Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2013/2194(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0066/2014

Predkladané texty :

A7-0066/2014

Rozpravy :

PV 25/02/2014 - 4
CRE 25/02/2014 - 4

Hlasovanie :

PV 25/02/2014 - 5.21
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2014)0130

Prijaté texty
PDF 228kWORD 87k
Utorok, 25. februára 2014 - Štrasburg
Správa jednotného trhu
P7_TA(2014)0130A7-0066/2014

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. februára 2014 o správe jednotného trhu v rámci európskeho semestra 2014 (2013/2194(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. novembra 2013 s názvom Ročný prieskum rastu na rok 2014 (COM(2013)0800) a správu Komisie s názvom Jednotný trh pre rast a zamestnanosť: Analýza uskutočneného pokroku a zostávajúcich prekážok v členských štátoch – príspevok k ročnému prieskumu rastu 2014 (COM(2013)0785) a podkladová analýza pre správu s názvom Medzinárodné hodnotové reťazce v EÚ a mimo EÚ,

–  so zreteľom na prvú správu Komisie z 28. novembra 2012 s názvom Stav integrácie jednotného trhu 2013 – príspevok k ročnému prieskumu rastu na rok 2013 (COM(2012)0752),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. októbra 2012 s názvom Akt o jednotnom trhu II – Spoločne za nový rast (COM(2012)0573),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. júna 2012 s názvom Lepšia správa pre jednotný trh (COM(2012)0259),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 24. februára 2012 s názvom Aby jednotný trh plnil očakávania – výročná kontrola správy vecí verejných za rok 2011 (SWD(2012)0025),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. apríla 2011 s názvom Akt o jednotnom trhu – Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery – „Spoločne za nový rast“ (COM(2011)0206),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na hodnotiacu tabuľku jednotného trhu on-line uverejnenú 4. júla 2013,

–  so zreteľom na hodnotiacu tabuľku vnútorného trhu č. 26 (február 2013),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 27. – 28. júna 2013,

–  so zreteľom na závery Rady pre konkurencieschopnosť z 29. – 30. mája 2013 o inteligentnej regulácii,

–  so zreteľom na závery Európskej rady zo 14. – 15. marca 2013,

–  so zreteľom na rokovanie Rady pre konkurencieschopnosť z 18. – 19. februára 2013 o ročnom prieskume rastu na rok 2013 a Akte o jednotnom trhu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. februára 2013 s odporúčaním pre Komisiu o správe jednotného trhu(1) a na následnú odpoveď Komisie prijatú 8. mája 2013,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 24. – 25. októbra 2013,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. júna 2012 s názvom Akt o jednotnom trhu: ďalšie kroky k rastu(2) a na následnú odpoveď Komisie prijatú 26. septembra 2012,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. apríla 2011 o správe a partnerstve na jednotnom trhu(3),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7–0066/2014),

A.  keďže v rámci ročného prieskumu rastu na rok 2013 sa začal tretí cyklus európskeho semestra a súčasťou tohto prieskumu je po prvýkrát aj výročná správa o stave integrácie jednotného trhu;

B.  keďže efektívny a dobre fungujúci jednotný trh založený na konkurencieschopnom sociálnom trhovom hospodárstve má zásadný význam pre udržateľný a inkluzívny rast;

C.  keďže Parlament požiadal o úplné začlenenie piliera jednotného trhu do cyklu európskeho semestra;

D.  keďže lepšia správa jednotného trhu by sa mala zamerať na zaistenie lepšej a rýchlejšej transpozície a lepšieho a rýchlejšieho vykonávania súvisiacich smerníc a nariadení, najmä ak sa týkajú vymedzených kľúčových odvetví;

E.  keďže kvalita národných reformných programov v rámci európskeho semestra sa podstatne líši, pokiaľ ide o podstatu, transparentnosť a uskutočniteľnosť;

F.  keďže jednotný trh by mal byť vnímaný v úzkom spojení s ostatnými oblasťami horizontálnych politík, ako je ochrana spotrebiteľov a pracovníkov, sociálne práva, životné prostredie a trvalo udržateľný rozvoj;

G.  keďže Akt o jednotnom trhu I a II predstavuje dobre zostavenú horizontálnu stratégiu, ktorá podmieňuje konkrétne legislatívne a nelegislatívne opatrenia schopné uvoľniť nevyužitý rastový potenciál jednotného trhu a odstrániť jeho prekážky;

H.  keďže Komisia určila ako kľúčové oblasti na zlepšenie fungovania a prehĺbenie jednotného trhu služby, finančné služby, dopravu, energetiku a digitálny trh; keďže je potrebné pravidelné posudzovanie a revidovanie metodiky vymedzenia týchto oblastí, pričom by sa mali zohľadniť rastové ciele a vyhliadky, ako aj kritériá zaistenia potrebnej ochrany občanov, najmä spotrebiteľov, odborníkov a pracovníkov;

I.  keďže sme doteraz ešte nedospeli k vytvoreniu plne fungujúceho digitálneho jednotného trhu pre internetové a komunikačné služby v Európe; keďže voľný pohyb digitálnych služieb a cezhraničného elektronického obchodu v súčasnosti veľmi obmedzuje nejednotnosť predpisov na vnútroštátnej úrovni; keďže európske podniky a verejné služby získajú z používania rozvinutých IKT služieb a aplikácií hospodársky a sociálny prínos;

J.  keďže životne dôležitými predpokladmi jednotného trhu EÚ sú dostupná a efektívna európska dopravná infraštruktúra, ambiciózna európska priemyselná politika a vytvorenie jednotného trhu s energiou, ktoré sa zamerajú na podporu konkurencieschopnosti európskych podnikov, ako aj na zaistenie jednotného a dostupného prístupu k energii pre domácnosti a spotrebiteľov; keďže je preto potrebné vymedziť prioritné činnosti v týchto oblastiach;

Európsky semester

1.  opätovne vyzýva Komisiu, aby posilnila správu jednotného trhu zavedením ročného cyklu správy, ktorý by tvoril osobitný pilier európskeho semestra a pozostával by z hodnotiacej tabuľky vnútorného trhu, ročnej správy o integrácii jednotného trhu v rámci ročného prieskumu rastu, z usmernení Európskej rady pre členské štáty, z národných akčných plánov zameraných na vykonávanie usmernení pre jednotný trh a z príslušných odporúčaní pre jednotlivé krajiny; vyzýva tiež Komisiu, aby dôsledne vzala do úvahy kľúčové oblasti rastu – identifikované ako sektor služieb, energetický sektor, sektor dopravy, digitálny jednotný trh – a opatrenia zahrnuté v Akte o jednotnom trhu I a II;

2.  zdôrazňuje potrebu definovať jednotný trh ako tretí pilier európskeho semestra s cieľom zahrnúť jasný súbor priorít týkajúcich sa reálnej ekonomiky; je presvedčený, že vymedzenie a dosiahnutie uvedených priorít má zásadný význam pre podnietenie rastu a odstránenie súčasného zaostávania pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 a zároveň pre zaistenie hospodárskej konvergencie medzi členskými štátmi v rámci eurozóny a mimo nej, v centrálnych aj okrajových oblastiach EÚ;

3.  pripomína svoje stanovisko, že prvá správa o stave integrácie jednotného trhu bola nedostatočná a neúplná; je preto presvedčený o tom, že v budúcich správach by sa mali jasnejšie uvádzať súčasné nedostatky v konkrétnych členských štátoch, poskytovať konkrétnejšie usmernenia o možných nápravných prostriedkoch a predpokladaných výhodách, ako aj uvádzať účinné spôsoby posilnenia rastu a konkurencieschopnosti a následného vytvorenia pracovných miest, ktoré by spoločne predstavovali konkrétnu reakciu na súčasnú sociálnu a hospodársku krízu;

4.  víta správu Komisie o integrácii jednotného trhu na rok 2014 (COM(2013)0785)) a dôrazne podporuje úsilie Komisie o ďalšiu integráciu jednotného trhu do otázok európskeho semestra; oceňuje skutočnosť, že správa o stave jednotného trhu v roku 2014 obsahuje rad prvkov, ktoré sa osobitne týkajú opatrení prijatých jednotlivými členskými štátmi; domnieva sa však, že v tejto správe stále chýba kvalitatívne posúdenie účinnosti prijatých opatrení, dosiahnutého pokroku a skutočne dosiahnutých výsledkov politík; vyzýva na vytvorenie analytického nástroja na meranie integrácie jednotného trhu v rámci piliera jednotného trhu európskeho semestra vo vzťahu k odporúčaniam pre jednotlivé krajiny; verí, že tento analytický nástroj by mohol ďalej doplniť hodnotiacu tabuľku vnútorného trhu;

5.  je presvedčený o potrebe väčšej horizontálnej koordinácie a súdržnosti pri príprave legislatívnych návrhov týkajúcich sa jednotného trhu; myslí si, že pri správe jednotného trhu by sa mali náležite zohľadniť potreby všetkých zainteresovaných strán a že je potrebné výraznejšie a včasnejšie zapojenie sociálnych partnerov, občianskej spoločnosti a ďalších zainteresovaných strán do tvorby, prijímania, vykonávania a monitorovania opatrení na posilnenie rastu a presadenie práv občanov na jednotnom trhu;

6.  zdôrazňuje potrebu komplexných konzultácií a dôkladného posúdenia vplyvu pred tým, ako Komisia prijme návrh; zdôrazňuje, že návrhy Komisie musia byť v súlade so zásadami inteligentnej regulácie, vhodnosti právnych predpisov, musia zahŕňať posúdenie vplyvu na malé a stredné podniky a musí s nimi vysloviť súhlas jej výbor pre posudzovanie vplyvu; zdôrazňuje tiež, že posúdenia vplyvu musia vyhodnotiť dôsledky nových právnych predpisov na perspektívu rastu a na konkurencieschopnosť Európy;

7.  domnieva sa, že európsky semester musí byť ukotvený v hlbšom demokratickom procese s väčším zapojením národných parlamentov a súčasným prehĺbením výhradných práv Európskeho parlamentu;

8.  je presvedčený o tom, že v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny vydaných pri tomto postupe by sa mal zohľadniť pokrok, ktorý jednotlivé členské štáty dosiahli, a že vnútroštátne opatrenia na vykonávanie právnych predpisov týkajúcich sa jednotného trhu nemusia byť nevyhnutne univerzálne, ale mali by sa namiesto toho usilovať o zvýšenie účinnosti prijatých opatrení a skutočne dosiahnutých výsledkov politík;

9.  žiada, aby nasledujúce odporúčania pre jednotlivé krajiny v európskom semestri v cykle 2014 zohľadnili zistenia správy o integrácii jednotného trhu oveľa dôraznejšie a prísnejšie než odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2013;

10.  zastáva názor, že tretí pilier európskeho semestra venovaný integrácii jednotného trhu by sa mal zamerať na vymedzenie prioritných politík a opatrení na podporu a oživenie reálnej ekonomiky; domnieva sa, že tento cieľ bude možné účinne dosiahnuť len vtedy, ak si ho konzistentne osvoja a ak ho podporia všetky inštitúcie EÚ; z uvedeného dôvodu nabáda na cielenú organizáciu práce Rady pre konkurencieschopnosť, ktorá sa výslovne zameria na začlenenie uvedených priorít dôležitých pre reálnu ekonomiku do európskeho semestra;

Kľúčové odvetvia

11.  domnieva sa, že kľúčové odvetvia vymedzené Komisiou – služby, finančné služby, doprava, energetika a digitálny trh – majú naďalej rozhodujúci význam pre úplnú integráciu jednotného trhu; domnieva sa tiež, že príprava konzistentnej a integrovanej priemyselnej politiky zameranej na tieto odvetvia by v záujme dosiahnutia obnovenia rastu mala zahŕňať aj úsilie na posilnenie ochrany práv občanov –vrátane práv spotrebiteľov a pracovníkov – a model konkurencieschopnosti založený na poznatkoch a inováciách prostredníctvom stimulov EÚ pre rast investícií a prístup k financiám, výskum a vývoj a podporu vysokoškolského vzdelávania;

12.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala skutočnú európsku priemyselnú politiku; je presvedčený o tom, že prioritou Únie vo všetkých sektoroch by mala byť reindustrializácia; domnieva sa, že táto nová priemyselná politika by mala zahŕňať presadzovanie pravidiel jednotného trhu, celostnú stratégiu pre vonkajší rozmer jednotného trhu s osobitným dôrazom na súdržné politiky ochrany spotrebiteľa a zlepšeným prístupom ku kapitálu a infraštruktúre s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť podnikov a umožniť im prístup na nové trhy;

13.  zdôrazňuje, že v dôsledku odstránenia prekážok voľného pohybu osôb, tovaru, služieb a kapitálu jednotný trh umožňuje podnikom vykonávať činnosť vo väčšom meradle, čím sa zvyšuje ich schopnosť inovovať, investovať, zvyšovať produktivitu a vytvárať pracovné miesta;

14.  vyzýva Komisiu, aby predložila podrobný akčný plán opatrení navrhnutých na dosiahnutie plne integrovaného a vzájomne prepojeného jednotného trhu s energiou; zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť spotrebiteľom transparentné a porovnateľné ceny energií a súčasne zabezpečiť ochranu spotrebiteľov vrátane zraniteľných spotrebiteľov; zdôrazňuje potrebu značných investícií do energetickej infraštruktúry a domnieva sa, že všetky sektory verejnoprospešných služieb musia držať krok s pokrokom v sektore energetiky;

15.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné zlepšiť infraštruktúru – osobitne cezhraničné prepojenia a interoperabilitu –, aby sa zabezpečilo efektívne fungovanie jednotného trhu; je presvedčený o tom, že jednotný, vzájomne prepojený a účinný európsky dopravný systém je rozhodujúci pre voľný pohyb tovaru, osôb a služieb v rámci jednotného trhu; domnieva sa, že na dosiahnutie uvedených cieľov sú dôležité ďalšie investície, a znovu pripomína, že pri týchto projektoch treba použiť celý rad finančných nástrojov;

16.  zdôrazňuje, že dôsledné vykonávanie existujúcich právnych predpisov a ďalších návrhov Komisie týkajúcich sa digitálnych služieb môže Európe pomôcť využívať vnútorný trh v plnej miere; vyzýva na zavedenie politiky jednotného digitálneho trhu, ktorá umožní, aby boli internetové služby v Európe konkurencieschopnejšie, efektívnejšie v cezhraničnom styku, transparentnejšie, ľahko dostupné a poskytovali vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa; zdôrazňuje význam cielených investícií a poznamenáva, že práca na návrhu prepojeného kontinentu pomôže znížiť cenové rozdiely v členských štátoch tým, že podporí hospodársku súťaž v telekomunikačnom sektore;

17.  požaduje ambiciózne vykonávanie programu pre spotrebiteľov vrátane legislatívnych a programových opatrení s cieľom posilniť ochranu spotrebiteľa a dôveru v jednotný trh, posilniť postavenie spotrebiteľov, povzbudiť priemerného spotrebiteľa k zodpovednému správaniu a zvýšiť ochranu zraniteľných spotrebiteľov;

18.  zastáva názor, že ľahší prístup k financovaniu pre malé a stredné podniky by pomohol uvoľniť obmedzenia likvidity a zvýšiť prevádzkový kapitál malých a stredných podnikov; víta skutočnosť, že medzi prioritami stanovenými Komisiou v ročnom prieskume rastu na rok 2014 a v správe o integrácii jednotného trhu patrí rozvoju foriem alternatívneho financovania pre malé a stredné podniky popredné miesto; dôrazne podporuje cieľ rozvíjať špecifické dlhopisy a špecializovaný burzový trh pre malé a stredné podniky a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa účinne snažili splniť tento cieľ; podporuje tiež iniciatívy na úrovni EÚ, ktoré dopĺňajú úsilie jednotlivých členských štátov o zlepšenie dostupnosti mikroúverov a podporu sociálneho podnikania vrátane podpory rozvojových bánk poskytujúcich pôžičky za nižšie sadzby než komerčné banky; poukazuje na osobitný význam podpory malých a stredných podnikov prostredníctvom programov COSME a Horizont 2020;

19.  zdôrazňuje závažnosť prekážok fungovania jednotného trhu spôsobených roztrieštenosťou trhu s retailovými finančnými službami, ako na to poukázala Komisia v správe o integrácii jednotného trhu, najmä vo vzťahu k veľmi rozdielnym úrokovým sadzbám bankových úverov, ktoré majú vážne dôsledky na spotrebiteľov, domácnosti a malé a stredné podniky; je presvedčený o tom, že tieto rozdiely bránia účinnému prístupu k finančným prostriedkom a majú nepriaznivý dosah na reálne hospodárstvo; je znepokojený negatívnym dojmom, ktorý u spotrebiteľov zanecháva roztrieštenosť a nedostatočná výkonnosť retailových finančných služieb, a to najmä s ohľadom na bankové účty, hypotéky, súkromné dôchodky a cenné papiere;

20.  domnieva sa, že regulácia finančných služieb by mala spotrebiteľom zaistiť lepšiu informovanosť, zvýšenú ochranu a efektívne uplatňovanie nárokov na nápravu; zdôrazňuje potrebu rýchleho a úspešného ukončenia prípravy legislatívnych návrhov týkajúcich sa spotrebiteľského trhu a trhu s retailovými finančnými službami, predovšetkým porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, presúvania platobných účtov a prístupu k platobným účtom so základnými funkciami; zastáva názor, že na zlepšenie súčasnej roztrieštenej a nedostatočnej úpravy treba predložiť ďalšie návrhy, napríklad na zavedenie osobitného režimu platobnej neschopnosti spotrebiteľov, s cieľom povzbudiť bezpečné investovanie súkromných prostriedkov do reálnej ekonomiky;

21.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek presvedčivým dôkazom o význame jednotného trhu pri prekonávaní krízy, voľný pohyb občanov, najmä pracovníkov a odborníkov, po celej Európe stále nie je zavŕšený a že sú potrebné účinnejšie opatrenia na odstránenie zvyšných prekážok a stimulovanie rastu pri zachovaní práv občanov a pracovníkov; zdôrazňuje potrebu vyváženého rozvoja vnútorného trhu, založeného na dôslednom uplatňovaní ekonomických slobôd v súlade so sociálnym trhovým hospodárstvom;

22.  pripomína, že metóda cyklického predkladania aktov o jednotnom trhu pravidelne poskytovala príležitosti na vymedzovanie priorít rozvoja jednotného trhu a diskusie o nich; domnieva sa, že táto metóda by sa mala ďalej zdokonaliť a prehĺbiť;

23.  víta balík legislatívnych návrhov nariadenia o bezpečnosti spotrebných výrobkov a nariadenia o dohľade nad trhom a o zverejňovaní nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými spoločnosťami a skupinami; je presvedčený o tom, že uvedené iniciatívy môžu zlepšiť práva spotrebiteľov, lepšie zaručiť ich zdravie a bezpečnosť, podporiť obchod s tovarom a službami a povzbudiť nový model konkurencieschopnosti; žiada preto Komisiu, aby úzko spolupracovala s Parlamentom a Radou na dosiahnutí riešenia v rozumnom čase;

24.  zdôrazňuje význam dosiahnutia politických dohôd o reformách smernice o uznávaní odborných kvalifikácií, balíka o verejnom obstarávaní a koncesiách, smernice o alternatívnom riešení sporov a nariadenia o riešení sporov obline; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlene začali komplexne vykonávať všetky nové ustanovenia;

25.  zdôrazňuje potrebu správnej transpozície právnych predpisov o verejnom obstarávaní a koncesiách; zdôrazňuje význam verejného obstarávania ako kľúčovej hnacej sily rastu, a to najmä pre malé a stredné podniky; zastáva názor, že zavedenie tejto reformy poskytuje obrovskú príležitosť na modernizáciu verejnej správy strategickým využitím verejného obstarávania v zmysle inovácie, udržateľnosti a zvýšenia kvality a efektívnosti nakladania s verejnými prostriedkami s ohľadom na špecifické požiadavky samosprávy a štátnej správy; považuje tieto faktory za kľúčové pre úspešnú realizáciu pravidiel týkajúcich sa verejného obstarávania a koncesií;

26.  domnieva sa, predovšetkým v záujme boja s nezamestnanosťou mladých ľudí, že nové pravidlá týkajúce sa odborných kvalifikácií (prijaté v novembri 2013, ktorými sa mení smernica 2005/36/ES a nariadenie o IMI) sú dôležitým krokom smerom k zlepšeniu voľného pohybu pracovníkov a odborníkov za predpokladu vysokého spoločného štandardu školenia a podpory používania európskeho profesijného preukazu; zdôrazňuje, že dôsledné a správne vykonávanie smernice o uznávaní odborných kvalifikácií (a smernice o službách) je kľúčovou hnacou silou hospodárskeho rastu v EÚ; je zároveň presvedčený, že reforma regulovaných profesií je nevyhnutná na to, aby mali mladí ľudia lepší prístup k týmto povolaniam, ako aj na vytvorenie dynamickejšieho trhu, ktorý poskytuje dostatočné záruky pre spotrebiteľov;

Nástroje správy

27.  berie na vedomie odpoveď Komisie na uznesenie Parlamentu zo 7. februára 2013, pokiaľ ide o právny základ požadovaného legislatívneho návrhu, ktorý by obsahoval prvky uvedené v uznesení; je presvedčený o tom, že obsah konkrétnych odporúčaní uvedených v uznesení zahŕňa cenné podnety na zlepšenie správy jednotného trhu;

28.  berie na vedomie upravenú štruktúru druhého vydania správy o integrácii jednotného trhu (COM(2013)0785)); víta skutočnosť, že Komisia týmto reagovala na požiadavky Parlamentu uvedené v uznesení zo 7. februára 2013; konštatuje, že niekoľko opatrení uvedených v tomto uznesení už dokázateľne viedlo k zlepšeniu vykonávania a presadzovania právnych predpisov EÚ, vrátane prísnejšieho využívania projektu EU Pilot;

29.  víta hodnotiacu tabuľku jednotného trhu on-line, predovšetkým jej vizuálnu a informačnú povahu umožňujúcu zobraziť výkonnosť členských štátov z hľadiska právnych predpisov EÚ relevantných pre fungovanie vnútorného trhu; je presvedčený o tom, že hodnotiaca tabuľka on-line by mala byť dostupná vo všetkých jazykoch Únie, ak má pomôcť všetkým občanom EÚ pochopiť cyklus jednotného trhu a ich možnú aktívnu úlohu v tomto cykle;

30.  je presvedčený o tom, že treba vynaložiť väčšie úsilie, pokiaľ ide o transparentnosť vykonávania a jednotného uplatňovania práva Únie v členských štátoch; konštatuje, že termíny transpozície sú prekročené v priemere o deväť mesiacov, pričom rastie počet smerníc, s ktorých transpozíciou sa mešká dva roky alebo viac rokov; domnieva sa, že je potrebná dôsledná transpozícia jednotlivých smerníc a že všetky transpozičné opatrenia by sa mali prijímať s cieľom zohľadniť kompromisy dosiahnuté na úrovni Únie;

31.  je presvedčený o tom, že výlučne kvantitatívna štatistika vykonávania právnych predpisov týkajúcich sa jednotného trhu nestačí a že je potrebné zamerať sa na kvalitu vykonávania v členských štátoch na základe konkrétnych kľúčových ukazovateľov pre odvetvia jednotného trhu, vytvorených na európskej úrovni;

32.  víta správu o medzinárodných hodnotových reťazcoch v EÚ a mimo EÚ ako pozitívny príklad využívania osobitných ukazovateľov s cieľom posúdiť integráciu jednotného trhu s osobitným dôrazom na rozšírenie výrobných systémov v EÚ; domnieva sa, že podpora ďalších iniciatív na rozvoj cezhraničných dodávateľských reťazcov povedie k odstráneniu dlhoročných prekážok dokončenia jednotného trhu a môže pomôcť zlepšiť produktivitu a konkurencieschopnosť európskych podnikov v rámci svetovej ekonomiky;

33.  chváli zlepšenie úrovne priemerného transpozičného deficitu a súčasný pokles na 0,6 %; zdôrazňuje, že dokonca aj malý deficit v dôležitej oblasti politiky môže mať vážny negatívny vplyv na spotrebiteľské a podnikateľské príležitosti, a tým aj na európske hospodárstvo ako celok;

34.  vyjadruje poľutovanie nad priemernou dĺžkou konaní o porušení povinnosti, a to najmä nad skutočnosťou, že najdlhšie trvá riešenie prípadov týkajúcich sa služieb (priemerne 49,8 mesiacov); domnieva sa, že konania o porušení povinnosti odhalili viaceré obmedzenia, pokiaľ ide o urýchlené riešenie a nápravu nedostatkov pri vykonávaní a uplatňovaní ustanovení jednotného trhu; vyzýva členské štáty, aby účinnejšie spolupracovali s Komisiou s cieľom rýchlejšie riešiť prípady, a vyzýva Komisiu, aby vykonala ďalšie kontroly vnútroštátnych opatrení, ktoré majú negatívny vplyv na jednotný trh;

35.  domnieva sa, že konania o porušení povinnosti by sa mali považovať za krajné riešenie a malo by sa k nim pristupovať až po pokusoch o koordináciu a nápravu situácie a že Komisia by preto mala pred podaním žaloby na členský štát na Súdnom dvore podporovať využívanie projektu EU Pilot a ďalších konaní; ďalej trvá na tom, že je potrebné vyvinúť všetko úsilie na zabezpečenie efektívnejšieho využívania konaní o porušení povinnosti, pokiaľ ide o porušenie ustanovení práva Únie v oblasti jednotného trhu, a že členské štáty a Európska rada by mali pokračovať v ďalšom rozvíjaní konaní o porušení povinnosti v rámci budúcich revízií Zmluvy o fungovaní EÚ;

36.  podporuje opatrenia Komisie na zlepšenie spolupráce vnútroštátnych orgánov, pokiaľ ide o fungovanie jednotného trhu; súhlasí s tým, že situáciu by veľmi zlepšil stály mechanizmus IT zjednodušujúci výmenu relevantných informácií, keďže stretnutia skupiny národných expertov niekoľkokrát za rok zrejme nie sú tým správnym spôsobom riešenia takejto prioritnej otázky;

37.  znovu pripomína význam dobrého fungovania informačného systému o vnútornom trhu (IMI), ktorému bol nedávno poskytnutý riadny regulačný základ a ktorý sa v súčasnosti rozširuje s cieľom zahrnúť nové politické oblasti a odvetvia; vyzýva Komisiu, aby informovala Parlament o prevádzke nástroja na strojový preklad zavedeného s cieľom zlepšiť komunikáciu medzi vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi;

38.  vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali opatrenia stanovené v rámci digitálnej agendy a zvýšili úsilie o modernizáciu verejnej správy, a to nielen rýchlym vykonávaním opatrení súvisiacich s elektronickou verejnou správou, elektronickým zdravotníctvom, elektronickou fakturáciou a elektronickým obstarávaním, s cieľom poskytovať viac lepších digitálnych služieb pre občanov a podniky v celej Európe, znižovať náklady a rozširovať efektívnosť verejného sektora;

39.  konštatuje, že sieť SOLVIT na riešenie problémov ostáva nedostatočne využívaná; vyzýva členské štáty, aby zaistili primerané financovanie siete SOLVIT a jednotných kontaktných miest v súlade s požiadavkami smernice o službách; vyzýva Komisiu, ako aj členské štáty, aby prijali ďalšie opatrenia na sprostredkovanie informácií o dostupnosti týchto nástrojov podnikom a podnikateľom; domnieva sa tiež, že členské štáty by mali začať intenzívnejšiu a širšiu výmenu najlepších postupov;

40.  všíma si čoraz intenzívnejšie využívanie portálov Vaša Európa a Vaša Európa – Poradenstvo, ktoré by mali byť schopné poskytovať potrebné informácie všetkým občanom pohybujúcim sa v rámci Európskej Únie;

41.  víta Mesiac jednotného trhu, počas ktorého sa v období od 23. septembra do 23. októbra 2013 stretli občania z celej Európy, politickí činitelia, odborníci a vedúci predstavitelia EÚ v diskusii obline a na sprievodných vnútroštátnych podujatiach, s cieľom diskutovať o doteraz dosiahnutom pokroku, zostávajúcich výzvach a nápadoch pre budúcnosť jednotného trhu a vyzýva Komisiu, aby vzala na zreteľ výhrady a návrhy predložené účastníkmi; vyzýva Komisiu, aby posúdila formát a účinnosť podujatí roku 2013 vrátane schopnosti osloviť občanov, podniky a spotrebiteľov, a poskytnúť im skutočnú príležitosť pomôcť utvárať jednotný trh;

o
o   o

42.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, Európskej rade a parlamentom a vládam členských štátov.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2013)0054.
(2) Ú. v. EÚ. C 332 E, 15.11,2013, p. 72.
(3) Ú. v. EÚ C 296 E, 2.10.2012, s. 51.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia