Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2013/2099(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0044/2014

Predkladané texty :

A7-0044/2014

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 25/02/2014 - 5.22
CRE 25/02/2014 - 5.22
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2014)0131

Prijaté texty
PDF 296kWORD 79k
Utorok, 25. februára 2014 - Štrasburg
Šľachtenie rastlín
P7_TA(2014)0131A7-0044/2014

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. februára 2014 o šľachtení rastlín: aké sú možnosti na zvýšenie kvality a výnosov? (2013/2099(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na správu Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) z roku 2009 s názvom „How to feed the world in 2050“,

–  so zreteľom na Medzinárodný dohovor o ochrane nových odrôd rastlín (dohovor UPOV),

–  so zreteľom na Medzinárodnú zmluvu FAO o rastlinných genetických zdrojoch pre výživu a poľnohospodárstvo,

–  so zreteľom na správu s názvom „Headed for 9 billion – Can Europe afford to miss the potential of GM crops“ z apríla 2013, ktorú vypracoval Ivar Virgin/Stockholm Environment Institute, Timbro,

–  so zreteľom na správu FAO s názvom „Harvesting nature’s diversity“ z roku 1993,

–  so zreteľom na webovú stránku o špicberskom úložisku semien Svalbard Global Seed Vault(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. marca 2001 s názvom „Biodiversity action plan for the conservation of natural resources“ (COM(2001)0162),

–  so zreteľom na nariadenie (ES) č. 1829/2003 Európskeho parlamentu a Rady z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách(2),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2002/53/ES z 13. júna 2002 o spoločnom katalógu odrôd poľnohospodárskych rastlinných druhov(3) a smernicu 2002/55/ES z 13. júna 2002 o obchodovaní s osivom zelenín(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1830/2003 z 22. septembra 2003 o sledovateľnosti a označovaní geneticky modifikovaných organizmov a sledovateľnosti potravín a krmív vyrobených z geneticky modifikovaných organizmov, a ktorým sa mení smernica 2001/18/ES(5),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2100/94 z 27. júla 1994 o právach Spoločenstva k odrodám rastlín(6),

–  so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN s názvom „The right to food – Seed policies and the right to food: enhancing agrobiodiversity and encouraging innovation“ (A/64/170, 2009, Valné zhromaždenie OSN);

–  so zreteľom na závery Medzinárodného hodnotenia poľnohospodárskej vedy a rozvojovej technológie (IAASTD), medzivládny proces, ktorý podporujú FAO, Globálny fond pre životné prostredie, Rozvojový program Organizácie Spojených národov, Program OSN pre životné prostredie, UNESCO, Svetová banka a WHO,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A7-0044/2014),

A.  keďže Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka by chcel prostredníctvom tejto správy začať dôkladnú diskusiu a preskúmanie celkovej situácie v oblasti šľachtenia rastlín v európskom, ako aj globálnom poľnohospodárstve;

B.  keďže odvetvie šľachtenia rastlín je mimoriadne dôležité pre produktivitu, diverzitu, zdravie a kvalitu poľnohospodárstva, záhradníctva, potravinárskej výroby a výroby krmív, ako aj životného prostredia;

C.  keďže na základe správ pochádzajúcich predovšetkým od organizácií OSN, ako sú FAO a WHO, ako aj od Medzivládneho panelu OSN o zmene klímy sa očakáva nárast svetovej populácie zo súčasných 7 miliárd na približne 9 miliárd v rokoch 2040 – 2050, pričom tento počet by sa mohol ďalej zvýšiť až na 10 – 11 miliárd;

D.  keďže tento rast počtu obyvateľov povedie k extrémnym požiadavkám na oblasť poľnohospodárstva, predovšetkým pokiaľ ide o zvýšenie produktivity, ktorá bude potrebná na to, aby bolo možné uspokojiť výrazne vyšší dopyt po potravinách, a keďže podľa odhadov FAO bude treba zvýšiť dodávky potravín v nasledujúcich 30 až 40 rokoch o 70 %;

E.  keďže 30 % až 50 % potravín vyrobených v EÚ vyjde navnivoč, pričom celosvetový priemer dosahuje približne 30 %, značnú časť zvýšených dodávok potravín, ktoré sú potrebné, by bolo možné zrealizovať prostredníctvom kvalitnejších, efektívnejších a udržateľnejších postupov potravinárskej výroby v rozvinutých krajinách v spojení s rozšírenými systémami uskladňovania a distribúcie v rozvojových krajinách;

F.  keďže hlavným problémom je naďalej to, ako sa dokáže obyvateľstvo v rôznych častiach sveta uživiť, keďže rozloha ornej pôdy sa zmenšuje v dôsledku nevhodného využívania pôdy, ako aj zlých poľnohospodárskych postupov, čo je problém, ktorý ešte viac zhoršuje zmena klímy, a keďže možnosti rozširovania obrábanej pôdy sú mimoriadne obmedzené vzhľadom na to, že v mnohých častiach sveta prevláda názor, že je úplne nereálne začať využívať novú poľnohospodársku pôdu;

G.  keďže podľa odhadov FAO zvýšenie poľnohospodárskej výroby bude asi z 10 % možné dosiahnuť obrábaním novej poľnohospodárskej pôdy, to znamená, že približne 90 % bude treba docieliť zvýšením výnosov z existujúcej poľnohospodárskej pôdy, a keďže produkty musia mať i naďalej vysokú kvalitu;

H.  keďže nadmerné využívanie poľnohospodárskej pôdy by mohlo viesť k znehodnoteniu pôdy a v najhoršom prípade i k erózii a dezertifikácii; keďže to isté platí pre zalesnené oblasti, pretože premena týchto oblastí na poľnohospodársku pôdu by mala taký vážny dosah na klímu, vodné hospodárstvo a biodiverzitu, že z hľadiska zvýšenia potravinárskej výroby ide o nemysliteľnú možnosť;

I.  keďže popri poklese poľnohospodárskej pôdy došlo k ustáleniu poľnohospodárskej produktivity a možno konštatovať znepokojivý trend, ktorý zahŕňa i klesajúcu produktivitu, pričom tento vývoj bude mať vážny negatívny vplyv na poľnohospodárstvo v budúcnosti a na potreby týkajúce sa výživy pre ľudí;

J.  keďže potravinárska výroba nezávisí iba od existencie dostatočného množstva pôdy, ale aj od faktorov, ako sú klíma, voda, energia a prístup k živinám; keďže v budúcnosti budú tieto základné zdroje obmedzenejšie a je pravdepodobné, že tento nedostatok zdrojov bude mať nepriaznivý vplyv na vyššie požiadavky týkajúce sa využívania poľnohospodárskej pôdy, výroby a životaschopnosti;

K.  keďže v budúcnosti pravdepodobne dôjde k výrazným zmenám v oblasti klímy; keďže pre Európu to znamená podstatne suchšie podnebie v jej južných regiónoch, kde sa nachádzajú veľmi dôležité oblasti produkcie ovocia a zeleniny; keďže v stredných a severných zemepisných šírkach Európy sa zase očakávajú miernejšie zimy a podstatne daždivejšie letá než v súčasnosti; keďže dôsledky budú s veľkou pravdepodobnosťou zahŕňať zvýšený výskyt chorôb zvierat a rastlín, ako aj väčšiu potrebu nových poľnohospodárskych postupov;

L.  keďže je nepochybné, že európske poľnohospodárstvo čelí obrovským výzvam, pričom v extrémnejších poveternostných podmienkach, ako sú suchá, záplavy a iné prírodné katastrofy, sa poľnohospodárstvo bude musieť v záujme zabezpečenia produkcie prispôsobiť; keďže v budúcnosti nebude možné zachovať pestovanie tých istých plodín ako dnes, ak sa má uspokojiť zvýšená potreba potravín;

M.  keďže dĺžka ochrany práv k odrodám v prípade tých rastlín, pri ktorých sa vyžaduje dlhšie obdobie vývoja pred fázou komercializácie, nie je dostatočná na podporu obchodných investícií do ich výskumu a vývoja;

1.  zdôrazňuje, že v záujme vyrovnania sa s nadchádzajúcimi výzvami, ako sú potreby týkajúce sa dodávky potravín i zmena klímy v budúcnosti, je mimoriadne dôležité zabezpečiť fungujúce a konkurencieschopné odvetvie šľachtenia rastlín;

2.  napriek tomu, že pokiaľ ide o poľnohospodársko-ekologickú pružnosť, prvoradá je zdravá pôda a diverzita, zdôrazňuje, že je dôležité vyvíjať odrody schopné znášať podmienky, s ktorými sa počíta v budúcnosti, ako je zvýšený objem zrážok a odhadované zvýšenie výskytu chorôb rastlín; konštatuje, že je takisto dôležité chrániť a rozvíjať existujúcu diverzitu v Európe, a to v rámci celého poľnohospodársko-ekologického systému, ako aj pokiaľ ide o genetickú rozmanitosť v rámci kmeňov a absolútny počet rôznych druhov a krajových druhov, keďže všetky sú potrebné na to, aby sme sa dokázali prispôsobiť výzvam súvisiacim so zmenou klímy;

3.  konštatuje, že sú potrebné plodiny, ktoré môžu napríklad účinne absorbovať dusík a fosfor, sú znášanlivejšie voči suchu a väčšiemu objemu zrážok, odolné voči škodcom a dokážu odolávať teplotným výkyvom; zdôrazňuje, že je takisto potrebné vyvíjať trvalé plodiny, t. j. viacročné plodiny; poznamenáva, že pri pestovaní viacročných plodín sa pôda nemusí obrábať každý rok, čím sa zvyšuje šetrnosť poľnohospodárstva voči životnému prostrediu;

4.  zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že vývoj novej odrody od fázy výskumu až po získanie hotového semena trvá v priemere 10 rokov a že je potrebný ďalší čas na skúšanie a obchodnú propagáciu takejto odrody, už teraz treba podnietiť podstatne viac investícií do výskumu s cieľom uspokojiť budúce potreby v oblasti výživy a vyrovnať sa so zmenou klímy;

5.  zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že možnosti využívať novú pôdu na poľnohospodárske účely sú veľmi obmedzené, je nanajvýš dôležité uľahčiť proces vývoja nových plodín, ktoré sa vyznačujú prispôsobivosťou podmienkam vo svojom prostredí, vhodnosťou, pokiaľ ide o potrebu vyrovnať sa s obmedzenými zdrojmi, podporou cieľov udržateľnosti, dostatočnou produktivitou a vysokou kvalitou, a zdôrazňuje, že je takisto dôležité vyvíjať plodiny, ktoré sa už vo veľkej miere používajú, aby sa zaistila flexibilita vzhľadom na budúci technický a vedecký rozvoj v odvetví plodín;

6.  poznamenáva, že neustály úbytok určitých menej používaných prípravkov na ochranu rastlín má veľmi výrazný vplyv na kvalitu a výnosy v odvetví ovocia a zeleniny a ohrozuje produkciu niektorých osobitných plodín; zdôrazňuje potrebu nájsť krátkodobé a dlhodobé riešenia, pokiaľ ide o pestovanie týchto plodín;

7.  poznamenáva, že vývoj novej odrody pšenice, repky alebo akejkoľvek inej plodiny môže trvať priemerne až desať rokov, a preto je dôležité vyvíjať a používať nové postupy šľachtenia rastlín, ktoré budú zodpovedať spoločenským a poľnohospodárskym požiadavkám, a je podstatné, aby sme boli otvorení voči technológiám dostupným na uspokojenie týchto potrieb a zvýšenie konkurencieschopnosti odvetví poľnohospodárstva a záhradníctva; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s tým, že Komisia sa oneskorila s posúdením nových šľachtiteľských postupov, a vyzýva Komisiu, aby urýchlene objasnila právny stav týchto postupov;

8.  vyzýva Komisiu, aby využila rámcový program pre výskum a inovácie Horizont 2020 na financovanie aplikovaného výskumu, ktorým sa podporuje vývoj nových a inovatívnych postupov šľachtenia rastlín, ako je zrýchlené šľachtenie;

9.  poukazuje na odhady FAO, podľa ktorých klesla diverzita pestovaných plodín v 20. storočí o 75 % a do roku 2050 by mohla vymiznúť tretina súčasnej diverzity; zdôrazňuje, že v záujme zabezpečenia dlhodobej potravinovej bezpečnosti pre rastúcu svetovú populáciu a pružnosti systémov potravinárskej výroby je nevyhnutné, aby sme chránili a udržiavali európsku biologickú diverzitu a genetickú rozmanitosť; vyjadruje preto presvedčenie, že je kľúčové chrániť podstatnú väčšinu miestnych a regionálnych odrôd in situ a on farm s cieľom zachovať a zvýšiť genetickú a kultúrnu rozmanitosť v rámci kmeňov a druhov a z hľadiska ich absolútneho počtu;

10.  zdôrazňuje, že na to, aby bolo možné vyvíjať nové odrody, má rozhodujúci význam zabezpečenie mnohých genetických variantov; domnieva sa preto, že tento rýchly pokles je dôvodom na vážne obavy;

11.  víta rozvoj partnerstiev medzi vládou, priemyselným odvetvím a výskumnými organizáciami, napríklad v oblasti participačného šľachtenia, zameranými na stimulovanie výskumu v štádiu pred šľachtením a počas šľachtenia, ako aj charakterizáciu a zachovanie genetických zdrojov; upozorňuje na prínosy posilnenia a rozšírenia takýchto partnerstiev, ako aj nadnárodných iniciatív v tejto oblasti, a zdôrazňuje potrebu zaistiť, aby podporné systémy mali takú štruktúru, ktorá maximalizuje celkový účinok a jednotnosť investícií;

12.  domnieva sa, že pre budúcnosť Európy má kľúčový význam vážne sa venovať ochrane nášho genetického dedičstva a že je osobitne dôležité pestovať a chrániť miestne a regionálne odrody, aby sa zachovala genetická diverzita a kultúrna rozmanitosť;

13.  konštatuje, že v snahe chrániť a zachovať genetickú rozmanitosť v oblasti poľnohospodárstva a šľachtenia rastlín prebieha v rôznych génových bankách na celom svete zhromažďovanie zbierok osiva a rastlinného materiálu; osobitne poznamenáva, že na Špicbergoch existuje génová banka s genetickým materiálom z celého sveta, a zdôrazňuje, že ide o veľmi dôležitý a ambiciózny projekt zameraný na ochranu genetickej rozmanitosti v budúcnosti;

14.  považuje za dôležité zachovať veľkú väčšinu odrôd a rastlinných genetických zdrojov in situon farm; upozorňuje, že verejné inštitúcie v súčasnosti nevyvíjajú dostatočné úsilie ani neposkytujú dostatočnú podporu na dosiahnutie tohto cieľa;

15.  zdôrazňuje, že tento a iné podobné projekty majú rozhodujúci význam pre budúcnosť šľachtenia rastlín, poľnohospodársku výrobu i dodávky potravín;

16.  zdôrazňuje, že výskum a prax v oblasti šľachtenia rastlín majú kľúčový význam pre budúcnosť poľnohospodárskej výroby, najmä činnosti zamerané na vývoj existujúcich a nových odrôd, v záujme zabezpečenia dodávok potravín v budúcnosti;

17.  uznáva, že je dôležité zaručiť prístup ku genetickým zdrojom ako základ pre šľachtenie rastlín; vyzdvihuje najmä základnú zásadu medzinárodného systému práv šľachtiteľov rastlín, ktorá je zakotvená v dohovore UPOV, a zdôrazňuje, že držiteľ takýchto práv nemôže zabrániť tomu, aby sa chránená odroda použila na ďalšie šľachtenie a aby sa využívala novo vyšľachtená odroda; poznamenáva, že táto základná zásada je uznaná aj v článku 13 ods. 2 písm. d) bode ii) Medzinárodnej zmluvy FAO o genetických zdrojoch rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo;

18.  uvedomuje si, že vývoj nových, kvalitnejších odrôd je nákladný a časovo náročný, ale zdôrazňuje, že je potrebný na zachovanie konkurencieschopnosti Európy v tejto oblasti; navrhuje, aby bolo po náležitom posúdení vplyvu možné vynahradiť takéto náklady predĺžením platnosti práv na ochranu odrôd rastlín;

19.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že na globálnom trhu v oblasti šľachtenia rastlín dominuje len niekoľko veľkých nadnárodných spoločností, ktoré investujú iba do obmedzeného množstva odrôd, zatiaľ čo trh v oblasti šľachtenia rastlín v Európe je v porovnaní s globálnou situáciou naďalej viac diverzifikovaný, pričom malé a stredné podniky (MSP) tvoria podstatnú časť tohto odvetvia; zdôrazňuje, že v záujme zdravej hospodárskej súťaže je nevyhnutné ďalej zvyšovať úroveň európskeho trhu v oblasti šľachtenia rastlín;

20.  domnieva sa, že veľké globálne spoločnosti pôsobiace v oblasti šľachtenia rastlín získali znepokojujúco veľký vplyv na globálne poľnohospodárstvo a poľnohospodársku politiku; zdôrazňuje úlohu nezávislého vedeckého výskumu financovaného z verejných prostriedkov, ktorý sa vykonáva v dlhodobom verejnom záujme, pokiaľ ide o dlhodobú potravinovú bezpečnosť;

21.  domnieva sa tiež, že väčšie spoločnosti by mali lepšie využívať svoje postupy šľachtenia rastlín a deliť sa o tieto postupy, ktoré – ak sa používajú správne – by mohli prispieť k vyriešeniu problémov týkajúcich sa životného prostredia, klímy a dodávky potravín;

22.  konštatuje, že MSP musia zohrávať dôležitú úlohu na trhu s osivom a v odvetví šľachtenia rastlín v EÚ vzhľadom na to, že významne prispievajú ku komerčnému šľachteniu rastlín, a upozorňuje na ich schopnosť premeniť výskum a poznatky na nové komerčné produkty; keďže šľachtenie rastlín si vyžaduje čoraz intenzívnejší výskum a stáva sa odvetvím založeným na špičkových technológiách, poukazuje však i na to, že náklady a nástroje potrebné na vývoj novej odrody a následne i jej predaj na trhu by v budúcnosti mohli predstavovať prekážku pre menšie spoločnosti; domnieva sa, že primeraná dĺžka ochrany ich práv k odrodám rastlín a úplný prístup k výsledkom výskumu by mohli vo výraznej miere prispieť k vytvoreniu rovnakých podmienok, a zdôrazňuje, že je nanajvýš dôležité, aby sa na ceste vpred zachovali investície do týchto spoločností v EÚ;

23.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby si Európa vydobyla späť a ďalej rozvíjala európsky výskum a prax v oblasti šľachtenia rastlín;

24.  vyzdvihuje dôležitosť rozmanitosti druhov v Európe a európskeho výskumu v oblasti šľachtenia rastlín zameraného na európske potreby vrátane rastlín, obilnín a ovocia, ktoré sú primerané vzhľadom na miestne a regionálne podmienky; konštatuje, že akýkoľvek rozvoj v tejto oblasti pomôže európskym poľnohospodárom dosiahnuť zvýšenie kvantity a kvality ich potravinárskej výroby a výroby krmív;

25.  zdôrazňuje, že Európa potrebuje náležitú škálu rôznych aktérov v odvetví šľachtenia rastlín a že je potrebné zabezpečiť, aby viac podnikov a výskumných centier mohlo realizovať výskumné projekty a pôsobiť v odvetví šľachtenia rastlín;

26.  domnieva sa, že na to, aby mohol výskum v oblasti šľachtenia rastlín ďalej fungovať, potrebuje dlhodobú finančnú podporu a že nie je možné obhájiť poskytnutie finančnej podpory na výskumný projekt v oblasti šľachtenia rastlín len na pomerne krátke obdobie, keďže vývoj novej odrody trvá priemerne desať rokov;

27.  zdôrazňuje, že EÚ je v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky povinná niesť zodpovednosť za splnenie budúcich výziev v oblasti poľnohospodárstva a šľachtenia rastlín v Európe; nazdáva sa, že EÚ by mala zohrávať vedúcu úlohu pri vývoji udržateľných postupov šľachtenia rastlín a podpore výskumu a praxe v oblasti poľnohospodárstva a šľachtenia rastlín;

28.  zdôrazňuje, že základný výskum v oblasti šľachtenia rastlín v EÚ by sa mal financovať z prostriedkov EÚ a jej členských štátov; domnieva sa, že MSP v EÚ pôsobiace v oblasti šľachtenia rastlín nie sú schopné samy financovať veľkú časť výskumu a zároveň si udržať konkurencieschopnosť;

29.  vyzýva Komisiu, aby vyčlenila finančné prostriedky a vytvorila celistvú štruktúru pre výskum a prax v oblasti šľachtenia rastlín v rámci výskumných programov a iných vhodných nástrojov politiky, aby sa zachovala a rozvíjala európska rozmanitosť; domnieva sa, že v záujme dosiahnutia výsledkov je predovšetkým dôležité poskytnúť na výskumné projekty dostatok času a finančných prostriedkov; zdôrazňuje, že takisto je veľmi dôležité, aby podniky pôsobiace v oblasti šľachtenia rastlín mali neobmedzený prístup k výsledkom výskumu a aby existovala celá škála rozmanitých výskumných projektov, aby sa obmedzili dôsledky prípadného neúspechu;

30.  zdôrazňuje, že na splnenie budúcich požiadaviek v oblasti výskumu šľachtenia rastlín budú naďalej potrební vysoko kvalifikovaní pracovníci a že vedu o rastlinách a šľachtenie rastlín treba ďalej podporovať na školách a univerzitách, ako aj u širokej verejnosti; osobitne poukazuje na úspech Dňa fascinácie rastlinami, ktorý sa uskutočnil 18. mája 2013;

31.  zdôrazňuje, že cieľom právnych predpisov týkajúcich sa šľachtenia rastlín by v konečnom dôsledku mala byť podpora uplatňovania postupov šľachtenia rastlín a výskumu v oblasti poľnohospodárstva a šľachtenia rastlín; domnieva sa, že výsledkom by mali byť produkty lepšie prispôsobené miestnym podnebným a zemepisným podmienkam, ktoré by napokon viedli k vysokým výnosom a boli by bezpečné pre zdravie ľudí a životné prostredie;

32.  konštatuje, že vzhľadom na súčasné právne predpisy o šľachtení rastlín založené na postupoch sa ukázalo, že je ťažké neskôr určiť, ktorý postup sa pri šľachtení použil, čo potvrdzuje ťažkosti, ktoré predstavujú zákony založené na postupoch;

33.  vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na tieto výzvy a súčasný stav európskeho a globálneho odvetvia šľachtenia rastlín uskutočnila dôkladné preskúmanie a analýzu situácie a aby navrhla účinné a praktické opatrenia s cieľom riešiť veľké výzvy, ktorým čelia európski šľachtitelia a poľnohospodári;

34.  nabáda Komisiu, aby vypracovala celkovú stratégiu o poľnohospodárskych vstupoch, najmä v súvislosti so šľachtením rastlín; naliehavo žiada Komisiu, aby poskytla politický rámec, ktorým sa podporí odvetvie poľnohospodárskych vstupov ako jedna z kľúčových oblastí pre rozvoj poľnohospodárskej produktivity a udržateľnosti;

35.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) http://www.regjeringen.no/en/dep/lmd/campain/svalbard-global-seed-vault.html?id=462220.
(2) Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1.
(3) Ú. v. ES L 193, 20.7.2002, s. 1.
(4) Ú. v. ES L 193, 20.7.2002, s. 33.
(5) Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 24.
(6) Ú. v. ES L 227, 1.9.1994, s. 1.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia