Európsky parlament,

–  so zreteľom na výročnú správu Rady pre Európsky parlament o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (14605/1/2012),

–  so zreteľom na článok 36 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu (IIA) zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(1), a najmä jej časť II oddiel G bod 43,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 12. septembra 2012(2), 11. mája 2011(3) a 10. marca 2010(4) o výročných správach týkajúcich sa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky za roky 2011, 2010 a 2009,

–  so zreteľom na pozíciu prijatú 8. júla 2010(5) o Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a na svoje odporúčanie z 13. júna 2013 vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku a podpredsedníčke Európskej komisie, Rade a Komisii o hodnotení organizácie a fungovania ESVČ uskutočnenom v roku 2013(6),

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) o politickej zodpovednosti(7),

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu 8. júla 2010 o základnej organizácií ústrednej správy ESVČ(8),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. júla 2013 s názvom Smerom ku konkurencieschopnejšiemu a efektívnejšiemu odvetviu obrany a bezpečnosti (COM(2013)0542),

–  so zreteľom na prebiehajúce rokovania medzi Parlamentom a Radou o nových nástrojoch financovania v oblasti vonkajších vzťahov v rámci viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020,

–  so zreteľom na závery medziparlamentnej konferencie o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike, ktorá sa konala od 4. do 6. septembra 2013 vo Vilniuse,

–  so zreteľom na článok 48 a článok 119 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozpočet (A7-0330/2013),

A.  keďže kontrola zahraničnej politiky EÚ vykonávaná Európskym parlamentom a národnými parlamentmi na príslušných úrovniach má zásadný význam pre to, aby občania EÚ chápali a podporovali európsku vonkajšiu činnosť; keďže parlamentná kontrola zvyšuje opodstatnenie tejto činnosti;

MENIACI SA SVET: VYVÁŽENIE ZÁUJMOV A HODNÔT V NOVEJ ZAHRANIČNEJ POLITIKE EÚ

1.  domnieva sa, že prvý štvrťrok 21. storočia sa vyznačuje dlhodobými štrukturálnymi zmenami, v dôsledku ktorých sa mení usporiadanie sveta; zdôrazňuje, že toto si vyžaduje nový prístup k formovaniu nového multipolárneho usporiadania sveta, ktorý bude inkluzívny a založený na právnom štáte a pluralistickom demokratickom modeli, ako aj všeobecných hodnotách vrátane ľudských práv; poznamenáva, že existuje množstvo prekážok, najmä pokiaľ ide o začatie spolupráce so vznikajúcimi mocnosťami v rámci reformy multilaterálneho systému, opätovného vyvažovania nestabilného regionálneho rozdelenia moci a riešenia rôznych hrozieb a výziev zo strany národov, neštátnych subjektov, nestabilných štátov a regionálnej nestability;

2.  zdôrazňuje, že svetová finančná kríza a narastajúca priebojnosť nových rozvíjajúcich sa ekonomík predstavujú pre všetky strany významné politické, hospodárske, sociálne, kultúrne a environmentálne výzvy vrátane vnútorných problémov, a domnieva sa, že riešenie týchto výziev si vyžaduje spoločný a jednotný postup EÚ a vytvorenie koalícií s cieľom podporovať a zachovať mier, bezpečnosť, sociálny pokrok, prosperitu, kultúrnu rozmanitosť, demokraciu, právny štát a dodržiavanie ľudských práv; zdôrazňuje, že všetky politiky a kroky EÚ by mali byť v súlade s medzinárodným právom a Chartou Organizácie spojených národov;

3.  zastáva názor, že EÚ musí hájiť záujmy svojich občanov vo svete rozhodným a jednotným spôsobom, pričom základom jej politík musí byť vždy podporovanie základných hodnôt, na ktorých je založená Únia (demokracia, zásady právneho štátu a ľudské práva, sociálna spravodlivosť a boj proti chudobe), a rešpektovanie iných krajín;

4.  zdôrazňuje, že zahraničná politika EÚ musí byť flexibilná pri riešení vznikajúcich hrozieb a výziev v oblastiach, ako sú zdravie, energetika, zmena klímy a prístup k vode, ktoré majú vplyv na naše politické priority a naše hospodárstva, ako aj na medzinárodný rozvoj;

5.  zdôrazňuje, že EÚ musí vytvoriť novú a spoľahlivú zahraničnú politiku, a tak reagovať na aktuálne zmeny vo svete; domnieva sa, že na to, aby EÚ mohla chrániť a presadzovať svoje hodnoty, svoju povesť a svoje záujmy, ako aj svoje postavenie na svetovej scéne, musí byť nielen jednotná a dôsledná, pokiaľ ide o jej vonkajšiu činnosť, ale musí aj jasne vymedziť a vykonávať svoje strategické ciele a zároveň v plnej miere využívať možnosti stanovené Lisabonskou zmluvou; domnieva sa, že je v záujme tak EÚ ako celku, ako aj členských štátov vypracovať spoločnú víziu presahujúcu rámec vízií a historických skúseností jednotlivých členských štátov; žiada, aby sa nástroj posilnenej spolupráce použil na zabezpečenie väčšej schopnosti konať a na vyriešenie neprimeraného používania veta v Rade;

6.  tvrdí, že len prostredníctvom spoločnej činnosti alebo v jednote dokážeme zabezpečovať svoje záujmy a chrániť svoje hodnoty v tomto svete a že členské štáty musia preto – viac než v minulosti – preukázať svoju pripravenosť a politickú vôľu na spoločný, rýchly a účinný postup; tvrdí, že členské štáty musia plniť svoju zmluvnú povinnosť, ktorá spočíva v lojálnosti voči SZBP, pokiaľ ide o postup, ako aj o ducha, ktoré sú stanovené v Lisabonskej zmluve(9);

7.  zdôrazňuje, že účinnosť vonkajšej činnosti EÚ závisí aj od plnej podpory zo strany jej občanov a od legitimity, ktorú nadobúda pevným začlenením medzi základné hodnoty EÚ, ktorými sú demokracia, zásady právneho štátu a ľudské práva, a preto vyzýva na dôsledné, pravidelné a včasné konzultácie s Európskym parlamentom pri stanovovaní jasných priorít a cieľov pre oblasť zahraničnej politiky EÚ;

8.  domnieva sa, že je potrebné rozvíjať európske médiá s cieľom podporovať solidaritu, zblížiť rôzne národné vnímania a zvýšiť informovanosť o SZBP;

VYTVORENIE NOVÉHO, KOMPLEXNÉHO PRÍSTUPU K ZAHRANIČNEJ POLITIKE EÚ

9.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby boli v rámci zahraničnej a bezpečnostnej politiky Únie konštruktívne tým, že budú presadzovať strategickú politickú koordináciu na úrovni Únie, najmä prostredníctvom efektívnej spolupráce medzi svojimi hlavnými mestami a Bruselom v súvislosti s pozíciami, ktoré vyjadrujú na multilaterálnych fórach, konkrétne v OSN a v NATO; zdôrazňuje, že v obdobiach vyznačujúcich sa hospodárskymi obmedzeniami je potrebné zlepšiť účinnosť Únie ako súdržného globálneho aktéra; konštatuje najmä, že členské štáty zohrávajú dôležitú úlohu v rozvíjaní a efektívnom vykonávaní SZBP, nielen tým, že poskytujú civilné a vojenské kapacity, ale aj tým, že zabezpečujú spoločné financovanie operácií SZBP a posilňujú európsku priemyselnú a technologickú základňu, a očakáva, že sa táto úloha posilní po diskusiách o budúcej európskej obrane na zasadnutí Európskej rady v decembri 2013;

10.  domnieva sa, že v tejto súvislosti má nesmierny význam posilnenie spolupráce, intenzívnejšia koordinácia a rozvoj synergií s programami a projektmi členských štátov EÚ v tretích krajinách s cieľom zlepšiť účinnosť vonkajšej činnosti EÚ a zvládnuť súčasné rozpočtové obmedzenia;

11.  víta iniciatívu PK/VP vyvinúť koncepciu komplexného prístupu s cieľom zabezpečiť celý potenciál Lisabonskej zmluvy a zaručiť celkovú účinnosť a súdržnosť SZBP a SBOP; vyzýva PK/VP, aby začala diskusiu s Parlamentom o tom, ako najlepšie zabezpečiť, aby sa komplexný prístup vykonával dôsledne, a najmä aby sa naše zahranično-politické priority ďalej rozvíjali spôsobom, ktorý bude zlučiteľný s našimi záujmami a hodnotami, a aby ich podporovali potrebné finančné prostriedky, ako aj účinné a flexibilné nástroje; zdôrazňuje, že vojenské štruktúry a kapacity vrátane stálych plánovacích štruktúr a vojenského operačného štábu sú neodmysliteľnou súčasťou takéhoto prístupu, a domnieva sa, že posilnenie koordinácie medzi vedúcimi misií, osobitnými zástupcami EÚ a vedúcimi delegácií tiež prispeje k zabezpečeniu jednotnej a súdržnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky v teréne; vyzýva členské štáty, aby podporili PK/VP s cieľom zabezpečiť plný potenciál komplexného prístupu;

12.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že EÚ doteraz nevyvinula jasnú stratégiu týkajúcu sa jej vzťahov s ostatnými časťami sveta a že jej činnosti spočívajú skôr v reakciách ako v činnostiach; žiada preto zásadnú strategickú diskusiu, na ktorej by sa mali zúčastniť Rada, Komisia a Parlament; vyzýva, aby Európska rada v decembri, ako prínos k tejto diskusii, ďalej rozpracovala iniciatívu o európskej globálnej stratégii;

13.  zdôrazňuje preto, že komplexné chápanie SZBP zahŕňa všetky oblasti zahraničnej politiky vrátane postupného formovania SBOP, ktorého výsledkom by mohla byť spoločná obrana, s dôrazom na uplatňovanie súdržnosti a jednotnosti pri súčasnom dodržiavaní osobitostí každej zložky vonkajšej činnosti; domnieva sa, že pod vedením PK/VP by mala existovať užšia koordinácia vnútorných politík EÚ a politických rozhodnutí členských štátov v kľúčových oblastiach, ako sú prepojenosť, obchod, doprava, energetika, životné prostredie a komunikácia, ak majú jasne nadnárodný vplyv, najmä so zreteľom na diverzifikáciu a bezpečnosť dodávok energií EÚ;

14.  vyzýva Radu a PK/VP, aby reagovali na odporúčanie Parlamentu o hodnotení organizácie a fungovania ESVČ uskutočnenom v roku 2013 s cieľom zabezpečiť ďalší rozvoj primeranej a rodovo vyváženej štruktúry v rámci ESVČ (so zapojením príslušných útvarov Komisie), do ktorého je začlenený zemepisný a tematický odborný posudok a ktorý podporuje komplexný prístup k plánovaniu, formulovaniu a vykonávaniu politiky;

ZABEZPEČENIE VEDÚCEJ ÚLOHY A SÚDRŽNOSTI V RÁMCI ZAHRANIČNEJ POLITIKY EÚ

15.  zdôrazňuje vedúcu politickú úlohu, ktorú by mala plniť PK/VP zabezpečovaním jednoty, dôslednosti a efektívnosti činností Únie; poznamenáva, že PK/VP označila vo svojom hodnotí ESVČ oblasti, v ktorých by sa jej úloha mala posilniť a mala byť účinnejšia, pokiaľ ide o iniciovanie, vykonávanie a zabezpečovanie dodržiavania rozhodnutí SZBP, a vydala odporúčania, ktorých cieľom je zaručiť užšiu koordináciu s Komisiou, pričom sa má plne využiť jej funkcia ako podpredsedníčky Komisie; so zreteľom na vypočutia nových komisárov v roku 2014 zdôrazňuje skutočnosť, že Európsky parlament by mal podporovať tento trend posilnením úlohy podpredsedu vo vonkajších vzťahoch a tým posilnením koordinácie medzi ESVČ a Komisiou;

16.  opakuje, že podporuje vedúcu úlohu PK/VP v ťažkej situácii pri rokovaniach s Iránom, a gratuluje jej k tomu, že sa jej podarilo spojiť strany zapojené do dialógu medzi Kosovom a Srbskom podporovanému EÚ; domnieva sa, že tieto príklady vedúcej úlohy a stanovenia priorít by sa mali viac uplatňovať v súvislosti s kandidátskymi a potenciálnymi kandidátskymi krajinami EÚ, ako aj jej susedskými krajinami a v reakcii na strategické výzvy spájajúce oblasti od Strednej Ázie po Blízky východ a od Afrického rohu cez Sahel; vyjadruje svoju ochotu podporiť tento proces;

17.  žiada preskúmanie rozmiestnenia infraštruktúry a personálneho obsadenia delegácií EÚ s cieľom zabezpečiť, aby účinnosť, zviditeľnenie a zastúpenie Únie v tretích krajinách vyjadrovali naše politické ambície a očakávané priority; žiada, aby sa o tomto preskúmaní diskutovalo s príslušným výborom Parlamentu, najmä ak bude na základe výsledku potrebné nové rozdelenie zdrojov alebo rozhodnutie začať alebo skončiť činnosť delegácií v tretích krajinách; opakuje predovšetkým svoju žiadosť o zriadenie delegácie EÚ v Iráne;

ZOSÚLADENIE CIEĽOV S PRIMERANÝMI ZDROJMI

18.  vzhľadom na celý rad výziev a žiadostí o aktívne pôsobenie EÚ vo svete vyjadruje pochybnosti nad odôvodnením Rady týkajúcim sa škrtov vo viacročnom finančnom rámci, v dôsledku ktorých sa zníži schopnosť Únie presadzovať mier, bezpečnosť a udržateľný hospodársky rozvoj, ako aj jej dôveryhodnosť v súvislosti s uvedeným úsilím; upozorňuje, že ak sa takéto obmedzenia uplatňujú nekoordinovaným spôsobom, mohli by oslabiť účinné presadzovanie našich záujmov a hodnôt, ako aj našu kolektívnu schopnosť podporovať mier, demokraciu, bezpečnosť a prosperitu ľudí v našom susedstve i vo vzdialenejších oblastiach;

19.  uznáva súčasne, že je potrebné robiť strategické rozhodnutia a stanoviť priority, aby sa zabezpečilo cielené a účinné použitie zdrojov Únie; vyzýva v tejto súvislosti členské štáty, aby zabezpečili zosúladenie a koordináciu svojich vnútroštátnych politík so strategickými cieľmi a záväzkami Únie;

20.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby sa nové finančné nástroje v oblasti vonkajších vzťahov, ktoré posudzuje Parlament a Rada, v plnej miere financovali a upravili tak, aby zodpovedali strategickým záujmom Únie, a aby sa mohli prispôsobiť meniacej sa politickej situácii;

21.  zdôrazňuje, že revízia IIA z roku 2006 o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení by mala predstavovať ďalší krok smerom k väčšej transparentnosti, pokiaľ ide o SZBP; domnieva sa, že demokratická kontrola si vyžaduje osobitné rozpočtové riadky pre každú misiu alebo operáciu SBOP zvlášť vrátane činnosti osobitných zástupcov EÚ, spolu s racionalizovanými, pritom však transparentnými postupmi v prípade vnútorného presunu finančných prostriedkov, ak si to vyžadujú okolnosti;

HODNOTENIE VÝSLEDKOV PK/VP A RADY V ROKU 2011

22.  víta kroky, uvedené vo výročnej správe za rok 2011, ktoré podnikla Rada s podporou PK/VP s cieľom zmapovať zahraničnú politiku Únie v strategickom politickom dokumente zameranom na budúcnosť;

23.  berie do úvahy úsilie o odstránenie nedostatkov uvedených v poslednom uznesení Parlamentu týkajúcom sa tejto otázky, najmä vytvorením nových misií a operácií SBOP v rámci celkového prístupu Únie k určitej krajine alebo k určitému regiónu;

24.  domnieva sa však, že výročná správa Rady v závažnej miere nespĺňa ciele Lisabonskej zmluvy, a preto do budúcnosti požaduje tieto opatrenia:

25.  vyzýva Radu, aby požiadala PK/VP, aby v budúcej výročnej správe stanovila svoje ciele týkajúce sa zahraničnej politiky na roky 2014 a 2015 a spolu s nimi uviedla časový rámec a potrebné zdroje na ich vykonávanie; zdôrazňuje, že tieto priority by mali byť zamerané na strategické ciele EÚ, od transatlantického partnerstva, hospodársky a politický rozvoj v krajinách v jej východnom a južnom susedstve až po mierový proces na Blízkom východe;

26.   vyzýva Radu a PK/VP, aby sa pri vypracúvaní budúcich výročných správ o SZBP spojili v ranom štádiu s Výborom pre zahraničné veci a diskutovali s ním o cieľoch zahraničnej politiky na nasledujúce roky a poskytli občanom EÚ jasné informácie o vývoji, prioritách a pokroku zahraničnej politiky Únie, a teda prehodnotili a názorne predviedli úlohu PK/VP ako vedúceho činiteľa v zahraničnej politike EÚ;

27.  víta iniciatívu usporiadať v decembri 2013 samit Európskej rady o budúcnosti európskej obrany ako možnosť preskúmať strategické ciele a bezpečnostné záujmy EÚ, teda koncepcie, ktoré by sa mali ďalej rozvinúť v bielej knihe o európskej obrane; žiada, aby sa na tento účel poskytol jasný plán s harmonogramom na plnenie kľúčových cieľov vrátane najmä včasného preskúmania európskej bezpečnostnej stratégie a použitia bielej knihy, ktorá by mohla slúžiť ako spoločný vzor pre súbežné preskúmania bezpečnosti a obrany na národnej úrovni; zdôrazňuje potrebu vybudovať užšiu spoluprácu s cieľom zaručiť vojenská bezpečnosť a dosiahnuť úspory;

STRATEGICKÉ PRIORITY: SÚSTREDENÉ KRUHY MIERU, BEZPEČNOSTI A SOCIÁLNO-HOSPODÁRSKEHO ROZVOJA

28.  víta vybudovanie strategických partnerstiev, ktoré predstavujú formu aktívnej spolupráce EÚ so zavedenými, ako aj so vznikajúcimi mocnosťami; tvrdí však, že táto koncepcia si vyžaduje jasné a dôsledné kritériá týkajúce sa jej miesta v štruktúre zahraničnej politiky EÚ; požaduje, aby sa budúce rozhodnutia o strategických partneroch vymedzili v súlade s prioritami zahraničnej politiky Únie a aby bol Parlament pravidelne informovaný pred prijatím rozhodnutí o budúcich partnerstvách, najmä ak takéto partnerstvá dostávajú finančnú podporu z rozpočtu Únie alebo ak je ich súčasťou užší zmluvný vzťah s EÚ;

USA

29.  zdôrazňuje skutočnosť, že partnerstvo s USA je založené na pevných politických, kultúrnych, hospodárskych a historických väzbách a spoločných hodnotách, ako sú sloboda, demokracia, ľudské práva a zásady právneho štátu; je pevne presvedčený o tom, že USA sú najvýznamnejším strategickým partnerom EÚ bez ohľadu na odlišné názory na dôležité otázky; vyzýva preto naliehavo EÚ, aby pokladala za jasnú politickú prioritu prehĺbenie transatlantických vzťahov na všetkých úrovniach a rozšírila ich tak, aby zahŕňali iných transatlantických partnerov s cieľom zabezpečiť vzájomné výhody a reciprocitu;

30.  zastáva názor, že je potrebné, aby EÚ a USA úzko spolupracovali na mierovom riešení konfliktov a kríz, ktoré vznikajú v dôsledku jadrového programu Iránu, ako aj v súvislosti s procesom prechodu v krajinách arabskej jari a na Blízkom východe; víta odhodlanie prezidenta Obamu vyriešiť izraelsko-palestínsky konflikt na základe existencie dvoch štátov; vyzýva EÚ v nadväznosti na parlamentnú rozpravu, aby zintenzívnila diplomatickú činnosť ako súčasť dohodnutej obsiahlej politickej stratégie v záujme dlhodobej stability a bezpečnosti celého regiónu;

31.  víta oznámenie o začatí rokovaní o transatlantickom partnerstve v oblasti obchodu a investícií (TTIP), ktoré by mohlo viesť k významnému posilneniu ekonomík EÚ a USA, podnietiť napredovanie v prípade iných medzinárodných dohôd a byť modelom pre iných regionálnych a globálnych aktérov; pripomína potrebu vytvoriť transatlantickú politickú radu; poznamenáva, že usporadúvanie výročných samitov EÚ – USA zatiaľ poskytuje príležitosť stanoviť spoločné ciele, koordinovať stratégie v súvislosti s hrozbami a výzvami celosvetového významu, vyvinúť spoločný prístup k vznikajúcim mocnostiam, zabezpečiť viacjazyčnosť a vymieňať si najlepšie postupy; pripomína, že výročný samit EÚ – USA sa tento rok ešte nekonal; poukazuje ďalej na to, že eventuálne uzavretie TTIP a ukončenie prebiehajúcich rokovaní EÚ s Kanadou poskytnú vyhliadky na široký hospodársky priestor, ktorý by zahŕňal Severnú Ameriku, EÚ a mnohé krajiny Latinskej Ameriky a vytvoril by hospodársky rast a pracovné miesta; navrhuje preskúmať ďalšie politické možnosti trojstrannej transatlantickej spolupráce;

32.  domnieva sa, že v záujme vybudovania dôvery je potrebné, aby USA dodržiavali právne predpisy o ochrane citlivých údajov a zmenili svoje činnosti v oblasti zhromažďovania údajov namierené proti EÚ a jej občanom, a žiada rýchle uzavretie zastrešujúcej dohody medzi EÚ a USA o ochrane údajov, ktorá by občanom EÚ poskytla informácie a právnu nápravu; zdôrazňuje, že nedávne zverejnenia vyvolali v celej Európe obavy, ktoré by mohli poškodiť vzťahy medzi EÚ a USA; pripomína, že ochranu údajov musí rešpektovať aj EÚ, aj jej partneri, a domnieva sa, že sú potrebné spoločné štandardy týkajúce sa zdieľania utajených informácií, ktoré chránia slobodu občanov USA, ako aj občanov EÚ;

Rusko

33.  pripomína, že podporuje stratégiu Únie v súvislosti s kritickým prístupom k Rusku; pokladá Rusko za dôležitého strategického suseda, ale zastáva názor, že na vybudovanie skutočného partnerstva je potrebné, aby boli rešpektované základné hodnoty demokracie, ľudských práv a právneho štátu; víta spoluprácu s Ruskom v oblasti dôležitých medzinárodných otázok, najmä v súvislosti s Blízkym východom, Iránom, Afganistanom a Sýriou;

34.  vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že Rusko využíva svoje právo veta v Bezpečnostnej rade OSN (BR OSN) na oslabenie úsilia medzinárodného spoločenstva reagovať účinne a urýchlene na humanitárne krízy, ako je tragédia a narastajúce násilie v Sýrii; vyzýva preto PK/VP, aby v rozvíjaní ďalšej spolupráce s Ruskom v týchto záležitostiach vyvíjala väčšiu diplomatickú silu a väčšie úsilie; víta mediáciu Ruska v súvislosti so zásobami chemických zbraní Sýrie, ako aj návrh ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrovova, ktorý vyzýva Sýriu, aby sa vzdala kontroly nad svojimi chemickými zbraňami, a návrh Ruska pomôcť pri takejto operácii; vyjadruje poľutovanie nad tým, že k tejto mediácii nedošlo skôr, čím by sa predišlo tomu, aby tisíce ľudí prišli o život;

35.  naďalej vyjadruje znepokojenie v súvislosti s tým, že Rusko sa nezasadzuje o zásady právneho štátu, pluralistickú demokraciu a ľudské práva, čo dokazujú najnovšie právne predpisy, ktoré bránia organizáciám občianskej spoločnosti a určitým menšinám vrátane komunít LGBT v ich práci a ktoré obmedzujú slobodu prejavu, právo zhromažďovať sa a združovať sa; zdôrazňuje, že posilnenie zásad právneho štátu vo všetkých oblastiach ruského verejného života vrátane hospodárstva by bolo konštruktívnou reakciou na nespokojnosť mnohých ruských občanov a že má zásadný význam pre vybudovanie skutočného a konštruktívneho partnerstva medzi EÚ a Ruskom; zdôrazňuje, že odhodlané úsilie bojovať proti korupcii je dôležité pre posilnenie dôvery v hospodársky vzťah medzi EÚ a Ruskom a že napredovanie rokovaní o uľahčení vydávania víz, ktorých počiatočná fáza bola pozitívna, by malo byť závislé od pokroku v oblastiach, ako sú selektívne súdnictvo a slobodné, spravodlivé pluralitné voľby;

36.  vyzdvihuje pripravenosť EÚ prispieť k partnerstvu pre modernizáciu a ku každej ďalšej dohode, ktorá nahradí súčasnú dohodu o partnerstve a spolupráci, za predpokladu, že Rusko dosiahne pokrok v oblastiach, ako sú ľudské práva, právny štát a pluralitná demokracia (vrátane slobodných, spravodlivých pluralitných volieb); zdôrazňuje tiež, že EÚ je naďalej odhodlaná budovať vzájomnú dôveru a posilňovať politický dialóg s Ruskom, a to aj o otázkach celosvetového významu ako boj proti terorizmu, nešírenie zbraní, organizovaný zločin a zmena klímy;

37.  vyjadruje sa kriticky k tomu, že Rusko používa nástroje politiky v oblasti energetiky a obchodu na vyvíjanie nátlaku na susediace európske krajiny, takže tieto krajiny núti, aby namiesto podpísania dohôd s EÚ o pridružení pristúpili k colnej únii vedenej Ruskom, a teda im bráni v nezávislom rozhodovaní, čím porušuje medzinárodné normy (napr. helsinské dohody); navyše je presvedčený, že postupné začleňovanie partnerských krajín s EÚ môže byť v súlade s ich úsilím o dobré susedské vzťahy s Ruskom; naliehavo vyzýva Rusko, aby prijalo konštruktívny postoj k zmrazeným konfliktom; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že EÚ nebola rozhodnejšie zapojená do riešenia týchto konfliktov; varuje Rusko, že používanie nevyriešených konfliktov na politické účely môže vyvolať nové nepriateľstvá a destabilizovať celý región;

Čína

38.  nabáda EÚ, aby ďalej rozvíjala svoje komplexné strategické partnerstvo s Čínou a podporovala pritom globálne záujmy oboch strán, spoločné projekty založené na geostrategických štandardoch a vzájomné rešpektovanie; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vystupovali vo vzťahu k čínskej vláde jednotne; považuje síce za pozitívnu existenciu takmer 60 aktívnych sektorových dialógov aj navrhované rokovania o dohode o investíciách, žiada však vytvorenie ďalších sektorových dialógoch a urýchlené vyriešenie prebiehajúcich vyšetrovaní týkajúcich sa obchodu; pripomína potrebu posilniť dialóg medzi EÚ a Čínou o ľudských právach, okrem iného zapojením občianskej spoločnosti a prostredníctvom spolupráce s OSN;

39.  zdôrazňuje, že spolupráca medzi EÚ a Čínou na multilaterálnej úrovni má kľúčový význam pre podporovanie stability a riešenie celosvetových výziev, okrem iného v súvislosti s hospodárskymi a finančnými záležitosťami, medzi ktoré patria snahy obmedziť daňové úniky, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a daňové raje; zdôrazňuje, že spolupráca je potrebná aj na riešenie otázok zmeny klímy a životného prostredia, využívania obmedzených prírodných zdrojov našej planéty a rozvojovej spolupráce, na zachovanie mieru a dodržiavanie medzinárodného práva v konfliktoch, napríklad v Sýrii, a na zvládanie výziev, ktoré vytvárajú Irán a Severná Kórea v súvislosti s nešírením zbraní;

40.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti s tým, že Čína naďalej porušuje ľudské práva a práva kultúrnych a náboženských menšín, najmä v Tibete;

Japonsko

41.  zdôrazňuje potrebu upevniť vzťahy Únie s Japonskom ako strategickým partnerom a významným medzinárodným aktérom, ktorý zastáva rovnaké demokratické hodnoty ako EÚ a je prirodzeným partnerom na spoluprácu na medzinárodných fórach; s potešením očakáva rokovanie o komplexnej rámcovej dohode a o dohode o voľnom obchode;

Južná Kórea

42.  žiada EÚ, aby prehĺbila politickú spoluprácu s Južnou Kóreou ako hlavným demokratickým aktérom v Ázii, ktorý nedávno zintenzívnil obchodné vzťahy s EÚ prostredníctvom ambicióznej dohody o voľnom obchode;

India

43.  požaduje, aby EÚ a jej členské štáty na základe podpory demokracie, sociálneho začlenenia, právneho štátu a ľudských práv posilnili vzťahy s Indiou, a vyzýva obe strany, aby vynaložili čo najväčšie úsilie o uzavretie rokovaní o komplexnej dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou, ktorá podnieti európsky a indický obchod a hospodársky rast;

Turecko

44.  zdôrazňuje strategický význam dialógu a spolupráce EÚ s Tureckom, pokiaľ ide o stabilitu, demokraciu a bezpečnosť, s osobitným dôrazom na širšiu oblasť Blízkeho východu; poukazuje na to, že Turecko nie je len spojencom NATO, ale aj kandidátskou krajinou, ktorá pristúpi k EÚ, potom ako splní prístupové kritériá a ak bude rozhodnutie o jeho plnom členstve demokraticky schválené; žiada otvorenie kľúčových kapitol, najmä s cieľom podnietiť politické reformy; konštatuje, že Turecko dôrazne a opakovane odsúdilo násilie sýrskeho režimu voči civilnému obyvateľstvu a poskytuje nevyhnutnú humanitárnu pomoc Sýrčanom, ktorí utekajú pred násilím za hranice, žiada pokračovanie spolupráce medzi členskými štátmi a Tureckom, popri opatreniach na úrovni Únie, vzhľadom na narastajúci príliv utečencov na vonkajších hraniciach EÚ; zdôrazňuje, že čoraz silnejšie medzinárodné postavenie Turecka by malo byť tiež založené na jeho odhodlaní presadzovať na vnútroštátnej úrovni základné práva, sekulárny štát, pluralitnú demokraciu a právny štát a že najzásadnejšie reformy sa ešte len musia zabezpečiť; berie na vedomie energickosť demokratických požiadaviek zo strany občianskej spoločnosti v Turecku a opakuje svoje obavy týkajúce sa násilných, represívnych a často neprimeraných reakcií zo strany orgánov; žiada, aby Turecko podporilo boj proti fundamentalistickým a nedemokratickým hnutiam v regióne;

Južná Afrika

45.  pripomína význam strategického partnerstva EÚ a Južnej Afriky; uvádza, že vzhľadom na úspešný a mierový prechod Južnej Afriky k demokracii a jej úlohu regionálnej mocnosti, môže byť táto krajina hlavnou silou pri presadzovaní demokracie, dobrej správy, posilňovaní regionálnej hospodárskej integrácie a podporovaní národného zmierenia v celej Afrike a kľúčovým partnerom EÚ v tomto úsilí; zdôrazňuje význam úzkej spolupráce medzi EÚ a Južnou Afrikou v súvislosti so zmenou klímy, trvalo udržateľným rozvojom a reformou medzinárodných inštitúcií;

Rozširujúca sa EÚ

46.  zdôrazňuje, že členstvo v EÚ zabezpečuje mier, prosperitu, demokratický rozvoj, stabilitu a bezpečnosť v rýchlo sa meniacom medzinárodnom prostredí a že toto členstvo naďalej poskytuje vyhliadky na sociálno-hospodársky rozvoj; zastáva názor, že rozširovanie je naďalej dôležitým nástrojom zahraničnej politiky EÚ a že predstavuje dlhodobý strategický záujem EÚ, ktorý nemožno vždy merať na základe krátkodobých rozpočtových súvah; poukazuje však na to, že politika rozširovania musí brať do úvahy integračné kapacity samotnej EÚ a skutočné odhodlanie krajín západného Balkánu a Turecka prijať príslušnú zodpovednosť a riešiť nedoriešené problémy; víta dohodu o telekomunikáciách a energiách, ktorú dosiahli Srbsko a Kosovo počas 16. kola rokovaní vedených PK/VP, a vyzýva na ďalšie úsilie o prekonanie zvyšných prekážok;

Susedstvo EÚ

47.  zdôrazňuje, že EÚ musí v prípade európskej susedskej politiky (ESP) vyvíjať väčšie úsilie, považovať ju za väčšiu prioritu a prejaviť v tejto oblasti väčšie odhodlanie v časoch, keď má politika problémy a ohrozuje ju vývoj v mnohých krajinách; domnieva sa preto, že z dôvodu solidarity a na základe nášho záujmu o mierový a slobodný rozvoj musí EÚ pevne zamerať svoje nástroje, okrem iného prostredníctvom posilnenia viacstranných prístupov v regióne, a vytvoriť pevné prepojenia medzi svojou politikou, finančnými nástrojmi a financovaním, aby splnila svoje hlavné politické ciele, najmä pokiaľ ide o presadzovanie ľudských práv, demokracie, právneho štátu a hospodárskych reforiem; konštatuje, že európska perspektíva je naďalej kľúčovým stimulom zabezpečovať ambiciózne reformy, najmä pre susediace európske krajiny;

48.  zdôrazňuje, že podstatou modernizácie celého európskeho susedstva je postupný rozvoj liberálnej demokracie, v rámci ktorého tí, ktorí boli demokraticky zvolení, aj demokraticky vládnu v súlade s ústavnými princípmi, pričom rešpektujú opozíciu, disent a nekonformnosť.

49.  požaduje, aby zásady, ktoré tvoria základ nového prístupu k ESP, uvedené v príslušných spoločných oznámeniach PK/VP a Komisie(10), najmä zásada „viac za viac“, zásada diferenciácie, zásada vzájomnej zodpovednosti a zásada „partnerstvo so spoločnosťou“, boli plne funkčné a aby sa pomoc Únie v plnej miere zosúladila s týmto novým prístupom;

50.  zdôrazňuje, že s cieľom vyhnúť sa sociálnemu napätiu a/alebo sociálno-hospodárskej nerovnováhe v rámci zväčšenej Únii po pristúpení musí Komisia podporovať predvstupové politiky zamerané na zmiernenie štrukturálnych sociálnych nerovností, ako aj prekonať kultúrne rozpory v pristupujúcich štátoch pred momentom pristúpenia; zdôrazňuje, že prioritou by mala byť integrácia sociálnych a kultúrnych menšín na národnej úrovni, čí by sa predišlo ich hromadnému presúvaniu do iných členských štátov po pristúpení;

Východné susedstvo

51.  pripomína, že východné susedstvo má strategický význam, upozorňuje na európsku perspektívu dotknutých krajín, ktorá je pre tieto krajiny naďalej hlavným podnetom zabezpečovať reformy; zdôrazňuje, že EÚ má v tejto oblasti skutočný vplyv a mala by v plnom rozsahu posúdiť svoje schopnosti transformovať; domnieva sa, že je najvyšší čas vyvinúť intenzívne úsilie a vo väčšej miere sa politicky zasadiť o dosiahnutie cieľov Európskeho partnerstva vrátane potreby vytvoriť užšie prepojenie medzi SZBP a ESP; víta dosiahnutý pokrok a ďalej vyzýva všetky strany, aby vyvinuli potrebné úsilie o podpísanie alebo parafovanie dohôd o pridružení, prehĺbených a komplexných dohôd o voľnom obchode a dohôd o liberalizácii vízového režimu EÚ po splnení všetkých podmienok, a vyzýva našich východných partnerov, aby splnili požiadavky na zabezpečenie úspešného priebehu samitu, ktorý sa uskutoční vo Vilniuse v novembri 2013; zdôrazňuje, že samit by mal zabezpečiť jasný pokrok, pokiaľ ide o zblíženie spoločností v členských štátoch a v krajinách Východného partnerstva;

52.  považuje však za poľutovaniahodné, že celková situácia týkajúca sa demokratických štandardov a dodržiavania ľudských práv v mnohých krajinách Východného partnerstva sa takmer nezlepšila, prípadne sa zhoršila; vyzýva EÚ, aby zohrávala aktívnejšiu a trvalejšiu úlohu pri hľadaní politických riešení zmrazených konfliktov v európskom susedstve, najmä v záujme vyriešenia patovej situácie v Južnom Osetsku a Abcházsku a v konflikte o Náhorný Karabach a maximálnej podpory akejkoľvek následnej mierovej dohody; vyzýva na ďalší pokrok v otázke Podnesterska; zdôrazňuje ďalej, že Východné partnerstvo sa môže plne rozvíjať len po mierovom vyriešení zmrazených konfliktov, čo by sa malo považovať za prioritu; vyzýva EÚ, aby v plnej miere použila nástroje, ktoré má k dispozícii, na mediáciu a aby zabezpečila plné rešpektovanie ľudských práv; znovu opakuje svoj názor, že rozvoj vzťahov by mal závisieť od zmysluplného záväzku presadzovať ľudské práva, demokraciu a zásady právneho štátu;

53.  znovu pripomína, že demokratické reformy, ktoré podporuje EÚ, sú v záujme samých partnerských krajín a môžu prispieť k ich hospodárskemu a sociálnemu rozvoju; zdôrazňuje, že silné demokratické inštitúcie a užšie väzby s EÚ prostredníctvom dohôd o pridružení, prehĺbených a komplexných dohôd o voľnom obchode a opatrení na uľahčenie vydávania víz prispejú k posilneniu zvrchovanosti týchto krajín voči vplyvu silných susedov; vyjadruje hlboké znepokojenie nad rastúcim nátlakom, ktorý je vyvíjaný na niektoré partnerské krajiny, ako sú Moldavsko, Ukrajina a Arménsko, s cieľom spomaliť ich pokrok na ceste k väčšej spolupráci s EÚ; vyzýva EÚ, aby tieto otázky riešila politicky koherentným spôsobom; znovu potvrdzuje pripravenosť EÚ stať sa spoľahlivým a silným partnerom týchto krajín na základe spoločných hodnôt a solidarity a deliť sa s nimi o výhody vyplývajúce z acquis EÚ v súlade s dohodou o európskom hospodárskom priestore plus;

54.  zdôrazňuje, že aj keď bola dohoda medzi EÚ a Ukrajinou parafovaná, jej podpísanie a ratifikácia sa môžu vykonať, len ak Ukrajina splní potrebné podmienky stanovené v záveroch Rady o Ukrajine z 10. decembra 2012; znovu zdôrazňuje svoju výzvu ukrajinskému parlamentu a vláde týkajúcu sa riešenia otázky selektívneho súdnictva, najmä prepustením Júlie Tymošenkovej, a vykonávania reforiem, ktoré sú stanovené v spoločne schválenom programe pristúpenia, vrátane reformy súdnictva (t. j. úradu generálneho prokurátora) a reformy volebného zákona; vyzýva Ukrajinu, aby zmenila svoj trestný zákonník prostredníctvom odstránenia trestných sankcií za jednoznačne politické činy štátnych úradníkov konajúcich na základe úradného postavenia;

55.  podporuje dohodu o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom, domnieva sa ale, že gruzínske orgány musia dosiahnuť hmatateľný pokrok v oblasti právneho štátu; žiada najmä, aby boli všetci politickí väzni vrátane bývalého premiéra Vana Merabišvila prepustení a aby sa pri nadchádzajúcich prezidentských voľbách dodržiavali európske štandardy;

Južné susedstvo a Blízky východ

56.  vyzdvihuje dlhodobé vzťahy EÚ s krajinami Južného susedstva; požaduje, aby zásady, ktoré tvoria základ nového prístupu ESP, stanovené v uvedených spoločných oznámeniach PK/VP a Komisie, najmä zásada „viac za viac“, zásada diferenciácie, zásada vzájomnej zodpovednosti a zásada „partnerstvo so spoločnosťou“, boli plne funkčné a aby sa pomoc Únie v plnej miere zosúladila s týmto novým prístupom;

57.  pripomína, že podporuje PK/VP v používaní nových koncepcií, ako je osobitná skupina pre južné Stredozemie, ktoré predstavujú spôsob, ako maximalizovať pákový efekt finančných prostriedkov EÚ a jej partnerov v prospech občanov týchto krajín; očakáva od takýchto inovatívnych prístupov hmatateľné výsledky, pokiaľ ide o lepšiu koordináciu príspevkov EÚ a členských štátov, pomoc pri budovaní kapacít pre prijímajúce krajiny a zodpovednosť ich správnych orgánov;

58.  vyjadruje hlboké znepokojenie týkajúce sa situácie v Egypte a neprimeraného násilia, ktoré používajú všetky strany, a to tak jednotky štátnej bezpečnosti, ako aj opozícia; zdôrazňuje, že EÚ by mala podporovať demokraciu a ľudské práva, a víta rozhodnutie ministrov zahraničných vecí EÚ z 21. augusta 2013 pozastaviť všetky povolenia na vývoz materiálu, ktorý by mohol byť použitý na vnútorné represie; naliehavo vyzýva všetkých politických aktérov v Egypte, aby svoje rozpory riešili prostredníctvom mierového dialógu, a požaduje inkluzívnu politickú dohodu a prenesenie právomoci na demokraticky zvolených vodcov, a to v čo najbližšej dobe; naliehavo vyzýva EÚ, a najmä PK/VP, aby využili svoje jedinečné postavenie a sieť vzťahov s kľúčovými hráčmi a neprestávali vyvíjať úsilie o mediáciu pri hľadaní politických riešení v súvislosti s parametrami prechodu k demokracii;

59.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ neuplatnila svoju spoločnú politiku zbrojného embarga v prípade Sýrie, čím oslabila spoločný prístup; odsudzuje tragické a pretrvávajúce krviprelievanie v Sýrii, ktoré už malo ničivé a destabilizujúce humanitárne účinky, a to aj v susedných krajinách, najmä v Jordánsku, Libanone, Iraku a Turecku; vyzýva členské štáty, aby vyjadrili solidaritu a pomohli utečencom zo Sýrie a osobám vysídleným v rámci Sýrie; dôrazne odsudzuje masové zabíjanie civilných obyvateľov a zdôrazňuje, že používanie chemických zbraní zo strany vlády Sýrie je hrubým porušením medzinárodných noriem, ktoré môže viesť k tomu, že všetky zodpovedné osoby budú odovzdané Medzinárodnému trestnému súdu; víta rozhodnú reakciu medzinárodného spoločenstva a žiada, aby sa pod medzinárodným dohľadom urýchlene uskutočnil plán zničenia všetkých takýchto chemických zbraní; zdôrazňuje, že závažnosť situácie v Sýrii si vyžaduje vysokú mieru súdržnosti a solidarity medzi členskými štátmi EÚ, a to v spolupráci s NATO a regionálnymi aktérmi, konkrétne Ruskom, Iránom, Izraelom a Tureckom; žiada, aby EÚ aktívne podporila úsilie o zvolanie druhého kola ženevských rozhovorov s cieľom podporiť politické riešenie, ktoré by bolo pre Sýrčanov prijateľné, a o ukončenie smrteľnej špirály násilia;

60.  opakovane vyzýva EÚ, aby zohrávala aktívnejšiu úlohu pri riešení konfliktu v Západnej Sahare, ktorý v súčasnosti predstavuje neprekonateľnú prekážku plného rozvoja dobrých susedských vzťahov v Maghrebe;

61.  naďalej podporuje dvojúrovňový prístup, ktorý EÚ, USA, Rusko a Čína prijali na účely nešírenia jadrových zbraní; vyzýva iránskeho prezidenta, aby postupoval v súlade so svojimi nedávnymi pozitívnymi vyhláseniami a plne spolupracoval s medzinárodným spoločenstvom pri riešení obáv týkajúcich sa výlučne mierového charakteru iránskeho jadrového programu; vyzýva EÚ 3-plus-3, aby zvážila prijatie dodatočných opatrení a stimulov, ktoré by záviseli od konkrétneho pokroku Iránu, pokiaľ ide o vykonanie preukázateľných krokov zameraných na riešenie obáv medzinárodného spoločenstva; zdôrazňuje, že akýkoľvek neúspech či zdržanie pri rokovaniach medzi EÚ 3-plus-3 a Iránom o nešírení jadrových zbraní bude predstavovať závažné riziká pre regionálnu, ako aj celosvetovú bezpečnosť;

62.  vyjadruje nádej, pokiaľ ide o mierové rokovania na Blízkom východe, a pripomína, že vyriešenie konfliktu na Blízkom východe má zásadný význam tak pre EÚ, ako aj pre samotné strany a širší región; zdôrazňuje preto, že vzhľadom na prebiehajúce zmeny v arabskom svete, krízu v Sýrii a mimoriadne nestabilnú situáciu v širšom regióne Blízkeho východu je potreba dosiahnutia pokroku ešte naliehavejšia; vyzýva členské štáty, aby našli spoločnú pozíciu, pokiaľ ide o prijatie rozhodnejších opatrení zo strany EÚ v úzkej spolupráci s Ligou arabských štátov a ostatnými členmi kvarteta; víta obnovenie priamych rokovaní medzi Izraelčanmi a Palestíncami ako základ pre dosiahnutie riešenia v podobe existencie dvoch štátov; kritizuje izraelskú politiku osídľovania, ktorá je v rozpore s medzinárodným právom a ktorá oslabuje vyhliadky na dosiahnutie mieru, ako aj na vyriešenie konfliktu prostredníctvom rokovaní; opakuje, že stabilný a mierový Blízky východ je v záujme EÚ a žiada o aktívnejšie nasadenie v záujme dosiahnutia tohto cieľa; víta zverejnenie usmernení týkajúcich sa finančných nástrojov EÚ a žiada, aby sa vykonávali citlivým a nebyrokratickým spôsobom;

63.  žiada Irán aj Spojené arabské emiráty, aby sa zapojili do otvoreného a úprimného dialógu, ktorý umožní dosiahnutie mierového riešenia územného sporu týchto štátov, ktoré bude v plnom súlade s medzinárodným právom;

Latinská Amerika

64.  víta politický dialóg medzi EÚ a Latinskou Amerikou vrátane samitov hláv štátov a parlamentného zhromaždenia EUROLAT;

65.  domnieva sa, že EÚ a krajiny Latinskej Ameriky majú spoločný záväzok dosiahnuť sociálne udržateľný hospodársky rozvoj a spoločne vyznávajú demokratické hodnoty a zásadu právneho štátu, zároveň sú však svedkami napätia vznikajúceho pri zosúlaďovaní týchto hodnôt a cieľov s podmienkami správy vecí verejných;

66.  vyjadruje svoju podporu procesu rokovaní o dohode o pridružení medzi EÚ a Mercosurom a berie do úvahy záväzok oboch strán dosiahnuť do konca roka 2013 výmenu návrhov týkajúcich sa prístupu na trh; víta nadobudnutie platnosti dohody o pridružení medzi EÚ a Strednou Amerikou, ako aj viacstrannej dohody o voľnom obchode medzi Kolumbiou a Peru a s potešením očakáva odstránenie vízových povinností v styku s týmito dvoma krajinami, ako aj vypracovanie ďalších dohôd o pridružení vrátane dohody o pridružení s Ekvádorom; poznamenáva, že takéto dohody predstavujú dôležitý krok vpred, pokiaľ ide o rozvíjanie strategických vzťahov medzi EÚ a Latinskou Amerikou;

67.  zdôrazňuje potrebu posilnenia kontaktov a koordinácie s latinskoamerickými partnermi na multilaterálnych fórach; vyzýva na prijatie Euro-latinskoamerickej charty pre mier a bezpečnosť, ako to požadovalo zhromaždenie EUROLAT;

Afrika

68.  poznamenáva, že prípravy na štvrtý samit EÚ – Afrika v roku 2014 predstavujú príležitosť posunúť sa nad rámec inštitucionálneho budovania kapacít na kontinentálnej úrovni a nasmerovať svoje úsilie na vytvorenie politického partnerstva pre mier, bezpečnosť a sociálno-hospodársky rozvoj, úsilie o boj proti nezákonným finančným tokom z Afriky, splnenie miléniových rozvojových cieľov a dobrú správu vecí verejných, a to tak na regionálnej, ako aj na subregionálnej úrovni;

69.  zdôrazňuje význam príslušných stratégií EÚ pre Africký roh a región Sahel ako kľúčových nástrojov na riešenie zložitých problémov týkajúcich sa bezpečnosti, správy a rozvoja, ktoré postihujú tieto regióny rozprestierajúce sa naprieč celou Afrikou;

70.  pripomína, že dlhodobejšia stabilita štátu a bezpečnosť ľudí v týchto dvoch regiónoch si vyžadujú nielen porazenie násilných radikálnych extrémistov a obchodníkov so zbraňami, drogami a ľuďmi, ale aj podporu zmierovania, posilnenie štátnych inštitúcií a inštitúcií občianskej spoločnosti, ako aj zabezpečenie alternatívnych hospodárskych činností s cieľom poskytnúť ľuďom dôstojné živobytie, a to najmä prostredníctvom vytvárania pracovných miest pre mladých ľudí uľahčením vypracúvania a vykonávania opatrení na budovanie dôvery;

Stredná Ázia

71.  podporuje EÚ v presadzovaní regionálneho prístupu v Strednej Ázii, ktorý má rozhodujúci význam pri riešení spoločných problémov, najmä pokiaľ ide o stabilitu, bezpečnosť, vodu a energiu, pri uľahčovaní dialógu, rozvíjaní dobrých susedských vzťahov, ako aj pri podpore strategických záujmov EÚ; žiada, aby angažovanosť EÚ v tomto regióne bola prepojená s pokrokom v oblasti demokratizácie, ľudských práv, dobrej správy vecí verejných, trvalo udržateľného sociálno-hospodárskeho rozvoja, právneho štátu a boja proti korupcii; ďalej zdôrazňuje význam prítomnosti EÚ priamo na mieste v záujme dôkladného podpory monitorovania politicky motivovaných súdnych procesov, ako aj nevyhnutnosť podporovať politický pluralizmus;

72.  zdôrazňuje tiež význam dialógu medzi EÚ a krajinami Strednej Ázie o otázkach týkajúcich sa životného prostredia a bezpečnosti v regióne, najmä pokiaľ ide o riadenie vodných zdrojov a situáciu v Afganistane po roku 2014; víta otvorenie bezpečnostného dialógu na vysokej úrovni medzi EÚ a Strednou Áziou 13. júna 2013;

73.  konštatuje, že krajiny Strednej Ázie, ktoré sú bohaté na energetické a prírodné zdroje, majú potenciálny význam pre diverzifikáciu zdrojov a dodávateľských trás EÚ v záujme dosiahnutia vyššieho stupňa energetickej bezpečnosti; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby naďalej dôrazne podporovali projekty diverzifikácie dodávok energie, ako je južný koridor a transkaspický plynovod;

Afganistan

74.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad pretrvávajúcim páchaním násilia v Afganistane vo všetkých jeho formách, najmä násilia namiereného proti ženám; nalieha na afganskú vládu, aby sa pripravila na prevzatie plnej zodpovednosti po stiahnutí medzinárodných jednotiek, ktoré sa začne v roku 2014; vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie vynakladané na podporu budovania vojenských a civilných kapacít afganskej vlády a jej národných bezpečnostných síl s cieľom nastoliť stabilitu a bezpečnosť ako základné predpoklady rozvoja, aby sa však zároveň vyvarovali vytvorenia bezpečnostného a hospodárskeho vákua potom, ako krajina po roku 2014 prevezme plnú zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť; zdôrazňuje, že EÚ musí aj naďalej podporovať boj proti korupcii; opätovne zdôrazňuje potrebu vypracovania plánu na elimináciu produkcie ópia; pripomína, že Parlament opakovane žiadal o podporu päťročného plánu na elimináciu produkcie ópia;

75.  opätovne zdôrazňuje dlhodobý záväzok EÚ pomáhať Afganistanu pri mierovej transformácii a trvalo udržateľnom sociálno-hospodárskom rozvoji; víta skutočnosť, že EÚ a Afganistan v blízkej budúcnosti uzatvoria rokovania o dohode o spolupráci, partnerstve a rozvoji; vyzýva obe strany, aby tieto rokovania urýchlene uzavreli;

76.  zdôrazňuje potrebu posilnenej spolupráce v rámci subregiónu Strednej Ázie a s Ruskom, Pakistanom, Indiou a Iránom s cieľom riešiť problémy týkajúce sa cezhraničného obchodovania s ľuďmi a tovarom a bojovať proti nezákonnej výrobe drog a obchodovaniu s nimi; upozorňuje na riziko rozšírenia týchto problémov do susedných krajín a širšieho subregiónu po roku 2014; zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu Pakistanu v boji proti terorizmu;

Ázia

77.  žiada EÚ, aby zintenzívnila svoju účasť v rámci ázijsko-tichomorského regiónu a zamerala sa pritom okrem Číny, Indie a Japonska aj na iné krajiny; zdôrazňuje politický a hospodársky potenciál partnerstiev budovaných medzi EÚ a Indonéziou, ktorá je demokraciou so štvrtým najvyšším počtom obyvateľov – zväčša Moslimov – a zároveň členom G-20, a medzi EÚ a Filipínami; zdôrazňuje nové vyhliadky vo vzťahoch medzi EÚ a ASEAN-om po demokratických zmenách v Mjanmarsku; považuje akčný plán z Bandar Seri Begawanu na posilnenie rozšíreného partnerstva medzi krajinami Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) a EÚ za dôležitý krok; zmluvu o priateľstve považuje tiež za príležitosť na prehĺbenie spolupráce a v tejto súvislosti s potešením očakáva konkrétne výsledky;

78.  zdôrazňuje potrebu uzavrieť rokovania o dohodách o partnerstve a spolupráci, ako aj o dohodách o politickom rámci s niekoľkými krajinami juhovýchodnej a východnej Ázie, ktoré sa budú zakladať na sociálnych normách a sociálnej zodpovednosti európskych podnikov, a to s cieľom upevniť a zvýšiť úroveň vzťahov EÚ s týmto regiónom;

79.  zdôrazňuje význam ázijsko-tichomorskej regionálnej bezpečnosti a je znepokojený napätím vrátane územných sporov o Východočínske more a Juhočínske more, zároveň má čoraz väčšie obavy, pokiaľ ide o Severnú Kóreu; navrhuje, aby EÚ zohrávala aktívnejšiu úlohu a požaduje, aby sa vzhľadom na význam stability v tejto oblasti pre námornú bezpečnosť EÚ a jej obchodné záujmy všetky zúčastnené strany zapojili do všetkých mechanizmov dialógu a spolupráce, najmä v tomto multilaterálnom prostredí;

80.  berie do úvahy úsilie o spoluprácu medzi EÚ a USA s reorientáciou na Áziu (tzv. pivot to Asia), ako to dokazuje spoločný postoj k zrušeniu sankcií voči Mjanmarsku; požaduje preto lepšiu koordináciu politík USA a EÚ voči Ázii vrátane politík kľúčových partnerov ako Austrália a Nový Zéland; preto naliehavo požaduje urýchlené uzavretie rokovaní o rámcových dohodách s Austráliou a Novým Zélandom, ktoré by mali odrážať spoločný prístup EÚ, pokiaľ ide o začlenenie jasne formulovaných politických doložiek o ľudských právach a demokracii do všetkých medzinárodných dohôd vyjednávaných zo strany EÚ;

81.  znovu pripomína prvý strategický dialóg medzi EÚ a Pakistanom z júna 2012, ako aj záväzok viesť konštruktívne diskusie o zlepšovaní dvojstrannej spolupráce a spoločných názoroch na regionálne a medzinárodné otázky spoločného záujmu vrátane aktívnej účasti v prospech pluralitnej spoločnosti ako základného prvku boja proti terorizmu; vyzýva PK/VP, aby Parlamentu poskytla aktuálne informácie o opatreniach prijatých v nadväznosti na tento strategický dialóg, ako aj o prípravách na nasledujúci strategický dialóg, ktorý by sa mal konať v roku 2013 v Bruseli;

82.  vyzdvihuje pretrvávajúce úsilie Taiwanu o zachovanie mieru a stability v ázijsko-tichomorskej oblasti; uznáva pokrok dosiahnutý vo vzťahoch naprieč Taiwanským prielivom, najmä pokiaľ ide o prosperujúce hospodárske väzby, cestovný ruch a kultúrnu spoluprácu; opakuje, že dôrazne podporuje zmysluplné zapojenie Taiwanu do príslušných medzinárodných organizácií a činností vrátane Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy; naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby uľahčili rokovanie o dohode o hospodárskej spolupráci medzi EÚ a Taiwanom; podporuje nadviazanie užšej dvojstrannej spolupráce medzi EÚ a Taiwanom v oblastiach, ako je obchod, výskum, kultúra, vzdelávanie a ochrana životného prostredia;

83.  vyjadruje pretrvávajúce mimoriadne znepokojenie nad tým, že v Severnej Kórei naďalej dochádza k rozsiahlemu porušovaniu ľudských práv a že sa pokračuje v testovaní čoraz silnejších jadrových zariadení a rakiet s dlhšou dráhou letu, čo ostáva vážnou hrozbou pre medzinárodný mier, stabilitu a bezpečnosť, ako aj pre hospodársky rozvoj krajiny;

Mnohostranní partneri

84.  domnieva sa, že skupina G-20 by mohla predstavovať užitočné a mimoriadne vhodné fórum na dosahovanie inkluzívneho konsenzu založeného na partnerstve a schopného podporovať zbližovanie aj v oblasti regulácie; zastáva však názor, že skupina G-20 ešte musí preukázať svoju hodnotu pri transformácii záverov samitu na trvalo udržateľné politiky zamerané na riešenie zásadných problémov;

85.  uznáva úlohu Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) ako najvyššieho medzinárodného orgánu zodpovedného za udržiavanie mieru a medzinárodnú bezpečnosť, zároveň však poznamenáva, že nedávne krízy upozornili na narastajúcu neschopnosť BR OSN včas reagovať na situácie závažného ohrozenia medzinárodného mieru a bezpečnosti, čoho príčinou je jej štruktúra a pracovné postupy; naliehavo preto vyzýva PK/VP, aby svoje úsilie vynaložila na zabezpečenie stáleho členstva EÚ v BR OSN a na usmerňovanie reformy BR OSN; vyzýva členské štáty EÚ so stálym členstvom, aby PK/VP zapojili do prijímania rozhodnutí;

86.  žiada, aby EÚ a jej členské štáty znovu potvrdili záväzok EÚ presadzovať účinný multilateralizmus, ktorého stredobodom bude systém OSN, a to zvyšovaním reprezentatívnosti, zodpovednosti a účinnosti OSN, čo si vyžaduje reformu BR OSN vrátane obmedzení v súvislosti s právom veta; zdôrazňuje význam spolupráce s ostatnými medzinárodnými partnermi s cieľom reagovať na medzinárodné výzvy; zdôrazňuje, že hlavným a dlhodobým cieľom EÚ je aj naďalej jej členstvo v rozšírenej BR OSN; vyzýva ďalej členské štáty, aby v záujme posilnenia prítomnosti EÚ v rámci systému OSN koordinovali svoje úsilie pri výbere vyšších úradníkov na vysoké funkcie v OSN a ostatných medzinárodných inštitúciách;

87.  požaduje, aby EÚ a jej členské štáty spolupracovali s partnermi na posilňovaní úlohy regionálnych organizácií v súvislosti s udržiavaním mieru, predchádzaním konfliktom, civilným a vojenským krízovým riadením a riešením konfliktov; zdôrazňuje potrebu spolupráce s partnermi s cieľom zabezpečiť, aby sa koncepcia zodpovednosti za ochranu (R2P – Responsibility to Protect) po právnej stránke vyvíjala a v prípade potreby uplatňovala, pričom jej súčasťou by malo byť predchádzanie konfliktom, ochrana a obnova po konfliktoch; pripomína svoje odporúčanie, aby sa dosiahol medziinštitucionálny konsenzus EÚ o zodpovednosti za ochranu, a očakáva, že ESVČ na tieto účely otvorí konzultácie; zdôrazňuje nevyhnutnosť vypracovať usmernenia a vybudovať kapacity na účinnejšiu mediáciu, a to aj prostredníctvom spolupráce medzi EÚ a OSN;

88.  víta záväzky, ktoré prijali EÚ a NATO, pokiaľ ide o posilnenie strategického partnerstva prostredníctvom komplementárneho prístupu; poznamenáva, že súčasná svetová a európska hospodárska kríza podnietila úsilie hľadať tak v rámci EÚ, ako aj v NATO nákladovo efektívnejšie operačné kapacity, ktoré sú naliehavo potrebné; žiada o naliehavé politické riešenie pretrvávajúcej patovej situácie, ktorá je prekážkou riadnej úzkej spolupráce medzi EÚ a NATO; víta iniciatívy, ako sú žiadosti ďalších členských štátov EÚ o členstvo v programe NATO s názvom Partnerstvo za mier (PzM), ktoré sú prvým krokom smerom k odstráneniu prekážok medzi EÚ a NATO;

89.  je naďalej znepokojený problémami sprevádzajúcimi začiatok misií SBOP, ako je oneskorenie pri plánovaní a vysielaní jednotiek, nedostatok personálu, ťažkosti spojené s plánovaním a čerpaním finančných prostriedkov, otázky týkajúce sa štatútu dohôd SZBP s tretími krajinami a počiatočné ťažkosti; požaduje, aby sa vytvoril príslušný mechanizmus pre následné opatrenia, ktorým sa zabezpečí, aby sa takéto opakujúce sa problémy riešili spoločne;

90.  vyzýva PK/VP, aby do vonkajšej činnosti EÚ začlenila kybernetickú bezpečnosť, aby koordinovala opatrenia prijímané v rámci Štokholmského programu a vytvorila siete podobne zmýšľajúcich partnerov s cieľom zaoberať sa hrozbami a problémami súvisiacimi s kybernetickou bezpečnosťou; zdôrazňuje, že je potrebné usilovať sa o zabezpečenie toho, aby sa posilnili existujúce medzinárodné právne nástroje v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

91.  zdôrazňuje, že je potrebné na úrovni EÚ regulovať predaj, dodávky, transfer a vývoz do tretích krajín, pokiaľ ide o zariadenia alebo softvér určený predovšetkým na monitorovanie alebo odpočúvanie internetovej a telefonickej komunikácie; zdôrazňuje naliehavú potrebu zabrániť podnikom EÚ vo vývoze takýchto položiek s dvojakým použitím do krajín s nedemokratickými, autoritatívnymi a represívnymi režimami;

92.  znovu zdôrazňuje svoju výzvu určenú PK/VP, aby preverila účinnosť stratégie EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia a jej politík zameraných na riešenie problémov týkajúcich sa konvenčných zbraní vrátane vývozu zbraní;

93.  víta koordinovaný prístup, ktorý EÚ uplatňovala počas rokovania o zmluve o obchode so zbraňami a ktorý viedol k úspešnému výsledku; vyzýva členské štáty, aby túto zmluvu urýchlene ratifikovali, aby tak po vyslovení súhlasu Parlamentu mohla nadobudnúť platnosť; požaduje, aby sa na EÚ v plnom rozsahu previedli právomoci týkajúce sa právnych predpisov upravujúcich vývoz zbraní a zariadenia alebo softvéru určeného predovšetkým na monitorovanie alebo odpočúvanie internetovej a telefonickej komunikácie v rámci mobilných alebo pevných sietí;

94.  podporuje dialóg o reforme Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a začatie procesu Helsinki 40+ v decembri 2012, ktorý poskytuje strategický plán na posilnenie OBSE; v plnej miere podporuje činnosť Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR), ktorý vykonáva neoceniteľnú prácu v oblasti presadzovania a ochrany ľudských práv a demokratických noriem;

95.  uznáva čoraz dôležitejšiu úlohu regionálnych organizácií, najmä Ligy arabských štátov, Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC), Organizácie islamskej konferencie a Organizácie pre hospodársku spoluprácu, a vyzýva EÚ, aby posilnila svoju spoluprácu s nimi, najmä v záležitostiach týkajúcich sa procesov prechodu a krízového riadenia v rámci južného susedstva; víta snahu EÚ pomôcť Lige arabských štátov v jej procese integrácie;

o
o   o

96.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, generálnemu tajomníkovi NATO, predsedovi parlamentného zhromaždenia NATO, úradujúcemu predsedovi OBSE, predsedovi parlamentného zhromaždenia OBSE, predsedovi Výboru ministrov Rady Európy a predsedovi Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.

(1) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1. (2) Prijaté texty, P7_TA(2012)0334. (3) Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 35. (4) Ú. v. EÚ C 349 E, 22.12.2010, s. 51. (5) Ú. v. EÚ C 351 E, 2.12.2011, s. 454. (6) Prijaté texty, P7_TA(2013)0278. (7) Ú. v. EÚ C 351 E, 2.12.2011, s. 470. (8) Ú. v. EÚ C 351 E, 2.12.2011, s. 472. (9) „Členské štáty aktívne a bezpodmienečne podporujú zahraničnú a bezpečnostnú politiku v duchu lojálnosti a vzájomnej solidarity a rešpektujú činnosť Únie v tejto oblasti. [...] Zdržia sa akéhokoľvek konania, ktoré je v rozpore so záujmami Únie alebo ktoré by mohlo znížiť účinnosť jej pôsobenia ako súdržnej sily v medzinárodných vzťahoch. Rada a vysoký predstaviteľ zabezpečujú dodržiavanie týchto zásad.“ (článok 24 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii). (10) Spoločné oznámenie z 25. mája 2011 s názvom „Nová reakcia na meniace sa susedstvo“ (COM(2011)0303); spoločné oznámenie z 20. marca 2013 s názvom „Európska susedská politika: snaha o posilnené partnerstvo“ (JOIN(2013)0004).