Zoznam 
Prijaté texty
Streda, 15. januára 2014 - Štrasburg
Právomoci a zodpovednosti stálych výborov
 Zrušenie rozhodnutia Rady 2007/124/ES, Euratom ***
 Obnovenie dohody o spolupráci v oblasti vedy a techniky medzi EÚ a Ruskom ***
 Nominálne hodnoty a technické špecifikácie euromincí určených do obehu *
 Budúcnosť vzťahov EÚ – ASEAN
 Tachografy a právne predpisy v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy ***II
 Udeľovanie koncesií ***I
 Verejné obstarávanie ***I
 Obstarávanie vykonávané subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb ***I
 Prístup tovaru a služieb na trhy verejného obstarávania ***I
 Med ***I
 Program Hercule III a ochrana finančných záujmov Európskej únie ***I
 Štatistika o obchodovaní s tovarom medzi členskými štátmi ***I
 Boj proti trestnej činnosti páchanej na voľne žijúcich druhoch
 Reindustrializácia Európy s cieľom podporiť konkurencieschopnosť a udržateľnosť

Právomoci a zodpovednosti stálych výborov
PDF 253kWORD 81k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 15. januára 2014 o pôsobnosti stálych výborov (2013/2996(RSO))
P7_TA(2014)0018B7-0001/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Konferencie predsedov,

–  so zreteľom na článok 183 rokovacieho poriadku,

1.  sa rozhodol nahradiť prílohu VII rokovacieho poriadku takto:"„Príloha VII – Pôsobnosť stálych výborov

I.  Výbor pre zahraničné veci

Výbor s pôsobnosťou pre presadzovanie, uplatňovanie a monitorovanie zahraničnej politiky Únie, pokiaľ ide o:

   1. spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku (SZBP) a spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku (SBOP). V tejto oblasti výboru pomáha Podvýbor pre bezpečnosť a obranu;
   2. vzťahy s ostatnými orgánmi a inštitúciami Únie, OSN a ostatnými medzinárodnými organizáciami a medziparlamentnými zhromaždeniami vo veciach spadajúcich do jeho pôsobnosti;
   3. dohľad nad Európskou službou pre vonkajšiu činnosť;
   4. posilňovanie politických vzťahov s tretími krajinami prostredníctvom komplexnej spolupráce a pomocných programov alebo medzinárodných zmlúv, ako sú asociačné dohody a dohody o partnerstve
   5. začatie, monitorovanie a skončenie rokovaní týkajúcich sa pristúpenia európskych štátov k Únii;
   6. všetky právne predpisy, plánovanie a kontrolu činností vykonávaných v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva, nástroja európskeho susedstva, nástroja predvstupovej pomoci, nástroja na podporu stability a mieru a nástroja partnerstva pre spoluprácu s tretími krajinami, ako aj politiky, o ktoré sa opierajú;
   7. monitorovanie a vyhodnocovanie, okrem iného, v oblasti európskej susedskej politiky (ESP), najmä pokiaľ ide o výročné správy o pokroku ESP;
   8. otázky týkajúce sa demokracie, právneho štátu, ľudských práv vrátane práv menšín v tretích krajinách a zásad medzinárodného práva. V tejto oblasti výboru pomáha Podvýbor pre ľudské práva, ktorý by mal zabezpečiť súlad medzi všetkými vonkajšími politikami Únie a jej politikou v oblasti ľudských práv. V súlade s príslušnými pravidlami sa na schôdze podvýboru prizývajú členovia iných výborov a orgánov zodpovedných za túto oblasť.
   9. účasť Parlamentu na volebných pozorovateľských misiách, v prípade potreby v spolupráci s inými výbormi a delegáciami.

Výbor vykonáva politický dohľad a koordinuje prácu spoločných parlamentných výborov a parlamentných výborov pre spoluprácu, ako aj medziparlamentných delegácií a delegácií zriadených ad hoc v jeho pôsobnosti.

II.  Výbor pre rozvoj

Výbor s pôsobnosťou pre:

  1. presadzovanie, uplatňovanie a monitorovanie politiky rozvoja a spolupráce Únie, najmä:
   (a) politický dialóg s rozvojovými krajinami, bilaterálne a v príslušných medzinárodných organizáciách a na medziparlamentných fórach,
   (b) pomoc rozvojovým krajinám a dohody o spolupráci s nimi, najmä dohľad nad efektívnym financovaním pomoci a posudzovanie výsledkov, a to aj v súvislosti s odstraňovaním chudoby,
   (c) monitorovanie vzťahov medzi politikami členských štátov a politikami uplatňovanými na úrovni Únie,
   (d) presadzovanie demokratických hodnôt, riadnej správy vecí verejných a dodržiavania ľudských práv v rozvojových krajinách,
   (e) uplatňovanie, monitorovanie a napredovanie v oblasti politickej súdržnosti, pokiaľ ide o rozvojovú politiku;
   2. všetky právne predpisy, plánovanie a kontrolu činností vykonávaných v rámci nástroja financovania rozvojovej spolupráce, Európskeho rozvojového fondu (ERF) – v úzkej spolupráci s národnými parlamentmi – a nástroja humanitárnej pomoci, ako aj všetky otázky týkajúce sa humanitárnej pomoci v rozvojových krajinách a politiku, o ktorú sa opierajú;
   3. otázky súvisiace s dohodou o partnerstve medzi krajinami AKT a EÚ a vzťahy s príslušnými orgánmi;
   4. otázky súvisiace so zámorskými krajinami a územiami (ZKÚ);
   5. účasť Parlamentu na volebných pozorovateľských misiách, v prípade potreby v spolupráci s inými výbormi a delegáciami.

Výbor koordinuje prácu medziparlamentných delegácií a delegácií zriadených ad hoc v jeho pôsobnosti.

III.  Výbor pre medzinárodný obchod

Výbor s pôsobnosťou pre otázky súvisiace so zavedením, uplatňovaním a monitorovaním spoločnej obchodnej politiky Únie a jej vonkajšími hospodárskymi vzťahmi, najmä:

   1. finančné, hospodárske a obchodné vzťahy s tretími krajinami a regionálnymi organizáciami;
   2. spoločné vonkajšie colné sadzby a uľahčenie obchodu, ako aj vonkajšie aspekty colných ustanovení a colnej správy;
   3. začatie, monitorovanie, uzavretie dvojstranných, mnohostranných a viacstranných obchodných dohôd, ktorými sa riadia hospodárske, obchodné a investičné vzťahy s tretími stranami a regionálnymi organizáciami a ich vyhodnocovanie;
   4. opatrenia technickej harmonizácie alebo štandardizácie v oblastiach pokrytých nástrojmi medzinárodného práva;
   5. vzťahy s príslušnými medzinárodnými organizáciami, medzinárodnými fórami pre otázky súvisiace s obchodom a organizáciami na podporu regionálnej hospodárskej a obchodnej integrácie mimo Únie;
   6. vzťahy so Svetovou obchodnou organizáciou (WTO) vrátane jej parlamentného rozmeru.

Výbor udržiava spojenie s príslušnými medziparlamentnými delegáciami a delegáciami zriadenými ad hoc pre hospodárske a obchodné aspekty vzťahov s tretími krajinami.

IV.  Výbor pre rozpočet

Výbor s pôsobnosťou pre:

   1. viacročný finančný rámec príjmov a výdavkov únie a systém vlastných zdrojov Únie;
   2. rozpočtové právomoci Parlamentu, predovšetkým rozpočet Únie, ako aj vyjednávanie a vykonávanie medziinštitucionálnych zmlúv v tejto oblasti;
   3. odhady rozpočtu Parlamentu podľa postupov stanovených v rokovacom poriadku;
   4. rozpočet decentralizovaných orgánov;
   5. finančné aktivity Európskej investičnej banky, ktoré nie sú súčasťou európskeho hospodárskeho riadenia;
   6. zahrnutie Európskeho rozvojového fondu do rozpočtu bez toho, aby boli dotknuté právomoci výboru zodpovedného za dohodu o partnerstve medzi krajinami AKT a EÚ;
   7. finančné dôsledky a súlad s viacročným finančným rámcom všetkých aktov Únie bez toho, aby boli dotknuté právomoci príslušných výborov;
   8. sledovanie a hodnotenie plnenia rozpočtu bežného roka bez ohľadu na článok 78 ods. 1, presuny finančných prostriedkov, postupy týkajúce sa organizačných štruktúr, administratívne finančné prostriedky a stanoviská týkajúce sa stavebných projektov so značnými finančnými dôsledkami;
   9. nariadenie o rozpočtových pravidlách s výnimkou otázok týkajúcich sa plnenia, riadenia a kontroly rozpočtu.

V.  Výbor pre kontrolu rozpočtu

Výbor s pôsobnosťou pre:

   1. kontrolu plnenia rozpočtu Únie a Európskeho rozvojového fondu a rozhodnutia o absolutóriu prijaté Parlamentom vrátane interného postupu o udelení absolutória a ďalšie opatrenia, ktoré takéto rozhodnutia sprevádzajú alebo vykonávajú;
   2. uzávierku, predkladanie a kontrolu účtov a súvah Únie, jej orgánov a inštitúcií, ktoré sú nimi financované, vrátane vymedzenia finančných prostriedkov, ktoré sa majú presunúť, a vyrovnania zostatkov;
   3. kontrolu finančných aktivít Európskej investičnej banky;
   4. monitorovanie efektívnosti nákladov rôznych foriem financovania Únie pri uplatňovaní politík Únie za účasti osobitných výborov na základe žiadosti Výboru pre kontrolu rozpočtu a v spolupráci s osobitnými výbormi preskúmanie osobitných správ Dvora audítorov, a to na základe žiadosti Výboru pre kontrolu rozpočtu;;
   5. vzťahy s Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), posudzovanie prípadov podvodov a nezrovnalostí pri plnení rozpočtu Únie, opatrenia zamerané na predchádzanie takýmto prípadom a ich stíhanie, prísnu ochranu finančných záujmov Únie a relevantné činnosti Európskeho prokurátora v tejto oblasti;
   6. vzťahy s Dvorom audítorov, vymenovanie jeho členov a posudzovanie jeho správ;
   7. nariadenie o rozpočtových pravidlách, pokiaľ ide o plnenie, riadenie a kontrolu rozpočtu.

VI.  Výbor pre hospodárske a menové veci

Výbor s pôsobnosťou pre:

   1. hospodársku a menovú politiku Únie, fungovanie hospodárskej a menovej únie a európskeho menového a finančného systému (vrátane vzťahov s príslušnými orgánmi či organizáciami);
   2. voľný pohyb kapitálu a platieb (cezhraničné platby, jednotný platobný priestor, platobná bilancia, pohyb kapitálu a politika poskytovania a získavania úverov, kontrola pohybu kapitálu pochádzajúceho z tretích krajín, opatrenia na podporu vývozu kapitálu Únie);
   3. medzinárodný menový a finančný systém (vrátane vzťahov s finančnými a menovými inštitúciami a organizáciami);
   4. pravidlá hospodárskej súťaže a štátnej pomoci;
   5. daňové predpisy;
   6. reguláciu a kontrolu finančných služieb, inštitúcií a trhov vrátane účtovného výkazníctva, auditu, účtovných pravidiel, správy a riadenia podnikov a ďalších otázok práva obchodných spoločností, ktoré sa osobitne týkajú finančných služieb.
   7. príslušné finančné aktivity Európskej investičnej banky ako súčasť európskeho hospodárskeho riadenia v eurozóne.

VII.  Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

Výbor s pôsobnosťou pre:

   1. politiku zamestnanosti a všetky aspekty sociálnej politiky vrátane pracovných podmienok, sociálneho poistenia, sociálneho začlenenia a sociálnej ochrany;
   2. práva pracujúcich;
   3. bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci;
   4. Európsky sociálny fond;
   5. politiku odborného vzdelávania vrátane odborných kvalifikácií;
   6. voľný pohyb pracovníkov a dôchodcov;
   7. sociálny dialóg;
   8. všetky formy diskriminácie na pracovisku a na pracovnom trhu okrem diskriminácie na základe pohlavia;
   9. vzťahy s:
   Európskym centrom pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop),
   Európskou nadáciou pre zlepšenie životných a pracovných podmienok,
   Európskou nadáciou pre odborné vzdelávanie,
   Európskou agentúrou pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci;

ako aj na vzťahy s inými príslušnými orgánmi Únie a medzinárodnými organizáciami.

VIII.  Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

Výbor s pôsobnosťou pre:

  1. environmentálnu politiku a opatrenia na ochranu životného prostredia, týkajúce sa najmä:
   (a) zmeny klímy,
   (b) znečistenia vzduchu, pôdy a vôd, odpadového hospodárstva a spracovania odpadu, nebezpečných látok a prípravkov, úrovne hluku a, ochrany biodiverzity,
   (c) trvalo udržateľného rozvoja,
   (d) medzinárodných a regionálnych opatrení a zmlúv zameraných na ochranu životného prostredia,
   (e) obnovy narušeného životného prostredia,
   (f) civilnej ochrany,
   (g) Európskej agentúry pre životné prostredie,
   (h) Európskej chemickej agentúry;
  2. verejné zdravie, najmä:
   (a) programy a osobitné kroky v oblasti zdravia obyvateľstva,
   (b) farmaceutické a kozmetické výrobky,
   (c) zdravotné aspekty bioterorizmu,
   (d) Európsku agentúru pre lieky a Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb;
  3. otázky bezpečnosti potravín, vrátane najmä:
   (a) označovanie a bezpečnosť potravín,
   (b) veterinárnu legislatívu týkajúcu sa ochrany proti rizikám na ľudskom zdraví; hygienické kontroly potravín a zariadení potravinárskej výroby,
   (c) Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a Európsky úrad pre potraviny a veterinárnu medicínu.

IX.  Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

Výbor s pôsobnosťou pre:

   1. priemyselnú politiku Únie a súvisiace opatrenia a aplikáciu nových technológií vrátane opatrení týkajúcich sa malých a stredných podnikov;
   2. politiku výskumu a inovácie v Únii vrátane vedy a technológie, ako aj šírenia a využívania výsledkov výskumu;
   3. Európsku politiku v oblasti kozmického priestoru;
   4. činnosť Spoločného výskumného centra, Európskej rady pre výskum, Európskeho inovačného a technologického inštitútu a Inštitútu pre referenčné materiály a merania, ako aj JET, ITER a ďalšie projekty v tejto oblasti;
  5. opatrenia Únie týkajúce sa energetickej politiky všeobecne a v kontexte vytvorenia a fungovania vnútorného trhu s energiou vrátane opatrení týkajúcich sa:
   (a) bezpečnosti dodávok energie v Únii,
   (b) presadzovania energetickej efektívnosti, úspory energie a vývoja nových a obnoviteľných zdrojov energie,
   (c) presadzovania prepájania energetických sietí a energetickej efektívnosti vrátane vytvorenia a rozvoja transeurópskych sietí v sektore energetickej infraštruktúry;
   6. zmluvu o Euratome a Agentúru dodávok pre Euratom; jadrovú bezpečnosť, odstavovanie reaktorov a likvidáciu jadrového odpadu;
   7. informačnú spoločnosť, informačné technológie a komunikačné siete a služby vrátane technologických a bezpečnostných aspektov a vytvorenia a rozvoja transeurópskych sietí v sektore telekomunikačnej infraštruktúry, ako aj činnosti Európskej agentúry pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA).

X.  Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa

Výbor s pôsobnosťou pre:

  1. koordináciu vnútroštátnej legislatívy v oblasti vnútorného trhu a colnej únie na úrovni Únie, najmä:
   (a) voľný pohyb tovaru vrátane harmonizácie technických noriem,
   (b) právo usadiť sa,
   (c) slobodu poskytovania služieb s výnimkou finančného a poštového sektora;
   2. fungovanie jednotného trhu vrátane opatrení zameraných na identifikáciu a odstránenie možných prekážok zavedenia jednotného trhu vrátane jednotného digitálneho trhu;
   3. presadzovanie a ochranu ekonomických záujmov spotrebiteľov s výnimkou otázok verejného zdravia a bezpečnosti potravín;
   4. politiku a právne predpisy súvisiace s posilnením pravidiel jednotného trhu a práv spotrebiteľa.

XI.  Výbor pre dopravu a cestovný ruch

Výbor s pôsobnosťou pre:

  1. otázky týkajúce sa rozvoja spoločnej politiky pre železničnú, cestnú, riečnu, námornú a leteckú dopravu, najmä:
   (a) spoločné pravidlá platné pre dopravu v rámci Európskej únie,
   (b) vytvorenie a rozvoj transeurópskych sietí v oblasti dopravnej infraštruktúry,
   (c) zabezpečenie dopravných služieb a vzťahov s tretími krajinami v oblasti dopravy,
   (d) bezpečnosť dopravy,
   (e) vzťahy s medzinárodnými dopravnými orgánmi a organizáciami,
   (f) Európsku námornú bezpečnostnú agentúru, Európsku železničnú agentúru, Európsku agentúru pre bezpečnosť letectva a spoločný podnik SESAR;
   2. poštové služby;
   3. cestovný ruch.

XII.  Výbor pre regionálny rozvoj

Výbor s pôsobnosťou pre:

   1. fungovanie a rozvoj politiky Únie pre regionálny rozvoj a politiku súdržnosti, ako sa stanovilo v zmluvách;
   2. Európsky fond regionálneho rozvoja, Kohézny fond a iné nástroje regionálnej politiky Únie,
   3. hodnotenie vplyvu ostatných politík Únie na hospodársku a sociálnu súdržnosť,
   4. koordináciu štrukturálnych nástrojov Únie,
   5. mestskú dimenziu politiky súdržnosti;
   6. odľahlé regióny a ostrovy, ako aj cezhraničnú a medziregionálnu spoluprácu,
   7. vzťahy s Výborom regiónov, organizáciami medziregionálnej spolupráce a miestnymi a regionálnymi orgánmi.

XIII.  Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

Výbor s pôsobnosťou pre:

   1. fungovanie a rozvoj spoločnej poľnohospodárskej politiky;
   2. rozvoj vidieka vrátane aktivít príslušných finančných nástrojov;
  3. legislatívu týkajúcu sa:
   (a) veterinárnych a fytosanitárnych záležitostí a krmív pre zvieratá, za predpokladu, že tieto opatrenia nie sú určené na ochranu proti rizikám pre ľudské zdravie,
   (b) živočíšnej výroby a dobrých životných podmienok zvierat;
   4. zvyšovanie kvality poľnohospodárskych výrobkov;
   5. zásobovanie poľnohospodárskymi surovinami;
   6. Úrad Spoločenstva pre rastlinné odrody;
   7. lesné hospodárstvo a agrolesníctvo.

XIV.  Výbor pre rybárstvo

Výbor s pôsobnosťou pre:

   1. činnosť a rozvoj spoločnej rybárskej politiky a jej riadenie;
   2. ochranu rybolovných zdrojov, riadenie rybolovu a flotíl využívajúcich tieto zdroje a výskum mora a aplikovaný výskum v oblasti rybolovu;
   3. spoločnú organizáciu trhu s produktmi rybárstva a akvakultúry a ich spracovanie a komercializáciu;
   4. štrukturálnu politiku v oblasti rybolovu a akvakultúry vrátane finančných nástrojov a fondov pre poradenstvo v oblasti rybárstva na podporu týchto sektorov;
   5. integrovanú námornú politiku, pokiaľ ide o rybolovné činnosti;
   6. dohody o partnerstve v oblasti udržateľného rybolovu, regionálne rybárske organizácie a dodržiavanie medzinárodných záväzkov v oblasti rybolovu.

XV.  Výbor pre kultúru a vzdelávanie

Výbor s pôsobnosťou pre:

  1. kultúrne aspekty Európskej únie, najmä:
   (a) zlepšovanie znalostí a šírenie kultúry,
   (b) ochranu a presadzovanie kultúrnej a jazykovej rozmanitosti,
   (c) ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva, kultúrne výmeny a umeleckú tvorbu;
   2. politiku Únie v oblasti vzdelávania vrátane Európskeho priestoru pre vyššie vzdelávanie, podporu systému európskych škôl a celoživotného vzdelávania;
   3. audiovizuálnu politiku a kultúrne a vzdelávacie aspekty informačnej spoločnosti;
   4. politiku mládeže;
   5. rozvoj športu a politiku voľného času;
   6. informačnú a mediálnu politiku;
   7. spoluprácu s tretími krajinami v oblasti kultúry a vzdelávania a vzťahy s príslušnými medzinárodnými organizáciami a inštitúciami.

XVI.  Výbor pre právne veci

Výbor s pôsobnosťou pre:

   1. výklad, uplatňovanie a monitorovanie práva Únie, súlad aktov Únie s primárnym právom, predovšetkým voľbu právneho základu a dodržiavanie zásad subsidiarity a proporcionality;
   2. výklad a uplatňovanie medzinárodného práva, ak sa týka Európskej únie;
   3. lepšiu tvorbu práva a zjednodušovanie práva Únie;
   4. ochranu práv a výsad Parlamentu vrátane účasti Parlamentu na konaniach pred Súdnym dvorom Európskej únie;
  5. akty Únie, ktoré majú vplyv na právny poriadok členských štátov, najmä v oblastiach:
   (a) občianskeho a obchodného práva,
   (b) práva obchodných spoločností,
   (c) práva duševného vlastníctva,
   (d) procesného práva;
   6. opatrenia v oblasti justičnej a správnej spolupráce v občianskych veciach;
   7. environmentálnu zodpovednosť a postihy za trestnú činnosť proti životnému prostrediu;
   8. etické otázky týkajúce sa nových technológií, použitím postupu pridružených výborov s príslušnými výbormi;
   9. pravidlá upravujúce postavenie poslancov a služobný poriadok Európskej únie;
   10. výsady a imunity, ako aj overovanie osvedčení o zvolení poslancov;
   11. organizáciu a štatút Súdneho dvora Európskej únie;
   12. Úrad pre harmonizáciu vo vnútornom trhu.

XVII.  Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

Výbor s pôsobnosťou pre:

   1. ochranu občianskych práv, ľudských práv a základných práv vrátane ochrany menšín, ako ju stanovujú zmluvy a Charta základných práv Európskej únie, a to na území celej Únie;
   2. opatrenia potrebné na boj proti všetkým formám diskriminácie s výnimkou foriem diskriminácie založenej na pohlaví alebo tých, ku ktorým dochádza na pracovisku a na trhu práce;
   3. legislatívu v oblastiach transparentnosti a ochrany fyzických osôb v súvislosti so spracovaním osobných údajov;
  4. vytvorenie a rozvoj priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pri súčasnom dodržiavaní zásad subsidiarity a proporcionality, najmä:
   (a) opatrenia týkajúce sa vstupu a pohybu osôb, azylu a migrácie,
   (b) opatrenia týkajúce sa jednotnej správy vonkajších hraníc,
   (c) opatrenia týkajúce sa spolupráce policajných orgánov a súdov v trestných veciach vrátane terorizmu a vecné a procedurálne opatrenia týkajúce sa rozvoja jednotnejšieho prístupu Únie k trestnému právu,
   5. Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť a Agentúru Európskej únie pre základné práva, Europol, Eurojust, Cepol, Európsku prokuratúru a ďalšie orgány a agentúry činné v tejto oblasti;
   6. stanovenie jasného rizika vážneho porušenia zásad spoločných pre všetky členské štáty niektorým členským štátom.

XVIII.  Výbor pre ústavné veci

Výbor s pôsobnosťou pre:

   1. inštitucionálne aspekty procesu európskej integrácie, najmä príprava, začiatok a konania riadnych a zjednodušených postupov revízie zmluvy;
   2. uplatňovanie Zmlúv a hodnotenie ich uplatňovania v praxi;
   3. inštitucionálne dôsledky rokovaní o rozšírení Únie alebo vystúpenia z nej;
   4. medziinštitucionálne vzťahy a vzhľadom na ich schvaľovanie plénom aj preskúmanie medziinštitucionálnych dohôd v súlade s článkom 127 ods. 2 rokovacieho poriadku;
   5. jednotný volebný postup;
   6. politické strany a politické nadácie na európskej úrovni, bez toho, aby boli dotknuté právomoci Predsedníctva;
   7. konštatovanie existencie závažného a pretrvávajúceho porušenia zásad spoločných pre všetky členské štáty niektorým členským štátom;
   8. výklad a uplatňovanie rokovacieho poriadku a návrhy na jeho zmeny.

XIX.  Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť

Výbor s pôsobnosťou pre:

   1. vymedzenie, presadzovanie a ochranu práv žien v Únii a s tým súvisiace opatrenia Únie;
   2. presadzovanie práv žien v tretích krajinách;
   3. politiku rovnakých príležitostí vrátane presadzovania rovnosti medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o príležitosti na trhu práce a zaobchádzanie v práci;
   4. odstraňovanie všetkých foriem násilia a diskriminácie založených na pohlaví;
   5. uplatňovanie a ďalšie zavádzanie zásady rodovej rovnosti vo všetkých politických oblastiach;
   6. doplňovanie a uplatňovanie medzinárodných zmlúv a dohovorov týkajúcich sa práv žien;
   7. podporovanie informovanosti o právach žien.

XX.  Výbor pre petície

Výbor s pôsobnosťou pre:

   1. petície;
   2. usporiadanie verejných vypočutí o iniciatívach občanov podľa článku 197a;
   3. vzťahy s európskym ombudsmanom.“

"

2.  sa rozhodol, že toto rozhodnutie nadobudne účinnosť prvým dňom prvej schôdze ôsmeho volebného obdobia;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a Komisii pre informáciu.


Zrušenie rozhodnutia Rady 2007/124/ES, Euratom ***
PDF 195kWORD 35k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2014 k návrhu rozhodnutia Rady o zrušení rozhodnutia 2007/124/ES, Euratom, ktorým sa ustanovuje na obdobie rokov 2007 až 2013 ako súčasť všeobecného programu o bezpečnosti a ochrane slobôd osobitný program Predchádzanie, pripravenosť a riadenie následkov terorizmu a iných bezpečnostných rizík (15187/2013 – C7-0418/2013 – 2013/0281(APP))
P7_TA(2014)0019A7-0432/2013

(Mimoriadny legislatívny postup – súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (15187/2013),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 352 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a s článkom 203 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (C7-0418/2013),

–  so zreteľom na článok 81 ods. 1 a článok 46 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7‑0432/2013),

1.  udeľuje súhlas s návrhom rozhodnutia Rady;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.


Obnovenie dohody o spolupráci v oblasti vedy a techniky medzi EÚ a Ruskom ***
PDF 198kWORD 35k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2014 o návrhu rozhodnutia Rady o obnovení Dohody o spolupráci v oblasti vedy a techniky medzi Európskym spoločenstvom a vládou Ruskej federácie (13152/2013 – C7-0370/2013 – 2013/0282(NLE))
P7_TA(2014)0020A7-0473/2013

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady o obnovení Dohody o spolupráci v oblasti vedy a techniky medzi Európskym spoločenstvom a vládou Ruskej federácie (13152/2013),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2000/742/ES zo 16. novembra 2000 o uzavretí Dohody o vedeckej a technickej spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a vládou Ruskej federácie,

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 186 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0370/2013),

–  so zreteľom na článok 81, článok 90 ods. 7 a článok 46 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rozpočet (A7-0473/2013),

1.  udeľuje súhlas s obnovením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Ruskej federácie.


Nominálne hodnoty a technické špecifikácie euromincí určených do obehu *
PDF 358kWORD 44k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2014 o návrhu nariadenia Rady o nominálnych hodnotách a technických špecifikáciách euromincí určených do obehu (prepracované znenie) (COM(2013)0184 – C7-0132/2013 – 2013/0096(NLE))
P7_TA(2014)0021A7-0479/2013

(Konzultácia – prepracovanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2013)0184),

–  so zreteľom na článok 128 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0132/2013),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov(1),

–  so zreteľom na list Výboru pre právne veci zo 17. júna 2013 pre Výbor pre hospodárske a menové veci v súlade s článkom 87 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 87 a 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0479/2013),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie predmetný návrh neobsahuje žiadne podstatné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty,

1.  schvaľuje zmenený návrh Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

3.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4
(4)  Jednotný mincový systém Únie by mala vzbudzovať dôveru verejnosti a zahŕňať technologické novinky, ktoré zabezpečia, že bude bezpečnou, spoľahlivou a účinnou sústavou.
(4)  Jednotný mincový systém Únie by mala vzbudzovať dôveru verejnosti a zahŕňať technologické novinky, ktoré zabezpečia, že bude bezpečnou, spoľahlivou a účinnou sústavou. Takisto by mal pomáhať pri predchádzaní falšovaniu.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh nariadenia
Článok 10 – odsek 8
8.  Všetky príslušné informácie o nových vzorov na národných stranách obehových mincí Komisia uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.
8.  Všetky príslušné informácie o nových vzorov na národných stranách obehových mincí Komisia uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

Komisia oznámi Európskemu parlamentu všetky námietky, ktoré vznesie na základe odseku 5.

(1) Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1.


Budúcnosť vzťahov EÚ – ASEAN
PDF 308kWORD 93k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2014 o budúcnosti vzťahov medzi EÚ a združením ASEAN (2013/2148(INI))
P7_TA(2014)0022A7-0441/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na základný právny rámec pre vzťahy so združením ASEAN, konkrétne na Dohodu o spolupráci ASEAN – EHS podpísanú v marci 1980(1),

–  so zreteľom na prebiehajúce rokovania a/alebo uzavretie siedmich dohôd o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a členskými krajinami združenia ASEAN, konkrétne Brunejom, Indonéziou, Malajziou, Filipínami, Singapurom, Thajskom a Vietnamom,

–  so zreteľom na rokovania o dohodách o voľnom obchode (FTA) s Malajziou, Thajskom a Vietnamom a na uzavretie dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Singapurom,

–  so zreteľom na stratégiu EÚ s názvom Nové partnerstvo s juhovýchodnou Áziou z júla 2003 (COM(2003)0399), ktorá stanovuje ako kľúčové priority prehĺbenie vzťahov v regionálnom obchode a investíciách so združením ASEAN, ako aj dialóg v špecifických politických oblastiach,

–  so zreteľom na 7. zasadnutie ázijsko-európskeho parlamentného partnerstva (ASEP) a na 22. samit združenia ASEAN,

–  so zreteľom na vyhlásenie z Norimbergu o posilnenom partnerstve medzi EÚ a združením ASEAN z marca 2007 a jeho akčný plán z novembra 2007,

–  so zreteľom na akčný plán z Bandar Seri Begawanu na posilnenie partnerstva medzi združením ASEAN a EÚ (2013 – 2017) prijatý v Bruneji 27. apríla 2012,

–  so zreteľom na pristúpenie Európskej únie k Zmluve o priateľstve a spolupráci v juhovýchodnej Ázii (TAC) v Phnom Penhi 12. júla 2012(2),

–  so zreteľom na 9. samit Stretnutia Ázia – Európa (ASEM), ktorý sa konal vo Vientiane v Laose v novembri 2012,

–  so zreteľom na Nadáciu Ázia – Európa (ASEF) zriadenú vo februári 1997 s cieľom vytvoriť fórum pre mimovládny dialóg,

–  so zreteľom na program podpory regionálnej integrácie ASEAN – EÚ (APRIS), program podpory regionálnej integrácie ASEAN (ARISE) a nástroj regionálneho dialógu EÚ – ASEAN (READI) na podporu harmonizáciu politík a predpisov v sektoroch, ktoré nesúvisia s obchodom,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie EÚ – USA o ázijsko-tichomorskom regióne z 12. júla 2012,

–  so zreteľom na založenie Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) 8. augusta 1967,

–  so zreteľom na program s názvom ASEAN Economic Community Blueprint (Plán pre hospodárske spoločenstvo združenia ASEAN) z roku 2007 a na Chartu združenia ASEAN prijatú v roku 2008,

–  so zreteľom na prvé vyhlásenie združenia ASEAN o ľudských právach z 18. novembra 2012, na zriadenie Medzivládnej komisie združenia ASEAN pre ľudské práva (AICHR) a na prvý dialóg medzi komisiou AICHR a novozvoleným Osobitným zástupcom Európskej únie pre ľudské práva Stavrosom Lambrinidisom 8. mája 2013,

–  so zreteľom na 14. samit združenia ASEAN v roku 2009 a na vytvorenie plánu pre (Hospodárske) spoločenstvo ASEAN s jednotným trhom, Politicko-bezpečnostné spoločenstvo ASEAN a Spoločensko-kultúrne spoločenstvo ASEAN,

–  so zreteľom na 22. samit združenia ASEAN, ktorý sa konal v Bruneji v dňoch 24. a 25. apríla 2013,

–  so zreteľom na 7. samit Južnej Ázie (EAS), ktorý sa konal v Phnom Penhi 20. novembra 2012 za účasti najvyšších predstaviteľov 17 krajín združenia ASEAN, Číny, Japonska a Južnej Kórey (ASEAN+3), Indie, Austrálie a Nového Zélandu (ASEAN+6) a Spojených štátov amerických,

–  so zreteľom na Dohodu ASEAN o zvládaní katastrof a reakcii na núdzovú situáciu (AADMER),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie vydané na ôsmej schôdzi ministrov pre sociálny blahobyt a rozvoj krajín ASEAN 6. septembra 2013 v Phnom Penhi v rámci príprav na samit ASEAN plánovaný v októbri 2013 a v ňom uvedené ustanovenie o tom, že prístup k sociálnej ochrane je základným ľudským právom,

–  so zreteľom na svoje nedávne uznesenia o členských krajinách združenia ASEAN, najmä uznesenie z 11. septembra 2013 o rokovaniach o dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Malajziou(3), z 13. júna 2013 o situácii rohingyjských moslimov(4), z 11. júna 2013 o organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praní špinavých peňazí(5), z 18. apríla 2013 o Vietname, a najmä slobode prejavu(6), a zo 7. februára 2013 o Laose: prípad Sombatha Somphoneho(7),

–  so zreteľom na svoje nedávne uznesenia o členských krajinách združenia ASEAN, najmä uznesenie zo 17. februára 2011 o zrážkach na hraniciach medzi Thajskom a Kambodžou(8), zo 7. júla 2011 o Indonézii vrátane útokov na menšiny(9) a z 25. novembra 2010 o Barme: priebeh volieb a prepustenie vedúcej predstaviteľky opozície Aun Schan Su Ťijovej(10), z 20. mája 2010 o situácii v Barme/Mjanmarsku(11), z 20. mája 2010 o situácii v Thajsku(12), z 26. novembra 2009 o situácii v Laose a vo Vietname(13) a z 5. februára 2009 o situácii barmských utečencov v Thajsku(14),

–  so zreteľom na Hlavné zásady v oblasti podnikania a ľudských práv: vykonávanie rámca OSN „chrániť, rešpektovať a naprávať“, ktoré prijala Rada OSN pre ľudské práva 16. júna 2011,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozvoj (A7-0441/2013),

A.  keďže združenie ASEAN je v súčasnosti jednou z najdôležitejších regionálnych organizácií na svete, pokiaľ ide o hospodársky rozvoj aj geopolitickú dynamiku;

B.  keďže Charta združenia ASEAN podpísaná v novembri 2007 zriaďuje právnu subjektivitu a právny a inštitucionálny rámec združenia ASEAN a zároveň vytvára Výbor stálych predstaviteľov s cieľom podporovať a koordinovať prácu združenia ASEAN;

C.  keďže Hospodárske spoločenstvo ASEAN má za cieľ vytvoriť do roku 2015 vnútorný trh pre 600 miliónov ľudí, čím sa združenie ASEAN, keďže disponuje konkurencieschopnými hospodárskymi subjektmi a jeho domáci dopyt rýchlo rastie, bude môcť porovnávať s inými veľkými svetovými trhmi, ako napríklad EÚ, Spojené štáty, Čína, Japonsko a India, a následne sa tak stať silným hospodárskym partnerom na regionálnom a medzinárodnom trhu; keďže niektoré členské krajiny združenia ASEAN sa budú v tomto procese stretávať s problémami, ako je konkurencieschopnosť, sociálna stabilita a posilňovanie a rozvoj sociálnych zložiek integračného procesu;

D.  keďže snahy členských krajín združenia ASEAN o hospodársku reštrukturalizáciu po ázijskej finančnej kríze v roku 1997 sú vo všeobecnosti dôkazom ich dobrej odolnosti voči súčasnej celosvetovej hospodárskej kríze;

E.  keďže v roku 1993 sa vytvorilo Regionálne fórum ASEAN (ARF) s cieľom podporiť dialóg a konzultácie o politických a bezpečnostných otázkach a prispieť k budovaniu dôvery a preventívnej diplomacie v ázijsko-tichomorskom regióne;

F.  keďže posledný samit združenia ASEAN vyzval Kórejský polostrov, aby odstránil jadrové zariadenia, a odporučil štátom, ktoré vlastnia jadrové zbrane, aby pristúpili k protokolu k Zmluve o zóne bez jadrových zbraní v juhovýchodnej Ázii; keďže na samite sa takisto diskutovalo o možnej budúcej účasti Východného Timoru v združení ASEAN;

G.  keďže Čína zintenzívňuje svoje hospodárske väzby s krajinami juhovýchodnej Ázie; keďže niektoré členské krajiny združenia ASEAN posilnili spoluprácu s USA v oblasti námornej bezpečnosti; keďže Rusko považuje Áziu za dôležitú súčasť svojej medzinárodnej stratégie; keďže členské krajiny združenia ASEAN naďalej zohrávajú významnú úlohu pri zachovávaní mieru a stability v tomto regióne; keďže EÚ a združenie ASEAN majú spoločné obavy v súvislosti s nedoriešenými územnými spormi v oblasti Juhočínskeho mora a majú výrazný záujem o zachovanie mieru a stability a dodržiavanie medzinárodného práva, a najmä Charty OSN a Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z roku 1982; podporuje zásady šiestich bodov týkajúce sa oblasti Juhočínskeho mora z roku 2012 a usmernenia pre vykonávanie vyhlásenia o správaní sa strán v oblasti Juhočínskeho mora z roku 2011, ktoré nabádajú na urovnanie sporu mierovými prostriedkami;

H.  keďže vyhlásenie združenia ASEAN o ľudských právach naďalej poskytuje jednotlivým krajinám slobodu prijímať svoje vlastné právne nástroje na ochranu ľudských práv a zároveň sa ním zavádza všeobecný rámec na ochranu ľudských práv v regióne ako celku;

I.  keďže 8. novembra 2013 tajfún Haiyan pustošil na Filipínach, pričom zničil celé mestá a zanechal (možno tisícky) mŕtvych, ktorých počet je stále neznámy, a milióny ľudí pripravil o strechu nad hlavou; keďže táto búrka, ktorá je najsilnejšou doteraz zaznamenanou búrkou na pevnine, by mohla byť príkladom vážnej hrozby, ktorú predstavujú čoraz častejšie extrémne poveternostné podmienky;

J.  keďže vysoké úrovne znečistenia spôsobeného dymom z veľkých lesných požiarov v regióne majú výrazné dôsledky pre životné prostredie a mohli by predstavovať netradičné bezpečnostné hrozby;

K.  keďže EÚ a ASEAN majú spoločný politický cieľ presadzovať blahobyt, spoluprácu a mier vo svojich regiónoch i na celom svete;

L.  keďže akčný plán z Bandar Seri Begawanu z roku 2012 medzi EÚ a združením ASEAN má za cieľ strategickejšie zameranie na spoluprácu v oblasti troch pilierov združenia ASEAN, ako aj spoluprácu v oblasti kultúry a rozvoja, a keďže sa v jeho rámci organizujú pravidelné stretnutia na úrovni ministrov a vysokých úradníkov;

M.  keďže vzhľadom na prebiehajúce rokovania o dohodách o voľnom obchode medzi EÚ a Malajziou, Thajskom a Vietnamom, ako aj na závery dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Singapurom a dlhodobý cieľ dohody o voľnom obchode medzi regiónmi, je čoraz naliehavejšie vytvárať komplexnejší politický rámec s partnermi združenia ASEAN;

1.  zastáva názor, že ASEAN ako významný regionálny a globálny hospodársky aktér môže zohrávať dôležitú úlohu pri podpore mierového, viacstranného svetového poriadku; uvítal by ďalší rozvoj inštitucionálnych, hospodárskych a politických kapacít združenia ASEAN;

2.  dôrazne nabáda ASEAN, aby pokračoval v procese politickej a hospodárskej integrácie, konkrétne v ambicióznom pláne vytvoriť do roku 2015 Hospodárske spoločenstvo ASEAN vrátane liberalizácie vlastného vnútorného pracovného trhu, čo by bolo veľmi prospešné pre všetky zainteresované krajiny;

3.  blahoželá vedúcim predstaviteľom združenia ASEAN k dosiahnutiu značného pokroku v regionálnom integračnom procese, ktorého najviditeľnejším dôkazom je plánované zriadenie Hospodárskeho spoločenstva ASEAN; vyjadruje presvedčenie, že tento pozitívny vývoj by malo dopĺňať posilňovanie jeho parlamentného rozmeru, a vyzýva vedúcich predstaviteľov združenia ASEAN, aby zvážili formálne uznávanie úlohy Medziparlamentného zhromaždenia združenia ASEAN (AIPA) ako neoddeliteľnej súčasti samotného združenia ASEAN v rámci charty;

4.  zdôrazňuje veľký hospodársky potenciál regiónu ASEAN a nabáda krajiny združenia ASEAN a vnútroštátne a zahraničné podniky pôsobiace v krajinách združenia ASEAN, aby konali v súlade so zásadami sociálnej zodpovednosti podnikov, aktívne dodržiavali hlavné pracovné normy Medzinárodnej organizácie práce a Hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, presadzovali primeranú ochranu zamestnanosti a prístup k dôstojným pracovným podmienkam a vytvárali prostredie, ktoré je priaznivejšie pre rozvoj odborových zväzov a ich činnosti; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Komisiu, aby pomohla vypracovať opatrenia na zvýšenie kapacít medzinárodného a miestneho presadzovania práva;

5.  domnieva sa, že krajiny združenia ASEAN by mali vykonať pokrok smerom k novej fáze hospodárskeho a sociálneho inkluzívneho rozvoja a venovať pritom osobitnú pozornosť podpore ľudských, sociálnych, pracovných a hospodárskych práv svojho obyvateľstva s cieľom zaručiť rovnoprávnejšie a spravodlivejšie spoločnosti; domnieva sa, že na tento účel je potrebné, aby rast ich hospodárskeho bohatstva slúžil na posilnenie ich sietí sociálneho zabezpečenia a záchranných sietí; takisto naliehavo vyzýva EÚ, aby zintenzívnila spoluprácu v oblasti ľudských práv s cieľom prispieť k tomu, aby Medzivládna komisia združenia ASEAN pre ľudské práva (AICHR) účinne podporovala a chránila ľudské práva;

6.  zdôrazňuje, že EÚ a ASEAN vyznávajú spoločné hodnoty a majú aj rovnaké politické a hospodárske záujmy, ktoré by sa mali prednostne naďalej rozvíjať a povýšiť na úroveň strategického partnerstva; víta skutočnosť, že v rámci uznania dôležitosti tohto vzťahu ESVČ vážne uvažuje o vymenovaní vedúceho delegácie EÚ v združení ASEAN; očakáva, že výsledkom tohto vymenovania bude posilnená koordinácia medzi vedúcimi delegácií EÚ v členských krajinách združenia ASEAN a veľvyslanectvami členských štátov EÚ, ako aj zvýšenie politickej dôveryhodnosti a viditeľnosti EÚ; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku a Komisiu, aby predložili prepracovanú, komplexnejšiu stratégiu pre juhovýchodnú Áziu;

7.  vyjadruje presvedčenie, že EÚ a jej členské štáty by mali pracovať na spoločnom a jednotnom prístupe v súvislosti so združením ASEAN a pritom sa podporovať a navzájom dopĺňať, a umožniť tak EÚ rozvinúť výraznejšiu hospodársku a politickú prítomnosť v tomto regióne; vyjadruje presvedčenie, že je dôležité zvyšovať prítomnosť zástupcov EÚ a jej členských štátov na všetkých úrovniach v regionálnych a národných fórach združenia ASEAN;

8.  odporúča, aby sa Únia v týchto krajinách snažila zvyšovať informovanie verejnosti o skutočnosti, že jej vonkajšia politika sa riadi jej úlohou ako regulačnej mocnosti snažiacej sa o podporu regionálnej integrácie prostredníctvom politického dialógu, preferenčných obchodných dohôd a dohôd o partnerstve;

9.  úprimne víta rokovania o siedmich dohodách o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a siedmimi jednotlivými členskými krajinami združenia ASEAN, ktoré budú základným kameňom pri prehlbovaní vzájomných vzťahov, a zdôrazňuje potrebu urýchliť rokovania s ostatnými členmi združenia ASEAN; požaduje rýchlu ratifikáciu existujúcich dohôd o partnerstve a spolupráci; zastáva však názor, že dohody o partnerstve a spolupráci s jednotlivými krajinami by sa nemali stať prekážkou celkových vzťahov medzi EÚ a združením ASEAN;

10.  podporuje posilňovanie parlamentného rozmeru tohto partnerstva; domnieva sa, že vytvorenie formálneho medziparlamentného zhromaždenia Euro – ASEAN by ďalej posilnilo vzťahy medzi EÚ a členskými krajinami združenia ASEAN, keď k tomu budú existovať vhodné podmienky, a poskytlo medziparlamentné fórum pre viacstranné výmeny s cieľom riešiť globálne problémy komplexnejším spôsobom; takisto navrhuje nadviazanie vzťahov Podvýboru Európskeho parlamentu pre ľudské práva a Medzivládnej komisie združenia ASEAN pre ľudské práva (AICHR); domnieva sa, že úrad na podporu parlamentnej demokracie by mohol poskytnúť Medziparlamentnému zhromaždeniu združenia ASEAN (AIPA) pomoc pri budovaní kapacít, čím by sa posilnila úloha národných parlamentov, ako aj úloha AIPA v rámci združenia ASEAN;

11.  zdôrazňuje prínos čoraz častejších spoločných stretnutí na vysokej úrovni a vzájomnej spolupráce a porozumenia vo viacstranných fórach, ako napríklad v rámci Organizácie Spojených národov a jej agentúr, MMF a WTO;

12.  zdôrazňuje, že stretnutie Ázia – Európa (ASEM) a ázijsko-európske parlamentné partnerstvo (ASEP) ako existujúce formy dialógu medzi EÚ a združením ASEAN by sa mali povýšiť na vládnu a parlamentnú úroveň a ďalej rozširovať;

13.  podporuje ASEAN pri vytváraní si vlastného priestoru v rámci protichodných hospodárskych a bezpečnostných záujmov Číny, Japonska a Spojených štátov; želal by si, aby EÚ bola aktívnym politickým partnerom združenia ASEAN v jeho úsilí o nevojnové riešenie významných bezpečnostných a geostrategických problémov, a to zdieľaním skúseností EÚ s predchádzaním konfliktom a ich riešením a s urovnávaním sporov pri riadení hraníc a územných sporov, s cieľom posilniť mier a regionálnu stabilitu;

14.  vyjadruje znepokojenie nad nedávnym vývojom v oblasti Juhočínskeho mora a víta činnosť pracovnej skupiny pre vykonávanie vyhlásenia o správaní sa strán v oblasti Juhočínskeho mora, ktorá sa usiluje o nájdenie mierového a vzájomne prospešného riešenia sporu o námorné hranice v tejto oblasti;

15.  naliehavo vyzýva Úniu, aby pomohla uvoľniť geopolitické regionálne napätia prostredníctvom užšieho vzťahu so združením ASEAN, čo bude znamenať posilnenie mechanizmov na riešenie konfliktov;

16.  berie na vedomie úsilie krajín združenia ASEAN v oblasti opatrení proti pirátstvu a víta doterajšie pozitívne správy; zdôrazňuje kritickú a komplexnú povahu námorných prepravných ciest v tejto oblasti pre svetové hospodárstvo a ich zraniteľnosť a domnieva sa, že EÚ by mala v tejto súvislosti neustále vyvíjať v danom regióne úsilie;

17.  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby pokračovali v poskytovaní pomoci pri snahách o budovanie kapacít sekretariátu a inštitúcií združenia ASEAN a využívali pritom skúsenosti z EÚ; navrhuje, aby sa takáto pomoc naďalej poskytovala v rámci programu EÚ na podporu regionálnej integrácie združenia ASEAN (ARISE);

18.  nabáda na podporu interpretov v oblasti kultúry medzi rôznymi regiónmi a naliehavo vyzýva členské štáty, aby podporili širšie pokrytie regiónu ASEAN v štátnych médiách a vo vzdelávaní a zvýšili svoju prítomnosť v regióne prostredníctvom kultúrnych inštitútov alebo iných prostriedkov, čo by rozšírilo a prehĺbilo kultúrne väzby s krajinami združenia ASEAN a zlepšilo a podporilo vzájomné kultúrne vedomosti a dialóg;

19.  domnieva sa, že by sa mohlo uvažovať o zorganizovaní „roku kultúry“ s každoročne sa meniacou témou, počas ktorého by sa niektorá krajina EÚ mohla predstaviť v členských krajinách združenia ASEAN a naopak, niektorá krajina združenia ASEAN by sa mohla predstaviť v Európe;

20.  víta skutočnosť, že EÚ je v súčasnosti najväčším partnerom väčšiny členských krajín združenia ASEAN v oblasti vedeckej spolupráce, a navrhuje, aby sa program Komisie v oblasti výskumu a inovácie Horizont 2020 propagoval aktívnejšie vo vedeckých inštitútoch v danom regióne;

21.  zdôrazňuje významnú úlohu výmenných programov, ako je Erasmus, pri uľahčovaní mobility mladých ľudí a pre medzikultúrnu spoluprácu študentov a výskumných pracovníkov medzi inštitútmi vyššieho vzdelávania EÚ a zduženia ASEAN; navrhuje zriadenie študijných centier združenia ASEAN na európskych univerzitách a študijných centier EÚ na univerzitách v združení ASEAN a rozšírenie možností získania spoločných diplomov; zastáva názor, že EÚ musí rozšíriť univerzitné programy v angličtine, aby sa ázijským študentom uľahčil prístup k európskym univerzitám, pričom by sa výskumným pracovníkom z EÚ mala poskytnúť pomoc, aby sa mohli zúčastňovať na výskumných programoch v Ázii, a to aj v spolupráci s univerzitnou sieťou združenia ASEAN (AUN);

22.  navrhuje, aby sa najmä prostredníctvom použitia nového nástroja partnerstva prijali opatrenia s cieľom zintenzívniť pravidelné výmeny a vzájomné vzdelávacie procesy, napríklad pokiaľ ide o multikultúrnu spoločnosť a demokratické štátne štruktúry pre 21. storočie; zdôrazňuje potrebu zaoberať sa právami menšín, podporovať rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien a zlepšovať život dievčat a žien a sociálne a pracovné normy, a to aj zákazom nútenej a detskej práce, presadzovaním primeranej ochrany zamestnanosti a prístupu k dôstojným pracovným podmienkam a vytváraním udržateľných a komplexných štátnych záchranných sociálnych sietí a právnych a bezpečnostných systémov, nadväzovaním hospodárskej spolupráce a inými vhodnými opatreniami;

23.  trvá na tom, že je dôležité vytvárať medziľudské kontakty, a oceňuje činnosť Nadácie Ázia – Európa (ASEF), ktorej hlavnou úlohou je rozvíjať väzby medzi občianskymi spoločnosťami v oboch regiónoch; vyzýva EÚ, aby zaujala aktívnejšiu a poprednú inštitucionálnu úlohu, a nie aby bola len členom;

24.  požaduje uvedenie iniciatívy družby medzi mestami do praxe s cieľom prepojiť európske regióny s ázijskými regiónmi, medzi ktorými doteraz neprebehlo veľa výmen;

25.  navrhuje, aby EÚ zintenzívnila svoju medziregionálnu spoluprácu so združením ASEAN v oblasti prevencie a riadenia katastrof a kríz, ako aj veľkých výziev, napríklad trvalo udržateľného rozvoja v oblasti potravinovej bezpečnosti, riadenia zdrojov (vrátane využívania vodných a morských zdrojov, a to aj v subregióne Mekongu), investovania do poľnohospodárstva, podpory malých poľnohospodárov, urbanizácie, prepojiteľnosti a dopravy, ako aj zmeny klímy, energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej účinnosti a prechodu na iné zdroje energie, cestovného ruchu, výskumu a inovácií;

26.  poznamenáva, že chudoba je v krajinách združenia ASEAN aj naďalej problémom a že postihuje najmä ženy, osoby s nízkou úrovňou vzdelania, vidiecke oblasti a menšinové etnické alebo náboženské skupiny; domnieva sa preto, že je potrebné lepšie prerozdeľovať bohatstvo a podporovať sociálnu spravodlivosť na všetkých úrovniach, a vyjadruje presvedčenie, že je aj naďalej potrebná nová stratégia EÚ na podporu rozvoja a boj proti nerovnostiam v týchto krajinách, a to aj poskytovaním prístupu k financovaniu prostredníctvom mikroúverov; domnieva sa, že takáto stratégia by mala byť založená najmä na týchto zásadách: súdržnosť politík v záujme rozvoja, dlhodobá účinnosť pomoci, uprednostňovanie základných sociálnych potrieb a účasť vnútroštátnych zainteresovaných strán vrátane národných parlamentov, miestnych orgánov, rozvojových MVO a občianskej spoločnosti;

27.  zdôrazňuje skutočnosť, že EÚ by mala poskytnúť pomoc pri budovaní kapacít Medzivládnej komisie združenia ASEAN pre ľudské práva, ako aj technickú podporu Komisii pre ženy a deti združenia ASEAN;

28.  s nádejou očakáva posilnenie spolupráce a vzájomné zbližovanie v súvislosti s otázkami ľudských práv, ako je napríklad sloboda prejavu a médií a sloboda zhromažďovania a združovania vrátane odborov, a domnieva sa, že EÚ a ASEAN majú oblasti, v ktorých existuje priestor na zlepšenie, napríklad pokiaľ ide o zaobchádzanie s migrantmi a menšinami;

29.  očakáva, že revízia referenčného rámca Medzivládnej komisie združenia ASEAN pre ľudské práva bude príležitosťou na posilnenie jej úlohy; vyzýva združenie ASEAN, aby vypracovalo normy a pravidlá, ktoré by uľahčovali vykonávanie jeho vyhlásenia o ľudských právach; zdôrazňuje, že povinnosti členských krajín združenia ASEAN podľa medzinárodného práva majú prednosť pred akýmikoľvek konfliktnými ustanoveniami v tomto vyhlásení; takisto navrhuje, aby sa v budúcnosti vypracoval regionálny mechanizmus urovnávania sporov a udeľovania sankcií v prípade porušovania ľudských práv podobne, ako to už existuje v iných regiónoch, napríklad Európsky súd pre ľudské práva; podporuje posilnenú spoluprácu v spoločnej oblasti záujmu týkajúcej sa ľudských práv;

30.  naliehavo vyzýva EÚ, aby posilnila svoju pomoc a spoluprácu v oblasti boja proti korupcii, okrem iného tým, že podporí ratifikáciu a vykonávanie Dohovoru OSN proti korupcii;

31.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby krajinám združenia ASEAN aj naďalej poskytovala pomoc s cieľom pokračovať v znižovaní rozdielov medzi krajinami a podporiť ich na ceste politickej, hospodárskej a inštitucionálnej integrácie na regionálnej úrovni s osobitným dôrazom na najmenej rozvinuté krajiny (Kambodža, Laos a Mjanmarsko);

32.  naliehavo požaduje aktiváciu usmernení EÚ v oblasti pôdnej politiky z roku 2004 s cieľom bojovať proti zaberaniu pôdy; konkrétne zdôrazňuje, že darcovia by sa mali zapájať do pôdnej politiky zameranej na ochranu a posilnenie drobného rodinného poľnohospodárstva;

33.  vyjadruje svoje uznanie, že sa členské krajiny združenia ASEAN sa rozhodli vyhlásiť združenie ASEAN za zónu bez jadrových zbraní, a je presvedčený, že ostatní by mali tento príklad nesledovať;

34.  vyjadruje obavy v súvislosti s environmentálnou politikou, najmä s rozsahom nezákonnej ťažby dreva, vypaľovania a následného smogu, čo má značný negatívny vplyv aj za hranicami združenia ASEAN; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že politika EÚ v oblasti biopalív prispieva k rýchlej expanzii produkcie palmy olejnej, čo vedie k vyvlastňovaniu a/alebo nepriaznivému začleňovaniu chudobných vidieckych obyvateľov do pestovania palmy olejnej; považuje preto za nevyhnutné podporovať v rámci rozvojovej pomoci právo chudobných ľudí v rozvojových krajinách na pôdne zdroje; požaduje, aby sa vynakladalo viac úsilia na ochranu životného prostredia a biodiverzity, vyzdvihuje prácu Centra pre Biodiverzitu združenia ASEAN a teší sa na užšiu spoluprácu medzi EÚ a združením ASEAN v oblasti zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu;

35.  naliehavo vyzýva členské krajiny združenia ASEAN, aby dosiahli dohodu o koordinovaných opatreniach na prevenciu a obmedzenie požiarov s katastrofálnymi následkami pre životné prostredie; naliehavo vyzýva Indonéziu, aby ratifikovala zmluvu z roku 2002 o znečistení ovzdušia z dôvodu požiarov v tomto regióne;

36.  zdôrazňuje, že EÚ by mala takisto zintenzívniť politické dialógy a spoluprácu v otázkach, ako sú základné práva vrátane práv etnických a náboženských menšín, a podobne v otázkach spoločného záujmu týkajúcich sa právneho štátu a bezpečnostných záležitostí, ako je boj proti nadnárodnému zločinu, korupcii, daňovým únikom, praniu špinavých peňazí a obchodovaniu s ľuďmi a drogami, boj proti terorizmu, nešírenie zbraní, odzbrojenie, námorná bezpečnosť a kybernetická bezpečnosť, a zároveň chrániť slobodu prejavu a voľný tok informácií;

37.  vyjadruje znepokojenie nad problémami rozvoja miest, s ktorými sa stretávajú krajiny združenia ASEAN a ktoré priniesol ich hospodársky rozvoj, vrátane riadenia migračných tokov z vidieka do miest, plánovania miest a zabezpečovania infraštruktúry a základných služieb, opatrení proti šíreniu chudobných štvrtí a správne využívanie čistých, obnoviteľných zdrojov energie s cieľom bojovať proti znečisteniu; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s krajinami združenia ASEAN na stratégiách riešenia týchto problémov;

38.  navrhuje podporiť regionálnu hospodársku integráciu, najmä v súvislosti s voľným pohybom tovaru, služieb a investícií a mobilitou kvalifikovaných pracovníkov, a ďalej rozširovať spoluprácu pri zvládaní katastrof a krízovom riadení a v otázkach bezpečnosti, boja proti chudobe a migrácie;

39.  pripomína, že je takisto dôležité podporovať rozmáhajúci sa súkromný sektor prostredníctvom posilnenia dialógu medzi európskymi a ázijskými podnikmi a verejno-súkromnej spolupráce, pokiaľ ide o finančné, investičné, hospodárske a obchodné otázky vrátane internacionalizácie európskych MSP a ich prístupu na trh a pretrvávajúcu celosvetovú finančnú krízu; v tejto súvislosti podporuje výmenu najlepších postupov medzi EÚ a združením ASEAN;

40.  konštatuje, že vývoz textilu do EÚ je pre niekoľkých členov združenia ASEAN významným odvetvím, a pripomína, že udelenie GSP a GSP+ je spojené s dodržiavaním základných pracovných noriem a dohovorov MOP a hlavných medzinárodných dohovorov, ktoré sú pre trvalo udržateľný rozvoj nevyhnutné;

41.  vyzýva vedúcich predstaviteľov členských krajín združenia ASEAN, aby podporili cieľ EÚ zúčastňovať sa na budúcich samitoch východnej Ázie po pristúpení EÚ k Zmluve o priateľstve a spolupráci v juhovýchodnej Ázii;

42.  víta mierový proces a demokratické reformy v Barme/Mjanmarsku, ktoré ponúkajú historickú príležitosť na značné posilnenie vzťahov medzi EÚ a združením ASEAN; zostáva však mimoriadne znepokojený v súvislosti so situáciou etnických menšín; naliehavo vyzýva vládu Barmy a jej susedné krajiny združenia ASEAN, aby – najmä pokiaľ ide o Rohingyjov – vynaložili čo najväčšie úsilie o zlepšenie ich životných podmienok a občianskych práv;

43.  víta ratifikáciu štatútu Medzinárodného trestného súdu Kambodžou a Filipínami a vyzýva všetky členské krajiny združenia ASEAN, aby tak tiež urobili; rovnako vyzýva všetky členské krajiny združenia ASEAN, aby nasledovali celosvetový trend rušenia trestu smrti; nabáda členské krajiny združenia ASEAN na ratifikáciu a vykonávanie Dohovoru OSN proti korupcii;

44.  chváli Indonéziu a Filipíny za ich aktívne zapojenie do Partnerstva za otvorené vládnutie (OPG) a záväzky na podporu väčšej otvorenosti vlády a verejnej bezúhonnosti; navrhuje, aby sa aj ostatné krajiny združenia ASEAN usilovali o členstvo v OPG a aby rozvíjali svoje vlastné akčné plány v úzkej a zmysluplnej spolupráci s občianskou spoločnosťou a organizáciami na miestnej úrovni;

45.  vyjadruje však znepokojenie nad skutočnosťou, že v mnohých krajinách združenia ASEAN ohrozujú prípady zaberania pôdy, beztrestnosti pre tých, ktorí sú spojení s vládnucimi elitami, a korupcie obrovský hospodársky a sociálny pokrok dosiahnutý v tomto regióne;

46.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie ESVČ, Rade a Komisii, Medziparlamentnému zhromaždeniu združenia ASEAN (AIPA), sekretariátu združenia ASEAN a vládam a parlamentom členských krajín združenia ASEAN.

(1) Ú. v. ES C 85, 8.4.1980, s. 83.
(2) Ú. v. EÚ L 154, 15.6.2012, s. 1.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2013)0367.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2013)0286.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2013)0245.
(6) Prijaté texty, P7_TA(2013)0189.
(7) Prijaté texty, P7_TA(2013)0058.
(8) Ú. v. EÚ C 188 E, 28.6.2012, s. 57.
(9) Ú. v. EÚ C 33 E, 5.2.2013, s. 201.
(10) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 120.
(11) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 154.
(12) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 152.
(13)Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 76.
(14) Ú. v. EÚ C 67 E, 18.3.2010, s. 144.


Tachografy a právne predpisy v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy ***II
PDF 204kWORD 39k
Uznesenie
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2014 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o tachografoch v cestnej doprave, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 o záznamovom zariadení v cestnej doprave a mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy (11532/4/2013 – C7-0410/2013 – 2011/0196(COD))
P7_TA(2014)0023A7-0471/2013

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (11532/4/2013 – C7-0410/2013),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 7. decembra 2011(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(2) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0451),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 72 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A7-0471/2013),

1.  schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

2.  berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

4.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

5.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

6.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenie Komisie k nariadeniu (ES) č. 561/2006

S cieľom zabezpečiť účinné a jednotné vykonávanie právnych predpisov pre čas jazdy a čas odpočinku bude Komisia naďalej dôkladne monitorovať vykonávanie týchto právnych predpisov a v prípade potreby prijme príslušné iniciatívy.

(1) Ú. v. EÚ C 43, 15.2.2012, s. 79.
(2) Ú. v. EÚ C 349 E, 29.11.2013, s. 105.


Udeľovanie koncesií ***I
PDF 294kWORD 89k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2014 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o udeľovaní koncesií (COM(2011)0897 – C7-0004/2012 – 2011/0437(COD))
P7_TA(2014)0024A7-0030/2013

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0897),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 53 ods. 1, článok 62 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0004/2011),

—  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality Nemeckou spolkovou radou, Španielskym poslaneckým kongresom a Rakúskou spolkovou radou, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 26. apríla 2012(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 19. júla 2012(2),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 17. júla 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre právne veci (A7-0030/2013),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 15. januára 2014 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/.../EÚ o udeľovaní koncesií

P7_TC1-COD(2011)0437


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici 2014/23/EÚ.)

(1) Ú. v. EÚ C 191, 29.6.2012, s. 84.
(2) Ú. v. EÚ C 277, 13.9.2012, s. 74.


Verejné obstarávanie ***I
PDF 281kWORD 96k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2014 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o verejnom obstarávaní (COM(2011)0896 – C7-0006/2012 – 2011/0438(COD))
P7_TA(2014)0025A7-0007/2013

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0896),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a články 53 ods.1, 62 a 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0006/2012),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality švédskym parlamentom a dolnou snemovňou Spojeného kráľovstva, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 26. apríla 2012(1)

–  zo zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 9. októbra 2012(2),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 17. júla 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre právne veci (A7-0007/2013),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 15. januára 2014 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/.../EÚ o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES

P7_TC1-COD(2011)0438


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici 2014/24/EÚ.)

(1) Ú. v. EÚ C 191, 29.6.2012, s. 84.
(2) Ú. v. EÚ C 391, 18.12.2012, s. 49.


Obstarávanie vykonávané subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb ***I
PDF 358kWORD 104k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2014 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (COM(2011)0895 – C7-0007/2012– 2011/0439(COD))
P7_TA(2014)0026A7-0034/2013

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0895),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 53 ods. 1, článok 62 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0007/2012),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality švédskym parlamentom a dolnou snemovňou Spojeného kráľovstva, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 26. apríla 2012(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 9. októbra 2012(2),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 17. júla 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre právne veci (A7-0034/2013),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 15. januára 2014 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/.../EÚ o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES

P7_TC1-COD(2011)0439


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici 2014/25/EÚ.)

(1) Ú. v. EÚ C 191, 29.6.2012, s. 84.
(2) Ú. v. EÚ C 391, 18.12.2012, s. 49.


Prístup tovaru a služieb na trhy verejného obstarávania ***I
PDF 676kWORD 313k
Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 15. januára 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prístupe tovaru a služieb tretích krajín na vnútorný trh verejného obstarávania Únie a o postupoch podporujúcich rokovania o prístupe tovaru a služieb Únie na trhy verejného obstarávania tretích krajín (COM(2012)0124 – C7-0084/2012 – 2012/0060(COD))(1)
P7_TA(2014)0027A7-0454/2013

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh nariadenia
Názov 1
Návrh
Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
o prístupe tovaru a služieb tretích krajín na vnútorný trh verejného obstarávania Únie a o postupoch podporujúcich rokovania o prístupe tovaru a služieb Únie na trhy verejného obstarávania tretích krajín
o prístupe tovaru a služieb tretích krajín na vnútorný trh verejného obstarávania a koncesií Únie a o postupoch podporujúcich rokovania o prístupe tovaru a služieb Únie na trhy verejného obstarávania a ku koncesiám tretích krajín
(Text s významom pre EHP)
(Text s významom pre EHP)
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh nariadenia
Citácia 3 a (nová)
so zreteľom na revidované smernice o verejnom obstarávaní (2011/0438(COD), 2011/0439(COD) a 2011/0437(COD);
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh nariadenia
Citácia 3 b (nová)
so zreteľom na preskúmanú viacstrannú Dohodu o vládnom obstarávaní (GPA);
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 1
(1)  V článku 21 Zmluvy o Európskej únii sa uvádza, že Únia má vymedziť a sledovať spoločné politiky a činnosti a pracovať s vysokou mierou spolupráce vo všetkých oblastiach medzinárodných vzťahov, aby okrem iného podporila integráciu všetkých krajín do svetového hospodárstva, a to aj prostredníctvom postupného zrušovania obmedzení v medzinárodnom obchode.
(1)  V článku 21 Zmluvy o Európskej únii sa uvádza, že Únia má vymedziť a sledovať spoločné politiky a činnosti a pracovať s vysokou mierou spolupráce vo všetkých oblastiach medzinárodných vzťahov, aby okrem iného chránila svoje hodnoty, základné záujmy, bezpečnosť, nezávislosť a celistvosť a podporila integráciu všetkých krajín do svetového hospodárstva, a to aj prostredníctvom postupného zrušovania obmedzení v medzinárodnom obchode.
Pozmeňujúci návrh 86
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4 a (nové)
(4a)  Revidovaná mnohostranná Dohoda Svetovej obchodnej organizácie (WTO) o vládnom obstarávaní stanovuje iba obmedzený prístup spoločností Únie na trhy verejného obstarávania v tretích krajinách a vzťahuje sa iba na obmedzený počet členov WTO, ktorí podpísali Dohodu o vládnom obstarávaní. Revidovanú Dohodu o vládnom obstarávaní ratifikovala Únia v decembri 2013.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5
(5)  V kontexte Svetovej obchodnej organizácie a prostredníctvom svojich dvojstranných vzťahov Únia obhajuje ambiciózne otvorenie medzinárodných trhov verejného obstarávania Únie a jej obchodných partnerov v duchu reciprocity a vzájomného prospechu.
(5)  V kontexte Svetovej obchodnej organizácie a prostredníctvom svojich dvojstranných vzťahov Únia obhajuje ambiciózne otvorenie medzinárodných trhov verejného obstarávania a koncesií Únie a jej obchodných partnerov v duchu reciprocity a vzájomného prospechu.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5 a (nové)
(5a)  Verejné obstarávanie predstavuje významnú časť HDP Únie, a malo by sa preto využívať, aby sa posilnil potenciál EÚ v oblasti inovácií a priemyselnej výroby. So zreteľom na stratégiu udržateľnej priemyselnej politiky v Únii by sa preto mali vylúčiť nečestné ponuky obsahujúce tovar a/alebo služby s pôvodom mimo Únie. Zároveň by sa mala zaistiť reciprocita a spravodlivé podmienky prístupu jednotlivých odvetví Únie na trh.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5 b (nové)
(5b)  Obchodná politika Únie prispieva k znižovaniu chudoby na celom svete tým, že podporuje zlepšovanie pracovných podmienok, ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov a základné práva.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6
(6)  Mnohé tretie krajiny sa zdráhajú otvoriť svoje trhy verejného obstarávania medzinárodnej hospodárskej súťaži alebo otvoriť tieto trhy viac než doteraz. V dôsledku toho hospodárske subjekty Únie čelia reštriktívnym postupom obstarávania v prípade mnohých obchodných partnerov Únie. Výsledkom týchto reštriktívnych postupov obstarávania je strata významných obchodných príležitostí.
(6)  Mnohé tretie krajiny sa zdráhajú otvoriť svoje trhy verejného obstarávania a koncesií medzinárodnej hospodárskej súťaži alebo otvoriť tieto trhy viac než doteraz. V dôsledku toho hospodárske subjekty Únie čelia reštriktívnym postupom obstarávania v prípade mnohých obchodných partnerov Únie. Výsledkom týchto reštriktívnych postupov obstarávania je strata významných obchodných príležitostí.
Pozmeňujúci návrh 87
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7
(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb10 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby11 obsahujú iba niekoľko ustanovení týkajúcich sa vonkajšieho rozmeru politiky verejného obstarávania Únie, najmä články 58 a 59 smernice 2004/17/ES. Tieto ustanovenia majú však iba obmedzený rozsah pôsobnosti a vinou nedostatočného usmernenia ich verejní obstarávatelia nie veľmi uplatňujú.
(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb10 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby11 obsahujú iba niekoľko ustanovení týkajúcich sa vonkajšieho rozmeru politiky verejného obstarávania Únie, najmä články 58 a 59 smernice 2004/17/ES. Tieto ustanovenia mali však iba obmedzený rozsah pôsobnosti a vinou nedostatočného usmernenia ich verejní obstarávatelia nie veľmi uplatňovali, a preto by sa mali nahradiť stručnejšími a uplatniteľnejšími ustanoveniami.
__________________
__________________
10 Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 1.
10 Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 1.
11 Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 114.
11 Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 114.
Pozmeňujúci návrh 88
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7 a (nové)
(7a)  Uchádzačom z tretích krajín by sa mal umožniť prístup na trhy verejného obstarávania Únie v súlade so smernicami Európskeho parlamentu a Rady 2014/.../EÚ12, 2014/.../EÚ13 a 2014/.../EÚ14.
__________________
12 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/.../EÚ o verejnom obstarávaní z ... (Ú. v. EÚ L ...).
13 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/.../EÚ o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb z ... (Ú. v. EÚ L ...).
14 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/.../EÚ o udeľovaní koncesií z ... (Ú. v. EÚ L ...).
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8
(8)  V súlade s článkom 207 ZFEÚ sa spoločná obchodná politika v oblasti verejného obstarávania zakladá na jednotných zásadách.
(8)  V súlade s článkom 207 ZFEÚ sa spoločná obchodná politika v oblasti verejného obstarávania a koncesií zakladá na jednotných zásadách.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 9
(9)  V záujme právnej istoty hospodárskych subjektov a verejných obstarávateľov/obstarávateľov Únie a tretích krajín by sa medzinárodné záväzky týkajúce sa prístupu na trh, ktoré prijala Únia vo vzťahu k tretím krajinám v oblasti verejného obstarávania, mali premietať do právneho poriadku EÚ, čím by sa zaistilo ich účinné uplatňovanie. Komisia by mala vydať usmernenie k uplatňovaniu existujúcich medzinárodných záväzkov týkajúcich sa prístupu na trh Európskej únie. Toto usmernenie by sa malo pravidelne aktualizovať a poskytovať ľahko použiteľné informácie.
(9)  V záujme právnej istoty hospodárskych subjektov a verejných obstarávateľov/obstarávateľov Únie a tretích krajín by sa medzinárodné záväzky týkajúce sa prístupu na trh, ktoré prijala Únia vo vzťahu k tretím krajinám v oblasti verejného obstarávania a koncesií, mali premietať do právneho poriadku EÚ, čím by sa zaistilo ich účinné uplatňovanie. Komisia by mala vydať usmernenie k uplatňovaniu existujúcich medzinárodných záväzkov týkajúcich sa prístupu na trh Európskej únie. Toto usmernenie by sa malo pravidelne aktualizovať a poskytovať ľahko použiteľné informácie.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 9 a (nové)
(9a)  Európska komisia sa ubezpečí, že nefinancuje programy, v rámci ktorých by zadávanie a vykonávanie medzinárodných verejných zákaziek porušovali zásady stanovené v smerniciach o verejnom obstarávaní (2011/0438(COD), 2011/0439(COD) a 2011/0437(COD).
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 10
(10)  Ciele zamerané na zlepšenie prístupu hospodárskych subjektov EÚ na trhy verejného obstarávania niektorých tretích krajín chránené reštriktívnymi opatreniami týkajúcimi sa obstarávania a na zachovanie rovnakých podmienok hospodárskej súťaže v rámci Európskeho jednotného trhu vyžadujú, aby sa v celej Európskej únii harmonizovalo zaobchádzanie s tovarom a službami tretích krajín, na ktoré sa nevzťahujú medzinárodné záväzky Únie.
(10)  Ciele zamerané na zlepšenie prístupu hospodárskych subjektov EÚ na trhy verejného obstarávania a koncesií niektorých tretích krajín chránené reštriktívnymi opatreniami týkajúcimi sa obstarávania a na zachovanie rovnakých podmienok hospodárskej súťaže v rámci Európskeho jednotného trhu vyžadujú, aby sa v celej Európskej únii harmonizovalo zaobchádzanie s tovarom a službami tretích krajín, na ktoré sa nevzťahujú medzinárodné záväzky Únie.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 11
(11)  Na tento účel by sa mali stanoviť pravidlá týkajúce sa pôvodu, aby verejní obstarávatelia/obstarávatelia vedeli, či sa na tovary a služby vzťahujú medzinárodné záväzky Európskej únie. Pôvod tovaru by sa mal určiť v súlade s článkami 2226 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2913/1992 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva.12 Podľa uvedeného nariadenia by sa mal tovar považovať za tovar Únie, ak sa v plnej miere získal alebo vyrobil v Únii. Za krajinu pôvodu tovaru, na ktorého výrobe sa podieľala jedna alebo viac tretích krajín, by sa mala považovať krajina, v ktorej sa ako v poslednej uskutočnilo jeho podstatné a hospodársky odôvodnené spracovanie, a to v podnikoch vybavených na tento účel, ktorého výsledkom je nový výrobok, alebo ktoré predstavuje dôležitý stupeň výroby. Pôvod služby by sa mal určiť na základe pôvodu fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá ju poskytuje. Usmernenie uvedené v odôvodnení 9 by sa malo vzťahovať na uplatňovanie pravidiel týkajúcich sa pôvodu v praxi.
(11)  Na tento účel by sa mali stanoviť pravidlá týkajúce sa pôvodu, aby verejní obstarávatelia/obstarávatelia vedeli, či sa na tovar a služby vzťahujú medzinárodné záväzky Európskej únie. Pôvod tovaru by sa mal určiť v súlade s článkami 5963 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 vrátane dodatočných ustanovení, ktoré sa majú prijať podľa jeho článku 65. Podľa uvedeného nariadenia by sa mal tovar považovať za tovar Únie, ak sa v plnej miere získal alebo vyrobil v Únii. Za krajinu pôvodu tovaru, na ktorého výrobe sa podieľala jedna alebo viac tretích krajín, by sa mala považovať krajina, v ktorej sa ako v poslednej uskutočnilo jeho podstatné a hospodársky odôvodnené spracovanie, a to v podnikoch vybavených na tento účel, ktorého výsledkom je nový výrobok, alebo ktoré predstavuje dôležitý stupeň výroby. Pôvod služby by sa mal určiť na základe pôvodu fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá ju poskytuje. Určenie pôvodu služby by malo prebiehať v súlade so zásadami Všeobecnej dohody WTO o obchode so službami (GATS). Ustanovenia, ktorými sa určujú pravidlá pôvodu služieb, by mali zamedziť obchádzaniu obmedzení prístupu na trh verejného obstarávania Únie prostredníctvom vytvárania schránkových spoločností. Usmernenie uvedené v odôvodnení 9 by sa malo vzťahovať na uplatňovanie pravidiel týkajúcich sa pôvodu v praxi.
_____________
12Ú. v. ES L 302, 19.10. 1992, s. 1.
Pozmeňujúce návrh 14 a 89
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 12
(12)  Komisia by mala posúdiť, či schváli, aby verejní obstarávatelia/obstarávatelia v zmysle smerníc [2004/17/ES, 2004/18/ES a smernice Európskeho parlamentu a Rady [….] z [….]….o udeľovaní koncesií] v prípade zákaziek s odhadovanou hodnotou rovnajúcou sa alebo vyššou než 5 000 000 EUR z postupov verejného obstarávania vylúčili tovary a služby, na ktoré sa nevzťahujú medzinárodné záväzky prijaté Európskou úniou.
(12)  V prípade, že Komisia začne vonkajšie preskúmanie obstarávania s cieľom určiť, či v súvislosti s prístupom na trhy verejného obstarávania v tretích krajinách možno pozorovať nedostatok skutočnej reciprocity, mala by posúdiť, či schváli, aby verejní obstarávatelia/obstarávatelia v zmysle smerníc [2004/17/ES, 2004/18/ES a smernice Európskeho parlamentu a Rady [….] z [….]….o udeľovaní koncesií] v prípade postupov zadávania zákaziek alebo koncesií s odhadovanou hodnotou rovnajúcou sa alebo vyššou než 5 000 000 EUR z postupov verejného obstarávania vylúčili tovar a služby, na ktoré sa nevzťahujú medzinárodné záväzky prijaté Európskou úniou. Netýka sa to postupov zadávania zákaziek na tovar a služby s pôvodom v krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru, ako sa vymedzuje v príslušných pravidlách pôvodu, ako aj zákaziek na tovar a služby s pôvodom v krajinách, ktoré využívajú výhody režimu Všetko okrem zbraní, ako sú uvedené v prílohe IV k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 978/20121 a zákaziek na tovar a služby s pôvodom v rozvojových krajinách, ktoré sú považované za zraniteľné vzhľadom na chýbajúcu diverzifikáciu a nedostatočnú integráciu v rámci medzinárodného systému obchodovania, ako sú vymedzené v prílohe VII k nariadeniu (EÚ) č. 978/2012.
________________
________________
13 Ú. v. EÚ L ... .
13 Ú. v. EÚ L ... .
13a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 978/2012 z 25. októbra 2012, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 732/2008 (Ú. v. EÚ L 303, 31.10.2012, s. 1).
Pozmeňujúce návrhy 15 a 90
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13
(13)  Na účel transparentnosti by verejní obstarávatelia/obstarávatelia, ktorí zamýšľajú uplatniť svoju právomoc v súlade s týmto nariadením a vylúčiť ponuky obsahujúce tovary a/alebo služby s pôvodom mimo Európskej únie, v ktorých hodnota tovarov alebo služieb nespadajúcich pod režim medzinárodných záväzkov presahuje 50 % celkovej hodnoty tohto tovaru alebo služieb, z postupov verejného obstarávania, o tom mali informovať hospodárske subjekty v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie.
(13)  V záujme transparentnosti by verejní obstarávatelia/obstarávatelia, ktorí zamýšľajú uplatniť svoju právomoc v súlade s týmto nariadením a z postupov verejného obstarávania vylúčiť ponuky obsahujúce tovar a/alebo služby s pôvodom mimo Európskej únie, v ktorých hodnota tovaru alebo služieb nespadajúcich pod režim medzinárodných záväzkov presahuje 50 % celkovej hodnoty tohto tovaru alebo služieb, alebo koncesií, o tom mali informovať hospodárske subjekty v úvodnej časti „technických špecifikácií“ alebo „popisného dokumentu“ podľa bodu 15 článku 2 ods. 1 nariadenia [2014/.../EÚ] o verejnom obstarávaní a bodu 15 článku 2 nariadenia [2014/.../EÚ] o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 15
(15)  V prípade zákaziek s odhadovanou hodnotou rovnajúcou sa alebo vyššou než 5 000 000 EUR by Komisia mala schváliť zamýšľané vylúčenie tovarov a/alebo služieb, ak medzinárodná dohoda týkajúca sa prístupu na trh verejného obstarávania medzi Úniou a krajinou, z ktorej pochádzajú tovary a/alebo služby, ktorých vylúčenie sa navrhuje, obsahuje výslovné vyhradenie prístupu na trh prijaté Úniou. Ak takáto dohoda neexistuje, Komisia by mala schváliť vylúčenie, keď tretia krajina uplatňuje reštriktívne opatrenia týkajúce sa obstarávania vedúce k nedostatočnej reciprocite pri otvorení trhu medzi Úniou a príslušnou treťou krajinou. Nedostatočná reciprocita by sa mala predpokladať vtedy, ak reštriktívne opatrenia týkajúce sa obstarávania vedú k závažnej a opakujúcej sa diskriminácií hospodárskych subjektov, tovarov a služieb EÚ.
(15)  V prípade zákaziek a koncesií s odhadovanou hodnotou rovnajúcou sa alebo vyššou než 5.000.000 EUR by Komisia mala schváliť zamýšľané vylúčenie tovaru a/alebo služieb, ak medzinárodná dohoda týkajúca sa prístupu na trh verejného obstarávania a koncesií medzi Úniou a krajinou, z ktorej pochádza tovar a/alebo služby, ktorých vylúčenie sa navrhuje, obsahuje výslovné vyhradenie prístupu na trh prijaté Úniou. Ak takáto dohoda neexistuje, Komisia by mala schváliť vylúčenie, keď tretia krajina naďalej uplatňuje reštriktívne opatrenia týkajúce sa obstarávania alebo udeľovania koncesií vedúce k nedostatočnej reciprocite pri otvorení trhu medzi Úniou a príslušnou treťou krajinou. Nedostatočná reciprocita by sa mala predpokladať vtedy, ak reštriktívne opatrenia týkajúce sa obstarávania alebo udeľovania koncesií vedú k závažnej a opakujúcej sa diskriminácií hospodárskych subjektov, tovaru a služieb EÚ alebo keď nedodržanie ustanovenia medzinárodného pracovného práva uvedeného v prílohe XI smernice o verejnom obstarávaní [...] 2014 a prílohe XIV smernice o verejnom obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb [...] (2014) zo strany verejných orgánov spôsobilo európskym podnikom pri ich snahách o získanie zákaziek a koncesií v tretích krajinách vážne problémy, o ktorých tieto podniky informovali Komisiu.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 16
(16)  Pri posudzovaní, či existuje nedostatočná reciprocita, by Komisia mala preskúmať, do akej miery sa zákonmi o verejnom obstarávaní príslušnej krajiny zaisťuje transparentnosť v súlade s medzinárodnými normami v oblasti verejného obstarávania a predchádza akejkoľvek diskriminácii proti tovarom, službám a hospodárskym subjektom Únie. Okrem toho by sa malo preskúmať, do akej miery verejné orgány a/alebo jednotliví obstarávatelia uplatňujú alebo prijímajú diskriminačné postupy proti tovarom, službám a hospodárskym subjektom Únie.
(16)  Pri posudzovaní, či existuje nedostatočná reciprocita, by Komisia mala preskúmať, do akej miery sa zákonmi o verejnom obstarávaní a koncesiách príslušnej krajiny zaisťuje transparentnosť v súlade s medzinárodnými normami v oblasti verejného obstarávania a koncesií a predchádza akejkoľvek diskriminácii proti tovarom, službám a hospodárskym subjektom Únie. Okrem toho by sa malo preskúmať, do akej miery verejné orgány a/alebo jednotliví obstarávatelia uplatňujú alebo prijímajú diskriminačné postupy proti tovarom, službám a hospodárskym subjektom Únie alebo do akej miery viedlo nedodržanie ustanovenia medzinárodného pracovného práva uvedeného v prílohe XI smernice o verejnom obstarávaní [...] 2014 a prílohe XIV smernice o verejnom obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb [...] (2014) zo strany verejných orgánov k vážnym problémom európskych podnikov, s ktorými sa stretli pri svojich snahách o získanie zákaziek a koncesií v tretích krajinách, a o ktorých informovali Komisiu.
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 16 a (nové)
(16a)  Pri posudzovaní ponúk obsahujúcich tovar a/alebo služby s pôvodom mimo Európskej únie by mali verejní obstarávatelia a Európska komisia zabezpečiť súlad s kritériami spravodlivého obchodu, ako aj dodržiavania pracovných práv a noriem v oblasti životného prostredia, ako je stanovené v článku 15 ods. 2 a prílohe 11 smernice o verejnom obstarávaní [...] (2014) XXX.
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 17
(17)  Komisia by mala byť schopná zabrániť možnému zápornému vplyvu zamýšľaného vylúčenia na obchodných rokovaniach prebiehajúcich s príslušnou krajinou. Preto keď sa krajina zapája do významných rokovaní s Úniou týkajúcich sa prístupu na trh v oblasti verejného obstarávania a Komisia sa domnieva, že v blízkej budúcnosti sú primerané vyhliadky na zrušenie reštriktívnych postupov obstarávania, Komisia môže a mala by byť schopná prijať vykonávací akt s ustanovením, že tovary a služby z uvedenej krajiny by sa nemali vylúčiť z postupov verejného obstarávania na obdobie jedného roka.
(17)  Komisia by mala byť schopná zabrániť možnému zápornému vplyvu zamýšľaného vylúčenia na obchodných rokovaniach prebiehajúcich s príslušnou krajinou. Preto keď sa krajina zapája do významných rokovaní s Úniou týkajúcich sa prístupu na trh v oblasti verejného obstarávania a/alebo koncesií a Komisia sa domnieva, že v blízkej budúcnosti sú primerané vyhliadky na zrušenie reštriktívnych postupov obstarávania a/alebo koncesií, Komisia môže a mala by byť schopná prijať vykonávací akt s ustanovením, že tovar a služby z uvedenej krajiny by sa nemali vylúčiť z postupov verejného obstarávania na obdobie jedného roka.
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 18
(18)  Vzhľadom na skutočnosť, že prístup tovarov a služieb tretej krajiny na trh verejného obstarávania Únie patrí do rozsahu pôsobnosti spoločnej obchodnej politiky, členské štáty alebo ich verejní obstarávatelia/obstarávatelia by nemali mať možnosť obmedzovať prístup tovarov alebo služieb tretej krajiny do svojich postupov verejného obstarávania inými opatreniami, než sú stanovené v tomto nariadení.
(18)  Vzhľadom na skutočnosť, že prístup tovaru a služieb tretej krajiny na trh verejného obstarávania Únie a k jej koncesiám patrí do rozsahu pôsobnosti spoločnej obchodnej politiky, členské štáty alebo ich verejní obstarávatelia/obstarávatelia by nemali mať možnosť obmedzovať prístup tovaru alebo služieb tretej krajiny do svojich postupov verejného obstarávania inými opatreniami, než sú stanovené v tomto nariadení alebo v príslušnom práve Únie.
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 19
(19)  Vzhľadom na väčšie ťažkosti pre verejných obstarávateľov/obstarávateľov posúdiť vysvetlenia uchádzačov v kontexte ponúk obsahujúcich tovary a/alebo služby s pôvodom mimo Európskej únie, v ktorých hodnota tovarov alebo služieb nespadajúcich pod režim medzinárodných záväzkov presahuje 50 % celkovej hodnoty týchto tovarov alebo služieb, je vhodné zabezpečiť zvýšenú transparentnosť pri zaobchádzaní s ponukami s neobvykle nízkou cenou. Popri pravidlách stanovených v článku 69 smernice o verejnom obstarávaní a článku 79 smernice o obstarávaní subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb by verejný obstarávateľ/obstarávateľ, ktorý zamýšľa prijať takúto ponuku s neobvykle nízkou cenou, mal o tejto skutočnosti písomne informovať ostatných uchádzačov a uviesť dôvody účtovania neobvykle nízkej ceny alebo nákladov. To týmto uchádzačom umožní, aby prispeli k presnejšiemu posúdeniu, či úspešný uchádzač bude schopný vykonať zákazku v plnej miere podľa podmienok uvedených v súťažných podkladoch. Vďaka týmto dodatočným informáciám by sa dosiahli spravodlivejšie podmienky na trhu verejného obstarávania EÚ.
(19)  Vzhľadom na väčšie ťažkosti pre verejných obstarávateľov/obstarávateľov posúdiť vysvetlenia uchádzačov v kontexte ponúk obsahujúcich tovary a/alebo služby s pôvodom mimo Európskej únie, v ktorých hodnota tovarov alebo služieb nespadajúcich pod režim medzinárodných záväzkov presahuje 50 % celkovej hodnoty týchto tovarov alebo služieb, je vhodné zabezpečiť zvýšenú transparentnosť pri zaobchádzaní s ponukami s neobvykle nízkou cenou. Ponuky, ktoré sú z hľadiska práce, tovaru alebo služieb neobvykle nízke, môžu byť založené na technicky, hospodársky alebo právne nesprávnych predpokladoch alebo postupoch. Popri pravidlách stanovených v článku 69 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/XXX/EÚ13a a článku 79 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/XXX/EÚ13b by verejný obstarávateľ/obstarávateľ, ktorý zamýšľa prijať takúto ponuku s neobvykle nízkou cenou, mal o tejto skutočnosti písomne informovať ostatných uchádzačov a uviesť dôvody účtovania neobvykle nízkej ceny alebo nákladov. V prípade, že uchádzač nemôže poskytnúť dostatočné vysvetlenie, verejný obstarávateľ by mal byť oprávnený ponuku zamietnuť. To týmto uchádzačom umožní, aby prispeli k presnejšiemu posúdeniu, či úspešný uchádzač bude schopný vykonať zákazku v plnej miere podľa podmienok uvedených v súťažných podkladoch. Vďaka týmto dodatočným informáciám by sa dosiahli spravodlivejšie podmienky na trhu verejného obstarávania EÚ.
_________________
13a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/XXX/EÚ o verejnom obstarávaní (Ú. v. EÚ XXX) (2011/0438(COD)).
13b Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/XXX/EÚ o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (Ú. v. EÚ XXX) (2011/0439(COD)).
Pozmeňujúce návrhy 22 a 91
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 20
(20)  Komisia by mala mať možnosť z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť zainteresovaných strán alebo členského štátu kedykoľvek iniciovať vonkajšie preskúmanie obstarávania týkajúce sa reštriktívnych postupov, ktoré údajne uplatňuje tretia krajina. Treba zohľadniť najmä skutočnosť, že Komisia schválila niekoľko zamýšľaných vylúčení tretej krajiny podľa článku 6 ods. 2 tohto nariadenia. Takýmito vyšetrovacími postupmi by nemalo byť dotknuté nariadenie Rady (ES) č. 3286/94 z 22. decembra 1994 stanovujúce postupy spoločenstva v oblasti spoločnej obchodnej politiky s cieľom zaistiť uplatňovanie práv Spoločenstva podľa pravidiel medzinárodného obchodu, najmä tých, ktoré boli vytvorené pod záštitou Svetovej obchodnej organizácie.14
(20)  Komisia by mala mať možnosť z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť zainteresovaných strán alebo členského štátu kedykoľvek iniciovať vonkajšie preskúmanie týkajúce sa reštriktívnych postupov obstarávania a koncesií, ktoré údajne uplatňuje tretia krajina. Pri svojom rozhodnutí iniciovať vonkajšie preskúmanie obstarávania by mala vziať do úvahy počet žiadostí verejných obstarávateľov/obstarávateľov alebo členských štátov. Takýmito vyšetrovacími postupmi by nemalo byť dotknuté nariadenie Rady (ES) č. 3286/94 z 22. decembra 1994 stanovujúce postupy Spoločenstva v oblasti spoločnej obchodnej politiky s cieľom zaistenia uplatňovania práv Spoločenstva podľa pravidiel medzinárodného obchodu, najmä tých, ktoré boli vytvorené pod záštitou Svetovej obchodnej organizácie14.
________________
________________
14.Ú. v. ES L 349, 31.12.1994.
14.Ú. v. ES L 349, 31.12.1994.
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 21
(21)  Ak má Komisia na základe dostupných informácií dôvod domnievať sa, že tretia krajina prijala alebo uplatňuje reštriktívne postupy obstarávania, mala by byť schopná začať vyšetrovanie. Ak sa existencia reštriktívnych postupov obstarávania v tretej krajine potvrdí, Komisia by mala príslušnú krajinu vyzvať, aby sa zapojila do konzultácií s cieľom zlepšiť príležitosť prístupu k verejnému obstarávaniu pre hospodárske subjekty, tovary a služby v rámci verejného obstarávania v uvedenej krajine.
(21)  Ak má Komisia na základe dostupných informácií dôvod domnievať sa, že tretia krajina prijala alebo uplatňuje reštriktívne postupy obstarávania a koncesií, mala by byť schopná začať vyšetrovanie. Ak sa existencia reštriktívnych postupov obstarávania v tretej krajine potvrdí, Komisia by mala príslušnú krajinu vyzvať, aby sa zapojila do konzultácií s cieľom zlepšiť príležitosť prístupu k verejnému obstarávaniu pre hospodárske subjekty, tovar a služby v rámci verejného obstarávania v uvedenej krajine.
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 22
(22)  Ak konzultácie s príslušnou krajinou nevedú k dostatočnému zlepšeniu príležitostí na prístup k verejnému obstarávaniu pre hospodárske subjekty, tovary a služby EÚ, Komisia by mala prijať primerané reštriktívne opatrenia.
(22)  Ak konzultácie s príslušnou krajinou nevedú v rámci primeraného časového obdobia k dostatočnému zlepšeniu príležitostí na prístup k verejnému obstarávaniu pre hospodárske subjekty, tovar a služby EÚ alebo ak sú nápravné/opravné opatrenia prijaté príslušnou treťou krajinou považované za nedostatočné, Komisia by mala prijať primerané reštriktívne opatrenia.
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 23
(23)  Takéto opatrenia môžu zahŕňať povinné vylúčenie niektorých tovarov a služieb tretej krajiny z postupov verejného obstarávania v Európskej únii alebo môžu na ponuky obsahujúce tovary alebo služby s pôvodom v uvedenej krajine uložiť povinnú cenovú sankciu. S cieľom zabrániť obchádzaniu týchto opatrení môže byť takisto potrebné vylúčiť niektoré právnické osoby kontrolované zo zahraničia alebo v zahraničnom vlastníctve usadené v Európskej únii, ktoré nie sú zapojené do významných obchodných operácií tak, aby mali priame a účinné spojenie s ekonomikou príslušného členského štátu. Vhodné opatrenia by nemali byť neprimerané k reštriktívnym postupom týkajúcim sa obstarávania, ktorým zodpovedajú.
(23)  Takéto opatrenia môžu zahŕňať povinné vylúčenie niektorých tovarov a služieb tretej krajiny z postupov verejného obstarávania alebo postupov udeľovania koncesií v Európskej únii alebo môžu na ponuky obsahujúce tovar alebo služby s pôvodom v uvedenej krajine uložiť povinnú cenovú sankciu. S cieľom zabrániť obchádzaniu týchto opatrení môže byť takisto potrebné vylúčiť niektoré právnické osoby kontrolované zo zahraničia alebo v zahraničnom vlastníctve usadené v Európskej únii, ktoré nie sú zapojené do významných obchodných operácií tak, aby mali priame a účinné spojenie s ekonomikou príslušného členského štátu. Vhodné opatrenia by nemali byť neprimerané k reštriktívnym postupom týkajúcim sa obstarávania, ktorým zodpovedajú a mali by sa uplatňovať počas obdobia maximálne piatich rokov, ktoré môže byť predĺžené o ďalších päť rokov.
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 24 a (nové)
(24a)  Je tiež nevyhnutné, aby v záujme primeraného zahrnutia environmentálnych, sociálnych a pracovných požiadaviek verejní obstarávatelia prijali príslušné opatrenia na zaistenie súladu so záväzkami v oblasti environmentálneho, sociálneho, a pracovného práva, ktoré sa uplatňuje na mieste, kde sa vykonávajú stavebné práce, vyplývajúcimi z medzinárodných záväzkov, zákonov, právnych predpisov, dekrétov na národnej úrovni i na úrovni Únie, a z kolektívnych dohôd.
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 26
(26)  Vzhľadom na celkovú politiku Únie týkajúcu sa najmenej rozvinutých krajín stanovenú okrem iného v nariadení Rady (ES) č. 732/2008 z 22. júla 2008, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií od 1. januára 2009, je vhodné zaobchádzať s týmito tovarmi a službami z týchto krajín rovnako ako s tovarmi a službami Únie.
(26)  Vzhľadom na celkový cieľ politiky Únie podporovať hospodársky rast rozvojových krajín a ich integráciu do celosvetového hodnotového reťazca, čo je základom vytvorenia všeobecného systému preferencií Únie, ako sa uvádza v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 978/2012, je vhodné zaobchádzať s tovarom a službami z najmenej rozvinutých krajín využívajúcich výhody režimu Všetko okrem zbraní, ako aj s tovarom a službami z rozvojových krajín, ktoré sú považované za zraniteľné vzhľadom na chýbajúcu diverzifikáciu a nedostatočnú integráciu v rámci medzinárodného systému obchodovania, podľa ich vymedzenia v prílohách IV a VII k nariadeniu (EÚ) č. 978/2012 rovnako ako s tovarom a službami Únie.
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 27
(27)  S cieľom premietnuť do právneho poriadku Európskej únie medzinárodné záväzky týkajúce sa prístupu na trh prijaté v oblasti verejného obstarávania po prijatí tohto nariadenia by v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Komisia mala byť splnomocnená prijať akty s cieľom zmeniť a doplniť zoznam medzinárodných dohôd priložený k tomuto nariadeniu. Je osobitne dôležité, že Komisia by počas prípravných prác mala uskutočniť vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, včas a primerane postúpili Európskemu parlamentu a Rade.
(27)  S cieľom premietnuť do právneho poriadku Európskej únie medzinárodné záväzky týkajúce sa prístupu na trh prijaté v oblasti verejného obstarávania a koncesií po prijatí tohto nariadenia by v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Komisia mala byť splnomocnená prijať akty s cieľom zmeniť zoznam medzinárodných dohôd priložený k tomuto nariadeniu. Je osobitne dôležité, že Komisia by počas prípravných prác mala uskutočniť vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, včas a primerane postúpili Európskemu parlamentu a Rade.
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 30
(30)  Komisia by mala každé tri roky predkladať správu o uplatňovaní tohto nariadenia.
(30)  Komisia by mala každé tri roky predkladať správu o uplatňovaní tohto nariadenia. Vo svojej správe by Komisia mala posúdiť fungovanie tohto nariadenia, ako aj pokrok pri dosahovaní reciprocity v rámci otvárania trhov verejného obstarávania. Spolu s druhou správou o uplatňovaní tohto nariadenia, ktorá sa má vypracovať najneskôr do šiestich rokov od nadobudnutia účinnosti nariadenia, by Komisia mala predložiť buď návrh na zlepšenie tohto nariadenia, alebo uviesť dôvody, pre ktoré nie sú z jej pohľadu potrebné žiadne zmeny tohto nariadenia. V prípade, že Komisia nepredloží návrh ani neuvedie dôvody, pre ktoré nie sú potrebné žiadne zmeny tohto nariadenia, malo by sa toto nariadenie prestať uplatňovať.
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 31
(31)  V súlade so zásadou proporcionality je na dosiahnutie základného cieľa, ktorým je vytvoriť spoločnú vonkajšiu politiku v oblasti verejného obstarávania, potrebné a vhodné stanoviť pravidlá týkajúce sa zaobchádzania s tovarom a službami, na ktoré sa nevzťahujú medzinárodné záväzky Európskej únie. Toto nariadenie o prístupe hospodárskych subjektov, tovarov a služieb tretích krajín nepresahuje rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie sledovaných cieľov, a je v súlade s tretím odsekom článku 5 Zmluvy o Európskej únii,
(31)  V súlade so zásadou proporcionality je na dosiahnutie základného cieľa, ktorým je vytvoriť spoločnú vonkajšiu politiku v oblasti verejného obstarávania a koncesií, potrebné a vhodné stanoviť pravidlá týkajúce sa zaobchádzania s tovarom a službami, na ktoré sa nevzťahujú medzinárodné záväzky Európskej únie. Toto nariadenie o prístupe hospodárskych subjektov, tovaru a služieb tretích krajín nepresahuje rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie sledovaných cieľov, a je v súlade s tretím odsekom článku 5 Zmluvy o Európskej únii,
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1
1.  V tomto nariadení sa stanovujú pravidlá týkajúce sa prístupu tovarov a služieb tretích krajín do verejného obstarávania na vykonávanie stavebných prác alebo na dielo, dodávanie tovarov a poskytovanie služieb verejnými obstarávateľmi/obstarávateľmi Únie a stanovujú sa postupy na podporu vyjednávaní o prístupe tovarov a služieb Únie na trhy verejného obstarávania tretích krajín.
1.  V tomto nariadení sa stanovujú pravidlá týkajúce sa prístupu tovaru a služieb tretích krajín do verejného obstarávania na vykonávanie stavebných prác alebo na dielo, dodávanie tovarov a poskytovanie služieb verejnými obstarávateľmi/obstarávateľmi Únie a stanovujú sa postupy na podporu vyjednávaní o prístupe tovarov a služieb Únie na trhy verejného obstarávania tretích krajín. Členské štáty alebo ich verejní obstarávatelia/obstarávatelia môžu obmedziť prístup tovaru a služieb z tretích krajín k svojim postupom verejného obstarávania len opatreniami stanovenými v tomto nariadení alebo príslušným právom Únie.
Pozmeňujúci návrh 93
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 2 – pododsek 2
Toto nariadenie sa uplatňuje na verejné obstarávanie, v ktorom sa tovary alebo služby obstarávajú na vládne účely, a nie na ďalší komerčný predaj alebo na použitie vo výrobe tovarov alebo poskytovaní služieb na komerčný predaj.
Toto nariadenie sa uplatňuje na verejné obstarávanie, v ktorom sa tovary alebo služby obstarávajú na vládne účely, a na udeľovanie koncesií na dielo a služby poskytované na vládne účely, a nie na ďalší komerčný predaj alebo na použitie vo výrobe tovarov alebo poskytovaní služieb na komerčný predaj.
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 – písmeno a
a)  „dodávateľ“ predstavuje akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá na trhu ponúka tovar,
a)  „hospodársky subjekt“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba alebo verejný subjekt alebo skupina takýchto osôb a/alebo subjektov, ktorá na trhu ponúka vykonanie stavebných prác alebo realizáciu diela, dodanie tovaru alebo poskytovanie služieb,
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 – písmeno b
b)  „poskytovateľ služieb“ predstavuje akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá na trhu ponúka vykonanie stavebných prác alebo realizáciu diela alebo poskytovanie služieb,
b)  „uchádzač“ je hospodársky subjekt, ktorý predložil ponuku,
Pozmeňujúci návrh 35
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 – písmeno d
d)  „tovary alebo služby spadajúce pod režim medzinárodných záväzkov“ predstavujú tovary alebo služby s pôvodom v krajine, s ktorou Únia uzavrela medzinárodnú dohodu v oblasti verejného obstarávania vrátane záväzkov týkajúcich sa prístupu na trh a na ktoré sa uplatňuje príslušná dohoda. Zoznam príslušných dohôd je uvedený v prílohe I k tomuto nariadeniu;
d)  „tovar alebo služby spadajúce pod režim medzinárodných záväzkov“ sú tovar alebo služby s pôvodom v krajine, s ktorou Únia uzavrela medzinárodnú dohodu v oblasti verejného obstarávania a koncesií vrátane záväzkov týkajúcich sa prístupu na trh a na ktoré sa uplatňuje príslušná dohoda. Zoznam príslušných dohôd je uvedený v prílohe I k tomuto nariadeniu;
(Tento pozmeňujúci návrh sa týka celého legislatívneho textu (doplnenie odkazu na koncesie, keď sa uvádza pojem verejné obstarávanie); prijatie nariadenia bude mať za následok technické zmeny v celom texte.)
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 – písmeno g a (nové)
ga)  „nedostatočná reciprocita“ predstavuje existenciu akéhokoľvek legislatívneho, regulačného alebo administratívneho opatrenia, procesu alebo postupu, ktorý schválili alebo vykonávali verejné orgány alebo jednotliví obstarávatelia v tretej krajine a ktorým sa obmedzuje prístup na trhy verejného obstarávaniu alebo koncesií, najmä z dôvodu nedostatočnej transparentnosti v porovnaní s medzinárodnými štandardmi a diskriminačných právnych predpisov a správnych postupov, čo vedie k závažnému a opakovanému diskriminačnému zaobchádzaniu s hospodárskymi subjektmi, tovarom alebo službami Únie.
„Nedostatočná reciprocita“ sa predpokladá aj v prípade, keď verejné orgány nedodržali ustanovenia medzinárodného pracovného práva uvedené v prílohe XI smernice o verejnom obstarávaní [...] (2014) a prílohe XIV smernice o verejnom obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb [...] (2014) a viedlo to k problémom, s ktorými sa stretli európske podniky pri svojej snahe o získanie zákaziek a koncesií v tretích krajinách, a ktoré nahlásili Komisii.
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 2 – písmeno b
b)  pojem „hospodársky subjekt“ sa vzťahuje rovnako na pojmy dodávateľ a poskytovateľ služieb,
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 2 – písmeno c
c)  hospodársky subjekt, ktorý predložil ponuku, sa označuje ako „uchádzač“,
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 38
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 2 – písmeno e
e)  „povinná cenová sankcia“ sa vzťahuje na povinnosti obstarávateľov zvýšiť na základe určitých výnimiek cenu služieb a/alebo tovarov s pôvodom v určitých tretích krajinách ponúkaných v zadávacích konaniach.
e)  „povinná cenová sankcia“ sa vzťahuje na povinnosti obstarávateľov zvýšiť na základe určitých výnimiek cenu služieb a/alebo tovaru s pôvodom v určitých tretích krajinách ponúkaných v postupoch verejného obstarávania alebo postupoch udeľovania koncesií.
(Tento pozmeňujúci návrh sa uplatňuje v celom skúmanom legislatívnom texte (doplnenie odkazu na postupy udeľovania koncesie tam, kde sa uvádzajú postupy verejného obstarávania, a to tak v jednotnom, ako aj v množnom čísle); ak sa tieto zmeny príjmu, bude potrebné vykonať v rámci celého textu technické úpravy.)
Pozmeňujúci návrh 40
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 1
1.  Pôvod tovaru sa určí v súlade s článkami 2226 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2913/1992 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva.18
1.  Pôvod tovaru sa určí v súlade s článkami 5963 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady () č. 952/2013 vrátane dodatočných ustanovení, ktoré sa majú prijať podľa jeho článku 65.
__________________
18 Ú. v. ES L 302, 19.10.1992, s. 1.
Pozmeňujúci návrh 41
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 2 – pododsek 1 – úvodná časť
Pôvod služby sa určí na základe pôvodu fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá ju poskytuje. Za pôvod poskytovateľa služieb sa považuje:
Pôvod služby sa určí na základe pôvodu fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá ju poskytuje. Za pôvod hospodárskeho subjektu poskytujúceho službu sa považuje:
Pozmeňujúci návrh 42
Návrh nariadenia
Článok 4
Zaobchádzanie s tovarmi a službami spadajúcimi pod režim medzinárodných záväzkov
Zaobchádzanie s tovarom a službami spadajúcimi pod režim medzinárodných záväzkov
Pri zadávaní zákaziek na vykonanie stavebných prác a/alebo zákaziek na dielo, na dodávky tovaru alebo poskytovanie služieb verejní obstarávatelia/obstarávatelia zaobchádzajú s tovarmi a službami spadajúcimi pod režim medzinárodných záväzkov rovnako ako s tovarmi a službami s pôvodom v Európskej únii.
Pri zadávaní zákaziek na vykonanie stavebných prác a/alebo zákaziek na dielo, na dodávky tovaru alebo poskytovanie služieb alebo pri udeľovaní koncesií na dielo alebo služby verejní obstarávatelia/obstarávatelia zaobchádzajú s tovarom a službami spadajúcimi pod režim medzinárodných záväzkov rovnako ako s tovarom a službami s pôvodom v Európskej únii.
S tovarmi a službami s pôvodom v najmenej rozvinutých krajinách vymenovaných v prílohe k nariadeniu (ES) č. 732/2008 sa zaobchádza ako s tovarmi a službami spadajúcimi pod režim medzinárodných záväzkov.
S tovarom a službami s pôvodom v najmenej rozvinutých krajinách vymenovaných v prílohe IV k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 978/2012 alebo v rozvojových krajinách považovaných za zraniteľné kvôli nedostatočnej diverzifikácii a nedostatočnému začleneniu do medzinárodného obchodného systému a svetového hospodárstva, ako to vyplýva z prílohy VII k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 978/2012, sa zaobchádza ako s tovarom a službami spadajúcimi pod režim medzinárodných záväzkov.
Pozmeňujúci návrh 43
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 1
1.  Pri zákazkách v odhadovanej hodnote od 5 000 000 EUR bez dane z pridanej hodnoty (DPH) alebo viac Komisia posúdi na žiadosť verejných obstarávateľov/obstarávateľov, či sa z postupov zadávania verejných zákaziek majú vylúčiť ponuky zahŕňajúce tovar alebo služby s pôvodom mimo Únie, ak hodnota tovarov alebo služieb nespadajúcich pod režim medzinárodných záväzkov presahuje 50 % z celkovej hodnoty tovarov alebo služieb, ktoré tvoria ponuku, a to za ďalej uvedených podmienok.
1.  Komisia v prípade, že iniciuje vonkajšie preskúmanie obstarávania podľa článku 8, pri zákazkách s odhadovanou hodnotou rovnajúcou sa alebo vyššou než 5 000 000 EUR bez dane z pridanej hodnoty (DPH) na žiadosť verejných obstarávateľov/obstarávateľov a po zverejnení oznámenia o začatí vyšetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie posúdi, či sa z postupov zadávania verejných zákaziek majú vylúčiť ponuky zahŕňajúce tovar alebo služby s pôvodom mimo Únie, ak hodnota tovaru alebo služieb nepatriacich do režimu medzinárodných záväzkov presahuje 50 % z celkovej hodnoty tovaru alebo služieb, ktoré tvoria ponuku, a to za ďalej uvedených podmienok..
Pozmeňujúci návrh 44
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 2 – pododsek 1
Ak verejní obstarávatelia/obstarávatelia majú v úmysle požiadať o vylúčenie ponúk z postupov zadávania verejných zákaziek na základe odseku 1, uvedú túto skutočnosť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, ktoré uverejnia v súlade s článkom 35 smernice 2004/18/ES alebo podľa článku 42 smernice 2004/17/ES alebo článku 26 smernice o udeľovaní koncesií.
Ak verejní obstarávatelia/obstarávatelia majú v úmysle požiadať o vylúčenie ponúk z postupov zadávania verejných zákaziek na základe odseku 1, jasne uvedú túto skutočnosť v úvodnej časti technických špecifikácií alebo informatívneho dokumentu podľa článku 2 ods. 15 smerníc [2014/…/EÚ] o verejnom obstarávaní a smernice [2014/…/EÚ] o obstarávaní vykonávanom subjektmi činnými v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb, alebo v úvodnej časti technických a funkčných požiadaviek podľa článku 2 ods. 13 smernice [2014/…/EÚ] o udeľovaní koncesií.
Pozmeňujúci návrh 45
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 2 – pododsek 3
Ak verejní obstarávatelia/obstarávatelia dostanú ponuky, ktoré spĺňajú podmienky podľa odseku 1, pre ktoré majú v úmysle požiadať o vylúčenie ponuky z uvedeného dôvodu, oznámia to Komisii. Počas postupu oznamovania verejný obstarávateľ/obstarávateľ môže pokračovať vo svojej analýze ponúk.
Ak verejní obstarávatelia/obstarávatelia dostanú ponuky, ktoré spĺňajú podmienky podľa odseku 1, pre ktoré majú v úmysle požiadať o vylúčenie ponuky z uvedeného dôvodu, do ôsmich kalendárnych dní to oznámia Komisii. Počas postupu oznamovania verejný obstarávateľ/obstarávateľ môže pokračovať vo svojej analýze ponúk.
Pozmeňujúci návrh 46
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 2 – pododsek 4 – písmeno b
b)  opis predmetu zákazky,
b)  opis predmetu zákazky alebo koncesie,
Pozmeňujúci návrh 47
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 2 – pododsek 4 – písmeno d a (nové)
da)  prípadne akékoľvek ďalšie informácie, ktoré Komisia považuje za užitočné.
Pozmeňujúci návrh 48
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 2 – pododsek 5
Komisia môže požiadať verejného obstarávateľa/obstarávateľa o dodatočné informácie.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 49
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 2 – pododsek 6
Tieto informácie sa musia poskytnúť v lehote ôsmich pracovných dní, pričom prvým dňom je prvý pracovný deň nasledujúci po dni, kedy dostane žiadosť o dodatočné informácie. Ak v tejto lehote Komisia nedostane žiadne informácie, lehota stanovená v odseku 3 sa pozastaví až dovtedy, keď Komisia požadované informácie dostane.
Tieto informácie sa musia poskytnúť v lehote ôsmich kalendárnych dní, pričom prvým dňom je prvý kalendárny deň nasledujúci po dni, keď dostane žiadosť o dodatočné informácie. Ak v tejto lehote Komisia nedostane žiadne informácie, lehota stanovená v odseku 3 sa pozastaví až dovtedy, keď Komisia požadované informácie dostane.
Pozmeňujúci návrh 50
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 3
3.  V prípade zmlúv uvedených v odseku 1 Komisia prijme v lehote dvoch mesiacov, ktorá sa začína prvým pracovným dňom nasledujúcim po dni, kedy dostane oznámenie, vykonávacie akty týkajúce sa schválenia zamýšľaného vylúčenia ponuky. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 17 ods. 2. Táto lehota sa môže v riadne odôvodnených prípadoch jedenkrát predĺžiť najviac o dva mesiace, najmä ak informácie uvedené v oznámení alebo v dokumentoch, ktoré sú k nemu priložené, sú neúplné alebo nepresné alebo ak v oznámených skutočnostiach došlo k podstatným zmenám. Ak na konci tejto dvojmesačnej lehoty alebo predĺženého obdobia Komisia neprijala rozhodnutie, ktorým sa vylúčenie schvaľuje alebo neschvaľuje, predpokladá sa, že Komisia vylúčenie neschválila.
3.  Ak Komisia pri tovare a/alebo službách, pre ktoré sa navrhuje vylúčenie, zistí chýbajúcu dôslednú reciprocitu vymedzenú v článku 2 ods. 1 písm. ga), prijme vykonávací akt týkajúci sa schválenia vylúčenia ponúk, ktoré sú predmetom vyšetrovania, a to v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 17 ods. 2. Tento vykonávací akt sa prijme v lehote jedného mesiaca, ktorý začína prvým kalendárnym dňom po podaní žiadosti podľa ods. 1. Táto lehota sa môže v riadne odôvodnených prípadoch jedenkrát predĺžiť najviac o jeden mesiac, najmä ak informácie uvedené v oznámení alebo v dokumentoch, ktoré sú k nemu priložené, sú neúplné alebo nepresné, alebo ak v oznámených skutočnostiach došlo k podstatným zmenám. Ak na konci tejto jednomesačnej lehoty alebo predĺženého obdobia Komisia neprijala rozhodnutie, ktorým sa vylúčenie schvaľuje alebo neschvaľuje, predpokladá sa, že Komisia vylúčenie neschválila.
Toto vylúčenie je dočasné, kým sa neukončí vonkajšie preskúmanie obstarávania podľa článku 8, kým nebudú k dispozícii závery konzultácií podľa článku 9 a prípadne kým nie sú prijaté akékoľvek opatrenia, ktorými sa obmedzuje prístup tovaru a služieb nespadajúcich pod režim medzinárodných záväzkov na trh verejného obstarávania Únie, ako je stanovené v článku 10.
Pozmeňujúci návrh 51
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 4 – pododsek 1 – písmeno b
b)  keď dohoda uvedená v písmene a) neexistuje a tretia krajina naďalej uplatňuje pri obstarávaní reštriktívne opatrenia, ktoré vedú k nedôslednej týkajúcej sa otvárania trhu medzi Úniou a dotknutou treťou krajinou.
b)  keď dohoda uvedená v písmene a) neexistuje a tretia krajina naďalej uplatňuje pri obstarávaní alebo udeľovaní koncesie reštriktívne opatrenia, ktoré vedú k chýbajúcej dôslednej reciprocite týkajúcej sa otvárania trhu medzi Úniou a dotknutou treťou krajinou, a to najmä v prípadoch, keď tieto reštriktívne opatrenia poškodzujú priemyselnú politiku Únie.
Pozmeňujúci návrh 52
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 4 – pododsek 2
Chýbajúca dôsledná reciprocita v zmysle písmena b) nastáva vtedy, keď reštriktívne opatrenia pri obstarávaní vedú k vážnej alebo opakovanej diskriminácii hospodárskych subjektov, tovarov a služieb Únie.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 53
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 5
5.  Pri posudzovaní, či existuje nedôsledná reciprocita, Komisia preskúma tieto otázky:
vypúšťa sa
a)  do akej miery zákony danej krajiny o verejnom obstarávaní zaručujú transparentnosť v súlade s medzinárodnými normami v oblasti verejného obstarávania a vylučujú akúkoľvek diskrimináciu tovarov, služieb a hospodárskych subjektov Únie,
b)  do akej miery verejné orgány a/alebo jednotliví obstarávatelia naďalej uplatňujú alebo prijímajú diskriminačné praktiky proti tovarom, službám a hospodárskym subjektom Únie.
Pozmeňujúci návrh 92
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 7
7.  Verejní obstarávatelia/obstarávatelia, ktorí vylúčili ponuky podľa odseku 1, uvedú túto skutočnosť v oznámení o výsledku verejného obstarávania, ktoré uverejnia podľa článku 35 smernice 2004/18/ES, článku 42 smernice 2004/17/ES alebo článku 27 smernice o udeľovaní koncesií. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa zavádzajú štandardné formuláre na oznámenia o výsledku verejného obstarávania. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 17 ods. 3.
7.  V prípade vylúčenia ponúk podľa odseku 3 verejní obstarávatelia/obstarávatelia uvedú túto skutočnosť, vrátane dôvodov na vylúčenie, v oznámení o výsledku verejného obstarávania, ktoré uverejnia podľa článku 35 smernice 2004/18/ES, článku 42 smernice 2004/17/ES alebo článku 27 smernice o udeľovaní koncesií. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa zavádzajú štandardné formuláre na oznámenia o výsledku verejného obstarávania. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 17 ods. 3.
Pozmeňujúci návrh 55
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 8
8.  Odsek 1 sa neuplatňuje, keď Komisia prijala vykonávací akt o dočasnom prístupe tovarov a služieb z krajiny zapojenej do podstatných rokovaní s Úniou na trh, ako sa uvádza v článku 9 ods. 4.
8.  Odsek 1 sa nemusí uplatňovať, keď Komisia prijala vykonávací akt o dočasnom prístupe tovaru a služieb z krajiny zapojenej do rokovaní s Úniou na trh, ako sa uvádza v článku 9 ods. 4. Komisia riadne odôvodní svoje príslušné rozhodnutie obstarávateľovi, ktorý predložil žiadosť.
Pozmeňujúci návrh 56
Návrh nariadenia
Článok 7 – odsek 1
Ak podľa článku 69 smernice o verejnom obstarávaní alebo podľa článku 79 smernice o obstarávaní vykonávanom subjektmi činnými v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb verejný obstarávateľ/obstarávateľ zamýšľa po overení vysvetlení uchádzača uznať ponuku s neobvykle nízkou cenou, ktorá zahŕňa tovary a/alebo služby s pôvodom mimo Únie a v ktorej hodnota tovarov alebo služieb nespadajúcich pod režim medzinárodných záväzkov presahuje 50 % celkovej hodnoty tovarov alebo služieb predstavujúcich ponuku, informuje o tejto skutočnosti písomne ostatných uchádzačov, pričom neobvykle nízku cenu alebo účtované náklady zdôvodní.
Ak podľa článku 69 smernice o verejnom obstarávaní alebo podľa článku 79 smernice o obstarávaní vykonávanom subjektmi činnými v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb verejný obstarávateľ/obstarávateľ zamýšľa po overení vysvetlení uchádzača uznať ponuku s neobvykle nízkou cenou, ktorá zahŕňa tovary a/alebo služby s pôvodom mimo Únie a v ktorej hodnota tovarov alebo služieb nespadajúcich pod režim medzinárodných záväzkov presahuje 50 % celkovej hodnoty tovarov alebo služieb predstavujúcich ponuku, informuje o tejto skutočnosti písomne ostatných uchádzačov, pričom neobvykle nízku cenu alebo účtované náklady zdôvodní. Členské štáty prijmú vhodné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby hospodárske subjekty pri plnení verejných zákaziek plnili uplatniteľné povinnosti v oblasti environmentálneho, sociálneho a pracovného práva ustanovené v práve Únie, vnútroštátnom práve, kolektívnych zmluvách alebo ustanoveniach medzinárodného environmentálneho, sociálneho a pracovného práva uvedených v prílohe XI smernice o verejnom obstarávaní [...] 2013.
Pozmeňujúci návrh 57
Návrh nariadenia
Článok 7 – odsek 2
Verejný obstarávateľ/obstarávateľ nemusí informácie poskytnúť, ak by ich zverejnenie bránilo presadzovaniu práva, alebo ak by bolo iným spôsobom v rozpore s verejným záujmom, alebo by spôsobilo ujmu oprávneným obchodným záujmom verejných alebo súkromných hospodárskych subjektov, alebo by mohlo brániť spravodlivej hospodárskej súťaži medzi týmito subjektmi.
Potom, ako verejný obstarávateľ/obstarávateľ informuje ostatných uchádzačov o svojom úmysle prijať ponuku s neobvykle nízkou cenou, majú títo uchádzači možnosť poskytnúť verejnému obstarávateľovi/obstarávateľovi v primeranej lehote príslušné informácie, aby mu umožnili prijať ponuku s kompletnou znalosťou príslušných faktorov, ktoré by mohli ovplyvniť posúdenie neobvykle nízkej uvedenej ceny alebo nákladov.
Pozmeňujúci návrh 58
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 1 – pododsek 1
Komisia môže začať kedykoľvek z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť zainteresovaných strán alebo členského štátu vyšetrovanie externého obstarávania zamerané na údajné reštriktívne opatrenia týkajúce sa obstarávania, ak sa domnieva, že je to v záujme Únie.
Komisia môže začať kedykoľvek z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť zainteresovaných strán, verejného obstarávateľa/obstarávateľa alebo členského štátu vonkajšie preskúmanie obstarávania zamerané na údajné reštriktívne opatrenia týkajúce sa obstarávania Vo svojom rozhodnutí začať vonkajšie preskúmanie obstarávania zohľadní Komisia počet žiadostí, ktoré podali verejní obstarávatelia/obstarávatelia alebo členské štáty. V prípade, že Komisia odmietne začať vyšetrovanie, riadne odôvodní svoje rozhodnutie členskému štátu, zainteresovanej strane alebo obstarávateľovi, ktorí žiadosť predložili.
Pozmeňujúci návrh 59
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 1 – pododsek 2
Komisia prihliadne najmä na to, či počet zamýšľaných vylúčení ponúk bol schválený podľa článku 6 ods. 3 tohto nariadenia.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 60
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 2
2.  Vyšetrovanie uvedené v odseku 1 sa vykonáva na základe kritérií ustanovených v článku 6.
2.  Vyšetrovanie uvedené v odseku 1 sa vykonáva na základe kritérií ustanovených v článku 2 ods. 1 písm. ga).
Pozmeňujúci návrh 61
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 3
3.  Komisia vyhodnotí, či dotknutá tretia krajina naďalej uplatňuje reštriktívne opatrenia týkajúce sa obstarávania, na základe informácií, ktoré poskytli zainteresované strany a členské štáty a/alebo na základe skutočností, ktoré zistila počas vyšetrovania, a hodnotenie uzavrie v lehote deviatich mesiacov od začatia vyšetrovania. V riadne odôvodnených prípadoch môže byť táto lehota predĺžená o tri mesiace.
3.  Komisia vyhodnotí, či dotknutá tretia krajina naďalej uplatňuje reštriktívne opatrenia týkajúce sa obstarávania, na základe informácií, ktoré poskytli zainteresované strany a členské štáty a/alebo na základe skutočností, ktoré zistila počas vyšetrovania, alebo pravidelných správ o existujúcich prekážkach obchodu v tretích krajinách a hodnotenie uzavrie v lehote troch mesiacov od začatia vyšetrovania. V riadne odôvodnených prípadoch môže byť táto lehota predĺžená o jeden mesiac.
Komisia pri hodnotení zohľadní žiadosti o vyšetrovanie, ktoré podľa článku 6 ods. 1 podali verejní obstarávatelia/obstarávatelia po začatí konania uvedeného v tomto článku.
Pozmeňujúci návrh 62
Návrh nariadenia
Článok 9 – odsek 3 – pododsek 1
Keď po začatí konzultácií dotknutá krajina prijme uspokojivé nápravné/opravné opatrenia, ale bez prijatia nových záväzkov o prístupe na trh, Komisia môže konzultácie pozastaviť alebo ukončiť.
Keď po začatí konzultácií dotknutá krajina prijme uspokojivé nápravné/opravné opatrenia, ale bez prijatia nových záväzkov o prístupe na trh, Komisia môže konzultácie pozastaviť, ukončiť alebo v súlade s článkom 9 ods. 4 vyzvať príslušnú krajinu, aby začala rokovania.
Pozmeňujúci návrh 63
Návrh nariadenia
Článok 9 – odsek 3 – pododsek 3 – úvodná časť
Keď sú nápravné/opravné opatrenia, ktoré dotknutá tretia krajina prijala, zrušené, pozastavené alebo nesprávne vykonávané, Komisia môže:
Keď sú nápravné/opravné opatrenia, ktoré dotknutá tretia krajina prijala, zrušené, pozastavené alebo nesprávne vykonávané, Komisia koná podľa článku 10 a prijme vykonávacie akty na obmedzenie prístupu tovaru a služieb s pôvodom v tretej krajine.
Pozmeňujúci návrh 64
Návrh nariadenia
Článok 9 – odsek 3 – pododsek 3 – bod i
(i)  obnoviť alebo znovu začať konzultácie s dotknutou treťou krajinou a/alebo
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 65
Návrh nariadenia
Článok 9 – odsek 3 – pododsek 3 – bod ii
(ii)  konať podľa článku 10 s cieľom prijať vykonávacie akty, aby sa obmedzil prístup tovarov a služieb s pôvodom v tretej krajine.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 66
Návrh nariadenia
Článok 9 – odsek 4
4.  Ak sa zdá, že po začatí konzultácií je najvhodnejším nástrojom na skončenie reštriktívnych postupov pri obstarávaní uzavretie medzinárodnej dohody, vyjednávania sa uskutočnia v súlade s ustanoveniami článkov 207 a 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Ak sa krajina zapojila do podstatných vyjednávaní s Európskou úniou o prístupe na trh v oblasti verejného obstarávania, Komisia môže prijať vykonávací akt, ktorým sa ustanoví, aby tovary a služby z tejto krajiny nemohli byť vylúčené z postupov zadávania zákaziek podľa článku 6.
4.  Ak sa zdá, že po začatí konzultácií je najvhodnejším nástrojom na skončenie reštriktívnych postupov pri obstarávaní uzavretie medzinárodnej dohody, vyjednávania sa uskutočnia v súlade s ustanoveniami článkov 207 a 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Ak sa krajina zapojila do rokovaní s Európskou úniou o prístupe na trh v oblasti verejného obstarávania, Komisia môže prijať vykonávací akt, ktorým sa ustanoví, že tovar a služby z tejto krajiny nemôžu byť vylúčené z postupov zadávania zákaziek podľa článku 6. Komisia riadne odôvodní svoje príslušné rozhodnutie členskému štátu, zainteresovanej strane alebo obstarávateľovi, ktorý predložil žiadosť.
Pozmeňujúci návrh 67
Návrh nariadenia
Článok 9 – odsek 5 – pododsek 1 – úvodná časť
Komisia môže ukončiť konzultácie, ak dotknutá krajina prijme medzinárodné záväzky dohodnuté s Úniou, a to v ktoromkoľvek z týchto rámcov:
Komisia môže ukončiť konzultácie, ak dotknutá krajina prijala s Úniou alebo na medzinárodnej úrovni tieto opatrenia:
Pozmeňujúci návrh 68
Návrh nariadenia
Článok 9 – odsek 5 – pododsek 1 – písmeno a (nové)
a)  medzinárodné záväzky boli dohodnuté s Európskou úniou v ktoromkoľvek z týchto rámcov:
Pozmeňujúci návrh 69
Návrh nariadenia
Článok 9 – odsek 5 – pododsek 1 – bod a iii
(iii)  rozšírenie svojich záväzkov týkajúcich sa prístupu na trh prijatých podľa Dohody WTO o vládnom obstarávaní alebo podľa dvojstrannej dohody uzavretej s Úniou v tomto rámci.
(iii)  rozšírenie svojich záväzkov týkajúcich sa prístupu na trh prijatých podľa Dohody WTO o vládnom obstarávaní alebo podľa dvojstrannej dohody uzavretej s Úniou v tomto rámci, a
Pozmeňujúci návrh 70
Návrh nariadenia
Článok 9 – odsek 5 – pododsek 1 – písmeno b (nové)
b)  dotknutá krajina prijala nápravné/opravné opatrenia.
Pozmeňujúci návrh 71
Návrh nariadenia
Článok 9 – odsek 6
6.  V situácii, keď konzultácie s treťou krajinou nevedú do 15 mesiacov odo dňa začatia konzultácií s príslušnou treťou krajinou k uspokojivým výsledkom, Komisia tieto konzultácie ukončí a konajúc podľa článku 10 zváži prijatie vykonávacích aktov na obmedzenie prístupu tovarov a služieb, ktorých pôvod je v tretej krajine, na trh.
6.  V situácii, keď konzultácie s treťou krajinou nevedú do 12 mesiacov od kalendárneho dňa začatia konzultácií s príslušnou treťou krajinou k uspokojivým výsledkom, Komisia tieto konzultácie ukončí a konajúc podľa článku 10 zváži prijatie vykonávacích aktov na obmedzenie prístupu tovaru a služieb, ktoré majú pôvod v tretej krajine, na trh.
Pozmeňujúci návrh 72
Návrh nariadenia
Článok 10 – odsek 1
1.  Ak sa pri vyšetrovaní podľa článku 8 a po vykonaní postupu predpokladaného v článku 9 zistí, že reštriktívne opatrenia týkajúce sa obstarávania prijaté alebo naďalej uplatňované touto treťou krajinou vedú k nedostatočnej reciprocite pri otvorenosti trhu medzi Úniou a príslušnou treťou krajinou, ako sa uvádza v článku 6, Komisia môže prijať vykonávacie akty s cieľom dočasne obmedziť prístup tovarov a služieb s pôvodom v tretej krajine, ktoré nespadajú pod režim medzinárodných záväzkov, na trh. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 17 ods. 2.
1.  Ak sa vyšetrovaním podľa článku 8 a po vykonaní postupu predpokladaného v článku 9 zistí chýbajúca dôsledná reciprocita, pokiaľ ide o otvorenosť trhu medzi Úniou a príslušnou treťou krajinou, ako sa uvádza v článku 2 ods. 1 písm. ga), Komisia môže prijať vykonávacie akty s cieľom dočasne obmedziť prístup tovaru a služieb s pôvodom v tretej krajine, ktoré nespadajú pod režim medzinárodných záväzkov, na trh na obdobie maximálne piatich rokov, ktoré môže byť predĺžené o ďalších päť rokov. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 17 ods. 2.
Pozmeňujúci návrh 73
Návrh nariadenia
Článok 10 – odsek 3 – úvodná časť
Opatrenia prijaté podľa odseku 1 sa môžu obmedziť najmä na:
Komisia neschváli zamýšľané vylúčenie v prípade, ak by viedlo k porušeniu záväzkov týkajúcich sa prístupu na trh, ktoré Únia prijala vo svojich medzinárodných dohodách. Opatrenia prijaté podľa odseku 1 sa môžu obmedziť najmä na:
Pozmeňujúci návrh 74
Návrh nariadenia
Článok 11 – odsek 1 – pododsek 2 a (nový)
Ak opatrenia prijaté podľa článku 9 ods. 4 a článku 10 neboli medzitým pozastavené alebo zrušené, ich platnosť sa skončí päť rokov po tom, čo nadobudli účinnosť.
Pozmeňujúci návrh 75
Návrh nariadenia
Článok 13 – odsek 1 – úvodná časť
1.  Verejní obstarávatelia/obstarávatelia sa môžu rozhodnúť, že opatrenia podľa článku 10 pri postupe verejného obstarávania neuplatnia v týchto situáciách:
1.  Verejní obstarávatelia/obstarávatelia môžu Komisiu požiadať, aby opatrenia podľa článku 10 pri postupe verejného obstarávania neuplatnila v týchto situáciách:
Pozmeňujúci návrh 76
Návrh nariadenia
Článok 13 – odsek 1 – pododsek 2 (nový)
Ak Komisia ani po uplynutí 15 kalendárnych dní neprijala rozhodnutie, ktorým sa takáto žiadosť schvaľuje alebo zamieta, predpokladá sa, že Komisia túto žiadosť neschválila. Za výnimočných okolností môže byť táto lehota predĺžená najviac o päť kalendárnych dní.
Pozmeňujúci návrh 77
Návrh nariadenia
Článok 13 – odsek 2 – pododsek 1
Keď verejný obstarávateľ/obstarávateľ nemá v úmysle uplatňovať opatrenia prijaté podľa článku 10 tohto nariadenia alebo obnovené podľa článku 11, uvedie svoj úmysel v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, ktorý uverejní podľa článku 35 smernice 2004/18/ES alebo článku 42 smernice 2004/17/ES. Komisii to oznámi najneskôr do desiatich kalendárnych dní od dátumu uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.
Keď verejný obstarávateľ/obstarávateľ nemá v úmysle uplatňovať opatrenia prijaté podľa článku 10 tohto nariadenia alebo obnovené podľa článku 11, uvedie svoj úmysel v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, ktorý uverejní podľa článku 35 smernice 2004/18/ES alebo článku 42 smernice 2004/17/ES.
Pozmeňujúci návrh 78
Návrh nariadenia
Článok 13 – odsek 2 – pododsek 2
Toto oznámenie sa pošle elektronicky na štandardnom formulári. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa ustanovujú štandardné formuláre na oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania a oznámenie v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 17 ods. 3.
Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa ustanovujú štandardné formuláre na oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 17 ods. 3.
Pozmeňujúci návrh 79
Návrh nariadenia
Článok 13 – odsek 2 – pododsek 3
Oznámenie obsahuje tieto údaje:
vypúšťa sa
(a)  meno a kontaktné údaje verejného obstarávateľa/obstarávateľa,
(b)  opis predmetu zákazky,
(c)  informácie o pôvode hospodárskych subjektov, tovarov a/alebo služieb, ktoré majú byť povolené,
(d)  skutočnosť, na ktorej sa zakladá rozhodnutie neuplatňovať reštriktívne opatrenia, pričom využívanie tejto výnimky sa podrobne zdôvodní,
(e)  prípadne akékoľvek ďalšie informácie, ktoré verejný obstarávateľ/obstarávateľ pokladá za užitočné.
Pozmeňujúci návrh 80
Návrh nariadenia
Článok 15 – odsek 3
3.  Európsky parlament alebo Rada môžu delegovanie právomoci uvedené v článku 14 kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa delegovaná právomoc špecifikovaná v uvedenom rozhodnutí ukončí. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 14 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa delegovaná právomoc špecifikovaná v uvedenom rozhodnutí ukončí. Rozhodnutie nadobúda účinnosť kalendárnym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
Pozmeňujúci návrh 81
Návrh nariadenia
Článok 16 a (nový)
Článok 16 a
Podmienenosť zadávania zákaziek v rámci programov financovaných Úniou v tretích krajinách.
V rámci verejného obstarávania financovaného Európskou úniou a jej členskými štátmi Európska komisia zaisťuje zriadenie záväzného normatívneho rámca zameraného na regulovanie zadávania zákaziek a realizáciu medzinárodného verejného obstarávania. V tomto rámci Európska únia prijme jednotné pravidlá zamerané na zaistenie spravodlivých podmienok hospodárskej súťaže medzi hospodárskymi subjektmi Európskej únie a tretích krajín.
Pozmeňujúci návrh 82
Návrh nariadenia
Článok 18 – odsek 2
2.  Komisia, Rada, Európsky parlament ani členské štáty, ani ich zamestnanci nesmú zverejniť informáciu dôvernej povahy, ktorá bola získaná podľa tohto nariadenia, bez výslovného povolenia od poskytovateľa takých informácií.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 83
Návrh nariadenia
Článok 18 – odsek 4 a (nový)
4a.  Informácie získané na základe tohto nariadenia, ktoré ich poskytovateľ označuje za dôverné, sa v žiadnom prípade nezverejnia, pokiaľ na to poskytovateľ neudelí osobitné povolenie.
Pozmeňujúci návrh 84
Návrh nariadenia
Článok 19
Do 1. januára 2017 a najmenej každé tri roky po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tohto nariadenia a o pokroku dosiahnutom pri medzinárodných vyjednávaniach týkajúcich sa prístupu hospodárskych subjektov EÚ do postupov zadávania verejnej zákazky v tretích krajinách realizovaných podľa tohto nariadenia. Na tento účel členské štáty poskytnú Komisii na požiadanie príslušné informácie.
Najmenej každé tri roky po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tohto nariadenia a o pokroku dosiahnutom pri medzinárodných vyjednávaniach týkajúcich sa prístupu hospodárskych subjektov EÚ do postupov zadávania verejnej zákazky v tretích krajinách realizovaných podľa tohto nariadenia. Na tento účel členské štáty poskytnú Komisii na požiadanie príslušné informácie. Komisia pri predkladaní svojej druhej správy zároveň predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh na zmenu nariadenia alebo uvedie dôvody, pre ktoré nie sú z jej pohľadu potrebné žiadne zmeny. Ak si Komisia tieto povinnosti nesplní, nariadenie prestane platiť na konci druhého roka nasledujúceho po predložení druhej správy.
Pozmeňujúci návrh 85
Návrh nariadenia
Článok 20
Články 58 a 59 smernice 2004/17/ES sa zrušujú s účinnosťou od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
Komisia posúdi, či sa články 58 a 59 smernice 2004/17/ES majú zachovať. Vzhľadom na závery daného hodnotenia Komisia predloží legislatívny návrh, ktorým sa tieto články zrušia s účinnosťou od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na opätovné posúdenie v súlade s článkom 57 ods. 2 druhým pododsekom rokovacieho poriadku (A7-0454/2013).


Med ***I
PDF 477kWORD 81k
Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom15. januára 2014 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 2001/110/ES o mede (COM(2012)0530 – C7-0304/2012 – 2012/0260(COD))(1)
P7_TA(2014)0028A7-0440/2013

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh smernice
Odôvodnenie 1
(1)  Na základe rozsudku Súdneho dvora zo 6. septembra 2011 vo veci C-422/098 má byť peľ v mede považovaný za zložku v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín9. Rozsudok súdu vychádzal z posúdenia skutočností, ktoré mu boli predložené, a podľa ktorých sa peľ v mede nachádza hlavne vďaka centrifugácii vykonávanej včelárom pri zbere medu. Peľ sa však do úľa dostáva iba činnosťou včiel a v mede sa prirodzene vyskytuje bez ohľadu na to, či včelár získava alebo nezískava med centrifugáciou. Preto je bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách10 v prípade geneticky modifikovaného peľu v mede dôležité vysvetliť, že peľ je stavebným prvkom medu ako prírodnej látky bez zložiek, a nie zložkou v zmysle smernice 2000/13/ES. Smernica Rady 2001/110/ES z 20. decembra 2001 o mede11 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.
(1)  V smernici 2001/110/ES sa pojem med vymedzuje ako prírodná sladká látka produkovaná včelami. Med v zásade pozostáva z rôznych cukrov, predovšetkým z fruktózy a glukózy, ako aj z iných látok, ako sú organické kyseliny, enzýmy a tuhé čiastočky pochádzajúce zo zberu medu. Smernicou 2001/110/ES sa zachováva prírodný charakter medu tým, že sa obmedzuje ľudský zásah, ktorý by mohol zmeniť jeho zloženie. V smernici sa zakazuje najmä to, aby sa do medu pridávali potravinárske zložky vrátane potravinárskych prísad a aby sa pridávali akékoľvek iné prísady okrem medu. V podobnom duchu sa v smernici zakazuje odstránenie akéhokoľvek špecifického stavebného prvku medu vrátane peľu, pokiaľ to nie je nevyhnutné v rámci odstraňovania cudzorodých látok. Tieto požiadavky sú v súlade s normou Potravinového kódexu pre med.
__________________
__________________
1 Ú. v. ES L 10, 12.1.2002, s. 47.
11 Ú. v. ES L 10, 12.1.2002, s. 47.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh smernice
Odôvodnenie 1 a (nové)
(1a)  S cieľom zohľadniť rastúcu citlivosť spotrebiteľov na prítomnosť geneticky modifikovaných organizmov v potravinách a právo spotrebiteľov na informovanie o ich prítomnosti by sa v súlade s nariadením (EÚ) č. 1169/2011 mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť smernica Rady 2001/110/ES*.
___________
* Smernica Rady 2001/110/ES z 20. decembra 2001 o mede (Ú. v. ES L 10, 12.1.2002, s. 47).
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh smernice
Odôvodnenie 1 b (nové)
(1b)  Peľ je súčasťou požiadaviek na zloženie med, stanovených v smernici 2001/110/ES. Dostupné dôkazy vrátane empirických a vedeckých údajov potvrdzujú, že zdrojom peľu v mede sú včely. Peľové zrnká padajú do nektáru, ktorý zbierajú včely. V úli tento zozbieraný nektár s obsahom peľu premieňajú na med. Podľa dostupných údajov môže dodatočný peľ v mede pochádzať z peľu uchyteného na včelích chĺpkoch, z peľu nachádzajúceho sa vo vzduchu vo vnútri úľa a z peľu v bunkách včelieho plástu, ktoré môže včelár nechtiac otvoriť pri vytáčaní medu. Peľ sa teda do úľa dostáva činnosťou včiel a v mede sa prirodzene vyskytuje bez ohľadu na to, či včelár med vytáča alebo nie. Navyše včelári peľ do medu nepridávajú úmyselne, keďže takéto pridávanie zakazuje smernica 2001/110/ES.
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh smernice
Odôvodnenie 1 c (nové)
(1c)  V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/20111 sa „zložka“ vymedzuje ako akákoľvek látka, ktorá sa používa pri výrobe alebo príprave potraviny a ktorá sa nachádza v konečnom výrobku dokonca aj v pozmenenom stave. Z tohto vymedzenia pojmu vyplýva úmyselné použitie látky pri výrobe alebo príprave potraviny. Vzhľadom na prírodný charakter medu, najmä na prirodzenú príčinu výskytu špecifických stavebných prvkov medu vrátane peľu, je potrebné spresniť, že peľ a všetky ďalšie špecifické stavebné prvky medu by sa nemali považovať za „zložky“ medu v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1169/2011.
__________________
1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 18).
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh smernice
Odôvodnenie 1 d (nové)
(1d)  Keďže med je prírodný produkt, mal by sa vyňať z požiadavky uvádzať zoznam zložiek.
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh smernice
Odôvodnenie 1 e (nové)
(1e)  Opatreniami pre koexistenciu na úrovni členských štátov, stanovenými v súlade s článkom 26a smernice 2001/18/ES, by sa malo zabezpečiť, že nebude potrebné vykonávať štandardné analýzy medu, okrem iného tým, že sa stanovia požiadavky na minimálnu vzdialenosť.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh smernice
Odôvodnenie 4
vypúšťa sa
(4)  Prílohy k smernici 2001/110/ES obsahujú technické prvky, ktoré môže byť potrebné prispôsobiť alebo aktualizovať tak, aby sa zohľadnili trendy v príslušných medzinárodných normách. Uvedená smernica neudeľuje Komisii dostatočné právomoci na rýchle prispôsobenie alebo aktualizovanie spomínaných príloh tak, aby zohľadňovali trendy v medzinárodných normách Preto by v snahe konzistentného vykonávania smernice 2001/110/ES mali byť Komisii udelené právomoci aj na prispôsobenie alebo aktualizovanie príloh k danej smernici tak, aby bolo okrem technického pokroku možné zohľadniť aj trendy v medzinárodných normách.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh smernice
Odôvodnenie 6
(6)  Preto by sa v snahe zohľadniť technický pokrok a v odôvodnených prípadoch aj trendy v medzinárodných normách mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy tak, aby bolo možné prispôsobiť alebo aktualizovať technické parametre súvisiace s opisom výrobku a jeho vymedzením v prílohách k smernici 2001/110/ES.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh smernice
Článok 1 – bod 1
Smernica 2001/110/ES
Článok 2 – bod 5
5.  Peľ ako prírodný stavebný prvok, zvlášť v prípade medu, sa nepovažuje za zložku v zmysle článku 6 ods. 4 smernice 2000/13/ES výrobku vymedzeného v prílohe 1 k tejto smernici.“
5.  Peľ ako prírodný stavebný prvok, zvlášť v prípade medu, sa nepovažuje za zložku v zmysle článku 2 ods. 2 písm. f) nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 výrobku vymedzeného v prílohe 1 k tejto smernici.
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 3
Smernica 2001/110/ES
Článok 6
Článok 6
vypúšťa sa
Komisii sa zveruje právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 6a s cieľom meniť a dopĺňať technické parametre týkajúce sa názvov, opisu a vymedzenia výrobku uvedených v prílohe I, ako aj kritérií zloženia medu uvedených v prílohe II tak, aby bol zohľadnený technický pokrok a v odôvodnených prípadoch aj trendy v medzinárodných normách.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh smernice
Článok 1 – bod 3
Smernica 2001/110/ES
Článok 6a – odsek 2
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 4 a 6 sa Komisii udeľuje na neurčité obdobie od (…). (dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho aktu doplní Úrad pre publikácie).
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 4 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od …*. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
__________________________
* Dátum nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh smernice
Článok 1 – bod 3
Smernica 2001/110/ES
Článok 6a – odsek 3
3.  Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 4 a 6 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci uvedenej v danom rozhodnutí. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 4 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci uvedenej v danom rozhodnutí. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh smernice
Článok 1 – bod 3
Smernica 2001/110/ES
Článok 6a – odsek 5
5.  Delegovaný akt prijatý podľa článkov 4 a 6 nadobudne účinnosť len vtedy, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
5.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 4 nadobudne účinnosť len vtedy, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1 – pododsek 1
Členské štáty prijmú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 1 ods. 1 do [dátum]. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.
Členské štáty prijmú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 1 ods. 1 do ... *. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.
___________________
* 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice.

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na opätovné posúdenie v súlade s článkom 57 ods. 2 druhým pododsekom rokovacieho poriadku (A7-0440/2013).


Program Hercule III a ochrana finančných záujmov Európskej únie ***I
PDF 282kWORD 44k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o programe Hercule III na podporu činností v oblasti ochrany finančných záujmov Európskej únie (COM(2011)0914 – C7-0513/2011 – 2011/0454(COD))
P7_TA(2014)0029A7-0385/2012

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0914),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7‑0513/2011),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  zo zreteľom na stanovisko Dvora audítorov z 15. mája 2012(1),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 14. novembra 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanovisko Výbor pre rozpočet (A7-0385/2012),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 15. januára 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2014, ktorým sa ustanovuje program na podporu činností v oblasti ochrany finančných záujmov Európskej únie (program Hercule III) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 804/2004/ES

P7_TC1-COD(2011)0454


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 250/2014.)

(1) Ú. v. EÚ C 201, 7.7.2012, s. 1.


Štatistika o obchodovaní s tovarom medzi členskými štátmi ***I
PDF 429kWORD 101k
Pozmeňujúce návrhy, ktoré prijal Európsky parlament 15. januára 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 638/2004 o štatistike Spoločenstva o obchodovaní s tovarom medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o prenesenie delegovaných a vykonávacích právomocí na Komisiu s cieľom prijať určité opatrenia, podávanie informácií zo strany colných orgánov, výmenu dôverných informácií medzi členskými štátmi a vymedzenie štatistickej hodnoty (COM(2013)0578 – C7-0242/2013 – 2013/0278(COD))(1)
P7_TA(2014)0030A7-0457/2013

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6
(6)  Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.
(6)  Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na najúčinnejšej expertnej úrovni, po tom, čo informuje členské štáty o tom, s kým sa budú viesť konzultácie, a o tom, na akom základe sa zabezpečí dodržiavanie nestrannosti a zamedzí možným konfliktom záujmov. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7
(7)  Komisia by mala zabezpečiť, aby tieto delegované akty nespôsobovali značné dodatočné náklady alebo administratívne zaťaženie členských štátov a respondentov.
(7)  Komisia by mala zabezpečiť, aby tieto delegované akty nespôsobovali značné dodatočné náklady alebo administratívne zaťaženie členských štátov a respondentov a aby boli aj naďalej čo možno najviac nákladovo efektívne.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8
(8)  Aby sa zabezpečili jednotné podmienky vykonávania nariadenia (ES) č. 638/2004 mali by sa na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, aby mohla prijímať opatrenia v súvislosti so zberom informácií, najmä pokiaľ ide o kódy, ktoré sa majú použiť, technické ustanovenia v súvislosti so zostavovaním ročných štatistík obchodu podľa podnikových ukazovateľov a všetky opatrenia nevyhnutné na zabezpečovanie toho, aby kvalita zasielanej štatistiky bola v súlade s kritériami kvality. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.
(8)  Aby sa zabezpečili jednotné podmienky vykonávania nariadenia (ES) č. 638/2004 mali by sa na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, aby mohla prijímať opatrenia v súvislosti so zberom informácií, najmä pokiaľ ide o kódy, ktoré sa majú použiť, technické ustanovenia v súvislosti so zostavovaním ročných štatistík obchodu podľa podnikových ukazovateľov a všetky opatrenia nevyhnutné na zabezpečovanie toho, aby kvalita nespoplatnenej zasielanej štatistiky bola v súlade s kritériami kvality. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 10
(10)  V rámci stratégie pre novú štruktúru Európskeho štatistického systému (ďalej len „ESS“), ktorou sa má zlepšiť koordinácia a partnerstvo v jasnej pyramídovej štruktúre v rámci ESS, by mal Výbor pre Európsky štatistický systém (ďalej len „Výbor pre ESS“), zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike9, plniť poradnú úlohu a pomáhať Komisii pri výkone jej vykonávacích právomocí.
(10)  V rámci stratégie pre novú štruktúru Európskeho štatistického systému (ďalej len „ESS“), ktorou sa má zlepšiť koordinácia a partnerstvo v jasnej pyramídovej štruktúre v rámci ESS, by mal Výbor pre Európsky štatistický systém (ďalej len „Výbor pre ESS“), zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/20099, plniť poradnú úlohu a pomáhať Komisii pri výkone jej vykonávacích právomocí. Zlepšenie koordinácie medzi vnútroštátnymi orgánmi a Komisiou (Eurostatom) je kľúčom k vytvoreniu kvalitnejšej štatistiky v Únii.
__________________
__________________
9 Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164.
9 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164).
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 11
(11)  Na tento účel by sa malo nariadenie (ES) č. 638/2004 zmeniť tak, že sa odkaz na Výbor pre Intrastat nahradí odkazom na Výbor pre ESS.
(11)  Na tento účel by sa malo nariadenie (ES) č. 638/2004 zmeniť tak, že sa odkaz na Výbor pre Intrastat nahradí odkazom na Výbor pre ESS. Výbor pre ESS by si mal zachovať rovnakú štruktúru členstva, ako má Výbor pre Intrastat, teda jeden člen z každého členského štátu.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 12
(12)  Zjednodušenie systému colného vybavenia malo na colnej úrovni za následok stratu štatistických informácií o tovaroch v colnom režime zušľachťovací styk. Aby sa zabezpečila úplnosť údajov, informácie o pohybe takýchto tovarov by sa mali zahrnúť do systému Intrastat.
(12)  Zjednodušenie systému colného vybavenia malo na colnej úrovni za následok stratu štatistických informácií o tovaroch v colnom režime zušľachťovací styk. Aby sa zabezpečila úplnosť údajov, informácie o pohybe takýchto tovarov by sa mali zahrnúť do systému Intrastat, pričom by sa v čo najväčšej miere mali obmedziť všetky ďalšie náklady. Informácie by sa mali riadiť zásadou „jednosmerného oznamovania“, takže ak sa dá zaručiť kvalita údajov, mali by tieto údaje zbierať len vyvážajúce spoločnosti.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13
(13)  Medzi členskými štátmi by sa mala povoliť výmena dôverných údajov týkajúcich sa štatistiky obchodu vnútri EÚ s cieľom zvýšiť efektivitu vývoja, tvorby a šírenia týchto štatistík alebo ich kvalitu.
(13)  Medzi členskými štátmi by sa mala povoliť a nespoplatniť výmena dôverných údajov týkajúcich sa štatistiky obchodu vnútri EÚ, ak je to potrebné na zvýšenie efektivity vývoja, tvorby a šírenia týchto štatistík alebo ich kvality. Táto výmena by mala byť dobrovoľná a možná počas prechodného obdobia po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia. Táto výmena dôverných údajov by sa však mala uskutočňovať obozretne a nemala by spôsobovať vyššie administratívne zaťaženie spoločností.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 14
(14)  Vymedzenie pojmu štatistickej hodnoty by sa malo objasniť a zosúladiť s vymedzením pojmu tohto dátového prvku v štatistike zahraničného obchodu EÚ.
(14)  Vymedzenie pojmu štatistickej hodnoty by sa malo objasniť a zosúladiť s vymedzením pojmu tohto dátového prvku v štatistike zahraničného obchodu EÚ, aby sa zaručila lepšia porovnateľnosť štatistiky obchodu v rámci EÚ so štatistikou zahraničného obchodu EÚ. Jednotné vymedzenia sú nevyhnutné pre správne fungujúci a bezproblémový cezhraničný obchod a sú mimoriadne dôležité ako predpoklad toho, aby si mohli rôzne vnútroštátne orgány jednotne vykladať pravidlá, ktoré majú vplyv na cezhraničné činnosti podnikov.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 15
(15)  V súlade so zásadou proporcionality je nevyhnutné a vhodné stanoviť pravidlá podávania informácií zo strany colných orgánov, pravidlá výmeny dôverných informácií medzi členskými štátmi a vymedzenie pojmu štatistickej hodnoty v oblasti štatistiky o obchode vnútri EÚ. V súlade s článkom 5 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.
(15)  V súlade so zásadou proporcionality je nevyhnutné a vhodné stanoviť harmonizované pravidlá podávania informácií zo strany colných orgánov, pravidlá výmeny dôverných informácií medzi členskými štátmi a vymedzenie pojmu štatistickej hodnoty v oblasti štatistiky o obchode vnútri EÚ. V súlade s článkom 5 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 15 a (nové)
(15a)  Prenos údajov zo strany vnútroštátnych orgánov by pre členské štáty a inštitúcie alebo agentúry Únie nemalo byť bez poplatku.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 17 a (nové)
(17a)  Vzhľadom na hospodársku situáciu členských štátov a stupňovanie koordinačných opatrení na úrovni Únie je potrebné vypracovať integrovaný prístup a vyvíjať čoraz spoľahlivejšie štatistické ukazovatele, aby sa politiky dali implementovať účinnejšie.
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 17 b (nové)
(17b)  Po nedávnom odhalení narušenia ochrany údajov občanov Únie a členských štátov je potrebné posilniť bezpečnosť spôsobov prenosu citlivých štatistických údajov vrátane hospodárskych údajov,
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh nariadenia
Článok 1 – bod 2 – písmeno b
Nariadenie (ES) č. 638/2004
Článok 5 – odsek 2
2.  Štatistické informácie o odosielaní a prijímaní tovarov, ktoré sú na colné a daňové účely predmetom jednotného colného dokladu, poskytujú colné orgány priamo vnútroštátnym orgánom najmenej raz za mesiac.
2.  Štatistické informácie o odosielaní a prijímaní tovarov, ktoré sú na colné a daňové účely predmetom jednotného colného dokladu, poskytujú colné orgány priamo vnútroštátnym orgánom raz za mesiac.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh nariadenia
Článok 1 – bod 5
Nariadenie (ES) č. 638/2004
Článok 9a – odsek 1
Výmena dôverných údajov podľa článku 3 ods. 7 nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike (*) sa výlučne na štatistické účely povoľuje medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi členských štátov v prípadoch, v ktorých táto výmena prispieva k zvýšeniu efektívnosti vývoja, tvorby a šírenia európskej štatistiky týkajúcej sa obchodu s tovarom medzi členskými štátmi alebo k zvýšeniu jej kvality.
Bezodplatná výmena dôverných údajov podľa článku 3 ods. 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009(*) sa výlučne na štatistické účely povoľuje medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi členských štátov v prípadoch, v ktorých sa preukáže, že táto výmena prispieva k zvýšeniu efektívnosti vývoja, tvorby a šírenia európskej štatistiky týkajúcej sa obchodu s tovarom medzi členskými štátmi alebo k výraznému zvýšeniu jej kvality. Dodatočné administratívne zaťaženie a náklady pre členské štáty sa znížia na minimum. Výmena dôverných informácií je dobrovoľná do ...**.
_______________
(*) Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164.
(*) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164).
** Päť rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh nariadenia
Článok 1 – bod 5
Nariadenie (ES) č. 638/2004
Článok 9a – odsek 2
Vnútroštátne orgány, ktoré získali dôverné údaje, nakladajú s týmito informáciami dôverným spôsobom a používajú ich výlučne na štatistické účely.
Vnútroštátne orgány, ktoré získali dôverné údaje, nakladajú s týmito informáciami dôverným spôsobom a používajú ich výlučne na štatistické účely. Vnútroštátne orgány neposkytujú tieto údaje žiadnym iným medzinárodným organizáciám, než tým, ktoré sú stanovené v tomto nariadení.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh nariadenia
Článok 1 – bod 6 – písmeno c
Nariadenie (ES) č. 638/2004
Článok 10 – odsek 5
5.  Členské štáty môžu za určitých podmienok, ktoré spĺňajú kvalitatívne požiadavky, zjednodušiť informácie, ktoré sa majú poskytnúť o malých jednotlivých transakciách. Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 13a delegované akty na vymedzenie týchto podmienok.
5.  Členské štáty môžu za určitých podmienok, ktoré spĺňajú kvalitatívne požiadavky, zjednodušiť informácie, ktoré sa majú poskytnúť o malých jednotlivých transakciách, za predpokladu, že toto zjednodušenie nebude mať škodlivý vplyv na kvalitu štatistiky. Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 13a delegované akty na vymedzenie týchto podmienok.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh nariadenia
Článok 1 – bod 6 a (nový)
Nariadenie (ES) č. 638/2004
Článok 11
(6a)  Článok 11 sa nahrádza takto:
Článok 11
„Článok 11
Dôvernosť štatistických údajov
Dôvernosť štatistických údajov
Len ak o to požiada spravodajská jednotka, ktorá poskytla príslušnú informáciu, národné orgány rozhodnú o tom, či štatistické údaje, ktoré umožňujú identifikovať dotknutú jednotku (jednotky), majú byť zverejnené alebo majú byť zmenené takým spôsobom, aby ich zverejnenie neohrozilo štatistickú dôvernosť.
Len ak o to požiada spravodajská jednotka, ktorá poskytla príslušnú informáciu, národné orgány rozhodnú o tom, či štatistické údaje, ktoré umožňujú identifikovať dotknutú jednotku (jednotky), majú byť zverejnené alebo majú byť zmenené takým spôsobom, aby ich zverejnenie neohrozilo štatistickú dôvernosť. Vnútroštátne orgány zabezpečia, aby bol akýkoľvek škodlivý vplyv pre jednotku alebo jednotky poskytujúce informácie jasne vyvážený štatistickými prínosmi.“
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh nariadenia
Článok 1 – bod 7 – písmeno c
Nariadenie (ES) č. 638/2004
Článok 12 – odsek 4 – pododsek 3
Komisia prijíma vo forme vykonávacích aktov technické ustanovenia pre zostavovanie týchto štatistík.
Komisia prijíma vo forme vykonávacích aktov technické ustanovenia pre čo najhospodárnejšie zostavovanie týchto štatistík.
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh nariadenia
Článok 1 – bod 8
Nariadenie (ES) č. 638/2004
Článok 13 – odsek 4 – pododsek 1
(4)  Komisia prijíma vo forme vykonávacích aktov všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie kvality zasielanej štatistiky podľa kritérií kvality.
(4)  Komisia prijíma vo forme vykonávacích aktov všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie kvality zasielanej štatistiky podľa kritérií kvality, pričom by sa malo zabrániť nadmernému finančnému zaťaženiu vnútroštátnych orgánov.
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh nariadenia
Článok 1 – bod 9
Nariadenie (ES) č. 638/2004
Článok 13a – odsek 2
(2)  Komisia pri výkone právomocí delegovaných v článku 3 ods. 4, článku 6 ods. 2, článku 10 ods. 3, 4 a 5 a v článku 12 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zabezpečuje, aby delegované akty nespôsobovali významné dodatočné administratívne zaťaženie členských štátov a respondentov.
(2)  Komisia pri výkone právomocí delegovaných v článku 3 ods. 4, článku 6 ods. 2, článku 10 ods. 3, 4 a 5 a v článku 12 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zabezpečuje, aby delegované akty nespôsobovali významné dodatočné náklady alebo administratívne zaťaženie členských štátov a respondentov. Komisia sa usiluje o zníženie nákladov a administratívneho zaťaženia tam, kde je to možné. Komisia navyše riadne odôvodní opatrenia uvedené v týchto zamýšľaných delegovaných aktoch a poskytne informácie za prispenia členských štátov o akomkoľvek súvisiacom zaťažení a nákladoch na tvorbu štatistík, ako je uvedené v článku 14 ods. 3 nariadenia (ES) č. 223/2009.
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh nariadenia
Článok 1 – bod 9
Nariadenie (ES) č. 638/2004
Článok 13a – odsek 3
3.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 4, článku 6 ods. 2, článku 10 ods. 3, 4 a 5 a v článku 12 ods. 1 písm. a) a ods. 2 sa Komisii udeľuje na neurčité obdobie od (Úrad pre publikácie: vložiť dátum nadobudnutia účinnosti nariadenia o zmene).].
3.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 4, článku 6 ods. 2, článku 10 ods. 3, 4 a 5 a v článku 12 ods. 1 písm. a) a ods. 2 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od [Úrad pre publikácie: vložiť dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia o zmene]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh nariadenia
Článok 1 – bod 9
Nariadenie (ES) č. 638/2004
Článok 13a – odsek 6
6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 4, článku 6 ods. 2, článku 10 ods. 3, 4 a 5 a v článku 12 ods. 1 písm. a) a ods. 2 nadobudne účinnosť len vtedy, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 4, článku 6 ods. 2, článku 10 ods. 3, 4 a 5 a v článku 12 ods. 1 písm. a) a ods. 2 nadobudne účinnosť len vtedy, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na opätovné posúdenie podľa článku 57 ods. 2 druhého pododseku (A7-0457/2013).


Boj proti trestnej činnosti páchanej na voľne žijúcich druhoch
PDF 249kWORD 85k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2014 o trestnej činnosti páchanej na voľne žijúcich organizmoch (2013/2747(RSP))
P7_TA(2014)0031B7-0013/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na rezolúciu Komisie OSN pre prevenciu kriminality a trestnú justíciu z apríla 2013, ktorú schválila Hospodárska a sociálna rada OSN v júli 2013 a ktorá podporuje členské štáty OSN v tom, aby „nedovolené obchodovanie s voľne žijúcimi organizmami považovali za závažný trestný čin, pokiaľ ide o činnosť organizovaných zločineckých skupín“, tzn. aby jej prisudzovali rovnakú váhu ako obchodovaniu s ľuďmi a drogami,

–  so zreteľom na vyšetrovanie vedené Interpolom a Medzinárodným fondom na ochranu zvierat (IFAW) týkajúce sa obchodovania so slonovinou na internete v rámci EÚ, ktoré ukázalo, že presadzovanie práva v súvislosti s internetovou trestnou činnosťou páchanou na voľne žijúcich organizmoch je v zárodkoch, a v ktorom požadujú prijatie osobitných právnych predpisov EÚ pre elektronický obchod, ktoré budú regulovať obchod s voľne žijúcimi organizmami v EÚ;

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. februára 2013 o strategických cieľoch Európskej únie pre 16. schôdzu konferencie zmluvných strán Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES), ktorá sa uskutoční 3. až 14. marca 2013 v Bangkoku (Thajsko)(1),

–  so zreteľom na výsledok uvedeného zasadnutia konferencie strán (CoP 16), na ktorom sa strany dohodli na niekoľkých konkrétnych opatreniach zameraných proti pytliactvu a obchodovaniu s voľne žijúcimi organizmami, vrátane rozhodnutí 16.39 – 16.40 a rozhodnutí 16.78 – 16.83,

–  so zreteľom na dohovor CITES, ktorý sa v EÚ vykonáva prostredníctvom nariadenia Rady (ES) č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi(2) a nariadením Komisie (ES) č. 865/2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá týkajúce sa vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 338/97(3),

–  so zreteľom na odporúčanie č. 155 (2011) Stáleho výboru Bernského dohovoru o nedovolenom zabíjaní a odchyte voľne žijúcich vtákov a obchodovaní s nimi, ktoré bolo prijaté 2. decembra 2011, a na nasledujúci plán Komisie na odstránenie nedovoleného zabíjania a odchytu voľne žijúcich vtákov a obchodovania s nimi (12/2012),

–  so zreteľom na nedávne iniciatívy zo strany USA, Filipín a Gabonu zničiť svoje zásoby nelegálnej slonoviny s cieľom zabezpečiť informovanie verejnosti o náraste dopytu po slonovine a nelegálneho obchodovania a pytliactva a tým zakročiť proti obchodovaniu s voľne žijúcimi organizmami,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie 11 hláv štátov s rezerváciami afrických slonov z 26. septembra 2013, ktoré tvorí súčasť záväzku Clintonovej globálnej iniciatívy konať v rámci Partnerstva na záchranu afrických slonov a ktoré obsahuje výzvu ďalším krajinám, aby „potvrdili alebo obnovili národné moratóriá na akýkoľvek komerčný dovoz a vývoz klov a výrobkov zo slonoviny a ich predaj a nákup na domácom trhu, a to až dovtedy, kým populácie voľne žijúcich slonov nebudú viac ohrozené pytliactvom“,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2013 o organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praní špinavých peňazí: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré sa majú vykonať (záverečná správa)(4), a najmä na jeho odsek 127, a na svoje uznesenie z 11. júna 2013 o organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praní špinavých peňazí: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré sa majú vykonať (priebežná správa)(5),

–  so zreteľom na výsledky seminára o medzinárodnej trestnej činnosti páchanej na voľne žijúcich organizmoch, ktorý Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín zorganizoval 27. februára 2013 v Bruseli,

–  so zreteľom na otázku Komisii z 29. októbra 2013 o trestnej činnosti páchanej na voľne žijúcich druhoch (O-000123/2013 – B7-0529/2013),

–  so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže trestná činnosť páchaná na voľne žijúcich organizmoch vrátane pytliactva a nedovoleného zberu, tranzit nelegálnych výrobkov a derivátov pochádzajúcich z voľne žijúcich organizmov a nezákonný predaj a používanie týchto výrobkov v spotrebiteľských krajinách predstavuje v súčasnosti vážnu nadnárodne organizovanú trestnú činnosť s ročným obratom najmenej 19 miliárd USD a je v súčasnosti štvrtou najrozsiahlejšou nezákonnou činnosťou na svete, hneď po obchodovaní s drogami, falšovaní a obchodovaní s ľuďmi;

B.  keďže do nedovoleného obchodovania s voľne žijúcimi organizmami sú často zapojené nadnárodné organizované zločinecké siete a toto obchodovanie sa používa ako zdroj príjmov pre tieto siete a radikálne povstalecké skupiny;

C.  keďže trestná činnosť páchaná na voľne žijúcich organizmoch ohrozuje dobré životné podmienky jednotlivých zvierat, zachovanie príslušných živočíšnych a rastlinných druhov a miestny ekosystém ako celok;

D.  keďže trestná činnosť páchaná na voľne žijúcich organizmoch sa stala vážnou hrozbou pre bezpečnosť, politickú stabilitu, hospodárstvo, miestne zdroje obživy, prírodné zdroje a kultúrne dedičstvo mnohých krajín; keďže rozsah reakcie požadovanej na účinný boj proti týmto hrozbám často prekračuje výlučné právomoci orgánov presadzovania práva týkajúceho sa životného prostredia a voľne žijúcich organizmov či výlučné právomoci jednej krajiny alebo regiónu;

E.  keďže nedovolené obchodovanie s voľne žijúcimi organizmami nie je len veľkou hrozbou pre bezpečnosť, právny štát a rozvoj miestnych komunít, kde sú zdroje voľne žijúcich organizmov vyčerpané, ale aj pre mier a bezpečnosť národov a regiónov, kde sa tieto komunity nachádzajú, ako aj pre celosvetový trvalo udržateľný rozvoj;

F.  keďže riešenie trestnej činnosti páchanej na voľne žijúcich organizmoch si vyžaduje koordinovanú celosvetovú reakciu na najvyššej politickej úrovni a medzi orgánmi presadzovania práva na medzinárodnej i vnútroštátnej úrovni, ako aj účinné využívanie nástrojov na posilnenie systémov presadzovania práva a trestnej justície;

G.  keďže pokiaľ bude dopyt po výrobkoch pochádzajúcich z voľne žijúcich organizmov stále vysoký a presadzovanie práva nízke, zákonný obchod bude aj naďalej slúžiť ako zásterka pre nedovolené obchodovanie a bude viesť k pytliactvu;

1.  zdôrazňuje, že EÚ je významným trhom aj tranzitnou trasou pre nedovolené obchodovanie s voľne žijúcimi organizmami; upozorňuje na skutočnosť, že podľa odhadov Europolu príjmy z obchodovania s ohrozenými druhmi predstavujú 18 až 26 miliárd EUR ročne, pričom EÚ je najdôležitejším cieľovým trhom na svete;

2.  zdôrazňuje, že cieľom dohovoru CITES je zabezpečiť, aby medzinárodný obchod s voľne žijúcimi organizmami neohrozoval prežitie týchto druhov vo voľnej prírode;

3.  je znepokojený tým, že len samotné nedovolené obchodovanie s výrobkami z voľne žijúcich organizmov na internete dosahuje podľa odhadov uvedených v správe organizácie Global Financial Integrity z februára 2011 s názvom Nadnárodná trestná činnosť v rozvojovom svete sumu 10 miliárd USD ročne;

4.  vyjadruje obavy zo silnejúcich väzieb medzi osobami a peniazmi spojenými s obchodovaním s voľne žijúcimi organizmami a ďalšími formami organizovanej trestnej činnosti vrátane obchodovania s drogami a zbraňami, korupcie a podvodov, ako aj radikalizmu a terorizmu;

5.  je znepokojený tým, že pre organizované zločinecké skupiny, najmä skupiny venujúce sa pašovaniu, je obchodovanie s voľne žijúcimi organizmami lákavé vzhľadom na nedostatok kapacít na presadzovanie a uplatňovanie práva a vysoké zisky a mierne sankcie;

6.  zdôrazňuje, že ak EÚ a jej členské štáty chcú zohrávať skutočne vedúcu úlohu pri ochrane ohrozených druhov, je nevyhnutné, aby okamžite zabezpečili nielen aktívne a ambiciózne presadzovanie medzinárodných rokovaní, ale aby takisto vytvorili čo najvhodnejší právny rámec a podmienky pre jeho vykonávanie, ktorým sa v rámci hraníc Únie zabezpečí odstránenie všetkých medzier prispievajúcich k tomuto nedovolenému obchodovaniu;

7.  upozorňuje na skutočnosť, že trestná činnosť páchaná na voľne žijúcich organizmoch môže vážne ohroziť právny štát a trvalo udržateľný rozvoj;

8.  je si vedomý toho, že aj na území EÚ dochádza k pytliactvu rôznych druhov voľne žijúcich živočíchov a že stále dochádza k zabíjaniu, odchytu a lovu vzácnych druhov, ktoré sú osobitne chránené, a dokonca aj ohrozených druhov uvedených v prílohe IV k smernici 92/43/EHS (smernica o biotopoch) a v prílohe I k smernici 2009/147/ES (smernica o vtáctve), ako aj k obchodovaniu s nimi;

Opatrenia v rámci EÚ

9.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby bezodkladne prijala akčný plán EÚ proti trestnej činnosti páchanej na voľne žijúcich organizmoch a proti obchodovaniu s nimi vrátane jasne vymedzených cieľov a harmonogramu;

10.  zdôrazňuje, že cez EÚ vedie hlavná tranzitná trasa pre nelegálne výrobky z voľne žijúcich organizmov, ako je slonovina a živé zvieratá, ako zdôraznila organizácia TRAFFIC vo svojej nedávnej správe(6), a preto má EÚ výsadné právo kontrolovať tento obchod;

11.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli moratóriá na akýkoľvek komerčný dovoz a vývoz klov a surových a opracovaných výrobkov zo slonoviny a ich predaj a nákup na domácom trhu, a to až dovtedy, kým populácie voľne žijúcich slonov nebudú viac ohrozené pytliactvom;

12.  vyzýva členské štáty, aby sa pripojili k ostatným zmluvným stranám dohovoru CITES a dali jasne najavo, že sú proti obchodovaniu s voľne žijúcimi organizmami a dopytu po nelegálnych výrobkoch pochádzajúcich z voľne žijúcich organizmov tým, že zničia svoje zásoby nelegálnej slonoviny;

13.  vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali odporúčanie Komisie 2007/425/ES, ktorým sa určuje súbor opatrení na presadzovanie uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi; odporúča, aby členské štáty v záujme lepšieho vykonávania dohovoru CITES a ochrany dobrých životných podmienok živých zvierat umožňovali okamžité zhabanie akýchkoľvek držaných druhov;

14.  vyzýva Komisiu, aby do vykonávania rozhodnutia 16.47 z CoP 16 o ustanoveniach týkajúcich sa zefektívnenia nakladania s nelegálne obchodovanými a zhabanými druhmi zapojila stály výbor CITES, aby sa zabezpečil koordinovaný prístup k výmene informácií a rýchle navrátenie zhabaných živých zvierat do prírody;

15.  povzbudzuje členské štáty k tomu, aby posilnili justíciu v EÚ zvýšením informovanosti, kapacít a zdrojov, aby sa zabezpečilo účinné stíhanie osôb zodpovedných za nedovolené obchodovanie s voľne žijúcimi organizmami v plnom rozsahu práva a aby sa páchateľom trestnej činnosti na voľne žijúcich organizmoch ukladali tresty, ktoré sú primerané závažnosti tohto zločinu; preto naliehavo žiada Komisiu, aby uľahčila harmonizáciu predpisov jednotlivých členských štátov v duchu svojho odporúčania č. 2007/425/ES s cieľom zabrániť tomu, aby sa členské štáty s najnižšími sankciami využívali ako prednostné miesto vstupu;

16.  vyzýva Komisiu, aby monitorovala a dôkladne dohliadala na vykonávanie smernice 2008/99/ES o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva, pretože v niektorých členských štátoch dodnes neboli zavedené účinné trestné sankcie, ktoré smernica ukladá aj tomu, kto zabije, zničí, vlastní alebo odchytí chránené druhy voľne žijúcich živočíchov a rastlín;

17.  z dôvodu podobných obáv, aké boli vyjadrené v rezolúcii OSN z mája 2013, ktoré zahŕňajú aj trestnú činnosť poškodzujúcu lesy, žiada vykonanie revízie existujúcich nástrojov EÚ týkajúcich sa nedovoleného obchodovania s drevom, ako aj ďalších právnych predpisov týkajúcich sa lesov s cieľom určiť, či sú dostatočné a účinné ako prostriedky na riešenie vysokých čísel súvisiacich s nedovoleným obchodovaním, ktoré sa v súčasnosti zaznamenávajú na území Únie;

18.  upozorňuje na skutočnosť, že v rámci EÚ v súčasnosti stále existujú veľké rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o režim sankcií proti tým, ktorí obchodujú, odchytávajú, lovia alebo prechovávajú druhy chránených voľne žijúcich organizmov; upozorňuje, že tieto rozdiely v zaobchádzaní medzi jednotlivými členskými štátmi týkajúce sa sankcií často negatívne ovplyvňujú účinnosť kontrolných systémov a efektivitu orgánov zodpovedných za kontrolu v jednotlivých členských štátoch;

19.  žiada zavedenie primeraných sankcií za porušenie nariadenia (ES) č 338/97, ktoré by odrádzali od trestnej činnosti páchanej na voľne žijúcich organizmoch a tiež zohľadňovali trhovú hodnotu druhov a hodnotu ochrany druhov, ktoré sú predmetom trestného činu, a vzniknuté náklady; žiada zavedenie systému, ktorý by zabezpečoval pravidelnú aktualizáciu a úpravu výšky pokút;

20.  zdôrazňuje, že smernica 2008/99/ES o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva zjednocuje definície trestných činov súvisiacich s trestnou činnosťou páchanou na voľne žijúcich organizmoch v rámci celej Únie; ďalej poukazuje na to, že smernica ukladá členským štátom povinnosť zaviesť účinné, primerané a odrádzajúce trestné sankcie, a preto naliehavo žiada členské štáty, aby bezodkladne stanovili zodpovedajúce úrovne sankcií za trestnú činnosť páchanú na voľne žijúcich organizmoch;

21.  vyzýva Komisiu a Radu, aby v rámci príslušných existujúcich finančných nástrojov podporili špecializovanú odbornú prípravu pre celý reťazec orgánov presadzovania práva;

22.  vyzýva členské štáty, aby v boji proti trestnej činnosti páchanej na voľne žijúcich organizmoch využili všetky príslušné európske a vnútroštátne nástroje na účely boja proti organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praniu špinavých peňazí a zhabania majetku;

23.  vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby dodržiavali rezolúciu Komisie OSN pre prevenciu kriminality a trestnú justíciu z apríla 2013 tým, že aktualizujú právne predpisy s cieľom zabezpečiť, aby nedovolené obchodovanie s voľne žijúcimi živočíchmi a rastlinami bolo považované za trestný čin, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody až do štyroch rokov alebo viac, pokiaľ ide o činnosť organizovaných zločineckých skupín, aby sa Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu mohol použiť ako základ pre medzinárodnú spoluprácu a vzájomnú právnu pomoc;

24.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby v plnej miere vykonávali odporúčania vydané na základe vyšetrovania obchodu so slonovinou na internete v EÚ s názvom Project WEB, ktoré viedol Interpol a IFAW;

25.  je si vedomý toho, že neudržateľný a neetický lov zvierat pre trofeje spôsobil rozsiahle znižovanie stavu populácií ohrozených druhov uvedených v zozname v prílohách I a II k dohovoru CITES, a nalieha na členské štáty, aby podporili možnú revíziu právnych predpisov EÚ upravujúcich dovoz loveckých trofejí do členských štátov a vyžadovali povolenia na dovoz trofejí všetkých druhov uvedených v prílohe B k príslušnému textu;

26.  berie na vedomie zdokumentované problémy týkajúce sa zvierat odchytených vo voľnej prírode, ktoré boli legalizované prostredníctvom menej obmedzujúcich ustanovení o chove v zajatí; vyzýva Komisiu, aby podporila rozhodnutia 16.63 – 16.66 prijaté na zasadnutí CoP 16 o exemplároch z chovu v zajatí a z farmového chovu, a poskytla finančnú pomoc na štúdiu posúdenia obáv týkajúcich sa druhov, ktoré sú údajne chované v zajatí, a na vypracovanie usmernení týkajúcich sa kontroly zariadení;

27.  žiada zriadenie špecializovaného útvaru pre trestnú činnosť páchanú na voľne žijúcich organizmoch pri Europole, ktorý by mal úplné nadnárodné právomoci a zodpovednosti, ako aj dostatok kvalifikovaných ľudských zdrojov a primerané finančné prostriedky, aby sa centrálne zhromažďovali informácie a analýzy a koordinovali sa vyšetrovania, čím by sa zabezpečila väčšia spolupráca pri vyšetrovaniach a koordinovanejší strategický prístup; žiada optimalizáciu a posilnenie väzieb medzi miestnymi kontrolnými orgánmi v členských štátoch a medzinárodnými kontrolnými orgánmi s cieľom zlepšiť výmenu informácií a tým zvýšiť účinnosť a efektivitu práce miestnych kontrolórov;

28.  v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby v súlade s odporúčaním Interpolu vytvorili národnú osobitnú skupinu pre environmentálnu bezpečnosť (NEST) a zapojili sa do koordinovaných operácií prostredníctvom navrhovaného špecializovaného útvaru pre trestnú činnosť páchanú na voľne žijúcich organizmoch pri Europole;

29.  vyzýva Komisiu, aby pre svoje útvary zabezpečila dostatočné prostriedky na vykonávanie dohovoru CITES, aby EÚ mohla zohrávať vedúcu úlohu v súvislosti s nadobudnutím účinnosti Gaboronského dodatku k dohovoru CITES;

30.  vyzýva Komisiu a Radu, aby využili svoje obchodné a rozvojové nástroje na zavedenie cielených programov s cieľom posilniť vykonávanie dohovoru CITES a zabezpečiť zdroje na budovanie kapacít na boj proti pytliactvu a obchodovaniu, a to predovšetkým prostredníctvom podpory, posilnenia a rozšírenia iniciatív v oblasti presadzovania práva, ako sú ASEAN-WEN (Sieť združenia ASEAN pre presadzovanie právnych predpisov týkajúcich sa voľne žijúcich organizmov), HA-WEN (Sieť Afrického rohu pre presadzovanie právnych predpisov týkajúcich sa voľne žijúcich organizmov), LATF (pracovná skupina pre dohodu z Lusaky) a PAPECALF (Regionálny akčný plán krajín Stredoafrickej komisie pre lesné hospodárstvo (COMICAF) pre presadzovanie vykonávania národných právnych predpisov týkajúcich sa voľne žijúcich živočíchov na roky 2012 – 2017), ktoré sú zamerané na vytvorenie regionálnych centier odbornosti a sú vzorom spolupráce v oblasti boja s trestnou činnosťou páchanou na voľne žijúcich organizmoch;

31.  nabáda EÚ a členské štáty, aby aktívne pracovali na tom, aby si európski občania uvedomili skutočnosť, že trestná činnosť páchaná na voľne žijúcich organizmoch nie je problémom, ktorý sa týka len iných kontinentov, ale naliehavým problémom týkajúcim sa našej planéty a nášho ekosystému, ktorý má politický, hospodársky a sociálny vplyv na komunity na celom svete;

Medzinárodné opatrenia

32.  naliehavo žiada Komisiu a Radu, aby zahrnuli boj proti trestnej činnosti páchanej na voľne žijúcich organizmoch medzi priority pri plánovaní finančných nástrojov pre rozvojovú pomoc, a to v tematických aj regionálnych programoch;

33.  víta skutočnosť, že v nadväznosti na rezolúciu Komisie OSN pre prevenciu kriminality a trestnú justíciu z 26. apríla 2013 bola trestná činnosť páchaná na voľne žijúcich organizmoch postavená na rovnakú úroveň ako závažná medzinárodná organizovaná trestná činnosť, ako napríklad obchodovanie s ľuďmi a drogami, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili svoje obchodné a rozvojové politiky a tým zaručili úplné vykonávanie medzinárodnej dohody; berie na vedomie, že medzi prioritami EÚ, ktoré prijala Rada v júni 2013 pre 68. zasadnutie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, zostáva myšlienka zvýšiť úsilie v boji proti trestnej činnosti páchanej na voľne žijúcich organizmoch a nezákonnej ťažbe dreva a podporovať zlepšenie správy vecí verejných;

34.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci dohovoru CITES a dvojstranného dialógu so spotrebiteľskými krajinami urobili maximum pre zabezpečenie uzavretia paralelných zákonných trhov, medzinárodných aj domácich, ktoré stimulujú dopyt po kriticky ohrozených druhoch, ako sú slony, nosorožce a tigre;

35.  poukazuje na to, že v rámci dohovoru CITES sú k dispozícii mechanizmy pre strany, ktoré neplnia svoje záväzky; preto naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby ich v oprávnených prípadoch v plnom rozsahu využívali;

36.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili trustový fond alebo obdobný nástroj v súlade s článkom 187 revidovaného nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, ktorého cieľom bude ochrana chránených oblastí a boj proti obchodovaniu s voľne žijúcimi organizmami a pytliactvu, ako súčasť akčného plánu boja proti obchodovaniu s voľne žijúcimi organizmami;

37.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby dôrazne podporovali Medzinárodné združenie pre boj proti trestnej činnosti páchanej na voľne žijúcich organizmoch (ICCWC), ktoré zahŕňa zmluvné strany dohovoru CITES, Interpol, Úrad OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC), Svetovú banku a Svetovú colnú organizáciu, a to aj poskytnutím finančných zdrojov a odborných znalostí, s cieľom uľahčiť vládam budovanie kapacít a výmenu informácií a spravodajských informácií, a zároveň podporovali presadzovanie a dodržiavanie práva členmi ICCWC;

38.  víta skutočnosť, že na poslednom samite G8, ktorý sa uskutočnil v Lough Erne v Severnom Írsku v júni 2013, sa rozhodlo o prijatí opatrení na riešenie nedovoleného obchodovania s chránenými a ohrozenými druhmi voľne žijúcich organizmov, ako aj o ponuke politickej a praktickej podpory tým regionálnym a medzinárodným organizáciám, ktoré stoja na čele úsilia posilniť kapacity krajín v oblasti monitorovania a kontroly hraníc a boja proti faktorom, ktoré uľahčujú toto obchodovanie, ako je korupcia, nadnárodná organizovaná trestná činnosť a nedovolené obchodovanie, ktoré oslabujú správu vecí verejných a právny štát a v niektorých prípadoch sú významným zdrojom financovania pre teroristov;

39.  vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom svojej práce s africkými a ázijskými štátmi s rezerváciami pomáhala týmto krajinám posilniť ich politiky a právne rámce, zvýšiť kapacity presadzovania práva, vytvoriť účinné justičné systémy a posilniť mechanizmy boja proti korupcii v záujme účinnejšieho boja proti trestnej činnosti páchanej na voľne žijúcich organizmoch, a to na miestnej, národnej a regionálnej úrovni, a to aj tým, že podporí a finančne napomôže vykonávanie iniciatív, ako napr. súboru opatrení združenia ICCWC;

40.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili politiky a právne rámce, zvýšili kapacity presadzovania práva, naplnili potreby v oblasti technológií pre spravodajské služby a vytvorili účinné justičné systémy v záujme lepšieho boja proti trestnej činnosti páchanej na voľne žijúcich organizmoch, a to na miestnej, národnej a regionálnej úrovni, a to okrem iného tým, že podporia vykonávanie iniciatív, ako napr. súboru opatrení združenia ICCWC a odbornú prípravu prokurátorov špecializujúcich sa na trestnú činnosť páchanú na voľne žijúcich organizmoch;

41.  vyzýva Komisiu, aby na účely presadzovania právnych predpisov týkajúcich sa voľne žijúcich organizmov vyvinula a zaviedla regionálne stratégie a siete prepojené pomocou globálneho koordinačného systému, a to okrem iného tým, že podporí program Interpolu týkajúci sa trestných činov proti životnému prostrediu a zriadenie národných osobitných skupín pre environmentálnu bezpečnosť (NEST) a ich integráciu s regionálnymi orgánmi presadzovanie práva, ako je pracovná skupina pre dohodu z Lusaky, HA-WEN, SAWEN (Sieť Južnej Afriky pre presadzovanie právnych predpisov týkajúcich sa voľne žijúcich organizmov) a ASEAN-WEN;

42.  berie na vedomie vysoký a stále rastúci dopyt z Číny a juhovýchodnej Ázie po nelegálnych výrobkoch z voľne žijúcich organizmov a zdôrazňuje, že je potrebné túto otázku zaradiť medzi témy dialógu EÚ – Ázia na najvyššej politickej úrovni; v tejto súvislosti podporuje dohodu podpísanú v júli 2013 komisárom Potočnikom a čínskym námestníkom ministra pre správu lesného hospodárstva Čangom Ťianlongom, ktorá je významným krokom v spoločnom úsilí v boji proti obchodovaniu s voľne žijúcimi organizmami, a dúfa v jej plné vykonávanie;

43.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali tieto otázky spolu s Africkou úniou, Novým partnerstvom pre rozvoj Afriky (NEPAD), Africkou ministerskou konferenciou o životnom prostredí (AMCEN) a komisiou pre Africkú úniu v rámci nadchádzajúceho samitu Afrika – EÚ 2014 s cieľom určiť oblasti spolupráce pri riešení týchto globálnych problémov pre budúcu spoločnú stratégiu EÚ a Afriky na roky 2014 – 2020;

44.  nabáda Komisiu, aby obchodovanie s voľne žijúcimi organizmami zahrnula do transatlantickej spolupráce s cieľom vypracovať spoločný prístup, ktorým sa zabezpečia účinné právne režimy, ktoré zabránia vstupu nelegálne obchodovaných výrobkov na európske a americké trhy, a zlepšiť komunikačné kanály pre výmenu informácií o právnych predpisoch týkajúcich sa riadenia voľne žijúcich organizmov a obchodu s nimi;

45.  povzbudzuje Komisiu a členské štáty v tom, aby v kľúčových krajinách podporili úsilie o spoluprácu medzi jednotlivými ministerstvami s cieľom navrhnúť a uskutočňovať overené kampane na znižovanie dopytu a zabezpečiť primerané dlhodobé investície pre vykonávanie týchto stratégií;

46.  vyzýva Komisiu, aby podporila rozvoj alternatívnych zdrojov obživy pre miestne komunity, ktoré žijú najbližšie k príslušným voľne žijúcim organizmom a preukázateľne prispievajú k obnove a zachovaniu populácií voľne žijúcich organizmov, a aby zapojila tieto komunity do operácií proti pytliactvu;

47.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali a vykonávali jasné a účinné právne predpisy a politiky, ktoré odrádzajú od spotreby výrobkov pochádzajúcich z ohrozených druhov voľne žijúcich organizmov, vzdelávali spotrebiteľov o tom, aký vplyv má ich spotreba druhov voľne žijúcich organizmov, a poskytovali primerané informácie o dôsledkoch a hrozbách súvisiacich s nekontrolovaným šírením určitých cudzích druhov v rámci pôvodných ekosystémov;

o
o   o

48.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, sekretariátu CITES, Interpolu, Europolu, Úradu OSN pre drogy a kriminalitu, Svetovej banke a Svetovej colnej organizácii.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2013)0047.
(2) Ú. v. ES L 61, 3.3.1997, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 166, 19.6.2006, s. 1.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2013)0444.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2013)0245.
(6) http://ec.europa.eu./environment/cites/pdf/Overview%20significant%20seizures.pdf.


Reindustrializácia Európy s cieľom podporiť konkurencieschopnosť a udržateľnosť
PDF 443kWORD 231k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2014 o reindustrializácii Európy s cieľom podporiť konkurencieschopnosť a udržateľnosť (2013/2006(INI)).
P7_TA(2014)0032A7-0464/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 173 hlavy XVII Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodný článok 157 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva), ktorý sa týka priemyselnej politiky Európskej únie a vzťahuje sa okrem iného na konkurencieschopnosť priemyslu Únie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. októbra 2012 s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva – aktualizácia oznámenia o priemyselnej politike (COM(2012)0582),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti(1),

–  so zreteľom na návrh Komisie z 29. novembra 2012 na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“ (COM(2012)0710),

–  so zreteľom na návrh Komisie z 30. novembra 2011 na nariadenie, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (2014 – 2020) (COM(2011)0834),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 31. júla 2012 s názvom Stratégia pre udržateľnú konkurencieschopnosť sektora stavebníctva a podnikov podnikajúcich v tomto sektore (COM(2012)0433),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. júna 2008 s názvom Najskôr myslieť v malom – iniciatíva Small Business Act pre Európu (COM(2008)0394),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. novembra 2008 s názvom Iniciatíva v oblasti surovín – zabezpečovanie našich nevyhnutných potrieb pre rast a zamestnanosť v Európe (COM(2008)0699),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2010 s názvom Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020 – Únia inovácií (COM(2010)0546),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2011 s názvom Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje (COM(2011)0571),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2011 s názvom Priemyselná politika – posilnenie konkurencieschopnosti (COM(2011)0642),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15.decembra 2011 s názvom Plán postupu v energetike do roku 2050 (COM(2011)0885),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 13. februára 2012 s názvom Inovácie pre udržateľný rast – biohospodárstvo pre Európu (COM(2012)0060),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. mája 2012 s názvom Opatrenia v prospech stability, rastu a zamestnanosti (COM(2012)0299),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. júna 2012 s názvom Európska stratégia pre kľúčové podporné technológie – cesta k rastu a zamestnanosti (COM(2012)0341),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. marca 2013 s názvom Zelená kniha - dlhodobé financovanie európskeho hospodárstva (COM(2013)0150),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. marca 2013 s názvom Zelená kniha – rámec pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 (COM(2013)0169),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý je priložený k oznámeniu Komisie zo 4. novembra 2008 s názvom Iniciatíva v oblasti surovín – zabezpečovanie našich nevyhnutných potrieb pre rast a zamestnanosť v Európe (COM(2008)0699 – SEC(2008)2741),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 26. septembra 2012 s názvom Konkurencieschopnosť európskych podnikov s luxusným tovarom (SWD(2012)0286),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 10. októbra 2012, ktorý je priložený k oznámeniu Komisie s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva – aktualizácia oznámenia o priemyselnej politike (SWD(2012)0297),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 10. októbra 2012 s názvom Správa o konkurencieschopnosti Európy za rok 2012 – využitie výhod globalizácie (SWD (2012) 0299),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 11. apríla 2013 s názvom Priemyselné vzťahy v Európe v roku 2012 (SWD(2013)0126),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. júna 2013 s názvom Opatrenia Komisie v nadväznosti na konzultáciu právnych predpisov EÚ s MSP pod názvom „Top10“ (COM(2013)0446),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. apríla 2013 s názvom Stratégia pre udržateľnú konkurencieschopnosť sektora stavebníctva a podnikov podnikajúcich v tomto sektore(2),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 20. marca 2013 s názvom Spoluúčasť a zapojenie zamestnancov ako základný pilier dobrého podnikového riadenia a hľadania vyvážených východísk z krízy(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2010 o investíciách do vývoja nízkouhlíkových technológií (plán SET)(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2010 o rozvoji potenciálu zamestnanosti v novom udržateľnom hospodárstve(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2011 o priemyselnej politike vo veku globalizácie(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2011 o účinnej stratégii pre oblasť surovín pre Európu(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. mája 2012 o Európe efektívne využívajúcej zdroje(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. júna 2012 o Akte o jednotnom trhu: ďalšie kroky k rastu(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2012 o malých a stredných podnikoch: konkurencieschopnosť a príležitosti na podnikanie(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. novembra 2012 o vplyve ťažby bridlicového plynu a roponosnej bridlice na životné prostredie(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. novembra 2012 o priemyselných, energetických a ostatných aspektoch bridlicového plynu a ropy(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2013 o Pláne postupu v energetike do roku 2050(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2012 o pláne prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. mája 2013 o súčasných výzvach a možnostiach obnoviteľnej energie na európskom trhu s energiou(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. mája 2013 o regionálnych stratégiách pre priemyselné oblasti v Európskej únii(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júna 2013 o sociálnom bývaní v Európskej únii(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. júla 2013 o prínose družstiev k prekonaniu krízy(19),

–  so zreteľom na svoju rozpravu zo 4. februára 2013 o oživení európskeho priemyslu vzhľadom na súčasné problémy (2013/2538 (RSP)), ktorá nadväzovala na vyhlásenie Komisie,

–  so zreteľom na závery 3208. schôdze Rady pre konkurencieschopnosť z 10. a 11. decembra 2012 s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva,

–  so zreteľom na správu s názvom Priemyselná štruktúra EÚ v roku 2011 – tendencia a výkon vypracovanú v roku 2011 na podnet Komisie,

–  so zreteľom na správu vychádzajúcu z prieskumu iniciatívy EÚ 2020 s názvom Priemyselná politika vo veku globalizácie, ktorý sa uskutočnil v apríli 2013 na podnet Výboru regiónov,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. júna 2013 s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva. Aktualizácia oznámenia o priemyselnej politike(20),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 11. apríla 2013 s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva(21),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0464/2013),

A.  keďže európsky priemysel sa nachádza v bezprecedentnej kríze a keďže taktiež čelí rôznym hendikepom, ktoré poškodzujú jeho konkurencieschopnosť;

B.  keďže údaje predložené Európskou komisiou sú ambiciózne, ale podmienené, pretože sú spojené s mnohými dosiaľ riadne neidentifikovanými faktormi;

C.  keďže európsky priemysel má kľúčovú úlohu a je významnou súčasťou riešenia tejto krízy;

D.  keďže priemyselní konkurenti Európy už roky vytvárajú silné priemyselné stratégie;

E.  keďže EÚ potrebuje stratégiu na riešenie hospodárskej a finančnej krízy a naštartovanie novej hospodárskej dynamiky;

F.  keďže Komisiu treba pochváliť za to, že sa vo svojom oznámení zameranom na zorganizovanie priemyselného obratu vydala smerom k priemyselnej politike;

G.  keďže spoločná budúcnosť Európy ako priemyselnej lokality spočíva v modernizačnej ofenzíve, ktorá posilní inovačné centrá a odstráni rozvojové straty priemyselne a štrukturálne slabých regiónov;

H.  keďže obmedzená dostupnosť úverov limituje investície a bráni inováciám aj zavádzaniu nových efektívnych technológií; keďže priemyselná politika v Európe si preto vyžaduje robustnú finančnú architektúru podporujúcu investície;

I.  keďže podmienky financovania sú v južnej Európe prísnejšie a vyžadujú si finančné riešenia prispôsobené na mieru;

J.  keďže členské štáty by sa mali inšpirovať metódami reštrukturalizácie priemyslu, ktoré sú overené úspechmi v Európe aj v iných krajinách sveta;

K.  keďže Komisia pripomenula, že priemyselné odvetvia EÚ môžu svoju príťažlivosť obnoviť v dôsledku očakávaného zmenšenia celosvetových mzdových rozdielov;

L.  keďže vytváranie lepších všeobecných podmienok pre európsku priemyselnú politiku zahŕňa vybudovanie a riadne fungovanie vnútorného trhu EÚ v rámci sociálneho trhového hospodárstva;

M.  keďže najvyššou prioritou Európy musí byť ochrana výrobných odvetví a praktických znalostí, pričom priemysel by mal urýchlene obnoviť svoju konkurencieschopnosť na celosvetovej úrovni;

N.  keďže energetické náklady priemyslu a zvyšujúce sa rozdiely v cenách energií medzi Európou a inými priemyselnými krajinami (najmä USA) budú mať čoraz väčšiu úlohu, ak sa súčasné trendy nebudú riadne riešiť;

O.  keďže vzhľadom na celosvetové problémy je veľmi dôležité, aby efektívne využívanie energie a zdrojov bolo základom európskej priemyselnej obnovy, ak si chce európsky priemysel v budúcnosti zachovať svoju konkurencieschopnosť;

P.  keďže EÚ potrebuje na riešenie veľkých spoločenských problémov taký prístup k priemyselnej politike, ktorý kombinuje konkurencieschopnosť, udržateľnosť a dôstojnú prácu;

Q.  keďže treba zabezpečiť súdržnosť politík EÚ v oblastiach energetiky, klímy, životného prostredia, priemyslu a obchodu, aby sa dosiahla rovnováha medzi cieľmi politiky ochrany klímy a životného prostredia a cieľmi stratégie RISE;

R.  keďže produktivita práce sa v uplynulých desaťročiach vyvíja omnoho rýchlejšie než produktivita využívania zdrojov, pričom podľa odhadov predstavujú náklady na prácu menej než 20 % ceny výrobku a náklady na zdroje 40 %;

S.  keďže EÚ je aj domovom ohromnej inovačnej kapacity, pričom šesť členských štátov EÚ patrí medzi 10 najlepších spomedzi 50 najinovatívnejších krajín sveta;

T.  keďže priemyselná politika má silný sociálny rozmer, ktorý sa dotýka všetkých vrstiev spoločnosti;

U.  keďže európska priemyselná politika si vyžaduje silnú pracovnú silu, pričom v priemere len 7 % pracujúcich s nižšou kvalifikáciu dostalo odbornú prípravu;

Stratégia obnovy priemyslu pre udržateľnú Európu (RISE): zásady, ciele a riadenie

1.  víta skutočnosť, že Komisia sa zameriava na priemyselnú politiku, pretože táto pozornosť je veľmi dôležitá pre hospodársky rozvoj a konkurencieschopnosť, čím sa zabezpečuje dlhodobý rast a rieši problém nezamestnanosti vzhľadom na to, že priemysel vytvára jedno pracovné miesto zo štyroch a zamestnáva asi 34 miliónov ľudí; zdôrazňuje, že priemyslená politika musí riešiť relatívne slabé miesta hospodárstva EÚ, či už z dôvodu nedostatočných investícií do výskumu a vývoja, vývoja cien energie, byrokratického šimľa, alebo ťažkostí pri získavaní finančných prostriedkov; konštatuje, že priemysel zodpovedá za 80 % výdavkov v oblasti výskumu a vývoja a že takmer 75 % európskeho vývozu predstavuje priemyselný tovar; zdôrazňuje, že priemysel zodpovedá za veľkú časť tvorby hodnôt národného hospodárstva, pričom vďaka jednému pracovnému miestu v priemysle sa vytvárajú asi dve ďalšie pracovné miesta v dodávateľskom odvetví a odvetví služieb;

2.  zdôrazňuje, že budúca priemyselná sila a význam Európskej únie tkvie v stratégii obnovy priemyslu pre udržateľnú Európu (RISE), ktorá uskutočňuje technologickú, obchodnú, finančnú, ekologickú a sociálnu inováciu smerujúcu k tretej priemyselnej revolúcii, vrátane stratégie efektívnosti, ktorá reindustrializuje Európu, posilňuje európsky priemysel ako celok a je reakciou na prehlbujúce sa sociálne problémy; vyhlasuje, že stratégia RISE môže pomôcť pri vytváraní nových trhov aj s novými a inovatívnymi výrobkami a službami, obchodných modelov a tvorivých podnikateľov a podnikov, nových pracovných miest a dôstojnej práce, čo spôsobí obnovu priemyslu spolu s hospodárskou dynamikou, dôverou a konkurenčnosťou; je presvedčený, že jednou z hlavných priorít je zachovanie silných výrobných odvetví a praktický znalosti a že otvorené trhy, dostupnosť energie a surovín, ako aj inovácia a efektívne využívane energie a zdrojov sú kľúčovými piliermi tejto stratégie konkurencieschopnosti; konštatuje, že spoľahlivá perspektívna infraštruktúra pre dopravu, výrobu a distribúciu energie a telekomunikácie je takisto veľmi významná;

3.  domnieva sa, že stratégia RISE musí byť súčasťou ekologického a sociálneho trhového hospodárstva v súlade so zásadami podnikania, spravodlivej hospodárskej súťaže, s dlhodobým cieľom internalizácie externalít, kvalitných finančných politík a ekologicky uvedomelých rámcových predpisov; konštatuje, že priemyselná politika Európskej únie musí byť v súlade s vízou vedenou inováciou, udržateľnosťou a konkurenčnosťou, ktorá posilňuje výrobné odvetvia a praktické znalosti, ako aj cyklické hospodárstvo; berie na vedomie rozhodujúcu úlohu priemyslu a spoločností ako propagátorov udržateľnosti, ako aj dôležitosť transparentnosti v dodávateľských reťazcoch;

4.  zdôrazňuje, že RISE potrebuje krátkodobý plán na ochranu výroby a praktických znalostí v záujme reakcie na naliehavé potreby (nadmerná výrobná kapacita, reštrukturalizácia a nekalá hospodárska súťaž) niektorých odvetví, ako aj plán a harmonogram v rámci dlhodobého rámca vychádzajúceho z prístupu s jasnými a stabilnými cieľmi, vedecky podloženými ukazovateľmi a z prístupu životného cyklu a cyklického hospodárstva, ktoré umožňujú a poskytujú stimuly na usmerňovanie investícií do kreativity, zručností, inovácií, nových technológií a podporujú modernizáciu, udržateľnosť a konkurencieschopnosť európskej priemyselnej základne prostredníctvom politiky, ktorá bude uvedomelá z hľadiska hodnotového reťazca a ktorá sa týka podnikov všetkých veľkostí, venuje riadnu pozornosť základným odvetviam a podporuje zachovanie výrobného reťazca v Európe; domnieva sa, že táto modernizácia by mala vychádzať z kľúčových odvetví, ako aj z nových priemyselných odvetví a že sa musí zameriavať na rast v súlade so zásadami udržateľného rozvoja;

5.  zdôrazňuje, že priemyselná politika zahrnuje všetky oblasti politiky, ktoré vplývajú na priemysel; uznáva, že priemyselná politika musí riešiť dôležité spoločenské a ekologické problémy uvedenými v stratégii Európa 2020 a jej cieľmi vrátane budúcich cieľov v oblasti energetiky, zdrojov a klímy, a musí sa účinne integrovať do procesu európskeho semestra a národných programov reforiem, aby mohla nastoľovať podmienky potrebné na investície a vytvárať dobré pracovné miesta, najmä pre mladých ľudí; vyzýva Komisiu, aby zlepšila komunikáciu týkajúcu sa jej záväzkov na podporu priemyselnej politiky s cieľom obnoviť dôveru investorov, pracovníkov a občanov voči postupom EÚ;

6.  konštatuje, že podiel európskeho priemyslu na spoločnom európskom hrubom domácom produkte (HDP) poklesol za 15 rokov z 20 % na 15 %;

7.  je presvedčený, že stratégia RISE musí sledovať ambiciózne a dosiahnuteľné ciele v oblasti priemyslu; konštatuje, že na splnenie hlavného cieľa 20 % by si vyžiadalo vytvorenie aspoň 400 000 nových pracovných miest v priemysle; rozhodne podporuje 20 %-ný cieľ a navrhuje, aby sa považoval za cieľ, ktorý udáva smer a je v súlade s cieľmi EÚ 20/20/20;

8.  domnieva sa, že tieto ciele by mali odrážať novú priemyselnú realitu, ako napríklad integráciu výroby a služieb, ako aj posun k hospodárstvu podloženého údajmi a k výrobe s pridanou hodnotou; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti posúdila a zdôvodnila svoju prácu na cieľoch a aby premyslela klasifikáciu priemyselných odvetví;

9.  zdôrazňuje, že činnosti priemyselných odvetví umožňujú odolávať krízam, a to aj vďaka súvisiacemu hospodárstvu služieb;

10.  vyzýva Komisiu, aby splnila svoj záväzok na vypracovanie ukazovateľov, ktoré umožnia monitorovanie a hodnotnie procesu reindustrializácie; zdôrazňuje, že tieto ukazovatele musia byť nielen kvantitatívne, ale aj kvalitatívne, aby zabezpečili udržateľnosť a zlučiteľnosť tohto procesu s ochranou životného prostredia;

11.  očakáva, že RISE by riadnym uplatňovaním mohla oživiť priemysel a vrátiť výrobu späť do EÚ, pričom bude musieť venovať pozornosť riadeniu dodávateľského reťazca, ako aj zohľadňovať konkrétnu regionálnu a miestnu výrobnú kultúru a dopyt a zároveň podporovať dôležité rozvíjajúce sa odvetvia potrebné pre udržateľné hospodárstvo a spoločnosť;

12.  zdôrazňuje, že RISE bude úspešná len vtedy, keď ju bude podporovať primeraný, jasný a predvídateľný makroekonomický rámec, ktorý sa bude vyhýbať protikladným politikám, a rozpočtové zdroje potrebné na využívanie verejných a súkromných investícií a na podporu svetovej konkurencieschopnosti EÚ; vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasná dominantná makroekonomická politika v EÚ nezabezpečuje primeraný prístup ku kapitálu na investície a inovácie, a to najmä malým a stredným podnikom, a teda je v rozpore s priemyselnou politikou; požaduje v tejto súvislosti vypracovanie inteligentnej, udržateľnej a inkluzívnej európskej stratégie rastu a vyjadruje poľutovanie nad škrtmi, ktoré Rada urobila v okruhu 1A viacročného finančného rámca, najmä čo sa týka programu Horizont 2020, programu COSME a nástroja Spájame Európu; vyzýva členské štáty, aby výrazne posilnili finančnú silu týchto programov;

13.  zdôrazňuje, že tvorba vlastných zdrojov pre európsky rozpočet by mohla mať priaznivý vplyvy na reindustrializáciu Európy;

14.  zdôrazňuje, že priemyselná politika EÚ by sa mala jasne vymedziť, pretože v súčasnosti v oblasti priemyselnej politiky v rámci EÚ a členských štátov dominuje mnoho rozličných metód a trendov;

15.  chváli priečny prístup Komisie k priemyselnej politike a zdôrazňuje dôležitosť holistického prístupu, ktorý je súvislý, ako aj koordinovaný v oblastiach, kde všetky ďalšie politiky (ako hospodárska súťaž, obchod, energetika, životné prostredie, inovácie, štrukturálne fondy, jednotný trh atď.) zohľadňujú ciele stratégie RISE; v tejto súvislosti pripomína Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ (ESUO), ktoré dokazuje, že v oblasti priemyselnej politiky je úspešná, integrovaná a inovatívna činnosť možná a že prináša rast a zamestnanosť, podporuje vlastnú integráciu a má povahu sociálneho partnerstva; nazdáva sa, že stratégia RISE by vychádzať skôr z horizontálneho ako vertikálneho chápania priemyselnej politiky; je presvedčený, že riadnu pozornosť treba venovať základným odvetviam, ale odvetvovo špecifické opatrenia by mali podporovať hodnotové reťazce a zoskupenia činností s veľkým potenciálom rastu a musia súvisieť s odvetvovou špecializáciou podporujúcou najmodernejšie stratégie s veľkou pridanou hodnotou, ako aj inováciami, zručnosťami, podnikaním, zamestnanosťou a tvorivosťou; berie v tejto súvislosti na vedomie odvetvové stratégie v odvetviach motorových vozidiel (Cars 2020) a oceliarstva (akčný plán pre oceliarstvo) a vyzýva Komisiu, aby prijala primerané opatrenia na realizáciu týchto stratégií; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby svoje úsilie dostatočne zameriavali na odvetvia disponujúce solídnymi praktickými znalosťami, s vysokým objemom investícií do výskumu a vývoja a vytvárajúce pridanú hodnotu vrátane inovačného procesu;

16.  navrhuje Komisii, aby dôkladne a po jednotlivých odvetviach preštudovala pridanú hodnotu európskej priemyselnej výroby v rámci celosvetových výrobných reťazcov s cieľom určiť, nakoľko sú rozličné priemyselné odvetvia zakorenené v jednotlivých členských štátoch, a efektívnejšie vypracovala spoločnú stratégiu ochrany európskych priemyselných záujmov;

17.  zastáva názor, že EÚ potrebuje na oživenie formovania hodnotových reťazcov v EÚ inteligentnú zmes súkromného priemyslu a verejných inštitúcií;

18.  zdôrazňuje, že budúca politika súdržnosti bude jednou z hlavných politík EÚ, ktorými sa budú podporovať priemyselné inovácie prostredníctvom inteligentnej špecializácie s cieľom reagovať na výzvy spojené s udržateľnou energetikou, zmenou klímy a efektívnym využívaním materiálnych aj ľudských zdrojov; zastáva preto názor, že podpora poskytovaná v rámci budúcej politiky súdržnosti a európskych štrukturálnych a investičných fondov je kľúčová pre reindustrializáciu EÚ a jej regiónov prostredníctvom skutočne modernej priemyselnej politiky, ktorá bude inkluzívna, udržateľná, energeticky účinná a konkurencieschopná; požaduje lepšiu koordináciu a synergiu medzi politikou súdržnosti a programom Horizont 2020 s cieľom vytvoriť regionálne inovačné inkubátory a maximalizovať inováciu na regionálnej úrovni;

19.  súhlasí s názorom Komisie, že priemyselná politika musí mať účinnú a integrovanú štruktúru správy, ktorej súčasťou je monitorovanie činnosti; pripomína odporúčania EP obsiahnuté v Langeho správe o priemysle na vytvorenie stálej pracovnej skupiny pre priemyselnú politiku z pracovníkov príslušných generálnych riaditeľstiev Komisie, ktorá by zohľadňovala pripomienky zainteresovaných subjektov a koordinovala a monitorovala ich uplatňovanie; zdôrazňuje, že Parlament by mal dostávať pravidelné informácie o rozvoji priemyselnej politiky, a žiada Komisiu, aby pravidelne predkladala Parlamentu správy o pokroku stratégie RISE a o rozsahu, v akom sa podarilo splniť očakávania pomocou dostupných nástrojov; navrhuje, aby aj pracovné skupiny pre prioritné akčné línie zverejnili výročnú správu; ďalej vyzýva Komisiu, aby skúmala a určila problémy súvisiace s nadmernou kapacitou a reštrukturalizáciou, s ktorými sa stretáva európsky priemysel a konkrétne odvetvia s cieľom navrhovať krátkodobé riešenia, a vyzýva Komisiu, aby monitorovala každé presúvanie európskej výroby do zahraničia; zdôrazňuje, že stratégia RISE potrebuje spojenectvo a partnerstvo so zainteresovanými stranami z priemyslu z rozličných odvetví (vrátane malých a stredných podnikov), s odborovými organizáciami, akademickou obcou a občianskou spoločnosťou, ako sú napríklad organizácie na ochranu spotrebiteľov a mimovládne organizácie; vyzýva Komisiu, aby plne využila článok 173 ods. 2 zmluvy v záujme napredovania stratégie RISE a efektívnejšie zlúčila svoje zdroje; poukazuje na dôležitosť zlepšovania spôsobu, akým Únia informuje občanov, a najmä mladých ľudí o priemyselnej politike EÚ v záujme posilnenia významu európskeho priemyslu, pracovných miest a praktických znalostí;

20.  zastáva názor, že stratégia RISE sa musí orientovať na vytváranie príťažlivého a konkurenčného prostredia v Európe, ktoré naštartuje investičné toky po celej EÚ a v jej regiónoch, najmä na juhu Európy, aby sa oživil rast, najmä prostredníctvom inteligentnej špecializácie a formovania klastrov vrátane nadnárodných a regionálnych klastrov, ako aj obchodných sietí;

21.  vyzdvihuje prácu podpredsedu Tajaniho v oblasti užšej koordinácie priemyselnej politiky s Radou pre konkurencieschopnosť; uznáva, že priemyselná politika pre stratégiu RISE by mala byť pre EÚ spoločným základom, ale zdôrazňuje, že musí zohľadňovať odlišné národné a regionálne okolnosti a že ju treba koordinovať s priemyselnými politikami členských štátov; podporuje myšlienku silnejšej Rady pre konkurencieschopnosť, ktorá spolu s Komisiu prispieva k vertikálnej koordinácii politík na európskej a regionálnej úrovni a na úrovni členských štátov; konštatuje okrem iného, že inteligentná regulácia a obmedzovanie byrokracie sú dôležitými predpokladmi priemyselného rastu;

22.  je presvedčený, že rozličné územné celky by sa mali plne a koordinovane zapájať do procesu reindustrializácie, stanovovania priorít, potenciálu a predností priemyslu na svojich územiach, ako aj do stimulovania rozvoja malých a stredných podnikov; poukazuje na to, že malé a stredné podniky sú prínosom vzhľadom na ich veľkosť a schopnosť pohotovo reagovať na zmeny, ale kríza ich zasiahla najtvrdšie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli osobitné programy na podporu malých a stredných podnikov a pomáhali im na ceste budúcich priemyselných šampiónov vo svojej oblasti; víta prácu, ktorú vykonal Výbor regiónov, ako aj prácu Komisie, čo sa týka stratégií inteligentnej špecializácie týkajúcich sa efektívnejšieho financovania cieľov stratégie Európa 2020;

23.  vyzýva členské štáty, aby v prípade potenciálnych zmien zmlúv vypracovali spoločnú priemyselnú politiku s ambíciami a prostriedkami porovnateľnými so spoločnou poľnohospodárskou politikou, ktorá by obsahovala skutočnú nadnárodnú koordináciu s cieľom vypracovať spoločnú stratégiu s dostatočným objemom finančných prostriedkov a nástrojmi na reguláciu trhov podobnými tým, ktoré majú k dispozícii iné veľké obchodné oblasti sveta, ako je menový nástroj alebo pravidlá pre štátnu podporu prispôsobené potrebám nášho priemyslu, pričom treba zachovať súlad s medzinárodným právom;

24.  vyjadruje potešenie nad tým, že sa Komisia zaujíma o výrobcov, predovšetkým priemyselných výrobcov, nielen o spotrebiteľov;

25.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v návrhu Komisie chýbajú opatrenia proti mzdovému dampingu a sociálnemu dampingu a týkajúce sa účasti zamestnancov a reštrukturalizácie;

Ofenzíva v oblasti inovácií, efektívnosti a udržateľných technológií

26.  zdôrazňuje, že stratégia pre inovácie, efektívnosť a nové technológie vrátane technológie na udržateľnosť, spolu s novými obchodnými modelmi, tvorivosťou a modernou výrobou, má schopnosť na obnovu a modernizáciu priemyselnej základne EÚ, čím sa môže posilniť jej regionálna a globálna kľúčová konkurencieschopnosť; je presvedčený, že inovácie treba presadzovať všade, berúc do úvahy všetky zainteresované subjekty – od maloobchodných a netechnických inovácií po najmodernejší výskum a vývoj vo výskumných laboratóriách; berie v tejto súvislosti na vedomie dôležitosť aktívneho zapájania zamestnancov do inovačného procesu stimulujúceho inovatívne spoločnosti, ktoré zaujímajú vedúce postavenie z hospodárskeho, sociálneho a ekologického hľadiska; zdôrazňuje potrebu vytvorenia priaznivého prostredia a za základ považuje zabezpečenie podmienok, v ktorých môžu podniky fungovať a konkurovať; považuje za potrebné posilniť európsku znalostnú základňu, zmenšiť mieru rozdrobenosti presadzovaním excelentnosti vo vede a vzdelávaní, vytvárať podmienky na transformáciu dobrých myšlienok na výrobky, ktoré možno uvádzať na trh, a zlepšenie prístupu inovatívnych podnikov k financovaniu, čím sa vytvorí prostredie ústretové inováciám a odstránia sociálne a geografické rozdiely tým, že sa v celej Európe spropagujú výhody inovácie; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti by sa mala osobitne zohľadniť výročná správa Komisie o inováciách (Innovation Union Scoreboard 2013), ktorá ukazuje, aký vplyv majú inovácie na posilňovanie trvalej konkurencieschopnosti, a ktorá obsahuje komparatívne posúdenie výkonnosti členských štátov EÚ z hľadiska výskumu a vývoja a uvádza relatívne silné a slabé stránky ich výskumných a inovačných systémov;

27.  je presvedčený, že finančné prostriedky EÚ na výskum a inovácie by mali slúžiť ako katalyzátor a mali by sa využívať v súčinnosti s rozličnými vnútroštátnymi a regionálnymi nástrojmi aj fondmi; pripomína 3 % cieľ v oblasti výskumu a vývoja, pričom dve tretiny majú pochádzať zo súkromného sektora; podporuje uzatváranie verejno-súkromných partnerstiev (PPP) v rámci programu Horizont 2020 a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dostatočné využívanie investícií pochádzajúcich zo súkromného sektora;

28.  víta 4 % podiel finančných prostriedkov, ktorý sa v rámci programu Horizont 2020 bude čerpať pomocou nástroja zameraného na malé a stredné podniky;

29.  víta zameranie Komisie na ekodizajn, recyklovateľnosť so špecifikáciami „cradle to cradle“ (koncepcia odpad = potrava, zdroj sa stáva zdrojom, od začiatku po začiatok), nové kritériá udržateľnosti pre stavebné výrobky a postupy a efektívne využívanie zdrojov v rámci koncepcie cyklického hospodárstva; požaduje, aby legislatívne návrhy a štúdie o efektívnom využívaní zdrojov zohľadňovali životaschopnosť investícií na základe kritérií efektivity, návratnosti a dlhodobých účinkov; vyzýva Komisiu, aby ďalej podporovala myslenie v životných cykloch prostredníctvom integrovanej produktovej politiky zohľadňujúcej celý životný cyklus výrobku (tzv. prístup cradle to cradle, zdroj sa stáva zdrojom, od začiatku po začiatok);

30.  víta smery činností Komisie a prípadné verejno-súkromné partnerstvá (PPP); je však znepokojený tým, že nie sú v nich primerane obsiahnuté hromadné údaje ani vývoj informačných a komunikačných technológií (IKT); vyzýva Komisiu, aby ich riadne zahrnula; domnieva sa, že širokopásmové služby sú kľúčom na rozvoj priemyslu EÚ a mohli by prispieť k hospodárskemu rastu a zamestnanosti v EÚ, a preto by podpora investícií do širokopásmových zariadení s cieľom dosiahnuť to, aby prístupové siete boli tvorené vysokokapacitnými širokopásmovými sieťami a optickými vláknami, mala byť naďalej jednou z priorít EÚ; žiada Komisiu, aby podporovala vytváranie klastrov naprieč činnosťami a presadzovala ich súčinnosť a vzájomné ovplyvňovanie;

31.  zdôrazňuje kľúčové postavenie IKT pri prechode na udržateľné hospodárstvo, zahrnujúce oblasti ako odhmotňovanie, ekomonitorovanie, efektívnosť v doprave a logistike, elektronické služby (e-služby) a zdravotnícka starostlivosť; víta novú európsku priemyselnú stratégiu pre elektroniku, ktorej cieľom je zdvojnásobiť výrobu čipov v EÚ na 20 % celosvetovej výroby; trvá na ďalšej podpore využívania IKT v tradičných priemyselných odvetviach a na rozvoji nových digitálnych produktov a služieb prispievajúcich k cieľom udržateľného rozvoja;

32.  víta smer činnosti týkajúci sa modernej výroby; je presvedčený, že by preň boli prínosné partnerstvá verejného a súkromného sektora, ako je SPIRE; je presvedčený, že prioritou je zriadenie znalostného a inovačného spoločenstva v oblasti výroby s pridanou hodnotou v roku 2016; vyzýva Komisiu, aby skúsenosti centra EPEC (Európske odborné centrum pre verejno-súkromné partnerstvá v rámci EIB) využila v rámci budúcich verejno-súkromných partnerstiev; nabáda Komisiu, aby vytvárala synergie v rámci pokročilej výroby aj medzi členskými štátmi, priemyslom a výskumnými inštitútmi; žiada Komisiu, aby zvážila, do akej miery by mohla Národná sieť USA pre výrobnú inováciu slúžiť ako vzor;

33.  víta smer činnosti v oblasti inteligentných sietí a je presvedčený, že bude profitovať z rozšírenia rozsahu činností a doplnenia ďalších návrhov; odporúča, aby jeho práca zahŕňala aj aspekty primeranej energetickej infraštruktúry, akumulácie energie a rezervnej kapacity, ktoré uviedla Komisia, napríklad vysoko účinnú elektrizačnú sústavu s prepojovacími vedeniami, ktorá prispieva k dobudovaniu vnútorného trhu s energiou a je schopná pracovať s obnoviteľnými zdrojmi energie, ako je veterná energia na mori, ako aj technologicky vyspelú digitálnu infraštruktúru;

34.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy politiky a sietí v oblasti klastrov vo forme spolupráce, a to najmä v rámci hodnotových reťazcov, vzájomne prepojených podnikov, dodávateľov, poskytovateľov služieb, univerzít a výskumných centier, čo tiež podporí organický vznik klastrov prístupom zdola nahor ako reakciu na podnikové a/alebo výskumné potreby; zdôrazňuje, že je dôležité vytvárať nadnárodné klastre, a to najmä s cieľom začleniť štrukturálne slabšie regióny do európskeho priemyselného hodnotového reťazca, na základe hospodárskej súťaže v celej Únii podporujúcej zapájanie nedostatočne zastúpených krajín a regiónov a zaisťujúcej presun praktických znalostí medzi výskumnými komunitami zo všetkých členských štátov; domnieva sa, že to je kľúčový aspekt na začlenenie do regionálnych priemyselných politík; konštatuje, že Komisia by mala venovať dostatočnú pozornosť aj podpore existujúcich klastrov; nabáda Komisiu, aby v rámci budúceho zeleného akčného plánu pre MSP zaviedla klastre v oblasti efektívneho využívania zdrojov;

35.  víta stratégiu pre kľúčové podporné technológie, v ktorej má EÚ vďaka svojej silnej výskumnej základni silnú konkurenčnú výhodu a potenciál ju ešte zvýšiť, domnieva sa však, že na reálne využitie tejto výhody je potrebné vyvinúť väčšie úsilie v oblasti využívania výsledkov; podporuje navrhované opatrenia na zlepšenie koordinácie a súčinnosti medzi politikami a nástrojmi vrátane programu Horizont 2020, EIB, štrukturálnych fondov EÚ a iných verejných a súkromných fondov; víta iniciatívy posilňujúce opatrenia pre jednotlivé klastre týkajúce sa kľúčových technológií a väčšiu nadregionálnu spoluprácu; vyzýva Komisiu, aby sa vyhla vytváraniu uzavretých obchodných zoskupení pre jednotlivé konzorciá alebo jednotlivé podniky; konštatuje, že z financovania výskumnej infraštruktúry musí mať prospech a úžitok viacero subjektov;

36.  vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom spolupráce medzi regiónmi, obcami, mestami a miestnymi oblasťami posilnila komunikačné siete v rámci projektov tzv. inteligentných miest s cieľom riadiť spoločné služby a efektívne vyrábať a spotrebúvať energiu, a to prostredníctvom presadzovania opatrení na úsporu energie s cieľom podporiť napríklad výstavbu technologicky sofistikovaných budov s nízkou spotrebou energie;

37.  berie na vedomie, že výskumné a inovačné programy Komisie sú prevažne orientované na podporu technologického rozvoja; domnieva sa, že je vo všeobecnosti potrebné posilniť opatrenia a činnosti zamerané na pôsobenie na trh (tzv. market pull), ktoré sú schopné skutočne prinášať riešenia na trhy;

38.  vyzýva Komisiu, aby politické nástroje na strane ponuky prepojila s nástrojmi na strane dopytu vytvorením partnerstiev v oblasti inovácie (ako sú inteligentné mestá, aktívne starnutie a suroviny) a rozvojom tzv. vedúcich trhov, ktorých cieľom je presadzovať preberanie nových výrobkov a služieb zodpovedajúcich spoločenským potrebám trhom;

39.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila stratégiu, ktorá zabezpečí, aby Európa priťahovala zahraničné talenty a súčasne udržiavala vzťahy s najlepšími európskymi talentami v zahraničí; zdôrazňuje, že je dôležité spojiť sa s komunitami vysťahovalcov z EÚ a vyzvať ich, aby využili svoje znalosti a kontakty v prospech obchodných príležitostí v EÚ;

40.  zastáva názor, že stimulovanie udržateľných foriem cestovného ruchu a spotreby miestnych produktov môže pomôcť pri obnove činností poľnohospodárstva a remesiel a rozširovaní miestnych mikropodnikov a mohlo by pôsobiť ako významná hospodárska vzpruha, ktorá môže pomôcť pri hospodárskej obnove a zároveň zabezpečiť vhodné spravovanie životného prostredia, ochranu kultúr a sídiel a predchádzanie erózii a zosuvom pôdy;

41.  domnieva sa, že vedy o živej prírode sú strategickým odvetvím Európskej únie vďaka svojmu inovačnému potenciálu, svojmu miestu v európskej priemyselnej výrobe, svojmu významu z hľadiska priamo a nepriamo vytváraných pracovných miest a svojej schopnosti vyvážať výrobky za hranice Únie;

42.  domnieva sa, že na rozvoj svojej priemyselnej politiky musí Európska únia prijať politické rozhodnutia a sústrediť svoje úsilie na strategické odvetvia zodpovedajúce spoločenským výzvam, pričom sa musí opierať o európske know-how; preto nabáda Komisiu, aby vytvorila strategický plán pre európsky priemysel vied o živej prírode, ako to uviedla vo svojom oznámení s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva – aktualizácia oznámenia o priemyselnej politike;

Dokončenie budovania vnútorného trhu a otvorenie vonkajších trhov pre stratégiu RISE

43.  zdôrazňuje, že európsky jednotný trh zohráva ústrednú úlohu ako domáci trh pre európsky priemysel a je preň nutné vytvoriť stratégiu vnútorného trhu podporujúcu inováciu motivovanú dopytom s cieľom podporiť zavádzanie nových technológií a tak pomôcť s vytváraním nových trhov, obchodných modelov a priemyselných odvetví; zdôrazňuje, že to je osobitne vhodné pri šírení výsledkov výskumu a vývoja na trhu; zdôrazňuje, že predvídateľné pravidlá a normy na vnútornom trhu, ktoré sa v členských štátoch účinne uplatňujú, pomáhajú zabezpečiť stabilnú perspektívu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlene dokončili budovanie jednotného trhu s tovarom, energiou, telekomunikáciami, dopravou, ekologickými výrobkami (ako to Komisia stanovuje vo svojej iniciatíve) a rizikovým kapitálom, a aby zaistili voľný pohyb vedcov, vedeckých poznatkov a technológií; zdôrazňuje, že nedobudovanie vnútorného trhu je prekážkou rastu a vyzýva Komisiu, aby uskutočnila štúdiu na posúdenie vplyvu krízy na vnútorný trh a riešila rozdiely v nákladoch v EÚ, ktoré môžu viesť k znevýhodneniu európskych podnikov v porovnaní s ich konkurentmi z tretích krajín; upozorňuje, že rozdrobenosť vnútorného trhu by mohla viesť k narúšaniu konkurencie medzi členskými štátmi v rámci EÚ; žiada, aby sa Európska únia snažila o užšiu spoluprácu v oblastiach pracovného práva a daňových výhod; naliehavo žiada Komisiu, aby podporovala využívanie označenia „Made in Europe“ na posilnenie jednotného trhu a výrobkov európskeho pôvodu;

44.  víta zámer Komisie vytvoriť horizontálny plán na zvýšenie dopytu po inovatívnom tovare a službách; žiada Komisiu, aby pokračovala v štúdiu životného cyklu výrobkov od surovín po recykláciu, a to s cieľom postupne sa dopracovať k ukazovateľom udržateľnosti výrobkov pri zohľadnení pomeru nákladov a prínosov;

45.  zdôrazňuje, že verejné obstarávanie by malo byť hnacou silou inovácií; pripomína, že verejné obstarávanie tvorí integrálnu súčasť priemyselnej politiky našich obchodných partnerov; je presvedčený, že usmernenia pre štátnu podporu by mali na základe najlepších postupov a podľa vzoru praxe obchodných partnerov EÚ slúžiť na oživenie konkurencieschopnosti priemyslu EÚ, podporovať európsku spoluprácu a byť ústretové voči politickým opatreniam na podporu inovácií; domnieva sa, že pri urýchlení zavádzania nových technológií zohrávajú dôležitú úlohu štandardizácia a používanie environmentálnych značiek, ako aj sociálna zodpovednosť spoločností, a to aj na tovar z dovozu; vyzýva Komisiu, aby sa prioritne venovala činnostiam na podporu štandardizácie a interoperability nových výrobkov, služieb a technológií ako pilieru európskej vnútornej konkurencie a medzinárodných obchodných príležitostí;

46.  uznáva, že dohľad nad trhom je kľúčovým pilierom zaisťovania bezpečnosti a kvality výrobkov na vnútornom trhu; víta balík predpisov o bezpečnosti výrobkov a dohľade nad trhom predložený Komisiou, kde sa zdôrazňuje významná úloha, ktorú môžu ukazovatele zohrávať nielen pre spotrebiteľov, ale aj v záujme transparentnejšej obchodnej politiky, a to v rámci EÚ aj navonok; vyzýva Komisiu, aby pri svojej činnosti týkajúcej sa dohľadu nad trhom využívala možnosti a efektívnosť internetu, a tak umožňovala ľuďom zapájať sa a poskytovať kvalifikovanú spätnú väzbu o výrobkoch; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam riadneho fungovania ochrany spotrebiteľov v Európskej únii;

47.  zdôrazňuje, že dobudovanie jednotného digitálneho trhu je významným prvkom priemyselnej stratégie EÚ; pripomína dôležitosť digitalizácie vnútorného trhu a rozvoja elektronického obchodu na vnútornom trhu pre malé a stredné podniky; domnieva sa, že digitálny trh a trh s novými informačnými technológiami ponúka možnosti na priemyselný rozvoj, ktoré dosiaľ nie sú naplno využité a ktoré môže Európa účinne využívať; zdôrazňuje naliehavú potrebu prispôsobiť politiku EÚ v oblasti normalizácie IKT vývoju na trhu a v politike, čo povedie k plneniu cieľov európskej politiky, ktoré si vyžadujú interoperabilitu, napríklad v oblasti elektronického podnikania, elektronického obchodu, e-Freightu a inteligentných dopravných systémov a pod.;

48.  zdôrazňuje, že dobudovanie jednotného digitálneho trhu by malo byť významným prvkom priemyselnej stratégie EÚ; zdôrazňuje, že na online aj offline trhy by sa mal vzťahovať rovnaký regulačný rámec, aby sa zabezpečila spravodlivá hospodárska súťaž a ochrana spotrebiteľov;

49.  víta skutočnosť, že Európska komisia uznala vymedzenie špičkových kultúrnych a kreatívnych odvetví ako hospodárskeho odvetvia, ktoré sa vzťahuje na špičkové segmenty rôznych trhov s výrobkami a službami a vychádza z konkrétnych charakteristík, ako sú kultúrny a kreatívny prínos, povesť výrobku, duševné vlastníctvo, kvalita spracovania, dizajn a inovácia a spôsob, akým sa výrobky a služby propagujú a uvádzajú na trh; vyzýva Komisiu, aby uznala osobitnú povahu vysoko kvalifikovaných povolaní v európskych odvetviach, ktoré sa podieľajú na veľkom počte pracovných miest v Európe a vychádzajú zo štyroch kritérií: kreativity, excelentnosti, praktických znalostí a vzdelávania počas celej kariéry;

50.  víta zámer Komisie podporovať konkurencieschopnosť špičkového odvetvia, ktoré predstavuje 3 % európskeho HDP a viac než 1,5 milióna priamo alebo nepriamo vytvorených pracovných miest, a vyzýva ju, aby prijala opatrenia reagujúce na riziko nedostatku zručností v tomto odvetví v záujme zachovania výrobných metód a praktických znalostí, ktoré sú typicky európske;

51.  konštatuje, že európske oceliarstvo pracuje na 50 % svojich kapacít a že európska výroba ocele poklesla od roku 2008 o 25 %;

52.  konštatuje, že európske automobilové odvetvie, ktoré v roku 2007 vyrobilo 16 miliónov vozidiel, nevyrobí v roku 2013 ani 12 miliónov vozidiel;

53.  domnieva sa, že vzhľadom na súčasnú finančnú, hospodársku a sociálnu krízu sú verejné a súkromné investície neoddeliteľnou súčasťou celkovej stratégie pre udržateľný rast; v tejto súvislosti podporuje celkovú reformu režimu štátnej pomoci prostredníctvom uplatňovania prístupu, ktorý kladie väčší dôraz na sociálne a ekonomické hľadisko, ako aj prostredníctvom väčšej flexibility pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 101 a 102 ZFEÚ; pripomína, že je dôležité, aby sa kvalita a účinnosť verejných výdavkov dôslednejšie zohľadňovala.

54.  zdôrazňuje, že priemyselná politika by mala naplno využívať nástroje politiky hospodárskej súťaže v záujme vytvorenia rovnakých podmienok a podpory konkurencieschopných trhov;

55.  navrhuje Komisii, aby posúdila, do akej miery je v súlade s európskymi právnymi predpismi v oblasti hospodárskej súťaže prípad, keď skupina s celosvetovou pôsobnosťou odmietne postúpiť lokalitu, ktorú sa rozhodla zatvoriť, inej skupine, ktorá ju môže prevziať, alebo verejnému subjektu na dočasné verejné využívanie;

56.  berie na vedomie prieskum Komisie v oblasti reformy vnútorného trhu s priemyselnými výrobkami; žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby tieto normy boli zlučiteľné s trhom;

57.  oceňuje úsilie Komisie v oblasti inteligentnej regulácie určenej na obmedzenie záťaže priemyslu, bez toho sa oslabila účinnosť právnych predpisov, ktorá zahrnuje hodnotenie vplyvov, preukazovanie konkurencieschopnosti, kontrolu kvality a testovanie vplyvu na malé a stredné podnikov, najmä v súvislosti s mikropodnikmi a malými a strednými podnikmi, a uznáva potrebu regulačnej stability v záujme podporovania investícií; je presvedčený, že byrokratická záťaž a protikladné politiky sú často prekážkou zvyšovania konkurencieschopnosti priemyselných spoločností, a domnieva sa, že práca na obmedzovaní tejto záťaže by mala byť na poprednom mieste politickej agendy, a teší sa na návrhy Komisie na túto tému s konkrétnymi cieľmi; podporuje jednotnosť regulácie, priečny regulačný prístup a uprednostňovanie, ako aj lepšie preukazovanie konkurencieschopnosti, ktoré by malo byť povinné a tvoriť integrálnu súčasť usmernení na hodnotenie vplyvu; vyzýva členské štáty, aby test vplyvu na MSP a lepšie preukazovanie konkurencieschopnosti používali aj na vnútroštátnej úrovni; víta úsilie Komisie o posúdenie súhrnného vplyvu právnych predpisov na oceliarstvo a vyzýva Komisiu, aby ďalej rozvíjala túto metodiku a zároveň určila ďalšie odvetvia, ktoré by mohli mať z tohto prístupu osoh;

58.  podporuje ďalšie využívanie potenciálu, ktorý ponúka oznamovací postup 98/34/ES, a navrhuje, aby členské štáty zaviedli do posudzovania vplyvu uskutočňovaného v prípravnej fáze vnútroštátneho legislatívneho procesu previerku konkurencieschopnosti, a to v širšom rámci testu jednotného trhu požadovanom v uznesení Parlamentu zo 7. februára 2013 s odporúčaniami pre Komisiu k správe jednotného trhu;

59.  vyzýva na urýchlenú realizáciu iniciatívy Small Business Act v záujme podpory európskych malých a stredných podnikov; berie na vedomie význam siete Enterprise Europe Network pri podpore malých a stredných podnikov v cezhraničnom obchode EÚ; zdôrazňuje dôležitosť podpory malých podnikov a pomoci pri ich premene na stredne veľké podniky a pri premene malých a stredných podnikov na väčšie subjekty, aby sa uľahčila ich globálna konkurencieschopnosť; upozorňuje na hospodársky význam budovania úzkych vzťahov medzi spoločnosťami v niektorých odvetviach, napríklad v obrannom priemysle, v záujme dosiahnutia úspor z veľkosériovej výroby a spoločného využívanie priemyselných projektov;

60.  považuje za nevyhnutné, aby bol prístup malých a stredných podnikov k antidampingovým postupom jednoduchší, rýchlejší a menej nákladný ako prostriedok na ich účinnejšiu ochranu pred nekalými praktikami obchodných partnerov; požaduje, aby EÚ zohľadňovala túto skutočnosť pri revízii reformy nástrojov na ochranu obchodu;

61.  vyzýva EÚ, aby posilnila priemyselnú výrobu tým, že spotrebiteľom bude poskytovať presnejšie informácie, stanoví povinnosť uvádzania pôvodu výrobkov z Únie a výrobkov dovezených z tretích krajín a zabezpečí dodržiavanie zemepisných označení európskych potravinárskych výrobkov v tretích krajinách;

62.  zdôrazňuje, že technologický rozvoj je citlivý a krehký sektor; domnieva sa, že práva duševného vlastníctva sú základnou súčasťou znalostnej ekonomiky a , správnej priemyselnej politiky, ktoré môžu podporovať inovácie a výskum a posilňovať európsky priemysel; v tejto súvislosti víta vytvorenie európskeho patentu a vyzýva členské štáty, aby ho bez meškania začala uplatňovať; domnieva sa, že proces, ktorý viedol k jeho vytvoreniu, by sa mal začleniť medzi osvedčené postupy v oblasti posilňovania integrácie priemyslu a vnútorného trhu; vyjadruje znepokojenie z toho, že súčasný systém práv duševného vlastníctva často neplní svoje poslanie vedenia k inováciám; domnieva sa, že zvýšená transparentnosť a inovatívne riadenie a postupy udeľovania licencií môžu priniesť rýchlejšie trhové riešenia; víta prácu, ktorú v tejto súvislosti iniciovala Komisia; vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby posilnili ochranu práv duševného vlastníctva, najmä v záujme boja proti falšovaniu a priemyselnej špionáži; zdôrazňuje, že na ochranu práv duševného vlastníctva sú potrebné nové riadiace štruktúry a fóra medzinárodnej úrovni; vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégiu ochrany obchodného tajomstva na európskej úrovni;

63.  zdôrazňuje význam presadzovania práv duševného vlastníctva vo fyzickom aj digitálnom prostredí v záujme rastu a tvorby pracovných miest v európskom priemysle; v tomto smere víta pokračujúcu reformu systému obchodných známok v EÚ, ktorá môže posilniť ochranu obchodných známok online, offline a na celom vnútornom trhu;

64.  podporuje pokračujúcu reformu systému ochranných známok, ktorá posilní ochranu ochranných známok online, offline a na celom vnútornom trhu aj v rámci medzinárodného obchodu;

65.  víta uvedomovanie si problému „patentových húštin“ a „patentových pascí“; podporuje zmenu regulačného systému s cieľom podporiť krížové licencie, ktoré sú ústretové pre hospodársku súťaž, a dohody o združovaní patentov;

66.  vyzýva Komisiu, aby navrhla právne predpisy, ktoré umožnia európskym podnikom vyrábať generické a biologicky podobné lieky v EÚ počas platnosti dodatkového ochranného osvedčenia po uplynutí patentovej ochrany, aby sa mohli pripraviť na okamžité uvedenie na trh po uplynutí platnosti dodatkového ochranného osvedčenia alebo na vývoz do krajín bez platného patentu či dodatkového ochranného osvedčenia; domnieva sa, že tieto ustanovenia by mohli pomôcť zabrániť outsourcingu výroby a podporiť tvorbu pracovných miest v EÚ, ako aj vytvoriť rovnaké podmienky medzi európskymi spoločnosťami a ich konkurentmi v tretích krajinách;

67.  zdôrazňuje, že vonkajšie vzťahy majú dôsledky, ktoré presahujú rozsah dohôd podpísaných pod záštitou Svetovej obchodnej organizácie (WTO), a že pri príprave vonkajšieho rozmeru priemyselnej politiky by sa EÚ a členské štáty mali dohodnúť na spoločnom postoji s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky na celosvetovej úrovni;

68.  upozorňuje na skutočnosť, že podpredsedníčka Komisie / vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku vo svojom spoločnom oznámení zo 7. februára 2013 s názvom Stratégia kybernetickej bezpečnosti Európskej únie: otvorený, bezpečný a zabezpečený kybernetický priestor(22) sa zaviazala rozvíjať a podporovať priemyselné a technologické zdroje v oblasti kybernetickej bezpečnosti; ;

69.  zdôrazňuje potrebu posilnenia konkurencieschopnosti európskych podnikov na svetovom trhu; poukazuje na dôležitosť obchodnej stratégie EÚ; vyzýva Komisiu, aby na základe väčšej konkurencie zo strany obchodných partnerov EÚ reorganizovala svoju obchodnú politiku v záujme zabezpečenia zlučiteľnosti obchodnej a konkurenčnej politiky Únie s cieľmi európskej priemyselnej politiky a zachovania inovatívneho a konkurenčného potenciálu európskych spoločností; vyzýva Komisiu, aby spolu s podpredsedníčkou Komisie/vysokou predstaviteľkou vyvinula stratégiu na začlenenie sekcií malých a stredných podnikov do misií EÚ; konštatuje, že tieto sekcie malých a stredných podnikov by mali zohľadňovať prácu obchodných komôr a zahrnovať ponaučenia získané z európskych obchodných centier; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili svoju spoluprácu pri podpore európskych spoločností na vonkajších trhoch; vyzýva ich, aby uprednostňovali najmä nástroje na pomoc malým a stredným podnikom a sústreďovali informácie pre malé a stredné podniky vytvorením jednotných kontaktných miest po celej EÚ; vyzýva Komisiu, aby test lepšej konkurencieschopnosti zahrnula do hodnotenia vplyvov obchodných dohôd a ich súhrnného vplyvu;

70.  konštatuje, že environmentálne náklady, ktoré znáša európsky priemysel, čoraz častejšie nútia európskych priemyselníkov investovať mimo európskeho priemyslu;

71.  zdôrazňuje význam environmentálnych a sociálnych noriem v dvojstranných obchodných dohodách a mnohostranných obchodných vzťahoch na vytvorenie čestného a spravodlivého obchodu a rovnakých podmienok na celosvetovej úrovni; vyzýva Komisiu, aby pri podpisovaní nových alebo revízii existujúcich obchodných dohôd zabezpečila subjektom v EÚ a za jej hranicami rovnaké východiskové podmienky; zdôrazňuje, že EÚ by mala podniknúť skutočné kroky na nastoľovanie otázky konkrétnych narušení trhu, ktoré poškodzujú záujmy európskeho priemyslu, a že by sa mala postupne zavádzať zásada recipročných obchodných vzťahov, najmä v súvislosti s prístupom k trhom verejného obstarávania a so zlepšením schopnosti reagovať, čo by pomohlo otváraniu sa trhov;

72.  pripomína Komisii, že nízka úroveň platov a ochrany životného prostredia predstavujú naďalej veľmi dôležité prvky medzinárodnej konkurencie a že sa bezodkladne treba usilovať o zladenie týchto noriem smerom nahor, aby sa EÚ mohla skutočne znovu industrializovať; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby v dohodách o voľnom obchode s tretími krajinami dohodla povinné záväzky v oblasti práv pracovníkov a ochrany životného prostredia;

73.  berie na vedomie projekt Komisie na modernizáciu nástrojov na ochranu obchodu Európskej únie, ktoré sú kľúčovými prvkami priemyselnej politiky; dúfa, že táto modernizácia zlepší ich účinnosť; preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby neoslabovala tieto nástroje de juro ani de facto, ale aby ich posilňovala v záujme čo najrýchlejšej a účinnejšej ochrany európskych podnikov, bez ohľadu na veľkosť, pred nezákonnými alebo nekalými praktikami;

74.  pripomína, že vždy, keď to okolnosti odôvodňujú, treba využívať nástroje na ochranu obchodu proti krajinám, ktoré nerešpektujú pravidlá medzinárodného obchodu ani dohody o voľnom obchode s EÚ, a požaduje, aby malé a stredné podniky mali jednoduchší, rýchlejší a menej nákladný prístup k antidampingovým postupom, aby sa tak mohli lepšie chrániť pred nekalými praktikami;

75.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu výskumu a inovácií pri zabezpečovaní konkurencieschopnosti európskych spoločností na svetových trhoch a zdôrazňuje, že treba, aby európske spoločnosti lepšie predvídali potreby tretích trhov s cieľom reagovať na medzinárodný dopyt;

76.  považuje za veľmi dôležité, v rámci úsilia o oživovanie priemyselnej politiky, aby sa EÚ vyzbrojila nástrojmi umožňujúcimi:

   uskutočňovať aktívnejšiu antidampingovú politiku a okrem iného reagovať na nekalé financovanie vývozu realizované niektorými tretími štátmi,
   uplatňovať autentickú obchodnú politiku chrániacu európske obchodné záujmy,
   podporovať koncepciu tzv. spravodlivého obchodu, ktorej základom je vzájomné rešpektovanie sociálnych, environmentálnych a kultúrnych noriem a noriem vychádzajúcich z dodržiavania ľudských práv v medzinárodnom obchodnom styku;

77.  vyzýva Komisiu, aby výrazne zlepšila svoje posudzovanie obchodných dohôd, najmä vypracúvanie hodnotení vplyvov, a to zohľadňovaním otázky konkurencieschopnosti priemyselného odvetvia a vypracúvaním nasledujúcich štúdií, ako aj súhrnných analýz účinkov všetkých uzavretých a prerokúvaných dohôd; zdôrazňuje význam transatlantického obchodného a investičného partnerstva (TTIP) uzatváraného v záujme cieľov európskej opätovnej industrializácie, rastu a zamestnanosti, ktoré môže zjednodušiť a zvýšiť vývoz európskych priemyselných výrobkov, zlepšiť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu posilnením medzinárodných výrobných noriem a znížiť náklady na dovoz surovín a spracovaných materiálov pre výrobné podniky; zastáva názor, že TTIP, spolu s ďalšími obchodnými dohodami, by malo obsahovať kapitolu zameranú na tie energetické otázky, ktoré by mohli ovplyvňovať vnútorný trh; vyzýva Komisiu, aby pomocou rušenia ciel umožnila lepší prístup na trh v súvislosti so službami a investíciami, posilnila regulačnú spoluprácu, zabezpečila lepšie pravidlá verejného obstarávania a ochranu duševného vlastníctva a aktívne sledovala tieto ciele v rámci politiky hospodárskej súťaže a v súvislosti s energetikou a komoditami; zdôrazňuje potrebu zjednodušenia predpisov a obmedzenia regulačnej a administratívnej záťaže plánovanú v rámci TTIP, čo sa má realizovať na základe dôsledných úvah a pod ochranou prísnych sociálnych a environmentálnych noriem a práv zamestnancov; zdôrazňuje, že prípadné uzavretie TTIP vytvorí perspektívu rozsiahleho hospodárskeho priestoru, ktorá by zasa posilnila vzťahy EÚ a slúžila ako multiplikátor priamych zahraničných investícií v EÚ;

78.  vyzýva Komisiu, aby preštudovala príklad USA, ktoré umožňujú odborovým organizáciám podávať sťažnosti, vzhľadom na to, že obchodné narušenia môžu negatívne ovplyvňovať priemysel, a teda aj pracujúcich, a aby navrhla podobné opatrenia aj p e EÚ;

79.  zdôrazňuje, že európsky priemyselný hodnotový reťazec sa musí posilniť budúcimi obchodnými dohodami, investičnými dohodami a dohodami o duševnom vlastníctve, čo znamená, že už do prípravy mandátu treba zakomponovať vhodnú stratégiu;

80.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala európsku stratégiu vývozu pre technológie účinne využívajúce zdroje a energeticky účinné technológie a zodpovedajúce služby, čo zahŕňa normalizačnú diplomaciu na zabezpečenie presadzovania európskych noriem na celom svete;

81.  poukazuje, že normy a technické predpisy majú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní vedúceho postavenia EÚ v inovatívnych odvetviach vrátane tzv. zelených technológií; preto vyzýva Komisiu, aby posilnila schopnosť EÚ na zavádzanie noriem a medzinárodných technických predpisov v inovatívnych odvetviach; ďalej naliehavo vyzýva Komisiu, aby zlepšila spoluprácu s kľúčovými tretími krajinami – vrátane novovznikajúcich krajín – v záujme zavádzania spoločných noriem a technických predpisov;

Financovanie a obnova priemyslu

82.  berie na vedomie obmedzenia bankových úverov a ich nepriaznivý vplyv, najmä na malé a stredné podniky; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tieto obmedzenia ovplyvňujú aj nástroje poskytované Európskou úniou, a domnieva sa, že Komisia by mala od finančných sprostredkovateľov zodpovedných za správu týchto nástrojov požadovať predkladanie výročných správ; víta zelenú knihu Komisie o dlhodobom financovaní; zdôrazňuje potrebu posilňovania odolnosti a dôveryhodnosti bankového sektora EÚ prostredníctvom dohody Bazilej III, bankovej únie a Európskeho mechanizmu pre stabilitu; zdôrazňuje význam našich medzinárodných partnerov, ktorí takisto uplatňujú pravidlá dohody Bazilej III; poukazuje na to, že investície do priemyslu sú dlhodobými investíciami; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili legislatívny a finančný rámec s cieľom ozrejmiť ho a zlepšiť jeho predvídateľnosť, a tým podporiť investície do priemyslu;

83.  domnieva sa, že treba preskúmať nové alternatívne a kreatívne spôsoby financovania, najmä čo sa týka financovania zo súkromných a kapitálových zdrojov; konštatuje, že presadzovanie finančnej gramotnosti má v tomto smere takisto významnú úlohu a že by sa finančná gramotnosť mala stať súčasťou školských osnov;

84.  zdôrazňuje význam finančných zdrojov pre novovznikajúce podniky a malé a stredné podniky, aby podnikatelia mali zdroje na prinášanie inovatívnych myšlienok na trh;

85.  víta iniciatívu Komisie vytvoriť finančné nástroje spoločné s EIB a konštatuje, že táto iniciatíva bola schválená na zasadnutí Európskej rady v júni 2013; takisto víta skutočnosť, že Komisia a EIB plánovali predložiť Európskej rade pred jej zasadnutím v októbri 2013 komplexnú správu o ich uplatňovaní, spolu so stanovením kvantitatívnych cieľov, nástrojov a časového plánu;

86.  vyzýva Radu, aby po konzultácii s Komisiou a EIB bezodkladne spresnila parametre týchto nástrojov s cieľom dosiahnuť výrazný pákový efekt; zdôrazňuje, že tieto nástroje by mali byť funkčné pred koncom roku 2013;

87.  víta zvýšenie kapitálu EIB a jej novo vydané úverové predpisy viazané na novú výkonovú emisnú normu 550 gramov CO2 na kilowatthodinu (g/kWh); je presvedčený, že EIB by mohla pomôcť so zmierňovaním problémov spojených s rozdrobenosťou finančných trhov EÚ; vyzýva EIB, aby sa ďalej venovala rozvoju nových úverových modelov prispôsobených potrebám priemyslu; vyzýva EIB, aby realizovala plán na zvýšenie úverovej činnosti v EÚ v rokoch 2013 a 2015 o vyše 50 %;

88.  pripomína, že subsidiarita ponecháva otvorené dvere širokému spektru daňových politík, ako aj úverových a dotačných systémov v celej Európe;

89.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala, ako by bolo možné docieliť pákový efekt pre trh s cennými papiermi krytými aktívami a alternatívne spôsoby financovania s riadnym prudenciálnym dohľadom s cieľom uľahčiť financovanie malých a stredných podnikov; berie na vedomie úlohu, ktorú môžu zohrávať banky zamerané na rozvoj podnikov a infraštruktúru pri investovaní do štruktúrovaných krytých dlhopisov vydávaných bankami, pričom tieto investície sa kombinujú s prísnymi pravidlami na poskytovanie úverov malým a stredným podnikom; víta návrh úverových partnerstiev medzi súkromnými subjektmi, v ktorom sa spája poisťovňa a banka pri poskytovaní krátkodobých a dlhodobých úverov;

90.  domnieva sa, že treba podporovať nové inovatívne modely financovania pre malé a stredné podniky, najmä pre tie, ktoré majú veľký rastový potenciál; poukazuje na úspešné iniciatívy kolektívneho financovania (tzv. crowd-funding) a elektronické úverové platformy v Európe, na finančné a nefinančné prínosy tohto financovania pre malé a stredné podniky a podnikateľov, ako je poskytovanie financovania na začatie podnikania, overovanie výrobkov, spätná väzba od zákazníkov, ako aj stabilná a viazaná majetková štruktúra; vyzýva Komisiu, aby vydala oznámenie o kolektívnom financovaní; vyzýva Komisiu, aby vypracovala účinný regulačný rámec na kolektívne financovanie na základe najviac 1 milióna EUR na projekt, ktorý sa venuje aj otázkam týkajúcim sa ochrany investorov; vyzýva Komisiu, aby podobne ako niektoré členské štáty zvážila možnosť poskytnutia obmedzeného množstva prostriedkov na služby kolektívneho financovania;

91.  vyzýva Komisiu, aby podporila vytvorenie miestnych trhov s dlhopismi pre malé a stredné podniky s cieľom zabezpečenia primeraného dlhodobého financovania, a to najmä v regiónoch s obmedzeným prístupom k úverom; domnieva sa, že miestne trhy s dlhopismi, napríklad stuttgartská burza, by mohli byť možným vzorom;

92.  žiada Komisiu, aby podporila rozvoj vnútroštátnych investičných bánk pre malé a stredné podniky a umožnila existujúcim investičným bankám rozširovať činnosť v iných členských štátoch a zapájať sa do financovania projektov mimo národných hraníc, a to vypracovaním predpisov v záujme prekonania rozsiahlej úverovej krízy;

93.  považuje oneskorené platby za zdroj nestability a straty konkurencieschopnosti podnikov, a najmä malých a stredných podnikov; chváli tie členské štáty, ktoré plne vykonali smernicu o oneskorených platbách, a požaduje jej úplné vykonanie v celej EÚ; domnieva sa, že pomoc a existujúce finančné nástroje EÚ nie sú dostatočne známe hospodárskym subjektom, najmä malým a strednými podnikom; požaduje, aby sa na celom území EÚ vytvorili jednotné kontaktné miesta na centralizáciu informácií určených pre malé a stredné podniky o možnostiach financovania zo zdrojov EÚ; zdôrazňuje význam vytvárania sietí sprostredkovateľských združení podnikateľov a s neziskovými cieľmi na zakladanie a poskytovanie podpory, poradenstva a úverov malým a stredným podnikom v záujme rozvoja podnikania;

94.  domnieva sa, že nekalá daňová konkurencia medzi členskými štátmi nie je vhodná na rozvoj silnej európskej priemyselnej politiky;

95.  podporuje lepšiu koordináciu v oblasti zdaňovania podnikov v EÚ prostredníctvom zavedenia harmonizovaných daňových základov;

96.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu parametrov konkurencieschopnosti priemyselných činností uskutočňovaných na území Európskej únie (dodacie lehoty, patenty, kvalita výrobkov, záručný a pozáručný servis, kvalita sietí dopravnej, energetickej a informačnej infraštruktúry.), a to bez vyčíslenia nákladov, a porovnala ich s parametrami v iných častiach sveta; žiada, aby Komisia priebežne uskutočňovala analýzu makroekonomickej konkurencieschopnosti EÚ, s osobitným dôrazom na siete dopravnej, energetickej a informačnej infraštruktúry, a aby vypracovala štúdie dlhodobého financovania novej či existujúcej infraštruktúry, ktorá je potrebná na to, aby EÚ zostala konkurencieschopná;

97.  zdôrazňuje význam rizikového kapitálu a sietí podnikateľských anjelov, najmä pre ženy; požaduje urýchlené zavedenie internetového portálu pre podnikateľky; víta podporu EÚ pri vytváraní sietí podnikateľských anjelov a inkubátorov; predovšetkým víta vytvorenie kapitálového nástroja v rámci programov Horizont 2020 a COSME na podporu zvyšovania kvantity a kvality prísunu rizikového kapitálu; je presvedčený, že európsky investičný fond má rozhodujúcu úlohu v rozvoji trhov s rizikovým kapitálom, najmä v oblasti vývoja udržateľných technológií; domnieva sa, že na daňové účely treba odstrániť rozlišovanie medzi vlastným imaním a dlhom;

98.  vyzýva Komisiu, aby preštudovala multiplikačné efekty popredných kompetenčných jednotiek z hľadiska ich výroby, tvorby hodnôt a sietí zamestnanosti v hospodárstve ako celku; domnieva sa, že popredné kompetenčné jednotky sa bezpodmienečne nevymedzujú svojou veľkosťou, ale plnia spektrum kritérií, ako sú napríklad medzinárodné zameranie, určitý minimálny podiel na domácom a celosvetovom trhu, intenzívny výskum a vývoj a spolupráca s veľkou sieťou podnikov; domnieva sa, že táto štúdia by predovšetkým mala upozorniť na vzájomnú závislosť priemyselných podnikov a malých a stredných podnikov, čím by sa vyvrátili niektoré stereotypy spojené so spracovateľským priemyslom;

Získavanie zručností a pracovnej sily pre priemyselnú obnovu

99.  domnieva sa, že od začiatku krízy sa tzv. reštrukturalizovalo asi 5 500 európskych priemyselných podnikov, čo viedlo k strate približne 2,7 miliónov pracovných miest;

100.  zdôrazňuje, že stratégia RISE je príležitosťou pre stabilnú zamestnanosť s dobrými pracovnými príležitosťami a dôstojnú mzdou; poukazuje na nevyhnutnosť uzatvárať partnerstvá so zainteresovanými stranami, najmä so sociálnymi partnermi, komorami a organizáciami mládeže, v súvislosti so začlenením mladých ľudí medzi pracovnú silu; vyzýva Komisiu a členské štáty , aby zintenzívnili sociálny dialóg aj v rámci odvetví a podnikov; domnieva sa, že zapojenie sociálnych partnerov do čo najskoršej etapy akéhokoľvek legislatívneho postupu by bolo veľmi prínosné; vyzýva tiež Komisiu, aby na svojej úrovni podporovala úlohu sociálnych partnerov pri zohľadnení rôznorodosti vnútroštátnych systémov; vyzýva sociálnych partnerov, aby sa zapájali do dialógu na úrovni EÚ vždy, keď je to možné;

101.  konštatuje, že stratégia RISE si vyžiada širší a lepší prístup k odbornému vzdelávaniu, celoživotnému vzdelávaniu, príprave na povolanie a vysokoškolskému vzdelávaniu zameranému na budúcnosť, veľký dôraz na odbory prírodných vied, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM), najmä v prípade žien, a podporu podnikania; presadzuje začlenenie týchto tém do vzdelávacích programov; podporuje rozvoj odborného vzdelávania spojeného s prácou a výcvik učňov, ako aj náležitú sieť sociálneho zabezpečenia spolu s politikou druhých šancí; v tejto súvislosti je presvedčený, že významnú úlohu by mali zohrávať programy a nástroje EÚ, napríklad program Horizont 2020 a Európsky inštitút pre inovácie a technológie (EIT);

102.  domnieva sa, že podpora kvalifikovanej pracovnej sily Európu veľmi zvýhodňuje a je hlavným motorom rozvoja investícií do výskumu a vývoja; žiada, aby sa venovala osobitná pozornosť podpore vzdelávania s cieľom vytvoriť výskumné centrá na medzinárodnom popredí akademickej excelentnosti;

103.  verí, že inovácie na pracovisku, rozvoj schopností, tvoriví a samostatní zamestnanci a tímová práca sú dôležitými hodnotami pre sociálnu a ekonomickú výkonnosť spoločností; zdôrazňuje, že je potrebné rozšíriť demokratizáciu pracovísk vrátane aktívnej účasti zástupcov zamestnancov a odborov; vyzýva členské štáty a príslušné regionálne orgány, aby vytvorili rámec pre prebiehajúcu odbornú prípravu, či už vo forme individuálneho práva na odbornú prípravu či iným spôsobom, čo zabezpečí, že budú vďaka svojim schopnostiam stále pripravení čeliť rastúcim nárokom daného odvetvia a že sa dokážu prispôsobiť novému trhu alebo sa v prípade prepúšťania presunúť do iného priemyselného odvetvia; konštatuje, že zamestnanci a pracovníci majú spoločnú zodpovednosť za celoživotné vzdelávanie; ďalej konštatuje, že informácie a konzultácie na pracovisku sú jedným zo základných práv, ktoré stanovuje zmluva;

104.  vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala s členskými štátmi a príslušnými odvetvovými sociálnymi partnermi na návrhu strednodobých a dlhodobých prognóz týkajúcich sa kvalifikácií, ktoré budú potrebné na trhu práce, a to napríklad prostredníctvom vytvárania európskych rád priemyselnej kvalifikácie;

105.  vyzýva členské štáty, aby riešili nedostatočné počítačové zručnosti na všetkých úrovniach vzdelávania aj prostredníctvom celoživotného vzdelávania, keďže vývoj v oblasti IKT môže mať z dlhodobého hľadiska veľký vplyv na nové priemyselné podniky v odvetviach ako energetická účinnosť, environmentálne plánovanie, bezpečnostné ciele a iné komunikačné schopnosti (napr. účinné a inteligentné dopravné systémy, komunikačné systémy medzi ľuďmi, medzi ľuďmi a strojmi a medzi strojmi);

106.  zdôrazňuje, že sila inžinierskych a informačných technológií zvyšuje odolnosť zamestnanosti; vyzýva členské štáty, aby s podporou Komisie zvážili určenie vnútroštátnych cieľov na zvýšenie počtu študentov študujúcich odbory STEM; domnieva sa, že vytvorenie vnútroštátnych, regionálnych a európskych platforiem STEM na výmenu osvedčených postupov medzi regiónmi, univerzitami a priemyslom by mohlo byť prospešné pri stanovovaní cieľov v oblasti STEM; je taktiež presvedčený, že európske platformy by v prípade ich vytvorenia mohli byť dôležité pri koordinácii a spolupráci vnútroštátnym platforiem na európskej úrovni; zdôrazňuje, že v školách a programoch odbornej prípravy by sa v tomto kontexte mali podporovať aj základné zručnosti v oblasti IKT;

107.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili zavedenie modelu „College-to-Career Funds“ používaného v USA s cieľom nadväzovať partnerstvá medzi priemyslom a univerzitami na účely odbornej prípravy mladých ľudí na zamestnanie v odvetviach, ktoré sú na vzostupe; berie na vedomie plány na zriadenie „technických vysokých škôl“ s partnermi z oblasti priemyslu, o ktorých sa hovorilo v Spojenom kráľovstve;

108.  zdôrazňuje, že je dôležité zvýšiť dobrovoľnú mobilitu medzi mladými ľuďmi pomocou presadzovania programu Erasmus pre všetkých a odstránenia existujúcich prekážok cezhraničného učňovského vzdelávania a stáží a pomocou posilnenia prenosnosti dôchodkových práv, pracovných práv a práv na sociálnu ochranu v celej EÚ; zdôrazňuje, že výrazne rozšírený by mal byť najmä program Erasmus pre mladých podnikateľov;

109.  navrhuje mobilizáciu všetkých dostupných finančných a normatívnych nástrojov na podporu premiestnenia hospodárstva a vyzýva na vytvorenie informačných stredísk s cieľom zvyšovať informovanosť podnikateľov o výhodách zachovania alebo premiestnenia ich činnosti v Európe, pokiaľ ide o skrátenie dodávateľských reťazcov a možné vytvorenie miestnych výrobných tradícií a zvýšenie efektívnosti tohto sektora pri súčasnom vytváraní pracovných príležitostí na miestnej úrovni; naliehavo vyzýva na čo najefektívnejšie využívanie portálu EURES s cieľom využiť schopnosti mladých Európanov, ktorí si hľadajú prácu; vyzýva členské štáty, aby zefektívnili vykonávanie smernice o službách a zabránili prípadom sociálneho dumpingu;

110.  zdôrazňuje, že vzdelanie je základným predpokladom, a že všetky stupne vzdelania, od základnej školy po univerzitu, by mali byť otvorené pre každého;

111.  zdôrazňuje, že je potrebné znížiť mieru predčasného ukončovania školskej dochádzky, a poukazuje na to, že osoby, ktoré ju predčasne ukončia, potrebujú príležitosti vo forme stáží, ako je napríklad rakúska „záruka odbornej prípravy“;

112.  víta rozhodnutia na zavedenie systému záruky pre mladých ľudí a s tým spojené ambície, ako aj ochotu členských štátov vyčleniť finančné prostriedky na znižovanie nezamestnanosti mládeže; víta podporu združenia učňovskej prípravy; zdôrazňuje, že učňovská príprava nie je v niektorých členských štátoch dostatočne začlenená do politiky zamestnanosti; vyzýva Komisiu, aby vytvorila spoločné ukazovatele sociálnych investícií, a to najmä pokiaľ ide o nezamestnanosť mládeže; vyzýva priemysel, aby sa na úrovni príslušných členských štátov aktívne podieľal na vykonávaní systému záruky pre mladých ľudí a aby poskytol tam, kde je to možné, kvalitné pracovné miesta alebo stáže pre mladých ľudí a vytvoril kvalitné stáže s dôstojnou mzdou; naliehavo vyzýva členské štáty, aby prostredníctvom rôznych opatrení zvýšili atraktívnosť systémov učňovskej prípravy pre podniky;

113.  zdôrazňuje, že členské štáty so solídnym systémom odbornej prípravy mali počas krízy relatívne odolné trhy práce; vyzýva všetky členské štáty, aby tieto systémy preskúmali a zaviedli ich spolu so sociálnymi partnermi a inými relevantnými zainteresovanými stranami, napríklad komorami; poukazuje na potrebu zvýšenia kompatibility Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET) a európskeho systému prenosu a zhromažďovania kreditov (ECTS); taktiež zdôrazňuje význam porovnateľnosti a lepšej kompatibility rôznych vnútroštátnych systémov odbornej prípravy v záujme uľahčenia mobility na pracovnom trhu v rámci relevantných kategórií pracovných miest;

114.  zdôrazňuje, že stredné odborné školy a systémy odborného vzdelávania majú zásadne dôležitú úlohu, a podporuje iniciatívy Komisie presadzujúce cezhraničné výmeny medzi členskými štátmi;

115.  je presvedčený, že je nutné zlepšiť obraz odborného vzdelávania a prípravy kladením dôrazu na ich hodnotu, ale aj ich spojením s možným prechodom na univerzitu alebo na iný spôsob vysokoškolského vzdelávania; konštatuje, že to taktiež vyžaduje, aby členské štáty priznali kvalifikácii z kvalitného odborného vzdelávania a odbornej prípravy vyššiu úroveň klasifikácie v národnom rámci kvality; zdôrazňuje význam zlepšovania vzdelávacích zručností pre zlepšenie kvality rozvoja nových výrobných zručností, a to aj prostredníctvom opatrení EÚ v oblasti štandardizácie politík v oblasti ľudských zdrojov už od základnej odbornej prípravy;

116.  vyzýva členské štáty, aby v spolupráci so sociálnymi partnermi pripravili a zaviedli do praxe usmerňujúce programy odbornej prípravy pre mladých ľudí vo vedeckých a technologických disciplínach v záujme podpory rozvoja životaschopného a udržateľného hospodárstva a aby uskutočňovali informačné kroky vo vzťahu k otázkam v oblasti ekológie a životného prostredia, a to prostredníctvom formálneho vzdelávacieho systému a v rámci opatrení miestnych a regionálnych orgánov;

117.  domnieva sa, že ďalší rozvoj slobody pohybu pracovníkov pomocou nástrojov, ako sú vzájomné uznávanie odbornej kvalifikácie a poskytovanie celoživotného vzdelávania najmä pre zraniteľných pracovníkov, predstavuje veľký potenciál pre zmiernenie nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily a začatie inkluzívneho rastu;

118.  vyzýva členské štáty, aby naštartovali systém mikropôžičiek pre mladých ľudí s cieľom podporiť podnikanie;

119.  očakáva, že opatrenia a kroky uskutočnené na podporu podnikania na európskej alebo vnútroštátnej úrovni budú platiť pre všetky typy podnikov, družstiev, remeselných podnikov, slobodných povolaní a podnikov sociálneho hospodárstva;

120.  zdôrazňuje, že stratégia RISE by sa mala riadiť princípom „rovnaká mzda za rovnakú prácu“, aby bola zabezpečená rodová rovnosť na pracovisku a rovnaké podmienky pre zamestnancov s rôznym typom zmluvy;

121.  upozorňuje, že každý rok tvoria ženy viac než polovicu vysokoškolských absolventov v Európe; zdôrazňuje pozitívny prínos, ktorý by mohli kvalifikované ženy svojimi schopnosťami priniesť podnikom, a to najmä v oblasti rastu, produktivity a konkurencieschopnosti európskeho priemyslu; v tejto súvislosti vyzýva zainteresované strany v hospodárskej, vzdelávacej a sociálnej oblasti, ako aj Komisiu, aby podporovali a posilňovali úlohu žien v európskych priemyselných sektoroch;

122.  zdôrazňuje, že je dôležité zabrániť tradičnej rodovej nevyváženosti v priemysle; domnieva sa, že je potrebné túto nerovnováhu odstrániť, aby sa ženy aj muži mohli naplno uplatniť na pracovnom trhu, a to najmä so zreteľom na demografické výzvy, ktorým EÚ čelí;

123.  poukazuje na dôležité postavenie žien ako pracovníčok v rámci stratégie RISE; zdôrazňuje, že nezohľadnenie rodového hľadiska v priemyselných politikách prehlbuje rodový rozdiel; považuje za potrebné túto nerovnováhu odstrániť, aby sa na základe princípu rovnakej mzdy za rovnakú prácu mohli ženy aj muži naplno uplatniť na trhu práce; žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby neboli pracovníčky nedostatočne zastúpené v odbornej príprave, projektoch a programoch v oblasti ekologickej transformácie, či z nich úplne vylúčené a zdôrazňuje potrebu začlenenia uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti; vyzýva členské štáty, aby vykonávali opatrenia umožňujúce zosúladenie rodinného a pracovného života, aby sa ženám zaistilo maximum príležitostí na budovanie udržateľnej a stabilnej kariéry;

124.  konštatuje, že prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo nielenže vytvorí nové pracovné miesta v hospodárskych odvetviach, ale mohol by tiež spôsobiť pokles počtu pracovných miest v menej udržateľných činnostiach; v tejto súvislosti odporúča zavedenie a posilnenie nástrojov pre včasné očakávanie zmien s cieľom zabezpečiť hladký prechod z jedného pracovného miesta na iné;

125.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila a presadzovala sadu nástrojov pre udržateľnú podnikovú politiku (kde patrí sociálna zodpovednosť podnikov, podávanie správ o udržateľnosti, kroky na podporu modelov nízkouhlíkovej a nízkoodpadovej výroby);

126.  zdôrazňuje význam sociálnej zodpovednosti podnikov, čo je kľúčový nástroj pre podnikovú politiku, ktorá venuje pozornosť efektívnemu využívaniu prírodných zdrojov, sociálnym aspektom vzťahov s komunitou a s pracovníkmi a ich predstaviteľmi, a hospodárskym aspektom, ktoré sa týkajú kvalitného vedenia podniku;

127.  žiada členské štáty, aby v dialógu so sociálnymi partnermi a relevantnými zainteresovanými subjektmi zvážili politiky, ktoré by umožnili zaviesť počas hospodárskeho poklesu pružnejší pracovný čas;

128.  navrhuje, aby agenda nasledujúceho tripartitného sociálneho samitu pre rast a zamestnanosť podľa článku 152 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zahŕňala aj bod týkajúci sa začlenenia zbližovania minimálnych sociálnych noriem do kúpnej ceny;

Politika v oblasti zdrojov a energie v prospech obnovenia priemyslu

129.  zdôrazňuje skutočnosť, že zdroje a energie sú základom RISE, keďže sú kľúčové pre medzinárodnú konkurencieschopnosť; zdôrazňuje, že dostupnosť surovín má pre možnosti rozvoja európskeho priemyslu mimoriadny význam a upozorňuje, že bez niektorých kľúčových surovín by nebol možný ďalší rozvoj väčšiny strategických odvetví v Európe; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podnikli aktívne opatrenia proti nadmerným nákladom v oblasti zdrojov a energetiky; zastáva k obom z nich integrovaný prístup vychádzajúci z trojuholníka cenovej dostupnosti – udržateľnosti – prístupnosti, ktorý spočíva vo všetkých troch uvedených aspektoch a ktorého cieľom je odstrániť závislosť rastu od využívania väčšieho množstva surovín; zdôrazňuje význam zaručenia konkurencieschopného a transparentného energetického trhu bez nerovnováhy medzi jednotlivými členskými štátmi, ktorý zaručí ľahký prístup k bezpečnej, udržateľnej, cenovo dostupnej a spoľahlivej energii; konštatuje, že je potrebná stratégia, ktorá uľahčí integráciu európskeho trhu s energiou a rozvoj energetických infraštruktúr;

130.  víta európsku iniciatívu v oblasti surovín, európske inovačné partnerstvo pre suroviny a jeho strategický plán realizácie, ako aj plán na efektívne využívanie zdrojov; zdôrazňuje, že v prípade kľúčových zdrojov, ako je voda, je potrebné riešiť problém ich nedostatku, a vyzýva Komisiu, aby aj naďalej pracovala na svojej trojpilierovej stratégii pre suroviny založenej na medzinárodných partnerstvách a obchode, dodávkach surovín v EÚ a účinnom využívaní zdrojov, recyklácii a opätovnom využívaní surovín; vyzýva Komisiu, aby zahrnula ciele politiky v oblasti odpadov do európskeho semestra, odporúčaní pre jednotlivé krajiny a národných programov reforiem; žiada Komisiu, aby ďalej rozvíjala sektorové ukazovatele efektívneho využívania zdrojov, najmä na účely verejného obstarávania; žiada Komisiu, aby uplatňovala stratégiu 3R (zníženie množstva, opätovné použitie, recyklácia) a pozorne preskúmala návrhy na obmedzenia vývozu dôležitých surovín; zdôrazňuje význam systému celosvetovej certifikácie pre prvú fázu recyklácie nebezpečného odpadu a pre odpadový materiál z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ); poukazuje na to, že v niektorých členských štátoch existujú príslušné systémy zberu a recyklácie odpadu z výstavby; konštatuje, že v európskych odvetviach ťažobného priemyslu sa dodržujú normy, ktoré patria k najprísnejším na svete, a vyzýva Komisiu, aby v dvojročnej lehote zhodnotila návrh na zriadenie európskeho geologického inštitútu; vyzýva Komisiu, aby navrhla opatrenia zamerané na harmonizáciu pravidiel a postupov udeľovania licencie pre ťažbu nerastných surovín v Európskej únii; vyzýva členské štáty, priemysel, geologické inštitúty a Komisiu, aby spolupracovali pri mapovaní nálezísk surovín;

131.  zdôrazňuje potenciál posunu smerom k biologickejšiemu hospodárstvu, keďže suroviny, napríklad tie z lesov, môžu zohrávať významnú úlohu pri výrobe energie z obnoviteľných zdrojov a v udržateľnej priemyselnej výrobe;

132.  žiada okamžité vykonávanie smernice o energetickej efektívnosti a národných akčných plánov s podporou vhodných finančných stimulov; požaduje vytvorenie skupinovej výnimky pre všetky systémy energetickej účinnosti, ktoré boli Európskej komisii oznámené v rámci akčných plánov členských štátov v oblasti energetickej účinnosti; domnieva sa, že by členské štáty mali vytvoriť ambiciózne stratégie, a to najmä na obnovu súčasného stavebného fondu v súlade so zavedenými spoločnými normami; zdôrazňuje, že finančné nástroje by mohli ďalej podporovať agendu v oblasti účinnosti; vyzýva Komisiu, aby sa snažila o nákladovo efektívne podporné kritériá pre energiu z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje, že spoľahlivé, bezpečné a cenovo dostupné dodávky energie sú mimoriadne dôležité pre konkurencieschopnosť európskeho priemyslu; zdôrazňuje význam jasne stanovených a dlhodobých cieľov v oblasti klímy pre to, aby podniky mohli investovať, a to najmä v ekologických odvetviach, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila návrh stabilného právneho rámca strednodobých a dlhodobých opatrení pre európsku energetickú a klimatickú politiku do roku 2030, ktorý by podporil investície do znižovania emisií uhlíka, do energetickej účinnosti a energie z obnoviteľných zdrojov;

133.  konštatuje, že Európska únia ako jediná prevádzkuje systém emisných kvót a že popri jej členských štátoch doteraz dodržiava Kjótsky protokol menej ako poltucta krajín, ktoré spolu s EÚ vyprodukujú menej ako 15 % celosvetových emisií CO2;

134.  vyzýva Komisiu, aby predložila priemyselnú stratégiu pre obnoviteľné zdroje energie pokrývajúcu celé spektrum výskumných činností vrátane financovania, aby sa zaistilo zachovanie vedúceho postavenia Európskej únie v oblasti obnoviteľných zdrojov energie;

135.  domnieva sa, že modernizovaná energetická infraštruktúra, ako sú inteligentné siete, by boli prínosom pre európsky priemysel, ako aj jednotlivých spotrebiteľov, keďže by mohli pomôcť v maximálnej miere zvýšiť domáci energetický potenciál a plne začleniť obnoviteľné zdroje energie do zásobovania energiou;

136.  vyzýva Komisiu, aby zaistila existenciu stabilného rámca pre dodávky energie v nadchádzajúcich desaťročiach, a to s cieľom zaistiť bezpečnosť investícií a tak umožniť opatrenia na výrazné zvýšenie udržateľnej konkurencieschopnosti;

137.  kladie dôraz na súčasné trendy v celosvetových cenách energie, ktoré sú spojené s nekonvenčnými zdrojmi ropy a plynu v USA, ako aj vývoj na Blízkom východe, a konštatuje, že vysoké ceny energie sú dôležitým činiteľom ovplyvňujúcim konkurencieschopnosť európskeho priemyslu; zdôrazňuje potrebu poskytnúť analýzy faktorov, ktoré majú vplyv na cenu energie; vyzýva Komisiu, aby to v rámci budúcich návrhov zobrala do úvahy, ako to urobila v prípade svojich hodnotení vplyvu; zdôrazňuje, že stratégia RISE si vyžaduje súdržnosť priemyselnej, energetickej a klimatickej politiky; konštatuje, že nižšie ceny energie v USA umožnili dodatočné priemyselné investície; odkazuje sa na uznesenie Parlamentu o týchto investíciách; zdôrazňuje veľmi dôležitú úlohu energeticky náročných priemyselných odvetví produkujúcich podstatné základné materiály; zdôrazňuje, že v týchto priemyselných odvetviach hrozí riziko úniku uhlíka a že preto sú potrebné osobitné opatrenia v záujme zachovania ich konkurencieschopnosti; žiada Komisiu, aby predložila odporúčania, na základe ktorých by bolo možné predísť riziku úniku uhlíka;

138.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia netrvá na dodržiavaní zásady predbežnej opatrnosti vo vzťahu k odvetviam využívajúcim technológie, v prípade ktorých sa nepreukázalo, že nepredstavujú riziko;

139.  zdôrazňuje, že krajiny na juhu Európy platia za plyn najvyššie ceny v Európe, čo priemysel, najmä jeho energeticky náročné odvetvia, konkurenčne znevýhodňuje a súčasne zvyšuje riziko úniku uhlíka;

140.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby opätovne preskúmali podmienky dlhodobých energetických zmlúv a preskúmali zmluvy o dodávkach plynu založené na mechanizme tvorby ceny na základe ropného indexu a pokročili v tvorbe cien na základe uzlov a k väčšej hospodárskej súťaži na vnútornom trhu; vyzýva Komisiu, aby sa podieľala na hľadaní možností zmeny zmluvných podmienok týchto zmlúv a uľahčenia prechodu k pružnejším alternatívam, čím pomôže dosiahnuť cieľ, ktorým je lepší prístup k plynu pre všetky členské štáty;

Regionálna stratégia RISE s osobitným dôrazom na juh Európy

141.  je zástancom multiregionálneho prístupu k priemyselnej politike, ktorý obnoví udržateľný rast upadajúcich hospodárstiev a hospodárstiev, ktoré sú vystavené závažným rizikám týkajúcim sa ich priemyselnej základne; poukazuje na naliehavú potrebu zaviesť opatrenia na podporu tých priemyselných odvetví, ktoré sú najviac postihnuté krízou a medzinárodnou konkurenciou; podporuje stratégiu s vysokou pridanou hodnotou, pokiaľ ide o integráciu regionálnych hospodárstiev, najmä v južných ekonomikách, do svetových hodnotových reťazcov; domnieva sa, že v tomto kontexte sú osobitne relevantné inteligentné špecializované stratégie, a že existujúce silné stránky priemyslu je nutné presadzovať vyššou mierou inovácie a špecializácie; domnieva sa, že súbežne s inteligentnými špecializovanými stratégiami v súvislosti s prístupom k financiám je potrebná investičná stratégia pre juh;

142.  zdôrazňuje, že poskytovanie úverov sa v členských štátoch postihnutých krízou musí zlepšiť, a tvrdí, by bolo možné zaviesť program mikroúverov financovaný Európskou investičnou bankou alebo národnými rozvojovými bankami, čo by malým a stredným podnikom umožnilo spracúvať objednávky;

143.  konštatuje, že určité regióny sú ovplyvnené svojim periférnym umiestnením, a že chýbajúca vhodná a dobre prepojená infraštruktúra má vplyv na ich schopnosť konkurovať na vnútornom trhu a za hraniami Únie; konštatuje, že to je osobitne dôležité v prípade niektorých južných oblastí Európy, ale iné oblasti Európy, ako napríklad východné a severné, kde sa nachádza veľká časť prírodných zdrojov EÚ, je nutné lepšie prepojiť so zvyškom Únie; vyzýva Komisiu, aby podporila plnú európsku integráciu infraštruktúr, a to najmä južných hospodárstiev, predovšetkým v oblasti železničnej dopravy, energetiky a IKT, a zdôrazňuje potrebu prispôsobiť tomu Nástroj na prepájanie Európy; vyzýva európske inštitúcie a členské štáty, aby zaručili primeranú úroveň financovania a jednoduchšie administratívne postupy v záujme rozvoja partnerstiev verejného a súkromného sektora, financovania projektov a projektových dlhopisov; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Pyrenejský polostrov nie je plne integrovaný do európskeho železničného trhu a spoločne s časťami južnej a východnej Európy nie je plne integrovaný ani do európskeho trhu s energiou;

144.  zdôrazňuje, že južné regióny majú ohromný potenciál pre rozvoj strategického sektora obnoviteľných zdrojov energie; žiada o opatrenia na podnecovanie trhov v týchto regiónoch, vrátane krokov na podporu mikrovýroby energie podnikmi, ktoré by si chceli vyrábať vlastnú elektrickú energiu a predávať zvyšnú energiu do siete;

145.  zdôrazňuje, že vyššia miera rôznorodosti dodávok energie a využívanie domácich zdrojov – vrátane obnoviteľných zdrojov energie – môže zohrať významnú úlohu pri obrode južných hospodárstiev; konštatuje, že južné krajiny sú veľmi závislé od dovozu energie, v niektorých prípadoch od jedného dodávateľa;

146.  zdôrazňuje význam IKT infraštruktúry, najmä pružných a mobilných riešení, pri umožňovaní toho, aby sa priemysel rozvíjal aj v okrajových a riedko osídlených regiónoch;

147.  zdôrazňuje dôležitosť výmeny najlepších postupov a mechanizmov trhového uplatnenia; víta návrhy na posilnenie spolupráce, priemyselnú symbiózu a vytvorenie sietí poradenských služieb v oblasti efektívneho využívania zdrojov; je presvedčený, že úsilie o priemyselnú symbiózu by mohlo pomôcť vytvárať viac hodnôt a dosahovať vyššiu efektivitu; konštatuje, že model priemyselnej symbiózy zo Spojeného kráľovstva by mohol byť vzorom pre ostatné členské štáty;

148.  zdôrazňuje, že premena kapitálových spoločností na družstvá bola v niektorých regiónoch úspešná a viedla k efektívnemu zabezpečeniu dlhodobejšieho prístupu, ukotvila ich v miestnom hospodárstve a poskytla im podiel na miestnom udržateľnom rozvoji; konštatuje, že v EÚ predstavujú družstvá významnú hospodársku skutočnosť, keďže 123 miliónov členov vlastní viac než 160 000 družstevných podnikov vrátane viac než 50 000 družstevných podnikov v priemysle a službách poskytujúcich pracovné miesta 1,4 miliónom osôb a prospievajúcich zhruba 5 % k HDP každého členského štátu; v tejto súvislosti je presvedčený, že by sa v relevantných politikách EÚ mali zohľadňovať aj družstevné obchodné modely, ktoré družstvá prijímajú, a ich osobitosti;

149.  je presvedčený, že hospodárstva krajín južnej Európy môžu vďaka svojej strategickej polohe profitovať z nových vývozných trhov, najmä v južnom Stredozemí, zatiaľ čo krajiny východnej Európy môžu podobne profitovať z nových vývozných trhov v krajinách Spoločenstva nezávislých štátov; vyzýva k podpore podnikateľského ducha a v prípade migrantov z južnej a východnej Európy k vytváraniu podnikov, ktoré budú schopné sa na tieto vývozné trhy dostať; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozvíjali podnikateľské kontakty medzi severom a juhom Stredozemného mora; víta Misiu pre rast podpredsedu Tajaniho; domnieva sa, že dôslednejšie zameranie sa na regionálne silné stránky priemyslu a priemyselné klastre by mohlo viesť k väčšej konkurencieschopnosti v záujme štrukturálneho rozvoja Európy; žiada, aby sa to náležitým spôsobom zohľadňovalo v budúcom inštitucionálnom a štrukturálnom rozvoji Európy;

150.  domnieva sa, že dôslednejšie zameranie sa na regionálne silné stránky priemyslu a priemyselné klastre by mohlo viesť k väčšej konkurencieschopnosti v záujme štrukturálneho rozvoja Európy; žiada, aby sa to náležitým spôsobom zohľadňovalo v budúcom inštitucionálnom a štrukturálnom rozvoji Európy;

o
o   o

151.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ C 198, 10.7.2013, s. 45.
(3) Ú. v. EÚ C 161, 6.6.2013, s. 35.
(4) Ú. v. EÚ C 349 E, 22.12.2010, s. 84.
(5) Ú. v. EÚ C 308 E, 20.10.2011, s. 6.
(6) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 31.
(7) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 131.
(8) Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 21.
(9) Ú. v. EÚ C 264 E, 13.9.2012, s. 59
(10) Ú. v. EÚ C 332 E, 15.11.2013, s. 72.
(11) Prijaté texty P7_TA(2012)0387.
(12) Prijaté texty P7_TA(2012)0443.
(13) Prijaté texty P7_TA(2012)0444.
(14) Prijaté texty P7_TA(2013)0088.
(15) Ú. v. EÚ C 251 E, 31.8.2013, s. 75.
(16) Prijaté texty P7_TA(2013)0201.
(17) Prijaté texty P7_TA(2013)0199.
(18) Prijaté texty P7_TA(2013)0246.
(19) Prijaté texty P7_TA(2013)0301.
(20) Ú. v. EÚ C 327, 12.11.2013, s. 82.
(21) Ú. v. EÚ C 139, 17.5.2013, s. 11.
(22) JOIN(2013)0001 - 7.2.2013.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia