Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2013 k návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Protokolu k euro-stredozemskej dohode o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Jordánskym hášimovským kráľovstvom na strane druhej o rámcovej dohode medzi Európskou úniou a Jordánskym hášimovským kráľovstvom o všeobecných zásadách účasti Jordánskeho hášimovského kráľovstva na programoch Únie (12138/2012 – C7-0008/2013 – 2012/0108(NLE))

P7_TA(2013)0415 A7-0305/2013

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (12138/2012),

–  so zreteľom na návrh Protokolu k euro-stredozemskej dohode o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Jordánskym hášimovským kráľovstvom na strane druhej o rámcovej dohode medzi Európskou úniou a Jordánskym hášimovským kráľovstvom o všeobecných zásadách účasti Jordánskeho hášimovského kráľovstva na programoch Únie (12135/2012),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 217 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) a článkom 218 ods. 8 prvým pododsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0008/2013),

–  so zreteľom na článok 81 a článok 90 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zahraničné veci (A7-0305/2013),

1.  schvaľuje uzatvorenie Protokolu;

2.  zdôrazňuje význam pokračovania podpory úzkej spolupráce a dialógu s Jordánskym hášimovským kráľovstvom v rámci európskej susedskej politiky a prehĺbenia politického a hospodárskeho dialógu medzi Úniou a Jordánskom;

3.  pripomína, že podľa odhadov jordánskych orgánov našlo viac než 500 000 sýrskych utečencov útočisko v Jordánskua že kríza v Sýrii má vážne následky pre jordánsku ekonomiku a rozpočet z dôvodu finančných zdrojov, ktoré sú potrebné na poskytovanie humanitárnej pomoci utečencom; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že jordánske hranice sú pre palestínskych utečencov zo Sýrie od augusta 2012 zavreté;

4.  zdôrazňuje preto význam poskytnutia primeranej finančnej, technickej a humanitárnej podpory Jordánsku;

5.  hlboko oceňuje angažovanosť Jeho Veličenstva jordánskeho kráľa Abdulláha II pri podpore rozsiahleho procesu reforiem v prospech Jordánska a jeho občanov; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa prostredníctvom týchto reforiem dosiahli trvalé výsledky, najmä z hľadiska sociálnej spravodlivosti;

6.  okrem toho víta a podporuje proaktívnu a konštruktívnu úlohu Jordánska ako mediátora v úsilí o nájdenie trvalých riešení rôznych konfliktov na Blízkom východe;

7.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Jordánskeho hášimovského kráľovstva.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2013 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky systém hraničného dozoru (EUROSUR) (COM(2011)0873 – C7-0506/2011 – 2011/0427(COD))

P7_TA(2013)0416 A7-0232/2013

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0873),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 77 ods. 2 písm. d Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7‑0506/2011),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality švédskym parlamentom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 14. júna 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre rozpočet (A7-0232/2013),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  schvaľuje svoje vyhlásenie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 10. októbra 2013 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2013, ktorým sa zriaďuje európsky systém hraničného dozoru (EUROSUR)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 1052/2013.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenie Európskeho parlamentu

Európsky parlament zdôrazňuje, že inštitúcie EÚ by sa mali snažiť o používanie primeranej a neutrálnej terminológie v právnych textoch upravujúcich prípady občanov tretích štátov, ktorých prítomnosť na území členského štátu nebola orgánmi členského štátu povolená alebo ktorých prítomnosť už nie je ďalej povolená. V takýchto prípadoch by sa inštitúcie EÚ mali vystríhať použitia slova „nezákonný“, ak je možné nájsť alternatívne znenie, a vo všetkých prípadoch, keď sa odkazuje na osoby, by sa mal použiť výraz „neregulárni migranti“.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2013 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch, pokiaľ ide o uvádzanie na trh prenosných batérií a akumulátorov, ktoré obsahujú kadmium a sú určené na použitie v bezšnúrových elektrických nástrojoch (COM(2012)0136 – C7-0087/2012 – 2012/0066(COD))

P7_TA(2013)0417 A7-0131/2013

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2012)0136),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 192 ods. 1 a článok 114 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0087/2012),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k používaniu delegovaných aktov a navrhnutému právnemu základu,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 a článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 24. mája 2012(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 14. júna 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 55 a 37 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7-0131/2013),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 10. októbra 2013 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/.../EÚ, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch, pokiaľ ide o uvádzanie na trh prenosných batérií a akumulátorov, ktoré obsahujú kadmium a sú určené na použitie v bezšnúrových elektrických nástrojoch, a gombíkových článkov s nízkym obsahom ortuti na trh, a ktorou sa zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/603/ES

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici 2013/56/EÚ.)

(1) Ú. v. EÚ C 229, 31.7.2012, s. 140.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2013 o údajnej preprave a nezákonnom zadržiavaní väzňov v európskych krajinách prostredníctvom CIA (2013/2702(RSP)).

P7_TA(2013)0418 RC-B7-0378/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) z 13. decembra 2012, ktorým sa odsudzuje Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko (FYROM) za „obzvlášť závažné“ porušenie Európskeho dohovoru o ľudských právach (články 3, 5, 8 a 13) počas mimoriadneho vydania Khaleda El-Masriho,

–  so zreteľom na nasledujúce veci prejednávané pred ESĽP: Al Nashiri/Poľsko, Abu Zubaydah/Litva, Abu Zubaydah/Poľsko a Nasr a Ghali/Taliansko; so zreteľom na žiadosť, ktorú podal Al Nashiri voči Rumunsku v auguste 2012, a na žiadosť, ktorú podali Human Rights Monitoring Institute (Inštitút pre monitorovanie ľudských práv – HRMI) a Open Society Justice Initiative (Iniciatíva za spravodlivosť Inštitútu pre otvorenú spoločnosť) voči Litve v decembri 2012 za porušenie práva na informácie a práva na účinnú právnu nápravu,

–  so zreteľom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Talianska zo septembra 2012, ktoré potvrdzuje odsúdenie 23 úradníkov USA v súvislosti s únosom Abu Omara z roku 2003, medzi nimi aj bývalého veliteľa pobočky CIA v Miláne Roberta Seldona Ladyho, ktorý bol odsúdený na deväť rokov väzenia,

–  so zreteľom na rozhodnutie odvolacieho súdu v Miláne z februára 2013, podľa ktorého boli odsúdení na šesť až sedem rokov väzenia ďalší traja agenti CIA(1), o ktorých sa predtým predpokladalo, že sa na nich vzťahuje diplomatická imunita; so zreteľom na rozhodnutie toho istého súdu o odsúdení Nicola Pollariho, bývalého veliteľa Talianskej vojenskej spravodajskej a bezpečnostnej služby (SISMI), na desať rokov väzenia, bývalého zástupcu veliteľa SISMI Marca Manciniho na deväť rokov a troch agentov SISMI na šesť rokov,

–  so zreteľom na rozhodnutie talianskeho prezidenta z 5. apríla 2013 udeliť milosť americkému plukovníkovi Josephovi Romanovi, ktorý bol v Taliansku odsúdený za zodpovednosť pri únose Abu Omara v krajine,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2012 o údajnej preprave a nezákonnom zadržiavaní väzňov v európskych krajinách prostredníctvom CIA: ďalší postup v nadväznosti na správu dočasného výboru Európskeho parlamentu TDIP(2),

–  so zreteľom na dokumenty, ktoré odovzdala spravodajcovi Komisia vrátane listov nešpecifikovaných podľa krajiny, zaslaných v marci 2013 všetkým členským štátom, na ktoré odpovedalo len niekoľko členských štátov (Fínsko, Maďarsko, Španielsko a Litva),

–  so zreteľom na svoje uznesenia o Guantáname vrátane posledného uznesenia z 23. mája 2013 o Guantáname: hladovka väzňov(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2012 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2010 – 2011)(4),

–  so zreteľom na letové údaje poskytnuté Eurocontrolom do septembra 2012,

–  so zreteľom na žiadosť o spoluprácu v oblasti zverejňovania leteckých údajov, ktorú zaslal spravodajca v apríli 2013 agentúre ASECNA (Agentúra pre bezpečnosť leteckej navigácie v Afrike a na Madagaskare), a na jej kladnú odpoveď z júna 2013,

–  so zreteľom na závery Rady týkajúce sa základných práv a právneho štátu a na správu Komisie o uplatňovaní Charty základných práv Európskej únie v roku 2012 (Luxemburg 6. – 7. júna 2013),

–  so zreteľom na Štokholmský program – otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich (2010 – 2014),

–  so zreteľom na početné mediálne správy a činnosť investigatívnej žurnalistiky, najmä – ale nielen – na investigatívnu činnosť vysielania rumunskej televízie Antena 1 v apríli 2013,

–  so zreteľom na prieskum a vyšetrovanie, ktoré uskutočňujú organizácie Interights, Redress a Reprieve, a na správy, ktoré vypracovali po prijatí uznesenia Parlamentu z 11. septembra 2012 nezávislí bádatelia, organizácie občianskej spoločnosti a národné a medzinárodné mimovládne organizácie, najmä na správu Iniciatívy za spravodlivosť Inštitútu pre otvorenú spoločnosť s názvom: Globalising Torture: CIA Secret Detention and Extraordinary Rendition (Globalizované mučenie: CIA – tajné zadržiavanie a mimoriadne vydávanie osôb – február 2013), nezávislú štúdiu, ktorú v USA pripravila Constitution Project’s Task Force o zaobchádzaní s väzňami (apríl 2013), databázu o letoch určených na vydávanie osôb, ktorá bola zverejnená v rámci britského akademického projektu o vydávaní osôb (Rendition project) v máji 2013, správu Amnesty International Unlock the truth: Poland’s involvement in CIA secret detention (Zverejnite pravdu: zapojenie Poľska do tajného zadržiavania CIA) z júna 2013 a list, ktorý zaslala organizácia Human Rights Watch litovským orgánom (jún 2013),

–  so zreteľom na otázky Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre zahraničné veci (O-000079/2013 – B7-0215/2013 a O-000080/2013 – B7-0216/2013),

–  so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže dodržiavanie základných práv je základným prvkom úspešných protiteroristických politík;

B.  keďže Parlament odsúdil programy americkej CIA týkajúce sa vydávania a tajného zadržiavania osôb, ktorých súčasťou bolo opakované porušovanie ľudských práv vrátane nezákonného a svojvoľného zadržiavania, mučenia a iného zlého zaobchádzania, porušovanie zásady zákazu vrátenia alebo vyhostenia, ako aj nedobrovoľné zmiznutie, pri ktorom CIA využívala európske územie a vzdušný priestor; keďže Parlament opakovane žiadal dôkladné vyšetrenie spolupráce národných vlád a agentúr s programami CIA;

C.  keďže Parlament sa zaviazal pokračovať v napĺňaní mandátu, ktorý mu udelil dočasný výbor v súlade s článkami 2, 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii, a poveril svoje príslušné výbory, aby o týchto otázkach rokovali na plenárnom zasadnutí Parlamentu rok po prijatí uvedeného uznesenia z 11. septembra 2012, pretože sa domnieva, že je dôležité posúdiť, do akej miery boli uskutočnené odporúčania prijaté Parlamentom;

D.  keďže zodpovednosť za vydávanie osôb je nevyhnutne potrebná v záujme účinnej ochrany a presadzovania ľudských práv vo vnútornej i vonkajšej politike EÚ a v záujme zabezpečenia zákonnej a efektívnej bezpečnostnej politiky, ktorá sa opiera o právne normy; keďže inštitúcie EÚ sa nedávno zaoberali otázkou, ako môže EÚ lepšie chrániť a podporovať základné práva a právne normy;

E.  keďže Rada ani Komisia neposkytli na odporúčania Parlamentu žiadne relevantné odpovede;

F.  keďže litovské orgány potvrdili svoj záväzok, že opätovne otvoria trestné vyšetrovanie účasti Litvy v programe CIA, ak vyjdú najavo nové skutočnosti, ale zatiaľ tak neurobili; keďže pripomienkami pre Európsky súd pre ľudské práva vo veci Abu Zubaydah preukázali litovské orgány zásadné nedostatky vo vyšetrovaní a nevyužitie významu nových informácií; keďže Litva v druhej polovici roka 2013 predsedá Rade Európskej únie; keďže 13. septembra 2013 bolo litovskému generálnemu prokurátorovi podané trestné oznámenie so žiadosťou o vyšetrenie všetkých obvinení, podľa ktorých bol Mustafa al-Hawsawi, voči ktorému sa v súčasnosti vedie konanie pred vojenským súdom v Guantánamo Bay, v rámci programu pod vedením CIA nezákonne prevezený do Litvy, kde bol tajne zadržiavaný a mučený;

G.  keďže televízny kanál Antena 1 vďaka dôkladnej investigatívnej práci poskytol vo svojom vysielaní v apríli 2013 ďalšie informácie o hlavnej úlohe Rumunska v oblasti väzenských sietí; keďže bývalý poradca v oblasti národnej bezpečnosti Ioan Talpeş uviedol, že Rumunsko poskytlo CIA logistickú podporu; keďže bývalý rumunský senátor pripustil obmedzenia predchádzajúceho parlamentného vyšetrovania a vyzval prokurátorov, aby začali súdne konanie;

H.  keďže poľskí prokurátori podali 11. júna 2013 žiadosť o oficiálne uznanie za obeť v prípade tretieho muža, Walida Mohammeda Bina Attasha z Jemenu, ktorý bol v roku 2003 nezákonne zatknutý v Pakistane, držaný v tajnom väzení v Poľsku od júna do septembra 2003 a presunutý na Guantánamo, kde je zadržiavaný; keďže poľskí prokurátori predĺžili vyšetrovanie trestného činu do októbra 2013;

I.  keďže britské úrady poukazujú na procesné prekážky v občianskej veci, ktorú predložil v Spojenom kráľovstve Abdel Hakim Belhadj z Líbye, ktorého údajne v Líbyi mučila CIA za asistencie Britov, a vyjadrili úmysel uskutočniť dôkazné konanie v utajení;

J.  keďže v decembri 2012 vydalo Taliansko medzinárodný zatykač na Roberta Seldona Ladyho, ktorý bol zatknutý v Paname v júli 2013; keďže žiadosť o vydanie, ktorú následne poslalo Taliansko, Panama neakceptovala a Robert Seldon Lady bol v júli 2013 vrátený do Spojených štátov; keďže taliansky prezident sa 5. apríla 2013 rozhodol udeliť milosť americkému plukovníkovi Josephovi Romanovi, ktorý bol odsúdený talianskym súdom za zodpovednosť pri únose Abu Omara v Taliansku;

K.  keďže v novembri 2012 ombudsman fínskeho parlamentu začal vyšetrovanie vo veci využitia fínskeho územia, vzdušného priestoru a systémov letových záznamov v programe vydávania osôb CIA, keď poslal podrobné písomné žiadosti o informácie 15 vládnym agentúram, a vyzval tiež litovské orgány, aby poskytli konkrétne informácie o príslušných letoch;

L.  keďže vyšetrovanie vykonané Dánskom do mája 2012 nepredstavuje nezávislé, nestranné, dôkladné a účinné vyšetrovanie v súlade s požiadavkami medzinárodných ľudských práv a noriem z dôvodu nedostatku primeraných právomocí a obmedzeného rozsahu;

M.  keďže iba dva členské štáty (Nemecko a Spojené kráľovstvo) odpovedali na listy, ktoré boli zaslané ôsmim členským štátom (Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Litve, Poľsku, Rumunsku, Švédsku a Spojenému kráľovstvu) skupinou expertov OSN pre osobitné postupy (UN Special Procedures) so žiadosťou o dodatočné informácie v nadväznosti na spoločnú štúdiu OSN o globálnych praktikách týkajúcich sa tajného zadržiavania v súvislosti s bojom proti terorizmu(5);

N.  keďže prezident USA Obama zopakoval svoj záväzok o uzatvorení Guantánama, keď 23. mája 2013 oznámil, že znovu začne prepúšťanie väzňov a odvolá moratórium na prepustenie jemenských väzňov, ktorých návrat do Jemenu sa už považoval za bezpečný, a to napriek odporu v Kongrese USA; keďže úrady USA musia dodržať svoje medzinárodné záväzky a potrestať Roberta Seldona Ladyho;

O.  keďže v úvodnom vyhlásení, ktoré predniesla vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Navi Pillayová na 23. zasadnutí Rady pre ľudské práva (Ženeva, máj 2013), v ktorom citovala uvedené uznesenie Parlamentu z 11. septembra 2012 a žiadala „vierohodné a nezávislé vyšetrovanie“ ako „prvý dôležitý krok k zodpovednosti“, pričom vyzvala štáty, „aby to považovali za prioritu“;

P.  keďže osobitný spravodajca OSN pre podporu a ochranu ľudských práv a základných slobôd v boji proti terorizmu Ben Emmerson vo výročnej správe za rok 2013(6) citoval dokument Parlamentu a podporil niektoré odporúčania z jeho uznesenia z 11. septembra 2012;

1.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Rada, Komisia, vlády členských, kandidátskych a pridružených štátov, NATO a orgány Spojených štátov neuskutočnili odporúčania uvedené v uznesení EP z 11. septembra 2012, najmä pokiaľ ide o vážne porušovanie základných práv, ktorým boli postihnuté obete programov CIA;

2.  domnieva sa, že atmosféra beztrestnosti v súvislosti s programami CIA umožnila, aby sa v rámci protiteroristických politík EÚ a USA pokračovalo v porušovaní základných práv, ako ukázali programy masového sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry USA a činnosti orgánov sledovania v rôznych členských štátoch, ktoré v súčasnosti skúma Parlament;

Procesy súvisiace so zodpovednosťou v členských štátoch

3.  opakuje svoju výzvu členským štátom, ktoré si nesplnili svoju pozitívnu povinnosť uskutočniť nezávislé a účinné vyšetrovanie, aby vyšetrili porušovanie ľudských práv s prihliadnutím na všetky novo získané dôkazy a zverejnili všetky potrebné informácie o všetkých podozrivých lietadlách spojených s CIA na ich území; vyzýva členské štáty, aby zvážili najmä to, či došlo na ich území k operáciám, pri ktorých boli osoby zadržiavané v tajných zariadeniach v rámci programu CIA; vyzýva príslušné členské štáty (Francúzsko, Taliansko, Litva, Poľsko, Rumunsko a Švédsko), aby odpovedali na listy, ktoré im zaslala skupina expertov OSN pre osobitné postupy (UN Special Procedures);

4.  naliehavo žiada Litvu, aby znovu otvorila trestné vyšetrovanie týkajúce sa tajných väzníc CIA a dôkladne prešetrila všetky konkrétne dôkazy, ktoré boli zverejnené, najmä pokiaľ ide o vec Abu Zubaydah proti Litve pred ESĽP; vyzýva Litvu, aby umožnila vyšetrovateľom dôkladne preskúmať sieť letov súvisiacich s odovzdávaním väzňov a spojiť sa s osobami, o ktorých sa vie, že organizovali tieto lety alebo sa ich zúčastnili; vyzýva orgány Litvy, aby súdne preskúmali väznicu a analyzovali záznamy o telefónnych hovoroch; nalieha, aby plne spolupracovala s ESĽP v prípadoch Abu Zubaydah proti Litve a Inštitút pre monitorovanie ľudských práv proti Litve; vyzýva Litvu, aby súvislosti s obnovením trestného vyšetrovania preskúmala žiadosti potenciálnych obetí o priznanie štatútu obetí/účasť na vyšetrovaní iných potenciálnych obetí; vyzýva Litvu, aby plne reagovala na žiadosti o informácie podané ostatnými členskými krajinami EÚ, a to najmä na žiadosť o informácie fínskeho ombudsmana týkajúce sa letu alebo letov, ktoré mohli spájať Fínsko a Litvu pri prípadnom odovzdávaní väzňov; nalieha na litovského generálneho prokurátora, aby uskutočnil trestné vyšetrovanie v súvislosti s oznámením Mustafa al-Hawsawiho;

5.  žiada rumunské orgány, aby urýchlene otvorili nezávislé, nestranné, dôkladné a účinné vyšetrovanie s cieľom odhaliť, kde sa nachádzajú všetky chýbajúce dokumenty týkajúce sa parlamentného vyšetrovania; vyzýva Rumunsko, aby riadne plnilo svoje povinnosti týkajúce sa základných práv;

6.  vyzýva Poľsko, aby v prešetrovaní pokračovalo s väčšou transparentnosťou, a to najmä tým, že predloží dôkazy o konkrétnych prijatých opatreniach, umožní zástupcom obetí, aby ich účinne zastupovali, a umožní im uplatniť právo na prístup k všetkým relevantným utajovaným materiálom a právo konať v súvislosti so získanými materiálmi; vyzýva poľské orgány, aby potrestali každý prípadný štátny subjekt; žiada poľského generálneho prokurátora, aby urýchlene preskúmal žiadosť, ktorú podal Walid Bin Attash, a rozhodol o nej; žiada Poľsko, aby plne spolupracovalo s ESĽP, pokiaľ ide o veci Al Nashiri proti Poľsku a Abu Zubaydah proti Poľsku;

7.  žiada britské orgány, aby plne spolupracovali pri prebiehajúcich trestných vyšetrovaniach a umožnili, aby sa v civilných veciach postupovalo transparentne a ukončilo sa vyšetrovanie a konanie týkajúce sa vydávania cudzích štátnych príslušníkov do zámoria; žiada britské orgány, aby vyšetrili vydávanie a mučenie zadržaných v zahraničí a zlé zaobchádzanie s nimi v súlade s normami ľudských práv;

8.  vyzýva talianske úrady, aby pokračovali vo svojom úsilí dosiahnuť spravodlivosť, pokiaľ ide o porušovanie ľudských práv zo strany CIA v Taliansku, a trvali na vydaní Roberta Seldona Ladyho a požadovali vydanie ďalších 22 amerických občanov odsúdených v Taliansku;

9.  povzbudzuje fínskeho ombudsmana, aby ukončil vyšetrovanie na základe transparentnosti a zodpovednosti, a nalieha na všetky vnútroštátne orgány, aby s ním pri tom plne spolupracovali; žiada Fínsko, aby vyšetrilo všetky nitky, ktoré spájajú fínske štátne subjekty s programom vydávania väzňov;

Reakcia inštitúcií EÚ

10.  je hlboko znepokojený skutočnosťou, že Komisia nereagovala vecne na odporúčania Parlamentu, a považuje listy, ktoré Komisia poslala členským štátom, za nedostatočné, pokiaľ ide o dosiahnutie zodpovednosti, vzhľadom na ich všeobecný charakter;

11.  opakovane pripomína Komisii tieto odporúčania:

12.  nalieha na litovské orgány, aby využili príležitosť, ktorú majú so zreteľom na predsedníctvo krajiny v Rade EÚ, a zabezpečili plné vykonávanie odporúčaní obsiahnutých v správe Parlamentu a predložili túto otázku na program rokovania Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci ešte pred koncom litovského predsedníctva;

13.  opakovane pripomína Rade tieto odporúčania:

14.  vyzýva Radu a Komisiu, aby do svojich viacročných programov prijatých po Štokholmskom programe zaradili osobitné opatrenia na zabezpečenie právneho štátu a zodpovednosti za porušovanie základných práv, a to najmä spravodajskými službami a orgánmi presadzovania práva; žiada Komisiu, aby problematiku zodpovednosti zaradila na program konferencie Assises de la Justice, ktorá sa bude konať v novembri 2013;

15.  pripomína, že v záujme zabezpečenia dôveryhodnosti Parlamentu je nevyhnutné výrazne posilniť jeho právo vyšetrovať prípady porušovania základných práv EÚ, ktorého súčasťou by mala byť plná právomoc vypočuť pod prísahou osoby zapojené do týchto programov vrátane osôb na ministerskej úrovni(7);

16.  žiada, aby Eurocontrol uznal, že údaje o letoch by sa nemali v žiadnom prípade považovať za utajované skutočnosti, podobne ako to urobil Americký federálny letecký úrad, a sprístupnil údaje, ktoré sú potrebné na účinné vyšetrovanie;

17.  očakáva, že z jeho vyšetrovania, ktoré sa týka programu sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry USA a orgánov zapojených do sledovania v rôznych členských štátoch, vzídu opatrenia, ktoré umožnia účinný demokratický parlamentný dohľad nad spravodajskými službami so zreteľom na to, že demokratická kontrola týchto orgánov a ich činnosti prostredníctvom primeraného vnútorného, výkonného, nezávislého súdneho a parlamentného dohľadu je veľmi dôležitá;

18.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty EÚ nedosiahli pokrok, pokiaľ ide o pristúpenie k Medzinárodnému dohovoru OSN o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím, s výnimkou Litvy, ktorá ho ratifikovala v auguste 2013; vyzýva 21 členských štátov, ktoré majú ešte tento dohovor ratifikovať, aby tak bezodkladne urobili;

19.  vyzýva Belgicko, Fínsko, Grécko, Írsko, Lotyšsko, Litvu a Slovensko, aby za svoju prioritu považovali ratifikáciu opčného protokolu k Dohovoru OSN proti mučeniu (OPCAT); vyslovuje poľutovanie nad veľmi obmedzenou podporou, ktorú poskytuje osobitný fond OPCAT pod správou OSN, a vyzýva členské štáty EÚ a Komisiu, aby podporili činnosť osobitného fondu prostredníctvom výrazných dobrovoľných príspevkov; naliehavo žiada Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Komisiu, aby zintenzívnili svoje úsilie o uľahčenie zriadenia a fungovania národných mechanizmov prevencie v rámci OPCAT v tretích krajinách;

20.  žiada EÚ, aby starostlivo preskúmala pokrok, ktorý dosiahla Bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko pri vykonávaní rozhodnutí ESĽP v prípade El-Masri proti Bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko, ktorý výbor ministrov teraz zaradil svojho rozšíreného postupu v rámci žiadosti Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko o pristúpenie; naliehavo žiada orgány Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, aby začali trestné vyšetrovanie spoluviny štátnych orgánov v prípade El-Masriho a aby postavili zodpovedné osoby pred súd;

21.  vyzýva vládu USA na spoluprácu, pokiaľ ide o všetky žiadosti členských štátov EÚ o informácie alebo vydanie osôb v súvislosti s programom CIA; naliehavo vyzýva na ukončenie využívania drakonických ochranných nariadení, ktoré bránia právnym zástupcom väzňov z Guantánamo Bay, aby zverejnili informácie o ich tajnom zadržiavaní v Európe; nabáda vládu USA, aby realizovala svoj plán urýchlene uzavrieť väznicu Guantánamo Bay;

22.  naliehavo žiada členské štáty EÚ, aby zintenzívnili úsilie o opätovné presídlenie zadržiavaných osôb prepustených z väznice Guantánamo, ktoré nepochádzajú z európskych krajín a ktoré nemožno repatriovať do ich domovských štátov pre hrozbu smrti, mučenia alebo krutého a neľudského zaobchádzania(8); žiada EÚ, aby oživila spoločné iniciatívy z roku 2009 tým, že zabezpečí rámec pre presídlenie väzňov z Guantánama do členských štátov EÚ, a aby s novým americkým osobitným vyslancom pre premiestňovanie väzňov z Guantánama Cliffordom Sloanom začala dialóg o konkrétnych plánoch spolupráce;

23.  vyzýva Agentúru pre bezpečnosť letovej prevádzky v Afrike a na Madagaskare, aby začala urýchlene spolupracovať s Parlamentom a poskytla požadované informácie o letových údajoch;

24.  vyzýva budúci Parlament (2014 – 2019), aby naďalej plnil a vykonával mandát, ktorý Parlamentu zveril dočasný výbor, a zaistil tak prijatie opatrení v súvislosti s jeho odporúčaniami, aby preskúmal prípadné nové prvky a aby plne využil a rozvinul svoje vyšetrovacie právomoci;

o
o   o

25.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Medzi nimi bol aj Jeffrey W. Castelli, bývalý veliteľ pobočky CIA v Ríme. (2) Prijaté texty, P7_TA(2012)0309. (3) Prijaté texty, P7_TA(2013)0231. (4) Prijaté texty, P7_TA(2012)0500. (5) A/HRC/13/42. (6) Framework Principles for securing the accountability of public officials for gross or systematic human rights violations committed in the context of State counter-terrorism initiatives (Rámcové zásady na zabezpečenie zodpovednosti verejných činiteľov za hrubé alebo systematické porušovanie ľudských práv v súvislosti so štátnymi protiteroristickými iniciatívami), A/HRC/22/52, 1. marca 2013. (7) Pozri: Návrh nariadenia Európskeho parlamentu o podrobných ustanoveniach o výkone vyšetrovacích právomocí Európskeho parlamentu, ktorým sa zrušuje rozhodnutie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie 95/167/ES, Euratom, ESUO, Ú. v. EÚ C 264 E, 13.9.2013, s. 41. (8) Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2012 o výročnej správe o ľudských právach vo svete a o politike Európskej únie v tejto oblasti vrátane dôsledkov pre strategickú politiku EÚ v oblasti ľudských práv , Ú. v. EÚ C 258 E, 7.9.2013, s. 8.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2013 o posilnení cezhraničnej spolupráce v oblasti presadzovania práva v EÚ: vykonávanie prümského rozhodnutia a európsky model výmeny informácií (2013/2586(RSP))

P7_TA(2013)0419 B7-0433/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. decembra 2012 o posilnení spolupráce v oblasti presadzovania práva v EÚ: európsky model výmeny informácií (EIXM) (COM(2012)0735),

–  so zreteľom na správu Komisie zo 7. decembra 2012 o vykonávaní rozhodnutia Rady 2008/615/SVV z 23. júna 2008 o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti („prümské rozhodnutie“) (COM(2012)0732),

–  so zreteľom na Štokholmský program, stratégiu vnútornej bezpečnosti a stratégiu riadenia informácií v oblasti vnútornej bezpečnosti EÚ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie o stratégii vnútornej bezpečnosti Európskej únie z 22. mája 2012(1),

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej článok 87,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o posilnení cezhraničnej spolupráce v oblasti presadzovania práva v EÚ: vykonávanie prümského rozhodnutia a európsky model výmeny informácií (EIXM) (O-000067/2013 – B7–0501/2013),

–  so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Štokholmský program uznal potrebu väčšej súdržnosti a posilnenia rozsiahleho súboru nástrojov na zhromažďovanie, spracúvanie a spoločné využívanie informácií medzi orgánmi presadzovania práva v EÚ s cieľom zlepšiť bezpečnosť občanov EÚ;

B.  keďže v stratégii vnútornej bezpečnosti bola stanovená požiadavka vytvoriť komplexný model výmeny informácií;

C.  keďže výmena informácií o cezhraničnej trestnej činnosti tvorí základ spolupráce v oblasti presadzovania práva v EÚ a je obzvlášť dôležitá na území bez kontrol na vnútorných hraniciach; keďže cezhraničná trestná činnosť v EÚ stúpa, čo ešte viac zdôrazňuje potrebu účinnej a bezpečnej výmeny informácií v oblasti presadzovania práva, v ktorej sa rešpektuje ochrana údajov a základné práva;

1.  konštatuje, že v oznámení sa rozoberajú rôzne existujúce nástroje, kanály a zariadenia cezhraničnej výmeny informácií v oblasti presadzovania práva v EÚ; domnieva sa, že súčasný súbor rozdielnych nástrojov, kanálov a zariadení je zložitý a roztrieštený, čo vedie k neefektívnemu využívaniu nástrojov, k nedostatočnému demokratickému dohľadu na úrovni EÚ a v niektorých prípadoch aj k nedostatočnej funkčnosti a dostupnosti;

2.  vyzýva Komisiu, aby zmapovala právne predpisy EÚ a vnútroštátne právne predpisy vrátane (dvojstranných) medzinárodných dohôd, ktoré upravujú cezhraničnú výmenu informácií v oblasti presadzovania práva; súhlasí s Komisiou, že na určenie skutočnej hodnoty nástrojov sú potrebné kvalitnejšie štatistické údaje, a žiada nezávislé externé vyhodnotenie existujúcich nástrojov výmeny informácií v oblasti presadzovania práva v EÚ s cieľom posúdiť ich zmerateľný dosah;

3.  podporuje odporúčania Komisie týkajúce sa zefektívnenia používania existujúcich nástrojov a kanálov (akými sú štandardné využívanie kanála Europol a vytvorenie národných integrovaných jednotných kontaktných miest), zlepšenia odbornej prípravy a informovanosti v oblasti cezhraničnej výmeny informácií; vyjadruje však sklamanie z toho, že Komisia neposkytla ambicióznejšiu víziu do budúcnosti, ktorú požadoval Štokholmský program a stratégia vnútornej bezpečnosti a ktorá by mohla predstavovať východiskový bod pre politickú diskusiu o podobe a optimalizácii spoločného využívania údajov v oblasti presadzovania práva v EÚ, pričom by bola zaručená vysoká úroveň ochrany údajov a súkromia; dôrazne vyzýva Komisiu, aby predložila takúto víziu, v ktorej by stanovila vhodne navrhnutý rámec výmeny informácií v oblasti presadzovania práva v EÚ, založený na zásadách, ako sú potreba, kvalita, primeranosť, efektívnosť a zodpovednosť, a ktorá by zahŕňala náležité posúdenie zásady dostupnosti a koncepcie hľadania zhody;

4.  vyzýva Európsku komisiu, aby preskúmala možnosť automatizácie manuálnych postupov uplatňovania existujúcich nástrojov s cieľom zabezpečiť zvýšenie účinnosti, a to na základe štúdie, ktorú uskutočnilo niekoľko členských štátov v rámci Pracovnej skupiny pre výmenu informácií a ochranu údajov (DAPIX), a aby zvážila vytvorenie univerzálnej formy výmeny informácií s cieľom urýchliť spracúvanie schválených žiadostí;

5.  poukazuje na skutočnosť, že využívanie rozdielnych nástrojov cezhraničnej výmeny informácií v oblasti presadzovania práva vrátane poskytovania cezhraničného prístupu k národným databázam má za následok roztrieštený a nejasný systém ochrany údajov, ktorý sa často zakladá len na základných spoločných údajoch a nie je systematický; v tejto súvislosti opakuje svoju pozíciu, že navrhovaná smernica o ochrane údajov by sa mala prijať čo najskôr;

6.  žiada Komisiu, aby v záujme posilnenia a zlepšenia systému výmeny informácií prijala opatrenia zamerané na podporu efektívneho systému, ktorý by zároveň zaručoval ochranu údajov, ako sa uvádza v stanovisku európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, a to na základe referenčného rámca, ktorým je návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Europole a o zrušení rozhodnutia 2009/371/SVV;

7.  berie na vedomie, že stále viac členských štátov uplatňuje prümské rozhodnutie ako bežný nástroj v cezhraničnej policajnej spolupráci a pri vyšetrovaní trestnej činnosti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v niekoľkých členských štátoch sa vykonávanie prümského rozhodnutia značne omeškáva; súhlasí s Komisiou, že o ďalšom rozvíjaní tohto nástroja by sa nemalo uvažovať skôr, ako sa dosiahne jeho úplná implementácia; vyzýva príslušné členské štáty, aby zaviedli plné a správne vykonávanie prümského rozhodnutia tak, aby sa využilo čo najefektívnejšie;

8.  poukazuje na skutočnosť, že prümské rozhodnutie bolo prijaté v rámci bývalého tretieho piliera a že Európsky parlament nemá nad jeho vykonávaním riadny demokratický dohľad a kontrolu; vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila návrhy na zahrnutie existujúcich nástrojov cezhraničnej policajnej spolupráce, ktoré boli prijaté v rámci bývalého tretieho piliera – napr. prümského rozhodnutia a švédskej iniciatívy – do právneho rámca Lisabonskej zmluvy;

9.  pripomína, že európska odborná príprava polície prispieva k posilňovaniu vzájomnej dôvery medzi policajnými zložkami, čím podporuje výmenu informácií a cezhraničnú spoluprácu, a preto je potrebné zachovať ju a posilňovať;

10.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 264 E, 13.9.2013, s. 1.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2013 o diskriminácii na základe príslušnosti ku kaste (2013/2676(RSP)).

P7_TA(2013)0420 B7-0434/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenia o diskriminácii z dôvodu príslušnosti ku kaste v Indii(1) z 13. decembra 2012, o násilí páchanom na ženách v Indii(2) zo 17. januára 2013, o stave ľudských práv Dalitov v Indii(3) z 1. februára 2007 a so zreteľom na výročnú správu o stave ľudských práv vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti vrátane vplyvov na strategickú politiku EÚ v oblasti ľudských práv z 18. apríla 2012(4),

–  so zreteľom na medzinárodné dohovory o ľudských právach vrátane Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie a všeobecného odporúčania XXIX výboru OSN pre odstránenie rasovej diskriminácie,

–  so zreteľom na návrh zásad a usmernení OSN pre efektívne odstránenie diskriminácie z dôvodu práce a pôvodu(5) vydaných Radou pre ľudské práva,

–  so zreteľom na vážne obavy, pripomienky a odporúčania vysokej komisárky OSN pre ľudské práva týkajúce sa problému diskriminácie na základe kasty,

–  so zreteľom na nedávne odporúčanie orgánov zriadených na základe zmlúv OSN a osôb, ktoré majú mandát OSN, pokiaľ ide o osobitné postupy v oblasti diskriminácie na základe kasty,

–  so zreteľom na správu osobitného spravodajcu o súčasných podobách rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a súvisiacich prejavov neznášanlivosti(6) z 24. mája 2011, ako aj so zreteľom na správy v rámci všeobecných pravidelných preskúmaní týkajúcich sa krajín, v ktorých existuje kastový systém,

–  so zreteľom na štúdiu Parlamentu s názvom Prehľad situácie v oblasti ľudských práv a chudoby: opatrenia EÚ na riešenie diskriminácie na základe kasty,

–  so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie predloženú Komisii o diskrimináciu na základe kasty (O‑000091/2013 – B7‑0507/2013),

–  so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže kasta označuje spoločenské a náboženské zaradenie, napríklad v Ázii, kde ľudia, ktorí nepatria do kastového systému, sú považovaní za „nečistých“ a „nedotknuteľných“, ale v širšom kontexte označuje aj systém nepružnej sociálnej stratifikácie do skupín odstupňovaných podľa pôvodu a práce; keďže diskriminácia na základe práce a pôvodu ako komplexnejší pojem, ktorý uprednostňuje OSN, je druhom diskriminácie zakázanej medzinárodným právom v oblasti ľudských práv, ako sa uvádza vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach, Medzinárodnom dohovore o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, Dohovore o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, Dohovore o právach dieťaťa a Dohovore Medzinárodnej organizácie práce č. 111;

B.  keďže v júni 2011 osobitný spravodajca OSN pre rasizmus Githu Muigai zdôraznil, že je nevyhnuté vyhnúť sa akejkoľvek hierarchizácii rôznych prejavov diskriminácie, aj keď sa môžu vyznačovať odlišnou povahou a stupňom v závislosti od historických, zemepisných a kultúrnych súvislostí, a to aj pokiaľ ide o „rómske spoločenstvo v Európe a obete kastových systémov v Afrike, Ázii a na Blízkom východe“;

C.  keďže napriek opatreniam vlád v niektorých krajinách, v ktorých existuje kastový systém, na zaistenie ústavnej a právnej ochrany a zavedenie osobitných opatrení proti diskriminácii z dôvodu príslušnosti ku kaste a nedotknuteľnosti, diskriminácia z dôvodu príslušnosti ku kaste je aj naďalej značne rozšírená a odhaduje sa, že sa týka 260 miliónov ľudí;

D.  keďže diskriminácia na základe kasty existuje v mnohých krajinách na celom svete a najvyšší počet jej obetí je v južnej Ázii; keďže vysoká koncentrácia obetí existuje aj v ďalších oblastiach vrátane Afriky, Blízkeho východu a v diasporách;

E.  keďže hlavnou prekážkou, ktorá bráni odstráneniu diskriminácie na základe kasty, je nevykonávanie právnych predpisov a politík a nedostatočné množstvo účinných riešení a efektívne fungujúcich štátnych orgánov vrátane súdnictva a polície;

F.  keďže v mnohých krajinách, v ktorých existuje kastový systém, stále nedochádza k zabezpečovaniu rozčlenených údajov a osobitných právnych predpisov a opatrení na ochranu pred diskrimináciou z dôvodu príslušnosti ku kaste;

G.  keďže aj napriek úsiliu vlád a čím ďalej aj niektorých medzinárodných agentúr sú určité kasty naďalej obeťami závažných foriem sociálneho vylúčenia, chudoby, násilia, segregácie, fyzického a slovného násilia spojeného s predsudkami a povedomím, ktoré sa týka čistoty a nečistoty;

H.  keďže praktiky založené na nedotknuteľnosti sú naďalej široko rozšírené a nadobúdajú modernú podobu; keďže postihnuté komunity čelia obmedzeniam v oblasti účasti na politike a závažnej diskriminácii na trhu práce;

I.  keďže povinná pozitívna diskriminácia pomohla do určitej miery v niekoľkých krajinách, napríklad v Indii, k začleneniu Dalitov do verejného sektora; no keďže nedostatočné ochranné opatrenia zamerané na nediskrimináciu na trhu a v súkromnom sektore prispievajú k vylúčeniu a rastúcim nerovnostiam;

J.  keďže podľa odhadov MOP drvivá väčšina obetí otrockej práce v Južnej Ázii pochádza z najnižších registrovaných kást a registrovaných kmeňov; keďže nútená a otrocká práca je rozšírená predovšetkým v poľnohospodárstve, baníctve a odevnom priemysle, ktoré dodávajú výrobky mnohým nadnárodným a európskym spoločnostiam;

K.  keďže nediskriminácia v zamestnaní je jedným zo štyroch základných pracovných práv a je tiež zahrnutá v medzinárodných usmerneniach a rámcoch pre podnikanie, ako sú napríklad usmernenia OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, zásady OECD a usmernenia ISO 26000 o sociálnej zodpovednosti, v ktorých je diskriminácia na základe kasty osobitne uvedená ako závažná forma diskriminácie;

L.  keďže vlády a orgány krajín, v ktorých existuje kastový systém, sú dôrazne nabádané, aby vzali do úvahy návrh zásad a usmernení OSN pre efektívne odstránenie diskriminácie z dôvodu práce a pôvodu, aby prijali všetky potrebné opatrenia na odstránenie a predchádzanie diskriminácii na základe kasty, aby vyriešili nedostatky v realizácii na federálnej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni a vykonávali, pozmenili alebo prijali osobitné právne predpisy a opatrenia politiky na ochranu a podporu práv Dalitov a ďalších skupín postihnutých diskrimináciou na základe kasty;

1.  odsudzuje systematické porušovanie ľudských práv osôb, ktoré sú postihnuté kastovou hierarchiou a diskrimináciou na základe kasty a ktorým sa odopiera sa rovnosť, prístup k právnemu systému a práci a sú obeťami pretrvávajúcej segregácie a prekážok brániacich uznaniu základných ľudských práv a rozvoju spôsobených príslušnosťou ku kaste;

2.  domnieva sa, že na preukazoch totožnosti by sa nemala uvádzať kasta, keďže to je v rozpore so zásadou rovnosti a sociálnej mobility;

3.  víta správu predloženú osobitným spravodajcom OSN pre rasizmus Githuom Muigaiom a podčiarkuje, že všetkým obetiam diskriminácie založenej na kaste na celom svete by sa mala venovať rovnaká pozornosť a mala by im byť poskytnutá rovnaká ochrana; v širšom kontexte zdôrazňuje, že proti všetkým formám rasizmu a diskriminácie by sa malo bojovať s rovnakým nasadením a odhodlaním, a to aj v Európe;

4.  vyslovuje vážne znepokojenie nad sociálnym vylúčením Dalitov a ďalších podobne postihnutých komunít, ktoré zapríčiňuje vysokú mieru chudoby postihnutých skupín obyvateľstva a ich vylúčenie z rozvojových procesov alebo znižovanie výhod, ktoré by z nich mohli získať; zdôrazňuje, že sa im tiež odopiera možnosť zapojiť sa do rozhodovania a riadenia a ich zmysluplná účasť na verejnom a občianskom živote;

5.  zostáva znepokojený pretrvávajúcim vysokým počtom ohlásených aj neohlásených prípadov krutosti a praktík založených na nedotknuteľnosti v krajinách, v ktorých existuje kastový systém, vrátane Indie, a rozšírenou beztrestnosťou páchateľov trestných činov voči Dalitom a ďalším obetiam porušovania ľudských práv na základe príslušnosti ku kaste; pripomína, že v niektorých krajinách sa páchatelia činov založených na diskriminácii nachádzajú aj v radoch vysokých vládnych úradníkov;

6.  opätovne vyjadruje vážne znepokojenie z násilia páchaného na dalitských ženách a ďalších ženách z podobne postihnutých komunít v kastových spoločnostiach, ktoré často nehlásia takéto násilie zo strachu z ohrozenia vlastnej bezpečnosti alebo zo strachu zo sociálneho vylúčenia, a z rôznorodých, navzájom prenikajúcich druhov diskriminácie na základe kasty, pohlavia a náboženstva, ktoré postihujú dalitské ženy a ženy z menšinových komunít a ktoré vedú k nútenej konverzii, únosom, nútenej prostitúcii a sexuálnemu zneužívaniu členmi vyšších kást;

7.  zdôrazňuje potrebu podporovať priaznivé prostredie pre občiansku spoločnosť a obrancov ľudských práv, ktorí pracujú s ľuďmi postihnutými diskrimináciou na základe kasty, s cieľom zaistiť ich bezpečnosť a zabrániť prekážkam, stigmatizácii alebo obmedzeniu ich práce; zdôrazňuje, že takéto prostredie by malo zahŕňať prístup k finančným prostriedkom, spoluprácu s orgánmi OSN pre ľudské práva a akreditáciu Hospodárskej a sociálnej rady OSN (Ecosoc);

8.  vyzýva EÚ, aby podporila návrh zásad a usmernení OSN pre účinné odstránenie diskriminácie z dôvodu práce a pôvodu ako riadiaceho rámca pre odstránenie diskriminácie na základe kasty a aby podporila ich odsúhlasenie Radou OSN pre ľudské práva;

9.  žiada Komisiu, aby v rámci úsilia EÚ bojovať proti všetkým druhom diskriminácie uznala rozdelenie do kást ako samostatný druh diskriminácie vychádzajúci zo spoločenského a/alebo náboženského zaradenia, ktorý musí byť odstránený spolu s ďalšími dôvodmi diskriminácie, ako je etnická príslušnosť, rasa, pôvod, náboženstvo, pohlavie a sexuálna orientácia; vyzýva EÚ, aby vo svojich politikách a programoch považovala ľudí, ktorí sú obeťami diskriminácie na základe kasty, za identifikovateľnú skupinu;

10.  naliehavo vyzýva Komisiu a ESVČ, aby plne začlenila boj s diskrimináciou na základe kasty do právnych predpisov, politík a programových dokumentov EÚ a aby prijala operačné usmernenia na ich vykonávanie; vyzýva ESVČ, aby posilnila monitorovacie a hodnotiace mechanizmy pre efektívne vyhodnotenie vplyvu činnosti EÚ na situáciu osôb postihnutých touto formou diskriminácie;

11.  odporúča EÚ, aby vykonávala systematické posudzovanie vplyvu obchodu a/alebo investičných dohôd na skupiny postihnuté diskrimináciou z dôvodu príslušnosti ku kaste a aby riešila tieto otázky s predstaviteľmi priemyselných kruhov, vládnych orgánov a príslušných organizácií občianskej spoločnosti;

12.  žiada, aby diskriminácia na základe kasty bola zaradená do problematiky ľudských práv v budúcich politikách, stratégiách a akčných plánoch EÚ v oblasti ľudských práv;

13.  vyzýva Komisiu, aby poskytla väčšiu podporu rozvojovým projektom, ktoré bojujú s diskrimináciou na základe kasty ako s vážnym porušením ľudských práv, ktoré zvyšuje chudobu, a aby vzala tento druh diskriminácie do úvahy vo všetkých svojich projektoch so zameraním na vzdelávanie, ženy, prístup ku spravodlivosti, politickú účasť a prácu v príslušných krajinách;

14.  vyzýva Komisiu, aby v čase humanitárnej krízy vyvinula a využívala prístupy, ktoré budú citlivo reagovať na kastový systém a ktoré zabezpečia, aby sa humanitárna pomoc poskytovala všetkým znevýhodneným skupinám vrátane osôb postihnutých diskrimináciou na základe kasty;

15.  naliehavo vyzýva EÚ, aby spolu s vládami príslušných krajín počas bilaterálnych stretnutí a ďalších medzinárodných stretnutí povýšila problém diskriminácie na základe kasty na najvyššiu úroveň dôležitosti;

16.  nabáda ESVČ, aby posilnila politiku a dialógy týkajúce sa ľudských práv a podporovala spoločné iniciatívy na odstránenie kastovej diskriminácie, na základe ktorej sú spoločenstvá postihnuté kastovým systémom vystavené tzv. praktikám založeným na nedotknuteľnosti, a to v spolupráci s vládami krajín, ako je India, Nepál, Pakistan, Bangladéš a Srí Lanka, a aby vo všeobecnosti bojovala proti diskriminácii na základe práce a pôvodu, ku ktorej dochádza v rôznych krajinách vrátane Jemenu, Mauretánie, Nigérie, Senegalu a Somálska; pripomína, že v dohodách uzavretých s mnohými z týchto štátov sa nespomína diskriminácia na základe kasty;

17.  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby v prípade potreby začlenila do všetkých obchodných dohôd a dohôd o pridružení tzv. doložku o diskriminácii na základe kasty;

18.  odporúča EÚ, aby presadzovala nediskriminačné a inkluzívne politiky a postupy pri obchodných operáciách s krajinami, v ktorých existuje kastový systém, vrátane pozitívnej diskriminácie Dalitov a podobne diskriminovaných osôb na trhu práce a v súkromnom sektore;

19.  vyzýva EÚ, aby podporovala pravidelné a dôkladné konzultácie s občianskou spoločnosťou o diskriminácii na základe kasty a aby organizáciám občianskej spoločnosti pridelila primerané prostriedky na boj proti diskriminácii na základe kasty;

20.  vyzýva EÚ, aby podporovala rozvojový program citlivo reagujúci na kastový systém na obdobie po roku 2015, ktorého hlavným a merateľným cieľom bude znižovanie nerovností, ktoré sú založené na príslušnosti ku kaste alebo sa v jej dôsledku prehlbujú, aby sa zaistilo riešenie diskriminácie na základe kasty ako hlavného štrukturálneho dôvodu chudoby a ako hlavného dôvodu štrukturálnych nerovností;

21.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov a Rade OSN pre ľudské práva.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2012)0512. (2) Prijaté texty, P7_TA(2013)0031. (3) Ú. v. EÚ C 250 E, 25.10.2007, s. 87. (4) Ú. v. EÚ C 258 E, 7.9.2013, s. 8. (5) A/HRC/11/CRP.3. (6) A/HRC/17/40.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2013 o činnosti Výboru pre petície za rok 2012 (2013/2013(INI))

P7_TA(2013)0421 A7-0299/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na predchádzajúce uznesenia o rokovaniach Výboru pre petície,

–  so zreteľom na články 10 a 11 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na články 24, 227, 228, 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 48 a článok 202 ods. 8 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre petície (A7-0299/2013),

A.  keďže v zmysle protokolu 30 zmluvy sa nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy stala Charta základných práv Európskej únie už právne záväznou; keďže táto zmluva takisto stanovuje právny základ pre pristúpenie EÚ k Európskemu dohovoru o ľudských právach a pre zavedenie európskej iniciatívy občanov;

B.  keďže Výbor pre petície má povinnosť stále prehodnocovať a, keď je to možné, posilňovať svoju úlohu, najmä vzhľadom na rozvoj demokratických zásad, ako je zvýšená účasť občanov na procese rozhodovania EÚ a posilnení transparentnosti a zodpovednosti; keďže v rámci svojej pravidelnej činnosti výbor úzko spolupracuje s členskými štátmi, Komisiou, európskym ombudsmanom a ďalšími orgánmi s cieľom zabezpečiť, aby boli v plnej miere dodržané litera a duch právnych predpisov EÚ,

C.  keďže v roku 2012 Výbor pre petície zaregistroval 1.986 petícií, ktoré sa väčšinou týkali základných práv, životného prostredia, vnútorného trhu a hospodárskej a sociálnej krízy; keďže 1 406 petícií bolo uznaných za prípustné, pričom 853 z nich bolo postúpených Komisii, aby ich v súlade s článkom 258 a 260 zmluvy ďalej preskúmala, a 580 bolo vyhlásených za neprípustné; keďže predmety minimálne piatich petícií predložených v roku 2012 boli v súlade s článkami 258 a 260 zmluvy predložené Súdnemu dvoru Európskej únie; keďže v rozsudku zo 14. septembra 2011 vo veci T-308/07 sa jasne uviedlo, že procedurálne rozhodnutia Parlamentu sú aj v petičných prípadoch predmetom súdneho preskúmania; keďže z hľadiska štatistickej analýzy uvedenej v tejto správe sa najväčšie množstvo petícií týka EÚ ako celku (27,3 %), potom nasledujú prípady zo Španielska (15 %), z Nemecka (12,5 %) a Talianska (8,6 %);

D.  keďže v oblasti základných práv výbor venoval v roku 2012 najväčšiu pozornosť osobám so zdravotným postihnutím, právam detí, právam spotrebiteľov, majetkovým právam, právam slobody pohybu bez diskriminácie z akéhokoľvek dôvodu, ochrane slobody prejavu a ochrane súkromia, ako aj právu na prístup k dokumentom a informáciám, právam na slobodu politického združovania sa a pripojenie sa k odborovému zväzu; keďže hospodárska kríza viedla k mnohým petíciám týkajúcim sa sociálnych problémov, napríklad bývania, zamestnania a nesprávnych postupov v sektore bankovníctva uplatňovaných voči sporiteľom;

E.  keďže petície, ktoré občania predložili, svedčia o pretrvávajúcej diskriminácii voči občanom z dôvodu zdravotného postihnutia, príslušnosti k menšine alebo určitej etnickej skupine, rodu, veku alebo sexuálnej orientácie;

F.  keďže iniciatívy EÚ v boji proti diskriminácii, ako je rámec EÚ z roku 2011 pre vnútroštátne stratégie začleňovania Rómov, sa musia urýchlene prijať do stratégií jednotlivých štátov a neustále prehodnocovať a sledovať v súvislosti s vývojom hospodárskej a sociálnej situácie;

G.  keďže v súvislosti s ochranou životného prostredia nie je poukazovanie na hrozbu, ktorú predstavuje znečistenie a nesprávne environmentálne postupy, z dôvodu vyplývajúcich rizík pre biologickú diverzitu a ekosystémy, a tiež pre verejné zdravie, nikdy prehnané, pretože všetky tieto hrozby sú dlhotrvajúce a často ohrozujúce život; keďže z hľadiska biodiverzity niektoré členské štáty ešte neurčili celkový minimálny počet chránených území sústavy Natura 2000 ani ich v plnej miere účinne nechránia; keďže je potrebné náležite zohľadniť ciele boja proti znečisťovaniu životného prostredia a zmene klímy; keďže v roku 2012 Komisia venovala veľkú pozornosť vykonávaniu právnych predpisov o odpade a vode, ako aj posudzovaniu vplyvu projektov a činností na životné prostredie a na verejné zdravie;

H.  keďže musíme zachovať naše prírodné zdroje s cieľom zabezpečiť budúcnosť zeme; keďže v súvislosti s technologickými inováciami, ako napr. GMO a nanotechnológie, je nevyhnutné uplatňovať zásadu predbežnej opatrnosti;

I.  keďže pokiaľ ide o otázku nakladania s odpadom, informačná návšteva do Talianska poukázala na to, že je naliehavo potrebné, aby všetky zainteresované talianske orgány hľadali trvalo udržateľné riešenie pre potreby týkajúce sa nakladania s odpadom v provincii Ríma, ktorým by sa zabezpečilo rešpektovanie zdravia a dôstojnosti občanov; keďže núdzová situácia v meste Neapol sa síce skončila, v regióne Kampánia však aj naďalej pretrváva mnoho problémov týkajúcich sa komplexného prístupu k nakladaniu s odpadom, pokiaľ ide o systém priorít uvedený smernici 2008/98/ES (rámcová smernica o odpade) a o rozsudok Súdneho dvora EÚ z marca 2010;

J.  keďže Komisia môže síce úplne skontrolovať dodržiavanie právnych predpisov EÚ, len keď vnútroštátne orgány prijali konečné rozhodnutie, je dôležité – najmä v súvislosti so záležitosťami týkajúcimi sa životného prostredia – overiť už v ranej fáze, či miestne, regionálne a vnútroštátne orgány náležite uplatňujú všetky príslušné procedurálne požiadavky vyplývajúce z právnych predpisov EÚ vrátane vykonávania zásady predbežnej opatrnosti;

K.  keďže výsledkom práce výboru je vyhlásenie vody za verejný statok zo strany Európskeho parlamentu; keďže európska iniciatíva občanov Právo na vodu je prvou, ktorá dosiahla 1 milión podpisov európskych občanov;

L.  keďže je potrebné zabrániť ďalším nenapraviteľným stratám biodiverzity, a to najmä v rámci určených oblastí sústavy Natura 2000; keďže členské štáty sa zaviazali zabezpečiť ochranu osobitných chránených území podľa smernice 92/43/EHS(smernica o biotopoch) a smernice 79/409/EHS (smernica o vtáctve);

M.  keďže Parlament vo svojom uznesení z 13. decembra 2012 na základe predloženej petície vo svojom uznesení o novom udržateľnom konkurenčnom oceliarskom priemysle(1) obhajoval zásadu „znečisťovateľ platí”;

N.  keďže napriek medziinštitucionálnej dohode medzi Parlamentom a Komisiou nie je Komisia príliš ochotná poskytovať pohotové informácie o charaktere svojich úvah ani o rozhodnutiach, ktoré prijme v konaniach o porušení predpisov týkajúcich sa petícií a plnenia zákonov o životnom prostredí; keďže toto predstavuje hlavný zdroj obáv vzhľadom na možné nenapraviteľné škody a ničenie našich ekosystémov a zdravia; keďže európske inštitúcie by mali poskytovať viac informácií a vystupovať voči občanom EÚ transparentnejšie;

O.  keďže rok 2013 bol označený ako Európsky rok občanov, a sú to práve občania a obyvatelia EÚ, či už ako jednotlivci alebo v rámci združení s inými občanmi, ktorí môžu dobre posúdiť účinnosť uplatňovaných právnych predpisov EÚ, a tiež poukázať na prípadné medzery narúšajúce ich riadne presadzovanie a plný výkon práv; keďže je potrebné náležite zohľadniť obsah Európskeho programu pre spotrebiteľov – Podpora dôvery a rastu; keďže v tomto smere je základným predpokladom poskytovať občanom informácie o európskych právnych predpisoch praktickým spôsobom;

P.  keďže z tohto dôvodu venoval Výbor pre petície v roku 2012 veľa času a úsilia diskusiám o význame európskeho občianstva, ktoré je úzko spojené s úplnou slobodou pohybu a pobytu v EÚ, ako sa ustanovuje v Časti III ZFEÚ, ale ktoré zahŕňa aj mnoho ďalších práv a prináša prospech občanom, ktorí neopustia svoju domovskú krajinu; keďže petície svedčia o tom, že občania Únie a osoby s pobytom na jej území naďalej narážajú na rozsiahle a zásadné prekážky najmä pri výkone ich cezhraničných práv, čo je situácia, ktorá má priamy a každodenný vplyv na život a blaho tisícok domácností;

Q.  keďže petičný postup môže dopĺňať ostatné európske nástroje dostupné občanom, ako napríklad možnosť adresovať sťažnosti európskemu ombudsmanovi alebo Komisii; keďže Výbor pre petície úzko spolupracuje s európskym ombudsmanom, ostatnými výbormi Európskeho parlamentu, európskymi orgánmi, agentmi a sieťami a členskými štátmi;

R.  keďže petičný postup môže zostať doplnkový k ďalším mechanizmom nápravy, ktoré majú občania k dispozícii, napr. predkladanie sťažností v Komisii alebo u európskeho ombudsmana, a mal by taký zostať; keďže najmä systém SOLVIT je dôležitý nástroj, ktorý môžu občania EÚ využívať na nájdenie rýchleho riešenia problémov spôsobených nesprávnym uplatňovaním práva o vnútornom trhu zo strany verejných orgánov, keďže musí nastať pokrok pri spoločnom riešení súdnych sporov predložených spotrebiteľmi a združeniami spotrebiteľov; keďže jednotný webový portál „Vykonávaj svoje práva” obsahuje dôležité informácie pre občanov, ktorí chcú podať sťažnosť týkajúcu sa správneho uplatňovania práva EÚ;

S.  keďže oblasť pôsobnosti a spôsob uplatňovania petičného práva poskytovaného všetkým občanom EÚ a osobám s pobytom na jej území podľa podmienok zmluvy sa líšia od iných nápravných opatrení, ktoré majú občania k dispozícii, ako napríklad predkladanie sťažností Komisii alebo ombudsmanov

T.  keďže je potrebné zvýšiť účasť občanov na rozhodovacom procese EÚ s cieľom posilniť jej legitimitu a zodpovednosť;

U.  keďže 1. apríla 2012 nadobudol účinnosť nový nástroj participatívnej demokracie „Iniciatíva európskych občanov” a počas toho istého roka zaregistroval celkovo šestnásť iniciatív; keďže rôzni iniciátori európskych iniciatív občanov uviedli podstatné obavy v súvislosti s technickými prekážkami vyskytujúcimi sa pri samotnom zhromažďovaní podpisov; keďže Výbor pre petície bude zohrávať kľúčovú úlohu pri organizácii verejných vypočutí úspešných iniciatív;

V.  keďže aj naďalej je zrejmé, že občanom EÚ chýbajú jasne štruktúrované a široko uverejňované informácie, ako aj informovanosť o ich právach; keďže to predstavuje rozhodujúce prekážky výkonu aktívneho občianstva EÚ; keďže v tejto súvislosti by členské štáty mali vo väčšej miere dodržiavať svoju povinnosť poskytovať informácie a podporovať informovanosť;

W.  keďže európski občania a osoby s trvalým pobytom v EÚ majú oprávnene dôvod očakávať, že na sporné otázky, ktoré predložia Výboru pre petície, sa bez zbytočného odkladu nájde riešenie v právnom rámci Európskej únie, a najmä že členovia tohto výboru budú hájiť ich prírodné prostredie, zdravie, slobodu pohybu, dôstojnosť a základné práva a slobody; keďže účinnosť práce výboru je vo veľkej miere výsledkom rýchlosti práce a dôkladnosti jeho sekretariátu, ktoré možno ďalej zlepšovať, konkrétne optimalizovaním času stráveného spracovávaním petícií a systematizovaním procesu ich posudzovania; keďže z dôvodu neustále sa zvyšujúceho počtu ročne predložených petícií je potrebné venovať na tento účel viac zdrojov a času v rámci schôdzí výboru; keďže napriek zmenám v legislatívnych obdobiach a v dôsledku nich aj personálnym zmenám je potrebné zachovať pri spracovávaní petícií kontinuitu; keďže niekoľko petícií predložili obete Francovho režimu a niektoré sa týkali unesených detí v Španielsku;

X.  keďže určité petície si medzi sebou posúvajú Komisia, Parlament, Európsky súdny dvor a orgány jednotlivých štátov namiesto toho, aby našli riešenie, čo predkladateľom petície spôsobuje neistotu bez náznakov uzavretia;

Y.  keďže sa značne zvýšil počet petícií týkajúcich sa porušenia zásad základných demokratických práv a právneho štátu, ktoré sú v členských štátoch chránené Zmluvou o Európskej únii, čo svedčí o tom, že európski občania majú voči inštitúciám stále väčšiu dôveru a veria, že budú presadzovať ich základné práva;

Z.  keďže jednotlivci a miestne komunity, ako aj dobrovoľnícke organizácie a podniky majú dobré predpoklady na to, aby posúdili účinnosť európskych právnych predpisov, ktoré sa na nich vzťahujú, a poukázali na prípadné medzery, ktoré treba analyzovať s cieľom zabezpečiť lepšie, univerzálnejšie a porovnateľnejšie vykonávanie právnych predpisov EÚ vo všetkých členských štátoch;

1.  berie na vedomie petície prijaté v roku 2012 od občanov a obyvateľov Európskej únie zamerané na údajné porušenie práva EÚ v oblasti základných práv, životného prostredia, vnútorného trhu a majetkových práv; nazdáva sa, že petície svedčia o tom, že naďalej existujú časté a rozšírené prípady nedokonalej transpozície alebo nesprávneho uplatňovania práva EÚ;

2.  konštatuje, že základné práva zostávajú hlavným predmetom predložených petícií, najmä tým, že predkladajú otázky týkajúce sa práv osôb so zdravotným postihnutím, práv detí, majetkových práv, práv na slobodný pohyb vrátane prenosnosti práv sociálneho zabezpečenia bez skúseností s akoukoľvek formou diskriminácie z akýchkoľvek dôvodov, ochrany slobody prejavu a slobody súkromia, slobody združovania sa a práva na prístup k dokumentom a informáciám; vyzýva členské štáty, aby náležite uplatňovali a rešpektovali tieto práva tak, ako sú zakotvené v zmluve, a vyzýva Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia na to, aby prinútila členské štáty, ktoré ich nedodržiavajú, prekonať rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi a základnými právami občanov EÚ; nazdáva sa, že by sa mala venovať osobitná pozornosť právu na historickú pamäť a právu na pravdu, spravodlivosť a odškodnenie rodín, ktoré trpeli v období Francovej diktatúry, ako aj právo španielskych unesených detí poznať totožnosť svojich biologických rodičov;

3.  domnieva sa, že interaktívny sprievodca, ktorého na internet umiestni Európsky parlament, by spolu s tým, čo na webové stránky umiestnil európsky ombudsman, mohol znížiť počet predložených petícií týkajúcich sa predmetu, ktorý nepatrí do oblasti činnosti EÚ;

4.  potvrdzuje, že Výbor pre petície zohráva kľúčovú úlohu pri určovaní mimosúdnych náprav pre občanov a overuje tým, ako občania Európy v skutočnosti vnímajú Európsku úniu, na základe čoho je možné vyvodiť závery, či európske právne predpisy naozaj prinášajú očakávané výsledky a zodpovedajú tomu, čo od Únie očakávajú občania;

5.  vyzýva Výbor pre petície, aby preskúmal dôsledky judikatúry súdneho dvora Európskej únie vo veci spoločnosti Equal Rights Trust na prípustnosť petícií, ktorá aj v prípade čisto vnútroštátneho práva poskytuje občanom Únie vyššiu úroveň ochrany v prípade vnútroštátneho rozhodnutia, ktoré má vplyv na vykonávanie ich práv ako občanov EÚ; vyzýva na preskúmanie prekážok, ktorým musia občania Únie skutočne čeliť s cieľom získať spoľahlivý výklad európskych právnych predpisov v prípadoch predložených vnútroštátnym súdom, keď žiadajú o predbežné rozhodnutie Súdneho dvora;

6.  v rámci úsilia o zlepšenie práce výboru požaduje postup zahŕňajúci služobné cesty na účely zistenia potrebných skutočností, ktorý by na jednej strane zabezpečil všetkým účastníkom takejto služobnej cesty právo prezentovať skutočnosti zo svojho pohľadu a zároveň zaručili všetkým členom výboru možnosť zúčastniť sa na rozhodovacom procese, pokiaľ ide o závery, ktoré prijme Výbor pre petície;

7.  je odhodlaný uplatňovať petičný postup efektívnejšie, transparentnejšie a nestranne a zohľadňovať práva členov Výboru pre petície na zapojenie, aby riešenie petícií uspokojilo súdne overovanie, a to aj na procedurálnej úrovni;

8.  upozorňuje na pretrvávajúcu diskrimináciu občanov z dôvodu náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, príslušnosti k menšine, veku alebo sexuálnej orientácie; upozorňuje najmä na to, že rómski obyvatelia v celej EÚ musia aj naďalej čeliť prekážkam svojho začleňovania; vyzýva preto Komisiu, aby podporila medzivládnu spoluprácu v tejto oblasti, poskytla primerané financovanie na plnenie stratégií jednotlivých štátov pre začleňovanie Rómov a aktívne monitorovala, či členské štáty tieto stratégie účinne plnia;

9.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrh zákona, ktorý by konečne vyriešil problémy týkajúce sa vzájomného uznávania dokumentov dokazujúcich rodinný stav a ich dôsledkov členskými štátmi, a aby zároveň rešpektoval tradície sociálnej politiky jednotlivých členských štátov v súlade so zásadou subsidiarity;

10.  opakuje svoje predchádzajúce výzvy, aby členské štáty zabezpečili slobodu pohybu všetkým občanom EÚ a ich rodinám, a to bez diskriminácie z dôvodu ich sexuálnej orientácie alebo štátnej príslušnosti; opakuje svoju výzvu, aby členské štáty v plnej miere uplatňovali práva priznané na základe článkov 2 a 3 smernice 2004/38/ES nielen manželským partnerom opačného pohlavia, ale aj registrovaným partnerom, členom domácnosti a partnerom, s ktorými má občan EÚ riadne overený a stabilný vzťah, vrátane partnerov rovnakého pohlavia, a to na základe zásad vzájomného uznávania, rovnosti, nediskriminácie, dôstojnosti a rešpektovania súkromného a rodinného života; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dôsledné uplatňovanie smernice a ak treba na tento účel nakoniec aj jej zrevidovanie, ako aj to, aby sa v prípade potreby začalo konanie o porušení ustanovení zmluvy proti členským štátom, ktoré smernicu neuplatňujú;

11.  poznamenáva, že životné prostredie zostáva ďalším kľúčovým bodom petícií, čo dokazuje, že verejné orgány v členských štátoch opakovane nedokážu zabezpečiť zachovanie biologickej diverzity, prírodných zdrojov a ekosystémov a zaručenie čo najvyšších noriem verejného zdravia; poukazuje najmä na mnohé predložené petície týkajúce sa odpadového hospodárstva, vody, možného nebezpečenstva súvisiaceho s jadrovou energiou a genetickým inžinierstvom, chránených druhov a posúdenia vplyvu projektov a činností na životné prostredie a verejné zdravie, napríklad ťažba bridlicového plynu prostredníctvom frakturácie; žiada Komisiu, aby posilnila environmentálny legislatívny rámec týkajúci sa životného prostredia a boja proti zmene klímy, a konkrétne jeho správnu implementáciu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty napriek svojmu úsiliu nedokázali nájsť udržateľné riešenia problémov súvisiacich s odpadovým hospodárstvom;

12.  naliehavo žiada Komisiu o prijatie opatrení s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty pochopili, že voda je verejný statok; zastáva názor, že je potrebné dôsledne uplatňovať zásadu predbežnej opatrnosti pri použití biotechnológie a nanotechnológie vo výrobkoch, ktoré by mohli vážne poškodiť zdravie spotrebiteľov;

13.  očakáva, že prepracovaná smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorou sa mení smernica 2011/92/EÚ, sa nielen posilní prostredníctvom jasnejších parametrov, ale že ju predovšetkým budú členské štáty náležite vykonávať;

14.  zastáva názor, že je nevyhnutné vyvinúť postupy pre naliehavé petície, v rámci ktorých by sa mohli uskutočňovať služobné cesty na účely zistenia potrebných skutočností v dlhom hluchom období, keď Parlament nemá obvyklé povinnosti počas európskych volieb, ako aj – ak to vyplýva z povahy petície – v hluchom období v lete (napr. Damüls, keď letné mesiace boli jediným možným obdobím pre uskutočnenie takejto služobnej cesty);

15.  víta koniec núdzovej situácie v meste Neapol a nové iniciatívy týkajúce sa odpadového hospodárstva a očakáva, že problémy pretrvávajúce v regióne Kampánia sa budú náležite riešiť, konkrétne prostredníctvom komplexných regionálnych zariadení na úpravu odpadu v súlade so systémom priorít uvedeným v rámcovej smernici EÚ o odpade a s rozsudkom Súdneho dvora EÚ z roku 2010; vyjadruje pretrvávajúce vážne obavy v súvislosti s nakladaním s odpadom v regióne Lazio, najmä pokiaľ ide o následné opatrenia po zatvorení skládky odpadu Malagrotta;

16.  konštatuje, že občania v Európskej únii sa navyše stále stretávajú s prekážkami v rámci vnútorného trhu, najmä pri uplatňovaní voľného pohybu ako jednotlivci, ako poskytovatelia a spotrebitelia tovaru a služieb a ako pracovníci, napríklad v prípade rumunských a bulharských pracovníkov, ktorí aj naďalej čelia obmedzeniam na trhu práce v niektorých členských štátoch; poukazuje najmä na to, že zásadné obavy aj naďalej vzbudzuje cezhraničná spolupráca a účinnosť súdnych orgánov; konštatuje, že posilnená cezhraničná spolupráca a harmonizácia zabezpečia významné výhody pre ochranu práv občanov a povzbudenie hospodárstva;

17.  naliehavo žiada Komisiu, aby prijala opatrenia na uľahčenie prístupu spotrebiteľov k informačným a komunikačným technológiám a zároveň zaistila nevyhnutnú bezpečnosť a zaručila transparentnosť, a najmä aby zaistila dostupnosť webových stránok verejných orgánov;

18.  poukazuje na úsilie výboru pri podpore požiadavky mnohých občanov právneho rámca, ktorý by ponúkol dôkladnejšiu ochranu a zlepšenie životných podmienok zvierat vrátane domácich a túlavých zvierat;

19.  zdôrazňuje význam vytvorenia pracovnej skupiny pre španielsky pobrežný zákon, ktorá by mohla pripraviť podmienky pre ďalšie takéto iniciatívy a ktorá sa podrobne zaoberala súvisiacimi petíciami a zmenami tohto zákona; potvrdzuje význam priamych kontaktov v tejto súvislosti so španielskymi orgánmi a zdôrazňuje naliehavú potrebu ďalšej posilnenej spolupráce pri hľadaní lepšej rovnováhy medzi majetkovými právami a ich sociálnou funkciou, ako aj lepších riešení, keď je z dôvodu konečného cieľa – ochrany životného prostredia – potrebné vyvlastnenie; vyjadruje znepokojenie nad tým, že nový pobrežný zákon schválený španielskym parlamentom nerieši obavy predkladateľov petície a ani neexistujú nijaké plány na ďalšiu ochranu životného prostredia v španielskych pobrežných oblastiach;

20.  zdôrazňuje potrebu účinne regulovať ochranu pobrežia, ale konštatuje, že pobrežný zákon nie je v súlade so sledovanými cieľmi, pretože má vplyv na historické dedičstvo a tradičné spoločenstvá, pričom negatívne vplýva na obyvateľov pobrežných dedín, ktorí vždy žili vo vzájomnej zhode s morom a jeho ekosystémami;

21.  víta závery výboru z návštevy na účely zistenia potrebných skutočností v Berlíne zameranej na otázky sociálneho zabezpečenia mladých ľudí a rodiny, najmä na cezhraničné prípady zákonnej opatery; na základe neustáleho prílivu petícií tohto charakteru však konštatuje, že otázka cezhraničných prípadov zákonnej opatery je trvalá a že na podobné prípady upozorňujú aj ostatné členské štáty, najmä Dánsko; ďalej konštatuje, že v Dánsku niektoré z týchto prípadov zahŕňali osoby s cudzou štátnou príslušnosťou žijúce v samotnej krajine a boli tam dokázané prípady únosov detí (vrátane únosov z iného územia ako Dánska);

22.  domnieva sa, že lepšia správa vecí verejných a účinnejšie mechanizmy nápravy sú priamo spojené s transparentnosťou a prístupom k informáciám v súlade s nariadením (ES) č.1049/2001;

23.  považuje za dôležité zlepšovať spoluprácu s parlamentmi a vládami členských štátov založenú na obojstrannosti a v prípade potreby nabádať orgány členských štátov, aby plne transparentným spôsobom transponovali a vykonávali právne predpisy EÚ; zdôrazňuje význam spolupráce medzi Komisiou a členskými štátmi a vyjadruje poľutovanie nad nedbalosťou niektorých členských štátov, pokiaľ ide o transpozíciu a presadzovanie európskych právnych predpisov v oblasti životného prostredia;

24.  v tejto súvislosti upozorňuje na Eurobarometer verejnej mienky, ktorý poukazuje na to, že len 36 % občanov EÚ sa považuje za dobre informovaných o svojich právach a len 24 % sa cíti dobre informovaných o tom, čo robiť, ak sa ich práva nedodržiavajú; zdôrazňuje preto, že je naliehavo nutné zlepšiť prístup k informáciám a jasnejšie rozlišovať medzi funkciami rôznych inštitúcií jednotlivých štátov a európskych inštitúcií tak, aby boli petície a sťažnosti adresované správnym orgánom;

25.  osobitne vyzýva Komisiu, aby zjednodušila užívateľské funkcie internetového portálu „Vykonávaj svoje práva“ a zvýšila informovanosť o jeho existencii medzi občanmi EÚ;

26.  je odhodlaný zrealizovať do konca roka 2013 praktický a viditeľnejší internetový portál pre petície s cieľom uľahčiť prístup k petičnému postupu a poskytnúť cenné informácie o petíciách, jeho verejnom šírení a interaktívnom prístupe k petičnému postupu a o ostatných mechanizmoch nápravy; žiada, aby sa na domácej internetovej stránke Parlamentu zlepšila viditeľnosť petičného práva;

27.  zdôrazňuje, že Výbor pre petície vykonáva popri iných inštitúciách a orgánoch, ako sú európska iniciatíva občanov, európsky ombudsman, Komisia a vyšetrovacie komisie nezávislú a jasne vymedzenú úlohu kontaktného miesta, na ktoré sa môže obrátiť každý občan; ďalej zdôrazňuje, že Výbor pre petície musí aj naďalej zostať kontaktným miestom pre občanov, ktorých práva sa údajne porušujú;

28.  víta konštruktívnu spoluprácu medzi výborom a európskym ombudsmanom, ako napríklad v prípade osobitnej správy ombudsmana o letisku Viedeň, pokiaľ ide o náležité vykonávanie smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie; podporuje činnosť ombudsmana v prípadoch nesprávneho postupu pri činnosti inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr EÚ; očakáva, že sa v tejto úlohe bude pokračovať na základe úplnej nezávislosti tak ako doteraz;

29.  poukazuje na to, že nie všetci občania EÚ majú národného ombudsmana s rozsiahlymi právomocami, čo znamená, že nie všetci občania EÚ majú rovnaký prístup k náprave; domnieva sa, že keby každý členský štát disponoval národným ombudsmanom, európska sieť ombudsmanov by poskytovala značnú podporu európskemu ombudsmanovi;

30.  víta pokračujúcu spoluprácu s Komisiou, pokiaľ ide o skúmanie petícií v oblasti vykonávania právnych predpisov EÚ členskými štátmi; zdôrazňuje však, že výbor očakáva, že bude náležite a včas informovaný o vývoji v prípadoch porušenia predpisov; žiada Komisiu, aby sa rovnako zaoberala petíciami a sťažnosťami týkajúcimi sa fungovania postupov o porušení predpisov; okrem toho vyzýva Komisiu, aby tiež výboru poskytla podrobnosti a štatistickú analýzu všetkých sťažností, ktoré preskúma; zdôrazňuje, že v záujme rešpektovania práva na petíciu je dôležitá dôkladná analýza a odpoveď Komisie v prípade, že sa požadujú, čím sa poskytne posúdenie nielen formálnych alebo procedurálnych aspektov, ale aj samotného obsahu záležitosti;

31.  zdôrazňuje, že prístup k informáciám, ktoré majú inštitúcie EÚ, ako sa ustanovuje v nariadení (ES) č.1049/2001, je prvotným záujmom občanov v snahe lepšie pochopiť rozhodovací proces, najmä ak ide o projekty s vplyvom na životné prostredie; zastáva názor, že Komisia by mohla poskytnúť lepší prístup k informáciám o vyšetrovaniach a prípadoch porušenia právnych predpisov bez toho, aby sa ohrozil účel vyšetrovania, a že prevažujúci verejný záujem by mohol byť dostatočným dôvodom na sprístupnenie týchto materiálov, a to predovšetkým v prípadoch, keď môžu byť ohrozené základné práva, ľudské zdravie či zdravie zvierat a ochrana životného prostredia pred nezvratnými škodami, alebo v prípadoch, keď prebieha konanie vo veci diskriminácie menšiny alebo útokov na ľudskú dôstojnosť, pokiaľ je zabezpečená ochrana obchodných tajomstiev a citlivých informácií týkajúcich sa súdnych prípadov, prípadov hospodárskej súťaže a osobných spisov;

32.  požaduje, aby Komisia v ranej fáze spolupráce s príslušnými členskými štátmi zaujala pri posudzovaní projektov s potenciálnym negatívnym vplyvom na životné prostredie alebo verejné zdravie prístup predbežnej opatrnosti a preventívny prístup; konštatuje, že v prípadoch, keď sa očakávajú nezvratné škody, je možné zaviesť opatrenia súdneho príkazu;

33.  osobitne berie na vedomie dôležitý podiel siete SOLVIT pri odhaľovaní a riešení otázok týkajúcich sa vykonávania právnych predpisov v oblasti vnútorného trhu; nabáda k zlepšeniu tohto nástroja EÚ tým, že sa zabezpečí, aby členské štáty poskytli národným centrám siete SOLVIT vhodný personál; dodáva, že na riešenie sporov predložených spotrebiteľmi a ich združeniami sú potrebné spoločné opatrenia;

34.  zdôrazňuje, že ako potvrdila právna služba vo svojom stanovisku z 29. februára 2012, oblasti činnosti inštitúcií Európskej únie v súlade so zmluvou sú širšie než len súhrn všetkých právomocí, ktoré vykonáva Únia; berie na vedomie stanovisko právnej služby Parlamentu, že Parlament má právo prijať vnútorné administratívne rozhodnutia, ktorých cieľom je stanoviť postup pre spracúvanie petícií predložených občanmi; vyjadruje v tejto súvislosti poľutovanie nad tým, že príslušná služba Parlamentu sa neriadila úplne uznesením Parlamentu z 21. novembra 2012 o aktivitách Výboru pre petície počas roku 2011(2); na záver berie na vedomie právny rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (vec T-280/09), v ktorom sa uvádza, že petícia musí byť vypracovaná dostatočne jasne a presne, aby mohla byť náležite pochopená, na základe podmienok ustanovených v článku 227 ZFEÚ;

35.  žiada členské štáty, aby transparentne transponovali a uplatňovali právne predpisy EÚ a majúc na pamäti tento cieľ sa domnieva, že je nevyhnutné zlepšiť vzájomnú spoluprácu Komisie s parlamentmi a vládami členských štátov v počiatočnej fáze;

36.  vyjadruje poľutovanie nad byrokratickými prekážkami, ktorým musia čeliť európske iniciatívy občanov pre nedostatok podpory IT; vyjadruje predovšetkým poľutovanie nad tým, že takýto nástroj pre občanov sa využíva veľmi nesúrodo v rôznych administratívach, a to pre odlišné prevádzkové postupy v členských štátoch;

37.  víta vyhlásenie roku 2013 za rok európskeho občianstva; vyzýva všetky inštitúcie a orgány Európskej únie aj členských štátov, aby počas tohto roka zvýšili kvalitu a rozšírili propágaciu svojej služby európskym občanom a obyvateľom v zmysle zásad, ktoré obsahujú zmluvy a skutočností uvedených v tejto správe;

38.  konštatuje, že petičný mechanizmus nie je len službou, ale aj právom európskych občanov a obyvateľov; zaväzuje sa uplatňovať petičný postup efektívnejšie, transparentnejšie a nestranne a zároveň zohľadňovať práva členov Výboru pre petície na zapojenie, aby riešenie petícií uspokojilo súdne overovanie aj na procedurálnej úrovni;

39.  Zdôrazňuje dôležitosť informačných návštev počas petičného postupu nielen ako práva parlamentnej účasti, ale aj ako povinnosť voči predkladateľom petícií; potvrdzuje, ako už bolo uvedené v predchádzajúcej správe tohto výboru, že sú potrebné podrobnejšie, písomné procedurálne pravidlá týkajúce sa prípravy, realizácie a hodnotenia návštev, ktoré by na jednej strane zabezpečili, že všetci účastníci informačnej návštevy majú právo prezentovať skutočnosti zo svojho pohľadu, a na druhej strane zaručili všetkým členom výboru možnosť účasti na rozhodovacom procese, pokiaľ ide o závery a odporúčania, ktoré prijme Výbor pre petície;

40.  vyzýva Konferenciu predsedov Parlamentu, aby posilnila vyšetrovaciu úlohu tohto výboru;

41.  považuje organizáciu verejných vypočutí za užitočný spôsob hĺbkového preskúmania otázok, ktoré položia predkladatelia petícií; chce upriamiť pozornosť napríklad na verejné vypočutie o hľadaní a využívaní netradičných zdrojov energie, ktoré vzalo do úvahy obavy občanov EÚ vyjadrené v tejto súvislosti v ich petíciách; uznáva právo členských štátov zvoliť si svoj energetický mix a potrebu lepšej koordinácie v rámci celej EÚ pri plnení trojitého cieľa, ktorý si EÚ ako celok vytýčila v rámci energetickej politiky, a to zaistenie konkurencieschopnosti, udržateľnosti a bezpečnosti dodávok;

42.  očakáva, že o úspešných iniciatívach európskych občanov budú spolu so zodpovedným legislatívnym výborom podľa článku 197A Rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu zorganizované verejné vypočutia; potvrdzuje svoje presvedčenie, že tento nový nástroj posilní demokratické inštitúcie Únie a zabezpečí zmysel pojmu európskeho občianstva;

43.  vyjadruje však znepokojenie v súvislosti s byrokraciou a technickými prekážkami, ktoré sa objavili počas prvých mesiacov praktického vykonávania európskej iniciatívy občanov; vyzýva preto Komisiu, aby vážne zvážila posunutie termínu preskúmania stanoveného v článku 22 nariadenia (EÚ) č. 211/2011;

44.  zdôrazňuje potrebu pravidelného preskúmania aktuálneho stavu európskej iniciatívy občanov s cieľom zlepšiť postup a umožniť čo najrýchlejšie nájdenie účinných riešení pre všetky prekážky na každej úrovni postupu;

45.  domnieva sa, že úloha a právomoci Výboru pre petície by sa uplatňovali čo najlepším spôsobom a jeho viditeľnosť, účinnosť, zodpovednosť a transparentnosť by sa čo najviac posilnili, ak by sa zlepšili prostriedky umožňujúce predkladať otázky, ktoré sú dôležité pre európskych občanov, v pléne a ak by sa posilnili možnosti predvolať si svedkov, viesť vyšetrovania a usporiadať vypočutia;

46.  rozhodol sa preskúmať, do akej miery považuje za vhodné zmeniť rokovací poriadok s cieľom zaviesť tieto formálne požiadavky týkajúce sa návštev na účely zistenia potrebných skutočností a uznesení z plenárnych schôdzí podľa článku 202 rokovacieho poriadku;

47.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a správu Výboru pre petície Rade, Komisii, európskemu ombudsmanovi, vládam a parlamentom členských štátov, ich výborom pre petície a ombudsmanom alebo podobným príslušným orgánom.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2012)0510. (2) Prijaté texty, P7_TA(2012)0445.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2013 o nedávnych prípadoch násilia voči kresťanom a ich prenasledovania, predovšetkým v Maalule (Sýria), Péšávare (Pakistan) a o prípade pastora Sahida Abediniho (Irán) (2013/2872(RSP))

P7_TA(2013)0422 RC-B7-0449/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2007 o závažných udalostiach, ktoré ohrozujú existenciu kresťanských a iných náboženských komunít(1), z 21. januára 2010 o nedávnych útokoch na kresťanské komunity(2), zo 6. mája 2010 o masových zverstvách v Jos v Nigérii(3), z 20. mája 2010 o náboženskej slobode v Pakistane(4), z 25. novembra 2010 o Iraku: trest smrti (najmä prípad Tárika Azíza) a útoky proti kresťanským komunitám(5), z 20. januára 2011 o situácii kresťanov, pokiaľ ide o slobodu náboženského vyznania(6), z 27. októbra 2011 o situácii v Egypte a Sýrii, najmä v kresťanských komunitách(7) a z 13. decembra 2012 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2011 a politike Európskej únie v tejto oblasti(8),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 13. júna 2013 k návrhu usmernení EÚ týkajúcich sa presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery(9),

–  so zreteľom na návrh usmernení EÚ o presadzovaní a ochrane slobody náboženského vyznania alebo viery,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčky Komisie Catherine Ashtonovej z 23. septembra 2013, v ktorom odsúdila útok na kresťanskú komunitu v pakistanskom Péšávare,

–  so zreteľom na závery Rady z 21. februára 2011 o neznášanlivosti, diskriminácii a násilí na základe slobody náboženského vyznania a viery a na závery Rady zo 16. novembra 2009, v ktorých vyzdvihla strategický význam slobody náboženského vyznania alebo viery a význam boja proti náboženskej neznášanlivosti;

–  so zreteľom na článok 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN z roku 1948,

–  so zreteľom na článok 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach z roku 1966,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva a viery z roku 1981,

–  so zreteľom na správy osobitnej spravodajkyne OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Európska únia opakovane vyjadrila svoju oddanosť slobode náboženského vyznania, slobode svedomia a slobode myslenia a zdôraznila, že vlády majú povinnosť zaručiť tieto slobody na celom svete; keďže politickí a náboženskí vodcovia majú povinnosť bojovať na všetkých úrovniach proti extrémizmu a podporovať vzájomný rešpekt medzi jednotlivcami a náboženskými skupinami; keďže rozvoj ľudských práv, demokracie a občianskych slobôd je spoločným základom, na ktorom Európska únia buduje svoje vzťahy s tretími štátmi a ktorý je v dohodách medzi EÚ a tretími štátmi zabezpečený v doložke o demokracii;

B.  keďže podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv, a predovšetkým podľa článku 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach má každý právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania; keďže toto právo zahŕňa slobodu zmeniť svoje náboženské vyznanie alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo vieru sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, bohoslužbou, zachovávaním obradov, vykonávaním úkonov a vyučovaním; keďže podľa Výboru OSN pre ľudské práva chráni sloboda náboženského vyznania alebo presvedčenia všetky druhy presvedčenia vrátane teistického, neteistického a ateistického;

C.  keďže niekoľko rezolúcií Komisie OSN pre ľudské práva vyzýva „všetky štáty, aby v rámci svojho vnútroštátneho legislatívneho rámca v súlade s nástrojmi na dodržiavanie ľudských práv prijali všetky primerané opatrenia na boj proti nenávisti, diskriminácii, neznášanlivosti a násiliu, zastrašovaniu a nátlaku, ktoré pramenia v náboženskej neznášanlivosti, vrátane útokov proti miestam náboženských obradov, a aby podporovali porozumenie, toleranciu a rešpekt v oblasti týkajúcej sa slobody náboženského vyznania alebo viery;

D.  keďže podľa viacerých správ sa zvyšuje represívne konanie vlády a sociálna nevraživosť voči jednotlivcom a skupinám rôzneho vyznania či viery, a to najmä v Pakistane, krajinách Arabskej jari a niektorých častiach Afriky; keďže v niektorých prípadoch sú kresťanské komunity v takej situácii, že je ohrozená ich budúca existencia, a ich zánik by znamenal stratu významnej časti náboženského dedičstva príslušných krajín;

Maalula, Sýria

E.  keďže 4. septembra 2013 povstalci skupiny Džabhat Al-Nusra, ktorá je prepojená s Al-Káidou, zaútočila na sýrsku dedinu Maalula;

F.  keďže Maalula je symbolom kresťanskej prítomnosti v Sýrii a domovom rôznych náboženských komunít, ktoré tu pokojne žili vedľa seba po stáročia; keďže každoročne v septembri sa Sýrčania zo všetkých náboženstiev zúčastňovali v tomto meste osláv Dňa kríža; keďže Maalula je jedným z troch miest a dedín v krajine, v ktorých miestni obyvatelia naďalej hovoria aramejským jazykom;

G.  keďže násilné strety v Maalule sú prvými útokmi osobitne zameranými na významnú kresťanskú komunitu od začiatku násilnej krízy v Sýrii; keďže v týchto útokoch boli zabití minimálne štyria ľudia – Michael Thaalab, Antoine Thaalab, Sarkis Zakem a Zaki Jabra, a ďalší – Shadi Thaalab, Jihad Thaalab, Moussa Shannis, Ghassan Shannis, Daoud Milaneh a Atef Kalloumeh – boli unesení alebo sú nezvestní; keďže od začiatku bojov ušla z tohto mesta do susedných dedín alebo do Damasku väčšina z jeho 5 000 obyvateľov; keďže udalosti v Maalule sú dôkazom prehlbovania sektárskeho charakteru sýrskeho konfliktu;

H.  keďže kláštor sv. Tekly (Mar Takla) je odjakživa domovom mníšok a sirôt z radov kresťanov aj moslimov; keďže približne 40 mníšok a sirôt zostalo v Maalule aj napriek intenzívnym bojom a teraz sú odrezaní od sveta v kláštore za zhoršujúcich sa podmienok vyplývajúcich z nedostatku vody a ostatných zásob;

Péšávar, Pakistan

I.  keďže 22. septembra 2013 bolo počas dvojnásobného samovražedného bombového útoku na kostol všetkých svätých v Kohati Gate v okrajovej štvrti Péšávaru zabitých 82 ľudí a vyše 120 zranených;

J.  keďže k zodpovednosti za útok sa prihlásila islamská skupina Džundolláh s prepojením na Tehrik-i-Taliban Pakistan, ktorá vyhlásila, že bude pokračovať v útokoch na kresťanov a nemoslimov, pretože sú nepriateľmi islamu a že neskončia, kým neprestanú útoky amerických bezpilotných lietadiel na Pakistan, keďže Tehrik-i-Taliban Pakistan popreli, že by boli zapojení do týchto útokov a mali akékoľvek vzťahy s Džundolláhom;

K.  keďže pakistanský premiér Nawáz Šaríf útok odsúdil a vyjadril sa, že cielenie na nevinných ľudí je v rozpore s tým, čo káže islam;

L.  keďže kresťania, ktorí tvoria približne 1,6 % obyvateľstva Pakistanskej islamskej republiky, trpia predsudkami a sporadickými vlnami davového násilia;

M.  keďže väčšina pakistanských kresťanov vedie neistý život, často naplnený strachom z obvinení z rúhania, ktoré môže vyprovokovať vlny verejného násilia;

N.  keďže 9. marca 2013 zapálili moslimovia v Lahore vyše 150 kresťanských obydlí a dva kostoly v reakcii na obvinenia z rúhania;

O.  keďže pakistanské zákony o rúhaní znamenajú nebezpečenstvo pre náboženské menšiny, ak sa chcú slobodne vyjadriť alebo otvorene sa angažovať pri náboženských činnostiach;

Prípad pastora Sahida Abediniho vIráne

P.  keďže iránsko-amerického pastora Sahida Abediniho, väzneného v Iráne od 26. septembra 2012, odsúdil revolučný súd v Iráne 27. januára 2013 na osemročné väzenie z dôvodu obvinenia z narúšania štátnej bezpečnosti vytváraním siete kresťanských kostolov v súkromných domoch; keďže Sahid Abedini bol vo väzení údajne fyzicky aj psychicky zneužívaný;

Q.  keďže osobitný spravodajca OSN o situácii v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike je presvedčený, že kresťania by nemali čeliť sankciám za prejavy a praktizovanie svojej viery, a je preto aj naďalej znepokojený správami o zatýkaní a prenasledovaní kresťanov na základe nejasne formulovaných zločinov proti štátnej bezpečnosti, ktorých sa údajne dopúšťajú pri vykonávaní svojej viery;

1.  dôrazne odsudzuje nedávne útoky proti kresťanom a vyjadruje solidaritu s rodinami obetí; znovu vyjadruje hlboké obavy zo šírenia netolerancie, útlaku a násilných akcií namierených proti kresťanským komunitám, najmä v krajinách Afriky, Ázie a Blízkeho východu; žiada vlády, ktorých sa to týka, aby zabezpečili, že páchatelia týchto zločinov a všetky osoby zodpovedné za tieto útoky, ako aj za iné násilné skutky voči kresťanom alebo iným náboženským menšinám, boli privedené pred súd a súdené v riadnom procese;

2.  dôrazne odsudzuje všetky formy diskriminácie a netolerancie vyplývajúcej z vyznania a viery, a tiež prejavy násilia voči všetkým náboženským spoločenstvám; opätovne zdôrazňuje, že sloboda myslenia, svedomia a vyznania je základným ľudským právom;

3.  opakuje svoje znepokojenie nad hromadným odchodom kresťanov z viacerých krajín v posledných rokoch, predovšetkým z krajín Blízkeho východu;

Maalula, Sýria

4.  je znepokojený zo súčasnej situácie, ktorej čelia kresťania v Sýrii; odsudzuje skutky skupiny Džabhat Al-Nusra a jej blízkych povstalcov v Maalule a v okolitej oblasti; konštatuje, že kresťania a moslimovia v tejto dedine doteraz, a to aj počas konfliktu, pokojne spolunažívali a súhlasí s tým, že toto mesto musí zostať miestom mieru; uvedomuje si, že útok v Maalule je len jedným aspektom občianskej vojny v Sýrii;

5.  zdôrazňuje, že kláštory v Maalule sa musia chrániť, aby sa zachoval život, náboženská činnosť a architektonické poklady a aby sa kresťanom a moslimom umožnilo pokojné spolunažívanie;

6.  požaduje okamžitú podporu a humanitárnu pomoc mníškam a sirotám zatvoreným v kláštore sv. Tekly (Mar Takla); vyzýva všetky strany zapojené do konfliktu, aby umožnili prístup do kláštora humanitárnym skupinám;

7.  je znepokojený z možných dôsledkov týchto útokov a prípadných rizík pre kresťanskú komunitu; uvedomuje si, že kresťania a ďalšie komunity uviazli v krížovej paľbe a sú nútení pridať sa k niektorej strane vo vojne, ktorá sa naďalej delí na sekty;

8.  zdôrazňuje, že všetky strany majú povinnosť chrániť najrôznejšie menšiny v Sýrii vrátane šiítov, alawitov, kurdov, drúzov a kresťanov;

Péšávar, Pakistan

9.  dôrazne odsudzuje útok na kostol všetkých svätých v Péšávare, ako aj ďalšie nedávne teroristické útoky;

10.  víta rozsiahle odsúdenie týchto útokov zo strany politických subjektov a súčastí pakistanskej občianskej spoločnosti;

11.  žiada pakistanskú vládu, aby urobila všetko, čo je v jej silách a priviedla páchateľov útoku na kostol všetkých svätých Péšávare pred súd; žiada ráznejšie opatrenia na zabezpečenie ochrany všetkým pakistanským občanom – bez ohľadu na ich náboženské vyznanie alebo vieru – a spravodlivosť pre všetky skupiny a všetkých jednotlivcov zodpovedných z podnecovania a realizácie teroru;

12.  vyzýva pakistanskú vládu, aby prijala opatrenia na ochranu obetí nábožensky motivovaného davového násilia, aktívne riešila náboženskú neznášanlivosť spoločenských aktérov, bojovala proti náboženskej netolerancii, skutkom násilia a zastrašovaniu a aby sa postavila proti pojmu beztrestnosti;

13.  je hlboko znepokojený z rastúceho nebezpečenstva, ktorému sú vystavení kresťania v Pakistane vzhľadom na zvyšujúce sa útoky proti tejto menšine v poslednom čase, vrátane prenasledovania niekoľkých stoviek kresťanov zo strany islamských fanatikov, ku ktorému došlo v marci v meste Lahore z dôvodu obvinení z rúhania proti islamu;

14.  je hlboko znepokojený celkovou situáciou, v ktorej sa nachádzajú náboženské menšiny v Pakistane, a najmä kresťanské cirkvi, ktorým sa vyhráža Taliban a iné extrémistické skupiny;

15.  vyjadruje hlboké obavy z toho, že sporné zákony o rúhaní poskytujú priestor na zneužívanie, čo môže mať vplyv na ľudí akéhokoľvek vierovyznania v Pakistane; vyjadruje mimoriadne obavy z toho, že využívanie zákonov o rúhaní, proti ktorým sa verejne postavili zosnulý minister Shahbaz Bhatti a zosnulý guvernér Salman Tasír, je v súčasnosti čoraz častejšie namierené proti kresťanom v Pakistane;

16.  vyzýva pakistanskú vládu, aby uskutočnila dôkladnú revíziu zákonov o rúhaní a ich uplatňovania v súčasnosti, najmä oddielov 295 B a C trestného zákonníka, ktoré povinne predpisujú doživotné väzenie (295 b a C) či dokonca trest smrti (295 C) za údajné skutky rúhania;

17.  pripomína, že sloboda náboženského vyznania a práva menšín sú zaručené v pakistanskej ústave; povzbudzuje všetkých Pakistancov, aby spoločne pracovali na podpore a zaručení tolerancie a vzájomného porozumenia;

18.  víta opatrenia, ktoré v záujme náboženských menšín prijala pakistanská vláda od novembra 2008, okrem iného vytvorenie 5 % kvóty pre menšiny na miestach štátnych úradníkov, uznanie nemoslimských sviatkov a vyhlásenie celoštátneho dňa menšín;

Prípad pastora Sahida Abediniho vIráne

19.  vyjadruje hlboké obavy nad osudom pastora Sahida Abediniho, ktorý bol vyše roka zadržiavaný vo väzbe a odsúdený na osem rokov väzenia v Iráne z obvinení súvisiacich s jeho náboženským presvedčením;

20.  vyzýva iránsku vládu, aby oslobodila od obvinení a okamžite prepustila Sahida Abediniho a všetkých ostatných jednotlivcov zadržiavaných či obvinených z dôvodu ich náboženského vyznania;

21.  opakuje svoju výzvu Iránu, aby prijal opatrenia, ktorými by sa zabezpečilo úplné dodržiavanie práva na slobodu náboženského vyznania a viery vrátane zabezpečenia plného súladu vnútroštátnych právnych predpisov a postupov s článkom 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach; zdôrazňuje, že táto podmienka si tiež vyžaduje, aby sa bezpodmienečne a v plnej miere zaručilo právo každého jednotlivca na zmenu náboženského vyznania, ak sa pre ňu jednotlivec rozhodne;

22.  víta prejav umiernenosti a náboženskej tolerancie zo strany nového iránskeho prezidenta Hassana Rouhaního; domnieva sa, že EÚ by mala začať dialóg s Iránom o ľudských právach;

23.  opakuje svoju výzvu Rade, Komisii a vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčke Európskej komisie, aby v dohodách a dohodách o spolupráci s tretími štátmi a v správach o ľudských právach venovali väčšiu pozornosť otázke slobody náboženského vyznania alebo viery, ako aj postaveniu náboženských komunít vrátane kresťanov;

24.  víta prijatie usmernení EÚ o presadzovaní a ochrane slobody náboženského vyznania alebo viery Radou 24. júna 2013; žiada Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby tieto usmernenia v plnej miere vykonávali a využívali všetky nástroje a návrhy, ktoré tieto usmernenia obsahujú;

25.  podporuje všetky iniciatívy zamerané na podporu dialógu a vzájomného rešpektu medzi komunitami; vyzýva všetky náboženské orgány, aby podporovali toleranciu a prijali iniciatívy proti nenávisti a násilnej a extrémistickej radikalizácii;

o
o   o

26.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, podpredsedníčke Európskej komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovu EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, Rade OSN pre ľudské práva, orgánu OSN Ženy, vláde Sýrie, Sýrskej národnej rade, vláde a parlamentu Pakistanu a vláde a parlamentu Iránu.

(1) Ú. v. EÚ C 282 E, 6.11.2008, s.474. (2) Ú. v. EÚ C 305 E, 11.11.2010, s.7. (3) Ú. v. EÚ C 81 E, 15.3.2011, s.143. (4) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s.147. (5) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s.115. (6) Ú. v. EÚ C 136 E, 11.5.2012, s.53. (7) Ú. v. EÚ C 131 E, 8.5.2013, s.108. (8) Prijaté texty, P7_TA(2012)0503. (9) Prijaté texty, P7_TA(2013)0279.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2013 o zrážkach v Sudáne a následnej cenzúre médií (2013/2873(RSP))

P7_TA(2013)0423 RC-B7-0444/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Sudáne a Južnom Sudáne,

–  so zreteľom na vyhlásenie z 30. septembra 2013 hovorcu podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o násilí počas súčasných protestov v Sudáne,

–  so zreteľom na vyhlásenie z 27. septembra 2013 hovorcu Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva, ktorý žiadal o zdržanlivosť vzhľadom na rastúci počet obetí protestov proti cenám palív,

–  so zreteľom na správu nezávislého experta Rady OSN pre ľudské práva o situácii ľudských práv v Sudáne z 18. septembra 2013,

–  so zreteľom na vyhlásenie zo 6. septembra 2013 hovorcu podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o samite prezidentov Sudánu a Južného Sudánu, ktorý sa konal v Chartúme v Sudáne,

–  so zreteľom na dohodnutý výsledok trojstranného koordinačného mechanizmu medzi vládou Sudánu, Africkou úniou a OSN o UNAMID, ktorý sa konal 28. septembra 2013,

–  so zreteľom na plán pre Sudán a Južný Sudán stanovený v komuniké zo zasadnutia Bezpečnostnej a mierovej rady Africkej únie z 24. apríla 2012, ktorý EÚ plne podporuje,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966,

–  so zreteľom na základné zásady OSN pre použitie sily a strelných zbraní príslušníkmi orgánov presadzovania práva,

–  so zreteľom na johannesburské zásady o národnej bezpečnosti, slobode prejavu a prístupu k informáciám, dokument OSN E/CN.4/1996/39 (1996),

–  so zreteľom na sudánsku komplexnú mierovú dohodu (CPA) z roku 2005,

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov,

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou (Benin) 23. júna 2000 a revidovanú v rokoch 2005 a 2010,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 o stratégii digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2013 o slobode tlače a médií vo svete(2),

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Sudán zažíva stále intenzívnejšie vlny ľudových protestov a politická situácia v krajine je krehká;

B.  keďže 23. septembra 2013 vypukli v celom Sudáne demonštrácie a protesty po tom, ako prezident Omar al-Bašír oznámil zníženie dotácií na palivá v rámci úsilia o reformu hospodárstva, čo malo za následok výrazné zvýšenie cien benzínu a plynu o 75 %;

C.  keďže tisíce demonštrantov vyšli protestovať do ulíc miest po celej krajine, vrátane Wad Madání, Chartúmu, Omdurmanu, Port Sudánu, Atbary, Gedarifu, Nyali, Kosti a Sinnáru, keď úsporné opatrenia zavedené vládou spolu s de facto zdvojnásobením cien pohonných hmôt najviac zasiahli chudobných;

D.  keďže hospodárska situácia v Sudáne je naďalej veľmi ťažká a vyznačuje sa rastúcou infláciou, oslabením meny a obrovským nedostatkom dolárov na zaplatenie dovozu, odkedy Južný Sudán pred dvoma rokmi získal nezávislosť a vzal so sebou približne 75 % produkcie ropy bývalej zjednotenej krajiny;

E.  keďže absencia dohody na prechodnom hospodárskom usporiadaní medzi Sudánom a Južným Sudánom vrátane otázky využívania ropy je zneužívaná na hrozby oboch strán, čo významne prispieva k súčasnej kríze; keďže k ďalším nevyriešeným problémom patrí nedôvera medzi týmito dvomi susednými krajinami, pokiaľ ide o rozdelenie národného dlhu, ako aj otázka, koľko by vnútrozemský Južný Sudán mal platiť za prepravu svojej ropy cez územie Sudánu;

F.  keďže podľa správ najmenej 800 aktivistov vrátane členov opozičných strán a novinárov bolo zatknutých počas prebiehajúcich demonštrácií, na ktorých bolo údajne až 100 ľudí zabitých bezpečnostnými silami, toto číslo viedlo Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) vyzvať orgány presadzovania práva k „ maximálnej zdržanlivosti“; keďže podľa informácií tvoria väčšinu obetí ľudia vo veku 15 až 25 rokov, no medzi obeťami streľby bezpečnostných síl sú aj deti vo veku 10 až 12 rokov;

G.  keďže ministerstvo školstva oznámilo, že školy zostanú zatvorené do 20. októbra 2013;

H.  keďže násilné potlačenie protestov zo strany sudánskej vlády zahŕňa použitie ostrej munície voči pokojným protestujúcim a hromadné zatýkania; keďže mnoho aktivistov, členov opozičných strán a lídrov občianskej spoločnosti vrátane učiteľov a študentov bolo zatknutých doma alebo sú zadržiavaní v izolácii, a ich domovy prehľadali agenti Národných informačných bezpečnostných služieb (National Intelligence Security Services – NISS); keďže prišlo k hromadným súdnym procesom napríklad po zatknutí Madždího Salíma, známeho obhajcu ľudských práv, a keďže od konca septembra nastal nedostatok informácií v dôsledku výraznej cenzúry tlačových médií a vypnutia internetu;

I.  keďže Sudán je považovaný za jednu z najhorších krajín na svete, pokiaľ ide o slobodu informácií; keďže 25. septembra 2013 NISS túto situáciu ešte zhoršila, keď novinárom z najdôležitejších novín zakázala uverejňovať akékoľvek informácie o protestoch, ktoré nepochádzajú z vládnych zdrojov;

J.  keďže došlo k mnohým prípadom porušenia slobody tlače, ako napríklad k odpojeniu internetu, zabaveniu novín, zastrašovaniu novinárov a cenzúre spravodajských internetových stránok; keďže kancelárie spravodajských televízií al-Arabíja a Sky News Arabic boli zatvorené; keďže denníkom ako al-Sudáni, al-Meghar, al Garída, Almašhád Alán, al-Siyasi a provládnemu al-Intibaha bolo zakázané vyjsť 19. septembra 2013, a vydania troch novín vrátane al-Intibaha boli zhabané ihneď po vytlačení;

K.  keďže necenzurovaný prístup k otvorenému internetu, mobilným telefónom a IKT majú pozitívny vplyv na ľudské práva a základné slobody, pretože rozširujú slobodu prejavu, prístup k informáciám a slobodu zhromažďovania na celom svete; keďže digitálne zhromažďovanie a šírenie dôkazov porušovania ľudských práv môže prispieť k celosvetovému boju proti beztrestnosti;

L.  keďže prístup k internetu je základným právom rovnocenným s inými základnými ľudskými právami, ktoré uznáva Rada OSN pre ľudské práva (UNHRC), a mal by sa príslušným spôsobom obhajovať a brániť;

M.  keďže regulačný orgán štátu zriadil špeciálnu jednotku na monitorovanie a implementovanie filtrovania, a sudánske orgány otvorene uznávajú, že filtrujú obsah, ktorý prekračuje verejnú morálku a etiku, alebo ohrozuje poriadok;

N.  keďže 25. septembra 2013 orgány odpojili internet v celej krajine na viac ako 24 hodín v akcii, ktorej rozsah sa opakoval prvý krát od povstaní v Egypte v roku 2011; keďže internet bol výrazne spomalený v júni 2012 počas série protestov;

O.  keďže správa Freedom House o slobode internetu z roku 2013, uverejnená 3. októbra 2013, hodnotí Sudán ako „neslobodný“ a udeľuje mu 63. miesto zo 100 krajín; keďže Sudán je hodnotený na 170. mieste zo 179 krajín na indexe slobody tlače Reportérov bez hraníc; keďže Reportéri bez hraníc odsúdili opatrenia, ktoré prijala vláda;

P.  keďže väčšina aktivistov využíva internet na vzájomnú komunikáciu, prenos informácií von z krajiny a vyjadrenie svojich názorov a obáv; keďže občania uvádzajú, že počas výpadku bolo prerušené dokonca aj posielanie SMS správ;

Q.  keďže počas všeobecných volieb, ktoré sa konali v apríli 2010 – prvých pluralitných volieb v Sudáne od roku 1986 – bol Omar al-Bašír opäť zvolený za prezidenta Sudánu; keďže volebná pozorovacia misia EÚ, ktorá našla mnohé nezrovnalosti a nedostatky vo volebnom procese, uviedla, že voľby nespĺňali medzinárodné normy;

R.  keďže Medzinárodný trestný súd (ICC) vydal na prezidenta al-Bašíra dva zatykače v roku 2009 a 2010, pričom ho obviňuje zo zodpovednosti za vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a akty genocídy, a keďže Sudán síce nie je štátnou zmluvnou stranou Rímskeho štatútu, no rezolúcia BR OSN 1593 (2005)požaduje spoluprácu s ICC a Sudán preto musí vyhovieť zatykaču ICC;

S.  keďže podľa odhadov OSN je 50 % obyvateľov Sudánu (spolu 34 miliónov) mladších ako 15 rokov a okolo 46 % obyvateľov žije pod hranicou chudoby;

T.  keďže konflikt v prechodných oblastiach Sudánu zasiahol 900 000 ľudí vrátane vyše 220 000, ktorí utiekli do Etiópie a Južného Sudánu, a keďže od začiatku roku 2013 bolo vysídlených ďalších približne 300 000 ľudí v dôsledku bojov medzi kmeňmi v Dárfúre;

U.  keďže v rokoch 2012 – 2013 vyčlenila EÚ vyše 76 miliónov EUR na humanitárnu pomoc Sudánu (údaj z 20. augusta 2013); keďže Sudán neratifikoval revidovanú Dohodu z Cotonou z roku 2005 a preto nemôže prijímať finančnú podporu z 10. Európskeho rozvojového fondu;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad zhoršujúcou sa politickou, hospodárskou a sociálnou situáciou v Sudáne poznačenou násilím a stratami na životoch počas protestov, ktoré krajinu v poslednom období zasiahli;

2.  odsudzuje zabíjanie, násilie proti demonštrantom, cenzúru médií, zastrašovanie politikov a napádanie a svojvoľné zatýkanie aktivistov v oblasti ľudských práv a politiky, ako aj novinárov;

3.  vyzýva sudánsku vládu, aby ukončila zastrašovanie a okamžite prepustila všetkých pokojných demonštrantov, politických aktivistov, členov opozície, ochrancov ľudských práv, zamestnancov médií, blogerov a novinárov zadržaných pri vykonávaní ich práva na slobodu prejavu a zhromažďovania; zdôrazňuje, že všetkým zadržiavaným musí byť umožnený spravodlivý proces na základe vierohodného vyšetrovania, právo na obhajcu a dodržanie zásady prezumpcie neviny a že vláda musí zadržiavaným umožniť prístup k ich rodinám a zdravotnej starostlivosti;

4.  vyjadruje poľutovanie nad použitím ostrej munície proti demonštrantom, čo viedlo k nezákonnému zabitiu osôb, nad neprimeraným použitím sily a údajným úmyselným zabíjaním demonštrantov bezpečnostnými silami; nalieha na sudánsku vládu, aby okamžite zastavila tieto zásahy a aby ukončila beztrestnosť členov NISS; vyzýva ju, aby zrušila neúnosný zákon o národnej bezpečnosti z roku 2010;

5.  vyzýva sudánske bezpečnostné sily, aby dodržiavali základné zásady OSN pre použitie sily a strelných zbraní zo strany príslušníkov orgánov presadzovania práva, ktorými sa stanovujú podmienky, za ktorých sa môže zákonne použiť sila bez porušenia ľudských práv, vrátane práva na život;

6.  vyzýva sudánske orgány, aby obnovili a dodržiavali ľudské práva a základné slobody podľa medzinárodného práva vrátane slobody prejavu na internete aj mimo neho, slobody zhromažďovania, slobody náboženského vyznania, práv žien a rodovej rovnosti, a aby bezodkladne ukončili všetky obmedzenia prístupu k informačným a komunikačným technológiám;

7.  nalieha na sudánsku vládu, aby zastavila všetky formy potláčania tých, ktorí využívajú svoje právo na slobodu prejavu na internete aj mimo neho, a aby chránila novinárov zdôrazňuje úlohu, ktorú zohrávajú médiá v poskytovaní informácií občanom a platformy na vyslovenie ich legitímnych obáv, a preto dôrazne odsudzuje výpadok z 22. septembra 2013 a zastrašovaciu akciu vedenú NISS;

8.  nalieha na sudánsku vládu, aby obyvateľstvu umožnila slobodný a nepretržitý prístup k internetu; zdôrazňuje, že prístup k internetu je základným právom uznaným Radou OSN pre ľudské práva, ktoré by sa malo dodržiavať a brániť ako všetky ostatné ľudské práva;

9.  vyzýva sudánsku vládu, aby pokračovala v plnení potrebných politických reforiem s cieľom poskytnúť riešenia, pokiaľ ide o chronicky zlé hospodárenie krajiny, chudobu, zvyšujúcu sa úroveň korupcie a zhoršenú bezpečnosť na západe a juhu krajiny, a odporúča, aby sudánske orgány a všetci regionálni a medzinárodní partneri vykonávali programy pre mladých ľudí s cieľom podporiť vzdelávanie, odbornú prípravu a zamestnanosť;

10.  vyzýva sudánske orgány, aby začali skutočný proces komplexného celoštátneho dialógu s opozíciou, najmä v Dárfúre; dôrazne nalieha na vlády Sudánu a Južného Sudánu, aby dosiahli dohodu o nevyriešených prechodných hospodárskych vzťahoch medzi oboma krajinami vrátane využívania ropy, ktorá je jedným z dôvodov súčasných nepokojov;

11.  pripomína závery Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy z júna 2008, v ktorých sa zaoberala neochotou sudánskej vlády spolupracovať s medzinárodným trestným súdom (ICC) a upozornila na to, že sudánska vláda má povinnosť a kapacitu na spoluprácu a že by mala rešpektovať každý zatykač vydaný ICC; nalieha na Omara al-Bašíra, aby dodržiaval medzinárodné právo a aby predstúpil pred ICC za vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu;

12.  vyzýva sudánsku vládu, aby prehodnotila zákon o národnej bezpečnosti, ktorý umožňuje zadržiavanie podozrivých až na dobu štyri a pol mesiaca bez akejkoľvek formy súdneho preskúmania, a vyzýva ju tiež, aby zreformovala svoj právny systém v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv;

13.  vyzýva sudánsku vládu, aby zrušila trest smrti, ktorý je stále v platnosti, a aby zmenila tresty smrti na vhodné alternatívne tresty;

14.  vyzýva orgány, aby začali komplexné a nezávislé vyšetrovanie všetkých údajných zabití, pričom víta ich rozhodnutie o vytvorení vyšetrovacej komisie s cieľom postaviť pred spravodlivosť tých, ktorí sú za zabíjanie zodpovední;

15.  vyzýva Africkú úniu, aby v úzkej spolupráci v rámci osobitných postupov Rady OSN pre ľudské práva vyslala naliehavo potrebnú vyšetrovaciu komisiu na vyšetrenie informácií o neúmernom a zámernom používaní smrtiacich síl sudánskymi orgánmi a okolností vedúcich k úmrtiu demonštrantov vrátane ochrancov ľudských práv;

16.  vyzýva Komisiu, aby čo najrýchlejšie právne obmedzila vývoz technológií hromadného sledovania z EÚ do krajín, kde sa pravdepodobne použijú na porušenie digitálnych slobôd a iných ľudských práv;

17.  vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím ukončiť mandát osobitného zástupcu EÚ v Sudáne/Južnom Sudáne, ktoré prijala vysoká predstaviteľka EÚ, vzhľadom na vážne politické nepokoje v Sudáne a ozbrojené konflikty, počas ktorých sudánske sily a ozbrojené skupiny podporované vládou pokračujú v beztrestnom páchaní vojnových zločinov; domnieva sa, že bez vymenovaného osobitného zástupcu EÚ pre Sudán/Južný Sudán bude EÚ stáť na okraji medzinárodných rokovaní a úsilia, najmä so zreteľom na skutočnosť, že USA, Rusko aj Čína majú v Sudáne osobitných vyslancov; vyzýva preto vysokú predstaviteľku, aby toto rozhodnutie prehodnotila a predĺžila mandát osobitného zástupcu pre Sudán/Južný Sudán;

18.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vláde Sudánu, Africkej únii, generálnemu tajomníkovi OSN, spolupredsedom Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ a Panafrickému parlamentu.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2012)0470. (2) Prijaté texty, P7_TA(2013)0274.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2013 o nedávnom násilí v Iraku (2013/2874(RSP))

P7_TA(2013)0424 RC-B7-0446/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iraku, najmä na uznesenie zo 14. marca 2013 s názvom Irak: kritická situácia menšín vrátane irackých Turkménov(1),

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej, ako aj na uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. januára 2013 o dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Irakom(2),

–  so zreteľom na spoločný strategický dokument Komisie o Iraku (2011–2013),

–  so zreteľom na správu týkajúcu sa situácie v oblasti ľudských práv v Iraku v období od januára do júna 2012, ktorú 19. decembra 2012 spoločne predložili Pomocná misia Organizácie Spojených národov v Iraku (UNAMI) a Úrad vysokej komisárky OSN pre ľudské práva,

–  so zreteľom na správu Medzinárodnej krízovej skupiny o Blízkom východe č. 144 zo 14. augusta 2013 s názvom Budovať alebo ničiť – irackí sunniti a štát,

–  so zreteľom na údaje OSN o obetiach na životoch za september, zverejnené 1. októbra 2013,

–  so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna z 29. júla 2013, v ktorom naliehavo vyzýva vedúcich predstaviteľov, aby vyviedli Irak „z pokraja katastrofy“,

–  so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna z 1. septembra 2013 o tragických udalostiach v tábore Ašraf, počas ktorých bolo zabitých 52 ľudí,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva alebo viery z roku 1981,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, ktorého je Irak zmluvnou stranou,

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonovej z 5. septembra 2013 o nedávnom násilí v Iraku,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Irak naďalej bojuje s vážnymi politickými, bezpečnostnými a sociálno-ekonomickými problémami, a keďže politická scéna je extrémne roztrieštená a zasiahnutá násilím a sektárskou politikou, čo vážne bráni naplneniu oprávnenej túžby irackého ľudu po mieri, prosperite a skutočnom prechode k demokracii;

B.  keďže podľa údajov o obetiach na životoch zverejnených UNAMI bolo počas teroristických činov v septembri 2013 celkovo zabitých 979 a zranených 2133 Iračanov; keďže najviac zasiahnutou provinciou bol v septembri 2013 Bagdad, kde bolo 1 429 civilných obetí (418 zabitých a 1011 zranených osôb), po ktorom nasledovali provincie Ninive, Dijálá, Saláhuddín a al-Anbár; keďže Kirkúk, Arbíl, Babylon, Wásit, Dhíkár a Basra tiež hlásili obete na životoch;

C.  keďže dôsledky násilia voči civilnému obyvateľstvu zostávajú znepokojivo vysoké a naďalej rastú, keďže od začiatku roka 2013 bolo zabitých takmer 5 000 civilistov a takmer 10 000 ich bolo zranených, čo sú najvyššie údaje za posledných päť rokov;

D.  keďže veľká časť obyvateľstva je naďalej zasiahnutá vážnymi sociálnymi a hospodárskymi problémami – rozšírenou chudobou, vysokou nezamestnanosťou, hospodárskou stagnáciou, zhoršovaním životného prostredia a nedostatkom základných verejných služieb; keďže početné pokojné demonštrácie požadujúce viac sociálnych, ekonomických a politických práv sú naďalej veľmi systematicky a beztrestne potláčané bezpečnostnými silami;

E.  keďže iracká ústava zaručuje všetkým občanom rovnosť pred zákonom, ako aj „správne, politické, kultúrne práva a právo na vzdelanie rôznych národností“;

F.  keďže v dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Irakom a najmä v jej doložke o ľudských právach sa zdôrazňuje, že politický dialóg medzi EÚ a Irakom by sa mal zameriavať na ľudské práva a na posilňovanie demokratických inštitúcií;

1.  dôrazne odsudzuje nedávne teroristické činy a zvýšené sektárske násilie, ktoré so sebou nesie nebezpečenstvo, že krajina sa opäť prepadne do sektárskych rozbrojov, a vyvoláva obavy zo širšieho sektárskeho konfliktu v celom regióne; poukazuje na skutočnosť, že i keď sa násilie objavuje v sektárskej oblasti, jeho príčiny sú skôr politické, než náboženské;

2.  vyjadruje svoju sústrasť rodinám a priateľom zosnulých a zranených;

3.  odsudzuje tieto nedávne útoky: z 3. septembra 2013, pri ktorom bolo zabitých prinajmenšom 60 osôb hlavne v šíitských štvrtiach Bagdadu; z 15. septembra 2013, keď bolo pri bombových útokoch v celom Iraku zabitých viac ako 40 osôb, pričom cieľom útokov boli väčšinou šíitské oblasti; z 21. septembra 2013, pri ktorom bolo počas pohrebu v bagdadskej štvrti Sadrovo mesto zabitých prinajmenšom 60 osôb; z 30. septembra 2013, pri ktorom bolo hlavne v šíitských štvrtiach Bagdadu pri výbuchu bomby umiestnenej v aute zabitých prinajmenšom 54 osôb; z 5. októbra 2013, pri ktorom samovražedný bombový útočník prinajmenšom 51 osôb zabil a 70 zranil, pričom jeho cieľom boli šíitskí pútnici v bagdadskej štvrti al-A´zamíja, a najmenej 12 osôb bolo zabitých a 25 zranených, keď v ten istý deň ďalší samovražedný bombový útočník zaútočil na kaviareň v meste Balad na sever od Bagdadu; zo 6. októbra 2013, pri ktorom bolo zabitých najmenej 12 detí vo veku od 6 do 12 rokov a mnoho ďalších bolo zranených samovražedným bombovým útočníkom, ktorý zaútočil blízko základnej školy v dedine turkménskych šíitov Kabák; zo 7. októbra 2013, pri ktorom bolo počas najnovšej vlny výbuchov v Bagdade zabitých prinajmenšom 22 osôb; a z 8. októbra 2013, pri ktorom bolo zabitých najmenej 9 osôb pomocou výbušniny umiestnenej v aute v Bagdade a počas útokov proti bezpečnostným silám na severe krajiny;

4.  dôrazne odsudzuje útok na tábor Ašraf, ktorý uskutočnili iracké sily 1. septembra 2013 a počas ktorého bolo 52 iránskych utečencov zabitých a 7 obyvateľov tábora vrátane šiestich žien bolo unesených, a o ktorých sa podľa vyhlásenia podpredsedníčky Komisie a vysokej predstaviteľky Únie predpokladá, že sú zadržiavaní v Bagdade, a požaduje ich bezodkladné a bezpodmienečné prepustenie; vyjadruje svoju podporu práci UNAMI, ktorá sa usiluje premiestniť približne 3 000 obyvateľov tábora mimo Irak;

5.  vyjadruje svoje hlboké znepokojenie nad novou vlnou nestability a vyzýva irackých politických vedúcich predstaviteľov zo všetkých etnických a náboženských skupín, aby spolupracovali s cieľom skoncovať so sektárskym násilím a nedôverou a aby zjednotili iracký ľud;

6.  vyzýva vládu Iraku i regionálne vlády, aby odsúdili útoky a aby uľahčili plné a rýchle nezávislé medzinárodné vyšetrovanie nedávnych teroristických útokov v regióne, a vyzýva irackú vládu, aby v plnej miere spolupracovala pri tomto vyšetrovaní, aby boli osoby zodpovedné za tieto činy postavené pred súd;

7.  vyjadruje svoje znepokojenie nad rozšírením násilia z konfliktu v Sýrii do Iraku, kde džihádisti napojení na Islamský iracký štát, sunnitskú zastrešujúcu skupinu, ktorá zahŕňa al-Káidu, nadobudli na význame;

8.  naliehavo vyzýva politických, náboženských a občianskych vedúcich predstaviteľov a bezpečnostné sily, aby začali spolupracovať, aby sa skoncovalo s krviprelievaním, a aby zaistili, že všetci irackí občania budú cítiť, že sú rovnako chránení;

9.  vyzýva irackú vládu a všetkých vedúcich politických predstaviteľov, aby prijali opatrenia nutné na zaistenie bezpečnosti a ochrany všetkých obyvateľov v Iraku, a najmä príslušníkov zraniteľných menšín; vyzýva irackú vládu, aby zaistila, že bezpečnostné sily budú dodržiavať zásady právneho štátu a medzinárodné normy;

10.  vyzýva medzinárodné spoločenstvo a EÚ, aby podporovali irackú vládu nabádaním k iniciatívam zameraným na národný dialóg, upevnenie právneho štátu a poskytovanie základných služieb s cieľom vybudovať bezpečný, stabilný, jednotný, prosperujúci a demokratický Irak, kde sú chránené ľudské a politické práva všetkých osôb;

11.  vyzýva iracké orgány, aby vzhľadom na to, že bezpečnostná situácia prehĺbila problémy zraniteľnejších skupín, ako sú ženy, mladí ľudia a aktivisti za základné práva vrátane odborárov, bezodkladne prijali opatrenia, ktoré by nasmerovali viac zdrojov do programov zameraných na zlepšenie situácie;

12.  podporuje náboženský dialóg medzi sunnitskými a šíitskými duchovnými predstaviteľmi ako nutný nástroj riešenia konfliktu; sa domnieva, že nedávne rozhovory medzi USA a Iránom sú tiež príležitosťou pre Irak, aby bol mostom, keďže je jednou z mála krajín, ktoré majú silné vzťahy s obidvomi krajinami; vyzýva iránskych vedúcich predstaviteľov, aby sa konštruktívne zapojili do stabilizácie regiónu;

13.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, osobitnému zástupcovi Európskej únie pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, irackej vláde a parlamentu, regionálnej vláde Kurdistanu, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov a Rade OSN pre ľudské práva.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2013)0101. (2) Prijaté texty, P7_TA(2013)0022.