Zoznam 
Prijaté texty
Streda, 3. júla 2013 - Štrasburg
Voľba ombudsmana
 Politická dohoda o VFR
 Kolesové vozidlá (zmena rozhodnutia 97/836/ES („revidovaná dohoda z roku 1958“)) ***
 Kolesové vozidlá (zmena rozhodnutia Rady 2000/125/ES („paralelná dohoda“)) ***
 Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť EGF/2013/000 TA 2013 – technická pomoc na podnet Komisie
 Vyšetrovania vykonávané Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) ***II
 Zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia týkajúce sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov ***I
 Harmonogram aukcií emisných kvót skleníkových plynov ***I
 Závažné cezhraničné ohrozenia zdravia ***I
 Vykonávanie posilnenej spolupráce v oblasti dane z finančných transakcií *
 Prijatie eura Lotyšskom od 1. januára 2014 *
 Bezpečnosť cestnej premávky
 Situácia v oblasti základných práv: normy a postupy v Maďarsku
 Nedávne záplavy v Európe
 Reforma štruktúry bankového sektora EÚ
 Ochrana finančných záujmov EÚ – boj proti podvodom
 Integrovaný rámec vnútornej kontroly

Voľba ombudsmana
PDF 271kWORD 20k
Rozhodnutie
Príloha
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 3. júla 2013 o voľbe Európskeho ombudsmana
P7_TA(2013)0303

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 24 tretí odsek a článok 228,

–  so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 106a,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie 94/262/ESUO, ES, Euratom z 9. marca 1994 o predpisoch a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana(1),

–  so zreteľom na článok 204 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na výzvu na podávanie prihlášok(2),

–  so zreteľom na svoje hlasovanie 3. júla 2013,

1.  zvolil Emily O'Reillyovú do funkcie Európskeho ombudsmana od 1. októbra 2013 do konca volebného obdobia;

2.  vyzýva Emily O'Reillyovú, aby zložila prísahu pred Súdnym dvorom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe, uverejnil v Úradnom vestníku Európskej únie;

4.  poveruje svojho predsedu, aby toto rozhodnutie postúpil Rade, Komisii a Súdnemu dvoru.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU

z 3. júla 2013

o voľbe Európskeho ombudsmana

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu 2013/377/EÚ, Euratom.)

(1) Ú. v. ES L 113, 4.5.1994, s. 15.
(2) Ú. v. EÚ C 96, 4.4.2013, s. 24.


Politická dohoda o VFR
PDF 214kWORD 25k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. júla 2013 o politickej dohode o viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020 (2012/2799(RSP)
P7_TA(2013)0304RC-B7-0334/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 310, 311, 312 a 323 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2012 v záujme dosiahnutia pozitívneho výsledku postupu schvaľovania viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2013 o záveroch Európskej rady zo 7. a 8. februára 2013 o viacročnom finančnom rámci(2),

–  so zreteľom na závery Európskej rady prijaté 8. februára 2013,

–  so zreteľom na závery Európskej rady prijaté 28. júna 2013,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

1.  víta politickú dohodu dosiahnutú 27. júna 2013 na najvyššej politickej úrovni medzi Parlamentom, predsedníctvom Rady a Komisiou o viacročnom finančnom rámci (VFR) na roky 2014 – 2020 po dlhých a namáhavých rokovaniach; uznáva významnú úlohu írskeho predsedníctva v úsilí o dosiahnutie tejto dohody;

2.  zdôrazňuje, že – vďaka vytrvalosti Parlamentu pri rokovaniach – boli prvýkrát prijaté mnohé ustanovenia, ktoré pomôžu tomu, aby bol nový finančný rámec funkčný, konzistentný, transparentný a lepšie reagoval na potreby občanov EÚ; poukazuje najmä na nové dohody týkajúce sa revízie VFR, flexibility, vlastných zdrojov a jednoty a transparentnosti rozpočtu, ktoré predstavovali kľúčové priority Parlamentu v rokovaniach;

3.  je pripravený predložiť nariadenie o VFR a novú medziinštitucionálnu dohodu na hlasovanie na začiatku jesene, hneď po tom, ako budú splnené nevyhnutné technické a právne podmienky na dokončenie príslušných textov, aby tieto odrážali celkovú dohodu medzi Radou a Parlamentom;

4.  pripomína však svoju pozíciu, ako je uvedená vo vyššie uvedenom uznesení o VFR z 13. marca 2013, v súlade s ktorou súhlas pri hlasovaní o nariadení o VFR nemôže byť udelený, ak nie je absolútna záruka, že zostávajúce platobné nároky za rok 2013 budú plne uhradené; očakáva preto, že Rada prijme formálne rozhodnutie o návrhu opravného rozpočtu 2/2013 v výške 7,3 miliardy EUR, a to najneskôr počas zasadnutia Rady Ecofin, ktoré sa bude konať 9. júla 2013; trvá na tom, aby Rada dodržala svoj politický záväzok prijať bezodkladne ďalší opravný rozpočet, aby sa zabránilo výpadku v platobných prostriedkoch, ktorý by mohol viesť k štrukturálnym deficitom v rozpočte EÚ na konci roka 2013; vyhlasuje, že Parlament neudelí svoj súhlas s nariadením o VFR alebo neprijme rozpočet na rok 2014, pokiaľ Rada neprijme tento nový opravný rozpočet, ktorý pokryje deficit, ako ho určila Komisia;

5.  ďalej zdôrazňuje, že nariadenie o VFR nemôže byť právoplatne prijaté, ak sa nedosiahne politická dohoda o príslušných právnych základoch, najmä o bodoch, ktoré sa odrážajú aj v nariadení o VFR; vyjadruje svoju ochotu uzavrieť rokovania o právnych základoch pre všetky viacročné programy čo najskôr a opäť potvrdzuje dodržiavanie zásady, že „nič nie je dohodnuté, kým nie je dohodnuté všetko“; trvá na plnom rešpektovaní legislatívnych právomocí Parlamentu, ako ich udeľuje Lisabonská zmluva, a vyzýva Radu, aby riadne rokovala o všetkých častiach právnych základov „súvisiacich s VFR“; víta politické dohody, ktoré sa doteraz dosiahli o viacerých nových viacročných programoch EÚ;

6.  berie na vedomie fiškálnu konsolidáciu, ktorej čelia členské štáty; domnieva sa však, že celková úroveň budúceho VFR, ako sa rozhodlo na zasadnutí Európskej rady, nedosahuje politické ciele EÚ a potrebu zabezpečiť úspešnú implementáciu stratégie Európa 2020; je znepokojený tým, že táto úroveň zdrojov nemusí stačiť na to, aby mala EÚ k dispozícii potrebné prostriedky na zotavenie sa zo súčasnej krízy koordinovaným spôsobom a aby z nej vyšla silnejšia; ľutuje, že členské štáty aj naďalej podceňujú úlohu rozpočtu EÚ a jeho príspevku k posilneniu správy ekonomických záležitostí a fiškálnej koordinácie v celej EÚ; navyše sa obáva, že také nízke stropy VFR značne znížia manévrovací priestor Parlamentu v priebehu ročného rozpočtového postupu;

7.  zdôrazňuje význam povinného hodnotenia a následnej revízie nasledujúceho VFR do konca roku 2016, aby mohli nasledujúca Komisia a Parlament opäť posúdiť politické priority EÚ, prispôsobiť VFR novým výzvam a potrebám a zohľadniť najnovšie makroekonomické predpoklady; trvá na tom, aby povinné hodnotenie výdavkov aj príjmov rozpočtu EÚ vykonané Komisiou sprevádzal legislatívny návrh revízie nariadenia o VFR, ako sa to uvádza vo vyhlásení Komisie priloženom k uvedenému nariadeniu; hodlá vzniesť túto povinnú revíziu VFR ako kľúčovú požiadavku pri vymenúvaní nového predsedu Komisie;

8.  opätovne zdôrazňuje zásadný význam posilnenej flexibility vo VFR 2014 – 2020 s cieľom plného využitia príslušných stropov VFR pre záväzky (960 mld. EUR) a platby (908,4 mld. EUR), ako ich stanovila Európska rada; preto víta, že Rada schválila dva kľúčové návrhy Parlamentu, a to vytvorenie celkovej rezervy výdavkových a viazaných rozpočtových prostriedkov, ktoré umožnia automatický prevod nevyužitých prostriedkov z jedného rozpočtového roka do druhého; považuje za poľutovaniahodné, že obmedzenia, ktoré presadila Rada (z hľadiska času alebo prostriedkov), môžu zabrániť plnému využitiu týchto nástrojov; domnieva sa, že zlepšenie týchto mechanizmov by malo byť neoddeliteľnou súčasťou povolebnej revízie VFR, ktorú Komisia musí navrhnúť;

9.  zdôrazňuje, že nové pravidlá týkajúce sa flexibility v oblasti viazaných prostriedkov by mali viesť v priebehu VFR na roky 2014 – 2020 k ďalším prostriedkom na programy týkajúce sa rastu a zamestnanosti, najmä na iniciatívu Zamestnanosť mládeže, s cieľom zabezpečiť ďalšie financovanie a maximalizovať efektívne využívanie schválených stropov;

10.  víta predbežné pridelenie prostriedkov na iniciatívu Zamestnanosť mládeže na obdobie 2014 a 2015 a trvá na tom, že dodatočné prostriedky budú potrebné v roku 2016 na zabezpečenie udržateľnosti a účinnosti tohto programu;

11.  zdôrazňuje, že výsledkom vytrvalosti Parlamentu je prednostné uskutočnenie financovania programov Horizont 2010, Erasmus a COSME v období 2014 a 2015 na zníženie nedostatkov vo financovaní príslušných prostriedkov v rozpočtoch na roky 2013 a 2014; trvá na tom, že je potrebné prideliť ďalšie finančné prostriedky aj pre digitálnu agendu;

12.  víta skutočnosť, že sa ustanovilo ďalšie zvýšenie v objeme až do 1 mld. EUR na program distribúcie potravín pre členské štáty, ktoré toto zvýšenie chcú využiť na pomoc najchudobnejším ľuďom v Únii; očakáva, že Rada a Parlament sa čoskoro dohodnú na konkrétnych podmienkach vykonávania tohto záväzku v kontexte súčasných rokovaní o právnom základe tohto systému;

13.  ľutuje, že Rada nedokázala dosiahnuť pokrok v reforme systému vlastných zdrojov na základe legislatívnych návrhov, ktoré predložila Komisia; zdôrazňuje, že rozpočet EÚ by mal byť financovaný zo skutočných vlastných zdrojov, ako je stanovené v zmluve, a potvrdzuje odhodlanie, pokiaľ ide o reformu, ktorou sa zníži podiel príspevkov na základe HND k rozpočtu EÚ na najviac 40 %; očakáva, že spoločné vyhlásenie o vlastných zdrojoch, na ktorom sa dohodli všetky tri inštitúcie EÚ, umožní dosiahnuť hmatateľný pokrok, najmä pokiaľ ide o hodnotenie/revíziu po uplynutí polovice trvania VFR; vyzýva preto na zvolanie skupiny na vysokej úrovni o vlastných zdrojoch v čase formálneho prijatia nariadenia o VFR s mandátom na posúdenie všetkých aspektov reformy systému vlastných zdrojov;

14.  víta výsledok rokovaní o jednotnosti a transparentnosti rozpočtu EÚ; domnieva sa, že prípadný rozpočet eurozóny, o ktorom by sa mohlo uvažovať v budúcnosti, by mal byť integrovaný do rozpočtu EÚ alebo byť k nemu pripojený;

15.  považuje za veľmi poľutovaniahodné, že postup, ktorý viedol k tejto dohode o VFR 2014 – 2020, mal v skutočnosti za následok odňatie skutočných rozpočtových právomocí Parlamentu ustanovených v ZFEÚ; domnieva sa, že mnohé schôdze, ktoré sa konali v uplynulých rokoch medzi jeho delegáciou a následnými predsedníctvami Rady o rezervách príslušných zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti, rovnako ako jeho účasť na neformálnych zasadnutiach Rady týkajúcich sa VFR, nemali žiaden jasný zmysel, pretože nemali žiadny vplyv na ducha, kalendár alebo obsah rokovaní a pozíciu Rady, ani pokiaľ išlo o potrebu odlíšiť zákonodarné aspekty dohody o VFR od rozpočtových aspektov;

16.  vyzýva preto svoj Výbor pre rozpočet, aby v spolupráci s Výborom pre ústavné veci prijal potrebné závery a predložil nové návrhy o podmienkach takýchto rokovaní, aby zabezpečili demokratickosť a transparentnosť celého rozpočtového postupu;

17.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a iným príslušným inštitúciám a orgánom.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2012)0360.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2013)0078.


Kolesové vozidlá (zmena rozhodnutia 97/836/ES („revidovaná dohoda z roku 1958“)) ***
PDF 263kWORD 20k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 3. júla 2013 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa mení rozhodnutie 97/836/ES vzhľadom na pristúpenie Európskeho spoločenstva k Dohode Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov, ktorá sa týka prijatia jednotných technických predpisov pre kolesové vozidlá, vybavenie a časti, ktoré môžu byť namontované a/alebo použité na kolesových vozidlách, a podmienok pre vzájomné uznávanie udelených schválení na základe týchto predpisov („Revidovaná dohoda z roku 1958“) (05978/2013 – C7-0069/2013 – 2012/0099(NLE))
P7_TA(2013)0305A7-0192/2013

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (05978/2013),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207 ods. 4 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0069/2013),

–  so zreteľom na článok 81 a článok 90 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0192/2013),

1.  udeľuje súhlas s návrhom rozhodnutia Rady;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.


Kolesové vozidlá (zmena rozhodnutia Rady 2000/125/ES („paralelná dohoda“)) ***
PDF 262kWORD 20k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 3. júla 2013 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa mení rozhodnutie 2000/125/ES z 31. januára 2000 týkajúce sa uzavretia Dohody o zavedení globálnych technických nariadení pre kolesové vozidlá, vybavenie a časti, ktorými majú byť vybavené a/alebo použité na kolesové vozidlá („paralelná dohoda“) (05975/2013 – C7-0071/2013 – 2012/0098(NLE))
P7_TA(2013)0306A7-0194/2013

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (05975/2013),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207 ods. 4 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0071/2013),

–  so zreteľom na článok 81 a článok 90 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0194/2013),

1.  udeľuje súhlas s návrhom rozhodnutia Rady;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.


Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť EGF/2013/000 TA 2013 – technická pomoc na podnet Komisie
PDF 370kWORD 26k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. júla 2013 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 28 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (žiadosť EGF/2013/000 TA 2013 – Technická pomoc na podnet Komisie) (COM(2013)0291 – C7-0126/2013 – 2013/2087(BUD))
P7_TA(2013)0307A7-0243/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0291 – C7-0126/2013),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(1)(MID zo 17. mája 2006), a najmä na jej bod 28,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii(2) (nariadenie o EGF),

–  so zreteľom na postup trialógu podľa bodu 28 MID zo 17. mája 2006,

–  so zreteľom na závery Európskej rady o Pakte pre rast a zamestnanosť z 28. a 29. júna 2012,

–  so zreteľom na závery Európskej rady zo 7. a 8. februára.2013,

–  so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A7-0243/2013),

A.  keďže Európska únia ustanovila prostredníctvom Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) legislatívne a rozpočtové nástroje na poskytovanie dodatočnej podpory pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu ešte zhoršené hospodárskou, finančnou a sociálnou krízou, a pomôcť pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce;

B.  keďže Komisia vykonáva EGF v súlade so všeobecnými pravidlami stanovenými v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet(3), a vykonávacími predpismi, ktoré sa vzťahujú na túto formu plnenia rozpočtu Únie;

C.  keďže finančná pomoc Únie pre prepustených pracovníkov by mala byť primeraná a dostupná čo najrýchlejšie a najefektívnejšie v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacieho zasadnutia 17. júla 2008, a s náležitým zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii EGF;

D.  keďže až 0,35 % ročnej sumy EGF sa môže každoročne poskytnúť na technickú pomoc na podnet Komisie s cieľom financovať monitorovanie, informovanie, administratívnu a technickú podporu, ako aj audit, kontrolu a hodnotenie potrebné na vykonávanie nariadenia o EGF, ako sa uvádza v článku 8 ods. 1 uvedeného nariadenia, a to vrátane poskytovania informácií a usmernení pre členské štáty v súvislosti s využívaním, monitorovaním a hodnotením EGF a poskytovaním informácií o využívaní EGF európskym a národným sociálnym partnerom (článok 8 ods. 4 nariadenia o EGF);

E.  keďže v súlade s článkom 9 ods. 2 nariadenia o EGF je Komisia povinná vytvoriť internetovú stránku dostupnú vo všetkých jazykoch Únie, ktorá bude poskytovať a šíriť informácie o žiadostiach, pričom sa zdôrazní úloha rozpočtového orgánu;

F.  keďže na základe uvedených článkov Komisia požiadala o mobilizáciu EGF na pokrytie výdavkov na technickú pomoc s cieľom monitorovať prijaté a vyplatené žiadosti a navrhnuté a realizované opatrenia, rozšíriť webovú stránku, vytvoriť publikácie a audiovizuálne nástroje, vytvoriť vedomostnú základňu, poskytnúť administratívnu a technickú podporu členským štátom a uskutočniť prípravu na konečné hodnotenie EGF za roky 2007 – 2013;

G.  keďže žiadosť spĺňa kritériá oprávnenosti stanovené nariadením o EGF;

1.  súhlasí s opatreniami, ktoré navrhuje Komisia financovať ako technickú pomoc v súlade s článkom 8 ods. 1 a 4 a článkom 9 ods. 2 nariadenia o EGF;

2.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že výsledky záverečného ex post hodnotenia EGF budú k dispozícii príliš neskoro na to, aby ovplyvnili diskusiu o novom nariadení o EGF na roky 2014 až 2020, najmä čo sa týka účinnosti využívania kritéria krízovej výnimky, keďže predmetné prípady využívania EGF neboli analyzované v správe o hodnotení EGF v polovici obdobia;

3.  berie na vedomie, že Komisia už v roku 2011 začala práce na elektronickom formulári žiadosti a štandardizovaných postupoch v záujme zjednodušenia žiadostí, ich rýchlejšieho spracúvania a lepšieho podávania správ; žiada Komisiu, aby predložila správu o pokroku dosiahnutom po využití technickej pomoci v rokoch 2011 a 2012;

4.  pripomína význam vytvárania sietí a výmeny informácií o EGF; preto podporuje financovanie expertnej skupiny kontaktných osôb pre EGF, ako aj ostatné činnosti na budovanie sietí medzi členskými štátmi vrátane tohtoročného seminára pre osoby vykonávajúce EGF v praxi; zdôrazňuje potrebu ďalej posilňovať kontakty medzi všetkými subjektmi, ktorých sa týkajú žiadosti o mobilizáciu EGF, vrátane najmä sociálnych partnerov, aby sa vytvorilo čo najviac synergií;

5.  vyzýva Komisiu, aby pozývala zástupcov Európskeho parlamentu na semináre a schôdze expertnej skupiny kontaktných osôb organizované prostredníctvom technickej pomoci, a to s použitím príslušných ustanovení Rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou(4);

6.  nabáda členské štáty, aby využívali výhody výmeny najlepších postupov a aby získavali informácie najmä od tých členských štátov, ktoré už majú zavedené vnútroštátne informačné siete pre EGF, do ktorých sú zapojení sociálni partneri a zainteresované strany na miestnej úrovni, s cieľom disponovať kvalitnou štruktúrou pomoci vo chvíli, keď sa vyskytne situácia spadajúca do pôsobnosti EGF;

7.  vyzýva Komisiu, aby pozývala sociálnych partnerov na semináre pre odborníkov organizované prostredníctvom technickej pomoci;

8.  žiada členské štáty a všetky zúčastnené inštitúcie, aby vyvinuli potrebné úsilie na zlepšenie procedurálnych a rozpočtových mechanizmov s cieľom urýchliť mobilizáciu EGF; v tejto súvislosti berie na vedomie zlepšený postup, ktorý Komisia zaviedla v nadväznosti na žiadosť Európskeho parlamentu o rýchlejšie uvoľňovanie grantov a ktorého cieľom je predkladať rozpočtovému orgánu hodnotenie Komisie týkajúce sa oprávnenosti žiadosti o mobilizáciu EGF spolu s návrhom na jeho mobilizáciu; očakáva, že v rámci nadchádzajúcej revízie EGF dôjde k ďalším zlepšeniam v postupe a že sa dosiahne väčšia efektívnosť, transparentnosť, zodpovednosť a zviditeľnenie fondu;

9.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti s možným nepriaznivým vplyvom znižovania počtu pracovných miest na rýchle, pravidelné a účinné posudzovanie predkladaných žiadostí a realizáciu technickej pomoci EGF; domnieva sa, že každá krátkodobá alebo dlhodobá revízia počtu pracovných miest by mala vychádzať z predchádzajúceho hodnotenia vplyvu a mala by okrem iného v plnej miere zohľadňovať právne povinnosti Únie a nové právomoci a rozšírené úlohy inštitúcií vyplývajúce zo zmlúv;

10.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia na rok 2013 neplánuje žiadne konkrétne činnosti na zvyšovanie informovanosti, keďže niektoré členské štáty vrátane členských štátov využívajúcich EGF spochybňujú užitočnosť a výhody EGF;

11.  berie na vedomie skutočnosť, že po opakovaných žiadostiach Európskeho parlamentu sú v rozpočte na rok 2013 v rozpočtovom riadku EGF 04 05 01 zahrnuté platobné rozpočtové prostriedky vo výške 50 miliónov EUR; pripomína, že EGF bol vytvorený ako samostatný osobitný nástroj s vlastnými cieľmi a termínmi, a že si preto zaslúži pridelenie vlastných prostriedkov, čím sa predíde zbytočným oneskoreniam, keďže v súčasnosti sa financuje prostredníctvom presunov z iných rozpočtových riadkov, ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na plnenie sociálnych, hospodárskych a politických cieľov EGF;

12.  vyjadruje nádej, že opatrenia prijaté Komisiou v oblasti technickej pomoci pomôžu zvýšiť pridanú hodnotu EGF a budú viesť k lepšie cielenej a dlhodobejšej podpore a opätovnému začleňovaniu prepustených pracovníkov;

13.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad rozhodnutím Rady zablokovať rozšírenie tzv. krízovej výnimky umožňujúcej poskytnúť finančnú pomoc pracovníkom prepusteným v dôsledku súčasnej sociálnej, finančnej a hospodárskej krízy popri tých, ktorí stratili prácu z dôvodu zmien v usporiadaní svetového obchodu, a umožňujúcej zvýšiť mieru spolufinancovania z Únie na 65 % nákladov programu pre žiadosti predložené po 31. decembri 2011; vyzýva Radu, aby bezodkladne opätovne zaviedla toto opatrenie, a to najmä v súvislosti s rýchle sa zhoršujúcou sociálnou situáciou v niekoľkých členských štátoch v nadväznosti na rozšírenie a prehĺbenie recesie;

14.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

15.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

16.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 28 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (EGF/2013/000 TA 2013 – technická pomoc na podnet Komisie)

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu 2013/420/EÚ.)

(1) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 406, 30.12.2006, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47.


Vyšetrovania vykonávané Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) ***II
PDF 272kWORD 22k
Uznesenie
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 3. júla 2013 k pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (17427/1/2012 – C7-0051/2013– 2006/0084(COD))
P7_TA(2013)0308A7-0225/2013

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (17427/1/2012 – C7-0051/2013),

–  so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov z 12. júla 2011(1),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(2) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2006)0244),

–  so zreteľom na zmenený návrh Komisie (COM(2011)0135),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 72 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre kontrolu rozpočtu (A7-0225/2013),

1.  schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

2.  schvaľuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

4.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

5.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

6.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

7.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

PRĹOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie

„Pri každom vymenovaní nových členov nového dozorného výboru zo strany Európskeho parlamentu, Rady a Komisie by tieto inštitúcie mali vymenovať aj členov, ktorí prevezmú funkcie pri ďalšej čiastočnej výmene.“

Vyhlásenie Komisie

„Komisia potvrdzuje, že úrad prehlásil, že bude vždy konať v súlade s Protokolom č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie a štatútom poslancov Európskeho parlamentu, pričom bude plne rešpektovať slobodu a nezávislosť poslancov, ako sa to stanovuje v článku 2 tohto štatútu.“

Vyhlásenie Komisie

„Komisia má v úmysle zachovať súčasné právomoci generálneho riaditeľa Európskeho úradu pre boj proti podvodom týkajúce sa stanovovania podmienok a podrobných pravidiel prijímania zamestnancov úradu, a to najmä pokiaľ ide o dobu trvania a obnovenie pracovných zmlúv.“

(1) Ú. v. EÚ C 254, 30.8.2011, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ C 16 E, 22.1.2010, s. 201.


Zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia týkajúce sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov ***I
PDF 503kWORD 67k
Text
Zjednotený text
Pozmeňujúce návrhy Európskeho parlamentu prijaté 3. júla 2013 k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2009/65/ES o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP), pokiaľ ide o funkcie depozitára, politiky odmeňovania a sankcie (COM(2012)0350 – C7-0178/2012 – 2012/0168(COD))(1)
P7_TA(2013)0309A7-0125/2013

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

[Pozmeňujúci návrh 1, pokiaľ nie je uvedené inak]

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY EURÓPSKEHO PARLAMENTU(2)
P7_TA(2013)0309A7-0125/2013
k návrhu Komisie
P7_TA(2013)0309A7-0125/2013
_________________________________________
P7_TA(2013)0309A7-0125/2013

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2013/.../EÚ,
ktorou sa mení smernica 2009/65/ES o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP), pokiaľ ide o funkcie depozitára, politiky odmeňovania a sankcie
(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 53 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky(3),▌

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES(4) by sa mala zmeniť tak, aby sa zohľadnil vývoj na trhu a doposiaľ získané skúsenosti účastníkov trhu a orgánov dohľadu, a to najmä s cieľom odstrániť rozdiely medzi vnútroštátnymi ustanoveniami o povinnostiach a zodpovednosti depozitárov, politike odmeňovania a sankciách.

(2)  S cieľom riešiť prípadný škodlivý vplyv zle navrhnutých štruktúr odmeňovania na riadne riadenie rizík a kontrolu rizikového správania jednotlivcov by sa mala stanoviť výslovná povinnosť správcovských spoločností podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) zaviesť a udržiavať v prípade kategórií zamestnancov, ktorých profesionálne aktivity majú významný vplyv na rizikový profil PKIPCP, ktoré spravujú, také politiky a postupy odmeňovania, ktoré sú v súlade s riadnym a účinným riadením rizík. Medzi tieto kategórie zamestnancov by mali patriť všetci zamestnanci a akýkoľvek iní pracovníci na úrovni fondu alebo pod ním, ktorí vykonávajú rozhodnutia, správcovia fondu a osoby, ktoré vykonávajú skutočné investičné rozhodnutia, osoby, ktoré majú právomoc ovplyvňovať takýchto zamestnancov alebo pracovníkov, vrátane poradcov v oblasti investičnej politiky a analytikov, vrcholového manažmentu a akýkoľvek zamestnanci, ktorých celkové odmeňovanie ich radí do rovnakej triedy odmeňovania ako vrcholový manažment a zamestnanci a zamestnanci, ktorí vykonávajú rozhodnutia. Tieto pravidlá by sa mali vzťahovať aj na investičné spoločnosti PKIPCP, ktoré si neurčili správcovskú spoločnosť.

(3)  Zásady politík odmeňovania by mali zohľadňovať, že správcovské spoločnosti PKIPCP sú schopné uplatňovať tieto politiky rôznymi spôsobmi v závislosti od ich veľkosti a veľkosti PKIPCP, ktoré spravujú, ich vnútornej organizácie a charakteru, rozsahu a zložitosti ich činností. Správcovské spoločnosti PKIPCP by sa však za každých okolností mali postarať o to, aby všetky tieto zásady uplatňovali simultánne.

(4)  Zásady týkajúce sa riadnych politík odmeňovania stanovené v tejto smernici by mali byť v súlade so zásadami stanovenými v odporúčaní Komisie 2009/384/ES z 30. apríla 2009 o politikách odmeňovania v odvetví finančných služieb(5) a s prácou Rady pre finančnú stabilitu a záväzkami skupiny G20 týkajúcimi sa zmiernenia rizika v odvetví finančných služieb.

(4a)   Zaručená pohyblivá zložka odmeňovania by mala byť výnimočná, pretože nie je v súlade so stabilným riadením rizík ani so zásadou platenia za výkon, a nemala by byť súčasťou očakávaných plánov náhrad.

(4b)   Odmena vyplatená z fondu správcovským spoločnostiam by podobne ako odmena vyplácaná správcovskými spoločnosťami zamestnancom mala byť v súlade so stabilným riadením rizík a so záujmami investorov.

(4c)   Okrem úmerného odmeňovania by mohla správcovská spoločnosť účtovať fondu iba náklady a výdavky priamo súvisiace s údržbou a ochranou investícií, ako sú náklady a výdavky na právne kroky, ochranu alebo presadzovanie práv podielnikov alebo získavanie stratených aktív alebo náhrady za ne. Komisia by mala byť vyzvaná, aby posúdila, ktoré náklady a výdavky súvisiace s produktmi sú v členských štátoch bežné, pokiaľ ide o retailové investičné produkty. Komisia by mala vvykonať konzultácie a posúdenie vplyvu a mala by v prípade potreby ďalšej harmonizácie predložiť legislatívny návrh v prípade potreby ďalšej harmonizácie.

(5)  S cieľom podporiť zbližovanie postupov dohľadu pri posudzovaní politík a postupov odmeňovania by mal Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010(6) zabezpečiť, aby v odvetví správy aktív existovali usmernenia o riadnej politike odmeňovania. Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010(7) by mal byť orgánu ESMA nápomocný pri vypracovávaní týchto usmernení. Tieto usmernenia by mali obsahovať najmä ďalšie pokyny týkajúce sa čiastočnej neutralizácie zásad odmeňovania zlučiteľné s rizikovým profilom, ochotou podstupovať riziká a stratégiou správcovskej spoločnosti a PKIPCP, ktoré spravuje. Usmernenia ESMA týkajúce sa politík odmeňovania by sa mali podľa možnosti čo najviac zosúladiť s usmerneniami pre fondy regulované na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov(8). ESMA by okrem toho mala dohliadať nad tým, aby príslušné orgány primerane presadzovali tieto usmernenia. Nedostatky by sa mali pohotovo riešiť pomocou kontrolných opatrení s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky na celom vnútornom trhu.

(6)  Ustanoveniami o odmeňovaní by nemalo byť dotknuté plné uplatňovanie základných práv zaručených zmluvami, všeobecných zásad vnútroštátneho zmluvného a pracovného práva, platných právnych predpisov týkajúcich sa práv a účasti akcionárov a všeobecných povinností správnych a dozorných orgánov dotknutej inštitúcie, ako aj prípadného práva sociálnych partnerov na uzatváranie a presadzovanie kolektívnych dohôd v súlade s vnútroštátnym právom a zvyklosťami.

(7)  Na zabezpečenie potrebnej úrovne harmonizácie príslušných regulačných požiadaviek v jednotlivých členských štátoch by sa mali prijať ďalšie pravidlá, ktorými sa vymedzia úlohy a povinností depozitárov, určia právnické osoby, ktoré môžu byť vymenované za depozitárov, a objasnia zodpovednosti depozitárov v prípadoch straty aktív PKIPCP v úschove alebo v prípade nesprávneho plnenia povinností dohľadu zo strany depozitárov. Takéto nesprávne plnenie môže viesť ku strate aktív, ale aj ku strate hodnoty aktív, napríklad vtedy, ak depozitár toleroval investície, ktoré neboli v súlade so štatútom, pričom vystavil investora neočakávanému alebo predpokladanému riziku. Ďalšie pravidlá by tiež mali objasniť podmienky, za ktorých môže byť funkciami depozitára poverená tretia strana.

(8)  Je potrebné objasniť, že PKIPCP by mal menovať jediného depozitára, ktorý vykonáva celkový dohľad nad aktívami PKIPCP. Požiadavka, aby bol menovaný len jeden depozitár, by mala zabezpečiť, aby mal depozitár prehľad o všetkých aktívach PKIPCP a aby správcovia fondov a investori mali jediný kontaktný bod v prípade, že dôjde k problémom v súvislosti s úschovou aktív alebo výkonom funkcií dohľadu. Úschova aktív zahŕňa držanie aktív v úschove alebo v prípade, ak sú aktíva takého charakteru, že nemôžu byť držané v úschove, overenie vlastníctva týchto aktív, ako aj evidenciu týchto aktív.

(9)  Pri plnení svojich úloh by mal depozitár konať čestne, spravodlivo, profesionálne, nezávisle a v záujme PKIPCP alebo investorov PKIPCP.

(10)  V záujme zabezpečenia harmonizovaného prístupu k plneniu povinností depozitárov vo všetkých členských štátoch bez ohľadu na právnu formu PKIPCP je potrebné zaviesť jednotný zoznam povinností týkajúcich sa dohľadu, ktoré prislúchajú PKIPCP v podnikovej forme (investičná spoločnosť) a PKIPCP v zmluvnej forme.

(11)  Depozitár by mal byť zodpovedný za riadne monitorovanie peňažných tokov PKIPCP, a najmä za zabezpečenie toho, aby peniaze investorov a hotovosť patriaca PKIPCP boli správne účtované na účtoch vedených v mene PKIPCP alebo správcovskej spoločnosti konajúcej v mene PKIPCP, alebo v mene depozitára konajúceho v mene PKIPCP. Preto by mali byť prijaté podrobné ustanovenia o monitorovaní hotovosti, aby sa zabezpečila účinná a jednotná úroveň ochrany investorov. Depozitár pri zabezpečovaní toho, aby boli peniaze investorov vedené na hotovostných účtoch, by mal zohľadňovať zásady stanovené v článku 16 smernice Komisie 2006/73/ES z 10. augusta 2006, ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES, pokiaľ ide o organizačné požiadavky a podmienky výkonu činnosti investičných spoločností, ako aj o vymedzené pojmy na účely uvedenej smernice(9).

(12)  S cieľom zabrániť podvodným peňažným prevodom by sa malo požadovať, aby žiadny hotovostný účet spojený s transakciami fondov nebol vedený bez vedomia depozitára.

(13)  Akýkoľvek finančný nástroj držaný v úschove pre PKIPCP by sa mal odlišovať od vlastných aktív depozitára a mal by byť vždy vymedzený ako nástroj patriaci do tohto PKIPCP; takáto požiadavka by mala poskytnúť ďalšiu ochranu investorom v prípade, že by depozitár nesplnil svoje záväzky.

(14)  Okrem existujúcich povinností uschovávať aktíva patriace PKIPCP by sa aktíva mali rozlišovať na tie, ktoré možno držať v úschove, a tie, ktoré v úschove držať nemožno a pri ktorých sa namiesto toho uplatní požiadavka evidencie a overenia vlastníctva. Skupina aktív, ktoré môžu byť držané v úschove, by mala byť jasne odlíšená, pretože povinnosť vrátiť stratené aktíva by sa mala vzťahovať len na túto konkrétnu kategóriu finančných aktív.

(14a)   Depozitár ani žiadna tretia strana, ktorá bola poverená úlohou úschovy, by nemala opätovne na vlastný účet používať finančný nástroj v úschove depozitára.

(15)  Je potrebné vymedziť podmienky poverenia povinnosťami depozitára spojených s úschovou treťou stranou. Poverovanie a ďalšie poverovanie by mali byť objektívne odôvodnené a mali by podliehať prísnym požiadavkám na vhodnosť tretej strany, ktorej sa zverila táto funkcia, a na náležité odborné znalosti, starostlivosť a obozretnosť, ktoré by mal depozitár uplatňovať pri výbere, menovaní a hodnotení tejto tretej strany. Na dosiahnutie jednotných podmienok na trhu a rovnako vysokej úrovne ochrany investorov by mali byť tieto podmienky v súlade s požiadavkami smernice 2011/61/EÚ, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach(10) a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. Mali by sa prijať ustanovenia na zabezpečenie toho, aby tretie strany mali prostriedky potrebné na plnenie svojich povinností a aby oddeľovali aktíva PKIPCP.

(16)  Zverenie úschovy aktív prevádzkovateľovi zúčtovacieho systému cenných papierov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov(11) alebo zverenie poskytovania podobných služieb zúčtovacím systémom cenných papierov v tretích krajinách by sa nemalo považovať za poverenie funkciami úschovy.

(17)  Tretia strana, ktorá bola poverená úschovou aktív, by mala byť schopná viesť súhrnný účet ako spoločný samostatný účet pre viaceré PKIPCP.

(18)  Ak je úschovou poverená tretia strana, je tiež potrebné zabezpečiť, aby sa na tretiu stranu vzťahovali osobitné požiadavky účinnej regulácie obozretného podnikania a dohľadu. Okrem toho s cieľom zabezpečiť, aby boli finančné nástroje v držbe tretej strany, ktorá bola poverená úschovou, by sa mali vykonávať pravidelné externé audity.

(19)  Na trvalé zaistenie vysokej úrovne ochrany investorov by sa mali prijať ustanovenia o výkone činností a riadení konfliktu záujmov, ktoré by sa mali uplatňovať na všetky situácie vrátane poverenia činnosťami úschovy. Tieto pravidlá by mali najmä zabezpečiť jasné oddelenie úloh a funkcií medzi depozitárom, PKIPCP a správcovskou spoločnosťou.

(20)  Na zaistenie vysokej úrovne ochrany investorov a zabezpečenie primeranej úrovne regulácie obozretného podnikania a priebežnej kontroly je potrebné stanoviť vyčerpávajúci zoznam subjektov, ktoré sú oprávnené konať vo funkcii depozitára, pričom iba úverové inštitúcie a investičné spoločnosti môžu konať ako depozitári PKIPCP. V prípade iných subjektov, ktoré mohli byť v minulosti oprávnené konať ako depozitári fondov PKIPCP, by sa mali prijať prechodné ustanovenia umožňujúce ich zmenu na oprávnené subjekty.

(21)  Je nevyhnutné vymedziť a vyjasniť zodpovednosť depozitára PKIPCP v prípade straty finančného nástroja držaného v úschove. Ak sa finančný nástroj držaný v úschove stratí, depozitár by mal byť zodpovedný za vrátenie finančného nástroja identického typu alebo zodpovedajúcej sumy fondu PKIPCP. Žiadne ďalšie zbavenie sa zodpovednosti v prípade straty aktív by sa nepredpokladali s výnimkou prípadu, ak depozitár je schopný preukázať, že strata je dôsledkom „vonkajšej udalosti, ktorú nemôže primerane ovplyvniť a ktorej následkom by sa napriek všetkej primeranej snahe nedalo vyhnúť“. V tejto súvislosti by sa depozitár nemal môcť odvolávať na interné situácie, akou je podvodné konanie zamestnanca, aby sa zbavil svojej zodpovednosti.

(22)  Ak depozitár poverí úlohami v oblasti úschovy tretiu stranu, a finančné nástroje, ktoré drží v úschove tretia strana, sa stratia, zodpovednosť by mal niesť depozitár. Tiež by sa malo stanoviť, že v prípade straty nástroja držaného v úschove je depozitár povinný vrátiť finančný nástroj identického typu alebo zodpovedajúcu sumu, a to aj v prípade, ak ku strate došlo u povereného uschovávateľa. Depozitár by sa mohol zbaviť zodpovednosti, iba ak môže preukázať, že strata je dôsledkom vonkajšej udalosti, ktorú nemôže primerane ovplyvniť a ktorej následkom by sa napriek všetkej primeranej snahe nedalo vyhnúť. V tejto súvislosti by sa depozitár nemal môcť odvolávať na interné situácie, akou je podvodné konanie zamestnanca, aby sa zbavil svojej zodpovednosti. V prípade straty aktív depozitárom alebo povereným uschovávateľom by nemalo byť možné nijaké zbavenie sa zodpovednosti, zákonné ani zmluvné.

(23)  Každý investor investujúci do fondu PKIPCP by mal mať možnosť uplatniť nároky týkajúce sa zodpovednosti depozitára, a to priamo alebo nepriamo, prostredníctvom správcovskej spoločnosti. Náprava požadovaná od depozitára by nemala závisieť od právnej formy fondu PKIPCP (podnikovej alebo zmluvnej formy) ani od právnej povahy vzťahu medzi depozitárom, správcovskou spoločnosťou a podielnikmi.

(24)  Dňa 12. júla 2010 Komisia navrhla zmeny a doplnenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/9/ES z 3. marca 1997 o systémoch náhrad pre investorov(12). Je dôležité, aby sa uvedený návrh z 12. júla 2010 doplnil o objasnenie povinností a rozsahu zodpovednosti depozitára a poverených uschovávateľov PKIPCP s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany investorov PKIPCP v prípade, že depozitár si nemôže splniť povinnosti stanovené v tejto smernici.

(24a)   Na základe ustanovení stanovených v tejto smernici, ktoré určujú rozsah funkcií depozitárov a ich zodpovednosť, by mala Komisia zanalyzovať, v akých situáciách by zlyhanie depozitára PKIPCP alebo povereného uschovávateľa mohlo viesť k stratám pre podielnikov PKIPCP, či už stratou čistej hodnoty aktív ich podielových listov alebo z iných dôvodov, ktoré podľa týchto ustanovení nemožno vymáhať a ktoré by si teda mohli vyžadovať rozšírenie existujúceho systému náhrad pre investorov, s cieľom pokryť poistenie alebo istý druh náhrad, ktorý chráni uschovávateľa proti zlyhaniu povereného uschovávateľa. V analýze by sa malo ďalej preskúmať, ako možno zabezpečiť, aby bola v takýchto situáciách ochrana investorov alebo transparentnosť rovnocenná bez ohľadu na reťazec sprostredkovania medzi investorom a prevoditeľnými cennými papiermi postihnutými zlyhaním. Táto analýza by sa mala v prípade potreby predložiť spolu s legislatívnymi návrhmi Európskemu parlamentu a Rade.

(25)  Je potrebné zaistiť, aby sa rovnaké požiadavky vzťahovali na všetkých depozitárov, bez ohľadu na právnu formu PKIPCP. Súlad požiadaviek by mal posilniť právnu istotu, zvýšiť ochranu investorov a prispieť k vytvoreniu jednotných trhových podmienok. Komisia nedostala nijaké oznámenie o tom, že by výnimku zo všeobecnej povinnosti zveriť aktíva depozitárovi využila nejaká investičná spoločnosť. Požiadavky smernice 2009/65/ES týkajúce sa depozitára investičnej spoločnosti by sa mali preto považovať za nadbytočné.

(26)  V súlade s oznámením Komisie z 8. decembra 2010 o posilňovaní sankčných režimov v odvetví finančných služieb by príslušné orgány mali mať právomoc ukladať peňažné sankcie dostatočne vysoké na to, aby boli účinné, odrádzajúce a primerané, a aby tak vyvažovali očakávaný úžitok z konania, ktoré nespĺňa požiadavky.

(27)  V snahe zabezpečiť jednotné uplatňovanie v rôznych členských štátoch by sa pri určovaní druhu administratívnych sankcií alebo opatrení a výšky správnych peňažných sankcií malo od členských štátov požadovať, aby zabezpečili, aby ich príslušné orgány zohľadnili všetky príslušné okolnosti.

(28)  S cieľom posilniť odrádzajúci účinok na širokú verejnosť a informovať verejnosť o porušovaní pravidiel, ktoré môže mať nepriaznivý vplyv na ochranu investorov, by sa sankcie mali uverejniť, s výnimkou určitých presne vymedzených okolností. S cieľom zabezpečiť dodržiavanie zásady proporcionality by sa mali sankcie uverejňovať anonymne, ak by ich uverejnenie spôsobilo zainteresovaným stranám neprimeranú škodu.

(29)  S cieľom zistiť prípadné porušenia by príslušné orgány mali disponovať potrebnými vyšetrovacími právomocami a mali by zaviesť účinné mechanizmy na podporu oznamovania potenciálneho alebo skutočného porušenia pravidiel.

(30)  Touto smernicou by nemali byť dotknuté žiadne ustanovenie právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa trestných činov a sankcií.

(31)  V tejto smernici sa dodržiavajú základné práva a zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie, ako sú zakotvené v Zmluve o fungovaní Európskej únie.

(32)  S cieľom zabezpečiť dosiahnutie cieľov tejto smernice by Komisia mala byť splnomocnená na prijímanie delegovaných aktov v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Komisia by mala mať predovšetkým právomoc prijímať delegované akty na bližšie určenie osobitostí, ktoré treba začleniť do štandardnej zmluvy medzi depozitárom a správcovskou spoločnosťou alebo investičnou spoločnosťou, podmienok vykonávania funkcií depozitára vrátane typu finančných nástrojov, ktoré by sa mali zahrnúť do rozsahu úloh depozitára v oblasti úschovy, podmienok, na základe ktorých môže depozitár vykonávať svoje úlohy v oblasti úschovy finančných nástrojov evidovaných v centrálnom depozitári, a podmienok, na základe ktorých by mal depozitár uschovávať finančné nástroje emitované v nominálnej podobe a ktoré sú evidované u emitenta alebo v registri, povinností náležitej starostlivosti depozitárov, povinnosti oddelenia, podmienok a okolností, za akých by sa finančné nástroje držané v úschove mali považovať za stratené, čo sa rozumie pod vonkajšími udalosťami, ktoré nemožno primerane ovplyvniť a následkom ktorých by sa napriek všetkej primeranej snahe nedalo vyhnúť. Úroveň ochrany investorov, ktorú poskytujú tieto delegované akty by mala byť aspoň taká vysoká, akú zabezpečujú delegované akty prijaté podľa smernice 2011/61/EÚ. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila náležité konzultácie aj na expertnej úrovni.Komisia by mala pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov zaistiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(33)  V súlade so Spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011(13) k vysvetľujúcim dokumentom sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch pripoja k oznámeniu o transpozičných opatreniach jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi zložkami smernice a príslušnými časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. Zákonodarca sa domnieva, že pokiaľ ide o túto smernicu, je poskytnutie takýchto dokumentov odôvodnené.

(34)  Keďže ciele tejto smernice, a to zvýšenie dôvery investorov vo vzťahu k PKICPC posilnením požiadaviek týkajúcich sa povinností a zodpovednosti depozitárov, politiky odmeňovania správcovských spoločností a investičných spoločností a zavedením spoločných noriem v oblasti sankcií uplatňujúcich sa na hlavné porušenia ustanovení tejto smernice nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť konajúc navzájom nezávisle, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(34a)  S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa konzultovalo v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov.

(35)  Smernica 2009/65/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Smernica 2009/65/ES sa mení a dopĺňa takto:

1.  Vkladajú sa tieto články:▌:"

„Článok 14a

1.  Členské štáty vyžadujú, aby správcovské spoločnosti zaviedli a uplatňovali politiky a postupy odmeňovania, ktoré sú v súlade s riadnym a účinným riadením rizík, toto riadenie rizík podporujú a nepodnecujú k podstupovaniu rizika, ktoré nie je v súlade s rizikovými profilmi, štatútom alebo zakladajúcimi dokumentmi PKIPCP, ktoré spravujú.

2.  Politiky a postupy odmeňovania zahŕňajú pevné a pohyblivé zložky mzdy a dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia.

3.  Politiky a postupy odmeňovania sa uplatňujú na tie kategórie zamestnancov vrátane zamestnancov a iných pracovníkov, napríklad aj dočasných alebo zmluvných zamestnancov, na úrovni fondu alebo pod ním, ktorými sú:

a)   správcovia fondov;

b)   osoby, iné než správcovia fondov, ktoré vykonávajú investičné rozhodnutia, ktoré majú vplyv na rizikovú pozíciu fondu;

c)   osoby iné, než správcovia fondov, ktoré majú právomoc ovplyvňovať zamestnancov, vrátane poradcov a analytikov v oblasti investičnej politiky;

d)   vrcholový manažment, zamestnanci, ktorí prijímajú riziká, zamestnanci v kontrolných funkciách alebo

e)   všetci ostatní zamestnanci alebo pracovníci, napríklad aj dočasní alebo zmluvní zamestnanci poberajúci celkové odmeny na úrovni triedy odmeňovania vrcholového manažmentu a zamestnanci, ktorí vykonávajú rozhodnutia a ktorých profesionálne aktivity majú významný vplyv na rizikové profily správcovských spoločností alebo PKIPCP, ktoré spravujú.

4.  Orgán ESMA vydá v súlade s článkom 16 nariadenia ▌ (EÚ) č. 1095/2010 príslušným orgánom usmernenia, ktoré sú v súlade s článkom 14b. V týchto usmerneniach sa zohľadnia zásady riadnych politík odmeňovania stanovené v odporúčaní ▌ 2009/384/ES, veľkosť správcovskej spoločnosti a veľkosť PKIPCP, ktoré spravuje, ich vnútorná organizácia a povaha, rozsah a zložitosť ich činností. Pri vypracúvaní týchto usmernení orgán ESMA úzko spolupracuje s ▌EBA s cieľom zabezpečiť súlad s požiadavkami vypracovanými pre iné odvetvia finančných služieb, predovšetkým úverové inštitúcie a investičné spoločnosti.

Článok 14b

1.  Správcovské spoločnosti pri zavádzaní a uplatňovaní politík odmeňovania podľa článku 14a dodržiavajú tieto zásady spôsobom a v rozsahu, ktorý zodpovedá ich veľkosti, vnútornej organizácii a povahe, rozsahu a zložitosti ich činností:

a)  politika odmeňovania je v súlade s riadnym a účinným riadením rizík a podporuje ho, pričom nepodnecuje k prijímaniu rizika, ktoré nie je v súlade s rizikovými profilmi, štatútom alebo zakladajúcimi dokumentmi PKIPCP, ktoré spravujú;

b)  politika odmeňovania je v súlade s obchodnou stratégiou, cieľmi, hodnotami a záujmami správcovskej spoločnosti a PKIPCP, ktorý spravuje, a investorov takýchto PKIPCP a zahŕňa opatrenia na zabránenie konfliktu záujmov;

c)  riadiaci orgán správcovskej spoločnosti vo svojej funkcii dohľadu prijíma a pravidelne preskúmava všeobecné zásady politiky odmeňovania a zodpovedá za jej vykonávanie a dohliada naň. Kontrolu systému odmeňovania primárne nevykonáva výkonný riaditeľ ani riadiaci tím. Príslušní členovia orgánu a zamestnanci zapojení do tvorby politiky odmeňovania a jej vykonávania sú nezávislí a majú skúsenosti s riadením rizík a odmeňovaním. Podrobnosti o zásadách odmeňovania a o tom, akým spôsobom boli stanovené, sú uvedené v dokumente s kľúčovými informáciami pre investorov, ktorý obsahuje aj preukázanie súladu so zásadami uvedenými v článku 14a; [PN 2 - časť 1]

d)  vykonávanie politiky odmeňovania sa aspoň raz ročne podrobí centrálnej a nezávislej vnútornej kontrole dodržiavania politík a postupov odmeňovania, ktoré prijal riadiaci orgán v rámci svojej funkcie dohľadu;

da)   komplexné, presné a včasné informácie o postupoch odmeňovania sa pre všetky zainteresované strany zverejňujú v trvalom médiu alebo prostredníctvom webovej stránky a na požiadanie sa bezplatne poskytnú v papierovej podobe;

e)  zamestnanci v kontrolných funkciách sú odmeňovaní na základe plnenia cieľov súvisiacich s ich funkciami bez ohľadu na výkonnosť oblastí podnikania, ktoré kontrolujú;

f)  odmeňovanie vrcholových zamestnancov vo funkciách riadenia rizík a dodržiavania súladu je priamo podriadené dohľadu výboru pre odmeňovanie;

g)  ak je odmeňovanie viazané na výkonnosť, celková výška odmeny sa zakladá na kombinácii hodnotenia výkonnosti príslušného jednotlivca prispôsobenej riziku a príslušného obchodného útvaru alebo príslušného PKIPCP a hodnotenia celkových výsledkov správcovskej spoločnosti prispôsobených riziku, pričom sa pri hodnotení výkonnosti jednotlivca berú do úvahy finančné aj nefinančné kritériá;

h)  hodnotenie výkonnosti sa uskutočňuje vo viacročnom rámci, ktorý je primeraný z hľadiska životného cyklu PKIPCP, ktoré táto správcovská spoločnosť spravuje, s cieľom zabezpečiť, aby sa proces hodnotenia zakladal na dlhodobejšej výkonnosti a aby sa skutočná výplata výkonnostných zložiek odmeňovania rozložila na obdobie zohľadňujúce politiku vyplácania PKIPCP, ktoré spravuje, dlhodobé výsledky PKIPCP a súvisiace investičné riziká; [PN 2 - časť 2]

i)  garantované pohyblivé odmeňovanie je výnimočné a používa sa len v súvislosti s prijímaním nových zamestnancov a obmedzuje sa na prvý rok;

j)  pevná a pohyblivá zložka celkového odmeňovania sú primerane vyvážené a pevná zložka predstavuje dostatočne vysoký podiel celkovej odmeny, aby bolo možné uplatňovať úplne pružnú politiku v oblasti pohyblivých zložiek odmeňovania vrátane možnosti nevyplatiť žiadne pohyblivé zložky odmeňovania;

ja)  na pohyblivú zložku odmeňovania sa vzťahujú podmienky uvedené v písmene o), kde je stanovené, že sa pohyblivá zložka odmeňovania výrazne skráti, ak sa finančné výsledky dotknutej správcovskej spoločnosti alebo dotknutého PKIPCP zhoršia alebo dosiahnu záporné hodnoty, pričom sa zohľadňuje tak aktuálna odmena, ako aj zníženie vyplácania súm zarobených skôr, a to aj prostredníctvom malusu alebo dohôd o vrátení (clawback); Malusom a spätným vrátením sa rozumie malus a spätné vrátenie v zmysle usmernení ESMA 2013/201; [PN 2 - časť 3]

k)  do platieb súvisiacich s predčasným ukončením zmluvy sa premieta výkonnosť dosiahnutá v priebehu obdobia a sú navrhnuté tak, aby sa neodmeňovalo zlyhanie;

l)  meranie výkonnosti používané na výpočet pohyblivých zložiek odmeňovania alebo zoskupení pohyblivých zložiek odmeňovania zahŕňa komplexný mechanizmus úpravy na integráciu všetkých relevantných typov súčasných a budúcich rizík;

m)  v závislosti od právnej štruktúry PKIPCP a jeho štatútu alebo zakladajúcich dokumentov významná časť predstavujúca minimálne 50 % akejkoľvek pohyblivej odmeny pozostáva z podielových listov dotknutého PKIPCP, alebo rovnocenných vlastníckych podielov, alebo nástrojov, ktoré s akciami súvisia, alebo rovnocenných nehotovostných nástrojov, okrem prípadov, ak správa PKIPCP predstavuje menej než 50 % celkového portfólia spravovaného správcovskou spoločnosťou, pričom v tomto prípade sa minimum 50 % neuplatňuje.

Nástroje uvedené v tomto písmene podliehajú náležitej politike zadržiavania, ktorá je zameraná na zosúladenie motivačných prvkov so záujmami správcovskej spoločnosti a PKIPCP, ktoré spravuje, a investorov takýchto PKIPCP. Členské štáty alebo ich príslušné orgány môžu zaviesť obmedzenia druhov a foriem týchto nástrojov, prípadne zakázať niektoré nástroje. Toto písmeno sa uplatňuje na časť pohyblivej zložky odmeňovania odloženú v súlade s písmenom n) a neodloženú časť pohyblivej zložky odmeňovania;

n)  významná časť, ktorá tvorí minimálne 25 % pohyblivej zložky odmeňovania, sa odkladá na obdobie, ktoré je primerané z hľadiska životného cyklu a politiky vyplácania dotknutého PKIPCP, a je náležite zosúladená s charakterom rizík daného PKIPCP.

Doba uvedená v tomto písmene je minimálne tri až päť rokov, ak nie je životný cyklus dotknutého PKIPCP kratší; splatná odložená odmena sa neprideľuje rýchlejšie než na pomernom základe; v prípade pohyblivej zložky odmeňovania, ktorá predstavuje obzvlášť vysokú sumu, sa odkladá minimálne 60 % sumy;

o)  pohyblivá zložka odmeňovania vrátane odloženej časti sa vypláca alebo prideľuje, len ak to umožňuje finančná situácia správcovskej spoločnosti ako celku a ak je to odôvodnené na základe výkonnosti dotknutého obchodného útvaru, dotknutého PKIPCP a dotknutého jednotlivca.

Celková pohyblivá zložka odmeňovania sa vo všeobecnosti výrazne skráti, ak sa finančné výsledky dotknutej správcovskej spoločnosti alebo dotknutého PKIPCP zhoršia alebo dosiahnu záporné hodnoty, pričom sa zohľadňuje tak aktuálna odmena, ako aj zníženie vyplácania súm zarobených skôr, a to aj prostredníctvom malusu alebo dohôd o vrátení (clawback);

p)  politika dôchodkového zabezpečenia je v súlade s obchodnou stratégiou, cieľmi, hodnotami a dlhodobými záujmami správcovskej spoločnosti a PKIPCP, ktoré spravuje.

Ak zamestnanec odíde zo správcovskej spoločnosti pred dosiahnutím dôchodku, správcovská spoločnosť bude počas obdobia piatich rokov držať dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia v podobe nástrojov uvedených v písmene m). V prípade zamestnanca, ktorý dosiahne dôchodkový vek, sa dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia vyplácajú zamestnancovi formou nástrojov uvedených v písmene m) a podliehajú päťročnému obdobiu zadržiavania;

q)  od zamestnancov sa požaduje, aby sa zaviazali, že nebudú využívať stratégie osobného zaistenia alebo poistenia odmeňovania a zodpovednosti, ktorými by oslabovali účinky ovplyvňujúce primeranosť rizík vyplývajúce z dojednaného spôsobu ich odmeňovania;

r)  pohyblivá zložka odmeňovania sa nevypláca prostredníctvom nástrojov ani metód, ktoré napomáhajú vyhýbaniu sa plneniu požiadaviek tejto smernice.

1a.  ESMA monitoruje politiky odmeňovania uvedené v článku 14a v spolupráci s príslušnými orgánmi. V prípade porušenia článkov 14a a tohto článku môže ESMA v súlade so svojimi právomocami podľa článku 17 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, najmä vydaním odporúčaní príslušným orgánom dočasne zakázať alebo obmedziť uplatňovanie konkrétnych politík odmeňovania.

1b.  [PKIPCP/správcovská spoločnosť/výbor pre odmeňovanie] poskytne každoročne na trvalom nosiči investorom informácie o zásadách PKIPCP pre odmeňovanie zamestnancov v rozsahu uvedenom v článku 14a, vrátane spôsobu výpočtu odmeňovania.

1c.  Bez ohľadu na ods. 1, zabezpečia členské štáty, aby príslušný orgán mohol od [PKIPCP/správcovskej spoločnosti/výboru pre odmeňovanie] vyžadovať písomné vysvetlenie toho, že balík pohyblivého odmeňovania je v súlade s povinnosťou prijať zásady odmeňovania, ktoré:

a)  podporujú riadne a účinné riadenie rizík;

b)  nepovzbudzujú k podstupovaniu rizík, ktoré nie sú zlučiteľné so štatútom alebo zakladajúcimi dokumentmi spravovanými PKIPCP a/alebo rizikovým profilom každého takého PKIPCP.

V úzkej spolupráci s EBA vysvetlí ESMA vo svojich pokynoch k zásadám odmeňovania, ako majú byť uplatňované rôzne odvetvové zásady odmeňovania, ktoré sú napríklad v smernici 2011/61/EÚ a smernici 2013/36/EÚ, ak zamestnanci alebo iné kategórie pracovníkov vykonávajú činnosť, ktorá je predmetom rúznych odvetvových zásad odmeňovania. [PN 3]

2.  Zásady stanovené v odseku 1 sa uplatňujú na všetky druhy odmeňovania vyplácaného správcovskými spoločnosťami a na všetky prevody podielových listov alebo akcií PKIPCP v prospech tých kategórií zamestnancov vrátane vrcholového manažmentu, zamestnancov, ktorí prijímajú riziká, zamestnancov v kontrolných funkciách a všetkých zamestnancov poberajúcich celkové odmeny na úrovni triedy odmeňovania vrcholového manažmentu a zamestnancov, ktorí prijímajú riziká, ktorých profesionálne aktivity majú významný vplyv na rizikový profil alebo rizikové profily PKIPCP, ktoré spravujú.

3.  Správcovské spoločnosti, ktoré sú významné z hľadiska svojej veľkosti alebo veľkosti PKIPCP, ktoré spravujú, svojej vnútornej organizácie a povahy, rozsahu a zložitosti svojich činností, zriadia výbor pre odmeňovanie. Výbor pre odmeňovanie sa zriadi takým spôsobom, aby bol spôsobilý kompetentne a nezávisle posudzovať politiky a postupy odmeňovania a motivačné prvky vytvorené na riadenie rizika.

Výbor pre odmeňovanie, ustanovený, ak je to vhodné, v súlade s usmerneniami ESMA, zodpovedá za prípravu rozhodnutí týkajúcich sa odmeňovania vrátane tých, ktoré majú dôsledky na riziko a riadenie rizík dotknutej správcovskej spoločnosti alebo PKIPCP a ktoré má prijímať riadiaci orgán v rámci svojej funkcie dohľadu. Výboru pre odmeňovanie predsedá člen riadiaceho orgánu, ktorý v dotknutej správcovskej spoločnosti nemá žiadne výkonné funkcie. Členovia výboru pre odmeňovanie sú členmi riadiaceho orgánu, ktorí v dotknutej správcovskej spoločnosti nemajú žiadne výkonné funkcie. Vo výbore pre odmeňovanie sú aj zástupcovia zamestnancov, pričom výbor zabezpečuje, aby jeho pravidlá umožňovali zainteresovaným subjektov konať vo vzájomnom súlade. Pri príprave svojich rozhodnutí výbor pre odmeňovanie zohľadňuje dlhodobé záujmy akcionárov, investorov a verejný záujem.“

"

2.  V článku 20 ods. 1 sa písmeno a) nahrádza takto:"

„a) písomnú zmluvu s depozitárom podľa článku 22 ods. 2;“.

"

3.  Článok 22 sa nahrádza takto:"

„Článok 22

1.  Investičná spoločnosť a správcovská spoločnosť pre každý podielový fond, ktorý spravuje, zabezpečí, aby bol v súlade s ustanoveniami tejto kapitoly vymenovaný len jeden depozitár.

2.  Vymenovanie depozitára musí mať formu písomnej zmluvy.

Uvedená zmluva zahŕňa pravidlá pre tok informácií považovaných za nevyhnutné na to, aby depozitár mohol vykonávať svoje funkcie v súvislosti s PKIPCP, pre ktorý bol vymenovaný za depozitára, ako sa stanovuje v tejto smernici a v iných zákonoch, právnych predpisoch alebo správnych ustanoveniach, ktoré sú relevantné pre depozitárov v domovskom členskom štáte PKIPCP.

3.  Depozitár:

a)  zabezpečuje, aby sa predaj, emisia, odkúpenie, vyplatenie a zrušenie podielových listov PKIPCP vykonávali v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi a štatútom fondu alebo zakladajúcimi dokumentmi;

b)  zabezpečuje, aby výpočet hodnoty podielových listov PKIPCP bol v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi a štatútom fondu alebo zakladajúcimi dokumentmi;

c)  plní pokyny správcovskej spoločnosti alebo investičnej spoločnosti, ak nie sú v rozpore s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo štatútom fondu alebo zakladajúcimi dokumentmi;

d)  zabezpečuje, aby pri transakciách zahŕňajúcich aktíva PKIPCP boli všetky protiplnenia poskytované PKIPCP v obvyklých lehotách;

e)  zabezpečuje, aby boli príjmy PKIPCP použité v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi a štatútom fondu alebo zakladajúcimi dokumentmi.

4.  Depozitár zabezpečí, aby boli peňažné toky PKIPCP riadne monitorované, a najmä zabezpečí, aby všetky platby, ktoré vykonávajú investori alebo ktoré sa vykonávajú v ich mene pri upísaní podielových listov PKIPCP, boli prijaté a aby sa všetky peňažné prostriedky PKIPCP vložili na hotovostné účty, ktoré spĺňajú tieto podmienky:

a)  otvorili sa na meno PKIPCP alebo na meno správcovskej spoločnosti, ktorá koná v mene PKIPCP, alebo na meno depozitára, ktorý koná v mene PKIPCP;

b)  sú otvorené v subjekte uvedenom v písm. a), b) a c) článku 18 ods. 1 smernice Komisie 2006/73/ES(*) a

c)  sú vedené v súlade so zásadami stanovenými v článku 16 smernice 2006/73/ES.

Ak sú hotovostné účty otvorené na meno depozitára, ktorý koná v mene PKIPCP, žiadna hotovosť subjektu uvedeného v písm. b) prvého pododseku a žiadna vlastná hotovosť depozitára sa na takéto účty nevkladá.

5.  Aktíva PKIPCP sa zverujú depozitárovi do úschovy takto:

a)  v prípade finančných nástrojov, ktoré sú vymedzené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady č. .../2013 z ... [o trhoch s finančnými nástrojmi (MIFIR)], ktoré možno držať v úschove, depozitár:

i)  drží v úschove všetky finančné nástroje, ktoré možno viesť na účte finančných nástrojov otvorenom v evidencii depozitára, a všetky finančné nástroje, ktoré možno fyzicky doručiť depozitárovi;

ii)  zabezpečí, aby všetky tieto finančné nástroje, ktoré možno viesť na účte finančných nástrojov vedenom v evidencii depozitára, boli vedené v evidencii depozitára na oddelených účtoch v súlade so zásadami uvedenými v článku 16 smernice 2006/73/ES, otvorených na meno PKIPCP alebo správcovskej spoločnosti, ktorá koná v mene PKIPCP, tak, aby sa pri týchto účtoch dalo v súlade s uplatniteľným právom vždy jasne identifikovať, že patria PKIPCP;

b)  v prípade ostatných aktív depozitár:

i)  overí, že tieto aktíva vlastní PKIPCP alebo správcovská spoločnosť, ktorá koná v mene PKIPCP, tak, že posúdi na základe informácií alebo dokumentov predložených PKIPCP alebo správcovskou spoločnosťou a na základe externých dokladov, ak sú k dispozícii, či PKIPCP alebo správcovská spoločnosť, ktorá koná v mene PKIPCP, je vlastníkom;

ii)  vedie v evidencii tie aktíva, v prípade ktorých je presvedčený, že sú vo vlastníctve PKIPCP alebo správcovskej spoločnosti, ktorá koná v mene PKIPC, a priebežne túto evidenciu aktualizuje.

5a.  Depozitár pravidelne poskytuje správcovskej spoločnosti komplexný zoznam všetkých aktív držaných v mene PKIPCP.

5b.  Depozitár ani žiadna tretia strana, ktorá bola poverená úlohou úschovy, nepoužíva opätovne na vlastný účet finančný nástroj v úschove depozitára.

Na účely tohto článku opätovné použitie znamená akékoľvek použitie finančných nástrojov v jednej transakcii s cieľom zaistiť inú transakciu, aj vrátane prevodu, založenia, predaja či požičania.

6.  Členské štáty zabezpečia, aby v prípade platobnej neschopnosti depozitára alebo akéhokoľvek regulovaného subjektu, ktorý má v úschove finančné nástroje patriace PKIPCP, nebolo možné finančné nástroje ▐ v úschove rozdeliť veriteľom depozitára alebo regulovaného subjektu ani ich speňažiť v ich prospech.

7.  Depozitár nepoverí svojimi funkciami uvedenými v odsekoch 3 a 4 tretie strany.

Funkciami uvedenými v odseku 5 môže depozitár poveriť tretie strany len za týchto podmienok:

a)  úlohami nie sú poverené so zámerom obchádzať požiadavky tejto smernice;

b)  depozitár vie preukázať, že existuje objektívny dôvod na poverenie;

c)  depozitár využil pri výbere a vymenovaní tretej strany, ktorú chce poveriť plnením častí svojich úloh, všetky náležité odborné znalosti, starostlivosť a pozornosť a naďalej využíva všetky náležité odborné znalosti, starostlivosť a pozornosť pri pravidelnom preskúmavaní a priebežnom monitorovaní každej tretej strany, ktorú poveril plnením častí svojich úloh, a opatrení tretej strany v súvislosti s úlohami, ktorými bola poverená.

Funkciami uvedenými v odseku 5 môže depozitár poveriť len tú tretiu stranu, ktorá vždy počas výkonu úloh, ktorými bola poverená:

a)  má štruktúry a odborné znalosti, ktoré sú náležité a primerané povahe a zložitosti aktív PKIPCP alebo správcovskej spoločnosti, ktorá koná v mene PKIPCP, ktoré sa jej zverili;

b)  pokiaľ ide o úlohy úschovy uvedené v odseku 5 písm. a), podlieha účinnej regulácii obozretného podnikania vrátane minimálnych kapitálových požiadaviek, ako aj dohľadu v dotknutej jurisdikcii;

c)  pokiaľ ide o úlohy úschovy uvedené v odseku 5▐, podlieha pravidelnému externému auditu, aby sa zabezpečilo, že finančné nástroje sú v jej vlastníctve;

d)  oddeľuje aktíva klientov depozitára od vlastných aktív a od aktív depozitára takým spôsobom, aby bolo možné kedykoľvek jednoznačne určiť, že patria klientom príslušného depozitára;

e)   prijme primerané opatrenia na základe usmernení ESMA, aby v prípade platobnej neschopnosti tretej strany neboli aktíva PKIPCP, ktoré drží tretia strana v úschove, k dispozícii na rozdelenie veriteľom tretej strany alebo speňaženie v ich prospech;

f)  spĺňa všeobecné povinnosti a dodržiava zákazy uvedené v odseku 5 tohto článku a v článku 25.

Na účely písmena e) ESMA vydá príslušným orgánom usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010,týkajúce sa primeraných opatrení v prípade platobnej neschopnosti tretej strany.

Bez ohľadu na tretí pododsek písm. b), ak sa však v právnych predpisoch tretej krajiny vyžaduje, aby boli určité finančné nástroje držané v úschove miestnym subjektom, a žiadne miestne subjekty nespĺňajú požiadavky na poverenie stanovené v treťom pododseku písm. a) až f), depozitár môže svojimi funkciami poveriť takýto miestny subjekt len v rozsahu, v akom to vyžadujú právne predpisy tretej krajiny a len pokiaľ neexistujú miestne subjekty, ktoré spĺňajú požiadavky týkajúce sa poverenia, a len ak:

i)   investori príslušného PKIPCP sú náležite informovaní o tom, že je takéto poverenie potrebné z dôvodu zákonných obmedzení v právnych predpisoch tretej krajiny, okolnostiach odôvodňujúcich poverenie a rizikách, ktoré sa s takýmto poverením spájajú, a to pred tým, ako investovali;

ii)   PKIPCP alebo správcovská spoločnosť konajúca v mene PKIPCP dala depozitárovi pokyn poveriť úschovou takýchto finančných nástrojov takýto miestny subjekt.

Tretia strana môže týmito funkciami ďalej poveriť inú stranu v prípade, že sú splnené rovnaké podmienky. V takom prípade sa na príslušné strany primerane uplatňuje článok 24 ods. 2.

Na účely tohto odseku sa poskytovanie služieb prostredníctvom systémov zúčtovania cenných papierov vymedzených smernicou 98/26/ES, alebo poskytovanie podobných služieb systémami zúčtovania cenných papierov tretích krajín nepovažuje za poverenie funkciami úschovy.“.

"

4.  Článok 23 sa mení a dopĺňa takto:

a)  odseky 2 a 3 sa nahrádzajú takto:"

„2. Depozitár je:

a)  úverovou inštitúciou s povolením na činnosť v súlade so smernicou 2006/48/ES;

b)  investičnou spoločnosťou podliehajúcou požiadavkám na kapitálovú primeranosť podľa článku 20 smernice 2006/49/ES vrátane kapitálových požiadaviek týkajúcich sa operačných rizík, ktorá má povolenie v súlade so smernicou 2004/39/ES a ktorá takisto poskytuje vedľajšie služby úschovy a správy finančných nástrojov na účet klientov v súlade s oddielom B bodom 1 prílohy I k smernici 2004/39/ES; takéto investičné spoločnosti majú v každom prípade vlastné zdroje vo výške minimálne rovnajúcej sa počiatočnému imaniu uvedenému v článku 9 smernice 2006/49/ES;

ba)   národné centrálne banky a všetky ostatné kategórie inštitúcií, ktoré podliehajú prudenciálnej regulácii a priebežnému dohľadu, za predpokladu, že podlieha kapitálovým požiadavkám, ako aj požiadavkám prudenciálnej regulácie a organizačným požiadavkám s tým istým účinkom, aký platí pre subjekty podľa písm. a) a b).

Investičné spoločnosti alebo správcovské spoločnosti konajúce v mene PKIPCP, ktoré spravujú, ktoré pred [dátum: lehota na transpozíciu stanovená v článku 2 ods. 1 prvom pododseku] vymenovali za depozitára inštitúciu, ktorá nespĺňa požiadavky stanovené v tomto odseku, vymenujú depozitára, ktorý tieto požiadavky spĺňa pred [dátum: jeden rok po termíne stanovenom v článku 2 ods. 1 prvom pododseku].

3.  Členské štáty určia, ktoré z kategórií inštitúcií uvedených v odseku 2 písm. ba)súspôsobilé byť depozitárom.“;

"

b)   odseky 4, 5 a 6 sa zrušujú.

5.  Článok 24 sa nahrádza takto:"

„Článok 24

1.  Členské štáty zabezpečia, aby bol depozitár zodpovedný voči PKIPCP a voči podielnikom PKIPCP za straty spôsobené depozitárom alebo treťou stranou, ktorá bola poverená úschovou finančných nástrojov držaných v úschove v súlade s článkom 22 ods. 5▐.

Členský štát v prípade straty finančného nástroja držaného v úschove zabezpečí, aby depozitár bez zbytočného odkladu vrátil finančný nástroj identického typu alebo zodpovedajúcu sumu PKIPCP alebo správcovskej spoločnosti, ktorá koná v mene PKIPCP. Depozitár nenesie zodpovednosť, ak vie preukázať, že strata je dôsledkom vonkajšej udalosti, ktorú nemôže primerane ovplyvniť a ktorej následkom by sa napriek všetkej primeranej snahe nedalo vyhnúť.

Členské štáty zabezpečia, aby bol depozitár takisto zodpovedný voči PKIPCP a voči investorom PKIPCP za všetky ostatné straty, ktoré utrpia v dôsledku toho, že depozitár úmyselne alebo z nedbanlivosti riadne nesplní svoje povinnosti podľa tejto smernice.

2.  Na zodpovednosť depozitára nemá vplyv poverenie podľa článku 22 ods. 7.

3.  Zodpovednosť depozitára podľa odseku 1 sa nesmie vylúčiť ani obmedziť dohodou.

4.  Každá dohoda, ktorá je v rozpore s ustanovením odseku 3, je neplatná.

5.  Zodpovednosť depozitára voči podielnikom PKIPCP môže byť uplatnená priamo alebo nepriamo prostredníctvom správcovskej spoločnosti.

5a.  Nič z uvedeného v tomto článku nebráni depozitárovi, aby prijal opatrenia na účely splnenia svojich záväzkov podľa odseku 1, ak tieto opatrenia tieto záväzky neobmedzujú alebo nezmierňujú, alebo nespôsobujú omeškanie v plnení povinností depozitára.“.

"

6.  V článku 25 sa odsek 2 nahrádza takto:"

„2. Pri plnení svojich príslušných funkcií koná správcovská spoločnosť a depozitár čestne, spravodlivo, odborne, nezávisle a v záujme PKIPCP a investorov PKIPCP.

Depozitár ani žiaden z ním poverených subjektov ▐ nevykonáva činnosti týkajúce sa PKIPCP alebo správcovskej spoločnosti, ktorá koná v mene PKIPCP, ktoré by mohli vytvárať konflikty záujmov medzi PKIPCP, investormi PKIPCP, správcovskou spoločnosťou a ním samotným, ak depozitár nezaistil funkčné a hierarchické oddelenie vykonávania potenciálne konfliktných úloh a ak nie sú prípadné konflikty záujmov riadne identifikované, riadené, monitorované a oznámené investorom PKIPCP.“.

"

7.  Článok 26 sa nahrádza takto:"

„Článok 26

1.  Podmienky nahradenia správcovskej spoločnosti a depozitára a pravidlá zabezpečenia ochrany podielnikov v prípade takého nahradenia sú stanovené právnymi predpismi alebo štatútom podielového fondu.

2.  Právne predpisy alebo zakladajúce dokumenty investičnej spoločnosti stanovia podmienky pre nahradenie správcovskej spoločnosti a depozitára a pravidlá na zabezpečenie ochrany podielnikov v prípade takejto náhrady.“.

"

8.  Vkladajú sa tieto články ▌:"

„Článok 26a

Depozitár na požiadanie sprístupní svojim príslušným orgánom všetky informácie, ktoré získal pri výkone svojich povinností a ktoré môžu byť potrebné pre príslušné orgány PKIPCP alebo správcovskú spoločnosť PKIPCP. Ak príslušné orgány PKIPCP alebo správcovskej spoločnosti PKIPCP sú odlišné od príslušných orgánov depozitára, príslušné orgány depozitára bezodkladne poskytnú získané informácie príslušným orgánom PKIPCP a správcovskej spoločnosti.

Článok 26b

1.  Komisia je oprávnená prijímať ▌delegované akty v súlade s článkom 112 ▌, v ktorých bližšie určí:

a)  náležitosti súvisiace s touto smernicou, ktoré treba zahrnúť do písomnej zmluvy podľa článku 22 odseku 2;

b)  podmienky výkonu funkcií depozitára podľa článku 22 odsekov 3, 4 a 5 vrátane:

i)  typu finančných nástrojov, ktoré sa zahrnú do rozsahu úloh depozitára spojených s úschovou v súlade s článkom 22 ods. 5 písm. a);

ii)  podmienok, na základe ktorých môže depozitár vykonávať svoje úlohy spojené s úschovou finančných nástrojov evidovaných v centrálnom depozitári;

iii)  podmienok, na základe ktorých má depozitár uchovávať finančné nástroje emitované v nominálnej podobe a evidované u emitenta alebo v registri v súlade s článkom 22 ods. 5 písm. b);

c)  povinnosti náležitej starostlivosti depozitárov podľa článku 22 ods. 7 druhého pododseku písm. c);

d)  povinnosť týkajúcu sa oddelenia podľa článku 22 ods. 7 tretieho pododseku písm. d);

e)  podmienky a okolnosti, za ktorých sa finančné nástroje držané v úschove považujú za stratené na účel článku 24;

f)  čo sa rozumie pod vonkajšími udalosťami podľa článku 24 ods. 1 prvý pododsek, ktoré nemožno primerane ovplyvniť a ktorých následkom by sa napriek všetkej primeranej snahe nedalo vyhnúť.

fa)  podmienky plnenia požiadavky nezávislosti.“.

"

9.  V článku 30 sa prvý odsek nahrádza takto:"

„Články 13, 14, 14a a 14b sa uplatňujú primerane na investičné spoločnosti, ktoré si neurčili správcovskú spoločnosť, ktorej bolo udelené povolenie podľa tejto smernice.“.

"

10.  Oddiel 3 kapitoly V sa vypúšťa.

11.  Do článku 69 ods. 3 sa dopĺňa tento pododsek:"

„Výročná správa takisto obsahuje:

a)   celkovú výšku odmien za finančný rok rozdelenú na pevné a pohyblivé zložky odmeňovania, ktoré správcovská spoločnosť a investičná spoločnosť vyplatili svojim zamestnancom, a počet príjemcov a prípadne odmenu za zhodnotenie kapitálu, ktorú PKIPCP vyplatil;

b)   súhrnnú výšku odmien rozčlenenú na kategórie zamestnancov alebo ostatných pracovníkov podľa článku 14a ods. 3 finančnej skupiny, správcovskej spoločnosti, prípadne investičnej spoločnosti, ktorých činnosť má významný vplyv na rizikový profil PKIPCP.“.

"

11a.  V článku 78 ods. 3 sa písmeno a) nahrádza takto:"

„a) identifikačné údaje PKIPCP a príslušného orgánu;“.

"

12.  Článok 98 sa mení a dopĺňa takto:

a)  v odseku 2 sa písmeno d) nahrádza takto:"

„d) požadovať existujúce telefonické záznamy a prevádzkové dáta podľa článku 2 písm. b) druhý pododsek smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií*, ktorými disponujú PKIPCP, správcovské spoločnosti, investičné spoločnosti alebo depozitári, ak existuje vážne podozrenie, že tieto záznamy týkajúce sa predmetu kontroly môžu byť relevantné na preukázanie porušenia povinností stanovených touto smernicou PKIPCP, správcovskými spoločnosťami, investičnými spoločnosťami alebo depozitármi; Tieto záznamy sa však netýkajú obsahu komunikácie, na ktorú sa vzťahujú.

_____________________

* Ú. v. EÚ L 201, 31.7.2002, s. 37.

"

b)  Dopĺňa sa tento odsek ▌:"

„3. Ak si žiadosť o telefonické záznamy alebo záznamy dátovej prevádzky podľa odseku 2 písm. d) vyžaduje podľa vnútroštátnych predpisov povolenie súdneho orgánu, požiada sa o takéto povolenie. O takéto povolenie je možné požiadať aj ako o predbežné opatrenie.“.

"

13.  Článok 99 sa nahrádza takto:"

„Článok 99

1.  Bez toho, aby tým boli dotknuté právomoci dohľadu príslušných orgánov podľa článku 98 a bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov stanovovať a ukladať trestné sankcie, členské štáty ustanovia pravidlá pre administratívne sankcie a iné opatrenia, ak sa nedodržia vnútroštátne ustanovenia prijaté pri vykonávaní tejto smernice, a zaistia, aby sa tieto opatrenia uplatňovali. Tieto sankcie a opatrenia musia byť účinné, primerané a odradzujúce.

2.  Členské štáty zabezpečia, že ak PKIPCP, správcovské spoločnosti, investičné spoločnosti alebo depozitári nesplnia povinnosti, ktoré sa ich týkajú, môžu sa voči členom riadiaceho orgánu a ďalším osobám, ktoré nesú podľa vnútroštátneho práva zodpovednosť za dané porušenie predpisov, uplatniť sankcie alebo opatrenia.

3.  Príslušným orgánom sa zveria všetky vyšetrovacie právomoci potrebné na vykonávanie ich funkcií. Príslušné orgány pri vykonávaní svojich právomocí úzko spolupracujú s cieľom zabezpečiť, aby sankcie alebo opatrenia priniesli želané výsledky, a koordinujú svoje kroky pri riešení cezhraničných prípadov.“.

"

14.  Vkladajú sa tieto články ▌:"

„Článok 99a

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa v ich zákonoch, iných právnych predpisoch alebo administratívnych opatreniach stanovili sankcie, pokiaľ ide o:

a)  činnosti PKIPCP sa vykonávajú bez povolenia, čo je v rozpore s článkom 5;

b)  činnosť správcovskej spoločnosti sa vykonáva bez predchádzajúceho povolenia, čo je v rozpore s článkom 6;

c)  činnosť investičnej spoločnosti sa vykonáva bez predchádzajúceho povolenia, čo je v rozpore s článkom 27;

d)  dôjde k priamemu alebo nepriamemu nadobudnutiu kvalifikovanej účasti v správcovskej spoločnosti alebo takáto kvalifikovaná účasť v správcovskej spoločnosti sa ďalej zvýši, v dôsledku čoho by podiel na hlasovacích právach alebo kapitálový podiel dosiahol alebo prekročil 20 %, 30 % alebo 50 % alebo taký podiel, že by sa správcovská spoločnosť stala jeho dcérskou spoločnosťou (ďalej len „navrhované nadobudnutie“) bez toho, aby boli písomne oboznámené príslušné orgány správcovskej spoločnosti, v ktorej sa nadobúdateľ snaží nadobudnúť alebo zvýšiť kvalifikovanú účasť, čo je v rozpore s článkom 11 ods. 1;

e)  dôjde k priamemu alebo nepriamemu prevedeniu kvalifikovanej účasti v správcovskej spoločnosti alebo k zníženiu kvalifikovanej účasti tak, že podiel na hlasovacích právach alebo kapitálový podiel by klesol pod úroveň 20%, 30% alebo 50% alebo na takú úroveň, že by správcovská spoločnosť prestala byť dcérskou spoločnosťou bez toho, aby s tým boli písomne oboznámené príslušné orgány, čo je v rozpore s článkom 11 ods. 1;

f)  správcovská spoločnosť získala povolenie na základe nepravdivých vyhlásení alebo akýmikoľvek inými nezákonnými prostriedkami v rozpore s článkom 7 ods. 5 písm. b);

g)  investičná spoločnosť získala povolenie na základe nepravdivých vyhlásení alebo akýmikoľvek inými nezákonnými prostriedkami v rozpore s článkom 29 ods. 4 písm. b);

h)  správcovská spoločnosť, keď sa dozvedela o nadobudnutí alebo prevode podielov na svojom kapitáli, následkom ktorých tieto podiely prekročia alebo sa dostanú pod niektorý z prahov uvedených v článku 11 ods. 10 smernice 2004/39/ES, neinformuje príslušné orgány o tomto nadobudnutí alebo prevodoch, čo je v rozpore s článkom 11 ods. 1;

i)  správcovská spoločnosť neinformuje aspoň raz za rok príslušný orgán o menách akcionárov a členov majúcich kvalifikovanú účasť a o veľkosti týchto účastí, čo je v rozpore s článkom 11 ods. 1;

j)  správcovská spoločnosť neplní postupy a opatrenia, ktoré jej ukladajú vnútroštátne ustanovenia vykonávajúce článok 12 ods. 1 písm. a);

k)  správcovská spoločnosť neplní požiadavky týkajúce sa jej štruktúry a organizácie, ktoré jej ukladajú vnútroštátne ustanovenia vykonávajúce článok 12 ods. 1 písm. b);

l)  investičná spoločnosť nedodržiava postupy a opatrenia, ktoré jej ukladajú vnútroštátne ustanovenia vykonávajúce článok 31;

m)  správcovská spoločnosť alebo investičná spoločnosť nedodržiava požiadavky týkajúce sa poverenia svojich funkcií tretím stranám, ktoré jej ukladajú vnútroštátne ustanovenia vykonávajúce články 13 a 30;

n)  správcovská spoločnosť alebo investičná spoločnosť nedodržiavajú pravidlá vykonávania činností, ktoré jej ukladajú vnútroštátne ustanovenia vykonávajúce články 14 ods. 30;

o)  depozitár neplní svoje úlohy v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami, ktorými sa vykonávajú odseky 3 až 7 článku 22;

p)  investičná spoločnosť a správcovská spoločnosť pre každý podielový fond, ktorý spravuje, opakovane neplní povinnosti týkajúce sa investičných politík PKIPCP stanovené vo vnútroštátnych ustanoveniach, ktorými sa vykonáva kapitola VII;

q)  správcovská spoločnosť alebo investičná spoločnosť neuplatňuje postup pre riadenie rizík a postup pre presné a nezávislé ohodnotenie hodnoty OTC derivátov stanovené vo vnútroštátnych ustanoveniach, ktorými sa vykonáva článok 51 ods. 1;

r)  investičná spoločnosť a správcovská spoločnosť pre každý podielový fond, ktorý spravuje, opakovane neplní povinnosti týkajúce sa poskytovania informácií investorom, ktoré jej ukladajú vnútroštátne ustanovenia, ktorými sa vykonávajú články 68 až 82;

s)  správcovská spoločnosť alebo investičná spoločnosť, ktorá uvádza podielové listy PKIPCP, ktorý spravuje, na trh v inom než domovskom členskom štáte PKIPCP, nesplní oznamovaciu povinnosť stanovenú v článku 93 ods. 1.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby vo všetkých prípadoch uvedených v odseku 1 administratívne sankcie a opatrenia, ktoré sa môžu uplatňovať, zahŕňali aspoň:

a)  verejné upozornenie alebo vyhlásenie, v ktorom sa uvedie fyzická alebo právnická osoba a povaha porušenia;

b)  vydanie príkazu, aby fyzická alebo právnická osoba upustila od tohto konania a zdržala sa opakovania tohto konania;

c)  odňatie povolenia správcovskej spoločnosti alebo PKIPCP v prípade správcovskej spoločnosti alebo PKIPCP;

d)  uloženie dočasného alebo trvalého zákazu výkonu funkcie v týchto alebo v iných spoločnostiach každému členovi riadiaceho orgánu správcovskej spoločnosti alebo investičnej spoločnosti alebo inej fyzickej osobe, ktorá sa berie na zodpovednosť;

e)  v prípade právnickej osoby uloženie účinných, primeraných a odrádzajúcich administratívnych peňažných sankcií ▌;

f)  v prípade fyzickej osoby uloženie účinných, primeraných a odrádzajúcich administratívnych peňažných sankcií ▌;

g)  administratívne peňažné sankcie do výšky desaťnásobku výšky ziskov alebo strát vyplývajúcich z porušenia v prípade, že ich možno určiť.

Článok 99b

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány bez zbytočného odkladu uverejnili všetky sankcie alebo opatrenia uložené za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých na účel transpozície tejto smernice vrátane informácií o type a povahe porušenia a totožnosti osôb, ktoré sú zaň zodpovedné, ak by toto uverejnenie vážne neohrozilo stabilitu finančných trhov. V prípade, že by uverejnenie spôsobilo zainteresovaným stranám neprimeranú ujmu, príslušné orgány uverejnia uložené sankcie alebo opatrenie s anonymnými údajmi.

Článok 99c

1.  Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány pri určovaní typu administratívnych sankcií alebo opatrení a výšky administratívnych peňažných sankcií zabezpečili, aby boli účinné, primerané a odrádzajúce, a vzali do úvahy všetky relevantné okolnosti vrátane:

a)  závažnosti a dĺžky trvania porušenia;

b)  miery zodpovednosti zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby;

c)  finančnej sily zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby podľa celkového obratu zodpovednej právnickej osoby alebo ročného príjmu zodpovednej fyzickej osoby;

d)  rozsahu ziskov, ktoré dosiahla, alebo strát, ktorým zabránila zodpovedná fyzická alebo právnická osoba, ako aj ujmy vyplývajúcej z poškodenia iných osôb, prípadne ujmy na fungovaní trhov či širšieho hospodárstva, ak ich možno určiť;

e)  úrovne súčinnosti zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby s príslušným orgánom;

f)  predchádzajúcich porušení, ktorých sa dopustila zodpovedná fyzická alebo právnická osoba.

2.  Orgán ESMA vydá usmernenia určené príslušným orgánom v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 o typoch administratívnych opatrení a sankcií a o úrovni administratívnych peňažných sankcií.

Článok 99d

1.  Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány zaviedli účinné mechanizmy na podporu oznamovania porušení vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa transponuje táto smernica, príslušným orgánom, a aby príslušné orgány poskytli jeden zabezpečený komunikačný kanál alebo viacero zabezpečených komunikačných kanálov, aby ľudia mohli podávať oznámenia o týchto porušeniach. Členské štáty zabezpečia, aby totožnosť osôb, ktoré podávajú oznámenia pomocou týchto kanálov, bola známa iba príslušným orgánom.

2.  Mechanizmy uvedené v odseku 1 obsahujú aspoň:

a)  konkrétne postupy prijímania správ o porušeniach a následné kroky;

b)  zodpovedajúcu ochranu zamestnancov investičných spoločností a správcovských spoločností, ktorí oznámia porušenia spáchané v rámci spoločnosti;

c)  ochranu osobných údajov týkajúcich sa osoby, ktorá oznámi porušenia, a fyzickej osoby, ktorá je za porušenie údajne zodpovedná, v súlade so zásadami stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov*.

2a.  ESMA poskytne jeden zabezpečený komunikačný kanál alebo viacero zabezpečených komunikačných kanálov na oznamovanie porušení vnútroštátnych ustanovení pri transponovaní tejto smernice. Členské štáty zabezpečia, aby totožnosť osôb, ktoré podávajú oznámenia pomocou týchto kanálov, bola známa iba ESMA.

2b.  Podanie oznámenia v dobrej viere adresované ESMA alebo príslušnému orgánu o porušení vnútroštátnych ustanovení pri transponovaní tejto smernice podľa ods. 2a nepredstavuje porušenie nijakého obmedzenia odhaľovania informácií, ktoré ukladá zmluva alebo zákon, nariadenie či administratívne ustanovenie, pričom osoba podávajúca oznámenie nebude braná na zodpovednosť nijakého druhu v súvislosti s podaním oznámenia.

3.  Členské štáty od inštitúcií požadujú, aby mali zavedené vhodné postupy pre svojich zamestnancov na interné oznamovanie porušení prostredníctvom konkrétneho kanála.

Článok 99e

1.  Členské štáty poskytujú orgánu ESMA každý rok súhrnné informácie týkajúce sa všetkých opatrení alebo sankcií, ktoré sa uložili v súlade s článkom 99. Orgán ESMA tieto informácie uverejní vo výročnej správe.

2.  Ak príslušný orgán uverejnil opatrenia alebo sankcie, tieto opatrenia alebo sankcie oznámi takisto orgánu ESMA. Ak zverejnené opatrenie alebo sankcie súvisia so správcovskou spoločnosťou, orgán ESMA pridá odkaz na zverejnené opatrenie alebo sankciu do zoznamu správcovských spoločností uverejneným podľa článku 6 ods. 1.

3.  Orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov týkajúcich sa postupov a formulárov na poskytovanie informácií uvedených v tomto článku.

Orgán ESMA predloží tieto návrhy vykonávacích technických predpisov Komisii do ...

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

______________________

* Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.";

"

15.  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 104a

1.  Členský štát uplatňuje smernicu 95/46/ES na spracovanie osobných údajov, ktoré sa v členských štátoch vykonáva podľa tohto nariadenia.

2.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov* sa uplatňuje na spracovanie osobných údajov vykonané orgánom ESMA podľa tejto smernice.“.

_____________________

* Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1."

"

16.  V článku 112 sa odsek 2 nahrádza takto:"

„2. Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 12, 14, 43, 51, 60, 61, 62, 64, 75, 78, 81, 90, 95 a 111 sa Komisii udeľuje na obdobie štyroch rokov od 4. januára 2011.

Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 50a sa Komisii udeľuje na obdobie štyroch rokov od 21. júla 2011.

Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch22 a24 sa Komisii udeľuje na obdobie štyroch rokov od […]. Komisia predloží najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím tohto štvorročného obdobia správu týkajúcu sa delegovaných právomocí. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ ho Európsky parlament ani Rada v súlade s článkom 112a neodvolajú.“.

"

17.  V článku 112a sa odsek 1 nahrádza takto:"

„1. Európsky parlament alebo Rada môžu delegovanie právomoci uvedené v článkoch 12, 14, 22, 24, 43, 50a, 51, 60, 61, 62, 64, 75, 78, 81, 90, 95 a 111 kedykoľvek odvolať.“.

"

18.  Príloha I sa mení a dopĺňa tak, ako je stanovené v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

1.  Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do […] zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia uvedené v odseku 1 uplatňujú od […].

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Ak dokumenty pripojené k oznámeniu o transpozícii opatrení členskými štátmi nepostačujú na úplné posúdenie súladu uvedených opatrení s ustanoveniami tejto smernice, Komisia môže na žiadosť ESMA vo vzťahu k vykonávaniu svojich úloh podľa nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 alebo z vlastného podnetu od členských štátov požadovať, aby poskytli podrobnejšie informácie o transpozícii tejto smernice a vykonávaní uvedených opatrení.

Článok 3

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Táto smernica je určená členským štátom.

V …,

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA

V prílohe I sa bod 2 vzoru A nahrádza takto:

„2. Informácie týkajúce sa depozitára:

2.1.  Totožnosť depozitára PKIPCP a opis jeho povinností;

2.2.  Opis všetkých funkcií v oblasti úschovy, ktorými depozitár poveril tretiu osobu, a všetkých prípadných konfliktov záujmov, ktoré by mohli na základe tohto poverenia vzniknúť.

Depozitár poskytne na požiadanie informácie o všetkých subjektoch, ktoré sú zapojené do poskytovania služieb úschovy aktív fondu, spoločne s informáciami o konfliktoch záujmov, ktoré by mohli vzniknúť.“.

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na opätovné posúdenie v súlade s článkom 57 ods. 2 druhým pododsekom (A7-0125/2013).
(2)* Pozmeňujúce návrhy: nový alebo zmenený text je vyznačený hrubou kurzívou; vypustenia sa označujú symbolom ▌.
(3) Ú. v. EÚ C 96, 4.4.2013, s. 18.
(4) Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32.
(5) Ú. v. EÚ L 120, 15.5.2009, s. 22.
(6) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84.
(7) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12.
(8) Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1.
(9) Ú. v. EÚ L 241, 2.9.2006, s. 26.
(10) Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 1.
(11) Ú. v. ES L 166, 11.6.1998, s. 45.
(12) Ú. v. EÚ L 84, 26.3.1997, s. 22.
(13) Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.


Harmonogram aukcií emisných kvót skleníkových plynov ***I
PDF 343kWORD 21k
Pozmeňujúci návrh Európskeho parlamentu prijatý 3. júla 2013 k návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom vyjasniť ustanovenia týkajúce sa harmonogramu aukcií emisných kvót skleníkových plynov (COM(2012)0416 – C7-0203/2012 – 2012/0202(COD))(1)
P7_TA(2013)0310A7-0046/2013

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh rozhodnutia
Článok 1
Smernica 2003/87/ES
Článok 10 – odsek 4 – pododsek 1 – posledná veta
Komisia vo všetkých vhodných prípadoch upraví harmonogram pre každé obdobie tak, aby sa zabezpečilo riadne fungovanie trhu.
Ak sa na základe hodnotenia pre jednotlivé priemyselné odvetvia ukáže, že sa neočakávajú žiadne významné dôsledky pre odvetvia alebo pododvetvia vystavené výraznému riziku úniku uhlíka, Komisia môže vo výnimočných prípadoch upraviť harmonogram na obdobie uvedené v článku 13 ods. 1 počínajúc 1. januárom 2013 tak, aby sa zabezpečilo riadne fungovanie trhu. Komisia podnikne nanajvýš jednu takúto úpravu na maximálny počet 900 miliónov kvót.

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na opätovné posúdenie v súlade s článkom 57 ods. 2 druhým pododsekom (A7-0046/2013).


Závažné cezhraničné ohrozenia zdravia ***I
PDF 279kWORD 25k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 3. júla 2013 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia (COM(2011)0866 – C7-0488/2011 – 2011/0421(COD))
P7_TA(2013)0311A7-0337/2012

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0866),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 168 ods. 4 písm. c) a článok 168 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0488/2011),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 28. marca 2012(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 28. mája 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7-0337/2012),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 3. júla 2013 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady …/2013/EÚ o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 2119/98/ES

P7_TC1-COD(2011)0421


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, rozhodnutiu č. 1082/2013/EÚ.)

(1) Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 160.


Vykonávanie posilnenej spolupráce v oblasti dane z finančných transakcií *
PDF 558kWORD 49k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 3. júla 2013 o návrhu smernice Rady, ktorou sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti dane z finančných transakcií (COM(2013)0071 – C7-0049/2013 – 2013/0045(CNS))
P7_TA(2013)0312A7-0230/2013

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2013)0071),

–  so zreteľom na článok 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0049/2013),

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a na stanovisko Výboru pre rozpočet (A7-0230/2013),

1.  schvaľuje zmenený návrh Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby komplexným posúdením vplyvu a analýzou pomeru vynaložených prostriedkov k celkovému zisku preukázala, že pri akejkoľvek posilnenej spolupráci sa budú rešpektovať právomoci, práva a povinnosti členských štátov, ktoré sa jej nezúčastňujú;

3.  vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúcim spôsobom zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

5.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

6.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh smernice
Odôvodnenie 1
(1)  V roku 2011 Komisia konštatovala, že na všetkých úrovniach prebieha diskusia o ďalšom zdanení finančného sektora. Táto diskusia vychádza zo želania zaistiť, aby sa finančný sektor spravodlivo a podstatne podieľal na nákladoch spôsobených krízou a aby bol v budúcnosti zdanený spravodlivým spôsobom v porovnaní s inými sektormi, aby finančné inštitúcie nemali motiváciu na nadmerne rizikové činnosti, doplniť regulačné opatrenia zamerané na zamedzenie budúcim krízam a vytvoriť dodatočné príjmy do všeobecných rozpočtov alebo na osobitné politické účely.
(1)  V roku 2011 Komisia konštatovala, že na všetkých úrovniach prebieha diskusia o ďalšom zdanení finančného sektora. Táto diskusia vychádza zo želania zaistiť, aby sa finančný sektor spravodlivo a podstatne podieľal na nákladoch spôsobených krízou a aby bol v budúcnosti zdanený spravodlivým spôsobom v porovnaní s inými sektormi, aby finančné inštitúcie nemali motiváciu na nadmerne rizikové činnosti, doplniť regulačné opatrenia zamerané na zamedzenie budúcim krízam, obmedziť špekulácie a vytvoriť dodatočné príjmy do všeobecných rozpočtov, okrem iného ako príspevok k fiškálnej konsolidácii, alebo na osobitné politické účely smerom k udržateľnosti a stimulovaniu rastu, vzdelania a zamestnanosti, s osobitným zameraním na zamestnanosť mladých. Zavedenie dane z finančných transakcií (DFT) sa preto javí ako konštruktívny nástroj na rozdelenie a riadenie kapacity, ktorý vhodne doplní existujúce regulačné reformné iniciatívy.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh smernice
Odôvodnenie 1 a (nové)
(1a)  Podľa záverov Európskej rady z 8. februára 2013 o viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020 by sa mala časť príjmov z DFT prideliť do rozpočtu Únie ako skutočný vlastný zdroj. Využitie príjmu z DFT ako vlastného zdroja Únie je v rámci postupu posilnenej spolupráce možné, len ak by boli národné príspevky zúčastnených členských štátov do rozpočtu Únie znížené o rovnakú sumu a zabránilo by sa nepomernému príspevku zúčastnených členských štátov v porovnaní s nezúčastnenými členskými štátmi. Keď sa DFT zavedie na úrovni Únie, celá suma vlastných zdrojov z DFT alebo jej časť by sa mala pridať k národným príspevkom členských štátov, aby sa tak získali nové finančné zdroje na európske investície bez znižovania národných príspevkov zúčastnených členských štátov do rozpočtu Únie.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh smernice
Odôvodnenie 1 b (nové)
(1b)  Pred zavedením DFT by mala Komisia preukázať, že posilnená spolupráca nenaruší vnútorný trh ani hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť. Mala by tiež preukázať, že posilnená spolupráca nepredstavuje prekážku alebo diskrimináciu v súvislosti s obchodom medzi členskými štátmi, ani medzi nimi nenarúša hospodársku súťaž. Komisia by mala predložiť novú dôkladnú analýzu a posúdenie vplyvu dôsledkov návrhu na zavedenie spoločnej DFT na zúčastnené a nezúčastnené členské štáty, ako aj na vnútorný trh ako celok.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh smernice
Odôvodnenie 2 a (nové)
(2a)  DFT bude skutočne plniť svoj účel, len ak sa zavedie na svetovej úrovni. Posilnená spolupráca 11 členských štátov je preto prvým krokom k DFT na úrovni Únie a napokon na svetovej úrovni. Únia bude sústavne podporovať globálne zavedenie DFT a bude naliehavo žiadať, aby bola DFT zaradená do programu samitov G-20 a G-8.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh smernice
Odôvodnenie 3
(3)  S cieľom zabrániť narušeniam zapríčineným opatreniami jednostranne prijatými zúčastnenými členskými štátmi, berúc do úvahy mimoriadne vysokú mobilitu väčšiny príslušných finančných transakcií, a tým zlepšiť riadne fungovanie vnútorného trhu je dôležité, aby boli základné prvky dane z finančných transakcií v zúčastnených členských štátoch harmonizované na úrovni Únie. Tým by sa malo zabrániť podnecovaniu daňovej arbitráže medzi zúčastnenými členskými štátmi a narušeniu rozdelenia medzi finančné trhy v uvedených štátoch, ako aj možnostiam dvojitého zdanenia alebo nijakého zdanenia.
(3)   Niektoré z 11 zúčastnených členských štátov už zaviedli alebo práve zavádzajú určitú formu DFT. S cieľom zabrániť narušeniam zapríčineným opatreniami jednostranne prijatými zúčastnenými členskými štátmi, berúc do úvahy mimoriadne vysokú mobilitu väčšiny príslušných finančných transakcií, a tým zlepšiť riadne fungovanie vnútorného trhu je dôležité, aby boli základné prvky dane z finančných transakcií v zúčastnených členských štátoch harmonizované na úrovni Únie. Tým by sa malo zabrániť podnecovaniu daňovej arbitráže medzi zúčastnenými členskými štátmi a narušeniu rozdelenia medzi finančné trhy v uvedených štátoch, ako aj možnostiam dvojitého zdanenia alebo nijakého zdanenia.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh smernice
Odôvodnenie 3 a (nové)
(3a)  V súvislosti s výrazným pokrokom týkajúcim sa regulácie európskeho finančného trhu, napríklad nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/20122, smernice 2013/36/EÚ a tejto smernice, by mali zúčastnené členské štáty, ktoré zaviedli bankové dane v súvislosti s nedávnou finančnou krízou, preskúmať nevyhnutnosť týchto daní a ich zlučiteľnosť s pravidlami a cieľmi právnych predpisov Únie a vnútorného trhu.
2 Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh smernice
Odôvodnenie 3 b (nové)
(3b)  Žiadna harmonizácia DFT medzi zúčastnenými členskými štátmi by nemala viesť k extrateritoriálnemu zdaneniu, ktoré by narušilo potenciálny daňový základ v nezúčastnených členských štátoch.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh smernice
Odôvodnenie 4
(4)  V záujme zlepšenia fungovania vnútorného trhu, najmä na zabránenie narušeniu medzi zúčastnenými členskými štátmi, by sa daň z finančných transakcií mala uplatňovať na široko určenú škálu finančných inštitúcií a transakcií, na obchodovanie so širokou škálou finančných nástrojov vrátane štruktúrovaných produktov, a to tak na organizovaných, ako aj „mimoburzových trhoch“, a tiež na uzatváranie všetkých derivátových zmlúv a podstatné zmeny dotknutých operácií.
(4)  V záujme zlepšenia fungovania vnútorného trhu, najmä na zabránenie narušeniu medzi zúčastnenými členskými štátmi, s cieľom obmedziť možnosti daňových podvodov, daňových únikov a agresívneho daňového plánovania, presunu rizika a regulatórnu arbitráž, by sa daň z finančných transakcií mala uplatňovať na široko určenú škálu finančných inštitúcií a transakcií, na obchodovanie so širokou škálou finančných nástrojov vrátane štruktúrovaných produktov, a to tak na organizovaných, ako aj „mimoburzových trhoch“, a tiež na uzatváranie všetkých derivátových zmlúv vrátane diferenčných zmlúv, menových spotov na devízových trhoch a špekulatívnych forwardových transakcií a na podstatné zmeny dotknutých operácií.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh smernice
Odôvodnenie 8
(8)  S výnimkou uzatvorenia alebo podstatnej zmeny derivátových zmlúv by sa z rozsahu pôsobnosti dane z finančných transakcií mali vylúčiť obchody na primárnych trhoch a transakcie týkajúce sa občanov a podnikov, ako sú uzatváranie poistných zmlúv, hypotekárne úvery, spotrebiteľské úvery alebo platobné služby, aby sa nenarušilo zvyšovanie kapitálu spoločnosťami a vládami a aby sa zabránilo vplyvu na domácnosti.
(8)  S výnimkou uzatvorenia alebo podstatnej zmeny derivátových zmlúv by sa z rozsahu pôsobnosti dane z finančných transakcií mali vylúčiť obchody na primárnych trhoch a transakcie týkajúce sa občanov a podnikov, ako sú uzatváranie poistných zmlúv, hypotekárne úvery, spotrebiteľské úvery alebo platobné služby, aby sa nenarušilo zvyšovanie kapitálu spoločnosťami a vládami a aby sa zabránilo nepriaznivému vplyvu na domácnosti a reálnu ekonomiku.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh smernice
Odôvodnenie 13 a (nové)
(13a)  S cieľom posilniť pozíciu regulovaných trhov, a najmä obchodovania na burze, ktoré je prísne regulované, riadené a transparentné v porovnaní s neregulovaným, menej kontrolovaným a menej transparentným obchodovaním mimo burzy, by mali členské štáty uplatniť vyššie daňové sadzby na transakcie mimo burzy. Tým sa umožní podnietiť presun obchodovania z trhov s malou alebo žiadnou reguláciu na regulované trhy. Vyššia sadzba by sa nemala uplatňovať na finančné transakcie s OTC derivátmi, keďže tie objektívne znižujú riziko a slúžia tak reálnej ekonomike.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh smernice
Odôvodnenie 15 a (nové)
(15a)  Nefinančné podniky vykonávajú na finančných trhoch významné operácie s cieľom znížiť riziká priamo súvisiace s ich obchodnou činnosťou. Pokiaľ tieto inštitúcie vykonávajú takéto operácie, nemala by sa na ne DFT vzťahovať. Ak však nefinačné podniky vykonávajú špekulatívne operácie, ktoré nesúvisia so znížením rizika spojeného s ich obchodnou činnosťou, mali by sa chápať ako finančné inštitúcie a podliehať DFT.
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh smernice
Odôvodnenie 15 b (nové)
(15b)  S cieľom zabezpečiť, aby bolo vyhýbanie sa daňovým povinnostiam spojené s vysokými nákladmi a nízkym ziskom, a zaistiť lepšie presadzovanie, je potrebné doplniť zásadu miesta pobytu a zásadu emisie o „zásadu prenosu právneho nároku“.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh smernice
Odôvodnenie 15 c (nové)
(15c)  Komisia by prípadne mala začať rokovania s tretími krajinami, aby uľahčila výber dane z finančných transakcií. Komisia by mala takisto zrevidovať svoju definíciu nespolupracujúcich jurisdikcií a príslušným spôsobom aktualizovať svoj akčný plán zameraný proti daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh smernice
Odôvodnenie 16
(16)  Na dosiahnutie cieľa harmonizácie spoločnej dane z finančných transakcií by sa minimálne daňové sadzby mali stanoviť na dostatočne vysokej úrovni. Zároveň musia byť dostatočne nízke na to, aby sa minimalizovali riziká premiestnenia.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh smernice
Odôvodnenie 19
(19)  Zúčastnené členské štáty by v záujme zabránenia daňovým podvodom a únikom mali byť povinné prijať primerané opatrenia.
(19)  Zúčastnené členské štáty by v záujme zabránenia daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu, napr. substitúcii, mali byť povinné prijať primerané opatrenia.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh smernice
Odôvodnenie 19 a (nové)
(19a)  Komisia by mala zriadiť expertnú pracovnú skupinu (výbor pre daň z finančných transakcií) zloženú zo zástupcov všetkých členských štátov, Komisie, Európskej centrálnej banky (ECB) a Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy, ESMA) s cieľom posúdiť účinné vykonávanie tejto smernice a zamedziť daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu a chrániť celistvosť vnútorného trhu. Výbor pre DFT by mal dohliadať na finančné transakcie s cieľom zisťovať zneužívanie uvedené v článku 14, navrhovať protiopatrenia riadnym spôsobom a v prípade potreby koordinovať ich vykonávanie na vnútroštátnej úrovni. Výbor by mal v plnej miere uplatňovať právo Únie v oblasti daní a regulácie finančných služieb a v oblasti nástrojov spolupráce v daňových záležitostiach, ktoré vytvorili medzinárodné organizácie vrátane OECD a Rady Európy. V prípade potreby by mali mať zástupcovia zúčastnených členských štátov možnosť vytvárať podskupiny, ktoré sa budú zaoberať otázkami súvisiacimi s uplatňovaním DFT, ktoré sa netýkajú nezúčastnených členských štátov.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh smernice
Odôvodnenie 19 b (nové)
(19b)  Členské štáty majú podľa smernice 2011/16/EÚ povinnosť administratívne spolupracovať v oblasti daní a vzájomne si pomáhať pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa daní, poplatkov a ďalších opatrení podľa smernice 2010/24/EÚ.
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh smernice
Odôvodnenie 21
(21)  S cieľom umožniť prijatie podrobnejších pravidiel v určitých technických oblastiach týkajúcich sa povinností registrácie, účtovníctva, vykazovania a iných povinností zameraných na zaistenie toho, aby daň z finančných transakcií splatná daňovým orgánom bola účinne zaplatená daňovým orgánom, a ich prípadnej včasnej úpravy by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o stanovenie opatrení potrebných na tento účel. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Rade.
(21)  S cieľom umožniť prijatie podrobnejších pravidiel v určitých technických oblastiach týkajúcich sa povinností registrácie, účtovníctva, vykazovania a iných povinností zameraných na zaistenie toho, aby daň z finančných transakcií splatná daňovým orgánom bola účinne zaplatená daňovým orgánom, a ich prípadnej včasnej úpravy by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o stanovenie opatrení potrebných na tento účel. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1 – bod 2 – písmeno c
(c) uzatvorenie derivátových zmlúv pred vysporiadaním alebo vyrovnaním;
c) uzatvorenie derivátových zmlúv vrátane diferenčných zmlúv a špekulatívnych forwardových transakcií pred vysporiadaním alebo vyrovnaním;
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1 – bod 2 – písmeno c a (nové)
ca) menové spoty na devízových trhoch;
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1 – bod 2 – písmeno e
(e) zmluva o spätnej kúpe, zmluva o spätnom predaji, zmluva o požičiavaní a vypožičiavaní cenných papierov;
e) zmluva o spätnej kúpe, zmluva o spätnom predaji, zmluva o požičiavaní a vypožičiavaní cenných papierov vrátane zrušených príkazov pri vysokofrekvenčnom obchodovaní;
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1 – bod 3 a (nový)
(3a) „štátny emitent“ je štátny emitent vymedzený v článku 2 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 236/2012;
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1 – bod 3 b (nový)
(3b) „štátny dlhový nástroj“ je štátny dlhový nástroj vymedzený v článku 2 ods. 1 písm. f) nariadenia (EÚ) č. 236/2012;
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1 – bod 7 a (nový)
(7a) „rastový trh MSP“ je multiobchodný nástroj registrovaný ako rastový trh MSP v súlade s článkom 35 smernice [MiFID];
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1 – bod 12 a (nový)
(12a) „vysokofrekvenčné obchodovanie“ je algoritmické obchodovanie s finančnými nástrojmi rýchlosťou, kedy sa fyzická latencia mechanizmu na prenos, zrušenie alebo zmenu príkazu stáva rozhodujúcim faktorom z hľadiska času potrebného na zaslanie inštrukcie obchodnému miestu alebo na vykonanie transakcie;
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1 – bod 12 b (nový)
(12b) „stratégia vysokofrekvenčného obchodovania“ je stratégia obchodovania s finančným nástrojom na vlastný účet, ktorá zahŕňa vysokofrekvenčné obchodovanie a má aspoň dve z týchto charakteristík:
i) využíva služby spoločného umiestnenia, priameho trhového prístupu alebo blízkeho hosťovania;
ii) týka sa denného obratu portfólia vo výške najmenej 50 %;
iii) podiel zrušených príkazov (vrátane čiastočného zrušenia) presahuje 20 %;
iv) väčšina prijatých pozícií sa zlikviduje v ten istý deň;
v) viac ako 50 % príkazov alebo transakcií sa vykonáva na miestach obchodovania, ktoré ponúkajú zľavy alebo rabaty na príkazy, ktoré poskytujú likviditu a sú oprávnené na takéto rabaty.
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 2
2.  Každá z operácií uvedených v odseku 1 bode 2 písm. a), b), c) a e) sa považuje za operáciu, pri ktorej vzniká jedna finančná transakcia. Každá výmena uvedená v odseku 1 bode 2 písm. d) sa považuje za výmenu, pri ktorej vznikajú dve finančné transakcie. Každá podstatná zmena operácie uvedenej v odseku 1 bode 2 písm. a) až e) sa považuje za novú operáciu rovnakého typu ako pôvodná operácia. Zmena sa považuje za podstatnú najmä vtedy, ak pri nej dochádza k nahradeniu aspoň jednej strany, v prípade, že sa zmení cieľ alebo rozsah pôsobnosti operácie, vrátane jej časovej pôsobnosti, alebo dohodnuté protiplnenie, alebo ak by z pôvodnej operácie vyplývala vyššia daň, ak by bola uzavretá v zmenenej forme.
2.  Každá z operácií uvedených v odseku 1 bode 2 písm. a), b), c) a e) sa považuje za operáciu, pri ktorej vzniká jedna finančná transakcia. Každá výmena uvedená v odseku 1 bode 2 písm. d) sa považuje za výmenu, pri ktorej vznikajú dve finančné transakcie. Každá podstatná zmena operácie uvedenej v odseku 1 bode 2 písm. a) až e) sa považuje za novú operáciu rovnakého typu ako pôvodná operácia. Zmena sa považuje za podstatnú najmä vtedy, ak pri nej dochádza k nahradeniu aspoň jednej strany, v prípade, že sa zmení cieľ alebo rozsah pôsobnosti operácie, vrátane jej časovej pôsobnosti, alebo dohodnuté protiplnenie, alebo ak by z pôvodnej operácie vyplývala vyššia daň, ak by bola uzavretá v zmenenej forme. Žiadna novácia transakcií vykonávaných na účely klíringu alebo zúčtovania centrálnou protistranou alebo iným klíringovým ústavom alebo prevádzkovateľom mechanizmu zúčtovania alebo interoperabilnými systémami definovanými v smernici 98/26/ES nepredstavuje podstatnú zmenu podľa tohto odseku.
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 3 – písmeno d
(d) ak priemerná ročná hodnota finančných transakcií v dvoch za sebou idúcich kalendárnych rokov nepresiahne päťdesiat percent celkového priemerného čistého ročného obratu podľa článku 28 smernice 78/660/EHS, dotknutý podnik, inštitúcia, subjekt alebo osoba má nárok na to, aby na požiadanie nebol považovaný alebo ďalej považovaný za finančnú inštitúciu.
(d) ak priemerná ročná hodnota finančných transakcií v dvoch za sebou idúcich kalendárnych rokov nepresiahne 20 % celkového priemerného čistého ročného obratu podľa článku 28 smernice 78/660/EHS, dotknutý podnik, inštitúcia, subjekt alebo osoba má nárok na to, aby na požiadanie nebol považovaný alebo ďalej považovaný za finančnú inštitúciu.
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 3 – písmeno d a (nové)
da) pri výpočte ročnej priemernej hodnoty finančných transakcií uvedenej v tomto písmene sa nijako nezohľadňujú finančné transakcie týkajúce sa derivátových zmlúv na iné než OTC deriváty, ktoré spĺňajú jedno z kritérií uvedených v článku 10 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 149/2013 z 19. decembra 2012, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o regulačné technické normy týkajúce sa nepriamych zúčtovacích mechanizmov, zúčtovacej povinnosti, verejného archívu, prístupu k miestu obchodovania, nefinančných protistrán, postupov zmierňovania rizika pre zmluvy o OTC derivátoch, ktoré centrálna protistrana nezúčtovala1.
1Ú. v. EÚ L 52, 23.2.2013, s. 11.
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh smernice
Článok 3 – odsek 1 a (nový)
1a.  V prípade uplatňovania DFT v iných členských štátoch ako 11 zúčastnených členských štátov sa DFT rozšíri na tieto ostatné členské štáty na základe spoločných podmienok.
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh smernice
Článok 3 – odsek 2 – písmeno a
(a) centrálne protistrany, ak vykonávajú funkciu centrálnej protistrany;
a) centrálne protistrany, ak vykonávajú funkciu centrálnej protistrany, alebo iné klíringové ústavy, zúčtovací agenti či systémy definované v smernici 98/26/ES, ak vykonávajú funkciu klíringu vrátane akejkoľvek prípadnej novácie alebo zúčtovania;
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh smernice
Článok 3 – odsek 2 – písmeno c a (nové)
ca) rastové trhy MSP;
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh smernice
Článok 3 – odsek 2 – písmeno c b (nový)
cb) osoba, ktorá neustále prejavuje na finančných trhoch svoj záujem obchodovať na vlastný účet tým, že kupuje a predáva finančné nástroje za vlastný kapitál (tvorca trhu), keď vo svojej úlohe poskytovateľa likvidity vykonáva základnú funkciu, pokiaľ ide o nelikvidné dlhopisy a akcie, ako sa uvádza v zmluve medzi tvorcom trhu a organizovaným miestom, kde sa vykonáva finančná transakcia, a ak táto transakcia nie je súčasťou stratégie vysokofrekvenčného obchodovania.
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh smernice
Článok 3 – odsek 2 – pododsek 1 a (nový)
Komisia prijme v súlade s článkom 16 delegované akty stanovujúce podmienky, za ktorých sa bude na účely tejto smernice finančný nástroj považovať za nelikvidný.

Pozmeňujúci návrh 35
Návrh smernice
Článok 3 – odsek 4 – písmeno g a (nové)
ga) presun práva nakladať s finančným nástrojom ako vlastník a akákoľvek rovnocenná operácia zahŕňajúca presun rizika spojeného s finančným nástrojom medzi subjektmi skupiny alebo medzi subjektmi siete decentralizovaných bánk, ak sa tieto presuny vykonávajú s cieľom splniť právne alebo prudenciálne požiadavky likvidity, ktoré sú stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo právnymi predpismi Únie.
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh smernice
Článok 4 – odsek 1 – písmeno e a (nové)
ea) je pobočkou inštitúcie usadenej v zúčastnenom členskom štáte podľa písmena c);
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh smernice
Článok 4 – odsek 1 – písmeno g
(g) je stranou finančnej transakcie so štruktúrovaným produktom alebo s jedným z finančných nástrojov uvedených v oddiele C prílohy I k smernici 2004/39/ES vydaným na území uvedeného členského štátu okrem nástrojov uvedených v bodoch 4 až 10 uvedeného oddielu, s ktorými sa neobchoduje v organizovanej platforme, a koná na vlastný účet alebo na účet inej osoby, alebo koná v mene strany transakcie.
g) je stranou finančnej transakcie so štruktúrovaným produktom alebo s jedným z finančných nástrojov uvedených v oddiele C prílohy I k smernici 2004/39/ES vydaným na území uvedeného členského štátu a koná na vlastný účet alebo na účet inej osoby, alebo koná v mene strany transakcie.
Pozmeňujúci návrh 38
Návrh smernice
Článok 4 – odsek 2 a (nový)
2a.  Na účely tejto smernice sa finančný nástroj považuje za vydaný na území zúčastneného členského štátu, ak je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok:
a) ide o cenný papier alebo derivát súvisiaci s týmto cenným papierom, pričom sídlo emitenta cenného papiera sa nachádza v tomto členskom štáte;
b) ide o derivát mimo derivátu uvedeného v písmene a) a je povolený na obchodovanie v rámci organizovanej platformy, pričom verejné právo upravujúce obchodovanie vykonávané v rámci systémov platformy je právom tohto členského štátu;
c) ide o finančný nástroj mimo finančného nástroja uvedeného v písmenách a) alebo b), ktorý je zúčtovaný centrálnou protistranou alebo iným klíringovým ústavom alebo zúčtovacím agentom či systémom definovaným v smernici 98/26/ES, ak je právo, ktorým sa riadi centrálna protistrana alebo dotknutý systém, právom tohto členského štátu;
d) ide o finančný nástroj mimo finančného nástroja uvedeného v písmenách a), b) alebo c), pričom platné právo týkajúce sa dohody, podľa ktorej sa vykonáva transakcia s príslušným finančným nástrojom, je právom tohto členského štátu;
e) ide o štruktúrovaný nástroj, pričom minimálne 50 % hodnoty aktív, ktoré podporujú tento štruktúrovaný nástroj, sa týka finančných nástrojov vydaných právnickou osobou, ktorá je registrovaná v zúčastnenom členskom štáte.
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh smernice
Článok 4 a (nový)
Článok 4a

Prenos právneho nároku

1.  Finančná transakcia, v súvislosti s ktorou sa nevybrala žiadna daň z finančných transakcií, sa považuje za právne neúčinnú a nemá za následok prenos právneho nároku na podkladový nástroj.
2.  Finančná transakcia, v súvislosti s ktorou sa nevybrala žiadna daň z finančných transakcií, sa považuje za finančnú transakciu, ktorá nespĺňa podmienky pre centrálne zúčtovanie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov1 alebo požiadavky na vlastné zdroje podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 27. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách pre úverové inštitúcie a investičné spoločnosti.
3.  V prípade automatických elektronických platobných systémov s účasťou alebo bez účasti zúčtovacích agentov platenia môžu príjmové orgány členského štátu vytvoriť systém automatického elektronického výberu dane z finančných transakcií a osvedčení o prenose právneho nároku.
1 Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1.
Pozmeňujúci návrh 40
Návrh smernice
Článok 9 – odsek 2 – pododsek 2
Tieto sadzby nesmú byť nižšie ako:

Tieto sadzby :

(a) 0,1 % v prípade finančných transakcií uvedených v článku 6;
a) 0,1 % v prípade finančných transakcií uvedených v článku 6, okrem transakcií uvedených v článku 2 ods. 1 bode 5, s dátumom splatnosti do troch mesiacov;
(b) 0,01 % v prípade finančných transakcií uvedených v článku 7.
b) 0,01 % v súvislosti s finančnými transakciami uvedenými v článku 7;
ba) 0,01 % v prípade finančných transakcií uvedených v článku 2 ods. 1 bode 5, s dátumom splatnosti do troch mesiacov.
Pozmeňujúci návrh 41
Návrh smernice
Článok 9 – odsek 3 a (nový)
3a.  Bez ohľadu na odsek 3 zúčastnené členské štáty uplatnia na OTC finančné transakcie uvedené v článkoch 6 a 7 vyššiu sadzbu, ako je uvedená v odseku 2. Finančné transakcie s OTC derivátmi, ktoré objektívne a merateľne zmierňujú riziká vymedzené v článku 10 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 149/2013, nepodliehajú tejto vyššej sadzbe.
Pozmeňujúci návrh 42
Návrh smernice
Článok 11 – odsek 2
2.  Komisia môže v súlade s článkom 16 prijať delegované akty, v ktorých stanoví opatrenia, ktoré majú zúčastnené členské štáty prijať v súlade s odsekom 1.
2.  Komisia v súlade s článkom 16 prijíma delegované akty, v ktorých stanoví opatrenia, ktoré majú zúčastnené členské štáty prijať v súlade s odsekom 1.
Pozmeňujúci návrh 43
Návrh smernice
Článok 11 – odsek 5 – pododsek 2
Komisia môže prijať vykonávacie akty, v ktorých stanoví jednotné spôsoby výberu splatnej dane z finančných transakcií. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 18 ods. 2.

Komisia prijíma vykonávacie akty, v ktorých stanoví jednotné spôsoby výberu splatnej dane z finančných transakcií a predchádzania daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu. Členské štáty môžu prijať ďalšie opatrenia. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 18 ods. 2.

Pozmeňujúci návrh 44
Návrh smernice
Článok 11 – odsek 6 a (nový)
6a.  Administratívna záťaž uvalená na daňové orgány zavedením DFT sa udrží na minimálnej úrovni. Komisia preto podporí spoluprácu medzi daňovými orgánmi jednotlivých štátov.
Pozmeňujúci návrh 45
Návrh smernice
Článok 11 – odsek 6 b (nový)
6b.  Členské štáty každoročne predkladajú Komisii a Eurostatu údaje o objemoch transakcií, z ktorých boli získané príjmy, a to podľa typu inštitúcie. Túto informáciu zverejnia.
Pozmeňujúci návrh 46
Návrh smernice
Článok 12
Zúčastnené členské štáty prijmú opatrenia na predchádzanie daňovým podvodom a únikom.

Zúčastnené členské štáty prijmú opatrenia na predchádzanie daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu.

Pozmeňujúci návrh 47
Návrh smernice
Článok 15 a (nový)
1.  Komisia zriadi expertnú pracovnú skupinu (výbor pre daň z finančných transakcií) zloženú zo zástupcov všetkých členských štátov, Komisie, ECB a ESMA s cieľom pomôcť zúčastneným členským štátom pri účinnom vykonávaní tejto smernice, zamedziť daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu a chrániť celistvosť vnútorného trhu.
2.  Výbor pre DFT posudzuje účinné vykonávanie tejto smernice, posudzuje účinok na vnútorný trh a odhaľuje systémy vyhýbania sa daňovým povinnostiam vrátane spôsobov zneužívania definovaných v článku 14 s cieľom navrhnúť podľa potreby protiopatrenia, pričom v plnej miere využíva právne predpisy Únie v oblasti zdaňovania a regulácie finančných služieb a nástroje na spoluprácu v daňových záležitostiach, ktoré ustanovili medzinárodné organizácie.
3.  S cieľom posúdiť záležitosti týkajúce sa účinného vykonávania DFT môžu zúčastnené členské štátny vytvárať podskupiny výboru pre DTT, ktoré pozostávajú zo zástupcov zúčastnených členských štátov. Podvýbor sa zaoberá len otázkami súvisiacimi s uplatňovaním DFT, ktoré sa netýkajú nezúčastnených členských štátov.
Pozmeňujúci návrh 48
Návrh smernice
Článok 16 – odsek 2
2.  Delegovanie právomocí uvedených v článku 11 ods. 2 sa udeľuje na dobu neurčitú od dátumu uvedeného v článku 19.
2.  Delegovanie právomocí uvedených v článku 11 ods. 2 sa udeľuje na dobu neurčitú od dátumu uvedeného v článku 21.
Pozmeňujúci návrh 49
Návrh smernice
Článok 16 – odsek 3
3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 11 ods. 2 môže Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 11 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
Pozmeňujúci návrh 50
Návrh smernice
Článok 16 – odsek 4
4.  Komisia oznamuje delegovaný akt Rade hneď po jeho prijatí.
4.  Komisia oznamuje delegovaný akt súčasne Európskemu parlamentu a Rade hneď po jeho prijatí.
Pozmeňujúci návrh 51
Návrh smernice
Článok 16 – odsek 5
5.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 11 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Rada voči nemu nevzniesla námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Rada informovala Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
5.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 11 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament ani Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Pozmeňujúci návrh 52
Návrh smernice
Článok 19 – odsek 1
1.  Každých päť rokov a prvý raz do 31. decembra 2016 Komisia predloží Rade správu o uplatňovaní tejto smernice a prípadne návrh.
1.  Každé tri roky a prvý raz do 31. decembra 2016 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice a prípadne predloží návrh.
Pozmeňujúci návrh 53
Návrh smernice
Článok 19 – odsek 2
V uvedenej správe Komisia aspoň preskúma vplyv dane z finančných transakcií na riadne fungovanie vnútorného trhu, finančné trhy a reálne hospodárstvo a zohľadní pokrok dosiahnutý v oblasti zdaňovania finančného sektora v medzinárodnom kontexte.

V uvedenej správe Komisia aspoň preskúma vplyv dane z finančných transakcií na riadne fungovanie vnútorného trhu, finančné trhy a reálne hospodárstvo a zohľadní pokrok dosiahnutý v oblasti zdaňovania finančného sektora v medzinárodnom kontexte. Na základe výsledkov tohto preskúmania sa vykonajú potrebné úpravy.

Pozmeňujúci návrh 54
Návrh smernice
Článok 19 – odsek 2 a (nový)
Okrem toho Komisia posúdi vplyv niektorých ustanovení, napr. vhodný rozsah DFT a daňovú sadzbu v súvislosti s penzijnými fondmi, pričom zohľadní rôzne rizikové profily a obchodné modely.

Pozmeňujúci návrh 55
Návrh smernice
Článok 20 – odsek 1 – pododsek 2 a (nový)
Pre nástroje uvedené v článku 2 ods. 1 bode 3a je sadzba uvedená v článku 9 ods. 2 písm. a) 0,05% do 1. januára 2017.

Pre inštitúcie uvedené v článku 2 ods. 1 bod 8 písm. f) je sadzba uvedená v článku 9 ods. 2 písm. a) 0,05% a sadzba uvedená v článku 9 ods. 2 písm. b) 0,005 % do 1. januára 2017.


Prijatie eura Lotyšskom od 1. januára 2014 *
PDF 213kWORD 25k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 3. júla 2013 o návrhu rozhodnutia Rady o prijatí eura Lotyšskom od 1. januára 2014 (COM(2013)0345 – C7-0183/2013 – 2013/0190(NLE))
P7_TA(2013)0313A7-0237/2013

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2013)0345),

–  so zreteľom na správu Komisie o konvergencii za rok 2013 (COM(2013)0341) a na správu Európskej centrálnej banky o konvergencii z júna 2013 týkajúcu sa Lotyšska,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie pripojený k správe Komisie o konvergencii Lotyšska za rok 2013 (SWD(2013)0196),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2006 o rozširovaní eurozóny(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. júna 2007 o zlepšení spôsobu konzultácie s Parlamentom v postupoch týkajúcich sa rozšírenia eurozóny(2),

–  so zreteľom na článok 140 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0183/2013),

–  so zreteľom na článok 83 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0237/2013),

A.  keďže v článku 140 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že dosiahnutie vysokého stupňa udržateľnej konvergencie sa posudzuje na základe plnenia nasledujúcich kritérií zo strany členských štátov: dosiahnutie vysokého stupňa cenovej stability, udržateľnosť stability stavu štátnych finančných prostriedkov; sledovanie normálneho fluktuačného rozpätia stanoveného mechanizmom výmenných kurzov a stálosť konvergencie dosiahnutej členským štátom a jeho účasti v mechanizme výmenných kurzov Európskeho menového systému, ktorá sa odráža v dlhodobých úrovniach úrokovej miery (maastrichtské kritériá);

B.  keďže Lotyšsko splnilo maastrichtské kritériá v súlade s článkom 140 ZFEÚ a Protokolom č. 13 o kritériách konvergencie, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k ZFEÚ;

C.  keďže spravodajca navštívil Lotyšsko, aby posúdil jeho pripravenosť na vstup do eurozóny;

D.  keďže obyvatelia Lotyšska vynaložili mimoriadne úsilie o prekonanie finančnej krízy a vrátili sa späť na cestu konkurencieschopnosti a rastu;

1.  schvaľuje návrh Komisie;

2.  súhlasí s tým, aby Lotyšsko 1. januára 2014 prijalo euro;

3.  konštatuje, že hodnotenie Komisie a Európskej centrálnej banky (ECB) sa uskutočnilo v podmienkach svetovej finančnej krízy, ktorá ovplyvnila vyhliadky na nominálnu konvergenciu mnohých iných členských štátov a predovšetkým vyvolala výrazný cyklický trend poklesu miery inflácie;

4.  poznamenáva najmä, že svetová finančná kríza tvrdo zasiahla Lotyšsko z hľadiska chudoby, nezamestnanosti a demografického vývoja; naliehavo vyzýva Lotyšsko a jeho partnerov v Únii, aby zaviedli prísne makroprudenciálne normy s cieľom zamedziť neudržateľným kapitálovým tokom a trendom v oblasti úverového rastu, ktoré bolo možné zaznamenať v čase pred krízou;

5.  konštatuje, že Lotyšsko spĺňa kritériá vďaka odhodlanému, presvedčivému a udržateľnému úsiliu lotyšskej vlády a lotyšských občanov; poukazuje na to, že celková udržateľnosť makroekonomickej a finančnej situácie bude závisieť od vykonávania vyvážených a ďalekosiahlych reforiem, ktorých cieľom je spojiť disciplínu so solidaritou, a od dlhodobo udržateľných investícií nielen v Lotyšsku, ale aj v hospodárskej a menovej únii ako celku;

6.  konštatuje, že ECB vo svojej správe o konvergencii za rok 2013 vyjadrila určité obavy v súvislosti s dlhodobou udržateľnosťou hospodárskej konvergencie Lotyšska; zdôrazňuje najmä tieto v nej uvedené vyjadrenia a odporúčania:

   vstup do menovej únie znamená vzdať sa menových a devízových nástrojov, pričom sa zvýši význam vnútornej flexibility a odolnosti; orgány by preto popri opatreniach uskutočnených od roku 2009 mali zvážiť spôsoby, ako ďalej posilniť alternatívne nástroje proticyklickej politiky, ktoré majú k dispozícii;
   Lotyšsko musí pokračovať na ceste komplexnej fiškálnej konsolidácie v súlade s požiadavkami Paktu stability a rastu a zaviesť a dodržiavať fiškálny rámec, ktorý pomôže zabrániť návratu k procyklickým politikám v budúcnosti;
   tak potreba silnejšieho inštitucionálneho prostredia, ako aj skutočnosť, že tieňová ekonomika je podľa odhadov stále pomerne rozsiahla i napriek tomu, že sa jej objem zmenšuje, vedú nielen k stratám vo verejných príjmoch, ale tiež narúšajú hospodársku súťaž, poškodzujú konkurencieschopnosť Lotyšska a znižujú príťažlivosť krajiny z hľadiska priamych zahraničných investícií, a tým bránia dlhodobým investíciám a produktivite; domnieva sa, že tieto obavy treba brať vážne, najmä pokiaľ sa aktuálne trendy týkajúce sa inflácie a finančných tokov zmenia; usudzuje však, že tieto obavy nemenia celkové kladné hodnotenie pripravenosti Lotyšska prijať euro;

7.  vyzýva lotyšskú vládu, aby si s ohľadom na prípadné budúce makroekonomické nerovnováhy a riziká ohrozujúce cenovú stabilitu, ako aj na zabezpečenie nápravy nerovnováh zistených Komisiou v rámci správy o mechanizme varovania, zachovala svoju obozretnú fiškálnu politiku, ako aj všeobecné politiky zamerané na zabezpečenie stability; konštatuje, že cenová stabilita v Lotyšsku je veľmi závislá od dynamiky cien komodít v dôsledku nízkej energetickej efektívnosti a vysokej miery dovozu energie z jedného zdroja v zložení spotrebného koša; vyzýva lotyšskú vládu, aby v tomto ohľade dosiahla zlepšenia a vo všeobecnosti zintenzívnila svoje úsilie o dosiahnutie všetkých vnútroštátnych cieľov v rámci stratégie Európa 2020;

8.  vyjadruje znepokojenie nad nízkou podporou, ktorú má v súčasnosti prijatie eura medzi lotyšskými občanmi; vyzýva lotyšskú vládu a orgány, aby v záujme zabezpečenia väčšej podpory prijatia eura u verejnosti aktívnejšie komunikovali so svojimi občanmi; vyzýva lotyšskú vládu a orgány, aby aj naďalej pokračovali vo svojej informačnej a komunikačnej kampani s cieľom osloviť všetkých lotyšských občanov;

9.  vyzýva lotyšskú vládu, aby štrukturálne nedostatky na trhu práce riešila vhodnými štrukturálnymi a vzdelávacími reformami; vyzýva lotyšskú vládu, aby sa predovšetkým zaoberala mierou chudoby a rozširujúcou sa priepasťou, pokiaľ ide o rozdiely v príjmoch;

10.  uznáva stabilitu lotyšského bankového sektora v priebehu posledných troch rokov; poukazuje však na to, že bankový obchodný model čelil v prvej fáze svetovej finančnej krízy vážnym problémom; zdôrazňuje, že zrúteniu lotyšského finančného systému sa v tom čase predišlo len vďaka pomoci Únie a MMF; víta nedávne reformy zamerané na posilnenie regulácie lotyšských bánk poskytujúcich možnosť vkladov nerezidentov; vyzýva lotyšské orgány, aby zabezpečili zachovanie prísneho dohľadu nad týmito bankami a vykonanie ďalších primeraných opatrení na riadenie rizík; ďalej vyzýva lotyšské orgány, aby zostali opatrné, pokiaľ ide o prípadný nesúlad medzi bankovými štruktúrami splatnosti aktív a pasív, ktorý možno z hľadiska finančnej stability považovať za nebezpečenstvo;

11.  vyzýva lotyšské orgány, aby zachovali doterajší priebeh praktických príprav a zaistili tak hladký prechod na euro; vyzýva lotyšskú vládu, aby zaviedla náležité kontrolné mechanizmy, ktorými sa zabezpečí, aby zavedenie eura nebolo využité na skryté zvyšovanie cien;

12.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

13.  vyjadruje poľutovanie nad veľmi krátkou lehotou, ktorá bola Európskemu parlamentu poskytnutá na vydanie stanoviska v súlade s článkom 140 ZFEÚ; žiada Komisiu a členské štáty plánujúce prijať euro, aby stanovili primeranú lehotu, ktorá Európskemu parlamentu umožní, aby svoje stanovisko vypracoval na základe komplexnejšej a inkluzívnejšej diskusie;

14.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

15.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii, Európskej centrálnej banke, Euroskupine a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 298 E, 8.12.2006, s. 249.
(2) Ú. v. EÚ C 146 E, 12.6.2008, s. 251.


Bezpečnosť cestnej premávky
PDF 291kWORD 25k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. júla 2013 o bezpečnosti cestnej premávky na roky 2011 – 2020 – prvé medzníky na ceste k stratégii proti zraneniam (2013/2670(RSP))
P7_TA(2013)0314B7-0318/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2011 o bezpečnosti cestnej premávky na roky 2011 – 2020(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2011 o pláne jednotného európskeho dopravného priestoru – vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Smerom k európskemu priestoru bezpečnosti cestnej premávky – politické usmernenia pre bezpečnosť cestnej premávky na roky 2011 –2020 (COM(2010)0389),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom O plnení cieľa 6 politických usmernení Komisie pre bezpečnosť cestnej premávky na roky 2011 –2020 – prvé medzníky na ceste k stratégii proti zraneniam (SWD(2013)0094),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov s názvom Politické usmernenia pre bezpečnosť cestnej premávky na roky 2011 – 2020(3),

–  so zreteľom na Svetovú správu o prevencii zranení v rámci cestnej premávky, spoločne publikovanú v roku 2004 Svetovou bankou a Svetovou zdravotníckou organizáciou,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2012 o systéme eCall: nové služby čísla 112 pre občanov(4),

–  so zreteľom na otázku Komisii o bezpečnosti cestnej premávky na roky 2011 – 2020 – prvé medzníky na ceste k stratégii proti zraneniam (O-000061/2013 – B7-0211/2013),

–  so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku

A.  keďže v roku 2011 zahynulo pri dopravných nehodách v Európskej únii viac ako 30 000 osôb a takmer 1 500 000 osôb bolo zranených (viac ako 250 000 z nich bolo ťažko zranených);

B.  keďže na jednu nehodu, pri ktorej došlo k úmrtiu, pripadajú štyri nehody vedúce k trvalej invalidite, 40 nehôd s ľahkými zraneniami a 10 nehôd s ťažkými zraneniami;

C.  keďže polovica nehôd, pri ktorých došlo k ťažkým zraneniam, sa odohrala v mestských oblastiach a ich účastníkmi boli najmä chodci, motocyklisti a cyklisti (vrátane užívateľov elektrobicyklov) a ostatní zraniteľní účastníci cestnej premávky;

D.  keďže hlavnými príčinami úmrtí a ťažkých úrazov v cestnej premávke sú zlyhanie techniky, konštrukcia cesty, zlý stav vozovky a správanie vodiča vrátane ovládania vozidla pri vyšších rýchlostiach; keďže rýchlosť je v priamom vzťahu k závažnosti zranenia, a keďže niektoré členské štáty zvažujú zvýšenie najvyššej povolenej rýchlosti na diaľniciach;

E.  keďže účasť na dopravnej nehode je jedným z najčastejších dôvodov hospitalizácie občanov EÚ mladších ako 45 rokov a keďže mnoho ťažkých zranení vedie k celoživotným zdravotným problémom alebo trvalej invalidite;

F.  keďže o prežití nehody do značnej miery rozhoduje reakčný čas pohotovostných služieb (zásada „zlatej hodiny“) vrátane poskytnutia prvej pomoci pre záchranu života a kvalita starostlivosti;

G.  keďže sociálno-ekonomické náklady na zranenia v rámci cestnej premávky sa odhadujú na 2% HDP, t. j. približne 250 miliárd EUR v roku 2012(5);

H.  keďže európska činnosť v tejto oblasti prináša pozitívne výsledky;

1.  podporuje iniciatívu Komisie, aby bola v činnosti v oblasti bezpečnosti cestnej premávky priznaná vysoká priorita vážnym zraneniam;

2.  víta skutočnosť, že Komisia prijala spoločnú definíciu EÚ, pokiaľ ide o ťažké zranenia, a to na základe celosvetovo uznávanej klasifikácie tráum známej ako „Maximum abbreviated Injury Scale“;

3.  vyzýva členské štáty, aby urýchlene začali uplatňovať spoločnú definíciu Európskej únie pre závažné zranenia v rámci cestnej premávky a aby na tomto základe zhromažďovali štatistické údaje za rok 2014 rozdelené podľa jednotlivých druhov dopravy, a to vrátane údajov o zraniteľných účastníkoch cestnej premávky, ako aj podľa typu dopravnej infraštruktúry;

4.  nalieha na Komisiu, aby na základe zhromaždených údajov stanovila náročný cieľ zníženia počtu dopravných úrazov o 40% v období 2014-2020 a aby sa globálna iniciatíva „Vision Zero“ stala dlhodobým cieľom;

5.  je presvedčený, že vývoj spoločného mechanizmu pre zber a prenos údajov by nemal brániť vykonávaniu naliehavých činností na úrovni EÚ na znižovanie počtu ťažko zranených osôb v cestnej premávke;

6.  víta priority, ktoré si Komisia stanovila pre rozvoj svojej globálnej stratégie, t. j. riešiť problematiku vplyvu nárazov, stratégie zvládania nehôd, prvej pomoci, pohotovostných služieb a dlhodobého rehabilitačného procesu, a vyzýva na urýchlené uskutočnenie týchto priorít;

Bezodkladné znižovanie počtu vážnych zranení na európskych cestách

7.  zdôrazňuje, že je potrebné bezodkladne uplatniť celú škálu existujúcich právnych predpisov a opatrení, aby sa znížil vplyv nárazov a aby sa zvýšila bezpečnosť účastníkov cestnej premávky a znížil počet ťažkých zranení;

8.  vyzýva Komisiu, aby vykonala revíziu právnych predpisov o pasívnej a aktívnej bezpečnosti vozidla s cieľom prispôsobiť ich najnovšiemu technickému pokroku a aby podporovala používanie zariadení vo vozidlách, ktoré pomáhajú presadiť dodržiavanie predpisov;

9.  žiada Komisiu, aby podporovala rozvoj bezpečnej a inteligentnej cestnej infraštruktúry;

10.  vyzýva Komisiu, aby poskytla podrobné informácie o tom, ako členské štáty vykonávajú smernicu 2011/82/EÚ, ktorou sa zjednodušuje cezhraničná výmena informácií o deliktoch na úseku bezpečnosti cestnej premávky;

11.  nalieha na členské štáty, aby pokračovali vo svojom úsilí v boji proti jazde pod vplyvom alkoholu a drog a aby si vymieňali osvedčené postupy v oblasti posudzovania a rehabilitácie osôb, ktoré spáchali dopravný priestupok;

Ochrana zraniteľných účastníkov cestnej premávky

12.  poznamenáva, že v 50 % prípadov úmrtí pri dopravných nehodách v mestách ide o chodcov alebo cyklistov, ktorí tiež predstavujú veľký podiel vážne zranených;

13.  podporuje monitorovanie a ďalší rozvoj technických noriem a politík v oblasti ochrany najzraniteľnejších účastníkov cestnej premávky - seniorov, malých detí, zdravotne postihnutých a cyklistov ako súčasti koordinovaného úsilia na podporu práv zraniteľných užívateľov ciest v právnych predpisoch EÚ a dopravnej politike;

14.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala prehľad mestských oblastí, v ktorých je najvyššia povolená rýchlosť 30 km/h, a vplyv tohto rýchlostného obmedzenia na počet smrteľných nehôd a vážnych zranení;

15.  vyzýva členské štáty, aby zdôrazňovali význam informačných a vzdelávacích kampaní venovaných bezpečnejšej cyklistike a chôdzi, ako aj význam politík zameraných na propagáciu cyklistiky a chôdze, pretože bezpečnosť cyklistov a chodcov v mestských oblastiach má úzky vzťah k rozšírenosti cyklistiky a chôdze ako foriem dopravy v kombinácii s prípadnými prostriedkami verejnej a hromadnej dopravy;

16.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia pre bezpečnosť cestnej premávky v mestách, ktoré by sa mohli stať súčasťou plánov udržateľnej mestskej mobility, a aby uvažovala o tom, že by sa spolufinancovanie dopravných projektov v mestách viazalo na tieto plány obsahujúce ciele EÚ na zníženie počtu obetí a ťažko zranených pri dopravných nehodách;

Zlepšovanie prvej pomoci a pohotovostných služieb

17.  nalieha na členské štáty, aby podporovali európske číslo tiesňového volania 112 a splnili požiadavku plne sprevádzkovať strediská tiesňového volania do roku 2015 a čo najrýchlejšie zorganizovať informačnú kampaň o ich zavedení;

18.  víta návrh Komisie, aby sa do roku 2015 vo všetkých členských štátoch zaviedla povinná montáž verejných systémov eCall pre linku tiesňového volania 112 vo všetkých novo schválených typoch vozidiel, pričom je však potrebné dodržiavať predpisy v oblasti ochrany osobných údajov;

19.  vyzýva Komisiu, aby na základe posúdenia osvedčených postupov v členských štátoch zvážila zavedenie „šoférovania so sprievodom“ v prípade starších maloletých osôb;

20.  vyzýva členské štáty, aby systematicky podporovali kurzy prvej pomoci ako spôsob zvyšovania schopnosti náhodných okoloidúcich reagovať na dopravnú nehodu pomocou obetiam pred príchodom záchrannej služby;

21.  vyzýva členské štáty, aby podporovali spoluprácu medzi pohotovostnými službami a projektantmi a výrobcami vozidiel s cieľom zabezpečiť účinný zásah a zaručiť bezpečnosť pracovníkov záchrannej služby a zranených;

22.  vyzýva členské štáty, aby podporovali zavádzanie systémov e-Health, najmä používanie inteligentných systémov komunikácie v doprave záchrannými tímami, a ich montáž do vozidiel záchrannej služby;

Poúrazová starostlivosť a dlhodobá rehabilitácia

23.  nabáda členské štáty k tomu, aby vo svojich zdravotníckych politikách kládli veľký dôraz na poúrazovú starostlivosť a ďalej skvalitnili dlhodobú nemocničnú starostlivosť, starostlivosť po prepustení z nemocnice a rehabilitáciu, a to vrátane traumatickej a psychologickej starostlivosti účastníkov a svedkov dopravných nehôd, napríklad prostredníctvom asistenčných miest, s cieľom pomôcť im zlepšiť kvalitu života;

24.  vyzýva členské štáty, aby zlepšili informovanosť o dôsledkoch závažných zranení tým, že vytvoria úzke väzby na ostatné opatrenia so sociálnymi vplyvmi, ako je úroveň poškodenia, zdravotného postihnutia a funkčnej neschopnosti, a vyvíjali vzdelávacie programy v oblasti bezpečnosti cestnej premávky;

o
o   o

25.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 56 E, 26.2.2013, s. 54.
(2) Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 72.
(3) Ú. v. EÚ C 166, 7.6.2011, s. 30.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2012)0274.
(5) Pracovný dokument útvarov Komisie s názvom O plnení cieľa 6 politických usmernení Európskej komisie pre bezpečnosť cestnej premávky na roky 2011 –2020 – prvé medzníky na ceste k stratégii proti zraneniam.


Situácia v oblasti základných práv: normy a postupy v Maďarsku
PDF 626kWORD 80k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. júla 2013 o situácii v oblasti základných práv: normy a postupy v Maďarsku (podľa uznesenia Európskeho parlamentu zo 16. februára 2012) (2012/2130(INI))
P7_TA(2013)0315A7-0229/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), v ktorom sú stanovené hodnoty, na ktorých je Únia založená,

–  so zreteľom na články 3, 4, 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), články 49, 56, 114, 167 a 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), Chartu základných práv Európskej únie a Európsky dohovor o ľudských právach (EDĽP),

–  so zreteľom na uznesenie zo 16. februára 2012 o nedávnom politickom vývoji v Maďarsku(1), v ktorom poveril Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby v spolupráci s Európskou komisiou, Radou Európy a Benátskou komisiou ďalej sledoval, či a akým spôsobom sa vykonávajú odporúčania uvedené v danom uznesení, a aby o svojich zisteniach predložil správu,

–  so zreteľom na uznesenie z 10. marca 2011 o zákone o médiách v Maďarsku(2) a na uznesenie z 5. júla 2011 o revízii maďarskej ústavy(3),

–  so zreteľom na uznesenie z 15. decembra 2010 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2009) – účinné uplatňovanie po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2012 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2010 – 2011)(5),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o článku 7 Zmluvy o Európskej únii s názvom Dodržiavanie a presadzovanie hodnôt, na ktorých sa zakladá Únia (COM(2003)0606),

–  so zreteľom na vyhlásenia Rady a Komisie prednesené počas plenárnej rozpravy konanej v Európskom parlamente 18. januára 2012 o nedávnom politickom vývoji v Maďarsku,

–  so zreteľom na vyhlásenia predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána, ktorý 18. januára 2012 vystúpil v Európskom parlamente počas plenárnej rozpravy o nedávnom politickom vývoji v Maďarsku,

–  so zreteľom na vypočutie, ktoré 9. februára 2012 usporiadal Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a domáce veci,

–  so zreteľom na správu delegácie poslancov Európskeho parlamentu o návšteve Budapešti konanej od 24. do 26. septembra 2012,

–  so zreteľom na pracovné dokumenty o situácii v oblasti ľudských práv: normy a postupy v Maďarsku (podľa uznesenia Európskeho parlamentu zo 16. februára 2012) obsahujúce pracovné dokumenty č. 1 – nezávislosť súdnictva, č. 2 – základné zásady a základné práva, č. 3 – právne predpisy o médiách, č. 4 – zásady demokracie a zásada právneho štátu a č. 5 – záverečné poznámky spravodajcu, o ktorých rokoval Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci 10. júla 2012, 20. septembra 2012, 22. januára 2013, 7. marca 2013 a 8. apríla 2013, ako aj na pripomienky maďarskej vlády v tomto zmysle,

–  so zreteľom na Základný zákon Maďarska prijatý 18. apríla 2011 Národným zhromaždením Maďarskej republiky, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2012 (ďalej len „základný zákon“), a na prechodné ustanovenia Základného zákona Maďarska prijaté 30. decembra 2011 Národným zhromaždením, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2012 (ďalej len „prechodné ustanovenia),

–  so zreteľom na prvú novelu základného zákona, predloženú ministrom hospodárstva 17. apríla 2012 a prijatú maďarským parlamentom 4. júna 2012, ktorá stanovuje, že prechodné ustanovenia sú súčasťou základného zákona,

–  so zreteľom na druhú novelu základného zákona, predloženú 18. septembra 2013 v podobe návrhu zákona predloženého jednotlivým poslancom a schválenú maďarským parlamentom 29. októbra 2012, ktorou sa do prechodných ustanovení zavádza požiadavka registrácie voličov,

–  so zreteľom na tretiu novelu základného zákona, predloženú 7. decembra 2012 a prijatú maďarským parlamentom 21. decembra 2012, ktorá stanovuje, že základným právnym predpisom sa majú stanoviť obmedzenia a podmienky nadobúdania vlastníctva a užívania ornej pôdy a lesov a pravidlá týkajúce sa organizovania integrovanej poľnohospodárskej produkcie,

–  so zreteľom na štvrtú novelu základného zákona, predloženú 8. februára 2013 v podobe návrhu zákona predloženého jednotlivým poslancom a prijatú maďarským parlamentom 11. marca 2013, ktorou sa okrem iných ustanovení začleňujú do znenia základného zákona prechodné ustanovenia (s niekoľkými výnimkami vrátane ustanovenia požadujúceho registráciu voličov), ktoré maďarský ústavný súd zrušil 28. decembra 2012 z procedurálnych dôvodov (rozhodnutie č. 45/2012), a ostatné ustanovenia skutočne prechodného charakteru v tomto dokumente,

–  so zreteľom na zákon č. CXI z roku 2012 o zmene zákona č. CLXI z roku 2011 o organizácii a správe súdov a zákona č. CLXII z roku 2011 o právnom postavení a odmeňovaní sudcov v Maďarsku,

–  so zreteľom na zákon č. XX z roku 2013 o legislatívnej zmene hornej vekovej hranice uplatniteľnej v niektorých súdnych právnych vzťahoch,

–  so zreteľom na zákon č. CCVI z roku 2011 o práve na slobodu svedomia a náboženského vyznania a o právnom postavení cirkví, náboženských skupín a náboženských spoločenstiev v Maďarsku (zákon o cirkvách), ktorý bol prijatý 30. decembra 2011 a nadobudol účinnosť 1. januára 2012,

–  so zreteľom na stanoviská Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátskej komisie) č. CDL(2011)016, č. CDL(2011)001, č. CDL-AD(2012)001, č. CDL-AD(2012)009, č. CDL-AD(2012)020 a č. CDL-AD(2012)004 k novej maďarskej ústave a trom právnym otázkam, ktoré vyvstali pri vypracúvaní návrhu novej maďarskej ústavy, k zákonu č. CLXII z roku 2011 o právnom postavení a odmeňovaní sudcov v Maďarsku a k zákonu č. CLXI z roku 2011 o organizácii a správe súdov v Maďarsku, k zákonu č. CLI z roku 2011 o maďarskom ústavnom súde, k základným právnym predpisom, ktoré boli novelizované po prijatí stanoviska č. CDL-AD(2012)001 týkajúceho sa Maďarska, a k zákonu o práve na slobodu svedomia a vierovyznania a o právnom postavení cirkví, náboženských skupín a náboženských spoločenstiev v Maďarsku,

–  so zreteľom na spoločné stanovisko Benátskej komisie a OBSE/ODIHR č. CDL-AD(2012)012 k zákonu o voľbe poslancov maďarského parlamentu,

–  so zreteľom na pripomienky maďarskej vlády č. CDL(2012)072, č. CDL(2012)046 a č. CDL(2012)045 týkajúce sa návrhu stanoviska Benátskej komisie k základným právnym predpisom týkajúcim sa súdnictva, ktoré boli novelizované po prijatí stanoviska č. CDL-AD(2012)001, k návrhu spoločného stanoviska k zákonu o voľbe poslancov maďarského parlamentu a k návrhu stanoviska k zákonu č. CLI z roku 2011 o maďarskom ústavnom súde,

–  so zreteľom na iniciatívy generálneho tajomníka Rady Európy Thorbjørna Jaglanda vrátane odporúčaní týkajúcich sa súdnictva obsiahnutých v jeho liste z 24. apríla 2012, ktorý bol adresovaný podpredsedovi maďarskej vlády Tiborovi Navracsicsovi,

–  so zreteľom na listy s odpoveďou odoslané pánom Navracsicsom 10. mája 2012 a 7. júna 2012, v ktorých oznámil úmysel maďarských úradov zaoberať sa odporúčaniami pána Jaglanda,

–  so zreteľom na list generálneho tajomníka Rady Európy pána Jaglanda zaslaný 6. marca 2013 pánovi Navracsicsovi, v ktorom vyjadril obavy v súvislosti s návrhom štvrtej novely základného zákona a vyzval na odloženie záverečného hlasovania, a na odpoveď pána Navracsicsa zo 7. marca 2013,

–  so zreteľom na list zaslaný 6. marca 2013 ministrami zahraničných vecí Nemecka, Holandska, Dánska a Fínska a adresovaný predsedovi Komisie Josému Manuelovi Barrosovi, v ktorom požiadali o zavedenie mechanizmu na posilnenie dodržiavania základných hodnôt v členských štátoch,

–  so zreteľom na list maďarského ministra zahraničných vecí Jánosa Martonyiho, ktorý 8. marca 2013 poslal všetkým svojim náprotivkom v členských štátoch EÚ a v ktorom vysvetlil účel štvrtej novely,

–  so zreteľom na list, ktorý 8. marca 2013 poslal pán Barroso pánovi Orbánovi, týkajúci sa obáv Európskej komisie v súvislosti so štvrtou novelou základného zákona, a na odpoveď pána Orbána predsedovi Komisie, ktorej kópie boli poslané predsedovi Európskej rady Hermanovi Van Rompuyovi aj predsedovi Európskeho parlamentu Martinovi Schulzovi,

–  so zreteľom na spoločné stanovisko predsedu Barrosa a generálneho tajomníka Jaglanda z 11. marca 2013, ktorým upozornili na svoje obavy v súvislosti so štvrtou novelou základného zákona, čo sa týka dodržiavania zásady právneho štátu, a so zreteľom na potvrdenie predsedu vlády Orbána v liste, ktorý adresoval predsedovi Barrosovi 8. marca 2013, o plnom záväzku maďarskej vlády a parlamentu voči európskym normám a hodnotám,

–  so zreteľom na žiadosť o stanovisko Benátskej komisie k štvrtej novele Základného zákona Maďarska, ktorú 13. marca 2013 poslal pán Martonyi pánovi Jaglandovi,

–  so zreteľom na vyhlásenia Rady a Komisie o ústavnej situácii v Maďarsku prednesené počas plenárnej rozpravy, ktorá sa 17. apríla 2013 konala v Európskom parlamente,

–  so zreteľom na list komisára Rady Európy pre ľudské práva Thomasa Hammarberga zo 16. decembra 2011 adresovaný pánovi Martonyimu, v ktorom vyjadril obavy v súvislosti s novým maďarským zákonom o práve na slobodu svedomia a náboženského vyznania a o právnom postavení cirkví, náboženských skupín a náboženských spoločenstiev, ako aj so zreteľom na odpoveď pána Martonyiho z 12. januára 2012,

–  so zreteľom na stanovisko komisára pre ľudské práva č. CommDH(2011)10 z 25. februára 2011 k maďarským právnym predpisom o médiách vzhľadom na normy Rady Európy v oblasti slobody médií, ako aj so zreteľom na pripomienky maďarského štátneho tajomníka pre vládnu komunikáciu z 30. mája 2011 k danému stanovisku,

–  so zreteľom na vyhlásenia Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 15. februára 2012 a 11. decembra 2012 vyzývajúce Maďarsko, aby opätovne zvážilo právne predpisy, ktoré otvárajú možnosť, aby miestne orgány trestali bezdomovectvo, a dodržiavalo rozhodnutie ústavného súdu o dekriminalizácii bezdomovectva,

–  so zreteľom na vyhlásenia Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 15. marca 2013, v ktorom vyjadril obavy v súvislosti s prijatím štvrtej novely základného zákona,

–  so zreteľom na prebiehajúce konania vo veci porušenia právnych predpisov vo veci C-288/12, ktoré začala Európska komisia proti Maďarsku v súvislosti so zákonnosťou ukončenia mandátu bývalého komisára pre ochranu údajov, kde sa stále čaká na pojednávanie na Európskom súdnom dvore,

–  so zreteľom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo 6. novembra 2012 o radikálnom znížení dôchodkového veku sudcov v Maďarsku a so zreteľom na následné prijatie zákona č. XX z roku 2013, ktorým sa mení zákon č. CLXII z roku 2011, (prijatý maďarským parlamentom 11. marca 2013) po rozhodnutí Európskeho súdneho dvora,

–  so zreteľom na rozhodnutia maďarského ústavného súdu zo 16. júla 2012 (č. 33/2012/) o znížení dôchodkového veku sudcov v Maďarsku, z 28. decembra 2012 (č. 45/2012) o prechodných ustanoveniach základného zákona, zo 4. januára 2013 (č. 1/2013) o zákone o konaní volieb a z 26. februára 2013 (č. 6/2013) o zákone o slobode náboženského vyznania a právnom postavení cirkví,

–  so zreteľom na správu monitorovacieho výboru Parlamentného zhromaždenia Rady Európy,

–  so zreteľom na zákon č. LXXII z roku 2013 o vytváraní nových pravidiel a predpisov týkajúcich sa dohľadu nad národnou bezpečnosťou; so zreteľom na list Dr. Andrása Zs. Vargu adresovaný Dr. Andrásovi Cserovi-Palkovicsovi, predsedovi Výboru maďarského parlamentu pre ústavné, právne a procesné veci z 27. mája 2013, v ktorom vyjadruje obavy nad právnymi predpismi prijatými vzhľadom na vytváranie nových pravidiel a predpisov týkajúcich sa dohľadu nad národnou bezpečnosťou,

–  so zreteľom na nadchádzajúce hodnotenie Európskej komisie týkajúce sa štvrtej novely základného zákona,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0229/2013),

I – všeobecné súvislosti a hlavné otázky
Európske spoločné hodnoty

A.  keďže Európska únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám, ako je stanovené v článku 2 ZEÚ, na bezpodmienečnom dodržiavaní základných práv a slobôd, ako je zakotvené v Charte základných práv Európskej únie a EDĽP, a na uznaní právnej hodnoty takýchto práv, slobôd a zásad, čo ďalej potvrdzuje nadchádzajúce pristúpenie EÚ k EDĽP podľa článku 6 ods. 2 ZEÚ;

B.  keďže spoločné hodnoty zakotvené v článku 2 ZEÚ predstavujú jadro práv spojených s osobami žijúcimi na území EÚ a najmä jej občanmi bez ohľadu na ich štátnu, kultúrnu či náboženskú príslušnosť, a keďže tieto osoby môžu v plnej miere užívať tieto práva len v prípade, že sa dodržiavajú základné hodnoty a zásady Európskej únie;

C.  keďže politické a právne aspekty hodnôt stanovených v článku 2 ZEÚ sú nevyhnutnou súčasťou našej demokratickej spoločnosti, a preto ich musia jasne a jednoznačne dodržiavať všetky inštitúcie EÚ, ako aj členské štáty EÚ;

D.  keďže dodržiavanie a presadzovanie takýchto základných práv je nielen zásadným prvkom identity Európskej únie, ale tiež výslovnou povinnosťou vyplývajúcou z článku 3 ods. 1 a ods. 5 ZEÚ, a teda je nevyhnutnou podmienkou toho, aby sa krajina mohla stať členským štátom EÚ a plnohodnotne si zachovať členské práva;

E.  keďže povinnosti uložené kandidátskym krajinám na základe kodanských kritérií sa v členských štátoch po ich pristúpení k EÚ naďalej uplatňujú v zmysle článku 2 ZEÚ a zásady lojálnej spolupráce, a keďže by sa preto mali všetky členské štáty pravidelne hodnotiť s cieľom overiť, či naďalej dodržiavajú spoločné hodnoty EÚ;

F.  keďže sa v článku 6 ods. 3 ZEÚ zdôrazňuje skutočnosť, že základné práva, tak ako sú zaručené EDĽP a vyplývajú z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty, predstavujú všeobecné zásady Únie, a keďže tieto práva sú spoločným dedičstvom a silou demokratických európskych štátov;

G.  keďže v dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy a podľa článku 6 ZEÚ má charta rovnakú právnu hodnotu ako zmluvy, a teda hodnoty a zásady sa premieňajú na hmatateľné a vykonateľné práva;

H.  keďže článkom 7 ods. 1 ZEÚ sa inštitúciám EÚ, prostredníctvom presného postupu, udeľuje právomoc posúdiť, či existuje zjavné riziko vážneho porušenia spoločných hodnôt uvedených v článku 2 zo strany členského štátu, a politicky sa angažovať v príslušnej krajine s cieľom zamedziť porušovaniu a naprávať ho; keďže pred prijatím takéhoto rozhodnutia Rada vypočuje príslušný členský štát v súlade s tým istým postupom;

I.  keďže rozsah pôsobnosti článku 2 ZEÚ nie je ohraničený článkom 51 ods. 1 charty, keďže rozsah pôsobnosti článku 7 ZEÚ sa neobmedzuje na oblasti politiky, na ktoré sa vzťahuje právo EÚ, a keďže v dôsledku toho môže EÚ konať aj v prípade porušenia alebo zjavného rizika porušenia spoločných hodnôt v oblastiach patriacich do právomoci členských štátov;

J.  keďže podľa zásady lojálnej spolupráce stanovenej v článku 4 ods. 3 ZEÚ členské štáty pomáhajú Únii pri plnení jej úloh a neprijmú žiadne opatrenia, ktoré by mohli ohroziť dosiahnutie cieľov Únie, vrátane dodržiavania a presadzovania spoločných hodnôt Únie;

K.  keďže dodržiavanie spoločných hodnôt Únie ide ruka v ruke so záväzkom EÚ v oblasti rozmanitosti, ktorý znamená povinnosť Únie rešpektovať „rovnosť členských štátov pred zmluvami, ako aj ich národnú identitu, ktorá je súčasťou ich základných politických a ústavných štruktúr“, ako sa uvádza v článku 4 ods. 2 ZEÚ; keďže základné európske hodnoty stanovené v článku 2 ZEÚ vyplývajú z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty a nemôžu byť preto v protiklade so záväzkom podľa článku 4 ZEÚ, ale sú základom, v rámci ktorého môžu členské štáty dodržiavať a rozvíjať svoju vlastnú národnú identitu;

L.  keďže v rámci zmlúv je rešpektovanie „národnej identity“ (článok 4 ods. 2 ZEÚ) a „rozličných právnych systémov a tradícií členských štátov“ (článok 67 ZFEÚ) vo svojej podstate spojené so zásadami lojálnej spolupráce (článok 4 ods. 3 ZEÚ), vzájomného uznávania (články 81 a 82 ZFEÚ), a teda vzájomnej dôvery, ako aj s rešpektovaním kultúrnej a jazykovej rozmanitosti (článok 3 ods. 3 ZEÚ);

M.  keďže porušenie spoločných zásad a hodnôt Únie členským štátom nemožno odôvodniť národnými tradíciami ani vyjadrením národnej identity, ak toto porušenie vyústi do zhoršenia zásad a hodnôt, ktoré sú jadrom budovania Európy, ako sú demokratické hodnoty, zásada právneho štátu alebo zásada vzájomného uznávania, s tým dôsledkom, že odkaz na článok 4 ods. 2 ZEÚ je platný len vtedy, ak členské štáty rešpektujú hodnoty zakotvené v článku 2 ZEÚ;

N.  keďže cieľ Únie zachovať a podporovať hodnoty vo vzťahoch so zvyškom sveta, ako je stanovené v článku 3 ods. 4 ZEÚ, ďalej potvrdzuje konkrétna povinnosť, aby sa činnosť Únie na medzinárodnej scéne riadila zásadami, ktoré sa uplatnili pri jej založení, rozvoji a rozšírení: demokraciou, právnym štátom, univerzálnosťou a nedeliteľnosťou ľudských práv a základných hodnôt (článok 21 ods. 1 ZEÚ);

O.  keďže z tohto dôvodu by bola ohrozená nielen dôveryhodnosť členských štátov a EÚ na medzinárodnej scéne, ale tiež ciele Únie v rámci jej vonkajšej činnosti, pokiaľ by členské štáty neboli schopné alebo ochotné splniť normy, s ktorými súhlasili a ktorými sú zmluvne viazané;

P.  keďže dodržiavanie rovnakého súboru základných hodnôt zo strany členských štátov je nevyhnutnou podmienkou zabezpečenia vzájomnej dôvery a následne správneho fungovania vzájomného uznávania, čo tvorí základný prvok vytvorenia a rozvoja vnútorného trhu, ako aj európskeho priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, a keďže preto akýkoľvek pokus nerešpektovať alebo oslabiť tieto spoločné hodnoty má negatívny vplyv na celú konštrukciu európskeho procesu hospodárskej, sociálnej a politickej integrácie;

Q.  keďže spoločné hodnoty stanovené v článku 2 ZEÚ a deklarované v preambulách zmlúv a v charte základných práv a uvedené v preambule EDĽP a v článku 3 Štatútu Rady Európy vyžadujú rozdelenie právomocí medzi nezávislé inštitúcie na základe správne fungujúceho systému kontroly a rovnováhy a keďže k základným vlastnostiam týchto zásad patrí: dodržiavanie zákonnosti vrátane transparentného, zodpovedného a demokratického procesu prijímania zákonov; právna istota; pevný systém zastupiteľskej demokracie založený na slobodných voľbách a dodržiavaní práv opozície; účinná kontrola súladu právnych predpisov s ústavou; účinná, transparentná, participatívna a zodpovedná vláda a správa; nezávislé a nestranné súdnictvo; nezávislé médiá a dodržiavanie základných práv;

R.  keďže Komisia podľa článku 17 ZEÚ „zabezpečuje uplatňovanie zmlúv... [a] dohliada na uplatňovanie práva Únie pod kontrolou Súdneho dvora Európskej únie“;

Reformy v Maďarsku

S.  keďže Maďarsko bolo prvou z bývalých komunistických krajín, ktorá pristúpila k EDĽP, a ako členský štát EÚ ako prvé ratifikovalo Lisabonskú zmluvu 17. decembra 2007 a keďže Maďarsko sa aktívne podieľalo na činnosti konventu a medzivládnej konferencie v rokoch 2003 a 2004 a okrem iných otázok na vypracúvaní článku 2 ZEÚ a vyvinulo iniciatívu, ktorá vyústila do zahrnutia práv osôb patriacich k menšinám;

T.  keďže v stáročnej histórii Maďarska malo pokojné spolunažívanie rozličných národností a komunít pozitívny vplyv na kultúrne bohatstvo a blaho národa, a keďže by sa Maďarsku malo pripomenúť, aby pokračovalo v tejto tradícii a rozhodne zasiahlo proti každému úsiliu, ktoré by mohlo diskriminovať jednotlivé skupiny;

U.  keďže Maďarsko je tiež zmluvnou stranou Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a iných medzinárodných právnych nástrojov, ktoré ho zaväzujú dodržiavať a uplatňovať medzinárodné demokratické zásady;

V.  keďže po všeobecných voľbách v Maďarsku v roku 2010 získala vládnuca väčšina viac ako dve tretiny miest v parlamente, čo jej umožnilo urýchlene začať s intenzívnou legislatívnou činnosťou zameranou na pretvorenie celého ústavného poriadku krajiny (doposiaľ sa bývalá ústava novelizovala dvanásťkrát a základný zákon štyrikrát), a teda podstatne zmeniť inštitucionálny a právny rámec, ako aj množstvo základných aspektov nielen verejného, ale aj súkromného života;

W.  keďže akýkoľvek členský štát Európskej únie môže úplne slobodne revidovať svoju ústavu a keďže skutočný zmysel demokratickej zmeny spočíva v tom, že umožňuje novej vláde prijímať právne predpisy, ktoré odrážajú vôľu ľudu, jej hodnoty a politické záväzky, ak pri tom neporušuje hodnoty a zásady demokracie a právneho štátu, ktoré panujú v Európskej únii; keďže vo všetkých členských štátoch je v porovnaní s postupmi upravujúcimi bežné právne predpisy ťažšie uskutočniť zmeny ústavy v dôsledku osobitných ústavných postupov, konkrétne prostredníctvom používania kvalifikovanej väčšiny, ďalších rozhodovacích procesov, časového posunu či referend;

X.  keďže história demokratických tradícií v Európe ukazuje, že reforma ústavy si vyžaduje osobitnú pozornosť a náležité zohľadnenie postupov a záruk zameraných na zachovanie okrem iného právneho štátu, rozdelenia právomocí a hierarchie právnych noriem – ústava predstavuje najvyšší zákon krajiny;

Y.  keďže rozsah komplexných a systematických ústavných a inštitucionálnych reforiem, ktoré nová maďarská vláda a parlament vykonali vo výnimočne krátkom čase, je bezprecedentný a vysvetľuje, prečo tak veľa európskych inštitúcií a organizácií (Európska únia, Rada Európy, OBSE) považuje za potrebné posúdiť vplyv niektorých reforiem; keďže by nemali existovať dvojité štandardy pri zaobchádzaní s členskými štátmi, čo znamená, že by sa mala monitorovať aj situácia v iných členských štátoch, pričom sa presadzuje zásada rovnosti členských štátov pred zmluvami;

Z.  keďže dialóg založený na otvorenosti, inkluzívnosti, solidarite a vzájomnom rešpektovaní medzi európskymi inštitúciami a maďarskými orgánmi je potrebný v rámci uvedeného spoločenstva demokratických hodnôt;

AA.  keďže Komisia musí pri uplatňovaní svojej zodpovednosti za dohľad nad uplatňovaním práva Únie konať čo najkompetentnejšie, rešpektovať nezávislosť iných a konať dôsledne, bez odkladu a veľmi rýchlo, najmä ak ide o riešenie prípadu možného vážneho porušenia hodnôt Únie členským štátom;

Základný zákon a jeho prechodné ustanovenia

AB.  keďže k prijatiu Základného zákona Maďarska – ktorý bol schválený 18. apríla 2011 výhradne hlasmi členov vládnucej koalície a vychádzal z návrhu textu, ktorý pripravili zástupcovia vládnucej koalície, – došlo v krátkom čase, t. j. za 35 kalendárnych dní počítaných od momentu predloženia návrhu (T/2627) parlamentu, čím sa obmedzili možnosti dôkladnej a podstatnej rozpravy s opozičnými stranami a občianskou spoločnosťou o návrhu textu;

AC.  keďže návrh ústavy predložený maďarskému parlamentu 14. marca 2011 bol návrh pripravený zvolenými zástupcami koalície FIDESZ – KDNP a nie pracovný dokument vypracovaný na základe diskusií v rámci ad hoc vytvorenej parlamentnej komisie, ktorá bola navyše vytvorená výslovne na účely sformulovania nového základného zákona; keďže táto situácia ešte zhoršuje skutočnosť, že sa nekonzultuje s opozíciou;

AD.  keďže „celoštátna diskusia“ o vypracovaní ústavy pozostávala zo zoznamu dvanástich otázok o veľmi špecifických témach vypracovaných vládnucou stranou spôsobom, ktorý mohol viesť k zjavným odpovediam, a keďže diskusia nezhŕňala znenie návrhu základného zákona;

AE.  keďže po ústavnej petícii predloženej maďarským komisárom pre ľudské práva zrušil maďarský ústavný súd 28. decembra 2012 (rozhodnutie č. 45/2012) viac ako dve tretiny prechodných ustanovení z dôvodu, že neboli prechodného charakteru;

AF.  keďže štvrtá novela základného zákona, prijatá 11. marca 2013, zapracúva do znenia základného zákona väčšinu prechodných ustanovení, ktoré zrušil ústavný súd, ako aj ostatné ustanovenia, pri ktorých bola už predtým potvrdená protiústavnosť;

Rozsiahle využívanie základných právnych predpisov

AG.  keďže sa v Základnom zákone Maďarska odkazuje na 26 predmetných skutočností, ktoré sa majú vymedziť základnými právnymi predpismi (sú to právne predpisy, na ktorých prijatie je potrebná dvojtretinová väčšina), pričom tieto predpisy sa vzťahujú na celý rad otázok súvisiacich s maďarským inštitucionálnym systémom, uplatňovaním základných práv a dôležitými opatreniami v spoločnosti;

AH.  keďže od prijatia základného zákona parlament schválil 49 základných právnych predpisov(6) (za jeden a pol roka);

AI.  keďže celý rad otázok, napríklad konkrétne aspekty rodinného práva a daňový a dôchodkový systém, ktoré za normálnych okolností patria do bežného rozhodovania zákonodarného zboru, upravujú základné právne predpisy;

Zrýchlené legislatívne postupy, prax predkladania návrhov zákonov jednotlivými poslancami, parlamentná rozprava

AJ.  keďže dôležité právne predpisy vrátane základného zákona, jeho druhej a štvrtej novely, prechodných ustanovení základného zákona a množstva základných právnych predpisov boli prijaté na základe návrhov zákonov predložených jednotlivými poslancami, na ktoré sa nevzťahujú pravidlá stanovené zákonom č. CXXXI z roku 2010 o účasti občianskej spoločnosti na príprave právnych predpisov a vyhláškou č. 24/2011 ministra verejnej správy a spravodlivosti o predbežnom a následnom posúdení vplyvu, v dôsledku čoho sú právne predpisy prijaté týmto zjednodušeným postupom predmetom obmedzenej verejnej rozpravy;

AK.  keďže prijatie veľkého počtu základných právnych predpisov vo veľmi krátkom čase vrátane aktov o právnom postavení a odmeňovaní sudcov v Maďarsku a o organizácii a správe súdov v Maďarsku, ako aj aktov o slobode náboženského vyznania a Národnej banke Maďarska nevyhnutne obmedzilo možnosti na primeranú konzultáciu s opozičnými stranami a občianskou spoločnosťou, vrátane – kde je to relevantné – odborových zväzov a zainteresovaných strán;

AL.  keďže zákon XXXVI z roku 2012 o Národnom zhromaždení udelil predsedovi parlamentu rozsiahle rozhodovacie právomoci na obmedzenie slobodného prejavu poslancov v parlamente;

Oslabenie kontroly a rovnováhy: ústavný súd, parlament, orgán na ochranu údajov

AM.  keďže v rámci základného zákona sa zaviedla možnosť podania dvoch nových druhov ústavnej sťažnosti ústavnému súdu, pričom sa zrušili sťažnosti actio popularis týkajúce sa spätného preskúmania;

AN.   keďže zákon č. LXXII z roku 2013 o vytváraní nových pravidiel a predpisov týkajúcich sa dohľadu nad národnou bezpečnosťou bol uverejnený 3. júna 2013; keďže tento zákon vyvolal obavy, ktoré vyjadril najmä zástupca maďarského generálneho prokurátora a ktoré sa týkajú dodržiavania zásady deľby moci, nezávislosti súdnictva, rešpektovania súkromného a rodinného života a práva na účinné opravné prostriedky;

AO.  keďže na základe základného zákona sa právomoc ústavného súdu spätne preskúmať ústavnosť zákonov súvisiacich s rozpočtom z vecného hľadiska do značnej miery obmedzila na porušenia vyčerpávajúceho zoznamu práv, čo bráni preskúmaniu ústavnosti v prípadoch porušenia iných základných práv, ako je právo vlastniť majetok, právo na spravodlivý súdny proces a právo nebyť diskriminovaný;

AP.  keďže štvrtá novela základného zákona sa nedotkla už existujúceho práva ústavného súdu preskúmať zmeny týkajúce sa základného zákona z procedurálnych dôvodov a keďže vylučuje možnosť, aby sa súd v budúcnosti zaoberal ústavnými zmenami z vecných dôvodov;

AQ.  keďže ústavný súd v uvedenom rozhodnutí č. 45/2012 uviedol, že „ústavnosť sa vyznačuje nielen procesnými, formálnymi požiadavkami a požiadavkami týkajúcimi sa platnosti verejného práva, ale aj obsahovými požiadavkami. Ústavné kritériá demokratického štátu založeného na zásade právneho štátu sú súčasne ústavnými hodnotami, zásadami a základnými demokratickými slobodami zakotvenými v medzinárodných zmluvách a potvrdzujú a uznávajú ich spoločenstvá demokratických štátov založených na zásade právneho štátu, ako aj ius cogens, ktorý je čiastočne zhodný s uvedeným prvkom. V náležitých prípadoch môže ústavný súd dokonca preskúmať dobrovoľné presadzovanie a konštitucionalizáciu obsahových požiadaviek, záruk a hodnôt demokratických štátov založených na zásade právneho štátu.“ (bod IV ods. 7 rozhodnutia);

AR.  keďže štvrtá novela základného zákona navyše stanovuje, že rozsudky ústavného súdu prijaté pred nadobudnutím účinnosti základného zákona sa zrušujú, čo je vyslovene v rozpore s rozhodnutím ústavného súdu č. 22/2012, v ktorom ústavný súd uviedol, že jeho vyhlásenia o základných hodnotách, ľudských právach a slobodách a o ústavných inštitúciách sa základným zákonom podstatne nemenia a ostávajú platné; keďže štvrtá novela opätovne zavádza do základného zákona viacero ustanovení, ktoré predtým ústavný súd označil za protiústavné;

AS.  keďže mimoparlamentnému orgánu, akým je rozpočtová rada, ktorá má ohraničenú demokratickú legitímnosť, sa udelila právomoc vetovať prijatie všeobecného rozpočtu, čím sa obmedzuje pôsobnosť demokraticky zvoleného zákonodarného zboru a prezidentovi republiky sa umožňuje rozpustiť parlament;

AT.  keďže novým zákonom o slobode informácií, prijatým v júli 2011, sa zrušila inštitúcia komisára pre ochranu údajov, čím sa komisárovi predčasne skončil šesťročný mandát a jeho právomoci sa preniesli na novozriadený Národný úrad pre ochranu údajov; keďže takéto zmeny v súčasnosti skúma Súdny dvor Európskej únie;

AU.  keďže 8. júna 2012 Komisia začala proti Maďarsku konanie vo veci porušenia predpisov a vyhlásila, že Maďarsko si nesplnilo povinnosti podľa smernice 95/46/ES tým, že predčasne odvolalo z funkcie dozorného úradníka na ochranu údajov pred skončením jeho mandátu, čim ohrozilo nezávislosť úradu;

Nezávislosť súdnictva

AV.  keďže v súlade so základným zákonom a s jeho prechodnými ustanoveniami bol šesťročný mandát bývalého predsedu najvyššieho súdu (premenovaného na „Kúria“) predčasne ukončený po dvoch rokoch;

AW.  keďže 2. júla 2012 Maďarsko novelizovalo základné právne predpisy týkajúce sa súdnictva (zákon č. CLXI z roku 2011 o organizácii a správe súdov a zákon č. CLXII z roku 2011 o právnom postavení a odmeňovaní sudcov), čím čiastočne vykonalo odporúčania Benátskej komisie;

AX.  keďže rozhodujúce záruky nezávislosti súdnictva, ako sú neodvolateľnosť, zaručené funkčné obdobie a štruktúra a zloženie riadiacich orgánov, sa neupravujú základným zákonom, ale sú – spoločne s podrobnými pravidlami o organizácii a správe súdnictva – ešte vymedzené v novelizovaných základných právnych predpisoch;

AY.  keďže v Základnom zákone Maďarska sa neustanovuje nezávislosť ústavného súdu ani nezávislosť správy súdnictva;

AZ.  keďže novelizáciou základných právnych predpisov, pokiaľ ide o právomoc predsedu Národného súdneho úradu presunúť prípady z príslušného súdu na iný súd s cieľom zabezpečiť rozhodnutie prípadov v primeranej lehote, sa nestanovujú objektívne normatívne kritéria výberu prípadov, ktoré sa majú presunúť;

BA.  keďže po nadobudnutí účinnosti základného zákona, jeho prechodných ustanovení a základného právneho predpisu č. CLXII z roku 2011 o právnom postavení a odmeňovaní sudcov sa povinný dôchodkový vek sudcov znížil z 70 na 62 rokov;

BB.  keďže v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, prijatom 6. novembra 2012, sa uvádza, že radikálne zníženie dôchodkového veku maďarských sudcov, ako aj prokurátorov a notárov zo 70 na 62 rokov predstavuje neodôvodnenú diskrimináciu na základe veku, a keďže 20. júna 2012 dve skupiny maďarských sudcov podali na Európsky súd pre ľudské práva dve sťažnosti, v ktorých žiadajú, aby súd rozhodol, že maďarské právne predpisy, ktorými sa znižuje dôchodkový vek sudcov, sú v rozpore s EDĽP;

BC.  keďže 11. marca 2013 maďarský parlament prijal zákon č. XX z roku 2013, ktorým sa mení horná veková hranica, s cieľom čiastočne vyhovieť rozsudkom maďarského ústavného súdu zo 16. júla 2012 a Súdneho dvora Európskej únie zo 6. novembra 2012;

Reforma volebného systému

BD.  keďže vládnuca väčšina v parlamente reformovala volebný systém jednostranným spôsobom bez toho, aby sa snažila dosiahnuť konsenzus s opozíciou;

BE.  keďže ako súčasť nedávnej reformy volebného systému schválil maďarský parlament 26. novembra 2012 na základe návrhu zákona predloženého jednotlivým poslancom zákon o konaní volieb, ktorého cieľom bolo nahradiť predchádzajúcu automatickú registráciu voličov, ktorá zahŕňala všetkých občanov s bydliskom v Maďarsku, systémom dobrovoľnej registrácie ako podmienku na uplatnenie individuálneho práva voliť;

BF.  keďže druhá novela základného zákona zakotvujúca požiadavku registrácia voličov bola predložená ako poslanecký návrh zákona v ten istý deň ako návrh zákona o konaní volieb, menovite 18. septembra 2012, a bola prijatá 29. októbra 2012;

BG.  keďže Benátska komisia a OBSE/ODIHR pripravili spoločné stanovisko k zákonu o voľbe poslancov do Parlamentu Maďarska v dňoch 15. a 16. júna 2012;

BH.  keďže na žiadosť prezidenta republiky zo 6. decembra 2012 ústavný súd rozhodol, že požiadavka registrácie predstavuje neprípustné obmedzenie volebných práv osôb s pobytom v Maďarsku, a je preto v rozpore s ústavou;

BI.  keďže ústavný súd, aj keď považuje registráciu voličov v prípade občanov s pobytom v zahraničí za oprávnenú, vo svojom rozhodnutí zo 4. januára 2013 tiež uviedol, že vylúčenie možnosti osobnej registrácie voličov bez trvalého pobytu v Maďarsku je diskriminačné a že ustanovenia, ktoré umožňujú uverejňovanie politickej reklamy počas volebnej kampane len vo verejnoprávnych médiách, a pravidlá, ktoré zakazujú uverejňovanie prieskumov verejnej mienky v priebehu šiestich dní pred voľbami, neprimerane obmedzujú slobodu prejavu a slobodu tlače;

Právne predpisy o médiách

BJ.  keďže Európska únia je založená na hodnotách demokracie a zásade právneho štátu, a preto zaručuje a presadzuje slobodu prejavu a informácií, ako je zakotvená v článku 11 charty a v článku 10 EDĽP, a keďže tieto práva zahŕňajú slobodu vyjadrovať svoje názory a slobodu prijímať a poskytovať informácie bez kontroly, zasahovania alebo tlaku zo strany orgánov verejnej moci;

BK.  keďže Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že členské štáty majú pozitívnu povinnosť zabezpečiť pluralitu médií, čo vyplýva z článku 10 EDĽP, a keďže ustanovenia dohovoru sú podobné ako ustanovenia obsiahnuté v článku 11 charty ako súčasti acquis communautaire;

BL.  keďže samostatná a silná verejná sféra, založená na nezávislých a pluralitných médiách, predstavuje nevyhnutné prostredie, v ktorom sa kolektívne slobody občianskej spoločnosti – ako je právo na zhromažďovanie a združovanie –, ako aj individuálne slobody – ako je právo na slobodu prejavu a právo na prístup k informáciám – môžu rozvíjať, a keďže novinári by nemali byť vystavení tlaku zo strany vlastníkov, manažérov a vlády ani finančným hrozbám;

BM.  keďže Rada Európy a OBSE prostredníctvom vyhlásení, uznesení, odporúčaní, stanovísk a správ o témach týkajúcich sa slobody, plurality a koncentrácie médií vytvorili významný orgán pre spoločné celoeurópske minimálne normy v tejto oblasti;

BN.  keďže členské štáty majú povinnosť neustále presadzovať a ochraňovať slobodu názoru, prejavu, informácií a médií a keďže v prípade, že sú tieto slobody vážne ohrozené alebo porušované v členskom štáte, Únia je povinná včas a účinne zasiahnuť, na základe právomocí zakotvených v zmluvách a charte, s cieľom chrániť európsky demokratický a pluralitný poriadok a základné práva;

BO.  keďže Európsky parlament opakovane vyjadril obavy v súvislosti so slobodou, pluralitou a koncentráciou médií v EÚ a jej členských štátoch;

BP.  keďže kritiku viacerých ustanovení maďarských právnych predpisov týkajúcich sa médií vyjadrili Európsky parlament a Komisia, zástupca OBSE pre slobodu médií a komisár Rady Európy pre ľudské práva, ako aj generálny tajomník Rady Európy, osobitný spravodajca OSN pre podporu práva na slobodu názoru a prejavu a veľký počet medzinárodných a vnútroštátnych novinárskych organizácií, redaktorov a vydavateľov, MVO pôsobiacich v oblasti ľudských práv a občianskych slobôd a členské štáty;

BQ.  keďže boli vyjadrené kritické názory, čo súvisí najmä s právnymi predpismi prijatými v rámci parlamentného postupu predkladania návrhov zákonov jednotlivými poslancami, s prísne hierarchickou štruktúrou dohľadu nad médiami, riadiacou právomocou predsedu regulačného orgánu, chýbajúcimi ustanoveniami, ktoré by zaručili nezávislosť tohto orgánu, rozsiahlymi právomocami orgánu v oblasti dohľadu a sankcií, s výrazným vplyvom niektorých ustanovení na obsah tvorby programov, s chýbajúcimi nariadeniami pre konkrétne médiá, s nedostatočnou transparentnosťou pri žiadaní o licencie, ako aj s nejasnými pravidlami, ktoré by mohli viesť k ich svojvoľnému uplatňovaniu a presadzovaniu;

BR.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 10. marca 2011 o zákone o médiách v Maďarsku zdôraznil, že platnosť maďarského zákona o médiách by sa mala bezodkladne pozastaviť a celý by sa mal prehodnotiť na základe poznámok a návrhov Komisie, OBSE a Rady Európy, a keďže Európsky parlament vyzval Komisiu, aby naďalej podrobne sledovala a hodnotila súlad novelizovaného maďarského zákona o médiách s európskymi právnymi predpismi a najmä s chartou;

BS.  keďže komisár Rady Európy pre ľudské práva zdôraznil, že je potrebné novelizovať právne predpisy s cieľom riešiť porušenia slobody médií, ako sú predpisy o tom, aké informácie a spravodajstvo musia pochádzať od všetkých poskytovateľov médií, ukladanie pokút médiám, preventívne obmedzovanie slobody tlače vo forme registračných požiadaviek a výnimiek z ochrany novinárskych zdrojov, a keďže, čo sa týka nezávislosti a plurality médií, komisár zdôraznil nutnosť zaoberať sa otázkami, ako sú oslabené ústavné záruky pluralizmu, nedostatočná nezávislosť regulačných orgánov pre médiá, chýbajúce záruky pre nezávislosť verejnoprávneho vysielania a absencia účinného vnútroštátneho prostriedku pre mediálnych aktérov podliehajúcich rozhodnutiam rady pre médiá;

BT.  keďže Komisia vyjadrila obavy, čo sa týka súladu maďarského zákona o médiách so smernicou o audiovizuálnych mediálnych službách a s acquis communautaire vo všeobecnosti, konkrétne v súvislosti s povinnosťou všetkých poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb poskytovať vyvážené spravodajstvo, a vyjadrila tiež pochybnosti o tom, či je zákon v súlade so zásadou proporcionality a dodržiava základné právo na slobodu prejavu a informácií zakotvené v článku 11 charty, zásadu krajiny pôvodu a registračné požiadavky, a keďže v marci 2011 po rokovaniach s Komisiou maďarský parlament novelizoval tento zákon s cieľom riešiť otázky, na ktoré poukázala Komisia;

BU.  keďže OBSE vyjadrila vážne výhrady v súvislosti s vecným a územným rozsahom pôsobnosti maďarských právnych predpisov, s politicky homogénnym zložením úradu pre médiá a rady pre médiá, s neprimeranými sankciami, ktoré boli uložené, s neexistenciou automatického postupu pri pozastavení sankcií v prípade súdneho odvolania proti rozhodnutiu úradu pre médiá, s porušením zásady dôvernosti novinárskych zdrojov a ochrany rodinných hodnôt;

BV.  keďže odporúčania OBSE(7) zahŕňajú vypustenie zo zákonov právnych požiadaviek týkajúcich sa vyváženého spravodajstva a iných predpisov o obsahu, zaručenie redakčnej nezávislosti, zabezpečenie toho, aby existovali rôzne pravidlá pre rozličné formy médií (tlačových, vysielacích a online médií), odstránenie registračných požiadaviek, ktoré sa považujú za prehnané, zabezpečenie nezávislosti a kompetentnosti regulačného orgánu, zaistenie objektívnosti a plurality pri vymenúvaní orgánov riadiacich mediálne odvetvie, neudeľovanie právomoci nad tlačovými médiami regulačným orgánom a účinné presadzovanie samoregulácie;

BW.  keďže napriek skutočnosti, že zákony sa novelizovali v roku 2011 po rokovaniach s Európskou komisiou a v máji roku 2012 v nadväznosti na rozhodnutie ústavného súdu z decembra 2011, ktorým sa vymedzili niektoré ustanovenia ako protiústavné, pokiaľ ide o reguláciu obsahu v tlači, ochranu zdrojov novinárov, požiadavku na poskytovanie údajov a inštitúciu komisára pre médiá a telekomunikácie, zástupca OBSE pre slobodu médií vyjadril poľutovanie nad skutočnosťou, že viaceré z týchto zmien sa zaviedli a prijali vo veľmi krátkom čase bez konzultácií so zainteresovanými skupinami a že niektoré základné prvky v týchto právnych predpisoch sa nezlepšili, najmä vymenúvanie riaditeľa a členov Úradu pre médiá a Rady pre médiá, ich právomoci týkajúce sa obsahu vysielacích médií, ukladanie vysokých pokút a nedostatočné záruky pre finančnú a redakčnú nezávislosť verejnoprávneho vysielania;

BX.  keďže osobitný spravodajca OSN pre podporu a ochranu práva na slobodu názoru a prejavu, hoci víta novelizáciu právnych predpisov týkajúcich sa médií prijaté v marci 2011, poukázal na potrebu riešiť zvyšné problémy týkajúce sa právnej úpravy mediálneho obsahu, nedostatočných záruk na zabezpečenie nezávislosti a nestrannosti úradu pre médiá, prehnaných pokút a iných administratívnych sankcií, uplatniteľnosti právnych predpisov o médiách na všetky typy médií vrátane tlače a internetu, ako aj registračných požiadaviek a nedostatočnej ochrany novinárskych zdrojov;

BY.  keďže v analýze odborníkov Rady Európy(8) (v ktorej sa hodnotil súlad zákonov o médiách navrhovaných pre novelu v roku 2012 so stanovujúcimi normami Rady Európy v oblasti médií a slobody prejavu) sa odporúčalo, aby sa dôkladne preskúmali, vysvetlili a v niektorých prípadoch odstránili konkrétne ustanovenia o registrácii a transparentnosti, regulovaní obsahu, povinnostiach spravodajského pokrývania, ochrane zdrojov, verejnoprávnych médiách a regulačných orgánoch;

BZ.  keďže v nadväznosti na dialóg s EÚ a generálnym tajomníkom Rady Európy prostredníctvom výmeny listov a stretnutí odborníkov sa ďalšie pozmeňujúce návrhy predložili vo februári roku 2013, ktorých cieľom bolo posilniť a zaručiť nezávislosť regulačných orgánov v oblasti médií, predovšetkým dodržiavanie predpisov súvisiacich s podmienkami vymenovania a voľby predsedu Národného úradu pre médiá a poskytovanie informácií a Rady pre médiá a týkajúcich sa nominačnej procedúry, vymenúvajúcej osoby a opakovaného vymenúvania;

CA.  keďže maďarské orgány oznámili, že mienia preskúmať pravidlá týkajúce sa obmedzenia politickej reklamy počas volebných kampaní; keďže maďarská vláda konzultuje otázku politickej reklamy s Európskou komisiou; keďže však štvrtá novela stanovuje široký a potenciálne nejasný zákaz prejavu zameraného na zneuctenie dôstojnosti skupín vrátane maďarského národa, čo možno použiť na svojvoľné zasahovanie do slobody prejavu a čo môže mať veľmi negatívny vplyv na novinárov a tiež na umelcov a iných ľudí;

CB.  keďže Národný úrad pre médiá a poskytovanie informácií ešte nevypracoval hodnotenie účinkov právnych predpisov na kvalitu žurnalistiky, stupne redakčnej slobody a kvalitu pracovných podmienok pre novinárov;

Dodržiavanie práv príslušníkov menšín

CC.  keďže dodržiavanie práv príslušníkov menšín sa výslovne uznáva medzi hodnotami uvedenými v článku 2 ZEÚ a keďže Únia je odhodlaná podporovať tieto hodnoty a bojovať proti sociálnemu vyčleňovaniu, rasizmu, antisemitizmu a diskriminácii;

CD.  keďže nediskriminácia predstavuje základné právo zakotvené v článku 21 charty základných práv;

CE.  keďže zodpovednosť členských štátov za zabezpečenie toho, aby sa dodržiavali základné práva všetkých, a to bez ohľadu na ich etnický pôvod alebo vieru, sa vzťahuje na všetky úrovne verejnej správy, ako aj na orgány presadzovania práva, a to takisto znamená aktívne presadzovanie tolerancie a rozhodné odsudzovanie javov, ako sú rasovo motivované násilie, antisemitské a protirómske prejavy nenávisti, najmä ak sú vyjadrené na úradných alebo verejných fórach vrátane maďarského parlamentu;

CF.  keďže nedostatočná reakcia orgánov presadzovania práva v prípadoch rasovo motivovaných trestných činov(9) vyústila do nedôvery voči policajným silám;

CG.  keďže je pozoruhodné, že maďarský parlament schválil zákony v trestnej a občianskej oblasti na boj proti podnecovaniu a prejavom rasovej nenávisti;

CH.  keďže neznášanlivosť voči príslušníkom rómskeho a židovského spoločenstva síce nie je problém výlučne spätý s Maďarskom a keďže iné členské štáty sa stretávajú s rovnakými problémami, ale nedávne udalosti umocnili obavy z čoraz častejších protirómskych a antisemitských nenávistných prejavov v Maďarsku;

CI.  keďže na základe presadzovania spätne pôsobiacich právnych predpisov v oblasti daní a v oblasti dôchodkového systému sa podstatne zvýšila sociálna neistota a chudoba, čo spôsobuje nielen veľkú neistotu obyvateľstva, ale aj porušenie súkromných práv vlastniť majetok a oslabuje základné občianske slobody;

Slobode náboženského vyznania a viery a uznávanie cirkví:

CJ.  keďže sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania, ako sa zakotvuje v článku 9 EDĽP a v článku 10 charty, je jedným zo základných kameňov demokratickej spoločnosti, a keďže úloha štátu v tejto oblasti by mala byť úlohou neutrálneho a nestranného ručiteľa práva na výkon rôznych náboženstiev, vier a vyznaní;

CK.  keďže zákon o cirkvách vytvoril nový právny režim na regulovanie náboženských združení a cirkví v Maďarsku, ktorý nastolil súbor požiadaviek na uznanie cirkví, pričom ho podmienil predchádzajúcim schválením parlamentnou dvojtretinovou väčšinou;

CL.  keďže Benátska komisia(10) považovala povinnosť, ktorú stanovuje zákon o cirkvách, na získanie uznania parlamentom ako podmienku na zriadenie cirkvi za obmedzovanie slobody náboženského vyznania;

CM.  keďže v dôsledku nadobudnutia účinnosti spätne pôsobiacich ustanovení zákona o cirkvách vyše 300 registrovaných cirkví stratilo právny štatút cirkvi;

CN.  keďže ústavný súd na požiadanie viacerých náboženských komunít a maďarského komisára pre základné práva preskúmal ústavnosť ustanovení zákona o cirkvách a v rozhodnutí 6/2013 z 26. februára 2013 vyhlásil niektoré z nich za neústavné a zrušil ich so spätnou účinnosťou;

CO.  keďže ústavný súd v tomto rozhodnutí, pričom nespochybnil právo parlamentu na konkretizovanie podstatných podmienok na uznanie cirkvi, sa domnieval, že uznanie štatútu cirkvi hlasovaním v parlamente by mohlo vyústiť do politicky zaujatých rozhodnutí, a keďže ústavný súd vyhlásil, že zákon neobsahuje povinnosť predkladať podrobné odôvodnenie rozhodnutia, ktorým odmieta uznanie štatútu cirkvi, že pre kroky parlamentu sa nekonkretizovali nijaké lehoty a že zákon neposkytuje možnosť účinnej právnej nápravy v prípade zamietnutia alebo chýbajúceho rozhodnutia;

CP.  keďže štvrtou novelou základného zákona, prijatou dva týždne po rozhodnutí ústavného súdu, sa novelizoval článok VII základného zákona a povýšil na ústavnú úroveň právomoc parlamentu schvaľovať základné právne predpisy s cieľom uznávať niektoré organizácie zapojené do náboženských činností, ako sú cirkvi, čím sa zrušilo rozhodnutie ústavného súdu;

II- HODNOTENIE
Základný zákon Maďarska a jeho uplatňovanie

1.  pripomína, že dodržiavanie zákonnosti, vrátane transparentného, zodpovedného a demokratického procesu schvaľovania zákonov, prijímania základného zákona, a pevného systému zastupiteľskej demokracie založeného na slobodných voľbách a dodržiavaní práv opozície sú kľúčovými prvkami konceptov demokracie a právneho štátu, ako sa zakotvuje v článku 2 ZEÚ, ktorý stanovuje, že „Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi,“ ako uvádza v preambule Zmluvy o Európskej únii, ako aj charty; vyjadruje poľutovanie, že v súvislosti s ochranou európskych základných hodnôt inštitúcie EÚ v minulosti nemohli vždy splniť svoje vlastné požiadavky; preto zdôrazňuje ich osobitnú zodpovednosť zasadzovať sa za dodržiavanie európskych základných práv v zmysle článku 2 ZEÚ na úrovni Únie a členských štátov;

2.  rozhodne pripomína, že vypracovanie a prijatie novej ústavy síce spadajú do rozsahu právomocí členských štátov, ale členské štáty a EÚ zodpovedajú za to, aby ústavné procesy a obsahy ústav boli v súlade so záväzkami, ktoré členský štát prevzal vo svojej zmluve o pristúpení k Európskej únii; t. j. so spoločnými hodnotami Únie, charty a EDĽP;

3.  vyslovuje poľutovanie nad tým, že v procese navrhovania a prijímania základného zákona v Maďarsku chýbali transparentnosť, otvorenosť a v konečnom dôsledku súhlasný základ, ktoré sa očakávajú v modernom demokratickom ústavodarnom procese, čím sa oslabila legitímnosť samotného základného zákona;

4.  berie na vedomie uvedené rozhodnutie ústavného súdu z 28. decembra 2012, v ktorom vyhlasuje, že maďarský parlament prekročil zákonodarnú právomoc, keď schválil viacero trvalých a všeobecných pravidiel v rámci prechodných ustanovení základného zákona, a tiež, že „je úlohou a zodpovednosťou ústavnej moci vyriešiť situáciu po čiastočnom zrušení. Parlament nastolí zrejmú a jasnú právnu situáciu,“ a dodal požiadavku, že to nesmie znamenať automatické začlenenie zrušených ustanovení do základného zákona bez rozdielu, pretože parlament „musí preskúmať predmety regulácie zrušených neprechodných ustanovení a rozhodnúť, ktoré veci je potrebné opakovane upraviť a aká má byť úroveň právnych zdrojov. Je tiež povinnosťou parlamentu vybrať ustanovenia – ktoré sa majú opakovane upraviť – ktoré je potrebné začleniť do základného zákona, a ustanovenia, ktoré si vyžadujú úpravu v zákone parlamentu“;

5.  rozhodne kritizuje ustanovenia štvrtej novely základného zákona, ktoré oslabujú jeho nadradenosť, keď sa do jeho textu znovu zapracovali viaceré pravidlá, ktoré ústavný súd predtým vyhlásil za neústavné – t. j. z procesných alebo obsahových dôvodov nezlučiteľné so základným zákonom;

6.  pripomína, že ústavný súd v spomínanom rozhodnutí z 28. decembra 2012 vydal jasné uznesenie o normách ústavnosti, keď vyhlásil, že „V demokratických štátoch založených na zásade právneho štátu sa ústava vyznačuje trvalými obsahovými a procesnými normami a požiadavkami. Obsahové a procesné ústavné požiadavky nie sú v ére základného zákona stanovené na nižšej úrovni než v ére ústavy (zákona). Požiadavky ústavného štátu založeného na zásade právneho štátu sa v súčasnosti naďalej presadzujú, pričom predstavujú program pre budúcnosť. Ústavný štát založený na zásade právneho štátu je systémom trvalých hodnôt, zásad a záruk“; považuje toto jasne upravené, dôstojné stanovisko za platné pre Európsku úniu a všetky jej členské štáty;

7.  pripomína, že spoločné hodnoty Únie, ktorými sú demokracia a zásady právneho štátu, si vyžadujú pevný systém zastupiteľskej demokracie založený na slobodných voľbách a dodržiavaní práv opozície a že podľa článku 3 protokolu 1 k EDĽP by voľby mali zaručovať „vyjadrenie názorov ľudu pri voľbe zákonodarného zboru“;

8.  domnieva sa, že využívanie zákonov schválených dvojtretinovou väčšinou je v iných členských štátoch síce bežné a bolo črtou ústavného a právneho poriadku Maďarska od roku 1989, rozsiahle využívanie základných právnych predpisov na stanovenie veľmi špecifických a podrobných pravidiel však oslabuje princípy demokracie a zásady právneho štátu, pretože umožnilo súčasnej vláde, ktorá má podporu kvalifikovanej väčšiny, aby schválila nemenné politické opatrenia, čoho následkom je, že každá nová vláda majúca iba jednoduchú väčšinu v parlamente dokáže len veľmi ťažko reagovať na spoločenské zmeny, čím sa môže oslabiť význam nových volieb; sa domnieva, že takéto využívanie by sa malo prehodnotiť s cieľom zaistiť, aby budúce vlády a parlamentné väčšiny mohli vykonávať zákonodarnú moc zmysluplne a komplexne;

9.  sa domnieva, že využívanie postupu predkladania návrhov zákonov jednotlivými poslancami na uplatňovanie ústavy (pomocou základných právnych predpisov) nepredstavuje transparentný, zodpovedný ani demokratický legislatívny postup, pretože to neponúka záruky zabezpečenia zmysluplnej sociálnej rozpravy a konzultácie, a to by mohlo byť v rozpore so samotným základným zákonom, na základe čoho je povinnosťou vlády (a nie jednotlivých poslancov) predkladať parlamentu návrhy potrebné na uplatňovanie základného zákona;

10.  berie na vedomie stanovisko Benátskej komisie (č. CDL-AD(2011)016), v ktorom „víta skutočnosť, že táto nová ústava stanovuje ústavný poriadok založený na demokracii, právnom štáte a ochrane základných práv ako na základných zásadách“. ďalej berie na vedomie stanovisko Benátskej komisie (č. CDL-AD(2012)001), podľa ktorého prijatie veľkého počtu právnych predpisov vo veľmi krátkom časovom rámci by mohlo vysvetľovať, prečo niektoré ustanovenia nie sú v súlade s európskymi normami; ďalej berie na vedomie stanovisko Benátskej komisie k štvrtej novele Základného zákona Maďarska (č. CDL-AD(2013)012), v ktorom sa uvádza, že „samotná štvrtá novela spôsobuje alebo udržiava nedostatky ústavného systému Maďarska“;

11.  víta, že v Základnom zákone Maďarska sa opakujú a potvrdzujú články Charty základných práv Európskej únie a že Maďarsko v článku H ako štvrtá krajina EÚ uznáva maďarskú posunkovú reč ako plnohodnotný jazyk a obraňuje maďarskú posunkovú reč ako súčasť maďarskej kultúry;

12.  víta skutočnosť, že Základný zákon Maďarska v článku XV osobitne zakazuje diskrimináciu na základe rasy, farby pleti, pohlavia, zdravotného postihnutia, jazyka, náboženstva, politických alebo iných názorov, národného alebo sociálneho pôvodu alebo finančnej situácie, okolností narodenia alebo iných okolností, a stanovuje, že Maďarsko prijme osobitné opatrenia na ochranu detí, žien, starších osôb a osôb žijúcich so zdravotným postihnutím v súlade s článkami 20 – 26 Charty základných práv Európskej únie;

Demokratický systém kontroly a rovnováhy

13.  pripomína, že demokracia a zásady právneho štáty sú vyžadujú rozdelenie právomocí medzi nezávislými inštitúciami na základe riadne fungujúceho systému kontroly a rovnováhy a účinnú kontrolu súladu právnych predpisov s ústavou;

14.  pripomína, že ústavná väčšina zvýšila počet ústavných sudcov z 11 na 15 a zrušila požiadavku dosiahnutia dohody s opozíciou, čo sa týka voľby ústavných sudcov; vyjadruje znepokojenie nad tým, že v dôsledku týchto opatrení bolo osem zo súčasných 15 ústavných sudcov zvolených výlučne dvojtretinovou väčšinou (s jednou výnimkou) vrátane dvoch nových členov, ktorí boli vymenovaní priamo z ich funkcie poslanca parlamentu;

15.  víta zavedenie možnosti podávania dvoch nových druhov ústavných sťažností ústavnému súdu a chápe, že demokratický systém, ktorý je založený na právnom štáte, si nevyhnutne nevyžaduje ústavný súd, aby mohol správne fungovať; pripomína však stanovisko Benátskej komisie č. CDL-AD (2011)016, v ktorom sa konštatuje, že v štátoch, ktoré sa rozhodli zriadiť ústavný súd, by mal mať tento súd právomoc vyhodnocovať súlad všetkých zákonov s ľudskými právami zaručenými v ústave; sa preto domnieva, že obmedzenie ústavnej jurisdikcie v súvislosti so zákonmi o centrálnom rozpočte a daniach oslabuje inštitucionálne a procedurálne záruky na ochranu mnohých ústavných práv a na kontrolu právomocí parlamentu a vlády v rozpočtovej oblasti;

16.  pripomína, že ako vyhlasuje ústavný súd v rozhodnutí č. 45/2012: „ústavnosť sa vyznačuje nielen procesnými, formálnymi požiadavkami a požiadavkami týkajúcimi sa platnosti verejného práva, ale aj obsahovými požiadavkami [...]. V náležitých prípadoch môže ústavný súd dokonca preskúmať dobrovoľné presadzovanie a konštitucionalizáciu obsahových požiadaviek, záruk a hodnôt demokratických štátov založených na zásade právneho štátu“;

17.  sa domnieva, že vzhľadom na systematické novelizácie základného zákona podľa politickej vôle ústavný súd už nemôže plniť úlohu najvyššieho orgánu ústavnej ochrany, najmä odvtedy, čo štvrtá novela výslovne zakazuje súdu revidovať ústavné novelizácie v rozpore s inými ústavnými požiadavkami a zásadami;

18.  berúc do úvahy právo demokraticky zvoleného parlamentu prijímať zákony v súlade so základnými právami, dodržiavajúc práva politických menšín, demokraticky vhodným a transparentným postupom, a berúc do úvahy povinnosť súdnych dvorov – ako obyčajných, tak i ústavného – zachovávať súlad zákonov s ústavou zdôrazňuje význam rozdelenia právomocí a riadne fungujúceho systému kontroly a rovnováhy; vyjadruje v tejto súvislosti znepokojenie z tohto posunu právomocí v ústavných veciach v prospech parlamentu a na úkor ústavného súdu, čo vážne oslabuje princíp rozdelenia právomocí a riadne fungujúci systém kontroly a rovnováhy, ktoré sú kľúčovými znakmi právneho štátu; víta v tejto súvislosti spoločné vyhlásenie zo 16. mája 2013 v Jágri, ktoré vydali predsedovia maďarského a rumunského ústavného súdu Péter Paczolay a Augustin Zegrean a v ktorom sa zdôrazňuje osobitná zodpovednosť ústavných súdov v krajinách, ktoré spravuje dvojtretinová väčšina;

19.  vyjadruje aj mimoriadne znepokojenie z ustanovení štvrtej novely, ktorými sa ruší 20 rokov ústavnej jurisprudencie, ktorá obsahuje celý systém zakladajúcich princípov a ústavných požiadaviek spolu so všetkou možnou judikatúrou ovplyvňujúcou uplatňovanie právnych predpisov EÚ a európskych právnych predpisov v oblasti dodržiavania ľudských práv; berie na vedomie, že súd už použil svoje predošlé rozhodnutia ako zdroj výkladu; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že iné súdy možno nebudú môcť zakladať svoje rozhodnutia na predchádzajúcej judikatúre ústavného súdu;

20.  ďalej má obavy o to, či ustanovenie štvrtej novely, ktoré umožňuje maďarskej vláde ukladať osobitnú daň s cieľom vykonávať rozsudky Súdneho dvora EÚ stanovujúce platobné povinnosti, keď štátny rozpočet nemá k dispozícii dostatok finančných prostriedkov a keď verejný dlh prekračuje polovicu hrubého domáceho produktu, je v súlade s právnymi predpismi EÚ; berie na vedomie pokračujúci dialóg o tejto otázke medzi maďarskou vládou a Európskou komisiou;

21.  kritizuje zrýchlený proces prijímania dôležitých zákonov, pretože to oslabuje práva opozičných strán na účinné zapájanie do legislatívneho procesu, a tým obmedzuje ich kontrolu konania väčšiny a vlády a v konečnom dôsledku negatívne ovplyvňuje systém kontroly a rovnováhy;

22.  je znepokojený niekoľkými ustanoveniami zákona č. LXXII z roku 2013 o vytváraní nových pravidiel a predpisov týkajúcich sa dohľadu nad národnou bezpečnosťou, pretože tieto ustanovenia by potenciálne mohli mať negatívny vplyv na deľbu moci, nezávislosť súdnictva, rešpektovanie súkromného a rodinného života a právo na účinné opravné prostriedky;

23.  pripomína, že nezávislosť orgánov na ochranu údajov sa zaručuje článkom 16 ZFEÚ a článkom 8 Charty základných práv Európskej únie;

24.  zdôrazňuje, že ochrana proti odvolaniu z funkcie počas funkčného obdobia je základným prvkom požiadavky nezávislosti národných orgánov na ochranu údajov podľa právnych predpisov EÚ;

25.  poukazuje na to, že Komisia začala voči Maďarsku konanie vo veci porušenia predpisov v prípade zákonnosti ukončenia mandátu bývalého komisára pre ochranu údajov, pokiaľ ide o primeranú nezávislosť tohto orgánu, pričom tento prípad v súčasnosti očakáva pojednávanie na Európskom súdnom dvore;

26.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že uvedené inštitucionálne zmeny spôsobili jasné oslabenie systému kontroly a rovnováhy požadovaného zásadami právneho štátu a demokratickým princípom rozdelenia právomocí;

Nezávislosť súdnictva

27.  pripomína, že nezávislosť súdnictva sa požaduje v článku 47 charty základných práv a v článku 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach a je základnou požiadavkou demokratickej zásady rozdelenia právomocí odvodenej z článku 2 ZEÚ;

28.  pripomína, že ústavný súd v uvedenom rozhodnutí 33/2012 označil nezávislosť súdnictva a sudcov ako úspech historickej ústavy Maďarska, keď vyhlásil, že „zásada nezávislosti súdnictva, so všetkými jej prvkami, je nepochybným úspechom. Ústavný súd preto preukázal, že nezávislosť súdnictva a vyplývajúca zásada neodvolateľnosti je nielen normatívnym predpisom základného zákona, ale aj úspechom historickej ústavy. To znamená, že je to vysvetľujúca zásada povinná pre každého, vychádzajúca z ustanovení základného zákona, a ktorá sa musí uplatňovať aj v postupe skúmania iných možných obsahov základného zákona“(11);

29.  zdôrazňuje, že účinná ochrana nezávislosti súdnictva tvorí základ demokracie v Európe a je nevyhnutnou podmienkou na upevnenie vzájomnej dôvery medzi súdnymi orgánmi rozličných členských štátov, a teda hladkej cezhraničnej spolupráce v spoločnej oblasti súdnictva, založenej na zásade vzájomného uznávania, ako sa zakotvuje v článkoch 81 ZFEÚ (občianske veci) a 82 ZFEÚ (trestné veci);

30.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že mnohé prijaté opatrenia, ako aj niektoré pokračujúce reformy, neposkytujú dostatočné záruky ústavnej ochrany, čo sa týka nezávislosti súdnictva a nezávislosti Ústavného súdu Maďarska;

31.  sa domnieva, že predčasné skončenie funkčného obdobia predsedu najvyššieho súdu porušuje záruku zabezpečenia funkčného obdobia, ktorá je rozhodujúcim prvkom nezávislosti súdnictva;

32.  víta uvedené rozhodnutie 33/2012 ústavného súdu, v ktorom sa vyhlasuje povinné skončenie služby sudcov vo veky 62 rokov za neústavné, ako aj uvedené rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo 6. novembra 2012, ktorý uviedol, že radikálne zníženie dôchodkového veku sudcov v Maďarsku predstavuje neodôvodnenú diskrimináciu z dôvodu veku, a preto je v rozpore so smernicou Rady 2000/78/ES;

33.  víta zmeny zákona CLXI z roku 2011 o organizácii a správe maďarských súdov a zákona CLXII z roku 2011 od právnom postavení a odmeňovaní maďarských sudcov, prijaté maďarským parlamentom prijal 2. júla 2012, ktoré sa zaoberajú mnohými obavami vyjadrenými v uznesení Európskeho parlamentu zo 16. februára 2012 a ktoré vyjadrila aj Benátska komisia vo svojom stanovisku;

34.  vyjadruje však poľutovanie, že nie všetky odporúčania Benátskej komisie sa uplatňujú, najmä v otázke potreby obmedzenia diskrečných právomocí predsedu Národného súdneho úradu v kontexte presunu prípadov, čo môže ovplyvniť právo na spravodlivý súdny proces a právo na zákonného sudcu; berie na vedomie skutočnosť, že maďarská vláda vyjadrila zámer preskúmať systém presunu prípadov; sa domnieva, že v tejto súvislosti by sa mali vykonávať odporúčania Benátskej komisie;

35.  víta prijatie zákona XX z roku 2013 o legislatívnej zmene súvisiacej obmedzením hornej vekovej hranice uplatňovanej v niektorých súdnych právnych vzťahoch, ktorým sa stanovuje dôchodkový vek sudcov na 65 rokov na konci prechodného obdobia v trvaní 10 rokov a rieši otázka opätovného prijatie nezákonne prepustených sudcov;

36.  vyjadruje však poľutovanie, že v prípade predsedajúcich sudcov, zákonom XX z roku 2013 sa zabezpečuje ich opätovné prijatie na pôvodné výkonné miesta iba vtedy, keď sú tieto sudcovské funkcie stále voľné, čoho dôsledkom je, že len niektorí nezákonne prepustení sudcovia majú záruku, že budú opätovne prijatí do presne tej istej funkcie s rovnakými povinnosťami a zodpovednosťami, ako vykonávali pred prepustením;

37.  víta návrh Komisie na zavedenie stáleho ukazovateľa v oblasti súdnictva vo všetkých 27 členských štátoch EÚ, ako navrhla podpredsedníčka Reding, ktorý ukazuje, že ochrana nezávislosti súdnictva je všeobecnou vecou EÚ; zdôrazňuje skutočnosť, že v niektorých členských štátoch by mohli v súvislosti s týmito otázkami vzniknúť vážne obavy; žiada, aby sa ukazovateľ v oblasti súdnictva rozšíril a aby zahŕňal aj oblasti trestnej spravodlivosti, základných práv, právneho štátu a demokracie, ako to už bolo požadované;

38.  uznáva profesionalitu a odhodlanie maďarského súdneho spoločenstva a jeho angažovanosť v záujme zásad právneho štátu, a pripomína, že ústavný súd sa od začatia demokratického procesu v Maďarsku uznával ako mimoriadny ústavný orgán v Európe a na svete;

Reforma volebného systému

39.  pripomína, že zmena volebných obvodov a prijatie zákona o voľbe poslancov maďarského parlamentu a volebného procesného práva podstatne mení právny a inštitucionálny rámec pre najbližšie voľby v 2014 a preto vyjadruje poľutovanie nad tým, že tieto zákony boli prijaté jednostranne vládnucimi stranami bez rozsiahlej konzultácie s opozíciou.

40.  je znepokojený tým, že v súčasnom politickom prostredí existujúce ustanovenia o postupe vymenovania členov štátnej volebnej komisie neposkytujú dostatočnú záruku vyváženého zastúpenia a nezávislosti komisie;

41.  víta skutočnosť, že maďarské orgány si 20. januára 2012 vyžiadali stanovisko Benátskej komisie k zákonu o voľbe poslancov maďarského parlamentu; sa však domnieva, že na posúdenie takej zásadnej zmeny volebných podmienok je potrebná komplexná analýza.

42.  víta skutočnosť, že v zákone č. XXXVI z roku 2013 o konaní volieb v Maďarsku sa najmä v článku 42 stanovuje, že na požiadanie musia ľudia so zdravotným postihnutím dostať pokyny Braillovom písme, príslušné informácie v jednoducho čitateľnej forme, vzorky hlasovania v Braillovom písme pri voľbách a tiež sa im zabezpečí úplná dostupnosť volieb vrátane osobitnej pozornosti ľuďom na vozíčku; okrem toho môžu na základe článku 50 uvedeného zákona voliči so zdravotným postihnutím požiadať o registráciu v inej, prístupnejšej volebnej miestnosti, aby mohli odovzdať svoj hlas v príslušnom volebnom obvode, ako stanovuje článok 81, ktorým sa ustanovuje povinnosť vytvoriť aspoň jednu úplne prístupnú volebnú miestnosť v každom volebnom obvode;

Pluralita médií

43.  uznáva úsilie maďarských orgánov, ktoré viedli k legislatívnym zmenám zameraným na riešenie viacerých zistených nedostatkov s cieľom zlepšiť mediálnu legislatívu a zladiť ju s normami EÚ a Rady Európy;

44.  víta pokračujúci konštruktívny dialóg s medzinárodnými aktérmi a zdôrazňuje, že spolupráca medzi Radou Európy a maďarskou vládou priniesla hmatateľné výsledky, čo sa odrazilo v zákone XXXIII z roku 2013, v ktorom sa riešia niektoré z problémov, na ktoré sa poukázala v právnych hodnoteniach mediálnych zákonov, najmä v súvislosti s vymenovaním a procesmi volieb predsedov Úradu pre médiá a Rady pre médiá; však pripomína, že stále existujú obavy týkajúce sa nezávislosti úradu pre médiá

45.  vyjadruje znepokojenie z účinkov ustanovenia štvrtej novely zakazujúceho politickú reklamu v komerčných médiách, pretože deklarovaným zámerom tohto ustanovenia síce je obmedzenie nákladov na politickú kampaň a vytvorenie rovnakých príležitostí pre všetky strany, ale ohrozuje poskytovanie vyvážených informácií; berie na vedomie, že maďarská vláda konzultuje s Európskou komisiou otázku pravidiel politickej reklamy; poznamenáva, že obmedzenia existujú aj v iných európskych krajinách; berie na vedomie stanovisko Benátskej komisie k štvrtej novele Základného zákona Maďarska (č. CDL-AD(2013)012), v ktorom sa uvádza, že „obmedzenia politickej reklamy sa musia posudzovať v právnom kontexte daného členského štátu“ a že „zákaz akejkoľvek politickej reklamy v komerčných médiách, ktoré sú v Maďarsku využívané v širšej miere, než verejnoprávne médiá, pripraví opozíciu o dôležitú možnosť účinne šíriť svoje názory a vyvážiť tak dominantnú pozíciu vlády v oblasti spravodajstva“;

46.  opakuje svoju výzvu maďarským orgánom, aby prijali opatrenia na vypracúvanie alebo zadávanie vypracovania pravidelných aktívnych hodnotení vplyvu právnych predpisov na mediálne prostredie (zhoršenie kvality novinárskej práce, prípady autocenzúry, obmedzenie redakčnej slobody a zhoršenie kvality pracovných podmienok a pracovnej istoty novinárov);

47.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že vytvorenie štátnej Maďarskej tlačovej agentúry (MTI) ako jediného poskytovateľa správ pre verejnoprávnych vysielateľov, pričom od všetkých hlavných súkromných vysielateľov sa očakáva, že budú mať vlastné spravodajské služby, znamenalo, že agentúra má reálne monopolné postavenie na trhu, pretože väčšina jej správ je voľne dostupná; pripomína odporúčanie Rady Európy na odstránenie povinnosti verejnoprávnych vysielateľov používať správy národnej tlačovej agentúry, pretože to predstavuje nezmyselné a nespravodlivé obmedzenie ustanovenia o pluralite spravodajstva;

48.  konštatuje, že národný úrad pre hospodársku súťaž musí pravidelne vyhodnocovať mediálne prostredia a trhy, pričom musí zvýrazňovať možné problémy ohrozujúce pluralitu;

49.  zdôrazňuje, že opatrenia na regulovanie prístupu médií na trh prostredníctvom postupov udeľovania licencií a povolení, predpisy na ochranu štátu, národnej alebo vojenskej bezpečnosti a verejného poriadku a predpisy na udržiavanie verejnej morálky by sa nemali zneužívať na účely zavedenia politickej či predpojatej kontroly alebo cenzúry médií, a zdôrazňuje skutočnosť, že v tejto oblasti sa musí zabezpečiť riadna vyváženosť;

50.  vyjadruje znepokojenie z toho, že službu verejnoprávneho vysielania ovláda extrémne centralizovaný inštitucionálny systém, ktorý prijíma skutočné prevádzkové rozhodnutia bez verejnej kontroly; zdôrazňuje, že predpojaté a nepriehľadné praktiky vo verejných súťažiach a predpojaté informácie služieb verejnoprávneho vysielania, ktoré sa dostávajú k širokej diváckej a poslucháčskej obci, narúšajú mediálny trh; zdôrazňuje skutočnosť, že v súlade s ustanoveniami protokolu k Lisabonskej zmluve (o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch) je systém verejnoprávneho vysielania v členských štátoch priamo spojený s demokratickými, sociálnymi a kultúrnymi potrebami každej spoločnosti a s potrebou zachovania plurality médií;

51.  pripomína, že regulovanie obsahu by malo byť jasné, aby občania aj mediálne spoločnosti mohli vopred zistiť, v ktorých prípadoch poruší zákon, a určiť právne následky možného porušenia; so znepokojením konštatuje, že napriek podrobnému regulovaniu obsahu maďarský Úrad pre média ponechal bez potrestania nedávne protirómske verejné postoje, a požaduje vyvážené uplatňovanie právnych predpisov;

Práva príslušníkov menšín

52.  konštatuje, že maďarský parlament schválil zákony v trestnej a občianskej oblasti na boj proti podnecovaniu a prejavom rasovej nenávisti; domnieva sa, že legislatívne opatrenia sú dôležitým východiskovým bodom pre naplnenie cieľa vytvoriť spoločnosť bez neznášanlivosti a diskriminácie v Európe, keďže konkrétne opatrenia musia byť postavené na pevných právnych predpisoch; poukazuje však na to, že je potrebné aktívne vykonávať právne predpisy;

53.  zdôrazňuje skutočnosť, že orgány vo všetkých členských štátoch majú pozitívnu povinnosť konať tak, aby zamedzili porušovaniu práv príslušníkov menšín, nemôžu zostať neutrálne a mali by prijať potrebné právne, výchovné a politické opatrenia, keď sa stretávajú s takým porušovaním; berie na vedomie novelu trestného zákona z roku 2011, ktorá zakazuje kampane extrémistických skupín zameraných na zastrašovanie rómskych komunít a podľa ktorej hrozia až tri roky odňatia slobody za „provokatívne nesociálne správanie“, ktoré vyvoláva strach u príslušníka národnostného, etnického, rasového alebo náboženského spoločenstva; uznáva úlohu maďarskej vlády pri iniciovaní Európskeho rámca stratégií začleňovania Rómov počas jej predsedníctva EÚ v roku 2011;

54.  so znepokojením si všíma opakované zmeny právneho poriadku obmedzujúce práva lesbičiek, gejov, bisexuálov a transrodových osôb (LGBT) napríklad snahou vylúčiť páry rovnakého pohlavia a ich deti, ako aj iné rôzne štruktúry rodiny z vymedzenia „rodiny“ v základnom zákone; zdôrazňuje, že tieto zmeny sú v rozpore s nedávnou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a podnecujú ovzdušie neznášanlivosti voči osobám patriacim do skupiny LGBT;

55.  víta skutočnosť, že štvrtou novelou sa do maďarskej ústavy začlenilo ustanovenie, podľa ktorého „Maďarsko sa usiluje o to, aby bolo každej osobe poskytnuté dôstojné bývanie a prístup k verejným službám“ a „štát a miestne samosprávy prispievajú k vytváraniu podmienok dôstojného bývania tým, že sa usilujú poskytovať prístup k bývaniu pre každú osobu bez domova“; však vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že „zákonom parlamentu alebo miestnou vyhláškou sa môže vyhlásiť za nezákonný trvalý pobyt vo verejnom priestore, pokiaľ ide o konkrétnu časť tohto verejného priestoru, a to s cieľom chrániť verejný poriadok, verejné zdravie a kultúrne hodnoty“; opätovne pripomína, že maďarský ústavný súd rozhodol, že podobné opatrenia, ktoré obsahuje zákon o drobných priestupkoch, sú neústavné, pretože sú v rozpore s ľudskou dôstojnosťou;

Sloboda náboženského vyznania a viery a uznávanie cirkví

56.  so znepokojením konštatuje, že úpravy základného zákona štvrtou novelou dávajú parlamentu právomoc na uznávanie niektorých organizácií zapojených do náboženských aktivít, ako sú cirkvi, a to prostredníctvom základných právnych predpisov a bez ústavnej povinnosti odôvodňovať odmietnutie uznania, čo by mohlo negatívne vplývať na povinnosť štátu byť neutrálnym a nestranným v jeho vzťahoch s rozličnými náboženstvami a vierovyznaniami;

Záver

57.  opätovne potvrdzuje, že pripisuje maximálny význam dodržiavaniu zásady rovnosti medzi všetkými členskými štátmi a odmieta uplatňovanie dvojakých noriem pri zaobchádzaní s členskými štátmi; zdôrazňuje, že podobné situácie alebo právne rámce a ustanovenia by sa mali posudzovať rovnakým spôsobom; sa domnieva, že samotnú skutočnosť, že sa menia a prijímajú zákony, nemožno považovať za nezlučiteľnú s hodnotami zmlúv; vyzýva Európsku komisiu, aby identifikovala prípady nezlučiteľnosti s právom EÚ, a žiada Európsky súdny dvor, aby rozhodol v takýchto prípadoch;

58.  z uvedených dôvodov prichádza k záveru, že systematický a všeobecný trend opakovaného upravovania ústavného a právneho rámca vo veľmi krátkych časových úsekoch a obsah týchto úprav sú nezlučiteľné s hodnotami uvedenými v článku 2 ZEÚ, článku 3 ods. 1 a článku 6 ZEÚ a odkláňajú sa od zásad uvedených v článku 4 ods. 3 ZEÚ; sa domnieva, že ak sa tento trend včas a primerane nenapraví, vyústi do jasného rizika vážneho porušenia hodnôt uvedených v článku 2 ZEÚ;

III- Odporúčania
Úvod

59.  zdôrazňuje, že v tomto uznesení nejde len o Maďarsko, ale ide neoddeliteľne o celú Európsku úniu a jej demokratickú obnovu a vývoj po páde totalitných režimov v 20. storočí. Ide o európsku rodinu, o jej spoločné hodnoty a normy, o jej celoplošnosť a schopnosť zapájať sa do dialógu. Ide o potrebu uplatňovania zmlúv, ku ktorým dobrovoľne pristúpili všetky členské štáty. Ide o vzájomnú pomoc a vzájomnú dôveru, ktorú Únia, jej občania a jej členské štáty musia mať, ak tieto zmluvy nemajú byť len slová na papieri, ak majú byť právnym základom skutočnej, spravodlivej a otvorenej Európy, ktorá dodržiava základné práva;

60.  stotožňuje sa s myšlienkou Únie, ktorá je nielen „úniou demokracií“, ale aj „Úniou demokracie“, založenou na pluralistických spoločnostiach, kde víťazí dodržiavanie ľudských práv a zásad právneho štátu;

61.  znovu zdôrazňuje, že v časoch ekonomickej a sociálnej krízy môže človek podľahnúť pokušeniu nedbať na ústavné princípy, ale dôveryhodnosť a neochvejnosť ústavných inštitúcií zohráva prvoradú úlohu pri posilňovaní hospodárskej, daňovej a sociálnej politiky a sociálnej súdržnosti;

Výzva všetkým členským štátom

62.  vyzýva členské štáty, aby si bezodkladne plnili zmluvné záväzky na dodržiavanie, zaručovanie, ochranu a podporu spoločných hodnôt Únie, čo je nevyhnutnou podmienkou na rešpektovanie demokracie, a teda podstaty občianstva Únie a na budovanie kultúry vzájomnej dôvery, ktorá umožňuje cezhraničnú spoluprácu a existenciu priestoru skutočnej slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;

63.  sa domnieva, že je morálnou a právnou povinnosťou všetkých členských štátov, ako aj inštitúcií Únie, aby obhajovali európske hodnoty zakotvené v zmluvách, Chartu základných práv Európskej únie a Európsky dohovor o ľudských právach, ktorého signatármi sú všetky členské štáty a ku ktorému EÚ čoskoro pristúpi;

64.  vyzýva národné parlamenty, aby posilnili svoju úlohu pri monitorovaní súladu so základnými hodnotami a pranierovali všetky riziká úpadku týchto hodnôt, ktorý sa môže vyskytovať vnútri hraníc EÚ, s cieľom zachovania dôveryhodnosti Únie voči tretím krajinám, ktorý vychádza zo serióznosti, s akou sa Únia a jej členské štáty stavajú k hodnotám, ktoré si vybrali za základy;

65.  očakáva, že všetky členské štáty prijmú opatrenia, predovšetkým v rámci Rady Európskej únie, aby lojálne prispievali s podpore hodnôt Únie a spolupracovali s Európskym parlamentom a Komisiou pri monitorovaní ich dodržiavania, najmä v rámci „trialógu o článku 2“, ako sa uvádza v odseku 85;

Výzva Európskej rade

66.  pripomína Európskej rade zodpovednosti, ktoré má v rámci oblasti slobody, voľnosti, bezpečnosti a spravodlivosti;

67.  so sklamaním konštatuje, že Európska rada je jedinou politickou inštitúciou EÚ, ktorá mlčala, pričom Komisia, Európsky parlament, Rada Európy, OBSE a dokonca aj vláda USA vyslovili obavy zo situácie v Maďarsku;

68.  domnieva sa, že Európska rada nemôže zostať pasívnou v prípade, keď jeden členský štát porušuje základné práva alebo vykonáva zmeny, ktoré môžu negatívne ovplyvniť dodržiavanie zásad právneho štátu v tejto krajine, a tým zásady právneho štátu v celej Európskej únii, najmä keď môže byť ohrozená vzájomná dôvera voči právnemu systému a súdnej spolupráci, pretože to má negatívny vplyv na samotnú Úniu;

69.  vyzýva predsedu Európskej rady, aby informoval Európsky parlament o svojom hodnotení situácie;

Odporúčania Komisii

70.  vyzýva Komisiu ako strážkyňu zmlúv a ako orgán zodpovedný za zabezpečenie toho, aby sa právo Únie uplatňovalo správne pod dohľadom Súdneho dvora Európskej únie, aby:

   informovala Európsky parlament o jej hodnotení štvrtej novely základného zákona a jeho vplyvu na spoluprácu vnútri EÚ;
   bola rozhodná pri zabezpečovaní plnej zhody so spoločnými základnými hodnotami a právami vytýčenými v článku 2 ZEÚ, preto ich porušovanie oslabuje samotné základy Únie a vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi;
   začala objektívne vyšetrovanie a konanie vo veci porušenia právnych predpisov vždy, keď sa domnieva, že si niektorý členský štát neplní povinnosť v súlade so zmluvami a najmä porušuje práva zakotvené v Charte základných práv Európskej únie;
   sa vyvarovala dvojakých noriem pri zaobchádzaní s členskými štátmi a zabezpečila, aby sa so všetkými členskými štátmi v podobných situáciách zaobchádzalo podobne, pričom sa v plnej miere presadzuje zásada rovnosti členských štátov pred zmluvami;
   sa zameriavala nielen na konkrétne porušovania zákonov EÚ, ktoré sa dajú napraviť predovšetkým prostredníctvom článku 258 ZFEÚ, ale aby primerane reagovala na systémovú zmenu ústavného a právneho systému a prax členského štátu, keď viacnásobné a opakované porušovanie, žiaľ, vyúsťuje do stavu právnej neistoty, čo už nespĺňa požiadavky článku 2 ZEÚ;
   prijala komplexnejší prístup k včasnému riešeniu všetkých možných rizík vážneho porušenia základných hodnôt v danom členskom štáte a aby bezodkladne nadviazala štruktúrovaný politický dialóg s príslušným členským štátom a inými inštitúciami EÚ; tento štruktúrovaný politický dialóg by sa mal koordinovať na najvyššej politickej úrovni Komisie a mal by jasne ovplyvňovať celé spektrum rokovaní medzi Komisiu a príslušným členským štátom v rozličných oblastiach EÚ;
   vytvorila, len čo sa zistia riziká porušení článku 2 ZEÚ, „núdzovú agendu článku 2 ZEÚ, napr. mechanizmus monitorujúci hodnoty Únie, ktorou sa má s výhradnou prioritou a naliehavosťou Komisia zaoberať, koordinovanú na najvyššej politickej úrovni a plne zohľadnenú v rozličných odvetvových politikách EÚ, až kým sa neobnoví plný súlad s článkom 2 ZEÚ a neodstránia všetky riziká na jeho porušenie, ako sa tiež plánuje v liste ministrov zahraničných vecí štyroch členských štátov, ktorí s predsedom Komisie vystúpili s potrebou vytvorenia novej a účinnejšej metódy ochrany základných hodnôt s cieľom vo väčšej miere zdôrazniť podporu kultúry dodržiavania zásady právneho štátu, vzhľadom na závery Rady zo 6. a 7. júna 2013 o základných právach a právnom štáte a o správe Komisie za rok 2012 o Uplatňovaní Charty základných práv Európskej únie;
   uskutočňovala stretnutia na technickej úrovni so službami príslušného členského štátu, ale aby nedokončovala nijaké rokovania v politických oblastiach, ktoré súvisia s článkom 2 ZEÚ, až kým sa nezabezpečí plný súlad s článkom 2 ZEÚ;
– spolupracovala s európskymi inštitúciami s cieľom zabezpečiť, že ustanovenia nového zákona o národnej bezpečnosti budú v súlade so základnými zásadami deľby moci, nezávislosti súdnictva, rešpektovania súkromného a rodinného života a práva na účinný opravný prostriedok;
   uplatňovala horizontálny prístup zahrnujúci všetky príslušné útvary Komisie, aby sa zabezpečilo dodržiavanie zásad právneho štátu vo všetkých oblastiach vrátane hospodárskeho a sociálneho sektora;
   vykonávala a v prípade potreby aktualizovala svoje oznámenie z roku 2003 o článku 7 Zmluvy o Európskej únii (COM(2003)0606) a aby vypracovala podrobný návrhu na vytvorenie pohotového a nezávislého monitorovacieho mechanizmu a systému včasného varovania;
   pravidelne monitorovala správne fungovanie európskeho priestoru spravodlivosti a prijala opatrenia, keď je ohrozená nezávislosť súdnictva v ktoromkoľvek členskom štáte, s cieľom zabrániť oslabeniu vzájomnej dôvery medzi národnými súdnymi orgánmi, čo by nevyhnutne vytvorilo prekážky na správne využívanie nástrojov EÚ na vzájomné uznávanie a cezhraničnú spoluprácu;
   zabezpečila, aby členské štáty zaručili riadne uplatňovanie charty základných práv s dodržiavaním plurality médií a rovnakého prístupu k informáciám;
   monitorovala účinné uplatňovanie predpisov zabezpečujúcich transparentné a spravodlivé postupy na financovanie médií a vyčleňovanie štátnych financií na reklamu a sponzorovanie s cieľom zaručiť, aby toto financovanie nezasahovalo do slobody informácií a prejavu, plurality alebo redakčnej línie jednotlivých médií;
   prijala vhodné, včasné, primerané a postupné opatrenia, keď vzniknú obavy v súvislosti so slobodou prejavu, informácií, slobodou a pluralitou médií v EÚ a v členských štátoch na základe podrobnej a dôkladnej analýzy situácie a problémov, ktoré treba vyriešiť, a najlepších spôsobov ich riešenia;
   riešila tieto otázky v rámci uplatňovania smernice o audiovizuálnych a mediálnych službách s cieľom zlepšiť spoluprácu medzi regulačnými orgánmi členských štátov a Komisiou, a to čo najskorším predložením revízie a zmeny tejto smernice, a najmä jej článkov 29 a 30;
   pokračovala v dialógu s maďarskom vládou o tom, či nové ustanovenie štvrtej novely, ktoré umožňuje maďarskej vláde ukladať osobitnú daň s cieľom vykonávať rozsudky Súdneho dvora EÚ stanovujúce platobné povinnosti, keď štátny rozpočet nemá k dispozícii dostatok finančných prostriedkov a keď verejný dlh prekračuje polovicu hrubého domáceho produktu, je v súlade s právnymi predpismi EÚ, a navrhla primerané opatrenia, ako zabrániť tomu, čo môže vyústiť do narušenia úprimnej spolupráce zakotvenej v článku 4 ods. 3 ZEÚ;

71.  pripomína Komisii, že Charta základných práv Európskej únie a nadchádzajúce pristúpenie Európskej únie k Európskemu dohovoru o ľudských právach potvrdzujú novú štruktúru práva Európskej únie, v ktorej centre sú viac ako kedykoľvek predtým ľudské práva, čím sa Komisii ako strážkyni zmlúv udeľuje väčšia zodpovednosť v tejto oblasti;

Odporúčania maďarským orgánom

72.  naliehavo vyzýva maďarské orgány, aby bez ďalšieho odkladania realizovali všetky odporúčania, ktoré Európska komisia ako strážkyňa zmlúv považuje za nevyhnutné na dosiahnutie plného súladu s právom EÚ, plného súladu s rozhodnutiami maďarského ústavného súdu, a aby bezodkladne realizovali nasledujúce opatrenia v súlade s odporúčaniami Benátskej komisie, Rady Európy a ďalších medzinárodných orgánov v oblasti ochrany právneho štátu a základných práv s cieľom plne dodržiavať zásady právneho štátu a ich kľúčové požiadavky na ústavný rámec, systém kontroly a rovnováhy a nezávislosť súdnictva, ako aj pevné záruky pre základné práva vrátane slobody prejavu, médií a náboženského vyznania a viery, ochranu menšín, boj proti diskriminácii a vlastnícke právo:

O základnom zákone:

O kontrole a rovnováhe:

O nezávislosti súdnictva:

O reforme volebného systému:

O médiách a pluralite:

O dodržiavaní základných práv vrátane práv príslušníkov menšín:

O slobode náboženského vyznania a viery a uznávaní cirkví:

   plne obnoviť nadradenosť základného práva odstránením tých ustanovení, ktoré ústavný súd vyhlásil za neústavné;
   obmedziť opakujúce sa využívanie základných právnych predpisov a prenechať politické oblasti, ako sú rodinná, sociálna, fiškálna a rozpočtová oblasť, pôsobnosti všeobecných právnych predpisov prijímaných bežnou väčšinou;
   realizovať odporúčania Benátskej komisie a najmä prehodnotiť zoznam oblastí politiky, ktoré si vyžadujú kvalifikovanú väčšinu s cieľom zabezpečiť budúce zmysluplné voľby;
   zabezpečiť životaschopný parlamentný systém, ktorý rešpektuje aj opozičné sily tým, že poskytne dostatok času na úprimnú rozpravu medzi väčšinou a opozíciou a na spoluúčasť širokej verejnosti na legislatívnom postupe;
   zaistiť čo najširšiu účasť všetkých parlamentných strán na ústavnom procese, a to aj v prípade, keď samotná vládna disponuje príslušnou kvalifikovanou väčšinou;
   plne obnoviť výsady ústavného súdu ako najvyššieho orgánu ústavnej ochrany, a tým nadradenosť základného zákona, a to tak, že sa z jeho textu odstránia obmedzenia právomoci ústavného súdu na preskúmanie ústavnosti každej úpravy základného zákona, ako aj zrušenia dvoch desaťročí ústavnej judikatúry; obnoviť právo ústavného súdu na revíziu všetkých právnych predpisov bez výnimky s cieľom vyvážiť parlamentné kroky a kroky výkonnej moci a zabezpečiť úplné súdne preskúmanie; toto súdne a ústavné preskúmanie sa môže vykonať rôznymi spôsobmi v rôznych členských štátoch, v závislosti od špecifík každého národného ústavného vývoja v minulosti, ale v prípade, keď je ústavný súd zriadený – ako napríklad maďarský ústavný súd, ktorý si po páde komunistického režimu rýchlo vybudoval dobrú povesť medzi najvyššími súdmi v Európe – nemal by byť predmetom opatrení zameraných na obmedzenie jeho právomocí, ktorým sa oslabuje právny štát;
   obnoviť možnosť, aby sa súdny systém odvolával na judikatúru vydanú pred nadobudnutím platnosti základného zákona, najmä v oblasti základných práv(12);
   usilovať sa o konsenzus pri voľbe členov ústavného súdu so zmysluplným zapojením opozície a zabezpečiť, aby členovia súdu neboli politicky ovplyvňovaní;
   obnoviť výsady parlamentu v rozpočtovej oblasti a tým zabezpečiť riadnu demokratickú legitímnosť rozpočtových rozhodnutí odstránením obmedzení parlamentných právomocí mimoparlamentnou rozpočtovou radou;
    
   predložiť vysvetlenia toho, ako maďarské úrady chcú napraviť predčasné skončenie funkčného obdobia vyšších funkcionárov s cieľom zabezpečiť inštitucionálnu nezávislosť orgánu na ochranu údajov;
   plne zaručiť nezávislosť súdnictva tak, že zásady neodvolateľnosti a zaručená dĺžka funkčného obdobia sudcov, pravidla upravujúce štruktúru a zloženie riadiacich orgánov súdnictva a záruky nezávislosti ústavného súdu sa zakotvia v základnom zákone;
   urýchlene a správne uplatňovať spomínané rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie zo 6.novembra 2012 a maďarského ústavného súdu tým, že sa umožní uvoľneným sudcom, ktorí si to želajú, aby boli opätovne prijatí do predchádzajúcich funkcií, vrátane funkcií predsedajúcich sudcov, ktorých pôvodné výkonné pozície už nie sú voľné;
   vypracovať objektívne výberové kritériá alebo poveriť Národnú súdnu radu vypracovaním týchto kritérií s cieľom zabezpečiť, aby pravidlá na presun prípadov dodržiavali právo na spravodlivý súdny proces a zásadu zákonného sudcu;
   realizovať ostatné odporúčania uvedené v stanovisku Benátskej komisie č. CDL-AD(2012)020 k základným právnym predpisom týkajúcim sa súdnictva, ktoré boli novelizované po prijatí stanoviska CDL-AD(2012)001;
   prizvať Benátsku komisiu a OBSE/ODIHR, aby vykonali spoločnú analýzu komplexne zmeneného právneho a inštitucionálneho rámca volieb, a pozvať ODIHR na misiu zameranú na posúdenie potrieb a na dlhodobé a krátkodobé pozorovanie volieb;
   zabezpečiť vyvážené zastúpenie v rámci národnej volebnej komisie;
   splniť záväzok na ďalšiu diskusiu o činnostiach v oblasti spolupráce na úrovni odborníkov v súvislosti s dlhodobejšou perspektívou slobody médií, pričom sa bude vychádzať z najdôležitejších ostatných odporúčaní právnej expertízy Rady Európy z roku 2012;
   zabezpečiť včasné a intenzívne zapájanie zainteresovaných skupín vrátane odborníkov v oblasti médií, opozičných strán a občianskej spoločnosti do každého ďalšieho skúmania právnych predpisov, ktoré upravujú toto základné hľadisko fungovania demokratickej spoločnosti, a do procesu uplatňovania;
   dodržiavať pozitívnu povinnosť vyplývajúcu z jurisprudencie Európskeho súdu pre ľudské práva podľa článku 10 EDĽP chrániť slobodu prejavu ako predpoklad fungovania demokracie;
   dodržiavať, zaručovať, chrániť a podporovať základné právo na slobodu prejavu a informácií, ako aj slobodu médií a pluralitu názorov, a upustiť od rozvojových alebo podporných mechanizmov, ktoré ohrozujú slobodu médií a novinársku a redakčnú nezávislosť;
   zabezpečiť, aby sa zaviedli objektívne, právne záväzné postupy a mechanizmy na výber a vymenúvanie vedúcich pracovníkov verejnoprávnych médií, správnych rád, mediálnych rád a regulačných orgánov, v súlade so zásadou nezávislosti, integrity, skúsenosti a profesionality, zastúpenie celého politického a spoločenského spektra; právnu istotu a kontinuitu;
   zabezpečovať právne záruky v súvislosti plnej ochrany zásady dôvernosti zdrojov a dôsledne uplatňovať príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva;
   zabezpečiť, aby predpisy súvisiace s politickými informáciami v celom audiovizuálnom odvetví zabezpečovali spravodlivý prístup k rozličných politickým protivníkom, názorom a stanoviskám, predovšetkým pri príležitosti volieb a referend, pomocou čoho si občania môžu vytvoriť vlastné názory bez toho, aby boli ovplyvňovaní jednou dominantnou mienkotvornou silou;
   prijať a naďalej vykonávať pozitívne kroky a účinné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa dodržiavali základné práva všetkých osôb vrátane príslušníkov menšín a ľudí bez domova a zaistiť, že prijaté opatrenia budú vykonávať všetky verejné orgány; pri preskúmavaní vymedzenia „rodiny“ vziať do úvahy legislatívne trendy v Európe s cieľom rozšíriť rozsah pôsobnosti vymedzenia rodiny a vziať do úvahy negatívny vplyv zúženého vymedzenia rodiny na základné práva osôb, ktoré budú vylúčené novým a obmedzenejším vymedzením;
   prijať nový prístup a konečne prevziať zodpovednosť voči bezdomovcom, a teda zraniteľným osobám, ako je stanovené v medzinárodných zmluvách o ľudských právach, ktorých je Maďarsko signatárom, ako je Európsky dohovor o ľudských právach a Charta základných práv Európskej únie, a tým podporovať základné práva, a nie ich porušovať zahrnutím ustanovení kriminalizujúcich ľudí bez domova do svojho základného zákona;
   vyzýva maďarskú vládu, aby urobila všetko, čo je v jej silách, na posilnenie mechanizmu sociálneho dialógu a komplexnej konzultácie a na zaručenie s tým spojených práv;
   vyzýva maďarskú vládu, aby zvýšila svoje úsilie o integráciu Rómov a stanovila cielené opatrenia na zabezpečenie ich ochrany. Rasistické hrozby namierené proti Rómom sa musia jednoznačne a rozhodne zaháňať;
   vypracovať jasné, neutrálne a nestranné požiadavky a inštitucionálne postupy na uznávanie náboženských organizácií ako cirkví, ktoré rešpektujú povinnosť štátu, aby bol neutrálny a nestranný vo vzťahoch s rozličnými náboženstvami a vierovyznaniami, a zabezpečiť účinné prostriedky na odškodnenie v prípadoch neuznania alebo neprijatia rozhodnutia v súlade s ústavnými požiadavkami stanovenými v spomínanom rozhodnutí ústavného súdu 6/2013;

Odporúčania inštitúciám EÚ o zavedení nového mechanizmu na účinné presadzovanie článku 2 ZEÚ

73.  opakuje, že treba naliehavo riešiť takzvanú kodanskú dilemu, podľa ktorej je EÚ veľmi prísna vo veci dodržiavania spoločných hodnôt a noriem kandidátskymi krajinami, ale nemá účinné nástroje na monitorovanie či postihovanie po ich pristúpení k EÚ;

74.  dôrazne požaduje, aby sa členské štáty pravidelne vyhodnocovali z hľadiska trvalého dodržiavania základných hodnôt Únie a požiadaviek demokracie a zásad právneho štátu, pričom sa zabráni riziku dvojakých noriem a nezabúda sa na to, že takéto hodnotenie musí byť založené na všeobecne akceptovanom európskom chápaní ústavných a právnych noriem; ďalej rozhodne požaduje, aby sa podobné situácie v členských štátoch monitorovali podľa rovnakého vzoru, pretože v opačnom prípade nie je dodržaná zásada rovnosti členských štátov pred zmluvami;

75.  požaduje užšiu spoluprácu medzi inštitúciami Únie a inými medzinárodnými orgánmi, najmä s Radou Európy a Benátskou komisiou, a využívanie ich poznatkov pri presadzovaní zásad demokracie, ochrany ľudských práv a zásad právneho štátu;

76.  uznáva a víta prijaté iniciatívy, analýzu a odporúčania, ktoré vypracovala a vydala Rada Európy, predovšetkým jej generálny tajomník, parlamentné zhromaždenie, komisár pre ľudské práva a Benátska komisia;

77.  vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby začali spoločnú úvahu a rozpravu o tom, ako vybaviť Úniu nástrojmi potrebnými na to, aby mohla plniť svoje zmluvné povinnosti v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv a zároveň predchádzať uplatňovaniu dvojakých noriem medzi členskými štátmi, čo navrhovali aj ministri zahraničných vecí Nemecka, Holandska, Dánska a Fínska v spomínanom liste predsedovi Komisie;

78.  domnieva sa, že budúca revízia zmlúv by viedla k lepšiemu rozlišovaniu medzi úvodnou fázou, zameranou na hodnotenie každého rizika vážneho porušenia hodnôt uvedených v článku 2 ZEÚ, a efektívnejším postupom v nasledujúcej fáze, kde by bolo treba prijať opatrenia na riešenie skutočného vážneho a pretrvávajúceho porušovania týchto hodnôt;

79.  vzhľadom na súčasný inštitučný mechanizmus stanovený v článku 7 ZEÚ opakuje výzvy, ktoré vydal vo svojom uznesení z 12. decembra 2012 o situácii v oblasti dodržiavania základných práv v Európskej únii (2010 – 2011), na vytvorenie nového mechanizmu na zabezpečenie dodržiavania spoločných hodnôt zakotvených v článku 2 ZEÚ všetkými členskými štátmi a kontinuity kodanských kritérií; tento mechanizmus by mohol mať podobu „Kodanskej komisie“ alebo skupiny na vysokej úrovni, „skupiny múdrych“ alebo hodnotenia podľa článku 70 ZFEÚ a vychádzať z reformovania a posilnenia mandátu Agentúry Európskej únie pre základné práva a z z rámca posilneného dialógu medzi Komisiou, Radou, Európskym parlamentom a členskými štátmi o opatreniach, ktoré sa majú prijať;

80.  opakuje, že zavedenie tohto mechanizmu by mohlo sprevádzať prehodnotenie mandátu Agentúry Európskej únie pre základné práva, ktorý by sa mal posilniť zahrnutím pravidelného monitorovania toho, či členské štáty dodržiavajú ustanovenia článku 2 ZEÚ; odporúča, aby tzv. Kodanská skupina na vysokej úrovni alebo akýkoľvek podobný mechanizmus boli postavené na existujúcich mechanizmus a štruktúrach a spolupracovali s nimi; opäť pripomína úlohu Agentúry Európskej únie pre základné práva, ktorá by mohla spojiť veľmi hodnotnú prácu rôznych monitorovacích orgánov Rady Európy a vlastné údaje a analýzy agentúry s cieľom vykonávať nezávislé, komparatívne a pravidelné hodnotenia toho, ako členské štáty EÚ dodržiavajú článok 2 ZEÚ;

81.  odporúča, aby tento mechanizmus:

   bol nezávislý od politického vplyvu tak, ako by mali byť nezávislé všetky mechanizmy Európskej únie venujúce sa monitorovaniu členských štátov, a tiež aby bol rýchly a účinný;
   fungoval v plnej spolupráci s ďalšími medzinárodnými orgánmi, pokiaľ ide o ochranu základných práv a právneho štátu;
   pravidelne monitoroval dodržiavanie ľudských práv, stav demokracie a právneho štátu vo všetkých členských štátoch za plného rešpektovania národných ústavných tradícií;
   vykonával monitorovanie jednotným spôsobom vo všetkých členských štátoch, aby sa zabránilo riziku dvojakých noriem medzi členskými štátmi;
   včasne varoval EÚ pred každým rizikom úpadku hodnôt zakotvených v článku 2 ZEÚ;
   vydával odporúčania inštitúciám EÚ a členským štátom, ako majú reagovať a naprávať každý úpadok hodnôt zakotvených v článku 2 ZEÚ;

82.  poveruje svoj výbor zodpovedný za ochranu občianskych práv, ľudských práv a základných práv na území Únie a za zisťovanie jasných rizík vážneho porušenia spoločných zásad členskými štátmi, aby predložil konkrétny návrh vo forme správy Konferencii predsedov a plenárnej schôdzi;

83.  poveruje svoj výbor zodpovedný za ochranu občianskych práv, ľudských práv a základných práv na území Únie a za zisťovanie jasných rizík vážneho porušenia spoločných zásad členskými štátmi, ako aj svoj výbor zodpovedný za stanovenie existencie závažného a pretrvávajúceho porušovania spoločných zásad členských štátov zo strany istého členského štátu, aby sledovali vývoj situácie v Maďarsku;

84.  plánuje zvolať konferenciu na túto tému do konca roka 2013, na ktorej sa zídu predstavitelia členských štátov, európskych inštitúcií, Rady Európy, národných ústavných a najvyšších súdov, Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva;

IV- Ďalšie kroky

85.  vyzýva maďarské orgány, aby informovali Európsky parlament, Komisiu, predsedníctva Rady a Európskej rady a Radu Európy o vykonávaní opatrení požadovaných v odseku 72;

86.  vyzýva Komisiu a Radu, aby si zvolil svojich zástupcov, ktorí spolu so spravodajcom a tieňovým spravodajcom Európskeho parlamentu (Trialóg o článku 2) vypracujú hodnotenie informácií od maďarských orgánov o realizácii odporúčaní obsiahnutých v odseku 72 a budú sledovať ďalšie možné zmeny s cieľom zaistiť súlad s článkom 2;

87.  žiada Konferenciu predsedov, aby posúdila možnosti zavedenia mechanizmov stanovených v zmluve vrátane článku 7 ods. 1 ZEÚ v prípade, keď sa zdá, že odpovede maďarských orgánov na uvedené odporúčania nie sú v súlade s požiadavkami článku 2 ZEÚ;

o
o   o

88.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie parlamentu, prezidentovi a vláde Maďarska, predsedovi ústavného súdu a predsedovi Kúrie, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín, Agentúre pre základné práva, Rade Európy a OBSE.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2012)0053.
(2) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 154.
(3) Ú. v. EÚ C 33 E, 5.2.2013, s. 17.
(4) Ú. v. EÚ C 169 E, 15.6.2012, s. 49.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2012)0500.
(6) Tieto právne predpisy zahŕňajú ustanovenia základných právnych predpisov, na prijatie ktorých je potrebná dvojtretinová väčšina, osobitné ustanovenia základných právnych predpisov, na prijatie ktorých je potrebná jednoduchá väčšina, a osobitné ustanovenia aktov, na prijatie ktorých je potrebná dvojtretinová väčšina prítomných poslancov parlamentu.
(7) Právna analýza poslaná maďarskej vláde 28. februára 2011: http://www.osce.org/fom/75990. Pozri tiež analýzu a hodnotenie zo septembra 2010: http://www.osce.org/fom/71218
(8) Odborný posudok odborníkov z Rady Európy o maďarských právnych predpisoch o médiách: ZÁKON č. CIV o slobode tlače a základných pravidlách pre mediálny obsah z roku 2010 a ZÁKON č. CLXXXV o mediálnych službách a masmédiách z roku 2010, 11. mája 2012.
(9) Správa osobitného spravodajcu OSN o súčasných formách rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a súvisiacej neznášanlivosti (A/HRC/20/33/Add. 1).
(10) Stanovisko Benátskej komisie č. 664/2012 z 19. marca 2012 k zákonu č. CCVI z roku 2011 o práve na slobodu svedomia a náboženského vyznania a o právnom postavení cirkví, náboženských skupín a náboženských spoločenstiev v Maďarsku (CDL-AD(2012)004).
(11) Bod (80) rozhodnutia.
(12) Pozri pracovný dokument č. 5.


Nedávne záplavy v Európe
PDF 123kWORD 25k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. júla 2013 o záplavách v Európe (2013/2683(RSP))
P7_TA(2013)0316RC-B7-0319/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii a články 191 a 196 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie, na oznámenie Komisie o budúcnosti Fondu solidarity Európskej únie (COM(2011)0613) a na svoje uznesenie z 15. januára 2013 o Fonde solidarity Európskej únie, vykonávaní a uplatňovaní(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 5. septembra 2002 o povodniach v Európe(2), z 8. septembra 2005 o živelných pohromách (požiaroch a záplavách) v Európe(3), z 18. mája 2006 o živelných pohromách (lesných požiaroch, suchu a povodniach) – poľnohospodárske aspekty(4), aspekty regionálneho rozvoja(5) a environmentálne aspekty(6), zo 7. septembra 2006 o lesných požiaroch a povodniach(7), zo 17. júna 2010 o povodniach v stredoeurópskych krajinách, najmä v Poľsku, Českej republike, na Slovensku, v Maďarsku, Rumunsku a vo Francúzsku(8) a z 11. marca 2010 o veľkých prírodných katastrofách v autonómnej oblasti Madeira a vplyve búrky Xynthia v Európe(9),

–  so zreteľom na bielu knihu Komisie s názvom Adaptácia na zmenu klímy: Európsky rámec opatrení (COM(2009)0147), na oznámenie Komisie o prístupe Spoločenstva k prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof (COM(2009)0082)a na oznámenie Komisie s názvom Smerovanie k účinnejšej európskej reakcii na katastrofy: úloha civilnej ochrany a humanitárnej pomoci (COM(2010)0600),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Regióny 2020 – hodnotenie budúcich výziev pre regióny EÚ (SEC(2008)2868),

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v mnohých európskych krajinách vrátane Rakúska, Českej republiky, Nemecka, Maďarska, Poľska, Slovenska, Francúzska a Španielska došlo k veľkej prírodnej katastrofe v podobe záplavy;

B.  keďže frekvencia, sila, komplexnosť a dôsledky prírodných a človekom spôsobených katastrof v Európe v ostatných rokoch výrazne vzrástli;

C.  keďže záplavy spôsobili vážne škody mestám, obciam i samosprávam, škody na infraštruktúre a podnikoch, ako aj škody poľnohospodárstvu a vidieckym oblastiam, a keďže zničili prvky prírodného a kultúrneho dedičstva, zapríčinili smrť a zranenia a prinútili tisíce ľudí opustiť domovy;

D.  keďže bol zriadený Fond solidarity Európskej únie (FSEÚ), ktorý sa zaoberá veľkými vnútroštátnymi katastrofami a poskytuje finančnú pomoc štátom postihnutým katastrofou;

E.  keďže je nutné uskutočniť udržateľnú obnovu oblastí zničených alebo poškodených katastrofami, aby sa kompenzovali ich hospodárske, sociálne a environmentálne straty;

F.  keďže je potrebné posilniť schopnosť Európskej únie predchádzať všetkým druhom prírodných katastrof a keďže treba zlepšiť funkčnosť a koordináciu rôznych nástrojov Únie, aby bolo možné udržateľným spôsobom predchádzať katastrofám;

G.  keďže niektoré horské oblasti a oblasti pozdĺž riek a údolí prišli v dôsledku neudržateľného odlesňovania, intenzívneho poľnohospodárstva, rozľahlej výstavby infraštruktúry, urbanizácie a zástavby pôdy o časť svojej schopnosti vsakovať vodu;

1.  vyjadruje súcit a solidaritu s obyvateľmi členských štátov, regiónov a obcí postihnutých katastrofou; berie na vedomie jej vážny vplyv na hospodárstvo a vyjadruje svoju úctu a sústrasť rodinám obetí;

2.  vyjadruje uznanie vytrvalému úsiliu vynakladanému bezpečnostnými jednotkami, jednotkami civilnej ochrany, záchrannými tímami a dobrovoľníkmi pri záchrane životov a znižovaní škôd v postihnutých oblastiach;

3.  vyzdvihuje kroky členských štátov, ktoré poskytli pomoc postihnutým oblastiam, pretože európska solidarita sa prejavuje vzájomnou pomocou v nepriaznivých situáciách;

4.  zdôrazňuje, že degradácia pôdy vyvolaná alebo zhoršená ľudskou činnosťou, ako sú nevhodné poľnohospodárske a lesnícke postupy, poškodzuje kapacitu pôdy naďalej plniť v plnej miere svoju základnú funkciu, ktorou je predchádzanie prírodným katastrofám;

5.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť plánovaniu a preskúmaniu politík udržateľného využívania pôdy, absorpčných kapacít ekosystémov a osvedčených postupov, ako aj zvyšovaniu kapacitu systémov na riadenie povodní a odvodňovania;

6.  zdôrazňuje, že povodniam možno účinne predchádzať iba na základe medziregionálnych a cezhraničných stratégií riadenia rizika, ktoré majú veľký potenciál koordinácie a vykonávania na vykonanie účinných spoločných reakcií na núdzové situácie;

7.  uznáva, že mechanizmus Európskej únie v oblasti civilnej ochrany pomohol členským štátom pri nadväzovaní spolupráce a znižovaní vplyvov núdzovej situácie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zjednodušili pravidlá a postupy aktivácie tohto mechanizmu;

8.  vyzdvihuje príležitosť, ktorú majú dotknuté členské štáty a regióny v rámci cieľa Európskej územnej spolupráce stanoviť si riadenie rizika za investičnú prioritu pre nadchádzajúce programové obdobie, o ktorom sa v súčasnosti rokuje, a vyzýva ich, aby tak urobili;

9.  zdôrazňuje, že členské štáty musia zaviesť programy predchádzania záplavám prostredníctvom komplexných a preventívnych stratégií; zdôrazňuje, že politika v oblasti núdzových situácií vrátane predchádzania núdzovým situáciám a reakcie na ne si vyžaduje užšie zapojenie regiónov, miest a miestnych spoločenstiev, ktoré by sa mali podnecovať k tomu, aby zahrnuli politiku v oblasti núdzových situácií do svojich stratégií;

10.  vyzýva Radu a Komisiu, aby hneď ako získajú všetky potrebné žiadosti od členských štátov vykonali všetky potrebné kroky na zaručenie poskytnutia rýchlej a primeranej finančnej pomoci z FSEÚ; zdôrazňuje, ako naliehavé je uvoľnenie finančnej pomoci prostredníctvom FSEÚ pre krajiny postihnuté touto prírodnou katastrofou;

11.  vyzýva Komisiu, aby pripravila nový, zjednodušený návrh nariadenia o FSEÚ, ktorým by sa okrem iného Komisii umožnilo uvoľňovanie zálohových platieb ihneď potom, ako postihnutý členský štát požiada o pomoc;

12.  zdôrazňuje skutočnosť, že investovanie do predchádzania záplavám v rámci príslušných programov si vyžaduje primerané finančné zdroje, pretože ide o dôležitý nástroj, ktorý umožňuje vládam členských štátov rozvíjať a realizovať politiky na predchádzanie záplavám; zdôrazňuje, že investície na podporu predchádzania katastrofám by sa mali riadiť prístupom založeným na ekosystémoch;

13.  vyjadruje názor, že dôsledky katastrof majú negatívny dosah na čerpanie finančných prostriedkov z fondov EÚ; požaduje, aby sa vytvorila potrebná flexibilita, čo sa týka zmien v plánovaní v členských štátoch s cieľom podporiť obnovu postihnutých oblastí a výber najvhodnejších projektov;

14.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam členských štátov a regionálnym a miestnym orgánom v postihnutých oblastiach.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2013)0003.
(2) Ú. v. EÚ C 272 E, 13.11.2003, s. 471.
(3) Ú. v. EÚ C 193 E, 17.8.2006, s. 322.
(4) Ú. v. EÚ C 297 E, 7.12.2006, s. 363.
(5) Ú. v. EÚ C 297 E, 7.12.2006, s. 369.
(6) Ú. v. EÚ C 297 E, 7.12.2006, s. 375.
(7) Ú. v. EÚ C 305 E, 14.12.2006, s. 240.
(8) Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 128.
(9) Ú. v. EÚ C 349 E, 22.12.2010, s. 88.


Reforma štruktúry bankového sektora EÚ
PDF 403kWORD 42k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. júla 2013 o reforme štruktúry bankového sektora EÚ (2013/2021(INI))
P7_TA(2013)0317A7-0231/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 120 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/76/EÚ z 24. novembra 2010, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2006/48/ES a 2006/49/ES, pokiaľ ide o kapitálové požiadavky na obchodnú knihu a na resekuritizácie a preverovanie politík odmeňovania orgánmi dohľadu,

–  so zreteľom na správu pracovnej skupiny na vysokej úrovni z 2. októbra 2012 o reforme štruktúry bankového sektora EÚ(1),

–  so zreteľom na závery zo zasadnutí skupiny G20, ktoré sa uskutočnili v Londýne v roku 2009, v Cannes v roku 2011 a v Moskve v roku 2013,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/111/ES zo 16. septembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2006/48/ES, 2006/49/ES a 2007/64/ES, pokiaľ ide o banky pridružené k ústredným inštitúciám, niektoré položky vlastných zdrojov, veľkú majetkovú angažovanosť, mechanizmy dohľadu a krízové riadenie, na návrhy smernice Európskeho parlamentu a Rady z 20. júla 2011 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami (COM(2011)0453) a na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti,

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady zo 6. júna 2012, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 77/91/EHS a 82/891/EHS, smernice 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES a 2011/35/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (COM(2012)0280),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 13. a 14. decembra 2012,

–  so zreteľom na odporúčania Rady pre finančnú stabilitu z októbra 2011 o „kľúčových atribútoch účinných režimov riešenia krízových situácií pre finančné inštitúcie“ a z novembra 2010 o „intenzite a účinnosti dohľadu nad systémovo dôležitými finančnými inštitúciami“,

–  so zreteľom na konzultačný dokument Bazilejského výboru pre bankový dohľad z novembra 2011 s názvom Celosvetovo systémovo dôležité banky: metodika hodnotenia a dodatočná požiadavka na schopnosť absorbovať straty,

–  so zreteľom na iniciatívy členských štátov a medzinárodné iniciatívy za štrukturálnu reformu bankového sektora vrátane francúzskeho zákona Loi de séparation et de régulation des activités bancaires (Zákon o oddelení a regulácii bankových činností), nemeckého Trennbankengesetz (Zákon o oddelení bánk), správu nezávislej komisie pre bankovníctvo a Vickersove reformy v Spojenom kráľovstve a na Volckerove pravidlá v Spojených štátoch,

–  so zreteľom na správu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) z roku 2012 s názvom Implicitné záruky za dlh bánk: aká je aktuálna situácia?(2) a na správu OECD z roku 2009 s názvom „Slon v miestnosti: potreba zaoberať sa tým, čo robia banky“(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 20. novembra 2012 o tieňovom bankovníctve(4),

–  so zreteľom na vyhlásenie Euroskupiny týkajúce sa krízy na Cypre2 z 25. marca 2013(5),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0231/2013),

A.  keďže, vrátane rekapitalizácie spoločnosti Northern Rock v roku 2007, bola pre finančný sektor od začiatku krízy v období od roku 2008 do konca roka 2011, použitá štátna pomoc vyše 1,6 bilióna EUR (12,8 % HDP EÚ), z ktorej išlo približne 1 080 mld. EUR na záruky, 320 mld. EUR na opatrenia týkajúce sa rekapitalizácie, 120 mld. EUR na opatrenia na odbremenenie od znehodnotených aktív a 90 mld. EUR na opatrenia týkajúce sa likvidity(6); keďže Komisia žiadala zásadnú reštrukturalizáciu bánk, ktorým bola poskytnutá pomoc, vrátane obmedzenia niektorých činností s cieľom zabezpečiť v budúcnosti ich životaschopnosť bez ďalšej podpory z verejných zdrojov a kompenzovať narušenia hospodárskej súťaže spôsobené získaním dotácií;

B.  keďže táto záchrana financovaná štátom viedla k výraznému zvýšeniu miery verejnej zadlženosti v členských štátoch;

C.  keďže aj po piatich rokoch od vypuknutia globálnej hospodárskej a finančnej krízy v roku 2008 je hospodárstvo EÚ naďalej v stave recesie, pričom členské štáty poskytujú bankám dotácie a implicitné záruky čiastočne z dôvodu neprimeraného vykonávania hospodárskeho a fiškálneho rámca;

D.  keďže OECD vo svojej správe z roku 2012 odhaduje hodnotu implicitných štátnych záruk v roku 2012 z hľadiska úspory nákladov v bankách EÚ približne vo výške 100 miliárd USD, pričom veľké rozdiely sú medzi bankami a členskými štátmi a najväčší zisk vzniká najväčším bankám, najmä ak sa považujú za slabé, a bankám so sídlom v členských štátoch s najvyšším úverovým ratingom; keďže v správe sa uvádza, že tieto záruky presahujú rámec bánk, ktoré sa na základe metodiky Rady pre finančnú stabilitu klasifikujú ako systémové finančné inštitúcie (systemically important financial institution – SIFI);

E.  keďže slabý európsky regulačný rámec s podstupovaním prílišného rizika, nadmerné zadlženie, neadekvátne požiadavky na vlastný kapitál a likviditu, prílišná zložitosť celkového bankového systému, priveľké bankové sektory v malých ekonomikách, nedostatočná kontrola a dohľad, nadmerné rozšírenie obchodu s derivátmi, chybné ratingové hodnotenie, príliš vysoké bonusy a neprimerané riadenia rizika boli koreňmi finančnej krízy, ktorú do veľkej miery podnecovala skôr prílišná expozícia operáciám s nehnuteľnosťami ako činnosti na kapitálovom trhu a nedostatočný dohľad;

F.  keďže strata obozretnosti v účtovných štandardoch ako dôsledok prijatia medzinárodných štandardov finančného výkazníctva zohrávala a naďalej zohráva hlavnú úlohu pri umožnení bankám poskytnúť prehľad o ich účtoch, ktorý nebol ani nie je vždy pravdivý a spravodlivý, s osobitným odkazom na medzinárodný účtovný štandard 39 o opravných položkách k úverom;

G.  keďže v Európe sa nahromadili aj riziká obchodných bánk v južnej Európe, ktoré na základe krátkozrakého a nesprávneho riadenia rizík poskytovali úvery v sektore nehnuteľností;

H.  keďže, ako sa zdôrazňuje v analýze Skupiny ekonómov na najvyššej úrovni, počas finančnej krízy nebol žiadny konkrétny obchodný model mimoriadne úspešný ani mimoriadne neúspešný;

I.  keďže vo finančnom sektore sa často privatizujú zisky, ale znárodňujú riziká a straty, zatiaľ čo v sociálnom trhovom hospodárstve musia byť riziká a záruky prepojené;

J.  keďže súčasný slabý európsky bankový systém po kríze je dôkazom toho, že je potrebné posilniť štruktúru európskeho finančného dohľadu a krízového riadenia vrátane štrukturálnej reformy niektorých bánk na to, aby banky mohli slúžiť širším potrebám hospodárstva;

K.  keďže banky by nemali byť zvrchované nad verejným záujmom;

L.  keďže prostredníctvom/pomocou amerického zákona Glass-Steagall z roku 1933 o oddelení bankovníctva sa podarilo zabrániť najhoršej svetovej finančnej kríze, ktorá hrozila ešte pred vypuknutím súčasnej krízy, a keďže došlo k výrazne vyššiemu výskytu prípadov špekulatívnych bankových investícií a prípadov finančného zlyhania od zrušenia tohto zákonu v roku 1999;

M.  keďže sa uskutočnilo množstvo dôležitých iniciatív EÚ s cieľom zabrániť novej bankovej kríze, zlepšiť ochranu daňovníkov a retailových klientov a vytvoriť silné a trvalo udržateľné platobné systémy;

N.  keďže ôsme vydanie hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov Komisie (decembra 2012) jasne naznačuje, že dôvera spotrebiteľov v EÚ v bankové služby je historicky najnižšia;

O.  keďže posledný záchranný balík na Cypre pôvodne zahŕňal daň zo všetkých bankových vkladov a tým narušil dôveru v systém ochrany vkladov tejto krajiny;

P.  keďže zo štúdie Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) vyplýva, že finančný sektor môže mať príliš veľký negatívny vplyv na nárast produktivity ak objem osobných úverov ako mierka pre veľkosť finančného sektora prekročí HDP krajiny a prudko vzrastie relatívna zamestnanosť vo finančnom sektore, pretože ľudské a finančné zdroje sú odčerpávané z ostatných oblastí hospodárstva(7);

Q.  keďže v súvislosti s krízou na Cypre Euroskupina potvrdila zásadu, že by sa mala obmedziť veľkosť bankového sektora v pomere k HDP členského štátu s cieľom riešiť nerovnováhu bankového sektora a podporiť finančnú stabilitu; z toho vyplýva, že ak chýbajú značné finančné prostriedky na úrovni EÚ na vyriešenie situácie, prínosom pre systémovú stabilitu budú obmedzenia veľkosti, zložitosti a vzájomnej prepojenosti bánk;

R.  keďže samotné rozdelenie finančných inštitúcií na investičné a retailové pobočky nerieši problém týkajúci sa systémovo dôležitých finančných inštitúcií a vzťah medzi objemom financií na ozdravenie a riešenie krízy na jednej strane a rovnováhou inštitúcií systémovo dôležitých z hľadiska úverov, platieb a vkladov na strane druhej;

S.  keďže sa zdá, že proces transformácie smerujúci k udržateľnejšiemu, menej systémovému a životaschopnému bankovému sektoru sa medzi členskými štátmi odlišuje;

T.  keďže pracovná skupina na vysokej úrovni dospela k záveru, že finančná kríza poukázala na to, že žiaden konkrétny obchodný model v európskom bankovom sektore nedopadol mimoriadne dobre ani mimoriadne zle; keďže analýza pracovnej skupiny na vysokej úrovni odhalila nadmerné preberanie rizika časté pri obchodovaní s veľmi zložitými nástrojmi alebo úvermi súvisiacimi s nehnuteľnosťami, ktoré nezodpovedalo primeranej kapitálovej ochrane, nadmerné spoliehanie sa na krátkodobé financovanie a silné prepojenie medzi finančnými inštitúciami, čo spôsobuje vysokú mieru systémového rizika vo fáze tesne pred vypuknutím finančnej krízy;

U.  keďže pracovná skupina na vysokej úrovni zdôrazňuje, že jednoduché označovanie, ako napríklad retailová banka alebo investičná banka, neopisuje primerane obchodný model banky a jej ochotu preberať riziko; keďže podnikateľské modely sú rozmanité vzhľadom na odlišné kľúčové aspekty, akými sú veľkosť, činnosti, výnosový model, štruktúra kapitálu a financovania, vlastníctvo, podniková štruktúra a geografická pôsobnosť, a v priebehu času sa značne vyvíjali;

V.  keďže sa ozrejmilo, že riziká môžu pochádzať z retailových, ako aj investičných bankových činností;

W.  keďže v návrhu Komisie by sa mal vymedzovať prístup k štrukturálnym reformám v európskom bankovom sektore založený na zásadách, ktorý by mal byť v súlade s už existujúcimi a nadchádzajúcimi právnymi predpismi Únie v oblasti finančných služieb a mal by ich aj dopĺňať; keďže Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) by mal zohrávať kľúčovú úlohu vypracúvaním príslušných technických noriem s cieľom zaistiť jednotné uplatňovanie a presadzovanie príslušnými orgánmi vrátane Európskej centrálnej banky (ECB) v celej Únii;

X.  keďže v rámci bankových sektorov v členských štátoch sa lokálne a regionálne orientované decentralizované banky osvedčili ako stabilné inštitúcie posilňujúce financovanie reálnej ekonomiky;

Y.  keďže je potrebné, aby banky držali vyššiu úroveň kapitálu v lepšej kvalite, aby mali väčšie ochranné rezervy likvidity a dlhodobejšie financovanie;

Z.  keďže nie je reálne ani žiaduce uskutočniť rozdelenie banky po zlyhaní, je potrebný účinný režim ozdravenia a riešenia s cieľom poskytnúť orgánom vierohodný súbor nástrojov vrátane preklenovacej banky na to, aby mohli v prípade nezdravej alebo zlyhávajúcej banky zasiahnuť v dostatočnom predstihu a rýchlo s cieľom umožniť pokračovanie jej hlavných finančných a hospodárskych funkcií a pritom minimalizovať vplyv na finančnú stabilitu a zabezpečiť, aby akcionári a veritelia, ktorí nesú riziko investovania do danej inštitúcie, a nie daňovníci alebo vkladatelia znášali primerané straty; keďže takéto plány ozdravenia a riešenia krízy nie sú potrebné pre iné typy súkromných spoločností, z čoho vyplýva, že ide o špecifický problém týkajúci sa trhu s finančnými službami; keďže v prípade, že by trh fungoval správne, finančné inštitúcie by mohli zbankrotovať bez toho, aby boli potrebné plány ozdravenia a riešenia krízy, čo znamená, že problém je v samotnej štruktúre a vzájomných prepojeniach finančných inštitúcií;

AA.  keďže orgány dohľadu a orgány na riešenie krízových situácií musia mať potrebné právomoci, aby mohli účinne odstraňovať prekážky, ktoré bránia v riešení krízových situácií úverových inštitúcií, a keďže musí byť úlohou samotných bánk, aby dokázali svoju schopnosť vyriešiť krízovú situáciu; keďže zavedenie povinných plánov pre ozdravenie a riešenie krízových situácií poskytuje možnosť ovplyvňovať štruktúru bankového sektora, zracionalizovať inštitúcie, obmedziť alebo zrušiť oblasti obchodu a produktov;

AB.  keďže pokiaľ ide o ukončenie implicitnej záruky, ktorú využívajú mnohé banky, medzi najdôležitejšie nástroje v pláne ozdravenia a riešenia krízových situácií, ktoré navrhuje Komisia, patrí právomoc orgánov včas zasiahnuť, v dostatočnom predstihu pred momentom, keď už banka nie je životaschopná, a žiadať od bánk, aby zmenili svoju obchodnú stratégiu, veľkosť alebo rizikový profil, aby sa ich situácia dala vyriešiť bez nutnosti využiť mimoriadnu verejnú finančnú podporu;

AC.  keďže bankám by sa už nikdy nemalo dovoliť dosiahnuť takú veľkosť, aby ich zlyhanie spôsobilo systémové riziká pre celé hospodárstvo, čo vedie k požiadavke na vládu a daňovníkov, aby ich zachránili, a keďže týmto by sa vyriešil problém príliš veľkých bánk príliš veľkých na vyhlásenie úpadku;

AD.  keďže banky v členských štátoch už nesmú byť také veľké, a to ani v jedinom členskom štáte, aby predstavovali systémové riziko na vnútroštátnej úrovni a za škody by ručili daňovníci;

AE.  keďže bankový sektor EÚ je stále veľmi koncentrovaný: 14 európskych bankových skupín sú SIFI a 15 európskych bánk vlastní 43 % trhu (vyjadrené v objeme aktív) a predstavuje 150 % HDP EÚ–27, pričom jednotlivé členské štáty uvádzajú ešte vyššie miery; keďže pomer veľkosti bánk k HDP sa od roku 2000 strojnásobil; keďže pomer veľkosti bánk k HDP sa v Luxembursku, Írsku, na Cypre, Malte a vo Veľkej Británii štvornásobne zvýšil; keďže v európskom bankovom sektore je obrovská miera rozmanitosti z hľadiska veľkosti a obchodného modelu;

AF.  keďže z minulosti nie sú dostupné žiadne dôkazy o tom, že by model oddelenia činností mohol pozitívne prispieť k zabráneniu budúcej finančnej kríze alebo zmierneniu jej rizika;

AG.  keďže v súčasnosti štát ručí za celý finančný systém a implicitne ho dotuje prostredníctvom podpory likvidity, systémov ochrany vkladov a programov zoštátnenia; keďže je vhodné, aby štát ručil len za základné služby, ktoré zabezpečujú bezproblémové fungovanie reálnej ekonomiky, ako sú napríklad platobné systémy a nástroje na prečerpanie; keďže zámerom štrukturálnej reformy je jednoducho zaistenie toho, aby štát zaručoval len základné služby a aby cenu iných ako základných služieb určoval trh;

AH.  keďže kapitálové trhy musia byť schopné plniť európske finančné potreby v čase veľmi obmedzeného bankového úverovania; keďže je potrebné, aby Európa zvýšila dostupnosť alternatívnych zdrojov financovania, a to najmä prostredníctvom rozvoja alternatív kapitálového trhu, s cieľom znížiť závislosť bankového financovania, ako sa uvádza v zelenej knihe Komisie o dlhodobom financovaní európskeho hospodárstva;

AI.  keďže financovanie reálnej ekonomiky bankami je výrazne vyššie vo väčšine členských štátov než napríklad v Spojenom kráľovstve alebo USA;

AJ.  keďže väčšia hospodárska súťaž v európskom bankovom priemysle je veľmi žiaduca; keďže celková suma legislatívnych a regulačných požiadaviek na banky, aj keď je z mnohých dôvodov oprávnená, vyvoláva riziko vytvorenia prekážok vstupu, čím vlastne uľahčuje upevňovanie dominantných pozícií súčasných bankových skupín;

AK.  keďže bankový sektor v EÚ je konfrontovaný s rozsiahlymi štrukturálnymi zmenami, ktoré súvisia so zmenenou situáciou na trhu a rozsiahlymi regulačnými reformami, ako je napríklad uplatňovanie rámca Bazilej III;

AL.  keďže v správe nezávislej komisie pre bankovníctvo a vo Vickersových reformách v Spojenom kráľovstve sa niekoľkokrát uvádza, že pre banky v Spojenom kráľovstve sa odporúča politický prístup;

1.  víta analýzu a odporúčania pracovnej skupiny na vysokej úrovni týkajúce sa bankovej reformy a považuje ich za užitočný príspevok k začatiu reforiem;

2.  víta konzultáciu Komisie o štrukturálnej reforme bankového sektora EÚ zo 16. mája 2013;

3.  domnieva sa, že vnútroštátne iniciatívy na štrukturálnu reformu si vyžadujú, aby sa rámcom EÚ zachovala rozdrobenosť jednotného trhu EÚ a prechádzalo jej ďalšiemu zvyšovaniu pri súčasnom zachovávaní rozmanitosti bankových modelov;

4.  zastáva názor, že súčasné reformy bankového sektora EÚ (vrátane smernice a nariadenia o kapitálových požiadavkách, smernice o ozdravení a riešení krízových situácií, smernice o jednotnom mechanizme dohľadu, smernice o systémoch ochrany vkladov, smernice a nariadenia o trhoch s finančnými nástrojmi a iniciatív týkajúcich sa tieňového bankovníctva) sú veľmi dôležité; víta zámer Komisie predložiť smernicu o štrukturálnej reforme bankového sektora EÚ s cieľom riešiť problémy, ktoré vznikli v dôsledku bánk príliš veľkých na vyhlásenie úpadku, a zdôrazňuje, že táto reforma musí mať doplnkový charakter k uvedeným reformám;

5.  trvá na tom, aby hodnotenie vplyvu Komisie zahŕňalo hodnotenia návrhov pracovnej skupiny na vysokej úrovni, Volkerove, Vickersove, francúzske a nemecké návrhy týkajúce sa štrukturálnej reformy, v ktorých boli vymenované náklady pre verejné rozpočty a na finančnú stabilitu, ktoré vznikli vyhlásením úpadku bánk so sídlom v EÚ počas súčasnej krízy, ako aj potenciálne náklady pre bankový sektor EÚ a možné pozitívne i negatívne následky pre reálne hospodárstvo, a aby poskytlo informácie o povahe súčasného univerzálneho bankového modelu EÚ vrátane veľkosti a súvah retailových a investičných aktivít relevantných univerzálnych bánk pôsobiacich v EÚ a o možných implicitných zárukách poskytnutých členskými štátmi bankám; trvá na tom, že Komisia by mala podľa možností doplniť svoje hodnotenie kvantitatívnou analýzou s prihliadnutím na rozmanitosť vnútroštátnych bankových systémov;

6.  pripomína Komisii varovanie vydané EBA a ECB, že finančná inovácia môže ohroziť ciele štrukturálnych reforiem, a trvá na tom, aby štrukturálne reformy podliehali pravidelnému hodnoteniu(8);

7.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh nariadenia o tieňovom bankovom sektore, ktorý zohľadní zásady prebiehajúcej reformy bankovej štruktúry;

8.  domnieva sa, cieľom každej reformy bankovej štruktúry musí byť zabezpečenie bezpečného, stabilného a efektívneho a účelného bankového systému, ktorý funguje v konkurenčnom trhovom hospodárstve a slúži potrebám reálnej ekonomiky, zákazníkov a spotrebiteľov počas hospodárskeho cyklu; zastáva názor, že štrukturálna reforma musí stimulovať hospodársky rast, a to podporou poskytovania úverov hospodárstvu, najmä MSP a začínajúcim podnikom, zabezpečiť vyššiu odolnosť voči potenciálnym finančným krízam, obnoviť dôveru v banky, odstrániť riziká pre verejné financie a dosiahnuť zmenu bankovej kultúry;

Zásady štrukturálnej reformy

9.  domnieva sa, že štrukturálna reforma musí vychádzať z týchto zásad:

   musí sa znížiť nadmerné riziko, zaručiť hospodárska súťaž, znížiť komplexnosť a obmedziť previazanosť tým, že sa zabezpečí oddelené vykonávanie základných činností vrátane úverových, platobných, vkladových a iných činností orientovaných na spotrebiteľa a nepodstatných rizikových činností;
   musí sa zlepšiť riadenie podnikov a musia sa vytvoriť stimuly pre banky, s cieľom vytvárania transparentných organizačných štruktúr, zvyšovania zodpovednosti a posilňovania zodpovedného a udržateľného systému odmeňovania;
   musí sa umožniť účinné ozdravenie a riešenie situácie bánk tým, že sa zaručí, aby v prípade, že sa banky stanú neudržateľnými, mohli vyhlásiť úpadok a/alebo byť ozdravené riadnym spôsobom bez potreby záchrany zo strany daňovníkov;
   musí sa zaručiť poskytovanie základných úverových, vkladových a platobných služieb spôsobom, ktorý nebude ovplyvnený prevádzkovými problémami, finančnými stratami, nedostatkom financovania alebo poškodením reputácie v dôsledku odzdravenia alebo platobnej neschopnosti;
   musia sa dodržiavať pravidlá konkurencieschopného trhového hospodárstva, aby rizikové obchodovanie a investičné aktivity neboli zvýhodňované implicitnými zárukami alebo dotáciami, využívaním zaručených vkladov alebo záchrany zo strany daňovníkov, a aby riziko a náklady súvisiace s týmito činnosťami niesli obchodné a investičné a nie úverové a vkladové činnosti;
   na všetky bankové činnosti musia byť k dispozícii primeraný kapitál, pákový efekt a likvidita;
   oddelené subjekty musia mať rôzne zdroje financovania bez neprimeraných alebo zbytočných presunov kapitálu alebo likvidity medzi týmito činnosťami; poskytovanie primeraných pravidiel kapitálu, pákového efektu a likvidity sa musí nastaviť na obchodné modely činností vrátane oddelených súvah a musí poskytovať limity vystavenia základných úverových a vkladových činností nepodstatným obchodným a investičným činnostiam v bankovej skupine alebo mimo nej;

10.  nalieha na Komisiu, aby zohľadnila návrh ECB na stanovenie jasných a vykonateľných kritérií pre oddelenie činností; zdôrazňuje, že oddelením by sa mal ochrániť jednotný trh EÚ a malo by sa zabrániť jeho rozdrobeniu pri súčasnom dodržaní rozmanitosti vnútroštátnych modelov bankovníctva(9).

11.  zdôrazňuje potrebnosť posúdenia systémového rizika, ktoré spôsobujú tak oddelené subjekty, ako aj skupina ako celok, pri súčasnom plnom zohľadnení podsúvahových záväzkov;

12.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili plné vykonanie smernice o ozdravení a riešení krízových situácií; naliehavo vyzýva Komisiu, EBA a členské štáty, aby zaručili, že banky budú mať zavedené jasné a spoľahlivé rámce krízového riadenia, ktoré budú zahŕňať dostatočný kapitál na úverové, platobné a vkladové činnosti, záväzky, ktoré možno rekapitalizovať, a likvidné aktíva na ich umožnenie v prípade vyhlásenia úpadku, aby sa zachoval prístup vkladateľov k finančný prostriedkom, ochránilo poskytovanie základných služieb – najmä úverových, platobných a vkladových služieb – pred rizikom chaotického úpadku, včasné vyplatenie vkladateľov a zamedzenie negatívnym účinkom na finančnú stabilitu;

13.  naliehavo vyzýva Komisiu, EBA a príslušné orgány, aby na základe legislatívneho rámca kapitálových požiadaviek a ozdravenia a riešenia krízových situácií zaručili, aby sa primeraným spôsobom – z hľadiska kapitálu, pákového efektu, záväzkov, ktoré možno rekapitalizovať, vhodných kapitálových rezerv a požiadaviek na likviditu – rozlišovalo medzi oddelenými subjektmi, s dôrazom na vyššie kapitálové požiadavky na nepodstatné rizikové činnosti;

Správa a riadenie spoločností

14.  vyzýva Komisiu, aby v rámci podrobného posúdenia vplyvu prípadného oddelenia bánk a alternatív zvážila návrhy uvedené v správe pracovnej skupiny na vysokej úrovni v oblasti správy a riadenia vrátane a) riadiacich a kontrolných mechanizmov, b) rizikového riadenia, c) motivačných schém, d) zverejnenia rizika a e) sankcií;

15.  vyzýva Komisiu, aby sa riadila návrhmi a odporúčaniami uvedenými v uznesení parlamentu z 11. mája 2011 o správe a riadení spoločností v prípade finančných inštitúcií(10);

16.  zastáva názor, že nedávno prijatá smernica o prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými podnikmi obsahuje vhodný rámec požiadaviek týkajúcich sa správy a riadenia bánk vrátane ich výkonných a nevýkonných členov správnej rady;

17.  naliehavo žiada Komisiu, aby prispela k dosiahnutiu dohody o navrhovanej smernici o systémoch ochrany vkladov a aby zvýšila ochranu spotrebiteľov tým, že zavedie preferencie vkladateľa;

18.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla ustanovenia o povinnosti, aby všetci výkonní členovia riadiacich orgánov v subjekte banky niesli zodpovednosť ako výkonní členovia správnej rady len za tento subjekt banky;

19.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvážila zaradenie ustanovení o posilnení osobnej zodpovednosti a ručenia členov riadiacich orgánov; v tejto súvislosti odporúča, aby Komisia preskúmala, akým spôsobom podporovať návrat k partnerskému modelu riadenia spoločnosti, najmä v prípade investičných bánk;

20.  naliehavo vyzýva Komisiu a EBA, aby zaručili plné a komplexné vykonanie legislatívneho rámca o kapitálových požiadavkách, s osobitným ohľadom na ustanovenia o odstupnom a odmeňovaní; vyzýva EBA a Komisiu, aby Parlamentu a Rade predložili výročnú správu týkajúcu sa vykonávania a presadzovania príslušných ustanovení zo strany členských štátov; nalieha na Komisiu, aby pokračovala v reforme kultúry náhrad a odmeňovania bánk, pričom by sa mali uprednostniť dlhodobé stimuly pre variabilné odmeňovanie s dlhšími obdobiami odkladu výplaty až do dôchodku, a aby presadzovala transparentnosť politík odmeňovania vrátane, ale nie výhradne, vysvetlenia a posúdenia rozpätia interne udeľovaných odmien, príslušných zmien a komparatívnych odvetvových odchýlok;

21.  nalieha na Komisiu, EBA a príslušné orgány, aby zabezpečili, že v rámci systémov odmeňovania sa namiesto hotovosti, provízií alebo cenín uprednostní používanie nástrojov, ako sú dlhopisy podliehajúce vnútornej rekapitalizácii a akcie, v súlade s ustanoveniami smernice o kapitálových požiadavkách;

22.  nalieha na Komisiu, EBA a príslušné orgány, aby zabezpečili, aby systémy náhrad a odmeňovania na všetkých úrovniach banky zodpovedali jej celkovým výsledkom a aby boli zamerané skôr na kvalitu služieb zákazníkom a dlhodobú finančnú stabilitu, než na krátkodobé zisky, v súlade s ustanoveniami legislatívneho rámca o kapitálových požiadavkách;

23.  nalieha na Komisiu, aby stanovila účinné, odrádzajúce a primerané režimy sankcií pre právnické a fyzické osoby a zverejňovanie úrovní sankcií a informácií o osobách, ktoré porušili predpisy;

24.  nalieha na Komisiu, aby zaručila, aby príslušné orgány, a ak je to vhodné jednotný mechanizmus dohľadu (SSM), dodržiavali zásady štrukturálnej reformy;

25.  žiada Komisiu, aby navrhla, aby sa príslušným orgánom dohľadu vrátane SSM pridelili zodpovedajúce zdroje a aby sa im udelili príslušné právomoci;

26.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vykonala štúdiu s cieľom zabezpečiť, aby účtovné štandardy používané finančnými inštitúciami poskytovali skutočne verný a pravdivý prehľad o finančnom zdraví bánk; upozorňuje, že účty sú pre investora hlavným zdrojom informácií na to, aby zistil, či daná spoločnosť má predpoklad nepretržitého pokračovania v činnosti alebo nie; poznamenáva, že audítori môžu schváliť len také účty, ktoré sú verné a pravdivé, bez ohľadu na finančné štandardy používané pri príprave finančných výkazov; vyjadruje presvedčenie, že ak sú si audítori neistí, či má spoločnosť predpoklad nepretržitého pokračovania v činnosti, nemali by schváliť jej účty, a to ani vtedy, ak boli vypracované v súlade s účtovnými štandardmi; poukazuje na to, že by to však malo byť hnacou silou k lepšiemu riadeniu predmetnej spoločnosti; naznačuje, že medzinárodné štandardy finančného výkazníctva nevyhnutne nepodávajú verný a pravdivý prehľad o účtoch, ako ukazujú početné príklady bánk, ktoré zbankrotovali i napriek tomu, že ich účty boli audítormi schválené;

Posilnenie spravodlivej a udržateľnej hospodárskej súťaže

27.  zdôrazňuje, že je potrebná účinná, spravodlivá a udržateľná súťaž, aby sa zabezpečilo dobré fungovanie a efektívnosť bankového sektora, ktorý uľahčuje financovanie reálnej ekonomiky, a to zabezpečením univerzálneho prístupu k bankovým službám a znižovaním nákladov na bankové služby; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pravidlá dohľadu, okrem iných ustanovení, by mali zohľadňovať rizikový profil, regionálny rozsah pôsobnosti a obchodný model príslušných inštitúcií;

28.  nalieha na Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali pri podpore väčšej diverzifikácie bankového sektora EÚ presadzovaním a uľahčením bankovníctva, ktoré je viac orientované na spotrebiteľa, napríklad prostredníctvom modelov družstevných bánk, stavebných sporiteľní, a prostredníctvom partnerského poskytovania úverov, kolektívneho financovania a modelov sporiteľní, pričom poznamenáva, že o odlišných úrovniach rizika, ktorému je spotrebiteľ vystavený, sa transparentne informuje;

29.  poznamenáva, že v záujme oživenia konkurencieschopnosti a stability európskeho bankového systému je nevyhnutné účinne riešiť otázku systémovo dôležitých finančných inštitúcií (teda bánk, ktoré sú príliš veľké na vyhlásenie úpadku), ktorých problémy vyústili do vyhrotenia nepriaznivých účinkov finančnej krízy, a to tým, že sa zdôvodní rozsah činností bankových skupín a zníži sa vzájomná závislosť v rámci skupiny;

30.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby našla spôsoby podpory a presadzovania „poskytovania úverov založeného na vzťahu“ a „poskytovania úverov založeného na vedomostiach“ v legislatívnych iniciatívach; mali by sa snažiť vyhnúť sa prístupu „odškrtávania políčok“ a namiesto toho podporovať odbornú a etickú prípravu pre tých, ktorí pôsobia ako mediátori a požičiavajú kapitál podnikom;

31.  nalieha na členské štáty, Komisiu a príslušné orgány, aby si za jasný cieľ stanovil podporu a zaručovanie účinnej hospodárskej súťaže, a podnecovanie väčšej rozmanitosti a orientácie na zákazníka v sektore bankovníctva EÚ;

32.  žiada Komisiu, aby navrhla opatrenia na zavedenie prenosnosti účtu a na podporu dostupných webových stránok umožňujúcich spotrebiteľom porovnávať ceny a finančnú silu bánk, čo by viedlo k posilneniu disciplíny, pretože informovaní spotrebitelia budú môcť meniť banky, a pomohlo by pri zlepšovaní možností spotrebiteľov v bankovom sektore obmedzením prekážok pri vstupe a výstupe a uplatnením primeraných pravidiel pre nové subjekty na trhu;

33.  vyzýva Komisiu, aby navrhla potrebné štrukturálne reformy načrtnuté v tejto správe, ktoré pri zachovaní integrity vnútorného trhu rešpektujú rôznorodosť vnútroštátnych bankových systémov a zachovávajú výraznú úlohu pre EBA s cieľom zaistiť správne uplatňovanie v celej Únii;

o
o   o

34.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) http://ec.europa.eu/internal_market/bank/docs/high-level_expert_group/report_en.pdf.
(2) http://www.oecd.org/finance/financial-markets/Implicit-Guarantees-for-bank-debt.pdf.
(3) http://www.oecd.org/daf/fin/financial-markets/44357464.pdf.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2012)0427.
(5) http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ecofin/136487.pdf.
(6) COM(2012)0778.
(7) Reassessing the impact of finance on growth (Prehodnotenie vplyvu financií na rast), Stephen G. Cecchetti a Enisse Kharroubi, Oddelenie pre menové a hospodárske veci Banky pre medzinárodné zúčtovanie, júl 2012: http://www.bis.org/publ/work381.pdf.
(8) http://www.eba.europa.eu/cebs/media/Publications/Other%20Publications/Opinions/EBA-BS-2012-219--opinion-on-HLG-Liikanen-report---2-.pdf a http://www.ecb.int/pub/pdf/other/120128_eurosystem_contributionen.pdf.
(9) http://www.ecb.int/pub/pdf/other/120128_eurosystem_contributionen.pdf.
(10) Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 7.


Ochrana finančných záujmov EÚ – boj proti podvodom
PDF 439kWORD 53k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. júla 2013 o výročnej správe o ochrane finančných záujmov EÚ – boji proti podvodom za rok 2011 (2012/2285(INI))
P7_TA(2013)0318A7-0197/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenia o predchádzajúcich výročných správach Komisie a Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF),

–  so zreteľom na správu Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Ochrana finančných záujmov Európskej únie – boj proti podvodom – výročná správa 2011 (COM(2012)0408) a jej sprievodné dokumenty (SWD(2012)0227, SWD(2012)0228, SWD(2012)0229 a SWD(2012)0230)(1),

–  so zreteľom na správu OLAF – Výročná správa za rok 2011(2),

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2011 spolu s odpoveďami inštitúcií(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Dvoru audítorov o stratégii Komisie pre boj proti podvodom (COM(2011)0376),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva, ktorý predložila Komisia (COM(2012)0363),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o programe Hercule III na podporu činností v oblasti ochrany finančných záujmov Európskej únie (COM(2011)0914),

–  so zreteľom na článok 325 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie(4),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. mája 2012 o ochrane finančných záujmov Európskej únie – boj proti podvodom – výročná správa 2010(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2011 o úsilí Európskej únie v odstraňovaní rozdielov medzi protikorupčnými právnymi predpismi a skutočnosťou(7), svoje vyhlásenie z 18. mája 2010 o úsilí Európskej únie v boji proti korupcii(8) a oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru s názvom Boj proti korupcii v EÚ (COM(2011)0308),

–  so zreteľom na výročnú správu úradu OLAF za rok 2012 a správu o činnosti dozorného výboru úradu OLAF za rovnaký rok;

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A7-0197/2013),

A.  keďže EÚ a členské štáty majú spoločnú zodpovednosť za ochranu finančných záujmov Únie a boj proti podvodom a keďže úzka spolupráca medzi Komisiou a členskými štátmi je nevyhnutná;

B.  keďže členské štáty nesú hlavnú zodpovednosť za plnenie približne 80 % rozpočtu Únie, ako aj za výber vlastných zdrojov, okrem iného v podobe DPH a ciel;

C.  keďže Komisia v poslednej dobe prijala niekoľko významných iniciatív týkajúcich sa opatrení v oblasti boja proti podvodom;

Všeobecné poznámky

1.  zdôrazňuje, že boj proti podvodom a inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie je povinnosťou Komisie a členských štátov, ktorá je zakotvená v Zmluve o fungovaní Európskej únie;

2.  pripomína, že rovnako je dôležité zaistiť ochranu týchto finančných záujmov tak na úrovni výberu zdrojov EÚ, ako aj na úrovní výdavkov;

3.  víta správu Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Ochrana finančných záujmov Európskej únie – boj proti podvodom – výročná správa 2011 (ďalej len „výročná správa Komisie“); ľutuje však, že správa sa obmedzuje na údaje vykazované členskými štátmi; upozorňuje, že členské štáty používajú pre podobné druhy trestného činu rôzne definície a že všetky nezbierajú podobné a podrobné štatistické údaje na základe spoločných kritérií, čo sťažuje zber spoľahlivých a porovnateľných štatistických údajov na úrovni EÚ; vyjadruje teda poľutovanie nad tým, že nie je možné vyhodnotiť skutočný celkový rozsah nezrovnalostí a podvodov v jednotlivých členských štátoch, ani identifikovať a potrestať členské štáty s najvyššou úrovňou nezrovnalostí a podvodov, ako to opakovane požadoval Parlament; preto naliehavo vyzýva, aby sa vo všetkých členských štátoch stanovili štandardné kritériá hodnotenia pre nezrovnalosti a podvody a aby boli spojené s primeranými trestmi pre osoby uznané vinnými z porušovania predpisov;

4.  pripomína, že podvod je úmyselným protiprávnym konaním a je trestným činom, a že nezrovnalosť znamená nedodržanie určitého pravidla, a s poľutovaním konštatuje, že správa Komisie sa otázkou podvodu nezaoberá dôsledne a k nezrovnalostiam pristupuje veľmi zoširoka; pripomína, že článok 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa týka podvodu, a nie nezrovnalostí, a žiada, aby sa rozlišovalo medzi podvodom a chybou či nezrovnalosťou;

5.  poznamenáva, že podľa výročnej správy Komisie v roku 2011 bolo ohlásených 1 230 prípadov nezrovnalostí, ktoré boli označené za podvod, a že ich finančný dosah sa znížil o 37 % v porovnaní s rokom 2010 a predstavoval sumu 404 miliónov EUR; uznáva, že politika súdržnosti a poľnohospodárstvo predstavujú i naďalej dve hlavné oblasti, ktoré sa vyznačujú najvyššou mierou podvodov s odhadovaným finančným dosahom na úrovni 204 miliónov EUR, resp. 77 miliónov EUR; kladie si však otázku, či tento pokles odráža skutočný stav vecí, pokiaľ ide o podvodné činnosti, alebo je skôr znamením, že systémy dohľadu a kontroly v členských štátoch sú nedostatočné;

6.  vyzýva Komisiu, aby dôkladne monitorovala účinnosť systémov dohľadu a kontroly v členských štátoch a zabezpečila, aby poskytované informácie o miere nezrovnalostí v členských štátoch odrážali skutočnú situáciu;

7.  zdôrazňuje, že situácia členských štátov, ktoré neodovzdávajú údaje včas alebo poskytujú nepresné údaje, sa opakuje už mnoho rokov; podčiarkuje, že je nemožné porovnávať a objektívne hodnotiť rozsah podvodov v členských štátoch Európskej únie; upozorňuje, že Európsky parlament, Komisia a úrad OLAF nedokážu primerane vykonávať svoju funkciu, pokiaľ ide o hodnotenie situácie a predkladanie návrhov, a opakuje, že takúto situáciu nemožno tolerovať; vyzýva Komisiu, aby prevzala plnú zodpovednosť za spätné vymáhanie neprimerane vyplatených prostriedkov do rozpočtu EÚ; nabáda Komisiu, aby vo všetkých členských štátoch stanovila jednotné zásady podávania správ a zabezpečila zber porovnateľných, spoľahlivých a primeraných údajov;

8.  zdôrazňuje, že Európska únia potrebuje zvýšiť úsilie zamerané na posilnenie zásad elektronickej verejnej správy, ktorými by sa stanovili podmienky väčšej transparentnosti v oblasti verejných financií; upozorňuje, že elektronické transakcie sú na rozdiel od hotovostných transakcií zdokumentované, a preto je ťažšie spáchať podvod a ľahšie identifikovať podozrivé prípady podvodu; nabáda členské štáty, aby znížili prahy povinných platieb okrem hotovosti;

9.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala existujúce prepojenie medzi správami o podvodoch, ktoré podávajú členské štáty, a potrebou harmonizovaného trestného práva, ktorým by sa stanovila spoločná definícia podvodného správania a trestných činov v oblasti ochrany finančných záujmov Únie; pripomína, že systémy trestného práva členských štátov sa harmonizovali iba v obmedzenej miere;

10.  zdôrazňuje, že počas 5 rokov bolo v 27 členských štátoch zverejnených 233 vyšetrovacích správ o prípadoch podvodov spojených so zneužívaním prostriedkov EÚ, pričom najaktívnejšími predkladateľmi týchto správ sú Spojené kráľovstvo, Slovensko, Nemecko, Bulharsko, Španielsko, Rumunsko a Estónsko(9); zastáva názor, že investigatívna žurnalistika zohráva kľúčovú úlohu pri odhaľovaní podvodov s dosahom na finančné záujmy Únie a je cenným zdrojom informácií, ktoré by mal preskúmať úrad OLAF a orgány presadzovania práva a iné príslušné orgány v členských štátoch;

11.  pripomína, že vo svojom uznesení zo 6. apríla 2011 o ochrane finančných záujmov Spoločenstva – boj proti podvodom – výročná správa za rok 2009(10) vyzýval na zavedenie povinných národných vyhlásení o hospodárení náležite overených národným kontrolným úradom a konsolidovaných Dvorom audítorov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v tomto smere neboli vykonané žiadne ďalšie kroky;

12.  považuje za nanajvýš dôležité, aby sa podvodné správanie náležite sledovalo na európskej úrovni; vyjadruje údiv nad tým, že generálny riaditeľ úradu OLAF zaviedol do priorít politiky vyšetrovania na roky 2012 a 2013 v súvislosti s pravdepodobným finančným dosahom prahy špecifické pre jednotlivé oblasti, takže prípady, v ktorých je pravdepodobný finančný dosah pod príslušným prahom, sa považujú za druhoradé a pravdepodobne sa vôbec neotvoria; poznamenáva, že prahy v oblasti ciel sú na úrovni 1 000 000 EUR, 100 000 EUR v prípade prostriedkov programu SAPARD, 250 000 EUR v prípade poľnohospodárskych fondov, 500 000 EUR v prípade štrukturálnych fondov, 1 000 000 EUR v prípade EFRR, 50 000 EUR na centralizované výdavky a vonkajšiu pomoc a 10 000 EUR v oblasti personálu EÚ; domnieva sa, že je to neprijateľné; žiada generálneho riaditeľa, aby zmenil súčasný postup a okamžite prestal uplatňovať prahový prístup pri stanovovaní priorít v súvislosti s pracovným zaťažením;

13.  vyzýva, aby sa prípady korupcie s dosahom na finančné záujmy Európskej únie považovali za podvod vzhľadom na uplatňovanie článku 325 ods. 5 ZFEÚ a aby sa zahrnuli do výročnej správy Komisie o ochrane finančných záujmov Európskej únie – boj proti podvodom;

14.  upozorňuje, že miera usvedčenia páchateľov v prípadoch zahŕňajúcich trestné činy poškodzujúce rozpočet Únie sa v celej Európskej únii výrazne mení od jedného členského štátu k druhému, a to v rozmedzí od 14 % do 80 %; zdôrazňuje, že harmonizácia trestnoprávnych systémov členských štátov je naďalej obmedzená, zatiaľ čo súdna spolupráca si vyžaduje posilnenie; vyzýva na prijatie ambicióznych európskych právnych predpisov spolu s lepšou spoluprácou a koordináciou medzi všetkými členskými štátmi s cieľom stanoviť prísne sankcie pre podvodníkov a odrádzať od podvodného správania;

15.  berie na vedomie, že suma, ktorá sa má vymôcť späť v nadväznosti na nezrovnalosti zistené v roku 2011 dosiahla 321 miliónov EUR, z ktorých 166 miliónov EUR už členské štáty vymohli; v tejto súvislosti poznamenáva, že miera spätného vymáhania v prípade tradičných vlastných zdrojov sa v roku 2011 zvýšila na 52 % v porovnaní so 46 % v roku 2010;

16.  zohľadňuje správu úradu OLAF z roku 2011 a jeho prehľad o pokroku v oblasti súdnych žalôb, pokiaľ ide o žaloby začaté v rokoch 2006 – 2011, podľa ktorej sa v prípade viac než polovice žalôb čaká na súdne rozhodnutie(11); domnieva sa, že osobitná pozornosť by sa mala venovať prípadom súvisiacim s podvodmi v oblasti ciel, ktorá patrí medzi oblasti s najvyššou mierou systémovej korupcie v Európe;

17.  so znepokojením konštatuje, že vzhľadom na pokračujúcu hospodársku krízu nepredpokladá Komisia v rámci svojej novej komplexnej stratégie pre EÚ zvýšenie financovania z prostriedkov EÚ pre orgány presadzovania práva v členských štátoch s cieľom lepšej ochrany finančných záujmov EÚ; nazdáva sa, že táto stratégia by mala byť ucelenou a komplexnou reakciou zameranou na zníženie pašeráctva a lepší výber daní, a preto by mala zabezpečiť, aby sa takéto investície zúročili v budúcnosti;

Príjmy – vlastné zdroje

18.  pripomína, že riadny výber DPH a ciel má priamy vplyv tak na hospodárstva členských štátov, ako aj na rozpočet EÚ a že zlepšenie systémov výberu príjmov a zaistenie formálneho zaznamenávania všetkých transakcií a ich vylúčenia z tieňovej ekonomiky by sa malo stať najvyššou prioritou všetkých členských štátov;

19.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam predstavujú významné riziko pre verejné financie EÚ; zdôrazňuje, že v dôsledku daňových podvodov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam dochádza v EÚ každý rok k stratám verejných financií v odhadovanej výške 1 bilión EUR, čo predstavuje približné ročné náklady 2 000 EUR na každého európskeho občana; zdôrazňuje, že priemerná daňová strata v Európe v súčasnosti presahuje celkovú sumu výdavkov členských štátov na zdravotníctvo a rovná sa viac než štvornásobku sumy vynaloženej na vzdelávanie v EÚ;

20.  zdôrazňuje, že vzhľadom na mechanizmus vyrovnávania rozpočtu EÚ s príjmami založenými na HND musia každé euro stratené v dôsledku colných podvodov a podvodov s DPH zaplatiť občania EÚ; považuje za neprípustné, aby hospodárske subjekty, ktoré sa zapájajú do podvodných aktivít, boli v skutočnosti dotované daňovými poplatníkmi EÚ; zdôrazňuje, že boj proti daňovým únikom by mal byť najvyššou prioritou tak Komisie, ako aj členských štátov; vyzýva členské štáty, aby zjednodušili svoje daňové systémy a posilnili ich transparentnosť, keďže k daňovým podvodom príliš často dochádza v dôsledku zložitých a nejasných daňových systémov;

21.  vyzýva Komisiu, aby posilnila koordináciu s členskými štátmi s cieľom zhromaždiť spoľahlivé údaje o výpadku na clách a DPH v jednotlivých krajinách a aby o tom pravidelne podávala správu Parlamentu;

22.  víta skutočnosť, že 98 % tradičných vlastných zdrojov (TVZ) sa vyberie bez zvláštnych problémov, ale konštatuje rozdiely vo výsledkoch členských štátov pri výbere zvyšných 2 %(12);

Clá

23.  zdôrazňuje, že pokiaľ ide o TVZ, príjmy z ciel sú dôležitým zdrojom príjmov pre vlády členských štátov, ktoré si ponechávajú 25 % na pokrytie nákladov na výber; opakuje, že efektívne predchádzanie nezrovnalostiam a podvodom v tejto oblasti chráni finančné záujmy Únie a má závažný dosah na vnútorný trh tým, že odstraňuje nespravodlivú výhodu hospodárskych subjektov, ktoré sa vyhýbajú clám, oproti tým, ktoré si plnia svoje povinnosti v tomto smere; zdôrazňuje, že jadro problému spočíva v neprihlásenom dovoze alebo dovoze, ktorý unikol colnému dohľadu;

24.  je hlboko znepokojený záverom Dvora audítorov, podľa ktorého existujú závažné nedostatky vo vnútroštátnom colnom dohľade(13);

25.  zdôrazňuje, že colná únia je oblasťou výlučnej právomoci EÚ a že je preto povinnosťou Komisie zaviesť všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby colné orgány členských štátov postupovali jednotne, a sledovať ich vykonávanie;

26.  navrhuje, aby sa preskúmala možnosť vytvorenia tímu európskych colných úradníkov, ktorí by sa špecializovali na boj proti podvodom, pričom tento tím by pôsobil spoločne s vnútroštátnymi colnými orgánmi;

27.  pripomína, že 70 % colných postupov v EÚ je zjednodušených; je hlboko znepokojený zisteniami Dvora audítorov v jeho osobitnej správe č. 1/2010, v ktorej odhalil vážne nedostatky v tejto oblasti, pričom poukázal na nevyhovujúce alebo nedostatočne zdokumentované audity, nedostatočné využívanie metód automatizovaného spracovania údajov, nadmerné využívanie zjednodušených postupov a nekvalitné následné audity;

28.  zdôrazňuje, že moderné IT riešenia a priamy prístup k údajom majú veľký význam pre účinné fungovanie colnej únie; považuje existujúce riešenia za neuspokojivé; je vážne znepokojený najmä zistením uvedeným v prvej správe o činnosti Eurofisc(14) za rok 2011 uverejnenej v máji 2012, že vo väčšine členských štátov daňové správy nemajú priamy prístup k colným údajov a že automatizované krížové kontroly s daňovými údajmi preto nie sú možné;

29.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia a členské štáty nedokázali zabezpečiť včasné uplatňovanie modernizovaného Colného kódexu; zdôrazňuje, že odhadované straty finančných výhod v dôsledku oneskorenia v uplatňovaní nového colného kódexu predstavujú približne 2,5 miliardy EUR prevádzkových úspor ročne na nákladoch súvisiacich so spĺňaním požiadaviek pri uplatnení plného režimu a až 50 miliárd EUR na rozšírenom trhu medzinárodného obchodu(15); vyzýva Komisiu, aby vykonala hodnotenie nákladov súvisiacich s odložením plného uplatňovania modernizovaného Colného kódexu a kvantifikovala rozpočtové dôsledky takéhoto odkladu;

30.  zdôrazňuje, že je potrebné ďalej zintenzívniť boj proti podvodom súvisiacim s platbou cla, a víta zriadenie tranzitného informačného systému na boj proti podvodom (ATIS), ktorý je centrálnym registrom zriadeným na informovanie príslušných orgánov o pohyboch tovaru v tranzite v rámci EÚ;

31.  vzhľadom na úspech spoločných colných operácií vykonaných v roku 2011 medzi EÚ a jej členskými štátmi a niektorými nečlenskými krajinami EÚ nabáda na pravidelné vykonávanie takýchto operácií s cieľom zamerať sa na pašovanie citlivého tovaru a podvody v niektorých vysoko rizikových odvetviach; upozorňuje, že spoločné colné operácie vykonané v roku 2011 viedli k zhabaniu 1,2 milióna cigariet a odhaleniu daňových a colných podvodov v hodnote 1,7 milióna EUR;

DPH

32.  pripomína, že správne fungovanie colných režimov má priame dôsledky na výpočet DPH; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkami v tejto oblasti, ktoré zistil Dvor audítorov; je hlboko znepokojený najmä zistením Dvora audítorov uvedeným v jeho osobitnej správe č. 13/2011, že len uplatňovanie colného režimu 42(16) viedlo v roku 2009 v siedmich členských štátoch, v ktorých bol vykonaný audit, k odhadovanej strate približne 2 200 miliónov EUR(17), čo predstavuje 29 % DPH teoreticky uplatniteľnej na zdaniteľnú hodnotu celkového objemu dovozu v rámci colného režimu 42 v roku 2009 v týchto siedmich členských štátoch;

33.  je hlboko znepokojený tým, že podvody s DPH sú všeobecne rozšírené; zdôrazňuje, že odkedy sa zaviedla DPH, model jej výberu ostal nezmenený; zdôrazňuje, že je zastaraný vzhľadom na mnohé zmeny technologického a hospodárskeho prostredia, ku ktorým došlo; zdôrazňuje, že iniciatívy v oblasti priameho zdaňovania si vyžadujú jednomyseľné rozhodnutie Rady; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že dve dôležité iniciatívy zamerané na boj proti podvodom v oblasti DPH, konkrétne návrh smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o mechanizmus rýchlej reakcie proti podvodom v oblasti DPH (COM(2012)0428), a návrh smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o nezáväzné a dočasné uplatňovanie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s dodávkami určitého tovaru a služieb s vysokým rizikom podvodu (COM(2009)0511), sú v súčasnosti blokované v Rade(18);

34.  upozorňuje na potrebu prepojenia obchodných transakcií a daňových úradov v reálnom čase v záujme boja proti daňovým únikom;

35.  domnieva sa, že odstránenie nezaznamenaných transakcií môže prispieť k zníženiu súm DPH, ktoré sa nevyberú;

Pašovanie cigariet

36.  konštatuje, že pašovanie vysoko zdaňovaného tovaru spôsobuje rozpočtom EÚ a jej členských štátov značné straty príjmov a že priama strata colných príjmov len v dôsledku pašovania cigariet sa odhaduje na viac ako 10 miliárd EUR ročne;

37.  zdôrazňuje, že pašovanie cigariet slúži ako dôležitý zdroj financovania medzinárodne štruktúrovaných zločineckých organizácií, a poukazuje preto na význam, ktorý má posilňovanie vonkajšieho rozmeru akčného plánu Komisie na boj proti pašovaniu cigariet a alkoholu na východných hraniciach EÚ, ktorým sa zabezpečuje podpora kapacít v oblasti presadzovania práva v susedných krajinách poskytovaním technickej pomoci a odbornej prípravy, zvyšovaním informovanosti, prehĺbením operačnej spolupráce, napríklad spoločnými colnými operáciami, výmenou spravodajských informácií a posilnením medzinárodnej spolupráce; konkrétne zdôrazňuje dôležitosť spolupráce členských štátov, Ruska a krajín Východného partnerstva (Arménska, Azerbajdžanu, Bieloruska, Gruzínska, Moldavska a Ukrajiny) zameranej na vykonávanie cielených činností navrhnutých v tomto akčnom pláne;

38.  konštatuje, že východná hranica predstavuje v tejto súvislosti zvlášť zraniteľnú zemepisnú oblasť; víta zverejnenie akčného plánu Komisie na boj proti pašovaniu cigariet a alkoholu na východnej hranici EÚ;

39.  víta činnosti OLAF pri vykonávaní uvedeného akčného plánu; víta najmä úspešný výsledok „operácie Barrel“, pri ktorej spolupracovalo 24 členských štátov, Nórsko, Švajčiarsko, Chorvátsko a Turecko a ktorá viedla k zabaveniu 1,2 milióna cigariet, ako aj aktívnu podporu GR pre dane a colnú úniu, Europolu, Frontexu a Svetovej colnej organizácie;

40.  víta prijatie Protokolu o potláčaní nezákonného obchodovania s tabakovými výrobkami dňa 12. novembra 2012 na piatom zasadnutí Konferencie zmluvných strán (COP) Rámcového dohovoru WHO o kontrole tabaku;

Výdavky

41.  pripomína, že 94 % rozpočtu EÚ sa investuje v členských štátoch a že v týchto ťažkých hospodárskych časoch je životne dôležité, aby sa všetky peniaze vynakladali dobre; preto sa domnieva, že boj proti podvodom namiereným proti rozpočtu EÚ musí byť prioritou v rámci všetkých programov financovania, aby sa uľahčilo vymáhanie stratených prostriedkov a zabezpečilo, že rozpočet EÚ sa bude vynakladať na jeho hlavné ciele, ako je tvorba pracovných miest a rast;

42.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že k väčšine nezrovnalostí v oblasti výdavkov EÚ dochádza na vnútroštátnej úrovni;

43.  zdôrazňuje, že väčšia transparentnosť, ktorá umožní primeranú kontrolu, je kľúčom k odhaleniu podvodu; pripomína, že v predchádzajúcich rokoch Parlament naliehavo vyzýval Komisiu, aby prijala opatrenie na zabezpečenie jednotného miesta, pokiaľ ide o transparentnosť v súvislosti s príjemcami finančných prostriedkov EÚ; s poľutovaním konštatuje, že toto opatrenie sa nezaviedlo; z tohto dôvodu opätovne vyzýva Komisiu, aby navrhla opatrenia na zvýšenie transparentnosti právnych predpisov a systém, v rámci ktorého budú na tej istej webovej stránke zverejnení všetci príjemcovia finančných prostriedkov EÚ, a to nezávisle od správcu finančných prostriedkov, a ktorý bude vychádzať zo štandardných kategórií informácií, ktoré majú poskytovať všetky členské štáty prinajmenšom v jednom z pracovných jazykov Únie; vyzýva členské štáty, aby s Komisiou spolupracovali a poskytli jej úplné a spoľahlivé informácie o príjemcoch prostriedkov EÚ spravovaných členskými štátmi; vyzýva Komisiu, aby prioritne vyhodnotila systém tzv. spoločnej správy a poskytla o tom Parlamentu správu; o

Poľnohospodárstvo

44.  víta skutočnosť, že Holandsko, Poľsko a Fínsko zlepšili svoj súlad s požiadavkami týkajúcimi sa konzistentného vykazovania a že celková miera súladu v EÚ-27 je približne 93 %, čo predstavuje zvýšenie v porovnaní s 90 % mierou v roku 2010;

45.  zdôrazňuje však, že keďže v EÚ je hlásených prinajmenšom 20 miliónov prípadov drobnej korupcie vo verejnom sektore, je zjavné, že tento jav sa rozšíril aj na tie časti verejnej správy členských štátov (a na príslušných politikov), ktoré zodpovedajú za správu prostriedkov EÚ a ďalšie finančné záujmy EÚ(19); upozorňuje, že počet nezrovnalostí, ktoré boli ohlásené ako podvodné v odvetví poľnohospodárstva v roku 2011, spolu 139, neodzrkadľuje skutočnú situáciu; upozorňuje na to, že Komisia sa obrátila na členské štáty a vyjadrila znepokojenie, že údaje obsiahnuté v správe o podvodoch nemusia byť úplne spoľahlivé, čo priznáva samotná Komisia poukazujúc na nízky počet oznámených podvodov v niektorých členských štátoch; vyzýva na ďalšiu spoluprácu a výmenu najlepších postupov v členských štátoch týkajúcich sa riešenia a oznamovania prípadov podvodov Komisii;

46.  je naďalej znepokojený podozrivo nízkymi mierami podvodov hlásenými z Francúzska, Nemecka, Španielska a Spojeného kráľovstva, najmä vzhľadom na ich veľkosť a získanú finančnú podporu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia vo svojej výročnej správe neponúkla definitívnu odpoveď na otázku, či nízke miery podozrení z podvodu hlásené z Francúzska, Nemecka, Španielska a Spojeného kráľovstva sú výsledkom nedodržania zásad vykazovania alebo schopnosti systémov kontroly zavedených v týchto členských štátov v záujme odhaľovania podvodov; vyzýva uvedené členské štáty, aby čo najskôr poskytli podrobné a dôsledné vysvetlenie nízkych mier hlásených podozrení z podvodu;

47.  poznamenáva, že nízky počet oznámených podvodov v niektorých členských štátoch môže svedčiť o tom, že to, čo sa v jednom členskom štáte považuje za podvod, sa v inom členskom štáte nemusí chápať ako čin v rozpore so zákonom, a preto vyzýva Komisiu, aby v týchto prípadoch určila kritériá na vymedzenie podvodu, poskytla ich objasnenie, zosúladila ich a postúpila ich všetkým členským štátom;

48.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala systém oznamovania podvodov a zjednotila postupy členských štátov v oblasti reakcie na podvody a oznamovania podvodov Komisii; je presvedčený, že cieľom je zefektívniť vyšetrovania a zároveň pomôcť objasniť procedurálne práva príslušných osôb;

49.  poukazuje na to, že zabrániť budúcim podvodom pri využívaní finančných prostriedkov SPP nemožno iba uplatňovaním štatistického prístupu k tomuto problému, ale treba tiež urobiť analýzu mechanizmov podvodov, najmä v závažných prípadoch; podobne usudzuje, že členské štáty by mali Komisii oznamovať všetky zistené nezrovnalosti a že nezrovnalosti oznámené ako podvody by mali byť predmetom prísnej analýzy;

50.  zdôrazňuje, že na základe zmeneného článku 43 aktualizovaného horizontálneho nariadenia by Komisia mala byť splnomocnená na zníženie alebo pozastavenie priebežných platieb členskému štátu, ak jeden alebo viacero kľúčových prvkov príslušného vnútroštátneho kontrolného systému neexistuje alebo nie je účinných vzhľadom na závažnosť alebo pretrvávanie zistených nedostatkov, alebo ak sa neoprávnené platby nevymáhajú s potrebnou starostlivosťou, a ak:

   a) buď majú predtým uvedené nedostatky pretrvávajúci charakter a sú dôvodom najmenej dvoch vykonávacích aktov podľa článku 54 uvedeného nariadenia, s výnimkou relevantných výdavkov príslušného členského štátu týkajúcich sa financovania Únie; or
   b) Komisia dospela k záveru, že príslušný členský štát nie je schopný vykonať potrebné nápravné opatrenia v blízkej budúcnosti v súlade s akčným plánom s jasnými ukazovateľmi pokroku, ktoré majú byť stanovené v rámci konzultácie s Komisiou;

51.  vyjadruje znepokojenie, že na konci rozpočtového roku 2011 predstavovala neuhradená celková suma prostriedkov v rámci EPZF, ktoré vnútroštátne orgány musia vymôcť od príjemcov, 1,2 mld. EUR;

52.  vyzýva Komisiu, aby prijala všetky nevyhnutné opatrenia s cieľom zaviesť účinný systém vymáhania pohľadávok s ohľadom na vývoj v rámci súčasnej reformy a tiež aby v budúcoročnej správe o ochrane finančných záujmov Európskej únie informovala Európsky parlament o dosiahnutom pokroku;

53.  zdôrazňuje, že by sa malo trvať na opätovnom zavedení „priestupkového“ postupu a že vymáhanie pohľadávok podľa článku 56 ods. 3 aktualizovaného horizontálneho nariadenia netreba uplatňovať, ak sú už vzniknuté náklady spolu s pravdepodobnými nákladmi na vymáhanie pohľadávky vyššie ako suma, ktorá sa má vymáhať; vyzýva Komisiu, aby v záujme zjednodušenia administratívy na miestnej úrovni považovala túto podmienka za splnenú, ak suma, ktorá sa má od príjemcu vymáhať v rámci jednej platby, nepresahuje 300 EUR; poukazuje na to, že zníženie administratívnej záťaže neuplatňovaním vymáhania malých a veľmi malých súm umožňuje vnútroštátnym a regionálnym orgánom účinnejším spôsobom vyšetrovať závažnejšie nezrovnalosti a prijímať vhodné opatrenia na ich riešenie.

54.  upozorňuje na to, že v oblasti poľnohospodárstva sa v rámci postupov overenia súladu uskutočnili audity, v dôsledku ktorých Komisia vykonala finančné opravy v celkovej výške 822 mil. EUR; poukazuje ďalej na to, že celková suma rozhodnutých opráv predstavovala 1 068 miliónov EUR; so znepokojením konštatuje, že miera spätného vymáhania v prípade poľnohospodárskeho a vidieckeho rozvoja klesla na 77 % v porovnaní s 85 % v roku 2010;

55.  zdôrazňuje, že je potrebné venovať pozornosť spôsobom optimalizácie postupov úhrady, ktoré sú stále pomerne zdĺhavé;

Politika súdržnosti

56.  víta skutočnosť, že Komisia v roku 2011 dokončila finančné opravy na 624 miliónov EUR zo 673 miliónov EUR a že miera spätného vymáhania v prípade politiky súdržnosti sa zvýšila na 93 % v porovnaní so 69 % v roku 2010; zdôrazňuje však, že kumulatívna miera vykonávania finančných opráv je iba na úrovni 72 % a že späť sa má vymôcť ešte 2,5 miliardy EUR;

57.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zjednodušili príslušné pravidlá verejného obstarávania a procesné pravidlá riadenia štrukturálnych fondov;

58.  konštatuje, že niektoré veľké členské štáty, napríklad Francúzsko, neoznámili v roku 2011 v oblasti politiky súdržnosti žiadny podvod; vyzýva Komisiu, aby preskúmala dôvody, pre ktoré sa tak stalo, a určila, či systémy dohľadu a kontroly v členských štátoch, ktoré nevykázali žiadny podvod, fungujú účinne;

59.  víta, že Francúzsku sa podarilo dokončiť zavádzanie systému riadenia nezrovnalostí (IMS);

Vonkajšie vzťahy, pomoc a rozšírenie

60.  so znepokojením konštatuje, že v kapitole 7 (Vonkajšie vzťahy, pomoc a rozšírenie) výročnej správy Dvora audítorov Európskej únie o plnení rozpočtu za rok 2011 dvor upozornil na chyby v konečných platbách, ktoré kontroly Komisie neodhalili, a dospel k záveru, že kontroly vykonávané Komisiou nie sú úplne účinné; vyzýva Komisiu, aby sa riadila odporúčaním Dvora audítorov a stanoviskom k udeleniu absolutória s cieľom zlepšiť svoje mechanizmy monitorovania s cieľom zabezpečiť účinné a primerané vynakladanie finančných prostriedkov;

61.  navrhuje, aby sa zistenia a odporúčania Dvora audítorov týkajúce sa vonkajších akcií EÚ a najmä misií EÚ zohľadňovali pri prehodnocovaní ich pokroku vzhľadom na stanovené ciele alebo pri zvažovaní predĺženia ich mandátu, aby sa zabezpečilo efektívne a primerané využívanie poskytnutých zdrojov; berie na vedomie upozornenie na isté nedostatky týkajúce sa postupov obstarávania a tendrov v rámci činností ESVČ a žiada ESVČ, aby ich v dohľadnom čase odstránila.

62.  víta politiky v oblasti boja proti podvodom na úrovni EÚ, ktoré zahŕňajú vyššiu mieru spolupráce s tretími krajinami, napr. Tranzitný informačný systém na boj proti podvodom (ku ktorému majú prístup krajiny EZVO), vzájomnú administratívnu pomoc v daňových záležitostiach a súvisiace ustanovenia v oblasti boja proti podvodom, ktoré zahŕňajú tretie krajiny, a spoločné colné operácie, ktoré sa konali v roku 2011, vrátane operácie Fireblade (za účasti Chorvátska, Ukrajiny a Moldavska) a Barrel (za účasti Chorvátska, Turecka, Nórska a Švajčiarska); oceňuje výsledky týchto činností a ich finančný dosah;

63.  so zreteľom na skutočnosť, že v globalizovanom svete dochádza k podvodom v medzinárodnom styku čoraz častejšie, zdôrazňuje, že je dôležité mať k dispozícii pevný právny rámec s jasnými záväzkami zo strany partnerských krajín, víta začlenenie ustanovení proti podvodom do nových alebo opätovne prerokovaných dvojstranných dohôd vrátane návrhu dohôd s Afganistanom, Kazachstanom, Arménskom, Azerbajdžanom a Gruzínskom a v racionalizovanejšej verzii s Austráliou a vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby vypracovali štandardnú klauzulu, prostredníctvom ktorej budú tieto ustanovenia začlenené do všetkých nových alebo znovu prerokovávaných dvojstranných a viacstranných dohôd s tretími krajinami;

64.  berie na vedomie pokles počtu zistených nezrovnalostí a ich finančného dosahu v súvislosti s predvstupovými fondmi skúmanými v správe z roku 2011; víta skutočnosť, že miera vymáhania zdrojov EÚ neoprávnene vyplatených ako súčasť predvstupovej pomoci sa síce výrazne zlepšila, ale poznamenáva, že stále dosahuje iba 60 %; zároveň uznáva, že existujú významné rozdiely medzi príjemcami z hľadiska oznámených nezrovnalostí, ktorých množstvo závisí hlavne od etapy prijatia a zavedenia systému riadenia nezrovnalostí (IMS); vyzýva preto Komisiu, aby naďalej dôkladne sledovala zavedenie systému IMS vo všetkých krajinách, ktoré majú prospech z tohto nástroja; podporuje výzvu Komisie adresovanú najmä Chorvátsku, aby v plnom rozsahu zaviedlo systém IMS; je potrebné, aby naplnilo túto výzvu, aj keď už bola zaistená odborná príprava a podpora, a podporuje aj výzvu adresovanú bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko, aby tento systém zaviedla; poznamenáva, že z prípadov nahlásených v roku 2011 bolo spätne vymožených 26 miliónov EUR;

65.  víta zámer Komisie podporovať Chorvátsko a Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko v ich úsilí zaviesť IMS;

OLAF

66.  opakovane pripomína, že je nevyhnutné pokračovať v posilňovaní nezávislosti, účinnosti a efektívnosti úradu OLAF vrátane nezávislosti a fungovania dozorného výboru úradu OLAF; vyzýva OLAF a dozorný výbor, aby prijali opatrenia na zlepšenie pracovných vzťahov, ktoré boli opísané v správe výboru EÚ Snemovne lordov Spojeného kráľovstva ako vzťahy otvoreného nepriateľstva, najmä z dôvodu chýbajúcej dohody medzi tými, ktorí sú znepokojení konkrétnou povahou úlohy dozorného výboru; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti, ako konštruktívne prispieť k zlepšeniu komunikácie a pracovných vzťahov medzi úradom OLAF a jeho dozorným výborom;

67.  víta pokrok dosiahnutý pri rokovaniach o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1073/1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a ktorým sa zrušuje nariadenie (Euratom) č. 1074/1999 (COM(2011)0135); domnieva sa, že tohto nariadenie treba prijať čo najskôr; vyjadruje však presvedčenie, že vzhľadom na nedávny vývoj v súvislosti s úradom OLAF a spôsob, akým vykonával vyšetrovanie, by sa mali zohľadniť odporúčania dozorného výboru uvedené v prílohe 3 k jeho výročnej správe o činnosti za rok 2012; považuje za neprijateľné, že dozornému výboru ako orgánu, ktorý dohliada na uplatňovanie procesných záruk, rešpektovanie základných práv a dodržiavanie interných pravidiel týkajúcich sa vyšetrovacích postupov zamestnancami úradu OLAF, v mnohých prípadoch nebol poskytnutý priamy prístup k spisom prípadov, v ktorých bolo vyšetrovanie uzavreté, vrátane záverečných správ o vyšetrovaní zasielaných vnútroštátnym justičným orgánom;

68.  poznamenáva, že táto reforma navyše umožní úradu OLAF uzavrieť administratívne dohody s príslušnými orgánmi tretích krajín a s medzinárodnými organizáciami, čím sa posilní schopnosť úradu bojovať proti podvodom v oblastiach týkajúcich sa rozmeru vonkajšej politiky EÚ; víta stratégiu v oblasti boja proti podvodom (COM(2011)0376) okrem iného v súvislosti so zahrnutím ustanovení pre oblasť boja proti podvodom do výdavkových programov nového viacročného finančného rámca na obdobie 2014 – 2020; so znepokojením však berie na vedomie závery Komisie, že v členských štátoch nie sú k dispozícii dostatočné prostriedky, ktoré by odrádzali od zneužívania rozpočtu EÚ; víta návrh Komisie na riešenie tohto problému a odporúča, aby boli v čo najvyššej možnej miere zapojené tretie krajiny, ktoré sú príjemcami týchto prostriedkov;

69.  berie na vedomie znepokojenie, ktoré dozorný výbor úradu OLAF vyjadril vo svojej správe o činnosti z roku 2012, najmä pokiaľ ide o prípad, ktorý bol v októbri 2012 odovzdaný vnútroštátnym justičným orgánom a ktorý viedol k rezignácii člena Európskej komisie, ako sa uvádza v odseku 29 vyššie uvedenej správy; zastáva názor, že by toto znepokojenie malo byť predmetom dôkladného posúdenia zo strany príslušných justičných orgánov; zdôrazňuje zásadu zachovania dôvernosti a význam politického nezasahovania do prebiehajúcich súdnych konaní;

70.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad podávaním správ zo strany dozorného výboru úradu OLAF; považuje za neprijateľné, aby úrad OLAF vykonával opatrenia v oblasti vyšetrovania, ktoré prekračujú rámec opatrení výslovne uvedených v článkoch 3 a 4 v súčasnosti platného nariadenia o úrade OLAF ((ES) č. 1073/1999) a opatrení zahrnutých v budúcom texte reformy; poznamenáva, že uvedené opatrenia v oblasti vyšetrovania zahŕňajú okrem iného prípravu obsahu telefonického rozhovoru pre tretiu osobu s osobou, ktorá je podrobená vyšetrovaniu; účasť na tomto rozhovore a jeho zaznamenávanie; a žiadosti adresované vnútroštátnym administratívnym orgánom, aby sa úradu OLAF poskytovali informácie, ktorými tieto orgány priamo nedisponujú a ktoré možno považovať za informácie súvisiace s právom na súkromie a komunikáciu alebo za následné používanie, zber a uchovávanie takýchto informácií úradom OLAF;

71.  vyjadruje veľké prekvapenie v súvislosti s touto činnosťou, keďže podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva možno používanie takýchto metód považovať za zasahovanie verejného orgánu do uplatňovania práva na rešpektovanie „súkromného života“, „korešpondencie“ a/alebo „komunikácie“, čo musí byť „v súlade s právom“ (článok 7 Charty základných práv EÚ, ktorý zodpovedá článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach);

72.  opakuje, že nemožno pripustiť, aby úrad OLAF alebo akékoľvek iné útvary Komisie porušovali základné práva; poukazuje v tomto ohľade na názor dozorného výboru úradu OLAF, ktorý v prílohe 3 k svojej správe o činnosti za rok 2012 vyjadril, že OLAF pravdepodobne prekročil vyšetrovacie opatrenia, ktoré sú výslovne uvedené v článkoch 3 a 4 platného nariadenia, okrem iného pokiaľ ide o prípravu obsahu telefonického rozhovoru pre tretiu stranu s osobou podliehajúcou vyšetrovaniu, ktorá bola prítomná pri tomto rozhovore, čo bolo zvukovo zaznamenané; očakáva, že OLAF poskytne uspokojivé vysvetlenie právneho základu pre svoje vyšetrovacie opatrenia, akými sú zvukové záznamy telefonických hovorov;

73.  víta vyhlásenie dozorného výboru uvedené v jeho správe o činnosti za rok 2012 (odsek 53), podľa ktorého všetky žaloby o neplatnosť rozhodnutia OLAF boli Súdnym dvorom zamietnuté ako neprípustné, keď ombudsman nezistil žiadny prípad nesprávneho úradného postupu; ďalej poukazuje na skutočnosť, že európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zistil, že OLAF všeobecne dodržiaval pravidlá týkajúce sa ochrany údajov, až na jeden prípad, v ktorom sa európsky dozorný úradník pre ochranu domnieval, že OLAF porušil právo na ochranu osobných údajov tým, že inštitúcii zbytočne odhalil identitu svojho informátora;

74.  vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti so závermi dozorného výboru o tom, že úrad OLAF neuskutočnil vopred kontrolu zákonnosti opatrení v oblasti vyšetrovania okrem opatrení, ktoré sú priamo uvedené v zozname pokynov OLAFU o postupoch vyšetrovania určených pre personál (ISIP); poznamenáva, že je tým ohrozené dodržiavanie základných práv a procesných záruk dotknutých osôb;

75.  žiada úrad OLAF, aby príslušný výbor Európskeho parlamentu informoval o právnom základe, ktorý ho oprávňuje na napomáhanie a prípravu zaznamenávania telefonických rozhovorov súkromných osôb bez ich predchádzajúceho súhlasu, a na použitie obsahu nahrávok na účely správnych vyšetrovaní; opätovne vyzýva OLAF, aby poskytol Európskemu parlamentu – v súlade s podobnou požiadavkou Rady – právnu analýzu zákonnosti týchto záznamov v členských štátoch;

76.  poznamenáva, že porušovanie základných procesných požiadaviek počas prípravného vyšetrovania by mohlo mať vplyv na zákonnosť konečného rozhodnutia prijatého na základe vyšetrovania úradu OLAF; hodnotí to ako vysoké potenciálne riziko, keďže toto porušovanie by viedlo k právnej zodpovednosti Komisie; vyzýva úrad OLAF, aby sa okamžite zaoberal týmto nedostatkom tým, že na úlohu, ktorou je vykonávanie predchádzajúcich overení v primeranom časovom rámci, pridelí vhodne kvalifikovaných súdnych odborníkov;

77.  domnieva sa, že priama účasť generálneho riaditeľa úradu OLAF na niektorých úlohách týkajúcich sa vyšetrovania, ako sú rozhovory so svedkami, je neprijateľná; poznamenáva, že generálny riaditeľ tým vstupuje do konfliktu záujmov, keďže podľa článku 90a stanov zamestnancov a článku 23 pokynov ISIP je orgánom, ktorý prijíma sťažnosti týkajúce sa vyšetrovania úradu OLAF a rozhoduje o tom, či budú podniknuté primerané kroky v súvislosti s nedodržiavaním procesných záruk; vyzýva generálneho riaditeľa úradu OLAF, aby sa v budúcnosti zdržal akejkoľvek priamej účasti na úlohách v oblasti vyšetrovania;

78.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že úrad OLAF vždy nevykonával dôsledné hodnotenie prichádzajúcich informácií, pokiaľ ide o dostatočne závažné podozrenie; domnieva sa, že v záujme zabezpečenia a upevnenia nezávislosti úradu OLAF vo vzťahu k inštitúciám, orgánom, úradom, agentúram a vládam je takéto hodnotenie veľmi dôležité v prípadoch, ak je informácie postúpil niektorý z uvedených subjektov;

79.  domnieva sa, že dozorný výbor by mal dostávať informácie od úradu OLAF vždy vtedy, keď úrad OLAF dostane sťažnosť týkajúcu sa základných práv a procesných záruk;

80.  očakáva ďalšie informácie o bodoch uvedených vo výročnej správe dozorného výboru; naliehavo vyzýva na úplnú transparentnosť vo všetkých uvedených bodoch;

81.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v období 2006 – 2011 začali členské štáty súdne konanie v nadväznosti na vyšetrovanie úradu OLAF iba v 46 % prípadov; domnieva sa, že je to nedostatočné a opakovane vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili účinné a včasné vykonávanie odporúčaní vydaných na základe prešetrení prípadov úradom OLAF;

82.  domnieva sa, že členské štáty by mali byť povinné každoročne podať správu o opatreniach prijatých v nadväznosti na prípady, ktoré ich justičným orgánom postúpil OLAF, vrátane trestných a finančných sankcií uložených v takýchto prípadoch;

83.  vyjadruje znepokojenie nad poznámkami uvedenými vo výročnej správe dozorného výboru o tom, že o vykonávaní odporúčaní úradu OLAF v členských štátoch neexistujú žiadne údaje; považuje túto situáciu za neuspokojivú a vyzýva úrad OLAF, aby zabezpečil, aby členské štáty poskytovali relevantné a podrobné údaje o vykonávaní odporúčaní úradu OLAF a aby bol Európsky parlament priebežne informovaný;

84.  uznáva, že v nadväznosti na vyšetrovanie úradu OLAF bolo v roku 2011 spätne vymožených 691,4 milióna EUR, z ktorých 389 miliónov EUR súviselo s jediným prípadom v talianskom regióne Kalábria spadajúcim do programov štrukturálnych fondov na financovanie cestných prác;

85.  žiada, aby sa členským štátom nahlasovali potenciálne podvody a nezrovnalosti s menším finančným vplyvom, a to v oblastiach, ako sú clá (prah, pod ktorým úrad OLAF nepodniká žiadne kroky, je tu na úrovni 1 milióna EUR) a štrukturálne fondy (tu je prah na úrovni 500 000 EUR), a aby členské štáty dostávali informácie a mali možnosť sledovať príslušné konanie týkajúce sa vyšetrovania podvodu;

86.  vyjadruje hlboké obavy, pokiaľ ide o účinnosť a vnútorné fungovanie úradu OLAF, a zároveň sa domnieva, že silný a dobre riadený úrad OLAF je nevyhnutný v boji proti podvodom a korupcii, pokiaľ ide o peniaze európskych daňových poplatníkov; preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s príslušným výborom Európskeho parlamentu a pri odpovediach na jeho otázky zanalyzovala zákonnosť činností úradu OLAF, prijala všetky potrebné opatrenia na zlepšenie riadenia úradu OLAF a sformulovala praktické riešenia na nápravu nedostatkov pred koncom roka 2013; vyzýva Komisiu a Radu, aby zatiaľ pozastavili všetky diskusie a rozhodnutia o zavedení Európskej prokuratúry (EPPO);

Iniciatívy Komisie v oblasti opatrení na boj proti podvodom

87.  víta skutočnosť, že Komisia v nadväznosti na žiadosť Parlamentu v súčasnosti vypracúva metodiku na meranie nákladov na korupciu vo verejnom obstarávaní v súvislosti s fondmi Únie;

88.  víta iniciatívu v pracovnom programe Európskej komisie na rok 2012, ktorá sa zameriava na zlepšenie ochrany finančných záujmov Európskej únie, a v súvislosti s tým oznámenie o ochrane finančných záujmov Európskej únie prostredníctvom trestného práva a administratívneho vyšetrovania; zdôrazňuje, že cieľom tejto iniciatívy je sprísniť sankcie za trestnú činnosť vrátane korupcie a posilniť finančnú ochranu Európskej únie;

89.  víta novú stratégiu Komisie na boj proti podvodom (COM(2011)0376) a vnútorný akčný plán (SEC(2011)0787) na jej vykonávanie prijatý v júni 2011, ktoré sa zameriavajú na zlepšenie prevencie a odhaľovania podvodov na úrovni EÚ; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby podala správu o stratégiách boja proti podvodom vypracovaných v každom generálnom riaditeľstve a zhodnotila ich;

90.  víta návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva, ktorý predložila Komisia (COM(2012)0363 – tzv. návrh smernice o ochrane finančných záujmov), ktorá má nahradiť Dohovor o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev a jeho sprievodné protokoly;

91.  víta najmä skutočnosť, že definícia finančných záujmov Únie v návrhu smernice o ochrane finančných záujmov zahŕňa DPH v súlade s rozsudkom Európskeho súdneho dvora, ktorý potvrdil(20), že existuje priama súvislosť medzi výberom dane z pridanej hodnoty v súlade s platnými právnymi predpismi Únie na jednej strane a dostupnosťou zodpovedajúceho zdroja založeného na DPH v rozpočte Únie na strane druhej, keďže akýkoľvek výpadok vo výbere týchto príjmov potenciálne spôsobuje zníženie tohto zdroja finančných prostriedkov;

92.  víta návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o programe Hercule III na podporu činností v oblasti ochrany finančných záujmov Európskej únie (COM(2011)0914), ktorý bude nástupcom programu Hercule II, ktorého hodnotenie v polovici obdobia preukázalo jeho pridanú hodnotu;

93.  poznamenáva, že i keď Komisia prijíma všetky tieto pozitívne iniciatívy, politiky zamerané proti korupcii sú v súčasnosti väčšinou pasívne; vyzýva generálne riaditeľstvá Komisie, aby posilnili boj proti podvodom vo svojich oblastiach zodpovednosti;

94.  očakáva, že Komisia predloží legislatívny návrh na zriadenie Európskej prokuratúry, ktorá bude zodpovedná za vyšetrovanie, stíhanie a postavenie pred súd tých, ktorí poškodzujú majetok spravovaný EÚ alebo v jej mene, ako to oznámila v júni 2013;

o
o   o

95.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Súdnemu dvoru Európskej únie, Európskemu dvoru audítorov, dozornému výboru úradu OLAF a úradu OLAF.

(1) http://ec.europa.eu/anti_fraud/documents/reports-commission/2011/report_sk.pdf.
(2) http://ec.europa.eu/anti_fraud/documents/reports-olaf/2011/olaf_report_2011_en.pdf.
(3) Ú. v. EÚ C 344, 12.11.2012, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(5) Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1.
(6) Prijaté texty, P7_TA(2012)0196.
(7) Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 121.
(8) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 62.
(9)1 Európsky parlament, štúdia o odrádzaní od podvodov s prostriedkami EÚ prostredníctvom investigatívnej žurnalistiky v 27 krajinách EÚ, 2012, s. 71.
(10) Ú. v. EÚ C 296 E, 2.10.2012, s. 40.
(11) Správa úradu OLAF z roku 2011, tabuľka 6, s. 22.
(12) Štúdia zadaná Európskym parlamentom na tému Rozdiely v administratívnej výkonnosti členských štátov pri výbere tradičných vlastných zdrojov Európskej únie.
(13) Výročná správa Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2011 spolu s odpoveďami inštitúcií.
(14) Sieť pre rýchlu výmenu cielených informácií medzi členskými štátmi zriadená na základe nariadenia (EÚ) č. 904/2010.
(15) Štúdia Európskeho parlamentu s názvom Cesta k jednotnému digitálnemu trhu dostupná na stránke http://www.europarl.europa.eu/document/activities/cont/201209/20121120ATT64976/20121120ATT64976EN.pdf.
(16) Režim, ktorý využíva dovozca na získanie oslobodenia od DPH, keď sa dovážaný tovar prepravuje do iného členského štátu a keď sa DPH odvádza v členskom štáte určenia.
(17) Z toho straty vo výške 1 800 miliónov EUR vznikli v siedmich vybraných členských štátoch a 400 miliónov EUR v 21 členských štátoch určenia dovážaného tovaru vo vzorke.
(18) Odpovede komisára Šemetu na dotazník predložený výborom CONT sú dostupné na stránke http://www.europarl.europa.eu/committees/en/cont/publications.html?id=CONT00004#menuzone.
(19) Osobitný výbor pre organizovanú trestnú činnosť, korupciu a pranie špinavých peňazí (CRIM) 2012 – 2013, tematický dokument o korupcii, oblastiach systémovej korupcie vo verejnej správe členských štátov a opatreniach na boj proti ich nepriaznivým dôsledkom pre EÚ, november 2012, s. 2.
(20) Rozsudok z 15. novembra 2011 vo veci C-539/09, Komisia/Nemecko (Ú. v. EÚ C 25, 28.1.2012, s. 5).


Integrovaný rámec vnútornej kontroly
PDF 230kWORD 40k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. júla 2013 o integrovanom rámci vnútornej kontroly (2012/2291(INI))
P7_TA(2013)0319A7-0189/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho dvora audítorov č. 2/2004 k modelu jednotného auditu (a návrh rámca vnútornej kontroly Spoločenstva)(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o orientačnom pláne k integrovanému rámcu vnútornej kontroly (COM(2005)0252),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o akčnom pláne Komisie na vytvorenie integrovaného rámca vnútornej kontroly (COM(2006)0009),

–  so zreteľom na prvú polročnú správu o výsledkoch realizácie akčného plánu Komisie na vytvorenie integrovaného rámca vnútornej kontroly uverejnenú 19. júla 2006 (SEC(2006)1009) na základe požiadavky Parlamentu z jeho uznesenia o absolutóriu za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2004(2),

–  so zreteľom na priebežnú správu Komisie o pokroku zverejnenú v marci 2007 (COM(2007)0086), v ktorej načrtla dosiahnutý pokrok a oznámila niektoré dodatočné opatrenia,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z februára 2008 (COM(2008)0110) a k nemu priložený pracovný dokument útvarov Komisie (SEC(2008)0259),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z februára 2009 k správe o vplyve Akčného plánu Komisie na vytvorenie integrovaného rámca vnútornej kontroly (COM(2009)0043),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A7-0189/2013),

A.  keďže podľa článku 317 ZFEÚ Komisia plní rozpočet na vlastnú zodpovednosť vychádzajúc zo zásad riadneho finančného hospodárenia a v spolupráci s členskými štátmi;

B.  keďže podľa zmluvy nesie Komisia výhradnú zodpovednosť za plnenie rozpočtu Únie, hoci značnú časť zodpovednosti nesú členské štáty, pričom 80 % rozpočtu Únie sa vynakladá v rámci systému spoločného hospodárenia členskými štátmi;

C.  keďže zásada účinnej vnútornej kontroly je jednou z rozpočtových zásad, ktoré sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách po jeho zmene nariadením (ES, Euratom) č. 1995/2006, ako navrhla Komisia v akčnom pláne uvedenom vyššie;

D.  keďže najúčinnejším spôsobom, ako môže Komisia preukázať skutočný záväzok zabezpečiť transparentnosť a riadne finančné hospodárenie, je urobiť čo najviac na podporu opatrení zameraných na skvalitnenie finančného riadenia, aby dosiahla od Európskeho dvora audítorov (EDA) pozitívne vyhlásenie o vierohodnosti (DAS(3));

E.  keďže v záujme obnovenia dôvery európskych občanov vo finančnú výkonnosť Únie musia všetky inštitúcie a členské štáty spolupracovať;

F.  keďže Komisia na podporu strategického cieľa získať pozitívne vyhlásenie o vierohodnosti od EDA prijala v januári 2006 akčný plán na vytvorenie integrovaného rámca vnútornej kontroly („akčný plán“) na základe odporúčaní EDA(4), uznesenia Európskeho parlamentu o udelení absolutória za rozpočtový rok 2003(5) a záverov Rady ECOFIN z 8. novembra 2005;

G.  keďže akčný plán bol zameraný na nedostatky v kontrolných štruktúrach Komisie v tom čase a určil 16 oblastí na prijatie opatrení do konca roku 2007, pričom prihliadal na skutočnosť, že zlepšenie finančného hospodárenia v EÚ treba podporovať dôkladným sledovaním kontrol v Komisii i členských štátoch,

Vykonávanie akčného plánu

1.  poukazuje na to, že pokrok v dosahovaní cieľov akčného plánu treba posudzovať nielen podľa uskutočnenia jednotlivých opatrení, ale aj podľa ich vplyvu na zníženie počtu chýb v príslušných transakciách;

2.  berie na vedomie konštatovanie samotnej Komisie, že akčný plán bol splnený na začiatku roku 2009, hoci tri zo 16 pôvodných opatrení nebolo možné vykonať alebo sa zmenil spôsob ich vykonania;

3.  poukazuje najmä na to, že v článku 32 nového nariadenia o rozpočtových pravidlách sa stanovuje zásada účinnej a efektívnej vnútornej kontroly a v článku 33 toho istého nariadenia sa stanovuje, že pri predkladaní revidovaných alebo nových návrhov výdavkov Komisia vypracuje odhad nákladov a prínosov kontrolných systémov, ako aj úrovne rizika chyby;

4.  konštatuje tiež, že v súvislosti s pojmom „prípustná úroveň rizika“ sa rozhodlo o ukončení tohto opatrenia vymedzením pojmu „zvyškové riziko chýb“;

5.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že zjednodušenie právnych predpisov z rokov 2007 – 2013 nebolo také rozsiahle, ako sa očakávalo;

6.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že záväzok, ktorý prijala Komisia na dosiahnutie plne pozitívneho vyhlásenia o vierohodnosti (DAS), nebol splnený, a poukazuje najmä na to, že Dvor audítorov v DAS za rok 2011 dospel k záveru, že v celkových platbách sa vyskytli závažné chyby, a usúdil, že systémy dohľadu a kontroly boli vo všeobecnosti čiastočne účinné;

7.  konštatuje, že celková miera chybovosti príslušných operácií vzrástla z 3,3 % na 3,7 % v roku 2010, pričom v roku 2011 dosiahla úroveň 3,9 %; vyjadruje poľutovanie nad zvrátením pozitívneho trendu, ku ktorému došlo v posledných rokoch, a obáva sa, že miera chybovosti sa v najbližších rokoch zvýši;

8.  konštatuje, že Komisia si zachováva cieľ získať pozitívne vyhlásenie o vierohodnosti, zatiaľ čo Parlament vyjadril vo svojom uznesení o udelení absolutória za rok 2011 vážne poľutovanie nad tým, že v platbách sa vyskytli závažné chyby;

9.  vyzýva Komisiu, aby podnikla potrebné kroky na dosiahnutie trvalého znižovania chybovosti;

Kde je chyba?

10.  súhlasí s názormi Dvora audítorov a Komisie(6), že model jednotného auditu ešte nefunguje a systémy kontroly zavedené členskými štátmi v súčasnosti nefungujú v plnej miere;

11.  pripomína v tejto súvislosti, že v roku 2011 v oblasti regionálnej politiky v prípade viac než 60 % chýb zistených Dvorom audítorov mali orgány členských štátov dostatok informácií na zistenie a opravu niektorých chýb pred požiadaním Komisie o preplatenie;

12.  stotožňuje sa v tomto ohľade s názorom Dvora audítorov, že prvostupňové kontroly, a síce systémy riadenia a kontroly v členských štátoch, nepostačujú a ich výsledkom je značne vysoké zaťaženie s cieľom znížiť chybovosť;

13.  konštatuje, že komplexné a nejasné pravidlá bránia vykonávaniu a auditu programov; je znepokojený skutočnosťou, že to môže vyústiť do značného počtu chýb a môže poskytnúť príležitosť na podvody; je preto znepokojený skutočnosťou, že výsledkom zvyšovania komplexnosti pravidiel na národnej alebo regionálnej úrovni (tzv. gold plating) sú ďalšie problémy zákonného plnenia rozpočtu Únie a zbytočné zvyšovanie chybovosti;

14.  poznamenáva, že Komisia sa nemôže plne spoliehať na zistenia vnútroštátnych orgánov auditu v členských štátoch;

15.  konštatuje, že existuje zásadný rozdiel medzi stanoviskom Dvora audítorov, ktorý v auditoch DAS uplatňuje ročný prístup, a Komisie, ktorá pri plnení rozpočtu uplatňuje viacročný prístup;

Čo treba urobiť?

16.  vyzýva Komisiu, aby dôkladne uplatňovala článok 32 ods. 5 nového nariadenia o rozpočtových pravidlách, keď je miera chybovosti neustále vysoká, a aby následne zistila nedostatky kontrolných systémov, analyzovala náklady a prínosy možných nápravných opatrení a prijala alebo navrhla vhodné opatrenia, ako je zjednodušenie, zlepšenie kontrolných systémov a prepracovanie programov alebo dodávateľských systémov;

17.  vyzýva členské štáty, aby posilnili svoje systémy kontroly a dohľadu a zaistili predovšetkým spoľahlivosť ich ukazovateľov a štatistík;

18.  so znepokojením konštatuje, že v roku 2010 a 2011 v regionálnej politike Dvor audítorov zistil, že Komisia sa nemohla v plnej miere spoliehať na prácu audítorských orgánov jednotlivých štátov a vychádzať z nej; vyzýva členské štáty, aby učinili nápravu tejto situácie;

19.  vyzýva členské štáty, aby prevzali plnú zodpovednosť za svoje účty a Komisii predkladali spoľahlivé údaje a opierali sa pri tom o vyhlásenia o hospodárení jednotlivých štátov, podpísané na primeranej politickej úrovni;

20.  vyzýva Komisiu, aby motivovala členské štáty k spolupráci pri zaručovaní využívania finančných prostriedkov daňových poplatníkov v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia, či už prostredníctvom vhodných výhod alebo prísnych sankcií či pozastavenia toku financií; tvrdí, že by to pomohlo obnoviť dôveru európskych občanov v EÚ a jej inštitúcie;

21.  vyzýva Komisiu, aby harmonizovala všetky kontrolné postupy v rámci svojich útvarov;

22.  so znepokojením konštatuje, že chyby v práci orgánov jednotlivých štátov, ktoré zistil Dvor audítorov, môžu byť tiež výsledkom prirodzených nedostatkov a konfliktov záujmov spoločného systému riadenia ako takého(7), keďže na to, aby Komisia udelila audítorským orgánom jednotlivých štátov status modelu jednotného auditu, sa od nich vyžaduje, aby boli efektívne, no zároveň nahlasovaná chybovosť by mala byť nižšia ako 2 %, čo by mohlo tieto orgány podnietiť k tomu, aby nenahlásili všetky nezrovnalosti;

23.  vyzýva preto Komisiu, aby bola pri udeľovaní osvedčení riadiacim a audítorským orgánom jednotlivých štátov prísnejšia a zaviedla správne stimuly a účinný systém sankcií;

24.  požaduje preto v súlade s článkom 287 ods. 3 ZFEÚ, aby sa v súvislosti s auditom spoločného hospodárenia zintenzívnila spolupráca medzi vnútroštátnymi orgánmi auditu a Európskym dvorom audítorov;

25.  vyzýva príslušné inštitúcie EÚ, aby posúdili, či stanovenie chybovosti na 2 % je vhodný a dosiahnuteľný cieľ vo všetkých oblastiach politiky EÚ;

26.   v tejto súvislosti vyjadruje vážne pochybnosti o užitočnosti vyhlásenia o vierohodnosti, pretože v dôsledku komplexnosti plnenia rozpočtu v oblasti spoločného hospodárenia jestvuje tiež spoločná zodpovednosť za zákonnosť a správnosť riadenia rozpočtu medzi Komisiou a členskými štátmi a medzi Komisiou a regionálnymi samosprávami, zatiaľ čo politickú zodpovednosť nesie stále iba Komisia;

27.   zastáva preto názor, že v súvislosti s budúcou revíziou Zmluvy o EÚ by sa mala koncepcia vyhlásenia o vierohodnosti prehodnotiť;

Následné opatrenia k absolutóriu Komisie za rok 2011

28.  opakuje svoju výzvu členským štátom, aby na vhodnej politickej úrovni vydali vyhlásenia o hospodárení svojho štátu a žiada Komisiu, aby pripravila vzor takýchto vyhlásení;

29.  nazdáva sa, že zásada povinného vyhlásenia o hospodárení jednotlivých štátov by mala byť súčasťou medziinštitucionálnej dohody k rozhodnutiu o viacročnom finančnom rámci;

30.  zdôrazňuje, že pretrvávajúca absencia spoľahlivého systému vyhlásení jednotlivých štátov nabúra dôveru, ktorú by občania EÚ mohli prechovávať voči tomuto makru a peniazom EÚ a správcom týchto peňazí(8);

31.  pripomína, že tri prioritné kroky, ktoré Komisia vyžaduje od Parlamentu pri udeľovaní absolutória za rok 2011, majú za cieľ pripraviť cestu ďalšiemu pokroku v otázke pozitívneho vyhlásenia o vierohodnosti (DAS);

32.  zvlášť upozorňuje na to, že Komisia mala po prvý raz v septembri 2013 prijímať výročné oznámenia Európskemu parlamentu, Rade a Dvoru audítorov s cieľom zverejniť všetky nominálne čiastky získané počas predchádzajúceho roka z finančných korekcií a spätne získaných prostriedkov v rámci všetkých režimov hospodárenia na úrovni Únie a členských štátov(9);

33.  trvá na tom, že toto oznámenie by malo byť včas predložené, aby ho mohol Dvor audítorov preveriť ešte pred uverejnením svojej výročnej správy;

34.  potvrdzuje svoje povzbudenie Komisii, aby pokročila v zverejnení presnejších a spoľahlivejších údajov o spätne vrátených prostriedkoch a finančných korekciách a aby predložila informácie, ktoré by čo najviac zosúladili rok, kedy bola platba vykonaná, rok, v ktorom bola zistená príslušná chyba a rok, v ktorom boli v poznámkach k účtom zistené spätne vrátené finančné prostriedky alebo finančné korekcie(10);

35.  zdôrazňuje, že všetky opatrenia prijaté v záujme zníženia chybovosti by mala dopĺňať nová kultúra výkonnosti; služby Komisie by v pláne riadenia mali určiť počet cieľov a ukazovateľov, ktoré spĺňajú požiadavky Dvora audítorov z hľadiska relevantnosti, porovnateľnosti a spoľahlivosti; služby Komisie by mali vo svojich výročných správach o činnosti merať svoju výkonnosť tým, že zosumarizujú dosiahnuté výsledky, ktorými prispeli k hlavným politikám, ktoré presadzuje Komisia; táto výkonnosť podľa útvarov bude doplnená celkovým hodnotením výkonnosti Komisie v hodnotiacej správe podľa článku 318 ZFEÚ(11);

36.  pripomína, že Komisia by mala zmeniť štruktúru uvedenej hodnotiacej správy tak, že bude rozlišovať medzi vnútornými a vonkajšími politikami a v rámci sekcie týkajúcej sa vnútorných politík sa zameria na stratégiu Európa 2020 ako na hospodársku a sociálnu politiku Únie; Komisia by mala klásť dôraz na pokrok pri dosahovaní hlavných iniciatív;

37.  okrem toho zdôrazňuje, že výkonnostné ukazovatele by sa mali v plnej miere zahrnúť do všetkých návrhov nových politík a programov;

38.  požaduje, aby usmernenia, ktoré poskytuje Parlament Komisii v odseku 1 uznesenia k rozhodnutiu o udelení absolutória za rok 2011, pokiaľ ide o vypracovanie hodnotiacej správy podľa článku 318 ZFEÚ, by mali byť zahrnuté do medziinštitucionálnej dohody k rozhodnutiu o viacročnom finančnom rámci;

Rozpočet založený na výkonnosti

39.  súhlasí s názorom Európskeho dvora audítorov, že nemá zmysel snažiť sa merať výkonnosť bez toho, aby sa rozpočet pripravil na základe výkonnostných ukazovateľov(12) a žiada vypracovať taký model verejného rozpočtu založený na výkonnosti, v ktorom bude každý rozpočtový riadok sprevádzaný cieľmi a výsledkami merateľnými pomocou výkonnostných ukazovateľov;

40.  žiada Komisiu, aby zostavila pracovnú skupinu zloženú zo zástupcov Komisie, Parlamentu, Rady a Dvora audítorov, ktorá by zvážila, aké potrebné opatrenia by sa mali prijať s cieľom zaviesť takýto rozpočet založený na výkonnosti a pripraviť v tejto súvislosti harmonogram akčného plánu;

Zjednodušenie

41.  vyzýva všetky strany zapojené do rozhodovacieho procesu o legislatív e a programoch po roku 2013, aby brali do úvahy potrebu dodržiavať kategorický imperatív zjednodušenia tým, že sa zníži počet programov a stanovia sa primerané a nákladovo efektívne kontroly a zjednodušené pravidlá oprávnenosti a metódy zjednodušeného financovania nákladov;

o
o   o

42.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskemu dvoru audítorov a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 107, 30.4.2004, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 340, 6.12.2006, s. 3.
(3) Skratka francúzskeho výrazu „déclaration d' assurance“.
(4) Stanovisko č. 2/2004 (Ú. v. EÚ C 107, 30.4.2004, s.1) (Stanovisko o jednotnom audite).
(5) Ú. v. EÚ L 196, 27.7.2005, s. 4.
(6) Príspevky, ktoré predniesli Kersti Kaljulaid a Manfred Kraff na vypočutí o integrovanom rámci vnútornej kontroly, ktoré organizoval výbor CONT 22. apríla 2013.
(7) Príspevok Kersti Kaljulaidovej na vypočutí o integrovanom rámci vnútornej kontroly, ktoré 22. apríla 2013 zorganizoval výbor CONT.
(8) Príspevok Julesa Muisa na to istom vypočutí.
(9) Uznesenie k rozhodnutiu udeliť absolutórium Komisie za rok 2011, bod 1a (Ú. v. EÚ L 308, 16.11.2013, s. 27).
(10) Uznesenie k rozhodnutiu udeliť absolutórium Komisie za rok 2011, bod 61.
(11) Uznesenie k rozhodnutiu udeliť absolutórium Komisie za rok 2011, body 1 ab, ae, af.
(12) Príspevok Kersti Kaljulaidovej na vypočutí o integrovanom rámci vnútornej kontroly, ktoré 22. apríla 2013 zorganizoval výbor CONT.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia