Európsky parlament,

–  so zreteľom na Siedmu správu Komisie o pokroku v oblasti hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti z 24. novembra 2011 (COM(2011)0776), a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SEC(2011)1372),

–  so zreteľom na Ôsmu správu Komisie o pokroku v oblasti hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti – Regionálny a mestský rozmer krízy z 26. júna 2013 (COM(2013)0463), a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2013)0230),

–  so zreteľom na správu Komisie Politika súdržnosti: Strategická správa 2013 o vykonávaní programov v období rokov 2007 – 2013 z 18. apríla 2013 (COM(2013)0210) a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2013)0129),

–  so zreteľom na návrh Komisie zo 6. októbra 2011 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom fonde námorného a rybného hospodárstva zahrnuté do spoločného strategického rámca a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1083/2006 (COM(2011)0615),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2009 o politike súdržnosti: investíciách do reálnej ekonomiky(1),

–  so zreteľom na uznesenie z 7. októbra 2010 o politike súdržnosti a regionálnej politike EÚ po roku 2013(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o prínose politiky súdržnosti k dosahovaniu lisabonských cieľov a cieľov stratégie EÚ do roku 2020(3),

–  so zreteľom na návrh Komisie zo 6. októbra 2011 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o osobitných ustanoveniach o Európskom fonde regionálneho rozvoja a cieli Investície pre rast a zamestnanosť, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (COM(2011)0614),

–  so zreteľom na 4. správu Výboru regiónov o monitorovaní stratégie Európa 2020, Výbor regiónov, október 2013,

–  so zreteľom na spoločný dokument Generálneho riaditeľstva Komisie pre regionálnu a mestskú politiku a Generálneho riaditeľstva pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie s názvom Prínos politiky súdržnosti EÚ k zamestnanosti a rastu v Európe z júla 2013,

–  so zreteľom na štúdiu, ktorú uverejnil Parlament s názvom Politika súdržnosti po roku 2013: kritické posúdenie legislatívnych návrhov z júna 2012,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0081/2014),

A.  keďže z empirických dôkazov vyplýva, že hospodárska, finančná a sociálna kríza viedla k pozastaveniu konvergenčného procesu či dokonca k jeho zvráteniu, čím zhoršila rozdiely medzi regiónmi a ukončila dlhé obdobie, počas ktorého sa nepretržite znižovali regionálne rozdiely v HDP na obyvateľa a nezamestnanosť v EÚ, zatiaľ čo súčasne mali závažnejší vplyv na slabšie regióny v Únii;

B.  keďže došlo k obmedzeniu verejných zdrojov na úrovni členských štátov aj na úrovni EÚ z dôvodu rastúceho tlaku, zatiaľ čo kríza a následná recesia, ako aj kríza štátneho dlhu vo viacerých členských štátoch prinútili členské štáty napokon uskutočniť potrebné dôležité štrukturálne reformy, ktoré prispejú k obnoveniu hospodárskeho rastu a vytváraniu pracovných miest, čo niekedy vedie ku škrtom výdavkov v spolufinancovaní štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu;

C.  keďže politiky fiškálnej konsolidácie zvýšili úlohu a význam politiky súdržnosti ako zdroja verejných investícií, najmä na nižšej ako vnútroštátnej úrovni, keďže financovanie tejto politiky predstavuje viac ako polovicu všetkých verejných investícií vo vysokom počte členských štátov a regiónov;

D.  keďže kríza negatívne vplýva na všetky európske regióny a mestá, zvyšuje sa tým dôležitosť financovania politiky súdržnosti aj v regiónoch s prechodným financovaním a rozvinutejších regiónoch;

E.  keďže prínos k cieľom stratégie Európa 2020 má veľmi silný regionálny rozmer, ktorý by sa mal zohľadniť pri príprave a realizácii programov nasledujúcej generácie v rámci politiky súdržnosti a ostatných investičných politík EÚ;

F.  keďže dôraz na politiku súdržnosti sa až doteraz týkal skôr čerpania ako vymedzovania a monitorovania – a hodnotenia dosiahnutia – cieľov, zatiaľ čo systémom monitorovania a hodnotenia sa celkom nepodarilo dosiahnuť svoj cieľ, ktorým je zlepšenie vymedzenia diferencovaných cieľov v súlade s miestnymi, regionálnymi a medziregionálnymi osobitosťami, charakteristikami a potrebami;

G.  keďže politika súdržnosti bude aj naďalej hlavným zdrojom verejného financovania EÚ v kontexte viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020 a keďže nový rámec politiky súdržnosti kladie všetok dôraz na potrebu sústredenia investícií na regionálnej a miestnej úrovni do dôležitých oblastí, ako sú tvorba pracovných miest, MSP, zamestnanosť (najmä zamestnanosť mládeže), mobilita pracovnej sily, odborná príprava a vzdelávanie, výskum a inovácia, IKT, udržateľná doprava a odstránenie prekážok, udržateľná energetika, životné prostredie, podpora inštitucionálnej kapacity orgánov verejnej moci a efektívnej verejnej správy, rozvoj miest a obcí;

H.  keďže potreba dosiahnuť viac s menším množstvom zdrojov podnietila začlenenie inteligentnej špecializácie do nového rámca politiky súdržnosti (nariadenie o spoločných ustanoveniach)(4), aby regióny zaujali strategický a menej roztrieštený prístup k hospodárskemu vývoju prostredníctvom cielenej podpory výskumu a inovácií;

I.  keďže partnerstvo a viacúrovňové riadenie predstavujú všeobecné horizontálne zásady na zabezpečenie stratégie Únie pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast v kontexte nasledujúceho legislatívneho rámca politiky súdržnosti;

J.  keďže hodnotenia vykonané počas programu na obdobie rokov 2007 – 2013 nezohľadnili celý cyklus hodnotenia vrátane efektívnosti, účinnosti a vplyvu;

K.  keďže miera čerpania finančných prostriedkov predstavuje okolo 50 % v členských štátoch a okolo 30 % za posledný rok daného obdobia;

L.  keďže MSP majú ťažkosti s financovaním z bankového sektora;

Všeobecné problémy implementácie v súčasnom programovom období

1.  víta siedmu a ôsmu správu o pokroku, ako aj strategickú správu za rok 2013 a vyzýva Komisiu, ktorá práve začína hodnotenie ex post zamerané na obdobie rokov 2007 – 2013, a členské štáty, aby zabezpečili, že sledovanie a hodnotenie sa bude zakladať na spoľahlivých údajoch, zohľadní efektívnosť, účinnosť a vplyv operácií a zaručí dokončenie hodnotenia ex post do roku 2015, ako bolo stanovené vo všeobecnom nariadení, aby bolo možné vziať si jasné ponaučenie pre vykonanie strednodobého hodnotenia ďalšieho programového obdobia;

2.  domnieva sa, že samotné politiky konsolidácie rozpočtu nepostačujú na zvýšenie rastu a podporu investícií, ktoré vytvárajú kvalitné a udržateľné pracovné miesta a vyžadujú aj opatrenia, ktoré stimulujú ekonomiku a podporia pokrok – aj keď slabý a nestály – smerom k oživeniu;

3.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili investície do oblastí podnikania, začínajúcich podnikov a samostatnej zárobkovej činnosti ako prostriedok na vytváranie nových pracovných miest, najmä preto, že malé a stredné podniky a mikropodniky poskytujú viac ako dve tretiny pracovných miest v súkromnom sektore v EÚ; domnieva sa, že osobitný dôraz by sa mal klásť na regionálnu a miestnu úroveň; okrem toho sa nazdáva, že investície do sociálnych podnikov a sociálneho podnikania poskytujú ďalšiu dobrú príležitosť na uspokojenie sociálnych potrieb, ktoré nie je možné uspokojiť prostredníctvom verejných statkov ani služieb;

4.  vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom dostatočných verejných finančných zdrojov, najmä na nižšej ako vnútroštátnej úrovni, potrebných na primerané vykonávanie stratégie Európa 2020 v dôsledku vplyvu hospodárskej krízy, ako aj nad skutočnosťou, že značné množstvo menej rozvinutých členských štátov a regiónov je do veľkej miery závislých od financovania politiky súdržnosti; nazdáva sa, že pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia týkajúceho sa potenciálnych makroekonomických sankcií by sa mala dôkladne zvážiť obrovská závislosť rozvoja určitých členských štátov od financovania z Kohézneho fondu;

5.  je presvedčený, že hoci sú zdroje vyčlenené na politiku súdržnosti v súčasnom viacročnom finančnom rámci v porovnaní s potrebami na mieste pomerne nízke, zabezpečenie väčšej účinnosti a synergií medzi rozpočtom EÚ a vnútroštátnymi rozpočtami môže napriek tomu predstavovať významnú hybnú silu pre politiky na zvýšenie rastu;

6.  domnieva sa, že s cieľom prispieť k splneniu stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu v súlade s cieľmi hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, bez ohľadu na nutnosť zamerať sa na odvetvia s dlhodobým potenciálom pre tvorbu pracovných miest a inovácie, je dôležité vziať do úvahy významné potreby mnohých menej rozvinutých regiónov, ktoré sa týkajú investícií do projektov infraštruktúry v základných odvetviach, ako je doprava, telekomunikácie a udržateľná energia;

7.  domnieva sa – bez ohľadu na dôkazy, že miestne a regionálne orgány sa zúčastňujú na príprave dohôd o partnerstve –, že je potrebné prijať ďalšie opatrenia zamerané na upevnenie územného rozmeru systému riadenia politiky súdržnosti, stratégie Európa 2020 a európskeho semestra zabezpečovaním skutočného dialógu a komplementárnosti medzi jednotlivými úrovňami riadenia na jednej strane a súladom priorít stanovených na týchto úrovniach s potrebami a špecifikami zistenými na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni na strane druhej; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby boli samosprávy a regióny riadne zapojené do vytvárania vnútroštátnych stratégií a vymedzenia svojich konkrétnych problémov a výziev a aby zároveň zamedzili zvýšeniu administratívnej záťaže;

8.  domnieva sa, že politika súdržnosti má najlepšie predpoklady poskytnúť stratégii Európa 2020 územný rozmer potrebný na riešenie veľmi významných rozdielov v raste v rámci Únie a v rámci členských štátov a zabezpečiť, aby sa rastový potenciál využíval aj v najvzdialenejších a najredšie osídlených oblastiach Únie, a skutočnosti, že rozdiely v inštitucionálnych kapacitách znamenajú, že jednotlivé regióny nemôžu využívať dané ciele ako referenčné hodnoty rovnakým spôsobom;

Zameranie na zamestnanosť a sociálne začlenenie

9.  je mimoriadne znepokojený tým, že v dôsledku krízy sa výrazne zvýšil percentuálny podiel osôb, ktorým hrozí chudoba alebo sociálne vylúčenie, trpia materiálnym nedostatkom, zhoršovaním životného prostredia a zlými podmienkami v oblasti bývania alebo majú veľmi nízku intenzitu práce a sú ohrozené vylúčením a energetickou chudobou, a to omnoho viac v konvergenčných regiónoch a mestách, a predovšetkým v regiónoch v okolí hlavných miest, ktoré sú na základe ukazovateľov klasifikované ako rozvinuté, pričom sú viac zasiahnuté ženy, rodiny s jedným rodičom, väčšie rodiny so štyrmi alebo viacerými deťmi, opatrovníci (najmä opatrovníci rodinných príslušníkov so zdravotným postihnutím), osoby z marginalizovaných spoločenstiev alebo staršie osoby tesne pred dovŕšením dôchodkového veku, ktoré majú sťažený prístup k rovnakým príležitostiam;

10.  považuje za nevyhnutné zaoberať sa týmito otázkami – ktoré vážne ohrozujú súdržnosť medzi regiónmi a v strednodobom a dlhodobom horizonte môžu ohroziť konkurencieschopnosť Únie – a to zameraním sa na politiky, ktoré zabezpečujú prístup k udržateľnej a kvalitnej zamestnanosti a sociálnemu začleneniu, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí, podporovaním nezastupiteľnej úlohy MSP v tejto súvislosti, obmedzením roztrieštenosti a uľahčením prechodu z jedného zamestnania do druhého, zameraním sa na odborné rekvalifikačné programy pre dlhodobo nezamestnaných, čerpaním zo skúseností nadobudnutých ľuďmi, ktorí končia svoju kariéru, a podporou rovnocennej hospodárskej nezávislosti žien a mužov; považuje za nevyhnutné podporovať aj fyzickú dostupnosť a prístup k informačným a komunikačným médiám, pričom realizáciu tohto prístupu je potrebné posudzovať na základe spoľahlivých, objektívnych a porovnateľných ukazovateľov pri zohľadnení demografických výziev;

11.  trvá na úlohe, ktorú Európsky sociálny fond zohráva pri odstraňovaní rozdielov v ľudskom kapitále medzi regiónmi a v podpore zvyšovania miery zamestnanosti, a to súbežne s fondom Európskeho fondu regionálneho rozvoja k plneniu niektorých súčasných hlavných priorít Únie, konkrétne k podpore zamestnanosti mládeže a trhu práce, k podpore udržateľného hospodárstva a rastu, k zníženiu počtu osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, a k boju proti chudobe, diskriminácii a sociálnemu vylúčeniu; preto trvá na tom, že je potrebné posilniť zásadu riadneho finančného hospodárenia, najmä efektívnosti a účinnosti operácií ESF a vyzýva Komisiu, aby v plnej miere preskúmala celkový dosah a skutočný vplyv ESF na nezamestnanosť a vytváranie pracovných miest;

12.  berie na vedomie, že veľká časť výdavkov ESF je vyčlenená na podporu väčšieho počtu lepších pracovných miest, podporu integrácie a účasti znevýhodnených skupín vrátane ľudí so zdravotným postihnutím a rozvoj inkluzívnej spoločnosti, ktorá je prístupná všetkým; zdôrazňuje však, že v čase krízy by sa mal väčší dôraz klásť na to, aby sa ESF účinným spôsobom zameriaval na boj proti miestnym a regionálnym rozdielom a sociálnemu vylúčeniu, zabezpečenie prístupu k zamestnaniu najzraniteľnejším skupinám a najmä mladým ľuďom a pomoc ženám pri opätovnom začleňovaní do trhu práce prostredníctvom obmedzovania rodovej segregácie;

13.  upozorňuje, že vysoký počet osôb predčasne opúšťajúcich vzdelávací systém v niektorých regiónoch výrazne prevyšuje stanovený cieľ 10 % a že osoby predčasne opúšťajúce vzdelávací systém musia mať možnosti vzdelávania, odbornej prípravy alebo práce, ktoré vyhovujú ich potrebám; v tejto súvislosti odkazuje na význam záruky pre mladých pre osoby predčasne opúšťajúce vzdelávací systém; zdôrazňuje, že pre zníženie počtu osôb predčasne opúšťajúcich vzdelávací systém je dôležité, aby bol vzdelávací systém inkluzívny a aby poskytoval rovnaké príležitosti pre všetkých mladých ľudí; poukazuje na to, že vysoký počet osôb predčasne opúšťajúcich vzdelávací systém v zdôrazňuje, že preto treba nájsť riešenie na začlenenie týchto mladých ľudí s nízkou kvalifikáciou do trhu práce poskytovaním bezbariérovej, dostupnej a kvalitnej odbornej prípravy a praktickej prípravy priamo na pracovisku, ktoré im pomôžu získať zručnosti, pretože chýbajúca kvalifikácia môže zvýšiť riziko nezamestnanosti, čo zase vedie k chudobe a zahŕňa celý rad sociálnych problémov spojených s vylúčením, odcudzením a neúspešnou snahou o budovanie nezávislého života; zdôrazňuje, že v rámci tohto cieľa je prínos ESF rozhodujúci pre to, aby sa väčšiemu počtu mladých ľudí pomohlo zotrvať vo vzdelávacom systéme a získať zodpovedajúcu kvalifikáciu potrebnú na prácu a kariéru a aby sa zabezpečil širší prístup k vysoko kvalitnému vzdelávaniu so špeciálnymi projektmi pre deti zo znevýhodnených skupín a menšín vrátane ľudí so zdravotným postihnutím; vyzýva členské štáty, aby podporovali poskytovanie zodpovedajúcej odbornej prípravy a praktickej prípravy priamo na pracovisku tým osobám, ktorým bude prospešná;

14.  zdôrazňuje, že situácia v oblasti zamestnanosti mladých ľudí závisí vo veľkej miere od celkovej hospodárskej situácie a že je teda veľmi dôležité podporovať, usmerňovať a monitorovať mladých ľudí v rámci ich prechodu z vzdelávacieho systému do pracovného života; zastáva názor, že Komisia by preto mohla všetky budúce návrhy politík v tejto oblasti zosúladiť s iniciatívami „Mládež v pohybe“ a „Príležitosti pre mladých”;

15.  zdôrazňuje, že miera zamestnanosti v niektorých regiónoch je naďalej nižšia ako 60 % a viacero regiónov dokonca zaostáva za vlastnými vnútroštátnymi cieľmi o 20 – 25 %, čo znevýhodňuje predovšetkým mladých ľudí, ženy, staršie osoby, opatrovníkov a osoby so zdravotným postihnutím, zdôrazňuje, že určité krízové opatrenia majú nepriaznivý vplyv na súdržnosť a značne zvyšujú rozdiely v EÚ; zdôrazňuje, že zamestnávanie vysoko rizikových skupín alebo vytváranie pracovných príležitostí pre tieto skupiny si vyžaduje cielené opatrenia zamerané na vytváranie pracovných miest, poskytovanie odbornej prípravy a udržiavanie pracovných miest; zdôrazňuje, že v určitých odľahlých obciach už niekoľko po sebe nasledujúcich generácií nemá prácu, čo ohrozuje v prvom rade marginalizované skupiny obyvateľstva;

16.  poukazuje na to, že miery zamestnanosti zostali hlboko pod cieľovou hodnotou stratégie Európa 2020, ktorá chce do roku 2020 dosiahnuť minimálne 75% zamestnanosť populácie vo veku 20 až 64 rokov ; konštatuje, že kým na regionálnej úrovni neexistujú žiadne konkrétne ciele pre mieru zamestnanosti, členské štáty stanovujú individuálne vnútroštátne ciele, ktoré sa vo väčšine prípadov nepodarilo naplniť, pretože finančná a hospodárska kríza mala značný asymetrický vplyv na regionálne trhy práce, najmä v južnej Európe, pričom sa výrazne zvýšila nezamestnanosť mladých ľudí;

17.  domnieva sa, že všetky regióny čelia výzve zabezpečenia udržateľného rastu a zvyšovania efektívnosti zdrojov; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu politík, ktorých súčasťou je stanovovanie priorít pre výdavky v oblasti vzdelávania, celoživotného vzdelávania, výskumu, inovácií a vývoja, energetickej efektívnosti a miestneho podnikania, ako aj vytváranie nových finančných nástrojov pre všetky druhy podnikov, a najmä pre MSP;

18.  pripomína potenciál MSP pre vytváranie pracovných miest a naliehavo vyzýva členské štáty, aby vyvinuli politiky, ktoré zlepšujú prístup k financovaniu a podmienky financovania pre MSP; vyzýva Komisiu, aby s členskými štátmi spolupracovala na zvyšovaní transparentnosti a predvídateľnosti systému výziev na predkladanie ponúk a skrátení lehoty od zverejnenia výzvy na predkladanie ponúk po zadanie zákazky, a to predovšetkým v záujme MSP, ktoré súťažia v rýchle sa meniacom prostredí;

19.  naliehavo vyzýva, aby sa osobitná pozornosť venovala kultúrnym a tvorivým odvetviam, čím sa prispeje k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020, najmä k vytváraniu pracovných miest; zdôrazňuje významný príspevok týchto odvetví k rozvoju regiónov a miest; vyzýva na nepretržité opatrenia na podporu ďalšieho vzdelávania žien v spojitosti s týmito odvetviami s cieľom zaistiť, aby sa ich kvalifikácia mohla efektívne využiť a aby sa mohli vytvoriť nové pracovné príležitosti;

Dôkazy z hodnotení

20.  pripomína, že aj napriek tomu, že existujú presvedčivé dôkazy o tom, že vykonávanie politiky súdržnosti sa zrýchlilo a že výsledné programy významným spôsobom prispeli v mnohých oblastiach, v ktorých sú potrebné investície v záujme modernizácie hospodárstva a konkurencieschopnosti (napríklad výskum a vývoj, podpora MSP, reindustrializácia, sociálne začlenenie, vzdelávanie a odborná príprava), mnohým členským štátom hrozí, že nedokončia svoje programy pred koncom súčasného programového obdobia; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Komisiu, aby vykonala hĺbkovú analýzu dôvodov nízkej miery čerpania prostriedkov, a nalieha na členské štáty, aby poskytli spolufinancovanie s cieľom urýchliť využívanie finančných prostriedkov z fondov;

21.  vyzýva členské štáty, aby preskúmali synergie medzi financovaním politiky súdržnosti a ostatnými zdrojmi financovania EÚ (napríklad pre TEN-T, TEN-E, NPE, Horizont 2020, COSME a ostatné programy) vrátane finančných prostriedkov od Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj; naliehavo vyzýva členské štáty, aby urýchlili implementáciu a zjednodušili a zlepšili prístup k dostupným finančným prostriedkom s cieľom podnietiť MSP, občianske združenia, miestne samosprávy a ostatných zainteresovaných príjemcov, aby ich využívali;

Monitorovanie a hodnotenie – výzvy

22.  domnieva sa, že hodnotenie môže v rámci politickej rozpravy a vzdelávania zohrávať zásadnú úlohu, vyjadruje však znepokojenie nad tým, že aj keď poskytovanie údajov z monitorovania a informácií o vykonávaní zlepšuje kvalitu stanovených cieľov, vzhľadom na kolísavú kvalitu správ o pokroku je ťažké si vytvoriť úplný a presný obraz o pokroku v plnení cieľov na regionálnej a miestnej úrovni; zdôrazňuje, že v rámci hodnotenia by sa mali zároveň posúdiť a navrhnúť opatrenia na zmiernenie zbytočnej záťaže príjemcov vrátane MSP, miestnych a regionálnych úradov a MVO; nazdáva sa, že v súvislosti s monitorovaním už nesmie vzniknúť žiadna ďalšia záťaž;

23.  domnieva sa, že správa o pokroku neposkytuje úplne jasnú predstavu o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní politiky súdržnosti a z hľadiska stanovených cieľov, a to buď z dôvodu nedostupnosti údajov na príslušnej úrovni alebo nedostatočne jasného prepojenia medzi poskytnutými štatistickými údajmi a mierou, do akej boli dosiahnuté ciele politiky súdržnosti, ktoré je potrebné monitorovať;

24.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v záujme zvýšenia transparentnosti podávania správ a kvality programovania a jeho vykonávania plne využili nástroje na monitorovanie a hodnotenie, ktoré sú dostupné v kontexte platného legislatívneho rámca (výraznejšia orientácia na výsledky, používanie spoločných výstupných ukazovateľov, výber ukazovateľov výsledkov podľa konkrétnych programov a jasný výkonnostný rámec);

25.  nazdáva sa, že pokým z hodnotení programov politiky súdržnosti na obdobie 2007 – 2013 spolufinancovaných z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézneho fondu vyplýva, že pri vytváraní týchto programov sú členské štáty celkovo dobre oboznámené s požiadavkou rodovej rovnosti (70 %(5)), v hodnoteniach sa taktiež uvádza, že rodová rovnosť nie je do týchto programov nijako účinne začlenená v podobe jasného vymedzenia problémov alebo kvantifikovaných cieľov (menej než 8 %); vyzýva Komisiu, aby ďalej zlepšovala systémy podávania správ v členských štátoch tým, že zavedie a bude uplatňovať príslušné ukazovatele, aby bolo možné posúdiť podporu poskytovanú v rámci politiky súdržnosti z hľadiska skutočného pokroku v oblasti rodovej rovnosti a z hľadiska miery splnenia tohto cieľa;

26.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby skontrolovala, či riadiace orgány uplatňujú smernicu o oneskorených platbách vo vzťahu k príjemcom podpory v rámci projektov a prijala príslušné opatrenia na skrátenie omeškaní pri vyplácaní platieb;

27.  vyzýva Útvar pre vnútorný audit Komisie a Európsky dvor audítorov, aby zvýšili počet auditov výkonnosti, ktoré uskutočňujú v súvislosti s Kohéznym fondom a so štrukturálnymi fondmi a najmä s ESF;

o
o   o

28.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom.

(1) Ú. v. EÚ C 87 E, 1.4.2010, s. 113. (2) Ú. v. EÚ C 371 E, 20.12.2011, s. 39. (3) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 120. (4) Nariadenie (EÚ) Európskeho parlamentu a Rady č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde na rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320). (5) http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docgener/evaluation/pdf/2009-03-16-inception-report.pdf