Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Európsky dohovor o ľudských právach a Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a nadobudnutie jeho platnosti 21. januára 2011 v súlade s rozhodnutím Rady 2010/48/ES z 26. novembra 2009 o uzatvorení Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím(1) Európskym spoločenstvom, najmä na jeho článok 6 o ženách a dievčatách so zdravotným postihnutím,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z 18. decembra 1979,

–  so zreteľom na Chartu Spoločenstva o základných sociálnych právach pracovníkov,

–  so zreteľom na články 10, 19 a 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(2),

–  so zreteľom na Komisiou predložený návrh smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (COM(2008)0426) a na pozíciu Parlamentu z 2. apríla 2009 v tejto veci(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. novembra 2010 s názvom Stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020: obnovený záväzok vybudovať Európu bez bariér (COM(2010)0636), a na dokumenty v sprievodnom dokumente útvarov Komisie s názvom Pôvodný plán vykonávania Európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia – zoznam opatrení 2010-2015 (SEC(2010)1323 a SEC(2010)1324),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2010 s názvom Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: Európsky rámec pre sociálnu a územnú súdržnosť (COM(2010)0758),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o dostupnosti webových stránok orgánov verejného sektora (COM(2012)0721), ktorý predložila Komisia 3. decembra 2012,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady 98/376/ES zo 4. júna 1998, ktoré sa týka parkovacích preukazov pre osoby so zdravotným postihnutím(4),

–  so zreteľom na závery Rady z 30. novembra 2009 o podpore začleňovania na trh práce – zotavenie z krízy a príprava lisabonského programu na obdobie po roku 2010,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Rady z 2. júna 2010 o novom európskom rámci pre oblasť zdravotného postihnutia (10173/2010) a na uznesenie Rady o postavení osôb so zdravotným postihnutím v Európskej únii ((2008/C 75/01),

–  so zreteľom na správu Komisie o uplatňovaní a výsledkoch nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2006 z 5. júla 2006 o právach zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave (COM(2011)0166),

–  so zreteľom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-13/05 týkajúcej sa smernice 2000/78/ES – rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní – pojem „zdravotné postihnutie“(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 1988 o posunkovej reči pre nepočujúcich(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 1989 o ženách a zdravotnom postihnutí(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. septembra 1992 o právach ľudí s mentálnym postihnutím(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 1995 o ľudských právach zdravotne postihnutých osôb(9),

–  so zreteľom na svoje vyhlásenie z 9. mája 1996 o právach osôb trpiacich autizmom(10),

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 13. decembra 1996 o parkovacích preukazoch pre osoby so zdravotným postihnutím – právach zdravotne postihnutých osôb(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. apríla 1997 o rovnosti možností pre osoby so zdravotným postihnutím(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. apríla 2001 s názvom Smerom k Európe bez bariér pre zdravotne postihnutých(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. septembra 2003 s názvom Smerom k právne záväznému nástroju Organizácie spojených národov na podporu a ochranu práv a dôstojnosti zdravotne postihnutých(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. apríla 2009 o Dohovore Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím a jeho opčnom protokole(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25.októbra 2011 o mobilite a začlenení osôb so zdravotným postihnutím a Európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o zmierňovaní nerovností v oblasti zdravia v EÚ(17),

–  so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť 2011 – 2020,

–  so zreteľom na akčný plán v oblasti rodovej rovnosti a posilňovania postavenia žien 2010 – 2015,

–   so zreteľom na druhý manifest o právach žien a dievčat so zdravotným postihnutím v Európskej únii: súbor nástrojov pre aktivistov a politikov,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7–0329/2013),

A.  keďže 80 miliónov osôb so zdravotným postihnutím žijúcich v Európskej únii, z ktorých približne 40 miliónov tvoria ženy a dievčatá, pociťuje dôležitú potrebu prístupného fyzického, intelektuálneho a sociálneho prostredia bez predsudkov, bez bariér, prekážok a stereotypov, ktoré im bránia plne využívať svoje základné ľudské práva a európske občianstvo; keďže z týchto 80 miliónov ľudí 46 miliónov predstavujú ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, ktoré tvoria 16 % celkovej populácie žien v EÚ;

B.  keďže odhadom jedna miliarda ľudí na celom svete(18) žije s nejakou formou zdravotného postihnutia a že 80 % týchto ľudí žije v rozvojových krajinách; keďže ženy so zdravotným postihnutím sú vo viacerých smeroch znevýhodnené, pri získavaní prístupu k primeranému bývaniu, zdravotnej starostlivosti, verejnej doprave, vzdelávaniu, odbornej príprave a zamestnaniu prekonávajú veľké ťažkosti a pri získavaní úverov a prístupe k iným výrobným zdrojom sa stretávajú s nerovnakým zaobchádzaním a len zriedkavo sa zúčastňujú na rozhodovacom procese;

C.  keďže sa zvyšuje počet starších ľudí, to znamená, že sa tým zvýši aj počet ľudí so zdravotným postihnutím vrátane žien; keďže podľa WHO je výskyt zdravotných postihnutí vyšší u žien, ktoré sú týmto javom osobitne postihnuté, pretože sa dožívajú vyššieho veku, a keďže preto počet žien so zdravotným postihnutím vzrastie výraznejšie;

D.  keďže zvýšením počtu ľudí so zdravotným postihnutím sa zvýši aj záťaž na opatrovateľov, najmä na osoby poskytujúce starostlivosť o rodinu, pričom poväčšine ide o ženy, a tie sú nútené pracovať menej hodín či dokonca odísť z trhu práce, aby sa mohli postarať o nezaopatrených rodinných príslušníkov;

E.  keďže plná hospodárska a sociálna účasť žien so zdravotným postihnutím je nevyhnutná, ak má byť stratégia Európa 2020 úspešná pri vytváraní inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu; keďže osobám so zdravotným postihnutím, a to vrátane žien a dievčat, musia byť poskytnuté spravodlivé a rovnaké možnosti a príležitosti na zapojenie do sociálneho, ekonomického a politického života spoločenstva; keďže osoby so zdravotným postihnutím sa stále stretávajú s celým radom prekážok pre plnú účasť v spoločnosti, ktoré často vedú k sociálnemu vylúčeniu a chudobe a obmedzujú ich v plnom využívaní výhod európskeho občianstva;

F.  keďže diskriminácia môže viesť k sociálnej izolácii, psychickej traume a pocitu nešťastia;

G.  keďže základom akéhokoľvek združenia demokratických štátov je umožnenie účasti všetkých občanov, žien i mužov, na demokratických procesoch (najmä na voľbách), vytváranie infraštruktúry pre takúto účasť, ak chýba, a teda aj podpora začleňovania žien so zdravotným postihnutím;

H.  keďže všetky zainteresované strany musia zabezpečiť rovnaký prístup žien a dievčat so zdravotným postihnutím k verejným službám zdravotnej starostlivosti, okrem iného skvalitňovaním odborného vzdelávania a celoživotného vzdelávania zdravotníckeho personálu s ohľadom na ich konkrétne potreby vrátane potrieb súvisiacich so sexuálnym a reprodukčným zdravím;

I.  keďže ženy so zdravotným postihnutím musia mať právo na vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť, zamestnanie, mobilitu, rodinný život, sexuálne vzťahy, manželstvo a materstvo a na záruky, ktoré im tieto práva zabezpečia;

J.  keďže znázornenie partnerstva, sexuality a materstva vo verejnom živote, ako ich vnímajú ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, prispieva k úsiliu o potláčanie predsudkov, pretrvávajúcich stereotypov a nesprávnych informácií; keďže takéto znázornenie možno vyjadriť rôznym spôsobom, najmä umeleckými, kultúrnymi a mediálnymi prostriedkami;

K.  keďže je omnoho pravdepodobnejšie, že sa obeťami násilia, najmä domáceho násilia a sexuálneho vykorisťovania, stanú ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, a podľa odhadov hrozí ženám so zdravotným postihnutím 1,5 až 10-krát vyššia pravdepodobnosť, že budú zneužívané, než ženám bez zdravotného postihnutia;(19) keďže v závislosti od toho, či tieto ženy žijú v spoločenstve alebo v inštitúciách, sa musia prijať osobitné opatrenia na riešenie tohto neospravedlniteľného javu, ktorý je zločinom a závažným porušením ľudských práv; keďže všetkým ženám sa musí poskytnúť plný prístup k podporným službám, pretože ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím trpia väčšou emočnou závislosťou, väčšou pravdepodobnosťou, že sa stanú obeťami rodového násilia, nižšou mierou osobného a sociálneho rozvoja a rozšírenou nevedomosťou, pokiaľ ide o ich sexualitu a nespočetné a škodlivé mýty týkajúce sa tejto problematiky; keďže z číselných údajov vyplýva, že v dôsledku zvýšenej miery chudoby je sexuálne využívanie žien so zdravotným postihnutím čoraz bežnejšie;

L.  keďže ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím sú vystavené viacnásobnej diskriminácii plynúcej z rodových nerovností, veku, náboženského vyznania, etnickej príslušnosti, kultúrneho a spoločenského správania a stereotypov týkajúcich sa zdravotného postihnutia, ktoré sa musia odbúrať; keďže ženy so zdravotným postihnutím sú v porovnaní s mužmi so zdravotným postihnutím často diskriminované, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu a vzdelaniu; keďže Komisia a členské štáty môžu tomuto javu čeliť prostredníctvom uplatňovania rodového hľadiska vo všetkých relevantných oblastiach politík pre osoby so zdravotným postihnutím;

M.  keďže verejné orgány sú zodpovedné za to, aby vytvorili špecializované a verejné služby vysokej kvality a zabezpečili ženám a dievčatám so zdravotným postihnutím prostredie prispôsobené na to, aby tieto ženy mohli v plnej miere prevziať svoje práva a zodpovednosť a aby mohli rozhodovať samé za seba a postupne sa stať sebestačnými rovnako, ako ľudia bez zdravotného postihnutia; keďže situácia, infraštruktúra, právne predpisy a štruktúry podpory sa v jednotlivých členských štátoch líšia;

N.  keďže ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím môžu požívať rovnaké práva len vtedy, ak sa vykonáva rodová spravodlivosť a ak sú štátne správy prístupné ženám so zdravotným postihnutím rovnako ako osobám bez zdravotného postihnutia; poznamenáva však, že uplatňovanie rodovej rovnosti a jej realizácia sa v rámci EÚ do veľkej miery líšia;

O.  keďže spoločenstvo ľudí s jedným alebo s viacerými telesnými, duševnými či intelektuálnymi postihnutiami je extrémne rôznorodé, a preto je potrebné zabezpečiť zaobchádzanie v závislosti od individuálnych potrieb;

P.  keďže miera nezamestnanosti ľudí so zdravotným postihnutím je neprijateľne vysoká, keďže z tohto dôvodu ľuďom so zdravotným postihnutím, ktorí sú zraniteľnou skupinou s vyššou pravdepodobnosťou vystavenia chudobe, hrozí väčšie riziko vylúčenia zo spoločnosti; keďže ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím čelia pri vstupe na trh práce väčším ťažkostiam, čo im sťažuje schopnosť viesť usporiadaný a nezávislý život; keďže zamestnanie je nielen zdrojom príjmov, ale stalo sa aj spôsobom začlenenia do spoločnosti, pretože sa v ňom upevňujú prepojenia so širším svetom a vytvára sieť medziľudských vzťahov; keďže ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím často nie sú dostatočne odmeňované; keďže treba prekonať prekážky brániace mobilite, ako aj vyššia závislosť od rodinných príslušníkov a opatrovateľov, aby sa povzbudila ich aktívna účasť vo vzdelávaní, na trhu práce a spoločenskom a hospodárskom živote spoločenstva;

Q.  keďže čím viac zdrojov členské štáty investujú do ich integrácie, tým úspešnejšie vedú ženy so zdravotným postihnutím nezávislý život, ktorý im umožňuje rozvíjať ich zručnosti;

R.  keďže ženy so zdravotným postihnutím, ktoré pochádzajú z väčšmi znevýhodnených častí spoločnosti, mali iba málo príležitostí na rozvoj svojich zručností a uplatnenie svojho potenciálu na základe sebadôvery;

S.  keďže hospodárska kríza a škrty vo verejnom zdravotníctve a sociálnych službách vo väčšine členských štátov majú škodlivé dôsledky pre zraniteľné skupiny a najmä pre ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím; keďže tejto skupine vo výraznej miere hrozila chudoba ešte pred krízou; keďže tieto úsporné politiky viedli k nižšiemu počtu špeciálneho odborného a pomocného personálu pre ľudí so zdravotným postihnutím, k nižšej sociálnej podpore pre ošetrovateľov, k nižším sociálnym dávkam pre ľudí so zdravotným postihnutím, nižším finančným prostriedkom vyčleneným pre inštitúcie a organizácie, ktoré im pomáhajú, a k obmedzeniu ich prístupu k zamestnaniu vo verejnom sektore, čo malo závažný vplyv na životy žien so zdravotným postihnutím a ich vyhliadky na nezávislosť;

T.  keďže mobilita, zdravotné postihnutie a sociálne začlenenie sú navzájom úzko prepojené, najmä pokiaľ ide o slobodu komunikácie a prístup k nej (vrátane Braillovho písma, znakovej reči a ďalších foriem komunikácie), slobodu pohybu vo všetkých sférach života a prístup k službám; keďže je potrebné podporiť plnú a aktívna účasť znevýhodnených osôb vo všetkých sférach spoločnosti, pričom by mali mať lepší prístup k informačným a komunikačným technológiám, domácim automatizovaným a komunikačným riešeniam online;

U.  keďže z hľadiska sociálnej inklúzie a nákladov bude vhodnejšie, ak podpora, ktorú poskytujú členské štáty, bude taká, že ženy so zdravotným postihnutím budú namiesto toho, aby boli zatvorené do ústavu, môcť žiť so svojimi rodinami;

1.  zdôrazňuje dôležitosť začlenenia všetkých občanov EÚ bez ohľadu na akékoľvek telesné, intelektuálne, psycho-sociálne či duševné postihnutie a žiada, aby boli vytýčené osobitné ciele, ktorými sa toto začlenenie zabezpečí s cieľom zlepšiť kvalitu ľudí so zdravotným postihnutím a posilniť súdržnú politiku prostredníctvom plnej účasti všetkých; zdôrazňuje, že za aktívnej spolupráce so všetkými zainteresovanými stranami vrátane žien so zdravotným postihnutím sa musia vypracovať stratégie, politiky a legislatívne iniciatívy, ktorými sa zabezpečí zákaz nediskriminačný prístup a rovnaké príležitosti;

2.  trvá na tom, že politiky pre oblasť zdravotného postihnutia by mali uplatňovať rodové hľadisko, a zdôrazňuje, že je dôležité v rodových politikách uplatňovať rodové hľadisko zdravotného postihnutia a pochopiť prierezový charakter rodového hľadiska a zdravotného postihnutia v právnych predpisoch a politikách EÚ a členských štátov; nazdáva sa, že ženy so zdravotným postihnutím by mali byť prizvané k službe v príslušných orgánoch ako konzultantky, poradkyne či odborníčky; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Európska stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020 nezahŕňa integrovanú rodovú perspektívu alebo samostatnú kapitolu o rodovo špecifických politikách pre oblasť zdravotného postihnutia; podobne vyjadruje poľutovanie aj nad tým, že Stratégia rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 sa osobitne nezaoberá otázkou zdravotného postihnutia, a to i napriek skutočnosti, že ženy so zdravotným postihnutím sa často ocitajú vo väčšej nevýhode než muži so zdravotným postihnutím a častejšie im hrozí chudoba a sociálneho vylúčenia;

3.  žiada členské štáty, ktoré ešte neratifikovali Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a jeho opčný protokol, aby tak v záujme jeho plného vykonávania urobili;

4.  prízvukuje skutočnosť, že z početných štúdií vyplynulo, že ženy so zdravotným postihnutím trpia dvojnásobnou diskrimináciou na základe svojho pohlavia a svojho zdravotného postihnutia, a zdôrazňuje, že prekrývanie takej diskriminácie má mimoriadne negatívne následky na ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vzhľadom na súčasný nedostatok konkrétnych ustanovení začlenili do systémov sociálnej ochrany ustanovenia týkajúce sa žien so zdravotným postihnutím;

5.  pripomína vládam, že diskriminácia na základe zdravotného postihnutia je zakázaná, a vyzýva členské štáty, aby sa viac usilovali o odstránenie zostávajúcich prekážok;

6.  pripomína, že začleňovanie a účasť žien a dievčat so zdravotným postihnutím možno dosiahnuť len vtedy, ak sa im uľahčí neobmedzený pohyb v bezbariérovom fyzickom a sociálnom prostredí, a žiada, aby sa v tomto smere vyvinulo náležité úsilie;

7.  zdôrazňuje úlohu, ktorú zohrávajú svojpomocné združenia pri spájaní ľudí, a najmä žien, ktoré sa musia starať o rodinných príslušníkov so zdravotným postihnutím, alebo úzky okruh priateľov, a zvýšenie informovanosti, ktorú vykonávajú tieto združenia;

8.  zdôrazňuje význam optimalizácie využívania finančných nástrojov EÚ, najmä štrukturálnych fondov, na podporu dostupnosti a nediskriminácie voči osobám so zdravotným postihnutím, s osobitným dôrazom na ženy, ktoré často čelia viacnásobnej diskriminácii, a na činnosti zamerané na väčšie zviditeľnenie možností financovania opatrení tohto druhu v programoch po roku 2013;

9.  trvá na tom, že informácie o službách dostupných pre občanov (vzdelávanie, zdravotníctvo, spravodlivosť, doprava, styk s orgánmi atď.) sa musia poskytovať vo všetkých možných jazykoch, formách a formátoch, a to jednoduchým a bezpečným spôsobom; poukazuje na to, že ak sa služby takéhoto druhu ponúkajú vo forme telefonických liniek pomoci alebo pomoci na diaľku, tieto systémy musia byť dostupné aj pre ženy, ktoré majú postihnutie sluchu alebo ktoré sú hluchonemé;

10.  trvá na tom, že začleňovanie sa musí realizovať aj pozitívnymi znázorneniami v rámci kultúrnych prejavov a osvetových kampaní, ktoré poskytujú objektívnu prezentáciu obrazu žien so zdravotným postihnutím a poukazujú na širokú škálu úloh, ktoré môžu v spoločnosti vykonávať v každodennom živote, najmä so zreteľom na zobrazenia telesného postihnutia na verejnosti, keďže práve v tejto oblasti zaostávame; zdôrazňuje, že médiá zohrávajú dôležitú úlohu pri sprostredkovaní informácií o ženách so zdravotným postihnutím a mali by prispieť k zmene správania spoločnosti voči nim k lepšiemu dodržiavaním zásad a hodnôt stanovených v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím;

11.  vyzýva členské štáty, aby považovali sexuálne násilie za závažný a stíhateľný trestný čin, najmä v prípade žien so zdravotným postihnutím, najmä s duševným postihnutím, s cieľom obmedziť vysoký výskyt oznamovaných znásilnení a sexuálneho obťažovania a násilia vo veľkých inštitúciách;

12.  zdôrazňuje, že aby sa zabránilo izolácii, opusteniu, zanedbávaniu a segregácii dievčat so zdravotným postihnutím, je potrebné uskutočniť informačné kampane zamerané na rodiny, vďaka ktorým získajú podrobné údaje o podporných zariadeniach spoločenstva orientovaných na starostlivosť o ne a ich budúci vývoj, a vyvrátiť sexistické a diskriminačné stereotypy; nazdáva sa, že ak sa o deti so zdravotným postihnutím nemôže starať ich priama rodina, orgány by sa mali snažiť alternatívne zabezpečiť pre ne starostlivosť v rámci ich širšej rodiny a v prípade, že to nie je možné, poskytnúť im komunitnú starostlivosť v rodinnom prostredí; pripomína, že je potrebné presadzovať podporu a adopciu detí so zdravotným postihnutím urýchlením byrokratických formalít a poskytovaním overených informácií a pomoci pre adoptívne alebo pestúnske rodiny;

13.  navrhuje, aby sa v oblasti bývania zohľadnili architektonické a iné environmentálne úvahy a opatrenia urýchľujúce pozitívny prechod z „návrhu pre osobitné potreby” na „celkový a inkluzívny návrh pre všetkých občanov”; zároveň však konštatuje, že cieľ zabezpečiť voľný prístup a úpravy nevyhnutné na jeho dosiahnutie by nemali mať výlučne architektonický charakter, a že univerzálny návrh, ktorého účelom je predovšetkým uspokojiť základné každodenné potreby žien so zdravotným postihnutím, by mal byť pevným cieľom a skutočnosťou; zdôrazňuje potrebu zaistiť ženám so zdravotným postihnutím spoločný alebo individuálny prístup k programom sociálneho bývania a poskytnúť im granty na odstránenie prekážok ich mobility v rámci ich domova, čo je nástroj, ktorý by sa mohol uplatňovať aj v prípade žien žijúcich v prenájme; preto opakovane zdôrazňuje, že je dôležité, aby mali ľudia so zdravotným postihnutím väčší prístup k slušným životným podmienkam, či už z hľadiska bývania, mobility, prístupu k verejným a sociálnym službám alebo z hľadiska účasti na verejnom živote;

14.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pre ženy a dievčatá so zníženou mobilitou a ženy a dievčatá s postihnutím podporili bezbariérový prístup k dopravnej infraštruktúre, vozidlám, informačným a rezervačným formulárom; poznamenáva, že medzi zdravotne postihnutými používateľmi verejnej dopravy počet žien prevažuje nad mužmi; preto zdôrazňuje, že zdravotné postihnutie a uplatňovanie rodového hľadiska sú rozhodujúce, pokiaľ ide o vypracúvanie, vykonávanie a hodnotenie dopravnej politiky, aby sa zabezpečili rovnaké príležitosti a zabránilo diskriminácii žien so zdravotným postihnutím; preto odporúča ich zapojenie ako konzultantov pre dopravnú politiku, keďže sa v tejto oblasti dobre vyznajú;

15.  zdôrazňuje, že sa musí zabezpečiť aj prístupnosť internetu a sociálnych médií (t. j. čitateľnosť všetkých verejných webových stránok pre ľudí so zrakovým postihnutím, s riešeniami zameranými aj na ostatné typy zdravotného postihnutia, ktoré nemajú vizuálny charakter, napríklad prispôsobenie celého obsahu potrebám osôb s mentálnym postihnutím a začlenenie videozáznamov s posunkovou rečou, ktoré umožnia pochopenie obsahu); a vyjadruje obavy, že ešte stále nie je v plnej miere zabezpečená dostupnosť štátnych orgánov a elektronickej správy vecí verejných pre občanov; presadzuje názor, že prístup k digitálnej gramotnosti sa musí poskytnúť všetkým ľuďom so zdravotným postihnutím vrátane starších ľudí so sluchovým postihnutím, ktorých počet a pomer v rámci spoločnosti podľa odhadov WHO osobitne rastie; víta preto návrh Komisie na smernicu o dostupnosti webových stránok orgánov verejného sektora;

16.  zdôrazňuje, že demokratická účasť je súčasťou základných a občianskych práv žien so zdravotným postihnutím a musí sa uľahčovať a zaručiť; vyzýva preto členské štáty a všetky príslušné verejné orgány, aby zabezpečili náležite prispôsobené zariadenia a priestory a podporovali aktívne zapojenie a účasť žien;

17.  zdôrazňuje, že v dohovore OSN sa presadzuje podpora pri rozhodovaní o modeli ľudských práv založenom na skutočnej rovnosti a dôstojnosti všetkých ľudí, na rozdiel od zastaraného systému náhradného rozhodovania; preto vyzýva členské štáty, aby uľahčili zastúpenie žien so zdravotným postihnutím v rozhodovacom procese s cieľom zabezpečiť ochranu ich záujmov a práv;

18.  nazdáva sa, že ženy so zdravotným postihnutím majú právo, v rámci svojich možností, rozhodovať o svojom vlastnom živote a potrebách, ako aj právo na vypočutie a konzultáciu a mali by byť aktívne povzbudzované k tomu, aby boli v čo najvyššej možnej miere nezávislé, a zdôrazňuje skutočnosť, že toto právo by mali zaručiť aj špecializované štátne zariadenia v rámci každodenného života; zdôrazňuje, že osobní asistenti sú prostriedkom na ich samostatný život a mali by sa preto prideliť ženám so zdravotným postihnutím v prípade, keď dostávajú podporu vo vzdelávacích zariadeniach alebo zariadeniach odbornej prípravy, na pracovisku, v rámci svojej rodiny a v prípade tehotenstva a materstva;

19.  pripomína, že každý krok v živote ženy sa spája nielen s možnosťami, ale takisto so zodpovednosťou a v tomto zmysle musia ženy často znášať neprimeranú záťaž súvisiacu s tehotenstvom a pôrodom, keď musia čeliť negatívnym následkom tehotenstva, najmä v prípadoch, keď otcovia neprevezmú zodpovednosť ani neprispievajú k blahobytu a osudu svojich detí, ale opustia svoje rodiny; pripomína, že úlohy rodičov v rodine by mali byť spoločné a rozdelené rovnako, pokiaľ sa rodičia nedohodnú inak;

20.  zdôrazňuje, že ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím musia byť informované o svojich právach, aby mohli samé prijímať rozhodnutia, pričom tieto informácie by sa im mali poskytovať tak, aby k nim mali prístup a aby im porozumeli, so zreteľom na rôzne spôsoby komunikácie, médiá a formáty, pre ktoré sa rozhodnú, a v prípade potreby o miere svojho mentálneho postihnutia;

21.  poznamenáva, že v záujme toho, aby sa ženám a dievčatám so zdravotným postihnutím dostalo riadnej starostlivosti, je v zdravotníctve zrejmá potreba osobitného vzdelávania v priebehu celej kariéry v oblasti duševných ochorení/postihnutí, s cieľom účinnejšie odhaľovať tieto choroby a odkázať pacientov trpiacich týmito ochoreniami na liečbu v zariadeniach špecializujúcich sa na zdravotné služby v tejto oblasti; preto vyzýva členské štáty, aby zabezpečili osobitné vzdelávanie všetkých odborníkov zaoberajúcich sa ľuďmi so zdravotným postihnutím, a zdôrazňuje, že počas vzdelávania musia byť zdravotníci a učitelia zaškolení a oboznámení o všetkých druhoch zdravotných postihnutí, pričom pripomína, že niektoré z nich sú napriek svojmu výskytu málo známe;

22.  poznamenáva, že v niektorých členských štátoch sa vzdelávanie a odborná príprava osôb so zdravotným postihnutím vykonáva oddelene a nedostatočne; zdôrazňuje význam zaradenia žien so zdravotným postihnutím do štandardného vzdelávania a profesijných systémov vo všetkých prípadoch, keď je to vzhľadom na zdravotné postihnutie možné;

23.  zdôrazňuje potrebu podporovať migrantky so zdravotným postihnutím, dievčatá i ženy, aby mohli rozvíjať svoje zručnosti a schopnosti v rámci odbornej prípravy, a poskytovať im príležitosti na získanie vhodného zamestnania;

24.  konštatuje, že rôzne etapy v živote ženy, tehotenstvo nevynímajúc, prinášajú osobitné výzvy, ktoré treba riešiť, a že žena so zdravotným postihnutím, ktorá musí takéto výzvy prekonávať, by mala mať rovnaké práva a príležitosti ako ženy bez zdravotného postihnutia s cieľom predísť tomu, aby bola odrádzaná od tehotenstva; ďalej so zreteľom na dodatočné výzvy, ktorým čelia ženy so zdravotným postihnutím, zdôrazňuje, že by mali mať nárok na dlhšiu materskú dovolenku, aby sa mohli prispôsobiť svojej novej situácii a vybudovať si dobrý rodinný život; konštatuje, že nútená sterilizácia a nútené prerušenie tehotenstva predstavujú formy násilia páchaného na ženách, rovnako ako formy neľudského a ponižujúceho zaobchádzania, ktoré musia členské štáty vykoreniť a rázne odsúdiť;

25.  zdôrazňuje, že ženám a dievčatám so zdravotným postihnutím sa musí umožniť rovnako slobodný sexuálny život ako ľuďom bez postihnutia, a nazdáva sa, že ženy so zdravotným postihnutím musia byť schopné žiť a naplniť alebo nenaplniť svoju túžbu po deťoch rovnako ako ženy bez postihnutia; zdôrazňuje, že aby mohli malé dievčatá, dospievajúce dievčatá a ženy so zdravotným postihnutím niesť zodpovednosť za svoje sexuálne správanie, musia mať prístup k vzdelaniu o sexualite, ktoré poskytujú odborníci na túto oblasť, ako sú školitelia miestnych verejných sociálnych služieb, a ktoré sa v prípade potreby prispôsobí intelektuálnym možnostiam dotknutých žien alebo dievčat so zdravotným postihnutím: musia vedieť a chápať, ako funguje ich telo (ako dochádza k tehotenstvu a ako mu predísť), ako povedať nie sexuálnym praktikám, ktoré si neželajú vykonávať, ako predchádzať sexuálne prenosným ochoreniam atď.; poukazuje na potrebu poskytovania špecializovanej podpory vrátane pomoci so starostlivosťou o deti poskytovanej ženám so zdravotným postihnutím, spolu s ich rodinami, aby si mohli materstvo plne užívať; trvá na tom, že členské štáty by v tomto prípade mali zohľadniť najmä potreby žien s duševným ochorením;

26.  domnieva sa, že pre ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím je nadovšetko dôležitý komplexný prístup k zdravotnej starostlivosti, ktorá spĺňa ich konkrétne potreby vrátane gynekologickej konzultácie, lekárskej prehliadky, plánovania rodičovstva, a prispôsobenú podporu počas tehotenstva; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že poskytovanie starostlivosti v rámci národného verejného zdravotníctva bude zahŕňať riadny prístup k týmto službám;

27.  poukazuje na to, že je dôležité odbúravať predsudky, negatívne vnímanie a sociálnu stigmu a povzbudzovať k akceptovaniu zo strany spoločnosti, rešpektu a tolerancii a oceniť ľudskú rôznorodosť; konkrétne povzbudzuje členské štáty, aby uskutočnili informačné kampane;

28.  zdôrazňuje, že násilie páchané na ženách a sexuálne násilie sú vážnym porušením základných práv; vzhľadom na extrémnu zraniteľnosťou žien a dievčat so zdravotným postihnutím vyzdvihuje nutnosť chrániť ženy so zdravotným postihnutím žijúce v zariadeniach starostlivosti a psychiatrických liečebniach pred sexuálnym zneužívaním a inými formami fyzického zneužívania, ktorým môžu byť vystavené, a so znepokojením poukazuje na chýbajúce údaje o tomto znepokojujúcom jave; žiada členské štáty, aby preskúmali, nakoľko je tento problém rozšírený, a to tým, že podporia ženy so zdravotným postihnutím, ktoré sa stali obeťami, aby prehovorili; podporuje zhromažďovanie príslušných údajov dôverným spôsobom s cieľom prijať vhodné opatrenia potrebné na riešenie tohto problému; vyzýva Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, aby vypracoval štúdie o situácii dievčat a žien so zdravotným postihnutím v súvislosti s násilím;

29.  vyzýva členské štáty, aby v súlade s uplatňovaním smernice 2000/78/ES predchádzali sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku prostredníctvom účinných protokolov proti obťažovaniu s cieľom znížiť vysoký výskyt znásilnení a prípadov sexuálneho obťažovania a násilia, ako aj nútených sterilizácií, najmä vo veľkých inštitúciách;

30.  zdôrazňuje, že v mnohých rozvojových krajinách stále existujú významné prekážky brániace úniku pred násilím, oznamovaniu takýchto trestných činov a v prístupe k spravodlivosti a právnym a sociálnym službám;

31.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby prijali príslušné legislatívne, administratívne, sociálne a vzdelávacie opatrenia na ochranu žien a dievčat so zdravotným postihnutím, či už doma alebo mimo ich domovov, pred všetkými formami využívania, násilia a zneužívania a na uľahčenie ich prístupu k spravodlivosti prostredníctvom poskytnutia primeranej pomoci a podpory na úrovni spoločenstva so zreteľom na ich osobitné potreby vrátane asistenčných pomôcok, s cieľom predísť izolácii a uväzneniu v domove; je presvedčený o tom, že nezávislé orgány by mali všetky takéto služby a programy ostro sledovať; vyjadruje poľutovanie, že EÚ a vnútroštátne právne predpisy zamerané na predchádzanie využívaniu, násiliu a zneužívaniu často nezohľadňujú zdravotné postihnutie;

32.  vyzýva Komisiu, aby realizovala komplexnú stratégiu na boj proti násiliu na ženách, ako o to Parlament žiadal v niekoľkých uzneseniach a najnovšie vo svojom uznesení z 5. apríla 2011 o prioritách a náčrte nového politického rámca EÚ zameraného na boj proti násiliu páchanému na ženách(20); znovu pripomína, že je potrebné, aby Komisia predložila legislatívny nástroj v oblasti trestného práva na boj proti rodovému násiliu vrátane ochrany práv žien so zdravotným postihnutím v prípade sexuálneho zneužívania a násilia na verejnosti a v domácom prostredí;

33.  zdôrazňuje, že ženám so zdravotným postihnutím musí byť zaistený dostupný, jednoduchý a bezpečný prístup k spravodlivosti, a že musia byť v každej fáze procesu schopné využívať systémy a technológie na podporu verbálnej komunikácie, ktoré si zvolia, vrátane tlmočníkov do posunkovej reči alebo sprievodných tlmočníkov pre hluchonemých, s cieľom zabezpečiť ich správnu komunikáciu s pracovníkmi polície a súdov; zdôrazňuje, že keďže mnohé ženy so zdravotným postihnutím do veľkej miery závisia od osoby, ktorá sa o ne stará a ktorá je v mnohých prípadoch útočníkom a osobou, ktorá ich zneužíva, je potrebné zabezpečiť nezávislé spôsoby komunikácie, aby mali ženy so zdravotným postihnutím, ktoré boli napadnuté, možnosť podať žalobu a byť bezodkladne prevezené do dočasného centra s celodennou starostlivosťou až do vyriešenia žaloby prostredníctvom právneho konania; navrhuje zaviesť skúšobné postupy konkrétne zamerané na plnenie potrieb žien a dievčat so zdravotným postihnutím vrátane poskytovania pomoci zo strany mimovládnych organizácií; podčiarkuje, že žiadne bariéry nesmú ženám so zdravotným postihnutím brániť v právnej ochrane; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné prijať účinné opatrenia, aby mali ženy so zdravotným postihnutím prístup k podpore, ktorú môžu potrebovať pri uplatňovaní svojej právnej spôsobilosti, podpore, ktorá musí v prípade potreby zodpovedať ich osobným potrebám a schopnostiam, pokiaľ ide o prijímanie rozhodnutí týkajúcich sa občianskych a politických práv; zdôrazňuje, že primerané a účinné bezpečnostné opatrenia, ako sú nestranné posúdenie ich skutočných potrieb žien uznávanými a nezávislými odborníkmi, sú potrebné na to, aby tretím stranám alebo inštitúciám zabránili využívať ženy so zdravotným postihnutím pri uplatňovaní svojej právnej spôsobilosti, a že tieto opatrenia by sa mali pravidelne kontrolovať;

34.  zdôrazňuje, že akákoľvek dohodu o sterilizácii, na ktorú pristúpila žena či dievča so zdravotným postihnutím, musí byť dobrovoľná a musí ju preskúmať nezaujatá tretia strana poverená tým, aby overila, či toto rozhodnutie bolo prijaté správne, a ak nie sú k dispozícii lekárske indície, bez donútenia; ďalej zdôrazňuje, že ženám a dievčatám so zdravotným postihnutím nesmú byť proti ich vôli podávané antikoncepčné metódy alebo ich tehotenstvo nesmie byť proti ich vôli legálne prerušené; je presvedčený o tom, že ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím musia mať právo udeliť svoj informovaný súhlas a chápať všetky lekárske postupy; nazdáva sa, že ak žena alebo dievča so zdravotným postihnutím nie sú schopné udeliť súhlas, tento súhlas musí byť vždy založený na dodržiavaní ľudských práv; vyzýva členské štáty, aby zabránili prípadom nútenej sterilizácie žien so zdravotným postihnutím a odsúdili ich;

35.  konštatuje, že terminológia, ktorá sa používa na opis telesných porúch (impairment) a postihnutia (disability), je rozdielna a že dôraz treba klásť na zdravotné postihnutia, nie na telesné poruchy z medicínskeho hľadiska, v súlade s prístupom prijatým v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorým sa riadi Európsky súdny dvor; zdôrazňuje, že zamestnávatelia by sa mali zamerať na zručnosti a schopnosti zamestnancov alebo uchádzačov o prácu so zdravotným postihnutím;

36.  vyzýva členské štáty, aby uľahčili a zaistili prístup ku všetkým typom formálneho, neformálneho a celoživotného vzdelávania a na trh práce pre ženy so zdravotným postihnutím, keďže by sa mali podnecovať, aby sa zúčastňovali na študijných kurzoch a využívali nové informačné a komunikačné technológie, ako aj podporovať a nabádať, aby vstúpili na trh práce, a zdôrazňuje, že osobitné schopnosti názory a skúsenosti môžu značne obohatiť pracovné prostredie; vyzýva členské štáty, aby učiteľom, školiteľom, vyšším štátnym úradníkom a zamestnancom poskytovali školenia a informácie s cieľom podporiť ich, aby zavádzali procesy sociálnej integrácie zamerané na využívanie potenciálu a pridanej hodnoty žien so zdravotným postihnutím; navrhuje účinné využitie Európskeho sociálneho fondu na zlepšenie miery začleňovania žien a dievčat so zdravotným postihnutím do všetkých dôležitých oblastí života, akými sú prístup na trh práce, ako aj do obmedzenia nezamestnanosti mladých ľudí a zmiernenia chudoby;

37.  vyzýva členské štáty, aby preskúmali svoj legislatívny a politický rámec v súvislosti s účasťou žien so zdravotným postihnutím a žien s duševným postihnutím na trhu práce; zdôrazňuje, že je potrebné prijať aktívne opatrenia politiky trhu práce pre ženy so zdravotným postihnutím, ktoré poskytnú možnosť výberu individuálneho, a to aj flexibilného zamestnania na čiastočný alebo plný úväzok, a zvážiť možnosť stimulovania malých a stredných podnikov (MSP) vo forme finančnej a inej podpory na zosúladenie pracovného a súkromného života; zdôrazňuje, že ženy so zdravotným postihnutím by mali mať rovnaký prístup k financovaniu na vytvorenie malých podnikov a iných foriem samostatnej zárobkovej činnosti, ako aj právo vybrať si medzi rôznymi formami zamestnania; nabáda členské štáty, aby využívali osvedčené postupy v Európe; vyzýva zamestnávateľov, aby urobili primerané úpravy pracovísk a pracovných podmienok, venovali tak väčšiu pozornosť poskytovaniu stimulov osobám so zdravotným postihnutím a aktívne ich začleňovali do trhu práce, pričom by tieto osoby mali možnosť predkladať jednotlivé prípady diskriminácie na vypočutie na pracovných súdoch v súlade s článkom 5 smernice 2000/78/ES;

38.  konštatuje, že súčasné systémy vzdelávania a odbornej prípravy vo všeobecnosti nie sú schopné zabrániť vysokej miere predčasného ukončenia školskej dochádzky ľudí so zdravotným postihnutím, a povzbudzuje členské štáty, aby osobitnú pozornosť venovali chlapcom a dievčatám so zdravotným postihnutím alebo špeciálnymi potrebami v kontexte vzdelávania s cieľom zlepšiť ich integráciu a prispieť k zníženiu miery predčasného ukončenia školskej dochádzky na menej ako 10 %;

39.  vyzýva členské štáty, aby vyčlenili potrebné finančné prostriedky a podporu pre združenia a organizácie zastupujúce ľudí so zdravotným postihnutím, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri presadzovaní ich práv a zdôrazňovaní prínosu ich aktívneho občianstva a účasti v spoločnosti;

40.  vyzýva členské štáty, aby rodinám žien so zdravotným postihnutím poskytli potrebnú špecializovanú podporu vo forme odbornej prípravy a pomoci pre ošetrovateľov na každej možnej úrovni, a aby zriadili inštitúcie dočasnej starostlivosti, ktoré umožnia dočasnú starostlivosť o ľudí so zdravotným postihnutím v prípade, keď budú rodiny takúto službu potrebovať;

41.  zdôrazňuje, že existujúce nerovnosti medzi zariadeniami infraštruktúry členských štátov pre ľudí so zdravotným postihnutím, zdôrazňuje potrebu zaručenia bezplatnej mobility v rámci EÚ aj pre ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, a to všade, a že cieľový členský štát musí takýmto ženám s osobitnými potrebami, na ktoré majú nárok, zabezpečiť rovnaké podmienky ako v prípade ostatných osôb so zdravotným postihnutím;

42.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Rada napriek pozícii Parlamentu z roku 2009 ešte nedokončila prácu na smernici Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu; vyzýva Radu, aby zabezpečila prijatie tohto právneho predpisu do konca súčasného parlamentného obdobia;

43.  zdôrazňuje, že u ľudí so zdravotným postihnutím a najmä u žien je väčšia pravdepodobnosť, že upadnú do chudoby (podľa OECD žije zhruba každá štvrtá osoba so zdravotným postihnutím v chudobe); žiada členské štáty, aby prijali náležité opatrenia, ktorými by sa predchádzalo upadnutiu žien a dievčat so zdravotným postihnutím do chudoby a zaručil by sa im príjem príspevkov a prídavkov na zdravotné postihnutie a prístup k sociálnym a zdravotníckym službám prostredníctvom vytvárania príslušných vnútroštátnych programov a zabezpečenia ich účinnej realizácie na základe priebežného monitorovania a hodnotenia; konštatuje, že nebezpečenstvo chudoby a nezamestnanosti je mimoriadne závažné, pokiaľ ide o slobodné matky s deťmi s postihnutím; zdôrazňuje, že podpora rodovej rovnosti a rovnakých príležitostí, a boj proti diskriminácii, ktorej čelia deti so zdravotným postihnutím a ich rodiny, sú nástrojom, ktorý možno použiť na boj proti stigmatizácii, chudobe a sociálnemu vylúčeniu, a že prepojenie medzi zdravotným postihnutím, rodovým hľadiskom a chudobou by sa malo zohľadniť vo všetkých opatreniach zameraných na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

44.  žiada systémy verejného zdravotníctva, aby zraniteľné skupiny klasifikovali ako používateľov s osobitnými potrebami a poskytli im potrebné zdroje a príslušné pomôcky s cieľom poskytovať náležitú starostlivosť;

45.  žiada, aby bola starším ženám, ktoré často žijú osamote a čelia chorobám vedúcim k postihnutiu, venovaná osobitná pozornosť prostredníctvom vypracovania programov v oblasti prevencie a poskytovania pomoci;

46.  zdôrazňuje, že zavedenie úsporných opatrení v mnohých krajinách viedlo k zníženiu sociálnych dávok a základných služieb, a že ženy so zdravotným postihnutím preto v tejto súvislosti tvoria osobitne zraniteľnú skupinu; zdôrazňuje tiež, že škrty vo financovaní ľudí so zdravotným postihnutím a ich ošetrovateľov – ktorými sú často ženy – bude mať nepriaznivý vplyv na vzdelávanie, sociálne a ekonomické potreby žien s rodinnými povinnosťami; preto vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia zamerané na odstránenie všetkých prekážok v oblasti účinných, dostupných, vysokokvalitných a cenovo prijateľných služieb pre ženy so zdravotným postihnutím;

47.  poukazuje na to, že nedostatok cenovo dostupných, prístupných a vysokokvalitných asistenčných služieb pre osoby so zdravotným postihnutím vo väčšine členských štátov a skutočnosť, že opatrovanie nie je rovnako rozdelené medzi ženy a mužov, majú priamy negatívny vplyv na schopnosť účasti žien na všetkých aspektoch spoločenského, hospodárskeho, kultúrneho a politického života; v tejto súvislosti trvá na tom, aby sa osobitná pozornosť venovala ľuďom, najmä ženám, ktorí sa starajú o osoby so zdravotným postihnutím, a aby sa ich skúsenosti zohľadnili pri akreditovaní ich odbornej praxe, a zdôrazňuje, že je potrebné povzbudiť členské štáty, aby vo svojich systémoch sociálneho zabezpečenia a pri odchode ľudí do dôchodku zohľadnili zapojenie a neplatenú prácu ošetrovateľov (spravidla žien) ľudí so zdravotným postihnutím; zdôrazňuje, že osobitná pozornosť sa musí venovať týmto ženám, aby sa zabezpečilo, že budú dostávať primeranú mzdu a dôchodok; preto vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh o dovolenke ošetrovateľov (alebo synovskej/dcérskej dovolenke), ktorý ľuďom umožní vziať si dovolenku s cieľom starať sa o chorých, zdravotne postihnutých alebo narušených rodinných príslušníkov a/alebo ostať v zamestnaní počas dovolenky na účely starostlivosti o závislých rodinných príslušníkov;

48.  žiada Komisiu a členské štáty, aby rozvíjali rozsiahle kampane na zvyšovanie povedomia, ktoré by lepšie zviditeľňovali ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, a poukazuje na cennú úlohu, ktorú môžu zohrávať masovokomunikačné prostriedky a internet pri vytváraní pozitívneho obrazu žien so zdravotným postihnutím a ich podporovaní pri presadzovaní ich práv;

49.  nazdáva sa, že je nevyhnutné, aby členské štáty zabezpečili, že ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím si budú rovné pred zákonom a budú mať nárok na rovnakú právnu ochranu a rovnaké právne výhody bez akejkoľvek diskriminácie; nazdáva sa, že akákoľvek diskriminácia na základe zdravotného postihnutia a pohlavia je zakázaná vzhľadom na skutočnosť, že spojenie oboch týchto faktorov má exponenciálny vplyv na nerovnosť;

50.  žiada Komisiu, aby pri strednodobej revízii Stratégie pre oblasť postihnutia 2010 – 2020 a príprave s tým súvisiaceho zoznamu opatrení zaujala rodovo výraznejší prístup;

51.  pripomína, že politiky Spoločenstva v oblasti zdravotného postihnutia musia už od začiatku zohľadňovať rodovú rovnosť, aby nerovnosti, ktoré už existujú, nepretrvávali ani nenarastali počas rozvoja politiky; zdôrazňuje potrebu ustanoviť ukazovatele, ktoré budú spoločne odrážať zdravotné postihnutie a rodové aspekty; nazdáva sa, že nedostatok ukazovateľov sťažuje získanie presného obrazu o situácii, ktorej čelia ženy so zdravotným postihnutím; vyzýva Komisiu, aby vyzvala ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím k účasti na budúcich štúdiách o ženách a zdravotnom postihnutí;

52.  vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby prijali horizontálnu antidiskriminačnú smernicu, ktorá odstráni prekážky vo všetkých oblastiach právomocí EÚ, ktoré ľuďom so zdravotným postihnutím a najmä postihnutým ženám a dievčatám bránia uplatniť ich plný potenciál pre sociálnu účasť a nezávislosť;

53.  vyzýva členské štáty aby podporovali dobrovoľné iniciatívy propagujúce ľudskú rôznorodosť a aby MVO poskytovali na túto problematiku dostatok prostriedkov;

54.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zhromaždili podrobné a spoľahlivé štatistiky o skutočnej situácii, ktorej čelia ľudia so zdravotným postihnutím, so zohľadnením rodového hľadiska, pretože sú nevyhnutné pre koncepciu účinnej politiky zameranej na riešenie vzájomného prepojenia medzi pohlavím, zdravotným postihnutím a násilím; nazdáva sa, že do zhromažďovania takýchto údajov by mali byť zapojené ženy so zdravotným postihnutím; zároveň sa tiež nazdáva, že všetky štúdie o ľuďoch so zdravotným postihnutím musia zohľadniť rodový aspekt, pričom štúdie o ženách a dievčatách musia takisto vziať do úvahy aspekt zdravotného postihnutia;

55.  zdôrazňuje, že rôznorodosť obohacuje spoločnosť;

56.  konštatuje, že ľudská dôstojnosť je nedotknuteľná a že sa musí rešpektovať a chrániť;

57.  podčiarkuje, že v rozvojom programe po roku 2015 je potrebné prijať taký prístup k zdravotnému postihnutiu, ktorý bude zohľadňovať rodové hľadisko;

58.  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby otázky spojené so zdravotným postihnutím koordinovaným spôsobom zahrnuli do rozvojových politík a projektov a aby celkovo presadzovali stratégiu na zníženie chudoby v geografických programoch zameraných na ženy so zdravotným postihnutím s cieľom uvoľniť ich ekonomický potenciál; zdôrazňuje, že pozemková reforma musí zaistiť rodovú rovnosť vo vlastníctve pôdy vrátane žien so zdravotným postihnutím;

59.  žiada Komisiu a ESVČ, aby na úrovni jednotlivých krajín zaviedli monitorovacie mechanizmy, ktoré umožnia hodnotiť vplyv ich politík na ženy so zdravotným postihnutím; vyzýva EÚ, aby súlade s Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím a Dohovorom MOP č. 159 podporila úsilie partnerských krajín pri vytváraní a vykonávaní právnych predpisov v oblasti zamestnania;

60.  vyzýva Komisiu, aby v súlade s cieľmi Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím podporovala iniciatívy zamerané na posilnenie schopnosti zainteresovaných strán účinne plniť medzinárodné záväzky v oblasti rozvoja podporujúceho začlenenie osôb so zdravotným postihnutím; odporúča, aby EÚ podporovala účasť organizácií osôb so zdravotným postihnutím na rozhodovacom procese na medzinárodnej a vnútroštátnej úrovni;

61.  zdôrazňuje, že nebezpečné situácie a humanitárne krízy majú negatívny vplyv na bezpečnosť a istotu žien a dievčat so zdravotným postihnutím, čo výrazne znižuje ich šance na prežitie; zdôrazňuje, že ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím sú oveľa zraniteľnejšie ako ostatní ľudia voči výskytu nebezpečných situácii, počas nich a po nich, ako sú ozbrojené konflikty, okupácia územia, prírodné katastrofy a humanitárne krízy; zdôrazňuje, že národné a medzinárodné agentúry zodpovedné za verejné zdravie, pripravenosť na katastrofy, núdzovú pomoc a humanitárnu pomoc musia byť informované o právach a osobitných potrebách žien a dievčat so zdravotným postihnutím, a o potrebe dostupnosti ľudských a materiálnych zdrojov, ktoré zabezpečia, že ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím budú mať univerzálny prístup a rovnaké príležitosti v nebezpečných a núdzových situáciách, čím sa zabráni nedostatku starostlivosti a/alebo nevhodným opatreniam;

62.  zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty musia uznať význam presadzovania medzinárodnej spolupráce s cieľom podporiť národné úsilie o posilnenie práv žien a dievčat so zdravotným postihnutím plne a za rovnakých podmienok uplatňovať všetky svoje základné práva a slobody; zdôrazňuje, že programy medzinárodnej spolupráce musia byť inkluzívne, pokiaľ ide o ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, preto sa organizácie, ktoré ich zastupujú (zmiešané alebo špecifické) musia priamo zúčastňovať na návrhu, rozvoji, monitorovaní a hodnotení politík v oblasti spolupráce vykonávaných na miestnej, vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni, ako aj na úrovni Spoločenstva prostredníctvom výmeny a šírenia informácií, skúseností, vzdelávacích programov a osvedčených postupov;

63.  zdôrazňuje, že EÚ a členské štáty musia podporovať začlenenie rodového hľadiska a zdravotného postihnutia ako prierezového rozmeru do svojich politík, programov a projektov rozvojovej spolupráce, čím zabezpečia, že budú navrhnuté konkrétne projekty, ktoré podporia rovnaké príležitosti pre ľudí so zdravotným postihnutím, najmä ženy a dievčatá; zdôrazňuje, že Komisia, Parlament, OSN, špecializované agentúry a všetky ostatné medzinárodné, vnútroštátne a miestne darcovské agentúry musia poskytnúť financovanie na programy zamerané na ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím ako na jednu zo svojich priorít, vyčleniť na ne finančné prostriedky vo svojich všeobecných programoch, rovnako ako na programy alebo časti programov zameraných na ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím; nazdáva sa, že EÚ musí zahrnúť práva žien a dievčat so zdravotným postihnutím do svojej dvojstrannej spolupráce a dlhodobej spolupráce tretích krajín s miestnymi orgánmi, čím poskytne priamu hospodársku podporu prostredníctvom svojich multilaterálnych politík v oblasti rozvojovej spolupráce na základe finančných príspevkov do medzinárodných organizácií, prostredníctvom spolufinancovania s MVO v EÚ a inde vo svete, ako aj politík spojených s humanitárnou pomocou;

64.  zdôrazňuje význam podpory aktívnej účasti žien so zdravotným postihnutím v Európe prostredníctvom organizácií, ktoré ich zastupujú (najmä Európskeho fóra zdravotne postihnutých, Európskej ženskej loby a ich príslušných vnútroštátnych členských organizácií), na monitorovaní medzinárodných zmlúv o dodržiavaní ľudských práv poskytovaním relevantných informácií v alternatívnych správach poukazujúcich na situáciu žien a dievčat so zdravotným postihnutím a na ich základné práva a slobody;

65.  považuje za rozhodujúce zabezpečiť, aby pravidelné správy EÚ a jej členských štátov v rámci zmlúv o dodržiavaní ľudských práv obsahovali informácie o všetkých právach žien a dievčat so zdravotným postihnutím vrátane súčasnej situácie de facto a de iure, informácie o opatreniach na zlepšenie ich situácie a o ťažkostiach a prekážkach, ktorým čelia, najmä vo vidieckych oblastiach; je presvedčený o tom, že sa tento postup musí zaviesť vo všetkých inštitúciách pracujúcich v záujme ochrany ľudských práv v rámci EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni, vrátane organizácií zastupujúcich ľudí so zdravotným postihnutím a ich rodiny, ženy vo všeobecnosti a ženy so zdravotným postihnutím;

66.  je presvedčený, že na to, aby sa situácia žien a dievčat so zdravotným postihnutím stala jednou z hlavných výziev, musí byť zdravotné postihnutie súčasťou všetkých programov, opatrení a politík týkajúcich sa rodového hľadiska, ako aj návrhov a rozvoja pozitívnych akčných opatrení určených na dosiahnutie pokroku v tejto oblasti vzhľadom na skutočnosť, že sú znevýhodnené;

67.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Rade Európy a generálnemu tajomníkovi OSN.

(1) Ú. v. EÚ L 23, 27.1.2010, s. 35. (2) Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16. (3) Ú. v. EÚ C 137 E, 27.5.2010, s. 68. (4) Ú. v. ES L 167, 12.6.1998, s. 25. (5) Ú. v. EÚ C 224, 16.9.2006, s. 9. (6) Ú. v. ES C 187, 18.7.1988, s. 236. (7) Ú. v. ES C 158, 26.6.1989, s. 383. (8) Ú. v. ES C 284, 2.11.1992, s. 49. (9) Ú. v. ES C 17, 22.1.1996, s. 196. (10) Ú. v. ES C 152, 27.5.1996, s. 87. (11) Ú. v. ES C 20, 20.1.1997, s. 386. (12) Ú. v. ES C 132, 28.4.1997, s. 313. (13) Ú. v. ES C 21 E, 24.1.2002, s. 246. (14) Ú. v. EÚ C 76 E, 25.3.2004, s. 231. (15) Ú. v. EÚ C 184 E, 8.7.2010, s. 111. (16) Ú. v. EÚ C 131 E, 8.5.2013, s. 9. (17) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 25. (18) Svetová správa o zdravotnom postihnutí z roku 2011 vypracovaná Svetovou zdravotníckou organizáciou v spolupráci so Svetovou bankou. (19) Human Rights Watch: Human Rights for Women and Children with Disabilities (Ľudské práva pre ženy a deťmi so zdravotným postihnutím) (2012), s. 5. (20) Ú. v. EÚ C 296 E, 2.10.2012, s.26.