Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2013/2177(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0028/2014

Predkladané texty :

A7-0028/2014

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 04/02/2014 - 8.8
CRE 04/02/2014 - 8.8
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2014)0069

Prijaté texty
PDF 433kWORD 104k
Utorok, 4. februára 2014 - Štrasburg Finálna verzia
Oceliarsky priemysel v Európe
P7_TA(2014)0069A7-0028/2014

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. februára 2014 o akčnom pláne pre konkurencieschopný a udržateľný oceliarsky priemysel v Európe (2013/2177(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na hlavu XVII Zmluvy o fungovaní Európskej únie, článok 173 (pôvodný článok 157 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva), ktorý sa týka priemyselnej politiky Európskej únie a hovorí sa v ňom okrem iného o konkurencieschopnosti priemyslu Únie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. júna 2013 o akčnom pláne pre oceľ s názvom Akčný plán pre konkurencieschopný a udržateľný oceliarsky priemysel v Európe(COM(2013)0407),

–  so zreteľom na správu z 10. júna 2013, ktorú zadala Komisia z Centra pre európske politické štúdie, s názvom Posúdenie kumulatívneho vplyvu na náklady pre oceliarsky priemysel(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. mája 2013 o regionálnych stratégiách pre priemyselné oblasti v Európskej únii(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. marca 2013 s názvom Zelená kniha – Rámec pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 (COM(2013)0169),

–  so zreteľom na odporúčania okrúhleho stola na vysokej úrovni z 12. februára 2013 o budúcnosti európskeho oceliarskeho priemyslu(3),

–  so zreteľom na svoju rozpravu zo 4. februára 2013 o oživení európskeho priemyslu vzhľadom na súčasné problémy (2013/2538 (RSP)), ktorá nadväzovala na vyhlásenie Komisie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2012 o oceliarskom priemysle v EÚ(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. októbra 2012 s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva – Aktualizácia oznámenia o priemyselnej politike (COM(2012)0582),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. júna 2012 s názvom Akt o jednotnom trhu: ďalšie kroky k rastu(5),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. mája 2012 s názvom Opatrenia v prospech stability, rastu a zamestnanosti (COM(2012)0299),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2011 s názvom Priemyselná politika: Posilnenie konkurencieschopnosti (COM(2011)0642),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2011 o priemyselnej politike vo veku globalizácie(6),

–  so zreteľom na uznesenie z 11. marca 2010 o investíciách do vývoja nízkouhlíkových technológií (plán SET)(7),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. februára 2012 s názvom Sprístupnenie surovín pre budúci blahobyt Európy: návrh európskeho partnerstva pre inovácie v oblasti surovín (COM(2012)0082),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 13. decembra 2011 s názvom Plán materiálov umožňujúcich nízkouhlíkové energetické technológie (SEC(2011)1609),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. marca 2011 s názvom Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (COM(2011)0112),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. decembra 2013(8),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 28. novembra 2013(9),

–  so zreteľom na štúdiu nadácie Eurofound o organizáciách sociálnych partnerov: oceliarsky priemysel,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0028/2014),

A.  keďže od skončenia platnosti zmluvy o založení ESUO sa odvetvie uhlia a ocele riadi ustanoveniami Zmluvy o EÚ;

B.  keďže európske odvetvie uhlia a ocele zohrávalo v minulosti významnú úlohu v procese európskej integrácie a tvorí základ pre vytváranie európskej priemyselnej pridanej hodnoty;

C.  keďže európsky oceliarsky priemysel je druhým najväčším výrobcom ocele na svete a má strategický význam pre niekoľko významných európskych priemyselných odvetví, ako je pozemná a námorná doprava, stavebníctvo, strojárstvo, elektrické domáce spotrebiče, energetika a obrana;

D.  keďže podiel EÚ na svetovej výrobe ocele sa za posledných desať rokov znížil na polovicu, pričom Čína je dnes zodpovedná za takmer 50 % svetovej výroby;

E.  keďže sa v dlhodobom horizonte očakáva nárast celosvetového dopytu po oceli a oceľ zostane kľúčovým materiálom pre európske priemyselné hodnotové reťazce, a preto je v záujme Európskej únie, aby si udržala domácu výrobu;

F.  keďže Európska únia by mala podporovať politiku rozvoja priemyselnej výroby vo všetkých členských štátoch s cieľom zabezpečiť pracovné miesta v rámci EÚ a zabezpečiť, aby sa existujúci podiel 15,2 % HDP zvýšil na najmenej 20 % do roku 2020;

G.  keďže európsky oceliarsky priemysel je významným zamestnávateľom poskytujúcim 350 000 priamych pracovných miest a ďalších niekoľko miliónov miest v súvisiacich odvetviach vrátane recyklačného dodávateľského reťazca; keďže akákoľvek forma reštrukturalizácie má významný dosah na príslušnú zemepisnú oblasť;

H.  keďže v porovnaní s inými odvetviami sú v oceliarskom priemysle odvetvové vzťahy pevne organizované; keďže táto charakteristika sa jasne prejavuje vysokým počtom pracovníkov organizovaných v odboroch, silnou prítomnosťou a vysokým počtom organizácií zamestnávateľov a vysokou mierou dosahu kolektívneho vyjednávania; keďže toto sa odráža na európskej úrovni, kde je oceliarsky priemysel v popredí, čo sa týka rozvoja vzťahov v rámci sociálnych partnerstiev(10);

I.  keďže napriek nepretržitému úsiliu európskeho oceliarskeho priemyslu v oblasti výskumu a rozvoja a jeho investícií zameraných na zníženie vplyvov na životné prostredie a optimalizáciu efektívnosti zdrojov je jeho konkurencieschopnosť na svetovej scéne ohrozená v dôsledku viacerých faktorov:

   dopyt po oceli výrazne klesol v dôsledku finančnej a hospodárskej krízy a štrukturálnych zmien, ktoré postihli isté odvetvia využívajúce oceľ;
   jeho prevádzkové náklady sú podstatne vyššie než náklady konkurentov;
   vzniká prudká konkurencia zo strany tretích krajín, v ktorých podniky nemusia dodržiavať rovnaký druh rozsiahlych regulačných štandardov ako v EÚ;

J.  keďže výsledky kumulatívneho hodnotenia nákladov oceliarskeho odvetvia ukázali, že súlad s predpismi EÚ podmieňuje významnú časť rozpätia zisku európskych výrobcov ocele;

K.  keďže je možné sledovať, že politika EÚ v oblasti životného prostredia a energetiky vytvára ťažké podnikateľské prostredie pre železiarsky a oceliarsky priemysel, a to najmä zvyšovaním cien energií, čím výroba EÚ stráca konkurencieschopnosť na svetovom trhu;

L.  keďže náklady na energiu predstavujú až 40 % celkových prevádzkových nákladov a keďže ceny elektriny pre priemyselných konečných spotrebiteľov v EÚ obmedzujú konkurencieschopnosť európskych spoločností na globalizovanom trhu;

M.  keďže oceliarsky priemysel, a najmä výroba zvláštnych ocelí, je celosvetovým odvetvím a Európa čelí vážnej konkurencii zo strany tretích krajín, pričom výrobné náklady v EÚ sú vyššie z dôvodu jednostranného nákladového zaťaženia v rámci EÚ spôsobeného najmä energetickými politikami EÚ a politikami EÚ v oblasti zmeny klímy, následkom ktorých sú ceny plynu v EÚ troj- až štvornásobné a ceny elektrickej energie dvojnásobné v porovnaní s USA;

N.  keďže viac oceľového šrotu sa z EÚ vyváža, ako sa dováža, a EÚ tak stráca dôležité množstvo cenných druhotných surovín často v prospech výroby ocele v krajinách, kde právne predpisy v oblasti životného prostredia zaostávajú za právnymi predpismi EÚ; keďže oceliarsky priemysel EÚ je závislý od dovozu surovín, pričom na 40 % svetových priemyselných surovín sa vzťahujú vývozné obmedzenia a Európa vyváža veľké množstvá oceľového šrotu, hoci mnohé krajiny jeho vývoz obmedzujú;

O.  keďže vyhliadky zamestnanosti v oceliarskom odvetví vyvolávajú vážne obavy, pretože za posledných niekoľko rokov v Európe zaniklo viac ako 65 000 pracovných miest z dôvodu zníženia kapacity alebo zatvorenia závodov;

P.  keďže súčasná kríza vytvára obrovské sociálne problémy pre pracovníkov a postihnuté regióny, a keďže spoločnosti podieľajúce sa na reštrukturalizácii by mali konať sociálne zodpovedným spôsobom, pretože zo skúsenosti vplýva, že úspešnú reštrukturalizáciu nemožno dosiahnuť bez dostatočného sociálneho dialógu;

Q.  keďže súčasná kríza viedla k celosvetovej nadvýrobe ocele; keďže sa však očakáva, že v roku 2050 bude využitie ocele a iných základných kovov dva až trikrát také ako v súčasnosti, a európsky oceliarsky priemysel musí toto „mŕtve obdobie“ pár nasledujúcich rokov vydržať, musí investovať a zlepšiť svoju konkurencieschopnosť;

R.  keďže na to, aby reštrukturalizácia bola hospodársky úspešná a sociálne zodpovedná, musí byť zahrnutá do dlhodobej stratégie zameranej na zabezpečenie a posilnenie dlhodobej udržateľnosti a konkurencieschopnosti spoločnosti;

1.  víta akčný plán Komisie pre oceliarsky priemysel v Európe ako dôležitý prvok na zabránenie ďalšiemu premiestňovaniu výroby ocele mimo Európy;

2.  víta odhodlanie Komisie naďalej viesť dialóg medzi inštitúciami EÚ, vedúcimi výkonnými predstaviteľmi odvetvia a odborovými zväzmi vo forme stáleho okrúhleho stola na vysokej úrovni zaoberajúceho sa oceľou, ako aj vo forme európskych sektorových výborov pre sociálny dialóg;

3.  víta zriadenie skupiny na vysokej úrovni pre oceľ a zároveň vyjadruje poľutovanie nad nízkou frekvenciou jej zasadnutí, ktoré sa konajú len raz ročne; považuje za nevyhnutné, aby boli miestne a regionálne orgány do procesu úzko zapojené, aby sa uľahčila a podporila účasť európskych regiónov, v ktorých sídlia oceliarske spoločnosti, na práci skupiny na vysokej úrovni pre oceľ, a podporila sa tak spolupráca a výmena informácií a osvedčených postupov medzi hlavnými zainteresovanými stranami v členských štátoch;

4.  zdôrazňuje, že existujúce európske právne predpisy o hospodárskej súťaži a štátnej pomoci zaručujú stabilné podmienky pre odvetvie ocele; vyzýva Komisiu, aby aj naďalej rázne sledovala a trestala prípady narušenia hospodárskej súťaže;

I.Zlepšovanie rámcových podmienok

I.1. Zvyšovanie dopytu

5.  zdôrazňuje, že udržateľný rast závisí od silného európskeho priemyslu, a preto naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali strategický rozvoj kľúčových odvetví využívajúcich oceľ stimulovaním investičných podmienok vrátane výskumu a inovácií a rozvoja zručností, vytváraním stimulov pre efektívne a spravodlivé výrobné procesy (napr. za využitia politík štandardizácie a vládneho obstarávania), posilňovaním vnútorného trhu a presadzovaním európskych projektov v oblasti rozvoja infraštruktúry v spolupráci so všetkými príslušnými aktérmi;

6.  domnieva sa, že stavebný priemysel je kľúčovým odvetvím z hľadiska dopytu po oceli, čo nutne vyžaduje hĺbkovú štúdiu na úrovni EÚ o spôsoboch, ako ho stimulovať k zintenzívneniu verejných prác pre rozvoj nielen dopravnej a komunikačnej infraštruktúry, ale aj odvetví, ako je vzdelávanie, kultúra a verejná správa, ako aj udržateľná výstavba a energetická účinnosť;

7.  upozorňuje na význam a vhodnosť uzatvárania transatlantických obchodných a investičných partnerstiev za účelom zvýšenia obchodu a dopytu po oceli v kľúčových odvetviach, a zdôrazňuje preto, že rokovania o partnerstve by nemali ohroziť konkurencieschopnosť priemyslu EÚ v žiadnom z týchto odvetví;

8.  žiada Komisiu, aby vytvorila nástroj na hĺbkovú analýzu trhu s oceľou, ktorý by mohol poskytnúť presné informácie o európskej a svetovej rovnováhe medzi dopytom a ponukou, pokiaľ ide o oceľ a recykláciu, pričom bude rozlišovať medzi štrukturálnymi a cyklickými zložkami rozvoja tohto trhu; domnieva sa, že monitorovanie trhu s oceľou by mohlo významne prispieť k transparentnosti trhu s oceľou a šrotom a poskytnúť cenné vstupné údaje pre opravné a aktívne opatrenia, ktoré sú nevyhnutné vzhľadom na cyklický charakter oceliarskeho priemyslu;

9.  žiada Komisiu, aby využila tento nástroj analýzy trhu na predvídanie rizík a preskúmanie toho, ako zatváranie závodov vplýva na oživenie daného odvetvia;

I.2 Zamestnanosť

10.  domnieva sa, že Komisia, členské štáty, priemysel a odborové zväzy by mali konať spoločne, aby udržali a prilákali kvalifikovaných pracovníkov, nadaných vysokokvalifikovaných vedcov a manažérov do oceliarskeho odvetvia, ako aj mladých talentovaných ľudí prostredníctvom systémov učňovskej prípravy, a tým zabezpečili dynamickú a inovatívnu pracovnú silu; pripomína úlohu regionálnych univerzít a priemyselných výskumných ústavov, ktorých špičková kvalita robí veľa pre vytvorenie regionálnych predpokladov pre konkurencieschopný oceliarsky priemysel; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonávali okamžité opatrenia s cieľom zabrániť strate odbornosti a minimalizovať stratu pracovných miest; žiada zlepšenie plánovania a riadenia zmien podporou odbornej prípravy, zvyšovaním zručností a podporou rekvalifikácie; vyjadruje obavy z nedostatku systémových riešení, pokiaľ ide o generačné zmeny, budúci nedostatok kvalifikovaných síl a stratu know-how a kompetencií, a zdôrazňuje potrebu zachovať a rozvíjať pracovné sily a zručnosti, ktoré sú životne dôležité pre budúcu konkurencieschopnosť odvetvia; naliehavo žiada Komisiu, aby prostredníctvom programu Erasmus pre všetkých a Erasmus pre podnikateľov, presadzovala aliancie pre sektorové zručnosti, ktoré sa na základe údajov o kvalifikačných požiadavkách a ich vývoji budú venovať rozvoju a uplatňovaniu programov odbornej prípravy a spoločných metód, vrátane praktickej výučby; vyzýva k tomu, aby boli prijaté kroky na posilnenie nástrojov, ktoré budú pomáhať pracovníkom a podporovať posilnenie odborného vzdelávania s cieľom uľahčiť a podporiť opätovné zaradenie zamestnancov v tomto odvetví v nadväznosti na reštrukturalizáciu podnikov;

11.  zastáva názor, že neexistencia vhodnej priemyselnej politiky vedie k strate dlhodobej konkurencieschopnosti európskeho priemyslu v dôsledku mimoriadne vysokých nákladov na energie; konštatuje, že vysoké náklady na energie a suroviny sú nielen dôsledkom nutnosti dovážať tieto výrobky z tretích krajín, ale aj dôsledkom vnútorných faktorov; súhlasí s Komisiou, že súčasná reštrukturalizácia oceliarskeho priemyslu viedla k vzniku sociálnych problémov znížením počtu pracovných miest;

12.  žiada, aby sa pri vymedzovaní novej európskej stratégie v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, ako aj v usmerneniach týkajúcich sa dôchodkov a iných sociálnych dávok zohľadnila náročnosť a psychická záťaž práce v oceliarskom priemysle pre zamestnancov a subdodávateľov, ktorá závisí od výrobného postupu(11); zdôrazňuje, že zamestnanci v oceliarskom odvetví sú v porovnaní s priemerným zamestnancom v EÚ-28 vystavení vyššiemu riziku nadmerného pracovného zaťaženia v dôsledku fyzických rizík a zdravotných problémov vyplývajúcich z ich pracovnej činnosti;

13.  víta prebiehajúci sociálny dialóg so zástupcami zamestnancov a existenciu ďalších (formálnych i neformálnych) štruktúr pre sociálny dialóg, ako sú pracovné skupiny, riadiace výbory atď., ktoré uľahčujú zvýšenú výmenu medzi zamestnancami a zamestnávateľmi;

14.  zdôrazňuje, že pre ďalšiu podporu sociálneho dialógu v európskom oceliarskom priemysle je potrebné vziať do úvahy jeho špecifické vlastnosti, ako je náročná povaha práce spojenej s výrobou ocele, charakter pracovnej sily, otázky životného prostredia, rozširovanie technologických inovácií a značná reštrukturalizácia prebiehajúca v európskom oceliarskom odvetví;

15.  zdôrazňuje, že vykonávanie akčného plánu by sa malo zamerať aj na krátkodobý vplyv hospodárskej krízy na pracovnú silu a konkurencieschopnosť odvetvia, a vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala znižovanie výrobných kapacít a zatváranie závodov v Európe; zastáva názor, že prostriedky EÚ by nemali byť použité na zachovanie podnikateľskej činnosti niektorých zariadení, pretože by to narušilo hospodársku súťaž medzi výrobcami ocele v EÚ, ale iba na zmiernenie dosahu zatvárania alebo znižovania stavov na dotknutých pracovníkov a podporu zamestnanosti mladých ľudí v odvetví;

16.  zdôrazňuje, že obmedzenie dopytu nesmie viesť k nekalej súťaži pracovných miest medzi členskými štátmi; v tejto súvislosti vyzýva na celoeurópske riešenie;

17.  vyzýva Komisiu, aby podporovala opatrenia zamerané na udržanie výroby ocele v Európe, a zároveň aby zabezpečila, zachovanie príslušných úrovní zamestnanosti, a podporovala opatrenia na predchádzanie a zamedzenie zatvárania závodov v Európe;

18.  žiada Komisiu, aby okamžite a v plnej miere využila finančné prostriedky EÚ na níženie sociálneho dosahu reštrukturalizácie priemyslu; predovšetkým žiada, aby boli v plnej miere využité prostriedky z Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF);

19.  je presvedčený, že zapojenie zamestnancov do opatrení v oblasti inovácií a reštrukturalizácie je najlepší spôsob, ako zabezpečiť hospodársky úspech;

20.  zdôrazňuje, že na vyrovnanie sa s prechodom k udržateľnejším výrobným procesom a výrobkom sú potrební kvalifikovaní a skúsení ľudia, a vyzýva na vypracovanie stratégie európskej odbornej prípravy a vzdelávania. víta projekt ekologizačného technického odborného vzdelávania a odbornej prípravy pre oceľové odvetvie(12), v rámci ktorého oceliarske spoločnosti, výskumné inštitúcie a sociálni partneri spoločne preskúmali potreby zručností pre environmentálnu udržateľnosť; Vyzýva Komisiu, aby ďalej podporovala vykonávanie jeho výsledkov;

21.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala plán reštrukturalizácie, ktorý chráni a vytvára dobré pracovné miesta a priemyselnú činnosť v európskych regiónoch;

II. Opatrenia na zlepšenie konkurencieschopnosti Európskeho oceliarskeho priemyslu

II.1. Bezpečné dodávky energie za prijateľné ceny

22.  poznamenáva, že vzhľadom na skutočnosť, že Európa je kontinentom s obmedzenými zdrojmi, ceny za energie v EÚ v posledných rokoch prudko stúpli, čo viedlo k výraznému narušeniu celkovej konkurencieschopnosti priemyslu v EÚ; uznáva, že ceny za energiu sú pre oceliarsky priemysel a ďalšie energeticky náročné odvetvia najdôležitejšími nákladovými faktormi; domnieva sa, že účinné fungovanie jednotného trhu s energiou založené najmä na transparentnosti cien je nevyhnutným predpokladom pre zásobovanie oceliarskeho priemyslu bezpečnou a udržateľnou energiou za dostupné ceny; zdôrazňuje, že chýbajúce cezhraničné spojenia by mali byť dokončené a existujúce právne predpisy musia byť v plnej miere uplatňované, aby bolo možné ťažiť z výhod jednotného európskeho trhu s energiou; podporuje sľub Komisie zvýšiť úsilie o zníženie cien za energie a rozdiely v nákladoch medzi priemyslom EÚ a jej hlavnými konkurentmi, pričom zohľadní stratégie jednotlivých členských štátov a umožní im splniť ich osobitné vnútroštátne požiadavky; nazdáva sa, že Komisia by mala do 12 mesiacov predložiť na tento účel konkrétne návrhy;

23.  zdôrazňuje, že Komisia by sa mala konkrétnejšie a podrobnejšie zaoberať únikom uhlíka a že ciele energetickej politiky a politiky v oblasti zmeny klímy na rok 2030 musia byť technicky a hospodársky realizovateľné pre priemyselné odvetvia EÚ a politiky v oblasti zmeny klímy by podnikom s najlepšími výsledkami nemali spôsobovať žiadne ďalšie priame ani nepriame náklady; zdôrazňuje, že ustanovenia o úniku uhlíka by mali pre odvetvia s únikom uhlíka zabezpečovať 100% bezplatné pridelenie technicky dosiahnuteľných referenčných úrovní bez faktora zníženia;

24.  nabáda Komisiu, aby vypracovala stratégie zavádzania využívania nízkouhlíkových zdrojov energie s cieľom podporovať rýchlu integráciu týchto zdrojov na trhu s elektrinou;

25.  domnieva sa, že by sa mala poskytovať podpora investíciám do technológií zameraných na maximalizáciu využitia vstupnej energie a opätovné získanie energie, napríklad prostredníctvom optimálneho využitia procesných plynov a odpadového tepla, ktoré by mohlo byť použité na výrobu pary a elektriny;

26.  domnieva sa, že je potrebné viac sa sústrediť na dlhodobé zmluvy medzi dodávateľmi energie a priemyselnými spotrebiteľmi, znížiť náklady na energiu a zlepšiť siete medzinárodných dodávok, čo má kľúčový význam pre odľahlé regióny EÚ a napomáha odrádzať od premiestnenia do tretích krajín a medzi členskými štátmi; zdôrazňuje, že uzatváranie dlhodobých zmlúv na dodávky energie môže zmierniť riziko kolísania cien energie a prispieť k zníženiu ceny elektriny pre priemyselných spotrebiteľov; vyzýva Komisiu, aby poskytla usmernenie k aspektom týkajúcim sa hospodárskej súťaže dlhodobých zmlúv na dodávku energie;

27.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégie zavádzania nákladovo efektívneho využívania nízkouhlíkových zdrojov energie a postupného ukončenia dotácií tak, aby sa podporila rýchla integrácia takýchto foriem energie na trh s elektrinou; nazdáva sa, že do toho času by vyrovnanie nákladov na energeticky náročné priemyselné odvetvia z celkových poplatkov za elektrinu malo byť možné, ak pôjde o náklady, ktoré konkurenti mimo EÚ nemusia znášať;

28.  vyzýva Komisiu, aby podporila diverzifikáciu zdrojov a trás zemného plynu; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere implementovali tretí energetický balík; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili bezpečné dodávky energie vypracovaním projektov nevyhnutnej energetickej infraštruktúry a poskytli vhodné stimuly pre investorov, aby zabezpečili ich nižšiu závislosť na dovážaných fosílnych palivách; nabáda Komisiu, aby podporovala diverzifikáciu zdrojov a trás zemného plynu a prevzala vedenie pri koordinácii a podpore bezpečnostných opatrení pre zásobovacie trasy pre skvapalnený zemný plyn; žiada Komisiu, aby vykonala komplexné posúdenie primeranosti výroby elektrickej energie a poskytla usmernenie, ako zachovať pružnosť elektrických sietí;

29.  žiada Komisiu, aby vypracovala monitorovaciu správu o vývoji v zariadeniach, ktorých integrita je v ohrození, ako bolo požadované v uznesení Parlamentu z 13. decembra 2012 o oceliarskom priemysle v EÚ;

II.2. Ochrana klímy, efektívne využívanie zdrojov a vplyv na životné prostredie

30.  pripomína, že európsky oceliarsky priemysel znížil od roku 1990 celkové emisie približne o 25 %; konštatuje, že oceľ je plne recyklovateľná bez straty kvality; uznáva, že výrobky z ocele zohrávajú dôležitú úlohu v umožnení prechodu na znalostné, nízkouhlíkové hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje; zdôrazňuje, že je dôležité vyvinúť úsilie o ďalšie znižovanie celkových emisií z oceliarskeho priemyslu;

31.  domnieva sa, že výroba ocele v Európe by sa mala zachovať prostredníctvom udržateľného modelu výroby ocele; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala a podporovala európske normy trvalej udržateľnosti, ako napríklad značku pre oceľové stavebné výrobky (SustSteel);

32.  zdôrazňuje význam logistických výdavkov, najmä v odvetví námornej dopravy, dodávok surovín, bezpečnosti dodávok a hospodárskeho rastu súvisiaceho s rozvojom prístavov;

33.  je presvedčený, že EÚ musí diverzifikovať dovoz surovín a distribučné miesta, pretože pre európsky oceliarsky priemysel je zásadné, aby sa zabránilo závislosti na jedinej trase dovozu surovín; nazdáva sa, že zodpovedajúcim spôsobom by mal byť vytvorený uzol pre distribúciu minerálnych látok do južnej a východnej Európy;

34.  uznáva dôležitú úlohu primárnej výroby ocele v EÚ vzhľadom na zvyšujúcu sa celosvetovú výrobu ocele a výrobu so špecifickými vlastnosťami, ktoré sú potrebné v niektorých európskych hodnotových reťazcoch; zdôrazňuje, že výroba ocele zo šrotu znižuje energetické vstupy o približne 75 % a surovinové vstupy o 80 %; naliehavo preto žiada Komisiu, aby zabezpečila účinné fungovanie európskeho trhu s oceľovým šrotom tým, že zlepší fungovanie trhov s druhotnými kovmi, boj proti nezákonnému vývozu šrotu, ktorý vedie k plytvaniu cennými surovinami potrebnými pre európske hospodárstvo, a posilní kapacity členských štátov vykonávať inšpekcie prepravy odpadu, ktoré ukladá nariadenie; povzbudzuje k ďalšiemu rozvoju recyklácie šrotu prostredníctvom čo najvyššej možnej miery zberu a využitia šrotu a zlepšenia jeho kvality, pretože ide o spôsob, ako zabezpečiť prístup k surovinám, znížiť energetickú závislosť, znížiť emisie a podporiť obehové hospodárstvo; podporuje iniciatívu Komisie zameranú na kontrolu a riadenie prepravy odpadu s cieľom zabrániť nezákonnému vývozu šrotu, a to často do krajín, v ktorých sa právna úprava ochrany životného prostredia nemôže porovnávať s právnou úpravou v EÚ;

35.  naliehavo žiada Komisiu, aby k politike v oblasti zmeny klímy, životného prostredia, energetiky a hospodárskej súťaže zaujala komplexný prístup, v ktorom zohľadní osobitosti jednotlivých odvetví; nazdáva sa, že Komisia by sa pri regulácii mala usilovať o súčinnosť, ktorá umožní dosiahnuť ciele v oblasti klímy a energetiky, a zároveň podporovať ciele v oblasti konkurencieschopnosti a zamestnanosti a minimalizovať riziko úniku uhlíka a premiestňovania;

36.  vyzýva Komisiu, aby vykonala ďalšie preskúmanie nového zoznamu odvetví, u ktorých sa predpokladá vysoké riziko úniku uhlíka, s využitím otvorenej a transparentnej metodiky s prihliadnutím na úlohu ocele vyrobenej v Európe pri zmierňovaní a nepriamy vplyv cien elektriny na hospodársku súťaž; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že ustanovenia o úniku uhlíka zostanú v platnosti zachovaním oceliarskeho priemyslu na zozname odvetví, u ktorých sa predpokladá vysoké riziko úniku uhlíka;

37.  zdôrazňuje, že v rámci pre politiku v oblasti zmeny klímy do roku 2030 by sa mali zohľadniť odvetvové rozdiely, technologická realizovateľnosť a hospodárska životaschopnosť a z tohto rámca by nemali principiálne vyplývať žiadne dodatočné náklady, aby sa dosiahol efektívnejší priemyselný podnik;

38.  vyjadruje znepokojenie nad vplyvmi, ktoré môže mať nedávne rozhodnutie Komisie o vnútroštátnych vykonávacích opatreniach členských štátov pre tretie obdobie obchodovania s emisiami na priemysel v dôsledku uplatňovania medzi odvetvového korekčného faktora, ktorý preukazuje, že cieľ nie je pre priemysel dosiahnuteľný dokonca ani s pomocou najlepších dostupných technológií, ktoré sa v Európe v súčasnosti uplatňujú, čo má za následok, že aj tie najefektívnejšie zariadenia v Európe môžu priniesť dodatočné náklady;

39.  zdôrazňuje význam účinnej a spoľahlivej infraštruktúry pre rozvoj oceliarskeho priemyslu a pripomína, že 65 % svetovej výroby ocele je stále na báze rudy, takže investície do vhodnej infraštruktúry pokrývajúce celý reťazec od ťažby až po oceliarne a ďalej, po vývozné trhy, majú zásadný vplyv na konkurencieschopnosť, a to najmä v prípade riedko osídlených krajín;

II.3. Rovnaké podmienky na medzinárodnej úrovni

40.  domnieva sa, že v obchodných rokovaniach by sa mali podporiť hospodárske a strategické záujmy Únie a jej členských štátov a mal by sa sledovať recipročný prístup, na základe ktorého sa zohľadnia podmienky ako prístup na nové trhy, prístup k surovinám, riziko úniku uhlíka a investícií, rovnaké podmienky a únik know-how; nazdáva sa, že do stratégií by sa mali premietnuť rozdiely medzi ekonomikami vyspelých krajín, hlavnými rýchlo sa rozvíjajúcimi ekonomikami a ekonomikami najmenej rozvinutých krajín; zdôrazňuje, že prístup na nové vývozné trhy v rastúcich hospodárstvach, kde sa európska oceľ môže predávať bez toho, aby bolo nutné prekonávať prekážky obchodu, bude mať rozhodujúci význam pre potenciál rastu a rozvoja európskeho oceliarskeho priemyslu; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že niektorí obchodní partneri uplatňujú nespravodlivé reštriktívne opatrenia, ako sú obmedzenia investícií a preferencie verejného obstarávania, ktoré chránia domáci oceliarsky priemysel a nadmieru bránia vývozu ocele z EÚ; vyjadruje tiež poľutovanie nad skutočnosťou, že odkedy v roku 2008 začala svetová kríza, mnohé tretie krajiny stále intenzívnejšie uplatňujú ochranné opatrenia na podporu svojho oceliarskeho priemyslu;

41.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že budúce obchodné dohody budú obsahovať ustanovenia, ktoré významne zvýšia vývozné príležitosti a prístup na trhy pre európsku oceľ a oceliarske výrobky;

42.  podporuje návrh Komisie, aby sa posúdenie vplyvu, a to i týkajúce sa ocele, vykonalo pred podpisom dohôd o voľnom obchode s prihliadnutím na výrobný hodnotový reťazec EÚ a európsky priemysel v globálnom kontexte; žiada Komisiu, aby pravidelne posudzovala kumulatívny vplyv platných dohôd aj dohôd, o ktorých sa rokuje, na základe špecifických, vymedzených kritérií, a to aj pokiaľ ide o spôsob, akým sa zapájajú zúčastnené strany;

43.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby boli všetky záväzky v rámci obchodných rokovaní a súčasných aj budúcich dohôd skutočne splnené; vyzýva Komisiu, aby bojovala proti nekalej konkurencii z tretích krajín a na tento účel primeraným, rýchlym a účinným spôsobom použila vhodné opatrenia, ktoré má k dispozícii, akými sú nástroje na obranu obchodu, alebo v prípade potreby mechanizmus WTO na riešenie sporov; vyzýva Komisiu, aby bojovala proti nekalým ochranárskym praktikám zo strany tretích krajín, a tým zabezpečila európskym spoločnostiam prístup na ich trhy, ako aj prístup k surovinám;

44.  pripomína, že oceliarsky priemysel veľmi často využíva nástroje na ochranu obchodu; vyjadruje svoje obavy, pokiaľ ide o čas, ktorý Európska komisia potrebuje na začatie antidumpingových opatrení, čo je priemerne dva roky, pričom v prípade USA toto obdobie trvá iba šesť mesiacov; vyzýva Komisiu, aby podnikla kroky, ktoré zabezpečia EÚ účinné nástroje na ochranu obchodu, ktoré môžu byť nasadené rýchlo a ktoré jej umožnia rýchlejšie pracovať na riešení prípadov dumpingu, čo vyžaduje tvrdá konkurencia, ktorej čelí európsky priemysel v globalizovanom hospodárstve;

45.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby overila, či systém „Surveillance 2“ zabezpečuje prinajmenšom rovnaký dohľad nad nekalými dotáciami a dumpingom a ich monitorovanie ako systém predbežného dohľadu nad dovozom určitých železných a oceľových výrobkov ustanovený v nariadení Komisie (EÚ) č. 1241/2009;

46.  zdôrazňuje, že spravodlivý obchod s výrobkami z ocele môže fungovať len na základe rešpektovania základných pracovných práv a environmentálnych noriem;

47.  domnieva sa, že normy EÚ týkajúce sa sociálnej zodpovednosti podnikov a účasti zamestnancov by mali uplatňovať aj európske spoločnosti v tretích krajinách a že by sa mal podporovať regionálny rozvoj;

48.  vyzýva Komisiu, aby vykonávala navrhované opatrenia na zabezpečenie prístupu ku koksovateľnému uhliu;

49.  žiada Komisiu, aby urýchlila reformu regulačného rámca pre finančné trhy s cieľom zabrániť špekulatívnemu kolísaniu cien, zabezpečiť transparentnosť cien a zlepšiť bezpečnosť dodávok ocele, ako aj surovín;

50.  vyzýva Komisiu, aby chránila európsku oceľ legislatívnymi nástrojmi na overovanie konečného použitia nerezovej ocele a jej chemického a fyzikálneho zloženia, okrem iného aj zavedením certifikácie kvality pre výrobky súvisiace s oceľou, ktorá je schopná chrániť produkciu EÚ proti necertifikovaným výrobkom;

51.  podporuje návrh opatrení Komisie proti nezákonným trhom s výrobkami z ocele; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali možné opatrenia na boj proti únikom DPH;

II.4. Výskum, vývoj a inovácie

52.  konštatuje, že účinné šírenie pokrokových technológií je prvoradým predpokladom pre dodržanie spôsobu plnenia cieľa znižovania emisií CO2 uvedeného v pláne do roku 2050; víta cieľ programu ULCOS, a to konkrétne identifikovať a rozvíjať inovatívne výrobné technológie s mimoriadne nízkymi emisiami uhlíka na výrobu ocele, ako aj projekt SPIRE a ďalšie programy pre rozvoj nových tried ocele, výrobných a recyklačných procesov a podnikateľských modelov, ktoré zlepšia hodnotu, účinnosť a udržateľnosť európskeho oceliarskeho priemyslu a zároveň podporia jeho konkurencieschopnosť;

53.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla ambicióznu inovačnú politiku, ktorá otvorí cestu k vývoju vysoko kvalitných, energeticky účinných a inovatívnych výrobkov a umožní EÚ čeliť stále silnejšej celosvetovej hospodárskej súťaži;

54.  víta výsledky získané osobitnými nástrojmi pre uhlie a oceľ, ako je Výskumný fond uhlia a ocele a naliehavo žiada Komisiu, aby pokračovala tomto postupe, ktorý uplatňuje od roku 2002;

55.  domnieva sa, že je potrebné rozšíriť podporu inováciám vo všetkých činnostiach súvisiacich s oceliarskym priemyslom a zaviesť preto v rámci programu Horizont 2020 nástroje EIB na podporu spolupráce v oblasti výskumu, vývoja a inovácií medzi oceliarskymi spoločnosťami a regiónmi, v ktorých sú umiestnené, za účelom podpory trvalo udržateľnej hospodárskej činnosti;

56.  súhlasí s Komisiou v tom, že rámec programu Horizont 2020 by sa mal zamerať na demonštračné a pilotné projekty pre nové a čistejšie technológie, ktoré efektívnejšie využívajú zdroje a sú energeticky účinnejšie;

57.  domnieva sa, že by sa mali byť vytvoriť motivačné mechanizmy s cieľom viesť veľké nadnárodné spoločnosti k tomu, aby investovali do výskumu a vývoja v regiónoch, v ktorých vykonávajú svoju priemyselnú činnosť, a tak podporili zamestnanosť v dotknutých regiónoch a ich vitalitu;

58.  uznáva vysoké finančné riziká súvisiace s vývojom, rozvojom, demonštráciou a zavádzaním prelomových technológií; podporuje vytváranie klastrov, spoluprácu v oblasti výskumu a verejno-súkromné partnerstvá, ako sú SPIRE a EMIRI; podporuje používanie inovatívnych finančných nástrojov, ako sú finančné nástroje na rozdelenie rizika, ktoré poskytujú prednostný prístup oceliarskemu priemyslu v čase krízy; podporuje používanie inovatívnych finančných nástrojov, ako sú finančné nástroje na rozdelenie rizika;

59.  žiada Komisiu, aby naďalej vykonávala európske inovačné partnerstvo v oblasti surovín v súvislosti s oceliarskym priemyslom a v rámci hodnotového reťazca surovín, najmä metód recyklácie a nových obchodných modelov;

o
o   o

60.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) http://ec.europa.eu/enterprise/sectors/metals-minerals/files/steel-cum-cost-imp_en.pdf
(2) Prijaté texty, P7_TA(2013)0199.
(3) http://ec.europa.eu/enterprise/sectors/metals-minerals/files/high-level-roundtable-recommendations_en.pdf
(4) Prijaté texty, P7_TA(2012)0509.
(5) Ú. v. EÚ C 332 E, 15.11.2013, s. 72.
(6) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 131.
(7) Ú. v. EÚ C 349 E, 22.12.2010, s. 84.
(8) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.
(9) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.
(10) Eurofound (2009).
(11) Eurofound (január 2014, pripravovaná správa).
(12) http://www.gt-vet.com/?page_id=18

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia