Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie z 30. októbra 2013 o podmienkach, za ktorých možno sprístupniť vyhlásenie o parametroch stavebných výrobkov na internetovej stránke (C(2013)7086 – 2013/2928(DEA))

P7_TA(2013)0551 B7-0548/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (C(2013)7086),

–  so zreteľom na list Komisie zo 14. novembra 2013, v ktorom žiada Európsky parlament, aby vyhlásil, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu,

–  so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS(1), a najmä na jeho článok 7 ods. 3 a článok 63 ods. 1,

–  so zreteľom na článok 87a ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na to, že v lehote stanovenej v článku 87a ods. 6 tretej a štvrtej zarážke rokovacieho poriadku, ktorá uplynula 10. decembra 2013, nebola vznesená žiadna námietka,

A.  keďže je dôležité zabezpečiť, aby delegované nariadenie o elektronickom verejnom obstarávaní nadobudlo účinnosť čo najskôr vzhľadom na to, že podstatné ustanovenia základného legislatívneho aktu vrátane ustanovení o poskytovaní vyhlásení o parametroch sa uplatňujú od 1. júla 2013;

B.  keďže možnosť sprístupniť tieto vyhlásenia na internete by v súlade so zámerom zákonodarcu umožnila výrobcom stavebných výrobkov znížiť náklady a zároveň zvýšiť flexibilitu stavebného odvetvia ako takého;

C.  keďže Komisia by mala delegované nariadenie pripraviť v predstihu, aby sa predišlo nežiaducemu oneskoreniu pri povolení výnimky, pokiaľ ide o povinnosť výrobcov poskytnúť tlačenú alebo elektronickú kópiu vyhlásenia o parametroch každého výrobku, ktorý sa sprístupní na trhu;

D.  keďže je mimoriadne dôležité, aby Európsky parlament i Rada uplatňovali svoje práva ako spoluzákonodarcovia v súlade so zmluvami vrátane rozhodnutia o tom, ktoré prvky sa majú delegovať na Komisiu v budúcich základných legislatívnych aktoch, a aby Európsky parlament mal možnosť transparentne sa zúčastňovať spolu s expertmi z členských štátov a ďalšími zúčastnenými stranami na konzultáciách pred prijatím delegovaného aktu;

1.  vyhlasuje, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 5.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2013 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení výmenného, pomocného a školiaceho programu na ochranu eura proti falšovaniu (program „Pericles 2020“) (COM(2011)0913 – C7-0510/2011 – 2011/0449(COD))

P7_TA(2013)0552 A7-0423/2013

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0913),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 133 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0510/2011),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  zo zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky z 2. marca 2012(1),

–  so zreteľom na [záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 21. novembra 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0423/2013),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. decembra 2013 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2014 o vytvorení výmenného, pomocného a školiaceho programu na ochranu eura proti falšovaniu (program „Pericles 2020“) a o zrušení rozhodnutí Rady 2001/923/ES, 2001/924/ES, 2006/75/ES, 2006/76/ES, 2006/849/ES a 2006/850/ES

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 331/2014.)

(1) Ú. v. EÚ C 137, 12.5.2012, s. 7.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2013 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 99/2013 o európskom štatistickom programe na roky 2013 až 2017 (COM(2013)0525 – C7-0224/2013 – 2013/0249(COD))

P7_TA(2013)0553 A7-0401/2013

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0525),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 338 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0224/2013),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 27. novembra 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0401/2013),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. decembra 2013 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2013, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 99/2013 o európskom štatistickom programe na roky 2013 až 2017

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 1383/2013.)

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2013 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa členské štáty splnomocňujú, aby v záujme Európskej únie ratifikovali Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o dôstojných pracovných podmienkach pre pracovníkov v domácnosti z roku 2011 (dohovor č. 189) (11462/2013 – C7-0234/2013 – 2013/0085(NLE))

P7_TA(2013)0554 A7-0394/2013

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (11462/2013),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 153 v spojení s článkom 218 ods. 6 druhý pododsek písm. a) bodom v) a článkom 218 ods.8 prvý pododsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0234/2013),

–  so zreteľom na článok 81 a článok 90 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0394/2013),

1.  udeľuje súhlas s návrhom rozhodnutia Rady;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2013 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Arménskou republikou na strane druhej, o rámcovej dohode medzi Európskou úniou a Arménskou republikou o všeobecných zásadách účasti Arménskej republiky na programoch Únie (16469/2012 – C7-0009/2013 – 2012/0247(NLE))

P7_TA(2013)0555 A7-0406/2013

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (16469/2012),

–  so zreteľom na návrh Protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Arménskou republikou na strane druhej (16472/2012),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkami 114, 168, 169, 172, článkom 173 ods. 3, článkami188 a 192 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0009/2013),

–  so zreteľom na článok 81 a článok 90 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zahraničné veci (A7-0406/2013),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením protokolu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Arménskej republiky.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2013 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody medzi Európskou úniou a Francúzskou republikou o uplatňovaní právnych predpisov Únie o zdaňovaní príjmov z úspor a administratívnej spolupráci v oblasti zdaňovania na spoločenstvo Svätý Bartolomej (COM(2013)0555 – C7-0360/2013 – 2013/0269(NLE))

P7_TA(2013)0556 A7-0404/2013

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (COM(2013)0555),

–  so zreteľom na návrh dohody medzi Európskou úniou a Francúzskou republikou o uplatňovaní právnych predpisov Únie o zdaňovaní príjmov z úspor a administratívnej spolupráci v oblasti zdaňovania na spoločenstvo Svätý Bartolomej,

–  so zreteľom na články 113 a 115 v spojení s článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. b) a článkom 218 ods. 8 druhým pododsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie, na základe ktorých Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0360/2013),

–  so zreteľom na článok 55, článok 90 ods. 7 a článok 46 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0404/2013),

1.  schvaľuje uzatvorenie dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2013 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa mení rozhodnutie 2002/546/ES, pokiaľ ide o obdobie jeho uplatňovania (COM(2013)0781 – C7-0420/2013 – 2013/0387(CNS))

P7_TA(2013)0557 A7-0431/2013

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2013)0781),

–  so zreteľom na článok 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0420/2013),

–  so zreteľom na článok 55 a článok 46 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0431/2013),

1.  schvaľuje návrh Komisie;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2013 s odporúčaniami pre Komisiu o koordinácii darcov EÚ v oblasti rozvojovej pomoci (2013/2057(INL))

P7_TA(2013)0558 A7-0393/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej článok 9, článok 151 a článok 153 ods. 1 písm. e),

–  so zreteľom na články 209 a 210 ZFEÚ,

–  so zreteľom na Miléniovú deklaráciu Organizácie Spojených národov z 8. septembra 2000,

–  so zreteľom na Parížsku deklaráciu z roku 2005, akčný program z Akkry z roku 2008 a globálne partnerstvo pre účinný rozvoj z roku 2011,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o politike rozvoja Európskej únie: Európsky konsenzus(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. októbra 2011 s názvom Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien (COM(2011)0637),

–  so zreteľom na závery Rady zo 14. mája 2012 s názvom Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien(2),

–  so zreteľom na závery Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade z 15. mája 2007 o kódexe správania Európskej únie v oblasti komplementárnosti a deľby práce v rozvojovej politike(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. septembra 2006 o silnejšej a lepšej spolupráci: balík opatrení pre účinnú pomoc Európskej únie 2006(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2008 o následných opatreniach Parížskeho vyhlásenia z roku 2005 o účinnosti pomoci(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2011 o štvrtom fóre na vysokej úrovni o účinnosti pomoci(6),

–  so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy zo 17. novembra 2009 o operačnom rámci pre účinnosť pomoci(7),

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci (ministrov rozvoja) zo 14. júna 2010 o deľbe práce medzi krajinami(8), ktoré dopĺňajú a menia niekoľko prvkov operačného rámca pre účinnosť pomoci,

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci (ministrov rozvoja) z 9. decembra 2010 o vzájomnej zodpovednosti a transparentnosti: štvrtá kapitola operačného rámca EÚ pre účinnosť pomoci(9),

–  so zreteľom na konsolidovaný text Generálneho sekretariátu Rady Európskej únie z 11. januára 2011 o operačnom rámci pre účinnosť pomoci(10),

–  so zreteľom na správu z októbra 2009 s názvom Program účinnosti pomoci: výhody európskeho prístupu, ktorej vypracovanie zadalo Generálne riaditeľstvo Komisie pre rozvoj(11),

–  so zreteľom na záverečnú správu z marca 2011 s názvom Spoločné viacročné programovanie, ktorej vypracovanie zadalo Generálne riaditeľstvo Komisie pre rozvoj(12),

–  so zreteľom na záverečnú hodnotiacu správu Parížskej deklarácie: Druhá fáza, ktorá bola uverejnená v máji 2011,

–  so zreteľom na správu s názvom Cena za nejednotnú Európu – zvyšovanie koordinácie medzi darcami EÚ, ktorú 10. júla 2013 predložil Výbor pre rozvoj,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady z 26. júla 2010 o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (2010/427/EÚ)(13), najmä na článok 9 (Nástroje vonkajších činností a programovanie),

–  so zreteľom na články 42 a 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A7-0393/2013),

A.  keďže z nedávnych odhadov z uvedenej správy s názvom Cena za nejednotnú Európu vyplýva, že keby EÚ a jej členské štáty sústredili pomoc na menej krajín a činností, vďaka zníženiu transakčných nákladov by sa dalo ročne ušetriť až 800 miliónov EUR; a keďže ďalšie ročné úspory vo výške 8,4 miliardy EUR by bolo možné dosiahnuť, keby sa prideľovanie prostriedkov krajinám plne koordinovalo a keby jeho jediným cieľom bolo znižovanie chudoby;

B.  keďže v situácii, keď sa pri dosahovaní cieľa OSN, t. j. poskytovať do roku 2015 ako oficiálnu rozvojovú pomoc 0,7 % hrubého národného dôchodku, celkovo dosiahol len obmedzený úspech, je nanajvýš dôležité zabezpečiť efektívnejšiu koordináciu na úrovni EÚ;

C.  keďže vzhľadom na zmeny v medzinárodnej demografickej štruktúre a na väčšiu vzájomnú závislosť medzi krajinami v súčasnosti označovanými za rozvojový svet a EÚ ako celkom bude väčšia efektívnosť výdavkov na rozvojovú pomoc znamenať účinnejšiu podporu priamo na mieste, pričom ďalším jej prínosom bude zlepšenie vzájomného rešpektovania v budúcnosti;

D.  keďže koordinovaná činnosť EÚ ako celku, najmä zriadením výboru pozostávajúceho zo zástupcov Komisie, Rady a Európskeho parlamentu, má pridanú hodnotu, ktorá je vzhľadom na politický a finančný pákový efekt vyššia než suma individuálnych činností jej 28 členských štátov a Komisie;

E.  keďže EÚ a jej členské štáty by mali byť naďalej príkladom v znižovaní fragmentácie pomoci tak, že budú v plnej miere plniť medzinárodné záväzky v oblasti účinnosti pomoci a rozvoja, ktoré boli prijaté v Paríži, Akkre a Pusane, a stavať na pokroku, ktorý sa podarilo dosiahnuť v súčasnom procese spoločnej tvorby programov;

F.  keďže koordinácia darcov EÚ by mala prispievať k cieľu ukončiť všetku oficiálnu a neoficiálnu viazanú pomoc a k zmene Programu účinnosti pomoci na Program účinnosti rozvoja;

G.  keďže iniciatívy EÚ zamerané na zlepšenie koordinácie darcov majú prevažne dobrovoľný a nezáväzný charakter; a keďže kódex správania EÚ v oblasti komplementárnosti a deľby práce v rozvojovej politike viedol k obmedzeným výsledkom;

H.  keďže zmluvy poskytujú EÚ právny základ na posilnenie súdržnosti a účinnosti vonkajšej činnosti EÚ;

I.  keďže Komisia by mala byť hnacou silou pri komplexnom vykonávaní programu účinnosti pomoci a rozvoja na úrovni EÚ;

1.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby si plnili záväzky prijaté v rámci Parížskej deklarácie, akčného programu z Akkry a globálneho Pusanského partnerstva pre účinnú rozvojovú spoluprácu, ktorých hlavnými prekážkami sú nedostatok politickej vôle, byrokracia a vysoké transakčné náklady; v tejto súvislosti pripomína, že jednou zo základných podmienok na splnenie „programu účinnosti pomoci“ je úplné prijatie zásady „demokratickej zodpovednosti“, čo znamená, že rozvojové stratégie budú riadené jednotlivými krajinami a budú odrážať záväzky všetkých zúčastnených strán na vnútroštátnej úrovni;

2.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v plnej miere využívali právne ustanovenia ZFEÚ týkajúce sa rozvoja, v ktorých sa požaduje komplementárnosť medzi EÚ a jej členskými štátmi v oblasti rozvojovej spolupráce (články 208 a 210 ZFEÚ), aby sa posilnila účinná koordinácia medzi darcami EÚ;

3.  požaduje, aby EÚ a jej členské štáty zabezpečovali účinnejšiu koordináciu, a to okrem iného prostredníctvom spoločnej tvorby programov vrátane deľby práce v rámci krajín, aby sa tak predišlo prekrývaniu činností a vysokým transakčným nákladom; rovnako trvá na tom, že v prípade každej prijímajúcej krajiny je potrebné vykonať dôkladnú analýzu jej potrieb vyplývajúcich z jej osobitnej situácie a zároveň zaistiť, aby sa financované projekty začlenili do miestneho hospodárstva a boli na úžitok tým, ktorí to najviac potrebujú;

4.  požaduje, aby EÚ a jej členské štáty zabezpečovali účinnejšiu koordináciu deľby práce medzi jednotlivými krajinami s cieľom vyriešiť problém uprednostňovaných krajín a krajín, ktoré sú v rámci poskytovania pomoci ponechané bez povšimnutia; zdôrazňuje, že politika EÚ v oblasti deľby práce by mala zabezpečiť, aby sa venovala plná pozornosť riešeniu horizontálnych otázok, ako sú ľudské práva, rodová rovnosť a zmena klímy; zároveň zdôrazňuje, že úsilie o zvýšenie vplyvu pomoci a dosiahnutie lepších výsledkov a vyššej nákladovej účinnosti by nemalo viesť k príliš opatrnej rozvojovej politike, ktorá sa sústreďuje iba na „bezproblémové krajiny“;

5.  požaduje prehodnotenie komparatívnych výhod EÚ a jej členských štátov pri rozdeľovaní úloh v oblasti rozvoja prostredníctvom posúdenia silných a slabých stránok, na ktorom by sa mali zúčastniť príslušný členský štát (alebo Komisia), ako aj iní darcovia a partnerské krajiny;

6.  konštatuje však, že je potrebné zlepšiť aj koordináciu s medzinárodným spoločenstvom a – čo je ešte dôležitejšie – s miestnymi aktérmi, najmä miestnymi vládami, národnými parlamentmi, občianskou spoločnosťou a mimovládnymi organizáciami; pripomína miléniový rozvojový cieľ č. 8, ktorým je „rozvíjať globálne partnerstvo pre rozvoj“, a nabáda na rozsiahlu účasť a úzku vzájomnú spoluprácu všetkých aktérov v oblasti rozvoja;

7.  zdôrazňuje, že združovaním prostriedkov, ktoré poskytujú darcovské krajiny, majú mnohostranné rozvojové organizácie potenciál zvyšovať účinnosť pomoci a maximalizovať jej efektívnosť; konštatuje, že využívanie prostriedkov poskytovaných medzinárodnými organizáciami tiež pomáha darcom pri výmene informácií o aktivitách v oblasti rozvoja, čo vedie k väčšej transparentnosti a zodpovednosti;

8.  zdôrazňuje, že je dôležité podporovať rozvoj kapacít týchto krajín, aby mohli budovať zručnosti, know-how a inštitúcie potrebné na účinné riadenie vlastného rozvoja; zdôrazňuje dôležitosť voľného obchodu, trhového hospodárstva a podnikateľského ducha v záujme toho, aby boli rozvojové krajiny schopné samy bojovať proti chudobe, a tým vytvoriť udržateľný hospodársky rozvoj a znižovať svoju závislosť od pomoci; rovnako zdôrazňuje, že v krajinách, ktoré sú príjemcami pomoci, je dôležité presadzovať a chrániť dobrú správu vecí verejných a že ich orgány by mali bojovať proti korupcii a budovať svoje fiškálne infraštruktúry, aby boli schopné zaručiť príjmy z daní a bojovať proti daňovým únikom a nezákonným únikom kapitálu;

9.  zdôrazňuje rastúcu úlohu netradičných darcov, investícií zo súkromného sektora a finančných prostriedkov pre rozvojové krajiny z dobročinných zdrojov, ktoré predstavujú ďalšie výzvy z hľadiska koordinácie; zastáva názor, že nový rámec koordinácie darcov EÚ v oblasti rozvojovej pomoci by mal preskúmať aj možnosti zahrnúť tieto aspekty na základe záväzkov, ktoré boli prijaté prostredníctvom Pusanského partnerstva pre účinný rozvoj;

10.  zdôrazňuje význam diferencovaného prístupu k účinnosti pomoci, pričom je potrebné zohľadňovať úroveň rozvoja partnerských krajín (najmenej rozvinuté krajiny, nestabilné krajiny alebo krajiny so stredným príjmom) a ich osobitné potreby; tento diferencovaný prístup by sa mal zakladať na ukazovateľoch viacrozmerného rozvoja mimo HDP, pri ktorých sa berie do úvahy otázka chudoby, nerovnosti a zraniteľnosti;

11.  vyzýva členské štáty, aby na koordináciu projektov naplno využívali nové elektronické nástroje, ako je napríklad databáza oficiálnej rozvojovej pomoci Mozambiku (ODAMoz), ktorých vytvorenie financovala EÚ;

12.  vyzýva EÚ, aby zabezpečila, aby sa záväzky v oblasti účinnosti pomoci a rozvoja v plnej miere rešpektovali vo všetkých finančných mechanizmoch, ktoré sú relevantné z hľadiska rozvojovej spolupráce;

13.  zdôrazňuje, že vzhľadom na obmedzenia štátnych rozpočtov a rozpočtu EÚ, ktoré vyplývajú z ekonomických ťažkostí, a vzhľadom na rastúci politický záujem o preukázanie väčšej účinnosti výdavkov na rozvoj je nevyhnutné, aby sa zlepšila koordinácia darcov a aby EÚ pri jej podpore zohrávala kľúčovú úlohu, pričom koordinácia by sa mala týkať všetkých hlavných aspektov všetkých projektov v oblasti rozvoja vrátane ich plánovania, monitorovania a hodnotenia;

14.  domnieva sa, že v rámci súčasných iniciatív EÚ zameraných na zvýšenie koordinácie darcov sa v dôsledku ich dobrovoľnej a nezáväznej povahy v plnej miere nevyužil potenciál EÚ a jej členských štátov, pokiaľ ide o zabezpečenie väčšej účinnosti a efektívnosti rozvojovej pomoci; vyzýva preto EÚ a jej členské štáty, aby ustanovili nový nástroj koordinácie vo forme nariadenia;

15.  žiada Komisiu, aby pokiaľ možno do 31. decembra 2015 a najneskôr v prvom polroku 2016 predložila na základe článkov 209 a 210 ZFEÚ návrh aktu o regulačných aspektoch koordinácie darcov EÚ v oblasti rozvojovej pomoci, ktorý bude nadväzovať na prijatie a vykonávanie plánu prípravných opatrení na uľahčenie nadobudnutia účinnosti týchto regulačných aspektov, a to na základe podrobných odporúčaní uvedených v prílohe;

16.  žiada Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby posúdila tento plán na základe súboru vopred odsúhlasených ukazovateľov; v tomto procese budú účastníkmi na jednej strane delegácie EÚ spolu s diplomatickými zastúpeniami členských štátov v partnerských krajinách a na druhej strane GR DEVCO a ESVČ spolu so zástupcami členských štátov; do tohto procesu by sa zapojili Komisia a ESVČ, pričom by podávali správy Európskemu parlamentu, aby sa dohodli na realizácii plánu;

17.  potvrdzuje, že tieto odporúčania sú v súlade so základnými právami a zásadou subsidiarity;

18.  domnieva sa, že vyžiadaný návrh nemá žiadne finančné dôsledky;

19.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a podrobné odporúčania uvedené v prílohe Komisii a Rade.

PRÍLOHA K UZNESENIU:

PODROBNÉ ODPORÚČANIA K OBSAHU VYŽIADANÉHO NÁVRHU

Odporúčanie 1 (o cieli a rozsahu pôsobnosti nariadenia, ktoré sa má prijať)

Cieľom nariadenia by malo byť ustanovenie a posilnenie mechanizmov a postupov na zabezpečenie lepšej komplementárnosti a účinnej koordinácie rozvojovej pomoci. V rámci jeho rozsahu pôsobnosti by sa malo ponúknuť primerané riešenie otázky zvyšovania účinnosti a efektívnosti rozvojovej pomoci EÚ.

Nariadenie by sa malo vzťahovať na členské štáty a inštitúcie EÚ.

Odporúčanie 2 (o všeobecných zásadách, ktorými by sa mala riadiť koordinácia medzi darcami EÚ)

Nariadenie by malo ustanoviť tieto zásady:

—  Zodpovednosť: EÚ a jej členské štáty by mali rešpektovať vedenie partnerskej krajiny a zosúladiť sa so stratégiami ústrednej vlády. V náležitých prípadoch by mali zahrnúť opatrenia na posilnenie schopnosti partnerskej krajiny viesť operačné rámce na koordináciu darcov.

—  Harmonizácia: EÚ a jej členské štáty by mali na úrovni krajín vykonávať spoločné opatrenia v oblasti tvorby programov (spoločná tvorba programov) a spolupracovať na znížení počtu samostatných, často duplicitných misií vysielaných priamo na miesto a rôznych diagnostických prieskumov. Takisto by mali hlavných darcov poveriť právomocou vykonávať činnosti, v rámci ktorých má jeden z týchto darcov prevahu na sektorovej úrovni alebo na úrovni krajiny.

—  Zosúladenie: EÚ a jej členské štáty by mali svoju celkovú podporu (stratégie pre jednotlivé krajiny, dialógy o politikách a programy rozvojovej spolupráce) zakladať na vnútroštátnych stratégiách rozvoja partnerských krajín a na pravidelnom skúmaní pokroku pri vykonávaní týchto stratégií. S cieľom znížiť administratívne zaťaženie v oblasti pomoci mali by prednostne používať vnútroštátne systémy. EÚ a jej členské štáty by sa mali vyhnúť vytváraniu jednoúčelových štruktúr na každodenné riadenie a vykonávanie projektov a programov financovaných v rámci pomoci.

—  Predvídateľnosť financovania: EÚ a jej členské štáty by mali v záujme účinnej koordinácie svojho rozvojového úsilia poskytnúť rozvojovým krajinám včasné informácie o plánovaných výdavkoch a/alebo plánoch plnenia s orientačným pridelením prostriedkov, aby ich partnerské krajiny mohli začleniť do svojho strednodobého plánovania.

—  Transparentnosť a vzájomná zodpovednosť: EÚ a jej členské štáty by mali spolupracovať s partnerskými krajinami na vytvorení vzájomne dohodnutých rámcov, ktoré umožnia spoľahlivé posúdenie výsledkov, transparentnosti a zodpovednosti vnútroštátnych systémov, ako aj na zlepšení dostupnosti a kvality údajov v partnerských krajinách. Mali by sa ďalej podporovať kľúčové iniciatívy, ktoré prispejú k dosiahnutiu týchto cieľov, ako sú záruka EÚ týkajúca sa transparentnosti a Iniciatíva za transparentnosť poskytovania medzinárodnej pomoci.

—  Diferencovaný prístup: Pri vykonávaní tohto nariadenia by sa mal uplatňovať diferencovaný prístup podľa okolností a potrieb rozvoja, aby sa partnerským krajinám a regiónom poskytla osobitná, prispôsobená forma spolupráce vychádzajúca z ich potrieb, stratégií, priorít a zdrojov.

—  Preskúmanie a hodnotenie výsledkov a diskusia o nich: EÚ by mala monitorovať vykonávanie tohto nariadenia a mala by o ňom podávať správy. Prijaté opatrenia by sa mali každoročne oznamovať národným parlamentom a Európskemu parlamentu.

Odporúčanie 3 (o spoločnej tvorbe programov)

V nariadení by sa mal ustanoviť záväzok EÚ a jej členských štátov zvyšovať ich účasť na spoločnej tvorbe viacročných programov zosúladenej s rozvojovými stratégiami partnerských krajín, a to vrátane čo najširšej synchronizácie s cyklami tvorby programov na úrovni partnerských krajín. Rámec v oblasti spoločnej tvorby programov je pragmatickým nástrojom na zlepšenie deľby práce a mal by dopĺňať a posilňovať existujúce ustanovenia o koordinácii darcov s cieľom predísť zbytočným paralelným postupom.

Nariadenie by malo zabezpečiť, aby EÚ aktívne monitorovala pokrok dosiahnutý na úrovni jednotlivých krajín a na úrovni centrálnej správy, a to s cieľom zaručiť stabilný pokrok pri plnení existujúcich záväzkov a náležité sledovanie plánov vykonávania rámca EÚ v oblasti spoločnej tvorby programov.

Odporúčanie 4 (o deľbe práce)

EÚ a jej členské štáty vypracovali celý rad hlavných zásad týkajúcich sa účinnej deľby práce. Kódex správania EÚ v oblasti komplementárnosti a deľby práce v rozvojovej politike poskytuje EÚ a jej členským štátom usmernenia a mal by sa bezodkladne vykonávať vo všetkých partnerských krajinách.

Odporúčanie 4.1: o deľbe práce v rámci krajín

EÚ a jej členské štáty by mali znížiť transakčné náklady obmedzením počtu darcov EÚ, ktorí sa zúčastňujú na dialógu o sektorovej politike a na činnostiach v oblasti spolupráce. Na tento účel by mali v záujme lepšej sektorovej koncentrácie vypracovať a realizovať plány pre odchod zo sektora, a to na základe dialógu s vládami partnerských krajín a inými darcami, ako aj analýzy vplyvu možných medzier vo financovaní.

Odporúčanie 4.2: o deľbe práce medzi jednotlivými krajinami

S cieľom dosiahnuť medzi krajinami zníženie fragmentácie pomoci a zvýšenie počtu darcov by EÚ a jej členské štáty mali zabezpečiť, aby sa prostriedky krajinám prideľovali na informovanom základe, pričom je potrebné zohľadňovať aj zámery ostatných členských štátov a možnosti vplyvu EÚ. Členské štáty by sa mali usilovať o lepšiu geografickú koncentráciu, pričom koordinačnú úlohu zohráva Komisia, a to najmä v krajinách, ktoré sú v rámci poskytovania pomoci ponechané bez povšimnutia. V tejto súvislosti by spoločné analýzy a stratégie EÚ zamerané tak na uprednostňované, ako aj na nepovšimnuté krajiny mohli slúžiť ako základ pre lepšiu deľbu práce medzi jednotlivými krajinami.

Odporúčanie 5 (o monitorovaní pokroku na úrovni centrálnej správy a jednotlivých krajín)

V nariadení by sa mali ustanoviť mechanizmy na vykazovanie pokroku v oblasti posilnenej koordinácie darcov na úrovni jednotlivých krajín, a to okrem iného zahrnutím: a) rozčlenených informácií o všetkých relevantných tokoch pomoci; b) pokroku v oblasti spoločnej tvorby programov s osobitným zameraním na deľbu práce; c) dôkazov o znížených transakčných nákladoch prostredníctvom deľby práce a d) začlenenia spoločnej tvorby programov a deľby práce do procesov strategického plánovania.

Tieto informácie by sa mali poskytnúť partnerským krajinám, aby ich mohli zahrnúť do svojich dokumentov súvisiacich so štátnym rozpočtom, čím sa umožní transparentnosť vo vzťahu k parlamentom, občianskej spoločnosti a iným príslušným zúčastneným stranám.

Odporúčanie 6 (o zapojení národných parlamentov do monitorovania koordinácie darcov)

Nariadenie by malo obsahovať ustanovenia zamerané na zvýšenie zapojenia národných parlamentov do monitorovania koordinácie darcov. Na tento účel by sa mali medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi konať výročné stretnutia, na ktorých sa posúdi pokrok a prerokujú sa výsledky.

Odporúčanie 7 (o výročnej správe predkladanej Európskemu parlamentu a Rade)

Nariadenie by malo obsahovať ustanovenia o hodnotení prostredníctvom výročnej správy. Komisia by mala preskúmať pokrok dosiahnutý pri vykonávaní opatrení prijatých podľa nariadenia a predložiť Európskemu parlamentu, Rade a výboru uvedenému v odporúčaní 9 výročnú správu o jeho vykonávaní a výsledkoch v oblasti koordinácie pomoci EÚ.

Táto správa by sa mala predložiť aj Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

Výročná správa by mala vychádzať z informácií súvisiacich s predchádzajúcim rokom, ktoré poskytne centrálna správa, a informácií priamo z danej oblasti. Mala by zhodnotiť výsledky úsilia pri posilňovaní koordinácie rozvojových politík EÚ a jej členských štátov, pričom treba v čo najväčšej možnej miere použiť špecifické a merateľné ukazovatele pokroku pri dosahovaní cieľov tohto nariadenia.

Odporúčanie 8 (o revízii)

Komisia by mala Európskemu parlamentu a Rade predložiť správu o hodnotení vykonávania nariadenia za prvé tri roky a podľa potreby i s legislatívnym návrhom na vykonanie potrebných zmien.

Odporúčanie 9 (o zriadení koordinačného výboru)

Nariadenie by malo zahŕňať ustanovenia o zriadení výboru. Výbor by mal prijať svoj rokovací poriadok a skladať by sa mal zo zástupcov Komisie, Rady a Európskeho parlamentu.

(1) Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1. (2) Dokument č. 9369/12. (3) Dokument č. 9558/07. (4) Ú. v. EÚ C 306 E, 15.12.2006, s. 373. (5) Ú. v. EÚ C 279 E, 19.11.2009, s. 100. (6) Ú. v. EÚ C 131 E, 8.5.2013, s. 80. (7) Dokument č. 15912/09. (8) Dokument č. 11081/10. (9) Dokument č. 17769/10. (10) Dokument č. 18239/10. (11) Projekt č. 2008/170204 – verzia 1. (12) Projekt č. 2010/250763 – verzia 1. (13) Ú. v. EÚ L 201, 20.5.2010, s. 3.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2013 o návrhu na vymenovanie Phila Wynna Owena za člena Dvora audítorov (C7-0313/2013 – 2013/0811(NLE))

P7_TA(2013)0559 A7-0438/2013

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 286 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0313/2013),

–  so zreteľom na článok 108 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A7-0438/2013),

A.  keďže Výbor pre kontrolu rozpočtu následne pristúpil k posúdeniu kvalifikácie navrhovaného kandidáta, najmä pokiaľ ide o podmienky uvedené v článku 286 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

B.  keďže Výbor pre kontrolu rozpočtu na svojej schôdzi 7. novembra 2013 vypočul kandidáta Rady na člena Dvora audítorov,

1.  súhlasí s návrhom Rady vymenovať Phila Wynna Owena za člena Dvora audítorov;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a pre informáciu Dvoru audítorov, ako aj ostatným inštitúciám Európskej únie a kontrolným orgánom členských štátov.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2013 o vymenovaní Alexa Brenninkmeijera za člena Dvora audítorov (C7-0312/2013 – 2013/0810(NLE))

P7_TA(2013)0560 A7-0433/2013

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 286 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0312/2013),

–  so zreteľom na článok 108 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A7-0433/2013),

A.  keďže parlamentný Výbor pre kontrolu rozpočtu posúdil kvalifikáciu navrhovaného kandidáta, najmä pokiaľ ide o podmienky uvedené v čl. 286 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

B.  keďže Výbor pre kontrolu rozpočtu na svojej schôdzi, ktorá sa konala 7. novembra 2013, vypočul kandidáta Rady na člena Dvora audítorov;

1.  súhlasí s návrhom Rady vymenovať Alexa Brenninkmeijera za člena Dvora audítorov;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a pre informáciu Dvoru audítorov ako aj ostatným inštitúciám Európskej únie a kontrolným orgánom členských štátov.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2013 o návrhu na vymenovanie Henriho Grethena za člena Dvora audítorov (C7-0309/2013 – 2013/0807(NLE))

P7_TA(2013)0561 A7-0439/2013

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 286 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0309/2013),

–  so zreteľom na článok 108 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A7-0439/2013),

A.  keďže Výbor pre kontrolu rozpočtu na svojej schôdzi 7. novembra 2013 vypočul kandidáta Rady na člena Dvora audítorov,

B.  keďže Henri Grethen spĺňa podmienky stanovené v článku 286 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

1.  súhlasí s návrhom Rady vymenovať Henriho Grethena za člena Dvora audítorov;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a pre informáciu Dvoru audítorov, ako aj ostatným inštitúciám Európskej únie a kontrolným orgánom členských štátov.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2013 o návrhu na vymenovanie Nikolaosa Milionisa za člena Dvora audítorov (C7-0310/2013 –2013/0808 (NLE))

P7_TA(2013)0562 A7-0436/2013

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 286 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0310/2013),

–  so zreteľom na článok 108 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A7-0436/2013),

A.  keďže Výbor pre kontrolu rozpočtu posúdil kvalifikáciu navrhovaného kandidáta, najmä pokiaľ ide o podmienky uvedené v článku 286 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

B.  keďže Výbor pre kontrolu rozpočtu na svojej schôdzi 7. novembra 2013 vypočul kandidáta Rady na člena Dvora audítorov;

1.  súhlasí s návrhom Rady vymenovať Nikolaosa Milionisa za člena Dvora audítorov;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a pre informáciu Dvoru audítorov, ako aj ostatným inštitúciám Európskej únie a kontrolným orgánom členských štátov.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2013 o návrhu na vymenovanie Danièle Lamarqueovej za člena Dvora audítorov (C7-0311/2013 – 2013/0809(NLE))

P7_TA(2013)0563 A7-0437/2013

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 286 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0311/2013),

–  so zreteľom na článok 108 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A7-0437/2013),

A.  keďže Výbor pre kontrolu rozpočtu následne pristúpil k posúdeniu kvalifikácie navrhovaného kandidáta, najmä pokiaľ ide o podmienky uvedené v článku 286 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

B.  keďže Výbor pre kontrolu rozpočtu na svojej schôdzi 7. novembra 2013 vypočul kandidáta Rady na člena Dvora audítorov,

1.  súhlasí s návrhom Rady vymenovať Danièle Lamarqueovú za členku Dvora audítorov;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a pre informáciu Dvoru audítorov, ako aj ostatným inštitúciám Európskej únie a kontrolným orgánom členských štátov.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2013 o návrhu Európskej centrálnej banky na vymenovanie predsedu rady pre dohľad Európskej centrálnej banky (N7-0103/2013 – C7-0424/2013 – 2013/0901(NLE))

P7_TA(2013)0564 A7-0452/2013

(Schválenie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Európskej centrálnej banky z 22. novembra 2013 na vymenovanie predsedu rady pre dohľad Európskej centrálnej banky (N7-0103/2013),

–  so zreteľom na článok 26 ods. 3 nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami(1),

–  so zreteľom na medziinštitucionálnu dohodu medzi Európskym parlamentom a Európskou centrálnou bankou o praktických spôsoboch vykonávania demokratickej zodpovednosti a dohľadu nad plnením úloh, ktorými bola poverená ECB v rámci jednotného mechanizmu dohľadu(2),

–  so zreteľom na rokovací poriadok,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0452/2013),

A.  keďže v článku 26 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 sa stanovuje, že Európska centrálna banka (ECB) má predložiť Európskemu parlamentu návrh na vymenovanie predsedu jej rady pre dohľad a že predseda sa vyberá prostredníctvom otvoreného výberového konania spomedzi uznávaných a skúsených osobností v oblasti bankových a finančných záležitostí, ktoré nie sú členmi Rady guvernérov;

B.  keďže v článku 26 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 sa stanovuje, že pri vymenúvaní členov rady pre dohľad v súlade s uvedeným nariadením sa dodržiavajú zásady rodovej rovnosti, skúsenosti a kvalifikovanosti;

C.  keďže v liste z 22. novembra 2013 ECB predložila Európskemu parlamentu návrh na vymenovanie Danièle Nouyovej za predsedníčku rady pre dohľad ECB na funkčné obdobie piatich rokov;

D.  keďže Výbor pre hospodárske a menové veci Európskeho parlamentu následne pristúpil k posúdeniu kvalifikácie navrhovaného kandidáta, najmä pokiaľ ide o požiadavky stanovené v článku 26 ods. 2 a 3 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013; keďže pri vykonávaní tohto posúdenia bol výboru predložený životopis navrhovanej kandidátky, ako aj jej odpovede na písomný dotazník;

E.  keďže výbor následne usporiadal 27. novembra 2013 vypočutie kandidátky, počas ktorého kandidátka predniesla úvodné vyhlásenie a potom odpovedala na otázky položené členmi výboru;

1.  schvaľuje návrh ECB na vymenovanie Danièle Nouyovej za predsedníčku rady pre dohľad ECB;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Európskej centrálnej banke, Rade a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63. (2) Ú. v. EÚ L 320, 30.11.2013, s. 1.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2013 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá a postupy pre vykonávanie nástrojov Únie pre vonkajšiu činnosť (COM(2011)0842 – C7-0494/2011 – 2011/0415(COD))

P7_TA(2013)0565 A7-0447/2013

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0842),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a články 209 ods. 1 a 212 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0494/2011),

—  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—  zo zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 9. októbra 2012(1),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 4. decembra 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre rozpočet(A7-0447/2013),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  schvaľuje vyhlásenie Európskeho parlamentu, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

4.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. decembra 2013 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2014, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá a postupy pre vykonávanie nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 236/2014.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenie Európskej komisie k používaniu vykonávacích aktov na stanovenie vykonávacích ustanovení určitých pravidiel nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 232/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva, a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 231/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA II)

Európska komisia sa domnieva, že účelom vykonávacích pravidiel programov cezhraničnej spolupráce stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 236/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá a postupy pre vykonávanie nástrojov Únie pre vonkajšiu činnosť, a ďalších podrobnejších osobitných vykonávacích pravidiel stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 232/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva, a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 231/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA II), je doplniť základný akt, a preto by tieto pravidlá mali mať formu delegovaných aktov prijímaných na základe článku 290 ZFEÚ. Európska komisia nebude namietať proti prijatiu textu dohodnutého medzi spoluzákonodarcami. Európska komisia však pripomína, že otázku vymedzenia hranice medzi článkami 290 a 291 ZFEÚ v súčasnosti skúma Súdny dvor Európskej únie v rámci tzv. „biocídového prípadu“.

Vyhlásenie Európskej komisie k „spätným tokom“

V súlade s povinnosťami stanovenými v článku 21 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002, Európska komisia zahrnie do návrhu rozpočtu riadok pre vnútorné pripísané príjmy, v ktorom sa podľa možností vždy uvedie príslušná suma takéhoto príjmu.

Každý rok počas procesu plánovania rozpočtu bude rozpočtový orgán informovaný o úhrnnej sume zdrojov. Do návrhu rozpočtu sa zahrnie iba tá suma vnútorných pripísaných príjmov, ktorá je istá.

Vyhlásenie Európskeho parlamentu k pozastaveniu pomoci poskytovanej v rámci finančných nástrojov

Európsky parlament poznamenáva, že nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce na obdobie 2014 – 2020, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 232/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 234/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj partnerstva pre spoluprácu s tretími krajinami, a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 231/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA), neobsahujú žiadny výslovný odkaz na možnosť pozastavenia pomoci v prípadoch, keď krajina, ktorá je príjemcom pomoci, nedodržiava základné zásady vymedzené v príslušnom nástroji, a to najmä zásady demokracie, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv.

Európsky parlament sa domnieva, že akékoľvek pozastavenie pomoci v rámci týchto nástrojov by zmenilo celkový finančný mechanizmus dohodnutý podľa riadneho legislatívneho postupu. Preto ak sa má takéto rozhodnutie prijať, Európsky parlament je ako spoluzákonodarca a zložka rozpočtového orgánu oprávnený vykonávať svoje právomoci v plnej miere.

(1) Ú. v. EÚ C 391, 18.12.2012, s. 110.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2013 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje nástroj stability (COM(2011)0845 – C7-0497/2011 – 2011/0413(COD))

P7_TA(2013)0566 A7-0451/2013

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0845),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a články 209 ods. 1 a článok 212 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0497/2011),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 4. decembra 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre rozpočet (A7-0451/2013),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. decembra 2013 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 230/2014.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenie Európskej komisie k strategickému dialógu s Európskym parlamentom1(1)

Na základe článku 14 Zmluvy o Európskej únii Európska komisia bude viesť strategický dialóg s Európskym parlamentom pred plánovaním programov v rámci nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 230/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru, a v prípade potreby po počiatočných konzultáciách s príslušnými príjemcami. Európska komisia predloží Európskemu parlamentu príslušné dostupné dokumenty týkajúce sa tvorby programov, v ktorých budú uvedené orientačné sumy pridelených rozpočtových prostriedkov na krajinu/región, a v rámci krajiny/regiónu priority, možné výsledky a orientačné sumy rozpočtových prostriedkov pridelených na jednotlivé priority v rámci geografických programov, ako aj výber foriem pomoci(2). Európska komisia predloží Európskemu parlamentu príslušné dostupné dokumenty týkajúce sa tvorby programov, v ktorých budú uvedené tematické priority, možné výsledky, výber foriem pomoci2 a sumy rozpočtových prostriedkov pridelených na priority stanovené v tematických programoch. Európska komisia zohľadní stanovisko Európskeho parlamentu k tejto veci.

Európska komisia bude viesť strategický dialóg s Európskym parlamentom pri príprave priebežného hodnotenia a pred každou podstatnou revíziou programových dokumentov počas obdobia platnosti tohto nariadenia.

Európska komisia na požiadanie Európskeho parlamentu vysvetlí, ako v programových dokumentoch zohľadnila jeho pripomienky a aké ďalšie následné kroky uskutočnila na základe strategického dialógu.

(1) Európska komisia bude zastúpená na úrovni zodpovedného komisára. (2) Podľa potreby.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2013 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva (COM(2011)0839 – C7-0492/2011 – 2011/0405(COD))

P7_TA(2013)0567 A7-0449/2013

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0839),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 209 ods. 1 a článok 212 ods. 2 písmeno b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0492/2011),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. novembra 2012(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 9. októbra 2012(2),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 4. decembra 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výbor pre medzinárodný obchod, Výboru pre rozpočet, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0449/2013),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  schvaľuje vyhlásenie Európskeho parlamentu, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  berie na vedomie vyhlásenia Komisie, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

4.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. decembra 2013 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2014, ktorým sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 232/2014.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenie Európskej komisie k strategickému dialógu s Európskym parlamentom(3)

Na základe článku 14 Zmluvy o Európskej únii Európska komisia bude viesť strategický dialóg s Európskym parlamentom pred plánovaním programov v rámci nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 232/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva, a v prípade potreby po počiatočných konzultáciách s príslušnými príjemcami. Európska komisia predloží Európskemu parlamentu príslušné dostupné dokumenty týkajúce sa tvorby programov, v ktorých budú uvedené orientačné sumy pridelených rozpočtových prostriedkov na krajinu/región, a v rámci krajiny/regiónu priority, možné výsledky a orientačné sumy rozpočtových prostriedkov pridelených na jednotlivé priority v rámci geografických programov, ako aj výber foriem pomoci(4). Európska komisia predloží Európskemu parlamentu príslušné dostupné dokumenty týkajúce sa tvorby programov, v ktorých budú uvedené tematické priority, možné výsledky, výber foriem pomoci2 a sumy rozpočtových prostriedkov pridelených na priority stanovené v tematických programoch. Európska komisia zohľadní stanovisko Európskeho parlamentu k tejto veci.

Európska komisia bude viesť strategický dialóg s Európskym parlamentom pri príprave priebežného hodnotenia a pred každou podstatnou revíziou programových dokumentov počas obdobia platnosti tohto nariadenia.

Európska komisia na požiadanie Európskeho parlamentu vysvetlí, ako v programových dokumentoch zohľadnila jeho pripomienky a aké ďalšie následné kroky uskutočnila na základe strategického dialógu.

Vyhlásenie Európskej komisie k používaniu vykonávacích aktov na stanovenie vykonávacích ustanovení určitých pravidiel nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 232/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva, a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 231/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA II)

Európska komisia sa domnieva, že účelom vykonávacích pravidiel programov cezhraničnej spolupráce stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 236/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá a postupy pre vykonávanie nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti, a ďalších podrobnejších osobitných vykonávacích pravidiel stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 232/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva, a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 231/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA II), je doplniť základný akt, a preto by tieto pravidlá mali mať formu delegovaných aktov prijímaných na základe článku 290 ZFEÚ. Európska komisia nebude namietať proti prijatiu textu dohodnutého medzi spoluzákonodarcami. Európska komisia však pripomína, že otázku vymedzenia hranice medzi článkami 290 a 291 ZFEÚ v súčasnosti skúma Súdny dvor Európskej únie v rámci tzv. „biocídového prípadu“.

Vyhlásenie Európskeho parlamentu k pozastaveniu pomoci poskytovanej v rámci finančných nástrojov

Európsky parlament poznamenáva, že nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce na obdobie 2014 – 2020, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 232/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 234/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj partnerstva pre spoluprácu s tretími krajinami, a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 231/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA II), neobsahujú žiadny výslovný odkaz na možnosť pozastavenia pomoci v prípadoch, keď krajina, ktorá je príjemcom pomoci, nedodržiava základné zásady vymedzené v príslušnom nástroji, a to najmä zásady demokracie, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv.

Európsky parlament sa domnieva, že akékoľvek pozastavenie pomoci v rámci týchto nástrojov by zmenilo celkový finančný mechanizmus dohodnutý podľa riadneho legislatívneho postupu. Preto ak sa má takéto rozhodnutie prijať, Európsky parlament je ako spoluzákonodarca a zložka rozpočtového orgánu oprávnený vykonávať svoje právomoci v plnej miere.

(1) Ú. v. EÚ C 11, 15.1.2013, s. 77. (2) Ú. v. EÚ C 391, 18.12.2012, s. 110. (3) Európska komisia bude zastúpená na úrovni zodpovedného komisára. (4) Podľa potreby.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2013 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o nástroji predvstupovej pomoci (IPA II) (COM(2011)0838 – C7-0491/2011 – 2011/0404(COD))

P7_TA(2013)0568 A7-0445/2013

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0838),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 212 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0491/2011),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. novembra 2012(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 9. októbra 2012(2),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 4. decembra 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre rozvoj (A7-0445/2013),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  schvaľuje vyhlásenia Európskeho parlamentu a spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie pripojené k tomuto uzneseniu;

3.  berie na vedomie vyhlásenia Komisie, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

4.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. decembra 2013 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2014, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA II)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 231/2014.)

príloha k legislatívnemu uzneseniu

Vyhlásenie Európskej komisie k strategickému dialógu s Európskym parlamentom(3)

Na základe článku 14 Zmluvy o Európskej únii Európska komisia bude viesť strategický dialóg s Európskym parlamentom pred plánovaním programov v rámci nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 231/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA II), a v prípade potreby po počiatočných konzultáciách s príslušnými príjemcami. Európska komisia predloží Európskemu parlamentu príslušné dostupné dokumenty týkajúce sa tvorby programov, v ktorých budú uvedené orientačné sumy pridelených rozpočtových prostriedkov na krajinu/región, a v rámci krajiny/regiónu priority, možné výsledky a orientačné sumy rozpočtových prostriedkov pridelených na jednotlivé priority v rámci geografických programov, ako aj výber foriem pomoci(4). Európska komisia predloží Európskemu parlamentu príslušné dostupné dokumenty týkajúce sa tvorby programov, v ktorých budú uvedené tematické priority, možné výsledky, výber foriem pomoci2 a sumy rozpočtových prostriedkov pridelených na priority stanovené v tematických programoch. Európska komisia zohľadní stanovisko Európskeho parlamentu k tejto veci.

Európska komisia bude viesť strategický dialóg s Európskym parlamentom pri príprave priebežného hodnotenia a pred každou podstatnou revíziou programových dokumentov počas obdobia platnosti tohto nariadenia.

Európska komisia na požiadanie Európskeho parlamentu vysvetlí, ako v programových dokumentoch zohľadnila jeho pripomienky a aké ďalšie následné kroky uskutočnila na základe strategického dialógu.

Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady Európskej únie a Európskej komisie k financovaniu horizontálnych programov pre menšiny

Európsky parlament, Rada Európskej únie a Európska komisia sa dohodli, že článok 2 ods. 1 písm. a) bod ii) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 231/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA II), sa má vykladať tak, že umožňuje financovanie programov, ktorých cieľom je podporovať rešpektovanie a ochranu menšín v súlade s kodanskými kritériami, rovnako ako v prípade nariadenia Rady (ES) č. 1085/2006 zo 17. júla 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA).

Vyhlásenie Európskej komisie k používaniu vykonávacích aktov na stanovenie vykonávacích ustanovení určitých pravidiel nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 232/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva, a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 231/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA II)

Európska komisia sa domnieva, že účelom vykonávacích pravidiel programov cezhraničnej spolupráce stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 236/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá a postupy pre vykonávanie nástrojov Únie pre vonkajšiu činnosť, a ďalších podrobnejších osobitných vykonávacích pravidiel stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 232/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva, a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 231/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA II), je doplniť základný akt, a preto by tieto pravidlá mali mať formu delegovaných aktov prijímaných na základe článku 290 ZFEÚ. Európska komisia nebude namietať proti prijatiu textu dohodnutého medzi spoluzákonodarcami. Európska komisia však pripomína, že otázku vymedzenia hranice medzi článkami 290 a 291 ZFEÚ v súčasnosti skúma Súdny dvor Európskej únie v rámci tzv. „biocídového prípadu“.

Vyhlásenie Európskeho parlamentu k pozastaveniu pomoci poskytovanej v rámci finančných nástrojov

Európsky parlament poznamenáva, že nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce na obdobie 2014 – 2020, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 232/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 234/2014 z 11. marca 2014., ktorým sa ustanovuje nástroj partnerstva pre spoluprácu s tretími krajinami, a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 231/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA II), neobsahujú žiadny výslovný odkaz na možnosť pozastavenia pomoci v prípadoch, keď krajina, ktorá je príjemcom pomoci, nedodržiava základné zásady vymedzené v príslušnom nástroji, a to najmä zásady demokracie, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv.

Európsky parlament sa domnieva, že akékoľvek pozastavenie pomoci v rámci týchto nástrojov by zmenilo celkový finančný mechanizmus dohodnutý podľa riadneho legislatívneho postupu. Preto ak sa má takéto rozhodnutie prijať, Európsky parlament je ako spoluzákonodarca a zložka rozpočtového orgánu oprávnený vykonávať svoje právomoci v plnej miere.

Vyhlásenie Európskeho parlamentu k príjemcom uvedeným v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 231/2014, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA II)

Európsky parlament poznamenáva, že v celom texte nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 231/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA II), sa používa pojem „príjemcovia uvedení v prílohe I“. Európsky parlament sa domnieva, že tento pojem sa vzťahuje na krajiny.

(1) Ú. v. EÚ C 11, 15.1.2013, s. 77. (2) Ú. v. EÚ C 391, 18.12.2012, s. 110. (3) Európska komisia bude zastúpená na úrovni zodpovedného komisára. (4) Podľa potreby.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2013 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje nástroj partnerstva pre spoluprácu s tretími krajinami (COM(2011)0843 – C7-0495/2011 – 2011/0411(COD))

P7_TA(2013)0569 A7-0446/2013

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0843),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 207 ods. 2, článok 209 ods. 1 a článok 212 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0495/2011),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 9. októbra 2012(1),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 4. decembra 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre rozvoj, Výboru pre rozpočet a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0446/2013),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  schvaľuje vyhlásenie Európskeho parlamentu, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uznesenou,

3.  berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu,

4.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. decembra 2013 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2014, ktorým sa ustanovuje nástroj partnerstva pre spoluprácu s tretími krajinami

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 234/2014.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenie Európskej komisie k strategickému dialógu s Európskym parlamentom(2)

Na základe článku 14 Zmluvy o Európskej únii Európska komisia bude viesť strategický dialóg s Európskym parlamentom pred plánovaním programov v rámci nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 234/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj partnerstva pre spoluprácu s tretími krajinami, a v prípade potreby po počiatočných konzultáciách s príslušnými príjemcami. Európska komisia predloží Európskemu parlamentu príslušné dostupné dokumenty týkajúce sa tvorby programov, v ktorých budú uvedené orientačné sumy pridelených rozpočtových prostriedkov na krajinu/región, a v rámci krajiny/regiónu priority, možné výsledky a orientačné sumy rozpočtových prostriedkov pridelených na jednotlivé priority v rámci geografických programov, ako aj výber foriem pomoci(3). Európska komisia predloží Európskemu parlamentu príslušné dostupné dokumenty týkajúce sa tvorby programov, v ktorých budú uvedené tematické priority, možné výsledky, výber foriem pomoci2 a sumy rozpočtových prostriedkov pridelených na priority stanovené v tematických programoch. Európska komisia zohľadní stanovisko Európskeho parlamentu k tejto veci.

Európska komisia bude viesť strategický dialóg s Európskym parlamentom pri príprave priebežného hodnotenia a pred každou podstatnou revíziou programových dokumentov počas obdobia platnosti tohto nariadenia.

Európska komisia na požiadanie Európskeho parlamentu vysvetlí, ako v programových dokumentoch zohľadnila jeho pripomienky a aké ďalšie následné kroky uskutočnila na základe strategického dialógu.

Vyhlásenie Európskeho parlamentu k pozastaveniu pomoci poskytovanej v rámci finančných nástrojov

Európsky parlament poznamenáva, že nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce na obdobie 2014 – 2020, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 232/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 234/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj partnerstva pre spoluprácu s tretími krajinami, a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 231/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA II), neobsahujú žiadny výslovný odkaz na možnosť pozastavenia pomoci v prípadoch, keď krajina, ktorá je príjemcom pomoci, nedodržiava základné zásady vymedzené v príslušnom nástroji, a to najmä zásady demokracie, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv.

Európsky parlament sa domnieva, že akékoľvek pozastavenie pomoci v rámci týchto nástrojov by zmenilo celkový finančný mechanizmus dohodnutý podľa riadneho legislatívneho postupu. Preto ak sa má takéto rozhodnutie prijať, Európsky parlament je ako spoluzákonodarca a zložka rozpočtového orgánu oprávnený vykonávať svoje právomoci v plnej miere.

(1) Ú. v. EÚ C 391, 18.12.2012, s. 110. (2) Európska komisia bude zastúpená na úrovni zodpovedného komisára. (3) Podľa potreby.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2013 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zavádza nástroj financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete (COM(2011)0844 – C7-0496/2011 – 2011/0412(COD))

P7_TA(2013)0570 A7-0448/2013

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0844),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a články 209 a 212 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0496/2011),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 15. novembra 2012(1),

—  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 9. októbra 2012(2),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 4. decembra 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre rozpočet a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0448/2013),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  schvaľuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

4.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. decembra 2013 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania pre demokraciu a ľudské práva vo svete

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 235/2014.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenie Európskej komisie k strategickému dialógu s Európskym

parlamentom(3)

Na základe článku 14 Zmluvy o Európskej únii Európska komisia bude viesť strategický dialóg s Európskym parlamentom pred plánovaním programov v rámci nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 235/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete, a v prípade potreby po počiatočných konzultáciách s príslušnými príjemcami. Európska komisia predloží Európskemu parlamentu príslušné dostupné dokumenty týkajúce sa tvorby programov, v ktorých budú uvedené orientačné sumy pridelených rozpočtových prostriedkov na krajinu/región, a v rámci krajiny/regiónu priority, možné výsledky a orientačné sumy rozpočtových prostriedkov pridelených na jednotlivé priority v rámci geografických programov, ako aj výber foriem pomoci(4). Európska komisia predloží Európskemu parlamentu príslušné dostupné dokumenty týkajúce sa tvorby programov, v ktorých budú uvedené tematické priority, možné výsledky, výber foriem pomoci2 a sumy rozpočtových prostriedkov pridelených na priority stanovené v tematických programoch. Európska komisia zohľadní stanovisko Európskeho parlamentu k tejto veci.

Európska komisia bude viesť strategický dialóg s Európskym parlamentom pri príprave priebežného hodnotenia a pred každou podstatnou revíziou programových dokumentov počas obdobia platnosti tohto nariadenia.

Európska komisia na požiadanie Európskeho parlamentu vysvetlí, ako v programových dokumentoch zohľadnila jeho pripomienky a aké ďalšie následné kroky uskutočnila na základe strategického dialógu.

Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady Európskej únie a Európskej komisie k volebným pozorovateľským misiám

Európsky parlament, Rada Európskej únie a Európska komisia zdôrazňujú významný prínos volebných pozorovateľských misií EÚ pre politiku vonkajších vzťahov Únie zameranú na podporu demokracie v partnerských krajinách. Volebné pozorovacie misie EÚ prispievajú k zvyšovaniu transparentnosti a prehlbovaniu dôvery vo volebné procesy, zhodnocujú voľby na základe získaných informácií a poskytujú odporúčania pre ich ďalšie zlepšovanie v rámci spolupráce a politického dialógu EÚ s partnerskými krajinami. V tejto súvislosti sa Európsky parlament, Rada Európskej únie a Európska komisia dohodli, že až 25 % z rozpočtu by sa počas obdobia rokov 2014 – 2020 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 235/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete, malo vyčleniť na financovanie pozorovateľských misií EÚ, a to v závislosti od každoročných volebných priorít.

(1) Ú. v. EÚ C 11, 15.1.2013, s. 81. (2) Ú. v. EÚ C 391, 18.12.2012, s. 110. (3) Európska komisia bude zastúpená na úrovni zodpovedného komisára. (4) Podľa potreby.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2013 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (COM(2011)0840 – C7-0493/2011 – 2011/0406(COD))

P7_TA(2013)0571 A7-0450/2013

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0840),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 209 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0493/2011),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 9. októbra 2012(1),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 4. decembra 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre rozpočet a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0450/2013),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  schvaľuje vyhlásenie Európskeho parlamentu a spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  berie na vedomie vyhlásenia Komisie, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

4.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. decembra 2013 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce na obdobie 2014 – 2020

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 233/2014.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenie Európskej komisie k strategickému dialógu s Európskym parlamentom(2)

Na základe článku 14 Zmluvy o Európskej únii Európska komisia bude viesť strategický dialóg s Európskym parlamentom pred plánovaním programov v rámci nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce na obdobie rokov 2014 – 2020, a v prípade potreby po počiatočných konzultáciách s príslušnými príjemcami. Európska komisia predloží Európskemu parlamentu príslušné dostupné dokumenty týkajúce sa tvorby programov, v ktorých budú uvedené orientačné sumy pridelených rozpočtových prostriedkov na krajinu/región, a v rámci krajiny/regiónu priority, možné výsledky a orientačné sumy rozpočtových prostriedkov pridelených na jednotlivé priority v rámci geografických programov, ako aj výber foriem pomoci(3). Európska Komisia predloží Európskemu parlamentu príslušné dostupné dokumenty týkajúce sa tvorby programov, v ktorých budú uvedené tematické priority, možné výsledky, výber foriem pomoci2 a sumy rozpočtových prostriedkov pridelených na priority stanovené v tematických programoch. Európska Komisia zohľadní stanovisko Európskeho parlamentu k tejto veci.

Európska Komisia bude viesť strategický dialóg s Európskym parlamentom pri príprave priebežného hodnotenia a pred každou podstatnou revíziou programových dokumentov počas obdobia platnosti tohto nariadenia.

Európska komisia na požiadanie Európskeho parlamentu vysvetlí, ako v programových dokumentoch zohľadnila jeho pripomienky a aké ďalšie následné kroky uskutočnila na základe strategického dialógu.

Vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady Európskej únie a Európskej komisie k článku 5 ods. 2 písm. b) bodu ii) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj pre rozvojovú spoluprácu na obdobie rokov 2014 – 2020

Pokiaľ ide u uplatňovanie článku 5 ods. 2 písm. b) bodu ii) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj pre rozvojovú spoluprácu na obdobie rokov 2014 – 2020, v čase nadobudnutia účinnosti uvedeného nariadenia sa za partnerské krajiny oprávnené na bilaterálnu spoluprácu ako výnimočné prípady, a to aj vzhľadom na postupné ukončovanie poskytovania grantov v rámci rozvojovej pomoci, považovali tieto krajiny: Kuba, Kolumbia, Ekvádor, Peru a Južná Afrika.

Vyhlásenie Európskej komisie k článku 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj pre rozvojovú spoluprácu na obdobie rokov 2014 – 2020

Európska komisia požiada Európsky parlament o názor pred zmenou uplatňovania článku 5 ods. 2 písm. b) bodu ii) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj pre rozvojovú spoluprácu na obdobie rokov 2014 – 2020.

Vyhlásenie Európskej komisie k prideľovaniu rozpočtových prostriedkov na základné služby

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj pre rozvojovú spoluprácu na obdobie rokov 2014 – 2020, by Únii malo umožniť, aby prispievala k napĺňaniu spoločného záväzku Únie poskytovať nepretržitú podporu ľudskému rozvoju v záujme zlepšenia životných podmienok ľudí v súlade s miléniovými rozvojovými cieľmi. Najmenej 20 % pomoci pridelenej podľa tohto nariadenia bude vyčlenených na základné sociálne služby so zameraním na zdravotnú starostlivosť a vzdelávanie, ako aj na stredoškolské vzdelávanie, pričom sa uznáva, že musí byť zachovaný určitý stupeň flexibility, napríklad v prípadoch, keď ide o výnimočnú pomoc. Údaje týkajúce sa tohto vyhlásenia sa zahrnú do výročnej správy uvedenej v článku 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 236/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá a postupy pre vykonávanie nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti.

Vyhlásenie Európskeho parlamentu k pozastaveniu pomoci poskytovanej v rámci finančných nástrojov

Európsky parlament poznamenáva, že nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce na obdobie 2014 – 2020, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 232/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 234/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj partnerstva pre spoluprácu s tretími krajinami, a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 231/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA II), neobsahujú žiadny výslovný odkaz na možnosť pozastavenia pomoci v prípadoch, keď krajina, ktorá je príjemcom pomoci, nedodržiava základné zásady vymedzené v príslušnom nástroji, a to najmä zásady demokracie, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv.

Európsky parlament sa domnieva, že akékoľvek pozastavenie pomoci v rámci týchto nástrojov by zmenilo celkový finančný mechanizmus dohodnutý podľa riadneho legislatívneho postupu. Preto ak sa má takéto rozhodnutie prijať, Európsky parlament je ako spoluzákonodarca a zložka rozpočtového orgánu oprávnený vykonávať svoje právomoci v plnej miere.

(1) Ú. v. EÚ C 391, 18.12.2012, s. 110. (2) Európska komisia bude zastúpená na úrovni zodpovedného komisára. (3) Podľa potreby.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11.decembra 2013 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (na obdobie rokov 2014 – 2020) (COM(2011)0608 – C7-0319/2011 – 2011/0269(COD))

P7_TA(2013)0572 A7-0005/2013

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0608),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a články 175, 42 a 43 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0319/2011),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhovanému právnemu základu,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 a článok 175 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené v rámci Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality dánskym parlamentom, holandskou prvou komorou a holandskou druhou komorou, a švédskym parlamentom, ktoré sa domnievajú, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 23. februára 2012(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 3. mája 2012(2),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 18. októbra 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 55 a 37 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre rozpočet, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0005/2013),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. decembra 2013 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 1309/2013.)

(1) Ú. v. EÚ C 143, 22.5.2012, s. 42. (2) Ú. v. EÚ C 225, 27.7.2012, s. 159.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2013 o návrhu smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (COM(2013)0348 – C7-0200/2013 – 2013/0188(CNS))

P7_TA(2013)0573 A7-0376/2013

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2013)0348),

–  so zreteľom na článok 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0200/2013),

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre kontrolu rozpočtu (A7-0376/2013),

1.  schvaľuje zmenený návrh Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

3.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh Pozmeňujúci návrh 1 Návrh smernice Odôvodnenie 1 (1)  V posledných rokoch značne narástli problémy, ktoré predstavujú daňové podvody a daňové úniky, a stali sa stredobodom pozornosti v Únii i vo svete. Neohlásené a nezdanené príjmy značne znižujú vnútroštátne daňové príjmy. Preto je naliehavo potrebné zvýšiť efektívnosť a účinnosť výberu daní. Automatická výmena informácií predstavuje v dôsledku toho významný nástroj a Komisia vo svojom oznámení zo 6. decembra 2012, ktoré obsahuje akčný plán na posilnenie boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom8, zdôraznila potrebu dôrazne presadzovať automatickú výmenu informácií ako budúci európsky a medzinárodný štandard pre transparentnosť a výmenu informácií v daňovej oblasti. Európska Rada 22. mája 2013 požiadala o rozšírenie automatickej výmeny informácií na úrovni Únie a na celosvetovej úrovni s cieľom bojovať proti daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu. (1)  V posledných rokoch značne narástli problémy, ktoré predstavujú daňové podvody, daňové úniky a agresívne daňové plánovanie, a stali sa stredobodom pozornosti v Únii i vo svete, najmä v čase krízy. Neohlásené a nezdanené príjmy značne znižujú vnútroštátne daňové príjmy, vytvárajú podmienky pre nespravodlivú hospodársku súťaž a vedú k stratám. Preto je naliehavo potrebné zvýšiť efektívnosť a účinnosť výberu daní. Mali by sa zaviesť dobre fungujúce systémy, ktoré umožnia zlepšiť účinnosť výberu daní a určiť, daňové právo ktorého členského štátu sa uplatňuje. Automatická výmena informácií predstavuje v dôsledku toho významný nástroj a Komisia vo svojom oznámení zo 6. decembra 2012, ktoré obsahuje akčný plán na posilnenie boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom8, zdôraznila potrebu dôrazne presadzovať automatickú výmenu informácií ako budúci európsky a medzinárodný štandard pre transparentnosť a výmenu informácií v daňovej oblasti. Európsky parlament vo svojom uznesení z 21. mája 2013 o boji proti daňovým podvodom, daňovým únikom a daňovým rajom9 a Európska Rada 22. mája 2013 žiadali o rozšírenie automatickej výmeny informácií na úrovni Únie a na celosvetovej úrovni s cieľom bojovať proti daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu. _____________ ____________ 8 COM(2012)0722 v konečnom znení. 8 COM(2012)0722 v konečnom znení. 9 Prijaté texty, P7_TA(2013)0205. Pozmeňujúci návrh 2 Návrh smernice Odôvodnenie 1 a (nové) (1a)  Daňová politika sa v minulosti považovala za záležitosť, ktorá patrí do výlučnej vnútroštátnej právomoci a v ktorej Európska únia nezohrávala žiadnu úlohu. Dnes sa musia dane riešiť globálne a musí sa o nich rokovať aj na úrovni Európskej únie. Efektívnejšie a praktickejšie ako množstvo dvojstranných dohôd medzi jednotlivými členskými štátmi by bolo, keby Komisia koordinovala výmenu informácií o daniach v mene členských štátov. Normy týkajúce sa automatickej výmeny informácií sa medzi jednotlivými krajinami líšia, čo je zbytočne zložité a členským štátom, ako aj finančným inštitúciám v Únii to spôsobuje zbytočne vysoké náklady. Pozmeňujúci návrh 3 Návrh smernice Odôvodnenie 1 b (nové) (1b)  Vymedzenia vzťahujúce sa na smernicu 2011/16/EÚ by mali byť vypracované koordinovane s činnosťou OECD v tejto oblasti s cieľom predkladať jasnejšie odôvodnenia, zjednodušiť regulačný rámec a zlepšiť zosúladenie pozmeňujúcich návrhov tejto smernice. Pozmeňujúci návrh 4 Návrh smernice Odôvodnenie 3 (3)  Ako bolo zdôraznené v žiadosti Európskej rady, je vhodné s rozšírením automatickej výmeny informácií pokročiť, ako je už stanovené v článku 8 ods. 5 smernice 2011/16/EÚ. Iniciatíva Únie zaisťuje ucelený, jednotný a komplexný prístup platný pre celú Úniu v oblasti automatickej výmeny informácií na vnútornom trhu, čo by viedlo k úsporám nákladov pre daňové správy, ako aj hospodárske subjekty. (3)  Ako bolo zdôraznené v žiadosti Európskej rady, je vhodné s rozšírením automatickej výmeny informácií pokročiť, ako je už stanovené v článku 8 ods. 5 smernice 2011/16/EÚ. Iniciatíva Únie zaisťuje ucelený, jednotný a komplexný prístup platný pre celú Úniu v oblasti automatickej výmeny informácií na vnútornom trhu a je dôležitá v záujme zlepšenia účinnosti daňových systémov, ako aj posilnenia vnútorného trhu, na ktorom koexistencia 28 národných daňových systémov vyvoláva otázky dvojitého zdanenia a narušenia hospodárskej súťaže. Nielenže členské štáty by mali úžitok z výmeny informácií za rovnocenných podmienok, ale aj Únia by mohla začať presadzovať podobné normy na medzinárodnej úrovni. Pozmeňujúci návrh 5 Návrh smernice Odôvodnenie 3 a (nové) (3a)  Členské štáty by mali zaviesť administratívnu spoluprácu a výmenu informácií, pri ktorých sa budú dodržiavať procesné práva daňovníkov a ich právo na ochranu súkromia. Pozmeňujúci návrh 6 Návrh smernice Odôvodnenie 3 b (nové) (3b)  Podľa správy OECD z 19. júna 2013 a vyhlásenia vedúcich predstaviteľov G20 z Petrohradu zo 6. septembra 2013 by sa mala automatická výmena informácií zakladať na spoločnom svetovom modeli, ktorý zabezpečí dostatočnú dôvernosť a správne používanie informácií. Rozšírenie automatickej výmeny informácií v daňovej oblasti bude príspevkom Európskej únie k práci OECD a malo by zvýšiť možnosť zavedenia jednotného celosvetového systému, založeného na novej norme OECD, ktorá bude predstavená vo februári 2014. Pozmeňujúci návrh 7 Návrh smernice Odôvodnenie 3 c (nové) (3c)  Ak sa údaje poskytujú daňovým správam na účely výmeny informácií s inými krajinami, je potrebné objasniť spôsob, akým môžu tieto správy dané údaje používať. Pozmeňujúci návrh 9 Návrh smernice Odôvodnenie 4 a (nové) (4a)  S cieľom obmedziť nejasnosti a nesúlad a znížiť náklady je potrebné, aby sa vykonávanie ustanovení tejto smernice koordinovalo s uplatňovaním FATCA. Pozmeňujúci návrh 10 Návrh smernice Odôvodnenie 5 (5)  Uzatvorenie paralelných nekoordinovaných dohôd členskými štátmi podľa článku 19 smernice 2011/16/EÚ by viedlo k narušeniu, ktoré by bolo škodlivé pre hladké fungovanie vnútorného trhu. Rozšírená automatická výmena informácií na základe celoeurópskeho právneho nástroja by odstránila potrebu členských štátov uplatňovať uvedené ustanovenie s cieľom uzatvárať dvojstranné alebo mnohostranné dohody, ktoré sa môžu považovať za vhodné v rovnakej veci v prípade chýbajúcich príslušných právnych predpisov Únie. (5)  Uzatvorenie paralelných nekoordinovaných dohôd členskými štátmi podľa článku 19 smernice 2011/16/EÚ by viedlo k narušeniu, ktoré by bolo škodlivé pre hladké fungovanie vnútorného trhu a pre prístup Únie ako celku. Rozšírená automatická výmena informácií na základe celoeurópskeho právneho nástroja by odstránila potrebu členských štátov uplatňovať uvedené ustanovenie s cieľom uzatvárať dvojstranné alebo mnohostranné dohody, ktoré sa môžu považovať za vhodné v rovnakej veci v prípade chýbajúcich príslušných právnych predpisov Únie. Únia by tak mala mať lepšiu rokovaciu pozíciu, aby mohla presadzovať prijatie prísnejších noriem v oblasti výmeny daňových informácií na svetovej úrovni. Pozmeňujúci návrh 11 Návrh smernice Odôvodnenie 5 a (nové) (5a)  V súčasnosti sa pod záštitou OECD pracuje na vymedzení modelu dvojstranných a mnohostranných dohôd o výmene informácií. Okrem toho prebiehajú rokovania medzi Spojenými štátmi a veľkým počtom krajín o vykonávaní zákona FATCA na základe dvojstranných dohôd. Navrhované zmeny smernice 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní upravujú výmenu tých informácií, ktoré sú aj predmetom zákona FATCA a práce v rámci OECD. Komisia by mala objasniť vzťah medzi týmito regulačnými ustanoveniami s cieľom zabezpečiť, aby národné daňové orgány a finančné inštitúcie zodpovedné za uplatňovanie zmien mohli zmeny aj vykonávať. Pozmeňujúci návrh 12 Návrh smernice Odôvodnenie 6 a (nové) (6a)  Nové kategórie príjmov a kapitálu, v súvislosti s ktorými táto smernica zavádza povinnosť výmeny informácií, by sa mali ustanoviť v súlade s ich výkladom vo vnútroštátnych právnych predpisoch členského štátu, ktorý poskytuje informácie. Pozmeňujúci návrh 13 Návrh smernice Odôvodnenie 7 a (nové) (7a)  Cieľom súčasného poskytovania informácií o príjme z kapitálu a služieb pre národné daňové orgány je okrem iného poskytovať základ pre zdanenie a pre výmenu informácií s inými krajinami. Ak sa požiadavka poskytovať informácie teraz zmení a informácie sa budú prijímať iba na účely ich výmeny, je dôležité objasniť, akým spôsobom budú národné daňové orgány môcť tieto informácie používať. Pozmeňujúci návrh 15 Návrh smernice Odôvodnenie 9 a (nové) (9a)  Každý členský štát by mal určiť sankcie za porušenie tejto smernice a mal by prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie jej dodržiavania. Pozmeňujúci návrh 16 Návrh smernice Odôvodnenie 10 (10)  Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady, ktoré boli uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie. (10)  Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady, ktoré boli uznané najmä v článku 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článku 8 Charty základných práv Európskej únie. Vzhľadom na citlivosť údajov, ktoré sa majú zbierať, mala by sa venovať osobitná pozornosť dodržiavaniu práva na súkromie a oprávneným požiadavkám na zachovanie dôvernosti, najmä počas vyšetrovacieho procesu. Pozmeňujúci návrh 17 Návrh smernice Článok 1 – písmeno b Smernica 2011/16/EÚ Článok 8 – odsek 3 a – pododsek 1 – úvodná časť 3a.  Príslušný orgán každého členského štátu oznamuje prostredníctvom automatickej výmeny príslušnému orgánu ktoréhokoľvek iného členského štátu informácie týkajúce sa zdaniteľných období od 1. januára 2014, pokiaľ ide o tieto položky, ktoré sú vyplácané, zaistené alebo držané finančnou inštitúciou v priamy alebo nepriamy prospech konečného vlastníka, ktorý je fyzickou osobou, ktorá má pobyt v uvedenom inom členskom štáte: 3a.  Príslušný orgán každého členského štátu oznamuje prostredníctvom automatickej výmeny príslušnému orgánu ktoréhokoľvek iného členského štátu informácie týkajúce sa zdaniteľných období od 1. januára 2014, pokiaľ ide o tieto položky – v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi – ktoré sú vyplácané, zaistené alebo držané finančnou inštitúciou v priamy alebo nepriamy prospech konečného vlastníka, ktorý je fyzickou osobou, ktorá má pobyt v uvedenom inom členskom štáte: Pozmeňujúci návrh 18 Návrh smernice Článok 1 – písmeno ba (nové) Smernica 2011/16/EÚ Článok 8 – odsek 4 ba)  odsek 4 sa nahrádza takto: 4.  Členské štáty poskytnú pred 1. júlom 2016 Komisii každoročne štatistické údaje o objeme automatických výmen a v možnom rozsahu aj informácie o administratívnych a ostatných relevantných nákladoch a prínosoch, ktoré súvisia s uskutočnenými výmenami, a o akýchkoľvek prípadných zmenách týkajúcich sa daňových správ a tretích strán. „4. Členské štáty poskytnú pred 1. júlom 2016 Komisii každoročne štatistické údaje o objeme automatických výmen a v možnom rozsahu aj informácie o administratívnych a ostatných relevantných nákladoch a prínosoch, ktoré súvisia s uskutočnenými výmenami, a o akýchkoľvek prípadných zmenách týkajúcich sa daňových správ a tretích strán. Komisia informuje Európsky parlament o získaných informáciách.” Pozmeňujúci návrh 19 Návrh smernice Článok 1 – písmeno c Smernica 2011/16/EÚ Článok 8 – odsek 5 – pododsek 1 5.  Komisia predloží pred 1. júlom 2017 správu obsahujúcu prehľad a posúdenie prijatých štatistických údajov a informácií, ktorá sa bude týkať napr. administratívnych a iných relevantných nákladov a prínosov automatickej výmeny informácií, ako aj praktických aspektov, ktoré s ňou súvisia. Komisia prípadne predloží Rade návrh týkajúci sa kategórií a podmienok stanovených v odseku 1 vrátane podmienky, že musia byť dostupné informácie týkajúce sa osôb, ktoré majú pobyt v iných členských štátoch, alebo o položkách uvedených v odseku 3a alebo oboje. 5.  Komisia predloží pred 1. júlom 2017 Európskemu parlamentu a Rade správu obsahujúcu prehľad a posúdenie vplyvu prijatých štatistických údajov a informácií, ktorá sa bude týkať napr. administratívnych a iných relevantných nákladov a prínosov automatickej výmeny informácií, ako aj praktických aspektov, ktoré s ňou súvisia. Komisia prípadne predloží Európskemu parlamentu a Rade návrh týkajúci sa kategórií príjmov a kapitálu, podmienok stanovených v odseku 1, alebo oboch, vrátane podmienky, že musia byť dostupné informácie týkajúce sa osôb, ktoré majú pobyt v iných členských štátoch, alebo o položkách uvedených v odseku 3a, alebo oboje. Pozmeňujúci návrh 21 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 a (nový) Smernica 2011/16/EÚ Článok 18 – odsek 2a (nový) 1a.  V článku 18 sa vkladá tento odsek: „2a. Členské štáty určia sankcie za porušenie tejto smernice a prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie jej dodržiavania. Tieto sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.“ Pozmeňujúci návrh 22 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 b (nový) Smernica 2011/16/EÚ Článok 19 a (nový) 1b.  Vkladá sa tento článok: „Článok 19a Mandát na rokovania s tretími krajinami Od [dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice] rokuje o dohodách s tretími krajinami o automatickej výmene informácií v mene Únie iba Komisia. Od tohto dátumu členské štáty o dvojstranných dohodách nerokujú.“ Pozmeňujúci návrh 23 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 c (nový) Smernica 2011/16/EÚ Článok 22 – odsek 1 – písmeno ca (nové) 1c.  V článku 22 ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno: „ca) sprístupniť ľudské, technologické a finančné zdroje potrebné na vykonávanie tejto smernice vzhľadom na množstvo a zložitosť informácií, ktoré budú predmetom automatickej výmeny od 1. januára 2015.“ Pozmeňujúci návrh 24 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 d (nový) Smernica 2011/16/EÚ Článok 23 – odsek 3 1d.  V článku 23 sa odsek 3 nahrádza takto: 3.  Členské štáty oznamujú Komisii ročné vyhodnotenie účinnosti automatickej výmeny informácií uvedenej v článku 8, ako aj dosiahnuté praktické výsledky. Formu a podmienky oznamovania tohto každoročného vyhodnotenia schváli Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2. „3. Členské štáty oznamujú Komisii ročné vyhodnotenie účinnosti automatickej výmeny informácií uvedenej v článku 8, ako aj dosiahnuté praktické výsledky. Formu a podmienky oznamovania tohto každoročného vyhodnotenia schváli Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2. Komisia každoročne informuje Európsky parlament o vyhodnoteniach, ktoré uskutočnili členské štáty.” Pozmeňujúci návrh 25 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 e (nový) Smernica 2011/16/EÚ Článok 25 1e.  Článok 25 sa nahrádza takto: Článok 25 Článok 25 Ochrana údajov Ochrana údajov Každá výmena informácií podľa tejto smernice podlieha ustanoveniam, ktorými sa vykonáva smernica 95/46/ES. Na účely správneho uplatňovania tejto smernice však členské štáty obmedzia rozsah povinností a práv ustanovených v článku 10, článku 11 ods. 1, článkoch 12 a 21 smernice 95/46/ES v takej miere, aká je potrebná na ochranu záujmov uvedených v článku 13 ods. 1 písm. e) uvedenej smernice. „1. Každá výmena informácií podľa tejto smernice podlieha ustanoveniam, ktorými sa vykonáva smernica 95/46/ES. Na účely správneho uplatňovania tejto smernice však členské štáty obmedzia rozsah povinností a práv ustanovených v článku 10, článku 11 ods. 1, článkoch 12 a 21 smernice 95/46/ES v takej miere, aká je potrebná konkrétne na ochranu záujmov uvedených v článku 13 ods. 1 písm. e) uvedenej smernice. 2.  Členské štáty prijmú primerané opatrenia na ochranu vymieňaných informácií pred neoprávneným prístupom tretích strán alebo tretích krajín.“ Pozmeňujúci návrh 31 Návrh smernice Článok 2 – odsek 2 a (nový) 2a.  Do ... * [12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice] Komisia preskúma fungovanie tejto smernice a prípadne predloží legislatívny návrh Rade, aby zabezpečila transparentnosť výmeny informácií.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2013 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa zriaďuje systém Spoločenstva pre registráciu dopravcov rádioaktívnych materiálov (COM(2012)0561 – C7-0320/2012 – 2011/0225(COD))

P7_TA(2013)0574 A7-0385/2013

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2012)0561),

–  so zreteľom na články 31 a 32 Zmluvy o Euratome, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0320/2012),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 a článok 91 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 22. februára 2012(1),

–  so zreteľom na články 55 a 37 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7-0385/2013),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. decembra 2013 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2014, ktorým sa zriaďuje systém Spoločenstva pre registráciu dopravcov rádioaktívnych materiálov [PN 1]

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiufungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 31 druhý odsek a článok 3291, [PN 2]

so zreteľom na návrh Komisie vypracovaný na základe stanoviska skupiny osôb vymenovaných Výborom pre vedu a technikuEurópskej komisie, [PN 3]

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentukonajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(3), [PN 4]

keďže:

(1)  V článku 33 zmluvy sa vyžaduje od členských štátov, aby ustanovili vhodné podmienky kontroly dodržiavania základných bezpečnostných noriem na účely ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vyplývajúcimi z ionizujúceho žiarenia.

(2)  Základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia sa stanovujú smernicou Rady 96/29/Euratom(4). Táto smernica sa vzťahuje na všetky činnosti, pri ktorých hrozí riziko vyplývajúce z ionizujúceho žiarenia z umelého alebo prírodného zdroja žiarenia, vrátane dopravy.

(3)  Na zabezpečenie súladu so základnými bezpečnostnými normami osoby, organizácie alebo podniky podliehajú regulačnej kontrole vykonávanej orgánmi členských štátov. Na tento účel sa v smernici 96/29/Euratom od členských štátov vyžaduje, aby zahrnuli niektoré činnosti, ktoré so sebou prinášajú nebezpečenstvo v dôsledku ionizujúceho žiarenia, do systému podávania správ a predchádzajúceho povoľovania alebo aby zakázali určité postupy.

(4)  Keďže doprava je jedinou činnosťou, ktorá má cezhraničný charakter, dopravcovia rádioaktívnych materiálov môžu byť povinní dodržiavať požiadavky súvisiace s predkladaním správ a vydávaním povolení vo viacerých členských štátoch. V nariadení sa ustanovuje, že tieto systémy členských štátov sa nahrádzajú jednotným registračným systémom platným v rámci Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (ďalej len „Spoločenstvo“).

(4a)  Je potrebné zabezpečiť účinné a jednotné vykonávanie tohto nariadenia na základe vymedzenia spoločných kritérií, ktoré by členské štáty mali uplatňovať pri vydávaní osvedčení o registrácii a pri zriaďovaní mechanizmu pre uskutočniteľnú a povinnú výmenu informácií s inými členskými štátmi na zabezpečenie kontroly dopravcov, overenie súladu a účinnú reakciu na havarijné situácie. [PN 5]

(5)  Pre dopravcov, ktorí využívajú leteckú alebo námornú dopravu, takéto registračné a certifikačné systémy už existujú. V nariadení Rady (EHS) č. 3922/91(5) sa ustanovuje, že leteckí dopravcovia potrebujú osobitné osvedčenie leteckého prevádzkovateľa na prepravu nebezpečného tovaru. Pokiaľ ide o prepravu po mori, smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/59/ES(6) sa zriaďuje monitorovací a informačný systém Spoločenstva pre lodnú dopravu. Osvedčenia vydané orgánmi civilného letectva, ako aj systém podávania správ pre námorné plavidlá sa považujú za uspokojivé vykonávanie požiadaviek smernice 96/29/Euratom, ktoré sa týkajú podávania správ a povoľovania. Registrácia leteckých a námorných dopravcov podľa tohto nariadenia preto nie je potrebná na to, aby členské štáty mohli zabezpečiť súlad so základnými bezpečnostnými normami pri týchto druhoch dopravy.

(6)  Dopravcovia rádioaktívneho materiálu podliehajú celému radu požiadaviek právnych predpisov Únie a Euratomu, ako aj medzinárodným právnym nástrojom. Predpisy Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) o bezpečnej preprave rádioaktívneho materiálu (TS-R-1) a vzorové predpisy o preprave nebezpečného tovaru sa v cestnej, železničnej a vnútrozemskej vodnej doprave aj naďalej uplatňujú priamo alebo ich implementujú členské štáty podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES(7). Ustanoveniami uvedenej smernice však nie je dotknuté uplatňovanie ostatných ustanovení v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ochrany životného prostredia.

(6a)  S cieľom zohľadniť možné riziká spojené s bezpečnostnými normami na ochranu životného prostredia a zdravia pracovníkov a širokej verejnosti by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o stanovenie spoločných kritérií, ktoré majú spĺňať dopravcovia rádioaktívnych materiálov na účely získania osvedčenia o registrácii. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade. [PN 60]

(7)  V záujme zaistenia jednotných podmienok vykonávania tohto nariadenia by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali využívať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(8).

(7a)  Vzhľadom na všeobecný cieľ znížiť regulačné zaťaženie priemyselného odvetvia by Komisia mala ďalej monitorovať ekonomický vplyv tohto nariadenia na mnoho malých podnikov, ktoré prepravujú rádioaktívny materiál na území jedného členského štátu, [PN 7]

PRIJALI TOTO NARIADENIE

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.  Týmto nariadením sa zriaďuje systém Spoločenstva pre vydávanie povolení a registráciu dopravcov rádioaktívnych materiálov, ktorý uľahčuje členským štátom zabezpečenie súladu so základnými bezpečnostnými normami ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia stanovenými v smernici na základe smernice 2008/68/ES a smernice 96/29/Euratom. [PN 8]

2.  Toto nariadenie sa vzťahuje na všetkých dopravcov vykonávajúcich prepravu rádioaktívnych materiálov prostredníctvom cestnej, železničnej a vnútrozemskej vodnej dopravy v rámci Spoločenstva, z tretích krajín do Spoločenstva a zo Spoločenstva do tretích krajín. Toto nariadenie sa nevzťahuje na dopravcov prepravujúcich rádioaktívny materiál prostredníctvom leteckej alebo námornej dopravy. [PN 9]

2a.  Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa ochrany prepravy rádioaktívnych materiálov proti krádeži, sabotáži alebo inému konaniu so zlým úmyslom. [PN 10]

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia

a)  „dopravca“ znamená akúkoľvek osobu, organizáciu alebo verejnoprávny podnik, ktoré sa zaoberajú prepravou rádioaktívneho materiálu pri využití akýchkoľvek dopravných prostriedkov v Spoločenstve. Patria sem aj dopravcovia vykonávajúci prepravu v prenájme alebo za úhradu a dopravcovia na vlastný účet; [PN 11]

b)  „príslušný orgán“ znamená akýkoľvek orgán poverený členským štátom vykonávaním úloh ustanovených v tomto nariadení;

ba)  „spoločné kritériá“ znamenajú súbor bezpečnostných noriem na základe vzorových predpisov pre prepravu nebezpečného tovaru (Európska dohoda o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečného tovaru (ADR), Poriadok pre medzinárodnú železničnú prepravu nebezpečného tovaru (RID) a Európska dohoda o medzinárodnej preprave nebezpečného tovaru po vnútrozemských vodných cestách (ADN)), smernice 96/29/Euratom a smernice 2008/68/ES, ktoré dopravcovia rádioaktívnych materiálov musia spĺňať, aby získali osvedčenie o registrácii; [PN 12]

c)  „doprava“ znamená všetky prepravné operácie vykonávané dopravcom z miesta pôvodu na miesto určenia vrátane nakladania, ukladania a vykladania rádioaktívneho materiálu; [PN 13]

d)  „rádioaktívny materiál“ znamená akýkoľvek materiál, ktorý obsahuje rádionuklidy a pri ktorom tak koncentrácia, ako aj celková aktivita zásielky prekračuje hodnoty špecifikované v odsekoch 402 – 407 predpisov MAAE o bezpečnej preprave rádioaktívneho materiálu, Bezpečnostné požiadavky č. TS-R-1, Viedeň 2009má rovnaký význam ako vo vzorových predpisoch pre prepravu nebezpečného tovaru (ADR, RID a ADN), ktoré členské štáty vykonávajú podľa smernice 2008/68/ES; [PN 14]

e)  „vysoko rizikový nebezpečný tovar – rádioaktívny materiál“ znamená rádioaktívny materiál, pri ktorom by mohlo dôjsť k náhodnému úniku alebo ktorý by mohol byť zneužitý pri teroristickom útoku a mohol by následne spôsobiť vážne následky ako napríklad veľký počet obetí alebo hromadné ničenie, ako sa vymedzuje v dodatku A.9. k Predpisom MAAE o jadrovom zabezpečení, Séria č. 9 „Bezpečnosť pri preprave rádioaktívneho materiálu“, Viedeň 2008; [PN 15]

f)  „oslobodená zásielka“ znamená akúkoľvek zásielku, v ktorej povolený rádioaktívny obsah nepresahuje stupne aktivity ustanovené v tabuľke V v oddiele IV Predpisov MAAE o bezpečnej preprave rádioaktívneho materiálu č. TS-R-1, Viedeň 2009 alebo jednu desatinu týchto limitov pri preprave poštou a ktorá je označené číslom OSN 2908, 2909, 2910 alebo 2911 obsahujúcu rádioaktívny materiál, ktorá spĺňa požiadavky pre zásielky označené ako „oslobodené zásielky“, ako sú uvedené vo vzorových predpisoch pre prepravu nebezpečného tovaru (ADR, RID a ADN), ktoré členské štáty vykonávajú podľa smernice 2008/68/ES; [PN 16]

g)  „štiepny materiál“ znamená urán 233, urán 235, plutónium 239 a plutónium 241 alebo akúkoľvek kombináciu týchto rádionuklidov.

Článok 3

Všeobecné ustanovenia

1.  Dopravcovia rádioaktívnych materiálov musia mať platnú registráciu, získanú v súlade s článkom 5. Registrácia umožní dopravcovi vykonávať dopravnú činnosť v rámci celej Európskej únie.

2.  Jednotlivé prepravné operácie musí sprevádzať kópia osvedčenia o registrácii dopravcu alebo povolenie alebo registrácia získané v súlade s platnými vnútroštátnymi postupmi v prípade dopravy uvedenej v odseku 3. [PN 17]

3)  Držiteľ platných licencií či registrácií vydaných v súlade so smernicou 96/29/Euratom na zaobchádzanie s rádioaktívnym materiálom alebo používanie zariadenia obsahujúceho rádioaktívny materiál alebo zdroje môže dopravovať tieto materiály alebo zdroje bez zaregistrovania podľa tohto nariadenia, ak je preprava súčasťou povolenia alebo registrácie vo všetkých členských štátoch, kde sa preprava uskutočňuje. [PN 18]

4.  Vnútroštátne požiadavky týkajúce sa podávania správ a povoľovania, ktoré presahujú rámec požiadaviek ustanovených v tomto nariadení, sa môžu uplatňovať len , avšak nie sú obmedzené výlučne na dopravcov týchto materiálov:

a)  štiepny materiál, s výnimkou prírodného uránu alebo ochudobneného uránu, ktorý bol ošetrený ionizujúcim žiarením iba v tepelnom reaktore; [PN 52]

b)  vysokorizikový nebezpečný tovar – rádioaktívny materiál.

5.  Registrácia sa nevyžaduje od dopravcov, ktorí prepravujú výlučne oslobodené zásielky.

5a.  Každá preprava rádioaktívnych materiálov musí byť v súlade s medzinárodnými predpismi a normami stanovenými EHK OSN v oblasti nebezpečného a životné prostredie znečisťujúceho tovaru, ako aj s zodpovedajúcimi ADR, RID a ADN, ako sa vymedzuje v smernici 2008/68/ES. [PN 19]

5b.  Pri podaní žiadosti o registráciu žiadateľ predloží dôkaz o svojej finančnej spôsobilosti poskytnúť náhradu za akúkoľvek škodu v prípade nehody, za ktorú zodpovedá jeho konvoj v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“. [PN 53]

5c.  Preprava rádioaktívneho materiálu na konvoji prepravujúcom výbušniny je zakázaná. [PN 54]

Článok 4

Elektronický systém registrácie dopravcov (ESCReg)

1.  Komisia zriadi a , udržiava a zabezpečuje Elektronický systém registrácie dopravcov (ESCReg) pre dozor nad prepravou registráciou dopravcov rádioaktívneho materiálu a jej ich kontrolu. Komisia vymedzuje informácie, ktoré sa majú zahrnúť do systému, technické špecifikácie a požiadavky týkajúce sa ESCReg-u. Aby sa zamedzilo nesprávnemu výkladu, musia byť uvedené špecifikácie úplné a jednoznačné. [PN 20]

1a.  ESCReg musí byť zabezpečený, odolný a plne funkčný pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia. Okrem toho sa vytvorí mechanizmus výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi a ESCReg, aby sa aspoň uľahčila cezhraničná preprava. [PN 21]

2.  ESCReg umožňuje obmedzený a bezpečný prístup k príslušným orgánom členských štátov, registrovaným dopravcom a žiadateľom v súlade s príslušnými ustanoveniami o ochrane osobných údajov, ako je ustanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES(9). Príslušné orgány majú prístup ku všetkým dostupným údajom. ESCReg zabezpečí prístup verejnosti k zoznamu registrovaných dopravcov. [PDN 22]

3.  Komisia nie je zodpovedná Príslušné orgány členských štátov sú zodpovedné za obsah a presnosť informácií poskytovaných prostredníctvom systému ESCReg, ktoré musia byť presné, včasné a transparentné. [PN 23]

Článok 5

Registračný postup

1.  Dopravca žiada príslušný orgán uvedený v odseku 3 o registráciu prostredníctvom systému ESCReg. [PN 24]

Žiadateľ predkladá vyplnený elektronický formulár žiadosti uvedený v prílohe I. V záujme poskytnutia pomoci žiadateľovi sú vždy k dispozícii online pokyny s kontaktnými údajmi a informáciami o tom, ako sa spojiť s kontaktným miestom alebo príslušným orgánom. [PN 25]

Prechodné obdobie jedného roka po ...(10) sa uplatní, aby všetci dopravcovia mohli podať žiadosť o osvedčenie o registrácii a získať toto osvedčenie podľa tohto nariadenia. Počas tohto prechodného obdobia sa uplatňujú ustanovenia smernice 96/29/Euratom a smernice 2008/68/ES. [PN 26]

2.  Po vyplnení a predložení formulára žiadosti žiadateľ dostane automatické potvrdenie o prijatí spolu s číslom žiadosti. Rovnaké potvrdenie dostane príslušný orgán. Komisia je zodpovedná za zabezpečenie dodržiavania odseku 3 tohto článku. V prípade zamietnutia sa žiadateľovi odošle chybové hlásenie, v ktorom sa uvedú dôvody, prečo bola žiadosť zamietnutá. [PN 27]

3.  Ak je žiadateľ usadený v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, žiadosť spracuje príslušný orgán členského štátu, v ktorom má žiadateľ hlavné sídlo.

Ak je žiadateľ usadený v tretej krajine, žiadosť spracuje príslušný orgán členského štátu, v ktorom dopravca plánuje prvý raz vstúpiť na územie Únie.

Príslušný orgán členského štátu, ktorý vydal prvé osvedčenie o registrácii, vydáva aj nové osvedčenie v prípade zmeny údajov v súlade s článkom 6.

4.  Do ôsmich týždňov od vydania potvrdenia o prijatí príslušný orgán vydá osvedčenie o registrácii dopravcu, ak usúdi, že predložené informácie sú úplné a v súlade s týmto nariadením, smernicou 96/29/Euratom a smernicou 2008/68/ES a že žiadateľ spĺňa požiadavky spoločných kritérií . [PN 28]

5.  Osvedčenie o registrácii dopravcu musí obsahovať informácie uvedené v prílohe II a musí byť vydané vo forme normalizovaného osvedčenia o registrácii prostredníctvom systému ESCReg.

Kópia osvedčenia o registrácii dopravcu sa musí automaticky poskytnúť prostredníctvom systému ESCReg všetkým príslušným orgánom všetkých členských štátov, v ktorých dopravca plánuje vykonávať činnosť. [PN 29]

6.  Príslušný orgán vyzve žiadateľa, aby v prípade potreby do troch týždňov od prijatia tejto žiadosti vykonal potrebné opravy alebo poskytol doplňujúce informácie. Ak príslušný orgán odmieta vydať osvedčenie o registrácii dopravcu z dôvodu predloženia neúplnej žiadosti alebo jej nesúladu s príslušnými požiadavkami, vyrozumie o tom písomne žiadateľa do ôsmich týždňov od vydania potvrdenia o prijatí žiadosti. Pred takýmto odmietnutím príslušný orgán požiada žiadateľa o opravu alebo doplnenie žiadosti do troch týždňov od prijatia tejto žiadosti. Príslušný orgán poskytne odôvodnenie odmietnutia. [PN 30]

Kópie odmietnutia a odôvodnenia sa poskytnú automaticky prostredníctvom systému ESCReg všetkým príslušným orgánom všetkých členských štátov, v ktorých dopravca plánuje vykonávať činnosť. [PN 31]

7.  Ak sa žiadosť o vydanie osvedčenia o registrácii dopravcu zamietne, žiadateľ sa môže odvolať v súlade s uplatniteľnými vnútroštátnymi právnymi predpismi.

8.  Platné osvedčenie o registrácii uznávajú všetky členské štáty.

9.  Osvedčenie o registrácii dopravcu platí päť rokov a môže sa obnoviť, ak o to dopravca požiada.

9a.  Príslušný orgán uchováva v prípade všetkých žiadateľov všetky historické údaje, aby zabezpečil ich vysledovateľnosť, uľahčil lepšie monitorovanie a zabránil akémukoľvek falšovaniu. [PN 32]

Článok 6

Zmeny údajov

1.  Dopravca je zodpovedný za zabezpečenie neustálej správnosti údajov uvedených vo formulári žiadosti o registráciu dopravcu v Spoločenstve podanej prostredníctvom systému ESCReg. Preto je žiadateľ oprávnený ľahko aktualizovať svoje vlastné údaje s minimálnou administratívnou záťažou. [PN 33]

1a.  Príslušný orgán, ktorý vydal osvedčenie, je zodpovedný za monitorovanie prostredníctvom kontrol, či registrovaný dopravca počas doby platnosti osvedčenia naďalej dodržiava požiadavky tohto nariadenia. [PN 34]

2.  Dopravca požiada o nové osvedčenie v prípade zmeny údajov obsiahnutých v časti A formulára žiadosti o registráciu dopravcu v Spoločenstve.

2a.  V záujme zaistenia rovnakého zaobchádzania so všetkými žiadateľmi príslušné orgány zabezpečia, aby kritériá pre vydanie osvedčenia o registrácii boli rovnaké a v súlade s vymedzením pojmov MAAE a aby bol registračný postup harmonizovaný. [PN 35]

Článok 7

Zabezpečenie súladu

1.  Ak dopravca nespĺňa požiadavky tohto nariadenia, príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa zistil nesúlad, uplatní donucovacie opatrenia prípustné v právnom rámci daného členského štátu, napríklad písomné oznámenie, školiace a vzdelávacie opatrenie, pozastavenie, zrušenie alebo zmenu registrácie alebo trestné stíhanie, v závislosti od závažnosti nesúladu z bezpečnostného hľadiska a od toho, ako dopravca dodržiaval predpisy v minulosti.

Donucovacie opatrenia sa bezodkladne oznámia členskému štátu, ktorý vydal osvedčenie. Členský štát, ktorému bol oznámený nesúlad, najneskôr do štyroch týždňov zmení, obnoví alebo zruší registráciu. Rozhodnutie sa vydá prostredníctvom systému ESCReg príslušným orgánom všetkých členských štátov. [PN 36]

1a.  Členský štát, v ktorom bol objavený nesúlad, môže v závislosti od závažnosti nesúladu z bezpečnostného hľadiska a od toho, ako dopravca dodržiaval predpisy v minulosti, pozastaviť registráciu dopravcu.

Pozastavenie sa bezodkladne oznámi členskému štátu, ktorý vydal osvedčenie. Členský štát, ktorému bol oznámený nesúlad, najneskôr do štyroch týždňov zmení, obnoví alebo zruší registráciu. Rozhodnutie sa vydá prostredníctvom systému ESCReg príslušným orgánom všetkých členských štátov. [PN 37]

2.  Príslušný orgán členského štátu, v ktorom bol objavený nesúlad, informuje dopravcu a príslušné orgány členského štátu, v ktorom dopravca zamýšľal prepravovať rádioaktívne materiályvšetkých členských štátov a Komisiu o použitom donucovacom opatrení a odôvodní uplatnenie tohto opatrenia. Ak dopravca nekoná v súlade s donucovacím opatrením uplatneným podľa odseku 1, príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa nachádza hlavné sídlo dopravcu, alebo v prípade, že je dopravca usadený v tretej krajine, príslušný orgán členského štátu, v ktorom dopravca plánuje prvý raz vstúpiť na územie Spoločenstva, zruší registráciu. [PN 38]

3)  Príslušný orgán oznámi dopravcovi a ostatným dotknutým príslušným orgánom toto zrušenie spolu s jeho odôvodnením. [PN 39]

3a.  Všetky prípady nesúladu sa musia oznámiť Komisii a systému ESCReg. [PN 40]

Článok 8

Príslušné orgány a národné kontaktné miesto

1.  Členské štáty určia príslušný orgán a národné kontaktné miesto pre prepravu registráciu dopravcov rádioaktívnych materiálov. Táto informácia sa sprístupní na stránke určenej na registráciu žiadateľa. [PN 41]

Členské štáty postúpia Komisii najneskôr do jedného mesiaca od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia mená, adresy a všetky informácie potrebné na urýchlenie komunikácie s príslušnými orgánmi a s národným kontaktným miestom pre prepravu rádioaktívnych materiálov, ako aj akúkoľvek následnú zmenu v týchto údajoch.

Komisia oznámi tieto informácie a všetky ich zmeny všetkým príslušným orgánom v Spoločenstve prostredníctvom systému ESCReg a sprístupní ich verejnosti na internete. [PN 42]

2.  Informácie o vnútroštátnych predpisoch o ochrane pred radiáciou / pravidlách ochrany pred radiáciou uplatniteľných na prepravu rádioaktívnych materiálov musia byť pre dopravcov ľahko prístupné prostredníctvom kontaktných miest. [PN 43]

3.  Na žiadosť dopravcov kontaktné miesto a príslušný orgán daného členského štátu poskytne úplné informácie o požiadavkách týkajúcich sa prepravy rádioaktívnych materiálov na území tohto členského štátu.

Tieto informácie musia byť ľahko prístupné na diaľku a v elektronickej forme a musia sa aktualizovať.

Kontaktné miesta a príslušné orgány reagujú čo najrýchlejšie na každú žiadosť o informácie a bezodkladne informovali do dvoch týždňov informujú žiadateľa v prípade chybnej alebo neopodstatnenej žiadosti. [PN 44]

Článok 9

Spolupráca medzi príslušnými orgánmi

Príslušné orgány členských štátov spolupracujú s cieľom zosúladenia svojich požiadaviek na vydávanie registrácií a zabezpečenia harmonizovaného uplatňovania a presadzovania tohto nariadenia.

Ak existuje viac príslušných orgánov v rámci jedného členského štátu, skontaktujú sa a úzko spolupracujú na základe legálnych alebo formálnych dohôd, ktoré medzi sebou uzavrú a ktoré sa týkajú povinností každého orgánu. Komunikujú a poskytujú informácie sebe navzájom, ako aj národným kontaktným miestam a iným vládnym a mimovládnym organizáciám, ktoré majú podobnú zodpovednosť.

Článok 9a

Delegované akty

Komisia prijme v súlade s článkom 9b delegované akty ustanovujúce spoločné kritériá uvedené v článku 2 písm. ba). [PN 58]

Článok 9b

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 9a sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 1. januára 2014.

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 9a môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 9a nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace. [PN 59]

Článok 10

Vykonávanie

Komisia prijme vykonávací akt, ktorým sa zriaďuje Elektronický systém registrácie dopravcov (ESCReg) opísaný v článku 4.

Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 11 ods. 2.

Článok 11

Poradný výbor

1.  Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011(11).

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.  Výbor radí a pomáha Komisii pri plnení jej úloh stanovených v tomto nariadení.

4.  Výbor sa skladá z expertov menovaných členskými štátmi a expertov menovaných Komisiou a predsedá mu zástupca Komisie.

Článok 11a

Preskúmanie

Komisia preskúma toto nariadenie do ...(12), aby bolo možné posúdiť jeho účinnosť, a v prípade potreby navrhne ďalšie opatrenia na zabezpečenie bezpečnej prepravy rádioaktívnych materiálov v rámci Spoločenstva a z tretích krajín. [PN 47]

Článok 12

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Pri uplatňovaní tohto nariadenia sa zohľadňuje, či je k dispozícii validovaný a operačný registračný systém. [PN 49]

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

formulár žiadosti o registráciu dopravcu v Spoločenstve

tÚTo žiadosŤ ODOSIELAJTE LEN PROSTREDNÍCTVOM WEBOVEJ STRÁNKY bezpečnÉHO elektronickÉHO systémU registráciE dopravcOV (escreg) Európskej komisie

AK DôJDE K AKEJKOĽVEK ZMENE TýKAJúCEJ SA INFORMáCIí V Časti A, musí sa vyžiadať nová registrácia. Dopravca je zodpovedný za zabezpečenie toho, aby údaje uvedené vo formulári žiadosti o registráciu dopravcu v Spoločenstve podanej prostredníctvom tohto systému zostávali neustále správne.

Informácie uvedené v tejto žiadosti spracuje Európska komisia v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES.

 nové osvedčenie o registrácii

 ZMENA existujúcej registrácie

 obnovenie existujúcej registrácie

Číslo(-a) osvedčenia(-í) o registrácii:

Uveďte podrobne, prečo požadujete zmenu existujúcej registrácie

1.  identifikácia žiadateľa:

2.  charakter dopravy:

3.  geografickÝ ROZSAH

Zaškrtnite v zozname tie členské štáty, v rámci ktorých sa má rádioaktívny materiál prepravovať, a vyberte charakter činnosti

4.  Typ zásielky

Registrácia sa žiada pre:

5.  Program RADIAČNEJ ochrany (RPP)

6.  Program zabezpečovania kvality (qap)

Tento QAP je k dispozícii príslušnému orgánu na inšpekciu (v súlade s článkom 1.7.3 ADR)

7.  Vyhlásenie

 Ja, dopravca, týmto potvrdzujem, že spĺňam podmienky všetkých relevantných medzinárodných právnych predpisov, právnych predpisov Spoločenstva a vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na prepravu rádioaktívnych materiálov.

 Ja, dopravca, týmto potvrdzujem, že informácie uvedené v tomto formulári sú správne.

Dátum ……….. Meno ………..…….. Podpis ………

PRÍLOHA II

elektronické osvedčenie o registrácii dopravcu na prepravu rádioaktívneho materiálu

POZNÁMKA:

Každú zásielku, ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, MUSÍ sprevádzať kópia tohto osvedčenia o registrácii.

Toto osvedčenie o registrácii sa vydáva v súlade s nariadením Rady (Euratom) xxxxx

Toto osvedčenie neoslobodzuje dopravcu od dodržiavania iných uplatniteľných dopravných predpisov.

1)  referenčné číslo REGISTRÁCIE: BE/ xxxx / dd-mm-rrrr

2)  Názov orgánU / krajinY:

3)  Názov a adresa spoločnosti

4)  DRUH dopravy:

 CESTNÁ DOPRAVA

 ŽELEZNIČNÁ DOPRAVA

 DOPRAVA PO VNÚTROZEMSKÝCH VODNÝCH CESTÁCH

7)  členské štáty, v ktorých platí osvedčenie

8)  typ ZÁSIELKY – číslo OSN (pozri prílohu 1 – rovnaký formát)

9)  DÁTUM

elektronický podpis

DOBA platnosti: dátum + 5 rokov

(1) Ú. v. EÚ C 143, 22.5.2012, s. 110. (2) Ú. v. EÚ C 143, 22.5.2012, s. 110. (3) Pozícia Európskeho parlamentu z 11. decembra 2013. (4) Smernica Rady 96/29/Euratom z 13. mája 1996 ustanovujúca základné bezpečnostné normy pre ochranu zdravia pracovníkov a širokej verejnosti proti nebezpečenstvu pochádzajúcemu z ionizačného žiarenia (Ú. v. EÚ L 159, 29.6.1996, s. 1). (5) Nariadenie Rady (EHS) č. 3922/91 zo 16. decembra 1991 o harmonizácii technických požiadaviek a správnych postupov v oblasti civilného letectva (Ú. v. ES L 373, 31.12.1991, s. 4). (6) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/59/ES z 27. júna 2002, ktorou sa zriaďuje monitorovací a informačný systém spoločenstva pre lodnú dopravu a ktorou sa zrušuje smernica Rady 93/75/EHS (Ú. v. ES L 208, 5.8.2002, s. 10). (7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES z 24. septembra 2008 o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru (Ú. v. EÚ L 260, 30.9.2008, s. 13). (8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie. (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13). (9) Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31. (10) Ú. v.: vložte prosím dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (11) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13. (12) Ú. v.: vložte prosím dátum: dva roky od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11.decembra 2013 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2012 a politike Európskej únie v tejto oblasti (2013/2152(INI))

P7_TA(2013)0575 A7-0418/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a ostatné zmluvy a nástroje OSN týkajúce sa ľudských práv,

–  so zreteľom na Miléniovú deklaráciu OSN z 8. septembra 2000 (A/Res/55/2) a na príslušné rezolúcie, ktoré prijalo Valné zhromaždenie OSN,

–  so zreteľom na článok 21 Zmluvy o Európskej Únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na výročnú správu EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2012, ktorú prijala Rada 6. júna 2013,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2012 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2011 a politike Európskej únie v tejto oblasti(1),

–  so zreteľom na strategický rámec a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu (11855/2012), ktorý prijala Rada pre zahraničné veci dňa 25. júna 2012,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2012 o prehodnotení stratégie EÚ v oblasti ľudských práv(2),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2012/440/SZBP z 25. júla 2012, ktorým sa vymenúva osobitný zástupca Európskej únie pre ľudské práva(3),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie z 13. júna 2012 o osobitnom zástupcovi EÚ pre ľudské práva(4),

–  so zreteľom na závery Rady zo 14. mája 2012 na tému Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien,

–  so zreteľom na svoje odporúčanie vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedníčke Komisie, Rade a Komisii z 13. júna 2013 o hodnotení organizácie a fungovania ESVČ uskutočnenom v roku 2013(5),

–  so zreteľom na usmernenia Európskej únie týkajúce sa ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva(6),

–  so zreteľom na usmernenia Európskej únie týkajúce sa presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery a na odporúčanie Parlamentu Rade k návrhu usmernení EÚ týkajúcich sa presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery prijaté 13. júna 2013,

–  so zreteľom na usmernenia Európskej únie na presadzovanie a ochranu všetkých ľudských práv lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov, transrodových osôb a intersexuálov (LGBTI),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ k dialógu o ľudských právach prijaté Radou 13. decembra 2001 a revidované 19. januára 2009,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2013 o korupcii vo verejnom a súkromnom sektore: vplyv na ľudské práva v tretích krajinách(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. februára 2013 o 22. zasadnutí Rady Organizácie Spojených národov pre ľudské práva(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. novembra 2011 o podpore Medzinárodného trestného súdu zo strany EÚ: čelenie výzvam a prekonávanie ťažkostí(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2011 o revízii európskej susedskej politiky(10),

–  so zreteľom na spoločné oznámenia Európskej komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 20. marca 2013 s názvom Európska susedská politika: snaha o posilnené partnerstvo (JOIN(2013)4) a z 25. mája 2011 s názvom Nová reakcia na meniace sa susedstvo: revízia európskej susedskej politiky (COM(2011)0303),

–  so zreteľom na strategický dokument európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva na roky 2011 – 2013 a na Komisiou predložený návrh nového finančného nariadenia pre európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva na roky 2014 – 2020 (COM(2011)0844),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 29. marca 2012 k postupu prípadného založenia európskej nadácie pre demokraciu (EED)(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o politikách EÚ na podporu obhajcov ľudských práv(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2011 o vonkajších politikách EÚ na podporu demokratizácie(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 o stratégii digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ(14),

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 67/176 z 20. decembra 2012 o moratóriu na využívanie trestu smrti,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1325 (2000), č. 1820 (2008), č. 1888 (2009), č. 1889 (2009), č. 1960 (2010) a č. 2106 (2013) o ženách, mieri a bezpečnosti,

–  so zreteľom na správu o ukazovateľoch EÚ pre komplexný prístup k vykonávaniu rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 a 1820 o ženách, mieri a bezpečnosti zo strany EÚ, ktorú Rada EÚ prijala 13. mája 2011,

–  so zreteľom na rezolúcie Valného zhromaždenia OSN o právach detí, najnovšie na rezolúciu zo 4. apríla 2012 (66/141),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o medzinárodnej obchodnej politike v kontexte naliehavých požiadaviek súvisiacich so zmenou klímy(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách(17),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0418/2013),

A.  keďže rôzne procesy prechodu vrátane ľudových povstaní, konfliktov a situácií po konfliktoch, ako aj nepostupujúce prechody v autoritárskych krajinách predstavujú čoraz väčšiu výzvu pre politiky EÚ na podporu ľudských práv a demokracie vo svete; keďže výročná správa EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete za rok 2012 poukazuje na to, že je nutné, aby EÚ aj naďalej vyvíjala flexibilné politické reakcie; keďže väčšina zásadných politických rozhodnutí EÚ sa týka stability a politickej vôle zachovať vernosť zakladajúcim hodnotám Európskej únie v problematických časoch pod tlakom iných politických cieľov;

B.  keďže spravodlivosť, právny štát, zodpovednosť, transparentnosť a povinnosť skladať účty, boj proti beztrestnosti a spravodlivé a nezávislé súdne konanie sú zásadné prvky ochrany ľudských práv;

C.  keďže článkom 21 ZEÚ sa ešte viac posilňuje záväzok EÚ konať na medzinárodnej scéne v súlade so zásadami demokracie, právneho štátu, univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd, zásadou zachovávania ľudskej dôstojnosti, zásadami rovnosti a solidarity a dodržiavania zásad Charty Organizácie Spojených národov, Charty základných práv Európskej únie a medzinárodného práva;

D.  keďže kodanské politické kritériá stability inštitúcií zaručujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva a úctu k menšinám a ich ochrana zostávajú základnou črtou procesu rozširovania;

E.  keďže povstania v arabskom svete priviedli Európsku úniu k tomu, aby uznala zlyhanie minulých politík a zaviazala sa k prístupu „viac za viac” v revízii susedskej politiky, a to na základe záväzku „upraviť úrovne pomoci EÚ partnerom podľa pokroku politických reforiem a budovania hlbokej demokracie“, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd vrátane slobodných a spravodlivých volieb, slobody združovania, prejavu a zhromažďovania, slobody tlače a médií, právneho štátu, ktorý spravuje nezávislé súdnictvo, a slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania alebo viery;

F.  keďže v záveroch Rady o agende Európskej komisie pre zmenu rozvojovej politiky EÚ, prijatých v máji 2012, sa konkrétne uvádza, že podpora partnerom sa v závislosti od objektívnych kritérií prispôsobí ich aktuálnemu vývoju, záväzkom a pokroku v oblastiach ľudských práv, demokracie, právneho štátu a dobrej správy vecí verejných; keďže v najnovšej spoločnej pozícii EÚ týkajúcej sa fóra na vysokej úrovni o účinnosti pomoci sa hovorí, že v rozvojovej spolupráci by sa malo systematicky odkazovať na „demokratickú zodpovednosť”, v ktorej sú partnerské krajiny zodpovedné za podporu a umožnenie prostredia pre občiansku spoločnosť a za posilnenie úlohy parlamentov, miestnych orgánov, vnútroštátnych audítorských orgánov a slobodných médií;

G.  keďže Rada EÚ prijala v júni 2012 strategický rámec a akčný plán pre ľudské práva a demokraciu, čím zaviazala inštitúcie EÚ k dodržiavaniu viacerých hmatateľných politických cieľov; keďže Rada EÚ vytvorila v júli 2012 post a menovala prvého tematického osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva; keďže postup prijímania nového akčného plánu pre ľudské práva a demokraciu, ktorý by mal nadobudnúť účinnosť v januári 2015, kedy sa skončí terajší akčný plán, sa musí odštartovať na jar 2014;

H.  keďže v októbri 2012 bola založená európska nadácia pre demokraciu, ktorej hlavným cieľom je realizovať priame granty pre prodemokratických aktivistov alebo organizácie zasadzujúce sa za demokratický prechod v rámci európskeho susedstva aj mimo neho;

I.  keďže vytvorenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) sprevádzali uistenia, že podpora ľudských práv a demokracie bude „striebornou niťou” prechádzajúcou novou diplomatickou službou EÚ; keďže sieť delegácií EÚ vo svete zabezpečuje podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke EÚ pre bezpečnosť a zahraničnú politiku (PK/VP) novú schopnosť realizovať politiku EÚ v oblasti ľudských práv;

J.  keďže Parlament vo svojich uzneseniach o predchádzajúcej výročnej správe a o revízii stratégie EÚ v oblasti ľudských práv (obe boli prijaté v decembri 2012) zdôraznil, že je nutné zreformovať vlastné postupy s cieľom uplatňovať hľadisko ľudských práv vo svojej činnosti a nadväzovať na svoje naliehavé uznesenia odsudzujúce porušovanie demokracie, ľudských práv a zásad právneho štátu;

K.  keďže prieskum verejnej mienky Eurobarometer, ktorý nechal Európsky parlament uskutočniť v 27 členských štátoch v novembri a decembri 2012, poukazuje opäť na to, že ochrana ľudských práv zostáva v očiach Európanov najdôležitejšou hodnotou; keďže spoľahlivé plnenie vyhlásených záväzkov EÚ na podporu ľudských práv a demokracie v jej vonkajších politikách je mimoriadne dôležité pre zachovanie celkovej dôveryhodnosti zahraničnej politiky EÚ;

L.  keďže v decembri 2012 dostala Európska únia Nobelovu cenu za prínos v oblasti rozvoja mieru a zmierenia, demokracie a ľudských práv v Európe;

Všeobecné body

1.  považuje ľudské práva za ústredný prvok vzťahov EÚ so všetkými tretími krajinami vrátane jej strategických partnerov; zdôrazňuje, že politika EÚ v oblasti ľudských práv musí byť v súlade so záväzkami vyplývajúcimi zo zmluvy, musí zaisťovať súlad medzi vnútornými a vonkajšími politikami a zároveň musí zabraňovať dvojitým štandardom vo vonkajších politikách; preto vyzýva na prijatie záverov Rady EÚ pre zahraničné veci v oblasti ľudských práv a strategických partnerov, v ktorých by sa zaviedla spoločná prahová hodnota pre členské štáty a predstaviteľov EÚ z hľadiska toho, ktoré otázky z oblasti ľudských práv musia ako minimum nastoľovať pri rokovaniach so svojimi strategickými partnermi;

2.  vyzýva podpredsedníčku Komisie / vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP), osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva a ESVČ, aby presadzovali tieto záväzky a uplatňovali hľadisko ľudských práv a demokracie vo vzťahoch EÚ s jej partnermi vrátane vzťahov na najvyššej politickej úrovni, a využívali pri tom všetky príslušné nástroje vonkajšej politiky EÚ;

3.  uznáva veľmi dôležitú úlohu občianskej spoločnosti pri ochrane a podpore demokracie a ľudských práv; vyzýva PK/VP, aby zabezpečila úzku spoluprácu a partnerstvo s občianskou spoločnosťou vrátane obhajcov ľudských práv; nazdáva sa tiež, že EÚ by mala naďalej celou svojou váhou podporovať obhajcov ľudských práv, demokracie, slobody a transparentnosti na celom svete;

4.  uznáva, že inštitúcie EÚ a všetky členské štáty by mali uplatňovať pevný a koherentný prístup k porušovaniu ľudských práv na celom svete, a to transparentným a spoľahlivým spôsobom; domnieva sa, že v prípadoch pretrvávajúceho porušovania ľudských práv by EÚ mala vystupovať jednotne a zabezpečiť, aby sa jej posolstvo dostalo k vládam porušujúcim ľudské práva aj k ich občanom; vyzýva Radu pre zahraničné veci, aby každoročne usporadúvala verejnú diskusiu o ľudských právach;

5.  pripomína svoje odhodlanie dôsledne sa zapájať do plnenia strategického rámca EÚ pre ľudské práva a demokraciu a že by sa s ním mali v tejto oblasti uskutočňovať konzultácie;

Výročná správa EÚ za rok 2012

6.  víta prijatie výročnej správy EÚ o ľudských práva a demokracii vo svete za rok 2012; očakáva pretrvávajúcu angažovanosť PK/VP s pravidelnými správami pre Parlament; žiada, aby inštitúcie EÚ viedli pri príprave budúcich správ aktívne a konštruktívne diskusie, ktoré zlepšia viditeľnosť opatrení EÚ v tejto oblasti;

7.  domnieva sa, že výročná správa by sa mala stať dôležitým nástrojom komunikácie a diskusie v rámci činnosti EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie; víta preto záväzok PK/VP a ESVČ, že výročné správy EÚ sa budú používať ako vykonávacie správy o strategickom rámci EÚ a o akčnom pláne pre oblasť ľudských práv a demokracie;

8.  berie na vedomie odkazy na činnosť osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva vo výročnej správe a nabáda PK/VP a ESVČ, aby do nej zahrnuli hlbšie analýzy, najmä pokiaľ ide o jeho úlohu pri plnení strategického rámca a akčného plánu tak, aby sa náležite opísala jeho úloha a práca;

9.  uznáva úsilie vyvinuté pri vymenúvaní rôznych činností EÚ v oblasti ľudských práv a podpory demokracie v správach jednotlivých štátov, ktoré poskytujú množstvo informácií o práci inštitúcií EÚ po celom svete; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že správam jednotlivých štátov stále chýba systematický, jednoznačný a ucelený rámec umožňujúci dôkladnejšiu analýzu vplyvu a účinnosti opatrení EÚ;

10.  opakuje svoj názor, že správy jednotlivých krajín by sa mali rozšíriť a mali by odrážať plnenie stratégií jednotlivých krajín v oblasti ľudských práv, a teda odkazovať na osobitné kritériá vychádzajúce zo súboru ukazovateľov, ktoré umožnia posúdiť pozitívne a negatívne trendy, vyhodnotiť účinnosť opatrení EÚ a poskytnúť základ pre prispôsobenie úrovne pomoci EÚ pokroku v oblasti ľudských práv, demokracie, právneho štátu a dobrej správy vecí verejných;

11.  víta úsilie o zahrnutie činností Európskeho parlamentu do výročnej správy; požaduje, aby sa využívali výsledky a potenciál Parlamentu vrátane mnohých štúdií a analýz, ktoré vypracoval, a dôrazne nabáda PK/VP a ESVČ, aby informovali o opatreniach EÚ prijatých na základe uznesení Parlamentu, a to aj naliehavých uznesení týkajúcich sa porušovania ľudských práv; nabáda na neustálu výmenu informácií a spoluprácu medzi Parlamentom a osobitným zástupcom EÚ pre ľudské práva, a to najmä v naliehavých prípadoch;

12.  víta výročnú správu EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2012, pretože táto správa informuje o úsilí, ktoré EÚ vynakladá na presadenie zohľadňovania hľadiska ľudských práv, rodovej rovnosti, demokracie a dobrej správy vecí verejných v rozvojových politikách a nástrojoch;

Rámec politiky EÚ

Strategický rámec a akčný plán

13.  pripomína, že si cení strategický rámec EÚ a akčný plán pre oblasť ľudských práv a demokracie ako dôležitý míľnik pre zahrnutie a etablovanie ľudských práv vo všetkých vonkajších politikách EÚ; vyzdvihuje potrebu všeobecnej zhody a posilnenej koordinácie medzi inštitúciami EÚ a členskými štátmi v súvislosti s politikou EÚ v oblasti ľudských práv; vyzýva ESVČ, aby zintenzívnila úsilie o zvýšenie pocitu členských štátov, že tento akčný plán je ich; vyzýva na začlenenie oddielu o plnení akčného plánu do výročnej správy;

14.  zdôrazňuje zásadný význam účinného a vierohodného plnenia vyhlásených záväzkov v rámci strategického partnerstva aj akčného plánu; zdôrazňuje, že dôveryhodnosť si vyžaduje náležité finančné prostriedky pre účelové opatrenia v oblasti ľudských práv a konzistentné presadzovanie na vysokej politickej úrovni, ako sú schôdze ministrov a samity s tretími štátmi vrátane strategických partnerov;

15.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že politika EÚ v oblasti ľudských práv do značnej miery naďalej zanedbáva hospodárske, sociálne a kultúrne práva, čo je v rozpore so záväzkom, ktorý si EÚ stanovila, pokiaľ ide o nedeliteľnosť a vzájomnú previazanosť práv, a vyzýva ESVČ, Komisiu a členské štáty, aby v tomto smere zintenzívnili svoje úsilie, a to aj v oblasti pracovných a sociálnych práv;

16.  konštatuje, že súčasný akčný plán sa uzavrie do konca roka 2014; očakáva, že PK/VP a ESVČ včas začnú preskúmanie a konzultácie s členskými štátmi, Komisiou, Parlamentom a občianskou spoločnosťou, čo povedie k prijatiu nového akčného plánu, ktorý nadobudne účinnosť v januári 2015;

Osobitný zástupca EÚ pre ľudské práva

17.  uznáva význam mandátu prvého osobitného zástupcu EÚ (OZEÚ) pre ľudské práva; nabáda OZEÚ, aby zvýšil viditeľnosť, začleňovanie, súdržnosť, konzistentnosť a účinnosť politiky EÚ v oblasti ľudských práv, najmä v súvislosti s právami žien a právami všetkých menšín, a aby pri výkone svojho mandátu našiel správnu rovnováhu medzi tichou a verejnou diplomaciou; opakuje svoje odporúčanie, aby OZEÚ podával Parlamentu pravidelné správy o svojej činnosti, objasňoval svoje tematické a geografické priority a zabezpečil prijatie opatrení nadväzujúcich na obavy vyjadrené Parlamentom;

18.  vyjadruje uznanie OZEÚ za otvorenosť dialógu, ktorý viedol s Parlamentom a občianskou spoločnosťou, čím zaviedol dôležitú prax, v ktorej by sa malo pokračovať a ktorá by sa mala upevniť s cieľom zabezpečiť náležitú transparentnosť a zodpovednosť; víta spoluprácu OZEÚ s regionálnymi orgánmi a v rámci mnohostranných fór a nabáda ho, aby takéto činnosti ešte rozšíril;

19.  víta skutočnosť, že spolupráca s OZEÚ pre ľudské práva bola zahrnutá do mandátu geografického OZEÚ pre Sahel, a naliehavo žiada Radu a PK/VP, aby tiež prijali túto prax, pokiaľ ide o mandáty budúcich geografických OZEÚ;

Usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv

20.  víta prijatie usmernení EÚ v oblasti slobody náboženského vyznania alebo viery a v oblasti ľudských práv lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov, transrodových osôb a intersexuálov (LGBTI); pripomína však ESVČ, aby dodržiavala osvedčené medziinštitucionálne postupy a včas sa skontaktovala s náležitými politickými orgánmi Parlamentu pri príprave akýchkoľvek nových strategických nástrojov, napríklad usmernení, alebo pri revízii tých súčasných; pripomína odporúčanie Parlamentu Rade k usmerneniam o slobode náboženského vyznania alebo viery, v ktorom Parlament navrhol ambiciózny súbor nástrojov s návrhmi na praktické uplatňovanie usmernení s cieľom dosiahnuť dôležitý pokrok v oblasti ochrany a presadzovania tejto základnej a všeobecnej slobody; chváli postup, ktorý prijali ESVČ a Rada pri prehodnocovaní a revízii starších usmernení; nabáda ESVČ, aby prijala prísnejší postup revízie zahŕňajúci dôkladné konzultácie so zúčastnenými stranami s cieľom prispôsobiť sa meniacim sa okolnostiam;

21.  naliehavo žiada ESVČ a Radu, aby osobitnú pozornosť venovali otázke náležitých vykonávacích plánov pre usmernenia; odporúča ďalšiu odbornú prípravu a zvyšovanie informovanosti pracovníkov ESVČ a delegácií EÚ, ako aj diplomatov členských štátov; vyjadruje osobitné znepokojenie nad plnením usmernení týkajúcich sa medzinárodného humanitárneho práva a usmernení týkajúcich sa mučenia a iného krutého, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania;

Dialóg s tretími krajinami v oblasti ľudských práv

22.  konštatuje pretrvávajúce ťažkosti pri dosahovaní konkrétneho pokroku v niektorých dialógoch a konzultáciách v oblasti ľudských práv; povzbudzuje EÚ, aby hľadala nové spôsoby, ako zvýšiť zmysluplnosť dialógov s niektorými krajinami vyvolávajúcimi obavy; zdôrazňuje, že v týchto dialógoch je nutné sledovať ráznu, ambicióznu a transparentnú politiku v oblasti ľudských práv; vyzýva preto EÚ, aby vyvodila jasné politické závery, ak dialóg o ľudských právach nie je konštruktívny, a aby v takých prípadoch alebo v prípadoch neustáleho porušovania ľudských práv zvýšila dôraz na politický dialóg, demarše a verejnú diplomaciu; ďalej varuje pred odklonením diskusií o ľudských právach od dialógov na vysokej politickej úrovni;

23.  domnieva sa, že dialógy a konzultácie v oblasti ľudských práv by mali posilňovať a podporovať občiansku spoločnosť, obhajcov ľudských práv, odbory, novinárov, právnikov a poslancov, ktorí vystupujú proti porušovaniu ľudských práv vo svojich krajinách a požadujú dodržiavanie svojich práv; vyzýva EÚ, aby zaistila, že dialógy a konzultácie v oblasti ľudských práv budú ambiciózne a sprevádzané jasnými verejnými kritériami, na základe ktorých možno objektívne merať ich úspešnosť;

24.  pripomína skutočnosť, že korupcia vo verejnom aj súkromnom sektore zachováva a prehlbuje rozdiely a diskrimináciu v oblasti rovnakého využívania občianskych, politických, hospodárskych či sociálnych a kultúrnych práv, a zdôrazňuje, že je dokázané, že korupčné činy a prípady porušovania ľudských práv zahŕňajú zneužívanie moci, nedostatočnú zodpovednosť a rôzne formy diskriminácie; požaduje najvyššiu mieru zodpovednosti a transparentnosti vonkajšej pomoci a verejných rozpočtov vo vzťahu k rozpočtu EÚ a vonkajšej pomoci;

Stratégie jednotlivých krajín v oblasti ľudských práv a kontaktné miesta pre ľudské práva

25.  berie na vedomie úsilie, ktoré vyvíja ESVČ pri finalizovaní prvého cyklu vnútroštátnych stratégií pre ľudské práva; opakuje, že podporuje cieľ preniesť zodpovednosť za vnútroštátne stratégie na delegácie EÚ a veľvyslanectvá členských štátov priamo v štátoch, ktorých sa to týka, a zabezpečiť pritom kvalitatívnu kontrolu na úrovni ústredí; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že obsahu stratégií jednotlivých krajín chýba transparentnosť; opakuje svoju výzvu, aby sa zverejnili aspoň kľúčové priority stratégií jednotlivých krajín a aby mal Parlament prístup k týmto stratégiám s cieľom umožniť náležitý stupeň kontroly; nabáda EÚ, aby verejne vyhodnotila poučenie z prvého cyklu stratégií EÚ pre jednotlivé krajiny v oblasti ľudských práv, a aby určila osvedčené postupy pre ďalší cyklus;

26.  víta už takmer dokončenú sieť kontaktných miest pre ľudské práva v rámci delegácií EÚ; vyzýva PK/VP a ESVČ, aby vypracovali plán, ako možno využiť plný potenciál tejto siete; vyzýva delegácie EÚ, aby zverejnili kontaktné údaje všetkých kontaktných miest pre ľudské práva a styčných úradníkov EÚ pre obhajcov ľudských práv;

Ľudské práva v rámci obchodnej politiky EÚ

27.  podporuje prax zahrnutia právne záväzných doložiek o ľudských právach, o ktorých nemožno vyjednávať, do medzinárodných dohôd EÚ uzavretých s tretími krajinami a nazdáva sa, že tieto doložky by sa mali systematicky zahŕňať aj do obchodných dohôd; požaduje účinné monitorovanie ich uplatňovania a podávanie správ príslušnému výboru Parlamentu o ich hodnotení a navrhovanej reakcii;

28.  zdôrazňuje, že Parlament by mal odmietnuť udeliť svoj súhlas s medzinárodnými dohodami, ak dochádza k závažnému porušovaniu ľudských práv;

29.  pripomína, že revidovaný systém GSP nadobudne účinnosť 1. januára 2014; víta pokračovanie systému GSP+, podľa ktorého môžu krajiny využívať preferenčné tarify po ratifikovaní a zavedení do praxe 27 kľúčových dohovorov v oblasti ľudských práv, práce a životného prostredia; pripomína možnosť dočasného odobratia preferencií GSP, GSP+ a Všetko okrem zbraní v prípade závažného porušovania ľudských práv; vyzýva Komisiu, aby hodnotenia oprávnenosti GSP+ sprístupnila verejnosti a zvýšila tak ich transparentnosť a zodpovednosť;

30.  vyzýva okrem iného EÚ, aby vymedzila a prijala konkrétne politické usmernenia pre účinné zahrnutie ľudských práv do svojich obchodných a investičných dohôd, aby dosiahla metodologickú jednotnosť a presnosť pri posudzovaní dopadu na ľudské práva;

Ľudské práva v rozvojových politikách EÚ

31.  zdôrazňuje skutočnosť, že Pusanské partnerstvo pre účinnú rozvojovú spoluprácu vyzvalo medzinárodné spoločenstvo, aby v oblasti medzinárodnej spolupráce zaujalo prístup založený na dodržiavaní ľudských práv s cieľom zvýšiť účinnosť rozvojových snáh;

32.  vyzýva Komisiu, aby uskutočnila rozsiahle hodnotenia vplyvu projektov EÚ v oblasti rozvojovej spolupráce, ktoré by mali zahŕňať posúdenie ich vplyvu na situáciu týkajúcu sa ľudských práv, a to s cieľom zabezpečiť, aby rozvojové úsilie EÚ neprispievalo k ďalšej marginalizácii skupín trpiacich diskrimináciou a aby sa prostriedky EÚ spravodlivo rozdeľovali medzi jednotlivé regióny v rámci danej krajiny na základe ich potrieb a úrovne rozvoja;

33.  opätovne pripomína, že Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) by mali byť v budúcom programovom období zodpovedné za prijatie prístupu založeného na dodržiavaní práv;

34.  zastáva názor, že národné parlamenty a organizácie občianskej spoločnosti zohrávajú významnú úlohu pri účinnom vykonávaní ustanovení v oblasti ľudských práv, a zdôrazňuje, že by sa mali vytvoriť vhodné podmienky na ich účasť na rozhodovaní s cieľom podporiť skutočnú zodpovednosť za politické rozhodnutia týkajúce sa rozvojovej stratégie;

Politika Európskej únii v procesoch transformácie

35.  berie na vedomie jednoznačný dôkaz z minulých rokov, ktorý svedčí o tom, aké je nesmierne dôležité, aby sa zahraničná politika EÚ primerane venovala dynamickým procesom transformácie v tretích krajinách; nabáda EÚ, aby sa neprestajne poúčala z minulých skúseností, pozitívnych i negatívnych, a vyhýbala sa tak niektorým opakujúcim sa politickým chybám a aby vypracovala najlepšie postupy s cieľom ovplyvniť a upevniť procesy demokratizácie; uznáva požiadavku politickej flexibility v rozličných situáciách a nabáda k rozvoju politických nástrojov, ktoré by sa dali použiť v rôznych situáciách transformácie s cieľom pružne a dôveryhodne zahrnúť opatrenia na podporu ľudských práv a demokracie do prístupu EÚ;

36.  zdôrazňuje, že politická transformácia a demokratizácia musia byť prepojené s dodržiavaním ľudských práv, podporou spravodlivosti, transparentnosti, zodpovednosti, zmierenia, právneho štátu a budovaním demokratických inštitúcií s náležitým zreteľom na rodovú rovnosť a súdny systém pre mladistvých; vyzdvihuje význam práva na nápravu, pokiaľ ide o porušovanie ľudských práv, ktorého sa dopustili bývalé režimy; zdôrazňuje, že EÚ by mala k justícii v prechodnom období vždy zastávať taký prístup, ktorý zohľadňuje konkrétnu situáciu v krajine, a pritom striktne dodržiavať zásadu zodpovednosti za porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva;

37.  zdôrazňuje, že EÚ by mala poskytnúť plnú podporu krajinám, ktoré zvrhli autoritárske režimy a podrobujú sa prechodu na demokraciu, a to podporou občianskej spoločnosti ako kľúčového aktéra presadzovania vlády práva, zodpovednosti a transparentnosti, a podpory sociálnych hnutí presadzujúcich politické zmeny a zapojenie občanov do politiky; pripomína, že polícia, armáda a súdy sa často využívajú ako mechanizmy vykonávajúce systematické porušovanie ľudských práv; zdôrazňuje preto, že inštitucionálna reforma týchto orgánov musí zabezpečiť väčšiu zodpovednosť a transparentnosť v rámci procesov prechodu;

38.  považuje vonkajšie finančné nástroje EÚ za dôležitý nástroj podpory a obhajoby hodnôt EÚ v zahraničí; v tejto súvislosti víta záväzok postaviť do centra vonkajšej činnosti EÚ ľudské práva, demokraciu a právny štát; žiada, aby sa v záujme dosiahnutia tohto strategického cieľa zlepšila súdržnosť a účinnosť rôznych tematických a geografických nástrojov;

39.  dôrazne nabáda EÚ, aby na celom svete podporovala politicky aj finančne aktívnu a nezávislú občiansku spoločnosť, najmä prostredníctvom európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva; konštatuje, že otvorenie európskych programov študentských výmen mladým ľuďom z tretích krajín a vytvorenie programov odbornej prípravy pre mladých odborníkov by podporovalo aktívne zapájanie mladých ľudí do budovania demokracie a posilnilo by občiansku spoločnosť; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa zdá, že v akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu sa prehliada sloboda zhromažďovania ako základná podmienka akéhokoľvek demokratického rozvoja a ako osobitne citlivá záležitosť v krajinách zažívajúcich prechod k demokracii; vyzýva ESVČ a členské štáty, aby vypracovali usmernenia týkajúce sa slobody zhromažďovania;

40.  víta vytvorenie Európskej nadácie na podporu demokracie a požaduje, aby poskytovala podporu tým, čo sa usilujú o demokratickú zmenu, a to tak, že sa im poskytne pružné financovanie prispôsobené ich potrebám; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pre Európsku nadáciu na podporu demokracie zaručili primeranú finančnú podporu; pripomína rozhodujúci význam toho, aby sa zabránilo prekrývaniu mandátu a činností Európskej nadácie na podporu demokracie a vonkajších nástrojov EÚ, najmä v oblasti ľudských práv a demokracie;

Politika rozširovania, demokratizácia a ľudské práva

41.  poukazuje na zásadný význam procesu rozširovania ako prostriedku na podporu demokracie a zlepšovania ochrany ľudských práv;

42.  víta rozhodnutie Komisie umiestniť právny štát do centra procesu rozširovania; naliehavo žiada EÚ, aby počas procesu rozširovania zostala obozretná a požadovala prísne plnenie ustanovení, ktoré majú rozhodujúci význam pre ľudské práva, okrem iného aktívnu ochranu práv osôb patriacich k národnostnej menšine v záujme ochrany rovnakého zaobchádzania s týmito menšinami v oblasti vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a sociálnych a iných verejných služieb, vytvorenie právneho štátu spolu s ráznymi opatreniami na boj proti všetkým formám korupcie, účinný prístup k spravodlivosti a kroky na zaručenie základných slobôd, ako aj úplnej a skutočnej rovnosti medzi osobami patriacimi k národnostnej menšine a osobami patriacimi k väčšinovému obyvateľstvu vo všetkých oblastiach sociálneho, hospodárskeho, politického a kultúrneho života;

43.  trvá na tom, že je naliehavo potrebné nájsť spravodlivé a trvalé riešenie konfliktu na Blízkom východe, aby tu mohli v mieri a bezpečí spolunažívať dva štáty – nezávislý, demokratický a životaschopný palestínsky štát na jednej strane a Izraelský štát na strane druhej – v hraniciach vymedzených v roku 1967, ktoré sú medzinárodne uznávané;

44.  so znepokojením konštatuje, že dodržiavanie práv menšín je jednou z hlavných výziev, ktorú Komisia vymedzila v stratégii rozširovania na obdobie 2012 – 2013; povzbudzuje členské štáty, ako aj kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny aby otvorili všeobecnú verejnú diskusiu o prijatí menšín a ich začlenení v oblasti vzdelávania, angažovanosti občianskej spoločnosti, zlepšovaní životných podmienok a všeobecnom zvyšovaní povedomia; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že rómska komunita je osobitne znevýhodnená po celom západnom Balkáne a to má negatívny vplyv na proces partnerstva; naliehavo žiada príslušné krajiny, aby zaviedli účinné opatrenia na riešenie problémov ako diskriminácia a segregácia a prístup k bývaniu a zdravotnej starostlivosti; odsudzuje podnecovanie k nenávisti a predsudkom vo všeobecnosti, ako aj negatívne činy a diskrimináciu na základe rodu alebo sexuálnej orientácie či voči zraniteľným skupinám a ľuďom so zdravotným postihnutím; zdôrazňuje, že ide o neustále sa opakujúci problém v mnohých kandidátskych krajinách a vo väčšine členských štátov;

45.  konštatuje, že sloboda médií sa vo viacerých kandidátskych krajinách zlepšila; ľutuje však, že v niektorých kandidátskych krajinách chýbajú opatrenia na zabezpečenie slobody prejavu, čo často vedie k autocenzúre, politickej interferencii, hospodárskemu nátlaku a zastrašovaniu novinárov, ako aj násiliu na nich; v tejto súvislosti je vážne znepokojený narastajúcim porušovaním slobody prejavu a slobody tlače v Turecku;

Výzvy spojené s transformáciou v rámci susedskej politiky

46.  uvedomuje si výzvy spojené s prechodom na demokraciu v krajinách južného a východného susedstva; poukazuje na narastajúce rozdiely v demokratických reformách v krajinách susedstva EÚ; opakuje význam občianskej spoločnosti a organizácií pôsobiacich v oblasti ľudských práv v procese prechodu k demokracii; preto nabáda na rozlišovanie medzi južným a východným rozmerom susedskej politiky s cieľom účinnejšie sa zameriavať na osobitné vlastnosti a potreby každej geografickej oblasti;

47.  vyzýva EÚ, aby v rámci svojho susedstva konala dôsledným spôsobom ako partner motivovaný demokratickými reformami; v tejto súvislosti podporuje ďalšie zapojenie do procesov pridruženia so susednými krajinami; uznáva závery samitu vo Vilniuse a žiada ďalšie posilňovanie vzťahov medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva; podporuje demokratický a proeurópsky proces na Ukrajine a odsudzuje nedávne použitie sily na potlačenie mierových demonštrácií verejnosti v Kyjeve ako porušenie základných zásad slobody zhromažďovania a slobody prejavu;

48.  berie na vedomie nový prístup EÚ zameraný na posilnenie partnerstva medzi EÚ a štátmi a spoločnosťami susedstva, založený na vzájomnej zodpovednosti a spoločnom záväzku vo vzťahu k univerzálnym hodnotám ľudských práv, demokracie, sociálnej spravodlivosti a právneho štátu;

49.  so znepokojením berie na vedomie krehký stav demokratických procesov a zhoršenie situácie v oblasti ľudských práv a základných slobôd vo väčšine krajín v susedstve; zdôrazňuje, že dobrá správa vecí verejných, transparentnosť, sloboda združovania, prejavu, myslenia, svedomia, náboženského vyznania a zhromažďovania, slobodná tlač a médiá, právny štát a nezávislá justícia sú základnými kameňmi demokratických transformácií; opakuje, že je dôležité dodržiavať a podporovať rodovú rovnosť a práva žien spolu so sociálnym rozvojom a znižovaním nerovností; uznáva kľúčovú úlohu občianskej spoločnosti v budovaní verejnej podpory demokratickým reformám v susedných krajinách;

50.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v niektorých krajinách čelia organizácie občianskej spoločnosti vážnym obmedzeniam, akými sú prekážky slobodnému pohybu, súdne procesy proti vodcom MVO a obhajcom ľudských práv, zdĺhavé administratívne postupy, agresívne uplatňovanie zákonov o hanobení v trestnom stíhaní voči MVO alebo úplný zákaz ich činnosti, obmedzujúce pravidlá kontroly zahraničného financovania či podmienenie prijatia finančnej podpory udelením povolenia; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam Európskej nadácie na podporu demokracie, ktorá predstavuje pružný a diskrétny prostriedok na podporu prodemokratického potenciálu spoločností v krajinách pred začiatkom alebo počas procesu prechodu k demokracii;

51.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nedosahuje pokrok pri hľadaní udržateľného politického riešenia tzv. zmrazených konfliktov; zdôrazňuje, že politický dialóg by mal v plnej miere zohľadňovať a rešpektovať územnú celistvosť a medzinárodne uznávané hranice príslušných krajín; naliehavo žiada EÚ, aby sa v tomto smere aktívnejšie angažovala;

52.  zdôrazňuje význam vnútroštátnych inštitúcií pôsobiacich v oblasti ľudských práv v rámci architektúry ľudských práv na vnútroštátnej úrovni, a to aj z hľadiska monitorovania ľudských práv a informovania o nich i z hľadiska zaisťovania nápravy v prípade ich porušenia; naliehavo žiada ESVČ a Komisiu, aby vytvorili politiku na podporu vnútroštátnych inštitúcií pôsobiacich v oblasti ľudských práv, a aby podporovali vytváranie a posilňovanie vnútroštátnych inštitúcií pôsobiacich v oblasti ľudských práv v súlade s parížskymi zásadami ako prioritu vonkajšej pomoci, najmä v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva (ENPI);

53.  je naďalej znepokojený nedostatkom demokracie, právneho štátu, základných slobôd a dodržiavania ľudských práv v Bielorusku;

54.  so znepokojením poznamenáva prípady selektívnej spravodlivosti v istých krajinách južného susedstva; pripomína, že EÚ sústavne žiada o prepustenie politických väzňov, ako napríklad Júlie Tymošenkovej na Ukrajine; opätovne potvrdzuje, že politická a trestná zodpovednosť by mali byť v krajinách, ktoré sa zaviazali k demokratickým hodnotám, jasne odlíšené;

55.  podporuje všetky opatrenia vedúce k politickému dialógu, ktorý je potrebný na to, aby sa prechod v Egypte posunul vpred; vyjadruje hlboké znepokojenie nad nedávnymi krízami a politickou polarizáciou v krajine vrátane pouličných bojov medzi armádou a podporovateľmi Moslimského bratstva, terorizmu a násilných stretov na Sinaji; odsudzuje extrémistické násilie voči menšinám vrátane komunít koptských kresťanov; vyjadruje solidaritu s egyptským ľudom bojujúcim za demokraciu, víta snahy Európskej únie a PK/VP nájsť východisko z krízy a opäť poukazuje na to, že je naliehavo potrebný konštruktívny a inkluzívny politický dialóg na vytvorenie jasného plánu prechodu ku skutočnej a udržateľnej demokracii; vyzýva všetkých politických vodcov v krajine, aby našli spôsob, ako skoncovať s nebezpečnou patovou situáciou a dohodnúť sa na realizácii hmatateľných opatrení na budovanie dôvery s cieľom zabrániť riziku ďalšieho krviprelievania a polarizácie v krajine; vyzýva na urýchlený návrat k demokratickému procesu vrátane zorganizovania slobodných a spravodlivých prezidentských a parlamentných volieb v plne inkluzívnom procese; naliehavo žiada egyptské orgány, aby pokročili v práci na inkluzívnej ústave s rovnakými právami pre všetkých;

56.  vyzýva na okamžité skoncovanie so všetkými násilnosťami, sexuálnymi útokmi a inými formami ponižujúceho zaobchádzania s protestujúcimi ženami a aktivistami za práva žien, na seriózne a nestranné vyšetrovanie všetkých takýchto prípadov a na zabezpečenie toho, aby zodpovedné osoby niesli plnú zodpovednosť;

57.  je naďalej hlboko znepokojený kritickou situáciou v Sýrii; čo najdôraznejšie odsudzuje používanie chemických zbraní a nadmerné využívanie sily a násilia voči civilnému obyvateľstvu a menšinám v krajine, ktoré nemožno ospravedlniť za žiadnych okolností, a zavrhuje rozsah zneužitia štátnej moci, ktoré možno považovať za zločin proti ľudskosti; opakuje, že dôrazne podporuje výzvu Vysokej komisárky OSN pre ľudské práva, aby Bezpečnostná rada OSN (BR OSN) postúpila situáciu v Sýrii Medzinárodnému trestnému súdu na formálne vyšetrovanie; vyzýva všetky ozbrojené frakcie, aby okamžite ukončili násilie v krajine; vyjadruje vážne obavy v súvislosti s pokračujúcou humanitárnou krízou vrátane situácie utečencov a s dôsledkami pre susedné krajiny a stabilitu v regióne; opäť zdôrazňuje, že humanitárna pomoc tým, ktorí v Sýrii a susedných krajinách potrebujú základný tovar a služby, musí byť bezprostrednou prioritou medzinárodného spoločenstva a Európskej únie; je presvedčený, že kľúč k riešeniu konfliktu spočíva v politických mechanizmoch a diplomatických procesoch; zdôrazňuje dôležitosť prísneho vykonávania Dohovoru o vývoji, výrobe, hromadení a použití chemických zbraní a o ich zničení; víta nedávne uznesenie BR OSN a návrh generálneho tajomníka OSN týkajúci sa konferencie Ženeva II, ktorá sa uskutoční v decembri 2013; odsudzuje prenasledovanie kresťanov a iných náboženských menšín na Blízkom východe;

58.  pripomína svoje uznesenia z 25.novembra 2010 o situácii v Západnej Sahare(18), z 22. októbra 2013 o situácii ľudských práv v regióne Sahel(19); vyzýva na zaručenie ľudských práv pre západosaharský ľud a zdôrazňuje nutnosť zaoberať sa týmito právami v Západnej Sahare a v táboroch v oblasti Tindúf vrátane slobody združovania, slobody prejavu a práva na demonštrácie; požaduje prepustenie všetkých západosaharských politických väzňov; požaduje otvorenie územia nezávislým pozorovateľom, MVO a médiám; podporuje spravodlivé a vzájomne prijateľného politického riešenia týkajúceho sa Západnej Sahary, v súlade s príslušnými rezolúciami OSN, vrátane rezolúcií umožňujúcich sebaurčenie;

Justícia v prechodnom období a výzva budovania mieru po ukončení konfliktu

59.  nazdáva sa, že zodpovednosť za porušovanie právnych predpisov v minulosti je neoddeliteľným prvkom procesu budovania trvalého zmierenia; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali systematickú účasť žien na mierových procesoch a pri rozhodovaní v politickej a hospodárskej oblasti vrátane prechodu k demokracii a riešenia konfliktov, a zdôrazňuje, že táto účasť má rozhodujúci význam; vyzýva na predvedenie vojnových zločincov pred Medzinárodný trestný súd a žiada členské štáty, aby v tejto súvislosti posilnili spoluprácu s Medzinárodným trestným súdom; víta zámer ESVČ vypracovať politiku osobitne zameranú na justíciu v prechodnom období s cieľom pomôcť spoločnostiam vyrovnať sa s porušovaním právnych predpisov v minulosti a bojovať proti beztrestnosti a vyzýva, aby sa táto politika vypracovala včas; zdôrazňuje, že je potrebné zaoberať sa otázkou justície v prechodnom období spôsobom, ktorý bude zlučiteľný s podporou EÚ určenou vo všeobecnosti pre medzinárodnú trestnú justíciu a obzvlášť pre Medzinárodný trestný súd; osobitne upozorňuje na skúsenosti EÚ na západnom Balkáne, ktoré môžu slúžiť ako zdroj inšpirácie; vyzýva EÚ, aby aktívne podporovala novo vytvorený mandát osobitného spravodajcu OSN pre podporu pravdy, spravodlivosti, nápravy škody a záruk proti recidíve;

60.  zdôrazňuje, že kľúčovým prvkom prístupu EÚ k justícii v prechodnom období by mala byť podpora inštitucionálnej reformy justície s cieľom posilniť fungovanie právneho štátu v súlade s medzinárodnými normami; zdôrazňuje, že je potrebné, aby zločinci, ktorých trestné činy boli spáchané už pred nejakým časom, boli stíhaní vnútroštátnymi a medzinárodnými súdmi; zdôrazňuje, že je dôležité viesť verejný dialóg s cieľom vyrovnať sa s minulosťou a usporiadať riadne konzultácie s obeťami a programy náhrady vrátane finančného odškodnenia; nazdáva sa, že bezpečnostná previerka personálu pracujúceho v prechodných inštitúciách je skúškou dôveryhodnosti justície v prechodnom období;

61.  berie na vedomie osobitnú zložitosť prípravy spoľahlivých politík transformácie v podmienkach po ukončení konfliktu; preto zdôrazňuje, že je potrebné posilniť súlad s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv a humanitárneho práva v ozbrojených konfliktoch, ako aj ich monitorovanie, a nabáda ESVČ, aby podporovala organizácie občianskej spoločnosti zamerané na presadzovanie dodržiavania humanitárneho práva ozbrojenými štátnymi a neštátnymi subjektmi s osobitným zameraním na práva žien a najlepší záujem detí;

62.  čo najrozhodnejšie odsudzuje závažné porušovanie ľudských práv, ku ktorému došlo a dochádza v ozbrojených konfliktoch v nedávnych a pretrvávajúcich krízach, napríklad v Sýrii, Mali, Konžskej demokratickej republike a Stredoafrickej republike, najmä popravy bez riadneho konania, znásilňovanie a iné formy sexuálneho násilia, mučenie, náhodné zatýkanie a zadržiavanie, predovšetkým pokiaľ ide o situáciu žien a detí, ktoré sú osobitne zraniteľné; vyzýva EÚ, aby vo všetkých týchto prípadoch bojovala proti beztrestnosti a podporovala činnosť vnútroštátnych orgánov justície, a žiada Medzinárodný trestný súd, aby postavil páchateľov pred súd; nabáda EÚ, aby začlenila mechanizmy predchádzania mučeniu do všetkých činností vonkajších vzťahov EÚ;

63.  vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku a ESVČ, aby uskutočnili dôkladné politické preskúmanie tragických udalostí v Sýrii, Líbyi a Mali a ďalších nedávnych konfliktov s cieľom revidovať usmernenia EÚ o medzinárodnom humanitárnom práve a snažiť sa o účinnejšie vykonávanie týchto usmernení; vyzýva EÚ, aby podporila prebiehajúcu iniciatívu Medzinárodného výboru Červeného kríža a švajčiarskej vlády v oblasti reformy súčasného medzinárodného riadiaceho rámca týkajúceho sa medzinárodného humanitárneho práva; podporuje EÚ v účasti na reforme BR OSN s cieľom umožniť, aby účinne reagovala na súčasnú krízu;

64.  víta skutočnosť, že v januári 2014 sa spustí iniciatíva Dobrovoľníci pomoci EÚ, ktorou sa vytvoria možnosti vyškolenia a vyslania viac než 8 000 občanov EÚ a krajín mimo EÚ na humanitárne operácie po celom svete, a poznamenáva, že sa očakáva, že ďalších 10 000 osôb bude iniciatívu Dobrovoľníci pomoci EÚ podporovať z pozície „online dobrovoľníkov“, keď budú môcť príslušné úlohy vykonávať doma na počítači;

65.  vyzýva EÚ, aby vypracovala spoločnú pozíciu EÚ k ozbrojeným bezpilotným lietadlám;

Zablokované procesy transformácie a problematické krajiny

66.  upozorňuje tiež na zablokované procesy transformácie v krajinách a regiónoch, v ktorých vládnuci režim zastavil alebo potlačil reformné hnutia a procesy transformácie; vyzýva EÚ, aby pokračovala v snahách presvedčiť vládnucu elitu v týchto krajinách, ale aj v iných problematických krajinách, v ktorých stále vládne autoritatívny režim, aby iniciovali proces reforiem s cieľom vybudovať pevnú a stabilnú demokraciu, v ktorej zavládne právny štát, ľudské práva a základné slobody; domnieva sa, že toto presviedčanie musí byť súčasťou všetkých dialógov s jej partnermi, a to aj na najvyššej politickej úrovni, s využitím všetkých relevantných oblastí vonkajšej politiky EÚ, t. j. rozvoja, obchodu, atď.;

67.  opakuje, že krajinám a regiónom, v ktorých došlo k zablokovaniu procesu transformácie, chýbajú demokratické reformy a politická zodpovednosť; opakuje, že všetci občania majú právo zúčastňovať sa v plnej miere a slobodne na politickom živote, v ktorom sa konajú slobodné, spravodlivé a otvorené voľby s účasťou viac než jednej strany a s viacerými alternatívnymi a nezávislými mediálnymi zdrojmi;

68.  vyjadruje vážne znepokojenie nad nedávnymi represívnymi zákonmi a ich svojvoľným presadzovaním ruskými orgánmi, čo často vedie k ohrozovaniu mimovládnych organizácií, aktivistov občianskej spoločnosti, obhajcov ľudských práv a menšín a lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov, transrodových osôb a intersexuálov, a vyzýva EÚ, aby vyjadrila tieto obavy na všetkých politických úrovniach; vyzýva na prepustenie Michaila Chodorkovského a ďalších politických väzňov a vyjadruje hlboký nesúhlas s využívaním justície na politické účely; naliehavo žiada ruské orgány, aby nestranne vyšetrili a postavili pred súd tých, ktorí sú zodpovední za smrť Sergeja Magnitského, Natálie Estemirovovej, Anny Politkovskej, Stanislava Markelova a Vasilija Alexaniana; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada nezohľadnila odporúčanie Parlamentu z 23. októbra 2012 o prípade Magnitského; preto vyzýva Radu, aby prijala rozhodnutie o vytvorení spoločného zoznamu EÚ s menami úradníkov zapojených do smrti Sergeja Magnitského; dodáva, že rozhodnutím Rady by sa mali na týchto úradníkov uvaliť cielené sankcie; vyjadruje hlboké znepokojenie nad aktivitami skupín občianskej sebaobrany patriacich ku krajnej pravici, ktoré kontaktujú osoby LGBTI online s cieľom nalákať ich, napadnúť a umiestniť stovky nahrávok týchto činov na internete; vyzýva delegáciu EÚ a veľvyslanectvá členských štátov v Rusku, aby v súlade s príslušnými usmerneniami zvýšili podporu obhajcov ľudských práv osôb LGBTI;

69.  vyjadruje znepokojenie nad neustálymi represiami voči nezávislým novinárom a aktivistom v oblasti ľudských práv a nad útlakom politického disentu na Kube; upozorňuje na situáciu väzňov svedomia na Kube, ktorí sú naďalej odsudzovaní na základe vykonštruovaných obvinení alebo zadržiavaní vo vyšetrovacej väzbe; vyzýva ESVČ a podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby v rámci Organizácie Spojených národov presadzovali medzinárodný a nezávislý vyšetrovací výbor zameraný na vyšetrenie okolností, za ktorých v júli 2012 zomreli kubánski obhajcovia ľudských práv a mieroví disidenti Oswaldo Payá Sardiñas (laureát Sacharovovej ceny v roku 2002) a Harold Cepero;

70.  zdôrazňuje potrebu medzinárodného monitorovania situácie v oblasti ľudských práv v Číne a vyzýva členské štáty EÚ, aby sa vzhľadom na neúspech dialógu medzi EÚ a Čínou o ľudských právach aktívne usilovali o zavedenie takéhoto monitorovania s cieľom dosiahnuť významné a konkrétne výsledky; je naďalej znepokojený čoraz väčším obmedzovaním namiereným voči obhajcom ľudských práv, právnikom, aktivistom z občianskej spoločnosti, novinárom a blogerom; podporuje vnútorný dopyt obyvateľov Číny po základných slobodách a právach, na ktoré majú nárok; pripomína, že EÚ by mohla v tomto smere uľahčovať situáciu, a to zvyšovaním dôvery, hľadaním nových spôsobov dialógu a zlepšovaním už existujúcich nástrojov;

71.  naliehavo žiada čínske orgány, aby začali vážne komunikovať s Tibeťanmi s cieľom posúdiť hĺbkové príčiny vysokého počtu prípadov sebaupálenia; odsudzuje nedobrovoľné presídľovanie a presun tibetských kočovníkov, ktoré je hrozbou pre prežitie spôsobu života, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tibetskej identity; naliehavo žiada ESVČ, aby v súlade s novoprijatými usmerneniami EÚ o slobode náboženstva alebo viery venovala osobitnú pozornosť problematike náboženských represií v Tibete a aby vyzvala Čínu, aby skoncovala s politikami obmedzujúcimi tibetský budhizmus; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšovať vzdelávací systém s osobitným dôrazom na dvojjazyčné vzdelávanie v regióne v záujme zachovania národnej identity a dedičstva a v záujme boja proti príčinám nezamestnanosti mládeže;

72.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad situáciou v oblasti ľudských práv v Iráne, neustávajúcim prenasledovaním reformátorov, stúpajúcim množstvom politických väzňov a väzňov svedomia a viery, diskrimináciou a prenasledovaním bahaistickej komunity, sústavne vysokým počtom popráv vrátane popráv mladistvých, rozšírenosťou mučenia, nespravodlivými súdnymi procesmi a nadmernými kaučnými sumami, ako aj nad vážnym obmedzovaním práva na informácie, slobody prejavu, zhromažďovania a náboženstva, práva na vzdelanie a slobody pohybu; víta prepustenie niekoľkých väzňov svedomia v Iráne vrátane právničky a držiteľky Sacharovovej ceny Nasrín Sutúdeovej; vyzýva iránske orgány, aby prepustili troch vedúcich predstaviteľov opozície, ktorí sú držaní v domácom väzení a viac než dva roky neboli obvinení, a to Mehdího Karrúbího, Zahru Rahnavardovú a Míra Hosejna Músawího, umožnili osobitnému spravodajcovi OSN pre ľudské práva v Iráne návštevu krajiny, usilovali sa o zavedenie moratória na trest smrti, odstránili cenzúru internetu a umožnili slobodu prejavu v Iráne berie na vedomie obnovenie diplomatických kontaktov medzi Iránom a medzinárodným spoločenstvom a vyjadruje nádej na uspokojivé a vzájomne prijateľné uzavretie rokovaní medzi krajinami skupiny E3+3 a Iránom o iránskom jadrovom programe;

73.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad zhoršujúcou sa situáciou v oblasti ľudských práv v Kórejskej ľudovodemokratickej republike (KĽDR), upozorňuje na príslušné naliehavé uznesenia (článok 122) prijaté Európskym parlamentom a vyzýva KĽDR, aby sa zapojila do zmysluplného dialógu o ľudských právach s Európskou úniou; vyzýva KĽDR, aby skoncovala s mimosúdnymi popravami a násilnými zmiznutiami, prepustila politických väzňov a umožnila svojim občanom slobodne cestovať v rámci krajiny, ako aj mimo nej; vyzýva KĽDR, aby umožňovala slobodu prejavu a slobodu tlače pre domáce aj zahraničné médiá, ako aj necenzurovaný prístup občanov k internetu; konštatuje, že všetky provokatívne kroky KĽDR a reštriktívne opatrenia ukladané ich občanom viedli k rozsiahlej chudobe a hmotnej núdzi;

74.  je hlboko znepokojený, pokiaľ ide o Kašmír, kde je nutné dôrazne odsúdiť akékoľvek násilie páchané na civilistoch; uvedomuje si, že sa začalo vyšetrovanie problému neoznačených hrobov; naliehavo však žiada, aby sa mechanizmy ochrany ľudských práv dostali do centra akéhokoľvek úsilia o stanovenie a zaistenie zodpovednosti za prejavy zneužívania voči civilistom;

75.  vyzýva Európsku úniu, aby sa zapojila do koordinovanej a inkluzívnej stratégie v oblasti Sahelu zameranej jednak na zvýšenie bezpečnosti v regióne, jednak na presadzovanie ľudských práv, s cieľom skoncovať s porušovaním ľudských práv vo forme mučenia, často svojvoľného zatýkania predstaviteľov opozície a novinárov, potláčania pokojných demonštrácií, násilia na ženách, ako je znásilnenie, vynútený sobáš a zohavovanie genitálií, a diskriminácie založenej na etnickej príslušnosti alebo príslušnosti ku kaste, a tak prispieť k zavedeniu právneho štátu ako garanta základných práv a slobôd;

76.  je hlboko znepokojený rastúcim trendom štátneho násilia namiereného na lesbičky, homosexuálov, bisexuálov, transsexuálov a intersexuálov vo viacerých subsaharských krajinách, najmä v Ugande, Nigérii, Kamerune a Senegale; rozhodne odsudzuje pokusy o presadzovanie čoraz represívnejších zákonov v krajinách, v ktorých je homosexualita už aj tak trestná; vyzýva svojich kolegov poslancov, aby prestali reagovať na populistický a konzervatívny nátlak, a to i zo strany vedúcich náboženských predstaviteľov, a aby chránili práva všetkých občanov vrátane lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov, transsexuálov a intersexuálov; poukazuje na to, že v 76 krajinách je homosexualita stále trestným činom, pričom v piatich z nich sa za zaň ukladá trest smrti; opätovne vyjadruje poľutovanie nad tým, že dohoda z Cotonou bola podpísaná bez akejkoľvek diskusie o diskriminácii na základe sexuálnej orientácie, ktorá by bola súčasťou politického dialógu, ako o to Parlament mnohokrát žiadal; pripomína Komisii a Rade pevné odhodlanie Parlamentu zahrnúť túto otázku do budúcej revízie dohody;

77.  vyzýva EÚ, aby vybudovala efektívnu politiku sankcií namierenú voči všetkým režimom, ktoré voči civilným obyvateľom uplatňujú represívne metódy;

78.  vyzýva EÚ, aby naďalej aktívne podporovala obhajcov ľudských práv, a to aj včasným poskytovaním dočasného prístrešia ohrozeným osobám; vyzýva EÚ, aby rozšírila svoju politiku v oblasti podpory obhajcov ľudských práv na informátorov a investigatívnych novinárov, ktorí môžu výrazne prispieť k ochrane a presadzovaniu ľudských práv;

Pozorovanie volieb a politiky na podporu demokracie

79.  víta pretrvávajúcu podporu EÚ zameranú na volebné procesy na celom svete vysielaním volebných pozorovateľských misií (EOM) a misií volebných expertov (EEM) a poskytovaním volebnej pomoci, ako aj podpory pre domácich pozorovateľov; konštatuje, že tieto misie nedávno prispeli k podpore rozvoja demokracie v susedstve EÚ a boli svedkami prenosu moci na opozíciu (Senegal) a upevnenia demokracie po konflikte (Sierra Leone);

80.  zdôrazňuje, že je dôležité prijať opatrenia v nadväznosti na správy a odporúčania volebných pozorovateľských misií; vyzdvihuje svoju iniciatívu zameranú na posilnenie opatrení nadväzujúcich na odporúčania volebných pozorovateľských misií tým, že ich použije ako súčasť „plánu postupu k demokracii“ v dotknutej krajine, a s cieľom poveriť hlavného pozorovateľa osobitnou úlohou zabezpečiť prijatie opatrení nadväzujúcich na odporúčania a vykonávanie týchto odporúčaní za podpory stálych orgánov Parlamentu;

81.  zdôrazňuje dôležitosť posilnenia prevádzkovej kapacity parlamentov v období medzi voľbami; v tejto súvislosti pripomína, že EÚ sa v rámci fóra na vysokej úrovni o účinnosti pomoci zaviazala založiť rozvojovú spoluprácu na „demokratickom prevzatí zodpovednosti“ s osobitným odkazom na posilnenú úlohu parlamentov; naliehavo žiada EÚ, aby smerovala svoje úsilie k prístupu založenému na právach, s cieľom začleniť zásady ľudských práv do operačných činností EÚ a presadzovať v celosvetovej rozvojovej agende problematiku ľudských práv, ako sa k tomu zaviazala v akčnom pláne;

82.  pripomína odhodlanie podpredsedníčky Komisie/vedúcej predstaviteľky zamerať sa v rámci volebného pozorovania na účasť žien a národnostných menšín, ako aj na osoby so zdravotným postihnutím ako kandidátov i voličov; žiada, aby sa závery volebných pozorovateľských misií EÚ zohľadňovali vždy pri tvorbe programov na podporu plnej a rovnoprávnej účasti žien na volebných procesoch, ako aj pri vykonávaní odporúčaní týchto misií.

Sloboda prejavu

83.  zdôrazňuje osobitnú dôležitosť slobody prejavu v procesoch transformácie vrátane slobodných médií; víta záväzok EÚ vypracovať usmernenia o slobode prejavu (online a offline) a ďalej odporúča EÚ, aby vypracovala metodiku, ktorá umožní sledovať zmeny v právnych predpisoch, ktoré obmedzujú pluralitu a slobodu tlače v tretích krajinách, a reagovať na tieto zmeny;

84.  vyjadruje vážne a pretrvávajúce znepokojenie v súvislosti s online cenzúrou a jej poľutovaniahodným rozšírením v mnohých krajinách; zdôrazňuje, že EÚ musí v rámci svojich politík stanoviť priority, pokiaľ ide o uplatňovanie práva na účasť a práva na prístup k informáciám ako kľúčových zásad demokracie, ktoré sa musia realizovať aj online, a musí využívať dostupné mechanizmy na posilnenie verejnej zodpovednosti, napríklad zásadu otvorených údajov; domnieva sa, že by to tak malo byť na všetkých úrovniach dialógu s tretími krajinami, a to aj v rámci dvojstranných vzťahov a na najvyšších úrovniach; zdôrazňuje dôležitosť online médií pre fungovanie a efektívnosť občianskej spoločnosti, a to aj pre obhajcov ľudských práv, odbory a informátorov; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby zintenzívnili úsilie o zahrnutie digitálnej slobody do vonkajších vzťahov EÚ;

85.  pozoruje poľutovaniahodný trend schvaľovať zákony obmedzujúce slobodu prejavu a zhromažďovania ľudí, ktorí podporujú ľudské práva osôb LGBTI; poznamenáva, že takéto zákony v súčasnosti existujú v Litve a Rusku, zvažujú sa na Ukrajine a boli navrhnuté v Gruzínsku, Arménsku a Kazachstane; blahoželá Moldavsku k zrušeniu zákona zakazujúceho „propagáciu akýchkoľvek iných vzťahov, než takých, ktoré súvisia so svadbou alebo rodinou“; vyzýva delegácie EÚ v príslušných krajinách, aby vyjadrili mimoriadne znepokojenie EÚ nad týmito zákonmi;

Podpora EÚ pre univerzálne ľudské práva

86.  v plnej miere podporuje súhlasnú pozíciu, ktorú zaujala EÚ v strategickom rámci pre ľudské práva a demokraciu, pokiaľ ide o podporu a ochranu všetkých ľudských práv, ako aj prísľub „protestovať proti každému pokusu spochybniť uznávanie univerzálnosti ľudských práv“; opakuje, že v plnej miere podporuje nedeliteľnosť a univerzálnosť ľudských práv, a vyzýva EÚ, aby túto nedeliteľnosť a univerzálnosť presadzovali, čo zahŕňa i Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach v súlade s článkom 21 Zmluvy o Európskej únii (hlava V kapitola 1 – Všeobecné ustanovenia o vonkajšej činnosti Únie);

Systém OSN pre ľudské práva

87.  opätovne zdôrazňuje, že podporuje posilnenie systému OSN pre ľudské práva, ktorý má rozhodujúci význam pre napredovanie v oblasti všeobecných ľudských práv; oceňuje úsilie EÚ v rámci preskúmania činnosti Rady OSN pre ľudské práva a vyzýva všetkých členov Rady pre ľudské práva, aby obhajovali najprísnejšie normy v oblasti ľudských práv a naplnili sľuby, ktoré dali pred voľbami; domnieva sa, že nezávislosť Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva a držiteľov mandátu OSN na osobitné postupy je kľúčovým predpokladom ich efektívneho fungovania, a zdôrazňuje, že na zabezpečenie tohto cieľa sú potrebné účelovo neviazané finančné prostriedky;

88.  víta začatie druhého cyklu procesu všeobecného pravidelného preskúmania a žiada, aby EÚ naďalej venovala zvýšenú pozornosť vylepšeniu tohto procesu a rozsahu vykonávania odporúčaní vyplývajúcich zo všeobecného pravidelného preskúmania, ktoré krajiny prijali a zaviazali sa vykonávať;

89.  vyzýva členské štáty EÚ, aby nadviazali na záväzok prijatý v strategickom rámci EÚ, ktorý sa týka ratifikácie a vykonávania kľúčových medzinárodných zmlúv o ľudských právach, najmä tým, že ratifikujú a budú vykonávať desať základných zmlúv OSN o ľudských právach a ich opčné protokoly, a aby prijali príslušné vyhlásenia o zabezpečení prijateľnosti všetkých individuálnych sťažností a vyšetrovacích postupov; zdôrazňuje význam týchto ratifikácií z hľadiska vnútornej a vonkajšej dôveryhodnosti politiky EÚ v oblasti ľudských práv; vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že pretrvávajúca neschopnosť niektorých členských štátov EÚ včas predložiť príslušným orgánom OSN monitorujúcim ľudské práva svoje pravidelné správy takisto oslabuje dôveryhodnosť politiky EÚ v oblasti ľudských práv voči tretím krajinám;

90.  vyzýva EÚ, aby nabádala tretie krajiny k tomu, aby v plnej miere spolupracovali s osobitnými spravodajcami OSN a nezávislými odborníkmi pre oblasť ľudských práv, a to aj vydávaním trvalých pozvánok a prijímaním takýchto odborníkov;

91.  nabáda EÚ a jej členské štáty, aby podporovali Vysokú komisárku OSN pre ľudské práva pri realizácii jej správy z roku 2012 o posilnení zmluvných orgánov OSN, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri monitorovaní skutočného vykonávania ľudskoprávnych záväzkov zo strany štátov, ktoré sú stranami zmlúv OSN o ľudských právach;

92.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada OSN pre ľudské práva prijala rezolúciu A/HRC/RES/21/3 o tradičných hodnotách, ktorá podrýva zásadu všeobecných a nedeliteľných ľudských práv, a vyzdvihuje nesúhlas EÚ s touto rezolúciu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nepodnikli opatrenia v nadväznosti na rezolúciu A/HRC/RES/17/19 o ľudských právach, sexuálnej orientácii a rodovej identite, a vyzýva skupinu štátov, ktorá sa zaoberá touto otázkou, vrátane Južnej Afriky, aby tieto opatrenia čo najskôr prijala; vyzdvihuje prácu Vysokej komisárky OSN pre ľudské práva zameranú na presadzovanie a ochranu uplatňovania všetkých ľudských práv osobami LGBTI, najmä prostredníctvom vyhlásení, správ a novej kampane Slobodní a rovní; vyzýva vysokú komisárku OSN, aby pokračovala vo svojej práci, a vyjadruje vážne znepokojenie nad takzvanými antipropagačnými zákonmi, ktoré obmedzujú slobodu prejavu a zhromažďovania;

93.  vo svetle zásad medzinárodného humanitárneho práva uvedených v haagskych ustanoveniach z roku 1907 (články 42 – 56) a štvrtom Ženevskom dohovore (články 27 – 34 a 47 – 78), ako aj v ustanoveniach dodatkového protokolu I zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ zaistila, aby jej partnerské krajiny, ktoré spadajú do kategórie okupačnej veľmoci, dodržiavali svoje povinnosti voči obyvateľstvu na okupovaných územiach; pripomína, že podľa medzinárodného humanitárneho práva musí okupačná veľmoc zabezpečiť normy v oblasti verejného zdravia a poskytovanie potravín a zdravotnej starostlivosti okupovanému obyvateľstvu; opakuje, že akýkoľvek presun civilného obyvateľstva okupačnej moci do okupovaného územia je zakázaný a že obvineným z trestných činov sa musia v rámci konania poskytnúť medzinárodne uznávané súdne záruky, ako právo byť informovaný o dôvodoch zatknutia, obvinenie z konkrétneho trestného činu a právo na spravodlivý a podľa možnosti čo najrýchlejší súdny proces.

Medzinárodný trestný súd

94.  pripomína, že rozhodne podporuje Medzinárodný trestný súd; domnieva sa, že narastajúci počet zmluvných štátov predstavuje dôležitý vývoj pri posilňovaní všeobecnej platnosti tohto súdu; víta skutočnosť, že Guatemala ratifikovala Rímsky štatút v apríli 2012 a Pobrežie Slonoviny vo februári 2013;

95.  vyzýva ministrov zahraničných vecí EÚ, aby prijali závery Rady pre zahraničné veci, v ktorých sa potvrdzuje dôrazná podpora EÚ a jej členských štátov Medzinárodnému trestnému súdu, zohľadňuje sa úsilie EÚ o neustálu revíziu, aktualizáciu a rozšírenie jej nástrojov na Medzinárodný trestný súd, a vyjadruje sa nové odhodlanie usilovať sa o všeobecnú platnosť Rímskeho štatútu, aby sa rozšíril prístup ku spravodlivosti pre obete závažných trestných činov podľa medzinárodného práva;

96.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu stále nie je uvedený v novom nariadení o VSP na zozname dohovorov, ktoré sú predpokladom na dosiahnutie štatútu VSP+; konštatuje, že niektoré krajiny, ktoré sa uchádzajú o získanie štatútu VSP+, nie sú zmluvnými stranami štatútu alebo ho neratifikovali (napríklad Arménsko a Pakistan); pripomína svoje odporúčanie, aby sa Rímsky štatút v budúcnosti doplnil do zoznamu dohovorov;

97.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby počas rokovaní a politických dialógov s tretími krajinami, regionálnymi organizáciami a inými regionálnymi skupinami zdôrazňovali potrebu ratifikácie a vykonávania štatútu a dohody o privilégiách a imunitách súdu a potrebu začlenenia ustanovení týkajúcich sa Medzinárodného trestného súdu a medzinárodnej spravodlivosti do dohôd EÚ s tretími krajinami;

98.  nabáda ESVČ, aby zaistila úplnú informovanosť všetkých delegácií EÚ a osobitných zástupcov EÚ o rozhodnutí Rady EÚ a akčnom pláne v oblasti Medzinárodného trestného súdu a o doplnkovom súbore nástrojov EÚ a aktívne podporovala Medzinárodný trestný súd, presadzovanie jeho rozhodnutí a boj proti beztrestnosti v prípade trestných činov podľa Rímskeho štatútu;

99.  vyzýva delegácie EÚ a osobitných zástupcov EÚ, najmä osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva, aby v rámci politických dialógov a stretnutí s tretími krajinami aktívne podporovali Medzinárodný trestný súd, presadzovanie jeho rozhodnutí a boj proti beztrestnosti trestných činov podľa Rímskeho štatútu; okrem toho navrhuje, aby sa posilnila finančná podpora poskytovaná Medzinárodnému trestnému súdu;

100.  víta prijatie súboru nástrojov EÚ na podporu doplnkovosti a vyzýva ESVČ a Komisiu, aby podnikli ďalšie kroky v záujme jeho účinného zavedenia do praxe; nabáda EÚ, aby zaistila náležité presadzovanie podpory Medzinárodného trestného súdu vo všetkých relevantných oblastiach zahraničnej politiky EÚ;

101.  vyzýva členské štáty EÚ, aby v plnej miere vykonávali Rímsky štatút zosúladením vnútroštátnych právnych predpisov so všetkými záväzkami vyplývajúcimi zo štatútu a aby vyhoveli žiadostiam Medzinárodného trestného súdu o pomoc a spoluprácu vo všetkých fázach konaní pred súdom, najmä pokiaľ ide o predbežné preskúmanie, vyšetrovanie, zatýkanie a vydávanie, ochranu obetí a svedkov, predbežné prepustenie a výkon trestov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že príspevky do fondu dôvery pre obete sú naďalej nedostatočné, a vyzýva členské štáty EÚ, aby poskytli prostriedky potrebné na to, aby mohol v plnej miere plniť svoj mandát;

102.  vyjadruje podporu činnostiam v oblasti informovania verejnosti náležite financovaným prostredníctvom riadneho rozpočtu súdu a zdôrazňuje význam týchto činností pre zviditeľnenie spravodlivosti;

103.  vyzýva členské štáty EÚ, aby ratifikovali pozmeňujúce návrhy z Kampaly k Rímskemu štatútu a aby na ich ratifikáciu nabádali aj tretie krajiny;

104.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie v boji proti beztrestnosti v rámci vlastných hraníc EÚ; nabáda ich v tomto smere k tomu, aby zohľadňovali odporúčania Európskej siete kontaktných miest, ktoré sa týkajú osôb zodpovedných za genocídu, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny;

Trest smrti

105.  opätovne zdôrazňuje jednomyseľný nesúhlas s trestom smrti a považuje zavedenie všeobecného moratória v záujme celosvetového zrušenia trestu smrti za ústredný cieľ politiky EÚ v oblasti ľudských práv; zdôrazňuje, že trest smrti sa nikdy nepreukázal ako účinný prostriedok na odrádzanie od trestnej činnosti a že podľa dostupných údajov sa trest smrti týka najmä znevýhodnených osôb; oceňuje snahy Európskej únie a jej členských štátov na pôde Organizácie Spojených národov, ktoré viedli v decembri 2012 k prijatiu rezolúcie Valného zhromaždenia o moratóriu na uplatňovanie trestu smrti; zároveň vyjadruje znepokojenie v súvislosti s obnovením popráv v niektorých krajinách; vyzýva EÚ, aby naďalej uskutočňovala cielené kampane v oblasti trestu smrti a zintenzívnila kontakt s krajinami, ktoré trest smrti zachovávajú; očakáva náležité konzultácie v rámci preskúmania nariadenia (ES) č. 1236/2005 plánovaného na rok 2013 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti alebo mučenie;

106.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Bielorusko je poslednou krajinou na európskom kontinente, v ktorej stále platí trest smrti; opätovne vyjadruje hlboké poľutovanie nad popravami Dmitriho Konovalova a Vladislava Kovaleva; opakovane vyzýva Bielorusko, aby zaviedlo moratórium na trest smrti, čo by malo v konečnom dôsledku viesť k jeho zrušeniu;

Podnikanie a ľudské práva

107.  opätovne potvrdzuje, že európske spoločnosti by mali zabezpečiť, aby sa v rámci ich činností dodržiavali normy v oblasti ľudských práv, a to aj v prápade, že pôsobia mimo EÚ; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s údajnou spoluprácou niektorých spoločností z EÚ s autoritárskymi režimami, najmä v prípade, že obchodovanie s citlivým tovarom, napríklad v oblasti informačných technológií a komunikácií, viedlo k porušovaniu ľudských práv;

108.  pripomína dôležitosť podpory sociálnej zodpovednosti podnikov, a to aj v rámci obchodnej činnosti mimo EÚ, a zabezpečenia sociálnej zodpovednosti podnikov v celom dodávateľskom reťazci; vyjadruje presvedčenie, že európske spoločnosti a ich pobočky a subdodávatelia by mali zohrávať kľúčovú úlohu pri presadzovaní a šírení medzinárodných noriem v oblasti podnikania a ľudských práv na celom svete; zdôrazňuje význam zmysluplného podávania správ o vplyve projektov podporovaných Európskou investičnou bankou (EIB) alebo vývoznými úvermi poskytovanými európskymi úverovými agentúrami na ľudské práva a o ich sociálnom a environmentálnom vplyve; zdôrazňuje, že finančné operácie vykonávané týmito inštitúciami by mali prispievať k všeobecným zásadám pre vonkajšiu činnosť Únie, ako sa uvádza v článku 21 ZEÚ;

109.  vyzýva ESVČ, aby podávala správy o plnení záväzkov prijatých v rámci akčného plánu EÚ pre ľudské práva s ohľadom na hlavné zásady OSN pre obchod a ľudské práva; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nedosiahla dostatočný pokrok, pokiaľ ide o reakciu na žiadosť Parlamentu, aby navrhla právne predpisy, ktorými by sa vyžadovalo, aby spoločnosti z EÚ zaistili, aby ich nákupy nepodporovali páchateľov konfliktov a závažného porušovania ľudských práv;

110.  pripomína Komisii jej záväzok zo septembra 2010 preveriť problematiku nútenej väzenskej práce v tretích krajinách a podľa toho i preskúmať reakciu EÚ, a žiada Komisiu, aby Parlamentu podala správu o výsledku tohto procesu; vyzýva Komisiu, aby zaviedla právne predpisy zakazujúce dovoz tovaru vyrobeného nútenou a väzenskou prácou do EÚ;

Odstránenie všetkých foriem diskriminácie

111.  pripomína články Všeobecnej deklarácie ľudských práv, v ktorých sa uvádza, že všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní, pokiaľ ide o ich dôstojnosť a práva; a majú nárok na práva a slobody, ktoré zakotvuje táto deklarácia, bez ohľadu na odlišnosti akéhokoľvek druhu; zdôrazňuje dôležitosť boja proti akejkoľvek forme diskriminácie vrátane diskriminácie na základe rasy, farby pleti, pohlavia, sexuálnej orientácie, jazyka, náboženstva, kasty, sociálneho pôvodu, kultúry, veku, rodu, zdravotného postihnutia alebo z iného dôvodu; pripomína výzvu adresovanú EÚ, aby viedla boj proti diskriminácii a netolerantnosti ako kľúčovú súčasť svojej politiky v oblasti ľudských práv a aby túto politiku založila na inkluzívnom a komplexnom vymedzení nediskriminácie; zdôrazňuje, že dodržiavanie práv menšín je kľúčovým faktorom mieru, rozvoja a demokracie; v tomto smere víta a ďalej nabáda na spoluprácu EÚ s Organizáciou Spojených národov a regionálnymi organizáciami;

112.  žiada EÚ, aby venovala osobitnú pozornosť diskriminácii na základe sociálnej stratifikácie, napríklad kastových a obdobných systémov zdedeného postavenia, ktoré majú mimoriadne škodlivý a niekedy až ničivý dosah, pokiaľ ide o vyhliadky na rovnocenné uplatňovanie ľudských práv; domnieva sa, že je potrebné dôrazne nabádať krajiny, v ktorých kastový systém pretrváva, aby ho zakázali a zaistili skutočné uplatňovanie zákonov zameraných proti kastovému systému;

Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery

113.  zdôrazňuje, že právo na slobodu myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery, zhrnuté v článku 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a v ďalších medzinárodných nástrojoch pre ľudské práva, je základným ľudským právom previazaným s inými ľudskými právami a základnými slobodami, ktoré zahŕňa právo veriť či neveriť, slobodu praktikovať teistickú, neteistickú alebo ateistickú vieru v súkromí či verejne, sám či v spoločenstve s inými a právo zvoliť si vieru podľa vlastného uváženia, zmeniť ju alebo od nej upustiť; vyzýva EÚ, aby presadzovala právo na slobodu náboženského vyznania alebo viery na medzinárodných a regionálnych fórach a v dvojstranných vzťahoch s tretími krajinami;

114.  pripomína, že právo na výhradu vo svedomí proti vojenskej službe je legitímnym uplatnením práva na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania, a naliehavo žiada ESVČ a členské štáty, aby krajiny s povinnou vojenskou službou vyzvali k tomu, aby umožňovali náhradnú službu nebojového alebo civilného charakteru, vo verejnom záujme a inej než trestnej povahy, a aby netrestali osoby s výhradou vo svedomí za neplnenie vojenskej služby, a to ani odňatím slobody;

115.  čo najostrejšie odsudzuje diskrimináciu, netolerantnosť, násilie a zabíjanie na základe náboženského vyznania alebo viery bez ohľadu na to, kde k nim dochádza a voči komu sú namierené; je znepokojený najmä zvyšujúcou sa tendenciou riešiť spory medzi nábožensky rozdeleným obyvateľstvom prostredníctvom násilia a prenasledovania, keďže takéto praktiky sú prekážkou trvalého mieru a zmierenia; takisto je znepokojený čoraz väčším nepriateľstvom vlád a spoločnosti v mnohých krajinách, ktoré menšinovým náboženským skupinám alebo skupinám hlásiacim sa k určitej viere naďalej upierajú slobodu praktizovať alebo verejne vyjadrovať svoje náboženské vyznanie alebo vieru; poznamenáva, že sociálna nevraživosť a útoky namierené proti náboženským skupinám alebo skupinám hlásiacim sa k určitej viere, ktoré viedli v mnohých prípadoch k smrti a zraneniam, sú na vzostupe a že beztrestnosť a nedostatočná ochrana menšinových náboženských spoločenstiev alebo spoločenstiev hlásiacich sa k určitej viere je naďalej zdrojom znepokojenia;

116.  je proti akýmkoľvek právnym predpisom, v ktorých sa penalizujú osoby za zmenu svojho náboženského vyznania alebo viery; vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že v dôsledku takýchto právnych predpisov osoby v niektorých krajinách čelia väzeniu či dokonca trestu smrti; je taktiež znepokojený tým, že osoby, ktoré zanechali alebo zmenili svoje náboženstvo, sú vystavené sociálnej nevraživosti, napríklad násiliu a zastrašovaniu; je proti zákonom, ktoré trestajú prejavy považované za rúhanie, potupenie alebo urážku náboženstva alebo náboženských symbolov, postáv alebo pocitov; konštatuje, že tieto zákony nie sú v súlade s akceptovanými medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv; odsudzuje právnu úpravu rúhačstva v Afganistane, Bangladéši, Egypte, Pakistane a Saudskej Arábii, ktorá umožňuje väznenie a trest smrti;

117.  víta výzvy na predkladanie návrhov, ktoré boli nedávno zverejnené v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) a v ktorých sa uprednostňujú a podporujú kroky občianskej spoločnosti v oblasti boja proti diskriminácii na základe náboženského vyznania alebo viery; nabáda EÚ, aby podporovala inkluzívne úsilie o dialóg a spoluprácu medzi kultúrami a náboženstvami na rôznych úrovniach, so zapojením vedúcich predstaviteľov spoločenstiev, žien, mládeže a zástupcov etnických menšín a s cieľom presadzovať budovanie mieru a spoločenskú súdržnosť; vyzýva EÚ a členské štáty EÚ, aby vytvorili systémy grantov na ochranu a presadzovanie slobody náboženského vyznania alebo viery v krajinách, kde je toto právo najviac ohrozené;

118.  víta odhodlanie EÚ presadzovať právo na slobodu náboženského vyznania alebo viery na medzinárodných a regionálnych fórach vrátane OSN, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), Rady Európy a iných regionálnych mechanizmov; nabáda EÚ, aby naďalej predkladala každoročné uznesenie o slobode náboženského vyznania alebo viery na pôde Valného zhromaždenia OSN a ďalej podporovala mandát osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery;

Práva žien a detí a posilnenie ich postavenia

119.  vyjadruje plnú podporu úsiliu OSN o presadzovanie práv a posilnenie postavenia žien; nabáda EÚ, aby uskutočnila cielenú kampaň o účasti žien na politickom a hospodárskom živote a aby podporovala iniciatívy zamerané proti násiliu páchanému na ženách a rodovo motivovaným vraždám žien; podporuje vykonávanie akčného plánu pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce; vyzýva delegácie EÚ, aby do svojich miestnych stratégií na vykonávanie usmernení EÚ pre oblasť násilia páchaného na ženách a dievčatách a boja proti všetkým formám ich diskriminácie vrátane manželstiev vynútených násilím začlenili konkrétne opatrenia týkajúce sa úlohy vonkajšej pomoci a rozvojovej spolupráce; zdôrazňuje, že úloha Komisie a členských štátov sa v tejto oblasti v rámci EÚ aj za jej hranicami nemôže obmedzovať iba na boj proti násiliu páchanému na ženách vo všetkých jeho formách, či už ide o fyzické, psychologické, sociálne alebo finančné násilie, a že by bolo vhodné prioritne sa venovať vzdelávaniu bez ohľadu na pohlavie, a to od čo možno najútelšieho veku; naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby ďalej nabádali tretie krajiny, aby zohľadňovali práva žien pri tvorbe vnútroštátnych právnych predpisov a zabezpečili riadne vykonávanie všetkých príslušných ustanovení;

120.  opätovne odsudzuje zneužívanie žien a všetky formy násilia páchaného na ženách vrátane domáceho násilia; vyzýva preto všetky členské štáty Rady Európy na podpísanie a ratifikáciu dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a o boji proti nemu a Európsku úniu, aby pristúpila k tomuto dohovoru s cieľom zabezpečiť súlad medzi vnútornou a vonkajšou činnosťou EÚ v oblasti násilia páchaného na ženách; zdôrazňuje význam vedenia informačných a osvetových kampaní v spoločenstvách, ktoré praktizujú mrzačenie ženských pohlavných orgánov, sexuálne zneužívanie maloletých dievčat, predčasné sobáše a manželstvá vynútené násilím, rodovo motivované vraždy žien a iné rodovo podmienené porušovanie ľudských práv, ako aj dôležitosť zapájania obhajcov ľudských práv, ktorí už bojujú za ukončenie týchto praktík, do príprav a realizácie týchto kampaní; nabáda ESVČ a členské štáty EÚ, aby pokračovali v riešení problému mrzačenia ženských pohlavných orgánov v rámci svojho politického a strategického dialógu s partnerskými krajinami, kde sa tieto praktiky stále vykonávajú;

121.  vyzýva EÚ, aby ešte viac chránila reprodukčné práva, a zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa tieto politiky zaviedli do centra rozvojovej spolupráce s tretími krajinami; dôrazne odsudzuje odpudivú prax mrzačenia ženských pohlavných orgánov v niektorých častiach Afriky, vraždy v mene cti, interrupcie na základe pohlavia plodu a manželstvá vynútené násilím; pripomína dôležité závery vyplývajúce z Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji v Káhire;

122.  podporuje iniciatívu generálneho tajomníka OSN Vzdelanie na prvom mieste (Education First), keďže prístup k vzdelaniu zvyšuje ochranu pred hrozbami, ktoré pre budúcnosť dievčat predstavuje predčasný sobáš a tehotenstvo, HIV, chudoba a domáce a sexuálne násilie, a takisto znižuje úmrtnosť detí a matiek;

123.  žiada, aby sa ešte pred uplynutím stanovených termínov zintenzívnilo úsilie o zabezpečenie splnenia miléniových rozvojových cieľov v čo najväčšom rozsahu, a to v oblasti rodovej rovnosti, zdravia matiek a prístupu k primeranému systému zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu a právam týkajúcim sa sexuálneho a reprodukčného zdravia, najmä v prípade najzraniteľnejších skupín, akými sú dievčatá a mladé ženy, na základe pevného záväzku vlád posilňovať mechanizmy zodpovednosti a monitorovania v súvislosti s existujúcimi záväzkami v oblasti ľudských práv, podporovať prístup k spravodlivosti pre všetkých a zabezpečiť skutočnú účasť všetkých vrátane najviac marginalizovaných a znevýhodnených skupín na vypracúvaní, rozhodovaní a vykonávaní; rozhodne odporúča, aby sa do miléniových rozvojových cieľov po roku 2015 zahrnul aj samostatný cieľ týkajúci sa práv žien a rodovej rovnosti s osobitným dôrazom na sexuálne a reprodukčné zdravie a súvisiace práva;

124.  naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili, aby proces preskúmania ICPD+20 znamenal komplexné preskúmanie všetkých aspektov súvisiacich s úplným využívaním sexuálnych a reprodukčných práv, a aby zdôrazňovali pevný a pokrokový prístup k otázke sexuálnych a reprodukčných práv pre všetkých v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv, pričom požaduje väčšie vyvodenie zodpovednosti, pokiaľ ide o dosiahnutie výsledkov; tiež ich vyzýva, aby predovšetkým zabezpečili, aby proces preskúmania prebiehal participačným spôsobom a rôznym zúčastneným stranám vrátane občianskej spoločnosti, ako aj ženám, dospievajúcim a mladým ľuďom umožňoval užitočným spôsobom sa na ňom podieľať; pripomína, že rámec pre takéto preskúmanie musí byť založený na ľudských právach s osobitným dôrazom na sexuálne a reprodukčné práva;

125.  vyjadruje vážne znepokojenie v súvislosti s problematikou znásilnení; odsudzuje mimoriadne vysoký stupeň beztrestnosti vo vzťahu k znásilneniam v krajinách ako India a Pakistan;

126.  odsudzuje rozsiahlu mieru sexuálneho násilia a znásilňovania ako vojnovej zbrane, a to najmä v oblasti Veľkých jazier; upozorňuje, že zločiny na základe rodovej príslušnosti a zločiny sexuálneho násilia sú začlenené do Rímskeho štatútu ako vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti alebo skutky, ktoré sú súčasťou genocídy či mučenia; v tejto súvislosti víta rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2106 (2013) o predchádzaní sexuálnemu násiliu počas konfliktov, ktorá bola prijatá 24. júna 2013 a ktorou sa opätovne potvrdzuje kľúčová úloha Medzinárodného trestného súdu v boji proti beztrestnosti v prípade sexuálnych zločinov a zločinov na základe rodovej príslušnosti; vyzýva EÚ, aby v plnej miere podporovala uplatňovanie týchto zásad; pripomína tiež záväzok EÚ zahrnúť problematiku ľudských práv a rodové aspekty do misií SBOP v súlade s významnými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 a 1820 o ženách, mieri a bezpečnosti;

127.  vyzýva EÚ, aby venovala prioritnú pozornosť boju proti obchodovaniu s ľuďmi; zdôrazňuje, že pri riešení problému obchodovania s ľuďmi treba zvážiť vnútorné aj vonkajšie aspekty; nabáda členské štáty, aby vykonávali smernicu EÚ (2011/36/EÚ) a stratégiu na roky 2012 – 2016 zameranú na odstránenie obchodovania s ľuďmi;

128.  vyzýva na všeobecnú ratifikáciu Dohovoru OSN o právach dieťaťa; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby prijali opatrenia týkajúce sa práv dieťaťa s osobitným zameraním na násilie páchané na deťoch, najmä na problémy nútenej detskej práce, sobášov detí, odvádzania detí do ozbrojených skupín, ich odzbrojenia a následného opätovného zapojenia do bežného života, a tiež aby do programu dialógu o ľudských právach vedeného s príslušnými krajinami zaradili aj problém čarodejníctva detí; zdôrazňuje, že je dôležité venovať právam detí prioritnú pozornosť v rámci vonkajšej politiky EÚ;

129.  zdôrazňuje potrebu zintenzívniť úsilie o vykonávanie revidovanej stratégie vykonávania usmernení EÚ v súvislosti s deťmi v ozbrojených konfliktoch; nabáda EÚ, aby ďalej prehlbovala spoluprácu s osobitnou zástupkyňou OSN pre deti v ozbrojených konfliktoch; víta skutočnosť, že v roku 2012 bol zavedený nový rozpočtový riadok na podporu detí zasiahnutých konfliktom prostredníctvom humanitárnej pomoci zabezpečujúcej prístup k vzdelaniu v núdzových situáciách;

130.  pripomína svoje predošlé odporúčania o zlepšení vlastných postupov vo vzťahu k záležitostiam v oblasti ľudských práv a o zintenzívnení úsilia o skutočné zahrnutie ľudských práv do jej vlastných štruktúr a procesov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nedosiahlo žiadne zlepšenie v súvislosti s rozpravami v pléne a uzneseniami pléna o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásady právneho štátu, ani pokiaľ ide o opatrenia v nadväznosti na ne; víta úsilie o zlepšenie spolupráce v oblasti ľudských práv s národnými parlamentmi členských štátov;

o
o   o

131.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín, Organizácii Spojených národov, Rade Európy a vládam krajín a území uvedených v tomto uznesení.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2012)0503. (2) Prijaté texty, P7_TA(2012)0504. (3) Ú. v. EÚ L 200, 27.7.2012, s. 21. (4) Ú. v. EÚ C 332 E, 15.11.2013, s. 114. (5) Prijaté texty, P7_TA(2013)0278. (6) http://www.eeas.europa.eu/human_rights/docs/guidelines_en.pdf. (7) Prijaté texty, P7_TA(2013)0394. (8) Prijaté texty, P7_TA(2013)0055. (9) Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 115. (10) Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 26. (11) Ú. v. EÚ C 257 E, 6.9.2013, s. 13. (12) Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 69. (13) Ú. v. EÚ C 33 E, 5.2.2013, s. 165. (14) Prijaté texty, P7_TA(2012)0470. (15) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 31. (16) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 94. (17) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 101. (18) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 87. (19) Prijaté texty, P7_TA(2013)0431.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2013 k výročnej správe o politike EÚ v oblasti hospodárskej súťaže (2013/2075(INI))

P7_TA(2013)0576 A7-0357/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na správu Komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2012 (COM(2013)0257) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2013)0159),

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jej články 101, 102 a 107,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 zmluvy(1),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 169/2009 z 26. februára 2009 o uplatňovaní pravidiel hospodárskej súťaže v železničnej, cestnej a vnútrozemskej vodnej doprave(2),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o niektorých pravidlách upravujúcich žaloby podávané na základe vnútroštátneho práva s cieľom získať náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia predpisov členských štátov Európskej únie na ochranu hospodárskej súťaže (COM(2013)0404),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o vyčíslení škody pri žalobách o náhradu škody vzniknutej v dôsledku porušenia článkov 101 alebo 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C(2013)3440),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Verejná konzultácia na ceste k jednotnému európskemu prístupu v oblasti kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu (SEC(2011)0173),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. júna 2013 s názvom Smerom k európskemu horizontálnemu rámcu pre kolektívne uplatňovanie nárokov na nápravu (COM(2013)0401),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie o spoločných zásadách pre mechanizmy kolektívneho uplatňovania nárokov na prikázanie zdržania sa určitého konania a na náhradu škody v členských štátoch v súvislosti s porušením práv vyplývajúcich z práva Únie (C(2013)3539/3),

–  so zreteľom na štúdiu, ktorú uverejnila tematická sekcia Generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky s názvom Kolektívna náprava v protimonopoloch z júna 2012,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie uverejnené podľa článku 27 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 vo veci AT.39740 – Google (2013/C 120/09),

–  so zreteľom na záväzky ponúknuté Komisii podľa článku 9 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 vo veci COMP/39.398 – Visa MIF,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (nariadenie ES o fúziách)(3),

–  so zreteľom na konzultáciu Komisie z 27. marca 2013 o kontrole koncentrácií – návrh revízie zjednodušeného postupu a vykonávanie nariadenia o fúziách,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. októbra 2008 o uplatnení pravidiel štátnej pomoci na opatrenia prijaté v prospech finančných inštitúcií v súvislosti so súčasnou globálnou finančnou krízou (oznámenie o bankovníctve)(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. decembra 2008 s názvom Rekapitalizácia finančných inštitúcií v súčasnej finančnej kríze: obmedzenie pomoci na nevyhnutné minimum a opatrenia proti neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže (oznámenie o rekapitalizácii)(5),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. februára 2009 o zaobchádzaní so znehodnotenými aktívami v bankovom sektore Spoločenstva (oznámenie o znehodnotených aktívach)(6),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. júla 2009 o návrate k životaschopnosti a hodnotení reštrukturalizačných opatrení vo finančnom sektore v podmienkach súčasnej krízy podľa pravidiel štátnej pomoci (oznámenie o reštrukturalizácii)(7),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. decembra 2008 o dočasnom rámci Spoločenstva pre opatrenia štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy (pôvodný dočasný rámec)(8),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. decembra 2008 o dočasnom rámci Únie pre opatrenia štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy (nový dočasný rámec), ktorého platnosť sa skončila 31. decembra 2010(9),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na opatrenia prijaté v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou (oznámenie o bankovníctve) od 1. augusta 2013(10),

–  so zreteľom na dokument Komisie určený Hospodárskemu a finančnému výboru o revízii usmernení o štátnej pomoci na reštrukturalizáciu bánk,

–  so zreteľom na štúdiu, ktorú uverejnila tematická sekcia Generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky s názvom Štátna pomoc – Krízové pravidlá pre finančný sektor a reálnu ekonomiku z júna 2011,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci Európskej únie na náhrady za služby všeobecného hospodárskeho záujmu(11),

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie 2012/21/EÚ z 20. decembra 2011 o uplatňovaní článku 106 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na štátnu pomoc vo forme náhrady za službu vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu(12),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Rámec Európskej únie pre štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme (2011)(13),

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) č. 360/2012 z 25. apríla 2012 o uplatňovaní článkov 170 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis v prospech podnikov poskytujúcich služby všeobecného hospodárskeho záujmu(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2011 o reforme uplatňovania pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci na služby všeobecného hospodárskeho záujmu(15),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Modernizácia štátnej pomoci EÚ (MŠP) (COM(2012)0209);

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2013 o modernizácii štátnej pomoci(16),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Rady predložený Komisiou, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 994/98 zo 7. mája 1998 o uplatňovaní článkov 92 a 93 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na určité kategórie horizontálnej štátnej pomoci a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave (COM(2012) 0730);

–  so zreteľom na návrh nariadenia Rady predložený Komisiou, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (COM(2012)0725),

–  so zreteľom na usmernenia Komisie o štátnej pomoci železničným podnikom(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 12. júna 2013 o regionálnej politike ako súčasti širších systémov štátnej podpory(18),

–  so zreteľom na rámcovú dohodu z 20. novembra 2010 o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou (19) (ďalej len „rámcová dohoda“), najmä na jej odseky 9, 12, 15 a 16,

–  so zreteľom na podanie v jednom z členských štátov, v  ktorom sa tvrdí, že sa porušuje základná právna zásada „nulla poena sine lege“, podľa ktorej nemožno spoločnosti udeliť pokutu za kartelový priestupok, keď tieto pokuty nie sú vymedzené právnym predpisom;

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. februára 2005 o XXXIII. správe Komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2003(20), uznesenie zo 4. apríla 2006 o správe Komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2004(21), uznesenie z 19. júna 2007 o správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2005(22) , uznesenie z 10. marca 2009 o správach o politike hospodárskej súťaže za roky 2006 a 2007(23) , uznesenie z 9. marca 2010 o správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2008(24) , uznesenie z 20. januára 2011 o správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2009(25), uznesenie z 2. februára 2012 o výročnej správe o politike hospodárskej súťaže EÚ(26) a uznesenie z 12. júna 2013 o výročnej správe o politike hospodárskej súťaže EÚ(27),

–  so zreteľom na článok 48 a článok 119 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a na stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0357/2013),

A.  keďže v období od roku 2008 do konca roku 2011 bola bankám v EÚ ako štátna pomoc poskytnutá suma zodpovedajúca 1,6 biliónu EUR a keďže táto pomoc mala vo všeobecnosti podobu úpisu dlhopisov alebo záruk, výnimočne podobu subvencií;

B.  keďže v mnohých členských štátoch postihuje MSP, ktoré predstavujú 98 % firiem EÚ, úverová kríza;

C.  keďže v dôsledku existencie kartelov vznikajú každý rok straty vo výške 181 – 320 miliárd EUR, čo predstavuje približne 3 % HDP EÚ;

D.  keďže nedostatočná liberalizácia a otvorenosť železničnej osobnej a nákladnej dopravy je v niektorých členských štátoch čiastočne spôsobená neexistenciou skutočne nezávislých kontrolných orgánov na vnútroštátnej úrovni;

E.  keďže výročná správa o politike hospodárskej súťaže by mala slúžiť ako nástroj na podporu celkovej konkurencieschopnosti Únie rozširovaním hospodárskej súťaže a otváraním sa pre nové subjekty, a tým na rozšírenie a prehĺbenie vnútorného trhu, a to nielen v súvislosti s praktickým vykonávaním politiky Komisie pre oblasť hospodárskej súťaže;

F.  keďže odstránenie prekážok brániacich voľnému pohybu tovaru, služieb, ľudí a kapitálu je nutnou podmienkou rastu;

G.  keďže odvetvia s nízkou mierou hospodárskej súťaže sú často práve tie, ktoré majú nedostatočné hospodárske výstupy;

H.  keďže politika hospodárskej súťaže je zameraná na zabezpečenie hladkého fungovania vnútorného trhu a rovnakých podmienok pre všetkých, ochranu spotrebiteľov pred protisúťažnými postupmi a zaručenie najlepších cien; keďže zámerom politiky hospodárskej súťaže nie je mikroriadenie, ale presadzovanie jasných a spravodlivých pravidiel, v rámci ktorých môžu účinne fungovať trhové sily;

I.  keďže opatrenia verejných orgánov, verejných investícií a služieb všeobecného hospodárskeho záujmu majú významnú úlohu pri zaisťovaní sociálnej súdržnosti, najmä v čase krízy;

J.  keďže v článku 14 ZFEÚ sa ustanovuje, že spolurozhodovanie by sa malo používať na zabezpečenie podmienok, a to najmä hospodárskych a finančných, potrebných na prevádzku služieb všeobecného hospodárskeho záujmu;

K.  keďže v protokole č. 26 k ZFEÚ sa zaručuje široká rozhodovacia právomoc orgánov verejnej správy pri poskytovaní, vykonávaní a organizovaní služieb všeobecného hospodárskeho záujmu;

L.  zohľadňujúc rozsudok vo veci Altmark, ktorý na základe štyroch kritérií rozlišuje náhradu za služby vo verejnom záujme a štátnu pomoc;

Politika hospodárskej súťaže ako nástroj na posilnenie jednotného trhu

1.  víta správu Komisie a jej zameranie na prínos politiky hospodárskej súťaže ku kontrole koncentrácií, ako aj k odstraňovaniu prekážok, zneužívaniu dominantných pozícií, tajným dohodám a rušivým opatreniam v oblasti štátnej pomoci v prospech jednotného trhu, berúc pritom do úvahy vývoj celosvetového hospodárstva;

2.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že vo svojej správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2012 sa Komisia veľmi zameriava na nekalé praktiky hospodárskej súťaže vyplývajúce z praktík štátov, a venuje relatívne málo pozornosti nekalým postupom spôsobeným koncentráciou spoločností na jednotnom trhu;

3.  domnieva sa, že politika hospodárskej súťaže je hnacím motorom hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest, najmä v čase krízy;

4.  pripomína, že politika hospodárskej súťaže a hladké fungovanie jednotného trhu sú v rámci čelenia kríze, podpory rastu a udržateľnej zamestnanosti v rámci stratégie Európa 2020 a pomoci s dosahovaním cieľov Európskej únie zásadne dôležité;

5.  súhlasí preto s Komisiou, že kríza by sa nemala využívať ako zámienka na uvoľnenie presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže;

6.  domnieva sa, že politika hospodárskej súťaže by sa mala prispôsobiť tak, aby lepšie zodpovedala výzvam, ktoré prináša globalizácia;

7.  zastáva názor, že by malo byť možné, aby nová politika hospodárskej politiky EÚ zahŕňala doložky o flexibilite;

8.  uznáva, že príliš veľa odvetví ešte stále do značnej miery rozdeľujú štátne hranice a umelé prekážky verejného alebo súkromného sektora a súhlasí s tým, že politika hospodárskej súťaže má zásadnú úlohu v boji proti takémuto rozdeleniu a pri vytváraní rovnosti podmienok vo všetkých odvetviach jednotného trhu, pričom berie do úvahy osobitné potreby malých a stredných podnikov a konečných spotrebiteľov;

9.  zdôrazňuje skutočnosť, že uplatňovanie politiky hospodárskej súťaže v širšom zmysle nesmie posilňovať už zavedené spoločnosti a poskytovateľov tovaru a služieb, jeho celkovým cieľom musí byť naopak uľahčenie vstupu nových subjektov na trh a vzniku nových myšlienok a techník, a teda maximalizácia prínosu pre občanov EÚ;

10.  domnieva sa, že politika hospodárskej súťaže by mala prispieť k podpore a posilňovaniu otvorených noriem a interoperability s cieľom predísť tomu, aby menšia skupina účastníkov trhu blokovala prístup spotrebiteľov a zákazníkov k technológiám;

11.  domnieva sa, že ceny výrobkov sa v jednotlivých členských štátov naďalej líšia, napríklad ceny liekov spôsobené odlišnými dohodami medzi členskými štátmi a farmaceutickým priemyslom; vyzýva Komisiu, aby sa týmto problémom zaoberala a predložila v záujme spotrebiteľov návrhy na vytvorenie transparentnejšieho vnútorného trhu bez akýchkoľvek zbytočných cenových rozdielov;

12.  víta jednotný patent EÚ ako krok k dokončeniu jednotného trhu a reakcie na výzvy spojené s globalizáciou; vyzýva, aby sa prijali kroky zabezpečujúce účasť všetkých členských štátov; považuje za potrebné zosúladiť práva duševného vlastníctva s požiadavkami hospodárskej súťaže, ochranou všeobecného záujmu a zaistením toho, aby držitelia patentov svoje práva nezneužívali na úkor verejnosti; vyzýva Komisiu, aby stíhala konanie zamerané na bezdôvodné odďaľovanie vstupu generických liekov na trh;

Legitimita a účinnosť politiky hospodárskej súťaže EÚ

13.  nazdáva sa, že by mal mať spolurozhodovacie právomoci pri vytváraní rámca politiky hospodárskej súťaže; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v článkoch 103 a 109 Zmluvy o fungovaní EÚ sa počíta len s poradou s Parlamentom; domnieva sa, že tento demokratický deficit nemožno tolerovať; navrhuje, aby sa tento deficit čo najskôr prekonal prostredníctvom dohôd medzi inštitúciami v oblasti politiky hospodárskej súťaže a aby sa pri ďalšej zmene zmluvy opravil; pripomína, že politická zodpovednosť Komisie voči Parlamentu zahŕňa politiku hospodárskej súťaže a že štruktúrovaný dialóg s príslušným komisárom je dôležitý nástroj, ktorým sa vykonáva riadna demokratická kontrola v tejto oblasti;

14.  domnieva sa, že kvalitný dialóg, ktorý vedie komisár pre hospodársku súťaž, nemôže nahradiť skutočne demokratickú kontrolu vykonávanú Parlamentom; zdôrazňuje, že parlamentná kontrola je ešte o to potrebnejšia, že v rámci politiky hospodárskej súťaže Komisia monitoruje rozhodnutia prijaté demokraticky zvolenými vnútroštátnymi a miestnymi orgánmi; zdôrazňuje tiež, že je potrebné rozvinúť lepší dialóg medzi Komisiou, členskými štátmi, miestnymi a regionálnymi orgánmi a občianskou spoločnosťou;

15.  zdôrazňuje význam rovnakého zaobchádzania s Parlamentom a Radou, pokiaľ ide o prístup na schôdze a poskytovanie informácií na prípravu právnych predpisov alebo tzv. soft law v oblasti politiky hospodárskej súťaže, a to v zmysle rámcovej dohody; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia túto skutočnosť nerešpektuje;

16.  zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť kultúru hospodárskej súťaže, ktorá presadzuje vlastné hodnoty a pomáha živiť pozitívny prístup k svojmu dodržiavaniu s preventívnym a prínosným účinkom na rozvoj politiky hospodárskej súťaže;

17.  poukazuje na to, že prierezový charakter politiky EÚ v oblasti hospodárskej súťaže si vyžaduje úplný súlad medzi touto politikou a politikami EÚv iných oblastiach, a že na zaistenie hladkého fungovania vnútorného trhu musia byť nariadenia pre jednotlivé odvetvia v súlade so zásadami politiky hospodárskej súťaže;

18.  domnieva sa, že Komisia by mala predložiť návrh na reguláciu záležitostí v oblasti hospodárskej súťaže súvisiacich s menšinovými vlastníkmi;

19.  nabáda Komisiu, aby naďalej vydávala tzv. soft law usmernenia v oblasti politiky hospodárskej súťaže, náležitým spôsobom zohľadňujúce existujúcu judikatúru SD EÚ, v záujme zaistenia určitej právnej istoty pre zainteresované subjekty; domnieva sa však, že tzv. soft law nemôže nahradiť právne predpisy v oblastiach, kde je právna istota kľúčová;

20.  zdôrazňuje, že ukladanie pokút je odrádzajúcim nástrojom s významnou úlohou v rámci politiky hospodárskej súťaže a že pre úspech vyšetrovaní je nutné rýchlo konať; je presvedčený, že právna istota, zjednodušenie postupov a možnosť predčasného ukončenia prostredníctvom vhodných dohôd sú nevyhnutné a opakovane preto vyzýva Komisiu, aby zahrnula pravidlá týkajúce sa pokút do nariadenia (ES) č. 1/2003; zároveň sa nazdáva, že Komisia by mala zvýšiť počet neohlásených inšpekcií a stíhať podozrenia z porušení predpisov

21.  domnieva sa však, že používanie čoraz vyšších pokút ako jediného antitrustového nástroja môže byť príliš bezzubé, prinajmenšom so zreteľom na potenciálne straty pracovných miest spôsobené platobnou neschopnosťou; zdôrazňuje, že politika vysokých pokút by sa nemala používať ako alternatívny mechanizmus financovania rozpočtu; podporuje prístup „cukru a biča“ so sankciami, ktoré účinne odrádzajú (najmä tých, čo priestupky páchajú opakovane), a súčasne podporujú dodržiavanie predpisov;

22.  vyzýva Komisiu, aby zaistila, že jej politika v oblasti udeľovania pokút a presadzovania predpisov obnoví vyváženosť trhu a bude podniky motivovať k tomu, aby prípady porušenia predpisov odhaľovali interne a nápravné kroky zavádzali dobrovoľne; naliehavo žiada Komisiu, aby zohľadnila mieru nelegálnych ziskov a strát spôsobených postihnutým subjektom;

23.  opakuje, že sa zvýšil počet žiadostí o zníženie výšky pokuty kvôli platobnej neschopnosti, a to najmä zo strany podnikov vyrábajúcich jediný výrobok a MSP; naďalej verí, že je možné uvažovať o systéme odložených a/alebo rozdelených platieb ako o alternatíve ku znižovaniu pokút, aby sa predišlo ukončovaniu činnosti podnikov;

24.  konštatuje, že využívanie celkového obratu na strop 10 % môže viesť k uloženiu kumulatívnych sankcií za rovnaké porušenie predpisov, keďže sa celosvetovo zvyšuje počet orgánov na ochranu hospodárskej súťaže; nazdáva sa preto, že obrat v EHP by bol vhodnejší než celosvetový obrat;

25.  stále očakáva prispôsobenie usmernení pre udeľovanie pokút v prípade podnikov vyrábajúcich jediný výrobok a MSP; víta však fakt, že Komisia nedávno zohľadnila osobitné potreby podnikov vyrábajúcich jediný výrobok vo svojom rozhodnutí o kovaniach pre okná (COMP/39452 z 28.3.2012);

26.  vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoju spoluprácu s vnútroštátnymi súdmi v záujme uľahčenia súkromnoprávneho presadzovania a správneho riešenia sporov o štátnu pomoc; víta programy školení Komisie pre sudcov jednotlivých štátov;

27.  pozitívne hodnotí úlohu justičných orgánov v rámci politiky hospodárskej súťaže a naliehavo ich žiada, aby využívali svoje právomoci na získavanie informácií a stanovísk od Komisie a na účasť na školiacich činnostiach Spoločenstva; odporúča, aby Komisia úzko spolupracovala s justičnými orgánmi, aktívne využívala svoju možnosť vystupovať pred súdnymi orgánmi ako tzv. amicus curiae, pričom tieto prejavy by sa mali včas zverejňovať na webovej stránke Komisie, a aby zvážila možnosť podniknutia právnych krokov znemožňujúcich, aby EÚ zostala bez ochrany, a chrániacich záujmy, ktoré má chrániť;

28.  uznáva návrh Komisie z 11. júna 2013 v oblasti žalôb na náhradu škody podľa vnútroštátneho práva v prípade porušenia ustanovení o hospodárskej súťaži, na ktorom v súčasnosti pracuje; je rozhodnutý nájsť uspokojivé riešenie konkrétnych problémov, ktoré v tejto oblasti nastanú;

29.  konštatuje, že EÚ by mala aktívne presadzovať hmotnoprávne aj procesné zbližovanie pravidiel hospodárskej súťaže v medzinárodnej sfére; považuje medzinárodnú spoluprácu za zásadne dôležitú pre zaistenie konzistentnosti a interoperability pri uskutočňovaní politiky hospodárskej súťaže rôznymi príslušnými orgánmi, pričom by to pomohlo zvýšiť účinnosť výskumu a vytvoriť rovnosť podmienok;

30.  zdôrazňuje význam úsilia o celosvetové zbližovanie pravidiel hospodárskej súťaže; nabáda Komisiu, aby uzatvárala dvojstranné dohody o spolupráci v oblasti presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže; v súčasnosti pracuje na navrhovanej dohode medzi EÚ a Švajčiarskom o spolupráci pri uplatňovaní ich zákonov v oblasti hospodárskej súťaže; je rozhodnutý nájsť uspokojivé riešenie konkrétnych problémov, ktoré v tejto oblasti nastanú;

31.  nazdáva sa, že zdroje určené Generálnemu riaditeľstvu Komisie pre hospodársku súťaž by sa mali zosúladiť so zvýšeným pracovným zaťažením a väčším rozsahom úloh, okrem iného presunom zdrojov zo zastaraných či nevyužívaných rozpočtových riadkov tak, aby sa umožnilo prijatie aktívnejších opatrení;

Orgány pre hospodársku súťaž

32.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili nezávislosť všetkých vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže a sektorových regulačných orgánov od národných vlád, pričom základom je menovanie nepolitických predsedov a členov vrcholových orgánov bez stretu záujmov; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili dostatok pracovníkov a prostriedkov pre vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže a sektorové regulačné orgány a ich pružnosť podľa potrieb vyplývajúcich z trhu a potrieb súvisiacich s účinným plnením ich povinností;

33.  zdôrazňuje význam plnej transparentnosti vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže a sektorových regulačných orgánov; požaduje, aby všetky dôležité informácie o prípadoch a úradných rozhodnutiach boli jasne viditeľné a prístupné online prostredníctvom otvorenej databázy, a aby sa pritom zohľadňovali dôverné obchodné informácie, ktoré môžu mať významný vplyv na hospodársku súťaž;

34.  podporuje štruktúrovanú spoluprácu v rámci európskej siete pre hospodársku súťaž (ECN), ktorá umožňuje jednotné presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže v celej EÚ a povzbudzuje jej ďalší rozvoj, keďže na niektorých trhoch je tendencia k viacerým vnútroštátnym rozmerom než na iných, a to kvôli odlišným právnym, hospodárskym a kultúrnym podmienkam; domnieva sa, že pracovné programy a závery stretnutí ECN by mali byť vo všeobecnosti uverejňované na webových stránkach GR pre hospodársku súťaž;

35.  domnieva sa, že vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže a iné vnútroštátne sektorové regulačné orgány by mali naďalej spolupracovať v záujme zaistenia toho, že sa ich činnosť bude navzájom dopĺňať, a to najmä v odvetviach, kde sa liberalizácia ešte nedokončila, alebo kde ešte úplne nefunguje; navrhuje vytvorenie širšej siete európskych regulačných orgánov vrátane vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže a sektorových regulačných orgánov na účely výmeny osvedčených postupov;

Štátna pomoc a vplyv na reálnu ekonomiku

Štátna pomoc pre banky

36.  uznáva významnú úlohu, ktorú kontrola štátnej pomoci zohráva od začiatku krízy ako mechanizmus reštrukturalizácie a riešenia problémov ohrozených bánk;

37.  domnieva sa, že kontrola štátnej pomoci v čase krízy by sa mala zamerať na stabilizáciu bankového systému, riešenie nespravodlivého členenia úverových podmienok v reálnej ekonomike a na diskrimináciu MSP a domácností na jednotnom trhu; vyzýva však Komisiu, aby zaistila, že cieľ stabilizácie bankového systému nepovedie k ďalšiemu narastaniu verejného dlhu; naliehavo žiada Komisiu, aby spojila predĺženie dočasnej štátnej pomoci bankovému sektoru so širšími a prísnejšími podmienkami určujúcimi zameranie na retailové pôžičky, ako aj prísnejšími obmedzeniami a transparentnými pravidlami pre bonusy, štruktúry poplatkov a vyplácanie dividend;

38.  pripomína, že už niekoľkokrát naliehavo žiadal Komisiu o revíziu pravidiel poskytovania štátnej pomoci bankám, zavedených v roku 2008 ako dočasné opatrenie; víta preto nedávne kroky, ktoré Komisia v tejto oblasti podnikla;

39.  vyzýva Komisiu, aby pravidelne poskytovala podrobné štatistiky podľa jednotlivých krajín a organizácií o štátnej pomoci poskytnutej finančnému sektoru od začiatku krízy, o konsolidovaných stratách a o vývoji v oblasti splácania tejto pomoci, a aby výsledky zverejňovala na webovej stránke Komisie v záujme zaistenia úplnej transparentnosti v oblasti rozsahu verejných zásahov od začiatku krízy a ich dôsledkoch pre daňovníkov;

40.  domnieva sa, že účtovné metódy by mali byť zosúladené skôr, než sa posúdi výška štátnej pomoci, ktorá sa má poskytnúť bankám tak, aby bolo napríklad účtovanie úverov refinancovaných po druhýkrát rovnaké bez ohľadu na to, o ktorý členský štát ide;

41.  zdôrazňuje, že najmä v prípade bánk, ktoré dostávajú štátnu pomoc, by malo refinancovanie úverov v plnej miere zohľadňovať životaschopnosť príjemcu; nazdáva sa, že v prípade nadnárodných spoločností by podmienkou refinancovania úveru mal byť predaj aktív a podielov na zúčastnených spoločnostiach;

42.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby starostlivo sledovala tie trhy v bankovom sektore, kde je koncentrácia vysoká alebo rastie, najmä v dôsledku reštrukturalizácie v reakcii na krízu; pripomína, že oligopolistické trhy sú zvlášť náchylné na protisúťažné postupy; obáva sa, že táto koncentrácia môže nakoniec poškodiť spotrebiteľa; zdôrazňuje, že nadmerná koncentrácia predstavuje riziko pre finančné odvetvie aj pre reálne hospodárstvo;

43.  zdôrazňuje, že konsolidácia bankového sektora zvýšila podiel niekoľkých významných finančných inštitúcií na trhu; naliehavo žiada Komisiu, aby toto odvetvie pozorne sledovala v záujme zlepšenia hospodárskej súťaže a ochrany spotrebiteľa na európskych bankových trhoch, okrem iného v rámci investičného bankovníctva, kde sa na prierezové dotovanie rizikovejších činností investičného bankovníctva používajú retailové vklady;

44.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby pred pridelením štátnej pomoci starostlivo posúdila rozsah aktív a majetku finančných inštitúcií;

45.  zdôrazňuje skutočnosť, že vkladatelia s maximálne 100 000 EUR na svojich bankových účtoch by mali mať najvyššiu ochranu a mali by byť vylúčení z akýchkoľvek dohôd o rozdelení záťaže vyplývajúcej z reštrukturalizácie alebo riešenia problémov bánk;

46.  domnieva sa, že Komisia by mala zvážiť možnosť poskytnutia štátnej pomoci bankám, ktorá je niekedy podmienená úverovými poskytnutým MSP;

47.  zdôrazňuje, že od začiatku finančných kríz majú malé a stredné podniky neprimerane obmedzenú schopnosť získať prístup k finančným prostriedkom; pripomína, že MSP tvoria 98 % všetkých firiem v eurozóne, zamestnávajú asi stri štvrtiny zamestnancov v eurozóne a vytvárajú približne 60 % pridanej hodnoty, a že tento nedostatočný prístup k finančným prostriedkom im bráni v investíciách a raste; vyzýva preto Komisiu, aby sa prioritne venovala opatreniam na pretvorenie finančnej regulácie v záujme podpory rastu a uvoľnenia krízy financovania, ktorej sú MSP vystavené;

48.  zdôrazňuje, že banky, ktoré dostávajú štátnu pomoc, by nemali zvyšovať svoju veľkosť a zložitosť; žiada Komisiu, aby ich povzbudzovala v zameraní sa na svoj obchodný model v životaschopnej časti ich činnosti, politiku odmeňovania a štruktúru poplatkov s cieľom nezvyšovať svoje vystavenie štátnemu dlhu, najmä ak zároveň znižujú úverové toky do MSP a domácností; zdôrazňuje, že je potrebný nový, stály regulačný systém a nové pravidlá štátnej pomoci na riešenie nedostatkov nájdených v rámci predkrízového právneho systému, a to najmä v oblasti finančného sektora, ako aj na nápravu narušení spôsobených počas finančnej a hospodárskej krízy a na to, aby sa zabezpečilo, že prvoradá pozornosť sa bude venovať dôsledkom a prínosom, ktoré má poskytnutie štátnej pomoci bankám pre daňovníkov, spotrebiteľov a jednotný trh ako taký;

49.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že malé a stredné podniky v členských štátoch, v ktorých prebiehajú ozdravné programy, majú ťažkosti s prístupom k úverom od bánk a sú povinné platiť vyššie úrokové sadzby len z dôvodu svojho umiestnenia v eurozóne, čo vytvára narušenie jednotného trhu;

50.  zdôrazňuje, že externí investori by sa mali taktiež povzbudzovať k čo najväčšej účasti v spoločnostiach pre správu majetku (AMC), vytvorených v rámci programov štátnej pomoci ako prostriedok oddeľovania znehodnotených aktív, aby nedošlo ku konfliktu záujmov medzi investormi, ktorí majú alebo prevádzajú aktíva, a cieľmi ktorejkoľvek príslušnej AMC;

51.  domnieva sa, že AMC by sa mali pokúsiť predať svoje aktíva čo najskôr, aby sa obnovila normálna podoba trhu a skoncovalo s verejnými zásahmi v konkrétnom odvetví;

52.  domnieva sa, že skúsenosti GR COMP, pokiaľ ide o bankovú krízu, by sa mali považovať za osvedčené postupy a mali by sa v budúcnosti viac využívať na prevenciu než na následné zásahy;

Modernizácia štátnej pomoci

53.  opäť víta oznámenie Komisie o modernizácii štátnej pomoci (COM(2012)0209) a skutočnosť, že Rada nedávno prijala revidované pravidlá štátnej pomoci v oblasti blokových výnimiek a postupov; vyzýva však Komisiu, aby zabezpečila, že stimulácia hospodárskeho rastu ako jeden z hlavných cieľov tejto reformy nebude opäť viesť k zvýšeniu verejného dlhu;

54.  domnieva sa, že spoločnosti by sa mali reštrukturalizovať v súlade s jasnými limitmi, pričom musia udržať na najnižšej úrovni škodlivý vplyv na konkurentov, ktorí nedostali podporu z verejných prostriedkov;

55.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala, od ktorého okamihu sa spoločnosti stávajú príliš veľké na to, aby sa mohol pripustiť ich bankrot, a zvážila opatrenia, ktoré sa môžu prijať na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ s cieľom zabrániť tomu, aby sa spoločnosti stali závislé od budúcej vládnej finančnej pomoci;

56.  berie na vedomie celkový zámer Komisie vyňať viaceré opatrenia z uplatňovania notifikačnej požiadavky; zdôrazňuje však, že členské štáty budú musieť zabezpečiť súlad opatrení de minimis a schém skupinových výnimiek s pravidlami štátnej pomoci ex-ante s cieľom zachovať dostatočnú úroveň kontroly, pričom Komisia bude v takýchto prípadoch aj naďalej vykonávať kontroly ex-post;

57.  súhlasí s názorom Komisie, že postupy štátnej pomoci sa musia urýchliť, aby sa umožnilo sústrediť väčšie úsilie na zložité prípady, ktoré môžu mať vážny vplyv na hospodársku súťaž na vnútornom trhu; berie na vedomie návrh Komisie zvýšiť jej úroveň uváženia pri rozhodovaní o tom, ako riešiť sťažnosti; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti stanovila podrobné kritériá pre rozlišovanie medzi významnými a menej významnými prípadmi; upozorňuje, že zvýšenie prahov v nariadení de minimis a rozšírenie horizontálnych kategórií v splnomocňujúcom nariadení a všeobecnom nariadení o blokových výnimkách predstavuje vhodný spôsob takéhoto rozlišovania;

58.  zdôrazňuje, že Komisia by mala zabezpečiť lepšie výmeny s členskými štátmi, pokiaľ ide o kvalitu informácií a ich včasné predkladanie a prípravu oznámení; zdôrazňuje skutočnosť, že účinné vnútroštátne systémy musia zabezpečiť, aby opatrenia štátnej pomoci vyňaté z notifikačných povinností ex ante boli v súlade s právom EÚ; upozorňuje, že zvýšenie prahov v nariadení de minimis a rozšírenie horizontálnych kategórií v splnomocňujúcom nariadení a všeobecnom nariadení o blokových výnimkách predstavuje vhodný spôsob takéhoto rozlišovania;

59.  berie na vedomie, že doteraz predkladali relevantné informácie v prípadoch kontroly štátnej pomoci výlučne členské štáty; opakuje svoju požiadavku, aby Komisia posúdila, či budú potrebné ďalšie ľudské zdroje na rozšírenie nástrojov na zber informácií a na to, aby sa jej umožnilo prijímať priame informácie od účastníkov trhu; konštatuje však, že Komisia by nemala mať možnosť zaraďovať do posudzovania kompatibility ďalšie úvahy v oblasti kvality a efektívnosti a že tieto rozhodnutia sa musia ponechať orgánu poskytujúcemu pomoc;

60.  pripomína, že v niektorých členských štátoch nie je dostatočne jasné, či možno financovanie európskych spotrebiteľských centier (ESC) z verejných zdrojov považovať za neodôvodnenú štátnu pomoc v zmysle práva EÚ v oblasti hospodárskej súťaže; je znepokojený tým, že to ohrozuje podporu ESC zo strany členských štátov, a že to už viedlo k dočasnému pozastaveniu financovania ESC; naliehavo preto žiada Komisiu, aby riadne fungovanie ESC zaistila tým, že čo najskôr ozrejmí, že tento typ financovania sa nepovažuje za štátnu pomoc v zmysle práva EÚ, keďže ESC nevykonávajú hospodársku činnosť, ale zaisťujú podporné služby pre spotrebiteľov;

Sektor dopravy

61.  domnieva sa, že Komisia by mala ďalej posilňovať prepojenia medzi politikou hospodárskej súťaže a dopravnou politikou s cieľom zvyšovať konkurencieschopnosť európskeho dopravného odvetvia;

62.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaistili otvorenú a slušnú hospodársku súťaž vo všetkých spôsoboch dopravy;

63.  vyzýva Komisiu, aby vytvárala siete verejnej dopravy s cieľom zlepšovať služby pre zákazníkov,

64.  žiada Komisiu, aby boj v záujme boja proti pokračujúcemu zvyšovaniu emisií CO2 venovala osobitnú pozornosť splniť medzinárodný záväzok obmedziť globálne otepľovanie na dva stupne Celzia (°C) nad úroveň pred industriálnou érou, čo je stanovené ako cieľ pre rok 2020;

Železničná doprava

65.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby dokončila realizáciu jednotného európskeho železničného priestoru, zabezpečila úplnú transparentnosť v tokoch peňazí medzi manažérmi infraštruktúry a železničnými podnikmi a overila, či každý členský štát má silný a nezávislý vnútroštátny regulačný orgán;

66.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o zaručenie otvorenia odvetvia železničnej dopravy spravodlivej hospodárskej súťaži, ako aj o lepšiu kvalitu služieb;

67.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť prijatia legislatívneho návrhu európskeho regulačného orgánu, ktorý by spolupracoval s existujúcimi regulačnými orgánmi jednotlivých štátov a konal, ak by vnútroštátne sektorové regulačné orgány neexistovali alebo ak by boli prípadne neaktívne;

68.  zdôrazňuje, že jednotný trh v odvetví nákladnej železničnej dopravy je ovplyvnený nesprávnou alebo neúplnou transpozíciou právnych predpisov EÚ zo strany členských štátov a úzkymi miestami cezhraničnej mobility, ktoré poškodzujú hospodársku súťaž a rast; vyzýva Komisiu, aby overila, či trhové prekážky zavedené prevádzkovateľmi, alebo technické aspekty, ktoré sa v jednotlivých členských štátoch líšia, ako napríklad traťové rozchody, zásobovanie energiou, signalizačné systémy a ostatné podobné prekážky týkajúce sa interoperability a prístupnosti infraštruktúry, je možné považovať za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže;

Letecká doprava

69.  víta zámer Komisie zrevidovať usmernenia EÚ pre štátnu pomoc v oblasti letectva a letísk do konca roka 2013, pričom bude musieť odstrániť akékoľvek narušenie hospodárskej súťaže a zaviesť rovnosť podmienok pre všetkých účastníkov trhu;

70.  vyzýva Komisiu, aby poskytla overený prehľad s cieľom zistiť, ktorí leteckí dopravcovia sa správajú v rozpore so zásadami hospodárskej súťaže tým, že nenáležitým spôsobom využívajú osobitné podmienky, alebo zneužívajú svoje dominantné postavenie na niektorých letiskách;

71.  nabáda Komisiu, aby preskúmala, či sú niektoré postupy v súvislosti s určovaním konkrétnych centrálnych letísk – na základe viac než 1 000 dvojstranných dohôd o leteckých službách uzavretých medzi členskými štátmi a krajinami, ktoré nepatria do EÚ – nenarúšajú hospodársku súťaž v rozpore so záujmami európskych spotrebiteľov;

Automobilový sektor

72.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila spravodlivú rovnováhu rokovacích právomocí medzi výrobcami a distribútormi, pričom zdôrazňuje:

žiada Komisiu, aby trvala na potrebe vypracovať zásady dobrého správania výrobcov a obchodníkov so zreteľom na vertikálne dohody v automobilovom odvetví, najmä čo sa týka ochrany investícií po skončení zmluvy a možnosti presunu obchodnej činnosti na iného člena siete rovnakej značky, s cieľom presadzovať transparentnosť v obchodných a zmluvných vzťahoch medzi oboma stranami;

Odvetvie stavby lodí

73.  vyzýva na vyvinutie úsilia o zaistenie konkurencieschopnosti európskeho odvetvia stavby lodí podporou stavby lodí v EÚ tvárou v tvár čoraz ostrejšej konkurencii v medzinárodnom prostredí;

74.  zdôrazňuje potrebu zaručiť právnu istotu a rovnaké zaobchádzanie európskym vlastníkom lodí vo všetkých členských štátoch;

Sektor finančných služieb

75.  vyzýva Komisiu a vnútroštátne regulačné orgány, aby vyšetrili príčiny možných tajných dohôd medzi spoločnosťami a zneužitia dominantného postavenia na poisťovacích trhoch s motorovými vozidlami;

Energetický sektor

76.  konštatuje, že jednotný trh s energiou povedie nielen k nižším cenám pre spotrebiteľov, ale aj k zvýšeniu konkurencieschopnosti podnikov EÚ;

77.  víta zavádzanie protimonopolných opatrení Komisie v energetickom sektore;

78.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa usilovala o úplnú implementáciu balíka opatrení v oblasti vnútorného trhu s energiou vzhľadom na to, že doteraz nebol v plnej miere dosiahnutý otvorený a konkurencieschopný jednotný energetický trh; naliehavo žiada Komisiu, aby rezolútne pokračovala v krokoch prijímaných vo svetle preverovania odvetvia s cieľom dosiahnuť skutočný vplyv pravidiel hospodárskej súťaže na energetický sektor; v tejto súvislosti víta prebiehajúce procesy v oblasti práva hospodárskej súťaže v energetickom sektore zamerané na dokončenie vnútorného energetického trhu v roku 2014 a odstránenie prekážok, ktoré dodávatelia energie opäť vytvorili;

79.  domnieva sa, že jednotný európsky trh by znížil cenu energie, ktorú platia spotrebitelia aj podniky, a posilnil by konkurencieschopnosť európskych podnikov na celosvetovej úrovni; domnieva sa, že Komisia by sa mala z tohto dôvodu nabádať k tomu, aby do roku 2014 vytvorila jednotný európsky energetický trh;

80.  zdôrazňuje, že je nesmierne dôležité, aby členské štáty a Komisia zaistili včasnú a správnu implementáciu súčasných právnych predpisov v oblasti energetického trhu vrátane regulačných prác, ku ktorým vyzýva tretí balík pre vnútorný energetický trh, s cieľom dosiahnuť do roku 2014 integrovaný a konkurencieschopný vnútorný energetický trh;

81.  žiada Komisiu, aby zabezpečila správnu transpozíciu a správne uplatňovanie nariadení a smerníc v oblasti energetiky vo všetkých členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby bola osobitne opatrná, keď ceny dosiahnu úroveň vyššiu, ako je priemer EÚ, lebo vysoké ceny narúšajú hospodársku súťaž a poškodzujú spotrebiteľov;

82.  domnieva sa, že Komisia musí byť pri zavádzaní reforiem energetického trhu prísna, aby sa znížili jeho ceny, a to najmä v členských štátoch s nadmerným postupom riešenia deficitu;

83.  vyzýva Komisiu a vnútroštátne regulačné orgány, aby vyšetrili príčiny možných tajných dohôd medzi spoločnosťami a zneužitia dominantného postavenia na maloobchodných trhoch s palivami;

84.  v tejto súvislosti víta nedávne vyšetrovania uskutočnené Komisiou v odvetví ropy, pričom uznáva, že porušenie pravidiel hospodárskej súťaže v tejto oblasti má pre spotrebiteľov rozsiahle dôsledky;

85.  vyzýva Komisiu a vnútroštátne regulačné orgány, aby preskúmali, či je tzv. pondelkový účinok (údajná manipulácia s cenami benzínu spoločnosťami v závislosti od konkrétneho dňa v týždni) skutočný; naliehavo žiada Komisiu, aby dôsledne monitorovala úroveň hospodárskej súťaže, keďže napriek postupnému otvoreniu trhov z polovice 90. rokov 20. storočia ešte stále traja najväčší hráči predstavujú zhruba 75 % (elektrická energia) a nad 60 % (plyn) trhu; vyzýva Komisiu, aby vydala usmernenia na zlepšenie prístupu energie z obnoviteľných zdrojov do energetickej siete;

86.  vyzýva Komisiu, aby v ďalšej výročnej správe preskúmala, do akej miery môže byť koncentrácia dodávateľov kriticky dôležitých surovín škodlivá pre činnosť klientskych odvetví a ekologicky efektívnejšie hospodárstvo, keďže niektoré z nich majú obrovský význam pre zavádzanie ekologicky efektívnych technológií potrebných na dosiahnutie environmentálnych cieľov;

87.  zdôrazňuje úlohu inteligentných rozvodných sietí umožňujúcich obojstrannú komunikáciu medzi výrobcami energie a spotrebiteľmi, a poukazuje na to, že vďaka inteligentným rozvodným sieťam môžu spotrebitelia sledovať a prispôsobovať svoju spotrebu elektriny; zdôrazňuje, že členské štáty by mali sprístupniť príslušné informácie na webových stránkach pre spotrebiteľov a všetky relevantné subjekty, ako sú stavitelia, architekti a dodávatelia vykurovacích, chladiacich a elektrických zariadení;

Platobné služby

88.  je znepokojený tým, že európsky trh s elektronickými platbami je naďalej roztrieštený a že sa ešte stále musia vyriešiť problémy spojené s hospodárskou súťažou; uznáva oba návrhy Komisie z 24. júla 2013 o poplatkoch za transakcie platobnou kartou a o platobných službách na vnútornom trhu, na ktorých Komisia v súčasnosti pracuje; je rozhodnutý nájsť uspokojivé riešenie konkrétnych problémov, ktoré v tejto oblasti nastanú;

89.  zdôrazňuje, že napriek tomu, že smernica o oneskorených platbách (2011/7/EÚ) mala byť do vnútroštátneho práva transponovaná do marca 2013, nie všetky členské štáty ju doteraz už implementovali; konštatuje, že je to na škodu hospodárskej súťaže na jednotnom trhu a má negatívny vplyv najmä na MSP;

Telekomunikácie

90.  naliehavo žiada Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie na telekomunikačných trhoch zamerané na pomoc s ukončením ich fragmentácie a zabránenie prípadom zneužitia dominantného postavenia zo strany silných operátorov na týchto trhoch; vyzýva ju, aby zaistila, aby služby poskytované operátormi, najmä prístup na internet, boli transparentné, porovnateľné a bez akýchkoľvek zmluvných prekážok brániacich hospodárskej súťaži;

91.  víta podporu Komisie pri nasadzovaní širokopásmovej infraštruktúry v celej Európe, ktorá bude motorom hospodárskej konkurencieschopnosti a sociálnej súdržnosti; kladie si otázku, či digitálne služby v Európe možno klasifikovať ako služby všeobecného hospodárskeho záujmu;

92.  domnieva sa, že príspevok politiky hospodárskej súťaže k rozširovaniu širokopásmových služieb na vnútornom trhu je mimoriadne dôležitý na to, aby bolo možné dosiahnuť rovnováhu medzi súkromnými a verejnými investíciami v záujme dosiahnutia cieľov digitálnej agendy a zaistenia pokrytia v odľahlých, vidieckych a riedko osídlených oblastiach EÚ;

Nové technológie a internet

93.  zdôrazňuje celkový význam zásadných patentov pre inovácie v odvetví informačných a komunikačných technológií a v tomto smere vyzýva Komisiu, aby konala rýchlo a zaistila, aby ich držitelia poskytovali spravodlivé, prístupné a nediskriminačné licencie iným subjektom v záujme umožnenia pokračovania technického pokroku a vývoja nových výrobkov v prospech zákazníkov; zdôrazňuje skutočnosť, že politika hospodárskej súťaže by mala zahŕňať nástroje na zabránenie tvorbe umelých prekážok brániacich vzájomnej prepojenosti, interoperabilite a rozvoju úspor z rozsahu na trhoch;

94.  víta pokrok, ktorý dosiahla Komisia vo vyšetrovaní postupov spoločnosti Google narúšajúcich hospodársku súťaž a nedávne správy o možnom urovnaní do jari 2014; žiada Komisiu, aby rázne konala v oblasti všetkých problémov, ktoré sa zistili, a aby prednostne zaviedla všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže na trhoch s online vyhľadávaním a trhoch s reklamou vo vyhľadávaní vzhľadom na viac ako 90 % trhový podiel spoločnosti Google vo väčšine členských štátov a jej možné zneužívanie dominantného postavenia na trhu;

95.  žiada Komisiu, aby pokusne uviedla na trh nové návrhy predložené spoločnosťou Google, aby sa dôkladne preskúmala ich primeranosť a dosah; zdôrazňuje, že vzhľadom na význam, ktorý majú vyhľadávače v digitálnom hospodárstve musí Komisia v každom prípade zabezpečiť, že Google sa v plnej miere zaviaže riešiť nejasnosti v štyroch problematických oblastiach, ktoré načrtla Komisia, a riešenia bude presadzovať; vyzýva komisiu, aby v prípade, že to nemožno dosiahnuť zmierlivým urovnaním, urýchlene zaslala spoločnosti poskytujúcej vyhľadávanie námietky;

96.  pripomína, že sieťová neutralita je mimoriadne významná, aby sa zaistila neexistencia diskriminácie medzi internetovými službami a v plnej miere zaručila hospodárska súťaž;

Štátna pomoc pre futbal

97.  víta skutočnosť, že Komisia začala vyšetrovať existenciu štátnej pomoci vo futbale, keďže tá narúša využívanie verejných prostriedkov;

98.   domnieva sa, že Komisia by mala starostlivo preštudovať akékoľvek úvery či akékoľvek refinancovanie úverov od bánk, ktoré získali štátnu pomoc určenú futbalovým klubom, a to najmä úrokové miery v porovnaní s priemernou úrokovou mierou a výšku úveru v porovnaní s dlhom daného futbalového klubu;

99.  naliehavo žiada Komisiu, aby sa štruktúrovaným spôsobom venovala vzťahu medzi profesionálnym športom a politikou hospodárskej súťaže, najmä neuhrádzanie sociálnych odvodov, plnenie daňových povinností zo strany futbalových klubov a doložky o ukončení zmluvy;

Potravinový reťazec

100.  víta vytvorenie pracovnej skupiny pre potraviny (Food Task Force) v rámci GR COMP zameranej na monitorovanie vývoja v oblasti hospodárskej súťaže v rámci potravinového reťazca a jeho dôsledkov pre spotrebiteľov, ako aj spustenie štúdie maloobchodného sektoru; domnieva sa, že vytvorenie vyváženého systému vzťahov v potravinárstve sa nesmie uskutočniť na úkor politiky hospodárskej súťaže ani prostredníctvom výhradne komerčného prístupu nezohľadňujúceho základné zásady tejto politiky;

101.  víta kroky Komisie, ktorá vykonáva inšpekciu v oblasti ponuky na trhu s bielym cukrom, a očakáva, že sa dozvie výsledky vyšetrovania;

Sociálne hľadiská

102.  konštatuje, že zásady subsidiarity, demokratickej kontroly a podpory verejných záujmov sú základné zásady Európskej únie;

103.  zdôrazňuje, že v súlade so všeobecnými zásadami zmlúv (nediskriminácia, rovnaké zaobchádzanie, proporcionalita) musia mať členské štáty a miestne orgány možnosť slobodne rozhodovať o financovaní a organizovaní sociálnych služieb verejného záujmu; v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na sociálne ciele Únie a na potrebu podpory kvality, dostupnosti a účinnosti týchto služieb bez ohľadu na to, či ich poskytujú verejní alebo súkromní prevádzkovatelia;

104.  poznamenáva, že Európska únia čelí zásadným výzvam v oblasti reindustrializácie, transformácie energetiky a digitálnych zariadení, ktoré si vyžadujú značné investície, a že sociálne investície do vzdelávania, odbornej prípravy a zvyšovania zručností zamerané na boj proti nezamestnanosti mládeže nie sú v rozpore s cieľmi politiky hospodárskej súťaže, ale ich naopak dopĺňajú;

105.  poukazuje na to, že politika hospodárskej súťaže by sa mala vykonávať v súlade s článkom 9 ZFEÚ, v ktorom sa uvádza, že pri vymedzovaní a vykonávaní svojich politík a činností Únia berie do úvahy požiadavky spojené s podporou vysokej miery zamestnanosti;

106.  je presvedčený, že politika sociálnej konvergencie sa môže vykonávať v úzkej spojitosti so silnou hospodárskou politikou a politikou hospodárskej súťaže;

107.  zastáva názor, že zaistenie rovnakých podmienok pre podniky na vnútornom trhu závisí aj od boja proti sociálnemu dumpingu, ktorý by sa mal považovať za postup odporujúci hospodárskej súťaži; domnieva sa, že Komisia by mala dávať pozor na dumpingové praktiky v rámci EÚ, ktorými firma predáva, či už na medzinárodnej alebo domácej úrovni, výrobky pod výrobnú cenu jednej alebo viacerým konkurenčným firmám v konkurze; je presvedčený, že Komisia by sa mala preto usilovať o konvergenciu členských štátov v oblasti hospodárskej a sociálnej výkonnosti; zdôrazňuje potrebu, aby štrukturálne reformy zahŕňali dôkladnú revíziu daňového systému s cieľom boja proti podvodom, daňovým únikom a daňovým rajom;

o
o   o

108.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže.

(1) Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 61, 5.3.2009, s. 1. (3) Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1. (4) Ú. v. EÚ C 270, 25.10.2008, s. 8. (5) Ú. v. EÚ C 10, 15.1.2009, s. 2. (6) Ú. v. EÚ C 72, 26.3.2009, s. 1. (7) Ú. v. EÚ C 195, 19.8.2009, s. 9. (8) Ú. v. EÚ C 16, 22.1.2009, s. 1. (9) Ú. v. EÚ C 6, 11.1.2011, s. 5. (10) Ú. v. EÚ C 216, 30.7.2013, s. 1. (11) Ú. v. EÚ C 8, 11.1.2012, s. 4. (12) Ú. v. EÚ L 7, 11.1.2012, s. 3. (13) Ú. v. EÚ C 8, 11.1.2012, s. 15. (14) Ú. v. EÚ L 114, 26.4.2012, s. 8. (15) Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 51. (16) Prijaté texty, P7_TA(2013)0026. (17) Ú. v. EÚ C 184, 22.7.2008, s. 13. (18) Prijaté texty, P7_TA(2013)0267. (19) Ú. v. ES L 304, 20.11.2010, s. 47. (20) Ú. v. EÚ C 304 E, 1.12.2005, s. 114. (21) Ú. v. EÚ C 293 E, 2.12.2006, s. 143. (22) Ú. v. EÚ C 146 E, 12.6.2008, s. 105. (23) Ú. v. EÚ C 87 E, 1.4.2010, s. 43. (24) Ú. v. EÚ C 349 E, 22.12.2010, s. 16. (25) Ú. v. EÚ C 136 E, 11.5.2012, s. 60. (26) Ú. v. EÚ C 239 E, 20.8.2013, s. 97. (27) Prijaté texty, P7_TA(2013)0268.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2013 o zachovaní produkcie mlieka v horských a znevýhodnených oblastiach a v najvzdialenejších regiónoch po skončení systému kvót mlieka (2013/2097(INI))

P7_TA(2013)0577 A7-0383/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na hlavu III Zmluvy o fungovaní Európskej únie, najmä jej časti o poľnohospodárstve,

–  so zreteľom na článok 174 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, najmä jeho časti o horských regiónoch, a na článok 349, ktorý sa týka najvzdialenejších regiónov,

–  so zreteľom na nariadenie (ES) č. 247/2006 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch Únie(1),

–  so zreteľom na nariadenie (EÚ) č. 261/2012(2) o zmluvných vzťahoch v sektore mlieka a mliečnych výrobkov,

–  so zreteľom na nariadenie (ES) č. 1234/2007(3),

–  so zreteľom na Protokol o vykonávaní alpského dohovoru z roku 1991 v oblasti horského poľnohospodárstva (Protokol o horskom poľnohospodárstve), ktorý bol uverejnený 30. septembra 2006 v Úradnom vestníku Európskej únie(4),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov NAT-V-028 z 30. mája 2013 na tému Vývoj situácie na trhu a následné podmienky postupného zrušenia systému kvót na mlieko - druhá správa o „hladkom ukončení“,

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Vývoj situácie na trhu a následné podmienky postupného zrušenia systému kvót na mlieko - druhá správa o „hladkom ukončení“ (COM(2012)0741),

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Označovanie poľnohospodárskych a potravinových produktov horského poľnohospodárstva (Labelling of agricultural and food products of mountain farming) vypracovanú na žiadosť Generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (správna úprava AGRI-2011-0460 / JRC-IPTS č. 32349-2011-10),

–  so zreteľom na štúdiu Komisie s názvom Hospodársky vplyv zrušenia režimu kvót mlieka – regionálna analýza produkcie mlieka v EÚ (Economic impact of the abolition of the milk quota regime – regional analysis of the milk production in the EU) z februára 2009,

–  so zreteľom na štúdiu tematickej sekcie B (štrukturálna a kohézna politika) s názvom Budúcnosť kvót mlieka – rôzne scenáre (The future of milk Quota – Different scenarios) z januára 2008,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A7-0383/2013),

A.  keďže skončenie systému kvót mlieka bude mať vplyv na celý európsky trh s mliekom a zasiahne predovšetkým producentov mlieka v horských oblastiach a najvzdialenejších regiónoch, pretože v týchto oblastiach nebude možné vzhľadom na ich prirodzené a trvalé znevýhodnenie využiť príležitosti na rast, ktoré ponúka liberalizácia;

B.  keďže podľa článku 32 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 sa oblasti severne od 62. rovnobežky a niektoré susedné oblasti považujú za horské oblasti, a keďže definícia a štatút najvzdialenejších regiónov sú stanovené v článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

C.  keďže rozhodnutia mladých poľnohospodárov o ich budúcej činnosti v týchto oblastiach budú závisieť od veľkosti poľnohospodárskych podnikov a ich finančných zdrojov s ohľadnom na skutočnosť, že poľnohospodári, ktorí nedávno investovali do systému kvót, budú po vyčerpaní kvót čeliť ešte vážnejšej kríze likvidity a väčšiemu finančnému zaťaženiu;

D.  keďže produkcia mlieka v horských oblastiach a najvzdialenejších regiónoch je z hľadiska nákladov výrazne znevýhodnená v dôsledku svojej polohy a keďže poľnohospodárom sa vzhľadom na ďalšie prekážky, a najmä obmedzenia využívania pôdy, musí po skončení systému kvót zaručiť hospodársky životaschopná zisková práca;

E.  keďže k znevýhodneniam v hospodárskej súťaži v dôsledku skončenia systému kvót môže dôjsť aj v niektorých iných znevýhodnených oblastiach, čiastočne preto, že hustota produkcie je taká nízka, že zberné a spracovateľské podniky by sa mohli premiestniť do konkurencieschopnejších oblastí, kde sú nižšie najmä náklady na zber mlieka alebo dopravu výrobkov na trh;

F.  keďže jedným z hlavných cieľov novej SPP je zachovať produktívne poľnohospodárstvo v horských a znevýhodnených oblastiach a najvzdialenejších regiónoch;

G.  keďže náklady na produkciu, zber a prepravu mlieka a mliečnych výrobkov na trh mimo regiónu produkcie sú v týchto oblastiach podstatne vyššie ako v oblastiach s výhodnejšou polohou;

H.  keďže vytváranie združení producentov môže pomôcť znížiť výrobné náklady a posilniť vyjednávaciu pozíciu producentov mlieka, najmä pokiaľ ide o určovanie cien mlieka;

I.  keďže vzhľadom na súčasné rámcové podmienky je spracovanie mliečnych výrobkov v blízkosti miesta ich výroby často nemožné; poznamenáva, že je potrevné brať do úvahy infraštruktúru a povoliť používanie osobitných označení ako napr. „horský výrobok“ na výrobkoch, ktoré sa spracujú v určitej vzdialenosti od príslušnej horskej oblasti; považuje za zásadné, aby sa toto opatrenie vzťahovalo na všetky výrobky vyrobené z mlieka z horských oblastí;

J.  keďže produkcia mlieka je v mnohých z týchto oblastí najdôležitejším a najrozšírenejším poľnohospodárskym odvetvím a je kľúčová pre produkciu vysokokvalitných mliečnych výrobkov s označeniami uznávanými EÚ; keďže je dôležité zachovať výrobnú základňu na všetkých územiach Únie, aby bolo možné zásobovať všetky spotrebiteľské regióny bez zbytočných nákladov na prepravu a environmentálnych nákladov;

K.  keďže v mnohých členských štátoch a regiónoch je produkcia mlieka kľúčovým pilierom regionálneho hospodárstva a kľúčovým faktorom prispievajúcim k poľnohospodárskej pridanej hodnote;

L.  keďže vývoj a podpora vysokokvalitných mliečnych výrobkov je jedným z možných spôsobov riešenia zvýšenej produkcie mlieka;

M.  keďže v mnohých regiónoch je produkcia mlieka najmä doménou malých a stredne veľkých rodinných poľnohospodárskych podnikov;

N.  keďže 59 % poľnohospodárskej plochy v horských oblastiach predstavujú trvalé trávne porasty alebo pasienky, pričom iné poľnohospodárske využitie tejto pôdy väčšinou nie je možné či zmysluplné; keďže 9,5 % mlieka sa produkuje v horských oblastiach; keďže orografia a klíma obmedzujú alternatívne poľnohospodárske činnosti a poľnohospodárska rôznorodosť je veľmi obmedzená;

O.  keďže v niektorých najvzdialenejších regiónoch nie je možné nijako nahradiť produkciu mlieka ako jedného z hlavných motorov hospodárstva, sociálnej stability a kvality životného prostredia a využívania pôdy; keďže v týchto regiónoch sú programy POSEI najlepšími nástrojmi na získanie väčšej pomoci na udržanie úrovní produkcie;

P.  keďže chov dobytka v týchto regiónoch je nielen hospodárskou činnosťou a prostriedkom obživy obyvateľstva, ale tiež kľúčovou zložkou tradičnej kultúry a sociálnych štruktúr, úzko spojenou so životom a tradíciami miestneho obyvateľstva;

Q.  keďže v horských oblastiach, najvzdialenejších regiónoch a v častiach iných znevýhodnených oblastí vedie ukončenie chovu dobytka a s tým spojenej produkcie mlieka často k ukončeniu poľnohospodárskej činnosti, zanedbávaniu kvalitnej poľnohospodárskej pôdy a následne k odchodu obyvateľstva a migrácii z vidieckych do mestských oblastí;

R.  keďže poľnohospodárstvo v týchto oblastiach vo výraznej miere prispieva k zachovaniu scenérie krajiny a biodiverzity a k obmedzeniu prírodných rizík, pričom tvorí základ úspešného regionálneho rozvoja, bez ktorého sa ostatné oblasti hospodárstva, napríklad cestovný ruch, nemôžu rozvíjať; keďže ukončenie poľnohospodárskej činnosti v takýchto oblastiach by pravdepodobne vyvolalo nepriaznivú reťazovú reakciu v týchto odvetviach;

S.  keďže v mnohých znevýhodnených oblastiach produkcia mlieka zaisťuje hospodársku a sociálnu súdržnosť, ktorá sa nesmie ohroziť skončením systému kvót; keďže sa musí zabezpečiť a podporiť zachovanie poľnohospodárskej krajiny, odvetvia cestovného ruchu, miestnych reťazcov výroby, spracovania a marketingu, pracovných miest a dlhodobej perspektívy pre mladých ľudí;

T.  keďže zrušenie kvót na mlieko povedie k celoeurópskej hospodárskej súťaži medzi produkčnými regiónmi; keďže pre zachovanie prístupu horských oblastí a najvzdialenejších regiónov, ktoré vyrábajú mlieko alebo mliečne výrobky, na trh je veľmi dôležitá diferenciácia výrobkov;

1.  konštatuje, že priame platby v rámci prvého piliera poľnohospodárskej politiky sa v mnohých členských štátoch aj pri zohľadnení súčasnej reformy SPP zakladajú na historických referenčných údajoch, čo môže značne znevýhodniť pasienky a produkciu mlieka v týchto oblastiach; preto vyzýva členské štáty, v ktorých sa vyskytuje takýto stav, aby pri vykonávaní poľnohospodárskej reformy na vnútroštátnej úrovni bezodkladne zaviedli systém, ktorým vykompenzujú znevýhodnenie týchto regiónov;

2.  konštatuje, že mlieko z horských oblastí predstavuje asi 10 % mlieka z 27 členských krajín EÚ, ale v Rakúsku, Slovinsku a vo Fínsku sú to dve tretiny objemu produkcie mlieka a tri štvrtiny chovateľov, a že príslušné údaje sú tiež veľmi výrazné aj približne v desiatke ďalších krajín; konštatuje tiež, že vo väčšine týchto vlhkých horských oblastí, ale aj v najvzdialenejších regiónoch, sa pastviny využívajú na pasenie stád dojníc a umožňuje tak, aby krajina zostala otvorená a obývaná, aby v nej boli priaznivé podmienky pre cestovný ruch a ochranu biodiverzity a životného prostredia;

3.  zastáva názor, že trvalým trávnym porastom a pasienkom, ktoré v týchto oblastiach väčšinou nie je možné využiť inak než na chov hovädzieho dobytka, oviec a kôz, treba pri výpočte priamych platieb z prvého piliera prisudzovať menší význam ako ostatnej poľnohospodárskej pôde;

4.  považuje za nevyhnutné, aby sa v najvzdialenejších regiónoch stanovila v rámci prvého piliera SPP a v rámci POSEI prémia spojená s chovom hospodárskych zvierat pre poľnohospodárske podniky s oblasťami pre pastvu a kŕmenie hospodárskych zvierat; odmieta akékoľvek nové požiadavky týkajúce sa kŕmenia prežúvavcov, ktoré by mohli viesť ku kolapsu súčasnej poľnohospodárskej praxe;

5.  zdôrazňuje významnú úlohu viazaných platieb v rámci prvého piliera poľnohospodárskej politiky; poukazuje na to, že členské štáty v týchto oblastiach by mali mať ďalšie možnosti na viazanie platieb, vnútroštátnych či financovaných EÚ, ako bolo odsúhlasené v súčasnej reforme SPP;

6.  zdôrazňuje, že v ustanoveniach SPP treba náležitú pozornosť venovať malým poľnohospodárskym podnikom pôsobiacim v týchto oblastiach, pretože vykazujú zo štrukturálneho hľadiska vyššiu intenzitu práce, musia platiť vyššie ceny za vstupné zdroje a zohrávajú dôležitú úlohu pri udržaní pracovných miest a rozvoji vidieka;

7.  poznamenáva, že skončenie systému kvót na mlieko v horských oblastiach a najvzdialenejších regiónoch sa musí posudzovať samostatne s ohľadom na osobitné charakteristiky týchto oblastí, ak sa majú navrhnúť cielené opatrenia na podporu a zachovanie produkcie;

8.  vzhľadom na nenahraditeľnú povahu produkcie mlieka v niektorých najvzdialenejších regiónoch by Komisia a členské štáty mali v týchto regiónoch využiť programy POSEI na posilnenie podpory v oblasti priamych platieb a trhových opatrení a programy rozvoja vidieka na posilnenie podpory v rámci druhého piliera SPP;

9.  vyzýva na sprístupnenie ďalších opatrení v rámci rozvoja spoločného strategického rámca so zapojením regionálneho rozvojového programu, Európskeho sociálneho fondu a Kohézneho fondu; domnieva sa, že cieľom spoločného strategického rámca by mala byť podpora regionálnych koncepcií rozvoja a štrukturálnych udržiavacích programov zameraných na ochranu poľnohospodárstva a posilňovanie hodnotového reťazca v oboch smeroch;

10.  vyzýva členské štáty a regióny, aby v rámci rozvoja vidieka podľa možnosti vypracovali osobitný program na produkciu mlieka v týchto oblastiach;

11.  v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu konsolidácie alebo vypracovania projektov, ktoré prinesú pridanú hodnotu, budú diferencovať výrobky podľa územia a ponúknu nové stratégie na zveľadenie horských oblastí a najvzdialenejších regiónov; vyzýva Komisiu, aby navrhla široké spektrum opatrení na podporu vypracúvania a realizácie týchto projektov a súvisiacich kolektívnych investícií;

12.  žiada členské štáty, aby zakročili proti miznutiu trávnych porastov a aby túto potrebu zohľadnili v právnych predpisoch o územnom plánovaní;

13.  zdôrazňuje, že opatrenia v rámci druhého piliera, napr. vyrovnávací príspevok, agro-environmentálna prémia, individuálna či kolektívna investičná pomoc na produkciu, spracovanie, pričom sa nesmie zabudnúť na možnosť uznania výrobkov vhodnými na transformáciu regionálnej poľnohospodárskej výroby v prípade najvzdialenejších regiónov (ktoré sú kryté systémom POSEI), a to najmä mliečnych výrobkov patriacich do osobitného režimu dodávky s cieľom udržiavať konkurencieschopnosť, marketing, pomoc mladým začínajúcim farmárom a pomoc na podporu kvality, diverzifikácie, inovácií a spolupráce (vrátane spolupráce s miestnymi orgánmi) majú z hľadiska udržateľnej produkcie mlieka v týchto oblastiach veľký význam; požaduje preto, aby sa členským štátom a regiónom poskytol právny rámec, miera financovania a potrebný priestor na udeľovanie dostatočného a v značnej miere diferencovaného vyrovnávacieho príspevku a aby sa ďalej podporovali najmä tie formy poľnohospodárstva, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu, ako aj ekologické poľnohospodárstvo; okrem toho žiada, aby sa v rámci druhého piliera SPP primerane vyrovnali zvýšené investičné náklady na produkciu mlieka, ktoré vyplývajú z osobitného charakteru, odľahlosti a geografickej nesúvislosti územia horských oblastí a najvzdialenejších regiónov, mimoriadneho rozdrobenia parciel a geografickej nesúrodosti týchto ostrovov;

14.  ďalej vyzýva, aby sa producentom mlieka, napríklad v súvislosti s rozvojovým potenciálom, sprístupnila cielená investičná pomoc ako napríklad odpisy a úroky z poľnohospodárskych budov a technológií s cieľom znížiť výrobné náklady a zvýšiť konkurencieschopnosť poľnohospodárskych podnikov;

15.  vyzýva členské štáty, aby v rámci opatrení druhého piliera obzvlášť podporovali projekty, ako sú projekty spolupráce zamerané na hospodársky efektívne využívanie strojov a budov ;

16.  žiada Komisiu, aby znova vymedzila koherentný program rozvoja vidieka a mliečneho hospodárstva pre horské oblasti a najvzdialenejšie regióny, pre znevýhodnené oblasti s významnou produkciou mlieka a členské štáty, v ktorých väčšinu produkcie mlieka zabezpečujú veľmi malé poľnohospodárske podniky;

17.  poukazuje na to, že vzhľadom na problematickú situáciu z hľadiska logistiky v oblasti prepravy a spravidla malé množstvo mlieka produkovaného jednotlivými podnikmi sú náklady na zber mlieka a náklady na prepravu hotových produktov v horských oblastiach a najvzdialenejších regiónoch veľmi vysoké, čo ich značne znevýhodňuje zo zemepisného hľadiska aj v rámci hospodárskej súťaže; vyzýva na pomoc pre spracovateľské podniky, najmä družstevné, ktorá im umožní vyrovnať náklady na zber a výrobu vrátane vstupov a na prepravu hotových produktov do týchto oblastí, ktoré sú vyššie v porovnaní s nákladmi v oblastiach s výhodnejšou polohou;

18.  zdôrazňuje, že je potrebný nástroj na monitorovanie trhu s produkciou mlieka (Milk Observatory) s cieľom zhromažďovať a šíriť údaje a informácie o produkcii a dodávkach na poskytnutie včasného varovania pred rizikami nerovnováh na trhu, pričom sa zohľadní rôznorodosť mliečnych výrobkov, a na vykonanie krátkodobej prognostickej analýzy v kontexte cenovej volatility s ohľadom na dolaďovanie prispôsobovania množstva mlieka dopytu na trhu;

19.  poukazuje na to, že spracovanie a predaj na farme alebo horských pastvinách predstavuje pre malé a najmenšie podniky v horských regiónoch, najvzdialenejších regiónoch a iných znevýhodnených oblastiach príležitosť na dosiahnutie vyššej pridanej hodnoty, čo navyše prispieva aj k zvýšeniu potenciálu horských regiónov ako turistických oblastí; zdôrazňuje, že takéto iniciatívy by sa mali podporovať v rámci druhého piliera SPP;

20.  zdôrazňuje, že značná vzdialenosť medzi najvzdialenejšími regiónmi a spotrebiteľskými trhmi vytvára potrebu dvojitého skladovania v súlade s modernou logistickou organizáciou; preto naliehavo žiada Komisiu, aby považovala tieto skladovacie zariadenia nachádzajúce sa mimo územia najvzdialenejších regiónov za oprávnené na podporu v rámci nariadení o investíciách do týchto regiónov;

21.  domnieva sa, že najmä oblasti s horskými pasienkami a oblasti najvzdialenejších regiónov, v ktorých sa vyrába mlieko, potrebujú investície a osobitné opatrenia na zachovanie alebo obnovenie vhodného prostredia na produkciu, spracovanie a predaj mlieka;

22.  poukazuje na to, že by sa mali zaviesť opatrenia na umožnenie výroby typických výrobkov remeselným spôsobom;

23.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri navrhovaní všetkých právnych predpisov dbali na to, aby administratívna záťaž a požiadavky týkajúce sa hygieny alebo označovania výrobkov a povinnosti poskytovať informácie boli primerané, tak aby ich malí producenti a spracovatelia dokázali zvládať;

24.  poukazuje na to, že v horských oblastiach, ako sú najvzdialenejšie regióny, v ktorých sa vyrába mlieko a mliečne výrobky, a znevýhodnených oblastiach by sa malo podporovať zakladanie organizácií výrobcov malými poľnohospodármi, čím by sa posilnila ich vyjednávacia pozícia, pretože pre malých poľnohospodárov v týchto oblastiach je dôležité udržiavať a rozvíjať regionálnejšie a miestne trhy;

25.  zdôrazňuje, že pravidlá týkajúce sa hygieny a marketingu treba prispôsobiť veľkosti trhov a ich potrebám, a že normy by preto mali byť primerané a uplatniteľné pre poľnohospodárov a spracovateľov mlieka v horských a znevýhodnených oblastiach a najvzdialenejších regiónoch;

26.  poukazuje na to, že spôsoby chovu zamerané na efektívnu produkciu mlieka sú v malých podnikoch mimoriadne nákladné; vyzýva preto na podporu chovu, ktorá napriek tomu umožní farmám s chovom dojníc v týchto oblastiach vysokokvalitný vlastný odchov dobytka;

27.  zastáva názor, že by sa malo podporovať zlučovanie producentov mlieka do organizácií výrobcov, aby sa tak všetkým poľnohospodárskym podnikom umožnil náležitý prístup na trh a aby sa vytvárali partnerstvá na podporu agroenvironmentálneho cestovného ruchu;

28.  zdôrazňuje, že po vzore spoločnej organizácie trhov s ovocím a zeleninou by sa mala pre organizácie výrobcov vytvoriť možnosť vytvoriť operačné programy spolufinancované z rozpočtu EÚ; v tejto súvislosti by organizácie výrobcov mali dostať možnosť podporovať prístup na nové trhy, rozvoj trhu, kontrolu kvality, iniciatívy inovácie výrobkov a reklamné iniciatívy, a to najmä s ohľadom na novozavedené označenie „horský výrobok“ alebo né alternatívne vyhradené pojmy, ktorésa môžu schváliť, chránené označenia pôvodu a iné známky kvality, ako aj opatrenia na rozvoj kvalifikácie a opatrenia na riešenie krízových situácií;

29.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozšírili spoločné výskumné programy tak, aby zahŕňali problematiku týkajúcu sa trávnych porastov a produkcie mlieka v horských oblastiach, najvzdialenejších regiónoch a iných znevýhodnených oblastiach a aby jej v spoločných výskumných programoch podporujúcich inovatívne riešenia v týchto oblastiach venovali osobitnú pozornosť, majúc na pamäti potrebu riešiť výzvy v oblasti produktivity a zmeny klímy; domnieva sa, že tento výskum by sa mal zameriavať na identifikáciu zdravotných prínosov pre spotrebiteľov;

30.  vyzýva Komisiu, aby starostlivo sledovala vývoj produkcie mlieka v týchto oblastiach a aby posúdila hospodársky dosah skončenia systému kvót na mlieko na farmy s chovom dojníc v týchto oblastiach; žiada Komisiu, aby predložila Európskemu Parlamentu a Rade správu o tejto problematike do roku 2017 a aby predložila legislatívny návrh, ak v týchto regiónoch dôjde k výraznému poklesu produkcie mlieka;

31.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala programy v spolupráci s producentmi, združeniami výrobcov a obchodníkmi – napríklad na základe modelu získavania finančných prostriedkov – s cieľom obmedziť vplyv očakávaného rapídneho poklesu cien mlieka;

32.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili efektívnosť vykonávania programu Únie Školské mlieko a aby predovšetkým umožnili, aby sa výzvy na predloženie ponuky vzťahovali výslovne na mlieko z horských oblastí s označením „horský výrobok“; vyzýva tiež členské štáty, aby v rámci programu Školské mlieko využívali krátke dodávateľské reťazce s cieľom stimulovať miestnu produkciu mlieka a obmedzovať emisie uhlíka z dopravy;

33.  vyzýva Komisiu, aby pri návrhu a vykonávaní právnych predpisov v súvislosti s označením „horský výrobok“ náležite zohľadňovali osobitné charakteristiky výrobkov s chráneným označením pôvodu, ktoré podliehajú osobitným pravidlám určovania pôvodu, preskúmaním možnosti zavedenia pružných mechanizmov pre horské oblasti, ktoré by pre svoje osobitné znevýhodnenia, napríklad nižšie výnosy krmivového obilia, mohli byť vylúčené zo schém stanovených v nariadení (EÚ) č. 1151/2012, čo by bolo v rozpore s cieľmi regulácie;

34.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali a podporovali zahrnutie opustených pastvín, do výrobného cyklu, zvyšovanie výnosov trávnych porastov a ich racionálne využívanie;

35.  upriamuje pozornosť na význam opatrení, ktoré pomôžu začínajúcim mladým poľnohospodárom v horských oblastiach a najvzdialenejších regiónoch, majúc na pamäti nadpriemerné starnutie obyvateľstva v takýchto oblastiach;

36.  vyzýva členské štáty, aby vytvorili potrebný rámec, ktorý umožní producentom a spracovateľom v horských oblastiach a znevýhodnených oblastiach prístup ku kurzom odbornej prípravy a k úverom;

37.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 42, 14.2.2006, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 94, 30.3.2012, s. 38. (3) Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1. (4) Ú. v. EÚ L 271, 30.9.2006, s. 63.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2013 o prístupe EÚ k zvyšovaniu odolnosti a znižovaniu rizika katastrof v rozvojových krajinách: poučenie z kríz v oblasti potravinovej bezpečnosti (2013/2110(INI))

P7_TA(2013)0578 A7-0375/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 210 Zmluvy o fungovaní Európskej únii (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji z 20. decembra 2005,

–  so zreteľom na Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci z 18. decembra 2007,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. decembra 2010 s názvom Priebežné hodnotenie akčného plánu na vykonávanie Európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci – realizácia účinnej, zásadovej humanitárnej činnosti EÚ (COM(2010)0722),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. októbra 2012 s názvom Prístup EÚ k zvyšovaniu odolnosti: poučenie z kríz v oblasti potravinovej bezpečnosti (COM(2012)0586) (ďalej len oznámenie o zvyšovaní odolnosti z roku 2012),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Akčný plán na zvyšovanie odolnosti v krajinách ohrozených krízou na roky 2013 – 2020 z 19. júna 2013 (SWD(2013)0227),

–  so zreteľom na závery Rady z 28. mája 2013 o prístupe EÚ k zvyšovaniu odolnosti,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. februára 2009 s názvom Stratégia EÚ na podporu znižovania rizika katastrof v rozvojových krajinách (COM(2009)0084),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 16. februára 2011 s názvom Vykonávací plán stratégie EÚ na podporu znižovania rizika katastrof v rozvojových krajinách na roky 2011 – 2014 (SEC(2011)0215),

–  so zreteľom na závery Rady z 18. mája 2009 o stratégii EÚ na podporu znižovania rizika katastrof v rozvojových krajinách,

–  so zreteľom na rámec činností OSN z Hjóga na roky 2005 – 2015, ktorý bol prijatý na Svetovej konferencii o znižovaní rizika katastrof v januári 2005 v Hjógu v Japonsku a ktorý schválilo Valné zhromaždenie OSN v rezolúcii A/RES/60/195, a na jeho revíziu v polovici obdobia,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. apríla 2001 s názvom Prepojenie pomoci, obnovy a rozvoja – hodnotenie (COM(2001)0153),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. augusta 2012 s názvom Sociálna ochrana v rozvojovej spolupráci Európskej únie (COM (2012)0446),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. septembra 2010 o oznámení Komisie: Prístup Spoločenstva k prevencii prírodných katastrof a katastrof spôsobených človekom(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2011 o smerovaní k účinnejšej európskej reakcii na katastrofy: úloha civilnej ochrany a humanitárnej pomoci(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. februára 2013 s názvom Dôstojný život pre všetkých: odstránenie chudoby a zabezpečenie trvalo udržateľnej budúcnosti pre celý svet (COM(2013)0092),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. októbra 2011 s názvom Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien (COM(2011)0637), ako aj na závery Rady o tomto oznámení zo 14.mája 2012,

–  so zreteľom na novú dohodu o angažovanosti v nestabilných štátoch vytýčenú v rámci Pusanského partnerstva pre účinnú rozvojovú spoluprácu, prijatú na 5. fóre na vysokej úrovni o účinnosti pomoci, ktoré sa konalo v Pusane v Južnej Kórei od 29. novembra do 1. decembra 2011,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2013 o miléniových rozvojových cieľoch – vymedzenie rámca po roku 2015(3),

–  so zreteľom na závery Rady k téme Všeobecný program na obdobie po roku 2015 z 25. júna 2013,

–  so zreteľom na konferenciu OSN o trvalo udržateľnom rozvoji s názvom Budúcnosť, akú chceme, ktorá sa konala v júni 2012 v Riu de Janeiro v Brazílii (Rio+20), a najmä na jej rozhodnutia týkajúce sa znižovania rizika katastrof,

–  so zreteľom na štvrté zasadnutie Celosvetovej platformy pre znižovanie rizika katastrof, ktoré sa konalo 19. – 23. mája 2013 v Ženeve vo Švajčiarsku,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. marca 2013 s názvom Zlepšenie výživy matiek a detí v rámci vonkajšej pomoci: politický rámec EÚ (COM(2013)0141),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A7-0375/2013),

A.  keďže Komisia definovala odolnosť vo svojom oznámení o odolnosti z roku 2012 ako schopnosť jednotlivca, domácnosti, spoločenstva, krajiny alebo regiónu vydržať tlaky a otrasy, prispôsobiť sa im a rýchlo sa z nich zotaviť;

B.  keďže znižovanie rizika katastrof je kľúčovým prvkom na dosiahnutie odolnosti; keďže znižovanie rizika katastrof zahŕňa analýzu a riadenie rizík s cieľom znížiť zraniteľnosť voči katastrofám a patria sem činnosti, ktoré podporujú pripravenosť, prevenciu a zmierňovanie na všetkých úrovniach od miestnej po medzinárodnú;

C.  keďže prepojenie pomoci, obnovy a rozvoja je dôležitým nástrojom prístupu zvyšovania odolnosti, ktorý pomáha prekonať prevádzkové a finančné medzery v období medzi fázami pomoci a rozvoja;

D.  keďže rámec činností prijatý v Hjógu je cenný nástroj na podporu programu v oblasti znižovania rizika katastrof vo svete a keďže jeho platnosť sa skončí v roku 2015; keďže sa očakáva, že rámec pre znižovanie rizika katastrof po roku 2015 bude prijatý na Svetovej konferencii o znižovaní rizika katastrof v Japonsku začiatkom roka 2015;

E.  keďže v strednodobom preskúmaní Európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci sa uvádza, že v oblasti znižovania rizika katastrof bol dosiahnutý pokrok, ale ďalší pokrok je nevyhnutný;

F.  keďže podľa OSN od roku 1992 bolo 4,4 mld. ľudí postihnutých katastrofami, ktoré zapríčinili škody v hodnote 2 bilióny USD, a 1,3 milióna ľudí prišlo o život; keďže náklady na katastrofy v roku 2011 boli vyše 300 mld. USD; keďže podľa odhadov Ázijskej rozvojovej banky jeden dolár investovaný do znižovania rizika katastrof v oblasti ohrozenej krízou ušetrí najmenej štyri doláre, ktoré by boli potrebné na pomoc a obnovu v budúcnosti;

G.  keďže prepojenie dodávateľských reťazcov v dnešnom globalizovanom svete znamená, že trvalé ekonomické straty v jednej oblasti majú svetové dôsledky; odhaduje sa napríklad, že povodne v Thajsku v roku 2011 spomalili svetovú priemyselnú výrobu o 2,5 %;

H.  keďže náklady na katastrofy sa zvyšujú, pretože zmena klímy zapríčiňuje viac kritických prípadov súvisiacich s počasím, nehovoriac o rýchlej a nedostatočne riadenej urbanizácii, raste populácie, znehodnocovaní pôdy a nedostatku prírodných zdrojov; keďže kríza potravín a výživy sa vyskytuje stále častejšie v mnohých regiónoch rozvojového sveta;

I.  keďže úsilie v oblasti znižovania rizika katastrof a zvyšovania odolnosti musí existovať popri úsilí rozvojových krajín znížiť ich prispievanie k zmene klímy, a nie ho nahradiť;

J.  keďže v čase finančnej konsolidácie je veľmi potrebné využívať zdroje efektívne a účinne; keďže financovanie znižovania rizika katastrof musí mať dlhodobú perspektívu a malo by odrážať skutočné riziká s hlavným zameraním na pomoc tým, ktorí sú voči otrasom najzraniteľnejší;

K.  keďže Čína vydala 3,15 mld. USD na zníženie následkov povodní, a tým zabránila stratám v odhadovanej výške 12 mld. USD; keďže ďalšie úspešné príklady sú Bangladéš, Kuba, Vietnam a Madagaskar, kde boli schopní výrazne znížiť vplyv meteorologických rizík, ako sú tropické búrky a záplavy, prostredníctvom zlepšenia systémov včasného varovania, pripravenosti na katastrofy a ďalších opatrení na znižovanie rizík;

L.  keďže vo väčšine krajín predstavujú investície súkromného sektora vysoký podiel celkových investícií a keďže národný hospodársky rozvoj a odolnosť voči katastrofám závisia od investícií zo súkromného sektora, ktoré reagujú na riziko katastrof;

M.  keďže OSN predvída, že svetová mestská populácia sa do roku 2050 zvýši o 72 % a že k väčšine nárastu miest dôjde v menej rozvinutých krajinách, čím sa výrazne zvýši počet osôb vystavených riziku katastrof;

N.  keďže katastrofy môžu prispieť k množstvu ďalších problémov, ako je extrémna chudoba, nedostatok potravín a podvýživa;

O.  keďže neudržateľné plánovanie rozvoja a postupov v minulosti viedlo k zvýšenej citlivosti mnohých populácií voči katastrofám; keďže posúdenie rizika katastrof musí byť predpokladom pre plánovanie a programy rozvoja;

P.  keďže nedostatočná koordinácia medzi členskými štátmi EÚ a inými darcovskými krajinami v situáciách po kríze znižuje výsledky spoločného úsilia; keďže zvýšenie koordinácie darcov v situáciách po kríze a pri zvyšovaní odolnosti môže priniesť významné úspory a zvýšenie efektívnosti v rozvojových cieľoch;

Q.  keďže celosvetová hodnotiaca správa sa teraz považuje za dôveryhodný svetový zdroj na analýzu rizík a trendov zraniteľnosti; keďže nedostatok presných údajov o stratách pri katastrofách je však naďalej veľkou výzvou;

R.  keďže regionálna integrácia vedie k hospodárskemu, politickému a sociálnemu pokroku;

S.  keďže uskutočňovanie prevodu pôdy by malo byť upravené právnymi predpismi, aby pri ňom nedochádzalo k poškodzovaniu vidieckeho obyvateľstva;

Prístup EÚ k zvyšovaniu odolnosti

1.  víta oznámenie Komisie o zvyšovaní odolnosti z roku 2012 a jeho ciele; vyzýva Komisiu, aby aktívne presadzovala návrhy z oznámenia a aby zabezpečila ďalšie rozvíjanie dlhodobého prístupu k budovaniu odolnosti a znižovaniu rizika katastrof, čo zahŕňa humanitárny i rozvojový aspekt a predstavuje jasné prepojenie oboch;

2.  víta Akčný plán na zvyšovanie odolnosti v krajinách ohrozených krízou na roky 2013 – 2020 a jeho priority; naliehavo žiada Komisiu, aby spoločne s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) realizovali jeho návrhy a priority a zabezpečili neustály pokrok pri dosahovaní jeho cieľov;

3.  je znepokojený tým, že odolnosť, presnejšie znižovanie rizika katastrof, sa v záveroch Rady na tému Všeobecný program na obdobie po roku 2015 spomína len stručne; je presvedčený, že na tieto otázky je potrebné klásť v programe na obdobie po roku 2015 väčší dôraz;

4.  vyzýva Komisiu, aby aktívne integrovala opatrenia na zvyšovanie odolnosti do humanitárnych a rozvojových častí programov; zdôrazňuje, že musí existovať silnejšia väzba medzi krátkodobými humanitárnymi reakciami a plánovaním dlhodobejšieho rozvoja a že by to malo byť v súlade s celkovým prístupom EÚ k zvyšovaniu odolnosti;

5.  domnieva sa, že hlavným cieľom prístupu EÚ k zvyšovaniu odolnosti musia byť najzraniteľnejšie, najchudobnejšie a najviac marginalizované populácie, ktoré sú veľmi vystavené riziku, najmä prírodným katastrofám, a majú slabú ochranu proti takýmto otrasom vrátane javov s pomalým nástupom; zdôrazňuje, že dlhodobý prístup k zvyšovaniu odolnosti sa musí zamerať na základné príčiny zraniteľnosti v súvislosti s rizikami a významne znížiť rizikové faktory;

6.  zdôrazňuje, že v rámci dlhodobého prístupu EÚ k zvyšovaniu odolnosti by sa malo riešiť zhoršovanie ekosystému, najmä poľnohospodárstva, vody, biodiverzity a zdrojov rýb, a vyzýva EÚ, aby prijala súdržnú politiku s cieľom znižovať citlivosť prostredníctvom stratégie na znižovanie rizík, čo možno dosiahnuť prijatím udržateľných poľnohospodárskych výrobných metód a systémov, ako je striedanie plodín, agroekológia, agrolesníctvo, organické poľnohospodárstvo a drobné poľnohospodárstvo;

7.  vyzýva Komisiu, aby sa vo svojom programe na zvyšovanie odolnosti zamerala sa nestabilné krajiny často postihované krízou a investovala do posilnenia miestnych inštitúcií s cieľom dosiahnuť stabilitu a zabezpečiť, aby boli zraniteľným skupinám obyvateľstva poskytované základné služby;

8.  zdôrazňuje, že medzeru medzi fázami pomoci a rozvoja možno prekonať prepojením pomoci, obnovy a rozvoja a snažiť sa pritom zabezpečiť súčinnosť medzi humanitárnou a rozvojovou činnosťou; zastáva názor, že je potrebné podrobnejšie sa zaoberať stratégiami prechodu a paralelnými väzbami medzi humanitárnou pomocou a rozvojovou spoluprácou, najmä v krajinách často postihovaných katastrofami, dlhotrvajúcou krízou a v krajinách, ktoré sa vymaňujú z katastrofy;

9.  trvá na tom, že krajiny ohrozené katastrofami by mali zohrávať vedúcu úlohu a mali by byť hlavným aktérom pri vymedzovaní svojich priorít a stratégií prechodu z humanitárnej pomoci na dlhodobú rozvojovú stratégiu, keďže samé lepšie poznajú miestnu situáciu, aby vymedzili to, čo je pre ich vlastné spoločenstvá najlepšie;

10.  zdôrazňuje, že zmena klímy zhoršuje základné rizikové faktory, preto je potrebné brať ju v stratégiách na zvyšovanie odolnosti do úvahy, a najmä prispôsobenie sa zmene klímy;

Znižovanie rizika katastrof ako základný prvok odolnosti

11.  zdôrazňuje, že investície do opatrení na znižovanie rizika katastrof sú nákladovo oveľa efektívnejšie ako financovanie reakcie na katastrofy po udalosti; preto nabáda na ďalšie investovanie do znižovania rizika katastrof a do stratégií na zvyšovanie odolnosti v rozvojových krajinách, najmä v najviac ohrozených oblastiach, a na jeho začlenenie do národných rozvojových plánov;

12.  zdôrazňuje, že účinné riadenie reakcie na katastrofy berie do úvahy zavedenie rámca, ktorý umožní okamžitú mobilizáciu všetkých potrebných zdrojov;

13.  zdôrazňuje, že znižovanie rizika katastrof by sa malo preto uprednostniť v budúcich rozvojových programoch a začleňovať do programov rozvojovej a humanitárnej pomoci vo všetkých nestabilných a rizikových krajinách;

14.  vyzýva EÚ, jej členské štáty a vlády partnerských krajín, aby zlepšili a rozvíjali stratégie znižovania rizika katastrof v rozvojových krajinách tým, že budú uskutočňovať programy posudzovania rizík a posilnia systémy včasného varovania, najmä v nestabilných krajinách a krajinách s častým výskytom kríz, že posilnia pripravenosť na katastrofy s cieľom zabezpečiť na všetkých úrovniach účinnú reakciu a podporia udržateľnejšie plánovanie rozvoja v partnerských krajinách;

15.  vyzýva partnerské krajiny, aby vytvorili účtovné systémy schopné zaznamenávať miestne straty a vymieňať si navzájom informácie na miestnej a národnej úrovni na účely plánovania a štatistiky; konštatuje, že určitá miera štandardizácie môže pomôcť zaznamenávať straty lepšie na regionálnej úrovni, a tým podporiť regionálnu spoluprácu;

16.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, ako aj partnerské krajiny, aby zvážili environmentálnu udržateľnosť a riadenie rizík súvisiacich s katastrofami v programoch reformy hospodárenia s pôdou a pri mechanizmoch evidencie pozemkov;

17.  konštatuje, že znižovanie rizika katastrof a prispôsobenie sa zmene klímy sú navzájom previazané, a preto vyzýva Komisiu a všetkých aktérov, aby ďalej integrovali stratégie v oblasti znižovania rizika katastrof a v oblasti prispôsobenia sa zmene klímy, okrem iného napríklad existujúce národné akčné programy na adaptáciu (NAPA), a aby ich začlenili do plánovacej fázy 11. ERF, aby hľadali konkrétnu finančnú podporu, napríklad prostredníctvom realizácie globálnej aliancie proti zmene klímy a aby koordinovali úsilie o harmonizáciu týchto činností;

18.  podporuje komplementárny a koherentný prístup k rámcom na obdobie po roku 2015, pokiaľ ide o miléniové rozvojové ciele a ciele na znižovanie rizika katastrof; domnieva sa, že v postupoch nasledujúcich po miléniových rozvojových cieľoch a akčnom rámci z Hjóga je potrebné brať do úvahy výsledky súčasných rámcov a zaoberať sa skúsenosťami tých, ktorí boli najviac postihnutí katastrofami a krízami; pripomína, že znižovanie rizika katastrof, riadenie a zvyšovanie odolnosti v oblasti klimatických rizík treba pevne začleniť do rámca po roku 2015;

Trvalo udržateľný rozvoj, sociálna ochrana a odolnosť komunít

19.  zdôrazňuje, že prístup k zvyšovaniu odolnosti musí priniesť udržateľné výhody pre najzraniteľnejšie skupiny spoločnosti, najmä pre ľudí, ktorí žijú v extrémnej chudobe a v neoficiálnych osadách alebo slumoch, a pôvodných obyvateľov, ktorí sú vo veľkej miere vystavení riziku katastrof;

20.  zdôrazňuje, že trvalo udržateľný rozvoj treba považovať za základný prvok znižovania rizika katastrof; uznáva, že dlhodobý pokrok možno dosiahnuť len vtedy, keď sa riešia základné faktory, ktoré robia spoločenstvá alebo jednotlivcov zraniteľnejšími, ako je napríklad zlé riadenie ochrany životného prostredia, nedostatočná infraštruktúra, znehodnocovanie pôdy a zlé územné plánovanie;

21.  chápe, že v rozvojových krajinách, najmä v krajinách s nízkymi príjmami, má veľká časť domácností žijúcich v trvalej chudobe všeobecne veľmi nízku alebo žiadnu sociálnu ochranu, a preto je ešte viac vystavená prírodným katastrofám alebo katastrofám spôsobeným človekom; vyzýva Komisiu, aby vo svojich programoch rozvojovej spolupráce ďalej presadzovala činnosti sociálnej ochrany so špecifickými činnosťami na zlepšenie štátnych systémov, preventívne opatrenia a poistenie prírodných katastrof a katastrof spôsobených človekom;

22.  vyzýva na to, aby sa v prístupe na zvyšovanie odolnosti venovala ako kľúčový cieľ väčšia pozornosť katastrofám malého rozsahu a aby sa viac informovalo o škodách, ktoré menšie katastrofy spôsobia komunitám, ako aj o dôsledkoch týchto katastrof;

23.  zdôrazňuje, že je potrebné posilniť a rozvíjať vzdelávanie o katastrofách a núdzových situáciách a zlepšiť šírenie, zhromažďovanie a prenos informácií a poznatkov, ktoré pomôžu vybudovať odolnosť komunity a podporiť zmeny v správaní a kultúre, pokiaľ ide o pripravenosť na katastrofy;

24.  zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú môžu zohrávať miestne orgány a miestne a vnútroštátne organizácie občianskej spoločnosti pri budovaní odolnosti, a to najmä v nestabilných krajinách a krajinách ohrozených krízami, a nabáda miestne orgány, aby po porade s miestnymi komunitami a organizáciami občianskej spoločnosti vytvorili súdržné a koordinované postupy vykonávania stratégií na zvyšovanie odolnosti;

25.  zdôrazňuje skutočnosť, že je potrebné ustanoviť silné mechanizmy zodpovednosti a kontroly s účasťou miestnych orgánov, partnerov v oblasti rozvoja, vedcov, občianskej spoločnosti, médií a širokej verejnosti s cieľom zlepšiť prístup k informáciám a vytvárať povedomie o potrebe stratégií na znižovanie rizika katastrof a zvyšovanie odolnosti; vyzýva na pravidelné zhromažďovanie údajov, okrem iného meteorologických údajov, údajov o zbere úrody, dobytku, fungovaní trhov, podmienkach výživy detí a najchudobnejších členov spoločnosti, ako aj údajov o existujúcich mechanizmoch znižovania rizika katastrof a prístupe k základným službám; nabáda na pravidelné podávanie správ a zverejňovanie týchto údajov na verejne prístupných platformách s cieľom uľahčovať prístup k informáciám, včasné varovanie a zlepšovanie situácie;

Poučenie z krízy potravinovej bezpečnosti a z predchádzajúcich katastrof

26.  poukazuje na to, že po katastrofách a núdzových situáciách nasleduje často medzi postihnutým obyvateľstvom, najmä deťmi, potravinová kríza a podvýživa; zdôrazňuje tiež, že už potravinové krízy samotné sú katastrofou a že prístup na zvýšenie odolnosti, ktorý sa zameriava na zlepšenie potravinovej bezpečnosti a výživy, sa musí systematicky začleňovať do programových rozhodnutí;

27.  vyzýva EÚ, aby sa poučila zo svojej politiky spolupráce v predchádzajúcich desaťročiach a aby predložila návrhy na podporu súdržnosti politík v záujme rozvoja v praxi prostredníctvom prepojenia rozvojovej pomoci s inými politickými oblasťami EÚ, ako je poľnohospodárstvo, obchod, zdaňovanie, zmena klímy a investície;

28.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby začlenila problematiku zaberania pôdy do svojho politického dialógu s rozvojovými krajinami s cieľom urobiť zo súdržnosti politík základný kameň rozvojovej spolupráce na vnútroštátnej, ako aj na medzinárodnej úrovni, a predchádzať vyvlastneniu malých poľnohospodárov, zvyšovaniu zraniteľnosti chudobných osôb vo vidieckych oblastiach a neudržateľnému využívaniu pôdy a vody;

29.  konštatuje, že krízy potravín a výživy sú čoraz častejšie v oblasti Sahelu a Afrického rohu, kde sú milióny ľudí bez prístupu k primeranej výžive; poukazuje na to, že počas potravinovej krízy v Africkom rohu v roku 2011 a v oblasti Sahel v roku 2012 sa ukázalo, že samotná humanitárna pomoc nedokáže prelomiť cyklus chronického hladu a podvýživy, ani riešiť jeho príčiny; zdôrazňuje, že je dôležité riešiť základné príčiny pretrvávajúcej potravinovej neistoty v týchto oblastiach, a to zlý prístup k primeraným základným službám a vzdelávaniu, akútnu chudobu, nedostatočnú podporu pre drobné poľnohospodárstvo a chov dobytka, problémy prístupu k pôde, zhoršovanie životného prostredia, rýchly populačný rast, zlyhávanie trhu, klesajúcu výrobu potravín na obyvateľa a slabú správu vecí verejných; zdôrazňuje, že základné príčiny, ktoré dnes vedú k potravinovým krízam, sú zložitejšie než v minulosti, keďže sa napríklad vyskytujú šoky súvisiace s cenami a trhom, ktoré častejšie a pravdepodobnejšie postihnú chudobných ľudí;

30.  konštatuje, že chronická neistota týkajúca sa potravín a výživy je prvým a najdôležitejším faktorom náchylnosti na potravinové krízy, pretože znižuje schopnosť ľudí pripraviť sa na riziká tak, aby krízam odolali a zotavili sa po nich; konštatuje tiež, že chronická neistota v oblasti potravín a výživy má dlhodobé negatívne účinky, ktoré znižujú ľudský kapitál tým, že brzdia rast detí a ovplyvňujú schopnosť spoločnosti vyvíjať sa; uznáva, že krízy s vysokými a veľmi nestabilnými cenami potravín sú nákladné a zložité na riešenie; poukazuje na to, že prístup k zvyšovaniu odolnosti, ktorý stanovila Komisia, sa uberá správnym smerom k riešeniu základných príčin ohrozenia, pričom najvážnejšími sú chronická neistota týkajúca sa potravín a výživy;

31.  zastáva názor, že akčný plán EÚ na zvyšovanie odolnosti by sa mal zameriavať na zavádzanie súdržnosti politík v záujme rozvoja a riešiť otázky týkajúce sa potravinovej bezpečnosti a klimatickej odolnosti odstraňovaním neudržateľných postupov, ako je dumping poľnohospodárskych produktov a nečestné obchodné pravidlá; vyzýva EÚ, aby riešila trvalo udržateľné poľnohospodárstvo holistickým spôsobom na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni;

32.  víta spoločný rozvojovo-humanitárny prístup, ako aj regionálny prístup v rámci iniciatívy EÚ v oblasti podpory odolnosti Afrického rohu (SHARE) a iniciatívy globálnej aliancie pre odolnosť Sahelu (AGIR) pod vedením EÚ; žiada, aby sa týmto regiónom venovala ešte väčšia pozornosť a aby sa ešte viac zlepšila spolupráca a koordinácia medzi národnými vládami, medzinárodnými darcami, občianskou spoločnosťou a súkromným sektorom pri odstraňovaní prekážok medzi rozvojovým a humanitárnym prístupom, medzi „normálnou“ a „krízovou“ reakciou;

33.  vyzýva na účinný prístup k zvyšovaniu odolnosti, ktorý musí byť multiinštitucionálny, koordinovaný, komplexný a systematický a musí obsahovať viacero prvkov, ako je napríklad poskytovanie predvídateľných a cielených sietí sociálnej záchrany pre tých najzraniteľnejších, čím by sa nielen zabezpečilo, aby mali domácnosti v krízovej situácii okamžitý prístup k potravinám, ale zaručila by sa aj rýchla obnova a odolnosť voči budúcim otrasom; žiada, aby sa zníženie úrovne detskej podvýživy stalo pri zvyšovaní odolnosti prioritou prostredníctvom koordinovaných národných plánov, najmä pokiaľ ide o deti mladšie ako dva roky a tehotné ženy;

34.  konštatuje, že dôkazy z Nigeru, Burkiny Faso a Mali naznačujú, že nízkonákladové agro-ekologické techniky, najmä agro-lesníctvo a ochrana pôdy a vody, zlepšili odolnosť drobných poľnohospodárov voči potravinovej neistote; zdôrazňuje však, že agro-ekologické poľnohospodárstvo samotné nemôže prekonať štrukturálne príčiny potravinovej neistoty; žiada, aby boli do poľnohospodárskej intervencie zahrnuté nepoľnohospodárske zložky a aby sa zabezpečilo, že lepšia výživa bude priamym cieľom poľnohospodárskych programov; ďalej žiada, aby sa zaistilo, že z programov budú mať osoh aj ženy pracujúce v poľnohospodárstve tak, že sa zabezpečí, aby sa pri navrhovaní poľnohospodárskych programov brali do úvahy aj prekážky vytvorené v dôsledku rodovej nerovnosti (napr. prístup k pôde , úvery, rozšírenie služieb a vstupov);

Lepšia koordinácia úsilia a zlepšenie metód financovania

35.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty a inštitúcie EÚ koordinovali svoju rozvojovú a humanitárnu činnosť a lepšie spolupracovali v záujme zefektívnenia svojej pomoci; poukazuje na štúdiu Európskeho parlamentu o nákladoch v rozvojovej politike bez koordinovaného európskeho postupu, vypracovanú v júni 2013, v ktorej sa odhaduje, že by bolo možné ušetriť 800 miliónov EUR ročne na transakčných nákladoch, keby darcovia zamerali svoju pomoc na menej krajín a menej činností, a že by sa mohlo ušetriť ďalších 8,4 miliardy EUR ročne použitím lepších cezhraničných modelov prideľovania;

36.  konštatuje, že mobilní drobní chovatelia dobytka významne prispievajú k výrobe mäsa, mlieka a krvi v oblastiach, ktoré nie sú vhodné na iné formy poľnohospodárstva; zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú zohrávajú pri obžive komunít, a ich pozitívne prispievanie k potravinovej bezpečnosti a výžive, čo možno pozorovať v suchých a polosuchých oblastiach, kde majú deti v pastierskych oblastiach zvyčajne zaistenú lepšiu potravinovú bezpečnosť ako deti, ktoré žijú v mestách a na dedinách; vyzýva preto, aby sa pri navrhovaní poľnohospodárskych opatrení a programov zohľadňovali práva a potreby týchto pastierskych populácií;

37.  zdôrazňuje, že je potrebné zvyšovať kapacitu malých poľnohospodárskych podnikov, a to podporovaním verejno-súkromných investícií vrátane poskytovania mikroúverov ženám;

38.  zastáva názor, že úspory dosiahnuté lepšou koordináciou darcov by sa mohli využiť napríklad v oblasti znižovania rizika katastrof, čím by sa zase významne zvýšila návratnosť, a tak by vznikol pozitívny „začarovaný“ kruh;

39.  víta návrh Komisie v akčnom pláne na zvyšovanie odolnosti z roku 2013, aby sa každoročne konalo fórum EÚ o zvyšovaní odolnosti; vidí v tom príležitosť na koordináciu úsilia verejných orgánov v oblasti zvyšovania odolnosti vrátane národných parlamentov, Európskeho parlamentu, súkromného sektora, mimovládnych organizácií a občianskej spoločnosti s cieľom dosiahnuť dobre koordinovaný pokrok pri znižovaní rizika katastrof za spolupráce všetkých aktérov;

40.  nabáda na zintenzívnenie spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom, pokiaľ ide o znižovanie rizika katastrof a zvyšovanie odolnosti; vyzýva Komisiu, aby vytvorením stimulov a vhodného prostredia pre súkromné subjekty uľahčila zapojenie súkromného sektora, aby sa podelili o svoje odborné znalosti pri zvyšovaní odolnosti a znižovaní rizika; v tejto súvislosti však naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala návrh, v ktorom sa stanovia pravidlá pre verejno-súkromné partnerstvo vrátane posúdení sociálneho a ekologického vplyvu s cieľom predchádzať napríklad zhoršovaniu konfliktov súvisiacich s využívaním pôdy alebo konfliktov týkajúcich sa prístupu k vode, najmä v záujme ochrany drobných poľnohospodárov; ďalej nabáda na ponúkanie podpory krajinám AKT pri kontrolách zmlúv s nadnárodnými investormi; okrem toho podporuje transparentnosť investícií a investičných cieľov na platformách dostupných občianskej spoločnosti;

41.  odporúča zvýšiť spoluprácu s krajinami mimo EÚ a s medzinárodnými a regionálnymi inštitúciami, pokiaľ ide o pripravenosť na katastrofy, reakciu na katastrofy a rekonštrukciu; podporuje posilnenie spolupráce medzi Komisiou a Úradom OSN pre znižovanie rizika katastrof (UNISDR) s cieľom zlepšiť činnosť EÚ v otázkach znižovania rizika katastrof;

42.  zdôrazňuje, že zatiaľ čo EÚ a medzinárodné organizácie môžu dosahovať pokrok v oblasti znižovania rizika katastrof a zvyšovania odolnosti v rozvojových krajinách prostredníctvom svojich programov, zaistenie bezpečnosti občanov je v prvom rade zodpovednosťou národných vlád a partnerské krajiny preto musia mať silné politické odhodlanie na podporné a implementačné činnosti, ktoré zvyšujú odolnosť a znižujú riziko katastrof;

o
o   o

43.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 50 E, 21.2.2012, s. 30. (2) Ú. v. EÚ C 56 E, 26.2.2013, s. 31. (3) Prijaté texty, P7_TA(2013)0283.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2013 o ženách so zdravotným postihnutím (2013/2065(INI))

P7_TA(2013)0579 A7-0329/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Európsky dohovor o ľudských právach a Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a nadobudnutie jeho platnosti 21. januára 2011 v súlade s rozhodnutím Rady 2010/48/ES z 26. novembra 2009 o uzatvorení Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím(1) Európskym spoločenstvom, najmä na jeho článok 6 o ženách a dievčatách so zdravotným postihnutím,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z 18. decembra 1979,

–  so zreteľom na Chartu Spoločenstva o základných sociálnych právach pracovníkov,

–  so zreteľom na články 10, 19 a 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(2),

–  so zreteľom na Komisiou predložený návrh smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (COM(2008)0426) a na pozíciu Parlamentu z 2. apríla 2009 v tejto veci(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. novembra 2010 s názvom Stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020: obnovený záväzok vybudovať Európu bez bariér (COM(2010)0636), a na dokumenty v sprievodnom dokumente útvarov Komisie s názvom Pôvodný plán vykonávania Európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia – zoznam opatrení 2010-2015 (SEC(2010)1323 a SEC(2010)1324),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2010 s názvom Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: Európsky rámec pre sociálnu a územnú súdržnosť (COM(2010)0758),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o dostupnosti webových stránok orgánov verejného sektora (COM(2012)0721), ktorý predložila Komisia 3. decembra 2012,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady 98/376/ES zo 4. júna 1998, ktoré sa týka parkovacích preukazov pre osoby so zdravotným postihnutím(4),

–  so zreteľom na závery Rady z 30. novembra 2009 o podpore začleňovania na trh práce – zotavenie z krízy a príprava lisabonského programu na obdobie po roku 2010,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Rady z 2. júna 2010 o novom európskom rámci pre oblasť zdravotného postihnutia (10173/2010) a na uznesenie Rady o postavení osôb so zdravotným postihnutím v Európskej únii ((2008/C 75/01),

–  so zreteľom na správu Komisie o uplatňovaní a výsledkoch nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2006 z 5. júla 2006 o právach zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave (COM(2011)0166),

–  so zreteľom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-13/05 týkajúcej sa smernice 2000/78/ES – rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní – pojem „zdravotné postihnutie“(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 1988 o posunkovej reči pre nepočujúcich(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 1989 o ženách a zdravotnom postihnutí(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. septembra 1992 o právach ľudí s mentálnym postihnutím(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 1995 o ľudských právach zdravotne postihnutých osôb(9),

–  so zreteľom na svoje vyhlásenie z 9. mája 1996 o právach osôb trpiacich autizmom(10),

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 13. decembra 1996 o parkovacích preukazoch pre osoby so zdravotným postihnutím – právach zdravotne postihnutých osôb(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. apríla 1997 o rovnosti možností pre osoby so zdravotným postihnutím(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. apríla 2001 s názvom Smerom k Európe bez bariér pre zdravotne postihnutých(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. septembra 2003 s názvom Smerom k právne záväznému nástroju Organizácie spojených národov na podporu a ochranu práv a dôstojnosti zdravotne postihnutých(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. apríla 2009 o Dohovore Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím a jeho opčnom protokole(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25.októbra 2011 o mobilite a začlenení osôb so zdravotným postihnutím a Európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o zmierňovaní nerovností v oblasti zdravia v EÚ(17),

–  so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť 2011 – 2020,

–  so zreteľom na akčný plán v oblasti rodovej rovnosti a posilňovania postavenia žien 2010 – 2015,

–   so zreteľom na druhý manifest o právach žien a dievčat so zdravotným postihnutím v Európskej únii: súbor nástrojov pre aktivistov a politikov,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7–0329/2013),

A.  keďže 80 miliónov osôb so zdravotným postihnutím žijúcich v Európskej únii, z ktorých približne 40 miliónov tvoria ženy a dievčatá, pociťuje dôležitú potrebu prístupného fyzického, intelektuálneho a sociálneho prostredia bez predsudkov, bez bariér, prekážok a stereotypov, ktoré im bránia plne využívať svoje základné ľudské práva a európske občianstvo; keďže z týchto 80 miliónov ľudí 46 miliónov predstavujú ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, ktoré tvoria 16 % celkovej populácie žien v EÚ;

B.  keďže odhadom jedna miliarda ľudí na celom svete(18) žije s nejakou formou zdravotného postihnutia a že 80 % týchto ľudí žije v rozvojových krajinách; keďže ženy so zdravotným postihnutím sú vo viacerých smeroch znevýhodnené, pri získavaní prístupu k primeranému bývaniu, zdravotnej starostlivosti, verejnej doprave, vzdelávaniu, odbornej príprave a zamestnaniu prekonávajú veľké ťažkosti a pri získavaní úverov a prístupe k iným výrobným zdrojom sa stretávajú s nerovnakým zaobchádzaním a len zriedkavo sa zúčastňujú na rozhodovacom procese;

C.  keďže sa zvyšuje počet starších ľudí, to znamená, že sa tým zvýši aj počet ľudí so zdravotným postihnutím vrátane žien; keďže podľa WHO je výskyt zdravotných postihnutí vyšší u žien, ktoré sú týmto javom osobitne postihnuté, pretože sa dožívajú vyššieho veku, a keďže preto počet žien so zdravotným postihnutím vzrastie výraznejšie;

D.  keďže zvýšením počtu ľudí so zdravotným postihnutím sa zvýši aj záťaž na opatrovateľov, najmä na osoby poskytujúce starostlivosť o rodinu, pričom poväčšine ide o ženy, a tie sú nútené pracovať menej hodín či dokonca odísť z trhu práce, aby sa mohli postarať o nezaopatrených rodinných príslušníkov;

E.  keďže plná hospodárska a sociálna účasť žien so zdravotným postihnutím je nevyhnutná, ak má byť stratégia Európa 2020 úspešná pri vytváraní inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu; keďže osobám so zdravotným postihnutím, a to vrátane žien a dievčat, musia byť poskytnuté spravodlivé a rovnaké možnosti a príležitosti na zapojenie do sociálneho, ekonomického a politického života spoločenstva; keďže osoby so zdravotným postihnutím sa stále stretávajú s celým radom prekážok pre plnú účasť v spoločnosti, ktoré často vedú k sociálnemu vylúčeniu a chudobe a obmedzujú ich v plnom využívaní výhod európskeho občianstva;

F.  keďže diskriminácia môže viesť k sociálnej izolácii, psychickej traume a pocitu nešťastia;

G.  keďže základom akéhokoľvek združenia demokratických štátov je umožnenie účasti všetkých občanov, žien i mužov, na demokratických procesoch (najmä na voľbách), vytváranie infraštruktúry pre takúto účasť, ak chýba, a teda aj podpora začleňovania žien so zdravotným postihnutím;

H.  keďže všetky zainteresované strany musia zabezpečiť rovnaký prístup žien a dievčat so zdravotným postihnutím k verejným službám zdravotnej starostlivosti, okrem iného skvalitňovaním odborného vzdelávania a celoživotného vzdelávania zdravotníckeho personálu s ohľadom na ich konkrétne potreby vrátane potrieb súvisiacich so sexuálnym a reprodukčným zdravím;

I.  keďže ženy so zdravotným postihnutím musia mať právo na vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť, zamestnanie, mobilitu, rodinný život, sexuálne vzťahy, manželstvo a materstvo a na záruky, ktoré im tieto práva zabezpečia;

J.  keďže znázornenie partnerstva, sexuality a materstva vo verejnom živote, ako ich vnímajú ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, prispieva k úsiliu o potláčanie predsudkov, pretrvávajúcich stereotypov a nesprávnych informácií; keďže takéto znázornenie možno vyjadriť rôznym spôsobom, najmä umeleckými, kultúrnymi a mediálnymi prostriedkami;

K.  keďže je omnoho pravdepodobnejšie, že sa obeťami násilia, najmä domáceho násilia a sexuálneho vykorisťovania, stanú ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, a podľa odhadov hrozí ženám so zdravotným postihnutím 1,5 až 10-krát vyššia pravdepodobnosť, že budú zneužívané, než ženám bez zdravotného postihnutia;(19) keďže v závislosti od toho, či tieto ženy žijú v spoločenstve alebo v inštitúciách, sa musia prijať osobitné opatrenia na riešenie tohto neospravedlniteľného javu, ktorý je zločinom a závažným porušením ľudských práv; keďže všetkým ženám sa musí poskytnúť plný prístup k podporným službám, pretože ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím trpia väčšou emočnou závislosťou, väčšou pravdepodobnosťou, že sa stanú obeťami rodového násilia, nižšou mierou osobného a sociálneho rozvoja a rozšírenou nevedomosťou, pokiaľ ide o ich sexualitu a nespočetné a škodlivé mýty týkajúce sa tejto problematiky; keďže z číselných údajov vyplýva, že v dôsledku zvýšenej miery chudoby je sexuálne využívanie žien so zdravotným postihnutím čoraz bežnejšie;

L.  keďže ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím sú vystavené viacnásobnej diskriminácii plynúcej z rodových nerovností, veku, náboženského vyznania, etnickej príslušnosti, kultúrneho a spoločenského správania a stereotypov týkajúcich sa zdravotného postihnutia, ktoré sa musia odbúrať; keďže ženy so zdravotným postihnutím sú v porovnaní s mužmi so zdravotným postihnutím často diskriminované, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu a vzdelaniu; keďže Komisia a členské štáty môžu tomuto javu čeliť prostredníctvom uplatňovania rodového hľadiska vo všetkých relevantných oblastiach politík pre osoby so zdravotným postihnutím;

M.  keďže verejné orgány sú zodpovedné za to, aby vytvorili špecializované a verejné služby vysokej kvality a zabezpečili ženám a dievčatám so zdravotným postihnutím prostredie prispôsobené na to, aby tieto ženy mohli v plnej miere prevziať svoje práva a zodpovednosť a aby mohli rozhodovať samé za seba a postupne sa stať sebestačnými rovnako, ako ľudia bez zdravotného postihnutia; keďže situácia, infraštruktúra, právne predpisy a štruktúry podpory sa v jednotlivých členských štátoch líšia;

N.  keďže ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím môžu požívať rovnaké práva len vtedy, ak sa vykonáva rodová spravodlivosť a ak sú štátne správy prístupné ženám so zdravotným postihnutím rovnako ako osobám bez zdravotného postihnutia; poznamenáva však, že uplatňovanie rodovej rovnosti a jej realizácia sa v rámci EÚ do veľkej miery líšia;

O.  keďže spoločenstvo ľudí s jedným alebo s viacerými telesnými, duševnými či intelektuálnymi postihnutiami je extrémne rôznorodé, a preto je potrebné zabezpečiť zaobchádzanie v závislosti od individuálnych potrieb;

P.  keďže miera nezamestnanosti ľudí so zdravotným postihnutím je neprijateľne vysoká, keďže z tohto dôvodu ľuďom so zdravotným postihnutím, ktorí sú zraniteľnou skupinou s vyššou pravdepodobnosťou vystavenia chudobe, hrozí väčšie riziko vylúčenia zo spoločnosti; keďže ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím čelia pri vstupe na trh práce väčším ťažkostiam, čo im sťažuje schopnosť viesť usporiadaný a nezávislý život; keďže zamestnanie je nielen zdrojom príjmov, ale stalo sa aj spôsobom začlenenia do spoločnosti, pretože sa v ňom upevňujú prepojenia so širším svetom a vytvára sieť medziľudských vzťahov; keďže ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím často nie sú dostatočne odmeňované; keďže treba prekonať prekážky brániace mobilite, ako aj vyššia závislosť od rodinných príslušníkov a opatrovateľov, aby sa povzbudila ich aktívna účasť vo vzdelávaní, na trhu práce a spoločenskom a hospodárskom živote spoločenstva;

Q.  keďže čím viac zdrojov členské štáty investujú do ich integrácie, tým úspešnejšie vedú ženy so zdravotným postihnutím nezávislý život, ktorý im umožňuje rozvíjať ich zručnosti;

R.  keďže ženy so zdravotným postihnutím, ktoré pochádzajú z väčšmi znevýhodnených častí spoločnosti, mali iba málo príležitostí na rozvoj svojich zručností a uplatnenie svojho potenciálu na základe sebadôvery;

S.  keďže hospodárska kríza a škrty vo verejnom zdravotníctve a sociálnych službách vo väčšine členských štátov majú škodlivé dôsledky pre zraniteľné skupiny a najmä pre ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím; keďže tejto skupine vo výraznej miere hrozila chudoba ešte pred krízou; keďže tieto úsporné politiky viedli k nižšiemu počtu špeciálneho odborného a pomocného personálu pre ľudí so zdravotným postihnutím, k nižšej sociálnej podpore pre ošetrovateľov, k nižším sociálnym dávkam pre ľudí so zdravotným postihnutím, nižším finančným prostriedkom vyčleneným pre inštitúcie a organizácie, ktoré im pomáhajú, a k obmedzeniu ich prístupu k zamestnaniu vo verejnom sektore, čo malo závažný vplyv na životy žien so zdravotným postihnutím a ich vyhliadky na nezávislosť;

T.  keďže mobilita, zdravotné postihnutie a sociálne začlenenie sú navzájom úzko prepojené, najmä pokiaľ ide o slobodu komunikácie a prístup k nej (vrátane Braillovho písma, znakovej reči a ďalších foriem komunikácie), slobodu pohybu vo všetkých sférach života a prístup k službám; keďže je potrebné podporiť plnú a aktívna účasť znevýhodnených osôb vo všetkých sférach spoločnosti, pričom by mali mať lepší prístup k informačným a komunikačným technológiám, domácim automatizovaným a komunikačným riešeniam online;

U.  keďže z hľadiska sociálnej inklúzie a nákladov bude vhodnejšie, ak podpora, ktorú poskytujú členské štáty, bude taká, že ženy so zdravotným postihnutím budú namiesto toho, aby boli zatvorené do ústavu, môcť žiť so svojimi rodinami;

1.  zdôrazňuje dôležitosť začlenenia všetkých občanov EÚ bez ohľadu na akékoľvek telesné, intelektuálne, psycho-sociálne či duševné postihnutie a žiada, aby boli vytýčené osobitné ciele, ktorými sa toto začlenenie zabezpečí s cieľom zlepšiť kvalitu ľudí so zdravotným postihnutím a posilniť súdržnú politiku prostredníctvom plnej účasti všetkých; zdôrazňuje, že za aktívnej spolupráce so všetkými zainteresovanými stranami vrátane žien so zdravotným postihnutím sa musia vypracovať stratégie, politiky a legislatívne iniciatívy, ktorými sa zabezpečí zákaz nediskriminačný prístup a rovnaké príležitosti;

2.  trvá na tom, že politiky pre oblasť zdravotného postihnutia by mali uplatňovať rodové hľadisko, a zdôrazňuje, že je dôležité v rodových politikách uplatňovať rodové hľadisko zdravotného postihnutia a pochopiť prierezový charakter rodového hľadiska a zdravotného postihnutia v právnych predpisoch a politikách EÚ a členských štátov; nazdáva sa, že ženy so zdravotným postihnutím by mali byť prizvané k službe v príslušných orgánoch ako konzultantky, poradkyne či odborníčky; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Európska stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020 nezahŕňa integrovanú rodovú perspektívu alebo samostatnú kapitolu o rodovo špecifických politikách pre oblasť zdravotného postihnutia; podobne vyjadruje poľutovanie aj nad tým, že Stratégia rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 sa osobitne nezaoberá otázkou zdravotného postihnutia, a to i napriek skutočnosti, že ženy so zdravotným postihnutím sa často ocitajú vo väčšej nevýhode než muži so zdravotným postihnutím a častejšie im hrozí chudoba a sociálneho vylúčenia;

3.  žiada členské štáty, ktoré ešte neratifikovali Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a jeho opčný protokol, aby tak v záujme jeho plného vykonávania urobili;

4.  prízvukuje skutočnosť, že z početných štúdií vyplynulo, že ženy so zdravotným postihnutím trpia dvojnásobnou diskrimináciou na základe svojho pohlavia a svojho zdravotného postihnutia, a zdôrazňuje, že prekrývanie takej diskriminácie má mimoriadne negatívne následky na ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vzhľadom na súčasný nedostatok konkrétnych ustanovení začlenili do systémov sociálnej ochrany ustanovenia týkajúce sa žien so zdravotným postihnutím;

5.  pripomína vládam, že diskriminácia na základe zdravotného postihnutia je zakázaná, a vyzýva členské štáty, aby sa viac usilovali o odstránenie zostávajúcich prekážok;

6.  pripomína, že začleňovanie a účasť žien a dievčat so zdravotným postihnutím možno dosiahnuť len vtedy, ak sa im uľahčí neobmedzený pohyb v bezbariérovom fyzickom a sociálnom prostredí, a žiada, aby sa v tomto smere vyvinulo náležité úsilie;

7.  zdôrazňuje úlohu, ktorú zohrávajú svojpomocné združenia pri spájaní ľudí, a najmä žien, ktoré sa musia starať o rodinných príslušníkov so zdravotným postihnutím, alebo úzky okruh priateľov, a zvýšenie informovanosti, ktorú vykonávajú tieto združenia;

8.  zdôrazňuje význam optimalizácie využívania finančných nástrojov EÚ, najmä štrukturálnych fondov, na podporu dostupnosti a nediskriminácie voči osobám so zdravotným postihnutím, s osobitným dôrazom na ženy, ktoré často čelia viacnásobnej diskriminácii, a na činnosti zamerané na väčšie zviditeľnenie možností financovania opatrení tohto druhu v programoch po roku 2013;

9.  trvá na tom, že informácie o službách dostupných pre občanov (vzdelávanie, zdravotníctvo, spravodlivosť, doprava, styk s orgánmi atď.) sa musia poskytovať vo všetkých možných jazykoch, formách a formátoch, a to jednoduchým a bezpečným spôsobom; poukazuje na to, že ak sa služby takéhoto druhu ponúkajú vo forme telefonických liniek pomoci alebo pomoci na diaľku, tieto systémy musia byť dostupné aj pre ženy, ktoré majú postihnutie sluchu alebo ktoré sú hluchonemé;

10.  trvá na tom, že začleňovanie sa musí realizovať aj pozitívnymi znázorneniami v rámci kultúrnych prejavov a osvetových kampaní, ktoré poskytujú objektívnu prezentáciu obrazu žien so zdravotným postihnutím a poukazujú na širokú škálu úloh, ktoré môžu v spoločnosti vykonávať v každodennom živote, najmä so zreteľom na zobrazenia telesného postihnutia na verejnosti, keďže práve v tejto oblasti zaostávame; zdôrazňuje, že médiá zohrávajú dôležitú úlohu pri sprostredkovaní informácií o ženách so zdravotným postihnutím a mali by prispieť k zmene správania spoločnosti voči nim k lepšiemu dodržiavaním zásad a hodnôt stanovených v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím;

11.  vyzýva členské štáty, aby považovali sexuálne násilie za závažný a stíhateľný trestný čin, najmä v prípade žien so zdravotným postihnutím, najmä s duševným postihnutím, s cieľom obmedziť vysoký výskyt oznamovaných znásilnení a sexuálneho obťažovania a násilia vo veľkých inštitúciách;

12.  zdôrazňuje, že aby sa zabránilo izolácii, opusteniu, zanedbávaniu a segregácii dievčat so zdravotným postihnutím, je potrebné uskutočniť informačné kampane zamerané na rodiny, vďaka ktorým získajú podrobné údaje o podporných zariadeniach spoločenstva orientovaných na starostlivosť o ne a ich budúci vývoj, a vyvrátiť sexistické a diskriminačné stereotypy; nazdáva sa, že ak sa o deti so zdravotným postihnutím nemôže starať ich priama rodina, orgány by sa mali snažiť alternatívne zabezpečiť pre ne starostlivosť v rámci ich širšej rodiny a v prípade, že to nie je možné, poskytnúť im komunitnú starostlivosť v rodinnom prostredí; pripomína, že je potrebné presadzovať podporu a adopciu detí so zdravotným postihnutím urýchlením byrokratických formalít a poskytovaním overených informácií a pomoci pre adoptívne alebo pestúnske rodiny;

13.  navrhuje, aby sa v oblasti bývania zohľadnili architektonické a iné environmentálne úvahy a opatrenia urýchľujúce pozitívny prechod z „návrhu pre osobitné potreby” na „celkový a inkluzívny návrh pre všetkých občanov”; zároveň však konštatuje, že cieľ zabezpečiť voľný prístup a úpravy nevyhnutné na jeho dosiahnutie by nemali mať výlučne architektonický charakter, a že univerzálny návrh, ktorého účelom je predovšetkým uspokojiť základné každodenné potreby žien so zdravotným postihnutím, by mal byť pevným cieľom a skutočnosťou; zdôrazňuje potrebu zaistiť ženám so zdravotným postihnutím spoločný alebo individuálny prístup k programom sociálneho bývania a poskytnúť im granty na odstránenie prekážok ich mobility v rámci ich domova, čo je nástroj, ktorý by sa mohol uplatňovať aj v prípade žien žijúcich v prenájme; preto opakovane zdôrazňuje, že je dôležité, aby mali ľudia so zdravotným postihnutím väčší prístup k slušným životným podmienkam, či už z hľadiska bývania, mobility, prístupu k verejným a sociálnym službám alebo z hľadiska účasti na verejnom živote;

14.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pre ženy a dievčatá so zníženou mobilitou a ženy a dievčatá s postihnutím podporili bezbariérový prístup k dopravnej infraštruktúre, vozidlám, informačným a rezervačným formulárom; poznamenáva, že medzi zdravotne postihnutými používateľmi verejnej dopravy počet žien prevažuje nad mužmi; preto zdôrazňuje, že zdravotné postihnutie a uplatňovanie rodového hľadiska sú rozhodujúce, pokiaľ ide o vypracúvanie, vykonávanie a hodnotenie dopravnej politiky, aby sa zabezpečili rovnaké príležitosti a zabránilo diskriminácii žien so zdravotným postihnutím; preto odporúča ich zapojenie ako konzultantov pre dopravnú politiku, keďže sa v tejto oblasti dobre vyznajú;

15.  zdôrazňuje, že sa musí zabezpečiť aj prístupnosť internetu a sociálnych médií (t. j. čitateľnosť všetkých verejných webových stránok pre ľudí so zrakovým postihnutím, s riešeniami zameranými aj na ostatné typy zdravotného postihnutia, ktoré nemajú vizuálny charakter, napríklad prispôsobenie celého obsahu potrebám osôb s mentálnym postihnutím a začlenenie videozáznamov s posunkovou rečou, ktoré umožnia pochopenie obsahu); a vyjadruje obavy, že ešte stále nie je v plnej miere zabezpečená dostupnosť štátnych orgánov a elektronickej správy vecí verejných pre občanov; presadzuje názor, že prístup k digitálnej gramotnosti sa musí poskytnúť všetkým ľuďom so zdravotným postihnutím vrátane starších ľudí so sluchovým postihnutím, ktorých počet a pomer v rámci spoločnosti podľa odhadov WHO osobitne rastie; víta preto návrh Komisie na smernicu o dostupnosti webových stránok orgánov verejného sektora;

16.  zdôrazňuje, že demokratická účasť je súčasťou základných a občianskych práv žien so zdravotným postihnutím a musí sa uľahčovať a zaručiť; vyzýva preto členské štáty a všetky príslušné verejné orgány, aby zabezpečili náležite prispôsobené zariadenia a priestory a podporovali aktívne zapojenie a účasť žien;

17.  zdôrazňuje, že v dohovore OSN sa presadzuje podpora pri rozhodovaní o modeli ľudských práv založenom na skutočnej rovnosti a dôstojnosti všetkých ľudí, na rozdiel od zastaraného systému náhradného rozhodovania; preto vyzýva členské štáty, aby uľahčili zastúpenie žien so zdravotným postihnutím v rozhodovacom procese s cieľom zabezpečiť ochranu ich záujmov a práv;

18.  nazdáva sa, že ženy so zdravotným postihnutím majú právo, v rámci svojich možností, rozhodovať o svojom vlastnom živote a potrebách, ako aj právo na vypočutie a konzultáciu a mali by byť aktívne povzbudzované k tomu, aby boli v čo najvyššej možnej miere nezávislé, a zdôrazňuje skutočnosť, že toto právo by mali zaručiť aj špecializované štátne zariadenia v rámci každodenného života; zdôrazňuje, že osobní asistenti sú prostriedkom na ich samostatný život a mali by sa preto prideliť ženám so zdravotným postihnutím v prípade, keď dostávajú podporu vo vzdelávacích zariadeniach alebo zariadeniach odbornej prípravy, na pracovisku, v rámci svojej rodiny a v prípade tehotenstva a materstva;

19.  pripomína, že každý krok v živote ženy sa spája nielen s možnosťami, ale takisto so zodpovednosťou a v tomto zmysle musia ženy často znášať neprimeranú záťaž súvisiacu s tehotenstvom a pôrodom, keď musia čeliť negatívnym následkom tehotenstva, najmä v prípadoch, keď otcovia neprevezmú zodpovednosť ani neprispievajú k blahobytu a osudu svojich detí, ale opustia svoje rodiny; pripomína, že úlohy rodičov v rodine by mali byť spoločné a rozdelené rovnako, pokiaľ sa rodičia nedohodnú inak;

20.  zdôrazňuje, že ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím musia byť informované o svojich právach, aby mohli samé prijímať rozhodnutia, pričom tieto informácie by sa im mali poskytovať tak, aby k nim mali prístup a aby im porozumeli, so zreteľom na rôzne spôsoby komunikácie, médiá a formáty, pre ktoré sa rozhodnú, a v prípade potreby o miere svojho mentálneho postihnutia;

21.  poznamenáva, že v záujme toho, aby sa ženám a dievčatám so zdravotným postihnutím dostalo riadnej starostlivosti, je v zdravotníctve zrejmá potreba osobitného vzdelávania v priebehu celej kariéry v oblasti duševných ochorení/postihnutí, s cieľom účinnejšie odhaľovať tieto choroby a odkázať pacientov trpiacich týmito ochoreniami na liečbu v zariadeniach špecializujúcich sa na zdravotné služby v tejto oblasti; preto vyzýva členské štáty, aby zabezpečili osobitné vzdelávanie všetkých odborníkov zaoberajúcich sa ľuďmi so zdravotným postihnutím, a zdôrazňuje, že počas vzdelávania musia byť zdravotníci a učitelia zaškolení a oboznámení o všetkých druhoch zdravotných postihnutí, pričom pripomína, že niektoré z nich sú napriek svojmu výskytu málo známe;

22.  poznamenáva, že v niektorých členských štátoch sa vzdelávanie a odborná príprava osôb so zdravotným postihnutím vykonáva oddelene a nedostatočne; zdôrazňuje význam zaradenia žien so zdravotným postihnutím do štandardného vzdelávania a profesijných systémov vo všetkých prípadoch, keď je to vzhľadom na zdravotné postihnutie možné;

23.  zdôrazňuje potrebu podporovať migrantky so zdravotným postihnutím, dievčatá i ženy, aby mohli rozvíjať svoje zručnosti a schopnosti v rámci odbornej prípravy, a poskytovať im príležitosti na získanie vhodného zamestnania;

24.  konštatuje, že rôzne etapy v živote ženy, tehotenstvo nevynímajúc, prinášajú osobitné výzvy, ktoré treba riešiť, a že žena so zdravotným postihnutím, ktorá musí takéto výzvy prekonávať, by mala mať rovnaké práva a príležitosti ako ženy bez zdravotného postihnutia s cieľom predísť tomu, aby bola odrádzaná od tehotenstva; ďalej so zreteľom na dodatočné výzvy, ktorým čelia ženy so zdravotným postihnutím, zdôrazňuje, že by mali mať nárok na dlhšiu materskú dovolenku, aby sa mohli prispôsobiť svojej novej situácii a vybudovať si dobrý rodinný život; konštatuje, že nútená sterilizácia a nútené prerušenie tehotenstva predstavujú formy násilia páchaného na ženách, rovnako ako formy neľudského a ponižujúceho zaobchádzania, ktoré musia členské štáty vykoreniť a rázne odsúdiť;

25.  zdôrazňuje, že ženám a dievčatám so zdravotným postihnutím sa musí umožniť rovnako slobodný sexuálny život ako ľuďom bez postihnutia, a nazdáva sa, že ženy so zdravotným postihnutím musia byť schopné žiť a naplniť alebo nenaplniť svoju túžbu po deťoch rovnako ako ženy bez postihnutia; zdôrazňuje, že aby mohli malé dievčatá, dospievajúce dievčatá a ženy so zdravotným postihnutím niesť zodpovednosť za svoje sexuálne správanie, musia mať prístup k vzdelaniu o sexualite, ktoré poskytujú odborníci na túto oblasť, ako sú školitelia miestnych verejných sociálnych služieb, a ktoré sa v prípade potreby prispôsobí intelektuálnym možnostiam dotknutých žien alebo dievčat so zdravotným postihnutím: musia vedieť a chápať, ako funguje ich telo (ako dochádza k tehotenstvu a ako mu predísť), ako povedať nie sexuálnym praktikám, ktoré si neželajú vykonávať, ako predchádzať sexuálne prenosným ochoreniam atď.; poukazuje na potrebu poskytovania špecializovanej podpory vrátane pomoci so starostlivosťou o deti poskytovanej ženám so zdravotným postihnutím, spolu s ich rodinami, aby si mohli materstvo plne užívať; trvá na tom, že členské štáty by v tomto prípade mali zohľadniť najmä potreby žien s duševným ochorením;

26.  domnieva sa, že pre ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím je nadovšetko dôležitý komplexný prístup k zdravotnej starostlivosti, ktorá spĺňa ich konkrétne potreby vrátane gynekologickej konzultácie, lekárskej prehliadky, plánovania rodičovstva, a prispôsobenú podporu počas tehotenstva; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že poskytovanie starostlivosti v rámci národného verejného zdravotníctva bude zahŕňať riadny prístup k týmto službám;

27.  poukazuje na to, že je dôležité odbúravať predsudky, negatívne vnímanie a sociálnu stigmu a povzbudzovať k akceptovaniu zo strany spoločnosti, rešpektu a tolerancii a oceniť ľudskú rôznorodosť; konkrétne povzbudzuje členské štáty, aby uskutočnili informačné kampane;

28.  zdôrazňuje, že násilie páchané na ženách a sexuálne násilie sú vážnym porušením základných práv; vzhľadom na extrémnu zraniteľnosťou žien a dievčat so zdravotným postihnutím vyzdvihuje nutnosť chrániť ženy so zdravotným postihnutím žijúce v zariadeniach starostlivosti a psychiatrických liečebniach pred sexuálnym zneužívaním a inými formami fyzického zneužívania, ktorým môžu byť vystavené, a so znepokojením poukazuje na chýbajúce údaje o tomto znepokojujúcom jave; žiada členské štáty, aby preskúmali, nakoľko je tento problém rozšírený, a to tým, že podporia ženy so zdravotným postihnutím, ktoré sa stali obeťami, aby prehovorili; podporuje zhromažďovanie príslušných údajov dôverným spôsobom s cieľom prijať vhodné opatrenia potrebné na riešenie tohto problému; vyzýva Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, aby vypracoval štúdie o situácii dievčat a žien so zdravotným postihnutím v súvislosti s násilím;

29.  vyzýva členské štáty, aby v súlade s uplatňovaním smernice 2000/78/ES predchádzali sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku prostredníctvom účinných protokolov proti obťažovaniu s cieľom znížiť vysoký výskyt znásilnení a prípadov sexuálneho obťažovania a násilia, ako aj nútených sterilizácií, najmä vo veľkých inštitúciách;

30.  zdôrazňuje, že v mnohých rozvojových krajinách stále existujú významné prekážky brániace úniku pred násilím, oznamovaniu takýchto trestných činov a v prístupe k spravodlivosti a právnym a sociálnym službám;

31.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby prijali príslušné legislatívne, administratívne, sociálne a vzdelávacie opatrenia na ochranu žien a dievčat so zdravotným postihnutím, či už doma alebo mimo ich domovov, pred všetkými formami využívania, násilia a zneužívania a na uľahčenie ich prístupu k spravodlivosti prostredníctvom poskytnutia primeranej pomoci a podpory na úrovni spoločenstva so zreteľom na ich osobitné potreby vrátane asistenčných pomôcok, s cieľom predísť izolácii a uväzneniu v domove; je presvedčený o tom, že nezávislé orgány by mali všetky takéto služby a programy ostro sledovať; vyjadruje poľutovanie, že EÚ a vnútroštátne právne predpisy zamerané na predchádzanie využívaniu, násiliu a zneužívaniu často nezohľadňujú zdravotné postihnutie;

32.  vyzýva Komisiu, aby realizovala komplexnú stratégiu na boj proti násiliu na ženách, ako o to Parlament žiadal v niekoľkých uzneseniach a najnovšie vo svojom uznesení z 5. apríla 2011 o prioritách a náčrte nového politického rámca EÚ zameraného na boj proti násiliu páchanému na ženách(20); znovu pripomína, že je potrebné, aby Komisia predložila legislatívny nástroj v oblasti trestného práva na boj proti rodovému násiliu vrátane ochrany práv žien so zdravotným postihnutím v prípade sexuálneho zneužívania a násilia na verejnosti a v domácom prostredí;

33.  zdôrazňuje, že ženám so zdravotným postihnutím musí byť zaistený dostupný, jednoduchý a bezpečný prístup k spravodlivosti, a že musia byť v každej fáze procesu schopné využívať systémy a technológie na podporu verbálnej komunikácie, ktoré si zvolia, vrátane tlmočníkov do posunkovej reči alebo sprievodných tlmočníkov pre hluchonemých, s cieľom zabezpečiť ich správnu komunikáciu s pracovníkmi polície a súdov; zdôrazňuje, že keďže mnohé ženy so zdravotným postihnutím do veľkej miery závisia od osoby, ktorá sa o ne stará a ktorá je v mnohých prípadoch útočníkom a osobou, ktorá ich zneužíva, je potrebné zabezpečiť nezávislé spôsoby komunikácie, aby mali ženy so zdravotným postihnutím, ktoré boli napadnuté, možnosť podať žalobu a byť bezodkladne prevezené do dočasného centra s celodennou starostlivosťou až do vyriešenia žaloby prostredníctvom právneho konania; navrhuje zaviesť skúšobné postupy konkrétne zamerané na plnenie potrieb žien a dievčat so zdravotným postihnutím vrátane poskytovania pomoci zo strany mimovládnych organizácií; podčiarkuje, že žiadne bariéry nesmú ženám so zdravotným postihnutím brániť v právnej ochrane; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné prijať účinné opatrenia, aby mali ženy so zdravotným postihnutím prístup k podpore, ktorú môžu potrebovať pri uplatňovaní svojej právnej spôsobilosti, podpore, ktorá musí v prípade potreby zodpovedať ich osobným potrebám a schopnostiam, pokiaľ ide o prijímanie rozhodnutí týkajúcich sa občianskych a politických práv; zdôrazňuje, že primerané a účinné bezpečnostné opatrenia, ako sú nestranné posúdenie ich skutočných potrieb žien uznávanými a nezávislými odborníkmi, sú potrebné na to, aby tretím stranám alebo inštitúciám zabránili využívať ženy so zdravotným postihnutím pri uplatňovaní svojej právnej spôsobilosti, a že tieto opatrenia by sa mali pravidelne kontrolovať;

34.  zdôrazňuje, že akákoľvek dohodu o sterilizácii, na ktorú pristúpila žena či dievča so zdravotným postihnutím, musí byť dobrovoľná a musí ju preskúmať nezaujatá tretia strana poverená tým, aby overila, či toto rozhodnutie bolo prijaté správne, a ak nie sú k dispozícii lekárske indície, bez donútenia; ďalej zdôrazňuje, že ženám a dievčatám so zdravotným postihnutím nesmú byť proti ich vôli podávané antikoncepčné metódy alebo ich tehotenstvo nesmie byť proti ich vôli legálne prerušené; je presvedčený o tom, že ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím musia mať právo udeliť svoj informovaný súhlas a chápať všetky lekárske postupy; nazdáva sa, že ak žena alebo dievča so zdravotným postihnutím nie sú schopné udeliť súhlas, tento súhlas musí byť vždy založený na dodržiavaní ľudských práv; vyzýva členské štáty, aby zabránili prípadom nútenej sterilizácie žien so zdravotným postihnutím a odsúdili ich;

35.  konštatuje, že terminológia, ktorá sa používa na opis telesných porúch (impairment) a postihnutia (disability), je rozdielna a že dôraz treba klásť na zdravotné postihnutia, nie na telesné poruchy z medicínskeho hľadiska, v súlade s prístupom prijatým v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorým sa riadi Európsky súdny dvor; zdôrazňuje, že zamestnávatelia by sa mali zamerať na zručnosti a schopnosti zamestnancov alebo uchádzačov o prácu so zdravotným postihnutím;

36.  vyzýva členské štáty, aby uľahčili a zaistili prístup ku všetkým typom formálneho, neformálneho a celoživotného vzdelávania a na trh práce pre ženy so zdravotným postihnutím, keďže by sa mali podnecovať, aby sa zúčastňovali na študijných kurzoch a využívali nové informačné a komunikačné technológie, ako aj podporovať a nabádať, aby vstúpili na trh práce, a zdôrazňuje, že osobitné schopnosti názory a skúsenosti môžu značne obohatiť pracovné prostredie; vyzýva členské štáty, aby učiteľom, školiteľom, vyšším štátnym úradníkom a zamestnancom poskytovali školenia a informácie s cieľom podporiť ich, aby zavádzali procesy sociálnej integrácie zamerané na využívanie potenciálu a pridanej hodnoty žien so zdravotným postihnutím; navrhuje účinné využitie Európskeho sociálneho fondu na zlepšenie miery začleňovania žien a dievčat so zdravotným postihnutím do všetkých dôležitých oblastí života, akými sú prístup na trh práce, ako aj do obmedzenia nezamestnanosti mladých ľudí a zmiernenia chudoby;

37.  vyzýva členské štáty, aby preskúmali svoj legislatívny a politický rámec v súvislosti s účasťou žien so zdravotným postihnutím a žien s duševným postihnutím na trhu práce; zdôrazňuje, že je potrebné prijať aktívne opatrenia politiky trhu práce pre ženy so zdravotným postihnutím, ktoré poskytnú možnosť výberu individuálneho, a to aj flexibilného zamestnania na čiastočný alebo plný úväzok, a zvážiť možnosť stimulovania malých a stredných podnikov (MSP) vo forme finančnej a inej podpory na zosúladenie pracovného a súkromného života; zdôrazňuje, že ženy so zdravotným postihnutím by mali mať rovnaký prístup k financovaniu na vytvorenie malých podnikov a iných foriem samostatnej zárobkovej činnosti, ako aj právo vybrať si medzi rôznymi formami zamestnania; nabáda členské štáty, aby využívali osvedčené postupy v Európe; vyzýva zamestnávateľov, aby urobili primerané úpravy pracovísk a pracovných podmienok, venovali tak väčšiu pozornosť poskytovaniu stimulov osobám so zdravotným postihnutím a aktívne ich začleňovali do trhu práce, pričom by tieto osoby mali možnosť predkladať jednotlivé prípady diskriminácie na vypočutie na pracovných súdoch v súlade s článkom 5 smernice 2000/78/ES;

38.  konštatuje, že súčasné systémy vzdelávania a odbornej prípravy vo všeobecnosti nie sú schopné zabrániť vysokej miere predčasného ukončenia školskej dochádzky ľudí so zdravotným postihnutím, a povzbudzuje členské štáty, aby osobitnú pozornosť venovali chlapcom a dievčatám so zdravotným postihnutím alebo špeciálnymi potrebami v kontexte vzdelávania s cieľom zlepšiť ich integráciu a prispieť k zníženiu miery predčasného ukončenia školskej dochádzky na menej ako 10 %;

39.  vyzýva členské štáty, aby vyčlenili potrebné finančné prostriedky a podporu pre združenia a organizácie zastupujúce ľudí so zdravotným postihnutím, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri presadzovaní ich práv a zdôrazňovaní prínosu ich aktívneho občianstva a účasti v spoločnosti;

40.  vyzýva členské štáty, aby rodinám žien so zdravotným postihnutím poskytli potrebnú špecializovanú podporu vo forme odbornej prípravy a pomoci pre ošetrovateľov na každej možnej úrovni, a aby zriadili inštitúcie dočasnej starostlivosti, ktoré umožnia dočasnú starostlivosť o ľudí so zdravotným postihnutím v prípade, keď budú rodiny takúto službu potrebovať;

41.  zdôrazňuje, že existujúce nerovnosti medzi zariadeniami infraštruktúry členských štátov pre ľudí so zdravotným postihnutím, zdôrazňuje potrebu zaručenia bezplatnej mobility v rámci EÚ aj pre ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, a to všade, a že cieľový členský štát musí takýmto ženám s osobitnými potrebami, na ktoré majú nárok, zabezpečiť rovnaké podmienky ako v prípade ostatných osôb so zdravotným postihnutím;

42.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Rada napriek pozícii Parlamentu z roku 2009 ešte nedokončila prácu na smernici Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu; vyzýva Radu, aby zabezpečila prijatie tohto právneho predpisu do konca súčasného parlamentného obdobia;

43.  zdôrazňuje, že u ľudí so zdravotným postihnutím a najmä u žien je väčšia pravdepodobnosť, že upadnú do chudoby (podľa OECD žije zhruba každá štvrtá osoba so zdravotným postihnutím v chudobe); žiada členské štáty, aby prijali náležité opatrenia, ktorými by sa predchádzalo upadnutiu žien a dievčat so zdravotným postihnutím do chudoby a zaručil by sa im príjem príspevkov a prídavkov na zdravotné postihnutie a prístup k sociálnym a zdravotníckym službám prostredníctvom vytvárania príslušných vnútroštátnych programov a zabezpečenia ich účinnej realizácie na základe priebežného monitorovania a hodnotenia; konštatuje, že nebezpečenstvo chudoby a nezamestnanosti je mimoriadne závažné, pokiaľ ide o slobodné matky s deťmi s postihnutím; zdôrazňuje, že podpora rodovej rovnosti a rovnakých príležitostí, a boj proti diskriminácii, ktorej čelia deti so zdravotným postihnutím a ich rodiny, sú nástrojom, ktorý možno použiť na boj proti stigmatizácii, chudobe a sociálnemu vylúčeniu, a že prepojenie medzi zdravotným postihnutím, rodovým hľadiskom a chudobou by sa malo zohľadniť vo všetkých opatreniach zameraných na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

44.  žiada systémy verejného zdravotníctva, aby zraniteľné skupiny klasifikovali ako používateľov s osobitnými potrebami a poskytli im potrebné zdroje a príslušné pomôcky s cieľom poskytovať náležitú starostlivosť;

45.  žiada, aby bola starším ženám, ktoré často žijú osamote a čelia chorobám vedúcim k postihnutiu, venovaná osobitná pozornosť prostredníctvom vypracovania programov v oblasti prevencie a poskytovania pomoci;

46.  zdôrazňuje, že zavedenie úsporných opatrení v mnohých krajinách viedlo k zníženiu sociálnych dávok a základných služieb, a že ženy so zdravotným postihnutím preto v tejto súvislosti tvoria osobitne zraniteľnú skupinu; zdôrazňuje tiež, že škrty vo financovaní ľudí so zdravotným postihnutím a ich ošetrovateľov – ktorými sú často ženy – bude mať nepriaznivý vplyv na vzdelávanie, sociálne a ekonomické potreby žien s rodinnými povinnosťami; preto vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia zamerané na odstránenie všetkých prekážok v oblasti účinných, dostupných, vysokokvalitných a cenovo prijateľných služieb pre ženy so zdravotným postihnutím;

47.  poukazuje na to, že nedostatok cenovo dostupných, prístupných a vysokokvalitných asistenčných služieb pre osoby so zdravotným postihnutím vo väčšine členských štátov a skutočnosť, že opatrovanie nie je rovnako rozdelené medzi ženy a mužov, majú priamy negatívny vplyv na schopnosť účasti žien na všetkých aspektoch spoločenského, hospodárskeho, kultúrneho a politického života; v tejto súvislosti trvá na tom, aby sa osobitná pozornosť venovala ľuďom, najmä ženám, ktorí sa starajú o osoby so zdravotným postihnutím, a aby sa ich skúsenosti zohľadnili pri akreditovaní ich odbornej praxe, a zdôrazňuje, že je potrebné povzbudiť členské štáty, aby vo svojich systémoch sociálneho zabezpečenia a pri odchode ľudí do dôchodku zohľadnili zapojenie a neplatenú prácu ošetrovateľov (spravidla žien) ľudí so zdravotným postihnutím; zdôrazňuje, že osobitná pozornosť sa musí venovať týmto ženám, aby sa zabezpečilo, že budú dostávať primeranú mzdu a dôchodok; preto vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh o dovolenke ošetrovateľov (alebo synovskej/dcérskej dovolenke), ktorý ľuďom umožní vziať si dovolenku s cieľom starať sa o chorých, zdravotne postihnutých alebo narušených rodinných príslušníkov a/alebo ostať v zamestnaní počas dovolenky na účely starostlivosti o závislých rodinných príslušníkov;

48.  žiada Komisiu a členské štáty, aby rozvíjali rozsiahle kampane na zvyšovanie povedomia, ktoré by lepšie zviditeľňovali ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, a poukazuje na cennú úlohu, ktorú môžu zohrávať masovokomunikačné prostriedky a internet pri vytváraní pozitívneho obrazu žien so zdravotným postihnutím a ich podporovaní pri presadzovaní ich práv;

49.  nazdáva sa, že je nevyhnutné, aby členské štáty zabezpečili, že ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím si budú rovné pred zákonom a budú mať nárok na rovnakú právnu ochranu a rovnaké právne výhody bez akejkoľvek diskriminácie; nazdáva sa, že akákoľvek diskriminácia na základe zdravotného postihnutia a pohlavia je zakázaná vzhľadom na skutočnosť, že spojenie oboch týchto faktorov má exponenciálny vplyv na nerovnosť;

50.  žiada Komisiu, aby pri strednodobej revízii Stratégie pre oblasť postihnutia 2010 – 2020 a príprave s tým súvisiaceho zoznamu opatrení zaujala rodovo výraznejší prístup;

51.  pripomína, že politiky Spoločenstva v oblasti zdravotného postihnutia musia už od začiatku zohľadňovať rodovú rovnosť, aby nerovnosti, ktoré už existujú, nepretrvávali ani nenarastali počas rozvoja politiky; zdôrazňuje potrebu ustanoviť ukazovatele, ktoré budú spoločne odrážať zdravotné postihnutie a rodové aspekty; nazdáva sa, že nedostatok ukazovateľov sťažuje získanie presného obrazu o situácii, ktorej čelia ženy so zdravotným postihnutím; vyzýva Komisiu, aby vyzvala ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím k účasti na budúcich štúdiách o ženách a zdravotnom postihnutí;

52.  vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby prijali horizontálnu antidiskriminačnú smernicu, ktorá odstráni prekážky vo všetkých oblastiach právomocí EÚ, ktoré ľuďom so zdravotným postihnutím a najmä postihnutým ženám a dievčatám bránia uplatniť ich plný potenciál pre sociálnu účasť a nezávislosť;

53.  vyzýva členské štáty aby podporovali dobrovoľné iniciatívy propagujúce ľudskú rôznorodosť a aby MVO poskytovali na túto problematiku dostatok prostriedkov;

54.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zhromaždili podrobné a spoľahlivé štatistiky o skutočnej situácii, ktorej čelia ľudia so zdravotným postihnutím, so zohľadnením rodového hľadiska, pretože sú nevyhnutné pre koncepciu účinnej politiky zameranej na riešenie vzájomného prepojenia medzi pohlavím, zdravotným postihnutím a násilím; nazdáva sa, že do zhromažďovania takýchto údajov by mali byť zapojené ženy so zdravotným postihnutím; zároveň sa tiež nazdáva, že všetky štúdie o ľuďoch so zdravotným postihnutím musia zohľadniť rodový aspekt, pričom štúdie o ženách a dievčatách musia takisto vziať do úvahy aspekt zdravotného postihnutia;

55.  zdôrazňuje, že rôznorodosť obohacuje spoločnosť;

56.  konštatuje, že ľudská dôstojnosť je nedotknuteľná a že sa musí rešpektovať a chrániť;

57.  podčiarkuje, že v rozvojom programe po roku 2015 je potrebné prijať taký prístup k zdravotnému postihnutiu, ktorý bude zohľadňovať rodové hľadisko;

58.  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby otázky spojené so zdravotným postihnutím koordinovaným spôsobom zahrnuli do rozvojových politík a projektov a aby celkovo presadzovali stratégiu na zníženie chudoby v geografických programoch zameraných na ženy so zdravotným postihnutím s cieľom uvoľniť ich ekonomický potenciál; zdôrazňuje, že pozemková reforma musí zaistiť rodovú rovnosť vo vlastníctve pôdy vrátane žien so zdravotným postihnutím;

59.  žiada Komisiu a ESVČ, aby na úrovni jednotlivých krajín zaviedli monitorovacie mechanizmy, ktoré umožnia hodnotiť vplyv ich politík na ženy so zdravotným postihnutím; vyzýva EÚ, aby súlade s Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím a Dohovorom MOP č. 159 podporila úsilie partnerských krajín pri vytváraní a vykonávaní právnych predpisov v oblasti zamestnania;

60.  vyzýva Komisiu, aby v súlade s cieľmi Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím podporovala iniciatívy zamerané na posilnenie schopnosti zainteresovaných strán účinne plniť medzinárodné záväzky v oblasti rozvoja podporujúceho začlenenie osôb so zdravotným postihnutím; odporúča, aby EÚ podporovala účasť organizácií osôb so zdravotným postihnutím na rozhodovacom procese na medzinárodnej a vnútroštátnej úrovni;

61.  zdôrazňuje, že nebezpečné situácie a humanitárne krízy majú negatívny vplyv na bezpečnosť a istotu žien a dievčat so zdravotným postihnutím, čo výrazne znižuje ich šance na prežitie; zdôrazňuje, že ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím sú oveľa zraniteľnejšie ako ostatní ľudia voči výskytu nebezpečných situácii, počas nich a po nich, ako sú ozbrojené konflikty, okupácia územia, prírodné katastrofy a humanitárne krízy; zdôrazňuje, že národné a medzinárodné agentúry zodpovedné za verejné zdravie, pripravenosť na katastrofy, núdzovú pomoc a humanitárnu pomoc musia byť informované o právach a osobitných potrebách žien a dievčat so zdravotným postihnutím, a o potrebe dostupnosti ľudských a materiálnych zdrojov, ktoré zabezpečia, že ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím budú mať univerzálny prístup a rovnaké príležitosti v nebezpečných a núdzových situáciách, čím sa zabráni nedostatku starostlivosti a/alebo nevhodným opatreniam;

62.  zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty musia uznať význam presadzovania medzinárodnej spolupráce s cieľom podporiť národné úsilie o posilnenie práv žien a dievčat so zdravotným postihnutím plne a za rovnakých podmienok uplatňovať všetky svoje základné práva a slobody; zdôrazňuje, že programy medzinárodnej spolupráce musia byť inkluzívne, pokiaľ ide o ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, preto sa organizácie, ktoré ich zastupujú (zmiešané alebo špecifické) musia priamo zúčastňovať na návrhu, rozvoji, monitorovaní a hodnotení politík v oblasti spolupráce vykonávaných na miestnej, vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni, ako aj na úrovni Spoločenstva prostredníctvom výmeny a šírenia informácií, skúseností, vzdelávacích programov a osvedčených postupov;

63.  zdôrazňuje, že EÚ a členské štáty musia podporovať začlenenie rodového hľadiska a zdravotného postihnutia ako prierezového rozmeru do svojich politík, programov a projektov rozvojovej spolupráce, čím zabezpečia, že budú navrhnuté konkrétne projekty, ktoré podporia rovnaké príležitosti pre ľudí so zdravotným postihnutím, najmä ženy a dievčatá; zdôrazňuje, že Komisia, Parlament, OSN, špecializované agentúry a všetky ostatné medzinárodné, vnútroštátne a miestne darcovské agentúry musia poskytnúť financovanie na programy zamerané na ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím ako na jednu zo svojich priorít, vyčleniť na ne finančné prostriedky vo svojich všeobecných programoch, rovnako ako na programy alebo časti programov zameraných na ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím; nazdáva sa, že EÚ musí zahrnúť práva žien a dievčat so zdravotným postihnutím do svojej dvojstrannej spolupráce a dlhodobej spolupráce tretích krajín s miestnymi orgánmi, čím poskytne priamu hospodársku podporu prostredníctvom svojich multilaterálnych politík v oblasti rozvojovej spolupráce na základe finančných príspevkov do medzinárodných organizácií, prostredníctvom spolufinancovania s MVO v EÚ a inde vo svete, ako aj politík spojených s humanitárnou pomocou;

64.  zdôrazňuje význam podpory aktívnej účasti žien so zdravotným postihnutím v Európe prostredníctvom organizácií, ktoré ich zastupujú (najmä Európskeho fóra zdravotne postihnutých, Európskej ženskej loby a ich príslušných vnútroštátnych členských organizácií), na monitorovaní medzinárodných zmlúv o dodržiavaní ľudských práv poskytovaním relevantných informácií v alternatívnych správach poukazujúcich na situáciu žien a dievčat so zdravotným postihnutím a na ich základné práva a slobody;

65.  považuje za rozhodujúce zabezpečiť, aby pravidelné správy EÚ a jej členských štátov v rámci zmlúv o dodržiavaní ľudských práv obsahovali informácie o všetkých právach žien a dievčat so zdravotným postihnutím vrátane súčasnej situácie de facto a de iure, informácie o opatreniach na zlepšenie ich situácie a o ťažkostiach a prekážkach, ktorým čelia, najmä vo vidieckych oblastiach; je presvedčený o tom, že sa tento postup musí zaviesť vo všetkých inštitúciách pracujúcich v záujme ochrany ľudských práv v rámci EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni, vrátane organizácií zastupujúcich ľudí so zdravotným postihnutím a ich rodiny, ženy vo všeobecnosti a ženy so zdravotným postihnutím;

66.  je presvedčený, že na to, aby sa situácia žien a dievčat so zdravotným postihnutím stala jednou z hlavných výziev, musí byť zdravotné postihnutie súčasťou všetkých programov, opatrení a politík týkajúcich sa rodového hľadiska, ako aj návrhov a rozvoja pozitívnych akčných opatrení určených na dosiahnutie pokroku v tejto oblasti vzhľadom na skutočnosť, že sú znevýhodnené;

67.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Rade Európy a generálnemu tajomníkovi OSN.

(1) Ú. v. EÚ L 23, 27.1.2010, s. 35. (2) Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16. (3) Ú. v. EÚ C 137 E, 27.5.2010, s. 68. (4) Ú. v. ES L 167, 12.6.1998, s. 25. (5) Ú. v. EÚ C 224, 16.9.2006, s. 9. (6) Ú. v. ES C 187, 18.7.1988, s. 236. (7) Ú. v. ES C 158, 26.6.1989, s. 383. (8) Ú. v. ES C 284, 2.11.1992, s. 49. (9) Ú. v. ES C 17, 22.1.1996, s. 196. (10) Ú. v. ES C 152, 27.5.1996, s. 87. (11) Ú. v. ES C 20, 20.1.1997, s. 386. (12) Ú. v. ES C 132, 28.4.1997, s. 313. (13) Ú. v. ES C 21 E, 24.1.2002, s. 246. (14) Ú. v. EÚ C 76 E, 25.3.2004, s. 231. (15) Ú. v. EÚ C 184 E, 8.7.2010, s. 111. (16) Ú. v. EÚ C 131 E, 8.5.2013, s. 9. (17) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 25. (18) Svetová správa o zdravotnom postihnutí z roku 2011 vypracovaná Svetovou zdravotníckou organizáciou v spolupráci so Svetovou bankou. (19) Human Rights Watch: Human Rights for Women and Children with Disabilities (Ľudské práva pre ženy a deťmi so zdravotným postihnutím) (2012), s. 5. (20) Ú. v. EÚ C 296 E, 2.10.2012, s.26.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2013 o akčnom pláne pre európsky maloobchod v prospech všetkých zúčastnených strán (2013/2093(INI))

P7_TA(2013)0580 A7-0374/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 31. januára 2013 s názvom Vypracovanie akčného plánu pre európsky maloobchod (COM(2013)0036),

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 31. januára 2013 o nekalých obchodných praktikách medzi podnikmi v Európe v rámci potravinového a nepotravinového dodávateľského reťazca (COM(2013)0037),

–  so zreteľom na správu Komisie z 5. júla 2010 s názvom Dohľad nad obchodno-distribučným trhom – „Na ceste smerom k efektívnejšiemu a spravodlivejšiemu vnútornému obchodno-distribučnému trhu do roku 2020“ (COM(2010)0355),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2011 o efektívnejšom a spravodlivejšom obchodno-distribučnom trhu(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. mája 2012 s názvom Európsky program pre spotrebiteľov – Podpora dôvery a rastu (COM(2012)0225),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júna 2013 o novom programe európskej spotrebiteľskej politiky(2),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 29 mája 2012 s názvom Hodnotiaca tabuľka spotrebiteľských podmienok – Spotrebitelia doma na jednotnom trhu: Monitorovanie integrácie maloobchodného jednotného trhu a spotrebiteľských podmienok v členských štátoch (SWD(2012)0165),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. novembra 2012 s názvom Ochrana podnikov pred zavádzajúcimi marketingovými praktikami a zabezpečenie účinného uplatňovania – Revízia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES o klamlivej a porovnávacej reklame (COM(2012)0702),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 22. októbra 2013 o klamlivých reklamných praktikách(3),

–  so zreteľom na prácu fóra na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie potravinového dodávateľského reťazca a expertnej platformy pre zmluvné praktiky medzi podnikmi v rámci potravinovej dodávateľskej siete,

–  so zreteľom na konzultačný dokument Komisie zo 4. júla 2013 s názvom Konzultácie sociálnych partnerov podľa článku 154 ZFEÚ o posilnení spolupráce EÚ pri prevencii a odstraňovaní nelegálnej práce (C(2013)4145),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. októbra 2009 s názvom Lepšie fungovanie potravinového reťazca v Európe (COM(2009)0591),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2010 o spravodlivých príjmoch pre poľnohospodárov: lepšie fungovanie potravinového reťazca v Európe(4),

–  so zreteľom na svoje vyhlásenie z 19. februára 2008 o vyšetrovaní a náprave zneužitia postavenia veľkých supermarketov, ktoré pôsobia v Európskej únii(5),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. januára 2012 s názvom Koherentný rámec na posilnenie dôvery v jednotný digitálny trh elektronického obchodu a online služieb (COM(2011)0942),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 11. decembra 2012(6) a zo 4. júla 2013(7) o dokončení jednotného digitálneho trhu,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 10. júla 2013 k oznámeniu Komisie o vypracovaní akčného plánu pre európsky maloobchod(8),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. júla 2013 k Zelenej knihe Komisie o nekalých obchodných praktikách medzi podnikmi v Európe v rámci potravinového a nepotravinového dodávateľského reťazca(9),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov(10),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín(11) a na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom(12),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame(13),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách(14),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu(15),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0374/2013),

A.  keďže význam maloobchodného trhu možno len ťažko prehliadnuť, pretože tvorí 11 % HDP EÚ a predstavuje vyše 15 % všetkých pracovných miest v Európe, a to pre kvalifikovanú i nekvalifikovanú pracovnú silu, a prispieva k sociálnej štruktúre spoločnosti;

B.  keďže je potrebné v plnej miere uznať strategický význam maloobchodného sektora ako hnacej sily rastu, zamestnanosti, konkurencieschopnosti a inovácií, ako aj posilnenia európskeho jednotného trhu;

C.  keďže v spoločnosti čoraz viac poznačenej virtuálnymi kontaktmi cez internet sú predajne stále miestom, kde sa ľudia stretávajú, a najmä obchodné štvrte a centrá miest, ako aj predaj priamo od výrobcu môžu vytvoriť prostredie pre spoločné zážitky a byť ústredným miestom miestnej identity, hrdosti spoločenstva a spoločného dedičstva a hodnôt; keďže elektronický obchod a kamenné obchody sa však navzájom nevylučujú, ale dopĺňajú;

D.  keďže súčasná hospodárska kríza si vyžaduje od maloobchodu veľké obete, pričom zasahuje predovšetkým malé, nezávislé predajne;

E.  keďže naďalej existujú nekalé obchodné praktiky, ktoré majú negatívny vplyv na celý dodávateľský reťazec vrátane poľnohospodárov a malých a stredných podnikov; keďže nekalé obchodné praktiky majú tiež negatívny dosah na záujmy spotrebiteľov, ako aj na rast a tvorbu pracovných miest;

1.  víta európsky akčný plán pre maloobchod, ktorý vypracovala Komisia;

2.  uvádza, že akčný plán by mal venovať väčšiu pozornosť účinkom súčasnej hospodárskej krízy na maloobchod, a najmä na menšie, nezávislé predajne;

3.  víta zámer Komisie vytvoriť stálu skupinu pre konkurencieschopnosť maloobchodu, ale zdôrazňuje dôležitosť vyváženého zastúpenia, a to aj napríklad veľkých i malých maloobchodníkov, dodávateľov, družstiev a spotrebiteľských, environmentálnych a sociálnych záujmových skupín; vyzýva Komisiu, aby k maloobchodu zaujala celostný prístup, zamedzila duplicite a ďalšej byrokracii a zabezpečila súdržnosť a úzku koordináciu s inými existujúcimi fórami, ako je výročný okrúhly stôl o maloobchodnom trhu;

4.  víta, že Komisia zriadila expertnú skupinu na vysokej úrovni pre inovácie v maloobchodnom sektore, a vyzýva Komisiu, aby odporúčania, ktoré táto skupina vydá, urýchlene posúdila s cieľom ďalej podporovať podnikanie, motivovať k inováciám a vytvárať pracovné miesta a rast v Európe;

5.  podporuje okrúhly stôl o maloobchodnom trhu, ktorý organizuje Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa ako inštitucionálne fórum, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby maloobchodný sektor aj naďalej patril medzi priority politického programu EÚ, hodnotiť pokrok dosiahnutý pri plnení príslušných aspektov akčného plánu pre maloobchod, podávať správy o činnosti stálej skupiny pre konkurencieschopnosť maloobchodu a poskytovať aktuálne informácie o pokroku dosiahnutom v rámci ďalších existujúcich platforiem a mechanizmov neformálneho dialógu; žiada stálu skupinu pre konkurencieschopnosť maloobchodu, aby úzko spolupracovala s Parlamentom na usporiadaní výročného okrúhleho stola o maloobchodnom trhu;

6.  naliehavo žiada členské štáty, aby v rámci úsporných politík neprijímali opatrenia, ktoré oslabujú dôveru spotrebiteľov a priamo poškodzujú záujmy maloobchodného sektora, ako je zvýšenie DPH, reklasifikácia výrobkov a sadzieb pre jednotlivé výrobky alebo zvýšenie poplatkov pre predajne; pripomína význam zlepšenia prístupu k financiám, najmä pre MSP pôsobiace v maloobchode a veľkoobchode; víta v tejto súvislosti akčný plán Komisie z roku 2011 a nedávno predložené legislatívne návrhy, ktorých cieľom je zachovať tok úverov pre MSP a zlepšiť ich prístup ku kapitálovým trhom;

7.  zdôrazňuje, že členské štáty by sa mali vyhýbať diskriminačným opatreniam, napríklad obchodným a daňovým právnym predpisom, ktoré majú vplyv len na určité sektory alebo podnikateľské modely a narúšajú hospodársku súťaž;

8.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty znevýhodňujú zahraničné podniky vytváraním nových prekážok, ktoré im sťažujú usadenie sa v danom členskom štáte, čo je jednoznačne v rozpore so zásadami vnútorného trhu;

9.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prisúdili čo najväčší politický význam maloobchodnému sektoru ako pilieru jednotného trhu, a to i jednotného digitálneho trhu, a aby odstránili regulačné, administratívne a praktické prekážky, ktoré sťažujú zakladanie, rozvoj a zachovanie podnikov a bránia maloobchodníkom v plnom využívaní výhod vnútorného trhu; domnieva sa, že právne predpisy v oblasti maloobchodného trhu by mali byť založené na faktoch, pričom by sa mali zohľadňovať potreby sektora, a že by mali byť predovšetkým založené na preskúmaní a pochopení jeho dosahu na malé podniky;

10.  žiada členské štáty, aby transponovali pravidlá vnútorného trhu jednotným a dôsledným spôsobom a aby v plnej miere a správne vykonávali pravidlá a právne predpisy týkajúce sa vnútorného trhu; zdôrazňuje skutočnosť, že požiadavky na dodatočné testy a registrácie, neuznávanie oprávnení a noriem, územné obmedzenia dodávok a podobné opatrenia spôsobujú spotrebiteľom aj maloobchodníkom, predovšetkým MSP, dodatočné náklady, čím pripravujú európskych občanov o plné výhody jednotného trhu; v záujme zabezpečenia lepšej správy zároveň vyzýva Komisiu, aby uplatňovala politiku nulovej tolerancie voči členským štátom, ktoré riadne neuplatňujú pravidlá pre vnútorný trh, a to v prípade potreby aj prostredníctvom konaní vo veci porušenia právnych predpisov a skrátením týchto konaní tým, že sa uplatní zrýchlený prístup;

11.  žiada rozšírenie hodnotiacej tabuľky vnútorného trhu tak, aby zahŕňala aj vykonávanie smernice o službách;

12.  nabáda podnikateľské zväzy a združenia spotrebiteľov, aby zúčastneným stranám poskytovali viac informácií, lepšie školenia a právne poradenstvo o ich právach a nástrojoch, ktoré majú k dispozícii na riešenie problémov, ako je sieť SOLVIT, a aby podporovali vzájomnú výmenu najlepších postupov;

13.  víta zámer Komisie vypracovať nástroje, ktoré uľahčia prístup spotrebiteľov k transparentným, ľahko zrozumiteľným, porovnateľným a spoľahlivým informáciám o cenách, kvalite a udržateľnosti tovaru a služieb; nabáda Komisiu, aby zriadila ľahko dostupnú databázu obsahujúcu všetky európske a vnútroštátne požiadavky na označovanie; zároveň varuje pred množiacimi sa požiadavkami na značky a označovanie a žiada o ich zjednodušenie, a to aj zlúčením rôznych aspektov udržateľnosti v jednej značke, pričom by sa zároveň odstránili rozdiely medzi vnútroštátnymi požiadavkami na povinné označovanie a vytvorili sa spoločné štandardy/kritériá na úrovni EÚ, ak je to vhodné;

14.  žiada Komisiu, aby pri monitorovaní vykonávania svojho akčného plánu venovala osobitnú pozornosť opatreniam zameraným na podporu nezávislých maloobchodníkov; nabáda miestne a regionálne orgány, aby podporovali opatrenia zamerané na uľahčenie rovnakého prístupu a vytvorenie rovnakých podmienok pre nezávislých maloobchodníkov plne rešpektujúc voľnú a spravodlivú hospodársku súťaž, ako sú opatrenia na povzbudenie uplatňovania zásady „adoptujte predajňu“, na základe ktorej väčší maloobchodníci pôsobia ako „školitelia“ malých predajní v rovnakej lokalite, najmä v prípade nových subjektov na trhu; propagovanie skupín nezávislých maloobchodníkov vrátane družstiev, ktoré ťažia zo vzájomnej pomoci a istých úspor z rozsahu, pričom si zachovávajú plnú nezávislosť, a; rešpektovanie práva miestnych a regionálnych orgánov stimulovať prostredie priaznivé pre malé, nezávislé predajne, ktoré sa zvyčajne nachádzajú v centrách miest, znížením sadzieb za energiu – vrátane sadzieb za energiu v prípade nočnej svetelnej reklamy – a výšky nájomného prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev, zavádzaním nižších sadzieb miestnych poplatkov pre malé podniky a nezávislých maloobchodníkov, a to v súlade s príslušnými predpismi EÚ o štátnej pomoci, hospodársku súťaž a verejné obstarávanie na vnútornom trhu, a presadzovaním spolupráce medzi rozličnými predajňami v danej oblasti;

15.  pripomína, že hoci môže koncentrácia obchodov mimo centier miest niektorým spotrebiteľom vyhovovať, môže mať zároveň negatívny vplyv na životné prostriedky a byť pre iných spotrebiteľov problémom, predovšetkým pre staršie osoby, osoby so zníženou pohyblivosťou alebo pre tých, ktorí nevlastnia automobil; vyzýva preto, aby miestne a regionálne orgány prijali vyvážený prístup, v rámci ktorého sa zohľadní aj skutočnosť, že v mnohých regiónoch sa, najmä so zreteľom na hospodársku krízu, už dosiahol stupeň nasýtenia; zdôrazňuje, že subjekty rozvíjajúce maloobchod by mali naďalej niesť spoločnú zodpovednosť za presadzovanie udržateľnosti, skutočnej slobody výberu spotrebiteľov a prístupu na trhu pre malé obchody; konštatuje, že nájom v nákupných strediskách mimo miest môže byť pre menšie, nezávislé obchody príliš vysoký, a zdôrazňuje potrebu zabezpečiť pre tieto obchody rovnaké podmienky, napríklad tým, že v prípadoch, kde to ešte nie je bežný postup, bude základom nájomného percentuálny podiel z obratu;

16.  uznáva kompetenciu miestnych orgánov, pokiaľ ide o územné plánovanie; zdôrazňuje však, že územné plánovanie by nemalo slúžiť ako zámienka na obchádzanie práva na slobodu usadiť sa; v tejto súvislosti poukazuje na dôležitosť náležitého presadzovania smernice o službách; naliehavo vyzýva členské štáty, aby odstránili prekážky brániace voľnému pohybu a otvorili svoje trhy s cieľom podnietiť konkurencieschopnosť a podporiť rozmanitosť predajní, čo má zásadný význam pre to, aby si nákupné zóny, najmä v centrách miest, uchovali svoju príťažlivosť;

17.  zdôrazňuje dôležitú úlohu verejno-súkromných partnerstiev pri zabezpečovaní čistých, bezpečných a dostupných nákupných zón v centrách miest, okrem iného prostredníctvom riešenia negatívnych vplyvov opustených budov v nákupných zónach, napríklad tým, že sa tieto priestory sprístupnia začínajúcim podnikom za nižšiu cenu, než je obvyklé nájomné, v súlade s príslušnými predpismi EÚ o štátnej pomoci a verejnom obstarávaní;

18.  poznamenáva, že rýchly rozvoj elektronického obchodu má významný prínos pre spotrebiteľov a podniky z hľadiska inovácií, nových príležitostí na trhu a rastu, širšieho výberu, väčšej konkurencie a nižších cien; konštatuje však, že obchody čelia v súčasnosti novým výzvam, čo zvyšuje význam obchodných stratégií, ktoré využívajú celú škálu predajných kanálov; vzhľadom na sociálnu a kultúrnu úlohu maloobchodu povzbudzuje maloobchodníkov k tomu, aby čo najviac využívali inovatívne technológie a vyvíjali nové obchodné modely pre svojich internetových zákazníkov, a aby súčasne obohatili nakupovanie v kamenných obchodoch, okrem iného zvýšením úrovne služieb, predpredajných i popredajných;

19.  víta zámer Komisie podporovať elektronický obchod; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že nebol stanovený cieľ sprístupniť internetové služby a tovar spotrebiteľom zo všetkých členských štátov EÚ; vyzýva Komisiu, aby navrhla stratégiu, ktorá by obchodníkom zabránila prijímať diskriminačné politiky v postupoch, ktoré využívajú pri elektronickom obchodovaní, a tak zabezpečila, aby všetci európski občania mali neobmedzený prístup k cezhraničnému internetovému obchodu;

20.  zdôrazňuje, že elektronický obchod je dôležitý na to, aby zaistil spotrebiteľom možnosť voľby a prístup k tovaru a službám, najmä vo vzdialených oblastiach; zdôrazňuje skutočnosť, že je potrebné prijať primerané opatrenia na to, aby bolo možné rozvinúť jeho plný potenciál, vrátane zlepšenia prístupu k internetu v najodľahlejších oblastiach EÚ; podporuje opatrenia, ktoré Komisia požaduje vo svojom oznámení o elektronickom obchode z 11. januára 2012, zamerané na posilnenie dôvery, zjednodušenie cezhraničnej registrácie domén, zvýšenie bezpečnosti internetových platieb a doručovacích služieb, zjednodušenie cezhraničného vymáhania dlhov a zlepšenie informovanosti spotrebiteľov o ich právach, najmä pokiaľ ide o možnosti odstúpenia od zmluvy a podávania sťažností;

21.  pripomína, že je dôležité odstrániť prekážky (a to aj jazykové a administratívne a prekážky spojené s nedostatkom informácií), ktoré obmedzujú podnikateľský potenciál cezhraničného internetového obchodu a podkopávajú dôveru spotrebiteľov v jednotný trh;

22.  víta návrh Komisie o mnohostranných výmenných poplatkoch a zdôrazňuje význam zrušenia pravidiel kartových systémov, ktoré zvyšujú účinky mnohostranného výmenného poplatku poškodzujúce hospodársku súťaž; naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporila členské štáty, ktoré už používajú transparentné, konkurencieschopné a inovatívne platobné systémy, a aby ich využívala ako najlepšie postupy v ďalšom rozvoji lacnejších a spravodlivejších platobných trhov v Európe;

23.  poukazuje na zodpovednosť maloobchodného sektora, čo sa týka udržateľnosti; víta skutočnosť, že maloobchodníci a dodávatelia stoja v popredí tzv. zelenej zodpovednosti, najmä čo sa týka odpadu, spotreby energie, dopravy a znižovania emisií CO2; nazdáva sa, že v tomto smere je potrebné vyvíjať ďalšie úsilie;

24.  víta najmä dobrovoľné iniciatívy a záväzky obchodníkov a dodávateľov obmedziť plytvanie potravinami;

25.  zdôrazňuje, že je dôležité zachovať predaj v stánkoch a na trhoch, ktorý predstavuje sektor pozostávajúci väčšinou z tisícov rodinných mikropodnikov a je tiež charakteristickou črtou európskeho hospodárstva;

26.  zdôrazňuje skutočnosť, že maloobchodníci ponúkajú rôznorodé a moderné spôsoby nákupu a predaja tovaru a služieb, čo prispieva k širšej ponuke pre spotrebiteľov a k pružným pracovným príležitostiam, najmä pre mladých ľudí a dlhodobo nezamestnaných;

27.  žiada väčšiu podporu a povzbudenie pre MSP a družstvá, najmä pre tie, ktoré sa vyznačujú inovatívnosťou a prispievajú k sociálnemu trhovému hospodárstvu, zaoberajú sa novými potrebami trhu a sú zapojené do činností, ktoré sú šetrné voči životnému prostrediu a sociálne zodpovedné, s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť maloobchodného sektora EÚ, znížiť ceny účtované spotrebiteľom, zvýšiť kvalitu služieb a vytvárať nové pracovné príležitosti;

28.  pripomína dôležitosť riadneho uplatňovania platných právnych predpisov v sociálnej a pracovnej oblasti; vyzýva na rovnaké zaobchádzanie s komerčnými prevádzkovateľmi na vnútornom trhu s cieľom bojovať proti nelegálnej práci a daňovým a sociálnym podvodom;

29.  víta franchising ako obchodný model, ktorý podporuje nové formy podnikov a vlastníctvo malých podnikov; konštatuje však, že v niektorých prípadoch existujú nespravodlivé zmluvné podmienky, a žiada transparentné a spravodlivé zmluvy; upozorňuje Komisiu a členské štáty najmä na problémy, ktorým čelia nadobúdatelia franchisingu, ktorí chcú predať svoje podniky alebo zmeniť model podnikania a zároveň zostať aktívni v tom istom odvetví; žiada, aby Komisia preskúmala zákaz mechanizmov určovania cien v rámci franchisingových systémov a účinky dlhodobých doložiek o hospodárskej súťaži, nákupných možnostiach a zákazu viacnásobného franchisingu a aby v tejto súvislosti zvážila súčasné oslobodenie zmluvných strán, ktorých podiel na trhu je nižší ako 30 %, z pravidiel hospodárskej súťaže;

30.  je znepokojený rýchlym rozvojom súkromných značiek; zdôrazňuje, že súkromné značky by sa mali rozvíjať takým spôsobom, aby zabezpečili lepší výber spotrebiteľom, najmä z hľadiska transparentnosti, kvality informácií a rôznorodosti, a aby malým a stredným podnikom poskytli jednoznačné príležitosti na inovácie a rast;

31.  podporuje činnosť fóra na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie potravinového dodávateľského reťazca a jeho odbornej platformy pre zmluvné praktiky medzi podnikmi; nazdáva sa, že Parlament by sa mal bezodkladne zaoberať nedoriešenými otázkami týkajúcimi sa jeho účasti na činnosti tohto fóra; zdôrazňuje, že k nekalým obchodným praktikám dochádza aj mimo potravinového dodávateľského reťazca; žiada v tejto súvislosti Komisiu a obchodné združenia, aby v rámci existujúcich fór viedli konštruktívny dialóg naprieč sektormi, a to vrátane výročného okrúhleho stola o maloobchodnom trhu a pracovnej skupiny Komisie pre konkurencieschopnosť maloobchodu;

32.  víta zásady osvedčených postupov a zoznam príkladov čestných a nekalých praktík vo vertikálnych obchodných vzťahoch v potravinovom dodávateľskom reťazci, ako aj rámec pre vykonávanie a presadzovanie týchto zásad; víta, že obchodné združenia uznávajú potrebu presadzovania, a zdôrazňuje, že ak sa má mechanizmus presadzovania premietnuť do praxe, je podstatné, aby ho rešpektovali všetky subjekty zapojené do potravinového dodávateľského reťazca a aby sa do neho zapojili všetky strany vrátane organizácií poľnohospodárov, ako aj výrobných a veľkoobchodných distribučných odvetví; vyzýva Komisiu, aby posúdila praktické účinky dobrovoľnej iniciatívy vrátane presadzovania zásad dobrej správy do jedného roka od nadobudnutia jej účinnosti;

33.  konštatuje, že v súvislosti s dohodami o selektívnej a výhradnej distribúcii značkového tovaru v maloobchodnom predaji vznikajú aj otázky týkajúce sa vertikálnych obchodných vzťahov; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili práva obchodníkov a majiteľov obchodov s obmedzenejšou vyjednávacou pozíciou;

34.  domnieva sa, že slabší trhoví aktéri, najmä poľnohospodári a iní dodávatelia, často považujú podávanie sťažností na nekalé obchodné praktiky za ťažké, a zdôrazňuje v tejto súvislosti dôležitú úlohu združení, ktoré by mali mať možnosť podávať takéto sťažnosti v ich mene; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či je potrebné a realizovateľné mať ombudsmana alebo rozhodcu a či by takáto funkcia mala mať právomoc konať z moci svojho úradu v prípade podložených dôkazov o nekalých obchodných praktikách;

35.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila právo malých dodávateľov vytvárať skupiny výrobcov bez postihov zo strany vnútroštátnych orgánov pre hospodársku súťaž, ktoré vyhodnotili dôležitosť týchto skupín iba na základe vnútroštátnej produkcie;

36.  vyzýva Komisiu, aby presadzovala súčasné právne predpisy v oblasti územného obmedzovania dodávok, ktoré dodávatelia uplatňujú voči svojim zákazníkom;

37.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 33 E, 5.2.2013, s. 9. (2) Prijaté texty, P7_TA(2013)0239. (3) Prijaté texty, P7_TA(2013)0436. (4) Ú. v. EÚ C 308 E, 20.10.2011, s. 22. (5) Ú. v. EÚ C 184 E, 6.8.2009, s. 23. (6) Prijaté texty, P7_TA(2012)0468. (7) Prijaté texty, P7_TA(2013)0327. (8) http://www.eesc.europa.eu/?i=portal.en.eu-cooperation.26063. (9) http://www.eesc.europa.eu/?i=portal.en.int-opinions.26065. (10) Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64. (11) Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 18. (12) Ú. v. ES L 109, 6.5.2000, s. 29. (13) Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 21. (14) Ú. v. EÚ L 48, 23.2.2011, s. 1. (15) Ú. v. EÚ L 319, 5.12.2007, s. 1.