Zoznam 
Prijaté texty
Utorok, 10. septembra 2013 - Štrasburg
Zmena nariadenia Rady (ES) č. 850/98 o zachovaní zdrojov rybolovu prostredníctvom technických opatrení na ochranu mláďat morských organizmov ***I
 Majetkové dôsledky registrovaných partnerstiev *
 Majetkové režimy manželov *
 Európska stratégia pre dopravné technológie v záujme budúcej udržateľnej mobility Európy
 Právo na prístup k advokátovi v trestnom konaní a právo na komunikáciu po zatknutí ***I
 Úverové zmluvy týkajúce sa obytných nehnuteľností ***I
 Obchodovanie s využitím dôverných informácií a manipulácia s trhom (zneužívanie trhu) ***I
 Zmena nariadenia Rady (ES) č. 2187/2005 na ochranu zdrojov rybolovu vo vodách Baltského mora, Beltov a Øresundu prostredníctvom technických opatrení ***I
 Zabezpečenie fungovania vnútorného trhu s energiou
 Vykonávanie a vplyv opatrení v oblasti energetickej účinnosti v rámci politiky súdržnosti
 Stratégia pre odvetvie rybárstva v Jadranskom a Iónskom mori
 K účinnejšiemu a nákladovo efektívnejšiemu tlmočeniu v Európskom parlamente
 Online hazardné hry na vnútornom trhu
 Vymenovanie Luigiho Berlinguera do výboru zriadeného podľa článku 255 ZFEÚ

Zmena nariadenia Rady (ES) č. 850/98 o zachovaní zdrojov rybolovu prostredníctvom technických opatrení na ochranu mláďat morských organizmov ***I
PDF 338kWORD 41k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 10. septembra 2013 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 850/98 o zachovaní zdrojov rybolovu prostredníctvom technických opatrení na ochranu mláďat morských organizmov (COM(2012)0432 – C7-0211/2012 – 2012/0208(COD))
P7_TA(2013)0336A7-0256/2013

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2012)0432),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0211/2012),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. novembra 2012(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2012 o zachovaní zdrojov rybolovu prostredníctvom technických opatrení na ochranu mláďat morských organizmov(2),

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo (A7-0256/2013),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 10. septembra 2013 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2013, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 850/98 o zachovaní zdrojov rybolovu prostredníctvom technických opatrení na ochranu mláďat morských organizmov

P7_TC1-COD(2012)0208


EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(3),

keďže:

(1)  Nariadením Rady (ES) č. 850/98(4) sa Komisii udeľujú právomoci, aby mohla vykonávať niektoré ustanovenia uvedeného nariadenia.

(2)  V dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy je potrebné zosúladiť určité právomoci udelené podľa nariadenia (ES) č. 850/98 s článkami 290 a 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(3)  S cieľom uplatňovať určité ustanovenia nariadenia (ES) č. 850/98 umožniť, aby niektoré ustanovenia tohto nariadenia boli efektívne aktualizované tak, aby zohľadňovali technický a vedecký pokrok, by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o:

   rozdeľovanie regiónov na zemepisné oblasti,
   zmeny a doplnenia zmenu pravidiel týkajúcich sa podmienok používania určitých kombinácií veľkostí ôk,
   prijímanie podrobných pravidiel na určenie percentuálneho podielu cieľových druhov ulovených viac ako jedným rybárskym plavidlom s cieľom zabezpečiť, aby takéto percentuálne podiely dodržiavali všetky plavidlá zapojené do rybolovnej operácie,
   prijímanie pravidiel týkajúcich sa technických opisov a metódy používania povolených zariadení, ktoré možno pripájať k rybárskym sieťam a ktoré neprekrývajú ani nezmenšujú skutočný otvor ôk na sieti,
   podmienky, za ktorých sa plavidlám presahujúcim celkovú dĺžku ôsmich metrov povoľuje používanie trámových vlečných sietí v určitých vodách Únie,
   opatrenia s okamžitou účinnosťou, ktoré sú zamerané na riešenie nečakane nízkeho alebo vysokého prírastku mláďat, zmien v migračných modeloch alebo akýchkoľvek iných zmien stavu zachovania zásob rýb.;
   akty, ktorými sa vylúčia určité druhy rybolovu členského štátu v podoblastiach ICES VIII, IX a X z uplatňovania určitých ustanovení týkajúcich sa žiabroviek, zakliesňovacích sietí a viacstenných žiabroviek, ak je miera vedľajších úlovkov žralokov a ich odhadzovania veľmi nízka. [PDN 1]

(4)  Je mimoriadne osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác na prijatie delegovaných aktov uskutočnila náležité príslušné konzultácie, a to aj najmä na expertnej úrovni expertov, aby získala objektívne, podrobné, úplné a aktualizované informácie. [PDN 2]

(5)  Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(6)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania ustanovení nariadenia (ES) č. 850/98 by sa mali Komisii udeliť právomoci, pokiaľ ide o:

   technické pravidlá na meranie veľkosti ôk,
   sieťoviny so štvorcovými okami a hrúbku povrazu,
   technické pravidlá týkajúce sa zostrojenia sieťovín,
   vytváranie zoznamu zariadení, ktoré môžu prekrývať alebo iným spôsobom zmenšovať skutočný otvor ôk na rybárskej sieti,
   odovzdávanie zoznamov plavidiel, pre ktoré boli vydané osobitné povolenia na rybolov pomocou trámových vlečných sietí,
   technické pravidlá týkajúce sa merania výkonu motorov a rozmerov výstroja,
   povinnosť členských štátov zabezpečiť, aby neboli presiahnuté úrovne rybolovného úsilia v určitých oblastiach divízie ICES IXa, a
   dočasné opatrenia, v prípade že si zachovanie zásob morských organizmov vyžaduje okamžité konanie.

(7)  Vykonávacie právomoci udelené Komisii s výnimkou tých, ktoré sa týkajú povinnosti členských štátov zabezpečiť, aby sa nepresahovalo rybolovné úsilie v určitých oblastiach divízie ICES IXa, by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(5).

(8)  Nariadenie (ES) č. 850/98 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 850/98 sa mení a dopĺňa takto:

1.  V článku 2 sa odsek 3 nahrádza takto:"

„3. Regióny uvedené v odseku 1 možno rozdeliť na zemepisné oblasti, najmä na základe definícií uvedených v odseku 2. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 48a prijať delegované akty týkajúce sa rozdeľovania regiónov na zemepisné oblasti na účely identifikácie zemepisných oblastí, v ktorých sa uplatňujú osobitné technické opatrenia na zachovanie zásob.“ [PDN 3]

"

2.  Článok 4 sa mení takto:

a)  v odseku 4 sa dopĺňa toto písmeno:"

„c) Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 48a prijať delegované akty s cieľom zmeniť prílohu X a prílohu XI na účely zvýšenia ochrany mladých jedincov v rámci zachovania zásob rýb.“;

"

b)  v odseku 5 sa písmeno b) nahrádza takto:"

„b) Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 48a prijať delegované akty týkajúce sa metódy výpočtu percentuálnych podielov cieľových druhov a ostatných druhov ponechaných na palube, ak boli ulovené pomocou siete alebo sietí vlečených súčasne viac ako jedným rybárskym plavidlom, a metódy overovania s cieľom zabezpečiť, aby všetky rybárske plavidlá zapojené do spoločnej rybolovnej operácie, ktoré si ponechávajú ryby na palube, dodržiavali percentuálne podiely druhov stanovené v prílohách I až V.“;

"

c)  odsek 6 sa nahrádza takto:"

„6. Technické pravidlá na účely merania veľkosti ôk, ako aj na kontrolné účely sa určia prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 2.“

"

3.  V článku 7 sa dopĺňa tento odsek:"

„8. Technické pravidlá na účely merania sietí so štvorcovými okami, ako aj na kontrolné účely sa určia prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 2.“

"

4.  V článku 8 sa dopĺňa tento odsek:"

„4. Technické pravidlá vzťahujúce sa na meranie hrúbky povrazu a na zostrojenie sieťoviny, ako aj na kontrolné účely sa určia prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 2.“

"

5.  Článok 16 sa nahrádza takto:"

„Článok 16

1.  Zakazuje sa používanie akéhokoľvek zariadenia, ktorým sa prekrývajú alebo iným spôsobom skutočne zmenšujú oká v akejkoľvek časti rybárskej siete.

2.  Odsekom 1 sa nevylučuje používanie určitých zariadení, ktorými sa síce môžu prekrývať alebo iným spôsobom skutočne zmenšovať oká v akejkoľvek časti rybárskej siete, ale ktoré zároveň môžu slúžiť na ochranu alebo posilnenie siete. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 48a prijať delegované akty týkajúce sa technických opisov a metódy používania a pripojenia takýchto zariadení.

3.  Úplný zoznam zariadení, ktoré spĺňajú technické opisy stanovené v súlade s odsekom 2 a ktoré sa môžu pripojiť k rybárskej sieti, sa určí vykonávacími aktmi. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 2.“

"

6.  Článok 29 sa mení takto:

a)  odsek 6 sa nahrádza takto:"

„6. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 48a prijať delegované akty týkajúce sa podrobných podmienok uplatňovania kritérií stanovených v odseku 2, na základe ktorých sa plavidlám presahujúcim celkovú dĺžku ôsmich metrov povoľuje používanie vlečných trámových sietí v oblastiach stanovených v odseku 1.“;

"

b)  dopĺňa sa tento odsek:"

„7. Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu stanoví operatívne požiadavky na odovzdávanie zoznamov, ktoré majú členské štáty poskytnúť Komisii v zmysle odseku 2 písm. c) prvej zarážky. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 2.“

"

7.  V článku 29b sa odsek 6 nahrádza takto:"

„6. Členské štáty oznámia Komisii opatrenia, prostredníctvom ktorých budú plniť povinnosť stanovenú v odseku 5. Ak Komisia zistí, že opatrenia členského štátu neplnia túto povinnosť, môže navrhnúť zmeny týchto opatrení. Ak sa Komisia a príslušný členský štát nedohodnú na potrebných opatreniach, Komisia môže stanoviť takéto opatrenia prostredníctvom vykonávacích aktov.“

"

8.  V článku 34 sa odsek 6 nahrádza takto:"

„6. Technické opatrenia na meranie výkonu motora a rozmerov výstroja sa určia prostredníctvom vykonávacieho aktu. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 2.“

"

8a.  V článku 34b sa odsek 11 nahrádza takto: "

„11. Komisia je splnomocnená po porade so STECF prijímať delegované akty, ktorými sa vylúčia určité druhy rybolovu členského štátu v podoblastiach ICES VIII, IX a X z uplatňovania bodov 1 až 9, ak informácie poskytnuté členskými štátmi preukazujú, že pri týchto druhoch rybolovu dochádza iba k malej miere vedľajších úlovkov žralokov a ich odhadzovania.“ [PDN 4]

"

9.  Článok 45 sa nahrádza takto:"

„Článok 45

1.  Komisia je splnomocnená stanoviť prostredníctvom delegovaných aktov prijatých v súlade s článkom 48a technické opatrenia na účely zachovania zásob týkajúce sa používania vlečného alebo pevného výstroja, alebo rybolovných činností v určitých oblastiach alebo počas určitých období, a to doplnením alebo odchýlením sa od tohto nariadenia. Uvedené opatrenia s okamžitou účinnosťou sú zamerané na riešenie nečakane nízkeho alebo vysokého prírastku mláďat, zmien v migračných modeloch alebo akýchkoľvek iných zmien v stave zachovania zásob rýb morských organizmov. [PDN 5]

2.  Pokiaľ si zachovanie zásob morských organizmov vyžaduje okamžité konanie, Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnúť o dočasných opatreniach na nápravu situácie. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 3.

3.  Ak je zachovanie určitých druhov alebo rybolovných oblastí vážne ohrozené a ak by akýkoľvek odklad viedol ku škode, ktorá by sa dala ťažko napraviť, členský štát môže prijať vhodné nediskriminačné opatrenia na účely ich zachovania vo vodách patriacich do jeho jurisdikcie.

4.  Opatrenia uvedené v odseku 3 sa spolu s dôvodovou správou oznámia Komisii a ostatným členským štátom, a to hneď po ich prijatí.

Komisia potvrdí v lehote 10 pracovných dní od prijatia takéhoto oznámenia vhodnosť a nediskriminačný charakter takýchto opatrení, alebo požiada o ich zrušenie alebo zmenu prostredníctvom vykonávacích aktov. Rozhodnutie Komisie sa okamžite oznámi členským štátom.“

"

10.  V článku 46 sa odsek 4 nahrádza takto:"

„4. Na podnet Komisie alebo na požiadanie ktoréhokoľvek členského štátu sa otázka, či vnútroštátne technické opatrenie uplatňované členským štátom spĺňa ustanovenia odseku 1 tohto článku, môže stať predmetom rozhodnutia prijatého Komisiou prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 2. Ak sa takéto rozhodnutie prijme, uplatní sa tretí a štvrtý pododsek odseku 2.“

"

11.  Článok 48 sa nahrádza takto:"

„Článok 48

1.  Komisii pomáha Výbor pre rybolov a akvakultúru zriadený nariadením (ES) č. 2371/2002. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011*.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 5.

__________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“

"

12.  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 48a

1.  Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Delegovanie právomoci Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 2 ods. 3, článku 4 ods. 4 písm. c), článku 4 ods. 5 písm. b), článku 16 ods. 2, článku 29 ods. 6, článku 29d ods. 7, článku 34b ods. 11 a článku 45 ods. 1 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú obdobie troch rokov od …(6). Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto trojročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PDN 6]

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 2 ods. 3, článku 4 ods. 4 písm. c), článku 4 ods. 5 písm. b), článku 16 ods. 2, článku 29 ods. 6, článku 29d ods. 7, článku 34b ods. 11 a článku 45 ods. 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. [PDN 7]

4.  Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 2 ods. 3, článku 4 ods. 4 písm. c), článku 4 ods. 5 písm. b), článku 16 ods. 2, článku 29 ods. 6, článku 29d ods. 7 a, článku 34b ods. 11 alebo článku 45 ods. 1 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.“

"

[PDN 8]

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Ú. v. ES C 11, 15.1.2013, s. 86.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2012)0448.
(3) Pozícia Európskeho parlamentu z 10. septembra 2013.
(4)Nariadenie Rady (ES) č. 850/98 z 30. marca 1998 o zachovaní zdrojov rybolovu prostredníctvom technických opatrení na ochranu mláďat morských organizmov (Ú. v. ES L 125, 27.4.1998, s. 1).
(5)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(6)* Dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.


Majetkové dôsledky registrovaných partnerstiev *
PDF 767kWORD 75k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 10. septembra 2013 o návrhu nariadenia Rady o súdnej príslušnosti, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí vo veciach majetkových dôsledkov registrovaných partnerstiev (COM(2011)0127 – C7-0094/2011 – 2011/0060(CNS))
P7_TA(2013)0337A7-0254/2013

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2011)0127),

–  so zreteľom na článok 81 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0094/2011),

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality talianskym Senátom, poľským Sejmom, poľským Senátom a rumunským Senátom, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Agentúry Európskej únie pre základné práva z 31. mája 2012,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanovisko Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0254/2013),

1.  schvaľuje zmenený návrh Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

3.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8
(8)  Osobitné charakteristiky oboch foriem zväzku – manželstva a registrovaného partnerstva – a z nich vyplývajúce rozdiely v zásadách, ktoré sa na ne vzťahujú, sú dôvodom na prijatie dvoch samostatných nástrojov, z ktorých jeden obsahuje ustanovenia upravujúce majetkové aspekty manželstiev a druhý, ktorým je toto nariadenie, obsahuje ustanovenia upravujúce majetkové aspekty registrovaných partnerstiev.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8 a (nové)
(8a)  Jediným cieľom uznania rozhodnutia týkajúceho sa majetkových dôsledkov registrovaného partnerstva v členskom štáte je umožniť výkon majetkových dôsledkov určených týmto rozhodnutím. To neznamená uznanie partnerstva viazaného majetkovými dôsledkami zo strany členského štátu, ktorý vyvolal prijatie uvedeného rozhodnutia. Členské štáty, v ktorých neexistuje inštitút registrovaného partnerstva, nie sú povinné na základe tohto nariadenia vytvárať tento inštitút.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 10
(10)  Toto nariadenie sa týka otázok súvisiacich s majetkovými dôsledkami registrovaných partnerstiev. Pojem „registrované partnerstvo“ je zahrnutý len pre potreby tohto nariadenia. Osobitný obsah tohto pojmu je vymedzený vo vnútroštátnych právnych predpisoch členských štátov.
(10)  Toto nariadenie sa týka otázok súvisiacich s majetkovými dôsledkami registrovaných partnerstiev. Pojem „registrované partnerstvo“ je zahrnutý len pre potreby tohto nariadenia. Na účely tohto nariadenia registrované partnerstvo je formou zväzku, ktorý nie je manželstvom. Osobitný obsah tohto pojmu registrované partnerstvo je vymedzený vo vnútroštátnych právnych predpisoch členských štátov.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 11 a (nové)
(11a)  Toto nariadenie by sa však nemalo vzťahovať na oblasti občianskeho práva týkajúce sa otázok, ktoré nie sú majetkovými pomermi registrovaných partnerstiev. V záujme jednoznačnosti by sa preto viacero otázok, ktoré by sa mohli považovať za otázky súvisiace s týmito pomermi, malo výslovne vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.
(Zodpovedá odôvodneniu 11 v nariadení (EÚ) č. 650/2012 a PN 3 správy v 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 12
(12)  Vyživovacia povinnosť medzi registrovanými partnermi je upravená nariadením Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, a preto by sa mala vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, rovnako ako otázky týkajúce sa platnosti a účinkov darov, ktoré sú upravené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky.
(12)  Vyživovacia povinnosť medzi registrovanými partnermi, ktorá je upravená nariadením Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, by sa mala vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, rovnako ako otázky týkajúce sa dedenia, ktoré sú upravené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve1.
____________________
1 Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 107.
(Zodpovedá PN 4 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13
(13)  Z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia by sa tiež mali vylúčiť otázky týkajúce sa povahy vecných práv, ktoré môžu byť upravené vo vnútroštátnom práve členských štátov, ako sú napríklad otázky súvisiace so zverejňovaním týchto práv, ako to je v nariadení [Európskeho parlamentu a Rady] (EÚ) č. …/… [o súdnej príslušnosti, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a verejných listín v oblasti dedenia a o zavedení európskeho dedičského osvedčenia]. Súdy členského štátu, v ktorom sa nachádza majetok jedného alebo oboch partnerov, tak môžu prijať opatrenia v oblasti vecných práv týkajúce sa najmä zaznamenania prevodu tohto majetku vo verejnom registri, ak to právny poriadok daného členského štátu vyžaduje.
(13)  Týmto nariadením – podobne ako nariadením (EÚ) č. 650/2012 – by sa nemal ovplyvňovať obmedzený počet (numerus clausus) vecných práv, ktoré sú známe vo vnútroštátnom práve niektorých členských štátov. Od členského štátu by sa nemalo požadovať uznanie vecného práva, ktoré sa vzťahuje na majetok nachádzajúci sa v tomto členskom štáte, pokiaľ jeho právo nepozná dané vecné právo.
(Zodpovedá PN 5 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13 a (nové)
(13a)  Aby však oprávnené osoby mohli užívať v inom členskom štáte práva, ktoré vznikli alebo na nich prešli napríklad v rámci vyrovnania majetkových pomerov registrovaného partnerstva, by sa týmto nariadení malo zabezpečiť, aby sa neznáme vecné právo prispôsobilo najbližšiemu rovnocennému vecnému právu podľa právneho poriadku tohto iného členského štátu. V súvislosti s takýmto prispôsobovaním by sa mali zohľadniť ciele a záujmy sledované konkrétnym vecným právom a účinky, ktoré sú s ním spojené. Na účely určenia najbližšieho rovnocenného vnútroštátneho vecného práva môžu byť kontaktované príslušné orgány alebo osoby v štáte, ktorého právnym poriadkom sa majetkové dôsledky registrovaného partnerstva spravovali, s cieľom získať ďalšie informácie o povahe a účinkoch daného práva. Na tento účel by sa mohli využiť existujúce siete v oblasti justičnej spolupráce v občianskych a obchodných veciach, ako aj všetky ďalšie dostupné prostriedky uľahčujúce pochopenie cudzieho právneho poriadku.
(Zodpovedá odôvodneniu 16 v nariadení (EÚ) č. 650/2012 a PN 6 správy v 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13 b (nové)
(13b)  Požiadavky na zápis práva k nehnuteľnému alebo hnuteľnému majetku do registra by sa mali z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia vylúčiť. Podmienky a spôsob vykonania zápisu a orgány zodpovedné za kontrolu toho, či sú splnené všetky požiadavky a či predložená dokumentácia je úplná alebo obsahuje potrebné informácie, ako sú katastre nehnuteľností či notári, by sa preto mali určiť v právnom poriadku členského štátu, v ktorom sa register vedie (v prípade nehnuteľností lex rei sitae).
(Zodpovedá čiastočne odôvodneniu 18 v nariadení (EÚ) č. 650/2012 a PN 7 správy v 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13 c (nové)
(13c)  Účinky zápisu práva do registra by sa mali z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia takisto vylúčiť. To, či má zápis napríklad deklaratívny alebo konštitutívny účinok, by mal preto určiť právny poriadok členského štátu, v ktorom sa register vedie. Takže ak si napríklad nadobudnutie práva na nehnuteľný majetok podľa právneho poriadku členského štátu, v ktorom sa register vedie, vyžaduje zápis do registra s cieľom zabezpečiť účinok erga omnes alebo s cieľom chrániť právne transakcie, mal by sa moment takéhoto nadobudnutia práva riadiť právnym poriadkom tohto členského štátu.
(Zodpovedá odôvodneniu 19 v nariadení (EÚ) č. 650/2012 a PN 8 správy v 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13 d (nové)
(13d)  Podobne ako v nariadení (EÚ) č. 650/2012 by sa v tomto nariadení mali zohľadniť rôzne systémy riešenia majetkových pomerov, ktoré sa uplatňujú v členských štátoch. Na účely tohto nariadenia by mal mať preto pojem „súd“ široký význam, aby zahŕňal nielen súdy v pravom zmysle slova vykonávajúce súdne funkcie, ale aj notárov alebo registračné orgány v určitých členských štátoch, ktorí alebo ktoré v otázkach majetkových režimov vykonávajú funkcie justičného orgánu ako súdy, a notárov a príslušníkov právnických povolaní, ktorí v niektorých členských štátoch vykonávajú funkcie justičného orgánu v danej otázke majetkového režimu na základe poverenia súdom. Všetky súdy vymedzené v tomto nariadení by sa mali riadiť normami o určení právomoci, ktoré sú stanovené v tomto nariadení. Pojem „súd“ by, naopak, nemal zahŕňať nejustičné orgány členského štátu, ktoré majú podľa vnútroštátneho právneho poriadku právomoc konať v majetkových režimoch, ako napríklad notári, ktorí vo väčšine členských štátov bežne nevykonávajú funkcie justičného orgánu.
(Zodpovedá odôvodneniu 20 v nariadení (EÚ) č. 650/2012 a PN 10 správy v 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 15
(15)  Toto nariadenie tiež musí umožniť rozšírenie príslušnosti súdov členského štátu, ktoré rozhodujú o návrhu na rozluku registrovaného partnerstva alebo na jeho vyhlásenie za neplatné, na otázky týkajúce sa majetkových aspektov registrovaného partnerstva, ktoré z tohto návrhu vyplývajú, ak s tým partneri súhlasia.
(15)  Toto nariadenie tiež musí umožniť rozšírenie príslušnosti súdov členského štátu, ktoré rozhodujú o návrhu na rozluku registrovaného partnerstva alebo na jeho vyhlásenie za neplatné, na otázky týkajúce sa majetkových aspektov registrovaného partnerstva, ktoré z tohto návrhu vyplývajú, ak partneri výslovne alebo nepriamo uznali právomoc príslušných súdov.
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 15 a (nové)
(15a)  V prípadoch, keď otázky majetkových pomerov partnerov nie sú spojené s rozlukou partnerstva ani s jeho vyhlásením za neplatné či úmrtím jedného z partnerov, partneri sa môžu rozhodnúť, že sa s nimi obrátia na súd členského štátu, ktorého právo si zvolili ako uplatniteľné rozhodné právo pre svoje majetkové pomery. Toto si vyžaduje vzájomnú dohodu medzi partnermi, ktorú možno uzavrieť najneskôr do začatia konania súdu a potom podľa právneho poriadku štátu konajúceho súdu.
(Zodpovedá PN 12 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 16
(16)  V ostatných prípadoch musí toto nariadenie umožniť zachovanie miestnej príslušnosti súdov určitého členského štátu rozhodovať vo veciach týkajúcich sa majetkových aspektov registrovaných partnerstiev podľa zoznamu hierarchicky usporiadaných kritérií zaručujúcich existenciu úzkej väzby medzi partnermi a členským štátom, ktorého súdy sú príslušné. Súdy, okrem súdov členského štátu, v ktorom bolo partnerstvo zaregistrované, sa môžu vyhlásiť za nepríslušné, ak v ich vnútroštátnom práve nie je registrované partnerstvo upravené. Nakoniec, pre prípady, keď žiadny súd nie je príslušný vo veci rozhodovať podľa ostatných ustanovení tohto nariadenia, stanovuje sa pravidlo o subsidiárnej príslušnosti, aby sa predišlo akémukoľvek riziku odoprenia spravodlivosti.
(16)  Toto nariadenie musí umožniť zachovanie miestnej príslušnosti súdov určitého členského štátu v otázkach návrhov týkajúcich sa majetkových dôsledkov registrovaných partnerstiev, ktoré sa majú určiť v prípadoch, keď nejde o rozluku partnerov či úmrtie jedného z nich, podľa zoznamu hierarchicky usporiadaných kritérií zaručujúcich existenciu úzkej väzby medzi partnermi a členským štátom, ktorého súdy sú vo veci príslušné. Súdy, okrem súdov členského štátu, v ktorom bolo partnerstvo zaregistrované, by mali mať možnosť sa vyhlásiť za nepríslušné, ak v ich vnútroštátnom práve nie je registrované partnerstvo upravené.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 16 a (nové)
(16a)  S cieľom napraviť osobitné prípady odoprenia spravodlivosti treba v tomto nariadení ustanoviť forum necessitatis a umožniť tak súdu členského štátu konať vo výnimočných prípadoch vo veci majetkových pomerov, ktorá má úzku väzbu na tretí štát. Takýto výnimočný prípad môže nastať vtedy, keď sa konanie v danom treťom štáte ukáže ako nemožné, napríklad z dôvodu občianskej vojny, alebo keď od oprávnenej osoby nemožno rozumne očakávať, že v tomto štáte začne alebo bude viesť konanie. Právomoc založenú na forum necessitatis by však malo byť možné vykonávať iba vtedy, ak má daná vec dostatočnú väzbu na členský štát konajúceho súdu.
(Zodpovedá odôvodneniu 31 v nariadení (EÚ) č. 650/2012 a PN 14 správy v 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 18
(18)  S cieľom uľahčiť správu majetku partnerov sa právo štátu, v ktorom bolo partnerstvo zaregistrované, bude uplatňovať na celý majetok partnerov, a to aj v prípade, ak toto právo nie je právom členského štátu.
(18)  S cieľom uľahčiť správu majetku registrovaných partnerov by toto nariadenie malo umožňovať, aby si partneri pre svoj majetok, bez ohľadu na jeho povahu alebo miesto, kde sa nachádza, zvolili ako rozhodné právo to, ku ktorému majú obaja partneri úzku väzbu z dôvodu svojho pobytu alebo štátnej príslušnosti. Neexistuje dôvod, aby sa registrovaným partnerstvám mala odopierať táto možnosť voľby rozhodného práva. Ak si partneri zvolia právo, ktoré nepozná registrované partnerstvo, mala by sa táto voľba práva považovať za neplatnú. V takomto prípade by sa mali uplatniť objektívne kritériá. Hoci príslušný okruh osôb môže byť spravidla dobre informovaný o svojich právach, potrebná osobitná právna ochrana by sa mala zabezpečiť tým, že bude nariadené právne poradenstvo o dôsledkoch voľby práva. Táto požiadavka sa splní predovšetkým tým, že sa zabezpečí poradenstvo v otázke dodatočných formálnych predpisov platných na voľbu rozhodného práva, najmä ak ide o úradné overovanie.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 18 a (nové)
(18a)  V záujme zaručenia právnej istoty a prehľadnosti by toto nariadenie malo obsahovať aj ustanovenie o viacnásobnom registrovaní jedného registrovaného partnerstva, ktoré by sa vzťahovalo na najnovšiu registráciu. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby nedochádzalo k viacnásobnej registrácii registrovaného partnerstva.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 18 b (nové)
(18b)  Ak sa rozhodné právo nezvolilo, toto nariadenie musí v záujme zabezpečenia súladu medzi predvídateľnosťou a požiadavkou právnej istoty a súčasne vzhľadom na životnú situáciu partnerov zaviesť harmonizované kolízne normy na základe rôznych kolíznych kritérií, ktoré umožnia určiť rozhodné právo pre celý majetok partnerov. Prvým kritériom by tak mal byť spoločný obvyklý pobyt v čase registrácie partnerstva, resp. prvý spoločný obvyklý pobyt po registrácii partnerstva a druhým právo štátu, ktorého spoločnú štátnu príslušnosť mali partneri v čase registrácie partnerstva. Ak žiadne z týchto kritérií nie je splnené, t. .j v prípadoch, keď partneri nemajú prvý spoločný obvyklý pobyt a nemajú rovnakú štátnu príslušnosť v čase registrácie partnerstva, malo by sa použiť ako tretie kolízne kritérium právo štátu, ku ktorému majú obaja partneri najužšie väzby s prihliadnutím na všetky okolnosti, pričom tieto väzby sa musia posudzovať so zreteľom na okamih registrácie partnerstva. Právne predpisy definované týmito kritériami by sa nemali uplatňovať, ak sa v nich neuznáva registrované partnerstvo. Spravidla právo štátu, v ktorom sa partnerstvo zaregistrovalo, by sa malo uplatňovať ako univerzálne právo na majetok partnerov.
(Zodpovedá PN 15 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 18 c (nové)
(18c)  Ak sa rozhodné právo určuje podľa štátnej príslušnosti, musí sa zohľadniť skutočnosť, že určité štáty, ktorých právny systém je založený na zvykovom práve, používajú ako kolízne kritérium bydlisko, a nie štátnu príslušnosť.
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 18 d (nové)
(18d)  S cieľom zabezpečiť právnu istotu transakcií a zabrániť, aby sa zmena práva vzťahujúceho sa na majetkové dôsledky registrovaných manželstiev uskutočnila bez oboznámenia partnerov, žiadna zmena sa nesmie uskutočniť inak ako na výslovnú žiadosť strán. Táto zmena, ktorú sa partneri rozhodli vykonať, nemôže mať retroaktívny účinok, ak to partneri výslovne nestanovia. V každom prípade nemá vplyv na práva tretích osôb a platnosť už prijatých aktov.
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 19 a (nové)
(19a)  Všetky potrebné informácie by sa mali sprístupniť jednoducho a primerane, najmä prostredníctvom viacjazyčných internetových stránok Komisie.
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 19 b (nové)
(19b)  Mala by sa podporovať výmena osvedčených postupov medzi pracovníkmi právnych služieb.
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 19 c (nové)
(19c)  Komisia by mala zaviesť nástroj na informovanie a odbornú prípravu pracovníkov príslušných súdov, ako aj pracovníkov právnych služieb vytvorením interaktívneho internetového portálu vo všetkých úradných jazykoch inštitúcií Únie, vrátane systému výmeny odborných poznatkov a postupov.
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 23
(23)  Keďže vzájomné uznávanie rozhodnutí vydaných v členských štátoch je jedným z cieľov tohto nariadenia, je potrebné v ňom stanoviť pravidlá týkajúce sa uznávania a výkonu rozhodnutí, ktoré budú vychádzať z nariadenia (ES) č. 44/2001 a ktoré budú v prípade potreby prispôsobené osobitným požiadavkám oblasti, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie. Uznanie a výkon rozhodnutia alebo časti rozhodnutia, ktoré sa týka majetkových aspektov registrovaného partnerstva, by tak nemalo byť možné odmietnuť v členskom štáte, ktorého vnútroštátny právny poriadok nepozná inštitút registrovaného partnerstva alebo stanovuje odlišné majetkové dôsledky.
(23)  Keďže vzájomné uznávanie rozhodnutí vydaných v členských štátoch vo veciach majetkových pomerov registrovaných partnerstiev je jedným z cieľov tohto nariadenia, treba v ňom stanoviť pravidlá týkajúce sa uznávania, vykonateľnosti a výkonu rozhodnutí, ktoré budú vychádzať z iných právnych nástrojov Únie v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach a ktoré budú v prípade potreby prispôsobené osobitným požiadavkám oblasti, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie. Uznanie a výkon rozhodnutia alebo časti rozhodnutia, ktoré sa týka majetkových aspektov registrovaného partnerstva, by tak nemalo byť možné odmietnuť v členskom štáte, ktorého vnútroštátny právny poriadok nepozná inštitút registrovaného partnerstva alebo stanovuje odlišné majetkové dôsledky.
(Zodpovedá PN 19 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 24
(24)  V záujme zohľadnenia rôznych spôsobov riešenia otázok týkajúcich sa majetkových aspektov registrovaných partnerstiev v členských štátoch musí toto nariadenie zabezpečiť uznávanie a výkon verejných listín. Avšak pokiaľ ide o uznávanie verejných listín, nemožno ich považovať za rovnocenné so súdnymi rozhodnutiami. Uznávanie verejných listín znamená, že majú rovnakú dôkaznú silu, pokiaľ ide o obsah listiny, a rovnaké účinky ako v členskom štáte ich pôvodu, a že sa na ne vzťahuje domnienka platnosti, ktorá môže byť vyvrátená v prípade jej spochybnenia.
(24)  V záujme zohľadnenia rôznych systémov na riešenie otázok týkajúcich sa majetkových dôsledkov registrovaných partnerstiev v členských štátoch by toto nariadenie malo zabezpečiť prijatie a vykonateľnosť verejných listín v majetkových vecí týkajúcich sa registrovaného partnerstva vo všetkých členských štátoch.
(Zodpovedá odôvodneniu 60 v nariadení (EÚ) č. 650/2012 a PN 20 správy v 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 24 a (nové)
(24a)  Čo sa týka uznávania, vykonateľnosti a výkonu rozhodnutí súdov, akceptovania a výkonu verejných listín a o vykonateľnosti súdnych zmierov, týmto nariadením by sa mali stanoviť predpisy najmä na základe predovšetkým nariadenia (EÚ) č. 650/2012.
(Zodpovedá PN 21 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 25
(25)  Hoci právne vzťahy medzi partnerom a treťou osobou sa musia riadiť rozhodným právom pre majetkové dôsledky registrovaného partnerstva, podmienky účinkov tohto práva voči tretím osobám by mali byť vymedzené v práve členského štátu, v ktorom má partner alebo tretia osoba obvyklý pobyt, aby sa zaistila ochrana tretích osôb. V práve tohto členského štátu by sa tak mohlo stanoviť, že partner sa môže dovolávať uplatnenia práva svojho majetkového režimu na tretiu osobu len vtedy, ak boli dodržané podmienky registrácie alebo zverejnenia stanovené v tomto členskom štáte s výnimkou prípadu, keď tretia osoba poznala alebo musela poznať rozhodné právo pre majetkové aspekty registrovaného partnerstva.
(25)  Právne vzťahy medzi registrovaným partnerom a treťou osobou sa musia v súlade s týmto nariadením riadiť rozhodným právom pre majetkové dôsledky registrovaného partnerstva. V záujme zabezpečenia ochrany tretích osôb by však žiaden z partnerov v právnom vzťahu medzi jedným z partnerov a treťou osobou nemal mať možnosť dovolávať sa tohto práva ani imperatívnych noriem, ak má ten z partnerov, ktorý koná vo vzťahu k tretej osobe, a tretia osoba obvyklý pobyt v tom istom štáte, ktorý nie je štátom, ktorého právny poriadok sa uplatňuje na majetkové dôsledky registrovaného partnerstva. Výnimky by mali platiť v prípade, keď tretia strana nespĺňa podmienky na ochranu, keď jej bolo známe uplatňované právo alebo ho mala poznať, alebo keď boli splnené požiadavky týkajúce sa registrácie alebo zverejnenia platné v danom štáte.
(Zodpovedá PN 22 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 26 a (nové)
(26a)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, ak ide o ustanovenie a následnú zmenu potvrdení a tlačív, ktoré sa týkajú vyhlásenia vykonateľnosti rozhodnutí, súdnych zmierov a verejných listín. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie1.
______________
1Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.
(Zodpovedá odôvodneniu 78 v nariadení (EÚ) č. 650/2012 a PN 23 správy v 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 26 b (nové)
(26b)  Konzultačný postup by sa mal použiť na prijatie vykonávacích aktov, ktorými sa ustanovia a potom zmenia potvrdenia a tlačivá uvedené v tomto nariadení, a to v súlade s postupom ustanoveným v článku 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
(Zodpovedá odôvodneniu 79 v nariadení (EÚ) č. 650/2012 a PN 24 správy v 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 28
(28)  Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie, najmä v jej článkoch 7, 9, 17, 21 a 47, ktoré sa týkajú práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, práva uzavrieť manželstvo a založiť rodinu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, vlastníckeho práva, zákazu akejkoľvek diskriminácie a práva na účinný prostriedok nápravy pred súdom. Súdy členských štátov musia pri uplatňovaní tohto nariadenia dodržiavať tieto práva a zásady.
(28)  Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie, a najmä jej články 7, 9 17, 20, 21 a 47, ktoré sa týkajú práva na rešpektovania súkromného a rodinného života, práva uzavrieť manželstvo a založiť rodinu v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, vlastníckeho práva, rovnosti pred zákonom, zákazu každej diskriminácie a práva na účinný prostriedok nápravy pred súdom. Súdy členských štátov musia pri uplatňovaní tohto nariadenia dodržiavať tieto práva a zásady.
(Zodpovedá čiastočne odôvodneniu 81 v nariadení (EÚ) č. 650/2012 a PN 25 správy v 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 3 – písmeno a
a)  osobné dôsledky registrovaného partnerstva;
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 3 – písmeno b
b)  spôsobilosť partnerov;
b)  všeobecná spôsobilosť partnerov;
(Zodpovedá PN 26 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 3 – písmeno b a (nové)
ba)  existencia, platnosť alebo uznanie partnerstva;
(Zodpovedá PN 27 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 3 – písmeno d
(d)  dary medzi partnermi;
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – písmeno e
e)  dedičské práva pozostalého partnera;
e)  otázky dedičstva týkajúce sa pozostalého partnera;
(Zodpovedá PN 29 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 35
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 3 – písmeno f
f)  obchodné spoločnosti založené spoločne partnermi;
f)  otázky týkajúce sa práva obchodných spoločností a iných subjektov s právnou subjektivitou alebo bez nej;
(Zodpovedá článku 1 písm. h) nariadenia (EÚ) č. 650/2012 a PN 30 správy v 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 3 – písmeno g
g)  povaha vecných práv vzťahujúcich sa na majetok a zverejňovanie týchto práv.
g)  povaha vecných práv;
(Zodpovedá článku 1 písm. k) nariadenia (EÚ) č. 650/2012 a PN 31 správy v 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 3 – písmeno g a (nové)
ga)  každý zápis práv k nehnuteľnostiam alebo hnuteľným veciam do registra vrátane právnych náležitostí takéhoto zápisu, ako aj účinky zápisu alebo opomenutia zápisu takýchto práv do registra a
(Zodpovedá článku 1 písm. l) nariadenia (EÚ) č. 650/2012 a PN 32 správy v 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 38
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 3 – písmeno g b (nové)
(gb)  otázky nároku na prevod alebo úpravu, v prípade rozluky registrovaného partnerstva, medzi partnermi alebo bývalými partnermi, práva na starobný alebo invalidný dôchodok, ktoré vzniklo počas registrovaného partnerstva.
(Zodpovedá PN 33 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 – písmeno b
b)  „registrované partnerstvo“: inštitút spolužitia dvoch osôb upravený v právnych predpisoch a zaregistrovaný verejným orgánom;
b)  „registrované partnerstvo“: inštitút spolužitia dvoch osôb zaregistrovaný spôsobom, ktorý je upravený v právnych predpisoch v členskom štáte, kde je partnerstvo zaregistrované;
Pozmeňujúci návrh 40
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 – písmeno b a (nové)
ba)  „dohoda o partnerstve“: každá dohoda, ktorou sa riadia majetkové dôsledky partnerstva partnerov alebo budúcich partnerov;
(Zodpovedá PN 35 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 41
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 – písmeno c – úvodná časť
c)  „verejná listina“: písomnosť, ktorá bola úradne vyhotovená alebo zaregistrovaná ako verejná listina v členskom štáte pôvodu a ktorej pravosť:
c)  „verejná listina“: dokument vo veci majetkových pomerov registrovaného partnerstva, ktorý bol formálne vyhotovený alebo zaregistrovaný ako verejná listina v členskom štáte a ktorého pravosť:
(Zodpovedá článku 3 ods. 1 písm. i) nariadenia (EÚ) č. 650/2012 a PN 36 správy v 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 42
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 – písmeno d
d)  „rozhodnutie“: akékoľvek rozhodnutie vo veci majetkového režimu registrovaného partnerstva vydané súdom členského štátu bez ohľadu na jeho označenie, vrátane uznesenia, nariadenia, rozsudku alebo exekučného príkazu, ako aj stanovenie výšky trov konania súdnym úradníkom;
d)  „rozhodnutie“ každé rozhodnutie vo veci majetkového režimu registrovaného partnerstva vydané súdom členského štátu bez ohľadu na jeho označenie, vrátane rozhodnutia súdneho úradníka o stanovení výšky trov konania;
(Zodpovedá článku 31 ods. 1 písm. g) nariadenia (EÚ) č. 650/2012 a PN 37 správy v 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 43
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 – písmeno e
e)  „členský štát pôvodu“: členský štát, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, uzavretá zmluva o partnerstve, vyhotovená verejná listina alebo listina o vysporiadaní spoločného majetku alebo akákoľvek iná listina vystavená súdnym orgánom alebo orgánom, na ktorý súdny orgán preniesol právomoc, alebo pred týmito orgánmi;
e)  „členský štát pôvodu“: členský štát, v ktorom sa vydalo rozhodnutie, vyhotovila verejná listina alebo schválil alebo uzavrel súdny zmier;
(Zodpovedá článku 3 ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 650/2012 a PN 38 správy v 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 44
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 – písmeno f
f)  „dožiadaný členský štát“: členský štát, v ktorom sa žiada o uznanie a/alebo výkon rozhodnutia, zmluvy o partnerstve, verejnej listiny alebo listiny o vysporiadaní spoločného majetku alebo akejkoľvek inej listiny vystavenej súdnym orgánom alebo orgánom, na ktorý súdny orgán preniesol právomoc, alebo pred týmito orgánmi;
f)  „členský štát výkonu“: členský štát, v ktorom sa požaduje vyhlásenie vykonateľnosti alebo výkon rozhodnutia, súdneho zmieru alebo verejnej listiny;
(Zodpovedá článku 3 ods. 1 písm. f) nariadenia (EÚ) č. 650/2012 a PN 39 správy v 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 45
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 – písmeno g
g)  „súd“: akýkoľvek príslušný súdny orgán členských štátov vykonávajúci funkciu súdu vo veciach majetkových dôsledkov registrovaných partnerstiev, ako aj akýkoľvek iný orgán alebo osoba, ktoré na základe prenesenia právomocí alebo určenia súdnym orgánom členského štátu vykonávajú funkcie, ktoré patria do právomoci súdov, ako sú stanovené v tomto nariadení;
vypúšťa sa
(Zodpovedá PN 40 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 46
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 a (nový)
1a.  Na účely tohto nariadenia pojem „súd“ je každý justičný orgán, iný orgán a príslušník právnického povolania, ktorý má právomoc vo veciach majetkových dôsledkov registrovaných partnerstiev, vykonáva funkcie justičného orgánu alebo koná na základe poverenia justičného orgánu alebo pod kontrolou justičného orgánu, ak tento iný orgán a príslušník právnického povolania poskytujú záruky nestrannosti a dodržania práva všetkých účastníkov na vypočutie a ak ich rozhodnutia podľa právneho poriadku členského štátu, v ktorom konajú:
a)  môžu byť napadnuté opravným prostriedkom podaným na justičný orgán alebo preskúmané týmto orgánom, a
b)  majú podobnú právnu silu a účinky ako rozhodnutie justičného orgánu v rovnakej veci.
Členské štáty v súlade s článkom 33a oznámia Komisii ďalšie orgány a právnické povolania podľa prvého pododseku.
Pozmeňujúci návrh 47
Návrh nariadenia
Článok -3
Článok -3
Súdna príslušnosť vo veciach majetkových dôsledkov v členských štátoch
Týmto nariadením nie je dotknutá právomoc orgánov členských štátov konať vo veciach majetkových dôsledkov registrovaných partnerstiev.
(Zodpovedá PN 42 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 48
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 1
1.  Súdy členského štátu, na ktorých sa vedie konanie vo veci dedičstva jedného z partnerov podľa nariadenia [Európskeho parlamentu a Rady] (EÚ) č. …/…[o súdnej príslušnosti, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a verejných listín v oblasti dedenia a o zavedení európskeho dedičského osvedčenia], sú tiež príslušné rozhodovať o majetkových dôsledkoch partnerstva súvisiacich s uvedenou vecou.
1.  Súdy členského štátu, ktoré konajú vo veciach dedičstva jedného z partnerov podľa nariadenia (EÚ) č. 650/2012, sú tiež príslušné konať vo veciach majetkových dôsledkov partnerstva súvisiacich s dedičstvom.
(Zodpovedá PN 43 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 49
Návrh nariadenia
Článok 4
Príslušnosť v prípade rozluky partnerov
Súdna príslušnosť v prípade rozluky partnerstva alebo jeho vyhlásenia za neplatné
Súdy členského štátu, na ktorých sa vedie konanie vo veci rozluky registrovaného partnerstva alebo vyhlásenia registrovaného partnerstva za neplatné, sú tiež príslušné, ak sa na tom obaja partneri dohodnú, rozhodovať o majetkových dôsledkoch súvisiacich s uvedenou vecou.
Súdy členského štátu, na ktorých sa vedie konanie vo veci rozluky registrovaného partnerstva alebo vyhlásenia registrovaného partnerstva za neplatné, sú tiež príslušné rozhodovať o majetkových dôsledkoch súvisiacich s uvedenou vecou, keď partneri výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom uznajú súdnu príslušnosť daných súdov.
Uvedená dohoda sa môže uzavrieť kedykoľvek, a to aj v priebehu konania. Ak sa uzavrie pred začatím konania, musí byť vyhotovená v písomnej podobe, datovaná a podpísaná oboma stranami.
Ak sa partneri nedohodnú, príslušnosť sa riadi článkom 5.
Ak partneri neuznajú súdnu príslušnosť súdu uvedeného v odseku 1, príslušnosť sa riadi článkom 5.
(Zodpovedá PN 44 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 50
Návrh nariadenia
Článok 4 a (nový)
Článok 4a
Dohoda o voľbe súdu
1.  Partneri sa môžu dohodnúť na tom, že súdy členského štátu, ktorého právny poriadok si zvolili, v súlade s článkom 15b, za rozhodné právo pre majetkové dôsledky svojho partnerstva, majú právomoc rozhodovať vo veciach týkajúcich sa majetkových dôsledkov. Takáto právomoc je výlučná.
Bez toho, aby bol dotknutý pododsek 3, môžu partneri uzavrieť alebo zmeniť dohodu o voľbe príslušného súdu, najneskôr však do okamihu začatia súdneho konania.
Ak to právny poriadok štátu konajúceho súdu umožňuje, môžu sa partneri dohodnúť na voľbe príslušného súdu aj po začatí súdneho konania. V takomto prípade sa toto určenie zaznamená na súde v súlade s právom štátu konajúceho súdu.
Ak sa dohoda uzavrie pred začiatkom konania, musí byť vyhotovená v písomnej forme, datovaná a podpísaná obidvoma partnermi. Komunikácia elektronickou cestou, ktorá poskytuje trvalý záznam o dohode, sa považuje za „písomnú“.
2.  Partneri sa môžu dohodnúť aj na tom, že právo rozhodovať majú súdy členského štátu, ktorého právny poriadok sa má podľa článku 15 uplatňovať na majetkové dôsledky ich partnerstva, ak sa súd nevybral.
Pozmeňujúci návrh 51
Návrh nariadenia
Článok 4 b (nový)
Článok 4b
Právomoc založená na účasti odporcu
1.  Okrem súdnej právomoci odvodenej z iných ustanovené tohto nariadenia súd členského štátu, ktorého právo sa vybralo na základe článku 15b alebo ktorého právo je rozhodné podľa článku 15 a pred ktorý predstúpi odporca, má súdnu právomoc. Toto pravidlo neplatí, ak sa odporca zúčastní konania, aby vzniesol námietku proti súdnej právomoci, alebo ak iný súd má právomoc podľa článku 3, článku 4 alebo článku 4a.
2.  Súd sa predtým, než začne vykonávať právomoc podľa odseku 1, ubezpečí, že odporca bol informovaný o svojom práve podať námietku proti právomoci a o dôsledkoch účasti alebo neúčasti v konaní.
(Zodpovedá PN 46 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 52
Návrh nariadenia
Článok 5
1.  Okrem prípadov uvedených článkoch 3 a 4 sú pre konanie vo veciach týkajúcich sa majetkových dôsledkov registrovaného partnerstva príslušné súdy členského štátu:
1.  Ak nemá podľa článkov 3, 4 a 4a právomoc žiaden súd, sú pre konanie vo veciach týkajúcich sa majetkových dôsledkov príslušné súdy členského štátu:
a)  v ktorom majú partneri spoločný obvyklý pobyt, alebo prípadne
a)  na ktorého území majú partneri obvyklý pobyt v čase, keď súd začal vo veci konať, alebo prípadne
b)  v ktorom mali partneri posledný spoločný obvyklý pobyt, ak tam jeden z nich stále býva, alebo prípadne
b)  na ktorého území mali partneri naposledy obvyklý pobyt, ak tam jeden z nich stále býva v čase, keď súd začal vo veci konať, alebo prípadne
c)  v ktorom má obvyklý pobyt odporca, alebo prípadne
c)  na ktorého území mal odporca obvyklý pobyt v čase, keď súd začal vo veci konať, alebo prípadne
ca)  ktorého štátnymi príslušníkmi boli obaja partneri v čase, keď súd začal vo veci konať, alebo, v prípade Spojeného kráľovstva a Írska, v ktorom majú spoločný „domicil“, alebo prípadne
d)  v ktorom bolo partnerstvo zaregistrované.
d)  v ktorom bolo partnerstvo zaregistrované.
2.  Súdy uvedené v odseku 1 písm. a), b) a c) sa môžu vyhlásiť za nepríslušné, ak ich právny poriadok nepozná inštitút registrovaného partnerstva.
2.  Súdy uvedené v odseku 1 písm. a), b), c) a ca) sa môžu vyhlásiť za nepríslušné, ak ich právny poriadok nepozná inštitút registrovaného partnerstva.
(V súvislosti s článkom 5 písm. ca) (nové) pozri pozmeňujúci návrh k článku 6 ods. 1 písm. b). Zodpovedá PN 47 správy v 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 53
Návrh nariadenia
Článok 6
Ak podľa článkov 3, 4 alebo 5 nie je príslušný žiadny súd alebo sa súd vyhlásil za nepríslušný, sú príslušné súdy členského štátu, ak:
Ak v súlade s článkami 3, 4, 4a a 5 nie je príslušný žiadny súd členského štátu alebo sa súd vyhlásil za nepríslušný, sú príslušné súdy členského štátu, ak sa na území tohto členského štáty nachádza nehnuteľný alebo registrovaný majetok jedného alebo oboch partnerov; v takom prípade bude súd, ktorý začal konať, rozhodovať len o tomto nehnuteľnom alebo registrovanom majetku.
a)   sa na území tohto členského štátu nachádza majetok jedného alebo oboch partnerov; pričom v takomto prípade bude súd, ktorý začal konať, rozhodovať len o tomto majetku, alebo
b)  obaja partneri sú štátnymi príslušníkmi tohto členského štátu alebo, v prípade Spojeného kráľovstva a Írska, v ňom majú spoločný „domicil“.
Súdy členského štátu majú pritom právomoc rozhodovať len o nehnuteľnom alebo registrovanom majetku, ktorý sa nachádza v danom členskom štáte.
(Zodpovedá PN 48 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 54
Návrh nariadenia
Článok 7
Ak podľa článkov 3, 4, 5 alebo 6 nie je príslušný žiadny súd členského štátu alebo ak sa súd vyhlásil za nepríslušný, súdy členského štátu môžu vo výnimočných prípadoch a pod podmienkou, že vec má dostatočnú väzbu s týmto členským štátom, rozhodovať vo veciach majetkových dôsledkov registrovaných partnerstiev, ak konanie nie je možné alebo sa nemôže účinne začať alebo viesť v treťom štáte.
Ak v súlade s článkami 3, 4, 4a, 5 a 6 nie je príslušný žiadny súd členského štátu, súdy členského štátu môžu výnimočne rozhodovať vo veci majetkových dôsledkov, ak sa konanie nemôže účinne začať alebo viesť, alebo by nebolo možné, v treťom štáte, ktorý má s vecou úzku väzbu.
Vec musí mať dostatočnú väzbu s členským štátom súdu, ktorý začal konať.
(Zodpovedá článku 11 nariadenia (EÚ) č. 650/2012 a PN 49 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 55
Návrh nariadenia
Článok 8
Súd, na ktorom prebieha konanie podľa článkov 3, 4, 5, 6 alebo 7, je tiež príslušný konať o vzájomnom návrhu, ak tento vzájomný návrh patrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.
Súd, na ktorom pokračuje konanie podľa článkov 3, 4, 4a, 5, 6 alebo 7, je tiež príslušný konať o vzájomnom návrhu, ak tento vzájomný návrh patrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.
Ak sa na súde začalo konanie podľa článku 6, jeho právomoc sa obmedzuje na vzájomný návrh o nehnuteľnom alebo registrovanom majetku, ktorý predstavuje podstatu veci hlavných konaní.
(Zodpovedá PN 50 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 56
Návrh nariadenia
Článok 9
Konanie na súde sa považuje za začaté:
Na účely tejto kapitoly sa konanie na súde považuje za začaté:
a)  momentom podania písomnosti, ktorou sa začína konanie, alebo rovnocennej písomnosti na súd za predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré bol povinný prijať, aby zabezpečil doručenie písomnosti odporcovi, alebo
a)  momentom podania písomnosti, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocennej písomnosti na súd za predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré bol povinný prijať, aby zabezpečil doručenie písomnosti odporcovi;
b)  ak sa písomnosť musí pred podaním na súd doručiť odporcovi, momentom jej prevzatia orgánom povereným doručovaním za predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré bol povinný prijať, aby zabezpečil podanie písomnosti na súd.
b)  ak sa písomnosť musí pred podaním na súd doručiť odporcovi, momentom jej prevzatia orgánom povereným doručovaním za predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré bol povinný prijať, aby zabezpečil podanie písomnosti na súd, alebo
ba)  ak súd začal konať bez návrhu, momentom, keď súd prijme rozhodnutie o začatí konania, alebo ak sa takéto rozhodnutie nevyžaduje, momentom, keď súd vec zaznamená.
(Zodpovedá článku 14 nariadenia (EÚ) č. 650/2012 a PN 51 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 57
Návrh nariadenia
Článok 12 – odsek 1
1.  Ak sa v tej istej veci a medzi tými istými účastníkmi vedú konania na súdoch rôznych členských štátov, súd, ktorý začal konať neskôr, aj bez návrhu preruší konanie, až kým sa nepotvrdí príslušnosť súdu, ktorý začal konať ako prvý.
1.  Ak sa v tej istej veci medzi partnermi vedú konania na súdoch rôznych členských štátov, každý súd, ktorý nezačal konať ako prvý, aj bez návrhu preruší konanie, až kým sa neurčí príslušnosť súdu, ktorý začal konať ako prvý.
(Zodpovedá PN 52 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 59
Návrh nariadenia
Článok 13 – odsek 2
2.  Ak ide o konania na prvom stupni, súd, ktorý začal konať neskôr, sa tiež môže na žiadosť jedného z účastníkov vyhlásiť za nepríslušný, ak súd, ktorý začal konať ako prvý, je príslušný rozhodovať v daných veciach a ak právny poriadok tohto súdu pripúšťa spojenie týchto vecí.
2.  Ak ide o konania na prvom stupni, súd, ktorý začal konať neskôr, sa tiež môže na žiadosť jedného z partnerov vyhlásiť za nepríslušný, ak súd, ktorý začal konať ako prvý, je príslušný rozhodovať v daných veciach a ak právny poriadok tohto súdu pripúšťa spojenie týchto vecí.
(Zodpovedá článku 18 nariadenia (EÚ) č. 650/2012 a PN 54 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 60
Návrh nariadenia
Článok 14
Súdom členského štátu možno podať návrh na vydanie predbežných opatrení vrátane ochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku tohto štátu, aj keď podľa tohto nariadenia sú príslušné rozhodovať vo veci samej súdy iného členského štátu.
Súdy členského štátu možno požiadať o vydanie predbežných opatrení vrátane ochranných opatrení, ktoré môžu byť dostupné podľa právneho poriadku tohto štátu, dokonca aj keď podľa tohto nariadenia majú právomoc rozhodovať vo veci samej súdy iného členského štátu.
(Zodpovedá článku 19 nariadenia (EÚ) č. 650/2012 a PN 56 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 61
Návrh nariadenia
Článok -15 (nový)
Článok -15
Jednotnosť a rozsah pôsobnosti rozhodného práva
1.  Rozhodné právo pre majetkové dôsledky registrovaného partnerstva sa vzťahuje na celý majetok, na ktorý sa vzťahujú tieto dôsledky, a to bez ohľadu na to, kde sa nachádza.
2.  Rozhodné právo pre majetkové dôsledky registrovaného partnerstva určuje bez toho, aby bol dotknutý článok 1 ods. 3 písm. g) a ga), okrem iného:
a)  rozdelenie majetku partnerov do rôznych kategórií pred a po registrovanom partnerstve,
b)  presun majetku z jednej kategórie do druhej,
c)  prípadnú zodpovednosť za dlhy druhého partnera,
d)  právo partnerov na nakladanie s majetkom počas partnerstva,
e)  zánik a usporiadanie majetkových dôsledkov registrovaného partnerstva a majetkové vyrovnanie pri rozluke registrovaného partnerstva,
f)  majetkové dôsledky registrovaného partnerstva na právny vzťah medzi jedným z partnerov a treťou osobou podľa článku 31.
(Zodpovedá PN 57 a 58 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 62
Návrh nariadenia
Článok -15a (nový)
Článok -15a
Univerzálny charakter kolíznej normy
Právny poriadok určený podľa tohto nariadenia sa uplatní bez ohľadu na to, či je právnym poriadkom členského štátu.
(Pozri PN k článku 16; znenie sa zmenilo. Zodpovedá článku 20 nariadenia (EÚ) č. 650/2012 a PN 59 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 63
Návrh nariadenia
Článok -15b (nový)
Článok -15b
Voľba rozhodného práva
1.  Partneri alebo budúci partneri môžu dohodou určiť alebo zmeniť rozhodné právo pre majetkové pomery ich registrovaného partnerstva, ak príslušný právny poriadok uznáva inštitút registrovaného partnerstva a priznáva mu majetkové dôsledky, a ak ide o jeden z týchto právnych poriadkov:
a)  právny poriadok štátu, kde majú partneri alebo budúci partneri, alebo jeden z nich, v čase uzavretia dohody obvyklý pobyt, alebo
b)  právo štátu, ktorého štátnym príslušníkom je v čase uzavretia dohody jeden z partnerov alebo budúcich partnerov, alebo
c)  právo štátu, v ktorom je partnerstvo zaregistrované.
2.  Ak právny poriadok zvolený nepozná inštitút registrovaného partnerstva alebo mu nepriznáva majetkové dôsledky, určenie rozhodného práva sa riadi článkom 15.
3.  Voľba rozhodného práva podľa odseku 1 nadobúda účinnosť až vtedy, keď partneri alebo budúci partneri vedia dokázať, že si pred prijatím rozhodnutia o rozhodnom práve nechali poradiť, pokiaľ ide o právne dôsledky tejto voľby rozhodného práva.
Táto požiadavka sa považuje za splnenú, keď budú toto poradenstvo zaručovať už aj dodatočné vnútroštátne formálne pravidlá, ktorými sa upravuje výber rozhodného práva.
4.  Ak sa partneri nedohodnú inak, zmena v rozhodnom práve pre majetkové pomery ich registrovaného partnerstva, ku ktorej došlo počas partnerstva, má účinky len do budúcnosti.
5.  Ak sa partneri rozhodnú pre retroaktívny účinok zmeny rozhodného práva, tento retroaktívny účinok neovplyvní platnosť skorších právnych úkonov uskutočnených podľa doterajšieho rozhodného práva ani práva tretích osôb vyplývajúce z predchádzajúceho rozhodného práva.
(Zodpovedá čiastočne PN 60 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 64
Návrh nariadenia
Článok 15
Určenie rozhodného práva
Určenie rozhodného práva v prípade, keď si ho strany nezvolili
Rozhodným právom vo veciach majetkových dôsledkov registrovaného partnerstva je právo štátu, v ktorom bolo partnerstvo zaregistrované.
1.   V prípade, keď sa stany nedohodli na výbere rozhodného práva podľa článku -15b, otázky majetkových dôsledkov registrovaného partnerstva sa upravujú právom štátu:
a)  v ktorom mali partneri v čase registrácie partnerstva prvý spoločný obvyklý pobyt, resp. prvý spoločný obvyklý pobyt po registrácii partnerstva, alebo prípadne
b)  ktorého štátnymi príslušníkmi boli obaja partneri v čase registrácie partnerstva, alebo prípadne
c)  ku ktorému mali obaja partneri s prihliadnutím na všetky okolnosti najužšie väzby v čase registrácie partnerstva, alebo prípadne
d)  v ktorom bolo partnerstvo zaregistrované.
2.  Odsek 1 písm. a), b) a c) sa neuplatňuje, ak príslušný právny poriadok neuznáva inštitút registrovaného partnerstva.
3.  Odsek 1 písm. b) sa neuplatňuje, ak majú partneri viac než jednu spoločnú štátnu príslušnosť.
(Zodpovedá čiastočne PN 61 a ďalším správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 65
Návrh nariadenia
Článok 15 a (nový)
Článok 15a
Viacnásobná registrácia
Ak tie isté osoby uzatvorili medzi sebou registrované partnerstvo vo viacerých štátoch, rozhodujúcim na určenie rozhodného práva podľa článku 15 ods. 1 písm. d) je posledné registrované partnerstvo od jeho vzniku.
Pozmeňujúci návrh 66
Návrh nariadenia
Článok 16
Článok 16
vypúšťa sa
Univerzálny charakter kolíznej normy
Právny poriadok určený podľa ustanovení tejto kapitoly sa uplatňuje bez ohľadu na to, či je právnym poriadkom členského štátu.
(Zodpovedá PN 68 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 67
Návrh nariadenia
Článok 16 a (nový)
Článok 16a
Formálne náležitosti voľby rozhodného práva
1.  Dohoda o výbere rozhodného práva uvedená v článku -15b musí byť písomná, musí v nej byť uvedený dátum a musia ju podpísať obaja partneri. Za rovnocennú s písomnou formou sa považuje každá komunikácia elektronickými prostriedkami, ktorá umožňuje trvalý záznam o dohode.
2.  Uvedená dohoda musí spĺňať formálne náležitosti podľa rozhodného práva pre majetkové dôsledky registrovaného partnerstva alebo právneho poriadku štátu, v ktorom sa uzavrela.
3.  Ak však právny poriadok štátu, v ktorom majú obaja partneri obvyklý pobyt v čase uzavretia dohody o výbere rozhodného práva, ustanovuje dodatočné formálne náležitosti pre dohody tohto druhu alebo inak pre partnerskú dohodu, tieto náležitosti platia.
4.  Ak partneri v čase, keď sa dohodnú na výbere, majú obvyklý pobyt v rôznych štátoch a ak právne poriadky týchto štátov stanovujú rozličné formálne náležitosti, dohoda je z hľadiska formy platná, ak spĺňa náležitosti jedného z uvedených právnych poriadkov.
(Podobné článku 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 650/2012. Pozri aj PN 65 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 68
Návrh nariadenia
Článok 16 b (nový)
Článok 16b
Formálne náležitosti dohody o partnerstve
Pri forme dohody o partnerstve sa zodpovedajúco uplatňuje článok 16a. Za dodatočné formálne náležitosti v zmysle článku 16a ods. 3 sa na účely článku 16b považujú len tie, ktoré sa týkajú dohody o partnerstve.
(Zodpovedá PN 66 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 69
Návrh nariadenia
Článok 16 c (nový)
Článok 16c
Prispôsobenie vecných práv
Ak sa osoba dovoláva vecného práva, na ktoré má nárok na základe rozhodného práva pre majetkové dôsledky registrovaného partnerstva, a právny poriadok členského štátu, v ktorom sa práva dovoláva, dotknuté vecné právo nepozná, toto právo sa v prípade potreby čo najviac prispôsobí najbližšiemu rovnocennému vecnému právu podľa právneho poriadku tohto štátu, pričom sa zohľadnia ciele a záujmy, ktoré dotknuté vecné právo sleduje, a s ním spojené účinky.
(Zodpovedá článku 31 nariadenia (EÚ) č. 650/2012 a PN 67 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 70
Návrh nariadenia
Článok 17
Ustanoveniami tohto nariadenia nie je dotknuté uplatňovanie imperatívnych noriem, ktorých dodržiavanie pokladá členský štát za rozhodujúce pre ochranu svojich verejných záujmov, ako je politické, spoločenské alebo hospodárske zriadenie, až do takej miery, že vyžaduje ich uplatnenie v každej situácii, na ktorú sa norma vzťahuje, bez ohľadu na právo, ktoré je inak rozhodným pre majetkové dôsledky registrovaného partnerstva podľa tohto nariadenia.
1.  Imperatívne normy sú normy, ktorých zanedbávanie by bolo v zjavnom rozpore s verejným poriadkom (ordre public) daného členského štátu. Príslušné orgány by nemali interpretovať výhradu verejného poriadku spôsobom, ktorý je v rozpore s Chartou základných práv Európskej únie a najmä jej článkom 21, ktorým sa zakazujú všetky formy diskriminácie.
2.  Týmto nariadením sa neobmedzuje uplatňovanie imperatívnych noriem práva konajúceho súdu bez toho, aby boli dotknuté predpisy na ochranu styku platné podľa článku 31.
(Zodpovedá PN 69 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 71
Návrh nariadenia
Článok 18 – odsek 1
1.  Uplatnenie určitého ustanovenia právneho poriadku určeného podľa tohto nariadenia možno odmietnuť iba v prípade, ak by jeho uplatnenie bolo v zjavnom rozpore s verejným poriadkom štátu konajúceho súdu.
1.  Uplatnenie určitého ustanovenia právneho poriadku každého štátu určeného podľa tohto nariadenia možno odmietnuť iba vtedy, keď by jeho uplatnenie bolo v zjavnom rozpore s verejným poriadkom štátu konajúceho súdu.
(Zodpovedá článku 35 nariadenia (EÚ) č. 650/2012 a PN 70 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 72
Návrh nariadenia
Článok 19
Uplatnenie právneho poriadku štátu určeného podľa tohto nariadenia znamená uplatnenie platných noriem hmotného práva tohto štátu s výnimkou jeho noriem medzinárodného práva súkromného.
Uplatnenie právneho poriadku štátu určeného podľa tohto nariadenia sa týka uplatnenia platných noriem práva tohto štátu s výnimkou jeho noriem medzinárodného práva súkromného.
(Zodpovedá PN 71 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 73
Návrh nariadenia
Článok 20
Štáty s dvoma alebo viacerými právnymi systémami – kolízia právnych noriem na úrovni územných celkov
Štáty s viacerými právnymi systémami – kolízia právnych noriem na úrovni územných celkov
1.  Ak sa podľa tohto nariadenia určil právny poriadok štátu zloženého z viacerých územných celkov, z ktorých každý má vlastný súbor právnych noriem týkajúcich sa majetkových dôsledkov registrovaného partnerstva, príslušný územný celok, ktorého právne normy sa majú uplatniť, sa určí na základe vnútroštátnych kolíznych noriem tohto štátu.
Ak sa štát skladá z viacerých územných celkov, z ktorých každý má svoj vlastný právny systém alebo svoj vlastný súbor noriem vzťahujúcich sa na záležitosti upravené týmto nariadením:
1a.  Ak takéto vnútroštátne kolízne normy neexistujú:
a)  každý odkaz na právo tohto štátu sa na účely určenia rozhodného práva podľa tohto nariadenia považuje za odkaz na platné právo dotknutého územného celku;
a)  každý odkaz na právo tohto štátu uvedeného v odseku 1 sa na účely určenia rozhodného práva podľa ustanovení, v ktorých sa odkazuje na obvyklý pobyt partnerov, bude považovať za odkaz na platné právo územného celku, v ktorom majú partneri obvyklý pobyt;
b)  každý odkaz na obvyklý pobyt v tomto členskom štáte sa považuje za odkaz na obvyklý pobyt v územnom celku,
b)  každý odkaz na právny poriadok štátu uvedeného v odseku 1 sa na účely určenia rozhodného práva podľa ustanovení, v ktorých sa odkazuje na štátnu príslušnosť partnerov, považuje za odkaz na právny poriadok územného celku, s ktorým majú partneri najužšiu väzbu;
c)  každý odkaz na štátnu príslušnosť sa vzťahuje na územný celok určený právom tohto štátu alebo, ak neexistujú príslušné pravidlá, územný celok, ktorý si zvolia strany, alebo, ak nedôjde k takejto voľbe, územný celok, ku ktorej má partner alebo partneri najužšiu väzbu.
c)  každý odkaz na právny poriadok štátu uvedeného v odseku 1 sa na účely určenia rozhodného práva podľa iných ustanovení, v ktorých sa odkazuje na iné prvky ako na kolízne kritériá, vykladá ako odkaz na právny poriadok územného celku, v ktorom sa príslušný prvok vyskytuje.
(Zodpovedá článku 36 nariadenia (EÚ) č. 650/2012 a PN 72 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 74
Návrh nariadenia
Článok 20 a (nový)
Článok 20a
Štáty s dvoma alebo viacerými právnymi systémami – kolízne normy vzťahujúce sa na rôzne kategórie osôb
Vo vzťahu k štátu, v ktorom existujú dva alebo viaceré právne systémy alebo súbory noriem, ktoré sa v súvislosti s majetkovými dôsledkami registrovaných partnerstiev uplatňujú na rôzne kategórie osôb, sa každý odkaz na právny poriadok tohto štátu považuje za odkaz na právny systém alebo súbor noriem určený normami platnými v tomto štáte. Ak tieto normy neexistujú, uplatní sa právny systém alebo súbor noriem, s ktorým majú partneri najužšiu väzbu.
(Zodpovedá PN 73 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 75
Návrh nariadenia
Článok 20 b (nový)
Článok 20b
Neuplatňovanie tohto nariadenia na vnútroštátne kolízne normy
Členský štát zložený z viacerých územných celkov, z ktorých každý má vlastné normy upravujúce majetkové dôsledky registrovaných partnerstiev, nie je povinný uplatňovať toto nariadenie pri kolízii noriem týkajúcej sa výlučne týchto územných celkov.
(Zodpovedá PN 74 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 76
Návrh nariadenia
Článok 21 – odsek 1
1.  Rozhodnutia vydané v členskom štáte sa v ostatných členských štátoch uznávajú bez osobitného konania.
1.  Rozhodnutia vydané v členskom štáte sa v ostatných členských štátoch uznávajú bez osobitného konania. Uznanie týchto rozhodnutí však neznamená uznanie registrovaných partnerstiev zo strany členských štátov ako právneho inštitútu v rámci vlastného právneho systému
Pozmeňujúci návrh 77
Návrh nariadenia
Článok 21 – odsek 2
2.  Každý zainteresovaný účastník, pre ktorého je otázka uznania hlavným predmetom sporu, môže v súlade s postupmi upravenými v článkoch [38 až 56] nariadenia (ES) č. 44/2001 navrhnúť, aby sa rozhodlo, že rozhodnutie sa uznáva.
2.  Každý zainteresovaný účastník, pre ktorého je otázka uznania hlavným predmetom sporu, môže v súlade s postupmi upravenými v článkoch 27b až 27o navrhnúť, aby sa rozhodlo, že uvedené rozhodnutie sa uznáva.
(Zodpovedá článku 39 nariadenia (EÚ) č. 650/2012 a PN 75 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 78
Návrh nariadenia
Článok 22 – písmeno a
(a)  ak je uznanie preukázateľne v rozpore s verejným poriadkom dožiadaného členského štátu;
(a)  ak je uznanie v zjavnom rozpore s verejným poriadkom členského štátu, v ktorom sa o uznanie žiada;
(Zodpovedá článku 40 nariadenia (EÚ) č. 650/2012 a PN 76 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 79
Návrh nariadenia
Článok 22 – písmeno b
(b)  ak sa vydalo v neprítomnosti a odporcovi sa nedoručila písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť v dostatočnom predstihu a takým spôsobom, aby si mohol na konanie pripraviť, okrem prípadu, keď opomenul začať konanie, ktorým by napadol rozhodnutie, keď tak mohol urobiť;
(b)  ak sa vydalo v neprítomnosti a odporcovi sa nedoručila písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť v dostatočnom predstihu a takým spôsobom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu, okrem prípadu, keď opomenul odvolať sa proti rozhodnutiu, keď tak mohol urobiť;
(Zodpovedá čiastočne článku 40 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 80
Návrh nariadenia
Článok 22 – písmeno c
(c)  ak je nezlučiteľné s rozhodnutím vydaným v spore medzi tými istými účastníkmi v dožiadanom členskom štáte;
(c)  ak je nezlučiteľné s rozhodnutím vydaným v konaní medzi tými istými účastníkmi v členskom štáte, v ktorom sa o uznanie žiada;
(Zodpovedá článku 40 nariadenia (EÚ) č. 650/2012 a PN 78 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 81
Návrh nariadenia
Článok 22 – písmeno d
(d)  ak je nezlučiteľné so skorším rozhodnutím vydaným v inom členskom štáte alebo v treťom štáte v spore medzi tými istými účastníkmi a v tej istej veci za predpokladu, že skoršie rozhodnutie spĺňa podmienky na uznanie v dožiadanom členskom štáte.
(d)  ak je nezlučiteľné so skorším rozhodnutím vydaným v inom členskom štáte alebo v treťom štáte v konaní medzi tými istými účastníkmi a v tej istej veci za predpokladu, že skoršie rozhodnutie spĺňa podmienky na jeho uznanie v členskom štáte, v ktorom sa o uznanie žiada;
(Zodpovedá článku 40 nariadenia (EÚ) č. 650/2012 a PN 79 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 82
Návrh nariadenia
Článok 25
Cudzie rozhodnutie sa za žiadnych okolností nesmie skúmať vo veci samej.
Rozhodnutie vydané v členskom štáte sa za žiadnych okolností nesmie skúmať vo veci samej.
(Zodpovedá článku 41 nariadenia (EÚ) č. 650/2012 a PN 80 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 83
Návrh nariadenia
Článok 26
Súd členského štátu, v ktorom sa žiada o uznanie rozhodnutia vydaného v inom členskom štáte, môže prerušiť konanie, ak bol proti rozhodnutiu podaný riadny opravný prostriedok.
Súd členského štátu, v ktorom sa žiada o uznanie rozhodnutia vydaného v inom členskom štáte, môže prerušiť konanie, ak bol v členskom štáte pôvodu proti rozhodnutiu podaný riadny opravný prostriedok.
(Zodpovedá článku 42 nariadenia (EÚ) č. 650/2012 a PN 81 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 84
Návrh nariadenia
Článok 27
Rozhodnutia vydané v členskom štáte, ktoré sú v tomto členskom štáte vykonateľné, a súdne zmiery sa v ostatných členských štátoch vykonávajú v súlade s článkami [38 až 56 a článkom 58] nariadenia (ES) č. 44/2001.
Rozhodnutia vydané v členskom štáte, ktoré sú v tomto štáte vykonateľné, a súdne zmiery vykonateľné v inom členskom štáte, ak tam boli na návrh ktoréhokoľvek zainteresovaného účastníka vyhlásené za vykonateľné v súlade s postupom stanoveným v článkoch 27b až 27o.
(Zodpovedá článku 43 nariadenia (EÚ) č. 650/2012 a PN 82 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 85
Návrh nariadenia
Článok 27 a (nový)
Článok 27a
Určenie bydliska
Na určenie, či má účastník na účely konania ustanoveného v článkoch 27b až 27o bydlisko v členskom štáte výkonu, konajúci súd použije vnútroštátny právny poriadok toho členského štátu.
(Zodpovedá článku 44 nariadenia (EÚ) č. 650/2012 a PN 83 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 86
Návrh nariadenia
Článok 27 b (nový)
Článok 27b
Príslušnosť miestnych súdov
1.  Návrh na vyhlásenie vykonateľnosti sa podáva na súd alebo iný príslušný orgán členského štátu výkonu, ktorý daný členský štát oznámil Komisii v súlade s článkom 33.
2.  Miestna príslušnosť sa určuje podľa miesta bydliska účastníka, proti ktorému sa má rozhodnutie vykonať, alebo podľa miesta výkonu.
(Zodpovedá článku 45 nariadenia (EÚ) č. 650/2012 a PN 84 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 87
Návrh nariadenia
Článok 27 c (nový)
Článok 27c
Konanie
1.  Podanie návrhu sa spravuje právnym poriadkom členského štátu výkonu.
2.  Od navrhovateľa sa nevyžaduje, aby mal v členskom štáte výkonu poštovú adresu ani splnomocneného zástupcu.
3.  K návrhu sa prikladajú tieto písomnosti:
a)  vyhotovenie rozhodnutia, ktoré spĺňa podmienky potrebné na preukázanie jeho pravosti;
b)  potvrdenie vydané súdom alebo príslušným orgánom členského štátu pôvodu na tlačive ustanovenom v súlade s konzultačným postupom podľa článku 33c ods. 2, a to bez toho, aby bol dotknutý článok 27d.
(Zodpovedá článku 46 nariadenia (EÚ) č. 650/2012 a PN 85 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 88
Návrh nariadenia
Článok 27 d (nový)
Článok 27d
Nepredloženie potvrdenia
1.  Ak sa nepredloží potvrdenie podľa článku 27c ods. 3 písm. b), súd alebo iný príslušný orgán môže určiť lehotu na jeho predloženie alebo prijať rovnocennú písomnosť, alebo upustiť od jej predloženia, ak považuje predložené údaje za postačujúce.
2.  Ak súd alebo príslušný orgán o to požiada, predloží sa preklad listín. Preklad vyhotoví osoba, ktorá je na to oprávnená v niektorom z členských štátov.
(Zodpovedá článku 47 nariadenia (EÚ) č. 650/2012 a PN 86 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 89
Návrh nariadenia
Článok 27 e (nový)
Článok 27e
Vyhlásenie vykonateľnosti
Rozhodnutie sa bez skúmania podľa článku 22 vyhlási za vykonateľné bezodkladne po splnení formálnych náležitostí uvedených v článku 27c. Účastník, voči ktorému sa o výkon žiada, nemá v tomto štádiu konania právo robiť žiadne podania k návrhu.
(Zodpovedá článku 48 nariadenia (EÚ) č. 650/2012 a PN 87 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 90
Návrh nariadenia
Článok 27 f (nový)
Článok 27f
Oznámenie rozhodnutia o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti
1.  Rozhodnutie o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti sa bez odkladu oznámi navrhovateľovi spôsobom upraveným právnym poriadkom členského štátu výkonu.
2.  Vyhlásenie vykonateľnosti sa doručí účastníkovi, proti ktorému sa o výkon žiada, spolu s rozhodnutím, ak mu toto nebolo doručené už predtým.
(Zodpovedá článku 49 nariadenia (EÚ) č. 650/2012 a PN 88 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 91
Návrh nariadenia
Článok 27 g (nový)
Článok 27g
Odvolanie proti rozhodnutiu o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti
1.  Proti rozhodnutiu o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti sa môže odvolať každý z účastníkov.
2.  Odvolanie sa podáva súdu, ktorý dotknutý členský štát oznámil Komisii v súlade s článkom 33.
3.  Odvolacie konanie sa spravuje procesnými predpismi, ktoré upravujú sporové konanie.
4.  Ak sa účastník, proti ktorému sa žiada o výkon, nedostaví na odvolací súd v konaní o odvolaní, ktoré podal navrhovateľ, uplatní sa článok 11, dokonca aj vtedy, keď účastník, proti ktorému sa o výkon žiada, nemá bydlisko v žiadnom z členských štátov.
5.  Odvolanie proti vyhláseniu vykonateľnosti sa podáva do 30 dní od jeho doručenia. Ak má účastník, proti ktorému sa o výkon žiada, bydlisko v inom členskom štáte, než v ktorom sa vydalo vyhlásenie vykonateľnosti, lehota na odvolanie je 60 dní a začína plynúť odo dňa doručenia buď tejto osobe do vlastných rúk, alebo do jej obydlia. Predĺženie tejto lehoty z dôvodu vzdialenosti nie je prípustné.
(Zodpovedá článku 50 nariadenia (EÚ) č. 650/2012 a PN 89 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 92
Návrh nariadenia
Článok 27 h (nový)
Článok 27h
Podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu vydanému v odvolacom konaní
Rozhodnutie vydané v odvolacom konaní možno napadnúť iba v konaniach, ktoré dotknutý členský štát oznámil Komisii v súlade s článkom 33.
(Zodpovedá článku 51 nariadenia (EÚ) č. 650/2012 a PN 90 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 93
Návrh nariadenia
Článok 27 i (nový)
Článok 27i
Odmietnutie alebo odvolanie vyhlásenia vykonateľnosti
Súd, na ktorý sa podalo odvolanie podľa článku 27g alebo opravný prostriedok podľa článku 27h, môže odmietnuť vydať alebo zrušiť vydané vyhlásenie vykonateľnosti len z dôvodu uvedeného v článku 22. Rozhodnutie vydá bezodkladne.
(Zodpovedá článku 52 nariadenia (EÚ) č. 650/2012 a PN 91 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 94
Návrh nariadenia
Článok 27 j (nový)
Článok 27j
Prerušenie konania
Súd, na ktorý sa podalo odvolanie podľa článku 27g alebo opravný prostriedok podľa článku 27h, preruší konanie na návrh účastníka, proti ktorému sa žiada o výkon, ak je vykonateľnosť rozhodnutia v členskom štáte pôvodu pozastavená z dôvodu opravného prostriedku.
(Zodpovedá článku 52 nariadenia (EÚ) č. 650/2012 a PN 92 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 95
Návrh nariadenia
Článok 27 k (nový)
Článok 27k
Predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení
1.  Ak sa podľa tohto oddielu má uznať rozhodnutie, nič nebráni navrhovateľovi, aby využil možnosť vydania predbežných opatrení vrátane ochranných opatrení podľa právneho poriadku členského štátu výkonu bez potreby vyhlásenia vykonateľnosti podľa článku 27e.
2.  Vyhlásenie vykonateľnosti je zo zákona spojené s oprávnením vydať akékoľvek ochranné opatrenie.
3.  Počas lehoty na podanie odvolania proti vyhláseniu vykonateľnosti podľa článku 27g ods. 5 a až do rozhodnutia o odvolaní sa nesmú prijať žiadne opatrenia smerujúce k výkonu, okrem ochranných opatrení týkajúcich sa majetku účastníka, proti ktorému sa žiada o výkon.
(Zodpovedá článku 54 nariadenia (EÚ) č. 650/2012 a PN 93 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 96
Návrh nariadenia
Článok 27 l (nový)
Článok 27l
Čiastočná vykonateľnosť
1.  Ak sa rozhodnutie týka viacerých vecí a vyhlásenie vykonateľnosti nemožno vydať vo všetkých týchto veciach, súd alebo iný príslušný orgán ho vydá v jednej veci alebo niekoľkých veciach.
2.  Navrhovateľ môže žiadať vyhlásenie vykonateľnosti len vo vzťahu k častiam rozhodnutia.
(Zodpovedá článku 55 nariadenia (EÚ) č. 650/2012 a PN 94 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 97
Návrh nariadenia
Článok 27 m (nový)
Článok 27m
Právna pomoc
Navrhovateľ, ktorému sa v členskom štáte pôvodu poskytla úplná alebo čiastočná právna pomoc alebo mu bolo priznané oslobodenie od platenia trov a výdavkov, má v konaní o vyhlásenie vykonateľnosti nárok na poskytnutie najvýhodnejšej právnej pomoci alebo najrozsiahlejšieho oslobodenia od trov alebo výdavkov podľa právneho poriadku členského štátu výkonu.
(Zodpovedá článku 56 nariadenia (EÚ) č. 650/2012 a PN 95 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 98
Návrh nariadenia
Článok 27 n (nový)
Článok 27n
Zákaz záruky, kaucie alebo vkladu
Od účastníka, ktorý v jednom členskom štáte podáva návrh na uznanie, vykonateľnosť alebo výkon rozhodnutia vydaného v inom členskom štáte, sa nesmie vyžadovať žiadna záruka, kaucia ani vklad akéhokoľvek druhu z dôvodu, že je cudzím štátnym príslušníkom alebo že nemá bydlisko alebo pobyt v členskom štáte výkonu.
(Zodpovedá článku 57 nariadenia (EÚ) č. 650/2012 a PN 96 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 99
Návrh nariadenia
Článok 27 o (nový)
Článok 27o
Zákaz poplatku, odvodu alebo inej platby
V členskom štáte výkonu nemožno za konanie o vydanie vyhlásenia vykonateľnosti vyberať poplatok, odvod alebo inú platbu vypočítanú z výšky vymáhaného nároku.
(Zodpovedá článku 58 nariadenia (EÚ) č. 650/2012 a PN 97 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 100
Návrh nariadenia
Článok 28
Uznávanie verejných listín
Prijatie verejných listín
1.   Verejné listiny vyhotovené v členskom štáte sa uznávajú v ostatných členských štátoch za predpokladu, že platnosť týchto listín nebola napadnutá podľa rozhodného práva a že ich uznanie nie je v zjavnom rozpore s verejným poriadkom dožiadaného členského štátu.
1.   Verejné listiny vyhotovené v členskom štáte majú v inom členskom štáte rovnaké dôkazné účinky ako v členskom štáte pôvodu alebo čo najporovnateľnejšie účinky, za predpokladu, že to nie je v zjavnom rozpore s verejným poriadkom príslušného členského štátu.
Osoba, ktorá si želá použiť verejnú listinu v inom členskom štáte, môže požiadať orgán, ktorý verejnú listinu vystavuje, v štáte pôvodu, aby vyplnil tlačivo ustanovené v súlade s konzultačným postupom podľa článku 33c ods. 2 a opísal v ňom účinky, ktoré má verejná listina v členskom štáte pôvodu.
1a.   Pravosť verejnej listiny možno napadnúť na súdoch členského štátu pôvodu a príslušné rozhodnutie sa prijme podľa právneho poriadku tohto štátu. Napadnutá verejná listina nemá v inom členskom štáte v napadnutej veci žiadne účinky, kým o tom nerozhodne príslušný súd.
1b.  Právne úkony alebo právne vzťahy zaznamenané vo verejnej listine možno napadnúť na súdoch, ktoré majú právomoc podľa tohto nariadenia, a príslušné rozhodnutie sa prijme na základe rozhodného práva podľa kapitoly III resp. podľa práva určeného podľa článku 32. Napadnutá verejná listina nemá, pokiaľ ide o napadnutú vec, v inom členskom štáte, ako je členský štát pôvodu, žiadny dôkazný účinok, pokým príslušný súd o napadnutej veci nerozhodne.
1c.  Ak výsledok konania na súde členského štátu závisí od posúdenia predbežnej otázky týkajúcej sa právnych úkonov alebo právnych vzťahov zaznamenaných vo verejnej listine vo veciach majetkových dôsledkov, potom má tento súd právomoc rozhodnúť v tejto otázke.
2.  Uznanie verejných listín znamená, že sa im priznáva dôkazná sila, pokiaľ ide o ich obsah, a že platí domnienka ich platnosti.
(Zodpovedá článku 59 nariadenia (EÚ) č. 650/2012 a PN 98 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 101
Návrh nariadenia
Článok 29 – odsek 1
1.  Verejné listiny vyhotovené a vykonateľné v jednom členskom štáte, sa vyhlásia za vykonateľné v inom členskom štáte na základe návrhu v súlade s postupom stanoveným v článkoch [38 až 57] nariadenia (ES) č. 44/2001.
1.  Verejná listina, ktorá je vykonateľná v členskom štáte pôvodu, sa vyhlási za vykonateľnú v inom členskom štáte na návrh ktorejkoľvek zainteresovanej strany v súlade s postupom stanoveným v článkoch 27b až 27o.
1a.  Na účely článku 27c ods. 3 písm. b) orgán, ktorý vyhotovil verejnú listinu, vydá na žiadosť ktorejkoľvek zainteresovanej strany potvrdenie na tlačive, ktoré sa má vyhotoviť v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 32b ods. 2.
2.  Súd, ktorý koná o odvolaní podľa článkov [43 a 44] nariadenia (ES) č. 44/2001, môže odmietnuť vydať vyhlásenie vykonateľnosti alebo ho zrušiť len vtedy, ak je výkon verejnej listiny v zjavnom rozpore s verejným poriadkom dožiadaného štátu.
2.  Súd, ktorý koná o odvolaní podľa článku 27g alebo článku 27h, odmietne vydať vyhlásenie vykonateľnosti alebo ho zrušiť, len vtedy, keď je výkon verejnej listiny v zjavnom rozpore s verejným poriadkom členského štátu výkonu.
(Zodpovedá článku 60 nariadenia (EÚ) č. 650/2012 a PN 99 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 102
Návrh nariadenia
Článok 30
Uznávanie a vykonateľnosť súdnych zmierov
Vykonateľnosť súdnych zmierov
Súdne zmiery, ktoré sú vykonateľné v členskom štáte pôvodu, sa uznajú a vyhlásia za vykonateľné v inom členskom štáte na návrh ktoréhokoľvek zainteresovaného účastníka za rovnakých podmienok ako verejné listiny. Súd, ktorý koná o odvolaní podľa článku [42 alebo 44] nariadenia (ES) č. 44/2001, odmietne vydať vyhlásenie vykonateľnosti alebo ho zruší len vtedy, ak je výkon súdneho zmieru v zjavnom rozpore s verejným poriadkom štátu výkonu.
1.   Súdne zmiery, ktoré sú vykonateľné v členskom štáte pôvodu, sa vyhlásia za vykonateľné v inom členskom štáte na požiadanie ktoréhokoľvek zainteresovaného účastníka v súlade s postupom stanoveným v článkoch 27b až 27o.
1a.  Na účely článku 27c ods. 3 písm. b) súd, ktorý zmier schválil alebo pred ktorým sa zmier uzavrel, na žiadosť ktorejkoľvek zainteresovanej strany vydá potvrdenie na tlačive, ktoré sa má pripraviť v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 32c ods. 2.
1b.  Súd, ktorý koná o odvolaní podľa článku 27g alebo článku 27h, odmietne vydať vyhlásenie vykonateľnosti alebo ho zruší len vtedy, keď je výkon súdneho zmieru v zjavnom rozpore s verejným poriadkom štátu (ordre public) výkonu.
(Zodpovedá článku 61 nariadenia (EÚ) č. 650/2012 a PN 100 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 103
Návrh nariadenia
Článok 31 – názov
Účinky voči tretím osobám
Ochrana tretích osôb
(Zodpovedá pozmeňujúcemu návrhu 101 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 104
Návrh nariadenia
Článok 31 – odsek 1
1.  Majetkové dôsledky registrovaného partnerstva pre právny vzťah medzi partnerom a treťou osobou sa riadia právom štátu, v ktorom bolo partnerstvo zaregistrované, v súlade s článkom 15.
1.  Majetkové dôsledky registrovaného partnerstva pre právny vzťah medzi jedným z partnerov a treťou osobou sa riadia právom vzťahujúcim sa na majetkové pomery registrovaných partnerstiev podľa tohto nariadenia.
Pozmeňujúci návrh 105
Návrh nariadenia
Článok 31 – odsek 2
2.  V právnom poriadku členského štátu sa však môže stanoviť, že partner sa nemôže dovolávať uplatnenia rozhodného práva na tretiu osobu, ak má jeden z partnerov alebo tretia osoba obvyklý pobyt na území tohto štátu a ak podmienky registrácie alebo zverejnenia stanovené v práve tohto členského štátu neboli splnené, s výnimkou prípadu, keď tretia osoba poznala alebo musela poznať rozhodné právo pre majetkové dôsledky registrovaného partnerstva.
2.  V právnom vzťahu medzi jedným z partnerov a treťou osobou sa však žiadny z partnerov nemôže dovolávať rozhodného práva pre majetkové pomery registrovaného partnerstva, ak má ten z partnerov, ktorý koná vo vzťahu k tretej osobe, a tretia osoba obvyklý pobyt v tom istom štáte, ktorý nie je štátom, ktorého právny poriadok je rozhodným právom pre majetkové pomery registrovaného partnerstva. V takomto prípade sa na majetkové pomery registrovaného partnerstva vo vzťahu k tretej osobe vzťahuje právny poriadok členského štátu obvyklého pobytu tohto partnera a tretej osoby.
(Zodpovedá pozmeňujúcemu návrhu 102 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 106
Návrh nariadenia
Článok 31 – odsek 3
3.  Pre právne vzťahy medzi partnerom a treťou osobou týkajúce sa nehnuteľnosti sa v právnom poriadku členského štátu, na území ktorého sa táto nehnuteľnosť nachádza, môže stanoviť podobné pravidlo, ako je pravidlo uvedené v odseku 2.
3.  Odsek 2 sa neuplatňuje, ak:
a)  tretia osoba poznala alebo mala poznať právny poriadok pre majetkové pomery registrovaného partnerstva, alebo
b)  sa splnili požiadavky registrácie alebo zverejnenia majetkových pomerov registrovaného partnerstva podľa právneho poriadku štátu obvyklého pobytu tretej osoby a toho z partnerov, ktorý koná vo vzťahu k tejto tretej osobe, alebo
c)  vo veciach týkajúcich sa nehnuteľností sa splnili požiadavky registrácie alebo zverejnenia majetkových pomerov registrovaného partnerstva vo vzťahu k nehnuteľnosti podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území sa nehnuteľnosť nachádza.
(Zodpovedá pozmeňujúcemu návrhu 103 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 107
Návrh nariadenia
Článok -32 (nový)
Článok -32
Obvyklý pobyt
1.  Na účely tohto nariadenia sa za obvyklý pobyt spoločností alebo iných subjektov s právnou subjektivitou alebo bez nej považuje miesto ich ústredia. Za obvyklý pobyt fyzickej osoby konajúcej v rámci svojej podnikateľskej činnosti sa považuje jej hlavné miesto podnikania.
2.  Ak je právny vzťah uzavretý v rámci činností pobočky, zastúpenia alebo inej organizačnej zložky, alebo ak podľa zmluvy je plnenie zodpovednosťou takejto organizačnej zložky, za miesto obvyklého pobytu sa považuje miesto, kde sa nachádza táto pobočka, zastúpenie alebo iná organizačná zložka.
3.  Na účely určenia obvyklého pobytu je relevantným okamihom čas uzavretia právneho vzťahu.
(Zodpovedá pozmeňujúcemu návrhu 104 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 108
Návrh nariadenia
Článok 33 – odsek 1 – písmeno b a (nové)
ba)  názvy a kontaktné údaje súdov a orgánov, ktoré majú právomoc rozhodovať o návrhoch na vyhlásenie vykonateľnosti v súlade s článkom 27b ods. 1 a o odvolaniach proti rozhodnutiam o takýchto návrhoch v súlade s článkom 27g ods. 2;
(Zodpovedá článku 78 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 650/2012 a PN 105 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 109
Návrh nariadenia
Článok 33 – odsek 1 – písmeno b b (nové)
bb)  konania o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu vydanému v odvolacom konaní uvedené v článku 27h
Pozmeňujúci návrh 110
Návrh nariadenia
Článok 33 – odsek 2
2.  Členské štáty oznámia Komisii všetky následné zmeny týchto ustanovení.
2.  Členské štáty oznamujú Komisii všetky ďalšie zmeny týchto ustanovení.
Pozmeňujúci návrh 111
Návrh nariadenia
Článok 33 – odsek 3
3.  Komisia uverejní informácie oznámené podľa odsekov 1 a 2 vhodným spôsobom, a to najmä prostredníctvom viacjazyčnej internetovej stránky Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci.
3.  Komisia zverejní všetky informácie oznámené podľa odsekov 1 a 2 jednoducho vhodným spôsobom, a to najmä prostredníctvom viacjazyčnej internetovej stránky Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci.
Členské štáty zabezpečujú, aby tieto informácie na uvedených viacjazyčných internetových stránkach boli dostupné aj prostredníctvom oficiálnych internetových stránok, ktoré vytvoria, najmä uvedením adresy internetových stránok Komisie.
(Zodpovedá článku 78 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 650/2012 a PN 108 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 112
Návrh nariadenia
Článok 33 – odsek 3 a (nový)
3a.  Komisia zavedie nástroj na informovanie a odbornú prípravu pracovníkov príslušných súdov, ako aj pracovníkov právnych služieb vytvorením interaktívneho internetového portálu vo všetkých úradných jazykoch inštitúcií Únie, vrátane systému výmeny odborných poznatkov a postupov.
(Zodpovedá PN 109 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 113
Návrh nariadenia
Článok 33 a (nový)
Článok 33a
Vypracovanie a zmena zoznamu obsahujúceho informácie uvedené v článku 2 ods. 1a
1.  Komisia na základe oznámení členských štátov vypracuje zoznam ostatných orgánov a príslušníkov právnického povolania podľa článku 2 ods. 1a.
2.  Členské štáty oznamujú Komisii všetky zmeny informácií uvedených v tomto zozname. Komisia zoznam príslušne doplní.
3.  Komisia zoznam a prípadné následné zmeny uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.
4.  Komisia zverejní všetky informácie získané v súlade s odsekmi 1 a 2 vhodným spôsobom, najmä prostredníctvom Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci.
(Zodpovedá článku 79 nariadenia (EÚ) č. 650/2012 a PN 110 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 114
Návrh nariadenia
Článok 33 b (nový)
Článok 33b
Vypracovanie a zmena potvrdení a tlačív uvedených v článkoch 27c, 28, 29 a 30
Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa ustanovia a následne zmenia potvrdenia a tlačivá uvedené v článkoch 27c, 28, 29 a 30. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 33c ods. 2.
(Zodpovedá článku 80 nariadenia (EÚ) č. 650/2012 a PN 111 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 115
Návrh nariadenia
Článok 33 c (nový)
Článok 33c
Postup výboru
1.  Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
(Zodpovedá článku 81 nariadenia (EÚ) č. 650/2012 a PN 112 správy v rámci 2011/0059(CNS).)
Pozmeňujúci návrh 116
Návrh nariadenia
Článok 34 – odsek 1 – pododsek 1 a (nový)
Komisia preskúma v správach najmä tieto otázky:
–  využitie možnosti dohodnúť sa na výbere rozhodného práva a určiť súdnu príslušnosť registrovanými partnerstvami a dôsledky v praxi;
–  praktické otestovanie požiadavky na poradenstvo pri výbere rozhodného práva;
–  využitie možnosti súdov v členských štátoch, ktoré nepoznajú inštitút registrovaného partnerstva, vyhlásiť sa za nepríslušné a dôsledky v praxi; a
–  potenciál ďalšieho zlaďovania ustanovení tohto nariadenia s nariadením o súdnej príslušnosti, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí vo veciach majetkových pomerov manželov s cieľom ďalšieho zrovnoprávnenia.
Pozmeňujúci návrh 117
Návrh nariadenia
Článok 35 – odsek 3
3.  Ustanovenia kapitoly III sa vzťahujú len na partnerov, ktorí svoje partnerstvo zaregistrovali.
3.  Ustanovenia kapitoly III sa vzťahujú len na registrovaných partnerov, ktorí po začatí uplatňovania tohto nariadenia:
a)  uzavreli registrované partnerstvo, alebo
b)  určili rozhodné právo pre svoje majetkové dôsledky.
Dohoda o výbere rozhodného práva uzavretá pred [dátum začatia uplatňovania tohto nariadenia] je takisto účinná, ak spĺňa ustanovenia kapitoly III alebo je účinná podľa rozhodného práva v čase výberu rozhodného práva podľa príslušných noriem medzinárodného práva súkromného.
Ak sa dohoda o výbere rozhodného práva uzavrela pred [dátum začatia uplatňovania tohto nariadenia] s ohľadom na možnosť výberu rozhodného práva podľa tohto nariadenia, ale nebola účinná podľa rozhodného práva v čase výberu rozhodného práva podľa príslušných noriem medzinárodného práva súkromného, pretože v danom rozhodnom práve sa neuvádzala možnosť výberu rozhodného práva pre registrované partnerstvá, uvedená dohoda nadobúda účinnosť [dátum začatia uplatňovania tohto nariadenia].

Majetkové režimy manželov *
PDF 690kWORD 77k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 10. septembra 2013 o návrhu nariadenia Rady o súdnej príslušnosti, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí vo veciach majetkových režimov manželov (COM(2011)0126 – C7-0093/2011 – 2011/0059(CNS))
P7_TA(2013)0338A7-0253/2013

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2011)0126),

–  so zreteľom na článok 81 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0093/2011),

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality talianskym Senátom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0253/2013),

1.  schvaľuje zmenený návrh Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

3.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 10
(10)  Toto nariadenie sa týka otázok súvisiacich s majetkovými režimami manželov. Nevzťahuje sa na pojem „manželstvo“, ktorý je vymedzený vnútroštátnym právnym poriadkom členských štátov.
(10)  Toto nariadenie sa týka otázok súvisiacich s majetkovými režimami manželov. Nevzťahuje sa na pojem „manželstvo“, ktorý je vymedzený vnútroštátnym právnym poriadkom členských štátov. Nariadenie je voči tomuto pojmu neutrálne. Vymedzenie pojmu manželstvo vo vnútroštátnych právnych predpisoch členských štátov nie je dotknuté týmto nariadením.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 11
(11)  Do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia by sa mali zahrnúť všetky občianskoprávne otázky súvisiace s majetkovými režimami manželov, týkajúce sa tak každodennej správy majetku manželov, ako aj jeho vysporiadania, a to najmä v dôsledku rozvodu alebo rozluky partnerov alebo úmrtia jedného z nich.
(11)  Do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia by sa mali zahrnúť všetky občianskoprávne otázky súvisiace s majetkovými režimami manželov, týkajúce sa tak každodennej správy majetku manželov, ako aj jeho vysporiadania, a to najmä v dôsledku rozluky alebo rozvodu partnerov alebo úmrtia jedného z nich.
(Zodpovedá odôvodneniu 9 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 11 a (nové)
(11a)  Toto nariadenie by sa však nemalo vzťahovať na iné oblasti občianskeho práva ako majetkový režim manželov. Z dôvodu jasnosti by preto z pôsobnosti tohto nariadenia mali byť výslovne vylúčené viaceré otázky, ktoré by sa mohli považovať za otázky súvisiace s majetkovým režimom manželov.
(Zodpovedá odôvodneniu 11 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 12
(12)  Vyživovacia povinnosť medzi manželmi je upravená nariadením Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, preto je z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia vylúčená, rovnako ako otázky platnosti a účinkov darov, ktoré sú upravené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I).
(12)  Vyživovacia povinnosť medzi manželmi, ktorá je upravená nariadením Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, by mala byť z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia vylúčená, rovnako ako otázky právoplatného dedičstva v prípade úmrtia, ktoré sú upravené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady () č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o súdnej príslušnosti, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a verejných listín v oblasti dedenia a o zavedení európskeho dedičského osvedčenia1.
______________
1 Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 107.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13
(13)  Z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia by mali byť ďalej vylúčené otázky povahy vecných práv, ktoré môžu byť upravené vo vnútroštátnom právnom poriadku členských štátov, ako napr. otázky týkajúce sa zverejňovania týchto práv, tak ako je to v nariadení [Európskeho parlamentu a Rady] (EÚ) č. …/… [o súdnej príslušnosti, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a verejných listín v oblasti dedenia a o zavedení európskeho dedičského osvedčenia]. Súdy členského štátu, v ktorom sa nachádza majetok jedného alebo oboch manželov, tak môžu prijímať opatrenia vecného práva vzťahujúce sa najmä na zápis prevodu tohto majetku vo verejnom registri, pokiaľ to právny poriadok tohto členského štátu vyžaduje.
(13)  Týmto nariadením by podobne ako nariadením (EÚ) č. 650/2012 nemal byť dotknutý ani obmedzený počet (numerus clausus) vecných práv, ktoré poznajú vnútroštátne právne poriadky niektorých členských štátov. Od členského štátu by sa nemalo požadovať uznanie vecného práva, ktoré sa vzťahuje na majetok nachádzajúci sa v uvedenom členskom štáte, pokiaľ jeho právo nepozná dané vecné právo.
(Zodpovedá čiastočne odôvodneniu 15 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13 a (nové)
(13a)  Aby sa však oprávneným osobám umožnilo užívať v inom členskom štáte práva, ktoré vznikli alebo na nich prešli napríklad pri spore v rámci majetkového režimu manželov, v tomto nariadení by sa malo ustanoviť, že neznáme vecné právo sa prispôsobí najbližšiemu rovnocennému vecnému právu podľa právneho poriadku tohto iného členského štátu. V súvislosti s takýmto prispôsobovaním by sa mali zohľadniť ciele a záujmy sledované konkrétnym vecným právom a účinky, ktoré sú s ním spojené. Na účely určenia najbližšieho rovnocenného vnútroštátneho vecného práva môžu byť kontaktované príslušné orgány alebo osoby v štáte, ktorého právnym poriadkom sa majetkový režim manželov riadil, s cieľom získať ďalšie informácie o povahe a účinkoch daného práva. Na tento účel by sa mohli využiť existujúce siete v oblasti justičnej spolupráce v občianskych a obchodných veciach, ako aj akékoľvek ďalšie dostupné prostriedky uľahčujúce pochopenie cudzieho právneho poriadku.
(Zodpovedá odôvodneniu 16 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13 b (nové)
(13b)  Požiadavky na zápis práva k nehnuteľnému alebo hnuteľnému majetku do registra by sa mali z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia vylúčiť. Podmienky a spôsob vykonania zápisu a orgány zodpovedné za kontrolu toho, či sú splnené všetky požiadavky a či je predložená dokumentácia úplná alebo obsahuje potrebné informácie, ako sú katastre nehnuteľností či notári, by sa preto mali určiť v právnom poriadku členského štátu, v ktorom sa register vedie (v prípade nehnuteľností, lex rei sitae).
(Zodpovedá čiastočne odôvodneniu 18 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13 c (nové)
(13c)  Účinky zápisu práva do registra by sa mali z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia tiež vylúčiť. To, či má zápis napríklad deklaratívny alebo konštitutívny účinok, by mal preto určiť právny poriadok členského štátu, v ktorom sa register vedie. Takže, ak si napríklad nadobudnutie práva k nehnuteľnému majetku podľa právneho poriadku členského štátu, v ktorom sa register vedie, vyžaduje zápis do registra s cieľom zabezpečiť účinok erga omnes alebo s cieľom chrániť právne dohody, mal by sa moment takéhoto nadobudnutia práva riadiť právnym poriadkom tohto členského štátu.
(Zodpovedá odôvodneniu 19 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13 d (nové)
(13d)  Pojem „majetkový režim manželov“, ktorým sa stanovuje rozsah pôsobnosti tohto nariadenia, by mal zahŕňať všetky pravidlá majetkových vzťahov medzi manželmi navzájom a v ich vzťahoch voči tretím osobám, ktoré vzniknú z uzavretia manželstva a po jeho ukončení. Nepatria medzi ne len povinné pravidlá týkajúce sa rozhodného práva, ale aj prípadné fakultatívne pravidlá, na ktorých sa môžu dohodnúť manželia podľa rozhodného práva.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13 e (nové)
(13e)  Podobne ako v nariadení (EÚ) č. 650/2012 by sa v tomto nariadení mali zohľadniť rôzne systémy riešenia majetkových režimov, ktoré sa uplatňujú v členských štátoch. Na účely tohto nariadenia by mal mať preto pojem „súd“ široký význam, aby zahŕňal nielen súdy v pravom zmysle slova vykonávajúce súdne funkcie, ale aj notárov alebo registračné orgány v určitých členských štátoch, ktorí alebo ktoré v otázkach majetkového režimu vykonávajú funkcie justičného orgánu podobne ako súdy, a notárov a príslušníkov právnických povolaní, ktorí v niektorých členských štátoch vykonávajú funkcie justičného orgánu vo veci majetkového režimu na základe poverenia súdom. Všetky súdy vymedzené v tomto nariadení by sa mali riadiť normami o určení právomoci, ktoré sú stanovené v tomto nariadení. Pojem „súd“ by naopak nemal zahŕňať nejustičné orgány členského štátu, ktoré majú podľa vnútroštátneho právneho poriadku právomoc konať vo veciach majetkového režimu, ako napríklad notárov, ktorí vo väčšine členských štátov zvyčajne nevykonávajú funkcie justičného orgánu.
(Zodpovedá odôvodneniu 20 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 14
(14)  Vzhľadom na rastúcu mobilitu párov v priebehu ich manželského života a na nutnosť podporiť riadny výkon spravodlivosti sú do tohto nariadenia zaradené pravidlá o súdnej príslušnosti, ktoré stanovujú, že otázkami týkajúcimi sa majetkového režimu manželov vrátane jeho vysporiadania v súvislosti s rozvodovým konaním, rozlukou alebo vyhlásením manželstva za neplatné sa zaoberajú súdy členského štátu, ktoré sú príslušné rozhodovať vo veci rozvodového konania, rozluky alebo vyhlásenia manželstva za neplatné podľa nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000.
(14)  Vzhľadom na rastúcu mobilitu párov v priebehu ich manželského života a na nutnosť podporiť riadny výkon spravodlivosti sú do tohto nariadenia zaradené pravidlá o súdnej príslušnosti, ktoré stanovujú, že otázkami týkajúcimi sa majetkového režimu manželov vrátane jeho vysporiadania v súvislosti s rozvodovým konaním, rozlukou alebo vyhlásením manželstva za neplatné sa zaoberajú súdy členského štátu, ktoré sú príslušné rozhodovať vo veci rozvodového konania, rozluky alebo vyhlásenia manželstva za neplatné podľa nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, ak manželia uznali výslovne alebo iným spôsobom príslušnosť dotknutých súdov.
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 16
(16)  V prípadoch, keď otázky majetkových režimov manželov nie sú spojené s rozvodovým konaním, rozlukovým konaním a vyhlásením manželstva za neplatné či úmrtím jedného z manželov, môžu sa manželia rozhodnúť, že otázky ich majetkového režimu manželov súdu členského štátu, ktorého právo si zvolili ako rozhodné právo pre svoj majetkový režim. Toto rozhodnutie sa vyjadruje vzájomnou dohodou manželov a môže k nemu dôjsť kedykoľvek, dokonca aj v priebehu konania.
(16)  V prípadoch, keď otázky majetkových režimov manželov nie sú spojené s rozvodovým konaním, rozlukovým konaním a vyhlásením manželstva za neplatné či úmrtím jedného z manželov, môžu sa manželia rozhodnúť, že otázky ich majetkového režimu manželov súdu členského štátu, ktorého právo si zvolili ako rozhodné právo pre svoj majetkový režim. Vyžaduje sa na to vzájomná dohoda manželov, ktorú možno uzavrieť najneskôr do podania žaloby na súd a potom podľa právneho poriadku štátu konajúceho súdu (lex fori).
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 17
(17)  Toto nariadenie musí umožniť zachovanie miestnej príslušnosti súdov určitého členského štátu vo veciach majetkových režimov manželov, s výnimkou rozvodu alebo rozluky partnerov alebo úmrtia jedného z nich, a predovšetkým by malo stanoviť forum necessitatis, aby sa predišlo odopretiu spravodlivosti.
(17)  Toto nariadenie musí umožniť zachovanie miestnej príslušnosti súdov určitého členského štátu vo veciach majetkových režimov manželov, s výnimkou rozvodu alebo rozluky partnerov alebo úmrtia jedného z nich podľa zoznamu hierarchicky usporiadaných kritérií zaručujúcich existenciu úzkej väzby medzi manželmi a členským štátom, ktorého súdy sú vo veci príslušné.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 17 a (nové)
(17a)  S cieľom napraviť najmä prípady odopretia spravodlivosti by sa v tomto nariadení malo ustanoviť forum necessitatis a umožniť tak súdu členského štátu konať vo výnimočných prípadoch v otázkach majetkového režimu manželov, ktoré majú úzku väzbu na tretí štát. Takýto výnimočný prípad môže nastať vtedy, keď sa konanie v príslušnom treťom štáte ukáže ako nemožné, napríklad z dôvodu občianskej vojny, alebo keď od oprávnenej osoby nemožno rozumne očakávať, že v tomto štáte začne alebo bude viesť konanie. Súdnu príslušnosť založenú na forum necessitatis by však malo byť možné uplatňovať iba vtedy, ak má vec majetkových režimov manželov dostatočnú väzbu na členský štát konajúceho súdu.
(Zodpovedá odôvodneniu 31 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 21
(21)  Ak rozhodné právo nie je zvolené, toto nariadenie musí v záujme zabezpečenia súladu medzi predvídateľnosťou a požiadavkou právnej istoty a súčasne s ohľadom na životnú situáciu páru zaviesť harmonizované kolízne normy na základe rôznych kolíznych kritérií, ktoré umožnia určiť rozhodné právo pre celý majetok manželov. Prvým kritériom by tak mal byť prvý spoločný obvyklý pobyt po sobáši a druhým právo štátu, ktorého spoločnú štátnu príslušnosť mali manželia v čase uzavretia manželstva. Pokiaľ žiadne z týchto kritérií nie je splnené alebo v prípadoch, kedy sú obaja manželia rovnakými štátnymi príslušníkmi a nemajú prvý spoločný obvyklý pobyt v čase uzavretia manželstva, malo by sa použiť ako tretie kolízne kritérium právo štátu, ku ktorému majú obaja manželia najužšie väzby s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä na miesto svadobného obradu. Tieto väzby sa musia posudzovať so zreteľom na okamih uzavretia manželstva.
(21)  Ak rozhodné právo nie je zvolené, toto nariadenie musí v záujme zabezpečenia súladu medzi predvídateľnosťou a požiadavkou právnej istoty a súčasne s ohľadom na životnú situáciu páru zaviesť harmonizované kolízne normy na základe rôznych kolíznych kritérií, ktoré umožnia určiť rozhodné právo pre celý majetok manželov. Prvým kritériom by tak mal byť spoločný obvyklý pobyt manželov v čase uzatvorenia manželstva alebo prvý spoločný obvyklý pobyt po sobáši, a druhým právo štátu, ktorého spoločnú štátnu príslušnosť mali manželia v čase uzavretia manželstva Pokiaľ žiadne z týchto kritérií nie je splnené alebo v prípadoch, keď sú obaja manželia rovnakými štátnymi príslušníkmi a nemajú prvý spoločný obvyklý pobyt v čase uzavretia manželstva, malo by sa použiť ako tretie kolízne kritérium právo štátu, ku ktorému majú obaja manželia najužšie väzby s prihliadnutím na všetky okolnosti. Tieto väzby sa musia posudzovať so zreteľom na okamih uzavretia manželstva.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 22 a (nové)
(22a)  Na účely uplatňovania tohto nariadenia, t. j. ak nariadenie odkazuje na kritérium štátnej príslušnosti ako kritérium uplatnenia práva určitého štátu, podlieha otázka spôsobu riešenia v prípade osôb s viacerými štátnymi príslušnosťami a či sa má osoba považovať za štátneho príslušníka určitého štátu, sa ponechá vnútroštátnemu právu, prípadne aj medzinárodným dohodám, pričom je nutné plne rešpektovať všeobecné zásady Európskej únie.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 24
(24)  Vzhľadom na význam voľby rozhodného práva pre majetkový režim manželov musí toto nariadenie zaviesť isté záruky tak, aby si manželia alebo budúci manželia boli vedomí následkov svojej voľby. Voľba rozhodného práva musí mať formu, ktorú stanoví pre manželské zmluvy právo zvoleného členského štátu alebo štátu, v ktorom je zmluva vypracovaná, a musí byť v písomnej forme, datovaná a podpísaná oboma manželmi. Pokiaľ však právo zvoleného štátu alebo štátu, v ktorom je zmluva vypracovaná, obsahuje doplňujúce formálne požiadavky pre platnosť, zverejňovanie alebo registrovanie takýchto dohôd, musia sa tieto požiadavky splniť.
(24)  Vzhľadom na význam voľby rozhodného práva pre majetkový režim manželov musí toto nariadenie zaviesť isté záruky tak, aby si manželia alebo budúci manželia boli vedomí následkov svojej voľby. Dohoda o tejto voľbe musí byť písomná, musí v nej byť uvedený dátum a musí byť podpísaná obidvoma manželmi. Voľba by sa pritom mala uskutočniť tak, ako je to stanovené v rozhodnom práve pre majetkový režim manželov alebo v práve štátu, v ktorom bola dohoda uzatvorená.
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 24 a (nové)
(24a)  S cieľom zohľadniť určité právne normy členských štátov, napr. ochranu spoločného bydliska, ako aj režim práva na využívanie majetku vo vzťahu medzi manželmi, by nariadenie nemalo znemožňovať využívanie imperatívnych noriem súdu, na ktorý bola žaloba podaná, a malo by teda umožniť, aby členský štát neuplatnil cudzieho právo v prospech vlastného práva. Pojmom imperatívne normy by sa v tejto súvislosti mali označovať normy, ktorých dodržiavanie považuje členský štát za nutné z dôvodu ochrany verejných záujmov, najmä politickej, sociálnej alebo hospodárskej štruktúry. Na účely ochrany spoločného bydliska by napríklad členský štát, na území ktorého sa toto bydlisko nachádza, mal môcť uplatniť svoje vlastné predpisy bez ohľadu na ustanovenia o ochrane uzatvorených dohôd platné v tomto členskom štáte, ktorých prednosť zaručuje článok 35.
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 27
(27)  Keďže vzájomné uznávanie rozhodnutí vydaných v členských štátoch je jedným z cieľov tohto nariadenia, je potrebné v ňom stanoviť pravidlá týkajúce sa uznávania a výkonu rozhodnutí, ktoré budú vychádzať z nariadenia (ES) č. 44/2001 a ktoré budú v prípade potreby prispôsobené osobitným požiadavkám oblasti, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie.
(27)  Keďže vzájomné uznávanie rozhodnutí v oblasti majetkového režimu manželov vydaných v členských štátoch je jedným z cieľov tohto nariadenia, je potrebné v ňom stanoviť pravidlá týkajúce sa uznávania, vykonateľnosti a výkonu rozhodnutí, ktoré budú vychádzať z iných právnych nástrojov Únie v oblasti v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach.
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 28
(28)  V záujme zohľadnenia rôznych spôsobov riešenia otázok týkajúcich sa majetkových režimov manželov v členských štátoch toto nariadenie musí zabezpečiť uznávanievýkon verejných listín. Avšak pokiaľ ide o uznávanie verejných listín, nemožno ich považovať za rovnocenné so súdnymi rozhodnutiami. Uznávanie verejných listín znamená, že majú rovnakú dôkaznú hodnotu, pokiaľ ide o obsah listiny, a rovnaké právne účinky ako v členskom štáte ich pôvodu, a takisto sa predpokladá ich platnosť, ktorá môže v prípade sporu zaniknúť.
(28)  V snahe zohľadniť rôzne systémy riešenia v oblasti majetkového režimu manželov v členských štátoch by toto nariadenie malo zabezpečiť akceptovanievykonateľnosť verejných listín vo veciach majetkového režimu manželov vo všetkých členských štátoch.
(Zodpovedá odôvodneniu 60 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 28 a (nové)
(28a)  Pokiaľ ide o uznávanie, vykonateľnosť a výkon rozhodnutí súdov, o akceptovanie a výkon verejných listín a o vymáhateľnosť súdnych zmierov, malo by toto nariadenie stanoviť predpisy najmä podľa vzoru nariadenia (EÚ) č. 650/2012.
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 29
(29)  Hoci právne vzťahy medzi manželom a treťou osobou sa musia riadiť rozhodným právom pre majetkový režim manželov, podmienky účinkov tohto práva voči tretím osobám by mali byť vymedzené v práve členského štátu, v ktorom má manžel alebo tretia osoba obvyklý pobyt, aby sa zaistila ochrana tretích osôb. V práve tohto členského štátu by sa tak mohlo stanoviť, že manžel sa môže dovolávať uplatnenia práva svojho majetkového režimu na tretiu osobu len vtedy, ak boli dodržané podmienky registrácie alebo zverejnenia stanovené v tomto členskom štáte s výnimkou prípadu, keď tretia osoba poznala alebo musela poznať rozhodné právo pre majetkový režim manželov.
(29)  Právne vzťahy medzi manželom a treťou osobou sa musia riadiť rozhodným právom pre majetkový režim manželov podľa tohto nariadenia. V záujme ochrany tretích osôb by sa však v právnom vzťahu medzi jedným z manželov a treťou osobou žiaden z manželov nemal mať možnosť dovolávať rozhodného práva pre majetkový režim manželov, ak má ten z manželov, ktorý koná vo vzťahu k tretej osobe, a tretia osoba obvyklý pobyt v tom istom štáte, ktorý nie je štátom, ktorého právny poriadok je rozhodným právom pre majetkový režim manželov. Výnimky by mali platiť, ak si tretia osoba ochranu nezaslúži, t. j. poznala rozhodné právo alebo ho musela poznať, alebo ak boli dodržané požiadavky na registráciu alebo zverejňovanie platné v uvedenom štáte.
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 30 a (nové)
(30a)   S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by na Komisiu mali byť prenesené vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o stanovenie a následnú zmenu potvrdení a tlačív, ktoré sa týkajú vyhlásenia vykonateľnosti rozhodnutí, súdnych zmierov a verejných listín. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. Februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie1.
_____________
1 Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.
(Zodpovedá odôvodneniu 78 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 30 b (nové)
(30b)  Konzultačný postup by sa mal použiť na prijatie vykonávacích aktov, ktorými sa stanovia a následne zmenia potvrdenia a tlačivá uvedené v tomto nariadení, a to v súlade s postupom stanoveným v článku 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
(Zodpovedá odôvodneniu 79 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 32
(32)  Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie, a najmä jej články 7, 9 17, 21 a 47, ktoré sa týkajú práva na rešpektovania súkromného a rodinného života, práva uzavrieť manželstvo a založiť rodinu v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, vlastníckeho práva, zákazu akejkoľvek diskriminácie a práva na účinný prostriedok nápravy pred súdom. Súdy členských štátov musia pri uplatňovaní tohto nariadenia dodržiavať tieto práva a zásady.
(32)  Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie, najmä v jej článkoch 7, 9, 17, 20, 21, 23 a 47, ktoré sa týkajú práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, práva uzavrieť manželstvo a založiť rodinu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, vlastníckeho práva, rovnosti pred zákonom, zákazu akejkoľvek diskriminácie a práva na účinný prostriedok nápravy pred súdom. Súdy členských štátov musia pri uplatňovaní tohto nariadenia dodržiavať tieto práva a zásady.
(Zodpovedá čiastočne odôvodneniu 81 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 3 – písmeno a
(a)  spôsobilosť manželov;
a)  všeobecná spôsobilosť manželov;
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 3 – písmeno a a (nové)
aa)  existencia, platnosť alebo uznanie manželstva;
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 3 – písmeno c
(c)  dary medzi manželmi;
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 3 – písmeno d
(d)  dedičské práva pozostalého manžela/manželky;
d)  otázky týkajúce sa dedenia s ohľadom na pozostalého manžela/manželky;
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 3 – písmeno e
(e)  obchodné spoločnosti založené spoločne manželmi;
e)  otázky týkajúce sa práva obchodných spoločností a iných subjektov s právnou subjektivitou alebo bez nej;
(Zodpovedá článku 1 písm. h) nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 3 – písmeno f
(f)  povaha vecných práv vzťahujúcich sa na majetok a zverejňovanie týchto práv.
f)  povaha vecných práv;
(Zodpovedá článku 1 písm. h) nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 3 – písmeno f a (nové)
fa)  zápis práv k nehnuteľnostiam alebo hnuteľným veciam do registra vrátane právnych náležitostí takéhoto zápisu a účinkov zápisu alebo opomenutia zápisu takýchto práv do registra, a
(Zodpovedá článku 1 písm. l) nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 3 – písmeno f b (nové)
(fb)  otázky týkajúce sa nároku na prenos alebo úpravu práv vo vzťahu k starobnému alebo invalidnému dôchodku vzniknutých počas manželstva, a to v prípade rozvodu manželov alebo bývalých manželov.
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 – písmeno a
(a)  „majetkový režim manželov“: súbor pravidiel týkajúcich sa majetkových vzťahov medzi manželmi navzájom a voči tretím osobám;
a)  „majetkový režim manželov“ je súbor pravidiel uplatniteľný na majetkové vzťahy manželov, medzi manželmi a na ich vzťahy k tretím osobám, ktoré vznikli v dôsledku manželstva;
Pozmeňujúci návrh 35
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 – písmeno b
(b)  „manželská zmluva“: akákoľvek dohoda, v ktorej manželia upravujú svoje majetkové vzťahy medzi sebou a voči tretím osobám;
b)  „manželská zmluva“: akákoľvek dohoda, v ktorej manželia alebo budúci manželia upravujú svoje manželské majetkové vzťahy;
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 – písmeno c – úvodná časť
(c)  „verejná listina“: písomnosť, ktorá bola úradne vyhotovená alebo zaregistrovaná ako verejná listina v členskom štáte pôvodu a ktorej pravosť:
c)  „verejná listina“: písomnosť vo veci majetku, ktorá bola úradne vyhotovená alebo zaregistrovaná ako verejná listina v členskom štáte a ktorej pravosť:
(Zodpovedá článku 3 písm. l) bodu i) nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 – písmeno d
(d)  „rozhodnutie“: akékoľvek rozhodnutie vo veci majetkového režimu manželov vydané súdom členského štátu bez ohľadu na jeho označenie, vrátane uznesenia, nariadenia, rozsudku alebo exekučného príkazu, ako aj stanovenie výšky trov konania súdnym úradníkom;
d)  „rozhodnutie“: akékoľvek rozhodnutie vo veci majetkového režimu manželov vydané súdom členského štátu bez ohľadu na jeho označenie, ako aj stanovenie výšky trov konania súdnym úradníkom;
(Zodpovedá článku 3 písm. l) bodu g) nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 38
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 – písmeno e
(e)  „členský štát pôvodu“: členský štát, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, uzavretá manželská zmluva, vyhotovená verejná listina, schválený súdny zmier alebo listina o vysporiadaní spoločného majetku alebo akákoľvek iná listina vystavená súdnym orgánom alebo orgánom, na ktorý súdny orgán preniesol právomoc alebo ho určil, alebo pred týmito orgánmi;
e)  „členský štát pôvodu“: členský štát, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, vyhotovená verejná listina, uzatvorený alebo schválený súdny zmier;
(Zodpovedá článku 3 písm. l) bodu e) nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 – písmeno f
(f)  „dožiadaný členský štát“: členský štát, v ktorom sa žiada o uznanie a/alebo výkon rozhodnutia, manželskej zmluvy, verejnej listiny, súdneho zmieru alebo listiny o vysporiadaní spoločného majetku alebo akejkoľvek inej listiny vystavenej súdnym orgánom alebo orgánom, na ktorý súdny orgán preniesol právomoc alebo ho určil, alebo pred týmito orgánmi;
f)  členský štát výkonu“: členský štát, v ktorom sa žiada o vyhlásenie vykonateľnosti alebo o výkon rozhodnutia, súdneho zmieru alebo verejnej listiny;
(Zodpovedá článku 3 písm. l) bodu f) nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 40
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 – písmeno g
(g)  akýkoľvek príslušný súdny orgán členských štátov vykonávajúci funkciu súdu vo veciach majetkového režimu manželov, ako aj akýkoľvek iný orgán alebo osoba, ktoré na základe prenesenia právomocí alebo určenia súdnym orgánom členského štátu vykonávajú funkcie, ktoré patria do právomoci súdov, ako sú stanovené v tomto nariadení;
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 41
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 a (nový)
1a.  Na účely tohto nariadenia je „súd“ akýkoľvek justičný orgán, iný orgán a príslušník právnického povolania, ktorý má právomoc vo veciach majetkového režimu manželov, ktorý vykonáva funkcie justičného orgánu alebo koná na základe poverenia justičného orgánu alebo pod kontrolou justičného orgánu, pokiaľ tento iný orgán a príslušník právnického povolania poskytuje záruky nestrannosti a dodržania práva všetkých účastníkov na vypočutie a pokiaľ jeho rozhodnutia podľa právneho poriadku členského štátu, v ktorom koná:
a)  môžu byť predmetom odvolania podaného na justičný orgán alebo preskúmané týmto orgánom; a
b)  majú podobné účinky ako rozhodnutie justičného orgánu v rovnakej veci.
Členské štáty oznámia Komisii ďalšie orgány a právnické povolania podľa prvého pododseku v súlade s článkom 37a.
(Toto ustanovenie zodpovedá článku 3 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 42
Návrh nariadenia
Článok -3 (nový)
Článok -3
Súdna príslušnosť vo veciach majetkového režimu manželov v členských štátoch
Týmto nariadením nie je dotknutá právomoc členských štátov konať vo veciach majetkového režimu manželov.
Pozmeňujúci návrh 43
Návrh nariadenia
Článok 3
Súdy členského štátu, na ktorých sa vedie konanie vo veci dedičstva jedného z manželov podľa nariadenia [Európskeho parlamentu a Rady] (EÚ) č. …/…[o súdnej príslušnosti, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a verejných listín v oblasti dedenia a o zavedení európskeho dedičského osvedčenia], sú tiež príslušné rozhodovať vo veciach majetkových režimov manželov súvisiacich s uvedenou vecou.
Súdy členského štátu, na ktorých sa vedie konanie vo veci dedičstva jedného z manželov podľa nariadenia (EÚ) č. 650/2012 sú tiež príslušné rozhodovať vo veciach majetkového režimu manželov súvisiacich s dedičstvom.
Pozmeňujúci návrh 44
Návrh nariadenia
Článok 4
Súdy členského štátu, na ktorých sa vedie konanie vo veci rozvodu, rozluky alebo vyhlásenia manželstva za neplatné podľa nariadenia (ES) č. 2201/2003, sú tiež príslušné, ak sa na tom obaja manželia dohodnú, rozhodovať o majetkovom režime manželov súvisiacom s uvedenou vecou.
Súdy členského štátu, na ktorých sa vedie konanie vo veci rozvodu, rozluky alebo vyhlásenia manželstva za neplatné podľa nariadenia (ES) č. 2201/2003, sú tiež príslušné rozhodovať o majetkovom režime manželov súvisiacom s uvedenou vecou, ak manželia uznali výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom príslušnosť dotknutých súdov.
Táto dohoda sa môže uzavrieť kedykoľvek, aj v priebehu konania. Ak sa uzavrie pred začiatkom konania, musí byť vyhotovená v písomnej forme, datovaná a podpísaná obidvom stranami.
Pokiaľ sa manželia nedohodnú, príslušnosť sa určuje podľa článku 5 a nasl.
Pokiaľ manželia neuznajú príslušnosť niektorého zo súdov uvedených v odseku 1, príslušnosť sa určuje podľa článku 5 a nasl.
Pozmeňujúci návrh 45
Návrh nariadenia
Článok 4 a (nový)
Článok 4a
Dohoda o voľbe súdu
1.  Manželia sa môžu dohodnúť, že súdy členského štátu, ktorého právny poriadok si zvolili podľa článku 16 za rozhodné právo pre svoj majetkový režim manželov, majú právomoc rozhodovať vo veciach ich majetkového režimu manželov. Takáto právomoc je výlučná.
Bez toho, aby bol dotknutý tretí pododsek, môžu partneri uzavrieť alebo zmeniť dohodu o súdnej príslušnosti, najneskôr však do času, keď sa vec podá na súd.
Ak to právny poriadok štátu konajúceho súdu umožňuje, manželia môžu určiť súdnu príslušnosť aj po podaní veci na súd. V takomto prípade sa takéto určenie zaznamená na súde v súlade s právnym poriadkom štátu konajúceho súdu.
Ak sa dohoda uzavrie pred začiatkom konania, musí byť písomná, datovaná a podpísaná manželmi. Komunikácia elektronickou cestou, ktorá poskytuje trvalý záznam o dohode, sa považuje za „písomnú“.
2.  Manželia sa môžu tiež dohodnúť, že v prípade, ak nedôjde k voľbe súdu, právomoc nadobudnú súdy toho členského štátu, ktorého právny poriadok je rozhodný podľa článku 17.
Pozmeňujúci návrh 46
Návrh nariadenia
Článok 4 b (nový)
Článok 4b
Súdna príslušnosť založená na dostavení sa odporcu pred súd
1.  Okrem prípadov, v ktorých súdna príslušnosť vyplýva z iných ustanovení tohto nariadenia, právomoc nadobúda súd toho členského štátu, ktorého právo bolo zvolené podľa článku 16 alebo je rozhodné podľa článku 17 a pred ktorý sa odporca dostaví. Toto pravidlo neplatí, ak sa odporca dostaví na súd, aby namietal voči súdnej príslušnosti, alebo ak právomoc nadobudne iný súd podľa článkov 3, 4 alebo 4a.
2.  Súd sa predtým, než prijme svoju príslušnosť podľa odseku 1, uistí, že odporca bol informovaný o svojom práve namietať voči súdnej príslušnosti a o dôsledkoch dostavenia sa alebo nedostavenia sa pred súd.
Pozmeňujúci návrh 47
Návrh nariadenia
Článok 5
(1)   Okrem prípadov uvedených v článkoch 3 a 4 sú pre konanie vo veciach majetkových režimov manželov príslušné súdy členského štátu:
Ak nemá podľa článkov 3, 4 a 4a súdnu príslušnosť žiaden súd, sú príslušné rozhodovať v konaniach vo veciach majetkových režimov manželov súdy členského štátu:
(a)  v ktorom majú manželia spoločný obvyklý pobyt, alebo prípadne
a)  na území ktorého mali manželia obvyklý pobyt v čase, keď súd začal vo veci konať, alebo prípadne
(b)  v ktorom mali manželia posledný spoločný obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo prípadne
b)  na území ktorého mali manželia posledný obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva v čase, keď súd začal vo veci konať, alebo prípadne
(c)  v ktorom má obvyklý pobyt odporca, alebo prípadne
c)  na území ktorého mal obvyklý pobyt odporca v čase, keď súd začal vo veci konať, alebo prípadne
(d)  ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo, v prípade Veľkej Británie a Írska, v ktorom majú spoločný „domicil“.
(d)  ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia v čase, keď súd začal vo veci konať, alebo, v prípade Spojeného kráľovstva a Írska, v ktorom majú spoločný „domicil“, alebo ak nie,
(2)  Obe strany sa tiež môžu dohodnúť na tom, že súdy členského štátu, ktorého právo si zvolili podľa článkov 16 a 18 tohto nariadenia ako rozhodné právo pre ich majetkový režim, sú príslušné rozhodovať vo veciach týkajúcich sa ich majetkového režimu.
da)  ktorého štátnym príslušníkom je odporca alebo, v prípade Veľkej Británie a Írska, v ktorom má domicil.
Táto dohoda sa môže uzavrieť kedykoľvek, aj v priebehu konania. Ak sa uzavrie pred začiatkom konania, musí byť vyhotovená v písomnej forme, datovaná a podpísaná obidvom stranami.
(V súvislosti s odsekom 2 pozri PN k článku 4a (nový); znenie bolo zmenené.)
Pozmeňujúci návrh 48
Návrh nariadenia
Článok 6
Ak podľa článkov 3, 4 a 5 nie je príslušný žiadny súd niektorého členského štátu, sú príslušné súdy členského štátu, ak sa na území tohto členského štátu nachádza majetok jedného alebo oboch manželov; v tom prípade konajúci súd rozhodnúť len o tomto majetku.
Ak podľa článkov 3, 4, 4a a 5 nie je príslušný žiadny súd niektorého členského štátu, sú príslušné súdy v členskom štáte, ak sa na území tohto členského štátu nachádza nehnuteľný majetok alebo registrovaný majetok jedného alebo obidvoch manželov; v tom prípade je konajúci súd príslušný rozhodnúť len o tomto nehnuteľnom alebo registrovanom majetku.
Súdy členského štátu majú pritom právomoc rozhodovať len o nehnuteľnom alebo registrovanom majetku, ktorý sa nachádza v danom členskom štáte.
Pozmeňujúci návrh 49
Návrh nariadenia
Článok 7
Ak sa podľa článkov 3, 4, 5 alebo 6 nie je príslušný žiaden súd členského štátu, môžu vo výnimočných prípadoch a pod podmienkou, že vec vykazuje dostatočnú väzbu na určitý členský štát, rozhodovať vo veciach majetkového režimu manželov súdy tohto členského štátu, ak v treťom štáte, ku ktorému má daná vec úzku väzbu, konanie nie je možné alebo sa nemôže účinne začať alebo uskutočniť.
Ak na základe článkov 3, 4, 4a, 5 a 6 nie je príslušný žiaden súd členského štátu, môžu vo výnimočných prípadoch rozhodovať vo veciach majetkového režimu manželov súdy v členskom štáte, ak sa konanie nemôže účinne začať alebo viesť v treťom štáte, ktorý má s vecou úzku väzbu, alebo by v ňom nebolo možné.
Vec musí mať dostatočnú väzbu s členským štátom súdu, ktorý v nej začal konať.
(Zodpovedá článku 11 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 50
Návrh nariadenia
Článok 8
Súd, na ktorom prebieha konanie podľa článkov 4, 5, 6 alebo 7, je tiež príslušný konať o vzájomnom návrhu, ak tento vzájomný návrh patrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.
Súd, na ktorom prebieha konanie podľa článkov 3, 4, 4a, 5, 6 alebo 7, je tiež príslušný konať o vzájomnom návrhu, ak tento patrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.
Ak sa začne konanie na súde podľa článku 6, jeho právomoc sa obmedzuje na protinávrh týkajúci sa nehnuteľného alebo registrovaného majetku, ktorý je predmetom hlavného konania.
Pozmeňujúci návrh 51
Návrh nariadenia
Článok 9
Konanie na súde sa považuje za začaté:
Na účely tejto kapitoly sa konanie na súde považuje za začaté:
(a)  momentom podania písomnosti, ktorou sa začína konanie, alebo rovnocennej písomnosti na súd za predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré bol povinný prijať, aby zabezpečil doručenie písomnosti odporcovi, alebo
a)  momentom podania písomnosti, ktorou sa začína konanie, alebo rovnocennej písomnosti na súd za predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré bol povinný prijať, aby zabezpečil doručenie písomnosti odporcovi,
(b)  ak sa písomnosť musí pred podaním na súd doručiť odporcovi, momentom jej prevzatia orgánom povereným doručovaním za predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré bol povinný prijať, aby zabezpečil podanie písomnosti na súd.
b)  ak sa písomnosť musí pred podaním na súd doručiť odporcovi, momentom jej prevzatia orgánom povereným doručovaním za predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré bol povinný prijať, aby zabezpečil podanie písomnosti na súd, alebo
ba)  ak súd začal konať ex offo, momentom prijatia rozhodnutia o začatí konania, alebo ak sa takéto rozhodnutie nevyžaduje, momentom zaregistrovania veci.
(Zodpovedá článku 14 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 52
Návrh nariadenia
Článok 12 – odsek 1
1.  Ak sa v tej istej veci a medzi tými istými účastníkmi vedú konania na súdoch rôznych členských štátov, súd, ktorý začal konať neskôr, aj bez návrhu preruší konanie, až kým sa nepotvrdí príslušnosť súdu, ktorý začal konať ako prvý.
1.  Ak sa v tej istej veci medzi manželmi vedú konania na súdoch rôznych členských štátov, súd, ktorý nezačal konať ako prvý, aj bez návrhu preruší konanie, až kým sa nepotvrdí príslušnosť súdu, ktorý začal konať ako prvý.
(Zodpovedá článku 17 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 54
Návrh nariadenia
Článok 13 – odsek 2
2.  Ak ide o konania na prvom stupni, súd, ktorý začal konať neskôr, sa tiež môže na žiadosť jedného z účastníkov vyhlásiť za nepríslušný, ak súd, ktorý začal konať ako prvý, je príslušný rozhodovať v daných veciach a ak právny poriadok tohto súdu pripúšťa spojenie týchto vecí.
2.  Ak ide o konania na prvom stupni, súd, ktorý nezačal konať ako prvý, môže tiež na návrh jedného z manželov odmietnuť vykonávať svoju právomoc, ak súd, ktorý začal konať ako prvý, má právomoc rozhodovať v uvedených veciach a ak právny poriadok jeho štátu pripúšťa spojenie týchto vecí.
(Zodpovedá článku 18 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 55
Návrh nariadenia
Článok 13 a (nový)
Článok 13a
Poskytovanie informácií manželom
Príslušný orgán je povinný v primeranej lehote informovať manžela(ov) o všetkých konaniach vo veci majetkového režimu manželov, ktoré boli začaté proti nim.
Pozmeňujúci návrh 56
Návrh nariadenia
Článok 14
Súdom členského štátu možno podať návrh na vydanie predbežných opatrení vrátane ochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku tohto štátu, aj keď podľa tohto nariadenia sú príslušné rozhodovať vo veci samej súdy iného členského štátu.
Súdom členského štátu možno podať návrh na vydanie predbežných opatrení vrátane ochranných opatrení, ktoré sú stanovené právnym poriadkom tohto štátu, aj keď právomoc rozhodovať vo veci samej majú podľa tohto nariadenia súdy iného členského štátu.
(Zodpovedá článku 19 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 57
Návrh nariadenia
Článok 15 – odsek 1
Rozhodné právo pre majetkový režim manželov podľa článkov 16, 17 a 18 sa vzťahuje na celý majetok manželov.
1.   Rozhodné právo pre majetkový režim manželov podľa článkov 16 a 17 sa vzťahuje na celý majetok, na ktorý sa vzťahuje uvedený režim, a to bez ohľadu na to, kde sa nachádza.
Pozmeňujúci návrh 58
Návrh nariadenia
Článok 15 – odsek 1 a (nový)
1a.  Bez ohľadu na článok 1 ods. 3 písm. f) a fa) sa právo, ktorým sa riadi majetkový režim manželov, uplatňuje okrem iného na:
a)  rozdelenie majetku manželov do rôznych kategórií pred manželstvom a po ňom;
b)  prevod majetku z jednej kategórie do druhej;
c)  podľa okolností ručenie za dlhy druhého manžela;
d)  právo manželov na nakladanie s majetkom počas manželstva;
e)  zánik a usporiadanie majetkového režimu manželov a majetkové vyrovnanie pri rozluke manželstva;
f)  dôsledky majetkového režimu manželov na právny vzťah medzi jedným z manželov a treťou osobou podľa článku 35;
g)  vecnú platnosť dohody o vysporiadaní spoločného majetku manželov.
Pozmeňujúci návrh 59
Návrh nariadenia
Článok 15 a (nový)
Článok 15a
Všeobecné uplatnenie
Právny poriadok určený podľa tohto nariadenia sa uplatní bez ohľadu na to, či je právnym poriadkom členského štátu.
(Pozri PN k článku 21; znenie bolo zmenené.)
Pozmeňujúci návrh 60
Návrh nariadenia
Článok 16
Manželia alebo budúci manželia si môžu za rozhodné právo pre svoj majetkový režim zvoliť jedno z týchto práv:
1.   Manželia alebo budúci manželia môžu dohodou určiť alebo zmeniť rozhodné právo pre svoj majetkový režim za predpokladu, že ide o jedno z týchto práv:
(a)  právo štátu, v ktorom majú manželia alebo budúci manželia spoločný obvyklý pobyt, alebo
(b)   právo štátu, v ktorom má jeden z manželov alebo budúcich manželov obvyklý pobyt v čase tejto voľby, alebo
a)   právo štátu, v ktorom majú manželia alebo budúci manželia, alebo jeden z nich v čase uzavretia dohody obvyklý pobyt, alebo
(c)   právo štátu, ktorého štátnym príslušníkom je v čase tejto voľby jeden z manželov alebo budúcich manželov.
b)   právo štátu, ktorého štátnym príslušníkom je v čase uzavretia dohody jeden z manželov alebo budúcich manželov.
2.  Pokiaľ sa manželia nedohodnú inak, má zmena rozhodného práva pre majetkový režim manželov vykonaná počas trvania manželstva účinok len do budúcnosti.
3.  Pokiaľ sa manželia rozhodnú pre retroaktívny účinok zmeny rozhodného práva, tento retroaktívny účinok nemá vplyv na platnosť skorších dohôd uzavretých podľa predtým uplatniteľného rozhodného práva, ako ani na práva tretích osôb vyplývajúce z predtým uplatniteľného rozhodného práva.
Pozmeňujúci návrh 61
Návrh nariadenia
Článok 17 – odsek 1 – úvodná časť
1.  V prípade, že manželia túto voľbu neuskutočnia, je rozhodným právom pre majetkový režim manželov:
1.  V prípade neexistencie dohody o rozhodnom práve podľa článku 16 je rozhodným právom pre majetkový režim manželov:
Pozmeňujúci návrh 62
Návrh nariadenia
Článok 17 – odsek 1 – písmeno a
(a)  právo štátu, v ktorom mali manželia alebo budúci manželia prvý spoločný obvyklý pobyt po svadbe, alebo prípadne
a)  právo štátu, v ktorom mali manželia v čase svadby spoločný obvyklý pobyt, alebo prvý spoločný obvyklý pobyt po svadbe, alebo prípadne
Pozmeňujúci návrh 63
Návrh nariadenia
Článok 17 – odsek 1 – písmeno c
(c)  právo štátu, ku ktorému majú obaja manželia najužšie väzby, s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä na miesto svadobného obradu.
c)  právo štátu, ku ktorému mali obaja manželia najužšie väzby v čase svadby, s prihliadnutím na všetky okolnosti a bez ohľadu na miesto svadobného obradu.
Pozmeňujúci návrh 64
Návrh nariadenia
Článok 18
Článok 18
vypúšťa sa
Zmena rozhodného práva
Kedykoľvek v priebehu manželstva manželia môžu podriadiť úpravu svojho majetkového režimu inému právu, než ktoré bolo dovtedy rozhodné. Môžu určiť len jedno z týchto práv:
(a)  právo štátu, v ktorom má v okamihu tejto voľby jeden z manželov obvyklý pobyt;
(b)  právo štátu, ktorého je štátnym príslušníkom v okamihu tejto voľby jeden z manželov.
Pokiaľ sa manželia nevyjadria inak, je zmena rozhodného práva pre majetkový režim manželov vykonaná v priebehu manželstva účinná len smerom do budúcnosti.
Pokiaľ sa manželia rozhodnú pre retroaktívny účinok zmeny rozhodného práva, tento retroaktívny účinok nemá vplyv na platnosť skorších aktov uzavretých podľa predchádzajúceho rozhodného práva, ako ani na práva tretích osôb vyplývajúce z predchádzajúceho rozhodného práva.
Pozmeňujúci návrh 65
Návrh nariadenia
Článok 19
1.  Voľba rozhodného práva má formu, ktorú stanovuje pre manželské zmluvy právo zvoleného členského štátu alebo štátu, v ktorom je zmluva vypracovaná.
1.  Dohoda o voľbe rozhodného práva uvedená v článku 16 musí mať písomnú formu, musí v nej byť uvedený dátum a musia ju podpísať obaja manželia. Za rovnocennú s písomnou formou sa považuje každá komunikácia elektronickými prostriedkami, ktorá umožňuje trvalý záznam o dohode.
2.  Bez ohľadu na odsek 1 táto voľba musí byť vyjadrená výslovne a v písomnej forme, datovanej a podpísanej oboma manželmi.
2.  Táto dohoda musí spĺňať formálne náležitosti podľa rozhodného práva pre majetkový režim manželov alebo právneho poriadku štátu, v ktorom sa uzavrela.
3.  Pokiaľ právo členského štátu, v ktorom majú obaja manželia spoločný obvyklý pobyt v čase voľby podľa odseku 1, stanovuje pre manželskú zmluvu dodatočné podmienky týkajúce sa formy, musia sa tieto podmienky dodržať.
3.  Pokiaľ však právo štátu, v ktorom majú obaja manželia obvyklý pobyt v čase dohody o rozhodnom práve, stanovuje pre tento druh dohody alebo, ak sa dohoda neuzavrie, pre manželskú zmluvu dodatočné formálne požiadavky, uplatnia sa tieto požiadavky.
4.  Ak majú manželia v čase uzavretia dohody o rozhodnom práve obvyklý pobyt v rôznych štátoch a ak právne poriadky týchto štátov stanovujú rôzne formálne požiadavky, dohoda je formálne platná, ak spĺňa požiadavky jedného z uvedených právnych poriadkov.
5.  Ak má v čase uzavretia dohody len jeden z manželov obvyklý pobyt v členskom štáte a tento štát stanoví dodatočné formálne požiadavky pre tento druh dohody, uplatnia sa tieto požiadavky.
(Obdobne ako v článku 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 66
Návrh nariadenia
Článok 20
Rozhodné právo pre formu manželskej zmluvy
Formálne náležitosti manželskej zmluvy
1.  Formu manželskej zmluvy stanoví buď rozhodné právo pre majetkový režim manželov, alebo právo štátu, v ktorom je zmluva vypracovaná.
Formálne aspekty manželskej zmluvy sa riadia mutatis mutandis článkom 19. Za dodatočné formálne náležitosti v zmysle článku 19 ods. 3 sa v na účely tohto článku považujú len tie, ktoré sa týkajú manželskej zmluvy.
2.  Bez ohľadu na odsek 1 manželská zmluva musí byť v písomnej forme, datovaná a podpísaná oboma manželmi.
3.  Pokiaľ právo členského štátu, v ktorom majú obaja manželia spoločný obvyklý pobyt v čase uzavretia manželskej zmluvy, stanovuje pre túto zmluvu dodatočné podmienky týkajúce sa formy, musia sa tieto podmienky dodržať.
Pozmeňujúci návrh 67
Návrh nariadenia
Článok 20 a (nový)
Článok 20a
Prispôsobenie vecných práv
Ak sa osoba dovoláva vecného práva, na ktoré má nárok na základe rozhodného práva pre majetkový režim manželov, a právny poriadok členského štátu, v ktorom sa práva dovoláva, dotknuté vecné právo nepozná, toto právo sa v prípade potreby čo najviac prispôsobí najbližšiemu rovnocennému vecnému právu podľa právneho poriadku tohto štátu, pričom sa zohľadnia ciele a záujmy, ktoré sa dotknutým vecným právom sledujú, a s ním spojené účinky.
(Zodpovedá článku 31 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 68
Návrh nariadenia
Článok 21
Článok 21
vypúšťa sa
Univerzálny charakter kolíznej normy
Právny poriadok určený podľa ustanovení tejto kapitoly sa uplatňuje bez ohľadu na to, či je právnym poriadkom členského štátu.
Pozmeňujúci návrh 69
Návrh nariadenia
Článok 22
Ustanoveniami tohto nariadenia nie je dotknuté uplatňovanie imperatívnych noriem, ktorých dodržiavanie pokladá členský štát za rozhodujúce pre ochranu svojich verejných záujmov, ako je politické, spoločenské alebo hospodárske zriadenie, až do takej miery, že vyžaduje ich uplatnenie v každej situácii, na ktorú sa norma vzťahuje, bez ohľadu na právo, ktoré je inak rozhodným pre majetkový režim manželov podľa tohto nariadenia.
1.  Imperatívne normy sú normy, ktorých nedodržiavanie by zjavne bolo v nesúlade s verejným poriadkom príslušného členského štátu. Príslušné orgány by nemali vykladať túto výhradu verejného poriadku spôsobom, ktorý je v rozpore z Chartou základných práv Európskej únie, a najmä s jej článkom 21, v ktorom sa zakazujú všetky formy diskriminácie.
2.  Týmto nariadením sa neobmedzuje uplatňovanie imperatívnych noriem štátu súdu, na ktorý bola vec predložená, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o ochrane uzatvorených dohôd uplatniteľné podľa článku 35.
Pozmeňujúci návrh 70
Návrh nariadenia
Článok 23
Uplatnenie určitého ustanovenia právneho poriadku určeného podľa tohto nariadenia možno odmietnuť iba v prípade, ak by jeho uplatnenie bolo v zjavnom rozpore s verejným poriadkom štátu konajúceho súdu.
Uplatnenie určitého ustanovenia právneho poriadku niektorého štátu určeného podľa tohto nariadenia možno odmietnuť iba v prípade, ak by jeho uplatnenie bolo v zjavnom rozpore s verejným poriadkom štátu konajúceho súdu.
(Zodpovedá článku 35 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 71
Návrh nariadenia
Článok 24
Uplatnenie právneho poriadku štátu určeného podľa tohto nariadenia znamená uplatnenie platných noriem hmotného práva tohto štátu s výnimkou jeho noriem medzinárodného práva súkromného.
Na účely tohto nariadenia uplatnenie práva určitého štátu znamená uplatnenie právnych predpisov platných v tomto štáte s výnimkou jeho noriem medzinárodného práva súkromného.
Pozmeňujúci návrh 72
Návrh nariadenia
Článok 25
Štáty s dvoma alebo viacerými právnymi systémami – kolízia právnych noriem na úrovni územných celkov
Štáty s viac ako jedným právnym systémomúzemná kolízia noriem
1.  Ak sa podľa tohto nariadenia určil právny poriadok štátu zloženého z viacerých územných celkov, z ktorých každý má vlastný súbor právnych noriem týkajúcich sa majetkového režimu manželov, príslušný územný celok, ktorého právne normy sa majú uplatniť, sa určí na základe vnútroštátnych kolíznych noriem tohto štátu.
Ak sa štát skladá z viacerých územných celkov, z ktorých každý má svoj vlastný právny systém alebo svoj vlastný súbor noriem vzťahujúcich sa na záležitosti upravené týmto nariadením:
1a.  Ak takéto vnútroštátne kolízne normy neexistujú:
(a)  každý odkaz na právo tohto štátu sa na účely určenia rozhodného práva podľa tohto nariadenia považuje za odkaz na platné právo dotknutého územného celku;
a)  každý odkaz na právny poriadok štátu uvedeného v odseku 1 sa na účely určenia rozhodného práva podľa ustanovení, v ktorých sa odkazuje na obvyklý pobyt manželov, vykladá ako odkaz na právny poriadok územného celku, v ktorom majú manželia obvyklý pobyt;
(b)  každý odkaz na obvyklý pobyt v tomto členskom štáte sa považuje za odkaz na obvyklý pobyt v územnom celku;
b)  každý odkaz na právny poriadok štátu uvedeného v odseku 1 sa na účely určenia rozhodného práva podľa ustanovení, v ktorých sa odkazuje na štátnu príslušnosť manželov, vykladá ako odkaz na právny poriadok územného celku, s ktorým majú manželia najužšiu väzbu;
(c)  každý odkaz na štátnu príslušnosť sa vzťahuje na územný celok určený právom tohto štátu alebo, ak neexistujú príslušné pravidlá, územný celok, ktorý si zvolia strany, alebo, ak nedôjde k takejto voľbe, územný celok, ku ktorej má manžel alebo manželia najužšiu väzbu.
c)  každý odkaz na právny poriadok štátu uvedeného v odseku 1 sa na účely určenia rozhodného práva podľa akýchkoľvek iných ustanovení, v ktorých sa odkazuje na iné prvky ako na kolízne kritériá, vykladá ako odkaz na právny poriadok územného celku, v ktorom sa nachádza príslušný prvok.
(Zodpovedá článku 36 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 73
Návrh nariadenia
Článok 25 a (nový)
Článok 25a
Štáty s dvoma alebo viacerými právnymi systémami – kolízia so zreteľom na rôzne kategórie osôb
Vo vzťahu k štátu, v ktorom existujú dva alebo viaceré právne systémy alebo súbory noriem, ktoré sa v súvislosti s majetkovými režimami manželov uplatňujú na rôzne kategórie osôb, každý odkaz na právny poriadok tohto štátu sa považuje za odkaz na právny poriadok alebo súbor noriem určený normami platnými v tomto štáte. Ak tieto normy neexistujú, uplatní sa právny systém alebo súbor noriem, s ktorým majú manželia najužšiu väzbu.
Pozmeňujúci návrh 74
Návrh nariadenia
Článok 25 b (nový)
Článok 25b
Neuplatňovanie tohto nariadenia na vnútroštátne kolízne normy
Ak je členský štát zložený z viacerých územných celkov, z ktorých každý má vlastné právne normy upravujúce majetkové režimy manželov, nie je povinný uplatňovať toto nariadenie pri kolízii právnych noriem týkajúcich sa výlučne týchto územných celkov.
(Zodpovedá článku 38 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 75
Návrh nariadenia
Článok 26 – odsek 2
(2)  Každý zainteresovaný účastník, pre ktorého je otázka uznania hlavným predmetom sporu, môže v súlade s postupmi upravenými v článkoch [38 až 56] nariadenia (ES) č. 44/2001 navrhnúť, aby sa rozhodlo, že rozhodnutie sa uznáva.
2.  Každý zainteresovaný účastník, pre ktorého je otázka uznania hlavným predmetom sporu, môže v súlade s postupmi upravenými v článkoch 31b až 31o navrhnúť, aby sa rozhodlo, že rozhodnutie sa uznáva.
(Zodpovedá článku 39 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 76
Návrh nariadenia
Článok 27 – písmeno a
(a)  ak je uznanie preukázateľne v rozpore s verejným poriadkom dožiadaného členského štátu;
a)  ak je uznanie v zjavnom rozpore s verejným poriadkom členského štátu, v ktorom sa o uznanie žiada;
(Zodpovedá článku 40 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 78
Návrh nariadenia
Článok 27 – písmeno c
(c)  ak je nezlučiteľné s rozhodnutím vydaným v spore medzi tými istými účastníkmi v dožiadanom členskom štáte;
c)  ak je nezlučiteľné s rozhodnutím vydaným v konaní medzi rovnakými účastníkmi v členskom štáte, v ktorom sa o uznanie žiada;
(Zodpovedá článku 40 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 79
Návrh nariadenia
Článok 27 – písmeno d
(d)  ak je nezlučiteľné so skorším rozhodnutím vydaným v inom členskom štáte alebo v treťom štáte v spore medzi tými istými účastníkmi a v tej istej veci za predpokladu, že skoršie rozhodnutie spĺňa podmienky na uznanie v dožiadanom členskom štáte.
d)  ak je nezlučiteľné so skorším rozhodnutím vydaným v inom členskom štáte alebo v treťom štáte v konaní medzi tými istými účastníkmi a v tej istej veci za predpokladu, že skoršie rozhodnutie spĺňa podmienky na uznanie v členskom štáte, v ktorom sa o uznanie žiada.
(Zodpovedá článku 40 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 80
Návrh nariadenia
Článok 29
Cudzie rozhodnutie sa za žiadnych okolností nesmie skúmať vo veci samej.
Rozhodnutie vydané v členskom štáte sa za žiadnych okolností nesmie skúmať vo veci samej.
(Zodpovedá článku 41 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 81
Návrh nariadenia
Článok 30
Súd členského štátu, v ktorom sa žiada o uznanie rozhodnutia vydaného v inom členskom štáte, môže prerušiť konanie, ak bol proti rozhodnutiu podaný riadny opravný prostriedok.
Súd členského štátu, v ktorom sa žiada o uznanie rozhodnutia vydaného v inom členskom štáte, môže prerušiť konanie, ak bol v členskom štáte pôvodu proti danému rozhodnutiu podaný riadny opravný prostriedok.
(Zodpovedá článku 42 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 82
Návrh nariadenia
Článok 31
Rozhodnutia vydané v členskom štáte, ktoré sú v tomto členskom štáte vykonateľné, sa v ostatných členských štátoch vykonávajú v súlade s článkami [38 až 56 a článkom 58] nariadenia (ES) č. 44/2001.
Rozhodnutia, ktoré sú vydané v členskom štáte a ktoré sú v ňom vykonateľné, sú vykonateľné v inom členskom štáte, ak tam boli na návrh ktoréhokoľvek zainteresovaného účastníka vyhlásené za vykonateľné v súlade s postupom stanoveným v článkoch 31b až 31o.
(Zodpovedá článku 43 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 83
Návrh nariadenia
Článok 31 a (nový)
Článok 31a
Určenie bydliska
Na určenie, či má účastník na účely postupu stanoveného v článkoch 31b až 31o bydlisko v členskom štáte výkonu, konajúci súd použije vnútroštátny právny poriadok toho členského štátu.
(Zodpovedá článku 44 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 84
Návrh nariadenia
Článok 31 b (nový)
Článok 31b
Príslušnosť miestnych súdov
1.  Návrh na vyhlásenie vykonateľnosti sa podáva na súd alebo iný príslušný orgán členského štátu výkonu, ktorý daný členský štát oznámil Komisii v súlade s článkom 37.
2.  Miestna príslušnosť sa určuje podľa miesta bydliska účastníka, proti ktorému sa o výkon žiada, alebo podľa miesta výkonu.
(Zodpovedá článku 45 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 85
Návrh nariadenia
Článok 31 c (nový)
Článok 31c
Postupy
1.  Vykonávacie konanie sa spravuje právnym poriadkom členského štátu výkonu.
2.  Od navrhovateľa sa nevyžaduje, aby mal v členskom štáte výkonu poštovú adresu ani splnomocneného zástupcu.
3.  K návrhu sa prikladajú tieto písomnosti:
a)  vyhotovenie rozhodnutia, ktoré spĺňa náležitosti potrebné na preukázanie jeho pravosti;
b)  potvrdenie vydané súdom alebo príslušným orgánom členského štátu pôvodu na tlačive, ktoré sa stanoví v súlade s konzultačným postupom podľa článku 37c ods. 2, a to bez toho, aby bol dotknutý článok 31d.
(Zodpovedá článku 46 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 86
Návrh nariadenia
Článok 31d (nový)
Článok 31d
Nepredloženie potvrdenia
1.  Ak sa nepredloží potvrdenie podľa článku 31c ods. 3 písm. b), súd alebo iný príslušný orgán môže určiť lehotu na jeho predloženie alebo prijať rovnocennú písomnosť, alebo nevyžadovať jeho predloženie, ak považuje informácie, ktoré má, za postačujúce.
2.  Ak súd alebo príslušný orgán o to požiada, predloží sa preklad listín. Preklad vyhotoví osoba, ktorá je na to oprávnená v niektorom z členských štátov.
(Zodpovedá článku 47 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 87
Návrh nariadenia
Článok 31 e (nový)
Článok 31e
Vyhlásenie vykonateľnosti
Rozhodnutie sa bez skúmania podľa článku 27 vyhlási za vykonateľné bezodkladne po splnení formálnych náležitostí uvedených v článku 31c. Účastník, proti ktorému sa o výkon žiada, nemá v tomto štádiu konania právo robiť žiadne podania k návrhu.
(Zodpovedá článku 48 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 88
Návrh nariadenia
Článok 31 f (nový)
Článok 31f
Oznámenie rozhodnutia o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti
1.  Rozhodnutie o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti sa bez odkladu oznámi navrhovateľovi spôsobom upraveným právnym poriadkom členského štátu výkonu.
2.  Vyhlásenie vykonateľnosti sa doručí účastníkovi, proti ktorému sa o výkon žiada, spolu s rozhodnutím, ak mu toto nebolo doručené už predtým.
(Zodpovedá článku 49 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 89
Návrh nariadenia
Článok 31 g (nový)
Článok 31g
Odvolanie proti rozhodnutiu o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti
1.  Proti rozhodnutiu o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti sa môže odvolať každý z účastníkov.
2.  Odvolanie sa podáva súdu, ktorý dotknutý členský štát oznámil Komisii v súlade s článkom 37.
3.  Odvolacie konanie sa spravuje procesnými predpismi, ktoré upravujú sporové konanie.
4.  Ak sa účastník, proti ktorému sa o výkon žiada, nedostaví na odvolací súd v konaní o odvolaní, ktoré podal navrhovateľ, uplatní sa článok 11, aj keď účastník, proti ktorému sa o výkon žiada, nemá bydlisko v žiadnom z členských štátov.
5.  Odvolanie proti vyhláseniu vykonateľnosti sa podáva do 30 dní od jeho doručenia. Ak má účastník, proti ktorému sa o výkon žiada, bydlisko v inom členskom štáte, než v ktorom bolo vydané vyhlásenie vykonateľnosti, lehota na odvolanie je 60 dní a začína plynúť odo dňa doručenia buď tejto osobe do vlastných rúk, alebo do miesta jej bydliska. Predĺženie tejto lehoty z dôvodu vzdialenosti nie je prípustné.
(Zodpovedá článku 50 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 90
Návrh nariadenia
Článok 31 h (nový)
Článok 31h
Konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu vydanému v odvolacom konaní
Rozhodnutie vydané v odvolacom konaní možno napadnúť iba v konaniach, ktoré dotknutý členský štát oznámil Komisii v súlade s článkom 37.
(Zodpovedá článku 51 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 91
Návrh nariadenia
Článok 31 i (nový)
Článok 31i
Odmietnutie alebo odvolanie vyhlásenia vykonateľnosti
Súd, ktorý koná o odvolaní podľa článku 31g alebo 31h, odmietne vydať alebo zruší vyhlásenie vykonateľnosti len z dôvodu uvedeného v článku 27. Rozhodnutie vydá bezodkladne.
(Zodpovedá článku 52 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 92
Návrh nariadenia
Článok 31 j (nový)
Článok 31j
Prerušenie konania
Súd, na ktorý sa podalo odvolanie podľa článku 31g alebo opravný prostriedok podľa článku 31h, preruší konanie na návrh účastníka, proti ktorému sa o výkon žiada, ak je vykonateľnosť rozhodnutia v členskom štáte pôvodu pozastavená z dôvodu opravného prostriedku.
(Zodpovedá článku 53 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 93
Návrh nariadenia
Článok 31 k (nový)
Článok 31k
Predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení
1.  Ak sa podľa tohto oddielu má uznať rozhodnutie, nič nebráni navrhovateľovi, aby využil možnosť navrhnúť vydanie predbežných opatrení vrátane ochranných opatrení podľa právneho poriadku členského štátu výkonu bez potreby vyhlásenia vykonateľnosti podľa článku 31e.
2.  Vyhlásenie vykonateľnosti je zo zákona spojené s oprávnením vydať akékoľvek ochranné opatrenie.
3.  Počas odvolacej lehoty podľa článku 31g ods. 5 proti vyhláseniu vykonateľnosti a do rozhodnutia o odvolaní nie je možné prijať žiadne vykonávacie opatrenia okrem ochranných opatrení vo vzťahu k majetku účastníka, proti ktorému sa o výkon žiada.
(Zodpovedá článku 54 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 94
Návrh nariadenia
Článok 31 l (nový)
Článok 31l
Čiastočná vykonateľnosť
1.  Ak sa rozhodnutie týka viacerých vecí a vyhlásenie vykonateľnosti nemožno vydať vo všetkých týchto veciach, súd alebo iný príslušný orgán ho vydá v jednej veci alebo v niekoľkých veciach.
2.  Navrhovateľ môže žiadať vyhlásenie vykonateľnosti len vo vzťahu k niektorým častiam rozhodnutia.
(Zodpovedá článku 55 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 95
Návrh nariadenia
Článok 31 m (nový)
Článok 31m
Právna pomoc
Navrhovateľ, ktorému sa v členskom štáte pôvodu poskytla úplná alebo čiastočná právna pomoc alebo mu bolo priznané oslobodenie od platenia trov a výdavkov, má v konaní o vyhlásenie vykonateľnosti nárok na poskytnutie najvýhodnejšej právnej pomoci alebo najrozsiahlejšieho oslobodenia od trov alebo výdavkov podľa právneho poriadku členského štátu výkonu.
(Zodpovedá článku 56 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 96
Návrh nariadenia
Článok 31 n (nový)
Článok 31n
Zákaz záruky, kaucie alebo vkladu
Od účastníka, ktorý v jednom členskom štáte podáva návrh na uznanie, vykonateľnosť alebo výkon rozhodnutia vydaného v inom členskom štáte, sa nesmie vyžadovať žiadna záruka, kaucia ani vklad akéhokoľvek druhu z dôvodu, že je cudzím štátnym príslušníkom alebo že nemá bydlisko alebo pobyt v členskom štáte výkonu.
(Zodpovedá článku 57 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 97
Návrh nariadenia
Článok 31 o (nový)
Článok 31o
Zákaz poplatku, odvodu alebo inej platby
V členskom štáte výkonu nemožno za konanie o vydanie vyhlásenia vykonateľnosti vyberať poplatok, odvod alebo inú platbu vypočítanú z výšky vymáhaného nároku.
(Zodpovedá článku 58 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 98
Návrh nariadenia
Článok 32
Uznávanie verejných listín
Akceptovanie verejných listín
1.  Verejné listiny vyhotovené v členskom štáte sa uznávajú v ostatných členských štátoch za predpokladu, že platnosť týchto listín nebola napadnutá podľa rozhodného práva a že ich uznanie nie je v zjavnom rozpore s verejným poriadkom dožiadaného členského štátu.
1.   Verejná listina vyhotovená v jednom členskom štáte má v inom členskom štáte rovnaké dôkazné účinky ako v členskom štáte pôvodu alebo čo najporovnateľnejšie účinky, ak to nie je v zjavnom rozpore s verejným poriadkom (ordre public) v dotknutom členskom štáte.
Osoba, ktorá si želá použiť verejnú listinu v inom členskom štáte, môže požiadať orgán, ktorý verejnú listinu vystavuje, v štáte pôvodu, aby vyplnil tlačivo stanovené v súlade s konzultačným postupom podľa článku 37c ods. 2, a opísal v ňom účinky, ktoré má verejná listina v členskom štáte pôvodu.
1a.  Pravosť verejnej listiny možno napadnúť na súdoch členského štátu pôvodu a príslušné rozhodnutie sa prijme podľa právneho poriadku tohto štátu. Napadnutá verejná listina nemá v inom členskom štáte v napadnutej veci žiadne účinky, kým o tom nerozhodne príslušný súd.
1b.  Právne úkony alebo právne vzťahy zaznamenané vo verejnej listine možno napadnúť na súdoch, ktoré majú právomoc podľa tohto nariadenia, a príslušné rozhodnutie sa prijme na základe rozhodného práva podľa kapitoly III, resp. podľa práva určeného podľa článku 36. Napadnutá verejná listina nemá, pokiaľ ide o napadnutú vec, v inom členskom štáte, ako je členský štát pôvodu, žiadny dôkazný účinok, pokým príslušný súd o napadnutej veci nerozhodne.
1c.  Ak výsledok konania na súde členského štátu závisí od posúdenia predbežnej otázky týkajúcej sa právnych úkonov alebo právnych vzťahov zaznamenaných vo verejnej listine vo veciach majetkového režimu, potom má tento súd právomoc rozhodnúť v tejto otázke.
2.  Uznanie verejných listín znamená, že sa im priznáva dôkazná sila, pokiaľ ide o ich obsah, a že platí domnienka ich platnosti.
(Zodpovedá článku 59 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 99
Návrh nariadenia
Článok 33
1.  Verejné listiny vyhotovené a vykonateľné v jednom členskom štáte, sa vyhlásia za vykonateľné v inom členskom štáte na základe návrhu v súlade s postupom stanoveným v článkoch [38 až 57] nariadenia (ES) č. 44/2001.
1.  Verejná listina, ktorá je vykonateľná v členskom štáte pôvodu, sa vyhlási za vykonateľnú v inom členskom štáte na návrh ktorejkoľvek zainteresovanej strany v súlade s postupom stanoveným v článkoch 31b až 31o.
1a.  Na účely článku 31c ods. 3 písm. b) orgán, ktorý vyhotovil verejnú listinu, vydá na žiadosť ktorejkoľvek zainteresovanej strany potvrdenie na tlačive stanovenom v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 37c ods. 2.
2.  Súd, ktorý koná o odvolaní podľa článkov [43 a 44] nariadenia (ES) č. 44/2001, môže odmietnuť vydať vyhlásenie vykonateľnosti alebo ho zrušiť len vtedy, ak je výkon verejnej listiny v zjavnom rozpore s verejným poriadkom dožiadaného štátu.
2.  Súd, ktorý koná o odvolaní podľa článku 31g alebo 31h, odmietne vydať vyhlásenie vykonateľnosti alebo ho zruší, len tedy, ak je výkon verejnej listiny v zjavnom rozpore s verejným poriadkom (ordre public) členského štátu výkonu.
(Zodpovedá článku 60 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 100
Návrh nariadenia
Článok 34
Uznávanie a vykonateľnosť súdnych zmierov
Vykonateľnosť súdnych zmierov
Súdne zmiery, ktoré sú vykonateľné v členskom štáte pôvodu, sa uznajú a vyhlásia za vykonateľné v inom členskom štáte na návrh ktoréhokoľvek zainteresovaného účastníka za rovnakých podmienok ako verejné listiny. Súd, ktorý koná o odvolaní podľa článkov [42 alebo 44] nariadenia (ES) č. 44/2001, odmietne vydať vyhlásenie vykonateľnosti alebo ho zruší len vtedy, ak je výkon súdneho zmieru v zjavnom rozpore s verejným poriadkom štátu výkonu.
1.   Súdne zmiery, ktoré sú vykonateľné v členskom štáte pôvodu, sa vyhlásia za vykonateľné v inom členskom štáte na návrh ktoréhokoľvek zainteresovaného účastníka v súlade s postupom stanoveným v článkoch 31b až 31o.
1a.  Na účely článku 31c ods. 3 písm. b) súd, ktorý zmier schválil alebo pred ktorým sa zmier uzavrel, na žiadosť ktorejkoľvek zainteresovanej strany vydá potvrdenie na tlačive stanovenom v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 37c ods. 2.
1b.  Súd, ktorý koná o odvolaní podľa článku 31g až 31h, odmietne vydať vyhlásenie vykonateľnosti alebo ho zruší, len vtedy, ak je výkon súdneho zmieru v zjavnom rozpore s verejným poriadkom (ordre public) členského štátu výkonu.
(Zodpovedá článku 61 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 101
Návrh nariadenia
Článok 35 – názov
Účinky voči tretím osobám
Ochrana tretích osôb
Pozmeňujúci návrh 102
Návrh nariadenia
Článok 35 – odsek 2
2.  V právnom poriadku členského štátu sa však môže stanoviť, že manžel sa nemôže dovolávať uplatnenia rozhodného práva pre majetkový režim manželov na tretiu osobu, ak má jeden z manželov alebo tretia osoba obvyklý pobyt na území tohto štátu a ak podmienky registrácie alebo zverejnenia stanovené v práve tohto členského štátu neboli splnené, s výnimkou prípadu, keď tretia osoba poznala alebo musela poznať rozhodné právo pre majetkový režim manželov.
2.  V právnom vzťahu medzi jedným z manželov a treťou osobou sa však žiaden z manželov nemôže dovolávať rozhodného práva pre majetkový režim manželov, ak má ten z manželov, ktorý je v právnom vzťahu k tretej osobe, a tretia osoba obvyklý pobyt v tom istom štáte, ktorý nie je štátom, ktorého právny poriadok je rozhodným právom pre majetkový režim manželov. V takýchto prípadoch sa na účinky majetkového režimu manželov na tretiu osobu vzťahuje právny poriadok členského štátu obvyklého pobytu tohto manžela a tretej osoby.
Pozmeňujúci návrh 103
Návrh nariadenia
Článok 35 – odsek 3
3.  Pre právne vzťahy medzi manželom a treťou osobou týkajúce sa nehnuteľnosti sa v právnom poriadku členského štátu, na území ktorého sa táto nehnuteľnosť nachádza, môže stanoviť podobné pravidlo, ako je pravidlo uvedené v odseku 2.
3.  Odsek 2 sa nepoužije, ak:
a)  tretia osoba poznala alebo mala poznať rozhodné právo pre majetkový režim manželov alebo
b)  boli splnené požiadavky zverejnenia alebo registrácie majetkového režimu manželov podľa právneho poriadku štátu obvyklého pobytu tretej osoby a toho z manželov, ktorý koná vo vzťahu k tejto tretej osobe, alebo
c)  vo veciach týkajúcich sa nehnuteľností boli splnené povinnosti zverejnenia alebo registrácie majetkového režimu manželov vo vzťahu k nehnuteľnosti podľa právneho poriadku štátu, na území ktorého sa nehnuteľnosť nachádza.
Pozmeňujúci návrh 104
Návrh nariadenia
Článok -36 (nový)
Článok -36
Obvyklý pobyt
1.  Na účely tohto nariadenia sa za obvyklý pobyt spoločností a iných subjektov s právnou subjektivitou alebo bez nej považuje miesto ich riadiaceho ústredia.
Za obvyklý pobyt fyzickej osoby konajúcej v rámci svojej podnikateľskej činnosti sa považuje jej hlavné miesto podnikania.
2.  Ak je právny vzťah vznikne v súvislosti s činnosťami pobočky, zastúpenia alebo inej organizačnej zložky, alebo ak podľa zmluvy je plnenie zodpovednosťou takejto organizačnej zložky, za miesto obvyklého pobytu sa považuje miesto, kde sa nachádza táto pobočka, zastúpenie alebo iná organizačná zložka.
3.  Na účely určenia obvyklého pobytu je relevantným okamihom čas vzniku právneho vzťahu.
Pozmeňujúci návrh 105
Návrh nariadenia
Článok 37 – odsek 1 – písmeno b a (nové)
ba)  názvy a kontaktné údaje súdov alebo orgánov, ktoré majú právomoc rozhodovať o návrhoch na vyhlásenie vykonateľnosti podľa článku 31b ods. 1 a o odvolaniach proti rozhodnutiam o takýchto návrhoch podľa článku 31g ods. 2;
(Zodpovedá článku 78 písm. l) bodu a) nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 106
Návrh nariadenia
Článok 37 – odsek 1 – písmeno b b (nové)
bb)  konania o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu vydanému v odvolacom konaní uvedené v článku 31h;
Pozmeňujúci návrh 108
Návrh nariadenia
Článok 37 – odsek 3
3.  Komisia uverejní informácie oznámené podľa odsekov 1 a 2 vhodným spôsobom, a to najmä prostredníctvom viacjazyčnej internetovej stránky Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci.
3.  Komisia uverejní informácie oznámené podľa odsekov 1 a 2 jednoduchým a vhodným spôsobom, a to najmä prostredníctvom viacjazyčnej internetovej stránky Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci.
Členské štáty zabezpečia, aby informácie uvedené na tejto viacjazyčnej internetovej stránke boli dostupné aj prostredníctvom oficiálnej stránky, ktorú vytvoria, a najmä prostredníctvom odkazu na stránku Komisie.
(Zodpovedá článku 78 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 109
Návrh nariadenia
Článok 37 – odsek 3 a (nový)
3a.  Komisia zavedie nástroj na informovanie a odbornú prípravu pracovníkov príslušných súdov a príslušníkov právnického povolania vytvorením interaktívneho internetového portálu vo všetkých úradných jazykoch inštitúcií Únie, ktorého súčasťou bude systém výmeny odborných poznatkov a postupov.
Pozmeňujúci návrh 110
Návrh nariadenia
Článok 37 a (nový)
Článok 37a
Vypracovanie a následná zmena zoznamu obsahujúceho informácie uvedené v článku 2 ods. 1a
1.  Komisia na základe oznámení členských štátov stanoví zoznam ostatných orgánov a príslušníkov právnického povolania podľa článku 2 ods. 1a.
2.  Členské štáty oznamujú Komisii všetky následné zmeny informácií uvedených na tomto zozname. Komisia zoznam príslušne zmení.
3.  Komisia uverejní zoznam a akékoľvek následné zmeny v Úradnom vestníku Európskej únie.
4.  Komisia zverejní všetky informácie oznámené v súlade s odsekom 1 a 2 akýmkoľvek ďalším vhodným spôsobom, najmä prostredníctvom Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci.
(Zodpovedá článku 79 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 111
Návrh nariadenia
Článok 37 b (nový)
Článok 37b
Ustanovenie a následná zmena potvrdení a tlačív uvedených v článkoch 31c, 32, 33 a 34
Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanovia a následne zmenia potvrdenia a tlačivá uvedené v článkoch 31c, 32, 33 a 34. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom podľa článku 37c ods. 2.
(Zodpovedá článku 80 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 112
Návrh nariadenia
Článok 37 c (nový)
Článok 37c
Postup výboru
1.  Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
(Zodpovedá článku 81 nariadenia (EÚ) č. 650/2012.)
Pozmeňujúci návrh 113
Návrh nariadenia
Článok 39 – odsek 3
3.  Ustanovenia kapitoly III sa vzťahujú len na manželov, ktorí uzavreli manželstvo alebo ktorí určili rozhodné právo pre ich majetkový režim v deň, keď sa začalo uplatňovať toto nariadenie, alebo neskôr.
3.  Ustanovenia kapitoly III sa vzťahujú len na manželov, ktorí v deň, keď sa začalo uplatňovať toto nariadenie:
a)   uzavreli manželstvo alebo
b)   ktorí určili rozhodné právo pre majetkový manželov.
Dohoda o rozhodnom práve, ktorá bola uzatvorená pred [dátum uplatňovania tohto nariadenia], je takisto platná, ak spĺňa požiadavky stanovené v kapitole III alebo ak je platná v čase uzatvorenia dohody o rozhodnom práve podľa príslušných ustanovení medzinárodného práva súkromného.

Európska stratégia pre dopravné technológie v záujme budúcej udržateľnej mobility Európy
PDF 308kWORD 32k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. septembra 2013 o podpore európskej stratégie v oblasti dopravných technológií pre budúcu udržateľnú mobilitu Európy (2012/2298(INI))
P7_TA(2013)0339A7-0241/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Výskum a inovácie pre budúcu mobilitu Európy – príprava európskej stratégie pre dopravné technológie (COM(2012)0501),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inovácie (COM(2011)0808),

–  so zreteľom na bielu knihu Komisie z roku 2011 s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje (COM(2011)0144),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa 2020 – stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2011 o bezpečnosti európskej cestnej premávky na roky 2011 – 2020(1),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a na stanovisko Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0241/2013),

A.  keďže Komisia zistila nedostatky systému inovácií v európskej doprave;

B.  keďže investície do výskumu a inovácií v odvetví dopravy zároveň predstavujú investície do hospodárstva a na vytváranie pracovných miest, a teda môžu mať trojitý účinok;

C.  keďže inovácie sú nevyhnutné pre vytvorenie inteligentnejšieho a bezpečnejšieho dopravného systému pre verejnosť, zvládanie environmentálnych výziev, s ktorými sa stretáva odvetvie dopravy, a dosiahnutie nízkouhlíkového hospodárstva;

D.  keďže ciele stratégie Európa 2020 týkajúce sa zmeny klímy a energie sú úzko prepojené s inováciami v oblasti dopravy: o 20 % nižšie emisie skleníkových plynov než v roku 1990, 20 % energie z obnoviteľných zdrojov a zvýšenie energetickej účinnosti o 20 %, ako aj cieľ znížiť počet úmrtí pri dopravných nehodách o 50 % v porovnaní s rokom 2001;

E.  keďže postoje a nároky spotrebiteľov sa musia zásadne zmeniť, aby sa mohol vytvoriť impulz, ktorý mnohé podniky a poskytovatelia služieb potrebujú na zmenu modelu a na využívanie príležitostí na inovácie, ktoré poskytuje tvorivá konvergencia a nekonvenčné uvažovanie, ako je uvedené v bode 5.3 oznámenia Komisie (COM(2012)0501);

F.  keďže iniciatívy uvedené v bielej knihe o doprave sú vítané, a to najmä tie, ktoré sa spomínajú v oddiele 3.2 (s názvom Inovácia pre budúcnosť – technológia a prístup) spolu s iniciatívami v bodoch 7 (Multimodálna preprava tovaru: e-Freight [elektronická nákladná doprava]) a 22 (Súvislá priama mobilita až na miesto určenia);

G.  keďže v rámci európskej stratégie treba zaistiť vyvážený pomer medzi opatreniami na obmedzenie zaťaženia životného prostredia v dôsledku dopravy a na zabezpečenie slobody pohybu v Európskej únii s cieľom vytvoriť jednotný európsky dopravný priestor, ktorý by bol intermodálny, prepojený a integrovaný a efektívne by využíval zdroje;

H.  keďže v roku 2012 zahynulo na cestách Európskej únie stále viac než 31 000 osôb a vyše 1 500 000 ich bolo – v niektorých prípadoch ťažko – zranených;

I.  keďže technológie, ktoré pomôžu dosiahnuť ciele „európskeho priestoru bezpečnosti cestnej premávky“ už sú k dispozícii, zatiaľ však stále nie sú zavedené na trhu;

Všeobecné zásady

1.  zdôrazňuje, že európska stratégia v oblasti dopravných technológií pre budúcu udržateľnú mobilitu Európy by mala v prvom rade podporovať kvalitu služieb, pohodlie cestujúcich a vhodné podmienky pre podniky a udržateľnú mobilitu a že by mala vychádzať z cieľov a právnych predpisov Únie, pokiaľ ide o obmedzenie spotreby energie, hluku z dopravy, látok znečisťujúcich ovzdušie, surovín a emisií skleníkových plynov do roku 2020, 2030 a 2050, ako aj zlepšenie zdravia a kvality života, zvýšenie kvality služieb, poskytovanie čoraz individuálnejších riešení zameraných ešte viac na potreby užívateľov a posilnenie bezpečnosti;

2.  vyzýva Komisiu a Radu, aby vzhľadom na význam výskumu a inovácií pre celé európske hospodárstvo uznali dôležitosť iniciatívy Horizont 2020 a vyčlenili na ňu primerané finančné prostriedky;

3.  potvrdzuje cieľ Komisie viac zladiť výskum a inovácie v doprave s cieľmi európskej dopravnej politiky a plánmi pre každú oblasť, ale domnieva sa, že prístup, ktorý Komisia navrhuje vo svojom oznámení, treba prispôsobiť nižšie uvedeným prioritám;

4.  domnieva sa, že európska stratégia v oblasti dopravných technológií by mala pokrývať všetky regióny EÚ s cieľom zabezpečiť efektívny pohyb osôb a tovaru, a tým aj vybudovanie skutočne jednotného európskeho trhu;

5.  domnieva sa, že účinnejšie, súdržnejšie a cielenejšie využívanie výskumu a inovácií pri vytváraní a realizovaní dopravnej politiky má kľúčový význam pre schopnosť reagovať na nové skutočnosti, odpútať sa od konvenčného zmýšľania a zamerať sa na priekopnícke myšlienky, a tým aj pre schopnosť poskytnúť užívateľom inovatívne dopravné riešenia, ktoré zodpovedajú ich potrebám a vyhovujú požiadavkám týkajúcim sa dostupnosti, výnosnosti, vierohodnosti, kvality a kontinuity;

6.  nabáda Komisiu, aby vytvorením spravodlivých, efektívnych a inovatívnych cenových systémov pre všetky druhy mobility a dopravy, najmä prostredníctvom internalizácie externých nákladov a s ohľadom na zásady „znečisťovateľ platí“ a „užívateľ platí“ vytvorila výhodný rámec pre výskum a inovácie;

7.  poukazuje na prospešnosť monitorovacieho a informačného systému pre výskum a inovácie v oblasti dopravy (TRIMIS), ktorý navrhuje Komisia, a trvá na tom, aby sa doňho začlenilo hľadisko užívateľov, pretože by bolo ideálnym nástrojom, ktorým možno zistiť, ako sa dodržiavaním zvykov bráni inováciám, nájsť príležitosti a podporiť šírenie nových možností služieb, ktoré urýchľujú a napomáhajú zmeny sociálneho správania v oblasti udržateľnej dopravy;

8.  zdôrazňuje, že uprednostňovanie dominantnej technológie bráni plnému využívaniu potenciálu dopravných inovácií a môže byť prekážkou rozvoja nových inovatívnych myšlienok; zdôrazňuje preto, že politiky Únie by mali byť technologicky neutrálne, pokiaľ ide o alternatívne technológie pre dopravu (technologická neutralita), pričom o prioritách a financovaní by sa malo rozhodovať na základe výsledkov za celý životný cyklus technológií využívaných v daných oblastiach dopravy, a že úsilie o harmonizáciu nesmie byť prekážkou vývoja inovatívnych alebo alternatívnych riešení v oblasti dopravy, diverzifikácie energetického mixu a využívania inteligentných komunikačných technológií;

9.  kladie dôraz na to, že s cieľom pomôcť podnikom a verejným orgánom absorbovať nové riešenia a inovačné technológie je nutné dosiahnuť väčšiu účinnosť v rámci inovačného reťazca a viac investovať do opatrení, ako sú hospodárske stimuly, aby sa prekonali prekážky zavádzania a uplatňovania na trhu (záväzky zahŕňajúce úplný cyklus); povzbudzuje preto Komisiu, aby vychádzala zo svojej myšlienky, že na uvoľnenie celého inovačného potenciálu odvetvia dopravy a na podporu inovatívnych podnikov by sa dotácie mali využívať aj na pomoc pri uvádzaní nových riešení na trh, ich predvádzaní a úplnom zavedení a že vhodné nástroje riadenia a financovania môžu zaručiť rýchle uplatnenie výsledkov výskumu;

10.  domnieva sa, že túto stratégiu by mali využívať všetky európske regióny a ich príslušné rezervné zdroje pracovníkov, a podčiarkuje, že je potrebné zohľadniť regionálne špecifiká a potenciál, a to najmä pri vývoji ekologickejších druhov dopravy; vyzýva orgány na nižších úrovniach, aby so zainteresovanými stranami vytvárali partnerstvá pre inovácie v oblasti udržateľnej mobility;

11.  požaduje, aby sa dôraznejšie podporovala činnosť malých a stredných podnikov (MSP) v oblasti výskumu a inovácií, najmä prostredníctvom ľahšieho prístupu k finančným prostriedkom EÚ a zníženia administratívneho zaťaženia, a podčiarkuje, že je dôležité pomocou výskumu a inovácií vytvárať a zachovávať pracovné miesta a udržateľný rast;

12.  trvá na tom, že investície v rámci štrukturálnych a investičných fondov EÚ vytvárajú v európskych regiónoch veľké príležitosti pre rozvoj inteligentnej špecializácie v oblasti udržateľnej mobility;

13.  nabáda vnútroštátne a regionálne orgány, aby vypracovali stratégie pre výskum a vývoj založené na koncepcii inteligentnej špecializácie s cieľom zabezpečiť účinnejšie využívanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov a posilniť súčinnosť medzi investíciami súkromného a verejného sektora;

14.  v tejto súvislosti pripomína, že stratégiu pre inovatívne technológie treba sformulovať na základe charakteristík a osobitostí príslušných území, čo znamená, že univerzálny prístup nepostačuje; domnieva sa napríklad, že regióny so špecifickými územnými obmedzeniami, ako sú ostrovné a horské, najvzdialenejšie a riedko osídlené regióny, majú špecifické druhy hospodárskeho a iného potenciálu, ktorý na to, aby bol využitý, vyžaduje vhodné a inovatívne riešenia v oblasti mobility; v tejto súvislosti poukazuje na potrebu vyčleniť adekvátne zdroje na udržateľnú dopravnú infraštruktúru;

15.  zdôrazňuje, že je potrebné viac zjednodušiť administratívne postupy financovania výskumu a vývoja na európskej, národnej, regionálnej, miestnej a cezhraničnej úrovni s cieľom vytvoriť jasný a transparentný právny rámec;

16.  zdôrazňuje, že úsilie o zníženie počtu osôb, ktoré v cestnej premávke prichádzajú o život alebo utrpia zranenia, nesmie poľaviť; naliehavo vyzýva Komisiu, aby posúdila a zrealizovala návrhy na zlepšenie bezpečnosti cestnej premávky, ktoré Parlament prijal veľkou väčšinou hlasov;

17.  zastáva názor, že zmena v oblasti dopravných technológií je správna a dôležitá; zdôrazňuje však, že k tejto zmene musí dôjsť nie prostredníctvom zákazov, ale vďaka stimulom zameraným na využívanie nových technológií úsporne využívajúcich zdroje;

18.  zdôrazňuje, že nesmú existovať žiadne zákazy, ktoré by bránili uvažovaniu o inovatívnych nových dopravných riešeniach alebo využívaní vyskúšaných a otestovaných postupov v nových kombináciách;

Všeobecné opatrenia

19.  domnieva sa, že výskum a inovácie v oblasti udržateľnej mobility by mali byť založené na zásade integrácie, najmä pomocou odstránenia medzier v cezhraničných spojeniach (prepojenia) a zvýšenia kompatibility medzi systémami a v rámci nich (interoperabilita) a prostredníctvom cieľov zameraných na dosiahnutie prechodu na kombináciu druhov dopravy, ktoré sú pre danú trasu najvhodnejšie a najudržateľnejšie (intermodalita a kombinovaná doprava);

20.  pripomína, že je potrebné, aby EÚ vypracovala skutočnú spoločnú dopravnú politiku, ktorá zabezpečí vhodnú dopravu v európskych regiónoch a medzi nimi a jej súdržnosť na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni; vyzýva členské štáty a regióny, aby zaistili, že kombinácia modelov zabezpečí väčšie zameranie na skutočne udržateľnú mobilitu;

21.  zdôrazňuje, že táto stratégia musí byť založená na integračnom modeli, v ktorom sa najväčší význam pripisuje medziregionálnym spojeniam a chýbajúcim cezhraničným prepojeniam, a to aj v geograficky roztrieštených regiónoch, a inovatívne riešenia pre multimodálnu dopravu môžu znížiť regionálne rozdiely, stimulovať pracovnú mobilitu a posilniť územnú súdržnosť; je si vedomý, že v súčasnosti existujú značné rozdiely v oblasti dopravných sietí medzi regiónmi, a upozorňuje na potrebu investovať do udržateľných dopravných technológií a riešení v regiónoch s osobitnými problémami a zohľadniť tiež potenciál Nástroja na prepojenie Európy;

22.  zdôrazňuje, že výskum a inovácie by sa mali zameriavať aj na vývoj udržateľných prvkov infraštruktúry s cieľom podporiť prechod na využívanie obnoviteľných primárnych produktov, ako je drevo, alebo kompozitných materiálov, ako sú komponenty železničnej infraštruktúry (napríklad stĺpy trolejového vedenia alebo signalizácie, stavebný materiál pre nástupištia alebo mosty); poukazuje na to, že sem patria aj činnosti v oblasti výskumu a inovácií zamerané na vývoj prostriedku na impregnovanie drevených podvalov, ktorý by mohol slúžiť ako alternatíva kreozotu, ktorého používanie bude od roku 2018 na základe právnych predpisov EÚ ukončené;

23.  zdôrazňuje, že nové prístupy k mobilite nemožno vnucovať a že na podporu udržateľnejšieho správania je potrebné intenzívnejšie výskumné úsilie v oblastiach ekosociálnych znalostí a mestského a priestorového plánovania a v súvislosti s technológiami v oblastiach dopytu po mobilite a zmeny správania s cieľom lepšie kontrolovať dopravné toky, a to aj prostredníctvom inovačných nástrojov riadenia mobility, reťazcov súvislej priamej mobility až na miesto určenia, ktoré uspokojujú požiadavky užívateľov, systémov ekologického a inteligentného riadenia motorových vozidiel a využívania informačných a komunikačných technológií s informáciami v reálnom čase;

24.  domnieva sa, že je nevyhnutné zapojiť miestne a regionálne orgány do riadenia európskej inovačnej politiky, pretože sa týka dopravy a mobility; poukazuje na to, že tieto verejné orgány môžu prispieť svojimi skúsenosťami a odbornými znalosťami, pokiaľ ide o integráciu technológií, infraštruktúry, vozidiel a osôb, ako aj o podporu nových sociálnych zvykov týkajúcich sa mobility; poznamenáva, že miestne a regionálne orgány môžu identifikovať najnaliehavejšie problémy v oblasti mobility a sú poverené ich riešením, neustále testujú a zavádzajú osvedčené postupy a inovatívne myšlienky a na základe celej škály situácií, ktorým sú vystavené, sú veľmi dobre oboznámené s inováciami;

25.  zdôrazňuje potrebu výskumu týkajúceho sa spravodlivej intramodálnej a intermodálnej hospodárskej súťaže v odvetví dopravy a prekážok, ktoré vznikajú v dôsledku zvláštnych záujmov spojených so súčasnými obchodnými modelmi, najmä vrátane výskumu v oblasti technologických nástrojov na zlepšenie dôsledného a účinného presadzovania a kontroly predpisov týkajúcich sa kabotáže, sociálnych ustanovení v oblasti cestnej dopravy a pracovných podmienok zamestnancov v tomto odvetví;

26.  zdôrazňuje, že inovatívne riešenia na zníženie hluku zo všetkých spôsobov dopravy, najmä pri zdroji, sú naliehavo potrebné v záujme ochrany zdravia a kvality života občanov EÚ a zaistenia ich akceptácie medzi obyvateľstvom; v tejto súvislosti dôrazne pripomína svoje uznesenie o jednotnom európskom dopravnom priestore, v ktorom sa požaduje zníženie hluku, vibrácií a spotreby energie koľajových vozidiel do roku 2020 o 20 % v porovnaní s referenčnými hodnotami za rok 2010, a opäť zdôrazňuje, že emisie hluku by mali pri vývoji nových technológií, stratégií a infraštruktúry v oblasti dopravy od začiatku zohrávať poprednú úlohu;

27.  vyjadruje presvedčenie, že inovačné technológie, ktoré sa zaoberajú interakciou infraštruktúry a vozidiel, môžu hrať dôležitú úlohu pri znižovaní počtu nehôd a obmedzovaní hluku a vibrácií, spotreby energie, emisií plynov a vplyvu na klímu;

28.  potvrdzuje, že úsilie o dosiahnutie ekologickejšej energie pre technológie v oblasti dopravy a mobility by malo byť spojené s účinnejšími koncepciami a lepšou konštrukciou vozidiel; vyzdvihuje potenciál na úspory energie prostredníctvom inovačných myšlienok, ako sú opatrenia na získavanie energie, ktoré využívajú príležitosti ponúkané obnoviteľnými zdrojmi a využívaním alternatívnych palív;

29.  zdôrazňuje, že je potrebné myslieť nielen na výstavbu novej dopravnej infraštruktúry, ale v rámci stratégií výskumu a vývoja takisto výslovne zohľadniť aspekty obnovy, údržby a modernizácie (napríklad vybavením komponentmi na inteligentné riadenie dopravy a technológiou komunikácie medzi automobilom a infraštruktúrou);

30.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby investovali do výskumu v oblasti inteligentných dopravných systémov a dohliadli na ich vytvorenie, čím by pomohli znížiť dopravné preťaženie, zvýšiť ekologickú efektívnosť dopravy v Európe a zlepšiť bezpečnostné normy;

31.  vyzýva Komisiu, aby v záujme posilnenia cieľa interoperability a intermodality zvážila normalizáciu kontajnerov a iných prepravných nádob, ako aj rozmery dopravných prostriedkov v rámci všetkých druhov dopravy;

32.  vyzýva Komisiu, aby členským štátom poskytla príručku s najlepšími postupmi na dodržiavanie hraničných hodnôt stanovených v smernici o kvalite ovzdušia;

Osobitné opatrenia

33.  uznáva význam výskumu a inovácií v oblasti individuálnej mobility a zdôrazňuje, že rozhodujúce je správanie užívateľov dopravných prostriedkov; požaduje vytvorenie stimulov podporujúcich voľbu udržateľných, fyzicky aktívnych, bezpečných a zdravých dopravných prostriedkov a prostriedkov mobility s cieľom vyvinúť inovačné prístupy, ktoré by podporovali ekologickú verejnú dopravu, chôdzu a cyklistiku s ohľadom na potreby a špecifiká mestských, prímestských, medzimestských a vidieckych oblastí; považuje za dôležité zlepšiť interoperabilitu dopravných služieb a domnieva sa, že schvaľovacie orgány budú musieť venovať osobitnú pozornosť technickým alebo administratívnym problémom, ktoré môžu nastať, a okamžite ich riešiť, aby sa trh otvoril novým možnostiam dopravy, ktoré zodpovedajú uvedeným charakteristikám;

34.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby inštitúcie EÚ predstavili v rámci vlastných služieb riadenia mobility príklady osvedčených postupov a riadili nevyhnutné úsilie a jeho výsledky transparentným spôsobom, pričom takýto prístup by sa mal stať ich charakteristickým znakom;

35.  zdôrazňuje potrebu podporovať úspešné postupy v oblasti udržateľnej dopravy a zintenzívniť spoluprácu a výmenu osvedčených postupov medzi regiónmi, ktoré majú podobný potenciál rozvoja; odporúča miestnym orgánom, aby vychádzali z príkladov osvedčených postupov prostredníctvom vypracúvania plánov udržateľnej mestskej mobility v úzkej spolupráci s občianskou spoločnosťou;

36.  domnieva sa, že európske satelitné navigačné systémy ako Galileo by mali byť hlavným pilierom pre rozvoj inteligentnej a účinnej dopravy v Európe;

37.  podporuje výskum a inovácie, ktoré môžu prispieť k prechodu od vlastníctva vozidiel k nekonvenčnému užívateľskému správaniu a novým formám služieb súvisiacich s dopravou, ako je spoločné využívanie automobilov a bicyklov; nabáda Komisiu, aby intenzívnejšie propagovala kolektívne formy individuálnej mobility a individualizované systémy verejnej a hromadnej dopravy;

38.  povzbudzuje k rozšíreniu výskumu na oblasť daní a správy, aby sa pripravila cesta pre tvorivé podnety v oblasti daní, poplatkov a verejných taríf, ktoré by boli zamerané tak na jednotlivcov, ako aj na výrobcov alebo dodávateľov produktov, služieb a/alebo obsahu, s cieľom podporovať bicyklovanie a chôdzu a prípadne ich kombináciu s prostriedkami verejnej dopravy a ďalšími formami udržateľnej mobility;

39.  opakovane zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť a podporiť multimodálnu prepravu prostredníctvom integrovaných a elektronických systémov poskytovania informácií a predaja cestovných lístkov, ktoré vychádzajú z riešení využívajúcich otvorené dátové formáty; upozorňuje, že výskum a inovácie v tejto oblasti by mali byť zamerané najmä na bezbariérovosť, interoperabilitu, finančnú dostupnosť, cenovú transparentnosť, užívateľskú ústretovosť a účinnosť;

40.  podčiarkuje potrebu vypracovať inovačné dlhodobé riešenia pre infraštruktúru – vrátane intenzívnejšieho rozvoja informačných, platobných a rezervačných systémov –, ktoré zohľadnia najmä bezbariérový prístup pre všetkých cestujúcich, a špeciálne pre zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou, ako sú cestujúci na invalidnom vozíku a cestujúci s kočíkmi, bicyklami alebo ťažkou batožinou;

41.  zastáva názor, že údaje týkajúce sa cestovných poriadkov a meškaní verejných dopravných prostriedkov by mali byť voľne prístupné, aby tretie strany mohli vyvinúť telematické aplikácie, ktoré môžu cestujúcim ponúknuť väčšie pohodlie, ako napríklad informácie v reálnom čase o ceste do určitej destinácie rôznymi dopravnými prostriedkami alebo porovnanie vplyvu rôznych druhov dopravy na životné prostredie pri ceste do určitej destinácie;

42.  podčiarkuje, že v súvislosti s rozvojom inovácií pre dopravu a mobilitu v mestských a obytných oblastiach by sa mal klásť dôraz na zdravie a kvalitu života vrátane spravodlivého spoločného využívania priestoru pre všetkých, obmedzovania hluku a čistejšieho ovzdušia;

43.  pripomína Komisii, že je naliehavo potrebné zvýšiť bezpečnosť všetkých účastníkov cestnej premávky, najmä tých najzraniteľnejších, ako sú deti, starší ľudia, chodci, cyklisti a osoby so zdravotným postihnutím alebo obmedzenou pohyblivosťou; podporuje projekty výskumu a inovácií, v rámci ktorých sú technologické riešenia spojené s inteligentnými vodičmi a ich behaviorálnymi prístupmi;

44.  domnieva sa, že na to, aby bolo možné znížiť preťaženie dopravnej siete v mestských oblastiach a v regiónoch s hustou zástavbou, je dôležité nielen zvýšiť účinnosť už existujúcich dopravných prostriedkov, ale zároveň pomocou technologického pokroku určiť alternatívne riešenia dopravy a podporiť ich využívanie;

45.  nabáda Komisiu, aby dôrazne podporovala inovácie týkajúce sa lodí s nulovými emisiami, a to najmä trajektov, výletných a námorných lodí, ktoré by využívali obnoviteľné zdroje energie, ako sú vietor, slnko a morské vlny v kombinácii s technológiami palivových článkov;

46.  vyzýva Komisiu, aby zamerala výskumné úsilie na ďalšie obmedzovanie zdravotného a klimatického vplyvu emisií zo všetkých druhov dopravy;

47.  domnieva sa, že ucelená a efektívna európska stratégia v oblasti dopravných technológií musí byť v súlade so stratégiou EÚ 2020 (COM(2010)2020) a cieľmi týkajúcimi sa znižovania emisií z roku 1990 a zároveň musí plne zodpovedať bielej knihe o doprave z roku 2011 s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – vytvorenie konkurencieschopného dopravnému systému efektívne využívajúceho zdroje (COM(2011)0144), pokiaľ ide o územnú súdržnosť a vyvážený rozvoj; domnieva sa, že by mala umožniť zníženie spotreby energie, hluku z dopravy, potrieb týkajúcich sa dopravy, látok znečisťujúcich ovzdušie a emisií skleníkových plynov; trvá na tom, že ak to má EÚ dosiahnuť, bude musieť stanoviť pevné ciele na roky 2020, 2030 a 2050;

48.  zdôrazňuje, že je potrebné posilniť výskum a inovácie v oblasti vnútrozemskej lodnej dopravy, najmä s cieľom vyvinúť ekologické lode a technológie prispôsobené pre plavbu s nízkym ponorom, napríklad lode prispôsobené na plavbu po riekach v udržateľnej vnútrozemskej lodnej doprave (River-Adapted Ships for Sustainable Inland Navigation – RASSIN), čo by umožnilo dosiahnuť úspory v prípade infraštruktúry vnútrozemských vodných ciest;

49.  víta návrh Komisie na zriadenie monitorovacieho a informačného systému pre výskum a inovácie v oblasti dopravy (TRIMIS); podčiarkuje význam poskytovania pravidelných, bezplatných, ľahko dostupných a spoľahlivých informácií tvorcom regionálnych politík; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že dodnes je veľmi zložité získať informácie o financovaní dopravných projektov Európskou úniou;

50.  odporúča Komisii, aby vypracovala iniciatívy na určovanie a odmeňovanie programov udržateľného rozvoja miest, napríklad podľa vzoru ocenení RegioStars;

51.   zdôrazňuje, že komplexná európska stratégia sa musí opierať o solídny základ v podobe dobre pripravených integrovaných dopravných stratégií zo strany miestnych a regionálnych orgánov a národných vlád; domnieva sa, že na vypracovanie takýchto stratégií by sa mali vyčleniť prostriedky z európskych fondov;

52.  domnieva sa, že všetka verejná podpora by sa mala poskytovať v súlade s príslušnými európskymi právnymi predpismi týkajúcimi sa štátnej pomoci vrátane pravidiel vzťahujúcich sa na výskum, vývoj a inovácie, ako aj financovanie dopravných opatrení a infraštruktúry; zastáva však názor, že predpisy EÚ pre poskytovanie štátnej pomoci by tiež mali náležite zohľadňovať konkrétne znevýhodnenia určitých regiónov;

53.  upozorňuje, že Komisia musí zlepšiť svoju činnosť, pokiaľ ide o odovzdávanie vedomostí získaných v rámci aktivít v oblasti výskumu a inovácií zainteresovaným používateľom (napríklad MSP alebo výskumným ústavom), a to tým, že sa vytvorí súhrnná databáza, ktorá poskytne jasný kategorizovaný prehľad o všetkých projektoch v oblasti výskumu a inovácií, ktoré sú financované Európskou úniou;

54.  zdôrazňuje význam nových iniciatív, ako je spoločné využívanie prepravných a logistických kapacít s ohľadom na efektívnejšiu nákladnú dopravu; vyzýva Komisiu, aby bojovala proti prípadným prekážkam, ktoré bránia takýmto iniciatívam;

55.  zdôrazňuje význam emisných noriem pre určité spôsoby dopravy, napríklad automobily; zastáva názor, že podobný prístup by sa mal preskúmať v prípade leteckej a lodnej dopravy;

56.  podporuje ďalší výskum a inovácie v oblasti bezpečnostných riešení pre odvetvie dopravy za predpokladu, že sa dodržia zásady proporcionality, nediskriminácie a ochrany údajov;

57.  schvaľuje a podporuje koncepciu navrhovanú Komisiou, ktorá stanovuje opatrenia pre európsku stratégiu v oblasti dopravných technológií; zdôrazňuje však, že z toho nevyplýva žiadny právny základ pre delegované právne akty alebo podobné akty, ale že Komisia musí navrhnúť opatrenia na prijatie v rámci spolurozhodovacieho postupu;

58.  vyzýva Komisiu, aby priority uvedené v tejto správe zohľadnila pri vypracúvaní európskeho strategického plánu pre dopravné technológie a možností pre ďalšie opatrenia;

o
o   o

59.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 56 E, 26.2.2013, s. 54.


Právo na prístup k advokátovi v trestnom konaní a právo na komunikáciu po zatknutí ***I
PDF 282kWORD 22k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 10. septembra 2013 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a o práve na komunikáciu po zatknutí (COM(2011)0326 – C7-0157/2011 – 2011/0154(COD))
P7_TA(2013)0340A7-0228/2013

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0326),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 82 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0157/2011),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na príspevky, ktoré k návrhu legislatívneho aktu predložilo bulharské Národné zhromaždenie, taliansky Senát a portugalský parlament,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 7. decembra 2011(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 4. júna 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a na stanovisko Výboru pre právne veci (A7-0228/2013),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 10. septembra 2013 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/.../EÚ o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody

P7_TC1-COD(2011)0154


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici 2013/48/EÚ.)

(1) Ú. v. EÚ C 43, 15.2.2012, s. 51.


Úverové zmluvy týkajúce sa obytných nehnuteľností ***I
PDF 1210kWORD 202k
Text
Zjednotený text
Pozmeňujúce návrhy Európskeho parlamentu prijaté 10. septembra 2013 k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o úverových zmluvách týkajúcich sa obytných nehnuteľností (COM(2011)0142 – C7-0085/2011 – 2011/0062(COD))(1)
P7_TA(2013)0341A7-0202/2012

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

[Pozmeňujúci návrh 117]

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY EURÓPSKEHO PARLAMENTU(2)
P7_TA(2013)0341A7-0202/2012
k návrhu Komisie
P7_TA(2013)0341A7-0202/2012
---------------------------------------------------------
P7_TA(2013)0341A7-0202/2012

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2013/.../EÚ
o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a o zmene smernice 2008/48/ES
(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky(3),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(4),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)  V marci 2003 začala Komisia proces identifikácie a posúdenia vplyvu prekážok na vnútornom trhu so zmluvami o úvere týkajúcimi sa nehnuteľností určenými na bývanie. Komisia prijala 18. decembra 2007 Bielu knihu o integrácii trhov EÚ s hypotekárnymi úvermi. V tejto bielej knihe Komisia oznámila zámer posúdiť okrem iného vplyv politických možností týkajúcich sa predzmluvných informácií, úverových databáz, úverovej bonity, ročnej percentuálnej miery nákladov a poradenstva v súvislosti so zmluvami o úvere. Komisia zriadila odbornú skupinu pre úverovú históriu, aby jej pomohla pri príprave opatrení na zlepšenie prístupnosti, porovnateľnosti a úplnosti údajov o úveroch. Rozbehli sa tiež štúdie o úlohe a činnostiach sprostredkovateľov úverov a neúverových inštitúcií poskytujúcich zmluvy o úvere týkajúce sa nehnuteľností určených na bývanie.

(2)  V súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) zahŕňa vnútorný trh priestor bez vnútorných hraníc, v ktorom je zaručený voľný pohyb tovaru a služieb a sloboda usadiť sa. Vývoj transparentnejšieho a efektívnejšieho trhu s úvermi v tomto priestore je nevyhnutný pre podporu rozvoja cezhraničnej činnosti a vytvorenie vnútorného trhu so zmluvami o úvere týkajúcimi sa nehnuteľností určených na bývanie. Existujú značné rozdiely v právnych predpisoch jednotlivých členských štátov, pokiaľ ide o podnikanie v oblasti poskytovania zmlúv o úvere týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a v oblasti regulácie a dohľadu nad sprostredkovateľmi úverov a neúverovými inštitúciami poskytujúcimi zmluvy o úvere týkajúce sa nehnuteľností určených na bývanie. Takéto rozdiely vytvárajú prekážky, ktoré obmedzujú úroveň cezhraničnej činnosti na strane ponuky aj dopytu, čím sa znižuje konkurencia a výber na trhu, poskytovateľom sa zvyšujú náklady na poskytovanie úverov a dokonca sa im bráni v podnikaní.

(3)  Finančná kríza ukázala, že nezodpovedné správanie účastníkov trhu môže podkopať základy finančného systému, čo vedie k nedostatku dôvery medzi všetkými stranami, najmä medzi spotrebiteľmi, a potenciálne môže mať závažné sociálne a ekonomické dôsledky. Mnohí spotrebitelia stratili dôveru vo finančný sektor a pre dlžníkov boli pôžičky stále viac neúnosné, čo viedlo k zvýšeniu počtu prípadov nesplácania úverov a núteného predaja. Výsledkom je, že skupina G20 poverila Radu pre finančnú stabilitu, aby stanovila zásady pre riadne štandardy schvaľovania úverov v súvislosti s nehnuteľnosťami určenými na bývanie. Hoci niektoré z najzávažnejších problémov spojených s finančnou krízou sa vyskytli mimo Únie, spotrebitelia v rámci Únie sú značne zadlžení, pričom veľká časť tohto dlhu je sústredená v úveroch súvisiacich s nehnuteľnosťami určenými na bývanie. Je preto vhodné zabezpečiť, aby bol regulačný rámec Únie v tejto oblasti pevný, aby bol v súlade s medzinárodnými zásadami a aby primerane využíval rad dostupných nástrojov, medzi ktoré môže patriť pomer výšky úveru k hodnote nehnuteľnosti (loan-to-value), pomer výšky úveru k výške príjmu (loan-to-income), pomer celkovej zadlženosti k príjmu (debt-to-income) alebo obdobné pomery, minimálne úrovne, pod ktoré by sa žiadny úver nemal považovať za prijateľný, alebo iné kompenzačné opatrenia v situáciách, keď sú podkladové riziká pre spotrebiteľov vyššie alebo keď je potrebné zabrániť nadmernému zadlženiu domácností. So zreteľom na problémy, ktoré sa prejavili počas finančnej krízy, a na zabezpečenie efektívneho a konkurencieschopného vnútorného trhu, ktorý prispieva k finančnej stabilite, Komisia vo svojom oznámení zo 4. marca 2009 s názvom Stimuly na oživenie hospodárstva v Európe navrhla opatrenia súvisiace so zmluvami o úvere týkajúcimi sa nehnuteľností určených na bývanie vrátane spoľahlivého rámca pre sprostredkovanie úverov, a to v kontexte zabezpečenia zodpovedných a spoľahlivých trhov do budúcnosti a obnovenia dôvery spotrebiteľov. Komisia svoj záväzok vybudovať efektívny a konkurencieschopný vnútorný trh opätovne potvrdila vo svojom oznámení z 13. apríla 2011 s názvom Akt o jednotnom trhu – Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery.

(4)   Identifikovalo sa viacero problémov ▌na hypotekárnych trhoch v rámci Únie súvisiacich s nezodpovedným poskytovaním a prijímaním úverov ▌a s potenciálnym priestorom pre nezodpovedné správanie účastníkov trhu vrátane sprostredkovateľov úverov a neúverových inštitúcií ▌. Niektoré problémy sa týkali úverov denominovaných v cudzej mene, ktoré si spotrebitelia vzali v danej mene, aby využili výhodu ponúkanej úrokovej sadzby úveru, ale bez ▌adekvátnych informácií o súvisiacom riziku výmenného kurzu alebo bez jeho adekvátneho pochopenia. Tieto problémy sú spôsobené trhovými a regulačnými zlyhaniami a takisto inými faktormi, ako je všeobecné hospodárske prostredie a nízka úroveň finančnej gramotnosti. Medzi iné problémy patria aj neefektívne, nekonzistentné alebo neexistujúce režimy ▌pre sprostredkovateľov úverov a neúverové inštitúcie poskytujúce úvery na nehnuteľnosti určené na bývanie. Zistené problémy so sebou nesú potenciálne závažné makroekonomické účinky presahovania, môžu viesť k poškodzovaniu spotrebiteľov, pôsobiť ako ekonomické alebo právne prekážky cezhraničnej činnosti a vytvárať nerovné podmienky medzi jednotlivými subjektmi.

(5)  S cieľom uľahčiť vytvorenie bezproblémovo fungujúceho vnútorného trhu s vysokou úrovňou ochrany spotrebiteľov v oblasti zmlúv o úvere týkajúcich sa ▌nehnuteľností a ▌s cieľom zabezpečiť, aby spotrebitelia, ktorí sa uchádzajú o takéto zmluvy ▌, boli schopní tak učiniť s dôverou zakladajúcou sa na vedomí, že inštitúcie, s ktorými prichádzajú do styku, konajú profesionálne a zodpovedne, je vo viacerých oblastiach potrebné ustanoviť vhodne harmonizovaný právny rámec Únie, a to so zreteľom na rozdiely v zmluvách o úvere, ktoré vyplývajú predovšetkým z rozdielov vo vnútroštátnych a regionálnych trhoch s nehnuteľnosťami.

(6)  Touto smernicou by sa mal preto rozvíjať transparentnejší, efektívnejší a konkurencieschopnejší vnútorný trh prostredníctvom konzistentných, flexibilných a spravodlivých zmlúv o úvere týkajúcich sa nehnuteľností a zároveň by sa mala podporovať udržateľnosť poskytovania a prijímania úverov a finančné začleňovanie, a tým zabezpečiť vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov.

(7)  S cieľom vytvoriť skutočný vnútorný trh s vysokou a rovnocennou úrovňou ochrany spotrebiteľov ustanovuje táto smernica ustanovenia, ktoré podliehajú maximálnej harmonizácii, pokiaľ ide o poskytnutie predzmluvných informácií prostredníctvom štandardizovaného vzoru Európskeho štandardizovaného informačného formulára (ďalej len „formulár ESIS“) a výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov. Avšak vzhľadom na osobitný charakter zmlúv o úvere týkajúcich sa nehnuteľností a rozdiely vo vývoji trhu a jeho podmienkach v členských štátoch, najmä pokiaľ ide o štruktúru trhu a účastníkov trhu, kategórie dostupných produktov a postupov uplatňovaných pri poskytovaní úverov, by sa členským štátom malo umožniť ponechať alebo zaviesť ustanovenia, ktoré sú prísnejšie než ustanovenia tejto smernice, v tých oblastiach, ktoré nie sú jednoznačne vymedzené ako oblasti podliehajúce maximálnej harmonizácii. Takýto cielený prístup je potrebný, aby nebola negatívnym spôsobom dotknutá úroveň ochrany spotrebiteľov týkajúca sa zmlúv o úvere v rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Členské štáty by mali mať napríklad možnosť ponechať alebo zaviesť prísnejšie ustanovenia, pokiaľ ide o požiadavky na znalosti a odbornú spôsobilosť pracovníkov a pokyny na vyplnenie formulára ESIS.

(8)  Touto smernicou by sa mali zlepšiť podmienky pre vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu prostredníctvom aproximácie právnych predpisov členských štátov a zavedením noriem kvality pre niektoré služby, najmä pokiaľ ide o distribúciu a poskytovanie úverov prostredníctvom veriteľov a sprostredkovateľov úverov a o podporu osvedčených postupov. Zavedenie noriem kvality služieb pre poskytovanie úverov nevyhnutne zahŕňa zavedenie určitých ustanovení týkajúcich sa udelenia oprávnenia na činnosť, dohľadu a prudenciálnych požiadaviek.

(9)  V oblastiach, na ktoré sa táto smernica nevzťahuje, majú členské štáty možnosť ponechať alebo zaviesť vnútroštátne právne predpisy. Členské štáty môžu predovšetkým ponechať alebo zaviesť vnútroštátne predpisy v oblastiach, ako je zmluvné právo týkajúce sa platnosti zmlúv o úvere, majetkové právo, zápis do katastra nehnuteľností, zmluvné informácie a v rozsahu, v akom nie sú upravené v tejto smernici, záležitosti po podpise zmluvy. Členské štáty môžu ustanoviť, že odhadcu alebo odhadcovskú spoločnosť alebo notára možno zvoliť na základe vzájomnej dohody strán. Vzhľadom na rozdiely medzi postupmi pri kúpe alebo predaji nehnuteľností určených na bývanie v členských štátoch existuje možnosť, aby veritelia alebo úveroví sprostredkovatelia od spotrebiteľov požadovali, aby im uhradili platby vopred s tým, že takéto platby by mohli pomôcť zabezpečiť uzavretie zmluvy o úvere alebo kúpu či predaj nehnuteľnosti, ako aj možnosť zneužitia takýchto postupov, a to najmä vtedy, keď spotrebitelia nie sú oboznámení s požiadavkami a bežnými postupmi v danom členskom štáte. Je preto vhodné, aby sa členským štátom umožnilo stanoviť obmedzenia vo vzťahu k takýmto platbám.

(10)  Táto smernica by sa mala uplatňovať bez ohľadu na to, či je veriteľ alebo sprostredkovateľ úverov právnická alebo fyzická osoba. Touto smernicou by však nemalo byť dotknuté právo členských štátov obmedziť v súlade s právom Únie úlohu veriteľa alebo sprostredkovateľa úverov podľa tejto smernice len na právnické osoby alebo určité formy právnických osôb.

(11)  Keďže spotrebitelia a podniky nie sú v rovnakej situácii, nepotrebujú rovnakú úroveň ochrany. Aj keď je dôležité zaručiť práva spotrebiteľov ▌prostredníctvom ustanovení, od ktorých sa nemožno v zmluve odchýliť, je rozumné, aby podniky a organizácie mohli uzatvárať iné zmluvy. ▌

(12)   Vymedzenie pojmu spotrebiteľ by malo zahŕňať fyzické osoby, ktoré nekonajú v rámci svojej obchodnej, podnikateľskej alebo profesijnej činnosti. Avšak v prípade zmlúv s dvojitým účelom, keď sa zmluva uzavrie na účely čiastočne v rámci a čiastočne mimo rámca obchodnej, podnikateľskej alebo profesijnej činnosti osoby a tento účel obchodnej, podnikateľskej alebo profesijnej činnosti je tak obmedzený, že v celkovom kontexte zmluvy neprevažuje, by sa táto osoba mala považovať za spotrebiteľa.

(13)  Aj keď táto smernica upravuje zmluvy o úvere, ktoré výlučne alebo prevažne súvisia s nehnuteľnosťami určenými na bývanie, nebráni členským štátom v tom, aby opatrenia prijaté v súlade s touto smernicou rozšírili aj na ochranu spotrebiteľov v súvislosti so zmluvami o úvere týkajúcimi sa iných foriem nehnuteľností, ani nebráni inej úprave týkajúcej sa takýchto zmlúv o úvere.

(14)  Vymedzenia pojmov stanovené v tejto smernici určujú rozsah harmonizácie. Povinnosti členských štátov transponovať túto smernicu by sa preto mali obmedziť na rozsah jej pôsobnosti, ako ho určujú uvedené vymedzenia pojmov. Napríklad povinnosť členských štátov transponovať túto smernicu sa obmedzuje na zmluvy o úvere uzavreté so spotrebiteľmi, teda s fyzickými osobami, ktoré v transakciách, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, konajú mimo rámca svojej obchodnej, podnikateľskej alebo profesijnej činnosti. Podobne sú členské štáty povinné transponovať ustanovenia tejto smernice, ktorými sa reguluje činnosť osôb konajúcich ako sprostredkovatelia úverov v zmysle vymedzenia v tejto smernici. Touto smernicou by však nemala byť dotknutá možnosť, aby členské štáty uplatňovali v súlade s právom Únie túto smernicu na oblasti, na ktoré sa rozsah jej pôsobnosti nevzťahuje. Okrem toho vymedzeniami pojmov stanovenými v tejto smernici by nemala byť dotknutá možnosť členských štátov prijať vo vnútroštátnych právnych predpisoch špecifickejšie vymedzenia pojmov na osobitné účely za predpokladu, že sú v súlade s vymedzeniami pojmov ustanovenými v tejto smernici. Členské štáty by napríklad mali mať možnosť vo vnútroštátnych právnych predpisoch určiť podkategórie sprostredkovateľov úverov, ktoré nie sú vymedzené v tejto smernici, ak sú takéto podkategórie potrebné na vnútroštátnej úrovni napríklad na rozlíšenie požiadaviek na úroveň znalostí a odbornej spôsobilosti, ktoré by mali spĺňať rôzni sprostredkovatelia úverov.

(15)  Cieľom tejto smernice je zabezpečiť, aby sa na spotrebiteľov uzatvárajúcich zmluvy o úvere týkajúce sa nehnuteľností vzťahovala vysoká úroveň ochrany. Mala by sa preto vzťahovať na úvery zabezpečené nehnuteľnosťou bez ohľadu na účel úveru, na zmluvy o refinancovaní či iné zmluvy o úvere, ktoré by vlastníkovi alebo čiastočnému vlastníkovi pomohli zachovať si práva k nehnuteľnosti alebo pozemku, a na úvery, ktoré sa použijú na nákup nehnuteľnosti v niektorých členských štátoch, vrátane úverov, ktoré si nevyžadujú splatenie istiny, alebo v prípade, že sa v členských štátoch neuplatňuje vhodný alternatívny rámec, tých úverov, ktorých účelom je zabezpečiť dočasné financovanie medzi predajom jednej nehnuteľnosti a kúpou inej, ako aj na zabezpečené úvery na rekonštrukciu nehnuteľnosti určenej na bývanie ▌.

(16)  Táto smernica by sa nemala vzťahovať na určité zmluvy o úvere, pri ktorých veriteľ poskytuje jednorazovú sumu, pravidelné platby alebo iné formy vyplácania úveru výmenou za sumu odvodenú z predaja nehnuteľnosti a ktorých hlavným cieľom je podporiť spotrebu, ako sú prenechanie nehnuteľnosti za odplatu spojené s jej doživotným užívaním alebo iné obdobné špecializované produkty. Takéto zmluvy o úvere majú špecifické vlastnosti, ktoré sú mimo rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Napríklad posúdenie úverovej bonity spotrebiteľa je irelevantné, pretože platby sa vykonávajú od veriteľa k spotrebiteľovi, a nie naopak. Takáto transakcia by si okrem iného vyžadovala značne odlišné predzmluvné informácie. Okrem toho ďalšie produkty, ako sú predaj nehnuteľnosti s doživotným právom užívania, ktoré majú porovnateľné funkcie ako reverzná hypotéka alebo reverzná hypotéka vyplatená jednorazovou sumou, nezahŕňajú poskytovanie úverov, a tak by mali zostať mimo rozsahu pôsobnosti tejto smernice. ▌

(17)   Táto smernica by sa nemala vzťahovať na iné výslovne uvedené typy špecifických zmlúv o úvere, ktoré sú svojou povahou a súvisiacimi rizikami odlišné od štandardných hypotekárnych úverov, a preto si vyžadujú prístup šitý na mieru, konkrétne ide o zmluvy o úvere, ktoré sú výsledkom urovnania dosiahnutého na súde alebo pred iným zákonným orgánom, a niektoré typy zmlúv o úvere, podľa ktorých úver poskytuje za určitých okolností zamestnávateľ svojim zamestnancom, ako sa už ustanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere(5). Je vhodné, aby sa členským štátom umožnilo vylúčiť určité zmluvy o úvere, ako sú napríklad tie, ktoré sú poskytované pre obmedzenú skupinu verejnosti za zvýhodnených podmienok, alebo tie, ktoré sú poskytované úverovými združeniami, a to za predpokladu, že sa uplatňuje vhodné alternatívne dojednanie s cieľom zabezpečiť, aby sa politické ciele týkajúce sa finančnej stability a vnútorného trhu mohli dosiahnuť bez obmedzovania finančného začleňovania a prístupu k úveru. Zmluvy o úvere, v prípade ktorých nehnuteľnosť nebude spotrebiteľ alebo rodinný príslušník spotrebiteľa užívať ako dom, byt alebo iné miesto bydliska, ale táto nehnuteľnosť sa obýva ako dom, byt alebo iné miesto bydliska na základe nájomnej zmluvy, nesú riziká a majú prvky, ktoré sú odlišné od štandardných zmlúv o úvere, a preto si môžu vyžadovať lepšie prispôsobený rámec. Členské štáty by preto mali mať možnosť vylúčiť takéto zmluvy o úvere z rozsahu pôsobnosti smernice, ak sa na ne uplatňuje vhodný vnútroštátny rámec.

(18)  Nezabezpečené zmluvy o úvere, ktorých účelom je rekonštrukcia nehnuteľností určených na bývanie s celkovou výškou úveru viac než 75 000 EUR, by mali patriť do rozsahu pôsobnosti smernice 2008/48/ES s cieľom zaručiť rovnocennú úroveň ochrany daných spotrebiteľov a vyhnúť sa regulačnému vákuu medzi uvedenou smernicou a touto smernicou. Smernica 2008/48/ES by sa preto mala zodpovedajúco zmeniť.

(19)  Z dôvodov právnej istoty by mal byť právny rámec Únie v oblasti zmlúv o úvere týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie v súlade s ostatnými aktmi Únie a mal by ich dopĺňať, najmä v oblastiach ochrany spotrebiteľa a prudenciálneho dohľadu. Niektoré základné vymedzenia pojmov vrátane definície ▌„spotrebiteľa“ ▌a „trvalého nosiča“, rovnako ako kľúčové pojmy používané v štandardných informáciách na označenie finančných vlastností úveru vrátane „celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“ a „úrokovej sadzby úveru“, by mali byť v súlade s vymedzeniami pojmov stanovenými v smernici 2008/48/ES tak, aby sa rovnakou terminológiou označoval rovnaký typ skutočností bez ohľadu na to, či je úverom spotrebiteľský úver alebo úver týkajúci sa nehnuteľností určených na bývanie. Členské štáty by preto mali pri transpozícii tejto smernice zabezpečiť súlad pri jej uplatňovaní a výklade vo vzťahu k uvedeným základným vymedzeniam pojmov a kľúčovým pojmom.

(20)  S cieľom zabezpečiť pre spotrebiteľov jednotný rámec v oblasti úverov, ako aj minimalizovať administratívnu záťaž pre veriteľov a sprostredkovateľov úverov, by mal základný rámec tejto smernice pokiaľ možno vychádzať zo štruktúry smernice 2008/48/ES, najmä zo zásady, aby sa informácie obsiahnuté v reklame na zmluvy o úvere týkajúce sa nehnuteľností určených na bývanie ▌poskytli spotrebiteľovi prostredníctvom reprezentatívneho príkladu, aby sa spotrebiteľovi poskytli podrobné predzmluvné informácie ▌prostredníctvom štandardizovaného informačného formulára, aby spotrebiteľ dostal pred uzavretím zmluvy o úvere primerané vysvetlenie, pričom sa stanoví spoločný základ pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov bez notárskych poplatkov, a aby veritelia ▌posúdili úverovú bonitu spotrebiteľa pred poskytnutím úveru. Podobne by sa mal veriteľom zabezpečiť aj nediskriminačný prístup do príslušných úverových databáz, aby sa dosiahli podmienky rovnocenné s ustanoveniami stanovenými v smernici 2008/48/ES. Rovnako ako v smernici 2008/48/ES by sa aj v tejto smernici mal zabezpečiť primeraný postup udelenia oprávnenia na činnosť vo vzťahu ku všetkým veriteľom poskytujúcim zmluvy o úvere týkajúce sa ▌nehnuteľností a dohľad nad týmito veriteľmi a mali by sa stanoviť požiadavky na zriadenie mechanizmov mimosúdneho riešenia sporov a prístup k nim.

(21)  Táto smernica by mala dopĺňať smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku(6), v ktorej sa vyžaduje, aby bol spotrebiteľ pri predajoch na diaľku informovaný o existencii alebo absencii práva na odstúpenie od zmluvy, a v ktorej sa stanovuje právo na odstúpenie od zmluvy. Aj keď sa však v smernici 2002/65/ES stanovuje možnosť, že dodávateľ oznámi predzmluvné informácie po uzavretí zmluvy, toto by pri zmluvách o úvere týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie nebolo vhodné vzhľadom na významnosť finančného záväzku pre spotrebiteľa. Touto smernicou by nemalo byť dotknuté vnútroštátne všeobecné zmluvné právo, ako napríklad pravidlá týkajúce sa platnosti, vzniku a účinnosti zmluvy, pokiaľ aspekty všeobecného zmluvného práva nie sú regulované touto smernicou. ▌

(22)  Súčasne je potrebné vziať do úvahy špecifiká zmlúv o úvere týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie, ktoré opodstatňujú diferencovaný prístup. Vzhľadom na povahu a možné dôsledky zmluvy o úvere týkajúcej sa nehnuteľností určených na bývanie pre spotrebiteľov by mali reklamné materiály a individualizované predzmluvné informácie zahŕňať náležité upozornenia na osobitné riziká, napríklad na prípadný vplyv fluktuácií výmenného kurzu na sumu, ktorú je spotrebiteľ povinný splatiť, a v prípade, že to členské štáty považujú za vhodné, na povahu a dôsledky poskytnutia zábezpeky. V nadväznosti na už existujúci dobrovoľný prístup sektora k úverom na bývanie by mali byť popri individualizovaných predzmluvných informáciách trvale prístupné aj všeobecné predzmluvné informácie. Okrem toho je diferencovaný prístup oprávnený aj v záujme zohľadnenia skúseností z finančnej krízy a aby sa zabezpečilo, že poskytovanie úverov sa uskutočňuje zdravým spôsobom. V tejto súvislosti by sa mali v porovnaní so spotrebiteľskými úvermi posilniť ustanovenia o posudzovaní úverovej bonity, sprostredkovatelia úverov by mali poskytovať presnejšie informácie o svojom postavení a vzťahoch s veriteľmi, aby sa odhalil potenciálny konflikt záujmov, a všetky subjekty zúčastňujúce sa na vzniku zmlúv o úvere týkajúcich sa nehnuteľností by mali mať primerané oprávnenie na činnosť a podliehať dohľadu.

(23)   Je potrebné upraviť niektoré ďalšie oblasti, aby odrážali osobitnú povahu úverov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie. Vzhľadom na význam transakcie je potrebné zabezpečiť, aby mali spotrebitelia na posúdenie dôsledkov dostatočný čas, a to v trvaní najmenej siedmych dní. Členské štáty by mali mať flexibilitu pri stanovení tohto dostatočného času buď ako lehoty na rozmyslenie pred uzavretím zmluvy o úvere, alebo ako lehoty na odstúpenie po uzavretí zmluvy o úvere, alebo ako kombinácie týchto dvoch lehôt. Je vhodné, aby mali členské štáty flexibilitu určiť záväznú dĺžku lehoty na rozmyslenie pre spotrebiteľov, ktorá nepresiahne 10 dní, ale tiež by mali mať flexibilitu v iných prípadoch stanoviť, že spotrebitelia, ktorí chcú počas tejto lehoty na rozmyslenie pristúpiť k ďalšiemu kroku, majú túto možnosť, pričom v záujme právnej istoty v kontexte majetkových transakcií by mali mať členské štáty možnosť ustanoviť, že lehota na rozmyslenie by mala uplynúť alebo právo na odstúpenie by malo zaniknúť v prípade, že spotrebiteľ uskutoční akýkoľvek úkon, ktorý podľa vnútroštátneho práva vedie k vzniku alebo prevodu majetkového práva týkajúceho sa finančných prostriedkov získaných na základe zmluvy o úvere alebo ich používania, alebo v prípade potreby prevedie finančné prostriedky na tretiu osobu.

(24)   Vzhľadom na osobitné vlastnosti zmlúv o úvere týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie je bežnou praxou, že veritelia ponúkajú spotrebiteľom súbor produktov alebo služieb, ktoré možno kúpiť spolu so zmluvou o úvere. Z dôvodu významu takýchto zmlúv pre spotrebiteľov je preto vhodné stanoviť pre viazaný predaj osobitné pravidlá. Kombinovanie zmluvy o úvere s jednou alebo viacerými inými finančnými službami alebo produktmi v rámci balíkov je nástroj, ktorým môžu veritelia diverzifikovať svoju ponuku a súťažiť medzi sebou navzájom, a to za predpokladu, že prvky balíka možno kúpiť aj samostatne. Zatiaľ čo kombinovanie zmlúv o úvere s jednou alebo viacerými inými finančnými službami alebo produktmi v rámci balíkov môže byť spotrebiteľom na prospech, môže negatívne ovplyvniť mobilitu spotrebiteľov a ich schopnosť prijímať kvalifikované rozhodnutia, pokiaľ sa jednotlivé zložky balíka nedajú kúpiť samostatne. Je dôležité zabrániť takým praktikám, ako je napríklad viazanie určitých produktov, ktoré môžu navádzať spotrebiteľov na uzavretie zmlúv o úvere, ktoré nie sú v ich najlepšom záujme, čím sa však nemôže obmedziť také viazanie produktov, ktoré môže byť spotrebiteľom na prospech. Členské štáty by však mali pokračovať v podrobnom monitorovaní trhov s retailovými finančnými službami s cieľom zabezpečiť, aby viazaný predaj nenarúšal rozhodnutia spotrebiteľov a konkurenciu na trhu.

(25)   Ako všeobecné pravidlo by sa viazaný predaj nemal povoliť okrem prípadu, keď by sa finančná služba alebo produkt ponúkaný spolu so zmluvou o úvere nemohol ponúkať samostatne, keďže ide o neoddeliteľnú súčasť úveru, napríklad v prípade povoleného prečerpania účtu. V iných prípadoch však môže byť odôvodnené, aby veritelia ponúkali alebo predávali zmluvu o úvere v balíku s platobným účtom, sporiacim účtom, investičným produktom alebo dôchodkovým produktom, napríklad vtedy, keď sa peňažné prostriedky na účte použijú na splatenie úveru alebo keď sú tieto prostriedky nevyhnutnou podmienkou na zhromaždenie zdrojov na získanie úveru, alebo v situáciách, keď napríklad investičný produkt alebo produkt súkromného dôchodkového zabezpečenia slúži ako dodatočné zabezpečenie úveru. Hoci je odôvodnené, aby veritelia mohli od spotrebiteľa požadovať, aby mal uzavreté príslušné poistenie na zabezpečenie splatenia úveru alebo aby poistil hodnotu zábezpeky, spotrebiteľ by mal mať možnosť zvoliť si poskytovateľa poistenia, pokiaľ jeho poistenie poskytuje rovnakú úroveň záruk ako poistenie, ktoré navrhol alebo ponúkal veriteľ. Členské štáty navyše môžu plne alebo sčasti štandardizovať krytie, ktoré poskytujú poistné zmluvy, s cieľom uľahčiť porovnanie medzi rôznymi ponukami tým spotrebiteľom, ktorí si želajú takéto porovnanie.

(26)  Je dôležité zabezpečiť, aby bola nehnuteľnosť určená na bývanie vhodne ocenená pred uzavretím zmluvy o úvere a najmä, ak ocenenie má vplyv na zostávajúce záväzky spotrebiteľa v prípade nesplácania úveru. Členské štáty by preto mali zabezpečiť zavedenie spoľahlivých pravidiel oceňovania. Aby sa pravidlá oceňovania považovali za spoľahlivé, mali by sa v nich zohľadniť medzinárodne uznávané pravidlá oceňovania, najmä tie, ktoré vypracoval Medzinárodný výbor pre pravidlá oceňovania (International Valuation Standards Committee), Európska skupina združení odhadcov (European Group of Valuers' Associations) alebo Kráľovský inštitút úradných znalcov (Royal Institution of Chartered Surveyors). Uvedené medzinárodne uznávané pravidlá oceňovania obsahujú zásady vysokej úrovne, ktoré od veriteľov okrem iného vyžadujú prijatie a dodržiavanie vhodných interných postupov riadenia rizika a riadenia zabezpečenia, medzi ktoré patria riadne postupy oceňovania, prijatie pravidiel a metód oceňovania, ktoré vedú k realistickému a opodstatnenému oceňovaniu majetku s cieľom zabezpečiť, aby sa všetky správy o ocenení vypracovávali s využitím vhodných odborných zručností a odbornej starostlivosti a aby odhadcovia spĺňali určité kvalifikačné požiadavky, ako aj vedenie náležitej komplexnej a hodnovernej dokumentácie o ocenení na účely zabezpečenia. V tejto súvislosti je žiadúce, aby sa zabezpečilo vhodné monitorovanie trhov s nehnuteľnosťami určenými na bývanie a aby boli mechanizmy stanovené v príslušných ustanoveniach v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a o prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami(7). Ustanovenia tejto smernice týkajúce sa pravidiel oceňovania majetku možno dodržiavať napríklad prostredníctvom právnych predpisov alebo samoreguláciou.

(27)  Vzhľadom na významné dôsledky realizácie záložného práva pre veriteľov, spotrebiteľov a prípadne pre finančnú stabilitu je vhodné nabádať veriteľov k tomu, aby vznikajúce úverové riziko aktívne riešili v počiatočnom štádiu, ako aj uplatňovať potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby boli veritelia primerane trpezliví a aby vynakladali primerané úsilie o vyriešenie situácie inými prostriedkami pred začatím konania vo veci realizácie záložného práva. Pokiaľ je to možné, mali by sa hľadať riešenia, ktoré zohľadňujú skutočnú situáciu a primerané potreby, čo sa týka výdavkov na živobytie spotrebiteľa. Ak po skončení konania vo veci realizácie záložného práva ostane nesplatený dlh, členské štáty by mali zabezpečiť ochranu minimálnych životných podmienok a prijať opatrenia na uľahčenie splácania a súčasne predchádzanie dlhodobému nadmernému zadlženiu. Aspoň v prípadoch, keď cena získaná za nehnuteľnosť má vplyv na sumu, ktorú spotrebiteľ dlhuje, členské štáty by mali nabádať veriteľov k tomu, aby podnikli vhodné kroky s cieľom získať čo najlepšiu cenu za založenú nehnuteľnosť za daných podmienok na trhu. Členské štáty by nemali stranám zmluvy o úvere brániť v tom, aby sa výslovne dohodli na tom, že prevod zabezpečenia na veriteľa bude postačovať na splatenie úveru.

(28)  Sprostredkovatelia sa často zapájajú do viacerých činností než len do sprostredkovania úverov, najmä do sprostredkovania poistenia alebo poskytovania investičných služieb. V tejto smernici by sa preto mal takisto zaručiť určitý stupeň súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/92/ES z 9. decembra 2002 o sprostredkovaní poistenia(8) a so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi(9). Konkrétne, úverové inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2013/36/EÚ a iné finančné inštitúcie, ktoré podľa vnútroštátneho práva podliehajú rovnocennému režimu udelenia oprávnenia na činnosť, by nemali požadovať osobitné udelenie oprávnenia na činnosť na účely pôsobenia ako sprostredkovateľ úverov, aby sa tak zjednodušil proces usadenia sa sprostredkovateľa úverov a cezhraničné pôsobenie. Úplná a bezpodmienečná zodpovednosť uložená veriteľom a sprostredkovateľom úverov za činnosti viazaných sprostredkovateľov úverov alebo vymenovaných zástupcov by sa mala rozšíriť len na činnosti v rámci pôsobnosti tejto smernice s výnimkou prípadu, keď sa členské štáty rozhodnú rozšíriť túto zodpovednosť na iné oblasti.

(29)  S cieľom zvýšiť schopnosť spotrebiteľov uskutočňovať kvalifikované rozhodnutia, ktoré sa týkajú zodpovedného prijímania úverov a riadenia dlhu, by členské štáty mali podporiť opatrenia na podporu vzdelávania spotrebiteľov v oblasti zodpovedného prijímania úverov a riadenia dlhu, najmä v súvislosti s hypotekárnymi úverovými zmluvami. Osobitne dôležité je usmerňovať spotrebiteľov, ktorí si hypotekárny úver berú po prvýkrát. V tejto súvislosti by Komisia mala identifikovať príklady najlepších postupov, aby sa podporil ďalší rozvoj opatrení na zvýšenie informovanosti spotrebiteľov vo finančnej oblasti.

(30)   Vzhľadom na významné riziká spojené s úvermi poskytovanými v cudzej mene je potrebné prijať opatrenia, ktorými sa zabezpečí, že si spotrebitelia budú vedomí rizika, ktoré podstupujú, a že spotrebiteľ bude mať možnosť obmedziť svoju expozíciu voči riziku výmenného kurzu počas doby trvania úveru. Riziko by sa mohlo obmedziť buď tým, že sa spotrebiteľovi umožní zmeniť menu úveru, alebo inými opatreniami ako sú napríklad maximálne limity alebo, pokiaľ postačujú na obmedzenie rizika výmenného kurzu, upozornenia.

(31)  Uplatniteľný právny rámec by mal poskytnúť spotrebiteľom istotu, že veritelia, sprostredkovatelia úverov a vymenovaní zástupcovia zohľadnia záujmy spotrebiteľa na základe informácií, ktoré sú veriteľovi, sprostredkovateľovi úverov a vymenovanému zástupcovi dostupné v danom okamihu, a na základe odôvodnených predpokladov rizík týkajúcich sa situácie spotrebiteľa počas doby trvania navrhovanej zmluvy o úvere. Okrem iného by to mohlo znamenať, že veritelia by nemali ponúkať na trhu úver tak, že marketing významne oslabí alebo by mohol významne oslabiť schopnosť spotrebiteľa starostlivo zvážiť, či si vezme úver, alebo že by veriteľ nemal použiť poskytnutie úveru ako hlavnú marketingovú metódu pri ponúkaní tovaru, služieb alebo nehnuteľností spotrebiteľom. Kľúčovým aspektom zaistenia tejto dôvery spotrebiteľov je požiadavka na zabezpečenie vysokého stupňa čestnosti, poctivosti a profesionality v rámci sektora a vhodné riadenie konfliktov záujmov vrátane tých, ktoré vyplývajú z odmeňovania, ako aj požiadavka na poskytovanie poradenstva v najlepšom záujme spotrebiteľa.

(32)   Je vhodné zabezpečiť, aby v záujme dosiahnutia vysokej úrovne odbornosti príslušní zamestnanci veriteľov, sprostredkovateľov úverov a vymenovaných zástupcov mali primeranú úroveň znalostí a odbornej spôsobilosti. V tejto smernici by sa preto malo vyžadovať preukázanie príslušných znalostí a odbornej spôsobilosti na úrovni spoločnosti, a to na základe minimálnych požiadaviek na znalosti a odbornú spôsobilosť stanovených v tejto smernici. Členské štáty by však mali mať možnosť zaviesť alebo ponechať takéto požiadavky vzťahujúce sa na jednotlivé fyzické osoby. Členské štáty by mali môcť umožniť veriteľom, sprostredkovateľom úverov a vymenovaným zástupcom rozlišovať medzi úrovňami minimálnych požiadaviek na znalosti podľa zapojenia do vykonávania určitých služieb alebo postupov. V tejto súvislosti pojem zamestnanci zahŕňa externe využívaných pracovníkov, ktorí pracujú pre veriteľa a u veriteľa, sprostredkovateľa úverov alebo vymenovaných zástupcov, ako aj ich zamestnancov. Na účely tejto smernice by mali medzi zamestnancov priamo zapojených do činností podľa tejto smernice patriť pracovníci front-office i pracovníci back-office vrátane vedenia, ktorí plnia dôležitú úlohu v rámci postupov týkajúcich sa zmlúv o úvere. Osoby vykonávajúce podporné funkcie, ktoré nesúvisia s postupmi týkajúcimi sa zmlúv o úvere (napríklad zamestnanci v oblasti ľudských zdrojov, v oblasti informačných a komunikačných technológií), by sa nemali považovať za zamestnancov podľa tejto smernice.

(33)  Ak veriteľ alebo sprostredkovateľ úverov poskytuje svoje služby na území iného členského štátu na základe slobody poskytovať služby, domovský členský štát by mal byť zodpovedný za ustanovenie minimálnych požiadaviek na znalosti a odbornú spôsobilosť uplatniteľných na zamestnancov. Hostiteľský členský štát, ktorý to považuje za potrebné, by však mal mať možnosť v určitých vymedzených oblastiach ustanoviť vlastné požiadavky na odbornú spôsobilosť uplatniteľnú na veriteľov a sprostredkovateľov úverov, ktorí poskytujú služby na území tohto členského štátu na základe slobody poskytovať služby.

(34)  Vzhľadom na to, aké dôležité je zabezpečiť uplatňovanie a dodržiavanie požiadaviek na znalosti a odbornú spôsobilosť v praxi, členské štáty by od príslušných orgánov mali požadovať, aby vykonávali dohľad nad veriteľmi, sprostredkovateľmi úverov a vymenovanými zástupcami, a mali by im umožniť získavať také dôkazy, ktoré sú potrebné na spoľahlivé posudzovanie dodržiavania pravidiel.

(35)  Spôsob, akým veritelia, sprostredkovatelia úverov a vymenovaní zástupcovia odmeňujú svojich zamestnancov, predstavuje jeden z kľúčových aspektov zabezpečenia dôvery spotrebiteľov vo finančný sektor. V tejto smernici sa ustanovujú pravidlá odmeňovania zamestnancov, a to s cieľom obmedziť zavádzajúce praktiky pri predaji a zabezpečiť, že spôsob, akým sú zamestnanci odmeňovaní, nebráni dodržiavaniu povinnosti brať do úvahy záujmy spotrebiteľa. Veritelia, sprostredkovatelia úverov a vymenovaní zástupcovia by najmä nemali navrhovať svoje zásady odmeňovania tak, aby motivovali svojich zamestnancov uzavierať stanovený počet zmlúv o úvere alebo druh zmlúv o úvere alebo ponúkať konkrétne doplnkové služby spotrebiteľom bez výslovného zváženia ich záujmov a potrieb. V tejto súvislosti môžu členské štáty považovať za potrebné rozhodnúť, že niektoré postupy, napríklad viazaní sprostredkovatelia vyberajúci poplatky, sú v rozpore so záujmami spotrebiteľa. Členské štáty by tiež mali mať možnosť stanoviť, že odmena, ktorú dostávajú zamestnanci, nezávisí od úrokovej sadzby alebo druhu zmluvy o úvere uzatvorenej so spotrebiteľom.

(36)  Touto smernicou sa ustanovujú harmonizované pravidlá, pokiaľ ide o oblasti znalostí a odbornej spôsobilosti, ktoré by mali mať zamestnanci veriteľov, sprostredkovateľov úverov a vymenovaných zástupcov v súvislosti s vypracovaním, ponúkaním, poskytovaním a sprostredkovaním zmluvy o úvere. Touto smernicou sa neustanovujú konkrétne opatrenia priamo súvisiace s uznávaním odborných kvalifikácií, ktoré jednotlivec získal v jednom členskom štáte, s cieľom splniť požiadavky na znalosti a odbornú spôsobilosť v inom členskom štáte. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií(10) by sa preto mala naďalej uplatňovať, pokiaľ ide o podmienky uznávania a kompenzačné opatrenia, ktoré hostiteľský členský štát môže vyžadovať od jednotlivca, ktorého kvalifikácia nebola vydaná v rámci jeho jurisdikcie.

0  (37) Veritelia a sprostredkovatelia úverov často používajú reklamu, pričom v nej často uvádzajú osobitné podmienky, aby nalákali spotrebiteľov na určitý produkt. Spotrebitelia by preto mali byť chránení pred nekalými alebo klamlivými reklamnými praktikami a mali by mať možnosť porovnávať reklamy. Aby boli schopní porovnať rôzne ponuky, sú potrebné osobitné ustanovenia o reklame na zmluvy o úvere ▌a zoznam položiek, ktoré majú byť zahrnuté v reklame a marketingových materiáloch pre spotrebiteľov, pokiaľ sú v takejto reklame uvedené úrokové sadzby alebo akékoľvek číselné údaje týkajúce sa nákladov spojených s úverom. ▌Členské štáty by mali mať naďalej možnosť zaviesť alebo ponechať vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch požiadavky na zverejňovanie informácií v súvislosti s reklamou, v ktorej sa neuvádza úroková sadzba alebo ktorá neobsahuje žiadne číselné údaje týkajúce sa nákladov spojených s úverom. V každej takejto požiadavke by sa mali zohľadniť špecifiká zmlúv o úvere týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie. V každom prípade by sa malo v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu(11) zabezpečiť, aby reklama na zmluvy o úvere nevytvárala o produkte klamlivý dojem.

(38)  Reklama má tendenciu sústrediť sa len na jeden alebo viacero produktov, zatiaľ čo spotrebitelia by mali mať možnosť prijímať svoje rozhodnutia na základe úplnej znalosti celej škály ponúkaných úverových produktov. V tejto súvislosti pri oboznamovaní spotrebiteľa vo vzťahu k širokej škále dostupných produktov ▌a služieb a ich kľúčovým prvkom hrajú dôležitú úlohu všeobecné informácie. Spotrebitelia by preto mali mať vždy prístup k všeobecným informáciám o ▌dostupných úverových produktoch. Ak táto požiadavka nie je uplatniteľná na sprostredkovateľov úverov, ktorí nie sú viazanými sprostredkovateľmi úverov, nemala by tým byť dotknutá ich povinnosť poskytovať spotrebiteľom individualizované predzmluvné informácie.

(39)  Na zabezpečenie rovnakých podmienok a na to, aby rozhodnutie spotrebiteľa vyplývalo skôr z podrobných informácií o ponúkaných úverových produktoch než z toho, ktorým distribučným kanálom sa k nemu tieto úverové produkty dostanú, mali by spotrebitelia obdržať informácie o úvere bez ohľadu na to, či komunikujú priamo s veriteľom alebo sprostredkovateľom úverov.

(40)  Spotrebitelia by mali ďalej dostať individualizované informácie v dostatočnom predstihu pred uzavretím zmluvy o úvere, čím sa im umožní porovnať a posúdiť vlastnosti úverových produktov. Podľa odporúčania Komisie 2001/193/ES z 1. marca 2001 o predzmluvných informáciách, ktoré majú spotrebiteľom poskytovať veritelia, ktorí ponúkajú úvery na bývanie(12), sa Komisia zaviazala monitorovať dodržiavanie dobrovoľného kódexu správania týkajúceho sa predzmluvných informácií o úveroch na bývanie, ktorý obsahuje formulár ESIS, ktorým sa spotrebiteľovi poskytujú individualizované informácie o ponúkanej zmluve o úvere. ▌Dôkazy, ktoré Komisia ▌získala, zdôraznili potrebu revidovať obsah a prezentáciu formulára ESIS, aby sa zabezpečilo, že je jasný, zrozumiteľný a obsahuje všetky informácie považované za relevantné pre spotrebiteľov. V obsahu a štruktúre formulára ESIS by sa mali zohľadniť potrebné zlepšenia identifikované počas testovania medzi spotrebiteľmi vo všetkých členských štátoch. Štruktúra formulára ESIS by sa mala zrevidovať, ▌najmä poradie informačných položiek, znenie by malo byť užívateľsky prístupnejšie, oddiely, ako je „nominálna úroková sadzba“ a „ročná percentuálna miera nákladov“, by sa mali zlúčiť a mali by sa pridať nové oddiely, ako napríklad „flexibilné prvky“. Ako súčasť formulára ESIS by sa mala spotrebiteľovi poskytnúť názorná amortizačná tabuľka, ak ide o úver s odloženým úrokom, ak je splácanie istiny odložené počas počiatočného obdobia alebo ak sa počas trvania zmluvy o úvere uplatňuje fixná úroková sadzba. Členské štáty by mali mať možnosť ustanoviť, že takáto názorná amortizačná tabuľka vo formulári ESIS nie je povinná v prípade iných zmlúv o úvere.

(41)   Spotrebiteľský prieskum zdôraznil význam používania jednoduchého a zrozumiteľného jazyka pri zverejňovaní informácií poskytovaných spotrebiteľom. Z tohto dôvodu pojmy použité vo formulári ESIS nemusia byť nevyhnutne rovnaké ako právne pojmy vymedzené v tejto smernici, ale majú rovnaký význam.

(42)  Požiadavkami na informácie vo vzťahu k zmluvám o úvere, nachádzajúce sa vo formulári ESIS, by nemali byť dotknuté požiadavky na informácie na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni vo vzťahu k iným produktom a službám, ktoré môžu byť ponúkané spolu so zmluvou o úvere, ako sú podmienky pre získanie zmluvy o úvere týkajúcej sa nehnuteľnosti, alebo ponúkané na získanie takejto zmluvy pri nižšej úrokovej sadzbe úveru, ako je napríklad poistenie proti požiaru alebo životné poistenie, alebo investičné produkty. Členské štáty by mali mať možnosť ponechať alebo prijať vnútroštátne právne predpisy v prípade, že neexistujú žiadne harmonizované ustanovenia, napríklad požiadavky na informácie o výške úrokových sadzieb na hranici úžery v predzmluvnom štádiu alebo informácie, ktoré by mohli byť užitočné na účely finančného vzdelávania alebo mimosúdneho vyrovnania. Všetky dodatočné informácie by sa však mali poskytovať v samostatnom dokumente, ktorý môže byť prílohou formulára ESIS. Členské štáty by mali mať možnosť použiť vo formulári ESIS vo svojom úradnom jazyku odlišné výrazy bez toho, aby sa zmenil jeho obsah a poradie, v ktorom sa informácie poskytujú, ak je to potrebné v záujme použitia jazyka, ktorému by spotrebitelia mohli ľahšie rozumieť.

(43)  S cieľom zabezpečiť, aby formulár ESIS poskytol spotrebiteľovi všetky relevantné informácie na to, aby urobil kvalifikované rozhodnutie, by mal veriteľ pri vypĺňaní formulára ESIS dodržiavať pokyny stanovené v tejto smernici. Členské štáty by mali mať možnosť vypracovať alebo ďalej spresniť pokyny na vypĺňanie formulára ESIS na základe pokynov stanovených v tejto smernici. Členské štáty by mali mať možnosť napríklad ďalej spresniť informácie, ktoré sa majú poskytnúť, s cieľom opísať „druh úrokovej sadzby úveru“, aby sa zohľadnili špecifiká vnútroštátnych produktov a trhu. Takéto ďalšie spresnenia by však nemali byť v rozpore s pokynmi uvedenými v tejto smernici, ani by ich výsledkom nemala byť žiadna zmena znenia vzorového formulára ESIS, ktorý by mal veriteľ reprodukovať ako taký. Členské štáty by mali mať tiež možnosť spresniť ďalšie upozornenia týkajúce sa zmlúv o úvere, prispôsobené ich vnútroštátnemu trhu a praxi, ak takéto upozornenia už nie sú osobitne zahrnuté vo formulári ESIS. Členské štáty by mali mať možnosť ustanoviť, že za predpokladu, že sa veriteľ rozhodne poskytnúť úver, bude viazaný informáciami poskytnutými vo formulári ESIS.

(44)  Spotrebiteľ by mal dostať informácie prostredníctvom formulára ESIS bez zbytočného odkladu po tom, čo poskytol nevyhnutné informácie o svojich potrebách, finančnej situácii a preferenciách, a v dostatočnom časovom predstihu predtým, ako je spotrebiteľ viazaný akoukoľvek zmluvou o úvere alebo ponukou, aby mohol porovnať vlastnosti úverových produktov a premyslieť si ich a aby si v prípade, že je to potrebné, nechal poradiť treťou stranou. Najmä v prípade, že sa spotrebiteľovi predloží záväzná ponuka, mal by ju sprevádzať formulár ESIS, ak už nebol spotrebiteľovi poskytnutý predtým, a vlastnosti ponuky nie sú konzistentné s informáciami, ktoré boli spotrebiteľovi už predtým poskytnuté. Členské štáty by však mali mať možnosť ustanoviť povinné poskytnutie formulára ESIS pred poskytnutím akejkoľvek záväznej ponuky či spoločne so záväznou ponukou, pokiaľ sa formulár ESIS, obsahujúci rovnaké informácie, neposkytol už predtým. Hoci by mal byť formulár ESIS individualizovaný a mal by zohľadniť preferencie vyjadrené spotrebiteľom, poskytnutie takýchto individualizovaných informácií by nemalo znamenať povinnosť poskytnúť poradenstvo. Zmluvy o úvere by sa mali uzavrieť len vtedy, keď mal spotrebiteľ dostatok času porovnať ponuky, posúdiť ich dôsledky, nechať si v prípade potreby poradiť treťou stranou a prijať kvalifikované rozhodnutie o tom, či prijať ponuku.

(45)   Ak spotrebiteľ uzavrel zabezpečenú zmluvu o úvere na kúpu nehnuteľnosti alebo pozemku a doba trvania zábezpeky je dlhšia ako doba trvania zmluvy o úvere a ak sa spotrebiteľ môže rozhodnúť znovu čerpať splatenú istinu za predpokladu, že sa podpíše nová zmluva o úvere, mal by sa spotrebiteľovi pred podpísaním novej zmluvy o úvere poskytnúť nový formulár ESIS uvádzajúci novú ročnú percentuálnu mieru nákladov a vychádzajúci z osobitných vlastností novej zmluvy o úvere.

(46)  Minimálne v prípadoch, keď neexistuje právo na odstúpenie od zmluvy, veriteľ alebo prípadne sprostredkovateľ úverov či vymenovaný zástupca by mali v čase predloženia záväznej ponuky pre veriteľa poskytnúť spotrebiteľovi kópiu návrhu zmluvy o úvere. V ostatných prípadoch by sa spotrebiteľovi mala v čase predloženia záväznej ponuky ponúknuť aspoň kópia návrhu zmluvy o úvere.

(47)  S cieľom zabezpečiť čo najväčšiu transparentnosť a zabrániť zneužitiu vyplývajúcemu z možného konfliktu záujmov, keď spotrebitelia využívajú služby sprostredkovateľov úverov, mali by mať sprostredkovatelia úverov, predtým ako poskytnú svoje služby, určité povinnosti týkajúce sa zverejňovania informácií. Takéto zverejnenie by malo zahŕňať informácie o ich totožnosti a prepojení s veriteľmi, napríklad či berú do úvahy produkty širokej škály veriteľov alebo len obmedzeného počtu veriteľov. Informácie o akejkoľvek provízii alebo iných stimuloch, ktoré má veriteľ alebo tretia strana zaplatiť sprostredkovateľovi úverov v súvislosti so zmluvou o úvere, by sa mali spotrebiteľom oznámiť pred vykonaním akýchkoľvek činností v rámci sprostredkovania úverov a spotrebitelia by mali byť v tomto štádiu informovaní buď o výške týchto platieb, pokiaľ je známa, alebo o tom, že daná suma sa uvedie vo formulári ESIS v neskoršom štádiu pred uzavretím zmluvy, a o svojom práve na informácie o výške týchto platieb v danom štádiu. Spotrebitelia by mali byť informovaní o všetkých poplatkoch, ktoré by mali zaplatiť sprostredkovateľom úverov v súvislosti s ich službami. Bez toho, aby bolo dotknuté právo v oblasti hospodárskej súťaže, by mali mať členské štáty možnosť zaviesť alebo ponechať ustanovenia zakazujúce platenie poplatkov zo strany spotrebiteľov niektorým alebo všetkým kategóriám sprostredkovateľov úverov.

(48)  Spotrebiteľ môže potrebovať aj ďalšiu pomoc, aby sa mohol rozhodnúť, ktorá zmluva o úvere zo škály ponúkaných produktov najlepšie vyhovuje jeho potrebám a zodpovedá jeho finančnej situácii. Veritelia a prípadne sprostredkovatelia úverov by mali takúto pomoc poskytnúť, pokiaľ ide o úverové produkty, ktoré spotrebiteľom ponúkajú, a to tak, že sa spotrebiteľovi individualizovaným spôsobom vysvetlia príslušné informácie, najmä pokiaľ ide o základné vlastnosti navrhovaných produktov, ▌aby mohol pochopiť, aký vplyv by mohli mať na jeho ekonomickú situáciu. Veritelia a prípadne sprostredkovatelia úverov by mali spôsob ▌podania ▌takéhoto vysvetlenia prispôsobiť okolnostiam, za ktorých sa úver ponúka, a potrebe spotrebiteľa získať pomoc, berúc pritom do úvahy znalosti a skúsenosti spotrebiteľa s úvermi a povahu jednotlivých úverových produktov. Takéto vysvetlenia by sami osebe nemali predstavovať osobné odporúčanie.

(49)  S cieľom podporiť vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu a zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľov v Únii je potrebné jednotne zabezpečiť porovnateľnosť informácií o ročnej percentuálnej miere nákladov v rámci Únie.

(50)   Celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom by mali zahŕňať všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o úvere a ktoré sú veriteľovi známe. Mali by preto zahŕňať úrok, provízie, dane, poplatky pre sprostredkovateľov úverov, náklady na ocenenie majetku určeného ako zabezpečenie a akékoľvek iné poplatky, s výnimkou notárskych poplatkov, ktoré sú potrebné na získanie úveru, napríklad životné poistenie, alebo na jeho získanie za podmienok, za ktorých sa ponúka, napríklad poistenie proti požiaru. Ustanoveniami tejto smernice o vedľajších produktoch a službách (napríklad pokiaľ ide o náklady na otvorenie a vedenie bankového účtu) by nemala byť dotknutá smernica 2005/29/ES a smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách(13). Celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom by nemali zahŕňať náklady, ktoré spotrebiteľ uhrádza v súvislosti s kúpou nehnuteľnosti alebo pozemku, napríklad súvisiace dane a notárske poplatky alebo náklady na zápis do katastra nehnuteľností. Skutočné znalosti, ktoré má veriteľ o nákladoch, by sa mali objektívne posúdiť, berúc do úvahy požiadavky náležitej starostlivosti. V tejto súvislosti by sa malo o veriteľovi predpokladať, že má znalosti o nákladoch spojených s doplnkovými službami, ktoré spotrebiteľovi ponúka on sám alebo v mene tretej strany, s výnimkou prípadu, keď cena týchto služieb závisí od konkrétnych charakteristík alebo situácie spotrebiteľa.

(51)  Ak sa použijú odhadované informácie, spotrebiteľ by mal byť o tejto skutočnosti oboznámený a rovnako by mal byť oboznámený o tom, že sa predpokladá, že informácie zodpovedajú zvažovanému druhu zmluvy alebo postupom. Cieľom dodatočných predpokladov pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov je zabezpečiť jednotnosť výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov a porovnateľnosť. Dodatočné odhady sú nevyhnutné v prípade špecifických druhov zmlúv o úvere, keď napríklad výška úveru, doba jeho trvania alebo náklady spojené s úverom sú neisté alebo sa menia v závislosti od toho, ako sa zmluva uplatňuje. Veriteľ by mal použiť dodatočné predpoklady stanovené v prílohe I, ak na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov nie sú dostatočné samotné ustanovenia. Vzhľadom na to, že výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov bude závisieť od podmienok konkrétnej zmluvy o úvere, by sa však mali použiť len tie predpoklady, ktoré sú potrebné a relevantné pre daný úver.

(52)  V záujme ďalšieho zabezpečenia vysokej úrovne porovnateľnosti ročnej percentuálnej miery nákladov medzi ponukami rôznych veriteľov by sa intervaly medzi dátumami použitými pri výpočte nemali uvádzať v dňoch, ak ich možno uviesť v rokoch, mesiacoch alebo týždňoch vyjadrených celým číslom. Z toho implicitne vyplýva, že ak sú vo vzorci ročnej percentuálnej miery nákladov použité určité intervaly, tieto intervaly by sa mali použiť na stanovenie výšky úrokov a iných nákladov použitých vo vzorci. Z tohto dôvodu by mali veritelia na získanie číselných údajov pre platbu nákladov používať metódu merania intervalov opísanú v prílohe I. Tento postup sa však uplatňuje len na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov a nemá vplyv na sumy, ktoré veriteľ skutočne účtuje na základe zmluvy o úvere. V prípade, že sú tieto čísla odlišné, môže byť potrebné vysvetliť ich spotrebiteľovi, aby sa zabránilo jeho zavádzaniu. Znamená to, že v prípade neexistencie neúrokových nákladov a za predpokladu rovnakej metódy výpočtu bude ročná percentuálna miera nákladov rovnaká ako skutočná úroková sadzba úveru.

(53)   Keďže ročná percentuálna miera nákladov sa môže v štádiu reklamy uviesť len ako príklad, takýto príklad by mal byť reprezentatívny. Mal by preto zodpovedať napríklad priemernej dobe trvania a celkovej výške poskytnutého úveru pri príslušnom druhu zvažovanej zmluvy o úvere. Pri určovaní reprezentatívneho príkladu by sa mala zohľadniť prevaha výskytu určitých druhov zmlúv o úvere na konkrétnom trhu. Pre každého veriteľa môže byť vhodnejšie, aby reprezentatívny príklad vychádzal z výšky úveru, ktorý je vzhľadom na jeho produktovú škálu a očakávanú klientskú základňu reprezentatívny, keďže tieto prvky sa môžu pri jednotlivých veriteľoch značne odlišovať. Pokiaľ ide o ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorá sa uvádza vo formulári ESIS, mali by sa vždy, keď je to možné, zohľadniť preferencie spotrebiteľa a informácie, ktoré poskytol, a veriteľ alebo sprostredkovateľ úverov by mali jasne uviesť, či sú poskytnuté informácie len názorné alebo odrážajú preferencie a informácie poskytnuté spotrebiteľom. V každom prípade by však reprezentatívne príklady nemali byť v rozpore s požiadavkami smernice 2005/29/ES. Je dôležité, aby sa v prípade, že je to relevantné, vo formulári ESIS spotrebiteľovi jasne vysvetlilo, že ročná percentuálna miera nákladov vychádza z predpokladov a môže sa zmeniť, aby túto skutočnosť mohli spotrebitelia zohľadniť pri porovnávaní produktov. Je dôležité, aby ročná percentuálna miera nákladov zohľadňovala všetky čerpania na základe zmluvy o úvere, či už sa vyplatili priamo spotrebiteľovi alebo v jeho mene tretej strane.

(54)   S cieľom zabezpečiť konzistentnosť výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov v prípade rôznych typov úveru, predpoklady použité pri výpočtoch súvisiacich s podobnými formami zmlúv o úvere by mali byť všeobecne jednotné. Vzhľadom na to by sa mali zapracovať predpoklady podľa smernice Komisie 2011/90/EÚ zo 14. novembra 2011, ktorou sa mení a dopĺňa časť II prílohy I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES stanovujúca dodatočné predpoklady na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov(14), ktorou sa upravujú predpoklady pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Aj keď sa na zmluvy o úvere, ktoré sú teraz k dispozícii, nebudú nevyhnutne vzťahovať všetky predpoklady, produktová inovácia je v tomto sektore aktívna a je tak potrebné mať tieto predpoklady zavedené. Okrem toho, na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov by malo určenie najbežnejšieho mechanizmu čerpania vychádzať z odôvodnených očakávaní v súvislosti s mechanizmom čerpania, ktorý spotrebitelia používajú najčastejšie pri druhu produktu, ktorý ponúka daný konkrétny veriteľ. V prípade existujúcich produktov by očakávanie malo vychádzať z predchádzajúcich 12 mesiacov.

(55)  Je nevyhnutné, aby sa pred uzavretím zmluvy o úvere posúdila a overila schopnosť a vôľa spotrebiteľa splatiť úver. Pri tomto posúdení úverovej bonity by sa mali brať do úvahy všetky potrebné a relevantné faktory, ktoré by mohli ovplyvniť schopnosť spotrebiteľa splácať úver počas doby jeho trvania. Predovšetkým schopnosť spotrebiteľa obsluhovať a plne splatiť úver by mala zahŕňať najmä zváženie budúcich platieb alebo zvýšenie platieb potrebných v dôsledku negatívnej amortizácie alebo odložených splátok istiny alebo úroku, a mala by sa posúdiť v kontexte ďalších pravidelných výdavkov, dlhov a finančných záväzkov, ako aj príjmu, úspor a aktív. Mala by sa vytvoriť primeraná rezerva pre prípad výskytu budúcich udalostí počas doby trvania navrhovanej zmluvy o úvere, ako napríklad zníženie príjmu v prípade, že počas trvania úveru dôjde k začatiu poberania starobného dôchodku, alebo prípadné zvýšenie úrokovej sadzby úveru alebo negatívna zmena výmenného kurzu. Zatiaľ čo hodnota nehnuteľnosti je dôležitým prvkom pri určovaní výšky úveru, ktorá sa môže spotrebiteľovi poskytnúť v rámci zabezpečenej zmluvy o úvere, posúdenie úverovej bonity by sa malo sústrediť na schopnosť spotrebiteľa splniť si svoje povinnosti podľa zmluvy o úvere. Preto možnosť, že by mohla hodnota nehnuteľnosti presiahnuť výšku úveru alebo by sa mohla v budúcnosti zvýšiť, by vo všeobecnosti nemala byť dostatočnou podmienkou na poskytnutie predmetného úveru. Napriek tomu, ak je účelom zmluvy o úvere výstavba alebo rekonštrukcia existujúcej nehnuteľnosti, veriteľ by mal mať možnosť túto možnosť zohľadniť. Členské štáty by mali mať možnosť vydať dodatočné usmernenia k týmto alebo ďalším kritériám a metódam posudzovania úverovej bonity spotrebiteľa, napríklad stanovením limitov na pomer výšky úveru k hodnote nehnuteľnosti alebo pomer výšky úveru k výške príjmu, pričom by sa mali nabádať k tomu, aby implementovali zásady Rady pre finančnú stabilitu týkajúce sa riadnych postupov schvaľovania hypotekárnych úverov na bývanie (Sound Residential Mortgage Underwriting Practices).

(56)  Osobitné ustanovenia môžu byť potrebné pre rôzne prvky, ktoré sa môžu zobrať do úvahy pri posudzovaní úverovej bonity pri určitých druhoch zmlúv o úvere. Napríklad v prípade zmlúv o úvere týkajúcich sa nehnuteľnosti, v ktorých sa explicitne ustanovuje, že túto nehnuteľnosť nebude spotrebiteľ alebo rodinný príslušník spotrebiteľa užívať ako dom, byt alebo iné miesto bydliska (zmluvy o kúpe na účely prenájmu), členské štáty by mali mať možnosť spresniť, že budúce príjmy z nájmu sa zohľadňujú pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splatiť úver. V tých členských štátoch, v ktorých nie je takéto spresnenie vo vnútroštátnych právnych predpisoch ustanovené, sa môžu veritelia rozhodnúť o zahrnutí prudenciálneho posúdenia budúcich príjmov z nájmu. Posúdenie úverovej bonity by nemalo znamenať presun zodpovednosti na veriteľa za akékoľvek následné nedodržanie povinností podľa zmluvy o úvere zo strany spotrebiteľa.

(57)  Rozhodnutie veriteľa o tom, či poskytnúť úver, by malo zodpovedať výsledku posúdenia úverovej bonity. Napríklad schopnosť veriteľa presunúť časť úverového rizika na tretiu stranu by ho nemala viesť k tomu, aby nezohľadnil závery posúdenia úverovej bonity a ponúkol zmluvu o úvere spotrebiteľovi, ktorý pravdepodobne nebude môcť tento úver splatiť. Členské štáty by mali mať možnosť transponovať túto zásadu tak, že od príslušných orgánov budú vyžadovať, aby ako súčasť činností dohľadu prijali relevantné opatrenia a monitorovali dodržiavanie postupov posudzovania úverovej bonity zo strany veriteľov. Na základe pozitívneho posúdenia úverovej bonity by však veriteľovi nemala vzniknúť povinnosť poskytnúť úver.

(58)  V súlade s odporúčaniami Rady pre finančnú stabilitu by posúdenie úverovej bonity malo vychádzať z informácií o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa vrátane jeho príjmu a výdavkov. Tieto informácie možno získať z rôznych zdrojov vrátane spotrebiteľa a veriteľ by mal pred poskytnutím úveru takéto informácie náležite overiť. V tejto súvislosti by spotrebitelia mali s cieľom uľahčiť posúdenie úverovej bonity poskytnúť informácie, keďže ich neposkytnutie bude mať pravdepodobne za následok zamietnutie úveru, o ktorý sa usilujú, pokiaľ nemožno dané informácie získať iným spôsobom. Bez toho, aby bolo dotknuté súkromné zmluvné právo, členské štáty by mali zabezpečiť, aby veritelia nemohli vypovedať zmluvu o úvere z dôvodu, že si po podpise zmluvy o úvere uvedomili, že sa nesprávne posúdila úverová bonita v dôsledku neúplných informácií v čase posudzovania úverovej bonity. Tým by však nemala byť dotknutá možnosť členských štátov umožniť veriteľom, aby vypovedali zmluvu o úvere, ak sa môže zistiť, že spotrebiteľ v čase posudzovania úverovej bonity úmyselne poskytol nesprávne alebo nepravdivé informácie alebo informácie sfalšoval, alebo úmyselne neposkytol informácie, ktoré by viedli k negatívnemu posúdeniu úverovej bonity, alebo ak existujú iné relevantné dôvody podľa práva Únie. Zatiaľ čo by nebolo primerané uplatniť voči spotrebiteľom sankcie za to, že nedokážu poskytnúť určité informácie alebo odhady alebo že sa rozhodli nepokračovať v procese žiadania o poskytnutie úveru, členské štáty by mali mať možnosť ustanoviť sankcie vtedy, keď spotrebitelia vedome poskytujú neúplné alebo nepresné informácie s cieľom získať kladné posúdenie úverovej bonity, najmä v prípade, keď by úplné a presné informácie mali za následok negatívne posúdenie úverovej bonity a spotrebiteľ v dôsledku toho nie je schopný splniť podmienky zmluvy.

(59)  Pri posudzovaní úverovej bonity je užitočným prvkom nahliadnutie do úverovej databázy. Niektoré členské štáty vyžadujú od veriteľov, aby posúdili úverovú bonitu spotrebiteľov na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Veritelia by mali mať možnosť nahliadať do úverovej databázy po celú dobu trvania úveru, ale len s cieľom identifikovať a posúdiť pravdepodobnosť nesplácania úveru. Na takéto nahliadnutie do úverovej databázy by sa mali vzťahovať primerané záruky s cieľom zabezpečiť, aby sa využilo na včasnú identifikáciu a riešenie úverového rizika v záujme spotrebiteľa a nie na získanie informácií na účely obchodných rokovaní. V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov(15) by mali veritelia informovať spotrebiteľov o nahliadnutí do úverovej databázy pred samotným nahliadnutím a spotrebitelia by mali mať právo na prístup k informáciám, ktoré sa o nich v takejto úverovej databáze uvádzajú, aby mohli v prípade potreby osobné údaje, ktoré sa ich týkajú a boli o nich v databáze spracované, opraviť, vymazať alebo zablokovať, ak sú nepresné alebo boli spracované nezákonne.

(60)  Aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže medzi veriteľmi, malo by sa zabezpečiť, aby všetci veritelia vrátane úverových inštitúcií alebo neúverových inštitúcií, ktoré poskytujú zmluvy o úvere týkajúce sa nehnuteľností určených na bývanie, mali prístup ku všetkým verejným a súkromným úverovým databázam týkajúcim sa spotrebiteľov, a to za nediskriminačných podmienok. Medzi tieto podmienky by teda nemala patriť požiadavka, aby veritelia boli zriadení vo forme úverovej inštitúcie. Podmienky prístupu, ako sú náklady na prístup do databázy alebo požiadavka, aby sa informácie do databázy poskytovali na základe reciprocity, by sa mali naďalej uplatňovať. Členské štáty by mali môcť v rámci svojej jurisdikcie určiť, či sprostredkovatelia úverov môžu mať prístup do týchto databáz.

(61)  Ak sa rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o úver zakladá na údajoch získaných nahliadnutím do databázy alebo na nedostatku údajov v tejto databáze, veriteľ by mal informovať o tejto skutočnosti spotrebiteľa a mal by poskytnúť názov databázy, do ktorej nahliadol, ako aj o akýchkoľvek ďalších prvkoch požadovaných podľa smernice 95/46/ES, aby tak spotrebiteľ mohol uplatniť svoje právo na prístup a v prípade, že je to odôvodnené, opraviť, vymazať alebo zablokovať osobné údaje, ktoré sa ho týkajú a boli v tejto databáze spracované. Ak je rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o úver výsledkom negatívneho posúdenia úverovej bonity, veriteľ by mal spotrebiteľa o zamietnutí informovať bez zbytočného odkladu. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť, či od veriteľov budú požadovať poskytnutie ďalšieho vysvetlenia dôvodov zamietnutia. Od veriteľa by sa však nemalo vyžadovať poskytovanie takýchto informácií, ak by to zakazovali iné právne predpisy Únie, napríklad ustanovenia o praní špinavých peňazí alebo financovaní terorizmu. Takéto informácie by sa nemali poskytovať vtedy, ak by to bolo v rozpore s cieľmi verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti, ako napríklad predchádzaním trestným činom, ich vyšetrovaním, odhaľovaním alebo stíhaním.

(62)  Táto sa smernica zaoberá používaním osobných údajov v rámci posudzovania úverovej bonity spotrebiteľa. Na účely zabezpečenia ochrany osobných údajov by sa na spracovanie údajov vykonávané v rámci tohto posúdenia mala vzťahovať smernica 95/46/ES. ▌

(63)  Poskytovanie poradenstva vo forme individuálneho odporúčania je špecifickou činnosťou, ktorá môže, ale nemusí byť spojená s ostatnými aspektmi poskytovania alebo sprostredkovania úverov. Aby preto spotrebitelia pochopili podstatu služieb, ktoré sa im poskytujú, mali by byť upovedomení o tom, či sa poradenské služby poskytujú alebo môžu poskytnúť a kedy sa neposkytujú, ako aj o tom, čo poradenské služby tvorí. Vzhľadom na dôležitosť, akú spotrebitelia prikladajú používaniu pojmov „poradenstvo“ a „poradcovia“, je vhodné, aby mali členské štáty možnosť zakázať používanie týchto pojmov alebo podobných pojmov v prípade poskytovania poradenských služieb spotrebiteľom. Je vhodné zabezpečiť, aby členské štáty stanovili opatrenia na ochranu v prípade, že je poradenstvo charakterizované ako nezávislé, a to s cieľom zabezpečiť, aby boli škála zvažovaných produktov a režimy odmeňovania primerané očakávaniam spotrebiteľov, ktoré spotrebiteľ od takéhoto poradenstva má.

(64)   Poskytovatelia poradenských služieb by mali dodržiavať určité normy s cieľom zabezpečiť, aby sa spotrebiteľovi predkladali ▌produkty vhodné z hľadiska jeho potrieb a okolností. Poradenské služby by mali byť založené na objektívnej a dostatočne rozsiahlej analýze produktov v ponuke v prípade, že poradenské služby poskytujú veritelia a viazaní sprostredkovatelia úverov, alebo produktov dostupných na trhu v prípade, že ich poskytujú sprostredkovatelia úverov, ktorí nie sú viazanými sprostredkovateľmi úverov. Poskytovatelia poradenských služieb by mali mať možnosť špecializovať sa na určité špecifické produkty, ako je napríklad preklenovacie financovanie, pokiaľ v rámci tejto úzkej špecializácie zvažujú určitú škálu produktov a spotrebiteľovi objasnia svoju špecializáciu na tieto špecifické produkty. Veritelia a sprostredkovatelia úverov by v každom prípade mali spotrebiteľovi oznámiť, či poskytujú poradenstvo len v rámci vlastnej škály produktov, alebo ho poskytujú pre širokú škálu produktov na trhu, aby zabezpečili, že spotrebiteľ rozumie podstate odporúčania.

(65)   Poradenské služby by mali vychádzať z riadneho pochopenia finančnej situácie spotrebiteľa, jeho preferencií a cieľov, ▌a to na základe potrebnýchaktuálnych informácií a odôvodnených predpokladov o rizikách pre okolnosti spotrebiteľa počas doby trvania zmluvy o úvere. Členské štáty by mali mať možnosť objasniť, ako sa má posudzovať vhodnosť daného produktu v súvislosti s poskytovaním poradenských služieb.

(66)  Schopnosť spotrebiteľa splatiť úver pred uplynutím platnosti zmluvy o úvere môže zohrávať dôležitú úlohu pri podpore hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu a voľného pohybu občanov Únie, ako aj pri podpore poskytnutia flexibility počas doby trvania zmluvy o úvere potrebnej na podporu finančnej stability v súlade s odporúčaniami Rady pre finančnú stabilitu. Existujú však značné rozdiely medzi vnútroštátnymi zásadami a podmienkami, za ktorých sú spotrebitelia schopní splatiť svoj úver, a podmienkami, za ktorých sa takéto predčasné splatenie môže uskutočniť. Aj keď sa uznáva rozmanitosť mechanizmov financovania hypotekárnych úverov a škály dostupných produktov, je potrebné zabezpečiť určité normy na úrovni Únie, pokiaľ ide o predčasné splatenie úveru, s cieľom zabezpečiť pre spotrebiteľov možnosť splniť svoje povinnosti pred uplynutím lehoty dohodnutej v zmluve o úvere a dôveru, aby mali možnosť porovnať ponuky s cieľom ľahšie vyberať najlepšie produkty na uspokojenie svojich potrieb. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, či už prostredníctvom právnych predpisov alebo inými prostriedkami, ako sú napríklad zmluvné ustanovenia, aby spotrebitelia mali právo na predčasné splatenie úveru. Členské štáty by však mali mať možnosť vymedziť podmienky pre uplatnenie tohto práva. Tieto podmienky môžu zahŕňať časové obmedzenie uplatnenia práva, rozdielne zaobchádzanie v závislosti od typu úrokovej sadzby úveru alebo obmedzenia vzhľadom na okolnosti, za ktorých sa môže toto právo uplatniť. Ak predčasné splatenie úveru spadá do obdobia, v ktorom je úroková sadzba úveru fixná, uplatnenie tohto práva môže byť podmienené existenciou legitímneho záujmu na strane spotrebiteľa, vymedzeného členským štátom. Takýmto legitímnym záujmom môže byť napríklad rozvod alebo strata zamestnania. V podmienkach, ktoré určia členské štáty, sa môže stanoviť, že veriteľ má nárok na spravodlivú a objektívne odôvodnenú náhradu možných nákladov priamo spojených s predčasným splatením úveru. V prípade, že členské štáty stanovia, že veriteľ má nárok na náhradu, malo by ísť o spravodlivé a objektívne odôvodnené odškodnenie za prípadné náklady priamo spojené s predčasným splatením úveru, a to v súlade s vnútroštátnymi predpismi upravujúcimi náhrady. Výška náhrady by nemala prekročiť výšku finančnej straty veriteľa.

(67)   Je dôležité zabezpečiť dostatočnú transparentnosť, ktorou sa zaistí, že spotrebiteľom bude zrejmá povaha záväzkov prijatých na účely zachovania finančnej stability, ako aj možnosti flexibility počas doby trvania zmluvy o úvere. Spotrebiteľom by sa mali poskytnúť informácie týkajúce sa úrokovej sadzby úveru počas trvania zmluvného vzťahu, ako aj v predzmluvnom štádiu. Členské štáty by mali mať možnosť ponechať alebo zaviesť obmedzenie alebo zákaz jednostranných zmien úrokovej sadzby úveru zo strany veriteľa. Členské štáty by mali mať možnosť ustanoviť, že v prípade zmeny úrokovej sadzby úveru je spotrebiteľ oprávnený dostať aktualizovanú amortizačnú tabuľku.

(68)  Hoci sprostredkovatelia úverov zohrávajú v Únii ústrednú úlohu pri distribúcii úverových zmlúv týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie, medzi vnútroštátnymi predpismi o podnikaní sprostredkovateľov úverov a dohľade nad nimi zostávajú značné rozdiely, ktoré vytvárajú prekážky pre začatie a výkon činností sprostredkovateľov úverov na vnútornom trhu. To, že sprostredkovatelia úverov nemôžu voľne pôsobiť v rámci celej Únie, bráni riadnemu fungovaniu vnútorného trhu v oblasti zmlúv o úvere týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie. Aj keď sa uznáva rozmanitosť druhov subjektov, ktoré sa podieľajú na sprostredkovaní úverov, určité normy na úrovni Únie sú nevyhnutné na zabezpečenie vysokej úrovne profesionality a služieb.

(69)  Predtým, ako sa umožní sprostredkovateľom úverov vykonávať ich činnosti, mali by podliehať postupu udelenia oprávnenia na činnosť príslušným orgánom ich domovského členského štátu, a mali by podliehať priebežnému dohľadu s cieľom zabezpečiť, aby spĺňali prísne odborné požiadavky prinajmenšom na odbornú spôsobilosť, dobrú povesť▌a poistenie profesijnej zodpovednosti. Takéto požiadavky by sa mali uplatňovať aspoň na úrovni inštitúcie. Členské štáty však môžu objasniť, či sa tieto požiadavky na udelenie oprávnenia na činnosť uplatňujú na jednotlivých zamestnancov sprostredkovateľa úverov. Domovský členský štát môže ustanoviť dodatočné požiadavky, napríklad aby akcionári sprostredkovateľa úverov boli bezúhonní alebo aby viazaný sprostredkovateľ úverov mohol byť viazaný len vo vzťahu k jednému veriteľovi, pokiaľ sú tieto požiadavky primerané a v súlade s ostatnými právnymi predpismi Únie. Relevantné informácie o sprostredkovateľoch úverov, ktorým bolo udelené oprávnenie na činnosť, by sa mali zapísať do verejného registra. Viazaným sprostredkovateľom úverov, ktorí pracujú výlučne pre jedného veriteľa v rámci jeho plnej a bezpodmienečnej zodpovednosti, by mal príslušný orgán umožniť udelenie oprávnenia na činnosť pod záštitou veriteľa, v mene ktorého konajú. Členské štáty by mali mať právo ponechať alebo uložiť obmedzenia týkajúce sa právnej formy určitých sprostredkovateľov úverov a stanoviť, či môžu konať výlučne ako právnické osoby alebo fyzické osoby. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť, či sa všetci sprostredkovatelia úverov zapisujú do jedného registra alebo či sú potrebné rôzne registre v závislosti od toho, či je sprostredkovateľ úverov viazaný alebo koná ako nezávislý sprostredkovateľ úverov. Okrem toho by členské štáty mali mať možnosť ponechať alebo uložiť obmedzenia možnosti účtovať spotrebiteľom akékoľvek poplatky sprostredkovateľmi úverov viazanými na jedného alebo viacerých veriteľov.

(70)   V niektorých členských štátoch sa sprostredkovatelia úverov môžu rozhodnúť využiť na vykonávanie činností vo svojom mene služby vymenovaných zástupcov. Členské štáty by mali mať možnosť uplatniť pre vymenovaných zástupcov osobitný režim ustanovený touto smernicou. Členské štáty by však mali mať možnosť nezaviesť takýto režim alebo umožniť iným subjektom vykonávať úlohu, ktorá je porovnateľná s úlohou vymenovaných zástupcov, za predpokladu, že tieto subjekty podliehajú rovnakému režimu ako sprostredkovatelia úverov. Pravidlá týkajúce sa vymenovaných zástupcov stanovené v tejto smernici nezaväzujú členské štáty k tomu, aby umožnili vymenovaným zástupcom pôsobiť v ich jurisdikcii bez toho, aby sa takíto vymenovaní zástupcovia považovali na základe tejto smernice za sprostredkovateľov úverov.

(71)  S cieľom zabezpečiť účinný dohľad nad sprostredkovateľmi úverov zo strany príslušných orgánov, sprostredkovateľ úverov, ktorý je právnickou osobou, by mal mať oprávnenie na činnosť v členskom štáte, v ktorom má sídlo. Sprostredkovateľ úverov, ktorý nie je právnickou osobou, by mal mať oprávnenie na činnosť v členskom štáte, v ktorom má ústredie. Okrem toho by členské štáty mali vyžadovať, aby sa ústredie sprostredkovateľa úverov vždy nachádzalo v jeho domovskom členskom štáte a aby tam skutočne vykonával činnosť.

(72)   Požiadavky na udelenie oprávnenia na činnosť by mali sprostredkovateľom úverov umožniť pôsobiť v iných členských štátoch v súlade so zásadami slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby za predpokladu, že bol medzi príslušnými orgánmi dodržaný zodpovedajúci postup oznamovania. Aj v prípadoch, keď sa členské štáty rozhodnú udeliť oprávnenie na činnosť všetkým jednotlivým zamestnancom sprostredkovateľa úverov, oznámenie o zámere poskytovať služby by sa malo vzťahovať skôr na sprostredkovateľa úverov než na jednotlivých zamestnancov. Aj keď sa touto smernicou ustanovuje rámec pre všetkých sprostredkovateľov úverov, ktorým bolo udelené oprávnenie, na vykonávanie činnosti v celej Únii vrátane sprostredkovateľov úverov viazaných len na jedného veriteľa, neustanovuje sa ňou takýto rámec pre vymenovaných zástupcov. V takých prípadoch by vymenovaní zástupcovia, ktorí chcú vykonávať činnosť v inom členskom štáte, museli spĺňať požiadavky na udelenie oprávnenia na činnosť sprostredkovateľov úverov stanovené v tejto smernici.

(73)   V niektorých členských štátoch môžu sprostredkovatelia úverov vykonávať svoju činnosť súvisiacu so zmluvami o úvere, ktoré ponúkajú neúverové i úverové inštitúcie. Sprostredkovatelia úverov s oprávnením na činnosť by v zásade mali mať možnosť vykonávať činnosť na celom území Únie. Toto udelenie oprávnenia na činnosť príslušnými orgánmi domovských členských štátov by však sprostredkovateľom úverov nemalo umožňovať poskytovať služby súvisiace so zmluvami o úvere, ktoré ponúkajú neúverové inštitúcie, spotrebiteľovi v členskom štáte, v ktorom nie je takýmto neúverovým inštitúciám umožnené vykonávať činnosť.

(74)  Členské štáty by mali mať možnosť ustanoviť, že na osoby, ktoré v rámci svojej profesijnej činnosti vykonávajú činnosti sprostredkovania úverov iba príležitostne, napríklad právnici alebo notári, sa nevzťahuje postup udelenia oprávnenia na činnosť stanovený v tejto smernici, a to za predpokladu, že táto profesijná činnosť je regulovaná a príslušné pravidlá nezakazujú príležitostné poskytovanie činností sprostredkovania úverov. Takéto oslobodenie od postupu udelenia oprávnenia na činnosť ustanoveného v tejto smernici by však malo znamenať, že takéto osoby nemôžu požívať výhody vyplývajúce z režimu jednotného pasu ustanoveného v tejto smernici. Osoby, ktoré v rámci svojej profesijnej činnosti len príležitostne predstavia spotrebiteľa veriteľovi alebo sprostredkovateľovi úverov alebo na nich spotrebiteľa odkážu, napríklad tak, že spotrebiteľovi uvedú, že existuje konkrétny veriteľ alebo sprostredkovateľ úverov alebo druh produktu tohto konkrétneho veriteľa alebo sprostredkovateľa úverov, bez ďalšej reklamy alebo zapojenia sa do prezentácie, ponuky, prípravných prác alebo uzavretia zmluvy o úvere, by sa na účely tejto smernice nemali považovať za sprostredkovateľov úverov. Rovnako tak dlžníci, ktorí len prevedú zmluvu o úvere na spotrebiteľa procesom postúpenia záväzku bez toho, aby vykonávali akúkoľvek inú činnosť sprostredkovania úverov, by sa na účely tejto smernice nemali považovať za sprostredkovateľov úverov.

(75)  S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre veriteľov a podporiť finančnú stabilitu a až do ďalšej harmonizácie by mali členské štáty zabezpečiť zavedenie vhodných opatrení na oprávnenie na činnosť pre neúverové inštitúcie poskytujúce zmluvy o úvere týkajúce sa nehnuteľností určených na bývanie a dohľad nad týmito neúverovými inštitúciami. V súlade so zásadou proporcionality by nemali byť v tejto smernici ustanovené podrobné podmienky na oprávnenie na činnosť pre veriteľov, ktorí poskytujú takéto zmluvy o úvere a ktorí nie sú úverovými inštitúciami v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti(16), alebo dohľad nad týmito veriteľmi. Počet takýchto inštitúcií pôsobiacich v Únii je v súčasnosti obmedzený rovnako ako ich podiel na trhu a počet členských štátov, v ktorých pôsobia, a to najmä od začiatku finančnej krízy. Z rovnakého dôvodu by sa v tejto smernici nemalo ustanoviť zavedenie „jednotného pasu“ pre tieto inštitúcie.

(76)  Členské štáty by mali stanoviť pravidlá týkajúce sa sankcií pre prípad porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a zabezpečiť ich uplatňovanie. Aj keď výber sankcií ostáva v právomoci členských štátov, ustanovené sankcie by mali byť účinné, primerané a odradzujúce.

(77)  Spotrebitelia by mali mať prístup k postupom mimosúdneho vybavovania sťažností a nápravy v prípade urovnávania sporov medzi veriteľmi a spotrebiteľmi, ako aj medzi sprostredkovateľmi úverov a spotrebiteľmi, ktoré vyplývajú z práv a povinností stanovených v tejto smernici. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby účasť veriteľov a sprostredkovateľov úverov v takýchto alternatívnych postupoch riešenia sporov nebola dobrovoľná. S cieľom zabezpečiť bezproblémové fungovanie alternatívnych postupov riešenia sporov v prípadoch cezhraničnej činnosti by členské štáty mali od orgánov zodpovedných za mimosúdne riešenie sťažností a nápravu požadovať, aby spolupracovali, a nabádať ich k tomu. V tejto súvislosti by sa orgány členských štátov činné v oblasti mimosúdneho vybavovania sťažností a nápravy mali nabádať k tomu, aby boli účastníkmi siete FIN-NET, siete vnútroštátnych mimosúdnych mechanizmov na riešenie finančných sporov, ktoré sú zodpovedné za riešenie sporov medzi spotrebiteľmi a poskytovateľmi finančných služieb.

(78)  S cieľom zabezpečiť konzistentnú harmonizáciu a zohľadniť vývoj na trhoch so zmluvami o úvere, vývoj úverových produktov alebo vývoj hospodárskych podmienok, a s cieľom ďalej spresniť určité požiadavky v tejto smernici by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu štandardného znenia alebo pokynov na vyplnenie formulára ESIS a zmenu poznámok alebo aktualizáciu predpokladov použitých pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(79)  S cieľom uľahčiť sprostredkovateľom úverov možnosť poskytovať svoje služby na cezhraničnom základe by na účely spolupráce, výmeny informácií a riešenia sporov medzi príslušnými orgánmi mali byť príslušnými orgánmi zodpovednými za udelenie oprávnenia na činnosť sprostredkovateľov úverov tie orgány, ktoré pôsobia pod záštitou európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo) (ďalej len „EBA“), ako sú ustanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo)(17), alebo iné vnútroštátne orgány za predpokladu, že spolupracujú s orgánmi konajúcimi pod záštitou EBA s cieľom vykonávať svoje povinnosti na základe tejto smernice.

(80)   Členské štáty by mali určiť príslušné orgány oprávnené na zabezpečovanie presadzovania tejto smernice a zaistia, aby sa im udelili právomoci v oblasti vyšetrovania a presadzovania, ako aj primerané zdroje potrebné na plnenie ich úloh. Príslušné orgány by mohli vo vzťahu k určitým aspektom tejto smernice konať na základe podania na súdy príslušné na prijímanie súdnych rozhodnutí, vrátane podania odvolania v prípade potreby. To by členským štátom mohlo umožniť, najmä v prípade, že ustanovenia tejto smernice boli transponované do občianskeho práva, ponechať presadzovanie týchto ustanovení na uvedené orgány a súdy. Členské štáty by mali mať možnosť určiť rôzne príslušné orgány s cieľom presadzovať širokú škálu povinností stanovených v tejto smernici. Napríklad v prípade niektorých ustanovení by členské štáty mohli určiť príslušné orgány zodpovedné za presadzovanie ochrany spotrebiteľa, zatiaľ čo v prípade iných by mohli rozhodnúť o určení orgánov prudenciálneho dohľadu. Možnosť určiť rôzne príslušné orgány by nemala ovplyvniť povinnosti spočívajúce v priebežnom dohľade a spolupráci medzi príslušnými orgánmi, ako sa to stanovuje v tejto smernici.

(81)  Bude potrebné preskúmať efektívne fungovanie tejto smernice, rovnako ako pokrok pri vytváraní vnútorného trhu s vysokou úrovňou ochrany spotrebiteľa v prípade zmlúv o úvere týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie. Preskúmanie by malo zahŕňať okrem iného posúdenie dodržiavania tejto smernice a jej vplyvu, posúdenie toho, či je rozsah pôsobnosti smernice naďalej vhodný, analýzu poskytovania zmlúv o úvere neúverovými inštitúciami, posúdenie potreby ďalších opatrení vrátane jednotného pasu pre neúverové inštitúcie a preskúmanie potreby zaviesť ďalšie práva a povinnosti vzťahujúce sa na štádium po uzavretí zmluvy o úvere.

(82)  Opatrenia len zo strany členských štátov pravdepodobne vyústia do rôznych súborov pravidiel, ktoré môžu oslabiť fungovanie vnútorného trhu alebo mu vytvoriť nové prekážky. Keďže cieľ tejto smernice, a to vytvorenie efektívneho a konkurencieschopného vnútorného trhu so zmluvami o úvere týkajúcimi sa nehnuteľností určených na bývanie a súčasné zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu efektívnosti opatrení ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(83)  Členské štáty môžu rozhodnúť transponovať niektoré aspekty, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, do vnútroštátneho práva v oblasti prudenciálneho dohľadu, napríklad pokiaľ ide o posúdenie úverovej bonity spotrebiteľa, zatiaľ čo iné sa transponujú do občianskeho alebo trestného práva, napríklad pokiaľ ide o povinnosti týkajúce sa zodpovednosti dlžníkov.

(84)  V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch(18) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(85)  Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vydal 25. júla 2011 stanovisko(19) na základe článku 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov(20),

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Kapitola 1

Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti, vymedzenie pojmov a príslušné orgány

Článok 1

Predmet úpravy

Touto smernicou sa ustanovuje spoločný rámec pre určité aspekty zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú zmlúv vzťahujúcich sa na úvery pre spotrebiteľov, ktoré sú zabezpečené záložným právom k nehnuteľnosti alebo iným spôsobom, a ktoré sa týkajú nehnuteľností určených na bývanie, vrátane povinnosti posudzovať úverovú bonitu pred poskytnutím úveru, a to ako základ pre tvorbu efektívnych pravidiel schvaľovania úverov v súvislosti s nehnuteľnosťami určenými na bývanie v členských štátoch, a pre určité prudenciálne požiadavky a požiadavky týkajúce sa dohľadu vrátane zriadenia sprostredkovateľov úverov, vymenovaných zástupcov a neúverových inštitúcií a pre dohľad nad nimi.

Článok 2

Rozsah harmonizácie

1.  Táto smernica nebráni členským štátom, aby ponechali alebo zaviedli prísnejšie ustanovenia s cieľom chrániť spotrebiteľov za predpokladu, že sú takéto ustanovenia v súlade s ich povinnosťami vyplývajúcimi z práva Únie.

2.  Bez ohľadu na odsek 1 členské štáty nemôžu vo svojom vnútroštátnom práve ponechať alebo do neho zaviesť ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení v článku 14 ods. 2 a prílohe II časti A, pokiaľ ide o štandardizované predzmluvné informácie v Európskom štandardizovanom informačnom formulári (ďalej len „formulár ESIS”), a v článku 17 ods. 1 až 5, 7 a 8 a prílohe I, pokiaľ ide o spoločné a konzistentné pravidlá Únie pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov.

Článok 3

Rozsah pôsobnosti

1.  Táto smernica sa vzťahuje na ▌:

a)  zmluvy o úvere, ktoré sú zabezpečené buď záložným právom k nehnuteľnosti, alebo iným porovnateľným zabezpečením, ktoré sa v členskom štáte bežne používa v prípade nehnuteľností určených na bývanie, alebo sú zabezpečené iným právom týkajúcim sa nehnuteľností určených na bývanie; a

b)  zmluvy o úvere, ktorých účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckeho práva k pozemku alebo k existujúcej či projektovanej ▌budove.

2.  Táto smernica sa nevzťahuje na:

a)  zmluvy o úvere týkajúce sa prenechania nehnuteľnosti za odplatu spojeného s jej doživotným užívaním, v prípade ktorých veriteľ:

i)   vypláca úver formou jednorazovej čiastky, pravidelnými platbami alebo inými formami úverových platieb ako protihodnotou za sumu odvodenú od budúceho predaja nehnuteľnosti určenej na bývanie alebo práva týkajúceho sa nehnuteľnosti určenej na bývanie; a

ii)   nebude požadovať splatenie úveru, kým sa nevyskytne jedna alebo viacero konkrétnych životných udalostí spotrebiteľa vymedzených členskými štátmi, pokiaľ spotrebiteľ neporuší svoje zmluvné povinnosti, čo veriteľovi umožní vypovedať zmluvu o úvere;

b)  zmluvy o úvere, v prípade ktorých úver poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom ako vedľajšiu činnosť, ak sa takáto zmluva o úvere poskytuje bez úrokov alebo s ročnou percentuálnou mierou nákladov nižšou ako je miera, ktorá prevláda na trhu, a neponúka sa širokej verejnosti;

c)   zmluvy o úvere, v prípade ktorých sa úver poskytuje bez úroku a bez akýchkoľvek iných poplatkov s výnimkou tých, ktoré pokrývajú náklady priamo súvisiace so zabezpečením úveru;

d)  zmluvy o úvere vo forme povoleného prečerpania, pri ktorých sa úver musí splatiť do jedného mesiaca;

e)  zmluvy o úvere, ktoré sú výsledkom vyriešenia sporu dosiahnutého na súde alebo pred iným zákonným orgánom;

f)  zmluvy o úvere s odloženou platbou zostatku existujúceho dlhu bez poplatkov, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1 písm. a).

3.   Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že nebudú uplatňovať:

a)  články 11 a 14 a prílohu II na zmluvy o úvere pre spotrebiteľov zabezpečené záložným právom k nehnuteľnosti alebo iným porovnateľným zabezpečením bežne používaným v členskom štáte pri nehnuteľnostiach určených na bývanie alebo zabezpečené iným právom týkajúcim sa nehnuteľností určených na bývanie, ktorých účelom nie je nadobudnutie alebo zachovanie práva k nehnuteľnostiam určeným na bývanie, a to za predpokladu, že členské štáty uplatňujú na takéto zmluvy o úvere články 4 a 5 a prílohy II a III smernice 2008/48/ES;

b)  túto smernicu na zmluvy o úvere, ktoré sa týkajú nehnuteľnosti, ak sa v zmluve o úvere stanovuje, že spotrebiteľ ani rodinný príslušník spotrebiteľa nemôžu v žiadnom okamihu nehnuteľnosť užívať ako dom, byt alebo iné miesto bydliska a nehnuteľnosť sa má užívať ako dom, byt alebo iné miesto bydliska na základe nájomnej zmluvy;

c)  túto smernicu na zmluvy o úvere týkajúce sa úverov poskytnutých obmedzenej skupine verejnosti na základe zákonných ustanovení na účely verejného záujmu bezúročne alebo pri nižších úrokových sadzbách úveru, ako sú tie, ktoré prevládajú na trhu, alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie než tie, ktoré prevládajú na trhu, a pri úrokových sadzbách úveru, ktoré nie sú vyššie ako tie, ktoré prevládajú na trhu;

d)  túto smernicu na preklenovacie úvery;

e)  túto smernicu na zmluvy o úvere, pri ktorých je veriteľom organizácia v rámci rozsahu pôsobnosti článku 2 ods. 5 smernice 2008/48/ES.

4.  Členské štáty, ktoré využijú možnosť uvedenú v odseku 3 písm. b), zabezpečia na vnútroštátnej úrovni uplatňovanie vhodného rámca pre tento typ poskytovania úverov.

5.  Členské štáty, ktoré využijú možnosť uvedenú v odseku 3 písm. c) alebo e), zabezpečia uplatňovanie vhodného alternatívneho režimu, aby spotrebitelia dostali včasné informácie o hlavných prvkoch, rizikách a nákladoch takýchto zmlúv o úvere v predzmluvnom štádiu a aby bola reklama na takéto zmluvy o úvere primeraná, zrozumiteľná a nebola klamlivá.

Článok 4

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.  „spotrebiteľ“ je spotrebiteľ, ako sa vymedzuje v článku 3 písm. a) smernice 2008/48/ES;

2.  „veriteľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojej obchodnej, podnikateľskej alebo profesijnej činnosti poskytuje alebo dáva prísľub, že poskytne úver spadajúci do rozsahu pôsobnosti článku 3;

3.  „zmluva o úvere“ je zmluva, ktorou veriteľ ▌poskytuje alebo dáva prísľub, že poskytne spotrebiteľovi úver spadajúci do rozsahu pôsobnosti článku 3 vo forme odloženej platby, pôžičky či inej podobnej finančnej výpomoci;

4.  „doplnková služba“ je ▌služba, ktorá sa ponúka spotrebiteľovi ▌v súvislosti so zmluvou o úvere;

5.  „sprostredkovateľ úverov“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá nekoná ako veriteľ alebo notár, ktorá nielen predstavuje, priamo či nepriamo, spotrebiteľa veriteľovi alebo sprostredkovateľovi úverov a ktorá v rámci svojej obchodnej, podnikateľskej alebo profesijnej činnosti za odmenu, ktorá môže mať formu peňažnej alebo akejkoľvek inej dohodnutej finančnej protihodnoty:

a)  predstavuje alebo ponúka spotrebiteľom zmluvy o úvere;

b)  pomáha spotrebiteľom tým, že v súvislosti so zmluvami o úvere vykonáva prípravné alebo iné predzmluvné administratívne činnosti, ktoré sú iné ako tie uvedené v písmene a); alebo

c)  v mene veriteľa uzatvára so spotrebiteľmi zmluvy o úvere ▌;

6.  „skupina“ je skupina veriteľov, ktorí majú byť na účely zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky konsolidovaní, ako je vymedzené smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov(21);

7.  „viazaný sprostredkovateľ úverov“ je každý sprostredkovateľ úverov, ktorý koná v mene a na plnú a bezpodmienečnú zodpovednosť:

a)   len jedného veriteľa,

b)   len jednej skupiny, alebo

c)  viacerých veriteľov alebo skupín nepredstavujúcich väčšinu trhu;

8.  „vymenovaný zástupca“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá vykonáva činnosti uvedené v bode 5 a ktorá koná v mene a na plnú a bezpodmienečnú zodpovednosť iba jedného sprostredkovateľa úverov;

9.  „úverová inštitúcia“ je úverová inštitúcia, ako je vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

10.  „neúverová inštitúcia“ je veriteľ, ktorý nie je úverovou inštitúciou;

11.  „zamestnanec“ je ▌:

a)   každá fyzická osoba pracujúca pre veriteľa alebo sprostredkovateľa úverov, ktorá je priamo zapojená do činností, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, alebo ktorá je v kontakte so spotrebiteľmi pri vykonávaní činností, na ktoré sa vzťahuje táto smernica;

b)   každá fyzická osoba pracujúca pre vymenovaného zástupcu, ktorá je v kontakte so spotrebiteľmi pri vykonávaní činností, na ktoré sa vzťahuje táto smernica;

c)  každá fyzická osoba, ktorá priamo riadi fyzické osoby uvedené v písmenách a) a b) alebo nad nimi vykonáva dohľad;

12.  „celková výška úveru“ je celková výška úveru, ako je vymedzená v článku 3 písm. l) smernice 2008/48/ES;

13.  „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ sú celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom, ako sú vymedzené v článku 3 písm. g) smernice 2008/48/ES vrátane nákladov na ocenenie nehnuteľnosti, pokiaľ je takéto ocenenie potrebné na získanie úveru, avšak s výnimkou poplatkov za zápis prevodu vlastníctva nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Vylúčené sú poplatky, ktoré má spotrebiteľ zaplatiť za nedodržiavanie záväzkov stanovených v zmluve o úvere;

14.  „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“ je celková suma splatná zo strany spotrebiteľa, ako je vymedzená v článku 3 písm. h) smernice 2008/48/ES;

15.  „ročná percentuálna miera nákladov“ sú celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom vyjadrené ako ročný percentuálny podiel z celkovej výšky úveru, prípadne vrátane nákladov uvedených v článku 17 ods. 2, a rovná sa na ročnom základe súčasnej hodnote všetkých budúcich alebo súčasných záväzkov (čerpanie, splátky a poplatky) dohodnutých medzi veriteľom a spotrebiteľom;

16.  „úroková sadzba úveru“ je úroková sadzba úveru, ako je vymedzená v článku 3 písm. j) smernice 2008/48/ES;

17.  „posúdenie úverovej bonity“ je vyhodnotenie vyhliadky, že dlžný záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere bude splatený;

18.  „trvalý nosič“ je trvalý nosič, ako je vymedzený v článku 3 písm. m) smernice 2008/48/ES;

19.  „domovský členský štát“ je:

a)  ak je veriteľom alebo sprostredkovateľom úverov fyzická osoba, členský štát, v ktorom sa nachádza jej ústredie;

b)  ak je veriteľom alebo sprostredkovateľom úverov právnická osoba, členský štát, v ktorom sa nachádza jej sídlo, alebo ak podľa jej vnútroštátneho práva nemá žiadne sídlo, členský štát, v ktorom sa nachádza jej ústredie;

20.  „hostiteľský členský štát“ je iný členský štát než domovský členský štát, v ktorom má veriteľ alebo sprostredkovateľ úverov pobočku alebo v ktorom poskytuje služby;

21.   „poradenské služby“ sú poskytovanie osobných odporúčaní spotrebiteľovi v súvislosti s jednou alebo viacerými transakciami týkajúcimi sa zmlúv o úvere a predstavujú činnosť oddelenú od poskytovania úveru a od činností sprostredkovania úverov uvedených v bode 5;

22.  „príslušný orgán“ je orgán, ktorý členský štát určil v súlade s článkom 5 ako príslušný;

23.  „preklenovací úver“ je zmluva o úvere bez pevne stanovenej doby trvania alebo splatná do 12 mesiacov, ktorú spotrebiteľ používa ako dočasné riešenie financovania počas prechodu na iné finančné dojednanie týkajúce sa nehnuteľnosti;

24.  „podmienený záväzok alebo záruka“ je zmluva o úvere, ktorá plní funkciu zábezpeky pre inú samostatnú, ale doplnkovú transakciu, a v prípade ktorej sa istina zabezpečená nehnuteľnosťou čerpá len vtedy, ak nastane udalosť či udalosti uvedené v zmluve;

25.  „zmluva o úvere so zdieľaním majetku“ je zmluva o úvere, v prípade ktorej splatná istina vyplýva zo zmluvne stanoveného percentuálneho podielu na hodnote nehnuteľnosti v čase splátky alebo splátok istiny;

26.  „viazanie produktov“ je ponúkanie alebo uzatvorenie zmluvy o úvere v balíku spolu s inými odlišnými finančnými produktmi alebo službami, pričom zmluva o úvere nie je spotrebiteľovi k dispozícii samostatne;

27.  „spájanie produktov do balíkov“ je ponúkanie alebo uzatvorenie zmluvy o úvere v balíku spolu s inými odlišnými finančnými produktmi alebo službami, pričom zmluva o úvere je spotrebiteľovi k dispozícii aj samostatne, avšak nie nevyhnutne za rovnakých podmienok, ako keď sa ponúka v balíku s doplnkovými službami;

28.  „úver v cudzej mene“ je zmluva o úvere, v ktorej je úver:

a)  denominovaný v inej mene než v mene, v ktorej spotrebiteľ poberá príjem alebo je držiteľom aktív, z ktorých sa má úver splatiť; alebo

b)  denominovaný v inej mene než v mene členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ pobyt.

Článok 5▌

Príslušné orgány

1.  Členské štáty určia príslušné vnútroštátne orgány oprávnené zabezpečovať uplatňovanie a presadzovanie tejto smernice a zabezpečia, aby sa im udelili právomoci v oblasti vyšetrovania a presadzovania, ako aj primerané zdroje potrebné na efektívne a účinné plnenie ich úloh.

Orgány uvedené v prvom pododseku sú verejné orgány alebo subjekty uznané vnútroštátnym právom alebo verejnými orgánmi výslovne oprávnenými na tieto účely na základe vnútroštátneho práva. Nemôžu to byť veritelia, sprostredkovatelia úverov ani vymenovaní zástupcovia.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány, všetky osoby, ktoré pre ne pracujú alebo pracovali, ako aj audítori a experti, ktorým tieto príslušné orgány dávali pokyny, boli viazaní povinnosťou zachovávať služobné tajomstvo. Žiadne dôverné informácie, ktoré môžu získať počas vykonávania svojich úloh, sa nesmú prezradiť žiadnej inej osobe alebo orgánu, s výnimkou prípadu, keď sa uvádzajú v súhrnnej alebo agregovanej forme, a prípadov, na ktoré sa vzťahuje trestné právo alebo táto smernica. To však príslušným orgánom nebráni, aby si dôverné informácie vymieňali alebo ich zasielali v súlade s vnútroštátnym právom a právom Únie.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány určené ako príslušné na zabezpečenie uplatňovania a presadzovania článkov 9, 29, 32, 33, 34 a 35 tejto smernice boli buď jedným z týchto orgánov alebo oboje:

a)   príslušnými orgánmi vymedzenými v článku 4 bode 2 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010;

b)  orgánmi, ktoré nie sú príslušnými orgánmi uvedenými v písmene a) za predpokladu, že vo vnútroštátnych zákonoch, iných právnych prdpisoch alebo správnych opatreniach sa od týchto orgánov vyžaduje, aby spolupracovali s príslušnými orgánmi uvedenými v písmene a) vždy, keď je to potrebné na vykonávanie ich úloh podľa tejto smernice, a to aj na účely spolupráce s Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre bankovníctvo) (ďalej len „EBA“) požadovanej v tejto smernici.

4.   Členské štáty informujú Komisiu a EBA o určení príslušných orgánov a všetkých následných zmenách, pričom uvedú akékoľvek rozdelenie príslušných úloh medzi rôznymi príslušnými orgánmi. Prvýkrát k tomuto informovaniu dôjde čo najskôr, avšak najneskôr ...(22).

5.   Príslušné orgány vykonávajú svoje právomoci v súlade s vnútroštátnym právom buď:

a)  priamo na základe vlastnej kompetencie alebo pod dohľadom justičných orgánov; alebo

b)  podaniami na súdoch, ktoré sú príslušné prijímať potrebné rozhodnutie, vrátane podania odvolania v prípade potreby, ak podanie na prijatie potrebného rozhodnutia nie je úspešné, s výnimkou článkov 9, 29, 32, 33, 34 a 35.

6.  Ak je na ich území viac ako jeden príslušný orgán, členské štáty zabezpečia, aby sa ich príslušné úlohy jasne vymedzili a aby tieto orgány úzko spolupracovali, aby mohli účinne plniť svoje príslušné úlohy.

7.   Komisia uverejňuje zoznam príslušných orgánov aspoň raz za rok v Úradnom vestníku Európskej únie a priebežne ho aktualizuje na svojej webovej stránke.

Kapitola 2

Finančné vzdelávanie

Článok 6

Finančné vzdelávanie spotrebiteľov

1.  Členské štáty presadzujú opatrenia na podporu vzdelávania spotrebiteľov, pokiaľ ide o zodpovedné prijímanie úverov a riadenie dlhu, najmä v súvislosti s zmluvami o hypotekárnom úvere. Pre orientáciu spotrebiteľov, najmä tých, ktorí si berú hypotekárny úver po prvýkrát, sú potrebné jasné a všeobecné informácie o postupe poskytovanai úverov. Tiež sú potrebné informácie o tom, aké rady môžu spotrebiteľom poskytnúť spotrebiteľské organizácie a vnútroštátne orgány.

2.  Komisia zverejní výsledok posúdenia finančného vzdelávania, ktoré majú spotrebitelia v členských štátoch k dispozícii, a identifikuje príklady najlepších postupov, ktoré by sa mohli ďalej rozvíjať s cieľom zvýšiť informovanosť spotrebiteľov vo finančnej oblasti.

Kapitola 3

Podmienky uplatniteľné na veriteľov, sprostredkovateľov úverov a vymenovaných zástupcov

Článok 7

Vykonávanie podnikateľských povinností pri poskytovaní úverov spotrebiteľom

1.  Členské štáty vyžadujú ▌, aby pri navrhovaní úverových produktov, poskytovaní úveru, sprostredkovaní úveru alebo poskytovaní poradenských služieb týkajúcich sa úverov, prípadne doplnkových služieb spotrebiteľom, alebo pri plnení zmluvy o úvere, veriteľ, sprostredkovateľ úverov alebo vymenovaný zástupca konali čestne, spravodlivo, transparentne a profesionálne a aby pri tom zohľadňovali práva a záujmy spotrebiteľov. Pokiaľ ide o poskytovanie úveru, sprostredkovanie úveru alebo poskytovanie poradenských služieb o úvere a prípadne doplnkových služieb, činnosti vychádzajú z informácií o situácii spotrebiteľa a akejkoľvek osobitnej požiadavke, o ktorej spotrebiteľ informuje, a o odôvodnených predpokladoch týkajúcich sa rizík pre situáciu spotrebiteľa počas doby trvania zmluvy o úvere. Pokiaľ ide o takéto poskytovanie poradenských služieb, činnosť vychádza tiež z informácií požadovaných podľa článku 22 ods. 3 písm. a).

2.  Členské štáty zabezpečia že spôsob, akým veritelia odmeňujú svojich zamestnancov a ▌sprostredkovateľov úverov, a spôsob, akým sprostredkovatelia úverov odmeňujú svojich zamestnancov a vymenovaných zástupcov, nebráni splneniu povinnosti stanovenej v odseku 1.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby pri stanovovaní a uplatňovaní zásad odmeňovania zamestnancov zodpovedných za posudzovanie úverovej bonity dodržali veritelia nasledovné zásady, a to spôsobom a v rozsahu, ktorý je primeraný ich veľkosti, vnútornej organizácii a povahe, rozsahu a zložitosti ich činností:

a)  zásada odmeňovania je v súlade s riadnym a efektívnym riadením rizík a podporuje ho, pričom sa ňou nepodnecuje k podstupovaniu rizika prekračujúceho úroveň rizika tolerovanú veriteľom;

b)  zásada odmeňovania je v súlade s obchodnou stratégiou, cieľmi, hodnotami a dlhodobými záujmami veriteľa, a zahŕňa opatrenia na predchádzanie konfliktom záujmov, a to najmä tak, že ustanovia, že odmena nezávisí od počtu alebo podielu prijatých žiadostí.

4.  Členské štáty zabezpečia, že ak veritelia, sprostredkovatelia úverov alebo vymenovaní zástupcovia poskytujú poradenské služby, štruktúrou odmeňovania príslušných zamestnancov nie je dotknutá ich schopnosť konať v najlepšom záujme spotrebiteľa a najmä nezávisí od predajných cieľov. Na dosiahnutie tohto cieľa môžu členské štáty dodatočne zakázať provízie, ktoré veriteľ platí sprostredkovateľovi úverov.

5.  Členské štáty môžu zakázať platby od spotrebiteľa veriteľovi alebo sprostredkovateľovi úverov pred uzavretím zmluvy o úvere, alebo môžu na takéto platby uložiť obmedzenia.

Článok 8

Povinnosť poskytnúť spotrebiteľom bezplatné informácie

Členské štáty zabezpečia, že ak sa spotrebiteľom poskytujú informácie v súlade s požiadavkami stanovenými v tejto smernici, takéto informácie sa spotrebiteľovi poskytujú bezplatne.

Článok 9

Požiadavky na znalosti a odbornú spôsobilosť zamestnancov

1.   Členské štáty zabezpečia, aby veritelia, sprostredkovatelia úverov a vymenovaní zástupcovia od svojich zamestnancov vyžadovali, aby mali primeranú úroveň znalostí a odbornej spôsobilosti a aby si ich pravidelne aktualizovali, pokiaľ ide o vypracúvanie, ponúkanie alebo poskytovanie zmlúv o úvere, vykonávanie činností sprostredkovania úverov uvedených v článku 4 bode 5, alebo poskytovanie poradenských služieb. V prípade, že uzavretie zmluvy o úvere zahŕňa doplnkové služby, vyžadujú sa primerané znalosti a odborná spôsobilosť súvisiace s týmito doplnkovými službami.

2.   S výnimkou okolností uvedených v odseku 3 domovské členské štáty ustanovia minimálne požiadavky na znalosti a odbornú spôsobilosť zamestnancov veriteľov, sprostredkovateľov úverov a vymenovaných zástupcov v súlade so zásadami stanovenými v prílohe III.

3.  Ak veriteľ alebo sprostredkovateľ úverov poskytuje svoje služby na území jedného alebo viacerých iných členských štátov:

i)  prostredníctvom pobočky, hostiteľský členský štát je zodpovedný za ustanovenie minimálnych požiadaviek na znalosti a odbornú spôsobilosť vzťahujúcich sa na zamestnancov pobočky;

ii)  na základe slobody poskytovať služby, je domovský členský štát zodpovedný za ustanovenie minimálnych požiadaviek na znalosti a odbornú spôsobilosť vzťahujúcich sa na zamestnancov v súlade s prílohou III, avšak hostiteľské členské štáty môžu ustanoviť minimálne požiadavky na znalosti a odbornú spôsobilosť v prípade tých požiadaviek, ktoré sa uvádzajú v prílohe III bode 1 písm. b), c), e) a f).

4.  Členské štáty zabezpečia, aby dohľad nad dodržiavaním požiadaviek podľa odseku 1 vykonávali príslušné orgány a aby mali tieto príslušné orgány právomoc od veriteľov, sprostredkovateľov úverov a vymenovaných zástupcov požadovať predloženie takých dôkazov, ktoré príslušný orgán považuje nevyhnutné na účely umožnenia takéhoto dohľadu.

5.  V záujme účinného dohľadu nad veriteľmi a sprostredkovateľmi úverov, ktorí poskytujú svoje služby na území iných členských štátov na základe slobody poskytovať služby, príslušné orgány hostiteľského a domovského členského štátu úzko spolupracujú na účely účinného dohľadu nad dodržiavaním minimálnych požiadaviek hostiteľského členského štátu na znalosti a odbornú spôsobilosť a ich účinného presadzovania. Na tieto účely si môžu navzájom delegovať úlohy a povinnosti.

Kapitola 4

Informácie a postupy pred uzavretím zmluvy o úvere

Článok 10

Všeobecné ustanovenia týkajúce sa reklamy a marketingu

Bez toho, aby tým bola dotknutá smernica 2005/29/ES vyžadujú členské štáty, aby akákoľvek reklamná a marketingová komunikácia týkajúca sa zmlúv o úvere bola čestná, jasná a nebola klamlivá . Zakázané sú najmä formulácie, ktoré môžu vytvárať falošné očakávania spotrebiteľov, pokiaľ ide o dostupnosť alebo náklady spojené s úverom.

Článok 11

Štandardné informácie, ktoré má obsahovať reklama

1.  Členské štáty zabezpečia, aby každá reklama na zmluvy o úvere , v ktorej sa uvádza úroková sadzba alebo akékoľvek iné číselné údaje súvisiace s nákladmi spotrebiteľa spojenými s úverom, obsahovala štandardné informácie v súlade s týmto článkom.

Členské štáty môžu ustanoviť, že prvý pododsek sa neuplatňuje v prípade, keď vnútroštátne právo požaduje uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov v reklame na zmluvy o úvere, v ktorej sa neuvádza úroková sadzba alebo akékoľvek iné číselné údaje súvisiace s akýmikoľvek nákladmi spotrebiteľa spojenými s úverom v zmysle prvého pododseku.

2.  Štandardné informácie zrozumiteľne, stručne a zreteľne uvádzajú :

a)  totožnosť veriteľa alebo prípadne sprostredkovateľa úverov či vymenovaného zástupcu;

b)  prípadne informáciu o tom, že zmluva o úvere bude zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti alebo iným porovnateľným zabezpečením, ktoré sa v členskom štáte bežne používa na nehnuteľnosť určenú na bývanie, alebo iným právom týkajúcim sa nehnuteľnosti určenej na bývanie;

c)  úrokovú sadzbu úveru, pričom sa uvedie, či ide o fixnú alebo variabilnú sadzbu alebo kombináciu oboch, a to spolu s podrobnosťami o akýchkoľvek poplatkoch zahrnutých v celkových nákladoch spotrebiteľa spojených s úverom;

d)  celkovú výšku úveru;

e)  ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorá sa v reklame uvedie aspoň tak zreteľným spôsobom, ako akékoľvek úrokové sadzby;

f)  prípadne dobu trvania zmluvy o úvere;

g)  prípadne výšku splátok,

h)  prípadne celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť;

i)  prípadne počet splátok;

j)  prípadne varovanie v súvislosti so skutočnosťou, že možné fluktuácie výmenného kurzu by mohli mať vplyv na čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

3.   Informácie uvedené v odseku 2 s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v jeho písmenách a), b) alebo j), sa podrobne vymedzia prostredníctvom reprezentatívneho príkladu, s ktorým sa plne zosúladia. Členské štáty prijmú kritériá na určenie reprezentatívneho príkladu.

4.  Ak je uzavretie zmluvy o doplnkovej službe, ▌najmä poistenia, podmienkou na získanie úveru alebo na jeho získanie za podmienok, za ktorých sa ponúka, a ak náklady súvisiace s touto službou nemožno určiť vopred, uvedie sa jednoznačne, stručne a zreteľne povinnosť uzavrieť takúto zmluvu spolu s ročnou percentuálnou mierou nákladov.

5.   Informácie uvedené v odsekoch 2 a 4 musia byť ľahko čitateľné alebo prípadne jasne počuteľné, v závislosti od média použitého na reklamné účely.

6.  Členské štáty môžu požadovať uvedenie stručného a primeraného upozornenia na konkrétne riziká, ktoré sú spojené so zmluvami o úvere. Bezodkladne oznámia tieto požiadavky Komisii.

7.  Týmto článkom nie je dotknutá smernica 2005/29/ES.

Článok 12

Viazanie produktov a spájanie produktov do balíkov

1.  Členské štáty umožnia spájanie produktov do balíkov, avšak viazanie produktov zakážu.

2.  Bez ohľadu na odsek 1 môžu členské štáty stanoviť, že veritelia môžu od spotrebiteľa alebo jeho rodinného príslušníka alebo osoby jemu blízkej požadovať, aby:

a)  si otvorili alebo ponechali platobný alebo sporiaci účet, ak jediným účelom takého účtu je zhromaždenie kapitálu na splácanie úveru, obsluhu úveru, združenie zdrojov na získanie úveru, alebo poskytnutie dodatočnej zábezpeky veriteľovi pre prípad nesplácania úveru;

b)  si kúpili alebo ponechali investičný produkt alebo produkt súkromného dôchodkového zabezpečenia, ak takýto produkt, ktorý v prvom rade zabezpečuje investorovi príjem v prípade odchodu do dôchodku, tiež poskytuje dodatočnú zábezpeku veriteľovi pre prípad nesplácania úveru alebo zhromažďuje kapitál na splatenie úveru, obsluhu úveru alebo na združenie zdrojov na získanie úveru;

c)  uzavrieť samostatnú zmluvu o úvere v spojení so zmluvou o úvere so zdieľaním majetku s cieľom získať úver.

3.  Bez ohľadu na odsek 1 môžu členské štáty povoliť viazanie produktov v prípade, že veriteľ môže svojmu príslušnému orgánu preukázať, že z viazaného produktu alebo kategórií produktov, ktoré sa navzájom ponúkajú za rovnakých podmienok a ktoré nie sú k dispozícii samostatne, majú spotrebitelia jednoznačný prospech, a to s náležitým zreteľom na dostupnosť a ceny príslušných produktov ponúkaných na trhu. Tento odsek sa uplatňuje len na produkty, ktoré sa uvedú na trh po ...(23).

4.  Členské štáty môžu veriteľom povoliť, aby od spotrebiteľa požadovali, aby mal pre zmluvu o úvere uzavreté náležité poistenie. V takýchto prípadoch členské štáty zabezpečia, aby veriteľ akceptoval poistenie od odlišného poskytovateľa, ako je ním uprednostňovaný poskytovateľ, pokiaľ toto poistenie zaručuje úroveň záruk rovnocennú poisteniu, ktoré navrhol veriteľ.

Článok 13

Všeobecné informácie

1.  Členské štáty zabezpečia, aby veritelia alebo prípadne viazaní sprostredkovatelia úverov alebo ich vymenovaní zástupcovia trvale zverejňovali na papieri alebo na inom trvalom nosiči alebo v elektronickej podobe jednoznačné a zrozumiteľné všeobecné informácie o zmluvách o úvere. Členské štáty môžu okrem toho ustanoviť, že všeobecné informácie zverejňujú neviazaní sprostredkovatelia úverov.

Takéto všeobecné informácie obsahujú prinajmenšom tieto informácie:

a)  totožnosť a geografickú adresu subjektu, ktorý informácie poskytuje;

b)  účely, na ktoré sa môže úver použiť;

c)   formy zábezpeky prípadne vrátane možnosti, aby sa nachádzala v inom členskom štáte;

d)  možnú dobu trvania zmlúv o úvere;

e)  ▌typy ▌dostupnej úrokovej sadzby úveru, pričom sa uvedie, či je fixná, variabilná alebo zmiešaná, so stručným opisom vlastností fixnej a variabilnej sadzby ▌úveru vrátane súvisiacich dôsledkov pre spotrebiteľa;

f)  v prípade, že sú dostupné úvery v cudzej mene, uvedenie cudzej meny alebo mien vrátane vysvetlenia dôsledkov pre spotrebiteľa, keď je úver denominovaný v cudzej mene;

g)  reprezentatívny príklad celkovej výšky úveru, celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a ročnej percentuálnej miery nákladov;

h)   uvedenie možných budúcich nákladov nezahrnutých do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ktoré sa majú zaplatiť v súvislosti so zmluvou o úvere;

i)  škála rôznych možností úhrady úveru veriteľovi vrátane počtu, frekvencie a výšky pravidelných splátok;

j)  prípadné jasné a výstižné vyhlásenie, že plnenie podmienok zmluvy o úvere nezaručuje splatenie celkovej výšky úveru podľa zmluvy o úvere;

k)  ▌opis podmienok priamo súvisiacich s predčasným splatením;

l)  či je ocenenie majetku potrebné, a prípadne, kto je zodpovedný za zabezpečenie ocenenia, a či spotrebiteľovi vznikajú akékoľvek súvisiace náklady;

m)  uvedenie doplnkových služieb, ktoré je spotrebiteľ povinný prijať, aby získal úver alebo ho získal za podmienok, za ktorých sa ponúka, a prípadne spresnenie, že doplnkové služby možno zakúpiť od poskytovateľa, ktorý nie je veriteľom; a

n)  všeobecné upozornenie na možné dôsledky neplnenia záväzkov spojených so zmluvou o úvere.

2.  Členské štáty môžu uložiť veriteľom povinnosť uviesť iné druhy upozornení, ktoré sú v členskom štáte relevantné. Bezodkladne oznámia tieto požiadavky Komisii.

Článok 14

Predzmluvné informácie

1.   Členské štáty zabezpečia, aby veriteľ a prípadne sprostredkovateľ úverov alebo vymenovaný zástupca poskytol spotrebiteľovi individualizované informácie potrebné na porovnanie úverov dostupných na trhu, posúdenie ich dôsledkov a prijatie kvalifikovaného rozhodnutia o tom, či uzavrieť zmluvu o úvere:

a)  bez zbytočného odkladu po tom, čo spotrebiteľ poskytol nevyhnutné informácie o svojich potrebách, finančnej situácii a preferenciách v súlade s článkom 20, a

b)  v dostatočnom časovom predstihu predtým, ako je spotrebiteľ viazaný akoukoľvek zmluvou o úvere alebo ponukou.

2.   Individualizované informácie uvedené v odseku 1, či už na papieri alebo na inom trvalom nosiči, sa poskytujú prostredníctvom formulára ESIS, ako sa uvádza v prílohe II.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že sa spotrebiteľovi predloží ponuka záväzná pre veriteľa, táto ponuka sa predloží na papieri alebo na inom trvalom nosiči a sprevádza ju formulár ESIS, ak:

a)  spotrebiteľovi sa v minulosti nepredložil žiadny formulár ESIS alebo

b)  vlastnosti ponuky sa líšia od informácií uvedených v už predloženom formulári ESIS.

4.  Členské štáty môžu ustanoviť povinné predloženie formulára ESIS pred predložením ponuky záväznej pre veriteľa. Ak tak členský štát ustanoví, bude požadovať, aby sa opätovné predloženie formulára ESIS požadovalo len vtedy, ak je dodržaný odsek 3 písm. b).

5.  Členské štáty, ktoré do ...(24) zaviedli informačný formulár spĺňajúci požiadavky na informácie rovnocenné tým, ktoré sú stanovené v prílohe II, ho môžu naďalej používať na účely tohto článku až do ...(25)*.

6.   Členské štáty stanovia lehotu v trvaní najmenej sedem dní, počas ktorej bude mať spotrebiteľ dostatočný čas na porovnanie ▌ponúk, posúdenie ich dôsledkov a prijatie kvalifikovaného rozhodnutia ▌.

Členské štáty stanovia, že lehota uvedená v prvom pododseku je buď lehotou na premyslenie pred uzatvorením zmluvy o úvere, alebo lehotou na uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy o úvere po jej uzatvorení, alebo ich kombináciou.

Ak členský štát stanoví lehotu na premyslenie pred uzatvorením zmluvy o úvere:

a)  ponuka je počas lehoty na premyslenie pre veriteľa záväzná; a

b)  spotrebiteľ môže ponuku prijať kedykoľvek počas lehoty na premyslenie.

Členské štáty môžu stanoviť, že spotrebitelia nemôžu prijať ponuku počas lehoty, ktorá nepresiahne prvých 10 dní lehoty na premyslenie.

Ak sa úroková sadzba úveru alebo iné náklady súvisiace s ponukou stanovia na základe predaja podkladových dlhopisov alebo iných nástrojov dlhodobého financovania, členské štáty môžu ustanoviť, že úroková sadzba úveru alebo iné náklady sa môžu odlišovať od toho, čo sa uvádza v ponuke, v závislosti od hodnoty podkladového dlhopisu alebo iného nástroja dlhodobého financovania.

Ak má spotrebiteľ právo na odstúpenie v súlade s druhým pododsekom tohto odseku, článok 6 smernice 2002/65/ES sa neuplatňuje.

7.   Veriteľ a prípadne sprostredkovateľ úverov alebo vymenovaný zástupca, ktorý predložil formulár ESIS spotrebiteľovi, splnil požiadavky týkajúce sa poskytnutia informácií spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy na diaľku, ako sa ustanovuje v článku 3 bode 1 smernice 2002/65/ES, pričom požiadavky podľa článku 5 ods. 1 uvedenej smernice sa považujú za splnené z ich strany len vtedy, ak formulár ESIS predložili aspoň pred uzavretím zmluvy.

8.  Členské štáty nemôžu upraviť vzor formulára ESIS okrem prípadov uvedených v prílohe II. Všetky dodatočné informácie, ktoré veriteľ, alebo prípadne sprostredkovateľ úverov či vymenovaný zástupca, môže poskytnúť spotrebiteľovi, alebo ktorých poskytnutie spotrebiteľovi sa vyžaduje podľa vnútroštátneho práva, sa poskytujú v samostatnom dokumente, ktorý môže byť prílohou formulára ESIS.

9.  Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 40 prijímať delegované akty týkajúce sa zmeny štandardného znenia v časti A prílohy II alebo pokynov v časti B uvedenej prílohy s cieľom reagovať na potrebu poskytnutia informácií alebo upozornení týkajúcich sa nových produktov, ktoré sa pred ...(26) neponúkali na trhu. Takýmito delegovanými aktmi sa však nesmie zmeniť štruktúra alebo formát formulára ESIS.

10.  V prípade telefonickej komunikácie, ako sa uvádza v článku 3 ods. 3 smernice 2002/65/ES, opis hlavných znakov finančnej služby, ktoré sa majú poskytnúť podľa článku 3 ods. 3 písm. b) druhej zarážky uvedenej smernice, musí obsahovať prinajmenšom položky uvedené v oddieloch 2 až 5 časti A prílohy II k tejto smernici.

11.  Členské štáty zabezpečia, aby aspoň v prípade, keď neexistuje právo na odstúpenie, veriteľ alebo prípadne sprostredkovateľ úverov či vymenovaný zástupca poskytol spotrebiteľovi kópiu návrhu zmluvy o úvere v čase predloženia ponuky záväznej pre veriteľa. V prípade, že existuje právo na odstúpenie, členské štáty zabezpečia, aby veriteľ, alebo prípadne sprostredkovateľ úverov alebo vymenovaný zástupca ponúkol spotrebiteľovi poskytnutie kópie návrhu zmluvy o úvere v čase predloženia ponuky záväznej pre veriteľa.

Článok 15

Požiadavky na informácie týkajúce sa sprostredkovateľov úverov a vymenovaných zástupcov

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sprostredkovateľ úverov alebo vymenovaný zástupca v dostatočnom časovom predstihu pred vykonaním akýchkoľvek činností sprostredkovania úverov uvedených v článku 4 bode 5 poskytol spotrebiteľovi na papieri alebo inom trvalom nosiči minimálne nasledujúce informácie:

a)  totožnosť a geografickú adresu sprostredkovateľa úverov;

b)  register, do ktorého bol zapísaný, prípadne registračné číslo a spôsob overenia tejto registrácie;

c)   či je sprostredkovateľ úverov viazaný vo vzťahu k jednému alebo viacerým veriteľom alebo či pracuje výlučne pre jedného alebo viacerých veriteľov. Ak je sprostredkovateľ úverov viazaný vo vzťahu k jednému alebo viacerým veriteľom alebo pracuje výlučne pre jedného alebo viacerých veriteľov, poskytne mená veriteľov, pre ktorých pracuje. Sprostredkovateľ úverov môže uviesť, že je nezávislý, ak spĺňa podmienky stanovené v súlade s článkom 22 ods. 4;

d)  či sprostredkovateľ úverov ponúka poradenské služby;

e)  prípadný poplatok, ktorý má spotrebiteľ zaplatiť sprostredkovateľovi úverov za jeho služby, alebo ak to nie je možné, spôsob výpočtu poplatku;

f)  postupy, ktoré umožňujú spotrebiteľom alebo iným zainteresovaným stranám interne podávať sťažnosti na sprostredkovateľov úverov, a prípadne prostriedky, ktorými možno uplatniť postupy mimosúdneho vybavovania sťažností a nápravy;

g)  prípadne existenciu a, pokiaľ je známa, výšku provízií alebo iných stimulov, ktoré majú veriteľ alebo tretie strany zaplatiť sprostredkovateľovi úverov za jeho služby v súvislosti so zmluvou o úvere. Ak ich výška nie je známa v čase oznámenia, sprostredkovateľ úverov informuje spotrebiteľa, že skutočná výška sa uvedie v neskoršom štádiu vo formulári ESIS.

2.  Sprostredkovatelia úverov, ktorí nie sú viazaní, avšak dostávajú od jedného alebo viacerých veriteľov províziu, poskytnú na žiadosť spotrebiteľa informácie o rozdieloch v úrovniach provízie, ktorú majú zaplatiť rôzni veritelia poskytujúci zmluvy o úvere ponúkané spotrebiteľovi. Spotrebiteľovi sa poskytne informácia o jeho práve požadovať takéto informácie.

3.   V prípadoch, keď sprostredkovateľ úverov účtuje spotrebiteľovi poplatok a dodatočne prijme províziu od veriteľa alebo tretej strany, sprostredkovateľ úverov vysvetlí spotrebiteľovi, či sa provízia započíta alebo nezapočíta voči poplatku, či už čiastočne alebo v plnom rozsahu.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby prípadný poplatok, ktorý má zaplatiť spotrebiteľ sprostredkovateľovi úverov za jeho služby, sprostredkovateľ úverov oznámil veriteľovi na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov.

5.  Členské štáty od sprostredkovateľov úverov vyžadujú, aby zabezpečili, že okrem oznamovania, ktoré sa vyžaduje v tomto článku, ich vymenovaný zástupca oznamuje spotrebiteľovi postavenie, v ktorom koná, a sprostredkovateľa úverov, ktorého zastupuje, pri kontaktovaní spotrebiteľa alebo predtým, ako so spotrebiteľom jedná.

Článok 16

Primerané vysvetlenia

1.   Členské štáty zabezpečia, aby veritelia a prípadne sprostredkovatelia úverov alebo vymenovaní zástupcovia poskytli spotrebiteľovi primerané vysvetlenia týkajúce sa navrhovaných zmlúv o úvere a akýchkoľvek doplnkových služieb tak, aby spotrebiteľ mohol posúdiť, či sú navrhované zmluvy o úvere a doplnkové služby prispôsobené jeho potrebám a finančnej situácii. ▌

Vysvetlenia zahŕňajú najmä tieto prípadné informácie:

a)   predzmluvné informácie, ktoré sa majú poskytnúť v súlade s:

i)  článkom 14 v prípade veriteľov,

ii)  článkami 14 a 15 v prípade sprostredkovateľov úverov alebo vymenovaných zástupcov;

b)  základné vlastnosti navrhovaných produktov;

c)  konkrétne účinky, ktoré môžu mať navrhované produkty pre spotrebiteľa vrátanedôsledkov nesplácania úveru spotrebiteľom; a

d)  či v prípade, keď sa doplnkové služby nachádzajú v balíku so zmluvou o úvere, možno každú zložku balíka vypovedať samostatne a dôsledky takéhoto konania pre spotrebiteľa.

2.  Členské štáty môžu upraviť spôsob a rozsah poskytovania vysvetlení uvedených v odseku 1, ako aj to, kto ich poskytuje, a to podľa konkrétnych okolností, za ktorých sa zmluva o úvere ponúka, osoby, ktorej sa ponúka, a povahy ponúkaného úveru.

Kapitola 5

Ročná percentuálna miera nákladov

Článok 17

Výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov

1.  Ročná percentuálna miera nákladov ▌sa vypočíta na základe matematického vzorca uvedeného v prílohe I.

2.  Náklady na otvorenie a ponechanie osobitného účtu, na používanie platobných prostriedkov na ▌transakcie a čerpanie z tohto účtu ▌a ostatné náklady týkajúce sa platobných transakcií sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom vždy, keď je otvorenie alebo ponechanie účtu povinné na získanie úveru alebo jeho získanie za podmienok, za ktorých sa ponúka.

3.  Pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že zmluva o úvere zostane platná na dohodnutú dobu a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o úvere.

4.  V prípade zmlúv o úvere s doložkami, ktoré umožňujú zmeny úrokovej sadzby úveru, a prípadne poplatkov zahrnutých v ročnej percentuálnej miere nákladov, ktoré sa však nedajú kvantifikovať v čase výpočtu, sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov vychádza z predpokladu, že úroková sadzba úveru a ostatné poplatky zostávajú fixné vo vzťahu k úrovni stanovenej pri uzavretí zmluvy.

5.  V prípade zmlúv o úvere, pre ktoré sa dohodla fixná úroková sadzba úveru vo vzťahu k počiatočnému obdobiu najmenej piatich rokov, na konci ktorého sa uskutočnia jednania o úrokovej sadzbe úveru, aby sa dohodla nová fixná úroková sadzba na ďalšie rozhodujúce obdobie, výpočet dodatočnej názornej ročnej percentuálnej sadzby nákladov uvedenej vo formulári ESIS sa vzťahuje len na počiatočné obdobie fixnej úrokovej sadzby úveru a vychádza z predpokladu, že na konci obdobia fixnej úrokovej sadzby úveru sa zostatok istiny splatí.

6.  V prípade, že zmluva o úvere umožňuje zmeny úrokovej sadzby úveru, členské štáty zabezpečia, aby bol spotrebiteľ informovaný o možnom vplyve zmien na výšku splátok a na ročnú percentuálnu mieru nákladov aspoň prostredníctvom formulára ESIS. To sa uskutoční poskytnutím dodatočnej ročnej percentuálnej miere nákladov spotrebiteľovi, ktorá zohľadňuje možné riziká spojené s významným zvýšením úrokovej sadzby úveru. Ak úroková sadzba úveru nie je obmedzená, túto informáciu sprevádza upozornenie zdôrazňujúce možnosť zmeny celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ktoré vyjadruje ročná percentuálna miera nákladov. Toto ustanovenie sa neuplatňuje na zmluvy o úvere, pri ktorých je úroková sadzba úveru fixná počas počiatočného obdobia najmenej piatich rokov, na konci ktorého sa uskutočnia jednania o úrokovej sadzbe úveru, aby sa dohodla nová fixná úroková sadzba úveru na ďalšie rozhodujúce obdobie, pre ktoré sa vo formulári ESIS stanovuje dodatočná názorná ročná percentuálna miera nákladov.

7.  Prípadne sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov použijú dodatočné predpoklady uvedené v prílohe I.

8.  Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 40 prijímať delegované akty s cieľom zmeniť ▌poznámky alebo aktualizovať predpoklady použité pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov, ako sa uvádza v prílohe I, najmä ak poznámky alebo predpoklady uvedené v tomto článku a v prílohe I nestačia na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov jednotným spôsobom alebo už viac nezodpovedajú▌obchodnej situácii na trhu.

Kapitola 6

Posúdenie úverovej bonity

Článok 18

Povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa

1.  Členské štáty zabezpečia, aby veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere vykonal dôkladné posúdenie úverovej bonity spotrebiteľa. Pri tomto posúdení sa náležite zohľadňujú faktory relevantné z hľadiska overenia perspektívy spotrebiteľa dodržať svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa stanovili, zdokumentovali a zachovávali postupy a informácie, na ktorých sa toto posúdenie zakladá.

3.   Posúdenie úverovej bonity sa nesmie príliš zakladať na tom, že hodnota nehnuteľnosti určenej na bývanie presahuje výšku úveru alebo na predpoklade, že sa hodnota nehnuteľnosti určenej na bývanie zvýši, s výnimkou prípadu, keď účelom zmluvy o úvere je výstavba alebo rekonštrukcia nehnuteľnosti určenej na bývanie.

4.   Členské štáty zabezpečia, že veriteľ po uzavretí zmluvy o úvere so spotrebiteľom túto zmluvu nezruší ani ju nezmení v neprospech spotrebiteľa s odôvodnením, že sa posúdenie úverovej bonity vykonalo nesprávne. Tento odsek sa neuplatňuje, ak sa preukáže, že spotrebiteľ vedome zatajil alebo sfalšoval informácie v zmysle článku 20.

5.  Členské štáty zabezpečia, aby:

a)  veriteľ poskytol úver spotrebiteľovi len vtedy, keď výsledok posúdenia úverovej bonity naznačuje, že je pravdepodobné, že povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere budú splnené spôsobom, ktorý sa podľa danej zmluvy vyžaduje;

b)  v súlade s článkom 10 smernice 95/46/ES veriteľ vopred informoval spotrebiteľa o tom, že nahliadne do databázy;

c)  v prípade, že sa žiadosť o úver zamietne ▌, veriteľ spotrebiteľa bezodkladne informoval o zamietnutí a prípadne o tom, že sa toto rozhodnutie zakladá na automatizovanom spracovaní údajov. Ak sa zamietnutie zakladá na výsledku nahliadnutia do databázy, veriteľ spotrebiteľa informuje o výsledku takéhoto nahliadnutia a poskytne podrobné informácie o databáze, do ktorej sa nahliadlo.

6.  Členské štáty zabezpečia, aby ▌ po uzatvorení zmluvy o úvere bola pred schválením akéhokoľvek výrazného zvýšenia celkovej výšky úveru opätovne posúdená úverová bonita spotrebiteľa na základe aktualizovaných informácií, okrem prípadu, keď sa takýto dodatočný úver predpokladal a zohľadnil už pri pôvodnom posúdení úverovej bonity.

7.   Týmto článkom nie je dotknutá smernica 95/46/ES.

Článok 19

Oceňovanie majetku

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa na ich území vypracovali spoľahlivé pravidlá oceňovania nehnuteľnosti určenej na bývanie na účely hypotekárneho financovania. Členské štáty od veriteľov požadujú, aby zabezpečili uplatňovanie týchto pravidiel pri oceňovaní majetku, alebo aby podnikli vhodné kroky s cieľom zabezpečiť uplatnenie týchto pravidiel v situáciách, keď oceňovanie vykonáva tretia strana. Ak za reguláciu nezávislých odhadcov, ktorí vykonávajú oceňovanie majetku, zodpovedajú vnútroštátne orgány, zabezpečujú, aby títo odhadcovia dodržiavali zavedené vnútroštátne pravidlá.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby interní a externí odhadcovia, ktorí vykonávajú oceňovanie majetku, mali príslušnú odbornú spôsobilosť a boli dostatočne nezávislí od postupu schvaľovania úveru, aby mohli poskytovať nestranné a objektívne ocenenie, ktoré sa zdokumentuje na trvalom nosiči a ktorého záznam uchováva veriteľ.

Článok 20

Zverejňovanie a overovanie informácií o spotrebiteľovi

1.  Posúdenie úverovej bonity uvedené v článku 18 sa vykonáva na základe informácií o príjme a výdavkoch spotrebiteľa o ďalších finančných a ekonomických okolnostiach, ktoré sú nevyhnutné, dostatočné a primerané. Tieto informácie veriteľ získava z relevantných interných alebo externých zdrojov vrátane spotrebiteľa a zahrnuté sú aj informácie, ktoré sa v priebehu procesu žiadosti o úver poskytnú sprostredkovateľovi úverov alebo vymenovanému zástupcovi. Informácie sa primeraným spôsobom overujú, a to v prípade potreby aj prostredníctvom nezávisle overiteľnej dokumentácie.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sprostredkovatelia úverov alebo vymenovaní zástupcovia príslušnému veriteľovi vhodným spôsobom predložili potrebné informácie, ktoré získali od spotrebiteľa, s cieľom umožniť vykonanie posúdenia úverovej bonity.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby veritelia už vo fáze pred uzavretím zmluvy jasne a zrozumiteľne stanovili potrebné informácie a nezávisle overiteľné dôkazy ▌, ktoré má spotrebiteľ poskytnúť, a aby stanovili časový rámec, v ktorom je spotrebiteľ povinný tieto informácie poskytnúť. Takáto žiadosť o informácie je primeraná tomu a obmedzuje sa na to, čo je nevyhnutné na vykonanie náležitého posúdenia úverovej bonity. Členské štáty veriteľom v prípade potreby umožnia požadovať spresnenie informácií poskytnutých v reakcii na takúto žiadosť, aby bolo možné vykonať posúdenie úverovej bonity.

Členské štáty veriteľovi neumožnia vypovedať zmluvu o úvere na základe toho, že informácie, ktoré spotrebiteľ poskytol pred uzavretím zmluvy o úvere, neboli úplné.

Druhým pododsekom sa členským štátom nebráni, aby veriteľovi umožnili vypovedať zmluvu o úvere, ak sa preukáže, že spotrebiteľ informácie vedome zatajil alebo sfalšoval.

4.   Členské štáty zavedú opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby si spotrebitelia boli vedomí toho, že v reakcii na žiadosť uvedenú v prvom pododseku odseku 3 je nevyhnutné poskytnúť správne informácie a že takéto informácie majú byť čo najúplnejšie, aby bolo možné vykonať náležité posúdenie úverovej bonity. Veriteľ, sprostredkovateľ úverov alebo vymenovaný zástupca upozornia spotrebiteľa, že v prípade, keď veriteľ nie je schopný vykonať posúdenie úverovej bonity, pretože sa spotrebiteľ rozhodol neposkytnúť informácie alebo overenie potrebné na posúdenie úverovej bonity, nemôže byť úver poskytnutý. Toto upozornenie sa môže poskytovať v štandardizovanej forme.

5.  Týmto článkom nie je dotknutá smernica 95/46/ES, predovšetkým jej článok 6.

Kapitola 7

Prístup k databázam

Článok 21

Prístup k databázam

1.  Každý členský štát zabezpečí všetkým veriteľom zo všetkých členských štátov prístup k databázam používaným v danom členskom štáte na posudzovanie úverovej bonity spotrebiteľov a výhradne na účely monitorovania dodržiavania úverových záväzkov spotrebiteľov počas trvania zmluvy o úvere. Podmienky takéhoto prístupu nesmú byť diskriminačné.

2.   Odsek 1 sa uplatňuje na databázy, ktoré prevádzkujú súkromné úverové kancelárie alebo agentúry úverových referencií, ako aj na verejné registre.

3.  Týmto článkom nie je dotknutá smernica 95/46/ES.

Kapitola 8

Poradenské služby

Článok 22

Normy pre poradenské služby

1.  Členské štáty zabezpečia, aby veriteľ, sprostredkovateľ úverov alebo vymenovaný zástupca výslovne informovali spotrebiteľa v kontexte danej transakcie, či sa poskytujú alebo či možno poskytnúť spotrebiteľovi poradenské služby.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby pred poskytnutím poradenských služieb alebo prípadne pred uzavretím zmluvy o poskytnutí poradenských služieb poskytol veriteľ, sprostredkovateľ úverov alebo vymenovaný zástupca spotrebiteľovi na papieri alebo na inom trvalom nosiči tieto informácie:

a)  či sa odporúčanie bude zakladať iba na posúdení ich vlastnej škály produktov v súlade s odsekom 3 písm. b) alebo na širokej škále produktov ponúkaných na celom trhu v súlade s odsekom 3 písm. c), aby spotrebiteľ mohol porozumieť základu, z ktorého odporúčanie vychádza;

b)  podľa potreby výšku poplatku, ktorý spotrebiteľ musí zaplatiť za poradenské služby alebo, ak v čase zverejnenia nie je možné stanoviť sumu, metódu, ktorá sa na jeho výpočet použije.

Informácie uvedené v písmenách a) a b) prvého pododseku možno poskytnúť spotrebiteľovi vo forme dodatočných predzmluvných informácií.

3.   Keď sa spotrebiteľom poskytujú poradenské služby, členské štáty okrem požiadaviek stanovených v článkoch 7 a 9 zabezpečia, aby:

a)  veritelia, sprostredkovatelia úverov alebo vymenovaní zástupcovia získali potrebné informácie o osobnej a finančnej situácii spotrebiteľa, jeho preferenciách a cieľoch tak, aby mohli odporučiť vhodné zmluvy o úvere. Takéto posúdenie sa zakladá na informáciách, ktoré sú aktuálne v danom okamihu, a zohľadňujú sa v ňom odôvodnené predpoklady týkajúce sa rizík pre situáciu spotrebiteľa počas trvania navrhovanej zmluvy o úvere ▌;

b)  veritelia, viazaní sprostredkovatelia úverov alebo vymenovaní zástupcovia viazaných sprostredkovateľov úverov zvážili vo svojej škále produktov dostatočne veľký počet zmlúv o úvere a odporučili zmluvu o úvere alebo niekoľko zmlúv o úvere zo svojej škály produktov, ktoré sú vhodné z hľadiska potrieb spotrebiteľa, jeho finančnej situácie a osobnej situácie;

c)  sprostredkovatelia úverov, ktorí nie sú viazaní sprostredkovatelia úverov, alebo vymenovaní zástupcovia sprostredkovateľov úverov, ktorí nie sú viazaní, zvážili dostatočne veľký počet zmlúv o úvere dostupných na trhu a odporučili zmluvu o úvere alebo niekoľko zmlúv o úvere dostupných na trhu, ktoré sú vhodné z hľadiska potrieb spotrebiteľa, jeho finančnej situácie a osobnej situácie;

d)   veritelia, sprostredkovatelia úverov alebo vymenovaní zástupcovia konali v najlepšom záujme spotrebiteľa tým, že sa:

i)   oboznámia s potrebami a situáciou spotrebiteľa a

ii)   odporučia vhodné zmluvy o úvere v súlade s písmenami a), b) a c); a

e)  veritelia, sprostredkovatelia úverov alebo vymenovaní zástupcovia poskytli spotrebiteľovi svoje odporúčania zaznamenané na papieri alebo inom trvalom nosiči.

4.  Členské štáty môžu zakázať používanie pojmu „poradenstvo“ a „poradca“ alebo podobných pojmov, ak poradenské služby poskytujú spotrebiteľom veritelia, viazaní sprostredkovatelia úverov alebo vymenovaní zástupcovia viazaných sprostredkovateľov úverov.

Ak členské štáty nezakážu používanie pojmu „poradenstvo“ a „poradca“, uložia na používanie pojmu „nezávislé poradenstvo“ alebo „nezávislý poradca“ zo strany veriteľov, sprostredkovateľov úverov alebo vymenovaných zástupcov, ktorí poskytujú poradenské služby, nasledujúce podmienky:

a)  veritelia, sprostredkovatelia úverov alebo vymenovaní zástupcovia zvážia dostatočne veľký počet zmlúv o úvere dostupných na trhu; a

b)  veritelia, sprostredkovatelia úverov alebo vymenovaní zástupcovia nesmú byť odmenení za tieto poradenské služby jedným alebo viacerými veriteľmi.

Písmeno b) druhého pododseku sa uplatňuje, len ak je počet posudzovaných veriteľov nižší, ako je počet predstavujúci väčšinu trhu.

Členské štáty môžu uložiť prísnejšie požiadavky vo vzťahu k používaniu pojmov „nezávislé poradenstvo“ alebo „nezávislý poradca“ zo strany veriteľov, sprostredkovateľov úverov alebo vymenovaných zástupcov vrátane zákazu prijímať odmenu od veriteľa.

5.  Členské štáty môžu veriteľom, sprostredkovateľom úverov a vymenovaným zástupcom stanoviť povinnosť upozorniť spotrebiteľa na to, že zo zmluvy o úvere môže pre spotrebiteľa vzhľadom na jeho finančnú situáciu vyplývať určité riziko.

6.  Členské štáty zabezpečia, aby poradenské služby poskytovali len veritelia, sprostredkovatelia úverov alebo vymenovaní zástupcovia.

Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že neuplatnia prvý pododsek na osoby:

a)  vykonávajúce činnosti sprostredkovania úverov uvedené v článku 4 bode 5 alebo poskytujúce poradenské služby, ak sa tieto činnosti vykonávajú alebo služby poskytujú príležitostne v rámci profesijnej činnosti a táto činnosť je regulovaná právnymi alebo regulačnými predpismi alebo etickým kódexom spravujúcim danú profesiu, ktoré nevylučujú vykonávanie týchto činností alebo poskytovanie týchto služieb;

b)  poskytujúce poradenské služby v kontexte spravovania existujúceho dlhu, ktoré sú správcami konkurznej podstaty, ak je táto činnosť regulovaná právnymi alebo regulačnými predpismi, alebo verejné či dobrovoľné dlhové poradenské služby, ktoré fungujú na nekomerčnom základe; alebo

c)  poskytujúce poradenské služby, ktoré nie sú veriteľmi, sprostredkovateľmi úverov ani vymenovanými zástupcami, ak bolo týmto osobám udelené oprávnenie na činnosť zo strany príslušných orgánov, ktoré nad nimi zároveň vykonávajú dohľad, a to v súlade s požiadavkami na sprostredkovateľov úverov podľa tejto smernice.

Osoby, ktoré využívajú oslobodenie uvedené v druhom pododseku, nemôžu využívať právo poskytovať služby na celom území Únie uvedené v článku 32 ods. 1.

7.  Týmto článkom nie je dotknutý článok 16 a schopnosť členských štátov zabezpečiť, aby sa spotrebiteľom sprístupnili služby s cieľom pomôcť im porozumieť ich finančné potreby a to, aké produkty pravdepodobne zodpovedajú ich potrebám.

Kapitola 9

Úvery v cudzej mene a úvery s variabilnou úrokovou sadzbou

Článok 23

Úvery v cudzej mene

1.  Členské štáty zabezpečia, aby pre situácie, keď sa zmluva o úvere týka úveru v cudzej mene, mali v čase uzavretia zmluvy o úvere zavedený vhodný regulačný rámec, aby sa zabezpečilo minimálne, že:

a)  spotrebiteľ má právo za uvedených podmienok zmeniť menu zmluvy o úvere na alternatívnu menu; alebo

b)  sú zavedené ďalšie mechanizmy na obmedzenie rizika výmenného kurzu, ktorému je spotrebiteľ vystavený v súvislosti so zmluvou o úvere.

2.  Alternatívna mena uvedená v odseku 1 písm. a) je:

a)  buď mena, v ktorej spotrebiteľ predovšetkým poberá príjem alebo je držiteľom aktív, z ktorých sa má úver splatiť, ako sa uviedlo v čase vykonania najaktuálnejšieho posúdenia úverovej bonity vo vzťahu k zmluve o úvere; alebo

b)  mena členského štátu, v ktorom mal spotrebiteľ bydlisko v čase uzavretia zmluvy o úvere alebo v ktorom má bydlisko v súčasnosti.

Členské štáty môžu určiť, či má spotrebiteľ k dispozícii obidve z možností uvedených v písmenách a) a b) prvého pododseku alebo len jednu z nich, alebo môžu veriteľom umožniť, aby určili, či sú pre spotrebiteľa dostupné obe možnosti uvedené v písmenách a) a b) prvého pododseku, alebo len jedna z nich.

3.  Ak má spotrebiteľ právo zmeniť menu zmluvy o úvere na alternatívnu menu v súlade s odsekom 1 písm. a), členské štáty zabezpečia, aby výmenný kurz, na základe ktorého sa zmena vykoná, je trhovým výmenným kurzom platným v deň podania žiadosti o zmenu meny, ak sa neuvádza inak v zmluve o úvere.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, keď má spotrebiteľ úver v cudzej mene, veriteľ spotrebiteľa na papieri alebo inom trvalom nosiči pravidelne upozorňoval minimálne vtedy, keď sa celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a ktorá ostáva nesplatená, alebo výška pravidelných splátok odlišuje o viac ako 20 % od toho, koľko by predstavovali v prípade, ak by sa uplatnil výmenný kurz medzi menou zmluvy o úvere a menou členského štátu platný v čase uzavretia zmluvy o úvere. Upozornenie informuje spotrebiteľa o zvýšení celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, prípadne sa v ňom stanovuje právo uskutočniť zmenu na alternatívnu menu a podmienky takejto zmeny a vysvetľuje sa v ňom akýkoľvek mechanizmus uplatniteľný na obmedzenie rizík výmenného kurzu, ktorým je spotrebiteľ vystavený.

5.  Členské štáty môžu ďalej regulovať úvery v cudzej mene, a to pod podmienkou, že sa takáto regulácia neuplatňuje so spätným účinkom.

6.  Mechanizmy uplatniteľné podľa tohto článku sa spotrebiteľovi oznámia prostredníctvom formulára ESIS a v zmluve o úvere. Ak zmluva o úvere neobsahuje žiadne ustanovenie zamerané na obmedzenie rizika výmenného kurzu, ktorému je spotrebiteľ vystavený, na úroveň fluktuácie výmenného kurzu pod 20 %, vo formulári ESIS sa uvedie názorný príklad vplyvu fluktuácie výmenného kurzu na úrovni 20 %.

Článok 24

Úvery s variabilnou úrokovou sadzbou

Ak sa zmluva o úvere týka úveru s variabilnou úrokovou sadzbou, členské štáty zabezpečia, aby:

a)  všetky indexy alebo referenčné sadzby použité na výpočet úrokovej sadzby úveru boli pre strany zmluvy o úvere a pre príslušné orgány jasné, dostupné, objektívne a overiteľné; a

b)  historické záznamy o indexoch pre výpočet úrokových sadzieb úveru uchovávali buď poskytovatelia týchto indexov alebo veritelia.

Kapitola 10

Riadne plnenie zmlúv o úvere a vykonávanie súvisiacich práv

Článok 25

Predčasné splatenie úveru

1.   Členské štáty zabezpečia, aby mal spotrebiteľ ▌ právo splniť úplne alebo čiastočne svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere pred uplynutím platnosti tejto zmluvy. V takých prípadoch má spotrebiteľ právo na zníženie celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ▌ pričom takéto ▌ zníženie tvoria úroky a náklady na zostávajúcu dobu trvania zmluvy.

2.  Členské štáty môžu ustanoviť, že uplatnenie práva uvedeného v odseku 1 podlieha určitým podmienkam. Takéto podmienky môžu zahŕňať časové obmedzenie uplatnenia práva, rozdielne zaobchádzanie v závislosti od typu úrokovej sadzby úveru alebo od okamihu, keď si spotrebiteľ uplatní svoje právo, alebo obmedzenia, pokiaľ ide o okolnosti, za ktorých sa môže právo uplatniť.

3.   Členské štáty môžu ▌ustanoviť, že veriteľ nárok na spravodlivú a objektívnu náhradu, ak je takáto náhrada odôvodnená, možných nákladov priamo spojených s predčasným splatením úveru, avšak nemôže spotrebiteľovi uložiť pokutu. Náhrada v tejto súvislosti neprekračuje finančnú stratu veriteľa. Členské štáty môžu za týchto podmienok ustanoviť, že náhrada nesmie prekročiť určitú úroveň alebo že sa umožňuje len za určité obdobie.

4.   Ak chce spotrebiteľ splniť svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere pred uplynutím platnosti zmluvy, veriteľ mu po prijatí žiadosti bezodkladne poskytne na papieri alebo na inom trvalom nosiči informácie potrebné na posúdenie tejto možnosti. V týchto informáciách sa minimálne kvantifikujú dôsledky, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú zo splnenia jeho povinností pred uplynutím platnosti zmluvy o úvere, a jasne sa uvádzajú všetky použité predpoklady. Všetky použité predpoklady musia byť primerané a odôvodnené.

5.   Ak predčasné splatenie úveru spadá do obdobia, v ktorom je úroková sadzba úveru fixná, môžu členské štáty ustanoviť, že uplatnenie práva uvedeného v odseku 1 je podmienené existenciou legitímneho záujmu na strane spotrebiteľa.

Článok 26

Flexibilné a spoľahlivé trhy

1.   Členské štáty majú zavedené vhodné mechanizmy s cieľom zabezpečiť, aby nárok na zábezpeku bol vynútiteľný zo strany alebo v mene veriteľov. Členské štáty zabezpečia, aby veritelia viedli primerané záznamy o typoch nehnuteľnosti prijatej ako zábezpeka, ako aj o súvisiacich použitých zásadách schvaľovania hypotekárneho úveru.

2.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie vhodného štatistického monitorovania trhu s nehnuteľnosťami určenými na bývanie, a to aj na účely dohľadu nad trhom, podľa potreby prostredníctvom podpory vývoja a využitia osobitných cenových indexov, ktoré môžu byť buď verejné alebo súkromné, alebo verejné aj súkromné zároveň.

Článok 27

Informácie o zmenách úrokovej sadzby úveru

1.  Členské štáty zabezpečia, aby veriteľ informoval spotrebiteľa o každej zmene úrokovej sadzby úveru na papieri alebo na inom trvalom nosiči, a to skôr, ako táto zmena nadobudne účinnosť. Informácie uvedú aspoň výšku splátok, ktoré sa majú vykonať po nadobudnutí účinnosti novej úrokovej sadzby úveru, a príslušné informácie v prípadoch, keď sa zmení počet alebo frekvencia splátok.

2.  Členské štáty však môžu zmluvným stranám umožniť, aby sa v zmluve o úvere dohodli, že informácie uvedené v odseku 1 sa budú spotrebiteľovi poskytovať pravidelne, ak zmena úrokovej sadzby úveru súvisí so zmenou referenčnej sadzby, že nová referenčná sadzba sa vhodným spôsobom zverejní a že informácie o novej referenčnej sadzbe budú k dispozícii v priestoroch veriteľa a oznámia sa osobne spotrebiteľovi spolu so sumou nových pravidelných splátok.

3.  Veritelia môžu naďalej pravidelne informovať spotrebiteľov, ak zmena úrokovej sadzby úveru nesúvisí so zmenou referenčnej sadzby, v prípade, že sa to umožňovalo podľa vnútroštátneho práva do ...(27).

4.  Ak sa zmeny úrokovej sadzby úveru určujú prostredníctvom aukcie na kapitálových trhoch, a preto nie je možné, aby veriteľ informoval spotrebiteľa o akejkoľvek zmene predtým, než táto zmena nadobudne účinnosť, veriteľ v dostatočnom časovom predstihu pred aukciou informuje spotrebiteľa na papieri alebo na inom trvalom nosiči o nadchádzajúcom postupe a uvedie možný vplyv na úrokovú sadzbu úveru.

Článok 28

Omeškanie so splácaním dlhu a realizácia záložného práva

1.  Členské štáty prijmú opatrenia s cieľom podporiť veriteľov, aby boli primerane ústretoví predtým, než začnú konať vo veci realizácie záložného práva.

2.  Členské štáty môžu vyžadovať, aby v prípade, keď veriteľ môže stanoviť a uložiť spotrebiteľovi v súvislosti s nesplácaním úveru poplatky, tieto poplatky neboli vyššie, ako je nevyhnutné na náhradu nákladov, ktoré veriteľovi vznikli v dôsledku takéhoto nesplácania úveru.

3.  Členské štáty môžu veriteľom umožniť, aby spotrebiteľovi v prípade nesplácania úveru ukladali dodatočné poplatky. V takomto prípade členské štáty určia hornú hranicu takýchto poplatkov.

4.  Členské štáty zmluvným stranám zmluvy o úvere nebránia v tom, aby sa výslovne dohodli na tom, že navrátenie zábezpeky veriteľovi alebo prevod zábezpeky na veriteľa alebo zisk z predaja zábezpeky bude dostatočný na splatenie úveru.

5.  Ak cena získaná za nehnuteľnosť ovplyvňuje dlžnú sumu spotrebiteľa, členské štáty zavedú postupy alebo opatrenia na to, aby sa umožnilo, že sa za založenú nehnuteľnosť získa najlepšia cena.

Ak po ukončení postupu realizácie záložného práva zostáva dlh nesplatený, členské štáty zabezpečia, aby boli zavedené opatrenia na uľahčenie splatenia s cieľom chrániť spotrebiteľa.

Kapitola 11

Požiadavky na zriadenie sprostredkovateľov úverov a vymenovaných zástupcov a dohľad nad nimi

Článok 29

Udelenie oprávnenia na činnosť sprostredkovateľov úverov

1.  Sprostredkovateľom úverov musí na vykonávanie všetkých alebo niektorých činností sprostredkovania úverov uvedených v článku 4 bode 5 alebo na poskytovanie poradenských služieb udeliť riadne oprávnenie na činnosť príslušný orgán ▌ v ich domovskom členskom štáte. Ak členský štát umožňuje existenciu vymenovaných zástupcov podľa článku 31, takýto vymenovaný zástupca nemusí mať oprávnenie na činnosť ako sprostredkovateľ úverov podľa tohto článku.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby udelenie oprávnenia na činnosť sprostredkovateľov úverov podliehalo splneniu minimálne týchto požiadaviek odbornej spôsobilosti okrem požiadaviek uvedených v článku 9:

a)  sprostredkovatelia úverov musia mať poistenie profesijnej zodpovednosti vzťahujúce sa na územia, na ktorých ponúkajú služby, alebo inú podobnú záruku za zodpovednosť v prípade profesijnej nedbalosti. Domovské členské štáty však môžu v prípade viazaných sprostredkovateľov úverov ustanoviť, že takéto poistenie alebo porovnateľnú záruku môže poskytnúť veriteľ, za ktorého je sprostredkovateľ úverov oprávnený konať.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať a v prípade potreby zmeniť regulačné technické predpisy s cieľom stanoviť minimálnu peňažnú sumu pre poistenie profesijnej zodpovednosti alebo porovnateľnej záruky, ako sa uvádza v prvom odseku tohto písmena. Uvedené regulačné technické predpisy sa prijmú v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov ustanovujúcich minimálnu peňažnú sumu pre poistenie profesijnej zodpovednosti alebo porovnateľnej záruky, ako sa uvádza v prvom odseku tohto písmena, a predloží ho Komisii do ...(28). EBA preskúma a v prípade potreby vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom zmeniť minimálnu peňažnú sumu pre poistenie profesijnej zodpovednosti alebo porovnateľnej záruky, ako sa uvádza v prvom odseku tohto písmena, a predloží ho Komisii po prvýkrát do ...(29)* a potom každé dva roky;

b)  fyzická osoba zriadená ako sprostredkovateľ úverov, členovia predstavenstva sprostredkovateľa úverov zriadeného ako právnická osoba a fyzické osoby vykonávajúce rovnocenné úlohy v rámci sprostredkovateľa úverov, ktorý je právnickou osobou, ale nemá predstavenstvo, musia mať dobrú povesť. Prinajmenšom nesmú mať záznamy v registri trestov alebo akomkoľvek inom rovnocennom vnútroštátnom registri v súvislosti so závažnými trestnými činmi spojenými s trestnými činmi proti majetku alebo inými trestnými činmi súvisiacimi s finančnými činnosťami a nesmel byť na nich v minulosti vyhlásený konkurz s výnimkou prípadu, keď boli rehabilitovaní v súlade s vnútroštátnym právom;

c)  fyzická osoba zriadená ako sprostredkovateľ úverov, členovia predstavenstva sprostredkovateľa úverov zriadeného ako právnická osoba a fyzické osoby vykonávajúce rovnocenné úlohy v rámci sprostredkovateľa úverov, ktorý je právnickou osobou, ale nemá predstavenstvo, disponujú primeranou úrovňou znalostí a odbornej spôsobilosti vo vzťahu k zmluvám o úvere. Domovský členský štát ustanoví primeranú úroveň znalostí a odbornej spôsobilosti v súlade so zásadami stanovenými v prílohe IIa.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby sa kritériá zavedené na to, aby zamestnanci sprostredkovateľov úveru alebo veriteľov spĺňali požiadavky na ich odbornú spôsobilosť, zverejňovali.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby všetci sprostredkovatelia úverov, ktorým sa udelilo oprávnenie na činnosť, či sú fyzickou alebo právnickou osobou, boli zapísaní do registra, ktorý vedie príslušný orgán v ich domovskom členskom štáte. Členské štáty zabezpečia, aby sa register sprostredkovateľov úverov aktualizoval a aby bol dostupný online.

Register sprostredkovateľov úverov obsahuje minimálne tieto informácie:

a)  mená osôb vo vedení, ktoré sú zodpovedné za sprostredkovateľskú činnosť. Členské štáty môžu žiadať registráciu všetkých fyzických osôb, ktoré vykonávajú funkciu, pri ktorej sú v priamom styku s klientom, v podniku, ktorý vykonáva činnosť sprostredkovania úverov;

b)  členské štáty, v ktorých sprostredkovateľ úverov vykonáva podnikateľskú činnosť na základe pravidiel vzťahujúcich sa na slobodu usadiť sa alebo slobodu poskytovať služby a o čom sprostredkovateľ údajov informoval príslušný orgán domovského členského štátu v súlade s článkom 32 ods. 3;

c)  či je sprostredkovateľ úverov viazaný alebo nie.

Členské štáty, ktoré sa rozhodnú využiť možnosť uvedenú v článku 30, zabezpečia, aby sa v registri uviedol veriteľ, v ktorého mene viazaní sprostredkovatelia úverov konajú.

Členské štáty, ktoré sa rozhodnú využiť možnosť uvedenú v článku 31, zabezpečia, aby sa v registri uviedol sprostredkovateľ úverov alebo v prípade vymenovaného zástupcu viazaného sprostredkovateľa úverov veriteľ, v ktorého mene vymenovaní zástupcovia konajú.

5.  Členské štáty zabezpečia, aby:

a)  každý sprostredkovateľ úverov, ktorý je právnickou osobou, mal svoje ústredie v tom istom členskom štáte, kde má svoje sídlo, ak má podľa svojho vnútroštátneho práva sídlo;

b)  každý sprostredkovateľ úverov, ktorý nie je právnickou osobou, alebo každý sprostredkovateľ úverov, ktorý je právnickou osobou, ale podľa svojho vnútroštátneho práva nemá sídlo, mal svoje ústredie v členskom štáte, v ktorom skutočne vykonáva svoju hlavnú podnikateľskú činnosť.

6.  Každý členský štát zriadi jednotné informačné miesto umožňujúce rýchly a jednoduchý verejný prístup k informáciám z vnútroštátneho registra, v ktorom sa informácie zhromažďujú v elektronickej forme a neustále sa aktualizujú. Tieto informačné miesta poskytujú identifikačné údaje o príslušných orgánoch každého členského štátu.

EBA na svojej webovej stránke uverejní odkazy alebo hyperlinky na toto informačné miesto.

7.  Domovské členské štáty zabezpečia, aby všetci sprostredkovatelia úverov, ktorým sa udelilo oprávnenie na činnosť, a vymenovaní zástupcovia nepretržite spĺňali požiadavky vymedzené v odseku 2. Týmto odsekom nie sú dotknuté články 30 a 31.

8.  Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že neuplatnia tento článok na osoby, ktoré vykonávajú činnosti sprostredkovania úverov uvedené v článku 4 bode 5, ak sa tieto činnosti vykonávajú príležitostne v rámci profesijnej činnosti a táto činnosť je regulovaná právnymi alebo regulačnými predpismi alebo etickým kódexom spravujúcim danú profesiu, ktoré nevylučujú vykonávanie týchto činností.

9.  Tento článok sa nevzťahuje na úverové inštitúcie, ktoré majú povolenie v súlade so smernicou 2013/36/EÚ, ani na iné finančné inštitúcie, ktoré na základe vnútroštátneho práva podliehajú rovnocennému režimu povoľovania a dohľadu.

Článok 30

Sprostredkovatelia úverov viazaní len na jedného veriteľa

1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 31 ods. 1, môžu členské štáty umožniť, aby viazaným sprostredkovateľom úverov vymedzeným v článku 4 bode 7 písm. a) príslušné orgány udelili oprávnenie na činnosť prostredníctvom veriteľa, v ktorej mene viazaný sprostredkovateľ úverov výlučne koná.

V takýchto prípadoch zostáva veriteľ v plnom rozsahu a bezpodmienečne zodpovedný za akékoľvek konanie alebo opomenutie zo strany viazaného sprostredkovateľa úverov, ktorý koná v mene veriteľa v oblastiach regulovaných touto smernicou. Členské štáty vyžadujú, aby veriteľ zabezpečil, že viazaní sprostredkovatelia úverov spĺňajú aspoň profesijné požiadavky stanovené v článku 29 ods. 2.

2.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 34, veritelia monitorujú činnosti viazaných sprostredkovateľov úverov uvedené v článku 4 bode 7 písm. a) s cieľom zabezpečiť, aby naďalej dodržiavali túto smernicu. Veriteľ je zodpovedný najmä za monitorovanie dodržiavania požiadaviek na znalosti a odbornú spôsobilosť viazaného sprostredkovateľa úverov a jeho zamestnancov.

Článok 31

Vymenovaní zástupcovia

1.  Členské štáty môžu rozhodnúť, že umožnia sprostredkovateľovi úverov, aby vymenoval vymenovaných zástupcov.

Ak je vymenovaný zástupca vymenovaný viazaným sprostredkovateľom úverov uvedeným v článku 4 bode 7 písm. a), veriteľ zostáva v plnom rozsahu a bezpodmienečne zodpovedný za akékoľvek konanie alebo opomenutie zo strany vymenovaného zástupcu, ktorý koná v mene tohto viazaného sprostredkovateľa úverov v oblastiach regulovaných touto smernicou. V ostatných prípadoch zostáva sprostredkovateľ úverov v plnom rozsahu a bezpodmienečne zodpovedný za akékoľvek konanie alebo opomenutie zo strany vymenovaného zástupcu, ktorý koná v mene sprostredkovateľa úverov v oblastiach regulovaných touto smernicou.

2.  Sprostredkovatelia úverov zabezpečia, že ich vymenovaní zástupcovia spĺňajú aspoň požiadavky na odbornú spôsobilosť stanovené v článku 29 ods. 2. Domovský členský štát však môže ustanoviť, že poistenie profesijnej zodpovednosti alebo porovnateľnú záruku môže poskytnúť sprostredkovateľ úverov, pre ktorého je vymenovaný zástupca oprávnený konať.

3.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 34, sprostredkovatelia úverov monitorujú činnosti svojich vymenovaných zástupcov s cieľom zabezpečiť plné dodržiavanie tejto smernice. Sprostredkovatelia úverov sú zodpovední najmä za monitorovanie dodržiavania požiadaviek na znalosti a odbornú spôsobilosť vymenovaných zástupcov a ich zamestnancov.

4.  Členské štáty, ktoré rozhodnú, že sprostredkovateľovi úverov umožnia vymenovať vymenovaných zástupcov, zriadia verejný register obsahujúci aspoň informácie uvedené v článku 29 ods. 4. Vymenovaní zástupcovia sú registrovaní vo verejnom registri v členskom štáte, v ktorom sú zriadení. Register sa pravidelne aktualizuje. Je verejne prístupný na nahliadnutie online.

Článok 32

Sloboda usadiť sa ▌a ▌sloboda poskytovať ▌služby sprostredkovateľmi úverov

1.  Oprávnenie na činnosť sprostredkovateľa úverov udelené príslušným orgánom jeho domovského členského štátu, ako sa ustanovuje v článku 29 ods. 1, je účinné na celom území Únie bez toho, aby sa vyžadovalo ďalšie udelenie oprávnenia na činnosť zo strany príslušných orgánov hostiteľského členského štátu na vykonávanie činností a poskytovanie služieb, na ktoré sa vzťahuje oprávnenie na činnosť, a to za predpokladu, že oprávnenie na činnosť sa vzťahuje na činnosti, ktoré má sprostredkovateľ úverov v úmysle vykonávať v hostiteľských členských štátoch. Sprostredkovatelia úverov však nesmú poskytovať svoje služby v súvislosti so zmluvami o úvere, ktoré ponúkajú neúverové inštitúcie, spotrebiteľom v členskom štáte, v ktorom takéto neúverové inštitúcie nesmú vykonávať činnosť.

2.  Vymenovaní zástupcovia, ktorí boli vymenovaní v členských štátoch, ktoré využívajú možnosť uvedenú v článku 31, nemôžu vykonávať časť alebo všetky činnosti sprostredkovania úverov uvedené v článku 4 bode 5 ani poskytovať poradenské služby v členských štátoch, v ktorých takíto vymenovaní zástupcovia nesmú vykonávať činnosť.

3.  Každý sprostredkovateľ úverov, ktorému bolo udelené oprávnenie na činnosť a ktorý má v úmysle prvýkrát vykonávať činnosť v jednom alebo viacerých členských štátoch v rámci slobody poskytovať služby alebo pri založení pobočky, informuje príslušné orgány svojho domovského členského štátu.

V priebehu jedného mesiaca po takomto oznámení budú tieto príslušné orgány informovať príslušné orgány dotknutých hostiteľských členských štátov o úmysle sprostredkovateľa úverov a súčasne o tomto oznámení informujú dotknutého sprostredkovateľa úverov. Informujú príslušné orgány dotknutých hostiteľských členských štátov o veriteľoch, na ktorých je sprostredkovateľ úverov viazaný, a o tom, či veritelia nesú plnú a bezpodmienečnú zodpovednosť za činnosti sprostredkovateľa úverov. Hostiteľský členský štát použije informácie, ktoré dostal od domovského členského štátu, na zapísanie potrebných informácií do svojho registra.

Sprostredkovateľ úverov môže začať podnikať jeden mesiac po dni, keď bol informovaný príslušnými orgánmi domovského členského štátu o oznámení uvedenom v druhom pododseku.

4.  Predtým, než pobočka sprostredkovateľa úverov začne svoju činnosť, alebo do dvoch mesiacov od prijatia oznámenia uvedeného v odseku 2 druhom pododseku sa príslušné orgány hostiteľského členského štátu pripravia na dohľad nad sprostredkovateľom úverov v súlade s článkom 34 a v prípade potreby oznámia sprostredkovateľovi úverov podmienky, za ktorých sa v oblastiach, ktoré nie sú v rámci práva Únie harmonizované, tieto činnosti majú vykonávať v hostiteľskom členskom štáte.

Článok 33

Zrušenie oprávnenia na činnosť sprostredkovateľov úverov

1.  Príslušný orgán domovského členského štátu môže zrušiť oprávnenie na činnosť udelené sprostredkovateľovi úverov v súlade s článkom 29, ak takýto sprostredkovateľ úverov:

a)  sa výslovne vzdá oprávnenia na činnosť alebo nevykonáva činnosti sprostredkovateľa úverov stanovené v článku 4 bode 5, ani neposkytuje poradenské služby počas predchádzajúcich šiestich mesiacov s výnimkou prípadu, keď dotknutý členský štát ustanovil, že v takýchto prípadoch oprávnenie na činnosť automaticky stráca platnosť;

b)  získal oprávnenie na činnosť na základe falošných alebo zavádzajúcich vyhlásení alebo iným podvodným spôsobom;

c)  prestal spĺňať požiadavky, na základe ktorých sa oprávnenie na činnosť udelilo;

d)  spadá do ktoréhokoľvek z prípadov, v ktorých sa vo vnútroštátnom práve v súvislosti so záležitosťami, ktoré sú mimo rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ustanovuje zrušenie;

e)  závažne porušil alebo systematicky porušoval ustanovenia prijaté podľa tejto smernice upravujúce podmienky vykonávania činnosti sprostredkovateľov úverov.

2.  Ak príslušný orgán domovského členského štátu zruší oprávnenie na činnosť sprostredkovateľa úverov, tento príslušný orgán čo najskôr, najneskôr však do 14 dní, akýmikoľvek vhodnými prostriedkami príslušným orgánom hostiteľských členských štátov oznámi toto zrušenie.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby boli sprostredkovatelia úverov, ktorých oprávnenie na činnosť bolo zrušené, bezodkladne vymazaní z registra.

Článok 34

Dohľad nad sprostredkovateľmi úverov a vymenovanými zástupcami

1.  Členské štáty zabezpečia, aby prebiehajúce činnosti sprostredkovateľov úveru podliehali dohľadu zo strany príslušných orgánov domovského členského štátu.

Domovský členský štát stanoví, že viazaní sprostredkovatelia úverov majú podliehať dohľadu priamo alebo ako súčasť dohľadu nad veriteľom, v mene ktorého konajú, ak je veriteľ úverovou inštitúciou, ktorá má povolenie v súlade so smernicou 2013/36/EÚ, alebo inou finančnou inštitúciou, ktorá na základe vnútroštátneho práva podlieha rovnocennému povoleniu a režimu dohľadu. Ak však viazaný sprostredkovateľ úverov poskytuje služby v inom členskom štáte, než v domovskom členskom štáte, potom viazaný sprostredkovateľ úverov podlieha dohľadu priamo.

Domovský členský štát, ktorý umožní sprostredkovateľom úverov vymenovať zástupcov v súlade s článkom 31, zabezpečí, aby takýto vymenovaní zástupcovia podliehali dohľadu priamo alebo ako súčasť dohľadu nad sprostredkovateľom úverov, v mene ktorého koná.

2.  Príslušné orgány členských štátov, v ktorých má sprostredkovateľ úverov pobočku, sú zodpovedné za zabezpečenie toho, aby služby, ktoré sprostredkovateľ úverov poskytuje na jeho území, boli v súlade s povinnosťami ustanovenými v článku 7 ods. 1, článkoch 8, 9, 10, 11, 13, 14, 15, 16, 17, 20, 22 a 39 a v opatreniach prijatých podľa nich.

Ak príslušné orgány hostiteľského členského štátu zistia, že sprostredkovateľ úverov, ktorý má pobočku na jeho území, porušuje opatrenia prijaté v tomto členskom štáte podľa článku 7 ods. 1 a článkov 8, 9, 10, 11, 13, 14, 15, 16, 17, 20, 22 a 39, tieto orgány požiadajú dotknutého sprostredkovateľa úverov, aby ukončil protiprávnu situáciu.

Ak dotknutý sprostredkovateľ úverov nevykoná potrebné kroky, príslušné orgány hostiteľského členského štátu prijmú všetky primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby dotknutý sprostredkovateľ úverov ukončil protiprávnu situáciu. Povaha týchto opatrení sa oznámi príslušným orgánom domovského členského štátu.

Ak sprostredkovateľ úverov napriek opatreniam, ktoré prijal hostiteľský členský štát, naďalej porušuje opatrenia uvedené v prvom pododseku, ktoré sú platné v hostiteľskom členskom štáte, hostiteľský členský štát môže po tom, čo informoval príslušné orgány domovského členského štátu, prijať primerané opatrenia na zabránenie ďalšiemu nedodržiavaniu opatrení alebo jeho sankcionovanie a ak je to nevyhnutné, zabrániť sprostredkovateľovi úverov v iniciovaní akýchkoľvek ďalších transakcií na jeho území. Komisia je o akýchkoľvek takýchto opatreniach bezodkladne informovaná.

Ak príslušný orgán domovského členského štátu nesúhlasí s takýmito opatreniami, ktoré prijal hostiteľský členský štát, môže túto záležitosť postúpiť EBA a požiadať ho o pomoc v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. EBA môže v takomto prípade konať v súlade s právomocami, ktoré sú mu zverené na základe uvedeného článku.

3.  Príslušné orgány členských štátov, v ktorých sa pobočka nachádza, majú právo preskúmať fungovanie pobočky a požadovať také zmeny, ktoré sú nevyhnutne potrebné na splnenie povinností podľa odseku 2 a ktoré by príslušným orgánom domovského členského štátu umožnili presadiť vykonávanie povinností podľa článku 7 ods. 2, 3 a 4 a opatrení prijatých podľa neho, pokiaľ ide o služby, ktoré pobočka poskytuje.

4.  Ak má príslušný orgán hostiteľského členského štátu jasné a preukázateľné dôvody usudzovať, že sprostredkovateľ úverov konajúci na jeho území v rámci slobody poskytovať služby porušuje povinnosti vyplývajúce z opatrení prijatých podľa tejto smernice, alebo že sprostredkovateľ úverov, ktorý má pobočku na jeho území, porušuje povinnosti vyplývajúce z opatrení prijatých podľa tejto smernice, pričom ide o iné povinnosti, ako sú povinnosti uvedené v odseku 2, postúpi tieto zistenia príslušnému orgánu domovského členského štátu, ktorý prijme vhodné opatrenia.

Ak príslušný orgán domovského členského štátu neprijme žiadne opatrenia do jedného mesiaca od doručenia uvedených zistení, alebo ak napriek opatreniam, ktoré prijme príslušný orgán domovského členského štátu, sprostredkovateľ úverov naďalej pokračuje v konaní spôsobom, ktorým sa jasne poškodzujú záujmy spotrebiteľov hostiteľského členského štátu alebo riadne fungovanie trhov, príslušný orgán hostiteľského členského štátu:

a)  po tom, čo informoval príslušný orgán domovského členského štátu, prijme všetky primerané opatrenia potrebné na ochranu spotrebiteľov a zabezpečenie riadneho fungovania trhov vrátane toho, že porušujúcemu sprostredkovateľovi úverov zabráni iniciovať akékoľvek ďalšie transakcie na svojom území. Komisia a EBA sa o takýchto opatreniach bezodkladne informujú;

b)  môže túto záležitosť postúpiť EBA a požiadať ho o pomoc v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. EBA môže v takomto prípade konať v súlade s právomocami, ktoré sú mu zverené na základe uvedeného článku.

5.  Členské štáty ustanovia, že ak sprostredkovateľ úverov, ktorému bolo udelené oprávnenie na činnosť v inom členskom štáte , zriadil na jeho území pobočku, príslušné orgány domovského členského štátu môžu pri plnení svojich povinností a po tom, čo informovali príslušné orgány hostiteľského členského štátu, vykonávať kontroly uvedenej pobočky na mieste.

6.  Rozdelením úloh uvedených v tomto článku medzi členskými štátmi nie sú dotknuté právomoci členských štátov súvisiace s oblasťami, na ktoré sa nevzťahuje táto smernica, v súlade s ich povinnosťami podľa práva Únie.

Kapitola 12

Oprávnenia na činnosť neúverových inštitúcií a dohľad nad nimi

Článok 35

Oprávnenia na činnosť neúverových inštitúcií a dohľad nad nimi

Členské štáty zabezpečia, aby neúverové inštitúcie podliehali primeranému postupu udelenia oprávnenia na činnosť vrátane zápisu neúverovej inštitúcie do registra, ako aj mechanizmu dohľadu zo strany príslušného orgánu.

Kapitola 13

Spolupráca príslušných orgánov rôznych členských štátov

Článok 36

Povinnosť spolupracovať

1.  Príslušné orgány rôznych členských štátov navzájom spolupracujú, kedykoľvek je to potrebné na účely plnenia ich úloh podľa tejto smernice, pričom uplatňujú svoje právomoci ustanovené v tejto smernici alebo vo vnútroštátnom práve.

Príslušné orgány poskytujú pomoc príslušným orgánom iných členských štátov. Predovšetkým si navzájom vymieňajú informácie a spolupracujú na všetkých vyšetrovaniach alebo činnostiach dohľadu.

V záujme uľahčenia a urýchlenia spolupráce, a konkrétnejšie v záujme výmeny informácií, určia členské štáty ako kontaktné miesto na účely tejto smernice jediný príslušný orgán. Členské štáty oznámia Komisii a ostatným členským štátom názvy orgánov, ktoré sú určené na prijímanie žiadostí o výmenu informácií alebo spoluprácu podľa tohto odseku.

2.  Členské štáty prijmú potrebné správne a organizačné opatrenia na uľahčenie pomoci uvedenej v odseku 1.

3.  Príslušné orgány členských štátov, ktoré boli určené ako kontaktné miesta na účely tejto smernice v súlade s odsekom 1, si bezodkladne navzájom poskytujú informácie potrebné na účely plnenia úloh príslušných orgánov určených v súlade s článkom 5, stanovené v opatreniach prijatých podľa tejto smernice.

Príslušné orgány, ktoré si na základe tejto smernice vymieňajú informácie s inými príslušnými orgánmi, môžu pri komunikácii uviesť, že tieto informácie sa nesmú zverejniť bez ich výslovného súhlas, pričom v takomto prípade sa tieto informácie môžu vymieňať výlučne na účely, na ktoré tieto orgány dali svoj súhlas.

Príslušný orgán, ktorý bol určený ako kontaktné miesto, môže prijaté informácie zasielať iným príslušným orgánom, avšak nemôže ich zasielať iným orgánom alebo fyzickým či právnickým osobám bez výslovného súhlasu príslušných orgánov, ktoré ich zverejnili, a len na účely, na ktoré tieto orgány dali svoj súhlas, s výnimkou náležite odôvodnených okolností, v prípade ktorých bezodkladne informuje kontaktné miesto, ktoré informácie poskytlo.

4.  Príslušný orgán môže odmietnuť konať na žiadosť o spoluprácu pri vykonávaní činností vyšetrovania alebo dohľadu alebo pri výmene informácií, ako sa ustanovuje v odseku 3, len ak:

a)  by takéto vyšetrovanie, overovanie na mieste, dohľad alebo výmena informácií mohli nepriaznivo ovplyvniť zvrchovanosť, bezpečnosť alebo verejný poriadok dožiadaného členského štátu;

b)  už bolo iniciované súdne konanie pred orgánmi dožiadaného členského štátu týkajúce sa rovnakých skutkov a rovnakých osôb;

c)  už bol v súvislosti s rovnakými osobami a rovnakými skutkami vynesený v dožiadanom členskom štáte konečný rozsudok.

V prípade takéhoto odmietnutia príslušný orgán v tomto zmysle informuje žiadajúci príslušný orgán a poskytne mu čo najpodrobnejšie informácie.

Článok 37

Urovnávanie sporov medzi príslušnými orgánmi rôznych členských štátov

Príslušné orgány sa môžu v situácii, keď bola žiadosť o spoluprácu, najmä žiadosť o výmenu informácií, zamietnutá alebo jej nebolo vyhovené v primeranej lehote, obrátiť na EBA a požiadať ho o pomoc v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. V takýchto prípadoch môže EBA konať v súlade s právomocami, ktoré mu boli zverené uvedeným článkom, a akékoľvek záväzné rozhodnutie, ktoré EBA urobil v súlade s uvedeným článkom, je pre dotknuté príslušné orgány záväzné bez ohľadu na to, či sú tieto príslušné orgány členmi EBA alebo nie.

Kapitola 14

Záverečné ustanovenia

Článok 38

Sankcie

1.  Členské štáty ustanovia pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných v prípade porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých na základe tejto smernice a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonania. Tieto sankcie sú účinné, primerané a odrádzajúce.

2.  Členské štáty ustanovia, že príslušný orgán môže zverejniť akúkoľvek správnu sankciu, ktorú uloží za porušenie opatrení prijatých pri transpozícii tejto smernice, pokiaľ by takéto zverejnenie závažne neohrozilo finančné trhy alebo nespôsobilo neprimeranú škodu zúčastneným stranám.

Článok 39▌

Mechanizmy riešenia sporov

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa ustanovili vhodné a účinné postupy vybavovania sťažností a postupy nápravy v rámci mimosúdneho urovnania spotrebiteľských sporov s veriteľmi, sprostredkovateľmi úverov a vymenovanými zástupcami v súvislosti so zmluvami o úvere, a to aj s prípadným využitím existujúcich orgánov. Členské štáty zabezpečia ▌, aby sa takéto postupy uplatňovali na veriteľov a sprostredkovateľov úverov a aby sa vzťahovali na činnosti vymenovaných zástupcov.

2.  Členské štáty od subjektov zodpovedných za mimosúdne urovnania spotrebiteľských sporov požadujú, aby spolupracovali v záujme vyriešenia cezhraničných sporov týkajúcich sa zmlúv o úvere.

Článok 40▌

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku ▌14 ods. 9 a v článku 17 ods. 8 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od(30).

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 14 ods. 9 a v článku 17 ods. 8 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 14 ods. 9 a článku 17 ods. 8 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacovodo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

Článok 41

Imperatívny charakter tejto smernice

Členské štáty zabezpečia, že:

a)   sa spotrebitelia nemôžu vzdať práv, ktoré im priznáva vnútroštátne právo, ktorým sa transponuje táto smernica;

b)   opatrenia, ktoré prijmú pri transpozícii tejto smernice, nie je možné obísť spôsobom, ktorý by mohol viesť k tomu, že spotrebitelia stratia ochranu poskytnutú touto smernicou, a to formuláciou zmlúv, najmä tým, že sa zmluvy o úvere, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu týchto opatrení.

Článok 42

Transpozícia

1.  Členské štáty prijmú a uverejnia do …(31) zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Ak dokumenty pripojené k oznámeniu o transpozícii opatrení prijatých členskými štátmi nepostačujú na úplné posúdenie súladu uvedených opatrení s určitými ustanoveniami tejto smernice, Komisia môže na žiadosť EBA s cieľom vykonať svoje úlohy podľa nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 alebo z vlastného podnetu od členských štátov požadovať, aby poskytli podrobnejšie informácie o transpozícii tejto smernice a vykonávaní uvedených opatrení.

2.   Členské štáty uplatňujú ustanovenia uvedené v odseku 1 od ...*.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

3.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 43

Prechodné ustanovenia

1.  Táto smernica sa neuplatňuje na zmluvy o úvere existujúce pred ...(32).

2.  Sprostredkovatelia úverov, ktorí už vykonávajú činnosti sprostredkovania úverov uvedené v článku 4 bode 5 pred ...(33), a ktorým ešte nebolo udelené oprávnenie na činnosť v súlade s podmienkami stanovenými vo vnútroštátnom práve domovského členského štátu, ktoré transponuje túto smernicu, môžu naďalej vykonávať tieto činnosti v súlade s vnútroštátnym právom až do ...(34)*. Sprostredkovateľ úverov využívajúci túto výnimku môže vykonávať svoje činnosti len vo svojom domovskom členskom štáte, okrem prípadu, keď spĺňa aj nevyhnutné právne požiadavky hostiteľského členského štátu.

3.  Veritelia, sprostredkovatelia úverov alebo vymenovaní zástupcovia vykonávajúci činnosti upravené touto smernicou pred ...(35)** musia dodržiavať vnútroštátneho právo, ktorým sa transponuje článok 9, do ...**.

Článok 44

Doložka o preskúmaní

1.   Komisia vykoná preskúmanie tejto smernice do ...(36). V tomto preskúmaní sa posúdi účinnosť a vhodnosť ustanovení týkajúcich sa spotrebiteľov a vnútorného trhu.

Preskúmanie zahŕňa:

a)  posúdenie využívania formulára ESISporozumenia tomuto formuláru zo strany spotrebiteľov, ako aj spokojnosti s ním;

b)  analýzu iných údajov zverejňovaných pred uzavretím zmluvy;

c)  analýzu cezhraničného podnikania sprostredkovateľov úverov a veriteľov;

d)  analýzu vývoja trhu pre neúverové inštitúcie poskytujúce zmluvy o úvere týkajúce sa nehnuteľností určených na bývanie;

e)  posúdenie potreby ďalších opatrení vrátane jednotného pasu pre neúverové inštitúcie poskytujúce zmluvy o úvere týkajúce sa nehnuteľností určených na bývanie;

f)  preskúmanie potreby zaviesť ďalšie práva a povinnosti v súvislosti s fázou po uzavretí zmlúv o úvere;

g)  posúdenie toho, či je rozsah pôsobnosti tejto smernice naďalej primeraný, zohľadňujúc jeho vplyv na iné, zameniteľné formy úverov;

h)  posúdenie toho, či je potrebné prijať ďalšie opatrenia, aby bola zaistená sledovateľnosť zmlúv o úvere zaistených nehnuteľnosťami určenými na bývanie;

i)  posúdenie dostupnosti údajov o vývoji cien nehnuteľností určených na bývanie a o rozsahu, v akom sú údaje porovnateľné;

j)  posúdenie toho, či je aj naďalej vhodné uplatňovať smernicu 2008/48/ES na nezabezpečené úvery, ktorých účelom je rekonštrukcia nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom celková výška úveru presahuje maximálnu sumu uvedenú v článku 2 ods. 2 písm. c) uvedenej smernice;

k)  posúdenie toho, či úprava uverejňovania sankcií podľa článku 38 ods. 2 poskytuje dostatočnú transparentnosť;

l)  posúdenie primeranosti upozornení uvedených v článku 11 ods. 6 a v článku 13 ods. 2 a možností ďalšej harmonizácie upozornení na riziká.

Článok 45

Ďalšie iniciatívy v oblasti zodpovedného poskytovania a prijímania úverov

Komisia do ... (37)predloží súhrnnú správu, v ktorej zo širšieho hľadiska posúdi výzvy nadmernej zadlženosti súkromných osôb, ktorá priamo súvisí s úverovou činnosťou. Preskúma tiež potrebu dohľadu nad úverovými registrami a možnosť rozvoja flexibilnejších a spoľahlivejších trhov. Podľa potreby sa táto správa doplní legislatívnymi návrhmi.

Článok 46

Zmena smernice 2008/48/ES

V článku 2 smernice 2008/48/ES sa vkladá tento odsek:"

„2a. Bez ohľadu na odsek 2 písm. c) sa táto smernica uplatňuje na nezabezpečené zmluvy o úvere, ktorých účelom je rekonštrukcia nehnuteľnosti určenej na bývanie, pri ktorých je celková výška úveru vyššia ako 75 000 EUR.“.

"

Článok 47

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 48

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

Príloha I

VÝPOČET ROČNEJ PERCENTUÁLNEJ MIERY NÁKLADOV

I.  Základná rovnica vyjadrujúca rovnováhu medzi čerpanými prostriedkami na jednej strane a splátkami a poplatkami na strane druhej.

Základná rovnica, ktorou sa stanovuje ročná percentuálna miera nákladov, kladie do rovnováhy na ročnom základe celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok a platieb poplatkov na strane druhej, t. j.:20130910-P7_TA(2013)0341_SK-p0000001.png

kde:

—  X je ročná percentuálna miera nákladov,

 m je číslo posledného čerpania,

—  k je číslo čerpania, preto 1 ≤ k ≤ m,

 Ck je výška čerpania k,

—  tk je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každého nasledujúceho čerpania, preto t1 = 0,

—  m' je číslo poslednej splátky alebo platby poplatkov,

—  l je číslo splátky alebo platby poplatkov,

 Dl je výška splátky alebo platby poplatkov,

—  sl je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každej splátky alebo platby poplatkov.

Poznámky:

a)  Sumy zaplatené obidvoma zmluvnými stranami v rôznom čase nemusia byť nevyhnutne rovnaké a nemusia byť nevyhnutne zaplatené v rovnakých intervaloch.

b)  Začiatočný dátum je dátum prvého čerpania.

c)  Intervaly medzi dátumami použitými pri výpočtoch sú vyjadrené v rokoch alebo v zlomkoch roka. Rokom sa myslí 365 dní (alebo 366 dní pri priestupných rokoch), 52 týždňov alebo 12 rovnakých mesiacov. Rovnakým mesiacom sa myslí mesiac, ktorý má 30,41666 dní (t. j. 365/12) bez ohľadu na to, či je rok priestupný.

Ak intervaly medzi dátumami použitými pri výpočtoch nemožno vyjadriť ako celý počet týždňov, mesiacov alebo rokov, intervaly sa vyjadria ako celý počet jedného z týchto období v kombinácii s počtom dní. Ak sa použijú dni:

i)  počíta sa každý deň vrátane víkendov a sviatkov;

ii)  rovnaké obdobia a potom dni sa počítajú spätne k dátumu počiatočného čerpania;

iii)  dĺžka obdobia vyjadreného v dňoch sa získa vylúčením prvého dňa a započítaním posledného dňa a vyjadrí sa v rokoch vydelením tohto obdobia počtom dní (365 alebo 366 dní) úplného roka počítaného spätne od posledného dňa po rovnaký deň predchádzajúceho roka.

d)  Výsledok výpočtu sa vyjadruje s presnosťou aspoň na jedno desatinné miesto. Ak sa hodnota číslice na nasledujúcom desatinnom mieste rovná alebo je väčšia ako 5, hodnota číslice na predchádzajúcom desatinnom mieste sa zvýši o jeden.

e)  Táto rovnica sa dá prepísať pomocou jedného súčtu a tokovej veličiny (Ak), ktorá bude kladná alebo záporná podľa toho, či vyjadruje výbery alebo vklady v obdobiach 1 až n, a vyjadrená v rokoch, t. j.:

20130910-P7_TA(2013)0341_SK-p0000002.png

S je súčasný stav tokov. Ak je cieľom zachovať rovnováhu tokov, táto hodnota bude nulová.

II.  Dodatočné predpoklady pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov:

a)  ak zmluva o úvere umožňuje spotrebiteľovi čerpať úver ľubovoľne, celková výška úveru sa považuje za vyčerpanú okamžite a v plnom rozsahu;

b)  ak zmluva o úvere stanovuje čerpanie úveru rôznymi spôsobmi s rôznymi poplatkami alebo úrokovými sadzbami úveru, celková výška úveru sa považuje za vyčerpanú s najvyšším poplatkom a úrokovou sadzbou úveru, ktoré sa vzťahujú na najbežnejšie používaný mechanizmus čerpania úveru pri tomto type zmluvy o úvere;

c)  ak zmluva o úvere umožňuje spotrebiteľovi vo všeobecnosti čerpať úver ľubovoľne, ale ukladá medzi rôznymi spôsobmi čerpania úveru obmedzenie, pokiaľ ide o výšku úveru a dobu, suma úveru sa považuje za vyčerpanú najskorším dátumom ustanoveným v zmluve o úvere a v súlade s týmito obmedzeniami čerpania; ▌

d)  ak sa na obmedzenú dobu alebo pre obmedzenú sumu ponúkajú rôzne úrokové sadzby úveru a poplatky, za úrokovú sadzbu úveru a poplatky pre celú dobu trvania zmluvy o úvere sa považuje najvyššia úroková sadzba úveru a poplatky; ▌

e)  v prípade zmlúv o úvere, pri ktorých sa dohodla fixná úroková sadzba úveru na počiatočné obdobie, na konci ktorého sa určí nová úroková sadzba úveru, ktorá sa bude následne pravidelne upravovať v súlade s dohodnutým ukazovateľom alebo internou referenčnou sadzbou, vychádza výpočet ročnej percentuálnej miery z predpokladu, že na konci obdobia s fixnou úrokovou sadzbou úveru je úroková sadzba úveru rovnaká ako v čase výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov na základe hodnoty dohodnutého ukazovateľa alebo internej referenčnej sadzby v tom čase, avšak nie nižšia ako fixná úroková sadzba úveru;

f)  ak sa ešte nedohodla maximálna výška úveru, za maximálnu výšku sa považuje suma 170 000 EUR. V prípade iných zmlúv o úvere ako podmienených záväzkov alebo záruk, ktorých účelom nie je nadobudnúť alebo zachovať právo k nehnuteľnosti alebo pozemku, povoleného prečerpania, debetných kariet s jednorazovým odloženým zúčtovaním alebo kreditných kariet sa predpokladá, že táto maximálna výška je 1 500 EUR;

g)  v prípade iných zmlúv o úvere ako povoleného prečerpania, preklenovacích úverov, zmlúv o úvere so zdieľaním majetku, podmienených záväzkov alebo záruk a zmlúv o úvere na dobu neurčitú, ako sa uvádza v predpokladoch stanovených v písmenách i), j), k), l) a m):

i)  ak nemožno určiť dátum alebo sumu splátky istiny, ktorú má vykonať spotrebiteľ, predpokladá sa, že splátka sa vykoná k najskoršiemu dátumu ustanovenému v zmluve o úvere a že bude vo výške najnižšej sumy, ktorá sa ustanovuje v zmluve o úvere;

ii)  ak nemožno určiť interval medzi dátumom počiatočného čerpania a dátumom prvej platby spotrebiteľa, predpokladá sa, že ide o najkratší interval;

h)  ak dátum alebo sumu platby, ktorú má spotrebiteľ uskutočniť, nemožno určiť na základe zmluvy o úvere alebo predpokladov stanovených v písmenách g), i), j), k), l) a m), predpokladá sa, že platba sa vykoná v súlade s dátumami a podmienkami, ktoré požaduje veriteľ, a ak tieto nie sú známe:

i)  úrokové poplatky sa platia spolu so splátkami istiny;

ii)  neúrokové poplatky vyjadrené jednou sumou sa platia k dátumu uzavretia zmluvy o úvere;

iii)  neúrokové poplatky vyjadrené ako niekoľko platieb sa platia v pravidelných intervaloch počnúc dňom prvej splátky istiny, a ak výška takýchto platieb nie je známa, predpokladá sa, že ide o rovnaké sumy;

iv)  konečná platba vyrovná zostatok istiny, úrokov a prípadných ďalších poplatkov;

i)  v prípade povoleného prečerpania sa predpokladá, že celková výška úveru sa čerpá naraz v plnej výške a na celú dobu trvania zmluvy o úvere. Ak doba trvania povoleného prečerpania nie je známa, ročná percentuálna miera nákladov sa vypočíta na základe predpokladu, že doba trvania úveru je tri mesiace;

j)  v prípade preklenovacieho úveru sa predpokladá, že celková výška úveru sa čerpá naraz v plnej výške a na celú dobu trvania zmluvy o úvere. Ak doba trvania zmluvy o úvere nie je známa, ročná percentuálna miera nákladov sa vypočíta na základe predpokladu, že doba trvania úveru je 12 mesiacov;

k)  v prípade zmluvy o úvere na dobu neurčitú inej ako povolené prečerpanie a preklenovací úver sa predpokladá, že:

i)  v prípade zmlúv o úvere, ktorých účelom je nadobudnúť alebo zachovať práva k nehnuteľnosti, sa úver poskytuje na dobu 20 rokov počnúc dátumom počiatočného čerpania, a že poslednou platbou spotrebiteľa sa vyrovná zostatok istiny, úrokov a prípadne iných poplatkov; v prípade zmlúv o úvere, ktorých účelom nie je nadobudnúť alebo zachovať práva k nehnuteľnosti alebo ktoré sa čerpajú debetnými kartami s jednorazovým odloženým zúčtovaním alebo kreditnými kartami, je touto dobou jeden rok;

ii)  spotrebiteľ spláca istinu v rovnakých mesačných splátkach, s ktorých vykonávaním sa začne jeden mesiac po dátume počiatočného čerpania. V prípadoch, keď sa istina musí splatiť naraz iba jednou platbou v rámci každého obdobia splatnosti, sa však predpokladá, že k čerpaniam a splátkam celej istiny zo strany spotrebiteľa, ktoré nasledujú po sebe, dochádza za obdobie jedného roku. Úroky a iné poplatky sa uplatňujú v súlade s týmito čerpaniami a splátkami istiny a tak, ako sa uvádza v zmluve o úvere.

Na účely tohto písmena je zmluva o úvere na dobu neurčitú zmluvou o úvere bez pevne stanovenej doby trvania a zahŕňa úvery, ktoré sa musia splatiť v celosti v rámci určitého obdobia alebo po ňom, ale po splatení možno tieto úvery opäť čerpať;

l)  v prípade podmienených záväzkov alebo záruk:

i)  sa predpokladá, že celková výška úveru sa čerpá v celosti ako jedna suma ku skoršiemu z týchto dátumov:

a)  k najneskoršiemu dátumu čerpania povolenému podľa zmluvy o úvere, ktorá je potenciálnym zdrojom podmieneného záväzku alebo záruky; alebo

b)  v prípade prolongovanej zmluvy o úvere, na konci počiatočného obdobia pred prolongáciou zmluvy;

m)  v prípade zmlúv o úvere so zdieľaním majetku:

i)  sa predpokladá, že k platbám zo strany spotrebiteľov dochádza k najneskoršiemu dátumu alebo dátumom povoleným podľa zmluvy o úvere;

ii)  sa predpokladá, že percentuálne zvýšenia hodnoty nehnuteľnosti, ktorou je zabezpečená zmluva o úvere so zdieľaním majetku, a miera akéhokoľvek indexu inflácie uvedeného v zmluve sú percentuálnou hodnotou rovnajúcou sa vyššej z hodnôt, ktorými sú aktuálna cieľová miera inflácie centrálnej banky alebo úroveň inflácie v členskom štáte, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza, v čase uzavretia zmluvy o úvere, alebo 0 %, ak sú tieto percentuálne hodnoty záporné.

PRÍLOHA II

Európsky štandardizovaný informačný formulár (formulár ESIS)

ČASŤ A

Text tohto vzoru sa ako taký reprodukuje vo formulári ESIS. Údaje v hranatých zátvorkách sa nahrádzajú príslušnými informáciami. Pokyny pre veriteľa alebo prípadne pre sprostredkovateľa úverov na vyplnenie formulára ESIS sa uvádzajú v časti B.

Kdekoľvek je uvedené slovo „prípadne“, veriteľ poskytne požadované informácie, ak sú z hľadiska zmluvy o úvere relevantné. Ak informácie nie sú relevantné, veriteľ predmetnú informáciu alebo celý oddiel vypustí (napríklad v prípadoch, keď oddiel nie je uplatniteľný). Ak sa vo formulári ESIS vypustí celý oddiel, číslovanie jeho oddielov sa zodpovedajúcim spôsobom upraví.

Nižšie uvedené informácie sa uvádzajú v jednom dokumente. Použité písmo musí byť jasne čitateľné. Tučné písmo, tieňovanie alebo väčšia veľkosť písma sa používajú pre informačné prvky, ktoré majú byť zvýraznené. Všetky upozornenia na relevantné riziká sa zvýraznia.

Vzor formulára ESIS

(Úvodný text)

Tento dokument bol vytvorený pre [meno spotrebiteľa] dňa [aktuálny dátum].

Tento dokument bol vytvorený na základe informácií, ktoré ste doteraz poskytli, a na základe aktuálnych podmienok na finančnom trhu.

Informácie, ktoré sa uvádzajú nižšie, sú platné až do [dátum platnosti] (prípadne) okrem úrokových sadzieb a ďalších nákladov. Po tomto dátume sa môžu zmeniť v súlade s podmienkami na trhu.

(Prípadne) Tento dokument nepredstavuje pre [meno veriteľa] záväzok poskytnúť Vám úver.

1.  Poskytovateľ úveru

[Meno]

[Telefónne číslo]

[Geografická adresa]

(voliteľné) [E-mailová adresa]

(voliteľné) [Faxové číslo]

(voliteľné) [Webová adresa]

(voliteľné) [Kontaktná osoba/miesto]

(Prípadne informácie o tom, či sa poskytujú poradenské služby:) [(Na základe posúdenia Vašich potrieb a situácie Vám odporúčame tento hypotekárny úver./Toto nie je odporúčanie konkrétneho hypotekárneho úveru. Avšak vychádzajúc z Vašich odpovedí na niektoré otázky Vám ponúkame informácie o tomto hypotekárnom úvere, aby ste sa mohli sami rozhodnúť.)]

2.  (prípadne) Sprostredkovateľ úverov

[Meno]

[Telefónne číslo]

[Geografická adresa]

(voliteľné) [E-mailová adresa]

(voliteľné) [Faxové číslo]

(voliteľné) [Webová adresa]

(voliteľné) [Kontaktná osoba/miesto]

(Prípadne [informácie o tom, či sa poskytujú poradenské služby]) [(Na základe posúdenia Vašich potrieb a situácie Vám odporúčame tento hypotekárny úver./Toto nie je odporúčanie konkrétneho hypotekárneho úveru. Avšak vychádzajúc z Vašich odpovedí na niektoré otázky Vám ponúkame informácie o tomto hypotekárnom úvere, aby ste sa mohli sami rozhodnúť.)]

[Odmeňovanie]

3.  Základné informácie o úvere

Výška a mena úveru, ktorý sa má poskytnúť: [hodnota][mena]

(prípadne) Tento úver nie je v [národná mena dlžníka]

(prípadne) Hodnota Vášho úveru v [národná mena dlžníka] sa môže zmeniť.

(prípadne) Napríklad, ak hodnota [národná mena dlžníka] klesne o 20 % v porovnaní s [mena úveru], zvýši sa hodnota Vášho úveru na [vložiť sumu v národnej mene dlžníka]. Táto hodnota však môže byť ešte vyššia, ak hodnota [národná mena dlžníka] klesne o viac ako 20 %.

(prípadne) Maximálna výška Vášho úveru bude [vložiť sumu v národnej mene dlžníka]. (prípadne) Ak výška úveru dosiahne [vložiť sumu v národnej mene dlžníka], dostanete upozornenie. (prípadne) Budete mať možnosť [vložiť informáciu o práve na opätovné prerokovanie úveru v cudzej mene alebo o práve na zmenu meny úveru na [príslušná mena] a o podmienkach].

Doba trvania úveru: [doba trvania]

[Druh úveru]

[Druh príslušnej úrokovej sadzby]

Celková suma, ktorú treba splatiť:

To znamená, že splatíte [suma] za každý vypožičaný [jednotka meny].

(prípadne) [Ide o úver/časť úveru], pri ktorom sa platia len úroky. Na konci doby splatnosti hypotekárneho úveru budete stále dlžní [vložiť výšku úveru, pri ktorom sa platili len úroky].

(prípadne) Predpokladaná hodnota nehnuteľnosti na vypracovanie tohto informačného prehľadu: [vložiť sumu].

(prípadne) Maximálna výška úveru, ktorú je možné získať v pomere k hodnote nehnuteľnosti [vložiť pomer], alebo minimálna hodnota nehnuteľnosti požadovaná na poskytnutie znázornenej sumy [vložiť sumu].

(prípadne) [Zabezpečenie]

4.  Úroková sadzba a iné náklady

Ročná percentuálna miera nákladov vyjadruje celkové náklady spojené s úverom vyjadrené ako ročné percento. Ročná percentuálna miera nákladov sa poskytuje ako pomôcka na porovnanie rôznych ponúk.

Ročná percentuálna miera nákladov pre Váš úver je [ročná percentuálna miera nákladov].

Zahŕňa:

Úrokovú sadzbu [hodnota v percentách alebo prípadne uvedenie referenčnej sadzby a percentuálnej hodnoty marže veriteľa]

[Ďalšie zložky ročnej percentuálnej miery nákladov]

Jednorazovo splatné náklady

(prípadne) Za registráciu hypotekárneho úveru sa platí poplatok. [Vložiť výšku poplatku, ak je známa, alebo základ pre jeho výpočet.]

Náklady splatné v pravidelných splátkach

(prípadne) Táto ročná percentuálna miera nákladov je vypočítaná na základe predpokladanej úrokovej sadzby.

(prípadne) Keďže Váš úver [časť Vášho úveru] má variabilnú úrokovú sadzbu, môže sa skutočná ročná percentuálna miera nákladov od tejto ročnej percentuálnej miery nákladov odlišovať, ak sa úroková sadzba Vášho úveru zmení. Napríklad, ak úroková sadzba vzrastie na úroveň [scenár opísaný v časti B], môže ročná percentuálna miera nákladov vzrásť na [vložiť názornú ročnú percentuálnu mieru nákladov zodpovedajúcu tomuto scenáru].

(prípadne) Vezmite do úvahy, že táto ročná percentuálna miera nákladov sa počíta na základe predpokladu, že úroková sadzba úveru zostáva počas celej doby trvania zmluvy o úvere na úrovni stanovenej pre počiatočné obdobie.

(prípadne) Tieto náklady nie sú poskytovateľovi úveru známe, a preto nie sú zahrnuté v ročnej percentuálnej miere nákladov: [náklady]

(prípadne) Za registráciu hypotekárneho úveru sa platí poplatok.

Uistite sa, že ste si vedomí všetkých ostatných daní a nákladov spojených s Vaším úverom.

5.  Frekvencia a počet splátok

Frekvencia splátok: [frekvencia]

Počet splátok: [počet]

6.  Výška každej splátky

[Výška][Mena]

Váš príjem sa môže meniť. Zvážte, či si budete môcť stále dovoliť svoje [frekvencia] splátky, keď Váš príjem klesne.

(prípadne) Keďže ide o [úver/časť úveru], pri ktorom sa platia len úroky, budete si musieť dohodnúť osobitný mechanizmus pre splatenie sumy [vložte sumu úveru, pri ktorom sa platia len úroky], ktorú budete dlžní na konci doby splatnosti hypotekárneho úveru. Nezabudnite k tomu pripočítať iné platby, ktoré budete musieť platiť okrem splátok, ktoré tu uvádzame.

(prípadne) Úroková sadzba [tohto úveru/časti tohto úveru] sa môže zmeniť. To znamená, že výška Vašich splátok by mohla vzrásť alebo klesnúť. Napríklad, ak úroková sadzba vzrastie na úroveň [scenár opísaný v časti B], môžu Vaše splátky vzrásť na [vložiť výšku splátok zodpovedajúcu tomuto scenáru].

(prípadne) Výška sumy, ktorú budete platiť v [národná mena dlžníka] každý [frekvencia splátok] sa môže zmeniť. (prípadne) Splátky môžu vzrásť na [vložiť maximálnu výšku v národnej mene dlžníka] každý [vložiť časový úsek]. (prípadne) Napríklad, ak hodnota [národná mena dlžníka] klesne o 20 % v porovnaní s [mena úveru], budete musieť platiť o [vložiť sumu v národnej mene dlžníka] každý [vložiť časový úsek] viac. Splátky by sa mohli zvýšiť ešte oveľa viac.

(prípadne) Výmenným kurzom, ktorým sa prepočítajú Vaše splátky z [mena úveru] na [národná mena dlžníka], bude výmenný kurz uverejnený [názov inštitúcie, ktorá uverejňuje výmenný kurz] dňa [dátum] alebo sa tento výmenný kurz vypočíta k [dátum] pomocou [vložiť názov referenčnej hodnoty alebo metódy výpočtu].

(prípadne) [údaje o viazaných sporiacich produktoch, úveroch s odloženým úrokom]

7.  (prípadne) Názorný splátkový kalendár

V tejto tabuľke sú zobrazené sumy, ktoré sa majú zaplatiť každý [frekvencia].

Splátky (stĺpec [príslušné č.]) sú súčtom úrokov, ktoré sa majú zaplatiť (stĺpec [príslušné č.]), prípadne splátky istiny (stĺpec [príslušné č.]) a prípadne ďalších nákladov (stĺpec [príslušné č.]). (prípadne) Náklady v stĺpci ostatné náklady sa týkajú [zoznam nákladov]. Zostávajúca nesplatená istina (stĺpec [príslušné č.]) je zostatok úveru, ktorý po každej splátke treba splatiť.

[Tabuľka]

8.  Ďalšie povinnosti

Dlžník musí splniť nasledujúce povinnosti, aby sa naňho vzťahovali podmienky úveru uvedené v tomto dokumente:

[Povinnosti]

(prípadne) Upozorňujeme, že úverové podmienky opísané v tomto dokumente (vrátane úrokovej sadzby) sa môžu zmeniť, pokiaľ tieto povinnosti nie sú splnené.

(prípadne) Vezmite do úvahy možné dôsledky, ktoré môže mať zrušenie ktorýchkoľvek doplnkových služieb súvisiacich s úverom v neskoršom štádiu:

[Dôsledky]

9.  Predčasné splatenie úveru

Tento úver môžete úplne alebo čiastočne splatiť predčasne.

(prípadne) [Podmienky]

(prípadne) Poplatok za predčasné splatenie úveru: [vložiť sumu alebo, ak to nie je možné, metódu výpočtu]

(prípadne) Ak sa rozhodnete splatiť tento úver predčasne, kontaktujte nás a my Vám poskytneme presnú výšku poplatku za predčasné splatenie úveru v danom okamihu.

10.  Flexibilné prvky

(prípadne) [Informácie o možnosti prenosu úveru/postúpenia záväzku] Máte právo previesť tento úver na iného [poskytovateľ úveru][alebo] [nehnuteľnosť]. [vložiť podmienky]

(prípadne) Nemáte možnosť previesť tento úver na iného [poskytovateľ úveru][alebo] [nehnuteľnosť].

(prípadne) Ďalšie prvky: [doplniť vysvetlenie ďalších prvkov uvedených v časti B, a prípadne ďalších prvkov, ktoré ponúka poskytovateľ úveru v zmluve o úvere, ktoré nie sú uvedené v predchádzajúcich oddieloch].

11.  Ďalšie práva dlžníka

(prípadne) Máte k dispozícii [dĺžka lehoty na premyslenie si ponuky] od [čas, odkedy začína plynúť lehota na premyslenie si ponuky], aby ste si rozmysleli, či si chcete vziať tento úver. (prípadne) Aj keď ste od poskytovateľa úveru dostali zmluvu o úvere, nemusíte ju akceptovať pred uplynutím [lehota na premyslenie si ponuky].

(prípadne) Počas [dĺžka lehoty na odstúpenie] od [čas, odkedy začína plynúť lehota na odstúpenie] si môžete uplatniť právo odstúpiť od zmluvy. [podmienky] [vložiť postup]

(prípadne) Právo odstúpiť od zmluvy môže zaniknúť, ak počas tejto lehoty nehnuteľnosť súvisiacu s touto zmluvou o úvere kúpite alebo predáte.

(prípadne) Ak by ste sa rozhodli uplatniť svoje právo na odstúpenie [od zmluvy o úvere], overte si, či budete naďalej viazaní inými záväzkami, ktoré súvisia v úverom [vrátane zmlúv o doplnkových službách v súvislosti s úverom [ uvedenými v oddiele 8].

12.  Sťažnosti

Sťažnosti môžete zaslať [vložiť interné kontaktné miesto a zdroj informácií o postupe].

(prípadne) Maximálna lehota na vybavenie sťažnosti [lehota].

[(prípadne) Ak sťažnosť nevyriešime k Vašej spokojnosti interne], môžete sa obrátiť aj na: [vložiť meno externého subjektu pre mimosúdne vybavovanie sťažností a nápravné opatrenia] (prípadne) alebo môžete kontaktovať sieť FIN-NET, ktorá vám poskytne údaje o rovnocennom subjekte vo Vašej krajine.

13.  Nedodržanie záväzkov súvisiacich s úverom: dôsledky pre dlžníka

[Druhy nedodržania záväzkov]

[Finančné a/alebo právne dôsledky]

Ak by ste mali problém vykonať [frekvencia] splátky, bezodkladne nás kontaktujte, aby sme preskúmali možné riešenia.

(prípadne) Ak nebudete schopní platiť splátky, ako posledné riešenie Vám môže byť odňatá vaša nehnuteľnosť.

(prípadne) 14. Ďalšie informácie ▌

(prípadne) [uviesť rozhodné právo pre zmluvu o úvere]

(Ak má poskytovateľ úveru v úmysle použiť jazyk, ktorý sa líši od jazyka, v ktorom je formulár ESIS) Informácie a zmluvné podmienky sa poskytnú v [jazyk]. Ak súhlasíte, počas trvania zmluvy o úvere budeme s vami komunikovať v [jazyk/y].

[vložiť vyhlásenie o práve na poskytnutie alebo prípadne ponúknutie návrhu zmluvy o úvere]

15.  Orgán dohľadu

Nad týmto poskytovateľom úveru vykonáva dohľad [názov a webová(é) adresa(y) orgánu(ov) dohľadu].

(prípadne) Dohľad nad týmto sprostredkovateľom úverov vykonáva [názov a webová adresa orgánu dohľadu].

▌ ČASŤ B

Pokyny na vyplnenie formulára ESIS

Pri vypĺňaní formulára ESIS sa musia dodržať aspoň nižšie uvedené pokyny. Členské štáty však môžu vypracovať alebo ďalej spresniť pokyny na vyplnenie formulára ESIS.

Oddiel „Úvodný text“

(1)  Dátum platnosti musí byť riadne zvýraznený. Na účely tohto oddielu znamená „dátum platnosti“ lehotu, počas ktorej informácie, napr. úroková sadzba úveru, uvedené vo formulári ESIS zostávajú nezmenené a budú použité, ak sa veriteľ rozhodne poskytnúť úver v tejto lehote. Ak stanovenie uplatniteľnej úrokovej sadzby úveru a iných nákladov závisí od výsledkov predaja podkladových dlhopisov, konečná úroková sadzba úveru a iné náklady môžu byť odlišné od úrokovej sadzby a nákladov uvedených vo formulári. Za týchto okolností a len za týchto okolností sa uvedie, že dátum platnosti sa nevzťahuje na úrokovú sadzbu úveru a iné náklady, a to tak, že sa doplnia tieto slová : „okrem úrokovej sadzby a iných nákladov“.

Oddiel „1. Poskytovateľ úveru“

(1)  Názov, telefónne číslo a geografická adresa ▌veriteľa sa vzťahujú na kontaktné informácie, ktoré spotrebiteľ môže použiť v budúcej korešpondencii.

(2)  Informácie o e-mailovej adrese, faxovom čísle, webovej adrese a kontaktnej osobe/mieste sú voliteľné.

(3)  V súlade s článkom 3 smernice 2002/65/ES v prípade transakcií ponúkaných na diaľku veriteľ uvedie meno a geografickú adresu svojho zástupcu v členskom štáte bydliska spotrebiteľa, ak tento zástupca existuje. Údaje o telefónnom čísle, e-mailovej adrese a webovej adrese zástupcu poskytovateľa úveru sú voliteľné.

(4)  Ak sa oddiel 2 neuplatňuje, veriteľ informuje spotrebiteľa o tom, či sa poskytujú poradenské služby a na akom základe, pričom použije formuláciu z časti A.

(prípadne) Oddiel „2. Sprostredkovateľ úverov“

Ak sprostredkovateľ úverov poskytuje spotrebiteľovi informácie o produkte, uvedie sprostredkovateľ aj tieto informácie:

(1)  Názov, telefónne číslo a geografická adresa sprostredkovateľa úverov sa vzťahuje na kontaktné informácie, ktoré spotrebiteľ môže použiť v budúcej korešpondencii.

(2)  Informácie o e-mailovej adrese, faxovom čísle, webovej adrese a kontaktnej osobe/mieste sú voliteľné.

(3)  Sprostredkovateľ úverov informuje spotrebiteľa o tom, či sa poskytujú poradenské služby a na akom základe, pričom použije formulácie z časti A.

(4)  Vysvetlenie spôsobu, akým sa sprostredkovateľ úverov odmeňuje. Ak od veriteľa prijíma províziu, uvedie jej výšku, ako aj názov veriteľa, ak sa odlišuje od názvu uvedeného v oddiele 1.

Oddiel „3. Základné informácie o úvere“

(1)  V tomto oddiele sa jasne vysvetlia hlavné vlastnosti úveru vrátane hodnoty a meny a potenciálnych rizík súvisiacich s úrokovou sadzbou úveru vrátane tých, ktoré sa uvádzajú v bode 8, a so spôsobom amortizácie.

(2)  Ak sa mena úveru odlišuje od národnej meny spotrebiteľa, veriteľ uvedie informáciu o tom, že sa spotrebiteľovi doručí riadne upozornenie minimálne v tom prípade, ak fluktuácia výmenného kurzu prekročí 20 %, prípadne, že má spotrebiteľ právo zmeniť menu zmluvy o úvere alebo možnosť vyjednať nové podmienky, a informáciu o akýchkoľvek ďalších mechanizmoch, ktoré má spotrebiteľ k dispozícii na obmedzenie svojho vystavenia riziku výmenného kurzu. Ak zmluva o úvere obsahuje ustanovenie na obmedzenie rizika výmenného kurzu, veriteľ uvedie maximálnu sumu, ktorú by mal spotrebiteľ splatiť. Ak zmluva o úvere neobsahuje ustanovenie na obmedzenie rizika výmenného kurzu, ktorému je spotrebiteľ vystavený, na úroveň fluktuácie výmenného kurzu pod 20 %, veriteľ alebo uvedie názorný príklad dôsledkov poklesu hodnoty národnej meny spotrebiteľa vo vzťahu k mene úveru vo výške 20 % pri danej výške úveru.

(3)   Doba trvania úveru sa vyjadrí v rokoch alebo mesiacoch, podľa toho, čo je vhodnejšie. Ak sa doba trvania úveru môže meniť v priebehu doby trvania zmluvy, veriteľ vysvetlí, kedy a za akých podmienok k tomu môže dôjsť. Ak ide o úver na dobu neurčitú, napríklad v prípade zabezpečenej kreditnej karty, veriteľ túto skutočnosť jasne uvedie.

(4)  Jasne sa uvedie druh úveru (napr. hypotekárny úver, úver na bývanie, zabezpečená kreditná karta). V opise druhu úveru sa jasne uvedie, ako sa istina a úroky splácajú v priebehu trvania úveru (t. j. spôsob amortizácie), pričom sa jasne uvedie, či sa na základe zmluvy o úvere spláca istina alebo iba úroky, alebo kombinácia obidvoch.

(5)   Ak je celý úver alebo jeho časť úverom, pri ktorom sa platia len úroky, jasne sa to uvedie predovšetkým na konci tohto oddielu, pričom sa použije formulácia z časti A.

(6)   V tomto oddiele sa musí vysvetliť, či je úroková sadzba úveru fixná alebo variabilná, a prípadne obdobia, počas ktorých zostáva fixná; frekvencia následných revízií a existencia limitov variability úrokových sadzieb úveru, ako sú maximálne alebo minimálne limity.

Vysvetlí sa vzorec použitý pre revíziu úrokovej sadzby úveru a jej jednotlivých zložiek (napr. referenčnej sadzby, rozpätia úrokovej sadzby). Veriteľ uvedie, napríklad prostredníctvom adresy webového sídla, kde možno nájsť ďalšie informácie o indexoch alebo sadzbách použitých vo vzorci, napríklad Euribor alebo referenčná sadzba centrálnej banky.

(7)  Ak sa za odlišných okolností používajú odlišné úrokové sadzby úveru, informácie sa poskytnú pre všetky uplatniteľné sadzby.

(8)  „Celková suma, ktorú treba splatiť“ zodpovedá celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Vyjadruje súčet výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom. Ak úroková sadzba úveru nie je fixne stanovená na celú dobu trvania zmluvy, zdôrazní sa, že táto suma slúži na ilustráciu a môže sa meniť najmä v súvislosti so zmenou úrokovej sadzby úveru.

(9)  V prípade, že bude úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti alebo iným porovnateľným zabezpečením alebo právom týkajúcim sa nehnuteľnosti, veriteľ na túto skutočnosť spotrebiteľa upozorní. Veriteľ prípadne uvedie predpokladanú hodnotu nehnuteľnosti alebo inej zábezpeky použitej na účely vypracovania tohto informačného prehľadu.

(10)   Veriteľ podľa potreby uvedie buď:

a)   „maximálnu výšku úveru, ktorý môže poskytnúť v pomere k hodnote nehnuteľnosti“, označiac pomer výšky úveru k hodnote nehnuteľnosti. Tento pomer sa doplní o príklad maximálnej sumy v absolútnom vyjadrení, ktorú si možno požičať vzhľadom na danú hodnotu nehnuteľnosti; alebo

b)   „minimálnu hodnotu nehnuteľnosti, ktorú veriteľ požaduje v prípade poskytnutia sumy uvedenej v príklade“.

(11)  Ak je úver viaczložkovým úverom (napr. čiastočne s fixnou úrokovou sadzbou, čiastočne s variabilnou úrokovou sadzbou), zohľadní sa táto skutočnosť pri označení druhu úveru a požadované informácie sa poskytnú pre každú zložku úveru.

Oddiel „4. Úroková sadzba“ a iné náklady

(1)  „Úroková sadzba“ je úrokovú sadzba úveru alebo úrokové sadzby úveru.

(2)  Úroková sadzba úveru sa uvedie ako percentuálna hodnota. Ak je úroková sadzba úveru variabilná a založená na referenčnej sadzbe, veriteľ môže úrokovú sadzbu úveru uviesť ako referenčnú sadzbu a percentuálnu hodnotu svojej marže. Veriteľ však uvedie hodnotu referenčnej sadzby platnej v deň vyplnenia formulára ESIS.

V prípade variabilnej úrokovej sadzby úveru informácie obsahujú: a) predpoklady použité pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov; b) prípadne uplatniteľné maximálne a minimálne limity a c) upozornenie, že variabilita úrokovej sadzby môže ovplyvniť skutočnú úroveň ročnej percentuálnej miery nákladov. S cieľom pritiahnuť pozornosť spotrebiteľa musí byť písmo tohto upozornenia väčšie a umiestni sa do hlavnej časti formulára ESIS. Upozornenie sa doplní názorným príkladom ročnej percentuálnej miery nákladov. Ak je stanovený maximálny limit úrokovej sadzby úveru, v príklade sa zobrazí možnosť, že úroková sadzba úveru pri prvej možnej príležitosti vzrastie na najvyššiu úroveň predpokladanú v zmluve o úvere. Ak maximálny limit stanovený nie je, v príklade sa znázorní ročná percentuálna miera nákladov pri najvyššej úrokovej sadzbe úveru minimálne aspoň za 20 rokov alebo v prípade, že sú k dispozícii podkladové údaje pre výpočet úrokovej sadzby úveru za obdobie kratšie ako 20 rokov, za najdlhšie obdobie, za ktoré sú takéto údaje k dispozícii, a to podľa potreby na základe najvyššej hodnoty akejkoľvek externej referenčnej sadzby použitej na výpočet úrokovej sadzby úveru alebo na základe najvyššej hodnoty referenčnej sadzby stanovenej príslušným orgánom alebo EBA v prípade, že veriteľ nepoužíva externú referenčnú sadzbu. Táto požiadavka sa neuplatňuje na zmluvy o úvere, pri ktorých je úroková sadzba úveru stanovená pre rozhodujúce počiatočné obdobie niekoľkých rokov a potom sa môže stanoviť na ďalšie obdobie na základe prerokovania medzi veriteľom a spotrebiteľom. V prípade zmlúv o úvere, pri ktorých je úroková sadzba úveru stanovená na rozhodujúce počiatočné obdobie niekoľkých rokov a potom sa môže stanoviť na ďalšie obdobie na základe prerokovania medzi veriteľom a spotrebiteľom, sa v informáciách uvedie upozornenie, že ročná percentuálna miera nákladov sa vypočítava na základe úrokovej sadzby úveru v počiatočnom období. Upozornenie sa doplní ďalšou názornou ročnou percentuálnou mierou nákladov vypočítanou v súlade s článkom 17 ods. 4. Ak sú úvery viaczložkovými úvermi (napr. čiastočne s fixnou úrokovou sadzbou, čiastočne s variabilnou úrokovou sadzbou), informácie sa poskytnú pre každú zložku úveru.

(3)  V oddiele týkajúcom sa „ďalších zložiek ročnej percentuálnej miery nákladov“ sa uvedú všetky ostatné náklady zahrnuté v ročnej percentuálnej miere nákladov vrátane jednorazových nákladov, ako sú administratívne poplatky, a pravidelných nákladov, ako je ročný poplatok za vedenie úveru. Veriteľ uvedie jednotlivé náklady podľa kategórie (náklady platené ako jednorazové, náklady platené pravidelne a zahrnuté do splátok, náklady platené pravidelne, ale nezahrnuté do splátok), pričom uvedie aj ich výšku a komu a kedy sa majú platiť. To nemusí zahŕňať náklady, ktoré vzniknú porušením zmluvných povinností. Ak výška nákladov nie je známa, veriteľ, ak je to možné, uvedie orientačnú výšku, alebo ak to možné nie je, ako sa ich výška vypočíta, a uvedie, že uvedená výška je len orientačná. Ak niektoré náklady nie sú zahrnuté v ročnej percentuálnej miere nákladov, pretože sú veriteľovi neznáme, táto skutočnosť sa zdôrazní.

Ak spotrebiteľ oznámil veriteľovi jeden alebo viac prvkov svojho preferovaného úveru, ako napríklad dobu trvania zmluvy o úvere a celkovú výšku úveru, veriteľ tieto prvky podľa možností použije; ak sa v zmluve o úvere stanovujú rôzne spôsoby čerpania s rôznymi poplatkami alebo úrokovými sadzbami úveru a veriteľ použije predpoklady stanovené v prílohe I časti II, uvedie sa, že iné mechanizmy čerpania sa môžu v prípade tohto druhu zmluvy o úvere premietnuť do vyššej ročnej percentuálnej miery nákladov. Ak sa na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov použijú konkrétne podmienky čerpania, veriteľ zdôrazní poplatky spojené s inými mechanizmami čerpania, ktoré nie sú nevyhnutne poplatkami použitými pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov.

(4)  Ak sa za zápis záložného práva k nehnuteľnosti alebo porovnateľného zabezpečenia platí poplatok, uvedie sa táto informácia v tomto oddiele, pričom sa uvedie výška poplatku, ak je známa, alebo, ak to nie je možné, uvedie sa základ pre určenie výšky poplatku. Ak sú poplatky známe a zahrnuté do ročnej percentuálnej miery nákladov, uvedie sa informácia o existencii takéhoto poplatku a jeho výške v časti „Jednorazovo splatné náklady“. Ak poplatky veriteľovi nie sú známe a z tohto dôvodu nie sú zahrnuté do ročnej percentuálnej miery nákladov, informácia o existencii takéhoto poplatku sa jasne uvedie v zozname nákladov, ktoré nie sú veriteľovi známe. V každom prípade sa v príslušnej kapitole použije štandardizovaná formulácia z časti A.

Oddiel „5. Frekvencia a počet splátok“

(1)  V prípade pravidelných splátok sa uvedie frekvencia platieb (napr. mesačne). Ak bude frekvencia splátok nepravidelná, jasne sa to spotrebiteľovi vysvetlí.

(2)   Počet uvedených splátok zahŕňa celú dobu trvania úveru.

Oddiel „6. Výška každej splátky“

(1)  Jasne sa uvedie mena úveru a mena splátok.

(2)  Ak sa výška splátok v priebehu doby trvania úveru môže meniť, veriteľ uvedie lehotu, počas ktorej zostane počiatočná splátka nezmenená, a kedy a ako často sa bude splátka neskôr meniť.

(3)  Ak je celý úver alebo jeho časť úverom, pri ktorom sa platia len úroky, jasne sa to uvedie predovšetkým na konci tohto oddielu, pričom sa použije formulácia z časti A.

Ak sa ako podmienka poskytnutia úveru, pri ktorom sa platia len úroky, zabezpečeného záložným právom k nehnuteľnosti alebo iným porovnateľným zabezpečením, od spotrebiteľa požaduje, aby sa zaviazal k viazanému sporiacemu produktu, uvedie sa výška a frekvencia akýchkoľvek platieb v súvislosti s týmto produktom.

(4)  Ak je úroková sadzba úveru variabilná, zahrnie sa do informácií vyhlásenie v tomto zmysle, pričom sa použije formulácia z časti A a názorný príklad maximálnej výšky splátok. Ak je stanovený maximálny limit, v názornom príklade sa uvedie výška splátok pri úrokovej sadzbe úveru na úrovni maximálneho limitu. Ak maximálny limit stanovený nie je, uvedie sa v názornom príklade najhorší scenár s výškou splátok pri najvyššej úrokovej sadzbe úveru za posledných 20 rokov, alebo v prípade, že sú k dispozícii podkladové údaje pre výpočet úrokovej sadzby úveru za obdobie kratšie ako 20 rokov, za najdlhšie obdobie, za ktoré sú takéto údaje k dispozícii, vychádzajúc z najvyššej hodnoty akejkoľvek externej referenčnej sadzby, ktorá sa podľa potreby použije na výpočet úrokovej sadzby úveru, alebo na základe najvyššej hodnoty referenčnej sadzby stanovenej príslušným orgánom alebo EBA v prípade, že veriteľ nepoužíva externú referenčnú sadzbu. Táto požiadavka uviesť názorný príklad sa neuplatňuje na zmluvy o úvere, pri ktorých je úroková sadzba úveru stanovená pre rozhodujúce počiatočné obdobie niekoľkých rokov a môže sa potom stanoviť na ďalšie obdobie na základe rokovania medzi veriteľom a spotrebiteľom. Ak sú úvery viaczložkovými úvermi (napr. čiastočne s fixnou úrokovou sadzbou, čiastočne s variabilnou úrokovou sadzbou), informácie sa poskytnú pre každú zložku úveru a celkovo.

(5)   (prípadne) Ak sa mena úveru líši od národnej meny spotrebiteľa, alebo ak je úver indexovaný na menu, ktorá je odlišná od národnej meny spotrebiteľa, veriteľ zahrnie numerické príklady jasne ukazujúce, ako môžu zmeny príslušných výmenných kurzov ovplyvniť výšku splátok, pričom sa použije formulácia z časti A. Tento príklad sa bude zakladať na znížení hodnoty národnej meny spotrebiteľa o 20 % spoločne s dôrazným upozornením, že splátky by sa mohli zvýšiť o vyššiu sumu, než je suma predpokladaná v danom príklade. Ak existuje maximálny limit, ktorý obmedzuje tento nárast na nižšiu sumu ako 20 %, uvedie sa namiesto toho maximálna hodnota splátok v mene spotrebiteľa a vynechá sa upozornenie na možnosť ďalšieho zvýšenia.

(6)   Ak je úroková sadzba úveru úplne alebo čiastočne variabilná a uplatňuje sa bod 3, zakladá sa názorný príklad v bode 5 na výške splátok uvedenej v bode 1.

(7)   Ak sa mena používaná na platbu splátok odlišuje od meny úveru, alebo ak suma každej splátky vyjadrená v národnej mene spotrebiteľa závisí od príslušnej sumy v inej mene, uvedie sa v tomto oddiele dátum, ku ktorému sa uplatniteľný výmenný kurz vypočíta, ako aj výmenný kurz alebo základ, na ktorom sa vypočíta, a frekvencia ich úprav. Takáto informácia, ak je to možné, zahŕňa názov inštitúcie uverejňujúcej výmenný kurz.

(8)   Ak je úver úverom s odloženým úrokom, pri ktorom sa splatný úrok nespláca v plnom rozsahu splátkami a pripočítava sa k celkovej nesplatenej sume úveru, uvedie sa vysvetlenie: ako a kedy sa odložený úrok pripočíta k úveru ako suma v hotovosti a aké z toho plynú pre spotrebiteľa dôsledky, pokiaľ ide o zostatok dlhu.

Oddiel „7. Názorný splátkový kalendár“

(1)  Tento oddiel sa vloží, keď je úver úverom s odloženým úrokom, pri ktorom sa splatný úrok nespláca v plnom rozsahu splátkami a pripočítava sa k celkovej nesplatenej sume úveru, alebo ak je úroková sadzba úveru fixná počas doby trvania zmluvy o úvere. Členské štáty môžu ustanoviť povinnosť uvádzať názornú amortizačnú tabuľku vo všetkých ostatných prípadoch.

Ak má spotrebiteľ právo dostať revidovanú amortizačnú tabuľku , uvedie sa toto právo spolu s podmienkami, za akých si ho spotrebiteľ môže uplatňovať.

(2)   Členské štáty môžu požadovať, aby v prípade, že sa úroková sadzba úveru môže v priebehu trvania úveru meniť, veriteľ uviedol obdobie, počas ktorého zostane počiatočná úroková sadzba úveru nezmenená.

(3)  Tabuľka, ktorá sa má uviesť v tomto oddiele, obsahuje tieto stĺpce: „harmonogram splátok“ (napr. mesiac 1, mesiac 2, mesiac 3), „výška splátky“, „úrok platený v rámci splátky“, „ostatné náklady zahrnuté v splátke“ (ak sú), „istina splatená v rámci splátky“ a „nesplatená istina po každej splátke“.

(4)  Pre prvý rok splácania sa informácie uvádzajú za každú splátku a za každý stĺpec sa na konci tohto prvého roka uvádza medzisúčet. Pre nasledujúce roky sa môžu podrobnosti uvádzať na ročnom základe. Na koniec tabuľky sa vloží riadok s celkovými súčtami, ktorý poskytne celkové súčty za každý stĺpec. Celkové náklady spojené s úverom, ktoré spotrebiteľ zaplatí (t. j. celkový súčet stĺpca „výška splátky“), sa jasne zvýraznia a uvedú sa ako také.

(5)  V prípade, že úroková sadzba úveru je predmetom revízie a výška splátky po každej revízii nie je známa, môže veriteľ uviesť v amortizačnej tabuľke rovnakú výšku splátok po celú dobu trvania úveru. V takom prípade veriteľ na túto skutočnosť upozorní spotrebiteľa tak, že vizuálne odlíši sumy, ktoré sú známe, od hypotetických súm (napr. použitím iného písma, orámovania alebo podfarbenia). Okrem toho sa v jasne zrozumiteľnom texte vysvetlí, pre ktoré obdobie sa môžu sumy uvedené v tabuľke meniť a prečo.

Oddiel „8. Ďalšie povinnosti“

(1)  Veriteľ uvedie v tomto oddiele povinnosti, ako je napríklad povinnosť poistiť nehnuteľnosť, uzavrieť životné poistenie, mať mzdu vyplácanú na účet u veriteľa alebo uzatvoriť zmluvu na akýkoľvek iný produkt alebo službu. Pre každú povinnosť veriteľ spresní, voči komu a dokedy sa musí povinnosť splniť.

(2)  Veriteľ uvedie dobu trvania povinnosti, napr. do konca doby trvania zmluvy o úvere. Veriteľ v súvislosti s každou povinnosťou uvedie akékoľvek náklady, ktoré má spotrebiteľ zaplatiť a ktoré nie sú zahrnuté do ročnej percentuálnej miery nákladov.

(3)  Veriteľ uvedie, či má spotrebiteľ na účely získania úveru na základe uvedených podmienok povinnosť pristúpiť na niektoré doplnkové služby, a ak áno, či je spotrebiteľ povinný zaobstarať si tieto služby od dodávateľa vybraného veriteľom, alebo či si ich spotrebiteľ môže zaobstarať od poskytovateľa podľa vlastného výberu. Ak je takáto možnosť podmienená tým, aby doplnkové služby spĺňali určité minimálne vlastnosti, tieto vlastnosti sa v tomto oddiele uvedú.

Ak je zmluva o úvere poskytovaná v balíku s ďalšími produktmi, veriteľ uvedie hlavné prvky týchto ďalších produktov a jasne stanoví, či má spotrebiteľ právo vypovedať zmluvu o úvere alebo produkty v balíku samostatne, za akých podmienok a s akými dôsledkami, a, prípadne, aké sú možné dôsledky vypovedania požadovaných doplnkových služieb v súvislosti so zmluvou o úvere.

Oddiel „9. Predčasné splatenie úveru“

(1)  Veriteľ uvedie, za akých podmienok môže spotrebiteľ v plnej výške alebo čiastočne splatiť úver predčasne.

(2)  V oddiele o poplatku za predčasné splatenie úveru veriteľ spotrebiteľa upozorní na poplatok za predčasné splatenie úveru alebo na iné poplatky v súvislosti s predčasným splatením úveru, ktoré majú odškodniť veriteľa, a podľa možností uvedie ich výšku. V prípadoch, keď výška náhrady závisí od rôznych faktorov, ako napríklad od splatenej sumy alebo úrokovej sadzby prevažujúcej v okamihu predčasného splatenia, veriteľ uvedie, ako sa náhrada vypočíta, a poskytne maximálnu výšku, ktorú môže poplatok dosiahnuť, alebo ak to nie je možné, názorný príklad s cieľom ukázať spotrebiteľovi úroveň náhrady pri rôznych možných scenároch.

Oddiel „10. Flexibilné prvky

(1)  Veriteľ prípadne vysvetlí možnosť a podmienky prevodu úveru na iného veriteľa alebo nehnuteľnosť.

(2)  (prípadne) Ďalšie prvky: Ak produkt obsahuje ktorýkoľvek z prvkov uvedených v bode 5, v tomto oddiele sa musí uviesť zoznam týchto prvkov a poskytnúť stručné vysvetlenie: okolností, za ktorých môže spotrebiteľ tento prvok využiť; akýchkoľvek podmienok spojených s týmto prvkom; skutočnosti, že ak prvok tvorí súčasť úveru zabezpečeného záložným právom k nehnuteľnosti alebo iným porovnateľným zabezpečením, znamená to, že spotrebiteľ stráca akúkoľvek zákonnú alebo inú ochranu, ktorá je s týmto prvkom obvykle spojená; a uvedie spoločnosť, ktorá prvok poskytuje (ak to nie je veriteľ).

(3)  Ak prvok obsahuje akýkoľvek ďalší úver, musí sa v tomto oddiele spotrebiteľovi vysvetliť: celková výška úveru (vrátane úveru zabezpečeného záložným právom k nehnuteľnosti alebo iným porovnateľným zabezpečením); či je ďalší úver zabezpečený alebo nie; príslušné úrokové sadzby úveru; a či je úver právne regulovaný alebo nie. Výška takéhoto ďalšieho úveru sa buď zahrnie do pôvodného posúdenia úverovej bonity, alebo v prípade, že zahrnutá nie je, sa v tomto oddiele jasne uvedie, že dostupnosť ďalšej sumy závisí od ďalšieho posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať.

(4)  Ak prvok zahŕňa sporiaci nástroj, musí sa vysvetliť príslušná úroková sadzba.

(5)  Možné ďalšie prvky sú: „mimoriadne splátky/nižšie splátky“ [splatenie sumy vyššej alebo nižšej ako sú splátky bežne požadované spôsobom amortizácie]; „platobné prázdniny“ [obdobia, keď sa od spotrebiteľa nepožadujú splátky]; „spätná pôžička“ [možnosť spotrebiteľa požičať si znovu finančné prostriedky, ktoré už boli vyčerpané a splatené]; „ďalšie pôžičky dostupné bez ďalšieho schvaľovania“; „ďalšie zabezpečené alebo nezabezpečené pôžičky“ [v súlade s bodom 3 vyššie]; „kreditná karta“; „spojený bežný účet“ a „spojený sporiaci účet“.

(6)  Veriteľ môže do zmluvy o úvere zahrnúť ďalšie ním ponúkané prvky, ktoré nie sú uvedené v predchádzajúcich oddieloch.

Oddiel „11. Ďalšie práva dlžníka

(1)  Veriteľ spresní existujúce právo(a), napr. na odstúpenie od zmluvy alebo premyslenie si ponuky a prípadne iné práva, ako sú napr. prenositeľnosť (vrátane postúpenia záväzku), uvedie podmienky, za ktorých sa toto právo (tieto práva) uplatňuje (uplatňujú), postup, ktorým sa spotrebiteľ bude musieť riadiť, aby toto právo (tieto práva) mohol uplatniť, okrem iného adresu, na ktorú sa oznámenie o odstúpení od zmluvy zašle a zodpovedajúce poplatky (ak existujú).

(2)   Ak sa uplatňuje lehota na premyslenie si ponuky alebo právo na odstúpenie spotrebiteľa, jasne sa to uvedie.

(3)  V súlade s článkom 3 smernice 2002/65/ES, ak sa transakcia ponúka na diaľku, spotrebiteľ musí byť informovaný o existencii alebo neexistencii práva na odstúpenie od zmluvy.

Oddiel „12. Sťažnosti“

(1)  V tomto oddiele sa uvedie interné kontaktné miesto [názov príslušného oddelenia] a spôsoby, akými je možné kontaktovať ho v prípade sťažnosti [geografická adresa] alebo [telefónne číslo], alebo [kontaktná osoba:] [kontaktné údaje] a odkaz na postup podávania sťažnosti uvedený na príslušnej webovej stránke alebo podobný informačný zdroj.

(2)  Uvedie sa názov príslušného externého orgánu pre mimosúdne vybavovanie sťažnosti a nápravné opatrenia a v prípade, že je podmienkou prístupu k tomuto orgánu uplatnenie interného postupu podávania sťažnosti, uvedie sa táto skutočnosť, pričom sa použije formulácia z časti A.

(3)  V prípade zmlúv o úvere so spotrebiteľom, ktorý má bydlisko v inom členskom štáte, veriteľ uvedie informáciu o existencii siete FIN-NET (http://ec.europa.eu/internal_market/fin-net/).

Oddiel „13.

Nedodržanie záväzkov súvisiacich s úverom:

dôsledky pre dlžníka“

(1)  Ak nedodržanie akýchkoľvek povinností spotrebiteľa súvisiacich s úverom môže mať pre spotrebiteľa finančné alebo právne dôsledky, veriteľ v tomto oddiele opíše jednotlivé hlavné prípady (napr. oneskorené splátky/nesplácanie úveru, nedodržanie povinností ustanovených v oddiele 8 „Ďalšie povinnosti“) a uvedie, kde by bolo možné získať ďalšie informácie.

(2)  Pre každý z týchto prípadov veriteľ jasne uvedie jednoduchou a zrozumiteľnou formou sankcie alebo dôsledky, ktoré z nich môžu vyplynúť. Zdôrazní sa informácia o závažných dôsledkoch.

(3)   Ak je v prípade, že spotrebiteľ neplní svoje povinnosti, možné nehnuteľnosť použitú na zabezpečenie úveru vrátiť veriteľovi alebo previesť na veriteľa, zahrnie sa do tohto oddielu vyhlásenie v tomto zmysle, pričom sa použije formulácia z časti A.

Oddiel „14. Ďalšie informácie“

(1)   V prípade poskytovania služieb na diaľku, sa v tomto oddiele uvedie akákoľvek doložka stanovujúca rozhodné právo zmluvy o úvere alebo príslušný súd.

(2)  Ak má veriteľ v úmysle komunikovať so spotrebiteľom počas platnosti zmluvy v inom jazyku ako v jazyku, v ktorom je vyplnený formulár ESIS, uvedie túto skutočnosť, ako aj komunikačný jazyk. Týmto nie je dotknutý článok 3 ods. 1 bod 3 písm. g) smernice 2002/65/ES.

(3)  Veriteľ alebo sprostredkovateľ úverov uvedú právo spotrebiteľa, aby mu bola poskytnutá alebo prípadne ponúknutá kópia návrhu zmluvy o úvere minimálne vtedy, keď dá veriteľ záväznú ponuku.

Oddiel „15. Orgán dohľadu“

(1)  Uvedie sa príslušný orgán alebo orgány vykonávajúce dohľad nad predzmluvným štádiom poskytovania úveru.

PRÍLOHA III

Minimálne požiadavky na znalosti a odbornú spôsobilosť

1.  Minimálne požiadavky na znalosti a odbornú spôsobilosť zamestnancov veriteľov, sprostredkovateľov úverov a vymenovaných zástupcov v zmysle článku 9, ako aj osôb zapojených do riadenia sprostredkovateľov úverov alebo vymenovaných zástupcov v zmysle článku 29 ods. 2 písm. c) a článku 31 ods. 2 musia zahŕňať aspoň:

a)  primerané znalosti o úverových produktoch v rámci článku 3 a o doplnkových službách, ktoré sa s nimi zvyčajne ponúkajú;

b)  primerané znalosti právnych predpisov týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv o úvere, a predovšetkým ochrany spotrebiteľov;

c)  primerané znalosti a porozumenie postupu kúpy nehnuteľností;

d)  primerané znalosti o oceňovaní zábezpeky;

e)  primerané znalosti o organizácii a fungovaní katastrov nehnuteľností;

f)  primeranú znalosť trhu v príslušnom členskom štáte;

g)  primerané znalosti etických noriem v odvetví;

h)  primeranú znalosť postupu posudzovania úverovej bonity spotrebiteľa alebo prípadne odbornú spôsobilosť na posudzovanie úverovej bonity spotrebiteľa;

i)  primeranú úroveň finančnej a ekonomickej odbornej spôsobilosti.

2.  Členské štáty môžu pri stanovovaní minimálnych požiadaviek na znalosti a odbornú spôsobilosť rozlišovať medzi úrovňami a typmi požiadaviek, ktoré sa vzťahujú na zamestnancov veriteľov, na zamestnancov sprostredkovateľov úverov alebo vymenovaných zástupcov a na riadiacich pracovníkov sprostredkovateľov úverov alebo vymenovaných zástupcov.

3.  Členské štáty stanovia primeranú úroveň znalostí a odbornej spôsobilosti na základe:

a)  odbornej kvalifikácie, napr. diplomu, akademického titulu, odbornej prípravy, skúšok odbornej spôsobilosti, alebo

b)  odbornej skúsenosti, ktorá sa môže vymedziť ako minimálny počet rokov odpracovaných v oblastiach súvisiacich s tvorbou, distribúciou alebo sprostredkovaním úverových produktov.

Po ...(38) sa určenie primeranej úrovne znalostí a odbornej spôsobilosti nebude zakladať výlučne na spôsoboch uvedených v písmene b) prvého pododseku.

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na opätovné posúdenie v súlade s článkom 57 ods. 2 druhým pododsekom rokovacieho poriadku (A7-0202/2012).
(2) Pozmeňujúce návrhy: nový alebo zmenený text je vyznačený hrubou kurzívou; vypustenia sa označujú symbolom ▌.
(3) Ú. v. EÚ C 240, 18.8.2011, s. 3.
(4)Ú. v. EÚ C 318, 29.10.2011, s. 133.
(5) Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66.
(6)Ú. v. ES L 271, 9.10.2002, s. 16.
(7) Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338.
(8)Ú. v. ES L 9, 15.1.2003, s. 3.
(9)Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1.
(10)Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22.
(11)Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22.
(12)Ú. v. ES L 69, 10.3.2001, s. 25.
(13)Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29.
(14)Ú. v. EÚ L 296, 15.11.2011, s. 35.
(15)Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31
(16) Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1.
(17)Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s.12.
(18) Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.
(19) Ú. v. EÚ C 377, 23.12.2011, s. 5.
(20) Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.
(21) Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19.
(22) Dva roky od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
(23) Dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice
(24)Dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
(25)* Päť rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice.
(26) Dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
(27)Dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
(28)6 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice.
(29)* 4 roky po nadobudnutí účinnosti tejto smernice.
(30)Dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
(31)Dva roky po nadobudnutí účinnosti tejto smernice.
(32) Dva roky od nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
(33)Dva roky od nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
(34)* Tri roky od nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
(35)** Dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
(36)Päť rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice.
(37)Päť rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
(38)Päť rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.


Obchodovanie s využitím dôverných informácií a manipulácia s trhom (zneužívanie trhu) ***I
PDF 284kWORD 27k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 10. septembra 2013 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) (COM(2011)0651 – C7-0360/2011 – 2011/0295(COD))
P7_TA(2013)0342A7-0347/2012

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0651) a zmenený návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2012)0421),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0360/2011),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky z 22. marca 2012(1),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 28. marca 2012(2),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 26. júna 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre právne veci (A7-0347/2012),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 10. septembra 2013 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES

P7_TC1-COD(2011)0295


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 596/2014.)

(1) Ú. v. EÚ C 161, 7.6.2012, s. 3.
(2) Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 64.


Zmena nariadenia Rady (ES) č. 2187/2005 na ochranu zdrojov rybolovu vo vodách Baltského mora, Beltov a Øresundu prostredníctvom technických opatrení ***I
PDF 441kWORD 33k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 10. septembra 2013 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2187/2005 na ochranu zdrojov rybolovu vo vodách Baltského mora, Beltov a Øresundu prostredníctvom technických opatrení (COM(2012)0591 – C7-0332/2012 – 2012/0285(COD))
P7_TA(2013)0343A7-0259/2013

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2012)0591),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0332/2012),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. júla 2012(1),

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo (A7-0259/2013),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 10. septembra 2013 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2013, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2187/2005 na ochranu zdrojov rybolovu vo vodách Baltského mora, Beltov a Øresundu

P7_TC1-COD(2012)0285


EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(3),

keďže:

(1)  Nariadením Rady (ES) č. 2187/2005(4) sa udeľujú Komisii právomoci s cieľom vykonávať určité ustanovenia uvedeného nariadenia.

(2)  V dôsledku nadobudnutia účinnosti Lisabonskej zmluvy je potrebné, aby sa právomoci Komisie, ktoré jej boli udelené nariadením (ES) č. 2187/2005, zosúladili s článkami 290 a 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(3)  Vykonávacie právomoci by sa mali udeliť Komisii s cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania nariadenia (ES) č. 2187/2005, pokiaľ ide o opatrenia prijaté členskými štátmi, ktoré sa uplatňujú iba na plavidlá plaviace sa pod ich vlajkou.

(4)  Právomoci prijímať podrobné pravidlá vykonávania nariadenia (ES) č. 2187/2005 sa už nevyžadujú. Ustanovenia, na základe ktorých sa udeľujú takéto právomoci, by sa preto mali vypustiť.

(5)  Právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie by sa mala delegovať na Komisiu s cieľom zmeniť pravidlá týkajúce sa výroby určitých výstrojov. Takéto zmeny by mali zohľadňovať vývoj selektívnosti rybolovu, nové technické poznatky o výrobných materiáloch alebo zmeny vo vybavení výstroja, ktorými sa môže vylepšiť selektívnosť.

(6)  Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác na prijatí delegovaných aktov uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(7)  Nariadenie (ES) č. 2187/2005 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 2187/2005 sa mení takto:

(1)  V článku 26 sa odsek 5 nahrádza takto:"

„5. V prípade, že Komisia usúdi, že opatrenia nie sú v súlade s podmienkami stanovenými v odseku 1, prijme vykonávacie rozhodnutie vykonávací akt, ktorým požiada členský štát, aby opatrenia zrušil alebo ich upravil.“ [PDN 1]

"

(2)  Článok 28 sa vypúšťa.

(3)  Článok 29 sa nahrádza takto:"

„Článok 29

Zmeny dodatkov 1 a 2 k prílohe II

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 29a prijímať delegované akty s cieľom doplniť alebo zmeniť dodatky 1 a 2 k prílohe II úpravou špecifikácií výstroja vzhľadom na:

   a) vývoj selektívnosti;
   b) zlepšenie technických poznatkov o nových materiáloch používaných na výrobu výstroja;
   c) zmeny vo vybavení výstroja v záujme zlepšenia jeho selektívnosti.“

"

(4)  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 29a

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Delegovanie právomocí Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 29 sa Komisii udeľuje dobu neurčitú na obdobie troch rokov od …(5). Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto trojročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PDN 2]

3.  Delegovanie právomocí uvedené v článku 29 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 29 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.“

"

(4a)  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 31a

Celkové hodnotenie a preskúmanie

Do ...(6) Komisia preskúma účinnosť opatrení stanovených v tomto nariadení a podľa okolností predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia s cieľom zaistiť, aby bolo v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../20131.

__________________

1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2013 z ... o spoločnej rybárskej politike (Ú. v. EÚ L ..).(7)

"

[PDN 3]

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Ú. v. EÚ C 44, 15.2.2013, s. 157.
(2)Ú. v. EÚ C 44, 15.2.2013, s. 157.
(3) Pozícia Európskeho parlamentu z 10. septembra 2013.
(4)Nariadenie Rady (ES) č. 2187/2005 z 21. decembra 2005 na ochranu zdrojov rybolovu vo vodách Baltského mora, Beltov a Øresundu prostredníctvom technických opatrení, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1434/98 a zrušuje nariadenie (ES) č. 88/98 (Ú. v. EÚ L 349, 31.12.2005, s. 1).
(5)* Dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
(6)* Rok od nadobudnutia účinnosti nariadenia (EÚ) č. .../2013 [o spoločnej rybárskej politike] (viď dokument 2011/0195(COD)).
(7)** Poznámka pod čiarou s odkazom na dokument 2011/0195(COD).


Zabezpečenie fungovania vnútorného trhu s energiou
PDF 435kWORD 48k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. septembra 2013 o zabezpečení fungovania vnútorného trhu s energiou (2013/2005(INI))
P7_TA(2013)0344A7-0262/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom V záujme lepšieho fungovania vnútorného trhu s energiou a súvisiace pracovné dokumenty (COM(2012)0663),

–  so zreteľom na svoje pozícia z 12. marca 2013 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 994/2010 z 20. októbra 2010 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávky plynu, ktorým sa zrušuje smernica Rady 2004/67/ES(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1227/2011 z 25. októbra 2011 o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom(4),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 714/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhraničné výmeny elektriny, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1228/2003,

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1775/2005,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti(6),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2009/71/Euratom z 25. júna 2009, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení(7),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 994/2012/EÚ z 25. októbra 2012, ktorým sa ustanovuje mechanizmus výmeny informácií, pokiaľ ide o medzivládne dohody v oblasti energetiky medzi členskými štátmi a tretími krajinami(8),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15.decembra 2011 s názvom Plán postupu v energetike do roku 2050 (COM(2011)0885),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. októbra 2012 s názvom Akt o jednotnom trhu II – Spoločne za nový rast (COM(2012)0573),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. júna 2012 s názvom Energia z obnoviteľných zdrojov: významný aktér na európskom trhu s energiou (COM(2012)0271),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 s názvom Na ceste k novej energetickej stratégii pre Európu na roky 2011 – 2020(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júna 2012 o zapájaní sa do spolupráce s partnermi za našimi hranicami v oblasti energetickej politiky: strategický prístup k bezpečným, udržateľným a konkurencieschopným dodávkam energie(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2012 o oceliarskom priemysle EÚ(11),

–  so zreteľom na odporúčania z 12. februára 2013 okrúhleho stola na vysokej úrovni o budúcnosti európskeho oceliarskeho priemyslu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2012 o pláne prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2013 o Pláne postupu v energetike do roku 2050, budúcnosť s energiou(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie o priemyselných, energetických a ostatných aspektoch bridlicového plynu a ropy(14) a na svoje uznesenie o vplyve ťažby bridlicového plynu a roponosnej bridlice na životné prostredie(15), ktoré boli prijaté dňa 21. novembra 2012,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0262/2013),

A.  keďže samotné členské štáty sa zaviazali dokončiť vnútorný trh s energiou do jednoznačného termínu stanoveného na rok 2014 a zabezpečiť odstránenie tzv. energetických ostrovov EÚ do roku 2015;

B.  keďže dokončený vnútorný trh s energiou je nevyhnutný pre celkovú energetickú bezpečnosť a udržateľnosť Únie a má zásadnú hodnotu pre konkurencieschopnosť, hospodársky rast a tvorbu nových pracovných miest v Únii, ako sa uvádza v Akte o jednotnom trhu II a v stratégii Európa 2020;

C.  keďže stratégia Európskej Komisie Energia 2020 vychádza z odhadov, podľa ktorých potrebné investície v odvetví energetiky dosiahnu 1 bilión EUR do roku 2020, z čoho 540 miliárd EUR je určených na výrobu elektriny a 210 miliárd EUR na elektrické a plynovodné siete európskeho významu;

D.  keďže v Pláne postupu v energetike do roku 2050 sa zdôrazňuje, že úplná integrácia európskych energetických sietí a otvorenie trhov sú veľmi dôležité pre zachovanie rovnováhy medzi energetickou bezpečnosťou, konkurencieschopnosťou, nákladovou efektívnosťou, udržateľným hospodárstvom a záujmami spotrebiteľov; keďže v Pláne postupu v energetike do roku 2050 sa uvádza, že energetická efektívnosť, obnoviteľné zdroje energie a energetická infraštruktúra sú najlepšie možnosti;

E.  keďže z krátkodobého, strednodobého a dlhodobého hľadiska rastie podiel energie z obnoviteľných zdrojov (EOZ) v európskom energetickom mixe; keďže rozsiahla integrácia EOZ predpokladá úpravu rozvodov a lepšiu flexibilitu;

F.  keďže jednotný trh s energiou umožní Únii pristupovať k externým partnerom jednotne a zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetky spoločnosti z EÚ a z tretích krajín, a zároveň zaručí sociálne a environmentálne normy a bude smerovať k reciprocite v tretích krajinách;

G.  keďže je potrebné vytvoriť systém, ktorý členským štátom umožní výmenu informácií o dohodách o dodávkach energie s tretími krajinami;

H.  keďže vnútorný európsky trh s energiou, ako aj jeho príslušné vnútroštátne trhy s energiou musia byť konkurencieschopné a poskytovať skutočný výber a transparentné informácie pre všetkých spotrebiteľov, ktorí sú najdôležitejší na trhu s energiou; keďže dokončenie vnútorného trhu s energiou je nevyhnutné na zníženie nákladov na energie a dosiahnutie rozumných a konkurencieschopných cien z krátkodobého, strednodobého aj dlhodobého hľadiska; keďže znížené ceny na trhoch s energiou sa často neprejavia na úrovni spotrebiteľov.

I.  keďže Európske energetické spoločenstvo, ktoré uplatňuje metódu Spoločenstva, musí byť založené na pevnom spoločnom trhu s energiou, koordinácii nákupu energie za hranicami EÚ a spoločnom európskom financovaní nových technológií udržateľných energií, najmä v oblasti výskumu a inovácií;

J.  keďže sa dosiahol určitý pokrok smerom k posilnenej cezhraničnej spolupráci, čiastočnému odstráneniu energetických ostrovov a predchádzaniu výpadkov dodávok;

1.  víta oznámenie a súvisiaci akčný plán, ktoré obsahujú prehľad dosiaľ dosiahnutého pokroku a výziev, pred ktorými stojí dokončenie vnútorného trhu s energiou;

2.  berie na vedomie, že trend stúpajúcich cien energie bude pravdepodobne pokračovať vzhľadom na to, že tieto ceny v súčasnosti súvisia – pokiaľ ide o plyn – s cenami ropy za barel a – v prípade elektrickej energie – s nestálymi cenami palív a okrem toho má na ne vplyv závislosť Európy na dovoze ropy a plynu, oblasť intervenčných opatrení, nedostatočná činnosť zameraná na presadzovanie energetickej efektívnosti, ako aj nedostatok investícií, ktoré si vyžaduje údržba a modernizácia energetických systémov (vrátane spätných tokov a prepojení), aby sa zaručila vysoká úroveň bezpečnosti dodávok a aby sa uľahčila integrácia EOZ; zasadzuje sa preto za to, aby sa mechanizmus tvorby cien plynu neviazal na indexáciu cien ropy a aby sa prešlo na flexibilnejšie alternatívy, pričom sa bude rešpektovať sloboda obchodnej výmeny;

3.  zdôrazňuje, že rozvoj vlastných zdrojov povedie k tomu, že v EÚ začnú vznikať nové obchodné strediská a krátkodobé trhy s plynom a elektrinou, čo bude pre EÚ a jej členské štáty predstavovať reálnu príležitosť, aby určovali vlastné ceny energie, a to aj na regionálnej a miestnej úrovni;

4.  uznáva európsku pridanú hodnotu lepšej koordinácie energetickej politiky členských štátov a ich spolupráce v duchu solidarity a vytvorenia efektívnych a bezpečných cezhraničných energetických systémov, čím sa vytvára súčinnosť prostredníctvom lepšieho riadenia dodávok a dopytu po energii, za podpory inteligentných technológií na úrovni distribučného systému;

5.  zdôrazňuje význam regionálnych trhov a spolupráce medzi členskými štátmi pri odstraňovaní prekážok, urýchlení integračného procesu a zlepšení efektívnosti sietí;

6.  potvrdzuje svoju podporu v prospech vytvorenia európskeho energetického spoločenstva členských štátov EÚ a žiada Komisiu a Európsku radu, aby podali správu o pokroku, ktorý sa v tomto smere dosiahol;

Trh orientovaný na spotrebiteľa

7.  zdôrazňuje, že koneční spotrebitelia energie – jednotlivci, MSP aj podniky – sú jadrom užívateľsky ústretového a transparentného vnútorného trhu s energiou; poznamenáva, že ako takí si vyžadujú riadnu ochranu, náležité informácie a jednoduchý prístup k nim, aby mohli plne uplatňovať svoje práva, pričom je potrebné nabádať ich k tomu, aby zohrávali aktívnejšiu úlohu v stimulovaní hospodárskej súťaže na trhu a z pasívnych prijímateľov služieb sa stali aktívnymi informovanými spotrebiteľmi a výrobcami-spotrebiteľmi;

8.  zdôrazňuje význam zabezpečenia konkurencieschopného, ľahko riadeného a transparentného trhu s energiou, ktorý ponúkne skutočný výber a konkurenčné ceny pre spotrebiteľov a poskytne všetkým – súčasným aj budúcim – spotrebiteľom energie v EÚ bezpečné, udržateľné, dostupné a spoľahlivé spôsoby výroby energie, pričom zohľadní záujmy budúcich generácií;

9.  zastáva názor, že väčšiu účasť zo strany spotrebiteľov uľahčia miestne družstvá zamerané na energiu z obnoviteľných zdrojov, iniciatívy na kolektívnu zmenu dodávateľa a spoločenstvá alebo iné podporné formy, ako napríklad decentralizované skladovanie a inteligentné zariadenia; domnieva sa, že takéto podporné formy pomôžu spotrebiteľom lepšie pochopiť a spravovať svoju spotrebu energie a tým zvýšiť ich flexibilitu a schopnosť reagovať (z hľadiska dopytu, ako aj dodávok) a že môžu posilniť prístup k energii z obnoviteľných zdrojov a vytvárať potrebné finančné investície;

10.  upozorňuje na výhodu uplatňovania variabilných poplatkov za používanie siete s cieľom podnietiť zákazníkov, aby v záujme podporovania udržateľného používania energií čerpali energiu mimo časov energetickej špičky;

11.  domnieva sa, že inteligentné technológie musia spotrebiteľom poskytovať presné, zrozumiteľné a užívateľsky priateľské informácie a že im musia umožniť riadiť svoju spotrebu a výrobu energie; domnieva sa preto, že inteligentné technológie musia byť doplnené o dynamické, online riadenie prenosovej a distribučnej siete zahŕňajúce také služby, ako sú služby na podporu sietí, dobrovoľná odozva na strane dopytu, služby energetickej efektívnosti, mikrovýroba, možnosti uskladňovania a miestni či domáci sprostredkovatelia; poukazuje však na to, že je potrebné náležite preskúmať, pri akej spotrebe energie prinášajú inteligentné merače ekonomické výhody, a že spotrebitelia, ktorých spotreba nebude dosahovať danú úroveň spotreby, nebudú povinní investovať do inteligentných meračov;

12.  vyjadruje obavy nad trendom, keď sú telekomunikačné podniky nabádané k tomu, aby riadili údaje súvisiace s distribučnými sieťami, pretože takáto zodpovednosť za ne vyvoláva závažné otázke týkajúce sa ochrany údajov, a spôsobuje riziko, že operátori by museli nakupovať technické údaje, ktoré potrebujú na plnenie svojej úlohy prevádzkovateľov distribučných sústav;

13.  uznáva, že energetická chudoba predstavuje v členských štátoch významné problémy; poukazuje na to, že jeden univerzálny prístup pre všetkých nezohľadňuje rozmanitosť realít členských štátov; domnieva sa preto, že zraniteľní spotrebitelia si vyžadujú osobitnú a efektívnu ochranu a že na tento účel treba zaviesť primerané mechanizmy, pričom treba predchádzať deformáciám trhu; zdôrazňuje, že v súlade s požiadavkou stanovenou v treťom energetickom balíku už existujú osobitné opatrenia;

14.  poznamenáva, že revolučné využívanie bridlicového plynu v USA znížilo emisie CO2 a zároveň zabezpečilo dôležitú konkurenčnú výhodu pre americký priemysel;

Aktuálne výzvy v dokončovaní vnútorného trhu s energiou

15.  zdôrazňuje, že vnútorný trh s energiou ešte nie je dokončený a že vnútroštátne trhy s energiou neuspokojujú v dostatočnej miere potreby a očakávania spotrebiteľov, keďže v niektorých členských štátoch naďalej čelia vysokým cenám, obmedzenému výberu dodávateľov, výrobcov a taríf; všeobecne nízkej kvalite služieb; často veľmi slabej ochrane spotrebiteľov a problémom pri zmene dodávateľa; zdôrazňuje preto potrebu vybudovať trh, ktorý je viac ústretový voči spotrebiteľom a na ktorom môžu mať spotrebitelia aktívnejšiu úlohu a stať sa výrobcami-spotrebiteľmi na trhu celej EÚ v rámci ktorého sú informovaní o podmienkach, ktoré poskytujú jednotliví prevádzkovatelia, spôsobom uľahčujúcim porovnanie; v tejto súvislosti poukazuje na úlohu, ktorú pri posilňovaní postavenia spotrebiteľov a zabezpečovaní nižších účtov za energie zohráva spoločná zmena dodávateľa;

16.  domnieva sa, že nedostatočné vykonávanie právnych predpisov týkajúcich sa vnútorného trhu s energiou je aj naďalej jednou z hlavných prekážok jeho dokončenia; je presvedčený, že potrebné zjednotenie vnútorného trhu zahŕňa rozšírenie našej infraštruktúry a zároveň vykonávanie právnych predpisov týkajúcich sa vnútorného trhu a presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže;

17.  zdôrazňuje, že modernizácia súčasnej energetickej infraštruktúry a budovanie novej, inteligentnej a flexibilnej generácie, infraštruktúry na prenos (najmä cezhraničných plynových a elektrických prepojení), distribúciu a uskladňovanie sú veľmi dôležité pre dokončenie stabilného trhu s energiou s náležitou integráciou a dobrým prepojením, na ktorom sa predchádza vzniku akýchkoľvek nepriaznivých vplyvov, napríklad neplánovaným tokom energie, sú zabezpečené dodávky energie za dostupné a konkurenčné ceny, v plnej miere sa využíva celý potenciál všetkých udržateľných zdrojov energie a mikrovýroby, kombinovanej výroby a efektívnosti, riadenie dopytu a uskladňovanie a na ktorom od roku 2015 už žiadny členský štát nebude izolovaný od európskych sietí distribúcie plynu a elektriny, okrem iného prostredníctvom súbežnej integrácie izolovaných energetických sústav do európskych kontinentálnych sietí; zdôrazňuje, že rozsiahle investície by sa mali uskutočňovať súbežne s investíciami do regionálnych alebo aj miestnych sietí, pretože výroba energie prebieha čoraz viac na regionálnej/miestnej úrovni;

18.  v tejto súvislosti poznamenáva, že decentralizované dodávky energie z obnoviteľných zdrojov znižujú potrebu budovať nové prenosové dráhy – a teda s tým spojené náklady, keďže decentralizované technológie, ktoré možno zaviesť priamo v domácnostiach, mestách a odľahlých oblastiach, sú oveľa bližšie ku konečným spotrebiteľom;

19.  uznáva, že ak sa dopustí, aby výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov rástla bez zodpovedajúceho rozvoja potrebnej infraštruktúry, môže to mať za následok nekoordinované cezhraničné kruhové toky a následne nevyhovujúce ceny energií;

20.  pripomína, že cieľ, na ktorom sa Európska rada dohodla na svojich samitoch v roku 2002 a v roku 2007, aby sa v členských štátoch dosiahla miera elektrických a plynových prepojení rovnajúca sa najmenej 10 % ich inštalovanej kapacity výroby, sa zatiaľ nepodarilo dosiahnuť;

21.  víta skutočnosť, že Komisia kladie dôraz na to, aby sa budúce energetické sústavy Európy vyznačovali flexibilitou; poznamenáva, že pre všetky časové rámce sú ľahko prístupným zdrojom flexibility dobre fungujúce cezhraničné veľkoobchodné trhy; žiada o vyvíjanie ďalšieho úsilia zameraného na podnietenie budúceho zavedenia technológií uskladňovania energií a odoziev na strane dopytu, ktoré predstavujú dodatočné zdroje flexibility;

22.  domnieva sa, že energetická účinnosť je jedným z najudržateľnejších a nákladovo najefektívnejších spôsobov znižovania účtov za energiu, posilňovania bezpečnosti dodávok, znižovania potrieb v oblasti dovozu fosílnych palív a obmedzovania emisií CO2; uznáva, že každé opatrenie, ktoré podporuje energetickú efektívnosť, musí zodpovedať potrebám spotrebiteľov, byť nákladovo efektívne a podporované tými správnymi stimulmi;

23.  zdôrazňuje, že podľa zistení Medzinárodnej agentúry pre energiu by odvážnejšie opatrenia v záujme energetickej efektívnosti mohli do roku 2035 znížiť dovoz plynu do EÚ o jednu tretinu, t. j. na 100 mld. metrov kubických plynu;

24.  pripomína, že súčinnosti medzi vývojom, zavádzaním a údržbou telekomunikačnej a energetickej infraštruktúry budú zohrávať kľúčovú úlohu pri napĺňaní cieľov Európskej únie v oblasti energetickej efektívnosti;

25.  zdôrazňuje potrebu pokračovať v oddeľovaní európskych energetických trhov s cieľom zabezpečiť hospodársku súťaž a dodávky elektriny za čo najnižšiu cenu;

26.  domnieva sa, že investície do infraštruktúry sa musia podporovať prostredníctvom stabilných a predvídateľných regulačných rámcov ústretových voči inovácii, ktoré nenarúšajú fungovanie vnútorného trhu, a že dôchodkovým fondom a inštitucionálnym investorom by sa malo umožniť, aby mohli investovať do prenosových sústav, pričom treba uznať, že ich dosiahnutie je možné, len ak bude orientované na trh; zároveň však uznáva, že v určitých špecifických prípadoch je veľmi ťažké dokončiť transformáciu infraštruktúry, ak sa nezabezpečí verejné financovanie na podporu projektov týkajúcich sa kľúčovej infraštruktúry, ktoré z komerčného hľadiska možno nie sú životaschopné; v tejto súvislosti vyzdvihuje dôležitosť Nástroja na prepojenie Európy a vyjadruje poľutovanie nad tým, že podiel vyčlenený na tento nástroj z rozpočtu pre oblasť energetiky je nižší než suma, ktorú navrhovala Komisia;

27.  žiada preskúmanie možnosti zriadiť európsky fond pre investície do energetických sietí;

28.  zdôrazňuje, že zjednodušené schvaľovacie postupy v rámci členských štátov prispejú k rozvoju sietí infraštruktúry a odblokovaniu investícií; zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány by v tomto smere mali zohrávať dôležitú úlohu, a to zjednodušením postupov plánovania a začlenením energetickej infraštruktúry do svojich systémov miestneho a regionálneho plánovania;

29.  konštatuje, že chýbajúci otvorený a nediskriminačný prístup k prenosovej infraštruktúre v niektorých prípadoch naďalej bráni novým subjektom, aby sa zapojili do siete, alebo vôbec do hospodárskej súťaže na trhu s už etablovanými subjektmi za spravodlivých podmienok; podčiarkuje potrebu riešiť štrukturálne deformácie trhu spôsobujúce koncentráciu na vysokej úrovni vo viacerých členských štátoch;

30.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pravidlá stanovené v treťom energetickom balíku by sa mali v plnej miere uplatňovať na európske, ako aj zahraničné spoločnosti; je presvedčený o tom, že akékoľvek výnimky z týchto pravidiel udelené Komisiou by mali byť z hľadiska ich rozsahu a dĺžky uplatňovania obmedzené a podliehať preskúmaniu zo strany Parlamentu a Rady;

31.  zdôrazňuje, že nedostatočná transparentnosť veľkoobchodných trhov s energiou a antikonkurenčné praktiky na týchto trhoch oslabujú dôveru spotrebiteľov; domnieva sa, že je naliehavo potrebné porozumieť cenotvorbe na veľkoobchodných trhoch, ako aj vplyvu na účty spotrebiteľov;

32.  plne podporuje opatrenia na vytvorenie rovnakých podmienok tým, že sa vytvoria decentralizovanejšie a konkurencieschopnejšie trhové modely, pretože poskytujú viac príležitostí pre miestnych výrobcov energie a pre nové priemyselné subjekty;

33.  pripomína, že na to, aby sa zabránilo dominantným dodávateľom, ktorí ovládajú trh, znemožňovať otváranie trhu je dôležité, aby sa umožnil rozvoj nových obchodných modelov, napríklad možnosť uzatvárať zmluvy s viacerými dodávateľmi súčasne;

34.  poznamenáva, že stabilný regulačný rámec pre výrobcov, regulátorov, prevádzkovateľov sietí, dodávateľov energie, poskytovateľov služieb súvisiacich s dopytom, a predovšetkým konečných spotrebiteľov a výrobcov-spotrebiteľov je kľúčový pre dobre fungujúci vnútorný trh a pre pritiahnutie dlhodobých investícií do rozvoja infraštruktúry; zdôrazňuje, že vypracovanie sieťových kódexov obsahujúcich spravodlivé, nediskriminačné a vyvážené pravidlá by malo viesť k harmonizácii riadenia sietí, štruktúry trhu a interoperability; zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité, aby sa v celej EÚ dodržiavali dohody o oddelení prenosových sietí a výroby a dodávky vrátane dohôd o nezávislom postavení regulačných orgánov v oblasti energetiky a požiadavkách na ochranu spotrebiteľov; zdôrazňuje preto potrebu podporovať a ďalej rozvíjať úlohu Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER), najmä jej kapacitu v oblasti kontroly vnútroštátnych regulačných rozhodnutí a riešenia sporov;

35.  berie na vedomie určité obavy týkajúce sa toho, že niektoré členské štáty už zaviedli alebo plánujú zaviesť vnútroštátne mechanizmy odmeňovania budovania kapacít (CRM) s cieľom zabezpečiť dodávku elektrickej energie bez toho, aby sa riadne preskúmali všetky potenciálne alternatívne riešenia, najmä pokiaľ ide o cezhraničné riešenia a flexibilitu zdrojov; uznáva, že tieto mechanizmy sú za určitých okolností síce potrebné, ale mohli by zasahovať do situácie veľkoobchodného trhu a narúšať ju a v prípade nesprávnej koncepcie viesť k zablokovaniu trhu; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila koordinovanejší prístup na úrovni EÚ s cieľom zaručiť, že všetky takéto CRM sú potrebné, účinné, transparentné, technologicky neutrálne a nediskriminačné;

36.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že mechanizmy spolupráce zavedené smernicou 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie sa doposiaľ nevyužívajú; poukazuje na zistenia Komisie, podľa ktorých by lepšie využívanie existujúcich mechanizmov spolupráce mohlo priniesť značné výhody, napríklad oživenie obchodu; vyzýva preto členské štáty, aby podľa potreby lepšie využívali mechanizmy spolupráce a zintenzívnili vzájomnú komunikáciu;

37.  zdôrazňuje, že bez toho, aby boli dotknuté práva členských štátov zvoliť si svoj energetický mix alebo potreba lepšej koordinácie v rámci celej EÚ, musí EÚ ako celok čo najviac využiť potenciál všetkých udržateľných energetických zdrojov, ktoré sú k dispozícii členským štátom EÚ, v súlade s trojakým cieľom EÚ v oblasti energetickej politiky ako takej, ktorým je hospodárska súťaž, udržateľnosť a bezpečnosť dodávok;

38.  poznamenáva, že niektoré členské štáty, predstavujúce tzv. energetické ostrovy, sú stále úplne izolované od európskych plynárenských a elektrických sietí a naďalej platia vyššie ceny za zdroje energie, čo má vplyv na ich konkurencieschopnosť; poukazuje na to, že bez podstatných investícií do infraštruktúry tieto členské štáty nebudú schopné splniť záväzok, na ktorý upozornila Európska rada a podľa ktorého by od roku 2015 žiadny členský štát už nemal byť izolovaný od sietí EÚ; domnieva sa, že Komisia by sa na žiadosť týchto členských štátov mala zúčastniť na rokovaniach s dodávateľmi energie z krajín mimo EÚ o cenách energie, napríklad v prípade nákupu plynu;

39.  zdôrazňuje, že solidarita medzi členskými štátmi, ktorú požaduje Zmluva o EÚ, by sa mala uplatňovať pri každodenných činnostiach i v krízovom riadení vo vnútornej aj vonkajšej energetickej politike; žiada Komisiu, aby vypracovala jasné vymedzenie „energetickej solidarity“ s cieľom zabezpečiť, aby ho dodržiavali všetky členské štáty;

40.  zdôrazňuje potrebu riešiť očakávaný nárast dovozu plynu a elektriny z tretích krajín do EÚ z krátkodobého a dlhodobého hľadiska s cieľom zaistiť bezpečnosť dodávok energie, rozdelenie záťaže a spravodlivé fungovanie vnútorného trhu; opätovne zdôrazňuje, že v prípade niektorých členských štátov táto výzva úzko súvisí so závislosťou od dovozu plynu a ropy z jedinej tretej krajiny a že jej zvládnutie si vyžaduje opatrenia zamerané na diverzifikáciu portfólia dodávateľov, trás prenosu a zdrojov energie; uznáva, že v tomto ohľade je strategickým cieľom realizácia južného koridoru zemného plynu vrátane plynovodu Nabucco a jeho možného vedenia do krajín strednej a východnej Európy, ako aj dokončenie dodávateľských trás do EÚ, ktoré budú schopné pokryť do roku 2020 približne 10 – 20 % dopytu EÚ po plyne, s cieľom zabezpečiť, aby mal každý európsky región reálny prístup k aspoň dvom rôznym zdrojom plynu;

41.  domnieva sa, že otvorený a transparentný vnútorný trh, na ktorom všetky spoločnosti z členských štátov EÚ a tretích krajín dodržiavajú acquis communautaire v oblasti energetiky, môže pomôcť posilniť rokovaciu pozíciu dodávateľov energie v EÚ vo vzťahu k vonkajším konkurentom, čo je obzvlášť dôležité pre potenciál ďalšej koordinácie vonkajšieho nákupu energie na úrovni EÚ; vyzýva Komisiu, aby zvážila zriadenie spoločnej agentúry na kupovanie plynu a mechanizmov, ktoré sú na to potrebné, s cieľom vytvoriť protiváhu k monopolnej pozícii dominantných vonkajších dodávateľov; poznamenáva, že na usmerňovanie vzťahov s dodávateľmi energie z EÚ a tretích krajín sa musí uplatňovať zásada reciprocity; zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia v rámci svojich vzťahov s dodávateľmi energie z tretích krajín vzala do úvahy vplyv jej rozhodnutí na spotrebiteľské ceny a transparentne o nich informovala;

42.  je presvedčený, že Komisii by sa mal udeliť mandát na vedenie rokovaní o strategicky dôležitých projektoch v oblasti infraštruktúry, ktoré majú vplyv na bezpečnosť dodávok do EÚ ako celku, a že takýto mandát by sa mal zvážiť aj v prípade ostatných medzivládnych dohôd, o ktorých sa predpokladá, že majú podstatný vplyv na dlhodobé ciele EÚ v oblasti energetickej politiky, najmä jej energetickú závislosť; v tejto súvislosti víta pokrok v rokovaniach vedených Komisiou o zmluve medzi EÚ, Azerbajdžanom a Turkménskom o vybudovaní transkaspického plynovodného systému;

43.  zdôrazňuje, že postupné zbližovanie stimulov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a efektívnosti, ako aj vedľajších nákladov na energiu vo všetkých členských štátoch po roku 2020 je veľmi dôležité pre dobre fungujúci a efektívny vnútorný trh s energiou, na veľkoobchodnej aj maloobchodnej úrovni, ako aj pre vytvorenie priaznivých podmienok pre dlhodobý rozvoj a rozsiahle zavedenie obnoviteľných zdrojov energie;

44.  je presvedčený, že v krátkodobom horizonte je potrebné povzbudiť regionálne zoskupenia susediacich členských štátov, aby prešli z vnútroštátnych plánov na harmonizovaný alebo jednotný regionálny systém podpory pre obnoviteľné zdroje energie;

45.  vyzýva členské štáty, aby pravidelne a transparentným spôsobom skúmali vstupné alebo iné podporné tarify, čo im umožní prispôsobiť sa tempu klesania technologických nákladov a nákladov na dodávky;

46.  uznáva, že spoločné výskumné projekty EÚ podporované rámcovými programami a iniciatívami, ako je plán SET, sa nevyužívali dostatočne na vyvíjanie nových technológií umožňujúcich zlepšenie efektívnosti, obnoviteľných zdrojov, bezpečnosti jadrových elektrární, používania fosílnych palív s nízkymi emisiami a inteligentných sietí, čo sú všetko oblasti s kľúčovým významom pre trh s energiou;

47.  domnieva sa, že je dôležité dosiahnuť väčší pokrok v oblasti elektrických diaľnic budúcnosti, najmä pokiaľ ide o juhovýchodnú – severnú elektrickú diaľnicu (SENEH), ktorá by tiež pomohla prispôsobiť prepravu energie vyrobenej vo fotovoltických parkoch, ako napríklad projekt Helios, z juhovýchodnej Európy na sever a západ;

Sú potrebné naliehavé opatrenia

Riadne integrovaný, otvorený a náležite regulovaný konkurencieschopný vnútorný trh s energiou

48.  vyzýva členské štáty, aby v plnej miere transponovali a vykonávali všetky príslušné právne predpisy EÚ, bezodkladne najmä tretí energetický balík; naliehavo žiada Komisiu, aby podnikla kroky proti tým členským štátom, v ktorých sa vykonávanie neprimerane oneskorilo; víta skutočnosť, že Komisia už začala formálne konanie s cieľom vyšetriť porušovanie pravidiel EÚ;

49.  vyzdvihuje potrebu riešiť štrukturálne deformácie trhu a nedostatok transparentnosti na trhu; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie o posilnenie vykonávania tretieho energetického balíka;

50.  žiada Komisiu, aby dôkladne monitorovala skutočné vykonávanie predpisov EÚ v oblasti energetiky, najmä ustanovení, ktoré vytvárajú dôležité spotrebiteľské práva, ako aj tých, ktoré sa týkajú prevádzkovateľov systémov, vnútroštátnych regulačných orgánov a pravidiel hospodárskej súťaže a štátnej pomoci, a tých, ktorých cieľom je obmedzený výskyt kruhových tokov na vnútornom trhu s elektrinou predstavujúceho závažný, ale zvládnuteľný problém pre vnútorný trh s energiou, keďže oslabuje bezpečnosť energetického systému obmedzením možností uskladňovania a kapacít sietí; nalieha na Komisiu, aby využila najvhodnejšie prostriedky, ktoré má k dispozícii na riešenie všetkých pokračujúcich prípadov nedodržiavania príslušných právnych predpisov EÚ;

51.  konštatuje, že ku všetkým doterajším výpadkom prúdu došlo v dôsledku zlyhania prevádzky, a nie pre nedostatok kapacít; uznáva, že pre hospodársku recesiu, vysoké ceny zemného plynu a zvyšujúci sa podiel prerušovanej výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov čelia investori v Európskej únii pri vývoji pružných kapacít výroby elektriny značnej neistote; vyzýva Komisiu, aby vykonala komplexné posúdenie primeranosti výroby na základe harmonizovanej metodiky a poskytla usmernenia týkajúce sa spôsobu zvýšenia pružnosti a zachovania dodávok;

52.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby lepšie koordinovali projekty v oblasti infraštruktúry a spoločne plánovali rozvoj sietí, čím zaručia úplné prepojenie systémov v rámci celej EÚ a nákladovú efektívnosť využitím cezhraničnej súčinnosti a efektívnejšej siete energetickej infraštruktúry; zdôrazňuje, že by sa mal presadzovať integrovaný prístup, ktorého súčasťou sú prevádzkovatelia distribučných sietí; na tento účel vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili rýchle posúdenie, výber a realizáciu projektov v spoločnom európskom záujme, najmä so zreteľom na cezhraničné prepojenia plynovodov a elektrických sietí, vrátane mechanizmov spätných tokov, infraštruktúry pre skvapalnený zemný plyn a uskladňovanie energie a inteligentných prenosových a distribučných sietí, ktoré sú veľmi dôležité pre riadne integrovaný a dobre fungujúci trh s energiou;

53.  odporúča Komisii, aby pri používaní prostriedkov z Nástroja na prepojenie Európy na projekty v oblasti energetiky uprednostnila projekty s významným dosahom na fungovanie vnútorného trhu, a tým podporila hospodársku súťaž, rýchly rozmach energie z obnoviteľných zdrojov, vytvorenie nevyhnutných cezhraničných prepojení a posilnila bezpečnosť zásobovania;

54.  vyzýva Komisiu, aby znovu preskúmala existujúce plány energetických projektov, najmä na výstavbu nových terminálov pre skvapalnený zemný plyn, ktorých dokončenie by malo trvať viac ako 10 rokov, aby posúdila ich hospodársky prínos, pričom zohľadní terminály pre skvapalnený zemný plyn, ktoré sa už stavajú alebo sú vo fáze plánovania v jednotlivých členských štátoch a ktoré v blízkej budúcnosti prispejú k bezpečnosti dodávok energie v členských štátoch označovaných ako energetické ostrovy, a aby prispela k financovaniu takýchto projektov;

55.  naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby zaviedli účinný systém riadenia preťaženia s cieľom podporiť efektívne využívanie existujúcej kapacity prenosu plynu a elektriny, pričom sa znížia náklady na rozširovanie kapacít siete, a uľahčiť širšie prepojenie obnoviteľných zdrojov elektriny s elektrickou sieťou;

56.  vyzýva členské štáty, aby čo najskôr prestali stanovovať hranice cien a používať súbory regulovaných cien energie na vnútroštátnej úrovni, ktoré sú nižšie ako vzniknuté náklady, pretože takéto opatrenia môžu narušiť hospodársku súťaž a závažne ohroziť budúce investície do kapacít a infraštruktúry v energetike; zdôrazňuje však, že opatrenia v tejto súvislosti zohľadnia oprávnené záujmy zraniteľných spotrebiteľov, ktorí nemôžu vždy využívať výhody skutočnej hospodárskej súťaže na trhu s energiou;

57.  víta odhodlanie Komisie presadzovať antitrustové predpisy a predpisy o štátnej pomoci vo vzťahu k všetkým podnikom v energetickom sektore a ich dcérskym spoločnostiam pôsobiacim na území Európskej únie, s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých s rovnakými podmienkami prístupu pre všetky subjekty na trhu; vyzýva Komisiu, aby vydala usmernenia pre posúdenie zneužívania dominantného postavenia na trhoch s plynom a elektrickou energiou zo strany akéhokoľvek podniku a aby poskytla usmernenia týkajúce sa najlepších postupov a skúseností spojených so systémami podpory obnoviteľných zdrojov energie;

58.  žiada Komisiu, aby preskúmala pravidlá štátnej pomoci v súvislosti s vnútroštátnymi opatreniami zameranými na energetickú efektívnosť a s energetickými projektmi, ktoré sú spolufinancované v rámci politiky súdržnosti, s cieľom zabezpečiť, aby malo viac týchto činností nárok na štátne prostriedky, čo bude viesť k väčšiemu počtu dokončených projektov;

59.  odporúča, aby Komisia využila svoju kontrolnú právomoc v súvislosti so štátnou pomocou s cieľom podnietiť rozvoj cezhraničnej infraštruktúry; domnieva sa, že takéto prepojenia by zohrávali kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o zvýšenie schopnosti čerpať zo zdrojov susednej krajiny v prípade energetickej núdze alebo nerovnováhy a časom znížiť dotácie;

60.  dôrazne podporuje úsilie Komisie založené na koordinovanej práci Európskych sietí prevádzkovateľov prenosových sústav o zavedenie harmonizovaných sieťových kódexov do roku 2014 a pravidiel v súlade s plánom, ako aj o zabezpečenie stability regulačného rámca vnútorného trhu s energiou a jeho väščiu otvorenosť voči inováciám;

61.  dôrazne podporuje regulačné opatrenia prijaté agentúrou ACER a vnútroštátnymi regulačnými orgánmi s cieľom podporiť, zlepšiť a zjednodušiť cezhraničné obchodovanie s energiou vrátane obchodovania na vntúrodenných a vyrovnávacích trhoch a trhoch deň vopred, a preklenúť medzery v energetických systémoch v jednotlivých členských štátoch presadzovaním transparentného používania prepojení; zdôrazňuje potrebu primeraného počtu zamestnancov s potrebnou kvalifikáciou, skúsenosťami a odbornými znalosťami, tak v agentúre ACER, ako aj v národných regulačných orgánoch, na vykonávanie úloh spojených s monitorovaním veľkoobchodných transakcií a určením dôverných obchodných postupov a pokusov o manipulovanie trhu;

62.  so zreteľom na vnútorný trh s elektrickou energiou vyzýva Komisiu, aby čo najskôr zabezpečila analýzu adekvátnosti systému a flexibility vnútroštátnych výrobných kapacít z krátkodobého a dlhodobého hľadiska a vzala pritom v plnej miere do úvahy možný pozitívny prínos všetkých flexibilných opatrení, ako napríklad reakcia na dopyt, uskladňovanie energie a prepojenie, a aby informovala o dosahu uplatňovaných vnútroštátnych opatrení súvisiacich s posudzovaním kapacity a plánovaním vývoja na vnútorný trh s energiou a na pravidlá hospodárskej súťaže, berúc do úvahy následky z hľadiska bezpečnosti dodávok, ako aj cezhraničných aspektov tejto doplnkovej politiky tvorby trhu; žiada v tomto smere, aby sa v budúcnosti vyvinulo ďalšie úsilie s cieľom prevziať technológie uskladňovania energie a získať reakcie zo strany dopytu, keďže toto všetko predstavuje ďalšie zdroje flexibility;

63.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia o využívaní a rozmiestnení zdrojov flexibility, ako napríklad riadenie na strane dopytu, uskladňovanie a skutočné infraštruktúry vrátane cezhraničných infraštruktúr, aby členské štáty mohli vypracovať a vykonávať vnútroštátne stratégie na rozmiestnenie zdrojov flexibility na svojich územiach;

64.  vyzýva Komisiu a Európsku sieť prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu (ENTSO-E), aby vypracovali celistvnú a zosúladenú metodiku s cieľom zabezpečiť adekvátnosť výroby v Európe vrátane pozitívneho prínosu obnoviteľných zdrojov energie, a najmä premenlivých obnoviteľných zdrojov;

65.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala budúce formy trhu s energiou, ktoré by na rozdiel od súčasných vnútroštátnych mechanizmov budovania kapacít mohli poskytnúť ďalšie nediskriminačné príjmy pre investorov vo všetkých formách výroby energie a zabezpečiť z hľadiska nákladov čo najefektívnejšie poskytovanie služieb flexibility v energetickom sektore;

66.  vyzýva Komisiu, aby stanovila pravidlá s cieľom podporiť ďalší rozvoj trhu pre doplnkové služby umožňujúce účasť všetkých zdrojov energie vrátane obnoviteľných zdrojov;

67.  vyzýva Komisiu, členské štáty a príslušné zainteresované strany, aby poskytli stimuly a podporovali regionálne iniciatívy a partnerstvá, ktorých cieľom je dôslednejšia integrácia na trh, prostredníctvom zavádzania regionálnych výmen energie, stredísk obchodovania s plynom a harmonizovanejších pravidiel obchodovania s plynom, mechanizmov prepájania trhov vo všetkých časových rámcoch, ako aj prostredníctvom prijatia primeranej úrovne likvidity a transparentnosti trhu;

68.  zdôrazňuje, že opatrenia vnútorného trhu by mali presadzovať diverzifikáciu zdrojov energie, a to domácich, ako aj vonkajších, a nemali by sa zameriavať primárne na nepretržitý rozvoj alebo rozširovanie súčasných prepravných trás a dodávok;

69.  upozorňuje na vonkajší rozmer trhu s energiou, ktorého cieľom je uľahčiť všetkým členským štátom prístup k rôznorodým zdrojom energie; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s ESVČ využila nástroje svojej zahraničnej politiky na presadzovanie pravidiel a noriem vnútorného trhu s energiou vo vzťahu k tretím krajinám a najmä v rámci susedstva EÚ; nalieha na Komisiu, aby v rámci dvojstranných rozhovorov s príslušnými tretími krajinami vyriešila otázku jednoznačných pravidiel riadenia preťaženia na cezhraničných prepojeniach vedení elektrickej energie a plynovodov a pavidiel prístupu tretích strán k prepravným sieťam; dôrazne vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na zabránenie praktikám spoločností z tretích krajín, ktoré narúšajú hospodársku súťaž a môžu viesť k obmedzeniu hospodárskej súťaže, vyšším cenám alebo narušeniu bezpečnosti dodávok energie; vyzýva Komisiu, aby v rámci vzťahov s vonkajšími partnermi zabezpečila, aby spoločnosti z EÚ mohli na svetových trhoch súťažiť za rovnakých podmienok: naliehavo žiada Komisiu, aby posilnila spoluprácu s krajinami susediacimi s EÚ v oblasti jadrovej bezpečnosti; vyzýva Komisiu, aby transparentne informovala o všetkých faktoroch, ktoré stále spôsobujú problémy pri vykonávaní tretieho energetického balíka, a aby poskytla prehľadné číselné údaje o ich vplyve na spotrebiteľské ceny;

70.  žiada členské štáty a Komisiu, aby zvýšili politickú a finančnú podporu pre Energetické spoločenstvo a prijali ďalšie opatrenia na podporu rozšírenia pravidiel vnútorného trhu na juhovýchodnú a východnú Európu;

71.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa viac usilovali o to, aby sa nezaviedli dohody, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi o vnútornom trhu, a to so zreteľom na vytvorenie mechanizmu výmeny informácií medzi členskými štátmi a tretími krajinami, pokiaľ ide o medzivládne dohody v oblasti energetickej politiky; domnieva sa, že Komisia by mala mať možnosť preskúmať návrhy dohôd a ich zlučiteľnosť s acquis communautaire a zúčastňovať sa v prípade potreby na rokovaniach;

72.  pripomína Komisii, že vnútorný trh nie je nezávislý od celosvetového trhu; žiada Komisiu, aby pri plánovaní svojich opatrení pre vnútorný trh v plnej miere zohľadnila odporúčania Parlamentu týkajúce sa vonkajšieho rozmeru energetickej politiky(16); potvrdzuje, že podporuje myšlienku, že len úplne fungujúci vnútorný trh umožní EÚ konať na svetovej scéne jednotne; žiada a Komisiu, aby ďalej vyvíjala ďalšie činnosti v oblasti vonkajšej energetickej politiky;

73.  domnieva sa, že budúca dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a USA by mala zahŕňať kapitolu, ktorá sa zameriava na také otázky energetiky, ktoré by mohli mať vplyv na vnútorný trh, okrem iného tiež: veľkoobchod s energiou, obchodovanie s komoditami, pravidlá námornej prepravy energie, systémy obchodovania s emisiami, normy palivovej bezpečnosti, účtovné postupy, štátne dotácie súvisiace s energiou a prevod práv duševného vlastníctva vo vzťahu k výskumu v oblasti energie, výrobe, transformácii a v oblasti vyradených výrobkov;

74.  podporuje mandát, ktorý Európska rada udelila Komisia s cieľom predstaviť najneskôr na konci roka 2013 analýzu zložiek a podnetov cien energií a nákladov v jednotlivých členských štátoch, s osobitným dôrazom na vplyv na domácnosti, MSP a energeticky národné priemyselné odvetvia a ktorá sa vo väčšej miere zameria na konkurencieschopnosť EÚ vo vzťahu k jej svetovým hospodárskym konkurentom; ďalej vyzýva Komisiu, aby nepretržite monitorovala ceny energií a náklady v členských štátoch;

75.  so zreteľom na vnútorný trh so zemným plynom vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali všetky zmluvy o dodávkach plynu založené na zastaraných mechanizmoch stanovovania cien, najmä na zásade indexácie ropy, ktoré prinášajú vysoké ceny pre spotrebiteľov, a naliehavo žiada Komisiu, aby poskytla pomoc pri hľadaní možností, ako tieto zmluvy znovu prerokovať, a to nielen z hľadiska ich predĺženia; zdôrazňuje potrebu vyvinúť a podporovať všetky produkty a mechanizmy zamerané na posilnenie krátkodobých kapacít v oblasti obchodovania s plynom; zdôrazňuje, že uvedené opatrenia majú kľúčový význam pre zabezpečenie skutočnej konkurencieschopnosti v oblasti cien plynu dodávaného všetkým spotrebiteľom na vnútornom trhu s plynom;

Účinná ochrana a podpora spotrebiteľov

76.  vyzýva Komisiu, členské štáty a príslušné zainteresované strany, aby zlepšovali kvalitu a dostupnosť informácií poskytovaných spotrebiteľom, aby ich poskytovali s jasnými a transparentnými metódami účtovania, aby vytvárali nástroje na porovnávanie cien umožňujúce voľbu na základe najlepších informácií a aby spotrebiteľov informovali o spôsoboch kontroly spotreby, možnostiach úspory energie a o energetickej efektívnosti a malovýrobe; naliehavo žiada členské štáty, aby vykonávali smernicu o alternatívnom riešení sporov a nariadenie o riešení spotrebiteľských sporov online; víta návrh Komisie na zriadenie informačnej platformy o právach spotrebiteľov; odporúča, aby Komisia a členské štáty zaviedli pre spotrebiteľov informačné kampane s ľahko zrozumiteľnými informáciami, na ktorých by sa mali aktívne podieľať vlády a organizácie občianskej spoločnosti;

77.  poukazuje na to, že aj keď ceny energie na veľkoobchodných trhoch s energiou klesli na celosvetovej úrovni, spotrebitelia platia naďalej vysoké ceny; vyzýva Komisiu, členské štáty a ich regulačné orgány na zabezpečenie toho, aby spotrebitelia mohli primerane a priamo ťažiť z vývoja cien na veľkoobchodných trhoch;

78.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vypracovali komplexnú stratégiu zameranú na stimulovanie spotrebiteľov a výrobcov-spotrebiteľov k aktívnej účasti na trhu s energiou, a to okrem iného prostredníctvom platných právnych predpisov, ako aj vykonávania príslušných ustanovení smernice o energetickej efektívnosti; navrhuje, aby sa sieť využívajúca cenové signály pravidelne prispôsobovala, aby súčasným aj budúcim používateľom poskytovala potrebné usmernenia, a tak sa zabezpečil súlad medzi rozvojom siete a jednotlivými rozhodnutiami;

79.  vyzýva Komisiu, aby ešte viac presadzovala spoluprácu medzi sektormi energetiky a informačných a komunikačných technológií (IKT) a aby zrevidovala jestvujúce regulačné rámce na podporu inovácií súvisiacich s energetikou s cieľom zabezpečiť dosiahol prínos pre všetkých spotrebiteľov a uľahčiť rozmiestňovanie inteligentných sietí bezpečným a spoľahlivým spôsobom ústretovým pre používateľov, ktoré spotrebiteľom nespôsobuje finančné zaťaženie a zohľadňuje súkromný charakter ich údajov; vyzýva na spoluprácu pri rozvoji inteligentných sietí na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni a pri vytváraní európskych noriem pre inteligentné siete;

80.  naliehavo vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby začleňovali a vytvárali finančné podnety pre investície do riešení v oblasti IKT v inteligentných sieťach a aby sa zamerali na trh výrobcov-spotrebiteľov, čo bude viesť k väčšej miere flexibility, energetickej efektívnosti/úspor a dobrovoľnej účasti na strane dopytu;

81.  víta usmernenia Komisie, ktoré majú pomôcť stanoviť ambiciózne politické ciele so zreteľom na zraniteľných spotrebiteľov a ktoré pomôžu členským štátom lepšie vymedziť prístup k tejto kategórii spotrebiteľov; vyzýva Komisiu, aby vypracovala tieto usmernenia a náležite pritom zohľadnila existujúce národné mechanizmy a nástroje na ochranu takýchto spotrebiteľov s cieľom dosiahnuť súdržnejší a komplexnejší prístup na úrovni EÚ, pričom sa členským štátom ponechá možnosť výberu najvhodnejších nástrojov na zabezpečenie takejto podpory; dodáva, že komplexné poradenské služby určené tejto kategórii spotrebiteľov, ako aj výmena najlepších postupov môžu zohrávať dôležitú úlohu;

82.  víta blížiacu sa analýzu Komisie týkajúcu sa energetickej chudoby v EÚ; domnieva sa, že Komisia by sa mala v rámci svojej analýzy usilovať zabezpečiť, aby sa boj proti energetickej chudobe stal pre Európu súčasťou sociálneho balíka služieb, napr. prostredníctvom sociálneho a Kohézneho fondu; uvádza, že existujúce a nové programy energetickej efektívnosti by mali vždy zahŕňať cielené zameranie sa na skupiny s nízkymi príjmami;

83.  naliehavo žiada Komisiu, aby vytvorila a odporučila primeranú formu maloobchodného trhu, v centre ktorého je dodávateľ, s cieľom harmonizovať európske maloobchodné trhy, čím by sa znížila administratívna záťaž vyvíjaná na spotrebiteľov, keďže dodávatelia by všetky poplatky účtovali priamo ako súčasť účtu za elektrickú energiu;

Pomoc v súvislosti s budúcimi výzvami v oblasti energetiky a klímy

84.  vyzýva členské štáty, Komisiu a príslušné zainteresované strany, aby čo najskôr premenili potrebné schémy podpory pre všetkých výrobcov energie na transparentné, predvídateľné, konvergentné a trhovo orientované mechanizmy s cieľom vytvoriť spoločný trh pre požadované prvky podpory, ako napríklad energetická efektívnosť, výrobcovia-spotrebitelia, kogenerácia, flexibilita, obnoviteľné zdroje energie a podporné služby siete, a to tak, aby sa zabezpečila ich kompatibilita a predišlo sa ich prekrývaniu; vyzýva Komisiu, aby predložila usmernenie o účinných a nákladovo efektívnych systémoch podpory vzťahujúcich sa na energie z obnoviteľných zdrojov;

85.  vyzýva Komisiu, členské štáty a vnútroštátne regulačné orgány, aby preskúmali ukazovatele použité na meranie úrovne hospodárskej súťaže na trhoch s energiou a začlenili medzi ne ukazovatele, ako napríklad podiel spotrebiteľov využívajúcich najlacnejšie tarify, schopnosť nových spoločností vstúpiť na trh a úrovne zákazníckych služieb a inovácií, ktoré pomôžu získať skutočný obraz o úrovni hospodárskej súťaže na trhu;

86.  v súvislosti s vnútorným trhom s elektrickou energiou vyzýva Komisiu, aby dôkladne preskúmala dôsledky začleňovania rastúceho podielu obnoviteľných zdrojov energie do energetických sústav, pokiaľ ide o finančnú podporu, systémové technické požiadavky a formu trhu; zdôrazňuje, že nedostatočne koordinovaný prístup k týmto zdrojom dosiaľ bránil ich integrácii do európskych energetických systémov; zdôrazňuje skutočnosť, že je potrebné prispôsobiť súčasnú európsku energetickú sústavu a infraštruktúru uskladňovania prínosom distribuovanej výroby z energie z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje význam plynu ako záložného paliva, prostredníctvom ktorého by bolo možné zvládať výkyvov vo výrobe elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, a žiada Komisiu, aby posúdila potrebnú mieru flexibility energetickej sústavy (inteligentných sietí, riadenia dopytu, skladovacie a flexibilné záložné kapacity); domnieva sa, že prečerpávacie zariadenia zohrávajú výraznú úlohu v skladovaní elektriny;

87.  žiada Komisiu, aby naďalej využívala fond regionálneho rozvoja, Kohézny fond a iné štrukturálne fondy EÚ s cieľom podporiť v ďalšom období vytvorenie inteligentných sietí pre plyn a elektrickú energiu, aby sa lepšie začlenili nové druhy a zdroje energie a modernizovali všetky regióny Európy; domnieva sa, že je potrebné nabádať aj prevádzkovateľov distribučných sústav, aby prijali prispôsobenia svojich sietí;

88.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali stimuly na uvoľnenie nevyužitých možností mikrovýroby a venovali pozornosť potrebe ďalšieho rozvoja kogenerácie, pretože to je najefektívnejší spôsob výroby elektrickej energie a tepla, a aby túto možnosť založili na rozsiahlom zavádzaní účinného diaľkového vykurovania a chladenia;

89.  zdôrazňuje potenciál kombinovanej výroby tepla a elektriny/diaľkového kúrenia a chladenia prispôsobiť sa rastúcemu podielu prerušovanej výroby energie zvýšením flexibility a odolnosti voči trhu s energiou a poskytnutím hospodárneho uskladňovania energie v prípade nadbytočnej elektriny; vyzýva Komisiu, aby venovala pozornosť tejto schopnosti a ocenila ju vo svojej nadchádzajúcej iniciatíve týkajúcej sa rámca pre mechanizmy odmeňovania budovania kapacít a podporila tento druh integrácie do rôznych sektorov a vyvažovania v rámci programu Horizont 2020;

90.  vyzýva Komisiu, aby začala štúdiu, v ktorej sa budú analyzovať nové a nákladovo účinné formy trhu pre európsky trh s elektrickou energiou s cieľom zabezpečiť, aby spotrebitelia dostali elektrickú energiu za prijateľnú cenu a aby sa zabránilo úniku uhlíka;

91.  víta úsilie zamerané na to, aby sa výskum v oblasti energií stal prioritou programu Horizont 2020, a vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využívali túto programovú oblasť; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali výskum a vývoj inovatívnych technológií v oblasti energií a aby zdokonaľovali existujúce technológie, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti programu Horizont 2020 ani projektov Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT); vyzýva členské štáty, aby zabezpečili súčinnosť medzi európskymi a vnútroštátnymi výskumnými programami, keďže výskum je jediný spôsob, ako znižovať emisie, zlepšovať energetickú bezpečnosť, zvyšovať konkurenčnú pozíciu priemyslu EÚ na celosvetových trhoch, udržať vedúcu pozíciu EÚ v oblasti technológií a prispieť k európskej agende pre rast a zamestnanosť; poukazuje na potrebu ponúknuť odvetviu priemyslu právnu istotu na obdobie presahujúce rok 2020;

92.  naliehavo žiada Komisiu, aby sprístupnila dostatočný objem finančných prostriedkov na rozvoj inteligentných distribučných sietí, ktoré predstavujú nákladovo najefektívnejší spôsob preniknutia distribuovanej výroby z obnoviteľných zdrojov energie na trh vo veľkom rozsahu, pričom sa zaistí bezpečnosť dodávok a čo najviac sa využijú možnosti energetických úspor;

93.  poznamenáva, že súčasný systém, ktorý sa vyznačuje roztrieštenosťou vnútorného trhu, prináša výzvy pre dlhodobú stabilitu spoločností a investorov, čo by mohlo viesť k zatvoreniu prevádzok a neistote z hľadiska zamestnanosti a kapacít; žiada Komisiu, aby uskutočnila nezávislé hodnotenie budúcnosti vnútorného trhu s elektrickou energiou a plynom, na ktorom zohrávajú ústrednú úlohu otázky týkajúce sa investícií, zamestnanosti, životného prostredia a ochrany spotrebiteľov; žiada, aby toto zhodnotenie bolo dokončené do marca 2014 a zahŕňalo stanoviská zainteresovaných strán, napríklad sociálnych partnerov, zástupcov domácností s nízkymi príjmami, environmentálnych organizácií a MSP;

o
o   o

94.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2013)0061.
(2) Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 326, 8.12.2011, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 94.
(5) Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 55.
(6) Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ L 172, 2.7.2009, s. 18.
(8) Ú. v. EÚ L 299, 27.10.2012, s. 13.
(9) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 64.
(10) Prijaté texty, P7_TA(2012)0238.
(11) Prijaté texty, P7_TA(2012)0509.
(12) Prijaté texty, P7_TA(2012)0086.
(13) Prijaté texty, P7_TA(2013)0088.
(14) Prijaté texty, P7_TA(2012)0444.
(15) Prijaté texty, P7_TA(2012)0443.
(16) Prijaté texty, P7_TA(2012)0238.


Vykonávanie a vplyv opatrení v oblasti energetickej účinnosti v rámci politiky súdržnosti
PDF 414kWORD 38k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. septembra 2013 o vykonávaní a vplyve opatrení energetickej účinnosti v rámci politiky súdržnosti (2013/2038(INI))
P7_TA(2013)0345A7-0271/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 194 ZFEÚ,

–  so zreteľom na článok 37 Charty základných práv EÚ,

–  so zreteľom na článok 3 Zmluvy o EÚ,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 z 5. júla 2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1783/1999,

–  so zreteľom na nariadenia Rady (ES) č. 1084/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa zriaďuje Kohézny fond a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1164/94,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na správu Komisie z 18. apríla 2013 s názvom Finančná podpora energetickej účinnosti budov (COM(2013)0225),

–  so zreteľom na kapitolu 5 o európskych rozdieloch v oblasti čistej energie a energetickej chudoby (The European divide in clean energy and fuel poverty) správy Európskeho odborového inštitútu (ETUI) s názvom Referenčné údaje o pracujúcich v Európe (Benchmarking working Europe) 2013, Brusel 2013,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/32/ES z 5. apríla 2006 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách, a ktorou sa zrušuje smernica Rady 93/76/EHS,

–  so zreteľom na svoju uznesenie z 11. júna 2013 o sociálnom bývaní v Európskej únii(1),

–  so zreteľom na správu Rady zo 4. marca 2013 s názvom Vykonávanie európskeho semestra – súhrnná správa (6754/13),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. januára 2011 s názvom Prínos regionálnej politiky k udržateľnému rastu v rámci stratégie Európa 2020 (COM(2011)0017),

–  so zreteľom na štatistickú príručku Komisie z roku 2012 s názvom Energetika EÚ v číslach(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2008 s názvom Politika súdržnosti: investície do reálnej ekonomiky (COM(2008)0876),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. októbra 2006 s názvom Akčný plán pre energetickú účinnosť: Využitie potenciálu (COM(2006)0545),

–  so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov č. 21/2012 s názvom Efektívnosť nákladov na investície do energetickej účinnosti v rámci politiky súdržnosti,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2009 o Pláne hospodárskej obnovy Európy(3),

–  so zreteľom na správu bankovej skupiny KfW Research s názvom Vplyv podporných programov KfW v oblasti energeticky hospodárnej výstavby a renovácie na verejné rozpočty(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2013 o úlohe politiky súdržnosti EÚ a jej subjektov pri realizácii novej európskej energetickej politiky(5),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. marca 2011 s názvom Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (COM(2011)0112),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. mája 2012 o Európe efektívne využívajúcej zdroje(6),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. apríla 2013 s názvom Politika súdržnosti: strategická správa 2013 o vykonávaní programov v období rokov 2007 – 2013 (COM(2013)0210),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 4. mája 2012 s názvom Energetická účinnosť v mestách a regiónoch – zameranie na rozdiely medzi vidieckymi okresmi a mestách(7),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 14. decembra 2011 s názvom Energetická účinnosť(8),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru s názvom Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o energetickej účinnosti(9),

–  so zreteľom na dokument súvisiaci s projektmi MARIE/ELIH-MED s názvom Zlepšenie medzinárodnej spolupráce v rámci projektu MED s ohľadom na výzvy týkajúce sa energetickej hospodárnosti budov (Improving MED transnational cooperation answers to energy efficiency challenges in buildings),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. marca 2011 s názvom Plán energetickej účinnosti na rok 2011 (COM(2011)0109),

–  so zreteľom na odporúčania prijaté v rámci štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v prípade investícií do udržateľnej energetiky (SF Energy Invest) s názvom Praktické odporúčania na zvýšenie podielu investícií do udržateľnej energetiky v nadchádzajúcom programovom období štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu 2014 – 2020(10),

–  so zreteľom na správu, ktorú Komisii predložil inštitút Ismeri Europa, s názvom Analýza Odbornej hodnotiacej siete týkajúca sa výsledkov politiky súdržnosti v rokoch 2007 – 2013 – syntéza vnútroštátnych správ za rok 2011 – obnoviteľné zdroje energie a energetická účinnosť obytných budov (Expert evaluation network delivering policy analysis on the performance of Cohesion policy 2007 – 2013 – Synthesis of national reports 2011 – renewable energy and Energy efficiency of housing),

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 27. marca 2013 s názvom Rámec pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 (COM(2013)0169),

–  so zreteľom na štúdiu spoločnosti Copenhagen Economics s názvom Mnohonásobné výhody investovania do energeticky hospodárnej renovácie budov(11),

–  so zreteľom na príspevok Komisie na zasadnutí Európskej rady 22. mája 2013 s názvom Energetické výzvy a politika,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0271/2013),

A.  keďže vyššia energetická efektívnosť znamená využívanie menšieho objemu vstupnej energie pri zabezpečení rovnakej úrovne hospodárskej činnosti alebo služby(12);

B.  keďže podpora energetickej efektívnosti je stanovená v článku 194 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a to v kontexte budovania a fungovania vnútorného trhu a potreby chrániť a zlepšovať životné prostredie;

C.  keďže dosiahnutie energetickej efektívnosti je kľúčovou prioritou Komisie i členských štátov, ako na to poukazuje jeden z cieľov stratégie Európa 2020 zameraný na zvýšenie energetickej efektívnosti o 20 %;

D.  keďže zníženie spotreby prostredníctvom energetickej účinnosti je najudržateľnejší spôsob, ako znížiť závislosť od fosílnych palív, čo povedie k zníženiu dovozu zhruba o 25 %;

E.  keďže veľká časť energie stále pochádza z uhľovodíkov, ktoré pri spaľovaní uvoľňujú skleníkové plyny;

F.  keďže investície do energetickej účinnosti môžu priniesť hospodárske, sociálne a environmentálne zisky pre európske regióny;

G.  keďže včasné a nákladovo účinné vykonávanie smernice o energetickej účinnosti môže viesť k významnému zníženiu spotreby energie, zníženiu závislosti dovozu fosílnych palív, vytvoreniu nových pracovných miest, zabezpečeniu poskytovania sociálnej ochrany a odstráneniu energetickej chudoby;

H.  keďže v rámci rozpočtu na politiku súdržnosti bolo v súčasnom programovom období 2007 – 2013 na energetickú účinnosť, kogeneráciu a energetické riadenie vyčlenených 5,5 miliardy EUR;

I.  keďže Komisia vo svojej poslednej správe(13) prichádza k záveru, že do konca roka 2011 bolo na konkrétne projekty energetickej efektívnosti vrátane revolvingových fondov vyčlenených takmer 3,8 miliardy EUR, čo predstavuje mieru plnenia 68 %; keďže sa v tejto správe tiež spomína, že miera plnenia bola v rámci Únie rôzna;

J.  keďže Rada vo svojej súhrnnej správe z marca 2013(14) ako jeden z faktorov, ktoré majú negatívny vplyv na rozvoj v oblasti energetickej efektívnosti, označila nedostatok náležitých informácií a finančných stimulov, malé zviditeľnenie opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a nedostatočné vykonávanie existujúcich právnych predpisov, pričom konštatovala, že tieto faktory sa týkajú oveľa viac praxe ako regulácie;

K.  keďže minimálna suma pre financovanie projektu z programu ELENA, je 50 miliónov EUR, a v prípade programu Inteligentná energia je minimálna suma vyššia než 6 miliónov EUR, čo je viac než v prípade mnohých projektov v malých a vidieckych komunitách;

Všeobecné pripomienky

1.  zdôrazňuje, že v súčasnom období krízy, keď Únia pokrýva viac než 50 % svojich energetických potrieb dovozom, môže zvyšovanie energetickej účinnosti nákladovo efektívnym spôsobom prispieť ku zvýšeniu konkurencieschopnosti Únie, tvorbe zamestnanosti a rastu na miestnej a regionálnej úrovni, a mohlo by predstavovať výhody pre všetky zúčastnené strany v boji proti zmene klímy a vysokým nákladom na energie;

2.  podporuje záväzok EÚ dosiahnuť cieľ zvýšenia energetickej účinnosti o 20 % do roku 2020; konštatuje, že včasné a riadne vykonávanie smernice o energetickej účinnosti a jej nástrojov v súlade s jednotlivými vnútroštátnymi okolnosťami by členské štáty priviedlo naspäť na správnu cestu, aby sa mohol dosiahnuť stanovený dvadsaťpercentný cieľ; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva členské štáty, aby vyvíjali ďalšie úsilie na dosiahnutie cieľa Európa 2020 a otvorenie cesty pre ďalšie úspory po tomto dátume;

3.  konštatuje, že európske štrukturálne a investičné fondy by mohli pomôcť pri stimulovaní súkromných investícií do energeticky účinných výrobkov, spôsobov dopravy, budov, priemyselných odvetví, prác a služieb energetickej účinnosti, a mohli by pomôcť pri znižovaní výdavkov verejných orgánov na energiu a predstavovať efektívnejšie využitie verejných finančných prostriedkov; víta navrhované uprednostnenie energetickej účinnosti v rámci kapitoly energetického výskumu programu Horizont 2020;

4.  zdôrazňuje skúsenosti z aktuálneho finančného obdobia, ktoré ukazujú, že z európskych štrukturálnych a investičných fondov nemožno úplne vyčerpať príslušné prostriedky určené na energetickú účinnosť. zdôrazňuje preto, že vo finančnom rámci na roky 2014 – 2020, ktorý dokonca vyčleňuje na energetickú účinnosť vyšší podiel prostriedkov, musí dbať na to, aby sa uľahčil prístup miestnych a regionálnych samospráv k týmto prostriedkom.

5.  zdôrazňuje, že členské štáty by mali využívanie európskych štrukturálnych a investičných fondov na energetickú účinnosť považovať za investičnú príležitosť s vysokým pákovým efektom, a nie za formu výdavkov; vyzýva Komisiu, aby revidovala pravidlá o štátnej pomoci, aby sa umožnil vyšší objem vnútroštátnych finančných prostriedkov na energetickú účinnosť popri európskych investíciách;

6.  zdôrazňuje význam politiky súdržnosti a finančných zdrojov, ktoré sú na ňu vyčlenené, pre úplný rozvoj inteligentných sústav a inteligentných sietí, ktoré v regiónoch umožňujú účinnejšie energetické systémy, znižujú spotrebu energie a energetické straty;

7.  zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány musia mať príslušné právomoci a zodpovednosti, nielen pokiaľ ide o dodávky a využívanie energie, ale aj dosiahnutie cieľov energetickej účinnosti;

8.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila právnu istotu, pokiaľ ide o pravidlá štátnej regionálnej pomoci týkajúce sa výstavby sociálneho bývania spĺňajúceho normy energetickej účinnosti a investícií do udržateľných budov a energetiky;

9.  pripomína, že podľa niektorých vedeckých výskumov takmer 9 % občanov z EÚ, Nórska a Švajčiarska (52,08 milióna ľudí) v roku 2010 neboli schopní primerane vykurovať svoje domovy; konštatuje, že energetická chudoba je obzvlášť závažná v nových členských štátoch a vo väčšine prípadov je jej dôvodom nedostatočné zateplenie domov; vyzýva Komisiu, aby podrobne preskúmala súvislosť medzi podporou energetickej efektívnosti, energetickou chudobou a zraniteľnými skupinami spotrebiteľov; zdôrazňuje, že úspory dosiahnuté opatreniami energetickej účinnosti musia pocítiť spotrebitelia v účtoch za energiu;

10.  poukazuje na to, že potenciál energetickej účinnosti sa ešte efektívne nerealizoval v niektorých hospodárskych odvetviach, ako napríklad v stavebníctve a doprave, a že prostriedky zo štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu a ostatné investície do vyššej energetickej účinnosti by mali napomôcť zvýšenie možností zamestnania v týchto odvetviach;

11.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby sa výstavba a renovácia sociálneho bývania uskutočňovala s ohľadom na dosiahnutie cieľov a noriem energetickej účinnosti; pri dodržaní zásady subsidiarity vyzýva členské štáty a všetky zainteresované strany, aby zohľadnili sociálne bývanie v rámci svojich národných programov reforiem a pri formulovaní strategických priorít na základe dohôd o partnerstve na programové obdobie 2014 – 2020; v tejto súvislosti pripomína členským štátom ustanovenia článku 20 smernice 2012/27/EÚ o energetickej účinnosti;

12.  uznáva, že jednou z najväčších prekážok pri realizácii energetických úspor na miestnej a regionálnej úrovni je potreba počiatočných investícií; je presvedčený, že každé opatrenie prijaté na úrovni EÚ by malo náležite zohľadňovať dôsledky pre miestne samosprávy a regióny a ich rozpočtové obmedzenia; odporúča preto, aby sa pri zostavovaní usmernení pre rozvoj v oblasti energetiky konzultovalo s miestnymi a regionálnymi zástupcami a aby sa poskytovala finančná podpora na miestne a regionálne programy zamerané na využívanie existujúcich zdrojov energie;

13.  pripomína, že Parlament už schválil správu o úlohe politiky súdržnosti EÚ a jej aktéroch v uplatňovaní novej európskej energetickej politiky a že táto správa zahŕňa aj otázky energetickej účinnosti;

Programové obdobie 2014 – 2020 a legislatívne zmeny

14.  poznamenáva, že znižovanie ekonomických, sociálnych a územných rozdielov medzi regiónmi zostáva hlavným cieľom politiky súdržnosti, a domnieva sa, že politiky v oblasti energetickej účinnosti by nemali do tohto cieľa zasahovať; zdôrazňuje, že niektoré z najchudobnejších regiónov EÚ môžu mať iné priority a vyžadovať investície najprv do iných oblastí; zdôrazňuje, že sila politiky súdržnosti spočíva v jej pružnosti a decentralizovanej správe finančných prostriedkov na miestnej úrovni;

15.  pripomína zmenu nariadenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja (EFRR) z roku 2009, pokiaľ ide o energetickú účinnosť, čo umožnilo získať podporu na bývanie až do výšky 4 % vo všetkých častiach EÚ; konštatuje, že výsledkom neskorej zmeny ustanovení, predovšetkým zmeny operačných programov, počas programového obdobia, v mnohých členských štátoch neviedli tieto opatrenia k žiadnemu významnému zvýšeniu objemu finančných prostriedkov vyčlenených na dosiahnutie tohto cieľa; konštatuje, že keďže túto zmenu nesprevádzalo nové dodatočné financovanie zo strany EÚ, niektoré členské štáty odmietli túto príležitosť, zatiaľ čo v iných bola pozorovaná významná súvislosť medzi nízkou absorpciou finančných prostriedkov a slabým fungovaním administratívy; poukazuje na dôležitosť právnej zrozumiteľnosti, pokiaľ ide opatrenia energetickej účinnosti, a to pred novým programovým obdobím 2014 – 2020 i počas neho;

16.  víta nové možnosti, ktoré ponúkajú EFRR a Kohézny fond v programovom období 2014 – 2020, ako aj skutočnosť, že im bola pri plnení cieľov energetickej účinnosti prisúdená dôležitejšia úloha; podporuje najmä úlohu, ktorú bude v budúcnosti zohrávať financovanie v rámci politiky súdržnosti v celom sektore stavebníctva vrátane bývania;

17.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby v rámci svojich operačných programov zaviedli jednoduché a nebyrokratické postupy využívanie finančných prostriedkov vyčlenených na zlepšovanie energetickej účinnosti domácností;

18.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zaručili, aby decentralizácia podmienok umožnila orgánom samosprávy priamy prístup k financovaniu energetickej účinnosti bývania;

19.  víta výsledky rokovaní o nariadení o EFRR, pokiaľ ide o stanovené percentuálne podiely, ktoré sa majú použiť na konkrétne tematické ciele v prípade jednotlivých kategórií regiónov, čo umožní značný nárast prostriedkov pridelených na energetickú účinnosť a obnoviteľné zdroje energie; pripomína, že ambiciózne minimálne podiely majú zásadný význam z hľadiska ľahšieho zmobilizovania miestnych aktérov a pomáhajú vytvárať stabilné a dlhodobé programy;

20.  víta návrh Komisie na rozšírenie využívania inovačných finančných nástrojov v programovom období 2014 – 2020 na všetky tematické ciele vrátane energetickej účinnosti;

21.  podporuje návrhy Komisie týkajúce sa zjednodušenia európskych štrukturálnych a investičných fondov v programovom období 2014 – 2020; domnieva sa, že uzavretie rokovaní o nariadení o spoločných ustanoveniach by malo viesť k úspešnému využívaniu viacerých fondov, z čoho by mali do veľkej miery prospech projekty energetickej účinnosti;

22.  víta pokrok dosiahnutý v rokovaniach o nariadení o spoločných ustanoveniach, pokiaľ ide o dohody o partnerstve; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty a riadiace orgány, aby spolupracovali s odborníkmi z oblasti energetickej účinnosti, aby sa tento mechanizmus vhodne využil pri príprave operačných programov;

23.  vyzýva členské štáty, aby posilnili spojitosť medzi svojimi národnými akčnými plánmi energetickej účinnosti a operačnými programami s cieľom zabezpečiť, aby európske štrukturálne a investičné fondy boli súčasťou ucelenej stratégie a zároveň reagovali na potreby jednotlivých oblastí; zdôrazňuje, že zásadným cieľom energetickej účinnosti by mala byť energetická sebestačnosť na regionálnej a miestnej úrovni;

24.  domnieva sa, že opatrenia EÚ by mali podporovať energetickú účinnosť vo fázach výroby energie, distribúcie aj spotreby; poznamenáva, že zatiaľ čo sa finančné prostriedky na energetiku v rámci politiky súdržnosti vynakladajú najmä na obnoviteľné zdroje(15), je nutné dosiahnuť väčšiu rovnováhu, aby bolo možné zamerať vyšší podiel finančných prostriedkov na projekty v oblasti energetickej účinnosti;

25.  zdôrazňuje, že nadmerné špecifikácie a záväzné ciele, čo sa týka vykonávania cieľov energetickej účinnosti, môžu zvýšiť náklady regionálnych a miestnych orgánov na vykonávanie týchto opatrení a spotrebiteľom môžu spôsobiť dodatočné náklady;

26.  zdôrazňuje význam zahrnutia rozmeru energetickej účinnosti do výskumných a inovačných stratégií inteligentnej špecializácie, ktoré budú musieť členské štáty a ich regióny vypracovať v rámci budúcej politiky súdržnosti s cieľom získať prístup k financovaniu inovácií;

27.  opätovne pripomína členským štátom dôležitosť dostatočného prísunu prostriedkov do rozpočtu, pokiaľ ide o viacročný finančný rámec na obdobie 2014 – 2020, v ktorom politika súdržnosti môže a mala by pôsobiť ako hnacia sila obnovy;

Zvyšovanie povedomia a význam šírenia informácií

28.  vyzýva Komisiu, aby ďalej skvalitňovala a šírila praktické informácie o problematike energetickej účinnosti pre miestne a regionálne orgány, výhodách investovania do energetickej účinnosti, najlepších metodikách, normách a finančných stimuloch a o poskytovateľoch príslušných služieb vrátane uzatvárania zmlúv o energetickej hospodárnosti; konštatuje, že nedostatok spoločností v oblasti poskytovania energetických služieb v mnohých regiónoch a členských štátoch by mohol mať vplyv na využívanie financovania energetickej účinnosti;

29.  zdôrazňuje, že nedostatok podrobných informácií o stave fondu budov na regionálnej úrovni predstavuje hlavnú prekážku, ktorá vnútroštátnym a regionálnym orgánom bráni pri formulovaní stratégií a plánov; berie na vedomie požiadavky na uvedenie týchto informácií, ako sa ustanovujú v smernici 2012/27/EÚ a žiada, aby sa to dovŕšilo na regionálnej úrovni a sprístupnilo verejnosti;

30.  nabáda riadiace orgány, aby zabezpečili zviditeľnenie operačných programov a príležitostí prípadným príjemcom ponúkaných projektov v oblasti udržateľnej energetiky; navrhuje, aby sa tak urobilo prostredníctvom vytvorenia vnútroštátnych webových stránok, platforiem alebo databáz pre potenciálnych príjemcov a zúčastnené strany, organizovaním seminárov a podujatí s cieľom poskytovať cieľovým skupinám informácie a prijímaním opatrení zameraných na zabezpečenie zviditeľnenia a zlepšenia dostupnosti existujúcich webových zdrojov (napr. webový portál Build Up a príručka SF Energy Invest);

31.  nabáda riadiace orgány, aby v programovom období 2014 – 2020 podporovali integrované projekty tým, že k energetickej účinnosti zaujmú na územnej úrovni holistický prístup, a to najmä využitím nových strategických nástrojov plánovania, ako sú integrované územné investície, a zahrnutím existujúcich iniciatív, ako je Dohovor primátorov a starostov, aby sa tak prispelo k rozvoju integrovaných plánov; nabáda Komisiu a členské štáty, aby uplatnili zrýchlený prístup k žiadostiam o financovanie z fondu od orgánov, ktoré podpísali Dohovor primátorov a starostov a plne vykonávajú jeho požiadavky;

32.  víta výročnú konferenciu otvorených dverí a početné panely venovaných miestnym a regionálnym projektom energetickej účinnosti v roku 2012; navrhuje, aby Komisia, členské štáty a riadiace orgány vychádzali z tohto podujatia a vytvorili platformu na výmenu informácií, a to s cieľom podporiť tak potrebný dialóg a výmenu osvedčených postupov vykonávania a riadenia projektov energetickej účinnosti financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov;

Budovanie kapacít a technická pomoc

33.  vyzýva členské štáty, aby nadviazali na odporúčania Komisie(16) a posilnili budovanie kapacít, a to s využitím rozpočtov na technickú pomoc, aby sa mohla posilniť účasť subjektov na miestnej a regionálnej úrovni a občianskej spoločnosti na regionálnych a miestnych energetických stratégiách;

34.  uznáva, že prechod na energeticky účinné technológie si vyžaduje nové zručnosti, odborné vzdelávanie a špecifickú prípravu v stavebníctve a ďalších odvetviach, v rámci ktorých sa zohľadnia otázky životného prostredia; v tejto súvislosti nabáda členské štáty, aby naďalej používali finančné prostriedky na poskytovanie technickej pomoci na všetkých úrovniach (napríklad prostredníctvom nástroja ELENA); ďalej členské štáty vyzýva, aby využívali európske štrukturálne a investičné fondy na rekvalifikáciu a zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov v súvislosti s novými pracovnými miestami vznikajúcimi v nízkouhlíkovom hospodárstve, a zamedzili akýmkoľvek nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily v tomto sektore;

35.  zdôrazňuje potenciálne výhody, ktoré sú prístupné v rámci iniciatív JESSICA (Spoločná európska podpora pre udržateľné investície v mestských oblastiach ) a ELENA na investície do udržateľnej energetiky na miestnej úrovni, s cieľom pomôcť mestám a regiónom pustiť sa do životaschopných investičných projektov v oblasti energetickej účinnosti, a žiada podporu týchto iniciatív;

36.  podnecuje ďalšiu administratívnu podporu miestnych a regionálnych orgánov s cieľom pomôcť im vytvárať zoskupenia malých a stredne veľkých projektov energetickej účinnosti, ktoré by samé o sebe boli pod hranicou minimálneho finančného limitu pre prístup k programom ELENA, JESSICA a inteligentnej energetiky; upriamuje pozornosť členských štátov a Komisie na skutočnosť, že malé a stredné mestá a vidiecke komunity majú často nedostatok administratívnej kapacity na plné využívanie nových finančných nástrojov;

37.  zdôrazňuje, že byrokracia a nedostatočná jasnosť postupov sťažili prístup k štrukturálnym fondom a ku Kohéznemu fondu a odradili tie subjekty, ktoré takéto prostriedky najviac potrebujú, aby sa o ne uchádzali; preto podporuje zjednodušenie pravidiel a postupov, odstránenie byrokracie a zvýšenie flexibility pri prideľovaní týchto prostriedkov tak na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni; domnieva sa, že zjednodušenie prispeje k účinnejšiemu prideľovaniu finančných prostriedkov, vyšším mieram čerpania prostriedkov, menšiemu počtu chýb a kratším dobám vyplácania prostriedkov a umožní najchudobnejším členským štátom a regiónom plne využívať finančné nástroje určené na zmenšovanie regionálnych rozdielov a rozdielov medzi jednotlivými štátmi; domnieva sa, že treba nájsť rovnováhu medzi zjednodušením a stabilitou pravidiel a postupov;

Úloha finančných nástrojov

38.  zdôrazňuje, že kombinácia grantov a finančných nástrojov môže slúžiť ako úspešný a inovatívny prístup k stimulovaniu financovania zo súkromných zdrojov, vytvárať nové modely verejno-súkromných partnerstiev a posilniť inovácie; zdôrazňuje význam prilákania súkromných investícií do energetickej účinnosti, a to tak z krajín EÚ, ako aj z tretích krajín;

39.  poukazuje na to, že úsilie zamerané na získanie finančných prostriedkov na investovanie do projektov energetickej účinnosti sa často stretáva s trhovými a regulačnými prekážkami a nedostatkom dôvery, napr. s vysokými počiatočnými nákladmi u investorov a ťažkosťami pri presnom predpovedaní potenciálu úspor energie; naliehavo vyzýva členské štáty, aby našli spôsoby podnecovania investícií do energetickej účinnosti domácností;

40.  so znepokojením zdôrazňuje, že súčasná hospodárska a finančná kríza viedli k tomu, že je pre členské štáty čoraz ťažšie získať finančné prostriedky potrebné na spolufinancovanie programov politiky súdržnosti súvisiacich s energetickou účinnosťou; v tomto ohľade považuje za nevyhnutné, aby sa našli nové inovačné spôsoby financovania projektov energetickej účinnosti vrátane súkromného sektora;

41.  uznáva podporu, ktorú Komisia poskytuje na posilnenie úlohy nových a inovačných finančných nástrojov v programovom období 2014 – 2020; zdôrazňuje, že nedostatok včasného plnenia a právnej zrozumiteľnosti predstavuje pre členské štáty, ako aj pre ďalšie zainteresované strany zapojené do riadenia týchto nástrojov veľký problém; naliehavo vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila návrhy na štandardizované finančné nástroje, ktoré by boli dostupné na podporu opatrení energetickej efektívnosti;

42.  vyzýva členské štáty, aby si vymieňali osvedčené postupy pri navrhovaní národných fondov energetickej účinnosti, pri ktorých sa môžu európske štrukturálne a investičné fondy využiť ako príspevky vlastného kapitálu a podobne a môžu sa zladiť s dodatočnými zdrojmi financovania zo súkromného sektora;

43.  vyzýva Komisiu, aby ďalej zlepšovala cielenú finančnú podporu projektov energetickej účinnosti zo strany Európskej investičnej banky (EIB), Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR), Rozvojovej banky Rady Európy (RBRE) a Európskeho fondu pre energetickú účinnosť (EEEF); vyzýva EIB, RBRE a EBOR, aby vytvorili spoločnú pracovnú skupinu, ktorá preskúma alternatívy nových finančných nástrojov, ktoré by sa mohli sprístupniť členským štátom spolu s ich národnými fondmi energetickej efektívnosti alebo ich prostredníctvom s cieľom podnietiť ďalšie investície súkromného sektora;

44.  zdôrazňuje, že prideľovanie finančných prostriedkov sa musí zakladať na zásadách proporcionality, nákladovej efektívnosti a hospodárskej účinnosti a nesmie zvyšovať administratívnu záťaž;

Klimatické, zemepisné a konkurenčné podmienky

45.  zdôrazňuje význam pravidelného hodnotenia, či sú opatrenia a požiadavky týkajúce sa energetickej účinnosti stále primerané klimatickým podmienkam, dôsledkom hospodárskej súťaže na priemysel a MSP, ako aj k cenám energií v jednotlivých členských štátoch a regiónoch; vyzýva Komisiu, aby to starostlivo zohľadnila pri vypracúvaní súboru výkonnostných ukazovateľov;

46.  zdôrazňuje tiež potrebu zohľadniť osobitné zemepisné podmienky najvzdialenejších regiónov s ohľadom na energetickú účinnosť, aby sa lepšie využili prírodné osobitosti súvisiace s ich ostrovným charakterom (geotermálna, solárna, veterná a morská energia);

47.  podporuje pokrok v rámci programu MARIE pri vytváraní stratégie na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov v Stredozemí; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty v oblasti Stredozemia, aby si vymieňali najlepšie postupy a pre južnú Európu tak zabezpečili nákladovo optimálny model; vyzýva na vytvorenie podobných programov v ostatných európskych regiónoch, najmä v strednej Európe; domnieva sa, že podobná stratégia by sa mohla realizovať pre najvzdialenejšie regióny, najmä vzhľadom na to, že väčšina z nich, ale nie všetky, sa nachádzajú v trópoch;

Ukazovatele a kritériá

48.  vyzýva členské štáty, aby si stanovili náročné ciele a zabezpečili, aby verejné budovy a budovy slúžiace na iné účely spĺňali najprísnejšie normy energetickej účinnosti, ako sú stanovené v smernici 2010/31/EÚ, a podliehali pravidelnej energetickej certifikácii;

49.  vyzýva Komisiu, aby spresnila spoločné ukazovatele energetickej účinnosti v politike súdržnosti, ktoré majú členské štáty uplatniť a použiť v programovom období 2014 – 2020;

50.  vyzýva Komisiu, aby zohľadnila hospodársku, zemepisnú a sociálnu situáciu pri stanovovaní investičných nákladov dosiahnutia úspor jednej kWh pre každý členský štát alebo región;

51.  vyzýva Komisiu, aby za konzultácie s členskými štátmi vypracovala pokyny na posudzovanie projektov energetickej účinnosti, ktoré by mohli slúžiť ako základ pre zriadenie mechanizmu hodnotenia, monitorovania a overovania projektov a hodnotenia ich nákladovej efektívnosti;

52.  vyzýva členské štáty, aby pre projekty energetickej účinnosti uplatňovali ukazovatele výstupov v zmysle prílohy nariadenia o EFRR, ako aj využívania transparentných postupov na výber projektov a štandardných investičných nákladov na jednotku usporenej energie s maximálnou prípustnou dobou splatnosti;

53.  berie na vedomie najnovšiu správu Dvora audítorov o nákladovej efektívnosti investícií do energetickej účinnosti v rámci politiky súdržnosti; zdôrazňuje odporúčanie Dvora audítorov o používaní transparentných a prísnejších kritérií na výber projektov na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov; súhlasí so závermi dvora, že hodnotiace kritériá používané pri prijímaní investičných rozhodnutí musia byť jasnejšie a presnejšie, pokiaľ ide o spôsob, akým sa majú zohľadniť aspekty energetickej efektívnosti;

54.  konštatuje však, že hodnotenie Dvora audítorov je pomerne reštriktívne, pokiaľ ide o čas testovania a návratnosti; zdôrazňuje, že politika súdržnosti je integrovaná politika a že je preto pri hodnoteniach projektov potrebné zaujať komplexný prístup založený na analýze nákladov na životný cyklus;

Dôležitosť sektora budov

55.  poukazuje na to, že spotreba energie v budovách predstavuje najväčší podiel (40 %) celkovej konečnej spotreby energie v EÚ v roku 2010, z čoho 26,7 % spotrebovali domácnosti, a že táto spotreba vytvára 36 % emisií CO2 Únie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že väčšina členských štátov zaostáva, pokiaľ ide o úplné využitie potenciálu úspor energie v budovách; vyzýva Komisiu, aby našla spôsoby, ako podnecovať, aby tento najväčší potenciál úspor energie nezostal nevyužitý, navrhnutím jasných cieľov spotreby energie budov v členských štátoch;

56.  pripomína, že prirodzený cyklus renovácie budov je 40 rokov a že technológie úspor energie sú v tomto sektore dobre rozpracované, čo znamená, že väčšina bariér, ktoré bránia plnému využívaniu potenciálnu úspor energie, má netechnickú povahu; poukazuje na to, že aj v dôsledku povahy projektov renovácie v oblasti energetickej účinnosti, ktoré sú často menej viditeľné, menšie a ťažšie agregovateľné, zohrávajú európske štrukturálne a investičné fondy tiež kľúčovú úlohu pri poskytovaní financovania potrebného na prekonanie týchto bariér;

57.  konštatuje, že potenciál úspor energie, ktorý do značnej miery závisí od stavu existujúceho fondu budov, nie je medzi členskými štátmi a regiónmi rovnaký; vyzýva členské štáty, aby spresnili svoje definíciu „dôstojného bývania“, aby zahŕňala aj normy energetickej účinnosti;

58.  zdôrazňuje, že verejné investície do energetickej účinnosti v budovách sú potrebné najmä v najmenej rozvinutých regiónoch v členských štátoch, ktoré sú príjemcami financovania z politiky súdržnosti, kde existuje významný potenciál zníženia spotreby energie prostredníctvom nákladovo efektívnych opatrení;

59.  nabáda členské štáty, aby čo najviac využívali národné a regionálne programy s cieľom zabezpečiť vysokú mieru energetickej efektívnosti pri projektovaní nových budov a obnove existujúceho fondu budov (dodatočné vybavenie), a to aj v prípade obytných budov domácností s nízkymi príjmami;

60.  konštatuje, že vidiecke a odľahlé oblasti majú ideálne podmienky na zavádzanie účinných foriem decentralizovanej výroby energie, ktorá by znížila straty energie v dôsledku prenosu elektrickej energie na veľké vzdialenosti;

61.  vyzýva príslušné orgány verejnej moci, aby urýchlili renováciu budov, ktoré vlastnia, a to za využitia finančných prostriedkov politiky súdržnosti s cieľom vytvoriť potrebný pákový efekt a ísť príkladom;

62.  vyzýva členské štáty, aby osobitnú pozornosť venovali ťažkostiam, ktorým čelí spoločné vlastníctvo mnohorodinných bytových domov, ktoré predstavujú zložitý problém parazitovania;

63.  vyzýva Komisiu, aby šírila povedomie o skutočnom potenciáli zásadnej renovácie a postupnej renovácie fondu budov prostredníctvom podpory členských štátov a regiónov pri príprave ich stratégií renovácie; odporúča, aby sa tieto stratégie vypracovali súčasne s návrhmi operačných programov a aby sa zamerali na začlenenie využívania inovačných finančných nástrojov a zahŕňali orientačné medzníky, ktoré povedú k dôvere investorov;

o
o   o

64.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Výboru regiónov.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2013)0246.
(2) http://ec.europa.eu/energy/publications/doc/2012_energy_figures.pdf.
(3) Ú. v. EÚ C 87 E, 1.4.2010, s. 98.
(4) https://www.kfw.de/migration/Weiterleitung-zur-Startseite/Homepage/KfW-Group/Research/PDF-Files/Energy-efficient-building-and-rehabilitation.pdf.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2013)0017.
(6) Prijaté texty, P7_TA(2012)0223.
(7) Ú. v. EÚ C 225, 27.7.2012, s. 52.
(8) Ú. v. EÚ C 54, 23.2.2012, s. 49.
(9) Ú. v. EÚ C 24, 28.1.2012, s. 134.
(10) http://www.sf-energyinvest.eu/fileadmin/Dateien/Downloads/May2012-Recommendations.pdf.
(11) http://www.renovate-europe.eu/uploads/Multiple%20Benefits%20Study_Key%20Messages%20Brochure.pdf.
(12) Oznámenie Komisie – Akčný plán pre energetickú účinnosť: Využitie potenciálu (COM(2006)0545).
(13) Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o finančnej podpore energetickej účinnosti budov, (COM(2013)0225), 18. apríla 2013.
(14) Súhrnná správa Rady 6754/13: Vykonávanie európskeho semestra, 4. marec 2013.
(15) Správa, ktorú Komisii predložil inštitút Ismeri Europa, s názvom Analýza Odbornej hodnotiacej siete týkajúca sa výsledkov politiky súdržnosti v rokoch 2007 – 2013 – syntéza vnútroštátnych správ za rok 2011 – obnoviteľné zdroje energie a energetická účinnosť obytných budov (Expert evaluation network delivering policy analysis on the performance of Cohesion policy 2007 – 2013 – Synthesis of national reports 2011 – renewable energy and Energy efficiency of housing), http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docgener/evaluation/pdf/eval2007/expert_innovation/2011_synt_rep_en.pdf)
(16) Oznámenie Komisie z 26. januára 2011 s názvom Prínos regionálnej politiky k udržateľnému rastu v rámci stratégie Európa 2020 (COM(2011)0017),


Stratégia pre odvetvie rybárstva v Jadranskom a Iónskom mori
PDF 224kWORD 34k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. septembra 2013 o stratégii pre odvetvie rybárstva v Jadranskom a Iónskom mori (2012/2261(INI))
P7_TA(2013)0346A7-0234/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Námorná stratégia pre región Jadranského a Iónskeho mora (COM(2012)0713),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1967/2006 z 21. decembra 2006 o riadiacich opatreniach pre trvalo udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva v Stredozemnom mori, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2847/93 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1626/94(1), a na jeho následné zmeny (ďalej len „nariadenie o Stredozemnom mori“),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. februára 2013 o spoločnej rybárskej politike(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2012 o vonkajšom rozmere spoločnej rybárskej politiky(3),

–  so zreteľom na smernicu 2008/56/ES a povinnosť členských štátov najneskôr do roku 2020 prijať potrebné opatrenia na dosiahnutie alebo zachovanie dobrého stavu životného prostredia v morskom prostredí,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2012 o vývoji makroregionálnych stratégií EÚ: súčasná prax a vyhliadky do budúcnosti, najmä v oblasti Stredozemia(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) o niektorých ustanoveniach týkajúcich sa rybolovu v oblasti dohody GFCM (Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more)(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. októbra 2010 o integrovanej námornej politike – hodnotenie dosiahnutého pokroku a nové výzvy(6),

–  so zreteľom na návrh smernice, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie a integrovaný manažment pobrežnej zóny (COM(2013)0133),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o novom podnete pre stratégiu udržateľného rozvoja akvakultúry(7),

–  so zreteľom na smernicu o ochrane biotopov(8),

–  so zreteľom na vyhlásenie európskych ministrov zodpovedných za integrovanú námornú politiku a Komisie zo 7. októbra 2012 o morskej a námornej agende pre rast a zamestnanosť (vyhlásenie z Limassolu),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Príležitosti na modrý rast v oblasti udržateľného rastu morskej a námornej dopravy (COM(2012)0494),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 23. a 24. júna 2011,

–  so zreteľom na Dohovor o ochrane Stredozemného mora proti znečisťovaniu a jeho protokoly(9),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom EURÓPA 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na iniciatívu Výboru regiónov z 12. októbra 2011 zameranú na podporu rozvoja nového jadransko-iónskeho makroregiónu(10),

–  so zreteľom na vyhlásenie z Ancony prijaté 5. mája 2010 pri príležitosti 12. zasadnutia Iónskej rady,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 (UNCLOS),

–  so zreteľom na Kódex správania pre zodpovedný rybolov, ktorý prijala Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) 31. októbra 1995,

–  so zreteľom na odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 199 o práci v odvetví rybolovu,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo (A7-0234/2013),

A.  keďže na pobreží Jadranského a Iónskeho mora(11) leží sedem krajín, z ktorých štyri sú členskými štátmi Únie (Taliansko, Grécko, Chorvátsko a Slovinsko), jedna je kandidátskou krajinou (Čierna Hora) a dve sú potenciálnymi kandidátskymi krajinami (Albánsko a Bosna a Hercegovina);

B.  keďže cezhraničná spolupráca má zásadný význam z hľadiska rozvoja spoločného riadenia rybolovných činností a zaručenia udržateľného využívania rybolovných zdrojov;

C.  keďže napriek tomu, že niektoré krajiny Jadranu zaviedli osobitné zóny, značná časť Jadranského a Iónskeho stále patrí do medzinárodných vôd;

D.  keďže Parlament vo svojom nedávnom uznesení o vývoji makroregionálnych stratégií Únie zdôraznil, že jadransko-iónska makroregionálna stratégia je významným prvkom zmierenia krajín západného Balkánu a môže týmto krajinám pomôcť v úsilí vstúpiť do EÚ, čo umožní zaviesť globálnu politiku pre celú oblasť Stredozemia;

E.  keďže štáty, ktoré podpísali vyhlásenie z Ancony, vyzvali Komisiu, aby vypracovala makroregionálnu stratégiu pre región Jadranského a Iónskeho mora podľa vzoru makroregionálnych stratégií, ktoré už Komisia navrhla pre Baltské more (2009), podunajskú oblasť (2010) a Atlantický oceán (2011)(12);

F.  keďže Európska rada vo svojich záveroch z 23. – 24. júna 2011 vyzvala členské štáty, aby „pokračovali v spolupráci s Komisiou na možných budúcich makroregionálnych stratégiách, najmä pokiaľ ide o jadransko-iónsky región“;

G.  keďže Výbor regiónov v jednom zo svojich nedávnych stanovísk vyzval Parlament, aby podporil vytvorenie stratégie Únie pre makroregión Jadranského a Iónskeho mora, v rámci ktorej by sa pozornosť venovala hlavným výzvam, ktorým tento región čelí, najmä pokiaľ ide o odvetvie rybárstva a akvakultúry;

H.  keďže vo väčšine regiónov, ktoré ležia na pobreží Jadranského a Iónskeho mora, zohráva odvetvie rybárstva tradične významnú úlohu, a keďže rybolovné činnosti v tejto oblasti v súčasnosti riadia Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more (GFCM) a Medzinárodná komisia pre zachovanie atlantických tuniakov (ICCAT);

I.  keďže panva Jadranského mora, najmä jej severná časť, je z geofyzikálneho hľadiska prevažne plytká a piesčitá a väčšiu hĺbku dosahuje až niekoľko míľ od pobrežia, pričom geofyzikálna charakteristika panvy Iónskeho mora je podobná charakteristickým vlastnostiam zvyšnej časti oveľa hlbšieho Stredozemného mora, najmä jeho zemepisným podoblastiam 18 a 19, ktoré dosahujú hĺbku až 2000 metrov;

J.  keďže v Jadranskom a Iónskom mori sa vykonáva zmiešaný rybolov, pre ktorý sú charakteristické činnosti, v rámci ktorých sa používajú rôzne nástroje, a ktorý siaha od maloobjemového rybolovu cez rybolov vlečnými sieťami pri dne, pelagický rybolov v stredných hĺbkach až po rekreačný rybolov;

K.  keďže Jadranské more je bohaté na endemické druhy rýb, pričom však nárast rybolovného úsilia, resp. zvýšenie znečistenia viedlo k vzniku vážnych problémov, ktoré sa dotýkajú tak populácií rýb, ako aj odvetvia rybárstva vo všeobecnosti, a to predovšetkým v južnej časti Jadranského mora pri talianskom pobreží;

L.  keďže v posledných rokoch bol v oblasti Jadranského a Ionského mora navyše zaznamenaný výrazný nárast v oblasti akvakultúry, napriek výrazným environmentálnym a priestorovým obmedzeniam, a napriek tomu, že nie všetky oblasti sú vhodné na vybudovanie chovných zariadení na otvorenom mori a tam, kde sú takéto zariadenia vybudované, nie sú vždy v súlade s inými činnosťami;

M.  keďže už prebieha viacero významných regionálnych iniciatív zameraných na podporu vedeckej spolupráce, ktorých cieľom je presadzovanie zodpovedného rybolovu v Jadranskom mori, napr. iniciatíva ADRIAMED(13);

N.  keďže v mnohých krajinách Únie chýba osobitný národný alebo regionálny plán rozvoja krajiny alebo regiónu, ktorý by upravoval zakladanie zariadení v pobrežných a prímorských oblastiach a transparentne vymedzoval zóny, v ktorých je zakladanie zariadení v oblasti akvakultúry možné, s cieľom vyhnúť sa ľahko predvídateľným konfliktom záujmov s inými hospodárskymi odvetviami, ako sú cestovný ruch, poľnohospodárstvo či pobrežný rybolov;

O.  so zreteľom na iniciatívu Sieť chránených morských a pobrežných oblastí Jadranského mora (AdriaPAN), ktorej cieľom je optimalizácia riadenia a plánovania týchto oblastí na základe partnerstva;

P.  keďže vzhľadom na cezhraničný charakter námorných činností a spoločných zdrojov musí rozvoj integrovaného prístupu k námorným politikám v Jadranskom a Iónskom mori sprevádzať dialóg a proces budovania partnerstva so všetkými pobrežnými štátmi;

Všeobecné poznámky

1.  poukazuje na to, že Parlament sa po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy stal v oblasti rybárstva a akvakultúry plnohodnotným spoluzákonodarcom a má v úmysle v plnej miere sa ujať svojej úlohy pri vymedzovaní smerovania v oblasti rybárstva na úrovni EÚ, ako aj na regionálnej a medziregionálnej úrovni;

2.  nazdáva sa, že stratégia pre Jadranské a Iónske more by sa mala osobitne odvolávať na trvalo udržateľný rozvoj a rast odvetví rybného hospodárstva a akvakultúry a na zamestnanosť;

3.  nazdáva sa, že stratégia pre Jadranské a Iónske more by sa mala usilovať o zabezpečenie zachovania a ochrany životného prostredia,

4.  víza oznámenie Komisie z 3. decembra 2012 ako dôležitý krok k prijatiu legislatívneho rámca, ktorý bude hnacou silou intenzívnejšej spolupráce medzi krajinami a regiónmi na pobreží Jadranského a Iónskeho mora, a to s cieľom podporiť zodpovedný a hospodársky udržateľný rybolov v pobrežných spoločenstvách;

5.  v tejto súvislosti sa domnieva, že integrovaná námorná politika by mala zohrávať rozhodujúcu úlohu v tvorbe dlhodobej strategickej politiky pre Jadranské a Iónske more zameranej na udržateľný rast v morskej a námornej oblasti a zachovanie námorných ekosystémov pre budúce generácie;

6.  vyjadruje ďalej presvedčenie, že priestorové plánovanie morských oblastí má ako verejný proces analýzy a plánovania priestorového a časového rozvrhnutia ľudských činností v Jadranskom a Iónskom mori – najmä v severnej časti Jadranského mora – zásadný význam pre udržateľnú budúcnosť odvetvia rybolovu vo vzťahu k ostatným činnostiam, ktoré s ním súvisia;

7.  opätovne zdôrazňuje svoju podporu zavedeniu makroregionálnej stratégie pre túto dôležitú morskú oblasť, a to s cieľom zamerať sa na riešenie spoločných výziev a problémov, pred ktorými stoja občania v príslušných pobrežných regiónoch, a podporiť hospodársky rozvoj a európsku integráciu v tejto oblasti;

8.  zastáva názor, že všetky programy a finančné nástroje EÚ(14), ako aj nástroje predvstupovej pomoci týkajúce sa regiónov okolo Jadranského a Iónskeho mora by mali byť vzájomne zlučiteľné a mali by sa používať čo najúčinnejším spôsobom, aby sa prevádzkovateľom a podnikom pôsobiacim v oblasti rybolovu na tomto území poskytla skutočná pridaná hodnota;

9.  vyjadruje pevné presvedčenie, že všetko úsilie vyvíjané na zabezpečenie zodpovedného a udržateľného rybárstva v oblasti Jadranského a Iónskeho mora môže byť katalyzátorom rozvoja pobrežných a vidieckych oblastí v príslušných krajinách a prispieť k rozvoju integrovaných hospodárskych činností – napríklad rybolovného cestovného ruchu, v rámci ktorého profesionálni rybári ponúkajú turistom alebo výskumníkom plavby na rybárskych lodiach – ktoré sú v plnom súlade so zásadami udržateľného rybárstva rešpektujúceho v plnej miere životné prostredie a chrániaceho biodiverzitu v danej morskej oblasti;

10.  nazdáva sa, že Barcelonský dohovor a jeho protokol o integrovanom riadení pobrežnej zóny, ktorý nadobudol účinnosť v marci 2011, by mohol slúžiť ako vzor pre zavedenie povinnej integrovanej politiky v členských štátoch hraničiacich s Jadranským a Iónskym morom;

11.  nazdáva sa, že dostupné informácie o populáciách rýb v oblasti Jadranského a Iónskeho mora, ich pohybe a miestach výskytu, ako aj o činnostiach týkajúcich sa rekreačného rybolovu nie sú dostatočné, a vyzýva preto príslušné orgány a výskumné inštitúcie, aby čo najskôr zabezpečili odstránenie existujúcich nedostatkov;

12.  vyzýva Komisiu, aby prijala ďalšie opatrenia na podporu výskumných programov týkajúcich sa morského prostredia a rybárstva a aby zároveň povzbudila používanie a šírenie výsledkov týchto programov;

13.  zastáva názor, že v oblasti obchodu by úspešné programy spolupráce medzi správnymi orgánmi rozličných regiónov(15) mohli slúžiť ako príklady najlepších postupov, ktoré by sa mohli použiť aj v ďalších oblastiach, aby sa zaručila lepšia vysledovateľnosť, výnosnosť a odbyt produktov rybolovu a akvakultúry, najmä pokiaľ ide o miestne výrobky;

14.  presadzuje účasť všetkých zainteresovaných strán na vytváraní udržateľného a produktívneho odvetvia rybárstva v danej oblasti;

15.  zastáva názor, že v záujme udržateľného rozvoja odvetvia rybolovu a akvakultúry v celej oblasti Jadranského a Iónskeho mora, ako aj v záujme zvýšenia zamestnanosti v pobrežných oblastiach je nevyhnutné, aby sa náležite uznala nesmierne dôležitá úloha žien v tomto odvetví a aby sa im uľahčilo získavanie odborných kvalifikácií a začleňovanie do pobrežných akčných skupín a organizácií výrobcov;

16.  žiada stimuly, ktoré môžu do odvetvia rybolovu a akvakultúry v tejto oblasti prilákať mladých ľudí a motivovať ich k zapojeniu do týchto činností;

17.  poukazuje na to, že Parlament už v minulosti žiadal, aby sa pozornosť venovala potrebe jednoduchších, ucelenejších a transparentnejších právnych predpisov o akvakultúre, ktorými by sa odstránili prekážky, ktoré stále bránia rozvinutiu úplného potenciálu odvetvia akvakultúry v EÚ, čo si vyžaduje prijatie jasných a jednoznačných pravidiel na úrovni EÚ aj na úrovni členských štátov, ako aj vypracovanie jasne vymedzených plánov morského hospodárenia zo strany členských štátov, a to v súlade s usmerneniami, ktoré nedávno prijala Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more (GFCM) (16);

18.  upozorňuje, že cielený rozvoj odvetvia akvakultúry by mohol pobrežným regiónom okolo Jadranského a Iónskeho mora, ktoré sú výrazne závislé od letného turistického ruchu, priniesť trvalé pracovné miesta, a tým výrazne zvýšiť zamestnanosť v tejto oblasti;

19.  zdôrazňuje, že rozširovanie činností v oblasti akvakultúry nesmie ohroziť úsilie o dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu podľa smernice 2008/56/ES a musí sa vykonávať v plnom súlade so všetkými relevantnými právnymi predpismi Únie v oblasti životného prostredia;

20.  pripomína, že ochranu populácií rýb a morského životného prostredia pred znečistením a nadmerným a/alebo nezákonným rybolovom možno zabezpečiť jedine vytvorením integrovanej siete informačných systémov a systémov dohľadu v oblasti námorných činností v úzkej spolupráci s príslušnými štátmi a pobrežnými regiónmi;

Osobitné poznámky

21.  nalieha na krajiny Jadranského a Iónskeho mora, aby spolupracovali pri zostavovaní globálneho prehľadu geomorfologických a batymetrických osobitostí tejto oblasti, prítomnosti a rozloženia jednotlivých morských druhov a rozličných rybolovných techník s cieľom získať celkovú predstavu, ktorá bude môcť slúžiť ako základ pre lepšie riadenie rybolovu a pomôže posilniť rybárske činnosti v rámci akejkoľvek budúcej makroregionálnej stratégie;

22.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby čo najskôr a najneskôr do roku 2013 prijala akčný plán praktického uplatňovania námornej stratégie pre región Jadranského a Iónskeho mora na makroregionálnej úrovni, a zároveň poukazuje na to, že odvetvie rybolovu by malo byť jednou z priorít tejto stratégie, pričom Komisia by mala zohľadniť geofyzikálne osobitosti a tento akčný plán previazať s regionálnou politikou, integrovanou námornou politikou Únie a s Nástrojom na prepojenie Európy, a tým maximalizovať jeho účinnosť;

23.  vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila návrh nariadenia, v ktorom vymedzí spoločné technické opatrenia týkajúce sa rybolovu v oblasti Jadranského a Iónskeho mora, v ktorých uvedie upresňujúce informácie týkajúce sa rybolovného úsilia, času rybolovu a nástrojov povolených na rybolov, a iné relevantné opatrenia týkajúce sa riadenia;

24.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty nevyužili vo väčšej miere tieto jednotlivé plány riadenia, na základe ktorých je možné upustiť od istých všeobecných pravidiel, aby sa mohli vziať do úvahy osobitné vlastnosti; nazdáva sa, že by sa tým výrazne uľahčilo miestne riadenie a k dispozícii by boli cenné údaje o situácii v rôznych zónach, vďaka čomu by bolo možné zaviesť príslušné zmeny; preto žiada pobrežné členské štáty, aby vzájomne i s Komisiou konštruktívne spolupracovali na aktualizovaní a nepretržitých úpravách opatrení riadenia rybolovu;

25.  vyzýva Komisiu, aby nadviazala trvalý dialóg s krajinami jadransko-iónskej oblasti, ktoré nie sú členmi EÚ, zameraný na uzavretie dvojstranných alebo mnohostranných dohôd s cieľom postúpiť smerom k harmonizácii a štandardizácii pravidiel riadenia rybolovu, aby bolo možné splniť ciele spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva v Stredozemnom mori, a aby zároveň v plnej miere využila rámec pre spoluprácu, ktorý poskytujú medzinárodné a regionálne organizácie rybolovu; poukazuje na to, že stratégia pre Jadranské a Iónske bude mať pridanú hodnotu len vtedy, ak nebude opomenutá žiadna krajina ležiaca na pobreží týchto morí, či je členom EÚ alebo nie;

26.  vyzýva Komisiu, aby presadzovala ciele spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, najmä cieľ dosiahnuť vyšší než maximálny udržateľný výnos pre všetky rybie populácie najneskôr do roku 2020, a aby vo vzťahu k nečlenským štátom EÚ podporovala prístup založený na ekosystémoch;

27.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s pobrežnými štátmi zintenzívnila výmenu najlepších postupov v oblasti ochrany a aby podporovala vytváranie chránených morských zón, ktorých cieľom je obnova najohrozenejších druhov;

28.  vyzýva Komisiu, aby vo vzťahu ku krajinám, ktoré nie sú členmi EÚ a ležia na pobreží Jadranského a Iónskeho mora, presadzovala ciele rámcovej smernice o námornej stratégii, najmä cieľ dosiahnuť alebo zachovať dobrý stav životného prostredia v morskom prostredí najneskôr do roku 2020;

29.  vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby nabádala členské štáty ležiace na pobreží Jadranského a Iónskeho mora, aby vypracovali a zaviedli námorné stratégie vychádzajúce z prístupu založeného na ekosystémoch a zabezpečujúce integráciu problémových otázok v oblasti životného prostredia do rozličných politík, ktoré majú dosah na morské prostredie, a aby pritom zohľadnili cezhraničný vplyv na kvalitu morských vôd susedných tretích krajín;

30.  pripomína, že na zvyšovanie vedomostí o morskom prostredí vrátane informácií o druhoch rýb a na zavedenie ďalších inovácií a lepších postupov do rybolovu existujú finančné prostriedky prostredníctvom programov zberu údajov v budúcom Európskom fonde pre námorné otázky a rybné hospodárstvo, ako aj v rámci rozličných výskumných programov Únie; vyzýva preto členské štáty, aby v týchto oblastiach navrhovali projekty, a nazdáva sa, že pokročilá spolupráca medzi jednotlivými pobrežnými krajinami, či už patria do EÚ alebo nie, môže viesť k mimoriadne zaujímavým iniciatívam, ktoré môžu priniesť úžitok celej oblasti Jadranského a Iónskeho mora prostredníctvom projektov predložených členskými štátmi;

31.  žiada Komisiu, aby posúdila potrebu vytvorenia špecifického finančného nástroja na plnenie činností a cieľov tejto stratégie v súčinnosti s Európskou investičnou bankou (EIB) a s využitím skúseností získaných v rámci nástroja FEMIP(17), aby sa predišlo ďalšiemu komplikovaniu celej záležitosti zavádzaním nových rozpočtových nástrojov; vyzýva Komisiu, aby zvážila aj možnosť využitia projektových dlhopisov a verejno-súkromných partnerstiev ako mimoriadne vhodných nástrojov financovania;

32.  vyzýva Komisiu, aby na základe pozitívnych skúseností s morskými zónami zavedenými v Taliansku(18) navrhla zriadenie osobitných poradných orgánov v rámci už vytvorenej Regionálnej poradnej rady pre Stredozemie, a to tak pre Jadranské, ako i pre Iónske more (príkladom je rybársky región severnej oblasti Jadranského mora, ktorý bol ustanovený v roku 2012 na účely spoločného riadenia odvetvia rybárstva v severnej oblasti Jadranského mora z politického, hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho hľadiska);

33.  vyzýva Komisiu, aby do budúceho legislatívneho návrhu týkajúceho sa námorného priestorového plánovania zahrnula ustanovenia, na základe ktorých sa bude od členských štátov ležiacich pri mori požadovať, aby vykonali súpis opatrení v oblasti ochrany životného prostredia a cestovného ruchu na ich území, a aby v prípade zón, na ktoré sa nevzťahujú žiadne obmedzenia, zaviedli plány rozvoja morských a pobrežných oblastí, v ktorých sa ustanoví prípustnosť a zlučiteľnosť využívania a zaberania týchto území, s cieľom uľahčiť prístup do oblastí vhodných na zakladanie podnikov v odvetví akvakultúry;

34.  vyzýva Komisiu, aby ustanovila osobitný pracovný plán pre Jadranské a Iónske more, v ktorom vytýči budúce ciele pre tento región podobne, ako to v súčasnosti je v prípade Stredozemného mora (projekt IMP – MED); zdôrazňuje, že tento pracovný plán by mal byť považovaný za projekt oprávnený na financovanie z Európskeho fondu pre námorné otázky a rybné hospodárstvo;

35.  nalieha na Komisiu, aby vytvorila súbor sankčných nástrojov, ktoré by mohla použiť v súvislosti s členskými štátmi, ktoré si neplnia svoju povinnosť zberu a odovzdávania údajov alebo ktoré nedokážu riešiť problémy s nezákonným, nenahláseným a neregulovaným rybolovom vo svojich vodách, prípadne to, že sa takéhoto rybolovu dopúšťa ich rybárska flotila;

o
o   o

36.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 409, 30.12.2006, s. 11; Ú. v. EÚ L 36, 8.2.2007, s. 6; Ú. v. EÚ L 196, 28.7.2011, s. 42.
(2) Prijaté texty P7_TA(2013)0040.
(3) Prijaté texty P7_TA(2012)0461.
(4) Prijaté texty P7_TA(2012)0269.
(5) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 193.
(6) Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 70.
(7) Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 132.
(8) Smernica Rady 92/43/EHS (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7).
(9) Prijaté texty P7_TA(2010)0128.
(10) Stanovisko COTER-V-016, spravodajca Spacca (ALDE, IT), október 2011.
(11) Vymedzenie Medzinárodnej hydrografickej organizácie, na základe ktorého sa za južný okraj Iónskeho mora považuje línia medzi mysom Passero (Sicília) a mysom Tenaron (Grécko).
(12) COM(2009)0248, COM(2012)0128, COM(2010)0715 a COM(2011)0782.
(13) ADRIAMED je regionálny projekt, ktorý financujú talianske ministerstvo poľnohospodárstva, potravinovej politiky a politiky lesného hospodárstva (MiPAAF) a Komisia a ktorý je zameraný na podporu vedeckej spolupráce medzi krajinami oblasti Jadranského mora (Albánsko, Chorvátsko, Taliansko, Čierna Hora a Slovinsko) v súlade s Kódexom správania pre zodpovedný rybolov Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO).
(14) Štrukturálne fondy (EFRR, KF, ESF, Európsky fond pre rybné hospodárstvo/Európsky fond pre námorné otázky a rybné hospodárstvo), 7. rámcový program a LIFE+.
(15) Napr.Sociálno-ekonomické stredisko pre monitorovanie rybolovu a akvakultúry v severnom Jadranskom mori.
(16) Rezolúcia GFCM/36/2012/1 – Usmernenia o zónach určených na akvakultúru (Guidelines on Allocated Zones for Aquaculture (AZA) – prijatá na 36. zasadnutí CGPM (máj 2012).
(17) Nástroj pre euro-stredozemské investície a partnerstvo.
(18) Účelom morských zón je posilniť spoluprácu štátu a regiónov v oblasti rozvoja a podpory odvetvia rybolovu a akvakultúry a podporovať partnerstvo s výrobcami a podnikmi pôsobiacimi v tejto oblasti.


K účinnejšiemu a nákladovo efektívnejšiemu tlmočeniu v Európskom parlamente
PDF 316kWORD 30k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. septembra 2013 o téme „K účinnejšiemu a nákladovo efektívnejšiemu tlmočeniu v Európskom parlamente“ (2011/2287(INI))
P7_TA(2013)0347A7-0233/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 286 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. septembra 2006 o osobitnej správe Európskeho dvora audítorov č. 5/2005: Výdavky na tlmočenie, ktoré vznikli Parlamentu, Komisii a Rade(1),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 5/2005: Výdavky na tlmočenie, ktoré vznikli Parlamentu, Komisii a Rade, spolu s odpoveďami inštitúcií(2),

–  so zreteľom na oznámenie členom Predsedníctva s názvom Zdrojovo efektívny komplexný systém viacjazyčnosti v tlmočení – vykonávanie rozhodnutia o rozpočte Európskeho parlamentu na rok 2012,

–  so zreteľom na správu generálneho tajomníka Európskeho parlamentu z 9. apríla 2013 s názvom Príprava na komplexnosť: Európsky parlament v roku 2025 – odpovede,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A7-0233/2013),

A.  keďže viacjazyčnosť je jedným z kľúčových prvkov Európskeho parlamentu a Únie ako celku a zabezpečuje rešpektovanie kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, ako aj rovnaké zaobchádzanie s občanmi EÚ, ktorí majú rôzny pôvod a pochádzajú z rozličných prostredí;

B.  keďže zásada viacjazyčnosti v Európskom parlamente je základom politickej, spoluzákonodarnej a komunikačnej činnosti tejto inštitúcie;

C.  keďže zásada viacjazyčnosti v Európskom parlamente chráni pred zbytočným obmedzovaním práva európskych občanov byť volený do Európskeho parlamentu;

D.  keďže viacjazyčnosť zaručuje právo občanov komunikovať s Parlamentom v ktoromkoľvek z úradných jazykov EÚ, čo im umožňuje vykonávať právo demokratickej kontroly;

E.  keďže jazykové služby Parlamentu uľahčujú komunikáciu, a zaisťujú tak, aby Parlament zostal otvorený voči všetkým európskym občanom, pričom zabezpečujú transparentnosť v rámci jedinečnej viacjazyčnej štruktúry Únie založenej na 24 úradných jazykoch;

F.  keďže rokovací poriadok Parlamentu stanovuje, že poslanci môžu vystúpiť v úradnom jazyku podľa vlastného výberu a že sa zabezpečí tlmočenie do ostatných úradných jazykov, čo je v súlade s demokratickým právom byť volený do Európskeho parlamentu bez ohľadu na jazykové schopnosti;

G.  keďže v dôsledku postupného rozšírenia dosiahla výzva viacjazyčnosti úplne nový rozmer, pokiaľ ide o rozsah, komplexnosť a politickú relevantnosť, a keďže rozsiahla viacjazyčnosť sa prirodzene prejavuje v značných a rastúcich nákladoch pre Parlament, a tým pre občanov Únie;

H.  keďže v rozpočte Parlamentu na rok 2012 bolo potrebné dosiahnuť výrazné úspory vrátane zníženia nákladov na tlmočnícke služby o 10 miliónov EUR ročne, aby bolo možné obmedziť zvýšenie rozpočtu na 1,9 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom;

Rámec pre tlmočenie v Európskom parlamente

1.  uznáva, že Európska únia je jediným subjektom na svete uplatňujúcim oficiálnu politiku viacjazyčnosti založenú na 24 úradných jazykoch, v dôsledku čoho je potrebné pokryť 552 jazykových kombinácií; v tejto súvislosti víta veľmi vysokú kvalitu tlmočníckych služieb Parlamentu, domnieva sa však, že by sa mali hľadať spôsoby, ako znížiť záťaž, ktorú táto komplexná štruktúra viacjazyčnosti a jej značné a rastúce náklady predstavujú;

2.  poznamenáva, že zo všetkých jazykov, ktorými sa v pléne v Štrasburgu a Bruseli hovorilo od septembra 2009 do februára 2013, sa angličtina používala počas 26 979 minút (29,1 %), nemčina počas 12 556 minút (13,6 %), francúzština počas 8 841 minút (9,5 %), estónčina počas 109 minút (0,1 %) a maltčina počas 195 minút (0,2 %);

3.  zdôrazňuje, že tak plenárne zasadnutia, ako aj schôdze výborov sú pre všetkých verejne prístupné prostredníctvom internetového vysielania alebo videozáznamu na požiadanie, t. j. nových médií, ktoré zvyšujú transparentnosť činnosti Európskeho parlamentu pre občanov EÚ, a že ich dostupnosť vo všetkých úradných jazykoch je zdôraznením demokratickej a multikultúrnej povahy parlamentu;

4.  konštatuje, že niektoré mnohonárodné orgány, napríklad Organizácia Spojených národov a Organizácia Severoatlantickej zmluvy, pôsobia iba na medzivládnej úrovni a nemajú žiadnu zákonodarnú funkciu; v tejto súvislosti upozorňuje, že OSN so 192 členmi má jazykový systém so šiestimi úradnými jazykmi a NATO s 28 členmi používa najmä angličtinu, hoci má dva úradné jazyky;

5.  zdôrazňuje však, že Parlament je priamo volený politický orgán, ktorého poslanci sú volení bez ohľadu na svoje jazykové schopnosti; preto opätovne potvrdzuje právo každého poslanca vystúpiť v úradnom jazyku podľa vlastného výberu ako jednu z hlavných zásad spôsobu fungovania Parlamentu;

6.  konštatuje, že praktické dôsledky používania úradných jazykov v Európskom parlamente sú stanovené v jeho Etickom kódexe viacjazyčnosti, ktorý bol v roku 2008 aktualizovaný; berie na vedomie skutočnosť, že koncepcia tzv. riadeného komplexného systému viacjazyčnosti ustanovená v tomto kódexe zachováva rovnosť medzi poslancami a občanmi; poukazuje na to, že dlhodobé uplatňovanie komplexného systému viacjazyčnosti založeného na zásade „tlmočenia na požiadanie“ bude možné vtedy, ak si používatelia jazykových služieb budú plne vedomí nákladov na poskytovanie týchto služieb, a teda i vlastnej zodpovednosti za ich čo najlepšie využívanie;

7.  domnieva sa, že zásada riadneho finančného hospodárenia sa musí vzťahovať aj na tlmočenie a že v záujme zabezpečenia najvýhodnejšieho pomeru medzi kvalitou a cenou pre európskych daňovníkov by sa mala neustále vykonávať kritická analýza s cieľom určiť, kde a ako možno zlepšiť efektívnosť a kontrolovať alebo obmedzovať náklady;

Efektívne využívanie zdrojov v oblasti tlmočenia

8.  berie na vedomie rozhodnutie s názvom Zdrojovo efektívny komplexný systém viacjazyčnosti v tlmočení, ktoré Predsedníctvo Parlamentu prijalo v roku 2011 a ktoré zvyšuje efektívnosť tlmočníckych služieb a znižuje ich štrukturálne náklady týmito spôsobmi:

   i) prispôsobenie potrieb vyplývajúcich z ciest delegácií Parlamentu dostupným finančným a ľudským zdrojom,
   ii) uprednostňovanie tlmočenia trialógov počas týždňov určených na schôdze výborov,
   iii) rovnomernejšie rozloženie schôdzí výborov počas týždňa,
   iv) prísnejšie uplatňovanie pravidiel o dobe trvania večerných schôdzí;

9.  víta skutočnosť, že v dôsledku toho sa rozpočtové prostriedky vyhradené na tlmočnícke služby v Parlamente začali znižovať; poukazuje na to, že v roku 2010 bol výsledok rozpočtového hospodárenia vo výške 54 990 000 EUR, v roku 2011 vo výške 56 964 283 EUR a v roku 2012 je zatiaľ vo výške 47 000 000 EUR, hoci konečný výsledok rozpočtového hospodárenia za rok 2012 bude známy až 31. decembra 2013 a môže byť aj vyšší;

10.  konštatuje, že odhadovaná výška rozpočtu GR pre tlmočenie na rok 2013 je 58 000 000 EUR, z čoho 53 000 000 EUR priamo súvisí s tlmočníckymi službami; žiada, aby bol podrobne a pravidelne informovaný o konkrétnych výsledkoch iniciatívy „Zdrojovo efektívny komplexný systém viacjazyčnosti“ so zreteľom na rozpočet na rok 2013, najmä pokiaľ ide o očakávané zníženie alebo zvýšenie nákladov;

11.  konštatuje tiež, že hoci náklady na tlmočnícke služby Parlamentu dosiahli v trojročnom období až do konca roka 2012 sumu 157 954 283 EUR, v porovnaní s výsledkom rozpočtového hospodárenia za rok 2010 sa v roku 2012 dosiahlo zníženie o 17 %; konštatuje, že inteligentné úspory dosiahnuté v tlmočníckych službách neohrozili zásadu viacjazyčnosti, a trvá na tom, že sa musí zabezpečiť rovnaký prístup poslancov k jazykovým službám a že sa musia zachovávať primerané pracovné podmienky pre príslušné služby;

12.  víta skutočnosť, že v odhade príjmov a výdavkov Parlamentu na rozpočtový rok 2014 sa navrhuje zníženie nákladov na tlmočenie o 23 % počas volebného roka v porovnaní s výškou rozpočtu na rok 2013, keď tieto náklady predstavovali 58 000 000 EUR; žiada o podrobné informácie, ktoré preukážu, že navrhované zníženia sú uskutočniteľné a že bude možné zachovať vynikajúcu kvalitu tlmočenia;

13.  zdôrazňuje, že zavedenie „zdrojovo efektívneho komplexného systému viacjazyčnosti“ viedlo k dosiahnutiu značných ziskov vďaka rovnomernejšiemu rozloženiu schôdzí výborov počas týždňa bez toho, aby sa znížil ich celkový počet; konštatuje, že v dôsledku toho sa celkový počet dní tlmočenia znížil zo 105 258 (107 047 386 EUR) v roku 2011 na 97 793 (100 237 825 EUR) v roku 2012, čo viedlo k úsporám vo výške 6 809 561 EUR;

14.  so znepokojením konštatuje, že podľa správ o Etickom kódexe viacjazyčnosti je so žiadosťami o tlmočnícke služby, ktoré podávajú výbory, delegácie a politické skupiny, aj naďalej spojený vysoký a stále rastúci počet neskorých zrušení, ako vyplýva z týchto údajov:

Výbory

2009

2010

2011

2012

Žiadosti

984

1712

2213

2448

Neskoré

zrušenia

76

172

238

359

%

7,72 %

10,05 %

10,80 %

14,70 %

Delegácie

2009

2010

2011

2012

Žiadosti

624

813

836

832

Neskoré

zrušenia

116

93

102

171

%

18,59 %

11,44 %

12,20 %

20,60 %

Politické skupiny

2009

2010

2011

2012

Žiadosti

1922

2310

2297

2146

Neskoré

zrušenia

285

378

266

292

%

14,83 %

16,36 %

11,60 %

13,60 %

15.  so znepokojením konštatuje, že ak by niektorí tlmočníci neboli na poslednú chvíľu presunutí na iné miesta, potenciálne náklady vzniknuté v dôsledku týchto neskorých zrušení by tvorili značnú časť celkového rozpočtu na tlmočenie; v tejto súvislosti poznamenáva, že v roku 2011 by sa bola za tlmočnícke služby, ktoré boli zabezpečené, ale následne zrušené po uplynutí lehôt uvedených v Etickom kódexe viacjazyčnosti, vynaložila suma 4 350 000 EUR (7,6 % rozpočtu na tlmočenie) a v roku 2012 suma 5 480 000 EUR (11,9 % rozpočtu na tlmočenie); vyzýva Predsedníctvo, aby Výboru pre kontrolu rozpočtu predložilo podrobnú analýzu týkajúcu sa rastúceho trendu neskorých zrušení a aby zaviedlo mechanizmus, ktorý by zlepšil informovanosť o stratách zdrojov v dôsledku neskorých zrušení a výrazne znížil počet a percentuálny podiel takýchto zrušení;

16.  znovu opakuje, že popri zachovaní vysokého štandardu práce je takisto potrebné efektívnejšie využívať jazykové zdroje a kontrolovať náklady na ne tým, že sa bude sledovať celkové pracovné zaťaženie každého jazykového oddelenia a že sa zabezpečí, aby sa znížili náklady vzniknuté v dôsledku neskorého rušenia žiadostí o schôdze a návštev delegácií s tlmočením, čo je v rozpore s lehotami stanovenými v etickom kódexe; trvá na tom, že výbory, delegácie a politické skupiny by mali byť oboznámené s pravidlami ustanovenými v etickom kódexe;

17.  vyzýva Predsedníctvo, aby vypracovalo systém s ďalšími opatreniami na zamedzenie neskorým zrušeniam objednaných tlmočníckych služieb;

18.  vyzýva administratívu, aby v plnej miere a efektívne využívala aktualizované jazykové profily poslancov pri vypracúvaní jazykového režimu pre výbory, delegácie a politické skupiny tak na pracoviskách Parlamentu, ako aj mimo nich; trvá na tom, že jazykové profily všetkých poslancov by sa mali každoročne aktualizovať; okrem toho upozorňuje, že kópie týchto aktualizovaných profilov by sa mali odovzdávať sekretariátom výborov, delegácií, politických skupín a pracovných skupín;

19.  trvá na tom, že s náležitým zreteľom na rozhodnutie Predsedníctva Parlamentu z decembra 2011 s názvom Zdrojovo efektívny komplexný systém viacjazyčnosti by sa tlmočenie do úradného jazyka malo pri návšteve delegácie poskytovať iba na výslovnú písomnú žiadosť poslanca Európskeho parlamentu zúčastňujúceho sa na danej návšteve; zdôrazňuje, že počas návštevy delegácie by sa počet tlmočníkov mal v súlade s platnými pravidlami udržať na absolútnom minime;

20.  pripomína návrh generálneho tajomníka zaviesť opatrenia na zvýšenie informovanosti užívateľov tlmočníckych služieb vrátane výborov, delegácií a politických skupín a očakáva ďalšie podrobné návrhy na zvýšenie informovanosti o nákladoch spojených s neskorými zrušeniami;

21.  vyzýva administratívu, aby na konci každej schôdze vedúci skupiny tlmočníkov po dohode so sekretariátom schôdze aj naďalej vypracúval zoznam tlmočníckych služieb, ktoré boli vyžiadané, ale neboli využité; poznamenáva, že kópia tohto zoznamu by sa mala odovzdať sekretariátu danej schôdze; domnieva sa, že v tomto zozname by sa mali uviesť aj používatelia vysielania na internete a videozáznamov na požiadanie;

22.  berie na vedomie, že poslancom je poskytovaná nová služba – tlmočenie ad personam, ktorá bola zavedená v nadväznosti na pilotný projekt, ktorý sa začal v roku 2010; konštatuje, že náklady na túto novú službu dosiahli 157 000 EUR v roku 2011 a 115 000 EUR v roku 2012; domnieva sa, že táto služba by sa mala preskúmať s cieľom nájsť spôsoby jej vylepšenia;

Tlmočenie v Európskom parlamente: ďalší postup

23.  víta skutočnosť, že tlmočnícke služby dosiahli v posledných rokoch zvýšenie efektivity a zníženie nákladov, pričom súčasne zachovali vynikajúcu kvalitu práce; zdôrazňuje, že výdavky na tlmočenie a preklady aj naďalej predstavujú výrazný podiel rozpočtu Parlamentu, a domnieva sa preto, že výzva viacjazyčnosti za primerané náklady si vyžaduje nepretržitú pozornosť Parlamentu;

24.  domnieva sa, že Výbor pre kontrolu rozpočtu by mal byť pravidelne informovaný o zmenách nákladov na tlmočenie; požaduje, aby sa výročná správa o etickom kódexe, ktorú vypracúva tlmočnícka služba a ktorá sa zasiela generálnemu tajomníkovi, sprístupňovala členom výboru;

25.  zastáva názor, že by sa v čo najväčšej miere malo zabraňovať situáciám, keď sa tlmočenie do niektorých jazykov zabezpečuje bez toho, aby sa využívalo; zdôrazňuje, že je nutné prijať opatrenia na zníženie nákladov na nepotrebné tlmočenie schôdzí, a požaduje preto, aby sa vytvoril a urýchlene zaviedol systém na zabránenie situáciám, keď sa zabezpečí tlmočenie do jazykov, ktorými sa v skutočnosti na danej schôdzi nehovorí a ktoré si nevyžiadali ani používatelia internetového vysielania;

26.  očakáva, že generálny tajomník do konca roku predloží podrobnú analýzu tlmočníckych jazykov, ktoré boli zabezpečované na všetkých schôdzach (pracovných) skupín, výborov a delegácií, a jazykov, ktorými sa na týchto schôdzach skutočne hovorilo, ako aj prehľad výnimiek zo všeobecných pravidiel pre tlmočenie prijatých Predsedníctvom 12. marca 2012(3), o ktoré delegácie požiadajú v súvislosti s návštevami a ktoré im budú poskytnuté;

27.  vyzýva Predsedníctvo, aby do konca roka prijalo ďalšie rozhodnutie o viacjazyčnosti, ktoré sa bude osobitne zaoberať možnými scenármi „tlmočenia na požiadanie“ a očakávaným zvýšením efektivity, ktoré sa takto má dosiahnuť;

28.  žiada preto Dvor audítorov, aby Parlamentu v primeranom čase a najneskôr do marca 2014 predložil osobitnú správu o výdavkoch na tlmočenie a preklady, ktoré vznikli Parlamentu, Komisii a Rade, v ktorej posúdi, do akej miery sa uplatňuje riadne finančné hospodárenie, a zaktualizuje svoje zistenia uvedené v osobitnej správe č. 5/2005; konštatuje ďalej, že táto správa by mohla byť vypracúvaná pravidelne a mohla by sa používať na účely postupu udeľovania absolutória; znovu opakuje, že táto správa by mala obsahovať informácie o tom, či príslušné inštitúcie majú vhodné nástroje a postupy na zabezpečenie toho, aby:

   poskytované služby nepresahovali rámec skutočných potrieb,
   sa mohli poskytovať všetky potrebné služby,
   sa služby poskytovali za najnižšiu možnú cenu,
   sa poskytovali služby vysokej kvality;

29.  konštatuje tiež, že v tejto nadväzujúcej správe by sa mala starostlivo porovnať nákladová účinnosť tlmočníckych služieb Parlamentu s nákladovou účinnosťou tlmočníckych služieb poskytovaných Radou a Komisiou a mali by sa porovnať aj skutočné náklady tlmočníckych služieb týchto troch inštitúcií s nákladmi zaznamenanými v období, keď sa uskutočnil audit;

30.  okrem toho trvá na tom, aby sa Parlament prednostne zaoberal značným počtom neskorých zrušení, a vyzýva Predsedníctvo, aby predložilo podrobný akčný plán na ich obmedzenie;

31.  opakuje, že medziinštitucionálna spolupráca je nevyhnutná v záujme výmeny najlepších postupov, ktoré prispievajú k účinnosti a umožňujú dosahovanie úspor; domnieva sa, že medziinštitucionálna spolupráca v súvislosti s tlmočením by sa mala zlepšiť; požaduje, aby sa uskutočnil dôkladný prieskum, ktorý by sa prednostne zameriaval na účinnejšie spoločné využívanie dostupných zdrojov všetkými inštitúciami a na konkrétne opatrenia v oblasti externého tlmočenia;

32.  zdôrazňuje význam softvérových aplikácií ako nástrojov riadenia a trvá na tom, aby sa v rozpočte na budúci rok vyčlenilo na tento účel viac prostriedkov; berie na vedomie, že ak budú mať administratívne služby Parlamentu k dispozícii primerané informácie o riadení, bude možné dosiahnuť vyššiu úroveň efektívnosti; považuje za poľutovaniahodné, že pokiaľ ide o dostupné softvérové aplikácie, niektoré generálne riaditeľstvá napriek zlepšeniam, ku ktorým došlo od roku 2010 v oblasti IT, aj naďalej zaostávajú;

33.  vyzýva svoje príslušné služby, aby posúdili, či výrazné zlepšenie efektívnosti, ktoré sa dosiahlo v oblasti tlmočenia, môže byť

o
o   o

34.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 305 E, 14.12.2006, s. 67.
(2) Ú. v. EÚ C 291, 23.11.2005, s. 1.
(3) Konkrétne bolo rozhodnuté, že zatiaľ čo počas týždňov určených na vonkajšie parlamentné činnosti (zelené týždne) budú delegácie môcť naďalej využívať plný režim tlmočenia až do piatich jazykov – ako je stanovené v Etickom kódexe viacjazyčnosti –, delegáciám, ktoré si vyžadujú výnimky pre cesty počas týždňov určených na schôdze výborov, sa poskytne iba obmedzený jazykový režim, ktorý nepresiahne tlmočenie do jedného jazyka.


Online hazardné hry na vnútornom trhu
PDF 249kWORD 38k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. septembra 2013 o online hazardných hrách na vnútornom trhu (2012/2322(INI))
P7_TA(2013)0348A7-0218/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. októbra 2012 s názvom Smerom ku komplexnému európskemu rámcu v oblasti online hazardných hier (COM(2012)0596),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. januára 2011 s názvom „Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe“ (COM(2011)0012),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2013 o ovplyvňovaní výsledkov zápasov a korupcii v športe(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. februára 2012 o európskom rozmere v športe(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2011 o online hazardných hrách na vnútornom trhu(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2009 o bezúhonnosti hazardných hier na internete(4),

–  so zreteľom na vyhlásenie z Nikózie z 20. septembra 2012 o boji proti ovplyvňovaniu športových výsledkov,

–  so zreteľom na závery Rady z 10. decembra 2010 a správy o pokroku počas francúzskeho, švédskeho, španielskeho a maďarského predsedníctva pri stanovení rámca pre oblasť hazardných hier a stávok v členských štátoch EÚ,

–  so zreteľom na prípravnú akciu s názvom Európske partnerstvo športu, a najmä na prípravu projektov so zameraním na predchádzanie prípadom ovplyvňovania výsledkov zápasov prostredníctvom poskytovania vzdelávania a informácií príslušným zainteresovaným stranám,

–  so zreteľom na články 51, 52 a 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Protokol o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, ktorý je prílohou ZFEÚ,

–  so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorej Súdny dvor v konkrétnej oblasti organizovania hazardných hier uznáva predovšetkým ochranu spotrebiteľov, prevenciu proti podvodom a podnecovaniu občanov k nadmerným výdavkom na hranie, rovnako ako všeobecnú potrebu zachovať verejný poriadok, ako dôvody prevažujúceho verejného záujmu, ktoré môžu odôvodniť obmedzenie slobody poskytovať služby(5),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 22. mája 2012,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre právne veci (A7–0218/2013),

A.  keďže hazardné hry nie sú bežnou hospodárskou činnosťou vzhľadom na ich potenciálne negatívne spoločenské následky, ako je patologické hráčstvo, ktorého následky a náklady sú ťažko vyčísliteľné; organizovaná trestná činnosť, pranie špinavých peňazí; a ovplyvňovanie; keďže online hazardné hry môžu predstavovať väčšie riziko vzniku závislosti než tradičné offline hazardné hry okrem iného v dôsledku ľahšieho prístupu a absencie spoločenskej kontroly, no sú však potrebné ďalší výskum a údaje v tejto oblasti; konštatuje, že z týchto dôvodov, niektoré pravidlá vnútorného trhu vrátane slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby, ako aj zásady vzájomného uznávania, nebránia dostatočnému stupňu pružnosti okrem iného pri určení opatrení potrebných na ochranu hráčov;

B.  keďže článok 35 Charty základných práv Európskej únie stanovuje pri tvorbe a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie povinnosť chrániť ľudské zdravie;

C.  keďže článok 169 ZFEÚ zaväzuje EÚ zabezpečovať vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa;

D.  keďže vzhľadom na osobitný charakter odvetvia online hazardných hier by ochrana ľudského zdravia a spotrebiteľov mala byť hlavnou zásadou pri prijímaní odporúčaní na úrovni EÚ a vnútroštátnych právnych predpisov;

E.  keďže s náležitým zreteľom na zásadu subsidiarity členské štáty majú právo rozhodovať o spôsobe, akým sa organizuje a reguluje ponuka online služieb v oblasti hazardných hier, v súlade s ich vlastnými hodnotami a vytýčenými cieľmi všeobecného záujmu a v súlade s právom Únie;

F.  keďže vzhľadom na svoj špecifický charakter a pri dodržiavaní zásady subsidiarity poskytovanie online služieb v oblasti hazardných hier nepodlieha osobitným predpisom pre dané odvetvie a smerniciam o právach spotrebiteľov, zatiaľ čo však naďalej podliehajú sekundárnym právnym aktom, ako sú smernica o ochrane údajov, smernica o súkromí a elektronickej komunikácii a smernica o nekalých obchodných praktikách;

G.  keďže odvetvie online hazardných hier sa líši od ostatných trhov vzhľadom na riziko, ktoré sa spája s ochranou spotrebiteľa a s bojom proti organizovanému zločinu, ako opakovane potvrdil Súdny dvor Európskej únie;

H.  keďže Súdny dvor Európskej únie potvrdil, že ponuka stávkových a hazardných hier predstavuje hospodársku činnosť určitého druhu, kde môžu byť obmedzenia odôvodnené verejným záujmom, ako je ochrana spotrebiteľov, prevencia podvodov, boj proti praniu špinavých peňazí a udržanie verejného poriadku a verejného zdravia; keďže akékoľvek uvalené obmedzenia musia dodržiavať zásady ustanovené v ZFEÚ, ako napr. primeranosť voči cieľom, a nesmú byť diskriminačné;

I.  keďže členské štáty teraz viac ako inokedy majú spoločné všeobecné obavy, pokiaľ ide o negatívne sociálne a ekonomické dôsledky nezákonných online hazardných hier na úrovni členských štátov, a ich hlavnými cieľmi sú ochrana maloletých a zraniteľných členov spoločnosti a boj proti závislosti, kriminalite a daňovým únikom;

J.  keďže cezhraničný charakter online hazardných hier, ako aj riziko, ktoré sa spája s ochranou spotrebiteľa, prevenciou podvodov a presadzovaním práva proti nezákonným činnostiam, ako sú pranie špinavých peňazí a ovplyvňovanie výsledkov zápasov, ako aj potreba bojovať proti nezákonným činnostiam súvisiacim s hazardnými hrami, si vyžadujú lepšie koordinované konanie medzi členskými štátmi a na úrovni EÚ;

K.  keďže je nevyhnutné zaviesť mechanizmy dôslednej kontroly športových súťaží a finančných tokov, ako aj mechanizmy dohľadu;

L.  keďže je potrebný komplexný prehľad odvetvia online hazardných hier pokiaľ ide o poskytovanie informácií a údajov týkajúcich sa domácich a zahraničných ponúk, v rámci EÚ a na celom svete, autorizovaných i neautorizovaných ponúk;

M.  keďže forma reklamy na online hazardné hry je v členských štátoch upravená rôzne alebo nie je upravená vôbec;

Špecifický charakter odvetvia v oblasti online hazardných hier a ochrana spotrebiteľov

1.  domnieva sa, že s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a najmä najzraniteľnejších spotrebiteľov je spravodlivá a zákonná ponuka služieb v oblasti hazardných hier vymedzených každým jednotlivým členským štátom v súlade s právom Únie môže znížiť sociálne náklady škodlivých a nežiaducich účinkov aktivít súvisiacich s hazardnými hrami;

2.  upozorňuje, že hazardné hry môžu viesť k nebezpečnej závislosti, a túto otázku je potrebné riešiť v súvislosti s akýmkoľvek legislatívnym návrhom v záujme spotrebiteľov;

3.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia proti nezákonným hazardným hrám poskytovaným v rámci území členských štátov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti prijala vo svojom plánovanom odporúčaní o ochrane spotrebiteľov a reklame opatrenia na presadzovanie proti ponukám nezákonných hazardných hier;

4.  je presvedčený, že existuje nebezpečná súvislosť medzi zlou hospodárkou situáciou a vysokou úrovňou hrania hazardných hier; zdôrazňuje, že súčasná extrémne tvrdé sociálne a hospodárske podmienky podporili obrovský vzostup hazardných hier, najmä medzi najchudobnejšími vrstvami spoločnosti, a že je preto nevyhnutné podrobné, priebežné sledovanie úrovní závislosti od hazardných hier a problémového hrania hazardných hier;

5.  potvrdzuje, že online hazardné hry sú formou komerčného využívania športu, a keďže sa odvetvie neustále rozvíja a udržiava krok s technickými inováciami, členské štáty majú ťažkosti v kontrolovaní odvetvia online hazardných hier vzhľadom na osobitný charakter internetu, ktorý prináša riziko porušovania práv spotrebiteľov, a odvetvia, ktoré je predmetom vyšetrovania v rámci boja proti organizovanej trestnej činnosti;

6.  trvá na tom, že bez ohľadu na spôsob, akým sa členské štáty rozhodnú organizovať a regulovať ponuku online služieb v oblasti hazardných hier na vnútroštátnej úrovni, musí byť v tejto oblasti zaistená vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa; vyzýva Komisiu, aby sa naďalej zaoberala opatreniami na úrovni EÚ v záujme ochrany zraniteľných spotrebiteľov, medzi ktoré patria opatrenia na formálnu spoluprácu medzi regulačnými orgánmi v členských štátoch; zdôrazňuje, že skupina expertov by mala znemožniť prístup mladistvým k službám online hazardných hier; vyzýva členské štáty, aby prevádzkovateľom, ktorí vykonávajú svoju činnosť na základe licencie členských štátov, uložili povinnosť uvádzať na viditeľnom mieste na svojich internetových stránkach logo regulačného orgánu;

7.  žiada Komisiu, aby preskúmala, čo by sa dalo urobiť pre zastavenie praxe niektorých spoločností so sídlom v inom členskom štáte, ktoré ponúkajú služby na trhu online hazardných hier v inom členskom štáte, v ktorom nie sú oprávnené ponúkať svoje služby, napríklad prostredníctvom satelitnej televíznej alebo reklamnej kampane;

8.  požaduje, aby mali prevádzkovatelia povinnosť zobrazovať jasné, viditeľné a explicitné varovania pre maloletých, v ktorých uvedú, že účasť maloletých na online hazardných hrách je nezákonná;

9.  domnieva sa, že treba prijať opatrenia zaisťujúce, aby v dôsledku hrania hazardných hier nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu živobytia zraniteľnejších členov spoločnosti;

10.  domnieva sa, že je potrebné uskutočniť dodatočný výskum a zistiť ďalšie údaje pre kvantifikáciu patologického hráčstva a rizík spojených s rôznymi formami hazardných hier; vyzýva všetky členské štáty, aby koordinovaným spôsobom vypracovali ďalšie štúdie s cieľom porozumieť problému hazardných hier; konštatuje, že prevádzkovatelia hazardných hier majú zodpovednosť za príspevok k prevencii závislosti na hazardných hrách;

11.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi a podľa potreby prostredníctvom expertnej skupiny preskúmala možnosti vytvorenia celoeurópskej interoperability vnútroštátnych registrov osôb vyradených na základe vlastného rozhodnutia vrátane o. i. vlastného rozhodnutia, osobných limitov na straty a čas, prístupných pre vnútroštátne orgány a oprávnených prevádzkovateľov hazardných hier, aby každý zákazník, ktorý sa vyradí na základe vlastného rozhodnutia alebo prekročí svoje hracie limity u jedného prevádzkovateľa hazardných hier, mal možnosť byť automaticky vyradený od všetkých ostatných oprávnených prevádzkovateľov hazardných hier; zdôrazňuje, že akýkoľvek mechanizmus pre výmenu osobných informácií o problémových hráčoch musí podliehať prísnym pravidlám pre ochranu údajov; zdôrazňuje význam skupiny expertov pri práci na ochrane občanov pred závislosťou na hraní hazardných hier; zdôrazňuje, že s cieľom zvýšiť informovanosť spotrebiteľov o ich vlastnej aktivite súvisiacej s hazardnými hrami by tento register mal poskytnúť spotrebiteľovi všetky informácie týkajúce sa jeho histórie hrania hazardných hier, vždy keď začne hrať;

12.  odporúča, aby sa jasne odlišovali činnosti v oblasti hazardných hier a iné formy online zábavy; služby kombinujúce typické znaky sektora hazardných hier musia patriť do pôsobnosti primeraných právnych predpisov o hazardných hrách a musia v plnej miere rešpektovať mechanizmy na overovanie veku a totožnosti;

13.  konštatuje, že samoregulačné iniciatívy môžu slúžiť ako dobré príspevky pre identifikáciu obsahu spoločných noriem; opätovne potvrdzuje svoj postoj, že v takej citlivej oblasti, ako sú hazardné hry, môže samoregulácia odvetvia iba doplniť, ale nie nahradiť vnútroštátne predpisy;

14.  vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie povinnej identifikačnej kontroly tretej strany na vylúčenie maloletých osôb alebo osôb, ktoré používajú falošnú totožnosť, z hrania; navrhuje, že súčasťou kontroly by okrem iného mohla byť kontrola čísla sociálneho poistenia, informácie o bankovom účte alebo iný jedinečný identifikátor, pričom táto identifikácia by mala prebehnúť pred samotnou aktivitou spojenou s hazardnými hrami;

15.  domnieva sa, že softvér, ktorý sa používa pri online službách v oblasti hazardných hier, by mal byť bezpečnejší, a že by sa mali stanoviť spoločné minimálne požiadavky na certifikáciu, aby sa zabezpečilo používanie jednotných parametrov a noriem;

16.  upozorňuje na potrebu vypracovania účinných spôsobov dohľadu nad stávkovaním, pričom sa musí zohľadniť rýchly rozvoj online prostredia, ale tiež poukazuje na význam ochrany osobných údajov používateľov pred zneužitím;

17.  domnieva sa, že spoločné normy pre online hazardné hry by sa mali zaoberať právami a povinnosťami poskytovateľa služieb aj spotrebiteľa a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov, najmä maloletých a iných zraniteľných osôb, a zabrániť zavádzajúcim a neprimeraným reklamám; podnecuje európske združenia prevádzkovateľov hazardných hier, aby vypracovali a prijali samoregulačné kódexy správania;

18.  vyzýva Komisiu, aby do svojho odporúčania zahrnula povinnosť prevádzkovateľov hazardných hier aktívne podporovať použitie vlastných možností obmedzenia v čase registrácie, ako aj v prípade opakovaných strát;

19.  odporúča zavedenie jednotných celoeurópskych spoločných noriem pre elektronickú identifikáciu a cezhraničné elektronické overovacie služby; víta návrh Komisie na prijatie smernice o elektronickej identifikácii a autentifikácii, ktorý umožní interoperabilitu vnútroštátnych elektronických identifikačných systémov, ak tieto existujú; žiada preto optimalizovať a zefektívniť registračné a identifikačné postupy najmä na zabezpečenie účinných identifikačných mechanizmov a na zabránenie vytvoreniu niekoľkých účtov jedným hráčom a prístupu mladistvých k internetovým stránkam s online hazardnými hrami; odporúča, aby si členské štáty vymieňali osvedčené postupy pre opatrenia na presadzovanie pravidiel, ako sú biele a čierne zoznamy nelegálnych internetových stránok s hazardnými hrami, spoločné vymedzenie bezpečných a sledovateľných platobných riešení a realizovateľnosť blokovania transakcií, aby sa zabezpečila ochrana spotrebiteľov pred nezákonnými prevádzkovateľmi;

20.  vyzýva členské štáty a prevádzkovateľov, aby podporili zodpovednú reklamu v súvislosti s online hazardnými hrami; víta iniciatívu Komisie prijať odporúčanie o zodpovednej reklame na hazardné hry; žiada Komisiu, aby zahrnula spoločné minimálne normy, ktoré poskytnú dostatočnú ochranu zraniteľným spotrebiteľom; odporúča, aby boli reklamy zodpovedné, obsahovali jasné varovania pred rizikami závislosti a neboli neprimerané ani uvádzané na obsahu výslovne zameranom na mladistvých alebo v prípadoch, ak existuje väčšie riziko zamerania na mladistvých, ako napríklad pri reklamách na sociálnych médiách;

21.  žiada o vymedzenie a vykonávanie opatrení, ktoré umožnia deťom a mladým ľuďom získavať a ďalej rozvíjať digitálnu gramotnosť; domnieva sa, že zavedenie školských kurzov o vhodnom používaní internetu pre mladých ľudí by mohlo posilniť schopnosti používateľov týkajúce sa vlastnej ochrany pred závislosťou od služieb hazardných hier;

22.  zdôrazňuje dôležitú úlohu vzdelávania, poradných služieb a rodičov pri zvyšovaní informovanosti o téme online hazardných hier a ich následkov na maloletých;

23.  vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby zaviedli účinné mechanizmy s cieľom upozorniť najmä mladých ľudí na nebezpečenstvá závislosti od hrania hazardných hier;

24.  požaduje, aby bola sociálne zodpovedná reklama na online hazardné hry povolená len na produkty hazardných hier, ktoré sú zákonné; domnieva sa, že by nemalo byť nikdy dovolené, aby reklama na online hazardné hry preháňala pravdepodobnosť výhry, a vznikol tak mylný dojem, že hranie hazardných hier je rozumnou stratégiou pre zlepšenie finančnej situácie; domnieva sa, že reklama by mala obsahovať jasnú informáciu o následkoch patologického hráčstva;

25.  zdôrazňuje, že vymedzenie neškodlivého formátu reklamy a pravidiel jej šírenia je kľúčom k zabráneniu tomu, aby ľudia do 18 rokov hrali hazardné hry, a k boju proti problematickému a patologickému hráčstvu;

26.  zdôrazňuje, že opatrenia na ochranu spotrebiteľa by mala sprevádzať kombinácia preventívnych a reaktívnych opatrení na presadzovanie predpisov na zníženie kontaktu občanov s nezákonnými prevádzkovateľmi; zdôrazňuje, že je dôležité spoločne vymedziť pojem zákonných prevádzkovateľov hazardných hier tak, aby členské štáty v súlade s právom EÚ udeľovali povolenie iba tým prevádzkovateľom, ktorí spĺňajú aspoň tieto požiadavky, a sú preto považovaní za zákonných:

   a) prevádzkovateľ musí mať licenciu udeľujúcu právo pôsobiť v členskom štáte hráča,
   b) prevádzkovateľ sa nepovažuje za nezákonného podľa práva platného v niektorom inom členskom štáte;

27.  domnieva sa, že registračný proces by mal povinne zahŕňať maximálne limity pre straty, ktoré si nastaví a definuje hráč; na minimálnej úrovni musí byť táto prvok prítomný v hrách s krátkou frekvenciou;

Súlad s právnymi predpismi EÚ

28.  zdôrazňuje, že na jednej strane by poskytovatelia online hazardných hier mali v každom prípade rešpektovať vnútroštátne právne predpisy členských štátov, v ktorých pôsobia, a na druhej strane by si členské štáty mali ponechať právo ukladať obmedzenia nelegálnych online hazardných hier, ktoré považujú za potrebné a oprávnené, s cieľom uplatňovať vnútroštátne právne predpisy a zamedziť nelegálnym poskytovateľom prístup na trh;

29.  uznáva právo členských štátov rozhodovať v súlade so zásadou subsidiarity o spôsobe, akým sa majú organizovať a regulovať ponuky online služieb v oblasti hazardných hier na vnútroštátnej úrovni a práve presadzovať všetky opatrenia, ktoré považujú za potrebné proti nezákonným službám v oblasti hazardných hier pri súčasnom dodržiavaní základných zásad Zmluvy o EÚ; domnieva sa, že takéto právne predpisy musia byť primerané, konzistentné, transparentné a nediskriminačné; konštatuje potrebu súladnejších politík EÚ na riešenie cezhraničnej povahy online hazardných hier;

30.  konštatuje, že Komisia zaslala listy viacerým členským štátom so žiadosťou o podrobné informácie o ich platnej právnej úprave v oblasti hazardných hier; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v dialógu s členskými štátmi; berie na vedomie prácu Komisie v prípadoch porušovania predpisov a vybavovania sťažností, ktoré boli podané proti viacerým členským štátom; vyzýva Komisiu, aby naďalej monitorovala a presadzovala súlad vnútroštátnych právnych predpisov a praxe s právom EÚ v spolupráci s členskými štátmi, a aby podnikla právne kroky proti tým členským štátom, ktoré porušujú právo EÚ; rešpektuje rozhodnutie prijaté členskými štátmi vo vzťahu k vytvoreniu monopolov v tejto oblasti, za predpokladu, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora budú podliehať prísnej štátnej kontrole a bude zabezpečená osobitne vysoká úrovne ochrany spotrebiteľa ochranu, ich činnosť bude v súlade s cieľmi všeobecného záujmu a konzistentným spôsobom sa znížia možnosti hazardných hrier;

31.  vyzýva Komisiu, členské štáty a skupinu expertov na služby v oblasti hazardných hier, aby vypracovali koordinované opatrenia a stratégie vrátane výmeny najlepších postupov s cieľom preskúmať a nájsť riešenia problému vyhýbania sa daňovým povinnostiam oprávnenými prevádzkovateľmi, ktorí poskytujú online služby v oblasti hazardných hier na trhu EÚ, ale svoje sídlo majú registrované v daňovom raji v rámci EÚ alebo mimo nej;

32.  berie na vedomie riziká, ktoré môže predstavovať prístup spotrebiteľov k online službám hazardných hier; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na základe práce skupiny odborníkov v súvislosti so službami v oblasti hazardných hier zvážili sociálne náklady na regulovanie činností v oblasti hazardných hier v porovnaní so škodlivými účinkami, ktoré by sa mohli prejaviť, keby spotrebitelia uprednostnili nelegálnych prevádzkovateľov;

33.  zdôrazňuje, že tie členské štáty, ktoré sa rozhodnú otvoriť odvetvie online hazardných hier, musia zabezpečiť uplatňovanie transparentného postupu udeľovania licencií, ktorý je založený na objektívnych a nediskriminačných kritériách a je v plnom súlade s právnymi predpismi EÚ;

Administratívna spolupráca

34.  vyzýva skupinu expertov na služby v oblasti hazardných hier a Komisiu, aby čo najviac zjednodušili tok údajov medzi regulačnými orgánmi členských štátov s cieľom výmeny najlepších postupov a informácií na uľahčenie zriadenia spoločného systému na identifikáciu hráčov, presadzovanie predpisov proti nezákonným prevádzkovateľom, zvýšenie ochrany spotrebiteľov, zodpovedné reklamy, vytváranie bielych a čiernych zoznamov a mechanizmov na vyradenie na základe vlastného rozhodnutia, ktoré zahŕňajú osobné hracie limity, ktoré budú platné v celej EÚ; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila skupine expertov možnosť čerpať z najširších možných odborných poznatkov pri vývoji svojej práce; vyzýva členské štáty, aby znovu začali dialóg o službách v oblasti online hazardných hier na fóre pracovnej skupiny Rady pre usadenie sa a služby;

35.  vyzýva Komisiu, aby do skupín expertov a do odborných konzultácií vždy zahŕňala odborníkov, ktorí sa špecializujú na problémové a patologické hráčstvo;

36.  domnieva sa, že na európskej úrovni by sa mala posilniť spolupráca a výmena najlepších postupov medzi národnými expertmi zo sociálnej oblasti a zdravotníctva, ktorí sa špecializujú na patologické a problémové hráčstvo;

37.  zdôrazňuje, že hoci je pre úspešné presadzovanie právnych predpisov dôležitá účinná výmena informácií medzi vyšetrovacími orgánmi, musia sa zosúladiť opatrenia na boj proti ovplyvňovaniu výsledkov zápasov s vnútroštátnymi a európskymi zákonmi a inými právnymi predpismi týkajúcimi sa ochrany údajov;

38.  vyzýva členské štáty na vzájomnú spoluprácu a úzku spoluprácu s Komisiou v rámci skupiny expertov s cieľom koordinovať opatrenia na boj proti neoprávnenému poskytovaniu cezhraničných služieb v oblasti hazardných hier a implementovať akčný plán sprevádzajúci oznámenie Komisie o online hazardných hrách;

39.  uznáva, že spolupráca medzi členskými štátmi je dôležitá, ale zdôrazňuje, že veľmi dôležité je aj to, aby skupina expertov na hazardné hry úzko spolupracovala so všetkými zainteresovanými stranami vrátane odvetvia hazardných hier a spotrebiteľských organizácií;

40.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby skupina expertov pracovala na transparentnejších postupoch a odstránení zbytočnej administratívnej záťaže v členských štátoch, ktorá by zákonným prevádzkovateľom online hazardných hier mohla zvýšiť náklady v krajinách, ktoré sa rozhodnú otvoriť svoje trhy; konštatuje, že odstránenie administratívnych prekážok nesmie znížiť ochranu spotrebiteľov;

41.  domnieva sa, že je potrebné prijať opatrenia, aby vnútroštátne daňové režimy pre služby v oblasti hazardných hier boli vo vzájomnom súlade, aby sa zabránilo neprimeraným daňovým úľavám z podpory šírenia a koncentrácie online služieb v oblasti hazardných hier;

42.  podnecuje vnútroštátne regulačné orgány v tých členských štátoch, ktoré zaviedli systémy udeľovania licencií, aby si vymieňali najlepšie postupy, ktoré by uľahčili uplatňovanie vnútroštátnych licencií vrátane technických noriem pre hracie zariadenia; vyzýva príslušné vnútroštátne regulačné orgány, aby umožnili prevádzku spoločnosti prevádzkujúcej hazardné hry vo svojej jurisdikcii iba vtedy, keď táto spoločnosť nepôsobí v rozpore so zákonom v inom členskom štáte, ktorého legislatíva nebola Súdnym dvorom stanovená ako nevyhovujúca;

Pranie špinavých peňazí

43.  poukazuje na skutočnosť, že online hazardné hry sú založené na bezhotovostnom styku a že vzhľadom na závislosť od tretej strany poskytujúcej finančné služby sú potrebné ďalšie spôsoby, ako zabezpečiť ochranné opatrenia proti praniu špinavých peňazí; zdôrazňuje potrebu úzkej spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi pre hazardné hry, vnútroštátnymi policajnými zbormi a vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva pri prevencii trestnej činnosti;

44.  vyzýva Komisiu, členské štáty a skupinu expertov, aby prijali účinné opatrenia proti praniu špinavých peňazí; víta v tejto súvislosti návrh na rozšírenie ustanovení smernice o praní špinavých peňazí na všetky formy hazardných hier, vyzýva príslušné vnútroštátne orgány, aby zabezpečili, že všetky podozrivé transakcie, ktoré môžu byť potenciálne spojené s praním špinavých peňazí alebo inou trestnou činnosťou, sa budú oznamovať v súlade s ustanoveniami tejto smernice;

45.  vyzýva Radu, aby pružne a ambiciózne pokračovala v rokovaniach o návrhu smernice Komisie o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (COM(2013)0045) a aby sa zaoberala všetkými druhmi hazardných hier vrátane online hier s cieľom predchádzať zneužívaniu činností v rámci online stávkovania na športové podujatia na zločinecké účely prania špinavých peňazí;

46.  zdôrazňuje, že spoľahlivé systémy registrácie a jednoznačného overenia sú kľúčovými nástrojmi na prevenciu proti zneužitiu online hazardných hier, ako je pranie špinavých peňazí; overenie totožnosti môže využiť už existujúce a rozvíjajúce sa online štruktúry, ako sú online systémy overovania bankových a kreditných kariet;

47.  zastáva názor, že všetky online spoločnosti pôsobiace v EÚ v oblasti hazardných hier musia byť registrované ako legitímne subjekty v EÚ;

48.  zdôrazňuje, že všetky členské štáty musia určiť a označiť verejný orgán zodpovedný za monitorovanie online hazardných hier; zdôrazňuje, že tento orgán bude tiež oprávnený zasiahnuť v prípade akýchkoľvek podozrivých online hazardných hier; spoločnosti v oblasti hazardných hier by mali byť povinné informovať orgán o akejkoľvek podozrivej hernej činnosti;

Integrita športu

49.  zdôrazňuje, že vzhľadom na medzinárodné ovplyvňovanie športových výsledkov vyžaduje boj proti nemu účinnejšiu spoluprácu medzi všetkými zainteresovanými stranami vrátane verejných orgánov, orgánov činných v trestnom konaní, odvetvia športu, prevádzkovateľov, regulačných orgánov hazardných hier, športovcami a priaznivcami, pričom by sa mal klásť dôraz aj na vzdelávanie a prevenciu; v tejto súvislosti víta nedávnu prípravnú akciu Komisie z roku 2012, ktorá podporuje nadnárodné vzdelávacie projekty s cieľom bojovať proti ovplyvňovaniu výsledkov zápasov; konštatuje, že k ovplyvňovaniu zápasov dochádza tak na online ako aj na offline trhoch s hazardnými hrami, pričom online stávkam spojeným s ovplyvňovaním výsledkov zápasov dochádza prostredníctvom prevádzkovateľov hazardných hier usadených na neregulovaných trhoch mimo EÚ;

50.  požaduje vytvorenie kódexu správania ako súčasť iniciatívy na samoreguláciu so všeobecným zákazom pre všetkým zamestnancov (hráčov, trénerov, rozhodcov, zdravotnícky a technický personál) zapojených do športových udalostí, ktorí môžu priamo ovplyvniť výsledok, uzatvárať stávky na ich vlastné zápasy alebo športové podujatia; v tejto súvislosti zdôrazňuje tiež, že sú potrebné prísne a spoľahlivé systémy overovania veku a totožnosti na úrovni členských štátov; vyzýva športové organizácie, aby prostredníctvom vzdelávacích kampaní a kódexov správania od útleho veku vzdelávali športovcov, rozhodcov aj funkcionárov o nezákonnosti manipulácie športových zápasov;

51.  uznáva, že opatrenia v boji proti zapojeniu športových organizácií do korupčných aktivít (napr. ovplyvňovanie výsledkov zápasov alebo pranie špinavých peňazí), ako sú kódexy správania, sa musia týkať všetkých skupín zainteresovaných strán (športových funkcionárov, majiteľov, manažérov, agentov, hráčov, rozhodcov a fanúšikov) a všetkých organizácií (klubov, líg, zväzov atď.);

52.  vyzýva členské štáty, aby zvýšili prioritu prevencie korupcie v športe a potrebu zvýšenia dôrazu na účinné presadzovanie princípu právneho štátu; vyzýva na prijatie účinných opatrení na vnútroštátnej úrovni na predchádzanie konfliktu záujmov, najmä tým, že zabráni všetkým zainteresovaným stranám zo sveta športu zúčastniť sa stávky organizovanej na súťažiach, v ktorých sú zapojené; vyzýva všetky športové riadiace orgány, aby sa zaviazali k uplatňovaniu praxe dobrej správy, aby sa znížilo riziko, že sa stanú obeťou ovplyvňovania výsledkov zápasov; vyzýva Komisiu, v tomto ohľade vziať do úvahy prácu Rady Európy o posúdení rizika určitých typov stávok a posúdila možné riziká priamych stávok, kde je možné staviť na niektoré stávky počas súťaže, a prijať príslušné opatrenia;

53.  žiada športové federácie a prevádzkovateľov hazardných hier, aby do kódexu správania začlenili zákaz stávkovania na tzv. negatívne udalosti, ako je napríklad žltá karta alebo pokutový kop, počas zápasu alebo podujatia; vyzýva členské štáty a prevádzkovateľov hazardných hier, aby zakázali všetky formy živých športových stávok, pretože sa ukázalo, ako sú veľmi ľahko zneužiteľné v rámci dohadovania výsledkov, a preto predstavujú hrozbu pre integritu športu;

54.  žiada, aby bola stanovená povinnosť spolupracovať a vymieňať si informácie o podozrivých činnostiach na vnútroštátnej aj európskej úrovni medzi športovými orgánmi, verejnými orgánmi, Europolom a Eurojustom s cieľom potlačiť cezhraničnú trestnú činnosť v oblasti online hazardných hier;

55.  víta zámer Komisie podporovať lepšiu výmenu osvedčených postupov v oblasti boja proti ovplyvňovaniu výsledkov zápasov; zdôrazňuje význam podpory Európskej únie pre prebiehajúcu prácu v rámci Rady Európy v rámci rokovaní o medzinárodnom Dohovore o ochrane a podpore integrity športu; zdôrazňuje, že ovplyvňovanie výsledkov zápasov nie je vždy spojené so stávkami a že je potrebné zaoberať sa aj touto stránkou ovplyvňovania výsledkov zápasov, ktorá nesúvisí so stávkami, keďže tiež predstavuje problém pre integritu športu; zdôrazňuje potrebu posilnenia spolupráce na úrovni EÚ a na celosvetovej úrovni v boji proti ovplyvňovaniu výsledkov zápasov; vyzýva Komisiu, aby sa ujala vedúcej úlohy pri vytvorení globálnej platformy pre výmenu informácií a osvedčených postupov a koordináciu spoločnej prevencie a opatrení na presadzovanie predpisov medzi regulačnými orgánmi, športovými organizáciami, policajnými a súdnymi orgánmi a prevádzkovateľmi hazardných hier;

56.  domnieva sa, že jednotná politika v oblasti trestných sankcií je pre celoeurópsky prístup k regulácii odvetvia online hazardných hier kľúčová, a preto naliehavo žiada členské štáty, aby zabezpečili, že podvodné ovplyvňovanie výsledkov v záujme finančných alebo iných výhod sa zakáže prostredníctvom zavedenia trestného činu ohrozovania čestnosti súťaží vrátane súťaží súvisiacich s uzatváraním stávok; naliehavo vyzýva Komisiu, aby na úrovni EÚ prijala opatrenia proti neregulovaným online hazardným hrám a podporila boj proti ovplyvňovaniu výsledkov zápasov;

57.  uznáva, že v niektorých členských štátoch hazardné hry a lotérie predstavujú značný zdroj príjmov, ktoré sa môžu využívať na verejne prospešné účely a dobročinné účely, financovanie kultúry, športu a dostihov; zdôrazňuje ďalej význam tohto udržateľného príspevku a osobitnú úlohu, ktorú je potrebné potvrdiť v rámci diskusií na európskej úrovni; znovu potvrdzuje svoje stanovisko, že športové stávky sú určitou formou komerčného využívania športových súťaží; odporúča, pri plnom rešpektovaní právomoci členských štátov v tejto otázke, že športové súťaže by mali byť chránené pred neoprávneným komerčným využitím, najmä uznaním vlastníckych práv organizátorov športových podujatí, a to nielen s cieľom zabezpečiť primeranú finančnú návratnosť v prospech všetkých úrovní profesionálneho a amatérskeho športu, ale aj ako prostriedok posilnenia boja proti podvodom v športe a najmä ovplyvňovaniu výsledkov zápasov;

58.  vyzýva k väčšej spolupráci na európskej úrovni v rámci koordinácie Komisie pri identifikácii a zákaze činnosti prevádzkovateľov online stávok, ktorí sú zapojení do nezákonných aktivít, ako je okrem iného ovplyvňovanie výsledkov zápasov, alebo stávky na juniorské súťaže vrátane maloletých, a očakáva, že odvetvie online hazardných hier bude tento zákaz dodržiavať v podobe samoregulácie;

59.  nabáda členské štáty, aby zvážili zákaz všetkých foriem ovplyvňovania zápasov počas ich trvania, ako sú napríklad stávky na rohové kopy, voľné kopy, vhadzovania a žlté karty, keďže tieto aktivity sa ukazujú ako veľmi ľahko zneužiteľné v rámci dohadovania výsledkov;

60.  vyzýva Komisiu, aby zriadila európsky výstražný systém pre regulačné orgány v oblasti stávok na účely rýchlej výmeny informácií o plánovaných športových podujatiach;

61.  víta nadnárodné vzdelávacie projekty s cieľom bojovať proti ovplyvňovaniu výsledkov zápasov na globálnej úrovni;

62.  zdôrazňuje, že športovci potrebujú účinné mechanizmy ochrany, aby mohli čeliť korupčným vplyvom vrátane ochrany morálnej a fyzickej integrity športovcov, náležitých pracovných podmienok, ako aj zaručenia miezd alebo odmien, a to vrátane zákazu účasti športových organizácií, ktoré si pravidelne neplnia tieto povinnosti voči svojim športovcom, na rôznych úrovniach súťaže;

63.  zdôrazňuje, že v občianskych súdnych konaniach, ako aj arbitrážnych konaniach týkajúcich sa športu sa často riešia obvinenia týkajúce sa hazardných hier a že v obidvoch konaniach sa musia dodržiavať medzinárodné minimálne procesné pravidlá ustanovené v článku 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach;

64.  vyzýva k prísnej regulácii alebo zákazu nebezpečných foriem hazardných hier po vyhodnotení vykonanom na úrovni každého členského štátu;

o
o   o

65.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2013)0098.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2012)0025.
(3) Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 35.
(4) Ú. v. EÚ C 87 E, 1.4.2010, s. 30.
(5) Pozri v tomto zmysle rozsudok vo veci C-275/92, Schindler, body 57 až 60; vo veci C-124/97 Läärä a i., body 32 a 33; vo veci C-67/98 Zenatti, body 30 a 31; vo veci C-243/01 Gambelli a i., bod 67; vo veci C-42/07 Liga Portuguesa, bod 56; v spojených veciach C-316/07, C-358/07 až C-360/07, C-409/07 a C-410/07, Markus Stoß a i., bod 74; vo veci C-212/08, Zeturf Ltd, bod 38; vo veci C-72/10 Costa, bod 71; vo veci C-176/11 Hit Larix, bod 15; v spojených veciach C-186/11 a C-209/11 Stanleybet a i., bod 44.


Vymenovanie Luigiho Berlinguera do výboru zriadeného podľa článku 255 ZFEÚ
PDF 195kWORD 19k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 10. septembra 2013, ktorým sa navrhuje vymenovať Luigiho Berlinguera za člena výboru zriadeného podľa článku 255 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (2013/2161(INS))
P7_TA(2013)0349B7-0384/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 255 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 107a rokovacieho poriadku,

A.  keďže Luigi Berlinguer spĺňa podmienky uvedené v článku 255 ods. 2 ZFEÚ;

1.  navrhuje vymenovať Luigiho Berlinguera za člena výboru;

2.  poveruje svojho predsedu, aby toto rozhodnutie postúpil predsedovi Súdneho dvora.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia