Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 15 a 16 Zmluvy o Európskej únii a článok 235 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 25. – 26. marca 2010, 17. júna 2010, 16. septembra 2010, 28. – 29. októbra 2010, 16. – 17. decembra 2010, 4. februára 2011, 24. – 25. marca 2011, 23. – 24. júna 2011, 23. októbra 2011, 9. decembra 2011, 1. – 2. marca 2012, 28. – 29. júna 2012, 18. – 19. októbra 2012, 13. – 14. decembra 2012, 7. – 8. februára 2013, 14 – 15. marca 2013 a 27. – 28. júna 2013,

–  so zreteľom na vyhlásenia hláv štátov alebo predsedov vlád Európskej únie po neformálnych zasadnutiach členov Európskej rady z 26. októbra 2011 a 30. januára 2012,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. mája 2009 o vplyve Lisabonskej zmluvy na zvyšovanie inštitucionálnej rovnováhy Európskej únie(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2013 o zlepšení praktických opatrení týkajúcich sa konania volieb do Európskeho parlamentu v roku 2014(2),

–  so zreteľom na články 48, 110 a 127 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A7-0336/2013),

A.  keďže Lisabonská zmluva udelila Európskej rade štatút európskej inštitúcie bez toho, aby zmenila jej úlohu, keďže podľa článku 15 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii „Európska rada dáva Únii potrebné podnety na jej rozvoj a určuje jej všeobecné politické smerovanie a priority. Nevykonáva legislatívnu funkciu.“;

B.  keďže Parlament si plne uvedomuje nezávislosť Európskej rady a významné úlohy, ktoré pre ňu vyplývajú zo zmlúv;

C.  keďže pod tlakom krízy značne vzrástla úloha Európskej rady: zvýšil sa počet mimoriadnych schôdzí a otázky, ktoré sa zvyčajne prerokúvajú na úrovni Rady ministrov, boli prenesené do Európskej rady; keďže Európska rada tým prekračuje rámec kľúčového ustanovenia zmluvy, ktoré stanovuje, že Európska rada nemá žiadne legislatívne funkcie;

D.  keďže pokušenie hláv štátov alebo predsedov vlád uchyľovať sa k riešeniam na medzivládnej úrovni ohrozuje tzv. metódu Spoločenstva a je v rozpore so zmluvami;

E.  keďže na posilnenie demokratického charakteru rozhodovacieho procesu sa prijmú náležité opatrenia parlamentnej kontroly;

F.  keďže podľa Lisabonskej zmluvy sa členovia Európskej rady individuálne zodpovedajú vlastným národným parlamentom, ale kolektívne sa zodpovedajú iba sebe samým;

G.  keďže predsedovi Európskej úrady bola zverená úloha predkladať návrhy, ktorú najčastejšie vykonáva v súčinnosti s predsedami ostatných inštitúcií, čo znamená, že sa v skutočnosti stal hlavným vyjednávačom v mene členských štátov o otázkach, ktoré od prijatia Lisabonskej zmluvy patria do postupu spolurozhodovania;

H.  keďže na základe dohody s orgánmi Parlamentu, a to najmä formou výmeny listov, sa predseda Van Rompuy snaží v čo najväčšej miere splniť požiadavky informovanosti a transparentnosti: osobne sa stretáva s predsedami výborov, spravodajcami alebo tzv. šerpami Parlamentu, aby s nimi prerokoval viaceré dôležité témy; odpovedá na písomné otázky; pravidelne informuje o zasadnutiach Európskej rady, buď na plenárnej schôdzi alebo na schôdzach rozšírenej Konferencie predsedov, a je v úzkom kontakte s predsedami skupín;

I.  keďže tento postup si zaslúži byť formálne zakotvený, aby bol precedensom do budúcnosti, a zároveň si zasluhuje skvalitnenie; keďže pokiaľ ide o európsky režim patentov, Európska rada spochybnila legislatívnu dohodu uzatvorenú medzi Parlamentom a Radou; keďže pokiaľ ide o hospodárske riadenie, Európska rada považovala za vhodné opätovne prerokovať rovnaké ustanovenia ako tie, ktoré už nadobudli účinnosť v zmysle predchádzajúceho nariadenia; keďže pokiaľ ide o európsky orgán dohľadu pre bankovníctvo, Európska rada prijala s ročným odstupom dve protichodné stanoviská, čomu sa dalo predísť, ak by sa lepšie zohľadnilo stanovisko Parlamentu; keďže viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 umožnil faktickú legislatívnu lúpež, keďže jednomyseľnosť, ktorá je v Rade nevyhnutná, bolo možné dosiahnuť len tým, že sa niektoré zásadné politické rozhodnutia o legislatívnych predpisoch o financovaní niektorých politík prijali vopred, čo v týchto oblastiach obmedzilo úlohu Parlamentu pri predkladaní pozmeňujúcich návrhov k sekundárnym predpisom;

J.  keďže vo všetkých týchto prípadoch, ktoré sú svojou podstatou tie najdôležitejšie, chýbajúci formálny dialóg medzi Parlamentom a Európskou radou bráni Parlamentu plne vykonávať svoju úlohu spoluzákonodarcu stanovenú zmluvami; keďže sa často ukázalo, že oficiálni partneri zástupcov Parlamentu nemajú právomoc na to, aby svoje vlády skutočne k niečomu zaviazali; keďže napriek tomu, že úradujúci predseda Rady a Rada pre všeobecné záležitosti(3) sú naďalej teoreticky zodpovední za prípravu zasadnutí Európskej rady, začína byť čoraz jasnejšie, že zohrávajú len okrajovú či technickú úlohu; keďže tradičný otvárací prejav predsedu Európskeho parlamentu pri otváraní zasadnutí Európskej rady nie je dostatočným opatrením;

K.  keďže Európsky parlament nemôže vyzvať predsedu Európskej rady na rozpravu ešte pred začiatkom zasadnutia Európskej rady; keďže Parlament nie je dobre pripravený na rozpravy, v ktorých predseda podáva správy v nadväznosti na zasadnutia Európskej rady;

L.  keďže treba naopak privítať, že niekoľko predsedov vlád členských štátov EÚ prejavuje záujem o diskusie o budúcnosti Európy v Európskom parlamente;

M.  keďže činnosť Rady ministrov je dôvodom na vážne obavy a keďže ani Európska rada, ani rotujúce predsedníctvo nedokážu podľa všetkého pri svojej práci zabezpečiť žiaducu úroveň rýchlosti, stratégie, súladu, súdržnosti a transparentnosti; keďže takéto nedostatky v rámci druhého zákonodarného orgánu poškodzujú tvorbu práva v Európskej únii;

N.  keďže článok 17 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii sa začne prvýkrát uplatňovať po nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu; keďže toto kľúčové ustanovenie umožní, aby predsedu Komisie zvolili občania prostredníctvom voľby svojich poslancov Parlamentu, čo je v súlade s parlamentným systémom; keďže tento výsledok možno dosiahnuť len v prípade, ak európske politické strany, Parlament a Európska rada budú konať v duchu tohto ustanovenia, v súlade so svojimi povinnosťami, najmä v súvislosti s konzultáciami zameranými na vykonávanie deklarácie 11 pripojenej k Lisabonskej zmluve;

1.  domnieva sa, že so zreteľom na skúsenosti získané počas týchto štyroch rokov je potrebné zlepšiť a formálne upraviť pracovné vzťahy medzi Európskou radou a Parlamentom; nazdáva sa, že by sa to mohlo uskutočniť buď formou spoločného vyhlásenia alebo medziinštitucionálnej dohody alebo na základe výmeny listov;

2.  zastáva názor, že s výnimkou naliehavých udalostí by mala každému zasadnutiu Európskej rady predchádzať rozprava v Európskom parlamente, ktorá by umožnila prijatie uznesenia, pričom na rozprave by sa mal osobne zúčastniť predseda Európskej rady, ktorý by mal predložiť témy programu; domnieva sa, že Parlament a Európska rada by mali zorganizovať svoju činnosť tak, aby Parlament mal možnosť v dostatočnom čase vyjadriť svoje stanovisko k týmto témam a aby predseda Európskej rady mohol po každom zasadnutí Európskej rady podať správu na plenárnej schôdzi; zdôrazňuje, že pokiaľ je to možné, zasadnutia Európskej rady by sa nemali konať počas týždňov, ktoré sú vyhradené na plenárne schôdze Parlamentu;

3.  pripomína, že závery Európskej rady sú usmerneniami na rokovanie pre Radu ministrov a v žiadnom prípade nie sú hranicami, ktoré nie je možné prekročiť pri rokovaniach s Parlamentom; žiada, aby sa do záverov Európskej rady zaviedla štandardná formulácia odkazujúca na ustanovenia článku 15 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii;

4.  naliehavo vyzýva Európsku radu, aby v prípade, ak sa uzatvorí dohoda medzi zástupcami Parlamentu a zástupcami Rady v rámci legislatívneho postupu, danú otázku opätovne neotvárala, okrem prípadov, ak predsedníctvo stanovilo, že ide o dohodu ad referendum;

5.  navrhuje, aby sa raz ročne pozval predseda Európskej rady a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby sa spolu s predsedom Komisie zúčastnili na všeobecnej diskusii o vnútornej a vonkajšej situácii v Únii, a to bez toho, aby sa táto diskusia prekrývala so súčasnou rozpravou o stave Únie, počas ktorej predseda Komisie predkladá svoj pracovný program a podáva správu o svojej činnosti Parlamentu, ktorému sa zodpovedá;

6.  pripomína, že na rozdiel od predsedu Komisie sa predseda Európskej rady nezodpovedá Parlamentu a že sa to musí zohľadniť pri organizácii rozpráv, na ktorých sa zúčastňuje, a zároveň sa musí umožniť dialóg s predsedom Európskej rady aj iným členom ako predsedom skupín; preto sa domnieva, že postup písomných otázok nie je vhodný;

7.  žiada, aby sa vždy, keď Európska rada iniciuje akčný plán alebo postup, ktorý by mohol mať legislatívny rozmer, včas a v spolupráci s Parlamentom rozhodlo o pridružení Parlamentu v takej forme, ktorá sa javí v danom prípade vhodná; trvá na tom, že predseda Parlamentu by sa mal v plnom rozsahu zúčastňovať na zasadnutiach Európskej rady, na ktorých sa rokuje o medziinštitucionálnych otázkach, pričom Európsky parlament a Európska rada by následne upravili svoje rokovacie poriadky a stanovili v nich výber svojich zástupcov a spôsob, akým títo zástupcovia získavajú mandát na rokovanie a ako o rokovaní informujú;

8.  vyzýva Európsku radu, aby pred začiatkom európskej volebnej kampane vysvetlila, ako zamýšľa v rámci konzultácií o vykonávaní deklarácie 11 pripojenej k Lisabonskej zmluve, ktoré by mali prebehnúť medzi Európskym parlamentom a Európskou radou, rešpektovať voľbu európskych občanov v postupe vedúcom k zvoleniu predsedu Komisie v súlade s článkom 17 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii; pripomína, že je dôležité zviditeľniť predvolebnú kampaň a posilniť jej európsky charakter; vyzýva všetkých členov Európskej rady, aby vopred oznámili, ako zamýšľajú rešpektovať hlas svojich spoluobčanov pri navrhovaní jedného alebo viacerých kandidátov do funkcie komisára za svoju krajinu;

9.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Európskej rade, Rade a Komisii, ako aj hlavám štátov a predsedom vlád a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 212 E, 5.8.2010, s. 82. (2) Prijaté texty, P7_TA(2013)0323. (3) Pozri článok 16 Zmluvy o Európskej únii.