Európsky parlament,

–  so zreteľom na hlavu III Zmluvy o fungovaní Európskej únie, najmä jej časti o poľnohospodárstve,

–  so zreteľom na článok 174 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, najmä jeho časti o horských regiónoch, a na článok 349, ktorý sa týka najvzdialenejších regiónov,

–  so zreteľom na nariadenie (ES) č. 247/2006 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch Únie(1),

–  so zreteľom na nariadenie (EÚ) č. 261/2012(2) o zmluvných vzťahoch v sektore mlieka a mliečnych výrobkov,

–  so zreteľom na nariadenie (ES) č. 1234/2007(3),

–  so zreteľom na Protokol o vykonávaní alpského dohovoru z roku 1991 v oblasti horského poľnohospodárstva (Protokol o horskom poľnohospodárstve), ktorý bol uverejnený 30. septembra 2006 v Úradnom vestníku Európskej únie(4),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov NAT-V-028 z 30. mája 2013 na tému Vývoj situácie na trhu a následné podmienky postupného zrušenia systému kvót na mlieko - druhá správa o „hladkom ukončení“,

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Vývoj situácie na trhu a následné podmienky postupného zrušenia systému kvót na mlieko - druhá správa o „hladkom ukončení“ (COM(2012)0741),

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Označovanie poľnohospodárskych a potravinových produktov horského poľnohospodárstva (Labelling of agricultural and food products of mountain farming) vypracovanú na žiadosť Generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (správna úprava AGRI-2011-0460 / JRC-IPTS č. 32349-2011-10),

–  so zreteľom na štúdiu Komisie s názvom Hospodársky vplyv zrušenia režimu kvót mlieka – regionálna analýza produkcie mlieka v EÚ (Economic impact of the abolition of the milk quota regime – regional analysis of the milk production in the EU) z februára 2009,

–  so zreteľom na štúdiu tematickej sekcie B (štrukturálna a kohézna politika) s názvom Budúcnosť kvót mlieka – rôzne scenáre (The future of milk Quota – Different scenarios) z januára 2008,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A7-0383/2013),

A.  keďže skončenie systému kvót mlieka bude mať vplyv na celý európsky trh s mliekom a zasiahne predovšetkým producentov mlieka v horských oblastiach a najvzdialenejších regiónoch, pretože v týchto oblastiach nebude možné vzhľadom na ich prirodzené a trvalé znevýhodnenie využiť príležitosti na rast, ktoré ponúka liberalizácia;

B.  keďže podľa článku 32 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 sa oblasti severne od 62. rovnobežky a niektoré susedné oblasti považujú za horské oblasti, a keďže definícia a štatút najvzdialenejších regiónov sú stanovené v článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

C.  keďže rozhodnutia mladých poľnohospodárov o ich budúcej činnosti v týchto oblastiach budú závisieť od veľkosti poľnohospodárskych podnikov a ich finančných zdrojov s ohľadnom na skutočnosť, že poľnohospodári, ktorí nedávno investovali do systému kvót, budú po vyčerpaní kvót čeliť ešte vážnejšej kríze likvidity a väčšiemu finančnému zaťaženiu;

D.  keďže produkcia mlieka v horských oblastiach a najvzdialenejších regiónoch je z hľadiska nákladov výrazne znevýhodnená v dôsledku svojej polohy a keďže poľnohospodárom sa vzhľadom na ďalšie prekážky, a najmä obmedzenia využívania pôdy, musí po skončení systému kvót zaručiť hospodársky životaschopná zisková práca;

E.  keďže k znevýhodneniam v hospodárskej súťaži v dôsledku skončenia systému kvót môže dôjsť aj v niektorých iných znevýhodnených oblastiach, čiastočne preto, že hustota produkcie je taká nízka, že zberné a spracovateľské podniky by sa mohli premiestniť do konkurencieschopnejších oblastí, kde sú nižšie najmä náklady na zber mlieka alebo dopravu výrobkov na trh;

F.  keďže jedným z hlavných cieľov novej SPP je zachovať produktívne poľnohospodárstvo v horských a znevýhodnených oblastiach a najvzdialenejších regiónoch;

G.  keďže náklady na produkciu, zber a prepravu mlieka a mliečnych výrobkov na trh mimo regiónu produkcie sú v týchto oblastiach podstatne vyššie ako v oblastiach s výhodnejšou polohou;

H.  keďže vytváranie združení producentov môže pomôcť znížiť výrobné náklady a posilniť vyjednávaciu pozíciu producentov mlieka, najmä pokiaľ ide o určovanie cien mlieka;

I.  keďže vzhľadom na súčasné rámcové podmienky je spracovanie mliečnych výrobkov v blízkosti miesta ich výroby často nemožné; poznamenáva, že je potrevné brať do úvahy infraštruktúru a povoliť používanie osobitných označení ako napr. „horský výrobok“ na výrobkoch, ktoré sa spracujú v určitej vzdialenosti od príslušnej horskej oblasti; považuje za zásadné, aby sa toto opatrenie vzťahovalo na všetky výrobky vyrobené z mlieka z horských oblastí;

J.  keďže produkcia mlieka je v mnohých z týchto oblastí najdôležitejším a najrozšírenejším poľnohospodárskym odvetvím a je kľúčová pre produkciu vysokokvalitných mliečnych výrobkov s označeniami uznávanými EÚ; keďže je dôležité zachovať výrobnú základňu na všetkých územiach Únie, aby bolo možné zásobovať všetky spotrebiteľské regióny bez zbytočných nákladov na prepravu a environmentálnych nákladov;

K.  keďže v mnohých členských štátoch a regiónoch je produkcia mlieka kľúčovým pilierom regionálneho hospodárstva a kľúčovým faktorom prispievajúcim k poľnohospodárskej pridanej hodnote;

L.  keďže vývoj a podpora vysokokvalitných mliečnych výrobkov je jedným z možných spôsobov riešenia zvýšenej produkcie mlieka;

M.  keďže v mnohých regiónoch je produkcia mlieka najmä doménou malých a stredne veľkých rodinných poľnohospodárskych podnikov;

N.  keďže 59 % poľnohospodárskej plochy v horských oblastiach predstavujú trvalé trávne porasty alebo pasienky, pričom iné poľnohospodárske využitie tejto pôdy väčšinou nie je možné či zmysluplné; keďže 9,5 % mlieka sa produkuje v horských oblastiach; keďže orografia a klíma obmedzujú alternatívne poľnohospodárske činnosti a poľnohospodárska rôznorodosť je veľmi obmedzená;

O.  keďže v niektorých najvzdialenejších regiónoch nie je možné nijako nahradiť produkciu mlieka ako jedného z hlavných motorov hospodárstva, sociálnej stability a kvality životného prostredia a využívania pôdy; keďže v týchto regiónoch sú programy POSEI najlepšími nástrojmi na získanie väčšej pomoci na udržanie úrovní produkcie;

P.  keďže chov dobytka v týchto regiónoch je nielen hospodárskou činnosťou a prostriedkom obživy obyvateľstva, ale tiež kľúčovou zložkou tradičnej kultúry a sociálnych štruktúr, úzko spojenou so životom a tradíciami miestneho obyvateľstva;

Q.  keďže v horských oblastiach, najvzdialenejších regiónoch a v častiach iných znevýhodnených oblastí vedie ukončenie chovu dobytka a s tým spojenej produkcie mlieka často k ukončeniu poľnohospodárskej činnosti, zanedbávaniu kvalitnej poľnohospodárskej pôdy a následne k odchodu obyvateľstva a migrácii z vidieckych do mestských oblastí;

R.  keďže poľnohospodárstvo v týchto oblastiach vo výraznej miere prispieva k zachovaniu scenérie krajiny a biodiverzity a k obmedzeniu prírodných rizík, pričom tvorí základ úspešného regionálneho rozvoja, bez ktorého sa ostatné oblasti hospodárstva, napríklad cestovný ruch, nemôžu rozvíjať; keďže ukončenie poľnohospodárskej činnosti v takýchto oblastiach by pravdepodobne vyvolalo nepriaznivú reťazovú reakciu v týchto odvetviach;

S.  keďže v mnohých znevýhodnených oblastiach produkcia mlieka zaisťuje hospodársku a sociálnu súdržnosť, ktorá sa nesmie ohroziť skončením systému kvót; keďže sa musí zabezpečiť a podporiť zachovanie poľnohospodárskej krajiny, odvetvia cestovného ruchu, miestnych reťazcov výroby, spracovania a marketingu, pracovných miest a dlhodobej perspektívy pre mladých ľudí;

T.  keďže zrušenie kvót na mlieko povedie k celoeurópskej hospodárskej súťaži medzi produkčnými regiónmi; keďže pre zachovanie prístupu horských oblastí a najvzdialenejších regiónov, ktoré vyrábajú mlieko alebo mliečne výrobky, na trh je veľmi dôležitá diferenciácia výrobkov;

1.  konštatuje, že priame platby v rámci prvého piliera poľnohospodárskej politiky sa v mnohých členských štátoch aj pri zohľadnení súčasnej reformy SPP zakladajú na historických referenčných údajoch, čo môže značne znevýhodniť pasienky a produkciu mlieka v týchto oblastiach; preto vyzýva členské štáty, v ktorých sa vyskytuje takýto stav, aby pri vykonávaní poľnohospodárskej reformy na vnútroštátnej úrovni bezodkladne zaviedli systém, ktorým vykompenzujú znevýhodnenie týchto regiónov;

2.  konštatuje, že mlieko z horských oblastí predstavuje asi 10 % mlieka z 27 členských krajín EÚ, ale v Rakúsku, Slovinsku a vo Fínsku sú to dve tretiny objemu produkcie mlieka a tri štvrtiny chovateľov, a že príslušné údaje sú tiež veľmi výrazné aj približne v desiatke ďalších krajín; konštatuje tiež, že vo väčšine týchto vlhkých horských oblastí, ale aj v najvzdialenejších regiónoch, sa pastviny využívajú na pasenie stád dojníc a umožňuje tak, aby krajina zostala otvorená a obývaná, aby v nej boli priaznivé podmienky pre cestovný ruch a ochranu biodiverzity a životného prostredia;

3.  zastáva názor, že trvalým trávnym porastom a pasienkom, ktoré v týchto oblastiach väčšinou nie je možné využiť inak než na chov hovädzieho dobytka, oviec a kôz, treba pri výpočte priamych platieb z prvého piliera prisudzovať menší význam ako ostatnej poľnohospodárskej pôde;

4.  považuje za nevyhnutné, aby sa v najvzdialenejších regiónoch stanovila v rámci prvého piliera SPP a v rámci POSEI prémia spojená s chovom hospodárskych zvierat pre poľnohospodárske podniky s oblasťami pre pastvu a kŕmenie hospodárskych zvierat; odmieta akékoľvek nové požiadavky týkajúce sa kŕmenia prežúvavcov, ktoré by mohli viesť ku kolapsu súčasnej poľnohospodárskej praxe;

5.  zdôrazňuje významnú úlohu viazaných platieb v rámci prvého piliera poľnohospodárskej politiky; poukazuje na to, že členské štáty v týchto oblastiach by mali mať ďalšie možnosti na viazanie platieb, vnútroštátnych či financovaných EÚ, ako bolo odsúhlasené v súčasnej reforme SPP;

6.  zdôrazňuje, že v ustanoveniach SPP treba náležitú pozornosť venovať malým poľnohospodárskym podnikom pôsobiacim v týchto oblastiach, pretože vykazujú zo štrukturálneho hľadiska vyššiu intenzitu práce, musia platiť vyššie ceny za vstupné zdroje a zohrávajú dôležitú úlohu pri udržaní pracovných miest a rozvoji vidieka;

7.  poznamenáva, že skončenie systému kvót na mlieko v horských oblastiach a najvzdialenejších regiónoch sa musí posudzovať samostatne s ohľadom na osobitné charakteristiky týchto oblastí, ak sa majú navrhnúť cielené opatrenia na podporu a zachovanie produkcie;

8.  vzhľadom na nenahraditeľnú povahu produkcie mlieka v niektorých najvzdialenejších regiónoch by Komisia a členské štáty mali v týchto regiónoch využiť programy POSEI na posilnenie podpory v oblasti priamych platieb a trhových opatrení a programy rozvoja vidieka na posilnenie podpory v rámci druhého piliera SPP;

9.  vyzýva na sprístupnenie ďalších opatrení v rámci rozvoja spoločného strategického rámca so zapojením regionálneho rozvojového programu, Európskeho sociálneho fondu a Kohézneho fondu; domnieva sa, že cieľom spoločného strategického rámca by mala byť podpora regionálnych koncepcií rozvoja a štrukturálnych udržiavacích programov zameraných na ochranu poľnohospodárstva a posilňovanie hodnotového reťazca v oboch smeroch;

10.  vyzýva členské štáty a regióny, aby v rámci rozvoja vidieka podľa možnosti vypracovali osobitný program na produkciu mlieka v týchto oblastiach;

11.  v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu konsolidácie alebo vypracovania projektov, ktoré prinesú pridanú hodnotu, budú diferencovať výrobky podľa územia a ponúknu nové stratégie na zveľadenie horských oblastí a najvzdialenejších regiónov; vyzýva Komisiu, aby navrhla široké spektrum opatrení na podporu vypracúvania a realizácie týchto projektov a súvisiacich kolektívnych investícií;

12.  žiada členské štáty, aby zakročili proti miznutiu trávnych porastov a aby túto potrebu zohľadnili v právnych predpisoch o územnom plánovaní;

13.  zdôrazňuje, že opatrenia v rámci druhého piliera, napr. vyrovnávací príspevok, agro-environmentálna prémia, individuálna či kolektívna investičná pomoc na produkciu, spracovanie, pričom sa nesmie zabudnúť na možnosť uznania výrobkov vhodnými na transformáciu regionálnej poľnohospodárskej výroby v prípade najvzdialenejších regiónov (ktoré sú kryté systémom POSEI), a to najmä mliečnych výrobkov patriacich do osobitného režimu dodávky s cieľom udržiavať konkurencieschopnosť, marketing, pomoc mladým začínajúcim farmárom a pomoc na podporu kvality, diverzifikácie, inovácií a spolupráce (vrátane spolupráce s miestnymi orgánmi) majú z hľadiska udržateľnej produkcie mlieka v týchto oblastiach veľký význam; požaduje preto, aby sa členským štátom a regiónom poskytol právny rámec, miera financovania a potrebný priestor na udeľovanie dostatočného a v značnej miere diferencovaného vyrovnávacieho príspevku a aby sa ďalej podporovali najmä tie formy poľnohospodárstva, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu, ako aj ekologické poľnohospodárstvo; okrem toho žiada, aby sa v rámci druhého piliera SPP primerane vyrovnali zvýšené investičné náklady na produkciu mlieka, ktoré vyplývajú z osobitného charakteru, odľahlosti a geografickej nesúvislosti územia horských oblastí a najvzdialenejších regiónov, mimoriadneho rozdrobenia parciel a geografickej nesúrodosti týchto ostrovov;

14.  ďalej vyzýva, aby sa producentom mlieka, napríklad v súvislosti s rozvojovým potenciálom, sprístupnila cielená investičná pomoc ako napríklad odpisy a úroky z poľnohospodárskych budov a technológií s cieľom znížiť výrobné náklady a zvýšiť konkurencieschopnosť poľnohospodárskych podnikov;

15.  vyzýva členské štáty, aby v rámci opatrení druhého piliera obzvlášť podporovali projekty, ako sú projekty spolupráce zamerané na hospodársky efektívne využívanie strojov a budov ;

16.  žiada Komisiu, aby znova vymedzila koherentný program rozvoja vidieka a mliečneho hospodárstva pre horské oblasti a najvzdialenejšie regióny, pre znevýhodnené oblasti s významnou produkciou mlieka a členské štáty, v ktorých väčšinu produkcie mlieka zabezpečujú veľmi malé poľnohospodárske podniky;

17.  poukazuje na to, že vzhľadom na problematickú situáciu z hľadiska logistiky v oblasti prepravy a spravidla malé množstvo mlieka produkovaného jednotlivými podnikmi sú náklady na zber mlieka a náklady na prepravu hotových produktov v horských oblastiach a najvzdialenejších regiónoch veľmi vysoké, čo ich značne znevýhodňuje zo zemepisného hľadiska aj v rámci hospodárskej súťaže; vyzýva na pomoc pre spracovateľské podniky, najmä družstevné, ktorá im umožní vyrovnať náklady na zber a výrobu vrátane vstupov a na prepravu hotových produktov do týchto oblastí, ktoré sú vyššie v porovnaní s nákladmi v oblastiach s výhodnejšou polohou;

18.  zdôrazňuje, že je potrebný nástroj na monitorovanie trhu s produkciou mlieka (Milk Observatory) s cieľom zhromažďovať a šíriť údaje a informácie o produkcii a dodávkach na poskytnutie včasného varovania pred rizikami nerovnováh na trhu, pričom sa zohľadní rôznorodosť mliečnych výrobkov, a na vykonanie krátkodobej prognostickej analýzy v kontexte cenovej volatility s ohľadom na dolaďovanie prispôsobovania množstva mlieka dopytu na trhu;

19.  poukazuje na to, že spracovanie a predaj na farme alebo horských pastvinách predstavuje pre malé a najmenšie podniky v horských regiónoch, najvzdialenejších regiónoch a iných znevýhodnených oblastiach príležitosť na dosiahnutie vyššej pridanej hodnoty, čo navyše prispieva aj k zvýšeniu potenciálu horských regiónov ako turistických oblastí; zdôrazňuje, že takéto iniciatívy by sa mali podporovať v rámci druhého piliera SPP;

20.  zdôrazňuje, že značná vzdialenosť medzi najvzdialenejšími regiónmi a spotrebiteľskými trhmi vytvára potrebu dvojitého skladovania v súlade s modernou logistickou organizáciou; preto naliehavo žiada Komisiu, aby považovala tieto skladovacie zariadenia nachádzajúce sa mimo územia najvzdialenejších regiónov za oprávnené na podporu v rámci nariadení o investíciách do týchto regiónov;

21.  domnieva sa, že najmä oblasti s horskými pasienkami a oblasti najvzdialenejších regiónov, v ktorých sa vyrába mlieko, potrebujú investície a osobitné opatrenia na zachovanie alebo obnovenie vhodného prostredia na produkciu, spracovanie a predaj mlieka;

22.  poukazuje na to, že by sa mali zaviesť opatrenia na umožnenie výroby typických výrobkov remeselným spôsobom;

23.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri navrhovaní všetkých právnych predpisov dbali na to, aby administratívna záťaž a požiadavky týkajúce sa hygieny alebo označovania výrobkov a povinnosti poskytovať informácie boli primerané, tak aby ich malí producenti a spracovatelia dokázali zvládať;

24.  poukazuje na to, že v horských oblastiach, ako sú najvzdialenejšie regióny, v ktorých sa vyrába mlieko a mliečne výrobky, a znevýhodnených oblastiach by sa malo podporovať zakladanie organizácií výrobcov malými poľnohospodármi, čím by sa posilnila ich vyjednávacia pozícia, pretože pre malých poľnohospodárov v týchto oblastiach je dôležité udržiavať a rozvíjať regionálnejšie a miestne trhy;

25.  zdôrazňuje, že pravidlá týkajúce sa hygieny a marketingu treba prispôsobiť veľkosti trhov a ich potrebám, a že normy by preto mali byť primerané a uplatniteľné pre poľnohospodárov a spracovateľov mlieka v horských a znevýhodnených oblastiach a najvzdialenejších regiónoch;

26.  poukazuje na to, že spôsoby chovu zamerané na efektívnu produkciu mlieka sú v malých podnikoch mimoriadne nákladné; vyzýva preto na podporu chovu, ktorá napriek tomu umožní farmám s chovom dojníc v týchto oblastiach vysokokvalitný vlastný odchov dobytka;

27.  zastáva názor, že by sa malo podporovať zlučovanie producentov mlieka do organizácií výrobcov, aby sa tak všetkým poľnohospodárskym podnikom umožnil náležitý prístup na trh a aby sa vytvárali partnerstvá na podporu agroenvironmentálneho cestovného ruchu;

28.  zdôrazňuje, že po vzore spoločnej organizácie trhov s ovocím a zeleninou by sa mala pre organizácie výrobcov vytvoriť možnosť vytvoriť operačné programy spolufinancované z rozpočtu EÚ; v tejto súvislosti by organizácie výrobcov mali dostať možnosť podporovať prístup na nové trhy, rozvoj trhu, kontrolu kvality, iniciatívy inovácie výrobkov a reklamné iniciatívy, a to najmä s ohľadom na novozavedené označenie „horský výrobok“ alebo né alternatívne vyhradené pojmy, ktorésa môžu schváliť, chránené označenia pôvodu a iné známky kvality, ako aj opatrenia na rozvoj kvalifikácie a opatrenia na riešenie krízových situácií;

29.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozšírili spoločné výskumné programy tak, aby zahŕňali problematiku týkajúcu sa trávnych porastov a produkcie mlieka v horských oblastiach, najvzdialenejších regiónoch a iných znevýhodnených oblastiach a aby jej v spoločných výskumných programoch podporujúcich inovatívne riešenia v týchto oblastiach venovali osobitnú pozornosť, majúc na pamäti potrebu riešiť výzvy v oblasti produktivity a zmeny klímy; domnieva sa, že tento výskum by sa mal zameriavať na identifikáciu zdravotných prínosov pre spotrebiteľov;

30.  vyzýva Komisiu, aby starostlivo sledovala vývoj produkcie mlieka v týchto oblastiach a aby posúdila hospodársky dosah skončenia systému kvót na mlieko na farmy s chovom dojníc v týchto oblastiach; žiada Komisiu, aby predložila Európskemu Parlamentu a Rade správu o tejto problematike do roku 2017 a aby predložila legislatívny návrh, ak v týchto regiónoch dôjde k výraznému poklesu produkcie mlieka;

31.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala programy v spolupráci s producentmi, združeniami výrobcov a obchodníkmi – napríklad na základe modelu získavania finančných prostriedkov – s cieľom obmedziť vplyv očakávaného rapídneho poklesu cien mlieka;

32.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili efektívnosť vykonávania programu Únie Školské mlieko a aby predovšetkým umožnili, aby sa výzvy na predloženie ponuky vzťahovali výslovne na mlieko z horských oblastí s označením „horský výrobok“; vyzýva tiež členské štáty, aby v rámci programu Školské mlieko využívali krátke dodávateľské reťazce s cieľom stimulovať miestnu produkciu mlieka a obmedzovať emisie uhlíka z dopravy;

33.  vyzýva Komisiu, aby pri návrhu a vykonávaní právnych predpisov v súvislosti s označením „horský výrobok“ náležite zohľadňovali osobitné charakteristiky výrobkov s chráneným označením pôvodu, ktoré podliehajú osobitným pravidlám určovania pôvodu, preskúmaním možnosti zavedenia pružných mechanizmov pre horské oblasti, ktoré by pre svoje osobitné znevýhodnenia, napríklad nižšie výnosy krmivového obilia, mohli byť vylúčené zo schém stanovených v nariadení (EÚ) č. 1151/2012, čo by bolo v rozpore s cieľmi regulácie;

34.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali a podporovali zahrnutie opustených pastvín, do výrobného cyklu, zvyšovanie výnosov trávnych porastov a ich racionálne využívanie;

35.  upriamuje pozornosť na význam opatrení, ktoré pomôžu začínajúcim mladým poľnohospodárom v horských oblastiach a najvzdialenejších regiónoch, majúc na pamäti nadpriemerné starnutie obyvateľstva v takýchto oblastiach;

36.  vyzýva členské štáty, aby vytvorili potrebný rámec, ktorý umožní producentom a spracovateľom v horských oblastiach a znevýhodnených oblastiach prístup ku kurzom odbornej prípravy a k úverom;

37.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 42, 14.2.2006, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 94, 30.3.2012, s. 38. (3) Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1. (4) Ú. v. EÚ L 271, 30.9.2006, s. 63.