Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 12. júna 2013 o schválení vymenovania pána Nevena Mimicu za člena Komisie (2013/0806(NLE))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Akt o pristúpení Chorvátska, a najmä na jeho článok 21 ods. 1,

–  so zreteľom na návrh predložený chorvátskou vládou 25. apríla 2013 s cieľom vymenovať pána Nevena Mimicu za člena Komisie,

–  so zreteľom na list Rady z 2. mája 2013, ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom rozhodnutie, ktoré sa má prijať po spoločnej dohode s predsedom Komisie ohľadom vymenovania pána Nevena Mimicu za člena Komisie,

–  so zreteľom na vypočutie pána Nevena Mimicu 4. júna 2013, ktoré viedol Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa v spojení s Výborom pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, a na hodnotiace vyhlásenie vypracované po tomto vypočutí,

–  so zreteľom na článok 106 a prílohu XVII rokovacieho poriadku,

1.  schvaľuje vymenovanie pána Nevena Mimicu za člena Komisie na zvyšok funkčného obdobia Komisie, t. j. do 31. októbra 2014;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Chorvátskej republike.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 12. júna 2013 o počte členov stálych výborov (2013/2671(RSO))

P7_TA(2013)0250 B7-0268/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Konferencie predsedov,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutia z 15. júla 2009(1), 14. decembra 2011(2) a 18. januára 2012(3) o počte členov stálych výborov,

–  so zreteľom na článok 183 rokovacieho poriadku,

1.  rozhodol o zmene počtu členov stálych výborov takto:

2.  rozhodol, že toto rozhodnutie nadobúda účinnosť 1. júla 2013;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie pre informáciu Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 224 E, 19.8.2010, s. 34. (2) Prijaté texty, P7_TA(2011)0570. (3) Prijaté texty, P7_TA(2012)0001.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 12. júna 2013 o vymenovaní Nevena Matesa za člena Dvora audítorov (C7-0106/2013 – 2013/0804(NLE))

P7_TA(2013)0251 A7-0182/2013

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 286 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0106/2013),

–  so zreteľom na článok 108 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A7-0182/2013),

A.  keďže Výbor pre kontrolu rozpočtu následne pristúpil k posúdeniu kvalifikácie navrhovaného kandidáta, najmä pokiaľ ide o podmienky uvedené v článku 286 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

B.  keďže Výbor pre kontrolu rozpočtu na svojej schôdzi, ktorá sa konala 27. mája 2013, vypočul kandidáta Rady na člena Dvora audítorov,

1.  nesúhlasí s návrhom Rady vymenovať Nevena Matesa za člena Dvora audítorov;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a pre informáciu Dvoru audítorov, ako aj ostatným inštitúciám Európskej únie a kontrolným orgánom členských štátov.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 12. júna 2013 o návrhu na vymenovanie Georga Pufana za člena Dvora audítorov (C7-0115/2013 – 2013/0805(NLE))

P7_TA(2013)0252 A7-0181/2013

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 286 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0115/2013),

–  so zreteľom na článok 108 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A7-0181/2013),

A.  keďže Výbor pre kontrolu rozpočtu posúdil kvalifikáciu navrhovaného kandidáta, najmä pokiaľ ide o podmienky uvedené v čl. 286 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

B.  keďže Výbor pre kontrolu rozpočtu na svojej schôdzi, ktorá sa konala 27. mája 2013, vypočul kandidáta Rady na člena Dvora audítorov,

1.  súhlasí s návrhom Rady vymenovať Georga Pufana za člena Dvora audítorov;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a pre informáciu Dvoru audítorov, ako aj ostatným inštitúciám Európskej únie a kontrolným orgánom členských štátov.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. júna 2013 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1005/2008, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie (COM(2012)0332 – C7-0158/2012 – 2012/0162(COD))

P7_TA(2013)0253 A7-0144/2013

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2012)0332),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7–0158/2012),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. septembra 2012(1),

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo (A7-0144/2013),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. júna 2013 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2013, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1005/2008, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. septembra 2012(2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(3),

keďže:

(1)  Nariadením Rady (ES) č. 1005/2008 z 29. Septembra 2008, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie(4), sa Komisii udeľujú právomoci, aby mohla vykonávať niektoré ustanovenia uvedeného nariadenia, a určité vykonávacie právomoci sa vyhradzujú pre Radu.

(2)  V dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy je potrebné zosúladiť určité právomoci udelené podľa nariadenia (ES) č. 1005/2008 s článkami 290 a 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(3)  S cieľom uplatňovať niektoré ustanovenia nariadenia (ES) č. 1005/2008 by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej Únie, pokiaľ ide o:

(4)  Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác na účely prijatia delegovaných aktov uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni s cieľom získať objektívne, presné, kompletné a aktuálne informácie. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť súčasné, včasné a primerané postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade. [PDN 1]

(5)  S cieľom zaistiť jednotné podmienky vykonávania nariadenia (ES) č. 1005/2008 by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci v súlade s článkom 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o:

Ak sa vyžaduje kontrola členských štátov, mali by sa uvedené právomoci vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(5).

(6)  V dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy treba vypustiť článok 52. Tento článok sa už použil na stanovenie právneho rámca pre zjednodušené osvedčenie o úlovku a na stanovenie administratívnych dojednaní s tretími krajinami podľa článku 12 ods. 4 a článku 20 ods. 4. Ešte stále je nutné udeliť Komisii potrebné právomoci, aby mohla prijímať delegované akty s cieľom prispôsobiť systém osvedčovania úlovkov v prípade niektorých produktov rybolovu získaných malými rybárskymi plavidlami vrátane možnosti použiť zjednodušené osvedčenie o úlovku, a vykonávacie právomoci, aby Komisia mohla po dohode s vlajkovými štátmi prijať osvedčenia o úlovkoch, ktoré sa vystavujú, potvrdzujú a predkladajú elektronickými prostriedkami, alebo sa nahrádzajú elektronickými systémami sledovateľnosti, ktoré zabezpečujú rovnakú úroveň kontroly orgánmi.

(7)  V dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy je potrebné upraviť ustanovenie týkajúce sa dočasných opatrení, ktorým sa ustanovuje predloženie návrhu určitých opatrení Komisie za určitých podmienok Rade.

(8)  Ustanoveniami nariadenia (ES) č. 1005/2008, ktoré sa týkajú vyhotovenia zoznamu nespolupracujúcich tretích krajín a vyradenia tretích krajín z uvedeného zoznamu, sa Rade udeľujú rozhodovacie právomoci. V dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy je nutné uvedené ustanovenia zosúladiť s novými postupmi, ktoré sa uplatňujú na spoločnú rybársku politiku.

(9)  Nariadenie (ES) č. 1005/2008 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 1005/2008 sa mení takto:

(1)  Článok 6 sa mení takto:

a)  dopĺňa sa tento odsek:"

„1a. Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 54 ods. 2 určiť formu predbežného oznámenia uvedeného v odseku 1.“;

b)  odsek 3 sa nahrádza takto:"

„3. Komisia je v súlade s článkom 54a splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými určitým kategóriám rybárskych plavidiel tretích krajín udelí výnimku z povinnosti stanovenej v odseku 1 na obmedzený a obnoviteľný čas, alebo poskytne ďalšie oznamovacie obdobie, pričom okrem iného zohľadní druh produktu rybolovu, vzdialenosť medzi loviskami, miestami vykládky a prístavmi, kde sú príslušné plavidlá zaregistrované alebo zaznamenané.“.

(2)  V článku 8 sa odsek 3 nahrádza takto:"

„3. Postupy a formuláre na podávanie vyhlásení o vykládke a prekládke sa stanovia prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 54 ods. 2.“.

(3)  V článku 9 sa odsek 1 nahrádza takto:"

„1. Členské štáty vykonávajú každý rok vo svojich určených prístavoch inšpekcie aspoň 5 % vykládok a prekládok rybárskych plavidiel tretích krajín v súlade s referenčnými hodnotami určenými na základe riadenia rizika, a to bez toho, aby boli dotknuté vyššie prahové hodnoty prijaté regionálnymi organizáciami pre riadenie rybného hospodárstva. Komisia je v súlade s článkom 54a splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými určí uvedené referenčné hodnoty.“.

(4)  Článok 12 sa mení takto:

a)  dopĺňa sa tento odsek:"

„4a. Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov osvedčenia o úlovku stanovené v rámci spolupráce uvedenej v článku 20 ods. 4. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 54 ods. 2.“;

b)  odsek 5 sa nahrádza takto:"

c)  dopĺňa sa tento odsek:"

„6. Komisia je v súlade s článkom 54a splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými prispôsobuje systém osvedčovania úlovkov produktom rybolovu, ktoré získali malé rybárske plavidlá, v prípade potreby vrátane vzoru zjednodušeného osvedčenia o úlovku.“.

(5)  V článku 13 sa odsek 1 nahrádza takto:"

„1. Dokumenty o úlovkoch a všetky súvisiace dokumenty potvrdené v súlade so systémami dokumentácie o úlovkoch, ktoré regionálna organizácia pre riadenie rybného hospodárstva prijala a ktoré sa uznávajú za systémy spĺňajúce požiadavky ustanovené v tomto nariadení, sa akceptujú ako osvedčenia o úlovkoch v súvislosti s produktmi rybolovu získanými z druhov, na ktoré sa takéto systémy dokumentácie o úlovkoch vzťahujú, a podliehajú požiadavkám kontroly a overovania uloženým členskému štátu dovozu v súlade s článkami 16 a 17 a ustanoveniam o odmietnutí dovozu stanoveným v článku 18. Zoznam takýchto systémov dokumentácie o úlovkoch sa určí prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 54 ods. 2.“.

(6)  Článok 16 sa mení a dopĺňa takto:

a)  odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Potvrdené osvedčenie o úlovku dovozca predloží príslušným orgánom členského štátu, do ktorého sa má výrobok doviezť, v lehote pôvodne stanovenej aspoň tri pracovné dni pred odhadovaným časom príchodu na miesto vstupu na územie Únie. Túto lehotu troch pracovných dní možno prostredníctvom delegovaných aktov prijatých v súlade s článkom 54a upraviť podľa druhu rybolovného produktu, vzdialenosti od miesta vstupu na územie Únie alebo použitých dopravných prostriedkov. Uvedené príslušné orgány skontrolujú v rámci riadenia rizika osvedčenie o úlovku na základe informácií poskytnutých v oznámení od vlajkového štátu v súlade s článkami 20 a 22.“;

b)  odsek 3 sa nahrádza takto:"

Členské štáty oznámia Komisii názvy a adresy schválených hospodárskych subjektov čo najskôr po udelení tohto štatútu. Komisia tieto informácie elektronicky sprístupní členským štátom.“;

c)  dopĺňajú sa tieto odseky:"

5.  Komisia prijíma v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 54 ods. 2 vykonávacie akty, pokiaľ ide o:

(7)  V článku 17 sa odsek 3 nahrádza takto:"

„3. Overovania sa zameriavajú na riziká identifikované na základe kritérií stanovených na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie v rámci riadenia rizika. Členské štáty oznámia Komisii svoje vnútroštátne kritériá do 30 pracovných dní od 29. októbra 2008 a tieto informácie aktualizujú. Komisia je v súlade s článkom 54a splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými určuje kritéria Únie s cieľom umožniť včasné analýzy rizika a celkové posúdenie relevantných informácií týkajúcich sa kontroly.“.

(8)  V článku 27 sa odsek 1 nahrádza takto:"

„1. Prostredníctvom vykonávacích aktov prijatých v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 54 ods. 2 Komisia vytvorí zoznam Únie obsahujúci plavidlá vykonávajúce NNN rybolov. Zoznam obsahuje rybárske plavidlá, v súvislosti s ktorými sa na základe opatrení prijatých podľa článkov 25 a 26 a na základe kritérií nachádzajúcich sa v tých istých ustanoveniach získali v súlade s týmto nariadením informácie, podľa ktorých sa zúčastňujú na NNN rybolove podľa článku 3, pričom ich vlajkové štáty v reakcii na tento NNN rybolov nesplnili podmienky oficiálnych žiadostí uvedených v článku 26 ods. 2 písm. b) a c) a v článku 26 ods. 3 písm. b) a c).“.

(9)  V článku 28 sa odsek 1 nahrádza takto:"

(10)  V článku 30 sa odsek 1 nahrádza takto:"

„1. Okrem rybárskych plavidiel uvedených v článku 27 sa prostredníctvom vykonávajúcich aktov do zoznamu Únie obsahujúceho plavidlá vykonávajúce NNN rybolov zapíšu rybárske plavidlá uvedené v zoznamoch plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, ktoré prijali regionálne organizácie pre riadenie rybného hospodárstva. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 54 ods. 2. Vyradenie takýchto plavidiel zo zoznamu Únie obsahujúceho plavidlá vykonávajúce NNN rybolov sa riadi rozhodnutiami, ktoré v tejto súvislosti prijme príslušná regionálna organizácia pre riadenie rybného hospodárstva.“.

(11)  V článku 31 sa odsek 1 nahrádza takto:"

„1. Na základe kritérií uvedených v tomto článku Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov určí tretie krajiny, ktoré považuje za tretie krajiny nespolupracujúce v boji proti NNN rybolovu. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 54 ods. 2.“.

(12)  V článku 33 sa odsek 1 nahrádza takto:"

„1. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov zapíše tretie krajiny určené v súlade s článkom 31 ods. 1 na zoznam nespolupracujúcich tretích krajín. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 54 ods. 2.“.

(13)  V článku 34 sa odsek 1 nahrádza takto:"

„1. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov vyradí tretiu krajinu zo zoznamu nespolupracujúcich tretích krajín, ak dotknutá tretia krajina preukáže, že sa napravila situácia, ktorá spôsobila jej zaradenie do zoznamu. V rozhodnutí o vyradení sa zohľadňuje aj to, či dotknuté identifikované tretie krajiny prijali konkrétne opatrenia schopné zabezpečiť trvalé zlepšenie situácie. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 54 ods. 2.“.

(14)  Článok 36 sa nahrádza takto"

„Článok 36

Dočasné opatrenia

1.  Ak existuje dôkaz o tom, že opatrenia, ktoré niektorá tretia krajina prijala, oslabujú ochranné a riadiace opatrenia, ktoré prijala regionálna organizácia pre riadenie rybného hospodárstva, Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov a v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami stanoviť dočasné opatrenia, ktoré trvajú najviac šesť mesiacov, s cieľom zmierniť účinky takýchto opatrení tretej krajiny. Komisia môže prijať nové rozhodnutie o predĺžení uvedených dočasných opatrení maximálne o šesť mesiacov.

2.  Dočasnými opatreniami uvedenými v odseku 1 sa môže stanoviť, že:

3.  Dočasné opatrenia majú okamžitú účinnosť. Oznamujú sa členským štátom a dotknutej tretej krajine a uverejňujú sa v Úradnom vestníku Európskej únie.“.

(15)  V článku 49 sa odsek 1 nahrádza takto:"

„1. Členské štáty, ktoré získajú vyhovujúco zdokumentované informácie o spozorovaných rybárskych plavidlách, tieto informácie bezodkladne zašlú Komisii alebo ňou určenému orgánu, a to v podobe určenej prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 54 ods. 2.“.

(16)  V článku 51 sa odsek 3 nahrádza takto:"

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 54 ods. 2.“.

(17)  Článok 52 sa vypúšťa.

(18)  Článok 54 sa nahrádza takto:"

„Článok 54

Postup výboru 

1.  Komisii pomáha Výbor pre rybolov a akvakultúru zriadený článkom 30 nariadenia (ES) č. 2371/2002. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.“.

(19)  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 54a

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 6 ods. 3, článku 9 ods. 1, článku 12 ods. 5, článku 12 ods. 6, článku 16 ods. 1, článku 16 od. 4 a článku 17 ods. 3 sa Komisii udeľuje na obdobie troch rokov od …(6). Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto trojročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PDN 2]

3.  Delegovanie právomocí uvedené v článku 6 ods. 3, článku 9 ods. 1, článku 12 ods. 5, článku 12 ods. 6, článku 16 ods. 1, článku 16 ods. 4 a článku 17 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 6 ods. 3, článku 9 ods. 1, článku 12 ods. 5, článku 12 ods. 6, článku 16 ods. 1, článku 16 ods. 4 a článku 17 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.“.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Ú. v. EÚ C 351, 15.11.2012, s. 90. (2) Ú. v. EÚ C 351, 15.11.2012, s. 90. (3) Pozícia Európskeho parlamentu z 12. júna 2013. (4) Ú. v. EÚ L 286, 29.10.2008, s. 1. (5) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13. (6) + Dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. júna 2013 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie) (14654/2/2012 – C7-0165/2013 – 2008/0244(COD))

P7_TA(2013)0254 A7-0214/2013

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (14654/2/2012 – C7-0165/2013),

–  so zreteľom na stanoviská Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 16. júla 2009(1) a z 26. októbra 2011(2),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 7. októbra 2009(3),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(4) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2008)0815),

–  so zreteľom na zmenený návrh Komisie (COM(2011)0320),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 72 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0214/2013),

1.  schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

2.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

3.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 317, 23.12.2009, s. 110. (2) Ú. v. EÚ C 24, 28.1.2012, s. 80. (3) Ú. v. EÚ C 79, 27.3.2010, s. 58. (4) Ú. v. EÚ C 212 E, 5.8.2010, s. 348.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. júna 2013 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie) (15605/3/2012 – C7-0164/2013 – 2008/0243(COD))

P7_TA(2013)0255 A7-0216/2013

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (15605/3/2012 – C7-0164/2013),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 16. júla 2009(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 7. októbra 2009(2),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(3) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2008)0820),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 72 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0216/2013),

1.  schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

2.  schvaľuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

4.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

5.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt po tom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby po dohode s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie spolu s vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

6.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Spoločné vyhlásenie Rady, Európskeho parlamentu a Komisie

Rada a Európsky parlament vyzývajú Komisiu, aby bez toho, aby bolo dotknuté jej právo iniciatívy zvážila revíziu článku 8 ods. 4 prepracovaného znenia dublinského nariadenia, keď Súdny dvor rozhodne vo veci C-648/11 MA a i./Secretary of State for the Home Department, najneskôr však keď uplynú lehoty stanovené v článku 46 dublinského nariadenia. Európsky parlament a Rada potom vykonajú svoje legislatívne právomoci, pričom zohľadnia najlepší záujem dieťaťa.

Komisia v duchu kompromisu a s cieľom zaistiť bezodkladné prijatie návrhu akceptuje, že túto výzvu zváži, pričom má za to, že táto výzva sa vzťahuje iba na dané konkrétne okolnosti a nevytvára precedens.

(1) Ú. v. EÚ C 317, 23.12.2009, s. 115. (2) Ú. v. EÚ C 79, 27.3.2010, s. 58. (3) Ú. v. EÚ C 212 E, 5.8.2010, s. 370.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. júna 2013 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločných konaniach o priznávaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (prepracované znenie) (08260/2/2013 – C7-0163/2013 – 2009/0165(COD))

P7_TA(2013)0256 A7-0217/2013

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (08260/2/2013 – C7-0163/2013),

–  so zreteľom na stanoviská Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 28. apríla 2010(1) a z 26. októbra 2011(2),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(3) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2009)0554),

–  so zreteľom na zmenený návrh Komisie (COM(2011)0319),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 72 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0217/2013),

1.  schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

2.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

3.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 18, 19.1.2011, s. 80. (2) Ú. v. EÚ C 24, 28.1.2012, s. 79. (3) Ú. v. EÚ C 296 E, 2.10.2012, s. 184.

Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 12. júna 2013 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Fonde európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (COM(2012)0617 – C7-0358/2012 – 2012/0295(COD))(1)

P7_TA(2013)0257 A7-0183/2013

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh Pozmeňujúci návrh 1 Návrh nariadenia Odôvodnenie 1 (1)  V súlade so závermi Európskej rady zo 17. júna 2010, v ktorých bola prijatá stratégia Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, si Únia a členské štáty stanovili cieľ, ktorým je znížiť do roku 2020 počet ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením aspoň o 20 miliónov. (1)  V súlade so závermi Európskej rady zo 17. júna 2010, v ktorých bola prijatá stratégia Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu („stratégia Európa 2020“), si Únia a členské štáty stanovili cieľ, ktorým je znížiť do roku 2020 počet ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením aspoň o 20 miliónov. A predsa takmer jednej štvrtine Európanov (119,6 milióna) hrozila v roku 2010 chudoba a sociálne vylúčenie, čo bolo približne o 4 milióny viac ako v predchádzajúcom roku. Chudoba a sociálne vylúčenie však nie sú v Únii na rovnakej úrovni, pričom závažnosť tejto situácie sa v jednotlivých členských štátoch odlišuje. Pozmeňujúci návrh 2 Návrh nariadenia Odôvodnenie 2 (2)  Počet osôb v Únii, ktoré trpia materiálnou alebo dokonca vážnou materiálnou depriváciou, narastá a tieto osoby sú často tak vylúčené, že nemôžu využívať aktivačné opatrenia stanovené v nariadení (EÚ) č. […NSU], a najmä nariadenia (EÚ) č. […ESF]. (2)  Počet osôb v Únii, ktoré trpia materiálnou alebo dokonca vážnou materiálnou depriváciou, narastá a v roku 2012 žilo takmer 8 % občanov Únie v podmienkach vážnej materiálnej deprivácie. Okrem toho, tieto osoby sú často tak vylúčené, že nemôžu využívať aktivačné opatrenia stanovené v nariadení (EÚ) č. […NSU], a najmä nariadení (EÚ) č. […ESF]. Pozmeňujúci návrh 3 Návrh nariadenia Odôvodnenie 2 a (nové) (2a)  Ženy a deti sú medzi odkázanými osobami, ktorým hrozí chudoba a sociálne vylúčenie, zastúpené nadmerne, pričom ženy sú často zodpovedné za zabezpečenie potravín a živobytia rodín. Členské štáty a Komisia by mali prijať vhodné opatrenia s cieľom zabrániť akejkoľvek diskriminácii a mali by zabezpečiť rovnosť medzi mužmi a ženami a súdržné začlenenie rodového hľadiska do všetkých fáz prípravy, plánovania, riadenia a implementácie, monitorovania a hodnotenia fondu, ako aj do informačných a osvetových kampaní a výmen najlepších postupov. Pozmeňujúci návrh 4 Návrh nariadenia Odôvodnenie 2 b (nové) (2b)  V článku 2 Zmluvy o Európskej únii sa zdôrazňuje, že Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Pozmeňujúci návrh 5 Návrh nariadenia Odôvodnenie 2 c (nové) (2c)  V článku 6 Zmluvy o Európskej únii sa zdôrazňuje, že Únia uznáva práva, slobody a zásady uvedené v Charte základných práv Európskej únie. Pozmeňujúci návrh 6 Návrh nariadenia Odôvodnenie 2 d (nové) (2d)  S cieľom zabrániť marginalizácii zraniteľných skupín a osôb s nízkymi príjmami a s cieľom predchádzať zvyšovaniu rizika chudoby a sociálneho vylúčenia je potrebné prijať stratégie podporujúce aktívne začleňovanie. Pozmeňujúci návrh 7 Návrh nariadenia Odôvodnenie 4 (4)  Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (ďalej len „fond“) by mal posilniť sociálnu súdržnosť tak, že bude prispievať k znižovaniu chudoby v Únii podporou vnútroštátnych schém, ktoré poskytujú nefinančnú pomoc najodkázanejším osobám s cieľom zmierniť potravinovú depriváciu, bezdomovectvo a materiálnu depriváciu detí. (4)  Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (ďalej len „fond“) by mal posilniť sociálnu súdržnosť tak, že bude prispievať k znižovaniu chudoby v Únii podporou vnútroštátnych schém, ktoré poskytujú nefinančnú pomoc najodkázanejším osobám s cieľom zmierniť potravinovú a vážnu materiálnu depriváciu. Pozmeňujúci návrh 8 Návrh nariadenia Odôvodnenie 4 a (nové) (4a)  Potenciálnym východiskovým bodom pre prideľovanie finančných prostriedkov rôznym kategóriám osôb vážne ohrozených chudobou môže byť definovanie ETHOS (európskej typológie bezdomovstva). Pozmeňujúci návrh 9 Návrh nariadenia Odôvodnenie 4 b (nové) (4b)  Fond by nemal nahrádzať verejné politiky vlád členských štátov na obmedzenie potreby núdzovej potravinovej pomoci a na zavedenie udržateľných cieľov a politík na úplné odstránenie hladu, chudoby a sociálneho vylúčenia. Pozmeňujúci návrh 10 Návrh nariadenia Odôvodnenie 4 c (nové) (4c)  Vzhľadom na rastúci počet ľudí ohrozovaných chudobou a sociálnym vylúčením a vzhľadom na to, že sa táto situácia bude v budúcich rokoch ešte zhoršovať, je nevyhnutné zvýšiť predpokladané zdroje financovania fondu prostredníctvom viacročného finančného rámca. Pozmeňujúci návrh 11 Návrh nariadenia Odôvodnenie 4 d (nové) (4d)  Fond by mal tiež podporovať úsilie členských štátov o zmiernenie vážnej materiálnej deprivácie bezdomovcov. Pozmeňujúci návrh 12 Návrh nariadenia Odôvodnenie 6 (6)  Uvedené predpisy takisto zabezpečujú, aby podporované operácie boli v súlade s uplatniteľným právom Únie a vnútroštátnym právom, najmä s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na bezpečnosť tovaru, ktorý sa distribuuje najodkázanejším osobám. (6)  Uvedené predpisy takisto zabezpečujú, aby boli podporované operácie v súlade s uplatniteľným právom Únie a vnútroštátnym právom, najmä s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na bezpečnosť potravinovej pomoci a základnej materiálnej pomoci, ktoré sa poskytujú najodkázanejším osobám. Pozmeňujúci návrh 13 Návrh nariadenia Odôvodnenie 8 (8)  V operačnom programe každého členského štátu by mali byť uvedené a odôvodnené formy materiálnej deprivácie, ktoré sa majú riešiť, a opísané ciele a charakteristické znaky pomoci určenej najodkázanejším osobám, ktorá sa bude poskytovať prostredníctvom vnútroštátnych schém. Mal by zahŕňať aj prvky potrebné na zabezpečenie účinnej a efektívnej realizácie operačného programu. (8)  V operačnom programe všetkých členských štátov by mali byť uvedené a odôvodnené formy potravinovej a materiálnej deprivácie, ktoré sa majú riešiť, a opísané ciele a charakteristické znaky pomoci určenej najodkázanejším osobám, ktorá sa bude poskytovať prostredníctvom vnútroštátnych schém. Mal by zahŕňať aj prvky potrebné na zabezpečenie účinnej a efektívnej realizácie operačných programov. Pozmeňujúci návrh 14 Návrh nariadenia Odôvodnenie 8 a (nové) (8a)  Popri vážnej potravinovej deprivácii v Únii dochádza aj k výraznému plytvaniu potravinami. Operačný program každého členského štátu by mal obsahovať informáciu o tom, ako sa koordinovaným spôsobom dosiahne súčinnosť politík znižovania plytvania potravinami a boja proti potravinovej deprivácii. Operačný program každého členského štátu by mal tiež obsahovať informáciu o tom, ako bude riešiť akékoľvek administratívne prekážky, ktoré bránia obchodným aj neobchodným subjektom ochotným darovať prebytočné potraviny neziskovým organizáciám zapojeným do boja proti potravinovej deprivácii. Pozmeňujúci návrh 15 Návrh nariadenia Odôvodnenie 8 b (nové) (8b)  V záujme efektívneho a účinného vykonávania opatrení financovaných fondom by sa mala podporovať spolupráca medzi regionálnymi a miestnymi orgánmi a orgánmi zastupujúcimi občiansku spoločnosť. Členské štáty by preto mali nabádať k účasti všetkých subjektov zapojených do vypracovávania a vykonávania opatrení financovaných fondom. Pozmeňujúci návrh 16 Návrh nariadenia Odôvodnenie 9 (9)  Na dosiahnutie maximálnej účinnosti fondu je vhodné najmä na základe situácie v danom členskom štáte stanoviť postup potenciálnych úprav operačného programu. (9)  Na dosiahnutie maximálnej účinnosti fondu a zabezpečenie jeho maximálnej súčinnosti s opatreniami prijatými v rámci ESF je vhodné, najmä pokiaľ ide o možné zmeny v situácii v danom členskom štáte, stanoviť postup potenciálnych úprav operačného programu. Pozmeňujúci návrh 17 Návrh nariadenia Odôvodnenie 9 a (nové) (9a)  S cieľom čo najúčinnejšie a najprimeranejšie reagovať na rôzne potreby a lepšie poskytovať pomoc aj najodkázanejším osobám by sa vo všetkých fázach využívania fondu mala uplatňovať zásada partnerstva. Pozmeňujúci návrh 18 Návrh nariadenia Odôvodnenie 10 (10)  Významnou pridanou hodnotou je výmena skúseností a najlepších postupov a Komisia by mala takúto výmenu uľahčiť. (10)  Významnou pridanou hodnotou je výmena skúseností a najlepších postupov, lebo uľahčuje vzájomné učenie sa, a Komisia by mala takúto výmenu uľahčiť a podporiť, pričom by sa mala snažiť o dosiahnutie súčinnosti s výmenou najlepších postupov s príslušnými fondmi, najmä ESF. Pozmeňujúci návrh 19 Návrh nariadenia Odôvodnenie 11 (11)  Na účely monitorovania pokroku pri realizácii operačných programov by členské štáty mali vypracúvať ročné a záverečné správy o realizácii programov, ktoré by mali predkladať Komisii, čím by sa zabezpečil prístup k základným a aktuálnym informáciám. Na ten istý účel by sa mala Komisia každoročne stretávať s jednotlivými členskými štátmi a vykonať bilaterálne zhodnotenie, alebo sa dohodnúť na inom postupe. (11)  Na účely monitorovania pokroku pri realizácii operačných programov by členské štáty mali v spolupráci s príslušnými organizáciami občianskej spoločnosti vypracúvať ročné a záverečné správy o realizácii programov, ktoré by mali predkladať Komisii, čím by sa zabezpečil prístup k základným a aktuálnym informáciám. Na ten istý účel by sa mala Komisia každoročne stretávať s jednotlivými členskými štátmi a vykonať bilaterálne zhodnotenie, alebo sa dohodnúť na inom postupe. Pozmeňujúci návrh 20 Návrh nariadenia Odôvodnenie 12 (12)  S cieľom zlepšiť kvalitu a koncepciu každého operačného programu ako aj zhodnotiť účinnosť a efektívnosť fondu by sa mali vykonať hodnotenia ex post. Tieto hodnotenia by sa mali doplniť o prieskumy vykonané medzi najodkázanejšími osobami, ktoré využili operačný program, a v prípade potreby o hodnotenia vykonané počas programového obdobia. V tejto súvislosti by sa mali vymedziť zodpovednosti členských štátov a Komisie. (12)  S cieľom zlepšiť kvalitu a koncepciu každého operačného programu ako aj zhodnotiť účinnosť a efektívnosť fondu by sa mali vykonať hodnotenia ex post. Tieto hodnotenia by sa mali doplniť o prieskumy vykonané medzi najodkázanejšími osobami, ktoré využili operačný program, a v prípade potreby o hodnotenia vykonané počas programového obdobia. Mali by tiež rešpektovať súkromie konečných príjemcov a mali by sa uskutočňovať spôsobom, ktorý najodkázanejšie osoby nebude stigmatizovať. V tejto súvislosti by sa mali vymedziť zodpovednosti členských štátov a Komisie. Pozmeňujúci návrh 21 Návrh nariadenia Odôvodnenie 12 a (nové) (12a)  Ako zdôrazňuje štúdia Eurostatu s názvom Meranie materiálnej deprivácie v EÚ – ukazovatele pre celú populáciu a špecifické ukazovatele pre deti, bol vykonaný rozsiahly výskum týkajúci sa materiálnej deprivácie, ktorý v blízkej budúcnosti umožní presnejšie zhromažďovanie údajov o domácnostiach, dospelých a deťoch žijúcich v hmotnom nedostatku. Pozmeňujúci návrh 22 Návrh nariadenia Odôvodnenie 12 b (nové) (12b)  Pri realizácii týchto hodnotení o najodkázanejších osobách a prieskumov, ktoré ich dopĺňajú, by sa nemalo zabúdať na to, že problém deprivácie je zložitý a náročný na vymedzenie prostredníctvom malého počtu ukazovateľov, keďže tie môžu byť klamlivé a v dôsledku toho viesť k neúčinným politikám. Pozmeňujúci návrh 23 Návrh nariadenia Odôvodnenie 12 c (nové) (12c)  Ako sa upozorňuje v tretej štúdii nadácie Eurofound o kvalite života v Európe (2012), materiálna deprivácia v Únii by sa mala vymedziť ako neschopnosť získať majetok, ktorý sa považuje za nevyhnutnosť bez ohľadu na úroveň príjmov dotknutých osôb a na to, čo už vlastnia. Preto by sa pre potreby vytvorenia ukazovateľa, ktorým sa umožní presnejšie zmerať stupeň materiálnej deprivácie domácnosti, mali zohľadňovať ukazovatele, ako je napríklad úroveň príjmov, nerovnosť príjmov, schopnosť vyjsť s peniazmi, nadmerné zadlženie a spokojnosť z hľadiska životnej úrovne. Pozmeňujúci návrh 24 Návrh nariadenia Odôvodnenie 13 (13)  Občania majú právo vedieť, akým spôsobom a na aký účel sa využívajú finančné zdroje Únie. Na účely rozsiahleho šírenia informácií o výsledkoch fondu a zabezpečenia dostupnosti a transparentnosti, pokiaľ ide o možnosti financovania, by sa mali stanoviť podrobné pravidlá o informáciách a komunikácii, najmä v súvislosti s tým, aké zodpovednosti nesú členské štáty a príjemcovia. (13)  Občania majú právo vedieť, akým spôsobom a na aký účel sa využívajú finančné zdroje Únie. Na účely rozsiahleho šírenia informácií o výsledkoch fondu a zabezpečenia dostupnosti a transparentnosti, pokiaľ ide o možnosti financovania, by sa mali stanoviť podrobné pravidlá o informáciách a komunikácii, najmä v súvislosti s tým, aké zodpovednosti nesú miestne a regionálne orgány členských štátov a príjemcovia. Pozmeňujúci návrh 25 Návrh nariadenia Odôvodnenie 15 (15)  Je potrebné stanoviť maximálnu úroveň spolufinancovania operačných programov prostredníctvom fondu, aby sa zabezpečil multiplikačný efekt zdrojov Únie, a zároveň by sa mala riešiť situácia členských štátov, ktoré čelia dočasným rozpočtovým ťažkostiam. (15)  Je potrebné stanoviť úroveň spolufinancovania operačných programov prostredníctvom fondu, aby sa zabezpečil multiplikačný efekt zdrojov Únie. Mala by sa tiež riešiť situácia členských štátov, ktoré čelia dočasným rozpočtovým ťažkostiam. Pozmeňujúci návrh 26 Návrh nariadenia Odôvodnenie 16 (16)  V celej Únii by sa mali uplatňovať jednotné a spravodlivé pravidlá, pokiaľ ide o obdobie oprávnenosti, operácie a výdavky na fond. V podmienkach oprávnenosti by mal byť zohľadnený špecifický charakter cieľov fondu a jeho cieľových populácií, najmä prostredníctvom primeraných podmienok spôsobilosti operácií, ako aj foriem podpory a pravidiel a podmienok úhrady. (16)  V celej Únii by sa mali uplatňovať jednotné, jednoduché a spravodlivé pravidlá, pokiaľ ide o obdobie oprávnenosti, operácie a výdavky na fond. V podmienkach oprávnenosti by mal byť zohľadnený špecifický charakter cieľov fondu a jeho cieľových populácií, najmä prostredníctvom primeraných a zjednodušených podmienok spôsobilosti operácií, ako aj foriem podpory a pravidiel a podmienok úhrady. Pozmeňujúci návrh 27 Návrh nariadenia Odôvodnenie 17 (17)  V [návrhu] nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov)5 sa stanovuje, že výrobky nakúpené v rámci verejnej intervencie sa môžu odpredávať tak, že sa dajú k dispozícii na využitie v schéme distribúcie potravín osobám v najväčšej hmotnej núdzi v Únii, ak sa to stanovuje v danej schéme. Za predpokladu, že by v závislosti od okolností mohlo byť získavanie potravín z používania, spracúvania alebo predaja takýchto zásob ekonomicky najvýhodnejšou možnosťou, je vhodné stanoviť takúto možnosť v tomto nariadení. Sumy z transakcie súvisiacej so zásobami by sa mali použiť v prospech najodkázanejších osôb a ich použitie by nemalo viesť k zredukovaniu povinnosti členských štátov spolufinancovať program. S cieľom zabezpečiť čo najúčinnejšie využitie intervenčných zásob a príjmov z nich by mala Komisia v súlade s článkom 19 písm. e) nariadenia (EÚ) č. [o jednotnej spoločnej organizácii trhov] prijať vykonávacie akty, ktorými sa zavedú postupy, pomocou ktorých sa výrobky v intervenčných zásobách môžu používať, spracúvať alebo predávať na účely programu zameraného na najodkázanejšie osoby. (17)  V [návrhu] nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov)5 sa stanovuje, že výrobky nakúpené v rámci verejnej intervencie sa môžu odpredávať tak, že sa dajú k dispozícii na využitie v schéme distribúcie potravín osobám v najväčšej hmotnej núdzi v Únii, ak sa to stanovuje v danej schéme. Za predpokladu, že by v závislosti od okolností mohlo byť získavanie potravín z používania, spracúvania alebo predaja takýchto zásob ekonomicky najvýhodnejšou možnosťou, je vhodné stanoviť takúto možnosť v tomto nariadení. Sumy z transakcie súvisiacej so zásobami by sa mali použiť v prospech najodkázanejších osôb a ich použitie by nemalo viesť k zredukovaniu povinnosti členských štátov spolufinancovať program. S cieľom zabezpečiť čo najúčinnejšie využitie intervenčných zásob a príjmov z nich by mala Komisia v súlade s článkom 19 písm. e) nariadenia (EÚ) č. [o jednotnej spoločnej organizácii trhov] prijať vykonávacie akty, ktorými sa zavedú postupy, pomocou ktorých sa výrobky v intervenčných zásobách môžu používať, spracúvať alebo predávať na účely programu zameraného na najodkázanejšie osoby. Partnerským organizáciám by sa malo umožniť distribuovať dodatočné dodávky potravín pochádzajúce z iných zdrojov vrátane intervenčných zásob, ktoré sa dajú k dispozícii v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. ... [o jednotnej spoločnej organizácii trhov]. Pozmeňujúci návrh 28 Návrh nariadenia Odôvodnenie 18 (18)  Je potrebné, aby sa vymedzili typy opatrení, ktoré možno vykonávať z podnetu Komisie a členských štátov vo forme technickej pomoci s podporou fondu. (18)  Je potrebné, aby sa vymedzili typy opatrení, ktoré možno vykonávať z podnetu Komisie a členských štátov vo forme technickej pomoci s podporou fondu. O tom, aké typy opatrení sa vymedzia, by sa malo rozhodnúť v úzkej spolupráci s riadiacimi orgánmi a partnerskými organizáciami. Pozmeňujúci návrh 29 Návrh nariadenia Odôvodnenie 27 (27)  Rozpočtové záväzky Únie by sa mali realizovať každoročne. V záujme zabezpečenia účinného riadenia programu je potrebné stanoviť spoločné pravidlá pre vyplácanie priebežných platieb, platieb ročného zostatku a konečného zostatku. (27)  Rozpočtové záväzky Únie by sa mali realizovať každoročne. V záujme zabezpečenia účinného riadenia programu je potrebné stanoviť jednoduché spoločné pravidlá týkajúce sa žiadostí o priebežné platby, ako aj vyplácania ročného zostatku a konečného zostatku. Pozmeňujúci návrh 30 Návrh nariadenia Odôvodnenie 30 (30)  S cieľom chrániť finančné záujmy Únie by mali byť k dispozícii časovo obmedzené opatrenia, ktoré by umožnili povoľujúcemu úradníkovi vymenovanému delegovaním prerušiť platby, ak existuje dôkaz o závažných nedostatkoch vo fungovaní systémov riadenia a kontroly, dôkaz o nezrovnalostiach týkajúcich sa žiadosti o platbu alebo o nepredložení dokladov na účel preskúmania a schválenia účtovnej závierky. (30)  S cieľom chrániť finančné záujmy Únie by mali byť k dispozícii časovo obmedzené opatrenia, ktoré by umožnili povoľujúcemu úradníkovi vymenovanému delegovaním prerušiť platby, ak existuje dôkaz o závažných nedostatkoch vo fungovaní systémov riadenia a kontroly, dôkaz o nezrovnalostiach týkajúcich sa žiadosti o platbu alebo o nepredložení dokladov na účel preskúmania a schválenia účtovnej závierky, alebo v prípade vážneho omeškania pri realizácii projektov, ak existujú presvedčivé dôkazy o tom, že stanovené ciele projektov sa nedosahujú. Pozmeňujúci návrh 31 Návrh nariadenia Odôvodnenie 32 (32)  S cieľom zabezpečiť, aby sa výdavky financované z rozpočtu Únie v ktoromkoľvek príslušnom rozpočtovom roku použili v súlade s uplatniteľnými pravidlami, mal by sa vytvoriť vhodný rámec ročného preskúmania a schválenia účtovnej závierky. Podľa tohto rámca by mali určené subjekty v súvislosti s operačným programom predložiť Komisii vyhlásenie o riadení spolu s potvrdenou ročnou účtovnou závierkou, ročným súhrnom záverečných audítorských správ, vykonaných kontrol a stanoviskom nezávislého audítora a kontrolnou správou. (32)  S cieľom zabezpečiť, aby sa výdavky financované z rozpočtu Únie v ktoromkoľvek príslušnom rozpočtovom roku použili v súlade s uplatniteľnými pravidlami, by sa mal vytvoriť vhodný a jednoduchý rámec ročného preskúmania a schválenia účtovnej závierky. Podľa tohto rámca by mali určené subjekty v súvislosti s operačným programom predložiť Komisii vyhlásenie o riadení spolu s potvrdenou ročnou účtovnou závierkou, ročným súhrnom záverečných audítorských správ, vykonaných kontrol a stanoviskom nezávislého audítora a kontrolnou správou. Pozmeňujúci návrh 32 Návrh nariadenia Odôvodnenie 35 (35)  Frekvencia auditov operácií by mala byť úmerná rozsahu podpory Únie z fondu. Mal by sa znížiť najmä počet vykonávaných auditov, ak celkové oprávnené náklady na operáciu neprevyšujú sumu 100 000 EUR. Napriek tomu by malo byť možné vykonať audit kedykoľvek v prípade, že existuje dôkaz o nezrovnalosti alebo podvode alebo ako súčasť kontrolovanej vzorky. Aby úroveň auditov vykonávaných Komisiou bola primeraná riziku, mala by mať Komisia možnosť znížiť svoju audítorskú činnosť v súvislosti s operačnými programami, pokiaľ neexistujú závažné nedostatky alebo ak je možné spoľahnúť sa na orgán auditu. Okrem toho by sa v rozsahu auditov mal v plnej miere zohľadniť cieľ fondu a charakteristické znaky jeho cieľových populácií. (35)  Frekvencia auditov operácií by mala byť úmerná rozsahu podpory Únie z fondu. Mal by sa znížiť najmä počet vykonávaných auditov, ak celkové oprávnené náklady na operáciu neprevyšujú sumu 100 000 EUR. Napriek tomu by malo byť možné vykonať audit kedykoľvek v prípade, že existuje dôkaz o nezrovnalosti alebo podvode alebo ako súčasť kontrolovanej vzorky. Aby úroveň auditov vykonávaných Komisiou bola primeraná riziku, mala by mať Komisia možnosť znížiť svoju audítorskú činnosť v súvislosti s operačnými programami, pokiaľ neexistujú závažné nedostatky alebo ak je možné spoľahnúť sa na orgán auditu. Okrem toho by sa v rozsahu auditov mal v plnej miere zohľadniť cieľ fondu, charakteristické znaky jeho cieľových populácií, ako aj dobrovoľný charakter prijímajúcich subjektov. Pozmeňujúci návrh 33 Návrh nariadenia Odôvodnenie 41 (41)  Toto nariadenie rešpektuje základné práva a zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie vrátane rešpektovania ľudskej dôstojnosti a súkromného a rodinného života, práva na ochranu osobných údajov, práv dieťaťa, práv starších osôb, rovnosti medzi mužmi a ženami a zákazu diskriminácie. Toto nariadenie sa musí uplatňovať podľa týchto práv a zásad. (41)  Toto nariadenie rešpektuje základné práva a zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie vrátane rešpektovania ľudskej dôstojnosti a súkromného a rodinného života, práva na ochranu osobných údajov, práv dieťaťa, práva na sociálnu pomoc a bývanie, práv starších osôb, rovnosti medzi mužmi a ženami a zákazu diskriminácie. Toto nariadenie sa musí uplatňovať podľa týchto práv a zásad. Pozmeňujúci návrh 34 Návrh nariadenia Odôvodnenie 42 a (nové) (42a)  Vzhľadom na dátum oznámenia výzvy na predkladanie ponúk, lehoty na prijatie tohto nariadenia a čas potrebný na prípravu operačných programov by sa mali stanoviť pravidlá hladkého prechodu v roku 2014, aby sa predišlo prerušeniu zásobovania potravinami. Pozmeňujúci návrh 35 Návrh nariadenia Odôvodnenie 42 b (nové) (42b)  Malo by sa zabezpečiť, aby fond dopĺňal programy a činnosti financované v rámci ESF a aby s ním bol čo najužšie koordinovaný. V rámci boja proti chudobe je potrebné zabrániť zavádzaniu paralelných štruktúr, ktoré by mohli zvyšovať administratívne zaťaženie a komplikovať spoluprácu a súčinnosť. Pozmeňujúci návrh 36 Návrh nariadenia Článok 1 1.  Týmto nariadením sa zriaďuje Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (ďalej len „fond“) na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 a stanovujú sa ciele fondu, rozsah jeho pomoci, dostupné finančné zdroje a kritéria ich prideľovania, a zároveň sa stanovujú pravidlá potrebné na zabezpečenie účinnosti fondu. 1.  Týmto nariadením sa zriaďuje Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (ďalej len „fond“) na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 a stanovujú sa ciele fondu, rozsah jeho pomoci, dostupné finančné zdroje a kritéria ich prideľovania, a zároveň sa stanovujú pravidlá potrebné na zabezpečenie účinnosti a efektívnosti fondu. Pozmeňujúci návrh 37 Návrh nariadenia Článok 2 Uplatňujú sa tieto vymedzenia pojmov: Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov: (1) „najodkázanejšie osoby“ sú fyzické osoby, či už jednotlivci, rodiny, domácnosti alebo skupiny zložené z takýchto osôb, v prípade ktorých sa zistila potreba pomoci na základe objektívnych kritérií prijatýchvnútroštátnymi príslušnými orgánmi alebo vymedzených partnerskými organizáciami a schválených týmito príslušnými orgánmi; (1) „najodkázanejšie osoby“ sú fyzické osoby, či už jednotlivci, rodiny, domácnosti alebo skupiny zložené z takýchto osôb, v prípade ktorých sa zistila potreba pomoci na základe objektívnych kritérií stanovenýchpríslušnými vnútroštátnymi orgánmi v spolupráci s príslušnými zainteresovanými stranami, alebo vymedzených partnerskými organizáciami a schválených týmito príslušnými vnútroštátnymi orgánmi; (2) „partnerské organizácie“ sú verejné subjekty alebo neziskové organizácie, ktoré poskytujú najodkázanejším osobám potraviny alebo tovar priamo alebo prostredníctvom partnerských organizácií a ktorých operácie vybral riadiaci subjekt v súlade s článkom 29 ods. 3 písm. b); (2) „partnerské organizácie“ sú verejné subjekty alebo neziskové organizácie, ktoré poskytujú najodkázanejším osobám potraviny a/alebo základnú materiálnu pomoc – v súlade s kritériami oprávnenosti stanovenými v článku 24 – priamo alebo prostredníctvom partnerských organizácií a ktorých operácie vybral riadiaci subjekt v súlade s článkom 29 ods. 3 písm. b); (3) „vnútroštátne schémy“ sú akékoľvek schémy, ktoré majú aspoň čiastočne rovnaké ciele ako fond a ktoré na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni vykonávajú verejné subjekty alebo neziskové organizácie; (3) „vnútroštátne schémy“ sú akékoľvek schémy, ktoré majú aspoň čiastočne rovnaké ciele ako fond a ktoré na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni vykonávajú verejné subjekty alebo neziskové organizácie; (4) „operácia“ je projekt, zmluva alebo opatrenie, ktoré boli vybrané riadiacim subjektom príslušného operačného programu alebo v rámci jeho zodpovednosti a ktoré prispievajú k cieľom operačného programu, na ktorý sa vzťahujú; (4) „operácia“ je projekt, zmluva alebo opatrenie, ktoré boli vybrané riadiacim subjektom príslušného operačného programu alebo v rámci jeho zodpovednosti a ktoré prispievajú k cieľom operačného programu, na ktorý sa vzťahujú; (5) „dokončená operácia“ je operácia, ktorá bola fyzicky dokončená alebo plne zrealizovaná a v súvislosti s ktorou príjemcovia vykonali všetky náležité platby a bola im vyplatená podpora z príslušného operačného programu; (5) „dokončená operácia“ je operácia, ktorá bola fyzicky dokončená alebo plne zrealizovaná a v súvislosti s ktorou príjemcovia vykonali všetky náležité platby a bola im vyplatená podpora z príslušného operačného programu; (6) „príjemca“ je verejný alebo súkromný subjekt zodpovedný za začatie alebo za začatie a vykonávanie operácií; (6) „príjemca“ je verejný alebo súkromný subjekt zodpovedný za začatie alebo za začatie a vykonávanie operácií; (7) „konečný príjemca“ je najodkázanejšia osoba, ktorá dostáva potraviny alebo tovar a/alebo využíva sprievodné opatrenia; (7) „konečný príjemca“ je osoba, ktorá trpí potravinovou a/alebo materiálnou depriváciou a ktorá prijíma nefinančnú pomoc a/alebo využíva sprievodné opatrenia v rámci tohto fondu; (7a) „sprievodné opatrenia“ sú opatrenia nad rámec distribúcie potravín a základnej materiálnej pomoci prijaté s cieľom prekonať sociálne vylúčenie a riešiť sociálnu núdzu zodpovednejším a udržateľnejším spôsobom; (8) „verejná podpora“ je akákoľvek finančná podpora na operáciu, ktorá pochádza z rozpočtu vnútroštátnych, regionálnych alebo miestnych subjektov verejného sektora, z rozpočtu Únie súvisiaceho s fondom, z rozpočtu verejnoprávnych orgánov alebo z rozpočtu združení subjektov verejného sektora alebo akéhokoľvek orgánu spravovaného podľa verejného práva v zmysle článku 1 ods. 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18; (8) „verejná podpora“ je akákoľvek finančná podpora na operáciu, ktorá pochádza z rozpočtu vnútroštátnych, regionálnych alebo miestnych subjektov verejného sektora, z rozpočtu Únie súvisiaceho s fondom, z rozpočtu verejnoprávnych orgánov alebo z rozpočtu združení subjektov verejného sektora alebo akéhokoľvek orgánu spravovaného podľa verejného práva v zmysle článku 1 ods. 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18; (9) „sprostredkovateľský orgán“ je akýkoľvek verejný alebo súkromný subjekt, za ktorého činnosť je zodpovedný riadiaci subjekt alebo certifikačný orgán alebo ktorý v mene takéhoto orgánu plní povinnosti voči príjemcom vykonávajúcim operácie; (9) „sprostredkovateľský orgán“ je akýkoľvek verejný alebo súkromný subjekt, za ktorého činnosť je zodpovedný riadiaci subjekt alebo certifikačný orgán alebo ktorý v mene takéhoto orgánu plní povinnosti voči príjemcom vykonávajúcim operácie; (10) „účtovné obdobie“ je obdobie od 1. júla do 30. júna s výnimkou prvého účtovného obdobia, v súvislosti s ktorým znamená obdobie od dátumu začiatku oprávnenosti výdavkov do 30. júna 2015, pričom posledné účtovné obdobie je od 1. júla 2022 do 30. júna 2023; (10) „účtovné obdobie“ je obdobie od 1. júla do 30. júna s výnimkou prvého účtovného obdobia, v súvislosti s ktorým znamená obdobie od dátumu začiatku oprávnenosti výdavkov do 30. júna 2015, pričom posledné účtovné obdobie je od 1. júla 2022 do 30. júna 2023; (11) „rozpočtový rok“ je obdobie od. 1. januára do 31. decembra. (11) „rozpočtový rok“ je obdobie od. 1. januára do 31. decembra. Pozmeňujúci návrh 73 Návrh nariadenia Článok 2a (nový) Článok 2a Právo využívať fond platí pre všetky členské štáty. Pozmeňujúci návrh 38 Návrh nariadenia Článok 3 1.  Fond podporuje sociálnu súdržnosť v Únii tak, že prispieva k dosiahnutiu cieľa, ktorým je v súlade so stratégiou Európa 2020 znížiť počet ľudí, ktorí sú ohrození chudobou či sociálnym vylúčením, aspoň o 20 miliónov. Fond prispieva k dosiahnutiu tohto osobitného cieľa zmiernením najhorších foriem chudoby v Únii tým, že poskytuje nefinančnú pomoc najodkázanejším osobám. Tento cieľ sa meria počtom osôb, ktoré prijímajú pomoc od fondu. 1.  Fond podporuje sociálnu súdržnosť, posilňuje sociálne začleňovanie a boj proti chudobe v Únii tak, že prispieva k dosiahnutiu cieľa, ktorým je v súlade so stratégiou Európa 2020 znížiť počet ľudí, ktorí sú ohrození chudobou či sociálnym vylúčením, aspoň o 20 miliónov, pričom dopĺňa Európsky sociálny fond. Fond prispieva k dosiahnutiu tohto osobitného cieľa zmierňovaním a odstraňovaním najhorších foriem chudoby, najmä potravinovej chudoby, tým, že poskytuje nefinančnú pomoc najodkázanejším osobám. 2.  Fond prispieva k udržateľnému odstraňovaniu potravinovej chudoby a poskytuje najdokázanejším osobám perspektívu slušného života. Tento cieľ a štrukturálny vplyv fondu sa posudzujú z hľadiska kvality a množstva. 3.  Fond dopĺňa, ale nenahrádza ani neobmedzuje udržateľné vnútroštátne programy odstraňovania chudoby a sociálneho začleňovania, ktoré aj naďalej ostávajú v zodpovednosti členských štátov. Pozmeňujúci návrh 39 Návrh nariadenia Článok 4 1.  Fond podporuje vnútroštátne schémy, v rámci ktorých sa potraviny a základný spotrebný tovar na osobné použitie pre bezdomovcov alebo deti distribuujú pomocou partnerských organizácií vybratých členskými štátmi medzi najodkázanejšie osoby. 1.  Fond podporuje vnútroštátne programy, v rámci ktorých sa potraviny a/alebo základná materiálna pomoc vrátane štartovacích balíčkov na osobné použitie pre konečných príjemcov distribuujú medzi najodkázanejšie osoby pomocou partnerských organizácií vybratých členskými štátmi. 2.  Fond môže podporovať sprievodné opatrenia, ktorými sa dopĺňa poskytovanie potravín a tovaru, čím prispieva k sociálnemu začleneniu najodkázanejších osôb. 2.  Fond môže podporovať sprievodné opatrenia, ktorými sa dopĺňa poskytovanie potravín a základnej materiálnej pomoci, čím prispieva k sociálnemu začleneniu a zdravej výžive najodkázanejších osôb a znižuje ich závislosť. Takéto opatrenia by mali byť úzko prepojené s aktivitami Európskeho sociálneho fondu na miestnej úrovni a s aktivitami organizácií zameraných na odstránenie chudoby. 2a.  Fond môže poskytovať príjemcom pomoc zameranú na zefektívnenie miestnych potravinových dodávateľských reťazcov a tým zvyšovať a diverzifikovať dodávky potravín najodkázanejším osobám a zabraňovať ich plytvaniu. 3.  Fond podporuje vzájomné učenie, vytváranie sietí a šírenie osvedčených postupov v oblasti nefinančnej pomoci pre najodkázanejšie osoby. 3.  Fond podporuje na európskej úrovni vzájomné učenie, vytváranie sietí a šírenie osvedčených postupov v oblasti nefinančnej pomoci pre najodkázanejšie osoby. Začlenené môžu byť aj príslušné organizácie a projekty, ktoré podporu z fond nevyužívajú. Pozmeňujúce návrhy 40 a 76 Návrh nariadenia Článok 5 1.  Časť rozpočtu Únie pridelená fondu sa plní v rámci zdieľaného hospodárenia medzi členskými štátmi a Komisiou v súlade s článkom 55 ods. 1 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách s výnimkou technickej pomoci, ktorá sa poskytuje na podnet Komisie a ktorá sa realizuje v rámci priameho hospodárenia v súlade s článkom 55 ods. 1 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách. 1.  Časť rozpočtu Únie pridelená fondu sa plní v rámci zdieľaného hospodárenia medzi členskými štátmi a Komisiou v súlade s článkom 55 ods. 1 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách s výnimkou technickej pomoci, ktorá sa poskytuje na podnet Komisie a ktorá sa realizuje v rámci priameho hospodárenia v súlade s článkom 55 ods. 1 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách. 2.  Komisia a členské štáty zabezpečujú, aby podpora z fondu bola konzistentná s politikami a prioritami Únie a aby dopĺňala ostatné nástroje Únie. 2.  Komisia a členské štáty zabezpečujú, aby podpora z fondu bola konzistentná s politikami a prioritami Únie a aby dopĺňala ostatné nástroje Únie. 3.  Podpora z fondu sa realizuje v úzkej spolupráci medzi Komisiou a členskými štátmi. 3.  Podpora z fondu sa poskytuje v úzkej spolupráci medzi Komisiou a členskými štátmi, ako aj v spolupráci s príslušnými regionálnymi a miestnymi orgánmi a zúčastnenými partnerskými organizáciami. 4.  Členské štáty a orgány, ktoré menujú na tento účel, sú zodpovedné za realizáciu operačných programov a vykonávanie svojich úloh vyplývajúcich z tohto nariadenia v súlade s inštitucionálnym, právnym a finančným rámcom členského štátu a v súlade s týmto nariadením. 4.  Členské štáty a orgány, ktoré vymenujú na tento účel, alebo v prípade potreby príslušné regionálne orgány, sú zodpovedné za realizáciu operačných programov a vykonávanie svojich úloh vyplývajúcich z tohto nariadenia v súlade s inštitucionálnym, právnym a finančným rámcom členského štátu a v súlade s týmto nariadením. 5.  Pri opatreniach týkajúcich sa vykonávania a využívania fondu, a najmä finančných a administratívnych zdrojov potrebných pri podávaní správ, hodnotení, riadení a kontrole sa zohľadňuje zásada proporcionality vzhľadom na výšku pridelenej podpory. 5.  Pri opatreniach týkajúcich sa vykonávania a využívania fondu, a najmä finančných a administratívnych zdrojov potrebných pri podávaní správ, hodnotení, riadení a kontrole sa zohľadňujú obmedzené administratívne kapacity organizácií, ktoré fungujú najmä s pomocou dobrovoľníkov, a dbá sa na to, aby tieto organizácie neboli administratívne zaťažené viac ako pri prechádzajúcom programe. 6.  Komisia a členské štáty zabezpečujú v súlade so svojimi zodpovednosťami koordináciu s Európskym sociálnym fondom a inými politikami a nástrojmi Únie. 6.  Komisia a členské štáty zabezpečujú v súlade so svojimi úlohamia s cieľom zamedziť dvojitému financovaniu koordináciu s Európskym sociálnym fondom a inými politikami a nástrojmi Únie, najmä s opatreniami Únie v oblasti zdravia. 7.  Komisia, členské štáty a príjemcovia uplatňujú zásadu riadneho finančného hospodárenia v súlade s článkom 26 nariadenia o rozpočtových pravidlách. 7.  Komisia, členské štáty a príjemcovia uplatňujú zásadu riadneho finančného hospodárenia v súlade s článkom 26 nariadenia o rozpočtových pravidlách. 8.  Komisia a členské štáty zabezpečujú účinnosť fondu, a to najmä pomocou monitorovania, podávania správ a hodnotenia. 8.  Komisia a členské štáty zabezpečujú účinnosť fondu, a to najmä pomocou monitorovania, podávania správ a hodnotenia a podrobnými a pravidelnými konzultáciami s miestnymi a regionálnymi orgánmi a partnerskými organizáciami, ktoré vykonávajú opatrenia fondu v posudzovaniach vplyvu. 9.  Komisia a členské štáty vykonávajú svoje úlohy súvisiace s fondom s cieľom znížiť administratívne zaťaženie príjemcov. 9.  Komisia a členské štáty prijímajú opatrenia s cieľom zabezpečiť účinnosť fondu a vykonávajú svoje úlohy súvisiace s fondmi SSR s cieľom znížiť administratívne zaťaženie príjemcov; 10.  Komisia a členské štáty zabezpečujú podporu rovnosti medzi mužmi a ženami a začlenenie hľadiska rodovej rovnosti počas rôznych štádií realizácie fondu. Komisia a členské štáty prijímajú náležité kroky s cieľom zabrániť akejkoľvek diskriminácii na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo vierovyznania, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie pri získavaní prístupu k fondu. 10.  Komisia a členské štáty zabezpečia, aby bola otázka rovnosti medzi mužmi a ženami a začlenenie hľadiska rodovej rovnosti zohľadnené počas rôznych štádií prípravy, programovania, riadenia a realizácie, monitorovania a hodnotenia fondu, ako aj počas informačných kampaní a kampaní zvyšovania povedomia a výmeny najlepších postupov, a to pri využívaní údajov rozdelených podľa pohlaví, ak sú takéto údaje k dispozícii. Komisia a členské štáty prijímajú náležité kroky s cieľom zabrániť akejkoľvek diskriminácii na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo vierovyznania, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie pri získavaní prístupu k fondu a k súvisiacim programom a činnostiam. 11.  Operácie financované fondom sú v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi. Konkrétne fond možno využiť len na podporu distribúcie potravín alebo tovaru, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi Únie v oblasti bezpečnosti spotrebného tovaru. 11.  Operácie financované fondom sú v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi. Konkrétne, fond možno využiť len na podporu distribúcie potravín alebo základnej materiálnej pomoci, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi Únie v oblasti bezpečnosti spotrebného tovaru. 11a. V prípade potreby vychádza výber potravín zo zásad vyváženej výživy a kvalitných potravín vrátane čerstvých produktov a mal by prispievať k zdravému stravovaniu konečných príjemcov. 12.  Členské štáty a príjemcovia vyberajú potraviny a tovar na základe objektívnych kritérií. V kritériách výberu potravín, a v prípade potreby tovaru, sa takisto zohľadňujú klimatické a environmentálne aspekty, najmä cieľ zamedziť plytvaniu potravinami. 12.  Členské štáty a príjemcovia vyberajú potraviny a základnú materiálnu pomoc na základe objektívnych kritérií vychádzajúcich z potrieb najodkázanejších osôb. 12a. V prípade potreby by sa mali uprednostňovať miestne a regionálne produkty pri zohľadnení klimatických a environmentálne aspektov, najmä s cieľom zamedziť plytvaniu potravinami v každej etape distribučného reťazca. V tejto súvislosti môže byť potrebné nadviazať partnerstvá so spoločnosťami v potravinovom reťazci v duchu sociálnej zodpovednosti podnikov. 12b. Komisia a členské štáty zabezpečia, aby sa pri poskytovaní pomoci v rámci tohto fondu rešpektovala dôstojnosť najodkázanejších osôb. Pozmeňujúci návrh 75 Návrh nariadenia Článok 6 – odsek 1 1.  Celkové zdroje, ktoré sú k dispozícii na rozpočtový záväzok z fondu na obdobie rokov 2014 – 2020, predstavujú sumu 2 500 000 000 v cenách v roku 2011, v súlade s ročným rozdelením stanoveným v prílohe II. 1.  Celkové zdroje, ktoré sú k dispozícii na rozpočtový záväzok z fondu na obdobie rokov 2014 – 2020 (v cenách roku 2011), nesmú byť v reálnom vyjadrení nižšie než sedemnásobok rozpočtových prostriedkov prijatých v rámci rozpočtu na rok 2011 na pomoc pre najodkázanejšie osoby. Pozmeňujúci návrh 42 Návrh nariadenia Článok 6 – odsek 3 3.  Komisia prijme pomocou vykonávacích aktov rozhodnutie, ktorým stanovuje ročné rozdelenie celkových zdrojov podľa členských štátov v súlade s článkom 84 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. ... (NSU) bez toho, aby bol dotknutý odsek 4 tohto článku, pričom zohľadňuje tieto ukazovatele stanovené Eurostatom: 3.  Komisia prijme pomocou vykonávacích aktov rozhodnutie, ktorým stanovuje ročné rozdelenie celkových zdrojov podľa členských štátov v súlade s článkom 84 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. ... (NSU) bez toho, aby bol dotknutý odsek 4 tohto článku, na základe najaktuálnejších ukazovateľov stanovených Eurostatom, ktoré sa týkajú: (a) populácia, ktorá trpí vážnou materiálnou depriváciou a) počtu obyvateľov trpiacich vážnou materiálnou depriváciou vyjadreného ako percentuálny podiel z celkovej populácie, (b) populácia, ktorá žije v domácnostiach s veľmi nízkou pracovnou intenzitou. b) zmien v počte obyvateľov žijúcich v domácnostiach s veľmi nízkou pracovnou intenzitou. Pozmeňujúci návrh 43 Návrh nariadenia Článok 7 1.  Každý členský štát predkladá Komisii jeden operačný program vzťahujúci sa na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. V programe sú zahrnuté tieto body: 1.  Každý členský štát predkladá Komisii jeden operačný program vzťahujúci sa na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. V programe sú zahrnuté tieto body: -a) výška pridelenej sumy, ktorá sa ide použiť; (a) identifikácia a odôvodnenie výberu typu(-ov) materiálnej deprivácie, ktorá je predmetom opatrení v rámci operačného programu, a opis každého typu predmetnej materiálnej deprivácie, hlavných charakteristických znakov a cieľov distribúcie potravín alebo tovaru a sprievodných opatrení, ktoré sa majú stanoviť, s ohľadom na výsledky hodnotenia ex ante vykonaného v súlade s článkom 14; a) odôvodnenie výberu typu(-ov) materiálnej deprivácie, ktorá je predmetom opatrení, a opis hlavných charakteristických znakov operačného programu s ohľadom na výsledky hodnotenia ex ante vykonaného v súlade s článkom 14; (b) opis zodpovedajúcej(-ich) vnútroštátnej(-ych) schémy(schém) pre každý typ predmetnej materiálnej deprivácie; b) opis zodpovedajúcej(-ich) vnútroštátnej(-ych) schémy(schém) pre každý typ predmetnej materiálnej deprivácie; (c) opis mechanizmu na stanovenie kritérií oprávnenosti pre najodkázanejšie osoby a v prípade potreby rozdelenie podľa typu predmetnej materiálnej deprivácie; c) opis mechanizmu na stanovenie kritérií oprávnenosti pre najodkázanejšie osoby a v prípade potreby rozdelenie podľa typu predmetnej materiálnej deprivácie; (d) kritériá výberu operácií a opis mechanizmov výberu a v prípade potreby ich rozdelenie podľa typu predmetnej materiálnej deprivácie; d) kritériá výberu operácií a opis mechanizmov výberu a v prípade potreby ich rozdelenie podľa typu predmetnej materiálnej deprivácie; (e) kritériá výberu partnerských organizácií a v prípade potreby ich rozdelenie podľa typu predmetnej materiálnej deprivácie; e) kritériá výberu partnerských organizácií a v prípade potreby ich rozdelenie podľa typu predmetnej materiálnej deprivácie; (f) opis mechanizmov používaných na zabezpečenie komplementárnosti s Európskym sociálnym fondom; f) opis mechanizmov používaných na zabezpečenie komplementárnosti s Európskym sociálnym fondom, pričom sú zreteľne oddelené činnosti, ktoré súvisia s týmito dvoma fondmi; fa) opis konkrétnych navrhovaných opatrení a pridelených finančných prostriedkov, aby boli splnené zásady uvedené v článku 5; (g) opis ustanovení o realizácii operačného programu s identifikáciou riadiaceho subjektu, v uplatniteľnom prípade certifikačného orgánu, orgánu auditu a subjektu, ktorému má Komisia vyplácať platby, ako aj opis postupu monitorovania; g) opis ustanovení o realizácii operačného programu s identifikáciou riadiaceho subjektu, v uplatniteľnom prípade certifikačného orgánu, orgánu auditu a subjektu, ktorému má Komisia vyplácať platby, ako aj opis postupu monitorovania; (h) opis opatrení prijatých s cieľom zapojiť príslušné regionálne, miestne a iné subjekty verejného sektora, ako aj subjekty zastupujúce občiansku spoločnosť a subjekty zodpovedné za podporu rovnosti a nediskriminácie pri vypracúvaní operačného programu; h) opis opatrení prijatých s cieľom zapojiť príslušné regionálne, miestne a iné subjekty verejného sektora, ako aj subjekty zastupujúce občiansku spoločnosť a subjekty zodpovedné za podporu rovnosti a nediskriminácie pri vypracúvaní operačného programu; (i) opis plánovaného využitia technickej pomoci v súlade s článkom 25 ods. 2 vrátane opatrení na posilnenie administratívnej kapacity príjemcov v súvislosti s realizáciou operačného programu; i) opis plánovaného využitia technickej pomoci v súlade s článkom 25 ods. 2 vrátane opatrení na posilnenie administratívnej kapacity príjemcov v súvislosti s realizáciou operačného programu; (j) plán financovania, ktorý zahŕňa tieto tabuľky: j) plán financovania, ktorý zahŕňa tieto tabuľky: (i) tabuľku, v ktorej je na každý rok v súlade s článkom 18 uvedená suma predpokladaných finančných prostriedkov na podporu z fondu a spolufinancovanie v súlade s článkom 18; i) tabuľku, v ktorej je na každý rok v súlade s článkom 18 uvedená suma predpokladaných finančných prostriedkov na podporu z fondu a spolufinancovanie v súlade s článkom 18; (ii) tabuľku, v ktorej sa pre celé programové obdobie uvádza suma celkových finančných prostriedkov na podporu v rámci operačného programu pri každom typu predmetnej materiálnej deprivácie, ako aj zodpovedajúce sprievodné opatrenia. ii) tabuľku, v ktorej sa pre celé programové obdobie uvádza suma celkových finančných prostriedkov na podporu v rámci operačného programu pri každom typu predmetnej materiálnej deprivácie, ako aj zodpovedajúce sprievodné opatrenia. Partnerské organizácie uvedené v písm. e), ktoré priamo poskytujú potraviny alebo tovar, realizujú činnosti dopĺňajúce poskytovanie materiálnej podpory zamerané na sociálne začlenenie najodkázanejších osôb, a to bez ohľadu na to, či fond tieto činnosti podporuje. Partnerské organizácie uvedené v písmene e), ktoré priamo poskytujú potraviny a/alebo základnú materiálnu pomoc, realizujú samy alebo v spolupráci s inými organizáciami činnosti dopĺňajúce poskytovanie potravinovej pomoci zamerané na sociálne začlenenie najodkázanejších osôb, a to bez ohľadu na to, či fond tieto činnosti podporuje. 2.  Operačné programy vypracúvajú členské štáty alebo ktorýkoľvek nimi vymenovaný subjekt v spolupráci s príslušnými regionálnymi, miestnymi a inými subjektmi verejného sektora, ako aj subjektmi zastupujúcimi občiansku spoločnosť a subjektmi zodpovednými za podporu rovnosti a nediskriminácie. 2.  Operačné programy vypracúvajú členské štáty alebo ktorýkoľvek nimi vymenovaný subjekt v spolupráci s príslušnými regionálnymi, miestnymi a inými subjektmi verejného sektora, ako aj príslušnými zainteresovanými stranami. Členské štáty zabezpečia, aby boli operačné programy úzko prepojené s vnútroštátnymi politikami v oblasti sociálneho začleňovania. 3.  Členské štáty vypracúvajú operačné programy v súlade so vzorom uvedeným v prílohe I. 3.  Členské štáty vypracúvajú operačné programy v súlade so vzorom uvedeným v prílohe I. Pozmeňujúci návrh 44 Návrh nariadenia Článok 9 – odsek 1 1.  Členský štát môže predložiť žiadosť o zmenu a doplnenie operačného programu. K žiadosti priloží upravený operačný program a odôvodnenie vykonaných zmien a doplnení. (Netýka sa slovenskej verzie). Pozmeňujúci návrh 45 Návrh nariadenia Článok 10 Platforma Výmena osvedčených postupov Komisia zriadi platformu na úrovni Únie, ktorá umožní výmenu skúseností, vytváranie kapacít a budovanie sietí, ako aj šírenie relevantných výstupov v oblasti nefinančnej pomoci pre najodkázanejšie osoby. Komisia umožní výmenu skúseností, vytváranie kapacít, budovanie sietí a sociálnu inováciu na úrovni Únie, a tým prepojí partnerské organizácie a ďalšie príslušné zainteresované strany zo všetkých členských štátov. Okrem toho Komisia aspoň raz za rok konzultuje s organizáciami, ktoré zastupujú partnerské organizácie na úrovni Únie, o realizácii podpory z fondu. Okrem toho Komisia aspoň raz za rok konzultuje s organizáciami, ktoré zastupujú partnerské organizácie na úrovni Únie, o realizácii podpory z fondu a následne v náležitom čase podá správu Európskemu parlamentu a Rade. Komisia zároveň umožní šírenie príslušných výsledkov, správ a informácií vo vzťahu k fondu prostredníctvom internetu. Pozmeňujúci návrh 46 Návrh nariadenia Článok 11 1.  Od roku 2012 predkladajú členské štáty Komisii do 30. júna každého roku ročnú správu o realizácii operačného programu počas predchádzajúceho rozpočtového roka. 1.  Od roku 2015 do roku 2022 predkladajú členské štáty Komisii každý rok do 30. júna výročnú správu o realizácii operačného programu počas predchádzajúceho rozpočtového roka. 2.  Členské štáty vypracúvajú ročné správy o realizácii podľa vzoru prijatého Komisiou vrátane zoznamu spoločných ukazovateľov vstupov a výstupov. 2.  Členské štáty vypracúvajú ročné správy o realizácii podľa vzoru prijatého Komisiou vrátane zoznamu spoločných ukazovateľov vstupov a výstupov. K týmto ukazovateľom patria: a) aktuálne zmeny vo výdavkoch v rámci sociálnej politiky na riešenie vážnej materiálnej deprivácie, a to v absolútnych číslach, vo vzťahu k HDP a vo vzťahu k celkovým verejným výdavkom; b) aktuálne zmeny v právnych predpisoch sociálnej politiky týkajúcich sa prístupu príjemcov a ostatných organizácií, ktoré bojujú proti vážnej materiálnej deprivácii, k financovaniu. 3.  Ročné správy o realizácii sa prijímajú za podmienky, že obsahujú všetky požadované informácie podľa vzoru uvedeného v odseku 2 vrátane spoločných ukazovateľov. V prípade, že Komisia ročnú správu o realizácii neprijme, informuje o tom príslušný členský štát do 15 pracovných dní od dátumu doručenia ročnej správy o realizácii. Ak Komisia nezašle uvedenú informáciu v stanovenej lehote, správa sa pokladá za prijatú. 3.  Ročné správy o realizácii sa prijímajú za podmienky, že obsahujú všetky požadované informácie podľa vzoru uvedeného v odseku 2 vrátane spoločných ukazovateľov. V prípade, že Komisia ročnú správu o realizácii neprijme, informuje o tom príslušný členský štát do 15 pracovných dní od dátumu doručenia ročnej správy o realizácii. Ak Komisia nezašle uvedenú informáciu v stanovenej lehote, správa sa pokladá za prijatú. 4.  Komisia preskúma ročnú správu o realizácii a do dvoch mesiacov od jej doručenia informuje členský štát o svojich pripomienkach. 4.  Komisia preskúma ročnú správu o realizácii a do dvoch mesiacov od jej doručenia informuje členský štát o svojich pripomienkach. Ak Komisia neposkytne tieto pripomienky v uvedenej lehote, správy sa považujú za prijaté. Ak Komisia neposkytne tieto pripomienky v uvedenej lehote, správy sa považujú za prijaté. 5.  Členský štát predloží záverečnú správu o realizácii operačného programu do 30. septembra 2023. 5.  Členský štát predloží záverečnú správu o realizácii operačného programu do 30. septembra 2023. Členské štáty vypracúvajú záverečnú správu o realizácii podľa vzoru prijatého Komisiou. Členské štáty vypracúvajú záverečnú správu o realizácii podľa vzoru prijatého Komisiou. Komisia preskúma záverečnú správu o realizácii a do piatich mesiacov od jej doručenia informuje členský štát o svojich pripomienkach. Komisia preskúma záverečnú správu o realizácii a do piatich mesiacov od jej doručenia informuje členský štát o svojich pripomienkach. Ak Komisia neposkytne tieto pripomienky v uvedenej lehote, správy sa považujú za prijaté. Ak Komisia neposkytne tieto pripomienky v uvedenej lehote, správy sa považujú za prijaté. 6.  Komisia prijme vzor ročnej správy o realizácii vrátane zoznamu spoločných ukazovateľov a vzor záverečnej správy o realizácii prostredníctvom vykonávacieho aktu. Tento vykonávací akt sa prijíma v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 60 ods. 2. 6.  Komisia prijme vzor ročnej správy o realizácii vrátane zoznamu spoločných ukazovateľov a vzor záverečnej správy o realizácii prostredníctvom vykonávacieho aktu. Tento vykonávací akt sa prijíma v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 60 ods. 2. 7.  Komisia môže členskému štátu adresovať pripomienky týkajúce sa realizácie operačného programu. Riadiaci subjekt do troch mesiacov informuje Komisiu o prijatých nápravných opatreniach. 7.  Komisia môže členskému štátu adresovať pripomienky týkajúce sa realizácie operačného programu. Riadiaci subjekt do troch mesiacov informuje Komisiu o prijatých nápravných opatreniach. 8.  Riadiaci subjekt uverejní zhrnutie obsahu každej ročnej a záverečnej správy o realizácii. 8.  Riadiaci subjekt uverejní zhrnutie obsahu každej ročnej a záverečnej správy o realizácii. 8a.  Komisia v náležitom čase predloží zhrnutie výročných správ o vykonávaní a záverečných správ o vykonávaní Európskemu parlamentu a Rade. 8b.  Postup týkajúci sa správ o vykonávaní nesmie byť neprimeraný v porovnaní s pridelenými finančnými prostriedkami a vzhľadom na povahu podpory a nesmie spôsobovať zbytočnú administratívnu záťaž. Pozmeňujúci návrh 47 Návrh nariadenia Článok 12 Bilaterálne stretnutie venované zhodnoteniu Bilaterálne stretnutia venované zhodnoteniu 1.  V období rokov 2014 až 2022 sa Komisia každoročne stretáva s každým členským štátom, pokiaľ sa nedohodnú inak, aby zhodnotila priebeh realizácie operačného programu, pričom v uplatniteľnom prípade berie do úvahy ročnú správu o realizácii a pripomienky Komisie uvedené v článku 11 ods. 7. 1.  V období rokov 2014 až 2022 sa Komisia každoročne stretáva s každým členským štátom, pokiaľ sa nedohodnú inak, aby zhodnotila priebeh realizácie operačného programu, pričom v uplatniteľnom prípade berie do úvahy ročnú správu o realizácii a pripomienky Komisie uvedené v článku 11 ods. 7. 2.  Bilaterálnemu stretnutiu venovanému zhodnoteniu predsedá Komisia. 2.  Bilaterálnemu stretnutiu venovanému zhodnoteniu predsedá Komisia. 3.  Členský štát zabezpečí, aby sa v súvislosti s pripomienkami Komisie po stretnutí prijali náležité následné kroky. 3.  Členský štát zabezpečí, aby sa v súvislosti s pripomienkami Komisie po stretnutí prijali náležité následné kroky, na ktoré sa odkáže v správe o vykonávaní na nasledujúci rok alebo prípadne na ďalšie roky. Pozmeňujúci návrh 48 Návrh nariadenia Článok 13 1.  Členské štáty poskytujú zdroje potrebné na vykonanie hodnotení a zabezpečujú zavedenie postupov, prostredníctvom ktorých možno vytvárať a zbierať údaje potrebné pri hodnoteniach vrátane údajov týkajúcich sa spoločných ukazovateľov uvedených v článku 11. 1.  Členské štáty poskytujú zdroje potrebné na vykonanie hodnotení a zabezpečujú zavedenie postupov, prostredníctvom ktorých možno vytvárať a zbierať údaje potrebné pri hodnoteniach vrátane údajov týkajúcich sa spoločných ukazovateľov uvedených v článku 11. 2.  Hodnotenia vykonávajú odborníci funkčne nezávislí od subjektov zodpovedných za realizáciu operačných programov. Všetky hodnotenia sa zverejnia v celom rozsahu. 2.  Hodnotenia vykonávajú odborníci funkčne nezávislí od subjektov zodpovedných za realizáciu operačných programov. Všetky hodnotenia sa zverejnia v celom rozsahu, v žiadnom prípade však nesmú zahŕňať informácie o totožnosti konečných príjemcov. 2a.  Hodnotenia nie sú v porovnaní s pridelenými finančnými prostriedkami a vzhľadom na povahu podpory príliš rozsiahle a nespôsobujú zbytočnú administratívnu záťaž. Pozmeňujúci návrh 49 Návrh nariadenia Článok 14 1.  Členské štáty vykonávajú hodnotenie ex ante operačného programu. 1.  Členské štáty vykonávajú hodnotenie ex ante operačného programu. 2.  Hodnotenie ex ante sa vykonáva v rámci zodpovednosti orgánu zodpovedného za prípravu operačných programov. Komisii sa predkladá súčasne s operačným programom a spolu so zhrnutím. 2.  Hodnotenie ex ante sa vykonáva v rámci zodpovednosti orgánu zodpovedného za prípravu operačných programov. Komisii sa predkladá súčasne s operačným programom a spolu so zhrnutím. 3.  V rámci hodnotení ex ante sa hodnotia tieto prvky: 3.  V rámci hodnotení ex ante sa hodnotia tieto prvky: (a) prínos k hlavnému cieľu Únie, ktorým je znížiť do roku 2020 počet ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením aspoň o 20 miliónov s prihliadnutím na vybraný typ predmetnej materiálnej deprivácie a s ohľadom na situáciu v konkrétnom členskom štáte, pokiaľ ide o chudobu, sociálne vylúčenie a materiálnu depriváciu; a) prínos k cieľu Únie, ktorým je znížiť do roku 2020 počet ľudí nachádzajúcich sa v situácii chudoby, ako aj počet ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením aspoň o 20 miliónov s prihliadnutím na vybratý typ predmetnej materiálnej deprivácie a s ohľadom na situáciu v konkrétnom členskom štáte, pokiaľ ide o chudobu, sociálne vylúčenie a materiálnu depriváciu; aa) prínos k zníženiu plytvania potravinami; (b) vnútorná súdržnosť navrhovaného operačného programu a jeho vzťah k iným relevantným finančným nástrojom; b) vnútorná súdržnosť navrhovaného operačného programu a jeho vzťah k iným relevantným finančným nástrojom; (c) konzistentnosť prideľovania rozpočtových prostriedkov s cieľmi operačného programu; c) súlad prideľovania rozpočtových prostriedkov s cieľmi operačného programu; (d) príspevok očakávaných výstupov k výsledkom; d) prínos očakávaných výstupov k splneniu cieľov fondu; da) účinné zapojenie príslušných zainteresovaných strán do vypracovania a realizácie operačného programu; (e) vhodnosť postupov monitorovania operačného programu a zbierania údajov potrebných na vykonanie hodnotení. e) vhodnosť postupov monitorovania operačného programu a zbierania údajov potrebných na vykonanie hodnotení. Pozmeňujúci návrh 50 Návrh nariadenia Článok 15 1.  Počas programového obdobia môže riadiaci subjekt vykonávať hodnotenia s cieľom posúdiť účinnosť a efektívnosť operačného programu. 1.  Počas programového obdobia riadiaci subjekt posúdi účinnosť a efektívnosť operačného programu. 2.  Riadiaci subjekt uskutoční v rokoch 2017 a 2021 štruktúrovaný prieskum o konečných príjemcoch podľa vzoru, ktorý stanoví Komisia. Komisia prijme uvedený vzor prostredníctvom vykonávacieho aktu. Tento vykonávací akt sa prijíma v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 60 ods. 2. 2.  Riadiaci subjekt uskutoční v rokoch 2017 a 2021 štruktúrovaný prieskum o konečných príjemcoch podľa vzoru, ktorý stanoví Komisia. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanoví tento vzor, po konzultácii s príslušnými zainteresovanými stranami. Tento vykonávací akt sa prijíma v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 60 ods. 2. 3.  Komisia môže vykonať hodnotenie operačného programu z vlastnej iniciatívy. 3.  Komisia môže zhodnotiť operačné programy z vlastnej iniciatívy. 3a.  Komisia vypracuje hodnotenie fondu v polovici obdobia a zašle ho Európskemu parlamentu a Rade najneskôr do marca 2018. Pozmeňujúci návrh 51 Návrh nariadenia Článok 16 Komisia vykonáva z vlastnej iniciatívy v úzkej spolupráci s členskými štátmi a s pomocou externých odborníkov hodnotenie ex post s cieľom posúdiť účinnosť a udržateľnosť dosiahnutých výsledkov a zmerať pridanú hodnotu fondu. Hodnotenie ex post sa vykoná do 31. decembra 2023. Komisia vykonáva z vlastnej iniciatívy v úzkej spolupráci s členskými štátmi a s pomocou externých odborníkov hodnotenie ex post s cieľom posúdiť účinnosť a efektívnosť fondu a udržateľnosť dosiahnutých výsledkov a zmerať pridanú hodnotu fondu. Hodnotenie ex post sa vykoná do 31. decembra 2023. Pozmeňujúci návrh 52 Návrh nariadenia Článok 17 1.  Členské štáty poskytujú informácie o činnostiach podporovaných z fondu a zároveň tieto činnosti propagujú. Informácie sú určené najodkázanejším osobám, médiám a širokej verejnosti. Podčiarkuje sa v nich úloha Únie a zabezpečuje zviditeľnenie príspevku z fondu. 1.  Komisia a členské štáty poskytujú informácie o činnostiach podporovaných z fondu a zároveň tieto činnosti propagujú. Informácie sú určené najmä najodkázanejším osobám, ako aj širokej verejnosti a médiám. Podčiarkuje sa v nich úloha Únie a zabezpečuje zviditeľnenie príspevku z fondu, od členských štátov a partnerských organizácií v súvislosti s cieľmi sociálnej súdržnosti Únie, a to bez stigmatizácie konečných prijímateľov. 2.  S cieľom zabezpečiť transparentnosť pri podpore fondu riadiaci subjekt uchováva zoznam operácií podporených fondom vo formáte CSV alebo XML dostupný na webovej stránke. Tento zoznam zahŕňa prinajmenšom informácie, ako je meno príjemcu, adresa príjemcu a pridelená suma zo zdrojov Únie, ako aj typ predmetnej materiálnej deprivácie. 2.  S cieľom zabezpečiť transparentnosť pri podpore fondu riadiaci subjekt uchováva zoznam operácií podporených fondom vo formáte CSV alebo XML dostupný na webovej stránke. Tento zoznam zahŕňa prinajmenšom informácie, ako je meno príjemcu, adresa príjemcu a pridelená suma zo zdrojov Únie, ako aj typ predmetnej materiálnej deprivácie. Uvedený zoznam operácií sa aktualizuje aspoň raz za dvanásť mesiacov. Uvedený zoznam operácií sa aktualizuje aspoň raz za dvanásť mesiacov. 3.  Počas realizácie operácie príjemcovia a partnerské organizácie informujú verejnosť o podpore získanej z fondu tak, že umiestnia aspoň jeden plagát s informáciami o operácii (s veľkosťou aspoň A3) a o finančnej podpore z Únie na také miesto, kde ho verejnosť ľahko uvidí, a na každé miesto poskytovania potravín a tovaru. Takisto informujú o každom sprievodnom opatrení, pokiaľ je to v rámci distribúcie možné. 3.  Počas realizácie operácie príjemcovia a partnerské organizácie informujú verejnosť o podpore získanej z fondu tak, že umiestnia aspoň jeden plagát s informáciami o operácii (s veľkosťou aspoň A3) a o finančnej podpore z Únie alebo zástavu Únie primeranej veľkosti na také miesto, kde ho verejnosť ľahko uvidí, a na každé miesto poskytovania potravín a/alebo základnej materiálnej pomoci. Takisto informujú o každom sprievodnom opatrení, pokiaľ je to v rámci distribúcie možné, a to bez stigmatizácie konečných príjemcov. Uvedení príjemcovia a partnerské organizácie, ktoré majú webové stránky, takisto uverejňujú krátky opis operácií vrátane ich cieľov a výsledkov, pričom vyzdvihujú finančnú pomoc Únie. Uvedení príjemcovia a partnerské organizácie, ktoré majú webové stránky, takisto uverejňujú krátky opis operácií vrátane ich cieľov a výsledkov, pričom vyzdvihujú finančnú pomoc Únie. 4.  Pri všetkých informačných a komunikačných opatreniach, ktoré vykonávajú príjemcovia a partnerské organizácie, sa uvádza podpora z fondu pre danú operáciu zobrazením znaku Európskej únie spolu s odkazom na Úniu a fond. 4.  Pri všetkých informačných a komunikačných opatreniach, ktoré vykonávajú príjemcovia a partnerské organizácie, sa uvádza podpora z fondu pre danú operáciu zobrazením znaku Európskej únie spolu s odkazom na Úniu a fond. 5.  Riadiaci subjekt informuje príjemcov o uverejnení zoznamu operácií v súlade s odsekom 2. Riadiaci subjekt poskytuje informácie a propagačné materiály vrátane vzorov v elektronickej forme, čím pomáha príjemcom a partnerským organizáciám plniť svoje povinnosti, ako sa stanovuje v odseku 3. 5.  Riadiaci subjekt informuje príjemcov o uverejnení zoznamu operácií v súlade s odsekom 2. Riadiaci subjekt poskytuje informácie a propagačné materiály vrátane vzorov v elektronickej forme, čím pomáha príjemcom a partnerským organizáciám plniť svoje povinnosti, ako sa stanovuje v odseku 3. 6.  Pri spracúvaní osobných údajov podľa tohto článku riadiaci subjekt, ako aj príjemcovia a partnerské organizácie postupujú v súlade so smernicou 95/46/ES. 6.  Pri spracúvaní osobných údajov podľa článkov 13 až 17 riadiaci subjekt, ako aj príjemcovia a partnerské organizácie postupujú v súlade so smernicou 95/46/ES. Pozmeňujúci návrh 53 Návrh nariadenia Článok 18 1.  Miera spolufinancovania na úrovni operačného programu nepresiahne 85 % oprávnených verejných výdavkov. 1.  Miera spolufinancovania na úrovni operačného programu dosahuje 85 % oprávnených verejných výdavkov. Možno ju zvýšiť za podmienok uvedených v článku 19 ods. 1. Členské štáty môžu slobodne podporovať činnosť fondu pomocou dodatočných vnútroštátnych prostriedkov. 1a.  Príjemcovia v žiadnom prípade nespolufinancujú operácie fondu. 2.  V rozhodnutí Komisie, ktorým sa prijíma operačný program, sa stanovuje miera spolufinancovania operačného programu a maximálna výška podpory z fondu. 2.  V rozhodnutí Komisie, ktorým sa prijíma operačný program, sa stanovuje miera spolufinancovania operačného programu a maximálna výška podpory z fondu. 3.  Opatrenia súvisiace s technickou pomocou vykonávané na podnet Komisie alebo v mene Komisie môžu byť financované vo výške 100 %. 3.  Opatrenia súvisiace s technickou pomocou vykonávané na podnet Komisie alebo v mene Komisie môžu byť financované vo výške 100 %. Pozmeňujúci návrh 54 Návrh nariadenia Článok 19 1.  Na požiadanie členského štátu môžu byť priebežné platby a platby konečného zostatku zvýšené o 10 percentuálnych bodov nad mieru spolufinancovania vzťahujúcu sa na operačný program. Zvýšená miera, ktorá nesmie prekročiť 100 %, sa uplatňuje na žiadosti o platbu týkajúcu sa účtovného obdobia, v ktorom členský štát predložil svoju žiadosť, a v nasledujúcich účtovných obdobiach, počas ktorých členský štát spĺňa jednu z týchto podmienok: 1.  Na požiadanie členského štátu môžu byť priebežné platby a platby konečného zostatku zvýšené o 10 percentuálnych bodov nad mieru spolufinancovania vzťahujúcu sa na operačný program. Zvýšená miera, ktorá nesmie prekročiť 100 %, sa uplatňuje na žiadosti o platbu týkajúcu sa účtovného obdobia, v ktorom členský štát predložil svoju žiadosť, a v nasledujúcich účtovných obdobiach, počas ktorých členský štát spĺňa jednu z týchto podmienok: (a). príslušný členský štát prijal euro a dostáva makrofinančnú pomoc od Únie podľa nariadenia Rady (EÚ) č. 407/2010; a). príslušný členský štát prijal euro a dostáva makrofinančnú pomoc od Únie podľa nariadenia Rady (EÚ) č. 407/2010; (b) príslušný členský štát neprijal euro a dostáva strednodobú finančnú pomoc v súlade s nariadením Rady (ES) č. 332/2002; b) príslušný členský štát neprijal euro a dostáva strednodobú finančnú pomoc v súlade s nariadením Rady (ES) č. 332/2002; (c) finančná pomoc sa mu poskytuje v súlade so Zmluvou o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu. c) finančná pomoc sa mu poskytuje v súlade so Zmluvou o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu. 2.  Bez ohľadu na odsek 1 podpora Únie vo forme priebežných platieb a platieb konečného zostatku nesmie byť vyššia ako verejná podpora a maximálna výška podpory z fondu, ako sa stanovuje v rozhodnutí Komisie, ktorým sa schvaľuje operačný program. 2.  Bez ohľadu na odsek 1, podpora Únie vo forme priebežných platieb a platieb konečného zostatku nesmie byť vyššia ako verejná a/alebo súkromná podpora a maximálna výška podpory z fondu, ako sa stanovuje v rozhodnutí Komisie, ktorým sa schvaľuje operačný program. Pozmeňujúci návrh 55 Návrh nariadenia Článok 21 1.  Operácie podporované operačným programom sa realizujú v členskom štáte, na ktorý sa vzťahuje daný operačný program. 1.  Operácie podporované operačným programom sa realizujú v členskom štáte, na ktorý sa vzťahuje daný operačný program. 2.  Operácie môžu dostať podporu z operačného programu za predpokladu, že boli vybraté v súlade so spravodlivým a transparentným postupom na základe kritérií stanovených v operačnom programe. 2.  Operácie môžu dostať podporu z operačného programu za predpokladu, že boli vybraté v súlade so spravodlivým a transparentným postupom na základe kritérií stanovených v operačnom programe. 3.  Potraviny a tovar pre bezdomovcov alebo pre deti môžu nakúpiť samotné partnerské organizácie. 3.  Potraviny a/alebo predmety základnej materiálnej pomoci na osobné použitie pre konečných príjemcov môžu nakúpiť samotné partnerské organizácie. Môže ich nakúpiť aj subjekt verejného sektora, ktorý ich bezplatne poskytne partnerským organizáciám. V takom prípade sa potraviny môžu získať z používania, spracúvania alebo predaja výrobkov v intervenčných zásobách, ktoré sa dajú k dispozícii v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. [o jednotnej spoločnej organizácii trhov] za predpokladu, že je to ekonomicky najvýhodnejšia možnosť a nespôsobí neprimerané oneskorenie pri dodávke potravín partnerským organizáciám. Sumy z transakcie súvisiacej s uvedenými zásobami sa použijú v prospech najodkázanejších osôb a ich použitie nesmie viesť k zredukovaniu povinnosti členských štátov spolufinancovať program, stanovenej v článku 18 tohto nariadenia. Môže ich nakúpiť aj subjekt verejného sektora, ktorý ich bezplatne poskytne partnerským organizáciám. Partnerské organizácie môžu navyše distribuovať dodávky potravín pochádzajúce z iných zdrojov vrátane intervenčných zásob, ktoré sa dajú k dispozícii v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. [o jednotnej spoločnej organizácii trhov]. Komisia uplatňuje postupy prijaté podľa článku 19 písm. e) nariadenia (EÚ) č. [o jednotnej spoločnej organizácii trhov], podľa ktorého sa výrobky v intervenčných zásobách môžu používať, spracúvať alebo predávať na účely tohto nariadenia s cieľom zabezpečiť čo možno najúčinnejšie využitie intervenčných zásob a ziskov z nich. Komisia uplatňuje postupy prijaté podľa článku 19 písm. e) nariadenia (EÚ) č. [o jednotnej spoločnej organizácii trhov], podľa ktorého sa výrobky v intervenčných zásobách môžu používať, spracúvať alebo predávať na účely tohto nariadenia s cieľom zabezpečiť čo možno najúčinnejšie využitie intervenčných zásob a ziskov z nich. 4.  Materiálna pomoc sa distribuuje najodkázanejším osobám bezplatne. 4.  Potraviny a/alebo predmety základnej materiálnej pomoci sa distribuujú najodkázanejším osobám bezplatne, a to bez výnimky. 5.  Operácia podporovaná z fondu nedostáva podporu zo žiadneho iného nástroja Únie. 5.  Operácia podporovaná z fondu nedostáva podporu zo žiadneho iného nástroja Únie, aby sa zabránilo dvojitému financovaniu. Príjemcom však nemožno zabrániť, aby sa uchádzali o využívanie iných európskych fondov, napríklad ESF, s cieľom uskutočniť doplnkové kroky zamerané na riešenie pomoci v chudobe a sociálneho začleňovania. Pozmeňujúci návrh 56 Návrh nariadenia Článok 24 1.  Náklady oprávnené na podporu z operačného programu sú: 1.  Náklady oprávnené na podporu z operačného programu sú: (a) náklady na nákup potravín a základného spotrebného tovaru na osobné použitie pre bezdomovcov alebo deti; a) náklady na nákup potravín a predmetov základnej materiálnej pomoci na osobné použitie pre konečných príjemcov; (b) ak potraviny alebo základný spotrebný tovar na osobné použitie pre bezdomovcov alebo deti nakupuje subjekt verejného sektora, ktorý ich poskytne partnerským organizáciám, náklady na prepravu potravín alebo tovaru do skladov partnerských organizácií v paušálnej sadzbe 1 % nákladov uvedených v písm. a); b) ak potraviny alebo základný spotrebný tovar na osobné použitie pre konečných príjemcov nakupuje subjekt verejného sektora, ktorý ich poskytne partnerským organizáciám, náklady na prepravu predmetov základnej materiálnej pomoci alebo tovaru do skladov partnerských organizácií v paušálnej sadzbe 1 % nákladov uvedených v písm. a); (c) administratívne náklady, náklady na dopravu a skladovanie vzniknuté partnerským organizáciám v paušálnej sadzbe 5 % nákladov uvedených v písm. a); c) administratívne náklady, náklady na dopravu a skladovanie vzniknuté partnerským organizáciám v paušálnej sadzbe 5 % nákladov uvedených v písm. a) alebo 5 % hodnoty intervenčných zásob potravín prevedených podľa článku 15 nariadenia (EÚ) č. ../....[o jednotnej spoločnej organizácii trhov]; ca) administratívne náklady, náklady na dopravu a skladovanie vzniknuté partnerským organizáciám v súvislosti so zberom potravinového odpadu. (d) náklady na činnosti, ktorých cieľom je sociálne začlenenie, realizované a vykázané partnerskými organizáciami poskytujúcimi priamu materiálnu pomoc najodkázanejším osobám v paušálnej sadzbe 5 % nákladov uvedených v písm. a); d) náklady na činnosti, ktorých cieľom je sociálne začlenenie, realizované a vykázané partnerskými organizáciami poskytujúcimi priamu alebo nepriamu základnú materiálnu pomoc konečným príjemcom v paušálnej sadzbe 5 % nákladov uvedených v písm. a); (e) náklady vynaložené podľa článku 25. e) náklady vynaložené podľa článku 25. 2.  Na podporu z operačného programu nie sú oprávnené tieto náklady: 2.  Na podporu z operačného programu nie sú oprávnené tieto náklady: (a) úrok z dlhu; a) úrok z dlhu; (b) náklady na použitý tovar; b) náklady na použitý tovar; (c) daň z pridanej hodnoty. Sumy DPH sú však oprávnené, ak nie sú vymáhateľné v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov o DPH a ak sú zaplatené príjemcom, ktorý nie je nezdaniteľnou osobou, ako sa vymedzuje v článku 13 ods. 1 prvom pododseku smernice Rady 2006/112/ES. c) daň z pridanej hodnoty. Sumy DPH sú však oprávnené, ak nie sú vymáhateľné v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov o DPH a ak sú zaplatené príjemcom, ktorý nie je nezdaniteľnou osobou, ako sa vymedzuje v článku 13 ods. 1 prvom pododseku smernice Rady 2006/112/ES. Pozmeňujúci návrh 57 Návrh nariadenia Článok 28 – odsek 4 4.  Členský štát vymenuje vnútroštátny subjekt alebo orgán verejného sektora, funkčne nezávislý od riadiaceho subjektu a certifikačného orgánu, za orgán auditu. 4.  Členský štát vymenuje vnútroštátny subjekt alebo orgán verejného sektora, funkčne nezávislý od riadiaceho subjektu a certifikačného orgánu, za orgán auditu. Za orgán auditu možno vymenovať vnútroštátnu kontrolnú inštitúciu alebo vnútroštátny dvor audítorov. Pozmeňujúci návrh 58 Návrh nariadenia Článok 29 – odsek 4 – písmeno e (o) vypracuje vyhlásenie o riadení a ročný súhrn, ako sa uvádza v článku 56 ods. 5 písm. a) a b) nariadenia o o rozpočtových pravidlách. e) vypracuje vyhlásenie o riadení a ročný súhrn, ako sa uvádza v článku 59 ods. 5 písm. a) a b) nariadenia o rozpočtových pravidlách. Pozmeňujúci návrh 59 Návrh nariadenia Článok 30 – odsek 1 – bod 2 2. vypracúvanie ročnej účtovnej závierky uvedenej v článku 56 ods. 5 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách; 2. vypracúvanie ročnej účtovnej závierky uvedenej v článku 59 ods. 5 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách; Pozmeňujúci návrh 60 Návrh nariadenia Článok 30 – odsek 1 – bod 8 8. vedenie záznamov o vymáhateľných sumách a sumách odobratých po zrušení celého príspevku na operáciu alebo jeho časti. Vrátené sumy sa vyplácajú naspäť do všeobecného rozpočtu Únie pred ukončením operačného programu tak, že sa odpočítajú z nasledujúceho výkazu výdavkov a príjmov. 8. vedenie záznamov o vymáhateľných sumách a sumách odobratých po zrušení celého príspevku na operáciu alebo jeho časti. Vrátené sumy sa vyplácajú naspäť do fondu pred ukončením operačného programu tak, že sa odpočítajú z nasledujúceho výkazu výdavkov a príjmov. Pozmeňujúci návrh 61 Návrh nariadenia Článok 31 – odsek 4 4.  Do šiestich mesiacov od prijatia operačného programu orgán auditu vypracuje stratégiu auditu pre výkon auditov. V rámci stratégie auditu sa stanoví metodika vykonávania auditov, metóda výberu vzorky pre audity operácií a plán auditov na aktuálne účtovné obdobie a dve nasledujúce účtovné obdobia. Stratégia auditu sa aktualizuje každý rok od roku 2016 do roku 2022 vrátane. Orgán auditu predkladá Komisii na požiadanie stratégiu auditu. 4.  Do šiestich mesiacov od prijatia operačného programu orgán auditu vypracuje stratégiu auditu pre výkon auditov. V rámci stratégie auditu sa stanoví metodika vykonávania auditov, metóda výberu vzorky pre audity operácií a plán auditov na aktuálne účtovné obdobie a dve nasledujúce účtovné obdobia. Stratégia auditu sa aktualizuje každý rok od roku 2016 do roku 2022 vrátane. Orgán auditu predkladá Komisii stratégiu auditu. Komisia je oprávnená požadovať, aby orgán auditu vykonal vo svojej stratégii auditu zmeny, ktoré sú podľa jej názoru nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby boli audity vykonávané náležite a v súlade s medzinárodne uznávanými normami pre audit. Komisia tým zabezpečí, aby bol audit výkonnosti v dostatočnej miere zohľadnený. Pozmeňujúci návrh 62 Návrh nariadenia Článok 31 – odsek 5 – pododsek 1 – písmeno a (r) stanovisko audítora v súlade s článkom 56 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách; a) stanovisko audítora v súlade s článkom 59 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách; Pozmeňujúci návrh 63 Návrh nariadenia Článok 33 – odsek 3 3.  Komisia môže od členského štátu vyžadovať, aby prijal opatrenia potrebné na zabezpečenie účinného fungovania svojich systémov riadenia a kontroly alebo správnosti výdavkov v súlade s týmto nariadením. 3.  Komisia od členských štátov vyžaduje, aby prijali opatrenia potrebné na zabezpečenie účinného fungovania svojich systémov riadenia a kontroly alebo správnosti výdavkov v súlade s týmto nariadením Pozmeňujúci návrh 64 Návrh nariadenia Článok 35 – odsek 1 Rozpočtové záväzky Únie, ktoré sa vzťahujú na jednotlivé operačné programy, sú v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 rozdelené na ročné splátky. Rozhodnutie Komisie, ktorým sa prijíma operačný program, predstavuje finančné rozhodnutie v zmysle článku 81 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách a po oznámení danému členskému štátu právny záväzok v zmysle uvedeného nariadenia. Rozpočtové záväzky Únie, ktoré sa vzťahujú na jednotlivé operačné programy, sú v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 rozdelené na ročné splátky. Rozhodnutie Komisie, ktorým sa prijíma operačný program, predstavuje finančné rozhodnutie v zmysle článku 84 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách a po oznámení danému členskému štátu právny záväzok v zmysle uvedeného nariadenia. Pozmeňujúci návrh 65 Návrh nariadenia Článok 45 – odsek 1 1.  Od roku 2015 do roku 2022 vrátane predkladajú menované subjekty Komisii každoročne do 15. februára roku nasledujúceho po konci účtovného obdobia tieto dokumenty a informácie v súlade s článkom 56 nariadenia o rozpočtových pravidlách: 1.  Od roku 2015 do roku 2022 vrátane predkladajú menované subjekty Komisii každoročne do 15. februára roku nasledujúceho po konci účtovného obdobia tieto dokumenty a informácie v súlade s článkom 59 nariadenia o rozpočtových pravidlách: (dd) overenú ročnú účtovnú závierku príslušných subjektov menovaných podľa článku 32, ako sa uvádza v článku 56 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách; a) overenú ročnú účtovnú závierku príslušných subjektov menovaných podľa článku 32, ako sa uvádza v článku 59 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách; (ee) vyhlásenie o riadení uvedené v článku 56 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách; b) vyhlásenie o riadení uvedené v článku 59 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách; (ff) ročný súhrn záverečných audítorských správ a vykonaných kontrol vrátane analýzy povahy a rozsahu chýb a slabín, ako aj prijaté alebo plánované nápravné opatrenia; c) ročný súhrn záverečných audítorských správ a vykonaných kontrol vrátane analýzy povahy a rozsahu chýb a slabín, ako aj prijaté alebo plánované nápravné opatrenia; (gg) stanovisko audítora vydané nezávislým menovaným orgánom auditu, ako sa uvádza v článku 56 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách, spolu so správou o kontrole, v ktorej sú uvedené zistenia vychádzajúce z auditov vykonaných za účtovné obdobie, na ktoré sa stanovisko vzťahuje. d) stanovisko audítora vydané nezávislým menovaným orgánom auditu, ako sa uvádza v článku 59 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách, spolu so správou o kontrole, v ktorej sú uvedené zistenia vychádzajúce z auditov vykonaných za účtovné obdobie, na ktoré sa stanovisko vzťahuje. Pozmeňujúci návrh 66 Návrh nariadenia Článok 48 – odsek 1 1.  Riadiaci subjekt zabezpečuje, aby všetky podporné dokumenty o operáciách boli na požiadanie sprístupnené Komisii a Európskemu dvoru audítorov počas troch rokov. Toto trojročné obdobie plynie od 31. decembra roku, v ktorom Komisia prijala rozhodnutie o schválení účtovnej závierky podľa článku 47, alebo najneskôr odo dňa uhradenia konečného zostatku. 1.  Riadiaci subjekt zabezpečuje, aby všetky podporné dokumenty o operáciách boli na požiadanie sprístupnené Komisii a Európskemu dvoru audítorov počas piatich rokov. Toto päťročné obdobie plynie odo dňa uhradenia konečného zostatku. Toto trojročné obdobie sa preruší buď v prípade súdneho alebo správneho konania, alebo na základe riadne odôvodnenej žiadosti Komisie. Toto päťročné obdobie sa preruší buď v prípade súdneho alebo správneho konania, alebo na základe riadne odôvodnenej žiadosti Komisie. Pozmeňujúci návrh 67 Návrh nariadenia Článok 60 a (nový) Článok 60a Prechodné ustanovenia Komisia a členské štáty zabezpečia prostredníctvom prechodných ustanovení, aby činnosti oprávnené na pomoc mohli začať od 1. januára 2014 aj v prípade, ak v tom čase ešte nebudú predložené operačné programy. Pozmeňujúci návrh 68 Návrh nariadenia Článok 61 Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na opätovné posúdenie podľa článku 57 ods. 2 druhého pododseku (A7-0183/2013).

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. júna 2013 o zmenenom návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení systému „EURODAC“ na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie nariadenia (EÚ) č. […/…] (ktorým sa ustanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov), o možnosti orgánov členských štátov na presadzovanie práva a Europolu požiadať o porovnanie s údajmi v systéme EURODAC na účely presadzovania práva a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1077/2011, ktorým sa zriaďuje Európska agentúra na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (prepracované znenie) (COM(2012)0254 – C7-0148/2012 – 2008/0242(COD))

P7_TA(2013)0258 A7-0432/2012

(Riadny legislatívny postup – prepracovanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na zmenený návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2012)0254),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 78 ods. 2 písm. e), článok 87 ods. 2 písm. a) a článok 88 ods. 2 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0148/2012),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov(1),

–  so zreteľom na list Výboru pre právne veci z 20. septembra 2012 adresovaný Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci v súlade s článkom 87 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 27. marca 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 87 a 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0432/2012),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie predmetný návrh neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba priama kodifikácia platných textov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní, pričom berie do úvahy odporúčania konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. júna 2013 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2013 o zriadení systému Eurodac na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie nariadenia (EÚ) č. 604/2013, ktorým sa ustanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov a o žiadostiach orgánov členských štátov na presadzovanie práva a Europolu o porovnanie s údajmi v systéme Eurodac na účely presadzovania práva a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1077/2011, ktorým sa zriaďuje Európska agentúra na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 603/2013.)

(1) Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. júna 2013 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 562/2006 s cieľom stanoviť spoločné pravidlá pri dočasnom obnovení kontroly vnútorných hraníc za mimoriadnych okolnosti (COM(2011)0560 – C7-0248/2011 – 2011/0242(COD))

P7_TA(2013)0259 A7-0200/2012

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0560),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 77 ods. 1 a 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0248/2011),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené v rámci Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality francúzskym národným zhromaždením, holandským senátom a snemovňou reprezentantov, portugalským parlamentom, rumunským senátom, slovenským parlamentom a švédskym parlamentom, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 30. mája 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0200/2012),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  schvaľuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. júna 2013 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa vytvára hodnotiaci mechanizmus na overenie uplatňovania schengenského acquis (10273/2013 – C7-0160/2013 – 2010/0312(NLE))

P7_TA(2013)0260 A7-0215/2013

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady (10273/2013),

–  so zreteľom na článok 70 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na žiadosť Rady o stanovisko (C7-0160/2013),

–  so zreteľom na záväzok, ktorý vyjadril zástupca Rady v liste z 30. mája 2013, prijať tento akt v podobe predloženej Európskemu parlamentu,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0215/2013),

1.  schvaľuje návrh Rady;

2.  schvaľuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie

Európsky parlament, Rada a Komisia vítajú prijatie nariadenia, ktorým sa mení Kódex schengenských hraníc s cieľom stanoviť spoločné pravidlá pri dočasnom obnovení kontroly vnútorných hraníc za výnimočných okolností a nariadenia, ktorým sa vytvára hodnotiaci a monitorovací mechanizmus na overenie uplatňovania schengenského acquis. Nazdávajú sa, že uvedenými novými mechanizmami sa zodpovedajúco reaguje na požiadavku Európskej rady, ktorá vo svojich záveroch z 24. júna 2011 v snahe zabezpečiť presadzovanie spoločných pravidiel a posilniť, prispôsobiť a rozšíriť kritériá vychádzajúce z acquis EÚ vyzvala na posilňovanie spolupráce a vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi v schengenskom priestore a na vytvorenie účinného a spoľahlivého systému monitorovania a hodnotenia, pričom pripomenula, že vonkajšie hranice Európy musia byť riadené účinným a jednotným spôsobom na základe spoločnej zodpovednosti, solidarity a praktickej spolupráce.

Vyhlasujú, že touto zmenou Kódexu schengenských hraníc sa posilní koordinácia a spolupráca na úrovni Únie tým, že sa na jednej strane vytvoria kritériá pre obnovovanie hraničných kontrol členskými štátmi a na druhej strane aj pre mechanizmus EÚ, prostredníctvom ktorého bude možné reagovať na skutočne kritické situácie, v ktorých je ohrozené celkové fungovanie oblasti bez kontroly vnútorných hraníc.

Zdôrazňujú, že tento nový systém hodnotenia je mechanizmom EÚ, bude sa vzťahovať na všetky aspekty schengenského acquis a zapoja sa doň experti z členských štátov, Komisie a príslušných agentúr EÚ.

Súhlasia s tým, že každý budúci návrh Komisie na zmenu tohto systému hodnotenia sa predloží na konzultáciu Európskemu parlamentu, aby sa pred prijatím záverečného znenia mohlo v čo najväčšej možnej miere zohľadniť jeho stanovisko.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. júna 2013 o návrhu smernice Európskeho Parlamentu a Rady o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich výkazoch určitých druhov podnikov (COM(2011)0684 – C7-0393/2011 – 2011/0308(COD))

P7_TA(2013)0261 A7-0278/2012

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0684),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 50 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7–0393/2011),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 29. marca 2012(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 19. júla 2012(2),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 17. apríla 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj a Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0278/2012),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. júna 2013 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/.../EÚ o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici 2013/34/EÚ.)

(1) Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 84. (2) Ú. v. EÚ C 277, 13.9.2012, s. 171.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. júna 2013 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2004/109/ES o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, a smernica Komisie 2007/14/ES (COM(2011)0683 – C7-0380/2011 – 2011/0307(COD))

P7_TA(2013)0262 A7-0292/2012

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0683),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a články 50 a 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0380/2011),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky z 10. februára 2012(1),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 22. februára 2012(2),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 29. mája 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre rozvoj a Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0292/2012),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. júna 2013 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/.../EÚ, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a smernica Komisie 2007/14/ES, ktorou sa stanovujú podrobné pravidlá implementácie určitých ustanovení smernice 2004/109/ES

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici 2013/50/EÚ.)

(1) Ú. v. EÚ C 93, 30.3.2012, s. 2. (2) Ú. v. EÚ C 143, 22.5.2012, s. 78.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. júna 2013 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o určení miery úpravy priamych platieb ustanovenej v nariadení (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o kalendárny rok 2013 (COM(2013)0159 – C7-0079/2013 – 2013/0087(COD))

P7_TA(2013)0263 A7-0186/2013

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0159),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0079/2013),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 22. mája 2013(1),

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanovisko Výboru pre rozpočet (A7-0186/2013),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. júna 2013 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2013 o určení miery úpravy priamych platieb ustanovenej v nariadení (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o kalendárny rok 2013

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(3),

keďže:

(1)  V článku 11 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov(4), sa ustanovuje, že v rozpočtovom roku 2014 sumy na financovanie výdavkov súvisiacich s trhom a priamych platieb spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) musia dodržiavať ročné stropy stanovené pri uplatňovaní nariadenia, ktoré prijala Rada podľa článku 312 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. V článku 11 ods. 1 nariadenia (ES) č. 73/2009 sa takisto ustanovuje, že úprava priamych platieb (finančná disciplína) sa určí, keď prognózy financovania priamych platieb a výdavkov súvisiacich s trhom, zvýšené o sumy vyplývajúce z uplatnenia článkov 10b a 136 uvedeného nariadenia, ale pred uplatnením článku 10a uvedeného nariadenia a bez započítania rezervy 300 000 000 EUR, naznačujú, že sa prekročí ročný strop. V súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 73/2009 sú Európsky parlament a Rada povinní určiť túto úpravu do 30. júna na základe návrhu Komisie, ktorý je potrebné predložiť najneskôr 31. marca kalendárneho roka, v ktorom sa úprava uplatňuje.

(2)  Kým sa neprijme nariadenie, ktoré na základe článku 132 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie stanoví viacročný finančný rámec, bude výška uplatniteľného stropu v roku 2014 neistá. Kým sa nevyjasní výška uplatniteľného stropu, nie je možné určiť, či bude v roku 2013 potrebné upraviť priame platby, a ak áno, aká by mala byť miera úpravy. Výšku požadovanej finančnej disciplíny by mal zrevidovať rozpočtový orgán v rámci prijatia rozpočtu na rok 2014 okrem iného na základe opravného listu k návrhu všeobecného rozpočtu na rok 2014, ktorým Komisia zabezpečí aktualizované odhadované potreby v súvislosti s výdavkami spojenými s trhom a priamymi platbami. [PN 1]

(3)  Vo všeobecnosti platí, že poľnohospodárom, ktorí požiadali o pomoc vo forme priamej platby na jeden kalendárny rok (N), sa pomoc vyplatí v pevne stanovenej lehote, ktorá patrí do rozpočtového roka (N + 1). Členské štáty však majú, v rámci určitých obmedzení, možnosť vyplatiť platby poľnohospodárom s omeškaním po uplynutí tejto lehoty splatnosti bez akéhokoľvek časového ohraničenia. Tieto omeškané platby môžu spadať do neskoršieho rozpočtového roka. Ak sa v danom kalendárnom roku uplatňuje finančná disciplína, miera úpravy by sa nemala uplatňovať na platby, v súvislosti s ktorými sa žiadosti o pomoc predložili v inom kalendárnom roku, než je rok, v ktorom sa uplatňuje finančná disciplína. S cieľom zaistiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými poľnohospodármi je preto vhodné zabezpečiť, aby sa miera úpravy uplatňovala len na platby, v súvislosti s ktorými sa žiadosti o pomoc predložili, pokiaľ ide o kalendárny rok, v ktorom sa uplatňuje finančná disciplína, bez ohľadu na to, kedy sa platba poľnohospodárom vyplatí.

(4)  Mechanizmus finančnej disciplíny sa spolu s moduláciou zaviedli počas reformy SPP v roku 2003. Oba nástroje zabezpečili lineárne znižovanie sumy priamych platieb, ktoré sa majú vyplatiť poľnohospodárom. S prihliadnutím na dôsledky nerovnocenného rozdeľovania priamych platieb medzi malých a veľkých príjemcov pomoci sa modulácia uplatnila na sumy prevyšujúce 5 000 EUR s cieľom dosiahnuť vyrovnanejšie rozdeľovanie platieb. Pokiaľ ide o kalendárny rok 2013 sa pri úprave priamych platieb uvedenej v článku 10a nariadenia (ES) č. 73/2009 naďalej uplatňuje rovnaká výnimka ako pri modulácii. Podobne by sa mala uplatňovať aj finančná disciplína, aby takisto prispievala k cieľu dosiahnutia vyváženejšieho rozdeľovania platieb. Preto je vhodné obmedziť uplatňovanie miery úpravy len na sumy nad 5 000 EUR.

(5)  V článku 11 ods. 3 nariadenia (ES) č. 73/2009 sa ustanovuje, že v rámci uplatňovania harmonogramu zvyšovania stanoveného v článku 121 uvedeného nariadenia na všetky priame platby poskytované v nových členských štátoch podľa článku 2 písm. g) uvedeného nariadenia, by sa finančná disciplína nemala uplatňovať na nové členské štáty až do začiatku kalendárneho roka, v ktorom sa výška priamych platieb uplatniteľná v nových členských štátoch rovná aspoň výške týchto platieb, ktorá je v tom čase uplatniteľná v iných členských štátoch. Keďže v kalendárnom roku 2013 priame platby stále podliehajú uplatňovaniu harmonogramu zvyšovania v Bulharsku a Rumunsku, miera úpravy, ktorá sa určuje v tomto nariadení, by sa nemala uplatňovať na platby poľnohospodárom v uvedených členských štátoch.

(6)  Nariadenie (ES) č. 73/2009 sa Aktom o podmienkach pristúpenia Chorvátskej republiky upravilo. Zmeny vyplývajúce z tejto úpravy nadobudnú účinnosť len za podmienky a od dátumu nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii. Keďže Chorvátsko v kalendárnom roku 2013 podlieha uplatňovaniu harmonogramu zvyšovania stanovenému v článku 121 nariadenia (ES) č. 73/2009, miera úpravy, ktorá sa určuje v tomto nariadení, by sa nemala uplatňovať na platby poľnohospodárom v Chorvátsku, ktoré sú podmienené jeho pristúpením a platia odo dňa jeho pristúpenia,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.  Sumy priamych platieb podľa článku 2 písm. d) nariadenia (ES) č. 73/2009, ktoré sa majú vyplatiť poľnohospodárom, v prípade že ide o sumu na základe žiadosti o pomoc predloženú v kalendárnom roku 2013 vo výške nad 5 000 EUR, sa znižujú o 0,748005 %. [PN 2]

1a.  V prípade, že sa nedospeje k dohode o viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020, v rozpočtovom roku 2014 sa nebude uplatňovať žiadna finančná disciplína, keďže celková suma sa vypočíta na základe údajov o rozpočte na rok 2013, ku ktorým sa pripočíta inflácia vo výške 2 %. [PN 3]

2.  Zníženie stanovené v odseku 1 sa neuplatňuje v Bulharsku, Rumunsku a Chorvátsku.

2a.  Zníženie uvedené v odseku 1 sa nevzťahuje na najvzdialenejšie regióny uvedené v článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ani na menšie ostrovy v Egejskom mori vymedzené v článku 1 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 229/2013 z 13. marca 2013 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v prospech menších ostrovov v Egejskom mori(5). [PN 12]

Článok 1a

1.  Ustanovenia článkov 1 a 2 sa prijímajú bez toho, aby tým bolo dotknuté následné prijatie nariadenia (EÚ) [č. XX/XX z …, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020] a medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o spolupráci v oblasti rozpočtu a riadneho finančného hospodárenia.

2.  V prípade, že oprava miery úpravy vymedzenej v článku 1 ods. 1 sa vyžaduje v dôsledku prijatia uvedeného nariadenia a medziinštitucionálnej dohody, ako sa uvádza v odseku 1, Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade návrh týkajúci sa stanovenia novej miery úpravy.

3.  Výšku požadovanej finančnej disciplíny zreviduje rozpočtový orgán v rámci prijatia rozpočtu na rok 2014 okrem iného na základe opravného listu k návrhu všeobecného rozpočtu na rok 2014, ktorým Komisia stanoví aktualizované odhadované potreby v súvislosti s výdavkami spojenými s trhom a priamymi platbami. [PN 4]

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť siedmym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 1 ods. 2 sa uplatňuje na Chorvátsko za podmienky a od dátumu nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení Chorvátska.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku. (2) Stanovisko z 22. mája 2013 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku). (3) Pozícia Európskeho parlamentu z 12. júna 2013. (4) Ú. v. EÚ L 30, 31.1.2009, s. 16. (5) Ú. v. EÚ L 78, 20.3.2013, s. 41.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. júna 2013 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc), a Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda (COM(2011)0118 – C7-0070/2011 – 2011/0051(COD))

P7_TA(2013)0264 A7-0206/2013

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0118),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 77 ods. 1 a 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0070/2011),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 19. decembra 2012, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 a článok 37 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0206/2013),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. júna 2013 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2013, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc), Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, nariadenia Rady (ES) č. 1683/95 a (ES) č. 539/2001 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2008 a (ES) č. 810/2009

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 610/2013.)

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. júna 2013 o návrhu rozhodnutia Európskej rady o zložení Európskeho parlamentu (00110/2013 – C7-0166/2013 – 2013/0900(NLE))

P7_TA(2013)0265 A7-0213/2013

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Európskej rady o zložení Európskeho parlamentu (00110/2013),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Európska rada predložila v súlade s článkom 14 ods. 2 druhým pododsekom Zmluvy o Európskej únii (C7-0166/2013),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2013 o zložení Európskeho parlamentu so zreteľom na voľby v roku 2014 a na svoj návrh rozhodnutia Európskej rady, ktorý bol uvedený v jeho prílohe(1),

–  so zreteľom na článok 74f a článok 81 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A7-0213/2013),

1.  udeľuje súhlas s návrhom rozhodnutia Európskej rady;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Európskej rade a vláde a parlamentu Chorvátskej republiky a pre informáciu Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2013)0082.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. júna 2013 o oznámení Komisie s názvom Smerom k sociálnym investíciám pre rast a súdržnosť – vykonávanie Európskeho sociálneho fondu 2014 – 2020 (2013/2607 (RSP)).

P7_TA(2013)0266 B7-0255/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej články 5, 6, 9, 14, 147, 148, 149, 151 a 153 a na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä jej články 24, 25, 26, 29, 33, 34, 35 a 36,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. februára 2013 s názvom Smerom k sociálnym investíciám pre rast a súdržnosť – vykonávanie Európskeho sociálneho fondu 2014 – 2020 (COM(2013)0083),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. februára 2013 s názvom Investície do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia (2013/112/EÚ)(1),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 20.februára 2013 s názvom Dôkazy o demografických a sociálnych trendoch: prínos sociálnych politík k začleňovaniu, zamestnanosti a ekonomike (SWD(2013)038),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 20. februára 2013 s názvom Správa o opatreniach, ktoré nasledovali po vykonaní odporúčania Komisie z roku 2008 o aktívnom začleňovaní ľudí vylúčených z trhu práce v členských štátoch – smerom k prístupu zameranému na sociálne investície (SWD(2013)0039),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 20.februára 2013 s názvom 3. dvojročná správa o sociálnych službách vo verejnom záujme (SWD(2013)0040),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 20. februára 2013 s názvom Dlhodobá starostlivosť o starnúce spoločnosti – výzvy a možnosti politiky (SWD(2013)0041),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 20. februára 2013 s názvom Riešenie problému bezdomovstva v Európskej únii (SWD(2013)0042),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 20. februára 2013 s názvom Investície do zdravia (SWD(2013)0043),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 20. februára 2013 s názvom Sociálne investície prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu (SWD(2013)0044),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. novembra 2012 s názvom Ročný prieskum rastu na rok 2013 (RPR) (COM(2012)0750) a návrh spoločnej správy o zamestnanosti priložený k tomuto oznámeniu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 7. februára 2013 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu 2013(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. apríla 2012 s názvom Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest (COM(2012)0173),

–  so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie predloženú Komisii a sprievodné uznesenie Parlamentu zo 14. júna 2012 s názvom Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. novembra 2010 s názvom Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta: Európsky príspevok k plnej zamestnanosti (COM(2010)0682),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2011 o programe pre nové zručnosti a nové pracovné miesta(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2010 s názvom Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: európsky rámec pre sociálnu a územnú súdržnosť (COM(2010)0758) a stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(5) a na uznesenie Parlamentu z 15. novembra 2011 na túto tému(6),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. decembra 2011 o iniciatíve s názvom Príležitosti pre mladých (COM(2011)0933),

–  so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie predloženú Komisii a sprievodné uznesenie Parlamentu z 24. mája 2012 s názvom Príležitosti pre mladých(7),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. decembra 2012 s názvom Dostať mladých do zamestnania (COM(2012)0727),

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. septembra 2010 o rozvoji potenciálu zamestnanosti v novom udržateľnom hospodárstve(8),

–  so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011-2020), ktorý prijala Rada 7. marca 2011,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. októbra 2008 o odporúčaní Komisie o aktívnom začleňovaní ľudí vylúčených z trhu práce (COM(2008)0639) a na svoje uznesenie k nemu zo 6. mája 2009(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2013 o integrácii migrantov, jej dôsledkoch pre trh práce a vonkajšom rozmere koordinácie sociálneho zabezpečenia(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2011 o budúcnosti sociálnych služieb všeobecného záujmu(11),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2008 s názvom Európa 2020: Obnovená sociálna agenda: Príležitosti, prístup a solidarita v Európe 21. storočia (COM(2008)0412) a na svoje uznesenie zo 6. mája 2009 k tomuto oznámeniu(12),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Dlhodobá udržateľnosť verejných financií pre oživenie hospodárstva (COM(2009)0545) a na svoje uznesenie k nemu z 20. mája 2010(13),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006 zo 14. marca 2012, ktorý predložila Komisia (COM(2011)0607/2 - 2011/0268 (COD)), a na svoj návrh legislatívneho uznesenia na túto tému z 20. augusta 2012(14);

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. novembra 2012 o iniciatíve pre sociálne podnikanie – vytvárať prostredie na podporu sociálnych podnikov v rámci sociálnej ekonomiky a sociálnych inovácií(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. februára 2013 o sociálnej zodpovednosti podnikov: podpora záujmov spoločnosti a cesta k udržateľnej a inkluzívnej obnove(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. novembra 2012 o Pakte o sociálnych investíciách – ako reakcii na krízu(17),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. februára 2012 s názvom Program pre primerané, bezpečné a udržateľné dôchodky (COM(2012)0055),

–  so zreteľom na Dohovor MOP č. 117 o sociálnej politike (základné ciele a normy),

–  so zreteľom na odporúčanie MOP č. 202 o mierach sociálnej ochrany,

–  so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie predloženú Komisii o oznámení s názvom K sociálnym investíciám do rastu a súdržnosti – vrátane realizácie Európskeho sociálneho fondu v rokoch 2014 – 2020 (O-000057/2013 – B7-0207/2013),

–  so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v mnohých členských štátoch viedli opatrenia na fiškálnu konsolidáciu k uprednostňovaniu krátkodobých výdavkových cieľov na úkor investícií do udržateľného rastu, zamestnanosti, sociálnej súdržnosti a konkurencieschopnosti s cieľom zabezpečiť dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020;

B.  keďže kríza štátneho dlhu, ktorá zasiahla Európu, najmä krajiny eurozóny, viedla k závažnému hospodárskemu poklesu s negatívnymi sociálnymi dôsledkami pre väčšinu členských štátov v podobe zvyšovania nezamestnanosti, miery chudoby a sociálneho vylúčenia;

C.  keďže kríza zdôraznila hospodársku vzájomnú závislosť členských štátov a značné odchýlky v schopnosti členských štátov reagovať na problémy na trhu práce a sociálne problémy;

D.  keďže z dôvodu krízy v kombinácii s demografickou zmenou je naliehavé, aby členské štáty zlepšili účinnosť sociálnych výdavkov a aby navrhli potenciálne reformy svojich systémov sociálnej ochrany v súlade s týmto cieľom;

E.  keďže sociálni partneri na vnútroštátnej úrovni môžu zohrávať dôležitú úlohu pri financovaní a prevádzkovaní systémov sociálneho zabezpečenia;

F.  keďže správne cielené a efektívne sociálne investície stabilizujú hospodárstvo, podporujú zamestnanosť a zvyšujú zručnosti pracovnej sily, čím sa zvyšuje aj konkurencieschopnosť EÚ;

G.  keďže rastúce kvalifikačné nároky pracovných miest, ktoré sú k dispozícii, a zručnosti potrebné pre odvetvia, ktoré budú v budúcnosti poskytovať množstvo pracovných miest, prispôsobené udržateľnému hospodárstvu a spoločnosti, si vyžadujú investície do programov vzdelávania a odbornej prípravy;

H.  keďže priemerné príjmy domácností v EÚ sa znižujú a v mnohých členských štátoch rastie dlhodobá nezamestnanosť spolu s chudobou a sociálnym vylúčením vrátane chudoby zamestnaných osôb a sociálnej polarizácie;

I.  keďže 10,5 % obyvateľstva v produktívnom veku je v súčasnosti nezamestnaných;

J.  so zreteľom na vyhlásenie Európskej rady z 30. januára 2012, v ktorom sa uvádza: „Rast a zamestnanosť sa obnovia len vtedy, ak uplatníme dôsledný a komplexný prístup, v ktorom sa spája inteligentná fiškálna konsolidácia zachovávajúca investície pre budúci rast, zdravé makroekonomické politiky a aktívna stratégia zamestnanosti zachovávajúca sociálnu súdržnosť“;

K.  keďže účinky hospodárskej stagnácie a stálej krízy verejného dlhu v spojení s demografickými zmenami predstavujú problém pre systémy sociálneho zabezpečenia a dôstojné opatrenia sociálnych istôt vrátane zákonného a dobrovoľného systému sociálneho poistenia;

L.  keďže 22,8 % mladých ľudí v EÚ je v súčasnosti nezamestnaných, pričom v niektorých členských štátoch miera nezamestnanosti prekračuje 50 %;

M.  keďže 8,3 milióna Európanov mladších ako 25 rokov nie je zamestnaných, nevzdeláva sa ani sa nezúčastňuje odbornej prípravy (tzv. NEET – not in employment, education, or training); keďže tieto počty neustále rastú a existuje riziko, že vznikne tzv. stratená generácia;

N.  keďže mladým ľuďom z migrantského prostredia hrozí vyššie riziko ukončenia vzdelávania a odchodu zo systému odbornej prípravy bez získania vyššej stredoškolskej kvalifikácie;

O.  keďže 27 % detí hrozí riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia v porovnaní s priemerne 24 % celkovej populácie EÚ(18);

P.  keďže 8 % občanov EÚ žije v podmienkach vážnej hmotnej núdze a nemôže si dovoliť množstvo základných vecí, ktoré sú pre dôstojný život v Európe považované za zásadné;

Q.  keďže 15 % detí opúšťa školskú dochádzku bez dovŕšenia stredoškolského vzdelania a keďže 10 % občanov EÚ žije v domácnostiach nezamestnaných ľudí;

R.  keďže Výbor pre sociálnu ochranu varoval, že v mnohých členských štátoch tieto čísla naďalej rastú čiastočne z dôvodu dosahu opatrení fiškálnej konsolidácie;

S.  keďže najzraniteľnejšie vrstvy obyvateľstva, ako sú staršie osoby a zdravotne postihnuté osoby, boli najviac postihnuté finančnou, hospodárskou a sociálnou krízou;

T.  keďže sociálne politiky sú v prvom rade zodpovednosťou členských štátov keďže úlohou EÚ je podporovať a dopĺňať činnosti členských štátov a pomáhať pri nich;

U.  keďže skutočnou ochranou proti chudobe je mať dôstojnú prácu;

V.  keďže aktívne politiky v oblasti trhu práce a stratégie aktivácie sú kľúčom k tomu, aby si nezamestnaní mohli nájsť dôstojnú prácu;

W.  keďže vhodné individuálne usmernenia pri hľadaní dôstojnej práce môžu zlepšiť šance na úspech;

X.  keďže úsporné opatrenia vrátane obmedzení v rozpočtoch verejných služieb a sociálnej pomoci nesmú umožniť zhoršenie situáciu najviac znevýhodnených skupín obyvateľstva ani vytvárať zbytočnú hrozbu nezamestnanosti;

Y.  keďže úsporné opatrenia nesmú dospieť k tomu, aby ohrozovali dostupnosť, prístupnosť a cenovú dostupnosť služieb zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti ani ešte viac zhoršovali nerovnosti v oblasti zdravia;

Z.  keďže hospodárska kríza pravdepodobne postihuje viac ženy než mužov; keďže hrozí, že súčasná recesia spomalí napredovanie, alebo dokonca zvráti pokrok, čo bude mať dlhodobé dôsledky pre systémy sociálnej ochrany, sociálne začlenenie a demografiu;

AA.  keďže akákoľvek prísna rozpočtová politika musí byť inteligentná a umožňovať proticyklické investície do veľkých politických priorít v súlade s hospodárskou výkonnosťou a produktivitou;

AB.  keďže marginalizované spoločenstvá žijú v úbohých sociálno-ekonomických podmienkach a často sa stávajú predmetom vážnej diskriminácie a segregácie vo všetkých aspektoch života;

AC.  keďže považuje prvé náznaky predčasného ukončovania školskej dochádzky za významné znaky cyklického opakovania chudoby;

AD.  keďže bezdomovstvo je stále problémom vo všetkých členských štátoch a je jednou z najvážnejších foriem chudoby a núdze, ktoré poškodzujú ľudskú dôstojnosť a ohrozujú základné ľudské právo na prístup k bývaniu;

AE.  keďže zaručenie prístupu k dôstojnému bývaniu je medzinárodnou povinnosťou všetkých členských štátov, na základe ktorej sa sociálne bývanie poskytuje súbežne s ponukou bývania na trhovom základe;

AF.  keďže pre bezdomovcov sú potrebné osobitné opatrenia na ich začlenenie do spoločnosti a zabránenie sociálnemu vylúčeniu;

AG.  keďže chudoba a sociálne vylúčenie sú stále hlavným sociálnym faktorom zdravotných a životných podmienok, najmä v súvislosti s vplyvom chudoby na zdravie a blaho detí;

AH.  keďže v EÚ naďalej pretrváva rodová diskriminácia na pracovisku, rozdielne odmeňovanie žien a mužov a z toho vyplývajúce dôchodkové rozdiely;

AI.  keďže v EÚ pracuje iba 63 % žien v porovnaní so 76 % mužov, čo je čiastočne zapríčinené nedostatkom zariadení zameraných na starostlivosť a konkrétnych opatrení zameraných na pomoc a zabezpečenie zdravej rovnováhy medzi pracovným a osobným životom;

AJ.  keďže rodová rovnosť má zásadný význam pre splnenie hlavných cieľov stratégie EÚ 2020, keďže ženy tvoria najväčšiu rezervu zatiaľ nevyužitej pracovnej sily; keďže sa preto musia ako súčasť európskeho semestra vypracovať konkrétne opatrenia a osobitné politiky zamerané na rodovú rovnosť;

AK.  keďže väčšinu domácnosti vedú ženy, väčšina rodičov samoživiteľov sú ženy, a tie sú zároveň väčšinou opatrovateľkami, a preto si politiky aktívneho začleňovania vyžadujú rozsiahly súbor opatrení, ktoré im umožnia zvýšiť svoju účasť na trhu práce;

1.  víta balík právnych predpisov o sociálnych investíciách, ktoré vypracovala Komisia a v ktorých sa ustanovujú potrebné prepojenia medzi vnútroštátnymi sociálnymi politikami, procesom reforiem európskeho semestra a príslušnými prostriedkami z kohéznych fondov EÚ;

2.  konštatuje, že oznámenie Komisie pridáva k pôvodnej funkcii sociálnej ochrany systémov sociálneho zabezpečenia aj funkciu sociálnych investícií a funkciu stabilizácie hospodárstva; zdôrazňuje, že súčasná hospodárska a sociálna kríza poukazuje na to, že je potrebné, aby sa tieto tri funkcie skôr dopĺňali, a nie aby boli protikladné;

3.  opakuje potrebu zlepšiť koordináciu sociálnych a hospodárskych politík na úrovni EÚ, aby sa zabránilo nezrovnalostiam, vytvárala sa súčinnosť medzi týmito politikami a aby sa mohli vzájomne posilňovať ich ciele;

4.  zdôrazňuje, že najúčinnejším nástrojom boja proti nezamestnanosti z dlhodobého hľadiska je hospodársky rast;

5.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že oznámenie je doplnené odporúčaním len pre jednu oblasť, pričom úsporné opatrenia majú veľký vplyv na niekoľko oblastí sociálnej politiky;

6.  je presvedčený o tom, že reformy sociálnej politiky by sa mali riadiť predovšetkým zásadami aktívneho začleňovania a aktivácie, ktoré umožnia nezamestnaným a najviac znevýhodneným osobám vstúpiť na trh práce a zúčastňovať sa na ňom;

7.  pripomína, že sociálne investície sú návratné zo sociálneho i hospodárskeho hľadiska, pretože predchádzajú sociálnym rizikám a riešia ich; zdôrazňuje, že sociálne investície sa zameriavajú na investičné stratégie v oblasti verejných politík a ľudského kapitálu umožňujúce prechod k meniacim sa trhom práce a nadobúdanie nových zručností pre odvetvia, ktoré v budúcnosti ponúknu veľký počet pracovných miest, pričom tieto stratégie sú prispôsobené udržateľnému hospodárstvu a spoločnosti;

8.  zdôrazňuje, že investície do sociálnej oblasti by sa mali považovať za investície, ktoré uskutočňujú členské štáty, a že sa z nich môžu vytvoriť dvojaké dividendy s dlhodobou návratnosťou a proticyklickými účinkami, čím sa môže znížiť riziko škody; vyzýva Komisiu, aby vykonala analýzu, ktorá by určila, ktoré časti verejných výdavkov na sociálnu sféru možno považovať za výrobné investície;

9.  v tejto súvislosti sa domnieva, že cielené sociálne investície by mali byť dôležitou súčasťou politík členských štátov v oblasti hospodárstva a zamestnanosti a mali by byť zahrnuté do procesu európskeho semestra v záujme dosiahnutia stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti, sociálnych vecí a vzdelávania;

10.  víta preto výzvu Komisie adresovanú členským štátom, aby začlenili sociálne investície do svojich strednodobých a dlhodobých rozpočtových cieľov, ako aj do svojich programov národných reforiem;

11.  opakuje, že zdroje na sociálne politiky sa neposkytujú výlučne z verejného sektora;

12.  zdôrazňuje preto, že členské štáty by mali väčšmi využívať inovatívne prístupy k financovaniu vrátane zapojenia súkromného sektora a finančného inžinierstva prostredníctvom takých nástrojov, ako sú tzv. dlhopisy so sociálnym vplyvom, verejno-súkromné partnerstvá, mikrofinancovanie, preukaz sociálnych investícií a politické záruky;

13.  preto naliehavo vyzýva členské štáty, aby zapojili aj sociálne podniky, keďže môžu doplniť snahy verejného sektora;

14.  v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zvážila vypracovanie hodnotiacej tabuľky pre spoločné ukazovatele sociálnych investícií, ktoré by predstavovali systém varovania pre monitorovací proces v členských štátoch;

15.  víta naliehanie Komisie na vyčlenenie aspoň 25 % finančných prostriedkov politiky súdržnosti na ľudský kapitál a sociálne investície prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu;

16.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili účinné monitorovanie výdavkov na sociálne politiky, a tým nasmerovali prostriedky do cielených a účinných opatrení a zabránili zbytočnej administratívnej záťaži;

Udržateľnosť

17.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby bezodkladne zmodernizovali a podľa potreby štrukturálne zreformovali svoje politiky sociálnych investícií s cieľom poskytnúť občanom čo najlepšie služby;

18.  zdôrazňuje, že členské štáty by mali zlepšením efektívnosti a účinnosti systému a dostupných zdrojov zabezpečiť udržateľnosť svojich politík sociálnych investícií a to, aby obstáli aj v budúcnosti;

19.  zdôrazňuje, že pri snahe zlepšiť udržateľnosť politík sociálnych investícií by členské štáty nemali nevyhnutne vynakladať viac prostriedkov, ale mali by ich vynakladať efektívnejšie a účinnejšie;

20.  vyzýva preto členské štáty, aby zabezpečili, že ich politiky sociálnych investícií budú zamerané na určené ciele a aby ich pokrok pravidelne sledovali;

Boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu

21.  opakuje svoju výzvu Komisii, aby sa v nasledujúcich odporúčaniach pre jednotlivé krajiny zaoberala problematikou chudoby zamestnaných osôb, chudoby osôb s obmedzenými alebo žiadnymi vzťahmi k trhu práce a chudoby seniorov; vyzýva Európsku radu, aby toto usmernenie odsúhlasila ako prioritu;

22.  poukazuje na významné zložky európskej stratégie aktívneho začleňovania ľudí vylúčených z trhu práce, najmä dostatočnú podporu príjmu, inkluzívne trhy práce a prístup ku kvalitným službám; vyjadruje poľutovanie nad tým, že národné stratégie aktívneho začleňovania sa príliš často obmedzujú na aktiváciu zamestnanosti a prakticky vylučujú ľudí, ktorí sú mimo trhu práce a ktorí nemajú možnosť vrátiť sa na trh práce napríklad v dôsledku svojho veku alebo funkčných obmedzení;

23.  pripomína členským štátom, že politiky aktívneho začleňovania by mali:

24.  vyzýva členské štáty, aby v rámci politík aktívneho začleňovania systematicky posudzovali vplyv úsporných opatrení na zraniteľné skupiny;

25.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili kvalitné sociálne služby pre všetkých, ktorí na ne majú nárok, vrátane ich dostupnosti, prístupnosti a cenovej dostupnosti, najmä v oblastiach zdravotníctva, dlhodobej starostlivosti, vzdelávania, sociálneho bývania, energetiky, vodohospodárstva, dopravy a komunikácií;

26.  poukazuje na potrebu zvýšiť produktivitu poskytovania služieb starostlivosti, znížiť počet výskytov zlého zdravotného stavu a zdravotných postihnutí a umožniť starším osobám naďalej si riadiť svoj nezávislý život aj v prípade funkčných obmedzení;

27.  vyzýva členské štáty, aby zvážili zavedenie sociálnych zvýhodnených sadzieb pre zraniteľné v takých oblastiach, ako je energetika, voda a verejná doprava;

28.  požaduje, aby sa organizácie zastupujúce komunity žijúce na okraji spoločnosti aktívne zapájali do prípravy a plnenia stratégií začleňovania týchto komunít, ako sú vnútroštátne stratégie pre začleňovanie Rómov do roku 2020;

29.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v mnohých členských štátoch sa vyvíja nedostatočné úsilie o integráciu migrantov; poukazuje na potrebu investovať do vhodných programov a služieb a do účinných informačných systémov, pokiaľ ide o prístup k týmto programom, s cieľom uľahčiť integráciu migrantov a znížiť riziko sociálneho vylúčenia;

30.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala konkrétny a podrobný plán vykonávania stratégií aktívneho začleňovania; zdôrazňuje, že v tomto pláne by mali byť presne určené časové línie a realistické ciele založené na konkrétnych ukazovateľoch a na podrobnom dialógu medzi zainteresovanými stranami, pričom by mali byť úzko monitorované prostredníctvom otvorenej metódy spolupráce s príslušnými nástrojmi a postupmi, ktoré sú k dispozícii v prípade neplnenia pravidiel;

Boj proti chudobe detí

31.  víta odporúčanie Komisie o chudobe detí, uvedené v oznámení s názvom Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: európsky rámec pre sociálnu a územnú súdržnosť; ďalej pripomína práva zakotvené v Charte základných práv Európskej únie;

32.  víta komplexný prístup podporovaný v odporúčaní, ktorý je založený na troch pilieroch prístupu k primeraným zdrojom, prístupu k vysoko kvalitným službám a účasti na spoločenskom dianí a rozhodovaní a ktorý uznáva deti ako držiteľov práv;

33.  opakuje, že všetky deti a mladí ľudia majú podľa Dohovoru OSN o právach dieťaťa právo na vzdelanie, a to vrátane detí a mladých ľudí bez povolenia na pobyt v krajine, v ktorej bývajú;

34.  zdôrazňuje, že boj proti chudobe detí sa musí zamerať skôr na prevenciu a včasné zásahy než na reakciu a mal by vychádzať zo základnej zásady rovného prístupu k vysoko kvalitnému vzdelávaniu a kvalitným službám starostlivosti v ranom detstve;

35.  v tejto súvislosti podporuje kroky k budovaniu väčšieho počtu zariadení pre deti, ako sú centrá voľného času otvorené počas školského roka aj počas prázdnin, a tiež mimoškolské kultúrne a športové zariadenia, v ktorých je zabezpečené aj stravovanie;

36.  zdôrazňuje, že na tieto služby sú potrebné primerané finančné zdroje, najmä na politiky podporujúce chudobné a zraniteľné rodiny, napr. rodiny s deťmi so zdravotným postihnutím, rodiny samoživiteľov a mnohodetné rodiny;

37.  vyzdvihuje význam vzťahu medzi rodičmi a deťmi a potrebnej podpory rodičom, ktorá by im pomohla pri plnení rodičovských povinností, a tým predchádzala situáciám, keď sú deti v dôsledku vážnej chudoby oddelené od rodičov a umiestňované v zariadeniach starostlivosti;

Riešenie problému bezdomovstva

38.  víta pracovný dokument útvarov Komisie o riešení problému bezdomovstva;

39.  pripomína žiadosť Parlamentu o konkrétny a podrobný plán vykonávania stratégie EÚ v oblasti bezdomovstva;

40.  zdôrazňuje, že investície do sociálneho bývania majú nielen rozhodujúcu úlohu v zmierňovaní dôsledkov chudoby, ale mali by sa považovať za sociálnu investíciu, ktorá vedie k tvorbe dôstojných pracovných miest a dlhodobo udržateľnému rastu;

41.  vyzýva členské štáty, aby v záujme zaručenia rovnakého prístupu pre všetkých odstránili zbytočné administratívne prekážky pri žiadostiach o sociálne byty a tiež odstránili akúkoľvek diskrimináciu menšín či zraniteľných skupín;

42.  pripomína, že náklady na energiu tvoria veľkú časť výdavkov domácností, a preto vyzýva členské štáty, aby posilnili svoje politiky na podporu energetickej účinnosti domácností;

43.  vyzýva členské štáty, aby na základe posúdení miestnej situácie pripravili konkrétne programy pre bezdomovcov a aby kládli osobitný dôraz skôr na ubytovanie a dlhodobú pomoc pre zraniteľné osoby a marginalizované spoločenstvá než len na poskytovanie dočasného ubytovania;

Zamestnanosť mládeže

44.  zdôrazňuje, že investície do zamestnanosti mladých ľudí musia byť kľúčovou súčasťou národných stratégií v oblasti sociálnych investícií;

45.  naliehavo žiada členské štáty, aby prijali rázne opatrenia v boji proti nezamestnanosti mladých ľudí, najmä prostredníctvom prevencie predčasného ukončovania školskej dochádzky alebo systémov odbornej a učňovskej prípravy (napr. zavedením duálneho vzdelávacieho systému alebo rovnako účinných rámcov), a aby vypracovali komplexné stratégie pre mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, nevzdelávajú sa a nezúčastňujú sa na odbornej príprave (NEET);

46.  zdôrazňuje, že sociálne investície v prospech osôb bez zamestnania, nezúčastňujúcich sa na procese vzdelávania či odbornej prípravy by znížili súčasné hospodárske straty spôsobené neúčasťou mladých na trhu práce, ktoré Eurofound odhadol na 153 miliárd EUR alebo 1,2 % HDP v EÚ;

47.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasná politika sociálnych investícií dostatočne nepoukazuje na potrebu zamerať zdroje prioritne na dlhodobo nezamestnaných, na nezamestnaných mladých ľudí a na starších pracovníkov, ktorým hrozí, že sa stanú dlhodobo nezamestnanými;

48.  konštatuje, že sociálne investície do mládeže by mohli nadobudnúť mnohé formy, okrem iného tieto: rozvoj partnerstiev medzi školami, vzdelávacími strediskami a miestnymi alebo regionálnymi podnikmi; poskytovanie cielenej kvalitného vzdelávania a kvalitných programov stáží pre mladých ľudí; systémy odbornej prípravy v spolupráci s podnikmi; systémy partnerstiev so staršími pracovníkmi zamerané na nábor a prípravu mladých osôb do zamestnania, ako aj na zabezpečenie lepšieho prechodu zo vzdelávania do pracovného života; podpora účasti mladých ľudí na spoločnosti; podpora regionálnej, celoeurópskej a medzinárodnej mobility na základe ďalšieho pokroku smerom k vzájomnému uznávaniu kvalifikácií a zručností; zdôrazňuje tiež, že sociálne investície idú ruka v ruke s účinnými stimulmi, ako sú dotácie na zamestnanosť alebo príspevky na poistenie mladých ľudí zaručujúce dôstojné podmienky bývania a práce, investície do tvorby kvalitných pracovných miest pre mladých ľudí a neustálej odbornej prípravy a zvyšovania kvalifikácie počas zamestnania, ako aj podporu podnikania medzi mládežou;

49.  poukazuje na potrebu posilniť koordináciu národných systémov sociálneho zabezpečenia, najmä dôchodkových systémov, s cieľom podporovať mobilitu;

50.  zdôrazňuje, že sú potrebné štatistické informácie týkajúce sa nezamestnanosti mladých ľudí a výdavkov trhu práce na mladých ľudí, ktoré by bolo možno porovnávať medzi členskými štátmi;

Tvorba pracovných miest a trh práce

51.  varuje pred tým, že úsporné opatrenia by mohli ohroziť kvalitu zamestnanosti, sociálnej ochrany a bezpečnostných noriem a zdôrazňuje, že by ich preto mali sprevádzať opatrenia zamerané na zachovanie primeraných noriem;

52.  poukazuje na význam celoživotného vzdelávania v záujme posilnenia schopností ľudí zapájať sa do spoločenského diania a do trhu práce až do zákonného veku odchodu do dôchodku a aj dlhšie, ak si to budú želať;

53.  opakovane potvrdzuje svoju výzvu členským štátom, aby v rámci svojich sociálnych investícií prijali opatrenia, ktoré budú prospešné pre tvorbu pracovných miest, ako sú daňovo-odvodová reforma stimulujúca zamestnanosť, propagovanie a podporovanie samostatnej zárobkovej činnosti a začatia podnikania, zlepšovanie rámca pre podnikanie a uľahčovanie prístupu k financovaniu pre malé a stredné podniky, transformácia neformálnej a nelegálnej práce na riadne zamestnanie, vytváranie stimulov na zlepšenie miery zamestnanosti vo väčšine zraniteľných sociálnych skupín, reformovanie trhov práce tak, aby boli dynamickejšie a nediskriminačné a zabezpečujúce flexibilitu aj istoty, a tiež modernizácia systémov stanovovania platov s cieľom zosúladiť mzdy s rozvojom produktivity;

54.  zdôrazňuje potrebu využívať potenciál tvorby pracovných miest v inovatívnych odvetviach v súlade s programom Horizon 2020, ako sú udržateľné bezuhlíkové hospodárstvo, zdravotníctvo a sociálna starostlivosť a digitálne, kultúrne a tvorivé odvetvia, čo by sa malo podporovať investíciami do nových zručností a nástrojov pre sociálne investície, využívajúc koncept inteligentnej špecializácie s cieľom zladenia silných stránok výskumu a inovácií s vývojom trhu;

55.  zdôrazňuje, že dodržiavanie zásad flexiistoty umožňuje primeranú sociálnu ochranu nových pracovníkov i prístup k odbornej príprave, ako aj kariérny rozvoj umožňujúci nadobúdanie nových zručností;

Sociálne podnikanie

56.  víta zameranie na sociálne podnikanie a prístup k mikrofinancovaniu, okrem iného pre zraniteľné skupiny; zdôrazňuje, že ide o zásadné prvky v kontexte sociálnych investícií tým, že tieto nielen umožňujú tvorbu nových udržateľných pracovných miest a rozvoj sociálneho a solidárneho hospodárstva, ale tiež umožňujú sociálnym podnikom tvoriť a preinvestovať zisky;

57.  poukazuje na potrebu zaistiť aktívne a zdravé starnutie s celoživotnými perspektívami a zdôrazňovať prevenciu a rehabilitáciu s cieľom znížiť výskyt prípadov zlého zdravotného stavu, funkčných obmedzení a zdravotného postihnutia, oddialiť ich nástup, zvrátiť ich alebo zmierniť ich priebeh;

58.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v oznámení sa nezdôrazňuje dôležitá úloha programu Gruntvig v predchádzaní chudobe a sociálnemu vylúčeniu a podpore sociálnych investícií; vyzýva Komisiu, aby zvýšila informovanosť o príležitostiach programu celoživotného vzdelávania, o odbornom vzdelávaní a príprave, a žiada členské štáty, aby zlepšili ich kvalitu a dostupnosť;

59.  zdôrazňuje dôležitú úlohu finančných nástrojov EÚ a európskych fondov sociálneho podnikania v zlepšovaní prístupu sociálnych podnikov k finančným trhom;

60.  vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie spoločného európskeho rámca pre uverejňovanie údajov, ktorý by zaručil transparentné informácie o investíciách do sociálnych podnikov v členských štátoch a povzbudil vzájomný tlak;

61.  zdôrazňuje, že sociálna zodpovednosť podnikov by sa mala zameriavať na environmentálne a sociálne normy s cieľom zaistiť zodpovedné správanie spoločností;

Rodová problematika

62.  víta skutočnosť, že v oznámení Komisie o stratégiách sociálnych investícií je zahrnuté aj rodové hľadisko;

63.  zdôrazňuje, že ponuka kvalitných zariadení starostlivosti o deti a inej starostlivosti zohráva rozhodujúcu úlohu, keďže umožňuje ženám vstúpiť na trh práce a pracovať na plný úväzok; vyzýva členské štáty, aby zriadili dostatočný počet zariadení starostlivosti o deti a inej starostlivosti, aby tak umožnili účasť oboch rodičov na trhu práce, a to o to viac, že dostupnosť týchto miest je v súčasnosti medzi členskými štátmi značne nerovnomerná;

64.  pripája sa ku Komisii a jej výzve členským štátom, aby investovali do služieb, ako sú cenovo dostupné, celodenné a kvalitné zariadenia starostlivosti o deti, celodenné školy, zariadenia starostlivosti o starších ľudí a podpora neformálnych poskytovateľov starostlivosti, ktoré prispievajú k podpore rodovej rovnosti, upevňujú lepšiu rovnováhu medzi pracovným a osobným životom u žien aj mužov (vrátane rodičovskej dovolenky pre otcov) a vytvorenie rámca umožňujúceho vstup aj opätovný nástup na trh práce a zároveň zabezpečujúceho rovnakú odplatu za rovnakú prácu u žien aj mužov;

65.  znova potvrdzuje dôležitosť rodovo citlivých vzdelávacích systémov, ktoré ponúknu deťom možnosť objaviť svoj talent, a tak zabránia z dlhodobého hľadiska rodovej segregácii na trhu práce;

66.  vyzýva členské štáty, aby dodržiavali a podporovali rodovú rovnosť ako súčasť svojich vnútroštátnych politík a svojich národných programov reforiem;

Fondy EÚ

67.  zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu, ktorú zohráva politika súdržnosti a štrukturálne fondy pri podpore sociálnych investícií; v tejto súvislosti zdôrazňuje významný prínos Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii pri prevencii chudoby pre pracovníkov postihnutých krízou a význam európskeho nástroja mikrofinancovania Progress pre podporu podnikania prostredníctvom opatrení v oblasti odbornej prípravy, rekvalifikácie a pracovnej sily zamerané na návrat ľudí do práce;

68.  zdôrazňuje, že štrukturálne fondy by sa mali zameriavať na prioritné oblasti, ktoré majú jednoznačný vplyv na rast a zamestnanosť a ktoré sú navrhnuté ako ťažiská politiky súdržnosti;

69.  zdôrazňuje, že Európsky sociálny fond by sa mal jasnejšie orientovať na aktívne opatrenia, ktoré skutočne plnia potreby zamestnávateľov;

70.  víta dôraz Komisie na Európsky sociálny fond ako na hlavný nástroj zameraný na podporu sociálnych investícií; v tejto súvislosti dôrazne podporuje pridelenie minimálne 25 % prostriedkov politiky súdržnosti na ESF a vyčlenenie 20 % prostriedkov ESF v každom členskom štáte na podporu sociálneho začleňovania a potláčania chudoby;

71.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že viacročný finančný rámec 2014 – 2020 bude obsahovať primerané rozpočtové prostriedky na stimuláciu a podporu sociálnych investícií v EÚ;

72.  naliehavo žiada predbežné pridelenie 6 miliárd EUR na novú iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých v prvých rokoch viacročného finančného rámca s cieľom riešiť problematiku nezamestnanosti mladých ľudí a uplatňovať záruky pre mladých ľudí; zdôrazňuje, že MOP odhaduje náklady na plnenie záruk pre mladých ľudí v rámci eurozóny na 21 miliárd EUR; žiada preto, aby sa v súvislosti s revíziou viacročného finančného rámca prehodnotila aj výška pridelených prostriedkov, a to smerom nahor; víta rozšírenie oprávnenej skupiny pre záruky pre mladých do veku 30 rokov;

73.  víta zámer Komisie preskúmať využitie nových finančných nástrojov, aby sa zvýšil pákový efekt verejných sociálnych investícií; vyzýva Komisiu, aby predložila k tejto téme podrobnejší návrh;

Sociálny rozmer HMÚ

74.  domnieva sa, že rozpočtová disciplína v eurozóne by sa nemala merať len na základe fiškálnych a makroekonomických kritérií, ale mala by sa rovnomerne dopĺňať kritériami zamestnanosti a sociálnymi kritériami, ako aj správami o pokroku štrukturálnych reforiem, ktorých cieľom je zabezpečiť primeranú a efektívnu úroveň sociálnych investícií, a tým dlhodobú udržateľnosť sociálnej Európskej únie;

75.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa pri uvažovaní o tom, ako možno posilniť sociálny rozmer skutočnej hospodárskej a menovej únie, zaoberala potrebami verejných investícií v členských štátoch, najmä tých, ktoré súvisia s cieľmi v sociálnej oblasti a v oblasti vzdelávania v rámci európskej stratégie do roku 2020;

76.  znova potvrdzuje, že sociálny balík pre Európu by mal podporovať:

77.  vyzýva členské štáty, v ktorých neoprávnené blokujúce menšiny bránia nevyhnutnému pokroku, aby rozšírili zásadu posilnenej spolupráce na sociálne politiky a politiky zamestnanosti;

o
o   o

78.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii a Rade.

(1) Ú. v. EÚ L 59, 2.3.2013, s. 5. (2) Prijaté texty P7_TA(2013)0053. (3) Prijaté texty, P7_TA(2012)0260. (4) Ú. v. EÚ C 131 E, 8.5.2013, s. 87. (5) Ú. v. EÚ C 248, 25.8.2011, s. 130. (6) Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 57. (7) Prijaté texty, P7_TA(2012)0224. (8) Ú. v. EÚ C 308 E, 20.10.2011, s. 6. (9) Ú. v. EÚ C 212 E, 5.8.2010, s. 23. (10) P7_TA(2013)0092. (11) Ú. v. EÚ C 33 E, 5.2.2013, s. 65. (12) Ú. v. EÚ C 212 E, 5.8.2010, s. 11. (13) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 112. (14) Správa parlamentného výboru pre zamestnanosť a sociálne veci A7-0250/2012. (15) Prijaté texty, P7_TA(2012)0429. (16) Prijaté texty, P7_TA(2013)0050. (17) Prijaté texty, P7_TA(2012)0419. (18) http://europa.eu/rapid/press-release_STAT-13-28_en.htm?locale=en

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. júna 2013 o regionálnej politike ako súčasti širších systémov štátnej podpory (2013/2104(INI))

P7_TA(2013)0267 A7-0204/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 174 a nasl. Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), v ktorých sa stanovuje cieľ hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a vymedzujú sa štrukturálne finančné nástroje na ich dosiahnutie,

–  so zreteľom na článok 107 ods. 3 písm. a) a písm. c) ZFEÚ, v ktorých sa stanovuje nárok na regionálnu štátnu pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja v niektorých znevýhodnených oblastiach Európskej únie,

–  so zreteľom na návrh Komisie zo 6. októbra 2011 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom fonde námorného a rybného hospodárstva zahrnuté do spoločného strategického rámca a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (COM(2012)0496), v znení zmien a doplnení (COM(2013)0146),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2013 o modernizácii štátnej pomoci(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov č. 2232/2012 z 1. februára 2013 o usmerneniach o regionálnej štátnej pomoci na obdobie 2014 – 2020,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru INT/653 z 26. marca 2013 o vnútornom trhu a štátnej pomoci pre regióny,

–  so zreteľom na usmernenia Komisie pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 – 2013(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. mája 2012 s názvom Modernizácia štátnej pomoci EÚ (MŠP) (COM(2012)0209),

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie C(2012)7542 vo veci SA 33243 Jornal de Madeira,

–  so zreteľom na dokument útvarov Komisie, GR pre hospodársku súťaž, ktorý obsahuje návrh usmernení pre regionálnu štátnu pomoc na obdobie 2014 – 2020(3),

–  so zreteľom na bod 57 záverov Európskej rady o viacročnom finančnom rámci (7. a 8. február 2013 – regionálna pomoc)(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z roku 1998 členským štátom o prepojení regionálnej politiky a politiky hospodárskej súťaže – posilnenie koncentrácie a vzájomného súladu (COM(1998)0673),

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach T-443/08, T-455/08T, (Mitteldeutsche Flughafen a Flughafen Leipzig/Halle vs. Komisia),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Najskôr myslieť v malom – Iniciatíva “Small Business Act„ pre Európu“ (COM(2008)0394),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0204/2013),

A.  keďže Komisia uskutočňuje proces modernizácie štátnej pomoci, ktorej cieľom je podpora rastu, zameranie sa na väčšie prípady a zjednodušenie, racionalizácia a urýchlené plnenie príslušných pravidiel;

B.  keďže právny základ nových návrhov podľa článku 109 ZFEÚ stanovuje len poradu s Parlamentom, a nie riadny legislatívny postup; keďže Parlament nemá žiadne slovo pri prijímaní usmernení pre regionálnu štátnu pomoc na obdobie 2014 – 2020;

C.  keďže riadny legislatívny postup o legislatívnom balíku v oblasti kohéznej politiky a európskych štrukturálnych a investičných fondov na roky 2014 – 2020 zatiaľ nebol uzavretý;

D.  keďže väčšina bežných systémov štátnej podpory má formu grantov a dotácií, daňových úľav, výnimiek, stimulov, mäkkých úverov, záruk, preferenčných úrokových sadzieb a kapitálovej účasti – ktoré udeľujú celoštátne, regionálne a miestne orgány štátnej správy a subjekty pod verejnou kontrolou – ako aj formu stúpajúceho počtu verejno-súkromných partnerstiev;

E.  keďže existuje mnoho pravidiel a usmernení o štátnej pomoci, ktoré sa uplatňujú na regionálnej, odvetvovej alebo horizontálnej úrovni, kým výber druhu pomoci je do určitej miery v rukách členských štátov;

F.  keďže podľa Komisie účelom jej usmernení pre regionálnu pomoc je podporiť konkurencieschopný a súdržný jednotný trh a súčasne zaistiť, aby sa rušivé stránky udržali na minime;

G.  keďže cieľom štátnej pomoci by malo byť dosiahnuť rovnováhu s cieľmi ostatných politík EÚ, najmä politikou súdržnosti;

H.  keďže uplatňovanie a výklad pravidiel štátnej pomoci značne závisia od judikatúry Súdneho dvora;

I.  keďže existencia mechanizmu, ktorý zabezpečuje účinné zavádzanie a uplatňovanie štátnej pomoci EÚ, je jednou zo všeobecných podmienok ex-ante uvedených v navrhovanom súbore nariadení o politike súdržnosti na obdobie 2014 – 2020;

J.  keďže následný vplyv štátnej pomoci a kontroly štátnej pomoci na orgány členských štátov, regionálne a miestne orgány, ako aj na podniky, trhy a celkové hospodárstvo, sa dostatočne nevyhodnocuje, ako sa uvádza v správe Dvora audítorov s názvom Efektívnosť Komisie pri hodnotení štátnej pomoci(5);

K.  keďže príjemcov pomoci, ktorí musia brať do úvahy pravidlá o štátnej pomoci alebo pravidlá politiky súdržnosti, najviac trápia obavy z administratívneho zaťaženia;

Koordinácia pravidiel štátnej pomoci a politika súdržnosti

1.  víta návrh usmernenia Komisie pre regionálnu pomoc na obdobie 2014 – 2020 ako neoddeliteľnú súčasť programu modernizácie štátnej pomoci; opätovne potvrdzuje, že podporuje prístup, pri ktorom sa pravidlá zlučiteľnosti na posudzovanie štátnej pomoci zakladajú na spoločných princípoch a sú v súlade so všeobecným nariadením o skupinových výnimkách(6) a s ostatnými usmerneniami; podporuje prijatie jednoduchšej, predvídateľnej a účinnejšej kontroly štátnej pomoci a pravidlá presadzovania na základe vierohodnej ekonomickej analýzy;

2.  zastáva názor, že vykonávanie politiky súdržnosti a pravidiel o systémoch štátnej podpory na posilnenie investícií na miestnej a regionálnej úrovni a verejno-súkromných partnerstiev majú zásadný význam pri podpore hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, regionálneho a miestneho rozvoja, inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a tvorby pracovných miest; nie si je však istý, či sú pravidlá o štátnej pomoci v súlade so zavádzaním európskych štrukturálnych a investičných fondov; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila súlad modernizácie štátnej pomoci s pravidlami politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020, aby neexistovali žiadne významné rozdiely v prístupe k oblastiam, ktoré patria do rovnakej kategórie regiónu v rámci politiky súdržnosti;

3.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v článku 190 ZFEÚ – ktorý predstavuje právny základ pre splnomocňujúce nariadenia a nepriamo aj pre všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách – sa stanovuje iba konzultácia s Parlamentom, nie spolurozhodovanie; domnieva sa, že tento deficit v demokracii nemožno tolerovať; navrhuje, aby sa spomínaný deficit odstránil čím skôr prostredníctvom medziinštitucionálnych dohôd v oblasti politiky hospodárskej súťaže a aby sa napravil v budúcej zmene zmluvy; poukazuje na to, že Komisia vo svojej koncepcii pre rozsiahlu hospodársku a menovú úniu predpokladá predloženie návrhov na zmenu zmluvy do roku 2014; domnieva sa, že takýto návrh by mal okrem iného obsahovať osobitný návrh na zmenu článku 109 tak, aby sa nariadenia, na ktoré sa uvedený článok vzťahuje, prijímali v súlade s riadnym legislatívnym postupom;

4.  vyzýva Komisiu, aby aj naďalej vydávala nezáväzné usmernenia v oblasti hospodárskej súťaže, najmä v oblasti štátnej pomoci, pričom riadne zohľadní existujúcu judikatúru Európskeho súdneho dvora (ESD), s cieľom zabezpečiť pre zainteresované strany určitú právnu istotu;

5.  zdôrazňuje skutočnosť, že prvoradou úlohou kontroly štátnej pomoci je zabezpečiť rovnaké podmienky na konkurencieschopnom a súdržnom vnútornom trhu; plne podporuje celkový zámer modernizácie štátnej pomoci, ktorý spočíva v prispôsobení pravidiel štátnej pomoci potrebe podporiť hospodársky rast v EÚ; konštatuje, že je obzvlášť dôležité podporovať hospodársky rast v najviac znevýhodnených regiónoch EÚ a udržiavať pritom rušivé účinky pomoci v rámci vnútorného trhu na minime;

6.  zdôrazňuje, že pravidlá štátnej pomoci, ako aj ciele politiky súdržnosti by mali viesť k zlepšeniu situácie menej rozvinutých regiónov a najviac znevýhodnených oblastí a že proces modernizácie štátnej pomoci musí odrážať ciele súdržnosti v rámci celej EÚ, t. j. prispievať k udržateľnému rozvoju regiónov a zlepšovať životné podmienky; domnieva sa, že modernizácia pravidiel hospodárskej súťaže musí vychádzať z pochopenia dosahu týchto pravidiel na regionálnej a miestnej úrovni;

7.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že podpora inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu prostredníctvom štátnej pomoci sa bude vykonávať v celkovej súdržnosti so spoľahlivými stratégiami na dlhodobú fiškálnu konsolidáciu; navrhuje, aby Komisia v príprave odporúčaní pre jednotlivé krajiny lepšie zohľadnila väzby medzi politikami štátnej pomoci a fiškálnym dohľadom, a vyzýva členské štáty, aby brali tieto väzby do úvahy pri zostavovaní svojich stabilizačných a konvergenčných programov a národných programov reforiem; zdôrazňuje potrebu zjednodušenia pravidiel a potrebu menšej, ale lepšie cielenej štátnej pomoci, majúc na pamäti, že štátna pomoc má byť výnimkou, nie pravidlom; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa zabránilo pretekom v dotáciách medzi členskými štátmi, najmä v čase prísnych rozpočtových obmedzení v celej EÚ;

8.  domnieva sa, že regionálna pomoc je účinná iba v prípade, ak sa používa striedmo a primerane a ak sa sústreďuje na najviac znevýhodnené regióny EÚ, kde je najviac potrebná; zdôrazňuje štrukturálny prínos pomoci pre regionálny rozvoj, najmä v podmienkach súčasnej hlbokej hospodárskej krízy; vyzýva Komisiu, aby uznala, že krízové kritérium „vážna porucha v hospodárstve členského štátu“ stále platí v reálnej ekonomike, rovnako ako vo finančnom sektore, a aby objasnila a štandardizovala kritériá vykonávania takéhoto hodnotenia;

9.  konštatuje, že existuje oblasť prekrývania sa štrukturálnych fondov kohéznej politiky a štátnej pomoci podnikom; zdôrazňuje, že významná časť výdavkov v rámci politiky súdržnosti EÚ v období 2014 – 2020 spadá pod všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách a že v tejto súvislosti sú dôležité nielen usmernenia pre regionálnu pomoc, ale aj ďalšie horizontálne alebo odvetvové usmernenia; konštatuje, že všetky tieto nástroje štátnej pomoci musia byť zosúladené navzájom i s cieľmi politiky súdržnosti a že všetky tieto pravidlá by mali v konečnom dôsledku zabezpečiť efektívne vynakladanie verejných prostriedkov a podporovať rast;

10.  berie na vedomie význam všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách v celkovom procese modernizácie štátnej pomoci, keďže skupinová výnimka z oznamovacej povinnosti pre určité kategórie pomoci môže výrazne znížiť administratívnu záťaž členských štátov, pričom umožní Komisii sústrediť zdroje na najviac narúšajúce prípady a lepšie stanoviť priority svojho presadzovania; preto sa domnieva, že návrh nového všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách a jeho súbor spoločných zásad mala Komisia zverejniť pred samostatnými usmerneniami;

11.  víta cieľ Komisie, ktorý si vytýčila v rámci modernizácie štátnej pomoci, konkrétne objasniť, sprehľadniť a zjednodušiť jej zásady; nazdáva sa, že tieto zásady by sa mali dobre koordinovať s ostatnými politikami EÚ a mali by byť dostatočne jasné, predvídateľné a pružné, aby splnili potreby niektorých členských štátov a ich regiónov, ktoré čelia kríze a závažným hospodárskym problémom; opakuje, že uznáva úlohu, ktorú zohrávajú štátna pomoc a verejné investície pri riešení hospodárskej krízy a dosahovaní cieľov v oblasti rastu a zamestnanosti; je v tomto smere presvedčený, že Komisia by mala zabezpečiť, aby sa pomoc stanovená v budúcich usmerneniach pre regionálnu pomoc neaplikovala na verejné dotácie z európskych štrukturálnych fondov a investičných fondov; vyjadruje znepokojenie nad tým, že návrh tak ako bol zverejnený na konzultácie, nemá dostatočný dôkazový základ a mohol by ísť proti cieľu zjednodušovania;

Územné pokrytie regionálnej štátnej pomoci na obdobie 2014 – 2020

12.  poznamenáva, že na rozdiel od iných typov štátnej pomoci, ktorú možno poskytovať v celej EÚ, z definície regionálnej pomoci vyplýva, že by mala byť obmedzená z geografického hľadiska i z hľadiska počtu obyvateľov;

13.  nazdáva sa, že územné rozčlenenie nových usmernení pre regionálnu pomoc na obdobie 2014 – 2020 by sa však malo zachovať alebo by malo ísť nad súčasnú hranicu 45 % a že intenzita pomoci by sa mala udržať na súčasnej úrovni vzhľadom na politickú, hospodársku a sociálnu situáciu v členských štátoch, ako aj na prírodné, geografické a demografické znevýhodnenia niektorých regiónov; zdôrazňuje, že v celosvetovom kontexte môže byť hospodárstvo EÚ a ekonomiky EHP v nevýhode v porovnaní s tretími štátmi, ktoré majú menej prísne systémy zamestnanosti alebo nižšie náklady, čo ohrozuje atraktívnosť hospodárstva EÚ a ekonomík EHP; zdôrazňuje, že v znevýhodnených oblastiach EÚ sú investície a prístup k finančným prostriedkom ohrozené nutnými úpravami súvah v súkromnom sektore, škrtmi vo verejných financiách v dôsledku úspor a hospodárskou neistotou, čo zvyšuje rozdiely medzi regiónmi;

14.  zastáva názor, že nové pravidlá by nemali mať reštriktívny vplyv na investície v regiónoch a na rast regiónov, keď sa presunú z kategórie menej rozvinutých do kategórie rozvinutejších štátov; uvedomuje si, že niektoré regióny, ktoré majú podľa súčasného systému nárok na štátnu pomoc, možno nebudú v budúcom období spĺňať kritérium rozčlenenia na zóny a možno budú vylúčené zo systému územného rozčlenenia; domnieva sa, že tieto regióny by mali osobitný bezpečnostný režim, ktorý by bol podobný ako v regiónoch v prechodnom období v súlade s politikou súdržnosťou, čo by zabezpečilo väčšiu jednotnosť medzi nariadeniami v oblasti politiky súdržnosti na roky 2014 – 2013 a pravidlami hospodárskej súťaže a členským štátom umožnilo zvládať svoju novú situáciu; v tejto súvislosti navrhuje, aby sa status regiónov, ktoré sa v období 2007 – 2013 považujú za oblasti „a“, zmenil tak, aby na obdobie 2014 – 20120 patrili medzi oblasti „c“; žiada Komisiu, aby zabezpečila, že bude možné zvýšiť maximálnu intenzitu pomoci v regiónoch, ktoré predtým boli oblasťami „a“ vrátane regiónov so štatistickým efektom, a zodpovedajúco v oblastiach „c“;

15.  vyzdvihuje úlohu štátnej pomoci v hospodárstvach, ktoré mimoriadne zasiahla hospodárska kríza a pre ktoré môže byť financovanie z verejných zdrojov v rámci politiky súdržnosti jediným zdrojom investícií; navrhuje v tejto súvislosti vziať do úvahy možnosť osobitných regionálnych výnimiek mimo máp regionálnej pomoci s cieľom umožniť členským štátom riešiť následky krízy; poukazuje na to, že pokiaľ ide o hospodársky rozvoj, Komisia by mala použiť obdobie 2008 – 2010, a v súvislosti s nezamestnanosťou obdobie 2009 – 2011, ako základ určenia nároku na štátnu pomoc, napriek tomu, že na základe uvedených rokov nemožno merať územný dosah otrasov, ktoré spôsobila kríza a prírodné katastrofy; žiada Komisiu, aby konala na základe najnovších a konkrétnych údajov; navrhuje, aby Komisia predĺžila platnosť súčasných usmernení pre regionálnu pomoc a regionálnych máp aspoň o 6 mesiacov, pretože nové mapy nebudú včas schválené; víta zámer Komisie uskutočniť v roku 2017 priebežné hodnotenie regionálnych máp regiónov „c“;

16.  žiada Komisiu, aby sa zamyslela nad hospodárskymi účinkami svojich rozhodnutí v oblasti regionálnej pomoci zo širšieho geografického hľadiska, keďže pohraničné regióny dokážu konkurovať EHP, pokiaľ ide o umiestňovanie hospodárskych aktivít; odporúča, aby Komisia vzala túto otázku do úvahy v rámci susedskej politiky EÚ a pri rokovaniach s kandidátskymi krajinami;

17.  pripomína pozíciu Európskej rady, ktorá Komisiu poverila úlohou zaistiť, aby sa brala do úvahy osobitná situácia regiónov hraničiacich s konvergenčnými regiónmi; poukazuje preto na význam vyváženého prístupu k rozdeleniu na tzv. oblasti „a“ a oblasti „c“ v záujme minimalizácie rozdielov v intenzite pomoci medzi regiónmi z rôznych členských štátov, ktoré majú spoločnú hranicu; žiada Komisiu, aby zaručila, že regiónom, ktoré nespĺňajú nároky na štátnu pomoc a hraničia s oblasťami „a“ inej krajiny, sa poskytnú osobitné prostriedky v rámci krytia pre oblasti „c“; domnieva sa, že tieto prostriedky by sa mali na základe výnimky z celkového stropu krytia prideliť členským štátom ako doplnok k príspevkom pre vopred určené a neurčené oblasti „c“; trvá na tom, že rozdiely v intenzite pomoci medzi všetkými kategóriami regiónov a všetkými veľkosťami spoločností by sa mali obmedziť na maximálne 15 %;

18.  upozorňuje Komisiu na situáciu najvzdialenejších a riedko osídlených regiónov a ostrovných oblastí; navrhuje, aby štátna pomoc bola primeranou kompenzáciou za ich ostrovný charakter, odľahlosť, malú veľkosť, zložitú topografiu, obmedzenia súvisiace s klímou a veľkosťou trhu; žiada, aby sa pre tieto územia balík legislatívnych opatrení v oblasti politiky súdržnosti zosúladil s prevádzkovou pomocou v rámci požiadaviek politiky hospodárskej súťaže; žiada, aby Komisia v nových usmerneniach pre regionálnu štátnu pomoc opätovne jasne uviedla zásady neznižovania a časovej neobmedzenosti operačnej pomoci v týchto regiónoch; žiada Komisiu, aby objasnila svoje vymedzenie štátnej pomoci poskytovanej najvzdialenejším regiónom, pričom sa osobitne odkáže na dodatočné náklady na dopravu;

19.  vyzýva Komisiu, aby do zoznamu vopred vymedzených oblastí „c“, na ktoré sa vzťahuje článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, zahrnula regióny úrovne NUTS 2 tvorené výlučne ostrovom alebo niekoľkými ostrovmi;

20.  navrhuje, aby sa členským štátom umožnilo využívanie širšej skupiny parametrov na určenie regionálnych nevýhod, aby sa pri určovaní splnenia nárokov na štátnu pomoc z priestorového hľadiska okrem nízkej hustoty obyvateľstva zohľadnili aj iné kritériá, napríklad geografické nevýhody, nevýhodné demografické podmienky alebo pravdepodobnosť prírodných katastrof; zastáva názor, že štátna pomoc predstavuje legitímnu kompenzáciu za znevýhodnenie spočívajúce v izolovanosti, odľahlosti a malého územia a že takáto podmienka by sa mala považovať za nezávislé kritérium na účely územného pokrytia regionálnej štátnej pomoci v období 2014 – -2020, aby ostrovné územia mohli prekonávať svoje štrukturálne nevýhody a aby sa zaistili podmienky hospodárskeho, sociálneho a územného rastu;

Administratívne obmedzenia pravidiel štátnej pomoci v kontexte politiky súdržnosti

21.  domnieva sa, že uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci v rámci programov politiky súdržnosti by sa dalo lepšie dosiahnuť zameriavaním sa na lepšie zacielenú podporu veľkého rozsahu, zjednodušené pravidlá vrátane pravidiel oznamovania, a rozšírením horizontálnych kategórií v splnomocňujúcom nariadení(7) a rozsahu pravidiel o skupinových výnimkách vo všeobecnom nariadení o skupinových výnimkách; odporúča zvýšenie stropov de minimis; poukazuje na to, že zvýšenie stropov de minimis, najmä v prípade poľnohospodárstva, rybolovu a dopravy v najvzdialenejších regiónoch a ostrovných oblastiach by im mohlo pomôcť pri dosahovaní rovnakej úrovne konkurencieschopnosti, akú majú kontinentálne regióny;

22.  opätovne vyzýva Komisiu, aby okamžite poskytla jasné usmernenia na posudzovanie toho, čo je a čo nie je štátna pomoc podľa vymedzenia v článku 107 ods. 1 ZFEÚ, a aby tiež stanovila podrobné kritériá pre rozlišovanie medzi významnými a menej významnými prípadmi štátnej pomoci, ako sa uvádza v pláne modernizácie štátnej pomoci;

23.  zastáva názor, že pokiaľ ide o rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach Mitteldeutsche Flughafen a Flughafen Leipzig/Halle v. Komisia, je dôležité zaručiť správne uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci v rámci programov politiky súdržnosti v projektoch infraštruktúry využívaných na hospodárske činnosti, aby sa zaistilo, že miestne a regionálne orgány a/ani ich verejné subjekty nemusia čeliť žiadnej ďalšej administratívnej záťaži; zdôrazňuje že vykonávanie týchto projektov by nemalo ohroziť náročné pravidlá finančného riadenia vrátane pravidiel o zrušení viazanosti, ktoré platia pre politiku súdržnosti a prax podávania sťažností pri postupoch súvisiacich so štátnou pomocou;

24.  v záujme zaistenia zjednodušeného, ale jednotného prístupu opakuje svoju požiadavku, aby sa ujasnilo hodnotenie štátnej pomoci, ktorú členské štáty udeľujú podľa všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách, pretože toto hodnotenie môže predstavovať osobitné ťažkosti nielen pre malé a stredné podniky, ale aj pre miestne a regionálne orgány a ich subjekty v rámci tvorby programov politiky súdržnosti na obdobie 2014 – 2020; zdôrazňuje, že úsilím o zjednodušenie by nemalo byť poškodené presadzovanie práva;

25.  zdôrazňuje, že všeobecné podmienky ex-ante pre poskytovanie štátnej pomoci v rámci politiky súdržnosti si vyžadujú, aby Komisia k prípadom štátnej pomoci pristupovala proaktívnejšie, najmä ak sa zvýši objem a rozsah pomoci vyňatej z oznamovacej povinnosti; súhlasí s názorom Dvora audítorov v tom, že Komisia by mala zvýšiť informovanosť o povinnosti oznamovania, propagovať najlepšie postupy, poskytovať cielené informácie o rôznych druhoch oznamovania, zabezpečovať uverejňovanie pravidelne aktualizovanej sekcie, ktorá sa zaoberá často kladenými otázkami, na svojej webovej stránke, a vytvoriť helpdesk poskytujúci informácie o výklade usmernení;

26.  domnieva sa, že členské štáty a regióny by svoju činnosť mali lepšie koordinovať s Komisiou, pokiaľ ide o kvalitu a presnosť informácií, ktoré predkladajú, a oznámení, ktoré pripravujú; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili náležité uplatňovanie podmienok ex-ante týkajúcich sa štátnej pomoci v rámci politiky súdržnosti, ako aj lepšie dodržiavanie pravidiel štátnej pomoci na vnútroštátnej úrovni;

27.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby svoje informačné kampane o pravidlách štátnej pomoci zameriavali konkrétne na regionálne a miestne orgány, z ktorých mnohé udelili štátnu podporu len zriedkavo, a preto majú iba obmedzené poznatky o pravidlách, ktoré sa na ňu vzťahujú; vyzýva Komisiu, aby túto skutočnosť vzala do úvahy pri hodnotení podmienok ex-ante, ktoré platia pre poskytovanie štátnej pomoci v členských štátoch;

28.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že povinnosti v oblasti správy, práva a transparentnosti uplatňovania pravidiel modernizácie štátnej pomoci budú naďalej čo najjasnejšie; nazdáva sa, že niektoré novo navrhnuté pravidlá v návrhu usmernení pre regionálnu štátnu pomoc na obdobie 2014 – 2020, napríklad protichodné scenáre, jasný dôkaz, že pomoc má vplyv na výber investícií alebo na podmienku, že práce na projekte sa nesmú začať skôr, než verejné orgány prijmú rozhodnutie o udelení pomoci, ktoré by Komisia v nastávajúcom období rada chcela zaviesť tak pre podniky uchádzajúce sa o stimuly, ako aj pre členské štáty a ich regionálne a miestne štruktúry, sú v rozpore so zásadou zjednodušenia a odľahčenia byrokracie, ktorú presadzuje v politike súdržnosti a ostatných európskych a vnútroštátnych politikách; opakuje, že takéto pravidlá môžu znamenať, že určité projekty budú vylúčené z investičnej pomoci alebo že nikdy sa nikdy nezačnú realizovať; domnieva sa, že požiadavka pravidelne posudzovať to, či je štátna pomoc v najvzdialenejších regiónoch žiaduca, by mohla ohroziť bezpečnosť a predvídateľnosť, ktoré investori a podniky potrebujú pri hľadaní príležitostí v dotknutých regiónoch;

Príťažlivosť regiónov a pravidlá štátnej pomoci

29.  zdôrazňuje význam zabezpečenia jasných a priamočiarych pravidiel regionálnej a sektorovo špecifickej štátnej pomoci pre prilákanie priamych zahraničných investícií do EÚ a jej regiónov a tiež pre zabezpečenie ich globálnej konkurencieschopnosti, ako aj ich hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti;

30.  víta novo navrhnuté pravidlá o transparentnosti (odseky 127 a 128 návrhu usmernení); nabáda členské štáty, aby tieto pravidlá dodržiavali a aby na ústrednej internetovej stránke zverejnili kompletné a presné informácie o poskytnutej pomoci;

31.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zjednodušila a sprehľadnila prístup k štátnej pomoci pre MSP v najviac znevýhodnených regiónoch, a aby uznala ich význam pre regionálny rozvoj; zároveň Komisiu žiada, aby zintenzívnila činnosť v oblasti presadzovania predpisov vo významnejších, potenciálne problematickejších prípadoch;

32.  berie na vedomie problémy týkajúce sa investičnej pomoci pre veľké podniky, ktoré uviedla Komisia, vzhľadom na existujúce dôkazy o tom, že nemá dostatočný stimulačný účinok; domnieva sa, že hoci by sa štátna pomoc mala v prvom rade poskytovať MSP, vylúčenie veľkých spoločností ako kategórie, do ktorej patria aj rodinné podniky prekračujúce rámec definície MSP alebo podnikov so strednou kapitalizáciou, z pravidiel štátnej pomoci v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, nie je opodstatnené vzhľadom na ich prínos k zamestnanosti, dodávateľské reťazce, ktoré vytvárajú spolu s MSP, ich spoločný podiel na inováciách, výskume a vývoji, ako aj ich pozitívnu úlohu v boji proti hospodárskej kríze; zastáva názor, že prítomnosť veľkých podnikov je často kľúčom k úspechu malých a stredných podnikov, ktoré majú prospech z klastrov vedených veľkými podnikmi a z ich subdodávateľských činností; pripomína, že samotná Komisia uznala podiel investícií zo strany veľkých podnikov na vytvorení reťazového účinku a prístupe EÚ k svetovým trhom; zdôrazňuje, že rozhodnutie o vylúčení veľkých podnikov v oblastiach „c“ by mohlo viesť k stratám pracovných miest, obmedzeniu hospodárskej činnosti v regiónoch, zníženiu regionálnej konkurencieschopnosti a atraktívnosti pre zahraničné investície a k presunu podnikov do iných oblastí, či už v rámci EÚ, alebo mimo nej; domnieva sa preto, že takéto podniky by mali mať stále nárok na štátnu pomoc v oblastiach „c“, pričom by sa na ňu mala vzťahovať osobitná kontrola v nadväznosti na individuálnu notifikáciu a dodatočné kritériá zlučiteľnosti týkajúce sa stimulačného účinku a prínosu pre regionálny rozvoj z hľadiska vytvárania klastrov a subdodávateľských činností;

33.  domnieva sa, že nároky veľkých podnikov na stimuly štátnej pomoci by sa mali určovať nielen na základe veľkosti podniku či odvetvia, v ktorom fungujú, ale aj na základe odhadovaného počtu pracovných miest, ktoré by mohli pomocou takéhoto stimulu vytvoriť a zachovať, kvality a udržateľnosti dotknutých pracovných miest alebo projektu a dlhodobého vplyvu na rozvoj regiónu vrátane sociálnych hľadísk; zdôrazňuje, že v súlade so zásadou subsidiarity by o tom, ktoré konkrétne projekty majú najvyšší potenciál dosiahnuť ciele politík EÚ, by mali rozhodovať členské štáty, príslušné regióny a orgány miestnej samosprávy;

34.  súhlasí s Komisiou, že treba zabrániť tomu, aby štátna pomoc viedla k premiestňovaniu činností z jedného miesta na druhé v rámci EHP; vyjadruje však pochybnosti o navrhovaných odsekoch 24 a 25 a 122 až 124, keďže sa domnieva, že v dostatočnej miere nedopĺňajú politiku súdržnosti a nie sú v súlade s cieľom zjednodušovania; konštatuje najmä, že je zrejmé, že dvojročná lehota bola stanovená úplne náhodne a že presadzovanie tohto pravidla sa možno nebude dať zabezpečiť, keďže bude ťažké dokázať akúkoľvek kauzálnu spojitosť, ako aj existenciu plánu na dva roky dopredu; vyjadruje znepokojenie nad tým, že na základe tohto pravidla sa môžu uprednostňovať mimoeurópske podniky pred európskymi a že to môže viesť k premiestňovaniu činností mimo EHP, pričom by inak bolo možné prilákať tieto činnosti prostredníctvom regionálnej pomoci do podporovaných oblastí;

35.  berie na vedomie riziká premiestňovania podnikov, ktorým sa udelila štátna pomoc, v rámci EÚ, ako aj mimo nej, ktoré sú v daných regiónoch veľmi reálne; berie na vedomie doložku o záruke, ktorú navrhuje Komisia a na základe ktorej by spoločnosti museli zachovať investície a pracovné miesta vytvorené v oblasti, v ktorej bola pomoc udelená, pretože v opačnom prípade by ju museli vrátiť; upozorňuje Komisiu na prebiehajúce rokovania o nariadeniach v oblasti politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020 a žiada, aby sa zosúladili príslušné obdobia v rámci politiky súdržnosti a politiky hospodárskej súťaže v záujme zachovania investícií a pracovných miest zo strany podnikov, ktorým sa poskytli finančné prostriedky EÚ resp. štátna pomoc;

36.  vyjadruje pochybnosti aj o tom, že regionálna pomoc sa nesmie poskytnúť „podnikom, ktoré sú v ťažkostiach, v zmysle usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem, ktoré sú v ťažkostiach“ (odsek 11 navrhovaných usmernení); domnieva sa, že voči spoločnostiam, v ktorých prebieha reštrukturalizácia, by sa nemali uplatňovať prísnejšie opatrenia, a to najmä z toho dôvodu, že a priori negatívne posúdenie ich žiadostí o pomoc by mohlo viesť k premiestneniu činnosti mimo EÚ; upozorňuje, že reštrukturalizácia spoločností vykonávaná zodpovedným spôsobom je v súčasnom neistom a neustále sa vyvíjajúcom podnikateľskom prostredí najdôležitejším opatrením, ktoré dokáže z dlhodobého hľadiska zabezpečiť udržateľnosť investícií, pracovných miest a rastu; konštatuje, že toto pravidlo v navrhovanom znení je nielen v rozpore s potrebou pomáhať spoločnostiam zasiahnutým krízou v podporovaných oblastiach, ale že je zároveň nemožné ho vykonávať, keďže v usmerneniach nie sú podniky v ťažkostiach presne vymedzené; pripomína svoje uznesenie z 15. januára 2013 s odporúčaniami pre Komisiu o informovaní pracovníkov a konzultáciách s nimi, predvídaní a riadení reštrukturalizácie(8), v ktorom vyzýva na predloženie právneho aktu o uvedených záležitostiach, a žiada Komisiu, aby konala bezodkladne;

37.  vyjadruje presvedčenie, že je veľmi dôležité ponechať určitú mieru flexibility na preskúmanie usmernení, ako sa uvádza v navrhovanom odseku 177, aby boli možné ich akékoľvek budúce zmeny podľa potreby, keďže tieto usmernenia sú navrhnuté na obdobie siedmich rokov;

o
o   o

38.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2013)0026. (2) Ú. v. EÚ C 54, 4.3.2006, s. 13. (3) Brusel, 2012 (bez dátumu). (4) EUCO 37/13, 8.2.2013, s. 22. (5) Osobitná správa Dvora audítorov č. 15/2011 s názvom: „Zabezpečujú postupy Komisie účinný výkon kontroly štátnej pomoci?“. (6) Nariadenie Komisie (ES) č. 800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách), Ú. v. EÚ L 214, 9.8.2008, s. 3. (7) Nariadenie Rady (ES) č. 994/98 zo 7. mája 1998 (Ú. v. ES L 142. 14.5.1998, s.1). (8) Prijaté texty, P7_TA(2013)0005.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. júna 2013 o výročnej správe o politike EÚ v oblasti hospodárskej súťaže (2012/2306(INI))

P7_TA(2013)0268 A7-0143/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej články 101, 102 a 107,

–  so zreteľom na správu Komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2011 (COM(2012)0253) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2012)0141),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy(1),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (nariadenie ES o fúziách)(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. októbra 2008 o uplatnení pravidiel štátnej pomoci na opatrenia prijaté v prospech finančných inštitúcií v súvislosti so súčasnou globálnou finančnou krízou(3) (oznámenie o bankovníctve),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. decembra 2008 s názvom Rekapitalizácia finančných inštitúcií v súčasnej finančnej kríze: obmedzenie pomoci na nevyhnutné minimum a opatrenia proti neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže(4) (oznámenie o rekapitalizácii),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. februára 2009 o zaobchádzaní so znehodnotenými aktívami v bankovom sektore Spoločenstva(5) (oznámenie o znehodnotených aktívach),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. júla 2009 o návrate k životaschopnosti a hodnotení reštrukturalizačných opatrení vo finančnom sektore v podmienkach súčasnej krízy podľa pravidiel štátnej pomoci(6) (oznámenie o reštrukturalizácii),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. decembra 2008 o dočasnom rámci Spoločenstva pre opatrenia štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy(7) (pôvodný dočasný rámec),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. decembra 2010 o dočasnom rámci Únie pre opatrenia štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy(8) (nový dočasný rámec), ktorého platnosť sa skončila 31.decembra 2010,

–  so zreteľom na záverečnú správu expertnej skupiny na vysokej úrovni pre reformu štruktúry bankového sektora EÚ z 2. októbra 2012(9),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci Európskej únie na náhrady za služby všeobecného hospodárskeho záujmu(10),

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie z 20. decembra 2011 o uplatňovaní článku 106 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na štátnu pomoc vo forme náhrady za službu vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu(11),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Rámec Európskej únie pre štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme (2011)(12),

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) č. 360/2012 z 25. apríla 2012 o uplatňovaní článkov 170 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis v prospech podnikov poskytujúcich služby všeobecného hospodárskeho záujmu(13),

–  so zreteľom na štúdiu z júna 2011 nazvanú Štátna pomoc – pravidlá pre finančný sektor a reálnu ekonomiku v čase krízy, ktorej vypracovanie zadal Parlament(14),

–  so zreteľom na štúdiu z júna 2012 s názvom Kolektívne uplatňovanie nárokov na nápravu v rámci antitrustových pravidiel, ktorej vypracovanie zadal Parlament(15),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov komisie s názvom Verejná konzultácia: na ceste k jednotnému európskemu prístupu v oblasti kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu (SEC(2011)0173),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Modernizácia štátnej pomoci EÚ (MŠP) (COM(2012)0209),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 15/2011 s názvom Zabezpečujú postupy Komisie účinný výkon kontroly štátnej pomoci?,

–  so zreteľom na usmernenia Komisie k niektorým opatreniam štátnej pomoci v súvislosti so systémom obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov po roku 2012 (ďalej len usmernenia k ETS)(16),

–  so zreteľom na rámcovú dohodu z 20. novembra 2010 o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou(17) (ďalej len „rámcová dohoda“), najmä na jej ods. 12(18) a 16(19),

–  so zreteľom na vyhlásenie zo samitu eurozóny z 29. júna 2012(20),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. februára 2005 o XXXIII. správe Komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2003(21), uznesenie zo 4. apríla 2006 o správe Komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2004(22), uznesenie z 19. júna 2007 o správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2005(23), uznesenie z 10. marca 2009 o správach o politike hospodárskej súťaže za roky 2006 a 2007(24), uznesenie z 9. marca 2010 o správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2008(25), uznesenie z 20. januára 2011 o správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2009(26) a uznesenie z 2. februára 2012 o výročnej správe o politike hospodárskej súťaže EÚ(27),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2011 o reforme uplatňovania pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci na služby všeobecného hospodárskeho záujmu(28),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A7-0143/2013),

A.  keďže politika hospodárskej súťaže a rovnaké podmienky vo všetkých odvetviach sú neoddeliteľnou súčasťou EÚ a základným kameňom európskeho sociálneho trhového hospodárstva, nástrojom, ktorý slúži európskym spotrebiteľom pri zabezpečovaní sociálne a hospodársky zdravého vnútorného trhu a v boji proti nekalým praktikám určitých hospodárskych subjektov, a kľúčovým prvkom pri zabezpečovaní správneho fungovania vnútorného trhu;

B.  keďže voľný pohyb tovaru, služieb, osôb a kapitálu má zásadný význam pre európsky rast;

C.  keďže kríza hospodárstva, finančnej oblasti a štátneho dlhu vypukla na jeseň roku 2008 a v roku 2011 došlo k jej prehĺbeniu, v dôsledku čoho sa hospodárstvo EÚ ocitlo v recesii;

D.  keďže Komisia zareagovala na krízu okrem iných opatrení prijatím osobitných pravidiel v oblasti štátnej pomoci a ako nástroj krízového riadenia použila politiku hospodárskej súťaže; keďže tento režim bol a stále je mienený ako dočasný;

E.  keďže politika hospodárskej súťaže má zásadný význam z hľadiska riešenia krízy, podpory stratégie Európa 2020 a jednotného trhu, ako aj pokroku smerom k bankovej únii, skutočnej hospodárskej a menovej únii a hlbšej integrácii a zbližovaniu;

F.  keďže protekcionizmus by len prehĺbil a predĺžil krízu a prísne presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže má zásadný význam pre návrat európskeho hospodárstva na cestu rozvoja;

G.  keďže výročná správa o politike hospodárskej súťaže by mala slúžiť ako nástroj na podporu celkovej konkurencieschopnosti Únie rozširovaním hospodárskej súťaže a otváraním sa pre nové subjekty, a tým na rozšírenie a prehĺbenie vnútorného trhu, a nemala by sa teda týkať výlučne praktického vykonávania politiky Komisie pre oblasť hospodárskej súťaže;

H.  keďže hospodárska súťaž nefunguje vo všetkých členských štátoch rovnako uspokojivým spôsobom;

I.  keďže odvetvia s nižšou úrovňou hospodárskej súťaže sú často zároveň aj odvetviami s nedostatočným hospodárskym výstupom;

Všeobecné poznámky

1.  berie na vedomie správu Komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2011 a víta skutočnosť, že nová tematická štruktúra venuje pozornosť témam, na ktoré poukázal Parlament, a umožňuje jasné určenie priorít, cieľov a prijatých krokov;

2.  zdôrazňuje, že politika hospodárskej súťaže je základným kameňom európskeho sociálneho trhového hospodárstva; zdôrazňuje význam posilnenia opatrení na antitrustovú kontrolu a kontrolu štátnej pomoci a koncentrácií s cieľom zabezpečiť hospodársku účinnosť, fungujúci vnútorný trh a sociálny pokrok; zdôrazňuje tiež, že lepší prístup MSP a tretieho sektora na vnútorný trh a ich účasť na ňom si vyžadujú aktívnu politiku hospodárskej súťaže, ktorá odstráni existujúce prekážky;

3.  žiada súdržnosť medzi politikou hospodárskej súťaže EÚ a všetkými ďalšími politikami EÚ vrátane sektorových právnych predpisov, aby sa zabezpečilo, že vnútorný trh s tovarom a službami bude riadne fungovať v prospech občanov, životného prostredia a podnikov;

4.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže dôkladne vyhodnotila deformácie vo fungovaní hospodárskej súťaže a ich hospodársky dosah; žiada Komisiu, aby určila možné nerovnosti medzi členskými štátmi v tejto oblasti, ako aj ich príčiny;

5.  zdôrazňuje, že vykonávanie politiky hospodárskej súťaže v širšom zmysle by sa nemalo zameriavať na posilnenie už existujúcich spoločností a poskytovateľov tovaru a služieb, ale jeho všeobecným cieľom by malo byť skôr uľahčenie vstupu nových subjektov a vzniku nových myšlienok a metód, a tým maximalizácia výhod pre občanov Únie;

6.  poukazuje na to, že rozšírenie krízového režimu mimoriadnej štátnej pomoci bolo rozhodnutím, ktoré si vynútili okolnosti, a prispelo k zabráneniu ďalšej finančnej a hospodárskej nestabilite, predchádzaniu protekcionizmu a ustanoveniu mechanizmov reštrukturalizácie bánk a riešenia krízy, pričom všetky tieto zložky majú mimoriadny význam pre krajiny zapojené do programu, ktoré čelia vážnym problémom;

7.  je však znepokojený zo skutočnosti, že krízový režim štátnej pomoci, ktorý mal mať dočasný charakter, vôbec nie je dočasný; konštatuje, že Parlament už vo svojej tretej výročnej správe o politike hospodárskej súťaže zdôrazňuje, že je potrebné tieto dočasné opatrenia čo najskôr zrušiť; vyjadruje ďalej poľutovanie nad tým, že v niektorých prípadoch tento prístup zlyháva, a nalieha, aby sa vyvodilo poučenie zo zásahov v minulosti a aby sa následne prijali zodpovedajúce postupy;

8.  trvá na tom, že banky prijímajúce štátnu pomoc musia sústrediť svoj obchodný model na životaschopnú časť svojich činností, zlepšiť prístup k úverom pre rodiny a podniky, stanoviť hornú hranicu pre odmeňovanie a minimalizovať vplyv na konkurenčné banky, ktoré nie sú príjemcami pomoci, a na daňových poplatníkov EÚ; v tomto smere konštatuje, že je potrebné zvážiť návrhy expertnej skupiny na vysokej úrovni pre reformu štruktúry bankového sektora EÚ;

9.  zdôrazňuje, že v dôsledku prebiehajúcej konsolidácie bankového sektora sa v skutočnosti zvýšil trhový podiel niektorých veľkých finančných inštitúcií, a preto naliehavo žiada Komisiu, aby na tento sektor naďalej dôsledne dohliadala s cieľom posilniť hospodársku súťaž na európskych bankových trhoch;

10.  pripomína vyhlásenie zo samitu eurozóny z 29. júna 2012; súhlasí s tým, že je absolútne nevyhnutné vyjsť zo začarovaného kruhu medzi bankami a štátmi a bezodkladne rozvinúť ich záväzky;

11.  žiada Komisiu, aby sprísnila antitrustové pravidlá a pravidlá kontroly koncentrácií s cieľom dosiahnuť lepšie regulované, transparentné, otvorené a čestné finančné trhy; oceňuje jej prieskum trhu s mimoburzovými derivátmi, najmä v súvislosti s obchodnými údajmi a službami v oblasti swapov na kreditné zlyhanie, platobnými službami a šírením finančných informácií v rámci trhov;

12.  vyzýva orgány EÚ na ochranu hospodárskej súťaže, aby spolupracovali s ďalšími jurisdikciami a monitorovali správanie a trhový vplyv veľkých finančných hráčov a oligopolov, napr. ratingových agentúr, ako aj fenomén cenových výkyvov súvisiacich s finančnými trhmi, a aby ako hlavnú prioritu vyšetrili údajnú manipuláciu s úrokovými sadzami v rámci nástrojov LIBOR, EURIBOR a TIBOR;

13.  je presvedčený, že uvedené skutočnosti by sa mali dôkladne vyšetriť, aj preto, aby sa zistilo, či sa na zabránenie takýmto prípadom použili všetky nástroje EÚ; okrem toho vyzýva Komisiu, aby preskúmala dosah prípadov takéhoto narušenia na cenový vývoj v odvetviach, ako sú hypotekárne úvery;

Podpora udržateľného rastu, zamestnanosti a konkurencieschopnosti

14.  uznáva, že politika hospodárskej súťaže je je základným nástrojom na ďalší rozvoj a zachovanie jednotného trhu a kľúčovým hnacím mechanizmom produktivity, výkonnosti a globálnej konkurencieschopnosti, ktorý zohráva zásadnú úlohu pri podpore spravodlivých a otvorených trhov, zdravých verejných financií a cieľov stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu;

15.  zdôrazňuje, že konsolidácia jednotného trhu, návrat hospodárskeho rastu, príťažlivosť európskeho trhu na globálnej úrovni, plnenie digitálnej agendy a podpora výskumu a inovácií si vyžadujú silnú hospodársku súťaž, zdravú pluralitu hospodárskych subjektov a proaktívnu priemyselnú politiku; poznamenáva, že všetky nástroje v oblasti antitrustovej politiky, štátnej pomoci a kontroly koncentrácií majú zásadný význam z hľadiska zlepšenia regulácie trhov, podpory transparentnosti a obnovy hospodárstva;

16.  očakáva, že Komisia bude účinne presadzovať politiku hospodárskej súťaže a podporovať technológie a zdroje šetrné k životnému prostrediu; je presvedčený, že nové usmernenia týkajúce sa systému obchodovania s emisiami by mali prispieť k zamedzeniu úniku uhlíka, zachovaniu cenových signálov a minimalizácii prípadov narušenia hospodárskej súťaže; domnieva sa, že súčasná nízka cena v rámci systému obchodovania s emisiami veľmi nepodporuje technológie priaznivé z hľadiska klímy a spomaľuje prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo;

17.  zastáva názor, že verejné opatrenia prijaté na poskytnutie podpory obetiam rozsiahlych podvodov a nezákonných finančných postupov s jediným cieľom zabrániť ďalším škodám a obnoviť ich práva by sa nemali považovať za štátnu pomoc;

Služby všeobecného hospodárskeho záujmu

18.  konštatuje, že európski občania chcú kvalitné, v celej oblasti dostupné a cenovo prístupné poskytovanie potrebných a dôležitých verejných služieb a zároveň zlepšenie hospodárskej súťaže a presadzovanie rovnakých podmienok pre poskytovateľov týchto služieb, či už ide o verejných alebo súkromných poskytovateľov; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je kľúčové zabezpečiť hospodársku súťaž medzi rôznymi poskytovateľmi; zdôrazňuje, že nedávno vytvorený balík o službách všeobecného hospodárskeho záujmu by v tejto súvislosti mohol viesť k jednoduchšiemu, jasnejšiemu a pružnejšiemu rámcu; zdôrazňuje, že podľa pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v Zmluve o fungovaní Európskej únie je Komisia zodpovedná za zabezpečenie zlučiteľnosti náhrad poskytnutých za služby všeobecného hospodárskeho záujmu s pravidlami EÚ v oblasti štátnej pomoci s cieľom zamedziť poskytovaniu služieb s nízkou kvalitou, ale vysokými nákladmi pre verejnosť; vyjadruje znepokojenie nad vyňatím príliš veľkého počtu služieb spod kontroly orgánov na ochranu hospodárskej súťaže;

19.  vyzýva orgány EÚ na ochranu hospodárskej súťaže, aby monitorovali trhy s farmaceutickými, zdravotnými a poistnými službami (najmä trhy s generikami a inovačnými liekmi) a popritom identifikovali potenciálne zneužívanie práv pacientov a diskriminačné správanie; konštatuje, že hoci organizácia odvetvia zdravotnej starostlivosti a sociálnej ochrany patrí primárne do právomoci členských štátov, tieto služby by mali podliehať kontrole, aby sa ochránili verejné financie a zachovali právne predpisy pre hospodársku súťaž a práva občanov EÚ;

Zlepšenie blahobytu spotrebiteľov: vývoj v odvetví

20.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že ceny potravín sa v porovnaní s polrokom 2007 výrazne zvýšili, pričom výrobné ceny sa vyznačujú vysokou volatilitou, a pripomína, že spotrebiteľské ceny potravín značne prispievajú k celkovej inflácii; zdôrazňuje, že nový rámec kolektívneho vyjednávania v hodnotovom reťazci by mala sprevádzať činnosť organizácií výrobcov v prospech hospodárskej súťaže a vytvorenie platformy na monitorovanie cien potravín; naliehavo žiada Komisiu, aby v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže dôkladne kontrolovala hospodársku súťaž v poľnohospodársko-priemyselnom sektore, pokiaľ ide o podporu, transparentnosť a vývoj spotrebiteľských cien na všetkých úrovniach hodnotového reťazca; pripomína, že výhody, ktoré možno pre spotrebiteľov dosiahnuť v potravinárskom odvetví, sa dajú znásobiť uskutočnením rovnakých reforiem v oblasti hospodárskej súťaže vo všetkých ďalších odvetviach hospodárstva;

21.  zdôrazňuje, že služby všeobecného hospodárskeho záujmu a služby všeobecného sociálneho záujmu predstavujú významný podiel všetkých služieb poskytovaných v členských štátoch, z čoho vyplýva, že zvýšením účinnosti služieb všeobecného hospodárskeho záujmu a služieb všeobecného sociálneho záujmu možno dosiahnuť výrazné zisky; zdôrazňuje, že z tohto hľadiska je nevyhnutné zabezpečiť, aby prvoradou úlohou pravidiel upravujúcich služby všeobecného hospodárskeho záujmu a služby všeobecného sociálneho záujmu bola ochrana spotrebiteľov;

22.  zdôrazňuje hlavnú úlohu špekulácií na trhoch s potravinami ako hlavnej príčiny nestálosti cien; vyzýva Komisiu, aby tento problém preskúmala v správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2012 a aby podnikla kroky na riešenie špekulácií na trhoch s potravinami;

23.  vyzýva Komisiu, aby si bližšie všímala prospešnú úlohu organizácií výrobcov a výrobných družstiev pri zvyšovaní blahobytu malých poľnohospodárov a ich vyjednávacej sily vo vzťahu k spracovateľskému priemyslu;

24.  so záujmom očakáva správu Európskej siete pre hospodársku súťaž (ESHS) na túto tému; berie na vedomie skutočnosť, že obilniny a mliečne výrobky patria v rámci antitrustových prípadov medzi najprešetrovanejšie sektory, a nabáda vnútroštátne orgány zodpovedné za ochranu hospodárskej súťaže, aby zintenzívnili svoje iniciatívy v tejto oblasti; vyzýva Komisiu, aby preskúmala európsky sektor cukru, kde sa v rokoch 2011 a 2012 prejavila mimoriadne vysoká inflácia cien;

25.  opätovne naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila úplné vykonávanie balíka v oblasti vnútorného trhu s energiou; nabáda ju, aby vzhľadom na to, že doteraz nebol v plnej miere dosiahnutý otvorený a konkurencieschopný jednotný trh s energiou, aktívne monitorovala hospodársku súťaž na trhoch s energiou, osobitne vždy v prípadoch, keď privatizácia verejných služieb začína v systéme monopolných alebo oligopolných trhov;

26.  vyzýva Komisiu, aby pozorne preskúmala vývoj na trhu EÚ s nákladnými leteckými dopravnými a expresnými službami; konštatuje, že USA pôsobia na trhu s expresnými službami vo forme duopolu a za posledných desať rokov prakticky vylúčili z trhu európskych konkurentov; usudzuje teda, že po ďalších fúziách v sektore by ako konkurent zostala len jedna významná európska spoločnosť poskytujúca expresné a logistické služby a že by to mohlo mať značný vplyv na cenovú súťaž na vnútornom trhu v neprospech spotrebiteľov;

27.  zdôrazňuje, že európske spoločnosti nemajú na trhu leteckej dopravy v Spojených štátoch rovnaké podmienky a na trhu leteckej dopravy EÚ a Spojených štátov dokonca aj dnes vládne zjavná nerovnováha, keďže európske letecké spoločnosti poskytujúce služby nákladnej dopravy majú odopretý prístup na domáci trh USA a snažia sa konkurovať v nepriaznivých podmienkach; zdôrazňuje, že tento nerovnaký prístup na trh deformuje hospodársku súťaž a v konečnom dôsledku poškodzuje európske odvetvie logistiky a jeho zákazníkov;

Podpora legitimity a účinnosti politiky hospodárskej súťaže

28.  podporuje aktívnu úlohu Parlamentu pri formovaní politiky hospodárskej súťaže vrátane jeho spoluzákonodarných právomocí; domnieva sa, že Komisia musí niesť plnú zodpovednosť a nadväzovať na uznesenia Parlamentu; kladie si za cieľ posilniť prebiehajúci štruktúrovaný dialóg;

29.  vyzýva Komisiu, aby si naďalej počínala nestranne a objektívne a aby bola otvorená zlepšeniam v oblasti výberových konaní; obhajuje procesné práva vrátane práva podnikov na prístup k dokumentácii Komisie ešte pred vypočutím;

30.  podporuje Komisiu v tom, aby naďalej presadzovala kultúru spravodlivej hospodárskej súťaže určením všeobecných zásad a podporou opatrení spoločností v tejto oblasti, a to najmä prejavením väčšieho záujmu a priaznivejšieho postoja k dodržiavaniu pravidiel, keďže to bude mať rozhodujúci preventívny účinok, ktorý je vo verejnom záujme;

31.  žiada Komisiu, aby vzala do úvahy využitie alternatívneho riešenia sporov a aby v rámci riadneho legislatívneho postupu predložila dlho odkladaný návrh, ktorého cieľom by bolo uľahčiť individuálne a kolektívne žaloby o náhradu škody, ktorú podniky a spotrebitelia utrpeli v dôsledku porušenia antitrustového práva EÚ; vyjadruje presvedčenie, že takýto návrh by mal podporiť hospodársku súťaž a nemal by nabádať k nepodloženým sporom, mal by sa vzťahovať na menšie a rozptýlené škody, mal by zabezpečiť úplné dodržiavanie pravidiel transparentnosti EÚ, ako aj riadne a konkrétne odôvodnenie všetkých výnimiek v rámci postupov zhovievavosti pri zaistení úplného súladu s verejným presadzovaním práva;

32.  upozorňuje na svoje dávnejšie uznesenia z 2. februára 2012 o výročnej správe o politike hospodárskej súťaže EÚ a na myšlienku možného návrhu Komisie o kolektívnom uplatňovaní nárokov na nápravu;

33.  pozitívne vníma spoluprácu v rámci Európskej siete pre hospodársku súťaž (ESHS) a s vnútroštátnymi súdmi, pokiaľ ide o zabezpečenie účinnosti a konzistentnosti politík hospodárskej súťaže v rámci celej EÚ; podporuje účinné rozdelenie zodpovednosti medzi členmi ESHS, keďže niektoré trhy majú vzhľadom na rôzne právne, hospodárske a kultúrne podmienky väčší vnútroštátny rozmer ako iné; vyzýva Komisiu, aby presadzovala dohody o zbližovaní a spolupráci s ostatnými jurisdikciami vrátane ustanovení o výmene informácií počas vyšetrovania na základe primeraných podmienok;

34.  berie na vedomie vysoké a rastúce pracovné zaťaženie Komisie v oblasti presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže, a preto opätovne pripomína, že Komisia potrebuje viac zdrojov (najmä prostredníctvom prideľovania existujúcich zdrojov) nato, aby mohla byť proaktívna a konať účinnejšie pri riešení tohto problému;

35.  vyzýva Komisiu, aby podporovala kultúru hospodárskej súťaže tak v EÚ, ako aj na medzinárodnej úrovni;

Politika udeľovania pokút

36.  odporúča uplatňovať konanie o urovnaní a v náležitých prípadoch odrádzajúce a proporcionálne pokuty, pričom sa treba vyhnúť nepriaznivým hospodárskym a sociálnym dôsledkom vytlačenia podnikov, ktoré sa ocitli v ťažkostiach, z trhu;

37.  poznamenáva, že pokuty by nemali podnikom zamedzovať v tom, aby brali svojich riadiacich pracovníkov alebo bežných zamestnancov v rámci podniku na zodpovednosť; prípadne ani členským štátom by nemali brániť v tom, aby sa zaoberali otázkami trestnej zodpovednosti; vyzýva Komisiu, aby vzala na vedomie tieto aspekty a podala o nich správu;

38.  obáva sa, že v neposlednom rade vzhľadom na možné straty pracovných miest z dôvodu platobnej neschopnosti môže byť udeľovanie pokút ako jediný nástroj príliš obmedzené, a navrhuje vytvoriť viac komplexnejších nástrojov, ktoré by zahŕňali otázky, ako sú individuálna zodpovednosť, transparentnosť a zodpovednosť spoločností, kratšie postupy, právo na obhajobu a riadny proces, mechanizmy na zabezpečenie účinného uplatňovania režimu zhovievavosti (najmä na prekonanie zásahov spôsobených postupmi zisťovania v USA), programy dodržiavania právnych predpisov podnikmi a vývoj európskych noriem; uprednostňuje prístup „cukru a biča“, v rámci ktorého by pokuty slúžili ako účinný odstrašujúci prostriedok, pričom by sa zároveň podporovalo dodržiavanie pravidiel;

39.  opätovne berie na vedomie, že metóda stanovenia pokút je zahrnutá v nelegislatívnom nástroji, ktorým sú usmernenia k metóde stanovenia pokút z roku 2006, a opäť naliehavo žiada Komisiu, aby na základe zásady zákonnosti začlenila do nariadenia (ES) č. 1/2003 podrobný základ výpočtu pokút spolu s novými zásadami ukladania pokút;

40.  opakovane pripomína svoju požiadavku týkajúcu sa všeobecnej revízie usmernení Komisie k metóde stanovenia pokút s prihliadnutím na šesť rokov praktických skúseností; je presvedčený, že v tejto revízii by sa mala preskúmať úloha programov dodržiavania právnych predpisov, vymedziť podmienky, za ktorých by materské podniky, ktoré uplatňujú rozhodujúci vplyv nad dcérskou spoločnosťou, mali byť spoločne a nerozdielne zodpovedné za porušovanie antitrustových predpisov svojimi dcérskymi spoločnosťami, a zvážiť otázky zhovievavosti, opakovaného porušovania predpisov, stropu obratu a vzájomného pôsobenia medzi verejnými a súkromnými záväzkami;

41.  opätovne pripomína, že počet žiadostí o zníženie pokuty z dôvodu platobnej neschopnosti sa zvýšil, a to najmä v prípade podnikov sústreďujúcich sa na výrobu jediného výrobku a v prípade malých a stredných podnikov; opätovne sa domnieva, že by bolo možné uvažovať o systéme odložených alebo rozdelených platieb, ktorý by mohol byť alternatívou k znižovaniu pokút, aby sa predišlo ukončovaniu činnosti podnikov;

42.  víta však skutočnosť, že Komisia zohľadnila osobitné potreby podnikov, ktoré sa sústreďujú na výrobu jediného výrobku, vo svojom rozhodnutí (COMP/39452 z 28. marca 2012);

Sektorové hľadiská

43.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa naďalej usilovali o pokrok pri budovaní jednotného trhu v oblasti dopravy a aby pritom zabezpečili otvorenú a spravodlivú hospodársku súťaž v oblastiach dopravy, pôšt a cestovného ruchu a rešpektovali ďalšie ciele politiky Únie, napr. riadne fungujúce dopravné služby a služby mobility, ciele politiky v oblasti verejných služieb, sociálnych štandardov, bezpečnosti a ochrany životného prostredia a ciele EÚ týkajúce sa znižovania emisií CO2 a závislosti na rope; víta oznámenia Aktu o jednotnom trhu II, ktorého cieľom je konečne realizovať prístup Jednotné európske nebo a pokračovať v otváraní železničného trhu a zavádzaní jednotného železničného priestoru;

44.  domnieva sa, že Komisia by mala ďalej posilňovať prepojenia medzi politikou hospodárskej súťaže a dopravnou politikou s cieľom zvyšovať konkurencieschopnosť európskeho dopravného odvetvia;

45.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby bola pri presadzovaní zbližovania pravidiel v oblasti hospodárskej súťaže v rámci medzinárodných rokovaní aktívnejšia a aby v oblasti dopravy zabezpečila rovnaké podmienky medzi krajinami EÚ a tretími krajinami;

46.  zdôrazňuje význam rovnomerného rozvoja európskeho dopravného priestoru a odstraňovania rozvojových nedostatkov medzi dopravnými infraštruktúrami a systémami členských štátov s cieľom skutočne dosiahnuť jednotný európsky trh a zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž v oblasti dopravy;

47.  zdôrazňuje vplyv, ktorý majú daňové odlišnosti na hospodársku súťaž medzi rôznymi druhmi dopravy a na intermodálnu dopravu, a vyzýva Komisiu, aby predložila prehľad o daniach a odlišných systémoch DPH uplatňovaných v rôznych druhoch dopravy;

48.  zdôrazňuje, že v záujme voľnej a spravodlivej hospodárskej súťaže na európskej úrovni musia byť odstránené fyzické, technické a regulačné prekážky medzi členskými štátmi, najmä prostredníctvom rozvoja interoperabilných a účinných transeurópskych sietí;

49.  v zásade víta oznámenie Komisie o právach cestujúcich vo všetkých druhoch dopravy, ale zdôrazňuje, že každý druh dopravy je vo svojej podstate odlišný a že akýkoľvek návrh Komisie musí popri zaručení existujúcich práv cestujúcich tiež zabezpečiť primeraný a flexibilný prístup, ktorý uznáva rozdiely medzi jednotlivými druhmi dopravy;

50.  naliehavo vyzýva príslušné orgány, aby so zreteľom na Dohodu EÚ a USA o leteckej doprave zintenzívnili spoluprácu zameranú na vypracovanie kompatibilných regulačných prístupov k otázkam týkajúcim sa hospodárskej súťaže medzi leteckými alianciami a aby aktívne hľadali spôsoby, ako dosiahnuť dynamickejšiu hospodársku súťaž veľkých aliancií na transatlantickom trhu;

51.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili vykonávanie právnych predpisov o Jednotnom európskom nebi s cieľom dosiahnuť väčšiu transparentnosť cenotvorby služieb, čím sa uľahčí kontrola dodržiavania pravidiel hospodárskej súťaže a maximalizuje konkurencieschopnosť a bezpečnosť v rámci európskeho uzla, a aby naďalej pracovali na posilnení konkurencieschopnosti na európskych letiskách v prospech hospodárstva i cestujúcich;

52.  vyzýva Komisiu, aby poskytla prehľad podložený dôkazmi o prípadoch, keď sú leteckí dopravcovia zvýhodnení voči ostatným poskytovateľom služieb z dôvodu osobitných podmienok alebo keď podľa tvrdení zneužívajú svoje dominantné postavenie na niektorých letiskách, najmä zavádzaním pravidla „jednej batožiny“ a iných obmedzení týkajúcich sa povolenej príručnej batožiny;

53.  domnieva sa, že komerčné činnosti predstavujú hlavný zdroj príjmov letísk a že tieto agresívne postupy môžu predstavovať zneužitie dominantného postavenia dopravcu;

54.  naliehavo žiada Komisiu, aby posilnila kontrolu obchodovania s prevádzkovými intervalmi, ich využívania a prideľovania na európskych letiskách s cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž, ako aj ochranu prepojenia regiónov v celej Európe

55.  vyzýva Komisiu, aby monitorovala opatrenia týkajúce sa nízkorozpočtových leteckých dopravcov s cieľom zabezpečiť, aby neboli nástrojom nespravodlivej hospodárskej súťaže;

56.  naliehavo žiada Komisiu, aby pri revízii usmernení pre štátnu pomoc v oblasti letectva a letísk zabezpečila, že nebude dochádzať k narúšaniu hospodárskej súťaže, a aby zaviedla rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov trhu;

57.  poukazuje na to, že v liberalizácii európskeho železničného odvetvia sa dosiahol obmedzený pokrok a že táto situácia znevýhodňuje železničnú dopravu vo vzťahu k ďalším dopravným prostriedkom, najmä pokiaľ ide o otázky týkajúce sa konkurencieschopnosti železničného odvetvia v celej Európe;

58.  naliehavo žiada Komisiu, aby dokončila zavádzanie jednotného európskeho železničného priestoru tým, že zabezpečí uplatňovanie riadnych podmienok s cieľom otvoriť toto odvetvie voľnej a spravodlivej hospodárskej súťaži, vrátane opatrení, ktoré efektívnym a inovatívnym železničným spoločnostiam umožnia prevádzku bez obmedzení, jasné oddelenie vlastníctva infraštruktúry od železničných prevádzkovateľov, silné národné regulačné orgány a harmonizáciu služobných poriadkov; vyzýva Komisiu, aby pri príprave otvorenia trhov vnútroštátnej osobnej železničnej dopravy zohľadnila rôzne prevádzkové modely národných železničných spoločností a aby predložila konkrétne návrhy s cieľom ukončiť nepriame obmedzenia hospodárskej súťaže vyplývajúce z nejednotných ustanovení o bezpečnosti, interoperabilite a schvaľovaní;

59.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili otvorenie odvetvia železničnej dopravy spravodlivej hospodárskej súťaži a aby zabezpečili lepšiu kvalitu služieb bez toho, aby sa ohrozilo poskytovanie verejných služieb;

60.  zdôrazňuje, že ďalšie otvorenie trhu EÚ s cestnou nákladnou dopravou môže byť prijateľné len vtedy, ak sa zabezpečia rovnaké podmienky medzi dopravnými podnikmi a ak sa vo všetkých členských štátoch zachová ochrana sociálnych právnych predpisov a pracovných podmienok mobilných pracovníkov;

61.  zdôrazňuje potrebu zamedziť nespravodlivej hospodárskej súťaži v sektore liberalizovanej cestnej dopravy garantovaním náležitého uplatňovania sociálnych, bezpečnostných a environmentálnych predpisov, pričom by sa osobitná pozornosť mala venovať otvoreniu tohto trhu pre kabotáž a dumpingovým praktikám;

62.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi predložila konkrétne návrhy s cieľom odstrániť značné rozdiely, ktoré existujú medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o sankcie za závažné porušenia právnych predpisov Spoločenstva v cestnej doprave, a aby tak skoncovala s týmito narušeniami hospodárskej súťaže;

63.  vyzýva členské štáty, aby implementovali tretiu smernicu o poštových službách; vyzýva Komisiu, aby podrobne preskúmala sociálne dôsledky liberalizácie poštového trhu a povinnosti univerzálnej služby v tejto oblasti vrátane financovania univerzálnej služby, a predložila o nich správu;

64.  so zreteľom na Lisabonskú zmluvu, nové konsolidované právomoci a hospodársky potenciál cestovného ruchu pre EÚ vyzýva Komisiu, aby uľahčila aktívnu spoluprácu podnikov pôsobiacich v cestovnom ruchu a prijala potrebné opatrenia na zabezpečenie celosvetovej konkurencieschopnosti špičkových destinácií cestovného ruchu v EÚ; vyzýva Komisiu, aby urýchlila postupy legislatívneho návrhu týkajúceho sa balíka cestovných služieb s cieľom zabezpečiť primeranú hospodársku súťaž a zaručiť jednoznačný voľný trh v odvetví európskeho cestovného ruchu;

65.  domnieva sa, že presadzovanie právnych predpisov o štátnej pomoci sa by sa malo zameriavať na dosiahnutie cieľov uvedených v stratégii Európa 2020, najmä umožnením investícií do reálnej ekonomiky a podporovaním väčšieho sústredenia zdrojov na výskum, inovácie a trvalo udržateľný rozvoj;

66.  poznamenáva, že európsky trh s elektronickými platbami je naďalej roztrieštený z vnútroštátneho aj cezhraničného hľadiska; podporuje nevyhnutné opatrenia a presadzovanie práva s cieľom zabezpečiť otvorenejší, transparentnejší, inovatívnejší a konkurencieschopnejší jednotný trh s platbami takým spôsobom, aby všetkým spotrebiteľom priniesol výhody a možnosť voľby, čo sa týka možností kartových, internetových a mobilných platieb a mobilnej peňaženky, interoperability, nákladov a prenosnosti; žiada preto Komisiu, aby posúdila možné spôsoby, ako priniesť nových účastníkov na európsky trh s kartovými, internetovými a mobilnými platbami a popritom chrániť budúce technologické inovácie v tomto odvetví; domnieva sa, že je nevyhnutné posilniť dohľad nad mnohostrannými výmennými poplatkami, a víta návrhy obsiahnuté v Akte o jednotnom trhu II, ktoré sa týkajú revízie smernice o platobných službách a legislatívnej iniciatívy v oblasti mnohostranných bankových poplatkov;

67.  súhlasí so zámerom Komisie naďalej venovať veľkú pozornosť transparentnosti finančných trhov, domnieva sa však, že treba posilniť úsilie o zaručenie poskytovania včasných, spoľahlivých a kvalitných informácií, najmä s ohľadom na trhy s derivátmi;

68.  je presvedčený, že hospodárska súťaž medzi podnikmi musí prebiehať v takom rámci, ktorým sa zaručí účinné dodržiavanie práv spotrebiteľov, a že kľúčovými nástrojmi v tomto zmysle sú systém kolektívneho odškodňovania a systém alternatívneho riešenia sporov;

69.  pripomína, že Komisia zvyčajne posudzuje len zneužitie trhovej pozície spoločnosti; je presvedčený, že v prípade niektorých trhov tento postup nepostačuje na predchádzanie riziku kartelových dohôd; žiada Komisiu, aby preskúmala, ako posúdiť spôsob minimalizácie nebezpečenstva vzniku kartelov a dosiahnutia čo najväčšej hospodárskej súťaže; vyzýva Komisiu, aby predložila jasné a transparentné usmernenia týkajúce sa politiky hospodárskej súťaže, ktoré zohľadňujú tieto zásady;

70.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa usilovala o úplnú implementáciu balíka opatrení v oblasti vnútorného trhu s energiou vzhľadom na to, že doteraz nebol v plnej miere dosiahnutý otvorený a konkurencieschopný jednotný trh v rámci odvetvia energetiky; nabáda ju, aby aktívne sledovala hospodársku súťaž na trhoch s energiou, osobitne v prípadoch, keď má privatizácia verejných služieb pôvod v monopolných alebo oligopolných trhoch;

71.  poznamenáva, že neexistencia účinných právnych ustanovení o náhrade škody spôsobenej porušením pravidiel hospodárskej súťaže znevýhodňuje spotrebiteľov a že pokuty za takéto porušenia sú uhrádzané výhradne v prospech verejných rozpočtov členských štátov;

72.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila spravodlivú rovnováhu rokovacích právomocí medzi výrobcami a distribútormi, pričom zdôrazňuje:

73.  v tejto súvislosti víta snahu zainteresovaných strán v potravinovom dodávateľskom reťazci zameranú na dosiahnutie dohody o zásadách osvedčených postupov vo vzťahoch medzi podnikmi a dohody o vykonávacích opatreniach s ohľadom na slobodnú a spravodlivú hospodársku súťaž; vyzýva Komisiu, aby si zachovala odhodlanie sledovať uplatňovanie týchto zásad, ako to bude robiť Parlament prostredníctvom svojich každoročných okrúhlych stolov o maloobchode;

74.  uznáva, že franšízy predstavujú pre nezávislých maloobchodníkov dobrý spôsob, ktorý im umožňuje prežiť vo vysoko konkurenčnom prostredí; vyzýva Komsiu, aby monitorovala vývoj v oblasti vzťahov medzi franšízormi a franšízistami, zabezpečila medzi nimi spravodlivú rovnováhu rokovacích právomocí a v prípade potreby predložila legislatívne návrhy;

75.  domnieva sa, že okrem vzťahu s Parlamentom a Európskym hospodárskym a sociálnym výborom by Komisia mala zabezpečiť aj lepšiu štrukturalizáciu svojej spolupráce so spotrebiteľskými organizáciami a že tento vzťah by sa mal považovať za dôležitý prvok pri sledovaní dodržiavania pravidiel hospodárskej súťaže; z tohto dôvodu by sa mal podporovať a zintenzívniť dialóg medzi Generálnym riaditeľstvom Komisie pre hospodársku súťaž a uvedenými organizáciami;

76.  víta politiku štátnej pomoci, ktorá prispela k stabilizácii finančného systému, keď sa použila v prípade bánk; vyzýva Komisiu, aby do rozsahu hodnotenia riadneho fungovania jednotného trhu zahrnula aj štátne banky pôsobiace v oblasti dlhodobých investícií vrátane Európskej investičnej banky;

77.  domnieva sa, že vlastníctvo a riadenie médií by mali byť transparentné a nemali by byť predmetom koncentrácie; vyzýva Komisiu, aby posúdila, ako existujúce pravidlá hospodárskej súťaže súvisia s narastajúcou koncentráciou komerčných médií v členských štátoch; taktiež vyzýva Komisiu, aby uplatňovala pravidlá hospodárskej súťaže a zasiahla v prípade, že dochádza k nadmernej koncentrácii médií a je ohrozená pluralita médií; požaduje zavedenie pravidiel, ktoré zaistia, aby sa konflikty záujmov náležite riešili a odstraňovali;

78.  vyzýva Komisiu, aby s ohľadom na ciele zamestnanosti stanovené v stratégii Európa 2020 viac integrovala politiku hospodárskej súťaže a tým umožnila lepšiu podporu MSP, ktoré sa najväčšou mierou podieľajú na tvorbe pracovných miest;

79.  vyzýva Komisiu, aby sa v budúcich výročných správach osobitne venovala dosahu politiky hospodárskej súťaže na zamestnanosť a sociálne veci;

80.  poukazuje na to, že konkurencieschopnosť v Európskej únii sa dosiahne prostredníctvom inovácií a prínosu vysokokvalifikovaných pracovníkov bez toho, aby sa ohrozila výška miezd a/alebo dôchodkov, podporovaním vysokých sociálnych štandardov vo všetkých členských štátoch a posilnením domáceho dopytu; vyzýva preto členské štáty, aby viac investovali do vzdelávania, odbornej prípravy a výskumu a vývoja;

81.  vyzýva členské štáty, aby vykonávali aktívnu a integračnú politiku trhu práce s cieľom posilniť konkurencieschopnosť ekonomík Únie a priniesť osobám hľadajúcim prácu isté a udržateľné kvalitné zamestnanie;

82.  víta prístup Komisie k vymedzovaniu služieb všeobecného hospodárskeho záujmu prostredníctvom zavedenia opatrení na začlenenie/opätovné začlenenie pracovníkov do trhu práce v rámci služieb osobitného záujmu pre občanov;

83.  vyzýva Komisiu, aby predovšetkým venovala pozornosť hodnoteniu budúceho vývoja situácie zamestnancov podnikov, v ktorých prebieha reštrukturalizácia a privatizácia, pričom pripomína, že počas privatizačného procesu musí prvok zamestnanosti zostať v popredí záujmu vlád členských štátov, ako aj Komisie;

84.  vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na vedľajšie účinky krízy, ktorú sú stále aktuálne, naďalej monitorovala vykonávanie pravidiel štátnej pomoci, a zdôrazňuje potrebu zachovať služby všeobecného záujmu v členských štátoch;

85.  vyzýva Komisiu, aby ďalej podávala každoročne Parlamentu správy o vývoji a účinkoch uplatňovania politiky hospodárskej súťaže.

o
o   o

86.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže.

(1) Ú. v. EÚ L 1, 4.1.2003, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1. (3) Ú. v. EÚ C 270, 25.10.2008, s. 8. (4) Ú. v. EÚ C 10, 15.01.2009, s. 2. (5) Ú. v. EÚ C 72, 26.3.2009, s. 1. (6) Ú. v. EÚ C 195, 19.8.2009, s. 9. (7) Ú. v. EÚ C 16, 22.1.2009, s. 1. (8) Ú. v. EÚ C 6, 11.1.2011, s. 5. (9) http://ec.europa.eu/internal_market/bank/docs/high-level_expert_group/report_en.pdf. (10) Ú. v. EÚ C 8, 11.1.2012, s. 4. (11) Ú. v. EÚ L 7, 11.1.2012, s. 3. (12) Ú. v. EÚ C 8, 11.1.2012, s. 15. (13) Ú. v. EÚ L 114, 26.4.2012, s. 8. (14) http://www.europarl.europa.eu/activities/committees/studies/download.do?language=en&file=42288. (15) http://www.europarl.europa.eu/committees/en/studiesdownload.html?languageDocument=EN&file=74351. (16) Ú. v. EÚ C 158, 5.6.2012, s. 4. (17) Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47. (18) „Každý člen Komisie zabezpečí pravidelný a priamy tok informácií medzi členom Komisie a predsedom príslušného parlamentného výboru.“ (19) „Do troch mesiacov od prijatia uznesenia Európskeho parlamentu mu Komisia poskytne písomné informácie o opatreniach, ktoré prijala v reakcii na osobitné požiadavky, ktoré jej boli adresované v uzneseniach Európskeho parlamentu, vrátane informovania Európskeho parlamentu v prípadoch, kde sa nemohla riadiť jeho stanoviskami.“ (20) http://consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ec/131359.pdf. (21) Ú. v. EÚ C 304 E, 1.12.2005, s. 114. (22) Ú. v. EÚ C 293 E, 2.12.2006, s. 143. (23) Ú. v. EÚ C 146 E, 12.6.2008, s. 105. (24) Ú. v. EÚ C 87 E, 1.4.2010, s. 43. (25) Ú. v. EÚ C 349 E, 22.12.2010, s. 16. (26) Ú. v. EÚ C 136 E, 11.5.2012, s. 60. (27) Prijaté texty, P7_TA(2012)0031. (28) Prijaté texty, P7_TA(2011)0494.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. júna 2013 o posilnení európskej demokracie v budúcej HMÚ (2013/2672(RSP))

P7_TA(2013)0269 B7-0271/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže vo svojom uznesení z 23. mája 2013 o budúcich legislatívnych návrhoch týkajúcich sa HMÚ: reakcia na oznámenia Komisie(1) zastáva Európsky parlament názor, že formálna ex-ante koordinácia reforiem hospodárskej politiky na úrovni EÚ by sa mala: (i) posilniť na základe metódy Spoločenstva, (ii) zladiť s nástrojmi európskeho semestra pre koordináciu hospodárskej politiky a (iii) koncipovať v súlade s novými nástrojmi založenými na solidarite a stimuloch;

B.  keďže mechanizmy, ktoré sa majú zaviesť na účely ex-ante koordinácie, by sa mali vzťahovať na všetky členské štáty eurozóny a všetky členské štáty Únie by mali mať možnosť zapojiť sa do nich;

C.  keďže vo svojom vyššie uvedenom uznesení z 23. mája 2013 Európsky parlament vyjadril názor, že každý navrhnutý nástroj konvergencie a konkurencieschopnosti by sa mal prijať v súlade s riadnym legislatívnym postupom, mal by sa opierať o metódu Spoločenstva a zabezpečovať riadnu kontrolu Európskeho parlamentu; keďže Európsky parlament poukazuje na skutočnosť, že takýto mechanizmus by sa mal financovať prostredníctvom nového nástroja spúšťaného a riadeného v rámci metódy Spoločenstva ako neoddeliteľnej súčasti rozpočtu EÚ, ale nad rámec stropov viacročného finančného rámca (VFR), aby sa zaručilo plné zapojenie Európskeho parlamentu; keďže súhlasí Komisiou v tom, že nástroje konvergencie a konkurencieschopnosti sú prvými stavebnými kameňmi skutočnej fiškálnej kapacity, ktorá podporuje solidaritu a plnenie udržateľných štrukturálnych reforiem povzbudzujúcich rast;

D.  keďže Komisia by mala v súlade s riadnym legislatívnym postupom bezodkladne predložiť návrhy, ktorými sa transponujú do sekundárnych právnych predpisov záväzky hláv štátov alebo predsedov vlád z 28. júna 2012 týkajúce sa dohody o raste a pracovných miestach;

E.  keďže Európsky parlament vo svojom vyššie uvedenom uznesení z 23. mája 2013 zdôraznil, že je v rámci európskeho semestra potrebný konvergenčný kódex, ktorý bude založený na stratégii Európa 2020a bude zahŕňať sociálny pilier;

1.  považuje za veľmi znepokojujúce, že Rada vo svojej reakcii na krízu preukazuje zarážajúcu celkovú neambicióznosť; je ďalej znepokojený negatívnym vplyvom, ktorý majú vnútroštátne volebné cykly na schopnosť Únie prijímať samostatné rozhodnutia; vyjadruje poľutovanie nad ďalším odkladom všetkých rozhodnutí o budúcej architektúre HMÚ; podobne ľutuje skutočnosť, že Európska rada už dvakrát odložila svoje očakávané rozhodnutia o budúcnosti HMÚ a že na budúcom samite to zrejme spraví znova;

2.  je hlboko znepokojený tým, že Rada sa na svojich rokovaniach doposiaľ náležite nezaoberala demokratickou zodpovednosťou v HMÚ (štvrtý stavebný kameň); toto považuje za veľmi poľutovaniahodné;

3.  opakovane potvrdzuje, že akákoľvek ďalšia iniciatíva zameraná na vytvorenie hlbokej a skutočnej HMÚ založenej na stabilite, udržateľnom raste, solidarite a demokracii musí byť nevyhnutne koncipovaná v súlade s metódou Spoločenstva; zdôrazňuje, že európske inštitúcie majú konať na základe úprimnej vzájomnej spolupráce; pripomína Európskej rade, že jej zmluva neukladá žiada výsadu legislatívnej iniciatívy a že musí prestať vydávať Komisii pokyny týkajúce sa formy a/alebo obsahu akejkoľvek ďalšej legislatívnej iniciatívy a obchádzať tak koordinačnú, výkonnú a riadiacu úlohu Komisie, ako sa ustanovuje v zmluvách;

4.  varuje v tejto súvislosti Európsku radu, aby nenáležite nezasahovala do procesu európskeho semestra a aby zabezpečila, aby boli dodržané dohodnuté postupy;

5.  znova potvrdzuje, že nemôže akceptovať akékoľvek ďalšie medzivládne prvky v súvislosti s HMÚ a že prijme v rámci svojich právomocí všetky potrebné a primerané korky, ak nebudú tieto upozornenia rešpektované; pripomína, že „fiškálna dohoda“ by mala byť najneskôr do piatich rokov zahrnutá do právnych predpisov EÚ, a to na základe vyhodnotenia skúseností s jej vykonávaním, ako sa ustanovuje v článku 16 Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii;

6.  pripomína svoj zásadný postoj, že posilnená HMÚ by nemala EÚ rozdeľovať, ale naopak, mala by zaistiť hlbšiu integráciu a silnejšiu správu a riadenie, pričom všetky členské štáty mimo eurozóny by mali mať možnosť dobrovoľne sa do tohto procesu zapojiť;

7.  pripomína Komisii, že má výlučné právo legislatívnej iniciatívy; preto nerozumie tomu, prečo Komisia ešte nepredložila legislatívne texty vychádzajúce z návrhov obsiahnutých v jej Koncepcii pre rozsiahlu a skutočnú hospodársku a menovú úniu (COM(2012)0777) a vo vyhlásení Komisie priloženom k „balíku dvoch legislatívnych návrhov“; je presvedčený, že ak Komisia urýchlene túto iniciatívu nepredloží, zanedbá tým svoje politickú zodpovednosti a zodpovednosti, ktoré jej plynú zo zmluvy;

8.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na schválenie konvergenčného kódu v rámci semestra EÚ, ktorý bude založený na stratégii Európa 2020 a bude zahŕňať silný sociálny pilier; trvá na tom, že vnútroštátne vykonávacie programy musia zabezpečiť, aby všetky členské štáty vykonávali konvergenčný kódex podložený mechanizmami založenými na stimuloch;

9.  pripomína, že prioritou Európskeho parlamentu je zabezpečiť, aby každý nový finančný nástroj spojený s nástrojom konvergencie a konkurencieschopnosti bol neoddeliteľnou súčasťou rozpočtu EÚ a aby plne podliehal riadnemu rozpočtovému postupu;

10.  zdôrazňuje skutočnosť, že menou Únie je euro, že jej parlamentom je Európsky parlament a že v budúcej architektúre HMÚ sa musí brať zreteľ na to, že práve Európsky parlament je miestom, kde je potrebné sa na úrovni Únie zodpovedať; žiada, aby sa vždy pri prenose nových kompetencií na Úniu alebo pri ich vytvorení na tejto úrovni alebo pri zriaďovaní nových inštitúcií Únie zabezpečila zodpovedajúca legitímnosť, demokratická kontrola zo strany Európskeho parlamentu a zodpovednosť voči nemu;

11.  znova potvrdzuje svoju opakované výzvy, aby bol Európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS) začlenený do acquis Spoločenstva, aby mohol byť riadený v súlade s metódou Spoločenstva a aby podliehal povinnosti zodpovedať sa Európskemu parlamentu; žiada Komisiu, aby predložila v tomto zmysle návrh; pripomína Euroskupine, že Európskemu parlamentu boli doručené písomné uistenia o tom, že EMS bude podliehať kontrole Európskeho parlamentu;

12.  pripomína, že účasť EÚ v systéme „trojky“ by mala podliehať demokratickej kontrole Európskeho parlamentu a malo by byť povinnosťou zodpovedať sa za ňu Európskemu parlamentu;

13.  je extrémne znepokojený časovými sklzmi pri vytváraní bankovej únie a praktických otázok priamej rekapitalizácie bánk z EMS; konkrétne je vysoko znepokojený prebiehajúcim roztrieštením bankového systému EÚ; zdôrazňuje, že pevná a ambiciózna banková únia je kľúčovou súčasťou hlbšej a skutočnej HMÚ a kľúčovou politikou, ktorú sa Európsky parlament snaží už vyše tri roky presadiť, konkrétne od prijatia svojich pozícií k nariadeniu o Európskom orgáne pre bankovníctvo;

14.  trvá na tom, že na jarnom zasadnutí Európskej rady by mal predseda Európskeho parlamentu tlmočiť názory Európskeho parlamentu na ročný prieskum rastu; zastáva názor, že by sa malo rokovať o medziinštitucionálnej dohode s cieľom zapojiť Európsky parlament do schvaľovania ročného prieskumu rastu a a usmernení pre hospodársku politiku a zamestnanosť;

15.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2013)0222.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. júna 2013 o prípravách na zasadnutie Európskej rady (27. – 28. júna 2013) – európske opatrenia zamerané na boj proti nezamestnanosti mládeže (2013/2673(RSP))

P7_TA(2013)0270 RC-B7-0270/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. decembra 2011 o iniciatíve s názvom Príležitosti pre mladých (COM(2011)0933),

–  so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie predloženú Komisii a sprievodné uznesenie Parlamentu z 24. mája 2012 o iniciatíve Príležitosti pre mladých(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. decembra 2012 s názvom Dostať mladých do zamestnania (COM(2012)0727),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2013 o záruke pre mladých(2),

–  so zreteľom na závery Európskej rady zo 7. – 8. februára 2013,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 28. februára 2013 o zavedení záruky pre mladých,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. marca 2013 o iniciatíve o podpore zamestnanosti mladých ľudí(COM(2013)0144),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2013 o integrácii migrantov, jej dôsledkoch pre trh práce a vonkajšom rozmere koordinácie sociálneho zabezpečenia(3),

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v apríli 2013 bolo 23,5 % mladých ľudí v EÚ bez práce, pričom miera nezamestnanosti mládeže vykazuje významné zemepisné rozdiely, od 7,5 % v Nemecku a 8 % v Rakúsku po 62,5 % v Grécku a 56,4 % v Španielsku;

B.  keďže 8,3 milióna Európanov mladších ako 25 rokov nie je zamestnaných, nevzdeláva sa ani sa nezúčastňuje odbornej prípravy (tzv. NEET – not in employment, education, or training); keďže tieto počty neustále rastú a existuje riziko, že vznikne tzv. stratená generácia;

C.  keďže mladým ľuďom z osobitne zraniteľného prostredia hrozí vyššie riziko ukončenia vzdelávania a odchodu zo systému odbornej prípravy bez získania vyššej stredoškolskej kvalifikácie;

D.  keďže 15 % detí opúšťa školskú dochádzku bez dovŕšenia stredoškolského vzdelania a keďže 10 % občanov EÚ žije v domácnostiach nezamestnaných ľudí;

E.  keďže považuje prvé náznaky predčasného ukončovania školskej dochádzky za významné znaky cyklického opakovania chudoby;

F.  keďže hospodárske straty v roku 2011 v dôsledku neúčasti mladých ľudí na trhu práce sa odhadovali na 153 miliárd EUR, čo zodpovedá 1,2 % HDP; keďže toto je vážnym sociálnou a hospodárskou záťažou;

G.  keďže politiky v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy môžu hrať rozhodujúcu úlohu v boji proti vysokej miere nezamestnanosti mládeže a takisto môžu podstatne podporiť integráciu a účasť; keďže je potrebné viac investovať do odborného vzdelávania a prípravy, do integrácie do vzdelávacích štruktúr, vyššieho vzdelávania a do výskumu; keďže zvyšovanie odbornej zručnosti je nevyhnutné na prípravu jednotlivcov na kvalitné pracovné miesta v oblastiach, akým sú napríklad životné prostredie, informačné a komunikačné technológie a opatrovateľské služby;

H.  keďže napriek vysokej celkovej úrovni nezamestnanosti mladých ľudí niektoré odvetvia ako IKT a zdravotníctvo majú stále väčšie ťažkosti pri obsadzovaní voľných miest kvalifikovaným personálom;

I.  keďže v súčasnosti sa mnohé politiky týkajúce sa mladých ľudí vytvárajú bez nich a bez účasti iných zainteresovaných strán;

J.  keďže na základe dôrazu na praktické zručnosti sa duálny systém odborného vzdelávania a kombinované akademicko-pracovné študijne programy využívané v niektorých členských štátoch osvedčili najmä v čase krízy, keď udržiavajú hladinu nezamestnanosti mladých ľudí na nižšej úrovni tým, že sa mladí ľudia stávajú zamestnateľnejší;

1.  víta skutočnosť, že Európska rada uznala dôležitosť zamestnanosti mládeže pre prosperitu Európy; vyzýva Európsku radu a Komisiu, aby zvýšili svoje úsilie v boji proti nezamestnanosti mladých ľudí ako súčasť všeobecnejšieho zamerania na podporu sociálnych práv a na riešenie sociálnej nerovnováhy v rámci Európskej únie; zdôrazňuje, že Európsky parlament bude pozorne sledovať pokrok a sledovať, či sa zavedú sľúbené opatrenia, najmä pokiaľ ide o záruku pre mladých;

2.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby k mládeži a nezamestnaným uplatňovali prístup, ktorý je založený na právach; zdôrazňuje, že najmä v čase vážnej krízy nesmie byť kvalita práce pre mladých ľudí ohrozená, a že základné pracovné normy, rovnako ako ostatné normy týkajúce sa kvality práce, musia byť základným prvkom;

3.  poukazuje na to, že vnútorná nerovnováha medzi členskými štátmi, najmä pokiaľ ide o zamestnanosť a sociálne ukazovatele, ktoré sa týkajú najmä mladých ľudí, sa prehlbujú; vyzýva na okamžitú činnosť EÚ s cieľom napraviť túto nerovnováhu v rámci európskeho semestra;

4.  v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby vypracovala spoločné sociálne investičné ukazovatele, najmä pokiaľ ide o nezamestnanosť mladých ľudí;

5.  trvá na tom, že riešenie naliehavého problému nezamestnanosti mladých ľudí spočíva v zlepšení celkového ekonomického prostredia, ako je posilnenie jednotného trhu v oblasti služieb a digitálneho hospodárstva, podpore obchodu prostredníctvom dohôd o voľnom obchode a presadzovaní záujmov malých a stredných podnikov a mikropodnikov a pri súčasnom dodržiavaní základných sociálnych práv; zdôrazňuje, že najúčinnejším nástrojom na boj s nezamestnanosťou v dlhom období je udržateľný hospodársky rast; ďalej sa domnieva, že osobitné opatrenia zamerané na mladých ľudí sú dôležité, ale kľúčom zostáva zabezpečiť, aby sa EÚ opierala o silné, konkurencieschopné a moderné hospodárstvo; víta krátkodobé a strednodobé investície ako je napríklad iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí, pričom upozorňuje na nedostatok akýchkoľvek dlhodobých štrukturálnych opatrení a neexistenciu potrebných reforiem, ktoré by umožnili vzdelávacím systémom v niektorých členských štátoch reagovať na budúce výzvy s cieľom zabezpečiť zamestnateľnosť;

6.  zdôrazňuje význam posilňovania dobrovoľnej mobility mladých ľudí odstránením existujúcich prekážok pre cezhraničné učňovské vzdelávanie, praxe a stáže, aby sa lepšie reagovalo na ponuku a dopyt v oblasti možností práce založenej na vzdelávaní pre mladých ľudí, najmä v pohraničných regiónoch, a zvýšením prenosnosti dôchodkov a práv mzdovej a sociálnej ochrany v celej EÚ, pričom je potrebné brať do úvahy riziko úniku mozgov; vyzýva tiež Komisiu a členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia na zabránenie javu úniku mozgov prostredníctvom udržateľných opatrení, ktoré zabezpečia, aby významný podiel vysoko kvalifikovaných pracovníkov v pracovnej sile zostal vo vlastnej komunite, alebo sa vrátil do svojich členských štátoch pôvodu, aby tieto členské štáty mohli dosiahnuť hospodárske oživenie a životaschopný rast;

7.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala odporúčania o realizovateľnosti stanovenia jednotnej úrovne podpory v nezamestnanosti v EÚ v súvislosti s predchádzajúcimi mzdami nezamestnaného;

Záruka pre mladých ľudí

8.  víta odporúčanie Rady z 28. februára 2013 o zavedení systému záruk pre mladých ľudí; žiada o rýchle zavedenie systémov záruk pre mladých ľudí vo všetkých členských štátoch; zdôrazňuje, že záruka pre mladých ľudí nie je zárukou práce, ale nástroj na zabezpečenie toho, aby všetci občania EÚ a nezamestnaní s legálnym trvalým pobytom až do veku 25 rokov, a čerství absolventi do 30 rokov, dostali kvalitnú ponuku zamestnania, pokračovania vzdelávania alebo vyučenia v lehote štyroch mesiacov od času, kedy sa stali nezamestnanými alebo skončili formálne vzdelanie; zdôrazňuje najmä, že systémy záruk pre mladých ľudí by mali efektívne zlepšiť situáciu mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, nevzdelávajú sa ani sa nezúčastňujú na žiadnej odbornej príprave (tzv. NEET);

9.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali jasné ciele a ukazovatele pre systém záruk pre mladých ľudí, aby bolo možné efektívne merať a vyhodnocovať vplyv tejto iniciatívy; zdôrazňuje, že má v úmysle podrobne monitorovať všetky činnosti členských štátov na realizáciu záruky pre mladých ľudí, a vyzýva organizácie mladých ľudí, aby informovali Európsky parlament o ich analýze činností členských štátov;

10.  konštatuje, že programy záruk pre mladých ľudí by mal sprevádzať rámec kvality, aby sa zabezpečilo, že vzdelávanie a pracovné miesta ponúknu zodpovedajúce mzdové a pracovné podmienky a normy bezpečnosti a zdravia pri práci;

Financovanie z EÚ

11.  víta vyčlenenie sumy 6 miliárd EUR na novú iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí a požaduje, aby sa použila najmä v prvých rokoch viacročného finančného rámca s cieľom čo najskôr riešiť nezamestnanosť mladých a zaviesť systém záruk pre mladých; zdôrazňuje, že náklady na zavedenie systému záruk pre mladých v celej eurozóne sa podľa odhadov Medzinárodnej organizácie práce pohybujú vo výške 21 miliárd EUR, a preto požaduje, aby sa pridelená suma v rámci revízie viacročného finančného rámca zvýšila; víta rozšírenie oprávnenosti na záruku pre mladých na skupinu mladých ľudí vo veku do 30 rokov;

12.  víta navrhnutie nástroja nadväzujúceho na Európsky nástroj mikrofinancovania Progress v rámci programu v oblasti sociálnej zmeny a inovácie na obdobie 2014 – 2020 ako cenného nástroja aj pre mladých ľudí so zameraním na tvorbu nových, udržateľných a kvalitných pracovných miest;

13.  zdôrazňuje, že finančné prostriedky EÚ určené na riešenie problému nezamestnanosti mladých sú k dispozícii pred rokom 2014 najmä vďaka zmenám v programoch financovaných z dostupných štrukturálnych fondov a úplnému využitiu 60 miliárd EUR od Európskej investičnej banky v súlade s Paktom pre rast a zamestnanosť; víta prerozdelenie a zrýchlené čerpanie 16 miliárd EUR zo štrukturálnych fondov na podporu pracovných príležitostí pre mladých ľudí a zlepšenie prístupu MSP k financovaniu;

14.  vyzýva Komisiu, aby aktívne žiadala o podporu a iniciatívy, ako aj iné formy spolupráce so súkromným sektorom v boji proti nezamestnanosti mladých; vyzýva Európsku investičnú banku, aby prispela k zavádzaniu záruky pre mladých napríklad spájaním úverov s tvorbou pracovných miest a miest pre stážistov alebo s podporou rozvoja duálnych systémov vzdelávania; zdôrazňuje však, že úvery z EIB by sa mali považovať za doplnok a nie náhradu financovania z EÚ vo forme grantov;

Boj proti nezamestnanosti mladých na úrovni členských štátov

15.  zdôrazňuje, že investície do zamestnanosti mladých ľudí musia byť kľúčovou súčasťou národných stratégií v oblasti sociálnych investícií;

16.  žiada, aby sa vo vzťahu k všetkým mladým ľuďom na rozličných úrovniach integrovaným spôsobom zaujal ambiciózny celostný prístup, ktorý sa zameria na iniciatívy v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, zamestnanosti a samostatnej zárobkovej činnosti; upozorňuje, že je nevyhnutné zamerať sa na prechod medzi rôznymi modelmi vzdelávania a odbornej prípravy a uznať schopnosti nadobudnuté neformálnym a informálnym vzdelávaním; zdôrazňuje, že príjmová istota a dôvera v perspektívy pracovného trhu sú hlavnými kritériami pri výbere vyššieho vzdelania a mladí ľudia s vyšším rizikom vyčlenenia s tým majú často problémy;

17.  je veľmi znepokojený škrtmi v rozpočtoch členských štátov v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mladých ľudí, a preto zdôrazňuje potrebu reforiem ich systémov vzdelávania, v ktorých treba využiť zdroje členských štátov a EÚ s cieľom zvýšiť nákladovú efektívnosť vzdelávania mladých ľudí a zvýšiť jeho konkurencieschopnosť;

18.  naliehavo žiada členské štáty, aby podnikli rozhodné kroky v boji proti nezamestnanosti mladých ľudí, najmä prostredníctvom predchádzania predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky alebo systémov odbornej a učňovskej prípravy (napr. vykonávaním duálneho vzdelávacieho systému alebo rovnako účinných rámcov), a aby vypracovali súhrnné stratégie pre mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, nevzdelávajú sa a nezúčastňujú sa na odbornej príprave;

19.  konštatuje, že sociálne investície do mládeže by mohli nadobudnúť mnohé formy, okrem iného tieto: rozvoj partnerstiev medzi školami, vzdelávacími strediskami a miestnymi alebo regionálnymi podnikmi; poskytovanie cielenej kvalitného vzdelávania a kvalitných programov stáží pre mladých ľudí; systémy odbornej prípravy v spolupráci s podnikmi; systémy partnerstiev so staršími pracovníkmi zamerané na nábor a prípravu mladých osôb do zamestnania, ako aj na zabezpečenie lepšieho prechodu zo vzdelávania do pracovného života; podpora účasti mladých ľudí na spoločnosti; podpora regionálnej, európskej a medzinárodnej mobility na základe ďalšieho pokroku smerom k vzájomnému uznávaniu kvalifikácií a zručností; zdôrazňuje tiež, že sociálne investície môžu ísť ruka v ruke s účinnými stimulmi, ako sú dotácie na zamestnanosť alebo príspevky na poistenie mladých ľudí zaručujúce dôstojné životné a pracovné podmienky s cieľom podnietiť verejných a súkromných zamestnávateľov, aby zamestnávali mladých ľudí, investovali do vytvárania kvalitných pracovných miest pre mladých ľudí i do ich ďalšieho vzdelávania a zvyšovania ich kvalifikácie počas zamestnania a podporovali podnikanie medzi mládežou;

20.  vyzýva členské štáty, aby zvážili osvedčené a overené postupy, najmä tie v členských štátoch s nízkou mierou nezamestnanosti, a aby preskúmali, či by koncepty ako duálne vzdelávanie, odborná príprava a odborné školstvo, ako aj systémy záruky pre mladých, ktoré už sú zavedené, mohli byť zlučiteľné s ich vnútroštátnymi systémami; zdôrazňuje, že duálny systém odborného vzdelávania a dvojúrovňové štúdiá, ktoré sa zameriavajú na praktické skúsenosti, obstáli v skúške hospodárskej krízy obzvlášť dobre, keďže pomohli znížiť nezamestnanosť mladých tým, že umožnili väčšiemu počtu ľudí zamestnať sa a vyzýva preto členské štáty postihnuté krízou, aby v tejto súvislosti zvážili reformu ich systému odbornej prípravy;

21.  zdôrazňuje, že krajiny zasiahnuté krízou v súčasnosti vykazujú mimoriadne vysoké miery nezamestnanosti mladých; preto vyzýva Komisiu, aby posúdila opatrenia proti kríze, pokiaľ ide o ich vplyv na zamestnanosť mladých, a vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zvážili ukončenie tých opatrení, ktoré majú negatívny vplyv na zamestnanosť mladých;

22.  vyzýva členské štáty, aby zlepšili spoluprácu medzi podnikmi a školstvom na všetkých úrovniach s cieľom zlepšiť spôsob, akým sa školské osnovy prispôsobujú dopytu trhu práce, napríklad rozširovaním aliancií pre sektorové zručnosti a znalostných aliancií; zdôrazňuje, že sú potrebné pružnejšie osnovy, aby sa dali lepšie prispôsobiť budúcemu vývoju na trhu práce;

23.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty zlepšili podporu samostatnej zárobkovej činnosti u mladých ľudí, pričom by mali predchádzať prípadom platobnej neschopnosti a fiktívnej samostatnej zárobkovej činnosti;

o
o   o

24.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Európskej rade a Rade.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2012)0224. (2) Prijaté texty, P7_TA(2013)0016. (3) Prijaté texty, P7_TA(2013)0092.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. júna 2013 o zablokovaní revízie nariadenia (ES) č. 1049/2001 (2013/2637 (RSP)).

P7_TA(2013)0271 RC-B7-0256/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (COM(2008)0229),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (COM(2011)0137),

–  so zreteľom na článok 15 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 15. decembra 2011 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2012 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2010 – 2011)(2),

–  so zreteľom na otázky položené Rade a Komisii v súvislosti so zablokovaním revízie nariadenia (ES) č. 1049/2001 o prístupe k dokumentom (O-00049/2013, O-00050/2013, O-00051/2013, O-00052/2013, O-00053/2013, O-00054/2013, O-00058/2013 a O-00059/2013),

–  so zreteľom na vyhlásenie Komisie z 21. mája 2013 o zablokovaní revízie nariadenia (ES) č. 1049/2001,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže transparentnosť je základným nástrojom, ktorý umožňuje občanom zúčastňovať sa na rozhodovacom procese EÚ a zabezpečiť zodpovednosť európskych inštitúcií voči občanom, a tým zvyšovať ich účasť a dôveru;

B.  keďže nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy bola ďalej posilnená povinnosť EÚ v súvislosti s transparentnosťou a prístup k dokumentom bol zakotvený ako základné právo;

C.  keďže Európsky parlament už viackrát žiadal väčšiu transparentnosť legislatívneho postupu vrátane transparentnosti, pokiaľ ide o pracovné skupiny Rady, zverejňovanie právnych stanovísk v legislatívnych postupoch, ako aj väčšiu transparentnosť v „trojstranných rokovaniach“;

D.  keďže Parlament vyjadril tiež poľutovanie nad nedostatočnou transparentnosťou v agentúrach EÚ, pri medzinárodných rokovaniach a v dialógu Komisie s členskými štátmi, najmä keď ide o základné práva alebo záujmy európskych občanov(3);

E.  keďže chápanie nariadenia (ES) č. 1049/2001 je výrazne ovplyvnené judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie a rozhodnutiami európskeho ombudsmana; keďže táto judikatúra a rozhodnutia by sa mali odraziť v legislatíve, najmä pokiaľ ide o použitie dôvodov neuznania v legislatívnom postupe, ako napr. vo veciach Turco a Access Info;

F.  keďže občania a verejnosť EÚ vnímajú nariadenie (ES) č. 1049/2001 ako kľúčový právny predpis, ktorý poskytuje nástroje zabezpečujúce riadny dohľad nad činnosťami EÚ; keďže vykonávanie nariadenia (ES) č. 1049/2001 treba ešte zlepšiť, o čom svedčí niekoľko prípadov, ktorými sa zaoberal ombudsman;

G.  keďže v roku 2008 navrhla Komisia prepracovanie nariadenia (ES) č. 1049/2001 a nestiahla tento návrh po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy; keďže Parlament riadne informoval Komisiu o nevhodnosti použitia postupu prepracovania;

H.  keďže v roku 2011 Komisia predložila ďalší návrh, ktorý iba implicitne rozširuje pôsobnosť nariadenia (ES) č. 1049/2001 na všetky inštitúcie, úrady, agentúry a subjekty EÚ; keďže Parlament zlúčil postupy z roku 2008 a 2011 do jedného postupu;

I.  keďže Parlament prijal svoju pozíciu v prvom čítaní 15. decembra 2011 a trialógy sa začali počas dánskeho predsedníctva v prvej polovici roka 2012; keďže Komisia nesúhlasila s navrhovanými možnými kompromismi, čo viedlo do slepej uličky a tento stav trvá dlhšie než jeden rok;

J.  keďže cyperskému ani írskemu predsedníctvu sa nepodarilo túto vec v Rade odblokovať a začať ďalšie rokovania v dôsledku odporu Komisie, čo vedie k nutnosti dosiahnuť jednomyseľnosť v Rade o určitých bodoch;

K.  keďže vzhľadom na povinnosť zvýšiť transparentnosť zakotvenú v zmluvách po vstupe Lisabonskej zmluvy do platnosti by prípadná revízia nariadenia (ES) č. 1049/2001 nemala znížiť súčasnú úroveň transparentnosti;

L.  keďže neschopnosť dohodnúť sa na novom znení nariadenia (ES) č. 1049/2001 by bol pre občanov zlý signál o charaktere EÚ a keďže takéto zlyhanie by ohrozilo legitímnosť rozhodovania na úrovni EÚ, najmä vzhľadom na rýchlo sa blížiace dôležité voľby do Európskeho parlamentu;

1.  zdôrazňuje význam základného práva na prístup k informáciám a dokumentom a význam transparentnosti a otvorenosti inštitúcií a ich rozhodovacích procesov, ktoré sú piliermi demokracie a môžu priblížiť občanov k EÚ;

2.  vyzýva všetky inštitúcie, úrady, subjekty a agentúry EÚ, aby plne vykonávali nariadenie (ES) č. 1049/2001;

3.  domnieva sa, že pozmeňujúce nariadenie (ES) č. 1049/2001 by malo byť prioritou pre všetky inštitúcie EÚ, a vyjadruje poľutovanie nad zablokovaním, ku ktorému došlo; žiada všetky inštitúcie EÚ, aby sa spoločne snažili čo najskôr nájsť riešenie;

4.  opätovne potvrdzuje svoj záväzok týkajúci sa prepracovania nariadenia (ES) č. 1049/2001, ktoré by malo občanom EÚ poskytnúť celkovo širší a lepší prístup k dokumentom EÚ;

5.  vyzýva Komisiu, aby sa plne venovala zmene a úprave nariadenia (ES) č. 1049/2001 podľa Lisabonskej zmluvy na politickej i technickej úrovni alebo prijala vhodné opatrenia na odblokovanie situácie;

6.  vyzýva Radu, aby bezodkladne znovu začala rokovania o nariadení (ES) č. 1049/2001, aby prijala svoju pozíciu v prvom čítaní a pokračovala v rokovaniach;

7.  opätovne potvrdzuje svoju vyššie uvedenú pozíciu z prvého čítania v znení prijatom 15. decembra 2011(4) ako východiskovú pozíciu pre rokovania a zdôrazňuje najmä skutočnosť, že zmenený text by ako absolútne minimum a v súlade s požiadavkami zmluvy mal explicitne rozšíriť rozsah pôsobnosti na všetky inštitúcie, úrady a agentúry EÚ; zvýšiť legislatívnu transparentnosť vrátane prístupu k legislatívnym právnym stanoviskám, pričom každé použitie výnimiek v legislatívnom postupe by malo tvoriť výnimku zo všeobecného pravidla týkajúceho sa legislatívnej transparentnosti; objasniť vzťah medzi transparentnosťou a ochranou údajov; zahrnúť Aarhuský dohovor; zvážiť súčasné široké vymedzenie pojmu „dokument“ ako minimálneho základu pre ďalší vývoj; zabezpečiť riadny prístup k dokumentom a transparentnosť v súvislosti s medzinárodnými rokovaniami a dohodami; zabezpečiť finančnú transparentnosť fondov EÚ; a nemal by zavádzať žiadne skupinové výnimky;

8.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2011)0580. (2) Prijaté texty, P7_TA(2012)0500. (3) Prijaté texty, P7_TA(2012)0500, odsek 18. (4) EP-PE_TC1-COD(2008)0090.