Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 9. októbra 2013 o uzavretí Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom a Európskou centrálnou bankou o praktických postupoch uplatňovania demokratickej zodpovednosti a vykonávania dohľadu nad plnením úloh, ktorými bola poverená Európska centrálna banka v rámci jednotného mechanizmu dohľadu (2013/2198(ACI))

P7_TA(2013)0404 A7-0302/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na list svojho predsedu z 12. septembra 2013;

–  so zreteľom na návrh Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom a Európskou centrálnou bankou o praktických postupoch uplatňovania demokratickej zodpovednosti a vykonávaní dohľadu nad plnením úloh, ktorými bola poverená Európska centrálna banka v rámci jednotného mechanizmu dohľadu,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 127 ods. 6, článok 284 ods. 3 druhý pododsek a na článok 295,

–  so zreteľom na svoju pozíciu prijatú 12. septembra 2013 na účely prijatia nariadenia Rady, ktorým sa ECB udeľujú osobitné úlohy, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami(1) a na správu Výboru pre hospodárske a menové problémy, ako aj na stanovisko Výboru pre ústavné veci k návrhu uvedenéo nariadenia(2),

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedu Európskeho parlamentu a prezidenta Európskej centrálnej banky z 12. septembra 2013, vydaného pri hlasovaní o prijatí nariadenia Rady v Európskom parlamente, ktorým sa Európskej centrálnej banke udeľujú osobitné úlohy, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami(3),

–  so zreteľom na článok 127 ods. 1 a článok 46 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A7-0302/2013),

1.  schvaľuje uzavretie nižšie uvedenej dohody a rozhodol o jej priložení k rokovaciemu poriadku;

2.  poveruje svojho predsedu, aby dohodu podpísal spoločne s prezidentom Európskej centrálnej banky a zabezpečil jej uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie vrátane jeho prílohy Rade, Komisii, Európskej centrálnej banke a národným parlamentom pre informáciu.

PRÍLOHA

Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom a Európskou centrálnou bankou o praktických postupoch uplatňovania demokratickej zodpovednosti a vykonávania dohľadu nad plnením úloh, ktorými bola poverená ECB v rámci jednotného mechanizmu dohľadu

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá medziinštitucionálnej dohode uverejnenej v Ú. v. EÚ L 320, 30. novembra 2013, s. 1.)

(1) Prijaté texty, P7_TA(2013)0372. (2) A7-0392/2012 spravodajkyňa: Marianne Thyssen a spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Andrew Duff). (3) Pozri prílohu k legislatívnemu uzneseniu Európskeho parlamentu z 12. septembra 2013 o návrhu uvedeného nariadenia (Prijaté texty, P7_TA(2013)0372).

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 9. októbra 2013 o počte členov medziparlamentných delegácií, delegácií pri spoločných parlamentných výboroch, delegácií pri parlamentných výboroch pre spoluprácu a mnohostranných parlamentných zhromaždení (2013/2853(RSO))

P7_TA(2013)0405 B7-0431/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh konferencie predsedov,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutia zo 6. mája 2009(1), 14. septembra 2009(2), z 15. júna 2010(3) a zo 14. decembra 2011(4) o počte členov medziparlamentných delegácií, delegácií pri spoločných parlamentných výboroch, delegácií pri parlamentných výboroch pre spoluprácu a mnohostranných parlamentných zhromaždení,

–  so zreteľom na článok 198 rokovacieho poriadku,

1.  rozhodol, že v nadväznosti na pristúpenie Chorvátska k Európskej únii sa Delegácia pri Spoločnom parlamentnom výbore EÚ – Chorvátsko zruší.

2.  rozhodol zmeniť počet členov týchto medziparlamentných delegácií:

Delegácia pre vzťahy s Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Srbskom, Čiernou Horou a Kosovom: 30 členov

Delegácia pre vzťahy s Arabským polostrovom: 19 členov

Delegácia pre vzťahy so Spojenými štátmi: 57 členov

Delegácia pre vzťahy s Kanadou: 21 členov

Delegácia pre vzťahy s krajinami Strednej Ameriky: 16 členov

Delegácia pre vzťahy s Japonskom: 26 členov

Delegácia pre vzťahy s Čínskou ľudovou republikou: 42 členov

Delegácia pre vzťahy s Indiou: 29 členov

Delegácia pre vzťahy s krajinami juhovýchodnej Ázie a so Združením národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN): 25 členov

Delegácia pre vzťahy s Austráliou a Novým Zélandom: 19 členov

Delegácia pre vzťahy s Juhoafrickou republikou: 21 členov;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie pre informáciu Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 212 E, 5.8.2010, s. 136. (2) Ú. v. EÚ C 224 E, 19.8.2010, s. 36. (3) Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 159. (4) Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 132.

1.Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 9. októbra 2013 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2011, oddiel II – Európska rada a Rada (COM(2012)0436 – C7-0226/2012 – 2012/2169(DEC))

P7_TA(2013)0406 A7-0310/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie za rozpočtový rok 2011(1),

–  so zreteľom na konečnú ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2011 (COM(2012)0436 – C7 0226/2012)(2),

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2011 spolu s odpoveďami inštitúcií(3),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(4) vedenia účtov a zákonnosti a správnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2011 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 17. apríla 2013(5), ktorým sa odkladá udelenie absolutória za rozpočtový rok 2011, a na sprievodné uznesenie,

–  so zreteľom na článok 314 ods. 10 a články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(6), a najmä na jeho články 50, 86, 145, 146 a 147,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie a o zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(7), a najmä na jeho články 164, 165 a 166,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(8),

–  so zreteľom na článok 77 a prílohu VI rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na druhú správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A7-0310/2013),

1.  neudeľuje generálnemu tajomníkovi Rady absolutórium za plnenie rozpočtu Európskej rady a Rady za rozpočtový rok 2011;

2.  uvádza svoje poznámky v priloženom uznesení,

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie a uznesenie, ktoré je jeho neoddeliteľnou súčasťou, Európskej rade, Rade, Komisii, Súdnemu dvoru Európskej únie, Dvoru audítorov, európskemu ombudsmanovi a európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

2.Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. októbra 2013 s poznámkami, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2011, oddiel II – Európska rada a Rada (COM(2012)0436 – C7‑0226/2012 – 2012/2169(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie za rozpočtový rok 2011(9),

–  so zreteľom na konečnú ročnú účtovnú závierku Európskych spoločenstiev za rozpočtový rok 2011 (COM(2012)0436 – C7 0226/2012)(10),

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2011 spolu s odpoveďami inštitúcií(11),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(12) vedenia účtov a zákonnosti a správnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2011 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 17. apríla 2013(13), ktorým sa odkladá udelenie absolutória za rozpočtový rok 2011, a na sprievodné uznesenie,

–  so zreteľom na článok 314 ods. 10 a články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(14), a najmä na jeho články 50, 86, 145, 146 a 147,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(15), a najmä na jeho články 164, 165 a 166,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(16),

–  so zreteľom na článok 77 a prílohu VI rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na druhú správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A7-0310/2013),

A.  keďže v demokratickej spoločnosti majú daňoví poplatníci a verejná mienka právo byť informovaní o využívaní verejných prostriedkov(17);

B.  keďže občania majú právo vedieť, na čo sa vynakladajú ich dane a ako sa zaobchádza s právomocou zverenou politickým orgánom;

C.  keďže Rada by mala mať ako inštitúcia Únie demokratickú zodpovednosť voči občanom Únie, pokiaľ je príjemcom prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskej únie;

D.  keďže Európsky parlament je jedinou priamo volenou inštitúciou Únie a udeľuje absolutórium za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie;

1.  zdôrazňuje úlohu Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o udeľovanie absolutória za plnenie rozpočtu, stanovenú v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ);

2.  upozorňuje, že podľa článku 335 ZFEÚ je Únia „zastúpená aj každou z inštitúcií na základe ich administratívnej autonómie v záležitostiach týkajúcich sa ich fungovania“, čo s ohľadom na článok 55 nariadenia o rozpočtových pravidlách znamená, že každá inštitúcia zodpovedá za plnenie svojho vlastného rozpočtu;

3.  pripomína, že podľa článku 77 jeho rokovacieho poriadku sa „ustanovenia, ktoré upravujú postup udelenia absolutória Komisii za plnenie rozpočtu, použijú aj na postup udelenia absolutória (...) osobám zodpovedným za plnenie rozpočtu ostatných orgánov a inštitúcií Európskej únie, ako sú Rada (pokiaľ ide o jej výkonné právomoci), Súdny dvor Európskej únie, Dvor audítorov, Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov“;

Stanovisko Dvora audítorov k Európskej rade a Rade vo svojom vyhlásení o vierohodnosti za rozpočtový rok 2011

4.  poukazuje na to, že Dvor audítorov do svojej výročnej správy za rozpočtový rok 2011 adresoval Európske rade a Rade pripomienky k postupom verejného obstarávania týkajúcich sa upratovacích služieb a nákupu uniforiem a topánok, pri ktorých sa zistili isté nedostatky v uplatňovaní výberových kritérií a kritérií na zadanie zákazky;

5.  berie na vedomie vysvetlenia Rady týkajúce sa nedostatkov vo verejnom obstarávaní a jej uistenie o plnom dodržiavaní ducha a zásad nariadenia o rozpočtových pravidlách;

6.  súhlasí s odporúčaniami Dvora audítorov, aby povoľujúci úradníci prostredníctvom vhodných kontrol a lepšieho usmerňovania zdokonalili koncepciu, koordináciu a výkon postupov verejného obstarávania; odporúča prísnejšie uplatňovanie pravidiel verejného obstarávania, ktorými sa musia riadiť všetky inštitúcie Únie;

7.  konštatuje, že Rada neposkytla žiadnu ďalšiu odpoveď na odporúčanie Dvora audítorov týkajúce sa vhodných kontrol a lepšieho usmerňovania postupov verejného obstarávania;

Nevyriešené otázky

8.  vyjadruje poľutovanie nad ťažkosťami, ktoré vznikli v rámci postupov udeľovania absolutória za rozpočtové roky 2007, 2008, 2009 a 2010 a ktoré zapríčinila nedostatočná spolupráca Rady; zdôrazňuje, že Európsky parlament odmietol udeliť absolutórium generálnemu tajomníkovi Rady za plnenie rozpočtu Rady za rozpočtové roky 2009 a 2010 pre dôvody uvedené v jeho uzneseniach z 10. mája 2011(18), 25. októbra 2011(19), 10. mája 2012(20) a 23. októbra 2012(21);

9.  očakáva, že ďalšie výročné správy o činnosti, ktoré dostane Európsky parlament od Rady, budú obsahovať komplexný prehľad všetkých ľudských zdrojov rozdelených podľa kategórie, platovej triedy, pohlavia, štátnej príslušnosti a odborného vzdelania, ako aj interné rozhodnutia Rady týkajúce sa rozpočtu;

10.  zdôrazňuje, že rozpočet Európskej rady a rozpočet Rady by mali byť oddelené, aby sa prispelo k transparentnosti ich finančného hospodárenia a zabezpečila adresnejšia zodpovednosť oboch inštitúcií;

11.  opätovne zdôrazňuje, že Rada musí predložiť dôkladné písomné vysvetlenie, v ktorom podrobne uvedie celkovú výšku rozpočtových prostriedkov použitých na nákup budovy Résidence Palace, rozpočtové riadky, z ktorých sa čerpali tieto prostriedky, splátky, ktoré boli doposiaľ uhradené a ktoré sa majú ešte uhradiť, a účel, na ktorý bude budova slúžiť;

12.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada naďalej odmieta odpovedať na otázky Európskeho parlamentu;

13.  opätovne zdôrazňuje, že stále čaká na odpoveď Rady na otázky a na žiadosť o zaslanie dokumentov uvedenú v jeho uznesení z 10. mája 2012; vyzýva generálneho tajomníka Rady, aby Výboru pre kontrolu rozpočtu poskytol podrobné písomné odpovede na tieto otázky;

14.  trvá na tom, že výdavky Rady sa musia kontrolovať rovnakým spôsobom ako výdavky ostatných inštitúcií; zastáva názor, že základné prvky takejto kontroly sú stanovené v jeho uznesení z 23. októbra 2012;

15.  víta však skutočnosť, že úradujúce predsedníctvo Rady prijalo pozvanie Európskeho parlamentu na diskusie o správach o absolutóriu za rozpočtový rok 2011, ktoré sa uskutočnili v rámci plenárnej schôdze 16. apríla 2013; podporuje skutočnosť, že predsedníctvo bolo otvorené v otázke rozvoja výhodnej spolupráce medzi Európskym parlamentom a Radou;

16.  berie na vedomie návrh írskeho predsedníctva zriadiť medziinštitucionálnu pracovnú skupinu, ktorá by rokovala o možných riešeniach týkajúcich sa absolutória pre Radu; očakáva konkrétny návrh od litovského predsedníctva Rady;

Právo Európskeho parlamentu udeliť absolutórium

17.  zdôrazňuje právomoci Európskeho parlamentu udeľovať absolutórium podľa článkov 317, 318 a 319 ZFEÚ v súlade so súčasným výkladom a praxou, konkrétne udeľovať absolutórium za každý okruh rozpočtu osobitne s cieľom zachovať transparentnosť a demokratickú zodpovednosť voči daňovým poplatníkom Únie;

18.  pripomína, že Komisia vo svojej odpovedi z 25. novembra 2011 na list predsedu Výboru pre kontrolu rozpočtu, písomne vyjadrila, že je žiaduce, aby Európsky parlament naďalej udeľoval absolutórium, odkladal svoje rozhodnutie o absolutóriu alebo zamietal absolutórium ostatným inštitúciám – vrátane Rady – ako doteraz;

19.  zastáva názor, že je v každom prípade nevyhnutné vyhodnotiť hospodárenie Rady ako inštitúcie Únie v priebehu daného rozpočtového roka, a dodržať tak právomoci Európskeho parlamentu vrátane zabezpečenia demokratickej zodpovednosti voči občanom Únie;

20.  domnieva sa preto, že by bolo možné dosiahnuť určitý pokrok, ak by Európsky parlament a Rada mohli spoločne vytvoriť zoznam dokumentov, ktoré sa majú vymieňať, aby si splnili svoje úlohy v rámci postupu udeľovania absolutória;

21.  domnieva sa, že úspešná spolupráca medzi oboma inštitúciami, ktorá sa prejavuje v postupe otvoreného a formálneho dialógu, môže byť pozitívnym signálom, ktorý treba vyslať občanom Únie v týchto ťažkých časoch.

(1) Ú. v. EÚ L 68, 15.3.2011. (2) Ú. v. EÚ C 348, 14.11.2012, s. 1. (3) Ú. v. EÚ C 344, 12.11.2012, s. 1. (4) Ú. v. EÚ C 348, 14.11.2012, s. 130. (5) Prijaté texty, P7_TA(2013)0126. (6) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1. (7) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1. (8) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1. (9) Ú. v. EÚ L 68, 15.3.2011. (10) Ú. v. EÚ C 348, 14.11.2012, s. 1. (11) Ú. v. EÚ C 344, 12.11.2012, s. 1. (12) Ú. v. EÚ C 348, 14.11.2012, s. 130. (13) Prijaté texty, P7_TA(2013)0126. (14) Ú. v. ES L 248, 16.09.2002, s. 1. (15) Ú. v. ES L 298, 26.10.2012, s. 1. (16) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1. (17) Rozsudok Súdneho dvora z 20. mája 2003 v spojených veciach C-465/00, C-138/01 a C-139/01 Österreichischer Rundfunk a i. (Zb. 2003, s. I-4989, odsek 85). (18) Ú. v. EÚ L 250, 27.9.2011, s. 25. (19) Ú. v. EÚ L 313, 26.11.2011, s. 13. (20) Ú. v. EÚ L 286, 17.10.2012, s. 23. (21) Ú. v. EÚ L 350, 20.12.2012, s. 71.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 9. októbra 2013 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o rekreačných plavidlách a vodných skútroch (COM(2011)0456 – C7-0212/2011 – 2011/0197(COD))

P7_TA(2013)0407 A7-0213/2012

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0456),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7‑0212/2011),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 8. decembra 2011(1),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 31. mája 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výbor pre dopravu a cestovný ruch(A7-0213/2012),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 9. októbra 2013 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/.../EÚ o rekreačných plavidlách a vodných skútroch a o zrušení smernice 94/25/ES

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici 2013/53/EÚ.)

(1) Ú. v. EÚ C 43, 15.2.2012, s. 30.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 9. októbra 2013 k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a smernica 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a nariadenie o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (COM(2011)0883 – C7-0512/2011 – 2011/0435(COD))

P7_TA(2013)0408 A7-0038/2013

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0883),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 46, článok 53 ods. 1 a články 62 a 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7–0512/2011),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3, článok 46, článok 53 ods. 1 a článok 62 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality francúzskym Senátom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 26. apríla 2012(1),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 26. júna 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 55 a 37 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7–0038/2013),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 9. októbra 2013 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/.../EÚ, ktorou sa mení smernica 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a nariadenie EÚ č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (nariadenie o IMI)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici 2013/55/EÚ.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenie komisie

Komisia pri príprave delegovaných aktov uvedených v článku 57c ods. 2 zabezpečí, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade, a dostatočne vopred uskutoční príslušné a transparentné konzultácie, predovšetkým s expertmi príslušných orgánov a subjektov, profesijných združení a vzdelávacích zariadení všetkých členských štátov a v prípade potreby s expertmi sociálnych partnerov.

(1) Ú. v. EÚ C 191, 29.6.2012, s. 103.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 9. októbra 2013 o návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení dohody medzi Európskou úniou a Arménskou republikou o zjednodušení vydávania víz (05835/2013 – C7-0112/2013 – 2012/0334(NLE))

P7_TA(2013)0409 A7-0290/2013

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (05835/2013),

–  so zreteľom na návrh dohody medzi Európskou úniou a Arménskou republikou o zjednodušení vydávania víz (16913/2012),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 77 ods. 2 písm. a) a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0112/2013),

–  so zreteľom na článok 81 a článok 90 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A7‑0290/2013),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Arménskej republiky.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 9. októbra 2013 o návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení dohody medzi Európskou úniou a Arménskou republikou o readmisii osôb s neoprávneným pobytom (05859/2013 – C7-0113/2013 – 2012/0332(NLE))

P7_TA(2013)0410 A7-0289/2013

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (05859/2013),

–  so zreteľom na návrh dohody medzi Európskou úniou a Arménskou republikou o readmisii osôb s neoprávneným pobytom (05860/2013),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 79 ods. 3 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7‑0113/2013),

–  so zreteľom na článok 81 a článok 90 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A7‑0289/2013),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Arménskej republiky.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. októbra 2013 o rokovaniach o dvojstrannej investičnej dohode medzi EÚ a Čínou (2013/2674(RSP))

P7_TA(2013)0411 B7-0436/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2, 3, 6 a 21 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na články 153, 191, 207 a 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 12, 21, 28, 29, 31 a 32 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na strategicky rámec a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu z 25. júna 2012,

–  so zreteľom na Protokol o pristúpení Čínskej ľudovej republiky k Svetovej obchodnej organizácii z 23. novembra 2001,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2012 o EÚ a Číne: nevyvážený obchod?(1) a na správu Riaditeľstva pre vonkajšie politiky z júla 2011 o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Čínou,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2013 o vzťahoch EÚ – Čína(2),

–  so zreteľom na všeobecne akceptované zásady a praktické postupy (tzv. zásady zo Santiaga) prijaté v októbri 2008 pracovnou skupinou Medzinárodného menového fondu pre štátne investičné fondy,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie účastníkov vydané pri príležitosti 13. samitu EÚ – Čína, ktorý sa konal 20. septembra 2012 v Bruseli,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Obchod, rast a svetové záležitosti: obchodná politika ako hlavná súčasť stratégie Európa 2020 (COM(2010)0612) a na uznesenie Parlamentu z 27. septembra 2011 o novej obchodnej politike pre Európu v rámci stratégie Európa 2020(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2011 o obchodných a investičných prekážkach(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. apríla 2011 o budúcej európskej medzinárodnej investičnej politike(5),

–  so zreteľom na uznesenia Európskeho parlamentu z 25. novembra 2010 o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách(6), o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode(7) a o medzinárodnej obchodnej politike v kontexte naliehavých požiadaviek súvisiacich so zmenou klímy(8),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom EÚ – Čína: bližšie partnerstvo, viac zodpovednosti (COM(2006)0631) a jeho sprievodný politický dokument s názvom Hospodárska súťaž a partnerstvo – Strategický dokument o obchode a investovaní medzi EÚ a Čínou(COM(2006)0632),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2009 o posilnení úlohy európskych malých a stredných podnikov v medzinárodnom obchode(9),

–  so zreteľom na svoje nedávne rozhodnutie zavádzajúce publikačné požiadavky uplatňované na ťažobný a drevospracujúci priemysel, pokiaľ ide o ich platby vládam(10),

–  so zreteľom na spoločné rozhodnutie EÚ a Číny začať rokovania o dvojstrannej investičnej dohode prijaté na 14. samite EÚ – Čína, ktorý sa konal vo februári 2012 v Pekingu,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže obchod medzi EÚ a Čínou za posledné tri desaťročia rýchlo a trvalo rástol a v roku 2012 dosiahol vrchol celkového objemu obchodu vo výške 433,8 miliárd EUR a keďže nerovnováha v dvojstrannom obchode sa od roku 1997 prejavuje v prospech Číny; keďže tento obchodný deficit dosiahol v roku 2012 146 miliárd EUR v porovnaní so 49 miliardami EUR v roku 2000;

B.  keďže zahraničné investície EÚ v Číne v roku 2011 predstavovali 102 mld. EUR, zatiaľ čo zahraničné investície Číny v EÚ v tom istom roku predstavovali 15 mld. EUR; keďže zahraničné investície Číny v EÚ dosahovali v roku 2006 len 3,5 mld. EUR;

C.  keďže priame zahraničné investície patria na základe Lisabonskej zmluvy do výlučnej právomoci Únie;

D.  keďže 26 členských štátov EÚ má s Čínou uzatvorené svoje vlastné dvojstranné investičné dohody; keďže EÚ si ešte nevytvorila dlhodobú a udržateľnú priemyselnú politiku, ktorá by podnecovala jej ofenzívne a defenzívne záujmy v rámci jej novej politiky v oblasti zahraničných investícií;

E.  keďže aj pri náraste nákladov na prácu o 10 % za rok v posledných rokoch Čína ešte stále patrí medzi tri najlepšie svetové trhy na investovanie;

F.  keďže rozvojové ciele vyjadrené v 12. päťročnom pláne a v stratégii EÚ 2020 vykazujú veľký počet spoločných záujmov a výziev; keďže vysoká miera integračných a technologických výmenných programov medzi hospodárstvami EÚ a Číny môže viesť k súčinnosti a vzájomnému prospechu;

G.  keďže súkromné a štátne podniky by mali mať spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže;

H.  keďže táto investičná dohoda je prvou dohodou, o ktorej bude EÚ rokovať na základe svojej všeobecnej právomoci po vstupe Lisabonskej zmluvy do platnosti; keďže rokovania o investičnej dohode vrátane prístupu na trh môžu vyvolať vážny záujem, ako aj obavy verejnosti, a mali by teda prebiehať maximálne transparentným spôsobom, aby bol umožnený nevyhnutný parlamentný dohľad, čím by bola splnená jedna zo základných podmienok na udelenie súhlasu Európskeho parlamentu s výsledkami rokovaní;

I.  keďže investori musia dodržiavať právne predpisy hostiteľskej krajiny aj ustanovenia akejkoľvek dohody uzatvorenej medzi EÚ a Čínou po tom, ako nadobudne účinnosť, aby mohli naplno využívať najlepšiu možnú ochranu svojich investícií;

J.  keďže nedostatočné alebo neexistujúce uplatňovanie niektorých základných sociálnych a pracovných práv a environmentálnych noriem, ktoré sú však medzinárodne uznávané, Čínou patrí medzi príčiny súčasnej nerovnováhy v oblasti obchodných tokov medzi EÚ a Čínou, ktorú by hlbšie investičné vzťahy mohli ešte prehĺbiť, ak sa nedosiahne pokrok v oblasti uplatňovania týchto práv a noriem; keďže táto investičná dohoda by preto nemala mať za dôsledok ďalšie znižovanie sociálnych a environmentálnych noriem v Číne, ale naopak by mala prispievať k ich zlepšovaniu, čo je nutnou podmienkou vedúcou k vyváženejšiemu a obojstranne prospešnému obchodnému a investičnému vzťahu;

K.  keďže investičná dohoda by mala takisto zahŕňať povinnosti investorov, a to aj povinnosť rešpektovať práva odborových zväzov a iné pracovné práva, transparentnosť a ochranu životného prostredia, ako sú vymedzené v práve každej z oboch zmluvných strán, a mala by sa uzatvoriť v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a inými relevantnými medzinárodnými dohodami a základnými dohovormi, ktoré zmluvné strany podpísali a ratifikovali; keďže investičné dohody by sa nemali týkať investícií do osobitne vytvorených zón poskytujúcich možnosť obchádzať pracovnoprávne normy a iné právne požiadavky;

L.  keďže investície, ku ktorým dôjde v rámci tejto bilaterálnej investičnej dohody, by nemali byť prospešné pre tovar určený na vývoz do EÚ, ktorý sa vyrába v táboroch nútenej práce, v rámci systému prevýchovy prácou, ktorý je všeobecne známy pod názvom lao-kaj;

M.  keďže Komisia a Rada sa zaviazali zaručiť, aby investičná politika EÚ zohľadňovala zásady a ciele vonkajšej činnosti EÚ vrátane ľudských práv, a zaviazali sa plniť ciele už od roku 2013;

N.  keďže investičná dohoda s Čínou by podstatne zlepšila hospodárske vzťahy medzi EÚ a Čínou, a preto by taktiež mala prispieť ku zlepšeniu politického dialógu medzi EÚ a Čínou, najmä v oblastiach ako sú ľudské práva (v rámci účinného a na výsledky orientovaného dialógu o ľudských právach) a právny štát, a to s cieľom zachovať súbeh politických a hospodárskych vzťahov v súlade s duchom strategického partnerstva;

O.  keďže investori a investície sa musia usilovať prostredníctvom svojich politík a postupov riadenia, aby boli v súlade s rozvojovými cieľmi hostiteľských štátov a štátnej správy na miestnych úrovniach, do ktorých investície smerujú;

1.  víta posilňovanie hospodárskych vzťahov medzi EÚ a Čínou; vyzýva EÚ a Čínu, aby rozvíjali vyvážený vzťah partnerstva, pravidelného dialógu na vysokej úrovni a vzájomných výhod, a nie konfrontačnú konkurenciu;

2.  pripomína, že Čína, ktorá v roku 2001 vstúpila do WTO, by mala klásť väčší dôraz na liberalizáciu svojho obchodu a otvorenie svojho trhu, aby zaistila väčšiu rovnosť podmienok a urýchlila odstraňovanie umelých prekážok, ktorým podniky čelia pri prístupe na čínsky trh;

3.  konštatuje, že európske podniky odsudzujú existenciu rôznych colných a necolných prekážok na čínskom trhu, ako sú určité formy diskriminácie voči zahraničným hospodárskym subjektom, a zložitosť štruktúry ciel a technické prekážky obchodu;

4.  víta začlenenie prístupu na trh do rokovacieho mandátu; domnieva sa, že uistenie zo strany Číny o začlenení prístupu na trh do rokovaní by malo byť nutnou podmienkou začatia rokovaní;

5.  zdôrazňuje, že je potrebné do rokovacieho procesu výslovne zaradiť priame zahraničné investície a portfóliové investície;

6.  konštatuje, že čínske podniky vnímajú Úniu všeobecne ako stabilné investičné prostredie, ale odsudzujú to, čo považujú za pretrvávajúce dotácie vývozu európskych poľnohospodárskych produktov, a existenciu určitých prekážok obchodu na trhu EÚ, ako sú technické prekážky obchodu a prekážky blokujúce investície tretích krajín v niektorých členských štátoch, a že požadujú odbúranie zostávajúcich neodôvodnených prekážok a zjednodušenie investovania v členských štátoch; pripomína však, že v Číne nedávno vytvorili mechanizmus bezpečnostnej revízie na kontrolu zahraničných investícií a že používanie takýchto mechanizmov oboma stranami môže vychádzať z legitímnych dôvodov; poukazuje na to, že EÚ i Čína môžu mať legitímne obavy v oblasti bezpečnosti, ktoré oprávňujú celkové alebo čiastočné vylúčenie niektorých odvetví zo zahraničných investícií v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte;

7.  poukazuje na to, že hlavou formou, ktorú môžu mať podniky založené v Číne, sú spoločné podniky, čo je často spojené s prevodom strategických technológií, ktoré podporujú rozvoj konkurencieschopnosti Číny na úkor európskeho priemyslu; je presvedčený o tom, že spolu s riadnou ochranou práv duševného vlastníctva, priemyselného vlastníctva, známok a zemepisného označovania výrobkov má zásadný význam ďalšie otvorenie Číny voči ďalším právnym predpisom, ktoré by umožnili zahraničným investorom zakladať podniky, a že by to bolo na prospech obom stranám, ako aj podpora väčšej integrácie európskeho a čínskeho hospodárstva na základe strategickejšieho prístupu k hospodárskej spolupráci, ktorý by sa okrem iného zameriaval na technológie a inovácie šetrné k životnému prostrediu;

8.  je presvedčený, že lepšia ochrana práv duševného vlastníctva a efektívne uplatňovanie s nimi spojených pravidiel v Číne by veľmi prispeli k dosahovaniu cieľa EÚ a iných zahraničných investorov investovať v tejto krajine, vymieňať si tu nové technologické schopnosti a aktualizovať tamojšie existujúce technológie, a to najmä pokiaľ ide o environmentálne vhodné technológie;

9.  víta úsilie vynaložené čínskymi orgánmi od vstupu Číny do WTO v oblasti zlepšovania dodržiavania práv duševného vlastníctva; naďalej pritom vyjadruje poľutovanie nad ich nedostatočnou ochranou a považuje za poľutovaniahodné, že európske podniky, najmä MSP, nemajú k dispozícii prostriedky na účinný boj proti porušovaniu práv duševného vlastníctva;

10.  vyjadruje znepokojenie nad nedôveryhodnosťou čínskeho justičného systému, ktorý nedokáže dosiahnuť dodržiavanie zmluvných záväzkov, a nad netransparentnosťou a nejednotnosťou pri uplatňovaní regulačného režimu v oblasti investícií;

11.  naliehavo žiada Komisiu, aby rokovala o ambicióznej a vyváženej investičnej dohode medzi EÚ a Čínou, ktorá sa bude usilovať o vytvorenie lepšieho prostredia pre investorov EÚ v Číne a naopak, a to vrátane lepšieho prístupu na trh s cieľom zvýšiť mieru vzájomných kapitálových tokov a zaručiť transparentnosť správy štátnych, ako aj súkromných spoločností investujúcich v rámci hospodárstva druhého partnera; odporúča usmernenia Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pre riadenie a správu podnikov ako referenčný dokument; trvá tiež na lepšom presadzovaní práva v záujme zaistenia spravodlivej hospodárskej súťaže medzi verejnými a súkromnými subjektmi, obmedzenia korupcie a zvýšenia právnej istoty a predvídateľnosti v podnikateľskom prostredí v Číne;

12.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa touto dohodou vytvorili podmienky pre spravodlivú hospodársku súťaž medzi EÚ a Čínou; na tento účel odporúča, aby Komisia dojednala dôrazné a záväzné ustanovenia o transparentnosti a spravodlivej hospodárskej súťaži s cieľom dosiahnuť, aby sa rovnaké podmienky vzťahovali aj na štátom vlastnené podniky a investičné praktiky štátnych investičných fondov;

13.  žiada, aby sa dohoda, o ktorej sa rokuje, týkala prístupu na trh a ochrany investorov;

14.  zdôrazňuje, že nič v rámci investičnej dohody by nemalo zmenšiť politický priestor zmluvných strán ani ich schopnosť prijímať právne predpisy s cieľom plniť legitímne a odôvodnené ciele verejnej politiky, a zároveň by sa mala vynakladať snaha, aby sa neanulovali výhody vyplývajúce zo záväzkov obidvoch strán; zdôrazňuje, že prioritou musí zostať zabezpečenie zásad právneho štátu vo vzťahu ku všetkým investorom a občanom z EÚ a Číny;

15.  vyzýva Komisiu, aby zaistila úplnú transparentnosť, pokiaľ ide o štátne investičné fondy;

16.  konštatuje, že by sa mal vytvoriť jasný časový rámec rokovaní, a že by sa mali zvážiť primerané a zmysluplné prechodné obdobia;

17.  domnieva sa, že budúca investičná dohoda uzatvorená s Čínou by mala vychádzať z najlepších postupov a skúseností členských štátov, mala by prispieť k väčšej koherentnosti a mala by obsahovať tieto zásady:

18.  opätovne potvrdzuje, že v záujme úspešného dokončenia rokovaní musí mať kvalita vždy prednosť pred rýchlosťou;

19.  konštatuje, že dohoda o ochrane investícií by mala zahŕňať jasné vymedzenia chránených investícií a investorov, a že by sa nemali chrániť čisto špekulatívne formy investícií;

20.  žiada, aby táto dohoda bola porovnateľná s mnohostrannými záväzkami v rámci Všeobecnej dohody o obchode so službami (GATS) v záujme splnenia kritérií dohody o hospodárskej integrácii;

21.  víta skutočnosť, že očakávané zlepšenie právnej istoty pomôže malým a stredným podnikom pri investovaní v zahraničí, a zdôrazňuje, že v priebehu týchto rokovaní musia zaznieť ich názory (a to aj prostredníctvom nového Strediska malých a stredných podnikov EÚ v Číne, Poradenského centra EÚ pre MSP v oblasti práva duševného vlastníctva a Obchodnej komory EÚ v Číne), tak aby dohoda, ktorá má byť uzatvorená, podporovala medzinárodné pôsobenie malých a stredných podnikov, ktoré sa chcú dostať na trh druhej strany;

22.  zdôrazňuje, že nutnou podmienkou uzatvorenia dohody by mal byť vo vzťahu k investíciám pevný záväzok strán dosiahnuť udržateľný a inkluzívny rozvoj v hospodárskej, sociálnej a environmentálnej oblasti, aby sa vybudoval vyváženejší obchodný a investičný vzťah medzi EÚ a Čínou, ktorý nebude založený najmä na nízkej cene práce a slabých environmentálnych normách v Číne;

23.  zdôrazňuje, že investičné dohody uzavreté Európskou úniou nesmú byť v rozpore so základnými hodnotami, ktoré chce EÚ presadzovať prostredníctvom svojich vonkajších politík, a že nesmú narúšať možnosť verejných zásahov, najmä pri sledovaní cieľov verejných politík, ako sú sociálne, environmentálne kritériá, ľudské práva, boj proti falšovaniu, bezpečnosť, práva zamestnancov a spotrebiteľov, verejné zdravie a bezpečnosť, priemyselná politika a kultúrna rozmanitosť; žiada, aby boli do tejto dohody včlenené špecifické a záväzné doložky;

24.  žiada, aby podľa vzoru iných obchodných záväzkov v zmluvách Únie bola aj v rámci tejto dohody základnou zásadou ochrana verejných služieb;

25.  zdôrazňuje skutočnosť, že budúci rozvoj investičnej dohody medzi EÚ a Čínou vyplýva zo vzájomnej dôvery a plného súladu so záväzkami v rámci WTO; vyjadruje poľutovanie nad obrovskou mierou verejnej dotačnej podpory niektorých odvetví s potenciálom rastu vrátane odvetvia solárnych panelov a vyzýva Komisiu, aby zaistila úplné odstránenie škodlivých účinkov takéhoto dampingu a dotovania v záujme urýchlenia rokovaní;

26.  odporúča, pokiaľ ide o prístup na trh, aby sa obe strany zaviazali k primeraným lehotám postupného zavádzania a k prechodným režimom pre určité sektory s cieľom uľahčiť cestu k ich úplnej alebo čiastočnej liberalizácii; taktiež uznáva, že obe strany nemusia byť v niektorých sektoroch schopné prijať záväzok; v tejto súvislosti vyzýva k tomu, aby boli v súlade s príslušnými ustanoveniami zmlúv EÚ vyňaté z rokovaní o prístupe na trh kultúrne a audiovizuálne služby; zdôrazňuje, že je potrebné riešiť intervenčné priemyselné politiky, nedostatočnú ochranu práv duševného vlastníctva, nejednoznačnosť v podstate a uplatňovaní predpisov a iné netarifné a technické prekážky obchodu;

27.  domnieva sa, že kvôli ťažkostiam v oblasti prístupu na čínsky trh spôsobovaným tým, že v ňom prevládajú štátne podniky, musí sa k dohode na to, aby bola vyvážená, pristupovať ako k jedinečnej príležitosti na stanovenie podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže medzi štátnymi a súkromnými podnikmi;

28.  zdôrazňuje, že je potrebné zaistiť v dohode, aby EÚ mala schopnosť vylúčiť niektoré strategické odvetvia z dosahu čínskych investorov;

29.  zdôrazňuje, že dohoda by mala umožniť stranám (a v prípade EÚ jej členským štátom) vymedziť a vykonávať kľúčové politiky na podporu a ochranu kultúrnej rozmanitosti;

30.  zdôrazňuje, že dohoda musí podporovať investície, ktoré sú udržateľné, inkluzívne, ktoré rešpektujú životné prostredie, predovšetkým v oblasti ťažobného priemyslu, a ktoré podporujú kvalitné pracovné podmienky v podnikoch, do ktorých investície mieria;

31.  vyzýva na zavedenie doložky, v ktorej sa stanoví, že investor poskytuje prípadnej strane hostiteľského štátu informácie, ktoré táto strana môže vyžadovať a ktoré sa týkajú príslušnej investície, na účely prijatia rozhodnutia o tejto investícii alebo výhradne na štatistické účely, pričom štát, ktorý je zmluvnou stranou, musí chrániť všetky obchodné informácie dôvernej povahy pred ich únikom, ktorý by mohol poškodiť konkurenčné postavenie investora či investície;

32.  trvá na tom, že je potrebné začleniť do budúcej dohody ustanovenia o transparentnosti a riadení štátnych podnikov a štátnych investičných fondov, založené na zásadách zo Santiaga, ktoré boli prijaté pod záštitou MMF a vymedzujú zásady spojené s riadením a inštitučnou štruktúrou štátnych investičných fondov, ako aj s transparentnosťou ich investičných stratégií;

33.  opakuje svoju výzvu na vytvorenie záväzného ustanovenia o sociálnej zodpovednosti podnikov v súlade s hlavnými zásadami OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; potvrdzuje, že investori by mali uplatňovať trojstrannú deklaráciu MOP o mnohonárodných podnikoch a sociálnej politike a usmernenia OECD pre mnohonárodné podniky, ako aj osobitné alebo odvetvové normy zodpovednej praxe, ak existujú; vyzýva na vytvorenie záväzných sociálnych a environmentálnych ustanovení, ktoré by boli súčasťou plnohodnotnej kapitoly o udržateľnom rozvoji, ktorá podlieha mechanizmu urovnávania sporov; vyzýva obe strany, aby zaviedli udržateľnú a inkluzívnu investičnú stratégiu, ktorá by zahŕňala doložku o sociálnej zodpovednosti podnikov s konkrétnymi usmerneniami pre investorov, ako aj efektívnu metodiku pre dohľad verejných orgánov nad výslednými investíciami z hľadiska ich dôsledkov v sociálnej a environmentálnej oblasti;

34.  zdôrazňuje, že táto dohoda musí prinútiť čínskych investorov v EÚ dodržiavať európske sociálne normy a podmienky v oblasti sociálneho dialógu;

35.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby dvojstranná investičná dohoda medzi EÚ a Čínou priniesla výsledky v oblasti udržateľného rastu a tvorby pracovných miest a aby podporovala súčinnosť s inými regionálnymi dohodami o obchode a investíciách, ktorých je EÚ alebo Čína zmluvnou stranou, a pozitívne účinky ich presahovania ;

36.  vyzýva Komisiu, aby svoje posúdenie vplyvov doplnila tým, že posúdi aj vplyv investičnej dohody medzi EÚ a Čínou na ľudské práva, ako sa k tomu zaviazala v rámci strategického rámca a akčného pánu pre ľudské práva a demokraciu;

37.  zastáva názor, že do dohody sa musí začleniť ustanovenie o tom, že všetci investori sú povinní v plnej miere dodržiavať právo hostiteľskej strany na miestnej, regionálnej, celoštátnej a prípadne nadnárodnej úrovni a že investori, ktorí nerešpektujú právny štát, podliehajú občianskoprávnym žalobám o náhradu škody v súdnom konaní príslušnej jurisdikcie v prípade akýchkoľvek protiprávnych krokov uskutočnených alebo rozhodnutí prijatých vo vzťahu k investíciám, najmä v prípadoch, keď by takéto akty alebo rozhodnutia viedli k výrazným škodám na životnom prostredí, zraneniam osôb alebo úmrtiam;

38.  trvá na tom, že by sa na podporu zavedenia, získania, rozšírenia alebo zachovania investícií na danom území mala do dohody začleniť doložka, ktorou sa zakazuje oslabenie sociálnych a environmentálnych právnych predpisov s cieľom prilákať investície a ktorá zaručuje, že nemôže dôjsť k tomu, aby niektorá strana prestala tieto právne predpisy účinne presadzovať svojím trvalým alebo opakovaným konaním, alebo nečinnosťou;

39.  trvá na tom, že dvojstranná investičná dohoda medzi EÚ a Čínou musí byť v súlade s acquis EÚ vrátane platných sociálnych a environmentálnych právnych prepisov a že žiadna strana nesmie svoje právne predpisy v týchto oblastiach nepresadzovať, aby tak všetky ustanovenia tejto dohody podporovali zákonné usadzovanie, získavanie, rozširovanie či zachovávanie investície na príslušnom území oboch strán a podporovali najlepšie podnikateľské postupy a podnikateľskú fair play;

40.  trvá na tom, že je potrebné v tejto dohode požadovať, aby zahraniční investori dodržiavali normy EÚ v oblasti ochrany údajov;

41.  vyjadruje hlboké znepokojenie, pokiaľ ide o mieru voľnosti, akú majú medzinárodní arbitri pri širokom výklade doložiek o ochrane investorov, čo znemožňuje zákonnú verejnú reguláciu; požaduje, aby arbitri zvolení stranami sporu boli nestranní, nezávislí a aby ich výrok bol v súlade s etickým kódexom založeným na pravidlách Komisie OSN pre medzinárodné obchodné právo (UNCITRAL) alebo na pravidlách Medzinárodného strediska pre riešenie investičných sporov (ICSID), alebo na akýchkoľvek iných medzinárodných dohovoroch a normách uznávaných a akceptovaných stranami;

42.  domnieva sa, že by sa do dvojstrannej investičnej dohody medzi EÚ a Čínou mal ako kľúčovú prioritu začleniť účinný mechanizmus riešenia sporov medzi štátmi a medzi štátom a investorom s cieľom jednak zabrániť možnosti, aby nepodložené nároky viedli k neodôvodneným arbitrážam, jednak zaistiť, aby všetci investori mali prístup k spravodlivému súdnemu konaniu, po ktorom by malo nasledovať neodkladné presadzovanie výsledkov arbitráže;

43.  domnieva sa, že v dohode by bolo potrebné stanoviť postupy pre riešenie medzištátnych sporov, ako aj mechanizmy riešenia sporov medzi investorom a štátom, ktoré by boli súčasťou príslušného právneho rámca a podliehali prísnym kritériám transparentnosti;

44.  vyzýva EÚ a Čínu, aby spoločne vytvorili mechanizmus včasného varovania s cieľom získať možnosť proaktívne riešiť akékoľvek vznikajúce spory v oblasti obchodu či investícií čo najskôr a s pomocou všetkých vhodných opatrení, a to vrátane tzv. soft power a obchodnej diplomacie;

45.  taktiež sa domnieva, že dohoda by mala obsahovať ustanovenia pre mimosúdne urovnanie sporov na podporu rýchleho, cenovo dostupného a priateľského riešenia sporov medzi stranami, ktoré sa slobodne rozhodnú tento spôsob využiť;

46.  navrhuje, aby pružné mechanizmy riešenia sporov (napr. mediácia) boli v rámci dohody presne vymedzené napríklad z hľadiska trvania, ceny a realizácie riešení akceptovaných stranami;

47.  vyjadruje svoj názor, že investičná dohoda medzi EÚ a Čínou by mala nahradiť hneď po uzatvorení a plnohodnotnej ratifikácii všetky existujúce bilaterálne investičné dohody medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ a Čínou, v súlade s právom Únie;

48.  odporúča, aby sa rokovania začali len pod podmienkou získania predbežného formálneho súhlasu čínskej Štátnej rady s tým, aby sa do investičnej dohody začlenil prístup na trh;

49.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 264 E, 13.9.2013, s. 33. (2) Prijaté texty, P7_TA(2013)0097. (3) Ú. v. EÚ C 56 E, 26.2.2013, s. 87. (4) Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 1. (5) Ú. v. EÚ C 296 E, 2.10.2012, s. 34. (6) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 101. (7) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 31. (8) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 94. (9) Ú. v. EÚ C 67 E, 18.3.2010, s. 101. (10) Prijaté texty, 12.6.2013, P7_TA(2013)0261 a 0262.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. októbra 2013 o obchodných vzťahoch medzi EÚ a Taiwanom (2013/2675(RSP))

P7_TA(2013)0412 B7-0435/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. februára 2011 o stratégii Európa 2020(1),

–  so zreteľom na článok 3 ods. 5 Zmluvy o Európskej únii a článok 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorých sa ustanovuje, že „Únia vo vzťahoch so zvyškom sveta prispieva k prísnemu dodržiavaniu a rozvoju medzinárodného práva“ a že má „zabezpečovať konzistentnosť jej politík a činností“,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. mája 2011 o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o hlavných aspektoch a základných možnostiach Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) v roku 2009(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2012 o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2013 o vzťahoch medzi EÚ a Čínou(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2009 o posilnení úlohy európskych malých a stredných podnikov v medzinárodnom obchode(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2008 o vplyve falšovania na medzinárodný obchod(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. septembra 2008 o obchode so službami(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2008 o obchode so surovinami a komoditami(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2008 o stratégii EÚ na zabezpečenie prístupu európskych spoločností na vonkajší trh(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2007 o globálnej Európe – vonkajšie aspekty konkurencieschopnosti(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2005 o vzťahoch medzi EÚ, Čínou a Taiwanom a o bezpečnosti na Ďalekom východe(12),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Obchod, rast a svetové záležitosti – obchodná politika ako hlavná súčasť stratégie Európa 2020 (COM(2010)0612),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Globálna Európa: svetová konkurencia. príspevok k Stratégii rastu a zamestnanosti EÚ (COM(2006)0567),

–  so zreteľom na správu Komisie o obchodných a investičných bariérach za rok 2013, uverejnenú 28. februára 2013 (COM(2013)0103),

–  so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie Komisii o obchodných vzťahoch medzi EÚ a Taiwanom (O‑000093/2013 – B7‑0509/2013),

–  so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku

A.  keďže multilaterálny systém obchodovania založený na pravidlách, ktorý vytvorila Svetová obchodná organizácia (WTO), je najvhodnejším rámcom na dosiahnutie otvoreného a spravodlivého obchodu na celosvetovej úrovni; keďže jee nevyhnutné pochopiť, že dvojstranné dohody sú tiež súčasťou toho istého spoločného súboru nástrojov v oblasti medzinárodných záležitostí;

B.  keďže EÚ je naďalej plne odhodlaná dosiahnuť vyvážený a spravodlivý výsledok rozvojovej agendy z Dauhá (DDA), ako jej uprednostňovaného prístupu, a keďže aj súbežný proces na základe dvojstranných obchodných dohôd s ostatnými rozvinutými krajinami považuje za vhodnú alternatívu;

C.  keďže celkový objem bilaterálneho obchodu medzi EÚ a Taiwanom sa v posledných dvoch desaťročiach zvýšil viac než dvanásťnásobne a prekročil hodnotu 40 miliárd EUR v roku 2011;

D.  keďže Taiwan je 7. najväčším obchodným partnerom EÚ v Ázii a 23. najväčším obchodným partnerom EÚ na svete;

E.  keďže v roku 2010 tvorila EÚ až 31,5 % všetkých tokov priamych zahraničných investícií (PZI) a 21 % zásob PZI na Taiwane pochádzalo a bola najväčším zahraničným investorom v krajine;

F.  keďže potenciál celkového obchodného vzťahu medzi EÚ a Taiwanom je v súčasnosti omnoho vyšší ako objem skutočného obchodu;

G.  keďže otvorený a spravodlivý obchod je silným nástrojom na zabezpečenie väčšieho rastu a sociálneho blahobytu, a to na základe konkurenčných výhod každého hospodárstva a prípadných synergií vyplývajúcich z výraznejšej hospodárskej integrácie a nových impulzov pre hospodárstvo založené na znalostiach;

H.  keďže úrovne ciel medzi oboma obchodnými partnermi sú už na všeobecne nízkej úrovni; keďže EÚ a Taiwan vedú pravidelný štruktúrovaný dialóg, ktorý sa venuje obchdoným a investičným záležitostiam spoločného záujmu; keďže v tomto rámci boli vytvorené štyri pracovné skupiny, ktoré sa budú zaoberať problematikou súvisiacou s právom duševného vlastníctva, TBT (technické prekážky obchodu) a SPS (sanitárne a fytosanitárne opatrenia) a farmaceutickým odvetvím;

I.  keďže napriek relatívne nízkym clám je objem bilaterálneho obchodu medzi EÚ a Taiwanom nižší v porovnaní s obchodnou výmenou EÚ s ostatnými hlavnými obchodnými partnermi;

J.  keďže odvetvie IKT je odvetvím s vysokou pridanou hodnotou a zdrojom rastu v EÚ i na Taiwane, najmä so zreteľom na ďalší vývoj inteligentných produktov a služieb;

K.  keďže EÚ a Taiwan môžu ešte viac prehlbovať svoje hospodárske vzťahy vzájomne prospešným spôsobom, a to takisto vzhľadom na riešenie spoločných výziev v jednotlivých spoločnostiach;

L.  keďže Taiwan je od roku 2002 plným členom Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a tiež plným členom fóra Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC) a Ázijskej rozvojovej banky;

M.  keďže pristúpenie Taiwanu k dohode WTO o vládnom obstarávaní (GPA) v júli 2009 bolo výrazným a pozitívnym krokom, ktorý umožní Taiwanu nielen využívať recipročné otvorenie trhov, na ktorých platí GPA, ale takisto zlepšiť efektívnosť na jeho domácom trhu;

N.  keďže Taiwan a Čínska ľudová republika (ČĽR) prijali konštruktívny prístup, ktorý prispel k uzavretiu 19 dohôd medzi Straits Exchange Foundation za Taiwan a Association for Relations Across the Taiwan Straits za ČĽR; keďže tieto dohody zahŕňajú Rámcovú dohodu o hospodárskej spolupráci (ECFA) a dohodu o právach duševného vlastníctva (IPR), podpísané 29. júna 2010, ako aj investičnú dohodu a dohodu o colnej spolupráci, podpísanú 9. augusta 2012;

O.  keďže Taiwan na základe iných konštruktívnych alternatív uzavrel 31 bilaterálnych investičných dohôd (BIA) s tretími krajinami, vrátane dohody s Japonskom z 22. septembra 2011 a Dohody o hospodárskej spolupráci s Novým Zélandom z 10. júla 2013, obnovil 10. marca 2013 rozhovory o rámcovej dohode o obchode a investíciách s USA a v súčasnosti rokuje o investičnej dohode s Kórejskou republikou a o dohode o voľnom obchode so Singapurom (ASTEP);

P.  keďže Tchaj-pejské hospodárske a kultúrne zastúpenie v USA a Americký inštitút na Taiwane sa dohodli na spoločných vyhláseniach o zásadách pre medzinárodné investície a služby v oblasti IKT; keďže Taiwan podobne uzatvoril a podpísal komplexné dohody o dani z príjmu s 25 krajinami vrátane deviatich členských štátov EÚ;

Q.  keďže užšie hospodárske väzby s Taiwanom žiadnym spôsobom neodporujú politike „jednej Číny“ EÚ, a to vzhľadom na to, že aj Čína aj Taiwan vstúpili v roku 1991 do fóra APEC a v roku 2002 pristúpili k WTO;

1.  domnieva sa, že multilaterálny systém obchodovania, ktorý stelesňuje WTO, je stále zďaleka najúčinnejším rámcom na dosiahnutie otvoreného a spravodlivého obchodu na celosvetovej úrovni; domnieva sa, že EÚ a Taiwan by mali prispievať k pokračovaniu multilaterálnych obchodných rokovaní;

2.  domnieva sa, že aj keď sa EÚ usiluje o rozšírenie svojich hospodárskych vzťahov s Čínou, mala by brať do úvahy možnosť postupovať tak isto v prípade Taiwanu s cieľom dôsledne pokračovať v podpore taiwanského demokratického systému, sociálneho pluralizmu a dodržiavania ľudských práv a zásad právneho štátu;

3.  nazdáva sa preto, že EÚ by mala pozitívne reagovať na ochotu Taiwanu začať rokovania o dvojstranných dohodách o ochrane investícií a prístupu na trh s cieľom ešte viac posilniť právnu istotu investícií a zvýšiť objem a kvalitu investičných tokov;

4.  domnieva sa, že rozhodnutie začať také rokovania s Taiwanom by malo byť založené na hospodárskych dôvodoch a nemalo by sa spájať s hodnotením vzťahov medzi EÚ a Čínskou ľudovou republikou;

5.  zdôrazňuje skutočnosť, že Európsky parlament podporuje dohody o ochrane investícií a prístupe na trh s Taiwanom, čo by viedlo k prehĺbeniu existujúcich hospodárskych vzťahov medzi EÚ a Taiwanom;

6.  domnieva sa, že dohody o ochrane investícií a o prístupe na trh medzi EÚ a Taiwanom majú skutočný potenciál prispieť k situácii, ktorá je výhrou pre obe strany, z čoho budú mať prospech obe hospodárstva;

7.  poznamenáva, že v každej dohode by sa mali náležite zohľadniť MSP a prostredníctvom týchto dohôd by sa mala zlepšiť ich schopnosť investovať v zahraničí;

8.  pripomína takisto, že EÚ a Taiwan už majú dostatočne integrovaný hospodársky vzťah, všeobecne nízke dane na obidvoch stranách a dobre štruktúrovaný dialóg, ku ktorému patria pravidelné stretnutia zamerané na riešenie dvojstranných obchodných a investičných otázok;

9.  zdôrazňuje, že dohoda by mala vo vzťahu k investíciám obsahovať pevný záväzok strán dosiahnuť udržateľný a inkluzívny rozvoj v hospodárskej, sociálnej a environmentálnej oblasti;

10.  zdôrazňuje, že v investičných dohodách, ktoré EÚ uzavrie, treba rešpektovať schopnosť verejných zásahov, najmä pri sledovaní cieľov verejných politík, ako sú sociálne a environmentálne normy, ľudské práva, bezpečnosť, práva zamestnancov a spotrebiteľov, verejné zdravie a bezpečnosť a kultúrna rozmanitosť; žiada, aby sa do dohody zahrnuli osobitné doložky o týchto cieľoch;

11.  odporúča, aby sa obom stranám vzhľadom na prístup na trh umožnilo vylúčiť určité odvetvia zo záväzkov týkajúcich sa liberalizácie s cieľom chrániť vnútroštátne strategické záujmy;

12.  opakuje svoju požiadavku na vytvorenie účinnej doložky o sociálnej zodpovednosti podnikov a účinných doložiek týkajúcich sa sociálnej oblasti a oblasti ochrany životného prostredia;

13.  zdôrazňuje, že podľa dohody sú zahraniční investori v EÚ povinní dodržiavať európske sociálne normy a požiadavky sociálneho dialógu;

14.  vyzýva Komisiu, aby začala rozhovory o takýchto dohodách medzi EÚ a Taiwanom;

15.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a taiwanskej vláde a taiwanskému legislatívnemu Yuanu.

(1) Ú. v. EÚ C 188 E, 28.6.2012, s. 42. (2) Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 35. (3) Prijaté texty, P7_TA(2012)0334. (4) Prijaté texty, P7_TA(2013)0097. (5) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 31. (6) Ú. v. EÚ C 67 E, 18.3.2010, s. 101. (7) Ú. v. EÚ C 45 E, 23.2.2010, s. 47. (8) Ú. v. EÚ C 295 E, 4.12.2009, s. 67. (9) Ú. v. EÚ C 279 E, 19.11.2009, s. 5. (10) Ú. v. EÚ C 184 E, 6.8.2009, s. 16. (11) Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 128. (12) Ú. v. EÚ C 157 E, 6.7.2006, s. 471.

Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 9. októbra 2013 k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (COM(2012)0628 – C7-0367/2012 – 2012/0297(COD))(1)

P7_TA(2013)0413 A7-0277/2013

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh Pozmeňujúci návrh 1 Návrh smernice Odôvodnenie 1 (1)  Smernica 2011/92/EÚ harmonizovala zásady posudzovania vplyvov projektov na životné prostredie zavedením minimálnych požiadaviek (podľa typu posudzovaného projektu, hlavných záväzkov navrhovateľa, obsahu posúdenia a účasti príslušných orgánov a verejnosti) a prispieva k vysokej úrovni ochrany životného prostredia a ľudského zdravia. (1)  Smernica 2011/92/EÚ harmonizovala zásady posudzovania vplyvov projektov na životné prostredie zavedením minimálnych požiadaviek (podľa typu posudzovaného projektu, hlavných záväzkov navrhovateľa, obsahu posúdenia a účasti príslušných orgánov a verejnosti) a prispieva k vysokej úrovni ochrany životného prostredia a ľudského zdravia. Členské štáty by mali mať právo stanoviť prísnejšie predpisy na ochranu životného prostredia a ľudského zdravia. Pozmeňujúci návrh 2 Návrh smernice Odôvodnenie 3 (3)  Je nevyhnutné zmeniť smernicu 2011/92/EÚ s cieľom zvýšiť kvalitu postupu posudzovania vplyvov na životné prostredie, zefektívniť rôzne opatrenia tohto postupu a zvýšiť súdržnosť a synergie s ostatnými právnymi predpismi a politikami Únie, ako aj stratégiami a politikami, ktoré vypracovali členské štáty v rámci svojich vnútroštátnych kompetencií. (3)  Je nevyhnutné zmeniť smernicu 2011/92/EÚ s cieľom zvýšiť kvalitu postupu posudzovania vplyvov na životné prostredie, zefektívniť rôzne opatrenia tohto postupu, zosúladiť ho so zásadami inteligentnej regulácie a zvýšiť súdržnosť a synergie s ostatnými právnymi predpismi a politikami Únie, ako aj stratégiami a politikami, ktoré vypracovali členské štáty v rámci svojich vnútroštátnych kompetencií. Hlavným účelom zmeny tejto smernice je dosiahnutie jej lepšieho vykonávania na úrovni členských štátov. Administratívne postupy sa v mnohých prípadoch stali príliš komplikovanými a zdĺhavými, čo spôsobuje omeškania a vytvára ďalšie riziká z hľadiska ochrany životného prostredia. V tejto súvislosti by zjednodušenie a harmonizácia postupov mali patriť medzi hlavné ciele tejto smernice. Je potrebné zvážiť, či by nebolo vhodné vytvoriť jedno kontaktné miesto s cieľom umožniť koordinované posudzovanie alebo spoločné postupy v prípadoch, keď sa vyžaduje niekoľko posúdení vplyvov na životné prostredie (EIA), napríklad pri cezhraničných projektoch, ako aj s cieľom vymedziť konkrétnejšie kritériá pre povinné posúdenia. Pozmeňujúci návrh 3 Návrh smernice Odôvodnenie 3a (nové) (3a)  V záujme zabezpečenia jednotného uplatňovania a rovnakej ochrany životného prostredia v celej Únii by Komisia mala vo svojej úlohe „strážkyne zmlúv“ zabezpečiť súlad s ustanoveniami smernice 2011/92/EÚ vrátane ustanovení o verejných konzultáciách a účasti verejnosti, pokiaľ ide o kvalitu a postupy. Pozmeňujúci návrh 4 Návrh smernice Odôvodnenie 3b (nové) (3b)  V prípade projektov s možným cezhraničným účinkom na životné prostredie by dotknuté členské štáty mali zriadiť spoločný kontaktný orgán, v ktorom budú mať rovnaké zastúpenie a ktorý bude zodpovedný za všetky fázy postupu. Na konečné schválenie projektu by sa mal vyžadovať súhlas všetkých dotknutých členských štátov. Pozmeňujúci návrh 5 Návrh smernice Odôvodnenie 3c (nové) (3c)  Smernica 2011/92/EÚ by sa takisto mala zrevidovať spôsobom, ktorý by zabezpečil zlepšenie ochrany životného prostredia, zvýšenie efektívnosti využívania zdrojov a podporu trvalo udržateľného rastu v Európe. Preto by sa postupy stanovené v tejto smernici mali zjednodušiť a harmonizovať. Pozmeňujúci návrh 6 Návrh smernice Odôvodnenie 4 (4)  Za posledné desaťročie nadobudli environmentálne aspekty, ako sú účinnosť využívania zdrojov, biodiverzita, zmena klímy a riziko katastrof, oveľa vyššiu dôležitosť pri tvorbe politík, a preto by mali v rámci procesu posudzovania a rozhodovania predstavovať kľúčové prvky, najmä pre projekty infraštruktúry. (4)  Za posledné desaťročie otázky týkajúce sa životného prostredia, ako sú účinnosť a udržateľnosť využívania zdrojov, ochrana biodiverzity, využívanie pôdy, zmena klímy a riziká prírodných, ako aj človekom spôsobených katastrof, nadobudli oveľa vyššiu dôležitosť pri tvorbe politík. Preto by mali v rámci procesu posudzovania a rozhodovania predstavovať dôležité prvky v prípade všetkých verejných aj súkromných projektov s potenciálne významným vplyvom na životné prostredie, najmä v prípade projektov v oblasti infraštruktúry. Keďže Komisia doposiaľ nestanovila usmernenia na uplatňovanie smernice 2011/92/EÚ, pokiaľ ide o ochranu historického a kultúrneho dedičstva, mala by navrhnúť zoznam kritérií a ukazovateľov vrátane kritérií a ukazovateľov súvisiacich s vizuálnym vplyvom, a to v záujme lepšieho vykonávania tejto smernice. Pozmeňujúci návrh 7 Návrh smernice Odôvodnenie 4a (nové) (4a)  Ak by sa stanovilo, že v prípade všetkých projektov je potrebné vo väčšej miere zohľadňovať environmentálne kritériá, mohlo by to mať aj kontraproduktívny účinok, pokiaľ by sa takýmto spôsobom zvýšila zložitosť príslušných postupov a predĺžil čas potrebný na schválenie a validáciu každej fázy. To by mohlo viesť k zvýšeniu nákladov a dokonca aj k ohrozeniu životného prostredia, pokiaľ by dokončenie infraštruktúrnych projektov trvalo veľmi dlho. Pozmeňujúci návrh 8 Návrh smernice Odôvodnenie 4b (nové) (4b)  Je dôležité, aby otázky týkajúce sa životného prostredia v súvislosti s infraštruktúrnymi projektmi neodvádzali pozornosť od skutočnosti, že každý projekt nevyhnutne musí mať na životné prostredie nejaký vplyv a je potrebné zamerať sa na pomer medzi prínosom projektu a jeho vplyvom na životné prostredie. Pozmeňujúci návrh 9 Návrh smernice Odôvodnenie 5 (5)  Komisia sa vo svojom oznámení s názvom Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje zaviazala zahrnúť do kontextu revízie smernice 2011/92/EÚ viac aspektov týkajúcich sa efektívneho využívania zdrojov. (5)  Komisia sa vo svojom oznámení s názvom Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje zaviazala zahrnúť do kontextu revízie smernice 2011/92/EÚ viac aspektov týkajúcich sa efektívneho a udržateľného využívania zdrojov. Pozmeňujúci návrh 10 Návrh smernice Odôvodnenie 11 (11)  Ochrana a podpora kultúrneho dedičstva a krajiny, neoddeliteľná súčasť kultúrnej rozmanitosti, ktorú je Únia povinná rešpektovať a podporovať v súlade s článkom 167 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, môže účelne vychádzať z definícií a zásad vypracovaných v príslušných dohovoroch Rady Európy, najmä v Dohovore o ochrane architektonického dedičstva Európy, v Európskom dohovore o krajine a v Rámcovom dohovore o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť. (11)  Ochrana a podpora kultúrneho dedičstva a krajiny ako neoddeliteľná súčasť kultúrnej rozmanitosti, ktorú je Únia povinná rešpektovať a podporovať v súlade s článkom 167 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, môže účelne vychádzať z definícií a zásad vypracovaných v príslušných dohovoroch Rady Európy, najmä v Dohovore o ochrane architektonického dedičstva Európy, v Európskom dohovore o krajine, v Rámcovom dohovore o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť a v medzinárodnom odporúčaní týkajúcom sa ochrany a súčasnej úlohy historických oblastí, ktoré prijalo UNESCO v roku 1976 v Nairobi. Pozmeňujúci návrh 11 Návrh smernice Odôvodnenie 11a (nové) (11a)  Vizuálny vplyv je kľúčovým kritériom pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie, pokiaľ ide o zachovanie historického a kultúrneho dedičstva, prírodných krajín a mestských oblastí; je to ďalší faktor, ktorý by sa mal v posúdeniach používať. Pozmeňujúci návrh 12 Návrh smernice Odôvodnenie 12 (12)  Pri uplatňovaní smernice 2011/92/EÚ je najmä pre malé a stredné podniky potrebné zabezpečiť konkurencieschopné obchodné prostredie v záujme vytvárania inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu v súlade s cieľmi stanovenými v oznámení Komisie s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. (12)  Pri uplatňovaní smernice 2011/92/EÚ je potrebné zabezpečiť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast v súlade s cieľmi stanovenými v oznámení Komisie s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Pozmeňujúci návrh 13 Návrh smernice Odôvodnenie 12a (nové) (12a)  Aby sa posilnil prístup verejnosti a transparentnosť, mal by sa v každom členskom štáte zriadiť centrálny portál, ktorý bude v súvislosti s vykonávaním tejto smernice poskytovať včasné elektronické informácie o životnom prostredí. Pozmeňujúci návrh 14 Návrh smernice Odôvodnenie 12b (nové) (12b)  Na to, aby sa znížila administratívna záťaž, uľahčil rozhodovací proces a znížili náklady na projekty, treba prijať opatrenia potrebné na normalizáciu kritérií v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii1, aby tak bolo možné podporiť využívanie najlepších dostupných technológií, zvýšiť konkurencieschopnosť a zabrániť rozdielnemu výkladu noriem. _______________ 1 Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 12. Pozmeňujúci návrh 15 Návrh smernice Odôvodnenie 12c (nové) (12c)  Rovnako na účely ďalšieho zjednodušenia a uľahčenia práce príslušných orgánov by sa mali vypracovať pomocné kritériá zohľadňujúce charakteristické rysy rôznych odvetví hospodárskej alebo priemyselnej činnosti. Malo by sa pritom vychádzať z pokynov uvedených v článku 6 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín1. _______________ 1 Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7. Pozmeňujúci návrh 16 Návrh smernice Odôvodnenie 12d (nové) (12d)  V záujme zabezpečenia čo najlepšieho zachovania historického a kultúrneho dedičstva by Komisia a/alebo členské štáty mali vypracovať pomocné kritériá. Pozmeňujúci návrh 17 Návrh smernice Odôvodnenie 13 (13)  Skúsenosti ukázali, že v prípadoch civilnej ochrany môže mať dodržiavanie ustanovení smernice 2011/92/EÚ nepriaznivý vplyv, a preto by sa malo vypracovať ustanovenie, ktoré by členským štátom umožnilo neuplatňovať túto smernicu v odôvodnených prípadoch. (13)  Skúsenosti ukázali, že pokiaľ ide o projekty, ktorých jediným účelom je reakcia v prípadoch civilnej ochrany, môže mať dodržiavanie ustanovení smernice 2011/92/EÚ nepriaznivý vplyv z hľadiska dosiahnutia tohto účelu, a preto by sa malo vypracovať ustanovenie, ktoré by členským štátom umožnilo túto smernicu v uvedených výnimočných prípadoch neuplatňovať. V tejto súvislosti by sa v smernici mali zohľadniť ustanovenia Dohovoru EHK OSN z Espoo o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho hranice, v ktorom je pre prípady cezhraničných projektov stanovená povinnosť zúčastnených štátov vzájomne sa informovať a uskutočňovať vzájomné konzultácie. Komisia by v takýchto cezhraničných projektoch mala zohrávať aktívnejšiu úlohu a byť nápomocná vždy, keď je to vhodné a možné. Pozmeňujúci návrh 18 Návrh smernice Odôvodnenie 13a (nové) (13a)  Článkom 1 ods. 4 smernice 2011/92/EÚ, v ktorom sa stanovuje, že smernica sa nevzťahuje na projekty, ktoré sú prijímané osobitným vnútroštátnym právnym predpisom, sa otvárajú možnosti pre výnimky s obmedzenými procesnými zárukami, čo by mohlo umožniť zásadným spôsobom sa vyhnúť jej vykonávaniu. Pozmeňujúci návrh 19 Návrh smernice Odôvodnenie 13b (nové) (13b)  Skúsenosti ukázali, že treba zaviesť jasné pravidlá, aby sa predišlo konfliktu záujmov, ktorý môže vzniknúť medzi navrhovateľom projektu podliehajúceho posúdeniu vplyvov na životné prostredie, a príslušnými orgánmi uvedenými v článku 1 ods. 2 písm. f) smernice 2011/92/EÚ. Príslušné orgány najmä nesmú vystupovať zároveň ako navrhovateľ, ani byť nejakým spôsobom od navrhovateľa závislé, s ním prepojené alebo mu podliehať. Z rovnakých dôvodov treba stanoviť, že orgán určený za príslušný orgán v zmysle smernice 2011/92/EÚ nemôže vykonávať uvedenú úlohu vo vzťahu k projektom podliehajúcim posúdeniu vplyvov na životné prostredie, ktorého je zároveň sám navrhovateľom. Pozmeňujúci návrh 20 Návrh smernice Odôvodnenie 13c (nové) (13c)  Pri posudzovaní vplyvov projektov na životné prostredie je potrebné brať do úvahy primeranosť. Požiadavky, ktorých splnenie sa vyžaduje v rámci posudzovania vplyvov projektu na životné prostredie, by mali byť úmerné jeho veľkosti a fáze, v ktorej sa nachádza. Pozmeňujúci návrh 21 Návrh smernice Odôvodnenie 16 (16)  Pri určovaní pravdepodobnosti významného vplyvu na životné prostredie by príslušné orgány mali stanoviť najrelevantnejšie kritériá, ktoré by sa mali zvážiť, a použiť doplňujúce informácie, ktoré môžu byť dostupné na základe iných posúdení vyžadovaných v rámci právnych predpisov Únie v záujme efektívneho uplatňovania postupu overovania. V tejto súvislosti je vhodné špecifikovať obsah rozhodnutia o overovaní, najmä v prípade, keď sa nevyžaduje posúdenie vplyvov na životné prostredie. (16)  Pri určovaní pravdepodobnosti významného vplyvu na životné prostredie by príslušné orgány mali jasne a presne vymedziť najrelevantnejšie kritériá, ktoré by sa mali zvážiť, a použiť doplňujúce informácie, ktoré môžu byť dostupné na základe iných posúdení vyžadovaných v rámci právnych predpisov Únie v záujme účinného a transparentného uplatňovania postupu overovania. V tejto súvislosti je vhodné špecifikovať obsah rozhodnutia o overovaní, najmä v prípade, keď sa nevyžaduje posúdenie vplyvov na životné prostredie. Pozmeňujúci návrh 22 Návrh smernice Odôvodnenie 16a (nové) (16a)  Aby sa zabránilo zbytočnej námahe a výdavkom, mali by projekty uvedené v prílohe II obsahovať vyhlásenie o zámere s maximálnym rozsahom 30 strán, charakteristiku projektov a informácie o umiestnení projektu, ktorý má byť podrobený postupu overovania, ktoré by malo pozostávať z počiatočného posúdenia jeho životaschopnosti. Overovanie by malo byť verejné a malo by zodpovedať faktorom uvedeným v článku 3. Malo by poukázať na významné priame a nepriame vplyvy projektu. Pozmeňujúci návrh 23 Návrh smernice Odôvodnenie 17 (17)  Príslušné orgány by mali mať povinnosť vymedziť rozsah a úroveň detailov týkajúcich sa environmentálnych informácií predkladaných vo forme environmentálnej správy (určenie rozsahu). Na zlepšenie kvality posudzovania a zefektívnenie rozhodovacieho procesu je dôležité špecifikovať na úrovni Únie kategórie informácií, z ktorých by príslušné orgány mali pri tomto určovaní vychádzať. (17)  Príslušné orgány by v prípade, keď to považujú za nevyhnutné alebo keď o to požiada navrhovateľ, mali vydať stanovisko vymedzujúce rozsah a úroveň detailov týkajúcich sa environmentálnych informácií predkladaných vo forme environmentálnej správy (určenie rozsahu). Na zlepšenie kvality posudzovania, zjednodušenie postupov a zefektívnenie rozhodovacieho procesu je dôležité špecifikovať na úrovni Únie kategórie informácií, z ktorých by príslušné orgány mali pri tomto určovaní vychádzať. Pozmeňujúci návrh 24 Návrh smernice Odôvodnenie 18 (18)  Environmentálna správa o projekte, ktorú musí navrhovateľ predložiť, by mala obsahovať posúdenie prijateľných alternatív pre navrhovaný projekt vrátane pravdepodobného vývoja existujúceho stavu životného prostredia bez realizácie projektu (základný scenár) v záujme zlepšenia kvality procesu posudzovania a s cieľom umožniť začlenenie environmentálnych aspektov do návrhu projektu v počiatočnej fáze. (18)  Environmentálna správa o projekte, ktorú musí navrhovateľ predložiť, by mala obsahovať posúdenie prijateľných alternatív pre navrhovaný projekt vrátane pravdepodobného vývoja existujúceho stavu životného prostredia bez realizácie projektu (základný scenár) ako prostriedku na zlepšenie kvality procesu porovnávacieho posudzovania a spôsobu, ako umožniť začlenenie environmentálnych aspektov do návrhu projektu už v počiatočnej fáze, a to s cieľom umožniť výber najudržateľnejšej možnosti s najmenším vplyvom na životné prostredie. Pozmeňujúci návrh 25 Návrh smernice Odôvodnenie 19 (19)  Mali by sa prijať opatrenia, ktoré zabezpečia, aby boli údaje a informácie uvedené v environmentálnych správach v súlade s prílohou IV smernice 2011/92/EÚ úplné a dostatočne kvalitné. Pokiaľ ide o predchádzanie zdvojeniu posudzovania, členské štáty by mali zohľadniť fakt, že posudzovanie vplyvov na životné prostredie sa môže vykonávať na rôznych úrovniach alebo pomocou rôznych nástrojov. (19)  Mali by sa prijať opatrenia, ktoré zabezpečia, aby boli údaje a informácie uvedené v environmentálnych správach v súlade s prílohou IV smernice 2011/92/EÚ úplné a dostatočne kvalitné. Pozmeňujúci návrh 102 Návrh smernice Odôvodnenie 19a (nové) (19a)  Treba zabezpečiť, aby osoby overujúce environmentálne správy mali vzhľadom na svoju kvalifikáciu a prax potrebnú odbornú spôsobilosť na plnenie úloh uvedených v smernici 2011/92/EÚ vedecky objektívnym spôsobom a úplne nezávisle od navrhovateľa a samotných príslušných orgánov. Pozmeňujúci návrh 27 Návrh smernice Odôvodnenie 20 (20)  Príslušný orgán by mal byť v záujme zabezpečenia transparentnosti a zodpovednosti povinný odôvodniť svoje rozhodnutie udeliť povolenie na projekt a uviesť, že zohľadnil výsledky konzultácií a získané relevantné informácie. (20)  Príslušný orgán by mal byť v záujme zabezpečenia transparentnosti a zodpovednosti povinný v plnom rozsahu a podrobne odôvodniť svoje rozhodnutie udeliť povolenie na projekt a uviesť, že zohľadnil výsledky konzultácií s dotknutou verejnosťou, ako aj všetky získané relevantné informácie. V prípade, že by táto podmienka nebola splnená, by dotknutá verejnosť mala mať právo sa proti rozhodnutiu odvolať. Pozmeňujúci návrh 28 Návrh smernice Odôvodnenie 21 (21)  Mali by sa stanoviť spoločné minimálne požiadavky na monitorovanie významných nepriaznivých vplyvov výstavby a realizácie projektov s cieľom zabezpečiť vo všetkých členských štátoch jednotný postup, ako aj to, aby po zavedení zmierňujúcich a kompenzačných opatrení nebol žiaden z týchto vplyvov väčší, ako sa pôvodne predpokladalo. Takéto monitorovanie by nemalo byť zdvojené alebo nad rámec monitorovania potrebného podľa ostatných právnych predpisov Únie. (21)  Mali by sa stanoviť spoločné minimálne požiadavky na monitorovanie významných nepriaznivých vplyvov realizácie a riadenia projektov s cieľom zabezpečiť vo všetkých členských štátoch jednotný postup, ako aj to, aby po zavedení zmierňujúcich a kompenzačných opatrení nebol žiaden z týchto vplyvov väčší, ako sa pôvodne predpokladalo. Takéto monitorovanie by nemalo byť zdvojené ani presahovať rámec monitorovania potrebného podľa ostatných právnych predpisov Únie. Ak výsledky monitorovania poukážu na výskyt nepredpokladaných negatívnych vplyvov, treba stanoviť vhodné nápravné opatrenie na nápravu situácie, a to vo forme ďalších zmierňovacích a/alebo kompenzačných opatrení. Pozmeňujúci návrh 29 Návrh smernice Odôvodnenie 22 (22)  Mali by sa stanoviť časové rámce pre rôzne kroky v rámci posudzovania vplyvu projektov na životné prostredie s cieľom podnietiť účinnejšie rozhodovanie a zvýšiť právnu istotu, ako aj zohľadniť charakter, zložitosť, umiestnenie a veľkosť navrhovaného projektu. Takéto časové rámce by za nijakých okolností nemali ohrozovať súlad s náročnými normami ochrany životného prostredia, najmä s tými, ktoré vyplývajú z ostatných environmentálnych právnych predpisov Únie, a ani efektívnu účasť občanov a prístup k spravodlivosti. (22)  Mali by sa stanoviť primerané a predvídateľné časové rámce pre rôzne kroky v rámci posudzovania vplyvu projektov na životné prostredie s cieľom podnietiť účinnejšie rozhodovanie a zvýšiť právnu istotu, ako aj zohľadniť charakter, zložitosť, umiestnenie a veľkosť navrhovaného projektu. Takéto časové rámce by za nijakých okolností nemali ohrozovať súlad s náročnými normami ochrany životného prostredia, najmä s tými, ktoré vyplývajú z ostatných environmentálnych právnych predpisov Únie, ani efektívnu účasť občanov a prístup k spravodlivosti, pričom ich prípadné predĺženie by sa malo povoliť len vo výnimočných prípadoch. Pozmeňujúci návrh 30 Návrh smernice Odôvodnenie 22a (nové) (22a)  Jedným z cieľov Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva (Aarhuský dohovor), ktorý prijala Európska hospodárska komisia OSN (EHK OSN), a ktorý Únia ratifikovala a transponovala do práva Únie1, je zaručenie práva verejnosti na účasť v rozhodovaní o otázkach týkajúcich sa životného prostredia. Preto by sa účasť verejnosti vrátane účasti združení, organizácií a skupín, najmä mimovládnych organizácií podporujúcich ochranu životného prostredia, mala naďalej podporovať. Okrem toho sa v článku 9 ods. 2 a ods. 4 Aarhuského dohovoru ustanovuje prístup k súdnym alebo iným konaniam vo veci napadnutia vecnej alebo procesnej zákonnosti rozhodnutí, skutkov alebo nečinnosti, keď je stanovená účasť verejnosti. Prvky tejto smernice by sa mali posilniť aj v oblasti projektov cezhraničnej dopravy, pričom by sa mali využiť existujúce štruktúry rozvoja dopravných koridorov a nástroje na identifikáciu možného vplyvu na životné prostredie. ______________________ 1 Rozhodnutie Rady 2005/370/ES zo 17. februára 2005 (Ú. v. ES L 124, 17.5.2005, s. 1). Pozmeňujúci návrh 31 Návrh smernice Odôvodnenie 23a (nové) (23a)  Limity pre ťažbu ropy a zemného plynu stanovené v prílohe I smernice 2011/92/EÚ nezohľadňujú osobitosti denne vyťaženého množstva nekonvenčných uhľovodíkov, ktoré je často veľmi premenlivé a nižšie. V dôsledku toho projekty týkajúce sa takýchto uhľovodíkov nepodliehajú povinnému posúdeniu vplyvov, a to ani napriek ich vplyvu na životné prostredie . V súlade so zásadou predbežnej opatrnosti, ako sa požaduje v uznesení Európskeho parlamentu z 21. novembra 2012 o vplyve ťažby bridlicového plynu a roponosnej bridlice na životné prostredie, treba nekonvenčné uhľovodíky (bridlicový plyn, roponosnú bridlicu, zemný plyn uzatvorený v nízkopriepustných horninách a plyn z uhoľných slojov) vymedzené na základe ich geologických vlastností zahrnúť do prílohy I smernice 2011/92/EÚ, a to bez ohľadu na ich vyťažené množstvo, tak, aby projekty týkajúce sa takýchto uhľovodíkov systematicky podliehali posudzovaniu vplyvov na životné prostredie. Pozmeňujúci návrh 32 Návrh smernice Odôvodnenie 24a (nové) (24a)  Členské štáty a ďalší navrhovatelia projektov by mali zabezpečiť, aby sa posúdenia cezhraničných projektov vykonávali efektívne a bez zbytočných odkladov. Pozmeňujúci návrh 33 Návrh smernice Odôvodnenie 26 (26)  V záujme úpravy výberových kritérií a informácií, ktoré treba uviesť v environmentálnej správe o najnovšom vývoji technológie a súvisiacich postupov, by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie mala delegovať na Komisiu so zreteľom na prílohy II.A, III a IV smernice 2011/92/EÚ. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila náležité konzultácie, a to aj na úrovni expertov v danej problematike. (26)  V záujme úpravy výberových kritérií a informácií, ktoré treba uviesť v environmentálnej správe o najnovšom vývoji technológie a súvisiacich postupov, by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie mala delegovať na Komisiu so zreteľom na prílohy II.A, III a IV smernice 2011/92/EÚ. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila náležité konzultácie, a to aj na úrovni expertov v danej problematike. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť simultánne, včasné a náležité postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade. Pozmeňujúci návrh 34 Návrh smernice Odôvodnenie 27 (27)  Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť simultánny, včasný a vhodné postúpenie príslušných dokumentov do Európskeho parlamentu a Rady. vypúšťa sa Pozmeňujúci návrh 36 Návrh smernice Článok 1 – bod 1 – písmeno aa (nové) Smernica 2011/92/EÚ Článok 1 – odsek 2 – písmeno a – zarážka 2 aa)  v odseku 2 písm. a) sa druhá zarážka nahrádza takto: „– iné zásahy do prírodného prostredia a krajiny vrátane výskumu a ťažby nerastných surovín;“ Pozmeňujúci návrh 37 Návrh smernice Článok 1 – bod 1 – písmeno ab (nové) Smernica 2011/92/EÚ Článok 1 – odsek 2 – písmeno c ab)  v odseku 2 sa písmeno c) sa nahrádza takto: „c) „povolenie“ znamená rozhodnutie príslušného orgánu alebo orgánov, ktoré oprávňuje navrhovateľa začať projekt;“ Pozmeňujúci návrh 38 Návrh smernice Článok 1 – bod 1 – písmeno b Smernica 2011/92/EÚ Článok 1 – odsek 2 b)  do odseku 2 sa vkladá táto definícia: b)  v odseku 2 sa dopĺňajú tieto definície: Pozmeňujúci návrh 39 Návrh smernice Článok 1 – bod 1 – písmeno b Smernica 2011/92/EÚ Článok 1 – odsek 2 – písmeno g g)  „posudzovanie vplyvov na životné prostredie“ znamená proces prípravy environmentálnej správy, vykonávanie konzultácií (vrátane príslušnej verejnosti a environmentálnych orgánov), posúdenie príslušným orgánom, zohľadnenie environmentálnej správy a výsledkov konzultácií v povoľovacom konaní, ako aj ustanovení o informáciách týkajúcich sa rozhodovania v súlade s článkami 5 až 10. g)  „posudzovanie vplyvov na životné prostredie“ znamená proces prípravy environmentálnej správy navrhovateľom, vykonávanie konzultácií (vrátane konzultácií s dotknutou verejnosťou a environmentálnymi orgánmi), posúdenie príslušným orgánom a/alebo orgánmi uvedenými v článku 6 ods. 1, zohľadnenie environmentálnej správy vrátane údajov o znečistení emisiami, ako aj zohľadnenie výsledkov konzultácií v povoľovacom konaní ako aj ustanovení o informáciách týkajúcich sa rozhodovania v súlade s článkami 5 až 10; Pozmeňujúci návrh 41 Návrh smernice Článok 1 – bod 1 – písmeno b Smernica 2011/92/EÚ Článok 1 – odsek 2 – písmeno gb (nové) gb)  „cezhraničný úsek“ znamená úsek, ktorým sa zabezpečuje kontinuita projektu spoločného záujmu medzi najbližšími mestskými uzlami na oboch stranách hranice dvoch členských štátov alebo medzi členským štátom a susednou krajinou; Pozmeňujúci návrh 42 Návrh smernice Článok 1 – bod 1 – písmeno b Smernica 2011/92/EÚ Článok 1 – odsek 2 – písmeno gc (nové) gc)  „norma“ je technická špecifikácia prijatá uznávaným normalizačným orgánom na opakované alebo nepretržité uplatňovanie, ktorej dodržiavanie nie je povinné a ktorá patrí do jednej z týchto kategórií: i)  „medzinárodná norma“ je norma prijatá medzinárodným normalizačným orgánom; ii)  „európska norma“ je norma prijatá európskou normalizačnou organizáciou; iii)  „harmonizovaná norma“ je európska norma prijatá na základe požiadavky Komisie na uplatňovanie harmonizovaných právnych predpisov Únie; iv)  „národná norma“ je norma prijatá národným normalizačným orgánom; Pozmeňujúci návrh 43 Návrh smernice Článok 1 – bod 1 – písmeno b Smernica 2011/92/EÚ Článok 1 – odsek 2 – písmeno gd (nové) gd)  „mestské historické lokality“ znamenajú súčasť väčšieho celku zahŕňajúceho prírodné aj umelé prostredie, ako aj každodennú životnú skúsenosť obyvateľov týchto lokalít. V rámci tohto širšieho prostredia, ktoré obohacujú hodnoty dávneho či nedávneho pôvodu a ktoré neustále prechádza dynamickým procesom postupných premien, možno nové mestské priestory považovať za dôkaz životného prostredia vo fázach jeho vývoja; Pozmeňujúci návrh 44 Návrh smernice Článok 1 – bod 1 – písmeno b Smernica 2011/92/EÚ Článok 1 – odsek 2 – písmeno ge (nové) ge)  „nápravné opatrenie“ znamená ďalšie zmierňovacie alebo kompenzačné opatrenia, ktoré môže prijať navrhovateľ v záujme odčinenia nepredvídaných nepriaznivých účinkov alebo každej čistej straty biodiverzity spôsobenej realizáciou projektu, napríklad také, ktoré sa môžu nastať z nedostatkov pri zmierňovaní následkov vyplývajúcich z výstavby či prevádzky projektu, na ktorý sa už vydalo povolenie; Pozmeňujúci návrh 45 Návrh smernice Článok 1 – bod 1 – písmeno b Smernica 2011/92/EÚ Článok 1 – odsek 2 – písmeno gf (nové) gf)  „posúdenie vizuálneho vplyvu“: vizuálny vplyv sa definuje ako zmena vzhľadu umelého alebo prírodného prostredia a mestských oblastí alebo pohľadu na tieto prostredia a oblasti, ktorá je dôsledkom rozvoja a ktorá môže byť pozitívna (zlepšenie) alebo negatívna (zhoršenie). Posúdenie vizuálneho vplyvu sa vzťahuje aj na demoláciu stavieb, ktoré sú chránené alebo ktoré zohrávajú strategickú úlohu v tradičnom obraze miesta alebo prostredia. Zaoberá sa zjavnými zmenami geologickej topografie a akýmikoľvek ďalšími prekážkami, ako sú budovy alebo múry, ktoré obmedzujú výhľad na prírodu a narúšajú harmóniu krajiny. Vizuálny vplyv sa posudzuje najmä prostredníctvom kvalitatívnych posúdení, ktoré súvisia s človekom a jeho vnímaním krajiny a interakciou s ňou, ako aj s atmosférou, ktorú toto vnímanie a interakcia na určitom mieste vytvárajú (tzv. genius loci); Pozmeňujúci návrh 46 Návrh smernice Článok 1 – bod 1 – písmeno b Smernica 2011/92/EÚ Článok 1 – odsek 2 – písmeno gg (nové) gg)  „spoločný postup“: v rámci spoločného postupu príslušný orgán vydá jedno posúdenie vplyvu na životné prostredie, v ktorom budú zlúčené posúdenia jedného alebo viacerých orgánov, bez toho, aby to malo vplyv na ustanovenia iných príslušných právnych predpisov Únie; Pozmeňujúci návrh 47 Návrh smernice Článok 1 – bod 1 – písmeno b Smernica 2011/92/EÚ Článok 1 – odsek 2 – písmeno gh (nové) gh)  „zjednodušenie“ znamená zníženie počtu formulárov, vytvorenie spoločných postupov alebo koordinačných nástrojov s cieľom zlúčiť posúdenia vypracované niekoľkými orgánmi. Znamená to stanovenie spoločných kritérií, skrátenie procesu predkladania správ a posilnenie objektívnych a vedeckých hodnotení. Pozmeňujúci návrh 48 Návrh smernice Článok 1 – bod 1 – písmeno c Smernica 2011/92/EÚ Článok 1 – odsek 3 c)  odseky 3 a 4 sa nahrádzajú takto: c)  odsek 3 sa nahrádza takto: 3.  Členské štáty sa môžu, ak to ustanovujú vnútroštátne právne predpisy, rozhodnúť pri každom jednotlivom prípade neuplatňovať túto smernicu na projekty slúžiace výlučne na účely národnej alebo civilnej ochrany, ak sa domnievajú, že takéto uplatňovanie by malo nepriaznivé účinky na tieto účely. 3.  Členské štáty sa v každom jednotlivom prípade a pokiaľ to stanovujú vnútroštátne právne predpisy, môžu rozhodnúť neuplatňovať túto smernicu na projekty určené výlučne na účely národnej obrany, ak sa domnievajú, že takéto uplatňovanie by malo na tieto účely nepriaznivý vplyv. Pozmeňujúci návrh 49 Návrh smernice Článok 1 – bod 1 – písmeno c Smernica 2011/92/EÚ Článok 1 – odsek 4 4.  Táto smernica sa nevzťahuje na projekty, ktorých podrobnosti sú upravené osobitným vnútroštátnym právnym predpisom, pokiaľ sa ciele tejto smernice vrátane poskytovania informácií dosiahli prostredníctvom legislatívneho procesu. Členské štáty každé dva roky od dátumu uvedeného v článku 2 ods. 1 smernice XXX [OPOCE uveďte číslo tejto smernice] informujú Komisiu o uplatňovaní tohto ustanovenia. vypúšťa sa Pozmeňujúci návrh 50 Návrh smernice Článok 1 – bod 1 – písmeno ca (nové) Smernica 2011/92/EÚ Článok 1 – odsek 4a (nový) ca)  dopĺňa sa tento odsek: „4a. Členské štáty vymenúvajú príslušný orgán alebo príslušné orgány takým spôsobom, aby zaručili ich úplnú nezávislosť pri plnení úloh, ktorými boli poverené na základe tejto smernice. Príslušný orgán alebo príslušné orgány sa vymenúvajú najmä tak, aby sa zamedzilo akejkoľvek závislosti, prepojenosti alebo podradenosti medzi nimi alebo ich zložkami a navrhovateľom. Príslušný orgán nemôže vykonávať funkcie, ktoré mu boli zverené na základe tejto smernice, vo vzťahu k projektu, ktorého je sám navrhovateľom.“ Pozmeňujúci návrh 51 Návrh smernice Článok 1 – bod 1a (nový) Smernica 2011/92/EÚ Článok 2 – odsek 1 (1a)  V článku 2 sa odsek 1 nahrádza takto: „1. Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že pred udelením povolenia sa pre všetky projekty, ktoré pravdepodobne budú mať významný vplyv na životné prostredie okrem iného z dôvodu ich charakteru, veľkosti alebo umiestnenia, bude vyžadovať povolenie a budú posúdené z hľadiska ich vplyvov po konzultácii s verejnosťou. Príslušný orgán pri udeľovaní povolenia v prípade potreby stanoví opatrenia na monitorovanie významných nepriaznivých vplyvov na životné prostredie, ako aj zmierňujúce a kompenzačné opatrenia. Tieto projekty sú definované v článku 4.“ Pozmeňujúci návrh 52 Návrh smernice Článok 1 – bod 2 Smernica 2011/92/EÚ Článok 2 – odsek 3 3.  Projekty, pre ktoré vzniká záväzok uskutočniť posudzovanie vplyvov na životné prostredie súčasne z tejto smernice a iných právnych predpisov Únie, podliehajú koordinácii alebo spoločným postupom, ktoré spĺňajú požiadavky príslušných právnych predpisov Únie. 3.  Projekty, v prípade ktorých povinnosť uskutočniť posudzovanie vplyvov na životné prostredie vyplýva súčasne z tejto smernice, ako aj z iných právnych predpisov Únie, môžu podliehať koordinovaným alebo spoločným postupom, ktoré spĺňajú požiadavky príslušných právnych predpisov Únie, s výnimkou prípadov, keď členské štáty usúdia, že uplatnenie uvedených postupov by nebolo primerané. Príslušný orgán v rámci koordinovaného postupu koordinuje rôzne individuálne posúdenia vyžadované príslušnými právnymi predpismi Únie, a ktoré vydali rôzne orgány bez toho, aby to malo vplyv na ustanovenia, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami uvedenými v iných relevantných právnych predpisoch Únie. Príslušný orgán v prípade projektov podliehajúcich koordinovanému postupu koordinuje rôzne individuálne posúdenia vyžadované príslušnými právnymi predpismi Únie a vydané rôznymi orgánmi bez toho, aby to malo vplyv na iné príslušné právne predpisy Únie. Príslušný orgán v rámci spoločného postupu vydá jedno posúdenie vplyvu na životné prostredie, ktoré bude zahŕňať posúdenia jedného alebo viacerých orgánov, bez toho, aby to malo vplyv na ustanovenia v iných relevantných právnych predpisoch Únie, ktoré sú s týmto v rozpore. V prípade projektov podliehajúcich spoločnému postupu príslušný orgán vydá jedno posúdenie vplyvu na životné prostredie, v ktorom budú zlúčené posúdenia jedného alebo viacerých orgánov, bez toho, aby to malo vplyv na iné relevantné právne predpisy Únie. Členské štáty vymenujú jeden orgán, ktorý bude zodpovedný za uľahčovanie postupu udeľovania povolenia pre každý projekt. Členské štáty môžu vymenovať jeden orgán zodpovedný za uľahčenie postupu udeľovania povolenia v prípade každého projektu. Na žiadosť členského štátu mu Komisia poskytne potrebnú pomoc pri vymedzovaní a vykonávaní koordinovaných alebo spoločných postupov podľa tohto článku. V prípade všetkých posudzovaní vplyvov na životné prostredie navrhovateľ v environmentálnej správe preukáže, že boli zohľadnené všetky ďalšie právne predpisy Únie týkajúce sa navrhovaného povolenia, v súvislosti s ktorým sa požaduje posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Pozmeňujúci návrh 53 Návrh smernice Článok 1 – bod 2a (nový) Smernica 2011/92/EÚ Článok 2 – odsek 4 (2a)  V článku 2 sa odsek 4 nahrádza takto: „4. Bez toho, aby bol dotknutý článok 7, môžu členské štáty vo výnimočných prípadoch, ak to ustanovuje vnútroštátne právo, určitý projekt, ktorý slúži výlučne na účely civilnej ochrany, úplne alebo čiastočne vyňať z ustanovení tejto smernice, pokiaľ by uplatnenie tohto predpisu malo nepriaznivý vplyv na uvedené účely. V takom prípade môžu členské štáty informovať dotknutú verejnosť a konzultovať s ňou a: a)  zvážia, či nie je vhodná iná forma posudzovania; b)  sprístupnia dotknutej verejnosti informácie získané pri iných formách posudzovania uvedených v písm. a), informácie týkajúce sa rozhodnutia o udelení výnimky a dôvody jej udelenia; c)  pred udelením súhlasu oznámia Komisii príčiny odôvodňujúce udelenie výnimky a poskytnú jej, ak je to možné, informácie, ktoré sprístupnili svojim štátnym príslušníkom. Komisia bezodkladne postúpi prijaté dokumenty ostatným členským štátom. Komisia bude každoročne podávať správu Európskemu parlamentu a Rade o uplatňovaní tohto odseku.“ Pozmeňujúci návrh 54 Návrh smernice Článok 1 – bod 3 Smernica 2011/92/EÚ Článok 3 Článok 3 Článok 3 Posudzovanie vplyvov na životné prostredie identifikuje, opíše a posúdi náležitým spôsobom, pri každom prípade jednotlivo a v súlade s článkami 4 až 11, priame a nepriame významné vplyvy projektu na tieto faktory: Posudzovanie vplyvov na životné prostredie identifikuje, opíše a posúdi náležitým spôsobom, pri každom prípade jednotlivo a v súlade s článkami 4 až 11, priame a nepriame významné vplyvy projektu na tieto faktory: a)  obyvateľstvo, ľudské zdravie a biodiverzitu s osobitným dôrazom na biotopy a druhy chránené podľa smernice Rady 92/43/EHS(*) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES(**); a)  Obyvateľstvo, ľudské zdravie a biodiverzitu vrátane flóry a fauny s osobitným dôrazom na biotopy a druhy chránené podľa smerníc 92/43/EHS, 2000/60/ES a 2009/147/ES; b)  územie, pôdu, vodu, vzduch a zmenu klímy; b)  územie, pôdu, vodu, vzduch a klímu; c)  hmotný majetok, kultúrne dedičstvo a krajinu; c)  hmotný majetok, kultúrne dedičstvo a krajinu; d)  súčinnosť medzi faktormi uvedenými v písmenách a), b) a c); d)  súčinnosť medzi faktormi uvedenými v písmenách a), b) a c); e)  expozíciu, zraniteľnosť a odolnosť faktorov uvedených v bodoch a), b) a c) a prírodné a človekom spôsobené riziká katastrof. e)  vystavenie, zraniteľnosť a odolnosť faktorov uvedených v bodoch a), b) a c) voči možným rizikám prírodných a človekom spôsobených katastrof. Pozmeňujúce návrhy 55 a 127/REV Návrh smernice Článok 1 – bod 4 Smernica 2011/92/EÚ Článok 4 – odseky 3, 4, 5 a 6 (4)  Článok 4 sa mení takto: (4)  Článok 4 sa mení takto: a)  odseky 3 a 4 sa nahrádzajú takto: a)  odseky 3 a 4 sa nahrádzajú takto: "3. Pre projekty uvedené v prílohe II predloží navrhovateľ informácie o vlastnostiach projektu, jeho potenciálnych vplyvoch na životné prostredie a plánovaných opatreniach s cieľom predísť významnému vplyvu a znížiť ho. Podrobný zoznam informácií, ktoré sa majú predložiť, je špecifikovaný v prílohe II.A. "3. Pre projekty uvedené v prílohe II, a keď to členské štáty považujú za podstatné, navrhovateľ predloží súhrnné informácie o vlastnostiach projektu, jeho potenciálnych vplyvoch na životné prostredie a plánovaných opatreniach s cieľom predísť významnému vplyvu a znížiť ho. Podrobný zoznam informácií, ktoré sa majú predložiť, je špecifikovaný v prílohe II.A. Množstvo informácií, ktoré má navrhovateľ poskytnúť, je obmedzené na minimum, pričom sa informácie týkajú len podstatných aspektov, ktoré príslušnému orgánu umožnia prijať rozhodnutie podľa odseku 2. 4.  Ak sa vykonáva skúmanie každého jednotlivého prípadu alebo ak sú stanovené prahy alebo kritériá na účely odseku 2, príslušný orgán zohľadní výberové kritériá súvisiace s vlastnosťami a umiestnením projektu a jeho potenciálne vplyvy na životné prostredie. Podrobný zoznam výberových kritérií, ktoré sa majú uplatňovať, je špecifikovaný v prílohe III.“ 4.  Ak sa vykonáva skúmanie každého jednotlivého prípadu alebo ak sú stanovené prahy alebo kritériá na účely odseku 2, príslušný orgán zohľadní príslušné výberové kritériá súvisiace s vlastnosťami a umiestnením projektu a jeho potenciálne vplyvy na životné prostredie. Podrobný zoznam výberových kritérií je špecifikovaný v prílohe III." b)  Dopĺňajú sa tieto odseky 5 a 6: b)  Dopĺňajú sa tieto odseky 5 a 6: „5. Príslušný orgán prijme svoje rozhodnutie podľa odseku 2 na základe informácií, ktoré mu poskytol navrhovateľ, a v prípade potreby so zreteľom na výsledky štúdií, predbežných overovaní alebo posudzovaní vplyvov na životné prostredie vyplývajúcich z iných právnych predpisov Únie. Rozhodnutie podľa odseku 2 musí: "5. Príslušný orgán prijme svoje rozhodnutie podľa odseku 2 na základe informácií, ktoré mu poskytol navrhovateľ podľa odseku 3, a v prípade potreby zohľadní prípadné pripomienky verejnosti a dotknutých miestnych orgánov, výsledky štúdií, predbežných overovaní alebo posudzovaní vplyvov na životné prostredie vyplývajúcich z iných právnych predpisov Únie. Rozhodnutie podľa odseku 2 musí: a)  uviesť, akým spôsobom sa zohľadnili kritériá v prílohe III; b)  obsahovať dôvody na vyžiadanie alebo nevyžiadanie posúdenia vplyvov na životné prostredie podľa článkov 5 až 10; b)  obsahovať dôvody na vyžiadanie alebo nevyžiadanie posúdenia vplyvov na životné prostredie podľa článkov 5 až 10, najmä so zreteľom na príslušné kritériá uvedené v prílohe III; c)  obsahovať opis plánovaného opatrenia, ktorého cieľom je zabrániť akýmkoľvek významným vplyvom na životné prostredie, predchádzať im a znížiť ich, ak sa rozhodne, že nie je potrebné vykonať nijaké posudzovanie vplyvu na životné prostredie podľa článkov 5 až 10; c)  obsahovať opis plánovaného opatrenia, ktorého cieľom je zabrániť akýmkoľvek významným vplyvom na životné prostredie, predchádzať im a znížiť ich, ak sa rozhodne, že nie je potrebné vykonať nijaké posudzovanie vplyvu na životné prostredie podľa článkov 5 až 10; d)  byť verejne prístupné. d)  byť verejne prístupné. 6.  Príslušný orgán prijme svoje rozhodnutie podľa odseku 2 do troch mesiacov od žiadosti o povolenie a za predpokladu, že navrhovateľ predložil všetky potrebné informácie. V závislosti od charakteru, zložitosti, umiestnenia a veľkosti navrhovaného projektu môže príslušný orgán túto lehotu predĺžiť o ďalšie tri mesiace. V takomto prípade príslušný orgán informuje navrhovateľa o dôvodoch oprávňujúcich ho na toto predĺženie a o dátume jeho očakávaného ukončenia. 6.  Príslušný orgán prijme svoje rozhodnutie podľa odseku 2 v lehote stanovenej členským štátom, ktorá nepresiahne deväťdesiat dní od žiadosti o povolenie a za predpokladu, že navrhovateľ predložil všetky potrebné informácie podľa odseku 3. V závislosti od charakteru, zložitosti, umiestnenia a veľkosti navrhovaného projektu môže príslušný orgán túto lehotu jedenkrát výnimočne predĺžiť o ďalšie obdobie, ktoré stanoví členský štát a ktoré nepresiahne 60 dní; V takomto prípade príslušný orgán písomne informuje navrhovateľa o dôvodoch tohto predĺženia a o dátume očakávaného rozhodnutia, pričom verejne sprístupní informácie uvedené v článku 6 ods. 2. Ak projekt podlieha posúdeniu vplyvov na životné prostredie v súlade s článkami 5 až 10, toto rozhodnutie musí podľa odseku 2 tohto článku obsahovať informácie uvedené v článku 5 ods. 2.“ Ak projekt podlieha posúdeniu vplyvov na životné prostredie v súlade s článkami 5 až 10, toto rozhodnutie musí podľa odseku 2 tohto článku obsahovať stanovisko uvedené v článku 5 ods. 2, pokiaľ o takéto stanovisko bolo v súlade s uvedeným článkom požiadané.“ Pozmeňujúci návrh 56 Návrh smernice Článok 1 – bod 5 Smernica 2011/92/EÚ Článok 5 – odsek 1 1.  Ak sa posudzovanie vplyvov na životné prostredie musí vykonávať v súlade s článkami 5 až 10, navrhovateľ musí vypracovať environmentálnu správu. Environmentálna správa vychádza z ustanovení podľa odseku 2 tohto článku a obsahuje informácie, ktoré možno odôvodnene vyžadovať s cieľom prijímať informované rozhodnutia o environmentálnych vplyvoch navrhovaného projektu so zreteľom na súčasné znalosti a metódy posudzovania a vzhľadom na charakteristiky, technickú kapacitu a umiestnenie projektu, charakteristiky potenciálneho vplyvu, alternatívy k navrhovanému projektu a rozsah, do akého možno určité prvky (vrátane vyhodnotenia alternatív) primeranejšie posúdiť na rôznych úrovniach vrátane úrovne plánovania alebo na základe iných požiadaviek týkajúcich sa posudzovania. Podrobný zoznam informácií, ktoré sa majú v environmentálnej správe predložiť, je špecifikovaný v prílohe IV. 1.  Ak sa posudzovanie vplyvov na životné prostredie musí vykonávať v súlade s článkami 5 až 10, navrhovateľ musí predložiť environmentálnu správu. Environmentálna správa vychádza zo stanoviska podľa odseku 2 tohto článku, pokiaľ takéto stanovisko bolo vydané, a obsahuje informácie, ktoré možno odôvodnene vyžadovať s cieľom prijímať informované rozhodnutia o environmentálnych vplyvoch navrhovaného projektu so zreteľom na súčasné znalosti a metódy posudzovania a vzhľadom na charakteristiky, technickú kapacitu a umiestnenie projektu a charakteristiky potenciálneho vplyvu. Environmentálna správa zahŕňa aj prijateľné alternatívy zvažované navrhovateľom, ktoré sa vzťahujú na navrhovaný projekt a jeho konkrétne vlastnosti. Podrobný zoznam informácií, ktoré sa majú v environmentálnej správe predložiť, je špecifikovaný v prílohe IV. Do environmentálnej správy je zahrnutý netechnický súhrn poskytnutých informácií. Pozmeňujúci návrh 57 Návrh smernice Článok 1 – bod 5 Smernica 2011/92/EÚ Článok 5 – odsek 2 2.  Príslušný orgán po konzultáciách s orgánmi uvedenými v článku 6 ods. 1 a navrhovateľ stanovia rozsah a úroveň podrobnosti informácií, ktoré má navrhovateľ uviesť v environmentálnej správe v súlade s odsekom 1 tohto článku. Stanoví najmä: 2.  Pokiaľ o to navrhovateľ požiada , príslušný orgán po konzultáciách s orgánmi uvedenými v článku 6 ods. 1 a navrhovateľom, vydá stanovisko vymedzujúce rozsah a úroveň podrobnosti informácií, ktoré má navrhovateľ uviesť v environmentálnej správe v súlade s odsekom 1 tohto článku, v ktorom sa okrem iného uvedie najmä: a)  rozhodnutia a stanoviská, ktoré sa majú získať; b)  pravdepodobne dotknuté orgány a verejnosť; b)  pravdepodobne dotknuté orgány a verejnosť; c)  jednotlivé etapy postupu a ich trvanie; c)  jednotlivé etapy postupu a časové rámce ich trvania; d)  prijateľné alternatívy pre navrhovaný projekt a ich osobitné charakteristiky; d)  prijateľné alternatívy potenciálne zvažované navrhovateľom, ktoré sa vzťahujú na navrhovaný projekt, jeho osobitné charakteristiky a jeho významné vplyvy na životné prostredie; e)  environmentálne prvky uvedené v článku 3, ktoré budú pravdepodobne významne ovplyvnené; f)  informácie, ktoré sa majú predložiť podľa osobitných charakteristík konkrétneho projektu alebo typu projektu; f)  informácie, ktoré sa majú predložiť podľa osobitných charakteristík konkrétneho projektu alebo typu projektu; g)  informácie a znalosti dostupné a získané na iných úrovniach rozhodovania alebo prostredníctvom iných právnych predpisov Únie, ako aj metódy posudzovania, ktoré sa majú uplatniť. g)  informácie a znalosti dostupné a získané na iných úrovniach rozhodovania alebo prostredníctvom iných právnych predpisov Únie, ako aj metódy posudzovania, ktoré sa majú uplatniť. Príslušný orgán môže takisto požiadať o pomoc autorizovaných a technicky spôsobilých odborníkov uvedených v odseku 3 tohto článku. Nasledujúce žiadosti o ďalšie informácie adresované navrhovateľovi možno predložiť, len ak je to zdôvodnené novými okolnosťami a ak to príslušný orgán riadne vysvetlí. Príslušný orgán môže takisto požiadať o pomoc kvalifikovaných nezávislých a technicky spôsobilých odborníkov uvedených v odseku 3 tohto článku. Nasledujúce žiadosti o ďalšie informácie adresované navrhovateľovi možno predložiť, len ak je to zdôvodnené novými okolnosťami a ak to príslušný orgán riadne vysvetlí. Pozmeňujúci návrh 106 Návrh smernice Článok 1 – bod 5 Smernica 2011/92/EÚ Článok 5 – odsek 3 3.  Na zaručenie úplnosti a dostatočnej kvality environmentálnych správ uvedených v článku 5 ods. 1: 3.  Na zaručenie úplnosti a dostatočnej kvality environmentálnych správ uvedených v článku 5 ods. 1: (a)  navrhovateľ zabezpečí, aby environmentálnu správu vypracovali autorizovaní a technicky spôsobilí odborníci alebo (a)  navrhovateľ zabezpečí, aby environmentálnu správu vypracovali spôsobilí odborníci a (b)  príslušný orgán zabezpečí, aby environmentálne správy overili autorizovaní a technicky spôsobilí experti a/alebo výbory národných expertov. (b)  príslušný orgán zabezpečí, aby environmentálne správy overili spôsobilí experti a/alebo výbory národných expertov, ktorých mená sa zverejnia. Ak autorizovaní a technicky spôsobilí odborníci pomohli príslušnému orgánu vypracovať rozhodnutie uvedené v článku 5 ods. 2, navrhovateľ nesmie využiť tých istých odborníkov na prípravu environmentálnej správy. Ak spôsobilí odborníci pomohli príslušnému orgánu vypracovať rozhodnutie uvedené v článku 5 ods. 2, navrhovateľ nesmie využiť tých istých odborníkov na prípravu environmentálnej správy. Podrobné ustanovenia týkajúce sa využívania a výberu autorizovaných a technicky spôsobilých odborníkov (napríklad potrebná kvalifikácia, poverenie hodnotením, udelenie licencie a vylúčenie) vymedzia členské štáty.“ Podrobné ustanovenia týkajúce sa využívania a výberu spôsobilých odborníkov (napríklad požadovaná kvalifikácia a prax, poverenie hodnotením, udelenie licencie a vylúčenie) vymedzia členské štáty. Od orgánu, ktorý skúma posudzovanie vplyvov na životné prostredie, sa požaduje, aby nemal žiadne záujmy na projekte alebo nebol vo vzťahu s projektom, aby sa predišlo konfliktu záujmov. Pozmeňujúci návrh 59 Návrh smernice Článok 1 – bod 5a (nový) Smernica 2011/92/EÚ Článok 5a (nový) (5a)  Vkladá sa tento článok: „Článok 5a Zúčastnené členské štáty a susedné krajiny prijmú v prípade cezhraničných projektov všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie spolupráce príslušných kompetentných orgánov s cieľom spoločne zabezpečiť integrované a jednotné cezhraničné posudzovanie vplyvov na životné prostredie už od počiatočnej fázy plánovania v súlade s platnými právnymi predpismi týkajúcimi sa spolufinancovania zo zdrojov Únie. V prípade dopravných projektov európskej dopravnej siete sa pomocou systému Komisie TENTec, softvéru Natura 2000 a prípadne iných alternatív určí potenciálny vplyv na sústavu Natura 2000.“ Pozmeňujúci návrh 61 Návrh smernice Článok 1 – bod 6 – písmeno -a (nové) Smernica 2011/92/EÚ Článok 6 – odsek 1 —a)  odsek 1 sa nahrádza takto: „1. Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby orgány, ktorých sa projekt môže týkať z dôvodu ich osobitných právomocí v oblasti životného prostredia alebo na základe miestnej príslušnosti, mali možnosť vyjadriť svoje stanovisko k informáciám predloženým navrhovateľom a k žiadosti o povolenie. Na tento účel členské štáty určia orgány, s ktorými sa treba skontaktovať vo veci všeobecných otázok i v konkrétnych prípadov. Informácie získané podľa článku 5 sa predložia týmto orgánom. Podrobné ustanovenia týkajúce sa konzultácií stanovia členské štáty.“; Pozmeňujúci návrh 107 Návrh smernice Článok 1 – bod 6 – písmeno -aa (nové) Smernica 2011/92/EÚ Článok 6 – odsek 2 (-aa)  odsek 2 sa nahrádza takto: „2. Verejnosť je prostredníctvom ústredného portálu, ktorý je verejnosti prístupný v elektronickej podobe v súlade s článkom 7 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí*, informovaná v rannom štádiu procesu rozhodovania týkajúceho sa životného prostredia uvedeného v článku 2 ods. 2 a najneskôr hneď, ako sa môže rozumne poskytnúť informácia prostredníctvom verejných oznamov a inými vhodnými prostriedkami, ako sú elektronické médiá: Pozmeňujúci návrh 63 Návrh smernice Článok 1 – bod 6 – písmeno -ab (nové) Smernica 2011/92/EÚ Článok 6 – odsek 3 —ab)  odsek 3 sa nahrádza takto: „3. Členské štáty zaistia, aby v primeranom časovom rámci boli prinajmenšom prostredníctvom ústredného portálu dostupného pre verejnosť v elektronickej forme sprístupňované: a)  všetky informácie zhromaždené podľa článku 5; b)  v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi hlavné správy a odporúčania vydané príslušnému orgánu alebo orgánom v čase, keď je dotknutá verejnosť informovaná v súlade s odsekom 2 tohto článku; c)  v súlade s ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, iné informácie ako sú uvedené v odseku 2 tohto článku, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie v súlade s článkom 8 tejto smernice a ktoré sa stanú dostupnými po informovaní príslušnej verejnosti v súlade s odsekom 2 tohto článku.“; Pozmeňujúci návrh 108 Návrh smernice Článok 1 – bod 6 – písmeno -ac (nové) Smernica 2011/92/EÚ Článok 6 – odsek 5 (-ac)  odsek 5 sa nahrádza takto: „5. Konkrétne opatrenia na informovanie verejnosti a uskutočnenie konzultácií s dotknutou verejnosťou určujú členské štáty. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa prostredníctvom ústredného portálu, ktorý je dostupný pre verejnosť v elektronickej forme v súlade s článkom 7 ods. 1 smernice 2003/4/ES, poskytovali relevantné informácie.“: Pozmeňujúci návrh 65 Návrh smernice Článok 1 – bod 6 – písmeno b Smernica 2011/92/EÚ Článok 6 – odsek 7 7.  Časové rámce na konzultácie dotknutej verejnosti o environmentálnej správe uvedenej v článku 5 ods. 1 nesmie byť kratšia ako 30 dní alebo dlhšia ako 60 dní. Vo výnimočných prípadoch, ak si to vyžaduje charakter, zložitosť, umiestnenie alebo veľkosť navrhovaného projektu, môže príslušný orgán túto lehotu predĺžiť o ďalších 30 dní. V takomto prípade príslušný orgán informuje navrhovateľa o dôvodoch oprávňujúcich toto predĺženie. 7.  Časové rámce na konzultácie dotknutej verejnosti o environmentálnej správe uvedenej v článku 5 ods. 1 nesmie byť kratšia ako 30 dní alebo dlhšia ako 60 dní. Vo výnimočných prípadoch, ak si to vyžaduje charakter, zložitosť, umiestnenie alebo veľkosť navrhovaného projektu, môže príslušný orgán túto lehotu predĺžiť najviac o 30 dní. V takomto prípade príslušný orgán informuje navrhovateľa o dôvodoch oprávňujúcich toto predĺženie. Pozmeňujúci návrh 66 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – bod 6 – písmeno ba (nové) Smernica 2011/92/EÚ Článok 6 – odsek 7a (nový) ba)  dopĺňa sa tento odsek: „7a. V záujme zabezpečenia skutočnej účasti dotknutej verejnosti na rozhodovacích procesoch členské štáty zabezpečia, aby boli verejnosti vždy dostupné kontaktné informácie orgánu alebo orgánov, ktoré sú zodpovedné za plnenie povinností vyplývajúcich z tejto smernice, a jednoduchý a rýchly prístup k tomuto orgánu alebo orgánom bez ohľadu na akýkoľvek prebiehajúci špecifický projekt podliehajúci posudzovaniu vplyvu na životné prostredie, a aby sa riadne zohľadnili pripomienky a stanoviská sformulované verejnosťou.“ Pozmeňujúci návrh 67 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – bod 7a (nový) Smernica 2011/92/EÚ Článok 7 – odsek 5a (nový) 7a)  V článku 7 sa dopĺňa tento odsek: „5a. V prípade cezhraničných projektov spoločného záujmu v oblasti dopravy, ktoré patria do jedného z koridorov uvedených v prílohe I k nariadeniu ...+, ktorým sa zriaďuje nástroj Spájame Európu, sa členské štáty zapájajú do koordinácie verejných konzultácií. Koordinátor zabezpečuje, aby sa uskutočnil rozsiahly postup verejnej konzultácie so všetkými zainteresovanými stranami a občianskou spoločnosťou počas plánovania novej infraštruktúry. V každom prípade koordinátor môže navrhnúť spôsob vývoja plánu koridoru a realizovať ho vo vyváženej miere.“ _______________ + Číslo, dátum a názov nariadenia, ktorým sa zriaďuje nástroj „Spájame Európu“ (2011/0302(COD)). Pozmeňujúce návrhy109, 93 a 130 Návrh smernice Článok 1 – bod 8 Smernica 2011/92/EÚ Článok 8 1.  Výsledky konzultácií a informácie získané v súlade s článkami 5, 6 a 7 sa vezmú do úvahy v povoľovacom konaní. . Na tento účel musí rozhodnutie o udelení povolenia obsahovať tieto informácie: 1.  Výsledky konzultácií a informácie získané v súlade s článkami 5, 6 a 7 sa riadne zohľadňujú a dôsledne posudzujú v povoľovacom konaní. Ak sa rozhodlo o udelení alebo zamietnutí povolenia, príslušný orgán alebo orgány o tom informujú verejnosť v súlade s vhodnými postupmi a sprístupnia verejnosti tieto informácie: a)  environmentálne posúdenie zo strany príslušného orgánu uvedené v článku 3 a environmentálne podmienky, ktoré sú súčasťou rozhodnutia, vrátane opisu hlavných opatrení zameraných na predchádzanie významným nepriaznivým vplyvom, na ich zníženie a ak je to možné, na ich kompenzáciu; a)  výsledky environmentálneho posúdenia zo strany príslušného orgánu uvedené v článku 3 vrátane súhrnu pozorovaní a stanovísk získaných podľa článkov 6 a 7 a environmentálne podmienky, ktoré sú súčasťou rozhodnutia, vrátane opisu hlavných opatrení zameraných na predchádzanie významným nepriaznivým vplyvom, na ich zníženie a ak je to možné, na ich kompenzáciu; b)  hlavné dôvody výberu prijatého projektu v porovnaní s ostatnými zohľadnenými alternatívami vrátane pravdepodobného vývoja existujúceho stavu životného prostredia bez realizácie projektu (základný scenár); b)   náčrt hlavných alternatív vypracovaných navrhovateľom a určenie hlavných dôvodov pre jeho výber so zreteľom na vplyvy na životné prostredie; c)  súhrn pripomienok prijatých podľa článkov 6 a 7; d)  vyhlásenie predstavujúce súhrn toho, ako boli environmentálne aspekty zahrnuté do povolenia a akým spôsobom sa začlenili alebo inak spracovali výsledky konzultácií a informácie získané podľa článkov 5, 6 a 7. d)  vyhlásenie predstavujúce súhrn toho, ako boli environmentálne aspekty zahrnuté do povolenia a akým spôsobom sa začlenila alebo inak spracovala environmentálna správa, výsledky konzultácií a informácie získané podľa článkov 5, 6 a 7. V prípade projektov, ktoré môžu mať významné nepriaznivé cezhraničné účinky, poskytne príslušný orgán informácie o tom, že nezohľadnil pripomienky od dotknutého členského štátu počas konzultácií vykonaných podľa článku 7. V prípade projektov, ktoré môžu mať významné nepriaznivé cezhraničné účinky, poskytne príslušný orgán informácie o tom, že nezohľadnil pripomienky od dotknutého členského štátu počas konzultácií vykonaných podľa článku 7. 2.  Ak z konzultácií a informácií získaných podľa článkov 5, 6 a 7 vyplynie, že projekt bude mať významné negatívne vplyvy na životné prostredie, príslušný orgán čo najskôr a v úzkej spolupráci s orgánmi uvedenými v článku 6 ods. 1 a s navrhovateľom zvážia, či by sa environmentálna správa uvedená v článku 5 ods. 1 mala prepracovať a či by sa mal projekt upraviť s cieľom predísť týmto nepriaznivým vplyvom alebo ich znížiť a či sú potrebné ďalšie zmierňovacie alebo kompenzačné opatrenia. 2.  Príslušný orgán čo najskôr a po porade s orgánmi uvedenými v článku 6 ods. 1 a s navrhovateľom zvážia, či sa má povolenie zamietnuť alebo či by sa environmentálna správa uvedená v článku 5 ods. 1 mala prepracovať a či by sa mal projekt upraviť s cieľom predísť týmto nepriaznivým vplyvom alebo ich znížiť a či sú na základe príslušných právnych predpisov potrebné ďalšie zmierňovacie alebo kompenzačné opatrenia Ak sa príslušný orgán rozhodne udeliť povolenie, zabezpečí, aby zahŕňalo opatrenia na monitorovanie významných nepriaznivých vplyvov na životné prostredie s cieľom posúdiť vykonávanie a očakávanú účinnosť zmierňovacích a kompenzačných opatrení, a určiť nepredvídateľné negatívne vplyvy. Ak sa príslušný orgán rozhodne udeliť povolenie, na základe príslušných právnych predpisov zabezpečí, aby zahŕňalo opatrenia na monitorovanie významných nepriaznivých vplyvov na životné prostredie. Typ parametrov, ktoré sa majú monitorovať, a dĺžka monitorovania musia byť primerané charakteru, umiestneniu a veľkosti navrhovaného projektu a významu jeho vplyvov na životné prostredie. Ak je to potrebné, môžu sa uplatniť existujúce monitorovacie ustanovenia vyplývajúce z iných právnych predpisov Únie. 3.  Ak sa príslušnému orgánu poskytli všetky potrebné informácie získané podľa článkov 5, 6 a 7, v relevantnom prípade aj vrátane osobitných posúdení potrebných podľa ostatných právnych predpisov Únie, a pritom došlo k ukončeniu konzultácií uvedených v článkoch 6 a 7, príslušný orgán do troch mesiacov uzavrie svoje posúdenie vplyvov projektu na životné prostredie. 3.  Ak sa príslušnému orgánu poskytli všetky potrebné informácie získané podľa článkov 5, 6 a 7, v relevantnom prípade aj vrátane osobitných posúdení potrebných podľa ostatných právnych predpisov Únie, a pritom došlo k ukončeniu konzultácií uvedených v článkoch 6 a 7, príslušný orgán v lehote stanovenej členským štátom, ktorá nepresiahne 90 dní, uzavrie svoje posúdenie vplyvov projektu na životné prostredie. V závislosti od charakteru, zložitosti, umiestnenia a veľkosti navrhovaného projektu môže príslušný orgán túto lehotu predĺžiť o ďalšie tri mesiace. V takomto prípade príslušný orgán informuje navrhovateľa o dôvodoch oprávňujúcich toto predĺženie a o dátume očakávaného rozhodnutia. V závislosti od charakteru, zložitosti, umiestnenia a veľkosti navrhovaného projektu môže príslušný orgán túto lehotu výnimočne predĺžiť o ďalšie obdobie, ktoré stanoví členský štát a ktoré nepresiahne 90 dní. V takomto prípade príslušný orgán písomne informuje navrhovateľa o dôvodoch oprávňujúcich toto predĺženie a o dátume očakávaného rozhodnutia. 4.  Príslušný orgán pred prijatím rozhodnutia o udelení alebo zamietnutí povolenia overí, či sú informácie v environmentálnej správe podľa článku 5 ods. 1 aktualizované, a to najmä pokiaľ ide o informácie týkajúce sa opatrení zameraných na predchádzanie významným nepriaznivým vplyvom, na ich zníženie a tam, kde je to možné, na ich kompenzáciu.“ 4a.  Rozhodnutie o udelení povolenia sa môže prijať aj formou osobitného aktu v rámci vnútroštátnych právnych predpisov za predpokladu, že príslušný orgán vykonal všetky prvky hodnotenia vplyvu na životné prostredie v súlade s ustanoveniami tejto smernice. _________________ * Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3. Pozmeňujúci návrh 69 Návrh smernice Článok 1 – bod 9 – písmeno a Smernica 2011/92/EÚ Článok 9 – odsek 1 1.  Ak sa rozhodlo o udelení alebo zamietnutí povolenia, príslušný orgán alebo orgány o tom informujú verejnosť a orgány uvedené v článku 6 ods. 1 v súlade s vhodnými postupmi a sprístupnia verejnosti tieto informácie: 1.  Ak sa rozhodlo o udelení alebo zamietnutí povolenia alebo sa prijalo iné rozhodnutie na účely splnenia požiadaviek tejto smernice, príslušný orgán alebo orgány o tom čo najskôr v súlade s vnútroštátnymi postupmi informujú verejnosť a orgány uvedené v článku 6 ods. 1 najneskôr do desiatich pracovných dní. Príslušný orgán alebo orgány o rozhodnutí upovedomia verejnosť a orgány uvedené v článku 6 ods. 1 v súlade so smernicou 2003/4/ES. a)  obsah rozhodnutia a akékoľvek súvisiace podmienky; b)  po preskúmaní environmentálnej správy a záujmov a stanovísk, ktoré uviedla dotknutá verejnosť, hlavné dôvody a zretele, na ktorých sa rozhodnutie zakladá, vrátane informácií o procese účasti verejnosti; c)  opis hlavných opatrení na predchádzanie významným nepriaznivým účinkom, na ich zníženie a ak je to možné, na ich kompenzáciu; d)  ak je to potrebné, opis monitorovania opatrení uvedených v článku 8 ods. 2. Pozmeňujúci návrh 120 Návrh smernice Článok 1 – bod 9a (nový) Smernica 2011/92/EÚ Článok 9a (nový) (9a)  Za článok 9 sa vkladá tento článok: „Článok 9a Členské štáty zabezpečujú, aby príslušný orgán alebo orgány pri plnení úloh vyplývajúcich z tejto smernice neboli v konflikte záujmov podľa žiadnych právnych predpisov, ktoré sa na ne vzťahujú.“ Pozmeňujúci návrh 72 Návrh smernice Článok 1 – bod 9b (nový) Smernica 2011/92/EÚ Článok 10 – odsek 1 (9b)  V článku 10 sa odsek 1 nahrádza takto: „Ustanovenia tejto smernice neovplyvňujú záväzok príslušných orgánov dodržiavať obmedzenia stanovené vnútroštátnymi zákonmi, právnymi predpismi a správnymi opatreniami a uznanou právnou praxou vo veci obchodného a priemyselného tajomstva, vrátane duševného vlastníctva a ochrany verejného záujmu, pokiaľ sú v súlade so smernicou 2003/4/ES.“ Pozmeňujúci návrh 73 Návrh smernice Článok 1 – bod 9c (nový) Smernica 2011/92/EÚ Článok 10a (nový) (9c)  Vkladá sa tento článok: „Článok 10a Členské štáty stanovia pravidlá pre sankcie uplatniteľné za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ich vykonávania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.“ Pozmeňujúci návrh 75 Návrh smernice Článok 1 – bod 9d (nový) Smernica 2011/92/EÚ Článok 11 – odsek 4 – pododsek 2 (9d)  V článku 11 ods. 4 sa prvý pododsek nahrádza takto: „Každé takéto konanie musí byť adekvátne a účinné, umožňovať podanie žiadosti o súdny príkaz ukladajúci povinnosť zdržať sa určitého konania a byť spravodlivé, včasné a nie nedostupne drahé.“ Pozmeňujúci návrh 76 Návrh smernice Článok 1 – bod 11 Smernica 2011/92/EÚ Článok 12b – odsek 5a (nový) 5a.  V prípade, že sa to považuje za vhodné v záujme správneho posúdenia vplyvov na životné prostredie a vzhľadom na osobitnú povahu daných odvetví hospodárskej činnosti, Komisia v spolupráci s členskými štátmi a príslušným odvetvím vypracuje usmernenia a kritériá špecifické pre jednotlivé odvetvia, ktorými je potrebné sa riadiť takým spôsobom, ktorý zjednodušuje a uľahčuje normalizáciu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Pozmeňujúci návrh 77 Návrh smernice Článok 2 – odsek 1 – pododsek 1 1.  Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do [DÁTUM]. Znenie týchto ustanovení a dokument vysvetľujúci vzťah medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou bezodkladne oznámia Komisii. 1.  Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do ...+. Znenie týchto ustanovení a dokument vysvetľujúci vzťah medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou bezodkladne oznámia Komisii. + 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice. Pozmeňujúci návrh 110 Návrh smernice Článok 3 Projekty, v prípade ktorých bola žiadosť o povolenie predložená pred dátumom uvedeným v prvom pododseku článku 2 ods. 1 a v prípade ktorých sa posudzovanie vplyvov na životné prostredie nedokončilo do tohto dátumu, podliehajú povinnostiam uvedeným v článkoch 3 až 11 smernice 2011/92/EÚ, zmenených a doplnených touto smernicou. Projekty, v prípade ktorých bola žiadosť o povolenie predložená pred dátumom uvedeným v prvom pododseku článku 2 ods. 1 a v prípade ktorých sa posudzovanie vplyvov na životné prostredie nedokončilo do tohto dátumu, podliehajú povinnostiam uvedeným v článkoch 3 až 11 smernice 2011/92/EÚ, zmenených touto smernicou, ak navrhovateľ žiada, aby environmentálne posudzovaní jeho projektu pokračovalo v súlade s novými ustanoveniami. Pozmeňujúce návrhy 79, 112 a 126 Návrh smernice Príloha – bod -1 (nový) Smernica 2011/92/EÚ Príloha I (-1) Príloha I sa mení takto: a)  názov sa nahrádza takto: „PROJEKTY UVEDENÉ V ČLÁNKU 4 ODS. 1 (PROJEKTY PODLIEHAJÚCE POVINNÉMU POSÚDENIU VPLYVOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE)“ b)  dopĺňa sa tento bod: „4a. Povrchová ťažba a podobné odvetvia povrchovej ťažby. c)  v bode 7 sa písmeno a) nahrádza takto: a)  Stavba rozsiahlych železničných tratí a letísk [...];’ d)  vkladajú sa tieto body: 14a.  Prieskum, obmedzený na fázu, do ktorej patrí využívanie hydraulického štiepenia, a ťažba ropy a/alebo zemného plynu zachyteného v plynonosných vrstvách bridlice alebo v iných útvaroch sedimentárnych hornín rovnakej alebo nižšej priepustnosti alebo pórovitosti bez ohľadu na vyťažené množstvo. 14b.  Prieskum, obmedzený na fázu, do ktorej patrí využívanie hydraulického štiepenia a ťažba zemného plynu z uhoľných ložísk bez ohľadu na vyťažené množstvo.“ e)  bod 19 sa nahrádza takto: „19. Lomy a povrchové bane, ktoré zaberajú plochu viac ako 25 hektárov, bane na ťažbu zlata, v ktorých sa používajú procesy využívajúce kyanidové odkaliská, alebo ťažba rašeliny s povrchom väčším ako 150 hektárov.“ f)  dopĺňa sa tento bod: „24a. Zábavné parky a golfové ihriská plánované v oblastiach s nedostatkom vody alebo s vysokým rizikom dezertifikácie alebo sucha.“ Pozmeňujúci návrh 80 Návrh smernice Príloha – bod -1a (nový) Smernica 2011/92/EÚ Príloha II -1a) Príloha II sa mení a dopĺňa takto: a)  názov sa nahrádza takto: „PROJEKTY UVEDENÉ V ČLÁNKU 4 ODS. 2 (PROJEKTY PODLIEHAJÚCE POVINNÉMU POSÚDENIU VPLYVOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE NA ZÁKLADE ROZHODNUTIA ČLENSKÝCH ŠTÁTOV)“ b)  v odseku 1 sa vkladá tento bod: „fa) Lov voľne žijúcich rýb;“ c)  v odseku 2 sa písm. c) nahrádza takto: „c) Výskum a prieskum minerálov a ťažba minerálov morskou alebo riečnou drenážou;“ d)  V odseku 10 sa vypúšťa písmeno d). e)  v odseku 13 sa vkladá tento bod: „aa) Akákoľvek demolácia projektov uvedených v prílohe I alebo v tejto prílohe, ktorá môže mať závažný nepriaznivý vplyv na životné prostredie.“ Pozmeňujúci návrh 81 Návrh smernice Príloha – bod 1 Smernica 2011/92/EÚ Príloha II.A PRÍLOHA II.A – INFORMÁCIA UVEDENÁ V ČLÁNKU 4 ODS. 3 PRÍLOHA II.A – INFORMÁCIE UVEDENÉ V ČLÁNKU 4 ODS. 3 (INFORMÁCIE POSKYTNUTÉ NAVRHOVATEĽOM K PROJEKTOM UVEDENÝM V PRÍLOHE II) 1.  Opis projektu, ktorý zahŕňa predovšetkým: 1.  Opis projektu, ktorý zahŕňa: a)  opis fyzikálnych vlastností celého projektu a ak je to relevantné vrátane opisu jeho podložia počas stavebných a prevádzkových fáz; a)  opis fyzikálnych vlastností celého projektu a ak je to relevantné vrátane opisu jeho podpovrchovej a podzemnej časti počas stavebných, prevádzkových a demolačných fáz; b)  opis umiestnenia projektu s osobitným dôrazom na citlivosť životného prostredia v zemepisnej oblasti, ktorá sa vyznačuje pravdepodobnosťou zasiahnutia. b)  opis umiestnenia projektu s osobitným dôrazom na citlivosť životného prostredia v zemepisnej oblasti, ktorá sa vyznačuje pravdepodobnosťou zasiahnutia. 2.  Opis aspektov životného prostredia, ktoré sa vyznačuje pravdepodobnosťou významného zasiahnutia v dôsledku navrhovaného projektu. 2.  Opis aspektov životného prostredia, ktoré sa vyznačuje pravdepodobnosťou významného zasiahnutia v dôsledku navrhovaného projektu. 3.  Opis pravdepodobných významných vplyvov navrhovaného projektu na životné prostredie v dôsledku: 3.  Opis pravdepodobných významných vplyvov navrhovaného projektu na životné prostredie vrátane zdravotných rizík pre dotknuté obyvateľstvo a vplyvov na krajinu a kultúrne dedičstvo v dôsledku a)  očakávaných odpadov a emisií a z produkcie odpadu; a)  očakávaných odpadov a emisií a prípadne z produkcie odpadu; b)  využívania prírodných zdrojov, najmä pôdy, krajiny, vody a biodiverzity vrátane hydromorfologických zmien. b)  využívania prírodných zdrojov, najmä pôdy, krajiny, vody a biodiverzity (vrátane hydromorfologických zmien). 4.  Opis opatrení, o ktorých sa uvažuje na zabránenie akýmkoľvek významným nepriaznivým vplyvom na životné prostredie, na ich predchádzanie a zníženie.“ 4.  Opis opatrení, o ktorých sa uvažuje na zabránenie závažným nepriaznivým vplyvom na životné prostredie, respektíve na ich predchádzanie alebo zníženie, najmä pokiaľ sú považované za nezvratné. Pozmeňujúci návrh 124 Návrh smernice Príloha – bod 2 Smernica 2011/92/EÚ Príloha III – bod 2 – písmeno c – bod ii (ii)  pobrežné oblasti; (ii)  pobrežné oblasti a morské životné prostredie; Pozmeňujúci návrh 83 a 129/REV Návrh smernice Príloha – bod 2 Smernica 2011/92/EÚ Príloha IV PRÍLOHA IV – INFORMÁCIE UVEDENÉ V ČLÁNKU 5 ODS. 1 PRÍLOHA IV – INFORMÁCIE UVEDENÉ V ČLÁNKU 5 ODS. 1 (INFORMÁCIE, KTORÉ JE NAVRHOVATEĽ POVINNÝ POSKYTNÚŤ V ENVIRONMENTÁLNEJ SPRÁVE) 1.  Opis projektu, ktorý zahŕňa najmä: 1.  Opis projektu, ktorý zahŕňa najmä: —a)  opis umiestnenia projektu; a)  opis fyzikálnych vlastností celého projektu vrátane jeho podložia, ak je to relevantné, a jeho požiadaviek na využitie vody a pôdy počas stavebných a prevádzkových fáz; a)  opis fyzikálnych vlastností celého projektu vrátane jeho podložia, ak je to relevantné, a jeho požiadaviek na využitie vody a pôdy počas stavebných, prevádzkových a prípadne demolačných fáz; aa)  opis energetických nákladov a nákladov na recykláciu odpadu vzniknutého pri demolácii a na využitie dodatočných prírodných zdrojov počas realizácie projektu demolácie; b)  opis hlavných charakteristík výrobných procesov, napríklad druhu a množstva materiálov, energie a prírodných zdrojov (vrátane vody, krajiny, pôdy a biodiverzity); b)  opis hlavných charakteristík výrobných procesov, napríklad druhu a množstva materiálov, energie a prírodných zdrojov (vrátane vody, krajiny, pôdy a biodiverzity); c)  odhad podľa množstva typu očakávaných odpadov a emisií (znečistenie vody, ovzdušia a pôdy, hluk, vibrácie, svetlo, teplo, radiácia atď.), ktoré vyplývajú z realizácie navrhovaného projektu. c)  odhad podľa množstva typu očakávaných odpadov a emisií (znečistenie vody, ovzdušia a pôdy, hluk, vibrácie, svetlo, teplo, radiácia atď.), ktoré vyplývajú z realizácie navrhovaného projektu. 2.  Opis technických, lokačných alebo iných aspektov (napr. so zreteľom na návrh projektu, technickú kapacitu, veľkosť a rozsah) posudzovaných alternatív vrátane stanovenia vplyvu s najmenším dosahom na životné prostredie a uvedenia hlavných dôvodov výberu so zreteľom na environmentálne vplyvy. 2.  Opis technických, lokačných alebo iných aspektov (napr. so zreteľom na návrh projektu, technickú kapacitu, veľkosť a rozsah) prijateľných, navrhovateľom zvažovaných alternatív, ktoré sa vzťahujú na navrhovaný projekt a jeho konkrétne vlastnosti, a uvedenie hlavných dôvodov výberu 3.  Opis relevantných aspektov súčasného stavu životného prostredia a jeho pravdepodobného vývoja bez realizácie daného projektu (základný scenár). Tento opis by mal zahŕňať súčasné environmentálne problémy relevantné pre tento projekt, predovšetkým vrátane tých, ktoré sa týkajú oblastí s osobitným významom pre životné prostredie a využívania prírodných zdrojov. 3.  Opis relevantných aspektov súčasného stavu životného prostredia (základný scenár) a jeho pravdepodobného vývoja bez realizácie daného projektu, pokiaľ prírodné a sociálne zmeny oproti základnému scenáru možno primerane predpovedať. Tento opis by mal zahŕňať súčasné environmentálne problémy relevantné pre tento projekt, predovšetkým vrátane tých, ktoré sa týkajú oblastí s osobitným významom pre životné prostredie a využívania prírodných zdrojov. 4.  Opis aspektov životného prostredia, ktoré sa vyznačuje pravdepodobnosťou významného zasiahnutia navrhovaným projektom, predovšetkým vrátane populácie, ľudského zdravia, fauny, flóry, biodiverzity a jej ekosystémových služieb, krajiny (jej zaberania), pôdy (organické zložky, erózia, zhutňovanie, nepriedušnosť), vody (množstva a kvality), ovzdušia, klimatických faktorov, zmeny klímy (emisie skleníkových plynov vrátane tých, ktoré pochádzajú z využívania pôdy, zmena využívania pôdy a lesné hospodárstvo, potenciál zmiernenia, vplyv relevantný pre prispôsobenie, ak projekt zohľadňuje riziká spojené so zmenou klímy), materiálov, kultúrneho dedičstva vrátane architektonických a archeologických pamiatok, krajiny. Takýto opis by mal zahŕňať vzájomný vzťah medzi uvedenými faktormi, ako aj expozíciu, zraniteľnosť a odolnosť uvedených faktorov voči prírodným a človekom spôsobeným rizikám katastrof. 4.  Opis faktorov životného prostredia, na ktoré môže mať navrhovaný projekt výrazný vplyv, vrátane, predovšetkým, populácie, ľudského zdravia, fauny, flóry, biodiverzity prostredníctvom jej fauny a flóry, pôdneho fondu (jeho zaberania), pôdy (organické zložky, erózia, zhutňovanie, nepriedušnosť), vody (množstvo a kvalita), ovzdušia, klimatických faktorov, klímy (emisie skleníkových plynov vrátane tých, ktoré pochádzajú z využívania pôdy, zmena využívania pôdy a lesné hospodárstvo, potenciál zmiernenia, vplyv relevantný pre prispôsobenie, ak projekt zohľadňuje riziká spojené so zmenou klímy), hmotného majetku, kultúrneho dedičstva vrátane architektonických a archeologických pamiatok, krajiny. Takýto opis by mal zahŕňať vzájomný vzťah medzi uvedenými faktormi, ako aj expozíciu, zraniteľnosť a odolnosť uvedených faktorov voči prírodným a človekom spôsobeným rizikám katastrof. 5.  Opis pravdepodobne významných vplyvov navrhovaného projektu na životné prostredie, ktoré vyplývajú okrem iného z: 5.  Opis pravdepodobne významných vplyvov navrhovaného projektu na životné prostredie, ktoré vyplývajú okrem iného z: a)  existencie projektu; a)  existencie projektu; b)  využívania prírodných zdrojov, najmä krajiny, pôdy, vody, biodiverzity a jej ekosystémových služieb, pokiaľ možno so zreteľom na dostupnosť týchto zdrojov aj vzhľadom na meniace sa klimatické podmienky; b)  využívania prírodných zdrojov, najmä pôdneho fondu, pôdy, vody, biodiverzity vrátane flóry a fauny; c)  emisií znečisťujúcich látok, hluku, vibrácií, svetla, tepla a žiarenia, súvisiacich rušivých vplyvov a likvidácie odpadu; c)  emisií znečisťujúcich látok, hluku, vibrácií, svetla, tepla a žiarenia, súvisiacich rušivých vplyvov a likvidácie odpadu; d)  rizík pre ľudské zdravie, kultúrne dedičstvo alebo životné prostredie (napr. s ohľadom na havárie alebo katastrofy); d)  rizík pre ľudské zdravie, kultúrne dedičstvo alebo životné prostredie (napr. v dôsledku havárií alebo katastrof), ktoré sa odôvodnene považujú za charakteristické pre tento typ projektu); e)  kumulácie účinkov na základe iných projektov a činností; e)  kumulácie účinkov s inými existujúcimi a/alebo schválenými projektmi a činnosťami, pokiaľ sa nachádzajú v zemepisnej oblasti, ktorá môže byť s veľkou pravdepodobnosťou zasiahnutá, a ktoré ešte neboli realizované a ani nie sú v prevádzke, a to bez toho, aby bolo nevyhnutné zohľadniť ďalšie informácie okrem existujúcich alebo verejne dostupných informácií; f)  emisií skleníkových plynov vrátane emisií pochádzajúcich z využívania pôdy, zo zmeny využívania pôdy a z lesného hospodárstva; f)  emisií skleníkových plynov vrátane emisií pochádzajúcich z využívania pôdy, zo zmeny využívania pôdy a z lesného hospodárstva; g)  používaných technológií a látok; g)  používaných technológií a látok; h)  hydromorfologických zmien. h)  hydromorfologických zmien. Tento opis pravdepodobných významných vplyvov by mal obsiahnuť priame vplyvy a akékoľvek nepriame, sekundárne, kumulatívne, cezhraničné, krátkodobé, strednodobé a dlhodobé, trvalé a dočasné, pozitívne a negatívne vplyvy projektu. Tento opis by mal zohľadniť ciele ochrany životného prostredia stanovené na úrovni EÚ a členských štátov, ktoré sú pre daný projekt relevantné. Tento opis pravdepodobných významných vplyvov by mal obsiahnuť priame vplyvy a akékoľvek nepriame, sekundárne, kumulatívne, cezhraničné, krátkodobé, strednodobé a dlhodobé, trvalé a dočasné, pozitívne a negatívne vplyvy projektu. Tento opis by mal zohľadniť ciele ochrany životného prostredia stanovené na úrovni Únie a členských štátov, ktoré sú pre daný projekt relevantné. 6.  Opis prognostických metód použitých na posúdenie vplyvov na životné prostredie uvedených v bode 5, ako aj zohľadnenie hlavných súvisiacich neistôt a ich vplyvu na odhad účinku a výber uprednostňovanej alternatívy. 6.  Opis prognostických metód použitých na posúdenie vplyvov na životné prostredie uvedených v bode 5, ako aj zohľadnenie hlavných súvisiacich neistôt a ich vplyvu na odhad účinku a výber uprednostňovanej alternatívy. 7.  Opis predpokladaných opatrení na zabránenie akýmkoľvek významným nepriaznivým vplyvom na životné prostredie uvedeným v bode 5, na ich zníženie a ak je to možné, na ich kompenzáciu a v prípade potreby aj opis akýchkoľvek navrhovaných monitorovacích opatrení vrátane prípravy analýzy nepriaznivých vplyvov na životné prostredie po skončení projektu. Tento opis by mal vysvetliť mieru, do akej sa významné nepriaznivé vplyvy znížia alebo kompenzujú a mal by zahŕňať fázu výstavby aj prevádzky. 7.  Opis predpokladaných opatrení v prvom rade na predchádzanie akýmkoľvek závažným nepriaznivým vplyvom na životné prostredie uvedeným v bode 5 a na ich zníženie a, v krajnom prípade, na ich kompenzáciu a v prípade potreby aj opis všetkých navrhovaných monitorovacích opatrení vrátane prípravy analýzy nepriaznivých vplyvov na životné prostredie po skončení projektu. Tento opis by mal vysvetliť, v akom rozsahu sa predchádza významným nepriaznivým vplyvom, v akom rozsahu sa tieto významné nepriaznivé vplyvy znižujú alebo kompenzujú, a mal by zahŕňať fázu výstavby aj prevádzky. 8.  Posúdenie prírodných a človekom spôsobených rizík katastrof a havárií, voči ktorým by projekt mohol byť zraniteľný a v prípade potreby opis opatrení zameraných na predchádzanie takýmto rizikám, ako aj opatrení súvisiacich s pripravenosťou a reakciou na núdzové situácie (napr. opatrenia vyžadované podľa smernice 96/82/ES v znení zmien ). 8.  Posúdenie možných rizík prírodných a človekom spôsobených katastrof a havárií, voči ktorým by projekt mohol byť zraniteľný a v prípade potreby opis opatrení zameraných na predchádzanie takýmto rizikám, ako aj opatrení súvisiacich s pripravenosťou a reakciou na núdzové situácie (napr. opatrenia vyžadované podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ zo 4. júla 2012 o kontrole nebezpečenstiev závažných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok alebo požiadavky vyplývajúce z ďalších právnych predpisov Únie alebo z medzinárodných dohovorov). 9.  Netechnický súhrn informácií uvedených v predchádzajúcich bodoch. 9.  Netechnický súhrn informácií uvedených v predchádzajúcich bodoch. 10.  Uvedenie akýchkoľvek ťažkostí (technické nedostatky alebo nedostatok odborných znalostí), ktoré navrhovateľ predpokladá pri zostavovaní požadovaných informácií, a uvedenie zdrojov použitých na opis a posúdenie, ako aj zohľadnenie hlavných neistôt a ich vplyvu na odhadované účinky a výber uprednostňovanej alternatívy. 10.  Uvedenie akýchkoľvek ťažkostí (technické nedostatky alebo nedostatok odborných znalostí), ktoré navrhovateľ predpokladá pri zostavovaní požadovaných informácií, a uvedenie zdrojov použitých na opis a posúdenie, ako aj zohľadnenie hlavných neistôt a ich vplyvu na odhadované účinky a výber uprednostňovanej alternatívy.

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na opätovné posúdenie v súlade s článkom 57 ods. 2 druhým pododsekom rokovacieho poriadku (A7-0277/2013).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. októbra 2013 o opatreniach EÚ a členských štátov na zvládnutie toku utečencov v dôsledku konfliktu v Sýrii (2013/2837(RSP)).

P7_TA(2013)0414 B7-0442/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Sýrii, najmä na uznesenia zo 16. februára 2012(1), 13. septembra 2012(2), 23. mája 2013(3) a 12. septembra 2013(4), a na uznesenie o utečencoch na úteku pred ozbrojeným konfliktom,

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 23. januára, 18. februára, 11. marca, 22. apríla, 27. mája, 24. júna, 9. júla, 22. júla 2013 o Sýrii; so zreteľom na závery Európskej rady o Sýrii z 8. februára 2013,

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Catherine Ashtonovej z 21. augusta 2013 o najnovších správach o použití chemických zbraní v Damasku, z 23. augusta 2013 o naliehavej potrebe politického riešenia sýrskeho konfliktu (so zreteľom na dohodnutú pozíciu EÚ o Sýrii zo 7. septembra 2013), z 10. septembra 2013 o návrhu umiestniť sýrske chemické zbrane pod medzinárodnú kontrolu a zo 14. septembra 2013 v nadväznosti na dohodu medzi USA a Ruskom o chemických zbraniach v Sýrii, ako aj na vyhlásenia PK/VP, ktoré uskutočnila na plenárnej schôdzi v Štrasburgu 11. septembra 2013,

–  so zreteľom na vyhlásenia komisárky pre medzinárodnú spoluprácu, humanitárnu pomoc a krízové opatrenia Kristaliny Georgievovej týkajúce sa sýrskych utečencov a reakcie EÚ, najmä na jej vyhlásenie z 3. septembra 2013 o najnovších údajoch o utečencoch unikajúcich pred sýrskou krízou, ako aj na situačné správy a informačné prehľady úradu ECHO (humanitárna pomoc a civilná ochrana) o Sýrii,

–  so zreteľom na vyjadrenie vysokého komisára OSN pre utečencov Antónia Guterresa, ktoré poskytol na neformálnom stretnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci vo Vilniuse 18. júla 2013(5),

–  so zreteľom na informačné vyhlásenia Bezpečnostnej rady týkajúce sa Sýrie, ktoré vydala zástupkyňa generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti a koordinátorka núdzovej pomoci OSN Valerie Amosová, a najmä na informačné vyhlásenie z 18. apríla 2013;

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo stretnutia ministrov štátov susediacich so Sýriou, ktoré zorganizoval vysoký komisár OSN pre utečencov 4. septembra 2013,

–  so zreteľom na rezolúcie Rady OSN pre ľudské práva o Sýrii,

–  so zreteľom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, Dohovor o právach dieťaťa a jeho Opčný protokol o účasti detí v ozbrojených konfliktoch a Dohovor o zabránení a trestaní zločinu genocídy, ktorých je Sýria zmluvnou stranou,

–  so zreteľom na články 78, 79 a 80 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Ženevské dohovory z roku 1949 a dodatkové protokoly k nim,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) do 20. septembra 2013 registroval celkovo 1 929 227 sýrskych utečencov v susedných krajinách a v severnej Afrike; keďže celkový počet utečencov vrátane neregistrovaných sa odhaduje na 2 102 582; keďže tie isté zdroje uvádzajú, že 76 % sýrskych utečencov predstavujú ženy a deti; keďže 410 000 sýrskych utečencov z radov detí je vo veku absolvovania základnej školskej dochádzky (5 až 11 rokov); keďže podľa úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) predstavoval počet osôb vysídlených v rámci krajiny k 9. septembru 2013 až 4,25 milióna;

B.  keďže počet utečencov (spolu s tými, ktorí čakajú na registráciu) v prijímajúcich krajinách bol 20. septembra 2013 podľa UNHCR takýto: Turecko – 492 687, Libanon – 748 608, Jordánsko – 531 768, Irak – 190 857, Egypt – 124 373; Maroko, Alžírsko a Líbya – 14 289 (registrovaných); keďže každodenne utekajú tisíce Sýrčanov do susedných krajín a podľa regionálneho plánu reakcie OSN pre Sýriu sa očakáva do konca roka 2013 celkovo 3,5 milióna utečencov zo Sýrie;

C.  keďže počet žiadostí o azyl v EÚ zo Sýrie v roku 2013 naďalej stúpa, pričom od začiatku konfliktu v roku 2011 bolo v EÚ a jej susedných štátoch (Švajčiarsko a Nórsko) podaných celkovo 52 037 žiadostí o azyl;

D.  keďže v rámci EÚ-28 bolo 59 % žiadostí podaných v Nemecku (14 842) a Švédsku (14 083); keďže hoci v ostatných krajinách značne narastá počet žiadostí, iba v jednom z ďalších členských štátov bolo podaných viac ako 2 000 žiadostí (Spojené kráľovstvo – 2 634);

E.  keďže chýbajú absolútne presné a spoľahlivé údaje o celkovom počte Sýrčanov prichádzajúcich do Európy, ako aj informácie o počtoch žiadateľov o azyl v európskych štátoch a o celkovom počet Sýrčanov nachádzajúcich sa v týchto štátoch; keďže podľa UNHCR i napriek týmto medzerám a skutočnosti, že údaje o postupoch rozhodovania v súvislosti so žiadosťami o azyl v členských štátoch EÚ nie sú dokonalé, existujú náznaky, že v rámci EÚ pretrvávajú nedostatky, pokiaľ ide o ochranu Sýrčanov;

F.  keďže sýrska utečenecká kríza znamená prvú skúšku nedávno revidovaného spoločného európskeho azylového systému (SEAS);

G.  keďže právne predpisy EÚ už poskytujú niektoré nástroje, ako napr. vízový kódex(6) a Kódex schengenských hraníc(7), ktoré umožňujú udeľovať humanitárne víza;

H.  keďže členské štáty by mali byť povzbudzované, aby využívali prostriedky, ktoré im poskytne Fond pre azyl a migráciu a prostriedky dostupné z prípravnej akcie s názvom Umožnenie presídlenia utečencov v núdzových situáciách, do ktorej patria okrem iného tieto opatrenia: podpora osôb, ktoré UNHCR už uznala ako utečencov; podpora núdzových opatrení v prípade skupín utečencov, ktoré sú označené za prioritné, ktoré sú obeťami ozbrojených útokov alebo ktoré čelia iným okolnostiam extrémneho ohrozenia vrátane ohrozenia života; v prípade potreby v krízových situáciách poskytnutie dodatočnej finančnej podpory UNHCR a jej styčným organizáciám v členských štátoch a na úrovni Únie;

I.  so zreteľom na najnovšiu drámu, ktorá sa odohrala 3. októbra 2013 pri ostrove Lampedusa a pri ktorej zahynulo 130 migrantov a zmizli stovky ďalších, a so zreteľom na desaťtisíce migrantov, ktorí prišli o život v snahe dostať sa do EÚ, opätovne pripomína, že je nevyhnutné uskutočniť všetky opatrenia na záchranu osôb v ohrození života a že je potrebné, aby členské štáty dodržiavali svoje medzinárodné záväzky v oblasti záchrany na mori;

1.  je hlboko znepokojený humanitárnou krízou v Sýrii a veľkým tlakom, ktorý táto kríza vyvíja na susedné krajiny; vyjadruje obavu, že hromadný odchod utečencov sa bude aj naďalej urýchľovať a že nebadať náznaky, že by sa ich odliv mal čoskoro skončiť;

2.  chváli úsilie a solidaritu orgánov týchto krajín a štedrosť ich obyvateľov pri pomoci utečencom zo Sýrie;

3.  víta politiku otvorených dverí zo strany štátov susediacich so Sýriou a žiada ich, aby ponechali hranice otvorené všetkým utečencom na odchode zo Sýrie;

4.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že rastúci počet Sýrčanov riskuje svoje životy tým, že sa púšťajú do nebezpečných plavieb člnmi po Stredozemnom mori smerom do EÚ;

5.  víta skutočnosť, že EÚ a jej členské štáty venovali viac ako 1 miliardu EUR na humanitnú a nehumanitnú pomoc Sýrčanom nachádzajúcim sa v Sýrii alebo v iných štátoch; konštatuje, že EÚ je najväčším humanitárnym darcom v sýrskej kríze; vyzýva tiež EÚ, aby sledovala rozdeľovanie týchto prostriedkov;

6.  žiada EÚ, aby pokračovala vo svojom veľkorysom financovaní humanitárneho aj nehumanitárneho úsilia ako reakcii na potreby Sýrčanov a ľudí a utečencov zo Sýrie v susedných štátoch;

7.  nabáda členské štáty, aby riešili akútne potreby prostredníctvom presídľovania nad rámec existujúcich kvót jednotlivých štátov a humanitárneho prijímania; nabáda členské štáty, aby v súvislosti s prípravnou akciou / pilotným projektom v oblasti presídlenia využívali doposiaľ dostupné finančné prostriedky;

8.  žiada medzinárodné spoločenstvo, EÚ a členské štáty, aby aj naďalej poskytovali podporu ako reakciu na túto výnimočnú humanitárnu krízu a zaviazali sa poskytnúť účinnú pomoc susediacim štátom Sýrie;

9.  žiada EÚ, aby zvolala humanitárnu konferenciu o sýrskej utečeneckej kríze, ktorá by sa prednostne zamerala na opatrenia pre hostiteľské krajiny v regióne (najmä Libanon, Jordánsko, Turecko a Irak) s cieľom podporiť ich úsilie prijímať neustále rastúce populácie utečencov a zachovať politiku otvorených dverí; zdôrazňuje, že na takejto konferencii by sa mali podieľať všetky inštitúcie EÚ a organizácie občianskej spoločnosti a že by sa mala zamerať na humanitárne úsilie a posilnenie úlohy EÚ a jej zapojenia do diplomatického úsilia, ktoré by malo pomôcť ukončiť konflikt v Sýrii;

10.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa v tomto štádiu konkrétne preskúmalo, či, ako a kedy by sa členské štáty mohli väčšmi podieľať na posilnení svojej reakcie v záujme ochrany Sýrie; poukazuje na potrebu solidarity a aktívneho posilňovania celkovej reakcie v záujme ochrany v EÚ prostredníctvom zlepšenej spolupráce, spoločného využívania informácií, budovania kapacít a politického dialógu;

11.  víta všeobecnú dohodu, ktorá existuje medzi členskými štátmi o tom, že Sýrski štátni občania by nemali byť vrátení do Sýrie; zdôrazňuje však, že pri prijímaní utečencov zo Sýrie je potrebný jednotnejší prístup a väčšia solidarita s členskými štátmi, ktoré čelia osobitnému tlaku; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili správne uplatňovanie všetkých ustanovení rôznych nástrojov SEAS;

12.  vyzýva členské štáty, aby preskúmali všetky existujúce právne predpisy a postupy EÚ o poskytovaní bezpečného vstupu do EÚ s cieľom umožniť dočasný vstup Sýrčanom, ktorí sú na úteku zo svojej krajiny; konštatuje, že treba uprednostňovať zákonný vstup do EÚ pred nebezpečným nezákonným vstupom, ktorý by mohol byť spojený s rizikom obchodovania s ľuďmi; konštatuje, že niektoré členské štáty už Sýrčanom udeľujú buď trvalý pobyt (napr. Švédsko) alebo dočasný vstup (napr. Nemecko);

13.  upozorňuje členské štáty, že Sýrčania unikajúci pred konfliktom, ktorí žiadajú o medzinárodnú ochranu, by mali byť odkázaní na príslušné azylové orgány jednotlivých štátov a mali by mať prístup k slobodnému a účinnému azylovému konaniu;

14.  žiada EÚ, aby prijala primerané a zodpovedné opatrenia týkajúce sa možného prílivu utečencov do členských štátov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aj naďalej sledovali súčasnú situáciu a pracovali na plánoch pre núdzové situácie vrátane možnosti uplatňovania smernice o dočasnej ochrane(8), pokiaľ si to budú vyžadovať dané podmienky;

15.  pripomína, že členské štáty sú povinné poskytovať pomoc migrantom na mori, a žiada členské štáty, ktoré nedodržali svoje medzinárodné záväzky, aby prestali vracať plavidlá s migrantmi na palube;

16.  vyzýva členské štáty, aby v súlade s existujúcim medzinárodným právom a právom EÚ dodržiavali zásadu nenavracania; vyzýva členské štáty, aby okamžite skoncovali so všetkými protizákonnými a dlhotrvajúcimi praktikami zadržiavania, ktoré sú porušením medzinárodného a európskeho práva, a pripomína, že opatrenia v oblasti zadržiavania migrantov musia byť v súlade s administratívnym rozhodnutím, riadne odôvodnené a obmedzené na určitý čas;

17.  vyzýva príslušné výbory, aby aj naďalej sledovali situáciu v Sýrii a v susedných štátoch, ako aj opatrenia, ktoré členské štáty prijali v tejto súvislosti;

18.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, parlamentom a vládam členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, vysokému komisárovi OSN pre utečencov, generálnemu tajomníkovi Ligy arabských štátov, parlamentu a vláde Sýrskej arabskej republiky, parlamentom a vládam štátov susediacich so Sýriou a všetkým stranám zapojených do konfliktu v Sýrii.

(1) Ú. v. EÚ C 249 E, 30.8.2013, s. 37. (2) Prijaté texty, P7_TA(2012)0351. (3) Prijaté texty, P7_TA(2013)0223. (4) Prijaté texty, P7_TA(2013)0378. (5) http://www.unhcr.org/51b7149c9.html. (6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex) (Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009, s. 1). (7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc), (Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006, s. 1). (8) Smernica Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (Ú. v. ES L 212, 7. 8. 2001, s. 12).