Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 4. júla 2013 - Štrasburg
Ďalšia makrofinančná pomoc Gruzínsku ***III
 Útoky na informačné systémy ***I
 Sledovacie programy agentúry NSA v USA, orgány dohľadu v jednotlivých členských štátoch a vplyv na súkromie občanov EÚ
 Organizácia volieb do Európskeho parlamentu v roku 2014
 Vývoz zbraní: vykonávanie spoločnej pozície Rady 2008/944/SZBP
 Začatie rokovaní o viacstrannej dohode o službách
 Zvýšenie nórskych ciel na poľnohospodárske výrobky
 Dokončenie jednotného digitálneho trhu
 Vplyv krízy na dostupnosť starostlivosti pre zraniteľné skupiny obyvateľstva
 Hybridná televízia („Connected TV“)
 Návrh opravného rozpočtu č. 1/2013 - Výdavky súvisiace s pristúpením Chorvátska k EÚ
 Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení Medziinštitucionálna dohoda zo 17. mája 2006 o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení, pokiaľ ide o viacročný finančný rámec, s cieľom zohľadniť požiadavky na výdavky vyplývajúce z pristúpenia Chorvátska k Európskej únii
 Príprava pracovného programu Komisie na rok 2014
 Situácia v Egypte
 Situácia v Džibutsku
 Situácia v Nigérii

Ďalšia makrofinančná pomoc Gruzínsku ***III
PDF 258kWORD 85k
Uznesenie
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2013 o spoločnom návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Gruzínsku schválenom zmierovacím výborom (PE-CONS 00038/2013 – C7-0168/2013 – 2010/0390(COD))
P7_TA(2013)0320A7-0244/2013

(Riadny legislatívny postup: tretie čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na spoločný návrh schválený Zmierovacím výborom a príslušné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady (PE-CONS 00038/2013 – C7-0168/2013),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(1) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2010)0804),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v druhom čítaní(2) k pozícii Rady v prvom čítaní(3),

–  so zreteľom na stanovisko Komisie k pozmeňujúcim návrhom Európskeho parlamentu k pozícii Rady v prvom čítaní (COM(2013)0067),

–  so zreteľom na pozíciu Rady v druhom čítaní,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 13 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 69 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu svojej delegácie v Zmierovacom výbore (A7-0244/2013),

1.  schvaľuje spoločný návrh;

2.  potvrdzuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady, v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby po dohode s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie spolu s vyhlásením Európskeho parlamentu a Rady v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto legislatívne uznesenie Rade, Komisii, ako aj národným parlamentom.

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady prijaté spoločne s rozhodnutím o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Gruzínsku

Európsky parlament a Rada:

–  súhlasia s tým, že prijatie rozhodnutia o poskytnutí ďalšej makrofinannčnej pomoci Gruzínsku by sa malo posudzovať v širšom kontexte potreby rámca, ktorý by zabezpečil vhodné a účinné rozhodnutia o poskytovaní makrofinančnej pomoci tretím krajinám;

–  súhlasia s tým, že prijatie rozhodnutí o operáciách makrofinančnej pomoci by malo vychádzať z nižšie uvedených úvah a zásad udeľovania makrofinančnej pomoci Únie oprávneným tretím krajinám a územiam, a to bez ohľadu na právo legislatívnej iniciatívy a na právnu formu, ktorú môže nadobudnúť budúci nástroj formalizujúci tieto úvahy a zásady;

–  sa zaväzujú v plnej miere zohľadniť tieto úvahy a zásady v budúcich jednotlivých rozhodnutiach o udelení makrofinančnej pomoci Únie.

ČASŤ A – ÚVAHY

(1)  Únia je hlavným poskytovateľom hospodárskej, finančnej a technickej pomoci tretím krajinám. Makrofinančná pomoc Únie (ďalej len „makrofinančná pomoc“) sa osvedčila ako účinný nástroj hospodárskej stabilizácie a hnacia sila štrukturálnych reforiem v krajinách a na územiach, ktoré ju využívajú (ďalej len „príjemcovia pomoci“). Únia by mala môcť v súlade so svojou celkovou politikou voči kandidátskym, potenciálnym kandidátskym a susedným krajinám poskytovať makrofinančnú pomoc týmto krajinám s cieľom rozvíjať zónu spoločnej stability, bezpečnosti a prosperity.

(2)  Makrofinančná pomoc by mala vychádzať z rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady, ktoré sa prijímajú ad hoc pre konkrétnu krajinu. Cieľom týchto zásad je zlepšiť účinnosť a efektívnosť rozhodovacieho procesu vedúceho k týmto rozhodnutiam a ich vykonávaniu, a tiež posilniť plnenie politických podmienok udelenia makrofinančnej pomoci zo strany príjemcov pomoci a zvýšiť transparentnosť a demokratickú kontrolu tejto pomoci.

(3)  Európsky parlament vo svojom uznesení o realizácii makrofinančnej pomoci tretím krajinám z 3. júna 2003 vyzval na prijatie rámcového nariadenia o makrofinančnej pomoci, aby sa urýchlil rozhodovací proces a tomuto finančnému nástroju poskytol formálny a transparentný základ.

(4)  Rada vo svojich záveroch z 8. októbra 2002 určila kritériá (takzvané genvalské kritériá) s cieľom usmerňovať operácie makrofinančnej pomoci. Bolo by vhodné, aby sa tieto kritériá aktualizovali a ujasnili, okrem iného kritériá na určenie vhodnej formy pomoci (pôžička, grant, alebo kombinácia oboch).

(5)  Tieto zásady by mali Únii umožniť pohotové sprístupnenie makrofinančnej pomoci, najmä vtedy, keď si okolnosti vyžadujú neodkladnú akciu, a tým zvýšiť jasnosť a transparentnosť kritérií, ktoré sa uplatňujú pri vykonávaní makrofinančnej pomoci.

(6)  Komisia by mala zaistiť, aby bola makrofinančná pomoc zosúladená s hlavnými zásadami, cieľmi a opatreniami prijatými v rôznych oblastiach vonkajšej pomoci a ostatnými súvisiacimi politikami Únie.

(7)  Makrofinančná pomoc by mala podporovať vonkajšiu politiku Únie. Útvary Komisie a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) by mali úzko spolupracovať pri operáciách makrofinančnej pomoci tak, aby koordinovali a zabezpečili jednotnosť vonkajšej politiky Únie.

(8)  Makrofinančnou pomocou by sa mali podporiť záväzky príjemcov pomoci voči spoločným hodnotám, ktoré zdieľajú s Úniou, vrátane demokracie, právneho štátu, dobrej správy vecí verejných, dodržiavania ľudských práv, udržateľného rozvoja a znižovania chudoby, a zásadám otvoreného a spravodlivého obchodu založeného na pravidlách.

(9)  Podmienkou poskytnutia makrofinančnej pomoci by malo byť to, že oprávnená krajina rešpektuje účinné demokratické mechanizmy vrátane pluralitných parlamentných systémov a právneho štátu a dodržiava ľudské práva. Komisia by mala tieto podmienky pravidelne monitorovať.

(10)  Konkrétne ciele jednotlivých rozhodnutí o makrofinančnej pomoci by mali zahŕňať posilnenie účinnosti, transparentnosti a zodpovednosti riadenia verejných financií u príjemcoch pomoci. Dosahovanie týchto cieľov by Komisia mala pravidelne monitorovať.

(11)  Makrofinančná pomoc by sa mala zameriavať na obnovu udržateľného stavu vonkajších financií tretích krajín a území, ktoré majú nedostatok cudzej meny a s tým súvisiace problémy vonkajšieho financovania. Makrofinančná pomoc by nemala poskytovať pravidelnú finančnú podporu a jej prvoradým cieľom by tiež nemala byť podpora hospodárskeho a spoločenského rozvoja príjemcov pomoci.

(12)  Makrofinančná pomoc by mala byť doplnková k zdrojom, ktoré poskytuje Medzinárodný menový fond (MMF) a ostatné mnohostranné finančné inštitúcie, a malo by sa uplatňovať spravodlivé rozdelenie zaťaženia medzi Úniu a ostatných darcov. Makrofinančnou pomocou by sa mala zaistiť pridaná hodnota angažovanosti Únie.

(13)  S cieľom zaistiť účinnú ochranu finančných záujmov Únie súvisiacich s makrofinančnou pomocou by príjemcovia pomoci mali prijať vhodné opatrenia týkajúce sa predchádzania podvodom, korupcii a iným nezrovnalostiam súvisiacim s touto pomocou a bojom proti nim a mali by sa prijať ustanovenia týkajúce sa kontroly Komisie a auditov Dvora audítorov.

(14)  O výbere postupu pre prijatie memoranda o porozumení by sa malo rozhodnúť v súlade s kritériami stanovenými v nariadení (EÚ) č. 182/2011. V tejto súvislosti by sa mal ako všeobecné pravidlo uplatňovať konzultačný postup, no vzhľadom na potenciálne významný vplyv operácií presahujúcich prahovú hodnotu stanovenú v časti B je vhodné, aby sa na tieto operácie použil postup preskúmania.

ČASŤ B – ZÁSADY

1.  Účel pomoci

a)  Makrofinančná pomoc by mala byť výnimočným finančným nástrojom na neviazanú a všeobecnú podporu platobnej bilancie oprávnených tretích krajín a území. Jej cieľom by mala byť obnova udržateľného stavu vonkajších financií oprávnených krajín a území, ktoré majú ťažkosti s vonkajším financovaním. Mala by byť oporou plnenia politického programu obsahujúceho rázne opatrenia na prispôsobenie a opatrenia štrukturálnych reforiem zamerané na zlepšenie platobnej bilancie, najmä počas programového obdobia, a tiež posilniť vykonávanie príslušných dohôd s Úniou a spoločných programov.

b)  Poskytnutie makrofinančnej pomoci by malo byť podmienené existenciou značnej a zostatkovej medzery vo vonkajšom financovaní, ktorú určila Komisia v spolupráci s mnohostrannými finančnými inštitúciami a ktorá presahuje rámec zdrojov poskytnutých MMF a ďalšími mnohostrannými inštitúciami, a to aj napriek realizácii ráznych programov hospodárskej stabilizácie a reforiem zo strany príslušnej krajiny alebo územia.

c)  Makrofinančná pomoc by mala mať krátkodobú povahu a mala by sa skončiť hneď, ako sa situácia v oblasti vonkajších financií znovu navráti na udržateľnú úroveň.

2.  Oprávnené krajiny a územia

Tretími krajinami a územiami oprávnenými stať sa príjemcami makrofinančnej pomoci by mali byť:

–  kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny,

–  krajiny a územia, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika,

–  vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch iné tretie krajiny, ktoré zohrávajú rozhodujúcu úlohu pre regionálnu stabilitu, majú pre Úniu strategický význam a sú s Úniou politicky, hospodársky a geograficky úzko spojené.

3.  Forma pomoci

a)  Makrofinančná pomoc by mala mať vo všeobecnosti formu úveru. Vo výnimočných prípadoch sa však pomoc môže poskytnúť aj vo forme grantu, alebo kombináciou úveru a grantu. Pri určovaní vhodného podielu možnej grantovej časti by Komisia mala pri príprave svojho návrhu vziať do úvahy úroveň hospodárskeho rozvoja príjemcu pomoci, hodnotenú podľa príjmu na obyvateľa a miery chudoby, ako aj jeho schopnosť splácať, pričom sa bude opierať o analýzu udržateľnosti dlhu a zároveň zabezpečí dodržanie zásady spravodlivého rozdelenia zaťaženia medzi Úniu a ostatných darcov. Komisia by mala na tento účel vziať do úvahy aj to, do akej miery uplatňujú medzinárodné finančné inštitúcie a ostatní darcovia na príslušnú krajinu zvýhodnené podmienky.

b)  Ak makrofinančná pomoc nadobudne formu úveru, Komisia by mala byť oprávnená vypožičať si v mene Únie potrebné finančné prostriedky na kapitálových trhoch alebo od finančných inštitúcií a následne ich požičať príjemcovi pomoci.

c)  Operácie prijímania a poskytovania úverov by sa mali vykonávať v eurách s použitím valuty rovnakého dátumu a nemali by pre Úniu predstavovať zmenu splatnosti ani iné riziko spojené so zmenou výmenného kurzu alebo úrokovej sadzby.

d)  Všetky náklady, ktoré vzniknú Únii v súvislosti s operáciami prijímania alebo poskytovania úverov, by mal znášať príjemca pomoci.

e)  Na požiadanie príjemcu pomoci, a keď okolnosti umožnia zlepšenie úrokovej sadzby úveru, Komisia môže rozhodnúť úplne alebo čiastočne refinancovať svoje počiatočné úvery alebo reštrukturalizovať príslušné finančné podmienky. Operácie refinancovania alebo reštrukturalizácie by sa mali vykonať v súlade s podmienkami ustanovenými v bode 3 písm. d) a nemali by viesť k predĺženiu priemernej lehoty splatnosti príslušného úveru ani k zvýšeniu sumy kapitálu nesplateného k dátumu refinancovania alebo reštrukturalizácie.

4.  Finančné ustanovenia

a)  Sumy makrofinančnej pomoci poskytovanej vo forme grantov by mali byť v súlade s rozpočtovými prostriedkami stanovenými vo viacročnom finančnom rámci.

b)  Sumy makrofinančnej pomoci poskytnutej vo forme úverov by sa mali poskytovať v súlade s nariadením o Garančnom fonde pre vonkajšie opatrenia. Poskytnuté sumy by mali byť v súlade s rozpočtovými prostriedkami stanovenými vo viacročnom finančnom rámci.

c)  Ročné rozpočtové prostriedky by mal schváliť rozpočtový orgán v rámci obmedzení stanovených vo viacročnom finančnom rámci.

5.  Výška pomoci

a)  Určenie výšky pomoci by malo vychádzať zo zostatkových potrieb vonkajšieho financovania oprávnenej krajiny alebo územia a mala by sa brať do úvahy jej či jeho schopnosť financovania z vlastných zdrojov, a najmä medzinárodných rezerv, ktoré má k dispozícii. Tieto finančné potreby by mala určiť Komisia v spolupráci s medzinárodnými finančnými inštitúciami na základe celkového kvantitatívneho posúdenia a transparentných podporných dokladov. Komisia by mala predovšetkým vychádzať z najnovších prognóz platobnej bilancie príslušnej krajiny alebo územia vypracovaných MMF a vziať do úvahy očakávané finančné príspevky od mnohostranných darcov, ako aj predchádzajúce využitie ostatných vonkajších finančných nástrojov Únie v tejto oprávnenej krajine alebo území.

b)  Dokumentácia Komisie by mala obsahovať informácie o navrhovaných zásobách devízových rezerv bez makrofinančnej pomoci v porovnaní s úrovňami, ktoré sa považujú za primerané podľa meraní príslušnými ukazovateľmi, ako sú podiel rezerv na krátkodobom vonkajšom dlhu a podiel rezerv na dovoze prijímajúcej krajiny.

c)  Pri stanovovaní sumy poskytnutej makrofinančnej pomoci by sa mala brať do úvahy aj potreba zaistiť spravodlivé rozdelenie zaťaženia medzi Úniu a ostatných darcov, ako aj pridaná hodnota celkovej angažovanosti Únie.

d)  Ak sa finančné potreby príjemcu pomoci počas vyplácania makrofinančnej pomoci v porovnaní s pôvodnými prognózami zásadne znížia, Komisia by mala v súlade s konzultačným postupom v prípade, že výška pomoci sa rovná alebo je nižšia ako 90 miliónov EUR, a v súlade s postupom preskúmania v prípade, že výška pomoci presahuje 90 miliónov EUR, znížiť sumu tejto pomoci, alebo ju pozastaviť či zrušiť.

6.  Podmienenosť

a)  Podmienkou poskytnutia makrofinančnej pomoci by malo byť to, že oprávnená krajina alebo územie rešpektuje účinné demokratické mechanizmy vrátane pluralitného parlamentného systému a právneho štátu a zaručuje dodržiavanie ľudských práv. Komisia by mala poskytnúť verejne dostupné zhodnotenie(4) plnenia tejto podmienky a mala by ho sledovať počas celého cyklu poskytovania makrofinančnej pomoci. Tento bod by sa mal uplatňovať v súlade s rozhodnutím o organizácii a fungovaní ESVČ.

b)  Makrofinančná pomoc by mala byť podmienená existenciou nepreventívneho úverového dojednania medzi oprávnenou krajinou alebo územím a MMF, ktoré spĺňa tieto podmienky:

–  cieľ dojednania je v súlade s účelom makrofinančnej pomoci, a to zmierniť krátkodobé problémy platobnej bilancie;

–  plnenie ráznych opatrení na prispôsobenie v súlade s cieľom makrofinančnej pomoci uvedeným v bode 1 písm. a).

c)  Vyplatenie pomoci by malo byť podmienené trvalo uspokojivými výsledkami politického programu podporovaného MMF a splnením podmienky uvedenej v písmene a) tohto bodu. Malo by byť podmienené aj tým, že sa v konkrétnom časovom rámci vykoná súbor jasne vymedzených opatrení v oblasti hospodárskej politiky zameraných na štrukturálne reformy a zdravé verejné financie, na ktorých sa dohodne Komisia s príjemcom pomoci a ktoré sa ustanovia v memorande o porozumení.

d)  V záujme ochrany finančných záujmov Únie a posilnenia správy vecí verejných príjemcu pomoci by memorandum o porozumení malo zahŕňať opatrenia zamerané na zlepšenie účinnosti, transparentnosti a zodpovednosti systémov správy verejných financií.

e)  Pri navrhovaní týchto politických opatrení by sa mal riadne zohľadniť aj pokrok dosiahnutý pri vzájomnom otváraní trhov, rozvoj spravodlivého obchodu založeného na pravidlách a ostatné priority v kontexte vonkajšej politiky Únie.

f)  Politické opatrenia by mali byť v súlade s existujúcimi dohodami o partnerstve, spolupráci alebo o pridružení uzatvorenými medzi Úniou a príjemcom pomoci a s programami makroekonomického prispôsobenia a štrukturálnych reforiem, ktoré príjemca pomoci vykonáva s podporou MMF.

7.  Postup

a)  Krajina alebo územie usilujúce sa o získanie makrofinančnej pomoci by mali Komisii predložiť písomnú žiadosť. Komisia by mala overiť, či sú splnené podmienky uvedené v bodoch 1, 2, 4 a 6, a v prípade potreby by mohla predložiť Európskemu parlamentu a Rade návrh rozhodnutia.

b)  V rozhodnutí o poskytnutí úveru by sa mala stanoviť suma, maximálna priemerná splatnosť a maximálny počet splátok makrofinančnej pomoci. Ak rozhodnutie zahŕňa aj grantovú časť, mala by sa v nej uviesť tiež výška a maximálny počet splátok. Rozhodnutie o poskytnutí grantu by malo byť doplnené odôvodnením pre poskytnutie pomoci (alebo jej časti vo forme grantu). V oboch prípadoch by sa malo vymedziť obdobie dostupnosti makrofinančnej pomoci. V zásade by nemalo toto obdobie dostupnosti presiahnuť tri roky. Pri predkladaní návrhu na nové rozhodnutie o poskytnutí makrofinančnej pomoci by Komisia mala poskytnúť informácie podľa bodu 12 písm. c).

c)  Po prijatí rozhodnutia o udelení makrofinančnej pomoci by sa Komisia mala, konajúc v súlade s konzultačným postupom v prípade, že výška pomoci sa rovná alebo je nižšia ako 90 miliónov EUR, a v súlade s postupom preskúmania v prípade, že výška pomoci presahuje 90 miliónov EUR, dohodnúť s príjemcom pomoci v memorande o porozumení na politických opatreniach uvedených v bode 6 písm. c), d), e) a f).

d)  Po prijatí rozhodnutia o poskytnutí makrofinančnej pomoci by sa Komisia mala s príjemcom pomoci dohodnúť na podrobných finančných podmienkach pomoci. Tieto podrobné finančné podmienky by sa mali stanoviť v dohode o grante alebo o úvere.

e)  Komisia by mala Európsky parlament a Radu informovať o vývoji pomoci pre jednotlivú krajinu vrátane jej vyplatenia a včas týmto inštitúciám poskytnúť príslušné dokumenty.

8.  Vykonávanie a finančné riadenie

a)  Komisia by mala makrofinančnú pomoc vykonávať v súlade s finančnými predpismi Únie.

b)  Makrofinančná pomoc by sa mala vykonávať na základe priameho centralizovaného riadenia.

c)  Rozpočtové záväzky by sa mali vykonávať na základe rozhodnutí prijatých Komisiou v súlade s týmto bodom. Ak sa makrofinančná pomoc vzťahuje na viac rozpočtových rokov, môžu sa rozpočtové záväzky týkajúce sa tejto pomoci rozdeliť na ročné splátky.

9.  Vyplácanie pomoci

a)  Makrofinančná pomoc by sa mala vyplácať centrálnej banke príjemcu pomoci.

b)  Makrofinančná pomoc by sa mala vyplácať v postupných splátkach na základe splnenia základnej podmienky uvedenej v bode 6 písm. a) a podmienok uvedených v bode 6 písm. b) a c).

c)  Komisia by mala pravidelne overovať, či sa aj naďalej plnia podmienky uvedené v bode 6 písm. b) a c).

d)  Ak nie je splnená základná podmienka uvedená v bode 6 písm. a) ani podmienky uvedené v bode 6 písm. b) a c), Komisia by mala dočasne pozastaviť alebo zrušiť vyplácanie makrofinančnej pomoci. V týchto prípadoch by mala Európsky parlament a Radu informovať o dôvodoch tohto pozastavenia či zrušenia.

10.  Podporné opatrenia

Rozpočtové prostriedky Únie možno použiť na úhradu výdavkov potrebných na vykonávanie makrofinančnej pomoci.

11.  Ochrana finančných záujmov Únie

a)  Akékoľvek dohody vychádzajúce z rozhodnutia pre konkrétnu krajinu by mali obsahovať ustanovenia zaručujúce, že príjemcovia pomoci budú pravidelne kontrolovať, či sa finančné prostriedky poskytované z rozpočtu Únie správne využívajú, prijmú vhodné opatrenia na zabránenie nezrovnalostiam a podvodom a v prípade potreby podniknú právne kroky s cieľom získať späť akékoľvek finančné prostriedky poskytnuté podľa rozhodnutia pre konkrétnu krajinu, ktoré boli spreneverené.

b)  Akékoľvek dohody vyplývajúce z rozhodnutia pre konkrétnu krajinu by mali obsahovať ustanovenia, ktorými sa v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie zaistí ochrana finančných záujmov Únie, najmä pokiaľ ide o podvody, korupciu a iné nezrovnalosti.

c)  Memorandum o porozumení uvedené v bode 6 písm. c) by malo výslovne oprávňovať Komisiu a Dvor audítorov vykonávať audity počas obdobia dostupnosti makrofinančnej pomoci a po tomto období vrátane auditov dokumentov alebo auditov na mieste, ako sú napríklad operatívne posúdenia. Memorandum by malo takisto výslovne oprávňovať Komisiu alebo jej zástupcov vykonávať kontroly a inšpekcie na mieste.

d)  Počas vykonávania makrofinančnej pomoci by Komisia mala prostredníctvom operatívnych posúdení monitorovať spoľahlivosť finančných opatrení, administratívnych postupov a vnútorných a vonkajších kontrolných mechanizmov príjemcu pomoci, ktoré sa týkajú tejto pomoci.

e)  Akékoľvek dohody vyplývajúce z rozhodnutia pre konkrétnu krajinu by mali obsahovať ustanovenia, ktorými sa zaručí, že Únia má nárok na splatenie grantu v plnej výške a/alebo predčasné splatenie úveru, keď sa zistí, že v súvislosti s riadením makrofinančnej pomoci sa príjemca pomoci zapojil do aktu podvodu alebo korupcie alebo akejkoľvek inej nezákonnej činnosti, ktorá poškodzuje finančné záujmy Únie.

12.  Výročná správa

a)  Komisia by mala preskúmať pokrok dosiahnutý pri vykonávaní makrofinančnej pomoci a do 30. júna každého roka by mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade výročnú správu.

b)  Vo výročnej správe by sa mala posúdiť hospodárska situácia a vyhliadky príjemcov pomoci, ako aj pokrok dosiahnutý pri vykonávaní politických opatrení uvedených v bode 6 písm. c).

c)  Mala by tiež poskytnúť aktuálne informácie o dostupných rozpočtových zdrojoch vo forme úverov a grantov a zohľadniť pritom plánované operácie.

13.  Hodnotenie

a)  Komisia by mala Európskemu parlamentu a Rade zaslať následné hodnotiace správy, v ktorých posúdi výsledky a účinnosť nedávno ukončených operácií makrofinančnej pomoci a rozsah, v akom prispeli k cieľom pomoci.

b)  Komisia by mala pravidelne a prinajmenšom raz za štyri roky vyhodnocovať poskytovanie makrofinančnej pomoci a poskytnúť Európskemu parlamentu a Rade podrobný prehľad makrofinančnej pomoci. Účelom takéhoto hodnotenia by malo byť zistenie, či sa plnia ciele makrofinančnej pomoci a či sú aj naďalej splnené podmienky makrofinančnej pomoci vrátane prahovej hodnoty stanovenej v bode 7 písm. c), a tiež Komisii umožniť prijatie odporúčaní na zlepšenie budúcich operácií. Komisia by vo svojom hodnotení mala tiež posúdiť spolupráci s európskymi alebo mnohostrannými finančnými inštitúciami pri poskytovaní makrofinančnej pomoci.

(1) Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 211.
(2) Prijaté texty, 11.12.2012, P7_TA (2012)0472.
(3) Ú. v. EÚ C 291 E, 10.5.2012, s. 1.
(4) Toto hodnotenie bude vychádzať z výročnej správy o ľudských právach a demokracii vo svete, ktorú stanovuje strategický rámec EÚ a akčný plán pre ľudské práva a demokraciu (závery Rady o ľudských právach a demokracii z 25. júna 2012).


Útoky na informačné systémy ***I
PDF 280kWORD 48k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2013 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o útokoch na informačné systémy a ktorou sa zrušuje rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (COM(2010)0517 – C7-0293/2010 – 2010/0273(COD))
P7_TA(2013)0321A7-0224/2013

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2010)0517),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0293/2010),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 4. mája 2011(1),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 21. júna 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0224/2013),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 4. júla 2013 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/.../EÚ o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV

P7_TC1-COD(2010)0273


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici 2013/40/EÚ.)

(1) Ú. v. EÚ C 218, 23.7.2011, s. 130.


Sledovacie programy agentúry NSA v USA, orgány dohľadu v jednotlivých členských štátoch a vplyv na súkromie občanov EÚ
PDF 228kWORD 65k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2013 o programe sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry USA, orgánoch sledovania v rôznych členských štátoch a ich vplyve na súkromie občanov EÚ (2013/2682(RSP))
P7_TA(2013)0322RC-B7-0336/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii a na článok 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie a na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ECHR),

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy 108 z 28. januára 1981 o ochrane jednotlivcov pri automatickom spracovaní osobných údajov a jeho dodatkový protokol z 8. novembra 2001,

–  so zreteľom na právne predpisy EÚ o práve na ochranu súkromia a údajov, najmä na smernicu 95/46/ES o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov, na rámcové rozhodnutie 2008/977/SVV o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach, na smernicu 2002/58/ES o súkromí a elektronických komunikáciách a na nariadenie (ES) č. 45/2001 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov,

–  so zreteľom na návrhy Komisie na nariadenie a smernicu o reforme systému ochrany údajov v EÚ,

–  so zreteľom na dialóg medzi EÚ a USA o Dohode o vzájomnej právnej pomoci, ktorá umožní výmenu údajov na prevenciu a vyšetrovanie trestnej činnosti, na Dohovor o počítačovej kriminalite (CETS č. 185), na dohodu EÚ a USA o bezpečnom uchovávaní údajov (2000/520/ES) a na súčasnú revíziu programu bezpečného uchovávania údajov,

–  so zreteľom na vlastenecký zákon USA (Patriot Act) a zákon o dohľade nad zahraničnou rozviedkou (FISA) vrátane paragrafu 702 novely zákona FIS z roku 2008 (FISAAA),

–  so zreteľom na prebiehajúce rokovania o rámcovej dohode medzi EÚ a USA o ochrane osobných údajov pri výmene a spracúvaní na účely policajnej a justičnej spolupráce,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o práve na ochranu súkromia a údajov, najmä uznesenie z 5. septembra 2001 o existencii celosvetového systému na odpočúvanie súkromnej a obchodnej komunikácie (odpočúvací systém Echelon)(1),

–  so zreteľom na vyhlásenia predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya, predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza, podpredsedníčky Európskej komisie/komisárky pre spravodlivosť, základné práva a občianstvo Viviane Redingovej a podpredsedníčky Európskej komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonovej,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže transatlantické partnerstvo medzi EÚ a USA musí byť založené na vzájomnej dôvere a rešpektovaní, lojálnej a rovnocennej spolupráci, dodržiavaní základných práv a zákonnosti;

B.  keďže členské štáty sú povinné dodržiavať základné práva a hodnoty zakotvené v článku 2 ZEÚ a v Charte základných práv;

C.  keďže dodržiavanie týchto zásad je v súčasnej dobe spochybnené po správach medzinárodnej tlače z júna 2013, ktoré priniesli dôkazy o tom, že prostredníctvom programov, ako je napríklad PRISM, orgány USA získavajú a spracúvajú vo veľkom rozsahu osobné údaje občanov EÚ, ktorí využívajú služby poskytovateľov internetových služieb z USA;

D.  keďže tieto pochybnosti sa týkajú nielen činnosti úradov USA, ale aj tých niekoľkých členských štátoch EÚ, ktoré podľa medzinárodnej tlače spolupracovali s programom PRISM a s inými podobnými programami, alebo získavali prístup do vytvorených databáz;

E.  keďže vo viacerých členských štátoch navyše existujú podobné programy sledovania ako PRISM, alebo sa v nich o vytvorení takýchto programov diskutuje;

F.  keďže boli vznesené konkrétne otázky o zlučiteľnosti postupov spravodajskej agentúry komunikačného ústredia vlády Spojeného kráľovstva (Government Communications Headquarters – GCHQ) s právom EÚ, ktorá v rámci programu s kódovým označením Tempora priamo odpočúva elektronickú komunikáciu vedenú podmorskými transatlantickými káblami; keďže ďalšie členské štáty majú údajne prístup k nadnárodnej elektronickej komunikácii bez riadneho oprávnenia, ale prostredníctvom špeciálnych súdov si vymieňajú údaje s inými krajinami (Švédsko) a môžu rozšíriť svoje možnosti sledovania (Holandsko, Nemecko); keďže v ďalších krajinách boli vyjadrené obavy v súvislosti s právomocami tajných služieb na odpočúvanie (Poľsko);

G.  keďže existujú indície, že sledovaniu a špionážnym činnostiam USA boli podrobené inštitúcie EÚ, veľvyslanectvá a zastúpenia členských štátov a EÚ;

H.  keďže komisárka Redingová zaslala list ministrovi spravodlivosti USA Ericovi Holderovi, v ktorom vyjadrila obavy EÚ a žiadala objasnenie a vysvetlenie, pokiaľ ide o program PRISM a ďalšie podobné programy zapojené do vyhľadávania a zhromažďovania údajov, aj pokiaľ ide o právne predpisy, podľa ktorých možno takéto programy povoliť; keďže náležitá odpoveď orgánov USA ešte nebola doručená napriek diskusiám, ktoré prebehli na stretnutí ministrov spravodlivosti EÚ a USA v Dubline 14. júna 2013;

I.  keďže podľa dohody o bezpečnom uchovávaní údajov majú členské štáty a Komisia povinnosť zaručiť bezpečnosť a neporušenosť osobných údajov; keďže podľa údajov medzinárodnej tlače sú všetky spoločnosti, ktoré sú zapojené do prípadu PRISM, zmluvnými stranami dohody o bezpečnom uchovávaní údajov; keďže podľa článku 3 tejto dohody má Komisia v prípade nedodržiavania ustanovení dohody povinnosť dohodu zrušiť alebo pozastaviť jej platnosť;

J.  keďže v Dohode o vzájomnej právnej pomoci medzi EÚ a USA, ktorú ratifikovali EÚ a Kongres USA, sa uvádzajú podmienky zhromažďovania a výmeny informácií, ako aj vyžadovania a poskytovania pomoci pri získavaní dôkazov z jedného štátu na pomoc pri vyšetrovaní trestných činov alebo súdnom konaní týkajúcom sa trestného činu v inom štáte;

K.  keďže by bolo nešťastné, keby úsilie o uzavretie transatlantického partnerstva v oblasti obchodu a investícií (TTIP), ktoré je prejavom odhodlania ďalej prehĺbiť partnerstvo medzi EÚ a USA, malo byť ovplyvnené nedávnymi zisteniami;

L.  keďže 14. júna 2013 komisárka Malmströmová oznámila vytvorenie transatlantickej skupiny expertov;

M.  keďže komisárka Redingová napísala orgánom Spojeného kráľovstva, aby vyjadrila znepokojenie nad správami médií o programe Tempora a požiadala o objasnenie jeho pôsobnosti a fungovania; keďže orgány Spojeného kráľovstva obhajovali činnosť GCHQ v oblasti sledovania a vyhlásili, že pracuje podľa prísnych a zákonných zásad;

N.  keďže sa plánuje reforma ochrany údajov na úrovni EÚ prostredníctvom revízie smernice 95/46/ES a jej nahradenia navrhovaným všeobecným nariadením o ochrane údajov a smernicou o ochrane údajov týkajúcou sa ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania, stíhania alebo výkonu trestov a o voľnom pohybe takýchto údajov;

1.  potvrdzuje neustálu podporu transatlantickému úsiliu v boji proti terorizmu a organizovanému zločinu, ale zároveň vyjadruje vážne znepokojenie nad programami PRISM a inými podobnými programami, pretože keby sa potvrdili doteraz dostupné informácie, mohlo by to znamenať vážne porušenie základného práva na ochranu súkromia a ochranu údajov občanov EÚ a osôb s pobytom v EÚ, ako aj práva na súkromie a rodinný život, dôvernosť komunikácie, prezumpciu neviny, slobodu prejavu, slobodu informácií a slobodu podnikania;

2.  rozhodne odsudzuje špionáž týkajúcu sa zastúpení EÚ, pretože keby sa potvrdili informácie, ktoré sú doposiaľ k dispozícii, bolo by to vážne porušenie Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch na dôvažok k prípadným dôsledkom na transatlantické vzťahy; žiada, aby orgány USA túto vec bezodkladne objasnili;

3.  vyzýva orgány USA, aby poskytli EÚ bez zbytočného odkladu úplné informácie o programe PRISM a iných podobných programoch, ktoré sa týkajú zhromažďovania údajov, najmä pokiaľ ide o ich právny základ, potrebu a primeranosť, a o zavedených ochranných opatreniach na ochranu základných práv občanov EÚ, ako sú obmedzenie rozsahu a trvania, podmienky prístupu a nezávislá kontrola, ako je stanovené v rámci Dohovoru o počítačovej kriminalite a ako žiadala komisárka Redingová v liste z 10. júna 2013 ministrovi spravodlivosti Ericovi Holderovi; vyzýva orgány USA, aby pozastavili platnosť a vykonali preskúmanie všetkých zákonov a programov sledovania, ktoré porušujú základné právo občanov EÚ na súkromie a ochranu údajov, zvrchovanosť a jurisdikciu EÚ a jej členských štátov, ako aj Dohovor o počítačovej kriminalite;

4.  vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby zvážili všetky nástroje, ktoré majú k dispozícii v diskusiách a rokovaniach s USA, na politickej aj odbornej úrovni, s cieľom dosiahnuť uvedené ciele vrátane možnosti pozastavenia dohôd o používaní osobného záznamu o cestujúcom (Passenger Name Record) a Programu na sledovanie financovania terorizmu (TFTP);

5.  požaduje, aby transatlantická skupina expertov, o ktorej informovala komisárka Malmströmová a v ktorej bude mať zastúpenie aj Parlament, mala zaručenú potrebnú úroveň bezpečnostného oprávnenia a prístupu ku všetkým príslušným dokumentom, aby mohla svoju činnosť riadne vykonávať v rámci stanoveného termínu; ďalej žiada, aby bolo zastúpenie Parlamentu v tejto expertnej skupine primerané;

6.  vyzýva Komisiu a orgány USA, aby bezodkladne obnovili rokovania o rámcovej dohode o ochrane osobných údajov vymieňaných a spracúvaných na účely policajnej a justičnej spolupráce; vyzýva Komisiu, aby počas týchto rokovaní zabezpečila, že dohoda bude spĺňať aspoň tieto kritériá:

   a) zaručenie práva občanov EÚ na informácie, keď sú ich údaje spracúvané v USA;
   b) zabezpečenie prístupu občanov EÚ k justičnému systému USA, ktorý bude rovnocenný s prístupom občanov USA;
   c) zaručenie najmä práva na nápravu;

7.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby normy EÚ v oblasti ochrany údajov a rokovania o súčasnom balíku opatrení EÚ v oblasti ochrany údajov neboli narušené v dôsledku transatlantického partnerstva v oblasti obchodu a investícií (TTIP);

8.  vyzýva Komisiu, aby vykonala komplexnú revíziu dohody o bezpečnom uchovávaní údajov vzhľadom na nedávne zistenia, na základe článku 3 uvedenej dohody;

9.  vyjadruje vážne znepokojenie nad zisteniami súvisiacimi s údajnými programami sledovania zo strany členských štátov, či už za pomoci Národnej bezpečnostnej agentúry USA alebo jednostranne; vyzýva všetky členské štáty, aby preskúmali zlučiteľnosť takýchto programov s primárnym a sekundárnym právom EÚ, najmä s článkom 16 ZFEÚ o ochrane osobných údajov, a so záväzkami EÚ v oblasti základných práv, ktoré vyplývajú z Európskeho dohovoru o ľudských právach a z ústavných tradícií spoločných členským štátom;

10.  zdôrazňuje, že všetky spoločnosti poskytujúce služby v EÚ musia bez výnimky dodržiavať jej zákony a nesú zodpovednosť za ich akékoľvek porušenie;

11.  zdôrazňuje, že spoločnosti, ktoré spadajú do jurisdikcie tretích krajín, by mali poskytovať používateľom z EÚ jasné a zreteľné upozornenie o možnosti spracúvania osobných údajov orgánmi presadzovania práva a spravodajskými agentúrami na základe tajných alebo súdnych príkazov;

12.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia v uniknutej verzii nariadenia o ochrane údajov vypustila bývalý článok 42; vyzýva Komisiu, aby objasnila, prečo sa tak rozhodla urobiť; vyzýva Radu, aby nasledovala prístup Parlamentu a znovu také ustanovenie do nariadenia začlenila;

13.  zdôrazňuje, že v demokratických a otvorených právnych štátoch majú občania právo dozvedieť sa o závažných porušeniach svojich základných práv a odsúdiť ich, a to vrátane tých, do ktorých je zapojená ich vlastná vláda; zdôrazňuje potrebu postupov, ktoré umožnia informátorom odhaliť závažné porušenia základných práv, a potrebu poskytovať takýmto ľuďom potrebnú ochranu, a to aj na medzinárodnej úrovni; vyjadruje trvalú podporu investigatívnej žurnalistike a slobode médií;

14.  vyzýva Radu, aby naliehavo zrýchlila prácu na celom balíku opatrení o ochrane údajov a konkrétne na navrhovanej smernici o ochrane údajov;

15.  zdôrazňuje potrebu zriadiť európsky ekvivalent zmiešaných parlamentných súdnych kontrolných a vyšetrovacích výborov pre spravodajské služby, aké v súčasnosti existujú v niektorých členských štátoch;

16.  poveruje Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby uskutočnil dôkladné preskúmanie tejto záležitosti v spolupráci s národnými parlamentmi a skupinou expertov z EÚ a USA, ktorú zostavila Komisia, a aby do konca roka podal správu, v ktorej bude zahrnuté:

   a) zhromaždenie všetkých relevantných informácií a dôkazov zo zdrojov z USA i EÚ (zistenie skutočností);
   b) vyšetrenie údajnej sledovacej činnosti orgánov USA, ako aj každej takejto činnosti, ktorú vykonávali niektoré členské štáty (mapovanie zodpovednosti);
   c) posúdenie vplyvu programov sledovania, pokiaľ ide o: základné práva občanov EÚ (najmä právo na rešpektovanie súkromného života a komunikácie, slobodu prejavu, prezumpciu neviny a právo na účinný nápravný prostriedok); skutočná ochrana údajov v rámci EÚ, ako aj v prípade občanov EÚ, ktorí sú mimo EÚ, s osobitným zameraním na účinnosť zákonov EÚ v súvislosti s mechanizmom exteritoriality; bezpečnosť EÚ v ére cloud computingu; pridaná hodnota a primeranosť takýchto programov vzhľadom na boj proti terorizmu; vonkajší rozmer priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (posúdenie platnosti primeranosti rozhodnutí o prenose z EÚ do tretích krajín, ako sú tie, ktoré sa uskutočňujú v rámci dohody o bezpečnom uchovávaní údajov, medzinárodných dohôd a iných právnych nástrojov zabezpečujúcich právnu pomoc a spoluprácu) (analýza škôd a rizík);
   d) hľadanie najvhodnejších mechanizmov nápravy v prípade potvrdených porušení (systémy administratívnej a súdnej nápravy a odškodnenia);
   e) predloženie odporúčaní zameraných na predchádzanie ďalšiemu porušovaniu zákonov a zabezpečenie spoľahlivej, vysokokvalitnej ochrany osobných údajov občanov EÚ vo forme adekvátnych prostriedkov, najmä prijatia balíka opatrení na plnohodnotnú ochranu údajov (politické odporúčania a tvorba právnych predpisov);
   f) vydanie odporúčania zameraného na posilnenie bezpečnosti IT v inštitúciách, orgánoch a agentúrach EÚ prostredníctvom vhodných interných bezpečnostných pravidiel pre oblasť komunikačných systémov, s cieľom zabrániť a zabezpečiť nápravu, pokiaľ ide o neoprávnený prístup k informáciám a osobným údajom, ich zverejňovanie alebo stratu (s nápravou narušenia bezpečnosti);

17.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, Rade Európy, parlamentom členských štátov, prezidentovi USA, Senátu a Snemovni reprezentantov USA, ministerke USA pre vnútornú bezpečnosť a ministrovi USA pre spravodlivosť.

(1) Ú. v. ES C 72 E, 21.3.2002, s. 221.


Organizácia volieb do Európskeho parlamentu v roku 2014
PDF 212kWORD 53k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2013 o zlepšení praktických opatrení týkajúcich sa konania volieb do Európskeho parlamentu v roku 2014 (2013/2102(INI))
P7_TA(2013)0323A7-0219/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 10 a článok 17 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na článok 22 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 11, 12 ods. 2 a článok 39 Charty základných práv,

–  so zreteľom na Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu, ktorý je pripojený k rozhodnutiu Rady z 20. septembra 1976, v znení zmien(1),

–  so zreteľom na vyhlásenie 11 pripojené k Lisabonskej zmluve o článku 17 ods. 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na smernicu 93/109/ES, ktorou sa stanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva a práva byť volený do Európskeho parlamentu pre občanov únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi, a smernicu 2013/1/EÚ, ktorá ju mení;

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. marca 2013 z názvom Príprava na voľby do Európskeho parlamentu v roku 2014: posilnenie ich demokratického a účinného procesu (COM(2013)0126),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 12. marca 2013 o posilnení demokratického a účinného priebehu volieb do Európskeho parlamentu adresované členským štátom a európskym a vnútroštátnym politickým stranám (C(2013)1303),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2012 o voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2013 o zložení Európskeho parlamentu so zreteľom na voľby v roku 2014(3),

–  so zreteľom na články 41, 48 a 105 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A7-0219/2013),

A.  keďže bolo dohodnuté, že volebné dni budú presunuté na dni 22. – 25. mája 2014; a teda že ustanovujúca schôdza nového Parlamentu sa bude konať 1. júla 2014;

B.  keďže občania sú na úrovni Únie priamo zastúpení v Európskom parlamente;

C.  keďže každý občan má právo zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie;

D.  keďže politické strany na európskej úrovni pôsobia v európskom politickom priestore; keďže prispievajú k formovaniu európskeho politického povedomia a k vyjadrovaniu vôle občanov Únie;

E.  keďže voľby do Európskeho parlamentu v roku 2014 sú prvé, ktoré sa uskutočnia po vstupe Lisabonskej zmluvy do platnosti, ktorá významne rozšírila právomoci Európskeho parlamentu vrátane jeho úlohy vo voľbe predsedu Komisie, a predstavujú jedinečnú príležitosť na zvýšenie transparentnosti týchto volieb a posilnenie ich európskeho rozmeru;

F.  keďže hlavné európske politické strany sa zdajú byť pripravené nominovať vlastných kandidátov na predsedu Komisie a očakávajú, že títo kandidáti budú zohrávať vo volebnej parlamentnej kampani vedúcu úlohu, najmä prostredníctvom osobnej prezentácie politického programu vo všetkých členských štátoch EÚ;

G.  keďže vnútorná stranícka demokracia a vysoké normy otvorenosti a integrity zo strany politických strán sú významným základom zvyšovania dôvery verejnosti v politický systém;

H.  keďže riešenie súčasnej krízy riadenia v EÚ si vyžaduje plnšiu demokratickú legitimizáciu integračného procesu;

I.  keďže občania Únie majú právo zúčastniť sa na voľbách do Európskeho parlamentu ako kandidáti alebo ako voliči dokonca aj v inom členskom štáte ako v ich vlastnom, keď v ňom sídlia;

J.  keďže volebné kampane sa aj naďalej v prvom rade sústreďujú na vnútroštátne problémy a zatláčajú diskusiu o výhradne európskych otázkach do úzadia, čo má negatívny vplyv na úroveň účasti na voľbách do Európskeho parlamentu;

K.  keďže účasť by na voľbách mohla posilniť živá politická kampaň, v ktorej by sa politické strany a ich kandidáti uchádzali o hlasy a kreslá na základe alternatívnych programov zaoberajúcich sa európskym rozmerom politiky;

L.  keďže z opakovaných prieskumov verejnej mienky vyplynulo, že prevažná väčšina voličov by šla voliť, keby mala lepšie informácie o Európskom parlamente, politických stranách, ich programoch a kandidátoch; keďže všetky médiá sú preto vyzvané, aby voľbám venovali maximálnu pozornosť;

M.  keďže predseda Európskej komisie je volený Parlamentom na základe návrhu Európskej rady, ktorá musí prihliadať na výsledok volieb a pred jeho vymenovaním konzultovať s novým Parlamentom;

N.  keďže podrobné opatrenia v súvislosti s konzultáciami medzi Parlamentom a Európskou radou, ktoré sa týkajú voľby predsedu Komisie, sa môžu podľa vyhlásenia 11 pripojeného k Lisabonskej zmluve stanoviť na základe vzájomnej dohody;

1.  vyzýva politické strany, aby zabezpečili, že mená kandidátov, ktorí majú kandidovať do Európskeho parlamentu, budú uverejnené minimálne šesť mesiacov pred začiatkom volebného obdobia;

2.  očakáva, že kandidáti sa zaviažu, že v prípade, ak budú zvolení, sa ujmú svojich mandátov poslancov Európskeho parlamentu, pokiaľ nebudú vymenovaní do funkcie, ktorá im to podľa článku 7 Aktu o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu (1976) neumožňuje;

3.  vyzýva členské štáty a politické strany, aby podporili vyšší počet žien na zoznamoch kandidátov a pokiaľ je to možné, vypracovanie zoznamov, ktoré zaručia rovnaké zastúpenie;

4.  nalieha na členské štáty a politické strany, aby zabezpečili, že mená, prípadne logá európskych politických strán budú zobrazené na volebných lístkoch;

5.  žiada európske politické strany, aby svojich kandidátov na predsedu Komisie nominovali v dostatočnom predstihu pred voľbami, aby si kandidáti mohli pripraviť účinné celoeurópske kampane, v ktorých sa zamerajú na európske otázky na základe platformy strany a programu ich kandidáta na predsedu Komisie;

6.  trvá na tom, aby politické strany na všetkých úrovniach prijali demokratické a transparentné postupy pre výber kandidátov do volieb do Európskeho parlamentu a na funkciu predsedu Komisie;

7.  vyzýva politické strany členských štátov EÚ, aby pred volebnou kampaňou, ako aj počas nej informovali občanov o svojej príslušnosti k danej európskej politickej strane a svojej podpore jej kandidátovi na predsedu Komisie a jeho politickému programu;

8.  vyzýva členské štáty, aby povolili politicky ladené vysielanie európskych politických strán;

9.  nabáda európske politické strany, aby usporiadali niekoľko verejných diskusií medzi kandidátmi nominovanými na predsedu Komisie;

10.  odporúča, aby členské štáty prijali všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie účinného vykonávania opatrení dohodnutých na pomoc občanom, ktorí si želajú zúčastniť sa na voľbách ako kandidáti alebo ako voliči v štáte, ktorý nie je ich vlastným štátom;

11.  vyzýva členské štáty, aby viedli verejnú kampaň na podporu účasti občanov na voľbách s cieľom zastaviť klesajúce miery účasti;

12.  vyzýva politické strany, aby do svojich zoznamov kandidátov zahrnuli občanov EÚ, ktorí majú pobyt v inom členskom štáte, ako je ich vlastný členský štát;

13.  trvá na tom, že podľa článku 10 ods. 2 Aktu o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu nesmú byť v žiadnom členskom štáte zverejnené žiadne oficiálne výsledky skôr, než sa uzavrú volebné miestnosti v členskom štáte, v ktorom budú voliči hlasovať ako poslední v nedeľu 25. mája 2014;

14.  navrhuje, aby podrobné opatrenia v súvislosti s konzultáciami medzi Parlamentom a Európskou radou, ktoré sa týkajú voľby predsedu Komisie, boli odsúhlasené spoločnou dohodou v dostatočnom predstihu pred voľbami;

15.  očakáva, že v rámci tohto procesu bude ako prvý posudzovaný kandidát na predsedu Komisie, ktorý bol navrhnutý európskou politickou stranou, ktorá získala najviac kresiel v Parlamente, s cieľom zistiť, či je schopný zabezpečiť podporu potrebnej absolútnej väčšiny v Parlamente;

16.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Európskej rade, Rade, Komisii, parlamentom členských štátov a európskym politickým stranám.

(1) Rozhodnutie Rady 76/787/ESUO, EHS, Euratom (Ú. v. ES L 278, 8.10.1976, s. 1) zmenené rozhodnutím Rady 93/81/Euratom, ESUO, EHS (Ú. v. ES L 33, 9.2.1993, s. 15) a rozhodnutím Rady 2002/772/ES, Euratom (Ú. v. ES L 283, 21.10.2002, s. 1).
(2) Prijaté texty, P7_TA(2012)0462.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2013)0082.


Vývoz zbraní: vykonávanie spoločnej pozície Rady 2008/944/SZBP
PDF 216kWORD 53k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2013 o vývoze zbraní: vykonávanie spoločnej pozície Rady 2008/944/SZBP (2013/2657(RSP))
P7_TA(2013)0324RC-B7-0260/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu(1),

–  so zreteľom na prebiehajúci proces preskúmania spoločnej pozície v rámci pracovnej skupiny Rady pre vývoz konvenčných zbraní (pracovná skupina COARM), ktorú treba v súlade s jej článkom 15 preskúmať tri roky po jej prijatí,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva(2),

–  so zreteľom na jednotnú akciu Rady 2002/589/SZBP z 12. júla 2002 o príspevku Európskej únie k boju proti destabilizačnému akumulovaniu a rozširovaniu ručných zbraní a ľahkých zbraní a zrušenie jednotnej akcie 1999/34/SZBP(3), ako aj na stratégiu EÚ na boj proti nedovolenému hromadeniu ručných a ľahkých zbraní a ich munície a nedovolenému obchodovaniu s nimi, ktorú prijala Európska rada 15. – 16. decembra 2005(4),

–  so zreteľom na trinástu(5) a štrnástu(6) výročnú správu pracovnej skupiny COARM,

–  so zreteľom na medzinárodnú zmluvu o obchode so zbraňami v rámci OSN stanovujúcu záväzné spoločné normy pre celosvetový obchod s konvenčnými zbraňami,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2012 o rokovaniach v súvislosti so zmluvou OSN o obchode so zbraňami(7),

–  so zreteľom na článok 42 Zmluvy o Európskej únii a článok 346 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 110 ods.2 a ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže vývoz zbraní môže mať vplyv nielen na bezpečnosť, ale aj na rozvoj, a keďže je preto dôležité posilniť politiku Európskej únie v oblasti kontroly vývozu vojenskej technológie a materiálu;

B.  keďže spoločná pozícia 2008/944/SZBP predstavuje právne záväzný rámec a stanovuje osem kritérií, ktorých porušenie by malo mať za následok zamietnutie vývoznej licencie (kritériá 1 – 4) alebo aspoň zváženie jej zamietnutia (kritériá 5 – 8);

C.  keďže podľa článku 3 spoločnej pozície sa prostredníctvom týchto ôsmich kritérií stanovujú len minimálne normy, čo nemá vplyv na opatrenia členských štátov týkajúce sa politiky kontroly zbraní, ktoré sú prísnejšie; keďže rozhodnutie o tom, či by mali byť vydané vývozné licencie v súlade s týmito kritériami, je v každom prípade záležitosťou jednotlivých členských štátov;

D.  keďže v článku 10 spoločnej pozície sa jasne uvádza, že členské štáty môžu v prípade potreby zohľadniť aj účinok navrhovaného vývozu na svoje hospodárske, sociálne, obchodné a priemyselné záujmy a keďže tieto faktory nesmú mať vplyv na uplatňovanie uvedených ôsmich kritérií;

E.  keďže podľa Štokholmského medzinárodného ústavu pre výskum mieru (SIPRI) sú členské štáty Európskej únie ako celok druhým najväčším vývozcom zbraní na svete, hneď za Spojenými štátmi, a keďže čoraz väčší podiel zbraní sa dodáva do krajín mimo EÚ;

F.  keďže transfer zbraní členských štátov do krajín mimo EÚ je hlavne určený pre Stredný východ, Severnú Ameriku a Áziu; keďže hlavnými odberateľmi sú Saudská Arábia, Spojené štáty a Spojené arabské emiráty;

G.  keďže európsky priemysel sa snaží kompenzovať znižujúci sa dopyt na európskom obrannom trhu hľadaním prístupu na trhy tretích krajín a keďže túto snahu podporujú mnohí politici a politické strany v snahe prispieť k posilneniu európskeho obranného priemyslu, technologického know-how, bezpečnosti dodávok a pripravenosti; keďže výskum a vývoj v obrannom priemysle majú značný prínos aj pre ďalšie odvetvia a nachádzajú uplatnenie v početných civilných aplikáciách;

H.  keďže v súvislosti s dosiahnutím dohody medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o uplatňovanie a výklad ôsmich kritérií spoločnej pozície, sa dosiahol veľký pokrok, a to najmä vďaka užívateľskej príručke k spoločnej pozícii vypracovanej pracovnou skupinou COARM, ktorá obsahuje podrobné vymedzenie najlepších postupov v oblasti uplatňovania kritérií;

1.  uznáva skutočnosť, že EÚ disponuje z celosvetového hľadiska ojedinelým právne záväzným rámcom, ktorý zlepšuje kontrolu vývozu zbraní, a to aj v krízových regiónoch a krajinách s pochybnou povesťou v oblasti dodržiavania ľudských práv, a v tejto súvislosti víta skutočnosť, že európske a mimoeurópske tretie krajiny sa pripojili k systému kontroly vývozu zbraní na základe spoločnej pozície; konštatuje však, že v jednotlivých členských štátoch EÚ sa uvedených osem kritérií uplatňuje a interpretuje s rôznou mierou prísnosti; požaduje preto jednotnejší výklad a vykonávanie spoločnej pozície so všetkými jej záväzkami a ľutuje, že EÚ stále nemá spoločnú politiku týkajúcu sa transferov zbraní do tretích krajín;

2.  zastáva názor, že spoločná zahraničná a bezpečnostná politika EÚ a spoločná pozícia by nemali byť v rozpore; domnieva sa, že zabezpečenie súdržnosti spoločnej pozície a zahraničnej politiky je úlohou členských štátov a vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

3.  zdôrazňuje právo členských štátov postupovať v súlade so svojimi vnútroštátnymi politikami, pokiaľ zároveň plne dodržiavajú ustanovenia medzinárodného práva a dohôd, ako aj spoločne dohodnuté pravidlá a kritériá, pričom toto dodržiavanie sa kontroluje v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi;

4.  domnieva sa, že Európsky parlament, národné parlamenty alebo špecifické parlamentné orgány musia zabezpečiť účinnú kontrolu uplatňovania a presadzovania dohodnutých noriem spoločnej pozície na vnútroštátnej a európskej úrovni a zriadenia transparentného systému kontroly s povinnosťou niesť zodpovednosť;

5.  zastáva názor, že jazyk používaný v užívateľskej príručke by mal byť presnejší a mal by poskytovať menej príležitostí na výklad a že príručka by sa mala aj naďalej podľa potreby aktualizovať;

6.  požaduje, aby sa pred tým, ako sa navrhnú nové kritéria, zlepšilo uplatňovanie kritérií spoločnej pozície;

7.  oceňuje súdržnú a konzistentnú úlohu, ktorú členské štáty EÚ zohrali pri podpore medzinárodného procesu stanovenia záväzných pravidiel upravujúcich medzinárodný obchod so zbraňami; nalieha na EÚ a jej členské štáty, aby svoje úsilie zamerali na tie krajiny, ktoré nepristúpili k medzinárodným dohodám;

8.  konštatuje, že v dôsledku výročných správ pracovnej skupiny COARM sa vývoz zbraní členských štátov stal transparentnejší; považuje však za poľutovaniahodné, že dátové súbory sú neúplné a že sa líšia v dôsledku rozdielu medzi jednotlivými členskými štátmi, pokiaľ ide o zber dát a postupy podávania žiadostí; pripomína členským štátom, aby pracovnej skupine COARM každoročne podávali súhrnné informácií o svojich transferoch zbraní, ako bolo dohodnuté a stanovené v spoločnej pozícii;

9.  požaduje vypracovanie analýzy toho, ako sa spoločná pozícia vykonáva vo vnútroštátnych systémoch; zastáva názor, že by sa mala posilniť kapacita pracovnej skupiny COARM v oblasti analýzy kontroly vývozu zbraní;

10.  domnieva sa, že spoločná pozícia by mala byť rozšírená o pravidelne aktualizovaný a verejne prístupný zoznam, ktorý by poskytoval informácie o tom, do akej miery je alebo nie je vývoz do určitých prijímajúcich krajín v súlade s príslušnými ôsmimi kritériami;

11.  domnieva sa, že by sa mal vytvoriť zdokonalený systém umožňujúci pravidelnú a aktualizovanú výmenu informácií medzi členskými štátmi o transferoch zbraní do štátov, na ktoré bolo v minulosti uvalené embargo;

12.  požaduje každoročnú rozpravu v Parlamente spolu s výročnou správou o vykonávaní spoločnej pozície, aby sa zabezpečila primeraná úroveň parlamentnej kontroly a transparentnosti na európskej úrovni;

13.  víta, že pod záštitou OSN bola uzavretá právne záväzná zmluva o obchode so zbraňami týkajúca sa medzinárodného obchodu s konvenčnými zbraňami, ktorou sa vytvára účinný medzinárodný systém kontroly zbraní, a to posilnením transparentnosti a zodpovednosti, a zavádzajú sa najprísnejšie medzinárodné normy, čím sa ešte viac skomplikuje nezodpovedné a nezákonné používanie konvenčných zbraní; oceňuje súdržnú a dôslednú úlohu, ktorú EÚ a jej členské štáty zohrali pri podpore medzinárodného procesu stanovenia záväzných pravidiel upravujúcich medzinárodný obchod so zbraňami;

14.  zdôrazňuje význam účinného a dôveryhodného vykonávania zmluvy o obchode so zbraňami a nabáda členské štáty, aby sa vo svojom medzinárodnom úsilí zamerali na univerzálne podpísanie tejto zmluvy a jej skoré nadobudnutie platnosti;

15.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

(1) Ú. v. EÚ L 335, 13.12.2008, s. 99.
(2) Ú. v. EÚ L 146, 10.6.2009, s. 1.
(3) Ú. v. ES L 191, 19.7.2002, s. 1.
(4) Rada Európskej únie, 05319/2006, 13.1.2006.
(5) Ú. v. EÚ C 382, 30.12.2011, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ C 386, 14.12.2012, s. 1.
(7) P7_TA(2012)0251.


Začatie rokovaní o viacstrannej dohode o službách
PDF 227kWORD 62k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2013 o otvorení rokovaní o viacstrannej dohode o službách (2013/2583(RSP))
P7_TA(2013)0325B7-0314/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoju predošlú správu o službách, najmä na svoje uznesenie zo 4. septembra 2008 o obchode so službami(1),

–  so zreteľom na svoje predošlé uznesenia o stave rozvojového programu z Dauhy (DDA) a o budúcnosti Svetovej obchodne organizácie (WTO), najmä na svoje uznesenia zo 16. decembra 2009 o perspektívach rozvojového programu z Dauhy po siedmej ministerskej konferencii WTO(2) a zo 14. septembra 2011 o súčasnom stave rokovaní o rozvojovom programe z Dauhy(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2011 o obchodných a investičných prekážkach(4),

–  so zreteľom na protokol 26 Zmluvy o fungovaní Európskej únie o službách všeobecného záujmu a na Chartu základných práv,

–  so zreteľom na Všeobecnú dohodu o obchode so službami (GATS), ktorá nadobudla platnosť 1. januára 1995, so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2003 o Všeobecnej dohode o obchode so službami (GATS) v rámci WTO vrátane kultúrnej rozmanitosti(5);,

–  so zreteľom na návrhy smerníc na rokovania o viacstrannej dohode o obchode v službách, ktorú Komisia predložila 15. februára 2013,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Obchod, rast a svetové záležitosti – obchodná politika ako hlavná súčasť stratégie Európa 2020 (COM(2010)0612)(6),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskej rade s názvom Správa o obchodných a investičných bariérach v roku 2012(7),

–  so zreteľom na správu z 21. apríla 2011 o osobitnom rokovacom zasadnutí o obchode so službami(8), ktorú predložil predseda Rady pre obchod so službami WTO, veľvyslanec Fernando de Mateo Výboru WTO pre obchodné rokovania,

–  so zreteľom na stanovisko skupiny s názvom Really Good Friends of Services (RGF) z 5. júla 2012,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže služby predstavujú takmer tri štvrtiny HDP a zamestnanosti EÚ a sú nevyhnutné na zachovanie a posilnenie jej konkurencieschopnosti;

B.  keďže služby predstavovali v roku 2011 28 % objemu vývozu z EÚ a viac ako polovicu priamych zahraničných investícií únie do tretích krajín od roku 2011;

C.  keďže EÚ ako najväčší svetový vývozca služieb s podielom 25,65 % celkového objemu vývozu služieb vo svete od roku 2011 zohráva v obchode so službami dôležitú úlohu;

D.  keďže všetky krajiny by mali mať možnosť rozvíjať, zachovávať a regulovať verejné služby všeobecného záujmu;

E.  keďže 129 členov WHO viažu záväzky vyplývajúce z GATS, ale keďže väčšina krajín nenaplnila sľuby vo všetkých sektoroch;

F.  keďže súčasná hospodárska a finančná situácia viac, než kedykoľvek predtým zvýrazňuje zásadnú úlohu verejných služieb v EÚ; keďže v oblastiach, ako sú zdravotná starostlivosť, starostlivosť o deti, starostlivosť o staršie osoby, pomoc osobám so zdravotným postihnutím a sociálne bývanie, tieto služby poskytujú občanom nevyhnutnú záchrannú sieť a pomáhajú presadzovať sociálnu súdržnosť; keďže verejné služby v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnanosti zohrávajú kľúčovú úlohu v rámci agendy v oblasti rastu a zamestnanosti;

G.  keďže v čase konania 6. ministerskej konferencie WTO v Hongkongu v roku 2005 predložilo nové ponuky v oblasti služieb sotva 30 krajín a keďže viacstranné rokovania o službách pokročili od júla 2008 len minimálne;

H.  keďže v následnosti na hospodársku krízu v rokoch 2008 a 2009 boli zavedené nové ochranárske opatrenia s cieľom obmedziť obchod so službami;

I.  keďže sa medzi členmi skupiny RGF v roku 2012 uskutočnili predbežné rozhovory o forme a obsahu Dohody o obchode so službami (TISA);

J.  keďže 21 členov WTO(9) rokujúcich s EÚ sú väčšinou členské krajiny Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a predstavujú 70 % celosvetového objemu cezhraničného obchodu so službami (s výnimkou obchodu so službami v rámci EÚ) a 58 % objemu obchodu EÚ s komerčnými službami; keďže medzi rokujúcími stranami zatiaľ nie sú žiadne krajiny BRICS, Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) ani žiadne africké, karibské a tichomorské krajiny;

K.  keďže 15. februára 2013 Komisia predložila Rade návrh rokovacích smerníc a 18. marca 2013 dostala mandát na rokovanie o dohode TISA;

1.  domnieva sa, že mnohostranný systém obchodovania zakotvený vo WTO je stále najúčinnejším rámcom na dosiahnutie otvoreného a spravodlivého obchodu na celosvetovej úrovni; súhlasí však s tým, že v dôsledku patovej situácie, ku ktorej došlo na 8. ministerskej konferencii WTO v decembri 2011, boli potrebné nové dvojstranné a viacstranné iniciatívy, ktoré by obchodným rokovaniam v Ženeve poskytli impulz; zdôrazňuje však nevyhnutnosť, aby všetky nové iniciatívy ostali zakotvené v rámci WTO;

2.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že sa obchodu so službami od začatia rokovaní z Dauhy venuje obmedzená pozornosť; zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že vznik celosvetových hodnotových reťazcov závisí od poskytovania služieb, služby sú oporou hospodárstva a obchodu 21. storočia; zdôrazňuje význam služieb všeobecného záujmu pri poskytovaní základnej záchrannej siete pre občanov a pri podpore sociálnej súdržnosti na komunálnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni a na úrovni Európskej únie;

3.  vyslovuje poľutovanie nad skutočnosťou, že harmonogramy GATS členských krajín WTO zastarali a neodrážajú skutočnú úroveň prekážok v obchode so službami v týchto krajinách, najmä v tých, ktoré prešli značnou autonómnou liberalizáciou, ako aj nad skutočnosťou, že členské krajiny WTO ešte stále vykazujú veľmi odlišné a nejasné stupne liberalizácie a disciplíny vo svojich záväzkoch ohľadne obchodu so službami;

4.  víta otvorenie rokovaní o TISA a účasť Únie na týchto rokovaniach od začiatku s cieľom presadzovať záujmy EÚ a obhájovať svoje stanoviská k forme a obsahu dohody; nazdáva sa, že účasťou EÚ možno podporiť súdržnosť medzi TISA a mnohostranným systémom a prispieť k zaručeniu vhodnej parlamentnej kontroly rokovacieho procesu;

5.  ľutuje, že Rada udelila mandát bez zohľadnenia názoru Európskeho parlamentu;

6.  pripomína Komisii jej povinnosť okamžite a v plnom rozsahu informovať Parlament o všetkých etapách rokovaní (pred začatím kôl rokovaní a po ich skončení);

7.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že rokovania o dohode TISA sa budú viesť v súlade s pravidlami WTO v oblasti transparentnosti a že všetci členovia WTO budú včas a úplne informovaní;

8.  zastáva názor, že sa nenazbieralo dostatočné množstvo členov na to, aby sa mohli výhody plánovanej dohody TISA rozšíriť na všetkých členov WTO, z čoho vyplýva, že doložka najvyšších výhod GATS(10) by sa nemala uplatňovať v dohode TISA;

9.  so znepokojením však konštatuje, že medzi zúčastnené strany rokovaní nepatria novo vznikajúce trhy (okrem Turecka), konkrétne BRICS, ktoré vykazujú rast obchodu a investícií do služieb a v ktorých sa vyskytujú najväčšie prekážky, najmä vo vzťahu k zahraničným investíciám; vyzýva preto Čínu a ostatné rýchlo sa rozvíjajúce krajiny, aby sa zapojili do rokovaní;

10.  nazdáva sa, že poskytnutie možnosti iným krajinám, vrátane rýchlo sa rozvíjajúcich krajín, zúčastniť sa na rokovaniach by nemalo viesť k zníženiu miery ambícií tejto dohody, pretože iba vysoký stupeň liberalizácie a konvergencie disciplíny by mohol tieto krajiny presvedčiť, aby sa k rokovaniam pridali;

11.  odporúča, že v rámci zachovania možnosti „multilateralizácie“ plánovanej dohody TISA by jej podoba mala sledovať vzor dohody GATS z hľadiska formy a obsahu, a to vrátane pojmu pozitívneho zoznamu záväzkov, a mala by prevziať základné vymedzenia pojmov, zásady a pravidlá týkajúce sa vnútroštátneho zaobchádzania, prístupu na trh a disciplíny;

12.  naliehavo žiada Komisiu, aby vypracovala počiatočnú ponuku podobnú jej poslednej ponuke harmonogramu GATS a aby sa v rokovaniach o záväzkoch v oblasti prístupu na trh zamerala na tieto ciele:

   zabezpečiť väčšie množstvo rovnakých podmienok tým, že sa obmedzí nerovnováha v oblasti záväzkov GATS medzi jednotlivými zúčastnenými stranami, odvetviami a režimami;
   podporiť ambiciózny program prvoradých záujmov EÚ, najmä čo sa týka obchodných služieb, služieb v oblasti informačných a komunikačných technológií, finančných a právnych služieb, služieb v oblasti elektronického obchodu, námorníctva, letectva, životného prostredia, služieb v oblasti turizmu a stavebníctva; obhájiť záujmy Únie v rozvojových krajinách, pričom zahrnúť do TISA ustanovenie o výnimke z obozretného dôvodu (prudential carve-out) z dohody GATS, ktorá ponecháva zúčastneným krajinám možnosť sebaregulácie v oblasti finančných trhov a tovaru na vnútroštátnej úrovni na obozretné účely; vyzvať, aby bolo ustanovenie o výnimke z obozretného dôvodu vo finančných službách zahrnuté do dohody TISA s cieľom umožniť partnerom dohody prijať opatrenia z obozretných dôvodov, bez ohľadu na akékoľvek iné ustanovenie dohody TISA;
   obhajovať európske delikátne oblasti vzhľadom na verejné služby a služby všeobecného záujmu (ako sú definované v zmluvách EÚ), v oblasti verejného školstva, verejného zdravotníctva, dodávky vody a manažmentu odpadu a aby naďalej nevytvárali záväzky vo vzťahu k audiovizuálnym službám a službám v oblasti kultúry, ako to určujú dohody GATS a bilaterálne dohody o voľnom obchode;
   predchádzať záväzkom a pravidlám týkajúcim sa finančných služieb, ktoré by boli v rozpore s nedávnymi opatreniami zameranými na reguláciu finančných trhov a produktov;
   zaujať obozretný prístup k ponukám vymieňaným v režime 4 berúc do úvahy, že EÚ má prvoradý záujem o vysokokvalifikovanú prácu a že by mala v rámci dohody TISA predovšetkým opäť presadiť, aby dočasný pohyb fyzických osôb na poskytovanie služieb v rámci režimu 4 povinne spĺňal vnútroštátne pracovné a sociálne práva a kolektívne dohody, a že tak, ako v rámci dohody GATS, sa nesmie žiadnej strane brániť v uplatňovaní opatrení na reguláciu vstupu fyzických osôb na jej územie za predpokladu, že takéto opatrenia nerušia výhody vyplývajúce zo záväzkov strán;
   zachovať neutralitu k verejnej alebo súkromnej povahe vlastníctva hospodárskych operátorov, na ktorých sa vzťahujú záväzky;
   zaistiť, aby liberalizácia toku údajov bola v plnej miere konzistentná s acquis communautaire vo vzťahu k ochrane súkromia a údajov;

13.  poznamenáva, že EÚ už uzavrela dvojstranné obchodné dohody alebo momentálne o nich rokuje s niektorými rokovacích partnermi TISA (vrátane Japonska a čoskoro aj  USA), a to vrátane podrobných kapitol o službách, v ktorých sa lepšie riešia dvojstranné aspekty týkajúce sa jednotlivých krajín osobitne; nazdáva sa, že pokiaľ ide o prístup na trh, výsledok týchto rokovaní s EÚ majú v rukách ostatní partneri (napr. Mexiko, Čile, Taiwan, Turecko, atď.);

14.  zdôrazňuje, že zahrnutie zásad odkladnej lehoty a západkového efektu do harmonogramov by malo umožniť ukotviť záväzky zúčastnených strán na súčasnej úrovni a viesť k ďalšiemu postupnému otvoreniu;

15.  zastáva názor, že TISA by sa mala vyznačovať silnejšou regulačnou disciplínou v oblasti transparentnosti, hospodárskej súťaže, požiadaviek na vydávanie povolení, ako aj predpismi pre jednotlivé odvetvia, bez ohľadu na právo krajín prijímať predpisy z riadne opodstatnených dôvodov verejnej politiky(11);

16.  domnieva sa, že pre EÚ a jej členské štáty je nevyhnutné zachovať si možnosť chrániť a rozvíjať svoje kultúrne a audiovizuálne politiky a robiť tak v súlade so svojimi existujúcimi právnymi predpismi, normami a dohodami; preto víta, že Rada vylúčila kultúrne a audiovizuálne služby z mandátu na rokovanie;

17.  zdôrazňuje, že toto rokovanie predstavuje príležitosť na vznik lepších predpisov o verejnom obstarávaní(12) a dotáciách(13) v odvetví služieb, v prípade ktorých rokovania o dohode GATS uviazli na mŕtvom bode;

18.  nazdáva sa, že TISA by mala zahŕňať doložku o pristúpení, ustanovenia vymedzujúce podmienky a postupy „multilateralizácie“ dohody na celé členstvo WTO a osobitný mechanizmus riešenia konfliktov bez toho, aby bol dotknutý všeobecný opravný mechanizmus WTO v oblasti riešenia konfliktov;

19.  berie na vedomie, že mandát EÚ na rokovanie bol navrhnutý Komisiou a schválený Radou bez posúdenia vplyvu; trvá na tom, aby Komisia pracovala na svojom zámere pripraviť posúdenie udržateľného vplyvu, a že tak musí urobiť po porade s príslušnými zainteresovanými stranami, pokiaľ ide o sociálne, enviromentálne a iné záležitosti; vyzýva Komisiu, aby uverejnila posudok udržateľného vplyvu s cieľom zohľadniť svoje závery na rokovaniach;

20.  považuje dvojročný časový rámec na uzavretie týchto rokovaní za veľmi ambiciózny; zdôrazňuje, že otázka kvality by mala byť dôležitejšia ako časový aspekt, a trvá na tom, že rokovania musia byť transparentné a musia poskytovať potrebný priestor a čas na uskutočnenie erudovanej verejnej a parlamentnej diskusie;

21.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 295 E, 4.12.2009, s. 67.
(2) Ú. v. EÚ C 286 E, 22.10.2010, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 84.
(4) Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ C 61 E, 10.3.2004, s. 289.
(6) COM(2010)0612.
(7) COM(2012)0070.
(8) TN/S/36.
(9) Austrália, Kanada, Čile, čínsky Tchaj-pej, Kostarika, Európska únia, Hongkong, Čína, Island, Izrael, Japonsko, Kórejská republika, Mexiko, Nový Zéland, Nórsko, Pakistan, Paraguaj, Peru, Švajčiarsko, Turecko a USA.
(10) Článok II dohody GATS.
(11) Články XIV a XIVa dohody GATS.
(12) Článok XIII dohody GATS.
(13) Článok XV dohody GATS.


Zvýšenie nórskych ciel na poľnohospodárske výrobky
PDF 209kWORD 46k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2013 o zvýšení nórskych ciel na poľnohospodárske výrobky (2013/2547(RSP))
P7_TA(2013)0326B7-0327/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 19 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (Dohoda o EHP),

–  so zreteľom na Dohodu vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Nórskym kráľovstvom o dodatočných obchodných preferenciách v oblasti poľnohospodárskych výrobkov na základe článku 19 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (dvojstranná dohoda)(1),

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 13. septembra 2011 týkajúce sa rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Nórskym kráľovstvom o dodatočných obchodných preferenciách v oblasti poľnohospodárskych výrobkov na základe článku 19 Dohody o Európskom hospodárskom priestore(2),

–  so zreteľom na list nórskeho ministra obchodu a priemyslu z 9. marca 2011 adresovaný členovi Európskej komisie pre vnútorný trh a služby a týkajúci sa Aktu o jednotnom trhu,

–  so zreteľom na závery 38. zasadnutia Rady EHP z 26. novembra 2012,

–  so zreteľom na otázku adresovanú Komisii o výraznom zvýšení nórskych ciel na poľnohospodárske výrobky (O-000048/2013 – B7‑0210/2013),

–  so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže podľa článku 19 Dohody o EHP „sa zmluvné strany zaväzujú, že bude naďalej vyvíjať úsilie o dosiahnutie postupnej liberalizácie obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami“;

B.  keďže Dohoda o EHP určuje základ pre rovnocenný prístup Nórska na vnútorný trh a keďže zmluvné strany Dohody považujú túto dohodu za obojstranne prospešnú;

C.  keďže vo všeobecnosti sú hospodárske a politické vzťahy medzi EÚ a Nórskom na vynikajúcej úrovni; keďže vznikajúce rozdiely medzi partnermi by sa mali riešiť formou dialógu;

D.  keďže dvojstrannou dohodou, ktorá je v účinnosti od januára 2012, sa obnovil preferenčný, recipročný a vzájomne prospešný právny rámec pre obchodné preferencie v oblasti poľnohospodárskych výrobkov, a to vrátane mäsa a mliečnych výrobkov;

E.  keďže touto dohodou EÚ a Nórske kráľovstvo rozšírili vzájomnú liberalizáciu obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami, pričom udelili bezcolný prístup, ustanovili tarifné kvóty a znížili dovozné clá na širokú škálu poľnohospodárskych výrobkov;

F.  keďže od 1. januára 2013 sú európski vývozcovia nútení pri vývoze na nórsky trh hradiť clá ad valorem, ktoré predstavujú 277 % v prípade niektorých syrov, 429 % v prípade jahňacieho a 344 % v prípade hovädzieho mäsa; keďže tomuto opatreniu predchádzalo uloženie nového dovozného cla vo výške 72 % na kvety hortenzie;

G.  keďže tieto opatrenia, hoci sú v rámci Listiny koncesií a záväzkov Svetovej obchodnej organizácie pre Nórsko povolené, odporujú duchu a litere dvojstrannej dohody, najmä jej článku 10, v ktorom sa uvádza, že „strany prijmú opatrenia, ktorými zabezpečia, aby výhody, ktoré si navzájom poskytujú, neboli ohrozené inými obmedzujúcimi dovoznými opatreniami”;

H.  keďže podľa ukazovateľov hospodárskeho rastu, zamestnanosti a inflácie nejaví nórske hospodárstvo žiadne známky negatívneho dosahu svetovej hospodárskej a finančnej krízy;

1.  vyjadruje poľutovanie nad nedávnymi opatreniami nórskej vlády, ktoré považuje za protekcionistické a za prekážku brániacu obchodu a ktoré sú jednoznačne v rozpore s literou a duchom dvojstrannej dohody;

2.  zdôrazňuje, že tieto opatrenia navrhla nórska vláda bez toho, že by to vopred konzultovala s partnermi z EÚ, ako by bolo vhodné v rámci existujúcich pevných dvojstranných vzťahov medzi EÚ a Nórskom;

3.  vyjadruje pochybnosti o hospodárskej logike týchto opatrení, ktoré by mohli mať obmedzujúci dosah na obchod, mohli by poškodiť všetky zúčastnené strany, najmä nórskych spotrebiteľov a z dlhodobého hľadiska aj nórskych poľnohospodárov; vyzýva Komisiu, aby preskúmala prípadné negatívne vplyvy zvýšených ciel na vývozcov a poľnohospodárov EÚ;

4.  naliehavo žiada nórsku vládu a parlament, aby tieto opatrenia zrušili;

5.  vyzýva nórsku vládu a Komisiu, aby vzali na vedomie nedávne ambiciózne opatrenia Islandu, ktorých zámerom je liberalizácia obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami s Úniou; naliehavo žiada nórsku vládu, aby nasledovala tento príklad;

6.  žiada nórsku vládu, aby súhlasila s revíziou protokolu č. 3 k Dohode o EHP týkajúceho sa obchodu so spracovanými poľnohospodárskymi výrobkami, s cieľom zhodnotiť, či sú clá na vyššie uvedené výrobky spravodlivé a opodstatnené;

7.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala v rokovaniach s nórskymi orgánmi s cieľom vypracovať vzájomne uspokojujúce riešenie otázky dovozu i vývozu poľnohospodárskych výrobkov;

8.  žiada Komisiu, aby uviedla podrobnosti o opatreniach, ktoré plánuje prijať v prípade, že Nórsko odmietne zmeniť svoje rozhodnutie, a to najmä s cieľom chrániť v prípade potreby pracovné miesta a výrobu v Únii v sektore poľnohospodárstva;

9.  vyzýva Komisiu, aby v prípade nedostatočnej spolupráce vzala do úvahy možnosť navrhnutia ďalších krokov zameraných na stiahnutie opatrení;

10.  pripomína záväzok Nórska vo vzťahu k vnútornému trhu, najmä čo sa týka nedávnych iniciatív ako Akt o jednotnom trhu I a II; poukazuje na to, že samotná nórska vláda uznala, že efektívny jednotný trh je základom pre budúci rast a tvorbu pracovných miest a že súčasná kríza by sa nemala používať ako zámienka na priklonenie sa k ochranárskym a obchod narúšajúcim opatreniam;

11.  vyjadruje nádej, že Nórsko zostane neoddeliteľnou súčasťou vnútorného trhu a nebude siahať po ďalších dezintegračných jednostranných opatreniach;

12.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Komisii, Rade, vláde a parlamentu Nórska a inštitúciám Európskeho hospodárskeho priestoru.

(1) Ú. v. EÚ L 327, 9.12.2011, s. 2.
(2) Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 168.


Dokončenie jednotného digitálneho trhu
PDF 349kWORD 120k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2013 o dokončení jednotného digitálneho trhu (2013/2655(RSP))
P7_TA(2013)0327B7-0331/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 3 ods. 3 a článok 6 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na články 9, 12, 14, 26, článok 114 ods. 3 a článok 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa o novom programe európskej spotrebiteľskej politiky prijatej 25. apríla 2013 (A7-0163/2013),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 23. apríla 2013 s názvom Akčný plán elektronického obchodovania na roky 2012-2015 – Stav v roku 2013 (SWD(2013)0153),

–  so zreteľom na Hodnotenie výsledkov vnútorného trhu 26 krajín, ktoré Komisia prijala 18. februára 2013,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 7. decembra 2012 s názvom Hodnotenie výsledkov spotrebiteľských trhov: Fungovanie trhov na prospech spotrebiteľov – ôsme vydanie časť 2 – november 2012 (SWD(2012)0432),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. decembra 2012 o obsahu na digitálnom jednotnom trhu (COM(2012)0789),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade o fungovaní memoranda o porozumení týkajúceho sa predaja falšovaného tovaru cez internet z 18. apríla 2013 (COM(2013)0209),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 o dokončení jednotného digitálneho trhu(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 6. apríla 2011 o jednotnom trhu pre Európanov(2), o jednotnom trhu pre podniky a rast(3) a o správe a partnerstve na jednotnom trhu(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 27. októbra 2010 s názvom Na ceste k Aktu o jednotnom trhu – Pre vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo – 50 návrhov, ako lepšie spoločne pracovať, podnikať a obchodovať (COM(2010)0608),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 3. októbra 2012 s názvom Akt o jednotnom trhu II (COM(2012)0573),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 13. apríla 2011 s názvom Akt o jednotnom trhu - Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery (COM(2011)0206),

–  so zreteľom na Komisný návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady zo 4. júna 2012 o službách elektronickej identifikácie a dôvery v elektronických transakciách na vnútornom trhu (COM(2012)0238),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2012 o stratégii posilňovania práv zraniteľných spotrebiteľov(5),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 22. mája 2012 s názvom Európsky program pre spotrebiteľov – Podpora dôvery a rastu (COM(2012)0225),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. mája 2012 s názvom Európska stratégia vytvárania lepšieho internetu pre deti (COM(2012)0196),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. apríla 2012 s názvom Stratégia pre elektronické verejné obstarávanie (COM(2012)0179),

–  so zreteľom na Komisný návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 25. januára 2012 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (COM(2012)0011),

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 29. novembra 2012 s názvom Integrovaný trh s doručovaním balíkov s cieľom oživiť elektronický obchod v EÚ (COM(2012)0698),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. januára 2012 s názvom Koherentný rámec na posilnenie dôvery v jednotný digitálny trh elektronického obchodu a online služieb (COM(2011)0942),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2011 o novej stratégii pre spotrebiteľskú politiku(6),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho Parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES(7),

–  so zreteľom na Komisný návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 9. novembra 2011 o programe Spotrebitelia na roky 2014-2020 (COM(2011)0707) a na súvisiace dokumenty (SEC(2011)1320 a SEC(2011)1321),

–  so zreteľom na Komisný návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady z 3. decembra 2012 o dostupnosti webových stránok orgánov verejného sektora (COM(2012)0721),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25.októbra 2011 o mobilite a začlenení osôb so zdravotným postihnutím a Európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia 2010-2020(8),

–  so zreteľom na Komisný návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady zo 7. februára 2013 týkajúcej sa opatrení na zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti sietí a informácií v Únii (COM(2013)0048),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zo 7. februára 2013 s názvom Stratégia kybernetickej bezpečnosti pre Európsku úniu – Otvorený, bezpečný a chránený kybernetický priestor (JOIN(2013)0001),

–  so zreteľom na oznámenie Európskej komisie s názvom Uvoľnenie potenciálu cloud computingu v Európe z 27. septembra 2012 (COM (2012)0529),

–  so zreteľom na Komisný návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 14. novembra 2011 o zriadení nástroja Spájame Európu (COM(2011)0665),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2010 o vplyve reklamy na správanie spotrebiteľov(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. septembra 2010 o dobudovaní vnútorného trhu v oblasti elektronického obchodu(10),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o pravidlá fakturácie(11),

–  so zreteľom na rozsudky Európskeho súdneho dvora v prípadoch Google (spojené veci C-236/08 až C-238/08, rozsudok z 23. marca 2010) a BergSpechte (vec C 278/08, rozsudok z 25. marca 2010), ktoré vymedzujú pojem „bežne informovaného a primerane pozorného užívateľa internetu“ ako štandardného internetového spotrebiteľa,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách)(12),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom EURÓPA 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),

–  so zreteľom na Montiho správu z 9. mája 2010 o novej stratégii pre jednotný trh,

–  so zreteľom na analytickú správu o postoji k cezhraničnému predaju a ochrane spotrebiteľa, ktorú vydala Komisia v marci 2010 v bleskovom Eurobarometri č. 282,

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Hodnotenie fiktívnych nákupov v cezhraničnom elektronickom obchode v EÚ, ktorú v mene Generálneho riaditeľstva Komisie pre zdravie a ochranu spotrebiteľa vypracovala spoločnosť YouGovPsychonomics a ktorá bola zverejnená 20. októbra 2009,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2009 o presadzovaní spotrebiteľského acquis (COM(2009)0330),

–  so zreteľom na správu Komisie z 2. júla 2009 o uplatňovaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa) (COM(2009)0336),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. januára 2009 o transpozícii, vykonávaní a uplatňovaní smernice 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu a smernice 2006/114/ES o klamlivej a porovnávacej reklame(13),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov(14),

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže uvoľnenie celého potenciálu jednotného digitálneho trhu veľmi dôležité na to, aby sa z EÚ stala konkurencieschopnejšia a dynamická ekonomika založená na vedomostiach na prospech občanov, ako aj jej podnikov; keďže EÚ musí konať v záujme udržania globálneho konkurenčného náskoku, najmä v súvislosti s odvetviami zaznamenávajúcimi veľký rast, ako je internetová platforma a odvetvie softvérových aplikácií;

B.  keďže všadeprítomná pripojiteľnosť, spoliehajúca sa na bezprekážkový prístup k vysokorýchlostným širokopásmovým internetovým sieťam, všeobecný a rovnaký prístup všetkých občanov k internetovým službám a dostupnosť širokého spektra pre služby bezdrôtového širokopásmového pripojenia, je dôležitým predpokladom na rozvoj jednotného digitálneho trhu; keďže technologické novinky, ako sú mobilné prístroje a aplikácie a nové generácie mobilných noriem, si vyžadujú spoľahlivé a rýchle siete infraštruktúry, aby mohli poskytovať výhodné služby občanom a podnikom;

C.  keďže „big data“ aplikácie čoraz viac získavajú na dôležitosti pre konkurencieschopnosť hospodárstva Únie, pričom do roku 2016 sa v celosvetovom meradle očakávajú výnosy vo výške 16 miliárd EUR a vytvorenie ďalších 4,4 milióna pracovných miest;

D.  keďže cloud computing má obrovský ekonomický, sociálny a kultúrny potenciál, čo sa týka úspor nákladov, spoločného využívania obsahu a informácií, posilnenej konkurenčnosti, prístupu k informáciám, inovácií a tvorby pracovných miest; keďže v tejto súvislosti je osobitne dôležité vytvorenie plynulých služieb elektronickej správy dostupných prostredníctvom viacerých prístrojov;

E.  keďže hospodárstvo EÚ prechádza významnými štrukturálnymi zmenami, ktoré majú vplyv na jej globálnu konkurencieschopnosť a pracovné trhy; keďže v prieskume ročného tempa rastu za rok 2013 sa požaduje rozhodné kroky na urýchlenie tvorby pracovných miest; keďže dynamické a inkluzívne pracovné trhy sú veľmi dôležité na oživenie a konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ;

F.  keďže sociálne médiá, obsah vytváraný používateľom, remixová kultúra a spolupráca používateľom majú čoraz dôležitejšiu úlohu v digitálnom hospodárstve; keďže spotrebitelia sú čoraz ochotnejší platiť za vysokokvalitný profesionálny digitálny obsah za predpokladu, že je cenovo prijateľný, dostupný prostredníctvom viacerých prístrojov a prenášateľný cez hranice;

G.  keďže prístup k obsahu za prijateľné ceny, prostredníctvom zabezpečených a spoľahlivých platobných zariadení, by mal posilniť dôveru spotrebiteľa pri prístupe k cezhraničným službám;

H.  keďže 99 % všetkých podnikov EÚ sú malé a stredné podniky, čo predstavuje 85 % zamestnanosť v EÚ; keďže malé a stredné podniky sú preto hnacou silou hospodárstva EÚ, s prvoradou zodpovednosťou za vytváranie bohatstva, zamestnanosti a rastu, ako za inovácie a výskum a vývoj;

I.  keďže občania EÚ ako spotrebitelia musia mať kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti inteligentného, inkluzívneho a udržateľného rastu, a keďže úloha spotrebiteľov by sa preto mala uznávať ako súčasť hospodárskej politiky EÚ; keďže treba nájsť správnu rovnováhu medzi posilňovaním konkurencieschopnosti podnikov EÚ a zároveň ochranou záujmov spotrebiteľov;

J.  keďže roztrieštenosť jednotného digitálneho trhu ohrozuje spotrebiteľov výber; keďže treba posilňovať dôveru spotrebiteľov, istotu vo vzťahu k trhu a znalosť ich práv, a to s osobitným zameraním na spotrebiteľov nachádzajúcich sa v situáciách zraniteľnosti; keďže pre spotrebiteľov v Únii sa musí zabezpečovať lepšia ochrana pred výrobkami a službami, ktoré môžu ohrozovať ich zdravie alebo bezpečnosť;

K.  keďže celoeurópske sledovanie internetových stránok predávajúcich digitálny obsah, ako sú hry, sťahovanie videa či hudby, ktoré realizovala Komisia, ukazuje, že 75 % týchto stránok nevyhovuje predpisom na ochranu spotrebiteľa; keďže v smernici o ochrane práv spotrebiteľa (2011/83/EÚ) sa po prvý raz stanovujú konkrétne predpisy na digitálny obsah; keďže Komisia by mala pokračovať v zapracúvaní týchto predpisov pri skúmaní existujúcich spotrebiteľských právnych predpisov EÚ alebo pri navrhovaní nových právnych predpisov v tejto oblasti;

L.  keďže 15 % obyvateľstva EÚ v produktívnom veku (80 miliónov ľudí) má funkčné obmedzenia alebo zdravotné postihnutie; keďže počet internetových stránok poskytujúcich služby elektronickej verejnej správy a počet internetových stránok verejného sektora rýchlo vzrastá; keďže hodnota trhu EÚ s produktmi a službami súvisiacimi s dostupnosťou na internetových stránkach sa odhaduje na 2 miliardy EUR; keďže tento trh je stále veľmi roztrieštený a nerozvinutý na škodu nielen potenciálnych spotrebiteľov, ale aj celého hospodárstva;

M.  keďže spotrebitelia nie sú homogénnou skupinou, pretože existujú medzi nimi obrovské rozdiely z hľadiska digitálnej gramotnosti, poznania spotrebiteľských práv, rozhodnosti a ochoty požadovať náhradu; keďže do úvahy treba brať aj nerobenie rozdielov a dostupnosť, aby sa prekonali digitálne rozdiely;

Uvoľnenie celého potenciálu jednotného digitálneho trhu

1.  zdôrazňuje, že uvoľnenie jednotného trhu pomocou smernice o službách a jednotnom digitálnom trhu by do hospodárstva EÚ mohlo prispieť 800 miliardami EUR(15), čo sa rovná sume približne 4 200 EUR na každú domácnosť(16); vyzýva členské štáty a Komisiu, aby rozvoj jednotného digitálneho trhu stanovili ako ústrednú politickú prioritu a navrhli holistický prístup a ambicióznu stratégiu zahrnujúcu tak legislatívne, ako aj politické iniciatívy, aby sa mohli zohľadňovať nové a pripravované novinky, čím sa jednotný digitálny trh stane skutočnosťou; zdôrazňuje, že toto si bude vyžadovať politické vedenie, rozhodnosť, stanovovanie priorít a verejné financovania na úrovni EÚ, vnútroštátnej a regionálnej úrovni; zdôrazňuje najmä to, že treba silné vedenie zo strany všetkých inštitúcií Únie a jasnú politickú zodpovednosť zo strany členských štátov, aby sa v plnej miere a efektívne uplatňovali a presadzovali smernice a nariadenia súvisiace s jednotným trhom;

2.  vyzýva Komisiu, aby urýchlene začala s odstraňovaním existujúcich prekážok jednotného digitálneho trhu, a to aj zjednodušením právneho rámca pre DPH, zaistením prístupu k zabezpečenému paneurópskemu elektronickému plateniu, elektronickému fakturovaniu a poskytovaniu služieb, ako aj preskúmaním práv intelektuálneho vlastníctva s cieľom podporovania prístupu k zákonnému digitálnemu obsahu v celej EÚ; zdôrazňujem dôležitosť zavedenia rovnakých predpisov na voľný pohyb tovaru a služieb, tak fyzického, ako aj digitálneho;

3.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili riadenie jednotného digitálneho trhu, zabezpečili neutralitu siete a efektívne a inteligentné využívanie IKT v záujme zmenšenia administratívneho bremena kladeného na občanov aj podniky; vyzýva Komisiu, aby posilnila existujúce nástroje správy a navrhla jasný prístup podporujúci ich využívanie, spolu s informačným systémom vnútorného trhu (IMI), SOLVIT, Vašou Európou a jednotnými kontaktnými miestami vytvorenými na základe smernice o službách;

4.  zdôrazňuje dôležitosť európskej stratégie cloud computingu, vzhľadom na jeho potenciál pre konkurencieschopnosť EÚ, rast a tvorbu pracovných miest EÚ; zdôrazňuje, že cloud computing si vyžaduje minimálne vstupné náklady a nízke požiadavky na infraštruktúru, a preto je príležitosťou pre európske odvetvie informačných technológií, najmä pre malé a stredné podniky, aby sa ujali vedenia v oblastiach, ako sú outsourcing, nové digitálne služby a dátové strediská;

5.  uznáva, že „big data“ a vedomosti sú impulzom pre budúcnosť hospodárstva EÚ; víta navrhovaný súbor opatrení pre oblasti ochrany údajov ako spôsob na posilnenie dôvery a zvýšenie transparentnosti; zdôrazňuje potrebu mať na pamäti problémy vyplývajúce z globalizácie a využívanie nových technológií, ako aj dôležitosť zabezpečenia toho, aby modernizovaný režim ochrany údajov v EÚ posilňoval práva občanov, čím sa EÚ stane predskokanom udávajúcim trendy v oblasti ochrany údajov, posilňujúcim vnútorný trh a vytvárajúcim rovnako podmienky pre všetky podniky činné v EÚ;

6.  zdôrazňuje potrebu podporovania nových, vysokokvalitných služieb elektronickej verejnej správy prijímaním inovatívnych technologických riešení, ako ej elektronické verejné obstarávanie, čím sa uľahčí plynulé poskytovanie informácií a služieb; zdôrazňuje význam návrhu nariadenia o službách elektronickej identifikácie a dôvery v elektronických transakciách, predloženého Komisiou, vzhľadom na jeho prínos do jednotného digitálneho trhu prostredníctvom vytvorenia vhodných podmienok na vzájomné cezhraničné uznávanie a vysokú úroveň zabezpečenia kľúčových podporných prostriedkov, napríklad pomocou elektronickej identifikácie, elektronických dokumentov, elektronických podpisov a služieb elektronického doručovania, a na interoperabilné služby elektronickej verejnej správy v Únii;

7.  domnieva sa, že treba vyvinúť ďalšie úsilie, čo sa týka opätovného využívania informácií verejného sektora a podpory elektronickej verejnej správy;

8.  zdôrazňuje dôležitosť podporovania inovácií a investovania do počítačovej gramotnosti; zdôrazňuje dôležité postavenia malých a stredných podnikov pri prekonávaní problémov nezamestnanosti, najmä nezamestnanosti mladých ľudí; požaduje lepší prístup k financovaniu prostredníctvom programov financovania, ako sú Horizont 2020 a COSME, a rozvíjanie nových investičných nástrojov a záruk; konkrétne konštatuje, že EÚ musí znovu zaujať celosvetovú vedúcu úlohu v oblastiach mobilných technológií a inteligentných zariadení;

9.  zdôrazňuje, že ak sa má EÚ umiestniť na poprednom mieste celosvetového technického rozvoja, čo by umožnilo jej občanom a podnikom plne využívať možnosti, ktoré poskytuje digitálna revolúcia, potom treba podporovať rozsiahle investície do pevných a mobilných sietí;

10.  s hlbokým poľutovaním konštatuje, že mnohé členské štáty nedodržali termín 1. januára 2013 na pridelenie „digitálnej dividendy“ v pásme 800 MHz pre mobilné širokopásmové služby, ako sa zakotvilo v programe politiky rádiového frekvenčného spektra; zdôrazňuje, že toto omeškanie v EÚ pribrzdilo rozširovanie sietí 4G; preto vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby 800 MHz pásmo bolo k dispozícii pre mobilné služby širokopásmového internetu, a Komisiu, aby využila svoje právomoci a zabezpečila rýchlu realizáciu;

11.  víta zámer Komisie na predloženie nových súborov opatrení pre oblasť telekomunikácií s cieľom riešiť otázku roztrieštenosti trhu na telekomunikačnom trhu, spolu s opatreniami na odstránenie roamingových poplatkov v blízkej budúcnosti; zdôrazňuje, že treba zaujať aktívny prístup k roamingovým poplatkom a tak vytvoriť skutočný jednotný digitálny trhu, ktorý zahrnuje aj využívanie mobilných prístrojov;

Investovanie do ľudského kapitálu – riešenie nedostatočných zručností

12.  so znepokojením konštatuje, že miera zamestnanosti v EÚ klesá; požaduje, aby sa pozornosť znovu venovala politikám na vytváranie pracovných miest v oblastiach s vysokým potenciálom rastu, ako sú zelené hospodárstvo, zdravotnícke služby a odvetvie IKT; je presvedčený, že vytvorenie jednotného digitálneho trhu môže pomôcť pri prekonávaní rozdielov medzi členskými štátmi a regiónmi, čo sa týka zamestnanosti, sociálneho začleňovania a boja proti chudobe;

13.  zdôrazňuje, že jednotný digitálny trhu by mal starnúcim ľuďom pomáhať pritom, aby zostali v práci aktívni a zdraví, čím sa môže zlepšiť vyváženosť medzi pracovným a súkromným životom; zdôrazňuje, že nástroje IKT môžu takisto zabezpečiť udržateľnosť a úspešnosť systémov zdravotníckej starostlivosti;

14.  uznáva, že európsky pracovný trh sa radikálne mení a pracovné miesta zajtrajška si budú vyžadované nové zručnosti; vyzýva členské štáty, aby realizovali potrebné investície do ľudského kapitálu a vytvárania pracovných miest, napríklad aj dobrým využívaním finančných prostriedkov z fondov EÚ, ako je Európsky sociálny fond; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci hlavnej iniciatívy Nové zručnosti pre nové pracovné miesta kládli do popredia digitálnu a počítačovú gramotnosť;

15.  zdôrazňuje, že v záujme dosiahnutia skutočného jednotného digitálneho trhu a realizovania rastového potenciály v tomto dynamickom odvetví treba zlepšiť zručnosti mediálnej a digitálnej gramotnosti najmä medzi deťmi a dospievajúcimi osobami; upozorňuje, že treba riešiť problém očakávaného nedostatku odborníkov v oblasti IKT; víta vytvorenie veľkej koalície pre digitálne pracovné miesta a zdôrazňuje dôležitosť zladenia odbornej prípravy v oblasti IKT s požiadavkami podnikov;

16.  zdôrazňuje, že treba ďalej podporovať využívanie Európskeho portálu pracovnej mobility (EURES); vyslovuje podporu využívaniu portálu EURES členskými štátmi ako prostriedku na poradenstvo pre zamestnancov a uchádzačov o pracovné miesto v otázkach práva na voľný pohyb, ako aj nástroja podporujúceho zamestnanosť s osobitným dôrazom na umiestnenie a potreby zamestnávateľov, s cieľom prispievať k efektívnej obnove a dlhodobému rastu;

Istota, bezpečnosť a dôvera spotrebiteľa

17.  víta prijatie kódexu EÚ upravujúceho online práva; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby tento kódex čo najviac šírili s cieľom dosiahnuť požadovaný účinok;

18.  zdôrazňuje, že čoraz rýchlejší rozvoj elektronického obchodovania má veľký význam pre spotrebiteľov, pretože ponúka širší výber, najmä ľuďom, ktorí žijú v menej prístupných, vzdialených oblastiach, ako aj ľuďom so obmedzenou mobilitou, ktorí by inak nemali prístup k širokej palete tovaru a služieb;

19.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa v plnej miere zabezpečil prístup k jednotnému digitálnemu trhu spotrebiteľom bez ohľadu na ich bydlisko či štátnu príslušnosť; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na boj proti rozdielnemu zaobchádzaniu so spotrebiteľmi na jednotnom trhu vyvolanému súčasnými obmedzeniami cezhraničného predaja, ktoré uplatňujú spoločnosti zapojené do predaja na diaľku;

20.  poukazuje na to, že dôvera spotrebiteľa je nevyhnutná pre domáci aj cezhraničný elektronický obchod; zdôrazňuje, že treba zabezpečiť kvalitu, bezpečnosť, sledovateľnosť a autentickosť výrobkov, zabraňovať trestným alebo nezákonným praktikám a dodržiavať predpisy na ochranu osobných údajov;

21.  zdôrazňuje úlohu jednotného digitálneho trhu pri vytváraní bezpečného a fungujúceho jednotného trhu s tovarom a službami; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že treba podporovať efektívne a koordinované systémy riadenia rizík v súvislosti s návrhmi týkajúcimi sa všeobecnej bezpečnosti výrobkov a dozoru nad trhom;

22.  zdôrazňuje dôležitosť včasného uplatňovania ustanovení smernice o riešení sporov online, aby spotrebitelia mali jednoduchý prístup k účinnému riešeniu sporov online; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila primerané financovanie platformy na riešenie sporov online;

23.  zdôrazňuje dôležitosť známky dôvery pre efektívne fungovanie jednotného digitálneho trhu tak pre podniky, ako aj pre spotrebiteľov; požaduje prijatie európskej služobnej normy pre známky dôvery, ktorá bude vychádzať z noriem na vysokú kvalitu, a tak pomôcť pri zjednocovaní trhu EÚ v záujme týchto značiek;

24.  vyzýva Komisiu, aby prijala usmernenia EÚ týkajúce sa minimálnych noriem pre internetové stránky poskytujúce porovnávanie, ktoré budú vychádzať z hlavných zásad transparentnosti, nestrannosti, kvalitných informácií, účinnej nápravy, zrozumiteľnosti a jednoduchosti používania; navrhuje, aby sa tieto usmernenia doplnili systémom akreditácie využívaným v celej EÚ, ako aj účinnými kontrolnými a donucovacími opatreniami;

25.  očakáva, že Komisia v rámci revízie smernice o organizovanom cestovaní v plnej miere preskúmala vplyv elektronického obchodovania a digitálnych trhov na správanie spotrebiteľa v odvetví cestovného ruchu v EÚ a že posilní úsilie o zvýšenie kvality, zlepšenie obsahu a spoľahlivosti informácií poskytovaným cestujúcim;

26.  zdôrazňuje, že v súvislosti s počítačovými rezervačnými systémami cestujúci musia vedieť jasne odlišovať medzi povinnými prevádzkovými nákladmi započítanými do cestovného a voliteľnými rezervačnými položkami, aby ceny boli prehľadné, keď si cestujúci rezervujú lístky na internete;

27.  vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala a vďaka svojim právomociam zaručovala správne uplatňovanie kľúčových ustanovení smernice o nekalých obchodných praktikách, v súvislosti s aktualizovanými predpismi na boj proti nekalým obchodným praktikám, aj online, najmä možnému zneužívaniu postavenia na trhu v oblastiach, ako sú behaviorálne cielená reklama, personalizované cenové politiky a internetové vyhľadávacie služby; víta oznámenie Komisie s názvom Ochrana podnikov pred zavádzajúcimi marketingovými praktikami a zabezpečenie účinného uplatňovania – Revízia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES o klamlivej a porovnávacej reklame (COM(2012)0702);

28.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala zmluvnými podmienkami v leteckej doprave, aby zabezpečila dôkladné monitorovanie internetových stránok a informovala vnútroštátne vyšetrovacie orgány o prípadoch nesprávneho uplatňovania existujúcich predpisov;

29.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala normalizované elektronické formuláre na podávanie sťažností cestujúcich pre všetky druhy dopravy a aby presadzovala pokyny na urýchlenie riešenie týchto sťažností pomocou zjednodušených postupov;

30.  zdôrazňuje, že sa treba usilovať o dôveryhodné služby cloud computingu; požaduje prijatie jasných a transparentných vzorových zmlúv, ktoré by sa týkali otázok ako uchovávanie údajov po skončení zmluvy, zverejňovanie a integrita údajov, umiestnenie a prenos údajov, vlastníctvo údajov a priama/nepriama zodpovednosť;

31.  poukazuje na množstvo právnych otázok a problémov spojených s využívaním služieb cloud computingu, ako sú napríklad ťažkosti pri určovaní platných zákonov, otázky dodržiavania predpisov a zodpovednosti, záruky na ochranu údajov (vrátane práva na súkromie), prenášateľnosť údajov a presadzovanie autorského práva a iných práv intelektuálneho vlastníctva; považuje za podstatné to, aby dôsledky cloud computingu boli jasné a predvídateľné vo všetkých dôležitých oblastiach práva;

32.  zdôrazňuje mimoriadnu dôležitosť posilnenia práv spotrebiteľov pri transakciách realizovaných online; konštatuje, že kontrolná akcia EÚ (tzv. EU sweeps), ktorú koordinuje Komisia a realizujú naraz príslušné vnútroštátne orgány, sa ukázala ako užitočný nástroj na monitorovanie uplatňovania platných právnych predpisov o jednotnom trhu v členských štátoch spoločným postupom, a vyzýva Komisiu, aby umožnila využívanie kontrolnej akcie vo väčšom rozsahu a posúdila koordinovanie tejto akcie aj v iných oblastiach v režime offline; vyzýva Komisiu, aby posilňovala sieť spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa;

33.  upozorňuje na to, že dostupné, cenovo prijateľné a vysokokvalitné dodávacie služby sú dôležitým prvkom nákupu tovaru online a najlepšie sa propagujú pomocou voľnej a spravodlivej hospodárskej súťaže; konštatuje však, že mnohí spotrebitelia sa zdráhajú nakupovať online, najmä cez hranice, z dôvodu neistoty súvisiacej s konečným dodaním, s nákladmi či so spoľahlivosťou; preto víta verejné konzultácie, ktoré začala Komisia a ktorých cieľom je zistiť možné nedostatky a prijať vhodné kroky na ich riešenie tak, že z jednotného digitálneho trhu budú mať úžitok tak obchodníci, ako aj spotrebitelia;

34.  vyzýva Komisiu, aby predložila revidovaný návrh smernice o platobných službách a legislatívny návrh týkajúci sa viacstranných medzibankových poplatkov v rámci úsilia o normalizáciu a interoperabilitu poskytovaní platieb kartou, cez internet alebo pomocou mobilného telefónu v rámci EÚ a v záujme riešenia problému netransparentných a neprimeraných poplatkov za tieto platby;

35.  zdôrazňuje, že veľmi dôležitá je vysoká úroveň bezpečnosti sietí a informácií pri zabezpečovaní fungovania jednotného trhu a dôvery spotrebiteľa voči jednotnému digitálnemu trhu; berie na vedomie nerovnomerný rozvoj počítačových zručností a kapacít na reagovanie na hrozby a útoky, ako aj chýbajúci harmonizovaný prístup ku kybernetickej bezpečnosti v rámci Únie; požaduje spoločné úsilie a úzku spoluprácu vzhľadom na globálnu povahu internetu a vysokú mieru prepojenosti sietí a informačných systémov v rámci Únie;

36.  zdôrazňuje, že dostupnosť internetových stránok orgánov verejného sektora je dôležitou súčasťou digitálnej agendy, čo pôsobí proti diskriminácii a zároveň vytvára obchodné príležitosti; vyzýva Komisiu, aby zaujala ambicióznejší postoj v pokračujúcich rokovaniach v tejto veci a konečne aby predložila mimoriadnu legislatívnu iniciatívu v podobe európskeho paktu dostupnosti, ktorého pôsobnosť by presahovala verejný sektor;

Vytvorenie priaznivého podnikateľského prostredia

37.  zdôrazňuje dôležitosť vytvorenia priaznivého všeobecne digitálneho podnikateľského prostredia; berie na vedomie potrebu zjednodušenia právneho rámca pre DPH a zamedzovania dvojitému zdaňovaniu; vyzýva členské štáty, aby do roku 2015 urýchlene zaviedli jednotné správne miesta pre telekomunikačné služby, služby televízneho vysielania a elektronické služby; žiada Komisiu, aby čo najskôr rozšírila pôsobnosť jednotných správnych miest na ďalšie služby a tovar;

38.  vyzýva Komisiu, aby objasnila uplatňovanie článku 20 ods. 2 smernice o službách, ktorý sa zaoberá diskrimináciou spotrebiteľov v EÚ z dôvodu bydliska alebo štátnej príslušnosti, a najmä druhmi obchodným praktík, ktoré by sa podľa tejto smernice považovali za neodôvodnenú diskrimináciu; zdôrazňuje, že sa treba zaoberať skrytými prekážkami – vrátane pretrvávajúcej právnej roztrieštenosti a z nej vyplývajúcej právnej neistoty v súvislosti s uplatniteľnosťou právnych predpisov týkajúcich sa práv spotrebiteľov, ktoré bránia podnikom, aby sa rozširovali na jednotnom digitálnom trhu;

39.  považuje navrhovanú spoločnú európsku právnu úpravu predaja za priekopnícku iniciatívy, ktorá má kľúčový význam pre spotrebiteľov a podniky na vnútornom trhu; je presvedčený, že pre rýchlo rastúce odvetvie internetu by bol osobitne výhodný jednotný fakultatívny súbor pravidiel s platnosťou pre celú EÚ; zastáva názor, že návrh má aj zaujímavý potenciál, čo sa týka cloud computingu a digitálneho obsahu;

40.  vyzýva Komisiu, aby sa ďalej usilovala o prispôsobenie rámca zmluvného práva novým úlohám, ktoré prináša jednotný digitálny trh; domnieva sa, že v tejto oblasti má mimoriadny význam najmä sprievodná práca na štandardných zmluvných podmienkach, ktoré by podniky a spotrebitelia mohli využívať bez ďalších úprav;

41.  vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala situáciu v oblasti hospodárskej súťaže na jednotnom digitálnom trhu a aby pohotovo riešila všetky prípady zneužívania dominantného postavenia; zdôrazňuje najmä potrebu monitorovania správneho uplatňovania pokynov na vypracúvanie dohôd o selektívnej distribúcii a zabezpečenia toho, aby naďalej zodpovedali danému účel v digitálnom kontexte;

42.  vyzýva Komisiu, aby podporovala prístup k rizikovému kapitálu a k zoskupeniam v oblasti IKT s cieľom presadzovať inovatívne projekty zamerané na predobchodnú fázu a podporovať rozvoj inovácie v počiatočných fázach na trhoch IKT; zdôrazňuje potenciál verejno-súkromných partnerstiev a pripravovaných nových pravidiel na verejné obstarávanie v oblasti vytvárania inovačných partnerstiev; podporuje rýchle prijatie nástrojov verejného obstarávania online, čo by bolo možnosťou na využitie blížiacich sa reforiem verejného obstarávania;

43.  zdôrazňuje dôležitosť neutrality sietí a bezproblémového vstupu malých a stredných podnikov EÚ na trh v odvetví IKT; vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné opatrenia na zlepšenie tejto situácie; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila legislatívny návrh s cieľom ďalšieho znižovania poplatkov za roamingové služby v rámci EÚ;

Príťažlivé právne ponuky digitálneho obsahu

44.  nabáda Komisiu, aby pokračovala v úsilí v oblasti práva duševného vlastníctva s cieľom vytvoriť moderný rámec pre autorské práva pre jednotný digitálny trh; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia potrebné na podporu rozvoja právneho obsahu, ktorý je dostupný na jednotnom digitálnom trhu; zdôrazňuje, že revidovaný režim práv duševného vlastníctva by mal vychádzať z podpory inovácií, nových modelov poskytovania služieb a obsahu vytváraného používateľom a spoločne vytváraného obsahu v záujme posilňovania rozvoju konkurencieschopného trhu v oblasti IKT, čím by sa zároveň zabezpečilo, držitelia práva sú chránení a riadne odmeňovaní;

45.  konštatuje, že Únia už dosiahla určitý pokrok pri oslabovaní vplyvu teritoriálnej pôsobnosti autorských práv, najmä návrhom smernice o kolektívnej správe práv a udeľovaní licencií pre viacero území v online hudobnom odvetví, ktorý predložila Komisia a ktorý v súčasnosti posudzuje zákonodarca; je presvedčený, že treba dosiahnuť väčšiu transparentnosť, lepšie riadenie a posilnenú zodpovednosť organizácií kolektívnej správy práv; domnieva sa, že navrhovaná smernica by podporila udeľovanie licencií na práva pre viacero území a zjednodušila udeľovanie licencií na práva na používanie online;

46.  zdôrazňuje, že do pokračujúceho dialógu Komisie o Licencii pre Európu a do revízie právneho rámca práv duševného vlastníctva by sa mali zapojiť všetky príslušné segmenty spoločnosti; vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby boli primerane zastúpené občianska spoločnosť a spotrebiteľské organizácie; vyzýva Komisiu, aby v roku 2014 predložila ambicióznu strategickú reakciu, ktorá bude obsahovať praktické trhové riešenia, ako aj politické a v prípade potreby legislatívne reakcie; žiada Komisiu, aby informovala Parlament o výsledku tohto procesu;

47.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy opatrení na oživenie cezhraničného obehu a prenášateľnosti audiovizuálneho obsahu vrátane platforiem videa na požiadanie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby predložili návrhy opatrení na podporu audiovizuálneho odvetvia EÚ s cieľom prekonať súčasné prekážky, ktoré v tomto odvetví bránia jednotnému digitálnemu trhu; je presvedčený, že tieto opatrenia by sa mali zameriavať na zvýšenie dopytu spotrebiteľov po filmoch z ostatných európskych krajín, uľahčenie cezhraničnej distribúcie, a to aj podporou titulkovania a dabovanie audiovizuálnych diel, a na znižovanie príslušných transakčných nákladov súvisiacich so správou práv;

48.  domnieva sa, že v Únii treba zjednodušiť prístup k službám kultúrneho a tvorivého obsahu, najmä audiovizuálnym dielam a novým platformám na cezhraničné poskytovanie obsahu. predovšetkým pre starších a zdravotne postihnutých ľudí, a takým spôsobom podporovať ich účasť na spoločenskom a kultúrnom živote Únie;

49.  zdôrazňuje dôležitosť EÚ a ďalších služieb či platforiem pri podpore digitalizovania kultúrneho dedičstva a obsahu Únie a online prístupu k nim;

50.  víta rast trhu s elektronickými knihami v Európe a je presvedčený, že to bude rovnakým dôležitým prínosom pre spotrebiteľov aj pre podniky; zdôrazňuje, že sa musí zabezpečiť, aby spotrebitelia nenarážali na nijaké prekážky, keď si chcú kupovať elektronické knihy bez ohľadu na územné hranice, rozličné platformy či prístroje; zdôrazňuje, že sa musí zabezpečiť interoperabilita medzi rozličnými prístrojmi a systémami na využívanie elektronických kníh;

51.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrh za zladenie sadzieb DPH platných na tovar a služby podobnej povahy; požaduje dynamické vymedzenie elektronických kníh na úrovni EÚ v záujme zabezpečenia právnej istoty, pretože v roku 2015 sa začne uplatňovať zásada krajina bydliska spotrebiteľa;

52.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrh, ktorým by sa zabezpečilo, aby sa DPH sadzby uplatňovali spravodlivo na tvorivý, kultúrny, vedecký a vzdelávací obsah bez ohľadu na spôsob, ako sa k nemu používateľ dostal; je presvedčený, že znížené sadzby DPH, ktoré existujú pre obsah distribuovaný vo fyzickej forme, by sa mali uplatňovať aj na digitálny ekvivalent, čím by sa podporila príťažlivosť digitálnych platforiem a stimulovali služby s inovatívnym obsahom a nové cesty, akými sa používateľ dostane k obsahu online;

53.  víta zámer Komisie predložiť konkrétny návrh, v ktorom vysvetlí fungovanie postupov na zaznamenávanie a prijímanie opatrení, poskytne jeho jasnú interpretáciu a pokyny;

Inteligentné a interoperabilné služby mobility v EÚ

54.  požaduje ďalšie zavádzanie inteligentných systémov mobility vytvorených vďaka výskumu financovanému EÚ, ako je napr. systém riadenia letovej prevádzky v budúcnosti (SESAR), európsky systém riadenia železničnej dopravy (ERTMS) a železničné informačné systémy, systémy námorného dozoru (SafeSeaNet), riečne informačné služby (RIS), inteligentné dopravné systémy (IDS) a interoperabilné prepojené riešenia pre budúce generácie systémov riadenia multimodálnej prepravy;

55.  zdôrazňuje, že v rámci siete TEN-T by sa mali vo veľkej miere zaviesť nástroje informačných technológií s cieľom zjednodušiť administratívne postupy, umožniť zisťovanie pohybu a sledovanie nákladu a optimalizovať rozpisy a dopravné toky;

Medzinárodný rozmer jednotného digitálneho trhu

56.  domnieva sa, že v záujme dodržiavania a modernizácie práv duševného vlastníctva, čo je veľmi dôležité na zabezpečenie inovácií, zamestnanosti a otvoreného svetového obchodu, bude potrebná užšia globálna spolupráca;

57.  víta nedávne iniciatívy Komisie, ale zdôrazňuje, že treba dokončiť regulačný rámec na uplatňovanie autorských práv v digitálnom prostredí, ktorý musí zodpovedať súčasným požiadavkám, aby sa mohli uzatvárať dohody s našimi obchodnými partnermi na základe moderných európskych právnych predpisov;

58.  poznamenáva, že elektronický obchod sa vyvinul mimo tradičných a štandardných rámcov upravujúcich obchod; zdôrazňuje význam užšej medzinárodnej spolupráce v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) v záujme ochrany a zabezpečenia rozvoja globálneho digitálneho trhu; požaduje preskúmanie a aktualizáciu súčasnej dohody o informačných technológiách v rámci WTO a žiada EÚ, aby preskúmala možnosť uzavretia medzinárodnej dohody o digitálnom hospodárstve;

59.  domnieva sa, že obmedzenie prístupu podnikov EÚ k digitálnym trhom a online spotrebiteľom okrem iného prostredníctvom masovej štátnej cenzúry a obmedzeného prístupu európskych poskytovateľov online služieb na trh v tretích krajinách je prekážkou obchodu; vyzýva Komisiu a Radu, aby do všetkých budúcich obchodných dohôd zapracovali ochranný mechanizmus, najmä do dohôd, ktoré obsahujú ustanovenia s dosahom na služby online a online spoločenstvá používateľov, ktorí si vymieňajú informácie, s cieľom zabezpečiť, aby tretie strany od spoločností EÚ pôsobiacich v informačných a komunikačných technológiách nevyžadovali, aby obmedzovali prístup k internetovým stránkam, odstraňovali obsah vytvorený užívateľmi alebo poskytovali osobné informácie, napr. osobné IP adresy, spôsobom, ktorý je v rozpore so základnými právami a slobodami; ďalej vyzýva Radu a Komisiu, aby vypracovali stratégiu na spochybnenie opatrení tretích krajín, ktoré obmedzujú prístup podnikov EÚ k svetovým online trhom;

o
o   o

60.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2012)0468.
(2) Ú. v. EÚ C 296 E, 2.10.2012, s. 59.
(3) Ú. v. EÚ C 296 E, 2.10.2012, s. 70.
(4) Ú. v. EÚ C 296 E, 2.10.2012, s. 51.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2012)0209.
(6) Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 25.
(7) Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64.
(8) Ú. v. EÚ C 131 E, 8.5.2013, s. 9.
(9) Ú. v. EÚ C 169 E, 15.6.2012, s. 58.
(10) Ú. v. EÚ C 50 E, 21.2.2012, s. 1.
(11) Ú. v. EÚ L 189, 22.7.2010, s. 1.
(12) Ú. v. EÚ L 95, 15.04.2010, s. 1.
(13) Ú. v. EÚ C 46 E, 24.2.2010, s. 26.
(14) Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.
(15) UK Department for Business Innovation and Skills, Economics Paper No 11: ‘The economic consequences for the UK and the EU of completing the Single Market’, Február r. 2011.
(16) UK Department for Business Innovation and Skills, Economics Paper s. 11: The economic consequences for the UK and the EU of completing the Single Market, Február r. 2011, a údaje Eurostatu o HDP EÚ za rok 2010 a počte domácností v EÚ.


Vplyv krízy na dostupnosť starostlivosti pre zraniteľné skupiny obyvateľstva
PDF 411kWORD 130k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2013 o vplyve krízy na prístup zraniteľných skupín k starostlivosti (2013/2044(INI))
P7_TA(2013)0328A7-0221/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej článok 3 ods. 3, a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej články 9, 151, 153 a 168,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 1, 21, 23, 24, 25, 34 a 35,

–  so zreteľom na revidovanú Európsku sociálnu chartu, najmä na jej článok 30 (právo na ochranu pred chudobou a sociálnym vylúčením) a článok 16 (právo rodiny na sociálnu, právnu a hospodársku ochranu),

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa,

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1081/2006 z 5. júla 2006 o Európskom sociálnom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1784/1999(2),

–  so zreteľom na návrh Komisie zo 6. októbra 2011 na nariadenie o Európskom sociálnom fonde a na zrušenie nariadenia (ES) č. 1081/2006 (COM(2011)0607),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Solidarita v oblasti zdravia: zmierňovanie nerovností v oblasti zdravia v EÚ (COM(2009)0567),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európska stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020: obnovený záväzok vybudovať Európu bez bariér (COM(2010)0636),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: európsky rámec pre sociálnu a územnú súdržnosť (COM(2010)0758),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020 (COM(2011)0173),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o realizácii strategického vykonávacieho plánu pre európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na aktívne a zdravé starnutie (COM(2012)0083),

–  so zreteľom na správu Komisie s názvom Vývoj v oblasti zamestnanosti a v sociálnej oblasti v Európe 2012,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. októbra 2008 o podpore sociálneho začlenenia a boji proti chudobe, najmä chudobe detí, v Európskej únii(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 2009 o aktívnom začleňovaní osôb vylúčených z trhu práce(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2009 o sociálnom hospodárstve(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. júna 2010 o EÚ 2020(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o rodových aspektoch hospodárskeho poklesu a finančnej krízy(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2010 o podpore prístupu mládeže na trh práce a posilnení postavenia účastníkov odbornej prípravy, odborných stáží a učňovského vzdelávania(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 20. októbra 2010 o finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré treba prijať (správa v polovici obdobia)(9),

–  so zreteľom na uznesenie zo 7. júla 2011 o programe rozdeľovania potravín najodkázanejším osobám v Únii(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2011 o stratégii EÚ v oblasti začleňovania Rómov(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o zmierňovaní nerovností v oblasti zdravia v EÚ(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2011 o stratégii EÚ v oblasti bezdomovstva(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25.októbra 2011 o mobilite a začlenení osôb so zdravotným postihnutím a Európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 7. februára 2013 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu 2013(15),

–  so zreteľom na svoje vyhlásenia z 22. apríla 2008 o riešení problému pouličného bezdomovstva(16) a zo 16. decembra 2010 o stratégii EÚ v oblasti bezdomovstva(17),

–  so zreteľom na správy Agentúry Európskej únie pre základné práva z roku 2011 s názvami Nelegálni migranti: prístup k zdravotníckej starostlivosti v 10 členských štátoch EÚ(18) a Základné práva neregulárnych migrantov v Európskej únii,

–  so zreteľom na tretiu správu Výboru pre sociálnu ochranu z marca 2012 s názvom Vplyv hospodárskej krízy a pokračujúcej fiškálnej konsolidácie na sociálnu oblasť,

–  so zreteľom na správu organizácie Lekári sveta s názvom Dostupnosť zdravotníckej starostlivosti pre zraniteľné skupiny obyvateľstva v Európskej únii v roku 2012,

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound s názvom Tretí európsky prieskum kvality života – Kvalita života v Európe: vplyv krízy(19),

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound Služby dlhového poradenstva pre domácnosti v Európskej únii(20),

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound s názvom Životné podmienky Rómov: subštandardné bývanie a zdravotný stav(21),

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound Aktívne začleňovanie mladých ľudí so zdravotnými problémami alebo zdravotným postihnutím(22),

–  so zreteľom na správu OECD s názvom Zdravie v skratke – Európa 2012,

–  so zreteľom na publikáciu MOP s názvom Sociálne zabezpečenie pre všetkých – riešenie otázky rozdielov v dostupnosti zdravotníckej starostlivosti pre zraniteľné skupiny obyvateľstva v Európe a Strednej Ázii,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0221/2013),

A.  keďže všetci ľudia sa rodia slobodní, s rovnakou dôstojnosťou a s rovnakými právami, a keďže povinnosťou členských štátov je podporovať tieto práva a zaručiť ich dodržiavanie prostredníctvom ich ústav a systémov verejného zdravotníctva; keďže rodové rozdiely, pokiaľ ide o prístup k zdravotníckej starostlivosti a z toho vyplývajúce zdravotné dôsledky, existujú v celej EÚ;

B.  keďže základné hodnoty EÚ by sa mali rešpektovať aj v čase krízy a dostupnosť starostlivosti, zdravotníckej starostlivosti a sociálnej pomoci by sa mala považovať za základné právo všetkých občanov v EÚ; napriek tomu boli zdravotnícka starostlivosť a sociálne služby vo väčšine členských štátov v dôsledku zavádzania úsporných politík obmedzené, čím sa oslabila všeobecná dostupnosť a kvalita týchto služieb;

C.  keďže systémy zdravotníckej starostlivosti v celej EÚ sa stretávajú s veľkými problémami, ako je pretrvávajúca kríza štátnych dlhov v eurozóne, ktorá vytvára tlak na verejné financie, starnutie obyvateľstva, zmena povahy zdravotníckych služieb a zvyšujúce sa náklady na zdravotnícku starostlivosť, ktoré jasne naznačujú naliehavú potrebu reformy;

D.  keďže EÚ má najvyspelejší systém sociálnej ochrany na svete s najväčšími príspevkami na sociálne dávky pre občanov; zdôrazňuje, že udržanie a ďalší rozvoj európskeho sociálneho modelu musí byť politickou prioritou;

E.  keďže Svetová zdravotnícka organizácia v Tallinskej charte konštatovala, že zdravie je kľúčovým faktorom prispievajúcim k hospodárskemu rozvoju a blahobytu;

F.  keďže nerovnosti sa vo viacerých členských štátoch prehlbujú, pretože najchudobnejšie a najodkázanejšie osoby v týchto štátoch sa stávajú ešte chudobnejšími; keďže v roku 2011 asi 24,2 % obyvateľstva EÚ hrozila chudoba alebo vylúčenie; keďže okrem toho sa zdravie osôb s nízkym príjmom podľa údajov uvádzaných samotnými respondentmi zhoršilo a ich zdravotný stav čoraz viac zaostáva v porovnaní s 25 % obyvateľstva s najvyššími príjmami;

G.  keďže miera dlhodobej nezamestnanosti vzrastá, vplyvom čoho mnohí občania ostávajú bez poistného krytia, čo obmedzuje ich prístup k zdravotníckym službám,

H.  keďže najzraniteľnejšie skupiny sú súčasnou krízou neúmerne zasiahnuté z dôvodu, že jednak strácajú svoje príjmy a jednak dochádza k obmedzeniu služieb starostlivosti, ktoré sú pre ne dostupné;

I.  keďže „chronicky chudobní“, často dlhodobo nezamestnaní alebo zamestnaní za nízke mzdy, slobodní ľudia žijúci sami s deťmi, ktorí nie sú zamestnaní alebo ktorí pracujú len niekoľko hodín, a tiež starší ľudia v strednej a východnej Európe, sú pravidelne identifikovaní ako najzraniteľnejšie skupiny;

J.  keďže najnovšie štúdie potvrdzujú vznik novej zraniteľnej skupiny občanov, ktorí boli predtým pomerne dobre situovaní, ale teraz sú v núdzi z dôvodu vysokej miery osobného dlhu: ľudia, ktorí nie sú zvyknutí byť v núdzi, nemusia byť schopní platiť si všetky výdavky a môžu začať meškať s platením účtov a splátok alebo už nemusia byť schopní platiť za potrebné služby starostlivosti a neraz sa obávajú, že budú musieť opustiť svoje domovy;

K.  keďže verejné služby – vo verejnom vlastníctve a správe s demokratickým zapojením osôb, ktoré ich využívajú – zohrávajú dôležitú úlohu v oblastiach podstatných pre dobré životné podmienky vrátane zdravia, vzdelávania, spravodlivosti, dodávok vody, bývania, dopravy a starostlivosti o deti a starších občanov;

L.  keďže rozdrobenosť systémov zdravotníckej starostlivosti môže viesť k takej situácii, že mnohí pacienti nedostanú ani nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť, kým iní dostanú aj starostlivosť, ktorá nie je potrebná alebo je dokonca škodlivá;

M.  keďže kríza zvýšila riziko dlhodobého vylúčenia z trhu práce, najmä v prípade mladých ľudí, ktorí sú najzraniteľnejší jeho dôsledkami, čo sa týka účasti na trhu práce a zárobku v budúcnosti;

N.  keďže čoraz viac ľudí v EÚ pracuje aj po dosiahnutí zákonného dôchodkového veku, sčasti z finančných dôvodov, keďže iné zdroje penzijných príjmov ich domácností sa dostali pod tlak;

O.  keďže náklady na služby sa v niektorých členských štátoch zvyšujú, čo znamená, že mnoho ľudí si už nemôže dovoliť primeranú úroveň služieb zodpovedajúcu ich konkrétnym potrebám, čím strácajú nezávislosť, sú vystavení väčšiemu stresu vo svojich domácich či zamestnaneckých podmienkach alebo potenciálne ohrozujú svoje zdravie, čo spôsobuje ich sociálne vylúčenie;

P.  keďže systémy zdravotníckej starostlivosti môžu (neúmyselne) vytvárať prekážky v prístupe k zdravotníckej starostlivosti alebo v poskytovaní zdravotníckej starostlivosti osobám, ktoré majú viac ako jednu chránenú črtu, ako napríklad pohlavie, vek alebo príslušnosť k menšine;

Q.  E. keďže niektoré systémy sociálneho zabezpečenia sa menia tak, aby sa určitým skupinám odobral alebo obmedzil prístup k zdravotníckej starostlivosti a k úhradám za niektoré ošetrenia a liekov(23), čo vedie k ďalšiemu ohrozeniu zdravia jednotlivcov a verejného zdravia, ako aj dlhodobej udržateľnosti týchto systémov;

R.  keďže sa odhaduje, že väčšinu starostlivosti v EÚ v súčasnosti poskytujú neformálni, neplatení poskytovatelia starostlivosti; keďže tento obrovský zdroj je teraz ohrozený rôznymi trendmi demografického vývoja a  rastúcou potrebou starostlivosti;

S.  keďže právo na množstvo podporných služieb poskytovaných v domácom prostredí, v pobytových zariadeniach alebo iným spôsobom vrátane osobnej asistencie je zakotvené v článkoch 19 a 26 Dohovoru OSN o práve osôb so zdravotným postihnutím;

T.  keďže príčiny umiestňovania detí do zariadení alternatívnej starostlivosti sú síce komplexné a majú mnoho rozmerov, no často sa javia ako priamo či nepriamo spojené s chudobou a sociálnym vylúčením;

U.  keďže nedostatok presných a dostupných informácií môže prispievať k tomu, že zraniteľné skupiny obyvateľstva nemajú prístup k potrebnej starostlivosti, na ktorú majú právo;

V.  keďže správy upozorňujú na čoraz väčšie problémy pri uplatňovaní práva na starostlivosť v cezhraničných situáciách, s ktorými sa stretávajú niektorí občania EÚ a iné osoby, ktoré majú na takúto starostlivosť právo;

W.  keďže problémy so zdravotnou demografiou (nízka úroveň poskytovania starostlivosti v niektorých geografických oblastiach) vo viacerých členských štátoch sťažujú zraniteľným skupinám obyvateľstva prístup k starostlivosti;

X.  keďže stále častejšie sa objavujú správy o prehlbujúcich sa sociálnych rozdieloch a agresii, čo vedie k verbálnym a fyzickým útokom na menšiny a na zraniteľných ľudí; keďže tieto by sa mali podrobne ohlasovať;

Y.  keďže v niektorých členských štátoch vedie regresná politika, pokiaľ ide o osoby so zdravotným postihnutím, poruchami učenia alebo duševnými chorobami, k odklonu od prístupu založeného na právach na začlenenie s cieľom úplného začlenenia týchto osôb do komunity k inštitucionálnejšiemu prístupu z minulosti, ktorý bol charakteristický väčšou segregáciou;

Z.  zdôrazňuje veľký potenciál odvetvia zdravotníckej a sociálnej starostlivosti v celej EÚ v oblasti zamestnanosti;

AA.  keďže mnohé pracovné miesta v zdravotníctve a v odvetví starostlivosti v niektorých členských štátoch sú slabo platené, často sa v nich neposkytujú riadne zmluvy ani iné základné pracovné práva a sú málo atraktívne z dôvodu veľkého rizika fyzického a emocionálneho stresu, hrozby vyčerpania a nedostatočných možností pracovného postupu; keďže toto odvetvie ponúka len málo priestoru na odbornú prípravu a navyše zamestnancami sú predovšetkým starší ľudia, ženy a migrujúci pracovníci; keďže starostlivosť v EÚ často poskytujú neformálni, neplatení poskytovatelia starostlivosti, ktorých možno takisto považovať za zraniteľnú skupinu vzhľadom na rastúci tlak na poskytovanie dômyselnejšej starostlivosti na vyššej technickej úrovni; keďže vo viacerých členských štátoch chýbajú kvalitné služby starostlivosti, ktoré sú dostupné pre všetkých bez ohľadu na príjem;

AB.  keďže prechod od inštitucionálnych ku komunitným formám starostlivosti si vyžaduje väčšiu podporu súvisiacu s bývaním, čo umožňuje zraniteľným ľuďom nezávislý život;

AC.  keďže mladí ľudia odchádzajúci zo zariadení starostlivosti, aby začali žiť nezávislým životom, sú obzvlášť vystavení chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

AD.  keďže čoraz väčší počet starších ľudí musí byť zaradený do zraniteľných skupín obyvateľstva;

AE.  keďže chudobní občania EÚ, ktorí sú občanmi iných členských štátov, a občania tretích krajín krytí systémom sociálneho zabezpečenia iného členského štátu sa môžu tiež stretnúť s veľkými ťažkosťami v prístupe k starostlivosti;

AF.  keďže všetci ľudia majú právo na životnú úroveň, ktorá umožňuje im a ich rodinám ochranu zdravia a blahobyt;

AG.  keďže je dôležité zdôrazniť význam občianskej spoločnosti a jej organizácií, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri oslovení vylúčených skupín;

AH.  keďže ochrana zdravia významne ovplyvňuje kvalitu, dĺžku a dôstojnosť ľudského života;

AI.  keďže v EÚ je ročne približne 10 % predčasných pôrodov (gestačný vek pod 37 týždňov) a keďže matky predčasne narodených detí často nemajú prístup k potrebným zdravotníckym službám na požadovanej úrovni, čo je skutočnosť, ktorá je ešte citeľnejšia z hľadiska rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom;

AJ.  keďže chudoba, neprimerané vzdelanie a nižšia úroveň sociálnej integrácie vedú k zlému zdravotnému stavu; keďže hlavnými prekážkami zdravotníckej starostlivosti zraniteľných skupín sú nedostatočné znalosti o systéme zdravotníckej starostlivosti a jeho nedostatočné pochopenie, administratívne problémy, nedostatočné znalosti prevencie chorôb a nedostatočný fyzický prístup k službám;

1.  vyzýva Komisiu, aby od členských štátov požadovala poskytnutie informácií o realizovaných úsporných opatreniach a posúdenie sociálneho vplyvu úsporných opatrení a aby sa do odporúčaní pre jednotlivé krajiny zahrnuli odporúčania zamerané na riešenie strednodobého a dlhodobého sociálneho a ekonomického vplyvu týchto opatrení; vyzýva Komisiu, aby podávala Parlamentu pravidelné súhrnné správy o výsledkoch tohto posudzovania; požaduje, aby sa proces európskeho semestra nezameriaval len na finančnú udržateľnosť systémov sociálneho zabezpečenia, ale aby zohľadňoval možné vplyvy aj na rozmer dostupnosti a kvality služieb starostlivosti;

2.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stimulovali a podporovali sociálne investície do sociálnych služieb, ako sú sektory zdravotníctva a starostlivosti a sociálny sektor, pretože tieto sektory sú veľmi dôležité vzhľadom na demografické zmeny a sociálne dôsledky krízy a majú veľký potenciál na tvorbu pracovných miest;

3.  je presvedčený, že potrebné reformy by mali riešiť kvalitu a efektívnosť zdravotníckej starostlivosti, zlepšiť prístup k správnej starostlivosti v správnom čase a na správnom mieste a pomôcť udržiavať zdravie ľudí a v čo najväčšej miere predchádzať bežným komplikáciám ochorení, ktorým možno zabraňovať;

4.  pripomína, že členské štáty sa dohodli na prijatí prístupu, ktorý bude znamenať posun od tzv. liečebných opatrení zameraných na symptómy vylúčenia a zlého zdravotného stavu smerom k „preventívnym“ opatreniam ako „stratégii na zlepšenie kvality života a zníženie záťaže v dôsledku chronických chorôb, chatrného zdravia a zdravotného postihnutia“(24); v tejto súvislosti zdôrazňuje dlhodobé náklady, ktoré vyplývajú z nečinnosti;

5.  domnieva sa, že v prípade ponechania zraniteľných jedincov bez prístupu k službám zdravotníckej starostlivosti alebo starostlivosti ide o šetrenie na nesprávnom mieste, pretože z dlhodobého hľadiska to môže mať negatívny vplyv na náklady na zdravotnícku starostlivosť, ako aj na zdravie jednotlivcov a verejné zdravie;

6.  domnieva sa, že mnohé krátkodobé opatrenia zamerané na znižovanie nákladov, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú, ako napríklad uhrádzanie poplatkov za zdravotnícku starostlivosť vopred, vyššie čisté výdavky alebo vylúčenie zraniteľných skupín z prístupu k starostlivosti, sa v plnej miere neposudzovali z hľadiska ich širších sociálnych a hospodárskych dôsledkov alebo potenciálne diskriminačného účinku a dlhodobých následkov vrátane nebezpečenstiev pre verejné zdravie a možných dôsledkov pre priemernú dĺžku života; zdôrazňuje skutočnosť, že tieto opatrenia majú neúmerný nepriaznivý vplyv na zraniteľné skupiny;

7.  považuje za poľutovaniahodné, že v dôsledku sociálnych stigiem spájaných s určitými ochoreniami sa jednotlivci bránia vyhľadaniu potrebnej starostlivosti, a napríklad prenosné choroby tak môžu zostávať neliečené, čo má za následok ohrozenie verejného zdravia;

8.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že postupy zadržiavania a ohlasovacie povinnosti krajín spojené s presadzovaním zákonov o prisťahovalectve majú neúmerný vplyv na možnosti migrantov bez dokladov získať lekársku starostlivosť(25);

9.  uznáva, že existuje úzky vzťah medzi mnohými zraniteľnými miestami, skúsenosťou s inštitucionálnou starostlivosťou, nedostatočným prístupom ku kvalitnej komunitnej starostlivosti a z toho vyplývajúcim bezdomovstvom; pripomína, že služby starostlivosti a zdravotníckej starostlivosti môžu zohrávať dôležitú úlohu v prevencii a riešení chudoby a sociálneho vylúčenia vrátane extrémnych foriem, ako je bezdomovstvo; zdôrazňuje, že skupiny reprezentujúce viacero faktorov zraniteľnosti, ako sú Rómovia, osoby bez platného povolenia na pobyt alebo bezdomovci, sú vystavení ešte väčšiemu riziku, že budú vynechaní z kampaní o predchádzaní rizika, zo skríningu a z ošetrovania;

10.  poukazuje na dlhodobý negatívny vplyv obmedzovania výdavkov na opatrenia preventívnej starostlivosti v čase krízy; domnieva sa, že preventívne opatrenia, ak sa už musia obmedziť, by sa mali aspoň obnoviť na predošlú úroveň, aby sa tak zachovala kontinuita a nezničila infraštruktúra; zdôrazňuje, že hospodárska a finančná kríza a takzvané úsporné politiky uložené niektorým členským štátom by nemali byť príčinou nedostatočných investícií do služieb národného zdravia, ale že vzhľadom na ich dôležitosť a podstatný význam by sa naopak malo vyvinúť úsilie o konsolidáciu týchto služieb tak, aby napĺňali potreby spoločnosti, a najmä jej najzraniteľnejších skupín;

11.  domnieva sa, že úsporné opatrenia by za žiadnych okolností nemali zbavovať občanov prístupu k základným sociálnym a zdravotníckym službám ani narúšať inováciu a kvalitu pri poskytovaní sociálnych služieb a nemali by viesť k zvráteniu pozitívnych trendov pri formulovaní politík;

12.  vyzýva členské štáty, aby podporovali nábory do služieb sociálnej starostlivosti a aby pracovali na zvyšovaní atraktívnosti tohto sektora ako životaschopnej kariérnej možnosti pre mladých ľudí;

13.  zdôrazňuje, že sa zvyšuje počet občanov EÚ žijúcich mimo svojej vlastnej krajiny v inej krajine EÚ, ktorí nemajú žiadne zdravotné poistenie, napr. z dôvodu nezamestnanosti alebo neplatného povolenia na pobyt; zdôrazňuje skutočnosť, že občania EÚ krytí zdravotným poistením v inej krajine EÚ majú často ťažkosti s prístupom k starostlivosti, lebo musia za ňu platiť vopred;

14.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že osoby so zdravotným postihnutím v rámci celej EÚ sú neúmerne zasiahnuté znižovaním verejných výdavkov, v dôsledku čoho prichádzajú o podporné služby, ktoré im umožňujú nezávislý život v spoločenstve;

15.  domnieva sa, že táto situácia vedie k zvýšeniu počtu ľudí, ktorí dlhodobo žijú v zariadeniach ústavnej starostlivosti, a k ďalšiemu sociálnemu vylúčeniu osôb so zdravotným postihnutím v EÚ, čo je priamym porušením záväzkov EÚ v rámci Dohovoru OSN o práve osôb so zdravotným postihnutím a Európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020;

16.  zdôrazňuje, že starostlivosť pre osoby so zdravotným postihnutím by sa mala poskytovať tak, aby bola prístupná z hľadiska nielen infraštruktúry, ale aj komunikácie, čo je osobitne dôležité v prípade osôb s duševným postihnutím (problémy s učením); zdôrazňuje potrebu stimulovania odbornej prípravy poskytovateľov starostlivosti a praktických lekárov na poskytovanie starostlivosti prístupným spôsobom;

17.  domnieva sa, že akékoľvek znižovanie výdavkov na služby starostlivosti a podporné služby pre mladých ľudí alebo iné zraniteľné skupiny môže viesť k ohrozeniu aktuálnych politík EÚ v oblasti aktívneho začleňovania; zdôrazňuje, že vysoká miera nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi vyvíja čoraz väčší tlak na všetky druhy sociálnych služieb, v čom by mohli pomôcť cielené opatrenia;

18.  konštatuje, že z dôvodu zvyšujúcej sa nezamestnanosti a dlhodobej nezamestnanosti vplyvom krízy veľká časť našich spoluobčanov – dlhodobo nezamestnaných a nimi vyživovaných osôb – nemá prístup k systému verejného zdravotníctva, sociálneho zabezpečenia a zdravotníckej starostlivosti; vyzýva členské štáty, najmä tie s najvyššou mierou nezamestnanosti, aby účinne a rýchlo riešili tento závažný problém prijatím potrebných opatrení;

19.  víta odporúčanie Komisie z 20. februára 2013 s názvom Investície do detí: prelomenie kolobehu znevýhodňovania; uznáva, že investície do detí v ranom veku sú dôležité a nákladovo efektívne z hľadiska rozvoja ich úplného potenciálu; uznáva, že investície do vysoko kvalitných sociálnych služieb majú zásadný význam z hľadiska rozvoja primeraných a účinných služieb ochrany detí a vytvorenia komplexných stratégií prevencie; pripomína význam prijatia celoživotnej perspektívy a podpory zdravia, prevencie a včasnej diagnózy; zdôrazňuje, že nedávna pandémia osýpok ukázala, aké dôležité je bezplatné očkovanie detí pre verejné zdravie;

20.  uznáva obrovský sociálny a ekonomický prínos rodinných príslušníkov, ktorí pracujú ako opatrovatelia a dobrovoľníci (neformálni poskytovatelia starostlivosti), a rastúcu zodpovednosť, ktorá sa na nich kladie v dôsledku obmedzovania poskytovaných služieb alebo zvyšovania nákladov na ne; domnieva sa, že úsporné opatrenia by nemali viesť k ďalšiemu preťažovaniu neformálnych poskytovateľov starostlivosti; zdôrazňuje význam uznávania kvalifikácie opatrovateľov a zaručenia vysokej kvality ich práce; vyzýva na primeranú podporu a pomoc pre rodinných príslušníkov, ktorí pracujú ako opatrovatelia, z hľadiska spojenia starostlivosti s kariérou, a domnieva sa, že čas venovaný poskytovaniu starostlivosti sa musí započítavať do nároku na dôchodok; zdôrazňuje, že väčšina služieb starostlivosti v EÚ sa poskytuje neformálne, t. j. prostredníctvom rodinných príslušníkov a dobrovoľníkov, a vyzýva Komisiu, členské štáty a sociálnych partnerov, aby zlepšili oceňovanie a finančné ohodnocovanie za tento prínos;

21.  uznáva, že čoraz viac žien má platené zamestnanie (hoci zarábajú o 18 % menej ako muži), a zároveň ženy sú stále pomerne často opatrovateľkami (78 % všetkých opatrovateľov sú ženy), čo sťažuje dosiahnutie uspokojivej rovnováhy medzi prácou a súkromím; je presvedčený, že, vo všeobecnosti, pružné pracovné možnosti sú dôležité na uspokojivé spojenie práce a starostlivosti; vyjadruje znepokojenie nad nepriaznivým vplyvom obmedzovania poskytovania služieb alebo zvyšovania nákladov na úroveň zamestnanosti medzi ženami, rovnováhu medzi prácou a súkromím, rodovú rovnosť a zdravé starnutie;

22.  pripomína, že EÚ identifikovala sektor starostlivosti ako oblasť potenciálneho rastu zamestnanosti a Parlament identifikoval potrebu lepších miezd a odbornej prípravy s cieľom zatraktívniť tento sektor z hľadiska pracovného postupu a zlepšiť kvalitu týchto služieb; poukazuje na citeľný nedostatok pracovníkov v niektorých častiach sektora zdravotníctva a poskytovania starostlivosti a vyzýva členské štáty, aby medzi mladými ľuďmi podporovali odbornú prípravu na starostlivosť, ako aj opatrenia na školenia, ktoré môžu ošetrovateľom a poskytovateľom starostlivosti pomôcť pri lepšom chápaní potrieb príjemcov starostlivosti;

23.  zdôrazňuje rastúci význam poskytovania mobilných služieb s cieľom priniesť služby tým, ktorí ich požadujú, v mestských aj vidieckych oblastiach;

24.  zdôrazňuje cenný prínos dobrovoľníckeho sektora v oblasti starostlivosti o starších ľudí, ktorí potrebujú starostlivosť, a v prípade potreby o izolovaných jednotlivcov, ktorí žijú osamote;

25.  oceňuje skutočnosť, že európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na aktívne a zdravé starnutie (EIP) bolo poverené riešením úloh vyplývajúcich zo starnutia obyvateľstva; to zahrnuje aj cieľ do roka 2020 predĺžiť dĺžku života občanov EÚ v zdraví o dva roky; ide tiež o snahu dosiahnuť pre Európu trojnásobne výhodnú situáciu:

   i) zlepšením zdravia a kvality života starších ľudí,
   ii) zlepšením udržateľnosti a účinnosti systémov poskytovania starostlivosti a
   iii) vytváraním rastu a trhových príležitostí pre podniky;

26.  uznáva úlohu, ktorú zohrávajú tretí sektor a dobrovoľnícke organizácie, domnieva sa však, že by sa tým nemala nahrádzať zodpovednosť štátu za poskytovanie vysoko kvalitných, účinných, spoľahlivých a cenovo prijateľných služieb starostlivosti, ktoré dostupné pre všetkých ako verejný majetok s finančnou podporou z verejných zdrojov;

27.  zdôrazňuje európsky rámec pre kvalitu dlhodobej starostlivosti, ktorý poskytuje zásady a usmernenia pre dôstojnosť a zdravý život starších ľudí, ktorí potrebujú starostlivosť, a ktorý bol zverejnený ako súčasť projektu Komisie WeDO(26);

28.  vyzýva členské štáty, aby zlepšili zdravotnú gramotnosť a poskytli vhodné informácie o dostupných službách pre zraniteľné skupiny obyvateľstva, ktoré často len ťažko nachádzajú prístup k službám, ktoré potrebujú; rovnako dôležité je tiež zapojenie príjemcov a poskytovateľov starostlivosti do procesov rozhodovania, ktoré sa ich týkajú;

Odporúčania

29.  vyzýva Komisiu, aby získala porovnateľné a aktuálne údaje o prístupe k starostlivosti v podobe základnej analýzy;

30.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci so všetkými dôležitými zainteresovanými subjektmi monitorovali, ktoré vnútroštátne politiky sú v rozpore s cieľom obmedzovania chudoby do roku 2020, a aby sa tejto problematike venovali v rámci svojich národných plánov reformy; vyzýva členské štáty, aby osobitnú pozornosť venovali najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva, odstránili prekážky v prístupe, zvyšovali a posilňovali záujem verejnosti a včasné preventívne opatrenia s cieľom vrátiť sa k prístupu založenému na právach a zabrániť dlhodobým škodám a nákladom vyplývajúcim z nečinnosti;

31.  vyzýva Komisiu, sociálnych partnerov a členské štáty, aby postupovali na základe zistení analýzy o silných a slabých miestach Európskeho roka aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami 2012;

32.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby spolupracovali pri úsilí o realizáciu maximálneho počtu programov s cieľom zvýšiť v súvislosti s mobilitou zdravotné normy u najzraniteľnejších, najmä detí a mladých ľudí, čo sa v EÚ uznáva ako základné právo;

33.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala nesúlad, ktorý by mohol vzniknúť medzi právami na sociálne zabezpečenie podľa nariadenia (ES )č. 883/2004(27) a fungovaním smernice 2004/38/ES(28) s cieľom odporučiť zmeny, ktoré môžu byť potrebné na vyplnenie medzier v pokrytí;

34.  naliehavo vyzýva Komisiu a všetky členské štáty, aby stanovili priority, odstránili rozdiely medzi mužmi a ženami a zabezpečili ženám účinný prístup k zdravotníckym službám a plánovanému rodičovstvu a aby takisto venovali osobitnú pozornosť ostatným zraniteľným a znevýhodneným skupinám, ktoré potrebujú sociálnu ochranu v oblasti zdravia;

35.  vyzýva Komisiu, aby do dohôd s krajinami prijímajúcimi finančnú pomoc zahrnula sociálne záruky v oblasti ochrany služieb starostlivosti a sociálnych služieb a systémov sociálnej ochrany; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby s cieľom uľahčiť prístup k starostlivosti rozvíjali využívanie nových technológií, ako je telemedicína;

36.  vyzýva Komisiu, aby podporovala rovnosť v prístupe k vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve a aby na tieto služby zabezpečila primeranú finančnú podporu;

37.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby poskytovali komunitné služby deťom so zdravotným postihnutím;

38.  vyzýva členské štáty, aby identifikovali a odstránili prekážky a bariéry v prístupe osôb so zdravotným postihnutím k verejnej doprave, službám a informáciám;

39.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stanovili priority s cieľom vyplniť medzery a zabezpečiť účinný prístup k zdravotníckym službám pre zraniteľné skupiny vrátane chudobných žien, migrantov a Rómov v oblasti sociálnej zdravotnej ochrany zabezpečením dostupnosti, finančnej dostupnosti a kvality zdravotníckej starostlivosti, ako aj efektívnej a účinnej organizácie a primeraného financovania vo všetkých zemepisných oblastiach;

40.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na podporu zdravia a prevencie chorôb tým, že zabezpečia bezplatnú, všestrannú a kvalitnú zdravotnícku starostlivosť pre najviac znevýhodnené skupiny, pričom osobitnú pozornosť treba venovať primárnej zdravotníckej starostlivosti, preventívnemu lekárstvu, prístupu k diagnózam, liečbe a rehabilitácii; vyzýva na zabezpečenie prostriedkov potrebných na vyriešenie hlavných problémov verejného zdravotníctva, s ktorými sa ženy stretávajú, ako aj na zaručenie práva na sexuálne a reprodukčné zdravie, na zdravotnícke služby pre ženy, ktoré sú obeťami násilia, a na zdravotnú starostlivosť pre deti;

41.  vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s Komisiou väčšmi zohľadnili prepojenie medzi telesným a duševným zdravím na jednej strane a nezamestnanosťou a neistotou pracovných miest na druhej strane – ktoré kríza odhalila ako dôležitý jav –, aby sa mohlo zaviesť riadne plánovanie s cieľom predchádzať a riešiť škodlivé dôsledky tohto druhu;

42.  dôrazne odporúča, aby členské štáty posilnili svoje zdravotnícke služby v oblasti prevencie a primárnej zdravotníckej starostlivosti, zamerali sa na zlepšenie zdravia žien a ich prístupu k starostlivosti, najmä žien žijúcich v oblastiach vzdialených od mestských centier, ako aj na opatrenia pre najznevýhodnenejšie skupiny – deti a mladých ľudí, starších ľudí, osoby zo zdravotným postihnutím, nezamestnaných a bezdomovcov, a zabezpečili tak právo na pravidelné lekárske prehliadky pre všetkých;

43.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby považovali starostlivosť o matky a novorodencov, najmä v prípade predčasných pôrodov, za prioritu verejného zdravia a aby to zapracovali do európskych a národných stratégií v oblasti verejného zdravia;

44.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby organizovali potrebné vzdelávacie kurzy a kurzy ďalšej odbornej prípravy pre všetkých zdravotníckych odborníkov pracujúcich na jednotkách starostlivosti pred počatím, starostlivosti o matky a novorodencov s cieľom zabrániť predčasným pôrodom a znížiť počet chronických ochorení ovplyvňujúcich tieto predčasné pôrody;

45.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primeranú pomoc ženám počas tehotenstva a po jeho skončení a počas dojčenia, a to zabezpečením bezplatnej starostlivosti a konzultačných služieb v prípade potreby a primeranej výživy, najmä ženám, ktoré ohrozuje chudoba a sociálne vylúčenie z dôvodu súčasnej hospodárskej krízy;

46.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby vyvinuli vhodné štruktúry, v ktorých ľuďom ponúknu zdravotné a sociálne konzultácie, aby bolo možné lepšie zohľadniť životné podmienky najchudobnejších;

47.  vyzýva členské štáty, aby poskytovali prístupné a jasné informácie o právach migrantov vo všetkých relevantných jazykoch vrátane rómskeho;

48.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia proti trestným činom z nenávisti a aby presadzovali antidiskriminačné politiky, a to v prípade potreby tak, že posilnia svoje vnútroštátne antidiskriminačné orgány a budú podporovať odbornú prípravu v rámci verejných orgánov;

49.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby uplatňovali článok 19 ZFEÚ a prijali smernicu, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženstvo alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu s cieľom zakázať diskrimináciu na základe náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku či sexuálnej orientácie(29), a presadzovali zásadu rovnakého zaobchádzania v oblastiach sociálnej ochrany vrátane sociálneho zabezpečenia a zdravotníckej starostlivosti, vzdelávania a poskytovania prístupu k tovarom a službám, ktoré sú bežne dostupné pre verejnosť, vrátane ubytovania;

50.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali posúdenie vplyvov s cieľom zabezpečiť, aby prijaté opatrenia, ktoré by mohli ovplyvniť najzraniteľnejších obyvateľov, boli v súlade so zásadami uvedenými v Charte základných práv EÚ a v súlade so smernicou 2000/43/ES, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod(30);

51.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby predchádzali bezdomovstvu, poskytovali potrebnú starostlivosť ľuďom bez domova a aby vo svojich právnych predpisoch bezdomovstvo nekriminalizovali;

52.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že všetky politiky alebo programy financovania určené na podporu sociálnej inovácie a/alebo služieb spojených s poskytovaním starostlivosti sa budú zameriavať na tie služby, ktoré najlepšie napĺňajú sociálne potreby a zvyšujú kvalitu života ľudí, a že sa budú vypracúvať v úzkej spolupráci a po konzultácii s organizáciami, ktoré obhajujú a zastupujú zraniteľné skupiny obyvateľstva;

53.  poukazuje na rozsah Iniciatívy pre sociálne podnikanie z dielne Parlamentu a zdôrazňuje význam sociálneho hospodárstva, ktoré môže spolu so sociálnymi podnikmi účinne posilniť rýchlo rastúcu oblasť zdravotníckej a sociálnej starostlivosti;

54.  naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby spolupracovali s Parlamentom na posilnení financovania programov, ktoré sú zacielené na zraniteľné skupiny, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala všetky možné opatrenia na zabezpečenie plného využitia prostriedkov Európskeho sociálneho fondu, Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby a ďalších príslušných nástrojov zameraných na potreby zraniteľných osôb alebo osôb ohrozených vylúčením, aby podporovala úsilie členských štátov o splnenie cieľa obmedzovania chudoby stanoveného v rámci stratégie Európa 2020 a aby podporovala inovácie a kvalitu v sektore zdravotníctva a starostlivosti; zdôrazňuje dôležitosť súvisiacich finančných nástrojov, ako je program EÚ pre sociálne zmeny a európsky fond sociálneho podnikania;

55.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala súbor objektívnych aj subjektívnych ukazovateľov na meranie a pravidelné zverejňovanie materiálnych aj nemateriálnych zložiek kvality života vrátane sociálnych ukazovateľov na doplnenie európskych a vnútroštátnych ukazovateľov HDP a nezamestnanosti, a teda na meranie pokroku spoločnosti a nie len hospodárskeho rozvoja;

56.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby výslovne uznali neoceniteľný prínos neformálnych poskytovateľov starostlivosti; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zaviedli a zachovali cielené podporné opatrenia pre opatrovateľov a oblasť dobrovoľníctva v záujme zabezpečenia osobnejších, kvalitnejších a nákladovo efektívnejších opatrení, napr. opatrení umožňujúcich zladenie pracovného a rodinného života, uľahčujúcich lepšiu spoluprácu a koordináciu medzi neformálnymi a formálnymi poskytovateľmi starostlivosti a zabezpečujúcich primerané politiky sociálneho zabezpečenia a odbornú prípravu pre poskytovateľov starostlivosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pripravili súdržný rámec pre všetky typy dovoleniek pri starostlivosti; vyzýva Komisiu, aby navrhla smernicu o opatrovateľských dovolenkách v súlade so zásadou subsidiarity, ako sa stanovuje v zmluvách;

57.  vyzýva členské štáty, aby poskytovali presné a ľahko zrozumiteľné informácie o nárokoch na starostlivosť v relevantných jazykoch a formátoch a aby ich sprístupnili širokej verejnosti;

58.  vyzýva Komisiu, členské štáty a sociálnych partnerov, aby vypracovali jasné definície odborných profilov v sektore starostlivosti, ktoré umožnia presné vymedzenie práv a povinností;

59.  vyzýva členské štáty, aby začlenili všetky potenciálne subjekty na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni vrátane sociálnych partnerov do iniciatív týkajúcich sa prevencie, zdravotníckych a sociálnych služieb;

60.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby podporovali programy odborného vzdelávania požadované sektorom starostlivosti a podpory a aby ponúkali štipendiá ľuďom, ktorí sa venujú príslušnému štúdiu;

61.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporila kampaň s cieľom získavania mladých ľudí a zlepšovania obrazu sektora starostlivosti ako zamestnávateľa v očiach verejnosti;

62.  požaduje dodržiavanie práv zamestnancov pracujúcich v sektore starostlivosti vrátane práva na slušný príjem a slušné podmienky a práva stať sa členom odborovej organizácie alebo vytvoriť odborovú organizáciu s právami kolektívneho vyjednávania;

63.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby podporovali vnútroštátne, regionálne a miestne orgány pri vypracúvaní udržateľných systémov financovania služieb starostlivosti a pri vytváraní školiacich a preškoľovacích systémov pre pracovníkov za pomoci financovania z ESF;

64.  nalieha vyzýva sociálnych partnerov, aby rozvinuli formálny sociálny dialóg o sektore služieb starostlivosti;

o
o   o

65.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 180, 19.7.2000, s. 22.
(2) Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 12.
(3) Ú. v. EÚ C 9 E, 15.1.2010, s. 11.
(4) Ú. v. EÚ C 212 E, 5.8.2010, s. 23.
(5) Ú. v. EÚ C 76 E, 25.3.2013, s. 16.
(6) Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 57.
(7) Ú. v. EÚ C236 E, 12.8.2011, s. 79.
(8) Ú. v. EÚ C 351 E, 2.12.2011, s. 29.
(9) Ú. v. EÚ C70 E, 8.3.2012, s. 19.
(10) Ú. v. EÚ C33 E, 5.2.2013, s. 188.
(11) Ú. v. EÚ C199 E, 7.7.2012, s. 112.
(12) Ú. v. EÚ C199 E, 7.7.2012, s. 25.
(13) Ú. v. EÚ C51 E, 22.2.2013, s. 101.
(14) Ú. v. EÚ C131 E, 8.5.2013, s. 9.
(15) Prijaté texty, P7_TA(2013)0053.
(16) Ú. v. EÚ C259 E, 29.10.2009, s. 19.
(17) Ú. v. EÚ C169 E, 15.6.2012, s. 139.
(18) FRA: Nelegálni migranti: prístup k zdravotníckej starostlivosti v 10 členských štátoch EÚ, október 2011, http://fra.europa.eu/en/publication/2012/migrants-irregular-situation-access-healthcare-10-european-union-member-states.
(19) Eurofound (2012), Tretí európsky prieskum kvality života – Kvalita života v Európe: Vplyv krízy, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg - http://www.eurofound.europa.eu/publications/htmlfiles/ef1264.htm.
(20) Eurofound (2012) Služby dlhového poradenstva pre domácnosti v Európskej únii, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg - http://www.eurofound.europa.eu/publications/htmlfiles/ef1189.htm.
(21) Eurofound (2012) Životné podmienky Rómov: subštandardné bývanie a zdravotný stav, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg - http://www.eurofound.europa.eu/pubdocs/2012/02/en/1/EF1202EN.pdf.
(22) Eurofound (2012) Aktívne začleňovanie mladých ľudí so zdravotnými problémami alebo zdravotným postihnutím, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg - http://www.eurofound.europa.eu/areas/socialcohesion/illnessdisabilityyoung.htm.
(23) Pozri napríklad článok 5 španielskeho kráľovského výnosu č. 16/2012 z 20. apríla 2012, ktorý nadobudol účinnosť 28. decembra 2012. K dispozícii na adrese: http://noticias.juridicas.com/base_datos/Admin/rdl16-2012.html#a5.
(24) Závery Rady o zdravom a dôstojnom starnutí, 2980. zasadnutie Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti, november 2009.
(25) V usmerneniach FRA Zadržiavanie nelegálnych migrantov – úvahy o základných právach sa navrhujú pre členské štáty kľúčové zásady týkajúce sa postupov zisťovania a ohlasovania nelegálnych migrantov v zdravotníckych zariadeniach a v ich blízkosti: http://fra.europa.eu/sites/default/files/document-on-apprehensions_1.pdf.
(26) Projekt WeDO s podporou Európskej komisie (2010-2012) bol vedený riadiacou skupinou zloženou z 18 partnerských organizácií v 12 členských štátoch. Spoločným záujmom všetkých partnerských organizácií bolo a stále zostáva zlepšovanie kvality života starších ľudí, ktorí potrebujú starostlivosť.
(27) Ú. v. ES L 166, 30.4.2004, s. 1.
(28) Ú. v. ES L 158, 30.4.2004, s. 77.
(29) COM(2008)0426.
(30) Ú. v. EÚ L 180, 19.7.2000, s. 22.


Hybridná televízia („Connected TV“)
PDF 246kWORD 95k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2013 o hybridnej televízii (Connected TV) (2012/2300(INI))
P7_TA(2013)0329A7-0212/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 10 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach,

–  so zreteľom na články 11 a 8 Charty základných práv Európskej únie,,

–  so zreteľom na Protokol o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch pripojený k Amsterdamskej zmluve, ktorá mení Zmluvu o Európskej únii, zmluvy o založení Európskych spoločenstiev a niektoré súvisiace akty,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z 20. októbra 2005,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách)(1),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica)(2) zmenenú a doplnenú smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby)(4) zmenenú a doplnenú smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009(5),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení (prístupová smernica)(6) zmenenú a doplnenú smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (smernica o povolení)(7) zmenenú a doplnenú smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov(8),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode)(9),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúcu sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách)(10), zmenenú a doplnenú smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na verejnoprávne vysielanie(11),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady 98/560/ES z 24. septembra 1998 o rozvoji konkurencieschopnosti európskeho priemyslu audiovizuálnych a informačných služieb prostredníctvom podpory vnútroštátnych rámcov zameraných na dosiahnutie porovnateľnej a účinnej úrovne ochrany neplnoletých osôb a ľudskej dôstojnosti(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2010 o internete vecí(13),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A7-0212/2013),

A.  keďže televízne prijímače boli pôvodne vyvinuté na príjem lineárnych rozhlasových signálov, keďže audiovizuálny obsah na základe svoje sugestívnosti vyvoláva aj v digitálnom prostredí u publika veľmi veľkú pozornosť v porovnaní s inými elektronickými mediálnym službami a keďže ich zásadný význam pre tvorbu subjektívnej a verejnej mienky zostáva aj naďalej zachovaný;

B.  keďže audiovizuálne mediálne služby sú rovnako kultúrne, ako aj ekonomické služby, ktoré majú mimoriadny význam pre spoločnosť a demokraciu ako vektory identít, hodnôt a názorov, a preto sú v čoraz konvergentnejšom svete potrebné osobitné predpisy;

C.  keďže dlho očakávaná technická konvergencia médií sa stala skutočnosťou, najmä v prípade vysielania a internetu, pričom európska politika v oblasti médií, kultúry a sietí musí regulačný rámec prispôsobiť týmto novým podmienkam a zabezpečiť zavedenie a vykonávanie jednotnej úrovne regulácie, a to aj so zreteľom na nových účastníkov na trhu z Európskej únie a tretích krajín;

D.  keďže za posledných 25 rokov nastal rýchly rozvoj internetu a keďže inteligentné zariadenia, ktoré sa objavili na trhu, viedli k zmene návykov a spôsobu sledovania televízie;

E.  keďže zatiaľ čo sa zvyšuje množstvo zariadení napojených na internet, tradičné služby zostávajú stále populárne;

F.  keďže lineárne aj nelineárne audiovizuálne služby sa zobrazujú na rovnakej obrazovke ako mnoho ďalších komunikačných služieb, možno ich už nerušene kombinovať a zároveň paralelne vnímať;

G.  keďže osobitný spoločenský význam lineárnych televíznych a mediálnych služieb znamená, že v budúcnosti bude pre médiá aj naďalej potrebný nezávislý regulačný rámec, keďže je to jediný spôsob, ako náležite zohľadniť túto dôležitú úlohu a zabezpečiť rôzne stanoviská, a to aj v prípade médií v členských štátoch;

H.  keďže nástup hybridnej televízie otriasol tradičným hodnotovým reťazcom a vyžaduje si vypracovanie novej stratégie;

I.  keďže napredovanie technologického rozvoja nevyhnutne vedie k čiastočne iba zdanlivo väčšej autonómii používateľov, a je preto čoraz dôležitejšie zaistiť ochranu výlučných práv a integrity obsahu;

J.  keďže sa rozširujú možnosti šírenia (interaktívnych) služieb online, ktoré majú úžitok za dosahu televíznych služieb, a keďže 100 % širokopásmové pokrytie je nevyhnutné na zvýšenie záujmu spotrebiteľov o hybridné spôsoby príjmu;

K.  keďže vzhľadom na nárast konvergencie médií sa pojem hybridnej televízie vykladá dynamickým, technologicky neutrálnym a komplexným spôsobom s cieľom pokryť všetky zariadenia vrátane mobilných zariadení, ktoré umožňujú prístup k lineárnemu a nelineárnemu mediálnemu obsahu, službám v oblasti pokrytia a ostatným aplikáciám na jednom a tom istom zariadení alebo obrazovke, čím sa prepojí svet vysielania a svet internetu;

L.  keďže v zbližujúcom sa mediálnom svete sa konkurenčný boj čoraz viac vedie skôr o pozornosť používateľov a nie o prenosové kapacity, keďže pri zvyšujúcom sa počte služieb bude čoraz ťažšie dosiahnuť používateľa a keďže že pre úspešnosť služieb bude s najväčšou pravdepodobnosťou rozhodujúca ich rýchla vyhľadateľnosť, zoznam a odporúčanie;

M.  keďže súčasné ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách – smernica o AVMS) sa zakladajú na zásade technologickej neutrality, zatiaľ nezohľadňujú tento napredujúce zlučovanie technológií a keďže najmä ustanovenie o rozčlenení, ktoré rozlišuje medzi televíznym programom (vrátane webcastingu a živých internetových prenosov) a vyžiadanými audiovizuálnymi službami, by mohlo v terajšej podobe postupne stratiť význam, hoci na tom istom prijímači sú k dispozícii rôznym spôsobom regulované informačné a komunikačné služby vrátane tých, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti smernice o mediálnych službách (smernice o AVMS), ale smernice o elektronickom obchode, alebo v prípade služieb poskytovaných mimo Európy, nie sú zahrnuté v žiadnych nariadeniach EÚ o médiách, čo môže viesť k nerovnakým podmienkam hospodárskej súťaže a neprípustným rozdielom pri ochrane užívateľa a rovnako môže vyvolávať nové otázky ohľadom prístupu, spôsobu šírenia a vyhľadateľnosti obsahu bez ohľadu na druh média;

N.  keďže títo noví poskytovatelia služieb budú pri získavaní exkluzívneho obsahu priamo konkurovať tradičným subjektom v tomto sektore aj na európskom trhu, a to aj v prípade ponuky nových služieb;

O.  keďže regulačné ciele smernice o audiovizuálnych službách, najmä zabezpečenie a podpora plurality názorov a médií, ochrana ľudskej dôstojnosti a ochrana mládeže, ako aj podpora poskytovateľov mediálnych služieb s cieľom zaistiť dostupnosť pre zrakovo a sluchovo postihnuté osoby a zaručiť spravodlivú hospodársku súťaž a tiež regulácia reklamy založená na kvalite a obsahu, si v zásade zachovávajú svoj spoločenský význam a svoje regulačné opodstatnenie, ale keďže účinnosť a vykonateľnosť týchto ochranných predpisov zároveň čoraz viac naráža na hranice z dôvodu otvorených možností využitia vyplývajúcich z hybridných systémov príjmu;

P.  keďže vysoko kvalitné hybridné televízne služby možno poskytovať iba vtedy, ak telekomunikační operátori poskytnú dostatočne rýchle spojenie medzi vysielajúcimi servermi a predplatiteľmi;

Q.  keďže rozsah možných použití, ktoré ponúkajú hybridné zariadenia, spochybňuje hlavné zásady smernice o audiovizuálnych mediálnych službách, ako je povinné oddeľovanie reklamy a programov, a pravidlá o zaraďovaní reklamy;

R.  keďže samotná, a náhodná, dostupnosť veľkého počtu služieb nevedie automaticky k zaručeniu uvedených regulačných cieľov, a preto treba posúdiť, či je aj naďalej na dosiahnutie cieľov potrebný konkrétny regulačný rámec a či by tento rámec mohol už od začiatku zabrániť možným chybám vo vývoji;

S.  keďže sa hybridná televízia postupne čoraz viac etabluje, bežná televízia a internet sa môžu zlúčiť rovnako ako sa pred niekoľkými rokmi zlúčili mobilné telefóny a internet;

T.  keďže by sa mali podporovať všetky prostriedky na prispôsobenie sa trhu s cieľom uprednostniť budovanie a inováciu v Európe;

U.  keďže rozvoj hybridných systémov kombinujúcich televíziu a internet umožní používateľom bez rozdielu prechádzať medzi televíznymi kanálmi a internetom vrátane webových stránok, ktoré nezákonne ponúkajú audiovizuálny obsah;

V.  keďže sa preukázalo, že neutralita internetu nie je dostatočne zabezpečená pomocou transparentnosti a hospodárskej súťaže;

W.  keďže zásada vysielajúcej krajiny v pôvodnej smernici o televízii bez hraníc predstavuje míľnik pre slobodu informácií a rozvoj spoločného trhu so službami, keďže členské štáty sa zaviazali, že budú dodržiavať kvalitu minimálnych štandardov, pričom na druhej strane zaviedli zásadu krajiny pôvodu v podobe zásady vysielajúcej krajiny;

1.  vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila, do akej miery je nutné prepracovať smernicu o audiovizuálnych mediálnych službách a ostatné súčasné požiadavky stanovené v nariadeniach týkajúcich sa sietí a médií (napr. telekomunikačný balík) so zreteľom na pravidlá vyhľadateľnosti a nediskriminačného prístupu k platformám pre poskytovateľov obsahu a vývojárov obsahu, ako aj pre používateľov, čím sa rozšíri koncepcia platforiem s cieľom prispôsobiť existujúce nástroje novým modelom; keďže by sa malo zaručiť, že spotrebitelia budú môcť využívať väčší výber a prístup k audiovizuálnym mediálnym službám, a že poskytovatelia obsahu budú mať väčšie možnosti výberu pri distribúcii svojho obsahu pri súčasnom zachovaní kontaktu s publikom;

2.  zastáva názor, že v prípade regulačných opatrení pre prevádzkovateľov platforiem je potrebné zabezpečiť nediskriminačný prístup k týmto platformám v záujme rovnakej účasti vysielajúcich staníc a iných, často aj malých prevádzkovateľov na trhu;

3.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uplatnili pojem vymedzený v článku 1 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách (smernica o AVMS) tak, aby potreba regulácie zo strany členských štátov silnejšie nadväzovala na sociálno-politické osobitné črty a potenciál služieb, predovšetkým na ich význam pre tvorbu mienky a rôznorodosť názorov, ako aj na redakčnú zodpovednosť;

4.  vyzýva Komisiu, aby so zreteľom na rozdielnu pôsobnosť medzi mediálnymi službami, za ktoré sa preberá redakčná zodpovednosť, a ostatným obsahom zvážila, či je prísnejšia regulácia televíznych platforiem ešte stále primeraná a potrebná, alebo či postačuje všeobecný zákaz diskriminácie;

5.  vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na prípadnú revíziu smernice 2010/13/EÚ alebo na budúce právne predpisy pokračovala vo svojom úsilí o zabezpečenie slobody tlače;

6.  vyzýva Komisiu, aby na základe výsledkov svojho konzultačného postupu „Príprava na plne konvergovaný audiovizuálny svet: rast, tvorba a hodnoty“ navrhla, ktoré regulačné mechanizmy s prihliadnutím na zbližovanie sú ešte potrebné a zmysluplné a ktoré by sa mali možno vytvoriť, aby sa vytvorili rovnaké konkurenčné podmienky pre všetkých poskytovateľov obsahu a služieb s prihliadnutím na minimálne požiadavky a pri dodržaní doterajších ústredných regulačných cieľov, aby sa zaručila spravodlivá hospodárska súťaž pre poskytovateľov obsahu a aby s a používateľovi zaručili čo najväčšie výhody a rovnosť šancí pri úplne transparentnom a nediskriminačnom výbere z kvalitnej a pestrej ponuky s osobitným dôrazom na zachovanie bezplatných služieb a služieb verejnoprávnych poskytovateľov;

7.  vyzýva Komisiu, aby pri revízii smernice o audiovizuálnych mediálnych službách zabezpečila spravodlivú hospodársku súťaž medzi všetkými poskytovateľmi obsahu;

8.  zdôrazňuje, že stratégia rozvoja týchto nových účastníkov trhu povedie k zvýšeniu miery obsahu kombináciou dlhodobo etablovaných televíznych kanálov s množstvom obsahu dostupného na internete;

9.  v tejto súvislosti poukazuje na riziko, že ekonomická sila a medzinárodné zastúpenie týchto nových trhových účastníkov môže narušiť toto nové konkurenčné prostredie na úkor dlhodobo etablovaných európskych subjektov;

10.  zdôrazňuje, že by sa malo zvážiť zachovanie postupného regulačného rámca pre mediálne služby, v rámci ktorého by táto postupnosť nemala byť založená na rozlišovaní medzi nelineárnymi a lineárnymi službami, ale v prvom rade na potenciálnom vplyve danej mediálnej služby a redakčnej zodpovednosti za danú službu, a že členské štáty by zároveň mať primeraný priestor na prijímanie vlastných rozhodnutí;

11.  kladie otázku, či sú vzhľadom na rastúcu technologickú konvergenciu ustanovenia stanovené Komisiou v jej oznámení o uplatňovaní pravidiel o štátnej pomoci na verejnoprávne vysielanie, stanovujúce komplexné postupy pre posudzovanie a analýzu audiovizuálnych služieb, ktoré ponúkajú verejní poskytovatelia, ktoré prekračujú rámec bežného vysielania a ktoré sú dostupné na nových platformách, ešte stále primerané, najmä vzhľadom na skutočnosť, že pre používateľov je čoraz ťažšie určiť, či v prípade príslušnej služby ide o bežnú službu lineárneho vysielania, službu poskytovanú na požiadanie alebo o iný typ audiovizuálnej služby;

12.  vyzýva Komisiu, aby zohľadnila budúce výzvy súvisiace s hybridnou televíziou z hľadiska konkurencieschopnosti odvetvia, zaistením väčšej flexibility kvantitatívnych pravidiel reklamy, a aby popísala príslušné výhody a nevýhody;

13.  zdôrazňuje, že v záujme jednotnej, celoeurópskej ochrany spotrebiteľov, detí, mladých ľudí a menšín by sa mali preskúmať kvalitatívne obmedzenia audiovizuálnych mediálnych služieb a prispôsobiť sa na vysokej úrovni pre všetky druhy ich šírenia;

14.  v tejto súvislosti žiada o rovnaké uplatňovanie zákazu porušovania ľudskej dôstojnosti, zákazu podnecovania k nenávisti, ochrany pred diskrimináciou a zásady bezbariérového prístupu na všetky formy mediálneho obsahu;

15.  v tejto súvislosti si kladie otázku, či zásadu rozlišovania medzi obsahom reklamy a programov možno zachovať pri všetkých druhoch médií, alebo či by sa cieľ poskytovania ochrany mohol účinnejšie dosiahnuť jasným stanovením a rozlíšením obsahu reklamy a programov pri všetkých druhoch médií;

16.  zastáva názor, že by sa malo predísť zavedeniu nových alebo rozšíreniu existujúcich zákazov reklamy alebo iných opatrení, ktoré majú vplyv na zdroj financovania, aby sa v sektore digitálnej televízie mohli použiť nové obchodné modely;

17.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby verejný sektor nezávisel iba od financovania reklamou v záujme zachovania jeho nezávislosti, a vyzýva členské štáty, aby podporili snahu o poskytovanie finančných prostriedkov pre tento sektor;

18.  zdôrazňuje, že nové reklamné stratégie, ktoré na zvýšenie svojej účinnosti využívajú nové technológie (snímky obrazovky, profilovanie spotrebiteľov, stratégie s viacerými obrazovkami) upozorňujú na problematiku ochrany spotrebiteľov, ich súkromný život a ich osobné údaje; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné stanoviť súbor konzistentných pravidiel, ktoré sa budú uplatňovať na tieto stratégie;

19.  vyzýva európsky audiovizuálny priemysel, aby pokračoval v rozvoji konzistentných a atraktívnych služieb, najmä služieb online, s cieľom rozšíriť ponuku európskeho audiovizuálneho obsahu;

20.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či a ako možno zabezpečiť pri vyhľadateľnosti na zariadeniach first-screen, ako napríklad televízne prijímače s pripojením na internet, primerané popredné postavenie tým poskytovateľom obsahu, ktorým členské štáty buď pridelia verejnoprávnu programovú zákazku alebo ktorí prispievajú k podpore cieľov všeobecného záujmu, napríklad zaručovanie plurality médií a kultúrnej rôznorodosti, alebo sa zaviažu dodržiavať vo verejnom záujme také povinnosti, ktoré slúžia kvalite a nezávislosti spravodajstva a podpore plurality názorov;

21.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby doplnkovo k takýmto nevyhnutným ustanoveniam preskúmali, do akej miery možno natrvalo, prostredníctvom presmerovania regulácie médií na systémy stimulov a certifikácií, a posilnením vzájomných regulačných a samoregulačných prístupov zabezpečiť uvedené regulačné ciele smernice o audiovizuálnych mediálnych službách (smernica o AVMS), najmä pokiaľ ide o ochranu mládeže a ľudskej dôstojnosti, a súčasne zachovať potrebnú flexibilitu pre spravodlivú vzájomnú hospodársku súťaž poskytovateľov mediálneho obsahu; zdôrazňuje, že akékoľvek vzájomné regulačné a samoregulačné opatrenia môžu byť doplnením právnych ustanovení a že ich dodržiavanie sa musí monitorovať a posudzovanie ich účinnosti musí vykonávať nezávislý orgán;

22.  odporúča preto, aby sa s cieľom predísť narušeniu hospodárskej súťaže na rovnaké služby uplatňovali rovnaké pravidlá bez ohľadu na spôsob prenosu;

23.  okrem toho je v tejto súvislosti znepokojený vyššou úrovňou hospodárskej súťaže vyplývajúcej z prítomnosti medzinárodných účastníkov, ktorí nepodliehajú európskym pravidlám a povinnostiam;

24.  vyzýva Komisiu, aby zaručila, že tieto platformy budú fungovať tak, že sa zohľadnia trhové podmienky a všeobecný záujem spravodlivej súťaže v súlade s dopytom zo strany spotrebiteľov na základe otvorených, interoperabilných noriem, a že sa zabráni zneužívaniu ich prednostného pozície zo strany jedného alebo viacerých poskytovateľov;

25.  v tejto súvislosti poukazuje na potrebu zváženia, ktoré je potrebné venovať rozvoju regulačného rámca, spôsobu regulovania hybridnej televízie a obsahu referenčných systémov;

26.  žiada o nariadenie pre platformu digitálnej televízie, ktoré zaručí prístup k obsahu vysielateľov a jeho integritu, transparentnosť pre spotrebiteľov a uplatňovanie základného etického kódexu (napr. ochrany maloletých a súkromného života);

27.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali mediálnu gramotnosť všetkých občanov EÚ, a to najmä prostredníctvom iniciatív a koordinovaných opatrení zameraných na zlepšenie pochopenia lineárnych a nelineárnych mediálnych služieb;

28.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili prijatie opatrení, najmä zo strany výrobcov zariadení a poskytovateľov služieb s cieľom zlepšiť dostupnosť lineárnych a nelineárnych mediálnych služieb pre starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím, ako sú sluchovo a zrakovo postihnuté osoby;

29.  zastáva názor, že platformové a portálové služby by mali byť interoperabilné s cieľom poskytnúť tretím osobám, nezávisle od spôsobu prenosu možnosť vyvíjať a prevádzkovať vlastné aplikácie bez diskriminácie;

30.  vyzýva Komisiu, aby právne záväzným spôsobom zabezpečila, aby bol všetok obsah na sieťach a platformách v zásade prístupný v rovnakej kvalite;

31.  vyzýva Komisiu, aby prijala právne záväzné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby prevádzkovatelia sietí systematicky spracúvali všetky súbory údajov rovnakým spôsobom pri ich zasielaní od odosielateľov k prijímateľom, t. j. aby neuprednostňovali konkrétne súbory napríklad na základe pôvodu, obsahu, využitia alebo poplatkov účtovaných používateľom, keďže by to bolo v rozpore s cieľom zaručenia spravodlivého a univerzálneho prístupu k službám, pravidlami o ochrane údajov, zákaze manipulácie s údajmi, zásadou integrity obsahu a cieľom vytvorenia spravodlivých podmienok hospodárskej súťaže;

32.  upriamuje pozornosť na vplyv rozdielov medzi systémami DPH na európskej úrovni, ktoré sa ešte zdôraznia príchodom hybridnej televízie;

33.  vyzýva Komisiu, aby navrhla právne predpisy Únie, ktoré zaručia neutralitu siete;

34.  vyzýva Komisiu, aby právne zabezpečila integritu lineárnych a nelineárnych služieb v rámci hybridných platforiem a najmä aby zakázala prekrývanie alebo škálovanie týchto služieb poskytovateľmi platforiem alebo tretími stranami v prípade obsahu alebo iných služieb, pokiaľ to výslovne neinicializovali používatelia, a pokiaľ to v prípade obsahu, na ktorý sa nevzťahuje definícia individuálnej komunikácie, neschválil poskytovateľ obsahu; poukazuje na to, že sa musí takisto vylúčiť nedovolené zasahovanie do obsahu či vysielacieho signálu poskytovateľa tretími stranami jeho nepovolené dekódovanie, používanie alebo šírenie;

35.  vyzýva Komisiu, aby zvážila prijatie opatrení, ktoré by zohľadnili riziko nepovolených stránok, na ktoré odkazujú portály a vyhľadávače;

36.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že zavedenie určitej úrovne ochrany audiovizuálnych mediálnych služieb prostredníctvom osobitných regulačných požiadaviek smernice o audiovizuálnych mediálnych službách nebude ohrozené nepovoleným poskytovaním prístupu k ostatným platformám;

37.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že aplikácie sa nikdy nebudú automaticky spúšťať po prístupe na portál, ale že ich spustenie musí vždy iniciovať používateľ, že návrat k predošlým využívaným službám bude jednoduchý a bude vyžadovať iba stlačenie tlačidla (napr. funkcia červeného tlačidla), čo je používateľom potrebné vysvetliť, a že po zatvorení aplikácie sa predchádzajúca použitá služba musí znovu zobraziť v plnej audiovizuálnej kvalite;

38.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že poskytovatelia obsahu budú môcť prijímať zákonné kroky proti takýmto aplikáciám fungujúcim na hybridných platformách, ktoré umožnia alebo podporia sprístupnenie nepovoleného šírenia obsahu jeho poskytovateľom;

39.  vyzýva Komisiu, aby na základe autorských práv v prípade potreby pracovala na zavedení priameho systému vyrovnávania práv, ktorý umožňuje zobrazovanie nelineárnych služieb sprístupnených poskytovateľmi služieb bez zmien a v plnom rozsahu v tretích platformách;

40.  vyzýva Komisiu, aby zaistila, že anonymné používanie televíznych služieb a online služieb prostredníctvom hybridných koncových zariadení, ktoré sú predávané v EÚ alebo dovážané do EÚ, bude zo zásady zaručené a že bude v súlade s pravidlami EÚ o ochrane súkromia a údajov;

41.  vyzýva Komisiu, aby vylúčila audiovizuálne mediálne služby z liberalizácie opatrení schválených v rámci medzinárodných obchodných dohôd vzhľadom na ich duálny charakter a ich význam pre spoločnosť, a aby zároveň zabezpečila rozvoj pojmu „audiovizuálna mediálna služba“ tak, aby odrážal priebežný proces digitalizácie a konvergencie médií;

42.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že budúce hybridné televízne služby budú v súlade aj s existujúcimi právnymi predpismi o ochrane dieťaťa, zákaze určitých druhov reklamy zo zdravotných dôvodov, zákaze podnecovania k rasovej nenávisti, o oddeľovaní správ a reklamných spotov, o transparentnosti vlastníctva, súkromí atď., keďže ide o právne predpisy, ktoré sa stali súčasťou acquis communautaire a ktoré nie je možné obchádzať pod zámienkou technologického rozvoja; konkrétne žiada, aby boli poskytovatelia služieb a poskytovatelia zariadenia pre hybridnú televíziu mimo EÚ informovaní o tom, že platí príslušná právna úprava krajiny, v ktorej sa táto služba poskytuje, a nie právna úprava krajiny, v ktorej majú poskytovatelia svoje registrované sídlo;

43.  vyzýva členské štáty, aby pri rokovaniach o viacročnom finančnom rámci opätovne zvážili škrty vo financovaní pre Generálne riaditeľstvo pre komunikačné siete, obsah a technológie (GR Connect, CNECT), a to zo sumy 9,2 miliárd EUR, ktorá bola pôvodne navrhnutá, na 1 miliardu EUR s cieľom pokrytia nákladov na ďalší rozvoj telekomunikačnej infraštruktúry;

44.  vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť dôležitým aspektom ochrany verejnosti, ako sú ochrana maloletých, a je presvedčený, že smernice pre elektronické programy môžu byť potenciálnou platformou na riešenie týchto aspektov;

45.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v Európe ešte stále existujú mnohé oblasti s obmedzenou internetovou infraštruktúrou a pripomína Komisii, že na využitie potenciálu hybridnej televízie je nevyhnutné, aby mali spotrebitelia prístup k vysokorýchlostnému internetu;

46.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1.
(2) Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 33.
(3) Ú. v. EÚ L 337, 18.12.2009, s. 37.
(4) Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 51.
(5) Ú. v. EÚ L 337, 18.12.2009, s. 11.
(6) Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 7.
(7) Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 21.
(8) Ú. v. ES L 204, 21.7.1998, s. 37.
(9) Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1.
(10) Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37.
(11) Ú. v. EÚ C 257, 27.10.2009, s. 1.
(12) Ú. v. ES L 270, 7.10.1998, s. 48.
(13) Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 24.


Návrh opravného rozpočtu č. 1/2013 - Výdavky súvisiace s pristúpením Chorvátska k EÚ
PDF 208kWORD 48k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2013 o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 1/2013 na rozpočtový rok 2013, oddiel III – Komisia (11607/2013 – C7-0199/2013 – 2013/2054(BUD))
P7_TA(2013)0330A7-0246/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článkom 106a Zmluvy o Euratome,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(1),

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2013 prijatý s konečnou platnosťou 12. decembra 2012(2),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(3) (ďalej len „MID zo 17. mája 2006“), a najmä na jej bod 29,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa medziinštitucionálna dohoda zo 17. mája 2006 o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení, pokiaľ ide o viacročný finančný rámec, s cieľom zohľadniť požiadavky na výdavky vyplývajúce z pristúpenia Chorvátska k Európskej únii (COM(2013)0157),

–  so zreteľom na návrh opravného rozpočtu Európskej únie č. 1/2013 na rozpočtový rok 2013, ktorý prijala Komisia 18. marca 2013 (COM(2013)0156),

–  so zreteľom na pozíciu k návrhu opravného rozpočtu č. 1/2013, ktorú prijala Rada 26. júna 2013 (11607/2013 – C7-0199/2013),

–  so zreteľom na články 75b a 75e rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A7-0246/2013),

A.  keďže cieľom návrhu opravného rozpočtu č. 1/2013 je začleniť do rozpočtu na rok 2013 viazané a platobné rozpočtové prostriedky potrebné na pokrytie výdavkov súvisiacich s pristúpením Chorvátska do Únie od 1. júla 2013;

B.  keďže Komisia s cieľom zohľadniť tieto zmeny zároveň podľa bodu 29 MID zo 17. mája 2006 predložila návrh na úpravu viacročného finančného rámca;

C.  keďže navrhované zvýšenie viazaných rozpočtových prostriedkov o 655,1 mil. EUR a platobných rozpočtových prostriedkov o 374 mil. EUR je v súlade so súborom finančných opatrení, ktorý bol dohodnutý na konferencii o pristúpení 30. júna 2011, pričom sa netýka okruhu 5, pretože administratívne výdavky spojené s pristúpením Chorvátska sú už zohľadnené v rozpočte na rok 2013;

1.  berie na vedomie návrh opravného rozpočtu č. 1/2013 tak, ako ho predložila Komisia, a pozíciu Rady k nemu;

2.  zdôrazňuje čisto technický charakter tohto opravného rozpočtu, ktorý je len dôsledkom jednomyseľného schválenia zmluvy týkajúcej sa pristúpenia Chorvátskej republiky k Európskej únii ako 28. členského štátu Únie; zdôrazňuje, že z uvedeného dôvodu je tento opravný rozpočet oddelený od prebiehajúcej politickej medziinštitucionálnej diskusie o tom, ako vyriešiť otázku neuhradených platieb z roku 2012, a od rokovaní o návrhu opravného rozpočtu č. 2/2013;

3.  pripomína, že v súlade s bodom 29 MID zo 17. mája 2006 sa majú zdroje na financovanie pristúpenia nového členského štátu k Únii pokryť úpravou finančného rámca, t. j. revíziou stropov v záväzkoch a platbách na rok 2013;

4.  opätovne vyjadruje svoju pozíciu, že osemtýždňová lehota stanovená Zmluvou o fungovaní Európskej únie na informovanie národných parlamentov o každom návrhu legislatívneho aktu sa netýka rozpočtových otázok; vyjadruje preto poľutovanie nad tým, že napriek veľmi obmedzenému časovému rámcu pre nadobudnutie účinnosti tohto opravného rozpočtu Rada pred prijatím pozície nechala toto obdobie plynúť, čím skrátila čas pre jeho prijatie v Európskom parlamente, ako sa stanovuje v zmluve;

5.  vyjadruje tiež poľutovanie nad problémami, s ktorými aj po uplynutí osemtýždňovej lehoty Rada dosiahla dohodu o tejto revízii, čo viedlo k oneskoreniu sprístupnenia finančných prostriedkov Chorvátsku od 1. júla 2013; upozorňuje, že tento prípad sa nesmie stať precedensom pre budúce rozšírenia;

6.  víta skutočnosť, že Rada sa nakoniec dokázala dohodnúť na revízii stropov platieb na rok 2013 o požadovaných 374 mil. EUR bez akejkoľvek kompenzácie; domnieva sa, že vzhľadom na to, že príslušná suma je obmedzená, a na súčasný nedostatok platobných rozpočtových prostriedkov v rozpočte na rok 2013 je to správny spôsob plnenia záväzku, ktorý členské štáty prijali, keď podpísali zmluvu o pristúpení, a dodržiavania ustanovení bodu 29 MID zo 17. mája 2006;

7.  vyjadruje však poľutovanie nad tým, že pokiaľ ide o revíziu v záväzkoch, Rada sa rozhodla nezohľadniť politický význam prijatia návrhu Komisie ako takého, a rozhodla sa namiesto toho pre kompenzáciu požadovaných rozpočtových prostriedkov; domnieva sa, že uvedená pozícia je v rozpore s duchom jednohlasného rozhodnutia prijatého pri podpise zmluvy o pristúpení, ako aj MID zo 17. mája 2006; zdôrazňuje, že uvedené rozhodnutie vysiela zlý politický signál nielen Chorvátsku, ale aj ostatným kandidátskym krajinám; zdôrazňuje, že uvedené rozhodnutie je prijaté iba preto, že sa týka posledných šiestich mesiacov súčasného VFR (2007 – 2013); zdôrazňuje, že by to nemalo predstavovať precedens pre ďalšie rozšírenia, ku ktorým môže dôjsť v rámci budúceho VFR (2014 – 2020);

8.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že okruh 5 je označený ako hlavný zdroj kompenzácie vo viazaných rozpočtových prostriedkoch, keďže by to mohlo viesť k nedostatku potrebných zdrojov na pokrytie úpravy platov, ktorá je predmetom súdneho konania, v prípade, že Súdny dvor vynesie rozhodnutie ešte v roku 2013;

9.  vzhľadom na politický význam a právnu naliehavosť zabezpečenia potrebného financovania Chorvátsku sa však rozhodol schváliť pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 1/2013 bezo zmien;

10.  poveruje svojho predsedu, aby vyhlásil opravný rozpočet č. 1/2013 za prijatý s konečnou platnosťou a zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

11.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1
(2) Ú. v. EÚ L 66, 8.3.2013.
(3) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.


Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení Medziinštitucionálna dohoda zo 17. mája 2006 o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení, pokiaľ ide o viacročný finančný rámec, s cieľom zohľadniť požiadavky na výdavky vyplývajúce z pristúpenia Chorvátska k Európskej únii
PDF 291kWORD 51k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2013 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení Medziinštitucionálna dohoda zo 17. mája 2006 o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení, pokiaľ ide o viacročný finančný rámec, s cieľom zohľadniť požiadavky na výdavky vyplývajúce z pristúpenia Chorvátska k Európskej únii (COM(2013)0157 – C7-0074/2013 – 2013/2055(ACI))
P7_TA(2013)0331A7-0247/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0157),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(1) (MID zo 17. mája 2006), a najmä na jej bod 29,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2013 prijatý 12. decembra 2012(2),

–  so zreteľom na návrh opravného rozpočtu Európskej únie č. 1/2013 na rozpočtový rok 2013, ktorý Komisia prijala 18. marca 2013 (COM(2013)0156),

–  so zreteľom na pozíciu k návrhu opravného rozpočtu č. 1/2013, ktorú Rada prijala 26. júna 2013 (11607/2013 – C7‑0199/2013),

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A7-0247/2013),

A.  keďže Komisia v súlade s bodom 29 MID zo 17. mája 2006 a súbežne s návrhom opravného rozpočtu č. 1/2013 predložila rozpočtovému orgánu návrh zameraný na zmenu viacročného finančného rámca, tak aby sa do rozpočtu na rok 2013 zahrnuli viazané a platobné rozpočtové prostriedky potrebné na pokrytie výdavkov spojených s pristúpením Chorvátska do únie k 1. júlu 2013;

B.  keďže navrhnuté zvýšenie o 666 mil. EUR v záväzkoch a o 374 mil. EUR v platbách zodpovedá finančnému balíku odsúhlasenému na konferencii o pristúpení 30. júna 2011 s výnimkou okruhu 5, pretože administratívne výdavky spojené s pristúpením Chorvátska už sú zahrnuté do rozpočtu na rok 2013;

1.  berie na vedomie návrh rozhodnutia, ktorým sa mení MID zo 17. mája 2006, ako ho predložila Komisia, a pozíciu Rady k nemu;

2.  zdôrazňuje čisto technickú povahu tejto revízie, ktorá je iba dôsledkom jednomyseľnej dohody o Zmluve o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii (Zmluva o pristúpení) ako 28. členského štátu Únie; zdôrazňuje, že z tohto dôvodu je revízia MID zo 17. mája 2006, ktorá dopĺňa opravný rozpočet č. 1/2013, oddelená od prebiehajúcej politickej medziinštitucionálnej diskusie o tom, ako vyriešiť otázku neuhradených platieb z roku 2012, a od rokovaní o opravnom rozpočte č. 2/2013;

3.  pripomína, že v súlade s bodom 29 MID zo 17. mája 2006 sa majú zdroje na financovanie pristúpenia nového členského štátu k Únii pokryť úpravou finančného rámca, t. j. revíziou stropov v záväzkoch a platbách na rok 2013;

4.  opätovne zdôrazňuje svoje stanovisko, že osemtýždňové obdobie stanovené v článku 4 Protokolu (č. 1) o úlohe národných parlamentov v Európskej únii na informovanie národných parlamentov o akýchkoľvek návrhoch legislatívnych aktov sa nevzťahuje na rozpočtové otázky; vyjadruje preto poľutovanie nad tým, že napriek veľmi obmedzenému časovému rámcu pre nadobudnutie účinnosti tejto úpravy a opravného rozpočtu č. 1/2013 Rada pred prijatím svojej pozície nechala toto obdobie uplynúť, čím skrátila čas na ich prijatie v Európskom parlamente, ako sa stanovuje v zmluve;

5.  vyjadruje tiež poľutovanie nad problémami, s ktorými aj po uplynutí osemtýždňového termínu Rada dosiahla dohodu o tejto revízii, čo viedlo k oneskoreniu sprístupnenia finančných prostriedkov pre Chorvátsko od 1. júla 2013; upozorňuje, že tento prípad sa nesmie stať precedensom pre budúce rozšírenia;

6.  víta skutočnosť, že Rada sa nakoniec dokázala dohodnúť na revízii stropov platieb na rok 2013 o požadovaných 374 mil. EUR bez akejkoľvek kompenzácie; domnieva sa, že vzhľadom na to, že príslušná suma je obmedzená, a na súčasný nedostatok platobných rozpočtových prostriedkov v rozpočte na rok 2013 je to správny spôsob plnenia záväzku, ktorý členské štáty prijali, keď podpísali zmluvu o pristúpení, a dodržiavania ustanovení bodu 29 MID zo 17. mája 2006;

7.  vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že pokiaľ ide o revíziu v záväzkoch, Rada sa rozhodla nezohľadniť politický význam prijatia návrhu Komisie ako takého a rozhodla sa namiesto toho pre kompenzáciu požadovaných rozpočtových prostriedkov; má za to, že uvedená pozícia je v rozpore s duchom jednomyseľného rozhodnutia prijatého pri podpise Zmluvy o pristúpení, ako aj MID zo 17. mája 2006; zdôrazňuje, že takéto rozhodnutie vysiela zlý politický signál nielen Chorvátsku, ale aj ostatným kandidátskym krajinám; zdôrazňuje, že uvedené rozhodnutie je prijaté len preto, že sa týka posledných šiestich mesiacov súčasného VFR (2007 – 2013); upozorňuje, že by nemalo byť precedensom pre budúce rozšírenia, ku ktorým by mohlo dôjsť počas budúceho VFR (2014 – 2020);

8.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že okruh 5 je označený ako hlavný zdroj kompenzácie v záväzkoch, keďže by to mohlo viesť k nedostatku potrebných zdrojov na pokrytie úpravy platov, ktorá je predmetom súdneho konania, v prípade, že Súdny dvor vydá rozhodnutie ešte v roku 2013;

9.  vzhľadom na politický význam a právnu naliehavosť zabezpečenia potrebného financovania Chorvátsku sa však rozhodol schváliť rozhodnutie priložené k tomuto uzneseniu v znení zmien Rady;

10.  poveruje svojho predsedu, aby toto rozhodnutie podpísal spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

11.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie vrátane jeho príloh Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení Medziinštitucionálna dohoda zo 17. mája 2006 o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení, pokiaľ ide o viacročný finančný rámec, s cieľom zohľadniť požiadavky na výdavky vyplývajúce z pristúpenia Chorvátska k Európskej únii

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu 2013/419/EÚ.)

(1) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 66, 8.3.2013.


Príprava pracovného programu Komisie na rok 2014
PDF 343kWORD 113k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2013 o prioritách Európskeho parlamentu v súvislosti s pracovným programom Komisie na rok 2014 (2013/2679(RSP))
P7_TA(2013)0332RC-B7-0315/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o pracovnom programe Komisie na rok 2013 (COM(2012)0629),

–  so zreteľom na stratégiu Európa 2020,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 27 až 28. júna 2013,

–  so zreteľom na poslednú rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Komisiou(1), predovšetkým jej prílohu IV,

–  so zreteľom na článok 35 ods. 3 rokovacieho poriadku,

A.  keďže dlhodobá kríza nebude prekonaná bez ďalšieho výrazného prehĺbenia európskej integrácie a finančná, hospodárska a dlhová kríza zdôraznila potrebu posilnenia demokratickej kontroly a zodpovednosti;

B.  keďže Komisia by mala predložiť opatrenia na zachovanie a posilnenie európskeho sociálneho modelu trhového hospodárstva s cieľom odstrániť škody spôsobené dlhou recesiou a obnoviť plnú zamestnanosti a udržateľný rast;

C.  keďže nestálosť bankového systému, pokračujúce problémy s dlhom a deficitom, ktorým čelia členské štáty, strata európskej konkurencieschopnosti v globálnom hospodárstve, vysoká nezamestnanosť mládeže a sociálna núdza vyplývajúca s hospodárskeho poklesu sú bezpríkladnými výzvami pre EÚ;

D.  keďže rozpočtové rozhodnutia na úrovni Únie musia zodpovedať politickým prioritám EÚ, nielen pokiaľ ide o objemy, ale aj o pružnosť a rovnováhu;

E.  keďže úlohou Komisie je podporovať všeobecný záujem EÚ, prijímať iniciatívy na tento účel, zabezpečiť uplatňovanie zmlúv, dozerať na uplatňovanie právnych predpisov EÚ, vykonávať koordinačné, výkonné a riadiace funkcie, a iniciovať tvorbu právnych predpisov,

F.  keďže na konci súčasného volebného obdobia všetka neukončená práca prepadne, ak Parlament, Rada alebo Komisia nepredložia zdôvodnenú žiadosť, aby sa konkrétnymi vecami, ktoré výrazne pokročili v rámci riadneho legislatívneho postupu, ďalej zaoberal novozvolený Parlament;

ČASŤ 1

1.  požaduje hlbší demokratický proces v oblasti hospodárskeho riadenia, s užším zapojením Parlamentu, ktorý prispeje k zlepšeniu dôvery občanov v spôsob, akým EÚ rieši krízu; v tejto súvislosti sa domnieva, že Komisia by mala plniť svoju úlohu stanovenú v zmluve, ktorá je nezlučiteľná s delegovaním rozhodovacej úlohy v hospodárskom riadení EÚ na nezodpovedné orgány; je znepokojený skutočnosťou, najmä s cieľom zlepšiť zodpovednosť Komisie, keď koná vo svojom postavení člena trojky;

2.  domnieva sa, že po ukončení politických rokovaní o viacročnom finančnom rámci 2014 – 2020, by Komisia mala ako prioritu zabezpečiť hladké fungovanie nového finančného rámca vrátane nových pravidiel flexibility, ktoré boli dohodnuté v rámci týchto rokovaní; očakáva, že nová Komisia v momente svojej investitúry prijme formálny záväzok vykonať revíziu viacročného finančného rámca do konca roka 2016, čo tiež umožní novému Parlament prehodnotiť priority EÚ;

3.  je mimoriadne znepokojený platobnou situáciou v roku 2014, a naliehavo žiada Komisiu, aby predložila opravný rozpočet v priebehu roka, kedykoľvek to bude potrebné;

4.  zdôrazňuje význam, ktorý pripisuje otázke reformy systému vlastných zdrojov EÚ; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby bola zvolaná skupina na vysokej úrovni pre vlastné zdroje a začala čo najskôr pracovať s cieľom zabezpečiť, aby bol prvý súbor záverov k dispozícii do konca roka 2014, ako sa uvádza v spoločnom vyhlásení o vlastných zdrojoch schválenom v rámci dohody o viacročnom finančnom rámci;

5.  pripomína, že je potrebné, aby rozpočet EÚ odrážal priority politiky EÚ; zdôrazňuje, že rozpočet EÚ je investičným rozpočtom so silným pákovým efektom; naliehavo vyzýva Komisiu, aby hájila rozpočet EÚ ako mocný nástroj na podporu strategických investícií prostredníctvom európskej pridanej hodnoty a na obnovenie výkonnosti európskeho hospodárstva;

6.  domnieva sa, že pracovné miesta sú najvyššou prioritou a že všetky dostupné dane na európskej úrovni musia byť použité na zachovanie existujúcich pracovných miest a vytváranie nových miest pre mladých ľudí najmä v oblasti služieb a priemyslu a digitálneho hospodárstva; domnieva sa preto, že investície na posilnenie konkurencieschopnosti EÚ budú zohrávať kľúčovú úlohu v budúcom roku a v nasledujúcich rokoch;

7.  víta záväzok Európskej rady z 27 – 28 júna 2013 dokončiť budovanie skutočnej hospodárskej a menovej únie, ktorá bude zahŕňať všetky prvky bankovej únie, účinnejšiu koordináciu hospodárskych politík, rozvoj finančných mechanizmov solidarity a posilnenie sociálneho rozmeru, ale ľutuje, že nedošlo k rýchlejšiemu pokroku; vyzýva Komisiu, aby predložila oznámenie o sociálnom rozmere hospodárskej a menovej únie;

8.  trvá na skorom ukončení všetkých právnych predpisov potrebných na zavedenie jediného mechanizmu dohľadu založeného na Európskej centrálnej banke;

9.  vyjadruje podporu rastovej stratégii Európa 2020, ktorej cieľom je zaviesť správny politický rámec na podporu podnikania, vytvárania pracovných miest a zvyšovania životnej úrovne a rozvoja udržateľného hospodárstva;

10.  Zdôrazňuje potrebu zlepšiť makroekonomické prostredie pre priemysel, zlepšiť prístup ku kapitálu, zabezpečiť lepšiu infraštruktúru, ochranu vlastníckych práv a podporu najmä MSP, aby sa zvýšila ich konkurencieschopnosť a prístup k novým trhom;

11.  vyzýva na kroky namierené na ukončenie súčasného pracovného programu Komisie pred ukončením jej mandátu, najmä čo sa týka jednotného trhu v oblasti služieb, digitálnej agendy, vnútorného trhu v oblasti energetiky a rozšírenia rozsahu platnosti dohôd a voľnom a spravodlivom obchode;

12.  naliehavo žiada Komisiu, aby vystupňovala a posilnila svoje úsilie o ochranu finančných záujmov EÚ, aby predložila návrh na vytvorenie úradu európskeho prokurátora a ukončila odkladanú reformu Európskeho úradu pre boj proti podvodom;

13.  navrhuje zapojiť sa do intenzívnych rokovaní s Radou a Komisiou pred koncom svojho mandátu, aby sa ukončilo čo najviac tém pri plnom zohľadnení legislatívnych postupov ustanovených v Lisabonskej zmluve; znova potvrdzuje, že nemôže akceptovať žiadne ďalšie medzivládne prvky v súvislosti s HMÚ;

14.  vyzýva Komisiu, aby riadne zohľadnila sektorovo špecifické stanoviská Parlamentu obsiahnuté v časti 2 tohto uznesenia;

ČASŤ 2

Vykonávanie

15.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zlepšila súdržnosť legislatívneho programu, zvýšila kvalitu legislatívnych návrhov, aby posilnila hodnotenie vplyvu návrhov zákonov, podľa potreby navrhla využívanie porovnávacích tabuliek na lepšiu transpozíciu právnych predpisov EÚ, a podporovala Parlament v rokovaniach s Radou o využívaní delegovaných vykonávacích aktov, ktoré by mohli spôsobiť závažné prekážky v legislatívnom postupe;

16.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby navrhla zavedenie riadnych národných vyhlásení o hospodárení, podpisovaných na príslušnej politickej úrovni, ktoré sa týkajú finančných prostriedkov EÚ so spoločným spravovaním; zdôrazňuje potrebu zachovať prísnu a dôveryhodnú kontrolu prostredníctvom prísnej kontroly financovania, a sledovať nákladovú efektívnosť finančných prostriedkov a administratívy EÚ a zabezpečiť tak vysokú hodnotu peniazí na činností EÚ, ale aj zabezpečiť, aby sa príjmy získavali v súlade s platnými predpismi;

17.  domnieva sa, že spolupráca medzi inštitúciami EÚ sa musí zlepšiť a modernizovať, aby sa stala efektívnejšia a umožnila hlbšiu demokratickú kontrolu výkonnej moci na úrovni EÚ; poznamenáva, že je potrebné, aby sa zrevidovala medziinštitucionálna dohoda z roku 2010; žiada užšiu koordináciu s Radou, v súlade s Lisabonskou zmluvou; zdôrazňuje, že metóda Spoločenstva, ktorá umožňuje verejnú debatu prostredníctvom demokratickej účasti Parlamentu, sa musí vždy uprednostňovať; okrem toho je presvedčený, že komplexné právne predpisy, najmä v oblasti finančných služieb, sú zárukou dostatočne rozsiahlej verejnej a parlamentnej diskusie;

18.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek viacerým prísľubom Komisie nedošlo k premene viacerých ohlásených cieľov na skutočnosť, a to tak z hľadiska množstva, ako aj z hľadiska kvality; nalieha na Komisiu, aby spolu s dvomi spoluzákonodarnými orgánmi viedla intenzívny dialóg o predložení a prijatí zostávajúcich ohlásených legislatívnych návrhov;

19.  nalieha na Komisiu, aby uľahčila urýchlené ukončenie trojstranných rokovaní o štatúte európskej politickej strany včas pred voľbami do Európskeho parlamentu;

Jednotný trh

20.  pripomína kľúčovú úlohu, ktorú zohráva jednotný trh ako motor integrácie, hospodárskeho rastu a zamestnanosti EÚ a ako pilier skutočného európskeho hospodárstva; vyzýva preto Komisiu, aby sa zamerala na správu jednotného trhu s cieľom zjednodušiť prijímanie a presadzovanie legislatívnych a politických priorít a vypracúvať pravidelné hodnotenie integrácie jednotného trhu – na základe správy o integrácii jednotného trhu prikladanej k ročným prieskumom rastu a odporúčaniam pre jednotlivé krajiny – v rámci európskeho semestra;

21.  vyzýva Komisiu, aby sa naďalej zameriavala na zlepšovanie správy jednotného trhu, obnovila svoje odhodlanie zjednodušiť administratívu, prisúdila primeranú dôležitosť zváženiu primeranosti navrhovaných opatrení a sledovala postup s cieľom plne vykonávať acquis pre jednotný trh, najmä v sektore služieb;

22.  víta návrhy Komisie v rámci Aktu o jednotnom trhu II týkajúce sa prioritných činností na oživenie rastu, zamestnanosti a dôvery vo vnútorný trh;

23.  naliehavo vyzýva, aby sa v plnej miere uplatňovala smernica o službách; vyzýva Komisiu, aby pomohla členským štátom pri podpore prístupu k jednotnému trhu pre služby; žiada Komisiu, aby preskúmala zavedené obmedzujúce postupy, ako je test hospodárskych potrieb;

24.  vyzýva Komisiu, aby obozretne a dôsledne monitorovala vykonávanie, presadzovanie a rozširovanie programu pre spotrebiteľov, ochrany spotrebiteľa a dôvery v jednotný trh; vzhľadom na to, že dôvera spotrebiteľov a dôvera sú základom dobre fungujúceho jednotného trhu, žiada Komisiu, aby sa spolu s členskými štátmi aktívne usilovala o urýchlené vykonanie smernice o právach spotrebiteľov, smernice o alternatívnom riešení sporov a nariadenia o online riešení sporov a preskúmala fungovanie smernice o nekalých obchodných praktikách;

25.  víta nové nariadenie o bezpečnosti spotrebiteľských výrobkov, ktoré zaručuje zdravie a bezpečnosť spotrebiteľa, ale tiež uľahčuje obchod s tovarom, najmä pre MSP;

26.  nalieha na Komisiu, aby zaviedla modernizovaný Colný kódex riadnym vypracovaním harmonizovaných postupov elektronickej colnej správy;

27.  vyzýva Komisiu, aby bola systematickejšia pri hodnotení vplyvov jej návrhov na malé a stredné podniky, od ktorých závisí veľký počet pracovných miest v Európe; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabraňovala „skrášľovaniu“ práva EÚ na vnútroštátnej úrovni, čo narúša vytváranie rovnakých podmienok na jednotnom trhu;

28.  podčiarkuje, že je dôležité prijať opatrenia na zlepšenie prístupu k financiám pre malé a stredné podniky; vyzýva Komisiu, aby posilňovala a vykonávala opatrenia, s ktorými sa počíta v akčnom pláne podnikania, a aby urýchlila prijatie iniciatívy za podnikanie; vyzýva na bezodkladné vytvorenie špecializovaného nástroja financovania MSP v rámci budúcich programov COSME a Horizont 2020 a za účasti Európskeho investičného fondu (EIF) a Európskej investičnej banky (EIB), a to s cieľom uľahčiť investovanie verejných aj súkromných finančných prostriedkov do inovačných a udržateľných nových podnikov vrátane MSP orientovaných na rast;

29.  žiada, aby Komisia presadzovala dohodu medzi všetkými troma inštitúciami, aby splnila svoje záväzky v oblasti lepšej tvorby práva, vrátane členských štátov, ktoré by Komisia mala nabádať k tomu, aby vykonávali svoje vlastné testy zamerané na MSP a jednotný trh; v tejto súvislosti poznamenáva, že Rada by mala vytvoriť vlastné oddelenie pre posúdenie vplyvu, ktoré by vypracúvalo posúdenia vplyvu k jej vlastným zmenám; zdôrazňuje, že v rámci agendy lepšej tvorby práva je dôležité vykonávať kontroly spôsobilosti;

30.  vyzýva Komisiu, aby podporovala záujmy MSP a mikropodnikov tým, že zabezpečí ľahší prístup k európskemu jednotnému trhu; víta kroky, ktoré už Komisia podnikla na zníženie regulačného zaťaženia MSP a mikropodnikov vyplývajúceho z právnych predpisov EÚ;

31.  vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh o lepšom riadení jednotného trhu založený na legislatívnej iniciatívnej správe o tejto veci, vzhľadom na kľúčový príspevok, ktorý môže mať jednotný trh k rastu v Európskej únii;

32.  víta politickú dohodu o verejnom obstarávaní a poplatkoch; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začali urýchlené a komplexné uplatňovanie jej nových ustanovení; požaduje najmä rozvoj komunikačnej a vzdelávacej stratégie na podporu nových zručností a schopností v inovatívnom a na výsledkoch založenom verejnom obstarávaní;

33.  berie na vedomie dohodu, ktoré práve potvrdila Rada, o reformách smernice o vzájomnom uznávaní odborných kvalifikácií; požaduje, aby sa podporovalo včasné vykonávanie nových ustanovení a nové povolania s cieľom vytvoriť európske kvalifikačné rámce;

34.  víta návrh Komisie o poskytovaní nefinančných informácií a vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala s Parlamentom a Radou s cieľom dospieť k záverom začiatkom roka 2014;

35.  opakuje svoju žiadosť o návrh 14. smernice o práve obchodných spoločností o cezhraničnom premiestňovaní sídiel spoločností;

36.  požaduje revitalizáciu európskeho priemyslu s cieľom vytvoriť pracovné miesta, podporiť udržateľný rast a zlepšiť pracovné podmienky pre všetkých Európanov;

37.  žiada Komisiu, aby podporovala ďalšiu iniciatívu v oblasti jednotného trhu predložením návrhov na vývoj, dokončenie a vykonávanie jednotného digitálneho trhu, ako je nový strategický rámec zahŕňajúci dostupnosť a cezhraničnú prenosnosť digitálneho obsahu v EÚ, a najmä iniciatívu na zabezpečenie väčšej dôvery spotrebiteľov vrátane opatrení na uľahčenie online platieb a zlepšenie digitálneho poskytovania služieb a digitálnej infraštruktúry;

38.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby pokračovala v reforme v oblasti autorských práv s cieľom zabezpečiť, aby zodpovedala prostrediu internetu; pripomína, že v záujme posilnenia rastu a tvorby pracovných miest v Európe je potrebné dokončiť reformu v oblasti práv priemyselného vlastníctva;

39.  domnieva sa, že zásadný význam pre stabilitu hospodárstva EÚ a návrat k udržateľnému hospodárskemu rastu má úspešné vytvorenie bankovej únie zriadením jednotného mechanizmu dohľadu spolu s jednotným mechanizmom pre riešenie pre banky a rámcom EÚ pre národné systémy ochrany vkladov; žiada Komisiu, aby v tejto súvislosti bezodkladne predložila všetky potrebné návrhy v tejto oblasti, spolu s regulačnými technickými normami potrebnými na riadne vykonávanie balíka SKP 4;

40.  zdôrazňuje, že v záujme čo najskoršieho ďalšieho posilnenia efektívnosti a odolnosti finančných trhov Únie sa musia okamžite prijať predložené návrhy Komisie o finančných službách, aby sa predišlo oneskorenému nadobudnutiu účinnosti príslušných právnych predpisov;

41.  vyzýva Komisiu, aby čo najrýchlejšie prijala návrhy nariadenia o vytvorení jednotného mechanizmu na riešenie krízových situácií a o následných opatreniach nadväzujúcich na odporúčania k štrukturálnej reforme bánk; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa spoluzákonodarcovia urýchlene zaoberali týmito návrhmi, aby umožnili ich urýchlené nadobudnutie účinnosti;

42.  poukazuje na to, že výskum a inovácie sú kľúčové pre konkurencieschopnosť EÚ prostredníctvom zriadenia výskumných a inovačných programov, zjednodušenia postupov, zdieľania a koordinácie financovania na všetkých príslušných úrovniach (EÚ/členské štáty/regióny) a vytvorením súčinnosti medzi európskymi programami, a vyzýva Komisiu, aby uplatňovala tieto zásady;

43.  požaduje, aby sa včas uzatvorila dohoda o programe Horizont 2020, ktorá by umožnila plynulý prechod zo siedmeho rámcového programu a zabezpečila kontinuitu základných politík EÚ v oblasti výskumu a inovácií, ktoré v minulých programoch doplácala na dohody medzi Radou a Parlamentom uzatvárané na poslednú chvíľu;

44.  vyzýva Komisiu, aby predložila vhodný návrh na spoločnú definíciu EÚ pre daňové raje a zaviedla čierny zoznam nespolupracujúcich tretích krajín a jurisdikcií; vyzýva členské štáty, aby pokračovali vo svojich záväzkoch v oblasti realizácie odporúčaní Komisie o opatreniach určených na podnecovanie tretích krajín k dodržiavaniu minimálnych noriem dobrej správy v daňovej oblasti a agresívneho daňového plánovania, a aby prijali potrebné opatrenia na posilnenie boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom;

Klíma, životné prostredie, energetika a doprava

45.  trvá na potrebe vykonania plánu na Európu efektívne využívajúcu zdroje s cieľom vytvoriť stimuly na rozvoj ekologického hospodárstva, posilnenie biodiverzity a boja proti zmene klímy vrátane začlenenia opatrení v oblasti efektívneho využívania zdrojov do európskeho semestra, ako sa predpokladá v stratégii Európa 2020;

46.  vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila návrhy na riešenie štrukturálnych nedostatkov súčasného systému obchodovania s emisiami;

47.  očakáva, že Komisia bezodkladne predloží legislatívne návrhy na revíziu právnych predpisov o kvalite ovzdušia, aby sa tak zabezpečila lepšia ochrana pred negatívnymi vplyvmi znečisteného ovzdušia na ľudské zdravie;

48.  zdôrazňuje, že dosiahnutie komplexnej dohody OSN o klíme v roku 2015 v súlade s cieľom EÚ 2°C je najvyššou prioritou, a uznáva, že v roku 2014 budú potrebné rozhodnutia o rámci politiky EÚ v oblasti klímy a energetiky s cieľom stimulovať dynamiku medzinárodných rokovaní, aby sa dosiahol tento cieľ;

49.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlila prácu na revízii balíka predpisov v oblasti hygieny, a to vzhľadom na nedávne udalosti súvisiace s podvodnými praktikami týkajúcimi sa mäsových výrobkov v EÚ;

50.  žiada Komisiu, aby predložila celkové hodnotenie odpadovej politiky EÚ a právnych predpisov vrátane cieľov acquis upravujúceho problematiku odpadov a cieľov týkajúcich sa znižovania odpadu uvedených v smernici o skládkach;

51.  vyzýva Komisiu, aby predložila podrobný akčný plán opatrení navrhnutých na dosiahnutie plne integrovaného a vzájomne prepojeného jednotného trhu s energiou;; zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť spotrebiteľom transparentné a porovnateľné ceny energií;

52.  opätovne zdôrazňuje, že energetická účinnosť a úspory energie sú najlacnejším spôsobom znižovania nákladov na energiu a obmedzovania dovozu fosílnych palív, a preto by mali byť stredobodom akéhokoľvek navrhovaného opatrenia v oblasti energetickej politiky;

53.  zdôrazňuje, že je potrebné dobudovať jednotný trh pre všetky druhy dopravy vrátane ďalšej liberalizácie trhu cestnej nákladnej dopravy, aby bol zaručený voľný pohyb tovaru a služieb na základe jasných a ľahko uplatniteľných pravidiel pre slobodnú a spravodlivú hospodársku súťaž a nižšie administratívne zaťaženie malých a stredných podnikov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby do konca roka 2013 vypracovala správu o stave trhu cestnej dopravy EÚ a pred tým, než predloží nové legislatívne návrhy, dokončila všetky potrebné analýzy;

54.  považuje projekt Jednotné európske nebo (JEN), ktorý vznikol pred vyše 10 rokmi, za veľmi dôležitý; obáva sa, že ak Európska únia nebude v najbližších rokoch konať, centrálny vzdušný priestor Európy bude natoľko nasýtený, že už nebude možné dosiahnuť rast; vyzýva preto na reformu vzdušného priestoru, čo je myšlienka, ktorú už prijali členské štáty prostredníctvom reformy existujúcich systémov riadenia letovej prevádzky a zavedením funkčných blokov vzdušného priestoru; víta skutočnosť, že SESAR, technologický prvok JEN, sa dobre rozvíja; zdôrazňuje, že nový systém bude prínosný pre všetkých, a najmä pre európske letecké spoločnosti; nalieha na Komisiu, aby sprevádzkovala všetky funkčné bloky vzdušného priestoru; vyzýva na podporu väčšieho využívania regionálnych letísk;

55.  vyzýva Komisiu, aby dodržala svoj záväzok na zaručenie plného dokončenia jednotného európskeho železničného priestoru a na rozšírenie právomocí Európskej železničnej agentúry v oblasti certifikácie a bezpečnosti, ako aj homologizácie koľajových vozidiel;

56.  vyzýva na predloženie návrhov na dokončenie jednotného európskeho trhu s telekomunikáciami vrátane opatrení na zrušenie roamingových poplatkov najneskôr do roku 2015;

Súdržné a inkluzívne spoločnosti – Európa občanov

57.  zdôrazňuje, že politika súdržnosti Európskej Únie poskytuje investície do trvalého rastu a pracovných miest a tiež na zlepšenie konkurencieschopnosti v Európe, v súlade s cieľmi hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v EÚ; pripomína, že politika súdržnosti je hlavným investičným nástrojom na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020; vyzýva preto Komisiu, aby urýchlene prijala vhodné opatrenia s cieľom zaručiť včasnú realizáciu a stanovila jasné podmienky, ktoré umožnia realizáciu operačných programov na obdobie 2014 – 2020 v členských štátoch; naliehavo vyzýva Komisiu, aby okamžite predložila revidovaný návrh nariadenia (ES) č 2012/2002 o Fonde solidarity EÚ;

58.  zdôrazňuje, že komplexný legislatívny balík predpisov o politike súdržnosti v rámci viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 je nevyhnutný na náležité vykonávanie viacročného rozpočtu; poznamenáva, že tieto predpisy musia byť doplnené prijatím vykonávacích a delegovaných aktov;

59.  vyzýva Komisiu, aby podporovala opatrenia, ako napríklad reformu trhov práce, ak štrukturálne problémy bránia vstupu mladých ľudí, a aby podporovala členské štáty pri vykonávaní záruky pre mladých v záujme pomoci mladým ľuďom pri hľadaní práce alebo vzdelávania;

60.  konštatuje, že existuje veľký nesplnený dopyt po kvalifikovaných zamestnancoch v oblasti informačných technológií a vývoja systémov; navrhuje, aby bol tento sektor jednou z priorít odbornej prípravy a podpory vývoja v európskej iniciatíve zamestnanosť mládeže;

61.  žiada Komisiu, aby predložila návrh smernice o muskuloskeletálnych poruchách súvisiacich s výkonom povolania a zrevidovala smernicu 2004/37/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom karcinogénov a mutagénov pri práci;

62.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila v roku 2014, a to prostredníctvom revidovaných usmernení pre zamestnanosť, že politika zamestnanosti a sociálna politika budú zohrávať aktívnu úlohu v reakcii na krízu; vyzýva Komisiu, aby v tomto smere pomáhala členským štátom vypracovať stratégie na budovanie nových zručností a pomoc nezamestnaným osobám pri hľadaní cesty na trh práce čo najskôr; pripomína však, že veľké úsilie by sa malo venovať prostredníctvom iniciatívy zamestnanosť mládeže podporovaniu zraniteľných skupín v najviac zasiahnutých regiónoch Únie, a mladým ľuďom, ktorí nie sú zamestnaní, nevzdelávajú sa a nezúčastňujú sa odbornej prípravy (NEET), ktorí sú nezamestnaní alebo neaktívni, a to urýchlením dodávky opatrení podporovaných z financovania ESF;

63.  vyzýva Komisiu, aby predložila výročnú správu o reforme systémov odborného vzdelávania v členských štátoch, a tým prispela k štrukturálnemu zlepšeniu zamestnateľnosti mladých ľudí v dlhodobom horizonte;

64.  podporuje iniciatívy na úrovni EÚ, ktorých cieľom je doplniť úsilie členských štátov o rozsiahlejšie využívania mikroúverov a o oživenie sociálneho podnikania poskytujúceho služby, ktoré verejný ani súkromný sektor dostatočne neposkytujú;

65.  pripomína žiadosť o preskúmanie smernice o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty; žiada obnovenie úsilia o odblokovanie smernice o materskej dovolenke a na nadviazanie na svoju štúdiu nákladov a prínosov týkajúcich sa zavedenia otcovskej dovolenky

66.  trvá na tom, že Komisia by mala predložiť stratégiu na odstránenie násilia páchaného na ženách, ako to žiadal Parlament v niekoľkých uzneseniach, a že EÚ by sa mala stať zmluvnou stranou Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, ktorý by dal silný impulz pre 26 členských štátov, ktoré doteraz nepodpísali a neratifikovali Dohovor;

67.  pripomína, že antidiskriminačná politika zohráva kľúčovú úlohu pri podpore sociálneho začleňovania a vyzýva Komisiu, aby navrhla plán boja EÚ proti homofóbii a diskriminácii; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že národné stratégie integrácie Rómov v členských štátoch budú vypracované a účinne vykonávané, a že diskriminácia bude odsudzovaná a nastoľovaná v dialógoch s tretími krajinami, ako aj začlenenie boja proti diskriminácii do programov spolupráce;

68.  zdôrazňuje, že je dôležité venovať pozornosť oblasti školstva, kultúry, audiovizuálnej tvorby, mládeže, športu a občianstva, a zaistiť, aby mali primerané a účinné rozpočty;

69.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala základné problémy nekompletného uznávania absolvovaných kurzov a získaných bodov ECTS na domovských univerzitách pre študentov, ktorí štúdium ukončia na inej univerzite v rámci programu Erazmus;

70.  naliehavo vyzýva na komplexnú dohodu o balíku na ochranu údajov, ktorým sa zaručí vysoká úroveň noriem ochrany súkromia pre dotknuté osoby a rovnaké podmienky pre podnikanie;

71.  domnieva sa, že v záujme zaistenia bezpečnosti európskych občanov je pokračujúci boj proti terorizmu prvoradým záujmom Európskej únie, a naliehavo žiada revíziu európskej legislatívy o uchovávaní údajov;

72.  vyzýva Komisiu, aby naliehavo pokračovala vo svojej práci na dohode EÚ a USA o ochrane osobných údajov, a opakuje naliehavosť jej skorého uzatvorenia;

73.  navrhuje, že návrhy na vzájomné uznávanie účinkov určitých dokladov o rodinnom stave, spolu s minimálnymi štandardmi pre občianskoprávne konanie, by svedčili o dôležitom kroku smerom k vytváraniu priestoru spravodlivosti, s jednoduchšími, prehľadnejšími a prístupnejšími postupmi v prospech občanov a väčšou dôverou v oblasti vzájomného uznávania opatrení občianskeho súdnictva;

74.  žiada Komisiu, aby pri riešení problému obchodovania s ľuďmi optimálne využívala stratégiu EÚ k odstráneniu obchodovania s ľuďmi na roky 2012 – 2016;

75.  vyzýva Komisiu, aby navrhla rozšírenie hodnotenia súdnictva aj na zásady právneho štátu, demokracie a základných práv;

76.  zdôrazňuje, že je dôležité riešiť na cezhraničnej úrovni problém organizovanej trestnej činnosti, prania špinavých peňazí a podvodu a korupcie voči finančným záujmom EÚ;

77.  vyzýva Komisiu, aby dokončila plán procesných práv a monitorovala transpozíciu prijatých smerníc s cieľom zabezpečiť dostatočnú ochranu základných práv podozrivých a obvinených osôb prostredníctvom spoločných minimálnych noriem týkajúcich sa procesných práv v trestnom konaní a zefektívniť zásadu vzájomného uznávania;

78.  podporuje Komisiu v jej práci na právach obetí a žiada ju, aby členským štátom pomáhala pri zabezpečovaní plnej a riadnej implementácie smernice zo strany všetkých členských štátov, ktorou sa do 16. novembra 2015 určia minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov;

79.  víta návrh Komisie týkajúci sa podmienok vstupu a pobytu výskumných pracovníkov, študentov, výmen žiakov, stážistov a dobrovoľníkov; žiada ďalšie zásadné návrhy týkajúce sa legálnej migrácie;

80.  vyzýva Komisiu, aby vydala usmernenia s cieľom zaručiť správne vykonávanie schengenských pravidiel členskými štátmi, aby sa plne dodržiavala sloboda pohybu osôb a zabránilo sa akémukoľvek zneužívaniu možnosti opätovného zavedenia kontrol na vnútorných hraniciach;

81.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila riadne uplatňovanie spoločného európskeho azylového systému v celej EÚ, pričom sa dodrží záväzok požadovaný v zmluve;

82.  očakáva, že Komisia predloží nové návrhy alebo ďalej preskúma možnosti revízie existujúcich právnych predpisov v oblasti hmotného a procesného práva, najmä Rím II a Brusel II;

83.  vyzýva Komisiu, aby posúdila vykonávanie nariadenia o Európskej občianskej iniciatíve a zmenila ho v prípadoch, keď je to vhodné;

Poľnohospodárstvo a rybárstvo

84.  vyzýva Komisiu, aby zaručila rýchle a správne vykonávanie reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ktorej výsledkom bude silná, udržateľná a spravodlivá SPP slúžiaca európskym poľnohospodárom a spotrebiteľom, podporujúca rozvoj vidieka a chrániaca životné prostredie;

85.  uznáva, že toto vykonávanie bude hlavným ťažiskom činnosti v roku 2014; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila účinné plnenie konečných dohôd o reforme SPP, ktoré zminimalizujú zaťaženie poľnohospodárov a správnych orgánov členských štátov a zároveň zaistia účinné, striktné a transparentné vykonávanie nových pravidiel;

86.  berie na vedomie zámer Komisie predložiť právny predpis o používaní metód klonovania zvierat pri produkcii potravín; nalieha na Komisiu, aby pri vypracúvaní návrhu zvážila nedávne obavy súvisiace s označovaním a jednotným uplatňovaním právnych predpisov týkajúcich sa potravinového reťazca v EÚ a súčasne využila najnovšie vedecké a technologické poznatky v tejto oblasti;

87.  víta návrh Komisie na novú stratégiu v oblasti zdravia zvierat, ako aj jej angažovanosť s cieľom zabezpečiť súlad medzi horizontálnymi zásadami právnych predpisov v oblasti zdravia zvierat, dobrých životných podmienok zvierat a bezpečnosti potravín; žiada úzke zladenie stratégie v oblasti zdravia zvierat a stratégie Európa 2020 s cieľom zabezpečiť hladké fungovanie vnútorného trhu so zvieratami a živočíšnymi výrobkami a zároveň posilniť udržateľnosť a konkurencieschopnosť európskeho poľnohospodárstva;

88.  vyzýva Komisiu, aby podnikla potrebné kroky s cieľom pomôcť členským štátom pri zavádzaní novoprijatej spoločnej rybárskej politiky v súlade s budúcim Európskym námorným a rybárskym fondom; očakáva, že Komisia zabezpečí, aby článok 43 ods. 2 ZFEÚ tvoril právny základ jej návrhov, a že obmedzí používanie článku 43 ods. 3 na návrhy spojené výlučne so stanovovaním a prideľovaním rybolovných možností; očakáva, že Komisia na tento účel pomôže vytvoriť medziinštitucionálnu pracovnú skupinu zloženú zo zástupcov všetkých troch inštitúcií s cieľom určiť najvhodnejšiu cestu napredovania;

89.  zdôrazňuje, že nový Európsky námorný a rybársky fond musí zlepšiť opatrenia zamerané na znižovanie kapacity flotíl; trvá na tom, že nová spoločná rybárska politika musí byť podporená posilnenými kontrolnými opatreniami;

90.  vyzýva Komisiu, aby aj naďalej posilňovala svoj boj proti nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému (NNN) rybolovu;

Zahraničná a rozvojová politika

91.  očakáva od Komisie, že bude pokračovať v podpore tradičnej politiky EÚ v oblasti rozširovania; domnieva sa, že Únia by stratila na celom svete politickú dôveryhodnosť, ak by pred svojimi susedmi zatvorila dvere;

92.  pripomína, že východné a južné susedstvo EÚ je aj naďalej prioritou, a zdôrazňuje, že ešte treba jasne definovať a vykonávať novú stratégiu EÚ a zásadu viac za viac;

93.  zdôrazňuje, že je dôležité s väčšou rozhodnosťou opätovne potvrdiť perspektívu rozšírenia pre krajiny západného Balkánu, a vyjadruje súhlas s odporúčaním Komisie, pokiaľ ide o začatie prístupových rokovaní EÚ so Srbskom a s bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko (FYROM); vyzýva Komisiu, aby komunikovala s Tureckom ako kandidátskou krajinou, a víta najmä otvorenie prístupovej kapitoly 22 o regionálnej politike;

94.  vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila činnosti zamerané na rozvoj Východného partnerstva, najmä v oblasti mobility a spolupráce vo vzdelávaní;

95.  vyzýva Komisiu, aby konštruktívne prispela k revízii Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) s cieľom spolupracovať s Radou a Parlamentom v záujme podpory dobre koordinovaných iniciatív v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky; požaduje väčšiu pružnosť pri uvoľňovaní finančnej pomoci v krízových situáciách;

96.  pripomína Komisii, že je potrebné, aby zlepšila svoje hodnotenie uplatňovania konsenzu o humanitárnej pomoci a jej doplnkovosť s členskými štátmi a darcami a že je nutné preskúmať nariadenie Rady (ES) č 1257/1996;

97.  vyzýva ESVČ, aby ďalej presadzovala a realizovala koncepciu „zodpovednosť za ochranu“ v súlade s odporúčaním Parlamentu Rade z 18. apríla 2013(2) k zásade OSN s cieľom prijať „európsky konsenzus o zodpovednosti za ochranu“;

98.  vyzýva Komisiu, aby zvýšila objem a efektívnosť humanitárnej pomoci EÚ a poskytovania pomoci ľuďom bez základného tovaru a služieb v Sýrii a sýrskym utečencom v susedných krajinách;

99.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na vytvorenie mechanizmu, ktorý bude financovaný z príslušného finančného nástroja vonkajšej činnosti EÚ a zložený z tímu národných a medzinárodných vyšetrovateľov, prokurátorov, právnikov a ďalších odborníkov z členských štátov EÚ, ako aj z iných príslušných krajín (Švajčiarsko, Kanada a Spojené štáty), s cieľom poskytnúť právne a technické poradenstvo a pomoc orgánom krajín arabskej jari, pokiaľ ide o vymáhanie sprenevereného majetku ukradnutého bývalými diktátormi, ich rodinami a režimami;

100.  vyzýva Komisiu, aby presmerovala svoju pozornosť z rozvojovej politiky orientovanej prevažne na vstupy na rozvojovú politiku orientovanú na výstupy, ktorá bude vykazovať ročné špecifické údaje týkajúce sa dosiahnutých výsledkov, a aby zabezpečila trvalý vplyv rozvojového úsilia EÚ na odstránenie chudoby;

101.  vyzýva Komisiu, aby sa pragmaticky zaoberala problematikou vlastníckych práv v rozvojových krajinách a navrhla ucelený prístup v spojitosti s ostatnými medzinárodnými partnermi v oblasti rozvoja s cieľom začať proces posilňovania miestnych spoločenstiev a jednotlivcov v rozvojových krajinách; poukazuje na to, že ide o proces, ktorý predstavuje jeden zo základov rozvoja a ktorý môže pozdvihnúť celé národy z chudoby a zintenzívniť hospodársku činnosť v rozvojových krajinách;

102.  upozorňuje na to, že na zvýšenie účinnosti pomoci je tiež nevyhnutné zaručiť väčšiu súdržnosť politík, vďaka ktorej všetky oblasti politík EÚ, najmä politík s výrazným vplyvom v rozvojových krajinách, prispejú k tvorbe bohatstva v týchto krajinách; poukazuje na to, že je tiež nutné zvýšiť koordináciu medzi členskými štátmi;

103.  poukazuje na to, že riešenie detskej podvýživy a potravinovej bezpečnosti, boj proti rodovo motivovanému zabíjaniu – pretrvávajúcemu uprednostňovaniu chlapcov pred dievčatami, ku ktorému dochádza v obrovskom meradle, – a podpora poskytovania zdravotného poistenia a dôchodkov v rozvojových krajinách zostávajú vysokými prioritami;

104.  zdôrazňuje skutočnosť, že znižovanie rizika katastrof je tiež významnou stratégiou, ktorá sa musí zlepšiť;

105.  požaduje zvýšenie účinnosti rozvojovej pomoci posilnením koordinácie a doplnkovosti a pravidelným hodnotením výstupov, výsledkov a vplyvu tejto pomoci;

Obchod

106.  je naďalej odhodlaný presadzovať mnohostranný prístup k medzinárodnému obchodu a vyzýva Komisiu, aby podporovala súčasné iniciatívy WTO; naliehavo žiada uľahčenie pristúpenia Číny k Dohode o vládnom obstarávaní; uznáva, že je potrebný pretrvávajúci pokrok pri uzatváraní dvojstranných dohôd o voľnom obchode s významnými partnermi, a najmä s USA; žiada preto Komisiu, aby sústredila ľudské zdroje a politické úsilie na prebiehajúce rokovania o obchode s tretími krajinami a najmä so strategickými partnermi s cieľom dosiahnuť významný pokrok smerom k vyváženej konečnej dohode; žiada Komisiu, aby do tohto procesu plne zapojila Parlament v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

107.  vyzýva Komisiu, aby s účasťou Európskeho parlamentu začala proces hlbokej reflexie o budúcej medzinárodnej obchodnej stratégii vrátane možnej reformy fungovania WTO; zdôrazňuje, že toto posúdenie musí plne zohľadniť výsledky nedávnej medzinárodnej obchodnej stratégie pre hospodárstvo EÚ;

o
o   o

108.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ, L 304, 20.11.2010, s. 47.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2013)0180.


Situácia v Egypte
PDF 101kWORD 37k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2013 o kríze v Egypte (2013/2697(RSP))
P7_TA(2013)0333RC-B7-0362/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na vyhlásenia generála Abdela Fattaha Khalila al-Sisiho, predsedu Najvyššej rady ozbrojených síl v Egypte, zo 4. júla 2013,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Najvyššia rada ozbrojených síl vo svojom vyhlásení zo 4. júla 2013 oznámila zrušenie ústavy, prenesenie moci na predsedu Vysokého ústavného súdu až do uskutočnenia predčasných prezidentských volieb, po ktorých budú nasledovať parlamentné voľby, a zostavenie národnej koaličnej vlády a výboru na preskúmanie zmien ústavy; keďže pán Adly Mansúr zložil prísahu ako dočasný prezident;

1.  vyjadruje svoje hlboké poľutovanie nad situáciou v Egypte po zásahu armády; zdôrazňuje, že moc by sa mala preniesť na demokraticky zvolené občianske úrady čim skôr; vyjadruje svoju solidaritu so všetkými egyptskými obyvateľmi, ktorí si ctia demokratického ducha pre svoju krajinu, a vyzýva na rýchly návrat k demokratickému procesu vrátane uskutočnenia slobodných a spravodlivých prezidentských a parlamentných volieb v plne inkluzívnom procese za účasti všetkých demokratických aktérov;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, parlamentom a vládam členských štátov a parlamentu a vláde Egypta.


Situácia v Džibutsku
PDF 222kWORD 60k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2013 o situácii v Džibutsku (2013/2690(RSP))
P7_TA(2013)0334RC-B7-0347/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia z 15. januára 2009(1) o situácii v Africkom rohu a z 18. decembra 1997 o ľudských právach v Džibutsku(2),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie, ktoré 24. februára 2013 vydali v Džibutsku medzinárodné pozorovateľské misie (Africkej únie, Ligy arabských štátov, Organizácie islamskej spolupráce a Medzivládneho úradu pre rozvoj), ktoré monitorovali parlamentné voľby, ktoré sa v Džibutskej republike konali 22. februára 2013,

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov, ktorú Džibutsko ratifikovalo,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na dohodu z Cotonou, ktorá bola podpísaná 23. júna 2000 a revidovaná 22. júna 2010,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu vysokej predstaviteľky EÚ Catherine Ashtonovej z 12. marca 2013 o situácii po parlamentných voľbách v Džibutsku,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže táto krajina sa nachádza vo výbežku Afrického rohu a na pobreží Červeného mora a vzhľadom na túto pozíciu a svoju strategickú infraštruktúru (prístavy a slobodné pásma) má veľký význam pre celý región;

B.  keďže Džibutsko zohráva v tomto regióne kľúčovú úlohu v boji proti pirátstvu a terorizmu;

C.  keďže v Džibutsku fungoval od nastolenia nezávislosti v roku 1977 do roku 2003 systém jednej politickej strany;

D.  keďže po posledných parlamentných voľbách, ktoré sa uskutočnili 22. februára 2013, krajina upadla do hlbokej politickej krízy;

E.  keďže v roku 2005 bol 100 % počtom hlasov opäť zvolený Ismail Omar Guelleh, ktorý je pri moci od roku 1999 a ktorý vyhlásil, že v roku 2016 už nebude kandidovať vo voľbách; keďže v apríli 2011 bol prezident Guelleh zvolený opäť takmer 80 % hlasov vo voľbách, ktoré prevažná časť opozície bojkotovala po tom, čo džibutský parlament zmenil ústavu tak, aby sa prezident Guelleh mohol uchádzať o úrad v ďalšom volebonom období;

F.  keďže opozičné strany sa v nádeji, že demokratický pluralizmus zvíťazí, rozhodli zúčastniť parlamentných volieb – prvýkrát od nástupu prezidenta Guelleha k moci – konaných 22. februára 2013 po tom, čo bol zavedený nový, čiastočne pomerný volebný systém, ktorý menšinovým stranám umožňuje získanie poslaneckých mandátov;

G.  keďže tieto voľby sledovali pozorovatelia z Africkej únie, Ligy arabských štátov, Organizácie islamskej spolupráce a Medzivládneho úradu pre rozvoj, ktorí boli prítomní na 154 volebných miestach a v 12 sčítacích strediskách, a došli k záveru, že voľby boli transparentné a neboli zaznamenané žiadne podvody ani prípady viacnásobného hlasovania;

H.  keďže podľa výsledkov, ktoré oznámila ústavná rada, získala koalícia Únia pre prezidentskú väčšinu (Union pour la majorite présidentielle, UMP) 68 % hlasov;

I.  keďže opozícia, ktorá po prvýkrát od nadobudnutia nezávislosti tejto krajiny získala poslanecké mandáty, uviedla, že došlo k rozsiahlym podvodom, a tvrdila, že vo voľbách zvíťazila; keďže ústavná rada zamietla odvolanie voči výsledkom vo voľbách, ktoré podala opozícia;

J.  keďže opozícia bojkotuje parlament, ktorý bol zostavený na základe výsledkov volieb; keďže úrady zavrhli vytvorenie „legitímneho národného zhromaždenia“, ktoré po sporných voľbách vo februári 2013 založila časť opozície paralelne k národnému zhromaždeniu; keďže na čele legitímneho národného zhromaždenia stojí Ismail Guedi Hared, ktorý figuroval na prvom mieste zoznamu kandidátov strany Únia národnej spásy (l'Union pour le Salut National, USN) za volebný obvod mesta Džibuti;

K.  keďže napriek výzvam zo strany EÚ neboli doteraz zverejnené výsledky parlamentných volieb z 22. februára 2013 v jednotlivých volebných miestach, čím vznikajú podozrenia z podvodu;

L.  keďže počet voličov zapísaných vo volebnom obvode mesta Džibuti sa menil s každým novým vyhlásením oficiálnych údajov;

M.  keďže demonštrácie opozičných strán, ktoré spochybnili regulárnosť parlamentných volieb, boli potlačené neprimerane silnými zásahmi, pri ktorých údajne zomrelo prinajmenšom 10 osôb, pretože bezpečnostné a poriadkové sily začali do demonštrantov strieľať;

N.  keďže došlo k rozsiahlemu zatýkaniu opozičných demonštrantov; keďže mimovládne organizácie bijú na poplach v súvislosti s údajnými obeťami na životoch, prípadmi mučenia a zmiznutiami osôb;

O.  keďže po voľbách, ktoré prebehli 22. februára 2013, bolo údajne viac ako tisíc členov opozície na dlhšiu či kratšiu dobu uväznených;

P.  keďže v súčasnom období je podľa informácií zadržiavaných približne 60 politických väzňov; keďže úrady neustále prenasledujú radikálnych členov politickej opozície;

Q.  keďže došlo k trestným konaniam vedeným proti väčšine lídrov opozície a mnohým novinárom;

R.  keďže novinár Mydaneh Abdallah Okieh, ktorý pre opozičnú koalíciu USN zabezpečuje komunikáciu, bol obvinený z „hanobenia polície“, pretože na sociálnej sieti Facebook zverejnil fotografie demonštrantov, ktorí sa stali obeťou represálií; keďže odvolací súd 26. júna 2013 jeho trest zvýšil zo 45 dní na 5 mesiacov;

S.  keďže v apríli 2013 boli vydané rozsudky v prípade troch lídrov opozičnej koalície USN, ktorí boli odsúdení na dva roky väzenia a boli zbavení svojich občianskych práv; keďže konanie o ich odvolaní bolo odložené až na 25. novembra 2013;

T.  keďže v tejto súvislosti došlo 4. marca 2013 k zatknutiu hovorcu opozičnej USN Dahera Ahmeda Faraha; keďže Farah bol obvinený z nabádania k povstaniu po parlamentných voľbách, ktoré prebehli vo februári 2013; keďže v rovnakej veci boli obvinené dve ďalšie osoby, z ktorých bola jedna odsúdená na podmienečný trest odňatia slobody a druhá bola zbavená viny; keďže odvolací súd 26. júna 2013 opätovne odsúdil Dahera Ahmeda Faraha, tentoraz na dvojmesačný nepodmienečný trest odňatia slobody;

U.  keďže v džibutských väzniciach panujú veľmi znepokojujúce podmienky zadržiavania;

V.  keďže v ústave z roku 1992 sú zakotvené základné slobody a hlavné zásady dobrej správy vecí verejných;

W.  keďže v článku 10 ústavy sa stanovuje, že „vo všetkých fázach konania je zaručené právo na obhajobu vrátane práva na slobodný výber právneho zástupcu“;

X.  keďže Džibutsko je signatárom Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach;

Y.  keďže ženy v Džibuti sa stretávajú s rôznymi formami násilia, ako je znásilnenie, mrzačenie ženských pohlavných orgánov, domáce násilie, sexuálne obťažovanie a predčasné manželstvá, a tieto prejavy násilia majú ďalekosiahly nepriaznivý vplyv na telesné zdravie a psychiku žien;

Z.  keďže na celosvetovom rebríčku slobody tlače z roku 2013, ktorý zostavuje organizácia Reportéri bez hraníc, je Džibutsko na 167. mieste (zo 179 krajín); keďže pre zahraničných novinárov bol vydaný zákaz ciest do Džibutska a tento zákaz komplikuje úsilie o získanie spoľahlivých informácií o udalostiach v krajine;

AA.  keďže podľa odhadov Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo z marca 2012 potrebuje 180 000 obyvateľov Džibutska potravinovú pomoc;

AB.  keďže Európska únia a jej členské štáty boli v posledných dvadsiatich rokoch hlavným poskytovateľom finančnej podpory Džibutska; keďže že platby z USA, Japonska a Francúzska za využívanie vojenských základní v tejto krajine predstavujú zdroj príjmov, ktorý Džibutsku zaisťuje trvalý rast;

AC.  keďže dodržiavanie ľudských práv, demokratických zásad a zákonnosti tvoria podstatný základ partnerstva AKT-EÚ a predstavujú základné prvky Dohody z Cotonou;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad situáciou v Džibutsku po parlamentných voľbách, ktoré prebehli 22. februára 2013, a nad napätou politickou atmosférou v tejto krajine; je obzvlášť znepokojený správami o masovom zatýkaní členov opozície, o potlačovaní demonštrácií, ktoré sú výrazom nesúhlasu s nezrovnalosťami pri voľbách, a útokmi na slobodu médií;

2.  vyzýva džibutské orgány, aby zastavili represie voči politickým protivníkom a prepustili všetky osoby zadržiavané z politických dôvodov;

3.  vyzýva džibutské orgány, aby zaručili dodržiavanie ľudských práv zakotvených v štátnych i medzinárodných zmluvách, ktoré Džibutsko podpísalo, a aby zabezpečili občianske a politické práva a slobody vrátane práva na pokojné demonštrácie a slobodu tlače;

4.  dôrazne odsudzuje prejavy sexuálneho násilia voči ženám a upozorňuje, že džibutská vláda nesie zodpovednosť za to, aby sa skončila beztrestnosť a aby boli páchatelia sexuálneho násilia voči ženám postavení pred súd;

5.  vyzýva na dodržiavanie práv na obhajobu, najmä práva obvinených na prístup k advokátovi podľa vlastnej voľby vo všetkých fázach trestného konania; vyzýva úrady, aby rodinám zadržaných osôb poskytli možnosť priniesť materiálnu pomoc, predovšetkým zdravotnícke potreby;

6.  vyzýva džibutskú vládu, aby v súlade s vyhlásením, ktoré predniesla hlava štátu 27. júna 2013 pri príležitosti výročia nezávislosti Džibutska, a za pomoci inštitúcií, ktoré potvrdili výsledky volieb, najmä Africkej únie, začala politický dialóg s opozíciou; vyzýva Európsku úniu, aby podporila činnosť regionálnych organizácií a pomohla im v ich úsilí o nájdenie politického riešenia pre súčasný krízový stav;

7.  žiada, aby sa ihneď začalo súdne vyšetrovanie s cieľom osvetliť činnosť polície a armády počas demonštrácií a potrestať tých, ktorí porušovali ľudské práva;

8.  víta skutočnosť, že voľby 22. februára 2013 prebehli pokojne, ako zdôraznili rôzni zástupcovia medzinárodného spoločenstva vrátane podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky a vedúcich štyroch volebných pozorovateľských misií vyslaných do Džibutska; víta záväzok o budúcnosti krajiny, ktorý vyjadrili obyvatelia Džibutska a všetky politické strany prostredníctvom účasti vo voľbách;

9.  víta skutočnosť, že na voľbách 22. februára 2013 sa zúčastnili opozičné sily, t. j. Únia národnej spásy (USN), po prvýkrát od osamostatnenia Džibutska v roku 1977;

10.  pripomína výzvu Európskej únie, aby boli zverejnené výsledky v jednotlivých volebných miestach z volieb 22. februára 2013;

11.  vyzýva všetky politické sily v Džibutsku, aby dodržiavali zásady právneho štátu vrátane práva na pokojné demonštrácie a aby sa nezapájali do násilia a represívnych opatrení;

12.  vyjadruje ochotu pozorne sledovať situáciu v Džibutsku a navrhnúť obmedzujúce opatrenia v prípade porušenia Dohody z Cotonou (2000), najmä jej článku 8 a článku 9; vyzýva Komisiu, aby takisto situáciu starostlivo monitorovala;

13.  naliehavo vyzýva ESVČ, Komisiu a ich partnerov, aby spolupracovali s Džibutskom na dlhodobých politických reformách, ktoré by mali napomôcť najmä už existujúce silné vzťahy, ak sa vezme do úvahy, že Džibutsko je kľúčovým prvkom boja proti terorizmu a kľúčovým prvkom regiónu a na území má vojenské základne;

14.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil vláde Džibutska, inštitúciám Africkej únie, Medzivládnemu úradu pre rozvoj, Lige arabských štátov, Organizácii islamskej spolupráce, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a spolupredsedom Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT-EÚ.

(1) Ú. v. EÚ C 46 E, 24.2.2010, s. 102.
(2) Ú. v. ES C 14, 19.1.1998, p. 207.


Situácia v Nigérii
PDF 152kWORD 80k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2013 o situácii v Nigérii (2013/2691(RSP))
P7_TA(2013)0335RC-B7-0344/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2013 o slobode tlače a médií vo svete(1), z 11. decembra 2012 o stratégii digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ(2), z 5. júla 2012 o násilí voči lesbám a právach LGBT v Afrike(3), a z 15. marca 2012 o situácii v Nigérii(4),

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonovej z 22. januára 2012 o bombových útokoch v Kano, z 11. marca 2013 o zabíjaní rukojemníkov, z 2. júna 2013 o zákone v Nigérii, ktorý kriminalizuje manželstvá a vzťahy osôb rovnakého pohlavia a z 25 júna 2013 o popravách v Nigérii,

–  so zreteľom na dialóg o ľudských právach, ktorá sa konal v Abuji v marci 2013 a na ministerskú schôdzu Nigéria – EÚ zo 16. mája 2013 v Bruseli, ktoré stanovili potrebu zabezpečenia rovnováhy protiteroristických opatrení a strát civilných životov a ničenia verejného infraštruktúry,

–  so zreteľom na uznesenie Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ zo schôdze v máji 2013 v Horsense (Dánsko) o situácii v Nigérii,

–  so zreteľom na usmernenia Rady Európskej únie na presadzovanie a ochranu všetkých ľudských práv homosexuálov, bisexuálov, transrodových a obojpohlavných osôb (LGBTI),

–  so zreteľom na dohodu z Cotonou z roku 2000 a jej revízie z roku 2005 a 2010 (druhá z nich ratifikovaná Nigériou 27. septembra 2010) a najmä na jej články 8 a 9 o politickom dialógu a ľudských právach, demokracii a právnom štáte;

–  so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka OSN Ban Ki-Muna z 16. mája 2013 o pokračujúcom násilí a zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácii v severovýchodnej Nigérii, z 22. apríla 2013 o veľkom počte zabitých civilistov a zničených domov v Nigérii kvôli stretom medzi ozbrojenými silami a povstaleckou skupinou Boko Haram,

–  so zreteľom na vyhlásenia vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Navi Pillayovej z 3. mája 2013 v reakcii na násilné strety z apríla 2013, v ktorých pripomenula bezpečnostným pracovníkom v Nigérii, aby dodržiavali ľudské práva a vyhýbali sa použitiu neprimeranej sily pri ich činnosti, a zo 17. mája 2013 o možnosti, že členovia Boko Haram budú čeliť obvineniam z vojnových zločinov,

–  so zreteľom na vyhlásenie Bezpečnostnej rady OSN z 27. decembra 2011 o útokoch teroristickej sekty Boko Haram v Nigérii,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva a viery z roku 1981,

–  so zreteľom na vyhlásenie z 12. apríla 2012 ministrov zahraničných vecí krajín G8 o pokračujúcom násilí v Nigérii,

–  so zreteľom na Dohovor Africkej únie o predchádzaní a boji proti terorizmu, ratifikovaný Nigériou 16. mája 2003 a na dodatkový protokol k nemu, ratifikovaný Nigériou 22. decembra 2008,

–  so zreteľom na vyhlásenie komisára Africkej únie pre mier a bezpečnosť Lamamra Ramtaneho zo 14. júla 2012, v ktorom odsúdil činnosti a porušovania ľudských práv Boko Haram, naliehal na medzinárodné spoločenstvo, aby pomohlo Nigérii v odpore proti teroristickej sekte, a zdôraznil, že situácia ohrozuje regionálnu a medzinárodnú bezpečnosť,

–  so zreteľom na samit hláv štátov a predsedov vlád štátov Guinejského zálivu o námornej bezpečnosti, ktorý sa konal v Yaoundé (Kamerun) 24. júna 2013,

–  so zreteľom na ústavu Nigérijskej federatívnej republiky prijatú 29. mája 1999, a najmä ustanovenia kapitoly IV o ochrane základných práv vrátane práva na život, práve na spravodlivý proces, práve na dôstojnosť ľudských osôb a ochrane slobody prejavu, slobody tlače, slobody myslenia, slobody svedomia a slobody náboženského vyznania,

–  so zreteľom na článok 3 Ženevských dohovorov ratifikovaných Nigériou 20. júna 1961 a ich protokol II ratifikovaný 10. októbra 1988, ktoré ustanovujú medzinárodné právo pri ozbrojených konfliktoch nemajúcich medzinárodný charakter,

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov z roku 1981, ktorú Nigéria ratifikovala 22. júna 1983,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, ktorý Nigéria ratifikovala 29. októbra 1993,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže prezident Nigérie Goodluck Jonathan vyhlásil stav núdze v štátoch Borno, Yobe a Adamawa v dňoch 14. a 15. mája 2013 v reakcii na aktivity Boko Haram, s mobilizáciou dodatočných vojenských síl;

B.  keďže v apríli 2013 bolo mesto Baga zničené v bojoch medzi nigérijskými vojenskými silami a ozbrojencami Boko Haram, s následným zničením tisícov domov a smrťou stoviek civilistov, podľa vodcov komunít; nezávislé vyšetrovanie nigérijskej komisie pre ľudské práva uzavrie zabíjanie v Baga do konca júla;

C.  keďže federálna vláda kategorizovala Boko Haram podľa zákona o predchádzaní terorizmu roku 2011, aby bolo možné trestne stíhať každého jednotlivca, ktorý je spojený so skupinou alebo ju podporuje;

D.  keďže Boko Haram má na svedomí 4 000 úmrtí od roku 2009; keďže viac než 700 Nigérijčanov bolo doteraz počas tohto roku zabitých počas viac ako 80 útokov spojených s Boko Haram, a Spojené štáty túto organizáciu nedávno klasifikovali v správe ako druhú najnebezpečnejšiu teroristickú skupinu na svete; keďže spojenie medzi Boko Haram a AQIM (Al-Káida v islamskom Maghrebe) predstavuje vážnu hrozbu pre mier a bezpečnosť v regióne Sahelu a západnej Afrike všeobecne; keďže Boko Haram naďalej cieli na štátnych a bezpečnostných úradníkov, ako počas nájazdu 7. mája 2013 na väzenský komplex v Bame, počas ktorého bolo zabitých približne 55 ľudí a prepustených 105 väzňov;

E.  keďže Human Rights Watch, Amnesty International, Freedom House a ďalšie organizácie pre ľudské práva dokumentujú účasť Boko Haram na útokoch na policajné stanice, vojenské zariadenia, kostoly, školy, poľnohospodárske podniky a banky; keďže Boko Haram rozšírila svoje zameranie na civilistov, vrátane útokov na dve stredné školy v štátoch Borno a Yobe zo 16. a 17. júna 2013, v ktorých bolo zabitých 16 žiakov a 2 učitelia; keďže tieto útoky donútili niekoľko tisíc školákov prerušiť školskú dochádzku; keďže ohrozenie civilistov viedlo 19 000 poľnohospodárov k úteku z fariem a opusteniu úrody, čo viedlo ku strate poľnohospodárskej produktivity a prispelo k nedostatku potravín;

F.  keďže rastie znepokojenie nad rozhodnutím Boko Haram o unášaní žien a detí v rámci násilnej povstaleckej kampane; keďže povstalci v Nigérii útočia na a zabíjajú aj zahraničných pracovníkov;

G.  keďže Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov varuje pred utečeneckou krízou; keďže počas minulých týždňov prišlo približne 6 000 Nigérijčanov do Nigeru a od 11. do 13. júna 2013 prekročilo hranice s Kamerunom približne 3 000 Nigérijčanov; keďže utečenci takisto prekračujú hranice s Čadom; keďže tieto pohyby zaťažujú už i tak slabé miestne zdroje vody a potravín, a to najmä v Nigeri, ktorý sám trpí neistotou pri zásobovaní potravinami v dôsledku dlhoročného sucha; keďže žiaden zo susedov Nigérie nemá kapacitu prijať veľký počet ľudí, ktorí by sa mohli stať vysídlenými v prípade rozsiahlej humanitárnej katastrofy v nadväznosti na masové násilie;

H.  keďže Boko Haram naďalej útočí na kresťanov, umiernených moslimov a iné náboženské skupiny, ktoré vyháňa z väčšinovo moslimského severu krajiny;

I.  keďže v odozve na násilie skupiny Boko Haram nigérijská polícia a armáda zadržala a bez súdu popravila viacerých údajných členov skupiny, najmä mladých mužov z obcí na severe krajiny; keďže mnohí zo zadržaných sú väznení v izolácii bez obvinenia alebo súdu, v niektorých prípadoch v neľudských podmienkach, a keďže niektorí z nich boli fyzicky trestaní a iní počas zadržiavania zmizli alebo zomreli; keďže nigérijská vláda a dôstojníci armády uvádzajú nespoľahlivé odhady civilných obetí a poškodených domov; keďže organizácie Human Rights Watch, Freedom House a ďalšie humanitárne organizácie opisujú reakciu nigérijských síl v posledných mesiacoch za čoraz brutálnejšiu a bez uváženia, v dôsledku čoho nesú civilisti neprimerané bremeno násilia medzi dvoma skupinami;

J.  keďže sloboda prejavu a sloboda tlače sú ohrozené hrozbami zatýkania, zastrašovania, násilia a dokonca smrti voči tým, ktorí informujú spôsobom kritickým voči nigérijským orgánom; keďže skupina Boko Haram opakovane hrozila útokmi na médiá, ktoré o nej negatívne informovali;

K.  keďže z dôvodu vyhlásenia stavu núdze sa veľké časti severovýchodných štátov stali nedostupnými pre agentúry poskytujúce pomoc, novinárov a spravodajcov; keďže vláda v niekoľkých oblastiach zrušila služby mobilných telefónnych sietí, aby militantom zabránila v komunikácii;

L.  keďže nigérijská vláda nedávno zrušila sedemročné moratórium na trest smrti popravou štyroch väzňov v štáte Edo, ktorí boli odsúdení ešte v období, keď v Nigérii vládla vojenská diktatúra; keďže 26. júna 2013 osobitný spravodajca OSN pre mimosúdne, okamžité alebo svojvoľné vykonávanie popráv Christof Heyns vyzval nigérijské orgány, aby pozastavili pripravovanú popravu piateho väzňa; keďže podľa správ organizácií pre ľudské práva Nigéria v roku 2012 odsúdila na trest smrti 56 osôb a keďže v krajine je približne 1 000 osôb odsúdených na trest smrti;

M.  keďže nigérijská snemovňa reprezentantov 30. mája 2013 schválila zákon o zákaze uzatvárania manželstiev medzi osobami rovnakého pohlavia a zaviedla trest odňatia slobody na 14 rokov pre každého, kto uzavrie manželstvo s osobou rovnakého pohlavia, ktorý sa vzťahuje nielen na Nigérijčanov, ale aj na turistov, zahraničných pracovníkov a diplomatov, ako aj trest odňatia slobody na 10 rokov za registráciu alebo činnosť sociálnych skupín alebo MVO, ktoré podporujú ľudské práva LGBTI;

N.  keďže problémy v Nigérii pramenia z nedostatočného hospodárskeho rozvoja a napätie má pôvod v nenávisti medzi domorodými skupinami, zväčša kresťanmi alebo animistami, ktorí súperia o kontrolu nad úrodnou poľnohospodárskou pôdou s prisťahovalcami a osadníkmi z moslimského severu, kde sa hovorí jazykom hausa, a to trvá celé desaťročia; keďže konflikty prehlbuje zmena klímy a rozširujúca sa púšť; keďže vystupňovaný ozbrojený konflikt a pretrvávajúce sociálne a hospodárske problémy pravdepodobne podporujú radikalizmus vrátane manipulácie a náboru členov fundamentalistickými islamskými skupinami ako Boko Haram;

O.  keďže EÚ je najväčším darcom Nigérie; keďže Európska komisia a federálna vláda Nigérie podpísali 12. novembra 2009 dokument medzi Nigériou a Európskym spoločenstvom o stratégii krajiny a národný indikatívny program na obdobie 2008 – 2013, na základe ktorého EÚ financuje projekty zamerané okrem iného na mier, bezpečnosť a ľudské práva; keďže pomoc EÚ Nigérii počas tohto obdobia predstavuje celkom 700 mil. EUR, pričom časť z nich bola presmerovaná na riešenie čoraz problematickejšej bezpečnostnej situácie v severnej Nigérii;

P.  keďže na základe článkov 8 a 9 revidovanej Dohody z Cotonou vedie EÚ s Nigériou pravidelný politický dialóg o ľudských právach a demokratických zásadách zahŕňajúci aj otázku etnickej, náboženskej a rasovej diskriminácie;

Q.  keďže vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Navi Pillay upozornila, že útoky skupiny Boko Haram môžu byť zločinom proti ľudskosti; keďže prokurátorka medzinárodného trestného súdu Fatou Bensouda v júli 2012 navštívila Abuju a keďže jej úrad vydal v novembri 2012 správu, v ktorej uviedol, že existujú dostatočné dôkazy o tom, že skupina Boko Haram spáchala činy, ktoré predstavujú zločin proti ľudskosti;

R.  keďže napriek tomu, že Nigéria je jedným z najväčších výrobcov ropy, takmer 60 % obyvateľov žije z menej ako jedného dolára na deň; keďže mierové riešenie konfliktov znamená aj spravodlivý prístup k zdrojom a spravodlivé prerozdelenie príjmov cez štátny rozpočet;

1.  dôrazne odsudzuje stupňovanie násilia zo strany Boko Haram a tragické straty na životoch nevinných osôb v postihnutých oblastiach Nigérie a rodinám usmrtených a zranených osôb vyjadruje sústrasť; vyjadruje znepokojenie nad pretrvávajúcim napätím, ktorého strojcami a zároveň obeťami sú jednotlivé spoločenstvá;

2.  naliehavo vyzýva vládu Nigérie, aby garantovala bezpečnosť a ochranu svojho obyvateľstva proti násiliu Boko Haram a zdržala sa ďalších útokov a zabíjania z dôvodov odvety a aby pritom dodržiavala svoje záväzky, ktoré vyplývajú z medzinárodne uznaných noriem v oblasti ľudských práv, a konala v súlade so zásadami právneho štátu;

3.  odsudzuje požitie neúmernej sily zo strany nigérijskej armády pri zrážkach s Boko Haram, a predovšetkým počas útokov na mesto Baga 16. a 17. apríla 2013;

4.  naliehavo vyzýva vládu, ako aj činiteľov na regionálnej úrovni, aby zaujali umiernený postoj a snažili sa vyriešiť nezhody medzi náboženskými a etnickými skupinami v Nigérii mierovou cestou; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam funkčného, nezávislého, nestranného a prístupného súdneho systému, predovšetkým počas ozbrojených konfliktov, v záujme skoncovania s beztrestnosťou, zabezpečenia prísnejšieho dodržiavania zásad právneho štátu a ochrany základných práv obyvateľstva;

5.  vyzýva vládu Nigérie, aby zabránila ďalšiemu stupňovaniu konfliktu a venovala pritom osobitnú pozornosť bezpečnosti a životným podmienkam civilného obyvateľstva, a zároveň pripomína že ničenie obydlí, verejnej infraštruktúry a poľnohospodárskej pôdy a škody, ktoré pritom vznikajú, majú nepriaznivý vplyv na obyvateľov;

6.  naliehavo vyzýva vládu Nigérie a Boko Haram, aby uznali a rešpektovali slobodu tlače a médií a aby novinárom a reportérom umožnili prístup k frontovým líniám, keďže tlač a médiá môžu zohrávať dôležitú úlohu pri posilňovaní zodpovednosti a dokumentovaní porušovania ľudských práv;

7.  odsudzuje popravu Daniela Nsofora, ktorého orgány Nigérie popravili za zločiny, ktoré spáchal vo veku nižšom ako 18 rokov; odporúča, aby orgány vykonali nevyhnutné kroky na implementáciu Dohovoru OSN o právach dieťaťa, ako aj záverečných pripomienok z roku 2010 o Nigérii, a to najmä tým, že zabezpečia, aby bol spôsob, akým je vo vnútroštátnych právnych predpisoch a na štátnej úrovni vymedzený pojem dieťaťa, v plnom súlade s vymedzením v uvedenom dohovore, aby ďalej preskúmali dokumenty o všetkých väzňoch v celách smrti odsúdených za zločiny, ktoré spáchali v nižšom veku ako 18 rokov, a aby vo vnútroštátnej legislatíve zrušili trest smrti pre všetky osoby mladšie ako 18 rokov;

8.  dôrazne odsudzuje popravu štyroch väzňov v Nigérii v júni 2013; vyzýva nigérijské orgány, aby dodržiavali svoje nedávne záväzky vyjadrené v rámci dialógu EÚ – Nigéria v oblasti ľudských práv týkajúce sa zachovania de facto moratória na popravy a naliehavo vyzýva krajinu, aby novelizáciou svojich právnych predpisov zrušila trest smrti;

9.  vyzýva nigérijské orgány, aby s podporou Európskej komisie a Unicef-u urýchlili svoje reformné úsilie v súlade s Dohovorom OSN o právach dieťaťa, najmä pokiaľ ide o spravodlivosť pre deti a systémy registrácie narodení; odporúča, aby Nigéria pokračovala vo svojom úsilí zaistiť bezplatné a povinné registrácie narodení pre všetky deti a aby toto úsilie vystupňovala, a aby zvyšovala povedomie verejnosti o význame registrácie narodení a existujúcich právnych predpisov;

10.  uznáva, že mobilné telefóny predstavujú dôležitý spôsob komunikácie ozbrojencov, ale naliehavo vyzýva nigérijskú vládu, aby nepristupovala k blokovaniu celej siete, keďže to tiež znemožňuje občanom komunikovať;

11.  zdôrazňuje význam regionálnej spolupráce pri odstraňovaní hrozby, ktorú predstavuje prepojenie medzi Boko Haram a AQIM; nabáda krajiny regiónu, aby prehĺbili svoju spoluprácu, a to aj s krajinami Sahelu, s cieľom zabrániť ďalšej súčinnosti medzi Boko Haram, AQIM a Hnutím za jednotu a džihád v západnej Afrike (MUJAO); vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, OSN, Africkú úniu a Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (Ecowas), aby podporili tieto regionálne snahy a aby riešili hrozby terorizmu, šírenia ľahkých zbraní a cezhraničnú trestnú činnosť;

12.  so znepokojením konštatuje, že v Guinejskom zálive rastie hrozba pirátstva a že je potrebné vo väčšej miere koordinovať činnosť; v tejto súvislosti víta regionálne snahy riešiť problém pirátstva dohodnuté na samite hláv štátov a predsedov vlád štátov Guinejského zálivu o námornej bezpečnosti, ktorý sa konal v Yaoundé (Kamerun) 24. júna 2013;

13.  požaduje, aby sa dôkladnejšie preskúmali základné príčiny konfliktu vrátane sociálneho, ekonomického a etnického napätia a aby sa pritom nepoužívali všeobecné a zjednodušujúce vysvetlenia vychádzajúce iba z náboženského vyznania, ktoré nemôžu byť základom dlhodobého a trvalého riešenia problémov tohto regiónu; naliehavo žiada nigérijskú vládu, aby sa usilovala nájsť mierové riešenie tým, že bude riešiť základné príčiny konfliktu, a aby zaistila spravodlivý prístup k zdrojom, trvalo udržateľný rozvoj na regionálnej úrovni a prerozdelenie zdrojov prostredníctvom štátneho rozpočtu;

14.  žiada nezávislé prešetrenie porušovania ľudských práv a žiada, aby boli zodpovedné osoby predvedené pred súd v súlade s medzinárodnými normami spravodlivého súdneho procesu;

15.  vyjadruje svoje obavy z toho, že eskalácia konfliktu v Nigérii naďalej prehĺbi utečeneckú krízu v susednom Nigeri a Kamerune; nabáda predstaviteľov nigérijskej vlády, aby sa spojili s vedúcimi predstaviteľmi susedných krajín s cieľom koordinovať reakcie na príliv utečencov;

16.  vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie Catherine Ashtonovú, aby naliehavo žiadala nigérijskú vládu, aby dodržiavala ľudské práva počas protiteroristických operácií; vyjadruje svoju pripravenosť pozorne sledovať vývoj situácie v Nigérii a navrhuje reštriktívne opatrenia v prípade nedodržiavania dohody z Cotonou a najmä jej článkov 8 a 9; žiada Komisiu, aby tiež monitorovala situáciu;

17.  považuje za veľmi poľutovaniahodné prijatie návrhu zákona o zákaze uzatvárania manželstiev medzi osobami rovnakého pohlavia, na základe ktorého sa stáva zločinom vzťah s osobou rovnakého pohlavia, podporovanie práv osôb LGBT, prevádzkovanie miest tolerantných k homosexuálom alebo citové prejavy medzi osobami rovnakého pohlavia; preto vyzýva prezidenta Nigérie, aby nepodpísal zákon prijatý Snemovňou reprezentantov, ktorý by vystavil osoby LGBT – nigérijských občanov i cudzincov – vážnej hrozbe násilia a zadržania;

18.  nabáda nigérijské orgány, aby dekriminalizovali homosexualitu a chránili osoby LGBTI a ochrancov ich ľudských práv;

19.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, federálnej vláde Nigérie, inštitúciám Africkej únie a spoločenstva ECOWAS, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, Valnému zhromaždeniu Organizácie Spojených národov, spolupredsedom Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ a Panafrickému parlamentu.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2013)0274.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2012)0470.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2012)0299.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2012)0090.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia