Európsky parlament,

–  so zreteľom na ministerské vyhlásenie Svetovej obchodnej organizácie (WTO) zo 14. novembra 2001 v Dauhe,

–  so zreteľom na ministerské vyhlásenie WTO z 18. decembra 2005 v Hongkongu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. apríla 2006 o hodnotení kola rokovaní z Dauhy po konferencii ministrov WTO v Hongkongu(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. apríla 2008 o reforme Svetovej obchodnej organizácie(2),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o rozvojovom programe z Dauhy (DDA), najmä na uznesenia z 9. októbra 2008(3), zo 16. decembra 2009(4) a 14. septembra 2011(5),

–  so zreteľom na vyhlásenie prijaté 29. mája 2013 na 28. zasadnutí riadiaceho výboru Parlamentnej konferencie o WTO,

–  so zreteľom na vyhlásenia uskutočnené na neoficiálnych schôdzach výboru pre obchodné rokovania (TNC) konaných 11. apríla a 3. júna 2013 a na oficiálnej schôdzi TNC konanej 22. júla 2013,

–  so zreteľom na miléniové rozvojové ciele OSN,

–  so zreteľom na 4. všeobecné preskúmanie pomoci pre obchod, ktoré sa konalo od 8. do 10. júla 2013,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže kolo rokovaní z Dauhy sa začalo v roku 2001 s cieľom vytvoriť nové obchodné príležitosti, posilniť multilaterálne obchodné pravidlá a riešiť aktuálne rozdiely v obchodnom systéme tým, že ústredným bodom rokovaní sa stanú potreby a záujmy rozvojových krajín a najmä najmenej rozvinutých krajín; keďže tieto ciele vychádzajú z presvedčenia, že mnohostranný systém založený na spravodlivejších a nestrannejších pravidlách môže prispieť k spravodlivému a voľnému obchodu, ktorý bude slúžiť hospodárskemu rozvoju všetkých kontinentov a zmierňovaniu chudoby;

B.  keďže EÚ dôsledne presadzovala rázny prístup k obchodu založený na multilaterálnych pravidlách, pričom uznávala, že komplementárne prístupy, ako sú bilaterálne, regionálne a multilaterálne dohody, môžu tiež urýchliť otvorenie trhu predovšetkým odblokovaním liberalizácie a posilnením pravidiel a disciplín v politických oblastiach, ktorým sa WTO venovala menej dôkladne, a môžu podporovať multilaterálny systém za predpokladu, že takéto dohody sú v súlade s pravidlami WTO;

C.  keďže WTO a pravidlá zakotvené v dohodách uzatvorených v rámci WTO boli nápomocné pri predchádzaní plne rozvinutému a rozšírenému protekcionizmu ako reakcii na najzávažnejšiu finančnú a hospodársku krízu od roku 1930;

D.  keďže otvorený a spravodlivý multilaterálny obchod je obmedzovaný viac rozličnými necolnými prekážkami než obchodnými clami, ktoré sa v rámci prehlbujúceho sa procesu globalizácie vo významnej miere odstraňujú;

E.  keďže ministerské zasadnutie WTO s cieľom uzatvoriť kolo rokovaní z Dauhy bolo pozastavené koncom júla 2008;

F.  keďže v posledných rokoch sa vyskytli rôzne pokusy a iniciatívy s cieľom dať potrebný impulz pozastavenému rozvojovému programu z Dauhy;

G.  keďže 9. konferencia ministrov WTO sa uskutoční v Indonézii od 3. do 6. decembra 2013;

1.  opätovne pripomína, že v plnej miere podporuje trvalú hodnotu multilateralizmu, ale presadzuje štrukturálnu reformu WTO, ktorá je nevyhnutná na lepšie zaručenie otvoreného, spravodlivého a nediskriminačného obchodného systému založeného na spoločných pravidlách, ktorý viac zohľadňuje úlohu MSP a ich záujmy;

2.  zdôrazňuje systémový význam dosiahnutia ambiciózneho a vyrovnaného výsledku na 9. konferencii ministrov, ktorý by bol prijateľný pre všetkých členov WTO a pomohol by pripraviť pôdu pre ďalšie mnohostranné rokovania;

3.  požaduje obchodnú agendu založenú na voľnom a spravodlivom obchode v prospech všetkých, pričom stredobodom tohto procesu by mal byť rozvoj; zdôrazňuje, že v rámci rokovaní je dôležité plne zohľadniť osobitné potreby a záujmy rozvojových krajín s nízkym príjmom a najmenej rozvinutých krajín; opätovne pripomína naliehavú potrebu zabezpečiť, aby zásada osobitného a diferencovaného zaobchádzania bola neoddeliteľnou súčasťou všetkých úrovní rokovaní a odrážala rôzne úrovne hospodárskeho rozvoja členov WTO, ako je uvedené v bode 44 ministerského vyhlásenia z Dauhy; domnieva sa, že zmysluplné ustanovenia týkajúce sa zásady osobitného a diferencovaného zaobchádzania by mali byť presnejšie, podliehať pravidelnému prehodnoteniu a mali by byť cielené;

4.  domnieva sa, že liberalizácia obchodu je dôležitým nástrojom na zabezpečenie trvalo udržateľného hospodárskeho rastu a rozvoja, ale je potrebné, aby ju dopĺňali primerané sprievodné politiky zahŕňajúce makro- a mikroekonomické intervencie vrátane transparentnosti rozpočtu, fiškálnej politiky, rovnomernosti v zdaňovaní, administratívneho zjednodušenia, vzdelávania a odbornej prípravy, inštitucionálnych reforiem a sociálnej politiky, s cieľom maximalizovať a lepšie rozdeľovať výnosy obchodných reforiem a účinnejšie čeliť akýmikoľvek negatívnym vplyvom;

5.  zdôrazňuje, že členovia WTO uznali, že naďalej existujú krajiny, ktoré nemajú ľudské, inštitucionálne a infraštruktúrne kapacity na účinné zapojenie sa do medzinárodného obchodu, preto je potrebné, aby multilaterálny systém sprevádzalo zlepšenie obchodnej kapacity, ktorá je nevyhnutným doplnkom k rozvojovému programu z Dauhy; rovnako sa však domnieva, že pomoc pre krajiny, ktoré sa snažia pristúpiť k WTO, by mala zostať prioritou;

6.  v tejto súvislosti zdôrazňuje úspešnú úlohu, ktorú zohrala iniciatíva Pomoc pre obchod; vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že po prvý raz od jej začatia v roku 2005 sa v roku 2011 znížil objem záväzkov kvôli finančnej kríze, čo vyústilo do menšej podpory pre veľké projekty v oblasti hospodárskej infraštruktúry, pričom sa zmenšili záväzky v odvetví dopravy a energetiky; poznamenáva, že technická pomoc v oblasti obchodu a mnohostranné iniciatívy, ako je preferenčné sadzobné zaobchádzanie poskytované v rámci WTO, môžu pomôcť nahradiť toto zníženie záväzkov; vyzýva členov WTO, najmä rozvinuté krajiny a rýchlo sa rozvíjajúce krajiny, aby vo väčšom rozsahu využívali túto možnosť;

7.  trvá na tom, že treba obnoviť systém WTO, berúc do úvahy požiadavky MSP v oblasti medzinárodného obchodu a potrebu zjednodušiť pravidlá z hľadiska uľahčovania obchodu aj systémov medzinárodných rozhodcovských súdov, aby sa predišlo problémom, ktoré prinášajú spory s colnými alebo obchodnými orgánmi v niektorých členských krajinách WTO;

8.  upozorňuje na 4. konferenciu pre preskúmanie podpory pre obchod konanú v júli 2013 v Ženeve, na ktorej sa poukázalo na výhody, ktoré pre rozvojové krajiny vyplývajú z globálnych hodnotových reťazcov; poukazuje však na skutočnosť, že účastníci identifikovali prekážky súvisiace s obchodom, ktoré bránia podnikom z rozvojových krajín zapojiť sa do hodnotových reťazcov alebo ich rozvíjať, ako je nedostatočná infraštruktúra, vysoké prepravné náklady a náklady na námornú dopravu, nedostatočný prístup k financovaniu obchodu, neschopnosť prilákať priame zahraničné investície, chýbajúce komparatívne výhody a vysoké náklady na vstup na trh;

9.  uznáva význam poľnohospodárskeho odvetvia; domnieva sa, že EÚ by mala podporovať opatrenia, ktoré riešia skutočné obavy rozvojových krajín týkajúce sa potravinovej bezpečnosti; v tejto súvislosti pripomína, že by EÚ mala zabezpečiť súdržnosť medzi rôznymi politikami EÚ v oblasti vonkajšej činnosti, ako je zakotvené najmä v článkoch 205 až 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v článku 21 Zmluvy o Európskej únii, a to rozvojovej politiky a spoločnej obchodnej politiky, s prihliadnutím na potreby a obavy jej členských štátov, ako aj rozvojových krajín;

10.  vyzýva rozvinuté krajiny a rýchlo sa rozvíjajúce krajiny, aby nasledovali príklad iniciatívy Všetko okrem zbraní EÚ, ktorá najmenej rozvinutým krajinám ponúka prístup na trh bez akýchkoľvek ciel a kvót, a aby zabezpečili praktické uplatňovanie rozhodnutia o udelení výnimky, pokiaľ ide o služby z najmenej rozvinutých krajín;

11.  domnieva sa, že záväzná dohoda o uľahčení obchodu by priniesla významné výhody pre všetkých členov WTO, najmä pre rozvojové krajiny a príslušné hospodárske subjekty, tým, že by posilnila transparentnosť a právnu istotu a znížila by administratívne náklady a dĺžku colných režimov, čo by im zase umožnilo naplno využiť možnosti, ktoré poskytuje rastúca prevaha regionálnych a globálnych dodávateľských reťazcov, pričom MSP by mohli využívať výhody z otvorenejších trhov; poukazuje na to, že rozvojové krajiny by aj naďalej mali mať prístup k budovaniu kapacít a technickej pomoci s cieľom umožniť im zvýšiť výrobné kapacity, aby mohli ťažiť z väčšieho podielu na pridanej hodnote v globálnych hodnotových reťazcoch;

12.  pripomína, že štúdia hodnotenia vplyvu rozvojového programu z Dauhy, ktorú nedávno zadala EÚ, naznačuje, že zjednodušenie obchodu by z ekonomického hľadiska malo rovnaký účinok ako zisky z liberalizácie tovaru a služieb spolu; pripomína, že len samotné zlepšenie colných postupov by potenciálne mohlo zvýšiť svetové HDP o 68 miliárd EUR ročne a pre veľa rozvojových krajín by zjednodušenie obchodu bolo hlavným zdrojom príjmov;

13.  domnieva sa, že na úrovni WTO by sa prednostne mala venovať náležitá pozornosť obchodným a investičným prekážkam, ktoré ovplyvňujú odvetvia služieb vrátane IKT a telekomunikácií, odborných a obchodných služieb, finančných služieb, elektronického obchodu, stavebníctva, maloobchodu a distribúcie; domnieva sa, že tieto necolné opatrenia vrátane domácich predpisov, obmedzení vzťahujúcich sa na vlastníctvo a rozličných krízových opatrení (vrátane diskriminačných ustanovení pri verejnom obstarávaní) majú mimoriadny význam vzhľadom na vyššiu pridanú hodnotu obchodu so službami a na postavenie EÚ ako najväčšieho vývozcu služieb;

14.  víta preto začatie rokovaní o mnohostrannej dohode o obchode so službami (TiSA), ktorá je v súlade s cieľom 8. konferencie ministrov hľadať nové riešenia, ktorými by členovia WTO ďalej liberalizovali obchod so službami; zdôrazňuje záväzok EÚ podporovať prácu v tejto oblasti a usilovať sa o „multilateralizáciu“ dohody TiSA tým, že zabezpečí prevzatie definícií, pravidiel a zásad, ktoré tvoria jadro Všeobecnej dohody o obchode so službami (GATS); zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby každá dohoda bola ambiciózna, rozšírila pôsobnosť a prehĺbila pravidlá týkajúce sa liberalizácie obchodu so službami, a to pri zachovaní národných politických cieľov členov WTO a ich práva regulovať služby všeobecného záujmu a prijímať dvojstranné a viacstranné záväzky, a aby bol výsledok pevne začlenený do štruktúry WTO;

15.  domnieva sa, že transfer technológií môže byť hybnou silou hospodárskeho rastu a môže podporiť obchod; víta obnovenie rokovaní o rozšírení Dohody o informačných technológiách, ktorá zvyšuje škálu výrobkov, ako aj počet krajín spadajúcich do rozsahu jej pôsobnosti; dôrazne vyzýva všetky strany zapojené do rokovaní, aby pokračovali v úsilí o dosiahnutie dohody včas pred konaním 9. konferencie ministrov;

16.  víta revíziu mnohostrannej dohody WTO o vládnom obstarávaní (GPA), ako bolo dohodnuté v marci 2012, a uznáva, že je dôležité, aby EÚ schválila revidovanú dohodu GPA pred konaním 9. konferencie ministrov, aby táto dohoda mohla nadobudnúť platnosť do roku 2014; domnieva sa, že jasnejšie a prísnejšie pravidlá obstarávania posilnia transparentnosť pri verejnom obstarávaní a spolu s rozšírenou pôsobnosťou, pokiaľ ide o tovar, služby a subjekty, budú poskytovať viac príležitostí pre jej signatárov; vyzýva členov WTO, najmä rozvojové krajiny a štáty, ktoré majú v súčasnosti štatút pozorovateľa GPA, aby zvážili pripojenie sa k dohode s cieľom využívať nové ustanovenia o rozvojových krajinách, ktoré zvyšujú flexibilitu, a využívať jej výhody;

17.  vyjadruje potešenie nad tým, že došlo k pozitívnemu rozhodnutiu prijatému v júni 2013 rozšíriť pre najmenej rozvinuté krajiny výnimku z Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (dohoda TRIPS) o ďalších osem rokov do 1. júla 2021, čo je ďalší spôsob na zabezpečenie toho, aby svetový obchodný systém neprijal nerozlišujúci prístup, ale skôr zohľadnil špecifiká každej rozvojovej krajiny;

18.  nabáda členov WTO, aby aktívne podporovali úsilie WTO o vytvorenie efektívnych a účinných pracovných väzieb a o prehĺbenie spolupráce s ďalšími medzinárodnými organizáciami, ktorých činnosť má vplyv na rokovania o svetovom obchode, najmä s Medzinárodnou organizáciou práce, Svetovou zdravotníckou organizáciou, OSN a jej agentúrami a orgánmi, ako je Konferencia OSN o obchode a rozvoji, Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo, Program OSN pre životné prostredie, Rozvojový program OSN a Rámcový dohovor OSN o zmene klímy, s cieľom zabezpečiť vzájomnú podporu obchodných a neobchodných záujmov a súčinnosť medzi nimi; podporuje úsilie o prijatie medzinárodných noriem a regulačnú spoluprácu;

19.  žiada, aby sa dôkladne posúdila otázka lepšieho riešenia neobchodných záujmov v rámci pravidiel WTO s cieľom umožniť jej členom pokračovať v plnení legitímnych politických cieľov pri súčasnom zachovaní prístupu na trh; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že treba výrazne podporovať úsilie o prijatie a účinné vykonávanie medzinárodných noriem v sociálnej oblasti a v oblasti pracovnoprávnych vzťahov, životného prostredia a ľudských práv a zabezpečiť nevyhnutnú pomoc rozvojovým krajinám, aby mohli splniť tieto normy;

20.  je presvedčený, že chýbajúce dostatočné rozlišovanie medzi rozvojovými krajinami, napriek dosť veľkým rozdielom v úrovni ich hospodárskeho rozvoja a odlišným konkrétnym potrebám, môže byť prekážkou pri prijímaní účinných opatrení v prospech týchto krajín v súlade s uvedeným cieľom kola rokovaní z Dauhy a poškodzuje tie rozvojové krajiny, ktoré sú najviac v núdzi; naliehavo žiada vyspelejšie rozvojové krajiny, aby prevzali svoju časť zodpovednosti v rámci už prebiehajúceho kola rokovaní z Dauhy a poskytli príspevky zodpovedajúce ich úrovni rozvoja a sektorovej konkurencieschopnosti;

21.  domnieva sa, že by sa mala dôkladne zvážiť otázka zaraďovania nielen rozvojových krajín, ale aj všetkých ostatných členov WTO do kategórií alebo podkategórií na základe objektívnych kritérií, ktoré výlučne nesúvisia s hrubým domácim produktom, aby bolo možné rozdielne uplatňovať existujúce dohody alebo dohody, o ktorých sa ešte rokuje;

22.  je presvedčený, že je veľmi dôležité ukončiť dlhodobé kolo rokovaní z Dauhy naplnením jeho mandátu v oblasti rozvoja; nalieha preto na všetkých členov WTO, aby preskúmali všetky možnosti so zreteľom na tento konečný cieľ, aby sa dosiahol vyrovnaný výsledok;

23.  trvá na tom, že EÚ by mala naďalej zohrávať vedúcu úlohu pri podpore skutočného pokroku v rámci prebiehajúcich rokovaní WTO s cieľom uzavrieť v dohľadnej budúcnosti dauhaské kolo rokovaní o rozvoji a uľahčiť plné zapojenie najmenej rozvinutých krajín do svetového obchodu zbližovaním rozdielnych stanovísk členov WTO;

24.  zdôrazňuje zásadný význam WTO, pokiaľ ide o vykonávanie a presadzovanie záväzných povinností a riešenie obchodných sporov;

25.  domnieva sa, že členovia WTO by však mali zintenzívniť svoje úsilie v ďalších oblastiach určených vo vyhlásení konferencie ministrov z Dauhy, napr. v obchode s environmentálnym tovarom a službami, ktorý by mohol výrazne prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju a boju proti zmene klímy; vyzýva členov WTO, aby vzali na vedomie zoznam ekologického tovaru vypracovaný krajinami APEC (Ázijsko-tichomorská hospodárska spolupráca); nalieha na EÚ, aby naďalej presadzovala iniciovanie dohody o environmentálnych technológiách, ktorá by znížila colné tarify a snažila by sa objasniť právny vzťah medzi pravidlami WTO a viacstrannými environmentálnymi dohodami;

26.  vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili, že Parlament bude naďalej úzko zapojený do prípravy 9. konferencie ministrov, ktorá sa uskutoční od 3. do 6. decembra 2013 na Bali, počas konferencie ministrov bude dostávať aktuálne informácie a v prípade potreby sa s ním bude konzultovať; vyzýva Komisiu, aby aj naďalej presviedčala ostatných členov WTO o rastúcej dôležitosti parlamentného rozmeru WTO;

27.  vyzýva členov WTO, aby posilnením parlamentného rozmeru WTO zaistili jej demokratickú legitimitu; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby poslanci mali lepší prístup k obchodným rokovaniam a boli zapojení do formulovania a vykonávania rozhodnutí WTO a aby bol v záujme občanov vykonávaný riadny dohľad nad obchodnými politikami; požaduje preto zriadenie stálej delegácie Európskeho parlamentu pri WTO;

28.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a generálnemu riaditeľovi WTO.

(1) Ú. v. EÚ C 293 E, 2.12.2006, s. 155. (2) Ú. v. EÚ C 259 E, 29.10.2009, s. 77. (3) Ú. v. EÚ C 9 E, 15.1.2010, s. 31. (4) Ú. v. EÚ C 286 E, 22.10.2010, s. 1. (5) Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 8.