Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2013/0025(COD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0150/2014

Predkladané texty :

A7-0150/2014

Rozpravy :

PV 11/03/2014 - 6
CRE 11/03/2014 - 6

Hlasovanie :

PV 11/03/2014 - 9.12
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2014)0191

Prijaté texty
PDF 751kWORD 485k
Utorok, 11. marca 2014 - Štrasburg
Predchádzanie využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu ***I
P7_TA(2014)0191A7-0150/2014
Uznesenie
 Zjednotený text

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (COM(2013)0045 – C7-0032/2013 – 2013/0025(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0045),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7‑0032/2013),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky zo 17. mája 2013(1),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 23. mája 2013(2),

–   so zreteľom na záväzky prijaté na samite G8 v júni 2013 v Severnom Írsku,

–  so zreteľom na odporúčania Komisie zo 6. decembra 2012 k agresívnemu daňovému plánovaniu,

–  so zreteľom na správu generálneho tajomníka OECD o pokroku pre G20 z 5. septembra 2013,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci z 9. decembra 2013 k návrhu smernice, ktorou sa mení smernica Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými spoločnosťami a skupinami,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné schôdze Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci podľa článku 51 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre právne veci (A7-0150/2014),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 166, 12.6.2013, s. 2.
(2) Ú. v. EÚ C 271, 19.9.2013, s. 31.


Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. marca 2014 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/.../EÚ o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu
P7_TC1-COD(2013)0025

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky(1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(3),

keďže:

(1)  Veľké toky špinavých nelegálnych peňazí môžu poškodiť stabilitu a povesť finančného sektora a ohroziť vnútorný trh a medzinárodný rozvoj. tTerorizmus narúša základy našej spoločnosti. Tokom nelegálnych peňazí výrazne napomáhajú tajné podnikové štruktúry pôsobiace v jurisdikciách a prostredníctvom jurisdikcií, ktoré zachovávajú mlčanlivosť a často sa označujú aj ako daňové raje. Okrem ďalšieho rozvoja trestnoprávneho prístupu môže priniesť výsledky aj snaha o predchádzanie týmto javom na úrovni Únie je nevyhnutná prevencia prostredníctvom finančného systému, ktorá môže priniesť doplňujúce výsledky. Preventívny prístup by však mal byť cielený a primeraný a nemal by viesť k zavedeniu komplexného systému kontroly všetkých obyvateľov. [PN 1]

(2)  Spoľahlivosť, integrita a stabilita úverových a finančných inštitúcií a dôvera vo finančný systém ako celok by mohla byť vážne ohrozená snahami páchateľov trestných činov a ich blízkych spolupracovníkov zakryť pôvod príjmov z trestnej činnosti alebo smerovať zákonné alebo nezákonné peniaze na teroristické účely. Ak sa na úrovni Únie neprijmú určité koordinačné opatrenia, oOsoby, ktoré perú špinavé peniaze a financujú terorizmus s cieľom uľahčiť páchanie svojej trestnej činnosti, by sa mohli pokúsiť využiť voľný pohyb kapitálu a slobodu poskytovať finančné služby, ktoré zahrňuje integrovaná finančná oblasť. Preto sú na úrovni Únie potrebné určité koordinačné opatrenia. Zároveň by ciele ochrany spoločnosti pred zločincami a ochrany stability a integrity európskeho finančného systému mali byť v rovnováhe s potrebou vytvoriť regulačné prostredie, ktoré spoločnostiam umožní rozvíjať ich podnikanie bez spôsobovania neúmerných nákladov na dodržiavanie predpisov. Akákoľvek požiadavka, aby povinné subjekty bojovali proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, by preto mala byť odôvodnená a primeraná. [PN 2]

(3)  Súčasný návrh je štvrtou smernicou, ktorou sa rieši hrozba prania špinavých peňazí. V smernici Rady 91/308/EHS(4) sa vymedzuje pranie špinavých peňazí z hľadiska trestných činov súvisiacich s drogami a ukladajú sa v nej povinnosti výhradne finančnému sektoru. Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/97/ES(5), sa rozšíril rozsah pôsobnosti z hľadiska zahrnutých trestných činov a rozsahu zahrnutých povolaní a činností. V júni 2003 revidovala Finančná akčná skupina (ďalej len „FATF“) svoje odporúčania tak, aby zahŕňali financovanie terorizmu, a stanovila podrobnejšie požiadavky týkajúce sa identifikácie a overenia klienta, situácie, v ktorých vyššie riziko prania špinavých peňazí môže byť dôvodom na zvýšené opatrenia a aj situácie, v ktorých znížené riziko môže byť dôvodom na menej prísne kontroly.

Tieto zmeny boli premietnuté v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES (6) a v smernici Komisie 2006/70/ES(7). Pri uplatňovaní odporúčaní FATF by Únia mala v plnej miere dodržiavať svoje právne predpisy o ochrane údajov, ako aj Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. [PN 3]

(4)  Pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu sa často uskutočňuje v medzinárodnom kontexte. Opatrenia prijaté výhradne na vnútroštátnej úrovni alebo dokonca na úrovni Únie bez toho, aby sa vzala do úvahy medzinárodná koordinácia a spolupráca, by mali veľmi obmedzené účinky. Opatrenia, ktoré v tejto oblasti prijala Únia, by preto mali byť v súlade zlučiteľné s ostatnou činnosťou vyvinutou na iných medzinárodných fórach a aspoň rovnako prísne. Vyhýbanie sa daňovej povinnosti a mechanizmy nezverejňovania a utajovania možno používať ako stratégie uplatňované pri praní špinavých peňazí a financovaní terorizmu s cieľom zabrániť odhaleniu. V činnosti Únie by sa mali aj naďalej zohľadňovať najmä odporúčania FATF, ktorá predstavuje najvyšší medzinárodný orgán činný a odporúčania iných medzinárodných orgánov činných v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. So zreteľom na posilnenie účinnosti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by smernice 2005/60/ES a 2006/70/ES mali byť v prípade potreby zladené s novými odporúčaniami FATF prijatými a rozšírenými vo februári 2012. Pri zlaďovaní s nezáväznými odporúčaniami FATF je však nevyhnutné plne dodržiavať právo Únie, najmä pokiaľ ide o právne predpisy Únie o ochrane údajov a ochranu základných práv zakotvených v charte. [PN 4]

(4a)  Osobitná pozornosť by sa mala venovať plneniu povinností stanovených v článku 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý vyžaduje súdržnosť v rámci politiky v oblasti rozvojovej spolupráce, aby sa zastavil rastúci trend presúvania činností súvisiacich s praním špinavých peňazí z rozvinutých do rozvojových krajín s menej prísnym právom na boj proti praniu špinavých peňazí. [PN 5]

(4b)  Vzhľadom na skutočnosť, že nelegálne finančné toky, najmä pranie špinavých peňazí, predstavujú 6 až 8,7 % HDP rozvojových krajín(8), čo je desaťkrát vyššia suma než výška pomoci Únie a jej členských štátov smerovaná do rozvojového sveta, je potrebné koordinovať opatrenia zamerané na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a zohľadňovať pri nich stratégiu v oblasti rozvoja a rozvojové politiky Únie a členských štátov, ktoré sú zamerané na boj proti úniku kapitálu. [PN 6]

(5)  Okrem toho zneužívanie finančného systému na smerovanie peňazí pochádzajúcich z trestnej činnosti alebo dokonca čistých peňazí na teroristické účely predstavuje zjavné riziko pre integritu, správne fungovanie, povesť a stabilitu finančného systému. Preto by sa preventívne opatrenia tejto smernice mali vzťahovať nielen na nakladanie s peniazmi získanými z trestnej činnosti, ale aj zo závažnej trestnej činnosti a na zhromažďovanie peňazí alebo majetku na teroristické účely. [PN 7]

(5a)  Bez ohľadu na sankcie stanovené členskými štátmi by prvoradým cieľom všetkých opatrení prijatých na základe tejto smernice mal byť boj proti všetkým činnostiam, ktoré vedú k vytváraniu značných nezákonných ziskov. Na tento účel by sa mali podniknúť všetky možné kroky na zamedzenie zneužívaniu finančného systému na pranie takýchto ziskov. [PN 8]

(6)  Používanie veľkých hotovostných platieb je zneužiteľné na pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu. V snahe zvýšiť vigilanciu a zmierniť riziká, ktoré predstavujú hotovostné platby, by sa táto smernica mala vzťahovať na fyzické a právnické osoby obchodujúce s tovarom v prípade, že realizujú alebo prijímajú hotovostné platby vo výške 7 500 EUR alebo viac. Členské štáty by mali mať možnosť sa rozhodnúť, že prijmú prísnejšie ustanovenia vrátane nižšej prahovej hodnoty. [PN 9]

(6a)  Elektronické peňažné produkty sa čoraz častejšie využívajú ako náhrada bankových účtov. Vydavatelia týchto produktov by mali podliehať prísnej povinnosti zamedzovať praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Elektronické peňažné produkty by však malo byť možné vyňať z povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v prípade, ak boli splnené určité kumulatívne podmienky. Používanie elektronických peňazí vydávaných bez povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi by malo byť možné len pri nákupe tovaru a služieb od obchodníkov a poskytovateľov, ktorí sú identifikovaní a ktorých identifikácia je overená vydavateľom elektronických peňazí. Na prevody medzi osobami by používanie elektronických peňazí bez povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi nemalo byť možné. Elektronicky uchovávaná suma by mala byť dostatočne nízka na to, aby sa zabránilo medzerám a aby sa zaistilo, že nikto nemôže získať neobmedzené množstvo anonymných elektronických peňažných produktov. [PN 10]

(6b)  Realitní agenti pôsobia v oblasti transakcií s nehnuteľnosťami v členských štátoch mnohými rôznymi spôsobmi. V záujme zníženia rizika prania špinavých peňazí v odvetví nehnuteľností by sa na realitných agentov mala táto smernica vzťahovať, ak sa v rámci svojej profesijnej činnosti zapájajú do finančných transakcií súvisiacich s nehnuteľnosťami. [PN 11]

(7)  Osoby vykonávajúce právnické povolania, ako sú vymedzené členskými štátmi, by mali podliehať ustanoveniam tejto smernice, keď sa podieľajú na finančných alebo podnikových transakciách vrátane poskytovania daňového poradenstva v prípade, že existuje najväčšie riziko zneužitia služieb uvedených osôb vykonávajúcich právnické povolania na účel prania príjmov z trestnej činnosti alebo na účel financovania terorizmu. Mali by však existovať výnimky z akejkoľvek povinnosti oznamovať informácie získané buď pred súdnym konaním, počas neho, alebo po ňom, alebo počas zisťovania právneho postavenia klienta. Právne poradenstvo by preto naďalej malo podliehať povinnosti dodržiavať služobné tajomstvo, pokiaľ sa právny zástupca nepodieľa na praní špinavých peňazí alebo financovaní terorizmu, a právne poradenstvo sa neposkytuje na účel prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, alebo pokiaľ právnik nevie, že klient žiada o právne poradenstvo na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.

(8)  S priamo porovnateľnými službami sa by sa malo zaobchádzať rovnako, ak ich poskytujú akíkoľvek odborníci, na ktorých sa vzťahuje táto smernica. S cieľom zabezpečiť dodržiavanie práv zaručených v charte v prípade audítorov, externých účtovníkov a daňových poradcov, ktorí môžu v niektorých členských štátoch obhajovať alebo zastupovať klienta v súvislosti so súdnym konaním alebo zisťovať právne postavenie klienta, informácie, ktoré získali pri výkone týchto úloh, by nemali podliehať ohlasovacím povinnostiam podľa tejto smernice.

(9)  Je dôležité výslovne zdôrazniť, že „daňové trestné činy“ súvisiace s priamymi a nepriamymi daňami sú zahrnuté do širokého vymedzenia pojmu „trestnej činnosti“ podľa tejto smernice v súlade s revidovanými odporúčaniami FATF. Európska rada z 23. mája 2013 uviedla, že je potrebné komplexne riešiť problém daňových únikov a podvodov a bojovať proti praniu špinavých peňazí tak na vnútornom trhu, ako aj voči nespolupracujúcim tretím krajinám a jurisdikciám. Dôležitým krokom pri odhaľovaní týchto trestných činov je zhodnutie sa na vymedzení daňových trestných činov a tiež zverejňovanie určitých finančných informácií veľkými spoločnosťami pôsobiacimi v Únii podľa jednotlivých krajín. Takisto je dôležité zaistiť, aby sa povinné subjekty a osoby vykonávajúce právnické povolania, ako sú vymedzené členskými štátmi, nesnažili zmariť zámer tejto smernice a aby ani neuľahčovali agresívne daňové plánovanie a nepodieľali sa na ňom. [PN 12]

(9a)  Členské štáty by mali zaviesť všeobecné pravidlá proti vyhýbaniu sa povinnostiam (GAAR) v daňovej oblasti s cieľom obmedziť agresívne daňové plánovanie a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam v súlade s odporúčaniami Európskej komisie v súvislosti s agresívnym daňovým plánovaním z 12. decembra 2012 a so správou OECD o pokroku pre G20 z 5. septembra 2013. [PN 13]

(9b)  Pri uskutočňovaní alebo uľahčovaní obchodných či súkromných transakcií by subjekty, ktoré majú osobitnú úlohu v rámci finančného systému, ako je Európska investičná banka (ďalej len „EIB”), Európska banka pre obnovu a rozvoj (ďalej len „EBOR”), centrálne banky členských štátov a centrálne zúčtovacie systémy, mali, pokiaľ možno, dodržiavať pravidlá platné pre ostatné povinné subjekty prijaté na základe tejto smernice. [PN 14]

(10)  Je potrebné identifikovať akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá si uplatňuje vlastnícke právo alebo vykonáva kontrolu nad právnickou osobou. Aj keď zistenie konkrétneho percentuálneho podielu spoločníka automaticky neznamená zistenie skutočného vlastníka, ide o dôkazový faktor, ktorý treba zohľadniť jeden z viacerých faktorov na identifikáciu skutočného vlastníka. Ak je to vhodné, identifikácia a overenie skutočných vlastníkov by sa mali rozšíriť o právnické osoby, ktoré vlastnia ďalšie právnické osoby, a mal by sa sledovať reťazec vlastníctva, až kým nie je zistená fyzická osoba, ktorá si uplatňuje vlastnícke právo alebo vykonáva kontrolu nad právnickou osobou, ktorá je klientom. [PN 15]

(11)  Potreba Je dôležité zaistiť a zlepšiť vysledovateľnosť platieb. Existencia presných a aktuálnych informáciách o skutočnom vlastníkovi akéhokoľvek právnického subjektu, napríklad právnických osôb, správ majetku v prospech tretieho, nadácií, holdingov a všetkých ostatných podobných existujúcich alebo budúcich právnych dojednaní, je kľúčovým faktorom pri sledovaní páchateľov trestných činov, ktorí by inak mohli skryť svoju totožnosť za podnikovú štruktúru. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby spoločnosti zachovávali informácie o svojom skutočnom vlastníctve a aby tieto primerané, presné a aktuálne informácie sprístupnili prostredníctvom centrálnych verejných registrov dostupných on-line a v otvorenom a bezpečnom dátovom formáte v súlade s pravidlami Únie na ochranu údajov a právom na súkromie zakotveným v charte. Prístup do týchto registrov by sa mal poskytnúť príslušným orgánom, najmä FIU a povinným subjektom, ako aj verejnosti pod podmienkou predchádzajúcej identifikácie osoby, ktorá žiada o prístup k informáciám, a prípadného uhradenia poplatku. Okrem toho by správcovia mali svoje postavenie oznámiť povinným subjektom. [PN 16]

(11a)  Zriadenie registrov skutočných vlastníkov zo strany členských štátov by výrazne zlepšilo boj proti praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu, korupcii, daňovým trestným činom, podvodom a iným finančným trestným činom. Dalo by sa to dosiahnuť zlepšením fungovania existujúcich obchodných registrov v členských štátoch. Ak sa majú informácie v registroch vzhľadom na cezhraničný charakter obchodných transakcií účinne využívať, je mimoriadne dôležité, aby tieto registre boli prepojené. Prepojenie obchodných registrov v Únii sa už požaduje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/17/EÚ(9) a malo by sa ďalej rozvíjať. [PN 17]

(11b)  Vďaka technologickému pokroku sú k dispozícii nástroje, ktoré umožňujú povinným subjektom overiť si totožnosť ich klientov pri určitých transakciách. Takéto technologické zlepšenia poskytujú riešenia šetriace čas a náklady pre podniky a klientov, a preto by sa mali pri hodnotení rizika zohľadniť. Príslušné orgány členských štátov a povinné subjekty by mali byť aktívne v boji proti novým a inovatívnym spôsobom prania špinavých peňazí a zároveň by mali dodržiavať základné práva vrátane práva na súkromie a ochranu údajov. [PN 18]

(12)  Táto smernica by sa mala uplatňovať aj na tie činnosti povinných subjektov, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, ktoré sú vykonávané prostredníctvom internetu.

(12a)  Zástupcovia Únie v riadiacich orgánoch EBOR by mali nabádať EBOR k tomu, aby uplatňovala ustanovenia tejto smernice a na svojej webovej stránke zverejnila politiku boja proti praniu špinavých peňazí vrátane podrobných postupov, prostredníctvom ktorých by sa táto smernica realizovala. [PN 19]

(13)  Využívanie sektoru hazardných hier na pranie príjmov z trestnej činnosti spôsobuje obavy. S cieľom zmierniť riziká súvisiace s týmto sektorom a zabezpečiť rovnocennosť medzi prevádzkovateľmi služieb v oblasti hazardných hier by sa pre všetkých prevádzkovateľov služieb v oblasti hazardných hier mala stanoviť povinnosť vykonávať povinnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi pri každej transakcii vo výške 2 000 EUR alebo viac. Pri vykonávaní uvedenej povinnej starostlivosti by sa mal prijať rizikovo orientovaný prístup, ktorý by zohľadňoval rôzne riziká spojené s rôznymi druhmi služieb v oblasti hazardných hier a to, či pri nich hrozí veľké alebo malé riziko prania špinavých peňazí. Do úvahy by sa mali brať aj osobitné charakteristiky rôznych druhov hazardných hier, a to napríklad rozlišovaním medzi kasínami, hazardnými hrami on-line alebo inými prevádzkovateľmi služieb v oblasti hazardných hier. Členské štáty by mali zvážiť uplatňovanie tejto prahovej hodnoty, aj pokiaľ ide o výber výhier a uzatváranie peňažných stávok. Prevádzkovatelia služieb v oblasti hazardných hier s fyzickými priestormi (ako sú kasína a herne) by mali zabezpečiť, aby bolo možné spojiť povinnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi, ak sa uskutočňuje pri vstupe do priestorov, s transakciami, ktoré klient v uvedených priestoroch vykoná. [PN 20]

(13a)  Pranie špinavých peňazí je čoraz sofistikovanejšie a zahŕňa i nelegálne, ale niekedy aj legálne stávky, najmä v súvislosti so športovými podujatiami. Vznikli nové formy lukratívnej organizovanej trestnej činnosti, napríklad ovplyvňovanie výsledkov zápasov, ktoré prerástli do výnosnej formy trestnej činnosti spojenej s praním špinavých peňazí. [PN 21]

(14)  Riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu nie je vo všetkých prípadoch rovnaké. Z toho dôvodu by sa mal používať celostný rizikovo orientovaný prístup založený na minimálnych normách. Pre členské štáty a povinné subjekty nie je rizikovo orientovaný prístup neprimerane liberálnou možnosťou. Zahŕňa využívanie rozhodovania sa na základe dôkazov s cieľom lepšie sa zamerať na riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorým čelí Únia a subjekty, ktoré v nej fungujú. [PN 22]

(15)  Podporovanie rizikovo orientovaného prístupu je pre členské štáty a Úniu potrebné na to, aby identifikovali riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorým čelia, rozumeli im a zmierňovali ich. Význam nadnárodného prístupu k identifikácii rizík bol uznaný na medzinárodnej úrovni a Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (ďalej len „EBA“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010(10), Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (ďalej len „EIOPA“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010(11) a Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (ďalen len „ESMA“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010(12) by mali byť poverené vydaním stanoviska k rizikám ovplyvňujúcim finančný sektor a v spolupráci s členskými štátmi by mali vypracovať minimálne normy na hodnotenie rizík vykonávané príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. Do uvedeného procesu by mali byť, pokiaľ možno, zapojené prostredníctvom verejných konzultácií príslušné zainteresované strany. [PN 23]

(16)  Ak je to vhodné, výsledky hodnotení rizík na úrovni členského štátu by mali byť sprístupnené povinným subjektom, aby im umožnili identifikovať vlastné riziká, rozumieť im a zmierňovať ich. [PN 24]

(17)  S cieľom lepšie rozumieť rizikám na úrovni Únie a zmierňovať ich by sa mala vykonať nadnárodná analýza rizík, aby bolo možné účinne identifikovať riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorým je vystavený vnútorný trh. Komisia by mala od členských štátov vyžadovať, aby sa účinne zaoberali scenármi, ktoré sa považujú za vysoko rizikové. Okrem toho by si členské štáty mali vymieňať výsledky hodnotení rizík navzájom, a s Komisiou, EBA, EIOPA, ESMA (ďalej spoločne len „ESA“) a a Europolom, ak to je vhodné. [PN 25]

(18)  Pri uplatňovaní ustanovení tejto smernice je vhodné zohľadniť charakteristické znaky a potreby malých povinných subjektov, ktoré patria do rozsahu jej pôsobnosti, a zabezpečiť zaobchádzanie, ktoré je primerané osobitným potrebám malých povinných subjektov a povahe podnikania.

(19)  Povaha samotného rizika je premenlivá a premenné samotné alebo ich kombinácie môžu zvýšiť alebo znížiť možné riziko, ktoré predstavujú, a tak ovplyvňovať primeranú úroveň takých preventívnych opatrení, ako sú napríklad opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Existujú preto okolnosti, za ktorých by sa mala uplatňovať zvýšená povinná starostlivosť vo vzťahu ku klientovi, a iné okolnosti, za ktorých by bola vhodná zjednodušená starostlivosť vo vzťahu ku klientovi.

(20)  Je potrebné uznať, že určité situácie predstavujú väčšie riziko prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Napriek tomu, že by mala byť zistená totožnosť a podnikateľský profil všetkých klientov, existujú prípady, keď sa vyžadujú osobitne prísne postupy identifikácie a overovania klientov.

(21)  Platí to najmä v obchodných vo vzťahoch s fyzickými osobami, ktoré zastávajú alebo zastávali dôležité verejné funkcie, najmä v prípade osôb z krajín, v ktorých je rozšírená korupcia, v rámci Únie a na medzinárodnej úrovni. Takéto vzťahy môžu vystaviť finančný sektor významným rizikám súvisiacim najmä s povesťou a právnym rizikám. Osobitná pozornosť venovaná takýmto prípadom a uplatňovanie primeraných opatrení zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu k klientovi, pokiaľ ide o osoby, ktoré zastávajú alebo zastávali významné funkcie doma alebo v zahraničí a vysokopostavených predstaviteľov v medzinárodných organizáciách, je odôvodnená aj medzinárodným úsilím o boj proti korupcii. [PN 26]

(21a)  Potreba zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, pokiaľ ide o osoby, ktoré zastávajú alebo zastávali významné funkcie, či už doma alebo v zahraničí, a vysokopostavených predstaviteľov v medzinárodných organizáciách by však nemala viesť k tomu, že by sa so zoznamami obsahujúcimi informácie o týchto osobách obchodovalo na komerčné účely. Členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia s cieľom zakázať takúto činnosť. [PN 27]

(22)  Získanie povolenia od vrcholového manažmentu na zistenie obchodných vzťahov nemusí vo všetkých prípadoch znamenať získanie schválenia od správnej rady. Udeliť takéto schválenie by malo byť v možnostiach osoby, ktorá má dostatočné znalosti, pokiaľ ide o vystavenie inštitúcie riziku prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, a ktorá je na dostatočne vysokej funkčnej úrovni, aby prijímala rozhodnutia ovplyvňujúce jej vystavenie riziku.

(22a)  Je mimoriadne dôležité, aby Únia vypracovala spoločný prístup a spoločnú politiku voči nespolupracujúcim jurisdikciám, ktoré dosahujú v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu slabé výsledky. Preto by sa členské štáty mali riadiť všetkými zoznamami krajín zverejnenými FATF a mali by ich priamo používať vo svojich vnútroštátnych systémoch boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Okrem toho by členské štáty a Komisia mali na základe všetkých dostupných informácií identifikovať ďalšie nespolupracujúce jurisdikcie. Komisia by mala vypracovať spoločný prístup, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa majú použiť na ochranu integrity vnútorného trhu proti týmto nespolupracujúcim jurisdikciám. [PN 28]

(23)  S cieľom predísť postupom opakovanej identifikácie klientov, ktoré vedú k oneskoreniam a neúčinnosti v podnikaní, je vhodné, aby sa pod podmienkou vhodných bezpečnostných opatrení umožnilo odporúčanie klientov, ktorých identifikácia bola vykonaná niekde inde, povinným subjektom. V prípade, že sa povinný subjekt spolieha na tretiu stranu, zostáva konečná zodpovednosť za postup povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi na povinnom subjekte, ktorému sa klient odporúča. Aj tretia strana alebo osoba, ktorá odporučila klienta, má zodpovednosť za splnenie požiadaviek tejto smernice vrátane požiadavky oznamovať podozrivé transakcie a uchovávať záznamy, a to v rozsahu, v ktorom má vzťah s klientom, na ktorého sa vzťahuje táto smernica.

(24)  V prípade zmluvných vzťahov o zastúpení alebo zmluvných vzťahov pri objednávaní externých výkonov medzi povinnými subjektmi a externými fyzickými alebo právnickými osobami, na ktoré sa nevzťahuje táto smernica, môžu akékoľvek záväzky týkajúce sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu uvedených zástupcov alebo poskytovateľov externých výkonov ako súčasti povinných subjektov vyplývať len zo zmluvy a nie z tejto smernice. Zodpovednosť za súlad s touto smernicou by mala zostať v prvom rade na povinnom subjekte, na ktorý sa vzťahuje táto smernica. Okrem toho by členské štáty mali zabezpečiť, aby všetky takéto tretie strany mohli byť brané na zodpovednosť za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice. [PN 29]

(25)  Všetky členské štáty zriadili alebo by mali zriadiť operačne nezávislé a autonómne finančné spravodajské jednotky (ďalej len „FIU“) na zhromažďovanie a analyzovanie informácií, ktoré získajú, s cieľom zistiť spojenia medzi podozrivými transakciami a podkladovou trestnou činnosťou, aby sa predišlo praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a na účel boja proti nim. O podozrivých transakciách by mali byť informované FIU, ktoré by mali pôsobiť ako národné centrum pre prijímanie a analyzovanie informácií a podávanie správ o podozrivých transakciách a iných informácií o možnom praní špinavých peňazí alebo financovaní terorizmu príslušným orgánom. To by nemalo nútiť členské štáty, aby zmenili svoje súčasné ohlasovacie systémy, ak informácie predkladá prokurátor alebo iné orgány presadzovania práva, a ak sa tieto informácie okamžite a v neprefiltrovanej podobe predkladajú FIU, ktoré tak môžu riadne vykonávať svoje povinnosti vrátane medzinárodnej spolupráce s inými FIU. Je dôležité, aby členské štáty poskytovali FIU potrebné zdroje s cieľom zabezpečiť, že budú mať plnú prevádzkovú kapacitu na riešenie aktuálnych problémov, ktoré prináša pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu, pri súčasnom dodržiavaní základných práv vrátane práva na súkromie a ochranu údajov. [PN 30]

(26)  Odchylne od všeobecného zákazu vykonávať podozrivé transakcie môžu povinné subjekty vykonávať podozrivé transakcie predtým, ako informujú príslušné orgány, ak nie je možné odoprieť vykonanie týchto transakcií alebo ak by odoprenie vykonania týchto transakcií pravdepodobne zmarilo úsilie sledovať osoby, ktoré by mali prospech z podozrivej operácie prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Toto by sa však nemalo dotýkať medzinárodných záväzkov prijatých členskými štátmi bezodkladne zmraziť finančné prostriedky alebo iný majetok teroristov, teroristických organizácií a tých, ktorí financujú terorizmus, v súlade s príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov.

(26a)  Keďže obrovská časť nezákonných finančných tokov končí v daňových rajoch, Únia by mala zvýšiť tlak vyvíjaný na tieto krajiny, aby spolupracovali s cieľom bojovať proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. [PN 31]

(27)  Členské štáty by mali mať možnosť určiť príslušný samoregulačný orgán povolaní uvedených v článku 2 ods. 1 bode 3 písm. a), b) a d) za orgán, ktorý má byť v prvom rade informovaný namiesto FIU. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva systém ohlasovania na prvom stupni samoregulačnému orgánu predstavuje dôležité ochranné opatrenie na zlepšenie ochrany základných práv, pokiaľ ide o ohlasovacie povinnosti vzťahujúce sa na právnikov.

(28)  Ak sa členský štát rozhodne využívať výnimky stanovené v článku 33 ods. 2, môže samoregulačnému orgánu zastupujúcemu osoby uvedené v danom článku umožniť, aby nepodával FIU žiadne informácie získané od uvedených osôb za okolností uvedených v danom článku alebo ho o to požiadať.

(29)  Existuje mnoho prípadov jednotlivcov vrátane zamestnancov a zástupcov, ktorí oznámili svoje podozrenie na pranie špinavých peňazí a ktorí boli vystavení hrozbám alebo nepriateľskému konaniu. Napriek tomu, že touto smernicou sa nemôže zasahovať do súdnych konaní členských štátov, ide o veľmi dôležitú otázku týkajúcu sa účinnosti finančného systému v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Členské štáty by si mali byť vedomé tohto problému a mali by urobiť všetko, čo môžu, aby ochránili jednotlivcov vrátane zamestnancov a zástupcov pred takýmito hrozbami či nepriateľským konaním a pred iným nepriaznivým zaobchádzaním alebo nepriaznivými následkami, vďaka čomu by sa im ľahšie informovalo o podozreniach, a tým by sa posilnil boj proti praniu špinavých peňazí. [PN 32]

(30)  Na účely tejto smernice sa na spracovanie osobných údajov uplatňuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES(13) tak, ako je transponovaná vnútroštátnym právom.

(30a)  Na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Únie sa na účely tejto smernice vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001(14). [PN 33]

(31)  Určité aspekty vykonávania tejto smernice zahŕňajú zhromažďovanie, analýzu, uchovávanie a výmenu údajov. Spracovanie osobných údajov by malo byť povolené s cieľom dodržiavať povinnosti stanovené v tejto smernici vrátane vykonávania povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, prebiehajúceho monitorovania, vyšetrovania a ohlasovania nezvyčajných a podozrivých transakcií, identifikácie skutočného vlastníka právnickej osoby alebo právnych dojednaní, identifikácie politicky exponovanej osoby, výmeny informácií príslušnými orgánmi a výmeny informácií finančnými inštitúciami a povinnými subjektmi. Zhromažďované osobné údaje by sa mali obmedziť na to, čo je striktne potrebné na dodržanie požiadaviek tejto smernice a nemali by sa ďalej spracúvať spôsobom, ktorý nie je v súlade so smernicou 95/46/ES. Najmä ďalšie spracovanie osobných údajov na komerčné účely by sa malo prísne zakázať. [PN 34]

(32)  Boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu uznávajú všetky členské štáty ako dôvod dôležitého verejného záujmu. Odstránenie takýchto javov si vyžaduje rozhodnú politickú vôľu a spoluprácu na všetkých úrovniach. [PN 35]

(32a)  Je mimoriadne dôležité, aby investície spolufinancované z rozpočtu Únie spĺňali najprísnejšie normy v záujme prevencie finančnej trestnej činnosti vrátane korupcie a daňových únikov. EIB preto v roku 2008 prijala interné usmernenie s názvom Politika predchádzania a odrádzania od zakázaného konania v činnostiach Európskej investičnej banky, pričom článok 325 ZFEÚ, článok 18 štatútu EIB a nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(15) sú jeho právnym základom. Po prijatí tejto politiky EIB informuje luxemburskú FIUo podozreniach alebo údajných prípadoch prania špinavých peňazí, ktoré sa týkajú projektov, operácií a transakcií s podporou EIB. [PN 36]

(33)  Touto smernicou nie je dotknutá ochrana osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach vrátane ustanovení rámcového rozhodnutia 2008/977/SVV. [PN 37]

(34)  Na osobné údaje spracované na účely tejto smernice sa vzťahujú práva prístupu dotknutej osoby. Prístupom dotknutej osoby k informáciám uvedeným v správe o podozrivej transakcii by sa vážne narušila účinnosť boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Obmedzenia tohto práva v súlade s článkom 13 smernice 95/46/ES môžu byť preto odôvodnené. Takéto obmedzenia však musia byť vyvážené účinnými právomocami udelenými orgánom na ochranu údajov vrátane nepriamych prístupových právomocí, ktoré sú stanovené v smernici 95/46/ES a umožňujú im vyšetrovať z úradnej moci alebo na základe sťažnosti akékoľvek podnety týkajúce sa problémov so spracúvaním osobných údajov. To by malo zahŕňať predovšetkým prístup k súboru údajov u povinného subjektu. [PN 38]

(35)  Osoby, ktoré len transformujú papierové dokumenty na elektronické údaje a konajú na základe zmluvy s úverovou alebo finančnou inštitúciou, nepatria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, podobne ako všetky fyzické alebo právnické osoby, ktoré poskytujú úverovým alebo finančným inštitúciám výhradne informačné alebo iné podporné systémy na prevod finančných prostriedkov alebo systémy zúčtovania a vyrovnania obchodov.

(36)  Pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu sú medzinárodné problémy a úsilie bojovať proti nim by malo byť globálne. V prípade, že majú úverové alebo finančné inštitúcie Únie pobočky alebo dcérske spoločnosti v tretích krajinách, a v prípade, že je v uvedenej oblasti právo nedostatočné, mali by sa uplatňovať normy Únie, aby sa predišlo uplatňovaniu úplne odlišných noriem v rámci inštitúcie alebo skupiny inštitúcií, alebo ak uplatňovanie uvedených noriem nie je možné, mala by sa táto skutočnosť oznámiť príslušným orgánom domovského členského štátu.

(37)  Ak Vždy, keď je to možné, mala by byť povinným subjektom sprístupnená spätná väzba o užitočnosti správ o podozrivých transakciách, ktoré predkladajú, a o následných opatreniach. Na tieto účely, a aby sa dala preskúmať účinnosť systémov boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu členských štátov, by mali členské štáty viesť a zlepšovať príslušné štatistiky. S cieľom ďalej zlepšovať kvalitu a súlad štatistických údajov zhromažďovaných na úrovni Únie by Komisia mala viesť záznamy o situácii v rámci Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovania terorizmu a mala by uverejňovať pravidelné prehľady, vrátane vnútroštátneho hodnotenia rizík. Komisia by mala prvý takýto prehľad vypracovať do jedného roka od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice. [PN 39]

(37a)  Členské štáty by mali nielen zabezpečiť, aby povinné subjekty dodržiavali príslušné pravidlá a usmernenia, ale mali by mať zavedené aj systémy, ktoré budú v skutočnosti minimalizovať riziká prania špinavých peňazí v rámci týchto subjektov. [PN 40]

(37b)  Aby bolo možné skúmať účinnosť ich systémov boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, členské štáty by mali viesť a zlepšovať príslušnú štatistiku. S cieľom ďalej zlepšovať kvalitu a súlad štatistických údajov zhromažďovaných na úrovni Únie by Komisia mala viesť záznamy o situácii v rámci celej Únie, pokiaľ ide o boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a mala by uverejňovať pravidelné prehľady. [PN 41]

(38)  Príslušné orgány by mali v súvislosti so zmenárňami, poskytovateľmi služieb správy majetku v prospech tretieho a služieb pre obchodné spoločnosti alebo poskytovateľmi služieb v oblasti hazardných hier zaistiť, aby osoby, ktoré skutočne riadia podnikanie takýchto subjektov a skutoční vlastníci takýchto subjektov boli vhodnými a správnymi osobami. V kritériách na určenie, či je osoba vhodná a správna, by sa mala prinajmenšom odrážať potreba chrániť takéto subjekty pred zneužitím ich manažérmi alebo skutočnými vlastníkmi na trestné účely.

(39)  Vzhľadom na nadnárodný charakter prania špinavých peňazí a financovania terorizmu je mimoriadne dôležitá koordinácia a spolupráca medzi FIU v EÚ. Takáto spolupráca sa zatiaľ riešila len v rozhodnutí Rady 2000/642/SVV(16). S cieľom zabezpečiť lepšiu koordináciu a spoluprácu medzi FIU, a najmä zabezpečiť, aby sa správy o podozrivých transakciách dostali k FIU členského štátu, pre ktorú by bola táto správa najužitočnejšia, by sa mali v tejto smernici zahrnúť podrobnejšie, ďalekosiahlejšie a aktualizované pravidlá.

(40)  Zlepšenie výmeny informácií medzi FIU v rámci Únie má osobitný význam s cieľom čeliť nadnárodnému charakteru prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Členské štáty by mali podporovať používanie bezpečnostných zariadení na výmenu informácií, osobitne decentralizovanej počítačovej siete FIU.net a techník, ktoré uvedená sieť poskytuje takéto zariadenia poskytujú. [PN 42]

(41)  Dôležitosť boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by mala viesť členské štáty k tomu, aby zaviedli účinné, primerané a odrádzajúce sankcie vo vnútroštátnom práve pre prípady nerešpektovania vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice. Členské štáty majú v súčasnosti rozmanitú škálu administratívnych opatrení a sankcií za porušenia hlavných preventívnych opatrení. Táto rozmanitosť by mohla nepriaznivo ovplyvňovať úsilie vyvinuté v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a existuje riziko, že reakcia Únie by mohla byť roztrieštená. Smernica by preto mala obsahovať škálu administratívnych opatrení a sankcií, ktoré majú mať členské štáty k dispozícii pre systémové porušenia požiadaviek týkajúcich sa opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, vedenia záznamov, ohlasovania podozrivých transakcií a vnútorných kontrol povinných subjektov. Uvedená škála by mala byť dosť široká, aby umožnila členským štátom a príslušným orgánom zohľadniť rozdiely medzi povinnými subjektmi, najmä medzi finančnými inštitúciami a inými povinnými subjektmi, pokiaľ ide o ich veľkosť, charakteristiku, stupeň rizika a oblasti činnosti. V rámci uplatňovania tejto smernice by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa uložením administratívnych opatrení a sankcií v súlade s touto smernicou a trestnoprávnych sankcií v súlade s vnútroštátnym právom neporušila zásada ne bis in idem. [PN 43]

(42)  Technickými predpismi vo finančných službách by sa mala zabezpečiť jednotná harmonizácia a primeraná ochrana vkladateľov, investorov a spotrebiteľov v rámci Únie. Keďže ide o orgány s veľmi špecializovanými odbornými znalosťami, bolo by efektívne a vhodné poveriť ESA, aby vypracovali a Komisii predložili návrh regulačných technických predpisov, ktoré nezahŕňajú politické rozhodnutia.

(42a)  Aby príslušné orgány a povinné subjekty mohli lepšie posudzovať riziká vyplývajúce z niektorých transakcií, mala by Komisia vypracovať zoznam jurisdikcií mimo Únie, ktoré zaviedli pravidlá a nariadenia podobné tým, ktoré sú uvedené v tejto smernici. [PN 44]

(43)  Komisia by mala prijať návrh regulačných technických predpisov vypracovaný ESA podľa článku 42 tejto smernice prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

(44)  So zreteľom na všetky veľmi podstatné zmeny, ktoré by bolo potrebné vykonať v smerniciach 2005/60/ES a 2006/70/ES, by sa tieto smernice mali z dôvodu zrozumiteľnosti a súladu zlúčiť a nahradiť.

(45)  Keďže cieľ tejto smernice, konkrétne ochranu finančného systému prostredníctvom predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ich vyšetrovania a odhaľovania nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, pretože jednotlivé opatrenia prijaté členskými štátmi na ochranu ich finančných systémov by mohli byť nezlučiteľné s fungovaním vnútorného trhu a so zásadami právneho štátu a verejnej politiky Únie, ale z dôvodov veľkosti a účinkov opatrenia ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(46)  Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v charte, najmä práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, práva prezumpciu neviny, právo na ochranu osobných údajov, slobody slobodu podnikania, zákazu zákaz diskriminácie a práva , právo na účinný prostriedok nápravy, ako aj na spravodlivý proces a práva právo na obhajobu. [PN 45]

(47)  V súlade s článkom 21 charty, v ktorom sa zakazuje akákoľvek diskriminácia z akéhokoľvek dôvodu, musia členské štáty zabezpečiť, aby sa vzhľadom na hodnotenia rizík v kontexte povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi táto smernica vykonávala bez diskriminácie.

(48)  V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie k vysvetľujúcim dokumentom z 28. septembra 2011 sa členské štáty v odôvodnených prípadoch zaviazali pripojiť k oznámeniu o svojich opatreniach na transpozíciu jeden alebo viacero dokumentov, v ktorých sa vysvetlí vzťah medzi príslušnými zložkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych nástrojov transpozície. Pokiaľ ide o túto smernicu, zákonodarca považuje postúpenie týchto dokumentov za opodstatnené.

(48a)  Pri transponovaní tejto smernice alebo vnútroštátneho práva, ktoré túto smernicu vykonáva, sú členské štáty a povinné subjekty viazané smernicou Rady 2000/43/EC(17). [PN 46]

(48b)  Európsky dozorný úrad pre ochranu údajov vydal stanovisko 4. júla 2013(18)

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Oddiel 1

Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

Článok 1

1.  Členské štáty zabezpečia, aby pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu boli zakázané.

2.  Na účely tejto smernice sa za pranie špinavých peňazí považuje takéto konanie, ak je spáchané úmyselne:

a)  konverzia alebo prevod majetku s vedomím, že takýto majetok pochádza z trestnej činnosti alebo z účasti na takejto činnosti, s cieľom utajiť alebo zakryť nezákonný pôvod majetku, alebo vyhnúť sa príkazom na zmrazenie či konfiškáciu, alebo pomôcť akejkoľvek osobe, ktorá je zapojená do páchania takejto činnosti, aby sa vyhla právnym dôsledkom svojho konania; [PN 47]

b)  utajenie alebo zakrytie pravej povahy, zdroja, miesta, rozmiestnenia, pohybu, práva na majetok alebo na jeho vlastníctvo, s vedomím, že takýto majetok pochádza z trestnej činnosti alebo z účasti na takejto činnosti;

c)  nadobudnutie, vlastníctvo alebo používanie majetku s vedomím, že v čase nadobudnutia tento majetok pochádzal z trestnej činnosti alebo z účasti na takejto činnosti;

d)  účasť na akomkoľvek z konaní uvedených v písmenách a), b) a c), spojenie s nimi, pokus o ne a napomáhanie ich vykonávania, navádzanie na ne, ich zľahčovanie a s nimi súvisiace poradenstvo.

3.  Za pranie špinavých peňazí sa považujú aj prípady, keď sa činnosti, ktoré vytvorili majetok určený na legalizáciu, vykonali na území iného členského štátu alebo na území tretej krajiny.

4.  Na účely tejto smernice „financovanie terorizmu“ je poskytovanie alebo zhromažďovanie finančných prostriedkov akýmkoľvek spôsobom, priamo alebo nepriamo, s úmyslom použiť ich, alebo s vedomím, že sa majú použiť, úplne alebo sčasti, na spáchanie akéhokoľvek trestného činu v zmysle článkov 1 až 4 rámcového rozhodnutia Rady 2002/475/SVV(19) zmeneného a doplneného rámcovým rozhodnutím Rady 2008/919/SVV(20).

5.  Vedomosti, úmysel alebo účel, ktoré sa požadujú ako prvok konaní uvedených v odsekoch 2 a 4, môžu byť odvodené z objektívnych skutkových okolností.

Článok 2

1.  Táto smernica sa vzťahuje na tieto povinné subjekty:

1)  úverové inštitúcie;

2)  finančné inštitúcie;

3)  tieto fyzické alebo právnické osoby konajúce pri výkone svojich profesionálnych činností:

a)  audítorov, externých účtovníkov a daňových poradcov;

b)  notárov a ostatné osoby vykonávajúce nezávislé právnické povolania, ak sa podieľajú, či už konaním v mene a v prospech svojho klienta, na akejkoľvek finančnej transakcii alebo transakcii s nehnuteľným majetkom, alebo poskytnutím pomoci pri plánovaní alebo vykonávaní transakcií pre svojich klientov, ktoré sa týkajú:

i)  nákupu a predaja nehnuteľností alebo podnikateľských subjektov;

ii)  správy finančných prostriedkov, cenných papierov alebo iných aktív klienta;

iii)  otvárania alebo správy bankových účtov, sporiacich účtov alebo účtov cenných papierov;

iv)  organizovania príspevkov potrebných na vytvorenie, prevádzku alebo riadenie obchodných spoločností;

v)  vytvárania, prevádzky alebo riadenia správy majetku v prospech tretieho, nadácií, vzájomných spoločností, obchodných spoločností alebo podobných štruktúr; [PN 48]

c)  poskytovateľov služieb správy majetku v prospech tretieho alebo služieb pre obchodné spoločnosti, na ktorých sa ešte nevzťahujú písmená a) alebo b);

d)  realitných agentov vrátane agentov zaisťujúcich prenájom nehnuteľností, ak sa podieľajú na finančných transakciách; [PN 49]

e)  ostatné fyzické alebo právnické osoby obchodujúce s tovarom alebo službami len vtedy, ak sa platby vykonávajú alebo prijímajú v hotovosti vo výške 7 500 EUR alebo viac, bez ohľadu na to, či sa daná transakcia vykonáva ako jediná operácia alebo v niekoľkých operáciách, ktoré sú zjavne prepojené; [PN 50]

f)  prevádzkovateľov hazardných hier.

S výnimkou kasín sa môžu členské štáty rozhodnúť pre úplné alebo čiastočné oslobodenie niektorých hazardných hier, ako uvedené v prvom pododseku bode 3 písm. f), od vnútroštátnych ustanovení transponujúcich túto smernicu na základe toho, že tieto hry sú spojené s nízkym rizikom na základe hodnotení rizík. Pred uplatnením každého takéhoto oslobodenia požiada príslušný členský štát o súhlas Komisiu. [PN 153]

2.  Členské štáty môžu rozhodnúť o tom, že fyzické alebo právnické osoby, ktoré sú zapojené do finančnej činnosti príležitostne alebo veľmi obmedzene a s malým rizikom prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu nepatria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice za predpokladu, že fyzická alebo právnická osoba spĺňa tieto kritériá:

a)  finančná činnosť je obmedzená v úplnom rozsahu;

b)  finančná činnosť je obmedzená na jednotlivé transakcie;

c)  finančná činnosť nie je hlavnou činnosťou;

d)  finančná činnosť je doplnková a priamo súvisí s hlavnou činnosťou;

e)  hlavná činnosť nie je činnosťou, ktorá je uvedená v odseku 1, s výnimkou činnosti uvedenej v ods. 1 bode 3 písm. e);

f)  finančná činnosť sa zabezpečuje len pre zákazníkov hlavnej činnosti a vo všeobecnosti sa neposkytuje verejnosti.

Prvý pododsek sa nevzťahuje na fyzické alebo právnické osoby zapojené do činnosti poukazovania peňazí v zmysle článku 4 ods. 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES(21).

3.  Na účely odseku 2 písm. a) členské štáty vyžadujú, aby celkový obrat z finančnej činnosti neprekračoval prahovú hodnotu, ktorá musí byť dostatočne nízka. Uvedená prahová hodnota sa určuje na vnútroštátnej úrovni v závislosti od druhu finančnej činnosti.

4.  Na účely odseku 2 písm. b) členské štáty uplatňujú maximálnu prahovú hodnotu na jedného klienta a transakciu bez ohľadu na to, či sa transakcia uskutoční jednorazovo, alebo v niekoľkých zjavne prepojených operáciách. Uvedená prahová hodnota sa určuje na vnútroštátnej úrovni v závislosti od druhu finančnej činnosti. Má byť dostatočne nízka, aby sa zabezpečilo, že príslušné druhy transakcií predstavujú nepraktický a neúčinný spôsob prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, a nemá presahovať 1000 EUR.

5.  Na účely odseku 2 písm. c) členské štáty vyžadujú, aby obrat z finančnej činnosti nepresahoval 5 % celkového obratu príslušnej fyzickej alebo právnickej osoby.

6.  Pri posudzovaní rizika prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu na účely tohto článku členské štáty venujú osobitnú pozornosť všetkým finančným činnostiam, ktoré možno vzhľadom na ich povahu s veľkou pravdepodobnosťou použiť či zneužiť na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.

7.  Vo všetkých rozhodnutiach podľa tohto článku sa uvedú dôvody, na ktorých sú tieto rozhodnutia založené. Členské štáty zabezpečia možnosť stiahnuť takéto rozhodnutie, ak sa zmenia okolnosti.

8.  Členské štáty zavedú rizikovo orientované monitorovanie alebo prijmú iné primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby výnimka udelená rozhodnutím podľa tohto článku nebola zneužitá.

Článok 3

Na účely tejto smernice sa použijú tieto vymedzenia pojmov:

1.  „úverová inštitúcia“ je úverová inštitúcia vymedzená v článku 4 ods. 1 bod 1nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013(22), vrátane jej pobočiek, ako sú vymedzené v článku 4 ods 1 bode 17 uvedeného nariadenia, nachádzajúcich sa v Únii, či už sa ich ústredie nachádza v rámci Únie alebo v tretej krajine;

2.  „finančná inštitúcia“ je:

a)  podnik, iný ako úverová inštitúcia, ktorého hlavnou činnosťou je vykonávanie jednej alebo viacerých činností uvedených v bodoch 2 až 12 a bodoch 14 a 15 prílohy I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ(23) vrátane činností zmenární;

b)  poisťovňa riadne oprávnená v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/EC(24), pokiaľ vykonáva činnosti, na ktoré sa vzťahuje táto smernica;

c)  investičná spoločnosť vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ(25);

d)  podnik kolektívneho investovania, ktorý obchoduje so svojimi podielovými listami alebo akciami;

e)  sprostredkovateľ poistenia vymedzený v článku 2 ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/92/ES (26) s výnimkou sprostredkovateľov uvedených v článku 2 ods. 7 uvedenej smernice, ak konajú v súvislosti so životným poistením a ostatnými investičnými službami;

f)  pobočky, pričom ide o pobočky finančných inštitúcií uvedených v písmenách a) až e) nachádzajúce sa v Únii, ktoré majú svoje ústredie v Únii alebo v tretej krajine;

3.  „majetok“ sú aktíva akéhokoľvek druhu, hmatateľné alebo nehmatateľné, hnuteľné alebo nehnuteľné, hmotné alebo nehmotné a právne dokumenty alebo listiny v akejkoľvek forme vrátane elektronickej alebo digitálnej, ktorými sa dokazuje právny titul k takýmto aktívam alebo podiel na nich;

4.  „trestná činnosť“ je akýkoľvek druh účasti na páchaní trestnej činnosti v prípade týchto závažných trestných činov:

a)  konania vymedzené v článkoch 1 až 4 rámcového rozhodnutia 2002/475/SVV zmenené rámcovým rozhodnutím 2008/919/SVV;

b)  akékoľvek trestné činy vymedzené v článku 3 ods. 1 písm. a) Dohovoru Organizácie Spojených národov z roku 1988 proti nedovolenému obchodu s omamnými a psychotropnými látkami;

c)  činnosti zločineckých organizácií, ako sú vymedzené v článku 1 jednotnej akcie Rady 98/733/SVV(27);

d)  podvod poškodzujúci finančné záujmy Únie, aspoň taký závažný, ako sa vymedzuje v článku 1 ods. 1 a článku 2 Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev(28);

e)  korupcia;

f)  všetky trestné činy vrátane daňových trestných činov týkajúcich sa priamych daní a nepriamych daní, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie spojené s odňatím slobody s hornou sadzbou viac ako jeden rok, alebo v prípade štátov, ktoré majú vo svojom právnom systéme dolnú sadzbu pre trestné činy, všetky trestné činy, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie spojené s odňatím slobody s dolnou sadzbou viac ako šesť mesiacov; [PN 52 netýka sa slovenskej verzie]

4a.  „samoregulačný orgán“ je orgán, ktorý má právomoc uznanú na základe vnútroštátneho práva stanovovať povinnosti a pravidlá upravujúce určité povolanie alebo určitú oblasť hospodárskej činnosti, ktoré musia fyzické alebo právnické osoby pôsobiace v danom povolaní alebo oblasti dodržiavať; [PN 53]

5.  „skutočný vlastník“ je fyzická osoba, ktorá skutočne vlastní alebo ovláda klienta a/alebo fyzickú osobu, v mene ktorej sa transakcia alebo činnosť vykonáva a zahŕňa aspoň:

a)  v prípade podnikateľských subjektov:

i)  fyzickú osobu, ktorá skutočne vlastní alebo ovláda právny subjekt prostredníctvom priameho alebo nepriameho vlastníctva alebo má kontrolu nad dostatočným podielom akcií alebo hlasovacích práv v tomto právnom subjekte vrátane akcií na doručiteľa, inom než spoločnosť kótovaná na regulovanom trhu, ktorá podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií v súlade s právomÚnie a alebo podlieha rovnocenným medzinárodným normám.

Dôkazom vlastníctva alebo ovládania prostredníctvom akciového podielu je V každom prípade je akciový podiel 25 % plus jedna akcia a uplatňuje sa na každú úroveň vlastnený fyzickou osobou dôkazom priameho a nepriameho vlastníctva; akciový podiel v klientovi vo výške 25 % plus jedna akcia, ktorý má v držbe právnická osoba ovládaná fyzickými osobami alebo niekoľkými právnickými osobami ovládanými rovnakou fyzickou osobou, naznačuje nepriame vlastníctvo; pojem ovládanie sa okrem iného určuje v súlade s kritériami stanovenými v článku 22 ods. 1 až 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ(29); to sa však uplatňuje bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov rozhodnúť, že dôkazom vlastníctva alebo ovládania môže byť nižší podiel;

ii)  ak existujú akékoľvek pochybnosti o tom, že osoba určená v bode i) je skutočným vlastníkom, alebo ak po prijatí všetkých potrebných opatrení nemožno identifikovať žiadnu osobu podľa bodu i), fyzickú osobu, ktorá ovláda riadenie právnickej osoby prostredníctvom iných prostriedkov, pričom môže zahŕňať vyšší manažment;

iia)  ak sa neurčí žiadna fyzická osoba podľa bodov i) alebo ii), fyzickú osobu, ktorá zastáva funkciu člena vyššieho manažmentu, pričom v takom prípade povinné subjekty uchovávajú záznamy o opatreniach prijatých na identifikáciu skutočného vlastníka podľa bodov i) a ii) s cieľom preukázať, že nebolo možné takéto osoby identifikovať;

b)  v prípade právnických osôb, ako sú nadácie, a právne dojednania, ako je správa majetku v prospech tretieho alebo vzájomné spoločnosti, prostredníctvom ktorých sa spravujú a rozdeľujú finančné prostriedky:

i)  fyzickú osobu, ktorá vykonáva kontrolu nad 25 % alebo viac majetku právneho dojednania alebo subjektu; ako aj

ii)  ak sú už určené budúce osoby, ktoré budú mať prospech z činnosti, fyzickú osobu, ktorá je príjemcom 25 % alebo viac majetku právneho dojednania alebo subjektu; alebo

iii)  ak sa ešte len majú určiť jednotlivci, ktorí majú prospech z právneho dojednania alebo subjektu, skupinu osôb, v ktorých hlavnom záujme sa zakladá alebo funguje právne dojednanie alebo subjekt. Pokiaľ ide o príjemcov správy majetku v prospech tretieho, ktorí sú určení na základe vlastností alebo triedy, povinné subjekty musia získať dostatočné informácie týkajúce sa príjemcu, aby sa ubezpečili, že dokážu určiť totožnosť príjemcu v čase vyplatenia alebo v čase, keď príjemca zamýšľa uplatniť si práva, ktoré mu prináležia.

iiia)  v prípade správy majetku v prospech tretieho, totožnosť zakladateľa, správcu, ochrancu (ak existuje), príjemcu alebo kategórie príjemcov a akúkoľvek inú fyzickú osobu vykonávajúcu konečnú účinnú kontrolu správy majetku v prospech tretieho (a to aj prostredníctvom reťazca ovládania alebo vlastníctva); [PN 54]

6.  „poskytovateľ služieb správy majetku v prospech tretieho alebo služieb pre obchodné spoločnosti“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá ako podnikateľský subjekt poskytuje tretím stranám ktorúkoľvek z týchto služieb:

a)  zakladanie obchodných spoločností alebo iných právnických osôb;

b)  konanie alebo zabezpečenie, aby iná osoba konala, ako riaditeľ alebo tajomník obchodnej spoločnosti, spoločník v osobnej obchodnej spoločnosti (partnership) alebo v podobnej pozícii vo vzťahu k iným právnickým osobám;

c)  zabezpečenie sídla, obchodnej adresy, adresy na doručovanie alebo administratívnej adresy a ostatných súvisiacich služieb pre obchodnú spoločnosť, osobnú obchodnú spoločnosť alebo akúkoľvek inú právnickú osobu, alebo právne dojednanie;

d)  konanie, alebo zabezpečenie, aby iná osoba konala, ako správca (písomne) zriadenej správy majetku v prospech tretieho (express trust) alebo podobného právneho dojednania;

e)  konanie alebo zabezpečenie, aby iná osoba konala, ako poverený akcionár pre inú osobu, ktorá je iná ako spoločnosť kótovaná na regulovanom trhu, ktorá podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií v súlade s právomÚnie alebo ktorá podlieha rovnocenným medzinárodným normám;

7.  a) „zahraničné politicky exponované osoby“ sú fyzické osoby, ktorým sú alebo boli zverené významné verejné funkcie treťou krajinou;

b)  „domáce politicky exponované osoby“ sú fyzické osoby, ktorým sú alebo boli zverené významné verejné funkcie členským štátom; [PN 55 netýka sa slovenskej verzie]

c)  „osoby, ktorým je alebo bola zverená významná funkcia medzinárodnou organizáciou“ sú riaditelia, zástupcovia riaditeľov a členovia správnej rady alebo rovnocenná funkcia medzinárodnej organizácie;

d)  „fyzické osoby, ktorým sú alebo ktorým boli zverené významné verejné funkcie“, zahŕňajú:

i)  hlavy štátov, predsedov vlád, ministrov a štátnych tajomníkov alebo zástupcov ministrov;

ii)  poslancov parlamentu alebo podobných legislatívnych orgánov; [PN 56]

iii)  členov najvyšších súdov, ústavných súdov alebo iných justičných orgánov vyššieho stupňa, proti rozhodnutiu ktorých sa s výnimkou osobitných situácií už nemožno odvolať;

iv)  členov dvorov audítorov alebo rád centrálnych bánk;

v)  veľvyslancov, chargés d'affaires a vysokopostavených dôstojníkov ozbrojených síl;

vi)  vysoko postavených členov správnych, riadiacich alebo dozorných orgánov štátnych podnikov. [PN 57]

Žiadna z kategórií ustanovených v bodoch i) až vi) sa nepovažuje za kategóriu zahŕňajúcu stredných alebo nižších úradníkov.

e)  „rodinní príslušníci“ sú:

i)  manžel(-ka);

ii)  partner, ktorý má na základe vnútroštátnych právnych predpisov rovnocenné postavenie ako manžel(-ka);

iii)  deti a ich manželov(-ky) alebo partnerov(-ky); [PN 58]

iv)  rodičov; [PN 59]

f)  „osoby známe ako blízki spolupracovníci“ sú: [PN 87]

i)  všetky fyzické osoby, o ktorých je známe, že sú skutočnými vlastníkmi právnických osôb alebo právnych dojednaní, alebo majú iné blízke obchodné vzťahy s osobou uvedenou v odseku 7 písm. a) až písm. d);

ii)  všetky fyzické osoby, o ktorých je známe, že ktoré sú skutočnými vlastníkmi právnických osôb alebo právnych dojednaní, ktoré o ktorých je známe, že boli zriadené v skutočný prospech osoby uvedenej v odseku 7 písm. a) až písm. d); [PN 60]

8.  „vrcholový manažment“ je pracovník alebo zamestnanec s dostatočnými vedomosťami o riziku vystavenia spoločnosti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorý je na dostatočne vysokej funkčnej úrovni, aby prijímal rozhodnutia ovplyvňujúce vystavenie spoločnosti riziku. Nemusí ísť vo všetkých prípadoch o člena právnej rady;

9.  „obchodný vzťah“ je obchodný, profesionálny alebo komerčný vzťah, ktorý je spojený s odbornými činnosťami povinných subjektov a od ktorého sa očakáva v čase nadviazania kontaktu, že bude obsahovať prvok trvania;

10.  „služby v oblasti hazardných hier“ sú všetky služby, ktoré zahŕňajú peňažné uzatvorenie stávky v hazardných hrách vrátane tých, ktoré nesú v sebe prvok zručnosti, ako napríklad lotérie, kasínové hry, pokrové hry a stávkové transakcie, ktoré sú prevádzkované na fyzickom mieste alebo akýmikoľvek prostriedkami na diaľku, elektronicky alebo prostredníctvom inej technológie umožňujúcej komunikáciu a na individuálnu žiadosť príjemcu služieb;

10a.  „stávková transakcia“ znamená všetky etapy obchodného vzťahu medzi poskytovateľom služieb v oblasti hazardných hier na jednej strane a klientom a príjemcom registrácie stávky a vkladu na strane druhej až do vyplatenia akejkoľvek výhry; [PN 61]

11.  „skupina“ je skupina vymedzená v článku 2 ods. 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES(30).

11a.  „bez osobného kontaktu“ je uzatvorenie zmluvy alebo uskutočňovanie transakcie v prípade, akdodávateľ alebo sprostredkovateľ a klient nie sú súčasne fyzicky prítomní, výlučne prostredníctvom internetu, telemarketingu alebo iných elektronických komunikačných prostriedkov až do a vrátane okamihu uzatvorenia zmluvy alebo uskutočnenia transakcie; [PN 62]

Článok 4

1.  Členské štáty v súlade s rizikovo orientovaným prístupom zabezpečia, aby ustanovenia tejto smernice boli úplne alebo čiastočne rozšírené na povolania a kategórie podnikov, okrem povinných subjektov uvedených v článku 2 ods. 1, ktoré sa zaoberajú takými činnosťami, v prípade ktorých je osobitne pravdepodobné, že by mohli byť využívané na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. [PN 63]

2.  Ak členský štát rozhodne o rozšírení ustanovení tejto smernice na povolania a kategórie podnikov, okrem tých, ktoré sú uvedené v článku 2 ods. 1, informuje o tom Komisiu.

Článok 5

Členské štáty môžu prijať alebo ponechať v účinnosti prísnejšie ustanovenia v oblasti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, aby sa predišlo praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, za predpokladu, že tieto ustanovenia sú v plnom súlade s právom Únie, najmä pokiaľ ide o pravidlá Únie na ochranu údajov a o ochranu základných práv zakotvených v charte. Tieto ustanovenia neprimerane nebránia spotrebiteľom v prístupe k finančným službám a nie sú prekážkou pre fungovanie vnútorného trhu. [PN 64]

Oddiel 2

Hodnotenie rizík

Článok 6

1.  Európsky orgán Komisia vykoná hodnotenie rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré ovplyvňujú vnútorný trh, s osobitným prihliadnutím na cezhraničné činnosti. Na tento účel Komisia konzultuje s členskými štátmi, ESAposkytnú spoločné stanovisko k rizikám prania špinavých peňazí a financovania terorizmu ovplyvňujúcim vnútorný trh , európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, pracovnou skupinou zriadenou podľa článku 29, Europolom a inými príslušnými orgánmi.

Hodnotenie rizík uvedené v prvom pododseku pokrýva prinajmenšom:

a)  celkový rozsah prania špinavých peňazí a oblasti vnútorného trhu vystavené väčšiemu riziku;

b)  riziká spojených s každým príslušným odvetvím, najmä s nefinančnými odvetviami a odvetvím hazardných hier;

c)  najrozšírenejšie spôsoby využívané zločincami na pranie nezákonných príjmov;

d)  odporúčania príslušným orgánom týkajúce sa účinného vynakladania zdrojov;

e)  úlohu eurových bankoviek v rámci trestnej činnosti a prania špinavých peňazí;

Hodnotenie rizík zahŕňa aj návrhy, pokiaľ ide o minimálne normy pre hodnotenia rizík, ktoré majú vykonávať príslušné vnútroštátne orgány. Tieto minimálne normy sa vypracujú v spolupráci s členskými štátmi so zapojením odvetvia a iných príslušných zainteresovaných strán prostredníctvom verejných konzultácií a súkromných stretnutí zainteresovaných strán, ak je to vhodné.

Stanovisko Komisia vydá hodnotenie rizík do...(31) a dvakrát ročne alebo v prípade potreby častejšie sa aktualizuje.

2.  Komisia stanovisko hodnotenie rizík sprístupní, aby pomohla členským štátom a povinným subjektom určiť, riadiť a zmierniť riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a aby umožnila ostatným zainteresovaným stranám vrátane národných zákonodarcov, Európskeho parlamentu, ESA, Europolu a Výboru Únie FIUlepšie porozumieť rizikám. Zhrnutie hodnotenia je verejne k dispozícii. Neobsahuje utajované informácie.

2a.   Komisia predkladá Európskemu parlamentu a Rade výročnú správu o zisteniach vyplývajúcich z pravidelných hodnotení rizík a o krokoch prijatých na základe týchto zistení. [PN 65]

Článok 6a

1.  Bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia o konaní o porušení uvedené v ZFEÚ, Komisia zabezpečí, aby sa vnútroštátne právo v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu prijaté členskými štátmi podľa tejto smernice účinne vykonávalo a bolo v súlade s európskym rámcom.

2.  Na účely uplatňovania odseku 1 Komisii pomáha v prípade potreby ESA, Europol, Výbor Únie FIU a akýkoľvek iný príslušný európsky orgán.

3.  Hodnotenia vnútroštátneho práva v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu uvedeného v odseku 1, nemajú vplyv na hodnotenia, ktoré uskutočňuje Finančná akčná skupina alebo Moneyval. [PN 66]

Článok 7

1.  Každý členský štát prijme primerané opatrenia na to, aby určil riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré ho ovplyvňujú, ako aj akékoľvek súvisiace obavy týkajúce sa ochrany údajov, aby ich posúdil, aby im rozumel a zmierňoval ich a aby aktualizoval ich hodnotenie.

2.  Každý členský štát určí orgán na koordináciu vnútroštátnej reakcie na riziká uvedené v odseku 1. Názov daného orgánu oznámi Komisii, ESAs, Europolu a ostatným členským štátom.

3.  Pri vykonávaní hodnotení uvedených v odseku 1 môžu členské štáty použiť stanovisko použijú hodnotenie rizík uvedené v článku 6 ods. 1.

4.  Každý členský štát vykoná hodnotenie uvedené v odseku 1 a:

a)  použije hodnotenie(a) na to, aby zlepšil svoj režim boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, najmä určením všetkých oblastí, v ktorých povinné subjekty uplatnia posilnené opatrenia a v prípade potreby špecifikovaním opatrení, ktoré treba prijať;

aa)  prípadne určí odvetvia alebo oblasti so zanedbateľným, nízkym alebo väčším rizikom prania špinavých peňazí a financovania terorizmu;

b)  použije hodnotenie(a) na to, aby pomohol pri prideľovaní zdrojov a stanovovaní ich priorít s cieľom bojovať proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

ba)  využije hodnotenie(-ia) na zabezpečenie toho, aby sa vypracovali vhodné pravidlá pre každé odvetvie alebo oblasť, a to podľa rizika prania špinavých peňazí;

c)  včas sprístupní povinným subjektom príslušné informácie, aby vykonali mohli vykonať vlastné hodnotenia rizík v súvislosti s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu.

5.  Členské štáty sprístupnia na požiadanie výsledky svojich hodnotení rizík iným členským štátom, Komisii, ESAs. Zhrnutie hodnotenia sa sprístupní verejnosti. Neobsahuje utajované informácie. [PN 67]

Článok 8

1.  Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty prijali potrebné kroky na určenie a hodnotenie rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, a zároveň zohľadnia rizikové faktory vrátane klientov, krajín alebo geografických oblastí, produktov, služieb, transakcií alebo distribučných kanálov. Tieto kroky sú primerané povahe a veľkosti povinných subjektov.

2.  Hodnotenia uvedené v odseku 1 sa zaznamenávajú, aktualizujú a na požiadanie sprístupňujú príslušným orgánom a samoregulačným orgánom. [PN 68]

3.  Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty mali politiky, kontroly a postupy na účinné zmiernenie a riadenie rizík v súvislosti s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu zistených na úrovni Únie, členského štátu a povinných subjektov. Politiky, kontroly a postupy by mali byť primerané povahe a veľkosti týchto povinných subjektov subjektov a riziku prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a mali by dodržiavať pravidlá na ochranu údajov. [PN 69]

4.  Politiky a postupy uvedené v odseku 3 obsahujú aspoň:

a)  vypracovanie vnútorných politík, postupov a kontrol vrátane modelových postupov riadenia rizika, povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, ohlasovania, vedenia záznamov, vnútornej kontroly, riadenia dodržiavania súladu (aj vtedy, ak to je vhodné vzhľadom na veľkosť a povahu podniku, vymenovania pracovníka zodpovedného za dodržiavanie súladu s predpismi na riadiacej úrovni) a preverovania zamestnancov.;Tieto opatrenia neumožňujú povinným subjektom požiadať spotrebiteľov o poskytnutie väčšieho množstva osobných údajov, než je potrebné; [PN 70]

b)  ak je to vhodné so zreteľom na veľkosť a povahu podnikateľského subjektu, nezávislú funkciu auditu na skúšanie vnútorných politík, postupov a kontrol uvedených v písmene a).

5.  Členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty získali na zavádzanie politík a postupov súhlas od vrcholového manažmentu, a v prípade potreby monitorujú a podporujú prijaté opatrenia.

Článok 8a

1.  V záujme vytvorenia spoločného prístupu a spoločných politík voči nespolupracujúcim jurisdikciám s nedostatkami v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí členské štáty pravidelne presadzujú a prijímajú zoznamy krajín, ktoré zverejňuje FATF.

2.  Komisia koordinuje prípravné práce na úrovni Únie v oblasti určovania tretích krajín so závažnými strategickými nedostatkami vo svojich systémoch boja proti praniu špinavých peňazí, ktoré predstavujú významné riziko pre finančný systém Únie, a to pri zohľadnení kritérií uvedených v bode 3 prílohy III.

3.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty na vytvorenie zoznamu krajín v zmysle odseku 2.

4.  Komisia pravidelne monitoruje vývoj situácie v krajinách vymedzených v odseku 2 tohto článku na základe kritérií uvedených v bode 3 prílohy III a v prípade potreby prehodnotí zoznam uvedený v odseku 3 tohto článku. [PN 71]

KAPITOLA II

POVINNÁ STAROSTLIVOSŤ VO VZŤAHU KU KLIENTOVI

Oddiel 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 9

Členské štáty zakážu svojim úverovým a finančným inštitúciám viesť anonymné účtyalebo, anonymné vkladné knižky alebo vydávať anonymné elektronické platobné karty, ktoré nespĺňajú podmienky stanovené v článku 10a. Členské štáty vo všetkých prípadoch vyžadujú, aby sa majitelia a osoby, ktoré majú prospech z existujúcich anonymných účtov alebo, anonymných vkladných knižiek alebo anonymných platobných kariet, čo najskôr podrobili opatreniam povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, a to v každom prípade skôr, ako sa takéto účty alebo vkladné knižky akýmkoľvek spôsobom použijú. [PN 72]

Článok 10

Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty uplatňovali opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v týchto prípadoch:

a)  pri zakladaní obchodného vzťahu;

b)  pri vykonávaní príležitostných transakcií vo výške 15 000 EUR alebo viac, ak sa transakcia vykonáva ako jediná operácia alebo v niekoľkých operáciách, ktoré sú zjavne prepojené;

c)  pokiaľ ide o fyzické alebo právnické osoby obchodujúce s tovarom pri vykonávaní príležitostných transakcií vo výške 7 500 EUR alebo viac, či sa transakcia vykonáva ako jediná operácia alebo v niekoľkých operáciách, ktoré sú zjavne prepojené;

d)  pokiaľ ide o prevádzkovateľov hazardných hier kasína, pri vykonávaní príležitostných transakcií vo výške 2 000 EUR alebo viac, či sa transakcia vykonáva ako jediná operácia alebo v niekoľkých operáciách, ktoré sú zjavne prepojené;

da)  pokiaľ ide o internetové hazardné hry, pri vytváraní obchodného vzťahu;

db)  pokiaľ ide o iných prevádzkovateľov hazardných hier, pri výplate výhier vo výške 2 000 EUR alebo viac; [PN 73]

e)  ak existuje podozrenie na pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu, bez ohľadu na akékoľvek odchýlky, výnimky alebo prahové hodnoty;

f)  ak existujú pochybnosti o pravosti alebo primeranosti predtým získaných identifikačných údajov o klientoch.

fa)  ak je založená spoločnosť. [PN 74]

Článok 10a

1.  Členské štáty môžu na základe preukázateľne nízkeho rizika uplatňovať výnimky z opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi na povinné subjekty, pokiaľ ide o elektronické peniaze vymedzené v článku 2 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES(32), ak sú splnené tieto podmienky:

a)  platobný nástroj nemožno dobíjať;

b)  maximálna suma uložená elektronicky nie je vyššia než 250 EUR; členské štáty môžu tento limit v prípade platobných nástrojov, ktoré možno používať len v tom jednom konkrétnom členskom štáte, zvýšiť na 500 EUR;

c)  platobný nástroj sa používa výhradne na nákup tovaru alebo služieb;

d)  platobný nástroj nemožno financovať elektronickými peniazmi;

e)  zámena za hotovosť a hotovostné výbery sú zakázané s výnimkou prípadu, ak boli splnené požiadavky v oblasti identifikácie a kontroly totožnosti držiteľa, primeraných a vhodných politík a postupov zámeny za hotovosť a hotovostných výberov, ako aj v oblasti uchovávania záznamov.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby sa pred každým výberom peňažnej hodnoty elektronických peňazí presahujúcej 250 EUR uplatňovali opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi.

3.  Tento článok nebráni členským štátom, aby povinným subjektom umožnili uplatňovanie opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, pokiaľ ide o elektronické peniaze v súlade s článkom 13 tejto smernice, ak podmienky stanovené v tomto článku nie sú splnené. [PN 75]

Článok 11

1.  Opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi zahŕňajú:

a)  identifikáciu klienta a overenie jeho totožnosti na základe dokumentov, údajov alebo informácií získaných z dôveryhodného a nezávislého zdroja;

b)  identifikáciu okrem identifikácie skutočného vlastníka a uvedeného v registri podľa článku 29, prijatie primeraných opatrení na overenie totožnosti skutočného vlastníka k spokojnosti inštitúcie alebo osoby, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, vrátane, pokiaľ ide o právnické osoby, správy majetku v prospech tretieho, nadácií, vzájomných spoločností, holdingových spoločnostívšetkých ostatných a podobných existujúcich alebo budúcich právnych dojednaní, ako aj prijatie všetkých potrebných opatrení na pochopenie vlastníckej a riadiacej štruktúry klienta, posúdenie a v prípade potreby získanie informácií o účele a plánovanej povahe obchodného vzťahu;

c)  posúdenie a v prípade potreby získanie informácií o účele a plánovanej povahe obchodného vzťahu;

d)  vykonávanie priebežného monitorovania obchodného vzťahu vrátane preskúmania transakcií vykonaných v priebehu trvania tohto vzťahu, aby sa zabezpečilo, že vykonávané transakcie sú v súlade s poznatkami danej inštitúcie alebo osoby o klientovi, obchodnom profile a prehľade rizík vrátane, ak je to potrebné, zdroja finančných prostriedkov a zabezpečenia aktualizácie dokumentov, údajov alebo informácií, ktoré majú k dispozícii. [PN 76]

1a.  Pri uplatňovaní opatrení uvedených v odseku 1 písm. a) a b) sa od povinných subjektov tiež požaduje, aby overili, či je každá osoba, ktorá údajne koná v mene klienta, oprávnená takto konať, a požaduje sa, aby identifikovali a overili totožnosť danej osoby. [PN 77]

2.  Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty uplatňovali požiadavky povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi stanovené v odseku 1 na každého klienta, môžu však stanoviť rozsah týchto opatrení na základe posúdenia rizika.

3.  Pri hodnotení rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty zohľadnili aspoň premenné faktory stanovené v prílohe I.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty boli schopné preukázať príslušným orgánom alebo samoregulačným orgánom, že zo zreteľom na zistené riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu sú opatrenia vhodné.

5.  Pokiaľ ide o podnikanie v oblasti životného poistenia alebo iného poistenia súvisiaceho s investíciami, členské štáty zabezpečia, aby finančné inštitúcie okrem opatrení v oblasti povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, ktoré sa vyžadujú v prípade klienta a skutočného vlastníka, vykonali tieto opatrenia v oblasti povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi týkajúce poistencov, ktorí majú uzavreté zmluvy o životnom poistení alebo inom investičnom poistení v okamihu, keď sú poistenci identifikovaní alebo určení:

a)  pokiaľ ide o poistencov, ktorí sú identifikovaní ako špecificky pomenované fyzické alebo právnické osoby alebo právne dojedania, zapísanie mena osoby;

b)  pokiaľ ide o poistencov, ktorí sú určení na základe charakteristiky alebo triedy či iných prostriedkov, získavanie dostatočných informácií týkajúcich sa týchto poistencov na to, aby bola finančná inštitúcia presvedčená, že v čase vyplatenia dokáže určiť totožnosť príjemcu.

V oboch prípadoch uvedených v prvom pododseku písmenách a) a b) sa musí v čase vyplatenia uskutočniť overenie totožnosti poistencov. V prípade úplného alebo čiastočného postúpenia životného poistenia alebo iného poistenia súvisiaceho s investíciami na tretiu stranu finančné inštitúcie upovedomené o postúpení identifikujú skutočného vlastníka v čase postúpenia na fyzickú alebo právnickú osobu alebo právne dojednanie prijímajúce hodnotu postúpenej poistnej zmluvy vo vlastný prospech.

Článok 12

1.  Členské štáty vyžadujú, aby sa totožnosť klienta a skutočného vlastníka overila pred založením obchodného vzťahu alebo vykonaním transakcie.

2.  Odchylne od odseku 1 môžu členské štáty povoliť, aby sa overenie totožnosti klienta a skutočného vlastníka dokončilo počas zakladania obchodného vzťahu alebo počas uskutočňovania transakcie v prípade subjektov podliehajúcich povinnostiam uvedeným v článku 2 ods. 1 a v každom prípade v okamihu výplaty prípadnej výhry, ak je to potrebné na neprerušenie zvyčajného vedenia podnikania a ak je malé riziko výskytu prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. V takých situáciách sa tieto postupy musia podľa možnosti dokončiť čo najskôr po prvom kontakte. [PN 78]

3.  Odchylne od odsekov 1 a 2 môžu členské štáty umožniť otvorenie bankového účtu za predpokladu, že bude dostatočným spôsobom zabezpečené, aby klient ani nikto v jeho mene nevykonal transakcie, pokiaľ nie sú v plnej miere splnené odseky 1 a 2.

4.  V prípade, že predmetná inštitúcia alebo osoba nie je schopná dodržať článok 11 ods. 1 písm. a), b) a c), členské štáty vyžadujú, aby nesmela vykonať transakciu cez bankový účet, založiť obchodný vzťah alebo vykonať transakciu a aby zvážila ukončenie obchodného vzťahu a predloženie hlásenia o podozrivej transakcii FIU v súlade s článkom 32 vo vzťahu ku klientovi.

Členské štáty neuplatňujú predchádzajúci pododsek na notárov, iné osoby vykonávajúce nezávislé právnické povolania, audítorov, externých účtovníkov a daňových poradcov, pričom táto výnimka sa uplatňuje výhradne v súvislosti so zisťovaním právneho postavenia ich klienta alebo obhajobu či zastupovanie uvedeného klienta v súdnom konaní alebo v súvislosti so súdnym konaním vrátane poradenstva o začatí alebo vyhnutí sa konaniu.

5.  Členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty uplatňovali postupy povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi nielen na všetkých nových klientov, ale vo vhodnom čase aj na existujúcich klientov na základe posúdenia rizika vrátane období, keď sa u klienta zmenia dôležité okolnosti.

Oddiel 2

Zjednodušená povinná starostlivosť vo vzťahu ku klientovi

Článok 13

1.  V prípade, že členský štát alebo povinný subjekt určí oblasti s nižším rizikom, môže tento členský štát povoliť povinným subjektom, aby uplatňovali opatrenia zjednodušenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi.

2.  Povinné subjekty sa pred uplatňovaním zjednodušených opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi uistia, že vzťah s klientom alebo transakcia predstavujú riziko nižšieho stupňa.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty vykonávali dostatočné monitorovanie transakcie transakcií alebo obchodného vzťahu obchodných vzťahov, aby bolo možné odhaliť nezvyčajné alebo podozrivé transakcie. [PN 79]

Článok 14

Pri posudzovaní rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu v súvislosti s typmi klientov, krajín alebo geografických oblastí a najmä produktmi, službami, transakciami alebo distribučnými kanálmi zohľadnia členské štáty a povinné subjekty aspoň faktory situácií týkajúce sa klienta a produktu, služby, transakcie alebo distribučného kanálu ako situácie s možným nižším rizikom stanovené v prílohe II. [PN 80]

Článok 15

ESA do...(33) vydajú usmernenia určené príslušným orgánom a povinným subjektom uvedeným v článku 2 ods. 1 bode 1 a 2 v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 o rizikových faktoroch, ktoré sa vezmú do úvahy a/alebo opatreniach, ktoré sa prijmú v situáciách, v ktorých sú vhodné opatrenia zjednodušenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. V prípade, že je to primerané a vhodné a s osobitným zreteľom na povahu a veľkosť podniku by sa mali stanoviť špecifické opatrenia.[PN 81]

Oddiel 3

Zvýšená povinná starostlivosť vo vzťahu ku klientovi

Článok 16

1.  V prípadoch určených v článkoch 17 až 23 tejto smernice a v iných prípadoch s vyššími rizikami, ktoré sú určené členskými štátmi alebo povinnými subjektmi, členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty uplatňovali opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi s cieľom primerane riadiť a zmierňovať tieto riziká.

2.  Členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty, pokiaľ je to reálne možné, prešetrili súvislosti a účel všetkých zložitých, nezvyčajne veľkých transakcií a všetkých nezvyčajných typov transakcií, ktoré nemajú žiadny zrejmý hospodársky alebo zákonný účel alebo ktoré sú daňovými trestnými činmi v zmysle článku 3 ods. 4 písm. f). Mali by najmä zvýšiť stupeň a povahu monitorovania obchodného vzťahu, aby určili, či sa tieto transakcie alebo činnosti javia ako nezvyčajné alebo podozrivé. Ak povinný subjekt zistí takúto nezvyčajnú alebo podozrivú transakciu alebo činnosť, bezodkladne informuje FIU všetkých členských štátov, ktorých sa to môže týkať. [PN 82]

3.  Pri posudzovaní rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu zohľadnia členské štáty a povinné subjekty aspoň faktory situácií týkajúce sa klienta a produktu, služby, transakcie alebo distribučného kanálu ako situácie s možným nižším rizikom stanovené v prílohe III. [PN 83]

4.  ESA do...(34) vydajú usmernenia určené príslušným orgánom a povinným subjektom uvedeným v článku 2 ods. 1 bodoch 1 a 2 v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 o rizikových faktoroch, ktoré sa vezmú do úvahy a/alebo opatreniach, ktoré sa prijmú v situáciách, v ktorých je potrebné uplatniť opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi.. [PN 84]

Článok 17

V oblasti cezhraničných vzťahov korešpondenčného bankovníctva s partnerskými ústavmi z tretích krajín členské štáty okrem opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi uvedených v článku 11 vyžadujú, aby ich úverové inštitúcie:

a)  zhromaždili dostatočné informácie o partnerskom ústave, aby plne pochopili povahu podnikania partnerského ústavu a určili z verejne dostupných informácií povesť ústavu a kvalitu dohľadu;

b)  vyhodnotili kontrolné mechanizmy partnerského ústavu v oblasti prania špinavých peňazí a financovania terorizmu;

c)  získali súhlas od vrcholového manažmentu pred založením nového korešpondenčného bankového vzťahu;

d)  dokumentovali príslušné právomoci každého ústavu;

e)  vo vzťahu k účtom, cez ktoré možno robiť priame platby, boli presvedčené, že partnerská úverová inštitúcia overila totožnosť a vykonala priebežnú povinnú starostlivosť vo vzťahu ku klientom, ktorí majú priamy prístup k účtom korešpondenčnej banky, a že je schopná poskytnúť korešpondenčnému ústavu na základe žiadosti relevantné údaje o povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi.

Článok 18

V súvislosti s transakciami alebo obchodnými vzťahmi so zahraničnými politicky exponovanými osobami vyžadujú členské štáty okrem opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi uvedených v článku 11, aby povinné subjekty:

a)  mali primerané postupy na základe posúdenia rizika na stanovenie toho, či je klient alebo skutočný vlastník klienta takou osobou;

b)  získali súhlas vrcholového manažmentu na založenie obchodných vzťahov alebo na ich pokračovanie s týmito klientmi;

c)  prijali primerané opatrenia na zistenie zdroja bohatstva a zdroja finančných prostriedkov obchodného vzťahu alebo transakcie, ktorých sa to týka;

d)  priebežne a podrobne monitorovali obchodný vzťah.

Článok 19

V súvislosti s transakciami alebo obchodnými vzťahmi s domácimi politicky exponovanými osobami alebo osobami, ktorým je alebo bola zverená významná funkcia medzinárodnou organizáciou, členské štáty okrem opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi uvedených v článku 11 vyžadujú, aby povinné subjekty:

a)  mali primerané postupy na základe posúdenia rizika na stanovenie toho, či je klient alebo skutočný vlastník klienta takou osobou;

b)  v prípadoch obchodných vzťahov s vyšším rizikom s týmito osobami uplatňovali opatrenia uvedené v článku 18 písm. b), c) a d).

Článok 19a

Komisia v spolupráci s členskými štátmi a medzinárodnými organizáciami vypracuje zoznam domácich politicky exponovaných osôb a osôb s bydliskom v členskom štáte, ktorým je alebo bola medzinárodnou organizáciou zverená významná funkcia. Zoznam je prístupný príslušným orgánom a povinným subjektom.

Komisia informuje príslušné osoby o tom, že boli zaradené na zoznam alebo z neho odstránené.

Požiadavky uvedené v tomto článku nezbavujú povinné subjekty ich povinností v oblasti povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a povinné subjekty sa nespoliehajú výlučne na tieto informácie ako dostatočné na splnenie týchto povinností.

Členské štáty prijmú všetky vhodné opatrenia na zabránenie obchodovaniu na komerčné účely s informáciami o zahraničných politicky exponovaných osobách, domácich politicky exponovaných osobách alebo osobách, ktorým je alebo bola medzinárodnou organizáciou zverená významná funkcia. [PN 85]

Článok 20

Povinné subjekty prijmú primerané opatrenia v súlade s rizikovo orientovaným prístupom na určenie toho, či poistenci, ktorí majú uzavretú zmluvu o životnom poistení alebo inom poistení súvisiacom s investíciami a/alebo, v prípade potreby skutočný vlastník poistenca, sú politicky exponovanými osobami. Uvedené opatrenia sa prijmú najneskôr v čase vyplatenia alebo v čase úplného alebo čiastočného postúpenia poistnej zmluvy. V prípade, že sa určili vyššie riziká, členské štáty okrem bežných opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi vyžadujú, aby povinné subjekty: [PN 86]

a)  pred vyplatením zisku z poistnej zmluvy informovali vrcholový manažment;

b)  vykonali rozšírené skúmanie celého obchodného vzťahu s poistníkom.

Článok 21

Opatrenia uvedené v článkoch 18, 19 a 20, okrem tých, ktoré sú uvedené v článku 19a, sa vzťahujú aj na rodinných príslušníkov alebo na osoby, ktoré sú známe ako v prípade ktorých dôkazy naznačujú, že sú blízki spolupracovníci týchto medzinárodne alebo domácich politicky exponovaných osôb. [PN 87]

Článok 22

V prípade, ak osoba uvedená v článkoch 18, 19 a 20 prestala byť zahraničnou politicky exponovanou osobou, domácou politicky exponovanou osoboualebo osobou, ktorej je alebo bola medzinárodnou organizáciou zverená významná funkcia, vyžaduje sa, aby povinné subjekty zvážili pretrvávajúce riziko, ktoré predstavuje uvedená osoba, a aby uplatňovali také primerané opatrenia na základe rizika až dovtedy, kým uvedená osoba nebude predstavovať žiadne ďalšie riziko. Uvedené obdobie trvá najmenej 18 12 mesiacov. [PN 88]

Článok 23

1.  Členské štáty zakážu úverovým inštitúciám vstupovať do korešpondenčného bankového vzťahu so shell bankou alebo v takomto vzťahu pokračovať a vyžadujú, aby úverové inštitúcie prijali primerané opatrenia proti nadviazaniu korešpondenčných bankových vzťahov alebo ich pokračovaniu s bankou, o ktorej je známe, že povoľuje, aby jej účty využívala shell banka.

2.  Na účely odseku 1 „shell banka“ je úverová inštitúcia alebo inštitúcia zapojená do rovnocenných činností, zapísaná v obchodnom registri v jurisdikcii, v ktorej sa fyzicky nenachádza, nemá významné sústredenie ani manažment a nie je pridružená k regulovanej finančnej skupine.

Oddiel 4

Plnenie tretími stranami

Článok 24

Členské štáty môžu povoliť, aby sa povinné subjekty pri plnení požiadaviek stanovených v článku 11 ods. 1 písm. a), b) a c) spoľahli na tretie strany. Konečnú zodpovednosť za splnenie týchto požiadaviek však naďalej znáša povinný subjekt, ktorý sa spolieha na tretiu stranu. Okrem toho členské štáty zaistia, aby tieto tretie strany zodpovedali za porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice. [PN 89]

Článok 25

1.  Na účely tohto oddielu „tretie strany“ sú:

a)   povinné subjekty, ktoré sú uvedené v článku 2, alebo alebo

b)   iné inštitúcie a osoby nachádzajúce sa v členských štátoch alebo v tretej krajine, ktoré uplatňujú požiadavky povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a požiadavky na vedenie záznamov rovnocenné s požiadavkami stanovenými v tejto smernici a dodržiavanie ich súladu s požiadavkami tejto smernice podlieha dohľadu v súlade s oddielom 2 kapitoly VI.

2.  Pri rozhodovaní o tom, či tretia krajina spĺňa podmienky stanovené v odseku 1, členské štáty zvážia Komisia zváži informácie dostupné na úrovni geografického rizika, navzájom sa informujú a takisto informujú Komisiu a informuje členské štáty, povinné subjekty a ESA v rozsahu, ktorý je relevantný na účely tejto smernice a v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, o prípadoch, keď sa domnievajú, že tretia krajina spĺňa uvedené podmienky.

2a.  Komisia zabezpečí zoznam jurisdikcií s opatreniami na boj proti praniu špinavých peňazí, ktoré sú rovnocenné s ustanoveniami tejto smernice a inými súvisiacimi pravidlami a regulačnými opatreniami Únie.

2b.  Zoznam uvedený v odseku 2a sa pravidelne prehodnocuje a aktualizuje na základe informácií získaných od členských štátov podľa odseku 2. [PN 90]

Článok 26

1.  Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty získali od tretích strán, na ktoré sa spoliehajú, potrebné informácie týkajúce sa požiadaviek stanovených v článku 11 ods. 1 písm. a), b) a c).

2.  Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty, ktorým je klient odporúčaný, prijali primerané opatrenia na to, aby zabezpečili, že tretia strana na požiadanie okamžite postúpi príslušné kópie údajov o identifikácii a overovaní totožnosti a ostatnú relevantnú dokumentáciu o totožnosti klienta alebo skutočného vlastníka.

Článok 27

1.  Členské štáty zabezpečia, aby domovský príslušný orgán (pokiaľ ide o politiky a kontroly na úrovni skupiny) a hostiteľský príslušný orgán (pokiaľ ide o pobočky a dcérske spoločnosti) mohli považovať povinný subjekt za uplatňujúci opatrenia uvedené v článku 25 ods. 1 a v článku 26 v rámci skupinového programu v prípade, že sú splnené tieto podmienky:

a)  povinný subjekt sa spolieha na informácie poskytnuté treťou stranou, ktorá je súčasťou rovnakej skupiny;

b)  daná skupina uplatňuje opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, pravidlá týkajúce sa vedenia záznamov a programov proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v súlade s touto smernicou alebo rovnocennými pravidlami;

c)  nad účinným uplatňovaním požiadaviek uvedených v písmene b) na úrovni skupiny vykonáva dohľad príslušný domovský orgán v spolupráci s hostiteľskými príslušnými orgánmi. [PN 91]

1a.  ESA do ...(35) vydajú usmernenia o vykonávaní režimu dohľadu príslušnými orgánmi v dotknutých členských štátoch pre subjekty skupiny s cieľom zabezpečiť súdržný a účinný dohľad na úrovni skupiny. [PN 92]

Článok 28

Tento oddiel sa neuplatňuje na vzťahy pri objednávaní externých výkonov alebo na vzťahy o zastúpení, ak sa na základe zmluvného dojednania má poskytovateľ externých výkonov alebo zástupca považovať za súčasť povinného subjektu.

Kapitola III

Informácie o skutočnom vlastníctve

Článok 29

1.  Členské štáty zabezpečia, aby podnikateľské subjekty alebo právnické osoby spoločnosti a iné subjekty, ktoré majú právnu subjektivitu, vrátane správ majetku v prospech tretieho alebo subjektov s podobnou štruktúrou alebo funkciou ako správy majetku v prospech tretieho, nadácií, holdingov a všetkých iných, štrukturálne alebo funkčne podobných, existujúcich alebo budúcich právnych dojednaní, založené alebo vytvorené na ich území, alebo ktoré sa riadia ich právom získalia, mali a poskytovali verejnému ústrednému registru, obchodnému registru alebo registru obchodných spoločností na ich území primerané, presné ,aktuálne a najnovšie informácie o sebe a svojom skutočnom vlastníctve v okamihu založeniach, ako aj o akýchkoľvek jeho zmenách.

1a.  Register obsahuje minimálne informácie umožňujúce jednoznačne identifikovať spoločnosť a jej skutočného vlastníka, konkrétne názov, číslo, právnu formu a štatút subjektu, doklad o zápise, adresu registrovaného sídla (a hlavného miesta podnikania, ak je odlišné od registrovaného sídla), základné regulačné právomoci (ako sú právomoci obsiahnuté v memorande a spoločenskej zmluve), zoznam členom riadiacich orgánov (vrátane ich štátnej príslušnosti a dátumu narodenia) a informácie o akcionároch/skutočných vlastníkoch, ako sú mená, dátumy narodenia, štátna príslušnosť alebo jurisdikcia zápisu, kontaktné údaje, počet akcií, kategórie akcií (vrátane povahy príslušných hlasovacích práv) a akcionárskeho podielu alebo podielu na kontrole, ak je to relevantné.

Požiadavky uvedené v tomto článku nezbavujú povinné subjekty ich povinností v oblasti povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a povinné subjekty sa nesmú spoliehať výlučne na tieto informácie ako dostatočné na splnenie týchto povinností.

1b.  Pokiaľ ide o správu majetku v prospech tretieho alebo iné typy existujúcich alebo budúcich právnických osôb a dojednaní s podobnou štruktúrou alebo funkciou, informácie zahŕňajú totožnosť zriaďovateľa („settlor“), správcu(ov) (trustee), ochrancu (podľa potreby), príjemcov alebo triedy príjemcov a akejkoľvek inej fyzickej osoby vykonávajúcej účinnú kontrolu správy majetku v prospech tretieho. Členské štáty zabezpečia, aby správcovia informovali povinné subjekty o svojom postavení, ak správca v pozícii správcu nadviaže obchodný vzťah alebo vykonáva príležitostnú transakciu nad prahovou hodnotou stanovenou v článku 10 písm. b), c) a d). Uchovávané informácie by mali zahŕňať dátum narodenia a štátnu príslušnosť všetkých jednotlivých osôb. Členské štáty uplatňujú rizikovo orientovaný prístup pri uverejňovaní zriaďovacej listiny a zoznamu poverení a v prípade potreby pri dodržaní ochrany osobných údajov zabezpečia, aby sa údaje poskytli príslušným orgánom, najmä FIU, a povinným subjektom.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány a povinné subjekty mali včas prístup k informáciám uvedenýmodseku Informácie uvedené v odsekoch 1, 1a a 1b musia byť včas prístupné príslušným orgánom, najmä FIU, a povinným subjektom všetkých členských štátov. Členské štáty sprístupnia verejnosti registre uvedené v odseku 1 po predchádzajúcej identifikácii osoby, ktorá žiada o prístup k informáciám prostredníctvom základnej registrácie on-line. Informácie sú prístupné on-line všetkým osobám v otvorenom a bezpečnom dátovom formáte v súlade s pravidlami na ochranu údajov, najmä pokiaľ ide o účinnú ochranu práv dotknutej osoby na prístup k osobným údajom a na opravu a vymazanie nesprávnych údajov. Poplatky účtované za získavanie informácií nesmú prekročiť administratívne náklady s tým spojené. Všetky zmeny týkajúce sa zobrazených informácií sa jasne uvedú v registri, a to bezodkladne a v každom prípade do 30 dní.

Registre obchodných spoločností uvedené v odseku 1 tohto článku sú prepojené prostredníctvom európskej platformy, portálu a voliteľných prístupových miest, ktoré zriadia členské štáty podľa smernice 2012/17/EÚ. S pomocou Komisie členské štáty zabezpečia, aby ich registre boli interoperabilné v rámci systému registrov spojených do siete prostredníctvom európskej platformy.

2a.  Komisia v spolupráci s členskými štátmi sa rýchlo, konštruktívne a efektívne snaží o spoluprácu s tretími krajinami na podporu toho, aby sa vytvorili rovnocenné ústredné registre obsahujúce informácie o skutočnom vlastníctve a aby informácie uvedené v odsekoch 1 a 1a tohto článku boli v ich krajinách prístupné verejnosti

Prioritná pozornosť by sa mala venovať tretím krajinám, v ktorých sa nachádza značný počet podnikateľských subjektov alebo právnických osôb vrátane správ majetku v prospech tretieho, nadácií, holdingov a všetkých iných, štrukturálne alebo funkčne podobných subjektov, ktoré sú držiteľmi akcií naznačujúcich priame vlastníctvo, podľa článku 3 ods. 5, v podnikateľských subjektoch alebo právnických osobách založených v Únii.

2b.  Členské štáty stanovia pravidlá ukladania účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií fyzickým alebo právnickým osobám za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tohto článku a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie uplatňovania týchto sankcií. Na účely tohto článku členské štáty stanovia účinné opatrenia proti jeho zneužívaniu s cieľom predchádzať zneužívaniu akcií na doručiteľa a záruk na takéto akcie.

2c.  Komisia do ...(36) predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní a spôsobe fungovania požiadaviek podľa tohto článku a podľa potreby k nej pripojí príslušný legislatívny návrh. [PN 93]

Článok 30

1.  Členské štáty zabezpečia, aby správcovia každej zriadenej správy majetku v prospech tretieho, ktorí sa riadia ich právom, získali a mali primerané, presné a aktuálne informácie o skutočnom vlastníctve, pokiaľ ide o správu majetku v prospech tretieho. Tieto informácie zahŕňajú totožnosť zriaďovateľa („settlor“), správcu(ov) (trustee), ochrancu (podľa potreby), príjemcov alebo triedy príjemcov a akejkoľvek inej fyzickej osoby vykonávajúcej účinnú kontrolu správy majetku v prospech tretieho.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby správcovia informovali povinné subjekty o svojom postavení, ak správca v pozícii správcu nadviaže obchodný vzťah alebo vykonáva príležitostnú transakciu nad prahovou hodnotou stanovenou v článku 10 písm. b), c) a d).

3.  Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány a povinné subjekty mali včas prístup k informáciám uvedeným v odseku 1 tohto článku.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby sa opatrenia zodpovedajúce opatreniam uvedeným v odsekoch 1, 2 a 3 vzťahovali na všetky ostatné druhy právnických osôb a právnych nástrojov s podobnou štruktúrou a funkciou ako správy majetku v prospech tretieho. [PN 94]

KAPITOLA IV

OHLASOVACIE POVINNOSTI

Oddiel 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 31

1.  V záujme predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ich odhaľovania a vyšetrovania každý členský štát zriadi FIU.

1a.  Osoby uvedené v článku 2 ods. 1 podoseku 3 písm. a), b) a d) informujú FIU a/alebo príslušný samoregulačný orgán dotknutej profesie, ako sa uvádza v článku 33 ods. 1, ak majú podozrenie alebo majú opodstatnené dôvody domnievať sa, že ich služby sa zneužívajú na účel trestnej činnosti. [PN 95]

2.  Členské štáty písomne informujú Komisiu o názve a adrese príslušných FIU.

3.  FIU sa zriadi ako funkčne nezávislý a samostatný centrálny vnútroštátny útvar. Bude zodpovedať za prijímanie a analyzovanie správ o podozrivých transakciách a iných informácií, ktoré sa týkajú možného prania špinavých peňazí alebo, súvisiacich predikatívnych trestných činov, alebo možného financovania terorizmu. alebo ktoré sa vyžadujú vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo nariadením, ako aj za analyzovanie a FIU bude zodpovedať za poskytovanie (a do povolenej miery aj za vyžiadanie) takýchto informácií výsledkov svojej analýzy všetkým príslušným orgánom, ak existuje dôvodné podozrenie, že dochádza k praniu špinavých peňazí, súvisiacim predikatívnym trestným činom alebo financovaniu terorizmu. Musí byť schopná získať príslušné doplňujúce informácie od povinných subjektov na tieto účely. Pre FIU sa poskytnú primerané finančné, technické a ľudské zdroje na plnenie jej úloh. Členské štáty zabezpečia, aby FIU nebola vystavená neprimeranému zasahovaniu. [PN 96]

4.  Členské štáty zabezpečia, aby FIU mala, priamo alebo nepriamo, včasný prístup k finančným a administratívnym informáciám a k informáciám súvisiacim s presadzovaním práva, ktorý FIU potrebuje na riadne plnenie svojich úloh. Okrem toho FIU reagujú na žiadosti o informácie od orgánov presadzovania práva vo svojom členskom štáte, pokiaľ neexistujú faktické dôvody predpokladať, že by tieto informácie mali nepriaznivý vplyv na prebiehajúce vyšetrovania alebo analýzy, alebo za výnimočných okolností, ak by poskytnutie informácií jasne odporovalo oprávneným záujmom fyzickej alebo právnickej osoby alebo bolo irelevantné vzhľadom na účely, na ktoré sa o ne žiadalo. Keď FIU dostane takúto žiadosť, mala by sama rozhodnúť o vykonaní analýzy alebo poskytnutí informácií žiadajúcemu orgánu presadzovania práva. Členské štáty požadujú od orgánov presadzovania práva, aby poskytovali FIU spätnú väzbu o použití poskytnutých informácií. [PN 97]

5.  Členské štáty zabezpečia, aby FIU bola splnomocnená prijímať naliehavé kroky, priamo alebo nepriamo, keď dôjde k podozreniu, že transakcia súvisí s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu, na pozastavenie alebo zamietnutie súhlasu s pokračovaním transakcie s cieľom analyzovať transakciu a potvrdiť podozrenie.

6.  Analytická funkcia FIU pozostáva z prevádzkovej analýzy, ktorá sa zameriava na jednotlivé prípady a osobitné ciele, a strategickej analýzy, v rámci ktorej sa riešia trendy a typy prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

Článok 32

1.  Členské štáty vyžadujú od povinných subjektov a v prípade potreby od ich riaditeľov a zamestnancov, aby plne spolupracovali urýchleným:

a)  informovaním FIU, na základe ich vlastnej iniciatívy, ak inštitúcia alebo osoba, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, vie, má podozrenie alebo má opodstatnené dôvody domnievať sa, že finančné prostriedky sú príjmami z trestnej činnosti alebo súvisia s financovaním terorizmu, a urýchleným reagovaním na žiadosti FIU o ďalšie informácie v takýchto prípadoch;

b)  poskytovaním všetkých potrebných informácií FIU, a to na základe jej žiadosti a v súlade s postupmi stanovenými príslušným právom.

2.  Informácie uvedené v odseku 1 tohto článku sa postúpia FIU členského štátu, na ktorého území sa nachádza inštitúcia alebo osoba, ktorá postupuje informácie, alebo FIU členského štátu, kde je povinný subjekt usadený. Informácie postúpi osoba alebo osoby určené v súlade s článkom 8 ods. 4. [PN 98]

Článok 33

1.  Odchylne od článku 32 ods. 1 môžu členské štáty v prípade osôb uvedených v článku 2 ods. 1 bode 3 písm. a), b) a, d) a e) a povolaní a kategórií podnikov uvedených v článku 4 určiť príslušný samoregulačný orgán dotknutej profesie ako orgán, ktorý má dostávať informácie, na ktoré sa odkazuje v článku 32 ods. 1.

Členské štáty za každých okolností zabezpečujú prostriedky a spôsoby, ktorými dosiahnu ochranu služobného tajomstva, dôvernosti a súkromia. [PN 99]

Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, určený samoregulačný orgán v prípadoch uvedených v prvom pododseku urýchlene postúpi informácie v neprefiltrovanej podobe FIU.

2.  Členské štáty neuplatňujú povinnosti stanovené v článku 32 ods. 1 na notárov, iné osoby vykonávajúce nezávislé právnické povolania, audítorov, externých účtovníkov a daňových poradcov, pričom táto výnimka sa uplatňuje výhradne v súvislosti so zisťovaním informácií, ktoré prijmú alebo získajú o jednom zo svojich klientov, počas zisťovania právneho postavenia svojho klienta alebo obhajoby, či zastupovania daného klienta v súdnych konaniach alebo v súvislosti s nimi, vrátane poradenstva o začatí konaní alebo vyhnutí sa konaniam, bez ohľadu na to, či boli takéto informácie prijaté alebo získané pred takýmito konaniami, počas nich alebo po nich.

Článok 34

1.  Členské štáty vyžadujú, aby sa povinné subjekty zdržali výkonu transakcií, o ktorých vedia alebo majú podozrenie, že súvisia s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu, pokiaľ nevykonajú potrebné kroky v súlade s článkom 32 ods. 1 písm. a).

V súlade s vnútroštátnym právom možno vydať pokyny k tomu, aby sa daná transakcia neuskutočnila.

2.  Ak je pri takejto transakcii podozrenie, že povedie k praniu špinavých peňazí alebo k financovaniu terorizmu, a ak je takéto zdržanie sa jej výkonu nemožné alebo by mohlo zmariť snahu o stíhanie tých, ktorí by mali úžitok z operácie, pri ktorej je podozrenie na pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu, príslušné povinné subjekty informujú FIU hneď po jej vykonaní.

Článok 35

1.  Členské štáty zabezpečia, že ak sa v priebehu inšpekcií, ktoré v povinných subjektoch vykonajú príslušné orgány uvedené v článku 45, alebo ak iným spôsobom tieto orgány zistia skutočnosti, ktoré by mohli súvisieť s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu, urýchlene informujú FIU.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu splnomocnené zákonom alebo vykonávacím predpisom pre dohľad nad trhmi s cennými papiermi, devízovými trhmi a trhmi s finančnými derivátmi informovali FIU, ak zistia skutočnosti, ktoré by mohli súvisieť s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu.

Článok 36

Poskytovanie informácií v dobrej viere povinným subjektom alebo zamestnancom či riaditeľom takéhoto povinného subjektu v súlade s článkami 32 a 33 neznamená porušenie akéhokoľvek zákazu poskytovania informácií, ktorý sa ukladá zmluvou alebo akýmkoľvek legislatívnym, regulačným alebo administratívnym ustanovením, a nezakladá zodpovednosť akéhokoľvek druhu pre tento povinný subjekt, jej riaditeľov či zamestnancov.

Článok 37

Členské štáty prijmú všetky vhodné opatrenia s cieľom ochrániť zamestnancov zabezpečia, aby jednotlivci vrátane zamestnancov a zástupcov povinného subjektu, ktorí oznámia podozrenie na pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu vnútorne alebo FIU, boli náležite ochránení pred ich vystavením hrozbám alebo nepriateľskému konaniu, nepriaznivému zaobchádzaniu alebo nepriaznivým následkom a najmä nepriaznivým či diskriminačným opatreniam v oblasti zamestnania. Členské štáty zaručia týmto osobám bezplatnú právnu pomoc a poskytnú bezpečné komunikačné kanály na oznamovanie ich podozrení týkajúcich sa prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Tieto kanály zabezpečujú, aby totožnosť osôb poskytujúcich informácie bola známa len európskym orgánom dohľadu alebo FIU. Členské štáty zabezpečia, aby boli zavedené primerané orgány na ochranu svedkov. [PN 100].

Oddiel 2

Zákaz poskytovania informácií

Článok 38

1.  Povinné subjekty a ich riaditelia a zamestnanci neposkytnú dotknutému klientovi ani žiadnej tretej osobe informácie o skutočnosti, že v súlade s článkami 32 a 33 boli postúpené informácie, alebo že prebieha, alebo môže prebiehať vyšetrovanie v súvislosti s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu.

2.  Zákaz stanovený v odseku 1 sa nevzťahuje na poskytovanie informácií príslušným orgánom členských štátov vrátane samoregulačných orgánov a orgánov na ochranu údajov alebo na poskytovanie informácií na účely presadzovania práva. [PN 101]

3.  Zákazom stanoveným v odseku 1 sa nebráni poskytovaniu informácií medzi inštitúciami z členských štátov alebo tretích krajín, ktoré uplatňujú požiadavky rovnocenné s požiadavkami stanovenými v tejto smernici za predpokladu, že patria k rovnakej skupine.

4.  Zákazom stanoveným v odseku 1 sa nebráni poskytovaniu informácií medzi osobami uvedenými v článku 2 ods. 1 bode 3 písm. a) a b) z členských štátov alebo tretích krajín, ktoré kladú požiadavky rovnocenné tým, ktoré sú stanovené v tejto smernici, a ktoré vykonávajú svoje profesionálne činnosti, aj ako zamestnanci, v rámci tej istej právnickej osoby alebo siete.

Na účely tohto prvého pododseku je pojem „sieť“ väčšia štruktúra, ku ktorej osoba patrí a ktorá má spoločné vlastníctvo, riadenie, normy, metódy alebo kontrolu dodržiavania právnych predpisov. [PN 102]

5.  Pre subjekty alebo osoby uvedené v článku 2 ods. 1 bodoch 1, 2 a 3 písm. a) a b) v prípadoch týkajúcich sa rovnakého klienta a rovnakej transakcie s účasťou dvoch alebo viacerých inštitúcií alebo osôb sa zákazom stanoveným v odseku 1 tohto článku nebráni poskytovaniu informácií medzi príslušnými inštitúciami alebo osobami za predpokladu, že sa nachádzajú v členskom štáte alebo v tretej krajine, ktorá kladie požiadavky rovnocenné tým, ktoré sú stanovené v tejto smernici, že sú z tej istej profesijnej kategórie a že podliehajú rovnocenným povinnostiam, pokiaľ ide o služobné tajomstvo a ochranu osobných údajov.

5a.  Na účely tohto článku požiadavky tretej krajiny, ktoré sú rovnocenné požiadavkám stanoveným v tejto smernici, zahŕňajú pravidlá na ochranu údajov. [PN 103]

6.  Ak sa osoby uvedené v článku 2 ods. 1 bode 3 písm. a) a b) snažia klienta odradiť od spáchania protiprávneho činu, nepovažuje sa to za poskytovanie informácií v zmysle odseku 1.

KAPITOLA V

OCHRANA ÚDAJOV, VEDENIE ZÁZNAMOV A ŠTATISTICKÉ ÚDAJE [PN 104]

Článok 39

1.  Členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty uchovávali tieto dokumenty a informácie na účel predchádzania možnému praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, ich odhaľovania a vyšetrovania vykonávaného FIU alebo inými príslušnými orgánmi v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi:

a)  v prípade povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi kópiu požadovaného dôkazu alebo referencie na požadovaný dôkaz počas obdobia piatich rokov po ukončení obchodného vzťahu s ich klientom alebo od dátumu realizácie príležitostnej transakcie. Po uplynutí uvedeného obdobia uchovávania údajov sa osobné údaje vymažú, pokiaľ sa nestanovuje inak vnútroštátnym právom, ktorým sa stanoví, za akých okolností si povinné subjekty môžu alebo musia naďalej uchovávať údaje. Členské štáty môžu povoliť alebo vyžadovať ďalšie uchovávanie len v prípade, ak je to nevyhnutné na účel predchádzania praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, ich odhaľovania a vyšetrovania a ak je predĺženie obdobia uchovávania údajov odôvodnené v každom jednotlivom prípade. Maximálne oObdobie uchovávania po skončení obchodného vzťahu nepresiahne desať údajov sa môže predĺžiť o maximálne päť ďalších rokov;

b)  v prípade obchodných vzťahov a transakcií podporné dôkazy a záznamy pozostávajúce z originálnych dokumentov alebo kópií prípustných pre súdne konanie podľa platného vnútroštátneho práva počas obdobia piatich rokov po vykonaní transakcií alebo ukončení obchodného vzťahu podľa toho, ktoré obdobie je kratšie. Po uplynutí uvedeného obdobia uchovávania údajov sa osobné údaje vymažú, pokiaľ sa nestanovuje inak vnútroštátnym právom, ktorým sa stanoví, za akých okolností si povinné subjekty môžu alebo musia naďalej uchovávať údaje. Členské štáty môžu povoliť alebo vyžadovať ďalšie uchovávanie len v prípade, ak je to nevyhnutné na účel predchádzania praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, ich odhaľovania a vyšetrovania a ak je predĺženie obdobia uchovávania údajov odôvodnené v každom jednotlivom prípade. Maximálne oObdobie uchovania po vykonaní transakcií alebo ukončení obchodného vzťahu podľa toho, ktoré obdobie skončí skôr, nesmie presiahnuť desať uchovávania údajov sa môže predĺžiť o maximálne päť ďalších rokov.

2.  Žiadne uchovávané osobné údaje sa nepoužijú na iný účel ako na ten, na ktorý sa uchovávajú, a za žiadnych okolností sa nepoužijú na komerčné účely. [PN 105]

Článok 39a

1.  Pokiaľ ide o spracovanie osobných údajov vykonávané členskými štátmi v rámci tejto smernice, uplatňujú sa ustanovenia smernice 95/46/ES. Pokiaľ ide o spracovanie osobných údajov ESA, uplatňujú sa ustanovenia nariadenia (ES) č. 45/2001. Zhromažďovanie, spracovanie a prenos informácií na účely boja proti praniu špinavých peňazí sa považuje za verejný záujem podľa týchto právnych aktov.

2.  Osobné údaje sa spracúvajú na základe tejto smernice a výhradne na účely predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Povinné subjekty informujú nových klientov o možnom použití osobných údajov na účely prevencie proti praniu špinavých peňazí, a to pred vytvorením obchodného vzťahu. Citlivé kategórie údajov sa spracúvajú v súlade so smernicou 95/46/ES.

3.  Spracovanie údajov zhromaždených na základe tejto smernice na obchodné účely je zakázané.

4.  Postihnutá osoba, ktorej povinný subjekt alebo príslušný orgán odmietne poskytnúť informácie o spracovaní jej údajov, má právo požiadať prostredníctvom svojho orgánu na ochranu údajov o overenie, prístup a opravu alebo vymazanie jej osobných údajov, ako aj právo dať podnet na začatie súdneho konania.

5.  Prístup dotknutej osoby k informáciám uvedeným v správe o podozrivej transakcii je zakázaný. Zákaz stanovený v tomto odseku sa nevzťahuje na poskytovanie informácií príslušných orgánov na ochranu údajov.

6.  Členské štáty vyžadujú od povinných subjektov a príslušných orgánov, aby uznali a dodržiavali účinné právomoci orgánov na ochranu údajov v súlade so smernicou 95/46/ES, pokiaľ ide o bezpečnosť spracovania a presnosť osobných údajov, a tona základe úradnej moci alebo na základe sťažnosti dotknutej osoby. [PN 106]

Článok 40

-1.  Členské štáty disponujú vnútroštátnymi centralizovanými mechanizmami, vďaka ktorým môžu včas zistiť, či fyzická alebo právnická osoba má v držbe alebo kontroluje bankové účty vedené finančnými inštitúciami na ich území.

-1a.  Členské štáty disponujú aj mechanizmami, ktoré príslušným orgánom poskytujú prostriedok na identifikovanie majetku bez predchádzajúceho upovedomenia vlastníka.

1.  Členské štáty vyžadujú, aby ich povinné subjekty mali zavedené systémy, ktoré im umožnia v plnom rozsahu a rýchlo reagovať na vyšetrovania FIU alebo ostatných orgánov v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi, pokiaľ ide o to, či majú alebo mali počas predchádzajúcich piatich rokov obchodný vzťah s určitými fyzickými alebo právnickými osobami, a o povahu tohto vzťahu, a to prostredníctvom bezpečných kanálov a spôsobom, ktorý zabezpečuje úplnú dôvernosť vyšetrovaní. [PN 107]

Článok 40a

Zhromaždovanie, spracovanie a prenos informácií na účely boja proti praniu špinavých peňazí sa podľa smernice 95/46/ES považuje za záležitosť verejného záujmu. [PN 108]

Článok 41

1.  Členské štáty na účely vypracovania vnútroštátnych hodnotení rizík podľa článku 7 zabezpečia, aby mali možnosť prehodnotiť účinnosť svojich systémov na boj proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu vedením komplexných štatistík o záležitostiach týkajúcich sa účinnosti týchto systémov.

2.  Štatistiky podľa odseku 1 obsahujú:

a)  údaje o veľkosti a význame rôznych odvetví, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice vrátane počtu subjektov a osôb a hospodárskeho významu každého sektoru;

b)  údaje o ohlasovaní, vyšetrovaní a súdnych fázach konania vnútroštátneho režimu proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ako aj počet správ o podozrivých transakciách pre FIU, ďalšie kroky po týchto správach a každý rok počet vyšetrovaných prípadov, počet stíhaných osôb, počet osôb odsúdených za trestný čin prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a výška zmrazeného, zhabaného alebo zabaveného majetku v eurách;

ba)  údaje uvádzajúce počet a percentuálny podiel správ, ktoré vyústili do ďalšieho vyšetrovania, a výročnú správu pre povinné inštitúcie s podrobnosťami o užitočnosti správ, ktoré predložili, a o príslušných nadväzných opatreniach; [PN 109]

bb)  údaje týkajúce sa počtu cezhraničných žiadostí o informácie, ktoré FIU predložili, prijali, zamietli a na ktoré v plnej miere alebo čiastočne odpovedali. [PN 110]

3.  Členské štáty zabezpečia, aby sa uverejnilo konsolidované preskúmanie ich štatistických správ a poskytnú Komisii štatistiku uvedenú v odseku 2.

KAPITOLA VI

POLITIKY, POSTUPY A DOHĽAD

Oddiel 1

Vnútorné postupy, odborná príprava a spätná väzba

Článok 42

1.  Členské štáty vyžadujú od povinných subjektov, ktoré sú súčasťou skupiny, aby uplatňovali celoskupinové politiky a postupy vrátane politík na ochranu osobných údajov a politík a postupov na výmenu informácií v rámci skupiny na účely boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Uvedené politiky a postupy sa uplatňujú účinne na úrovni pobočiek a dcérskych spoločností, v ktorých povinné subjekty vlastnia väčšinový podiel, v členských štátoch a tretích krajinách.

2.  Členské štáty zabezpečia, že v prípade, že povinné subjekty majú pobočky alebo dcérske spoločnosti, v ktorých vlastnia väčšinový podiel, umiestnené v krajinách, v ktorých sú minimálne požiadavky na boj proti praniu špinavých peňazí a proti terorizmu menej prísne než požiadavky členského štátu, ich pobočky a dcérske spoločnosti, v ktorých vlastnia väčšinový podiel, nachádzajúce sa v tretej krajine, uplatňujú požiadavky členského štátu vrátane ochrany osobných údajov v rozsahu, v ktorom to umožňujú zákony a iné právne predpisy danej tretej krajiny.

3.  Členské štáty a ESA sa navzájom informujú o prípadoch, keď sa právom tretej krajiny nepovoľuje uplatňovanie opatrení vyžadovaných podľa odseku 1 a mali by sa prijať koordinované kroky na dosiahnutie riešenia.

4.  Členské štáty vyžadujú, aby v prípadoch, keď právom tretej krajiny nepovoľujú uplatňovanie opatrení vyžadovaných podľa prvého pododseku odseku 1, povinné subjekty prijali dodatočné opatrenia na účinné zvládnutie rizika prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a informovali svoje domovské orgány dohľadu. Ak nie sú dodatočné opatrenia dostatočné, príslušné orgány v domovskej krajine zvážia ďalšiu činnosť orgánov dohľadu a prípadne požiadajú finančnú skupinu o zatvorenie jej prevádzok v hostiteľskej krajine.

5.  ESA vypracujú návrh regulačných technických predpisov s uvedením druhu dodatočných opatrení, na ktoré sa odkazuje v odseku 4 tohto článku, a minimálnych činností, ktoré podniknú povinné subjekty uvedené v článku 2 ods. 1 bodoch 1 a 2 v prípade, že sa právom tretej krajiny nepovoľuje uplatňovanie opatrení vyžadovaných podľa odsekov 1 a 2 tohto článku.

ESA predložia uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do ...(37). [PN 111]

6.  Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v odseku 5 v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

7.  Členské štáty zabezpečia, aby bola povolená výmena informácií v rámci skupiny za predpokladu, že nebude dotknuté vyšetrovanie alebo analýza možného prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu FIU alebo inými príslušnými orgánmi v súlade s vnútroštátnym právom.

8.  Členské štáty môžu vyžadovať od vydavateľov elektronických peňazí, ktorí sú vymedzení v článku 2 ods. 3 smernice2009/110/ES, a od poskytovateľov platobných služieb, ktorí sú vymedzení v článku 4 ods. 9 smernice2007/64/ES usadených na ich území, a ktorých sídlo sa nachádza v inom členskom štáte alebo mimo Únie, aby určili centrálne kontaktné miesto na svojom území na dohliadanie nad dodržiavaním pravidiel týkajúcich sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

9.  ESA vypracujú návrh regulačných technických predpisov o kritériách na určenie okolností, keď je vhodné určenie centrálneho kontaktného miesta podľa odseku 8, a stanovia, aké funkcie by malo mať centrálne kontaktné miesto.

ESA predložia tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do ...(38).

10.  Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v odseku 9 v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 43

1.  Členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty prijali opatrenia primerané ich rizikám, povahe a veľkosti tak, aby ich príslušní zamestnanci boli upovedomení o ustanoveniach prijatých podľa tejto smernice vrátane príslušných požiadaviek na ochranu údajov.

Tieto opatrenia zahŕňajú účasť ich príslušných zamestnancov na programoch osobitnej odbornej prípravy, ktoré im majú pomôcť rozpoznať operácie, ktoré môžu súvisieť s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu, a takisto im majú dať návod na to, ako v takýchto prípadoch postupovať.

V prípade, že fyzická osoba patriaca do niektorej z kategórií uvedených v článku 2 ods. 1 bode 3 vykonáva profesionálnu činnosť ako zamestnanec právnickej osoby, povinnosti v tomto oddiele sa vzťahujú na uvedenú právnickú osobu, a nie na fyzickú osobu.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty mali prístup k aktualizovaným informáciám o praktikách tých, čo perú špinavé peniaze a financujú terorizmus, a o náznakoch vedúcich k rozpoznaniu podozrivých transakcií.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby sa vždy, keď je to možné, poskytla povinným subjektom včasná spätná väzba o účinnosti správ o podozreniach na pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu a o krokoch na ne nadväzujúcich. [PN 112]

3a.  Členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty vymenovali člena/členov správnej rady zodpovedných za vykonávanie zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení potrebných na dosiahnutie súladu s touto smernicou. [PN 113]

Oddiel 2

Dohľad

Článok 44

1.  Členské štáty stanovia, že zmenárne a poskytovatelia služieb správy majetku v prospech tretieho alebo služieb pre obchodné spoločnosti musia mať licenciu alebo musia byť registrované a že prevádzkovatelia hazardných hier musia byť oprávnení na vykonávanie činnosti.

2.  Pokiaľ ide o subjekty uvedené v odseku 1, členské štáty vyžadujú, aby príslušné orgány zabezpečili, že osoby, ktoré účinne riadia alebo budú riadiť podnikanie takýchto subjektov, alebo skutoční vlastníci takýchto subjektov sú vhodnými a správnymi osobami.

3.  Vzhľadom na povinné subjekty uvedené v článku 2 ods. 1 bode 3 písm. a), b), d) a a e) členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány a samoregulačné orgány prijali potrebné opatrenia na to, aby sa zabránilo usvedčeným páchateľom v týchto oblastiach alebo ich spoločníkom vlastniť alebo byť skutočným vlastníkom podstatného alebo kontrolujúceho podielu alebo aby mali riadiacu funkciu v uvedených povinných subjektoch. [PN 114]

Článok 45

1.  Členské štáty vyžadujú, aby príslušné orgány účinne monitorovali a prijali potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť dodržiavanie požiadaviek tejto smernice.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali primerané právomoci vrátane právomoci vynútiť si predloženie všetkých informácií, ktoré sú dôležité na monitorovanie dodržiavania súladu s predpismi, vykonávanie kontrol, a aby mali primerané finančné, ľudské a technické zdroje na vykonávanie svojich funkcií. Členské štáty zabezpečia, aby pracovníci týchto orgánov zachovávali vysoké profesionálne normy vrátane noriem v oblasti dôvernosti a ochrany údajov, aby boli vysoko zásadoví a primerane kvalifikovaní.

3.  V prípade úverových a finančných inštitúcií a prevádzkovateľov hazardných hier majú príslušné orgány väčšie právomoci dohľadu, najmä možnosť vykonávať kontroly na mieste. Príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad úverovými a finančnými inštitúciami monitorujú primeranosť právneho poradenstva, ktoré dostávajú, s cieľom obmedziť potrebu súdnej a regulačnej arbitráže v prípade agresívneho daňového plánovania a vyhýbania sa daňovej povinnosti. [PN 115]

4.  Členské štáty zabezpečenia vyžadujú, aby povinné subjekty, ktoré prevádzkujú pobočky alebo dcérske spoločnosti v iných členských štátoch, dodržiavali vnútroštátne ustanovenia príslušného členského štátu týkajúce sa tejto smernice. [PN 116]

5.  Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány členského štátu, v ktorom je usadená pobočka alebo dcérska spoločnosť, spolupracovali s príslušnými orgánmi členského štátu, v ktorom má povinný subjekt ústredie, s cieľom zabezpečiť účinný dohľad nad požiadavkami tejto smernice.

6.  Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány uplatňovali na dohľad prístup založený na posúdení rizika pri uplatňovaní rizikovo orientovaného prístupu na dohľad: [PN 117]

a)  jasne chápali riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu prítomné v ich krajine;

b)  mali prístup na mieste a mimo miesta ku všetkým príslušným informáciám o špecifických domácich a medzinárodných rizikách v súvislosti s klientmi, produktmi a službami povinných subjektov, ako aj

c)  stanovili frekvenciu a intenzitu dohľadu na mieste alebo mimo miesta vzhľadom na rizikový profil povinného subjektu a riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu prítomné v krajine.

7.  Posúdenie rizikového profilu prania špinavých peňazí a financovania terorizmu povinných subjektov vrátane rizík nesúladu sa pravidelne skúma, a to aj v prípade výskytu hlavných udalostí alebo vývoja v manažmente a prevádzkach povinného subjektu.

8.  Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány zohľadnili priestor na uváženie, ktorý bol priznaný povinnému subjektu, a primerane preskúmali hodnotenia rizík, ktoré tvoria základ tohto priestoru na uváženie, a primeranosť a vykonávanie jeho politík, vnútorných kontrol a postupov.

9.  V prípade povinných subjektov uvedených v článku 2 ods. 1 bode 3 písm. a) a b) a d) môžu členské štáty umožniť, aby funkcie uvedené v odseku 1 vykonávali samoregulačné orgány, pokiaľ spĺňajú ustanovenia odseku 2 tohto článku.

10.  ESA do ...(39).vydajú usmernenia určené príslušným orgánom v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 o faktoroch, ktoré sa uplatňujú pri vykonávaní dohľadu na základe posúdenia rizika. V prípade, že je to primerané a vhodné a s osobitným zreteľom na povahu a veľkosť podniku by sa mali stanoviť osobitné opatrenia.

Oddiel 3

Spolupráca

Pododdiel I

Vnútroštátna spolupráca

Článok 46

Členské štáty zabezpečia, aby politickí činitelia, FIU, orgány presadzovania práva, orgány dohľadu, orgány na ochranu údajov a iné príslušné orgány zapojené do boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu mali účinné mechanizmy, ktoré im umožnia vnútroštátnu spoluprácu a koordináciu v oblasti vypracovania a vykonávania politík a činností na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. [PN 118]

Pododdiel II

Spolupráca s ESA

Článok 47

Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá na ochranu údajov, poskytnú Ppríslušné orgány poskytnú ESA všetky potrebné relevantné informácie potrebné na vykonávanie ich povinností podľa tejto smernice. [PN 119]

Pododdiel III

Spolupráca medzi Európskou komisiou a FIU

Článok 48

Komisia môže poskytnúť poskytuje takú pomoc, ktorá môže byť potrebná na uľahčenie koordinácie vrátane výmeny informácií medzi členským štátom FIU v rámci Únie. Môže pPravidelne zvolávať zvoláva zasadnutia platformy FIU EÚ zloženej zo zástupcov FIU z členských štátov s cieľom uľahčiť spoluprácu a výmenu stanovísk týkajúcich sa otázok súvisiacich so spoluprácou a v prípade potreby zasadnutia platformy FIU EÚ s EBA, EIOPA alebo ESMA. Platforma FIU EÚ je zriadená na poskytovanie usmernenia k otázkam týkajúcim sa vykonávania, ktoré sú dôležité pre FIU a subjekty podávajúce hlásenia, na uľahčovanie činností FIU, najmä tých, ktoré sa týkajú medzinárodnej spolupráce a spoločnej analýzy, na vzájomné vymieňanie informácií o trendoch a rizikových faktoroch na vnútornom trhu a na zabezpečenie účasti FIU na riadení systému FIU.net. [PN 120]

Článok 49

Členské štáty zabezpečia, aby ich FIU spolupracovali navzájom a s FIU z tretej krajinyv čo najväčšej miere bez ohľadu na to, či ide o správne orgány, orgány presadzovania práva, súdne orgány alebo hybridné orgány, a to bez toho, aby boli dotknuté pravidlá Únie na ochranu údajov. [PN 121]

Článok 50

1.  Členské štáty zabezpečia, aby si FIU spontánne automaticky alebo na požiadanie vymieňali s FIU z členských štátov a s FIU z tretej krajinyakékoľvek informácie, ktoré môžu byť relevantné na účel spracovania alebo analýzy informácií alebo vyšetrovania vedeného FIU, týkajúce sa finančných transakcií v súvislosti s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu a o fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá je do nich zapojená. Žiadosť obsahuje príslušné skutočnosti, podkladové informácie, dôvody žiadosti a to, ako budú požadované informácie použité. [PN 122]

2.  Členské štáty zabezpečia, že FIU, ktorej bola predložená žiadosť, bude povinná využiť celý rozsah svojich právomocí, ktoré má na vnútroštátnej úrovni k dispozícii, na prijímanie a analyzovanie informácií, keď odpovedá inej FIU založenej v Únii na žiadosť o informácie uvedené v odseku 1. FIU, ktorej bola predložená žiadosť, na ňu odpovie včas a žiadajúca FIU aj FIU, ktorej sa žiadosť zasiela, použije na výmenu informácií zabezpečené digitálne prostriedky vždy, keď je to možné. [PN 123]

Najmä v prípadoch, keď členský štát FIUchce získať doplňujúce informácie od povinného subjektu iného členského štátu, ktorý pôsobí na jej území, sa žiadosť adresuje FIU členského štátu, na území ktorého sa povinný subjekt nachádza. Táto FIU presúva žiadosti a odpovede urýchlene a nefiltruje ich. [PN 124]

3.  FIU môže odmietnuť poskytnutie informácií, ak by to mohlo narušiť vyšetrovanie trestného činu v členskom štáte, ktorému je žiadosť určená, alebo za výnimočných okolností, ak by poskytnutie informácií jasne odporovalo oprávneným záujmom fyzickej alebo právnickej osoby alebo členského štátu, alebo ak by boli nerelevantné pre účely, na ktoré sú zhromažďované. Každé takéto zamietnutie poskytnutia informácií sa žiadajúcej FIU primerane odôvodní.

Článok 51

Informácie a dokumenty získané podľa článkov 49 a 50 sa použijú na vykonávanie úloh FIU, ako sa stanovuje v tejto smernici. Pri odovzdaní informácií a dokumentov podľa článkov 49 a 50, môže odovzdávajúca FIU určiť obmedzenia a podmienky týkajúce sa použitia uvedených informácií. Prijímajúca FIU dodržiava všetky uvedené obmedzenia a podmienky. Týmto sa neovplyvní používanie informácií na vyšetrovanie trestných činov a trestné konania súvisiace s úlohami FIU, ktorými je predchádzanie praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, ich odhaľovanie a vyšetrovanie.

Článok 52

Členské štáty zabezpečia, aby FIU podnikli všetky potrebné opatrenia vrátane bezpečnostných opatrení, aby zabezpečili, že informácie predložené v súlade s článkami 49 a 50 nebudú sprístupnené žiadnemu inému orgánu, agentúre alebo oddeleniu, pokiaľ FIU poskytujúca informácie na to vopred neudelí súhlas.

Článok 53

1.  Členské štáty podporia svoje FIU vyžadujú, aby ich FIU medzi sebou používali chránené komunikačné kanály medzi FIU a aby používali decentralizovanú počítačovú sieť FIU.net. [PN 125]

2.  Členské štáty zabezpečia, aby ich FIU s cieľom plniť si úlohy, ktoré sú stanovené v tejto smernici, spolupracovali na uplatňovaní sofistikovaných technológií medzi sebou a v rámci ich mandátu s Europolom. Tieto technológie umožnia FIU anonymne porovnávať svoje údaje s ostatnými FIU so zachovaním úplnej ochrany osobných údajov s cieľom zistiť predmety záujmov FIU v iných členských štátoch a určiť ich príjmy a finančné prostriedky. [PN 126]

Článok 54

Členské štáty zabezpečia, aby ich podnecujú svoje FIU, aby spolupracovali s Europolom so zreteľom na vykonávané analýzy prebiehajúcich prípadov, ktoré majú cezhraničný rozmer týkajúci sa aspoň dvoch členských štátov. [PN 127]

Článok 54a

Komisia by mala zvýšiť tlak vyvíjaný na daňové raje, aby zlepšila ich spoluprácu a výmenu informácií v záujme boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. [PN 128]

Oddiel 4

Sankcie

Článok 55

1.  Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty mohli byť brané na zodpovednosť za porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice. Sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. [PN 129]

2.  Bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov ukladať trestnoprávne sankcie, členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mohli prijať vhodné administratívne opatrenia a ukladať administratívne sankcie v prípade, že povinné subjekty porušia vnútroštátne ustanovenia prijaté v rámci vykonávania tejto smernice a zabezpečia, aby sa uplatňovali. Uvedené opatrenia a sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

3.  Členské štáty zabezpečia, že v prípade, ak sa povinnosti vzťahujú na právnické osoby, sankcie sa môžu uplatňovať na členov riadiaceho orgánu alebo na akékoľvek iné fyzické osoby, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva zodpovedné za porušenie.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby boli príslušným orgánom poskytnuté všetky vyšetrovacie právomoci, ktoré sú potrebné na vykonávanie ich funkcií. Pri výkone svojich právomocí udeľovať sankcie príslušné orgány úzko spolupracujú, aby sa zabezpečilo, že administratívne opatrenia alebo sankcie prinesú želané výsledky, a koordinujú svoje kroky pri riešení cezhraničných prípadov.

Článok 56

1.  Tento článok sa uplatňuje aspoň v situáciách, keď sa u povinných subjektov preukážu systémové zlyhania v súvislosti s požiadavkami stanovenými v:

a)  článkoch 9 až 23 (povinná starostlivosť vo vzťahu ku klientovi);

b)  článkoch 32, 33 a 34 (ohlasovanie podozrivých transakcií);

c)  článku 39 (vedenie záznamov) a

d)  článkoch 42 a 43 (vnútorné kontroly).

2.  Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípadoch uvedených v odseku 1 mohli uplatniť administratívne opatrenia a sankcie, ktoré zahŕňajú aspoň:

a)  verejné vyhlásenie, v ktorom sa uvádza fyzická alebo právnická osoba a povaha porušenia, ak sa to po posúdení jednotlivých prípadov ukáže ako nevyhnutné a primerané; [PN 130]

b)  príkaz, aby fyzická alebo právnická osoba upustila od konania a zdržala sa opakovania tohto konania;

c)  v prípade povinného subjektu, ktorý podlieha povoleniu, odňatie povolenia;

d)  dočasný zákaz pre ktoréhokoľvek člena riadiaceho orgánu povinného subjektu, ktorý nesie zodpovednosť, vykonávať funkcie v inštitúciách;

e)  pokiaľ ide o právnickú osobu, administratívne sankcie až do výšky 10 % celkového ročného obratu právnickej osoby v predchádzajúcom hospodárskom roku;

f)  pokiaľ ide o fyzickú osobu, administratívne peňažné sankcie do výšky 5 000 000 EUR alebo v členských štátoch, v ktorých euro nie je oficiálnou menou, zodpovedajúca hodnota v národnej mene k ...(40);

g)  administratívne peňažné sankcie do dvojnásobku sumy získaných ziskov alebo zabránených strát z dôvodu porušenia v prípade, že ich možno určiť.

Na účel písmena e) prvého pododseku v prípade, že právnická osoba je dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti, príslušný celkový ročný obrat je celkový ročný obrat vyplývajúci z konsolidovaného výkazu najvyššej materskej dcérskej spoločnosti v predchádzajúcom hospodárskom roku. [PN 131]

Článok 57

1.  Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány uverejnili akúkoľvek sankciu alebo opatrenie, ktoré bolo uložené za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých na vykonávanie tejto smernice, ak sa to po posúdení jednotlivých prípadov ukáže ako nevyhnutné a primerané, bez zbytočného odkladu vrátane informácií o druhu a povahe porušenia a totožnosti osôb, ktoré sú za neho zodpovedné, pokiaľ by takéto zverejnenie vážne neohrozilo stabilitu finančných trhov. V prípade, že by uverejnenie spôsobilo neprimeranú ujmu dotknutým stranám, príslušné orgány uverejnia môžu uverejniť sankcie anonymne. [PN 132]

2.  Členské štáty zabezpečia, že pri určovaní druhu administratívnych sankcií alebo opatrení a úrovne administratívnych peňažných sankcií príslušné orgány zohľadnia všetky relevantné okolnosti, vrátane:

a)  závažnosti a trvania porušenia;

b)  miery zodpovednosti zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby;

c)  finančnej sily zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby podľa celkového obratu uvedenej osoby alebo ročného príjmu uvedenej osoby;

d)  významu získaných ziskov alebo zabránených strát zodpovednou fyzickou alebo právnickou osobou, pokiaľ ich možno stanoviť;

e)  strát tretích osôb spôsobených porušením, pokiaľ ich možno určiť;

f)  úrovne spolupráce zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby s príslušným orgánom;

g)  predchádzajúcich porušení zo strany zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby.

3.  Na zaistenie ich jednotného uplatňovania a odrádzajúceho účinku v celej Únii ESA do ...(41) vydajú usmernenia určené príslušným orgánom v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 o typoch administratívnych opatrení a sankcií a o úrovni administratívnych peňažných sankcií, ktoré sa vzťahujú na povinné subjekty uvedené v článku 2 ods. 1 bodoch 1 a 2. [PN 133]

4.  V prípade právnických osôb členské štáty zabezpečia, aby tieto osoby mohli byť zodpovedné za porušenia uvedené v článku 56 ods. 1, spáchané v ich prospech akoukoľvek osobou konajúcou buď samostatne, alebo ako súčasť orgánu právnickej osoby, ktorá má v rámci právnickej osoby vedúce postavenie, na základe ktoréhokoľvek z týchto oprávnení:

a)  oprávnenia zastupovať právnickú osobu;

b)  právomoci prijímať rozhodnutia v mene právnickej osoby; alebo

c)  právomoci vykonávať kontrolu v právnickej osobe.

5.  Okrem prípadov uvedených v odseku 4 tohto článku členské štáty zabezpečia, aby mohli byť právnické osoby zodpovedné, ak nedostatočný dohľad alebo kontrola vykonávaná osobou uvedenou v uvedenom odseku umožnili spáchanie porušení uvedených v článku 56 ods. 1 v prospech právnickej osoby osobou, ktorá podlieha jej právomoci.

Článok 58

1.  Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány zaviedli účinné mechanizmy na podporu ohlasovania porušení vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa vykonáva táto smernica, príslušným orgánom.

2.  Mechanizmy uvedené v odseku 1 obsahujú aspoň:

a)  konkrétne postupy prijímania správ o porušeniach a ich nadväzujúcich postupoch;

b)  vhodnú ochranu pre zamestnancov inštitúcií, ktorí oznámia porušenia spáchané v rámci inštitúcie;

ba)  náležitú ochranu pre obvinenú osobu; [PN 134]

c)  ochranu osobných údajov týkajúcich sa osoby, ktorá oznámi porušenia, a fyzickej osoby, ktorá je údajne zodpovedná za porušenie, v súlade so zásadami stanovenými v smernici 95/46/ES.

3.  Členské štáty požadujú, aby povinné subjekty mali zavedené vhodné postupy pre svojich zamestnancov na oznamovanie porušení vnútorne prostredníctvom konkrétneho, nezávislého a anonymného kanála.

KAPITOLA VII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 59

Do ....(42), Komisia vypracuje správu o vykonávaní tejto smernice a predloží ju Európskemu parlamentu a Rade.

Do ....(43)*[, Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o ustanoveniach týkajúcich sa závažných daňových trestných činov a trestov v členských štátoch, o cezhraničnom význame daňových trestných činov a o možnej potrebe koordinovaného prístupu v Únii, ku ktorej sa podľa potreby priloží legislatívny návrh. [PN 135]

Článok 60

Smernice 2005/60/ES a 2006/70/ES sa zrušujú s účinnosťou od ...(44).

Odkazy na zrušené smernice sa vykladajú ako odkazy na túto smernicu a vysvetľujú sa v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe IV.

Článok 61

1.  Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do ...*. Komisii bezodkladne oznámia znenie uvedených ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 62

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 63

Táto smernica je určená členským štátom.

V

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

Ďalej je uvedený informatívny zoznam premenných rizika, ktoré musia povinné subjekty zvážiť pri určovaní rozsahu, v ktorom uplatnia opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v súlade s článkom 11 ods. 3:

i)  účel účtu alebo vzťahu;

ii)  úroveň aktív, ktoré musí klient vložiť alebo veľkosť realizovaných transakcií;

iii)  pravidelnosť alebo trvanie obchodného vzťahu.

PRÍLOHA II

Ďalej je uvedený informatívny zoznam faktorov a druhov dôkazov o možnom nižšom riziku uvedenom v článku 14:

1.  Rizikové faktory vo vzťahu ku klientovi:

a)  verejné spoločnosti kótované na burze cenných papierov, ktoré podliehajú požiadavkám na zverejňovanie (buď na základe pravidiel burzy cenných papierov alebo prostredníctvom právnych predpisov alebo vykonateľných prostriedkov), ktorými sa ukladajú požiadavky na zabezpečenie primeranej transparentnosti skutočného vlastníctva;

b)  orgány verejnej správy alebo štátne podniky;

c)  klienti sídliaci v geografických oblastiach s nižším rizikom stanoveným v bode 3;

ca)  skutoční vlastníci spoločných účtov v správe notárov a ostatné osoby vykonávajúce nezávislé právnické povolania z členských štátov alebo z tretích krajín za predpokladu, že podliehajú požiadavkám na boj proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu v súlade s medzinárodnými normami a podliehajú dohľadu nad dodržiavaním týchto požiadaviek, a za predpokladu, že informácie o totožnosti skutočného vlastníka sú na požiadanie dostupné inštitúciám, ktoré konajú ako depozitné inštitúcie pre spoločné účty; [PN 136]

cb)  povinné subjekty, ak podliehajú požiadavkám na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu podľa tejto smernice a tieto požiadavky účinne zaviedli. [PN 137]

2.  Rizikové faktory z hľadiska produktu, služieb, transakcie alebo distribučného kanálu:

a)  životné poistenia, ktoré majú nízke poistné;

b)  poistné zmluvy v dôchodkových systémoch, ak v nich nie je žiadne ustanovenie o predčasnej odkupnej opcii a poistná zmluva sa nedá použiť ako kolaterál;

c)  dôchodkový, starobný alebo podobný systém, ktorým sa poskytujú dôchodkové dávky zamestnancom, pričom príspevky prebiehajú formou zrážok zo mzdy a pravidlami systému sa nedovoľuje postúpenie členského podielu v systéme;

d)  finančné produkty alebo služby, ktorými sa poskytujú určitým druhom klientov náležite vymedzené a obmedzené služby s cieľom zvýšiť prístup na účely finančného začleňovania;

e)  produkty, v prípade ktorých sa riziko prania špinavých peňazí/financovania terorizmu riadi inými faktormi, ako napríklad limitmi peňaženky alebo transparentnosťou vlastníctva (napríklad určité druhy elektronických peňazí, ktoré sú vymedzené v článku 2 ods. 2 smernice 2009/110/ES);

ea)  dlhodobé dohody o účelovom sporení, ktoré slúžia napríklad ako bezpečnostné opatrenie pri dôchodkovom zabezpečení alebo nadobudnutí nehnuteľného majetku pre vlastné využitie, a v prípade, že prichádzajúce platby pochádzajú z platobného účtu, ktorý je identifikovaný v súlade s článkami 11 a 12 tejto smernice; [PN 138]

eb)  finančné produkty s nízkou hodnotou, v prípade ktorých sa vyplácanie uskutočňuje prostredníctvom bankového účtu v mene klienta; [PN 139]

ec)  finančné produkty, ktoré sa týkajú finančných fyzických aktív v podobe dohôd o prenájme alebo spotrebných úverov s nízkou hodnotou, za predpokladu, že transakcie sa vykonávajú prostredníctvom bankových účtov; [PN 140]

ed)  nepriame obchodné vzťahy alebo transakcie, pri ktorých môže byť totožnosť overená elektronicky; [PN 141]

ee)  takéto produkty, služby a transakcie, ktoré príslušné orgány domovského členského štátu povinných subjektov určili za nízkorizikové. [PN 142]

3.  Rizikové faktory z geografického hľadiska:

a)  iné členské štáty; [PN 143]

b)  tretie krajiny určené na základe dôveryhodných zdrojov, napríklad verejných vyhlásení FATF, vzájomného hodnotenia alebo podrobných hodnotiacich správ či zverejnených následných správ ako krajiny, ktoré majú účinné systémy boja proti praniu špinavých peňazí/ financovaniu terorizmu; [PN 144]

c)  tretie krajiny určené na základe dôveryhodných zdrojov ako krajiny s nízkou mierou korupcie alebo inej trestnej činnosti;

d)  tretie krajiny, ktoré podliehajú požiadavkám na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v súlade s odporúčaniami FATF, uvedené požiadavky účinne uplatňujú a vykonáva sa nad nimi účinný dohľad alebo sú monitorované v súlade s odporúčaniami s cieľom zabezpečiť dodržiavanie súladu s uvedenými požiadavkami;

da)  jurisdikcie, ktoré podľa Komisie majú obdobné opatrenia na boj proti praniu špinavých peňazí, ako sú opatrenia stanovené touto smernicou a inými súvisiacimi pravidlami a predpismi Únie. [PN 145]

PRÍLOHA III

Ďalej je uvedený informatívny zoznam faktorov a druhov dôkazov o možnom vyššom riziku uvedenom v článku 16 ods. 3:

1.  Rizikové faktory vo vzťahu ku klientovi:

a)  obchodný vzťah prebieha za nezvyčajných okolností;

b)  klienti sídlia v krajinách uvedených v bode 3;

c)  právnické osoby alebo právne dojednania, ktoré sú prostriedkom na držanie osobného majetku;

d)  spoločnosti, ktoré majú poverených akcionárov alebo akcie na doručiteľa;

e)  podnikateľské subjekty intenzívne využívajúce hotovosť;

f)  vlastnícka štruktúra spoločnosti sa javí ako nezvyčajná alebo nadmerne zložitá so zreteľom na povahu obchodnej činnosti spoločnosti.

2.  Rizikové faktory z hľadiska produktu, služieb, transakcie alebo distribučného kanálu:

a)  súkromné bankovníctvo;

b)  produkty alebo transakcie, ktoré môžu umožňovať, alebo ktoré môžu uprednostňovať anonymitu; [PN 146]

c)  nepriame obchodné vzťahy alebo transakcie bez určitých záruk, napríklad elektronických podpisov; [PN 147]

d)  prijatá platba od neznámych alebo nepridružených tretích strán;

e)  nové produkty a nové obchodné postupy vrátane nového mechanizmu zavádzania a používanie nových alebo rozvíjajúcich sa technológií v prípade nových, ako aj už existujúcich produktov. [PN 148]

3.  Rizikové faktory z geografického hľadiska:

a)  krajiny určené na základe dôveryhodných zdrojov, ako napríklad na základe verejných vyhlásení FATF, vzájomného hodnotenia alebo podrobných hodnotiacich správ alebo zverejnených následných správ ako krajiny, ktoré nemajú účinné systémy na boj proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu;

b)  krajiny určené na základe dôveryhodných zdrojov ako krajiny s významnými mierami korupcie alebo inej trestnej činnosti;

c)  krajiny, ktoré podliehajú sankciám, embargám alebo podobným opatreniam, ktoré vydala napríklad Únia alebo Organizácia spojených národov; [PN 149]

d)  krajiny poskytujúce finančné prostriedky alebo podporu teroristickým činnostiam alebo krajiny, na ktorých území fungujú určené teroristické organizácie.

Príloha IIIa

Toto sú druhy opatrení v oblasti zvýšenej povinnej starostlivosti, ktoré by mali členské štáty minimálne vykonávať v súvislosti s článkom 16:

–  získavať ďalšie informácie o klientovi (napr. zamestnanie, objem aktív, informácie dostupné vo verejných databázach, na internete atď.) a pravidelnejšie aktualizovať identifikačné údaje klienta a skutočného vlastníka;

–  získavať ďalšie informácie o plánovanom charaktere obchodného vzťahu;

–  získavať informácie o pôvode finančných prostriedkov klienta alebo o pôvode bohatstva klienta;

–  získavať informácie o dôvodoch plánovaných alebo uskutočnených transakcií;

–  získavať povolenie od vrcholového manažmentu na začatie alebo pokračovanie obchodného vzťahu;

–  vykonávať dôslednejšie monitorovanie obchodného vzťahu zvýšením počtu vykonávaných kontrol, skrátením ich intervalu a výberom vzoriek transakcií, ktoré vyžadujú ďalšie preskúmanie;

–  vyžadovať, aby sa prvá platba vykonala prostredníctvom účtu otvoreného na meno klienta v banke, ktorá podlieha podobným štandardom povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. [PN 150]

PRÍLOHA IV

Tabuľka zhody, na ktorú sa odkazuje v článku 60.

Smernica 2005/60/ES

Táto smernica

článok 1

článok 1

článok 2

článok 2

článok 3

článok 3

článok 4

článok 4

článok 5

článok 5

 

články 6 až 8

článok 6

článok 9

článok 7

článok 10

článok 8

článok 11

článok 9

článok 12

článok 10 odsek 1

článok 10 písm. d)

článok 10 odsek 2

-

článok 11

články 13, 14 a 15

článok 12

-

článok 13

články 16 až 23

článok 14

článok 24

článok 15

-

článok 16

článok 25

článok 17

-

článok 18

článok 26

 

článok 27

článok 19

článok 28

 

článok 29

 

článok 30

článok 20

-

článok 21

článok 31

článok 22

článok 32

článok 23

článok 33

článok 24

článok 34

článok 25

článok 35

článok 26

článok 36

článok 27

článok 37

článok 28

článok 38

článok 29

-

článok 30

článok 39

článok 31

článok 42

článok 32

článok 40

článok 33

článok 41

článok 34

článok 42

článok 35

článok 43

článok 36

článok 44

článok 37

článok 45

 

článok 46

článok 37a

článok 47

článok 38

článok 48

 

články 49 až 54

článok 39

články 55 až 58

článok 40

-

článok 41

-

článok 41a

-

článok 41b

-

článok 42

článok 59

článok 43

-

článok 44

článok 60

článok 45

článok 61

článok 46

článok 62

článok 47

článok 63

Smernica 2006/70/ES

Táto smernica

článok 1

-

článok 2 ods. 1, 2 a 3

článok 3 ods. 7 písm. d), e) a f)

článok 2 odsek 4

-

článok 3

-

článok 4

článok 2 ods. 2 až 8

článok 5

-

článok 6

-

článok 7

-

(1)Ú. v. EÚ C 166, 12.6.2013, s. 2.
(2)Ú. v. EÚ C 271, 19.9.2013, s. 31.
(3) Pozícia Európskeho parlamentu z 11. marca 2014.
(4)Smernica Rady 91/308/EHS z 10. júna 1991 o predchádzaní zneužívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí (Ú. v. ES L 166, 28.6.1991, s. 77).
(5)Smernica Euroópskeho parlamentu a Rady 2001/97/ES zo 4. decembra 2001, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 91/308/EHS o predchádzaní zneužívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí (Ú. v. ES L 344, 28.12.2001, s. 76).
(6)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15).
(7)Smernica Komisie 2006/70/ES z 1. augusta 2006 , ktorou sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu politicky exponovaná osoba , a technické kritériá postupov zjednodušenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a výnimky na základe finančnej činnosti vykonávanej príležitostne alebo vo veľmi obmedzenom rozsahu (Ú. v. EÚ L 214, 4.8.2006, s. 29).
(8) Zdroje: „Daňové raje a rozvoj. Situácia, analýzy a opatrenia“, NOU, Oficiálne nórske správy, 2009.
(9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/17/EÚ z 13. júna 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 89/666/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES a 2009/101/ES, pokiaľ ide o prepojenie centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností (Ú. v. EÚ L 156, 16.6.2012, s. 1).
(10)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).
(11)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48).
(12)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).
(13)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. EÚ L 281, 23.11.1995, s. 31).
(14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).
(15) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1).
(16)Rozhodnutie Rady 2000/642/SVV zo 17. októbra 2000 upravujúce spoluprácu pri výmene informácií medzi finančnými informačnými jednotkami členských štátov (Ú. v. EÚ L 271, 24.10.2000, s. 4).
(17) Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na ich rasový alebo etnický pôvod (Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22).
(18) Ú. v. EÚ C 32, 4.2.2014, s. 9.
(19)Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Ú. v. ES L 164, 22.6.2002, s. 3).
(20)Rámcové rozhodnutie Rady 2008/919/SVV z 28. novembra 2008 , ktorým sa mení a dopĺňa rámcové rozhodnutie 2002/475/SVV o boji proti terorizmu (Ú. v. EÚ L 330, 9.12.2008, s. 21).
(21)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES (Ú. v. EÚ L 319, 5.12.2007, s. 1).
(22)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).
(23) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES Text s významom pre EHP (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).
(24)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. ES L 335, 17.12.2009, s. 1).
(25)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).
(26)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/92/ES z 9. decembra 2002 o sprostredkovaní poistenia (Ú. v. ES L 9, 15.1.2003, s. 3).
(27)Jednotná akcia prijatá Radou 98/733/SVV z 21. decembra 1998, ktorou sa stanovuje, že účasť v zločineckej organizácii je v členských štátoch Európskej únie trestným činom (Ú. v. ES L 351, 29.12.1998, s. 1).
(28)Ú. v. ES C 316, 27.11.1995, s. 49.
(29) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).
(30)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES (Ú. v. EÚ L 35, 11.2.2003, s. 1).
(31) 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice.
(32) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7).
(33) 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
(34) 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice.
(35) 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice.
(36) 3 roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
(37) 18 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
(38) Dva roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
(39) 2 roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
(40) Dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
(41) 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
(42) Štyri roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
(43)* Jeden rok odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
(44) Dva roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia