Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, Africkú chartu ľudských práv a práv národov a indickú ústavu,

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva A/HRC/17/19 zo 17. júna 2011 o ľudských právach, sexuálnej orientácii a rodovej identite,

–  so zreteľom na druhú revíziu Dohody o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskou úniou a jej členskými štátmi na strane druhej (dohoda z Cotonou), a jej ustanovenia o ľudských právach, najmä článok 8 ods. 4 a článok 9,

–  so zreteľom na články 2 a 3 ods. 5 a 21 Zmluvy o Európskej únii a článok 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré zaväzujú Európsku úniu a jej členské štáty presadzovať a podporovať v rámci ich vzťahov s okolitým svetom všeobecné ľudské práva a ochranu jednotlivcov,

–  so zreteľom na usmernenia týkajúce sa presadzovania a ochrany všetkých ľudských práv lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov, transrodových osôb a intersexuálov (LGBTI), ktoré Rada prijala 24. júna 2013,

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 20. decembra 2013 o prijatí návrhu zákona proti homosexualite v Ugande,

–  so zreteľom na vyhlásenie Catherine Ashtonovej z 15. januára 2014, v ktorom vyjadrila svoje obavy v súvislosti s podpisom a následným uvedením do platnosti zákona o (zákaze) manželstva osôb rovnakého pohlavia v Nigérii,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenie z 5. júla 2012 o násilí voči lesbickým ženám a právach lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálne identifikovaných ľudí (LGBTI) v Afrike(1), na svoju pozíciu z 13. júna 2013 o návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení dohody, ktorou sa po druhý raz mení Dohoda o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísaná v Cotonou 23. júna 2000 (dohodu z Cotonou) a po prvý raz zmenená a doplnená v Luxemburgu 25. júna 2005(2), a na svoje uznesenie z 11. decembra 2013 o výročnej správe o stave ľudských práv a demokracie vo svete za rok 2012 a na politiku Európskej únie v tejto oblasti(3),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia zo 17. decembra 2009 o Ugande: návrh zákona zameraný proti homosexualite(4), zo 16. decembra 2010 o Ugande: tzv. Bahatiho zákon a diskriminácia obyvateľov, ktorí sú lesbičky, gejovia, transrodové osoby a bisexuáli (LGTB)(5) a zo 17. februára 2011 o Ugande: vražda Davida Kata(6),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia z 15. marca 2012(7) a zo 4. júla 2013(8) o situácii v Nigérii,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. mája 2011 o súčasnom stave rokovaní o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou(9),

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže všetky ľudské bytosti sa rodia slobodné a rovnaké, čo sa týka dôstojnosti a práv; keďže všetky štáty majú povinnosť predchádzať násiliu, podnecovaniu nenávisti a stigmatizácii na základe vlastností jednotlivcov vrátane sexuálnej orientácie, rodovej identity a rodového prejavu;

B.  keďže až 78 štátov naďalej považuje konsenzuálne úkony medzi dospelými osobami rovnakého pohlavia za trestný čin a 7 z nich dokonca ustanovuje za takéto „zločiny” trest smrti (Irán, Mauretánia, niektoré časti Nigérie, Saudská Arábia, niektoré časti Somálska, Sudánu a Jemenu); keďže tieto právne obmedzenia sú zastarané vzhľadom na celkové začleňovanie práv lesbičiek, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb (LGBTI), ku ktorému dochádza za posledné desaťročie, a keďže pozitívny vývoj vo viacerých štátoch by mal ísť príkladom v záujme celosvetového zlepšenia problematiky týkajúcej sa LGBTI;

C.  keďže konsenzuálne úkony medzi osobami rovnakého pohlavia už boli v Ugande potrestané 14 rokmi a v Nigérii 7 rokmi väzenia (alebo trestom smrti v 12 štátoch pod právom šaría) a v Indii v roku 2009 ako trestný čin oslobodené na základe rozsudku súdu na vysokej úrovni v Díllí;

D.  keďže 20. decembra 2013 schválil ugandský parlament návrh zákona zameraný proti homosexualite, ktorý trestá podporu práv LGBTI odňatím slobody v trvaní najviac 7 rokov, neudaním LGBTI odňatím slobody v trvaní najviac 3 roky a „recidivistov” alebo páchateľov tohto trestného činu, ktorí sú HIV pozitívni, doživotným väzením, a keďže konsenzuálne správanie medzi osobami rovnakého pohlavia je už ustanovené ako trestný čin v oddiely 145 ugandského trestného zákonníka;

E.  keďže 17. decembra 2013 schválil nigérijský senát návrh zákona o zákaze manželstiev osôb rovnakého pohlavia, ktorý trestá vzťah medzi osobami rovnakého pohlavia odňatím slobody v trvaní najviac 14 rokov, svedkov manželstiev medzi osobami rovnakého pohlavia alebo osoby, ktoré prevádzkujú bary, vedú organizácie či usporiadajú podujatia pre LGBTI odňatím slobody v trvaní najviac 10 rokov; keďže prezident Goodluck Jonathan tento návrh zákona v januári 2014 účinne podpísal;

F.  keďže 11. decembra 2013 zrušil indický Najvyšší súd rozsudok súdu na vysokej úrovni v Dillí z roku 2009, podľa ktorého je oddiel 377 indického trestného zákonníka – zákon z koloniálneho obdobia, ktorým sa zakazuje homosexualita – v rozpore so zásadou rovnosti, zakotvenou v indickej ústave, a keďže tým opätovne kriminalizuje homosexualitu, ktorú môže potrestať až doživotným väzením;

G.  keďže v júni 2013 prijala ruská Štátna duma zákon zakazujúci takzvanú homosexuálnu propagandu, ktorý závažne obmedzuje slobodu prejavu a slobodu združovania organizácií LGBTI a keďže prezident Putin tento zákon podpísal, čím nadobudol účinnosť;

H.  keďže médiá, verejnosť a politickí a náboženskí činitelia v týchto štátoch sa čoraz viac snažia osoby LGBTI zastrašovať, obmedzovať ich práva a legitimizovať násilie voči nim;

I.  keďže viacerí šéfovia štátov a vlád, poprední činitelia OSN, zástupcovia vlád a parlamentov, EÚ (vrátane Rady, Parlamentu, Komisie a vysokej predstaviteľky) a mnohé osobnosti na celom svete rozhodne odsúdili zákony kriminalizujúce LGBTI;

1.  dôrazne odsudzuje tieto závažné hrozby voči všeobecným právam na život, oslobodeniu od mučenia, krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, právu na súkromný život a slobode prejavu a slobode združovania, ako aj akúkoľvek diskrimináciu a právne obmedzenia voči lesbičkám, gejom, bisexuálom, transsexuálom a intersexuálom a voči každému, kto obhajuje ich ľudské práva; zdôrazňuje skutočnosť, že rovnosť lesbičiek, gejov, bisexuálov, transsexuálov a intersexuálov je nepopierateľnou súčasťou základných ľudských práv;

2.  rozhodne odsudzuje prijímanie čoraz represívnejších zákonov proti lesbičkám, gejom, bisexuálom, transsexuálom a intersexuálom; opakuje, že sexuálna orientácia a rodová identita sú záležitosti, ktoré prislúchajú k právu jednotlivcov na súkromie, ako ho zaručuje medzinárodné právo a ústavy jednotlivých štátov; vyzýva uvedených 78 štátov, aby prestali postihovať konsenzuálne úkony medzi dospelými osobami rovnakého pohlavia ako trestný čin;

3.  vyzýva ugandského prezidenta, aby neodobril právoplatnosť návrhu zákona zameraného proti homosexualite a aby zrušil oddiel 145 ugandského trestného zákonníka; pripomína ugandskej vláde jej záväzky v rámci medzinárodného práva a dohody z Cotonou, ktoré požadujú dodržiavanie všeobecných ľudských práv;

4.  dôrazne odsudzuje schválenie a právoplatné prijatie zákona o zákaze manželstiev medzi osobami rovnakého pohlavia v Nigérií; vyzýva nigérijského prezidenta, aby tento zákon, ako aj oddiely 214 a 217 nigérijského trestného zákonníka, zrušil;

5.  vyzdvihuje skutočnosť, že konsenzuálne úkony medzi dospelými osobami rovnakého pohlavia sú zákonné v Burkine Faso, Benine, Čade, Stredoafrickej republike, Kongu, Konžskej demokratickej republike, Rovníkovej Guinei, Gabone, Guinei-Bissau, Pobreží Slonoviny, Madagaskare, Mali, Nigeri, Rwande a Juhoafrickej republike, a že diskrimináciu založenú na sexuálnej orientácii zakazuje ústava Juhoafrickej republiky, čo dokazuje, že africké prístupy k tejto otázke sa rôznia;

6.  žiada Komisiu, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a členské štáty, aby vyjadrili svoj najhlbší nesúhlas s uvedenými troma zákonmi a aby jasne dali najavo, že tieto zákony budú mať značné dôsledky na dvojstranné vzťahy EÚ a jej členských štátov s príslušnými štátmi;

7.  víta iniciatívu indickej vlády požiadať Najvyšší súd o prehodnotenie svojho rozsudku z dôvodu, že porušuje zásadu rovnosti zakotvenú v ústave; vyzýva indický parlament, aby v prípade, že Najvyšší súd svoj rozsudok neprehodnotí, zrušil oddiel 377 indického trestného zákonníka;

8.  je hlboko znepokojený negatívnymi dôsledkami zákona zakazujúceho propagandu „netradičných sexuálnych vzťahov” v Rusku, ktorý zvyšuje úroveň diskriminácie a násilia voči lesbičkám, gejom, bisexuálom, transsexuálom a intersexuálom; vyzýva ruské orgány, aby tento zákon zrušili a žiada trvalý medzinárodný dohľad nad touto problematikou;

9.  pripomína, že zákony, ktoré trestnoprávne postihujú konsenzuálne úkony medzi dospelými osobami rovnakého pohlavia a obhajobu ľudských práv lesbičiek, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb, predstavujú vážnu prekážku v boji proti HIV/AIDS, systematicky zvyšujú prenos HIV a iných pohlavne prenosných chorôb, keďže rizikové skupiny sa obávajú obrátiť sa na lekárskych pracovníkov, čo prispieva k tvorbe klímy extrémnej homofóbie a diskriminácie; konštatuje, že tieto zákony okrem iného ešte sťažia prevenciu HIV/AIDS v krajinách s najvyšším výskytom tejto choroby;

10.  zdôrazňuje, že ďalšia kriminalizácia konsenzuálnych úkonov medzi dospelými osobami rovnakého pohlavia ešte viac sťaží dosiahnutie tak miléniových rozvojových cieľov, najmä pokiaľ ide o rodovú rovnosť a potláčanie chorôb, ako aj úspešnosť rozvojového rámca po roku 2015;

11.  vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby využívali všetky existujúce kanály vrátane dvojstranných a viacstranných fór a prebiehajúcich rokovaní o dohode o voľnom obchode s Indiou na jednoznačné vyjadrenie svojho nesúhlasu s trestnoprávnym postihovaním lesbičiek, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb;

12.  vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby prostredníctvom usmernení Rady týkajúcimi sa LGBTI, európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva a ostatných programov poskytovali mimovládnym organizáciám a obhajcom ľudských práv všemožnú pomoc;

13.  vyzýva Komisiu a Radu, aby do nasledujúcej revízie dohody z Cotonou zahrnuli výslovnú zmienku o zákaze diskriminácie založenej na sexuálnej orientácii, ktorú Parlament už viackrát požadoval;

14.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, členským štátom, vládam a parlamentom Ugandy, Nigérie, Indie a Ruska, a prezidentom Ugandy, Nigérie a Ruska.

(1) Ú. v. EÚ C 349 E, 29.11.2013, s. 88. (2) Prijaté texty, P7_TA(2013)0273. (3) Prijaté texty, P7_TA(2013)0575. (4) Ú. v. EÚ C 286 E, 22.10.2010, s. 25. (5) Ú. v. EÚ C 169 E, 15.6.2012, s. 134. (6) Ú. v. EÚ C 188 E, 28.6.2012, s. 62. (7) Ú. v. EÚ C 251 E, 31.8.2013, s. 97. (8) Prijaté texty, P7_TA(2013)0335. (9) Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 13.