Európsky parlament,

–  so zreteľom na správu Komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2012 (COM(2013)0257) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2013)0159),

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jej články 101, 102 a 107,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 zmluvy(1),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 169/2009 z 26. februára 2009 o uplatňovaní pravidiel hospodárskej súťaže v železničnej, cestnej a vnútrozemskej vodnej doprave(2),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o niektorých pravidlách upravujúcich žaloby podávané na základe vnútroštátneho práva s cieľom získať náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia predpisov členských štátov Európskej únie na ochranu hospodárskej súťaže (COM(2013)0404),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o vyčíslení škody pri žalobách o náhradu škody vzniknutej v dôsledku porušenia článkov 101 alebo 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C(2013)3440),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Verejná konzultácia na ceste k jednotnému európskemu prístupu v oblasti kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu (SEC(2011)0173),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. júna 2013 s názvom Smerom k európskemu horizontálnemu rámcu pre kolektívne uplatňovanie nárokov na nápravu (COM(2013)0401),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie o spoločných zásadách pre mechanizmy kolektívneho uplatňovania nárokov na prikázanie zdržania sa určitého konania a na náhradu škody v členských štátoch v súvislosti s porušením práv vyplývajúcich z práva Únie (C(2013)3539/3),

–  so zreteľom na štúdiu, ktorú uverejnila tematická sekcia Generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky s názvom Kolektívna náprava v protimonopoloch z júna 2012,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie uverejnené podľa článku 27 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 vo veci AT.39740 – Google (2013/C 120/09),

–  so zreteľom na záväzky ponúknuté Komisii podľa článku 9 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 vo veci COMP/39.398 – Visa MIF,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (nariadenie ES o fúziách)(3),

–  so zreteľom na konzultáciu Komisie z 27. marca 2013 o kontrole koncentrácií – návrh revízie zjednodušeného postupu a vykonávanie nariadenia o fúziách,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. októbra 2008 o uplatnení pravidiel štátnej pomoci na opatrenia prijaté v prospech finančných inštitúcií v súvislosti so súčasnou globálnou finančnou krízou (oznámenie o bankovníctve)(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. decembra 2008 s názvom Rekapitalizácia finančných inštitúcií v súčasnej finančnej kríze: obmedzenie pomoci na nevyhnutné minimum a opatrenia proti neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže (oznámenie o rekapitalizácii)(5),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. februára 2009 o zaobchádzaní so znehodnotenými aktívami v bankovom sektore Spoločenstva (oznámenie o znehodnotených aktívach)(6),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. júla 2009 o návrate k životaschopnosti a hodnotení reštrukturalizačných opatrení vo finančnom sektore v podmienkach súčasnej krízy podľa pravidiel štátnej pomoci (oznámenie o reštrukturalizácii)(7),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. decembra 2008 o dočasnom rámci Spoločenstva pre opatrenia štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy (pôvodný dočasný rámec)(8),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. decembra 2008 o dočasnom rámci Únie pre opatrenia štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy (nový dočasný rámec), ktorého platnosť sa skončila 31. decembra 2010(9),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na opatrenia prijaté v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou (oznámenie o bankovníctve) od 1. augusta 2013(10),

–  so zreteľom na dokument Komisie určený Hospodárskemu a finančnému výboru o revízii usmernení o štátnej pomoci na reštrukturalizáciu bánk,

–  so zreteľom na štúdiu, ktorú uverejnila tematická sekcia Generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky s názvom Štátna pomoc – Krízové pravidlá pre finančný sektor a reálnu ekonomiku z júna 2011,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci Európskej únie na náhrady za služby všeobecného hospodárskeho záujmu(11),

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie 2012/21/EÚ z 20. decembra 2011 o uplatňovaní článku 106 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na štátnu pomoc vo forme náhrady za službu vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu(12),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Rámec Európskej únie pre štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme (2011)(13),

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) č. 360/2012 z 25. apríla 2012 o uplatňovaní článkov 170 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis v prospech podnikov poskytujúcich služby všeobecného hospodárskeho záujmu(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2011 o reforme uplatňovania pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci na služby všeobecného hospodárskeho záujmu(15),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Modernizácia štátnej pomoci EÚ (MŠP) (COM(2012)0209);

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2013 o modernizácii štátnej pomoci(16),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Rady predložený Komisiou, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 994/98 zo 7. mája 1998 o uplatňovaní článkov 92 a 93 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na určité kategórie horizontálnej štátnej pomoci a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave (COM(2012) 0730);

–  so zreteľom na návrh nariadenia Rady predložený Komisiou, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (COM(2012)0725),

–  so zreteľom na usmernenia Komisie o štátnej pomoci železničným podnikom(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 12. júna 2013 o regionálnej politike ako súčasti širších systémov štátnej podpory(18),

–  so zreteľom na rámcovú dohodu z 20. novembra 2010 o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou (19) (ďalej len „rámcová dohoda“), najmä na jej odseky 9, 12, 15 a 16,

–  so zreteľom na podanie v jednom z členských štátov, v  ktorom sa tvrdí, že sa porušuje základná právna zásada „nulla poena sine lege“, podľa ktorej nemožno spoločnosti udeliť pokutu za kartelový priestupok, keď tieto pokuty nie sú vymedzené právnym predpisom;

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. februára 2005 o XXXIII. správe Komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2003(20), uznesenie zo 4. apríla 2006 o správe Komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2004(21), uznesenie z 19. júna 2007 o správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2005(22) , uznesenie z 10. marca 2009 o správach o politike hospodárskej súťaže za roky 2006 a 2007(23) , uznesenie z 9. marca 2010 o správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2008(24) , uznesenie z 20. januára 2011 o správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2009(25), uznesenie z 2. februára 2012 o výročnej správe o politike hospodárskej súťaže EÚ(26) a uznesenie z 12. júna 2013 o výročnej správe o politike hospodárskej súťaže EÚ(27),

–  so zreteľom na článok 48 a článok 119 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a na stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0357/2013),

A.  keďže v období od roku 2008 do konca roku 2011 bola bankám v EÚ ako štátna pomoc poskytnutá suma zodpovedajúca 1,6 biliónu EUR a keďže táto pomoc mala vo všeobecnosti podobu úpisu dlhopisov alebo záruk, výnimočne podobu subvencií;

B.  keďže v mnohých členských štátoch postihuje MSP, ktoré predstavujú 98 % firiem EÚ, úverová kríza;

C.  keďže v dôsledku existencie kartelov vznikajú každý rok straty vo výške 181 – 320 miliárd EUR, čo predstavuje približne 3 % HDP EÚ;

D.  keďže nedostatočná liberalizácia a otvorenosť železničnej osobnej a nákladnej dopravy je v niektorých členských štátoch čiastočne spôsobená neexistenciou skutočne nezávislých kontrolných orgánov na vnútroštátnej úrovni;

E.  keďže výročná správa o politike hospodárskej súťaže by mala slúžiť ako nástroj na podporu celkovej konkurencieschopnosti Únie rozširovaním hospodárskej súťaže a otváraním sa pre nové subjekty, a tým na rozšírenie a prehĺbenie vnútorného trhu, a to nielen v súvislosti s praktickým vykonávaním politiky Komisie pre oblasť hospodárskej súťaže;

F.  keďže odstránenie prekážok brániacich voľnému pohybu tovaru, služieb, ľudí a kapitálu je nutnou podmienkou rastu;

G.  keďže odvetvia s nízkou mierou hospodárskej súťaže sú často práve tie, ktoré majú nedostatočné hospodárske výstupy;

H.  keďže politika hospodárskej súťaže je zameraná na zabezpečenie hladkého fungovania vnútorného trhu a rovnakých podmienok pre všetkých, ochranu spotrebiteľov pred protisúťažnými postupmi a zaručenie najlepších cien; keďže zámerom politiky hospodárskej súťaže nie je mikroriadenie, ale presadzovanie jasných a spravodlivých pravidiel, v rámci ktorých môžu účinne fungovať trhové sily;

I.  keďže opatrenia verejných orgánov, verejných investícií a služieb všeobecného hospodárskeho záujmu majú významnú úlohu pri zaisťovaní sociálnej súdržnosti, najmä v čase krízy;

J.  keďže v článku 14 ZFEÚ sa ustanovuje, že spolurozhodovanie by sa malo používať na zabezpečenie podmienok, a to najmä hospodárskych a finančných, potrebných na prevádzku služieb všeobecného hospodárskeho záujmu;

K.  keďže v protokole č. 26 k ZFEÚ sa zaručuje široká rozhodovacia právomoc orgánov verejnej správy pri poskytovaní, vykonávaní a organizovaní služieb všeobecného hospodárskeho záujmu;

L.  zohľadňujúc rozsudok vo veci Altmark, ktorý na základe štyroch kritérií rozlišuje náhradu za služby vo verejnom záujme a štátnu pomoc;

Politika hospodárskej súťaže ako nástroj na posilnenie jednotného trhu

1.  víta správu Komisie a jej zameranie na prínos politiky hospodárskej súťaže ku kontrole koncentrácií, ako aj k odstraňovaniu prekážok, zneužívaniu dominantných pozícií, tajným dohodám a rušivým opatreniam v oblasti štátnej pomoci v prospech jednotného trhu, berúc pritom do úvahy vývoj celosvetového hospodárstva;

2.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že vo svojej správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2012 sa Komisia veľmi zameriava na nekalé praktiky hospodárskej súťaže vyplývajúce z praktík štátov, a venuje relatívne málo pozornosti nekalým postupom spôsobeným koncentráciou spoločností na jednotnom trhu;

3.  domnieva sa, že politika hospodárskej súťaže je hnacím motorom hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest, najmä v čase krízy;

4.  pripomína, že politika hospodárskej súťaže a hladké fungovanie jednotného trhu sú v rámci čelenia kríze, podpory rastu a udržateľnej zamestnanosti v rámci stratégie Európa 2020 a pomoci s dosahovaním cieľov Európskej únie zásadne dôležité;

5.  súhlasí preto s Komisiou, že kríza by sa nemala využívať ako zámienka na uvoľnenie presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže;

6.  domnieva sa, že politika hospodárskej súťaže by sa mala prispôsobiť tak, aby lepšie zodpovedala výzvam, ktoré prináša globalizácia;

7.  zastáva názor, že by malo byť možné, aby nová politika hospodárskej politiky EÚ zahŕňala doložky o flexibilite;

8.  uznáva, že príliš veľa odvetví ešte stále do značnej miery rozdeľujú štátne hranice a umelé prekážky verejného alebo súkromného sektora a súhlasí s tým, že politika hospodárskej súťaže má zásadnú úlohu v boji proti takémuto rozdeleniu a pri vytváraní rovnosti podmienok vo všetkých odvetviach jednotného trhu, pričom berie do úvahy osobitné potreby malých a stredných podnikov a konečných spotrebiteľov;

9.  zdôrazňuje skutočnosť, že uplatňovanie politiky hospodárskej súťaže v širšom zmysle nesmie posilňovať už zavedené spoločnosti a poskytovateľov tovaru a služieb, jeho celkovým cieľom musí byť naopak uľahčenie vstupu nových subjektov na trh a vzniku nových myšlienok a techník, a teda maximalizácia prínosu pre občanov EÚ;

10.  domnieva sa, že politika hospodárskej súťaže by mala prispieť k podpore a posilňovaniu otvorených noriem a interoperability s cieľom predísť tomu, aby menšia skupina účastníkov trhu blokovala prístup spotrebiteľov a zákazníkov k technológiám;

11.  domnieva sa, že ceny výrobkov sa v jednotlivých členských štátov naďalej líšia, napríklad ceny liekov spôsobené odlišnými dohodami medzi členskými štátmi a farmaceutickým priemyslom; vyzýva Komisiu, aby sa týmto problémom zaoberala a predložila v záujme spotrebiteľov návrhy na vytvorenie transparentnejšieho vnútorného trhu bez akýchkoľvek zbytočných cenových rozdielov;

12.  víta jednotný patent EÚ ako krok k dokončeniu jednotného trhu a reakcie na výzvy spojené s globalizáciou; vyzýva, aby sa prijali kroky zabezpečujúce účasť všetkých členských štátov; považuje za potrebné zosúladiť práva duševného vlastníctva s požiadavkami hospodárskej súťaže, ochranou všeobecného záujmu a zaistením toho, aby držitelia patentov svoje práva nezneužívali na úkor verejnosti; vyzýva Komisiu, aby stíhala konanie zamerané na bezdôvodné odďaľovanie vstupu generických liekov na trh;

Legitimita a účinnosť politiky hospodárskej súťaže EÚ

13.  nazdáva sa, že by mal mať spolurozhodovacie právomoci pri vytváraní rámca politiky hospodárskej súťaže; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v článkoch 103 a 109 Zmluvy o fungovaní EÚ sa počíta len s poradou s Parlamentom; domnieva sa, že tento demokratický deficit nemožno tolerovať; navrhuje, aby sa tento deficit čo najskôr prekonal prostredníctvom dohôd medzi inštitúciami v oblasti politiky hospodárskej súťaže a aby sa pri ďalšej zmene zmluvy opravil; pripomína, že politická zodpovednosť Komisie voči Parlamentu zahŕňa politiku hospodárskej súťaže a že štruktúrovaný dialóg s príslušným komisárom je dôležitý nástroj, ktorým sa vykonáva riadna demokratická kontrola v tejto oblasti;

14.  domnieva sa, že kvalitný dialóg, ktorý vedie komisár pre hospodársku súťaž, nemôže nahradiť skutočne demokratickú kontrolu vykonávanú Parlamentom; zdôrazňuje, že parlamentná kontrola je ešte o to potrebnejšia, že v rámci politiky hospodárskej súťaže Komisia monitoruje rozhodnutia prijaté demokraticky zvolenými vnútroštátnymi a miestnymi orgánmi; zdôrazňuje tiež, že je potrebné rozvinúť lepší dialóg medzi Komisiou, členskými štátmi, miestnymi a regionálnymi orgánmi a občianskou spoločnosťou;

15.  zdôrazňuje význam rovnakého zaobchádzania s Parlamentom a Radou, pokiaľ ide o prístup na schôdze a poskytovanie informácií na prípravu právnych predpisov alebo tzv. soft law v oblasti politiky hospodárskej súťaže, a to v zmysle rámcovej dohody; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia túto skutočnosť nerešpektuje;

16.  zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť kultúru hospodárskej súťaže, ktorá presadzuje vlastné hodnoty a pomáha živiť pozitívny prístup k svojmu dodržiavaniu s preventívnym a prínosným účinkom na rozvoj politiky hospodárskej súťaže;

17.  poukazuje na to, že prierezový charakter politiky EÚ v oblasti hospodárskej súťaže si vyžaduje úplný súlad medzi touto politikou a politikami EÚv iných oblastiach, a že na zaistenie hladkého fungovania vnútorného trhu musia byť nariadenia pre jednotlivé odvetvia v súlade so zásadami politiky hospodárskej súťaže;

18.  domnieva sa, že Komisia by mala predložiť návrh na reguláciu záležitostí v oblasti hospodárskej súťaže súvisiacich s menšinovými vlastníkmi;

19.  nabáda Komisiu, aby naďalej vydávala tzv. soft law usmernenia v oblasti politiky hospodárskej súťaže, náležitým spôsobom zohľadňujúce existujúcu judikatúru SD EÚ, v záujme zaistenia určitej právnej istoty pre zainteresované subjekty; domnieva sa však, že tzv. soft law nemôže nahradiť právne predpisy v oblastiach, kde je právna istota kľúčová;

20.  zdôrazňuje, že ukladanie pokút je odrádzajúcim nástrojom s významnou úlohou v rámci politiky hospodárskej súťaže a že pre úspech vyšetrovaní je nutné rýchlo konať; je presvedčený, že právna istota, zjednodušenie postupov a možnosť predčasného ukončenia prostredníctvom vhodných dohôd sú nevyhnutné a opakovane preto vyzýva Komisiu, aby zahrnula pravidlá týkajúce sa pokút do nariadenia (ES) č. 1/2003; zároveň sa nazdáva, že Komisia by mala zvýšiť počet neohlásených inšpekcií a stíhať podozrenia z porušení predpisov

21.  domnieva sa však, že používanie čoraz vyšších pokút ako jediného antitrustového nástroja môže byť príliš bezzubé, prinajmenšom so zreteľom na potenciálne straty pracovných miest spôsobené platobnou neschopnosťou; zdôrazňuje, že politika vysokých pokút by sa nemala používať ako alternatívny mechanizmus financovania rozpočtu; podporuje prístup „cukru a biča“ so sankciami, ktoré účinne odrádzajú (najmä tých, čo priestupky páchajú opakovane), a súčasne podporujú dodržiavanie predpisov;

22.  vyzýva Komisiu, aby zaistila, že jej politika v oblasti udeľovania pokút a presadzovania predpisov obnoví vyváženosť trhu a bude podniky motivovať k tomu, aby prípady porušenia predpisov odhaľovali interne a nápravné kroky zavádzali dobrovoľne; naliehavo žiada Komisiu, aby zohľadnila mieru nelegálnych ziskov a strát spôsobených postihnutým subjektom;

23.  opakuje, že sa zvýšil počet žiadostí o zníženie výšky pokuty kvôli platobnej neschopnosti, a to najmä zo strany podnikov vyrábajúcich jediný výrobok a MSP; naďalej verí, že je možné uvažovať o systéme odložených a/alebo rozdelených platieb ako o alternatíve ku znižovaniu pokút, aby sa predišlo ukončovaniu činnosti podnikov;

24.  konštatuje, že využívanie celkového obratu na strop 10 % môže viesť k uloženiu kumulatívnych sankcií za rovnaké porušenie predpisov, keďže sa celosvetovo zvyšuje počet orgánov na ochranu hospodárskej súťaže; nazdáva sa preto, že obrat v EHP by bol vhodnejší než celosvetový obrat;

25.  stále očakáva prispôsobenie usmernení pre udeľovanie pokút v prípade podnikov vyrábajúcich jediný výrobok a MSP; víta však fakt, že Komisia nedávno zohľadnila osobitné potreby podnikov vyrábajúcich jediný výrobok vo svojom rozhodnutí o kovaniach pre okná (COMP/39452 z 28.3.2012);

26.  vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoju spoluprácu s vnútroštátnymi súdmi v záujme uľahčenia súkromnoprávneho presadzovania a správneho riešenia sporov o štátnu pomoc; víta programy školení Komisie pre sudcov jednotlivých štátov;

27.  pozitívne hodnotí úlohu justičných orgánov v rámci politiky hospodárskej súťaže a naliehavo ich žiada, aby využívali svoje právomoci na získavanie informácií a stanovísk od Komisie a na účasť na školiacich činnostiach Spoločenstva; odporúča, aby Komisia úzko spolupracovala s justičnými orgánmi, aktívne využívala svoju možnosť vystupovať pred súdnymi orgánmi ako tzv. amicus curiae, pričom tieto prejavy by sa mali včas zverejňovať na webovej stránke Komisie, a aby zvážila možnosť podniknutia právnych krokov znemožňujúcich, aby EÚ zostala bez ochrany, a chrániacich záujmy, ktoré má chrániť;

28.  uznáva návrh Komisie z 11. júna 2013 v oblasti žalôb na náhradu škody podľa vnútroštátneho práva v prípade porušenia ustanovení o hospodárskej súťaži, na ktorom v súčasnosti pracuje; je rozhodnutý nájsť uspokojivé riešenie konkrétnych problémov, ktoré v tejto oblasti nastanú;

29.  konštatuje, že EÚ by mala aktívne presadzovať hmotnoprávne aj procesné zbližovanie pravidiel hospodárskej súťaže v medzinárodnej sfére; považuje medzinárodnú spoluprácu za zásadne dôležitú pre zaistenie konzistentnosti a interoperability pri uskutočňovaní politiky hospodárskej súťaže rôznymi príslušnými orgánmi, pričom by to pomohlo zvýšiť účinnosť výskumu a vytvoriť rovnosť podmienok;

30.  zdôrazňuje význam úsilia o celosvetové zbližovanie pravidiel hospodárskej súťaže; nabáda Komisiu, aby uzatvárala dvojstranné dohody o spolupráci v oblasti presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže; v súčasnosti pracuje na navrhovanej dohode medzi EÚ a Švajčiarskom o spolupráci pri uplatňovaní ich zákonov v oblasti hospodárskej súťaže; je rozhodnutý nájsť uspokojivé riešenie konkrétnych problémov, ktoré v tejto oblasti nastanú;

31.  nazdáva sa, že zdroje určené Generálnemu riaditeľstvu Komisie pre hospodársku súťaž by sa mali zosúladiť so zvýšeným pracovným zaťažením a väčším rozsahom úloh, okrem iného presunom zdrojov zo zastaraných či nevyužívaných rozpočtových riadkov tak, aby sa umožnilo prijatie aktívnejších opatrení;

Orgány pre hospodársku súťaž

32.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili nezávislosť všetkých vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže a sektorových regulačných orgánov od národných vlád, pričom základom je menovanie nepolitických predsedov a členov vrcholových orgánov bez stretu záujmov; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili dostatok pracovníkov a prostriedkov pre vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže a sektorové regulačné orgány a ich pružnosť podľa potrieb vyplývajúcich z trhu a potrieb súvisiacich s účinným plnením ich povinností;

33.  zdôrazňuje význam plnej transparentnosti vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže a sektorových regulačných orgánov; požaduje, aby všetky dôležité informácie o prípadoch a úradných rozhodnutiach boli jasne viditeľné a prístupné online prostredníctvom otvorenej databázy, a aby sa pritom zohľadňovali dôverné obchodné informácie, ktoré môžu mať významný vplyv na hospodársku súťaž;

34.  podporuje štruktúrovanú spoluprácu v rámci európskej siete pre hospodársku súťaž (ECN), ktorá umožňuje jednotné presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže v celej EÚ a povzbudzuje jej ďalší rozvoj, keďže na niektorých trhoch je tendencia k viacerým vnútroštátnym rozmerom než na iných, a to kvôli odlišným právnym, hospodárskym a kultúrnym podmienkam; domnieva sa, že pracovné programy a závery stretnutí ECN by mali byť vo všeobecnosti uverejňované na webových stránkach GR pre hospodársku súťaž;

35.  domnieva sa, že vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže a iné vnútroštátne sektorové regulačné orgány by mali naďalej spolupracovať v záujme zaistenia toho, že sa ich činnosť bude navzájom dopĺňať, a to najmä v odvetviach, kde sa liberalizácia ešte nedokončila, alebo kde ešte úplne nefunguje; navrhuje vytvorenie širšej siete európskych regulačných orgánov vrátane vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže a sektorových regulačných orgánov na účely výmeny osvedčených postupov;

Štátna pomoc a vplyv na reálnu ekonomiku

Štátna pomoc pre banky

36.  uznáva významnú úlohu, ktorú kontrola štátnej pomoci zohráva od začiatku krízy ako mechanizmus reštrukturalizácie a riešenia problémov ohrozených bánk;

37.  domnieva sa, že kontrola štátnej pomoci v čase krízy by sa mala zamerať na stabilizáciu bankového systému, riešenie nespravodlivého členenia úverových podmienok v reálnej ekonomike a na diskrimináciu MSP a domácností na jednotnom trhu; vyzýva však Komisiu, aby zaistila, že cieľ stabilizácie bankového systému nepovedie k ďalšiemu narastaniu verejného dlhu; naliehavo žiada Komisiu, aby spojila predĺženie dočasnej štátnej pomoci bankovému sektoru so širšími a prísnejšími podmienkami určujúcimi zameranie na retailové pôžičky, ako aj prísnejšími obmedzeniami a transparentnými pravidlami pre bonusy, štruktúry poplatkov a vyplácanie dividend;

38.  pripomína, že už niekoľkokrát naliehavo žiadal Komisiu o revíziu pravidiel poskytovania štátnej pomoci bankám, zavedených v roku 2008 ako dočasné opatrenie; víta preto nedávne kroky, ktoré Komisia v tejto oblasti podnikla;

39.  vyzýva Komisiu, aby pravidelne poskytovala podrobné štatistiky podľa jednotlivých krajín a organizácií o štátnej pomoci poskytnutej finančnému sektoru od začiatku krízy, o konsolidovaných stratách a o vývoji v oblasti splácania tejto pomoci, a aby výsledky zverejňovala na webovej stránke Komisie v záujme zaistenia úplnej transparentnosti v oblasti rozsahu verejných zásahov od začiatku krízy a ich dôsledkoch pre daňovníkov;

40.  domnieva sa, že účtovné metódy by mali byť zosúladené skôr, než sa posúdi výška štátnej pomoci, ktorá sa má poskytnúť bankám tak, aby bolo napríklad účtovanie úverov refinancovaných po druhýkrát rovnaké bez ohľadu na to, o ktorý členský štát ide;

41.  zdôrazňuje, že najmä v prípade bánk, ktoré dostávajú štátnu pomoc, by malo refinancovanie úverov v plnej miere zohľadňovať životaschopnosť príjemcu; nazdáva sa, že v prípade nadnárodných spoločností by podmienkou refinancovania úveru mal byť predaj aktív a podielov na zúčastnených spoločnostiach;

42.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby starostlivo sledovala tie trhy v bankovom sektore, kde je koncentrácia vysoká alebo rastie, najmä v dôsledku reštrukturalizácie v reakcii na krízu; pripomína, že oligopolistické trhy sú zvlášť náchylné na protisúťažné postupy; obáva sa, že táto koncentrácia môže nakoniec poškodiť spotrebiteľa; zdôrazňuje, že nadmerná koncentrácia predstavuje riziko pre finančné odvetvie aj pre reálne hospodárstvo;

43.  zdôrazňuje, že konsolidácia bankového sektora zvýšila podiel niekoľkých významných finančných inštitúcií na trhu; naliehavo žiada Komisiu, aby toto odvetvie pozorne sledovala v záujme zlepšenia hospodárskej súťaže a ochrany spotrebiteľa na európskych bankových trhoch, okrem iného v rámci investičného bankovníctva, kde sa na prierezové dotovanie rizikovejších činností investičného bankovníctva používajú retailové vklady;

44.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby pred pridelením štátnej pomoci starostlivo posúdila rozsah aktív a majetku finančných inštitúcií;

45.  zdôrazňuje skutočnosť, že vkladatelia s maximálne 100 000 EUR na svojich bankových účtoch by mali mať najvyššiu ochranu a mali by byť vylúčení z akýchkoľvek dohôd o rozdelení záťaže vyplývajúcej z reštrukturalizácie alebo riešenia problémov bánk;

46.  domnieva sa, že Komisia by mala zvážiť možnosť poskytnutia štátnej pomoci bankám, ktorá je niekedy podmienená úverovými poskytnutým MSP;

47.  zdôrazňuje, že od začiatku finančných kríz majú malé a stredné podniky neprimerane obmedzenú schopnosť získať prístup k finančným prostriedkom; pripomína, že MSP tvoria 98 % všetkých firiem v eurozóne, zamestnávajú asi stri štvrtiny zamestnancov v eurozóne a vytvárajú približne 60 % pridanej hodnoty, a že tento nedostatočný prístup k finančným prostriedkom im bráni v investíciách a raste; vyzýva preto Komisiu, aby sa prioritne venovala opatreniam na pretvorenie finančnej regulácie v záujme podpory rastu a uvoľnenia krízy financovania, ktorej sú MSP vystavené;

48.  zdôrazňuje, že banky, ktoré dostávajú štátnu pomoc, by nemali zvyšovať svoju veľkosť a zložitosť; žiada Komisiu, aby ich povzbudzovala v zameraní sa na svoj obchodný model v životaschopnej časti ich činnosti, politiku odmeňovania a štruktúru poplatkov s cieľom nezvyšovať svoje vystavenie štátnemu dlhu, najmä ak zároveň znižujú úverové toky do MSP a domácností; zdôrazňuje, že je potrebný nový, stály regulačný systém a nové pravidlá štátnej pomoci na riešenie nedostatkov nájdených v rámci predkrízového právneho systému, a to najmä v oblasti finančného sektora, ako aj na nápravu narušení spôsobených počas finančnej a hospodárskej krízy a na to, aby sa zabezpečilo, že prvoradá pozornosť sa bude venovať dôsledkom a prínosom, ktoré má poskytnutie štátnej pomoci bankám pre daňovníkov, spotrebiteľov a jednotný trh ako taký;

49.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že malé a stredné podniky v členských štátoch, v ktorých prebiehajú ozdravné programy, majú ťažkosti s prístupom k úverom od bánk a sú povinné platiť vyššie úrokové sadzby len z dôvodu svojho umiestnenia v eurozóne, čo vytvára narušenie jednotného trhu;

50.  zdôrazňuje, že externí investori by sa mali taktiež povzbudzovať k čo najväčšej účasti v spoločnostiach pre správu majetku (AMC), vytvorených v rámci programov štátnej pomoci ako prostriedok oddeľovania znehodnotených aktív, aby nedošlo ku konfliktu záujmov medzi investormi, ktorí majú alebo prevádzajú aktíva, a cieľmi ktorejkoľvek príslušnej AMC;

51.  domnieva sa, že AMC by sa mali pokúsiť predať svoje aktíva čo najskôr, aby sa obnovila normálna podoba trhu a skoncovalo s verejnými zásahmi v konkrétnom odvetví;

52.  domnieva sa, že skúsenosti GR COMP, pokiaľ ide o bankovú krízu, by sa mali považovať za osvedčené postupy a mali by sa v budúcnosti viac využívať na prevenciu než na následné zásahy;

Modernizácia štátnej pomoci

53.  opäť víta oznámenie Komisie o modernizácii štátnej pomoci (COM(2012)0209) a skutočnosť, že Rada nedávno prijala revidované pravidlá štátnej pomoci v oblasti blokových výnimiek a postupov; vyzýva však Komisiu, aby zabezpečila, že stimulácia hospodárskeho rastu ako jeden z hlavných cieľov tejto reformy nebude opäť viesť k zvýšeniu verejného dlhu;

54.  domnieva sa, že spoločnosti by sa mali reštrukturalizovať v súlade s jasnými limitmi, pričom musia udržať na najnižšej úrovni škodlivý vplyv na konkurentov, ktorí nedostali podporu z verejných prostriedkov;

55.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala, od ktorého okamihu sa spoločnosti stávajú príliš veľké na to, aby sa mohol pripustiť ich bankrot, a zvážila opatrenia, ktoré sa môžu prijať na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ s cieľom zabrániť tomu, aby sa spoločnosti stali závislé od budúcej vládnej finančnej pomoci;

56.  berie na vedomie celkový zámer Komisie vyňať viaceré opatrenia z uplatňovania notifikačnej požiadavky; zdôrazňuje však, že členské štáty budú musieť zabezpečiť súlad opatrení de minimis a schém skupinových výnimiek s pravidlami štátnej pomoci ex-ante s cieľom zachovať dostatočnú úroveň kontroly, pričom Komisia bude v takýchto prípadoch aj naďalej vykonávať kontroly ex-post;

57.  súhlasí s názorom Komisie, že postupy štátnej pomoci sa musia urýchliť, aby sa umožnilo sústrediť väčšie úsilie na zložité prípady, ktoré môžu mať vážny vplyv na hospodársku súťaž na vnútornom trhu; berie na vedomie návrh Komisie zvýšiť jej úroveň uváženia pri rozhodovaní o tom, ako riešiť sťažnosti; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti stanovila podrobné kritériá pre rozlišovanie medzi významnými a menej významnými prípadmi; upozorňuje, že zvýšenie prahov v nariadení de minimis a rozšírenie horizontálnych kategórií v splnomocňujúcom nariadení a všeobecnom nariadení o blokových výnimkách predstavuje vhodný spôsob takéhoto rozlišovania;

58.  zdôrazňuje, že Komisia by mala zabezpečiť lepšie výmeny s členskými štátmi, pokiaľ ide o kvalitu informácií a ich včasné predkladanie a prípravu oznámení; zdôrazňuje skutočnosť, že účinné vnútroštátne systémy musia zabezpečiť, aby opatrenia štátnej pomoci vyňaté z notifikačných povinností ex ante boli v súlade s právom EÚ; upozorňuje, že zvýšenie prahov v nariadení de minimis a rozšírenie horizontálnych kategórií v splnomocňujúcom nariadení a všeobecnom nariadení o blokových výnimkách predstavuje vhodný spôsob takéhoto rozlišovania;

59.  berie na vedomie, že doteraz predkladali relevantné informácie v prípadoch kontroly štátnej pomoci výlučne členské štáty; opakuje svoju požiadavku, aby Komisia posúdila, či budú potrebné ďalšie ľudské zdroje na rozšírenie nástrojov na zber informácií a na to, aby sa jej umožnilo prijímať priame informácie od účastníkov trhu; konštatuje však, že Komisia by nemala mať možnosť zaraďovať do posudzovania kompatibility ďalšie úvahy v oblasti kvality a efektívnosti a že tieto rozhodnutia sa musia ponechať orgánu poskytujúcemu pomoc;

60.  pripomína, že v niektorých členských štátoch nie je dostatočne jasné, či možno financovanie európskych spotrebiteľských centier (ESC) z verejných zdrojov považovať za neodôvodnenú štátnu pomoc v zmysle práva EÚ v oblasti hospodárskej súťaže; je znepokojený tým, že to ohrozuje podporu ESC zo strany členských štátov, a že to už viedlo k dočasnému pozastaveniu financovania ESC; naliehavo preto žiada Komisiu, aby riadne fungovanie ESC zaistila tým, že čo najskôr ozrejmí, že tento typ financovania sa nepovažuje za štátnu pomoc v zmysle práva EÚ, keďže ESC nevykonávajú hospodársku činnosť, ale zaisťujú podporné služby pre spotrebiteľov;

Sektor dopravy

61.  domnieva sa, že Komisia by mala ďalej posilňovať prepojenia medzi politikou hospodárskej súťaže a dopravnou politikou s cieľom zvyšovať konkurencieschopnosť európskeho dopravného odvetvia;

62.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaistili otvorenú a slušnú hospodársku súťaž vo všetkých spôsoboch dopravy;

63.  vyzýva Komisiu, aby vytvárala siete verejnej dopravy s cieľom zlepšovať služby pre zákazníkov,

64.  žiada Komisiu, aby boj v záujme boja proti pokračujúcemu zvyšovaniu emisií CO2 venovala osobitnú pozornosť splniť medzinárodný záväzok obmedziť globálne otepľovanie na dva stupne Celzia (°C) nad úroveň pred industriálnou érou, čo je stanovené ako cieľ pre rok 2020;

Železničná doprava

65.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby dokončila realizáciu jednotného európskeho železničného priestoru, zabezpečila úplnú transparentnosť v tokoch peňazí medzi manažérmi infraštruktúry a železničnými podnikmi a overila, či každý členský štát má silný a nezávislý vnútroštátny regulačný orgán;

66.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o zaručenie otvorenia odvetvia železničnej dopravy spravodlivej hospodárskej súťaži, ako aj o lepšiu kvalitu služieb;

67.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť prijatia legislatívneho návrhu európskeho regulačného orgánu, ktorý by spolupracoval s existujúcimi regulačnými orgánmi jednotlivých štátov a konal, ak by vnútroštátne sektorové regulačné orgány neexistovali alebo ak by boli prípadne neaktívne;

68.  zdôrazňuje, že jednotný trh v odvetví nákladnej železničnej dopravy je ovplyvnený nesprávnou alebo neúplnou transpozíciou právnych predpisov EÚ zo strany členských štátov a úzkymi miestami cezhraničnej mobility, ktoré poškodzujú hospodársku súťaž a rast; vyzýva Komisiu, aby overila, či trhové prekážky zavedené prevádzkovateľmi, alebo technické aspekty, ktoré sa v jednotlivých členských štátoch líšia, ako napríklad traťové rozchody, zásobovanie energiou, signalizačné systémy a ostatné podobné prekážky týkajúce sa interoperability a prístupnosti infraštruktúry, je možné považovať za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže;

Letecká doprava

69.  víta zámer Komisie zrevidovať usmernenia EÚ pre štátnu pomoc v oblasti letectva a letísk do konca roka 2013, pričom bude musieť odstrániť akékoľvek narušenie hospodárskej súťaže a zaviesť rovnosť podmienok pre všetkých účastníkov trhu;

70.  vyzýva Komisiu, aby poskytla overený prehľad s cieľom zistiť, ktorí leteckí dopravcovia sa správajú v rozpore so zásadami hospodárskej súťaže tým, že nenáležitým spôsobom využívajú osobitné podmienky, alebo zneužívajú svoje dominantné postavenie na niektorých letiskách;

71.  nabáda Komisiu, aby preskúmala, či sú niektoré postupy v súvislosti s určovaním konkrétnych centrálnych letísk – na základe viac než 1 000 dvojstranných dohôd o leteckých službách uzavretých medzi členskými štátmi a krajinami, ktoré nepatria do EÚ – nenarúšajú hospodársku súťaž v rozpore so záujmami európskych spotrebiteľov;

Automobilový sektor

72.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila spravodlivú rovnováhu rokovacích právomocí medzi výrobcami a distribútormi, pričom zdôrazňuje:

žiada Komisiu, aby trvala na potrebe vypracovať zásady dobrého správania výrobcov a obchodníkov so zreteľom na vertikálne dohody v automobilovom odvetví, najmä čo sa týka ochrany investícií po skončení zmluvy a možnosti presunu obchodnej činnosti na iného člena siete rovnakej značky, s cieľom presadzovať transparentnosť v obchodných a zmluvných vzťahoch medzi oboma stranami;

Odvetvie stavby lodí

73.  vyzýva na vyvinutie úsilia o zaistenie konkurencieschopnosti európskeho odvetvia stavby lodí podporou stavby lodí v EÚ tvárou v tvár čoraz ostrejšej konkurencii v medzinárodnom prostredí;

74.  zdôrazňuje potrebu zaručiť právnu istotu a rovnaké zaobchádzanie európskym vlastníkom lodí vo všetkých členských štátoch;

Sektor finančných služieb

75.  vyzýva Komisiu a vnútroštátne regulačné orgány, aby vyšetrili príčiny možných tajných dohôd medzi spoločnosťami a zneužitia dominantného postavenia na poisťovacích trhoch s motorovými vozidlami;

Energetický sektor

76.  konštatuje, že jednotný trh s energiou povedie nielen k nižším cenám pre spotrebiteľov, ale aj k zvýšeniu konkurencieschopnosti podnikov EÚ;

77.  víta zavádzanie protimonopolných opatrení Komisie v energetickom sektore;

78.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa usilovala o úplnú implementáciu balíka opatrení v oblasti vnútorného trhu s energiou vzhľadom na to, že doteraz nebol v plnej miere dosiahnutý otvorený a konkurencieschopný jednotný energetický trh; naliehavo žiada Komisiu, aby rezolútne pokračovala v krokoch prijímaných vo svetle preverovania odvetvia s cieľom dosiahnuť skutočný vplyv pravidiel hospodárskej súťaže na energetický sektor; v tejto súvislosti víta prebiehajúce procesy v oblasti práva hospodárskej súťaže v energetickom sektore zamerané na dokončenie vnútorného energetického trhu v roku 2014 a odstránenie prekážok, ktoré dodávatelia energie opäť vytvorili;

79.  domnieva sa, že jednotný európsky trh by znížil cenu energie, ktorú platia spotrebitelia aj podniky, a posilnil by konkurencieschopnosť európskych podnikov na celosvetovej úrovni; domnieva sa, že Komisia by sa mala z tohto dôvodu nabádať k tomu, aby do roku 2014 vytvorila jednotný európsky energetický trh;

80.  zdôrazňuje, že je nesmierne dôležité, aby členské štáty a Komisia zaistili včasnú a správnu implementáciu súčasných právnych predpisov v oblasti energetického trhu vrátane regulačných prác, ku ktorým vyzýva tretí balík pre vnútorný energetický trh, s cieľom dosiahnuť do roku 2014 integrovaný a konkurencieschopný vnútorný energetický trh;

81.  žiada Komisiu, aby zabezpečila správnu transpozíciu a správne uplatňovanie nariadení a smerníc v oblasti energetiky vo všetkých členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby bola osobitne opatrná, keď ceny dosiahnu úroveň vyššiu, ako je priemer EÚ, lebo vysoké ceny narúšajú hospodársku súťaž a poškodzujú spotrebiteľov;

82.  domnieva sa, že Komisia musí byť pri zavádzaní reforiem energetického trhu prísna, aby sa znížili jeho ceny, a to najmä v členských štátoch s nadmerným postupom riešenia deficitu;

83.  vyzýva Komisiu a vnútroštátne regulačné orgány, aby vyšetrili príčiny možných tajných dohôd medzi spoločnosťami a zneužitia dominantného postavenia na maloobchodných trhoch s palivami;

84.  v tejto súvislosti víta nedávne vyšetrovania uskutočnené Komisiou v odvetví ropy, pričom uznáva, že porušenie pravidiel hospodárskej súťaže v tejto oblasti má pre spotrebiteľov rozsiahle dôsledky;

85.  vyzýva Komisiu a vnútroštátne regulačné orgány, aby preskúmali, či je tzv. pondelkový účinok (údajná manipulácia s cenami benzínu spoločnosťami v závislosti od konkrétneho dňa v týždni) skutočný; naliehavo žiada Komisiu, aby dôsledne monitorovala úroveň hospodárskej súťaže, keďže napriek postupnému otvoreniu trhov z polovice 90. rokov 20. storočia ešte stále traja najväčší hráči predstavujú zhruba 75 % (elektrická energia) a nad 60 % (plyn) trhu; vyzýva Komisiu, aby vydala usmernenia na zlepšenie prístupu energie z obnoviteľných zdrojov do energetickej siete;

86.  vyzýva Komisiu, aby v ďalšej výročnej správe preskúmala, do akej miery môže byť koncentrácia dodávateľov kriticky dôležitých surovín škodlivá pre činnosť klientskych odvetví a ekologicky efektívnejšie hospodárstvo, keďže niektoré z nich majú obrovský význam pre zavádzanie ekologicky efektívnych technológií potrebných na dosiahnutie environmentálnych cieľov;

87.  zdôrazňuje úlohu inteligentných rozvodných sietí umožňujúcich obojstrannú komunikáciu medzi výrobcami energie a spotrebiteľmi, a poukazuje na to, že vďaka inteligentným rozvodným sieťam môžu spotrebitelia sledovať a prispôsobovať svoju spotrebu elektriny; zdôrazňuje, že členské štáty by mali sprístupniť príslušné informácie na webových stránkach pre spotrebiteľov a všetky relevantné subjekty, ako sú stavitelia, architekti a dodávatelia vykurovacích, chladiacich a elektrických zariadení;

Platobné služby

88.  je znepokojený tým, že európsky trh s elektronickými platbami je naďalej roztrieštený a že sa ešte stále musia vyriešiť problémy spojené s hospodárskou súťažou; uznáva oba návrhy Komisie z 24. júla 2013 o poplatkoch za transakcie platobnou kartou a o platobných službách na vnútornom trhu, na ktorých Komisia v súčasnosti pracuje; je rozhodnutý nájsť uspokojivé riešenie konkrétnych problémov, ktoré v tejto oblasti nastanú;

89.  zdôrazňuje, že napriek tomu, že smernica o oneskorených platbách (2011/7/EÚ) mala byť do vnútroštátneho práva transponovaná do marca 2013, nie všetky členské štáty ju doteraz už implementovali; konštatuje, že je to na škodu hospodárskej súťaže na jednotnom trhu a má negatívny vplyv najmä na MSP;

Telekomunikácie

90.  naliehavo žiada Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie na telekomunikačných trhoch zamerané na pomoc s ukončením ich fragmentácie a zabránenie prípadom zneužitia dominantného postavenia zo strany silných operátorov na týchto trhoch; vyzýva ju, aby zaistila, aby služby poskytované operátormi, najmä prístup na internet, boli transparentné, porovnateľné a bez akýchkoľvek zmluvných prekážok brániacich hospodárskej súťaži;

91.  víta podporu Komisie pri nasadzovaní širokopásmovej infraštruktúry v celej Európe, ktorá bude motorom hospodárskej konkurencieschopnosti a sociálnej súdržnosti; kladie si otázku, či digitálne služby v Európe možno klasifikovať ako služby všeobecného hospodárskeho záujmu;

92.  domnieva sa, že príspevok politiky hospodárskej súťaže k rozširovaniu širokopásmových služieb na vnútornom trhu je mimoriadne dôležitý na to, aby bolo možné dosiahnuť rovnováhu medzi súkromnými a verejnými investíciami v záujme dosiahnutia cieľov digitálnej agendy a zaistenia pokrytia v odľahlých, vidieckych a riedko osídlených oblastiach EÚ;

Nové technológie a internet

93.  zdôrazňuje celkový význam zásadných patentov pre inovácie v odvetví informačných a komunikačných technológií a v tomto smere vyzýva Komisiu, aby konala rýchlo a zaistila, aby ich držitelia poskytovali spravodlivé, prístupné a nediskriminačné licencie iným subjektom v záujme umožnenia pokračovania technického pokroku a vývoja nových výrobkov v prospech zákazníkov; zdôrazňuje skutočnosť, že politika hospodárskej súťaže by mala zahŕňať nástroje na zabránenie tvorbe umelých prekážok brániacich vzájomnej prepojenosti, interoperabilite a rozvoju úspor z rozsahu na trhoch;

94.  víta pokrok, ktorý dosiahla Komisia vo vyšetrovaní postupov spoločnosti Google narúšajúcich hospodársku súťaž a nedávne správy o možnom urovnaní do jari 2014; žiada Komisiu, aby rázne konala v oblasti všetkých problémov, ktoré sa zistili, a aby prednostne zaviedla všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže na trhoch s online vyhľadávaním a trhoch s reklamou vo vyhľadávaní vzhľadom na viac ako 90 % trhový podiel spoločnosti Google vo väčšine členských štátov a jej možné zneužívanie dominantného postavenia na trhu;

95.  žiada Komisiu, aby pokusne uviedla na trh nové návrhy predložené spoločnosťou Google, aby sa dôkladne preskúmala ich primeranosť a dosah; zdôrazňuje, že vzhľadom na význam, ktorý majú vyhľadávače v digitálnom hospodárstve musí Komisia v každom prípade zabezpečiť, že Google sa v plnej miere zaviaže riešiť nejasnosti v štyroch problematických oblastiach, ktoré načrtla Komisia, a riešenia bude presadzovať; vyzýva komisiu, aby v prípade, že to nemožno dosiahnuť zmierlivým urovnaním, urýchlene zaslala spoločnosti poskytujúcej vyhľadávanie námietky;

96.  pripomína, že sieťová neutralita je mimoriadne významná, aby sa zaistila neexistencia diskriminácie medzi internetovými službami a v plnej miere zaručila hospodárska súťaž;

Štátna pomoc pre futbal

97.  víta skutočnosť, že Komisia začala vyšetrovať existenciu štátnej pomoci vo futbale, keďže tá narúša využívanie verejných prostriedkov;

98.   domnieva sa, že Komisia by mala starostlivo preštudovať akékoľvek úvery či akékoľvek refinancovanie úverov od bánk, ktoré získali štátnu pomoc určenú futbalovým klubom, a to najmä úrokové miery v porovnaní s priemernou úrokovou mierou a výšku úveru v porovnaní s dlhom daného futbalového klubu;

99.  naliehavo žiada Komisiu, aby sa štruktúrovaným spôsobom venovala vzťahu medzi profesionálnym športom a politikou hospodárskej súťaže, najmä neuhrádzanie sociálnych odvodov, plnenie daňových povinností zo strany futbalových klubov a doložky o ukončení zmluvy;

Potravinový reťazec

100.  víta vytvorenie pracovnej skupiny pre potraviny (Food Task Force) v rámci GR COMP zameranej na monitorovanie vývoja v oblasti hospodárskej súťaže v rámci potravinového reťazca a jeho dôsledkov pre spotrebiteľov, ako aj spustenie štúdie maloobchodného sektoru; domnieva sa, že vytvorenie vyváženého systému vzťahov v potravinárstve sa nesmie uskutočniť na úkor politiky hospodárskej súťaže ani prostredníctvom výhradne komerčného prístupu nezohľadňujúceho základné zásady tejto politiky;

101.  víta kroky Komisie, ktorá vykonáva inšpekciu v oblasti ponuky na trhu s bielym cukrom, a očakáva, že sa dozvie výsledky vyšetrovania;

Sociálne hľadiská

102.  konštatuje, že zásady subsidiarity, demokratickej kontroly a podpory verejných záujmov sú základné zásady Európskej únie;

103.  zdôrazňuje, že v súlade so všeobecnými zásadami zmlúv (nediskriminácia, rovnaké zaobchádzanie, proporcionalita) musia mať členské štáty a miestne orgány možnosť slobodne rozhodovať o financovaní a organizovaní sociálnych služieb verejného záujmu; v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na sociálne ciele Únie a na potrebu podpory kvality, dostupnosti a účinnosti týchto služieb bez ohľadu na to, či ich poskytujú verejní alebo súkromní prevádzkovatelia;

104.  poznamenáva, že Európska únia čelí zásadným výzvam v oblasti reindustrializácie, transformácie energetiky a digitálnych zariadení, ktoré si vyžadujú značné investície, a že sociálne investície do vzdelávania, odbornej prípravy a zvyšovania zručností zamerané na boj proti nezamestnanosti mládeže nie sú v rozpore s cieľmi politiky hospodárskej súťaže, ale ich naopak dopĺňajú;

105.  poukazuje na to, že politika hospodárskej súťaže by sa mala vykonávať v súlade s článkom 9 ZFEÚ, v ktorom sa uvádza, že pri vymedzovaní a vykonávaní svojich politík a činností Únia berie do úvahy požiadavky spojené s podporou vysokej miery zamestnanosti;

106.  je presvedčený, že politika sociálnej konvergencie sa môže vykonávať v úzkej spojitosti so silnou hospodárskou politikou a politikou hospodárskej súťaže;

107.  zastáva názor, že zaistenie rovnakých podmienok pre podniky na vnútornom trhu závisí aj od boja proti sociálnemu dumpingu, ktorý by sa mal považovať za postup odporujúci hospodárskej súťaži; domnieva sa, že Komisia by mala dávať pozor na dumpingové praktiky v rámci EÚ, ktorými firma predáva, či už na medzinárodnej alebo domácej úrovni, výrobky pod výrobnú cenu jednej alebo viacerým konkurenčným firmám v konkurze; je presvedčený, že Komisia by sa mala preto usilovať o konvergenciu členských štátov v oblasti hospodárskej a sociálnej výkonnosti; zdôrazňuje potrebu, aby štrukturálne reformy zahŕňali dôkladnú revíziu daňového systému s cieľom boja proti podvodom, daňovým únikom a daňovým rajom;

o
o   o

108.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže.

(1) Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 61, 5.3.2009, s. 1. (3) Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1. (4) Ú. v. EÚ C 270, 25.10.2008, s. 8. (5) Ú. v. EÚ C 10, 15.1.2009, s. 2. (6) Ú. v. EÚ C 72, 26.3.2009, s. 1. (7) Ú. v. EÚ C 195, 19.8.2009, s. 9. (8) Ú. v. EÚ C 16, 22.1.2009, s. 1. (9) Ú. v. EÚ C 6, 11.1.2011, s. 5. (10) Ú. v. EÚ C 216, 30.7.2013, s. 1. (11) Ú. v. EÚ C 8, 11.1.2012, s. 4. (12) Ú. v. EÚ L 7, 11.1.2012, s. 3. (13) Ú. v. EÚ C 8, 11.1.2012, s. 15. (14) Ú. v. EÚ L 114, 26.4.2012, s. 8. (15) Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 51. (16) Prijaté texty, P7_TA(2013)0026. (17) Ú. v. EÚ C 184, 22.7.2008, s. 13. (18) Prijaté texty, P7_TA(2013)0267. (19) Ú. v. ES L 304, 20.11.2010, s. 47. (20) Ú. v. EÚ C 304 E, 1.12.2005, s. 114. (21) Ú. v. EÚ C 293 E, 2.12.2006, s. 143. (22) Ú. v. EÚ C 146 E, 12.6.2008, s. 105. (23) Ú. v. EÚ C 87 E, 1.4.2010, s. 43. (24) Ú. v. EÚ C 349 E, 22.12.2010, s. 16. (25) Ú. v. EÚ C 136 E, 11.5.2012, s. 60. (26) Ú. v. EÚ C 239 E, 20.8.2013, s. 97. (27) Prijaté texty, P7_TA(2013)0268.