Uznesenie Európskeho parlamentu z 23. októbra 2013 o migračných tokoch v oblasti Stredozemia s osobitným zreteľom na tragické udalosti pri pobreží Lampedusy (2013/2827(RSP))
Európsky parlament,
– so zreteľom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,
– so zreteľom na Ženevské dohovory z roku 1949 a na dodatkové protokoly k nim,
– so zreteľom na vyhlásenie Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHRC) z 12. októbra 2013,
– so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PACE) z apríla 2012 s názvom Straty na životoch v Stredozemnom mori,
– so zreteľom na predchádzajúce vyhlásenia osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva migrantov a na jeho najnovšiu správu z apríla 2013 o správe vonkajších hraníc Európskej únie a jej vplyve na ľudské práva migrantov,
– so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 9. októbra 2013 o opatreniach EÚ a členských štátov na zvládnutie toku utečencov v dôsledku konfliktu v Sýrii(1),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 439/2010 z 19. mája 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky podporný úrad pre azyl(2),
– so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá dozoru nad vonkajšími morskými hranicami v súvislosti s operačnou spoluprácou koordinovanou Európskou agentúrou pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (COM(2013)0197),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1168/2011 z 25. októbra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 o zriadení Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie(3),
– so zreteľom na pozíciu Európskeho parlamentu prijatú v prvom čítaní 10. októbra 2013 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2013, ktorým sa zriaďuje Európsky systém hraničného dozoru (EUROSUR)(4),
– so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 20. marca 2013 s názvom Európska susedská politika: snaha o posilnené partnerstvo (JOIN(2013)0004),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. apríla 2011 o revízii južnej dimenzie európskej susedskej politiky(5),
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území(6),
– so zreteľom na rozhodnutie Rady 2009/371/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho policajného úradu (Europol)(7),
– so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie O-000021/2013 – B7-0119/2013 z 25. februára 2013 o programe Únie týkajúcom sa dobrovoľného trvalého presídlenia,
– so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci o návšteve jeho delegácie na ostrov Lampedusa v novembri 2011,
– so zreteľom na návštevu predsedu Komisie Josého Manuela Barrosa a komisárky pre vnútorné záležitosti Cecilie Malmströmovej z 9. októbra 2013 a súvisiacu rozpravu v pléne, ktorá sa uskutočnila v ten istý deň, o politikách EÚ v oblasti migrácie v Stredozemí, s osobitným zreteľom na tragické udalosti pri pobreží Lampedusy,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2013 o organizovaná trestná činnosť, korupcia a pranie špinavých peňazí: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré sa majú vykonať(8), najmä v súvislosti s bojom proti obchodovaniu s ľuďmi a „obchodníkmi so smrťou“,
– so zreteľom na články 77, 78, 79 a 80 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a články 18 a 19 Charty základných práv EÚ,
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže v dôsledku najnovších tragických udalostí pri pobreží Lampedusy zahynulo najmenej 360 migrantov a mnohí ďalší sú nezvestní;
B. keďže podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu zahynulo na mori od roku 1993 najmenej 20 000 osôb, čo opätovne poukazuje na potrebu vyvinúť maximálne úsilie o záchranu ľudských životov v nebezpečenstve a na nevyhnutnosť, aby si členské štáty plnili svoje záväzky v oblasti záchrany v medzinárodných vodách;
C. keďže na úrovní EÚ stále existujú nejasnosti, pokiaľ ide o rozdelenie zodpovednosti medzi rôznymi subjektmi zapojenými do poskytovania pomoci plavidlám v núdzi a o zodpovednosť za koordináciu pátracích a záchranných operácií;
D. keďže prevádzači a obchodníci s ľuďmi zneužívajú nezákonnú migráciu a obete sú prinútené, nalákané alebo oklamané zločineckými sieťami, aby pricestovali do Európy, a keďže tieto siete predstavujú vážne riziko pre životy migrantov a problém pre EÚ;
E. keďže zásada solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti je stanovená v článku 80 ZFEÚ;
F. keďže cieľom nového revidovaného spoločného európskeho azylového systému (SEAS) je stanoviť jasnejšie pravidlá a zaručiť spravodlivú a primeranú ochranu ľudí, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu;
G. keďže právne predpisy EˇU poskytujú určité nástroje, ako je vízový kódex a Kódex schengenských hraníc, ktoré umožňujú udelenie víz z humanitárnych dôvodov;
H. keďže členské štáty by mali byť nabádané k tomu, aby využívali finančné prostriedky, ktoré im poskytuje Fond pre azyl a migráciu, a finančné prostriedky dostupné v rámci prípravnej akcie s názvom Umožnenie presídlenia utečencov v núdzových situáciách, do ktorej patria okrem iného tieto opatrenia: podpora osôb, ktoré Úrad vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR) už uznal za utečencov; podpora núdzových opatrení v prípade skupín utečencov, ktoré sú označené za prioritné, sú obeťami ozbrojených útokov a čelia iným okolnostiam mimoriadneho ohrozenia vrátane ohrozenia života; v prípade potreby v krízových situáciách poskytnutie dodatočnej finančnej podpory pre UNHCR a jej styčné organizácie v členských štátoch a na úrovni EÚ;
I. keďže Taliansko začalo vykonávať novú hliadkovaciu, záchranársku a pozorovaciu operáciu pod názvom Mare Nostrum s cieľom posilniť humanitárne záchranné činnosti v Stredozemí;
J. keďže predseda Barroso na svojej nedávnej návšteve Lampedusy prisľúbil miestnemu obyvateľstvu pomoc z fondov EÚ vo výške 30 miliónov EUR;
1. vyjadruje hlboký smútok a poľutovanie nad tragickou stratou životov pri ostrove Lampedusa; nalieha na Európsku úniu a členské štáty, aby vynaložili väčšie úsilie s cieľom zabrániť ďalším stratám na životoch na mori;
2. domnieva sa, že udalosti na ostrove Lampedusa by mali byť pre Európu bodom zvratu a že jediný spôsob, ako zabrániť ďalšej tragédii, je prijať koordinovaný prístup založený na solidarite a zodpovednosti s podporou spoločných nástrojov;
3. požaduje, aby sa osobám, ktoré takúto tragickú udalosť prežili, poskytla humanitárna pomoc, a žiada EÚ a členské štáty, aby sa zaviazali zaručiť migrantom všeobecné základné práva, najmä práva maloletých bez sprievodu;
4. uznáva veľké úsilie, ktoré vynaložili obyvatelia Talianska a Malty, a najmä ostrova Lampedusa a mimovládne organizácie, ako je Caritas a Červený kríž, pokiaľ ide o úvodné prijatie a záchranné operácie pre všetkých prisťahovalcov;
5. víta úmysel Komisie zriadiť pracovnú skupinu pre problematiku migračných tokov v oblasti Stredozemia; domnieva sa, že táto pracovná skupina by mala pozostávať z politického aj operačného prvku; trvá v tejto súvislosti na tom, že Parlament by mal byť zapojený do tejto pracovnej skupiny buď na politickej alebo technickej úrovni; trvá tiež na tom, že zriadenie takejto pracovnej skupiny sa môže považovať len za prvý krok k ambicióznejšiemu prístupu;
6. požaduje zvýšenie rozpočtu Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO) a rozpočtu Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Frontex), aby pomáhali členským štátom za okolností, ktoré si vyžadujú zvýšenú technickú a operačnú pomoc na vonkajších hraniciach vrátane situácií, ktoré môžu zahŕňať núdzové humanitárne akcie a záchranu na mori; pripomína, že riadne financovanie týchto agentúr je dôležité pre vypracovanie koordinovaného prístupu; vyzýva tiež členské štáty, aby zintenzívnili praktickú spoluprácu s úradom EASO a agentúrou Frontex, a to aj prostredníctvom nepeňažnej pomoci (styční dôstojníci, materiálna podpora atď.); žiada Radu a Komisiu, aby zvážili možnosť zriadenia pobrežnej stráže EÚ a vytvorenia ďalšieho operačného úradu agentúry Frontex v oblastiach, v ktorých existujú migračné tlaky; a najmä v stredozemnom regióne, pričom o pokrytie súvisiacich nákladov sa postarajú vybrané členské štáty;
7. zdôrazňuje dôležitosť rozdelenia zodpovednosti v oblasti azylu a odporúča vytvorenie mechanizmu na základe objektívnych kritérií s cieľom znížiť tlak na členské štáty, ktoré z absolútneho alebo relatívneho hľadiska prijímajú vyšší počet žiadateľov o azyl a osôb pod medzinárodnou ochranou;
8. zdôrazňuje, že premiestnenie osôb pod medzinárodnou ochranou a žiadateľov o azyl je jednou z najkonkrétnejších foriem solidarity a zdieľanej zodpovednosti; zdôrazňuje význam projektov, ako je pilotný projekt premiestňovania utečencov z Malty v rámci EÚ (Eurema) a jeho rozšírenie, v rámci ktorého sa premiestňovali a premiestňujú osoby pod medzinárodnou ochranou z Malty do iných členských štátov, a odporúča vytvorenie ďalších iniciatív tohto druhu;
9. víta návrhy Komisie nasadiť pátracie a záchranné operácie od Cypru až po Španielsko a posilniť agentúru Frontex zvýšením jej rozpočtu a kapacity s cieľom umožniť záchranu životov a boj proti obchodovaniu s ľuďmi a prevádzačstvu;
10. vyzýva spoluzákonodarcov, aby urýchlene odsúhlasili nové záväzné pravidlá zadržiavania pre koordinované operácie agentúry Frontex na mori s cieľom dosiahnuť účinné a koordinované záchranné opatrenia na úrovni EÚ a zabezpečiť, aby sa operácie vykonávali v plnom súhlase s príslušnými medzinárodnými ľudskými právami, právom o utečencoch, ako aj normami a záväzkami podľa morského práva;
11. vyzýva Úniu a jej členské štáty, aby zvážili možnosť vytvorenia mechanizmov na určovanie bezpečných miest pre vylodenie zachránených utečencov a migrantov;
12. vyzýva Úniu a jej členské štáty, aby zriadili mechanizmy profilovania a odporúčania vrátane prístupu k spravodlivým a efektívnym azylovým konaniam pre tých, ktorí môžu potrebovať medzinárodnú ochranu, a to na základe chápania toho, že vylodenie nevyhnutne neznamená výhradnú zodpovednosť za postup a riešenia na strane štátu, na území ktorého sa vyloďujú osoby zachránené na mori;
13. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili správne uplatňovanie všetkých ustanovení rôznych nástrojov SEAS; pripomína členským štátom, že osoby, ktoré žiadajú o medzinárodnú ochranu, by mali byť odkázané na príslušné azylové orgány jednotlivých štátov a mali by mať prístup k spravodlivému a účinnému azylovému konaniu;
14. vyzýva členské štáty, aby v prípade potreby zvážili uplatňovanie článku 3 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 604/2013(9) s cieľom prevziať zodpovednosť za žiadosti o azyl predložené ľuďmi, ktorým hrozí, že si nebudú môcť uplatniť prístup k svojim právam v členskom štáte, ktorý nedokáže splniť svoje záväzky; vyhlasuje, že podobne by členské štáty mali zvážiť uplatnenie článku 15 uvedeného nariadenia s cieľom zlúčiť vzdialenejších rodinných príslušníkov;
15. vyzýva agentúru Frontex a členské štáty, aby zabezpečili, aby všetci príslušníci pohraničnej stráže a ďalší zamestnanci členských štátov, ktorí sú súčasťou tímov európskej pohraničnej stráže, ako aj zamestnanci agentúry absolvovali odbornú prípravu zameranú na príslušné právo Únie, medzinárodné právo a základné práva, a to v súlade s článkom 5 revidovaného nariadenia o agentúre Frontex;
16. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sledovali zmiešané migračné toky využívaním dostupných európskych a vnútroštátnych nástrojov a aby udržiavali dobrú koordináciu a komunikáciu, napríklad formou uľahčenia výmeny informácií medzi pobrežnými strážami členských štátov;
17. vyzýva Úniu, Frontex a členské štáty, aby zabezpečili, aby poskytovanie pomoci migrantom v núdzovej situácii a záchrana na mori patrili medzi kľúčové priority vykonávania nedávno prijatého nariadenia o systéme EUROSUR;
18. požaduje prioritne lepšiu koordináciu prostriedkov a zdrojov EÚ vrátane tých, ktoré má k dispozícii agentúra Frontex (napr. EUROSUR) a Europol, s cieľom zintenzívniť spoločne s tretími krajinami boj proti zločineckým sieťam zapojeným do obchodovania s ľuďmi a prevádzačstva;
19. pripomína, že solidarita EÚ by mala byť spojená so zodpovednosťou; pripomína členským štátom, že majú právnu povinnosť poskytnúť pomoc migrantom na mori;
20. nalieha na členské štáty, aby využívali výsadu zachraňovať životy na mori v súlade s medzinárodnými záväzkami;
21. vyjadruje znepokojenie nad tým, že stále viac ľudí riskuje svoje životy tým, že sa vydávajú na nebezpečné plavby člnmi po Stredozemnom mori smerom do EÚ; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia, ktoré umožnia žiadateľom o azyl prístup k azylovému systému Únie bezpečným a spravodlivým spôsobom;
22. poznamenáva, že pred nebezpečnejším nezákonným vstupom do EÚ, ktorý môže znamenať riziká spojené s obchodovaním s ľuďmi a straty na životoch, sa uprednostňuje zákonný vstup do EÚ;
23. požaduje celostnejší prístup k migrácii, aby sa zabezpečila možnosť komplexného riešenia otázok súvisiacich s ňou;
24. vyzýva EÚ, aby vyvinula komplexnejšiu stratégiu, najmä pre Stredozemie, ktorá začlení migráciu za prácou do kontextu sociálneho, hospodárskeho a politického rozvoja jej susedstva; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zvážili využitie nástrojov dostupných v rámci vízovej politiky EÚ a právnych predpisov EÚ týkajúcich sa migrácie za prácou;
25. vyzýva členské štáty, aby zaviedli tvrdé tresty pre osoby, ktoré uľahčujú obchodovanie s ľuďmi do EÚ a v rámci nej, a aby spustili rozsiahle informačné kampane s cieľom zvýšiť informovanosť o druhoch rizík, ktorým čelia tí, ktorí zveria svoje životy do rúk obchodníkov a prevádzačov;
26. vyzýva EÚ a členské štáty, aby pozmenili alebo zrevidovali právne predpisy o trestoch pre osoby, ktoré pomáhajú migrantom v núdzi na mori; vyzýva Komisiu, aby prehodnotila smernicu Rady 2002/90/ES, v ktorej sú vymedzené sankcie v prípade napomáhania neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska, s cieľom objasniť, že poskytovanie humanitárnej pomoci migrantom na mori, ktorí sú v núdzovej situácii, je všeobecným pravidlom a za žiadnych okolností nejde o akciu, ktorá by mala viesť k akejkoľvek forme sankcií;
27. požaduje lepšiu a efektívnejšiu spoluprácu medzi EÚ a tretími krajinami s cieľom predchádzať opätovnému vzniku tragických prípadov, aký sa stal pri brehoch Lampedusy; považuje dohody o riadení migrácie medzi EÚ a tranzitnými krajinami do EÚ za prioritu Únie v blízkej budúcnosti, a to vrátane financovania policajných zariadení a odborných školení, pokiaľ ide o kapacity presadzovania práva, a pomoci týmto krajinám – ako aj krajinám pôvodu migrantov – s cieľom diverzifikovať a zlepšiť ich hospodárstva, a zdôrazňuje, že je potrebné, aby tretie krajiny dodržiavali medzinárodné právo, pokiaľ ide o záchranu životov na mori, a aby zabezpečili ochranu utečencov a dodržiavanie základných práv;
28. vyzýva EÚ, aby pokračovala v poskytovaní humanitárnej, finančnej a politickej pomoci v krízových oblastiach v severnej Afrike a na Blízkom východe s cieľom riešiť hlavné príčiny migrácie a humanitárnych tlakov; vyzýva preto EÚ, aby monitorovala rozdeľovanie tejto pomoci a zabezpečila vyššiu demokratickú zodpovednosť v súvislosti s ňou, aby tieto prostriedky mali pozitívny účinok, ktorý doteraz chýbal;
29. vyzýva EÚ a členské štáty, aby prijali náležité zodpovedné opatrenia pre prípadný prílev utečencov do členských štátov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aj naďalej sledovali súčasnú situáciu a pracovali na plánoch pre núdzové stavy, budovaní kapacít, politickom dialógu a dodržiavaní ich povinností v oblasti ľudských práv, pokiaľ ide o podmienky zadržiavania;
30. vyzýva členské štáty, aby v súlade s platným medzinárodným právom a právom EÚ dodržiavali zásadu nevyhostenia; vyzýva členské štáty, aby okamžite skoncovali s akýmikoľvek protizákonnými a dlhotrvajúcimi praktikami zadržiavania, ktoré sú porušením medzinárodného a európskeho práva, a pripomína, že opatrenia v oblasti zadržiavania migrantov musia byť vždy v súlade s administratívnym rozhodnutím, riadne odôvodnené a obmedzené na určitý čas;
31. nabáda členské štáty, aby riešili akútne potreby presídľovaním nad rámec existujúcich kvót jednotlivých štátov a humanitárnym prijímaním;
32. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, parlamentom a vládam členských štátov, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov a vysokému komisárovi OSN pre utečencov.