Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Sýrii,

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o Sýrii, najmä tie z 20. januára 2014, so zreteľom na závery Európskej rady o Sýrii,

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (VP/HR) Catherine Ashtonovej o Sýrii, a najmä jej poznámky konferencii o Sýrii Ženeva II z 22. januára 2014, a na jej vyhlásenie o rozhodnutí Valného zhromaždenia Sýrskej opozičnej koalície zúčastniť sa na konferencii Ženeva II z 18. januára 2014,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 2118 z 27. septembra 2013 o likvidácii sýrskych chemických zbraní; so zreteľom na záverečnú správu misie Organizácie Spojených národov zameranej na prešetrenie obvinení z používania chemických zbraní v Sýrskej arabskej republike, ktorá bola zverejnená 12. decembra 2013,

–  so zreteľom na vyhlásenia európskej komisárky pre medzinárodnú spoluprácu, humanitárnu pomoc a krízové opatrenia Kristaliny Georgievovej o Sýrii,

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva z 24. septembra 2013 o ustavičnom vážnom zhoršovaní ľudských práv a humanitárnej situácie v Sýrskej arabskej republike,

–  so zreteľom na 6. správu nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie OSN o Sýrskej arabskej republike z 11. septembra 2013,

–  so zreteľom na záverečné komuniké akčnej skupiny pre Sýriu (Ženevské komuniké) z 30. júna 2012, so zreteľom na konferenciu o Sýrii Ženeva II, ktorá sa začala 22. januára 2014, a na úvodné a záverečné poznámky generálneho tajomníka OSN,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na medzinárodné záväzky Sýrie, medzi ktoré patria Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, Dohovor o právach dieťaťa a Opčný protokol o účasti detí v ozbrojených konfliktoch a Dohovor o zabránení a trestaní zločinu genocídy,

–  so zreteľom na Ženevské dohovory z roku 1949 a na dodatkové protokoly k nim,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže násilie v Sýrii sa ďalej stupňuje a počet úmrtí neustále rastie; keďže odkedy sa začali násilné zásahy proti pokojne protestujúcim demonštrantom bolo v Sýrii podľa OSN zabitých vyše 130 000 ľudí, a to väčšinou civilistov; keďže podľa Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) potrebuje humanitárnu pomoc v Sýrii podľa odhadov 9 miliónov ľudí vrátane viac ako 6,5 milióna ľudí presídlených v rámci krajiny a približne 2,3 milióna sýrskych utečencov sa nachádza najmä v Turecku, Jordánsku, Libanone, Egypte a Iraku;

B.  keďže dramatická situácia v oblasti ľudských práv a humanitárna a bezpečnostná situácia sa naďalej zhoršujú; keďže Asadov režim a radikálne skupiny, ktoré ho podporujú, vo veľkom rozsahu porušujú ľudské práva, čo zahŕňa masakre a ďalšie nezákonné zabíjanie, svojvoľné zatýkanie a nezákonné zadržiavanie, branie rukojemníkov, nedobrovoľné zmiznutia, popravy väzňov, systematické mučenie a zlé zaobchádzanie, sexuálne násilie a porušovanie práv detí; keďže sýrsky režim zničil celé štvrte, ako prejav kolektívneho trestu voči civilnému obyvateľstvu; keďže rozsiahle ničenie mestských oblastí vedie k zúfalej situácii a mnohým prípadom vyhnania civilného obyvateľstva;

C.  keďže existujú dôkazy o náhlych mimosúdnych popravách a ďalších formách porušovania ľudských práv, ktorého sa dopúšťajú sily stojace proti Asadovmu režimu; keďže proti Asadovmu režimu bojuje až 2000 rôznych frakcií vrátane mnohých organizovaných kriminálnych skupín; keďže prítomnosť a infiltrácia militantných skupín napojených na al-Káidu, ako sú ISIL a Džabhat-n-Nusra, ktorých členmi sú aj mnohí bojovníci zo zahraničia a EÚ s radikálnou islamistickou agendou, sa zvyšuje; keďže radikalizácia predstavuje veľké nebezpečenstvo v regióne;

D.  keďže rozširujúce sa zasahovanie zahraničných aktérov, ich vojenské dodávky a politická podpora a pretrvávajúce rozdelenie medzinárodného spoločenstva vrátane BR OSN menia konflikt na vojnu v zastúpení;

E.  keďže fotograf, ktorý utiekol sýrskej vojenskej polícii, dodal 55 000 digitálnych záberov približne 11 000 obetí Sýrskeho národného hnutia, čo dokazuje, že režim v rozsiahlej miere a systematicky porušuje medzinárodné humanitárne právo; keďže tím odborníkov na vysokej úrovni pre oblasť medzinárodného práva preskúmal zábery a dospel k záveru, že preskúmaný materiál predstavuje jasný dôkaz o tom, že agenti sýrskej vlády systematicky mučia a zabíjajú väznené osoby, ktorému súd skúmajúci fakty môže pripísať vysokú dôveryhodnosť, pričom tento dôkaz môže podporiť zistenia zločinov proti ľudskosti a zároveň aj zistenia vojnových zločinov;

F.  keďže ozbrojená kríza v Sýrii vyústila do humanitárnej katastrofy nevídaného rozsahu v nedávnej histórii, pričom jej koniec je v nedohľadne; keďže vyše polovicu postihnutých osôb predstavujú deti trpiace hladom, podvýživou a chorobami; keďže nedostatočný prístup k potravinám, vode, základnej zdravotníckej starostlivosti, hygiene, prístrešiu a vzdelávaniu nadobúda v tejto humanitárnej katastrofe kritické rozmery; keďže poskytovaniu humanitárnej pomoci bráni nedostatočná bezpečnosť, zákaz vstupu od sýrskych orgánov, ako aj prekážky, ktoré tvorí infraštruktúra;

G.  keďže 560 000 palestínskych utečencov v Sýrii tvorí osobitne zraniteľnú skupinu postihnutú konfliktom; keďže 250 000 Sýrčanov uviazlo v obliehaných alebo ťažko dostupných oblastiach a v tábore Jarmúk neďaleko Damasku je 18 000 palestínskych utečencov, ktorí sú vystavení masovému utrpeniu, pričom 57 osôb údajne umrelo v dôsledku hladu; keďže po výsledku rokovaní o utečeneckom tábore v Jarmuku v Damasku bola určitá pomoc doručená jeho obyvateľom, ale je potrebná ďalšia;

H.  keďže pretrvávajúce násilie má výrazný destabilizačný vplyv na susedné krajiny, predovšetkým v dôsledku masového prílivu utečencov; keďže tieto krajiny majú obrovské vnútroštátne problémy, pričom Libanon a Jordánsko sú obzvlášť zraniteľné; keďže v prípade vypuknutia násilného konfliktu v Libanone hrozí nielen humanitárna kríza, ale aj regionálny kolaps;

I.  keďže konferenciu o Sýrii Ženeva II otvoril generálny tajomník OSN 22. januára 2014, a jej cieľom bolo dosiahnuť politické riešenie konfliktu prostredníctvom komplexnej dohody medzi sýrskou vládou a opozíciou v záujme úplnej realizácie ženevského komuniké, ktoré požadovalo vytvorenie prechodnej vlády, ktorá by pripravila uskutočnenie volieb; keďže pre dosiahnutie trvalého politického riešenia má rozhodujúci význam konštruktívna účasť všetkých príslušných aktérov v mierovom procese; keďže Valné zhromaždenie sýrskej koalície revolučných a opozičných síl 18. januára 2014 rozhodlo o prijatí pozvánky na pridruženie sa k tomuto procesu, ale niektoré povstalecké skupiny neboli zastúpené; keďže Irán dostal pozvánku na konferenciu vo Švajčiarsku, ktorú mu potom zrušili; keďže 31. januára 2014 sa rokovania prerušili a ďalšie kolo rozhovorov je plánované na 10. februára 2014; keďže boje pokračujú aj počas rozhovorov v Ženeve;

J.  keďže 15. januára 2014 sa v Kuvajte konala druhá medzinárodná darcovská konferencia pre Sýriu, na ktorej sa účastníci zaviazali poskytnúť pomoc vo výške 2,4 miliardy USD, čo je ale suma, ktorá stále nestačí na naplnenie obrovských humanitárnych potrieb, ktoré podľa odhadov rôznych orgánov OSN predstavujú 6,5 miliardy USD; keďže finančné prostriedky EÚ na humanitárnu pomoc Sýrii a susedným krajinám dosiahli 1,1 miliardy EUR;

K.  keďže sýrsky režim a v rastúcej miere aj niektoré povstalecké skupiny sa podieľajú na šikanovaní, zatýkaní, mučení alebo zmiznutí veľkého počtu pokojných aktivistov občianskej spoločnosti, obhajcov ľudských práv, intelektuálov, zástupcov cirkví vrátane 2 unesených biskupov Ioanna Ibrahima a Bulosa Jazigiho, novinárov a zdravotníckych profesionálov; keďže nositeľka Sacharovovej ceny za rok 2011 Razán Zajtúna bola v Damasku spolu so svojím manželom a ďalšími obhajcami ľudských práv v decembri 2013 unesená a ich osud je stále neznámy;

L.  keďže misia zameraná na prešetrenie obvinení z používania chemických zbraní v Sýrskej arabskej republike dospela 12. decembra 2013 k záveru, že v roku 2013 boli proti vojakom a/alebo civilistom vrátane detí použité chemické zbrane; keďže 27. septembra 2013 Bezpečnostná rada OSN jednomyseľne prijala rezolúciu 2118(2013), v ktorej okrem iného podporila urýchlené zničenie sýrskeho programu chemických zbraní, ktoré sa má dokončiť do 30. júna 2014; keďže len 5 % celkových zásob bolo odoslaných na zničenie mimo krajiny; keďže je však veľká väčšina úmrtí a zranení spôsobená konvenčnými zbraňami; keďže Asadov režim používal v posledných mesiacoch vo veľkom rozsahu barelové bomby, čo si vyžiadalo obrovské množstvo obetí;

M.  keďže počet žiadostí Sýrčanov o azyl v EÚ za uplynulý rok ďalej rástol a kríza sýrskych utečencov predstavuje prvú skúšku novo revidovaného spoločného európskeho azylového systému;

N.  keďže Parlament v uznesení z 9. októbra 2013 vyzval členské štáty, aby riešili akútne potreby prostredníctvom bezpečného vstupu do EÚ s cieľom dočasne prijať Sýrčanov a presídľovania nad rámec existujúcich vnútroštátnych kvót a pomocou humanitárneho prijímania;

1.  tvrdo odsudzuje rozsiahle porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, ktorých sa dopúšťa Asadov režim vrátane všetkých aktov násilia, systematického mučenia, popráv väzňov; odsudzuje všetky prejavy porušovania ľudských práv a porušení medzinárodného humanitárneho práva ozbrojenými opozičnými skupinami; dôrazne odsudzuje všetky prípady porušovania a zneužívania spáchané na deťoch a ženách, najmä sexuálne zneužívanie a násilie, a to aj v mene džihádu (Džihád an-Nikáh); dôrazne odsudzuje rastúci počet teroristických útokov, ktorých výsledkom je množstvo obetí a skaza a ktoré páchajú extrémistické organizácie a jednotlivci napojení na al-Káidu; požaduje ukončenie všetkých násilností v Sýrii; zdôrazňuje, že osoby zodpovedné za rozsiahle, systematické a hrubé porušovanie ľudských práv, ku ktorému dochádza v Sýrii, musia za svoje činy niesť zodpovednosť a byť postavené pred súd, a podporuje výzvu EÚ všetkým zahraničným bojovníkom v Sýrii, vrátane Hizballáhu, aby sa okamžite stiahli, a aby prestali poskytovať akúkoľvek vonkajšiu finančnú pomoc a podporu;

2.  vyjadruje sústrasť rodinám obetí; oceňuje odvahu sýrskeho ľudu a pripomína svoju solidárnosť s jeho bojom za slobodu, dôstojnosť a demokraciu;

3.  vyjadruje obavy z čoraz rozsiahlejšieho zapájania extrémistických islamistických skupín a zahraničných bojovníkov do konfliktu v Sýrii, nárastu nábožensky a etnicky motivovaného násilia v krajine a z pokračujúceho roztrieštenia a vnútorného rozdelenia opozície; ďalej podporuje Národnú koalíciu sýrskych revolučných a opozičných síl v tom, aby vytvorila interne aj externe jednotnejší, inkluzívnejší a organizovanejší opozičný front;

4.  potvrdzuje svoju pozíciu, že politické riešenie by malo zabezpečiť jednotu, územnú celistvosť, suverenitu a nezávislosť Sýrie;

5.  plne podporuje konferenciu o Sýrii Ženeva II, ktorá by mala byť prvým krokom v procese, ktorý povedie k politickému riešeniu konfliktu, a zdôrazňuje základný význam pokračovania v ženevskom procese; víta úsilie osobitného vyslanca OSN Lachdara Brahímího, ktoré umožnilo toto prvé priame stretnutie medzi bojujúcimi stranám; je presvedčený, že trvalé riešenie súčasnej krízy v Sýrii možno dosiahnuť len politickým procesom vedeným Sýrčanmi s podporou medzinárodného spoločenstva; zdôrazňuje potrebu skutočnej politickej transformácie v krajine, aby sa naplnilo úsilie ľudí o dosiahnutie slobody a demokracie; opäť vyzýva prezidenta Assada, aby odstúpil;

6.  v tejto súvislosti berie na vedomie rozhodujúci význam opatrení na budovanie dôvery; preto naliehavo vyzýva rokujúce delegácie, aby súhlasili so zastavením paľby, s odvolaním obliehania niektorých mestských oblastí, vrátane Homsu, s prepustením alebo výmenou zajatcov a s povolením prístupu pracovníkov humanitárnych organizácií k civilným obyvateľom v núdzi, a aby tieto opatrenia uskutočnili ako prvé kroky k zásadným rokovaniam na základe ženevského komuniké; konštatuje, že počas prvých rozhovorov nedošlo k výraznému prelomu ani k významnej zmene v pozícii žiadnej zo strán; upozorňuje tiež na význam zapojenia všetkých príslušných kľúčových medzinárodných aktérov do procesu Ženeva II; zastáva názor, že dlhodobé zblíženie medzi západom a Iránom môže pomôcť priniesť regionálny kontext vedúci procesu zmierenia v Sýrii;

7.  víta pokrok a medzinárodnú spoluprácu, čo sa týka ničenia sýrskych chemických zbraní, a požaduje úplné uplatnenie rozhodnutia Výkonnej rady Organizácie pre zákaz chemických zbraní z 27. septembra 2013; vyjadruje obavy zo správ, že do konca januára 2014 sa podarilo vyviezť z krajiny na zničenie len 5 % zásob chemických zbraní, a naliehavo vyzýva sýrske orgány, aby dodržiavali časový plán stanovený na základe rezolúcie 2118(2013) Bezpečnostnej rady OSN; požaduje, aby sa osobitná pozornosť venovala environmentálnej bezpečnosti procesu likvidácie týchto zbraní a spravovania ostávajúceho odpadu; zdôrazňuje však, že veľká väčšina obetí a zranení, ku ktorým došlo v ozbrojenej kríze v Sýrii, bola spôsobená konvenčnými zbraňami;

8.  zdôrazňuje, že vzhľadom na nevídaný rozsah krízy, zmiernenie utrpenia miliónov Sýrčanov, ktorým chýbajú základné tovary a služby, musí byť pre EÚ a medzinárodné spoločenstvo vo všeobecnosti prioritou; požaduje v tejto súvislosti naliehavú humanitárnu rezolúciu BR OSN; vyzýva predovšetkým Rusko a Čínu ako stálych členov BR OSN, aby prijali svoju zodpovednosť a uľahčili schválenie humanitárnej rezolúcie; opäť naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby naplnili humanitárne záväzky a posilnili pomoc sýrskym utečencom a aby v tejto oblasti účinnejšie koordinovali spoločné úsilie; odsudzuje neustále marenie pokusov o poskytovanie humanitárnej pomoci a vyzýva všetky strany konfliktu, a najmä Asadov režim, aby umožnili poskytovanie humanitárnej pomoci a podpory všetkými možnými cestami, a to aj naprieč hranicami a líniami konfliktu, a aby zabezpečili bezpečnosť všetkých zdravotníckych a humanitárnych pracovníkov;

9.  pripomína, že podľa medzinárodného humanitárneho práva musia zranení a chorí dostať v najširšom možnom rozsahu a čo najrýchlejšie lekársku starostlivosť a pozornosť, ktorú si vyžaduje ich stav; zdôrazňuje skutočnosť, že úmyselné vyhladovanie civilistov a útoky na zdravotnícke zariadenia sú medzinárodným právom zakázané a budú sa považovať za vojnové zločiny;

10.  opakuje výzvu na zriadenie útočísk pozdĺž turecko-sýrskej hranice a prípadne na území Sýrie, ako aj vytvorenie humanitárnych koridorov medzinárodným spoločenstvom;

11.  požaduje okamžité, bezpodmienečné a bezpečné prepustenie všetkých politických väzňov, zdravotníckeho personálu, humanitárnych pracovníkov, novinárov, náboženských predstaviteľov a aktivistov za ľudské práva vrátane držiteľky Sacharovovej ceny za rok 2011 Razán Zajtúnovej a koordinované kroky EÚ na zabezpečenie jej prepustenia; vyzýva všetky strany, aby zaistili ich bezpečnosť; naliehavo žiada sýrsku vládu, aby medzinárodným dokumentačným orgánom vrátane vyšetrovacej komisie OSN pre Sýriu poskytla okamžitý a neobmedzený prístup do všetkých svojich väzenských zariadení;

12.  odsudzuje zastrašovanie a útoky namierené proti pokojným aktivistom a novinárom; vyjadruje poľutovanie nad cenzúrou internetu a obmedzeným prístupom k blogom a sociálnym sieťam; pripomína, že zabezpečenie slobody prejavu, ochrana novinárov a slobodný a nezávislý mediálny sektor sú základné prvky demokratického politického procesu; zároveň zdôrazňuje dôležitosť posilňovania aktérov občianskej spoločnosti v Sýrii a aktívnej a zmysluplnej účasti žien, mladých ľudí a predstaviteľov občianskej spoločnosti v procese Ženeva II a na obnove krajiny;

13.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby v terajšej kríze všetci aktéri zabezpečovali ochranu najmä zraniteľným skupinám sýrskej spoločnosti, ako sú etnické a náboženské menšiny vrátane kresťanov, a ich účasť na procese Ženeva II s cieľom zachovať tradície viackultúrneho, mnohoetnického a viacnáboženského spolunažívania v budúcej novej Sýrii;

14.  požaduje nulovú toleranciu, čo sa týka zabíjania, únosov, a najmä verbovania detí, a vyzýva všetky strany zapojené do konfliktu, aby v plnom rozsahu vyhoveli rezolúcii BR OSN 1612(2005) z 26. júla 2005 o deťoch a ozbrojených konfliktoch; ďalej zdôrazňuje dôležitosť predchádzania aktom sexuálneho násilia a násilia súvisiaceho s rodom a poskytovania primeranej pomoci obetiam tohto násilia; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam programov včasnej reakcie pre násilie súvisiace s rodom; víta iniciatívu OSN a jej humanitárnych partnerov nazvanú No Lost Generation, ktorá sa zameriava na zaceľovanie rán sýrskych detí a zabezpečenie ich budúcnosti, a stimuluje EÚ, aby aktívne podporovala túto iniciatívu;

15.  požaduje, aby sa osobitná pozornosť venovala situácii palestínskych utečencov v Sýrii, a najmä znepokojujúcej humanitárnej situácii v utečeneckom tábore Jarmúk; vyzýva všetky strany zapojené do konfliktu, aby umožnili Úradu Organizácie Spojených národov na pomoc palestínskym utečencom a ďalším organizáciám medzinárodnej pomoci okamžitý a bezpodmienečný prístup do tohto tábora s cieľom zmierniť mimoriadne utrpenie jeho obyvateľov;

16.  naďalej podporuje prácu nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre Sýrsku arabskú republiku, ktorú vytvorila Rada OSN pre ľudské práva, a pripomína výzvu, aby sa BR OSN v súvislosti so situáciou v Sýrii obrátila na Medzinárodný trestný súd so žiadosťou o formálne vyšetrovanie; žiada podpredsedníčku Komisie a vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP), aby v tejto veci podnikla kroky;

17.  oceňuje hostiteľské spoločenstvá a krajiny susediace so Sýriou, najmä Jordánsko, Libanon, Turecko, Irak a Egypt, za ich vynachádzavosť pri poskytovaní útočiska a humanitárnej pomoci rodinám na úteku pred ozbrojeným konfliktom v Sýrii; opakuje svoje hlboké znepokojenie v súvislosti s humanitárnym, sociálnym, ekonomickým, politickým a bezpečnostným vplyvom sýrskej krízy na celý región, a predovšetkým na Libanon a Jordánsko; zdôrazňuje, že je potrebná súdržná reakcia na podporu hostiteľských krajín vrátane humanitárnej, rozvojovej a makroekonomickej pomoci, a opäť žiada EÚ, aby zvolala humanitárnu konferenciu o sýrskej utečeneckej kríze, ktorá by sa prednostne zamerala na opatrenia pre hostiteľské krajiny v regióne s cieľom podporiť ich úsilie prijímať neustále rastúci počet utečencov a zachovať politiku otvorených dverí;

18.  zdôrazňuje, že kríza v Sýrii si vyžaduje súvislý spoločný prístup EÚ a jej členských štátov okrem iného v oblasti poskytovania humanitárnej pomoci, a ďalej podporuje podpredsedníčku Komisie / vysokú predstaviteľku EÚ Catherine Ashtonovú a komisárku Kristalinu Georgievovú v ich úsilí o zabezpečenie lepšej koordinácie v tejto oblasti;

19.  víta pomoc prisľúbenú v Kuvajte vo výške 2,4 miliardy USD a vyzýva darcov, aby svoje sľuby splnili a pomoc rýchlo poskytli; víta záväzky prijaté EÚ a jej členskými štátmi, ako najväčšieho darcu z hľadiska finančnej pomoci a budúcich prísľubov; konštatuje však, že treba vyvinúť ešte veľa úsilia na uspokojenie humanitárnych potrieb v Sýrii, a preto požaduje dodatočné finančné príspevky od medzinárodných aktérov;

20.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie /vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, parlamentom a vládam členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, osobitnému vyslancovi OSN a Arabskej ligy v Sýrii, parlamentu a vláde Iraku, parlamentu a vláde Jordánska, parlamentu a vláde Libanonu, parlamentu a vláde Turecka, parlamentu a vláde Egypta, parlamentu a vláde Ruska, parlamentu a vláde Číny a všetkým stranám zapojených do konfliktu v Sýrii.