by mala vyťažiť zo svojej jedinečnej pozície a siete vzťahov medzi kľúčovými egyptskými predstaviteľmi a naďalej sa usilovať o dosiahnutie politickú dohodu o základných parametroch demokratickej transformácie;

82.  berie na vedomie osobitnú správu Dvora audítorov (č. 4/2013) o spolupráci s Egyptom v oblasti riadenia a odpovede Komisie a vyzýva Komisiu a ESVČ, aby vyvodili potrebné závery, pokiaľ ide o zefektívnenie podpory Únie;

Izrael

83.  berie na vedomie pozitívne vykonávanie akčného plánu v Izraeli, ktorý bol prijatý v apríli 2005 na obdobie troch rokov a predĺžený do konca roka 2012; vyjadruje poľutovanie nad diskriminačnými politikami vykonávanými súčasnou izraelskou vládou a žiada opatrenia s cieľom posilniť a presadzovať práva menšín, najmä práva členov arabsko-izraelských a beduínskych komunít v krajine; okrem toho vyzýva Komisiu a ESVČ, aby zvýšili úsilie a ďalej rozvíjali projekty v tejto oblasti;

84.  víta opätovné začatie priamych rokovaní medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi; zdôrazňuje svoj záväzok k riešeniu, ktoré spočíva v existencii dvoch štátov na základe hraníc z roku 1967 so vzájomne dohodnutými výmenami území a Jeruzalemom ako hlavným mestom oboch štátov; vyjadruje svoj nesúhlas so zvyšujúcim sa počtom nelegálnych sídiel na okupovaných územiach a opakovane ho odsudzuje a vyzýva vládu Izraela, aby ukončila osídľovanie a zrušila všetky plánované projekty na výstavbu nových sídiel; dôrazne pripomína, že výstavba osád je hmatateľnou prekážkou pre úspech mierových rozhovorov medzi Izraelom a Palestínčanmi, ako aj pre uskutočniteľnosť riešenia spočívajúceho v existencii dvoch štátov; upozorňuje na usmernenia, ktoré EÚ vydala vo vzťahu k oprávnenosti izraelských subjektov a ich činností na územiach okupovaných Izraelom od júna 1967, pokiaľ ide o granty, ocenenia a finančné nástroje financované EÚ na obdobie od roku 2014;

85.  vyjadruje znepokojenie nad rozhodnutím Izraela ukončiť svoju účasť v Rade pre ľudské práva a na všeobecnom pravidelnom preskúmaní, ktoré uskutočňuje OSN; vyzýva Izrael, aby vykonával Dohovor OSN o právach dieťaťa, uznal maloletých ako osobitnú skupinu a bez diskriminácie dodržiaval práva maloletých Palestínčanov;

86.  napriek tomu, že počet Palestínčanov zadržiavaných v zaistení od roku 2012 klesol, vyzýva Izrael, aby sa ďalej zaoberal otázkou využitia zaistenia a aby naďalej zabezpečoval dodržiavanie noriem medzinárodného práva v prípade palestínskych väzňov, najmä žien a detí;

Jordánsko

87.  berie na vedomie zlepšenie spolupráce medzi Úniou a Jordánskom, najmä v rámci podpísania protokolu o účasti Jordánska na programoch Únie, ako aj pozitívny pokrok v oblasti politických reforiem, konkrétne zriadenie volebnej komisie a ústavného súdu a prijatie volebného zákona

88.  víta vykonávanie politických reforiem v Jordánsku; vyjadruje však poľutovanie nad využívaním vojenských súdov na prípady týkajúce sa slobody prejavu, pretože táto praktika je v rozpore s ústavou tejto krajiny, ako aj nad zmenou zákona o tlači a publikáciách týkajúcou sa elektronických publikácií a nad meškaním v posilňovaní nezávislosti právneho systému;

89.  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby z finančného hľadiska uprednostnili projekty, ktoré podporujú demokratické a justičné reformy, boj proti korupcii a humanitárnu pomoc utečencom;

90.  víta aktívnu úlohu Jordánska v oblasti riešenia konfliktov na Blízkom východe, ako aj jeho významnú snahu o prijatie utečencov v rámci sýrskeho konfliktu; konštatuje, že podľa UNHCR počet sýrskych utečencov v Jordánsku vrátane nezaregistrovaných utečencov dosahoval k 8. októbru 2013, 538 839 osôb; privítal by podpísanie Dohovoru OSN o právnom postavení utečencov Jordánskom;

91.  je hlboko znepokojený tým, aké dôsledky bude mať pre Jordánsko sýrska kríza a nebezpečný bod saturácie, ku ktorému sa krajina blíži z dôvodu prílevu sýrskych utečencov, čo by mohlo vytvoriť nebývalú regionálnu nestabilitu vo vzťahu k jeho kapacite a zdrojom na poskytovanie prístrešia a humanitárnej pomoci rodinám utekajúcim pred konfliktom; naliehavo žiada Úniu, aby veľkoryso podporovala Jordánsko v zvládaní rastúceho prílevu utečencov, ako aj pri riešení obrovských domácich výziev vrátane hospodárskej nestability, inflácie a nezamestnanosti;

Libanon

92.  žiada rýchle vykonávanie akčného plánu a vyjadruje poľutovanie nad pomalým tempom reforiem, ale je si zároveň vedomý, že situácia je nestabilná najmä kvôli pretrvávajúcemu konfliktu v Sýrii, ktorý skutočne zasiahol Libanon, konkrétne prostredníctvom prílevu utečencov a importu politických konfliktov;

93.  zastáva názor, že pomoc Únie by mala byť zameraná na podporu inštitúcií a rozvoj ich kapacít, na humanitárnu pomoc potrebnú z dôvodu stále stúpajúceho počtu sýrskych utečencov, na posilnenie sektora justície a jeho nezávislosť a na pomoc v pohraničných oblastiach; vyzýva libanonský Parlament, aby znovu začal zasadať podľa plánu a čo najskôr prijal volebný zákon;

94.  všíma si neutrálny postoj Libanonu v sýrskom konflikte a víta jeho snahu pri prijímaní sýrskych utečencov;

95.  konštatuje, že podľa UNHCR počet sýrskych utečencov v Libanone vrátane nezaregistrovaných utečencov dosahuje takmer jeden milión, a je hlboko znepokojený tým, aké dôsledky bude mať pre Libanon sýrska kríza a nebezpečný saturačný bod, ku ktorému sa krajina blíži z dôvodu prílevu sýrskych utečencov, čo by mohlo viesť k nebývalej regionálnej nestabilite vo vzťahu k jeho kapacite a zdrojom na poskytovanie prístrešia a humanitárnej pomoci rodinám utekajúcim pred konfliktom; naliehavo žiada Úniu, aby veľkoryso podporovala Libanon v zvládaní rastúceho prílevu utečencov, ako aj pri riešení obrovských domácich výziev vrátane hospodárskej nestability, inflácie a nezamestnanosti;

96.  víta záväzok Libanonu prijať sýrskych utečencov a pomôcť im, a to aj napriek jeho obmedzenej kapacite a potrebe zachovať rovnováhu medzi jeho komunitami, ako aj jeho úsilie obmedziť regionálny dosah konfliktu, ale vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že táto situácia zabrzdila vykonávanie programu reforiem v krajine; zdôrazňuje dôležitosť nového inkulzívneho zákona upravujúceho voľby;

97.  víta úlohu Libanonu v poskytovaní prístrešia vyše miliónu sýrskych utečencov prinútených opustiť svoje domovy a krajinu; vyzdvihuje vynaliezavosť libanonských obyvateľov pri uľahčovaní prijímania utečencov, a potvrdzuje svoju plnú podporu libanonským orgánom pri ďalšom vyvíjaní tohto úsilia;

Líbya

98.  podporuje líbyjské orgány pri posilňovaní demokratických reforiem a akcií, ktorých cieľom je stabilizovať bezpečnostnú a politickú situáciu; žiada čo najskoršie obnovenie rokovaní o podpísaní dohody o pridružení medzi Úniou a Líbyou ako prostriedok pomoci krajine v jej snahách o reformy; vyzýva Líbyu, aby vypracovala a prijala svoj akčný plán;

99.  naliehavo žiada Komisiu a ESVČ, aby spolupracovali s ostatnými medzinárodnými inštitúciami pôsobiacimi v danom regióne a aby dopĺňali ich činnosť s cieľom podporiť Líbyu v procese budovania demokracie;

100.  zdôrazňuje dôležitosť vybudovania pevného a nezávislého justičného systému, vyjadruje svoje znepokojenie nad situáciou v oblasti ľudských práv v Líbyi a žiada, aby sa prijali opatrenia na boj proti rasizmu a diskriminácii menšín;

101.  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby svoju podporu zamerali na podporu občianskej spoločnosti a budovania inštitúcií v Líbyi, ako aj na vypracovanie ústavy a budovanie kapacít a na odbornú prípravu vysokých líbyjských úradníkov a účinných bezpečnostných síl (ozbrojených síl a policajných zložiek), ktoré dokážu zabezpečiť mier a poriadok v krajine; zdôrazňuje, že EÚ by tiež mala zvýšiť úsilie o pomoc líbyjskému systému súdnictva pri reforme, ako aj v iných oblastiach, ako sú nezávislé médiá, dodržiavanie ľudských práv, národné zmierenie a boj proti korupcii, s cieľom uspokojiť potreby vyjadrené líbyjskými orgánmi vrátane správy hraníc najmä na juhu Líbye a zabezpečenia migračnej politiky, ktorá bude rešpektovať základné práva;

102.  víta vyslanie podpornej hraničnej misie EÚ pod vedením SBOP v Líbyi, ktorá má pomôcť krajine pri zabezpečovaní jej hraníc a ktorá zahŕňať krátkodobé a dlhodobé ciele, ktoré prispejú k upevnení štátu a pomôžu v boji proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti, konkrétne obchodovaniu so zbraňami a ľuďmi, a to nielen v Líbyi, ale aj v širšom regióne; vyzýva PK/VP, aby zrevidovala jej mandát a rozsah a prispôsobila ho obrovským potrebám na mieste; kritizuje pomalý priebeh postupov, najmä vzhľadom na závažnosť situácie;

Maroko

103.  víta záväzok Maroka prehĺbiť svoj vzťah s EÚ a naplno využiť posilnený partnerský štatút; považuje vykonávanie Ústavy, reformu právneho systému, posilnenie kapacít demokratických inštitúcií a podporu občianskej spoločnosti aj na miestnej úrovni, príspevok k ľudskému rozvoju marockého ľudu, ako aj vyjednanie ambicióznej, vyváženej a vzájomne výhodnej prehĺbenej komplexnej dohody o voľnom obchode, za hlavné body pomoci Únie Maroku;

104.  víta návrh na prijatie rozhodnutia Rady o vykonávaní akčného plánu EÚ – Maroko, ktorým sa vykonáva posilnený štatút (2013 – 2017)(20);

105.  víta záväzok Maroka k plneniu politických reforiem; odporúča rýchle zavedenie novej Ústavy do platnosti spolu s časovým harmonogramom prijatia základných zákonov a národnej Charty v rámci reformy právneho systému a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že táto reforma trvá už prinajmenšom tri roky, za významnej pomoci zo strany Únie; opätovne pripomína, že vykonávanie reforiem politiky, a najmä procesu pokročilej regionalizácie s paralelným rešpektovaním kultúrnych, hospodárskych a sociálnych osobitností, by malo prispieť k rozvoju Maroka a malo by pomôcť upevniť demokratické procesy na miestnej úrovni;

106.  víta skutočnosť, že parlamentná debata v Maroku je teraz dynamickejšia, ale kritizuje, že v správe o pokroku nebola žiadna konkrétna zmienka o činnosti Spoločného parlamentného výboru EÚ – Maroko;

107.  vyzýva Maroko, aby podporovalo rodovú rovnosť, aby zriadilo orgán pre rodovú rovnosť a boj proti diskriminácii, aby ratifikovalo Dohovor Organizácie Spojených národov o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a aby zrevidovalo ustanovenia svojho zákona o rodine týkajúce sa mnohoženstva a uzatvárania manželstiev s maloletými dievčatami;

108.  berie na vedomie úsilie, ktoré vyvinula marocká národná rada pre ľudské práva a žiada, aby jej regionálne úrady mali dostatok ľudských a finančných zdrojov, ktoré potrebujú na to, aby rada mohla náležite plniť svoje úlohy a ujať sa nových;

Palestína

109.  žiada účinné vykonávanie nového akčného plánu; víta pokrok palestínskych orgánov pri vykonávaní súčasného akčného plánu napriek extrémne ťažkej situácii; víta opätovné začatie priamych rokovaní medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi; zdôrazňuje, že zúčastnené strany nemajú žiadnu inú alternatívu, len sa zapojiť do priamych rokovaní, ktoré povedie k riešeniu, ktoré spočíva v existencii dvoch štátov;

110.  trvá na tom, že je potrebný zmierovací proces vnútri Palestíny, ktorý by mala byť EÚ za koordinácie VP/PK schopná podporovať a sprostredkovať; žiada palestínskych politických predstaviteľov, aby začali rokovania o jednoznačnom pláne postupu vedúcemu v čo najbližšej možnej budúcnosti k prezidentským a všeobecným voľbám; zdôrazňuje, že skutočné palestínske zmierenie je rozhodujúce pre dobrý priebeh palestínsko-izraelských mierových rozhovorov a je zásadné pre stabilitu a celkovú priechodnosť palestínskeho štátu;

111.  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby prioritne podporovali kroky s cieľom posilniť inštitúcie a právny štát, dobrú správu vecí verejných, modernizáciu verejných služieb, ako aj projekty s cieľom zahrnúť ženy a mladých ľudí do hospodárskych a politických aktivít;

Sýria

112.  vyjadruje svoje najhlbšie znepokojenie nad ďalším prehlbovaním násilnej krízy v Sýrii a je šokovaný pokračujúcim násilím v tejto pretrvávajúcej občianskej vojne; vyjadruje solidaritu obetiam a ich rodinám; zastáva názor, že porušovanie humanitárneho práva takýchto rozmerov nemôže zostať bez trestu a vyžaduje silnú reakciu zo strany medzinárodného spoločenstva a Únie, pričom zdôrazňuje zodpovednosť za ochranu civilného obyvateľstva; v súvislosti s humanitárnou katastrofou v Sýrii sa nazdáva, že ako okamžitá priorita medzinárodného spoločenstva a Únie sa musí zabezpečiť, aby sa humanitárna pomoc dostala k tým, čo potrebujú základný tovar a služby v Sýrii a v jej susedných krajinách zasiahnutých krízou, najmä v Egypte, Iraku, Jordánsku, Libanone a Turecku, a žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala situácii Palestínčanov v Sýrii;

113.  žiada EÚ, aby prijala primerané a zodpovedné opatrenia týkajúce sa možného prílivu utečencov do členských štátov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aj naďalej sledovali súčasnú situáciu a pracovali na plánoch pre núdzové situácie vrátane možnosti uplatňovania smernice o dočasnej ochrane, pokiaľ si to budú vyžadovať dané podmienky;

114.  vyjadruje svoje najhlbšie znepokojenie nad ďalším zhoršovaním násilnej krízy v Sýrii a čo najrozhodnejšie odsudzuje použitie chemických zbraní proti civilnému obyvateľstvu, čo je podľa medzinárodného práva trestným činom; opätovne vyzýva na primeranú reakciu Bezpečnostnej rady OSN a žiada EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby ukázali jednotný postoj a aby reagovali na toto vážne porušenie medzinárodného práva, a tak splnili svoju zodpovednosť chrániť civilné obyvateľstvo v Sýrii; vyzýva Úniu, aby podporila sprostredkovateľské úsilie, akým je Ženevská konferencia II, s cieľom nájsť riešenie, ktoré by rešpektovali demokratické ašpirácie sýrskeho ľudu; domnieva sa, že akákoľvek odstrašujúca akcia musí mať jednoznačné a dosiahnuteľné ciele a musí byť zakotvená v rámci širšej politickej stratégie zameranej na zamedzenie sýrskemu konfliktu;

115.  je presvedčený o tom, že trvalé riešenie krízy v Sýrii možno dosiahnuť iba prostredníctvom politického procesu; preto podporuje všetko úsilie o vykonávanie dohody zo Ženevskej konferencie II a úsilie vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Komisie Ashtonovej a osobitného vyslanca OSN Lakhdara Brahimiho zamerané na dosiahnutie pokroku v rámci Ženevskej konferencie II a v Bezpečnostnej rade OSN; zdôrazňuje dôležitosť zapojenia všetkých kľúčových činiteľov v regióne a mimo neho do tohto úsilia;

116.  vyjadruje znepokojenie nad situáciou kurdských obyvateľov na severe a severovýchode Sýrie, ktorej dôsledkom je veľké množstvo utečencov a hrozba ďalšej straty stability v regióne;

117.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že utečenci sú pre krajiny, ktoré susedia so Sýriou netolerovateľným bremenom, ktoré je ešte väčšie vtedy, keď je financovanie humanitárnej pomoci čoraz väčším problémom;

Tunisko

118.  vyjadruje svoje znepokojenie nad rastúcou polarizáciou politického života v Tunisku; čo najrozhodnejšie odsudzuje brutálne vraždy prominentných predstaviteľov opozície; zdôrazňuje, že by mala byť zaručená sloboda prejavu, sloboda združovania a sloboda médií;

119.  víta posilnené záväzky na strane Únie a Tuniska v rámci akčného plánu a vyzýva obe strany, aby ho prijali; naliehavo žiada Ústavodarné národné zhromaždenie, aby dokončilo demokratickú ústavu, ktorá bude rešpektovať medzinárodné dohody v oblasti ľudských práv; vyzýva na usporiadanie slobodných a spravodlivých volieb a vyjadruje poľutovanie nad rozšírením núdzového stavu; zastáva názor, že prijatie ústavy pevne zakotvenej v demokratických hodnotách a dodržiavaní ľudských práv, zodpovedajúcej želaniam tuniských občanov, funkčné a nezávislé súdnictvo a médiá, ako aj usporiadanie nových volieb sú kľúčovými prvkami pre uskutočnenie politickej transformácie Tuniska; je znepokojený rastúcim počtom súdnych procesov proti novinárom v Tunisku; víta zahrnutie osobitného článku o právach detí do návrhu ústavy v súlade s Dohovorom OSN o právach dieťaťa a odporúča zriadenie nezávislého mechanizmu na monitorovanie jeho uplatňovania;

120.  naliehavo žiada tuniské Ústavodarné zhromaždenie, aby dokončilo proces prijímania ústavy a čo najskôr zvolala voľby, na ktoré by dohliadala nezávislá najvyššia volebná komisia; zastáva názor, že vykonávanie novej ústavy, reforma právneho systému a médií, revízia zákona o tlači a posilnenie kapacity demokratických inštitúcií a občianskej spoločnosti by mali byť prioritami pri poskytovaní podpory zo strany Únie;

121.  vyzýva Tunisko, aby bezodkladne uložilo ratifikačné nástroje, a tak stiahlo posledné zostávajúce výhrady k Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a aby presadilo zákony, ktoré zaručia rovnaké práva a nediskrimináciu vrátane zastavenie stíhania homosexuality;

122.  víta skutočnosť, že zdvojenie poskytnutej pomoci posilnilo spoluprácu EÚ s Tuniskom, a konkrétnejšie to, že pomoc sa použila na povzbudenie ekonomiky, rozvoj znevýhodnených oblastí a posilnenie občianskej spoločnosti;

123.  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby posilnili svoju podporu krokom zameraným na otvorenie regiónov prostredníctvom projektov rozvoja infraštruktúry, opatreniam v prospech zamestnanosti, najmä mladých ľudí, občianskej spoločnosti na regionálnej úrovni a reforme súdnictva s cieľom zaviesť právny štát pri dodržiavaní ľudských práv a základných slobôd, ako aj reforme sociálnych sektorov (zdravotníctvo, vzdelávanie a sociálna ochrana) s osobitným zameraním na pohlavie, rovnosť a zraniteľné deti;

124.  vyjadruje poľutovanie nad časovým sklzom, ktorý má dosah na rokovania o podpise prehĺbenej a komplexnej dohody o voľnom obchode s Tuniskom;

o
o   o

125.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, vládam a parlamentom členských štátov a krajín ESP, Parlamentnému zhromaždeniu Euronest, Parlamentnému zhromaždeniu Únie pre stredozemie a generálnemu tajomníkovi Únie pre Stredozemie.

(1) Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 1. (2) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 126. (3) Ú. v. EÚ L 188, 19.7.2011, s. 24. (4) Ú. v. EÚ L 221, 27.8.2011, s. 5. (5) Ú. v. EÚ C 296 E, 2.10.2012, s. 105. (6) Ú. v. EÚ C 296 E, 2.10.2012, s. 114. (7) Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 26. (8) Prijaté texty, P7_TA(2013)0224. (9) Prijaté texty, P7_TA(2013)0382. (10) Prijaté texty, P7_TA(2013)0274. (11) Prijaté texty, P7_TA(2012)0470. (12) Ú. v. EÚ C 198, 6.7.2011, s. 4. (13) .Ú. v. EÚ C 258 E, 7.9.2013, s. 44. (14) .Ú. v. EÚ C 258 E, 7.9.2013, s. 36. (15) Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 108. (16) .Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 137. (17) .Ú. v. EÚ C 165 E, 11.6.2013, s. 48. (18) Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júna 2013 o Azerbajdžane: prípad Ilgara Mammadova (Prijaté texty, P7_TA(2013)0285). (19) Prijaté texty, P7_TA(2012)0507. (20) JOIN(2013)0006.