Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietky voči návrhu nariadenia Komisie, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 142/2011, pokiaľ ide o tranzit určitých vedľajších živočíšnych produktov z Bosny a Hercegoviny (D025828/03 – 2013/2598(RPS))

P7_TA(2013)0216 B7-0251/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh nariadenia Komisie (D025828/03),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu(1) a najmä na článok 41 ods. 3 a článok 42 ods. 2,

–  so zreteľom na stanovisko výboru uvedeného v článku 52 nariadenia (ES) č. 1069/2009, doručené 5. marca 2013,

–  so zreteľom na list Komisie zo 16. mája 2013, v ktorom žiada Európsky parlament, aby vyhlásil, že nevznesie žiadne námietky voči návrhu rozhodnutia,

–  so zreteľom na list Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín predsedovi Konferencie predsedov výborov z 21. mája 2013,

–  so zreteľom na článok 5a rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu(2),

–  so zreteľom na článok 88 ods. 4 písm. d) a článok 87a ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na skutočnosť, že neboli vznesené námietky v lehote stanovenej v tretej a štvrtej zarážke článku 87a ods. 6 rokovacieho poriadku, ktoré vypršalo 22. mája 2013,

1.  vyhlasuje, že nevznesie námietku voči návrhu nariadenia Komisie;

2.  poveruje svojho predsedu, aby toto rozhodnutie postúpil Komisii a pre informáciu Rade.

(1) Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 1. (2) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 23. mája 2013 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 450/2008, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (modernizovaný Colný kódex), pokiaľ ide o dátum jeho uplatňovania (COM(2013)0193 – C7-0096/2013 – 2013/0104(COD))

P7_TA(2013)0217 A7-0170/2013

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM (2013)0193),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a články 33, 114 a 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0096/2013),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 22. mája 2013(1),

–  so zreteľom na záväzok, ktorý poskytol zástupca Rady listom z 26. apríla 2013, schváliť pozíciu Parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorné veci a ochranu spotrebiteľov (A7-0170/2013),

A.  keďže vzhľadom na naliehavosť situácie je odôvodnené hlasovať skôr, ako skončí osemtýždňová lehota stanovená v článku 6 Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 23. mája 2013 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 450/2008, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (modernizovaný Colný kódex), pokiaľ ide o dátum jeho uplatňovania.

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 528/2013.)

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 23. mája 2013 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 552/97 o dočasnom odňatí prístupu k všeobecným colným preferenciám Mjanmarskému zväzu (COM(2012)0524 – C7-0297/2012 – 2012/0251(COD))

P7_TA(2013)0218 A7-0122/2013

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2012)0524),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0297/2012),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady vyjadrený v liste z 27. marca 2013 schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0122/2013),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 23. mája 2013 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2013, ktorým sa ruší nariadenie Rady (ES) č. 552/97, ktoré dočasne odníma prístup k všeobecným colným preferenciám Mjanmarsku/Barme

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 607/2013.)

Pozmeňujúce návrhy Európskeho parlamentu z 23. mája 2013 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec na riešenie finančnej zodpovednosti spojenej so súdmi urovnávania sporov medzi investorom a štátom zriadenými medzinárodnými dohodami, ktorých zmluvnou stranou je Európska únia (COM(2012)0335 – C7-0155/2012 – 2012/0163(COD))(1)

P7_TA(2013)0219 A7-0124/2013

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh Pozmeňujúci návrh 1 Návrh nariadenia Názov Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec na riešenie finančnej zodpovednosti spojenej so súdmi urovnávania sporov medzi investorom a štátom zriadenými medzinárodnými dohodami, ktorých zmluvnou stranou je Európska únia (Netýka sa slovenskej verzie.) Pozmeňujúci návrh 2 Návrh nariadenia Odôvodnenie 1 (1)  S nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy získala Únia výlučnú právomoc uzatvárať medzinárodné dohody o ochrane investícií. Únia je už stranou Zmluvy o energetickej charte, v ktorej sa stanovuje ochrana investícií. (1)  S nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy získala Únia výlučnú právomoc uzatvárať medzinárodné dohody o ochrane investícií. Únia je už spolu s členskými štátmi stranou Zmluvy o energetickej charte, v ktorej sa stanovuje ochrana investícií. Pozmeňujúci návrh 3 Návrh nariadenia Odôvodnenie 2 (2)  Dohody, v ktorých sa stanovuje ochrana investícií, spravidla zahŕňajú mechanizmus urovnávania sporov medzi investorom a štátom umožňujúci investorovi z tretej krajiny, aby si uplatnil nárok voči štátu, v ktorom uskutočnil investíciu. Urovnávanie sporov medzi investorom a štátom môže viesť k rozsudkom, ktorými sa priznáva peňažná náhrada. Pri každej takejto veci okrem toho nevyhnutne vzniknú značné náklady na vedenie rozhodcovského konania, ako aj náklady spojené s obhajobou v danej veci. (2)  V odôvodnených prípadoch môžu budúce dohody o ochrane investícií uzatvorené Úniou zahŕňať mechanizmus urovnávania sporov medzi investorom a štátom umožňujúci investorovi z tretej krajiny, aby si uplatnil nárok voči štátu, v ktorom uskutočnil investíciu. Urovnávanie sporov medzi investorom a štátom môže viesť k rozsudkom, ktorými sa priznáva peňažná náhrada. Pri každej takejto veci okrem toho nevyhnutne vzniknú značné náklady na vedenie rozhodcovského konania, ako aj náklady spojené s obhajobou v danej veci. Pozmeňujúci návrh 4 Návrh nariadenia Odôvodnenie 3 a (nové) (3a)  Finančnú zodpovednosť nemožno náležite riadiť, ak normy ochrany stanovené v investičných dohodách výrazne presahujú limity zodpovednosti uznávané v Únii a vo väčšine členských štátov. Budúce dohody Únie by tak mali zahraničným investorom poskytovať rovnako vysokú úroveň ochrany, nie však vyššiu úroveň ochrany, akú právne predpisy Únie a všeobecné zásady právnych poriadkov členských štátov poskytujú investorom v rámci Únie. Pozmeňujúci návrh 5 Návrh nariadenia Odôvodnenie 3 b (nové) (3b)  Vymedzenie vonkajších hraníc finančnej zodpovednosti v rámci tohto nariadenia je spojené aj so zárukou zákonodarných právomocí Únie vykonávaných v rámci kompetencií definovaných v zmluvách a kontrolovaných Súdnym dvorom z hľadiska ich zákonnosti, ktorú nemožno neoprávnene obmedziť potenciálnou zodpovednosťou definovanou mimo vyváženého systému stanoveného v zmluvách. Súdny dvor jasne potvrdil, že zodpovednosť Únie za legislatívne akty, najmä v interakcii s medzinárodným právom, musí byť úzko koncipovaná a nemožno ju využívať bez jasného určenia chyby1. Budúce investičné dohody, ktoré Únia plánuje uzatvoriť, by mali rešpektovať uvedené záruky voči legislatívnym právomociam Únie a nemali by zahŕňať prísnejšie normy zodpovednosti, ktoré umožnia obchádzať normy vymedzené Súdnym dvorom. 1Rozsudok Súdneho dvora z 9. septembra 2008 C-120/06 P a C-121/06 P, FIAMM a Fedon/Rada a Komisia ([2008] Zb. I-6513). Pozmeňujúci návrh 6 Návrh nariadenia Odôvodnenie 4 (4)  Ak má Únia medzinárodnú zodpovednosť za poskytnuté zaobchádzanie, podľa medzinárodného práva sa očakáva, že vyplatí prípadnú sumu priznanú nepriaznivým rozsudkom a zaplatí náklady prípadného sporu. Nepriaznivý rozsudok však prípadne môže vyplývať buď zo zaobchádzania poskytnutého samotnou Úniou, alebo zo zaobchádzania poskytnutého členským štátom. Bolo by preto nespravodlivé, keby sa sumy priznané rozsudkom a náklady na rozhodcovské konanie platili z rozpočtu Únie, ak zaobchádzanie poskytol členský štát. Je preto nevyhnutné, aby sa podľa práva Únie a bez toho, aby bola dotknutá medzinárodná zodpovednosť Únie, finančná zodpovednosť rozdelila na základe kritérií stanovených v tomto nariadení medzi Úniu a členský štát zodpovedný za poskytnuté zaobchádzanie. (4)  Ak má Únia ako subjekt s právnou subjektivitou medzinárodnú zodpovednosť za poskytnuté zaobchádzanie, podľa medzinárodného práva sa očakáva, že vyplatí prípadnú sumu priznanú nepriaznivým rozsudkom a zaplatí náklady prípadného sporu. Nepriaznivý rozsudok však prípadne môže vyplývať buď zo zaobchádzania poskytnutého samotnou Úniou, alebo zo zaobchádzania poskytnutého členským štátom. Bolo by preto nespravodlivé, keby sa sumy priznané rozsudkom a náklady na rozhodcovské konanie platili z rozpočtu Európskej únie (rozpočet Únie), ak zaobchádzanie poskytol členský štát. Je preto nevyhnutné, aby sa podľa práva Únie a bez toho, aby bola dotknutá medzinárodná zodpovednosť Únie, finančná zodpovednosť rozdelila na základe kritérií stanovených v tomto nariadení medzi samotnú Úniu a členský štát zodpovedný za poskytnuté zaobchádzanie. Pozmeňujúci návrh 7 Návrh nariadenia Odôvodnenie 6 (6)  Finančná zodpovednosť by sa mala prideliť subjektu zodpovednému za zaobchádzanie, o ktorom sa zistilo, že nie je v súlade s príslušnými ustanoveniami dohody. Znamená to, že finančnú zodpovednosť by mala niesť Únia vtedy, keď príslušné zaobchádzanie poskytuje inštitúcia, subjekt alebo agentúra Únie. Finančnú zodpovednosť by mal niesť príslušný členský štát vtedy, keď príslušné zaobchádzanie poskytuje členský štát. Ak však členský štát koná spôsobom vyžadovaným podľa práva Únie, napríklad pri transpozícii smernice prijatej na úrovni Únie, mala by finančnú zodpovednosť niesť Únia do takej miery, v akej sa príslušné zaobchádzanie vyžaduje podľa práva Únie. Okrem toho je potrebné, aby sa v nariadení predpokladala eventualita, že konkrétna vec sa môže týkať zaobchádzania poskytnutého členským štátom aj zaobchádzania vyžadovaného podľa práva Únie. Nariadenie sa bude vzťahovať na všetky úkony členských štátov a Európskej únie. (6)  Finančná zodpovednosť by sa mala prideliť subjektu zodpovednému za zaobchádzanie, o ktorom sa zistilo, že nie je v súlade s príslušnými ustanoveniami dohody. Znamená to, že finančnú zodpovednosť by mala niesť samotná Únia vtedy, keď príslušné zaobchádzanie poskytuje inštitúcia, subjekt, agentúra alebo iná právna jednotka Únie. Finančnú zodpovednosť by mal niesť príslušný členský štát vtedy, keď príslušné zaobchádzanie poskytuje tento členský štát. Ak však členský štát koná spôsobom vyžadovaným podľa práva Únie, napríklad pri transpozícii smernice prijatej na úrovni Únie, mala by finančnú zodpovednosť niesť samotná Únia do takej miery, v akej sa príslušné zaobchádzanie vyžaduje podľa práva Únie. Okrem toho je potrebné, aby sa v nariadení predpokladala eventualita, že konkrétna vec sa môže týkať zaobchádzania poskytnutého členským štátom aj zaobchádzania vyžadovaného podľa práva Únie. Nariadenie sa bude vzťahovať na všetky úkony členských štátov a Únie. V takomto prípade by členské štáty a Únie mali niesť finančnú zodpovednosť za osobitné zaobchádzanie, ktoré povolí niektorý z nich. Pozmeňujúci návrh 8 Návrh nariadenia Odôvodnenie 6 a (nové) (6a)  Keď členský štát koná spôsobom, ktorý nie je zlučiteľný so spôsobom požadovaným v právnych predpisoch Únie, napríklad keď netransponuje smernicu prijatú Úniou, alebo keď prekračuje podmienky smernice prijatej Úniou pri jej transponovaní do vnútroštátnych právnych predpisov, uvedený členský štát by mal za takéto zaobchádzanie niesť finančnú zodpovednosť. Pozmeňujúci návrh 9 Návrh nariadenia Odôvodnenie 8 (8)  Na druhej strane, ak by členský štát niesol prípadnú finančnú zodpovednosť vyplývajúcu zo sporu, je v zásade vhodné takémuto členskému štátu umožniť, aby vystupoval ako odporca na účely obhajoby zaobchádzania, ktoré poskytol investorovi. Dohodami stanovenými v tomto nariadení sa to umožňuje. Predstavuje to značnú výhodu, ktorá spočíva v nezaťažovaní rozpočtu Únie a zdrojov Únie, a to ani dočasne, nákladmi na konanie alebo prípadnou sumou priznanou rozsudkom vyneseným v neprospech príslušného členského štátu. (8)  Na druhej strane, ak by členský štát niesol prípadnú finančnú zodpovednosť vyplývajúcu zo sporu, je v zásade spravodlivé a vhodné takémuto členskému štátu umožniť, aby vystupoval ako odporca na účely obhajoby zaobchádzania, ktoré poskytol investorovi. Dohodami stanovenými v tomto nariadení sa to umožňuje. Predstavuje to značnú výhodu, ktorá spočíva v nezaťažovaní rozpočtu Únie a nefinančných zdrojov Únie, a to ani dočasne, nákladmi na konanie alebo prípadnou sumou priznanou rozsudkom vyneseným v neprospech príslušného členského štátu. Pozmeňujúci návrh 10 Návrh nariadenia Odôvodnenie 10 (10)  Za určitých okolností je z hľadiska zabezpečenia vhodnej ochrany záujmov Únie veľmi dôležité, aby v sporoch zahŕňajúcich zaobchádzanie, ktoré poskytol členský štát, vystupovala ako odporca samotná Únia. Môže k tomu dôjsť najmä vtedy, keď spor zahŕňa aj zaobchádzanie poskytnuté Úniou, ak sa zdá, že zaobchádzanie, ktoré poskytol členský štát, sa vyžaduje podľa práva Únie, ak je pravdepodobné, že podobné nároky sa môžu uplatniť voči iným členským štátom alebo ak vec zahŕňa nevyriešené právne otázky, ktorých vyriešenie môže mať vplyv na prípadné budúce konania proti iným členským štátom alebo Únii. Ak sa spor čiastočne týka zaobchádzania poskytnutého Úniou alebo vyžadovaného podľa práva Únie, Únia by mala vystupovať ako odporca, okrem prípadu, keď sú nároky týkajúce sa takéhoto zaobchádzania menej dôležité vzhľadom na prípadnú finančnú zodpovednosť, o ktorú ide, a vzniknuté právne otázky vo vzťahu k nárokom týkajúcim sa zaobchádzania, ktoré poskytol členský štát. (10)  Za určitých okolností je z hľadiska zabezpečenia vhodnej ochrany záujmov Únie veľmi dôležité, aby v sporoch zahŕňajúcich zaobchádzanie, ktoré poskytol členský štát, mohla vystupovať ako odporca samotná Únia. Môže k tomu dôjsť najmä vtedy, keď spor zahŕňa aj zaobchádzanie poskytnuté Úniou, ak sa zdá, že zaobchádzanie, ktoré poskytol členský štát, sa vyžaduje podľa práva Únie, ak sa podobné nároky uplatnili voči iným členským štátom alebo ak vec zahŕňa nevyriešené právne otázky, ktorých vyriešenie môže mať vplyv na súčasné alebo prípadné budúce konania proti iným členským štátom alebo Únii. Ak sa spor čiastočne týka zaobchádzania poskytnutého Úniou alebo vyžadovaného podľa práva Únie, Únia by mala vystupovať ako odporca, okrem prípadu, keď sú nároky týkajúce sa takéhoto zaobchádzania menej dôležité vzhľadom na prípadnú finančnú zodpovednosť, o ktorú ide, a vzniknuté právne otázky vo vzťahu k nárokom týkajúcim sa zaobchádzania, ktoré poskytol členský štát. Pozmeňujúci návrh 11 Návrh nariadenia Odôvodnenie 12 (12)  Je vhodné, aby Komisia v rozsahu rámca stanoveného v tomto nariadení rozhodla, či by odporcom mala byť Únia alebo či by mal ako odporca vystupovať členský štát. (12)  V záujme vytvorenia fungujúceho systému by Komisia v rozsahu rámca stanoveného v tomto nariadení mala rozhodnúť, či by odporcom mala byť Únia alebo či by mal ako odporca vystupovať členský štát, a mala by informovať Európsky parlament a Radu o každom takomto rozhodnutí v rámci svojho každoročného predkladania správ o vykonávaní tohto nariadenia. Pozmeňujúci návrh 12 Návrh nariadenia Odôvodnenie 14 (14)  Keď členský štát vystupuje ako odporca, je rovnako vhodné, aby Komisiu informoval o vývoji v danej veci a aby Komisia od členského štátu vystupujúceho ako odporca mohla vyžadovať, ak je to vhodné, aby v záležitostiach, ktoré sú v záujme Únie, zaujal určitú pozíciu. (14)  Keď členský štát vystupuje ako odporca, je rovnako vhodné, aby Komisiu informoval o vývoji v danej veci a aby Komisia od členského štátu vystupujúceho ako odporca mohla vyžadovať, ak je to vhodné, aby v záležitostiach, ktoré majú vplyv na nadradené záujmy Únie, zaujal určitú pozíciu. Pozmeňujúci návrh 13 Návrh nariadenia Odôvodnenie 15 (15)  Členský štát môže kedykoľvek súhlasiť s tým, že bude finančne zodpovedný v prípade, že sa má vyplatiť náhrada. V takom prípade môžu členský štát a Komisia dospieť k dohodám o pravidelných platbách nákladov a o vyplatení prípadnej náhrady. Takýto súhlas neznamená, že členský štát uznáva opodstatnenosť nároku, ktorý je predmetom sporu. Komisia by mala mať možnosť prijať rozhodnutie, ktorým sa od členského štátu vyžaduje zaplatenie zálohy na takéto náklady. V prípade, že súd prizná rozsudkom náklady Únii, by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušnému členskému štátu zálohová platba na náklady bezodkladne vrátila. (15)  Bez ohľadu na výsledok rozhodcovského konania, členský štát môže kedykoľvek súhlasiť s tým, že bude finančne zodpovedný v prípade, že sa má vyplatiť náhrada. V takom prípade môžu členský štát a Komisia dospieť k dohodám o pravidelných platbách nákladov a o vyplatení prípadnej náhrady. Takýto súhlas v žiadnom právnom význame neznamená, že členský štát uznáva opodstatnenosť nároku, ktorý je predmetom sporu. Komisia môže v takomto prípade prijať rozhodnutie, ktorým sa od členského štátu vyžaduje zaplatenie zálohy na takéto náklady. V prípade, že súd prizná rozsudkom náklady Únii, by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušnému členskému štátu zálohová platba na náklady bezodkladne vrátila. Pozmeňujúci návrh 14 Návrh nariadenia Odôvodnenie 16 (16)  V niektorých prípadoch môže byť vhodné dosiahnuť urovnanie, aby sa zabránilo nákladnému a zbytočnému rozhodcovskému konaniu. Je nevyhnutné stanoviť postup na uskutočnenie takýchto urovnaní. Takýto postup by mal Komisii konajúcej v súlade s postupom preskúmania umožniť urovnanie veci, ak je to v záujme Únie. Ak sa vec týka zaobchádzania poskytnutého členským štátom, je vhodné, aby Komisia a príslušný členský štát úzko spolupracovali a viedli konzultácie. Členskému štátu by sa mala ponechať možnosť danú vec kedykoľvek urovnať, za predpokladu, že prevezme plnú finančnú zodpovednosť a že takéto urovnanie je v súlade s právom Únie a so záujmami Únie. (16)  V niektorých prípadoch môže byť vhodné dosiahnuť urovnanie, aby sa zabránilo nákladnému a zbytočnému rozhodcovskému konaniu. Je nevyhnutné stanoviť účinný a rýchly postup na uskutočnenie takýchto urovnaní. Takýto postup by mal Komisii konajúcej v súlade s postupom preskúmania umožniť urovnanie veci, ak je to v záujme Únie. Ak sa vec týka zaobchádzania poskytnutého členským štátom, je vhodné, aby Komisia a príslušný členský štát úzko spolupracovali a viedli konzultácie, a to aj o konaní o urovnaní sporov a o výške peňažnej náhrady. Členskému štátu by sa mala ponechať možnosť danú vec kedykoľvek urovnať, za predpokladu, že prevezme plnú finančnú zodpovednosť a že takéto urovnanie je v súlade s právom Únie a so záujmami Únie ako celku. Pozmeňujúci návrh 15 Návrh nariadenia Odôvodnenie 18 (18)  Komisia by s príslušným členským štátom mala viesť intenzívne konzultácie, aby sa dosiahla dohoda o pridelení finančnej zodpovednosti. Ak Komisia určí, že zodpovedný je členský štát a členský štát s tým nesúhlasí, Komisia by mala sumu priznanú rozsudkom vyplatiť, mala by však vydať rozhodnutie určené členskému štátu, v ktorom ho požiada o poskytnutie príslušných súm v prospech rozpočtu Európskej únie spolu s uplatniteľnými úrokmi. Splatnými úrokmi by mali byť úroky stanovené podľa [článku 71 ods. 4 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev v znení zmien a doplnení]. Článok 263 zmluvy je dispozícii v prípadoch, keď sa členský štát domnieva, že rozhodnutie nespĺňa kritériá stanovené v tomto nariadení. (18)  Komisia by s príslušným členským štátom mala viesť intenzívne konzultácie, aby sa dosiahla dohoda o pridelení finančnej zodpovednosti. Ak Komisia určí, že zodpovedný je členský štát a členský štát s tým nesúhlasí, Komisia by mala sumu priznanú rozsudkom vyplatiť, mala by však vydať rozhodnutie určené členskému štátu, v ktorom ho požiada o poskytnutie príslušných súm v prospech rozpočtu Únie spolu s uplatniteľnými úrokmi. Splatnými úrokmi by mali byť úroky stanovené podľa článku 78 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie1. Článok 263 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je dispozícii v prípadoch, keď sa členský štát domnieva, že rozhodnutie nespĺňa kritériá stanovené v tomto nariadení. ––––––––––––––––– 1 Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1. Pozmeňujúci návrh 16 Návrh nariadenia Odôvodnenie 19 (19)  Z rozpočtu Únie by sa mali hradiť výdavky vyplývajúce z dohôd uzavretých podľa článku 218 zmluvy, v ktorých sa stanovuje urovnávanie sporov medzi investorom a štátom. Ak členský štát nesie finančnú zodpovednosť podľa tohto nariadenia, Únii by sa malo umožniť, aby pred vynaložením príslušných výdavkov najprv vybrala príspevky od príslušného členského štátu alebo aby príslušné výdavky najprv vynaložila a potom si ich nechala nahradiť príslušným členským štátom. Malo by byť možné používať oba tieto mechanizmy zaobchádzania s rozpočtom v závislosti od toho, čo je uskutočniteľné, najmä vzhľadom na časový rozvrh. Pri oboch mechanizmoch by sa s príspevkami alebo náhradami vyplatenými členskými štátmi malo zaobchádzať ako s vnútornými pripísanými príjmami rozpočtu Únie. Rozpočtové prostriedky vyplývajúce z týchto vnútorných pripísaných príjmov by sa mali použiť nielen na úhradu príslušných výdavkov, ale aj na doplnenie iných častí rozpočtu Únie, z ktorých sa poskytli pôvodné rozpočtové prostriedky na vynaloženie príslušných výdavkov v rámci druhého mechanizmu. (Netýka sa slovenskej verzie.) Pozmeňujúci návrh 17 Návrh nariadenia Článok 2 – písmeno b b) „náklady vyplývajúce z rozhodcovského konania“ sú poplatky a náklady rozhodcovského súdu, ako aj náklady na zastupovanie a výdavky, ktoré sú rozhodcovským súdom priznané navrhovateľovi; b) „náklady vyplývajúce z rozhodcovského konania“ sú poplatky a náklady rozhodcovského súdu, rozhodcovskej inštitúcie, ako aj náklady na zastupovanie a výdavky, ktoré sú rozhodcovským súdom priznané navrhovateľovi; Pozmeňujúci návrh 18 Návrh nariadenia Článok 2 – písmeno c c) „spor“ je rozpor o nároku, ktorý si navrhovateľ uplatňuje voči Únii podľa dohody a o ktorom rozhodne rozhodcovský súd; c) „spor“ je rozpor o nároku, ktorý si navrhovateľ uplatňuje voči Únii alebo členskému štátu podľa dohody a o ktorom rozhodne rozhodcovský súd; Pozmeňujúci návrh 19 Návrh nariadenia Článok 2 – písmeno j a (nové) ja) „nadradené záujmy Únie“ predstavuje niektorá z nasledujúcich situácií: i) je vážne ohrozené konzistentné alebo jednotné uplatňovanie či vykonávanie investičných ustanovení dohody v súvislosti so sporom medzi investorom a štátom, ak zmluvnou stranou je Únia, alebo ii) opatrenie členského štátu môže byť v rozpore s rozvojom budúcej investičnej politiky Únie; iii) spor predstavuje prípadný značný finančný vplyv na rozpočet Európskej únie v danom roku alebo ako súčasť viacročného finančného rámca. Pozmeňujúci návrh 20 Návrh nariadenia Článok 3 – odsek 2 2.  V prípadoch stanovených v tomto nariadení prijíma Komisia rozhodnutie určujúce finančnú zodpovednosť príslušného členského štátu v súlade s kritériami stanovenými v odseku 1. 2.  V prípadoch stanovených v tomto nariadení prijíma Komisia rozhodnutie určujúce finančnú zodpovednosť príslušného členského štátu v súlade s kritériami stanovenými v odseku 1. Európsky parlament a Rada budú o takomto rozhodnutí informované. Pozmeňujúci návrh 21 Návrh nariadenia Článok 7 – odsek 1 Komisia informuje príslušný členský štát hneď, ako jej bolo doručené oznámenie, v ktorom navrhovateľ uviedol svoj úmysel začať rozhodcovské konanie v súlade s ustanoveniami dohody. Komisia informuje príslušný členský štát hneď, ako jej bolo doručené oznámenie, v ktorom navrhovateľ uviedol svoj úmysel začať rozhodcovské konanie, alebo potom, ako bude Komisia informovaná o žiadosti o konzultácie alebo o pohľadávke voči členskému štátu, a informuje Európsky parlament a Radu o každej predchádzajúcej žiadosti navrhovateľa o konzultácie, o oznámení, v ktorom navrhovateľ informuje o úmysle začať rozhodcovské konanie proti Únii alebo členskému štátu, do 15 pracovných dní po prijatí oznámenia vrátane mena navrhovateľa, ustanovení dohody, ktoré boli údajne porušené, súvisiaceho hospodárskeho odvetvia, zaobchádzania údajne porušujúceho dohodu a výšky škody požadovanej náhrady. Pozmeňujúci návrh 22 Návrh nariadenia Článok 8 – odsek 2 – písmeno c c) je pravdepodobné, že podobné nároky sa v rámci tej istej dohody budú uplatňovať voči zaobchádzaniu poskytnutému inými členskými štátmi a Komisia má najlepšiu pozíciu na zabezpečenie účinnej a konzistentnej obhajoby alebo c) podobné nároky alebo žiadosti o konzultácie týkajúce sa podobných nárokov boli podané v rámci tej istej dohody voči zaobchádzaniu zo strany iných členských štátov a Komisia má najlepšiu pozíciu na zabezpečenie účinnej a konzistentnej obhajoby podobné nároky alebo Pozmeňujúci návrh 23 Návrh nariadenia Článok 8 – odsek 2 – písmeno d d) spor vyvoláva nevyriešené právne otázky, ktoré sa v rámci tej istej dohody alebo iných dohôd Únie môžu znova vyskytnúť v iných sporoch týkajúcich sa zaobchádzania poskytnutého Úniou alebo inými členskými štátmi. d) spor vyvoláva citlivé právne otázky, ktorých vyriešenie môže ovplyvniť budúci výklad príslušnej dohody alebo iných dohôd. Pozmeňujúci návrh 24 Návrh nariadenia Článok 8 – odsek 2 a (nový) 2a.  Ak má Únia podľa rozhodnutia Komisie konať ako odporca v súlade s článkom 2 alebo základným pravidlom stanoveným v odseku 1, takéto vymedzenie statusu odporcu je pre navrhovateľa a rozhodcovský súd záväzné. Pozmeňujúci návrh 25 Návrh nariadenia Článok 8 – odsek 4 4.  Komisia informuje ostatné členské štáty a Európsky parlament o každom spore, v ktorom sa uplatňuje tento článok, a o spôsobe, akým sa uplatnil. 4.  Komisia informuje Európsky parlament a Radu o každom spore, v ktorom sa uplatňuje tento článok, a o spôsobe, akým sa uplatnil. Pozmeňujúci návrh 26 Návrh nariadenia Článok 9 – odsek 1 – písmeno b b) informuje Komisiu o všetkých významných procesných krokoch a pravidelne vedie konzultácie, ako aj v každom prípade, keď o to Komisia požiada a b) bezodkladne informuje Komisiu o všetkých významných procesných krokoch a pravidelne vedie konzultácie, ako aj v každom prípade, keď o to Komisia požiada a Pozmeňujúci návrh 27 Návrh nariadenia Článok 9 – odsek 2 2.  Komisia môže kedykoľvek od príslušného členského štátu vyžadovať, aby zaujal určitú pozíciu, pokiaľ ide o akýkoľvek právny nález spomenutý v rámci sporu alebo akýkoľvek iný prvok, ktorý je v záujme Únie. 2.  Ak si to vyžadujú nadradené záujmy Únie, môže Komisia kedykoľvek po konzultácii s príslušným členským štátom od tohto štátu vyžadovať, aby zaujal určitú pozíciu, pokiaľ ide o akýkoľvek právny nález spomenutý v rámci sporu alebo akúkoľvek inú právnu otázku, ktorej riešenie môže ovplyvniť budúci výklad danej dohody alebo iných dohôd. Pozmeňujúci návrh 28 Návrh nariadenia Článok 9 – odsek 2 a (nový) 2a.  Ak sa príslušný členský štát domnieva, že žiadosť Komisie nenáležite ohrozuje jeho účinnú obhajobu, vedie konzultácie s cieľom nájsť prijateľné riešenie. Ak nie je možné nájsť prijateľné riešenie, Komisia môže prijať rozhodnutie, v ktorom žiada dotknutý členský štát, aby prijal konkrétne právne stanovisko. Pozmeňujúci návrh 29 Návrh nariadenia Článok 9 – odsek 3 3.  Ak sa dohodou alebo pravidlami v nej uvedenými stanovuje v súvislosti s právnym nálezom možnosť zrušenia, odvolania alebo preskúmania, môže Komisia, ak sa domnieva, že konzistentnosť alebo správnosť výkladu dohody si to vyžadujú, požiadať členský štát, aby podal žiadosť o takéto zrušenie, odvolanie alebo preskúmanie. Za takýchto okolností sú zástupcovia Komisie súčasťou delegácie a môžu vyjadrovať názory Únie, pokiaľ ide o tento právny nález. 3.  Ak sa dohodou alebo pravidlami v nej uvedenými stanovuje v súvislosti s právnym nálezom možnosť zrušenia, odvolania alebo preskúmania, môže Komisia, ak sa domnieva, že konzistentnosť alebo správnosť výkladu dohody si to vyžadujú, po konzultácii s príslušným členským štátom požiadať uvedený členský štát, aby podal žiadosť o takéto zrušenie, odvolanie alebo preskúmanie. Za takýchto okolností sú zástupcovia Komisie súčasťou delegácie a môžu vyjadrovať názory Únie, pokiaľ ide o tento právny nález. Pozmeňujúci návrh 30 Návrh nariadenia Článok 9 – odsek 3 a (nový) 3a.  Ak príslušný členský štát odmietne podať žiadosť o zrušenie, odvolanie alebo preskúmanie, informuje o tom Komisiu do 30 dní. V uvedenom prípade môže Komisia prijať rozhodnutie, v ktorom príslušný členský štát požiada, aby podal žiadosť o zrušenie, odvolanie alebo preskúmanie. Pozmeňujúci návrh 31 Návrh nariadenia Článok 10 – písmeno c c)  Komisia poskytuje členskému štátu všetky dokumenty týkajúce sa konania, aby sa zabezpečila čo najúčinnejšia obhajoba a c)  Komisia poskytuje členskému štátu všetky dokumenty týkajúce sa konania a neustále členský štát informuje o všetkých dôležitých procesných krokoch, pričom vedie konzultácie s členským štátom vždy, keď o to príslušný členský štát požiada, aby sa zabezpečila čo najúčinnejšia obhajoba, a Pozmeňujúci návrh 32 Návrh nariadenia Článok 10 – odsek 1 a (nový) Komisia pravidelne informuje Európsky parlament a Radu o vývoji rozhodcovských konaní uvedených v prvom odseku. Pozmeňujúci návrh 33 Návrh nariadenia Článok 13 – odsek 1 1.  Ak je Únia odporcom v spore týkajúcom sa zaobchádzania, ktoré poskytol úplne alebo sčasti členský štát a Komisia sa domnieva, že urovnanie sporu by bolo v záujme Únie, konzultuje najprv s príslušným členským štátom. Aj členský štát môže začať konzultácie s Komisiou. 1.  Ak je Únia odporcom v spore týkajúcom sa zaobchádzania, ktoré poskytol úplne alebo sčasti členský štát, a Komisia sa domnieva, že urovnanie sporu by bolo v záujme Únie, konzultuje najprv s príslušným členským štátom. Aj členský štát môže začať konzultácie s Komisiou. Členský štát a Komisia zabezpečia obojstranné pochopenie právnej situácie a možných dôsledkov a predchádzajú akýmkoľvek nezhodám s cieľom vec urovnať. Pozmeňujúci návrh 34 Návrh nariadenia Článok 13 – odsek 3 3.  V prípade, že členský štát s urovnaním sporu nesúhlasí, môže Komisia spor urovnať, keď si to vyžadujú nadradené záujmy Únie. 3.  V prípade, že členský štát s urovnaním sporu nesúhlasí, môže Komisia spor urovnať, keď si to vyžadujú nadradené záujmy Únie. Komisia poskytne Európskemu parlamentu a Rade všetky relevantné informácie o rozhodnutí Komisie urovnať spor, najmä odôvodnenie. Pozmeňujúci návrh 35 Návrh nariadenia Článok 14 – odsek 3 a (nový) 3a.  Ak je členský štát odporcom v spore, ktorý sa týka výlučne zaobchádzania schváleného jeho orgánmi, a rozhodne sa urovnať spor, oznámi Komisii návrh dohody o urovnaní a informuje Komisiu o rokovaní o urovnaní a o vykonaní urovnania. Pozmeňujúci návrh 36 Návrh nariadenia Článok 17 – odsek 1 1.  Ak Únia vystupuje ako odporca podľa článku 8 a Komisia sa domnieva, že sumu priznanú daným rozsudkom alebo v rámci daného urovnania by mal sčasti alebo úplne vyplatiť príslušný členský štát na základe kritérií stanovených v článku 3 ods. 1, uplatňuje sa postup stanovený v odsekoch 2 až 5. 1.  Ak Únia vystupuje ako odporca podľa článku 8 a Komisia sa domnieva, že sumu priznanú daným rozsudkom alebo v rámci daného urovnania by mal sčasti alebo úplne vyplatiť príslušný členský štát na základe kritérií stanovených v článku 3 ods. 1, uplatňuje sa postup stanovený v odsekoch 2 až 5 tohto článku. Tento postup sa použije aj v prípade, keď Únia, ktorá koná ako odporca podľa článku 8, je úspešná v rozhodcovskom konaní, je však ale povinná niesť všetky náklady vyplývajúce z daného rozhodcovského konania. Pozmeňujúci návrh 37 Návrh nariadenia Článok 17 – odsek 3 3.  Do troch mesiacov od doručenia žiadosti o vyplatenie sumy priznanej konečným rozsudkom alebo v rámci urovnania prijme Komisia rozhodnutie určené príslušnému členskému štátu určujúce sumu, ktorú má uvedený členský štát vyplatiť. 3.  Do troch mesiacov od doručenia žiadosti o vyplatenie sumy priznanej konečným rozsudkom alebo v rámci urovnania prijme Komisia rozhodnutie určené príslušnému členskému štátu určujúce sumu, ktorú má uvedený členský štát vyplatiť. Komisia informuje Európsky parlament a Radu o takomto rozhodnutí a o svojich finančných dôvodoch. Pozmeňujúci návrh 38 Návrh nariadenia Článok 17 – odsek 4 4.  Pokiaľ príslušný členský štát nevznesie proti určeniu Komisie do jedného mesiaca námietku, poskytuje príslušný členský štát najneskôr tri mesiace po rozhodnutí Komisie v prospech rozpočtu Únie náhradu za vyplatenie sumy priznanej rozsudkom alebo v rámci urovnania. Príslušný členský štát je zodpovedný za všetky splatné úroky so sadzbou uplatňovanou na iné peňažné sumy dlžné rozpočtu Únie. 4.  Pokiaľ príslušný členský štát nevznesie proti určeniu Komisie do jedného mesiaca námietku, poskytuje príslušný členský štát najneskôr tri mesiace po rozhodnutí Komisie v prospech rozpočtu Únie ekvivalentnú náhradu za vyplatenie sumy priznanej rozsudkom alebo v rámci urovnania. Príslušný členský štát je zodpovedný za všetky splatné úroky so sadzbou uplatňovanou na iné peňažné sumy dlžné rozpočtu Únie. Pozmeňujúci návrh 39 Návrh nariadenia Článok 18 – odsek 1 1.  Ak sa Komisia domnieva, že členský štát bude podľa kritérií stanovených v článku 3 zodpovedný za vyplatenie prípadnej sumy priznanej rozsudkom, môže prijať rozhodnutie, ktorým sa od príslušného členského štátu vyžaduje, aby v prospech rozpočtu Únie poskytol finančné príspevky na prípadné náklady vyplývajúce z rozhodcovského konania. 1.  Ak vystupuje Únia ako odporca podľa článku 8 a ak nebola uzavretá dohoda podľa článku 11, môže Komisia prijať rozhodnutie, ktorým sa od príslušného členského štátu vyžaduje, aby v prospech rozpočtu Únie poskytol zálohu na finančné príspevky na predvídateľné alebo vynaložené náklady vyplývajúce z rozhodcovského konania. Takéto rozhodnutie o finančných príspevkoch je primerané vzhľadom na kritériá stanovené v článku 3. Pozmeňujúci návrh 40 Návrh nariadenia Článok 19 Náhrada alebo platba členského štátu v prospech rozpočtu Únie na účely vyplatenia sumy priznanej rozsudkom alebo v rámci urovnania alebo akýchkoľvek nákladov sa považujú za vnútorné pripísané príjmy v zmysle [článku 18 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev]. Môžu sa použiť na úhradu výdavkov vyplývajúcich z dohôd uzavretých podľa článku 218 zmluvy stanovujúcich urovnávanie sporov medzi investorom a štátom alebo na doplnenie rozpočtových prostriedkov pôvodne poskytnutých na úhradu sumy priznanej rozsudkom alebo v rámci urovnania alebo akýchkoľvek iných nákladov. Náhrada alebo platba členského štátu v prospech rozpočtu Únie na účely vyplatenia sumy priznanej rozsudkom alebo v rámci urovnania alebo akýchkoľvek nákladov vrátane tých, ktoré sú uvedené v článku 18 ods. 1 tohto nariadenia, sa považujú za vnútorné pripísané príjmy v zmysle článku 21 ods. 4 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012. Môžu sa použiť na úhradu výdavkov vyplývajúcich z dohôd uzavretých podľa článku 218 zmluvy stanovujúcich urovnávanie sporov medzi investorom a štátom alebo na doplnenie rozpočtových prostriedkov pôvodne poskytnutých na úhradu sumy priznanej rozsudkom alebo v rámci urovnania alebo akýchkoľvek iných nákladov. Pozmeňujúci návrh 41 Návrh nariadenia Článok 20 – odsek 1 1.  Komisii pomáha [výbor pre investičné dohody zriadený nariadením [2010/197 COD]]. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011. 1.  Komisii pomáha [výbor pre investičné dohody zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1219/2012 z 12. decembra 2012, ktorým sa ustanovujú prechodné ustanovenia pre bilaterálne investičné dohody medzi členskými štátmi a tretími krajinami1. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011. ––––––––––––––––– 1Ú v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 40. Pozmeňujúci návrh 42 Návrh nariadenia Článok 21 – odsek 1 1.  Komisia predkladá Európskemu parlamentu a Rade v pravidelných intervaloch správu o vykonávaní tohto nariadenia. Prvá správa sa predloží najneskôr tri roky po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia. Ďalšie správy sa potom predkladajú každé tri roky. 1.  Komisia predkladá Európskemu parlamentu a Rade v pravidelných intervaloch podrobnú správu o vykonávaní tohto nariadenia. Táto správa obsahuje všetky relevantné informácie vrátane zoznamu nárokov voči Únii alebo členským štátom, súvisiacich konaní, rozhodnutí a finančného vplyvu na príslušné rozpočty. Prvá správa sa predloží najneskôr päť rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia. Ďalšie správy sa potom predkladajú každé tri roky, ak rozpočtový orgán, ktorý tvorí Európsky parlament a Rada, nerozhodne inak. Pozmeňujúci návrh 43 Návrh nariadenia Článok 21 – odsek 1 a (nový) 1a.  Komisia každoročne predkladá Európskemu parlamentu a Rade zoznam žiadostí o konzultácie od žiadateľov, nárokov a rozhodcovských rozhodnutí.

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na opätovné posúdenie podľa článku 57 ods. 2 druhého pododseku (A7-0124/2013).

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 23. mája 2013 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o nekomerčnom premiestňovaní spoločenských zvierat (COM(2012)0089 – C7-0060/2012 – 2012/0039(COD))

P7_TA(2013)0220 A7-0371/2012

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2012)0089),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a články 43 ods. 2 a 168 ods. 4 písmeno b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7–0060/2012),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 23. mája 2012(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 13. marca 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7-0371/2012),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 23. mája 2013 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2013 o nekomerčnom premiestňovaní spoločenských zvierat a zrušení nariadenia (ES) č. 998/2003.

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 576/2013.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenie Komisie

V rámci stratégie Európskej únie v oblasti ochrany a dobrých životných podmienok zvierat(2) Komisia preskúma životné podmienky psov a mačiek, ktoré sú predmetom obchodných praktík.

Ak výsledkom tejto štúdie bude, že tieto obchodné praktiky predstavujú zdravotné riziká, Komisia zváži vhodné možnosti ochrany ľudského zdravia a zdravia zvierat vrátane možného návrhu Európskemu parlamentu a Rade, aby zodpovedajúcim spôsobom upravili platné právne predpisy Únie v oblasti obchodovania s psami a mačkami, a to aj zavedením kompatibilných systémov ich registrácie, ku ktorým by bol prístup zo všetkých členských štátov.

Komisia preto posúdi uskutočniteľnosť a vhodnosť rozšírenia takýchto registračných systémov na psy a mačky, ktoré sú označené a identifikované v súlade s právnymi predpismi Únie o nekomerčnom premiestňovaní spoločenských zvierat.

(1) Ú. v. EÚ C 229, 31.7.2012, s. 119. (2) COM(2012)0006 final/2 – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru o stratégii Európskej únie v oblasti ochrany a dobrých životných podmienok zvierat na obdobie rokov 2012 – 2015.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 23. mája 2013 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica Rady 92/65/EHS, pokiaľ ide o veterinárne požiadavky, ktorými sa riadi obchod so psami, mačkami a fretkami v rámci Únie a ich dovoz do Únie (COM(2012)0090 – C7-0061/2012 – 2012/0040(COD))

P7_TA(2013)0221 A7-0366/2012

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2012)0090),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0061/2012),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 23. mája 2012,(1)

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 13. marca 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7-0366/2012),

1.  prijíma naslesdujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 23. mája 2013 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/.../EÚ, ktorou sa mení smernica Rady 92/65/EHS, pokiaľ ide o veterinárne požiadavky, ktorými sa riadi obchod so psami, mačkami a fretkami v rámci Únie a ich dovoz do Únie

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici 2013/31/EÚ.)

(1) Ú. v. EÚ C 229, 31.7.2012, s. 119.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 23. mája 2013 o budúcich legislatívnych návrhoch týkajúcich sa HMÚ reakcia na oznámenia Komisie (2013/2609(RSP))

P7_TA(2013)0222 B7-0250/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenia Komisie s názvami „Ex-ante koordinácia plánov zásadných reforiem hospodárskych politík“ (COM(2013)0166) a „Zavedenie nástroja konvergencie a konkurencieschopnosti“ (COM(2013)0165),

–  so zreteľom na otázku adresovanú Komisii o budúcich legislatívnych návrhoch týkajúcich sa EMÚ (O-000060/2013 – B7-0204/2013),

–  so zreteľom na Zmluvu o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii z 2. marca 2012, ďalej len „fiškálna dohoda“,

–  so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 13. a 14. decembra 2012,

–  so zreteľom na koncepciu Komisie pre rozsiahlu a skutočnú hospodársku a menovú úniu z 28. novembra 2012,

–  so zreteľom na správu predsedu Európskej rady z 5. decembra 2012 s názvom Smerom ku skutočnej hospodárskej a menovej únii,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. novembra 2012 s odporúčaniami pre Komisiu o správe predsedov Európskej rady, Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a Euroskupiny s názvom Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii(1), ďalej len „správa Thyssenovej“,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2010 s odporúčaniami pre Komisiu o zlepšení správy ekonomických záležitostí a rámca stability Únie, najmä v eurozóne(2), ďalej len „Feiova správa“,

–  so zreteľom na nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 a (EÚ) č. 1175/2011 zo 16. novembra 2011, ďalej len „balík šiestich legislatívnych aktov“,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. decembra 2011 o Európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne a so zreteľom na nariadenie (EÚ) č. .../2013 o posilnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi v eurozóne, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou alebo sú takýmito ťažkosťami ohrozené, ďalej len „balík dvoch legislatívnych návrhov“,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie predsedu Barrosa a podpredsedu Rehna pri príležitosti dohody trialógu, pokiaľ ide o balík dvoch legislatívnych návrhov o správe ekonomických záležitostí v eurozóne z 20. februára 2013 (odkaz MEMO/13/126),

–  so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v článku 11 fiškálnej dohody signatárske členské štáty súhlasili so zabezpečením toho, „aby medzi sebou vopred prerokovali a podľa potreby aj koordinovali všetky hlavné reformy hospodárskej politiky, ktoré plánujú vykonať“ a okrem toho súhlasili s tým, že „takáto koordinácia zahŕňa inštitúcie Európskej únie, ako sa to požaduje podľa práva Európskej únie“;

B.  keďže v súlade s článkom 15 fiškálnej dohody by sa zmluva mala začleniť do právnych predpisov EÚ najneskôr do piatich rokov „na základe posúdenia skúseností s jej implementáciou“ a keďže oznámenia Komisie COM(2013)0165 a COM(2013)0166 a očakávané legislatívne návrhy možno považovať za kroky týmto smerom;

C.  keďže vo Feiovej správe z roku 2010 už Parlament stanovil odporúčania na „zavedenie špecifických postupov a požiadaviek, aby sa členské štáty, najmä členské štáty v eurozóne, navzájom informovali a informovali aj Komisiu pred prijímaním rozhodnutí v oblasti hospodárskej politiky s očakávanými závažnými účinkami presahovania, ktoré by mohli ohroziť plynulé fungovanie vnútorného trhu a Hospodárskej a menovej únie (HMÚ)“;

D.  keďže vo vyhlásení, ktoré je prílohou balíka dvoch legislatívnych návrhov, sa požadovalo vytvorenie výrazne posilneného hospodárskeho a rozpočtového dohľadu a kontrolného rámca a ďalší rozvoj európskej fiškálnej kapacity pre včasnú implementáciu udržateľných štrukturálnych reforiem zlepšujúcich rast, ktoré podporujú zásadu, že kroky k väčšej zodpovednosti a hospodárskej disciplíne by sa mali skombinovať s väčšou solidaritou, ako aj hlbšou integráciou rozhodovania v oblastiach politiky, ako napríklad zdaňovanie a trhy práce, ako významného nástroja solidarity; keďže v tomto vyhlásení sa zdôraznila zásada, že kroky k posilnenej koordinácii hospodárskych politík musia byť sprevádzané väčšou solidaritou;

E.  keďže v odseku 11 správy Thyssenovej sa zdôrazňuje, že „skutočná HMÚ“ sa nemôže obmedziť na systém pravidiel, ale vyžaduje si zvýšenú rozpočtovú kapacitu založenú na osobitných vlastných zdrojoch;

F.  keďže v správe Thyssenovej sa konštatovalo, že vysoká kvalita a spoľahlivosť európskej štatistiky zohráva kľúčovú úlohu v jadre novej správy ekonomických záležitostí a jej zásadných postupoch rozhodovania, že sa musí zachovať skutočná nezávislosť európskeho štatistického systému na národnej i európskej úrovni ako základná podmienka a že štandardizovaný prechod na normy verejného účtovania vo všetkých členských štátoch bude kľúčový doplnok väčších vykonávacích právomocí Komisie pri overovaní kvality národných zdrojov používaných na stanovenie výšky dlhu a deficitu v plne rozvinutej fiškálnej únii;

Všeobecné hodnotenie oznámení Komisie

1.  uznáva snahu Komisie ďalej pokročiť v makroekonomickej správe Únie vychádzajúc z balíka šiestich legislatívnych aktov a balíka dvoch legislatívnych návrhov; zdôrazňuje však, že úplná implementácia nového rámca musí mať prednosť pred akýmkoľvek novým návrhom;

2.  poukazuje na to, že vytvorenie mechanizmu presadzovania založeného na stimuloch a zameraného na zvyšovanie solidarity, súdržnosti a konkurencieschopnosti musí ísť ruka v ruke s dodatočnými úrovňami koordinácie hospodárskej politiky, aby sa dodržala zásada „kombinovania krokov nasmerovaných k väčšej zodpovednosti a hospodárskej disciplíne s väčšou solidaritou“;

3.  zdôrazňuje, že akýkoľvek ďalší návrh musí ponúknuť jasnú pridanú hodnotu v súvislosti s jestvujúcimi nástrojmi, napríklad v rámci politiky súdržnosti;

4.  zdôrazňuje, že úsilie o koordináciu nesmie zahmlievať príslušné zodpovednosti rôznych úrovní rozhodovania;

5.  potvrdzuje, že správa v EÚ nesmie porušovať výsady Európskeho parlamentu a národných parlamentov, najmä keď sa plánuje presun zvrchovaných práv; zdôrazňuje, že riadna legitímnosť a zodpovednosť si vyžadujú demokratické rozhodnutia a musia byť zaručené tak na národnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ, a to národnými parlamentmi a Európskym parlamentom; pripomína zásadu stanovenú v záveroch zo zasadnutia Európskej rady z decembra 2012, že „všeobecným cieľom v rámci celého procesu zostáva, aby sa na úrovni, na ktorej sa prijímajú a vykonávajú rozhodnutia, zabezpečila demokratická legitimita a zodpovednosť“; zdôrazňuje, že mechanizmy ex-ante koordinácie a nástroje pre konvergenciu a konkurencieschopnosť (CCI) by sa mali uplatňovať na všetky členské štáty, ktoré prijali euro za svoju menu, pričom by ostatné členské štáty mali mať možnosť trvalo sa pridať; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila takúto povinnú validáciu zo strany národných parlamentov v nadchádzajúcich legislatívnych návrhoch a aby zabezpečila intenzívnejšie zapojenie oboch strán odvetvia do hospodárskej koordinácie;

6.  zastáva názor, že načasovanie oznámení nie je optimálne; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na schválenie konvergenčného kódu v rámci semestra EÚ, ktorý bude založený na stratégii Európa 2020 a bude zahŕňať silný sociálny pilier;

7.  opakuje, že Komisia musí plne zohľadňovať úlohu Parlamentu ako spoluzákonodarcu; je sklamaný tým, že nedávne oznámenia o HMÚ neodrážajú pozíciu prijatú Európskym parlamentom rokovaniach o prehĺbení HMÚ a umožňujú veľmi obmedzenú parlamentnú kontrolu tým, že navrhujú iba štruktúru dialógu; zdôrazňuje, že Parlament je legislatívnym a rozpočtovým orgánom s rovnakým postavením ako Rada;

8.  je znepokojený skutočnosťou, že politické oblasti, na ktoré sa vzťahujú oznámenia, sa sústreďujú najmä na cenovú konkurenciu a nezahŕňajú vyhýbanie sa daňovým povinnostiam ani sociálny rozmer či rozmer zamestnanosti;

9.  zdôrazňuje, že legislatívne návrhy týkajúce sa oboch oznámení by sa mali riadiť riadnym legislatívnym postupom;

Ex-ante koordinácia plánov zásadných reforiem hospodárskych politík

10.  domnieva sa, že formálna ex-ante koordinácia reforiem hospodárskych politík na úrovni EÚ je dôležitá a mala by sa posilniť na základe metódy Spoločenstva a že by sa mala týkať kľúčových vnútroštátnych hospodárskych reforiem, na ktoré sa vzťahujú národné reformné programy s preukázateľným potenciálom účinkov presahovania; nazdáva sa, že akákoľvek ex-ante koordinácia by mala byť v súlade s nástrojmi semestra EÚ pre koordináciu hospodárskej politiky uvedenými v článku 2a nariadenia (EÚ) č. 1175/2011 a prípadne by mala byť navrhnutá v kombinácii s novými nástrojmi založenými na solidarite a stimuloch;

11.  domnieva sa, že zásadnejšia integrácia ex-ante koordinácie a rozhodovania do politických oblastí na úrovni Únie sa musí zakladať na pevných základoch úradnej štatistiky, a najmä že ďalšia rozpočtová koordinácia v rámci Únie si vyžaduje konsolidované údaje o verejných účtoch Únie, členských štátov a miestnych či regionálnych orgánov; preto je presvedčený, že Komisia by mala zahrnúť zber týchto konsolidovaných údajov do nadchádzajúcich legislatívnych návrhov;

12.  vyjadruje poľutovanie nad nejasnými a príliš voľnými definíciami niektorých navrhovaných filtrov pre zásadné reformy hospodárskej politiky, ako napríklad „politicko-ekonomické aspekty“; požaduje pridanie nových a konkrétnych filtrov založených na semestri EÚ a nástrojoch stratégie Európa 2020, aby bolo možné s prihliadnutím na národné osobitosti a so zohľadnením subsidiarity zistiť, ktoré reformy sú kľúčové;

13.  zdôrazňuje, že mechanizmy, ktoré sa majú zaviesť na ex-ante koordináciu, by sa mali uplatňovať na všetky členské štáty eurozóny a mali by byť otvorené pre všetky členské štáty Únie, pri súčasnom zohľadnení silnejšej vzájomnej previazanosti členských štátov eurozóny; zastáva názor, že členské štáty v programe by mali mať možnosť dobrovoľnej účasti;

14.  požaduje, aby plány reforiem boli transparentné a inkluzívne a aby sa zverejnili; ďalej požaduje, aby sociálny dialóg zapájajúci zúčastnené strany spoločnosti zohrával ústrednú a jasnú úlohu pri diskusiách o ex-ante koordinácii;

15.  žiada, aby sa proces, ktorým je informovaná Komisia, svedomito navrhol a aby Komisia mala možnosť vyjadrovať sa k plánovaným reformám pre ich konečným schválením;

16.  žiada, aby sa tento nový nástroj koordinácie zahrnul do procesu európskeho semestra a aby Európsky parlament získal úlohu pri zaručovaní demokratickej zodpovednosti;

17.  zdôrazňuje, že cieľom ex-ante koordinácie by nemalo byť udusiť národné úsilie o reformy, ale zaručiť, aby sa reformy neodďaľovali, pokiaľ sú účinky presahovania, ktoré by tieto reformy priniesli, dostatočne významné na zaručenie opätovného posúdenia reforiem;

Zavedenie nástroja pre konvergenciu a konkurencieschopnosť (CCI)

18.  zastáva názor, že akýkoľvek nový navrhovaný CCI by mal byť založený na podmienenosti, solidarite a konvergencii; je presvedčený, že takýto nástroj by sa mal vytvoriť iba po výskyte sociálnych nerovnováh a identifikácii potreby zásadných dlhodobých a udržateľných štrukturálnych reforiem zlepšujúcich rast na základe hodnotenia súdržnosti medzi konvergenčným kódom a národnými plánmi vykonávania s riadnym formálnym zapojením Európskeho parlamentu, Rady a národných parlamentov;

19.  zdôrazňuje, že nový CCI, ktorý sa má zaviesť, by sa mal uplatňovať na všetky členské štáty eurozóny a mal by byť otvorený pre všetky členské štáty Únie, pri súčasnom zohľadnení silnejšej vzájomnej previazanosti členských štátov eurozóny; zastáva názor, že členské štáty v programe by mali mať možnosť dobrovoľnej účasti;

20.  zastáva názor, že je veľmi dôležité zaručiť, aby tento nový nástroj bol schválený v súlade s riadnym legislatívnym postupom, aby bol založený na metóde Spoločenstva a zaručoval riadnu kontrolu Európskym parlamentom tým, že sa umožní prijímanie príslušných rozpočtových prostriedkov od prípadu k prípadu;

21.  zdôrazňuje, že výročné podávanie správ o vykonávaní národných plánov a ich monitorovanie by sa mali zakladať na posilnenom európskom semestri bez toho, aby bola narušená kontrola rozpočtu EÚ;

22.  zastáva názor, že CCI by mal byť nástrojom zvýšenej rozpočtovej kapacity a mal by byť zameraný na podmienenú podporu štrukturálnych reforiem s cieľom zlepšovania konkurencieschopnosti, rastu a sociálnej súdržnosti, zaručovania užšej koordinácie hospodárskych politík a trvalého zbližovania hospodárskej výkonnosti členských štátov, ako aj riešenia nerovnováh a štrukturálnych rozdielov; tieto nástroje považuje za stavebné bloky skutočnej fiškálnej kapacity;

23.  zdôrazňuje, že takáto rozpočtová kapacita by prirodzene mohla byť na prospech iba členským štátom, ktoré k nej prispievajú;

24.  je sklamaný skutočnosťou, že oznámenia tým, že umožňujú zmluvy medzi EÚ a členskými štátmi, nerešpektujú jednotný európsky právny poriadok; zastáva názor, že výraz „zmluvné podmienky“ nie je vhodný, pretože mechanizmus, s ktorým sa počíta v oznámeniach, nie je v skutočnosti „zmluvou“, ktorá by sa riadila verejným alebo súkromným právom, ale skôr mechanizmom presadzovania koordinácie hospodárskej politiky založeným na stimuloch;

25.  zdôrazňuje, že plány reforiem musia navrhovať členské štáty s riadnym zapojením svojich národných parlamentov v súlade so svojimi vnútornými ústavnými podmienkami a v spolupráci s Komisiou, pričom musia súčasne plne dodržiavať zásadu subsidiarity a potrebu zachovania primeraného politického priestoru na vnútroštátne vykonávanie a demokratické procesy v každom členskom štáte;

26.  poukazuje na to, že možné krátkodobé negatívne účinky vykonávania štrukturálnych reforiem, najmä sociálne a politické ťažkosti, by sa mohli uľahčiť a občania by ich mohli ľahšie prijať, keby sa zaviedol mechanizmus podporných stimulov reforiem; okrem toho konštatuje, že tento mechanizmus by sa mal financovať prostredníctvom nového nástroja spúšťaného a riadeného v rámci metódy Spoločenstva ako neoddeliteľnej súčasti rozpočtu EÚ, ale mimo stropov VFR, aby sa zaručilo plné zapojenie Európskeho parlamentu ako legislatívneho a rozpočtového orgánu;

27.  konštatuje, že prijaté opatrenia by nemali mať negatívny vplyv na sociálne začlenenie, práva pracovníkov, zdravotnú starostlivosť a ostatné sociálne témy, a to ani z krátkodobého hľadiska;

28.  zdôrazňuje, že nástroj by mal zabrániť problémom morálneho hazardu; zastáva názor, že na tento účel by Komisia mala zaručiť, aby sa reformy neodďaľovali pokým sa nestanú oprávnené na finančnú podporu, a aby nástroj neposkytoval stimuly na reformy, ktoré by boli vykonané aj bez podpory Únie;

29.  zdôrazňuje, že nástroj by sa mal vyhnúť prekrývaniu s politikou súdržnosti;

o
o   o

30.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii a Rade.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2012)0430. (2) Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 41. (3) Prijaté texty, P7_TA(2011)0542.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 23. mája 2013 o situácii sýrskych utečencov v susedných krajinách (2013/2611(RSP))

P7_TA(2013)0223 RC-B7-0199/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Sýrii, najmä na uznesenia zo 16. februára 2012(1) a z 13. septembra 2012(2) a o utečencom utekajúcich pred ozbrojeným konfliktom,

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o Sýrii z 23. marca, 23. apríla, 14. mája, 25. júna, 23. júla, 15. októbra, 19. novembra a 10. decembra 2012, ako aj z 23. januára, 18. februára, 11. marca a 22. apríla 2013, so zreteľom na závery Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci z októbra 2012, ktorá schválila, že Komisia vypracuje program regionálnej ochrany; so zreteľom na závery Európskej rady o Sýrii z 2. marca, 29. júna a 14. decembra 2012, ako aj z 8. februára 2013,

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonovej (PK/VP) o sýrskych utečencoch, najmä na jej pripomienky vyslovené počas plenárnej rozpravy v Štrasburgu 13. marca 2013 a vyhlásenie z 8. mája 2013; so zreteľom na vyhlásenia komisárky pre medzinárodnú spoluprácu, humanitárnu pomoc a krízové opatrenia Kristaliny Georgievovej týkajúce sa sýrskych utečencov a reakcie EÚ, najmä na jej vyhlásenie z 12. mája 2013, ako aj na situačné správy a informačné prehľady Úradu Európskeho spoločenstva pre humanitárnu pomoc (ECHO - humanitárna pomoc a civilná ochrana) o Sýrii,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie spojených národov č. 2059 z 20. júla 2012, č. 2043 z 21. apríla 2012 a č. 2042 zo 14. apríla 2012 a na aktualizovanú správu nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie OSN z 11. marca 2013, so zreteľom na informačné vyhlásenia Bezpečnostnej rady OSN týkajúce sa Sýrie, ktoré vydala zástupkyňa generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti a koordinátorka núdzovej pomoci OSN Valerie Amos, najmä na informačné vyhlásenie z 18. apríla 2013;

–  so zreteľom na vyhlásenia generálneho tajomníka OSN a pripomienky vysokého komisára OSN pre utečencov Antónia Guterresa pred Bezpečnostnou radou OSN, najmä tie z 18. apríla 2013; so zreteľom na rezolúcie Rady OSN pre ľudské práva o Sýrskej arabskej republike z 2. decembra 2011 a z 22. marca 2013,

–  so zreteľom na marakéšske zasadnutie Skupiny priateľov sýrskeho ľudu a na medzinárodnú konferenciu, ktorá sa uskutočnila 28. januára 2013 v Paríži,

–  so zreteľom na najnovší regionálny plán reakcie pre Sýriu (RPR) na obdobie od januára do júna 2013 a na všetky RPR, ktoré vysoký komisár OSN pre utečencov vydal, počnúc prvým v marci roku 2012,

–  so zreteľom na sýrsky plán reakcie na humanitárnu pomoc (SHARP) z 19. decembra 2012, ktorý vypracovala vláda Sýrskej arabskej republiku v koordinácii so systémom OSN,

–  so zreteľom na Sýrske humanitárne fórum (SHF), ktoré bolo založené na jar roku 2012, a na jeho posledné zasadnutie 19. februára 2013,

–  so zreteľom na sýrske humanitárne brožúry vydávané Kanceláriou OSN pre koordináciu humanitárnych vecí (OCHA),

–  so zreteľom na rezolúcie Valného zhromaždenia OSN o Sýrii, najmä rezolúciu 46/182 o posilnení koordinácie núdzovej humanitárnej pomoci Organizácie spojených národov a k nej priložené usmerňujúce zásady a rezolúciu 67/183 o situácii v oblasti dodržiavania ľudských práv v Sýrii,

–  so zreteľom na súhrnnú správu prvej medzinárodnej humanitárnej darcovskej konferencie na vysokej úrovni o Sýrii, ktorá sa uskutočnila 30. januára 2013 v Kuvajte,

–  so zreteľom na záverečné komuniké akčnej skupiny pre Sýriu (ženevské komuniké) z 30. júna 2012,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Ženevské dohovory z roku 1949 a dodatkové protokoly,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, Dohovor o právach dieťaťa a jeho Opčný protokol o účasti detí v ozbrojených konfliktoch a Dohovor o zabránení a trestaní zločinu genocídy, ktorých všetkých je Sýria zmluvnou stranou,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) do 16. mája 2013 registroval celkovo 1 523 626 sýrskych utečencov v susedných krajinách a v severnej Afrike; keďže sa odhaduje, že celkový počet utečencov spolu s neregistrovanými je oveľa vyšší; keďže podľa UNHCR sa 7 miliónov Sýrčanov vrátane 3,1 milióna detí spolieha na pomoc a do 6. mája 2013 počet vnútorne vysídlených osôb (VVO) dosiahol 4,25 milióna; keďže podľa toho istého zdroja sú počty utečencov (spolu s tými, ktorí čakajú na registráciu) v prijímajúcich krajinách ku dňu 16. mája 2013 takéto: Turecko – 347 815, Libanon – 474 461, Jordánsko – 474 405, Irak – 148 028, Egypt – 68 865, Maroko, Alžírsko a Líbya – 10 052 (registrovaných); keďže každodenne utekajú tisíce Sýrčanov do susedných krajín a UNHCR očakáva do konca roka 2013 celkovo 3,5 milióna utečencov zo Sýrie;

B.  keďže počet sýrskych utečencov a ľudí v núdzi dramaticky rastie, pretože politická a humanitárna situácia sa zhoršujú každým dňom pokračujúceho ozbrojeného konfliktu; keďže nielen civilní obyvatelia, ale aj viacerí bývalí politickí a vojenskí vodcovia režimu, ako aj veľvyslanci utiekli do susedných a vzdialenejších krajín; keďže ozbrojený konflikt v Sýrii vážne ohrozuje krehkú bezpečnosť a stabilitu regiónu ako celku; keďže hrozí, že účinky presahovania sa z náhodných zmenia na štrukturálne; keďže EÚ ani medzinárodné spoločenstvo si nemôžu dovoliť ďalšiu katastrofu; keďže nadregionálna politická, bezpečnostná a humanitárna pohroma by premohla medzinárodnú kapacitu na reakciu;

C.  keďže tisícky osôb, ktoré utiekli zo Sýrie, dezertovali z ozbrojených síl, aby nemuseli páchať vojnové zločiny alebo zločiny proti ľudskosti, alebo utiekli z vojenskej služby z podobných dôvodov;

D.  keďže OSN v máji 2013 odhadovali, že aspoň 80 000 ľudí, najmä civilných obyvateľov, zahynulo z dôvodu násilia v Sýrii;

E.  keďže ničenie základnej infraštruktúry vrátane škôl a nemocníc, devalvácia meny, rastúce ceny potravín, nedostatok pohonných hmôt, elektriny, vody, potravín a liekov, to všetko vážne zasiahlo väčšinu Sýrčanov; keďže fyzický prístup k ľuďom potrebujúcim humanitárnu pomoc v Sýrii je stále vážne obmedzený a závisí od spolupráce Assadovej vlády;

F.  keďže agentúry OSN hlásili pokrok pri organizovaní konvojov s pomocou medzi agentúrami pozdĺž línií konfliktu do oblastí pod kontrolou vlády alebo opozície alebo oblastí, ktorých kontrola je sporná; keďže byrokratické prekážky a kontrolné stanoviská v celej krajine (pod kontrolou vlády, ako aj opozície) bránia efektívnej humanitárnej reakcii vo všetkých oblastiach Sýrie;

G.  keďže registrácia zostáva kľúčovým mechanizmom, pomocou ktorého možno príslušných ľudí identifikovať, chrániť a pomáhať im, najmä novoprichádzajúcim, ktorí majú osobitné potreby, vrátane zdravotne postihnutých a starších osôb, neplnoletých osôb bez sprievodu a odlúčených detí, s cieľom poskytovať prednostnú pomoc;

H.  keďže prijímajúce krajiny počas ozbrojeného konfliktu zachovávali politiku otvorených hraníc, ale zvolili si rozličné spôsoby prijímania utečencov; keďže ich schopnosť a kapacita prijímať a poskytovať útočisko silnejúcemu prílivu utečencov sa dostali na hranicu únosnosti, pretože „incidenty“ pozdĺž hraníc sa môžu pravidelne odohrávať; keďže Libanon sa rozhodol pre politiku bez táborov a vo veľkej miere „absorboval“ utečencov do miestnych komunít; keďže asi tri štvrtiny sýrskych utečencov v susedných krajinách žijú mimo táborov v mestských prostrediach; keďže asi 350 000 Sýrčanov zostáva v 23 utečeneckých táboroch v Turecku, Jordánsku a Iraku;

I.  keďže humanitárne organizácie v súčasnosti reagujú na situáciu sýrskych utečencov v Jordánsku, Libanone a Iraku, pričom sa zameriavajú predovšetkým na ženy a deti, ktoré majú osobitné potreby, ale menej pomoci sa im dostáva v mestských utečeneckých komunitách; keďže roztrúsenie utečencov na vidieku si vyžaduje zložitý program registrácie v mestách;

J.  keďže krajiny, ktoré prijímajú utečencov, zápasia s obrovskými vlastnými problémami vrátane hospodárskej nestability, inflácie a nezamestnanosti, pričom osobitne citlivé sú Libanon a Jordánsko;

K.  keďže platenie nájomného vyvoláva čoraz väčšie obavy mnohých sýrskych utečencov, pretože sa zväčšuje preľudnenie, ako aj konkurencia v boji o strechu nad hlavou, a preto rastú aj ceny; keďže utečenci sa stretávajú s výraznými problémami v otázke príjmov a výdavkov, obmedzených pracovných príležitostí, vyčerpania úspor a zvyšovania zadlženosti; keďže konkurencia v oblasti pracovných miest a rastúce ceny potravín sú faktormi, ktoré zhoršujú napätie medzi miestnym obyvateľstvom a utečencami, najmä v Libanone a Jordánsku, ktoré spolu ponúkajú pohostinnosť viac ako miliónu utečencov;

L.  keďže treba pokračovať v úsilí na posilňovanie podpory pre hostiteľské krajiny, aby mohli naďalej ponechať svoje hranice otvorené, pomáhať utečencom a zabezpečovať nevyhnutnú infraštruktúru a aby sa zmierňovalo napätie a zmenšovala záťaž kladená na tieto spoločenstvá;

M.  keďže obmedzenia financovania bránia včasnému a efektívnemu poskytovaniu základnej humanitárnej pomoci; keďže SHARP požaduje celkovo 563 miliónov amerických dolárov na riešenie potrieb ľudí v Sýrii; keďže k dňu 6. mája 2013 plán reakcie bol financovaný iba do výšky 61 %;

N.  keďže súčasný regionálny plán reakcie OSN (RPR 4) sa prehodnocuje na obdobie do decembra roku 2013; keďže OSN vydá 7. júna 2013 novú výzvu na financovanie, ktorá bude odzrkadľovať zvyšujúci sa počet utečencov utekajúcich zo Sýrie a ich pokračujúce potreby, vrátane výraznejšej podpory pre hostiteľské vlády a spoločenstva, a je možné, že dosiahne sumu 3 miliardy amerických dolárov;

O.  keďže v správach humanitárnych organizácií sa uvádza, že len 30 až 40 % celkových finančných prostriedkov, ktoré prisľúbilo medzinárodné spoločenstvo, sa skutočne poskytlo;

P.  keďže hrozí, že úroveň humanitárnej pomoci sa stane neudržateľnou; keďže všetci aktéri zainteresovaní na humanitárnej pomoci potrebujú takú finančnú pomoc, ktorá sa vymyká pomeru s existujúcimi rozpočtami tradičných darcov určenými na humanitárnu pomoc; keďže treba vytvoriť mimoriadne mechanizmy financovania, aby sa podarilo uspokojiť základné potreby vyplývajúce zo sýrskej krízy;

Q.  keďže EÚ je najväčším darcom; keďže 22. apríla 2013 celková suma prostriedkov, ktoré EÚ vyčlenila na humanitárnu pomoc v reakcii na sýrsku krízu, dosiahla výšku takmer 473 miliónov EUR vrátane 200 miliónov EUR od samotnej EÚ a približne 273 miliónov EUR od členských štátov; keďže 12. mája 2013 Komisia oznámila dodatočné finančné zdroje vo výške 65 miliónov EUR;

R.  keďže konflikt zasiahol asi 400 000 palestínskych utečencov priamo v Sýrii; keďže Palestínčania do veľkej miery zachovali v konflikte neutralitu; keďže Agentúra OSN pre pomoc a prácu registruje takmer 50 000 Palestínčanov v Libanone a okolo 5 000 v Jordánsku; keďže Jordánsko zatvorilo hranice Palestínčanom utekajúcim pred konfliktom v Sýrii a keďže sa im vo veľkej miere bráni pracovať v Libanone; keďže irackým, afganským, somálskym a sudánskym utečencom v Sýrii hrozí ďalšie vysídľovanie;

S.  keďže bezpečnosť v jordánskom tábore Za´a tarí sa veľmi zhoršila, pričom krádeže a požiare sú bežným javom; keďže tábor v Za´a tarí sa stal jordánskym štvrtým najväčším mestom, v ktorom žije vyše 170 000 ľudí; keďže nepokoje a násilné protesty v utečeneckých táboroch majú motiváciu v zlých životných podmienkach a omeškaniach poskytovania pomoci; keďže celková slabá úroveň bezpečnosti naďalej ohrozuje životy v táboroch, pričom medzi ohrozenými sú aj humanitárni pracovníci; keďže humanitárnych pracovníkov boli počas rozdeľovania pomoci napadli, odviezli do nemocníc, ba dokonca zabili, a keďže viacerých novinárov zbili;

T.  keďže podľa medzinárodných organizácií sa dievčatá a ženy v utečeneckých táboroch stávajú obeťami čoraz častejšieho sexuálneho násilia, pričom znásilňovanie sa používa ako vojnová zbraň; keďže pre sýrskych utečencov, ktorí prežili sexuálne násilie, neexistujú skutočné možnosti zdravotníckej starostlivosti; keďže neprimeraný počet mladých dievčat a žien v utečeneckých táboroch sa vydáva; keďže podľa niekoľkých zdrojov sa v utečeneckých táboroch uzatvárajú dočasné sobáše so sýrskymi utečencami na účely telesnej rozkoše (tzv. mut´a);

U.  keďže v marci 2013 OSN začala nezávislé vyšetrovanie nepotvrdených informácií o možnom použití chemických zbraní v Sýrii; keďže tieto tvrdenia mohli prispieť k hromadnému vysídľovaniu ľudí; keďže sýrsky režim odmietol poskytnúť vyšetrovaciemu tímu OSN vstup do krajiny;

1.  vyjadruje vážne obavy z pokračujúcej humanitárnej krízy v Sýrii a účinkov na susedné krajiny; vyjadruje znepokojenie zo skutočnosti, že exodus utečencov zo Sýrie sa zrýchľuje; pripomína, že assadova vláda v prvom rade zodpovedá za starostlivosť o blaho svojho ľudu;

2.  znovu čo najdôraznejšie odsudzuje brutalitu a zverstvá páchané sýrskym režimom na vlastnom obyvateľstve; vyjadruje najhlbšie znepokojenie nad závažnosťou rozsiahleho a systematického porušovania ľudských práv a možnými zločinmi proti ľudskosti, ktoré schvaľujú alebo ktorých sa dopúšťajú sýrske orgány, sýrska armáda, bezpečnostné sily a pridružená domobrana; odsudzuje urýchlené mimosúdne popravy a všetky ďalšie formy porušovania ľudských práv, ktorých sa dopúšťajú skupiny a sily oponujúce režimu prezidenta Assada; opakuje svoju požiadavku prezidentovi Baššárovi al-Assadovi a jeho režimu, aby okamžite odstúpili a umožnili tak mierovú, inkluzívnu a demokratickú transformáciu krajiny pod sýrskym vedením;

3.  vyzýva všetky ozbrojené strany konfliktu, aby okamžite zastavili násilie v Sýrii; opätovne zdôrazňuje, že medzinárodné humanitárne právo, ktorého hlavným cieľom je chrániť civilné obyvateľstvo, musia v plnej miere rešpektovať všetci aktéri subjekty, ktorých sa kríza týka; zdôrazňuje, že tí, ktorí spôsobili rozsiahle, systematické a hrubé porušovanie ľudských práv, ku ktorému došlo v Sýrii za posledných 24 mesiacov, musia sa za svoje činy zodpovedať pred súdom; v tejto súvislosti rozhodne podporuje výzvy Vysokej komisárky OSN pre ľudské práva, aby sa situácia v Sýrii postúpila Medzinárodnému trestnému súdu;

4.  vyjadruje sústrasť rodinám obetí; oceňuje odvahu sýrskeho ľudu a pripomína svoju solidárnosť s jeho bojom za slobodu, dôstojnosť a demokraciu;

5.  je presvedčený, že kľúč na vyriešenie konfliktu spočíva v politických mechanizmoch uľahčujúcich politický proces pod sýrskym vedením, ktorý umožní rýchle, dôveryhodné a efektívne politické riešenie spolu s tými, ktorí sú skutočne odhodlaní na prechod, pričom sa zabezpečí úplné dodržiavanie univerzálnych hodnôt demokracie, právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd, s osobitným dôrazom na práva etnických, kultúrnych a náboženských menšín a žien; potvrdzuje, že v záujme uľahčenia prístupu k ľuďom v núdzi je v prvom rade dôležité oddeliť humanitárny a politický aspekt; vyzýva EÚ a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby vypracovali podrobný plán na politické riadenie v oslobodených oblastiach spolu s možnosťou zmiernenia hospodárskych sankcií;

6.  konštatuje, že všetci utečenci zo Sýrie majú právo na ďalšiu ochranu, pretože im hrozí riziko z iných dôvodov, ako sú uvedené v bode 26 usmernení UNHCR, teda „vysoké alebo neprimerane tvrdé“ tresty, možno až mučenie, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo dokonca svojvoľné popravy;

7.  vyzýva členov Bezpečnostnej rady OSN, predovšetkým Rusko a Čínu, aby prevzali zodpovednosť za zastavenie násilia a represálií voči sýrskemu ľudu aj tým, že podporia prijatie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN vychádzajúcej z tlačových vyhlásení Bezpečnostnej rady OSN z 18 . apríla 2013, a aby nariadili dodávky humanitárnej pomoci do všetkých oblastí Sýrie; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby urobila všetko na to, aby Bezpečnostná rada OSN prijala rezolúciu, a zároveň vyvinula diplomatický tlak na Rusko, ako aj na Čínu; požaduje, aby EÚ spolu s Bezpečnostnou radou OSN a v úzkej spolupráci s USA, Tureckom a Ligou arabských štátov pokračovala v hľadaní možností, ktoré existujú v rámci koncepcie „zodpovednosť za ochranu“, a aby tak pomohla sýrskemu ľudu a zastavila krviprelievanie; rozhodne podporuje prácu nezávislej vyšetrovacej komisie zaoberajúcej sa situáciou v Sýrii a víta jej aktualizovanú správu;

8.  podporuje spoločnú výzvu ministra zahraničných vecí USA Johna Kerryho a ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova na zvolanie medzinárodnej konferencie o Sýrii, ktorá by sa mala uskutočniť čo najskôr ako krok nadväzujúci na konferenciu v Ženeve v júni roku 2012;

9.  vyjadruje znepokojenie nad rastúcou militarizáciou konfliktu a sektárskym násilím; berie na vedomie úlohu rozličných regionálnych aktérov vrátane dodávok zbraní a vyjadruje znepokojenie nad vedľajšími účinkami sýrskeho konfliktu v susediacich krajinách v zmysle humanitárnej krízy, bezpečnosti a stability; rozhodne odsudzuje bombové útoky z 11. mája 2013, pri ktorých zahynuli a boli zranené desiatky osôb, blízko základne sýrskych utečencov v meste Reyhanli v provincii Hatay v juhovýchodnom Turecku, ako aj prípady ostreľovania a prestrelky sýrskych ozbrojených síl na susedné krajiny; podporuje odsúdenie teroristických útokov každého druhu, ktoré vyjadrila podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka;

10.  zdôrazňuje, že EÚ nesie osobitnú zodpovednosť za stabilitu a bezpečnosť vo svojom susedstve, a vyzýva PK/VP a komisára zodpovedného za rozširovanie a európsku susedskú politiku na zabezpečenie toho, aby EÚ mala vedúcu úlohu pri zabraňovaní rozšírenia ozbrojeného konfliktu v Sýrii na susedné krajiny;

11.  oceňuje hostiteľské spoločenstvá a susediace krajiny Sýrie, najmä Jordánsko, Libanon, Turecko a Irak, za pozoruhodnú vynachádzavosť pri poskytovaní prístrešia a humanitárnej pomoci rodinám, ktoré utekajú pred ozbrojeným konfliktov v Sýrii, ale je vážne je znepokojený z nebezpečnou úroveň preľudnenia, ku ktorej sa tieto krajiny blížia z dôvodu prílivu sýrskych utečencov, čo by mohlo vyvolať bezprecedentnú regionálnu nestabilitu;

12.  podporuje a víta významný príspevok Komisie a členských štátov do medzinárodných programov humanitárnej pomoci a politické vedenie, ktoré preukázal komisár pre medzinárodnú spoluprácu, humanitárnu pomoc a krízovú reakciu; víta spôsob, ako Komisia diverzifikuje humanitárnych partnerov v Sýrii v záujme poskytovania efektívnejšej a rozsiahlejšej pomoci, najmä v regiónoch, ktoré sú mimo vládnej kontroly; vyzýva subjekty EÚ a členské štáty, aby lepšie koordinovali svoje kroky a pomoc vnútri Sýrie aj mimo nej;

13.  vyzýva Komisiu, aby predložila komplexný súbor opatrení na pomoc, slúžiaci ako príklad pre ostatných veľkých darcov, na riešenie humanitárnej krízy v Sýrii a v krajinách susediacich s ňou, ktorý bude spočívať na troch pilieroch: (i) rozsiahlejšia humanitárna pomoc (prostredníctvom ECHO), (ii) podpora na pomoc hostiteľským krajinám pri posilňovaní miestnych spoločenstiev a pri zvyšovaní kapacít a modernizácii infraštruktúry (prostredníctvom DEVCO) a (iii) rýchle zavedenie súborov opatrení na makrofinančnú pomoc pre Libanon a Jordánsko;

14.  zdôrazňuje dôležitosť zachovania otvorenosti medzinárodných hraníc a naliehavo vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby veľkou mierou pomáhalo Libanonu a Jordánsku pri riadení rastúceho prílivu utečencov; naliehavo vyzýva vlády hostiteľských krajín v regióne a ďalších aktérov, aby dodržiavali zásady neodháňania a rovnakého zaobchádzania s utečencami;

15.  vyzýva EÚ, aby prijala primerané, zodpovedné opatrenia týkajúce sa možného prílivu utečencov do členských štátov;

16.  požaduje, aby členské štáty bezodkladne prestali využívať predĺžené doby zadržania a prax vracania utečencov, ktoré sú v priamom rozpore s medzinárodným právom a právom EÚ;

17.  požaduje okamžité poskytnutie humanitárnej pomoci všetkým ľuďom v Sýrii, ktorí sa ocitli v núdzi, s osobitným zreteľom na zranené osoby, utečencov, osoby vysídlené v rámci krajiny, ženy a deti; v tejto súvislosti vyjadruje uznanie úsiliu Medzinárodného výboru Červeného kríža a UNRWA; žiada Assadovu vlády, aby umožnila humanitárnym organizáciám plný vstup do krajiny; zdôrazňuje potrebu posilnenia spolupráce medzi rozličnými aktérmi pôsobiacimi v oblasti, ako sú miestne orgány, medzinárodné organizácie a mimovládne organizácie, a to aj pohraničnej spolupráce; domnieva sa, že protokoly o pomoci a monitorovanie na hraniciach by boli prínosom;

18.  vyzýva EÚ, aby podporila zriadenie útočísk pozdĺž turecko-sýrskej hranice a podľa možnosti aj na území Sýrie, ako aj vytvorenie humanitárnych koridorov medzinárodným spoločenstvom;

19.  víta rozsiahlu operáciu humanitárnej pomoci, na ktorú prispievajú medzinárodné a miestne organizácie pod záštitou Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) a UNHCR, a vyjadruje úctu všetkým humanitárnym a zdravotníckym pracovníkom, medzinárodným aj miestnym, za ich odvahu a húževnatosť; vyzýva EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby posilnili ochranu civilistov vrátane humanitárnych pracovníkov a zdravotníckych pracovníkov; naliehavo vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby našlo riešenie súčasnej neistoty a problémov v oblasti práva a poriadku v utečeneckých táboroch napríklad vypracovaním novej bezpečnostnej iniciatívy pre tábory; naliehavo vyzýva všetky strany konfliktu, aby dodržiavali medzinárodné humanitárne právo a uľahčili prístup humanitárnej pomoci, čím umožnia humanitárnym pracovníkom v krajine aj mimo nej vyrovnať sa s rastúcimi potrebami;

20.  vyzýva všetky krajiny, a najmä členské štáty EÚ, aby urýchlene splnili sľuby, ku ktorým sa zaviazali na darcovskej konferencii 30. januára 2013 v Kuvajte; vyzýva EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby vytvorili mechanizmy na stanovenie zodpovednosti s cieľom zabezpečiť, aby sa všetky prisľúbené finančné prostriedky dostali k určeným príjemcom;

21.  odsudzuje praktiky sexuálneho násilia v sýrskom ozbrojenom konflikte, ktorá sa využívajú aj ako vojnová zbraň, a preto predstavujú vojnový zločin, naliehavo vyzýva EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby vyčlenili prostriedky konkrétne určené na zastavenie sexuálneho násilia, a vyzýva hostiteľské spoločenstvá, aby poskytovali riadne zdravotnícku starostlivosť tým osobám, ktoré sa stali obeťami sexuálneho násilia;

22.  vyzýva darcov vzhľadom na rastúce potreby populácie palestínskych utečencov v Sýrii a v susedných krajinách, aby poskytli primerané prostriedky UNRWA, a vyzýva UNRWA, aby podporovala pokračujúce úsilie o posilnenie vytrvalosti utečencov a minimalizovanie ich utrpenia a problémov spojené s vysídlením;

23.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, parlamentom a vládam členských štátov, generálnemu tajomníkovi Organizácie spojených národov a všetkým stranám zapojených do konfliktu v Sýrii.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2012)0057. (2) Prijaté texty, P7_TA(2012)0351.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 23. mája 2013 o vymáhaní majetku pre krajiny Arabskej jari v procese transformácie (2013/2612(RSP))

P7_TA(2013)0224 RC-B7-0188/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o krajinách Arabskej jari a o Únii pre Stredozemie, najmä na svoje uznesenie zo 14. marca 2013 o situácii v Egypte(1) a na svoje uznesenie z 10. mája 2012 o obchode pre zmenu: obchodné a investičné stratégie EÚ pre južné Stredozemie v nadväznosti na revolúcie v arabskom svete(2),

–  so zreteľom na odporúčania Výboru pre politické veci, bezpečnosť a ľudské práva Parlamentného zhromaždenia Únie pre Stredozemie z 12. apríla 2013,

–  so zreteľom na nariadenie Rady z 26. novembra 2012 o prijatí nového legislatívneho rámca na uľahčenie vymáhania majetku v Egypte a Tunisku,

–  so zreteľom na závery spolupredsedov osobitnej skupiny EÚ – Tunisko z 28. a 29. septembra 2011 a na závery spolupredsedov osobitnej skupiny EÚ – Egypt zo 14. novembra 2012, a najmä na ich časti týkajúce sa vymáhania majetku,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 101/2011 zo 4. februára 2011 o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom vzhľadom na situáciu v Tunisku a na nariadenie Rady (EÚ) č. 1100/2012, ktorým sa mení uvedené nariadenie,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 270/2011 z 21. marca 2011 o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu v Egypte a na nariadenie Rady (EÚ) č. 1099/2012, ktorým sa mení uvedené nariadenie,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2011/137/SZBP z 28. februára 2011 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Líbyi a na rozhodnutia Rady 2011/625/SZBP a 2011/178/SZBP, ktorými sa mení uvedené rozhodnutie, na nariadenie Rady (EÚ) č. 204/2011 z 2. marca 2011 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Líbyi a na nariadenie Rady (EÚ) č. 965/2011, ktorým sa mení uvedené nariadenie, a na vykonávacie nariadenia Rady (EÚ) č. 364/2013 a (EÚ) č. 50/2013, ktorými sa vykonáva článok 16 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 204/2011 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Líbyi,

–  so zreteľom na existujúce právne nástroje EÚ zamerané na zlepšenie konfiškácie a vymáhania majetku podľa rozhodnutí Rady 2001/500/SVV, 2003/577/SVV, 2005/212/SVV, 2006/783/SVV and 2007/845/SVV a návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady z 12. marca 2012 o zmrazovaní a konfiškácii príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii (COM(2012)0085),

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov proti korupcii (UNCAC) z roku 2005, najmä na jeho článok 43 o medzinárodnej spolupráci a kapitolu V o vymáhaní majetku, ktorého zmluvnými stranami sú Egypt, Líbya a Tunisko a ktorý bol v mene Európskej únie schválený rozhodnutím Rady 2008/801/ES z 25. septembra 2008,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu (dohovor z Palerma) z roku 2000,

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva č. 19/38 z 19. apríla 2012 o negatívnom vplyve nerepatriácie finančných prostriedkov nezákonného pôvodu do krajín pôvodu na uplatňovanie ľudských práv a o dôležitosti zlepšovania medzinárodnej spolupráce,

–  so zreteľom na iniciatívu generálneho tajomníka OSN zo 17. septembra 2007 týkajúcu sa vymáhania ukradnutého majetku,

–  so zreteľom na iniciatívu na vyhľadávanie ukradnutého majetku (StAR), ktorá je spoločným programom Svetovej banky a Úradu OSN pre drogy a kriminalitu,

–  so zreteľom na akčný plán skupiny G8 na vymáhanie majetku v rámci partnerstva z Deauville s arabskými krajinami v procese transformácie z 21. mája 2012, ktorého zmluvnou stranou je aj EÚ,

–  so zreteľom na konečnú správu arabského fóra o vymáhaní majetku z 13. septembra 2012,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže zatiaľ čo zmrazenie majetku patrí do právomocí EÚ, vymáhanie a repatriácia majetku patria do právomocí členských štátov a musia sa vykonávať v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi; keďže inštitúcie EÚ zohrávajú dôležitú úlohu v podnecovaní a uľahčovaní tohto procesu;

B.  keďže vymáhanie majetku pre krajiny Arabskej jari v procese transformácie je morálnou a zákonnou povinnosťou a zásadnou politickou otázkou vo vzťahoch EÚ s jej južnými susedmi; keďže ide o vec, ktorá má z ekonomického hľadiska význam aj pre zainteresované južné susedské krajiny vzhľadom na potenciál tohto majetku, ktorý by v prípade vrátenia a transparentného a účinného použitia mohol prispieť k oživeniu ich hospodárstiev; keďže vymáhanie majetku vysiela dôrazný signál osobám zapojeným do korupcie a prania špinavých peňazí o tom, že nie sú beztrestní;

C.  keďže existuje komplexný medzinárodný právny rámec, ktorým sa táto oblasť riadi, s osobitným zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov proti korupcii (UNCAC) z roku 2003, ktorý ukladá zmluvným stranám jasné povinnosti; keďže v článku 51 UNCAC sa uvádza, že vrátenie majetku „je základným princípom tohto dohovoru a štáty, zmluvné strany, si v tejto súvislosti poskytujú čo najširšiu mieru spolupráce a pomoci“;

D.  keďže súdny proces týkajúci sa vymáhania majetku je zložitý a zdĺhavý; keďže uplatniteľné právne požiadavky požiadaných štátov sa nemôžu obchádzať a oprávnené tretie strany nemôžu byť v tomto procese zbavené ich právnych nárokov; keďže nedostatočná zodpovedajúca právna odbornosť a obmedzená inštitucionálna kapacita v žiadajúcich štátoch sú hlavnými prekážkami úspešných iniciatív v tejto oblasti; keďže medzi žiadajúcimi a požiadanými štátmi neexistuje efektívna spolupráca;

E.  keďže po revolúciách Arabskej jari v Egypte a Tunisku Európska únia okamžite zmrazila majetok bývalých diktátorov, ich rodín a niektorých ďalších osôb spojených s ich režimami; keďže EÚ v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1970 (2011) prijala podobné rozhodnutie aj v prípade Líbye;

F.  keďže nový legislatívny rámec prijatý Radou 26. novembra 2012 umožňuje členským štátom EÚ uvoľniť zmrazený majetok egyptským a tuniským orgánom na základe súdnych rozhodnutí uznaných v členských štátoch EÚ a uľahčuje výmenu informácií medzi členskými štátmi EÚ a príslušnými orgánmi;

G.  keďže osobitné skupiny EÚ – Egypt a EÚ – Tunisko vyzdvihli význam vrátenia nezákonne získaného majetku, ktorý je v súčasnosti naďalej zmrazený v niekoľkých tretích krajinách; keďže tieto osobitné skupiny súhlasili s dokončením plánu, ktorý by mohol zahŕňať zriadenie skupiny pre vymáhanie majetku pre každú krajinu, ktoré by koordinovala Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ);

H.  keďže skupina G8 prostredníctvom partnerstva z Deauville z mája 2011 podporuje krajiny arabského sveta v procese transformácie na „slobodné, demokratické a tolerantné spoločnosti“; keďže v akčnom pláne vydanom 21. mája 2012 sa uznáva, že bezprostredne po Arabskej jari sa tento región a medzinárodné spoločenstvo naliehavejšie zameriavajú na vymáhanie majetku;

I.  keďže Egypt, Líbya a Tunisko vynaložili značné úsilie na zabezpečenie repatriácie majetku odcudzeného bývalými diktátormi a ich režimami vrátane zriadenia osobitných vnútroštátnych vyšetrovacích komisií poverených úlohou sledovať, odhaľovať a vymáhať takýto majetok a začatia konaní na súdoch v členských štátoch EÚ; keďže kľúčoví medzinárodní aktéri vrátane EÚ, krajín G8 a Švajčiarska reagovali na toto úsilie pozitívne; keďže sa však v tejto oblasti doteraz dosiahlo málo konkrétnych výsledkov; keďže nedostatok konkrétnych výsledkov vedie k zvyšujúcej sa frustrácii vlád a občianskych spoločností žiadajúcich krajín;

J.  keďže komunikácia je v úsilí o vymáhanie majetku dôležitá v záujme výmeny najlepších postupov a tvorby podnetov zverejňovaním úspešných prípadov; keďže komunikáciou by sa zabránilo vzniku zavádzajúcich vyhlásení o výške vymáhateľného majetku;

K.  keďže vrátenie majetku možno dosiahnuť dvojstrannými súdnymi mechanizmami a viacstrannou spoluprácou; keďže opatrenia na vymáhanie majetku by sa mali prijať na vnútroštátnej aj medzinárodnej úrovni;

L.  keďže v apríli 2013 libanonské orgány vrátili svojim tuniským partnerom takmer 30 miliónov USD, ktoré boli nezákonne uložené na bankových účtoch bývalých tuniských vládnych predstaviteľov;

1.  zdôrazňuje, že okrem hospodárskeho významu je vrátenie majetku odcudzeného bývalými diktátormi a ich režimami v krajinách Arabskej jari v procese transformácie aj morálnou a zákonnou povinnosťou a zásadnou politickou otázkou, keďže symbolizuje obnovenie spravodlivosti a vyvodenie zodpovednosti v duchu demokracie a zásad právneho štátu, ako aj politické záväzky a dôveryhodnosť EÚ, a preto predstavuje kľúčovú súčasť partnerstva Únie s jej južnými susedmi s osobitným zreteľom na Egypt, Líbyu a Tunisko;

2.  uznáva, že pre krajiny Arabskej jari je vymáhanie ukradnutého majetku dôležité aj z hospodárskeho a sociálneho hľadiska, pretože tieto krajiny vzhľadom na vážne hospodárske výzvy, ktorým čelia, potrebujú finančné prostriedky na stabilizáciu svojich ekonomík, vytvorenie pracovných miest a zabezpečenie rastu;

3.  konštatuje, že napriek značnému úsiliu egyptských, líbyjských a tuniských orgánov a pevnej politickej vôli všetkých strán dosiahli odborníci pri vymáhaní odcudzeného majetku veľmi malé úspechy, a to najmä z dôvodu zložitosti a komplexnosti príslušných právnych predpisov a postupov v rámci rôznych vnútroštátnych právnych systémov, právnej nepružnosti, nedostatočnej odbornosti dotknutých krajín Arabskej jari, pokiaľ ide o právne, finančné a administratívne postupy v európskych a iných jurisdikciách, a nedostatku zdrojov, ktoré majú k dispozícii;

4.  nalieha na EÚ a jej členské štáty, aby vyvinuli ďalšie výrazné úsilie o uľahčenie vrátenia sprenevereného majetku, ktorý ľuďom v krajinách Arabskej jari ukradli bývalé režimy, v primeranom časovom rámci; nabáda národné úrady pre vymáhanie majetku vo všetkých členských štátoch, aby úzko spolupracovali a nadviazali vzťahy s príslušnými orgánmi v krajinách Arabskej jari s cieľom poskytovať im pomoc pri riešení príslušných zložitých právnych postupov; vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby zohrávala proaktívnu vedúcu úlohu, najmä tým, že bude koordinovať úsilie členských štátov a podporovať budovanie kapacít a spoluprácu medzi všetkými dotknutými štátmi;

5.  zdôrazňuje, že vymáhanie majetku je dôležitou súčasťou podpory Únie zameranej na prechod k demokracii a oživenie hospodárstva v týchto krajinách a môže posilniť vzájomnú dôveru na oboch stranách v duchu partnerstva so spoločnosťami, čo predstavuje základný prvok revidovanej európskej susedskej politiky;

6.  v tejto súvislosti víta iniciatívu Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska, Spojeného kráľovstva, Japonska, Švajčiarska a Spojených štátov vydať príručku s obsiahlym opisom ich vnútroštátnych právnych systémov z hľadiska vymáhania majetku, aby žiadajúce krajiny lepšie chápali tomu, čo je právne možné, aký typ informácií je dostupný, aký druh vyšetrovania možno vykonať a ako treba postupovať v záujme dosiahnutia účinného vymáhania majetku prostredníctvom vzájomnej právnej pomoci; nabáda všetky členské štáty, aby prijali podobné opatrenia a vytvorili spoločný európsky súbor zásad;

7.  víta iniciatívu skupiny G8 týkajúcu sa akčného plánu na vymáhanie majetku v rámci partnerstva z Deauville, ktorou sa stanovujú konkrétne opatrenia na podporu spolupráce, pomoci s prípadmi, úsilia zameraného na budovanie kapacít a technickej pomoci, a predkladá návrh na spoločnú regionálnu iniciatívu – arabské fórum o vymáhaní majetku, ktoré by slúžilo na diskusiu a spoluprácu pri ďalších snahách;

8.  víta nový legislatívny rámec prijatý Radou 26. novembra 2012, ktorý uľahčuje vrátenie odcudzených prostriedkov Egyptu a Tunisku tým, že povoľuje členským štátom uvoľniť zmrazený majetok na základe uznaných súdnych rozhodnutí a podporuje výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi členských štátov na jednej strane a Egypta a Tuniska na strane druhej; zdôrazňuje však, že je potrebné dosiahnuť konkrétne výsledky a v plnej miere zapojiť Líbyu do tohto procesu;

9.  víta úzku spoluprácu inštitúcií EÚ s inými kľúčovými medzinárodnými aktérmi pri vymáhaní majetku pre Egypt, Líbyu a Tunisko s osobitným zreteľom na iniciatívu na vyhľadávanie ukradnutého majetku (StAR) Svetovej banky a Úradu OSN pre drogy a kriminalitu; zdôrazňuje význam úplného využitia existujúcich mechanizmov na vnútroštátnej aj medzinárodnej úrovni spolu s prijatím potrebných nových právnych predpisov a prispôsobením existujúcich právnych predpisov vnútroštátnym právnym systémom v tejto oblasti;

10.  vyzýva Parlamentné zhromaždenie Únie pre Stredozemie , aby otázku vymáhania majetku predložilo národným parlamentom s cieľom presvedčiť poslancov z oboch brehov Stredozemia, aby aktívne podporovali právne opatrenia na zabezpečenie úzkej spolupráce medzi políciou a zúčastnenými justičnými orgánmi;

11.  požaduje bezodkladné zriadenie mechanizmu EÚ zloženého z tímu národných a medzinárodných vyšetrovateľov, prokurátorov, právnikov a iných odborníkov s cieľom poskytnúť právne a odborné poradenstvo a pomoc krajinám Arabskej jari v procese vymáhania majetku; žiada, aby sa na tento mechanizmus poskytli dostatočné prostriedky z príslušného finančného nástroja v rámci vonkajších vzťahov Únie; zdôrazňuje význam udržateľnosti tohto mechanizmu EÚ vzhľadom na to, že ide o zložitý, citlivý a zdĺhavý súdny proces; vyzýva inštitúcie EÚ, aby sa z tejto skúsenosti poučili a ďalej na nej stavali; upozorňuje tiež na možnosť dodatočného financovania tohto mechanizmu v neskoršej fáze prostredníctvom dohôd o spolufinancovaní so žiadajúcimi štátmi;

12.  naliehavo vyzýva Ligu arabských štátov, aby vymedzila, prijala a rýchlo vykonala mechanizmy spolupráce pri vymáhaní majetku, a vyzýva najmä krajiny Perzského zálivu, aby zintenzívnili spoluprácu a poskytli právnu pomoc krajinám Arabskej jari tým, že sa budú zaoberať procesom vymáhania majetku;

13.  uznáva a plne podporuje prínos organizácií občianskej spoločnosti v žiadajúcich aj v požiadaných krajinách k procesu vymáhania majetku, a to najmä v tom, že poskytujú informácie príslušným orgánom, podporujú spoluprácu kľúčových vnútroštátnych a medzinárodných aktérov, monitorujú vrátenie majetku a zabezpečujú, aby sa vrátený majetok v žiadajúcich štátoch použil transparentným a účinným spôsobom;

14.  opätovne potvrdzuje svoj záväzok podporovať prechod krajín Arabskej jari k demokracii a sľubuje, že bude podporovať krajiny Arabskej jari a pomáhať im pri budovaní silných a stabilných demokracií, ktoré presadzujú zásady právneho štátu, dodržiavajú ľudské práva a základné slobody vrátane práv žien a slobody prejavu a v ktorých prebiehajú voľby v súlade s medzinárodnými normami; zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité, aby EÚ dala najavo svoj konkrétny a skutočný záväzok k podpore tohto procesu;

15.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, parlamentom a vládam členských štátov, parlamentu a vláde Švajčiarska, Kongresu a prezidentovi Spojených štátov, Parlamentnému zhromaždeniu Únie pre Stredozemie a parlamentom a vládam Egypta, Líbye a Tuniska.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2013)0095. (2) Prijaté texty, P7_TA(2012)0201.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 23. mája 2013 o správe o pokroku Bosny a Hercegoviny za rok 2012 (2012/2865(RSP))

P7_TA(2013)0225 B7-0161/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na závery zo zasadnutia Európskej rady, ktoré sa konalo 19. – 20. júna 2003, a na ich prílohu s názvom Solúnska agenda pre západný Balkán: približovanie sa k európskej integrácii,

–  so zreteľom na Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na druhej strane, ktorá bola podpísaná 16. júna 2008 a ktorú ratifikovali všetky členské štáty EÚ aj Bosna a Hercegovina,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/211/ES z 18. februára 2008 o zásadách, prioritách a podmienkach obsiahnutých v európskom partnerstve s Bosnou a Hercegovinou a o zrušení rozhodnutia 2006/55/ES(1),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2011/426/SZBP z 18. júla 2011(2) a závery Rady týkajúce sa Bosny a Hercegoviny z 21. marca 2011, 10. októbra 2011, 5. decembra 2011, 25. júna 2012 a 11. decembra 2012,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2012 – 2013 (COM(2012)0600) a na správu o pokroku Bosny a Hercegoviny za rok 2012 prijatú 10. októbra 2012 (SWD(2012)0335),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo 14. medziparlamentnej schôdze Európskeho parlamentu a Parlamentného zhromaždenia Bosny a Hercegoviny, ktorá sa konala 29. – 30. októbra 2012 v Sarajeve,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä uznesenie zo 14. marca 2012 o správe o pokroku Bosny a Hercegoviny(3) a uznesenie z 22. novembra 2012 o rozširovaní: politiky, kritériá a strategické záujmy EÚ(4),

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže EÚ opakovane potvrdila svoj záväzok prijať za svojich členov krajiny západného Balkánu vrátane Bosny a Hercegoviny; keďže EÚ je naďalej pevne odhodlaná podporovať zvrchovanú a jednotnú Bosnu a Hercegovinu, ktorá má vyhliadky na členstvo v EÚ, a keďže táto perspektíva patrí k faktorom, ktoré obyvateľov krajiny najviac zjednocujú;

B.  keďže s cieľom urýchliť pokrok krajiny na ceste k členstvu v EÚ a dosiahnuť hmatateľné výsledky v prospech všetkých občanov je potrebné, aby sa na všetkých úrovniach zabezpečili fungujúce inštitúcie a jasné mechanizmy koordinácie a aby vedúci politickí predstavitelia prijali rozhodné a konzistentné záväzky;

C.  keďže ústavná reforma zostáva kľúčovou reformou potrebnou na transformáciu Bosny a Hercegoviny na efektívnu a v plnej miere funkčnú demokraciu; keďže v kľúčových oblastiach budovania štátu, ako aj správy verejných vecí, súdnictva, uplatňovania zásad právneho štátu a takisto pri boji proti korupcii a pri aproximácii normám EÚ je potrebný hmatateľný pokrok;

D.  keďže treba neodkladne vytvoriť účinné mechanizmy koordinácie pre lepšie prepojenie s EÚ;

E.  keďže nedostatočné pracovné vyhliadky, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí, naďalej vážne narúšajú sociálno-ekonomický a politický rozvoj krajiny;

F.  keďže korupcia naďalej vážnym spôsobom zabraňuje sociálno-ekonomickému a politickému rozvoju krajiny;

G.  keďže regionálna spolupráca a dobré susedské vzťahy tvoria základné prvky procesu stabilizácie a pridruženia a zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri procese transformácie západného Balkánu na oblasť s dlhodobou stabilitou a udržateľným rozvojom; keďže spolupráca s ostatnými krajinami regiónu v duchu dobrých susedských vzťahov je nevyhnutným predpokladom mierového spolunažívania a zmierenia v Bosne a Hercegovine a na západnom Balkáne;

H.  keďže EÚ označila zásady právneho štátu za kľúčové v procese rozširovania;

Všeobecné úvahy

1.  dôrazne pripomína svoju podporu, pokiaľ ide o európsku integráciu Bosny a Hercegoviny v prospech všetkých občanov krajiny;

2.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že politickým elitám v Bosne a Hercegovine stále chýba spoločná vízia celkového smerovania krajiny, čo ju vystavuje nebezpečenstvu, že bude ešte viac zaostávať za ostatnými krajinami svojho regiónu;

3.  vyzdvihuje pokojný, slobodný a spravodlivý charakter miestnych volieb; berie na vedomie spory, ku ktorým došlo pred voľbami v Srebrenici; uznáva rozhodnutia ústrednej volebnej komisie Bosny a Hercegoviny v tejto veci; vyjadruje znepokojenie nad tým, že Mostar je jediným mestom, v ktorom sa nekonali komunálne voľby; naliehavo vyzýva dotknuté strany, aby sa dohodli na zmenách štatútu mesta Mostar v súlade s príslušným rozhodnutím ústavného súdu v Bosne a Hercegovine;

4.  víta pozastavenie medzinárodného dohľadu v dištrikte Brčko; vyzýva orgány, aby zabezpečili dodržanie dosiaľ nesplnených cieľov a podmienok, ktoré umožnia zatvoriť Úrad vysokého predstaviteľa, a tak prevziať väčšiu zodpovednosť na miestnej úrovni;

5.  zdôrazňuje dôležitosť jednotného postoja Bosny a Hercegoviny v integračnom procese EÚ; naliehavo vyzýva vedúcich politických predstaviteľov a volených predstaviteľov, aby spolupracovali a sústredili sa na realizáciu plánu ako súčasť dialógu na vysokej úrovni s Komisiou, vďaka čomu bude možné splniť požiadavky na to, aby Dohoda o stabilizácii a pridružení konečne nadobudla platnosť a aby bola predkladaná žiadosť o členstvo dôveryhodná; vyzýva vedúcich politických predstaviteľov a všetky orgány, aby v rámci prístupového procesu úzko spolupracovali s osobitným zástupcom EÚ;

6.  pripomína Komisii, že rozširovanie EÚ nepredstavuje len prenesenie acquis Únie, ale musí sa zakladať na skutočnom a komplexnom záväzku v oblasti európskych hodnôt; so znepokojením konštatuje, že v dôsledku súčasnej hospodárskej a finančnej krízy sa mohlo oslabiť nedirektívne transformačné pôsobenie EÚ; podnecuje však Komisiu, členské štáty a ostatné krajiny západného Balkánu, aby hľadali inovatívne spôsoby podpory kultúry a atmosféry porozumenia v Bosne a Hercegovine a v regióne;

7.  vyjadruje poľutovanie nad zrušením tretieho zasadnutia v rámci dialógu na vysokej úrovni o prístupovom procese medzi EÚ a Bosnou a Hercegovinou, ktorý bol naplánovaný na 11. apríla 2013, kvôli nedostatočnému pokroku vo veci Sejdić a Finci;

8.  berie na vedomie významný prínos policajnej misie EÚ, ktorá svoju činnosť ukončila 30. júna 2012, a víta zintenzívnenie účasti EÚ pri budovaní právneho štátu; víta obnovenie mandátu mnohonárodných síl Európskej únie na stabilizáciu (EUFOR Althea) a jeho nové zameranie na budovanie kapacít a odbornú prípravu;

Politické podmienky

9.  pripomína význam fungujúcich inštitúcií na všetkých úrovniach z hľadiska pokroku krajiny v európskom integračnom procese; víta, že došlo k obnoveniu dialógu a že v novembri 2012 boli po rozpade koalície a päťmesačnej patovej situácii do Rady ministrov zvolení noví ministri; vyjadruje znepokojenie nad obmedzeniami, ktoré vyplývajú z neistoty spojenej s prerozdelením funkcií vo vláde federácie Bosny a Hercegoviny; víta však pokrok pri vymenovaní kandidátov na posty ústavného súdu federácie;

10.  vyzýva všetky príslušné orgány, aby vytvorili stratégiu/program integrácie do EÚ v záujme zabezpečenia koordinovaného a harmonizovaného prebratia právnych predpisov a noriem EÚ, ako aj ich vykonávania a presadzovania v rámci krajiny, a preukázali tak jednotnú víziu, pokiaľ ide o celkové smerovanie krajiny, a odhodlanosť zabezpečiť všeobecnú prosperitu pre všetkých občanov;

11.  vyzýva na zmenu rokovacieho poriadku snemovne národov a poslaneckej snemovne s cieľom zavedenia zrýchleného postupu prijatia právnych predpisov EÚ;

12.  víta pokrok dosiahnutý v prvej polovici roka 2012 a od októbra 2012, najmä prijatie dôležitých zákonov o sčítaní ľudu a štátnej pomoci, ako aj štátneho rozpočtu na roky 2011, 2012 a 2013 a fytosanitárneho balíka, pokrok v súvislosti s Radou pre štátnu pomoc a Protikorupčnou agentúrou a dosiahnutie politickej dohody o štátnom a vojenskom majetku; požaduje účinné vykonávanie týchto opatrení a naliehavo žiada Komisiu a osobitného zástupcu EÚ, aby podrobne sledovali vykonávanie, pri ktorom sa má v plnej miere zohľadniť rozhodnutie Ústavného súdu Bosny a Hercegoviny z 13. júla 2012; vyzýva orgány Bosny a Hercegoviny, aby vytvorili a posilnili kapacity príslušných inštitúcií, ako je napríklad Rada pre štátnu pomoc a Protikorupčná agentúra, najmä pokiaľ ide o dostatočné personálne zastúpenie;

13.  je znepokojený zdržaním v uskutočnení sčítania ľudu; zdôrazňuje význam uskutočnenia sčítania obyvateľov v októbri 2013 a víta snahy zabezpečiť, aby sa vykonalo v októbri v súlade s medzinárodnými normami; naliehavo žiada všetky príslušné orgány, aby odstránili prekážky a aby sčítanie ľudu nepolitizovali, pretože jeho účelom je poskytnúť objektívne sociálno-ekonomické údaje; dôrazne vyzýva na rešpektovanie práv menšín;

14.  vyzýva štátne orgány Bosny a Hercegoviny, aby zabezpečili súlad s rozhodnutím ústavného súdu o potrebe zmeniť právne predpisy týkajúce sa čísiel totožnosti občanov; konštatuje, že po 12. februári 2013 nebolo z dôvodu niekoľkých mesiacov nečinnosti možné novorodencom vydať identifikačné čísla a v dôsledku toho ani základné dokumenty, ako sú cestovné pasy alebo karty zdravotného poistenia; žiada, aby sa v záujme nápravy tejto situácie naliehavo prijali opatrenia;

15.  naliehavo vyzýva orgány, aby vykonali rozsudok vo veci Sejdić a Finci ako prvý krok v rámci komplexnej ústavnej reformy, ktorá je potrebná na napredovanie krajiny smerom k modernej a fungujúcej demokracii, v ktorej sa odstráni akákoľvek podoba diskriminácie a v ktorej môže každý občan bez ohľadu na svoju etnickú príslušnosť využívať rovnaké práva a slobody; víta skutočnosť, že zhromaždenie kantone Sarajevo ako prvé v Bosne a Hercegovine jednomyseľne novelizovalo ústavu a dalo príležitosť osobám nehlásiacim sa ku konkrétnej etnickej menšine a etnickým menšinám príležitosť vytvoriť svoju vlastnú skupinu v zhromaždení v súlade s rozhodnutím Európskeho dohovoru o ľudských právach a judikatúry Sejdić-Finci;

16.  berie na vedomie rozhodnutie komisára pre rozšírenie a susedskú politiku neusporiadať plánovanú tretiu schôdzu v rámci dialógu na vysokej úrovni medzi EÚ a Bosnou a Hercegovinou o prístupovom procese, a to vzhľadom na nedostatok politickej dohody v súvislosti s vykonaním rozhodnutia vo veci Sejdić-Finci; vyjadruje znepokojenie nad tým, že nedosiahnutie dohody môže mať nepriaznivý vplyv na celý prístupový proces, a vyzýva vedúcich politických predstaviteľov, aby našli riešenie;

17.  podnecuje osobitného zástupcu EÚ (OZEÚ) a vedúceho delegácie, aby naďalej vyvíjal úsilie s cieľom podporiť dohodu o vykonaní rozsudku vo veci Sejdić a Finci;

18.  konštatuje naliehavú potrebu zásadných ústavných reforiem na štátnej úrovni a na úrovni jednotlivých subjektov s cieľom zabezpečiť väčšiu efektívnosť, funkčnosť a transparentnosť inštitucionálnych štruktúr na všetkých úrovniach; znovu opakuje, že je potrebné zjednodušiť štruktúru federácie Bosny a Hercegoviny; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby vykonali komplexné a otvorené konzultácie a verejnú diskusiu so všetkými zainteresovanými stranami v krajine o ústavných zmenách; zdôrazňuje, že do tohto procesu musia byť zapojené všetky zúčastnené strany a komunity, čo by mali viesť ku konkrétnym výsledkom;

19.  vyzýva všetky príslušné orgány, aby zabezpečili zriadenie nezávislého, nestranného a účinného súdneho systému s podporou nestrannej a nezávislej policajnej služby a účinne vykonávali stratégiu reformy súdnictva a národnú stratégiu v oblasti vojnových zločinov; naliehavo vyzýva na harmonizáciu judikatúry v trestných a občianskych veciach medzi jednotlivými súdnymi a trestnými systémami, ako aj vykonanie všetkých odporúčaní prijatých v rámci štruktúrovaného dialógu v oblasti súdnictva medzi EÚ a Bosnou a Hercegovinou;

20.  vyzýva orgány Bosny a Hercegoviny, aby pokročili pri reforme verejnej správy a posilňovaní správnych kapacít na všetkých úrovniach správy zaoberajúcich sa otázkami EÚ; vyjadruje obavy, pokiaľ ide o finančnú udržateľnosť verejnej správy a nedostatok politickej podpory pre jej reformu; zdôrazňuje, že je potrebné zamerať úsilie na vytvorenie efektívneho koordinačného mechanizmu za podpory EÚ a na zvyšovanie kvalifikácie a spôsobilostí štátnych úradníkov ako dôležitého prvku pre zabezpečenie efektívnej a plodnej spolupráce s EÚ;

21.  vyjadruje znepokojenie nad vysokou mierou korupcie v krajine, jej prepojením s politickými stranami a prítomnosťou korupcie na všetkých úrovniach verejného života; nabáda príslušné orgány na všetkých úrovniach, aby navrhli a zaviedli stratégie a plány pre boj proti korupcii; vyzýva zodpovedné orgány, aby preukázali politickú vôľu riešiť tento problém, poskytli prostriedky na plné sfunkčnenie Protikorupčnej agentúry a dosiahli pokrok pri vyšetrovaní a vynášaní rozsudkov, a vyzýva orgány Bosny a Hercegoviny, aby právne predpisy v oblasti boja proti korupcii zosúladili s odporúčaniami Skupiny štátov proti korupcii (GRECO); zdôrazňuje, že je potrebné účinne bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi stíhaním páchateľov a poskytnutím ochrany a odškodnenia obetiam;

22.  naliehavo vyzýva príslušné orgány, aby urýchlili úsilie, pokiaľ ide o vykonávanie plánu realizácie operatívnej dohody s úradom Europol, konkrétne v súvislosti so zosúladením príslušných právnych predpisov a postupov na ochranu údajov;

23.  nalieha na orgány Bosny a Hercegoviny, aby podporovali vznik nezávislých a rôznorodých médií bez politického zasahovania, etnickej fragmentácie a polarizácie; zdôrazňuje osobitnú úlohu verejnoprávnych médií pri posilňovaní demokracie a sociálnej súdržnosti a vyzýva orgány, aby zaručili ich finančnú udržateľnosť, nezávislosť a súlad s európskymi normami; vyjadruje poľutovanie nad politickým tlakom na novinárov a hrozbami voči nim; vyjadruje znepokojenie nad pokusmi o oslabenie nezávislosti regulačného orgánu pre komunikáciu a prevádzkovateľov verejnoprávneho vysielania; pripomína, že slobodné médiá predstavujú základný prvok stabilnej demokracie;

24.  vyzýva všetky politické strany, aby sa aktívne snažili o vybudovanie inkluzívnej a tolerantnej spoločnosti; vyzýva príslušné orgány, aby vykonávali antidiskriminačné právne predpisy a politiky a aby odstránili právne a praktické nedostatky vrátane tých, ktoré sa týkajú osôb s postihnutím; vyjadruje znepokojenie nad nenávistnými prejavmi, ohrozovaním a prenasledovaním, ktoré sú namierené proti lesbičkám, homosexuálom, bisexuálom a transrodovým osobám; vyzýva orgány, aby plne realizovali akčný plán týkajúci sa rómskeho obyvateľstva, aktívne podporovali účinné začleňovanie Rómov a všetkých menšín, verejne odsúdili trestné činy motivované nenávisťou a zabezpečili ich riadne policajné vyšetrovanie a súdne stíhanie; vyzýva orgány, aby v tejto oblasti aktívne podporovali iniciatívy občianskej spoločnosti finančne, prakticky, ako aj verejne prezentovanými politickými záväzkami;

25.  podnecuje pôsobenie ochrancov ľudských a občianskych práv v Bosne a Hercegovine a vyzýva Komisiu, aby vytvorila mechanizmy financovania, ktoré umožnia, aby aj miestne organizácie mali prospech z finančnej podpory v rámci nástroja predvstupovej pomoci;

26.  vyzýva na podporu žien presadzovaním, ochranou a posilňovaním ich práv, zlepšovaním ich sociálnej a hospodárskej situácie, zvyšovaním ich účasti na pracovnom trhu, zabezpečením spravodlivého zastúpenia žien v politických a hospodárskych rozhodovacích procesoch a podporou podnikania žien; konštatuje, že ženy sú stále nedostatočne zastúpené v parlamentoch, vládach a vo verejnej správe a že ich zamestnanecké práva sú často zanedbávané; žiada orgány Bosny a Hercegoviny, aby na vysokej úrovni zosúladili práva v oblasti sociálneho zabezpečenia pre osoby na materskej, otcovskej alebo rodičovskej dovolenke v krajine, čím by vytvorili jednotnú situáciu pre všetkých občanov a zabránili diskriminácii;

27.  je znepokojený vysokou mierou, nenahlasovaním a nedostatočným stíhaním domáceho násilia; vyzýva orgány, aby prijali a realizovali opatrenia na dosiahnutie skutočnej ochrany žien; zdôrazňuje potrebu posilniť kompetencie orgánov presadzovania práva v záujme úspešného riešenia problémov týkajúcich sa násilia založeného na rodovej príslušnosti, domáceho násilia, nútenej prostitúcie a obchodovania so ženami; zdôrazňuje dôležitosť ochrany detí pred násilím, obchodovaním a akýmkoľvek iným spôsobom zneužívania; podnecuje Komisiu, aby hľadala spôsoby na podporu boja proti domácemu násiliu;

28.  víta návrh programu pre obete znásilnenia, sexuálneho zneužitia a mučenia počas vojny v Bosne a Hercegovine; naliehavo žiada poskytnutie dostatočných zdrojov na systematickú rehabilitáciu obetí sexuálneho násilia spojeného s konfliktom, a to vrátane odškodnenia bez ohľadu na ich spoločenské postavenie, a požaduje zdravotnú a psychologickú starostlivosť, ako aj primerané sociálne služby; vyzýva všetky príslušné orgány, aby zvyšovali povedomie verejnosti o postavení obetí;

29.  vyzýva federáciu, aby do trestného poriadku zaviedla právnu úpravu o trestných činoch motivovaných nenávisťou, podobne ako sa to už stanovilo v Srbskej republike a dištrikte Brčko v roku 2009;

30.  upozorňuje, že na konci roka 2011 bolo v Bosne a Hercegovine stále približne 113 000 osôb vysídlených v rámci krajiny vrátane asi 8 000 osôb žijúcich v zberných táboroch a 7 000 utečencov; naliehavo vyzýva všetky príslušné orgány na všetkých úrovniach, aby uľahčili, a to aj na základe záväzku medzinárodného spoločenstva darcov obnoveného na medzinárodnej konferencii darcov konanej v apríli 2012 v Sarajeve, trvalý návrat utečencov a osôb vysídlených v rámci krajiny tým, že im zabezpečia prístup k bývaniu, vzdelávaniu, sociálnej ochrane a zamestnaniu; naliehavo ich vyzýva, aby podporili tento proces aj tak, že spravodlivým a primeraným spôsobom poskytnú finančnú pomoc všetkým vracajúcim sa utečencom vrátane chorvátskych utečencov vracajúcich sa do Posaviny;

31.  s poľutovaním konštatuje, že v dôsledku vojny trpí množstvo ľudí v Bosne a Hercegovine posttraumatickou stresovou poruchou (PTSD); vyzýva orgány, aby sa zaoberali riešením nedostatočnej sociálnej a psychologickej starostlivosti o osoby trpiace syndrómom PTSD;

32.  vyzýva na úplné uplatňovanie stratégie odstraňovania mín a na prijatie právnych predpisov o činnostiach zameraných na odstránenie mín, aby sa zabránilo ďalším obetiam nešťastí spôsobených nášľapnými mínami;

33.  dôrazne odsudzuje všetky pokusy – či už v rámci Bosny a Hercegoviny, alebo kdekoľvek vo svete – o bagatelizovanie alebo popretie genocídy v Srebrenici;

Sociálno-ekonomické otázky

34.  naliehavo vyzýva správne orgány na všetkých úrovniach, aby neustále uplatňovali riadne fiškálne politiky; vyjadruje znepokojenie nad veľkosťou neformálnej ekonomiky a vysokou mierou nezamestnanosti, najmä pokiaľ ide o ženy a mladých ľudí; vyjadruje znepokojenie nad vplyvom politickej nestability a slabého právneho štátu na rast a investície, ako aj na podnikateľské prostredie ako celok; vyzýva vládu, aby v krajine vytvorila jednotný hospodársky priestor, priaznivé podmienky pre rozvoj podnikania, najmä malých a stredných podnikov, aby podporila domáce zdroje rastu a zároveň znížila dominantný vplyv vlády na hospodárstvo, ako aj podiel monopolov a aby podporovala výdavky orientované na rast a podnecovala konkurencieschopnosť;

35.  víta rozhodnutie EÚ poskytnúť Bosne a Hercegovine makrofinančnú pomoc v hodnote 100 miliónov EUR ako jasný znak svojho záväzku, pokiaľ ide o európsku perspektívu krajiny a dobré životné podmienky jej občanov;

36.  vyzýva orgány Bosny a Hercegoviny, a najmä orgány samosprávnych jednotiek, ktoré registrujú väčšinu spoločností v Bosne a Hercegovine, aby zrevidovali a zmodernizovali existujúce pracovnoprávne predpisy, posilnili sociálny dialóg a inšpekciu práce;

37.  víta podpísanie dohody medzi Bosnou a Hercegovinou a EÚ o pristúpení Bosny a Hercegoviny k Svetovej obchodnej organizácii (WTO); podnecuje orgány v Bosne a Hercegovine, aby zintenzívnili rokovania s ďalšími partnermi s cieľom získať v blízkej budúcnosti členstvo vo WTO;

38.  hoci berie na vedomie určitý pokrok v zdokonaľovaní všeobecného vzdelávacieho rámca, opätovne vyzýva Radu ministrov, aby okrem iného zlepšila koordináciu medzi 12 ministerstvami školstva a odborom pre vzdelávanie dištriktu Brčko a znížila fragmentáciu vzdelávacieho systému;

39.  zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť celkovú kvalitu vzdelávania tak, aby zodpovedalo potrebám vnútorného a zahraničného pracovného trhu; vyzýva orgány Bosny a Hercegoviny, aby riešili nedostatky v oblasti odbornej prípravy s cieľom získať priame zahraničné investície, ako aj zabezpečiť, aby sa, okrem iného z dôvodu hospodárskej nevyhnutnosti, začala akreditácia vzdelávacích inštitúcií a aby sa agentúry zaoberajúce sa uznávaním dosiahnutého vzdelania a diplomov stali plne funkčnými; víta opatrenia na rozvoj a podporu vzdelávacích kurzov a programov pre mladých ľudí, aby sa uľahčila ich účasť na trhu práce, a žiada ďalšie iniciatívy v tomto smere;

40.  naliehavo vyzýva všetky príslušné orgány, aby ukončili etnickú segregáciu detí („dve školy pod jednou strechou“), ktorá stále existuje v niektorých kantónoch federácie; ďalej vyzýva na podporu účinnej integrácie rómskych detí najmä v oblasti vzdelávania, okrem iného prostredníctvom programov prípravy na školu; vyzýva orgány na spoluprácu s príslušnými mimovládnymi organizáciami s cieľom podnecovať rómske rodiny, aby podporili prístup svojich detí k vzdelávaniu; vyzýva orgány, aby zosúladili právne predpisy v Bosne a Hercegovine s cieľom zaistiť pre všetky deti rovnaké zaobchádzanie; požaduje vo všeobecnosti, aby sa vyvinulo viac úsilia, vďaka ktorému sa predíde rozdeleniu rodín, a ohrozeným rodinám sa poskytlo viac podporných služieb; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či by cielená pomoc EÚ mohla prispieť k ukončeniu segregácie vo vzdelávacom systéme;

41.  víta plány Komisie zvolať stretnutie na vysokej úrovni v oblasti vzdelávania s cieľom podporiť dialóg o niekoľkých témach vrátane etnickej segregácie detí v školách a zblížiť zástupcov príslušných medzinárodných organizácií a orgánov Bosny a Hercegoviny zodpovedných za vzdelávanie;

42.  vyzýva orgány, aby zosúladili právne predpisy s acquis EÚ o uznávaní odborných kvalifikácií;

43.  naliehavo žiada orgány, aby prijali všetky potrebné opatrenia na ochranu národného dedičstva a zaoberali sa príslušnými právnym rámcom; vyzýva ďalej všetky príslušné orgány na všetkých úrovniach, aby zabezpečili jasné postupy financovania kultúrnych inštitúcií s cieľom zabrániť ich uzatváraniu;

44.  naliehavo vyzýva orgány Bosny a Hercegoviny, aby zaviedli primerané opatrenia, ktorými sa predíde ďalšiemu zneužívaniu bezvízového cestovného režimu, a aby účinne pristúpili k organizovanému zneužívaniu azylových postupov v členských štátoch EÚ;

Regionálna spolupráca a dvojstranné otázky

45.  vyjadruje Bosne a Hercegovine uznanie za konštruktívnu úlohu, ktorú zohráva v rámci regionálnej spolupráce, a vyzýva krajinu, aby pracovala na vymedzení hraníc v spolupráci so všetkými susedmi;

46.  naliehavo vyzýva orgány Bosny a Hercegoviny, aby zintenzívnili prípravy na pristúpenie Chorvátska k EÚ tak, že svoje príslušné právne predpisy o bezpečnosti potravín zosúladia s acquis EÚ; vyjadruje znepokojenie nad nečinnosťou orgánov Bosny a Hercegoviny, keďže to môže viesť k stratám na jej vývozných trhoch; víta dosiahnutý pokrok a naliehavo žiada príslušné orgány, aby urýchlene vybudovali potrebnú infraštruktúru na budúcich miestach hraničnej kontroly EÚ; víta iniciatívu Komisie týkajúcu sa nájdenia riešenia prostredníctvom trojstranných rokovaní s Chorvátskom a Bosnou a Hercegovinou, pokiaľ ide o posledné zostávajúce otázky správy hraníc, so zreteľom na pristúpenie Chorvátska k EÚ, vrátane dohody Neum/Ploče; vyzýva na ďalšie konštruktívne úsilie v tomto smere, ktoré by umožnilo prípadné vybudovanie ďalších miest hraničnej kontroly; vyslovuje Bosne a Hercegovine uznanie za príspevok k pokroku pri riešení zostávajúcich záležitostí vrátane dokončenia dohody o malom pohraničnom styku, ktorou sa má uľahčiť pohyb občanov v pohraničných oblastiach; považuje za nevyhnutné vyriešiť otázku zachovania existujúceho režimu preukazov totožnosti pri pohybe medzi krajinami aj po júli 2013, aby mohli občania Bosny a Hercegoviny naďalej cestovať do Chorvátska;

47.  opakovane nalieha, aby sa občanom Kosova umožnil vstup do krajiny, keďže Bosna a Hercegovina je jedinou krajinou regiónu, ktorá im vstup nepovoľuje; preto naliehavo vyzýva orgány Bosny a Hercegoviny, aby uznali potrebné cestovné doklady občanov Kosova na vstup do krajiny, ako to urobilo Srbsko a iné krajiny;

48.  opätovne zdôrazňuje, že je potrebné prísne vykonávať všetky nevyhnutné kritériá a opatrenia bezvízového režimu pri cestovaní do krajín schengenského priestoru, vykonávať dlhodobé stratégie a regulovať politiku týkajúcu sa menšín; zdôrazňuje, že občanov treba riadne informovať o obmedzeniach bezvízového režimu, aby sa zabránilo všetkým druhom zneužívania slobody cestovania a politiky vízovej liberalizácie; poukazuje na konštantne nízky počet žiadateľov o azyl z Bosny a Hercegoviny v členských štátoch EÚ; poukazuje na dôležitosť bezvízového cestovania pre občanov Bosny a Hercegoviny;

o
o   o

49.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii a Predsedníctvu Bosny a Hercegoviny, Rade ministrov Bosny a Hercegoviny, Parlamentnému zhromaždeniu Bosny a Hercegoviny a vládam a parlamentom Federácie Bosny a Hercegoviny a Srbskej republiky.

(1) Ú. v. EÚ L 80, 19.3.2008, s. 18. (2) Ú. v. EÚ L 188, 19.7.2011, s. 30. (3) Prijaté texty, P7_TA(2012)0085. (4) Prijaté texty, P7_TA(2012)0453.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 23. mája 2013 o správe o pokroku bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko za rok 2012 (2013/2866(RSP))

P7_TA(2013)0226 B7-0186/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskej rady zo 16. decembra 2005 udeliť krajine štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ a na závery predsedníctva vydané v nadväznosti na zasadnutia Európskej rady 15. a 16. júna 2006 a 14. a 15. decembra 2006,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 13. decembra 2012,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie vedúcich misií EÚ a USA z 11. januára 2013,

–  so zreteľom na správu Komisie o pokroku za rok 2012 (SWD(2012)0332) a na oznámenie Komisie z 10. októbra 2012 s názvom Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2012 – 2013 (COM(2012)0600),

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 845 (1993) a č. 817 (1993), ako aj na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č.47/225 (1993) a na dočasnú dohodu z roku 1995,

–  so zreteľom na rozsudok Medzinárodného súdneho dvora vo veci uplatňovania dočasnej dohody z 13. septembra 1995,

–  so zreteľom na odporúčanie č. 329 (2012) Kongresu miestnych a regionálnych samospráv Rady Európy o miestnej demokracii v krajine,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia vrátane uznesenia z 22. novembra 2012 o rozširovaní: politiky, kritériá a strategické záujmy EÚ(1),

–  so zreteľom na 10. schôdzu spoločného parlamentného výboru, ktorá sa konala 7. júna 2012,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v integračnom procese by sa ku všetkým kandidátskym a potenciálnym kandidátskym krajinám malo pristupovať podľa ich zásluh;

B.  keďže dialóg na vysokej úrovni o pristúpení (High Level Accession Dialogue - HLAD) vniesol do reformného procesu v krajine novú dynamiku;

C.  keďže pristúpenie k EÚ je mimoriadne dôležité pre dlhodobú stabilitu krajiny a dobré vzťahy medzi etnikami;

D.  keďže Európska rada už štvrtý rok za sebou rozhodla neotvárať prístupové rokovania s touto krajinou napriek kladnému odporúčaniu Komisie; keďže toto ďalšie odloženie zvyšuje rastúcu frustráciu macedónskej verejnej mienky nad patovou situáciou procesu integrácie do EÚ a spôsobuje riziko prehĺbenia domácich problémov a vnútorného napätia; keďže dvojstranné záležitosti by nemali tvoriť prekážku oficiálneho otvorenia prístupových rokovaní, hoci by sa mali vyriešiť pred ukončením prístupového procesu;

E.  keďže krajina je pripravená začať prístupové rokovania s EÚ;

F.  keďže regionálna spolupráca a dobré susedské vzťahy zostávajú zásadnou súčasťou procesu rozširovania;

G.  keďže dvojstranné otázky by sa mali riešiť v konštruktívnom duchu, berúc do úvahy celkové záujmy a hodnoty EÚ;

Všeobecné úvahy

1.  opätovne zdôrazňuje svoju výzvu Rade, aby bezodkladne stanovila dátum začatia prístupových rokovaní;

2.  ľutuje, že už štvrtý rok za sebou sa Rada na svojom poslednom zasadnutí 11. decembra 2012 rozhodla nepostupovať podľa odporúčania Komisie a zatiaľ nezačala prístupové rokovania; je napriek tomu presvedčený, že závery Európskej rady, jednomyseľne podporené časovo obmedzeným rozhodnutím vychádzajúcim z ďalšej správy Komisie, sú skutočným krokom vpred, uznávajúc význam dostatočného pokroku v kľúčových oblastiach, ako sa navrhuje v záveroch Európskej rady z decembra roku 2012; blahoželá komisárovi zodpovednému za rozširovanie k iniciatívam a vyzýva ho, aby do nasledujúcej správy zahrnul odhad nákladov v prípade nerozšírenia spolu s najväčšími rizikami pre krajinu v prípade predĺženia súčasného status quo; víta jarnú správu Komisie zo 16. apríla 2013 a vyzýva írske predsedníctvo, aby pokračovalo v intenzívnych diplomatických rokovaniach s cieľom dosiahnutia výsledku, ktorého cieľom by bolo rozhodnutie Rady o začatí rokovaní do konca júna roku 2013;

3.  zdôrazňuje skutočnosť, že dobré susedské vzťahy sú základným pilierom procesu rozširovania EÚ; víta celkovo konštruktívnu úlohu krajiny v oblasti vzťahov s ďalšími krajinami, ktoré sú zapojené do procesu rozširovania; podporuje pokračujúce diplomatické výmeny, ktoré sa uskutočnili medzi Aténami, Sofiou a Skopje, a zdôrazňuje, že je veľmi dôležité, aby všetky strany demonštrovali skutočné odhodlanie v otázke dobrých susedských vzťahov založených najmä na priateľstve, vzájomnom rešpektovaní, konštruktívnom dialógu a ozajstnej túžbe vyriešiť nedorozumenia a prekonať prejavy nepriateľstva; požaduje vyhýbanie sa prejavom, vyhláseniam a krokom, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na dobré susedské vzťahy; víta v tejto súvislosti nedávne prvé stretnutie zástupcov vlád zo Skopje a Sofie zamerané na možnosť podpísania dohody o dobrých susedských vzťahoch medzi oboma krajinami; naliehavo vyzýva komisára zodpovedného za rozširovanie, aby vo svojej správe venoval osobitnú pozornosť problematike dobrých susedských vzťahov; požaduje väčšiu spoločensko-kultúrnu spoluprácu s cieľom posilňovania väzieb medzi národmi regiónu;

4.  opakuje svoj postoj, že dvojstranné otázky by sa mali v rámci procesu pristúpenia riešiť čo najskôr, v konštruktívnom a susedskom duchu a podľa možností pred začatím prístupových rokovaní; pripomína svoje stanovisko, že dvojstranné otázky by nemali slúžiť ako brzda procesu pristúpenia k EÚ;

5.  trvá na tom, že v integračnom procese by sa ku všetkým kandidátskym a potenciálnym kandidátskym krajinám malo pristupovať podľa ich zásluh;

6.  je pevne presvedčený, že začatie rokovaní môže samo osebe byť zlomom poskytujúcim pozitívny impulz a účinným nástrojom na ďalšie reformy, zlepšiť domácu situáciu, uľahčiť dialóg medzi etnickými skupinami a podporiť dobré vzťahy so susedmi;

7.  považuje dialóg na vysokej úrovni o pristúpení (HLAD) za dôležitý nástroj pri prekonávaní súčasnej patovej situácie a na obnovu dynamiky procesu pristupovania k EÚ; víta pokrok, ktorý sa dosiahol vo viac ako 75 % určených oblastí politiky; pripomína dôležitosť úplného a nezvratného uplatňovania; zdôrazňuje, že dialóg na vysokej úrovni o pristúpení HLAD nemôže byť náhradou za prístupové rokovania; vyzýva Radu, aby požiadala Komisiu o to, aby čo najskôr začala s procesom preverovania s cieľom umožniť ďalší pokrok;

8.  víta a plne podporuje nedávnu dohodu vedúcu k prekonaniu mŕtveho bodu v domácom politickom vývoji krajiny a domnieva sa, že súčasná dohoda umožní dosahovanie ďalšieho pokroku smerom k pristúpeniu do EÚ ešte pred začatím rozpráv Európskej rady; vyzýva všetky strany, aby pokračovali v politickom dialógu, a zdôrazňuje potrebu rozsiahlej podpory a angažovanosti medzi jednotlivými stranami v rámci agendy EÚ; zdôrazňuje skutočnosť, že národný parlament je kľúčovou demokratickou inštitúciou na diskusie o politických rozdieloch a na ich vyriešenie, a žiada všetky politické sily v krajine, aby konali v tomto duchu, dodržiavali jeho procedúry a demokratické hodnoty, na ktorých je vybudovaný; podporuje iniciatívy smerujúce k zlepšeniu fungovania parlamentu vrátane návrhu na vytvorenie vyšetrovacej komisie na zistenie zodpovednosti za udalosti z 24. decembra 2012, vypracovanie ďalších odporúčaní na všeobecnú reformu parlamentných procedúr na skutočne medzistraníckom základe, posilnenie autority, nezávislosti a legitímnosti parlamentu a zabránenie opakovaniu podobných incidentov; vyzýva úrady, aby bezodkladne ustanovili vyšetrovaciu komisiu, tak aby mohla začať svoju dôležitú prácu s cieľom obnoviť normálny politický proces v krajine; vyjadruje poľutovanie, že aj novinári boli vylúčení z parlamentu, a požaduje obnovenie dialógu medzi vládou a asociáciou novinárov za podmienok, ktorým môžu dôverovať aj novinári;

9.  vyjadruje hlboké znepokojenie z prípadov napätia, ktoré sa vyskytli počas roka vo vzťahoch medzi jednotlivými etnikami; je presvedčený, že posilnenie politického dialógu je mimoriadne dôležité v pokračujúcom pokroku smerom k mierumilovnej multietnickej, multikultúrnej a multináboženskej spoločnosti a pri odstraňovaní nebezpečenstva polarizácie spoločnosti pozdĺž etnických hraníc; rozhodne odsudzuje všetky incidenty a prejavy netolerancie z etnických dôvodov;

10.  víta správu vlády o uplatňovaní Ochridskej rámcovej dohody (ORD) a očakáva verejnú prezentáciu tejto správy s cieľom vyvolania širokej sociálnej a politickej podpory pre multietnickú budúcnosť krajiny; nabáda vládu, aby rýchlo prešla do ďalšieho štádia preskúmania;

11.  víta program decentralizácie na roky 2011 – 2014 a požaduje riadne uplatňovanie zákona o regionálnom rozvoji; nabáda vládu, aby pokračovala vo fiškálnej decentralizácii so strednodobým cieľom, ktorým je, že výdavky miestnych a regionálnych orgánov by mali tvoriť 9 % HDP; vyzdvihuje prácu Rozvojového programu OSN (UNDP) a širšieho spoločenstva darcov a ich úsilie v spolupráci s vládou o rozširovanie možností miestnej vlády na zabezpečenie dobrej správy verejných vecí a rovnakého prístupu pre všetkých občanov;

12.  víta úsilie orgánov verejnej moci o vyrovnanie sa s komunistickou minulosťou, zverejňovanie mien agentov spojených s bývalými juhoslovanskými tajnými službami a predĺženie platnosti lustračného zákona až do prijatia zákona o slobodnom prístupe k verejným informáciám; zároveň nabáda orgány verejnej moci, aby zo Srbska získali archívy juhoslovanských tajných služieb a aby do lustračného procesu zahrnuli zamestnancov spravodajských a služieb a služieb kontrarozviedky; nabáda na posilnenie mandátu komisie pre overovanie údajov trvalým presunutím všetkých potrebných dokumentov zo spravodajských služieb a služieb kontrarozviedky do priestorov komisie; zdôrazňuje potrebu reformy sektora bezpečnosti a posilnenia parlamentného dohľadu nad spravodajskými službami a službami kontrarozviedky;

13.  domnieva sa, že najlepším spôsobom na vybudovanie spoločnosti tvorenej viacerými etnikami je posilnený politický dialóg, príkladné vedenie, ktoré prejavuje akceptovanie a toleranciu voči iným etnikám, a vzdelávací systém učiaci hodnoty spoločnosti tvorenej viacerými etnikami; preto víta projekt vlády na multietnické vzdelávanie a vyzýva všetky školy, aby nasledovali príklad priekopníkov, ako sú školy v meste Kumanovo, ktorí sa snažia skoncovať s oddeleným vzdelávaním rozličných etnických spoločenstiev;

14.  rozhodne nabáda verejné orgány a občiansku spoločnosť, aby prijali vhodné opatrenia na historické zmierenie, čoho cieľom je prekonanie rozdelenia medzi rozličnými etnickými a národnostnými skupinami a vnútri nich vrátane občanov bulharskej národnosti; opakuje požiadavku, aby sa dosiahol pozitívny pokrok pri spoločných oslavách spoločných udalostí a osobností so susednými členskými štátmi EÚ; podporuje pokusy o vytvorenie spoločných odborných komisií v oblasti histórie a vzdelávania, čoho cieľom je prispieť k objektívnemu výkladu histórie založenému na faktoch, posilniť akademickú spoluprácu a presadzovať pozitívne postoje mladých ľudí k ich susedom; naliehavo vyzýva orgány, aby zaviedli vyučovacie materiály, ktoré neobsahujú ideologické vysvetľovanie dejín a ktorých cieľom je zlepšenie vzájomného porozumenia; s obavami berie na vedomie fenomén „antikvizácie“; je presvedčený, že kultúra a umenie by sa mali využívať na zbližovanie ľudí, nie na ich rozdeľovanie; naliehavo vyzýva vládu, aby vyslala verejnosti a médiám jasný signál, že diskriminácia na základe národnosti sa v krajine netoleruje, ani vo vzťahu k súdnemu systému, médiám, zamestnávaniu a spoločenským príležitostiam; zdôrazňuje dôležitosť týchto opatrení v záujme integrácie rozličných etnických spoločenstiev a stability a európskej integrácie krajiny;

15.  víta pokrok dosiahnutý pri posilňovaní normatívneho rámca v oblasti spravodlivosti pre deti vrátane novelizácie právnych predpisov týkajúcich sa súdnictva vo veciach mladistvých, vytvorenia monitorovacieho systému a rozvoja národnej stratégie na prevenciu kriminality mladistvých; so znepokojením berie na vedomie pretrvávajúce nedostatky v oblasti ochrany detských obetí trestných činov, najmä obetí zneužívania, spôsobené nedostatočnými zdrojmi, obmedzenou kapacitou odborného personálu a absenciou účinného systému reakcie pre detské obete; požaduje zlepšenie finančných a ľudských zdrojov pre centrá sociálnej práce a vytvorenie multidisciplinárnych tímov schopných poskytovať detským obetiam služby v oblasti zotavenia, rehabilitácie a reintegrácie;

Dobré susedské vzťahy a problematika názvu

16.  opäť vyjadruje poľutovanie, že neschopnosť vyriešiť spor o názve zablokovala cestu krajiny k členstvu v EÚ; súhlasí s Európskou radou, že otázku názvu treba bezodkladne a s konečnou platnosťou vyriešiť na oboch stranách a že Haagske rozhodnutie, ktoré je súčasťou medzinárodného práva, musí vstúpiť do platnosti; rozhodne podporuje úsilie osobitného vyslanca OSN o dosiahnutie spoločne prijateľného riešenia; víta návrh, ktorý predložil komisár zodpovedný za rozširovanie, čo sa týka trojstranného stretnutia medzi Skopje, Aténami a Bruselom; zastáva názor, že táto iniciatíva by mohla oživiť rokovania pod vedením OSN; víta rýchlosť vypracovania memoranda o porozumení a nedávne kontakty so sprostredkovateľom OSN; vyzýva všetky strany, aby využili každú možnosť v záujme úspechu týchto krokov, aby nadviazali konštruktívny dialóg, ktorý by mal vyústiť do nájdenia riešenie, a tak odblokovali terajšiu situáciu; zastáva názor, že vedenie krajiny a Európska únia by mali verejnosti vysvetľovať prínosy riešenia, ak sa nájde ešte pred referendom o tejto otázke;

17.  pripomína výzvu Komisii a Rade, aby v súlade so zmluvami EÚ začali vyvíjať všeobecne uplatniteľný arbitrážny mechanizmus zameraný na riešenie bilaterálnych otázok medzi krajinami zapojenými do procesu rozširovania a členskými štátmi;

18.  víta použitie výrazu „macedónsky“ v správe o pokroku za rok 2012, pričom sa v krajine a susedných členských štátoch EÚ naďalej rešpektujú jednotlivé jazyky, národnosti a kultúry;

Politické kritériá

19.  súhlasí s hodnotením Komisie, že krajina stále spĺňa politické kritéria;

20.  požaduje posilnenie kontrolnej úlohy Parlamentu voči vláde a skvalitnenie volebného zákona a zvýšenie transparentnosti financovania politických strán; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že odporúčania OBSE/ODIHR vydané po parlamentných voľbách v roku 2011 sa zrealizovali iba čiastočne, a preto vyzýva vládu, aby novelizovala zákony s cieľom prevzatia odporúčaní v plnom rozsahu, aj čo sa týka revízie a aktualizácie zoznamu voličov;

21.  víta pokračujúce úsilie pri zlepšovaní právneho rámca v oblasti občianskych a verejných služieb a všeobecných administratívnych postupov, najmä s ohľadom na zákon o administratívnych zamestnancoch a zákon o všeobecných administratívnych postupoch; žiada o zvýšenie úsilia, ktorým sa zaručí transparentnosť, nestrannosť a profesionalita verejnej správy, zabezpečí nábor pracovníkov na základe zásluh a posilní finančná kontrola, strategické plánovanie a riadenie ľudských zdrojov;

22.  žiada o vyvinutie ďalšieho úsilia, ktorým sa zaručí nezávislosť a nestrannosť súdnictva; považuje za dôležité jasne vymedziť požiadavky na prepúšťanie sudcov, aby nebola žiadnym spôsobom ohrozená nezávislosť súdnictva; víta pokrok v znižovaní celkového počtu nevybavených súdnych prípadov, avšak nalieha, aby sa opatrenia na ich zníženie prijali aj na najvyššom súde a správnom súde; naliehavo vyzýva na postupnú racionalizáciu súdnej siete a pokračovanie v podpore Akadémie pre sudcov a prokurátorov, a to vzhľadom na jej kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní trvalej odbornej prípravy, kariérneho rastu a náboru na základe zásluh;

23.  víta úsilie o zvýšenie účinnosti a transparentnosti súdneho systému, a najmä zverejňovanie rozhodnutí súdov na všetkých úrovniach na ich webových stránkach; zdôrazňuje potrebu vytvoriť záznamy o presadzovaní prípadov stíhania a odsúdenia, podľa ktorých možno merať pokrok; požaduje zjednotenie judikatúry s cieľom zabezpečiť predvídateľný súdny systém a dôveru verejnosti;

24.  podporuje osobitnú vyšetrovaciu skupinu (SITF) misie EULEX a nabáda Macedónsko, aby s ňou v plnej miere spolupracovalo a pomáhalo jej v jej činnosti;

25.  víta posilnenie právneho rámca na boj proti korupcii vrátane zmien zákona o konflikte záujmov, vyjadruje však znepokojenie nad tým, že korupcia zostáva veľmi rozšírená tak v rámci krajiny, ako aj regiónu ako celku; požaduje intenzívnejšie úsilie, pokiaľ ide o vykonávanie platných právnych predpisov, a nalieha, aby sa pokračovalo v úsilí vytvoriť záznamy týkajúce sa prípadov odsúdenia na vysokej úrovni; víta projekt na boj proti korupcii s názvom PrijaviKorupcija.org pod záštitou OBSE, ktorý umožňuje hlásiť prípady korupcie prostredníctvom SMS správ, a krok desiatich primátorov, ktorí vo svojich obciach vyhlásili nulovú toleranciu korupcie;

26.  konštatuje, že hoci tresty za trestné činy spojené s korupciou sú prísnejšie, príkazy na zabavenie a konfiškáciu majetku zostávajú výnimočné; zastáva názor, že zabavenie a konfiškácia majetku je kľúčovým nástrojom boja proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti; vyzýva macedónske orgány, aby v plnej miere presadzovali ustanovenia trestného zákonníka o rozšírenej konfiškácii majetku, protiprávnom obohatení a trestnej zodpovednosti právnických osôb;

27.  vyzdvihuje novelu zákona o financovaní politických strán; osobitne berie na vedomie vedúcu úlohu štátneho kontrolného úradu v rámci dohľadu nad politickým financovaním; vyzýva macedónske orgány, aby štátnemu kontrolnému úradu poskytli dostatočné prostriedky, ktoré mu umožnia proaktívne a dôkladne kontrolovať financovanie strán a kampaní, a aby výrazne zlepšili transparentnosť verejných výdavkov a financovania politických strán;

28.  konštatuje, že sa uskutočňujú kroky zamerané na vytvorenie vnútroštátnej spravodajskej databázy; nabáda orgány, aby dokončili výberové konanie a čo najskôr rozhodli o tom, kto zriadi vnútroštátnu spravodajskú databázu, s cieľom plnohodnotne podporovať boj proti organizovanej trestnej činnosti, korupcii, podvodom, praniu špinavých peňazí a iným závažným trestným činom vrátane cezhraničných;

29.  víta právnu dekriminalizáciu ohovárania a prehĺbenie dialógu medzi vládou a novinármi o otázkach týkajúcich sa slobody prejavu; vyzýva orgány verejnej moci, aby pokračovali v posilňovaní a presadzovaní slobody informácií a plurality médií, ktoré musia byť bez akejkoľvek formy politického alebo finančného vplyvu a musia sa neustále uplatňovať; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že krajina sa prepadla o 26 miest v indexe slobody tlače organizácie Reportéri bez hraníc, a žiada o vyvinutie ďalšieho úsilia, ktoré by viedlo k posilneniu profesionálnych noriem v žurnalistike, investigatívnej žurnalistike, podpore plurality médií, nezávislosti verejnoprávneho vysielania, presadzovaniu zamestnaneckých práv pracovníkov médií, transparentnosti vlastníctva médií, udržateľnosti a súladu s európskymi normami; so znepokojením berie na vedomie rozšírenú autocenzúru novinárov a absenciu akejkoľvek samosprávnej organizácie médií; vyjadruje znepokojenie nad tým, že väčšina inzercie financovanej z vládnych zdrojov smeruje do provládnych médií; podporuje aktivistov na sociálnych sieťach, ktorí lobujú proti cenzúre na internete;

30.  je znepokojený skutočnosťou, že v období pred voľbami do miestnych zastupiteľstiev chýbalo v médiách analytické a objektívne spravodajstvo týkajúce sa činnosti opozície, ktorá sa v štátnych i v súkromných médiách prakticky vôbec neobjavila; zdôrazňuje, že ostražité a profesionálne médiá sú základným predpokladom pre ďalší rozvoj demokratickej kultúry inštitúcií v celej krajine a pre splnenie politických kritérií;

31.  berie na vedomie rozsudok Veľkej komory Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci El-Masri z 13. decembra 2012, v ktorom sa konštatujú viaceré prípady porušenia európskeho dohovoru v súvislosti s únosom, mimoriadnym vydaním a mučením nemeckého občana Khaleda El-Masriho zo dňa 31. decembra 2003 a jeho zadržiavaním v hoteli v Skopje počas 23 dní pred jeho presunom do Afganistanu cez letisko Skopje; vyzýva vládu, aby bezodkladne splnila všetky aspekty rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vrátane formálneho ospravedlnenia pánovi El-Masrimu, zaplatenia odškodnenia nariadeného súdom a záväzku vytvoriť medzinárodnú vyšetrovaciu komisiu;

32.  víta nový zákon o rovnakých príležitostiach, prvú päťročnú stratégiu pre rozpočtovanie založené na zásade rovnosti pohlaví vytvorenú v spolupráci s orgánom OSN Ženy, pridelenie finančných zdrojov na akčný plán na integráciu Rómov a projekt, ktorý má pomôcť Rómom, aby mohli legálne bývať vo svojich domovoch; víta otvorenie nového podporného úradu pre spoločenstvo lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transrodových osôb, vyjadruje však znepokojenie nad prejavom vandalizmu voči tomuto úradu; nabáda vládu, aby pokračovala v úsilí o posilnenie antidiskriminačných politík, najmä tých, ktoré sú spojené s diskrimináciou na základe etnickej príslušnosti a národnej identity;

33.  vyzýva ministrov a úradníkov, aby verejne odsúdili diskrimináciu lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transrodových osôb, zabezpečili, aby sa plánovaný pochod Gay Pride a iné podujatia tejto skupiny mohli bezpečne a úspešne uskutočnič, a aby sa zaviazali predchádzať diskriminácii z akýkoľvek dôvodov podľa ustanovení Zmluvy o EÚ; vyzýva médiá, aby upustili od rétoriky zameranej proti lesbičkám, homosexuálom, bisexuálom a transrodovým osobám, a to vrátane nenávistných prejavov a podnecovania k nenávisti;

34.  vyjadruje znepokojenie nad prípadmi nenáležitého zaobchádzania zo strany polície; požaduje trvalú odbornú prípravu, profesionalizáciu a odpolitizovanie policajného personálu; domnieva sa, že subjekty presadzovania práva potrebujú mechanizmus nezávislého dohľadu na boj proti beztrestnosti a zabezpečenie demokratických a zodpovedných policajných služieb;

35.  zdôrazňuje, že bezvízový režim poskytnutý občanom tejto krajiny a všetkých krajín západného Balkánu je veľmi dôležitým prínosom v procese integrácie do EÚ a veľmi silnou motiváciou na urýchlenie reforiem v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí;

36.  vyzýva orgány, aby prijímali opatrenia a spolupracovali s členskými štátmi EÚ s cieľom zabrániť podávaniu nepodložených žiadostí o azyl macedónskymi občanmi v EÚ, pričom je však nutné zabezpečiť právo všetkých občanov na bezvízové cestovanie a zamedziť akejkoľvek diskriminácii alebo stigmatizácii Rómov alebo osôb patriacich k etnickým menšinám; vyzýva vlády členských štátov, aby nespochybňovali ani nebrzdili bezvízové cestovanie macedónskych občanov, ale aby naliehavo žiadali macedónske orgány o zavedenie politík, ktoré všetkým občanom ponúknu dôstojnú budúcnosť v ich vlastnej krajine;

37.  víta, že v porovnaní s niektorými členskými štátmi sa v parlamente nachádza vysoký počet žien, no naďalej je znepokojený nízkym zastúpením žien na pracovnom trhu; vyzýva orgány, aby posilnili služby starostlivosti o deti so zdravotným postihnutím, deti na ulici, deti berúce drogy a deti, ktoré sú obeťami domáceho násilia, sexuálneho zneužívania alebo obchodovania;

38.  víta neustály pokrok, ktorý Komisia dosahuje v záujme ochrany pred diskrimináciou; žiada, aby bola personálne v plnej miere obsadená, a vyjadruje presvedčenie, že jej prijatie do Európskej siete orgánov pre rovnosť bude príkladom pre iné orgány a organizácie, aby presadzovali pristúpenie k EÚ tým, že sa sami začlenia do príslušných európskych sietí;

Občianska spoločnosť

39.  vyjadruje presvedčenie, že z hľadiska ďalšieho demokratického napredovania krajiny je dôležitá politická kultúra využívajúca nezávislú, pluralitnú, medzietnickú, medzikultúrnu a nestranícku občiansku spoločnosť a že zistenia občianskej spoločnosti môžu obohatiť možnosti tvorby politiky na základe dôkazov; zdôrazňuje, že organizácie občianskej spoločnosti je potrebné posilniť a musia sa stať nezávislými od politických záujmov, pričom treba zintenzívniť prácu na spoločných projektoch s organizáciami občianskej spoločnosti zo susedných krajín a z krajín EÚ všeobecne, ktoré by priniesli výhody obom stranám;

40.  víta, že sa uskutočnila konzultácia s organizáciami občianskej spoločnosti na tému zmien v zákonoch o právnej pomoci a nadáciách; žiada, aby sa o všetkých príslušných politických iniciatívach vrátane dialógu na vysokej úrovni o pristúpení včas a v plnom rozsahu konzultovalo s občianskou spoločnosťou a aby sa do každej príslušnej vládnej pracovnej skupiny začlenili transparentne vybratí pozorovatelia z radov občianskej spoločnosti;

41.  zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu, ktorú môžu organizácie občianskej spoločnosti zohrať pri zabezpečovaní toho, aby bol proces integrácie do EÚ transparentnejší, spoľahlivejší a inkluzívnejší;

42.  vyjadruje presvedčenie, že z parlamentnej štúdie o nástroji predvstupovej pomoci (IPA) vyplýva, že sa vláda musí zaviazať vybudovať s občianskou spoločnosťou partnerstvo a vytvoriť celoštátny fond na účely spolufinancovania, ktorý organizáciám občianskej spoločnosti umožní naplno sa zapájať do programov financovaných EÚ; vyzýva organizácie občianskej spoločnosti, aby sa naplno zapojili do programovacích rozhodnutí v rámci budúceho IPA;

Hospodárske otázky

43.  vyjadruje krajine uznanie za udržanie makroekonomickej stability; poukazuje však na to, že dlh verejného sektora sa zvýšil, kvalita fiškálnej správy sa zhoršila a globálny hospodársky pokles mal negatívny vplyv na priame zahraničné investície plynúce do krajiny;

44.  víta právne opatrenia na posilnenie podnikateľského prostredia a pokračujúce kroky zamerané na rozvoj kvalitných strednodobých makrofiškálnych stratégií; nabáda politické sily, aby zaviedli transparentný politický dialóg o fiškálnej situácii a úverových záväzkoch krajiny;

45.  so znepokojením konštatuje, že miera nezamestnanosti je naďalej veľmi vysoká, pričom nezamestnanosť mladých ľudí patrí k najvyšším na svete a zamestnanosť žien je stále veľmi nízka; víta akčný plán týkajúci sa zamestnanosti mladých ľudí, ktorý bol vypracovaný v zmysle programu dôstojnej práce organizácie ILO; vyzýva vládu, aby zlepšila koordináciu orgánov presadzujúcich pracovnoprávne pravidlá a na základe spoločnej odbornej prípravy organizovanej Európskou konfederáciou odborových zväzov posilnila schopnosti sociálnych partnerov zapojiť sa do účinného sociálneho dialógu; zastáva názor, že sú potrebné ďalšie investície do posilňovania výskumu, technologického rozvoja a inovačnej kapacity, aby sa uľahčilo budovanie znalostnej ekonomiky;

46.  víta pokrok dosiahnutý pri modernizácii dopravnej, energetickej a telekomunikačnej siete, a najmä úsilie o dokončenie Koridoru X(2); vzhľadom na význam železničných spojení v rámci udržateľného systému dopravy víta zámer vlády modernizovať alebo postaviť železničné spojenia zo Skopje do hlavných miest susedných krajín a žiada, aby došlo k väčšiemu pokroku, a to aj pokiaľ ide o dokončenie financovania železničných spojení v rámci koridoru VIII(3);

47.  zdôrazňuje význam vytvorenia konzultačného mechanizmu medzi vládou a súkromnými spoločnosťami pri prijímaní rozhodnutí o boji proti hospodárskej kríze; konštatuje tiež, že takýto mechanizmus by mohol byť riešením v oblasti prispôsobenia vzdelávacieho systému potrebám trhu, čo by mohlo znížiť nezamestnanosť mladých ľudí;

48.  berie na vedomie úsilie vlády o prebudovanie miestnej cestnej infraštruktúry v krajine zamerané na zlepšenie alternatívneho cestovného ruchu a života občanov; v tomto smere nabáda krajinu, aby v projektoch regionálneho rozvoja v rámci nástroja predvstupovej pomoci (IPA) zaujala dynamickejší prístup, ktorý posilní cezhraničnú spoluprácu a väzby medzi krajinami v regióne;

49.  pripomína, že je potrebné výrazné úsilie v oblasti životného prostredia, a najmä v oblasti kvality vody, ochrany prírody, kontroly priemyselného znečistenia a riadenia rizík; zdôrazňuje, že nemožno dosiahnuť žiaden významný pokrok bez primeraného posilnenia administratívnej kapacity; vyzýva macedónsku vládu, aby v tomto smere prijala potrebné opatrenia;

50.  opätovne zdôrazňuje potenciál, ktorú pre túto krajinu predstavuje energia z obnoviteľných zdrojov, a víta, že sa dosahuje pokrok, pokiaľ ide o 21 už udelených nových koncesií pre malé vodné elektrárne, už fungujúcu vodnú elektráreň a prebiehajúcu výstavbu veterného parku; vyzýva vládu, aby zvýšila úroveň verejnej diskusie o vplyve zmeny klímy a aby vyvinula väčšie úsilie o zosúladenie vnútroštátnych právnych predpisov s acquis EÚ v tejto oblasti a vykonávanie vnútroštátnych právnych predpisov, a to najmä v oblasti vodohospodárstva, kontroly priemyselného znečistenia, ochrany prírody a zmeny klímy; zdôrazňuje potrebu posilniť administratívnu kapacitu na ústrednej aj miestnej úrovni;

51.  nabáda orgány verejnej moci, aby zintenzívnili úsilie o zavedenie elektronickej verejnej správy v rámci reforiem verejnej správy zameraných na poskytovanie efektívnych, prístupných a transparentných služieb občanom a podnikom;

Regionálna a medzinárodná spolupráca

52.  víta, že krajina momentálne predsedá Procesu spolupráce v juhovýchodnej Európe a prispieva k jej činnosti, pričom vyjadruje nádej, že sa tým upevní silná európska agenda, dobré susedské vzťahy a začleňovanie; zdôrazňuje význam regionálnej spolupráce v súlade s európskou agendou a európskymi hodnotami a požaduje ďalší pokrok v tejto oblasti; opätovne potvrdzuje, že pre EÚ je dôležité podporovať pristúpenie všetkých krajín v tejto oblasti bez výnimky;

53.  domnieva sa, že v tejto snahe by mohla pomôcť aj zmena v myslení, keď by sa namiesto označenia západný Balkán začalo používať označenie juhovýchodná Európa;

54.  víta, že krajina sa zúčastnila na misii EUFOR s názvom Althea a súhlasila, že sa zapojí do operácií krízového riadenia v rámci SBOP; vyzýva krajinu, aby zjednotila svoj postoj k Medzinárodnému trestnému súdu s postojom EÚ;

55.  vyzýva vládu a všetky príslušné organizácie, aby sa pokúsili splniť potrebné kritériá a podmienky pre bezvízový režim v schengenskom priestore; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby bola verejnosť plnohodnotne informovaná o obmedzeniach v oblasti bezvízového styku a aby nedošlo k žiadnemu zneužitiu bezvízového režimu alebo liberalizácie vízového režimu; zdôrazňuje, že pozastavenie bezvízového režimu by sa neobišlo bez nepriaznivých hospodárskych a sociálnych dôsledkov;

o
o   o

56.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu krajiny.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2012)0453. (2) Koridor X je jeden z desiatich celoeurópskych dopravných koridorov a siaha od Salzburgu v Rakúsku až po Solún v Grécku. Jeho vetva D prechádza cez mestá Veles – Prilep – Bitola – Florina – Igoumenitsa (Via Egnatia). (3) Koridor VIII je jeden z desiatich celoeurópskych dopravných koridorov a siaha od mesta Durrës v Albánsku až po Varnu v Bulharsku. Prechádza aj mestom Skopje.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 23. mája 2013 o obchodných a investičných rokovaniach EÚ so Spojenými štátmi americkými (2013/2558(RSP))

P7_TA(2013)0227 B7-0187/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo samitu EÚ – USA z 28. novembra 2011 a spoločné vyhlásenie Transatlantickej hospodárskej rady EÚ – USA z 29. novembra 2011,

–  so zreteľom na záverečnú správu pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre zamestnanosť a rast z 11. februára 2013(1),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie prezidenta Spojených štátov Baracka Obamu, predsedu Európskej komisie Josého Manuela Barrosa a predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya z 13. februára 2013(2),

–  so zreteľom na závery Európskej rady prijaté 7. – 8. februára 2013(3),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä na uznesenie z 23. októbra 2012 o obchodných a hospodárskych vzťahoch so Spojenými štátmi(4),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo 73. medziparlamentného stretnutia transatlantického dialógu zákonodarcov (TLD), ktoré sa konalo vo Washingtone 30. novembra a 1. decembra 2012,

–  so zreteľom na záverečnú správu o projekte, ktorú v marci 2013 vypracovalo Centrum pre výskum hospodárskej politiky (Londýn), s názvom Odstraňovanie transatlantických prekážok obchodu a investícií: hospodárske posúdenie(5),

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže EÚ a USA sú dvaja hlavní celosvetoví obchodníci a investori, ktorí spolu vytvárajú takmer polovicu svetového HDP a predstavujú tretinu svetového obchodu;

B.  keďže trhy EÚ a USA sú výrazne prepojené, pričom objem vzájomného obchodu s tovarom a so službami dosahuje každodenne v priemere takmer 2 mld. EUR, čo podporuje milióny pracovných miest v oboch hospodárstvach, a keďže investície EÚ a USA sú skutočnou hnacou silou transatlantických vzťahov, pričom v roku 2011 bola celková hodnota dvojstranných investícií vyššia ako 2,394 bilióna EUR;

C.  keďže podľa správy o posúdení vplyvu, ktorú Komisia vypracovala na základe správy Centra pre výskum hospodárskej politiky, by ambiciózne a komplexné transatlantické partnerstvo v oblasti obchodu a investícií, pokiaľ sa bude v plnom rozsahu realizovať, mohlo celkovo priniesť výrazný hospodársky zisk tak pre EÚ (119,2 mld. EUR ročne), ako aj pre USA (94,9 mld. EUR ročne); keďže vývoz EÚ do USA by sa tak mohol zvýšiť o 28 % a celkový vývoz EÚ by mohol vzrásť o 6 %, z čoho by mali úžitok vývozcovia tovaru a služieb v EÚ, ako aj spotrebitelia v EÚ;

D.  keďže EÚ a USA vyznávajú spoločné hodnoty a majú porovnateľné právne systémy a vysoké, hoci rozdielne normy ochrany pri práci, ochrany spotrebiteľa a ochrany životného prostredia;

E.  keďže globálna ekonomika čelí výzvam a vstupu nových aktérov na scénu a EÚ aj USA musia v plnej miere využívať možnosti užšej hospodárskej spolupráce, aby uplatnili výhody vyplývajúce z medzinárodného obchodu v záujme prekonania hospodárskej krízy a dosiahnutia trvalého oživenia svetovej ekonomiky;

F.  keďže v nadväznosti na samit EÚ – USA, ktorý sa konal v novembri 2011, dostala pracovná skupina na vysokej úrovni pre zamestnanosť a rast za úlohu nájsť možnosti, ako zvýšiť obchod a investície s cieľom podporiť vytváranie pracovných miest, hospodársky rast a konkurencieschopnosť, ktoré prinesú výhody obom stranám;

G.  keďže pracovná skupina na vysokej úrovni pre zamestnanosť a rast spoločne preskúmala širokú škálu prípadných možností rozšírenia transatlantického obchodu a investovania a vo svojej záverečnej správe dospela k záveru, že komplexná dohoda o obchode a investíciách by obom hospodárstvam priniesla najväčšie výhody;

H.  keďže EÚ je presvedčená, že rozvoj a posilnenie multilaterálneho systému je kľúčovým cieľom; keďže to však neznamená, že by dvojstranné dohody nemohli presahovať rámec záväzkov v rámci WTO a dopĺňať multilaterálne pravidlá, pretože tak regionálne dohody, ako aj dohody o voľnom obchode vedú k zvýšenej harmonizácii noriem a širšej liberalizácii, ktorá je pre multilaterálny obchodný systém prospešná;

I.  keďže 12. marca 2013 Komisia navrhla schváliť začatie rokovaní a predložiť Rade na preskúmanie návrh smerníc na rokovania;

Strategický, politický a hospodársky kontext

1.  vyjadruje presvedčenie, že je potrebné opätovne potvrdiť a prehĺbiť strategický význam hospodárskych vzťahov medzi EÚ a USA a že EÚ a USA by mali vypracovať spoločné prístupy k celosvetovému obchodu, investovaniu a otázkam súvisiacim s obchodom, ako sú štandardy, normy a právne predpisy, s cieľom rozvíjať širšiu transatlantickú víziu a spoločný súbor strategických cieľov;

2.  považuje za zásadné, aby EÚ a USA využili doteraz nevyužitý potenciál skutočného integrovaného transatlantického trhu s cieľom maximalizovať vytváranie dôstojných pracovných miest a podnecovať inteligentný, silný, udržateľný a vyrovnaný potenciál rastu; považuje to za mimoriadne aktuálne vzhľadom na súčasnú hospodársku krízu, stav finančných trhov a podmienky financovania, vysokú mieru verejného dlhu, vysoké miery nezamestnanosti a skromné vyhliadky rastu na oboch brehoch Atlantiku, ako aj vzhľadom na výhody, ktoré ponúka skutočne koordinovaná reakcia na tieto spoločné výzvy;

3.  domnieva sa, že EÚ by mala čerpať zo svojich rozsiahlych skúseností s prerokúvaním prehĺbených a komplexných dvojstranných dohôd o obchode, aby sa spoločne s USA dosiahli ešte ambicióznejšie výsledky;

Záverečná správa pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre zamestnanosť a rast

4.  víta uverejnenie záverečnej správy pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre zamestnanosť a rast a plne súhlasí s odporúčaním začať rokovania o komplexnej dohode o obchode a investíciách;

5.  víta skutočnosť, že sa v záverečnej správe kladie dôraz: i) na ambiciózne zlepšenie recipročného prístupu na trh v prípade tovaru, služieb, investícií a verejného obstarávania na všetkých úrovniach správy, ii) na odstránenie necolných prekážok a posilnenie zlučiteľnosti regulačných režimov a iii) na vytvorenie spoločných pravidiel na riešenie spoločných výziev a príležitostí globálneho obchodu;

6.  podporuje názor, že vzhľadom na už existujúce nízke priemerné clá je kľúčom na využitie potenciálu transatlantických vzťahov odstránenie necolných prekážok obchodu, ktoré zahŕňajú najmä colné postupy, technické normy a regulačné obmedzenia za hranicami; podporuje cieľ, ktorý navrhuje pracovná skupina na vysokej úrovni pre zamestnanosť a rast, aby sa postupne prešlo na ešte integrovanejší transatlantický trh;

7.  víta odporúčanie, aby sa preskúmali nové spôsoby odstránenia zbytočných nákladov a administratívnych prieťahov vyplývajúcich z regulácie, pričom sa zároveň dosiahnu úrovne ochrany zdravia a životného prostredia, ktoré každá strana považuje za primerané, alebo sa zároveň inak splnia legitímne regulačné ciele;

Mandát na rokovanie

8.  znovu opakuje, že podporuje uzavretie obsiahlej a komplexnej obchodnej a investičnej dohody s USA, ktorá by podporovala vytváranie vysokokvalitných pracovných miest pre európskych pracovníkov, bola by priamym prínosom pre európskych spotrebiteľov a priniesla by nové príležitosti spoločnostiam v EÚ, najmä malým a stredným podnikom, na predaj tovaru a poskytovanie služieb v USA, zabezpečila by úplný prístup na trhy verejného obstarávania v USA a zlepšila by príležitosti na investovanie prostriedkov EÚ v USA;

9.  vyzýva Radu, aby sa riadila odporúčaniami obsiahnutými v záverečnej správe pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre zamestnanosť a rast a poverila Komisiu začatím rokovaní týkajúcich sa dohody o transatlantickom partnerstve s USA v oblasti obchodu a investícií;

10.  zdôrazňuje, že dohoda o transatlantickom partnerstve s USA v oblasti obchodu a investícií by mala byť ambiciózna a záväzná na všetkých úrovniach správy na oboch stranách Atlantiku vrátane všetkých regulačných orgánov a iných príslušných orgánov; zdôrazňuje, že táto dohoda by mala viesť k trvalej skutočnej vzájomnej otvorenosti trhu a uľahčeniu obchodovania v praxi a že osobitná pozornosť by sa pritom mala venovať štrukturálnym spôsobom na dosiahnutie väčšieho transatlantického zblíženia v oblasti regulácie; domnieva sa, že dôsledkom dohody by nemalo byť riziko, že bude ohrozená kultúrna a jazyková rôznorodosť Únie, a to aj v oblasti audiovizuálnych a kultúrnych služieb;

11.  domnieva sa, že pre EÚ a jej členské štáty je nevyhnutné zachovať si možnosť chrániť a rozvíjať svoje kultúrne a audiovizuálne politiky, a robiť tak v súlade so svojimi existujúcimi právnymi predpismi, normami a dohodami; žiada teda, aby sa vyčlenenie kultúrnych a audiovizuálnych služieb vrátane tých, ktoré sa poskytujú online, jasne stanovilo v mandáte na rokovanie;

12.  zdôrazňuje, že duševné vlastníctvo je jednou z hybných síl inovácie a kreativity a jedným z pilierov znalostnej ekonomiky a že dohoda by mala zahŕňať silnú ochranu presne a jasne vymedzených oblastí práv duševného vlastníctva vrátane zemepisných označení a mala by byť v súlade s platnými medzinárodnými dohodami; domnieva sa, že ďalšie oblasti, v ktorých sa vyskytujú rozdiely v súvislosti s právami duševného vlastníctva, by sa mali riešiť v súlade s medzinárodnými normami ochrany;

13.  domnieva sa, že dohoda by mala zaručiť plné dodržiavanie noriem EÚ v oblasti základných práv; opakuje, že podporuje vysokú úroveň ochrany osobných údajov, ktorá by mala byť na úžitok spotrebiteľov na oboch stranách Atlantiku; domnieva sa, že dohoda by mala zohľadňovať ustanovenia Všeobecnej dohody o obchode so službami (GATS) týkajúce sa ochrany osobných údajov;

14.  pripomína význam odvetvia dopravy pre rast a zamestnanosť, najmä v leteckej doprave, v rámci ktorej trhy EÚ a USA zodpovedajú 60 % svetovej leteckej dopravy; zdôrazňuje, že príslušné rokovania by sa mali zmysluplne zaoberať súčasnými obmedzeniami námorných a leteckých dopravných služieb, ktoré vlastnia európske podniky, a to aj v súvislosti so zahraničným vlastníctvom leteckých spoločností a s vzájomnosťou kabotáže, ako aj s bezpečnostnými kontrolami námorného nákladu;

15.  zdôrazňuje význam hodnotenia na základe rizika a výmeny informácií medzi oboma stranami vrátane dohľadu nad trhom a identifikácie falšovaných výrobkov;

16.  víta predovšetkým odporúčanie pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre zamestnanosť a rast, aby sa EÚ a USA venovali environmentálnym a pracovným hľadiskám obchodu a trvalo udržateľného rozvoja; domnieva sa, že skúsenosti z predchádzajúcich dohôd EÚ o obchode a z dlhodobých záväzkov EÚ a USA by sa mali vziať do úvahy s cieľom posilniť rozvoj a presadzovanie právnych predpisov a politík z oblasti pracovného práva a životného prostredia a presadzovať hlavné štandardy a kritériá stanovené Medzinárodnou organizáciou práce (MOP), ako aj dôstojné pracovné miesta a trvalo udržateľný rozvoj; nabáda na harmonizáciu noriem v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov; uznáva, že dosiahnutie spoločných noriem pravdepodobne bude predstavovať technické a politické výzvy, a zdôrazňuje, že spoločným cieľom by malo byť zabezpečenie toho, aby sa v nepoľavovalo v úsilí v environmentálnej oblasti;

17.  zdôrazňuje citlivý charakter niektorých prerokúvaných oblastí, ako je odvetvie poľnohospodárstva, kde medzi USA a EÚ existujú tendencie odlišného vnímania otázok spojených s geneticky modifikovanými organizmami, klonovaním a zdravím spotrebiteľov; príležitosť vidí v lepšej spolupráci v poľnohospodárskom obchode a zdôrazňuje význam ambiciózneho a vyváženého výsledku v tejto oblasti; zdôrazňuje, že dohodou sa nesmú oslabiť základné hodnoty žiadnej z oboch strán, ako napríklad zásada predbežnej opatrnosti v EÚ; žiada USA, aby ako opatrenie zamerané na budovanie dôvery zrušili svoj zákaz dovozu výrobkov z hovädzieho mäsa z EÚ;

18.  zdôrazňuje, že finančné služby musia byť zahrnuté do rokovaní o transatlantickom partnerstve v oblasti obchodu a investícií, a v tomto kontexte požaduje, aby sa osobitná pozornosť venovala rovnocennosti, vzájomnému uznávaniu a exteritorialite, keďže sú to pre obe strany kľúčové aspekty; zdôrazňuje, že priblíženie sa k spoločnému finančnému rámcu EÚ a USA by bolo prospešné; zdôrazňuje, že zatiaľ čo prístup k trhu treba považovať za pozitívny krok, procesy spoločného obozretného dohľadu sú rozhodujúce pre dosiahnutie skutočného zblíženia; podčiarkuje, že negatívny vplyv exteritoriality by sa mal minimalizovať a nemalo by byť možné odchyľovať sa od konzistentného prístupu k regulácii finančných služieb;

19.  opätovne potvrdzuje, že podporuje odstránenie zbytočných regulačných prekážok, a nabáda Komisiu a vládu USA, aby do dohody zahrnuli mechanizmy (vrátane regulačnej spolupráce v počiatočnej vstupnej fáze) zamerané na zabránenie vzniku budúcich prekážok; domnieva sa, že lepšia právna regulácia a obmedzenie regulačných a administratívnych prekážok patria medzi otázky, ktoré musia byť v popredí pri rokovaniach o transatlantickom partnerstve v oblasti obchodu a investícií, a že väčšie transatlantické zblíženie v oblasti regulácie by malo viesť k efektívnejšej regulácii, ktorú možno ľahko pochopiť a uplatňovať, najmä v prípade MSP;

20.  opakuje svoje presvedčenie, že komplexná dohoda o obchode a investíciách medzi EÚ a USA môže viesť k vytvoreniu situácie, ktorá bude prospešná pre obe hospodárstva, a že väčší stupeň integrácie by značne znásobil prínosy pre obe hospodárstva; vyjadruje presvedčenie, že zosúladenie regulačných technických noriem EÚ a USA, pokiaľ je možné, by zabezpečilo, že EÚ a USA budú naďalej určovať globálne normy, a umožnilo by vytváranie medzinárodných noriem; je pevne presvedčený, že sa musia dôkladne zvážiť a formulovať pozitívne účinky tejto dohody na medzinárodný obchod a štandardizáciu;

21.  pripomína, že počas rokovacieho postupu je potrebné, aby Komisia aktívne nadväzovala styky a neustále a transparentným spôsobom sa zapájala do rokovaní so širokou škálou zainteresovaných strán vrátane zástupcov podnikateľskej obce, ochrany životného prostredia, poľnohospodárstva, spotrebiteľov, pracovníkov a iných zástupcov, s cieľom zabezpečiť diskusie opierajúce sa o fakty, vybudovať dôveru v rokovania, získať primerané príspevky rôznych strán a posilniť verejnú podporu tým, že sa zohľadnia záujmy týchto zainteresovaných strán; nabáda všetky zainteresované strany, aby sa aktívne zapájali a predkladali iniciatívy a informácie, ktoré sú pre rokovania relevantné;

22.  upozorňuje, že kvalita by mala byť dôležitejšia ako časové hľadisko, a vyjadruje dôveru, že rokujúce strany sa nebudú náhliť s uzatvorením dohody, ktorá našim podnikom, pracovníkom a občanom neprinesie hmatateľné a podstatné výhody;

Úloha Parlamentu

23.  s potešením berie na vedomie začatie rokovaní s USA, pričom ich bude dôsledne sledovať a prispievať k ich úspešnému výsledku; pripomína Komisii jej povinnosť okamžite a v plnom rozsahu informovať Parlament vo všetkých etapách rokovaní (pred začatím kôl rokovaní a po ich skončení); zaväzuje sa, že sa bude zaoberať legislatívnymi a regulačnými otázkami, ktoré môžu vyplynúť v kontexte rokovaní a budúcej dohody; opakuje svoju základnú povinnosť, ktorou je zastupovať občanov EÚ, a teší sa, že bude počas postupu rokovaní napomáhať inkluzívne a otvorené diskusie; je odhodlaný prijať aktívnu úlohu s cieľom spolupracovať so svojimi americkými náprotivkami pri zavádzaní nových právnych predpisov;

24.  je odhodlaný úzko spolupracovať s Radou, Komisiou, Kongresom USA, vládou USA a so zainteresovanými stranami s cieľom využiť úplný hospodársky, sociálny a environmentálny potenciál transatlantických hospodárskych vzťahov a posilniť vedúce postavenie EÚ a USA v oblasti liberalizácie a regulácie obchodu a zahraničných investícií; je odhodlaný podporovať hlbšiu dvojstrannú spoluprácu EÚ a USA s cieľom presadzovať vedúce postavenie oboch týchto strán v medzinárodnom obchode a investíciách;

25.  pripomína, že Parlament bude požiadaný o udelenie súhlasu s budúcou dohodou o transatlantickom partnerstve v oblasti obchodu a investícií, ako je stanovené v Zmluve o fungovaní Európskej únie, a jeho pozície by sa preto mali náležite zohľadniť vo všetkých etapách;

26.  pripomína, že Parlament sa vynasnaží sledovať vykonávanie budúcej dohody;

o
o   o

27.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a Kongresu USA.

(1) http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2013/march/tradoc_150519.pdf. (2) http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-13-94_en.htm. (3) http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ec/135324.pdf. (4) Prijaté texty, P7_TA(2012)0388. (5) http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2013/march/tradoc_150737.pdf.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 23. mája 2013 o obnovení prístupu Mjanmarska/Barmy k všeobecným colným preferenciám (2012/2929(RSP))

P7_TA(2013)0228 B7-0198/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Barme/Mjanmarsku, najmä na uznesenia z 20. apríla 2012(1) a 22. novembra 2012(2), ako aj na svoje uznesenie z 13. septembra 2012 o prenasledovaní rohingyjských moslimov v Barme/Mjanmarsku(3),

–  so zreteľom na závery Rady EÚ pre zahraničné veci o Barme/Mjanmarsku z 23. apríla 2012,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie vysokej predstaviteľky Catherine Ashtonovej a komisára EÚ pre obchod Karla de Guchta z 15. júna 2012, v ktorom vyzvali na obnovenie obchodných preferencií pre Barmu/Mjanmarsko, ako aj na vyhlásenie hovorcu vysokej predstaviteľky zo 6. februára 2013 informujúce o možnom vytvorení pracovnej skupiny Mjanmarsko – EÚ s cieľom posilniť hospodársku spoluprácu,

–  so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 552/97 o dočasnom odňatí prístupu k všeobecným colným preferenciám Mjanmarskému zväzu (COM(2012)0524),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 732/2008 z 22. júla 2008(4), ktorým sa uplatňuje súčasný systém všeobecných colných preferencií,

–  so zreteľom na uznesenie o opatreniach vo veci Mjanmarsko prijatých podľa článku 33 Ústavy MOP, ktoré prijala Medzinárodná konferencia práce 13. júna 2012,

–  so zreteľom na spoločnú stratégiu Mjanmarsko/MOP na odstránenie nútenej práce do 31. decembra 2015, ktorú mjanmarské/barmské orgány schválili 5. júla 2012,

–  so zreteľom na dokument vlády USA z 11. júla 2012 s názvom Požiadavky na podávanie správ o zodpovednom investovaní v Barme(5),

–  so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN zo 6. marca 2013 o situácii v oblasti ľudských práv v Barme/Mjanmarsku,

–  so zreteľom na deklaráciu Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o základných zásadách a právach pri práci, ktorá bola prijatá v roku 1998, a na dohovory MOP stanovujúce univerzálne základné pracovné normy s ohľadom na: zrušenie nútenej práce (č. 29 (1930) a č. 105 (1957)), slobodu združovania a právo na kolektívne vyjednávanie (č. 87 (1948) a č. 98 (1949)), zrušenie detskej práce (č.138 (1973) a č.182 (1999)) a nediskrimináciu v zamestnaní (č. 100 (1951) a č. 111 (1958)),

–  so zreteľom na akčný plán, ktorého cieľom je zabrániť náboru a využívaniu detí mjanmarskými ozbrojenými silami, ktorý podpísali vláda Mjanmarska/Barmy a Organizácia Spojených národov 27. júna 2012,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa, a najmä na jeho článok 38,

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv(6) a na závery Rady pre zahraničné veci z 8. decembra 2009(7),

–  so zreteľom na usmernenia OECD pre nadnárodné podniky, ktoré boli aktualizované v máji 2011,

–  so zreteľom na globálnu iniciatívu pre podávanie správ a jej usmernenia pre podávanie správ o udržateľnosti(8),

–  so zreteľom na zásady OSN pre zodpovedné investície (UNPRI),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Balík „Zodpovedné podniky“ (COM(2011)0685),

–  so zreteľom na pokračujúce rokovania o návrhu Komisie na smernicu Európskeho parlamentu a Rady COM(2011)0683, ktorou sa mení smernica 2004/109/ES (smernica o transparentnosti), a na návrh Komisie na smernicu Európskeho parlamentu a Rady COM(2011)0684 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich výkazoch určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica 2003/51/ES (smernica o účtovníctve),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 6. februára 2013 o sociálnej zodpovednosti podnikov: podpora záujmov spoločnosti a cesta k udržateľnej a inkluzívnej obnove(10), ako aj o sociálnej zodpovednosti podnikov: zodpovedné a transparentné správanie podnikov a udržateľný rast(11),

–  so zreteľom na prvú medziparlamentnú schôdzu Európskeho parlamentu a Mjanmarska, ktorá sa konala 26. februára až 2. marca 2012, a na správu z tejto schôdze(12),

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže situácia v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku/Barme je naďalej krehká napriek opatreniam, ktoré prijala vláda prezidenta Theina Seina;

B.  keďže Mjanmarsko/Barma sa geograficky nachádza v regióne, ktorý je predmetom veľkého strategického a geopolitického záujmu predovšetkým EÚ, Spojených štátov, Číny, Indie a Austrálie;

C.  keďže prebiehajúce zmeny vytvárajú dôležité príležitosti na rozvoj oveľa lepšieho vzťahu medzi EÚ a Mjanmarskom/Barmou, pretože podporujú reformný proces a prispievajú k hospodárskemu, politickému a sociálnemu rozvoju;

D.  keďže Komisia navrhla, aby sa vzhľadom na stanovisko Medzinárodnej organizácie práce (MOP), podľa ktorého porušovanie Dohovoru MOP o nútenej práci už nie je závažné ani systematické, obnovil prístup k všeobecným colným preferenciám pre Mjanmarsko/Barmu;

E.  keďže podľa odhadov MOP je v Mjanmarsku/Barme stále asi 5 000 detských vojakov;

F.  keďže je potrebné zachovať opatrnosť, pretože podľa správy osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku v súvislosti s ľudskými právami naďalej pretrvávajú vážne obavy vyvolané okrem iného svojvoľným zadržiavaním, núteným vysídľovaním, konfiškáciou pôdy, využívaním detských vojakov, aktmi agresie voči etnickým menšinám a slabým súdnictvom;

G.  keďže mnohé odvetvia hospodárskej činnosti v Mjanmarsku/Barme, ako sú banské, drevárske, ropné a plynárenské odvetvie a odvetvie výstavby priehrad, boli v minulosti priamo spojené s vážnym porušovaním ľudských práv a ničením životného prostredia, pričom zároveň predstavovali hlavný zdroj príjmov vojenského režimu;

H.  keďže podniky pôsobiace v nestabilných štátoch a oblastiach so slabou správou, ako je Mjanmarsko/Barma, sú vystavené zvýšenému riziku, že spôsobia porušovanie ľudských práv alebo k nemu prispejú; keďže preto sú nevyhnutné osobitné opatrenia, ktoré zabránia tomuto riziku, ako je uznané v požiadavkách vlády USA na podávanie správ o zodpovednom investovaní v Mjanmarsku/Barme;

I.  keďže európske podniky a ich dcérske spoločnosti a subdodávatelia môžu hrať kľúčovú úlohu pri presadzovaní a šírení sociálnych a pracovných noriem na celom svete;

J.  keďže od každého podniku pôsobiaceho v Mjanmarsku/Barme by sa malo vyžadovať, aby si plnil svoje záväzky týkajúce sa dodržiavania medzinárodných noriem v oblasti ľudských práv, a teda aby:

1.  uznáva významné opatrenia prijaté prezidentom Theinom Seinom a ďalšími reformátormi v Mjanmarsku/Barme pri zavádzaní demokratických reforiem v priebehu minulého roka, ktoré podnietili Komisiu k tomu, aby navrhla obnovenie prístupu Mjanmarska/Barmy k všeobecným colným preferenciám; nabáda ich, aby v tomto procese bezodkladne pokračovali, tak, aby zabezpečili, že plná demokratizácia, konsolidácia právneho štátu, ako aj rešpektovanie všetkých ľudských práv a základných slobôd budú stále a nezvratné;

2.  žiada, aby sa pokračovalo v mierových rozhovoroch s etnickými skupinami, najmä s Kačinmi, a naliehavo vyzýva mjanmarské/barmské orgány, aby stanovili akčný plán na ukončenie represií zameraných proti Rohingyjom a ďalším utláčaným menšinám vrátane priznania občianskych práv, boja proti hlboko zakoreneným predsudkom a diskriminačným prístupom založeným na etnickom pôvode a náboženstve a vypracovania politiky začleňovania a dlhodobého zmierenia pre vysídlené komunity;

3.  vyzýva vládu Mjanmarska/Barmy, aby dodržiavala zásadu dobrej správy vecí verejných a aby okamžite a bezpodmienečne prepustila všetkých zostávajúcich politických väzňov; ďalej vyzýva vládu Mjanmarska/Barmy, aby zaručila dodržiavanie slobody presvedčenia, prejavu, zhromažďovania a združovania a aby pokračovala v úzkej spolupráci s organizáciami, ako je MOP, s cieľom odstrániť nútenú prácu a zabezpečiť, aby vykonávanie právnych predpisov týkajúcich sa pracovných organizácií a pokojných demonštrácií a zhromažďovania bolo v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv;

4.  naliehavo žiada vládu Mjanmarska/Barmy, aby ratifikovala Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a opčný protokol k uvedenému dohovoru, umožnila Medzinárodnému výboru Červeného kríža a národným monitorovacím skupinám plný prístup do väzení a prijala okamžité a účinné opatrenia na predchádzanie mučeniu a zlému zaobchádzaniu;

5.  naliehavo žiada vládu Mjanmarska/Barmy, aby urýchlila úsilie o preskúmanie a reformu právnych predpisov a ustanovení, ktoré sú v rozpore s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv, a stanovila jasné termíny na dokončenie každého preskúmania; poznamenáva, že tieto reformy sa musia realizovať za neobmedzenej účasti skupín občianskej spoločnosti a s pomocou medzinárodných orgánov pôsobiacich v oblasti ľudských práv, ako je Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR); vyzýva vládu, aby zabezpečila účinné vykonávanie nových a revidovaných zákonov, a to aj prostredníctvom odbornej prípravy a budovania kapacít vykonávacích inštitúcií, právnikov, príslušníkov orgánov presadzovania práva a sudcov;

6.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek viacerým sľubom prezidenta Theina Seina nemohol Úrad vysokej komisárky OSN pre ľudské práva doteraz zriadiť v tejto krajine stále zastúpenie;

7.  zdôrazňuje, že je dôležité nezávisle riešiť všetky obvinenia z porušovania ľudských práv v oblastiach postihnutých konfliktom a umožniť pracovníkom Organizácie Spojených národov a iným pracovníkom zabezpečujúcim pomoc a humanitárnu činnosť prístup ku všetkým osobám, ktoré humanitárnu pomoc potrebujú, v oblastiach kontrolovaných vládou i v oblastiach, ktoré vláda nekontroluje;

8.  ďalej vyzýva vládu Mjanmarska/Barmy, aby v plnom rozsahu splnila svoj akčný plán s MOP o odstránení nútenej práce do 31. decembra 2015, a aby pokračovala v úzkej spolupráci s organizáciami, ako je MOP, s cieľom odstrániť túto praktiku a zabezpečiť, aby vykonávanie právnych predpisov týkajúcich sa pracovných organizácií a pokojných demonštrácií a zhromažďovania bolo v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv;

9.  berie na vedomie zavedenie zákona o zahraničných investíciách z novembra 2012, ktorým sa vykonáva dohľad nad bezprecedentnou liberalizáciou hospodárstva; zdôrazňuje význam ratifikácie memoranda MOP o porozumení, ktoré podpísalo barmské ministerstvo práce s cieľom skoncovať s nútenou prácou do roku 2015, ako aj význam uskutočnenia plánu na prijatie protikorupčných a daňových zákonov;

10.  uznáva, že pre dlhé obdobie vojenského režimu, ktorý prenikol všetkými vrstvami barmskej spoločnosti a vytváral ich štruktúru, a napriek významným iniciatívam zameraným na demokratizáciu sú zmeny pomalé a vyžadujú si medzinárodnú pomoc a podporu;

11.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad správami, v ktorých sa uvádza, že nútený nábor detí do radov Tatmadaw Kyi (mjanmarskej armády) a jednotiek pohraničnej stráže neprestal, a preto vyzýva vládu Mjanmarska/Barmy, aby urýchlene zrealizovala všetky aspekty akčného plánu týkajúceho sa detských vojakov, ktorý podpísala s OSN, a aby ochrane detí prisúdila jednu z najvyšších priorít reformného programu;

12.  vyzýva vládu Mjanmarska/Barmy, aby v súlade s medzinárodnými normami zabezpečila ochranu poľnohospodárov a spoločenstiev pred konfiškáciou pôdy a násilným vysídľovaním; vyjadruje znepokojenie, pokiaľ ide o ústavu, zákon o poľnohospodárskej pôde a zákon o správe voľnej pôdy, pôdy ležiacej úhorom a neobrábanej pôdy, ktoré vládu oprávňujú skonfiškovať pôdu na akýkoľvek projekt, o ktorom vláda vyhlási, že je v „národnom záujme“, a ktoré vláde povoľujú využívanie všetkej „voľnej“ pôdy, ktorá je v niektorých prípadoch osídlená komunitami a poskytuje im obživu; ďalej konštatuje, že obchodníci s dobrými kontaktmi uskutočňujú právne kroky s cieľom zaregistrovať pôdu na vlastné meno;

13.  zdôrazňuje význam programu Komisie pre krátkodobú pomoc v oblasti obchodu, ktorý sa má začať uplatňovať v roku 2013; vyzýva vládu Mjanmarska/Barmy, aby posilnila svoje obchodné inštitúcie a politiky vzhľadom na ich pozitívne účinky na hospodárstvo krajiny a aby podnikla všetky potrebné kroky na maximalizáciu prínosu vyplývajúceho z pomoci EÚ v oblasti obchodu a z obnovenia preferencií iniciatívy Všetko okrem zbraní;

14.  žiada o zvýšenie úrovne dvojstrannej rozvojovej pomoci EÚ pre Mjanmarsko/Barmu na základe viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 a vyzýva vládu Mjanmarska/Barmy, aby presadzovala a podporovala opatrenia v hlavných oblastiach, na ktoré sa vzťahuje európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR): upevňovanie demokracie, právny štát a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd; berie v tejto súvislosti na vedomie činnosť mjanmarského mierového strediska, ktoré financuje Európska únia; očakáva, že vláda Mjanmarska/Barmy akceptuje a uľahčí otvorenie regionálnej kancelárie Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva s plným mandátom, pretože krajina potrebuje nielen technickú pomoc, ale aj mechanizmus na dôkladné monitorovanie ľudských práv;

15.  berie na vedomie rozhodnutie Združenia národov juhovýchodnej Ázie prijať kandidatúru Mjanmarska/Barmy na predsedníctvo tejto organizácie v roku 2014 ako znak obnovenej dôvery v krajinu;

16.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby vláda Mjanmarska/Barmy posilnila svoje obchodné inštitúcie a politiky, vypracovala plán na posilnenie protikorupčných a daňových zákonov a vytvorila rámec pre podniky, ktorý bude v súlade s medzinárodnými normami týkajúcimi sa sociálnej a environmentálnej zodpovednosti podnikov;

17.  víta záväzok vlády Mjanmarska/Barmy pripojiť sa k iniciatíve za transparentnosť ťažobného priemyslu (EITI), ktorá bude od vlády vyžadovať zverejňovanie príjmov získaných z ťažobných priemyselných odvetví a hospodárskych činností; ďalej vyzýva vládu Mjanmarska/Barmy, aby splnením príslušných požiadaviek čo najskôr dosiahla plný súlad s EITI a aby do tohto procesu v plnom rozsahu zapojila občiansku spoločnosť;

18.  uznáva, že zodpovedný a udržateľný obchod a investície – a to aj obchod s Úniou a investície z Únie – môžu podporiť úsilie Mjanmarska/Barmy bojovať proti chudobe a zabezpečiť, aby opatrenia boli prospešné pre širšie vrstvy obyvateľstva; poznamenáva však, že na tento účel je potrebné podporiť vykonávanie najvyšších noriem integrity a sociálnej zodpovednosti podnikov, ako sa stanovuje v usmerneniach OECD pre nadnárodné podniky, hlavných zásadách OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a v stratégii EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014 (COM(2011)0681);

19.  domnieva sa, že zverejňovanie údajov pre investorov a spotrebiteľov je hlavnou hnacou silou sociálnej zodpovednosti podnikov a musí sa zakladať na ľahko uplatniteľných a merateľných sociálnych a environmentálnych zásadách; zdôrazňuje, že to je dôležité aj v záujme ochrany hodnoty európskych investícií z dlhodobého hľadiska; požaduje, aby sa toto zverejňovanie údajov pevne zakladalo na podpore zásad OSN pre zodpovedné investovanie a zásady integrovaného podávania správ;

20.  berie na vedomie pozitívne kroky v rámci aktuálnej revízie smernice o transparentnosti a smernice o účtovníctve, pokiaľ ide o riešenie otázky sociálnej zodpovednosti podnikov, a to pri súčasnej snahe o dosiahnutie rovnováhy medzi legitímnym úsilím o transparentnosť a zodpovednosť a zaťažením spoločností v dôsledku podávania správ; dôrazne podporuje legislatívny návrh týkajúci sa podávania správ podľa jednotlivých krajín, ktoré bude vychádzať z noriem EITI, a podávania správ o predaji a ziskoch, ako aj o daniach a príjmoch, ktorého cieľom bude odrádzať od korupcie a predchádzať daňovým únikom; zdôrazňuje, že podávanie správ podľa jednotlivých krajín by sa malo týkať odvetví, ako je banský, drevársky, ropný a plynárenský priemysel, ktoré sú v Mjanmarsku/Barme priamo spojené so závažným a systematickým porušovaním ľudských práv a ničením životného prostredia;

21.  vyzýva veľké európske podniky pôsobiace v Mjanmarsku/Barme, aby podávali správy o svojich politikách a postupoch náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv, práv zamestnancov a životného prostredia, ako aj o uplatňovaní týchto politík a postupov;

22.  vyzýva Komisiu, aby monitorovala dodržiavanie záväzkov, ktoré prijali podniky EÚ so zreteľom na medzinárodne uznávané zásady a usmernenia týkajúce sa sociálnej zodpovednosti podnikov, v súlade s oznámením Komisie o stratégii EÚ v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov, aby monitorovala aj všetky dobrovoľné požiadavky, ktoré môžu podniky EÚ prijať jednostranne, a aby vymedzila usmernenia v oblasti ľudských práv pre ropné a plynárenské odvetvie;

23.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala v monitorovaní vývoja v Mjanmarsku/Barme so zreteľom na nútenú prácu a akékoľvek ďalšie závažné a systematické porušovanie ľudských práv a aby na tieto javy reagovala v súlade s platnými postupmi a mechanizmami, a to v prípade potreby aj prostredníctvom obnovených návrhov na odňatie obchodných preferencií;

24.  očakáva, že ESVČ bude konzultovať s Parlamentom a informovať ho o procese vytvorenia dialógu o ľudských právach s Mjanmarskom/Barmou;

25.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, parlamentom a vládam členských štátov, ako aj parlamentu a vláde Mjanmarska/Barmy.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2012)0142. (2) Prijaté texty, P7_TA(2012)0464. (3) Prijaté texty, P7_TA(2012)0355. (4) Ú. v. ES L 211, 6.8.2008, s. 1. (5) http://www.humanrights.gov/wp-content/uploads/2012/07/Burma-Responsible-Investment-Reporting-Reqs.pdf. (6) Hlavné zásady v oblasti podnikania a ľudských práv: vykonávanie rámca OSN s názvom Chrániť, rešpektovať a naprávať, ktorý prijala Rada OSN pre ľudské práva 16. júna 2011:http://www.business-humanrights.org/media/documents/ruggie/ruggie-guiding-principles-21-mar-2011.pdf (7) http://www.business-humanrights.org/SpecialRepPortal/Home/Protect Respect-Remedy-Framework a http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/EN/foraff/111819.pdf. (8) Verzia 3.1, marec 2011:https://www.globalreporting.org/resourcelibrary/G3.1-Sustainability-Reporting-Guidelines.pdf. (9) Ú. v. EÚ C 99E, 3.4.2012, s. 101. (10) Prijaté texty, P7_TA(2013)0050. (11) Prijaté texty, P7_TA(2013)0049. (12) http://www.europarl.europa.eu/meetdocs/2009_2014/documents/dase/cr/897/897838/897838en.pdf

Uznesenie Európskeho parlamentu z 23. mája 2013 o makroregionálnej stratégii pre Alpy (2013/2549(RSP))

P7_TA(2013)0229 RC-B7-0190/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 192, článok 265 ods. 5 a článok 174 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ),

–  so zreteľom na stratégiu EÚ pre región Baltského mora (COM(2009)0248),

–  so zreteľom na Alpský dohovor zo 7. novembra 1991,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. decembra 2010 s názvom Stratégia Európskej únie pre podunajskú oblasť (COM(2010)0715) a orientačný akčný plán, ktorý túto stratégiu dopĺňa (SEC(2009)0712),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. februára 2011 o plnení stratégie EÚ pre podunajskú oblasť(1),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 24. júna 2011, v ktorých Európska rada vyzvala členské štáty, aby „v spolupráci s Komisiou pokračovali v práci na možných budúcich makroregionálnych stratégiách“,

–  so zreteľom na návrh Komisie zo 6. októbra 2011 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (COM(2011)0611),

–  so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže makroregionálne stratégie sa zameriavajú na zlepšenie využívania existujúcich zdrojov s cieľom riešiť otázky územného rozvoja, nájsť spoločné odpovede na spoločné výzvy, posilniť integráciu priestoru a zvýšiť účinnosť jednotlivých podôb politík podporovaných EÚ a partnerstiev medzi orgánmi verejnej správy a miestnymi a regionálnymi orgánmi, ako aj ďalšími inštitúciami a organizáciami občianskej spoločnosti;

B.  keďže Komisia navrhuje, aby sa posilnil nadnárodný prvok politiky územnej spolupráce a aby sa všetky nové makroregionálne stratégie zavádzali na dobrovoľnom základe, avšak s využitím existujúcich skúseností a najlepších postupov;

C.  keďže územia tvoriace alpský región majú viaceré spoločné črty, ako je geografická jedinečnosť ich vysokohorských oblastí a ich úzky vzťah s veľkými mestami v predalpskom pásme;

D.  keďže makroregionálna stratégia pre Alpy, ktorá by mala byť porovnateľná so stratégiou EÚ pre región Baltského mora a stratégiou EÚ pre podunajskú oblasť, umožní dať Alpám nový rozmer a väčší význam v rámci EÚ, pokiaľ ide o lepší prístup k financovaniu;

E.  keďže alpský región sa rozprestiera na území niekoľkých členských štátov EÚ, ako aj štátov, ktoré nie sú členmi EÚ, a predstavuje navzájom prepojený makroregión s nerovnomernou hospodárskou kapacitou, v ktorom narastajú obavy v otázkach životného prostredia, demografickej zmeny, dopravnej infraštruktúry, cestovného ruchu a energetiky, a keďže koordinácia vnútorných a vonkajších politík všetkých zúčastnených strán by mohla priniesť lepšie výsledky a pridanú hodnotu;

F.  keďže Alpy sú pohorím európskeho a medzinárodného záujmu s krehkými ekosystémami a veľkým počtom ľadovcov, na ktoré má vážny dosah zmena klímy, ako aj s veľkým množstvom chránených prírodných oblastí a rôznych chránených endemických druhov flóry a fauny;

G.  keďže cieľom politiky súdržnosti je dosiahnuť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť v celej EÚ;

1.  vyjadruje presvedčenie, že rozvoj stratégií vo veľkom meradle, ako sú makroregionálne stratégie, by mal prispievať k posilňovaniu úlohy miestnej a regionálnej úrovne pri vykonávaní politík EÚ a že ako ústredný bod plánovania a vykonávania alpskej stratégie by sa mala určiť zásada viacúrovňového riadenia;

2.  pripomína poučenie sa z výsledkov stratégie pre región Baltského mora a stratégie pre podunajskú oblasť, čo sa týka transparentnosti rozhodovacieho procesu a prideľovania finančných prostriedkov EÚ; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila osobitný akčný plán pre túto oblasť s cieľom prekonať štrukturálne nevýhody horských oblastí a vytvoriť správne podmienky pre hospodársky rast a účinnú sociálnu a územnú súdržnosť v tomto regióne;

3.  vyzdvihuje pozitívnu úlohu legislatívnych nástrojov EÚ, ako je európske zoskupenie územnej spolupráce (EZÚS), vo vzťahu k makroregiónom, pretože poskytujú štrukturálnu podporu konkrétnym aspektom spolupráce a výmeny osvedčených postupov a takisto zabezpečujú návrh a vykonávanie územných stratégií rozvoja, ktoré umožňujú spoluprácu orgánov na rôznych úrovniach;

4.  víta súčasný vývoj v alpskej oblasti a výrazný prístup zdola, ktorý zaujali regióny v alpskom priestore, ktoré opakovane vyjadrili potrebu alpskej stratégie, aby mohli účinne riešiť spoločné problémy celej alpskej oblasti, konzistentnejšie využiť svoj značný potenciál a reagovať na potrebu lepšej mobility, energetickej bezpečnosti, ochrany životného prostredia, sociálneho a ekonomického rozvoja, kultúrnych výmen a civilnej ochrany v alpskom regióne;

5.  považuje udržateľný rozvoj Álp za jeden z hlavných cieľov makroregionálnej stratégie, a to s ohľadom na veľký počet ľadovcov, na ktoré má dosah zmena klímy;

6.  domnieva sa, že táto stratégia by takisto mala podnecovať vymedzovanie európskych chránených prírodných oblastí a prispievať k uľahčovaniu spolupráce pri tejto činnosti, čoho príkladom je nedávna spoločná iniciatíva národných parkov National du Mercantour (Francúzsko) a Parco Naturale delle Alpi Marittime (Taliansko);

7.  zdôrazňuje, že je dôležité prispôsobiť kontext stratégie pre Alpy Alpskému dohovoru a jeho následným protokolom a zároveň zohľadniť existujúcu spoluprácu a budovanie sietí na nadnárodnej úrovni v tejto oblasti;

8.  zdôrazňuje, že makroregionálna stratégia pre Alpy by v záujme podpory biodiverzity, ako aj ochrany existujúcich chránených oblastí mala brať ohľad na zachovanie podôb tradičného, prevažne poľnohospodárskeho využívania pôdy;

9.  žiada, aby makroregionálnu stratégiu pre Alpy komplexne vyhodnocovala Komisia na základe objektívnych kritérií a merateľných ukazovateľov;

10.  vyzýva Komisiu, aby dôsledne uplatňovala článok 174 ZFEÚ prostredníctvom strategického plánu s cieľom prekonať štrukturálne nevýhody horských oblastí a vytvoriť správne podmienky pre hospodársky rast a účinnú sociálnu a územnú súdržnosť v alpskom regióne;

11.  domnieva sa, že územný rozmer stratégie povedie ku konkrétnemu rozvoju myšlienky územnej súdržnosti;

12.  zdôrazňuje, že makroregionálna stratégia pre Alpy je účinným nástrojom na posilnenie európskej územnej spolupráce v dotknutom regióne tým, že sa na základe nej uplatňuje prístup zdola nahor a rozširuje spolupráca prostredníctvom lepšieho využívania dostupných zdrojov, čím sa uľahčuje koordinácia medziodvetvových politík;

13.  zdôrazňuje, že makroregionálna stratégia pre Alpy by zabezpečila vzájomné dopĺňanie sa rôznych iniciatív týkajúcich sa alpského regiónu a horských oblastí a konkrétnym projektom by priniesla skutočnú pridanú hodnotu;

14.  domnieva sa, že v rámci makroregionálnej stratégie pre Alpy treba koordinovať existujúce fondy EÚ, najmä v rámci politiky súdržnosti, s cieľom realizovať projekty zamerané na riešenie spoločných výziev, ako sú ochrana životného prostredia, investície do konkurencieschopnosti a inovácií, poľnohospodárstvo a lesníctvo, vodné hospodárstvo, energetika, otázky životného prostredia a klímy a doprava;

15.  zdôrazňuje, že prípadná makroregionálna stratégia pre Alpy by bola v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020, a tým by zabezpečovala súlad so záväzkom EÚ týkajúcim sa inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu;

16.  zdôrazňuje, že prostredníctvom takejto stratégie je dôležité zvýšiť inovatívnu schopnosť alpského regiónu využitím schopností jeho pracovnej sily, vytvorením partnerstiev a nadviazaním spolupráce medzi kľúčovými zainteresovanými stranami (trh práce, vzdelávanie, odborná príprava a výskum a zamestnávatelia), udržaním aktívnych mladých ľudí v tejto oblasti, podporou tvorivosti a zvyšovaním kapacít jednotlivých regiónov v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu;

17.  zdôrazňuje skutočnosť, že nový makroregionálny rámec spolupráce musí zabezpečiť, aby sa prirodzené nevýhody okrajových regiónov, napríklad vysokohorských oblastí, premenili na výhody a príležitosti a aby sa podporoval udržateľný rozvoj týchto regiónov;

18.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Výboru regiónov a ďalším príslušným inštitúciám.

(1) Ú. v. EÚ C 188 E, 28.6.2012, s. 30.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 23. mája 2013 o pracovných podmienkach a zdravotných a bezpečnostných normách v nadväznosti na nedávne požiare v továrňach a zrútenie budovy v Bangladéši (2013/2638(RSP))

P7_TA(2013)0230 RC-B7-0223/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Bangladéši, najmä na uznesenie zo 17. januára 2013 o nedávnych obetiach požiarov v textilných továrňach, najmä v Bangladéši(1), a zo 14. marca 2013 o situácii v Bangladéši(2) a o udržateľnosti globálneho hodnotového reťazca bavlny(3),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonovej a komisára EÚ pre obchod Karla de Guchta z 30. apríla 2013, ktoré ako reakciu na nedávne zrútenie budovy v Bangladéši,

–  so zreteľom na dohodu o bezpečnosti stavieb a protipožiarnej ochrane v Bangladéši,

–  so zreteľom na vyhlásenie Medzinárodnej organizácie práce o základných zásadách a právach pri práci, svetový pakt OSN (Global Compact) a na usmernenia OECD pre nadnárodné podniky,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 25. novembra 2010 o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v medzinárodných obchodných dohodách(4) a o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách(5),

–  so zreteľom na Dohodu o spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Bangladéšskou ľudovou republikou o partnerstve a rozvoji(6),

–  so zreteľom na Dohovor MOP o podpornom rámci pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci MOP (2006, C-187) a Dohovor o bezpečnosti a zdraví pri práci (1981, C-155), ktoré v Bangladéši neboli ratifikované, ako aj ich príslušné odporúčania (R-197); so zreteľom na Dohovor o inšpekcii práce (1947, C-081), ktorého signatárom je aj Bangladéš, a na jeho odporúčania (R-164),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014“ (COM(2011)0681),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. februára 2013 o sociálnej zodpovednosti podnikov: zodpovedné a transparentné správanie podnikov a udržateľný rast(7), ako aj o sociálnej zodpovednosti podnikov: podpora záujmov spoločnosti a cesta k udržateľnej a inkluzívnej obnove(8),

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikových a ľudských práv, ktoré stanovujú rámec pre vlády a podniky na ochranu a rešpektovanie ľudských práv a ktoré schválila Rada pre ľudské práva v júni 2011,

–  so zreteľom na kampaň za čisté oblečenie,

–  so zreteľom na závery misie MOP na vysokej úrovni v Bangladéši od 1. do 4. mája 2013,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 24. apríla 2013 zahynulo viac ako 1 100 osôb a ďalších približne 2500 bolo zranených pri zrútení továrne na odevy umiestnenej v budove Rana Plaza v Dháke v Bangladéši; pričom ide o najtragickejšiu nehodu v histórii globálneho odevného priemyslu;

B.  keďže 24. novembra 2012 pri požiari v továrni Tazreen v štvrti Ashulia v meste Dháka prišlo o život najmenej 112 osôb; keďže 8. mája 2013 zomrelo pri požiari továrne v meste Dháka osem osôb; a keďže len od roku 2005 do tragédie budovy Rana Plaza zomrelo pri požiaroch tovární v Bangladéši približne 600 textilných pracovníkov;

C.  keďže majiteľ budovy Rana Plaza a osem ďalších osôb bolo zatknutých a bolo proti nim vydané trestné oznámenie z toho dôvodu, že budova bola skonštruovaná nelegálne a objavili sa v nej obrovské štrukturálne nedostatky, avšak aj napriek tomu, že sa robotníci báli o svoju bezpečnosť, museli pokračovať v práci;

D.  keďže podmienky v takýchto textilných továrňach sú často zlé a pracovné práva, ako sú práva uznávané na základe hlavných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, sa rešpektujú minimálne a rovnako minimálne sa rešpektuje otázka bezpečnosti, keďže majitelia takýchto tovární zostávajú v mnohých prípadoch nepotrestaní a robia preto len málo na zlepšenie pracovných podmienok;

E.  keďže v prípade továrne Tazreen vyšetrovacia komisia vlády, ktorú zriadilo ministerstvo vnútra a stály parlamentný výbor na ministerstve práce, dospela k záveru, že majiteľ továrne by mal byť trestne stíhaný za neospravedlniteľnú nedbanlivosť, avšak ešte stále nebol zatknutý;

F.  keďže európsky trh je najväčším vývozným trhom pre odevy a textilné výrobky z Bangladéšu a popredné západné spoločnosti priznávajú, že mali zmluvy s majiteľmi tovární v budove Rana Plaza na dodávky odevov;

G.  keďže je Bangladéš po Číne druhým najväčším vývozcom konfekčných odevov na svete, a keďže má teraz viac ako 5 000 textilných tovární, ktoré zamestnávajú približne 4 milióny ľudí, a keďže odevy v súčasnosti tvoria 75 % jeho vývozu;

H.  keďže sa textilný priemysel považuje za jedno z najviac znečisťujúcich priemyselných odvetví; keďže pradenie, tkanie a výroba priemyselných vlákien môžu mať negatívny vplyv na kvalitu ovzdušia a do ovzdušia môže byť vypustených viacero prchavých látok, ktoré sú mimoriadne škodlivé pre pracovníkov, spotrebiteľov a životné prostredie;

I.  keďže pracovníci, ktorí pracovali v budove Rana Plaza, údajne zarábajú menej ako 29 EUR za mesiac; keďže podľa kampane s názvom Čisté oblečenie tvoria náklady na prácu v tomto odvetví len 1 až 3 % konečnej ceny výrobku, a keďže sa tlak v oblasti cenotvorby neustále zvyšuje;

J.  keďže v nadväznosti na širokú kritiku medzinárodných spoločností spolupracujúcich s miestnymi výrobcami odevov viaceré významné západné spoločnosti podpísali právne záväznú dohodu, ktorú vyjednali miestne organizácie v oblasti práce, a cieľom ktorej je zabezpečiť základné normy bezpečnosti v továrňach na odevy v Bangladéši;

1.  vyjadruje zármutok nad tragickou stratou viac ako 1 100 životov a nad zranením ďalších tisícov ľudí, čo spôsobilo zrútenie budovy Rana Plaza, ktorému sa dalo predísť; vyjadruje sústrasť rodinám obetí a zraneným a odsudzuje tých, ktorí sú zodpovední za to, že sa opäť raz nezabránilo takýmto veľkým stratám na životoch;

2.  zdôrazňuje, že takéto nehody, žiaľ, poukazujú na nedostatočné bezpečnostné normy v továrňach a dokazujú naliehavú potrebu konať s cieľom zlepšiť vykonávanie základných pracovných noriem MOP a posilniť dodržiavanie zásad sociálnej zodpovednosti podnikov zo strany nadnárodných textilných maloobchodných predajcov;

3.  bráni právo pracovníkov v Bangladéši vytvárať a registrovať nezávislé odborové organizácie a vstupovať do nich bez strachu z prenasledovania; existenciu demokratických odborových štruktúr považuje za mimoriadne dôležitý nástroj v boji za lepšie zdravotné a bezpečnostné normy a pracovné podmienky vrátane vyšších miezd; vyzýva vládu Bangladéša, aby tieto základné práva garantovala;

4.  víta dohodu o bezpečnosti stavieb a protipožiarnej ochrane v Bangladéši medzi odbormi, mimovládnymi organizáciami a asi 40 nadnárodnými textilnými maloobchodnými predajcami finalizovanú 15. mája 2013, ktorej cieľom je zlepšiť bezpečnostné normy v továrňach (a ktorá stanovuje systém platieb za tieto opatrenia), a to najmä zriadením nezávislého kontrolného systému vrátane verejných správ a povinných opráv a renovácií, ako aj aktívnou podporou vytvárania zdravotných a bezpečnostných výborov zahrňujúcich orgány zastupujúce pracovníkov v každej továrni; vyzýva všetky ďalšie významné textilné značky, aby toto úsilie podporili, a to vrátane maloobchodných textilných predajcov Walmart, Gap, Metro, NKD a Ernstings, ktorí naďalej odmietajú akúkoľvek záväznú dohodu;

5.  víta akčný plán, ktorý prijali vláda, zamestnávatelia, pracovníci a MOP 4. mája 2013 a ktorý svoje strany zaväzuje k tomu, aby predovšetkým zreformovali právne predpisy v pracovnej oblasti, a tým umožnili pracovníkom vytvárať odborové organizácie bez predchádzajúceho súhlasu majiteľov tovární a zúčastňovať sa na kolektívnom vyjednávaní, do konca roku 2013 posúdili bezpečnosť všetkých tovární na výrobu konfekčného oblečenia v Bangladéši orientovaných na export, ktoré sú v prevádzke, presídlili nebezpečné továrne a zamestnali ďalšie stovky inšpektorov;

6.  vyjadruje nádej, že dohoda a akčný plán sa budú včas a v plnom rozsahu vykonávať; víta v tejto súvislosti skutočnosť, že vláda Bangladéša schválila 13. mája 2013 zmenu zákonníka práce z roku 2013, súčasťou ktorej sú ustanovenia o skupinovom poistení a zdravotníckych službách v továrňach; naliehavo vyzýva parlament Bangladéša, aby túto zmenu bezodkladne prijal na nasledujúcej schôdzi; víta tiež rozhodnutie vlády Bangladéša zvýšiť v nadchádzajúcich týždňoch minimálnu mzdu a nalieha na vládu Bangladéša, aby stíhala spoločnosti, ktoré nezákonne vyplácajú nižšie mzdy;

7.  pripomína, že Bangladéš využíva výhody prístupu na trh EÚ, ktorý je oslobodený od cla a kvót v rámci tzv. režimu všetko okrem zbraní všeobecného systému preferencií (VSP), a že tieto preferencie možno na základe záverov príslušných monitorovacích orgánov podľa článku 15 ods. 1 nariadenia o VSP zrušiť v prípade závažného a sústavného porušovania zásad stanovených v dohodách uvedených v časti A prílohy III;

8.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala dodržiavanie týchto dohôd zo strany Bangladéša, a očakáva, že zváži vyšetrovanie podľa článku 18 nariadenia o VSP, ak sa zistí, že Bangladéš vážne a systematicky porušuje zásady stanovené v týchto dohodách;

9.  považuje za veľmi poľutovaniahodné, že bangladéšska vláda si nedokáže vynútiť dodržiavanie vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa budov; vyzýva vládu a príslušné justičné orgány, aby vyšetrili obvinenia z toho, že tieto právne predpisy sa nevykonávali z dôvodu jestvovania tajnej dohody medzi podplatenými úradníkmi a majiteľmi nehnuteľností, ktorí sa snažia znížiť svoje náklady;

10.  očakáva, že osoby trestne zodpovedné z nedbanlivosti alebo inak trestne zodpovedné v súvislosti so zrútením budovy Rama Plaza, s požiarom továrne spoločnosti Tazreen alebo s ostatnými požiarmi budú postavené pred spravodlivosť; očakáva, že miestne orgány a riadiaci pracovníci tovární budú spolupracovať s cieľom zabezpečiť všetkým obetiam neobmedzený prístup k spravodlivosti, aby sa mohli domáhať odškodnenia; očakáva, že nadnárodní maloobchodní predajcovia textilu, ktorý sa vyrábal v týchto továrňach, sa budú podieľať na vytváraní finančného plánu odškodnenia; víta kroky, ktoré už podnikla bangladéšska vláda na podporu obetí a ich rodín;

11.  vyzýva všetky podniky, predovšetkým odevné značky, ktoré majú uzavreté dodávateľské alebo subdodávateľské zmluvy s továrňami v Bangladéši a ďalších krajinách, aby v plnej miere dodržiavali medzinárodne uznávané postupy v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov, najmä nedávno aktualizované usmernenia OECD pre nadnárodné podniky, desať zásad globálneho paktu OSN, normu ISO 26000 o sociálnej zodpovednosti, trojstranné vyhlásenie MOP o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky a hlavné zásady OSN týkajúce sa podnikania a ľudských práv, a aby vykonali hĺbkovú kontrolu svojich dodávateľských reťazcov s cieľom zabezpečiť, aby sa ich tovar vyrábal jedine v takých továrňach, ktoré v plnej miere dodržiavajú bezpečnostné normy a pracovné práva;

12.  vyzýva Komisiu, aby aktívne podporovala zodpovedné správanie sa podnikov medzi spoločnosťami EÚ, ktoré pôsobia v zahraničí, s osobitným zameraním na zabezpečenie prísneho dodržiavania všetkých právnych záväzkov, najmä medzinárodných noriem a pravidiel v oblasti ľudských práv, práce a životného prostredia;

13.  vyzýva maloobchodných predajcov, MVO a všetky ostatné zainteresované strany a prípadne aj Komisiu, aby spolupracovali na vytvorení normy dobrovoľného sociálneho označovania výrobkov, ktorá by potvrdzovala, že výrobok bol vyrobený v súlade so základnými pracovnými podmienkami MOP počas celého dodávateľského reťazca; vyzýva spoločnosti využívajúce sociálnu zodpovednosť podnikov ako marketingový nástroj, aby prijali opatrenia, ktoré zaručia, že akékoľvek ich tvrdenia budú pravdivé;

14.  víta podporu, ktorú Komisia poskytuje ministerstvu práce a zamestnanosti Bangladéša a Združeniu výrobcov a vývozcov odevov Bangladéša; žiada, aby sa takáto spolupráca posilnila a rozšírila podľa potreby na ďalšie krajiny v regióne;

15.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, Rade OSN pre ľudské práva, vláde a parlamentu Bangladéša a generálnemu riaditeľovi MOP.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2013)0027. (2) Prijaté texty, P7_TA(2013)0100. (3) Prijaté texty, P7_TA(2013)0099. (4) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 31. (5) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 101. (6) Ú. v. EÚ L 118, 27.4.2001, s. 48. (7) Prijaté texty, P7_TA(2013)0049. (8) Prijaté texty, P7_TA(2013)0050.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 23. mája 2013 o Guantáname: hladovka väzňov (2013/2654(RSP))

P7_TA(2013)0231 B7-0221/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Guantáname,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. apríla 2012 o výročnej správe o ľudských právach vo svete a o politike Európskej únie v tejto oblasti vrátane dôsledkov pre strategickú politiku EÚ v oblasti ľudských práv(1),

–  so zreteľom na medzinárodné, európske a vnútroštátne nástroje týkajúce sa ľudských práv, základných slobôd a zákazu svojvoľného zadržiavania, núteného zmiznutia a mučenia, ako sú Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach zo 16. decembra 1966 a Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z 10. decembra 1984 a príslušné protokoly k nim,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Európskej únie a jej členských štátov a Spojených štátov amerických o zatvorení väzenského zariadenia v zálive Guantánamo a o budúcej spolupráci v oblasti boja proti terorizmu založenej na spoločných hodnotách, medzinárodnom práve a dodržiavaní zásad právneho štátu a ľudských práv,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Navi Pillayovej z 5. apríla 2013 o režime zadržiavania v Guantáname, v ktorom uviedla, že „pretrvávajúce väznenie mnohých zadržiavaných na neurčito je svojvoľným zadržiavaním osôb a predstavuje jasné porušenie medzinárodného práva“,

–  so zreteľom na zásady Charty Organizácie Spojených národov a na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–  so zreteľom na článok 122 rokovacieho poriadku,

A.  keďže mnohí zo 166 zostávajúcich väzňov v zátoke Guantánamo začali hladovku na protest proti súčasným podmienkam vo väzenskom zariadení;

B.  keďže 86 zo zostávajúcich väzňov bolo zbavených viny a bolo rozhodnuté o ich prepustení, ale sú doteraz väznení na neurčito;

C.  keďže Európska únia a Spojené štáty vyznávajú spoločné základné hodnoty, akými sú sloboda, demokracia a dodržiavanie medzinárodného práva, zásad právneho štátu a ľudských práv;

D.  keďže aspoň 10 zadržiavaní, ktorí držia hladovku, sú nútení prijímať potravu s cieľom udržať ich pri živote; keďže na základe medzinárodných dohôd lekárov treba rešpektovať informované a dobrovoľné rozhodnutie jednotlivca začať hladovku;

E.  keďže Európska únia a Spojené štáty americké vyznávajú rovnakú hodnotu, ktorou je sloboda náboženského vyznania; keďže boli zaznamenané početné prípady, keď americký vojenský personál znesvätil počas prehľadávania ciel Korán, ktorý patril zadržiavaným;

F.  keďže v spoločnom vyhlásení EÚ a USA z 15. júna 2009 vzali obe strany na vedomie záväzok prezidenta Obamu nariadiť uzatvorenie väzenského zariadenia v zálive Guantánamo do 22. januára 2010 a privítali „ďalšie prijaté opatrenia vrátane podrobného preskúmania politiky v oblasti zadržiavania, premiestňovania, súdnych konaní a vypočúvania uplatňovaných v boji proti terorizmu a väčšej transparentnosti, pokiaľ ide o postupy používané v minulosti v súvislosti s touto politikou“;

G.  keďže USA zrušili jedinú civilnú leteckú linku do Guantánama, čo znamená, že jediný dostupný let je vojenský let, na ktorý sa od jednotlivcov požaduje povolenie Pentagonu, čím sa obmedzuje prístup novinárov, právnikov a humanitárnych pracovníkov;

1.  berie na vedomie transatlantické vzťahy, ktoré sú založené na spoločných základných hodnotách a rešpektovaní základných, univerzálnych a nespochybniteľných ľudských práv, ako je právo na spravodlivý proces a zákaz svojvoľného zadržiavania; víta úzku transatlantickú spoluprácu v širokej škále otázok v oblasti medzinárodných ľudských práv;

2.  vyzýva orgány USA, aby náležite rešpektovali prirodzenú dôstojnosť zadržiavaných a ich ľudské práva a základné slobody;

3.  vyjadruje znepokojenie, pokiaľ ide o zaistenie dobrého stavu zadržiavaných zapojených do hladovky a väzňov nútených prijímať potravu, a vyzýva USA, aby rešpektovali ich práva a rozhodnutia;

4.  žiada USA, aby prehodnotili zrušenie jedinej civilnej leteckej linky do zálivu Guantánamo, ktorým sa obmedzí prístup novinárov a zástupcov občianskej spoločnosti;

5.  naliehavo vyzýva USA, aby vykonávali povinné prehliadky s náležitým rešpektom voči náboženským materiálom a aby s nimi zaobchádzali dôstojne;

6.  zdôrazňuje, že väzni, ktorí sú naďalej zadržiavaní, by mali mať nárok na pravidelné preskúmanie zákonnosti svojho zadržiavania v súlade s článkom 9 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, v ktorom sa uvádza, že „každý, kto je zatknutý alebo je vo väzbe, má právo na konanie pred súdom tak, aby súd mohol bez meškania rozhodnúť o právoplatnosti jeho zadržania a nariadiť jeho prepustenie, ak väzba nie je zákonná“;

7.  znovu pripomína svoje rozhorčenie a pobúrenie nad všetkými masovými teroristickými útokmi, solidaritu s obeťami takýchto útokov a spolucítenie s bolesťou a utrpením ich rodín, priateľov a príbuzných; opakuje však, že boj proti terorizmu nemožno viesť v rozpore s uznávanými základnými spoločnými hodnotami, ku ktorým patrí napríklad dodržiavanie ľudských práv a zásad právneho štátu;

8.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že záväzok prezidenta USA uzavrieť Guantánamo do januára 2010 nebol doposiaľ splnený; pripomína svoju výzvu orgánom USA, aby prehodnotili systém vojenských súdov s cieľom zabezpečiť spravodlivé súdne konanie, uzavrieť Guantánamo a zakázať mučenie, zlé zaobchádzanie a zadržiavanie na neurčito bez súdneho konania, a to za všetkých okolností;

9.  s poľutovaním vníma rozhodnutie prezidenta USA podpísať vykonávací rozkaz týkajúci sa zadržiavania a zrušenia zákazu vojenských tribunálov zo 7. marca 2011; vyjadruje presvedčenie, že bežné civilné súdy predstavujú najlepší spôsob, ako vyriešiť štatút osôb zadržiavaných v Guantáname; trvá na tom, že zadržiavaní v USA by mali byť ihneď obvinení a súdení v súlade s medzinárodnými normami a normami právneho štátu alebo by mali byť prepustení; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rovnaké normy týkajúce sa spravodlivého súdneho procesu by sa mali vzťahovať na všetkých bez rozdielu;

10.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie zvolávaciemu orgánu pre vojenské súdy, ministrovi zahraničných vecí USA, prezidentovi USA, Kongresu a Senátu USA, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov EÚ, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi Valného zhromaždenia OSN a vládam členských štátov OSN.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2012)0126.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 23. mája 2013 o Indii: poprava Mohammada Afzala Guruho a jej následky (2013/2640(RSP))

P7_TA(2013)0232 RC-B7-0237/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 62/149 z 18. decembra 2007, v ktorej sa požaduje moratórium na vykonávanie trestu smrti, a rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 63/168 prijatú Valným zhromaždením OSN 18. decembra 2008, v ktorej sa požaduje uplatňovanie rezolúcie Valného zhromaždenia 62/149,

–  so zreteľom na záverečné vyhlásenie požadujúce všeobecné zrušenie trestu smrti prijaté na 4. Svetovom kongrese proti trestu smrti, ktorý sa konal v Ženeve od 24. do 26. februára 2010,

–  so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN z 11. augusta 2010 o moratóriách na vykonávanie trestu smrti,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o zrušení trestu smrti, najmä na uznesenie z 26. apríla 2007 o iniciatíve za všeobecné moratórium na trest smrti(1),

–  so zreteľom na žiadosť, ktorú v júli 2012 predložilo prezidentovi Indie 14 bývalých sudcov indického najvyššieho súdu a vyššieho súdu a v ktorej ho vyzvali, aby zmenil rozsudky smrti vynesené nad 13 väzňami, pretože tieto rozsudky najvyšší súd počas posledných deviatich rokov mylne presadzoval,

–  so zreteľom na Svetový deň proti trestu smrti a každoročný Európsky deň proti trestu smrti pripadajúci na 10. októbra,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Mohammad Afzal Guru bol v roku 2002 odsúdený na smrť po tom, ako bol usvedčený zo sprisahania v súvislosti s útokom na indický parlament, ktorý sa uskutočnil v decembri 2001, a indické orgány ho 9. februára 2013 popravili;

B.  keďže trest smrti je hraničnou formou krutého, neľudského a ponižujúceho trestu a porušuje právo na život zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv;

C.  keďže 154 štátov sveta zrušilo trest smrti de jure alebo de facto; keďže India pred voľbami, ktoré sa konali 20. mája 2011, počas svojej kandidatúry na kreslo v Rade OSN pre ľudské práva sľubovala dodržiavať najvyššie normy, pokiaľ ide o presadzovanie a ochranu ľudských práv;

D.  keďže India skončila svoje osemročné neoficiálne moratórium na popravy v novembri 2012, keď bol popravený Ajmal Kasab, ktorého odsúdili za to, že sa podieľal na útokoch v Bombaji z roku 2008;

E.  keďže národné a medzinárodné organizácie pre ľudské práva vyjadrili vážne obavy v súvislosti so spravodlivosťou súdneho konania proti Afzalovi Guruovi;

F.  keďže v Indii v súčasnosti čaká na vykonanie popravy viac než 1 455 väzňov;

G.  keďže napriek zákazu vychádzania v nočných hodinách zavedeného vo veľkej časti Kašmíru, ktorý je pod správou Indie, došlo po smrti Afzala Guruho k protestom;

1.  opätovne pripomína svoje dlhodobé odmietavé stanovisko k trestu smrti za každých okolností a znova požaduje okamžité moratórium na popravy v krajinách, v ktorých sa trest smrti stále uplatňuje,

2.  odsudzuje tajnú popravu Afzala Guruho vykonanú vládou Indie vo väznici Tihar v Dillí 9. februára 2013, čo je v rozpore s celosvetovým trendom, ktorým je zrušenie trestu smrti, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že manželka Afzala Guruho a ďalší rodinní príslušníci neboli o jeho blížiacej sa poprave a pohrebe informovaní;

3.  vyzýva vládu Indie, aby vrátila telo Afzala Guruho jeho rodine;

4.  naliehavo vyzýva indické orgány, aby vo všetkých súdnych procesoch a konaniach aj naďalej dodržiavali najvyššie vnútroštátne a medzinárodné justičné normy a aby poskytovali potrebnú právnu pomoc všetkým väzňom a súdeným osobám;

5.  vyjadruje poľutovanie nad smrťou troch mladých obyvateľov Kašmíru po protestoch proti poprave Afzala Guruho; vyzýva bezpečnostné sily, aby boli zdržanlivé, pokiaľ ide o používanie násilia proti pokojným demonštrantom; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s prípadnými negatívnymi účinkami na mierový proces v Kašmíre;

6.  naliehavo vyzýva vládu Indie, aby v budúcnosti neschválila žiaden rozkaz na popravu;

7.  vyzýva vládu a parlament Indie, aby prijali právne predpisy zavádzajúce stále moratórium na popravy s cieľom zrušiť trest smrti v blízkej budúcnosti;

8.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi Spoločenstva národov, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi Valného zhromaždenia OSN, vysokej komisárke OSN pre ľudské práva a prezidentovi, vláde a parlamentu Indie.

(1) Ú. v. EÚ C 74 E, 20.3.2008, s. 775.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 23. mája 2013 o Rwande: prípad Victoire Ingabireovej (2013/2641(RSP))

P7_TA(2013)0233 RC-B7-0243/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorý Rwanda ratifikovala v roku 1975,

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov,

–  so zreteľom na Africkú chartu o demokracii, voľbách a správe vecí verejných,

–  so zreteľom na listiny Organizácie Spojených národov a Africkej komisie pre ľudské práva a práva národov, predovšetkým na zásady a usmernenia týkajúce sa práva na spravodlivý súd a právnu pomoc v Afrike,

–  so zreteľom na odpoveď podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonovej na písomnú otázku E-010366/2012 o Victoire Ingabireovej zo 4. februára 2013,

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000, a predovšetkým na jej prílohu VII, ktorá požaduje presadzovanie ľudských práv, demokracie založenej na zásadách právneho štátu a transparentnej a zodpovednej správy verejných vecí,

–  so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu,

–  so zreteľom na správu Amnesty International z roku 2013 s názvom Ohrozená spravodlivosť: prvostupňový súd s Victoire Ingabireovou,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže po 16 rokoch v exile v Holandsku sa predsedníčka Spojených demokratických síl Rwandy (UDF(1)), ktoré sú koalíciou opozičných strán Rwandy, Victoire Ingabire, vrátila v roku 2010 do Rwandy, aby kandidovala v prezidentských voľbách;

B.  keďže Victoire Ingabireovej bolo nakoniec odopreté vo voľbách kandidovať a 14. októbra 2010 bola zatknutá; keďže voľby vyhral s 93 % hlasov prezident Paul Kagame, líder Vlasteneckého frontu Rwandy (RPF), ktorému predtým skončilo funkčné obdobie; keďže strana UDF sa nemohla pred voľbami v roku 2010 zaregistrovať ako politická strana; keďže podobný postup sa použil aj proti ostatným opozičným stranám;

C.  keďže politické aktivity pani Ingabireovej boli okrem iného zamerané na otázky právneho štátu, slobody politického združovania a posilňovania práv žien v Rwande;

D.  keďže Vlastenecký front Rwandy je za vlády prezidenta Paula Kagameho naďalej dominantnou politickou silou v krajine, riadi verejný život v súlade so systémom jednej strany, pričom kritici rwandskej vlády sú prenasledovaní, zastrašovaní a väznení;

E.  keďže Victoire Ingabire bola 30. októbra 2012 odsúdená na osem rokov väzenia; keďže bola usvedčená v dvoch aktualizovaných obvineniach a zbavená viny v štyroch ďalších obvineniach; keďže bola uznaná za vinnú zo sprisahania s cieľom poškodiť orgány štátu s využitím terorizmu a ďalej zo „zľahčovania“ genocídy z roku 1994 z dôvodu jej údajných stykov s povstaleckou skupinou z radov Hutuov, Demokratickými silami za oslobodenie Rwandy (FDLR); keďže verejný žalobca pre ňu žiadal doživotný trest;

F.  keďže 25. marca 2013 začal odvolací proces s Victoire Ingabireovou, ktorá vyzvala na opätovné preskúmanie dôkazov;

G.  keďže stíhanie Victoire Ingabireovej za „ideológiu genocídy“ a „vytváranie názorovej nejednoty“ je ilustráciou nedostatku tolerancie pluralitných politických názorov zo strany vlády Rwandy;

H.  keďže v apríli 2013 počas odvolacieho konania pred Najvyšším súdom bola Victoire Ingabireová oslobodená spod šiestich bodov obžaloby, zároveň však bola odsúdená na základe nových obvinení, ktoré nevychádzali z právnych dokumentov, a ktoré neboli podľa jej obhajcu predložené počas súdneho procesu; medzi tieto dve nové obvinenia patrí popieranie/revizionizmus a velezrada;

I.  keďže v máji 2013, v nadväznosti na predloženie svojho svedectva proti Victoire Ingabireovej na Najvyššom súde Rwandy v roku 2012, štyria svedkovia obžaloby a spoluobvinené osoby vyhlásili, že ich svedectvá boli sfalšované; keďže významná organizácia v oblasti ľudských práv vyjadrila znepokojenie týkajúce sa „dlhotrvajúcej samoväzby a vynucovania si priznaní mučením“;

J.  keďže proces, ktorý začal v roku 2011, považujú mnohí pozorovatelia za politicky motivovaný; keďže rwandský právny a súdny systém je v rozpore s medzinárodnými dohovormi, ktorých je Rwanda signatárom, predovšetkým medzinárodných dohovorov o občianskych a politických právach, ktoré vláda Rwandy podpísala 16. júla 1997, konkrétne ich ustanovení o slobode vyjadrovania a slobode myslenia;

K.  keďže pani Ingabire svoj proces od 16. apríla 2012 bojkotuje na protest proti zastrašovaniu a nelegálnym postupom vypočúvania, ktoré boli použité proti niektorým osobám, ktoré sú obvinené spolu s ňou – konkrétne proti bývalým príslušníkom FLDR nadporučíkovi Tharcissovi Nditurendovi, nadporučíkovi Noëlovi Habiyaremyeovi, kapitánovi Jeane Marie Vianneyovi Karutaovi a majorovi Vitalovi Uwumuremyiovi, ako aj proti rozhodnutiu súdu skrátiť vypočúvanie svedka obhajoby, pána Michela Habimana, ktorý obviňuje rwandské orgány z fabrikovania dôkazov; keďže tieto okolnosti rwandské orgány nepotvrdili;

L.  keďže Bernard Ntaganda, zakladateľ strany PS-Imberakuri bol odsúdený na štyri roky väzenia za ohrozovanie národnej bezpečnosti, „vytváranie názorovej nejednoty“ a pokus o organizovanie nepovolených demonštrácií;

M.  keďže 13. septembra 2012 boli Victorie Ingabire Umuhoza, spolu s dvomi ďalšími politickými predstaviteľmi Rwandy, Bernardom Ntagandom a Deogratiasom Mushyayidim (všetci sú momentálne uväznení v Kigali), nominovaní na Sacharovovu cenu Európskeho parlamentu za slobodu myslenia;

N.  keďže Rwanda je signatárom Dohody z Cotonou, v ktorej sa uvádza, že dodržiavanie ľudských práv je základnou súčasťou spolupráce EÚ a AKT;

O.  keďže dodržiavanie základných ľudských práv, vrátane politického pluralizmu a slobody vyjadrovania a združovania, sú v Rwande silne obmedzené a pre opozičné strany je zložité vykonávať svoju činnosť a pre novinárov vyjadrovať kritické názory;

P.  keďže konsolidácia demokracie, vrátane zabezpečenia nezávislosti súdneho systému a zapojenia opozičných strán, má mimoriadne dôležitý význam, predovšetkým z hľadiska parlamentných volieb v roku 2012 a prezidentských volieb, ktoré sa majú konať v roku 2017;

Q.  keďže genocída a občianska vojna v Rwande z roku 1994 majú naďalej negatívny vplyv na stabilitu regiónu;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad prvostupňovým súdom s Victoire Ingabireovou, ktorý nespĺňal medzinárodné normy, prinajmenšom pokiaľ ide o jej právo na prezumpciu neviny, a ktorý vychádzal z vyfabrikovaných dôkazov a priznaní spoluobvinených osôb, ktoré boli zadržiavané vo vojenskom tábore Camp Kami, kde sa údajne na vynútenie ich priznania využívalo mučenie;

2.  dôrazne odsudzuje politicky motivovaný charakter súdneho procesu, stíhanie politických protivníkov a prejudikovanie výsledku súdneho procesu; vyzýva súdy v Rwande, aby zaručili rýchly a spravodlivý odvolací súd pre pani Victoire Ingebireovú, ktorý bude spĺňať normy stanovené rwandským a medzinárodným právom;

3.  vyzýva na dodržiavanie zásady rovnosti na základe opatrení, ktorými sa zabezpečí, aby každá strana – obžaloba aj obhajoba, mala počas súdneho procesu k dispozícii tie isté procedurálne možnosti a príležitosti na získanie dôkazov a aby mali rovnaké možnosti tieto dôkazy uviesť; nabáda na využívanie lepších metód overovania dôkazov, vrátane prostriedkov, ktorými sa zaručí, aby dôkazy neboli vynútené mučením;

4.  vyzýva EÚ, aby vyslala pozorovateľov na sledovanie odvolacieho procesu s Victoire Ingabireovou;

5.  zdôrazňuje, že rešpektuje nezávislosť rwandského súdnictva, avšak pripomína rwandským orgánom, že EÚ v rámci oficiálneho dialógu s Rwandou, na základe článku 8 Dohody z Cotonou, vyjadrila znepokojenie nad dodržiavaním ľudských práv a práva na spravodlivý súd;

6.  pripomína, že sloboda zhromažďovania, združovania a vyjadrovania sú základné súčasti každej demokracie a domnieva sa, že tieto slobody sú v Rwande závažným spôsobom obmedzované;

7.  odsudzuje všetky formy útlaku, zastrašovania a zadržiavania politických aktivistov, novinárov a aktivistov v oblasti ľudských práv; naliehavo vyzýva rwandské orgány, aby okamžite prepustili všetkých jednotlivcov a ostatných aktivistov zadržaných jedine z dôvodu uplatňovania svojej slobody vyjadrovania, združovania a pokojného zhromažďovania; v tejto súvislosti naliehavo žiada rwandské orgány, aby upravili vnútroštátne právo takým spôsobom, aby v ňom bola garantovaná sloboda vyjadrovania;

8.  naliehavo vyzýva vládu Rwandy, aby dodržiavala medzinárodné právo a Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966 a Africkú chartu ľudských práv a práv národov;

9.  pripomína, že svedecké vyhlásenia vynútené mučením alebo inými formami zneužívania nie sú prípustné v žiadnom konaní;

10.  vyzýva súdne orgány Rwandy, aby účinne vyšetrili podozrenia z mučenia a ďalšieho porušovania ľudských práv a osoby vinné z takýchto trestných činov predviedli pred súd, keďže beztrestnosť sa nesmie tolerovať;

11.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že 19 rokov po nástupe RPF k moci a dva roky po opätovnom zvolení prezidenta Kagameho, v Rwande naďalej neexistujú fungujúce opozičné strany;

12.  vyzýva rwandské orgány, aby zabezpečili oddelenie administratívnych, legislatívnych a súdnych právomocí a predovšetkým nezávislosť súdneho systému a aby presadzovali účasť opozičných strán na základe vzájomnej úcty a inkluzívneho dialógu, ktoré tvoria súčasť demokratického procesu;

13.  zastáva názor, že právny predpis o ideológii genocídy z roku 2008, na základe ktorého bola obvinená Victoire Ingabireová, slúži ako politický nástroj na umlčanie kritikov vlády;

14.  vyzýva vládu Rwandy, aby preskúmala zákon o ideológii genocídy a zosúladila ho so záväzkami Rwandy, ktoré vyplývajú z medzinárodného práva, a aby zároveň zmenila zákon, na základe ktorého je možné trestať trestné činy diskriminácie a sektárstva, a zosúladila ho so  záväzkami medzinárodného práva v oblasti ľudských práv.

15.  zdôrazňuje, že súdny proces v trestnoprávnej veci s Victoire Ingabireovou, ktorý je jedným z najdlhších súdnych procesov v Rwande, je z politického i právneho hľadiska dôležitým testom schopnosti rwandského súdnictva viesť procesy v politických veciach na vysokej úrovni spravodlivým a nezávislým spôsobom;

16.  pripomína orgánom Rwandy, že demokracia je založená na pluralistickej vláde, fungujúcej opozícii, nezávislých médiách a súdnictve, dodržiavaní ľudských práv a rešpektovaní práva na vyjadrovanie a zhromažďovanie; vyzýva v tejto súvislosti Rwandu, aby podľa týchto zásad postupovala a zlepšila dodržiavanie ľudských práv;

17.  zdôrazňuje, že v rámci medzinárodných rozvojových aktivít v Rwande treba oveľa väčší dôraz klásť na ľudské práva, zásady právneho štátu a transparentnú a vnímavú správu verejných vecí; vyzýva EÚ, aby v spolupráci s ďalšími medzinárodnými darcami vyvinula trvalý tlak a nabádala na reformu ľudských práv v Rwande;

18.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Bezpečnostnej rade OSN, generálnemu tajomníkovi OSN, inštitúciám Africkej únie, Východoafrickému spoločenstvu, Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ, vládam a parlamentom členských štátov, obhajcom Victoire Ingabireovej a prezidentovi Rwandy.

(1) vo francúzštine: Forces Démocratiques Unifiées (FDU-Inkingi).