Európsky parlament,

–  so zreteľom na výročnú správu Európskej centrálnej banky za rok 2012,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 123, 282 a článok 284 ods. 3,

–  so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, a najmä na jeho články 15 a 21,

–  so zreteľom na uznesenie z 2. apríla 1998 o demokratickej zodpovednosti v tretej fáze hospodárskej a menovej únie(1),

–  so zreteľom na uznesenie zo 17. apríla 2013 o výročnej správe Európskej centrálnej banky za rok 2011(2),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európskej centrálnej banke udeľujú osobitné úlohy, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami, ďalej len „navrhované nariadenie o jednotnom mechanizme dohľadu“,

–  so zreteľom na 83. výročnú správu Banky pre medzinárodné zúčtovanie za roky 2012/2013 zverejnenú 23. júna 2013,

–  so zreteľom na článok 119 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0382/2013),

A.  keďže podľa predpovede útvarov Komisie z jari 2013 sa HDP v eurozóne po náraste o 1,4 % v roku 2011 v roku 2012 znížil o 0,6 % a v roku 2013 sa zníži o 0,4 % pred nárastom o 1,2 % v roku 2014;

B.  keďže podľa tej istej predpovede sa miera nezamestnanosti v eurozóne zvýšila od konca roku 2011 do konca roku 2012 z 10,2 % na 11,4 % a môže sa ďalej v roku 2013 zvýšiť na 12,2 % pred opätovným miernym poklesom v roku 2014,pričom je možné pozorovať veľké rozdiely medzi krajinami eurozóny, keď sa percento nezamestnanosti pohybuje od 4,3 % do 25 %, a pokiaľ ide o nezamestnanosť mladých ľudí, ktorá sa počas toho istého obdobia značne zvýšila, percentá sú ešte vyššie;

C.  keďže v roku 2012 Európska centrálna banka znížila úrokové sadzby len jeden raz, a to v júli (25 bázických bodov), a ďalej ich znižovala do mája 2013, kedy dosiahli historicky najnižšiu hodnotu 0,5 %;

D.  keďže podľa predpovede útvarov Komisie z jari 2013 dosiahla priemerná miera inflácie v eurozóne v roku 2012 úroveň 2,5 %, čo bol pokles z úrovne 2,7 % v 2011, a miera rastu M3 dosiahla v roku 2011 úroveň 1,5 %, čo bol pokles z úrovne 1.7 % v 2010;

E.  keďže výška konsolidovaného finančného výkazu Eurosystému na konci roka 2012 predstavovala 3 bilióny EUR, a to je zvýšenie v roku 2012 približne o 12 %;

F.  keďže neobchodovateľné aktíva vo výške približne 25 % celkových aktív predstavovali najväčšiu zložku aktív, ktoré sa v roku 2012 poskytli Eurosystému ako zábezpeka; keďže neobchodovateľné aktíva spolu s cennými papiermi krytými aktívami predstavujú viac ako 40 % celkových aktív poskytnutých ako zábezpeka;

G.  keďže celkový obrat všetkých nástrojov peňažného trhu s eurom v druhom štvrťroku 2012 poklesol v porovnaní s druhým štvrťrokom predchádzajúceho roku o 14%;

H.  keďže linky núdzovej pomoci na zvýšenie likvidity, ktorú poskytli národné centrálne banky uvedené v položkách konsolidovaného finančného výkazu Eurosystému ako „ostatné pohľadávky voči úverovým inštitúciám eurozóny v eurách“ dosiahli v roku2012 nebývalú úroveň a na konci roku 2012 ich výška predstavovala 206 miliárd EUR;

I.  keďže v rámci dlhodobých refinančných operácií, ktoré ECB vykonala vo februári 2012, sa finančným inštitúciám v rámci eurozóny poskytlo 529,5 miliardy EUR vo forme pôžičiek na obdobie troch rokov a s počiatočnou úrokovou sadzbou 1 %;

J.  keďže miera rastu úverov PFI pre rezidentov eurozóny výrazne klesla z úrovne 1 % v decembri 2011 na 0,4 % v decembri 2012, a keďže v decembri 2012 miera úverov súkromnému sektoru poklesla o 0,7 %;

K.  keďže podľa predpovede útvarov Komisie z jari 2013 sa priemerný pomer hrubého dlhu verejnej správy v eurozóne zvýšil z 88 % v 2011 na 92,7 % v 2012 a agregovaný deficit verejných financií klesol zo 4,2 % na 3,7 % HDP;

L.  keďže v rámci dlhodobých refinančných operácií, ktoré ECB vykonala v decembri 2011 a februári 2012, sa európskym bankám poskytlo viac ako 1 bilión EUR, a to 489 miliárd EUR a 529,5 miliárd EUR v príslušných obdobiach, vo forme kolateralizovaných pôžičiek s úrokom na obdobie maximálne troch rokov s úrokovou sadzbou indexovanou podľa priemernej sadzby hlavných refinančných operácií ECB počas celého obdobia splatnosti operácií;

M.  keďže Európska hospodárska prognóza z jari 2012 ukázala nízku úroveň podnikania a nálady spotrebiteľov, vysokú nezamestnanosť obmedzujúcu súkromnú spotrebu a rast poklesu vývozu od roku 2010, ktorý v období 2011 až 2012 viedol k stagnácii rastu HDP;

N.  keďže malé a stredné podniky (MSP) zostávajú základom hospodárstva eurozóny, predstavujú približne 98 % všetkých firiem eurozóny, zamestnávajú približne tri štvrtiny zamestnancov eurozóny a vytvárajú približne 60 % pridanej hodnoty;

O.  keďže úverová bonita a finančná situácia MSP sa zhoršili oveľa výraznejšie ako vo veľkých podnikoch a dlhotrvajúce obdobie nevyhovujúcich hospodárskych podmienok zintenzívnilo problémy asymetrickej informovanosti MSP;

P.  keďže podľa informácií získaných z prieskumu o prístupe podnikov k financovaniu (SAFE) sa zisky, likvidita, rezervy a vlastný kapitál MSP v období krízy vyvíjali nepriaznivejšie ako vo veľkých podnikoch;

Q.  keďže v článku 282 ZFEÚ sa stanovuje, že hlavným cieľom ECB je udržiavať cenovú stabilitu; keďže Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB) sa pod dohľadom ECB snaží dosiahnuť finančnú stabilitu;

R.  keďže Banka pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) vo svojej správe uviedla, že v dôsledku politiky nízkych úrokových sadzieb v eurozóne sa reformné úsilie v členských štátoch značne oslabilo;

S.  keďže článok 123 ZFEÚ a článok 21 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky zakazujú menové financovanie vlád,

T.  keďže prostredie s nízkou infláciou je najlepším možným prínosom menovej politiky k vytvoreniu priaznivých podmienok pre hospodársky rast, tvorbu pracovných miest, sociálnu súdržnosť a finančnú stabilitu;

U.  keďže opatrenia vnútroštátnych makroprudenciálnych orgánov by mali zohľadňovať zodpovednosť Európskeho výboru pre systémové riziká za makroprudenciálny dohľad nad finančným systémom v rámci EÚ;

V.  keďže je mimoriadne dôležité zachovať tok úverov smerom k MSP, pretože zamestnávajú 72 % pracovných síl eurozóny a majú podstatne vyššiu hrubú mieru tvorby (a rušenia) pracovných miest ako veľké podniky;

W.  keďže sa ešte nezohľadnili odporúčania uvedené v jeho predchádzajúcich uzneseniach o výročných správach ECB týkajúce sa transparentnosti hlasovania a uverejňovania súhrnných zápisníc;

X.  keďže 28. septembra 2012 jednodňové sterilizácie predstavovali 315,754 milióna EUR ;

Y.  keďže miera úverov v eurozóne ročne klesá o 2 % a v niektorých krajinách s väčším poklesom, ako napríklad v Španielsku, kde bol medziročný pokles v roku 2012 na úrovni 8 %;

Z.  keďže MSP musia platiť oveľa vyššie náklady na prijaté úvery a pôžičky v závislosti od krajiny eurozóny, v ktorej sa nachádzajú, čo narúša jednotný trh;

AA.  keďže úverová kríza, ktorá v súčasnosti ovplyvňuje MSP v niektorých častiach eurozóny, je jedným zo základných problémov, ktoré brzdia oživenie hospodárstva;

Menová politika

1.  víta odvážne opatrenia, ktoré v roku 2012 prijala ECB a ktoré rozhodným spôsobom prispeli k stabilizácii bankového sektora a pomohli oddeliť prepojenie medzi bankami a štátnymi dlhopismi;

2.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad skutočnosťou, že v Európe sa zlá hospodárska situácia pomaly stáva normou v častiach EÚ, čo vytvára nestabilitu eurozóny ako celku a ohrozuje podporu celého európskeho projektu zo strany verejnosti i politikov;

3.  konštatuje, že využívanie hlavných refinančných operácií, strednodobých a dlhodobých refinančných operácií s úplným prideľovaním s pevnými sadzbami, využívanie jednodňových refinančných operácií, núdzovej pomoci pri zvyšovaní likvidity a jednodňovej sterilizácie zostali po celý rok 2012 na veľmi vysokej úrovni, čo je príznakom vážneho oslabenia mechanizmu prenosu menovej politiky a trhu eurozóny s medzibankovými úvermi, aj keď v druhom polroku bolo zaznamenané výrazné zlepšenie situácie signalizované stabilizáciou nevyváženosti marží a systému zúčtovania TARGET 2;

4.  je presvedčený, že pozitívny účinok rozhodnutia z júla 2012 znížiť kľúčovú úrokovú sadzbu ECB je obmedzený, lebo v mnohých častiach eurozóny sú kanály prenosu menovej politiky narušené alebo vážne poškodené; pripomína, že veľmi nízke úrokové sadzby môžu z dlhodobého hľadiska viesť k narušeniu v podnikateľskom sektore a poškodiť súkromné úspory a dôchodkové plány;

5.  zdôrazňuje, že prezident ECB v príhovore Výboru Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci 8. júla 2013 oznámil, že sa očakáva, že vzhľadom na celkovú nízku očakávanú infláciu, a to aj v strednodobom horizonte a na všeobecné oslabenie hospodárstva a utlmenú dynamiku menového vývoja úrokové sadzby ECB zostanú dlhšiu dobu na súčasnej alebo nižšej úrovni;

6.  s obavou konštatuje, že v roku 2012 sa zvýšil dopyt bankového systému po likvidite zo zdrojov Eurosystému a tým sa posilnila závislosť bankového systému od zásahov zo strany Eurosystému, a varuje pred rizikami takejto závislosti;

7.  domnieva sa, že trojročná dlhodobejšia refinančná operácia dohodnutá v marci 2012 prispela k stabilizácii bankového systému, avšak malo by to byť len dočasné opatrenie; poznamenáva, že i napriek likvidite poskytnutej bankovému systému prostredníctvom dlhodobejšej refinančnej operácie, sú úvery, ktoré sú hospodárstvu k dispozícii, stále ďaleko za hodnotami spred krízy; chápe, že dopyt podnikov po úveroch je v súčasnosti na veľmi nízkej úrovni, čo bankám sťažuje poskytovanie pôžičiek;

8.  vyjadruje svoje hlboké znepokojenie nad prenesením rizík z bánk a vlád zápasiacich s ťažkosťami na súvahu ECB na základe rozhodnutia ECB odkúpiť „neobmedzené“ množstvo krátkodobých štátnych dlhov; zdôrazňuje, že dlhodobé refinančné operácie neposkytujú zásadné riešenie krízy;

9.  domnieva sa, že funkcie centrálnej národnej banky sa musia vykonávať vo veci, ktorá je v plnom súlade s funkčnou, inštitucionálnou a finančnou nezávislosťou, aby sa zabezpečilo riadne plnenie jej úloh vyplývajúcich zo zmluvy a štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky;

10.  zdôrazňuje, že nedostatočný rast v európskom podnikateľskom sektore nie je spôsobený predovšetkým nedostatočnou dostupnosťou úverov poskytovaných bankovým odvetvím;

11.  vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že sa zdá, že sprísnenie poskytovania úverov bude mať veľmi nepriaznivý vplyv na MSP, pretože banky u nich predpokladajú väčšiu možnosť zlyhania ako u veľkých podnikov a tiež preto, lebo MSP často nie sú schopné prejsť z bankových úverov na iné zdroje externého financovania;

12.  zdôrazňuje svoje obavy v súvislosti s veľkou fragmentáciou podmienok poskytovania úverov pre MSP v krajinách eurozóny;

13.  zdôrazňuje dôležitú hoci obmedzenú úlohu programu pre trhy s cennými papiermi do septembra 2012 pri riešení zlého fungovania niektorých segmentov trhu s dlhovými cenným papiermi v eurozóne;

14.  víta zavedenie priamych menových transakcií bez kvantitatívnych obmedzení ex ante s cieľom zabezpečiť prenos menovej politiky, a víta rozhodnutie prepojiť aktivovanie priamych menových transakcií na základe prísnej podmienenosti spojenej s programom Európskeho nástroja finančnej stability(EFSF)/Európskeho mechanizmu pre stabilitu/(ESM);

15.  chápe, že upozornenia Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) týkajúce sa pridlhého obdobia akomodačnej menovej politiky; so záujmom sleduje diskusie vo väčšine hlavných centrálnych bánk o najlepšom harmonograme na ukončenie ich voľných menových politík; konštatuje, že Federálny rezervný úrad chce okrem iného čo najskôr, ako to bude možné, ukončiť súčasné politiky; chápe, že kým sa bankový sektor celkom nestabilizuje a naďalej budú hroziť presahy do verejného sektora, ECB zachová pružnú menovú politiku, ktorú umožňujú nízke miery inflácie očakávané v strednodobom horizonte;

16.  domnieva sa, že je nevyhnutné, aby programy ECB na poskytnutie likvidity primerane riešili aj hrozbu inflácie, napríklad prostredníctvom sterilizácie;

17.  vzhľadom na nedávny vývoj v USA sa domnieva, že hospodárske oživenie a vyšší rast v hospodárstve predstavujú dobrý a pevný základ pre postupné ukončenie opatrení politiky kvantitatívneho zmierňovania;

18.  pripomína, že opatrenia ECB v rámci neštandardnej menovej politiky kvantitatívneho zmierňovania mali mať dočasný charakter, a preto by ich bankový sektor nemal v žiadnom prípade považovať za trvalý nástroj;

19.  vyzýva ECB, aby vyslala trhu jasné signály v súvislosti s odhadovaným obdobím aktivácie opatrení v rámci svojej neštandardnej menovej politiky a začala s postupným ukončovaním takýchto opatrení hneď, ako sa zmierni napätie v bankovom sektore, hneď ako sa zmierni prepojenie medzi bankami a štátnymi dlhopismi a hneď ako hospodárske ukazovatele týkajúce sa rastu a inflácie odôvodnia toto rozhodnutie;

20.  domnieva sa, že nástroje menovej politiky, ktoré ECB používa od začiatku krízy, poskytujú vítanú úľavu finančným trhom v období tiesne, avšak zároveň odhalili svoje limity, pokiaľ ide o stimuláciu rastu a zlepšovaním situácie na trhu práce; domnieva sa preto, že ECB by mala preskúmať ďalšie opatrenia;

21.  vyjadruje obavy v súvislosti s veľmi vysokou úrovňou liniek núdzovej pomoci (ELA) na zvýšenie likvidity, ktorú v roku 2011 poskytli národné centrálne banky, a žiada ďalšie údaje a doplňujúce informácie o presnom rozsahu uvedených liniek, a o základných operáciách a podmienkach, ktoré s nimi súvisia;

22.  berie na vedomie, že keďže mechanizmus prenosu menovej politiky nefunguje poriadne, ECB by mala hľadať spôsoby, ako sa priamejšie zameriavať MSP; poukazuje na to, že v súčasnosti nemajú porovnateľné MSP z rôznych krajín eurozóny porovnateľný prístup k úverom, napriek tomu, že majú podobné hospodárske vyhliadky a znášajú podobné riziká; vyzýva ECB, aby uplatňovala politiku zameranú na priamy nákup kvalitných sekuritizovaných úverov MSP, najmä od niektorých členských štátov, v ktorých je transmisný mechanizmus narušený; zdôrazňuje, že táto politika by mala byť obmedzená, pokiaľ ide o objem aj čas, plne neutralizovaná a zameraná tak, aby sa zabránilo vzniku rizík v súvahe ECB;

23.  domnieva sa, že ECB by mala veľmi vážne uvažovať o možnosti začať osobitný program na pomoc v prístupe MSP k úverom v linkách systému poskytovania úverov Bank of England;

24.  domnieva sa, že pri zabezpečení integrity finančného systému eurozóny plní rozhodujúcu úlohu systém zúčtovania TARGET2; konštatuje však, že podstatná nerovnováha systému TARGET2 odhaľuje znepokojujúcu fragmentáciu finančných trhov v eurozóne, ako aj pokračujúci únik kapitálu v členských štátoch, ktoré sú postihnuté alebo ohrozené vážnymi ťažkosťami súvisiacimi s ich finančnou stabilitou;

25.  vyzýva ECB, aby uverejnila právne rozhodnutie týkajúce sa programu priamych monetárnych transakcií (OMT), aby bolo možné dôkladnejšie analyzovať jeho detaily a vplyvy;

26.  zdôrazňuje, že linky núdzovej pomoci na zvýšenie likvidity sa v konsolidovanej súvahe Eurosystému uvádzajú v okruhu „ostatné pohľadávky voči úverovým inštitúciám eurozóny v eurách“, pričom sa neuvádzajú ďalšie náležitosti ani doplňujúce informácie o takýchto linkách, ani o základných operáciách alebo podmienkach, ktoré s nimi súvisia; žiada ECB, aby zlepšila podávanie správ o vývoji núdzovej pomoci na zvýšenie likvidity na svojich internetových stránkach podľa jednotlivých krajín;

27.  je povzbudený stabilizáciou nevyváženosti úrovní systému zúčtovania TARGET 2 v druhej polovici roku 2012; zdôrazňuje, že pri zabezpečení integrity finančného systému eurozóny plní rozhodujúcu úlohu systém zúčtovania TARGET 2; naďalej ho však znepokojuje pretrvávajúca fragmentácia finančných trhov v rámci eurozóny;

28.  pripomína nezávislosť ECB vo vedení svojej menovej politiky zakotvenej v zmluvách; domnieva sa, že vedenie menovej politiky by malo byť demokratické a malo by byť výsledkom rozhodovania medzi rôznymi názormi a prístupmi, aby sa posilnili transparentnosť, a tak aj demokratická zodpovednosť; v tejto súvislosti pripomína význam dialógu o menovej politike a písomných otázok predložených poslancami EP;

29.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti s možnými vedľajšími účinkami predĺženej, mimoriadne flexibilnej menovej politiky, ako je agresívne riskovanie, vytváranie finančnej nerovnováhy, narušenie cien na finančných trhoch a stimuly na oddialenie nevyhnutných opráv súvahy a reforiem; podporuje ECB, aby našla správnu rovnováhu medzi rizikami predčasného opustenia svojej mimoriadne prispôsobivej menovej politiky a rizikami súvisiacimi s ďalším odďaľovaním takéhoto opustenia;

30.  zdôrazňuje, že ECB by mala byť pripravená spĺňať najvyššie normy zodpovednosti pri vykonávaní svojich úloh v oblasti menovej politiky a dohľadu vo vzťahu k Parlamentu a v tejto súvislosti pripomína význam dialógu o menovej politike a písomných otázok predložených poslancami EP; pripomína aktuálnu výzvu na väčšiu transparentnosť v ECB, ktorá by viedla k zvýšeniu dôveryhodnosti a predvídateľnosti, a oceňuje zlepšenia, ku ktorým už v tejto oblasti došlo;

31.  domnieva sa, že výmenný kurz je dôležitou premennou hospodárskej politiky, ktorá má vplyv na konkurencieschopnosť eurozóny; zdôrazňuje význam podpory eura ako medzinárodnej meny;

32.  vyzýva ECB, aby v spolupráci s národnými centrálnymi bankami vysvetlila svoju politiku v oblasti menových swapových obchodov určených na to, aby pomohli udržať finančnú stabilitu;

Banková únia

33.  konštatuje, že európsky bankový systém je stále krehký a musí sa reformovať z hľadiska štruktúry a konsolidovať prostredníctvom rozvoja skutočnej bankovej únie;

34.  víta pokrok dosiahnutý v rokovaniach o nariadení o jednotnom mechanizme dohľadu (SSM), ktorým sa má ECB udeliť právomoc dohľadu nad úverovými inštitúciami v eurozóne a nad inštitúciami, ktoré sa k nej chcú pripojiť; domnieva sa, že vytvorenie SSM prispeje k oddeleniu prepojenia medzi bankami a štátnymi dlhmi a pomôže vyvinúť spoločný európsky prístup ku krízovému riadeniu;

35.  víta najmä svoje zapojenie do vymenúvania predsedu a podpredsedu dozornej rady;

36.  domnieva sa, že zriadenie jednotného mechanizmu dohľadu by malo prispieť k obnove dôvery v bankový sektor a k oživeniu požičiavania medzi bankami a cezhraničným tokom úverov prostredníctvom nezávislého integrovaného dohľadu pre všetky zúčastnené členské štáty;

37.  žiada, aby SSM fungoval spôsobom, ktorý by v plnej miere dodržiaval jednotný súbor pravidiel pre finančné služby bol by v plnom rozsahu v súlade so zásadami, na ktorých sa zakladá jednotný trh finančných služieb;

38.  domnieva sa, že ECB by mala uvítať možnosť zapojiť do SSM členské štáty, ktoré nepatria do eurozóny, s cieľom zabezpečiť väčšiu harmonizáciu postupov dohľadu v rámci EÚ;

39.  zdôrazňuje význam prínosnej spolupráce medzi ECB a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi v rámci SSM pre zabezpečenie účinného a hladkého dohľadu;

40.  víta prípravu komplexného hodnotenia kvality aktív pre všetky banky, ktoré bude spadať pod priamy dohľad SSM a ktoré bude podkladom na celkový záťažový test, ktorý vykoná Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) v spolupráci s SSM v druhom štvrťroku roku 2014;

41.  konštatuje, že posilnenie ECB vyplývajúce z vytvorenia SSM treba vyvážiť väčšou zodpovednosťou vo vzťahu k národným parlamentom a Európskemu parlamentu;

42.  domnieva sa, že transparentnosť v oblasti bankového dohľadu je kľúčová tak, ako sa na tom dohodli Európsky parlament a Európska centrálna banka v medziinštitucionálnej dohode;

43.  konštatuje, že pridelenie úloh dohľadu ECB predstavuje nové výzvy, pokiaľ ide o konflikt záujmov, a víta ustanovenia v tejto otázke, ktoré sú zakotvené v medziinštitucionálnej dohode medzi Európskym parlamentom a ECB; pripomína, že s cieľom úplného vykonávania týchto ustanovení musí ECB zaviesť presnejšie pravidlá, a to aj vrátane ustanovení o prechodných obdobiach pre členov vyššieho manažmentu Eurosystému, ktorí sa zúčastňujú na bankovom dohľade;

44.  pripomína, že je mimoriadne dôležité, aby ECB zabezpečila oddelenie prevádzky základných jednotiek pripravujúcich návrhy rozhodnutí v oblasti menovej politiky a politiky v oblasti dohľadu; zdôrazňuje nevyhnutnosť dohody týkajúcej sa opatrení na zabezpečenie demokratickej zodpovednosti medzi ECB a Európskym parlamentom;

45.  považuje za naliehavé schváliť vytvorenie jednotného mechanizmu riešenia sporov s cieľom chrániť daňovníkov a predchádzať budúcim bankovým krízam;

46.  zdôrazňuje, že s cieľom zlepšiť odolnosť bankového systému je dôležité posilniť jeho rôznorodosť prostredníctvom podpory rozvoja malých a stredných miestnych bánk;

Inštitucionálne otázky

47.  upozorňuje, že nariadenie o SSM predpokladá uzavretie medziinštitucionálnych dohôd medzi Európskym parlamentom a ECB o demokratickej zodpovednosti so zdôraznením úlohy Parlamentu; nalieha na ECB, aby plnila nové požiadavky, najmä pokiaľ ide o demokratickú zodpovednosť a transparentnosť v jej činnostiach dohľadu;

48.  vyzýva ECB, aby podrobila každý aspekt svojej činnosti kritickému sebahodnoteniu vrátane vplyvu programov (hospodárskeho) prispôsobenia, ktoré pomohla vytvoriť, a primeranosti makroekonomických predpokladov ex post a scenárov, ktoré tvoria základ týchto programov;

49.  vyzýva na ECB, aby zverejňovala súhrnné zápisnice zo zasadnutí Rady guvernérov vrátane argumentov a záznamov hlasovania;

50.  je hlboko znepokojený tým, akým spôsobom Rada pristúpila k uzneseniu Parlamentu z 25. októbra 2012 o odporúčaní Rady na vymenovanie člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky(3), a konštatuje, že pri vymenúvaní členov najvyššieho manažmentu ECB treba venovať primeranú pozornosť odbornosti aj pohlaviu jeho členov; zastáva názor, že inštitúcie EÚ vrátane ECB by mali byť príkladom v oblasti rodovej vyváženosti, a že je veľmi dôležité, aby sa zlepšilo rodové zastúpenie na vedúcich pozíciách v rámci ECB; vyjadruje nesúhlas so skutočnosťou, že členské štáty ignorovali negatívny výsledok hlasovania Parlamentu vo výbore ECON a na plenárnej schôdzi z dôvodu nedostatočnej perspektívy hľadiska rodovej vyváženosti pri vymenúvaní Yvesa Merscha; naliehavo vyzýva členské štáty, aby v súvislosti s vymenovaním členov výkonnej rady začlenili hľadisko rodovej vyváženosti s možnosťou prijatia pozitívnych opatrení na základe vyváženého rodového zastúpenia;

51.  pripomína, že v súlade s článkom 10.4 Protokolu 4 o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky sú rokovania na zasadnutiach Rady guvernérov dôverné, ale rada môže rozhodnúť o zverejnení výsledkov svojich rokovaní; žiada ECB, aby vo svojich následných výročných správach uviedla zdôvodnenú reakciu na výročnú správu Parlamentu o ECB;

o
o   o

52.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Európskej centrálnej banke.

(1) Ú. v. ES C 138, 4.5.1998, s. 177. (2) Prijaté texty, P7_TA(2013)0176. (3) Prijaté texty, P7_TA(2012)0396.