Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rusku,

–  so zreteľom na platnú dohodu o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Ruskou federáciou na druhej strane, a na prebiehajúce rokovania o novej dohode medzi EÚ a Ruskom,

–  so zreteľom na partnerstvo pre modernizáciu, ktoré vzniklo v roku 2010 v Rostove na Done, a na záväzok vedúcich predstaviteľov Ruska presadzovať právny štát ako nevyhnutný základ modernizácie Ruska,

–  so zreteľom na spoločný cieľ EÚ a Ruska stanovený v spoločnom vyhlásení z 31. mája 2003 po 11. samite EÚ – Rusko konanom v Petrohrade, ktorým je vytvorenie spoločného hospodárskeho priestoru, spoločného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, spoločného priestoru spolupráce v oblasti vonkajšej bezpečnosti a spoločného priestoru výskumu a vzdelávania vrátane kultúrnych aspektov (štyri spoločné priestory),

–  so zreteľom na konzultácie medzi EÚ a Ruskom o ľudských právach, ktoré sa uskutočnili 28. novembra 2013,

–  so zreteľom na samit Východného partnerstva, ktorý sa konal 28. a 29. novembra 2013,

–  so zreteľom na summit EÚ – Rusko, ktorý sa konal 28. januára 2014,

–  so zreteľom na stanovisko predsedu Komisie José Manuela Durãa Barrosa a pripomienky predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya v nadväznosti na samit EÚ – Rusko z 28. januára 2014,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie EÚ a Ruska z 28. januára 2014 o boji proti terorizmu,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže EÚ je naďalej odhodlaná ešte viac prehlbovať a rozvíjať vzťahy s Ruskom, čo sa prejavuje aj v jej odhodlaní začať sa vážne venovať rokovaniam o novej rámcovej dohode o ďalšom rozvoji týchto vzťahov, a keďže medzi EÚ a Ruskom sa vytvorili hlboké a komplexné vzťahy, najmä v oblasti energetiky, hospodárstva a obchodu;

B.  keďže samit EÚ – Rusko, ktorý sa konal 28. januára 2014, bol zredukovaný na trojhodinové stretnutie s obmedzenou účasťou zamerané na obmedzený počet otázok, v rámci ktorých sa zohľadnili aj výzvy vo vzťahoch medzi EÚ a Ruskom, zväčša v dôsledku nátlaku Ruska na východných partnerov;

C.  keďže posilnená spolupráca a dobré susedské vzťahy medzi EÚ a Ruskom majú mimoriadny význam pre stabilitu, bezpečnosť a prosperitu v Európe, a najmä spoločnom susedstve; keďže strategické partnerstvo medzi EÚ a Ruskou federáciou možno budovať jedine na základe spoločne vyznávaných hodnôt; keďže je nanajvýš dôležité posilňovať spoluprácu medzi oboma partnermi na medzinárodnej úrovni vo všetkých inštitúciách, organizáciách a fórach s cieľom zlepšiť globálne riadenie a riešiť spoločné výzvy;

D.  keďže pretrváva znepokojenie nad vývojom v Ruskej federácii v súvislosti s dodržiavaním a ochranou ľudských práv a s dodržiavaním spoločne dohodnutých demokratických zásad a zásad právneho štátu; keďže Ruská federácia je plnoprávnym členom Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), a preto sa hlási k zásadám demokracie a dodržiavania ľudských práv;

E.  keďže všetci účastníci samitu Východného partnerstva vo Vilniuse opätovne potvrdili svoje odhodlanie uplatňovať zásady medzinárodného práva a základné hodnoty vrátane demokracie, zásad právneho štátu a dodržiavania ľudských práv;

F.  keďže dobré susedské vzťahy, mier a stabilita v spoločných susedných krajinách sú v záujme Ruska aj EÚ; keďže by sa mal rozvíjať otvorený a úprimný dialóg o krízach v týchto krajinách, ktorý by bol orientovaný na výsledky, najmä so zreteľom na zmrazené konflikty, s cieľom posilniť bezpečnosť a stabilitu, podporiť územnú celistvosť príslušných krajín a vytvoriť spoločný mechanizmus krízového riadenia;

G.  keďže krajiny Východného partnerstva majú plné zvrchované právo a slobodu budovať vzťahy ako rovnoprávni partneri s krajinami, ktoré si zvolia, a to v súlade s helsinskými dohodami;

H.  keďže proces budovania hraníc okolo Abcházska a regiónu Cchinvali/Južného Osetska sa zrýchľuje a začal byť agresívny, pričom ho podporujú ozbrojené sily Ruska a prebieha na úkor gruzínskeho územia;

I.  keďže od 1. decembra 2013 leteckí dopravcovia postupujú údaje v rámci vopred poskytovaných informácií o cestujúcich (API) ruským orgánom a keďže od 1. júla 2014 budú ruské orgány pri preletoch vyžadovať úplné údaje o cestujúcich a posádke; keďže ruské orgány zamýšľajú zaviesť plne vybavený systém na zber osobných záznamov o cestujúcich;

1.  považuje samit EÚ – Rusko, ktorý sa konal 28. januára 2014, za príležitosť zamyslieť sa nad podstatou a smerovaním strategického partnerstva medzi EÚ a Ruskom a vyjasniť si otázky, na ktoré majú obe strany odlišný názor; konštatuje, že zredukovaný rozsah samitu EÚ – Rusko odráža súčasný stav vzťahov medzi EÚ a Ruskom, ktorý umožňuje pragmatickú výmenu názorov na aktuálne otázky, pričom symbolizuje aj výzvy, ktorým v súčasnosti čelí spolupráca medzi EÚ a Ruskom; očakáva, že diskusie povedú k zvýšeniu vzájomnej dôvery a že vytvoria podmienky na obnovenie politických podnetov na rozvíjanie partnerstva;

2.  opätovne potvrdzuje svoje presvedčenie, že Rusko je naďalej jedným z najdôležitejších partnerov Európskej únie pri budovaní strategickej spolupráce, pričom spoločné sú nielen hospodárske a obchodné záujmy, ale aj úsilie o dodržiavanie spoločne dohodnutých demokratických hodnôt; zdôrazňuje, že pokrok v dvojstranných vzťahoch si vyžaduje otvorenú diskusiu na vyjasnenie otázok, v ktorých majú obe strany odlišný názor;

3.  zdôrazňuje potrebu trvalého a konštruktívneho dialógu, v rámci ktorého sa bude diskutovať o vývoji v krajinách spoločného susedstva, ako aj rozličných iniciatívach týkajúcich sa regionálnej hospodárskej integrácie, a predovšetkým ich dôsledkoch pre obchod, a to na základe aktuálnych záväzkov v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO); vyzýva EÚ a Rusko, aby našli spôsob, ako dosiahnuť väčší súlad medzi príslušnými procesmi regionálnej integrácie, a aby sa zároveň naďalej usilovali o naplnenie vízie spoločného obchodného a hospodárskeho priestoru v budúcnosti;

4.  opätovne zdôrazňuje, že dialóg medzi EÚ a Ruskom o otázkach týkajúcich sa spoločného susedstva musí vychádzať zo základnej zásady suverenity a nezávislosti susedských krajín, pokiaľ ide o výber ich politických a obchodných spojencov; je presvedčený, že ďalšie politické a hospodárske reformy v krajinách Východného partnerstva vrátane Ukrajiny, založené na hodnotách a normách EÚ, sú v konečnom dôsledku vo vlastnom záujme Ruska, pretože by sa nimi rozšíril priestor stability, prosperity a spolupráce pozdĺž jeho hraníc; pripomína stále platnú výzvu EÚ adresovanú Rusku, aby sa podieľalo na tomto procese prostredníctvom konštruktívnej spolupráce s krajinami Východného partnerstva; nesúhlasí s úmyslom Ruska, ktoré chce naďalej považovať región Východného partnerstva za svoju sféru vplyvu; domnieva sa, že len ukrajinskí občania by mali mať právo rozhodovať o budúcnosti svojej krajiny;

5.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že vedúci predstavitelia Ruska pokladajú Východné partnerstvo EÚ za hrozbu pre vlastné politické a hospodárske záujmy; vyzdvihuje skutočnosť, že Rusko intenzívnejšou obchodnou a hospodárskou aktivitou naopak získa a jeho bezpečnosť posilní stabilné a predvídateľné susedstvo; zdôrazňuje význam budovania synergií, aby krajiny v spoločnom susedstve mohli udržiavať väčšinu dvojstranných vzťahov s EÚ, ako aj s Ruskou federáciou a aby z nich mohli ťažiť;

6.  opakuje však, že dohody EÚ s krajinami Východného partnerstva o prehĺbenej a komplexnej zóne voľného obchodu (DCFTA) na rozdiel od colnej únie podporovanej Ruskom im nezakazujú zapojiť sa do voľného obchodu s tretími krajinami; poukazuje preto na to, že aj po podpísaní dohody o pridružení vrátane DCFTA budú mať krajiny Východného partnerstva stále možnosť voľného obchodu s Ruskom v rámci súčasných dohôd o voľnom obchode podpísaných v rámci Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ);

7.  očakáva, že ak na to budú pripravené vhodné podmienky, rokovania o novej dohode sa začnú na nasledujúcom samite v júni 2014 v Soči; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným napredovaním rokovaní o novej dohode o partnerstve a spolupráci, ktorá má nahradiť súčasnú dohodu, a to predovšetkým z toho dôvodu, že Rusko neprejavuje dostatočné odhodlanie zapojiť sa do zásadných rokovaní o kapitole o obchode; zdôrazňuje, že je nevyhnutné naďalej sa venovať partnerstvu pre modernizáciu;

8.  požaduje účinnú koordináciu politickej zodpovednosti EÚ voči Rusku v ďalšom funkčnom období Európskej komisie spolu s jasnou a ústrednou úlohou vysokého predstaviteľa/podpredsedu Komisie a so záväzkom členských štátov komunikovať s Ruskom jednotne;

9.  vyzýva Rusko, aby plnilo všetky svoje viacstranné povinnosti vyplývajúce z jeho pristúpenia k WTO a aby plne vykonávalo svoje záväzky v rámci WTO; vyzýva Rusko, aby nezavádzalo svojvoľné zákazy dovozu výrobkov z členských štátov EÚ, keďže takéto opatrenia škodia dvojstranným vzťahom medzi jednotlivými členskými štátmi a Ruskom, ako aj vzťahom medzi EÚ a Ruskom;

10.  dôrazne odsudzuje nedávne teroristické útoky vo Volgograde; víta prijatie spoločného vyhlásenia EÚ a Ruska z 28. januára 2014 o boji proti terorizmu, v ktorom sa EÚ a Rusko dohodli na tom, že zvážia možnosti ďalšieho posilnenia spolupráce v reakcii na zločiny páchané teroristami a organizovanými zločineckými skupinami, rozšíria spoluprácu v oblasti výmeny najlepších postupov boja proti terorizmu a odbornej prípravy odborníkov na boj proti terorizmu a zintenzívnia spoluprácu v rámci OSN, ako aj na iných viacstranných fórach;

11.  berie na vedomie správy o pokroku spoločných priestorov EÚ – Rusko, v ktorých sa hovorí o pokrokoch alebo spätnom vývoji pri plnení spoločných priestorov EÚ – Rusko a plánov prijatých v roku 2005; vyjadruje predovšetkým podporu spolupráci v oblasti výskumu a vývoja a zdôrazňuje, že štyri spoločné priestory sa zakladajú na zásade reciprocity;

12.  zdôrazňuje význam energetickej bezpečnosti a skutočnosť, že dodávky prírodných zdrojov by sa nemali používať ako politický nástroj; zdôrazňuje, že spolupráca v oblasti energetiky je dôležitá pre obe strany, pričom predstavuje príležitosť pre ďalšiu spoluprácu v oblasti obchodu a hospodárstva na otvorenom, transparentnom trhu, v rámci ktorej sa plne zohľadňuje potreba EÚ diverzifikovať spôsoby prepravy a dodávateľov energie; zdôrazňuje, že základom takejto spolupráce by mali byť zásady vzájomnej závislosti a transparentnosti, ako aj rovnaký prístup k trhom, infraštruktúre a investíciám; vyzýva, aby pevným základom spolupráce medzi EÚ a Ruskom v oblasti energetiky boli zásady vnútorného trhu vrátane tretieho energetického balíka, najmä pokiaľ ide o prístup tretích strán, ako aj Zmluva o energetickej charte (ECT); je presvedčený o tom, že ak by Rusko plne prijalo zásady Zmluvy o energetickej charte, bolo by to obojstranne prospešné pre bilaterálne vzťahy v oblasti energetiky; žiada úzku spoluprácu medzi EÚ a Ruskom v oblasti dodávok nerastných surovín a vzácnych zemín, najmä pokiaľ ide o tie, ktoré sa považujú za rozhodujúce, a v tejto súvislosti vyzýva na dodržiavanie medzinárodných pravidiel, predovšetkým pravidiel WTO;

13.  naliehavo vyzýva Ruskú federáciu, aby posilnila svoj prínos k riešeniu zmeny klímy; žiada Rusko najmä, aby si vytýčilo cieľ v rámci druhého záväzného obdobia ratifikáciou zmeny Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy, prijatej v Dauhe;

14.  opakuje svoj záväzok splniť dlhodobý cieľ a zaviesť medzi EÚ a Ruskom bezvízový styk formou postupných krokov so zameraním na podstatu a skutočný pokrok; konštatuje, že prebiehajú rokovania o posilnenej dohode o zjednodušení vízového režimu, ako aj realizácia „spoločných krokov smerujúcich k umožneniu bezvízových krátkodobých ciest“; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s plánmi zahrnúť veľký počet ruských činiteľov s výhodnými služobnými pasmi do dohody o zjednodušení udeľovania víz;

15.  vyjadruje znepokojenie nad udalosťami v Ruskej federácií, ktoré sa týkajú dodržiavania a ochrany ľudských práv a dodržiavania spoločne dohodnutých demokratických zásad, pravidiel a postupov, najmä v súvislosti so zákonom o zahraničných agentoch, právnymi predpismi o LGBTI, opätovným zaradením hanobenia medzi trestné činy, zákonom o vlastizrade a právnymi predpismi týkajúcimi sa verejných protestov; naliehavo vyzýva Rusko, aby si plnilo svoje medzinárodné záväzky vyplývajúce z jeho členstva v Rade Európy;

16.  víta nedávnu amnestiu a zdôrazňuje skutočnosť, že ďalšiemu rozvoju nášho strategického partnerstva pomôže jednoznačné a spoľahlivé chápanie základných slobôd, ľudských práv a zásad právneho štátu; zdôrazňuje, že nezávislý, nestranný a účinný súdny systém je kľúčovým prvkom právneho štátu a veľkou mierou prispieva k rozvoju spoľahlivého a stabilného podnikateľského a investičného prostredia;

17.  vyjadruje znepokojenie nad celkovou situáciou v oblasti ľudských práv v Rusku a nad absenciou akéhokoľvek vývoja, pokiaľ ide o formy konzultácií o ľudských právach medzi EÚ a Ruskom; vyjadruje poľutovanie najmä nad skutočnosťou, že tento dialóg sa stal procesom, a nie prostriedkom na dosiahnutie merateľných a hmatateľných výsledkov; opätovne trvá na tom, že je potrebné zahrnúť verejné ukazovatele pokroku do týchto konzultácií o ľudských právach, zlepšiť formy dialógu, napríklad striedaním miesta konzultácií a interakciou medzi ruskými MVO a ruskými orgánmi v rámci tohto procesu a pri navrhovaní skladby ruskej delegácie, a vydávať verejné hodnotenia pokroku pri príležitosti samitov EÚ a Ruska a po zasadnutiach rady pre partnerstvo;

18.  vyzýva Rusko, aby v plnom rozsahu zrušilo federálny zákon o „propagácii netradičných sexuálnych vzťahov“ a podobné zákony proti propagande, ktoré obmedzujú ľudské práva, predovšetkým slobodu prejavu a zhromažďovania vo vzťahu k sexuálnej orientácii a rodovej identite; vyjadruje skutočné znepokojenie nad negatívnymi dôsledkami týchto zákonov pre spoločnosť v situácii silnejúcej diskriminácie a násilia voči osobám LGBTI; vyzýva delegáciu EÚ, aby v súlade s príslušnými usmerneniami zvýšila podporu obhajcov ľudských práv osôb LGBTI;

19.  opakuje svoju výzvu určenú Komisii, aby s ohľadom na prebiehajúce plánovanie európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) a nástroja na podporu organizácií občianskej spoločnosti a miestnych orgánov (CSO–LA) značne zintenzívnila úsilie o poskytnutie pomoci utláčanej občianskej spoločnosti tým, že zdvojnásobí finančné prostriedky vyčlenené pre túto krajinu;

20.  zdôrazňuje, že pravidelné zasadnutia v rámci politického dialógu o celom rade zahranično­politických otázok sú dôležitým prvkom vzťahov medzi EÚ a Ruskom; konštatuje, že Rusko ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN)musí v prípadoch medzinárodnej krízy prevziať zodpovednosť; vyzýva Rusko, aby zaujalo skutočne konštruktívny prístup na konferencii Ženeva II o Sýrii, ktorej cieľom je dospieť k politickému riešeniu konfliktu; víta úsilie Ruska spoločne s USA a medzinárodným spoločenstvom schváliť rezolúciu BR OSN, pokiaľ ide o likvidáciu chemických zbraní v Sýrii a začatie rozhovorov Ženeva II;

21.  podčiarkuje význam dialógu a spolupráce o globálnych otázkach s Ruskom, aby sa bolo možné účinne venovať záležitostiam, ako je napríklad Afganistan, činnosť na Blízkom východe a boj proti pirátstvu v Africkom rohu; nabáda na prehĺbenie a posilnenie tejto spolupráce so zameraním na spoločný postup proti jadrovému programu Iránu;

22.  vyzýva Rusko, aby zrušilo uznanie osamostatnenie sa gruzínskych regiónov Abcházska a Cchinvali/Južného Osetska; dôrazne odsudzuje proces vytyčovania hraníc v regiónoch Abcházsko a Cchinvali/Južné Osetsko, ktorý viedol k rozšíreniu okupovaných území v neprospech Gruzínska; vyzvať Gruzínsko a Rusko, aby pristúpili k priamym rozhovorom o celej škále tém bez predbežných podmienok, v prípade potreby prostredníctvom mediácie, ktorú by zabezpečila obojstranne prijateľná tretia strana, čo by malo doplniť, nie nahradiť súčasný ženevský proces;

23.  vyzýva Ruskú federáciu, aby si plnila záväzky, ktoré sa týkajú stiahnutia ruských vojsk a ozbrojených síl z územia Moldavska, prijaté v roku 1996 na zasadnutí Rady Európy a zohľadnené v rozhodnutiach zo samitu OBSE (v Istanbule v roku 1999 a v Oporte v roku 2002); vyjadruje obavy v súvislosti s nedostatkom pokroku v tejto otázke; podčiarkuje skutočnosť, že všetky strany zúčastňujúce sa na rozhovoroch 5+2 sa zaviazali k vyriešeniu konfliktu na základe územnej integrity Moldavskej republiky; vyzýva Rusko, aby sa konštruktívnym spôsobom usilovalo vyriešiť zdĺhavý konflikt v Náhornom Karabachu v rámci Minskej skupiny;

24.  domnieva sa, že je potrebné obnoviť úsilie v záujme prehĺbenia spolupráce a dialógu medzi EÚ a Ruskom v otázkach regionálnej bezpečnosti vrátane riešenia dlhotrvajúcich konfliktov v susedstve;

25.  zdôrazňuje význam podporovania medzikultúrneho dialógu medzi EÚ a Ruskom a vzájomného spoznávania histórie a kultúrneho dedičstva, ako aj podpory mobility a výmeny študentov, učiteľov, profesorov a výskumných pracovníkov, s cieľom uľahčiť nadväzovanie osobných kontaktov, ktoré by poskytli viditeľné a hmatateľné svedectvo o udržateľnom partnerstve, ktoré z dlhodobého hľadiska vedie k vytvoreniu spoločenstva hodnôt;

26.  vyzýva ruské orgány, aby spolupracovali na otvorení ruských archívov, a tak ich sprístupnili výskumným pracovníkom a odtajnili príslušné dokumenty, a to aj pokiaľ ide o osud Raoula Wallenberga, ktorý pred 70 rokmi zachránil tisícky maďarských židov pred genocídou;

27.  víta prácu parlamentného výboru pre spoluprácu EÚ – Rusko ako platformu pre rozvíjanie spolupráce a nepretržitý dialóg medzi obidvomi parlamentnými orgánmi;

28.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, vládam a parlamentom krajín Východného partnerstva, prezidentovi, vláde a parlamentu Ruskej federácie, Rade Európy a Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.