Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 16. januára 2014 o odporúčaní Rady na vymenovanie členky Výkonnej rady Európskej centrálnej banky (N7-0002/2014 – C7-0010/2014 – 2014/0801(NLE))

P7_TA(2014)0033 A7-0023/2014

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady zo 7. januára 2014 (N7-0002/2014)(1),

–  so zreteľom na článok 283 ods. 2 druhý pododsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Európska rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0010/2014),

–  so zreteľom na článok 109 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0023/2014),

A.  keďže prostredníctvom listu z 8. januára 2014, ktorý bol doručený 9. januára 2014, Európska rada konzultovala s Európskym parlamentom vymenovanie Sabiny Lautenschlägerovej za členku Výkonnej rady Európskej centrálnej banky (ECB) na funkčné obdobie ôsmich rokov;

B.  keďže Výbor pre hospodárske a menové veci Európskeho parlamentu následne posúdil poverovacie listiny pani Lautenschlägerovej, najmä so zreteľom na požiadavky ustanovené v článku 283 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a vzhľadom na potrebu úplnej nezávislosti ECB v oblasti menovej politiky podľa článku 130 ZFEÚ, a keďže v priebehu tohto posúdenia bol výboru doručený životopis pani Lautenschlägerovej, ako aj jej odpovede na písomný dotazník, ktorý jej bol zaslaný;

C.  keďže výbor následne usporiadal 13. januára 2014 vypočutie pani Lautenschlägerovej, počas ktorého predniesla úvodné vyhlásenie a potom odpovedala na otázky položené členmi výboru;

1.  súhlasí s odporúčaním Rady vymenovať Sabinu Lautenschlägerovú za členku Výkonnej rady ECB;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Európskej rade, Rade a vládam členských štátov.

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. januára 2014 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa Francúzsku povoľuje uplatňovať zníženú sadzbu určitých nepriamych daní z „tradičného“ rumu vyrobeného v departmánoch Guadeloupe, Francúzska Guyana, Martinik a Réunion a ktorým sa mení rozhodnutie 2007/659/ES (COM(2013)0839 – C7-0488/2013 – 2013/0413(CNS))

P7_TA(2014)0034 A7-0013/2014

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2013)0839),

–  so zreteľom na článok 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0488/2013),

–  so zreteľom na článok 55 a článok 46 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0013/2014),

1.  schvaľuje návrh Komisie;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 16. januára 2014 o zmene rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu v súvislosti so zbavením a ochranou poslaneckej imunity (2013/2031(REG))

P7_TA(2014)0035 A7-0012/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na list predsedu Výboru pre právne veci z 9. novembra 2012,

–  so zreteľom na články 211 a 212 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanovisko Výboru pre právne veci (A7-0012/2014),

1.  sa rozhodol zmeniť svoj rokovací poriadok v zmysle nižšie uvedených zmien;

2.  upozorňuje, že tieto zmeny nadobúdajú účinnosť v prvý deň nasledujúcej schôdze;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie pre informáciu Rade a Komisii.

Platný text   Pozmeňujúci návrh Pozmeňujúci návrh 1 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 5 – odsek 1 a (nový) 1a.  Poslanecká imunita nie je osobná výsada poslanca, ale záruka nezávislosti Parlamentu ako celku a jeho poslancov. Pozmeňujúci návrh 2 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 6 – odsek 1 1.   Pri výkone svojich právomocí týkajúcich sa výsad a imunít sa Parlament predovšetkým usiluje o zachovanie svojej integrity ako demokratického zákonodarného zhromaždenia a o zabezpečenie nezávislosti poslancov pri výkone ich povinností. 1.   Pri výkone svojich právomocí týkajúcich sa výsad a imunít Parlament koná v záujme zachovania svojej integrity ako demokratického zákonodarného zhromaždenia a zabezpečenia nezávislosti poslancov pri výkone ich povinností. Každá žiadosť o zbavenie imunity sa posudzuje v súlade s článkami 7, 8 a 9 Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie a v súlade so zásadami uvedenými v tomto článku. Pozmeňujúci návrh 3 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 6 – odsek 2 2.  Každá žiadosť o zbavenie poslanca imunity predložená predsedovi príslušným orgánom členského štátu sa oznámi v pléne a pridelí príslušnému výboru. vypúšťa sa Pozmeňujúci návrh 4 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 6 – odsek 3 3.  Každá žiadosť poslanca alebo bývalého poslanca o ochranu imunity predložená predsedovi sa oznámi v pléne a pridelí príslušnému výboru. vypúšťa sa Pozmeňujúci návrh 5 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 6 – odsek 4 4.  V naliehavom prípade, ak je poslanec zadržaný alebo je jeho sloboda pohybu obmedzená v zjavnom rozpore s jeho výsadami a imunitami, môže sa predseda po predchádzajúcej porade s predsedom a spravodajcom príslušného výboru ujať iniciatívy o potvrdenie výsad a imunít poslanca. Predseda oznámi túto iniciatívu výboru a informuje o nej Parlament. vypúšťa sa Pozmeňujúci návrh 6 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 6 – odsek 4 a (nový) 4a.  Ak má poslanec vypovedať ako svedok alebo znalec, nie je potrebné žiadať o zbavenie imunity za predpokladu, že: –  poslanec nie je povinný vypovedať v deň alebo v čase, ktorý mu bráni vykonávať jeho poslanecké povinnosti alebo mu sťažuje plnenie týchto povinností, alebo ak môže poskytnúť výpoveď písomne alebo inou formou, ktorá mu nesťažuje plnenie si svojich poslaneckých povinností; a –  poslanec nie je povinný svedčiť o dôverných informáciách, ktoré získal pri výkone svojho mandátu a ktorých zverejnenie nepovažuje za vhodné. Pozmeňujúci návrh 7 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 6 a (nový) Článok 6a Ochrana výsad a imunity 1.  V prípadoch, keď orgány členského štátu údajne porušili výsady a imunity poslanca alebo bývalého poslanca, v súlade s článkom 7 ods. -1 možno podať žiadosť o rozhodnutie Parlamentu, či v skutočnosti došlo k porušeniu týchto výsad a imunít. 2.  Takúto žiadosť o ochranu výsad a imunít možno predložiť najmä vtedy, keď sa má za to, že dané okolnosti predstavujú administratívne alebo iné obmedzenie voľného pohybu poslancov cestujúcich z miesta alebo na miesto rokovaní Parlamentu alebo vyjadrenia názoru či hlasovania pri výkone ich povinností, alebo ak sa na ne vzťahuje článok 9 Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie. 3.  Žiadosť o ochranu výsad a imunít poslanca nie je prípustná, ak v súvislosti s tým istým právnym konaním už bola doručená žiadosť o zbavenie imunity alebo ochranu imunity tohto poslanca, a to bez ohľadu na to, či v tomto čase bolo prijaté rozhodnutie. 4.  Žiadosť o ochranu výsad a imunít poslanca sa ďalej nezohľadňuje v prípade, že v súvislosti s tým istým právnym konaním bola doručená žiadosť o zbavenie imunity tohto poslanca. 5.  V prípadoch, keď bolo prijaté rozhodnutie, že výsady a imunity poslanca sa nebudú ochraňovať, poslanec môže podať žiadosť o prehodnotenie tohto rozhodnutia, ak predloží nové dôkazy. Žiadosť o prehodnotenie je neprípustná, ak sa konanie proti rozhodnutiu začalo v súlade s článkom 263 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, alebo ak sa predseda domnieva, že nové predložené dôkazy nie sú dostatočne opodstatnené na to, aby bolo prehodnotenie povolené. Pozmeňujúci návrh 8 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 6 b (nový) Článok 6b Naliehavé opatrenie predsedu v záujme potvrdenia imunity 1.  V naliehavom prípade, ak je poslanec zadržaný alebo je jeho sloboda pohybu obmedzená v zjavnom rozpore s jeho výsadami a imunitami, môže sa predseda po porade s predsedom a spravodajcom príslušného výboru ujať iniciatívy o potvrdenie výsad a imunít dotknutého poslanca. Predseda oznámi túto iniciatívu výboru a informuje o nej Parlament. 2.  Keď predseda využije právomoc zverenú mu odsekom 1, výbor vezme na vedomie iniciatívu predsedu na svojej nasledujúcej schôdzi. Ak to výbor považuje za potrebné, môže vypracovať správu a predložiť ju Parlamentu. Pozmeňujúci návrh 9 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 7 – odsek -1 (nový) -1. Každá žiadosť o zbavenie poslanca imunity, ktorú predloží predsedovi príslušný orgán členského štátu, alebo každá žiadosť o ochranu výsad a imunít s ohľadom na ich zložitosť. Poslanec alebo bývalý poslanec môže byť zastúpený iným poslancom. Žiadosť nemôže byť predložená iným poslancom bez súhlasu dotknutého poslanca. Pozmeňujúci návrh 10 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 7 – odsek 1 1.   Príslušný výbor bezodkladne a v poradí, v ktorom boli predložené, posúdi žiadosti o zbavenie imunity alebo žiadosti o ochranu imunity a výsad. 1.   Gestorský výbor bezodkladne a v poradí, v ktorom boli predložené, posúdi žiadosti o zbavenie imunity alebo žiadosti o ochranu výsad a imunity. Pozmeňujúci návrh 11 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 7 – odsek 3 3.   Výbor môže požiadať príslušný orgán o poskytnutie všetkých informácií a vysvetlení, ktoré výbor považuje za potrebné na zaujatie stanoviska k zbaveniu alebo ochrane imunity. Dotknutému poslancovi sa poskytne možnosť byť vypočutý, môže predložiť všetky dokumenty a iné písomné dôkazy, ktoré považuje za dôležité, a môže sa nechať zastupovať iným poslancom. 3.   Výbor môže požiadať príslušný orgán o poskytnutie všetkých informácií alebo vysvetlení, ktoré výbor považuje za potrebné na zaujatie stanoviska k zbaveniu alebo ochrane imunity. Pozmeňujúci návrh 12 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 7 – odsek 3 a (nový) 3a.  Dotknutému poslancovi sa poskytne možnosť byť vypočutý, tento poslanec môže predložiť všetky dokumenty alebo iné písomné dôkazy, ktoré považuje za dôležité, a môže sa nechať zastupovať iným poslancom. Poslanec nie je prítomný na rozpravách týkajúcich sa žiadosti o zbavenie alebo ochranu jeho imunity s výnimkou samotného vypočutia. Predseda výboru pozve poslanca na vypočutie a oznámi mu dátum a čas. Poslanec sa môže vzdať práva na vypočutie. Ak sa poslanec nezúčastní na vypočutí na základe tohto pozvania, predpokladá sa, že sa vzdal práva na vypočutie, ak nepožiadal o ospravedlnenie z vypočutia v navrhovaný deň a čas s uvedením dôvodov. Predseda výboru rozhodne, či sa takejto žiadosti o ospravedlnenie vzhľadom na uvedené dôvody vyhovie, pričom v tejto veci nie je prípustné odvolanie. Ak predseda výboru žiadosti o ospravedlnenie vyhovie, pozve poslanca na vypočutie v iný deň a čas. Ak sa poslanec nedostaví na vypočutie ani na základe druhého pozvania, postup pokračuje bez vypočutia poslanca. V takomto prípade sa už nevyhovie žiadnej ďalšej žiadosti o ospravedlnenie alebo vypočutie. Pozmeňujúci návrh 13 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 7 – odsek 5 5.  Ak má poslanec vypovedať ako svedok alebo znalec, nie je potrebné žiadať o zbavenie imunity za predpokladu, že: vypúšťa sa –  poslanec nie je povinný vypovedať v deň alebo v čase, ktorý mu bráni alebo sťažuje výkon jeho poslaneckých povinností, prípadne, ak môže poskytnúť výpoveď písomne alebo inou formou, ktorá mu nesťažuje plnenie si poslaneckých povinností; –  poslanec nie je povinný svedčiť o dôverných informáciách, ktoré získal pri výkone svojho mandátu a ktorých zverejnenie nepovažuje za vhodné. Pozmeňujúci návrh 14 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 7 – odsek 6 6.  V prípadoch týkajúcich sa ochrany imunity a výsad príslušný výbor spresní, či ide o administratívne alebo iné obmedzenia voľného pohybu poslancov cestujúcich z miesta alebo na miesto rokovaní Parlamentu alebo o vyjadrenie názoru alebo hlasovanie pri výkone poslaneckého mandátu, prípadne, či sa na okolnosti vzťahuje článok 9 Protokolu o výsadách a imunitách, a teda nepodliehajú vnútroštátnemu právu. Výbor pripraví návrh, ktorým vyzve príslušný orgán, aby vyvodil potrebné závery. vypúšťa sa Pozmeňujúci návrh 15 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 7 – odsek 10 10.  Keď predseda využije právomoc zverenú mu článkom 6 ods. 4, príslušný výbor vezme na vedomie iniciatívu predsedu na svojej nasledujúcej schôdzi. Ak to výbor považuje za potrebné, môže vypracovať správu a predložiť ju Parlamentu. vypúšťa sa Pozmeňujúci návrh 16 Rokovací poriadok Európskeho parlamentu Článok 7 – odsek 12 a (nový) 12a.  Výbor vypracuje zásady uplatňovania tohto článku.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. januára 2014 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES uvádza na trh na účely pestovania kukurica (Zea mays L., línia 1507) geneticky modifikovaná na rezistenciu proti niektorým škodcom z radu Lepidoptera (2013/2974(RSP))

P7_TA(2014)0036 B7-0007/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady, ktorým sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES uvádza na trh na účely pestovania kukurica (Zea mays L., línia 1507) geneticky modifikovaná na rezistenciu proti niektorým škodcom z radu Lepidoptera (COM(2013)0758),

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Komisie, ktorým sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES uvádza na trh na účely pestovania kukurica (Zea mays L., línia 1507) geneticky modifikovaná na rezistenciu proti niektorým škodcom z radu Lepidoptera (D003697/01), ktorý bol predložený na hlasovanie vo výbore podľa článku 30 smernice 2001/18/ES z 25. februára 2009,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/EHS(1), a najmä na jej prvý pododsek článku 18 ods. 1,

–  so zreteľom na hlasovanie vo výbore podľa článku 30 smernice 2001/18/ES z 25. februára 2009 o kukurici línie 1507, na ktorom sa neprijalo žiadne stanovisko,

–  so zreteľom na šesť vedeckých stanovísk týkajúcich sa kukurice línie 1507, ktoré pripravilo Fórum pre geneticky modifikované organizmy pri Európskom úrade pre bezpečnosť potravín (EFSA) v období od roku 2005 do novembra 2012,

–  so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 365/2013 z 22. apríla 2013, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o podmienky schválenia účinnej látky glufozinát(2),

–  so zreteľom na závery Rady pre životné prostredie o geneticky modifikovaných organizmoch (GMO) prijaté 4. decembra 2008,

–  so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 5. júla 2011 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2011, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2001/18/ES, pokiaľ ide o možnosť členských štátov obmedziť alebo zakázať pestovanie geneticky modifikovaných organizmov na ich území(3),

–  so zreteľom na osobitný prieskum Eurobarometra 354 o rizikách súvisiacich s potravinami(4),

–  so zreteľom na rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie (siedmej komory) z 26. septembra 2013 týkajúci sa žiadosti o zámerné uvoľnenie kukurice línie 1507 do životného prostredia (Vec T-164/10)(5),

–  so zreteľom na články 5 ods. 5 a 8 nariadenia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu(6),

–  so zreteľom na článok 88 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v článku 18 ods. 1 smernice 2001/18/ES sa uvádza, že rozhodnutie o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov (GMO) musí obsahovať rovnaké informácie, aké sa uvádzajú v článku 19 ods. 3;

B.  keďže v článku 19 ods. 3 smernice 2001/18/ES sa uvádza, že písomný súhlas uvedený v článku 18 vo všetkých prípadoch jasne špecifikuje okrem iného podmienky na ochranu príslušných ekosystémov/životných prostredí a/alebo geografických oblastí;

C.  keďže v návrhu Komisie tieto informácie chýbajú;

D.  keďže hlasovanie v stálom výbore o návrhu Komisie na vydanie povolenia, ktoré sa uskutočnilo 25. februára 2009, neprinieslo žiadne stanovisko; keďže za návrh hlasovalo len 6 členských štátov, zatiaľ čo 12 hlasovalo proti a 7 sa zdržalo hlasovania;

E.  keďže Komisia na základe odporúčania úradu EFSA a na účely splnenia požiadaviek na vydanie povolenia zásadne upravila predložený návrh, napríklad pokiaľ ide o pravidlá označovania, monitorovanie a postupy plánu riadenia rezistencie proti hmyzu;

F.  keďže úpravy verzie, o ktorej hlasoval stály výbor 25. februára 2009, zahrnujú odstránenie odkazov na znak kukurice línie 1507, ktorým je tolerancia voči glufozinátu, ako aj vloženie požiadavky na informovanie prevádzkovateľov, aby výrobok nepoužívali s „glufozinátovými herbicídmi iným spôsobom, ako je bežná prax pri kukurici, ktorá nie je tolerantná voči glufozinátu“;

G.  keďže o upravenom návrhu sa nediskutovalo s odborníkmi z členských štátov, ani sa o ňom nehlasovalo v stálom výbore, ale návrh sa priamo postúpil Rade ministrov;

H.  keďže rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 26. septembra 2013 týkajúci sa žiadosti spoločnosti Pioneer Hi-Bred International o zámerné uvoľnenie kukurice línie 1507 do životného prostredia nebráni Komisii, aby opätovne zvážila svoje stanovisko a predložila stálemu výboru nový návrh, nadväzujúci na uznesenie Európskeho parlamentu, podľa článku 8 ods. 1 rozhodnutia Rady 1999/468/ES, v ktorom odporučí, aby sa kukurica línie 1507 nepovolila;

Posudzovanie rizika úradom EFSA

I.  keďže úrad EFSA po hlasovaní v stálom výbore na požiadanie Komisie vypracoval tri vedecké stanoviská, ktorými aktualizoval svoje predchádzajúce posúdenia rizík a odporúčania na riadenie rizík;

J.  keďže úrad EFSA vo svojom stanovisku z februára 2012 výslovne nesúhlasil so záverom žiadateľa, že štúdia citovaná žiadateľom poskytuje primerané dôkazy o tom, že kukurica línie 1507 predstavuje zanedbateľné riziko pre necieľové druhy z radu Lepidoptera v EÚ, ale naopak poukázal na skutočnosť, že vysoko citlivé necieľové druhy motýľov a nočných motýľov môžu byť ohrozené pri vystavení peľu kukurice línie 1507(7);

K.  keďže Bt-toxín Cry1F, ktorý vytvára kukurica línie 1507, sa odlišuje od zvyčajných druhov Bt-toxínu a ukázalo sa, že má odlišné účinky na necieľové druhy z radu Lepidoptera; keďže sa realizovalo niekoľko štúdií týkajúcich sa proteínu Cry1F, ale nijaká štúdia venovaná jeho účinkom na vodné druhy či pôdne organizmy; keďže štáty EFSA konštatujú, že množstvo proteínu Cry1F v peli kukurice línie 1507 je približne 350-krát vyššie ako obsah proteínu Cry1Ab vyjadrený v peli kukurice MON 810(8);

L.  keďže spoločnosť Pioneer na základe požiadanie Komisie odmietla zrevidovať svoju žiadosť o povolenie a predložila dodatočné dokumenty týkajúce sa monitorovania a opatrení na zmiernenie rizika pre necieľové organizmy;

M.  keďže úrad EFSA uznáva, že vo svojom posúdení rizika nezvážil potenciálne riziká súvisiace s ďalším znakom kukurice línie 1507, a to jej toleranciu voči herbicídu glufozinát-amónium(9), hoci by táto charakteristika mohla viesť ku rozsiahlejšiemu používaniu glufozinátu,

Glufozinát

N.  keďže sa požaduje, aby úrad EFSA zhodnotil „nepriame účinky, ako je napríklad používanie pesticídov [...] ako súčasť posúdenia environmentálnych rizík“ a posúdil „možné účinky na biodiverzitu a necieľové organizmy, ktoré môže mať každá geneticky modifikovaná plodina tolerantná voči herbicídom z dôvodu zmeny poľnohospodárskych postupov (vrátane účinkov vyvolaných odlišným použitím herbicídov)“(10);

O.  keďže glufozinát je klasifikovaný ako toxický pre reprodukciu, a teda sa naň vzťahujú podmienky vylúčenia stanovené v nariadení (ES) č. 1107/2009; keďže pre látky, ktoré už boli povolené, platia podmienky vylúčenia v prípade, keď treba toto povolenie predĺžiť; keďže platnosť povolenia glufozinátu sa skončí v roku 2017(11); keďže používanie glufozinátu by sa v postate malo skončiť v roku 2017;

P.  keďže v krajinách mimo EÚ, napr. v USA alebo v Kanade, predáva výrobca kukuricu línie 1507 ako plodinu, ktorá je tolerantná voči glufozinátu, zatiaľ čo v žiadosti v EÚ žiadateľ tvrdí, že gén pre toleranciu voči glufozinátu bol použitý len ako markerový gén;

Q.  keďže nie je jasné, akým spôsobom Komisia zamýšľa vykonávať blížiaci sa zákaz glufozinátu, keďže glufozinát je stále trhovo dostupný;

Celková situácia v oblasti geneticky modifikovaných organizmov (GMO) v EÚ

R.  keďže v EÚ nebolo vydané žiadne povolenie na pestovanie GMO od roku 2010, keď boli povolené zemiaky Amflora; keďže toto povolenie zrušil Všeobecný súd Európskej únie 13. decembra 2013, a keďže jedinou ďalšou plodinou s povolením na pestovanie je kukurica firmy Monsanto MON 810, pričom na obnovenie jej povolenia sa čaká už niekoľko rokov;

S.  keďže v uvedených záveroch Rady pre životné prostredie zo 4. decembra 2008 sa potvrdzuje všeobecne uznávaný fakt, že v rámci posúdenia rizika sa zatiaľ dostatočne nezohľadňujú dôsledky pestovania GMO ani vplyv GMO na necieľové organizmy;

T.  keďže tak Rada(12), ako aj Európsky parlament(13) uznávajú nevyhnutnosť prísnejšieho posudzovania dlhodobých účinkov GMO a potrebu nezávislého výskumu potenciálnych rizík súvisiacich so zámerným uvoľňovaním GMO alebo ich uvádzaním na trh vrátane potreby sprístupniť všetky relevantné materiály nezávislým výskumníkom;

U.  keďže veľká väčšina spotrebiteľov má obavy z geneticky modifikovaných potravín, ako sa okrem iného naznačuje v osobitnom prieskume Eurobarometra 354 z roku 2010; keďže geneticky modifikovaná kukurica 1507 neprináša spotrebiteľom nijaký osoh;

1.  namieta proti prijatiu návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES uvádza na trh na účely pestovania kukurica (Zea mays L., línia 1507) geneticky modifikovaná na rezistenciu proti niektorým škodcom z radu Lepidoptera;

2.  domnieva sa, že návrh rozhodnutia Rady prekračuje vykonávacie právomoci vyplývajúce zo smernice 2001/18/ES;

3.  vyzýva Radu, aby návrh Komisie zamietla;

4.  vyzýva Komisiu, aby nenavrhovala udeliť povolenie žiadnej novej odrode GMO ani predĺžiť povolenie pre žiadne staré odrody GMO, kým sa zásadne nezlepšia spôsoby posúdenia rizika;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 106, 17.4.2001, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 111, 23.4.2013, s. 27. (3) Ú. v. EÚ C 33 E, 5.2.2013, s. 350. (4) http://www.efsa.europa.eu/en/factsheet/docs/reporten.pdf (5) http://curia.europa.eu/juris/document/document_print.jsf?doclang=EN&text=&pageIndex=0&part=1&mode=lst&docid=142241&occ=first&dir=&cid=127901 (6) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. (7) http://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/2429.htm (8) http://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/doc/2429.pdf (9) http://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/2429.htm. (10) List Komisii úradu EFSA z 8. septembra 2008 týkajúci sa environmentálneho posudzovania rizík rastlín tolerantných voči herbicídom. (11) http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2013:111:0027:0029:SK:PDF (12) Závery Rady pre životné prostredie zo 4. decembra 2008. (13) Pozri jeho vyššie uvedenú pozíciu z 5. júla 2011.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. januára 2014 o dodržiavaní základného práva na voľný pohyb v EÚ (2013/2960(RSP))

P7_TA(2014)0037 RC-B7-0016/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 21, 45, 47 a 151 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a na články 15, 21, 29, 34 a 45 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov(1), a najmä na jej článok 7,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia(3), a na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. júla 2010 s názvom Potvrdenie významu voľného pohybu pracovníkov: práva a významné trendy (COM(2010)0373),

–  so zreteľom na štúdiu uverejnenú 14. októbra 2013 o vplyve, ktorý majú nároky neaktívnych migrantov v rámci EÚ na osobitné nepríspevkové peňažné dávky a zdravotnú starostlivosť poskytovanú na základe pohybu, na systémy sociálneho zabezpečenia členských štátov;

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. novembra 2013 s názvom Voľný pohyb občanov EÚ a ich rodín: päť opatrení, ktoré môžu priniesť zmenu (COM(2013)0837),

–  so zreteľom na vyhlásenie o voľnom pohybe, ktoré podpredsedníčka Komisie Reding predniesla na zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci konanom 5. decembra 2013,

–  so zreteľom na vyhlásenie komisára Lászla Andora z 1. januára 2014 o skončení obmedzení týkajúcich sa voľného pohybu pracovníkov z Bulharska a Rumunska,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. apríla 2009 o uplatňovaní smernice 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 29. marca 2012 o Správe o občianstve EÚ za rok 2010: Odstránenie prekážok vykonávania práv občanov EÚ(6),

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže právo na voľný pohyb je jednou zo štyroch základných slobôd EÚ zakotvených v Zmluve o fungovaní Európskej únie ako základný kameň európskej integrácie a priamo súvisí s občianstvom EÚ;

B.  keďže voľný pohyb tvorí základ hodnôt EÚ a jej občanom poskytuje možnosť vybrať si, kde budú žiť a pracovať, a vedie k mobilite a rozvoju na trhu práce, vo vzdelávacom systéme a v ďalších oblastiach;

C.  keďže voľný pohyb je právo zaručené všetkým európskym občanom bez ohľadu na existenciu prípadných hraničných kontrol zavedených niektorými členskými štátmi v súvislosti so vstupom občanov EÚ na ich územie; keďže skutočnosť, že nie všetky členské štáty sú súčasťou schengenského priestoru, nemá vplyv na právo všetkých občanov EÚ voľne sa pohybovať v Únii;

D.  keďže občania EÚ považujú voľný pohyb za právo najužšie spojované s občianstvom EÚ, za najpozitívnejší prínos EÚ a myslia si, že voľný pohyb prináša hospodárstvu ich krajiny ekonomický úžitok;

E.  keďže príspevok pracovníkov EÚ do systému sociálneho zabezpečenia v hostiteľskej krajine je rovnaký ako príspevok pracovníkov daného členského štátu;

F.  keďže výhody voľného pohybu mobilných pracovníkov EÚ pre rozvoj hostiteľskej krajiny sú viditeľné všade v Európe, najmä v oblasti zdravotnej starostlivosti, poľnohospodárstva a stavebníctva;

G.  keďže právo občanov EÚ voľne sa zdržiavať kdekoľvek v Únii sa vzťahuje na všetkých občanov EÚ bez obmedzenia, ale pod podmienkou, že v súlade so smernicou 2004/38/ES musí príslušný občan EÚ po troch mesiacoch spĺňať právne podmienky, aby nebol pre hostiteľskú krajinu záťažou; keďže voľný pohyb pracovníkov tvorí pilier úspechu jednotného trhu EÚ; keďže hoci len 2,8 % všetkých občanov EÚ žije v členskom štáte, ktorý nie je ich štátom pôvodu, predstavujú kľúčový prvok pre úspech vnútorného trhu a podporu európskeho hospodárstva;

H.  keďže zásada rovnakého zaobchádzania alebo nediskriminácie znamená, že všetci občania EÚ majú rovnaké práva a povinnosti ako štátni príslušníci hostiteľskej krajiny (nariadenia (ES) č. 883/2004 a (ES) č. 987/2009 vychádzajú z tejto zásady); keďže všetky členské štáty sa môžu s prihliadnutím na tieto zásady rozhodnúť, aké dávky sociálneho zabezpečenia poskytnú a za akých podmienok; keďže pravidlá EÚ o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia nepovoľujú diskrimináciu týkajúcu sa dávok sociálneho zabezpečenia v prípade občanov EÚ, ktorí sú pracovníkmi alebo priamymi členmi rodiny pracovníkov alebo osobami s obvyklým pobytom v danom členskom štáte;

I.  keďže moderná európska spoločnosť, ktorá je ovplyvnená najmä priemyselnou zmenou, globalizáciou, novými pracovnými modelmi, demografickou zmenou a rozvojom dopravných prostriedkov, si vyžaduje vyšší stupeň mobility pracovníkov;

J.  keďže voľný pohyb pracovníkov je pozitívnym sociálno-hospodárskym príkladom pre EÚ i členské štáty, je míľnikom v procese integrácie EÚ, hospodárskeho rozvoja, sociálnej súdržnosti a individuálneho rastu na profesionálnej úrovni, je protiváhou negatívnych účinkov hospodárskej krízy a upevňuje Úniu ako silnejšiu hospodársku silu, ktorá je pripravená vyrovnať sa s naliehavými úlohami globálnej zmeny;

K.  keďže 1. januára 2014 boli zrušené prechodné opatrenia vzťahujúce sa na voľný pohyb pracovníkov z Bulharska a Rumunska;

L.  keďže Rada zopakovala svoju podporu voľného pohybu a uznala vzájomné výhody, ktoré prináša, napríklad v rámci nedávnej diskusie počas zasadnutia Rady pre spravodlivosť a domáce veci (8. októbra 2013, 5. – 6. decembra 2013);

M.  keďže s blížiacimi sa voľbami do Európskeho parlamentu sa voľný pohyb občanov EÚ stal pre niektoré politické strany témou kampane; keďže existuje nebezpečenstvo, že by táto diskusia, ak nebude vedená rozumne, mohla vyústiť do toho, že sa z občanov EÚ z niektorých členských štátov alebo z mobilných pracovníkov EÚ stanú obetné baránky, a mohla by viesť k nárastu rasizmu a xenofóbie; keďže vysokopostavení európski politici urobili nedávno viacero vyhlásení, ktoré spochybňujú právo na voľný pohyb;

N.  keďže najnovšie štúdie Komisie ukázali, že mobilní pracovníci sú čistými prispievateľmi do hospodárstiev a rozpočtov hostiteľských krajín; keďže mobilní pracovníci ako skupina platia do rozpočtu hostiteľskej krajiny vo forme daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie viac, ako dostávajú v podobe príspevkov, zatiaľ čo výdavky na zdravotnú starostlivosť v prípade neaktívnych mobilných pracovníkov EÚ sú veľmi nízke v pomere k celkovým výdavkom na zdravotnú starostlivosť (0,2 %) alebo k ekonomikám hostiteľských krajín (0,01 HDP), a občania EÚ tvoria veľmi malý podiel prijímateľov osobitných nepríspevkových dávok;

1.  vyzýva členské štáty, aby dodržiavali ustanovenia zmluvy týkajúce sa pravidiel EÚ upravujúcich voľný pohyb, a zabezpečili, že sa zásady rovnosti a základné právo na voľný pohyb budú dodržiavať v prípade všetkých členských štátov;

2.  dôrazne spochybňuje pozíciu, ktorú zaujali niektorí európski lídri požadujúci zmeny a obmedzenie voľného pohybu občanov; vyzýva členské štáty, aby upustili od akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli ovplyvniť právo na voľný pohyb, ktoré je stanovené v základných právnych predpisoch EÚ;

3.  úplne odmieta akýkoľvek návrh na obmedzenie počtu migrantov EÚ, pretože je v rozpore so zásadou voľného pohybu osôb zakotvenou v Zmluve o EÚ; pripomína, že mobilita pracovníkov prispieva ku konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva;

4.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili prísne presadzovanie právnych predpisov EÚ s cieľom zaručiť tak, aby sa so všetkými pracovníkmi EÚ zaobchádzalo rovnako a títo neboli diskriminovaní, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, zamestnanie a pracovné podmienky, odmeňovanie, prepustenie, ako aj sociálne a daňové výhody, čím zaistia spravodlivú hospodársku súťaž medzi podnikmi; nalieha na vnútroštátne orgány, aby zakročili proti neoprávneným obmedzeniam alebo prekážkam týkajúcim sa práva pracovníkov na voľný pohyb vrátane akéhokoľvek vykorisťovania pracovníkov;

5.  pripomína, že voľný pohyb pracovníkov poskytuje každému občanovi Únie, bez ohľadu na jeho miesto pobytu, právo voľne sa pohybovať v inom členskom štáte s cieľom hľadať si prácu a/alebo zdržiavať sa v ňom na pracovné účely;

6.  víta oznámenie Komisie COM(2013)0837, v ktorom je stanovených päť opatrení, ktoré majú pomôcť členským štátom a ich miestnym orgánom plne využívať možnosti, ktoré im ponúkajú právne predpisy a nástroje EÚ, a v tejto súvislosti plne podporuje tieto opatrenia, ktoré sa majú vykonávať spoločne s členskými štátmi: pomáhať členským štátom pri boji proti účelovým manželstvám (príručka); pomáhať orgánom uplatňovať pravidlá EÚ v oblasti koordinácie sociálneho zabezpečenia (praktická príručka); pomáhať orgánom plniť si úlohy v oblasti sociálneho začlenenia (financovanie); výmena najlepších postupov medzi miestnymi orgánmi a odborná príprava a podpora miestnych orgánov na účely uplatňovania právnych predpisov EÚ o voľnom pohybe;

7.  vyzýva členské štáty, aby nediskriminovali mobilných pracovníkov EÚ tým, si budú mylne spájať právo na voľný pohyb na účely práce s údajným zneužívaním systémov sociálneho zabezpečenia; zdôrazňuje, že žiaden z členských štátov, ktoré vyhlasujú, že ide o záťaž, nepredložil Komisii požadovaný dôkaz;

8.  vyzýva Komisiu, aby vykonala systematické a dôkladné sledovanie dodržiavania základného práva pracovníkov EÚ na voľný pohyb; nabáda Komisiu, aby pokračovala vo svojom súčasnom úsilí o zabezpečenie toho, aby členské štáty transponovali a vykonávali smernicu 2004/38/ES v plnom rozsahu a správne, pričom by plne využívala svoju právomoc začať konanie o porušení povinnosti;

9.  vyzýva členské štáty, aby v plnej miere a transparentným spôsobom využívali zdroje dostupné v rámci európskych fondov (ako je Európsky sociálny fond a Európsky fond regionálneho rozvoja) na presadzovanie integrácie, sociálneho začleňovania a boja proti chudobe a na podporu úsilia miestnych spoločenstiev riešiť akýkoľvek nárast počtu občanov na okraji spoločnosti;

10.  pripomína členským štátom ich spoločenskú zodpovednosť bojovať proti zneužívaniu ich systémov sociálneho zabezpečenia bez ohľadu na to, či sa toho dopúšťajú ich vlastní občania alebo občania iného členského štátu; vyzýva členské štáty, aby dodržiavali ustanovenia smernice 2004/38/ES a zaoberali sa prípadmi možného zneužívania;

11.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77. (2) Ú. v. EÚ L 141, 27.5.2011, p. 1. (3) Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004, s. 1. (4) Ú. v. EÚ L 284, 30.10.2009, s. 1. (5) Ú. v. EÚ C 137 E, 27.5.2010, s. 6. (6) Ú. v. EÚ C 257 E, 6.9.2013, s. 74.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. januára 2014 o občianstve EÚ na predaj (2013/2995(RSP))

P7_TA(2014)0038 RC-B7-0015/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 4, 5, 9 a 10 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na článok 20 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže od každého členského štátu sa očakáva, že bude konať zodpovedne a chrániť spoločné hodnoty a výdobytky EÚ, a keďže tieto hodnoty a výdobytky majú takú cenu, že ju ani nemožno určiť;

B.  keďže mnohé členské štáty zaviedli systémy, ktoré priamo či nepriamo vedú k predaju občianstva EÚ štátnym príslušníkom tretích krajín;

C.  keďže čoraz väčší počet členských štátov vydáva povolenia na dočasný alebo trvalý pobyt štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí prinesú investície do príslušného členského štátu;

D.  keďže v niektorých členských štátoch možno získať trvalý pobyt s prístupom do celého schengenského priestoru; keďže v istých členských štátoch sa prijímajú opatrenia, ktoré môžu viesť k skutočnému predaju občianstva členského štátu;

E.  keďže v niektorých prípadoch môžu mať tieto investičné programy negatívne vedľajšie účinky, napríklad môžu deformovať miestne trhy bývania;

F.  keďže konkrétne maltská vláda nedávno prijala kroky na zavedenie systému priameho predaja maltského občianstva, z čoho automaticky vyplýva priamy predaj občianstva EÚ ako takého bez požiadavky pobytu;

G.  keďže priamy predaj občianstva EÚ ako taký oslabuje vzájomnú dôveru, na ktorej stojí Únia;

H.  keďže občania EÚ majú najmä právo na slobodný pohyb a pobyt v rámci EÚ, voliť a byť volení vo voľbách do miestnej samosprávy a do Európskeho parlamentu, nezávisle od toho, kde v EÚ žijú, a to za takých istých podmienok ako štátni príslušníci daného štátu a získať pomoc na vyslanectve či konzuláte inej krajiny EÚ mimo územia EÚ za rovnakých podmienok, ako majú občania tohto členského štátu, ak tam nemá zastúpenie;

I.  keďže EÚ je založená na vzájomnej dôvere medzi členskými štátmi, ktorá sa budovala postupne celé roky na základe dobrej vôle členských štátov, ako aj Únie ako celku;

J.  keďže sa objavili aj obavy týkajúce sa zneužívania týchto investičných programov vrátane takých otázok, akými je pranie špinavých peňazí;

K.  keďže problémom je možná diskriminácia, pretože touto praxou členských štátov sa umožňuje získanie občianstva EÚ len najbohatším príslušníkom tretích krajín bez zohľadnenia iných kritérií;

L.  keďže nie je jasné, či z táto nová politika prinesie skutočný úžitok maltským občanom, napríklad prostredníctvom výberu daní, pretože zahraniční investori nebudú mať povinnosť platiť dane; pripomína, že z občianstva neplynú iba práva, ale aj povinnosti;

M.  keďže občianstvo EÚ je jedným z jej hlavných výdobytkov a keďže podľa zmlúv EÚ patria otázky pobytu a občianstva do výlučnej pôsobnosti členských štátov;

1.  je znepokojený tým, že tento nový spôsob získavania občianstva na Malte, ako aj prostredníctvom iného vnútroštátneho systému, ktorým sa umožňuje priamy alebo nepriamy predaj občianstva EÚ, oslabuje samotnú podstatu európskeho občianstva;

2.  vyzýva všetky členské štáty, aby uznali a dodržali svoje záväzky, pokiaľ ide o ochranu hodnôt a cieľov EÚ;

3.  vyzýva Komisiu ako strážkyňu zmlúv, aby jasne uviedla, či je tento systém v súlade so znením a duchom zmlúv a Kódexom schengenských hraníc, ako aj s predpismi EÚ týkajúcimi sa zákazu diskriminácie;

4.  opakuje, že v článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii sa stanovuje, že „podľa zásady lojálnej spolupráce“ medzi Úniou a členskými štátmi si členské štáty na základe vzájomného rešpektu vzájomne pomáhajú pri vykonávaní úloh, ktoré vyplývajú zo zmlúv.

5.  vyjadruje znepokojenie, pokiaľ ide o dôsledky niektorých systémov investovania a občianstva, ktoré nedávno zaviedli viaceré členské štáty EÚ;

6.  uznáva, že otázky pobytu a občianstva patria do právomoci členských štátov; vyzýva však členské štáty, aby boli pri výkone svojich právomocí v tejto oblasti obozretné a brali do úvahy možné vedľajšie účinky;

7.  konštatuje, že občianstvo EÚ znamená určitý vzťah k Únii a závisí od väzieb určitej osoby s Európou a jej členskými štátmi alebo od osobných pút s občanmi EÚ; zdôrazňuje, že občianstvo EÚ by sa nikdy nemalo stať obchodovateľným tovarom;

8.  zdôrazňuje skutočnosť, že práva plynúce z občianstva EÚ vychádzajú z ľudskej dôstojnosti a nemalo by byť možné kúpiť ich alebo predať za žiadnu cenu;

9.  zdôrazňuje, že hlavným kritériom pri udeľovaní občianstva štátnym príslušníkom tretích krajín by nemala byť dostupnosť finančných prostriedkov; vyzýva členské štáty, aby zohľadnili otázky týkajúce sa podvodov, napríklad prania špinavých peňazí;

10.  konštatuje, že pokračujúce úsilie o atraktívnejšie podmienky investovania alebo finančné zdroje môže viesť k znižovaniu štandardu a požiadaviek na získanie povolenia na pobyt v schengenskom priestore a občianstva EÚ;

11.  vyzýva Komisiu, aby zhodnotila všetky systémy udeľovania občianstva v súvislosti s európskymi hodnotami a znením a duchom právnych predpisov EÚ a praxe a aby vydala odporúčania s cieľom zabrániť tomu, aby takéto systémy oslabili dôveru, na ktorej stojí EÚ, ako aj usmernenia týkajúce sa prístupu k občianstvu EÚ prostredníctvom vnútroštátnych systémov;

12.  vyzýva Maltu, aby svoj súčasný systém udeľovania občianstva uviedla do súladu s hodnotami EÚ;

13.  vyzýva členské štáty, ktoré prijali vnútroštátne systémy, ktorými umožňujú priamy alebo nepriamy predaj občianstva EÚ štátnym príslušníkom tretích krajín, aby ich zosúladili s hodnotami EÚ;

14.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. januára 2014 o správe o pokroku Srbska za rok 2013 (2013/2880(RSP))

P7_TA(2014)0039 B7-0006/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady v Solúne 19. a 20. júna 2003 o vyhliadkach krajín západného Balkánu na pristúpenie do Európskej únie,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/213/ES z 18. februára 2008 o zásadách, prioritách a podmienkach obsiahnutých v európskom partnerstve so Srbskom vrátane Kosova v zmysle rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov 1244 z 10. júna 1999 a o zrušení rozhodnutia 2006/56/ES(1),

–  so zreteľom na stanovisko Komisie z 12. októbra 2011 k žiadosti Srbska o členstvo v Európskej únii (SEC(2011)1208) a oznámenie Komisie z 12. októbra 2011 s názvom Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2011 – 2012 (COM(2011)0666),

–  so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti z 11. decembra 2012 o rozširovaní a procese stabilizácie a pridruženia,

–  so zreteľom na Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi a Srbskou republikou, ktorá nadobudla platnosť 1. septembra 2013; so zreteľom na prebiehajúce prípravy na prvú schôdzu Parlamentného výboru pre stabilizáciu a pridruženie, na základe ktorej sa medzi Európskym parlamentom a Národným zhromaždením Srbska začne stály dialóg a ktorá sa bude konať v novembri 2013,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 (1999), na poradné stanovisko Medzinárodného súdneho dvora z 22. júla 2010 k otázke súladu jednostranného vyhlásenia nezávislosti Kosova s medzinárodným právom a rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 9. septembra 2010, ktoré schválilo obsah stanoviska a privítalo pripravenosť EÚ na sprostredkovanie dialógu medzi Belehradom a Prištinou(2),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie siedmeho medziparlamentného stretnutia EÚ – Srbsko z 18.– 19. marca 2013,

–  so zreteľom na Zmluvu o Energetickom spoločenstve, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2006 a ktorej je Srbsko signatárom, a so zreteľom na rozhodnutie Energetického spoločenstva D/2012/04/MC/EnC z 18. októbra 2012 o vykonávaní smernice 2009/28/ES o energii z obnoviteľných zdrojov a o zmene článku 20 Zmluvy o Energetickom spoločenstve, ktorým sa určujú záväzné ciele,

–  so zreteľom na dohodu o readmisii medzi EÚ a Srbskom z 8. novembra 2007(3) a na nariadenie Rady (ES) č. 1244/2009 z 30. novembra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú od tejto povinnosti oslobodení(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2013 o rozpočtovom hospodárení s predvstupovými fondmi Európskej únie v oblastiach súdnych systémov a boja proti korupcii v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách(5) a na uvedené pozorovania týkajúce sa Srbska,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 28. júna 2013,

–  so zreteľom na ustanovenie tímu povereného rokovaniami o pridružení Srbska,

–  so zreteľom na správu Komisie o pokroku Srbska za rok 2013 z 16. októbra 2013 (SWD(2013)0412),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Európska rada 28. júna 2013 rozhodla o začatí prístupových rokovaní so Srbskom a o zorganizovaní prvej medzivládnej konferencie najneskôr v januári 2014, čím sa opätovne potvrdili európske vyhliadky Srbska v súlade so záväzkami EÚ voči celému západobalkánskemu regiónu;

B.  keďže Srbsko podniklo významné kroky smerom k normalizácii vzťahov s Kosovom, ktorých výsledkom je Prvá dohoda o zásadách upravujúcich normalizáciu vzťahov z 19. apríla 2013, a vynaložilo úsilie, aby v dostatočnej miere splnilo politické kritériá a podmienky procesu stabilizácie a pridruženia; keďže rokovania o pridružení predstavujú mocný nástroj na monitorovanie vykonávania reforiem;

C.  keďže 25. septembra 2013 Európska komisia a Srbsko začali proces preskúmania acquis, pričom začali kapitolou 23 – súdnictvo a základné práva;

D.  keďže Srbsko ako každá krajina, ktorá sa usiluje o členstvo v EÚ, sa musí posudzovať na základe zásluh, pokiaľ ide o plnenie, uplatňovanie a dosahovanie súladu s rovnakým balíkom kritérií;

E.  keďže ústredným bodom politiky rozširovania EÚ je dodržiavanie zásad právneho štátu;

F.  keďže je nutné v plnej miere zaručiť uplatňovanie právneho rámca v oblasti ochrany menšín, a to najmä v oblastiach vzdelávania, používania jazyka a prístupu k médiám a náboženským obradom v menšinových jazykoch;

G.  keďže Komisia zdôrazňuje, že je potrebné posilniť hospodárske riadenie vo všetkých krajinách západného Balkánu;

1.  víta formálny začiatok rozhovorov o pristúpení so Srbskom, ktoré sa uskutočnia v rámci prvej medzivládnej konferencie EÚ – Srbsko 21. januára 2014; považuje medzivládnu konferenciu za historický krok v procese európskej integrácie Srbska, ktorý potvrdzuje záväzok Únie v rámci procesu rozširovania; vyzýva srbské orgány, aby v období po konferencii zintenzívnili reformy v krajine súvisiace s EÚ s cieľom nesklamať srbských občanov, ktorí očakávajú hladký proces pristúpenia k EÚ, a aby posilnili obnovu hospodárstva tým, že urobia perspektívu členstva v EÚ hmatateľnou;

2.  víta záväzok k procesu európskej integrácie, ktorý preukázala srbská vláda, a nabáda Srbsko, aby pokračovalo v systémových sociálno-ekonomických reformách, ktoré mu umožnia prijať a účinne vykonávať záväzky vyplývajúce z budúceho členstva; zdôrazňuje, že vykonávanie reforiem je stále kľúčovým ukazovateľom úspešného integračného procesu, naliehavo preto žiada orgány, aby posilnili reformné úsilie v oblasti súdnictva, boja proti korupcii, verejného sektora, civilnej kontroly obranného a bezpečnostného sektora, energetickej politiky najmä v súvislosti so šetrením energie a obnoviteľnými zdrojmi, v oblasti slobody médií, ochrany všetkých menšín a zraniteľných skupín, ako aj ochrany ich základných práv, v oblasti štrukturálnych zmien v hospodárstve, sociálneho dialógu, zlepšenia podnikateľského prostredia a udržateľného riadenia prírodných zdrojov;

3.  víta skutočnosť, že dohoda o stabilizácii a pridružení nadobudla účinnosť 1. septembra2013, ako aj zvolanie prvého zasadnutia Rady pre stabilizáciu a pridruženie, ktoré sa konalo 21. októbra 2013; zdôrazňuje, že nadobudnutie účinnosti Dohody o stabilizácii a pridružení predstavuje významný krok v procese európskej integrácie Srbska a poskytuje všeobecný rámec pre to, aby Srbsko a EÚ mohli zintenzívniť svoju spoluprácu v oblasti politických kritérií a aproximácie acquis, ako aj prípravy na budúce zapojenie Srbska do jednotného trhu; nabáda všetky zúčastnené strany, aby zodpovedne spolupracovali;

4.  víta Prvú dohodu o zásadách normalizácie, ktorá bola dosiahnutá v rámci dialógu na vysokej úrovni medzi premiérmi Srbska a Kosova 19. apríla 2013 a ktorá vytvorila možnosti pre ďalšie kroky v procese európskej integrácie Srbska a Kosova; víta opatrenia, ktoré doteraz prijali obe strany v oblasti vykonávania dohody a nabáda orgány, aby pokračovali vo vykonávaní všetkých doterajších dohôd v dobrej viere a včas; víta dohody o telekomunikáciách a energetike, ktoré boli dosiahnuté v rámci dialógu 8. septembra 2013; osobitne vyzýva Srbsko aj Kosovo, aby aktívne a konštruktívne spolupracovali s agentúrou EULEX na vykonávaní dohody o vzájomnej právnej pomoci v záujme riešenia narastajúceho počtu žiadostí, ktoré sa týkajú majetku v Kosove; vyzýva obe strany, aby zachovali tento konštruktívny prístup a dohodli sa pritom na sporných a citlivých detailoch, ktoré je ešte potrebné rozpracovať a dohodnúť; naliehavo obe strany vyzýva, aby naďalej riešili problematiku nezvestných osôb, v tomto smere víta prvé výsledky dosiahnuté v rámci pracovnej skupiny pre nezvestné osoby, ktorej predsedá Červený kríž; uznáva úsilie vyvinuté s cieľom obmedziť ilegálny obchod medzi Srbskom a Kosovom; konštatuje, že bude potrebné ďalšie trvalé úsilie srbských a kosovských popredných predstaviteľov, aby sa srbská menšina začlenila do kosovskej spoločnosti a aby sa komunity etnických Albáncov a Srbov viac zblížili;

5.  víta historicky prvé celoštátne miestne voľby, ktoré sa v Kosove uskutočnili 3. novembra 2013, a najmä viditeľnú účasť voličov v mestách a obciach so srbskou väčšinou na juh od rieky Ibar, ako aj celkový pokojný priebeh miestnych volieb v Kosove, ako ho posúdila v predbežnom vyhlásení pozorovateľská misia EÚ, ako kľúčový krok smerom k vytvoreniu združenia srbských miest a obcí, ktoré je súčasťou normalizačného procesu; víta úsilie Belehradu a Prištiny o zabezpečenie toho, aby voľby boli pokojné a spĺňali demokratické normy; dôrazne odsudzuje násilie a neustále zastrašovanie v severnej Mitrovici a Zvečane a naliehavo žiada srbské orgány, aby vyvinuli maximálne úsilie o uľahčenie toho, aby bolo možné postaviť páchateľov násilia pred súd; v tejto súvislosti berie na vedomie záväzok srbských vedúcich predstaviteľov, že osoby zodpovedné za vypuknutie násilia budú za svoje činy zodpovedať; konštatuje, že na rozloženie siete organizovanej trestnej činnosti a jej prepojení na miestne politické elity a na opätovné ustanovenie právneho štátu na severe Kosova je potrebné ďalšie sústredené úsilie; víta postoj srbských politických lídrov, ktorí aktívne nabádali etnických Srbov v Kosove k tomu, by sa volieb zúčastnili, súčasne však konštatuje, že Belehrad by nemal mariť politickú pluralitu v srbskej komunite v Kosove tým, že podporuje nejakú konkrétnu stranu alebo volebný zoznam;

6.  zdôrazňuje potrebu väčšej transparentnosti pri informovaní o výsledkoch dialógu medzi Belehradom a Prištinou a pri zapájaní príslušných parlamentov a občianskych spoločností do procesu implementácie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že srbskí a kosovskí vyjednávači si musia vybudovať dôveru verejnosti a poskytovať pomoc občanom, a to ženám aj mužom; vyzýva srbské orgány v Belehrade, Mitrovici a južne od rieky Ibar, aby vykonali viac na zvýšenie komunitnej interakcie medzi kosovskými Srbmi a Albáncami, a to najmä nabádaním škôl a komunitných centier na to, aby učili albánsky jazyk; zdôrazňuje, že kosovských Albáncov je taktiež nutné dôrazne nabádať na to, aby sa viac stýkali so srbskými komunitami vo svojom okolí a aby sa naučili srbský jazyk, keďže ide o životne dôležitý prvok začleňovania srbskej komunity do kosovskej spoločnosti, budúceho dialógu a dvojkomunitnej verejnej správy;

7.  vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcimi ťažkosťami, ktorým čelia občania EÚ, ktorí chcú na územie Srbska vstúpiť z Kosova a potom z územia Srbska odísť do tretej krajiny, a to pre to, že Srbsko neuznáva vonkajšie hranice Kosova a tvrdí, že prvý vstup na územie Kosova predstavuje nelegálny vstup na územie Srbska; vyjadruje poľutovanie tiež nad tým, že srbská pohraničná polícia v cudzích pasoch umiestňuje anulačné pečiatky na kosovské pečiatky; nabáda Srbsko, aby takéto politiky prehodnotilo, čo by bolo významným opatrením na budovanie dôvery, potrebným krokom k normalizácii vzťahov s Kosovom a konkrétnym spôsobom presadzovania ďalšej integrácie do EÚ v súlade s duchom voľného pohybu;

8.  vyzýva srbské orgány a orgány susedných krajín, aby naďalej preukazovali dobrú vôľu, v plnej miere spolupracovali a podporovali osobitnú vyšetrovaciu pracovnú skupinu vytvorenú na základe správy Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z decembra 2010, a nabáda na ďalšie urýchlenie jej práce;

9.  oceňuje konštruktívny prístup srbskej vlády k vzťahom so susednými krajinami, keďže to umožnilo významný pokrok pri dosahovaní regionálnej spolupráce aj užších vzťahov s EÚ; znovu pripomína kľúčový význam regionálnej spolupráce a zmierenia, ako aj postupného vyriešenia bilaterálnych problémov so susednými krajinami v prvom rade pre dosiahnutie pokroku pri prekonávaní dedičstva nedávneho konfliktu a následne pre úspech integrácie Srbska do EÚ; povzbudzuje orgány, aby úzko spolupracovali s krajinami bývalej Juhoslávie v záujme vyriešenia všetkých pretrvávajúcich problémov právneho následníctva a aby náležitým spôsobom v plnej miere vykonávali všetky bilaterálne dohody so susednými krajinami; vyzýva Srbsko, aby zvýšilo úsilie pri riešení zostávajúcich problémov s Chorvátskom, najmä problémov týkajúcich sa nezvestných osôb, vytýčenia hraníc a vyšetrovania vojnových zločinov, čo umožní odstrániť prekážky, ktoré bránia stiahnutiu vzájomných žalôb vo veci genocídy pred Medzinárodným súdnym dvorom; vyzýva belehradské orgány, aby aktívne podporovali a uľahčovali ústavné zmeny v Bosne a Hercegovine zamerané na uvedenie volebných právnych predpisov do súladu s rozhodnutím ESĽP vo veci Sejdić-Finci a na posilnenie a sprehľadnenie inštitúcií Bosny a Hercegoviny na štátnej úrovni, aby táto krajina mohla pokročiť na svojej ceste k pristúpeniu k EÚ;

10.  uznáva nedávny pokrok dosiahnutý pri nachádzaní masových hrobov a identifikácii nezvestných osôb z vojen v Chorvátsku a Bosne a Hercegovine, a naliehavo žiada srbské orgány, aby viedli dôslednejšie vyšetrovanie v archívoch a medzi dôstojníkmi bývalej Juhoslovanskej ľudovej armády;

11.  vyzýva Srbsko, aby zabezpečilo prísnu parlamentnú kontrolu nad rokovaniami o pridružení; opakuje význam včasného zapojenia parlamentu Srbska do procesu začleňovania prijatých záväzkov do právnych predpisov a zapájania občianskej spoločnosti prostredníctvom konštruktívneho konzultačného mechanizmu počas celého prístupového procesu , pretože ako kritický pozorovateľ pokračujúcich európskych reforiem zohráva významnú úlohu, pričom treba zaistiť, aby sa dialóg a dobré susedské vzťahy so susedmi Srbska v spoločnosti pevne zakorenili; víta spoluprácu s Chorvátskom a Čiernou Horou prostredníctvom snahy o výmenu osvedčených postupov z nedávnej doby s cieľom pomôcť Srbsku rýchlo a hladko napredovať v prístupovom procese;

12.  víta prijatie stratégie a akčného plánu reformy súdnictva na roky 2013 – 2018, ktoré sú založené na kľúčových zásadách nezávislosti, nestrannosti, kompetencií a kvality súdnictva a nepodliehania politickým zásahom; naliehavo vyzýva orgány, aby zintenzívnili túto reformu v súlade s odporúčaniami Benátskej komisie, najmä pokiaľ ide o úlohu parlamentu pri menovaní sudcov a nezávislosť prokuratúry, a so zreteľom na proces preverovania kapitoly 23, ktorý začal 25. septembra 2013; zdôrazňuje význam posilnenia nezávislosti Vysokej rady pre sudcov a prokuratúru a zníženia počtu nevyriešených prípadov ako nutnej podmienky úspešného naplánovania celého reformného procesu; vyzýva verejné orgány, aby poskytli všetky potrebné prostriedky Justičnej akadémii, ktorá by mala pomáhať pri zaisťovaní prijímania osôb na základe zásluh; zdôrazňuje, že je potrebné sudcom a prokurátorom neustále poskytovať odbornú prípravu v oblasti riešenia zložitých finančných prípadov a hospodárskych trestných činov; naliehavo žiada zodpovedné orgány, aby zaistili transparentný a proces menovania sudcov a prokurátorov založený na zásluhách, ako aj spoľahlivý prehľad výsledkov disciplinárnych konaní proti pracovníkom v súdnictve; okrem toho trvá na tom, že je potrebné včas zaistiť spravodlivosť spolu so zjednotením judikatúry, zverejňovaním všetkých súdnych rozhodnutí ihneď po ich prijatí a ľahký prístup k nim, ako aj náhodné prideľovanie prípadov na všetkých súdoch; vyjadruje znepokojenie nad právnou neistotou vyplývajúcou z toho, že množstvo sudcov vykonáva svoje úlohy dočasne; opakuje, že silné a nezávislé súdnictvo je kľúčové pre schopnosť Srbska splniť kritériá členstva v EÚ;

13.  odporúča, aby sa zmenou a doplnením zákona o reštitúciách odstránili všetky procedurálne prekážky a právne obmedzenia týkajúce sa vecného odškodnenia; vyzýva srbskú vládu, aby v plnej miere a nediskriminačným spôsobom presadzovala zákon o rehabilitácii (obetí); konštatuje, že jeho plnenie by sa malo realizovať v súlade so základnými zásadami právneho štátu, ako je dodržiavanie prezumpcie neviny;

14.  víta prijatie národnej protikorupčnej stratégie a akčného plánu na roky 2013 – -2018 a zdôrazňuje, že na ich zmysluplnom vykonávaní je potrebné nepretržite pracovať, a to v rámci podmienok EÚ, bez ktorých prístupový proces nepovedie k úspechu; zdôrazňuje význam primeraného financovania pre riadnu realizáciu stratégie; zdôrazňuje, že politická vôľa má zásadný význam pre dosiahnutie dobrých výsledkov vyšetrovania a usvedčenie v prípadoch korupcie na vysokej úrovni vrátane 24 privatizačných káuz, na ktoré poukázala protikorupčná rada; v tejto súvislosti víta prvé výsledky a konečné odsudzujúce rozsudky v rámci boja proti korupcii; zároveň zdôrazňuje potrebu budovať inštitucionálne kapacity, posilniť právny štát a spoluprácu medzi agentúrami, najmä v prípade orgánov súdnictva a prokuratúry, aby mohli riešiť zložité prípady systémovej korupcie a viesť finančné vyšetrovania; domnieva sa, že by sa mala posilniť právna kompetencia protikorupčnej agentúry a jej zdroje; zdôrazňuje, že financovanie všetkých politických strán musí byť transparentné a v súlade s normami EÚ; vyzýva verejné orgány, aby prijali zákon o informátoroch a zaistili jeho okamžité a hladké uplatňovanie ako nutnej súčasti protikorupčnej stratégie;

15.  konštatuje, že korupcia a organizovaná trestná činnosť sú v tomto regióne veľmi rozšírené a sú takisto prekážkou brániacou demokratickému, sociálnemu a hospodárskemu rozvoju Srbska; domnieva sa, že regionálna stratégia a lepšia spolupráca medzi všetkými krajinami regiónu majú zásadný význam pre účinnejšie riešenie týchto záležitostí;

16.  uznáva ženy ako dôležité aktérky v oblasti zmeny v srbskej spoločnosti; berie na vedomie zlepšenie zastúpenia žien v parlamente po voľbách v roku 2012; nabáda srbské orgány, aby vyvinuli ďalšie úsilie o zaistenie rovnocenného zastúpenia; zdôrazňuje skutočnosť, že ženy sa stále stretávajú s diskrimináciou na pracovnom trhu a v iných sektoroch spoločnosti a že stále nie sú plne zastúpené v politickom živote krajine vrátane vládnych postov; zdôrazňuje skutočnosť, že účinná implementácia existujúcich právnych predpisov v oblasti nediskriminácie a rodovej rovnosti a ďalšieho posilňovania administratívnej kapacity sú naďalej veľkými výzvami, a naliehavo žiada srbské orgány, aby zintenzívnili úsilie pri riešení týchto otázok;

17.  vyzýva príslušné orgány, aby zaručili dôveryhodnosť a profesionalitu programu na ochranu svedkov a zabezpečili mu primerané prostriedky, aby justičné orgány mohli efektívne pokračovať v procesoch týkajúcich sa vojnových zločinov a organizovanej trestnej činnosti; upriamuje pozornosť na to, že mnoho bývalých príslušníkov polície sa z dôvodu závažných nedostatkov z programu na ochranu svedkov odhlásilo;

18.  opakovane zdôrazňuje svoje obavy týkajúce sa rozhodnutia ústavného súdu, ktorým sa ruší 22 zaručených právomocí autonómnej provincie Vojvodina a ktoré ponecháva znepokojujúci počet nevyriešených otázok, ktoré je nutné riešiť; v tejto súvislosti vyzýva na preukázanie dodržiavania zásad právneho štátu a subsidiarity; opäť stranám pripomína, že podľa ústavy mal byť zákon o financovaní autonómnej provincie Vojvodina prijatý do konca roka 2008; preto nabáda vládu, aby vec predložila parlamentu bez akéhokoľvek ďalšieho zdržania, keďže je to nevyhnutné pre fungujúcu demokraciu a právny štát v Srbsku;

19.  zdôrazňuje význam konštruktívneho sociálneho dialógu pre hospodársky rozvoj Srbska; naliehavo žiada vládu, aby presadzovala budovanie kapacít skutočne nezávislých odborov a organizácií zamestnávateľov, a aby vytvorila rámec a politický priestor pre sociálny dialóg a kolektívne zmluvy;

20.  zdôrazňuje dôležitosť podporovania a ochrany ľudských práv, základných slobôd a zásady nediskriminácie zo všetkých možných dôvodov na všetkých úrovniach; víta prijatie stratégie nediskriminácie a zdôrazňuje skutočnosť, že jej vykonávanie má kľúčový význam; víta doteraz dosiahnutý pokrok, naďalej je však znepokojený mierou diskriminácie v krajine a vyzýva na rešpektovanie všetkých menšín, a to z hľadiska národnosti, etnicity, rodu, sexuálnej orientácie, a na zabezpečenie sociálno-ekonomických a kultúrnych práv; poukazuje na to, že by sa mal klásť osobitný dôraz na kategórie osôb, ktoré sú najviac vystavené diskriminácii a diskriminačným praktikám, ako sú Rómovia, ženy, osoby so zdravotným postihnutím a deti; vyzýva na náležité uplatňovanie srbskej stratégie pre Rómov; vyzýva na lepšiu ochranu práv žien a politík v oblasti rodovej rovnosti a zdôrazňuje, že treba plne uplatňovať rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 1325 a začleniť rodové hľadisko do všetkých príslušných vládnych politík; výrazne odsudzuje rozhodnutie orgánov zakázať akciu Pride Parade, ktorá sa mala rovnako ako v predchádzajúcich dvoch rokoch uskutočniť v septembri 2013 v Belehrade, a vyzýva na politickú podporu ľudských práv lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov, transrodových a intersexuálnych osôb (LGBTI) na najvyššej politickej úrovni; trvá na tom, že právo na verejné zhromažďovanie sa musí zaručiť všetkým občanom a menšinám vrátane menšiny LGBTI; vyzýva srbské orgány, aby vytvorili proaktívnejší prístup k lepšiemu začleňovaniu osôb patriacich k LGBTI; naliehavo žiada vládu, aby zintenzívnila celoročné úsilie o komplexný boj proti násilným skupinám, ktoré chceli narušiť pokojnú demonštráciu spoločenstva LGBTI a útočiť proti nemu, aby sa týmto skupinám zabránilo v podrývaní právneho štátu a uplatňovania ľudských práv v Srbsku; vyzýva tiež srbské orgány, aby problém traumatických následkov násilia z 90. rokov 20. storočia riešili v rámci dlhodobej stratégie na predchádzanie opätovného výskytu chuligánstva a bezprávia;

21.  zdôrazňuje ústrednú úlohu aktívnych a nezávislých organizácií občianskej spoločnosti pri posilňovaní a upevňovaní demokratických politických procesov v krajine; uznáva dôležitú prácu organizácií občianskej spoločnosti a ženských organizácií z hľadiska presadzovania práv lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov, ukončenia násilia páchaného na ženách, zvyšovania účasti žien v politike, úsilia o budovanie mieru a úlohy dohľadu občianskej spoločnosti; vyzdvihuje význam dialógu s organizáciami občianskej spoločnosti a zdôrazňuje kľúčovú úlohu subjektov občianskej spoločnosti pri rozvíjaní regionálnej spolupráce týkajúcej sa spoločenských a politických otázok; víta lepšiu spoluprácu vlády s MVO, vyzýva však na rozsiahlejšie konzultácie s nimi pri tvorbe politiky, a to aj pri formulovaní politík a právnych predpisov a monitorovaní činností orgánov verejnej moci;

22.  vyzýva na pevnejšie politické odhodlanie uskutočniť reformu verejnej správy a na úsilie o zavedenie zásluhového systému, pričom je nutné zaistiť dokončenie legislatívneho rámca a jeho úplné zosúladenie s medzinárodnými normami; považuje za poľutovaniahodné, že sa na miestne orgány nevzťahuje zákon o verejnej službe;

23.  zdôrazňuje skutočnosť, že Srbsko ratifikovalo dôležité dohovory Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o pracovných právach, ako aj revidovanú Európsku sociálnu chartu; upriamuje pozornosť na skutočnosť, že pracovné a odborové práva sú stále obmedzené, napriek ústavným zárukám, a vyzýva Srbsko, aby ďalej tieto práva posilňovalo; vyjadruje znepokojenie nad tým, že sociálny dialóg je stále slabý a že konzultácie so sociálnymi partnermi sú nepravidelné; požaduje, aby sa podnikli ďalšie kroky na posilnenie Hospodárskej a sociálnej rady s cieľom zabezpečiť jej aktívnu úlohu pri posilňovaní sociálneho dialógu a aktívnejšiu konzultačnú úlohu pri tvorbe zákonov;

24.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť slobodu médií, a víta v tejto súvislosti vyňatie poškodenia dobrého mena z kategórie trestných činov; poukazuje na potrebu zachovať silné verejnoprávne vysielanie a zabezpečiť jeho stabilné a udržateľné financovanie, ako aj úplnú transparentnosť vlastníctva médií; nabáda na rýchlu implementáciu mediálnej stratégie a príslušných navrhovaných právnych predpisov vrátane rýchleho poskytovania rozsiahleho prístupu k internetu; je veľmi znepokojený pokračujúcimi hrozbami namierenými proti novinárom a opakuje svoju výzvu, aby príslušné orgány dokončili prebiehajúce vyšetrovania vrážd novinárov; domnieva sa, že by sa mali prijať ďalšie kroky na zaistenie bezpečného prostredia pre to, aby novinári mohli svoju prácu vykonávať účinne a bez autocenzúry; osobitne upozorňuje na nebezpečenstvo zneužívania verejných prostriedkov na uplatňovanie politického vplyvu na médiá;

25.  vyzýva srbskú vládu, aby intenzívnejšie spolupracovala s európskymi inštitúciami s cieľom zaistiť lepší prístup k európskym prostriedkom poskytovaným organizáciám občianskej spoločnosti v záujme podpory ich práce ako zásadne dôležitých subjektov v procese európskej integrácie Srbska;

26.  zdôrazňuje potrebu zintenzívniť úsilie v boji proti obchodovaniu s ľuďmi a podporuje formalizáciu úloh a povinností úradníkov a poskytovateľov služieb pri identifikácii obetí a ich odkazovaní na príslušné služby;

27.  pripomína svoju výzvu orgánom, aby pokračovali v úsilí o odstránenie dedičstva po bývalých komunistických tajných službách ako krok k demokratizácii Srbska; vyzýva Srbsko, aby zintenzívnilo proces následníctva a plnenie záväzkov v oblasti rozdelenia majetku, a plnenie dohody o rozdelení spoločných archívov bývalej Juhoslávie; v tejto súvislosti opakuje, že plnohodnotný prístup ku všetkým archívnym materiálom, najmä k materiálom tajných služieb bývalej Juhoslávie (UDBA), má zásadný význam; opakuje svoju výzvu, aby verejné orgány umožnili prístup k týmto archívom týkajúcim sa bývalých juhoslovanských republík a aby tieto dokumenty vrátili príslušným vládam, ak o to požiadajú;

28.  vyzýva srbskú vládu, aby umožnila vykonať výskum bývalých diktátorských režimov, aby politicky aj súdne rehabilitovala a odškodnila bývalé obete a ich rodiny, ktoré v týchto režimoch trpeli, ako súčasť snahy o posilnenie sociálnej súdržnosti a zaistenie trvalého mieru a spravodlivosti v kontexte procesu európskej integrácie Srbska;

29.  vyzýva na účinné uplatňovanie právnych predpisov a dvojstranných a viacstranných dohôd o národnostných a etnických menšinách(6) rovnakým, nediskriminačným a primeraným spôsobom v celej krajine; vyzýva orgány, aby propagovali prostredie tolerancie a rovnakého zaobchádzania bez akejkoľvek diskriminácie národnostných a etnických menšín vrátane prístupu ku vzdelávaniu v materinskom jazyku a používania jazykov v miestnej a regionálnej verejnej správe; vyzýva tiež na prijatie opatrení s cieľom odstrániť diskrimináciu v platných právnych predpisoch a postupoch týkajúcich sa reštitúcie majetku osobám patriacim k národnostným a etnickým menšinám; zdôrazňuje význam národných rád národnostných menšín, ich úlohy pri začleňovaní národnostných menšín, napr. pri vykonávaní individuálnych a kolektívnych práv národnostných menšín, a vyzýva orgány, aby poskytovali neustále a primerané finančné zdroje pre ich prácu; vyzýva verejné orgány, aby zaistili hladký priebeh volieb do národných rád národnostných menšín, ktoré sa majú konať v roku 2014, a to v súlade s odporúčaniami nezávislých orgánov; vyjadruje znepokojenie nad možným prerušením vysielania programov v menšinových jazykoch z dôvodu oznámenej privatizácie médií;

30.  zdôrazňuje, že treba dôraznejšie riešiť situáciu rómskych žien a mužov, ktorí stále čelia ťažkým životným podmienkam, násilnému vysťahovaniu a diskrimináciu na trhu práce; vyzýva srbské orgány, aby poskytovali prístup k bývaniu a zdravotníckym službám; zdôrazňuje, že treba dosiahnuť úplnú harmonizáciu antidiskriminačných právnych predpisov s politikami EÚ a pri začleňovanie Rómov uplatňovať holistický prístup; poukazuje tiež na potrebu účinného monitorovania opatrení v oblasti začleňovania, aby bolo možné zmenšiť rozpory medzi právnymi predpismi a ich vykonávaním;

31.  berie na vedomie prácu na zmene trestného zákona; poznamenáva však, že právna neistota v súkromnom sektore po prijatí pozmeňujúcich návrhov pretrváva; opakuje svoje obavy týkajúce sa ustanovení nového článku 234 o zneužití privilegovaného postavenia, ktorý stále ponecháva priestor na ľubovoľný výklad, a žiada, aby boli súčasné trestné stíhania vedené v súkromnom sektore podľa článku 359 okamžite zastavené s cieľom obnoviť právny štát v krajine a zaviesť právnu istotu pre podnikateľskú komunitu v Srbsku;

32.  trvá na tom, že štátne inštitúcie musia konať transparentným a zodpovedným spôsobom; oceňuje prácu nezávislých regulačných orgánov, ako sú ombudsman, komisár pre informácie verejného významu a iní, a uznáva ich prínos k zlepšeniu právneho rámca a zodpovednosti štátnych inštitúcií; naliehavo žiada verejné orgány o to, aby systematicky postupovali podľa ich odporúčaní a zistení;

33.  vyzdvihuje prínosy procesu decentralizácie a vyzýva na posilnenie kompetencií miestnych orgánov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Národná rada pre decentralizáciu je naďalej nečinná; naďalej vyjadruje osobitné znepokojenie v súvislosti s právne neistým štatútom Vojvodiny a oneskoreným prijatím zákona o vlastných zdrojoch Vojvodiny;

34.  víta kroky verejných orgánov na zlepšenie sociálno-ekonomickej situácie v údolí Preševo a v Sandžaku, zdôrazňuje však, že je potrebné ďalšie úsilie, keďže tieto regióny sú naďalej nedostatočne rozvinuté a majú stále vysokú mieru nezamestnanosti; upozorňuje na skutočnosť, že menšiny etnických Albáncov a Bosniakov sú v miestnej správe naďalej nedostatočne zastúpené; žiada Radu a Komisiu, aby takéto rozvojové stratégie dôrazne podporovali;

35.  opakuje, že podporuje iniciatívu REKOM, a dôrazne nabáda krajiny bývalej Juhoslávie, aby vytvorili medzivládnu komisiu poverenú zisťovaním faktov o obetiach a nezvestných z vojen v období rokov 1991 až 2001;

36.  víta spoluprácu Srbska s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY), vďaka ktorej sa všetci vojnoví zločinci dostali pred haagsky tribunál na účely súdneho konania, čo je významný krok k európskej integrácii; nabáda na ďalšiu spoluprácu s tribunálom a inými bývalými juhoslovanskými republikami s cieľom priniesť obetiam a ich rodinám spravodlivosť;

37.  vyzýva vládu, aby prevzala odporúčania, ktoré obsahuje záverečná správa OBSE/ODIHR, o parlamentných, miestnych a predčasných prezidentských voľbách v máji 2012, najmä s ohľadom na riešenie volebných sporov, transparentnosť registrácie voličov a politického financovania, ako aj s cieľom upevniť a harmonizovať právny rámec pre voľby v Srbsku, keďže podľa medzinárodných noriem by sa zmeny volebného práva mali uskutočňovať dlho pred akýmkoľvek vyhlásením volieb;

38.  znovu pripomína, že pevne podporuje liberalizáciu víz pre krajiny západného Balkánu ako dôležitý pilier procesu európskej integrácie celého regiónu, ale zároveň je hlboko znepokojený rastúcim počtom falošných žiadateľov o azyl; vyzýva v tejto súvislosti členské štáty, aby nezneužívali mechanizmus zrušenia víz, ktorý bol prijatý v septembri 2013, ale aby sa skôr zaoberali týmto problémom , a to prispôsobením svojich príslušných rámcových právnych predpisov a aby označili Srbsko za „krajinu bezpečného pôvodu“ ako kľúčové opatrenie v snahe znížiť počet falošných žiadateľov o azyl; požaduje zároveň prijatie opatrení na vnútroštátnej úrovni, najmä sociálno-ekonomických opatrení zameraných na zraniteľné skupiny ako aj aktívne opatrenia v rámci boja proti sieťam organizovanej trestnej činnosti, ktoré sa podieľajú na obchodovaní s ľuďmi;

39.  nabáda srbské orgány, aby posilnili výber daní a aby vykonávali zodpovednú fiškálnu politiku; zdôrazňuje, že rozsiahle štrukturálne reformy by mali podporovať fiškálnu konsolidáciu, podporuje preto vládu, aby uskutočnila odkladané štrukturálne hospodárske reformy, ako je zákon o plánovaní a výstavbe, s cieľom zlepšiť investičné a podnikateľské prostredie, ďalej podporovať rozširovanie malých a stredných podnikov, bojovať proti vysokej miere nezamestnanosti a chudobe, a to najmä v regiónoch, kde prevládajú národnostné menšiny, a uskutočniť dôchodkovú reformu s cieľom zaviesť udržateľný dôchodkový systém; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné odstrániť administratívne prekážky brániace podnikaniu, a poukazuje na význam urýchlenej reštrukturalizácie verejných podnikov v záujme zníženia strát a prítomnosti štátu v hospodárstve; preto vyzýva srbské orgány, aby podporovali plnohodnotne fungujúce trhové hospodárstvo, budovali pevný daňový základ a rozvíjali stratégiu boja proti chudobe ako kľúčové prvky pre skutočné pristúpenie Srbska k EÚ; naliehavo žiada srbské orgány, aby uskutočňovali konzultácie s občianskou spoločnosťou a podnikateľským prostredím a zahrnuli ich do pracovných skupín na prípravu nových právnych predpisov; naliehavo žiada srbské orgány, aby obnovili podnikateľskú dôveru regulačnými a právnymi reformami; takisto konštatuje, že úspešným zavedením a uskutočňovaním štrukturálnych hospodárskych reforiem sa zníži vysoká mieru migrácie;

40.  víta prácu Agentúry pre reštitúcie, ktorú doteraz vykonala; podporuje reštitúcie v naturáliách, keď je to možné; víta rozhodnutie ministerstva hospodárstva vypracovať úplný zoznam verejného a štátneho majetku, a tak skoncovať s jeho nelegálnym získavaním súkromnými subjektmi; zdôrazňuje, že podrobný zoznam verejného a štátneho majetku je naďalej zásadne dôležitý pre úspech v boji proti systémovej korupcii, keďže sú veľké rozpory medzi skutočným a oficiálne zaznamenaným štátnym a verejným majetkom;

41.  vyzýva verejné orgány, aby vyvinuli maximálne úsilie s cieľom minimalizovať nepriaznivé dôsledky hospodárskej politiky, napríklad chudobu, nezamestnanosť či sociálne vylúčenie, ale aby tiež riešili ich prvotné príčiny a bojovali proti nim a presadzovali rozvoj;

42.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom a pretrvávajúcimi zdržaniami v oblasti praktického uplatňovania rámca pre obnoviteľné zdroje energie; konštatuje, že Srbsko zaostáva za inými krajinami žiadajúcimi o členstvo v EÚ v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov energie a vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nesplnia ciele Srbska v oblasti obnoviteľných zdrojov energie na rok 2020; zdôrazňuje, že je potrebná transparentnosť v oblasti vládnych konzultačných procesov, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že srbské orgány pri prijímaní dohody o nákupe energie nezohľadnili názory medzinárodných finančných inštitúcií;

43.  považuje za poľutovaniahodné, že v oblastiach životného prostredia a zmeny klímy nebol dosiahnutý výrazný pokrok, a vyzýva srbské orgány, aby čo najskôr prijali komplexnú stratégiu v oblasti klímy v súlade s cieľmi EÚ;

44.  zdôrazňuje, že Srbsko aj ostatné krajiny regiónu budú v nadchádzajúcich rokoch musieť zaviesť environmentálne normy EÚ a prijať ciele v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov rovnako, ako už prijali ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2020; konštatuje, že v energetickej stratégii Energetického spoločenstva prijatej v roku 2012 Srbsko uvádza plány na zvýšenie objemu výroby elektrickej energie z uhlia vo veľkých spaľovacích elektrárňach, a pripomína, že je to v rozpore s plánovaným znižovaním emisií skleníkových plynov; v tomto smere vyzýva srbské orgány, aby prijali energetickú politiku v súlade s cieľmi EÚ a najmä aby využili nedávne rozhodnutie Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) financovať projekt za 75 miliónov EUR určený na poskytnutie úverových liniek miestnym bankám na západnom Balkáne, aby mohli tieto prostriedky požičiavať ďalej súkromným osobám a obciam na účely investícií do energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie;

45.  naliehavo žiada srbské orgány, aby zlepšili politiky ochrany spotrebiteľa, predovšetkým v oblasti všeobecných zásad bezpečnosti potravín a vytvorenia národného referenčného laboratória; považuje za poľutovaniahodné, že zákon o geneticky modifikovaných organizmoch ešte stále nebol uvedený do súladu s právnymi predpismi EÚ;

46.  podporuje kampaň orgánov mesta Belehrad na získanie titulu Európske hlavné mesto kultúry 2020 pre Belehrad a podporuje súvisiace projekty zamerané na kultúrne zblíženie Belehradu a Srbska s EÚ, a to najmä pokiaľ ide o medzietnické spolužitie, multikultúrne porozumenie a medzináboženský dialóg;

47.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vláde a parlamentu Srbska.

(1) Ú. v. EÚ L80, 19.3.2008, s. 46. (2) A/RES/64/298. (3) Ú. v. EÚ L 334, 19.12.2007, s. 46. (4) Ú. v. ES L 336, 18.12.2009, s. 1. (5) Prijaté texty, P7_TA(2013)0434. (6) Srbsko uznáva tieto národnostné a etnické menšiny: Albáncov, Bosniakov, Bulharov, Bunjevcov, Chorvátov, Čechov, Nemcov, Goranov, Maďarov, Macedóncov, Rómov, Rumunov, Rusínov, Slovákov, Ukrajincov, Vlachov a iných.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. januára 2014 o procese integrácie Kosova do EÚ (2013/2881(RSP))

P7_TA(2014)0040 B7-0004/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady v Solúne 19. a 20. júna 2003 o vyhliadkach krajín západného Balkánu na pristúpenie do Európskej únie,

–  so zreteľom na prvú dohodu o zásadách upravujúcich normalizáciu vzťahov, ktorú 19. apríla 2013 uzavreli premiéri Ivica Dačić a Hashim Thaçi, a na vykonávací akčný plán z 22. mája 2013, ktorý bol výsledkom desiatich kôl dialógu na vysokej úrovni medzi Belehradom a Prištinou,

–  so zreteľom na spoločnú správu, ktorú podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka a Európska komisia predložili 22. apríla 2013 Európskemu parlamentu a Rade, o pokroku Kosova pri riešení otázok uvedených v záveroch Rady z decembra 2012 so zreteľom na možné rozhodnutie o otvorení rokovaní o dohode o stabilizácii a pridružení,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 28. júna 2013, ktorými sa prijalo rozhodnutie povoliť otvorenie rokovaní o dohode o stabilizácii a pridružení medzi EÚ a Kosovom,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. októbra 2012 o štúdii uskutočniteľnosti v súvislosti s Dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskou úniou a Kosovom (COM(2012)0602),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady z 22. októbra 2012, ktorým sa povoľuje Komisii otvoriť rokovania s Kosovom o rámcovej dohode o účasti na programoch Únie,

–  so zreteľom na správy generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov o prebiehajúcich činnostiach Dočasnej misie OSN v Kosove a s tým súvisiacim vývojom, vrátane správy z 29. augusta 2013 týkajúcej sa obdobia od 23. apríla do 15. júla a najnovšej správy z 28. októbra 2013,

–  so zreteľom na jednotnú akciu Rady 2008/124/SZBP zo 4. februára 2008 o misii Európskej únie na podporu právneho štátu v Kosove (EULEX KOSOVO) v znení zmien a doplnení vykonaných v jednotnej akcii Rady 2009/445/SZBP z 9. júna 2009, v rozhodnutí Rady 2010/322/SZBP z 8. júna 2010 a rozhodnutí Rady 2012/291/SZBP z 5. júna 2012,

–  so zreteľom na závery zasadnutia Rady pre všeobecné záležitosti zo 7. decembra 2009, 14. decembra 2010 a 5. decembra 2011, v ktorých sa zdôrazňuje a opakovane potvrdzuje, že Kosovo by bez toho, aby boli dotknuté pozície členských štátov k jeho štatútu, malo mať prospech z vyhliadky na prípadnú liberalizáciu vízového režimu, len čo budú splnené všetky podmienky; so zreteľom na otvorenie dialógu o vízach v januári 2012, na predloženie plánu zavádzania uvoľnenia vízového režimu v júni 2012, na prvú správu Komisie z 8. februára 2013 o pokroku Kosova pri plnení požiadaviek stanovených v pláne liberalizácie vízového režimu (COM(2013)0066),

–  so zreteľom na štruktúrovaný dialóg o právnom štáte, ktorý sa začal 30. mája 2012,

–  so zreteľom na kosovskú Národnú radu pre európsku integráciu pri kancelárii prezidenta, ktorá predstavuje koordinačný orgán na vysokej úrovni zodpovedný za budovanie konsenzu o európskej agende prostredníctvom inkluzívneho prístupu naprieč politickým spektrom a ktorá bola zriadená v marci 2012,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 (1999), na poradné stanovisko Medzinárodného súdneho dvora z 22. júla 2010 k otázke súladu jednostranného vyhlásenia nezávislosti Kosova s medzinárodným právom a na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 9. septembra 2010(1), ktorá uznala obsah stanoviska Medzinárodného súdneho dvora a privítala pripravenosť EÚ uľahčiť dialóg medzi Belehradom a Prištinou,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenia z medziparlamentných stretnutí EP – Kosovo, ktoré sa konali 28. – 29. mája 2008, 6.– 7. apríla 2009, 22.–23. júna 2010, 20. mája 2011, 14. – 15. marca 2012 a 30. – 31. októbra 2013,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. októbra 2013 o stratégii rozširovania a o hlavných úlohách na roky 2013 – 2014 (COM(2013)0700),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2013 o rozpočtovom hospodárení s predvstupovými fondmi Európskej únie v oblastiach súdnych systémov a boja proti korupcii v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách(2) a na pripomienky týkajúce sa Kosova, ktoré sú v ňom uvedené,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže dohoda uzavretá v apríli 2013 medzi premiérmi Thaçim a Dačićom je dôležitým medzníkom a posilňuje zodpovednosť oboch strán za to, aby v dobrej viere vykonávali túto dohodu, pokračovali v normalizácii vzťahov a presadzovali reformy potrebné na ceste k európskej integrácii;

B.  keďže 104 zo 193 členských štátov OSN vrátane 23 z 28 členských štátov EÚ uznalo nezávislosť Kosova;

C.  keďže všetky členské štáty EÚ podporujú európsku perspektívu Kosova v súlade so záväzkami EÚ prijatými vo vzťahu k regiónu západného Balkánu a bez toho, aby boli dotknuté pozície členských štátov k štatútu Kosova;

D.  keďže orgány a obyvatelia Kosovskej republiky vykonali dôležité politické, administratívne a hospodárske reformy; keďže bolo vykonané veľa na posilnenie právneho štátu, ktorý je základným kameňom dlhodobého rozvoja, demokracie a sociálneho trhového hospodárstva;

E.  keďže Kosovo zvýšilo svoju schopnosť riešiť priority procesu integrácie do EÚ plnením krátkodobých priorít identifikovaných v štúdii vykonateľnosti a prípravou na rokovania o dohode o stabilizácii a pridružení;

F.  keďže v súvislosti s dialógom o liberalizácii vízového režimu Kosovo zmenilo a prijalo dôležité právne predpisy vrátane zákonov o azyle, financovaní politických strán a obchodovaní s ľuďmi;

G.  keďže na splnenie výziev európskeho programu reforiem z hľadiska dohody o stabilizácii a pridružení je potrebné ďalšie úsilie, najmä v oblastiach priorít, ako sú právny štát, súdnictvo, verejná správa, reforma volebného systému, základné a ľudské práva;

1.  víta uzatvorenie prvej dohody o zásadách upravujúcich normalizáciu vzťahov, ktorú uzavreli 19. apríla 2013 obaja premiéri, ako aj dohodu o vykonávacom pláne, a zdôrazňuje dôležitosť jej plného vykonávania v dobrej viere a v pravom čase; taktiež víta pridelenie ďalších finančných prostriedkov EÚ v rámci nástroja predvstupovej pomoci na podporu vykonávania dohody;

2.  blahoželá podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke k jej práci pri sprostredkovaní dialógu medzi Belehradom a Prištinou;

3.  víta otvorenie rokovaní medzi EÚ a Kosovom o dohode o stabilizácii a pridružení, ku ktorému došlo 28. októbra 2013; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že pre vnútorné rozdelenie Rady sa rokovací mandát odlišuje od mandátov v prípade predchádzajúcich dohôd o stabilizácii a pridružení; zdôrazňuje, že dohoda o stabilizácii a pridružení vytvorí mocný podnet na reformy a nové príležitosti, ktoré posilnia susedské vzťahy Kosova a zabezpečia širšiu stabilizáciu regiónu;

4.  zdôrazňuje, že miestne voľby, ktoré sa konali 3. novembra 2013, boli rozhodujúcou skúškou v procese normalizácie vzťahov medzi Belehradom a Prištinou;

5.  víta vôbec prvé celoštátne miestne voľby v Kosove, ktoré sa konali podľa kosovského práva 3. novembra, 17. novembra a 1. decembra 2013 a ktoré boli veľkým krokom vpred pre demokraciu v Kosove a pre dôveru občanov v demokratické procesy podporujúce proces normalizácie, a víta celkový pokojný priebeh volieb, ako bol posúdený v predbežnom vyhlásení pozorovateľskej misie EÚ; víta zvolenie prvej ženy za starostku v Kosove; naďalej zdôrazňuje potrebu povzbudiť ženy, aby kandidovali v budúcich voľbách; víta opatrenia prijaté kosovskými orgánmi na zvýšenie dôvery v inštitúcie, napríklad zavedením silného pohotovostného mechanizmu, ktorý umožnil občanom podávať sťažnosti na zastrašovanie a nezrovnalosti v deň volieb; víta viditeľnú účasť voličov v mestách a obciach so srbskou väčšinou na juh od rieky Ibar ako veľmi dôležitý krok smerom k vytvoreniu združenia srbských miest a obcí; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že skutočnosť, že neprebehla inaugurácia nového starostu v severnej Mitrovici a že boli v tejto obci vyhlásené nové voľby, nesmie ohroziť pokračovanie procesu a úplnú implementáciu dohody z 19. apríla 2013; dôrazne odsudzuje zavraždenie Dimitrija Janicijeviča, člena mestského zastupiteľstva v severnej Mitrovici, a vyzýva príslušné orgány, aby okamžite začali vyšetrovanie a potrestali páchateľov;

6.  dôrazne odsudzuje násilie a neprestajné zastrašovanie, ktoré sa vyskytlo v severnej Mitrovici a v meste Zvečan; zdôrazňuje, že takéto incidenty ohrozujú stabilitu a bezpečnosť v širšom regióne, a naliehavo žiada príslušné orgány, aby vykonali všetko, čo je v ich možnostiach, a uľahčili predvedenie páchateľov násilia pred súd; konštatuje, že na rozloženie siete organizovanej trestnej činnosti a jej prepojení na miestne politické elity a na opätovné ustanovenie právneho štátu na severe Kosova je potrebné ďalšie sústredené úsilie; víta postoj srbských politických lídrov, ktorí aktívne nabádali etnických Srbov v Kosove k účasti vo voľbám; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že belehradskí lídri osobne nenavštívili severné Kosovo pred 3. Novembrom 2013;

7.  naliehavo žiada kosovské orgány, aby čo najskôr prijali nový zákon o voľbách na základe konzultácií s Benátskou komisiou, a tým vniesli do volebných procesov väčšiu transparentnosť, zjednodušili hlasovanie, zaistili dôveru občanov v demokratický proces a zabezpečili účasť občianskej spoločnosti v procese reformy volebného systému;

8.  zároveň konštatuje, že na väčšie zblíženie spoločenstiev etnických Albáncov a Srbov bude potrebné ďalšie systematické úsilie;

9.  víta dohody v oblasti telekomunikácií a energetiky, pričom zdôrazňuje, že je dôležité, aby bola Kosovu čím skôr pridelená vlastná medzinárodná telefonická predvoľba, čo pomôže sformovať identitu Kosova a medzinárodne ho zviditeľniť;

10.  zdôrazňuje potrebu úplnej transparentnosti pri komunikácii o výsledkoch dialógu medzi Belehradom a Prištinou a zabezpečenie zapojenia parlamentov a občianskej spoločnosti do procesu implementácie; víta vymenovanie styčných úradníkov na oboch stranách a naliehavo žiada, aby im bola venovaná nepretržitá podpora;

11.  zdôrazňuje dôležitosť liberalizácie vízového režimu pre občanov Kosova a povzbudzuje kosovské orgány, aby zvýšili svoje úsilie o splnenie priorít ustanovených vo vízovom akčnom pláne; naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby intenzívnejšie reagovali na snahy kosovskej vlády v tomto smere, a v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby urýchlila technické činnosti procesu liberalizácie vízového režimu;

12.  vyzýva Radu, aby čo najskôr prijala potrebné rozhodnutia, ktoré umožnia Kosovu účasť na programoch EÚ;

13.  povzbudzuje zostávajúcich päť členských štátov k tomu, aby uznali Kosovo; vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby spravili všetko, čo je v ich silách, na uľahčenie ekonomických, ľudských, sociálnych a politických vzťahov medzi svojimi občanmi a občanmi Kosova; poukazuje na potrebu prijať aktívne opatrenia na umožnenie plného vykonávania nástroja predvstupovej pomoci, ako aj zlepšiť spoluprácu medzi misiou EULEX, agentúrami Europol a Interpol vrátane praktických opatrení na začlenenie Kosova do činnosti oboch týchto agentúr dovtedy, kým dôjde k plnému uznaniu, a vyzýva Komisiu, aby pracovala na príprave dohôd, ktoré umožnia spoluprácu Kosova s agentúrami EÚ;

14.  víta zriadenie tímu regionálneho veliteľstva kosovského policajného zboru na severe krajiny v rámci procesu budovania jednotného policajného zboru v Kosove;

15.  zdôrazňuje dôležitosť činnosti misie EULEX pre upevnenie právneho štátu v kosovských inštitúciách, ale všíma si všeobecnú nespokojnosť s jej činnosťou medzi kosovskými Srbmi aj Albáncami; vyzýva preto misiu EULEX, aby v rámci svojej činnosti zvýšila transparentnosť, efektívnosť a adresnú zodpovednosť, aby pravidelne informovala Európsky parlament a kosovský parlament o svojich činnostiach a rozhodnutiach a najmä aby preukázala konkrétnejšie a kvalitné výsledky kosovským a srbským orgánom aj širšiemu obyvateľstvu; upozorňuje na existenciu oblastí, v ktorých by malo nastať zlepšenie, okrem iného lepšie vymedzenie cieľov v oblasti budovania kapacít a ich prepojenie s konkrétnymi referenčnými normami; zdôrazňuje potrebu lepšej koordinácie vonkajších a vnútorných cieľov, lepšej koordinácie medzi inštitúciami EÚ a ich koordináciu s kosovskými orgánmi a medzinárodným spoločenstvom; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva misiu EULEX, aby všade tam, kde je to možné, dbala na prioritu svojich cieľov, optimalizovala využitie svojich zdrojov a pracovných síl a urýchlila vykonávanie operačného plánu Rady na vykonávanie BR OSN č. 1325 v rámci SBOP (od novembra 2005);

16.  vyzýva kosovské orgány, aby naďalej rešpektovali mandát misie EULEX a podporovali výkon jej výkonných právomocí; berie na vedomie záujem kosovskej vlády o prevzatie funkcie misie EULEX; trvá na prítomnosti misie EULEX s cieľom podporiť vykonávanie dohody z 19. apríla 2013 v oblasti právneho štátu; zdôrazňuje, že na úspešnú implementáciu dohôd je nutné zaručenie verejnej bezpečnosti; zdôrazňuje naliehavú potrebu opatrení na riešenie tejto otázky; zdôrazňuje, že EULEX momentálne vyšetruje vyše 250 prípadov vrátane prípadov organizovanej trestnej činnosti, korupcie, vojnových zločinov a iných vážnych obvinení, ktoré sa týkajú aj desiatok úradníkov politických strán; zdôrazňuje, že akýkoľvek prenos zodpovednosti musí byť postupný, musí sa opierať o skutočný pokrok na mieste a mal by zahŕňať občiansku spoločnosť a demokratické inštitúcie Kosovskej republiky; preto vyzýva kosovskú vládu, aby odsúhlasila predĺženie mandátu misie EULEX v Kosove na obdobie po júni 2014;

17.  vyzýva predovšetkým Kosovo a Srbsko, aby aktívne a konštruktívne spolupracovali s misiou EULEX, pokiaľ ide o vykonávanie dohody o vzájomnej právnej pomoci s cieľom riešiť narastajúci počet žiadostí o majetky v Kosove;

18.  rázne odsudzuje útok, pri ktorom 19. Septembra 2013 v blízkosti obce Zveçan/Zvečan zahynul úradník misie EULEX, a vyzýva na urýchlené prešetrenie udalostí; naliehavo žiada všetky zúčastnené strany, aby sa vyhli akýmkoľvek krokom, ktoré by mohli vyvolať napätie;

19.  opäť zdôrazňuje nutnosť miestnej zodpovednosti za proces zmierenia a zároveň odsudzuje nacionalistickú rétoriku na oboch stranách; domnieva sa, že kosovské orgány by mali vykonať ďalšie rozhodné kroky v budovaní dôvery medzi kosovskými Srbmi a Albáncami najmä na severe a mali by dosiahnuť zblíženie so srbskou menšinou a ostatnými menšinami, aby sa zabezpečila ich rozsiahla integrácia do spoločnosti; žiada o plné uplatňovanie ústavnej zásady, ktorá kosovským Srbom zaručuje právo používať v úradnom styku vlastný jazyk; zároveň zdôrazňuje dôležitosť dvojjazyčného vzdelávania v plnom rozsahu; nabáda všetkých kosovských Srbov a ich politických zástupcov, aby využili všetky možné prostriedky, ktoré im ponúka kosovská ústava, na plnenie konštruktívnej úlohy v politike a v spoločnosti a aby tak aktívnou účasťou v kosovských inštitúciách spolu s kosovskými Albáncami prevzali spoločnú zodpovednosť za sociálny rozvoj a budovanie inštitúcií a osobitne dbali na zapojenie žien do tohto procesu; víta pokrok dosiahnutý v organizovaní miestnej správy;

20.  pozitívne prijíma kroky EÚ na podporu dialógu medzi komunitami a dialógu zmierenia; naliehavo vyzýva všetkých aktérov, aby venovali náležitú pozornosť technickým podrobnostiam integrácie do EÚ, ako aj symbolickým gestám zmierenia;

21.  zdôrazňuje, že vykonávanie právnych predpisov o ochrane menšín a kultúrnych práv zostáva v Kosove dôležitou výzvou; poukazuje na potrebu vykonávania právnych predpisov o kultúrnom dedičstve a o Srbskej pravoslávnej cirkvi a tiež stratégie a akčného plánu pre rómske, aškalské a egyptské komunity, ktorých reálna situácia je naďalej veľmi znepokojujúca; hoci víta určitý pokrok v zlepšení životných podmienok Rómov, Aškalov a Egypťanov, je naďalej znepokojený situáciou, v ktorej najmä deti stále zostávajú zraniteľné a marginalizované; zdôrazňuje potrebu riešiť situáciu Rómov ako kľúčový problém v oblasti ľudských práv; vyzýva orgány a Komisiu, aby venovali náležitú pozornosť zlepšeniu životných podmienok týchto komunít vrátane ich prístupu k vzdelaniu; zdôrazňuje postavenie chorvátskej, bosniackej, aškalskej, tureckej, goranskej a balkánsko-egyptskej menšiny v súvislosti s významom dvojjazyčného vzdelávania s cieľom zabezpečiť, aby sa tieto etnické menšiny necítili politicky izolované;

22.  víta pridelenie ďalších finančných prostriedkov Európskou komisiou v rámci nástroja predvstupovej pomoci EÚ na podporu miest a obcí srbskej väčšiny v celom Kosove;

23.  vyzýva kosovské orgány, aby zvýšili efektívnosť, transparentnosť, zodpovednosť a nestrannosť systému súdnictva, rešpektovali jeho nezávislosť s cieľom zaistiť dôveru verejnosti a podnikateľskej komunity voči súdnictvu a aby účinne riešili všetky formy násilia proti ženám; naliehavo žiada orgány, aby aktívne posilňovali právny štát, najmä redukovaním politických zásahov do súdnictva, zaisťovaním toho, aby disciplinárne postihy voči sudcom a prokurátorom viedli ku konkrétnym krokom, snahou o nezávislosť a efektívnosť Rady prokurátorov a štátneho prokurátora a vykonávaním nového trestného zákonníka a trestného poriadku;

24.  vyzýva orgány, aby posilnili svoj záväzok realizovať skutočnú reformu súdnictva a vybudovať kapacity so zameraním na prijímanie justičného personálu na základe výsledkov potrebné na prekonanie množstva nevybavených záležitostí a aby zaistili pre sudcov a prokurátorov bezpečné prostredie bez politického ovplyvňovania;

25.  je mimoriadne znepokojený nedostatočným viditeľným pokrokom v oblasti boja proti korupcii v Kosove; domnieva sa, že korupcia zostáva najväčším problémom a vážnou prekážkou vo fungovaní verejných inštitúcií; v tejto súvislosti ľutuje, že protikorupčná agentúra vytvorená v roku 2006 nemá žiadne vyšetrovacie právomoci; všíma si, že národné zhromaždenie Kosova prijalo novú stratégiu a akčný plán proti korupcii; vyzýva orgány, aby zaistili ich vykonávanie stanovením jasných úloh a zodpovedností protikorupčných inštitúcií, ktoré im umožnia prinášať konkrétne a udržateľné výsledky;

26.  vyjadruje znepokojenie nad obmedzeným rámcom ochrany svedkov v Kosove, čo je osobitne dôležité v prípadoch vysoko postavených osôb, a naliehavo vyzýva na väčšiu spoluprácu členských štátov EÚ, pokiaľ ide o možné premiestňovanie svedkov;

27.  je znepokojený nedostatkom výrazného pokroku v boji proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, a najmä vysokou mierou organizovanej trestnej činnosti na severe Kosova; konštatuje, že korupcia a organizovaná trestná činnosť sú rozšírené v regióne a prekážajú demokratickému, sociálnemu a hospodárskemu rozvoju Kosova; zdôrazňuje, že Kosovo potrebuje predovšetkým poskytnúť konkrétny dôkaz o výsledkoch boja proti organizovanej trestnej činnosti a korupcii; nazdáva sa, že regionálna stratégia a posilnená spolupráca medzi všetkými krajinami v regióne sú rozhodujúce pre účinnejšie riešenie týchto problémov, najmä pre zlepšenie hraničného dozoru a riešenie prípadov obchodovania so ženami a maloletými osobami a ich vykorisťovania na účely sexuálneho neužívania a núteného žobrania; naliehavo vyzýva centrálne a miestne inštitúcie, aby sa usilovali o konkrétne výsledky v boji proti organizovanej trestnej činnosti, obchodovaniu s ľuďmi, drogami a zbraňami; zdôrazňuje význam komplexného a multidisciplinárneho prístupu orientovaného na obete, ktorý zabezpečí obetiam bezprekážkový prístup k pomoci, podpore a ochrane; vyjadruje poľutovanie nad tým, že misia EULEX vyriešila len veľmi málo v oblasti korupcie na najvyšších miestach a organizovanej trestnej činnosti;

28.  zdôrazňuje význam uskutočnenia potrebnej reformy verejnej správy a zvýšenia počtu žien, ako aj osôb patriacich k menšinám na všetkých úrovniach správy; je naďalej znepokojený skutočnosťou, že mnohí štátni zamestnanci zastávajú zároveň ďalšie pracovné miesta, čo môže v zásade vytvárať konflikty záujmov a uľahčovať korupčné praktiky;

29.  podporuje pretrvávajúce stíhanie vojnových zločinov na vnútroštátnej úrovni vrátane stíhania znásilnení spáchaných vo vojne; považuje za poľutovaniahodné, že po vojne v Kosove v roku 1999 je naďalej nezvestných 1 869 osôb; poznamenáva, že táto otázka si vyžaduje urýchlenú odpoveď od orgánov v Srbsku a v Kosove, pretože je rozhodujúcim predpokladom pre zmierenie medzi komunitami a pre mierovú budúcnosť v regióne, a otázka spolupráce pri hľadaní nezvestných osôb a v iných aspektoch prechodného súdnictva musí byť prioritou, ak má pokračovať dialóg medzi Kosovom a Srbskom;

30.  v tejto súvislosti žiada srbské orgány, aby v plnej miere pomáhali pri navrátení tiel nezvestných kosovských osôb nedávno nájdených v Srbsku do vlasti a aby pokračovali v hľadaní v určenej zóne, v ktorej sú nezvestné osoby pravdepodobne pochované;

31.  naliehavo vyzýva kosovské a srbské orgány, aby spolupracovali a prevzali plnú zodpovednosť za nájdenie trvalých riešení pre vnútorne vysídlené osoby v Srbsku a Kosove; zdôrazňuje, že kosovské orgány by mali zosilniť svoje úsilie v hľadaní riešenia problému vnútorne vysídlených osôb v súvislosti s procesom pristúpenia k EÚ, najmä pokiaľ ide o účinné riešenie majetkových sporov;

32.  vyzýva orgány Kosova a susedných krajín, aby naďalej preukazovali dobrú vôľu, plne spolupracovali a podporovali osobitnú vyšetrovaciu pracovnú skupinu zriadenú v nadväznosti na správu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z decembra 2010 a pokračovali v trestnom stíhaní, ktoré môže nadväzovať na činnosť osobitnej vyšetrovacej pracovnej skupiny, a nabáda na ďalšie urýchlenie jej práce;

33.  vyzýva inštitúcie na ústrednej i miestnej úrovni, aby účinne uplatňovali právne predpisy týkajúce sa ľudských práv a prispievali k ďalšiemu rozvoju multietnickej spoločnosti s osobitným dôrazom na vzdelávanie a zamestnanosť zástupcov všetkých menšinových skupín;

34.  podporuje profesionalizáciu verejnej služby a v tejto súvislosti vyzýva na implementáciu potrebných právnych predpisov; je znepokojený prípadmi politického ovplyvňovania pri prijímaní a menovaní štátnych zamestnancov;

35.  je znepokojený skutočnosťou, že diskriminácia je stále vážnym problémom, a vyzýva orgány, aby uplatňovali ústavnú zásadu nediskriminácie; zdôrazňuje potrebu komplexnej antidiskriminačnej stratégie a plného vykonávania zákona o boji proti diskriminácii, aby sa v súlade s Chartou základných práv EÚ zaručila rovnosť všetkých ľudí nezávisle od ich etnického pôvodu, náboženského vyznania, pohlavia, sexuálnej orientácie, veku či zdravotného postihnutia;

36.  berie na vedomie žalobu podanú na troch kosovských občanov za ich účasť v útoku na Kosovo 2.0 uskutočnenom 14. decembra 2012 v červenej hale Mládežníckeho a športového centra a očakáva, že páchatelia budú bezodkladne stíhaní;

37.  zdôrazňuje, že hoci právo vstupovať do odborov je zaručené zákonom, ešte stále sú nutné zlepšenia v oblasti základných pracovných a odborových práv; nabáda Kosovo, aby posilnilo sociálny dialóg v rámci rozhodovacieho procesu, pri príprave politiky a pri budovaní kapacít sociálnych partnerov;

38.  vyzýva kosovské orgány, aby plne vykonávali Dohovor o právach dieťaťa, a odporúča revíziu politík v oblasti chudoby detí vrátane zmeny systému sociálnej pomoci a zavedenia univerzálneho systému prídavkov na deti na základe príjmu;

39.  je znepokojený vysokou úrovňou chudoby a úmrtnosti detí, nízkym krytím kosovského systému sociálnej ochrany a vysokými výdavkami z rodinného rozpočtu na zdravotnú starostlivosť, ktoré vystavujú zraniteľné rodiny chronickej chudobe;

40.  vyzýva na posilnenie vzťahov a zastúpenia Kosova v medzinárodných inštitúciách v oblasti kultúry a národného dedičstva s cieľom zlepšiť ochranu náboženských a kultúrnych miest a pamiatok a na posilnenie zastúpenia Kosova v európskych a medzinárodných mediálnych a športových organizáciách s cieľom umožniť kosovským umelcom a športovcom účasť na všetkých medzinárodných športových podujatiach vrátane speváckej súťaže Eurovízia, majstrovstiev Európy a sveta a olympijských hier;

41.  zdôrazňuje význam slobodných a nezávislých médií a vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila programy na zvýšenie kvality a profesionality novinárov; zdôrazňuje úlohu udržateľných verejnoprávnych médií v týchto programoch; je znepokojený nedostatočnou ochranou nezávislých novinárov a tlakom, ktorý sa na nich vyvíja; vyzýva kosovské orgány, aby zabezpečili trvalo udržateľný mechanizmus financovania verejnoprávnych médií a dokončili vymenovanie členov jeho správneho orgánu; zdôrazňuje potrebu zaistiť jasné vlastníctvo médií a slobodné a kvalitné vysielacie služby; podporuje úsilie inštitúcií udeliť Kosovu vlastný kód internetovej domény krajiny;

42.  zdôrazňuje ústrednú úlohu aktívnych a nezávislých organizácií občianskej spoločnosti v posilňovaní a upevňovaní demokratických politických procesov a budovaní integrovanej spoločnosti v krajine; vyzdvihuje význam dialógu s organizáciami občianskej spoločnosti a zdôrazňuje kľúčovú úlohu subjektov občianskej spoločnosti pri rozvíjaní regionálnej spolupráce zo spoločenského aj politického hľadiska; víta zlepšenú spoluprácu vlády s mimovládnymi organizáciami a vyzýva kosovské orgány, aby nadviazali štruktúrovaný dialóg a vytvorili konzultačný mechanizmus s občianskou spoločnosťou v oblasti tvorby politík vrátane konzultácií pri tvorbe politík a právnych predpisov a monitorovaní procesu integrácie do EÚ;

43.  berie na vedomie prebiehajúci proces privatizácie štátneho majetku, najmä pokiaľ ide o kosovký podnik pošty a telekomunikácií; naliehavo žiada kosovské orgány, aby podnikli praktické opatrenia na posilnenie transparentnosti, zodpovednosti a legitímnosti tohto procesu ako celku tým, že v náležitom čase sprístupnia informácie všetkým zainteresovaným stranám;

44.  vyzýva Kosovo na zlepšenie podnikateľského prostredia pre malé a stredné podniky znížením administratívneho zaťaženia a súvisiacich nákladov, zlepšením prístupu k financovaniu a poskytovaním špecifickej podpory pre zakladanie nových podnikov; s potešením víta podpísanie memoranda o porozumení medzi obchodnými komorami Kosova a Srbska;

45.  víta skutočnosť, že 17. decembra 2012 sa Kosovo stalo 66. členom Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR); ďalej víta prijatie prvej úplnej stratégie EBOR pre túto krajinu, ku ktorej došlo 8. mája 2013 a ktorá prispeje k zrýchleniu reformného procesu a podpory hospodárstva v Kosove, zvýšeniu životnej úrovne ľudí, uľahčeniu prechodu a k stabilite v regióne;

46.  víta predbežný záväzok EÚ ďalej poskytovať finančné prostriedky na pokrytie plnej odstávky starej elektrárne Kosovo A do roku 2017; vyzýva Kosovo na zintenzívnenie úsilia a prijatie okamžitých krokov potrebných na odstavenie elektrárne Kosovo A a žiada vypracovanie plného hodnotenia vplyvu elektrárne Nové Kosovo na životné prostredie v súlade s normami EÚ; ďalej žiada Kosovo, aby sa usilovalo o rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov a diverzifikáciu zdrojov energie v súlade so svojím záväzkom dosiahnuť do roku 2020, aby 25 % celkovej spotreby energie pochádzalo z obnoviteľných zdrojov, a zdôrazňuje v tejto súvislosti potrebu, aby EÚ a Európska banka pre obnovu a rozvoj venovali väčšiu finančnú pomoc projektom v oblasti úspor energie, energetickej účinnosti, integrácie na regionálne trhy s energiou a energie z obnoviteľných zdrojov;

47.  vyjadruje poľutovanie nad meškaním kosovských orgánov, čo sa týka prípravy a prijatia dôveryhodnej a účinnej stratégie ochrany životného prostredia s ohľadom najmä na normy hodnotenia vplyvu na životné prostredie a ciele EÚ v oblasti klímy;

48.  so znepokojením si všíma vysokú mieru nezamestnanosti, a to aj medzi mládežou, a naliehavo žiada vládu, aby riešila tento problém zabezpečením primeraných príležitostí pre mladých ľudí a vzdelávania podľa potrieb trhu práce;

49.  zdôrazňuje, že všetky krajiny v regióne by mali podporovať členstvo Kosova v organizáciách regionálnej spolupráce; v tejto súvislosti podporuje spoluprácu Kosova s regionálnymi organizáciami a vyzýva na odstránenie všetkých prekážok s cieľom umožniť Kosovu stať sa súčasťou týchto organizácií, vrátane Rady Európy;

50.  vyzdvihuje dôležitosť rozvoja verejnej dopravy so zameraním sa najmä na modernizáciu a vytvorenie nových železničných spojení ako súčasti udržateľného dopravného systému; navrhuje, aby sa medzi všetkými krajinami západného Balkánu vybudoval cezhraničný systém vysokorýchlostných železníc napojený na transeurópsku dopravnú sieť Európskej únie;

51.  so znepokojením si všíma súčasnú hospodársku situáciu v Kosove; zdôrazňuje, že aby bolo možné posúdiť hospodársku situáciu a následne sa ňou zaoberať, je najprv nutné zlepšiť hospodársku štatistiku;

52.  vyzýva kosovské orgány, aby pracovali na zvyšovaní spoľahlivosti štatistických údajov v súlade s európskymi normami a medzinárodnými metodikami;

53.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a vláde a národnému zhromaždeniu Kosova.

(1) A/RES/64/298. (2) Prijaté texty, P7_TA(2013)0434.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. januára 2014 o správe o pokroku Islandu za rok 2012 a výhľade na obdobie po voľbách (2013/2932(RSP))

P7_TA(2014)0041 B7-0005/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskej rady zo 17. júna 2010 o začatí prístupových rokovaní s Islandom,

–  so zreteľom na výsledky prístupových konferencií s Islandom,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2012 – 2013 a na sprievodnú správu o pokroku Islandu za rok 2012 prijatú 10. októbra 2012 (COM(2012)0600),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Islande, najmä na uznesenia zo 7. júla 2010 o žiadosti Islandu o členstvo v Európskej únii(1), zo 7. apríla 2011 o správe o pokroku Islandu za rok 2010(2) a zo 14. marca 2012 o správe o pokroku Islandu za rok 2011(3),

–  so zreteľom na dohodu o riadení prístupových rokovaní k EÚ v období pred parlamentnými voľbami prijatú 14. januára 2013 a na vládnu platformu, ktorú 22. mája 2013 schválili Pokroková strana a Strana nezávislosti;

–  so zreteľom na vyhlásenie islandského ministra zahraničia Gunnara Bragiho Sveinssona a komisára pre rozšírenie a európsku susedskú politiku Štefana Füleho z 13. júna 2013,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Island spĺňa kodanské kritériá a keďže 27. júla 2010 sa po schválení Radou začali prístupové rokovania s Islandom;

B.  keďže sa otvorilo 27 rokovacích kapitol, z ktorých 11 sa predbežne uzavrelo;

C.  keďže novozvolená islandská vláda pozastavila prístupový proces a hodnotenie prístupových rokovaní a vývoja v EÚ s cieľom diskutovať o týchto otázkach v islandskom parlamente, pričom táto diskusia práve prebieha;

D.  keďže islandská vláda vyhlásila, že prístupové rokovania nebudú pokračovať bez predchádzajúceho verejného celoštátneho referenda;

1.  poznamenáva, že v súlade s článkom 49 Zmluvy o Európskej únii po kladnom výsledku hlasovania v islandskom parlamente požiadala islandská vláda 17. júla 2009 o členstvo v EÚ;

2.  víta výhľad na to, že novým členským štátom EÚ sa stane krajina s dobre fungujúcou demokratickou tradíciou a silnými inštitúciami a občianskou spoločnosťou;

3.  poznamenáva, že Island má dobrú všeobecnú kapacitu prijať záväzky vyplývajúce z členstva, a to najmä vzhľadom na svoje členstvo v Európskom hospodárskom priestore;

4.  zdôrazňuje transparentný a inkluzívny priebeh prístupových rokovaní a víta otvorenie 27 rokovacích kapitol, ako aj dočasné uzavretie 11 kapitol, pričom podčiarkuje uspokojivý pokrok, ktorý sa dosiahol v rámci prístupového procesu;

5.  zdôrazňuje, že EÚ aj naďalej dodržiava svoj záväzok pokračovať v procese prístupových rokovaní a ukončiť ho;

6.  poznamenáva, že nedávne prieskumy verejnej mienky ukázali, že väčšina Islanďanov si želá dokončiť prístupové rokovania;

7.  poznamenáva, že Island je aj naďalej zaradený ako krajina žiadajúca o členstvo;

8.  berie na vedomie rozhodnutie islandskej vlády nepočkať na dokončenie prístupových rokovaní pred usporiadaním referenda; so záujmom očakáva parlamentnú rozpravu o vyhodnotení prístupových rokovaní a vývoji v rámci EÚ a ich preskúmanie v islandskom parlamente; ponúka pomoc pri príprave takéhoto hodnotenia; dúfa, že relevantné hodnotenie bude včas dokončené a očakáva nadchádzajúce rozhodnutia o ďalšom smerovaní vrátane rozhodnutia o tom, či sa bude konať referendum o pokračovaní prístupových rokovaní alebo nie;

9.  dúfa, že sa referendum uskutoční v dohľadnom časovom rámci;

10.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, predsedovi islandského parlamentu a vláde Islandu.

(1) Ú. v. EÚ C 351 E, 2.12.2011, s. 73. (2) Ú. v. EÚ C 296 E, 2.10.2012, s. 89. (3) Ú. v. EÚ C 251 E, 31.8.2013, s. 61.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. januára 2014 o situácii v Južnom Sudáne (2014/2512(RSP))

P7_TA(2014)0042 RC-B7-0018/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Sudáne a Južnom Sudáne, najmä na uznesenie z 10. decembra 2013 o úsilí medzinárodného spoločenstva v oblasti rozvoja a budovania štátu v Južnom Sudáne(1),

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonovej z 2. januára 2014 a z 24. decembra 2013 o situácii v Južnom Sudáne,

–  so zreteľom na vyhlásenia hovorcu vysokej predstaviteľky zo 16. decembra a z 28. decembra 2013 o situácii v Južnom Sudáne,

–  so zreteľom na závery Rady z 22. júla 2013 o Sudáne a Južnom Sudáne,

–  so zreteľom na miestne vyhlásenie EÚ z 20. decembra 2013 zo strany delegácie Európskej únie,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2132 (2013) z 24. decembra 2013 a č. 2126 (2013) z 25. novembra 2013,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 24. decembra 2013, v ktorom naliehal na vedúcich predstaviteľov Južného Sudánu, aby zasiahli proti znepokojujúcemu násiliu páchanému na civilistoch,

–  so zreteľom na správu OCHA (Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí) o situácii k 7. januáru 2014 – správu č. 8 o kríze v Južnom Sudáne,

–  so zreteľom na rozhovory o situácii v Južnom Sudáne, ktoré iniciovala Mierová a bezpečnostná rada Africkej únie (MBR), najmä na svojom zasadnutí 30. decembra 2013 v Banjule, ako aj samit Medzivládneho úradu pre rozvoj (IGAD), ktorý sa konal 27. decembra 2013 v Nairobi,

–  so zreteľom na vyhlásenie z 8. januára 2014, ktoré vydali osobitní vyslanci úradu IGAD po svojej návšteve Džúby (Juba), aby otvorili rokovania medzi vládou a povstaleckými skupinami,

–  so zreteľom na sudánsku komplexnú mierovú dohodu (CPA) z roku 2005,

–  so zreteľom na plán pre Sudán a Južný Sudán stanovený v komuniké zo zasadnutia Mierovej a bezpečnostnej rady Africkej únie z 24. apríla 2012, ktorý EÚ plne podporuje,

–  so zreteľom na tlačové vyhlásenie, ktoré v mene Africkej únie predložil predseda Komisie Africkej únie Dr. Nkosazana Dlamini-Zuma 4. januára 2014,

–  so zreteľom na vyhlásenie, ktoré vydal Výkonný sekretariát úradu IGAD 19. decembra 2013,

–  so zreteľom na revidovanú Dohodu z Cotonou,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže politický konflikt sa začal po tom, ako prezident krajiny Salva Kiir, člen etnickej skupiny Dinkov, obvinil prepusteného viceprezidenta Rieka Machara, člena etnickej skupiny Nuerov, z plánovania štátneho prevratu namiereného proti nemu; keďže Riek Machar poprel tvrdenie o príprave prevratu;

B.  keďže vláda Južného Sudánu zatkla 11 vysokých politických činiteľov vrátane bývalého ministra financií a bývalého generálneho tajomníka strany Sudánske ľudové oslobodzovacie hnutie (SPLM) pre údajný pokus o prevrat proti prezidentovi Kiirovi; keďže 23. júla 2013 prezident Kiir rozpustil celý kabinet a prepustil viceprezidenta Rieka Machara;

C.  keďže by sa malo nájsť demokratické politické riešenie terajšieho konfliktu a mala by sa pripraviť pôda pre demokraticky dohodnuté inštitúcie na budovanie nového štátu, ktorý vznikol na základe referenda o nezávislosti; keďže občianska spoločnosť požaduje mierové politické riešenie tohto problému;

D.  keďže strany konfliktu v Južnom Sudáne iniciovali 7. januára 2014 rokovania v Addis Abebe pod záštitou úradu IGAD; keďže zastavenie bojov, otvorenie humanitárnych koridorov, otázka politických väzňov a ochrana civilného obyvateľstva budú hlavnými témami rozhovorov;

E.  keďže napriek prebiehajúcim mierovým rokovaniam pokračuje nestabilita, boje a mobilizácia ozbrojených síl; keďže vládne sily sa v súčasnosti snažia o opätovné dobytie mesta Búr (Bor) – posledného hlavného mesta štátu, ktoré je stále v rukách povstalcov;

F.  keďže 11. januára 2014 sa americký vyslanec Donald Booth a vyslanci zo susedských štátov Južného Sudánu stretli s Riekom Macharom s cieľom pokúsiť sa zahrnúť návrhy oboch strán do návrhu dokumentu o prímerí;

G.  keďže 8. januára 2014 niekoľko desiatok ľudí uskutočnilo v Džúbe mierový pochod na vyjadrenie nesúhlasu s bojmi medzi táborom prezidenta a táborom zosadeného viceprezidenta;

H.  keďže terajší konflikt, ktorý sa rozrástol aj o etnický rozmer, má korene v rozdelení SPLM/A v roku 1991 na frakciu vtedajšieho vodcu SPLM/A Garanga, s ktorým spolupracoval Salva Kiir, a na frakciu Rieka Machara namietajúceho proti vodcovstvu Garanga;

I.  keďže Bezpečnostná rada OSN prijala rezolúciu, na základe ktorej sa vyšlú posily, a to 5 500 vojakov a 440 policajtov, s cieľom zvýšiť celkový počet príslušníkov ozbrojených síl misie OSN v Južnom Sudáne;

J.  keďže 15. decembra 2013 došlo v kasárňach v Džúbe k vojenským zrážkam medzi prezidentskými gardami; keďže boje sa začali rozširovať do regiónu okolo štátu Jonglei;

K.  keďže je zdokumentované hromadné mimosúdne zabíjanie, cielené zameriavanie sa na jednotlivcov na základe ich etnickej príslušnosti a svojvoľné zadržiavanie a 6. januára 2014 boli nájdené najmenej tri masové hroby;

L.  keďže v dôsledku súčasnej krízy v Južnom Sudáne bolo zabitých tisíce ľudí a státisíce civilistov bolo vysídlených, pričom niekoľko desiatok tisíc ľudí sa nachádza v základniach OSN po celej krajine, kde naliehavo potrebuje základné zdravotnícke služby, čistú vodu a lepšie sanitárne podmienky; keďže počet obyvateľov Južného Sudánu, ktorí hľadajú prístrešie v Ugande a Etiópii, sa dramaticky zvýšil; keďže 14. januára 2014 sa najmenej 200 civilistov utopilo pri nehode trajektu na Bielom Níle, pri úteku pred bojmi v meste Malakal;

M.  keďže prebiehajúce ozbrojené konflikty sú hlavným problémom pre prístup operácií humanitárnej pomoci; keďže prístup k potravinám je pre obyvateľov krajiny naďalej obmedzený a rozdeľovanie dodávok základných potravín a výživy je potrebné najmä v Búre a Bentiu; keďže násilie a vysídľovanie spôsobili stratu živobytia, najmä pokiaľ ide o potravinové zdroje, čo by mohlo vyústiť do výživovej krízy;

N.  keďže nedávno došlo k útokom proti Núbijcom, nezákonnému zabíjaniu, masovým znásilneniam a svojvoľnému zatýkaniu civilistov žijúcich v Núbijských horách; keďže počas posledných dvoch týždňov decembra 2013 sudánske vládne jednotky a ozbrojené sily podporované bezpečnostnými zložkami zaútočili na mnohé oblasti v okolí Kadugli a Dillanj, tisícky civilistov utiekli zo svojich domovov a prichádzali správy o nezákonnom zabíjaní a masových znásilneniach žien; keďže existuje riziko, že táto kríza postihne oveľa širší región, ktorý je už ohrozený nestabilitou, čo je skutočnosť, ktorú medzinárodná pomoc vykonávaná na mieste musí vždy zohľadňovať;

O.  keďže susedné krajiny východnej Afriky vrátane Kene a Etiópie naliehajú na obe strany, aby uzavreli mier; keďže Uganda na žiadosť prezidenta Kiira vyslala 1 200 vojakov a vojenskú výzbroj na zaistenie objektov, ako sú letiská a vládne budovy;

P.  keďže po žiadosti OSN o pomoc bol 4. januára 2014 aktivovaný mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany na poskytnutie materiálnej pomoci Južnému Sudánu vo forme útulkov, lekárskeho materiálu, liekov, materiálu na zabezpečenie základných životných potrieb a potravín;

Q.  keďže Juhosudánska republika je jednou z najchudobnejších a najmenej rozvinutých krajín sveta, v ktorej 50 % obyvateľov žije pod hranicou chudoby, je krajinou s najvyššou mierou úmrtnosti matiek na svete, má jednu z najvyšších mier detskej úmrtnosti a negramotnosť na úrovni približne 75 % a iba tretina jej obyvateľstva má prístup k čistej vode; keďže neexistujúca potravinová bezpečnosť je každý rok hrozbou pre viac ako milión ľudí; keďže v Južnom Sudáne asi 80 % zdravotníckej starostlivosti a základných služieb poskytujú mimovládne organizácie a prístup humanitárnej pomoci je stále obmedzovaný aktívnym nepriateľstvom a útokmi na pracovníkov humanitnej pomoci a ich majetok;

R.  keďže EÚ oznámila, že poskytne 50 miliónov EUR na humanitárne opatrenia v Južnom Sudáne; keďže týmto bude humanitárna pomoc EÚ predstavovať už 170 miliónov EUR v rozpočtových rokoch 2013 a 2014;

S.  keďže agentúry poskytujúce pomoc začali 31. decembra 2013 reakčný plán riešenia krízy v Južnom Sudáne; keďže úrad OCHA vydal konsolidovanú výzvu na poskytnutie 166 miliónov USD určených na reakciu na krízu a na pomoc približne 628 000 ľuďom od januára do marca 2014;

T.  keďže budovanie štátu a prekonanie nestability si vyžadujú dlhodobú perspektívu a pevné, predvídateľné a stabilné zapojenie medzinárodného spoločenstva;

1.  dôrazne odsudzuje nedávne prepuknutie bojov v Južnom Sudáne a vyzýva všetky strany, aby zložili zbrane a okamžite ukončili násilie, ktoré spôsobilo úmrtia, zranenia a škody medzi civilným obyvateľstvom a vysídlenie státisícov ľudí od začiatku krízy v decembri 2013;

2.  vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s nedávnym stupňovaním násilia v Južnom Sudáne, ktoré má závažné humanitárne, bezpečnostné, politické, ekonomické a sociálne dôsledky v krajine, ktorá je už aj tak oslabená a nestabilná, a ktoré by mohlo oslabiť celý východoafrický región; je mimoriadne znepokojený etnickým rozmerom konfliktu; zdôrazňuje, že úsilie o získanie moci násilím alebo rozdelením na základe etnických skupín je v rozpore s demokratickými zásadami právneho štátu a s medzinárodným právom;

3.  odsudzuje hlásené prípady porušovania ľudských práv a zneužívania, vyzýva všetky strany, aby okamžite ukončili akékoľvek porušovanie ľudských práv vrátane práv týkajúcich sa utečencov a vysídlených osôb, žien a osôb patriacich do zraniteľných skupín, ako aj novinárov, a požaduje, aby boli tí, ktorí sú zodpovední za porušovanie ľudských práv, braní na zodpovednosť; zastáva názor, že prezident Kiir a Riek Machar by sa mali všemožne usilovať o to, aby prinútili vojakov pod ich kontrolou prestať s týmto týraním ľudí;

4.  naliehavo vyzýva všetky dotknuté strany, aby dodržiavali medzinárodné humanitárne právo a právo v oblasti ľudských práv a tiež aby poskytli prístup a ochranu humanitárnym agentúram prichádzajúcim na pomoc trpiacemu civilnému obyvateľstvu a aby otvorili humanitárne koridory pre dodávku zásob a vybavenia; konštatuje, že mnohé zahraničné agentúry poskytujúce pomoc z Južného Sudánu už odišli a že tie, ktoré ostali, s ťažkosťami napĺňajú potreby vysídlených civilistov; poznamenáva tiež, že tieto agentúry stále nemajú prístup k mnohým oblastiam, kde pravdepodobne desaťtisíce ľudí čakajú na pomoc alebo sa pomoc hľadajú;

5.  vyzýva obe strany, aby dosiahli dohodu, a plne podporuje prebiehajúci proces rokovaní v Addis Abebe vyzývajúci na okamžité prímerie a úsilie o nájdenie spôsobu, akým zaistiť trvalý mier a stabilitu; naliehavo vyzýva vládu a povstalecké strany, aby sa zapojili do bezpodmienečných, inkluzívnych a holistických politických rokovaní v dobrej viere dospieť k úspešným záverom týchto rokovaní; víta úsilie Africkej únie a úradu IGAD o podporu inkluzívneho dialógu a sprostredkovania;

6.  požaduje prepustenie všetkých politických väzňov a 11 vedúcich politických činiteľov, ktorých väznenie sa stalo sporným bodom v mierových rokovaniach;

7.  vyzýva všetky susedné krajiny Južného Sudánu a regionálne mocnosti, aby úzko spolupracovali s cieľom zlepšiť bezpečnostnú situáciu v krajine a regióne a nájsť spôsob mierového, trvalého politického riešenia súčasnej krízy; zdôrazňuje, že najmä spolupráca so Sudánom by predstavovala zlepšenie vzťahov po tom, ako na začiatku roka 2012 došlo medzi nepriateľskými stranami z občianskej vojny takmer k opätovnému konfliktu z dôvodu sporov o poplatky za ropu a hranice;

8.  víta rozhodnutie Mierovej a bezpečnostnej rady Africkej únie zriadiť komisiu na vyšetrovanie porušovania ľudských práv a iného porušovania a odporučiť spôsoby a prostriedky na zabezpečenie zodpovednosti, zmierenia a ozdravenia v rámci všetkých komunít; víta posilnenie vyšetrovacích kapacít misie OSN v Južnom Sudáne (UNMISS) v oblasti ľudských práv s podporou Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva;

9.  vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím vysokej predstaviteľky EÚ o ukončení mandátu osobitného zástupcu EÚ pre Sudán/Južný Sudán vzhľadom na vážny politický nepokoj v Sudáne a ozbrojené konflikty; domnieva sa, že bez vymenovaného osobitného zástupcu EÚ pre Sudán/Južný Sudán bude EÚ zastávať druhoradú úlohu v rámci medzinárodných rokovaní a snáh; vyzýva preto vysokú predstaviteľku, aby toto rozhodnutie prehodnotila a predĺžila mandát osobitného zástupcu pre Sudán/Južný Sudán;

10.  vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby rešpektovalo svoje záväzky v oblasti financovania Južného Sudánu a tohto regiónu a mobilizovalo zdroje s cieľom okamžite reagovať na zhoršujúcu sa humanitárnu situáciu v Južnom Sudáne;

11.  vyjadruje znepokojenie nad rozšírenou korupciou; je tiež znepokojený tým, že táto korupcia škodí vyhliadkam na dosiahnutie slobodnej a spravodlivej demokracie, stability, udržateľného rozvoja a hospodárskeho rastu;

12.  víta rozhodnutie posilniť UNMISS o ďalšie vojenské, policajné, logistické a civilné zložky; zdôrazňuje však, že hlavnú zodpovednosť za ochranu civilistov nesie štát; víta prácu osobitnej zástupkyne OSN a vedúcej UNMISS Hilde Johnsonovej;

13.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vláde Južného Sudánu, komisárovi Južného Sudánu pre ľudské práva, Národnému zákonodarnému zhromaždeniu Južného Sudánu, inštitúciám Africkej únie, Medzivládnemu úradu pre rozvoj, spolupredsedom Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ a generálnemu tajomníkovi OSN.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2013)0546.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. januára 2014 o stratégii EÚ v oblasti bezdomovstva (2013/2994(RSP))

P7_TA(2014)0043 RC-B7-0008/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej články 2 a 3,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej články 9, 14, 151 a 153,

–  so zreteľom na revidovanú Európsku sociálnu charty Rady Európy, najmä na jej článok 31,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 34 a 36,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2010 o Európskej platforme proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: európsky rámec pre sociálnu a územnú súdržnosť (COM(2010)0758),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na svoje vyhlásenie z 22. apríla 2008 o riešení problému pouličného bezdomovstva(2),

–  so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji z decembra 2010,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2011 o stratégii EÚ v oblasti bezdomovstva(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. februára 2013 s názvom Smerom k sociálnym investíciám pre rast a súdržnosť – vykonávanie Európskeho sociálneho fondu 2014 – 2020 (COM(2013)0083),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 20. februára 2013 s názvom Riešenie problému bezdomovstva v Európskej únii (SWD(2013)0042),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júna 2013 o sociálnom bývaní v Európskej únii(4),

–  so zreteľom na šesť zásad, ktoré boli dohodnuté počas rokovania ministrov pri okrúhlom stole o bezdomovstve, ktoré sa konalo 1. marca 2013 v Leuvene na podnet írskeho predsedníctva,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže všetci ľudia sa rodia slobodní, s rovnakou dôstojnosťou a s rovnakými právami a keďže povinnosťou členských štátov je podporovať a zaručiť tieto práva;

B.  keďže bezdomovstvo je porušením ľudskej dôstojnosti a ľudských práv; keďže bývanie je základnou ľudskou potrebou a predpokladom pre dôstojný život a sociálne začlenenie;

C.  keďže bezdomovstvo sa stalo jasnou prioritou politiky EÚ v oblasti chudoby v rámci stratégie Európa 2020 a hlavnou iniciatívou Európskej platformy proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ako aj balíka EÚ o sociálnych investíciách; keďže však súčasná úroveň chudoby a sociálneho vylúčenia ohrozuje dosiahnutie cieľa stratégie Európa 2020 týkajúceho sa zníženia počtu osôb ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením minimálne o 20 miliónov;

D.  keďže bezdomovstvo predstavuje najzávažnejšiu formu chudoby a strádania a v posledných rokoch sa prakticky vo všetkých členských štátoch počet bezdomovcov zvýšil;

E.  keďže členské štáty, ktoré hospodárska a finančná kríza najviac postihla, sú svedkami nebývalého nárastu bezdomovstva;

F.  keďže sociálny a rodinný profil ľudí využívajúcich sociálne bývanie sa zmenil a v súčasnosti existuje zvýšený dopyt po takomto bývaní;

G.  keďže v niektorých členských štátoch je nedostatok sociálnych bytov a narastá potreba finančne dostupného bývania;

H.  keďže viacero orgánov EÚ, ako napríklad Rada pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (EPSCO), Výbor regiónov, Európsky hospodársky a sociálny výbor a Parlament, vyzvalo Komisiu, aby vypracovala stratégiu EÚ v oblasti bezdomovstva alebo niečo podobné;

I.  keďže bezdomovstvo je svojou podstatou mnohostranný problém a vyžaduje mnohostrannú politickú odpoveď;

J.  keďže sa stále viac ukazuje, že prístupy k bezdomovstvu, ktorých prioritou je bývanie, sú najúčinnejšie;

K.  keďže bezdomovstvo sa dostáva do čoraz väčšej pozornosti v rámci európskeho semestra a niekoľko členských štátov zaradilo bezdomovstvo ako prioritu boja proti chudobe do svojich národných programov reforiem na roky 2012 a 2013;

L.  keďže súčasný politický rámec EÚ a skutočná sociálna realita pripravujú cestu pre lepšie a ambicióznejšie opatrenia na úrovni EÚ v oblasti bezdomovstva;

M.  keďže členské štáty EÚ majú najvyspelejší systém sociálnej ochrany na svete s najväčšími príspevkami na sociálne dávky pre občanov;

N.  keďže bezprostrednú zodpovednosť za riešenie bezdomovstva majú členské štáty, a najmä regionálne a miestne orgány, a keďže stratégia EÚ musí zohrávať len doplnkovú rolu;

O.  keďže je možné posilniť úlohu Komisie v rámci jej súčasných oblastí zodpovedností a pri súčasnom dodržaní zásady subsidiarity;

P.  keďže čoraz viac členských štátov uplatňuje ucelenú stratégiu v oblasti bezdomovstva a pri ďalšom rozvoji vlastných politík by mohlo mať prospech z európskej spolupráce;

Q.  keďže chudoba nie je trestný čin a keďže bezdomovstvo nie je ani trestný čin, ani životný štýl, ktorý si človek vyberá;

1.  zdôrazňuje, že bezdomovci bojujú o prežitie a sú nútení žiť v neľudských podmienkach;

2.  žiada Komisiu, aby bezodkladne vypracovala stratégiu EÚ pre oblasť bezdomovstva v súlade s uznesením Parlamentu zo 14. septembra 2011 o stratégii EÚ v oblasti bezdomovstva a s návrhmi ostatných inštitúcií a orgánov EÚ;

3.  je presvedčený, že stratégia EÚ v oblasti bezdomovstva by mala byť plne v súlade so zmluvou, ktorá potvrdzuje „základnú úlohu a široké diskrečné právomoci národných, regionálnych a miestnych orgánov pri poskytovaní, obstarávaní a organizovaní služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, ktoré čo najlepšie napĺňajú potreby užívateľov”; domnieva sa, že zodpovednosť za boj proti bezdomovstvu nesú členské štáty a stratégia EÚ v oblasti bezdomovstva by preto mala podporovať členské štáty, aby si plnili túto úlohu čo najúčinnejšie a plne sa dodržiavala zásada subsidiarity;

4.  vyzýva Komisiu, aby zriadila skupinu odborníkov na vysokej úrovni, ktorá ju bude podporovať pri príprave a ďalšom rozvoji stratégie EÚ v oblasti bezdomovstva;

5.  vyzýva Komisiu, aby náležite zvážila zaradiť bezdomovstvo do odporúčaní pre jednotlivé krajiny v prípade tých členských štátov, v ktorých je pokrok pri riešení bezdomovstva naliehavo potrebný; vyzýva členské štáty, aby sa ráznejšie zasadzovali o zahrnutie otázky bezdomovstva do svojich národných programov reforiem;

6.  zdôrazňuje, že je potrebné zbierať komplexné a porovnateľné údaje týkajúce sa bezdomovstva bez stigmatizácie bezdomovcov; zdôrazňuje, že zber údajov je nevyhnutným predpokladom pre rozvoj efektívnych politík, ktoré povedú k odstráneniu bezdomovstva;

7.  víta ustanovenia v novom nariadení o Európskom sociálnom fonde, ktoré sa týkajú vytvorenia ukazovateľov pre monitorovanie účinnosti investícií so zreteľom na bezdomovcov alebo ľudí, ktorí sú postihnutí vylúčením z bývania; vyzýva Komisiu, aby naplno využila potenciál týchto nových nástrojov;

8.  vyzýva Komisiu, aby využívala program inovácií v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí (EaSI) ako hlavný zdroj financovania stratégie EÚ na financovanie výmen v oblasti výskumu a nadnárodných výmen a aby prehlbovala spoluprácu s hlavnými európskymi zúčastnenými stranami;

9.  vyzýva Komisiu, aby otázku bezdomovstva začlenila do všetkých príslušných oblastí politiky EÚ;

10.  vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na tieto prioritné témy stratégie EÚ v oblasti bezdomovstva:

11.  pripomína svoje uznesenie zo 14. septembra 2011 o bezdomovstve, ktoré obsahuje kľúčové prvky stratégie EÚ v oblasti bezdomovstva, a zdôrazňuje najmä tieto prvky:

12.  žiada členské štáty, aby vytvárali sociálne a finančne dostupné byty prispôsobené najzraniteľnejším jednotlivcom v záujme prevencie sociálneho vylúčenia a bezdomovstva;

13.  vyzýva členské štáty, aby neporušovali medzinárodné zmluvy o ľudských právach a aby v plnej miere dodržiavali podpísané dohody, okrem iného Chartu základných práv, Medzinárodný pakt OSN o občianskych a politických právach a revidovanú Sociálnu chartu Rady Európy;

14.  vyzýva členské štáty, aby okamžite skoncovali s kriminalizáciou bezdomovcov a zmenili diskriminačné postupy, ktoré majú bezdomovcom zabrániť v prístupe k sociálnym službám a bývaniu;

15.  vyzýva členské štáty, aby využívali prostriedky Fondu európskej pomoci najodkázanejším osobám (FEAD), ako i iných programov, napríklad Európskeho sociálneho fondu (ESF), s cieľom zlepšiť situáciu bezdomovcov a vybudovať cestu k sociálnemu začleneniu a integrácii na pracovnom trhu;

16.  vyzýva členské štáty a predsedníctvo EÚ, aby organizovali pravidelné európske okrúhle stoly ministrov EÚ zodpovedných za otázky bezdomovstva, ktoré iniciovalo írske predsedníctvo EÚ v marci 2013; vyzýva Komisiu, aby týmto stretnutiam poskytla praktickú a finančnú podporu;

17.  vyzýva členské štáty, aby prehĺbili svoju spoluprácu s cieľom zlepšiť vzájomnú výmenu skúseností a osvedčených postupov a aby rozvíjali spoločný prístup;

18.  vyzýva členské štáty, aby uplatňovali ucelený prístup pri vytváraní komplexných stratégií v oblasti bezdomovstva, ktoré budú zamerané na bývanie a budú mať silný preventívny charakter;

19.  nazdáva sa, že členské štáty a ich miestne orgány by mali v spolupráci s organizáciami nájomcov presadzovať účinné politiky prevencie s cieľom znížiť mieru, v akej dochádza k vysťahúvaniu;

20.  vyzýva Radu, aby zvážila vydať odporúčanie, pokiaľ ide o záruku, ktorou by sa zabezpečilo, že nikto v EÚ nebude musieť spať na ulici z dôvodu nedostatku služieb (ľuďom v núdzi);

21.  vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s príslušnými organizáciami v oblasti pomoci a v súlade s vnútroštátnou praxou zabezpečovali bezdomovcom poradenstvo a ubytovanie;

22.  zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné bojovať s diskrimináciou bezdomovcov a marginalizáciou celých komunít;

23.  zdôrazňuje, že napĺňanie práva na bývanie má zásadný význam pre možnosť využívať mnohé ďalšie práva, okrem iného viaceré politické a sociálne práva;

24.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Výboru regiónov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru pre sociálnu ochranu a Rade Európy.

(1) Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22. (2) Ú. v. EÚ C 259 E, 29.10.2009, s. 19. (3) Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 101. (4) Prijaté texty, P7_TA(2013)0246.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. januára 2014 o situácii obhajcov práv a opozičných aktivistov v Kambodži a Laose (2014/2515(RSP))

P7_TA(2014)0044 RC-B7-0033/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Kambodži a Laose,

–  so zreteľom na miestne vyhlásenia EÚ zo 4. januára 2014 o násilnostiach súvisiacich s pracovnými spormi a z 23. septembra 2013 o novom volebnom období v Kambodži,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie Catherine Ashtonovej z 29. júla 2013 po voľbách v Kambodži,

–  so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN z 5. augusta 2013 o situácii v oblasti ľudských práv v Kambodži,

–  so zreteľom na správu „Horkosladká úroda – Posúdenie vplyvu iniciatívy Európskej únie Všetko okrem zbraní na ľudské práva v Kambodži“, ktorú vypracovali organizácie Equitable Cambodia a Inclusive Development International v roku 2013,

–  so zreteľom na Dohodu o spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Kambodžským kráľovstvom z roku 1997,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie Catherine Ashtonovej z 21. decembra 2012 o zmiznutí Sombatha Somphoneho v Laose,

–  so zreteľom na vyhlásenie európskych rozvojových partnerov z 19. novembra 2013 na zasadnutí za okrúhlym stolom, ktoré zorganizovala Laoská ľudovodemokratická republika,

–  so zreteľom na dohodu o spolupráci medzi EÚ a Laoskou ľudovodemokratickou republikou z 1. decembra 1997,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ z roku 2008 o obhajcoch ľudských práv,

–  so zreteľom na Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím a na Deklaráciu OSN z 18. decembra 1992 o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

Kambodža

A.  keďže 3. januára 2014 pri pokojných demonštráciách pracovníkov textilného priemyslu za zvýšenie miezd, ktoré sa stali násilnými, bezpečnostné sily začali streľbu na demonštrantov ostrou muníciou, pričom zabili piatich ľudí a zranili viac než 30 ďalších; keďže 4. januára 2014 bezpečnostné sily násilne vyprázdnili Park slobody (Freedom Park), kde sa zhromaždili opoziční aktivisti;

B.  keďže počas týchto nedávnych udalostí bolo zatknutých 23 ľudí, a to aj obhajcov ľudských práv, ktorých údajne bili a mučili;

C.  keďže napätie, ktoré sa vystupňovalo prítomnosťou polície, viedlo k zákazu demonštrácií;

D.  keďže právo na pokojné zhromažďovanie je zakotvené v kambodžskej ústave, v článku 20 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a v článku 21 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach;

E.  keďže vedúci predstavitelia Kambodžskej strany národnej záchrany (CNRP) Sam Rainsy a Kem Sokha boli 14. januára 2014 predvolaní na výsluch na mestský súd v Phnom Penhi; keďže Sam Rainsy a Kem Sokha môžu byť odsúdení za podnecovanie občianskych nepokojov;

F.  keďže orgány neprijali všetky potrebné opatrenia na riešenie niektorých hlavných nedostatkov volebného procesu, ako je zlepšenie spoľahlivosti voličských zoznamov, zabezpečenie rovnakého prístupu k médiám a zabránenie využívaniu štátnych prostriedkov napríklad na kampane štátnych zamestnancov a vojenských činiteľov;

G.  keďže Sam Rainsy dostal 14. júla 2013 amnestiu od kráľa, na základe čoho sa mohol vrátiť do Kambodže; keďže však jeho právo voliť a byť volený nebolo obnovené;

H.  keďže po oznámení volebných výsledkov v septembri 2013 CNRP iniciovala trojdňové pokojné masové demonštrácie proti oficiálnym výsledkom volieb do národného zhromaždenia; keďže v reakcii na tieto pokojné protesty vláda využila veľký počet ozbrojených policajtov a žandárov;

I.  keďže stále dochádza k zastrašovaniu obhajcov ľudských práv formou svojvoľného zatýkania alebo odsudzovania na základe falošných alebo prehnaných obvinení za to, že sa pokojne zasadzujú o ľudské práva; keďže v súvislosti s takýmto konaním prevláda atmosféra beztrestnosti;

J.  keďže Kambodža sa stretáva so závažnými výzvami v súvislosti so svojou situáciou v oblasti ľudských práv, najmä v dôsledku systematického vyvlastňovania pozemkov a korupcie zo strany vlády, vládnej strany a súkromných aktérov s podporou a ochranou úradov;

K.  keďže osobitný spravodajca OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Kambodži uskutoční od 12. do 17. januára 2014 oficiálnu návštevu krajiny;

L.  keďže EÚ je najvýznamnejším poskytovateľom pomoci pre Kambodžu;

M.  keďže mnohé medzinárodné spoločnosti, medzi nimi i európske, boli údajne zapojené do porušovania pozemkových práv, najmä v sektore cukru, a keďže v novembri 2013 sa Coca-Cola zaviazala k tomu, že voči prípadom vysťahovania z pozemkov bez náhrady bude uplatňovať „nulovú toleranciu“;

Laos

N.  keďže Sombath Somphone, aktivista v oblasti ľudských práv a environmentálnych práv, vedúci predstaviteľ občianskej spoločnosti a spolupredseda 9. Ázijsko-európskeho občianskeho fóra, ktoré sa uskutočnilo v októbri 2012 vo Vientiane pred samitom ASEM 9, sa údajne 15. decembra 2012 vo Vientiane stal obeťou nedobrovoľného zmiznutia; keďže rodina Sombatha Somphoneho odo dňa jeho zmiznutia nezistila, kde sa nachádza, a to napriek opakovaným výzvam miestnym orgánom a hľadaniu v okolí;

O.  keďže o zmiznutí Sombatha Somphoneho boli informované laoské orgány počas návštevy Delegácie pre vzťahy s krajinami juhovýchodnej Ázie a so Združením národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) v Laose 28. októbra 2013;

P.  keďže rozhodujúce otázky spojené s týmto prípadom, napríklad otázka, či sa uskutočnilo alebo neuskutočnilo vyšetrovanie, ostávajú aj viac ako rok po jeho zmiznutí nevyriešené a laoské orgány odmietli pomoc zahraničia pri vyšetrovaní tohto zmiznutia;

Q.  keďže európski partneri Laosu považujú neobjasnené zmiznutie Sombatha Somphoneho za veľmi vážnu záležitosť a vyhlásenia vlády týkajúce sa tohto prípadu nepovažujú za dostatočné ani presvedčivé;

R.  keďže 15. decembra 2013 požadovalo 62 mimovládnych organizácií nové vyšetrovanie tohto zmiznutia; keďže 16. decembra 2013 pracovná skupina OSN pre násilné alebo nedobrovoľné zmiznutia naliehala na vládu Laosu, aby sa všemožne usilovala o nájdenie Sombatha Somphoneho, objasnenie jeho osudu a miesta pobytu a usvedčenie páchateľov;

S.  keďže došlo k niekoľkým ďalším prípadom nedobrovoľného zmiznutia; keďže doteraz nie je známe miesto pobytu deviatich ďalších osôb – dvoch žien (Kingkeo a Somchit) a siedmich mužov (Soubinh, Souane, Sinpasong, Khamsone, Nou, Somkhit a Sourigna) – ktoré svojvoľne zadržali laoské bezpečnostné sily v novembri 2009 na rôznych miestach krajiny;

T.  keďže Laos v posledných rokoch zaznamenal najrýchlejší hospodársky rast v juhovýchodnej Ázii a činnosť občianskej spoločnosti je rozhodujúca pre zabezpečenie toho, aby sa ľudské práva počas rýchleho rozvoja Laosu nezanedbávali;

Kambodža

1.  vyjadruje sústrasť rodinám obetí; odsudzuje neprimerané a nadmerné použitie sily bezpečnostnými zložkami v Kambodži, ktoré viedlo k tomu, že ľudia prišli o život alebo boli zranení;

2.  vyzýva kambodžské orgány, aby boli zdržanlivé voči demonštrantom, a pripomína, že akékoľvek použitie sily príslušníkmi musí podliehať zásadám zákonnosti, potrebnosti a primeranosti;

3.  vyzýva kambodžské orgány, aby okamžite prepustili 23 osôb, ktoré boli zatknuté v rozpore so zákonom;

4.  nalieha na kambodžské orgány, aby dôkladne vyšetrili úmrtia a zranenia pokojných demonštrantov a vinníkov pohnali na zodpovednosť;

5.  je znepokojený situáciou obhajcov ľudských práv a opozičných aktivistov v Kambodži; odsudzuje všetky politicky motivované obvinenia, rozsudky a tresty namierené proti politickým odporcom, opozičným politikom, obhajcom ľudských práv a aktivistom, ktorí sa venujú otázkam pôdy, v Kambodži; zdôrazňuje, že orgány musia zabezpečiť, aby práva jednotlivcov a organizácií na ochranu a presadzovanie ľudských práv boli bránené, vrátane práva nenásilne kritizovať a spochybňovať politiku vlády prostredníctvom verejných protestných zhromaždení a štrajkov;

6.  vyzýva kambodžskú vládu, aby posilnila demokraciu, zásady právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd a okamžite zrušila zákaz verejných zhromaždení;

7.  naliehavo vyzýva kambodžskú vládu, aby uznala legitímnu úlohu, ktorú zohráva opozícia v rámci jej príspevku k celkovému hospodárskemu a politickému rozvoju Kambodže; vyzýva kambodžské orgány, aby okamžite zastavili súdne predvolania adresované vodcom CNRP, Samovi Rainsyovi a Kemovi Sokhaovi, a odborárskemu predákovi Rongovi Chhunovi z kambodžského nezávislého združenia učiteľov (CITA) a kambodžskej konfederácie odborových zväzov;

8.  so znepokojením berie na vedomie pokračujúci spor týkajúci sa údajných nezrovnalostí vo volebnom procese; vyzýva politické strany, aby spolupracovali na odhalení akýchkoľvek nedostatkov, ktoré nastali, a odsúhlasili opatrenia s cieľom zlepšiť volebný proces, najmä v súvislosti s reformou voličských zoznamov, prístupom k médiám a vyváženým spravodajstvom, národnou volebnou komisiou, ako aj schválili štrukturálne reformy v oblastiach, ktoré prispejú k trvalo udržateľnému rozvoju Kambodže, vrátane súdnej reformy, reformy národného zhromaždenia a iných snáh o podporu dobrej správy vecí verejných a demokracie;

9.  vyzýva kambodžskú vládu, aby akceptovala nezávislé vyšetrovanie, s medzinárodnou pomocou, obvinení z volebného podvodu a iných nezrovnalostí v súvislosti s voľbami konanými v júli 2013;

10.  vyzýva kambodžskú vládu a parlament, aby schválili a vykonávali právne predpisy, ktoré zabezpečia, aby systém súdnictva fungoval nezávisle od politickej kontroly a korupcie;

11.  vyzýva kambodžskú vládu, aby zriadila národný orgán pre ľudské práva a v plnej miere spolupracovala s osobitnými postupmi OSN a najmä aby umožnila návštevu osobitného spravodajcu pre nezávislosť sudcov a právnikov a osobitného spravodajcu pre slobodu pokojného zhromažďovania;

12.  naliehavo vyzýva kambodžskú vládu, aby zastavila všetky nútené vysídľovania a zaviedla a uplatňovala moratórium na vysídľovanie v Kambodži až dovtedy, kým sa nezriadi transparentný a zodpovedný právny rámec a príslušné politiky s cieľom zaistiť, aby sa vysídľovanie vykonávalo výhradne v súlade s medzinárodnými normami; vyzýva medzinárodné spoločnosti, aby z tohto núteného vysídľovania bez odškodnenia priamo neprofitovali;

13.  víta návštevu osobitného spravodajcu OSN pre oblasť ľudských práv v Kambodži v dňoch od 12. do 17. januára 2014 a vyzýva kambodžskú vládu, aby splnila odporúčania uvedené v spravodajcových správach;

14.  víta iniciatívy, akou je nedávno zavedená iniciatíva na transparentnosť odevného priemyslu (Garment Industries Transparency Initiative), ktorá vychádza z koncepcie spoločného prístupu vlád, podnikateľského sektora a občianskej spoločnosti v produkujúcich i spotrebiteľských krajinách, a jej cieľom je dosiahnuť dohodu o súhrnných, spoločne monitorovaných pracovných normách;

15.  vyzýva inštitúcie EÚ, členské štáty a európske a nadnárodné spoločnosti, aby túto a podobné iniciatívy aktívne podporovali a aby sa zapájali do etických, sociálne zodpovedných podnikateľských postupov, ktoré zahŕňajú zaručenie spravodlivých pracovných noriem a miezd na zaručenie aspoň životného minima, uznanie práva na účasť v odboroch a v kolektívnych vyjednávaniach a zabezpečenie bezpečných a humánnych pracovných podmienok pre všetkých pracovníkov;

16.  vyzýva Komisiu, aby bezodkladne reagovala na zistenia nedávnych hodnotení dosahu fungovania iniciatívy Všetko okrem zbraní na ľudské práva v Kambodži a aby zvážila možnosť zahrnúť medzi kritériá pre vývozcov z najmenej rozvinutých krajín snažiacich sa využiť privilégiá iniciatívy Všetko okrem zbraní aj povinnosť predložiť dôkazy o tom, že nevysťahovali ľudí z ich pozemkov a domovov bez primeranej náhrady;

17.  vyzýva vysokú predstaviteľku Únie/podpredsedníčku Komisie, aby dôkladne monitorovala situáciu v Kambodži;

Laos

18.  vyzýva laoskú vládu, aby objasnila stav vyšetrovania miesta pobytu Sombatha Somphoneho, zodpovedala mnoho nedoriešených otázok týkajúcich sa jeho zmiznutia a aby si vyžiadala a prijala pomoc zahraničných súdnych znalcov a odborníkov na presadzovanie práva;

19.  sa domnieva, že nedostatočná reakcia laoskej vlády vzbudzuje podozrenie, že do jeho únosu mohli by zapojené štátne orgány;

20.  opakovane vyzýva vysokú predstaviteľku Únie/podpredsedníčku Komisie, aby dôkladne monitorovala vyšetrovanie laoskej vlády týkajúce sa zmiznutia Sombatha Somphoneho;

21.  vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby naďalej upozorňovali laoskú vládu na prípad Sombatha Somphoneho; zdôrazňuje, že nedobrovoľné zmiznutia zostávajú hlavnou prekážkou toho, aby sa Laos stal členom Rady OSN pre ľudské práva;

22.  vyzýva laoskú vládu, aby dôkladným, nestranným a účinným spôsobom vyšetrila všetky údajné nedobrovoľné zmiznutia a aby riešila pokračujúce potlačovanie občianskych a politických práv vrátane slobody prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania v Laose a zaistila dodržiavanie a ochranu práv všetkých obhajcov ľudských práv, aktivistov, menšín a členov občianskej spoločnosti a aby chránila právo na slobodu náboženského vyznania a viery;

23.  vyzýva laoskú vládu, aby bezodkladne ratifikovala Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím, ktorý podpísala už v roku 2008;

24.  vyzýva laoské orgány, aby zaistili podporu reforiem, ktoré zaručujú dodržovanie základných ľudských práv a pripomína Laosu jeho medzinárodné záväzky vyplývajúce z dohôd v oblasti ľudských práv, ktoré ratifikoval;

25.  vyjadruje poľutovanie nad núteným vyvlastňovaním a vysídľovaním bez odškodnenia a nad korupciou v Laose;

o
o   o

26.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčke Komisie, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov EÚ, sekretariátu ASEAN-u, generálnemu tajomníkovi OSN, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva, vláde a Národnému zhromaždeniu Kambodžského kráľovstva a vláde a parlamentu Laosu.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. januára 2014 o nedávnych voľbách v Bangladéši (2014/2516(RSP))

P7_TA(2014)0045 RC-B7-0034/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenia o Bangladéši, najmä uznesenie z 21. novembra 2013 o Bangladéši: ľudské práva a nadchádzajúce voľby(1), uznesenie z 23. mája 2013 o pracovných podmienkach a zdravotných a bezpečnostných normách v nadväznosti na nedávne požiare v továrňach a zrútenie budovy v Bangladéši(2), uznesenie zo 14. marca 2013 o situácii v Bangladéši(3)a uznesenie zo 17. januára 2013 o nedávnych obetiach požiarov v textilných továrňach, najmä v Bangladéši(4),

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky EÚ Catherine Ashtonovej v mene Európskej únie z 9. januára 2014 k parlamentným voľbám v Bangladéši a na stanovisko vysokej predstaviteľky EÚ Catherine Ashtonovej z 30. novembra 2013 k príprave na všeobecné voľby v Bangladéši,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu vysokej predstaviteľky EÚ Catherine Ashtonovej z 20. decembra 2013 o volebnej pozorovateľskej misii EÚ v Bangladéši,

–  so zreteľom na tlačové vyhlásenie Vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Navi Pillayovej z 1. decembra 2013 s názvom Stále nebezpečnejšia politická hra s ohňom v Bangladéši,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 5. januára 2014 sa v Bangladéši konali všeobecné voľby pod záštitou dočasnej vlády na čele s bývalým a súčasným predsedom vlády Šejkom Hasínom, ktorý na základe 15. dodatku k ústave, prijatého v roku 2011, zrušil tradičný bangladéšsky systém neutrálnych úradníckych vlád;

B.  keďže rok 2013 bol podľa svedectiev najnásilnejším rokom v histórii Bangladéša od získania nezávislosti a najmä obdobie pred voľbami a počas nich bolo poznamenané rozsiahlym násilím, blokádami, štrajkami a zastrašovaním voličov, ktoré organizovala najmä opozícia, a od začiatku roku 2013 bolo zabitých viac než 300 osôb, z toho najmenej 18 v deň volieb, v dôsledku čoho bolo paralyzované krehké hospodárstvo krajiny;

C.  keďže opozičná aliancia na čele s Bangladéšskou národnou stranou (BNP), ktorá žiadala, aby bola vytvorená nestranícka vláda odborníkov, voľby bojkotovala, v dôsledku čoho vo voľbách s veľkou prevahou zvíťazila vládnuca strana Awami League; vo viac než polovici volebných okrskov však nemali jej kandidáti žiadnych protikandidátov a účasť voličov bola nízka; keďže z dôvodu násilia bola volebná komisia údajne nútená pozastaviť hlasovanie vo viac než 300 hlasovacích miestnostiach;

D.  keďže dve najsilnejšie strany v Bangladéši už dlhé roky udržujú tradíciu nekompromisnej vzájomnej konfrontácie a panuje medzi nimi nedôvera, ktorá môže ohroziť pozoruhodný sociálny a hospodársky pokrok, ktorý sa podarilo v Bangladéši dosiahnuť za posledných desať rokov;

E.  keďže misia OSN na čele s Óscarom Fernándezom-Tarancom, ktorej cieľom bolo sprostredkovať kompromis, ukončila 5. októbra 2013 svoju päťdňovú návštevu bez toho, aby dosiahla úspech;

F.  keďže generálny tajomník OSN Pan Ki-mun vyhlásil, že ľutuje, že strany nedosiahli kompromis pred voľbami a vyzval všetky strany, aby zabezpečili pokojné prostredie, v ktorom „môžu obyvatelia uplatniť svoje právo na zhromažďovanie a vyjadrovanie“;

G.  keďže EÚ má dobré a dlhodobé vzťahy s Bangladéšom, ktorých súčasťou je aj dohoda o spolupráci, partnerstve a rozvoji; keďže EÚ napriek tomu nevyslala do Bangladéša volebnú pozorovateľskú misiu, pretože neboli splnené podmienky pre reprezentatívne voľby, keďže vo voľbách nekandidovali kandidáti opozície;

H.  keďže volebná komisia v Bangladéši označila voľby za slobodné, spravodlivé a dôveryhodné a keďže nová vláda na čele so znovuzvoleným predsedom vlády Šejkom Hasínom zložila prísahu; keďže účasť voličov bola v týchto voľbách veľmi nízka – podľa údajov vlády dosiahla 40 %, podľa diplomatických pracovníkov v Dháke 20 % a podľa zástupcov opozície bola ešte nižšia;

I.  keďže vedúcej predstaviteľke opozície Chalide Ziaovej bola zamedzená sloboda pohybu, ďalší významní členovia BNP boli zatknutí a viacerí podporovatelia BNP sa podľa informácií ukrývajú v strachu pred represáliami;

J.  keďže opozičná strana BNP naďalej spolupracuje so stranou Džamaat-e-Islami a s frakciou Hafezat-e-Islam, ktoré sa považujú za hlavných iniciátorov násilných činov;

K.  keďže 12. decembra 2013 bol Abdulkader Molla, významný predstaviteľ strany Džamaat-e-Islami, ako prvá osoba odsúdený na trest smrť za vojnové zločiny spáchané v Bangladéši počas vojny za nezávislosť a keďže súdny proces, ktorý vedie Medzinárodný trestný tribunál v Bangladéši, boli počas volieb predmetom ostrých sporov, pričom šesť zo siedmich obvinených osôb, ktorým boli dokázané vojnové zločiny, bolo odsúdených na trest smrti;

L.  keďže počas volieb a po nich tisíce občanov prislúchajúcich k zraniteľným menšinám, najmä k hinduistom, boli vystavené násilným útokom a vyhnané zo svojich domovov, údajne najmä ozbrojencami strany Džamaat-e-Islami, z dôvodov, ktoré sa sčasti týkajú procesov pred Medzinárodným trestným tribunálom, keďže mnohí zo svedkov obžaloby sú hinduisti;

M.  keďže najmenej jeden svedok procesu pred Medzinárodným trestným tribunálom Mustafa Howlader bol zabitý vo svojom dome 10. decembra 2013;

1.  dôrazne odsudzuje zabíjanie a rozšírené násilie, ktoré vypuklo v celej krajine v predvečer volieb, ktoré sa uskutočnili v januári 2014, a počas nich, najmä útoky na náboženské a národnostné menšiny a iné zraniteľné skupiny; vyjadruje vážne znepokojenie nad ochromením každodenného života v Bangladéši z dôvodu štrajkov a blokád a zrážok medzi dvoma politickými tábormi;

2.  vyzýva vládu Bangladéša, aby okamžite zastavila všetky metódy represie, ktoré používajú bezpečnostné sily, vrátane bezhlavých palieb so živou muníciou a mučenia vo väzbe a aby prepustila opozičných politikov, ktorí sa stali obeťami svojvoľného zatýkania; žiada, aby sa uskutočnilo okamžité, nezávislé a transparentné vyšetrenie nedávnych prípadov násilných úmrtí, ku ktorým došlo pred voľbami a po nich, a aby páchatelia vrátane páchateľov spomedzi bezpečnostných síl boli postavení pred súd;

3.  poukazuje na dobré meno Bangladéša ako sekulárneho štátu s tolerantnou spoločnosťou a vyzýva bangladéšske orgány, aby ohrozeným etnickým a náboženským menšinám poskytli zvýšenú ochranu a aby zabezpečili účinné stíhanie všetkých podnecovateľov násilia vnútri spoločenstva;

4.  vyjadruje úprimne poľutovanie nad skutočnosťou, že bangladéšskemu parlamentu a politickým stranám sa nepodarilo dosiahnuť dohodu o inkluzívnom volebnom mechanizme, a vyzýva vládu a opozíciu, aby na prvé miesto neodbytne kládli najlepšie záujmy Bangladéša a dospeli ku kompromisu, na základe ktorého by bangladéšsky ľud mal možnosť vyjadriť svoju demokratickú vôľu reprezentatívnym spôsobom; domnieva sa, že by sa mali zvážiť všetky možnosti vrátane predčasných volieb, ak všetky legitímne politické strany majú záujem kandidovať a dať voličom možnosť výberu;

5.  vyzýva EÚ, aby v prípade žiadosti o pomoc s takýmto procesom použila všetky dostupné prostriedky a aby v plnej miere využila svoje zdroje, najmä európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva a nástroj stability; takisto vyzýva svoje riaditeľstvo pre podporu demokracie, aby zabezpečilo, aby sa Úrad na podporu parlamentnej demokracie (OPPD) pri svojich činnostiach zameriaval prednostne na Bangladéš;

6.  domnieva sa, že v záujme budúcnosti Bangladéša by strany známe demokratickým zmýšľaním mali budovať kultúru vzájomného rešpektu; nalieha na stranu BNP, aby sa jednoznačne dištancovala od strán Džamaat-e-Islami a Hafezat-e-Islam;

7.  zdôrazňuje, že strany, ktoré sa uchýlia k teroristickým činom, by mali byť zakázané;

8.  uznáva, že Medzinárodný trestný tribunál, napriek svojim značným nedostatkom, zohrával dôležitú úlohu pri poskytovaní nápravy a uzatváraní súdnych konaní v prípade obetí bangladéšskej vojny za nezávislosť a osôb postihnutých touto vojnou;

9.  vyjadruje však znepokojenie nad rastúcim počtom ľudí v Bangladéši, ktorí čakajú na výkon trestu smrti popri šiestich osobách odsúdených Medzinárodným trestným tribunálom, a najmä nad odsúdením 152 vojakov na trest smrti za krvavú vzburu v roku 2009 a nad nedávnou popravou Abdulkadera Mollu; vyzýva vládu a parlament, aby zrušili trest smrti a zmiernili všetky tresty smrti; takisto vyzýva orgány, aby okamžite zriadili účinný mechanizmus na ochranu svedkov svedčiacich v prípadoch pred Medzinárodným trestným tribunálom;

10.  taktiež vyzýva vládu, aby vykonala revíziu zákona o informačných a komunikačných technológiách a zákona o boji proti terorizmu, ktoré posledná vláda sprísnila a môžu viesť k svojvoľnému kriminalizovaniu občanov;

11.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, Rade OSN pre ľudské práva a vláde a parlamentu Bangladéša.

(1) Prijaté texty P7_TA(2013)0516. (2) Prijaté texty P7_TA(2013)0230. (3) Prijaté texty P7_TA(2013)0100. (4) Prijaté texty P7_TA(2013)0027.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. januára 2014 o nedávnych snahách trestnoprávne postihovať lesbičky, gejov, bisexuálne, transrodové a intersexuálne osoby (LGBTI) (2014/2517(RSP))

P7_TA(2014)0046 RC-B7-0043/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, Africkú chartu ľudských práv a práv národov a indickú ústavu,

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva A/HRC/17/19 zo 17. júna 2011 o ľudských právach, sexuálnej orientácii a rodovej identite,

–  so zreteľom na druhú revíziu Dohody o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskou úniou a jej členskými štátmi na strane druhej (dohoda z Cotonou), a jej ustanovenia o ľudských právach, najmä článok 8 ods. 4 a článok 9,

–  so zreteľom na články 2 a 3 ods. 5 a 21 Zmluvy o Európskej únii a článok 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré zaväzujú Európsku úniu a jej členské štáty presadzovať a podporovať v rámci ich vzťahov s okolitým svetom všeobecné ľudské práva a ochranu jednotlivcov,

–  so zreteľom na usmernenia týkajúce sa presadzovania a ochrany všetkých ľudských práv lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov, transrodových osôb a intersexuálov (LGBTI), ktoré Rada prijala 24. júna 2013,

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 20. decembra 2013 o prijatí návrhu zákona proti homosexualite v Ugande,

–  so zreteľom na vyhlásenie Catherine Ashtonovej z 15. januára 2014, v ktorom vyjadrila svoje obavy v súvislosti s podpisom a následným uvedením do platnosti zákona o (zákaze) manželstva osôb rovnakého pohlavia v Nigérii,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenie z 5. júla 2012 o násilí voči lesbickým ženám a právach lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálne identifikovaných ľudí (LGBTI) v Afrike(1), na svoju pozíciu z 13. júna 2013 o návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení dohody, ktorou sa po druhý raz mení Dohoda o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísaná v Cotonou 23. júna 2000 (dohodu z Cotonou) a po prvý raz zmenená a doplnená v Luxemburgu 25. júna 2005(2), a na svoje uznesenie z 11. decembra 2013 o výročnej správe o stave ľudských práv a demokracie vo svete za rok 2012 a na politiku Európskej únie v tejto oblasti(3),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia zo 17. decembra 2009 o Ugande: návrh zákona zameraný proti homosexualite(4), zo 16. decembra 2010 o Ugande: tzv. Bahatiho zákon a diskriminácia obyvateľov, ktorí sú lesbičky, gejovia, transrodové osoby a bisexuáli (LGTB)(5) a zo 17. februára 2011 o Ugande: vražda Davida Kata(6),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia z 15. marca 2012(7) a zo 4. júla 2013(8) o situácii v Nigérii,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. mája 2011 o súčasnom stave rokovaní o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou(9),

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže všetky ľudské bytosti sa rodia slobodné a rovnaké, čo sa týka dôstojnosti a práv; keďže všetky štáty majú povinnosť predchádzať násiliu, podnecovaniu nenávisti a stigmatizácii na základe vlastností jednotlivcov vrátane sexuálnej orientácie, rodovej identity a rodového prejavu;

B.  keďže až 78 štátov naďalej považuje konsenzuálne úkony medzi dospelými osobami rovnakého pohlavia za trestný čin a 7 z nich dokonca ustanovuje za takéto „zločiny” trest smrti (Irán, Mauretánia, niektoré časti Nigérie, Saudská Arábia, niektoré časti Somálska, Sudánu a Jemenu); keďže tieto právne obmedzenia sú zastarané vzhľadom na celkové začleňovanie práv lesbičiek, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb (LGBTI), ku ktorému dochádza za posledné desaťročie, a keďže pozitívny vývoj vo viacerých štátoch by mal ísť príkladom v záujme celosvetového zlepšenia problematiky týkajúcej sa LGBTI;

C.  keďže konsenzuálne úkony medzi osobami rovnakého pohlavia už boli v Ugande potrestané 14 rokmi a v Nigérii 7 rokmi väzenia (alebo trestom smrti v 12 štátoch pod právom šaría) a v Indii v roku 2009 ako trestný čin oslobodené na základe rozsudku súdu na vysokej úrovni v Díllí;

D.  keďže 20. decembra 2013 schválil ugandský parlament návrh zákona zameraný proti homosexualite, ktorý trestá podporu práv LGBTI odňatím slobody v trvaní najviac 7 rokov, neudaním LGBTI odňatím slobody v trvaní najviac 3 roky a „recidivistov” alebo páchateľov tohto trestného činu, ktorí sú HIV pozitívni, doživotným väzením, a keďže konsenzuálne správanie medzi osobami rovnakého pohlavia je už ustanovené ako trestný čin v oddiely 145 ugandského trestného zákonníka;

E.  keďže 17. decembra 2013 schválil nigérijský senát návrh zákona o zákaze manželstiev osôb rovnakého pohlavia, ktorý trestá vzťah medzi osobami rovnakého pohlavia odňatím slobody v trvaní najviac 14 rokov, svedkov manželstiev medzi osobami rovnakého pohlavia alebo osoby, ktoré prevádzkujú bary, vedú organizácie či usporiadajú podujatia pre LGBTI odňatím slobody v trvaní najviac 10 rokov; keďže prezident Goodluck Jonathan tento návrh zákona v januári 2014 účinne podpísal;

F.  keďže 11. decembra 2013 zrušil indický Najvyšší súd rozsudok súdu na vysokej úrovni v Dillí z roku 2009, podľa ktorého je oddiel 377 indického trestného zákonníka – zákon z koloniálneho obdobia, ktorým sa zakazuje homosexualita – v rozpore so zásadou rovnosti, zakotvenou v indickej ústave, a keďže tým opätovne kriminalizuje homosexualitu, ktorú môže potrestať až doživotným väzením;

G.  keďže v júni 2013 prijala ruská Štátna duma zákon zakazujúci takzvanú homosexuálnu propagandu, ktorý závažne obmedzuje slobodu prejavu a slobodu združovania organizácií LGBTI a keďže prezident Putin tento zákon podpísal, čím nadobudol účinnosť;

H.  keďže médiá, verejnosť a politickí a náboženskí činitelia v týchto štátoch sa čoraz viac snažia osoby LGBTI zastrašovať, obmedzovať ich práva a legitimizovať násilie voči nim;

I.  keďže viacerí šéfovia štátov a vlád, poprední činitelia OSN, zástupcovia vlád a parlamentov, EÚ (vrátane Rady, Parlamentu, Komisie a vysokej predstaviteľky) a mnohé osobnosti na celom svete rozhodne odsúdili zákony kriminalizujúce LGBTI;

1.  dôrazne odsudzuje tieto závažné hrozby voči všeobecným právam na život, oslobodeniu od mučenia, krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, právu na súkromný život a slobode prejavu a slobode združovania, ako aj akúkoľvek diskrimináciu a právne obmedzenia voči lesbičkám, gejom, bisexuálom, transsexuálom a intersexuálom a voči každému, kto obhajuje ich ľudské práva; zdôrazňuje skutočnosť, že rovnosť lesbičiek, gejov, bisexuálov, transsexuálov a intersexuálov je nepopierateľnou súčasťou základných ľudských práv;

2.  rozhodne odsudzuje prijímanie čoraz represívnejších zákonov proti lesbičkám, gejom, bisexuálom, transsexuálom a intersexuálom; opakuje, že sexuálna orientácia a rodová identita sú záležitosti, ktoré prislúchajú k právu jednotlivcov na súkromie, ako ho zaručuje medzinárodné právo a ústavy jednotlivých štátov; vyzýva uvedených 78 štátov, aby prestali postihovať konsenzuálne úkony medzi dospelými osobami rovnakého pohlavia ako trestný čin;

3.  vyzýva ugandského prezidenta, aby neodobril právoplatnosť návrhu zákona zameraného proti homosexualite a aby zrušil oddiel 145 ugandského trestného zákonníka; pripomína ugandskej vláde jej záväzky v rámci medzinárodného práva a dohody z Cotonou, ktoré požadujú dodržiavanie všeobecných ľudských práv;

4.  dôrazne odsudzuje schválenie a právoplatné prijatie zákona o zákaze manželstiev medzi osobami rovnakého pohlavia v Nigérií; vyzýva nigérijského prezidenta, aby tento zákon, ako aj oddiely 214 a 217 nigérijského trestného zákonníka, zrušil;

5.  vyzdvihuje skutočnosť, že konsenzuálne úkony medzi dospelými osobami rovnakého pohlavia sú zákonné v Burkine Faso, Benine, Čade, Stredoafrickej republike, Kongu, Konžskej demokratickej republike, Rovníkovej Guinei, Gabone, Guinei-Bissau, Pobreží Slonoviny, Madagaskare, Mali, Nigeri, Rwande a Juhoafrickej republike, a že diskrimináciu založenú na sexuálnej orientácii zakazuje ústava Juhoafrickej republiky, čo dokazuje, že africké prístupy k tejto otázke sa rôznia;

6.  žiada Komisiu, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a členské štáty, aby vyjadrili svoj najhlbší nesúhlas s uvedenými troma zákonmi a aby jasne dali najavo, že tieto zákony budú mať značné dôsledky na dvojstranné vzťahy EÚ a jej členských štátov s príslušnými štátmi;

7.  víta iniciatívu indickej vlády požiadať Najvyšší súd o prehodnotenie svojho rozsudku z dôvodu, že porušuje zásadu rovnosti zakotvenú v ústave; vyzýva indický parlament, aby v prípade, že Najvyšší súd svoj rozsudok neprehodnotí, zrušil oddiel 377 indického trestného zákonníka;

8.  je hlboko znepokojený negatívnymi dôsledkami zákona zakazujúceho propagandu „netradičných sexuálnych vzťahov” v Rusku, ktorý zvyšuje úroveň diskriminácie a násilia voči lesbičkám, gejom, bisexuálom, transsexuálom a intersexuálom; vyzýva ruské orgány, aby tento zákon zrušili a žiada trvalý medzinárodný dohľad nad touto problematikou;

9.  pripomína, že zákony, ktoré trestnoprávne postihujú konsenzuálne úkony medzi dospelými osobami rovnakého pohlavia a obhajobu ľudských práv lesbičiek, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb, predstavujú vážnu prekážku v boji proti HIV/AIDS, systematicky zvyšujú prenos HIV a iných pohlavne prenosných chorôb, keďže rizikové skupiny sa obávajú obrátiť sa na lekárskych pracovníkov, čo prispieva k tvorbe klímy extrémnej homofóbie a diskriminácie; konštatuje, že tieto zákony okrem iného ešte sťažia prevenciu HIV/AIDS v krajinách s najvyšším výskytom tejto choroby;

10.  zdôrazňuje, že ďalšia kriminalizácia konsenzuálnych úkonov medzi dospelými osobami rovnakého pohlavia ešte viac sťaží dosiahnutie tak miléniových rozvojových cieľov, najmä pokiaľ ide o rodovú rovnosť a potláčanie chorôb, ako aj úspešnosť rozvojového rámca po roku 2015;

11.  vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby využívali všetky existujúce kanály vrátane dvojstranných a viacstranných fór a prebiehajúcich rokovaní o dohode o voľnom obchode s Indiou na jednoznačné vyjadrenie svojho nesúhlasu s trestnoprávnym postihovaním lesbičiek, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb;

12.  vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby prostredníctvom usmernení Rady týkajúcimi sa LGBTI, európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva a ostatných programov poskytovali mimovládnym organizáciám a obhajcom ľudských práv všemožnú pomoc;

13.  vyzýva Komisiu a Radu, aby do nasledujúcej revízie dohody z Cotonou zahrnuli výslovnú zmienku o zákaze diskriminácie založenej na sexuálnej orientácii, ktorú Parlament už viackrát požadoval;

14.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, členským štátom, vládam a parlamentom Ugandy, Nigérie, Indie a Ruska, a prezidentom Ugandy, Nigérie a Ruska.

(1) Ú. v. EÚ C 349 E, 29.11.2013, s. 88. (2) Prijaté texty, P7_TA(2013)0273. (3) Prijaté texty, P7_TA(2013)0575. (4) Ú. v. EÚ C 286 E, 22.10.2010, s. 25. (5) Ú. v. EÚ C 169 E, 15.6.2012, s. 134. (6) Ú. v. EÚ C 188 E, 28.6.2012, s. 62. (7) Ú. v. EÚ C 251 E, 31.8.2013, s. 97. (8) Prijaté texty, P7_TA(2013)0335. (9) Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 13.